14.3.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 74/1

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 240/2014

zo 7. januára 2014

o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 3,

keďže:

(1)

Účelom tohto nariadenia je stanoviť európsky kódex správania s cieľom podporiť členské štáty a uľahčiť im organizovanie partnerstiev v rámci partnerských dohôd a v rámci programov podporovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF), Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho námorného a rybárskeho fondu. Tieto fondy v súčasnosti fungujú podľa spoločného rámca a označujú sa ako „európske štrukturálne a investičné fondy“ (ďalej len „EŠIF“).

(2)

Partnerstvo je dlhodobo zavedená zásada vykonávania EŠIF. Partnerstvo si vyžaduje úzku spoluprácu medzi orgánmi verejnej správy, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a subjektmi, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to počas celého programového cyklu, ktorý pozostáva z prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia.

(3)	Vybranými partnermi by mali byť najreprezentatívnejšie príslušné zainteresované strany. Výberové konania by mali byť transparentné a zohľadňovať rôzne inštitucionálne a právne rámce členských štátov, ako aj ich národné a regionálne právomoci.

(4)

Medzi partnermi by mali byť orgány verejnej správy, hospodárski a sociálni partneri a subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane partnerov činných v oblasti ochrany životného prostredia a komunitných a dobrovoľníckych organizácií, ktoré môžu významne ovplyvňovať alebo by mohli byť významne ovplyvnené vykonávaním partnerských dohôd a programov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zapojeniu skupín, na ktoré môžu mať programy vplyv, ale pre ktoré je zložité ovplyvniť ich podobu, najmä zapojeniu najzraniteľnejších a marginalizovaných komunít, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo sociálne vylúčenie, predovšetkým zapojeniu osôb so zdravotným postihnutím, migrantov a Rómov.

(5)

Pokiaľ ide o výber partnerov, je potrebné zohľadniť rozdiely medzi partnerskými dohodami a programami. Partnerské dohody sa vzťahujú na všetky EŠIF, prostredníctvom ktorých sa poskytuje podpora všetkým členským štátom, zatiaľ čo programy sa vzťahujú iba na tie EŠIF, prostredníctvom ktorých sa na dané programy prispieva. Partnermi v rámci partnerských dohôd by mali byť subjekty relevantné vzhľadom na plánované použitie prostriedkov zo všetkých EŠIF, zatiaľ čo v prípade programov stačí, aby partnermi boli subjekty relevantné vzhľadom na plánované použitie prostriedkov z tých EŠIF, prostredníctvom ktorých sa na daný program prispieva.

(6)

Partneri by mali byť zapojení do prípravy a vykonávania partnerských dohôd a programov. Na tento účel je potrebné stanoviť hlavné zásady a osvedčené postupy, pokiaľ ide o včasné, zmysluplné a transparentné konzultácie s partnermi zamerané na analýzu výziev a potrieb, ktoré treba naplniť, na výber cieľov a priorít v súvislosti s plnením týchto cieľov, ako aj na koordinačné štruktúry a dohody o viacúrovňovom riadení, ktoré sú potrebné na efektívne uskutočňovanie politiky.

(7)	Partneri by mali byť zastúpení v monitorovacích výboroch programov. Prostredníctvom pravidiel upravujúcich členstvo a postupy výboru by sa mala podporovať kontinuita a stotožnenie s programovaním a vykonávaním, jasné a transparentné pracovné podmienky, ako aj včasnosť a nediskriminácia.

(8)	Prostredníctvom aktívnej účasti v monitorovacích výboroch by sa mali partneri zapojiť do hodnotenia výkonnosti, pokiaľ ide o jednotlivé priority, príslušné správy o programoch a podľa potreby aj výzvy na predkladanie návrhov.

(9)	Dosahovanie efektívneho partnerstva by sa malo uľahčiť tým, že sa príslušným partnerom poskytne pomoc na posilňovanie ich inštitucionálnej kapacity vzhľadom na prípravu a vykonávanie programov.

(10)	Komisia by mala uľahčovať výmenu osvedčených postupov, posilňovanie inštitucionálnej kapacity a šírenie príslušných výstupov medzi členské štáty, riadiace orgány a zástupcov partnerov zriadením spoločenstva pre partnerské postupy spoločného pre všetky EŠIF.

(11)	Úlohu partnerov pri vykonávaní partnerských dohôd, ako aj výkonnosť a efektívnosť partnerstva v programovom období by mali posúdiť členské štáty.

(12)	S cieľom podporiť členské štáty a uľahčiť im organizovanie partnerstiev by Komisia mala dať k dispozícii príklady najlepších postupov existujúcich v členských štátoch,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa stanovuje európsky kódex správania pre partnerstvo v rámci partnerských dohôd a programov, ktorým sa poskytuje podpora z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

KAPITOLA II

HLAVNÉ ZÁSADY TÝKAJÚCE SA TRANSPARENTNÝCH POSTUPOV NA URČENIE PRÍSLUŠNÝCH PARTNEROV

Článok 2

Reprezentatívnosť partnerov

Členské štáty zabezpečia, aby partnermi uvedenými v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 boli najreprezentatívnejšie príslušné zainteresované strany a aby boli vymenovaní ako náležite splnomocnení zástupcovia, pričom sa zohľadní ich právomoc, schopnosť aktívnej účasti a vhodná úroveň zastúpenia.

Článok 3

Určenie príslušných partnerov v rámci partnerskej dohody

1. Pokiaľ ide o partnerskú dohodu, členské štáty určia príslušných partnerov aspoň spomedzi týchto subjektov:

príslušné regionálne a miestne orgány verejnej správy, orgány mestskej samosprávy a iné orgány verejnej správy vrátane týchto subjektov:

i)	regionálne orgány verejnej správy, národní zástupcovia miestnych orgánov verejnej správy a miestne orgány verejnej správy zastupujúce najväčšie mestá a mestské oblasti, ktorých právomoci súvisia s plánovaným použitím EŠIF;

ii)	národní zástupcovia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy a výskumné strediská vzhľadom na plánované použitie EŠIF;

iii)

iné národné orgány verejnej správy zodpovedné za uplatňovanie horizontálnych zásad uvedených v článkoch 4 až 8 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vzhľadom na plánované použitie EŠIF, a najmä subjekty, ktoré sa venujú podpore rovnakého zaobchádzania, zriadené v súlade so smernicou Rady 2000/43/ES (2), smernicou Rady 2004/113/ES (3) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (4);

hospodárski a sociálni partneri vrátane týchto subjektov:

i)	celoštátne uznané organizácie sociálnych partnerov, najmä všeobecné medzirezortné organizácie a odvetvové organizácie, ktorých odvetví sa týka plánované použitie EŠIF;

ii)	celoštátne obchodné komory a podnikateľské združenia, ktoré zastupujú všeobecné záujmy priemyslu a jeho odvetví vzhľadom na plánované použitie EŠIF a s cieľom zabezpečiť vyvážené zastúpenie veľkých, stredných, malých podnikov a mikropodnikov, ako aj predstaviteľov sociálneho hospodárstva;

subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, ako sú partneri činní v oblasti ochrany životného prostredia, mimovládne organizácie a subjekty zodpovedné za podporu sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a nediskriminácie vrátane týchto subjektov:

subjekty, ktoré pôsobia v oblastiach súvisiacich s plánovaným použitím EŠIF a s uplatňovaním horizontálnych zásad uvedených v článkoch 4 až 8 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, a to na základe ich reprezentatívnosti a pri zohľadnení geografického a tematického pokrytia, riadiacich schopností, odborných znalostí a inovačných prístupov;

ii)	iné organizácie alebo skupiny, ktoré významne ovplyvňuje vykonávanie EŠIF alebo ktoré by ním pravdepodobne mohli byť významne ovplyvnené, najmä skupiny považované za ohrozené diskrimináciou a sociálnym vylúčením.

2. Ak orgány verejnej správy, hospodárski a sociálni partneri a subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, zriadili organizáciu, ktorá zoskupuje ich záujmy s cieľom uľahčiť ich zapojenie do partnerstva (zastrešujúca organizácia), môžu vymenovať jediného zástupcu, ktorý predstaví názory zastrešujúcej organizácie v rámci partnerstva.

Článok 4

Určenie príslušných partnerov v rámci programov

1. Členské štáty určia príslušných partnerov v rámci každého programu aspoň spomedzi týchto subjektov:

príslušné regionálne a miestne orgány verejnej správy, orgány mestskej samosprávy a iné orgány verejnej správy vrátane týchto subjektov:

i)	regionálne orgány verejnej správy, národní zástupcovia miestnych orgánov verejnej správy a miestne orgány verejnej správy zastupujúce najväčšie mestá a mestské oblasti, ktorých právomoci súvisia s plánovaným použitím EŠIF, prostredníctvom ktorých sa prispieva na daný program;

ii)	národní alebo regionálni zástupcovia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, poskytovatelia vzdelávania, odbornej prípravy a poradenských služieb a výskumné strediská vzhľadom na plánované použitie EŠIF, prostredníctvom ktorých sa prispieva na daný program;

iii)

iné orgány verejnej správy zodpovedné za uplatňovanie horizontálnych zásad uvedených v článkoch 4 až 8 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 vzhľadom na plánované použitie EŠIF, prostredníctvom ktorých sa prispieva na daný program, a najmä subjekty, ktoré sa venujú podpore rovnakého zaobchádzania, zriadené v súlade so smernicou 2000/43/ES, smernicou 2004/113/ES a smernicou 2006/54/ES;

iv)	iné subjekty organizované na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a orgány zastupujúce oblasti, v ktorých sa vykonávajú integrované územné investície a realizujú stratégie miestneho rozvoja financované prostredníctvom daného programu;

hospodárski a sociálni partneri vrátane týchto subjektov:

i)	celoštátne alebo regionálne uznané organizácie sociálnych partnerov, najmä všeobecné medzirezortné organizácie a odvetvové organizácie, ktorých odvetví sa týka plánované použitie EŠIF, prostredníctvom ktorých sa prispieva na daný program;

ii)	celoštátne alebo regionálne obchodné komory a podnikateľské združenia, ktoré zastupujú všeobecné záujmy priemyslu alebo jeho odvetví s cieľom zabezpečiť vyvážené zastúpenie veľkých, stredných, malých podnikov a mikropodnikov, ako aj predstaviteľov sociálneho hospodárstva;

iii)	iné podobné subjekty organizované na národnej alebo regionálnej úrovni;

subjekty, ktoré pôsobia v oblastiach súvisiacich s plánovaným použitím EŠIF, prostredníctvom ktorých sa prispieva na daný program, a s uplatňovaním horizontálnych zásad uvedených v článkoch 4 až 8 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 na základe ich reprezentatívnosti a pri zohľadnení geografického a tematického pokrytia, riadiacich schopností, odborných znalostí a inovačných prístupov;

ii)	subjekty, ktoré zastupujú miestne akčné skupiny uvedené v článku 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

iii)	iné organizácie alebo skupiny, ktoré významne ovplyvňuje vykonávanie EŠIF alebo ktoré by ním pravdepodobne mohli byť významne ovplyvnené, najmä skupiny považované za ohrozené diskrimináciou a sociálnym vylúčením.

2. Pokiaľ ide o programy Európskej územnej spolupráce, môžu členské štáty zapojiť do partnerstva tieto subjekty:

i)	európske zoskupenia územnej spolupráce, ktoré pôsobia v rámci príslušných cezhraničných alebo nadnárodných oblastí programu;

ii)	orgány alebo subjekty, ktoré sú zapojené do rozvoja alebo vykonávania makroregionálnej stratégie alebo stratégie pre morské oblasti v rámci oblasti programu, vrátane koordinátorov prioritných oblastí pre makroregionálne stratégie.

3. Ak orgány verejnej správy, hospodárski a sociálni partneri a subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, zriadili zastrešujúcu organizáciu, môžu vymenovať jediného zástupcu, ktorý predstaví názory zastrešujúcej organizácie v rámci partnerstva.

KAPITOLA III

HLAVNÉ ZÁSADY A OSVEDČENÉ POSTUPY, POKIAĽ IDE O ZAPOJENIE PRÍSLUŠNÝCH PARTNEROV DO PRÍPRAVY PARTNERSKEJ DOHODY A PROGRAMOV

Článok 5

Konzultácia príslušných partnerov pri príprave partnerskej dohody a programov

1. Aby sa zabezpečilo transparentné a efektívne zapojenie príslušných partnerov, členské štáty a riadiace orgány s nimi prekonzultujú postup a harmonogram prípravy partnerskej dohody a programov. Pritom ich pravidelne plne informujú o ich obsahu a akýchkoľvek ich zmenách.

2. Pokiaľ ide o konzultácie s príslušnými partnermi, členské štáty zohľadnia potrebu zabezpečiť:

a)	včasné poskytovanie príslušných informácií a jednoduchý prístup k nim;

b)	dostatočný čas pre partnerov na analýzu a pripomienky k hlavným prípravným dokumentom a k návrhu partnerskej dohody a návrhom programov;

c)	dostupné kanály, prostredníctvom ktorých partneri môžu klásť otázky, prispievať a prostredníctvom ktorých budú informovaní o spôsobe, akým ich návrhy boli zohľadnené;

d)	šírenie výsledkov konzultácií.

3. Pokiaľ ide o programy na rozvoj vidieka, členské štáty zohľadnia úlohu, ktorú môžu zohrávať národné vidiecke siete zriadené v súlade s článkom 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (5) pri zapájaní príslušných partnerov.

4. Ak boli vypracované formálne dohody medzi rôznymi zložkami verejnej správy na nižšej ako národnej úrovni, členský štát zohľadní tieto dohody o viacúrovňovom riadení v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom.

Článok 6

Príprava partnerskej dohody

Členské štáty zapoja príslušných partnerov do prípravy partnerských dohôd v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom, a to najmä pokiaľ ide o tieto oblasti:

a)	analýza rozdielov, rozvojových potrieb a potenciálu rastu vzhľadom na tematické ciele vrátane tých, ktorým sa venovali príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny;

b)	zhrnutia ex ante kondicionalít programov a kľúčových zistení vyplývajúcich z hodnotení ex ante partnerskej dohody, ktoré vznikli z iniciatívy členského štátu;

c)	výber tematických cieľov, orientačná výška pridelených rozpočtových prostriedkov z EŠIF a ich hlavné očakávané výsledky;

d)	zoznam programov a mechanizmov na národnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť vzájomnú koordináciu jednotlivých EŠIF a koordináciu s inými nástrojmi Únie, vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s Európskou investičnou bankou;

e)	mechanizmy na zabezpečenie integrovaného prístupu k používaniu EŠIF na územný rozvoj mestských, vidieckych, pobrežných a rybárskych oblastí a oblastí s osobitnými územnými charakteristikami;

f)	mechanizmy na zabezpečenie integrovaného prístupu k riešeniu osobitných potrieb zemepisných oblastí, ktoré sú najviac postihnuté chudobou, a cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované komunity;

g)	vykonávanie horizontálnych zásad uvedených v článkoch 5, 7 a 8 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Článok 7

Informácie o zapojení príslušných partnerov do partnerskej dohody

Pokiaľ ide o partnerské dohody, členské štáty poskytnú aspoň tieto informácie:

a)	zoznam partnerov zapojených do prípravy partnerskej dohody;

b)	opatrenia prijaté s cieľom zabezpečiť aktívnu účasť partnerov vrátane opatrení prijatých na zlepšenie prístupu, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím;

c)	úloha partnerov pri príprave partnerskej dohody;

d)	výsledky konzultácií s partnermi a opis ich pridanej hodnoty pri príprave partnerskej dohody.

Článok 8

Príprava programov

Členské štáty zapoja príslušných partnerov do prípravy programov v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom, a najmä pokiaľ ide o tieto oblasti:

a)	analýza a určenie potrieb;

b)	vymedzenie alebo výber priorít a súvisiacich konkrétnych cieľov;

c)	prideľovanie rozpočtových prostriedkov;

d)	vymedzenie špecifických ukazovateľov programov;

e)	vykonávanie horizontálnych zásad vymedzených v článkoch 7 a 8 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

f)	zloženie monitorovacieho výboru.

Článok 9

Informácie o zapojení príslušných partnerov do programov

Pokiaľ ide o programy, členské štáty poskytnú aspoň tieto informácie:

a)	opatrenia uskutočnené s cieľom zapojiť príslušných partnerov do prípravy programov a ich zmien;

b)	plánované opatrenia zamerané na zabezpečenie účasti partnerov na vykonávaní programov.

KAPITOLA IV

OSVEDČENÉ POSTUPY, POKIAĽ IDE O FORMULOVANIE PRAVIDIEL ČLENSTVA V MONITOROVACÍCH VÝBOROCH A ICH VNÚTORNÝCH POSTUPOV

Článok 10

Pravidlá členstva v monitorovacom výbore

1. Pri formulovaní pravidiel členstva v monitorovacom výbore členské štáty zohľadňujú zapojenie partnerov, ktorí sa zúčastnili na príprave programov, a zamerajú sa na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, ako aj nediskriminácie.

2. Pokiaľ ide o monitorovacie výbory programov Európskej územnej spolupráce, partnerov môžu zastupovať v otázke medziregionálnych a nadnárodných programov spolupráce zastrešujúce organizácie na úrovni Únie alebo na nadnárodnej úrovni. Členské štáty môžu zapojiť partnerov do prípravy monitorovacieho výboru, a to najmä prostredníctvom ich účasti v koordinačných výboroch na národnej úrovni organizovaných v účastníckych členských štátoch.

Článok 11

Rokovací poriadok monitorovacieho výboru

Pri formulovaní rokovacieho poriadku zohľadní monitorovací výbor tieto prvky:

a)	hlasovacie práva členov;

b)	lehotu, v akej sa oznamujú zasadnutia a postupujú dokumenty a ktorá spravidla nesmie byť kratšia ako 10 pracovných dní;

c)	mechanizmy na uverejnenie a sprístupnenie prípravných dokumentov predložených monitorovacím výborom;

d)	postup na schválenie, uverejnenie a sprístupnenie zápisnice;

e)	mechanizmy na vytvorenie a činnosť pracovných skupín v rámci monitorovacích výborov;

f)	ustanovenia týkajúce sa konfliktu záujmov partnerov zapojených do monitorovania, hodnotenia a výziev na predkladanie návrhov;

g)	podmienky, zásady a mechanizmy týkajúce sa pravidiel náhrady nákladov, príležitostí na posilňovanie kapacít a využívania technickej pomoci.

KAPITOLA V

HLAVNÉ ZÁSADY A OSVEDČENÉ POSTUPY TÝKAJÚCE SA ZAPOJENIA PRÍSLUŠNÝCH PARTNEROV DO PRÍPRAVY VÝZIEV NA PREDKLADANIE NÁVRHOV, SPRÁV O POKROKU, MONITOROVANIA A HODNOTENIA PROGRAMOV

Článok 12

Záväzky týkajúce sa ochrany údajov, dôvernosti a konfliktu záujmov

Členské štáty zabezpečia, aby partneri zapojení do prípravy výziev na predkladanie návrhov, správ o dosiahnutom pokroku a do monitorovania a hodnotenia programov si boli vedomí svojich záväzkov, pokiaľ ide o ochranu údajov, dôvernosť a konflikt záujmov.

Článok 13

Zapojenie príslušných partnerov do prípravy výziev na predkladanie návrhov

Riadiace orgány prijmú vhodné opatrenia, aby sa zabránilo možným konfliktom záujmu pri zapojení príslušných partnerov do prípravy výziev na predkladanie návrhov alebo do ich posudzovania.

Článok 14

Zapojenie príslušných partnerov do prípravy správ o pokroku

Členské štáty zapoja príslušných partnerov do prípravy správ o pokroku pri vykonávaní partnerskej dohody podľa článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, najmä pokiaľ ide o hodnotenie úlohy partnerov pri vykonávaní partnerskej dohody a prehľad stanovísk poskytnutých partnermi počas konzultácie, v prípade potreby vrátane opisu spôsobu, akým boli stanoviská partnerov zohľadnené.

Článok 15

Zapojenie príslušných partnerov do monitorovania programov

Riadiace orgány zapoja partnerov v rámci monitorovacieho výboru a v rámci pracovných skupín do posudzovania výkonnosti programu vrátane hodnotenia záverov z preskúmania výkonnosti a prípravy výročných správ o vykonávaní programov.

Článok 16

Zapojenie partnerov do hodnotenia programov

1. Riadiace orgány zapoja príslušných partnerov do hodnotenia programov v rámci monitorovacích výborov a v prípade potreby v rámci osobitných pracovných skupín zriadených monitorovacími výbormi na tento účel.

2. Riadiace orgány pre programy Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu prekonzultujú s partnermi správy, v ktorých sa zhŕňajú zistenia hodnotení uskutočnených počas programového obdobia v súlade s článkom 114 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

KAPITOLA VI

ORIENTAČNÉ OBLASTI, TÉMY A OSVEDČENÉ POSTUPY TÝKAJÚCE SA POUŽÍVANIA EŠIF NA POSILŇOVANIE INŠTITUCIONÁLNEJ KAPACITY PRÍSLUŠNÝCH PARTNEROV A ÚLOHA KOMISIE PRI ŠÍRENÍ OSVEDČENÝCH POSTUPOV

Článok 17

Posilňovanie inštitucionálnej kapacity príslušných partnerov

1. Riadiaci orgán preskúma potrebu použiť technickú pomoc na podporu posilňovania inštitucionálnej kapacity partnerov, najmä pokiaľ ide o malé miestne orgány verejnej správy, hospodárskych a sociálnych partnerov a mimovládne organizácie, s cieľom pomôcť im, aby sa mohli efektívne zúčastniť na príprave, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení programov.

2. Podpora uvedená v odseku 1 môže mať okrem iného podobu osobitných seminárov, školení, koordinačných štruktúr a štruktúr na nadväzovanie kontaktov alebo príspevkov na náklady na účasť na stretnutiach, ktoré sa venujú príprave, vykonávaniu, monitorovaniu a hodnoteniu programu.

3. V prípade programov rozvoja vidieka sa môže podpora uvedená v odseku 1 poskytovať prostredníctvom národnej vidieckej siete v súlade s článkom 54 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

4. Pokiaľ ide o programy ESF, riadiace orgány v menej rozvinutých alebo prechodných regiónoch alebo v členských štátoch oprávnených na podporu z Kohézneho fondu zabezpečia, aby podľa potreby boli pridelené primerané zdroje z ESF na činnosti zamerané na budovanie kapacity sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií, ktoré sú zapojené do programov.

5. Pokiaľ ide o Európsku územnú spoluprácu, podpora podľa odsekov 1 a 2 môže zahŕňať aj podporu partnerov zameranú na posilňovanie ich inštitucionálnej kapacity na účely zapojenia do medzinárodnej spolupráce.

Článok 18

Úloha Komisie pri šírení osvedčených postupov

1. Komisia zriadi mechanizmus spolupráce pod názvom Európske spoločenstvo pre partnerské postupy, ktorý bude spoločný pre všetky EŠIF a prístupný pre členské štáty, ktoré oň majú záujem, pre riadiace orgány a organizácie zastupujúce partnerov na úrovni Únie.

Európske spoločenstvo pre partnerské postupy má uľahčovať výmenu skúseností, budovanie kapacity, ako aj šírenie príslušných výstupov.

2. Komisia dá k dispozícii príklady osvedčených postupov pri organizovaní partnerstiev.

3. Výmena skúseností s určovaním, postupovaním a šírením osvedčených postupov a inovačných prístupov v súvislosti s vykonávaním programov a činností medziregionálnej spolupráce podľa článku 2 ods. 3 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 (6) musí zahŕňať skúsenosti s partnerstvom v rámci programov spolupráce.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. januára 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2) Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).

(3) Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259).

14.3.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 74/8

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 241/2014

zo 7. januára 2014,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jeho článok 26 ods. 4 tretí pododsek, článok 27 ods. 2 tretí pododsek, článok 28 ods. 5 tretí pododsek, článok 29 ods. 6 tretí pododsek, článok 32 ods. 2 tretí pododsek, článok 36 ods. 2 tretí pododsek, článok 41 ods. 2 tretí pododsek, článok 52 ods. 2 tretí pododsek, článok 76 ods. 4 tretí pododsek, článok 78 ods. 5 tretí pododsek, článok 79 ods. 2 tretí pododsek, článok 83 ods. 2 tretí pododsek, článok 481 ods. 6 tretí pododsek a článok 487 ods. 3 tretí pododsek,

keďže:

(1)

Ustanovenia tohto nariadenia sú úzko prepojené, keďže odkazujú na prvky požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií a na odpočty z uvedených prvkov vlastných zdrojov na uplatnenie nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Na účely zabezpečenia súdržnosti medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase a s cieľom umožniť komplexný prehľad a kompaktný prístup k nim osobami, ktoré podliehajú uvedeným povinnostiam, je vhodné začleniť všetky regulačné technické predpisy týkajúce sa vlastných zdrojov, ktoré sa vyžadujú nariadením (EÚ) č. 575/2013, do jedného nariadenia.

(2)

S cieľom zabezpečiť lepšie zbližovanie v rámci Únie v spôsobe, akým musia byť predpokladané dividendy odpočítané od predbežných alebo koncoročných ziskov, je potrebné zaviesť hierarchiu spôsobov na vyhodnotenie odpočtu, kde na prvom mieste stojí rozhodnutie o rozdeľovaní výnosov od príslušného orgánu, potom dividendová politika a na treťom historický výplatný pomer.

(3)

Okrem všeobecných požiadaviek na vlastné zdroje doplnených alebo zmenených špecifickými požiadavkami stanovenými z hľadiska vlastných zdrojov pre tieto druhy inštitúcií je potrebná špecifikácia podmienok, za ktorých môžu príslušné orgány určiť, že určitý druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov spĺňa podmienky označenia ako vzájomná spoločnosť, družstevná spoločnosť, sporiteľňa alebo podobná inštitúcia na účely vlastných zdrojov s cieľom zmierniť riziko tak, aby každá inštitúcia mohla fungovať podľa špecifického statusu vzájomnej spoločnosti, družstevnej spoločnosti, sporiteľne alebo podobnej inštitúcie, na ktoré sa môžu vzťahovať špecifické požiadavky na vlastné zdroje v prípade, že inštitúcia nemá charakteristiky, ktoré sú spoločné pre inštitúcie družstevného bankového sektora v Únii.

(4)

V prípade inštitúcie uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov ako vzájomná spoločnosť, družstevná spoločnosť, sporiteľňa alebo podobná inštitúcia je primerané v určitých prípadoch rozlišovať medzi držiteľmi nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie a členmi uvedenej inštitúcie, keďže členovia všeobecne potrebujú držať kapitálové nástroje, aby mali právo na dividendy, ako aj právo na časť ziskov a rezerv.

(5)

Spoločná charakteristika družstevnej spoločnosti, sporiteľne, vzájomnej spoločnosti alebo podobnej inštitúcie všeobecne spočíva vo vykonávaní obchodnej činnosti v prospech klientov a členov inštitúcie a ako služby pre verejnosť. Hlavným cieľom nie je generovať finančný výnos a vyplácať ho externým poskytovateľom kapitálu, ako sú akcionári akciových spoločností. Z tohto dôvodu sa kapitálové nástroje používané týmito inštitúciami líšia od kapitálových nástrojov emitovaných akciovým spoločnosťami, prostredníctvom ktorých sa držiteľom všeobecne udeľuje plný prístup k rezervám a ziskom v rámci bežnej činnosti a likvidácie a sú prevoditeľné na tretiu stranu.

(6)

Pokiaľ ide o družstevné spoločnosti, spoločná charakteristika spočíva vo všeobecnej možnosti členov z družstevnej spoločnosti vystúpiť, a tak požadovať splatenie kapitálových nástrojov zahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1, ktoré držia. Družstevnej spoločnosti sa tým nebráni emitovať kvalifikované kapitálové nástroje zahrnuté do vlastného kapitálu Tier 1, v prípade ktorých neexistuje možnosť pre držiteľov vrátiť nástroje inštitúcii, za predpokladu, že tieto nástroje spĺňajú ustanovenia článku 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Ak inštitúcia emituje rôzne druhy nástrojov podľa článku 29 uvedeného nariadenia, nemali by byť pridelené len niektorým z týchto druhov nástrojov iné výsady ako tie, ktoré sa stanovujú v článku 29 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(7)

Sporiteľne sú všeobecne štruktúrované ako nadácia, v prípade ktorej neexistuje vlastník kapitálu, teda nikto, kto sa zúčastňuje na kapitále a môže mať prospech zo ziskov inštitúcie. Jednou z hlavných charakteristík vzájomných spoločností je, že členovia všeobecne neprispievajú do kapitálu inštitúcie a pri bežnom podnikaní neprofitujú z priameho rozdeľovania rezerv. To by nemalo brániť týmto inštitúciám, aby s cieľom rozvíjania svojej obchodnej činnosti emitovali nástroje vlastného kapitálu Tier 1 pre investorov alebo členov, ktorí sa môžu zúčastňovať na kapitále a do určitej miery profitovať z rezerv v rámci situácií bežnej činnosti a likvidácie.

(8)

Všetky existujúce inštitúcie, ktoré už boli založené a uznané ako vzájomné spoločnosti, družstevné spoločnosti, sporiteľne alebo podobné inštitúcie podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov pred 31. decembrom 2012, budú aj naďalej na účely druhej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 klasifikované ako také bez ohľadu na ich právnu formu, pokiaľ aj naďalej spĺňajú kritériá na takéto uznanie ako jedného z uvedených subjektov podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov.

(9)	Pri vymedzovaní situácií, ktoré by sa kvalifikovali ako nepriame financovanie pre všetky druhy kapitálových nástrojov, je praktickejšie a komplexnejšie urobiť tak prostredníctvom presného stanovenia charakteristík opačného pojmu, priameho financovania.

(10)

S cieľom uplatniť pravidlá vlastných zdrojov na vzájomné spoločnosti, družstevné spoločnosti, sporiteľne a podobné inštitúcie sa musia príslušným spôsobom zohľadniť špecifiká týchto inštitúcií. Mali by sa zaviesť pravidlá, aby sa okrem iného zabezpečilo, že tieto inštitúcie budú v prípade potreby schopné obmedziť splatenie svojich kapitálových nástrojov. V prípade, že uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy zakazujú, aby inštitúcie tohto druhu zamietli splatenie nástrojov, je preto nevyhnutné, aby sa ustanoveniami, ktorými sa nástroje spravujú, poskytla inštitúcii možnosť odložiť ich splatenie a obmedziť sumu, ktorá má byť splatená. Ďalej, príslušné orgány by mali byť, vzhľadom na dôležitosť možnosti obmedziť alebo odložiť splatenie, splnomocnené obmedziť splatenie družstevných podielov a inštitúcie by mali zdokumentovať akékoľvek rozhodnutie o obmedzení splatenia.

(11)

Je potrebné vymedziť pojem „zisk z predaja“ a zosúladiť zaobchádzanie s ním v súvislosti s budúcim príjmom z marže v kontexte sekuritizácie s medzinárodnými postupmi, ako sú postupy vymedzené Bazilejským výborom pre bankový dohľad, a zabezpečiť, aby žiadny odvolateľný zisk z predaja nebol zahrnutý medzi vlastné zdroje inštitúcie vzhľadom na neexistenciu jeho trvalosti.

(12)

S cieľom zabrániť regulačnej arbitráži a zabezpečiť harmonizované uplatňovanie pravidiel kapitálových požiadaviek v Únii je dôležité zabezpečiť jednotný prístup týkajúci sa odpočítania určitých položiek od vlastných zdrojov, ako sú straty za bežný finančný rok, odložené daňové pohľadávky, ktoré závisia od budúcej ziskovosti, a majetok dôchodkového fondu so stanovenými požitkami.

(13)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť v rámci Únie v spôsobe posudzovania stimulov na splatenie je potrebné poskytnúť opis prípadov, v ktorých vzniká očakávanie, že nástroj bude pravdepodobne splatený. Je takisto potrebné navrhnúť pravidlá vedúce k včasnej aktivácii mechanizmov absorpcie straty pre hybridné nástroje, aby sa následkom toho zvýšila absorpcia straty z týchto nástrojov v budúcnosti. Ďalej, vzhľadom na to, že nástroje emitované účelovými jednotkami poskytujú menej istoty z prudenciálneho hľadiska než priamo emitované nástroje, využívanie účelových jednotiek na nepriame emitovanie vlastných zdrojov musí byť obmedzené a prísne ohraničené.

(14)	Je potrebné uviesť do rovnováhy potrebu zabezpečiť prudenciálne primerané výpočty expozícií inštitúcií voči nepriamym podielom vyplývajúcim z indexových podielov a potrebu zabezpečiť, aby sa to pre ne nestalo nadmerne zaťažujúce.

(15)

Na udelenie povolenia orgánov dohľadu na zníženie vlastných zdrojov príslušnými orgánmi sa za potrebný považuje podrobný a komplexný proces. Splatenia, zníženia a spätné odkúpenia nástrojov vlastných zdrojov by nemali byť oznámené držiteľom skôr, ako inštitúcia získa predchádzajúci súhlas od relevantného príslušného orgánu. Inštitúcie by mali poskytnúť podrobný zoznam prvkov, aby boli príslušnému orgánu poskytnuté všetky relevantné informácie pred rozhodnutím o udelení jeho schválenia.

(16)	Dočasné upustenia od ustanovenia o odpočítaní položiek vlastných zdrojov sú poskytnuté s cieľom prispôsobiť a umožniť v prípade potreby uplatňovanie operačných plánov finančnej pomoci. Trvanie týchto upustení by preto nemalo presahovať trvanie operačných plánov finančnej pomoci.

(17)

Aktíva účelových jednotiek, ktoré nie sú investované do nástrojov vlastných zdrojov emitovaných inštitúciami, by mali ostať minimálne a nepodstatné, aby sa účelové jednotky kvalifikovali na zahrnutie do položiek vlastných zdrojov dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2. Na dosiahnutie uvedeného cieľa by uvedená výška aktív mala byť zhora ohraničená limitom vyjadreným vo vzťahu k priemerným celkovým aktívam účelovej jednotky.

(18)

Prechodné ustanovenia sú zamerané na hladký prechod k novému regulačnému rámcu, a preto je dôležité, aby sa pri uplatňovaní prechodných ustanovení týkajúcich sa filtrov a odpočtov uplatňovalo toto prechodné zaobchádzanie stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 jednotne, ale spôsobom, ktorý zohľadňuje pôvodnú východiskovú situáciu vytvorenú vnútroštátnymi pravidlami, ktorými sa transponuje predchádzajúci regulačný režim Únie, ktorý predstavujú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES (2) a 2006/49/ES (3).

(19)

Povoľuje sa, aby prebytočné nástroje vlastného kapitálu Tier 1 alebo dodatočného kapitálu Tier 1 zachované podľa prechodných ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 boli na základe týchto ustanovení zahrnuté do obmedzení zachovania predchádzajúceho stavu nástrojov v prípade nižších úrovní kapitálu. Tým sa však nemôžu zmeniť obmedzenia zachovávania predchádzajúceho stavu nástrojov v prípade nižších úrovní, a preto akékoľvek zahrnutie do obmedzení zachovania predchádzajúceho stavu nižšej úrovne by malo byť možné len v prípade, že existuje dostatočná rezerva v danej nižšej úrovni. Nakoniec, keďže ide o prebytočné nástroje vyššej úrovne, malo by byť možné, aby boli uvedené nástroje neskôr preklasifikované do vyššej úrovne kapitálu.

(20)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov predložených Komisii Európskym orgánom pre bankovníctvo.

(21)

Európsky orgán pre bankovníctvo vykonal otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4) o stanovisko,

(22)

Európsky orgán pre bankovníctvo by mal vykonať preskúmanie uplatňovania tohto nariadenia, a najmä pravidiel, ktorými sa stanovujú postupy povoľovania splatenia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 vzájomných spoločností, družstevných spoločností, sporiteľní alebo podobných inštitúcií, a prípadne navrhnúť zmeny.

(23)

Európsky orgán pre bankovníctvo konzultoval s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, pokiaľ ide o zaobchádzanie s kapitálovými nástrojmi poisťovní a zaisťovní z tretích krajín a zaobchádzanie s kapitálovými nástrojmi podnikov vyňatých z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (5) 2009/138/ES na účely článku 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)	významu pojmu „predpokladaný“ pri určovaní, či predpokladané platby alebo dividendy boli odpočítané od vlastných zdrojov podľa článku 26 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

podmienok, za ktorých môžu príslušné orgány určiť, že určitý druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov spĺňa podmienky označenia ako vzájomná spoločnosť, družstevná spoločnosť, sporiteľňa alebo podobná inštitúcia, podľa článku 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)	uplatniteľných foriem a povahy nepriameho financovania kapitálových nástrojov, podľa článku 28 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)	povahy nevyhnutných obmedzení, pokiaľ ide o splatenie, ak sa uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi zakazuje, aby inštitúcia zamietla splatenie nástrojov vlastných zdrojov podľa článku 29 ods. 6 nariadenia EÚ č. 575/2013;

e)	presnejšieho stanovenia pojmu zisk z predaja podľa článku 32 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f)	uplatňovania odpočtov od položiek vlastného kapitálu Tier 1 a iných odpočtov od položiek vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 podľa článku 36 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

g)	kritérií, podľa ktorých príslušné orgány povolia inštitúciám znížiť hodnotu majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami podľa článku 41 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

formy a povahy stimulov na splatenie, povahy navýšenia istiny nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 nasledujúceho po dočasnom znížení hodnoty istiny, postupov a termínov sprevádzajúcich spúšťacie udalosti, charakteristiky nástrojov, ktoré by mohli predstavovať prekážku pre rekapitalizáciu, a použitie účelových jednotiek podľa článku 52 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

i)	miery konzervativizmu, ktorá sa vyžaduje v prípade odhadov použitých ako alternatíva k výpočtu podkladových expozícií pre nepriame podiely vyplývajúce z indexových podielov, podľa článku 76 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

j)	určitých podrobných podmienok, ktoré je potrebné splniť pred udelením povolenia orgánov dohľadu na zníženie vlastných zdrojov, a relevantného postupu podľa článku 78 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

k)	podmienok súvisiacich s dočasným upustením od ustanovenia o odpočítaní vlastných zdrojov podľa článku 79 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

l)	typov aktív, ktoré môžu súvisieť s fungovaním účelovej jednotky, a pojmov minimálny a nepodstatný na účely stanovenia kvalifikovaného dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 emitovaného účelovou jednotkou podľa článku 83 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

m)	podrobných podmienok týkajúcich sa úprav vlastných zdrojov podľa prechodných ustanovení podľa článku 481 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

n)	podmienok týkajúcich sa položiek vylúčených zo zachovania predchádzajúceho stavu v položkách vlastného kapitálu Tier 1 alebo položkách dodatočného kapitálu Tier 1 v ostatných prvkoch vlastných zdrojov podľa článku 487 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

KAPITOLA II

PRVKY VLASTNÝCH ZDROJOV

ODDIEL 1

Vlastný kapitál Tier 1 a nástroje vlastného kapitálu Tier 1

Pododdiel 1

Predpokladané dividendy a platby

Článok 2

Význam pojmu „predpokladaný“ vo vzťahu k predpokladanej dividende na účely článku 26 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Hodnota predpokladaných dividend, ktoré majú inštitúcie odpočítať od predbežných alebo koncoročných ziskov, ako sa stanovuje v článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa určuje v súlade s odsekmi 2 až 4.

2. Ak riadiaci orgán inštitúcie formálne vydal alebo navrhol príslušnému subjektu inštitúcie rozhodnutie týkajúce sa výšky dividend, ktoré majú byť vyplatené, táto hodnota sa odpočíta od príslušných predbežných alebo koncoročných ziskov.

3. Ak sa vyplácajú predbežné dividendy, zostatková suma predbežného zisku vyplývajúca z výpočtu stanoveného v odseku 2, ktorá sa má pripočítať k položkám vlastného kapitálu Tier 1, sa zníži so zohľadnením pravidiel stanovených v odsekoch 2 a 4 o hodnotu akejkoľvek predpokladanej dividendy, v prípade ktorej možno očakávať, že bude vyplatená z uvedeného zvyškového predbežného zisku s konečnými dividendami za celý hospodársky rok.

4. Predtým, než riadiaci orgán formálne vydá alebo navrhne príslušnému subjektu rozhodnutie týkajúce sa výplaty dividend, sa hodnota predpokladaných dividend, ktoré majú inštitúcie odpočítať od predbežných alebo koncoročných ziskov, rovná hodnote predbežných alebo koncoročných ziskov vynásobenej pomerom výplaty dividend.

5. Pomer výplaty dividend sa určí na základe dividendovej politiky schválenej pre príslušné obdobie riadiacim orgánom alebo iným príslušným subjektom.

6. Ak dividendová politika obsahuje namiesto pevnej hodnoty rozpätie vyplácania, na účely odseku 2 sa použije horná hranica rozpätia.

7. V prípade neexistencie schválenej dividendovej politiky alebo v prípade, že podľa stanoviska príslušného orgánu je pravdepodobné, že inštitúcia neuplatní svoju dividendovú politiku alebo sa táto politika nezakladá na obozretnom základe, podľa ktorého sa má určiť výška odpočtu, pomer výplaty dividend je založený na najvyššej z týchto hodnôt:

a)	priemerný pomer výplaty dividend za tri roky predchádzajúce posudzovanému roku;

b)	pomer výplaty dividend za rok predchádzajúci posudzovanému roku.

8. Príslušný orgán môže povoliť inštitúcii, aby prispôsobila výpočet pomeru výplaty dividend, ako sa opisuje v odseku 7 písm. a) a b), s cieľom vylúčiť mimoriadne dividendy vyplatené počas daného obdobia.

9. Hodnota predpokladaných dividend, ktoré sa majú odpočítať, sa určuje so zohľadnením prípadných regulačných obmedzení týkajúcich sa rozdelenia výnosov, najmä obmedzení stanovených v súlade s článkom 141 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6). Výška zisku po odpočte predpokladaných platieb s výhradou týchto obmedzení môže byť úplne zahrnutá do položiek vlastného kapitálu Tier 1, ak je splnená podmienka článku 26 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Keď takéto obmedzenia platia, predpokladané dividendy, ktoré sa majú odpočítať, sa zakladajú na pláne na zachovanie kapitálu, ktorý odsúhlasil príslušný orgán podľa článku 142 smernice 2013/36/EÚ.

10. Hodnota predpokladaných dividend, ktoré sa majú vyplatiť vo forme, ktorou sa neznižuje výška položiek vlastného kapitálu Tier 1, napríklad dividend vo forme akcií, zvyčajne označovaných ako poukážkové dividendy, sa neodpočíta od predbežných alebo koncoročných ziskov, ktoré sa majú zahrnúť do položiek vlastného kapitálu Tier 1.

11. Príslušný orgán musí byť presvedčený, že sa vykonali všetky potrebné odpočty z predbežných alebo koncoročných ziskov a všetky odpočty súvisiace s predpokladanými dividendami buď podľa uplatniteľného účtovného rámca, alebo podľa akýchkoľvek iných úprav predtým, ako povolí inštitúcii zahrnúť predbežné alebo koncoročné zisky do položiek vlastného kapitálu Tier 1.

Článok 3

Význam pojmu „predpokladaný“ vo vzťahu k predpokladanej platbe na účely článku 26 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Hodnota predpokladaných platieb, ktoré sa majú zohľadniť, zahŕňa:

a)	výšku daní;

hodnotu prípadných záväzkov alebo okolností vzniknutých počas súvisiaceho vykazovaného obdobia, v prípade ktorých je pravdepodobné, že znížia zisky inštitúcie a v prípade ktorých príslušný orgán nie je presvedčený, že boli vykonané všetky potrebné úpravy ocenenia, ako sú dodatočné úpravy ocenenia podľa článku 34 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo vytvorené rezervy.

2. Predpokladané platby, ktoré ešte neboli zohľadnené vo výkaze ziskov a strát, sa zaradia do priebežného obdobia, počas ktorého vznikli, takže každé priebežné obdobie nesie primeranú výšku týchto platieb. Významné alebo neopakujúce sa udalosti sa zohľadňujú v plnom rozsahu a bezodkladne v tom priebežnom období, počas ktorého sa vyskytnú.

3. Príslušný orgán musí byť presvedčený, že sa vykonali všetky potrebné odpočty z predbežných alebo koncoročných ziskov a všetky odpočty súvisiace s predpokladanými platbami buď podľa uplatniteľného účtovného rámca, alebo podľa akýchkoľvek iných úprav predtým, ako povolí inštitúcii zahrnúť predbežné alebo koncoročné zisky do položiek vlastného kapitálu Tier 1.

Pododdiel 2

Družstevné spoločnosti, sporiteľne, vzájomné spoločnosti a podobné inštitúcie

Článok 4

Druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov ako družstevná spoločnosť na účely článku 27 ods. 1 písm. a) bodu ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Príslušné orgány môžu určiť, že určitý druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov spĺňa na účely druhej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 podmienky označenia ako družstevná spoločnosť, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

2. Na splnenie podmienok označenia ako družstevná spoločnosť na účely odseku 1 musí právne postavenie inštitúcie patriť do jednej z týchto kategórií:

a)	v Rakúsku: inštitúcie zaregistrované ako „eingetragene Genossenschaft (e.Gen.)“ alebo „registrierte Genossenschaft“ podľa zákona „Gesetz über Erwerbs- und Wirtschaftsgenossenschaften (GenG)“;

b)	v Belgicku: inštitúcie zaregistrované ako „Société Coopérative/Cooperative Vennostchap“ a schválené v rámci uplatňovania kráľovského dekrétu z 8. januára 1962, ktorým sa stanovujú podmienky schvaľovania vnútroštátnych zoskupení družstevných spoločností a družstevných spoločností;

c)	na Cypre: inštitúcie zaregistrované ako „Συνεργατικό Πιστωτικό Ίδρυμα ή ΣΠΙ“ založené v zmysle právnych predpisov o družstevných spoločnostiach z roku 1985;

d)	v Českej republike: inštitúcie oprávnené ako „spořitelní a úvěrní družstvo“ podľa „zákona upravujícího činnost spořitelních a úvěrních družstev“;

e)	v Dánsku: inštitúcie zaregistrované ako „andelskasser“ alebo ‘sammenslutninger af andelskasser“ podľa dánskeho zákona o finančných podnikoch;

vo Fínsku: inštitúcie zaregistrované ako jeden z týchto typov:

1.	„Osuuspankki“ alebo „andelsbank“ podľa „laki osuuspankeista ja muista osuuskuntamuotoisista luottolaitoksista“ alebo „lag om andelsbanker och andra kreditinstitut i andelslagsform“;

2.	„Muu osuuskuntamuotoinen luottolaitos“ alebo „annat kreditinstitut i andelslagsform“ podľa „laki osuuspankeista ja muista osuuskuntamuotoisista luottolaitoksista“ alebo „lag om andelsbanker och andra kreditinstitut i andelslagsform“;

3.	„Keskusyhteisö“ alebo „centralinstitutet“ podľa „laki talletuspankkien yhteenliittymästä“ alebo „lag om en sammanslutning av inlåningsbanker“;

g)	vo Francúzsku: inštitúcie zaregistrované ako „sociétés coopératives“ podľa „Loi no47-1775 du 10 septembre 1947 portant statut de la coopération“ a oprávnené ako „banques mutualistes ou coopératives“ podľa „Code monétaire et financier, partie législative, Livre V, titre Ier, chapitre II“;

h)	v Nemecku: inštitúcie zaregistrované ako „eingetragene Genossenschaft (eG)“ podľa zákona „Gesetz betreffend die Erwerbs- und Wirtschaftsgenossenschaften (Genossenschaftsgesetz –GenG)“;

i)	v Grécku: inštitúcie zaregistrované ako „Πιστωτικοί Συνεταιρισμοί“ podľa zákona o družstevných spoločnostiach č. 1667/1986, ktoré fungujú ako úverové inštitúcie a môžu byť označované ako „Συνεταιριστική Τράπεζα“ podľa zákona o bankovníctve 3601/2007;

j)	v Maďarsku: inštitúcie zaregistrované ako „Szövetkezeti hitelintézet“ podľa zákona CXII z roku 1996 o úverových inštitúciách a finančných podnikoch;

v Taliansku: inštitúcie zaregistrované ako jeden z týchto typov:

1.	„Banche popolari“ uvedené v legislatívnom dekréte č. 385 z 1. septembra 1993;

2.	„Banche di credito cooperativo“ uvedené v legislatívnom dekréte č. 385 z 1. septembra 1993;

3.	„Banche di garanzia collettiva dei fidi“ uvedené v článku 13 legislatívneho dekrétu č. 269 z 30. septembra 2003 pretransformovanej do právneho predpisu č. 326 z 24. novembra 2003;

l)	v Luxembursku: inštitúcie zaregistrované ako „Sociétés coopératives“ vymedzené v oddiele VI zákona z 10. augusta 1915 o obchodných spoločnostiach;

m)	v Holandsku: inštitúcie zaregistrované ako „coöperaties“ alebo „onderlinge waarborgmaatschappijen“ podľa hlavy 3 knihy 2 Rechtspersonen „Burgerlijk wetboek“;

n)	v Poľsku: inštitúcie zaregistrované ako „bank spółdzielczy“ podľa ustanovení „Prawo bankowe“;

o)	v Portugalsku: inštitúcie zaregistrované ako „Caixa de Crédito Agrícola Mútuo“ alebo ako „Caixa Central de Crédito Agrícola Mútuo“ podľa „Regime Jurídico do Crédito Agrícola Mútuo e das Cooperativas de Crédito Agrícola“ schválené Decreto-Lei n.o 24/91, de 11 de Janeiro;

p)	v Rumunsku: inštitúcie zaregistrované ako „Organizații cooperatiste de credit“ podľa ustanovení mimoriadneho nariadenia vlády č. 99/2006 o úverových inštitúciách a kapitálovej primeranosti schváleného so zmenami a doplneniami právnym zákonom č. 227/2007;

q)	v Španielsku: inštitúcie zaregistrované ako „Cooperativas de Crédito“ podľa „Ley 13/1989, de 26 de mayo, de Cooperativas de Crédito“;

r)	vo Švédsku: inštitúcie zaregistrované ako „Medlemsbank“ podľa „Lag (1995:1570) om medlemsbanker“ alebo ako „Kreditmarknadsförening‘ under Lag (2004:297) om bank- och finansieringsrörelse“;

s)	v Spojenom kráľovstve: inštitúcie zaregistrované ako „cooperative societies“ podľa „Industrial and Provident Societies Act 1965“ a podľa „Industrial and Provident Societies Act (Northern Ireland) 1969“;

3. Pokiaľ ide o vlastný kapitál Tier 1, aby inštitúcia splnila podmienky označenia ako družstevná spoločnosť na účely odseku 1, smie podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov alebo stanov spoločnosti na úrovni právneho subjektu emitovať len kapitálové nástroje uvedené v článku 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4. Na splnenie podmienok označenia ako družstevná spoločnosť na účely odseku 1, ak držitelia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 podľa odseku 3, ktorí môžu byť členmi alebo nečlenmi inštitúcie, majú podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov možnosť odstúpiť, takisto môžu mať právo vrátiť kapitálový nástroj inštitúcii s výhradou obmedzení podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, stanov spoločnosti, nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a tohto nariadenia. Tým sa inštitúcii nebráni v tom, aby podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov emitovala členom a nečlenom nástroje vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorými sa neudeľuje právo vrátiť kapitálový nástroj inštitúcii.

Článok 5

Druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov ako sporiteľňa na účely článku 27 ods. 1 písm. a) bodu iii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Príslušné orgány môžu určiť, že určitý druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov spĺňa na účely druhej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 podmienky označenia ako sporiteľňa, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

2. Na splnenie podmienky označenia ako sporiteľňa na účely odseku 1 musí právne postavenie inštitúcie patriť do jednej z týchto kategórií:

a)	v Rakúsku: inštitúcie zaregistrované ako „Sparkasse“ podľa článku 1 ods. 1 zákona „Bundesgesetz über die Ordnung des Sparkassenwesens (Sparkassengesetz – SpG)“;

b)	v Dánsku: inštitúcie zaregistrované ako „Sparekasser“ podľa dánskeho zákona o finančných podnikoch;

c)	vo Fínsku: inštitúcie zaregistrované ako „Säästöpankki“ alebo „Sparbank“ podľa „Säästöpankkilaki“ alebo „Sparbankslag“;

v Nemecku: inštitúcie zaregistrované ako „Sparkasse“ podľa týchto zákonov:

1.	„Sparkassengesetz für Baden-Württemberg (SpG)“

2.	„Gesetz über die öffentlichen Sparkassen (Sparkassengesetz – SpkG) in Bayern“;

3.	„Gesetz über die Berliner Sparkasse und die Umwandlung der Landesbank Berlin – Girozentrale – in eine Aktiengesellschaft (Berliner Sparkassengesetz – SpkG)“;

4.	„Brandenburgisches Sparkassengesetz (BbgSpkG)“;

5.	„Sparkassengesetz für öffentlich-rechtliche Sparkassen im Lande Bremen (Bremisches Sparkassengesetz)“;

6.	„Hessisches Sparkassengesetz“;

7.	„Sparkassengesetz des Landes Mecklenburg-Vorpommern (SpkG)“;

8.	„Niedersächsisches Sparkassengesetz (NSpG)“;

9.	„Sparkassengesetz Nordrhein-Westfalen (Sparkassengesetz – SpkG)“;

10.	„Sparkassengesetz (SpkG) für Rheinland-Pfalz“;

11.	„Saarländisches Sparkassengesetz (SSpG)“;

12.	„Gesetz über die öffentlich-rechtlichen Kreditinstitute im Freistaat Sachsen und die Sachsen-Finanzgruppe“;

13.	„Sparkassengesetz des Landes Sachsen-Anhalt (SpkG-LSA)“;

14.	„Sparkassengesetz für das Land Schleswig-Holstein (Sparkassengesetz – SpkG)“;

15.	„Thüringer Sparkassengesetz (ThürSpkG)“;

e)	v Španielsku: inštitúcie zaregistrované ako „Cajas de Ahorros“ podľa „Real Decreto-Ley 2532/1929, de 21 de noviembre, sobre Régimen del Ahorro Popular“;

f)	vo Švédsku: inštitúcie zaregistrované ako „Sparbank“ podľa „Sparbankslag (1987:619)“.

3. Pokiaľ ide o vlastný kapitál Tier 1, aby inštitúcia splnila podmienky označenia ako sporiteľňa na účely odseku 1, smie podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov alebo stanov spoločnosti na úrovni právneho subjektu emitovať len kapitálové nástroje uvedené v článku 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4. Na splnenie podmienky označenia ako sporiteľňa na účely odseku 1 podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov sa nepovoľuje, aby súčet kapitálu, rezerv a predbežných alebo koncoročných ziskov bol rozdelený držiteľom nástrojov vlastného kapitálu Tier 1. Táto podmienka sa považuje za splnenú aj v prípade, že inštitúcia emituje nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktorými sa udeľuje držiteľom na základe nepretržitej činnosti právo na časť ziskov a rezerv v prípade, že to povoľujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, za predpokladu, že táto časť je úmerná ich príspevku ku kapitálu a rezervám alebo, v prípade, že to povoľujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, je v súlade s alternatívnou dohodou. Inštitúcia môže emitovať nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktorými sa udeľuje držiteľom právo na rezervy v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie inštitúcie, ktoré nemusia byť úmerné príspevku ku kapitálu a rezervám za predpokladu, že sú splnené podmienky článku 29 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 6

Druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov ako vzájomná spoločnosť na účely článku 27 ods. 1 písm. a) bodu i) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Príslušné orgány môžu určiť, že určitý druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov spĺňa na účely druhej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 podmienky označenia ako vzájomná spoločnosť, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

2. Na splnenie podmienky označenia ako vzájomná spoločnosť na účely odseku 1 musí právne postavenie inštitúcie patriť do jednej z týchto kategórií:

v Dánsku: združenia („Foreninger“) alebo fondy („Fonde“), ktoré majú pôvod v zmene poisťovní („Forsikringsselskaber“), hypotekárnych úverových inštitúcií („Realkreditinstitutter“), sporiteľní („Sparekasser“), družstevných sporiteľní („Andelskasser“) a pridružení družstevných sporiteľní („Sammenslutninger af andelskasser“) na spoločnosti s ručením obmedzeným vymedzené v dánskom zákone o finančných podnikoch;

b)	v Írsku: inštitúcie zaregistrované ako „building societies“ podľa „Building Societies Act 1989“;

c)	v Spojenom kráľovstve: inštitúcie zaregistrované ako „building societies“ podľa „Building Societies Act 1989“; inštitúcie zaregistrované ako „savings bank“ podľa „Savings Bank (Scotland) Act 1819“.

3. Pokiaľ ide o vlastný kapitál Tier 1, aby inštitúcia splnila podmienky označenia ako vzájomná spoločnosť na účely odseku 1, podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov alebo stanov spoločnosti je inštitúcii na úrovni právneho subjektu povolené emitovať len kapitálové nástroje uvedené v článku 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4. Na splnenie podmienok označenia ako vzájomná spoločnosť na účely odseku 1, celkovú alebo čiastočnú hodnotu súčtu kapitálu a rezerv vlastnia členovia inštitúcie, ktorí pri bežnom podnikaní nemajú prospech z priameho rozdelenia rezerv, najmä prostredníctvom výplaty dividend. Tieto podmienky sa považujú za splnené aj v prípade, že inštitúcia emituje nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktorými sa udeľuje právo na zisk a rezervy, ak to povoľujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy.

Článok 7

Druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov ako podobná inštitúcia na účely článku 27 ods. 1 písm. a) bodu iv) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Príslušné orgány môžu určiť, že určitý druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov spĺňa na účely druhej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 podmienky označenia ako inštitúcia podobná družstevným spoločnostiam, vzájomným spoločnostiam a sporiteľniam, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

2. Na splnenie podmienok označenia ako inštitúcia podobná družstevným spoločnostiam, vzájomným spoločnostiam a sporiteľniam na účely odseku 1 patrí právne postavenie inštitúcie do jednej z týchto kategórií:

a)	v Rakúsku: „Pfandbriefstelle der österreichischen Landes-Hypothekenbanken“ podľa zákona „Bundesgesetz über die Pfandbriefstelle der österreichischen Landes-Hypothekenbanken (Pfandbriefstelle-Gesetz – PfBrStG)“;

b)	vo Fínsku: inštitúcie zaregistrované ako „Hypoteekkiyhdistys“ alebo „Hypoteksförening“ podľa „Laki hypoteekkiyhdistyksistä“ alebo „Lag om hypoteksföreningar“.

3. Pokiaľ ide o vlastný kapitál Tier 1, aby inštitúcia splnila podmienky označenia ako inštitúcia podobná družstevným spoločnostiam, vzájomným spoločnostiam a sporiteľniam na účely odseku 1, podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov alebo stanov spoločnosti inštitúcia smie emitovať na úrovni právneho subjektu len kapitálové nástroje uvedené v článku 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4. Na splnenie podmienok označenia ako inštitúcia podobná družstevným spoločnostiam, vzájomným spoločnostiam a sporiteľniam na účely odseku 1 musí byť splnená takisto jedna alebo viacero z týchto podmienok:

ak držitelia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 podľa odseku 3, ktorí môžu byť členmi alebo nečlenmi inštitúcie, majú podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov možnosť odstúpiť, takisto môžu mať právo vrátiť kapitálový nástroj inštitúcii, ale len s výhradou obmedzení uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, stanov spoločnosti a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a tohto nariadenia. Tým sa inštitúcii nebráni v tom, aby podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov emitovala členom a nečlenom nástroje vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorými sa neudeľuje právo vrátiť kapitálový nástroj inštitúcii;

podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov sa nepovoľuje, aby súčet kapitálu, rezerv a predbežných alebo koncoročných ziskov bol rozdelený držiteľom nástrojov vlastného kapitálu Tier 1. Uvedená podmienka sa považuje za splnenú aj v prípade, že inštitúcia emituje nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktorými sa udeľuje držiteľom na základe nepretržitej činnosti právo na časť ziskov a rezerv v prípade, že to povoľujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, za predpokladu, že uvedená časť je úmerná ich príspevku ku kapitálu a rezervám alebo, v prípade, že to povoľujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, je v súlade s alternatívnou dohodou. Inštitúcia môže emitovať nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktorými sa udeľuje držiteľom právo na rezervy v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie inštitúcie, ktoré nemusia byť úmerné príspevku ku kapitálu a rezervám za predpokladu, že sú splnené podmienky článku 29 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)	celkovú alebo čiastočnú hodnotu súčtu kapitálu a rezerv vlastnia členovia inštitúcie, ktorí pri bežnom podnikaní nemajú prospech z priameho rozdelenia rezerv, najmä prostredníctvom výplaty dividend.

Pododdiel 3

Nepriame financovanie

Článok 8

Nepriame financovanie kapitálových nástrojov na účely článku 28 ods. 1 písm. b), článku 52 ods. 1 písm. c) a článku 63 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Nepriame financovanie kapitálových nástrojov podľa článku 28 ods. 1 písm. b) a článku 52 ods. 1 písm. c) a článku 63 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa považuje za financovanie, ktoré nie je priame.

2. Priame financovanie sa na účely odseku 1 vzťahuje na situácie, v ktorých inštitúcia poskytla investorovi úver alebo iné financovanie v akejkoľvek forme, ktoré sa použijú na kúpu jej kapitálových nástrojov.

3. Priame financovanie zahŕňa aj financovanie na iné účely než nákup kapitálových nástrojov inštitúcie poskytnuté akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má kvalifikovanú účasť v úverovej inštitúcii, ako sa uvádza v článku 4 ods. 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo ktorá sa považuje za spriaznenú osobu v zmysle vymedzení odseku 9 medzinárodného účtovného štandardu 24 o zverejneniach o spriaznených osobách, ako sa uplatňuje v Únii podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (7), so zohľadnením akýchkoľvek ďalších usmernení podľa vymedzenia príslušným orgánom, ak inštitúcia nie je schopná preukázať všetky tieto skutočnosti:

a)	transakcia je uskutočnená za podobných podmienok ako iné transakcie s tretími stranami;

b)	fyzická alebo právnická osoba alebo spriaznená osoba nie sú závislé od rozdeľovania výnosov alebo od predaja kapitálových nástrojov v držbe na podporu vyplácania úrokov a splácania financovania.

Článok 9

Uplatniteľné formy a povaha nepriameho financovania kapitálových nástrojov na účely článku 28 ods. 1 písm. b) a článku 52 ods. 1 písm. c) a článku 63 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Uplatniteľné formy a povaha nepriameho financovania kúpy kapitálových nástrojov inštitúcie zahŕňajú:

financovanie kúpy kapitálových nástrojov inštitúcie investorom pri emitovaní alebo po ňom zo strany akýchkoľvek subjektov, nad ktorými má inštitúcia priamu alebo nepriamu kontrolu, alebo zo strany subjektov, ktoré spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

1.	sú zahrnuté do účtovnej alebo prudenciálnej konsolidácie inštitúcie;

sú zahrnuté do konsolidovanej súvahy alebo rozšíreného súhrnného výpočtu, ak je rovnocenný s konsolidovanou účtovnou závierkou, ako je uvedené v článku 49 ods. 3 písm. a) bode iv) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorý zostavuje schéma inštitucionálneho zabezpečenia alebo sieť inštitúcií pridružených k ústrednému orgánu, ktoré nie sú organizované ako skupina, do ktorej inštitúcia patrí;

3.	patria do rozsahu pôsobnosti doplnkového dohľadu nad inštitúciou v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (8) o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte;

financovanie kúpy kapitálových nástrojov inštitúcie investorom pri emitovaní alebo po ňom zo strany externých subjektov, ktoré sú chránené zárukou alebo použitím kreditného derivátu alebo sú zabezpečené nejakým iným spôsobom, takže kreditné riziko je prenesené na inštitúciu alebo na akékoľvek subjekty, nad ktorými má inštitúcia priamu alebo nepriamu kontrolu, alebo na subjekty, ktoré spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

1.	sú zahrnuté do účtovnej alebo prudenciálnej konsolidácie inštitúcie;

sú zahrnuté do konsolidovanej súvahy alebo rozšíreného súhrnného výpočtu, ak je rovnocenný s konsolidovanou účtovnou závierkou, ako je uvedené v článku 49 ods. 3 písm. a) bode iv) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorý vypracúva schéma inštitucionálneho zabezpečenia alebo sieť inštitúcií pridružených k ústrednému orgánu, ktoré nie sú organizované ako skupina, do ktorej inštitúcia patrí;

3.	patria do rozsahu pôsobnosti doplnkového dohľadu nad inštitúciou v súlade so smernicou 2002/87/ES;

c)	financovanie pre dlžníka, ktorý prenáša financovanie na konečného investora na účely kúpy kapitálových nástrojov inštitúcie pri emitovaní alebo po ňom.

2. Aby sa na účely odseku 1 považovali za nepriame financovanie, musia byť v príslušných prípadoch splnené aj tieto podmienky:

investor nie je zahrnutý:

1.	do účtovnej alebo prudenciálnej konsolidácie inštitúcie;

do konsolidovanej súvahy alebo rozšíreného súhrnného výpočtu, ak je rovnocenný s konsolidovanou účtovnou závierkou, ako je uvedené v článku 49 ods. 3 písm. a) bode iv) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorý vypracúva schéma inštitucionálneho zabezpečenia alebo sieť inštitúcií pridružených k ústrednému orgánu, ktoré nie sú organizované ako skupina, do ktorej inštitúcia patrí. Na tieto účely sa investor považuje za investora, ktorý je zahrnutý do rozšíreného súhrnného výpočtu, ak je príslušný kapitálový nástroj predmetom konsolidácie alebo rozšíreného súhrnného výpočtu v súlade s článkom 49 ods. 3 písm. a) bodom iv) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 spôsobom, ktorým sa vylučuje viacnásobné použitie položiek vlastných zdrojov a akákoľvek tvorba vlastných zdrojov medzi členmi schémy inštitucionálneho zabezpečenia. Ak príslušné orgány neudelili povolenie podľa článku 49 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, táto podmienka sa považuje za splnenú, ak subjekty uvedené v odseku 1 písm. a) aj inštitúcia sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia a dané subjekty odpočítajú financovanie poskytnuté na kúpu kapitálových nástrojov inštitúcie podľa článku 36 ods. 1 písm. f) až i), článku 56 písm. a) až d) prípadne článku 66 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

3.	do rozsahu pôsobnosti doplnkového dohľadu nad inštitúciou v súlade so smernicou 2002/87/ES;

externý subjekt nie je zahrnutý:

1.	do účtovnej alebo prudenciálnej konsolidácie inštitúcie;

3.	do rozsahu pôsobnosti doplnkového dohľadu nad inštitúciou v súlade so smernicou 2002/87/ES.

3. Pri zisťovaní toho, či kúpa kapitálového nástroja zahŕňa priame alebo nepriame financovanie v súlade s článkom 8, sa posudzovaná hodnota zníži o samostatne posúdenú opravnú položku pre zníženie hodnoty, ktorá sa použila.

4. S cieľom vyhnúť sa kvalifikovaniu priameho alebo nepriameho financovania v súlade s článkom 8 a v prípade, že sa úver alebo iná forma financovania alebo záruk udelia akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má v úverovej inštitúcii kvalifikovanú účasť alebo ktorá sa považuje za spriaznenú osobu, ako sa uvádza v odseku 3, inštitúcia na priebežnom základe zabezpečuje, aby neposkytla úver alebo inú formu financovania alebo záruk na účely priameho alebo nepriameho upisovania kapitálových nástrojov inštitúcie. Ak je úver alebo iná forma financovania alebo záruk udelená iným druhom strán, inštitúcia vykonáva túto kontrolu s vynaložením maximálneho úsilia.

5. Pokiaľ ide o vzájomné spoločnosti, družstevné spoločnosti a podobné inštitúcie, ak podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo stanov inštitúcie má klient povinnosť upísať kapitálové nástroje, aby získal úver, uvedený úver sa nepovažuje za priame alebo nepriame financovanie, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	príslušný orgán považuje výšku upísania za nevýznamnú;

b)	účelom úveru nie je kúpa kapitálových nástrojov inštitúcie poskytujúcej úver;

c)	upísanie jedného alebo viacerých kapitálových nástrojov inštitúcie je potrebné, aby sa príjemca úveru stal členom vzájomnej spoločnosti, družstevnej spoločnosti alebo podobnej inštitúcie.

Pododdiel 4

Obmedzenia splatenia kapitálových nástrojov

Článok 10

Obmedzenia splatenia kapitálových nástrojov emitovaných vzájomnými spoločnosťami, sporiteľňami, družstevnými spoločnosťami a podobnými inštitúciami na účely článku 29 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 78 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Inštitúcia môže emitovať nástroje vlastného kapitálu Tier 1 s možnosťou splatenia len v prípade, že je táto možnosť stanovená v uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisoch.

2. Možnosť inštitúcie obmedziť splatenie podľa ustanovení, ktorými sa spravujú kapitálové nástroje, ako sa uvádza v článku 29 ods. 2 písm. b) a článku 78 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, zahŕňa právo na odloženie splatenia, ako aj právo na obmedzenie objemu, ktorý má byť splatený. Podľa odseku 3 inštitúcia môže odložiť splatenie alebo obmedziť objem, ktorý má byť splatený, na neobmedzené obdobie.

3. Rozsah obmedzení týkajúcich sa splatenia zahrnutých do ustanovení, ktorými sa nástroje spravujú, inštitúcia určí kedykoľvek na základe prudenciálnej situácie inštitúcie, okrem iného najmä so zreteľom na:

a)	celkovú finančnú a likvidnú situáciu a platobnú schopnosť inštitúcie;

výšku vlastného kapitálu Tier 1, Tier 1 a celkového kapitálu v porovnaní s celkovou hodnotou rizikovej expozície vypočítanou v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 92 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, špecifickými požiadavkami na vlastné zdroje uvedenými v článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ a požiadavkou na kombinovaný vankúš podľa vymedzenia v článku 128 bode 6 uvedenej smernice.

Článok 11

1. Obmedzeniami týkajúcimi sa splatenia zahrnutými do zmluvných alebo právnych ustanovení, ktorými sa spravujú nástroje, sa nebráni príslušnému orgánu v tom, aby ďalej obmedzoval splatenie nástrojov na primeranom základe, ako sa uvádza v článku 78 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2. Príslušné orgány posúdia základy pre obmedzenia splatenia zahrnuté v zmluvných a právnych ustanoveniach, ktorými sa spravuje nástroj. Príslušné orgány vyžadujú od inštitúcií, aby upravili príslušné zmluvné ustanovenia, ak nie sú presvedčené, že sú základy pre obmedzenia primerané. Ak sa nástroje vzhľadom na neexistenciu zmluvných ustanovení spravujú podľa vnútroštátnych právnych predpisov, inštitúcii sa právnymi predpismi umožňuje obmedziť splatenie, ako je uvedené v článku 10 ods. 1 až 3, aby sa nástroje kvalifikovali ako vlastný kapitál Tier 1.

3. Každé rozhodnutie o obmedzení splatenia sa interne zdokumentuje a inštitúcia ich písomne nahlási príslušnému orgánu vrátane dôvodov, so zreteľom na kritériá stanovené v odseku 3, pre ktoré bolo splatenie čiastočne alebo úplne odmietnuté alebo odložené.

4. Ak sa v rovnakom období príjme niekoľko rozhodnutí o obmedzení splatenia, inštitúcie môžu zdokumentovať tieto rozhodnutia v jednom súbore dokumentov.

ODDIEL 2

Prudenciálne filtre

Článok 12

Pojem „zisk z predaja“ na účely článku 32 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Pojem „zisk z predaja“ uvedený v článku 32 odseku 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 je akýkoľvek priznaný zisk z predaja pre inštitúciu, ktorý je zaznamenaný ako zvýšenie akéhokoľvek prvku vlastných zdrojov a ktorý súvisí s budúcim príjmom z marže pochádzajúcim z predaja sekuritizovaných aktív, ak sú odstránené zo súvahy inštitúcie v súvislosti so sekuritizačnou transakciou.

2. Priznaný zisk z predaja sa určí ako rozdiel medzi hodnotami uvedenými v písmenách a) a b), ako sú stanovené uplatnením príslušného účtovného rámca:

a)	čistá hodnota prijatých aktív vrátane akýchkoľvek nových získaných aktív mínus akékoľvek iné postúpené aktívum alebo nový prevzatý záväzok;

b)	účtovná hodnota sekuritizovaných aktív alebo časti, ktorej vykazovanie sa ukončilo.

3. Priznaný zisk z predaja, ktorý súvisí s budúcim príjmom z marže, odkazuje v tejto súvislosti na očakávanú budúcu „prebytkovú maržu“ vymedzenú v článku 242 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

ODDIEL 3

Odpočty od položiek vlastného kapitálu Tier 1

Článok 13

Odpočet strát za bežný finančný rok na účely článku 36 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Na účely výpočtu vlastného kapitálu Tier 1 počas roka a bez ohľadu na to, či inštitúcia robí účtovnú závierku na konci každého priebežného obdobia, inštitúcia zostaví svoj výkaz ziskov a strát a odpočíta akékoľvek vyplývajúce straty od položiek vlastného kapitálu Tier 1 tak, ako vznikajú.

2. Na účely zostavenia výkazu ziskov a strát inštitúcie v súlade s odsekom 1 sa príjmy a výdavky stanovia podľa rovnakého postupu a na základe rovnakých účtovných štandardov, ktoré sa dodržiavajú v prípade koncoročného finančného výkazu. Príjmy a výdavky sú odhadnuté obozretne a sú zaradené do priebežného obdobia, v ktorom vznikli, takže každé priebežné obdobie nesie primeranú výšku očakávaných ročných príjmov a výdavkov. Významné alebo neopakujúce sa udalosti sú zohľadnené v plnom rozsahu a bezodkladne v priebežnom období, počas ktorého sa vyskytnú.

3. Odpočet nie je potrebný, ak boli straty za bežný finančný rok už zohľadnené v položkách vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku priebežného alebo koncoročného finančného výkazu. Na účely tohto článku finančný výkaz znamená, že zisk a strata boli stanovené po uzavretí priebežného alebo ročného účtovníctva v súlade s účtovným rámcom, ktorý sa na inštitúciu vzťahuje podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem a smernice Rady 86/635/EHS (9) o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií.

4. Odseky 1 až 3 sa rovnakým spôsobom uplatňujú na zisky a straty zahrnuté do akumulovaného iného komplexného účtovného výsledku.

Článok 14

Odpočty odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti, na účely článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Odpočty odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti, podľa článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa vykonávajú podľa odsekov 2 a 3.

2. Kompenzovanie medzi odloženými daňovými pohľadávkami a prislúchajúcimi odloženými daňovými záväzkami sa vykonáva samostatne pre každý zdaniteľný subjekt. Prislúchajúce odložené daňové záväzky sú obmedzené na tie, ktoré vyplývajú z daňových právnych predpisov rovnakej jurisdikcie ako odložené daňové pohľadávky. Na výpočet odložených daňových pohľadávok a záväzkov na konsolidovanej úrovni zdaniteľný subjekt zahŕňa akýkoľvek počet subjektov, ktoré sú podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov členmi tej istej daňovej skupiny, fiškálnej konsolidácie, fiškálnej jednotky alebo konsolidovaného daňového priznania.

3. Hodnota prislúchajúcich odložených daňových záväzkov, ktoré sú prípustné na započítanie oproti odloženým daňovým pohľadávkam, ktoré závisia od budúcej ziskovosti, sa rovná rozdielu medzi hodnotou v písmene a) a hodnotou v písmene b):

a)	hodnota odložených daňových záväzkov vykázaných podľa uplatniteľného účtovného rámca;

b)	hodnota prislúchajúcich odložených daňových záväzkov vyplývajúcich z nehmotných aktív a z majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami.

Článok 15

Odpočítanie majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami na účely článku 36 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 41 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Príslušný orgán vopred udelí povolenie uvedené v článku 41 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 len v prípade, že neobmedzená možnosť využívať príslušný majetok dôchodkového fondu so stanovenými požitkami zahŕňa okamžitý a neobmedzený prístup k majetku, napríklad v prípadoch, keď používanie aktív nie je nijak obmedzené a neexistujú žiadne nároky akéhokoľvek druhu na tieto aktíva od tretích strán.

2. Neobmedzený prístup k majetku je pravdepodobný, ak sa od inštitúcie nevyžaduje, aby žiadala a získala konkrétne schválenie od správcu dôchodkových fondov alebo príjemcov dôchodku pri každom prístupe k prebytočným peňažným prostriedkom v pláne.

Článok 16

Odpočty predpokladaných daňových poplatkov na účely článku 36 ods. 1 písm. l) a článku 56 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Pod podmienkou, že inštitúcia uplatňuje účtovný rámec a účtovné metódy, ktorými sa zabezpečuje plné vykázanie splatných a odložených daňových záväzkov súvisiacich s transakciami a inými udalosťami vykázanými v súvahe alebo vo výkaze ziskov a strát, inštitúcia môže vychádzať z toho, že predpokladané daňové poplatky už boli zohľadnené. Príslušný orgán musí byť presvedčený, že všetky potrebné odpočty boli vykonané buď podľa uplatniteľných účtovných štandardov, alebo podľa akýchkoľvek iných úprav.

2. Ak inštitúcia vypočítava vlastný kapitál Tier 1 na základe finančných výkazov vypracovaných v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002, podmienka uvedená v odseku 1 sa považuje za splnenú.

3. Ak podmienka uvedená v odseku 1 nie je splnená, inštitúcia zníži svoje položky vlastného kapitálu Tier 1 o odhadovanú hodnotu splatných a odložených daňových poplatkov, ktoré ešte neboli vykázané v súvahe a vo výkaze ziskov a strát a ktoré súvisia s transakciami a inými udalosťami vykázanými v súvahe alebo vo výkaze ziskov a strát. Odhadovaná hodnota splatných a odložených daňových poplatkov sa stanoví s použitím prístupu rovnocenného s prístupom, ktorý je stanovený v nariadení (ES) č. 1606/2002. Odhadovaná hodnota odložených daňových poplatkov sa nesmie započítať voči odloženým daňovým pohľadávkam, ktoré nie sú vykázané vo finančných výkazoch.

ODDIEL 4

Ostatné odpočty pri položkách vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2

Článok 17

Ostatné odpočty pri kapitálových nástrojoch finančných inštitúcií na účely článku 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Podiely kapitálových nástrojov finančných inštitúcií vymedzených v článku 4 ods. 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa odpočítajú podľa týchto výpočtov:

všetky nástroje, ktoré sa kvalifikujú ako kapitál podľa práva obchodných spoločností uplatniteľného na finančnú inštitúciu, ktorá ich emitovala, a ak sa na finančnú inštitúciu vzťahujú požiadavky platobnej schopnosti, ktoré sú zahrnuté v najvyššej kvalite Tier regulatórnych vlastných zdrojov bez akýchkoľvek obmedzení, sa odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1;

všetky nástroje, ktoré sa kvalifikujú ako kapitál podľa práva obchodných spoločností uplatniteľného na emitenta, a ak sa na finančnú inštitúciu nevzťahujú požiadavky platobnej schopnosti, ktoré sú trvalé, pokryjú prvý a pomerovo najväčší podiel strát pri ich vzniku, v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie sa zaraďujú za všetky ostatné pohľadávky a nemajú preferenčné alebo vopred určené rozdeľovania výnosov, sa odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1;

všetky podriadené nástroje, ktoré absorbujú straty pri bežnej činnosti, vrátane vlastného uváženia týkajúceho sa zrušenia kupónových platieb, sa odpočítajú od položiek dodatočného kapitálu Tier 1. Ak hodnota týchto podriadených nástrojov presiahne výšku dodatočného kapitálu Tier 1, prevyšujúca hodnota sa odpočíta od vlastného kapitálu Tier 1;

akékoľvek iné podriadené nástroje sa odpočítajú od položiek kapitálu Tier 2. Ak hodnota týchto podriadených nástrojov presiahne výšku kapitálu Tier 2, prevyšujúca hodnota sa odpočíta od položiek dodatočného kapitálu Tier 1. Ak hodnota dodatočného kapitálu Tier 1 nie je dostatočná, zostávajúca prevyšujúca hodnota sa odpočíta od položiek vlastného kapitálu Tier 1;

akékoľvek iné nástroje zahrnuté do vlastných zdrojov finančnej inštitúcie podľa príslušného uplatniteľného prudenciálneho rámca alebo akékoľvek iné nástroje, v prípade ktorých inštitúcia nedokáže preukázať, že sa uplatňujú podmienky uvedené v písmenách a), b), c) alebo d), sa odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1.

2. V prípadoch uvedených v odseku 3 inštitúcie uplatňujú na podiely kapitálových nástrojov odpočty založené na prístupe zodpovedajúceho odpočtu, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Na účely tohto odseku je prístupom zodpovedajúceho odpočtu prístup, v ktorom sa uplatňuje odpočet na tú istú zložku kapitálu, na ktorú by sa kapitál kvalifikoval, ak by bol emitovaný samotnou inštitúciou.

3. Odpočty uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú v týchto prípadoch:

ak finančnej inštitúcii udelil povolenie a vykonáva nad ňou dohľad príslušný orgán a ak podlieha prudenciálnym požiadavkám rovnocenným s tými, ktoré sa uplatňujú na inštitúcie podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Tento prístup sa uplatňuje na finančné inštitúcie z tretích krajín len v prípade, keď bolo vykonané posúdenie rovnocennosti prudenciálneho režimu príslušnej tretej krajiny podľa uvedeného nariadenia a keď sa dospelo k záveru, že prudenciálny režim príslušnej tretej krajiny je prinajmenšom rovnocenný s režimom, ktorý sa uplatňuje v Únii;

b)	ak je finančná inštitúcia inštitúciou elektronického peňažníctva v zmysle článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (10) a nevyužíva voliteľné výnimky, ako sa stanovuje v článku 9 uvedenej smernice;

c)	ak je finančná inštitúcia platobnou inštitúciou v zmysle článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (11) a nevyužíva výnimku podľa článku 26 uvedenej smernice;

d)	ak je finančná inštitúcia správcom alternatívnych investičných fondov v zmysle článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (12) alebo správcovská spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (13).

Článok 18

Kapitálové nástroje poisťovní a zaisťovní z tretích krajín na účely článku 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Podiely kapitálových nástrojov poisťovní a zaisťovní z tretích krajín, ktoré podliehajú režimu solventnosti, ktorý bol posúdený buď ako nerovnocenný k režimu stanovenému v kapitole VI hlave I smernice 2009/138/ES podľa postupu stanoveného v článku 227 uvedenej smernice alebo ktorý nebol posúdený, sa odpočítajú takto:

všetky nástroje, ktoré sa kvalifikujú ako kapitál podľa práva obchodných spoločností uplatniteľného na poisťovne a zaisťovne z tretích krajín, ktoré ich emitovali a ktoré sú zahrnuté v najvyššej kvalite Tier regulatórnych vlastných zdrojov bez akýchkoľvek obmedzení podľa režimu príslušnej tretej krajiny, sa odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1;

akékoľvek iné podriadené nástroje sa odpočítajú od položiek kapitálu Tier 2. Ak hodnota týchto podriadených nástrojov presiahne výšku kapitálu Tier 2, prevyšujúca hodnota sa odpočíta od položiek dodatočného kapitálu Tier 1. Ak táto prevyšujúca hodnota presiahne výšku dodatočného kapitálu Tier 1, zostávajúca prevyšujúca hodnota sa odpočíta od položiek vlastného kapitálu Tier 1;

v prípade poisťovní a zaisťovní z tretích krajín, ktoré podliehajú prudenciálnym požiadavkám platobnej schopnosti, akékoľvek iné nástroje zahrnuté do vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní z tretích krajín podľa príslušného uplatniteľného režimu solventnosti alebo akékoľvek iné nástroje, v prípade ktorých inštitúcia nedokáže preukázať, že sa uplatňujú podmienky uvedené v písmenách a), b) alebo c), sa odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1.

2. Ak bol režim solventnosti tretej krajiny vrátane pravidiel týkajúcich sa vlastných zdrojov posúdený ako rovnocenný k režimu stanovenému v kapitole VI hlave I smernice 2009/138/ES podľa postupu stanoveného v článku 227 uvedenej smernice, s podielmi kapitálových nástrojov poisťovní alebo zaisťovní z tretích krajín sa zaobchádza ako s podielmi kapitálových nástrojov poisťovní alebo zaisťovní povolených v súlade s článkom 14 smernice 2009/138/ES.

3. V prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku inštitúcie uplatňujú odpočty podľa článku 44 písm. b), článku 58 písm. b) prípadne článku 68 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre podiely poistných položiek vlastných zdrojov.

Článok 19

Kapitálové nástroje spoločností vyňatých z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES na účely článku 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Podiely kapitálových nástrojov spoločností vyňatých z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 4 uvedenej smernice sa odpočítajú takto:

a)	všetky nástroje, ktoré sa kvalifikujú ako kapitál podľa práva obchodných spoločností uplatniteľného na spoločnosť, ktorá ich emitovala a ktoré sú zahrnuté v najvyššej kvalite Tier regulatórnych vlastných zdrojov bez akýchkoľvek obmedzení, sa odpočítajú od vlastného kapitálu Tier 1;

akékoľvek iné podriadené nástroje sa odpočítajú od položiek kapitálu Tier 2. Ak hodnota týchto podriadených nástrojov presiahne výšku kapitálu Tier 2, prevyšujúca hodnota sa odpočíta od položiek dodatočného kapitálu Tier 1. Ak táto hodnota presahuje výšku dodatočného kapitálu Tier 1, zostávajúca prevyšujúca hodnota sa odpočíta od položiek vlastného kapitálu Tier 1;

akékoľvek iné nástroje zahrnuté do vlastných zdrojov inštitúcie podľa príslušného uplatniteľného režimu solventnosti alebo akékoľvek iné nástroje, v prípade ktorých inštitúcia nedokáže preukázať, že sa uplatňujú podmienky uvedené v písmenách a), b) alebo c), sa odpočítajú od vlastného kapitálu Tier 1.

KAPITOLA III

DODATOČNÝ KAPITÁL TIER 1

ODDIEL 1

Forma a povaha stimulov na splatenie

Článok 20

Forma a povaha stimulov na splatenie na účely článku 52 ods. 1 písm. g) a článku 63 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Stimuly na splatenie sú všetky charakteristiky, ktorými sa vytvára, ku dňu emitovania, očakávanie, že kapitálový nástroj sa pravdepodobne splatí.

2. Stimuly uvedené v odseku 1 zahŕňajú tieto formy:

a)	kúpnu opciu kombinovanú so zvýšením kreditného rozpätia nástroja, ak sa opcia neuplatní;

b)	kúpnu opciu kombinovanú s požiadavkou alebo opciou investora konvertovať nástroj na nástroj vlastného kapitálu Tier 1, ak sa opcia neuplatní;

c)	kúpnu opciu kombinovanú so zmenou referenčnej sadzby, ak je kreditné rozpätie nad druhou referenčnou sadzbou vyššie ako pôvodná miera platby po odpočítaní swapovej sadzby;

d)	kúpnu opciu kombinovanú so zvýšením hodnoty splatenia v budúcnosti;

e)	opciu opätovného uvedenia na trh kombinovanú so zvýšením kreditného rozpätia nástroja alebo zmenou referenčnej sadzby, ak je kreditné rozpätie nad druhou referenčnou sadzbou vyššie ako pôvodná miera platby po odpočítaní swapovej sadzby, ak nástroj nie je opätovne uvedený na trh;

f)	uvedenie nástroja na trh spôsobom, z ktorého pre investorov vyplýva, že na nástroj sa uplatní kúpna opcia.

ODDIEL 2

Konverzia alebo zníženie hodnoty istiny

Článok 21

Povaha navýšenia istiny po znížení hodnoty na účely článku 52 ods. 1 písm. n) a článku 52 ods. 2 písm. c) bodu ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Zníženie hodnoty istiny sa vzťahuje na pomernom základe na všetkých držiteľov nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ktoré zahŕňajú podobný mechanizmus zníženia hodnoty a identickú spúšťaciu úroveň.

2. Aby sa zníženie hodnoty považovalo za dočasné, musia byť splnené všetky tieto podmienky:

a)	prípadné rozdelenia výnosov splatné po znížení hodnoty musia byť založené na zníženej hodnote istiny;

b)	navýšenia hodnoty sú založené na ziskoch po prijatí formálneho rozhodnutia inštitúcie, ktorým sa potvrdzujú záverečné zisky;

prípadné navýšenie hodnoty nástroja alebo výplata kupónov zo zníženej hodnoty istiny sa vykonáva na základe úplného vlastného uváženia inštitúcie s výhradou obmedzení vyplývajúcich z písmen d) až f) a neexistuje povinnosť, aby inštitúcia vykonala alebo urýchlila navýšenie hodnoty za určitých okolností;

d)	navýšenie hodnoty sa vykonáva na pomernom základe medzi podobnými nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1, na ktoré sa vzťahovalo zníženie hodnoty;

maximálna hodnota, ktorá sa pridelí súčtu navýšenia hodnoty nástroja spolu s výplatou kupónov zo zníženej hodnoty istiny, sa rovná zisku inštitúcie vynásobenému hodnotou získanou vydelením hodnoty stanovenej v bode 1 hodnotou stanovenou v bode 2:

1.	súčet nominálnej hodnoty všetkých nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 inštitúcie pred znížením hodnoty, na ktoré sa vzťahovalo zníženie hodnoty;

2.	celkový kapitál Tier 1 inštitúcie;

so súčtom akýchkoľvek navýšených hodnôt a výplat kupónov zo zníženej hodnoty istiny sa zaobchádza ako s platbou, ktorou dochádza k zníženiu vlastného kapitálu Tier 1, a tento súčet podlieha spolu s inými rozdeleniami výnosov z nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 obmedzeniam súvisiacim s maximálnou rozdeliteľnou sumou, ako sa uvádza v článku 141 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ transponovanej do vnútroštátnych právnych predpisov.

3. Na účely odseku 2 písm. e) sa výpočet vykoná v momente navýšenia hodnoty.

Článok 22

Postupy a načasovanie určenia, že došlo k spúšťacej udalosti na účely článku 52 ods. 1 písm. n) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Ak inštitúcia stanovila, že podiel vlastného kapitálu Tier 1 klesol pod úroveň, ktorou sa aktivuje konverzia alebo zníženie hodnoty nástroja na úrovni uplatňovania požiadaviek stanovených v prvej časti hlave II nariadenia (EÚ) č. 575/2013, riadiaci orgán alebo akýkoľvek iný príslušný subjekt inštitúcie bezodkladne určí, že došlo k spúšťacej udalosti, a existuje neodvolateľná povinnosť znížiť hodnotu nástroja alebo ho konvertovať.

2. Hodnota, ktorá sa má znížiť alebo konvertovať, sa stanoví čo najskôr a v maximálnej lehote jedného mesiaca od určenia, že došlo k spúšťacej udalosti podľa odseku 1.

3. Príslušný orgán môže vyžadovať, aby sa maximálne obdobie jedného mesiaca uvedené v odseku 2 skrátilo v prípadoch, ak usudzuje, že existuje dostatočná istota v súvislosti s hodnotou, ktorá sa má konvertovať alebo znížiť, alebo v prípadoch, ak usudzuje, že je potrebná okamžitá konverzia alebo zníženie hodnoty.

4. Ak sa v súlade s ustanoveniami, ktorými sa spravuje nástroj dodatočného kapitálu Tier 1, vyžaduje nezávislé preskúmanie hodnoty, ktorá sa má znížiť alebo konvertovať, alebo ak príslušný orgán vyžaduje nezávislé preskúmanie na určenie hodnoty, ktorá sa má znížiť alebo konvertovať, riadiaci orgán alebo akýkoľvek iný príslušný subjekt inštitúcie zariadi, aby sa tak okamžite stalo. Uvedené nezávislé preskúmanie sa dokončí čo najskôr a inštitúcii nesmie spôsobiť prekážky brániace zníženiu hodnoty alebo konvertovaniu nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 a splneniu požiadaviek uvedených v odsekoch 2 a 3.

ODDIEL 3

Charakteristiky nástrojov, ktoré by mohli predstavovať prekážku pre rekapitalizáciu

Článok 23

Charakteristiky nástrojov, ktoré by mohli predstavovať prekážku pre rekapitalizáciu na účely článku 52 ods. 1 písm. o) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Charakteristiky, ktoré by mohli predstavovať prekážku pre rekapitalizáciu inštitúcie, zahŕňajú ustanovenia, na základe ktorých sa od inštitúcie vyžaduje, aby odškodnila existujúcich držiteľov kapitálových nástrojov, ak je emitovaný nový kapitálový nástroj.

ODDIEL 4

Použitie účelových jednotiek pre nepriamu emisiu nástrojov vlastných zdrojov

Článok 24

Použitie účelových jednotiek pre nepriamu emisiu nástrojov vlastných zdrojov na účely článku 52 ods. 1 písm. p) a článku 63 písm. n) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Ak inštitúcia alebo subjekt v rámci konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 emituje kapitálový nástroj, ktorý upísala účelová jednotka, tento kapitálový nástroj sa nesmie vykázať na úrovni inštitúcie alebo uvedenej jednotky ako kapitál vyššej kvality, než je najnižšia kvalita kapitálu emitovaného účelovou jednotkou a kapitálu emitovaného účelovou jednotkou pre tretie strany. Uvedená požiadavka sa uplatňuje na konsolidovanej, subkonsolidovanej a individuálnej úrovni uplatňovania prudenciálnych požiadaviek.

2. Práva držiteľov nástrojov emitovaných účelovou jednotkou nesmú byť priaznivejšie ako v prípade, že by bol nástroj emitovaný priamo inštitúciou alebo jednotkou v rámci konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

KAPITOLA IV

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

ODDIEL 1

Nepriame podiely vyplývajúce z indexových podielov

Článok 25

Požadovaná miera konzervativizmu odhadov použitých ako alternatíva pri výpočte podkladových expozícií na účely článku 76 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Odhad je dostatočne konzervatívny, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

ak investičný mandát indexu stanoví, že kapitálový nástroj subjektu finančného sektora, ktorý je súčasťou indexu, nemôže prekročiť maximálny percentuálny podiel indexu, inštitúcia použije uvedený percentuálny podiel ako odhad hodnoty podielov, ktoré sa odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier prípadne kapitálu Tier 2 v súlade s článkom 17 ods. 2 alebo od vlastného kapitálu Tier 1 v situáciách, keď inštitúcia nemôže určiť presnú povahu podielu;

ak inštitúcia nie je schopná určiť maximálny percentuálny podiel uvedený v písmene a) a ak index, ako dokladá jeho investičný mandát alebo iné príslušné informácie, zahŕňa kapitálové nástroje subjektov finančného sektora, inštitúcia odpočíta celú hodnotu indexových podielov od položiek vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 prípadne kapitálu Tier 2 v súlade s článkom 17 ods. 2 alebo od vlastného kapitálu Tier 1 v situáciách, keď inštitúcia nemôže určiť presnú povahu podielu.

2. Na účely odseku 1 platí toto:

a)	nepriamy podiel vyplývajúci z indexového podielu zahŕňa časť indexu investovanú do nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 subjektov finančného sektora zaradených do indexu;

b)	index zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na indexové fondy, akciové alebo dlhopisové indexy alebo na akúkoľvek inú schému v prípade, že podkladový nástroj je kapitálovým nástrojom emitovaným subjektom finančného sektora.

Článok 26

Význam spojenia „z prevádzkového hľadiska zaťažujúce“ v článku 76 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Na účely článku 76 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sú z prevádzkového hľadiska zaťažujúce situácie, v ktorých sú priebežné transparentné prístupy ku kapitálovým podielom v subjektoch finančného sektora podľa posúdenia príslušných orgánov neodôvodnené. V posúdení povahy z prevádzkového hľadiska zaťažujúcich situácií zohľadnia príslušné orgány nízku významnosť a krátke obdobie držby týchto pozícií. Obdobie držby s krátkym trvaním vyžaduje silnú likviditu indexu, ktorú preukáže inštitúcia.

2. Na účely odseku 1 sa pozícia považuje za pozíciu s nízkou významnosťou, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	individuálna čistá expozícia vyplývajúca z indexových podielov určená pred prípadným uplatnením transparentného prístupu nepresiahne 2 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 podľa výpočtu v článku 46 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	agregovaná čistá expozícia vyplývajúca z indexových podielov určená pred prípadným uplatnením transparentného prístupu nepresiahne 5 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 podľa výpočtu v článku 46 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

súčet agregovanej čistej expozície vyplývajúcej z indexových podielov určenej pred prípadným uplatnením transparentného prístupu a akýchkoľvek iných podielov, ktoré sa odpočítajú podľa článku 36 ods. 1 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nepresiahne 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 podľa výpočtu v článku 46 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

ODDIEL 2

Povolenie orgánov dohľadu na zníženie vlastných zdrojov

Článok 27

Význam spojenia „udržateľné, pokiaľ ide o výkonnosť inštitúcie z hľadiska príjmu“ na účely článku 78 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013

„Udržateľné, pokiaľ ide o výkonnosť inštitúcie z hľadiska príjmu“ podľa článku 78 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 je, že podľa posúdenia príslušného orgánu je ziskovosť inštitúcie k danému dátumu a v predvídateľnej budúcnosti aj naďalej spoľahlivá alebo nečelí žiadnej nepriaznivej zmene po nahradení nástrojov nástrojmi vlastných zdrojov rovnakej alebo vyššej kvality. V posúdení príslušného orgánu sa zohľadní ziskovosť inštitúcie v stresových situáciách.

Článok 28

Postup a požiadavky na údaje v súvislosti so žiadosťou inštitúcie o vykonanie umorení, znížení a spätných odkúpení na účely článku 77 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Umorenia, zníženia a spätné odkúpenia nástrojov vlastných zdrojov sa neoznámia držiteľom nástrojov skôr, ako inštitúcia získala predchádzajúci súhlas od príslušného orgánu.

2. V prípade, že sa uskutočnenie umorení, znížení a spätných odkúpení očakáva s dostatočnou istotou, a hneď ako sa získalo predchádzajúce povolenie príslušného orgánu, inštitúcia odpočíta príslušné sumy, ktoré sa umoria, znížia alebo spätne odkúpia, od príslušných prvkov jej vlastných zdrojov pred skutočným vykonaním umorení, znížení alebo spätných odkúpení. Za dostatočnú istotu sa považuje najmä situácia, keď inštitúcia verejne oznámi svoj zámer umoriť, znížiť alebo spätne odkúpiť nástroj vlastných zdrojov.

3. Odseky 1 a 2 sa uplatňujú na konsolidovanej, subkonsolidovanej prípadne individuálnej úrovni uplatňovania prudenciálnych požiadaviek.

Článok 29

Predkladanie žiadosti zo strany inštitúcie o vykonanie umorení, znížení a spätných odkúpení na účely článku 77 a článku 78 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a primerané základy pre obmedzenie splatenia na účely článku 78 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Inštitúcia predloží príslušnému orgánu žiadosť pred znížením alebo spätným odkúpením nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 alebo pred uplatnením kúpnej opcie na nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2, ich umorením alebo spätným odkúpením.

2. Žiadosť môže zahŕňať plán na uskutočnenie krokov vymenovaných v článku 77 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre niekoľko kapitálových nástrojov počas obmedzeného časového obdobia.

3. V prípade spätného odkúpenia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 na účely tvorby trhu môžu príslušné orgány udeliť povolenie v súlade s kritériami stanovenými v článku 78 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pred krokmi vymenovanými v článku 77 uvedeného nariadenia v prípade určitej vopred určenej hodnoty.

V prípade nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedená hodnota nepresiahne nižšiu z týchto hodnôt:

1.	3 % hodnoty príslušnej emisie;

10 % hodnoty, o ktorú presahuje vlastný kapitál Tier 1 súčet požiadaviek vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, špecifických požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ a požiadavky na kombinovaný vankúš podľa vymedzenia v článku 128 bodu 6 uvedenej smernice.

V prípade nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov Tier 2 uvedená vopred určená hodnota nepresiahne nižšiu z týchto hodnôt:

1.	10 % hodnoty príslušnej emisie;

2.	alebo 3 % celkovej hodnoty nesplatených nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo prípadne nástrojov Tier 2.

4. Príslušné orgány môžu takisto vopred vydať povolenie na kroky vymenované v článku 77 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak sa súvisiace nástroje vlastných zdrojov prenášajú na zamestnancov inštitúcie ako súčasť ich odmeňovania. Inštitúcie informujú príslušné orgány v prípade, že sa nástroje vlastných zdrojov nakupujú na tieto účely, a tieto nástroje odpočítajú od vlastných zdrojov na základe prístupu zodpovedajúceho odpočtu na časové obdobie, počas ktorého sú v držbe inštitúcie. Odpočet na príslušnom základe sa už nevyžaduje v prípade, že náklady súvisiace s akýmkoľvek krokom podľa tohto odseku sú už zahrnuté do vlastných zdrojov v dôsledku priebežného alebo koncoročného finančného výkazu.

5. Príslušný orgán môže udeliť povolenie v predstihu v súlade s kritériami stanovenými v článku 78 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pred krokmi vymenovanými v článku 77 uvedeného nariadenia v prípade určitej vopred určenej hodnoty, keď hodnota nástrojov vlastných zdrojov, na ktoré sa uplatní kúpna opcia, ktoré sa umoria alebo spätne odkúpia, je vo vzťahu k nesplatenej hodnote príslušnej emisie po uplatnení kúpnej opcie, umorení alebo spätnom odkúpení nevýznamná.

6. Odseky 1 až 5 sa uplatňujú na konsolidovanej, subkonsolidovanej prípadne individuálnej úrovni uplatňovania prudenciálnych požiadaviek.

Článok 30

Obsah žiadosti, ktorú má inštitúcia predložiť na účely článku 77 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. K žiadosti uvedenej v článku 29 musia byť priložené tieto informácie:

a)	podložené objasnenie dôvodu na vykonanie jednej z činností uvedených v článku 29 odseku 1;

b)	informácie o kapitálových požiadavkách a kapitálových vankúšoch, ktorými sa kryje aspoň obdobie 3 rokov, vrátane úrovne a zloženia vlastných zdrojov pred vykonaním daného kroku a po jeho vykonaní a o vplyve daného kroku na regulačné požiadavky;

c)	vplyv náhrady kapitálového nástroja na ziskovosť inštitúcie, ako sa presne stanovuje v článku 78 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)	hodnotenie rizík, ktorým je inštitúcia vystavená alebo môže byť vystavená, a skutočnosť, či sa úrovňou vlastných zdrojov zabezpečí primerané krytie týchto rizík vrátane stresových testovaní hlavných rizík, ktoré dokladajú možné straty v rôznych scenároch;

e)	akékoľvek iné informácie, ktoré príslušný orgán považuje za nevyhnutné na posúdenie primeranosti udelenia povolenia podľa článku 78 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2. Príslušný orgán upustí od predkladania niektorých informácií uvedených v odseku 2, ak je presvedčený, že tieto informácie už má k dispozícii.

3. Odseky 1 a 2 sa uplatňujú na individuálnej, konsolidovanej prípadne subkonsolidovanej úrovni uplatňovania prudenciálnych požiadaviek.

Článok 31

Načasovanie žiadosti, ktorú predloží inštitúcia, a spracovanie žiadosti príslušným orgánom na účely článku 77 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Inštitúcia pošle úplnú žiadosť a informácie uvedené v článkoch 29 a 30 príslušnému orgánu najmenej 3 mesiace pred dátumom, ku ktorému sa držiteľom nástrojov oznámi jeden z krokov uvedených v článku 77 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2. Príslušné orgány môžu inštitúciám v jednotlivých prípadoch a za výnimočných okolností povoliť poslať žiadosť uvedenú v odseku 1 v časovej lehote kratšej ako 3 mesiace.

3. Príslušný orgán spracuje žiadosť buď v lehote uvedenej v odseku 1, alebo v lehote uvedenej v odseku 2. Príslušné orgány zohľadnia nové informácie prijaté v tejto lehote v prípade, že sú dostupné a že považujú tieto informácie za významné. Príslušné orgány začnú spracúvať žiadosť len v prípade, že sú presvedčené o tom, že od inštitúcie boli doručené informácie vyžadované podľa článku 28.

Článok 32

Žiadosti o umorenie, zníženie a spätné odkúpenie vzájomnými spoločnosťami, družstevnými spoločnosťami, sporiteľňami alebo podobnými inštitúciami na účely článku 77 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. So zreteľom na umorenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 vzájomných spoločností, družstevných spoločností, sporiteľní alebo podobných inštitúcií sa žiadosť uvedená v článku 29 ods. 1, 2 a 6 a informácie uvedené v článku 30 ods. 1 predkladajú príslušnému orgánu v rovnakom intervale, aký príslušný orgán inštitúcie používa na preskúmanie umorení.

2. Príslušné orgány môžu udeliť povolenie v predstihu pred krokom vymenovaným v článku 77 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v prípade určitej vopred určenej hodnoty, ktorá sa má umoriť, po odpočítaní hodnoty upísania nových zaplatených nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 počas obdobia do jedného roka. Uvedená vopred určená hodnota môže predstavovať až 2 % vlastného kapitálu Tier 1, ak sú príslušné orgány presvedčené, že tento krok neohrozí súčasnú ani budúcu solventnosť inštitúcie.

ODDIEL 3

Dočasné upustenie od ustanovenia o odpočítaní vlastných zdrojov

Článok 33

Dočasné upustenie od ustanovenia o odpočítaní vlastných zdrojov na účely článku 79 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Dočasné upustenie má trvanie, ktoré nepresiahne časový rámec predpokladaný podľa operačného plánu finančnej pomoci. Uvedené upustenie sa nesmie udeliť na obdobie dlhšie ako 5 rokov.

2. Upustenie sa uplatňuje len v súvislosti s novými podielmi nástrojov v subjekte finančného sektora, ktorý podlieha operácii finančnej pomoci.

3. Na účely poskytovania dočasného upustenia od ustanovenia o odpočítaní vlastných zdrojov môže príslušný orgán považovať dočasné podiely uvedené v článku 79 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 za držané na účely operácie finančnej pomoci na reorganizáciu a záchranu subjektu finančného sektora, ak je operácia vykonaná podľa plánu a schválená príslušným orgánom a ak sa v pláne jasne stanovujú fázy, načasovanie a ciele a spresňuje sa interakcia medzi dočasnými podielmi a operáciou finančnej pomoci.

KAPITOLA V

MENŠINOVÉ ÚČASTI A NÁSTROJE DODATOČNÉHO KAPITÁLU TIER 1 A KAPITÁLU TIER 2 EMITOVANÉ DCÉRSKYMI SPOLOČNOSŤAMI

Článok 34

Druh aktív, ktoré môžu súvisieť s fungovaním účelových jednotiek, a význam minimálneho a nepodstatného vzhľadom na kvalifikovanosť dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2 emitovaného účelovými jednotkami na účely článku 83 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Aktíva účelovej jednotky sa považujú za minimálne a nepodstatné, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)	aktíva účelovej jednotky, ktoré netvoria investície do vlastných zdrojov prepojenej dcérskej spoločnosti, sú obmedzené na peňažné aktíva určené na výplatu kupónov a splatenie nástrojov vlastných zdrojov, ktoré sú splatné;

b)	hodnota aktív účelovej jednotky okrem aktív uvedených v písmene a) nie je vyššia ako 0,5 % priemeru celkových aktív účelovej jednotky počas posledných troch rokov.

2. Na účely odseku 1 písm. b) môže príslušný orgán povoliť inštitúcii používať vyššiu percentuálnu hodnotu za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

a)	vyššia percentuálna hodnota je potrebná výhradne na to, aby sa umožnilo krytie prevádzkových nákladov účelovej jednotky;

b)	zodpovedajúca nominálna hodnota nepresahuje 500 000 EUR.

KAPITOLA VI

SPRESNENIE PRECHODNÝCH USTANOVENÍ NARIADENIA (EÚ) č. 575/2013 VO VZŤAHU K VLASTNÝM ZDROJOM

Článok 35

Dodatočné filtre a odpočty na účely článku 481 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Úpravy položiek vlastného kapitálu Tier 1, položiek dodatočného kapitálu Tier 1 a položiek Tier 2 podľa článku 481 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa uplatňujú podľa odsekov 2 až 7.

2. V prípade, že podľa opatrení na transpozíciu smernice 2006/48/ES a smernice 2006/49/ES uvedené odpočty a filtre vyplývajú z položiek vlastných zdrojov, ako sa uvádza v článku 57 písm. a), b) a c) smernice 2006/48/ES, úprava sa vykoná v položkách vlastného kapitálu Tier 1.

3. V iných prípadoch než tých, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, a v prípade, že sa podľa opatrení na transpozíciu smernice 2006/48/ES a smernice 2006/49/ES tieto odpočty a filtre uplatnili na celkový objem položiek podľa článku 57 písm. a) až ca) smernice 2006/48/ES so zohľadnením článku 154 uvedenej smernice, úprava sa vykoná v položkách dodatočného kapitálu Tier 1.

4. V prípade, že je hodnota položiek dodatočného kapitálu Tier 1 nižšia ako súvisiaca úprava, zostatková úprava sa vykoná v položkách vlastného kapitálu Tier 1.

5. V iných prípadoch než tých, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 2, a v prípade, že sa podľa opatrení na transpozíciu smernice 2006/48/ES a smernice 2006/49/ES tieto odpočty a filtre uplatnili na položky vlastných zdrojov podľa článku 57 písm. d) až h) alebo na celkové vlastné zdroje smernice 2006/48/ES a smernice 2006/49/ES, úprava sa vykoná v položkách Tier 2.

6. V prípade, že je hodnota položiek Tier 2 nižšia ako súvisiaca úprava, zostatková úprava sa vykoná v položkách dodatočného kapitálu Tier 1.

7. V prípade, že je hodnota položiek Tier 2 a položiek dodatočného kapitálu Tier 1 nižšia ako súvisiaca úprava, zostatková úprava sa vykoná v položkách vlastného kapitálu Tier 1.

Článok 36

Položky vylúčené zo zachovania predchádzajúceho stavu kapitálových nástrojov nepredstavujúcich štátnu pomoc v položkách vlastného kapitálu Tier 1 alebo položkách dodatočného kapitálu Tier 1 v ostatných prvkoch vlastných zdrojov na účely článku 487 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013

1. Ak je v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2021 nástrojom vlastných zdrojov dovolené zaobchádzanie stanovené v článku 487 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, s danými nástrojmi možno zaobchádzať takýmto spôsobom úplne alebo čiastočne. Takéto zaobchádzanie nemá žiadny účinok na výpočet obmedzenia, ako sa špecifikuje v článku 486 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2. S nástrojmi vlastných zdrojov uvedenými v odseku 1 možno opätovne zaobchádzať ako s položkami uvedenými v článku 484 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 za predpokladu, že ide o položky uvedené v článku 484 ods. 3 uvedeného nariadenia a za predpokladu, že ich hodnota už nepresahuje príslušnú percentuálnu hodnotu uvedenú v článku 486 ods. 2 uvedeného nariadenia.

3. S nástrojmi vlastných zdrojov uvedenými v odseku 1 možno opätovne zaobchádzať ako s položkami uvedenými v článku 484 ods. 4 za predpokladu, že ide o položky uvedené v článku 484 ods. 3 alebo článku 484 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a za predpokladu, že ich hodnota už nepresahuje príslušnú percentuálnu hodnotu uvedenú v článku 486 ods. 3 uvedeného nariadenia.

Článok 37

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. januára 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 202/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).

(9) Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

14.3.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 74/33

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 245/2014

z 13. marca 2014,

ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 1178/2011 z 3. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (1), a najmä na článok 7 ods. 5 a 6,

keďže:

(1)	Nariadením Komisie (EÚ) č. 1178/2011 (2) sa stanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva.

(2)

Niektoré členské štáty zistili, že niektoré požiadavky nariadenia (EÚ) č. 1178/2011 predstavujú pre ne alebo pre zainteresované subjekty neprimeranú a nadmernú administratívnu alebo ekonomickú záťaž, a požiadali o výnimky z uplatňovania niektorých požiadaviek v súlade s článkom 14 ods. 6 nariadenia (ES) č. 216/2008.

(3)	Žiadosti o výnimky analyzovala Európska agentúra pre bezpečnosť letectva, pričom výsledkom bolo odporúčanie Komisii na prijatie niektorých výnimiek.

(4)	Členské štáty takisto oznámili Komisii niekoľko redakčných chýb v nariadení Komisie (EÚ) č. 1178/2011, ktorých výsledkom boli nezamýšľané ťažkosti pri vykonávaní.

(5)	Existujúce požiadavky by sa preto mali zmeniť, aby sa zaviedli výnimky s jasným zákonodarným účinkom a s cieľom napraviť redakčné chyby.

(6)	Príloha I (časť FCL) k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1178/2011 ďalej obsahuje požiadavky na výcvik a preskúšanie na získanie prístrojovej kvalifikačnej kategórie (IR). Tieto požiadavky na IR boli založené na predchádzajúcich požiadavkách JAR-FCL a určila sa potreba ich preskúmania.

(7)	Preto by sa mali zaviesť doplňujúce požiadavky na spôsobilosť na lety v meteorologických podmienkach pre let podľa prístrojov a osobitné požiadavky pre lety vetroňov v oblakoch.

(8)	S cieľom zabezpečiť, aby sa na účely získania týchto kvalifikačných kategórií mohol zohľadniť prístrojový výcvik alebo prax získaná pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, by sa mali stanoviť podmienky započítavania tohto výcviku alebo nadobudnutej praxe s letmi podľa prístrojov.

(9)

Členské štáty by mali mať možnosť udeliť zápočet za prax s letmi podľa prístrojov v prípade držiteľa kvalifikačnej kategórie z tretej krajiny, ak je možné zaručiť rovnocennú úroveň bezpečnosti v porovnaní s úrovňou stanovenou v nariadení (ES) č. 216/2008. Takisto by sa mali stanoviť podmienky uznávania tejto praxe.

(10)

Na zabezpečenie plynulého prechodu a vysokej a jednotnej úrovne bezpečnosti civilného letectva v Európskej únii by vykonávacie opatrenia mali odrážať súčasný stav vývoja vrátane najlepších postupov a vedecko-technického pokroku v oblasti výcviku pilotov. Zodpovedajúcim spôsobom by sa v tomto súbore predpisov mali zohľadniť a odrážať technické požiadavky a administratívne postupy schválené Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO), ako aj už vypracované požiadavky v prílohe I (časť FCL) k nariadeniu (EÚ) č. 1178/2011 a existujúce národné právne predpisy týkajúce sa osobitného prostredia v jednotlivých štátoch, a to pri zohľadnení osobitných potrieb pilotov všeobecného letectva v Európe.

(11)	Agentúra pripravila návrh vykonávacích predpisov a predložila ho v podobe stanoviska Komisii v súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008.

(12)

Členské štáty, ktoré zriadili národný systém vydávania povolení pilotom na vykonávanie letov za meteorologických podmienok na let podľa prístrojov (IMC) s obmedzením na vzdušný priestor členského štátu a ktoré môžu poskytnúť dôkazy o bezpečnosti daného systému a o existencii osobitnej miestnej potreby, by mali mať možnosť naďalej vydávať takéto povolenia na určité obdobie za predpokladu splnenia určitých podmienok.

(13)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 965/2012 (3) sa umožňuje vykonávanie niektorých letov ako letov na základe rozdelenia nákladov a ukážkových letov v súlade s predpismi platnými pre neobchodnú prevádzku lietadiel s jednoduchou konštrukciou. Preto existuje potreba zabezpečiť, aby oprávnenia pilotov stanovené v nariadení (EÚ) č. 1178/2011 boli v súlade s týmto prístupom.

(14)	Preto by mali mať držitelia PPL, SPL, BPL alebo LAPL možnosť vykonávať činnosť pilota pri letoch kategórií určených v nariadení (EÚ) č. 965/2012.

(15)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva zriadeného na základe článku 65 nariadenia (ES) č. 216/2008.

(16)	Nariadenie (EÚ) č. 1178/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1178/2011 sa mení takto:

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Udeľovanie preukazov spôsobilosti a osvedčení zdravotnej spôsobilosti pilotom

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 tohto nariadenia, piloti lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) a c) a v článku 4 ods. 5 nariadenia (ES) č. 216/2008 musia spĺňať technické požiadavky a administratívne postupy stanovené v prílohe I a prílohe IV k tomuto nariadeniu.

2. Bez ohľadu na oprávnenia držiteľov preukazov spôsobilosti vymedzených v prílohe I k tomuto nariadeniu, držitelia preukazov spôsobilosti pilotov vydaných v súlade s podčasťou B alebo C prílohy I k tomuto nariadeniu môžu vykonávať lety uvedené v článku 6 ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 965/2012. Týmto nie je dotknuté dodržiavanie akýchkoľvek ďalších požiadaviek na prepravu cestujúcich alebo vykonávanie obchodnej leteckej prevádzky vymedzených v podčasti B alebo C prílohy I k tomuto nariadeniu.“

V článku 4 sa dopĺňa tento odsek 8:

„8. Do 8. apríla 2019 môže členský štát vydať pilotovi povolenie na využívanie špecifikovaných vymedzených oprávnení na lietanie s letúnmi podľa pravidiel letu podľa prístrojov predtým, ako pilot splní všetky požiadavky potrebné na vydanie prístrojovej kvalifikačnej kategórie v súlade s týmto nariadením, a to pri dodržaní týchto podmienok:

a)	členský štát vydá takéto povolenia, iba ak je to odôvodnené na základe osobitnej miestnej potreby, ktorú nemožno uspokojiť kvalifikačnými kategóriami stanovenými podľa tohto nariadenia;

b)	rozsah pôsobnosti oprávnení udelených na základe povolenia musí byť založený na posúdení ohrozenia bezpečnosti, ktoré vykoná členský štát, pri zohľadnení rozsahu výcviku potrebného pre plánovanú úroveň spôsobilosti pilota, ktorá sa má dosiahnuť;

c)	oprávnenia v povolení musia byť obmedzené na vzdušný priestor územia alebo častí územia príslušného členského štátu;

d)	povolenie sa vydáva žiadateľom, ktorí absolvovali príslušný výcvik s kvalifikovanými inštruktormi a ktorí preukázali požadovanú spôsobilosť kvalifikovanému examinátorovi tak, ako určí členský štát;

e)	členský štát oznámi Komisii, agentúre EASA a ostatným členským štátom konkrétne údaje tohto povolenia vrátane svojho zdôvodnenia a posúdenia ohrozenia bezpečnosti;

f)	členský štát monitoruje činnosti súvisiace s povoľovaním s cieľom zaistiť prijateľnú úroveň bezpečnosti a prijíma primerané kroky v prípade zistenia zvýšeného ohrozenia alebo akýchkoľvek bezpečnostných problémov;

g)	členský štát uskutoční preskúmanie otázok bezpečnosti súvisiacich s realizáciou povoľovania a najneskôr do 8. apríla 2017 predloží správu Komisii.“

V článku 12 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Odchylne od odseku 1 sa členské štáty môžu rozhodnúť neuplatňovať do 8. apríla 2015 ustanovenia tohto nariadenia na pilotov, ktorí sú držiteľmi preukazu spôsobilosti a súvisiaceho osvedčenia zdravotnej spôsobilosti vydaných treťou krajinou a ktorí sa podieľajú na neobchodnej prevádzke lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) alebo c) nariadenia (ES) č. 216/2008.“

4.	Prílohy I, II, III a VI sa menia v súlade prílohami k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. marca 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 76.

(2) Ú. v. EÚ L 311, 25.11.2011, s. 1.

(3) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 965/2012 z 5. októbra 2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 296, 25.10.2012, s. 1).

PRÍLOHA I

Príloha I (časť FCL) k nariadeniu (EÚ) č. 1178/2011 sa mení takto:

1.	Názov článku FCL.015 sa nahrádza takto: „FCL.015 Žiadosť o preukazy spôsobilosti, kvalifikačné kategórie a osvedčenia, ich vydanie, predĺženie a obnovenie ich platnosti“

FCL.020 sa nahrádza takto:

„FCL.020 Žiak – pilot

a)	Žiak – pilot nesmie vykonávať samostatné lety, pokiaľ na to nemá oprávnenie a nie je pod dohľadom letového inštruktora.

Pred svojím prvým samostatným letom musí mať žiak – pilot najmenej:

1.	16 rokov v prípade letúnov, vrtuľníkov a vzducholodí;

2.	14 rokov v prípade vetroňov a balónov.“

FCL.025 sa mení takto:

a)	Názov sa nahrádza takto: „FCL.025 Skúšky teoretických vedomostí na vydanie preukazov spôsobilosti a kvalifikačných kategórií“

V písmene a) sa body 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.	Žiadatelia vykonajú celý súbor skúšok teoretických vedomostí pre konkrétny preukaz spôsobilosti alebo kvalifikačnú kategóriu v rámci zodpovednosti jedného členského štátu.

2.	Žiadatelia vykonajú skúšku teoretických vedomostí iba na odporúčanie schválenej výcvikovej organizácie (ATO – approved training organisation) zodpovedajúcej za ich výcvik, keď splnili príslušné prvky výcvikového kurzu teoretických vedomostí na uspokojivej úrovni.“

Písmeno b) sa mení takto:

Bod 1 sa nahrádza takto:

„1.	Žiadateľ úspešne vykoná písomnú skúšku teoretických vedomostí, ak dosiahne aspoň 75 % bodov stanovených pre túto skúšku. Neudeľujú sa žiadne trestné body.“

ii)

Bod 3 a druhý pododsek písmena b) sa nahrádzajú takto:

„3.

Ak žiadateľ nevykonal úspešne jednu z písomných skúšok teoretických vedomostí v rámci 4 pokusov alebo nevykonal úspešne všetky písomné skúšky v rámci 6 sedení alebo počas obdobia uvedeného v bode 2, musí znovu vykonať celý súbor písomných skúšok.

Pred opätovným vykonaním skúšok teoretických vedomostí absolvuje žiadateľ ďalší výcvik v schválenej výcvikovej organizácii. Rozsah a oblasť požadovaného výcviku stanoví schválená výcviková organizácia na základe potrieb žiadateľa.“

V písmene c) bode 1 sa podbod ii) nahrádza takto:

„ii)	na obdobie 36 mesiacov pre vydanie preukazu spôsobilosti obchodného pilota, prístrojovej kvalifikačnej kategórie (IR – instrument rating) alebo prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati (EIR – en route instrument rating);“

FCL.035 sa mení takto:

Písmeno a) sa mení takto:

Bod 1 a prvá veta bodu 2 sa nahrádzajú takto:

„1.	Pokiaľ nie je v tejto časti stanovené inak, pre vydanie preukazu spôsobilosti, kvalifikačnej kategórie alebo osvedčenia sa započítava čas letu na lietadle rovnakej kategórie, pre akú sa preukaz spôsobilosti, kvalifikačná kategória alebo osvedčenie žiada.

2.	Veliaci pilot (PIC) alebo s inštruktorom.“

ii)

Bod 3 sa nahrádza takto:

„3.

Čas letu druhého pilota alebo veliaceho pilota pod dohľadom (PICUS). Pokiaľ nie je v tejto časti stanovené inak, držiteľ preukazu spôsobilosti pilota, keď pracuje ako druhý pilot alebo PICUS, má nárok na započítanie celého času druhého pilota do celkového času letu požadovaného na vydanie preukazu spôsobilosti pilota vyššieho stupňa.“

Písmeno b) sa mení takto:

Bod 1 sa nahrádza takto:

„1.

Žiadateľovi, ktorý úspešne vykonal skúšku teoretických vedomostí na vydanie preukazu spôsobilosti dopravného pilota, sa započítajú požiadavky na teoretické vedomosti pre vydanie preukazu spôsobilosti pilota ľahkých lietadiel, preukazu spôsobilosti súkromného pilota, preukazu spôsobilosti obchodného pilota a, s výnimkou prípadu vrtuľníkov, prístrojovej kvalifikačnej kategórie (IR) a prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati (EIR) v tej istej kategórii lietadiel.“

ii)

Dopĺňa sa tento bod 5:

„5.

Bez ohľadu na písmeno b) bod 3 držiteľ prístrojovej kvalifikačnej kategórie IR(A), ktorý dokončil modulový kurz IR(A) na základe spôsobilostí, alebo držiteľ prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati dostane plný zápočet vo vzťahu k požiadavkám na teoretickú výučbu a skúšky pre prístrojovú kvalifikačnú kategóriu na lietadlá inej kategórie len vtedy, ak úspešne absolvoval aj teoretickú výučbu a skúšky pre časť kurzu týkajúcu sa pravidiel letu podľa prístrojov (IFR) požadovanú v súlade s FCL.720.A. písm. b) bodom 2(i).“

FCL.055 sa mení takto:

Úvodná časť písmena d) sa nahrádza takto:

„d)

Osobitné požiadavky pre držiteľov prístrojovej kvalifikačnej kategórie (IR) alebo prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati (EIR). Bez toho, aby boli dotknuté predchádzajúce odseky, držitelia prístrojovej kvalifikačnej kategórie alebo prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati preukážu schopnosť používať anglický jazyk na úrovni, ktorá im umožňuje:“

Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)	Preukazovanie jazykovej spôsobilosti a schopnosti používať anglický jazyk držiteľov prístrojovej kvalifikačnej kategórie alebo prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati sa vykonáva metódou hodnotenia, ktorú stanoví príslušný orgán.“

V článku FCL.060 písmene b) sa bod 3 nahrádza takto:

„3.

ako druhý pilot s kvalifikáciou na cestovný let, pokiaľ:

i)	nespĺňa požiadavky uvedené v písmene b) bode 1; alebo

ii)	nepracoval počas predchádzajúcich 90 dní na najmenej 3 úsekoch trate ako druhý pilot s kvalifikáciou na cestovný let v lietadle rovnakého typu alebo triedy; alebo

iii)	neabsolvoval výcvik rozlietanosti a opakovací výcvik spôsobilosti lietania na letovom simulátore (FFS) v intervaloch neprekračujúcich 90 dní. Tento opakovací výcvik je možné spojiť s výcvikom rozlietanosti prevádzkovateľa predpísaným v príslušných požiadavkách uvedených v časti ORO.“

V článku FCL.105.A sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	Držitelia LAPL(A) smú po vydaní preukazu spôsobilosti prepravovať cestujúcich iba po nalietaní 10 hodín letového času vo funkcii veliaceho pilota (PIC) na letúnoch alebo turistických motorových klzákoch.“

V článku FCL.105.S sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	Držitelia LAPL(S) smú po vydaní preukazu spôsobilosti prepravovať cestujúcich iba po nalietaní 10 hodín letového času alebo absolvovaní 30 vzletov vo funkcii veliaceho pilota (PIC) na vetroňoch alebo motorových vetroňoch.“

FCL.105.B sa nahrádza takto:

„FCL.105.B LAPL(B) – Oprávnenia

LAPL na balóny oprávňuje držiteľa vykonávať funkciu veliaceho pilota (PIC) na teplovzdušných balónoch alebo teplovzdušných vzducholodiach s maximálnym objemom obalu 3 400 m3 alebo na plynových balónoch s maximálnym objemom obalu 1 260 m3 prepravujúcich najviac 3 cestujúcich, pričom na palube nikdy nie je viac osôb ako 4.“

10.	V článku FCL.110.B sa názov nahrádza takto:

11.

V článku FCL.235 písmene c) sa bod 2 nahrádza takto:

„2.	Ak žiadateľ nesplní niektorý z bodov určitej časti skúšky, bude to znamenať nesplnenie celej časti. Ak žiadateľ nesplní iba jednu časť skúšky, musí opakovať len túto časť. Nesplnenie viac ako jednej časti bude znamenať, že žiadateľ nezložil celú skúšku.“

12.

V článku FCL.205.A písmene b) sa bod 3 nahrádza takto:

„3.	výcvik, skúšanie a kontrolu pre kvalifikačné kategórie alebo osvedčenia pripojené k týmto preukazom spôsobilosti.“

13.

V článku FCL.205.H písmene b) sa bod 3 nahrádza takto:

„3.	výcvik, skúšanie a kontrolu pre kvalifikačné kategórie a osvedčenia pripojené k týmto preukazom spôsobilosti.“

14.

V článku FCL.205.As písmene b) sa bod 3 nahrádza takto:

„3.	výcvik, skúšanie a kontrolu pre kvalifikačné kategórie alebo osvedčenia pripojené k týmto preukazom spôsobilosti.“

15.

V článku FCL.205.S sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

Bez ohľadu na bod 2 písmena b) môže držiteľ SPL s oprávneniami inštruktora alebo examinátora prijať odplatu za:

1.	poskytovanie letového výcviku pre získanie LAPL(S) alebo SPL,

2.	vykonávanie praktických skúšok a preskúšaní odbornej spôsobilosti na získanie týchto preukazov spôsobilosti;

3.	výcvik, skúšanie a kontrolu pre kvalifikačné kategórie a osvedčenia pripojené k týmto preukazom spôsobilosti.“

16.

FCL.205.B sa mení takto:

Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	BPL oprávňuje držiteľa vykonávať funkciu veliaceho pilota (PIC) na balónoch.“

V písmene c) sa bod 3 nahrádza takto:

„3.	výcvik, skúšanie a kontrolu pre kvalifikačné kategórie a osvedčenia pripojené k týmto preukazom spôsobilosti.“

17.

V článku FCL.230.B písmene a) sa bod 2 nahrádza takto:

„2.	1 výcvikový let s inštruktorom v balóne príslušnej triedy a v rámci najväčšej skupiny, na ktorú majú oprávnenia,“

18.

V článku FCL.510.A písmene c) sa bod 2 nahrádza takto:

„2.

Držiteľom preukazu spôsobilosti palubného technika vydaného v súlade s príslušnými vnútroštátnymi predpismi sa započíta 50 % času palubného technika až do výšky najviac 250 hodín. Týchto 250 hodín sa môže započítať vo vzťahu k požiadavke na 1 500 hodín uvedenej v písmene b) a k požiadavke na 500 hodín uvedenej v písmene b) bode 1 za predpokladu, že celkový zápočet udelený vo vzťahu k požiadavkám uvedeným v týchto písmenách nepresiahne 250 hodín.“

19.

FCL.600 sa nahrádza takto:

„FCL.600 IR – Všeobecné

S výnimkou prípadov uvedených v FCL.825 môžu prevádzku podľa pravidiel letu podľa prístrojov (IFR) na letúnoch, vrtuľníkoch, vzducholodiach alebo lietadlách so vztlakovými motormi vykonávať iba držitelia preukazu spôsobilosti súkromného pilota (PPL), preukazu spôsobilosti obchodného pilota (CPL), preukazu spôsobilosti pilota viacčlennej posádky (MPL) a preukazu spôsobilosti dopravného pilota (ATPL) s prístrojovou kvalifikáciou (IR) pre príslušnú kategóriu lietadla alebo počas praktickej skúšky alebo letu s inštruktorom.“

20.

FCL.610 sa mení takto:

V písmene a) bode 1 sa podbod i) nahrádza takto:

„i)	oprávnení na lietanie v noci v súlade s FCL.810, ak sa oprávnenia IR budú používať v noci, alebo“

Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)	musia absolvovať najmenej 50 hodín preletov vo funkcii veliaceho pilota (PIC) v letúnoch, turistických motorových klzákoch, vrtuľníkoch alebo vzducholodiach, z toho aspoň 10 hodín alebo v prípade vzducholodí 20 hodín v príslušnej kategórii lietadiel.“

21.

V článku FCL.615 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

Skúška. Žiadatelia preukážu úroveň teoretických vedomostí zodpovedajúcu udeľovaným oprávneniam v týchto predmetoch:

—	letecké právne predpisy,

—	všeobecné vedomosti o lietadlách – prístrojové vybavenie,

—	plánovanie a monitorovanie letu,

—	ľudská výkonnosť,

—	meteorológia,

—	rádiová navigácia,

—	komunikácia podľa pravidiel letu podľa prístrojov (IFR).“

22.

V článku FCL.625.H písmene a) sa bod 2 nahrádza takto:

„2.

ak nie je spojené s predĺžením platnosti typovej kvalifikačnej kategórie, absolvujú v súlade s dodatkom 9 k tejto časti preskúšanie odbornej spôsobilosti pre príslušný typ vrtuľníka iba na základe oddielu 5 a príslušných častí oddielu 1. V tomto prípade sa môže použiť letové výcvikové zariadenie 2/3 (FTD 2/3) alebo letový simulátor (FFS) predstavujúci príslušný typ vrtuľníka, ale prinajmenšom každé druhé preskúšanie odbornej spôsobilosti s cieľom predĺženia platnosti IR(H) za týchto okolností sa vykoná na vrtuľníku.“

23.

V článku FCL.710 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

Ak pilot na danom variante v období dvoch rokov po absolvovaní rozdielového výcviku nelietal, na zachovanie oprávnení sa vyžaduje ďalší rozdielový výcvik alebo preskúšanie odbornej spôsobilosti na tomto variante, s výnimkou typov alebo variantov v rámci kvalifikačných kategórií na triedu jednomotorových piestových letúnov a turistických motorových klzákov (TMG).“

24.

V článku FCL.725 písmene b) sa bod 4 nahrádza takto:

„4.	Skúška teoretických vedomostí pre jednopilotné lietadlá, ktoré sa klasifikujú ako vysokovýkonné letúny, je písomná a pozostáva najmenej zo 100 otázok s voliteľnými odpoveďami, pričom otázky sú primerane rozdelené medzi všetky predmety osnov.“

25.

V článku FCL.720.A sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)

Bez ohľadu na písmeno d) členský štát môže vydať typovú kvalifikačnú kategóriu s obmedzenými oprávneniami na viacpilotné letúny, ktorá umožňuje držiteľovi tejto kategórie vykonávať funkciu druhého pilota s kvalifikáciou na cestovný let nad letovou hladinou 200 za predpokladu, že ďalší dvaja členovia posádky sú držiteľmi typovej kvalifikačnej kategórie v súlade s písmenom d).“

26.

V článku FCL.740.A písmene a) sa bod 4 nahrádza takto:

„4.

Predĺženie platnosti prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati (EIR) alebo prístrojovej kvalifikačnej kategórie IR(A), ak je pilot ich držiteľom, môže byť spojené s preskúšaním odbornej spôsobilosti pri predlžovaní platnosti kvalifikačnej kategórie na triedu alebo typovej kvalifikačnej kategórie.“

27.

V článku FCL.735.As sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

Výcvikový kurz súčinnosti viacčlennej posádky (MCC) pozostáva najmenej:

1.	z 12 hodín teoretickej výučby a cvičení a

2.	z 5 hodín praktického výcviku MCC.

Používa sa trenažér letových a navigačných postupov (FNPT) II alebo III s kvalifikáciou na MCC, letové výcvikové zariadenie (FTD 2/3) alebo letový simulátor (FFS).“

28.

V článku FCL.810 písmene a) sa bod 1 mení takto:

Prvý pododsek bodu 1 sa nahrádza takto:

„1.	Ak sa majú oprávnenia LAPL, SPL alebo PPL na letúny, turistické motorové klzáky (TMG) alebo vzducholode uplatňovať v noci v podmienkach pravidiel letu za viditeľnosti (VFR), žiadatelia musia absolvovať výcvikový kurz v schválenej výcvikovej organizácii. Kurz zahŕňa:“

Podbod ii) sa nahrádza takto:

„ii)

najmenej 5 hodín nočného letu v lietadle príslušnej kategórie vrátane najmenej 3 hodín letu s inštruktorom, z toho najmenej 1 hodinu preletu s navigáciou s aspoň jedným preletom s inštruktorom do vzdialenosti najmenej 50 km (27 NM) a s 5 samostatnými vzletmi a s 5 samostatnými pristátiami s úplným zastavením.“

29.

Vkladajú sa tieto nové články FCL.825 a FCL.830:

„FCL.825 Prístrojová kvalifikačná kategória pre lety na trati (EIR)

Oprávnenia a podmienky

Držiteľ prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati (EIR) je oprávnený vykonávať lety cez deň podľa pravidiel letu podľa prístrojov vo fáze letu na trati s letúnom, ku ktorému je držiteľom kvalifikačnej kategórie na triedu alebo typovej kvalifikačnej kategórie. Oprávnenie sa môže rozšíriť na vykonávanie letov v noci podľa pravidiel letu podľa prístrojov vo fáze letu na trati, ak je pilot držiteľom kvalifikačnej kategórie na nočné lety v súlade s FCL.810.

Držiteľ EIR začne alebo bude pokračovať v lete, pri ktorom plánuje využiť oprávnenie vyplývajúce z jeho kvalifikačnej kategórie, len v tom prípade, ak sa v najnovších dostupných meteorologických informáciách uvádza, že:

i)	poveternostné podmienky pri odlete umožňujú časť letu od vzletu po plánovaný prechod od letu za viditeľnosti k letu podľa prístrojov vykonať v súlade s pravidlami letu za viditeľnosti a

ii)	poveternostné podmienky v predpokladanom čase príletu na plánované cieľové letisko umožnia časť letu od prechodu od letu podľa prístrojov k letu za viditeľnosti po pristátie vykonať v súlade s pravidlami letu za viditeľnosti.

b)	Nevyhnutné predpoklady. Žiadatelia o EIR musia byť držiteľmi aspoň PPL(A) a absolvovať najmenej 20 hodín preletov vo funkcii veliaceho pilota v letúnoch.

Výcvikový kurz. Žiadatelia o EIR musia v schválenej výcvikovej organizácii v priebehu 36 mesiacov absolvovať:

1.	aspoň 80 hodín teoretickej výučby v súlade s FCL.615 a

výcvik letu podľa prístrojov, počas ktorého:

i)	letový výcvik pre EIR pre jednomotorové letúny bude zahŕňať aspoň 15 hodín letu podľa prístrojov s inštruktorom a

ii)	letový výcvik pre EIR pre viacmotorové letúny bude zahŕňať aspoň 16 hodín letu podľa prístrojov s inštruktorom, z ktorých sa aspoň štyri hodiny uskutočnia na viacmotorových letúnoch.

d)	Teoretické vedomosti. Pred vykonaním praktickej skúšky musí žiadateľ preukázať úroveň teoretických vedomostí v predmetoch uvedených v FCL.615 písm. b) zodpovedajúcu udeľovaným oprávneniam.

Praktická skúška. Po ukončení výcviku žiadateľ absolvuje praktickú skúšku v letúne s examinátorom prístrojovej kvalifikačnej kategórie (IRE). V prípade EIR pre viacmotorové letúny absolvuje praktickú skúšku na viacmotorovom letúne. V prípade EIR pre jednomotorové letúny absolvuje praktickú skúšku na jednomotorovom letúne.

Odchylne od písmen c) a d) držiteľ EIR pre jednomotorové letúny, ktorý je zároveň držiteľom kvalifikačnej kategórie na triedu alebo typovej kvalifikačnej kategórie pre viacmotorové letúny a ktorý chce prvýkrát získať EIR pre viacmotorové letúny, absolvuje kurz v schválenej výcvikovej organizácii zahŕňajúci najmenej dve hodiny letu podľa prístrojov s inštruktorom vo fáze letu na trase vo viacmotorových letúnoch a úspešne absolvuje praktickú skúšku uvedenú v písmene e).

Platnosť, predĺženie platnosti a obnovenie platnosti.

1.	EIR platí 1 rok.

Žiadatelia o predĺženie platnosti EIR musia:

i)	v období 3 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich dátumu uplynutia platnosti kvalifikačnej kategórie úspešne absolvovať preskúšanie odbornej spôsobilosti v letúne alebo

ii)	v období 12 mesiacov predchádzajúcich dátumu uplynutia platnosti kvalifikačnej kategórie absolvovať šesť hodín letu podľa pravidiel letu podľa prístrojov vo funkcii veliaceho pilota a výcvikový let trvajúci aspoň jednu hodinu s inštruktorom s oprávnením poskytovať výcvik pre IR(A) alebo EIR.

3.	Pri každom druhom predĺžení platnosti musí držiteľ EIR úspešne absolvovať preskúšanie odbornej spôsobilosti v súlade s písmenom g) bodom 2 podbodom i).

Po uplynutí platnosti EIR žiadatelia s cieľom obnoviť svoje oprávnenia:

i)	absolvujú opakovací výcvik, ktorý poskytuje inštruktor s oprávnením poskytovať výcvik pre IR(A) alebo EIR, s cieľom dosiahnuť potrebnú úroveň odbornej spôsobilosti a

ii)	absolvujú preskúšanie odbornej spôsobilosti.

5.	V prípade, že v priebehu siedmich rokov od posledného dátumu platnosti EIR nebola predĺžená ani obnovená platnosť EIR, držiteľ bude musieť znovu úspešne absolvovať skúšku teoretických vedomostí EIR v súlade s FCL.615 písm. b).

V prípade EIR pre viacmotorové letúny sa preskúšanie odbornej spôsobilosti na predĺženie alebo obnovenie platnosti a výcvikový let, ktorý sa vyžaduje v písmene g) bode 2 podbode ii), musia absolvovať vo viacmotorovom letúne. Ak je pilot súčasne držiteľom EIR pre jednomotorové letúny, dosiahne týmto preskúšaním odbornej spôsobilosti aj predĺženie alebo obnovenie platnosti EIR pre jednomotorové letúny.

Ak žiadateľ o EIR absolvoval potrebný počet hodín letu podľa prístrojov s inštruktorom IRI(A) alebo FI(A), ktorý je držiteľom oprávnenia poskytovať výcvik pre IR alebo EIR, tieto hodiny sa môžu započítať do hodín požadovaných podľa písmena c) bodov 2 podbodu i) a ii), a to najviac päť hodín v prípade podbodu i) alebo šesť hodín v prípade podbodu ii). Do tohto zápočtu sa nezapočítavajú štyri hodiny výcviku letu podľa prístrojov vo viacmotorových letúnoch, ktoré sa požadujú v písmene c) bode 2 podbode ii).

1.	S cieľom určiť počet hodín, ktoré sa majú započítať, a určiť potreby výcviku žiadateľ musí absolvovať predbežné hodnotenie v schválenej výcvikovej organizácii.

2.	Absolvovanie výcviku letu podľa prístrojov, ktorý poskytuje inštruktor IRI(A) alebo FI(A), sa musí zdokumentovať v osobitnom zázname z výcviku, ktorý podpíše inštruktor.

Žiadatelia o EIR, ktorí sú držiteľmi preukazu PPL alebo CPL podľa časti FCL a platnej IR(A), ktoré v súlade s požiadavkami prílohy 1 k Chicagskému dohovoru vydala tretia krajina, môžu dostať plný zápočet vo vzťahu k požiadavkám týkajúcim sa výcvikového kurzu uvedeným v písmene c). Na vydanie EIR musí žiadateľ:

1.	úspešne absolvovať praktickú skúšku pre EIR;

2.	odchylne od písmena d) počas praktickej skúšky examinátorovi preukázať, že si osvojil zodpovedajúcu úroveň teoretických vedomostí o leteckých právnych predpisoch, meteorológii a znalostí plánovania letu a letových charakteristík (IR);

3.	mať minimálnu prax najmenej 25 hodín letu v podmienkach letu podľa prístrojov vo funkcii veliaceho pilota na letúnoch.“

„FCL.830 Kvalifikačná kategória pre lietanie s vetroňmi v oblačnosti

a)	Držitelia preukazu spôsobilosti pilota s oprávneniami na lietanie s vetroňmi môžu prevádzkovať vetroň alebo motorový vetroň, s výnimkou turistických motorových klzákov, v oblačnosti len vtedy, ak sú držiteľmi kvalifikačnej kategórie pre lietanie s vetroňmi v oblačnosti.

Žiadatelia o kvalifikačnú kategóriu pre lietanie s vetroňmi v oblačnosti absolvujú aspoň:

1.	30 hodín vo funkcii veliaceho pilota vo vetroni alebo motorovom vetroni po vydaní preukazu spôsobilosti;

výcvikový kurz v schválenej výcvikovej organizácii zahŕňajúci:

i)	teoretickú výučbu a

ii)	aspoň dve hodiny letu s inštruktorom vo vetroni alebo motorovom vetroni, pričom vetroň musia ovládať výlučne podľa prístrojov, z týchto dvoch hodín sa najviac jedna hodina môže absolvovať na turistickom motorovom klzáku a

3.	praktickú skúšku s letovým examinátorom (FE) oprávneným na túto činnosť.

Držitelia prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trase (EIR) alebo prístrojovej kvalifikačnej kategórie IR(A) dostanú zápočet podľa požiadaviek uvedených v písmene b) bode 2 podbode i). Odchylne od písmena b) bodu 2 podbodu ii) absolvujú aspoň jednu hodinu letu s inštruktorom vo vetroni alebo v motorovom vetroni, s výnimkou turistických motorových klzákov, pričom vetroň musia ovládať výlučne podľa prístrojov.

Držitelia kvalifikačnej kategórie pre lety v oblačnosti môžu uplatňovať svoje oprávnenia len vtedy, ak za posledných 24 mesiacov absolvovali aspoň jednu hodinu letu alebo päť letov vo funkcii veliaceho pilota uplatňujúceho oprávnenia vyplývajúce z kvalifikačnej kategórie pre lety v oblačnosti vo vetroni alebo v motorovom vetroni, s výnimkou turistických motorových klzákov.

Držitelia kvalifikačnej kategórie pre lety v oblačnosti, ktorí nespĺňajú požiadavky uvedené v písmene d), skôr než začnú znovu uplatňovať svoje oprávnenia, musia:

1.	absolvovať preskúšanie odbornej spôsobilosti s letovým examinátorom (FE) oprávneným na túto činnosť alebo

2.	vykonať doplnkové letové hodiny alebo lety požadované v písmene d) s kvalifikovaným inštruktorom.

f)	Držitelia platnej EIR alebo IR(A) dostanú plný zápočet podľa požiadaviek v písmene d).“

30.

V článku FCL.915 písmene b) bode 2 sa podbod i) nahrádza takto:

„i)	musí absolvovať aspoň 15 hodín letového času vo funkcii pilota v lietadlách triedy alebo typu, na akom sa má poskytovať letový výcvik, z toho v prípade potreby môže byť najviac 7 hodín vo výcvikovom zariadení na simuláciu letu (FSTD), ktoré predstavuje lietadlo príslušnej triedy alebo typu alebo“

31.

FCL.905.FI sa mení takto:

Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)	kvalifikačnej kategórie na vlečenie, na akrobatické lety alebo v prípade FI(S) na lety v oblačnosti za predpokladu, že FI je držiteľom týchto oprávnení a že preukázal svoju spôsobilosť poskytovať výcvik pre tieto kvalifikačné kategórie inštruktorovi FI s kvalifikáciou v súlade s písmenom i);“

Úvodná veta písmena g) sa nahrádza takto:

„g)	prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati (EIR) alebo prístrojovej kvalifikačnej kategórie (IR) v príslušnej kategórii lietadiel za predpokladu, že FI:“

V písmene g) bode 3 sa podbod i) nahrádza takto:

„i)	v prípade viacmotorových letúnov splnil požiadavky na vydanie osvedčenia inštruktora kvalifikačnej kategórie na triedu (CRI) pre viacmotorové letúny;“

V písmene h) sa bod 2 nahrádza takto:

„2.	v prípade vrtuľníkov požiadavky stanovené v článku FCL.910.TRI písm. c) bode 1 a nevyhnutné predpoklady pre výcvikový kurz TRI(H) stanovené v článku FCL.915.TRI písm. d) bode 2;“

32.

V článku FCL.910.FI písmene a) sa bod 3 nahrádza takto:

„3.	pre kvalifikačné kategórie na triedu a typové kvalifikačné kategórie na jednopilotné jednomotorové lietadlá s výnimkou jednopilotných vysokovýkonných letúnov so zložitou konštrukciou, rozšírenia triedy a skupiny v prípade balónov a rozšírenia triedy v prípade vetroňov;“

33.

V článku FCL.915.FI sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)

pre FI(S) absolvuje 100 hodín letu a 200 vzletov vo funkcii veliaceho pilota vo vetroňoch. Okrem toho, ak chce žiadateľ poskytovať letový výcvik na turistických motorových klzákoch (TMG), absolvuje 30 hodín letu vo funkcii veliaceho pilota v turistických motorových klzákoch a absolvuje doplnkové hodnotenie spôsobilosti v súlade s článkom FCL.935 na turistických motorových klzákoch s letovým inštruktorom (FI), ktorý má kvalifikáciu v súlade s článkom FCL.905.FI písm. i);“

34.

V článku FCL.930.FI písmene b) sa bod 3 mení takto:

Podbod v) sa nahrádza takto:

„v)	v prípade FI(B) najmenej 3 hodiny letového výcviku vrátane 3 vzletov.“

Druhý pododsek bodu 3 sa nahrádza takto:

„4.	Pri žiadosti o osvedčenie FI v inej kategórii lietadiel sa pilotom, ktorí sú alebo boli držiteľmi FI(A), (H) alebo (As), započíta 55 hodín vo vzťahu k požiadavke uvedenej v písmene b) bode 2 podbode i) alebo 18 hodín vo vzťahu k požiadavkám uvedeným v písmene b) bode 2 podbode ii).“

35.

V článku FCL.905.TRI sa písmeno a) po úvodných slovách nahrádza takto:

„a)	predĺženia a obnovenia platnosti prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati (EIR) alebo prístrojovej kvalifikačnej kategórie (IR) za predpokladu, že TRI je držiteľom platnej IR;“

36.

FCL.905.CRI sa mení takto:

V článku FCL.905.CRI písmene a) sa bod 1 nahrádza takto:

„1.	vydania, predĺženia platnosti alebo obnovenia platnosti kvalifikačnej kategórie na triedu alebo typovej kvalifikačnej kategórie na jednopilotné letúny s výnimkou jednopilotných vysokovýkonných letúnov so zložitou konštrukciou, ak chce žiadateľ získať oprávnenia na jednopilotnú prevádzku;“

Vkladá sa toto nové písmeno c):

„c)	Žiadatelia o osvedčenie CRI na viacmotorové letúny, ktorí sú držiteľmi osvedčenia CRI na jednomotorové letúny, musia mať splnené nevyhnutné predpoklady pre osvedčenie CRI stanovené v článku FCL.915.CRI písm. a) a požiadavky uvedené v článku FCL.930.CRI písm. a) bode 3 a v článku FCL.935.“

37.

V článku FCL.905.IRI sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)	Inštruktor prístrojovej kvalifikačnej kategórie (IRI) je oprávnený vykonávať výcvik na účely vydania, predĺženia platnosti alebo obnovenia platnosti prístrojovej kvalifikačnej kategórie pre lety na trati (EIR) alebo prístrojovej kvalifikačnej kategórie (IR) na príslušnú kategóriu lietadla.“

38.

V článku FCL.915.IRI písmene a) sa bod 2 nahrádza takto:

„2.	ak ide o žiadateľa o IRI(A) na viacmotorové letúny, splniť požiadavky uvedené v článku FCL.915.CRI písm. a), FCL.930.CRI a FCL.935;“

39.

V článku FCL.905.SFI písmene d) sa bod 2 nahrádza takto:

„2.	výcviku MCC, ak je SFI držiteľom oprávnení na poskytovanie výcviku na viacpilotné vrtuľníky.“

40.

V článku FCL.915.MCCI písmene b) sa bod 1 nahrádza takto:

„1.	v prípade letúnov, vzducholodí a lietadiel so vztlakovými motormi najmenej 1 500 hodín letovej praxe vo funkcii pilota vo viacpilotnej prevádzke;“

41.	FCL.940.MI sa nahrádza takto: „FCL.940.MI Platnosť osvedčenia MI Osvedčenie MI je platné, kým je platné osvedčenie FI, TRI alebo CRI.“

42.

FCL.1015 sa mení takto:

V písmene b) sa dopĺňajú tieto body 4 a 5:

„4.	inštruktáž o potrebe preskúmať a uplatňovať prvky uvedené v bode 3 pri vykonávaní praktických skúšok, preskúšaní odbornej spôsobilosti alebo hodnotení spôsobilosti žiadateľa, v prípade ktorého príslušný orgán nie je ten istý ako orgán, ktorý vydal osvedčenie examinátora a

5.	školenie o tom, ako v prípade potreby získať prístup k týmto vnútroštátnym postupom a požiadavkám iných príslušných orgánov.“

Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

Držitelia osvedčenia examinátora nesmú vykonávať praktické skúšky, preskúšania odbornej spôsobilosti ani hodnotenia spôsobilosti žiadateľa, v prípade ktorého príslušný orgán nie je ten istý ako orgán, ktorý vydal osvedčenie examinátora, pokiaľ nepreskúmali najnovšie dostupné informácie o príslušných vnútroštátnych postupoch príslušného orgánu žiadateľa.“

43.

V článku FCL.1030 písmene b) sa bod 3 mení takto:

Vkladá sa nový podbod iv):

„iv)	vyhlásenie, že examinátor preskúmal a uplatňoval vnútroštátne postupy a požiadavky príslušného orgánu žiadateľa, ak príslušný orgán zodpovedný za preukaz spôsobilosti žiadateľa nie je ten istý ako orgán, ktorý vydal osvedčenie examinátora;“

Vkladá sa nový podbod v):

„v)	kópiu osvedčenia examinátora obsahujúceho rozsah jeho oprávnení pri vykonávaní praktických skúšok, preskúšaní odbornej spôsobilosti alebo hodnotení spôsobilosti žiadateľa, v prípade ktorého príslušný orgán nie je ten istý ako orgán, ktorý vydal osvedčenie examinátora.“

44.

FCL.1005.FE sa mení takto:

V písmene a) sa dopĺňa tento bod 5:

„5.	preskúšania odbornej spôsobilosti na účely predĺženia a obnovenia platnosti EIR za predpokladu, že FE absolvoval aspoň 1 500 hodín vo funkcii pilota na letúnoch a spĺňa požiadavky uvedené v FCL.1010.IRE písm. a) bode 2.“

V písmene d) sa bod 3 nahrádza takto:

„3.	praktické skúšky na účely rozšírenia oprávnení SPL alebo LAPL(S) na turistické motorové klzáky (TMG) za predpokladu, že examinátor absolvoval 300 hodín letu vo funkcii pilota vetroňov alebo motorových vetroňov, z toho 50 hodín letového výcviku na turistických motorových klzákoch;

praktické skúšky a preskúšania odbornej spôsobilosti na účely kvalifikačnej kategórie pre lety v oblačnosti za predpokladu, že examinátor absolvoval aspoň 200 hodín letu vo funkcii pilota vetroňov alebo motorových vetroňov, z toho najmenej 5 hodín alebo 25 letov v rámci letového výcviku pre kvalifikačnú kategóriu pre lety v oblačnosti alebo aspoň 10 hodín letového výcviku pre EIR alebo IR(A).“

45.

V článku FCL.1005.TRE písmene a) sa bod 2 nahrádza takto:

„2.	preskúšania odbornej spôsobilosti na účely predĺženia alebo obnovenia platnosti typových kvalifikačných kategórií, prístrojových kvalifikačných kategórií pre lety na trati (EIR) a prístrojových kvalifikačných kategórií (IR);“

46.

V článku FCL.1010.TRE písmene b) bode 5 sa podbod ii) nahrádza takto:

„ii)	musia byť držiteľmi CPL(H) alebo ATPL(H).“

47.

V článku FCL.1005.CRE písmene b) sa dopĺňa tento bod 3:

„3.	predĺženie a obnovenie platnosti EIR za predpokladu, že CRE absolvoval aspoň 1 500 hodín vo funkcii pilota na letúnoch a spĺňa požiadavky uvedené v FCL.1010.IRE písm. a) bode 2.“

48.

FCL.1005.IRE sa nahrádza takto:

„FCL.1005.IRE IRE – Oprávnenia

Držiteľ osvedčenia examinátora prístrojovej kvalifikačnej kategórie (IRE) je oprávnený vykonávať praktické skúšky na účely vydávania prístrojových kvalifikačných kategórií pre lety na trati (EIR) alebo prístrojových kvalifikačných kategórií (IR) a preskúšania odbornej spôsobilosti na účely predĺženia alebo obnovenia ich platnosti.“

49.

Dodatok 1 k prílohe I (časť FCL) sa mení takto:

Odsek 3.2 sa nahrádza takto:

„3.2.

Žiadateľ úspešne absolvuje skúšky teoretických vedomostí, ako je stanovené v tejto časti, a to v týchto predmetoch pre lietadlá príslušnej kategórie:

021— všeobecné vedomosti o lietadlách: trup a systémy, elektrický systém, pohonná jednotka, núdzové vybavenie,

022— všeobecné vedomosti o lietadlách: prístrojové vybavenie,

032/034— letové charakteristiky letúnov, prípadne vrtuľníkov,

070— prevádzkové postupy a

080— zásady letu.“

Odsek 4.1 sa nahrádza takto:

„4.1.

Žiadateľ o IR alebo EIR, ktorý úspešne absolvoval príslušné teoretické skúšky pre CPL na lietadlá tej istej kategórie, dostane zápočet vo vzťahu k požiadavkám na teoretické vedomosti v týchto predmetoch:

—	ľudská výkonnosť,

—	meteorológia.“

50.

Dodatok 3 k prílohe I (časť FCL) sa mení takto:

V oddiele E sa pod nadpisom VŠEOBECNÉ v odseku 12 nahrádza písmeno d) takto:

„d)	6 hodín letu musí absolvovať vo viacmotorovom letúne, ak sa pri praktickej skúške používa viacmotorový letún.“

V oddiele K sa pod nadpisom VŠEOBECNÉ v odseku 3 nahrádza písmeno a) takto:

„a)	absolvovať 155 hodín letu vrátane 50 hodín vo funkcii veliaceho pilota na vrtuľníkoch, z toho 10 hodín tvorí prelet. Hodiny letu absolvované vo funkcii veliaceho pilota v lietadlách iných kategórií sa môžu započítať do 155 hodín letu, ako sa predpisuje v oddiele K ods. 11;“

51.

V dodatku 5 k prílohe I (časť FCL) sa pod nadpisom VŠEOBECNÉ nahrádza odsek 2 takto:

„2.

Súhlas na uskutočnenie výcvikového kurzu MPL dostane iba schválená výcviková organizácia, ktorá patrí pod prevádzkovateľa obchodnej leteckej dopravy s osvedčením v súlade s časťou ORO alebo ktorá má uzavretú osobitnú dohodu s takýmto prevádzkovateľom. Preukaz spôsobilosti je obmedzený na tohto konkrétneho prevádzkovateľa, pokiaľ žiadateľ neabsolvuje preškoľovací kurz prevádzkovateľa leteckej dopravy.“

52.

Dodatok 6 k časti FCL sa mení takto:

Oddiel A sa mení takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.	Uchádzač o modulový kurz IR(A) musí byť držiteľom PPL(A) alebo CPL(A). Uchádzač o procedurálny modul kurzu letu podľa prístrojov, ktorý nie je držiteľom CPL(A), musí byť držiteľom osvedčenia o absolvovaní základného modulu kurzu letu podľa prístrojov.

Schválená výcviková organizácia zabezpečí, aby uchádzač o kurz IR(A) pre viacmotorové letúny, ktorý nie je držiteľom kvalifikačnej kategórie na triedu alebo typovej kvalifikačnej kategórie na viacmotorové letúny, pred začiatkom letového výcviku v rámci kurzu IR(A) absolvoval výcvik na viacmotorové letúny podľa podčasti H.“

ii)

Odsek 10.2 sa nahrádza takto:

„10.2.

Držiteľovi IR(H) sa môže celková dĺžka výcviku požadovaná v odsekoch 7 alebo 8 skrátiť na 10 hodín.“

Vkladá sa nový oddiel Aa:

„Aa IR(A) – Modulový kurz letového výcviku na základe spôsobilostí

VŠEOBECNÉ

Cieľom modulového kurzu letového výcviku na základe spôsobilostí je dať držiteľom preukazov PPL alebo CPL výcvik pre prístrojovú kvalifikačnú kategóriu, pričom sa zohľadňuje predchádzajúci výcvik letu podľa prístrojov a prax. Je navrhnutý tak, aby sa zabezpečila úroveň odbornej spôsobilosti potrebná na prevádzku letúnov pri letoch podľa pravidiel letu podľa prístrojov a pri letoch v meteorologických podmienkach pre let podľa prístrojov. Kurz tvorí kombinácia výcviku letu podľa prístrojov poskytovaného inštruktormi IRI(A) alebo FI(A), ktorí sú držiteľmi oprávnenia na poskytovanie výcviku pre IR, a letového výcviku v schválenej výcvikovej organizácii.

2.	Uchádzač o takýto modulový kurz IR(A) na základe spôsobilostí musí byť držiteľom PPL(A) alebo CPL(A).

3.	Kurz teoretickej výučby musí byť ukončený v priebehu 18 mesiacov. Výcvik letu podľa prístrojov a praktickú skúšku je potrebné absolvovať počas obdobia platnosti úspešne zložených skúšok teoretických vedomostí.

Kurz zahŕňa:

a)	teoretickú výučbu na úrovni vedomostí pre IR(A),

b)	výcvik letu podľa prístrojov.

TEORETICKÉ VEDOMOSTI

5.	Schválený modulový kurz IR(A) na základe spôsobilostí obsahuje najmenej 80 hodín teoretickej výučby. Kurz teoretických vedomostí môže obsahovať výcvik na počítači a prvky elektronického vzdelávania. Musí sa poskytnúť minimálne množstvo času stráveného pri výučbe v triede podľa článku ORA.ATO.305.

LETOVÝ VÝCVIK

Spôsob dosiahnutia IR(A) podľa tohto modulového kurzu je založený na spôsobilosti. Žiadateľ však musí splniť minimálne požiadavky uvedené ďalej. Na dosiahnutie požadovaných spôsobilostí sa môže vyžadovať doplnkový výcvik.

Modulový kurz IR(A) na základe spôsobilostí pre jednomotorové letúny pozostáva najmenej zo 40 hodín letu podľa prístrojov s inštruktorom, z čoho až desať hodín môže tvoriť pozemný prístrojový čas v simulátore FNPT I alebo až 25 hodín v simulátore FFS alebo FNPT II. Najviac 5 hodín pozemného prístrojového času vo FNPT II alebo FFS sa môže vykonať vo FNPT I.

Ak žiadateľ:

A)	absolvoval výcvik letu podľa prístrojov poskytovaný inštruktormi IRI(A) alebo FI(A), ktorí sú držiteľmi oprávnenia poskytovať výcvik pre IR, alebo

predtým absolvoval lety podľa pravidiel letu podľa prístrojov vo funkcii veliaceho pilota letúnov v rámci kvalifikačnej kategórie zabezpečujúcej oprávnenia lietať podľa pravidiel letu podľa prístrojov a za meteorologických podmienok pre let podľa prístrojov,

tieto hodiny sa mu môžu započítať vo vzťahu k uvedeným 40 hodinám, maximálne sa však započíta 30 hodín.

ii)	Ak žiadateľ predtým absolvoval iné lety podľa prístrojov s inštruktorom, než sa uvádza v písmene a) bode i), tieto hodiny sa mu môžu započítať vo vzťahu k požadovaným 40 hodinám, maximálne sa však započíta 15 hodín.

iii)	V každom prípade letový výcvik musí obsahovať aspoň 10 hodín letu podľa prístrojov s inštruktorom v letúne v schválenej výcvikovej organizácii.

iv)	Celkové množstvo hodín letu podľa prístrojov s inštruktorom nesmie byť menej ako 25 hodín.

Modulový kurz IR(A) na základe spôsobilostí pre viacmotorové letúny pozostáva najmenej zo 45 hodín letu podľa prístrojov s inštruktorom, z čoho až desať hodín môže tvoriť pozemný prístrojový čas v simulátore FNPT I alebo až 30 hodín v simulátore FFS alebo FNPT II. Najviac 5 hodín pozemného prístrojového času vo FNPT II alebo FFS sa môže vykonať vo FNPT I.

Ak žiadateľ:

A)	absolvoval výcvik letu podľa prístrojov poskytovaný inštruktormi IRI(A) alebo FI(A), ktorí sú držiteľmi oprávnenia poskytovať výcvik pre IR, alebo

tieto hodiny sa mu môžu započítať vo vzťahu k uvedeným 45 hodinám, maximálne sa však započíta 35 hodín.

ii)	Ak žiadateľ predtým absolvoval iné lety podľa prístrojov s inštruktorom, než sa uvádza v písmene b) bode i), tieto hodiny sa mu môžu započítať vo vzťahu k požadovaným 45 hodinám, maximálne sa však započíta 15 hodín.

iii)	V každom prípade letový výcvik musí obsahovať aspoň 10 hodín letu podľa prístrojov s inštruktorom vo viacmotorovom letúne v schválenej výcvikovej organizácii.

iv)	Celkové množstvo hodín letu podľa prístrojov s inštruktorom nesmie byť menej ako 25 hodín, z čoho aspoň 15 hodín sa musí absolvovať vo viacmotorovom letúne.

c)	S cieľom určiť počet započítaných hodín a stanoviť potreby výcviku žiadateľ musí absolvovať predbežné hodnotenie v schválenej výcvikovej organizácii.

d)	Absolvovanie výcviku letu podľa prístrojov v súlade s písmenom a) bodom i) alebo písmenom b) bodom i), ktorý poskytuje inštruktor IRI(A) alebo FI(A), sa musí zdokumentovať v osobitnom zázname z výcviku, ktorý podpíše inštruktor.

Letový výcvik pre modulový kurz IR(A) na základe spôsobilostí tvoria:

postupy a manévre základného letu podľa prístrojov, zahŕňajúce prinajmenej:

i)	základný let podľa prístrojov bez úloh vonkajšej viditeľnosti,

ii)	horizontálny let,

iii)

stúpanie,

iv)

klesanie,

v)	zatáčanie pri horizontálnom lete, stúpaní a klesaní,

vi)	prístrojové vzorce,

vii)	ostrú zatáčku,

viii)

rádiovú navigáciu,

ix)	vyrovnanie nezvyčajných letových polôh,

x)	obmedzený panel prístrojov a

xi)	rozpoznanie a vyrovnanie začínajúceho a úplného pádu;

b)	predletové činnosti pre lety podľa IFR vrátane použitia letovej príručky a príslušných dokumentov letových prevádzkových služieb na prípravu letového plánu podľa IFR;

postupy a manévre pre prevádzku podľa IFR za normálnych, abnormálnych a núdzových podmienok, zahŕňajúce najmenej:

i)	prechod od letu za viditeľnosti k letu podľa prístrojov počas vzletu,

ii)	štandardné odlety a prílety podľa prístrojov,

iii)	postupy traťového letu IFR,

iv)	vyčkávacie postupy,

v)	priblíženia podľa prístrojov do stanovených miním,

vi)	postupy nevydareného priblíženia a

vii)	pristátia z priblížení podľa prístrojov vrátane letu po okruhu;

d)	manévre počas letu a konkrétne letové vlastnosti;

v prípade potreby riadenie viacmotorového letúna v uvedených cvičeniach vrátane:

i)	riadenia letúna výlučne podľa prístrojov so simulovaným výpadkom jedného motora,

ii)	zastavenia a opätovného spustenia motora (posledné uvedené cvičenie sa musí uskutočniť v bezpečnej výške, pokiaľ sa nevykonáva vo FFS alebo FNPT II).

Žiadatelia o modulový kurz IR(A) na základe spôsobilostí, ktorí sú držiteľmi preukazu PPL alebo CPL podľa časti FCL a platnej IR(A), ktoré v súlade s požiadavkami prílohy 1 k Chicagskému dohovoru vydala tretia krajina, môžu dostať plný zápočet vo vzťahu k výcvikovému kurzu uvedenému v odseku 4. Na vydanie IR(A) musí žiadateľ:

a)	úspešne absolvovať praktickú skúšku pre IR(A) v súlade s dodatkom 7;

b)	počas praktickej skúšky preukázať examinátorovi, že žiadateľ dosiahol primeranú úroveň teoretických vedomostí o leteckých právnych predpisoch, meteorológii a znalostí plánovania letu a letových charakteristík (IR) a

c)	mať minimálnu prax aspoň 50 hodín letu v podmienkach letu podľa prístrojov vo funkcii veliaceho pilota na letúnoch.

PREDBEŽNÉ HODNOTENIE

9.	Obsah a dĺžku predbežného hodnotenia určí schválená výcviková organizácia na základe predchádzajúcej praxe žiadateľa s letom podľa prístrojov.

VIACMOTOROVÉ LIETADLÁ

10.

Držiteľ IR(A) pre jednomotorové letúny, ktorý je zároveň držiteľom kvalifikačnej kategórie na triedu alebo typovej kvalifikačnej kategórie pre viacmotorové letúny a chce prvýkrát získať IR(A) pre viacmotorové letúny, absolvuje kurz v schválenej výcvikovej organizácii zahŕňajúci najmenej päť hodín letu podľa prístrojov s inštruktorom vo viacmotorovom letúne, z čoho tri hodiny môže tvoriť výcvik vo FFS alebo FNPT II, a úspešne absolvuje praktickú skúšku.“

Oddiel B sa mení takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.

Uchádzač o modulový kurz IR(H) musí byť držiteľom PPL(H) alebo CPL(H) alebo ATPL(H). Pred začiatkom fázy výcviku na lietadle v rámci kurzu IR(H) musí byť uchádzač držiteľom typovej kvalifikačnej kategórie na vrtuľník, ktorý sa bude používať pri praktickej skúške IR(H), alebo absolvuje na tomto type vrtuľníka schválený výcvik pre typovú kvalifikačnú kategóriu. Uchádzač musí byť držiteľom osvedčenia o uspokojivom absolvovaní MCC, ak sa má praktická skúška vykonávať v podmienkach viacpilotnej prevádzky.“

ii)

Odsek 9.2 sa nahrádza takto:

„9.2.

Držiteľovi IR(A) sa môže dĺžka požadovaného výcviku skrátiť na 10 hodín.“

iii)

Vkladá sa tento odsek 9.3:

„9.3.

Držiteľovi PPL(H) s kvalifikačnou kategóriou na nočné lety na vrtuľníkoch alebo CPL(H) sa môže celková požadovaná dĺžka letu podľa prístrojov s inštruktorom skrátiť o 5 hodín.“

53.

Dodatok 9 k prílohe I (časť FCL) sa mení takto:

V oddiele B odseku 5 písmene f) sa bod i) nahrádza takto:

„i)	kvalifikačná kategória FFS alebo FNPT II, ako je stanovená v príslušných požiadavkách uvedených v časti ARA a v časti ORA;“

Oddiel C sa mení takto:

Úvodná veta odseku 4 sa nahrádza takto:

„4.	Použijú sa tieto limity upravené o prípustné odchýlky v závislosti od turbulentných podmienok a kvality ovládania a výkonnosti použitého vrtuľníka.“

ii)

V odseku 10 sa bod i) nahrádza takto:

„i)	kvalifikačná kategória FSTD, ako je stanovená v príslušných požiadavkách uvedených v časti ARA a v časti ORA;“

iii)

V oddiele D odseku 8 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)	kvalifikačná kategória simulátorov FSTD, ako je stanovená v príslušných požiadavkách uvedených v časti ARA a v časti ORA;“

iv)

V oddiele E odseku 8 sa úvodná veta a písmeno a) nahrádzajú takto:

„8.

Simulátory FSTD sa použijú na praktický výcvik a skúšku, ak sú súčasťou schváleného kurzu pre typovú kvalifikačnú kategóriu. Pri schvaľovaní kurzu sa berú do úvahy tieto podmienky:

a)	kvalifikačná kategória simulátorov FSTD, ako je stanovená v príslušných požiadavkách uvedených v časti ARA a v časti ORA;“

PRÍLOHA II

Príloha II k nariadeniu (EÚ) č. 1178/2011 sa mení takto:

V oddiele A. Letúny sa odsek 1 mení takto:

Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)	preukáže znalosť príslušných častí prevádzkových požiadaviek a časti FCL;“

Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)

spĺňa požiadavky stanovené v tejto tabuľke:

Národný preukaz spôsobilosti

Celkový počet hodín letovej praxe

Ďalšie požiadavky

Náhradný preukaz spôsobilosti podľa časti FCL a podmienky (kde je to vhodné)

Zrušenie podmienok

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

ATPL(A)

> 1 500 hodín ako veliaci pilot na viacpilotných letúnoch

Žiadne

ATPL(A)

Neuplatňuje sa

ATPL(A)

> 1 500 na viacpilotných letúnoch

Žiadne

ako v stĺpci 4 riadku c

ako v stĺpci 5 riadku c

ATPL(A)

> 500 na viacpilotných letúnoch

Preukáže znalosť plánovania letu a letových charakteristík, ako sa požaduje v článku FCL.515

ATPL(A), s typovou kvalifikačnou kategóriou obmedzenou na funkciu druhého pilota

Preukáže schopnosť vykonávať funkciu veliaceho pilota, ako sa požaduje v dodatku 9 k časti FCL

CPL/IR(A) a úspešne absolvoval teoretickú skúšku ICAO ATPL v členskom štáte, kde bol preukaz spôsobilosti vydaný

i)	Preukáže znalosť plánovania letu a letových charakteristík, ako sa požaduje v článku FCL.310 a FCL.615 písm. b)

ii)	Spĺňa ostatné požiadavky uvedené v článku FCL.720.A písm. c)

CPL/IR(A) so zápočtom ATPL za teóriu

Neuplatňuje sa

CPL/IR(A)

> 500 na viacpilotných letúnoch alebo vo viacpilotnej prevádzke na jednopilotných letúnoch CS-23 kategórie commuter alebo rovnocenných, v súlade s príslušnými požiadavkami časti CAT a časti ORO pre obchodnú leteckú dopravu

i)	úspešne absolvuje skúšku vedomostí pre ATPL(A) v členskom štáte, kde bol preukaz spôsobilosti vydaný (1)

ii)	spĺňa ostatné požiadavky uvedené v článku FCL.720.A písm. c)

CPL/IR(A) so zápočtom ATPL za teóriu

Neuplatňuje sa

CPL/IR(A)

< 500 ako veliaci pilot na jednopilotných letúnoch

Preukáže znalosť plánovania letu a letových charakteristík na úrovni CPL/IR

ako v stĺpci 4 riadku f

Získa typovú kvalifikačnú kategóriu na viacpilotné letúny v súlade s časťou FCL

CPL(A)

> 500 ako veliaci pilot na jednopilotných letúnoch

Kvalifikačná kategória na nočné lety, ak je to vhodné

CPL(A), s typovou kvalifikačnou kategóriou/kvalifikačnou kategóriou na triedu obmedzenou na jednopilotné letúny

CPL(A)

< 500 ako veliaci pilot na jednopilotných letúnoch

i)	Kvalifikačná kategória na nočné lety, ak je to vhodné;

ii)	Preukáže znalosť letových charakteristík a plánovania letu, ako sa požaduje v článku FCL.310

ako v stĺpci 4 riadku h

PPL/IR(A)

≥ 75 v súlade s IFR

PPL/IR(A) (IR obmedzená na PPL)

Preukáže znalosť letových charakteristík a plánovania letu, ako sa požaduje v článku FCL.615 písm. b)

PPL(A)

≥ 70 na letúnoch

Preukáže používanie zariadení rádiovej navigácie

PPL(A)

1. V oddiele B. Vrtuľníky sa odsek 1 mení takto:

Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)	preukáže znalosť príslušných častí prevádzkových požiadaviek a časti FCL;“

Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)

spĺňa požiadavky stanovené v tejto tabuľke:

Národný preukaz spôsobilosti

Celkový počet hodín letovej praxe

Ďalšie požiadavky

Náhradný preukaz spôsobilosti podľa časti FCL a podmienky (kde je to vhodné)

Zrušenie podmienok

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

ATPL(H) platná IR(H)

> 1 000 ako veliaci pilot na viacpilotných vrtuľníkoch

Žiadne

ATPL(H) a IR

Neuplatňuje sa

ATPL(H) žiadne oprávnenia IR(H)

> 1 000 ako veliaci pilot na viacpilotných vrtuľníkoch

Žiadne

ATPL(H)

ATPL(H) platná IR(H)

> 1 000 na viacpilotných vrtuľníkoch

Žiadne

ATPL(H) a IR s typovou kvalifikačnou kategóriou obmedzenou na funkciu druhého pilota

Preukáže schopnosť vykonávať funkciu veliaceho pilota, ako sa požaduje v dodatku 9 k časti FCL

ATPL(H) žiadne oprávnenia IR(H)

> 1 000 na viacpilotných vrtuľníkoch

Žiadne

ATPL(H) s typovou kvalifikačnou kategóriou obmedzenou na funkciu druhého pilota

Preukáže schopnosť vykonávať funkciu veliaceho pilota, ako sa požaduje v dodatku 9 k časti FCL

ATPL(H) platná IR(H)

> 500 na viacpilotných vrtuľníkoch

Preukáže znalosť plánovania letu a letových charakteristík, ako sa požaduje v článku FCL.515 a FCL.615 písm. b)

ako v stĺpci 4 riadku c

ako v stĺpci 5 riadku c

ATPL(H) žiadne oprávnenia IR(H)

> 500 na viacpilotných vrtuľníkoch

ako v stĺpci 3 riadku e

ako v stĺpci 4 riadku d

ako v stĺpci 5 riadku d

CPL/IR(H) a úspešne absolvoval teoretickú skúšku ICAO ATPL(H) v členskom štáte, kde bol preukaz spôsobilosti vydaný

i)	preukáže znalosť plánovania letu a letových charakteristík, ako sa požaduje v článku FCL.310 a FCL.615 písm. b);

ii)	spĺňa ostatné požiadavky uvedené v článku FCL.720.H písm. b)

CPL/IR(H) so zápočtom ATPL(H) za teóriu, za predpokladu, že teoretická skúška ICAO ATPL(H) je na úrovni ATPL podľa časti FCL

Neuplatňuje sa

CPL/IR(H)

> 500 hodín na viacpilotných vrtuľníkoch

i)	úspešne absolvuje skúšku teoretických vedomostí pre ATPL(H) podľa časti FCL v členskom štáte, kde bol preukaz spôsobilosti vydaný (2)

ii)	spĺňa ostatné požiadavky uvedené v článku FCL.720.H písm. b)

CPL/IR(H) so zápočtom ATPL(H) podľa časti FCL za teóriu

Neuplatňuje sa

CPL/IR(H)

> 500 ako veliaci pilot na jednopilotných vrtuľníkoch

Žiadne

CPL/IR(H) s typovou kvalifikačnou kategóriou obmedzenou na jednopilotné vrtuľníky

Získa typovú kvalifikačnú kategóriu na viacpilotné vrtuľníky, ako sa požaduje v časti FCL

CPL/IR(H)

< 500 ako veliaci pilot na jednopilotných vrtuľníkoch

Preukáže znalosť plánovania letu a letových charakteristík, ako sa požaduje v článku FCL.310 a FCL.615 písm. b)

ako v stĺpci 4 riadku i

CPL(H)

> 500 ako veliaci pilot na jednopilotných vrtuľníkoch

Kvalifikačná kategória na nočné lety

CPL(H) s typovou kvalifikačnou kategóriou obmedzenou na jednopilotné vrtuľníky

CPL(H)

< 500 ako veliaci pilot na jednopilotných vrtuľníkoch

Kvalifikačná kategória na nočné lety, preukáže znalosť letových charakteristík a plánovania letu, ako sa požaduje v článku FCL.310

ako v stĺpci 4 riadku k

CPL(H) bez kvalifikačnej kategórie na nočné lety

> 500 ako veliaci pilot na jednopilotných vrtuľníkoch

ako v stĺpci 4 riadku k a s obmedzením na dennú prevádzku VFR

Získa typovú kvalifikačnú kategóriu na viacpilotné vrtuľníky, ako sa požaduje v časti FCL, a kvalifikačnú kategóriu na nočné lety

CPL(H) bez kvalifikačnej kategórie na nočné lety

< 500 ako veliaci pilot na jednopilotných vrtuľníkoch

Preukáže znalosť plánovania letu a letových charakteristík, ako sa požaduje v článku FCL.310

ako v stĺpci 4 riadku k a s obmedzením na dennú prevádzku VFR

PPL/IR(H)

≥ 75 v súlade s IFR

PPL/IR(H) (IR obmedzená na PPL)

Preukáže znalosť letových charakteristík a plánovania letu, ako sa požaduje v článku FCL.615 písm. b)

PPL(H)

≥ 75 na vrtuľníkoch

Preukáže používanie zariadení rádiovej navigácie

PPL(H)

(1) Od držiteľov CPL, ktorí už sú držiteľmi typovej kvalifikačnej kategórie na viacpilotné letúny, sa nevyžaduje úspešné absolvovanie skúšky teoretických vedomostí pre ATPL(A), keď naďalej riadia ten istý typ letúna, ale nedostanú zápočet ATPL(A) za teóriu pre preukaz spôsobilosti podľa časti FCL. Ak žiadajú o ďalšiu typovú kvalifikačnú kategóriu na iný viacpilotný letún, musia spĺňať požiadavky uvedené v bode i) riadku e) stĺpca 3 uvedenej tabuľky.“

(2) Od držiteľov CPL, ktorí už sú držiteľmi typovej kvalifikačnej kategórie na viacpilotné vrtuľníky, sa nevyžaduje úspešné absolvovanie skúšky teoretických vedomostí pre ATPL(H), keď naďalej riadia ten istý typ vrtuľníka, ale nedostanú zápočet ATPL(H) za teóriu pre preukaz spôsobilosti podľa časti FCL. Ak žiadajú o ďalšiu typovú kvalifikačnú kategóriu na iný viacpilotný vrtuľník, musia spĺňať požiadavky uvedené v stĺpci 3 riadku h bode i) uvedenej tabuľky.“

PRÍLOHA III

Príloha III k nariadeniu (EÚ) č. 1178/2011 sa mení takto:

Oddiel A. „Uznávanie platnosti preukazov spôsobilosti“ sa mení takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.

Platnosť preukazu spôsobilosti pilota, ktorý v súlade s požiadavkami prílohy 1 k Chicagskému dohovoru vydala tretia krajina, môže uznať príslušný orgán členského štátu.

Piloti podávajú žiadosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú trvalé bydlisko alebo v ktorom žijú. Ak piloti nežijú na území členských štátov, žiadosť podávajú príslušnému orgánu členského štátu, kde má svoje hlavné sídlo prevádzkovateľ, pre ktorého lietajú alebo chcú lietať, alebo kde je zaregistrované lietadlo, na ktorom lietajú alebo chcú lietať.“

Odsek 3 sa mení takto:

Písmená b) a c) sa nahrádzajú takto:

„b)	preukáže znalosti príslušných častí prevádzkových požiadaviek a časti FCL;

c)	preukáže jazykovú spôsobilosť v súlade s článkom FCL.055;“

ii)

Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

v prípade letúnov spĺňa požiadavky na prax uvedené v tejto tabuľke:

Preukaz spôsobilosti	Celkový počet hodín letovej praxe	Oprávnenia
(1)	(2)	(3)
ATPL(A)	> 1 500 hodín ako veliaci pilot na viacpilotných letúnoch	Veliaci pilot v obchodnej leteckej doprave na viacpilotných letúnoch	a)
ATPL(A) alebo CPL(A)/IR (1)	> 1 500 hodín ako veliaci pilot alebo ako druhý pilot na viacpilotných letúnoch podľa prevádzkových požiadaviek	Druhý pilot v obchodnej leteckej doprave na viacpilotných letúnoch	b)
CPL(A)/IR	> 1 000 hodín ako veliaci pilot v obchodnej leteckej doprave od získania kvalifikačnej kategórie IR	Veliaci pilot v obchodnej leteckej doprave na jednopilotných letúnoch	c)
CPL(A)/IR	> 1 000 hodín ako veliaci pilot alebo ako druhý pilot na jednopilotných letúnoch podľa prevádzkových požiadaviek	Druhý pilot v obchodnej leteckej doprave na jednopilotných letúnoch v súlade s prevádzkovými požiadavkami	d)
ATPL(A), CPLA(A)/IR, CPL(A)	> 700 hodín na letúnoch iných ako turistické motorové klzáky vrátane 200 hodín pri činnostiach takého druhu, na aký sa požaduje uznanie platnosti, a 50 hodín pri týchto činnostiach za posledných 12 mesiacov	Uplatňovanie oprávnení na letúnoch v inej ako obchodnej leteckej doprave	e)
CPL(A)	> 1 500 hodín ako veliaci pilot v obchodnej leteckej doprave vrátane 500 hodín prevádzkovej činnosti na vodných letúnoch	Veliaci pilot v obchodnej leteckej doprave na jednopilotných letúnoch	f)

Odsek 4 sa mení takto:

Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	preukáže jazykovú spôsobilosť v súlade s článkom FCL.055;“

ii)

Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)	má minimálnu prax najmenej 100 hodín letu podľa prístrojov vo funkcii veliaceho pilota lietadla príslušnej kategórie.“

V odseku 6 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	je priamo alebo nepriamo zamestnaný u výrobcu lietadiel.“

V oddiele B. „PREVOD PREUKAZOV SPÔSOBILOSTI“ sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.

Preukazy spôsobilosti PPL/BPL/SPL, CPL alebo ATPL vydané treťou krajinou v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe 1 k Chicagskému dohovoru môže príslušný orgán členského štátu previesť na preukazy spôsobilosti PPL/BPL/SPL podľa časti FCL s kvalifikačnou kategóriou na triedu alebo typovou kvalifikačnou kategóriou na jednopilotné lietadlo.“

(1) Držiteľ preukazu spôsobilosti obchodného pilota letúnov s prístrojovou kvalifikačnou kategóriou (CPL(A)/IR) na viacpilotných letúnoch musí pred uznaním preukázať úroveň teoretických vedomostí požadovaných ICAO na získanie preukazu spôsobilosti dopravného pilota letúnov ATPL(A).“

PRÍLOHA VI

Príloha VI k nariadeniu (EÚ) č. 1178/2011 sa mení takto:

V podčasti FCL oddiele II článku ARA.FCL.205 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	Príslušný orgán vedie zoznam examinátorov, ktorým udelil osvedčenie. V zozname sa stanovujú oprávnenia examinátorov a príslušný orgán ho zverejňuje a aktualizuje.“

V podčasti FCL oddiele II sa článok ARA.FCL.210 nahrádza takto:

„ARA.FCL.210 Informácie pre examinátorov

Príslušný orgán informuje agentúru o vnútroštátnych administratívnych postupoch, požiadavkách na ochranu osobných údajov, zodpovednosti, poistení proti nehodám a poplatkoch uplatniteľných na jeho území a tieto informácie examinátori použijú pri vykonávaní praktických skúšok, preskúšaní odbornej spôsobilosti alebo hodnotení spôsobilosti žiadateľa, v prípade ktorého príslušný orgán nie je ten istý ako orgán, ktorý vydal osvedčenie examinátora.

b)	Na uľahčenie šírenia informácií, ktoré poskytli príslušné orgány podľa písmena a), a prístupu k nim agentúra tieto informácie uverejní podľa vzoru, ktorý stanoví.

Príslušný orgán môže examinátorom, ktorým udelil osvedčenie, a examinátorom, ktorým udelili osvedčenie iné príslušné orgány uplatňujúce svoje právomoci na svojom území, poskytnúť bezpečnostné kritériá, ktoré sa musia dodržiavať pri vykonávaní praktických skúšok a preskúšaní odbornej spôsobilosti v lietadle.“

PODČASŤ MED sa mení takto:

V oddiele I sa článok ARA.MED.130 nahrádza takto:

„ARA.MED.130 Formát osvedčenia zdravotnej spôsobilosti

Osvedčenie zdravotnej spôsobilosti zodpovedá týmto špecifikáciám:

Obsah

1.	Štát, v ktorom bol preukaz spôsobilosti pilota vydaný alebo sa oň žiadalo (I).

2.	Trieda osvedčenia zdravotnej spôsobilosti (II).

3.	Číslo osvedčenia, ktoré sa začína kódom OSN pre štát, v ktorom bol preukaz spôsobilosti pilota vydaný alebo sa oň žiadalo, po ktorom nasleduje kód z čísel a/alebo písmen, pričom číslice sú arabské a písmo latinské (III).

4.	Meno držiteľa (IV).

5.	Štátna príslušnosť držiteľa (VI).

6.	Dátum narodenia držiteľa: (dd/mm/rrrr) (XIV).

7.	Podpis držiteľa (VII).

8.	Obmedzenia (XIII).

Dátum ukončenia platnosti osvedčenia zdravotnej spôsobilosti (IX) pre:

i)	triedu 1 – jednopilotná obchodná prevádzka s cestujúcimi;

ii)	triedu 1 – ostatná obchodná prevádzka;

iii)

triedu 2;

iv)

LAPL.

10.	Dátum lekárskeho vyšetrenia.

11.	Dátum posledného elektrokardiogramu.

12.	Dátum posledného audiogramu.

13.

Dátum vydania a podpis povereného lekára alebo posudkového lekára, ktorý vydal osvedčenie (X). Na tomto mieste možno uviesť aj všeobecného lekára, ak má oprávnenie vydávať osvedčenia zdravotnej spôsobilosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol preukaz spôsobilosti vydaný.

14.	Pečať alebo pečiatka (XI).

b)	Materiál: S výnimkou preukazov LAPL vydaných všeobecným lekárom použitý papier alebo iný materiál musí zabrániť pozmeňovaniu alebo vymazávaniu alebo musí umožniť ich ľahké odhalenie. Akékoľvek pridávanie alebo vymazávanie údajov jednoznačne potvrdí orgán vydávajúci preukazy spôsobilosti.

c)	Jazyk: Osvedčenia sú vyhotovené v národnom jazyku (jazykoch) a v angličtine, a tiež v ďalších jazykoch, ktoré orgán vydávajúci preukazy spôsobilosti považuje za vhodné.

d)	Všetky dátumy v osvedčení zdravotnej spôsobilosti sa uvádzajú vo formáte dd/mm/rrrr.“

1. V oddiele II Poverení lekári (AME) sa v článku ARA.MED.200 nahrádza písmeno b) takto:

„b)	Ak je príslušný orgán presvedčený o tom, že AME spĺňa príslušné požiadavky, vydá, predĺži platnosť, obnoví platnosť alebo zmení osvedčenie AME na obdobie nepresahujúce tri roky, pričom použije formulár podľa dodatku VII k tejto časti.“

V dodatku II„Štandardný formát EASA potvrdení pre palubných sprievodcov“ sa časť „Pokyny“ mení takto:

Písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:

„a)	Potvrdenie pre palubných sprievodcov zahŕňa všetky položky uvedené vo formulári EASA 142 v súlade s položkami 1 – 12, ako sú uvedené a opísané ďalej.

b)	Veľkosť je buď 105 mm × 74 mm (jedna osmina A4) alebo 85 mm × 54 mm a použitý materiál musí zabrániť pozmeňovaniu alebo vymazávaniu alebo musí umožniť ich ľahké odhalenie.“

b)	Položka 8 sa nahrádza takto: „Položka 8: Uvádzajú sa identifikačné údaje príslušného orgánu členského štátu, v ktorom bolo potvrdenie vydané, čo predstavuje úplný názov príslušného orgánu, poštovú adresu a úradnú pečať, pečiatku, prípadne logo.“

c)	V položke 9 sa prvá veta nahrádza takto: „Ak je príslušným orgánom orgán, ktorý vydal potvrdenie, uvádza sa pojem „príslušný orgán“ a úradná pečať, pečiatka alebo logo.“

5.	Dodatok V OSVEDČENIE POVERENÝCH ZDRAVOTNÍCKYCH ZARIADENÍ (AeMC) sa nahrádza takto: „Dodatok V k PRÍLOHE VI K ČASTI ARA

6.	Obsah dodatku VI sa vypúšťa a nahrádza sa takto: „(PRÁZDNA STRANA)“

14.3.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 74/65

ODPORÚČANIE KOMISIE

z 12. marca 2014

týkajúce sa nového prístupu k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti

(Text s významom pre EHP)

(2014/135/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)

Cieľom tohto odporúčania je zabezpečiť, aby mali životaschopné podniky vo finančných ťažkostiach bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú, prístup k vnútroštátnym rámcom platobnej neschopnosti, vďaka ktorým sa im umožní pristúpiť k reštrukturalizácii v skorej fáze s cieľom zabrániť ich platobnej neschopnosti a maximalizovať tak celkovú hodnotu pre veriteľov, zamestnancov, vlastníkov a hospodárstvo ako celok. Odporúčanie sa tiež zameriava na poskytovanie druhej šance poctivým podnikateľom, ktorí sa dostali do konkurzu, v celej Únii.

(2)

Vnútroštátne pravidlá týkajúce sa platobnej neschopnosti sa do značnej miery líšia z hľadiska škály postupov, ktoré majú dlžníci s finančnými ťažkosťami k dispozícii na reštrukturalizáciu svojho podniku. Niektoré členské štáty majú obmedzenú škálu postupov, čo znamená, že podniky môžu pristúpiť k reštrukturalizácii len v pomerne neskorom štádiu, v kontexte formálnych konkurzných konaní. V iných členských štátoch je reštrukturalizácia možná aj v skoršom štádiu, ale dostupné postupy nie sú také účinné, ako by mohli byť, alebo zahŕňajú rôzne stupne formálnosti, najmä v súvislosti s využívaním mimosúdnych postupov.

(3)	Vnútroštátne pravidlá, na základe ktorých podnikatelia dostávajú druhú šancu najmä prostredníctvom toho, že sú zbavení dlhov, ktoré im vznikli počas ich podnikania, sa tiež líšia, a to z hľadiska dĺžky lehoty na oddlženie a podmienok, za ktorých je možné zbaviť ich dlhov.

(4)

Nezrovnalosti medzi vnútroštátnymi rámcami reštrukturalizácie a medzi vnútroštátnymi pravidlami, na základe ktorých poctiví podnikatelia dostávajú druhú šancu, vedú k zvýšeným nákladom a neistote pri posudzovaní rizík investovania v inom členskom štáte, spôsobujú fragmentáciu podmienok týkajúcich sa prístupu k úverom a ich výsledkom sú rôzne miery uspokojenia pohľadávok pre veriteľov. Zároveň navrhovanie a prijímanie konzistentných reštrukturalizačných plánov pre cezhraničné skupiny spoločností je ešte ťažšie. Tieto nezrovnalosti môžu mať všeobecnejšie odrádzajúci účinok pre podniky, ktoré chcú pôsobiť v rôznych členských štátoch.

(5)

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 (1) sa zaoberá iba otázkami súdnej právomoci, uznávania a vymáhania, príslušného práva a spolupráce v rámci cezhraničných konkurzných konaní. V návrhu Komisie na zmenu tohto nariadenia (2) by sa mal rozsah pôsobnosti nariadenia rozšíriť na preventívne postupy, ktorými sa podporuje záchrana hospodársky životaschopného dlžníka a poskytuje sa podnikateľom druhá šanca. Prostredníctvom navrhovanej zmeny sa však neriešia nezrovnalosti medzi týmito postupmi v rámci vnútroštátneho práva.

(6)	Dňa 15. novembra 2011 prijal Európsky parlament uznesenie (3) o konkurznom konaní. Uznesenie obsahovalo odporúčania týkajúce sa harmonizácie špecifických aspektov vnútroštátneho konkurzného práva vrátane podmienok týkajúcich sa vypracovania, účinkov a obsahu reštrukturalizačných plánov.

(7)

Komisia sa vo svojom oznámení o Akte o jednotnom trhu II (4) z 3. októbra 2012 zaviazala prijať kľúčové opatrenie na zmodernizovanie predpisov Únie o konkurznom konaní s cieľom uľahčiť podnikom ich prežitie a dať podnikateľom druhú šancu. Komisia na tento účel oznámila, že preskúma, ako možno ešte viac zvýšiť efektívnosť vnútroštátnych právnych predpisov o konkurznom konaní, aby sa pre spoločnosti, podnikateľov a súkromné osoby na vnútornom trhu vytvorili rovnaké podmienky.

(8)

V oznámení Komisie o novom európskom prístupe k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti (5) z 12. decembra 2012 sa kladie dôraz na určité oblasti, v ktorých by rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi o konkurznom konaní mohli prekážať vytvoreniu účinného vnútorného trhu. Komisia v ňom uviedla, že vytvorenie rovnakých podmienok v týchto oblastiach bude viesť k zvýšeniu dôvery v systémy iných členských štátov zo strany spoločností, podnikateľov a súkromných osôb, zlepší prístup k úverom a podnieti investície.

(9)

Dňa 9. januára 2013 prijala Komisia akčný plán pre podnikanie 2020 (6), v ktorom vyzvala členské štáty, aby okrem iného v prípade možnosti skrátili do roku 2013 lehotu na oddlženie a urovnanie dlhov pre poctivých podnikateľov, ktorí sa dostali do konkurzu, a to maximálne na tri roky, a poskytli podnikom služby v oblasti podpory zameranej na skorú reštrukturalizáciu, poradenstvo na predchádzanie konkurzom a podporu pre malé a stredné podniky v oblasti reštrukturalizácie a znovuzaloženia.

(10)

Viaceré členské štáty v súčasnosti vykonávajú preskúmania svojich vnútroštátnych právnych predpisov o konkurznom konaní s cieľom zlepšiť rámec pre záchranu podnikov a druhú šancu pre podnikateľov. Preto je vhodné podporiť súdržnosť medzi nimi a akýmikoľvek budúcimi vnútroštátnymi iniciatívami tohto druhu s cieľom posilniť fungovanie vnútorného trhu.

(11)

Treba podporiť väčšiu súdržnosť medzi vnútroštátnymi rámcami o platobnej neschopnosti s cieľom obmedziť rozdiely a nedostatky, ktoré obmedzujú včasnú reštrukturalizáciu životaschopných spoločností vo finančných ťažkostiach a možnosti druhej šance pre poctivých podnikateľov, a tým znížiť náklady na reštrukturalizáciu pre dlžníkov aj veriteľov. Prostredníctvom väčšej súdržnosti a vyššej účinnosti v rámci týchto vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa platobnej neschopnosti by sa maximalizovali výnosy všetkých kategórií veriteľov a investorov a podnietili by sa cezhraničné investície. Väčšou súdržnosťou by sa tiež uľahčila reštrukturalizácia skupín spoločností bez ohľadu na to, kde v Únii sa členovia tejto skupiny nachádzajú.

(12)

Odstránenie prekážok účinnej reštrukturalizácie životaschopných spoločností vo finančných ťažkostiach navyše prispieva k záchrane pracovných miest a zároveň prináša úžitok hospodárstvu v širšom zmysle. Uľahčenie poskytovania druhej šance podnikateľom by v členských štátoch zároveň viedlo k vyššej miere samostatnej zárobkovej činnosti. Prostredníctvom efektívnejších rámcov platobnej neschopnosti by sa navyše zabezpečilo lepšie posúdenie rizík spojených s rozhodnutiami o prijímaní a poskytovaní úverov a uľahčilo by sa finančné vyrovnanie pre nadmerne zadlžené firmy, pričom by sa minimalizovali hospodárske a sociálne náklady spojené s procesom ich oddlženia.

(13)	Malým a stredným podnikom by priniesol úžitok koherentnejší prístup na úrovni Únie, keďže nemajú potrebné zdroje na to, aby zvládli vysoké náklady na reštrukturalizáciu, pričom by využili účinnejšie postupy reštrukturalizácie v niektorých členských štátoch.

(14)

Účinný rámec reštrukturalizácie pre životaschopné podniky je tiež v záujme daňových orgánov. Pri plnení tohto odporúčania by mali byť členské štáty schopné zaviesť primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri výbere a vymáhaní daňových príjmov dodržiavali všeobecné zásady daňovej spravodlivosti, a prijať účinné opatrenia v prípadoch podvodu, úniku alebo zneužitia.

(15)

V prípadoch, keď majú vnútroštátne orgány dohľadu rozsiahle právomoci týkajúce sa zásahu, je vhodné vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto odporúčania poisťovne, úverové inštitúcie, investičné spoločnosti a podniky kolektívneho investovania, centrálne protistrany, centrálnych depozitárov cenných papierov a iné finančné inštitúcie, ktoré podliehajú osobitným rámcom pre ozdravenie a riešenie krízových situácií. Hoci sa rozsah pôsobnosti tohto odporúčania nevzťahuje ani na nadmernú zadlženosť spotrebiteľov a ich platobnú neschopnosť, členské štáty sa vyzývajú k tomu, aby preskúmali možnosť uplatňovania týchto odporúčaní aj na spotrebiteľov, keďže niektoré zásady uplatňované v tomto odporúčaní môžu byť dôležité aj pre nich.

(16)

Prostredníctvom rámca reštrukturalizácie by mali byť dlžníci schopní riešiť svoje finančné ťažkosti už v skorej fáze, keď by sa ešte dalo zabrániť ich platobnej neschopnosti a zabezpečiť pokračovanie prevádzky ich podniku. Aby sa však predišlo všetkým možným rizikám zneužitia tohto postupu, musí existovať pravdepodobnosť, že finančné ťažkosti dlžníka povedú k jeho platobnej neschopnosti, a reštrukturalizačný plán musí mať potenciál zabrániť platobnej neschopnosti dlžníka a zabezpečiť životaschopnosť podniku.

(17)

S cieľom podporiť účinnosť, obmedziť meškanie a znížiť náklady by mali vnútroštátne rámce preventívnej reštrukturalizácie zahŕňať flexibilné postupy, prostredníctvom ktorých by sa súdne formality obmedzovali len na prípady, keď sú nevyhnutné a primerané na ochranu záujmov veriteľov a iných zainteresovaných strán, na ktoré bude mať reštrukturalizácia pravdepodobne vplyv. Napríklad s cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom a odrážať včasnosť postupu by si mali dlžníci v zásade ponechať kontrolu nad svojimi aktívami a vymenovanie mediátora alebo dozorného úradníka by nemalo byť povinné, ale malo by sa k nemu pristupovať v závislosti od jednotlivých prípadov.

(18)

Dlžník by mal mať možnosť požiadať súd o odklad jednotlivých opatrení v oblasti presadzovania a pozastavenie konkurzného konania, o začatie ktorého požiadali dlžníci, keď takéto opatrenia môžu nepriaznivo ovplyvniť rokovania a obmedziť vyhliadky na reštrukturalizáciu dlžníkovho podniku. Na zaistenie spravodlivej rovnováhy medzi právami dlžníka a právami veriteľov a s ohľadom na skúsenosti z nedávnych reforiem v členských štátoch by sa však odklad mal udeliť najskôr na obdobie maximálne štyroch mesiacov.

(19)

Súdne potvrdenie reštrukturalizačného plánu je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bolo obmedzenie práv veriteľov úmerné prínosom reštrukturalizácie a aby mali veritelia prístup k účinnému prostriedku nápravy, a to v plnom súlade so slobodou podnikania a s vlastníckym právom, ako sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Súd by mal preto zamietnuť plán, pri ktorom je pravdepodobné, že pokusom o reštrukturalizáciu sa obmedzujú práva veriteľov, ktorí s týmto plánom nesúhlasia, pod hranicu toho, čo by podľa rozumného očakávania mohli dostať bez reštrukturalizácie dlžníkovho podniku.

(20)

Účinky konkurzu, najmä spoločenská stigma, právne dôsledky a pretrvávajúca neschopnosť splácať dlhy, zásadným spôsobom odrádzajú podnikateľov, ktorí si chcú založiť podnik alebo dostať druhú šancu, hoci existujú dôkazy o tom, že podnikatelia, ktorí sa dostali do konkurzu, majú väčšiu šancu dosiahnuť na druhý raz úspech. Preto by sa mali prijať opatrenia na obmedzenie nepriaznivých účinkov konkurzu na podnikateľov, a to zavedením ustanovení na úplné oddlženie po určitom maximálnom období,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

I. CIEĽ A PREDMET ÚPRAVY

Cieľom tohto odporúčania je podnietiť členské štáty k zavedeniu rámca, ktorým sa umožňuje účinná reštrukturalizácia životaschopných podnikov vo finančných ťažkostiach, a dávanie druhej šance poctivým podnikateľom, čím by sa podporilo podnikanie, investície a zamestnanosť a prispelo by sa k obmedzeniu prekážok s cieľom bezproblémového fungovania vnútorného trhu.

Odstránením týchto prekážok sa odporúčanie zameriava najmä na:

a)	zníženie nákladov na posúdenie rizík investovania v inom členskom štáte;

b)	zvýšenie miery uspokojenia pohľadávok pre veriteľov a

c)	odstránenie ťažkostí pri reštrukturalizácii cezhraničných skupín spoločností.

V tomto odporúčaní sa uvádzajú minimálne normy, pokiaľ ide o:

a)	rámce preventívnej reštrukturalizácie a

b)	oddlženie podnikateľov, ktorí sa dostali do konkurzu.

4.	Pri plnení tohto odporúčania by mali byť členské štáty schopné zaviesť primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie vymáhania daňových pohľadávok, najmä v prípadoch podvodu, úniku alebo zneužitia.

II. VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tohto odporúčania:

a)	„dlžník“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba vo finančných ťažkostiach, pri ktorej existuje pravdepodobnosť platobnej neschopnosti;

b)	„reštrukturalizácia“ je zmena zloženia, podmienok alebo štruktúry aktív a pasív dlžníkov alebo kombinácia týchto prvkov s cieľom umožniť úplné alebo čiastočné pokračovanie činnosti dlžníkov;

c)	„odklad jednotlivých opatrení v oblasti presadzovania“ je súdom nariadené pozastavenie práva na presadzovanie nároku zo strany veriteľa voči dlžníkovi;

d)	pojem „súdy“ zahŕňa akýkoľvek iný orgán s právomocou vo veciach týkajúcich sa preventívnych postupov, ktorému členské štáty zverili úlohu súdov a ktorého rozhodnutia môžu byť predmetom odvolania alebo preskúmania súdnym orgánom.

III. RÁMEC PREVENTÍVNEJ REŠTRUKTURALIZÁCIE

A. Dostupnosť rámca preventívnej reštrukturalizácie

Dlžníci by mali mať prístup k rámcu, ktorým sa im umožňuje reštrukturalizovať ich podnik s cieľom zabrániť platobnej neschopnosti. Rámec by mal obsahovať tieto prvky:

a)	dlžník by mal byť schopný pristúpiť k reštrukturalizácii v skorej fáze, hneď ako je zjavné, že pravdepodobne dôjde k platobnej neschopnosti;

b)	dlžník by si mal udržiavať kontrolu nad každodennou prevádzkou svojho podniku;

c)	dlžník by mal mať možnosť požiadať o dočasný odklad jednotlivých opatrení v oblasti presadzovania;

d)	ak súd potvrdí reštrukturalizačný plán prijatý väčšinou predpísanou vo vnútroštátnom práve, tento plán by mal byť záväzný pre všetkých veriteľov;

e)	nové financovanie, ktoré je potrebné na realizáciu reštrukturalizačného plánu, by sa nemalo vyhlásiť za zrušené, zrušiteľné alebo nevymožiteľné a poškodiť tak veriteľov vo všeobecnosti.

Postup reštrukturalizácie by nemal byť zdĺhavý a nákladný a mal by byť flexibilný, aby sa mohlo podniknúť viac mimosúdnych krokov. Zapojenie súdu by sa malo obmedzovať na prípady, keď je to nevyhnutné a primerané na ochranu práv veriteľov a iných zainteresovaných strán, na ktoré má reštrukturalizačný plán vplyv.

B. Uľahčenie rokovaní o reštrukturalizačných plánoch

Vymenovanie mediátora alebo dozorného úradníka

8.	Dlžníci by mali mať možnosť začať proces reštrukturalizácie svojho podniku bez potreby formálneho začatia súdneho konania.

Súdne vymenovanie mediátora alebo dozorného úradníka by nemalo byť povinné, ale skôr by sa malo vykonávať v závislosti od jednotlivých prípadov, keď sa takéto vymenovanie považuje za nevyhnutné:

a)	v prípade mediátora na pomoc dlžníkovi a veriteľom pri úspešnom priebehu rokovaní o reštrukturalizačnom pláne;

b)	v prípade dozorného úradníka na dohľad nad činnosťou dlžníka a veriteľov a na prijatie potrebných opatrení na ochranu oprávnených záujmov jedného alebo viacerých veriteľov alebo inej zainteresovanej strany.

Odklad jednotlivých opatrení v oblasti presadzovania a pozastavenie konkurzného konania

10.

Dlžníci by mali mať právo požiadať súd o udelenie dočasného odkladu jednotlivých opatrení v oblasti presadzovania (ďalej len „odklad“), o ktoré požiadali veritelia vrátane zabezpečených a prednostných veriteľov, ktorí by inak mohli obmedziť vyhliadky na reštrukturalizačný plán. Odklad by nemal zasahovať do plnenia prebiehajúcich zmlúv.

11.

V členských štátoch, ktoré umožňujú poskytnutie odkladu len za určitých podmienok, by dlžníci mali mať možnosť získať odklad vždy, keď:

a)	veritelia zastupujúci značné množstvo pohľadávok, na ktorých bude mať reštrukturalizačný plán pravdepodobne vplyv, podporujú rokovania o prijatí reštrukturalizačného plánu, a keď

b)	existuje odôvodnený predpoklad, že reštrukturalizačný plán sa zrealizuje a zabráni platobnej neschopnosti dlžníka.

12.	Ak sa tak stanovuje v právnych predpisoch členských štátov, počas trvania odkladu by mala byť pozastavená aj povinnosť dlžníka požiadať o vyhlásenie platobnej neschopnosti, ako aj žiadosti veriteľov o začatie konkurzného konania proti dlžníkovi podané po udelení odkladu.

13.

Dĺžka trvania odkladu by mala vytvárať spravodlivú rovnováhu medzi záujmami dlžníka a záujmami veriteľov, a najmä zabezpečených veriteľov. Dĺžka trvania odkladu by sa preto mala určiť na základe zložitosti predpokladanej reštrukturalizácie a nemala by presiahnuť štyri mesiace. Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné obdobie možno predĺžiť na základe dôkazov o pokroku dosiahnutom v rámci rokovaní o reštrukturalizačnom pláne. Celková dĺžka trvania odkladu by nemala presiahnuť 12 mesiacov.

14.	Keď už odklad nie je potrebný na uľahčenie prijatia reštrukturalizačného plánu, mal by sa zrušiť.

C. Reštrukturalizačné plány

Obsah reštrukturalizačných plánov

15.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby súdy mohli potvrdiť plány účelne a v zásade v rámci písomného postupu. Členské štáty by mali stanoviť jasné a konkrétne ustanovenia o obsahu reštrukturalizačných plánov. Reštrukturalizačné plány by mali obsahovať podrobný opis týchto prvkov:

a)	jasná a úplná identifikácia veriteľov, na ktorých by mal plán vplyv;

b)	účinky navrhovanej reštrukturalizácie na jednotlivé dlhy alebo kategórie dlhov;

c)	stanovisko, ktoré zaujali dotknutí veritelia k reštrukturalizačnému plánu;

d)	v prípade potreby podmienky nového financovania a

e)	potenciál plánu zabrániť platobnej neschopnosti dlžníka a zabezpečiť životaschopnosť podniku.

Prijatie reštrukturalizačných plánov veriteľmi

16.	S cieľom zlepšiť vyhliadky na reštrukturalizáciu, a tým aj počet zachránených životaschopných podnikov, by malo byť možné, aby dotknutí veritelia vrátane zabezpečených a nezabezpečených veriteľov, prijali reštrukturalizačný plán.

17.	Veritelia s rôznymi záujmami by v rámci zaobchádzania mali byť rozdelení do samostatných tried, v ktorých sa premietajú tieto záujmy. Minimálne by mali existovať samostatné triedy pre zabezpečených a nezabezpečených veriteľov.

18.

Reštrukturalizačný plán by mal byť prijatý väčšinou v rámci objemu pohľadávok veriteľov v jednotlivých triedach, ako sa predpisuje vo vnútroštátnom práve. Ak existujú viac ako dve triedy veriteľov, členské štáty by mali byť schopné zachovať alebo zaviesť ustanovenia, na základe ktorých majú súdy právomoc potvrdzovať reštrukturalizačné plány, ktoré podporuje väčšina týchto tried veriteľov, a to najmä s ohľadom na význam pohľadávok príslušných tried veriteľov.

19.

Veritelia by mali mať rovnaké podmienky bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Preto keď sa podľa právnych predpisov členských štátov vyžaduje formálny proces hlasovania, malo by sa veriteľom v zásade povoliť, aby hlasovali formou diaľkových prostriedkov komunikácie, napríklad prostredníctvom doporučeného listu alebo bezpečných elektronických technológií.

20.	S cieľom účinnejšieho prijímania reštrukturalizačných plánov by mali členské štáty zabezpečiť aj to, aby reštrukturalizačné plány mohli prijímať len určití veritelia alebo určité druhy alebo triedy veriteľov, a to za predpokladu, že tieto plány nemajú vplyv na iných veriteľov.

Súdne potvrdenie reštrukturalizačného plánu

21.

S cieľom zaistiť, aby reštrukturalizačný plán nemal nevhodný vplyv na práva veriteľov, a v záujme právnej istoty by sa reštrukturalizačné plány, ktorými sa ovplyvňujú záujmy veriteľov, ktorí s nimi nesúhlasia, alebo ktoré obsahujú ustanovenie týkajúce sa nového financovania, mali stať záväznými až po tom, ako ich potvrdí súd.

22.

Podmienky, za ktorých súd môže potvrdiť reštrukturalizačný plán, by mali byť jasne stanovené v právnych predpisoch členských štátov a mali by zahŕňať minimálne tieto aspekty:

a)	reštrukturalizačný plán bol prijatý za podmienok, ktorými sa zabezpečuje ochrana oprávnených záujmov veriteľov;

b)	reštrukturalizačný plán bol oznámený všetkým veriteľom, na ktorých bude mať pravdepodobne vplyv;

c)	reštrukturalizačným plánom sa neobmedzujú práva veriteľov, ktorí s ním nesúhlasia, pod hranicu toho, čo by podľa rozumného očakávania dostali bez reštrukturalizácie, prípadne ak by bol dlžníkov podnik zlikvidovaný alebo predaný ako fungujúca spoločnosť;

d)	každý druh nového financovania, s ktorým sa v reštrukturalizačnom pláne počíta, je nevyhnutný na realizáciu tohto plánu a nespôsobuje nespravodlivé poškodenie záujmov tých veriteľov, ktorí s plánom nesúhlasia.

23.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby súdy mohli zamietnuť reštrukturalizačné plány, pri ktorých jednoznačne neexistujú žiadne vyhliadky na zabránenie platobnej neschopnosti dlžníka a zabezpečenie životaschopnosti podniku, napríklad z dôvodu, že sa v nich nepočíta s novým financovaním potrebným na pokračovanie činnosti podniku.

Práva veriteľov

24.

Všetci veritelia, ktorých reštrukturalizačný plán pravdepodobne ovplyvní, by mali byť informovaní o obsahu tohto plánu a získať právo podať proti nemu námietky a odvolať sa proti nemu. V záujme veriteľov, ktorí plán podporujú, by však z dôvodu odvolania v zásade nemalo dôjsť k pozastaveniu realizácie reštrukturalizačného plánu.

Účinky reštrukturalizačného plánu

25.	Reštrukturalizačné plány, ktoré dotknutí veritelia prijali jednomyseľne, by mali byť záväzné pre všetkých týchto dotknutých veriteľov.

26.	Reštrukturalizačné plány, ktoré potvrdí súd, by mali byť záväzné pre každého veriteľa, na ktorého má plán vplyv a ktorý je v ňom uvedený.

D. Ochrana nového financovania

27.

Nové financovanie vrátane nových úverov, predaja určitých aktív realizovaného dlžníkom a konverzia dlhu na kapitál, ktoré bolo odsúhlasené v rámci reštrukturalizačného plánu a potvrdené súdom, by nemohlo byť vyhlásené za zrušené, zrušiteľné alebo nevymožiteľné a poškodiť tak veriteľov vo všeobecnosti.

28.	Poskytovatelia nového financovania v rámci reštrukturalizačného plánu, ktorý potvrdil súd, by mali byť vyňatí z občianskej a trestnej zodpovednosti súvisiacej s procesom reštrukturalizácie.

29.	Ak následne dôjde k odhaleniu podvodu v súvislosti s novým financovaním, mali by sa uplatniť výnimky z pravidiel o ochrane nového financovania.

IV. DRUHÁ ŠANCA PRE PODNIKATEĽOV

Lehoty na oddlženie

30.

Nepriaznivé účinky konkurzu na podnikateľov by sa mali obmedziť, aby títo podnikatelia mohli dostať druhú šancu. Podnikatelia by mali byť úplne zbavení svojich dlhov podliehajúcich konkurzu najneskôr tri roky:

a)	v prípade postupu, ktorý sa skončil likvidáciou dlžníkových aktív, od dátumu, keď súd rozhodol o žiadosti o začatie konkurzného konania;

b)	v prípade postupu, ktorý zahŕňa plán splatenia, od dátumu, keď sa začal realizovať plán splatenia.

31.	Po uplynutí lehoty na oddlženie by podnikatelia mali byť zbavení svojich dlhov bez potreby znovu sa obrátiť na súd.

32.

Úplné oddlženie po krátkom období nie je primerané za každých okolností. Členské štáty by preto mali byť schopné zachovať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia, ktoré sú potrebné na:

a)	odradenie podnikateľov, ktorí nekonali poctivo alebo v dobrej viere, či už pred začatím konkurzného konania alebo po ňom;

b)	odradenie podnikateľov, ktorí nedodržiavajú plán splatenia alebo akúkoľvek inú zákonnú povinnosť zameranú na ochranu záujmov veriteľov, alebo

c)	zabezpečenie živobytia podnikateľa a jeho rodiny tým, že sa mu umožní, aby si ponechal určité aktíva.

33.	Členské štáty môžu z pravidla o úplnom oddlžení vylúčiť osobitné kategórie dlhu, napríklad tie, ktoré vyplývajú z právnej zodpovednosti za delikty.

V. DOHĽAD A PODÁVANIE SPRÁV

34.	Členské štáty sa vyzývajú, aby zaviedli zásady stanovené v tomto odporúčaní do 14. marca 2015.

35.

Členské štáty sa vyzývajú, aby zhromažďovali spoľahlivé ročné štatistiky o počte začatých postupov preventívnej reštrukturalizácie a dĺžke týchto postupov a informácie o počte zapojených dlžníkov a výsledku začatých postupov a aby oznamovali tieto informácie Komisii každý rok a po prvýkrát do 14. marca 2015.

36.

Komisia posúdi vykonávanie tohto odporúčania v členských štátoch do 14. marca 2015. Komisia v tejto súvislosti zhodnotí jeho vplyv na zachraňovanie spoločností vo finančných ťažkostiach a poskytovanie druhej šance poctivým podnikateľom, jeho vzájomné pôsobenie s inými postupmi týkajúcimi sa platobnej neschopnosti v iných oblastiach, napríklad pokiaľ ide o lehoty na oddlženie pre fyzické osoby, ktoré nevykonávajú obchodnú, podnikateľskú, remeselnú ani odbornú činnosť, jeho vplyv na fungovanie vnútorného trhu a na malé a stredné podniky a konkurencieschopnosť hospodárstva Únie. Komisia posúdi, či treba navrhnúť dodatočné opatrenia na upevnenie a posilnenie prístupu, ktorý sa odráža v tomto odporúčaní.

V Bruseli 12. marca 2014

Za Komisiu

Viviane REDING

podpredsedníčka

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 1).

(2) COM(2012) 744 final.

(3) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2011 s odporúčaniami pre Komisiu o konkurznom konaní v rámci práva obchodných spoločností EÚ (P7_TA (2011) 0484).

(4) COM(2012) 573 final.

(5) COM(2012) 742 final.

(6) COM(2012) 795 final.

		ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2014.074.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 74

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 57 14. marca 2014

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov	1
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií ( 1 )	8
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 242/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Lammefjordskartofler (CHZO)]	27
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 243/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Bornheimer Spargel/Spargel aus dem Anbaugebiet Bornheim (CHZO)]	29
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Strachitunt (CHOP)]	31
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 245/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 1178/2011 z 3. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva ( 1 )	33
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 246/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008, pokiaľ ide o vyňatie zo zoznamu Únie určitých aromatických látok ( 1 )	58
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 247/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	61
		ROZHODNUTIA
		2014/134/EÚ
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 12. marca 2014 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s africkým morom ošípaných v Poľsku [oznámené pod číslom C(2014) 1657] ( 1 )	63
		ODPORÚČANIA
		2014/135/EÚ
	*	Odporúčanie Komisie z 12. marca 2014 týkajúce sa nového prístupu k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti ( 1 )	65

	Korigendá
*	Korigendum k rozhodnutiu Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (Ú. v. EÚ L 174, 27.6.2001; Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie, kapitola 19/zv. 04, s. 145)	71
*	Korigendum k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 568/2009/ES z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2001/470/ES o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)	72

„01.015	vinylbenzén	100-42-5		11022	1	EFSA
02.122	p-menta-l,8(10)-dién-9-ol	3269-90-7			2	EFSA
09.809	p-menta-l,8(10)-dién-9-yl acetát	15111-97-4		10743	2	EFSA
12.114	dietyl trisulfid	3600-24-6	1701	11451	4	EFSA
12.120	2,8-epitio-p-mentán	68398-18-5	1685		4	EFSA
12.159	metylmetántiosulfonát	2949-92-0		11520	3	EFSA
12.256	etyl(propyl)trisulfid	31499-70-4	1695		4	EFSA
12.272	propyl-propántiosulfonát	1113-13-9	1702		3	EFSA
13.029	2,5-dimetylfurán	625-86-5	1488	2208	3	EFSA
13.030	2-metylfurán	534-22-5	1487	2209	3	EFSA
13.092	2-etylfurán	3208-16-0	1489	11706	3	EFSA
14.145	pyrol-2-karbaldehyd	1003-29-8		11393	4	EFSA
14.163	1-metylpyrol-2-karboxaldehyd	1192-58-1			4	EFSA
14.169	1-etyl-2-pyrolkarboxaldehyd	2167-14-8			4	EFSA
15.064	2,5-dimetyltiofén	638-02-8			4	EFSA
15.072	2-etyltiofén	872-55-9		11614	4	EFSA
15.091	2-metyltiofén	554-14-3		11631	4	EFSA
15.092	3-metyltiofén	616-44-4		11632	4	EFSA
16.124	(1R,2S,5R)-N-cyklopropyl-5-metyl-2-izopropylcyklohexánkarboxamid	73435-61-7			1	EFSA“

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	73,3
	TN	108,4
	TR	104,7
	ZZ	95,5
0707 00 05	EG	182,1
	MA	182,1
	TR	152,6
	ZZ	172,3
0709 91 00	EG	45,1
0709 91 00	ZZ	45,1
0709 93 10	MA	40,6
	TR	87,7
	ZZ	64,2
0805 10 20	EG	49,2
	IL	66,9
	MA	46,5
	TN	51,1
	TR	56,3
	ZA	62,4
	ZZ	55,4
0805 50 10	TR	69,1
0805 50 10	ZZ	69,1
0808 10 80	CL	132,6
	CN	58,1
	MK	32,3
	US	189,7
	ZZ	103,2
0808 30 90	AR	101,7
	CL	144,6
	TR	158,2
	US	211,0
	ZA	98,1
	ZZ	142,7