11.12.2013

Úradný vestník Európskej únie

L 332/5

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1281/2013

z 10. decembra 2013,

ktorým sa stanovujú pravidlá riadenia a prideľovania textilných kvót stanovených na rok 2014 podľa nariadenia Rady (ES) č. 517/94

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 517/94 zo 7. marca 1994 o spoločných predpisoch pre dovoz textilných výrobkov z určitých tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú bilaterálne dohody, protokoly a iné dojednania alebo iné osobitné dovozné predpisy Spoločenstva (1), a najmä na jeho článok 17 ods. 3 a 6 a článok 21 ods. 2,

keďže:

(1)	Nariadenie (ES) č. 517/94 stanovilo množstevné obmedzenia na dovoz určitých textilných výrobkov s pôvodom v určitých tretích krajinách, ktoré sa prideľujú podľa zásady kto príde prvý.

(2)	Podľa tohto nariadenia je za určitých podmienok možné použiť iné metódy prideľovania, rozdeliť kvóty na tranže alebo si vyhradiť časť osobitného množstevného limitu výlučne pre žiadosti, ktoré sú podporené dôkazmi o vykonávaní dovozu v minulosti.

(3)	Pravidlá riadenia kvót stanovené na rok 2014 by mali byť prijaté pred začiatkom kvótového roka, aby sa príliš neovplyvnila plynulosť obchodných tokov.

(4)	Opatrenia prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako napríklad opatrenia vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1163/2012 (2), sa ukázali ako uspokojivé, a preto je vhodné prijať podobné pravidlá na rok 2014.

(5)	S cieľom uspokojiť najväčší možný počet prevádzkovateľov je vhodné použiť metódu prideľovania podľa zásady „kto príde prvý“ pružnejšie, a to tak, že sa stanoví strop pre množstvá, ktoré môžu byť pridelené každému prevádzkovateľovi uvedenou metódou.

(6)	Aby sa zabezpečila určitá plynulosť v obchode a účinná správa kvót, prevádzkovatelia by mali mať možnosť predložiť svoju úvodnú žiadosť o dovozné povolenie na rok 2014, ktorá by sa rovnala množstvu, ktoré doviezli v roku 2013.

(7)	Na dosiahnutie optimálneho využitia množstiev by prevádzkovateľovi, ktorý vyčerpal minimálne polovicu už povolenej sumy, malo byť povolené požiadať o ďalšiu sumu za predpokladu, že množstvá v kvótach sú dostupné.

(8)

Na zabezpečenie spoľahlivej správy by dovozné povolenia mali byť platné deväť mesiacov od dátumu vydania, avšak najneskôr do konca roka. Členské štáty by mali vydávať licencie iba po tom, ako Komisia oznámi, že množstvá sú dostupné, a iba ak prevádzkovateľ môže dokázať existenciu dohody a môže potvrdiť, v prípade absencie osobitných ustanovení o opaku, že mu ešte nebolo pridelené dovozné povolenie Únie podľa tohto nariadenia pre príslušné kategórie a krajiny. V rámci reakcie na žiadosti dovozcov by však príslušné vnútroštátne orgány mali byť oprávnené predĺžiť licencie, v prípade ktorých sa do dátumu žiadosti vyčerpala minimálne polovica sumy, o tri mesiace a najdlhšie do 31. marca 2015.

(9)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre textil zriadeného článkom 25 nariadenia (ES) č. 517/94,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá riadenia množstevných kvót na dovozy určitých textilných výrobkov stanovených v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 517/94 na rok 2014.

Článok 2

Kvóty uvedené v článku 1 sa pridelia chronologicky podľa toho, v akom poradí Komisia dostala od členských štátov oznámenia o žiadostiach od jednotlivých prevádzkovateľov o sumy nepresahujúce maximálne množstvá na prevádzkovateľa uvedené v prílohe I.

Maximálne množstvá sa však nevzťahujú na prevádzkovateľov, ktorí sú schopní dokázať príslušným vnútroštátnym orgánom v čase ich prvej žiadosti na rok 2014, že v súvislosti s danými kategóriami a danými tretími krajinami doviezli viac ako maximálne množstvá stanovené pre každú kategóriu podľa dovozných licencií, ktoré im boli udelené na rok 2013.

V prípade týchto prevádzkovateľov môžu príslušné orgány povoliť dovoz, ktorý nepresahuje množstvá dovezené v roku 2013 z daných tretích krajín a daných kategórií za predpokladu, že je dostupné dostatočné množstvo kvót.

Článok 3

Každý dovozca, ktorý už vyčerpal 50 percent alebo viac z množstva prideleného podľa tohto nariadenia, môže požiadať o množstvá, ktoré nepresahujú maximálne množstvá uvedené v prílohe I, v súvislosti s rovnakou kategóriou a krajinou pôvodu.

Článok 4

1. Príslušné vnútroštátne orgány uvedené v prílohe II môžu od 8. januára 2014 od 10.00 hod. oznámiť Komisii sumy, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia.

Pod časom stanoveným v prvom pododseku sa rozumie bruselský čas.

2. Príslušné vnútroštátne orgány vydávajú povolenia len po oznámení Komisie podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 517/94, že množstvá sú k dispozícii na účely dovozu.

Povolenie vydajú, iba ak prevádzkovateľ:

a)	preukáže existenciu zmluvy týkajúcej sa dodania tovaru, ako aj

písomne potvrdí, že v súvislosti s príslušnými kategóriami a krajinami:

i)	prevádzkovateľovi ešte nebolo pridelené povolenie podľa tohto nariadenia alebo

ii)	prevádzkovateľovi bolo pridelené povolenie podľa tohto nariadenia, ale už vyčerpal pridelenú sumu vo výške minimálne 50 percent.

3. Dovozné povolenia sú platné počas obdobia deviatich mesiacov odo dňa vydania, ale najneskôr do 31. decembra 2014.

Príslušné vnútroštátne orgány však môžu na žiadosť dovozcu poskytnúť trojmesačné predĺženie pre povolenia, ktoré v čase žiadosti vyčerpali pridelenú sumu na minimálne 50 percent. Platnosť takéhoto predĺženia za žiadnych okolností neuplynie neskôr ako 31. marca 2015.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. decembra 2013

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. ES L 67, 10.3.1994, s. 1.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1163/2012 zo 7. decembra 2012, ktorým sa stanovujú pravidlá riadenia a prideľovania textilných kvót stanovených na rok 2013 podľa nariadenia Rady (ES) č. 517/94 (Ú. v. EÚ L 336, 8.12.2012, s. 22).

PRÍLOHA I

Maximálne množstvá uvedené v článkoch 2 a 3

Príslušná krajina	Kategória	Jednotka	Maximálne množstvo
Bielorusko	1	kilogramy	20 000
	2	kilogramy	80 000
	3	kilogramy	5 000
	4	kusy	20 000
	5	kusy	15 000
	6	kusy	20 000
	7	kusy	20 000
	8	kusy	20 000
	15	kusy	17 000
	20	kilogramy	5 000
	21	kusy	5 000
	22	kilogramy	6 000
	24	kusy	5 000
	26/27	kusy	10 000
	29	kusy	5 000
	67	kilogramy	3 000
	73	kusy	6 000
	115	kilogramy	20 000
	117	kilogramy	30 000
	118	kilogramy	5 000

Príslušná krajina	Kategória	Jednotka	Maximálne množstvo
Severná Kórea	1	kilogramy	10 000
	2	kilogramy	10 000
	3	kilogramy	10 000
	4	kusy	10 000
	5	kusy	10 000
	6	kusy	10 000
	7	kusy	10 000
	8	kusy	10 000
	9	kilogramy	10 000
	12	páry	10 000
	13	kusy	10 000
	14	kusy	10 000
	15	kusy	10 000
	16	kusy	10 000
	17	kusy	10 000
	18	kilogramy	10 000
	19	kusy	10 000
	20	kilogramy	10 000
	21	kusy	10 000
	24	kusy	10 000
	26	kusy	10 000
	27	kusy	10 000
	28	kusy	10 000
	29	kusy	10 000
	31	kusy	10 000
	36	kilogramy	10 000
	37	kilogramy	10 000
	39	kilogramy	10 000
	59	kilogramy	10 000
	61	kilogramy	10 000
	68	kilogramy	10 000
	69	kusy	10 000
	70	páry	10 000
	73	kusy	10 000
	74	kusy	10 000
	75	kusy	10 000
	76	kilogramy	10 000
	77	kilogramy	5 000
	78	kilogramy	5 000
	83	kilogramy	10 000
	87	kilogramy	8 000
	109	kilogramy	10 000
	117	kilogramy	10 000
	118	kilogramy	10 000
	142	kilogramy	10 000
	151A	kilogramy	10 000
	151B	kilogramy	10 000
	161	kilogramy	10 000

PRÍLOHA II

Zoznam licenčných orgánov uvedených v článku 4

1. Belgicko

FOD Economie, KMO, Middenstand en Energie (FPS Economy, SMEs, Self-Employed and Energy)

Algemene Directie Economisch Potentieel

Dienst Vergunningen

Vooruitgangstraat 50

1210 Brussel

BELGICKO

Tel. + 32 22776713

Fax + 32 2 277 50 63

SPF Economie, PME, Classes moyennes et Energie (FPS Economy, SMEs, Self-Employed and Energy)

Direction générale Potentiel économique

Service Licences

Rue du Progrès 50

1210 Bruxelles

BELGICKO

Tel. + 32 22776713

Fax + 32 22775063

2. Bulharsko

Министерство на икономиката, енергетиката и туризма

Дирекция „Регистриране, лицензиране и контрол“

ул. „Славянска“№ 8

1052 София

BULHARSKO

Тел.: +359 29 40 7008 / +359 29 40 7673 / +359 29 40 7800

Факс: +359 29 81 5041 / +359 29 80 4710 /+359 29 88 3654

Ministry of Economy, Energy and Tourism

8, Slavyanska Str.

Sofia 1052

BULHARSKO

Tel. +359 29 40 7008 / +359 29 40 7673 / +359 29 40 7800

Fax +359 29 81 5041 / +359 29 80 4710 /+359 29 88 3654

3. Česká republika

Ministerstvo průmyslu a obchodu (Ministry of Industry and Trade)

Licenční správa

Na Františku 32

110 15 Praha 1

ČESKÁ REPUBLIKA

Tel. +420 224907111

Fax +420 224212133

4. Dánsko

Erhvervs- og Vækstministeriet (Ministry for Business and Growth)

Erhvervsstyrelsen

Langelinje Allé 17

2100 København

DÁNSKO

Tel. +45 35466030

Fax +45 35466029

5. Nemecko

Bundesamt für Wirtschaft und Ausfuhrkontrolle (BAFA) (Federal Office of Economics and Export Control)

Frankfurter Str. 29-35

65760 Eschborn

NEMECKO

Tel. +49 6196908-0

Fax +49 6196908-800

6. Estónsko

Majandus- ja Kommunikatsiooniministeerium (Ministry of Economic Affairs and Communications)

Harju 11

15072 Tallinn

ESTÓNSKO

Tel. +372 6256400

Fax +372 6313660

7. Írsko

Department of Enterprise, Trade and Employment

Internal Market

Kildare Street

Dublin 2

ÍRSKO

Tel. +353 16312121

Fax +353 16312826

8. Grécko

Υπουργείο Ανάπτυξης, Ανταγωνιστικότητας & Ναυτιλίας

Γενική Διεύθυνση Διεθνούς Οικονομικής Πολιτικής

Διεύθυνση Καθεστώτων Εισαγωγών-Εξαγωγών, Εμπορικής Άμυνας

Κορνάρου 1

105 63 Αθήνα

GRÉCKO

Τηλ. +30 210 3286041-43, 2103286021

Fax +30 2103286094

Ministry of Development, Competitiveness and Shipping,

General Directorate for International Economic Policy,

Directorate of Import-Export Regimes, Trade Defence Instruments

Unit A’

1 Kornarou Str.

10563 Athens

GRÉCKO

Tel. +30 2103286041-43 / 2103286021

Fax +30 2103286094

9. Španielsko

Ministerio de Economía y Competitividad (Ministry of Economy and Competitiveness)

Dirección General de Comercio e Inversiones

Paseo de la Castellana no 162

28046 Madrid

ŠPANIELSKO

Tel. +34 913493817 / 913493874

Fax +34 913493831

E-mail: sgindustrial.sscc@comercio.mineco.es

10. Francúzsko

Ministère du Redressement Productif

(Ministry for Production Recovery)

Direction générale de la compétitivité, de l'industrie et des services

Bureau des matérieaux

BP 80001

67, Rue Barbès

94201 Ivry-sur-Seine Cedex

FRANCÚZSKO

Tel. +33 179843449

E-mail: isabelle.paimblanc@finances.gouv.fr

11. Chorvátsko

Ministarstvo vanjskih i europskih poslova (Ministry of Foreign and European Affairs)

Trg N. Š. Zrinskog 7-8

10 000 Zagreb

CHORVÁTSKO

Tel. +385 16444626

Fax +385 1 6444601

12. Taliansko

Ministero dello Sviluppo Economico (Ministry of Economic Development)

Dipartimento per l'impresa e l'internazionalizzazione

Direzione Generale per la Politica Commerciale Internazionale

Divisione III - Politiche settoriali

Viale Boston, 25

00144 Roma

TALIANSKO

Tel. +39 659647517 / 59932202 / 59932406

Fax +39 659932263, 59932636

E-mail: polcom3@mise.gov.it

13. Cyprus

Ministry of Commerce, Industry and Tourism

Trade Department

6 Andrea Araouzou Str.

1421 Nicosia

CYPRUS

Tel. +357 2867100

Fax +357 2375120

14. Lotyšsko

Latvijas Republikas Ekonomikas ministrija (Ministry of Economics of the Republic of Latvia)

Brīvības iela 55

Rīga, LV-1519

LOTYŠSKO

Tel. +371 67013248

Fax +371 67280882

15. Litva

Lietuvos Respublikos ūkio ministerija (Ministry of Economy of the Republic of Lithuania)

Gedimino pr. 38 / Vasario 16-osios g. 2

LT-01104 Vilnius

LITVA

Tel. +370 70664658 / +370 70664808

Fax +370 70664762

E-mail: vienaslangelis@ukmin.lt

16. Luxembursko

Ministère de l'Economie et du Commerce Exterieur (Ministry of Economy and Foreign Trade)

Office des licences

Boîte postale 113

2011 Luxembourg

LUXEMBURSKO

Tel. +352 4782371

Fax +352 466138

17. Maďarsko

Magyar Kereskedelmi Engedélyezési Hivatal

(Hungarian Trade Licencing Office)

Budapest

Németvölgyi út 37-39.

1124

MAĎARSKO

Tel. +36 1458 5503

Fax +36 1458 5814

E-mail: keo@mkeh.gov.hu

18. Malta

Ministry of Finance, Economy and Investment

Commerce Department, Trade Services Directorate

Lascaris

Valletta LTV2000

MALTA

Tel. +356 25690202

Fax +356 21237112

19. Holandsko

Belastingdienst/Douane (Customs Administration)

centrale dienst voor in- en uitvoer

Kempkensberg 12

Postbus 30003

9700 RD Groningen

HOLANDSKO

Tel. +31 881512122

Fax +31 881513182

20. Rakúsko

Bundesministerium für Wirtschaft, Familie und Jugend (Federal Ministry of Economy, Family and Youth)

Außenwirtschaftskontrolle

Abteilung C2/9

Stubenring 1

1011 Wien

RAKÚSKO

Tel. +43 171100-0

Fax +43 171100-8386

21. Poľsko

Ministerstwo Gospodarki (Ministry of Economy)

Pl.Trzech Krzyzy 3/5

00-950 Warszawa

POĽSKO

Tel. +48 226935553

Fax +48 226934021

22. Portugalsko

Ministério das Finanças (Ministry of Finance)

Direcção Geral das Alfândegas e dos Impostos Especiais sobre o Consumo

Rua Terreiro do Trigo

Edifício da Alfândega

1149-060 Lisboa

PORTUGALSKO

Tel. +351 1218814263

Fax +351 1218814261

E-mail: dsl@dgaiec.min-financas.pt

23. Rumunsko

Ministerul Economiei (Ministry of Economy)

Comerțului și Mediului de Afaceri

Direcția Politici Comerciale

Calea Victoriei, nr.152, sector 1

București

Cod poștal: 010096

RUMUNSKO

Tel. +40 213150081

Fax +40 213150454

E-mail: clc@dce.gov.ro

24. Slovinsko

Ministrstvo za finance (Ministry of Finance)

Carinska uprava Republike Slovenije

Carinski urad Jesenice

Center za TARIC in kvote

Spodnji Plavž 6 c

SI-4270 Jesenice

SLOVINSKO

Tel. +386 42974470

Fax +386 42974472

E-mail: taric.cuje@gov.si

25. Slovensko

Ministerstvo hospodárstva SR (Ministry of Economy of the Slovak Republic)

Odbor výkonu obchodných opatrení

Mierová 19

827 15 Bratislava

SLOVENSKO

Tel. +421 248547019

Fax +421 243423915

E-mail: jan.krocka@mhsr.sk

26. Fínsko

Tullihallitus (National Board of Customs)

PL 512

FI-00101 Helsinki

FÍNSKO

Tel. +358 96141

Fax +358 204922852

Tullstyrelsen (National Board of Customs)

PB 512

FI-00101 Helsingfors

FÍNSKO

Fax +358 204922852

27. Švédsko

Kommerskollegium (National Board of Trade)

Box 6803

SV-113 86 Stockholm

ŠVÉDSKO

Tel. +46 86904800

Fax +46 8306759

E-mail: registrator@kommers.se

28. Spojené kráľovstvo

Import Licensing Branch (ILB)

Department for Business, Innovation and Skills

Queensway House – West Precinct

Billingham

TS23 2NF

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

E-mail: enquiries.ilb@bis.gsi.gov.uk

11.12.2013

Úradný vestník Európskej únie

L 332/19

ROZHODNUTIE RADY 2013/730/SZBP

z 9. decembra 2013

na podporu činností odzbrojenia a kontroly zbraní vykonávaných strediskom SEESAC v juhovýchodnej Európe v rámci stratégie EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu RĽZ a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 26 ods. 2 a článok 31 ods. 1,

so zreteľom na návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 13. decembra 2003 prijala Európsku bezpečnostnú stratégiu, v ktorej sa určuje päť hlavných výziev, ktorým musí Únia čeliť: terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhanie štátu a organizovaná trestná činnosť. V štyroch z týchto piatich výziev sú hlavnými faktormi následky nedovolenej výroby, transferu a obehu konvenčných zbraní vrátane ručných a ľahkých zbraní (ďalej len „RĽZ“) a ich nadmerného hromadenia a nekontrolovaného šírenia. Prispievajú k nestabilite v juhovýchodnej Európe, v susedných regiónoch a v mnohých ďalších častiach sveta, zhoršujú konflikty a podkopávajú proces budovania mieru po skončení konfliktu, a preto predstavujú vážnu hrozbu pre mier a bezpečnosť.

(2)

Európska rada na svojom zasadnutí 15. a 16. decembra 2005 prijala Stratégiu EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu RĽZ a ich munície (ďalej len „stratégia“) a nedovolenému obchodovaniu s nimi, v ktorej sa stanovujú usmernenia pre činnosť Únie v oblasti RĽZ. V stratégii sa Balkán a juhovýchodná Európa identifikovali ako regióny, ktoré sú obzvlášť postihnuté nadmerným hromadením a šírením RĽZ. Uvádza sa v nej, že Únia bude venovať prvoradú pozornosť strednej a východnej Európe, a zdôrazňuje s osobitnými odkazmi na Balkán, že podpora účinného multilateralizmu, ako aj príslušných regionálnych iniciatív poskytne účinný nástroj na jej vykonávanie. Osobitne tiež presadzuje potrebu zúčastňovať sa na úsilí o zmenšenie nadbytočných zásob RĽZ, ktoré vo východnej Európe zostali z obdobia studenej vojny.

(3)

Na druhej konferencii o preskúmaní Akčného programu OSN na predchádzanie nedovolenému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami vo všetkých jeho aspektoch, boj proti nemu a jeho odstránenie (ďalej len „akčný program OSN“), ktorý bol prijatý 20. júla 2001, všetky členské štáty OSN opätovne potvrdili svoj záväzok predchádzať nedovolenému obchodovaniu s RĽZ a podporili opatrenia na ďalšie posilnenie aktívnej úlohy, ktorú regionálne a subregionálne organizácie môžu zohrávať pri vykonávaní akčného programu OSN a medzinárodného nástroja umožňujúceho štátom včas a spoľahlivo odhaľovať a sledovať nedovolené ručné a ľahké zbrane (ďalej len „medzinárodný nástroj na sledovanie“).

(4)

Stredisko na kontrolu ručných a ľahkých zbraní v juhovýchodnej a východnej Európe (SEESAC), ktoré bolo zriadené v roku 2002 v Belehrade a ktoré funguje na základe spoločného mandátu Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP) a Rady pre regionálnu spoluprácu (nástupníckeho orgánu Paktu stability pre juhovýchodnú Európu), pomáha vnútroštátnym a regionálnym zainteresovaným stranám kontrolovať a obmedziť šírenie a zneužívanie RĽZ a ich munície, a tým prispievať k zvyšovaniu stability, bezpečnosti a rozvoja v juhovýchodnej a východnej Európe. Stredisko SEESAC kladie mimoriadny dôraz na rozvoj regionálnych projektov pre riešenie existujúceho cezhraničného pohybu zbraní.

(5)	Únia už podporila stredisko SEESAC prijatím rozhodnutia Rady 2002/842/SZBP, predĺženého a zmeneného a doplneného rozhodnutím Rady 2003/807/SZBP (1) a rozhodnutím Rady 2004/791/SZBP (2). Naposledy Únia podporila činnosti strediska SEESAC na kontrolu zbraní rozhodnutím Rady 2010/179/SZBP (3).

(6)

Únia chce financovať ďalší projekt strediska SEESAC zameraný na zníženie rizika nedovoleného šírenia ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a ich munície a nedovoleného obchodovania s nimi v juhovýchodnej Európe s cieľom aj ďalej prispievať k znižovaniu rizika nedovoleného obchodovania s nimi, aby sa dosiahli ciele opísané vyššie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Na účely vykonávania Stratégie EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní (RĽZ)a ich munície a presadzovania mieru a bezpečnosti sledujú činnosti projektu zameraného na zníženie rizika nedovoleného šírenia RĽZ a ich munície a nedovoleného obchodovania s nimi v juhovýchodnej Európe, ktoré Únia podporuje, tieto konkrétne ciele:

—	zvýšiť bezpečnosť zásob RĽZ a ich munície v juhovýchodnej Európe,

—	zmenšiť zásoby RĽZ a ich munície v juhovýchodnej Európe prostredníctvom činností na ich zničenie,

—	zlepšiť označovanie a sledovanie prostredníctvom poskytnutia podpory zavedenia alebo posilnenia existujúcich elektronických systémov na registráciu zbraní a na vedenie záznamov o nich v juhovýchodnej Európe,

—	posilniť kontroly RĽZ a ich munície podporou a uľahčovaním výmeny poznatkov a informácií a zvyšovania povedomia prostredníctvom užšej regionálnej spolupráce v juhovýchodnej Európe,

—	podporiť zber nedovolených a nechcených RĽZ, výbušných zariadení, výzbroje a ich munície, ktoré majú v držbe obyvatelia krajín juhovýchodnej Európy.

Únia financuje tento projekt a jeho podrobný opis sa uvádza v prílohe.

Článok 2

1. Za vykonávanie tohto rozhodnutia zodpovedá vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP“).

2. Projekt uvedený v článku 1 technicky vykonáva stredisko SEESAC.

3. Stredisko SEESAC vykonáva svoje úlohy pod vedením VP. VP na tento účel uzavrie potrebné dojednania s UNDP, ktorý koná v mene strediska SEESAC.

Článok 3

1. Referenčná suma na vykonávanie projektu, ktorý financuje EÚ, uvedeného v článku 1 je 5 127 650 EUR. Celkový odhadovaný rozpočet celého programu je 14 335 403 EUR. Na finančnom zabezpečení programu sa podieľa Únia, Ministerstvo zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva a príjemca.

2. Výdavky financované zo sumy stanovenej v odseku 1 sa riadia v súlade s postupmi a pravidlami, ktoré sa vzťahujú na rozpočet Únie.

3. Na správne riadenie výdavkov uvedených v odseku 1 dohliada Komisia. Na tento účel uzavrie s UNDP, ktorý koná v mene strediska SEESAC, dohodu o financovaní. V nej sa stanoví, že stredisko SEESAC má zabezpečiť zviditeľnenie príspevku Únie primerané jeho výške.

4. Komisia sa usiluje uzavrieť dohodu uvedenú v odseku 3 čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia. O všetkých ťažkostiach v tomto procese, ako aj o dátume uzavretia dohody informuje Radu.

Článok 4

1. VP podáva Rade správu o vykonávaní tohto rozhodnutia na základe pravidelných štvrťročných správ, ktoré pripraví stredisko SEESAC. Tieto správy tvoria základ pre hodnotenie, ktoré uskutoční Rada.

2. Komisia podáva správy o finančných aspektoch projektu uvedeného v článku 1.

Článok 5

1. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

2. Toto rozhodnutie stráca účinnosť 36 mesiacov odo dňa uzavretia dohody uvedenej v článku 3 ods. 3. Ak sa dohoda neuzavrie do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia, rozhodnutie stratí účinnosť.

V Bruseli 9. decembra 2013

Za Radu

predsedníčka

A. PABEDINSKIENĖ

(1) Rozhodnutie Rady 2003/807/SBZP zo 17. novembra 2003, ktorým sa predlžuje účinnosť, mení a dopĺňa rozhodnutie 2002/842/SZBP týkajúce sa vykonania jednotnej akcie 2002/589/SZBP vzhľadom na príspevok Európskej únie k boju proti destabilizujúcemu akumulovaniu a rozširovaniu ručných zbraní a ľahkých zbraní v juhovýchodnej Európe (Ú. v. EÚ L 302, 20.11.2003, s. 39).

(2) Rozhodnutie Rady 2004/791/SZBP z 22. novembra 2004 o predĺžení účinnosti a o zmene a doplnení rozhodnutia 2002/842/SZBP týkajúceho sa vykonania jednotnej akcie 2002/589/SZBP vzhľadom na príspevok Európskej únie k boju proti destabilizujúcemu akumulovaniu a rozširovaniu ručných zbraní a ľahkých zbraní v juhovýchodnej Európe( Ú. v. EÚ L 348, 24.11.2004, s. 46).

(3) Rozhodnutie Rady 2010/179/SZBP z 11. marca 2010 na podporu činností kontroly zbraní vykonávaných strediskom SEESAC na západnom Balkáne v rámci stratégie EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu RĽZ a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi (Ú. v. EÚ L 80, 26.3.2010, s. 48).

PRÍLOHA

Príspevok Európskej únie k projektu strediska SEESAC zameraného na zníženie rizika nedovoleného šírenia ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a ich munície a nedovoleného obchodovania s nimi v juhovýchodnej Európe

1. Úvod a ciele

História rozsiahleho hromadenia zásob ručných a ľahkých zbraní a ich munície v juhovýchodnej Európe, nedostatočný počet zabezpečených skladovacích miest a stále pretrvávajúci nedostatok adekvátnych kapacít na úplné zabezpečenie týchto miest sú príčinami, prečo krajiny v tomto regióne vyvolávajú osobitné obavy a predstavujú významnú výzvu v stratégii EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi. Preto pokračovanie v doterajšej podpore boja proti hrozbe zo strany Únie, ktorú predstavuje šírenie RĽZ a nedovolené obchodovanie s nimi v juhovýchodnej Európe a z tohto regiónu tvorí neoddeliteľnú súčasť jej úsilia o dosiahnutie svojich strategických cieľov EÚ v oblasti problematiky RĽZ.

Celkovým cieľom projektu je presadzovať medzinárodný mier a bezpečnosť prostredníctvom nepretržitej podpory úsilia o zníženie hrozby, ktorú predstavuje rozsiahle hromadenie RĽZ a ich munície a nedovolené obchodovanie s nimi v juhovýchodnej Európe. Konkrétne, projekt obmedzí dostupnosť nadbytočných RĽZ a ich munície, zlepší bezpečnosť skladov, zlepší sledovanie zbraní prostredníctvom posilnenej registrácie a označovania, a tiež rozšíri prenosy informácií a poznatkov a zvýši povedomie o hrozbe, ktorú RĽZ predstavujú. Okrem toho program svojím pôsobením v rámci Rady pre regionálnu spoluprácu (RRS) prispeje k stabilite v juhovýchodnej Európe.

Na základe úspešného vykonávania predovšetkým rozhodnutia Rady 2010/179/SZBP a v súlade so stratégiou EÚ pre RĽZ je cieľom tohto nadväzujúceho projektu ďalej posilniť národné kontrolné systémy a pokračovať v presadzovaní regionálnych mechanizmov posilňujúcich multilateralizmus na boj proti dodávkam a destabilizačnému šíreniu RĽZ a ich munície. Okrem toho s cieľom zabezpečiť komplexnejší regionálny rozmer bude tento nadväzujúci projekt zahŕňať aj Moldavskú republiku a Kosovo (1) v regionálnych procesoch kontroly RĽZ, aby sa zabezpečil skutočne holistický regionálny prístup, ktorý bude mať dlhodobý vplyv a bude dlhodobo udržateľný.

2. Výber vykonávacej agentúry a spolupráca v inými príslušnými grantovými iniciatívami

Stredisko SEESAC je spoločnou iniciatívou Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP) a Rady pre regionálnu spoluprácu (RRS – nástupníckeho orgánu Paktu stability pre juhovýchodnú Európu) a ako také je ústredným bodom činností v oblasti RĽZ v juhovýchodnej Európe. Ako výkonný orgán regionálneho vykonávacieho plánu pre juhovýchodnú Európu na boj proti šíreniu ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) pracuje stredisko SEESAC už viac ako 11 rokov s vnútroštátnymi zainteresovanými stranami v juhovýchodnej Európe na vykonávaní holistického prístupu ku kontrole RĽZ prostredníctvom realizácie širokého spektra činností vrátane zvyšovania povedomia a kampaní zameraných na zber RĽZ, riadenia zásob, znižovania nadbytkov, zlepšeného označovania a lepších spôsobilostí sledovania, ako aj zlepšenej kontroly vývozu zbraní. Stredisko SEESAC takto získalo jedinečné schopnosti a skúsenosti pri vykonávaní regionálnych intervencií, ktoré zahŕňajú mnoho zainteresovaných strán, v kontexte spoločných politických a hospodárskych skutočností krajín v tomto regióne, pričom zabezpečuje zodpovednosť za činnosť na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni a dlhodobú udržateľnosť svojich činností a etablovalo sa ako hlavná autorita v regióne v oblasti kontroly RĽZ.

Stredisko SEESAC otvorilo bilaterálne a multilaterálne komunikačné kanály so všetkými príslušnými aktérmi a organizáciami. Stredisko SEESAC je tiež sekretariátom regionálnej riadiacej skupiny pre juhovýchodnú Európu pre ručné a ľahké zbrane (RRS). Okrem toho je stredisko SEESAC členom a bývalým predsedom riadiaceho výboru iniciatívy pre regionálny prístup k znižovaniu zásob (RASR). Stredisko SEESAC pravidelne pozývajú, aby sa zúčastnilo na všetkých príslušných regionálnych fórach, akými sú výročné zasadnutia ministrov spravodlivosti a vnútra EÚ a krajín západného Balkánu, štrukturálny proces výmeny informácii o RĽZ, ktorý vedie NATO, a proces spolupráce ministerstiev obrany krajín juhovýchodnej Európy (SEDM). Disponuje širokou sieťou formálnych i neformálnych partnerstiev s organizáciami, ako je RACVIAC (regionálne centrum pre overovanie a pomoc pri vykonávaní kontroly zbraní), centrum pre bezpečnostnú spoluprácu a fórum OBSE pre bezpečnostnú spoluprácu. Pravidelné koordinačné stretnutia s ďalšími agentúrami OSN, akými sú Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) a Úrad OSN pre otázky odzbrojenia (UNODA), sa uskutočňujú prostredníctvom mechanizmu OSN pre koordináciu činnosti týkajúcej sa ručných zbraní, ako aj iných mechanizmov. Stredisko SEESAC sa teda vyvinulo do regionálneho centra pre širokú škálu otázok týkajúcich sa reformy sektora bezpečnosti, s osobitným zameraním na kontrolu RĽZ a riadenie zásob zbraní. Stredisko SEESAC má sídlo v Belehrade a v súčasnosti pôsobí v celom regióne juhovýchodnej Európy: v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, v Moldavskej republike, Čiernej Hore, Srbsku a v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (FYROM). Regionálna zodpovednosť sa zabezpečuje prostredníctvom RRS, ako aj regionálnej riadiacej skupiny pre RĽZ, v ktorých zástupcovia všetkých štátov juhovýchodnej Európy poskytujú pre činnosť strediska strategické usmernenia a predkladajú iniciatívy a žiadosti o činnosť.

Ukázalo sa, že riešenie spoločných problémov prostredníctvom regionálnych iniciatív je pre juhovýchodnú Európu užitočné, a to nielen z dôvodu výmeny kľúčových informácií a podpory zdravej konkurencie v regióne, ktorú podnecuje, ale skôr preto, že pomáha stabilne dosahovať ľahko merateľné výsledky prostredníctvom holistického spôsobu vykonávania. Účasť strediska SEESAC na všetkých príslušných regionálnych procesoch a iniciatívach (akými sú SEDM, RASR a RACVIAC) zabezpečuje včasnú a otvorenú výmenu informácií, dobrú informovanosť o situácii a prezieravosť potrebnú na zabezpečenie toho, aby sa vykonávanie neprekrývalo a aby bolo v súlade so súčasnými potrebami vlád a regiónov, ako aj s vyvíjajúcimi sa trendmi.

Stredisko SEESAC vychádza pri všetkých svojich činnostiach zo zozbieraných základných údajov, zabezpečuje schválenie a politickú podporu zo strany vnútroštátnych zainteresovaných strán ako základnú podmienku činnosti. Svoje predchádzajúce projekty, ktoré EÚ financovala, vykonávalo s veľmi vysokou mierou úspechu plánovaných činností, pričom prinášalo udržateľné výsledky budovaním a povzbudzovaním zodpovednosti jednotlivých členských štátov za svoje projekty a činnosti, presadzovalo regionálnu koordináciu, spoločné využívanie skúseností a najlepších postupov, ako aj regionálny výskum. Vďaka jeho skúsenosti v oblasti RĽZ a hlbokej znalosti regionálnych záležitostí a príslušných zainteresovaných strán je najvhodnejším vykonávacím partnerom v tejto konkrétnej činnosti.

Projekt tiež dopĺňa paralelnú iniciatívu strediska SEESAC pre kontrolu transferov zbraní, ktorej cieľom je zvýšiť kapacitu na kontrolu obchodu so zbraňami prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a regionálnej spolupráce (2). Okrem toho, s osobitným prihliadnutím na Bosnu a Hercegovinu tento projekt dopĺňa dva ďalšie projekty, menovite:

—	projekt EXPLODE, financovaný z krátkodobej zložky nástroja stability EÚ a vykonávaný kanceláriou UNDP v Sarajeve v partnerstve s misiou OBSE v Bosne a Hercegovine, na posilnenie bezpečnosti občanov Bosny a Hercegoviny znížením nestabilných zásob munície a zvýšením ochrany skladov;

—

projekt SECUP v Bosne a Hercegovine na zvýšenie bezpečnosti skladov munície a zbraní, ktorý spoločne vykonávajú misia OBSE v Bosne a Hercegovine/kancelária UNDP v Sarajeve a Ministerstvo obrany Bosny a Hercegoviny, pričom EUFOR im poskytuje odborné technické poradenstvo a monitoruje ochranné a bezpečnostné aspekty vykonávania projektu; stredisko SEESAC bude v pravidelnom kontakte s operáciou EUFOR Althea, misiou OBSE v Bosne a Hercegovine a kanceláriou UNDP v Sarajeve, aby sa zabezpečila neustála koordinácia a komplementarita s týmito projektami, ako aj s prebiehajúcim úsilím medzinárodného spoločenstva na riešenie otázky nadbytku zásob konvenčnej munície, ktoré vlastní Ministerstvo obrany Bosny a Hercegoviny, a na účely možných budúcich plánov kampane zameranej na zber nedovolených konvenčných zbraní v Bosne a Hercegovine.

Pokiaľ ide o iné krajiny, na ktoré sa tento projekt vzťahuje, stredisko SEESAC bude svoju činnosť koordinovať s týmto medzinárodným úsilím na poskytovanie pomoci:

—

v Čiernej Hore s projektom MONDEM, ktorý riadi Rozvojový program OSN v spolupráci s OBSE; cieľom tohto projektu je pracovať na znížení rizika šírenia prostredníctvom rozvoja chránenej a bezpečnej infraštruktúry na skladovanie konvenčnej munície a systémov riadenia, na znížení rizika výbuchov, ktoré hrozí spoločenstvám, prostredníctvom demilitarizácie neškodnej voči životnému prostrediu, zničení toxického nebezpečného odpadu (tekuté raketové palivo) a na podpore reformy obrany zničením obmedzeného množstva systémov ťažkých zbraní určených Ministerstvom obrany Čiernej Hory;

—	v Kosove (1) s projektom KOSSAC, ktorý bol pôvodne určený na zníženie ozbrojeného násilia v Kosove (1) a na zvýšenie ochrany komunít; z projektu KOSSAC sa rokmi stal komplexný projekt na predchádzanie ozbrojenému násiliu so silným zameraním na reformu sektora bezpečnosti a rozvoj kapacít;

—	v Srbsku s projektom CASM, ktorý financuje Rozvojový program OSN a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe; účelom projektu je posilniť bezpečnosť a ochranu vopred určených miest na skladovanie konvenčnej munície a likvidácia nahlásenej nadbytočnej munície.

Stredisko SEESAC je tiež v pravidelnom kontakte s OBSE, NATO a humanitárnou organizáciou Norwegian Peoples Aid, ako aj s ďalšími príslušnými aktérmi s cieľom zabezpečiť komplementárnosť činnosti, harmonogram intervencií a nákladovú efektívnosť využívania zdrojov.

3. Opis projektu

Realizácia projektu prinesie zvýšenú bezpečnosť a stabilitu v juhovýchodnej Európe a inde, čo sa dosiahne bojom proti šíreniu RĽZ a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi. Projekt bude priamo prispievať k vykonávaniu bezpečnostnej stratégie EÚ, stratégie EÚ pre RĽZ, akčného programu OSN, medzinárodného nástroja na sledovanie a protokolu OSN proti strelným zbraniam, konkrétne zvýši regionálnu spoluprácu v boji proti hrozbe, ktorú predstavuje šírenie RĽZ a ich munície. Konkrétne, projekt prinesie:

—	zvýšenú bezpečnosť a lepšie riadenie zásob RĽZ prostredníctvom posilnenia skladovacích miest,

—	zníženie zásob nadbytočných a zabavených RĽZ a ich munície prostredníctvom ich likvidácie,

—	lepšie kapacity na označovanie a sledovanie RĽZ a na vedenie záznamov o nich,

—	intenzívnejšiu regionálnu spoluprácu a spoločné využívanie informácii,

—	zníženie počtu nedovolených zbraní medzi obyvateľstvom realizáciou kampaní na zvyšovanie povedomia a na zber zbraní.

Z geografického hľadiska sa projekt vzťahuje na juhovýchodnú Európu a jeho priamymi príjemcami sú Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo (1), Moldavská republika, Čierna Hora, Srbsko a FYROM.

3.1. Zvýšená bezpečnosť zásob prostredníctvom zlepšenia infraštruktúry a rozvoja kapacít

Cieľ

Touto činnosťou sa zníži hrozba šírenia RĽZ a ich munície a nedovoleného obchodovania s nimi, a to zlepšením bezpečnostných ustanovení a riadenia zásob konvenčných zbraní a munície v Bosne a Hercegovine, Kosove (1), Moldavskej republike, v Čiernej Hore, Srbsku a vo FYROM.

Opis

Úspešné vykonávanie rozhodnutia Rady 2010/179/SZBP s dvojakým prístupom: 1) zlepšenie bezpečnosti skladovacích miest v troch krajinách (3) a 2) budovanie kapacity personálu povereného zriadením zásob (4) výrazne zvýšilo bezpečnostné ustanovenia a znížilo riziko nechceného šírenia zásob RĽZ a ich munície. Vychádzajúc z týchto úspechov sa bude v druhej fáze projektu pokračovať v zlepšovaní bezpečnosti skladov zbraní a munície v juhovýchodnej Európe, a to poskytovaním ďalšej osobitnej technickej pomoci a pomoci v oblasti infraštruktúry v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi a normami. Činnosťami projektu sa podporí ministerstvo obrany v Bosne a Hercegovine, Moldavskej republike, Čiernej Hore a vo FYROM, ako aj ministerstvá vnútra Srbskej republiky, FYROM a Kosova (1) obstaraním a inštaláciou potrebného vybavenia pre zabezpečenie zásob zbraní a munície. Okrem toho sa v prípade potreby poskytne odborná príprava zamestnancom, ktorí sú zodpovední za riadenie zásob. Skladovacie miesta, v ktorých sa zlepší bezpečnosť, sa vyberú na základe posúdenia priorít, ako aj rizík, ktoré predstavujú.

Konkrétne, projekt počíta s týmito činnosťami:

—

Bosna a Hercegovina: zvýšenie bezpečnosti na miestach skladovania munície a konvenčných zbraní ministerstva obrany, a to aj inštaláciou a/alebo renováciou obvodového oplotenia a osvetlenia, bezpečnostných systémov proti vlámaniu, kamerových systémov a telekomunikačného zariadenia, čím sa doplní práca na ochrane zásob, ktorú vykonali UNDP a OBSE.

—	Kosovo (1): zlepšenie spôsobilostí policajného oddelenia na riadenie zásob prostredníctvom odbornej prípravy a posúdenia súčasného stavu. Renovácia jedného malého miestneho skladu RĽZ a munície.

—

FYROM: zvýšenie bezpečnosti centrálneho skladu (Orman) ministerstva vnútra prostredníctvom nákupu bezpečnostného vybavenia a realizáciou zlepšení infraštruktúry vrátane renovácie obvodového oplotenia, kamerových systémov a osvetlenia a nových bezpečnostných dvier na budovách skladov. Zvýšenie bezpečnosti centrálneho skladu ozbrojených síl FYROM prostredníctvom nákupu a inštalácie bezpečnostného kamerového systému a zlepšenia bezpečnosti budov a ich okolia opravou oplotenia, inštaláciou nových vstupných brán a renováciou bezpečnostných dverí na muničnom sklade.

—	Moldavská republika: zvýšenie bezpečnosti centrálneho skladu zbraní a munície ministerstva vnútra vrátane inštalácie bezpečnostného oplotenia, systémov kontroly pri vstupe a nákupu elektronického registra zbraní.

—	Čierna Hora: materiálne zlepšenie muničného skladu v Brezoviku vrátane celkového vylepšenia bezpečnostnej infraštruktúry skladu. Vývoj centrálneho registra skladovaných zbraní a munície.

—	Srbsko: zvýšenie bezpečnosti hlavného skladu RĽZ ministerstva vnútra vrátane bezpečnostného kamerového systému a kontroly prístupu.

—	Regionálne školenie o riadení zásob: má sa vykonávať na regionálnej (každoročne) i vnútroštátnej úrovni (podľa potreby).

Výsledky projektu a ukazovatele vykonávania:

Projekt prinesie zlepšenie bezpečnosti v juhovýchodnej Európe tým, že zníži riziko nedovoleného obchodu prostredníctvom:

—	zvýšenia bezpečnosti miest na skladovanie RĽZ v Bosne a Hercegovine (4), Kosove (1) (1), Moldavskej republike (2), Čiernej Hore (1), Srbsku (1) a vo FYROM (2), a to prostredníctvom značnej modernizácie infraštruktúry zameranej na bezpečnosť;

—	zvýšenia schopnosti personálu chrániť zásoby tým, že sa vyškolí najmenej 60 zamestnancov z prijímateľských krajín na troch seminároch a poskytne sa cielená odborná príprava na vnútroštátnej úrovni.

3.2. Zníženie zásob prostredníctvom likvidácie RĽZ a munície

Cieľ

Zvýšiť bezpečnosť a znížiť riziko šírenia zbraní tým, že sa značne zníži počet nadbytočných konvenčných zbraní a munície v skladoch.

Opis

V nadväznosti na úspech predchádzajúcej fázy, počas ktorej sa kontrolovala likvidácia celkovo 78 366 zbraní (45 275 v Srbsku a 33 091 v Chorvátsku) a s cieľom ešte viac znížiť počet nadbytočných RĽZ, ktoré vlastnia štátne inštitúcie a civilisti, a tým znížiť riziko odklonenia týchto zbraní alebo nedovoleného obchodovania s nimi sa v rámci tohto projektu prostredníctvom viacerých činností na likvidáciu zlikviduje až 165 000 RĽZ v týchto krajinách:

—	Albánsko (až 120 000 kusov)

—	Bosna a Hercegovina (až 4 500 kusov)

—	Kosovo (1) (až 2 500 kusov)

—	FYROM (až 1 500 kusov)

—	Moldavská republika (až 2 500 kusov)

—	Čierna Hora (až 4 000 kusov)

—	Srbsko (až 30 000 kusov).

V Albánsku je potrebné, aby výsledok dosiahnutý likvidáciou nadbytočnej munície ministerstva obrany korešpondoval s likvidáciou RĽZ, najmä vzhľadom na veľkosť nadbytočných zásob a výzvu, ktorú ich zabezpečenie predstavuje. V Srbsku je potrebné posilniť úspech dosiahnutý v rámci rozhodnutia Rady 2010/179/SZBP, a to ďalšou likvidáciou nadbytočných a zabavených zbraní, pričom je nevyhnutné začať podobné činnosti v iných krajinách, aby sa významne znížilo riziko šírenia nadbytočných zbraní a nedovoleného obchodovania s nimi. Okrem toho sa v rámci programu uskutoční likvidácia nadbytočných a zabavených výbušnín a munície RĽZ, ktoré vlastnia ministerstvá vnútra, ako aj ministerstvá obrany.

Výsledky projektu/ukazovatele vykonávania:

Projekt prinesie značné zníženie rizika šírenia RĽZ prostredníctvom zníženia počtu nadbytočných a zabavených ručných a ľahkých zbraní, výbušnín a munície, ktoré sa nachádzajú v skladoch v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Kosove (1), Moldavskej republike, Čiernej Hore, Srbsku a vo FYROM:

—	celkovo zlikvidovaných až 165 000 kusov konvenčných zbraní;

—	celkovo demilitarizovaných alebo zlikvidovaných až 12 442 kusov munície a výbušnín, u ktorých hrozí riziko šírenia.

3.3. Zlepšené označovanie, sledovanie a registrácia RĽZ

Cieľ

Zlepšiť spôsobilosti na označovanie a sledovanie prostredníctvom poskytnutia podpory zavedenia alebo posilnenia existujúcich elektronických systémov na registráciu zbraní a na vedenie záznamov o nich v juhovýchodnej Európe.

Opis

Touto časťou projektu sa podporí posilnenie účinného právneho štátu, obmedzenie a registrácia RĽZ a meranie ich množstiev a dopytu po nich. Projekt je navrhnutý v súlade s akčným programom OSN, medzinárodným nástrojom na sledovanie, protokolom OSN proti strelným zbraniam a so smernicou Rady 91/477/EHS, ako aj so spoločnou pozíciou Rady 2008/944/SZBP, a preto posilní ich vykonávanie tým, že zlepší schopnosť štátov v juhovýchodnej Európe označovať a sledovať zbrane a viesť o nich záznamy, pričom sa zameria predovšetkým na spôsobilosti vnútroštátnych orgánov viesť záznamy o zbraniach v zákonnej držbe civilistov tým, že podporí posilnenie a digitalizáciu takýchto systémov. Zároveň sa zlepší ich schopnosť označovať a sledovať zbrane a vykonávať ich balistické analýzy.

V rámci projektu sa bude venovať pozornosť zabezpečeniu súdržnosti a komplementarity činností OSN a EÚ v rámci vnútroštátnych, regionálnych a tematických programov a všetky činnosti v rámci tohto cieľa budú mať veľkú mieru synergie a komplementarity s iniciatívami Interpolu (iARMS) a Europolu v tejto oblasti.

Projektom sa podporí zvýšenie spôsobilostí na označovanie a sledovanie RĽZ a vedenie záznamov o nich v juhovýchodnej Európe, a to prostredníctvom kombinácie školení a pomoci na technickej úrovni posilnenej o normatívnu a inštitucionálnu analýzu:

—	Albánsko: poskytne sa podpora albánskej štátnej polícii pri vývoji a zavedení elektronického centrálneho registra zbraní, a to navrhnutím systému, nákupom a inštaláciou potrebného hardvéru, ako aj poskytnutím školenia pre personál.

—	Bosna a Hercegovina: podporí sa Štátna vyšetrovacia a ochranná agentúra (SIPA) v pokračujúcom úsilí a výsledkoch pri presadzovaní nešírenia RĽZ prostredníctvom zlepšenia technických spôsobilostí vo vyšetrovaní a presadzovania kontroly RĽZ.

—

FYROM: bude sa spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom viac posilniť existujúci systém na registráciu zbraní prostredníctvom vylepšenia softvéru tak, aby zahŕňal zbrane bezpečnostných síl, a prostredníctvom ďalšieho školenia personálu na vedenie záznamov o zbraniach v súlade s právnymi predpismi.

—

Kosovo (1): bude sa pracovať s kosovskou (1) políciou na vypracovaní štandardných operačných postupov a poskytne sa školenie o ich vykonávaní. Zároveň bude prebiehať úsilie o zmapovanie štruktúry nedovoleného obchodu s RĽZ prostredníctvom spolupráce s príslušnými orgánmi s cieľom identifikovať hlavné rizikové oblasti.

—	Srbsko: podporí sa posilnenie technických spôsobilostí balistického laboratória ministerstva vnútra na označovanie a sledovanie zbraní a munície prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia a poskytnutím školenia.

Na regionálnej úrovni:

—	V rámci projektu sa podporí zriadenie regionálnej siete odborníkov na strelné zbrane v juhovýchodnej Európe a zorganizuje sa až šesť regionálnych seminárov s cieľom zvýšiť spoločné využívanie poznatkov;

—	Táto sieť sa bude opierať o online platformu na uľahčenie výmeny poznatkov a informácií;

—	Stredisko SEESAC bude udržiavať úzke kontakty so spoločnosťou Conflict Armament Research (CAR), aby sa uľahčila výmena informácii o nedovolených zbraniach medzi strediskom SEESAC, regionálnou sieťou odborníkov na strelné zbrane a projektom iTrace, ktorý vykonáva spoločnosť CAR.

—	Vykoná sa štúdia uskutočniteľnosti, v ktorej sa zmapujú právne a technické možnosti pre užšie a inštitucionálnejšie sledovanie a spoločné využívanie balistických údajov.

Výsledky projektu/ukazovatele vykonávania:

—	zaviedol sa elektronický centrálny register zbraní v Albánsku;

—	zlepšili sa technické spôsobilosti Štátnej vyšetrovacej a ochrannej agentúry v Bosne a Hercegovine na sledovanie a vyšetrovanie RĽZ a munície;

—	zmodernizoval sa elektronický register zbraní vo FYROM, aby zahŕňal zbrane bezpečnostných síl; aspoň 25 zamestnancov sa vyškolilo v oblasti nových ustanovení;

—	vypracovali sa štandardné operačné postupy kosovskej (1) polície pre označovanie sledovania RĽZ a vedenie záznamov o nich; dokončila sa štúdia mapujúca štruktúru nedovoleného obchodovania;

—	zlepšili sa technické spôsobilosti balistického laboratória srbského ministerstva vnútra na sledovanie zbraní a munície;

—	vytvorila sa a funguje regionálna sieť odborníkov na strelné zbrane; uskutočnilo sa šesť seminárov;

—	vytvorila sa online platforma na uľahčenie výmeny poznatkov a informácií v rámci regionálnej siete odborníkov na strelné zbrane;

—	posilnená výmena informácií medzi strediskom SEESAC, regionálnou sieťou odborníkov na strelné zbrane a projektom iTrace;

—	dokončila sa štúdia uskutočniteľnosti o prepojení systémov registrácie.

3.4. Regionálna spolupráca v oblasti zvyšovania povedomia, spoločného využívania informácií a prenosov poznatkov

Cieľ

Ešte viac zvýšiť schopnosť bojovať proti hrozbe, ktorú predstavujú RĽZ a ich munície v juhovýchodnej Európe, a to prostredníctvom podpory a uľahčenia spoločného využívania poznatkov, výmeny informácií a zvyšovania povedomia užšou regionálnou spoluprácou.

Opis

Projekt zvýši schopnosť národných komisií pre RĽZ a príslušných inštitúcií zapojených do kontroly zbraní prostredníctvom poskytnutia technickej pomoci a rozvoja kapacít, pričom zároveň uľahčí spoločné využívanie informácií. V rámci projektu bude fungovať úzka spolupráca s inštitúciami na zmapovaní ich potrieb a vývoji potrebných podporných nástrojov, ktoré im umožnia ešte viac posilniť ich spôsobilosti na kontrolu konvenčných zbraní a ich munície. Zároveň projekt vytvorí a uľahčí regionálny proces výmeny informácií so zapojením zástupcov národných komisií pre RĽZ a inštitúcií zapojených do kontroly zbraní s cieľom zvýšiť regionálnu spoluprácu a spoločné využívanie poznatkov. Regionálny proces výmeny informácií pozostáva z:

—	formálnych stretnutí národných komisií pre RĽZ dvakrát do roka;

—	formalizovaného zberu získaných poznatkov o kontrole RĽZ v juhovýchodnej Európe;

—	prípravy príručky vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti RĽZ v juhovýchodnej Európe, informačných poznámok a iných produktov s poznatkami potrebnými na účinné vykonávanie kontroly RĽZ;

—	prípravy regionálnej štúdie o vplyve RĽZ na domáce násilie a na násilie založené na rodovej príslušnosti;

—	prípravy online platformy na spoločné využívanie poznatkov a webového portálu, ktorý umožní pravidelnú výmenu poznatkov a skúseností o projektoch, činnostiach a intervenciách zameraných na kontrolu RĽZ;

—	uľahčenia dvojstranných výmen informácií prostredníctvom organizácie študijných návštev a výmen odborníkov.

Formalizovaným zozbieraním získaných poznatkov a vytvorením znalostnej bázy sa ešte viac posilní schopnosť krajín juhovýchodnej Európy navrhovať, vytvárať koncepcie a vykonávať činnosti na kontrolu RĽZ, pričom zároveň budú môcť svoje poznatky šíriť do iných regiónov. Značné skúsenosti z juhovýchodnej Európy, ktoré sa takto zozbierali, sa tiež využijú v iných častiach sveta.

Výsledky projektu/ukazovatele vykonávania:

Zvýšená regionálna spolupráca v boji proti hrozbe, ktorú predstavuje rozsiahle nahromadenie RĽZ a ich munície a nedovolené obchodovanie s nimi, prostredníctvom:

—	zorganizovania až šiestich formálnych stretnutí komisií pre RĽZ;

—	uľahčenia dvojstranného spoločného využívania poznatkov a výmeny informácií;

—	vypracovania národných stratégií pre RĽZ, podľa potreby;

—	poskytnutia školení na vnútroštátnej úrovni a budovaním kapacít na základe posúdenia potrieb;

—	zvýšeného povedomia o vplyve RĽZ na domáce násilie a násilie založené na rodovej príslušnosti prostredníctvom vypracovania a presadzovania regionálnej štúdie.

Zvýšená schopnosť národných komisií pre RĽZ a iných inštitúcií zapojených do kontroly zbraní prostredníctvom:

—	vytvorenia platformy na spoločné využívanie poznatkov;

—	publikovania príručky právnych predpisov v oblasti kontroly zbraní a formalizácie zozbierania získaných poznatkov o kontrole RĽZ v juhovýchodnej Európe;

—	poskytnutia technického poradenstva.

3.5. Kampane zamerané na zber zbraní a zvyšovanie povedomia

Cieľ

Zvýšiť bezpečnosť a znížiť hrozbu nedovoleného obchodovania s RĽZ a ich muníciou prostredníctvom:

—	podpory zberu nedovolených a nechcených zbraní, výbušných zariadení, výzbroje a ich munície, ktoré majú v držbe obyvatelia krajín juhovýchodnej Európy;

—	pomoci pri legalizácii zbraní v držbe civilistov prostredníctvom ich registrácie;

—	zvyšovania povedomia o nebezpečenstvách, ktoré predstavuje držba nedovolených zbraní.

Opis

Počas prvej fázy projektu (rozhodnutie Rady 2010/179/SZBP) v Chorvátsku prebehla jeden-a-pol-ročná kampaň zameraná na zber zbraní a zvyšovanie povedomia, ktorej výsledkom bolo zozbieranie 1 753 zbraní, 16 368 nedovolených trieštivých zbraní, 818 153 kusov munície a 620 kg výbušnín, ako aj zvýšené povedomie verejnosti. V Srbsku inovatívna kampaň na zvýšenie povedomia s využitím online platformy pomohla stredisku SEESAC zozbierať veľmi cenné informácie o prevládajúcich postojoch a o prítomnosti RĽZ. Na základe získaných poznatkov z týchto kampaní sa druhá fáza projektu zameria na tri vzájomne sa posilňujúce smery činnosti:

—	príprava a realizácia kampaní zameraných na zber zbraní, ktoré budú vychádzať z činností cieleného zvyšovania povedomia s cieľom náležite šíriť podrobnosti o legalizácii a dobrovoľnom odovzdávaní nedovolených zbraní;

—	príprava a realizácia činností na zvyšovanie povedomia o nebezpečenstve, ktoré predstavuje držba nedovolených strelných zbraní, munície a výbušnín;

—	využitie inovatívnych nástrojov, akým je napríklad získavanie informácií od veľkého počtu ľudí, predovšetkým online – „crowdsourcing“, na mapovanie nedovolenej držby strelných zbraní a na zvýšenie povedomia obyvateľstva, pokiaľ ide o hrozbu, ktorú predstavujú nedovolené zbrane.

Výsledky projektu/ukazovatele vykonávania:

Projekt zvýši bezpečnosť v juhovýchodnej Európe prostredníctvom zníženia počtu nelegálne držaných zbraní medzi obyvateľmi:

—	zníženie počtu zbraní, výzbroje, munície a výbušných zariadení v držbe civilistov;

—	zvýšenie povedomia prostredníctvom prípravy a realizácie kampaní aspoň v šiestich krajinách.

4. Príjemcovia

Priamymi príjemcami projektu budú vnútroštátne inštitúcie zodpovedné za kontrolu RĽZ v juhovýchodnej Európe. Pokiaľ ide o riadenie zásob, ministerstvá obrany Bosny a Hercegoviny, Moldavskej republiky, Čiernej Hory, FYROM, ako aj ministerstvá vnútra Kosova (1), Moldavskej republiky, Srbska a FYROM budú mať osoh z rozvoja kapacít a zlepšenej infraštruktúry v skladovacích miestach. Priamymi príjemcami úsilia o zníženie zásob budú ministerstvá vnútra Bosny a Hercegoviny, Kosova (1), Moldavskej republiky, Čiernej Hory, Srbska a FYROM a ministerstvá obrany Albánska, Bosny a Hercegoviny, FYROM a Moldavskej republiky. Priamymi príjemcami posilnených spôsobilostí na označovanie a sledovanie RĽZ a na vedenie záznamov o nich budú ministerstvá vnútra Albánska, FYROM, Kosova (1) a Srbska a Štátna vyšetrovacia a ochranná agentúra v Bosne a Hercegovine, zatiaľ čo ostatné ministerstvá vnútra budú mať prospech z regionálnej siete odborníkov na strelné zbrane. Napokon, národné komisie pre RĽZ a ďalšie inštitúcie zodpovedné za kontrolu ručných a ľahkých zbraní v juhovýchodnej Európe budú mať prospech zo školení a spoločného využívania informácií, ako aj z regionálnej spolupráce.

Navrhované činnosti sú v plnej miere v súlade s národnými prioritami kontroly RĽZ a podporili ich príslušné vnútroštátne orgány kontroly RĽZ, ktoré tak vyjadrili svoj súhlas a záväzok k dosiahnutiu výsledkov projektu.

Široká verejnosť krajín juhovýchodnej Európy a EÚ, ktorá je ohrozená rozsiahlym šírením RĽZ, získa z tohto projektu nepriamo, keďže sa riziko zníži.

5. Zviditeľnenie EÚ

Stredisko SEESAC prijme všetky príslušné opatrenia na propagáciu skutočnosti, že túto činnosť financuje Európska únia. Takéto opatrenia sa vykonajú s súlade s oznámením Komisie a manuálom pre komunikáciu a zviditeľnenie vonkajších činností Európskej únie, ktorý vypracovala a uverejnila Európska komisia. Stredisko SEESAC teda zabezpečí viditeľnosť príspevku Únie prostredníctvom vhodného označovania a publicity, pričom za vyzdvihne úloha Únie, zabezpečí sa transparentnosť jej činností a zvýši sa povedomie o dôvodoch prijatia rozhodnutia, ako aj jeho podpore zo strany Únie a výsledkoch tejto podpory. V materiáloch vytvorených v rámci projektu sa bude viditeľne zobrazovať vlajka Únie v súlade s usmerneniami Únie pre vhodné používanie a presnú reprodukciu vlajky.

Vzhľadom na to, že plánované činnosti sa veľmi líšia čo do rozsahu a povahy, využije sa škála propagačných nástrojov vrátane tradičných médií, webových stránok, sociálnych médií, informačných a propagačných materiálov vrátane grafických znázornení informácií, letákov, bulletinov, tlačových správ a iných, podľa potreby. Publikácie, verejné podujatia, kampane, vybavenie a stavebné práce nakúpené v rámci projektu budú zodpovedajúcim spôsobom označené. S cieľom ešte viac zvýšiť vplyv prostredníctvom zvýšenia povedomia jednotlivých vlád a verejnosti v jednotlivých krajinách, medzinárodného spoločenstva, miestnych a medzinárodných médií sa každá cieľová skupina projektu osloví vhodným jazykom.

6. Trvanie

Na základe skúseností s vykonávaním rozhodnutia Rady 210/179/SZBP a s prihliadnutím na regionálny rozsah projektu, počet príjemcov, ako aj počet a komplexnosť plánovaných činností je časový rámec na vykonávanie 36 mesiacov.

7. Všeobecná štruktúra

Technickým vykonávaním tejto činnosti je poverené stredisko SEESAC – regionálna iniciatíva pôsobiaca na základe mandátu Rozvojového programu OSN a Rady pre regionálnu spoluprácu, ktorá je nástupníckym orgánom Paktu stability pre juhovýchodnú Európu. Stredisko SEESAC je výkonným orgánom regionálneho vykonávacieho plánu pre juhovýchodnú Európu na boj proti šíreniu ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a ako také je ústredným bodom všetkých činností v oblasti RĽZ v regióne juhovýchodnej Európy.

Stredisko SEESAC nesie celkovú zodpovednosť za vykonávanie činností projektu a za realizáciu projektu. Trvanie projektu je naplánované na 3 roky (36 mesiacov) a celkový odhadovaný rozpočet projektu je 14 335 403 EUR, pričom je zabezpečené spolufinancovanie zo strany Nórska.

8. Partneri

Stredisko SEESAC bude priamo vykonávať túto činnosť v úzkej spolupráci s ministerstvami obrany Albánska, Bosny a Hercegoviny, Moldavskej republiky, Čiernej Hory, FYROM, s ministerstvami vnútra Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova (1), Moldavskej republiky, Čiernej Hory, Srbska, FYROM a so Štátnou vyšetrovacou a ochrannou agentúrou v Bosne a Hercegovine, ako aj s národnými komisiami pre RĽZ v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Kosove (1), Moldavskej republike, Čiernej Hore, Srbsku a vo FYROM.

Táto činnosť je súčasťou širšieho programu na kontrolu zbraní na západnom Balkáne a dopĺňa ju projekt na kontrolu vývozu zbraní, ktorý financuje Ministerstvo zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva, a program na rozvoj kapacít na riadenie zásob munície v Srbskej republike (CASM). Celkový odhadovaný rozpočet programu je 14 335 403 EUR, pričom príspevok Únie je až 5 127 650 EUR a predstavuje až 35,77 % z celkového odhadovaného rozpočtu. Príspevok Nórska je celkovo 411 689 EUR (3 140 000 NOK) podľa výmenného kurzu vzťahujúceho sa na činnosť OSN pre jún 2013 a predstavuje 2,87 % celkového programu rozpočtu. Príspevok príjemcov predstavuje celkovo 61,36 % z celkového rozpočtu programu.

9. Predkladanie správ

Správy tak popisné, ako aj finančné sa vzťahujú na celú činnosť opísanú v príslušnej dohode pre daný príspevok a na jej rozpočet, bez ohľadu na to, či túto činnosť Komisia financuje úplne alebo čiastočne.

Štvrťročne sa predkladajú správy o pokroku, v ktorých sa zaznamená a monitoruje pokrok k naplneniu hlavných výsledkov.

10. Odhadovaný rozpočet

Celkové odhadované náklady projektu, ktorý financuje EÚ, sú 5 127 650 EUR.

(1) Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 (1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(2) Zložku kontroly transferov zbraní financuje Ministerstvo zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva a vykonáva ju stredisko SEESAC.

(3) V Chorvátsku sa zlepšila bezpečnosť ústredného skladu zbraní „MURAT“ ministerstva vnútra, a to inštaláciou bezpečnostného kamerového systému; v Bosne a Hercegovine sa nainštalovalo 41 bezpečnostných dverí a zvýšila sa bezpečnosť na 4 miestach na skladovanie RĽZ a munície ministerstva obrany; bezpečnosť skladu munície „TARAS“ Ministerstva obrany Čiernej Hory sa zvýšila a spĺňa teraz medzinárodné bezpečnostné normy.

(4) Vytvoril sa kurz riadenia zásob a celkovo 58 úradníkov z ministerstiev obrany, ozbrojených síl a ministerstiev vnútra Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, FYROM, Čiernej Hory a Srbska, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, sa vyškolilo v riadení zásob.

11.12.2013

Úradný vestník Európskej únie

L 332/31

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 9. decembra 2013

o oznámení Írska týkajúcom sa prechodného národného programu uvedeného v článku 32 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách

[oznámené pod číslom C(2013) 8638]

(Iba anglické znenie je autentické)

(2013/731/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (1), a najmä na jej článok 32 ods. 5 druhý pododsek,

keďže:

(1)	Írsko v súlade s článkom 32 ods. 5 prvým pododsekom smernice 2010/75/EÚ predložilo Komisii svoj prechodný národný program 31. decembra 2012 (2).

(2)

Komisia pri posudzovaní úplnosti prechodného národného programu zistila určité nezrovnalosti medzi zoznamom zariadení zahrnutých do prechodného národného programu a zoznamom zariadení, ktoré Írsko uviedlo vo svojom registri emisií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES (3), pričom zistila, že chýbajú aj informácie o jednom zariadení. Tieto skutočnosti zabránili posúdeniu údajov v prechodnom národnom programe.

(3)	Listom z 3. júna 2013 (4) požiadala Komisia orgány Írska, aby jej objasnili všetky nezrovnalosti týkajúce sa údajov v prechodnom národnom programe oproti údajom v registri podľa smernice 2001/80/ES, a informácie o jednom spaľovacom zariadení.

(4)	Írsko predložilo doplňujúce informácie Komisii listom z 10. júla 2013, v ktorom informovalo okrem iného o odstránení jedného zariadenia z prechodného národného programu (5).

(5)

Po ďalšom posúdení prechodného národného programu a poskytnutých doplňujúcich informácií zaslala Komisia 4. septembra 2013 druhý list (6), v ktorom žiadala o objasnenie týkajúce sa dňa udelenia prvého povolenia niekoľkým zariadeniam, ako aj správneho uplatňovania agregačných pravidiel vymedzených v článku 29 smernice o priemyselných emisiách. Komisia takisto žiadala o revíziu výpočtu príspevku viacpalivových spaľovacích zariadení k stropom prechodného národného programu.

(6)	E-mailom z 23. septembra 2013 (7) poskytlo Írsko požadované doplňujúce informácie a objasnenia v súlade s vykonávacím rozhodnutím Komisie 2012/115/EÚ (8).

(7)	Komisia preto posúdila prechodný národný program v súlade s článkom 32 ods. 1, 3 a 4 smernice 2010/75/EÚ a s vykonávacím rozhodnutím 2012/115/EÚ.

(8)

Komisia preskúmala predovšetkým konzistentnosť a správnosť údajov, predpokladov a výpočtov používaných pri stanovovaní príspevkov jednotlivých spaľovacích zariadení uvedených v prechodnom národnom programe k emisným stropom stanoveným v tomto programe a analyzovala, či sa v ňom uvádzajú ciele a súvisiace cieľové hodnoty, opatrenia a harmonogramy na účely dosiahnutia týchto cieľov, ako aj monitorovací mechanizmus na posúdenie zachovávania súladu v budúcnosti.

(9)

Okrem týchto predložených doplňujúcich informácií Komisia zistila, že emisné stropy na roky 2016 a 2019 sa vypočítali s použitím primeraných údajov a vzorcov a že ich výpočet je správny. Írsko predložilo postačujúce informácie o opatreniach, ktoré sa podniknú na dosiahnutie emisných stropov, o monitorovaní, ako aj o podávaní správ Komisii týkajúcich sa realizácie prechodného národného programu.

(10)	Komisia s uspokojením konštatuje, že orgány Írska prihliadali na ustanovenia uvedené v článku 32 ods. 1, 3 a 4 smernice 2010/75/EÚ a vo vykonávacom rozhodnutí 2012/115/EÚ.

(11)

Realizácia prechodného národného programu by nemala mať vplyv na ostatné platné vnútroštátne právne predpisy a právo Únie. Pri stanovovaní jednotlivých podmienok udelenia povolenia spaľovacím zariadeniam zahrnutým do prechodného národného programu by malo Írsko zabezpečiť najmä to, aby nedošlo k ohrozeniu súladu s požiadavkami stanovenými okrem iného v smernici 2010/75/EÚ, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES (9) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES (10).

(12)

V článku 32 ods. 6 smernice 2010/75/EÚ sa vyžaduje, aby Írsko informovalo Komisiu o všetkých neskorších zmenách prechodného národného programu. Komisia by mala posúdiť, či sú dané zmeny v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 32 ods. 1, 3 a 4 smernice 2010/75/EÚ a vo vykonávacom rozhodnutí 2012/115/EÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Na základe článku 32 ods. 1, 3 a 4 smernice 2010/75/EÚ a vykonávacieho rozhodnutia 2012/115/EÚ sa proti prechodnému národnému programu, ktorý Írsko oznámilo Komisii 31. decembra 2012 podľa článku 32 ods. 5 smernice 2010/75/EÚ a ktorý bol zmenený v súlade s doplňujúcimi informáciami zaslanými 10. júla 2013 a 23. septembra 2013 (11), nevznášajú žiadne námietky.

2. V prílohe sa stanovuje zoznam zariadení zahrnutých do prechodného národného programu, znečisťujúce látky, v prípade ktorých sú dané zariadenia zahrnuté do programu, ako aj uplatniteľné emisné stropy.

3. Írsko sa tým, že jeho orgány realizujú prechodný národný program, neoslobodzuje od povinnosti dodržiavať ustanovenia smernice 2010/75/EÚ, pokiaľ ide o emisie z jednotlivých spaľovacích zariadení zahrnutých do uvedeného programu, ako aj iných príslušných právnych predpisov Európskej únie týkajúcich sa životného prostredia.

Článok 2

Komisia posúdi súlad všetkých neskorších zmien prechodného národného programu, ktoré Írsko v budúcnosti oznámi, s ustanoveniami uvedenými v článku 32 ods. 1, 3 a 4 smernice 2010/75/EÚ a vo vykonávacom rozhodnutí 2012/115/EÚ.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Írsku.

V Bruseli 9. decembra 2013

Za Komisiu

Janez POTOČNIK

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.

(2) Oznámenie Írska bolo doručené listom z 31. decembra 2012, ktorý bol Komisii odoslaný poštou 31. decembra 2012 a zaregistrovaný pod referenčným číslom: Ares(2012) 10636.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 1).

(4) Ares(2013) 1636798.

(5) Ares(2013) 2640846.

(6) Ares(2013) 2991162.

(7) Ares(2013) 3103789.

(8) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/115/EÚ z 10. februára 2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa prechodných národných programov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 52, 24.2.2012, s. 12).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22).

(11) Komisia zaevidovala konsolidovanú verziu prechodného národného programu 26. novembra 2013 pod registračným číslom Ares(2013) 3571076.

PRÍLOHA

Zoznam zariadení zahrnutých do prechodného národného programu (PNP)

Číslo	Názov zariadenia v PNP	Celkový menovitý tepelný príkon k 31.12.2010 (v MW)	Znečisťujúce látky zahrnuté do PNP
Číslo	Názov zariadenia v PNP	Celkový menovitý tepelný príkon k 31.12.2010 (v MW)	SO2	NOx	Prach
1	P0605-MP1/2 Bloky 1 a 2, Moneypoint Generating Station	1 540	√	√	√
2	P0605-MP3 Blok 3, Moneypoint Generating Station	770	√	√	√
3	P0561-AD1 Blok 1, Aghada Generating Station	670	√	√	√
4	P0561-AT1 Turbína CT11, Aghada Generating Station	283	—	√	—
5	P0561-AT2 Turbína CT12, Aghada Generating Station	283	—	√	—
6	P0561-AT4 Turbína CT14, Aghada Generating Station	283	—	√	—
7	P0578-MR1 CT blok, Marina Generating Station	277	—	√	—
8	P0606-GR1/2 Bloky 1 a 2, Great Island Generating Station	346	√	√	√
9	P0606-GR3 Blok 3, Great Island Generating Station	303	√	√	√
10	P0607-TB1/2 Bloky 1 a 2, Tarbert Generating Station	340	√	√	√
11	P0607-TB3/4 Bloky 3 a 4, Tarbert Generating Station	1 232	√	√	√
12	P0482-EP1 Edenderry Power Limited	299	√	√	√

Emisné stropy (v tonách)

	2016	2017	2018	2019	1.1. – 30.6.2020
SO2	15 202	12 076	8 950	5 824	2 912
NOx	8 811	7 853	6 896	5 938	2 969
Prach	1 514	1 196	878	560	280

11.12.2013

Úradný vestník Európskej únie

L 332/34

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 9. decembra 2013,

ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku

[oznámené pod číslom C(2013) 8589]

(Text s významom pre EHP)

(2013/732/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)

V článku 13 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ sa od Komisie vyžaduje, aby organizovala výmenu informácií o priemyselných emisiách medzi ňou, členskými štátmi, dotknutými odvetviami a mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu životného prostredia s cieľom uľahčiť vypracovanie referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (ďalej len „BAT“ – best available techniques), ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 11 uvedenej smernice.

(2)

V súlade s článkom 13 ods. 2 smernice 2010/75/EÚ sa má táto výmena informácií zameriavať na výkon zariadení a techník z hľadiska emisií vyjadrený vo vhodných prípadoch ako krátkodobé a dlhodobé priemerné hodnoty a na súvisiace referenčné podmienky, spotrebu a charakter surovín, spotrebu vody, využívanie energie a vznik odpadu, na používané techniky, súvisiace monitorovanie, dosah na iné zložky životného prostredia, hospodársku a technickú únosnosť a ich vývoj, ako aj na najlepšie dostupné techniky a nové techniky určené po zohľadnení aspektov uvedených v článku 13 ods. 2 písm. a) a b) uvedenej smernice.

(3)

„Závery o BAT“ vymedzené v článku 3 ods. 12 smernice 2010/75/EÚ sú kľúčovým prvkom referenčných dokumentov o BAT a stanovujú sa v nich závery o najlepších dostupných technikách, ich opis, informácie na posudzovanie ich použiteľnosti, úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, súvisiace monitorovanie, súvisiace úrovne spotreby a prípadne relevantné opatrenia na sanáciu lokality.

(4)	V súlade s článkom 14 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ slúžia závery o BAT ako referencia pri stanovovaní podmienok povolenia pre zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II uvedenej smernice.

(5)

V článku 15 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ sa od príslušného orgánu vyžaduje, aby stanovil emisné limity, ktorými sa zabezpečí, že emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevýšia úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, ktoré sa stanovujú v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5 smernice 2010/75/EÚ.

(6)

V článku 15 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ sa stanovujú odchýlky z požiadavky stanovenej v článku 15 ods. 3, ktoré možno uplatniť len vtedy, ak náklady na dosiahnutie úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami neúmerne presahujú environmentálny prínos z dôvodov geografickej polohy, miestnych podmienok životného prostredia alebo technických charakteristík príslušného zariadenia.

(7)	V článku 16 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ sa stanovuje, že požiadavky povolenia v oblasti monitorovania uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice majú vychádzať zo záverov o monitorovaní opísaných v záveroch o BAT.

(8)	Podľa článku 21 ods. 3 smernice 2010/75/EÚ príslušný orgán do 4 rokov od uverejnenia rozhodnutí o záveroch o BAT prehodnotí a v prípade potreby aktualizuje všetky podmienky povolenia a zabezpečí, aby dané zariadenie tieto podmienky povolenia dodržiavalo.

(9)	Rozhodnutím Komisie zo 16. mája 2011 sa zriadilo fórum (2), ktoré slúži na výmenu informácií podľa článku 13 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách a ktoré pozostáva zo zástupcov členských štátov, dotknutých odvetví a mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu životného prostredia.

(10)	Dňa 6. júna 2013 získala Komisia v súlade s článkom 13 ods. 4 smernice 2010/75/EÚ stanovisko uvedeného fóra k navrhovanému obsahu referenčného dokumentu o najlepších dostupných technikách výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku a zverejnila ho (3).

(11)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 75 ods. 1 smernice 2010/75/EÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Závery o BAT výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa stanovujú v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 9. decembra 2013

Za Komisiu

Janez POTOČNIK

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.

(2) Ú. v. EÚ C 146, 17.5.2011, s. 3.

(3) https://circabc.europa.eu/w/browse/d4fbf23d-0da7-47fd-a954-0ada9ca91560

PRÍLOHA

ZÁVERY O NAJLEPŠÍCH DOSTUPNÝCH TECHNIKÁCH (BAT) VÝROBY CHLÓRU A ZÁSAD ELEKTROLÝZOU SOĽNÉHO ROZTOKU

ROZSAH PÔSOBNOSTI

VŠEOBECNÉ OTÁZKY

VYMEDZENIE POJMOV

ZÁVERY O BAT

Techniky elektrolýzy

Vyradenie zariadení s ortuťovými elektrolyzérmi z prevádzky alebo ich prechod na inú technológiu

Vznik odpadovej vody

Energetická efektívnosť

Monitorovanie emisií

Emisie do ovzdušia

Emisie do vody

Vznik odpadu

Sanácia závodov

SLOVNÍČEK POJMOV

ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tieto závery o BAT sa vzťahujú na určité priemyselné činnosti uvedené v oddiele 4.2 písm. a) a c) prílohy I k smernici 2010/75/EÚ, konkrétne na výrobu určitých plynov a zásad (napr. chlór, vodík, hydroxid draselný a hydroxid sodný) elektrolýzou soľného roztoku.

Týkajú sa najmä týchto procesov a činností:

—	skladovanie soli,

—	príprava, čistenie a opätovné nasýtenie roztoku soli,

—	elektrolýza roztoku soli,

—	koncentrovanie, čistenie, skladovanie hydroxidu sodného alebo hydroxidu draselného a manipulácia s nimi,

—	chladenie, sušenie, čistenie, stláčanie, skvapalňovanie, uskladňovanie chlóru a manipulácia s ním,

—	chladenie, čistenie, stláčanie, uskladňovanie vodíka a manipulácia s ním,

—	prechod zariadení s ortuťovou elektrolýzou na technológiu membránovej elektrolýzy,

—	vyradenie zariadení s ortuťovými elektrolyzérmi z prevádzky,

—	sanácia závodov na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku.

Tieto závery o BAT sa nevzťahujú na tieto činnosti ani procesy:

—	výroba chlóru elektrolýzou kyseliny chlorovodíkovej,

—	výroba chlorečnanu sodného elektrolýzou soľného roztoku; na tento proces sa vzťahuje referenčný dokument o BAT v odvetví veľkokapacitnej výroby anorganických chemikálií – pevných a iných látok,

—	výroba zásad alebo kovov alkalických zemín a chlóru elektrolýzou tavených solí; na tento proces sa vzťahuje referenčný dokument o BAT v odvetví výroby neželezných kovov,

—	výroba zvláštnych chemikálií ako alkoholátov, ditioničitanov a alkalických kovov použitím amalgámu alkalických kovov vyrobeného technikou ortuťovej elektrolýzy,

—	výroba chlóru, vodíka alebo sodíka/draslíka inými procesmi ako elektrolýzou.

V týchto záveroch o BAT sa neuvádzajú tieto aspekty výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku (keďže sa na ne vzťahuje referenčný dokument o BAT v odvetví úpravy a riadenia odpadových vôd a plynov v chemickom priemysle):

—	úprava odpadových vôd v následnom zariadení na spracovanie odpadov,

—	systémy environmentálneho manažérstva,

—	hlukové emisie.

Ďalšími referenčnými dokumentmi relevantnými pre činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto závery o BAT, sú:

Referenčný dokument	Predmet
Úprava a riadenie odpadových vôd a plynov v chemickom priemysle	Úprava a riadenie odpadových vôd a plynov
Hospodárske vplyvy a medzizložkové vplyvy	Hospodárske vplyvy techník a ich dosah na iné zložky životného prostredia
Emisie vznikajúce pri skladovaní	Skladovanie surovín a manipulácia s nimi
Energetická efektívnosť	Všeobecné aspekty energetickej efektívnosti
Priemyselné chladiace systémy	Nepriame chladenie vodou
Veľké spaľovacie zariadenia	Spaľovacie zariadenia s minimálnym menovitým tepelným príkonom 50 MW
Všeobecné zásady monitorovania	Všeobecné aspekty monitorovania emisií a spotreby
Spaľovanie odpadu	Spaľovanie odpadu
Spracovanie odpadu	Spracovanie odpadu

VŠEOBECNÉ OTÁZKY

Techniky uvedené a opísané v týchto záveroch o BAT nie sú normatívne ani úplné. Na zabezpečenie minimálne ekvivalentnej úrovne ochrany životného prostredia možno použiť aj iné techniky.

Pokiaľ sa neuvádza inak, uvádzané závery o BAT sú platné všeobecne.

Úrovne emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami (BAT-AEL), pokiaľ ide o emisie do ovzdušia, uvádzané v týchto záveroch o BAT, sa týkajú:

—	úrovní koncentrácie vyjadrených ako hmotnosť emitovaných častíc pripadajúca na objem odpadového plynu za štandardných podmienok (273,15 K, 101,3 kPa), po odpočítaní obsahu vody ale bez korekcie na obsah kyslíka, vyjadrených v jednotkách mg/m3.

Úrovne emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, pokiaľ ide o emisie do vody, uvádzané v týchto záveroch o BAT, sa týkajú:

—	úrovní koncentrácie vyjadrených ako hmotnosť emitovaných častíc pripadajúca na objem odpadovej vody vyjadrených v jednotkách mg/l.

VYMEDZENIE POJMOV

Na účely týchto záverov o BAT sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Použitý pojem	Vymedzenie pojmu
Nové zariadenie	Zariadenie prvý raz prevádzkované po uverejnení týchto záverov o BAT alebo úplne nahradené zariadenie na existujúcich základoch prevádzky po uverejnení týchto záverov o BAT.
Existujúce zariadenie	Zariadenie, ktoré nie je novým zariadením.
Nová jednotka na skvapalňovanie chóru	Jednotka na skvapalňovanie chóru prvý raz prevádzkovaná v zariadení po uverejnení týchto záverov o BAT alebo úplné nahradenie jednotky na skvapalňovanie chóru po uverejnení týchto záverov o BAT.
Chlór a oxid chloričitý vyjadrený ako Cl2	Celkové množstvo chlóru (Cl2) a oxidu chloričitého (ClO2), merané spolu a vyjadrené ako chlór (Cl2).
Voľný chlór, vyjadrený ako Cl2	Celkové množstvo rozpusteného elementárneho chlóru, chlórnanu, kyseliny chlórnej, rozpusteného elementárneho brómu, brómnanu a kyseliny brómnej, merané spolu a vyjadrené ako Cl2.
Ortuť, vyjadrená ako Hg	Celkové množstvo anorganických a organických foriem ortuti merané spolu a vyjadrené ako Hg.

ZÁVERY O BAT

1. Techniky elektrolýzy

BAT 1: Za najlepšiu dostupnú techniku výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa považuje použitie jednej z uvedených techník alebo kombinácie uvedených techník. Techniku ortuťovej elektrolýzy nemožno za žiadnych okolností považovať za BAT. Použitie azbestových diafragiem nemožno považovať za BAT.

	Technika	Opis	Uplatnenie
a)	Technika bipolárnej membránovej elektrolýzy	Zariadenie pre membránovú elektrolýzu pozostáva z anódy a katódy, ktoré sú oddelené membránou. V prípade bipolárnej konfigurácie sú jednotlivé membránové články zapojené sériovo.	Všeobecne uplatniteľné
b)	Technika monopolárnej membránovej elektrolýzy	Zariadenie pre membránovú elektrolýzu pozostáva z anódy a katódy, ktoré sú oddelené membránou. V prípade monopolárnej konfigurácie sú jednotlivé membránové články zapojené paralelne.	Neuplatniteľné v nových zariadeniach s kapacitou výroby chlóru > 20 kt/rok
c)	Technika neazbestovej diafragmovej elektrolýzy	Zariadenie pre neazbestovú diafragmovú elektrolýzu pozostáva z anódy a katódy, ktoré sú oddelené neazbestovou diafragmou. Jednotlivé diafragmové články sú zapojené sériovo (bipolárne) alebo paralelne (monopolárne).	Všeobecne uplatniteľné

2. Vyradenie zariadení s ortuťovými elektrolyzérmi z prevádzky alebo ich prechod na inú technológiu

BAT 2: Z hľadiska zníženia emisií ortuti a zníženia množstva odpadu kontaminovaného ortuťou počas vyraďovania zariadení s ortuťovými elektrolyzérmi z prevádzky alebo ich prechodu na inú technológiu sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje vypracovanie a realizácia plánu vyraďovania z prevádzky, ktorý obsahuje všetky tieto prvky:

i)	zaradenie niektorých zamestnancov so skúsenosťami v prevádzkovaní takéhoto bývalého zariadenia do všetkých etáp vypracovania a realizácie takéhoto plánu;

ii)	poskytnutie postupov a pokynov pre všetky etapy realizácie;

iii)	poskytnutie podrobného programu odbornej prípravy a dohľadu pre personál bez skúseností s narábaním s ortuťou;

iv)	určenie množstva kovovej ortuti určenej na regeneráciu, ako aj odhad množstva odpadu na zneškodnenie a množstva ortuti spôsobujúcej kontamináciu tohto odpadu;

poskytnutie pracovných priestorov, ktoré sú:

a)	zastrešené;

b)	vybavené hladkou, vyspádovanou, nepriepustnou podlahou, ktorá umožňuje nasmerovať rozliatu ortuť to zbernej nádrže;

c)	dobre osvetlené;

d)	bez prekážok a sutiny, ktoré by mohli absorbovať ortuť;

e)	vybavené vodou na umývanie;

f)	napojené na čističku odpadových vôd;

vi)

vyprázdňovanie elektrolyzérov a prenos kovovej ortuti do nádrží za týchto podmienok:

a)	podľa možnosti v uzavretom systéme;

b)	zmývanie ortuti;

c)	podľa možnosti s využitím gravitácie;

d)	podľa potreby odstránenie tuhých nečistôt z ortuti;,

e)	naplnenie nádrží najviac na 80 % ich objemovej kapacity;

f)	hermetické uzatvorenie nádrží po ich naplnení;

g)	vymytie prázdnych elektrolyzérov a ich následné naplnenie vodou;

vii)

prevedenie všetkých operácií demontáže a búrania týmito spôsobmi:

a)	podľa možnosti nahradenie rezania za tepla rezaním za studena;

b)	skladovanie kontaminovaných nástrojov vo vhodných priestoroch;

c)	časté umývanie podlahy pracovného priestoru;

d)	rýchle odstránenie vyliatej ortuti použitím odsávacieho zariadenia s filtrami s aktívnym uhlím;

e)	evidencia prúdov odpadov;

f)	oddelenie odpadu kontaminovaného ortuťou od nekontaminovaného odpadu;

dekontaminácia odpadu kontaminovaného ortuťou použitím mechanických a fyzikálnych techník spracovania (napr. premývaním, ultrazvukovými vibráciami, vysávaním), chemických techník spracovania (napr. premývaním chlórnanom, chlórovaným soľným roztokom alebo peroxidom vodíka) a/alebo techniky tepelného spracovania (napr. destiláciou/autoklávovaním);

h)	podľa možnosti opätovným používaním alebo recyklovaním nástrojov;

i)	dekontaminácia budovy s elektrolyzérmi umytím stien a podláh a následným náterom alebo maľbou s cieľom pripraviť nepriepustný povrch pre prípad opätovného využívania budovy;

j)	dekontaminácia alebo obnova systémov na čistenie a odvod odpadových vôd v priestoroch alebo okolí zariadenia;

uzatvorenie pracovného priestoru a čistenie odsávaného vzduchu v prípade očakávaných vysokých koncentrácií ortuti (napr. v prípade vysokotlakového čistenia), medzi techniky čistenia odvádzaného vzduchu patria adsorpcia na jódovanom alebo sulﬁdovanom aktívnom uhlí, mokré pranie chlórnanom alebo chlórovaným soľným roztokom alebo pridávanie chlóru, s ktorým tvorí pevný chlorid ortutný;

l)	spracovanie odpadovej vody s obsahom ortuti vrátane vody z prania ochranných odevov;

m)	monitorovanie obsahu ortuti vo vzduchu, vode a odpade, a to aj dostatočne dlho po ukončení vyradenia z prevádzky alebo po prechode na inú technológiu;

viii)

v prípade potreby dočasné skladovanie kovovej ortuti v zariadení, a to v skladovacích priestoroch, ktoré sú:

a)	dobre osvetlené a chránené pred poveternostnými vplyvmi;

b)	vybavené vhodnými sekundárnymi záchytnými nádržami schopnými udržať 110 % objemu ktorejkoľvek jednotlivej nádrže;

c)	bez prekážok a sutiny, ktoré by mohli absorbovať ortuť;

d)	vybavené odsávaním zariadením s filtrami s aktívnym uhlím;

e)	pravidelne kontrolované vizuálne, ako aj s vybavením na monitorovanie ortuti;

ix)	v prípade potreby preprava, možné ďalšie spracovanie a zneškodňovanie odpadu.

BAT 3: Z hľadiska zníženia emisií ortuti do vody počas vyraďovania zariadení s ortuťovými elektrolyzérmi z prevádzky alebo počas ich prechodu na inú technológiu sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie jednej z týchto techník alebo kombinácie týchto techník:

	Technika	Opis
a)	Oxidácia a výmena iónov	Oxidačné činidlá ako chlórnan, chlór alebo peroxid vodíka sa používajú na úplnú premenu ortuti na oxidovanú formu, ktorá sa následne odstráni pomocou inomeničových živíc.
b)	Oxidácia a zrážanie	Oxidačné činidlá ako chlórnan, chlór alebo peroxid vodíka sa používajú na úplnú premenu ortuti na oxidovanú formu, ktorá sa odstráni zrážaním vo forme sulfidu ortuťnatého a následnou filtráciou.
c)	redukcia a adsorpcia na aktívnom uhlí	Redukčné činidlá ako hydroxylamín sa používajú na úplnú premenu ortuti na jeho elementárnu formu, ktorá sa po splynutí odstráni regeneráciou kovovej ortuti, po ktorej nasleduje adsorpcia na aktívnom uhlí.

Úroveň environmentálneho výkonu súvisiaca s BAT (1) pre emisie ortuti do vody vyjadrené ako Hg na výstupe jednotky spracúvajúcej ortuť počas vyraďovania alebo prechodu na inú technológiu je 3 – 15 μg/l v denne odobratých kompozitných vzorkách zodpovedajúcich 24 hodinovému toku. Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 7.

3. Vznik odpadovej vody

BAT 4: Z hľadiska zníženia množstva vzniknutej odpadovej vody sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje používanie kombinácie týchto techník:

	Technika	Opis	Uplatnenie
a)	Recirkulácia soľného roztoku	Vyčerpaný soľný roztok z elektrolyzéra sa opätovne nasýti tuhou soľou alebo odparovaním a privedie sa späť do elektrolyzéra.	Nepoužíva sa v zariadeniach s diafragmovými elektrolyzérmi. Nepoužíva sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi využívajúcimi soľ ťaženú vo forme roztoku, v prípade ktorej sú k dispozícii hojné zdroje soli a vody, ako aj slané vodné teleso – recipient, ktoré toleruje vysoké úrovne emisií chloridu. Nepoužíva sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi využívajúcimi vypúšťaný roztok soli v iných výrobných jednotkách.
b)	Recyklácia iných procesných tokov	Procesné toky zo zariadení na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku ako kondenzáty pochádzajúce zo spracovania chlóru, hydroxidu sodného/hydroxidu draselného a vodíka sa vracajú späť na rôzne stupne procesu. Stupeň recyklácie je obmedzovaný požiadavkami tekutinových tokov, do ktorých sa procesný tok recykluje, na čistotu a požiadavkami zariadenia na vodnú bilanciu.	Všeobecne uplatniteľné.
c)	Recyklácia odpadovej vody s obsahom soli z iných výrobných procesov	Odpadová voda s obsahom soli z iných výrobných procesov sa spracúva na vracia do systému soľného roztoku. Stupeň recyklácie je obmedzovaný požiadavkami systému soľného roztoku na čistotu a požiadavkami zariadenia na vodnú bilanciu.	Nepoužíva sa v zariadeniach, v ktorých dodatočné spracovanie tejto odpadovej vody kompenzuje environmentálne výhody.
d)	Využívanie odpadovej vody pri ťažbe soli vo forme roztoku	Odpadová voda zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa spracuje a napumpuje späť do soľnej bane.	Nepoužíva sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi využívajúcimi vypúšťaný roztok soli v iných výrobných jednotkách. Nepoužíva sa, ak sa baňa nachádza vo významne vyššej zemepisnej výške ako zariadenie.
e)	Zahusťovanie kalov z filtrácie soľného roztoku	Kaly z filtrácie soľného roztoku sa zahusťujú vo filtračných lisoch (kalolisoch), v rotačných vákuových bubnových filtroch alebo centrifúgach. Zostatková voda sa vracia späť systému soľného roztoku.	Nepoužíva sa, ak možno kaly z filtrácie soľného roztoku odstrániť vo forme suchého filtračného koláča. Nepoužíva sa v zariadeniach, ktoré odpadovú vodu znovu využívajú pri ťažbe soli vo forme roztoku.
f)	Nanofiltrácia	Osobitný typ membránovej filtrácie s veľkosťou pórov membrány približne 1 nm sa používa na zahusťovanie síranu v odtekajúcom roztoku soli, čím sa znižuje objem odpadovej vody.	Používa sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi využívajúcimi recirkuláciu soľného roztoku, ak sa miera odtekajúceho soľného roztoku určuje koncentráciou síranu.
g)	Techniky znižovania emisií chlorečnanov	Techniky znižovania emisií chlorečnanov sa opisujú v BAT 14. Týmito technikami sa znižuje objem odchádzajúceho soľného roztoku.	Používa sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi využívajúcimi recirkuláciu soľného roztoku, ak sa miera odtekajúceho soľného roztoku určuje koncentráciou síranu.

4. Energetická efektívnosť

BAT 5: Z hľadiska efektívneho využívania energie pri elektrolýze sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje používanie kombinácie týchto techník:

	Technika	Opis	Uplatnenie
a)	Vysokoúčinné membrány	Vysokoúčinné membrány majú malý pokles napätia a vysokú prúdovú účinnosť, pričom je zabezpečená ich mechanická a chemická stabilita za daných prevádzkových podmienok.	Používa sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi pri obnove membrán na konci ich životnosti.
b)	Neazbestové diafragmy	Neazbestové diafragmy sa skladajú z fluórokarbónového polyméru a náplne napr. oxidu zirkoničitého. Tieto diafragmy vykazujú menšie prepätie ako azbestové diafragmy.	Všeobecne uplatniteľné
c)	Vysokovýkonné elektródy a povrchové vrstvy	Elektródy a povrchové vrstvy s vylepšeným uvoľňovaním plynu (nízke prepätie v dôsledku uvoľňovania bubliniek plynu) a nízkymi prepätiami elektród.	Používa sa pri obnove povrchovej vrstvy na konci ich životnosti.
d)	Soľný roztok vysokej čistoty	Soľný roztok je dostatočne čistý na to, aby sa minimalizovala kontaminácia elektród a diafragiem/membrán, čo môže inak spôsobiť zvýšenie spotreby energie.	Všeobecne uplatniteľné.

BAT 6: Z hľadiska efektívneho využívania energie sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje maximálna možná miera využívania vodíka vznikajúceho pri elektrolýze ako chemického činidla alebo paliva.

Opis

Vodík možno využiť pri chemických reakciách (napr. pri výrobe amoniaku, peroxidu vodíka, kyseliny chlorovodíkovej a metanolu, pri redukcii organických zlúčenín, pri odsírovaní ropy hydrogenačnou rafináciou, pri hydrogenácii (stužovaní) olejov a tukov, pri ukončovaní reťazcov vo výrobe polyolefínov) alebo ako palivo v procese spaľovania na výrobu pary a/alebo elektrickej energie alebo na ohrievanie vysokej pece. Miera využívania vodíka závisí od množstva faktorov (napr. dopyt po vodíku ako činidle priamo v zariadení, dopyt po pare v zariadení, vzdialenosť od potenciálnych používateľov).

5. Monitorovanie emisií

BAT 7: Za najlepšiu dostupnú techniku sa považuje monitorovanie emisií do ovzdušia a vody využitím monitorovacích techník v súlade s normami EN, a to dodržiavaním minimálnych uvádzaných frekvencií monitorovania. Ak normy EN nie sú dostupné, v rámci najlepších dostupných techník sa použijú normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej odbornej kvality.

Zložka životného prostredia	Látka(-y)	Miesto odberu vzorky	Metóda	Norma(-y)	Minimálna monitorovacia frekvencia	Monitorovanie súvisiace s
Ovzdušie	Chlór a oxid chloričitý vyjadrené ako Cl2 (2)	Výstup absorpčnej jednotky chlóru	Elektrochemické články	Nie je k dispozícii norma EN ani ISO	Nepretržité monitorovanie	—
Ovzdušie	Chlór a oxid chloričitý vyjadrené ako Cl2 (2)	Výstup absorpčnej jednotky chlóru	Absorpcia v roztoku s následnou analýzou	Nie je k dispozícii norma EN ani ISO	Každoročne (najmenej tri následné hodinové merania)	BAT 8
Voda	Chlorečnany	Miesto, kde emisie opúšťajú zariadenie	Iónová chromatografia	EN ISO 10304–4	Mesačne	BAT 14
	Chloridy	Odchádzajúci soľný roztok	Iónová chromatografia alebo analýza tokov	EN ISO 10304–1 alebo EN ISO 15682	Mesačne	BAT 12
	Voľný chlór (2)	Blízko zdroja	Redukčný potenciál	Nie je k dispozícii norma EN ani ISO	Nepretržité monitorovanie	—
	Voľný chlór (2)	Miesto, kde emisie opúšťajú zariadenie	Voľný chlór	EN ISO 7393–1 alebo –2	Mesačne	BAT 13
	Halogenované organické zlúčeniny	Odchádzajúci soľný roztok	Adsorbovateľné organicky viazané halogény	Príloha A k EN ISO 9562	Každoročne	BAT 15
	Ortuť	Na výstupe jednotky spracúvajúcej ortuť	Atómová absorpčná spektrometria alebo atómová fluorescenčná spektrometria	EN ISO 12846 alebo EN ISO 17852	Denne	BAT 3
	Sírany	Odchádzajúci soľný roztok	Iónová chromatografia	EN ISO 10304–1	Každoročne	—
	Relevantné ťažké kovy (napr. nikel, meď)	Odchádzajúci soľný roztok	Atómová emisná spektrometria s indukčne viazanou plazmou alebo hmotnostná spektrometria s indukčne viazanou plazmou	EN ISO 11885 alebo EN ISO 17294-2	Každoročne	—

6. Emisie do ovzdušia

BAT 8: Z hľadiska zníženia usmerňovaných emisií chlóru a oxidu chloričitého do ovzdušia, ktoré vznikajú pri spracúvaní chlóru, sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje navrhnúť, udržiavať a prevádzkovať jednotku, ktorá absorbuje chlór a ktorá pozostáva z vhodnej kombinácie týchto prvkov:

i)	absorpčná jednotka založená na náplňových kolónach a/alebo ejektoroch s alkalickým roztokom (napr. roztokom hydroxidu sodného) ako prepieracou kvapalinou;

ii)	zariadenie na dávkovanie peroxidu vodíka alebo v prípade potreby samostatná mokrá pračka s peroxidom vodíka na zníženie koncentrácií oxidu chloričitého;

iii)	veľkosť postačujúca na najhorší možný scenár (odvodená z posúdenia rizika) z hľadiska množstva vyrobeného chlóru a prietoku (absorpcia celého elektrolyzérmi vyrobeného množstva počas dostatočne dlhého obdobia až do odstavenia zariadenia);

iv)	zásoba pracej kvapaliny a skladovacia kapacita, ktoré postačujú na zaistenie prebytku v ktoromkoľvek časovom okamihu;

v)	veľkosť náplňových kolón, ktorá postačuje na zabránenie zaplaveniu v ktoromkoľvek časovom okamihu;

vi)	zabránenie vstupu tekutého chlóru do absorpčnej jednotky;

vii)	zabránenie spätnému toku prepieracej kvapaliny do systému s chlórom;

viii)

zabránenie vyzrážaniu tuhých častíc v absorpčnej jednotke;

ix)	použitie výmenníkov tepla na obmedzenie teploty v absorpčnej jednotke na menej ako 55 °C v ktoromkoľvek časovom okamihu;

x)	dodávka riediaceho vzduchu po absorpcii chlóru na zabránenie tvorbe výbušných zmesí plynov;

xi)	použitie konštrukčných materiálov, ktoré znesú extrémne korozívne podmienky v ktoromkoľvek časovom okamihu;

xii)	použitie náhradného zariadenia (napr. dodatočná pračka zapojená sériovo s pračkou, ktorá je v prevádzke, núdzová nádrž s prepieracou kvapalinou, z ktorej sa pračka plní gravitačne, pohotovostné a záložné ventilátory, pohotovostné a záložné pumpy);

xiii)

zabezpečenie nezávislého náhradného systému pre kritické elektrické zariadenie;

xiv)	zabezpečenie automatického vypínača náhradného systému pre prípad pohotovosti vrátane periodických testov tohto systému a vypínača;

xv)

zabezpečenie monitorovania a výstražného systému pre tieto parametre:

a)	chlór na výstupe absorpčnej jednotky a v jej okolí;

b)	teplota prepieracích kvapalín;

c)	redukčný potenciál a zásaditosť prepieracích kvapalín;

d)	sací tlak;

e)	prietok prepieracích kvapalín.

Úroveň emisií súvisiaca s BAT pre chlór a oxid chloričitý meraných spolu a vyjadrených ako Cl2, je 0,2 – 1,0 mg/m3, ako priemerná hodnota aspoň troch následných hodinových meraní vykonaných aspoň raz ročne na výstupe absopčnej jednotky chlóru. Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 7.

BAT 9: Použitie tetrachlórmetánu na elimináciu chloridu dusitého alebo spätné získavanie chlóru zo zvyškového plynu sa nepovažuje za najlepšiu dostupnú techniku.

BAT 10: Použitie chladiacich látok s vysokým potenciálom globálneho otepľovania, t. j. vyšším ako 150 (napr. množstvo fluórovaných uhľovodíkov), v nových jednotkách na skvapalňovanie chlóru nemožno považovať za najlepšiu dostupnú techniku.

Opis

Vhodné chladiace látky sú napríklad:

—	kombinácia oxidu uhličitého a amoniaku v dvoch chladiacich okruhoch,

—

chlór,

—

voda.

Uplatniteľnosť

Pri výbere chladiacej látky by sa mala zohľadniť prevádzková bezpečnosť a energetická efektívnosť.

7. Emisie do vody

BAT 11: Z hľadiska zníženia emisií znečisťujúcich látok do vody sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie vhodnej kombinácie týchto techník.

	Technika	Opis
a)	Techniky začlenené do procesu (3)	Techniky, ktorými sa predchádza vzniku znečisťujúcich látok alebo sa ich vznik znižuje.
b)	Čistenie odpadových vôd pri zdroji (3)	Techniky, ktorými sa zmierňuje množstvo znečisťujúcich látok alebo sa znečisťujúce látky získavajú späť pred vypustením do systému na čistenie a odvod odpadových vôd.
c)	Predčistenie odpadových vôd (4)	Techniky, ktorými sa zmierňuje množstvo znečisťujúcich látok pred konečným čistením odpadových vôd.
d)	Konečné čistenie odpadových vôd (4)	Konečné čistenie odpadových vôd mechanickými, fyzikálno-chemickými a/alebo biologickými technikami pred vypustením do vodného recipienta.

BAT 12: Z hľadiska zníženia emisií chloridov do vody zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie kombinácie techník uvádzaných v BAT 4.

BAT 13: Z hľadiska zníženia emisií voľného chlóru do vody zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje udržiavať toky odpadovej vody s obsahom voľného chlóru čo najbližšie k zdroju, aby sa zabránilo vypudzovaniu chóru a/alebo tvorbe halogenovaných organických zlúčenín, a to použitím jednej z týchto techník alebo kombinácie týchto techník.

	Technika	Opis
a)	Chemická redukcia	Voľný chlór sa likviduje reakciou s redukčnými činidlami, ako sú siričitany a peroxid vodíka, v nádržiach vybavených miešadlom.
b)	Katalytický rozklad	Voľný chlór sa rozkladá za vzniku chloridov a kyslíka v reaktoroch s pevným katalytickým lôžkom Ako katalyzátor možno použiť oxid nikelnatý aktivovaný železom na hliníkovom nosiči.
c)	Tepelný rozklad	Z voľného chlóru tepelným rozkladom pri asi 70 °C vznikajú chloridy a chlorečnany. Výsledný roztok sa musí ďalej spracovať, aby sa znížili emisie chlorečnanov a bromičnanov (BAT 14).
d)	Rozklad v kyslom prostredí	Voľný chlór sa rozkladá prostredníctvom acidifikácie s následným uvoľňovaním a spätným získavaním chlóru. Rozklad v kyslom prostredí možno vykonávať v oddelenom reaktore alebo recyklovaním odpadovej vody do systému so soľným roztokom/systému soľného roztoku. Stupeň recyklovania odpadovej vody do okruhu so soľným roztokom sa obmedzuje požiadavkami zariadenia na vodnú bilanciu.
e)	Recyklovanie odpadovej vody	Toky odpadovej vody, ktorá pochádza zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku a obsahuje voľný chlór, sa recyklujú do iných výrobných jednotiek.

Úroveň emisií súvisiaca s BAT v prípade voľného chlóru vyjadreného ako Cl2 je 0,05 – 0,2 mg/l v bodových vzorkách odoberaných najmenej raz mesačne v bode, kde emisie opúšťajú zariadenie. Súvisiace monitorovanie sa uvádza v BAT 7.

BAT 14: Z hľadiska zníženia emisií chloridov do vody zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie jednej z týchto techník alebo kombinácie týchto techník.

	Technika	Opis	Uplatnenie
a)	Vysokoúčinné membrány	Membrány s preukázanou vysokou prúdovou účinnosťou, ktorými sa znižuje tvorba chlorečnanov, pričom sa zabezpečuje ich mechanická a chemická stabilita za daných prevádzkových podmienok.	Používa sa v zariadeniach s membránovými elektrolyzérmi pri obnove membrán na konci ich životnosti.
b)	Vysokoúčinné povrchové vrstvy	Povrchové vrstvy s nízkymi prepätiami elektród, ktorými sa znižuje tvorba chlorečnanov a zvyšuje tvorba kyslíka na anóde.	Používa sa pri obnove povrchovej vrstvy na konci ich životnosti. Použiteľnosť môže byť obmedzená požiadavkami na kvalitu vyrábaného chlóru (koncentrácia kyslíka).
c)	Soľný roztok vysokej čistoty	Soľný roztok je dostatočne čistý na to, aby sa minimalizovala kontaminácia elektród a diafragiem/membrán, čo môže inak spôsobiť zvýšenie tvorby chlorečnanov.	Všeobecne uplatniteľné.
d)	Okysľovanie soľného roztoku	Soľný roztok sa okysľuje pred elektrolýzou s cieľom znížiť tvorbu chlorečnanov. Stupeň okyslenia je obmedzený rezistentnosťou použitého zariadenia (napr. membrán a anód).	Všeobecne uplatniteľné.
e)	Redukcia v kyslom prostredí	Chlorečnany sa redukujú kyselinou chlorovodíkovou pri pH 0 a teplotách vyšších ako 85 °C.	Nepoužíva sa v zariadeniach s jednorazovým využitím soľného roztoku.
f)	Katalytická redukcia	V natlakovanom reaktore s kropeným lôžkom sa chlorečnany redukujú na chloridy v prítomnosti vodíka a ródia ako katalyzátora v trojfázovej reakcii.	Nepoužíva sa v zariadeniach s jednorazovým využitím soľného roztoku.
g)	Použitie tokov odpadovej vody s obsahom chlorečnanov v iných výrobných jednotkách	Toky odpadovej vody, ktorá pochádza zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku, sa recyklujú do iných výrobných jednotiek, najčastejšie do systému so soľným roztokom jednotky na výrobu chlorečnanu sodného.	Obmedzuje sa na zariadenia“ ktoré môžu využiť toky odpadovej vody tejto kvality v iných výrobných jednotkách.

BAT 15: Z hľadiska zníženia emisií halogenovaných organických zlúčenín do vody zo zariadenia na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie kombinácie týchto techník.

	Technika	Opis
a)	Výber a kontrola soli a pomocných látok	Soľ a pomocné látky sa vyberajú a kontrolujú s cieľom znížiť úroveň organického znečistenia soľného roztoku.
b)	Čistenie vody	Techniky ako membránová filtrácia, iónová výmena, UV žiarenie a adsorpcia aktívnym uhlím možno použiť na čistenie prevádzkovej vody, čím sa znižuje úroveň organického znečistenia soľného roztoku.
c)	Výber a kontrola vybavenia	Vybavenie ako články, kolóny, ventily a pumpy sa starostlivo vyberajú s cieľom znížiť možné presakovanie organických znečisťujúcich látok do soľného roztoku.

8. Vznik odpadu

BAT 16: Z hľadiska zníženia množstva použitej kyseliny sírovej určenej na likvidáciu sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje použitie jednej z týchto techník alebo kombinácie týchto techník. Neutralizácia kyseliny sírovej použitej pri sušení chlóru nepoužitými činidlami sa nepovažuje za najlepšiu dostupnú techniku.

	Technika	Opis	Uplatnenie
a)	Na použitie v zariadení alebo mimo neho	Použitá kyselina sa použije na iné účely napr. na nastavenie pH procesu a odpadovej vody alebo na odstránenie nadbytočného chlórnanu.	Používa sa v zariadeniach s dopytom po použitej kyseline takejto kvality priamo v zariadení alebo mimo neho.
b)	Opätovné zvýšenie koncentrácie	Koncentrácia použitej kyseliny sa zvyšuje v zariadení alebo mimo neho v uzavretých vákuových odparovacích zariadeniach s nepriamym ohrevom alebo použitím oxidu sírového.	Zvyšovanie koncentrácie kyseliny mimo zariadení sa obmedzuje na zariadenia, v prípade ktorých sa poskytovateľ tejto služby nachádza v blízkosti.

Úroveň environmentálneho výkonu súvisiaca s BAT pre množstvo použitej kyseliny sírovej odoslanej na likvidáciu vyjadrené ako H2SO4 (96 hm.-%) je ≤ 0,1 kg na tonu vyrobeného chlóru.

9. Sanácia závodov

BAT 17: Z hľadiska zníženia kontaminácie pôdy, podzemných vôd a ovzdušia, ako aj zastavenia rozptyľovania znečisťujúcich látok a ich prenosu do bioty z kontaminovaných závodov na výrobu chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku sa za najlepšiu dostupnú techniku považuje navrhnúť a realizovať plán sanácie závodu, ktorý obsahuje všetky tieto prvky:

i)	zavedenie núdzových postupov na prerušenie exponovaných ciest a rozširovania kontaminácie;

ii)	predbežná štúdia na identifikáciu zdrojov, rozsahu a zloženia kontaminácie (napr. ortuť, PCDD/PCDF, polychlórované naftalény);

iii)	opis kontaminácie vrátane prieskumov a vypracovania správy;

iv)	posúdenie rizík z hľadiska času a priestoru na základe aktuálneho a schváleného budúceho využitia závodu;

vypracovanie technického projektu s týmito prvkami:

a)	dekontaminácia a/alebo trvalý kontajnment;

b)	časové harmonogramy;

c)	plán monitorovania;

d)	finančný plán a investície potrebné na dosiahnutie cieľa;

vi)	realizácia technického projektu tak, aby závod s prihliadnutím na svoje aktuálne a schválené budúce využitie prestal predstavovať významné riziko pre ľudské zdravie ani životné prostredie. V závislosti od iných záväzkov môže byť nutné realizovať technický projekt na základe prísnejších požiadaviek;

vii)	obmedzenie využívanie závodu, ak je to nutné z dôvodu zvyškovej kontaminácie a s prihliadnutím na aktuálne a schválené budúce využitie závodu;

viii)

súvisiace monitorovanie v závode a jeho okolí na účely overenia, či sa dosiahli a naďalej dodržiavajú stanovené ciele.

Opis

Plán sanácie závodu sa často navrhuje a realizuje po prijatí rozhodnutia o vyradení závodu z prevádzky napriek tomu, že na základe iných požiadaviek môže byť nutné vypracovať (čiastočný) plán sanácie závodu ešte v čase jeho prevádzky.

V závislosti od iných požiadaviek sa niektoré časti plánu sanácie závodu môžu prekrývať, vynechať alebo realizovať v inom poradí.

Uplatniteľnosť

Uplatniteľnosť BAT 17 body v) až viii) závisí od výsledkov posúdenia rizika uvedeného v BAT 17 bode iv).

SLOVNÍČEK POJMOV

Anóda	Elektróda, ktorou elektrický prúd vteká do polarizovaného elektrického zariadenia. Môže mať zápornú alebo kladnú polaritu. V elektrolytických článkoch dochádza na kladnej nabitej anóde k oxidácii.
Azbest	Súbor šiestich prirodzene sa vyskytujúcich kremičitých minerálov, ktoré sa pre svoje vhodné fyzikálne vlastnosti komerčne využívajú. Jedinou formou azbestu, ktorá sa používa v zariadeniach s diafragmovými elektrolyzérmi, je chryzotil (nazývaný aj biely azbest).
Roztok soli	Roztok nasýtený alebo takmer nasýtený chloridom sodným alebo chloridom draselným.
Katóda	Elektróda, ktorou elektrický prúd vyteká z polarizovaného elektrického zariadenia. Môže mať zápornú alebo kladnú polaritu. V elektrolytických článkoch dochádza na záporne nabitej katóde k redukcii.
Elektróda	Elektrický vodič používaný na vytvorenie kontaktu s nekovovou časťou elektrického obvodu.
Elektrolýza	Prechod jednosmerného elektrického prúdu ionizovanou látkou, v dôsledku čoho dochádza na elektródach k chemickým reakciám. Ionizovaná látka sa buď roztaví, alebo rozpustí vo vhodnom rozpúšťadle.
EN	Európska norma prijatá Európskym výborom pre normalizáciu (CEN).
HFC	Fluórovaný uhľovodík.
ISO	Medzinárodná organizácia pre normalizáciu alebo norma prijatá touto organizáciou.
Prepätie	Rozdiel napätia medzi termodynamicky určeným redukčným potenciálom polovice reakcie a potenciálom, ktorý sa pri oxidačno-redukčných reakciách pozoruje v praxi. V elektrolytickom článku vedie prepätie k vyššej spotrebe energie, ako by sa dalo očakávať na základe termodynamických výpočtov.
PCDD	Polychlórovaný dibenzo-p-dioxín.
PCDF	Polychlórovaný dibenzofurán.

(1) Vzhľadom na to, že sa táto úroveň výkonu nevzťahuje na normálne prevádzkové podmienky, nepovažuje sa za súvisiacu s najlepšími dostupnými technikami v zmysle článku 3 ods. 13 smernice o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ).

(2) Monitorovanie zahŕňa kontinuálne, ako aj periodické monitorovanie, ako je uvedené.

(3) Na uvedenú techniku sa vzťahujú BAT 1, 4, 12, 13, 14 a 15.

(4) Patrí do rozsahu pôsobnosti referenčného dokumentu o BAT – Úprava a riadenie odpadových vôd a plynov v chemickom priemysle.

		ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2013.332.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 332

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 56 11. decembra 2013

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1279/2013 z 9. decembra 2013, ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Aceto balsamico tradizionale di Reggio Emilia (CHOP)]	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1280/2013 z 9. decembra 2013, ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Cítricos Valencianos/Cítrics Valencians (CHZO)]	3
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1281/2013 z 10. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá riadenia a prideľovania textilných kvót stanovených na rok 2014 podľa nariadenia Rady (ES) č. 517/94	5
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1282/2013 z 10. decembra 2013, ktorým sa opravuje poľské jazykové znenie nariadenia (ES) č. 2508/2000 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 104/2000, pokiaľ ide o prevádzkové programy v sektore rybolovu	13
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1283/2013 z 10. decembra 2013, ktorým sa opravuje francúzske znenie nariadenia Komisie (ES) č. 865/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi	14
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1284/2013 z 10. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	15
		ROZHODNUTIA
		2013/728/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady z 2. decembra 2013 o pozícii, ktorú má Európska únia zaujaťna Konferencii ministrov Svetovej obchodnej organizácie, pokiaľ ide o predĺženie moratória na clo z elektronických prenosov a moratória na sťažnosti v situácii, kedy nedochádza k porušeniu, a v iných situáciách	17
	*	Rozhodnutie Rady 2013/729/SZBP z 9. decembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/34/SZBP o vojenskej misii Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali)	18
	*	Rozhodnutie Rady 2013/730/SZBP z 9. decembra 2013 na podporu činností odzbrojenia a kontroly zbraní vykonávaných strediskom SEESAC v juhovýchodnej Európe v rámci stratégie EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu RĽZ a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi	19
		2013/731/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2013 o oznámení Írska týkajúcom sa prechodného národného programu uvedeného v článku 32 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách [oznámené pod číslom C(2013) 8638]	31
		2013/732/EÚ
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2013, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) výroby chlóru a zásad elektrolýzou soľného roztoku [oznámené pod číslom C(2013) 8589] ( 1 )	34
		AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
		2013/733/EÚ
	*	Rozhodnutie Spoločného výboru pre poľnohospodárstvo č. 1/2013 z 28. novembra 2013 o zmene prílohy 10 k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami	49

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	AL	45,1
	IL	200,7
	MA	84,7
	TN	102,7
	TR	130,3
	ZZ	112,7
0707 00 05	AL	59,9
	MA	158,2
	TR	134,0
	ZZ	117,4
0709 93 10	MA	158,9
	TR	183,4
	ZZ	171,2
0805 10 20	AR	30,3
	MA	36,7
	TR	64,2
	ZA	58,8
	ZW	19,7
	ZZ	41,9
0805 20 10	MA	54,1
0805 20 10	ZZ	54,1
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	IL	107,2
	JM	138,2
	TR	67,3
	ZZ	104,2
0805 50 10	TR	65,9
0805 50 10	ZZ	65,9
0808 10 80	BA	78,8
	MK	39,0
	US	165,4
	ZA	199,9
	ZZ	120,8
0808 30 90	TR	121,5
	US	211,2
	ZZ	166,4