26.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/1

26.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/2

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) nariadením (EÚ) č. 490/2013 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) 27. mája 2013 rozhodla o uložení dočasného antidumpingového cla týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii (ďalej len „príslušné krajiny“).

(2)

Toto konanie sa začalo 29. augusta 2012 (3) na základe podnetu podaného v mene výrobcov Únie (ďalej len „navrhovatelia“) predstavujúcich viac ako 60 % celkovej výroby bionafty v Únii.

(3)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 5 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2009 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasného antidumpingového cla (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(5)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade vhodnosti sa predbežné zistenia upravili zodpovedajúcim spôsobom.

(6)

Následne boli všetky strany informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii a konečný výber súm zabezpečených dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(7)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili a v prípade vhodnosti zohľadnili.

(8)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky k výberu vzorky od vyvážajúcich výrobcov v Argentíne a Indonézii, predbežné zistenia v odôvodneniach 10 až 14 a 16 až 20 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(9)

Jedna zainteresovaná strana požiadala o ďalšie informácie o reprezentatívnosti vzorky výrobcov Únie, a to vo fáze predbežného výberu, ako je uvedené v odôvodnení 23 dočasného nariadenia, a vo fáze konečného výberu, ako je uvedené v odôvodnení 83 dočasného nariadenia.

(10)

Predbežne vybratá vzorka výrobcov Únie tvorila 32,5 % výroby bionafty v Únii počas OP. V dôsledku zmien vysvetlených v odôvodnení 24 dočasného nariadenia pozostávala konečná vzorka z ôsmich spoločností predstavujúcich 27 % výroby v Únii. Táto vzorka sa preto považovala za vzorku reprezentujúcu výrobné odvetvie Únie.

(11)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že dvaja výrobcovia z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky, by mali byť z tejto vzorky vyradení z dôvodu svojho vzťahu s argentínskymi vyvážajúcimi výrobcami. Tento údajný vzťah bol prešetrený pred uložením dočasných opatrení a závery Komisie sú už uverejnené v odôvodnení 82 dočasného nariadenia.

(12)

Všetky tieto údajné väzby medzi vyvážajúcimi výrobcami z Argentíny a obomi uvedenými spoločnosťami zaradenými do vzorky sa znovu preskúmali, pričom sa medzi nimi nezistilo žiadne priame prepojenie, ktoré by malo za následok vyradenie niektorého výrobcu z Únie zo vzorky. Vzorka preto zostala nezmenená.

(13)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že postup Komisie pri výbere výrobcov z Únie do vzorky bol chybný, keďže Komisia navrhla vzorku pred začatím prešetrovania.

(14)

Toto tvrdenie sa zamieta. Komisia nevybrala konečnú vzorku až do začatia prešetrovania a plne v súlade s ustanoveniami základného nariadenia.

(15)

Keďže neboli predložené žiadne iné tvrdenia ani pripomienky, potvrdzuje sa obsah odôvodnení 22 až 25 dočasného nariadenia.

(16)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 29 dočasného nariadenia, príslušný výrobok podľa predbežného vymedzenia sú monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínové plynové oleje vyrobené syntézou a/alebo hydrogenizáciou nefosílneho pôvodu, v čistej forme alebo obsiahnuté v zmesi s pôvodom v Argentíne a Indonézii, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 1516 20 98, ex 1518 00 91, ex 1518 00 95, ex 1518 00 99, ex 2710 19 43, ex 2710 19 46, ex 2710 19 47, 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17, ex 3824 90 97, 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (ďalej len „príslušný výrobok“, bežne označovaný ako „bionafta“).

(17)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v odôvodnení 34 dočasného nariadenia, palmový metylester (PME) vyrábaný v Indonézii nie je výrobok podobný repkovému metylesteru (RME) a ostatným bionaftám vyrábaným v Únii alebo sójovému metylesteru (SME) vyrábanému v Argentíne z dôvodu oveľa vyššej medznej teploty filtrovateľnosti (MTF) PME, čo znamená, že sa pred použitím v Únii musí zmiešať.

(18)

Toto tvrdenie sa zamieta. Palmový metylester (PME) vyrábaný v Indonézii súťaží s bionaftou vyrábanou v Únii, ktorou nie je len repkový metylester (RME), ale aj bionafta vyrobená z palmového oleja a iných východiskových surovín. PME sa môže v celej Únii používať po celý rok tak, že sa pred použitím zmieša s inými druhmi bionafty, rovnako ako RME a SME. PME je preto zameniteľný za bionaftu vyrobenú v Únii, preto je podobným výrobkom.

(19)

Odôvodnenie 35 dočasného nariadenia obsahuje žiadosť jedného indonézskeho výrobcu o vylúčenie frakcionovaných metylesterov zo sortimentu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje konanie. Ten istý výrobca túto žiadosť zopakoval vo svojich pripomienkach k dočasnému zverejneniu, pričom preformuloval svoje tvrdenie z predchádzajúceho dočasného zverejnenia.

(20)

Výrobné odvetvie Únie však voči tejto žiadosti podalo námietku, pričom uviedlo, že frakcionované metylestery boli bionaftou a mali by zostať v sortimente výrobkov.

(21)

V nadväznosti na pripomienky doručené po predbežnej fáze bolo rozhodnutie Komisie v odôvodnení 36 dočasného nariadenia potvrdené. Bez ohľadu na skutočnosť, že rôzne metylestery mastných kyselín majú rôzne čísla služby pre chemické abstrakty („CAS“); že na výrobu týchto esterov sa používajú odlišné procesy; a že prípadne majú odlišné použitie, frakcionované metylestery sú stále metylestery mastných kyselín a môžu byť použité ako palivo. Vzhľadom na problémy s rozlišovaním jedného metylesteru mastných kyselín od druhého bez chemickej analýzy v čase dovozu, ako aj na možnosť následného obchádzania ciel, pri ktorom bola bionafta vyrobená z PME deklarovaná ako frakcionovaný metylester vyrobený z palmového oleja, bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(22)

V odôvodnení 37 dočasného nariadenia sa uvádza, že jeden európsky dovozca metylesteru mastných kyselín na báze oleja z palmových jadier („PKE“) požiadal o úľavu pre koncového používateľa na svoj dovoz, alebo o vylúčenie tohto výrobku zo sortimentu výrobkov.

(23)

Výrobné odvetvie Únie predložilo po dočasnom zverejnení pripomienky, ktoré sa týkali využívania úľavy na dovoz PKE pre koncového používateľa a možnosti obchádzania navrhovaných ciel. Namietali voči povoleniu Komisie používať takýto režim úľav z antidumpingových ciel vzhľadom na zameniteľnosť bionafty; bionafta deklarovaná na nepalivové účely by sa mohla použiť ako palivo, keďže má rovnaké fyzikálne vlastnosti. PKE sa môže používať v palivách; nenasýtený mastný alkohol vyrobený z PKE sa môže ďalej spracúvať na bionaftu; colné orgány môžu z hľadiska úľavy pre koncového používateľa vykonávať pri dovoze obmedzenú kontrolu a hospodárske zaťaženie v dôsledku použitia tohto režimu zostáva značné.

(24)

Na základe konzultácií o tomto probléme a vzhľadom na skutočnosť, že bionafta deklarovaná na nepalivové účely má rovnaké fyzikálne vlastnosti ako bionafta používaná ako palivo, v tomto prípade nie je vhodné povoliť úľavy pre koncového používateľa na dovoz PKE.

(25)

Jeden nemecký dovozca zopakoval svoju žiadosť o vylúčenie výrobku a/alebo úľavu pre koncového používateľa pre konkrétny metylester mastných kyselín vyrábaný z oleja z palmových jadier (PKE), ktorý nebol určený na použitie v palivách v EÚ. Vo svojom vyjadrení dovozca zopakoval svoje stanovisko, ktoré bolo odmietnuté v predbežnej fáze, bez toho aby predložil nové dôkazy, ktoré by zmenili záver, že úľava pre koncového používateľa by sa nemala poskytnúť a že PKE sa ponechá vo vymedzení výrobku.

(26)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca okrem toho uviedol svoju žiadosť o úľavu pre koncového používateľa pre frakcionované metylestery a požiadal o úľavu pre koncového používateľa na tieto dovozy na výrobu saturovaného mastného alkoholu. Ako je uvedené vyššie, všetky žiadosti o úľavu pre koncového používateľa boli zamietnuté a argumenty uvedené touto zainteresovanou stranou tento záver nezmenili.

(27)

Keďže neboli predložené iné pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, odôvodnenia 29 až 39 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(28)

V odôvodneniach 44 a 64 dočasného nariadenia je vysvetlené, že argentínsky a indonézsky trh s bionaftou do veľkej miery reguluje štát, a že domáci predaj sa nepovažuje za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní. V dôsledku toho musela byť normálna hodnota podobného výrobku vytvorená podľa článku 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia. Toto zistenie nenapadla žiadna zainteresovaná strana, a preto sa potvrdzuje.

(29)

V prípade Argentíny a Indonézie bola vytvorená normálna hodnota v predbežnej fáze vypočítaná na základe vlastných skutočných (a zaznamenaných) výrobných nákladov spoločnosti počas OP, predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a primeraného ziskového rozpätia. V odôvodneniach 45 a 63 dočasného nariadenia sa konkrétne uvádza, že Komisia ďalej preskúma tvrdenie, že systémy rozdielnej vývoznej dane v Argentíne a Indonézii skresľujú ceny surovín a že preto zaznamenané výrobné náklady primerane neodrážajú náklady spojené s výrobou príslušného výrobku.

(30)

Ďalšie prešetrovanie preukázalo, že systémy rozdielnej vývoznej dane stlačili domáce ceny hlavného surovinového vstupu v Argentíne aj v Indonézii na umelo nízku úroveň, ako je vysvetlené nižšie v odôvodnení 35 a ďalej v prípade Argentíny a v odôvodnení 66 v prípade Indonézie, čo malo následne vplyv na náklady výrobcov bionafty v oboch príslušných krajinách. Vzhľadom na toto zistenie sa považuje za vhodné zohľadniť toto skreslenie nákladov na hlavné suroviny pri stanovovaní normálnych hodnôt v oboch krajinách, s ohľadom na situáciu prevládajúcu na trhu v Argentíne a Indonézii.

(31)

Všeobecný súd potvrdil (4), že ak sa ceny surovín regulujú tak, že tieto ceny sú na domácom trhu umelo nízke, možno sa domnievať, že výrobné náklady na príslušný výrobok boli ovplyvnené skresleniami. Všeobecný súd usúdil, že za týchto okolností sú inštitúcie Únie oprávnené dospieť k záveru, že jednu z položiek v záznamoch nemožno považovať za primeranú a v dôsledku toho ju možno upraviť.

(32)

Všeobecný súd takisto dospel k záveru, že z článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia vyplýva, že záznamy príslušnej strany neslúžia ako základ pre výpočet normálnej hodnoty, ak v uvedených záznamoch nie sú primerane premietnuté náklady súvisiace s výrobou prešetrovaného výrobku. Podľa druhej vety prvého pododseku sa v tom prípade náklady musia upraviť alebo stanoviť na základe iných zdrojov informácií, než sú uvedené záznamy. Uvedené informácie možno získať na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov alebo, ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, z akéhokoľvek iného primeraného zdroja informácií vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov.

(33)

Pri predbežných výpočtoch sa na výpočet výrobných nákladov pre argentínskych a indonézskych vyrábajúcich vývozcov použila skutočná domáca nákupná cena sójových bôbov a skutočné zaúčtované náklady na surový palmový olej.

(34)

Vzhľadom na to, že niektoré výrobné náklady, konkrétne náklady na hlavné suroviny a (sójový olej a sójové bôby v Argentíne a surový palmový olej v Indonézii) sa považovali za skreslené, stanovili sa na základe referenčných cien, ktoré zverejnili príslušné orgány príslušných krajín. V uvedených cenách sa premieta úroveň medzinárodných cien.

(35)

Ako už bolo uvedené, Komisia dospela k záveru, že systém rozdielnej vývoznej dane v Argentíne skresľuje výrobné náklady pre výrobcov bionafty v tejto krajine. Prešetrovanie preukázalo, že počas OP boli vývozné clá na suroviny (35 % na sójové bôby a 32 % na sójový olej) oveľa vyššie ako vývozné dane na hotový výrobok (nominálna úroková sadzba 20 % na bionaftu, so skutočnou úrokovou sadzbou vo výške 14,58 % pri zohľadnení daňovej úľavy). V skutočnosti bol počas OP rozdiel medzi vývoznou daňou na sójové bôby a bionaftu 20,42 percentuálneho bodu, a medzi sójovým olejom a bionaftou 17,42 percentuálneho bodu.

(36)

Argentínske ministerstvo pre poľnohospodárstvo, hospodárske zvieratá a rybolov každý deň zverejňuje na stanovenie výšky vývoznej dane pre sójové bôby a sójový olej cenu FOB pre sójové bôby a sójový olej – „referenčnú cenu“ (5). Táto referenčná cena odráža výšku medzinárodných cien (6) a používa sa na výpočet sumy vývoznej dane splatnej colným orgánom.

(37)

Domáce ceny sú ovplyvnené vývojom medzinárodných cien. Z prešetrovania vyplynulo, že rozdiel medzi medzinárodnou a domácou cenou sójových bôbov a sójového oleja tvorí vývozná daň na výrobok a ďalšie výdavky súvisiace s jeho vývozom. Domáce referenčné ceny sójových bôbov a sójového oleja zverejnilo aj Argentínske ministerstvo poľnohospodárstva ako „teoretickú cenu FAS“ (7). Producenti sójových bôbov a sójového oleja preto získajú rovnakú čistú cenu bez ohľadu na to, či predávajú na vývoz alebo na domácom trhu.

(38)

Na záver sa zistilo, že domáce ceny hlavných surovín, ktoré používajú výrobcovia bionafty v Argentíne, boli umelo držané nižšie ako medzinárodné ceny z dôvodu skreslenia, ku ktorému došlo v rámci argentínskeho systému vývoznej dane, takže náklady na hlavné suroviny sa primerane nepremietali do záznamov vedených argentínskymi výrobcami v rámci prešetrovania v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia v súlade s výkladom Všeobecného súdu, ktorý už bol objasnený vyššie.

(39)

Komisia sa preto rozhodla zrevidovať odôvodnenie 63 dočasného nariadenia a nezohľadniť súčasné náklady na sójové bôby (hlavná surovina, ktorá sa kupuje a používa na výrobu bionafty) zaznamenané príslušnými spoločnosťami v ich účtovníctve a nahradiť ich cenou, za ktorú by tieto spoločnosti nakúpili sójové bôby za predpokladu neexistencie skreslenia.

(40)

S cieľom stanoviť náklady, za ktoré by príslušné spoločnosti nakúpili sójové bôby v prípade neexistencie tohto skreslenia, Komisia vzala priemer referenčných cien sójových bôbov, ktorý uverejnilo argentínske ministerstvo poľnohospodárstva pre vývoznú cenu FOB Argentíny počas OP (8).

(41)

Asociácia vyvážajúcich výrobcov (ďalej len „CARBIO“) a orgány v Argentíne tvrdili, že úprava nákladov znášaných spoločnosťami podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia je možná len vtedy, ak záznamy, a nie náklady vzniknuté spoločnostiam, v dostatočnej miere nezohľadňujú náklady spojené s výrobou a predajom príslušného výrobku. Uviedli, že Komisia v praxi pridala vývozné dane k cene, ktorú spoločnosti zaplatili pri nákupe sójových bôbov, čím bola do nákladov na výrobu zahrnutá položka, ktorá nesúvisí s výrobou alebo predajom príslušného výrobku. Okrem toho uviedli, že rozsudok Všeobecného súdu vo veci „Acron“ uvedený v zverejnení (9) sa zakladá na nesprávnej interpretácii článku 2.2.1.1. Antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „ADA“), v súčasnosti bolo proti nemu na Súdnom dvore podané odvolanie a v každom prípade sa skutkové okolnosti odlišujú od tých, ktoré sú uvedené v tomto prípade, keďže ceny surovín v Argentíne nepodliehajú „regulácii“, na rozdiel od cien palív v Rusku, a nie sú skreslené ale určované voľne bez štátnej intervencie, a preto na trhu v Argentíne nie je osobitná situácia, ktorá by Komisii umožnila uplatniť článok 2 ods. 5 základného nariadenia. Uviedli, že systém rozdielnej vývoznej dane v Argentíne nie je v rozpore so žiadnymi obchodnými pravidlami. Asociácia CARBIO okrem toho tvrdila že Komisia objektívne neporovnala vytvorenú normálnu hodnotu (ktorá zohľadňuje vývozné dane) a vývoznú cenu (ktorá nezohľadňuje vývozné dane), keďže vývozné dane neboli brané do úvahy pri stanovení vývoznej ceny.

Navyše tvrdila, že Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty použila ceny stanovené na burze Chicago Board of Trade (ďalej len „CBOT“), avšak pri stanovení vývoznej ceny (pozri nižšie) nezohľadnila zisky alebo straty v súvislosti so zaisťovacími operáciami na CBOT, a preto znova objektívne neporovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu. Asociácia CARBIO okrem toho tvrdila, že Komisia nezohľadnila prirodzenú konkurenčnú výhodu argentínskych výrobcov, keďže jednoducho medzinárodnou cenou nahradila náklady zaznamenané spoločnosťami, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Podľa sťažnosti asociácie CARBIO tiež Komisia údajne nezohľadnila skutočnosť, že v neprítomnosti systému rozdielnej vývoznej dane v Argentíne by CBOT ceny sójových bôbov boli oveľa nižšie.

(42)

Tieto tvrdenia sa musia zamietnuť. Faktická podstata veci „Acron“ nie je rovnaká ako v tomto prípade. Všeobecný súd napriek však tomu ustanovil právny princíp, že pokiaľ náklady spojené s výrobou prešetrovaného výrobku nie sú primerane zohľadnené v záznamoch spoločnosti, nemôžu slúžiť ako základ pre výpočet normálnej hodnoty. Vo veci „Acron“ neboli náklady primerane zohľadnené v záznamoch dotknutej spoločnosti, pretože cena palív bola regulovaná. V tomto prípade sa zistilo, že náklady na výrobu príslušného výrobku nie sú primerane zohľadnené v záznamoch dotknutých spoločností, keďže boli umelo držané na nízkej úrovni z dôvodu skreslenia spôsobeného systémom rozdielnej vývoznej dane v Argentíne. To zodpovedá skutočnosti bez ohľadu na to, či systémy rozdielnej vývoznej dane vo všeobecnosti sú v rozpore s dohodou WTO. Komisia sa okrem toho domnieva, že všeobecný súd založil svoj verdikt na správnej interpretácii ADA. Vo veci China – Broilers (10) panel zistil, že aj keď podľa článku 2.2.1.1. ADA by sa na výpočet nákladov na výrobu obvykle mali použiť záznamy respondenta, vyšetrujúci orgán si ponecháva právo odmietnuť použiť tieto záznamy ak: i) nie sú v súlade s GAAP, alebo ii) primerane nezohľadňujú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku. Pri rozhodnutí konať odchylne od obvyklého postupu musí vyšetrujúci orgán uviesť dôvody pre toto rozhodnutie. Komisia v súlade s touto interpretáciou vzhľadom na skreslenie zapríčinené systémom rozdielnej vývoznej dane, ktorý vytvára osobitnú situáciu na trhu, nahradila náklady zaznamenané príslušnými spoločnosťami na nákup hlavnej suroviny v Argentíne cenou, ktorú by zaplatili v neprítomnosti zisteného skreslenia. Skutočnosť, že z hľadiska hodnôt sú si výsledky podobné, neznamená, že metodológia Komisie spočívala v jednoduchom pridaní vývozných daní k nákladom na suroviny. Medzinárodné ceny komodít sa stanovujú na základe ponuky a dopytu a neexistujú žiadne dôkazy, že systém rozdielnej vývoznej dane v Argentíne ovplyvňuje CBOT ceny. Preto sú neopodstatnené všetky tvrdenia, že Komisia z dôvodu použitia medzinárodnej ceny objektívne neporovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu. To sa vzťahuje aj na tvrdenie, že Komisia nezohľadnila prirodzenú konkurenčnú výhodu argentínskych výrobcov. Náklady zaznamenané spoločnosťami boli nahradené z dôvodu abnormálne nízkej ceny suroviny na domácom trhu a nie z dôvodu konkurenčnej výhody.

(43)

V odôvodnení 45 dočasného nariadenia bolo vysvetlené, že keďže domáci predaj sa nepovažuje za predaj pri bežnom obchodovaní, normálna hodnota sa musela vytvoriť s použitím primeranej sumy na zisk vo výške 15 % podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že percento, ktoré použila Komisia ako primeraný zisk (15 %) pri vytváraní normálnej hodnoty, bolo nereálne vysoké, a žiadali radikálne zmeniť zavedený postup v mnohých ďalších prešetrovaniach na podobných trhoch s komoditami (t. j. keď bol použitý zisk približne 5 %).

(44)

Toto tvrdenie sa musí zamietnuť. V prvom rade nie je pravda, že Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty systematicky používa 5 % ziskové rozpätie. Každá situácia sa posudzuje samostatne so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Napríklad v prípade týkajúcom sa bionafty z roku 2009 proti Spojeným štátom americkým sa použili rôzne odlišné úrovne zisku s váženým priemerným ziskom stanoveným výrazne nad 15 %. Po druhé, Komisia skúmala aj krátkodobú a strednodobú úrokovú sadzbu úveru v Argentíne, ktorá dosahuje podľa údajov Svetovej banky približne 14 %. Je určite primerané očakávať vyššie ziskové rozpätie pri podnikaní na domácich trhoch s bionaftou, ako sú náklady na požičanie kapitálu. Tento zisk je dokonca nižší ako zisk, ktorý počas OP dosiahli výrobcovia príslušného výrobku, aj keď uvedená úroveň vyplýva zo skreslenia nákladov spôsobeného systémom rozdielnej vývoznej dane a domácimi cenami bionafty regulovanými štátom. Z tohto dôvodu, ako aj z vysvetlených dôvodov sa tvrdí, že 15 % zisk je primeraná výška, ktorú môže pomerne nové, kapitálovo náročné výrobné odvetvie v Argentíne dosiahnuť.

(45)

Na základe konečného zverejnenia asociácia CARBIO a argentínske orgány tvrdili, že: i) uvedenie úrovne zisku v prípade z USA bolo neopodstatnené; ii) uvedenie strednodobej úrokovej sadzby úveru postráda logiku, pretože v minulosti nebola nikdy použitá a pokiaľ sa má použiť, nemala by to byť referenčná hodnota pre Argentínu, pretože investície sa uskutočnili v USD v spolupráci so zahraničnými spoločnosťami; iii) skutočný zisk argentínskych výrobcov nemohol byť zohľadnený kvôli osobitnej situácii na trhu a iv) v porovnaní s priemyslom v Únii bol cieľový zisk stanovený na úrovni 11 %.

(46)

Tieto tvrdenia sa musia zamietnuť. Komisia sa domnievala, že ziskové rozpätie na úrovni 15 % je pre odvetvie výroby bionafty v Argentíne primerané, pretože počas OP bolo v tejto krajine uvedené odvetvie nové a kapitálovo intenzívne. Bol uvedený odkaz na ziskové rozpätie v prípade USA na vyvrátenie tvrdenia, že Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty systematicky používa ziskové rozpätie 5 %. Strednodobá úroková sadzba úveru sa nepoužila na stanovenie referenčnej hodnoty ale na overenie vhodnosti použitého rozpätia. To sa vzťahuje aj na skutočné zisky spoločností zaradených do vzorky. Na druhej strane keďže účel vytvorenia normálnej hodnoty je iný ako pri výpočte cieľového zisku pre výrobné odvetvie Únie, je akékoľvek porovnanie týchto dvoch hodnôt irelevantné. Z toho dôvodu sa odôvodnenie 46 dočasného nariadenia týmto potvrdzuje.

(47)

Jeden vyvážajúci výrobca vyrába bionaftu čiastočne vo svojich vlastných závodoch a čiastočne na základe dohody o spracovaní uzavretej s nezávislým výrobcom. Tento vyvážajúci výrobca požiadal, aby sa jeho výrobné náklady prepočítali s použitím iného váženého priemeru jeho vlastných výrobných nákladov a výrobných nákladov spracovateľa namiesto nákladov, ktoré v predbežnej fáze použila Komisia. Táto žiadosť bola analyzovaná a uznaná za oprávnenú, pričom výrobné náklady sa pre príslušnú spoločnosť prepočítali zodpovedajúcim spôsobom.

(48)

Komisii boli doručené ďalšie menej závažné tvrdenia týkajúce sa konkrétnej spoločnosti, po zmene metodiky vytvorenia normálnej hodnoty, ktoré sa už objasnilo, sa stali diskutabilnými. Z toho dôvodu sa zistenia v odôvodneniach 40 až 46 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú s uvedenými úpravami.

(49)

V odôvodnení 49 dočasného nariadenia je vysvetlené, že ak sa vývozný predaj uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii, vývozné ceny sa upravili vrátane zisku pripadajúceho na prepojeného obchodníka v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Na účely tohto výpočtu sa pre prepojeného obchodníka v rámci Únie považovala za primeranú úroveň zisku vo výške 5 %. Dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že 5 % ziskové rozpätie pre prepojeného obchodníka v rámci Únie je v oblasti obchodovania s komoditami príliš vysoké a že by sa mal použiť buď žiadny zisk alebo nižšie percento (do 2 % v závislosti od spoločností).

(50)

Na podporu tohto tvrdenia nebol predložený žiaden dôkaz. Za takýchto okolností sa pre prepojených obchodníkov v rámci EÚ potvrdzuje úroveň zisku 5 %.

(51)

Na základe konečného zverejnenia trvala asociácia CARBIO na tom, že ziskové rozpätie na úrovni 5 % je v oblasti obchodovania s komoditami príliš vysoké a odkázala na štúdiu KPMG, ktorá bola vypracovaná osobitne na tento účel a predložená Komisii 1. júla 2013 po zverejnení dočasného nariadenia. Komisia sa domnievala, že zistenia štúdie nebolo možné použiť z dôvodu obmedzenosti analýzy uvedenej v samotnej štúdii, ktorá viedla k výberu obmedzeného počtu obchodných spoločností, z ktorých polovica nepredávala poľnohospodárske výrobky. Preto sa poskytnuté dôkazy nepovažujú za presvedčivé. V dôsledku toho sa pre prepojených obchodníkov v rámci EÚ potvrdzuje úroveň zisku 5 %.

(52)

Jeden vyvážajúci výrobca vyjadril sťažnosť, že Komisia pri stanovení vývoznej ceny nezohľadnila tzv. „výsledky hedgingu“, t. j. zisk alebo stratu výrobcu pri predaji a kúpe futurít na sójový olej na burze Chicago Board of Trade (CBOT). Spoločnosť trvala na tom, že hedging je nevyhnutným prvkom podnikania s bionaftou z dôvodu volatility ceny surovín, a že čistý výnos pre predajcu bionafty nie je len cena, ktorú platí nákupca, ale aj zisk (alebo strata) základných hedgingových transakcií.

(53)

Toto tvrdenie sa musí zamietnuť, pretože v článku 2 ods. 8 základného nariadenia sa jasne stanovuje, že vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za výrobok pri jeho vývoze, bez ohľadu na akýkoľvek samostatný – aj keď súvisiaci – zisk alebo stratu v súvislosti s postupmi hedgingu.

(54)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vývozných cien, odôvodnenia 47 až 49 dočasného nariadenia sa s uvedenými zmenami týmto potvrdzujú.

(55)

V odôvodnení 53 dočasného nariadenia bolo vysvetlené, že ak sa predaj na vývoz uskutočňoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom mimo EÚ, Komisia preskúmala, či sa tento prepojený obchodník mal považovať za zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu, pričom v tomto prípade sa vykonala úprava v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, aby sa zohľadnila hypotetická prirážka, ktorú dostane obchodník.

(56)

Jedna spoločnosť tvrdila, že ziskové rozpätie, ktoré Komisia použila pre prepojeného obchodníka so sídlom mimo EÚ ako hypotetickú prirážku, bolo príliš vysoké a bolo by vhodnejšie nižšie ziskové rozpätie.

(57)

Komisia dôkladne preskúmala tvrdenia, ktoré predložil vyvážajúci výrobca, ale dospela k záveru, že vzhľadom na množstvo činností, ktoré vykonávajú prepojení obchodníci, považuje ziskové rozpätie vo výške 5 % za primerané. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(58)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa porovnania, odôvodnenia 50 až 55 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(59)

Všetci spolupracujúci argentínski vyvážajúci výrobcovia požiadali, že ak sa má uložiť antidumpingové clo na dovoz bionafty z Argentíny, všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia by mali platiť jednotné clo založené na váženom priemere antidumpingových ciel všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Túto požiadavku podporili tvrdením, že všetci výrobcovia zaradení do vzorky sú navzájom obchodne alebo inak prepojení, vyrábajú, predávajú, požičiavajú alebo si medzi sebou vymieňajú bionaftu a rovnaké zaoceánske plavidlo často preváža a dodáva do EÚ aj výrobok rôznych spoločností, takže colné orgány nemôžu identifikovať a rozlišovať výrobky jednotlivých výrobcov. Tieto nezvyčajné okolnosti údajne spôsobovali nevykonateľnosť uloženia individuálnych ciel.

(60)

Napriek skutočnosti, že táto žiadosť pochádza od všetkých vyvážajúcich výrobcov, dokonca aj vrátane výrobcov s nižším individuálnym dumpingovým rozpätím, ako je vážené priemerné rozpätie, a napriek potenciálnemu zjednodušeniu pre colné orgány, by sa táto žiadosť mala zamietnuť. Údajné praktické ťažkosti by sa tak nemali používať ako zámienka pre výnimku z ustanovení základného nariadenia, pokiaľ to nie je nevyhnutné. V tomto prípade prax spoločností v oblasti výmeny, požičiavania alebo iného miešania príslušného výrobku sama osebe nespôsobuje nevykonateľnosť uloženia individuálnych ciel v zmysle článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

(61)

Tri spoločnosti požiadali o zahrnutie svojich názvov do zoznamu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov s cieľom využívať sadzbu antidumpingového cla spolupracujúcich spoločností nezaradených do vzorky, než zostatkové clo pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(62)

Dve z troch spoločností už vyrábali bionaftu pre domáci trh alebo na základe dohôd o spracovaní pre ostatných vyvážajúcich výrobcov počas OP, pričom však sami nevyvážali do Únie. Tretia spoločnosť nevyrábala bionaftu počas OP, keďže jej závod bol v tom čase ešte vo výstavbe.

(63)

Komisia sa domnieva, že podmienky na posúdenie za spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu neboli v prípade uvedených troch spoločností splnené. Netýka sa to len spoločnosti, ktorá počas OP vôbec nevyrábala bionaftu, ale aj spoločností, ktoré spolupracovali pri prešetrovaní tým, že predložili formulár na výber vzorky, keďže vo svojej odpovedi v súvislosti s výberom vzorky jasne stanovili, že vyrábali pre domáci trh alebo pre tretie strany, ale nevyvážali bionaftu do Únie pod svojím vlastným menom.

(64)

Táto žiadosť sa preto musí zamietnuť a „zostatkové“ antidumpingové clo by sa malo uplatňovať na všetky tri predmetné spoločnosti.

(65)

Vzhľadom na uvedené úpravy normálnej hodnoty a vývoznej ceny a na absenciu akýchkoľvek ďalších pripomienok bola tabuľka v odôvodnení 59 dočasného nariadenia nahradená nasledujúcou tabuľkou a konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú:

(66)

Ako je uvedené v odôvodneniach 28 až 34, Komisia v súčasnosti dospela k záveru, že systém rozdielnej vývoznej dane v Indonézii skresľuje výrobné náklady výrobcov bionafty v tejto krajine, a že náklady spojené s výrobou a predajom príslušného výrobku sa preto v záznamoch prešetrovaných indonézskych výrobcov primerane neodrážajú.

(67)

Komisia sa preto rozhodla zrevidovať odôvodnenie 63 dočasného nariadenia a nezohľadniť súčasné náklady na surový palmový olej, hlavnú surovinu, ktorá sa kupuje a používa na výrobu bionafty, zaznamenané príslušnými spoločnosťami v ich účtovníctve a nahradiť ich cenou, za ktorú by tieto spoločnosti nakúpili surový palmový olej za predpokladu neexistencie tohto skreslenia.

(68)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že úroveň cien surového palmového oleja obchodovaného na domácom trhu sa v porovnaní s „medzinárodnou“ referenčnou cenou výrazne znížila, pričom tento rozdiel je veľmi blízko vývoznej dani, ktorá sa uplatňuje na surový palmový olej. Keďže systém rozdielnej vývoznej dane obmedzuje možnosti vývozu surového palmového oleja, má to za následok dostupnosť väčšieho množstva surového palmového oleja na domácom trhu, čím sa tlačia nadol domáce ceny surového palmového oleja. To predstavuje osobitnú situáciu na trhu.

(69)

Počas OP sa na vývoz bionafty uplatňovala sadzba vývoznej dane od 2 do 5 %. Počas toho istého obdobia sa na vývoz surového palmového oleja uplatňovala sadzba vývozne dane 15 – 20 %, zatiaľ čo vývozná daň pre rafinovaný, bielený, dezodorizovaný palmový olej sa pohybovala od 5 do 18,5 %. Jednotlivé colné sadzby sa uplatňujú podľa príslušného rozsahu referenčných cien (ktoré sa riadia trendmi na medzinárodnom trhu a nesúvisia s rozdielnou kvalitou). Vývozná daň z palmových plodov je stanovená paušálne na 40 %.

(70)

Z uvedených dôvodov bolo odôvodnenie 63 dočasného nariadenia zrevidované a náklady na hlavnú surovinu (surový palmový olej), ktoré príslušné spoločnosti zaznamenali, boli podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia nahradené referenčnou vývoznou cenou (11) za surový palmový olej, ktorú indonézske orgány zverejnili a ktorá na druhej strane vychádza zo zverejnených medzinárodných cien (Rotterdam, Malajzia a Indonézia). Táto úprava sa vykonáva v súvislosti so surovým palmovým olejom, ktorý bol zakúpený od prepojených aj neprepojených spoločností. Náklady na surový palmový olej vyrábaný vo vlastnej réžii v rámci rovnakého právneho subjektu sa akceptujú, keďže sa nenašli žiadne dôkazy o tom, že náklady na výrobu surového palmového oleja vo vlastnej réžii v rámci rovnakého právneho subjektu sú skreslením ovplyvnené.

(71)

Všetci vyvážajúci výrobcovia z Indonézie, ako aj indonézska vláda tvrdia, že náhrada nákladov na surový palmový olej, ako sú zaznamenané spoločnosťami, za indonézsku referenčnú vývoznú cenu za surový palmový olej nie je podľa pravidiel WTO ani podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia povolená, a je preto nelegálna. V tejto súvislosti indonézska vláda tvrdila, že Komisia nespravodlivo posúdila Indonéziu ako krajinu bez trhovej ekonomiky. Vyjadrenie spoločností je možné zhrnúť takto: Po prvé, Komisia neuviedla žiadny dôvod, prečo sa odchýlila od skutočných zaznamenaných nákladov ani neuviedla dôkaz, ako tieto náklady primerane nezodpovedajú nákladom na výrobu príslušného výrobku, ale jednoducho uviedla, že zaznamenané náklady sú umelo nízke v porovnaní s medzinárodnými cenami a je ich potrebné nahradiť.

To je v rozpore s pravidlami WTO, podľa ktorých je kritériom pre určenie, či konkrétne náklady môžu byť použité na výpočet výrobných nákladov, otázka, či tieto náklady sú spojené s výrobou a predajom výrobku a nie či tieto náklady patrične zohľadňujú trhovú hodnotu. Po druhé, aj keď článok 2 ods. 5 základného nariadenia zdanlivo umožňuje úpravu, uplatňovanie tohto článku by bolo obmedzené na situácie, v ktorých štát priamo zasahuje na trhu prostredníctvom stanovenia alebo regulácie cien na umelo nízkej úrovni. Komisia však v tomto konkrétnom prípade tvrdí, že domáce ceny surového palmového oleja nie sú regulované štátom, ale sú umelo nízke jednoducho kvôli vývoznej dani zo surového palmového oleja. Ak by to aj bola pravda, akékoľvek účinky na domáce ceny sa považujú za náhodné alebo za vedľajšie účinky systému vývozných daní. Po tretie, Komisia nesprávne argumentuje rozsudkom vo veci Acron na dokázanie oprávnenosti úpravy v súvislosti so surovým palmovým olejom. Proti uvedenému rozsudku bolo v súčasnosti podané odvolanie, a preto nemôže byť použitý ako precedens. V každom prípade faktická podstata vo veci Acron bola odlišná, keďže sa týka situácie, keď ceny palív boli regulované štátom, na rozdiel od cien surového palmového oleja v Indonézii, ktoré určuje trh. Indonézska vláda okrem toho tvrdila, že úprava podľa článku 2 od. 5 sa vykonala výlučne na účely zvýšenia dumpingových rozpätí z dôvodu rozdielov v zdanení.

(72)

Tvrdenie, že úprava podľa článku 2 od. 5 základného nariadenia je v rozpore s pravidlami WTO a/alebo Únie, sa musí zamietnuť. Do základného nariadenia bola transponovaná Antidumpingová dohoda WTO (ďalej len „ADA“). Komisia preto vychádza z predpokladu, že všetky ustanovenia tohto nariadenia vrátane článku 2 ods. 5 sú v súlade s povinnosťami Únie v rámci ADA. V tejto súvislosti sa pripomína, že článok 2 ods. 5 základného nariadenia sa uplatňuje rovnako na trhové aj netrhové ekonomiky. Ako sa uvádza v odôvodnení 42, všeobecný súd vo veci Acron ustanovil právny princíp, podľa ktorého ak náklady spojené s výrobou prešetrovaného výrobku nie sú primerane zohľadnené v záznamoch spoločnosti, nemôžu slúžiť ako základ pre výpočet normálnej hodnoty a je možné tieto náklady nahradiť nákladmi, ktoré zodpovedajú cene stanovenej na trhu v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia. Skutočnosť, že vo veci Acron boli ceny regulované štátom, však nemôže byť interpretovaná tak, že je vylúčené, aby Komisia uplatnila článok 2 ods. 5 s ohľadom na ostatné formy štátnych zásahov, ktoré priamo alebo nepriamo narušujú určitý trh prostredníctvom zníženia cien na umelo nízku úroveň. Panel vo veci China – Broilers dospel k podobnému záveru pri interpretácii článku 2.2.1.1. ADA. V tomto prípade Komisia zistila, že náklady na výrobu príslušného výrobku nie sú primerane zohľadnené v záznamoch dotknutých spoločností, keďže boli umelo držané na nízkej úrovni z dôvodu skreslenia spôsobeného systémom rozdielnej vývoznej dane v Indonézii. Komisia bola preto plne oprávnená upraviť náklady na surový palmový olej podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia. S ohľadom na tvrdenie indonézskej vlády sa uvádza, že úprava podľa článku 2 ods. 5 je založená na preukázanom rozdiele medzi domácimi a medzinárodnými cenami surového palmového oleja, a nie na akýchkoľvek rozdieloch v zdanení.

(73)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v Indonézii tvrdili, že Komisia nepreukázala, že cena na domácom trhu surového palmového oleja v Indonézii je skreslená. Tvrdili, že Komisia vychádzala z predpokladu, že systém rozdielnej vývoznej dane obmedzuje možnosti vývozu surového palmového oleja, čo vedie k tomu, že sú na domácom trhu k dispozícii veľké množstvá surového palmového oleja, ktoré znižujú domácu cenu. Tento predpoklad je nesprávny, keďže surový palmový olej sa vyváža vo veľkých množstvách (70 % všetkej výroby). V každom prípade aj keď by sa domáci trh so surovým palmovým olejom považoval za skreslený kvôli systému rozdielnej vývoznej dane, referenčná vývozná cena je takisto skreslená, keďže sa zakladá na medzinárodných vývozných cenách, ktoré zahŕňajú vývoznú daň. Referenčná vývozná cena za surový palmový olej preto nemôže byť považovaná za vhodnú referenčnú hodnotu pre úpravu nákladov na surový palmový olej.

(74)

Napriek skutočnosti, že surový palmový olej sa z Indonézie vyváža vo veľkých množstvách, vyšetrovanie preukázalo, že domáca cena za surový palmový olej je v porovnaní s medzinárodnými cenami umelo nízka. Okrem toho sa zistilo, že cenový rozdiel je blízky výške vývoznej dane uloženej v rámci systému rozdielnej vývoznej dane. Je preto opodstatnený záver, že nízka úroveň domácich cien je výsledkom skreslenia z dôvodu systému rozdielnej vývoznej dane. Okrem toho medzinárodné ceny komodít vrátane surového palmového oleja sú určované na základe dopytu a ponuky, čo zodpovedá dynamike trhových síl. Neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že tieto trhové sily boli narušené v dôsledku systému rozdielnej vývoznej dane v Indonézii. Tvrdenie, že referenčná vývozná cena je nevhodnou referenčnou hodnotou, sa preto zamieta.

(75)

Jeden vyvážajúci výrobca, u ktorého sa zistilo, že nemá reprezentatívny domáci predaj (odôvodnenie 60 dočasného nariadenia) tvrdil, že Komisia omylom vykonala test reprezentatívnosti na základe predaja prostredníctvom jednotlivých prepojených spoločností namiesto globálneho predaja všetkých spoločností v rámci skupiny. Napriek tomu uznáva, že táto údajná chyba nemala vplyv na dočasné zistenie v tejto súvislosti. Pripomína, že vzhľadom na tohto vyvážajúceho výrobcu neprešla žiadna prepojená spoločnosť testom reprezentatívnosti. Z toho dôvodu aj keby sa toto tvrdenie muselo podložiť, je jasné, že test reprezentatívnosti na základe celkového domáceho predaja všetkých prepojených spoločností nemohol mať vplyv na dočasné zistenia, čo uznal vyvážajúci výrobca. Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 60 až 62 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(76)

Jedna strana tvrdila, že pokiaľ ide o odôvodnenie 63 dočasného nariadenia, pre túto stranu sa použili prehnané predajné, všeobecné a administratívne výdavky. Po preskúmaní tohto tvrdenia sa preukázalo, že predajné, všeobecné a administratívne výdavky pre domáci a vývozný predaj boli zahrnuté do vytvorenia normálnej hodnoty. Zodpovedajúcim spôsobom sa uskutočnili nevyhnutné opravy v súvislosti s používaním predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov iba v rámci domáceho predaja.

(77)

Jedna strana spochybnila vytvorenie normálnej hodnoty a najmä výber metodiky podľa článku 2 ods. 6, ako sa uvádza v odôvodnení 65 dočasného nariadenia. V článku 2 ods. 6 sa uvádzajú tri alternatívne metodiky na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov a zisku v prípade, že aktuálne údaje spoločnosti nie je možné použiť. Táto strana tvrdila, že tieto tri metodiky sa musia posúdiť v poradí, v akom sú uvedené, a že sa preto najprv má zvážiť uplatnenie článku 2 ods. 6 písm. a) a článku 2 ods. 6 písm. b).

(78)

Keďže sa zdalo, že dočasným nariadením sa rieši iba metodika podľa článku 2 ods. 6 písm. c), nasledujúce odôvodnenia sa zaoberajú tým, prečo sa v tomto prípade neuplatňuje článok 2 ods. 6 písm. a) a článok 2 ods. 6 písm. b).

(79)

Článok 2 ods. 6 písm. a) sa neuplatňuje vzhľadom na skutočnosť, že pre žiadnu z indonézskych (a argentínskych) spoločností zaradených do vzorky neboli stanovené skutočné sumy, keďže v rámci bežného obchodovania neuskutočnili žiaden predaj. Z toho dôvodu nie sú k dispozícii žiadne údaje o skutočných sumách akéhokoľvek iného vývozcu alebo výrobcu (zaradeného do vzorky), na ktoré by sa mohol uplatniť článok 2 ods. 6 písm. a).

(80)

Článok 2 ods. 6 písm. b) sa neuplatňuje vzhľadom na skutočnosť, že žiadne indonézske (a argentínske) spoločnosti zaradené do vzorky nepredávajú výrobky tej istej všeobecnej kategórie výrobkov, ktoré sa bežne predávajú.

(81)

Pokiaľ ide o článok 2 ods. 6 písm. b), táto strana takisto tvrdila, že základné nariadenie nie je v súlade s nariadením WTO do tej miery, že obsahuje požiadavku článku 2 ods. 6 písm. b), aby sa predaj vykonával v rámci bežného obchodovania. Ako sa však uvádza v odôvodnení 72, do základného nariadenia bola transponovaná Antidumpingová dohoda WTO (ďalej len „ADA“), a preto sa vychádza z predpokladu, že všetky ustanovenia tohto nariadenia vrátane článku 2 ods. 6 sú v súlade s povinnosťami Únie v rámci ADA, a že prvok predaja v rámci bežného obchodovania je plne v súlade s touto dohodou.

(82)

Rozhodnutie uplatňovať článok 2 ods. 6 písm. c) prostredníctvom inej primeranej metódy na určenie ziskového rozpätia sa preto potvrdzuje.

(83)

Okrem toho, niekoľko strán považovalo ziskové rozpätie 15 % použité pri vytváraní normálnej hodnoty za príliš vysoké. Tvrdia, že v dočasnom nariadení sa nevysvetľuje, ako Komisia dospela k 15 %, a preto predpokladajú, že Komisia týchto 15 % vzala zo ziskového rozpätia použitého pri výpočtoch ujmy. Tvrdili, že Komisia v niekoľkých ďalších prípadoch týkajúcich sa komodít použila ziskové rozpätia pohybujúce sa okolo 5 %. Niekoľko strán navrhlo, aby sa použilo ziskové rozpätie vzťahujúce sa na prípad bioetanolu zo Spojených štátov amerických. Jedna strana navrhla použitie nižšieho ziskového rozpätia na jej predaje zmesi bionafty s minerálnou naftou. Indonézska vláda okrem toho tvrdila, že je duplicitné nahradiť náklady na surový palmový olej podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia pri súčasnom použití ziskového rozpätia na úrovni 15 % podľa článku 2 ods. 6 písm. c), čo by zodpovedalo ziskovému rozpätiu na nenarušenom trhu.

(84)

V prvom rade nie je pravda, že Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty systematicky používa 5 % ziskové rozpätie. Každá situácia sa posudzuje samostatne so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Napríklad v konaní týkajúcom sa bionafty z roku 2009 proti Spojeným štátom americkým sa použili rôzne odlišné úrovne zisku s váženým priemerným ziskom stanoveným nad 15 %. Po druhé, vzhľadom na to, že krátkodobá a strednodobá úroková sadzba úveru v Indonézii je podľa údajov Svetovej banky približne 12 %, možno odôvodnene očakávať, že ziskové rozpätie pri podnikaní na domácom trhu s bionaftou bude vyššie ako náklady na požičanie kapitálu. Odkaz na strednodobú úrokovú sadzbu úveru neznamená stanovenie referenčnej hodnoty ale kritérium rozumnosti použitého rozpätia. Po tretie, bez ohľadu na otázku, či predaje zmesi bionafty s minerálnou naftou patria do tej istej všeobecnej kategórie výrobkov, podľa článku 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia by sa predaj mal vykonávať v rámci bežného obchodovania, ako je už uvedené v odôvodnení 80. Vzhľadom na to, že domáce predaje bionafty sa nevykonávajú v rámci bežného obchodovania, sa podľa zásady mutatis mutandis predaje zmesi bionafty s minerálnou naftou nepovažujú za predaje v rámci bežného obchodovania. Z tohto dôvodu, ako aj z vysvetlených dôvodov, je 15 % zisk primeraná výška, ktorú môže pomerne nové, kapitálovo náročné výrobné odvetvie v Indonézii dosiahnuť. Argument indonézskej vlády ohľadne duplicitného efektu nie je možné akceptovať, pretože úprava nákladov podľa článku 2 ods. 5 a primeraný zisk podľa článku 2 ods. 6 písm. c) sú dve jasne odlišné záležitosti. Odôvodnenie 65 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(85)

Jedna strana tvrdila, že je potrebné smerom dole upraviť referenčnú vývoznú cenu za surový palmový olej tak, aby nezahŕňala prepravné náklady. Ako dôvod uviedla skutočnosť, že referenčná vývozná cena za surový palmový olej zahŕňa medzinárodné prepravné náklady, a účelom úpravy domácej ceny za surový palmový olej na úroveň medzinárodnej ceny za surový palmový olej je dosiahnuť neskreslenú domácu cenu za surový palmový olej.

(86)

Toto tvrdenie sa musí zamietnuť. Komisia zvažovala viacero alternatív pri výbere najvhodnejšej ceny, ktorá by mala byť použitá ako medzinárodná referenčná cena. Malo by sa pripomenúť, že samotné indonézske orgány používajú referenčnú vývoznú cenu ako referenčnú hodnotu na stanovenie mesačnej výšky vývozných ciel. Referenčná vývozná cena podľa vymedzenia indonézskych orgánov sa preto považovala za najvhodnejšiu medzinárodnú referenčnú cenu, ktorá sa použila ako referenčná hodnota na stanovenie úrovne skreslenia nákladov na výrobu bionafty v Indonézii.

(87)

Dve strany tvrdili, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že vyrábajú bionaftu zo surovín iných ako je surový palmový olej, destilované mastné kyseliny z palmového oleja, rafinovaný palmový olej alebo rafinovaný palmový stearín. Keďže nebolo vzaté do úvahy skutočné použitie surovín pri výrobe bionafty, úprava cien surového palmového oleja (opísaná v odôvodnení 70) bola uplatnená na nesprávnu použitú surovinu a viedla preto k nesprávnej úrovni vytvorenej normálnej hodnoty.

(88)

Tieto tvrdenia sa musia zamietnuť. Je potrebné zdôrazniť, že Komisia nahradila len náklady na zakúpenie surového palmového oleja na výrobu bionafty od prepojených aj neprepojených spoločností. V súvislosti s vedľajšími produktmi spracovania nakúpeného surového palmového oleja, ako sú napríklad destilované mastné kyseliny z palmového oleja, rafinovaný palmový olej alebo rafinovaný palmový stearín, ktoré sa tiež ďalej spracúvajú pri výrobe bionafty, sa nevykonali žiadne úpravy.

(89)

Tri strany tvrdili, že Komisia neuznala, že ich nákupy surového palmového oleja pochádzajúce od prepojených spoločností by mali byť rovnocenné k vlastnej výrobe, a preto by sa nemala uplatniť úprava podľa článku 2 ods. 5, ako sa uvádza v odôvodnení 70. Tieto strany tvrdia, že transakcie v rámci skupiny boli uskutočnené za skutočné trhové ceny, a preto by sa nemali upraviť a nahradiť medzinárodnou cenou. Jeden vyvážajúci výrobca okrem toho tvrdil, že vytvorená normálna hodnota by počas OP mala byť vypočítaná na mesačnom základe.

(90)

Keďže vnútorná zúčtovacia cena nemôže byť považovaná za spoľahlivú, je štandardným postupom Komisie overiť, či transakcie medzi prepojenými stranami skutočne prebehli za trhové ceny. Aby tak mohla urobiť, porovná Komisia ceny účtované medzi prepojenými spoločnosťami so základnou trhovou cenou. Keďže je domáca trhová cena skreslená, Komisia nemôže takéto overenie vykonať. Komisia preto musí takúto nespoľahlivú cenu nahradiť primeranou cenou, ktorá by sa použila pri normálnych trhových podmienkach pri transakciách za normálne trhové ceny. V tomto prípade ide o medzinárodnú cenu. S ohľadom na žiadosť o mesačný výpočet vytvorenej normálnej hodnoty neboli poskytnuté a overené údaje dostatočne podrobné na to, aby bol takýto výpočet možný. Obidve žiadosti sa preto zamietli.

(91)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že náklady na vlastnú výrobu surového palmového oleja v rámci jedného subjektu by mali byť tiež upravené podľa článku 2 ods. 5 základného nariadenia, keďže sú tiež ovplyvnené skreslením v dôsledku systému rozdielnej vývoznej dane.

(92)

Toto tvrdenie sa musí zamietnuť. Aj keď suroviny prechádzajú pri procese výroby bionafty rôznymi štádiami rafinovania/spracovania, náklady na tieto výrobné štádiá je možné považovať za hodnoverné, pokiaľ sa uskutočnia v rámci jedného právneho subjektu, a otázka nedôveryhodnej ceny transferov, ako bola popísaná vyššie, vôbec nevznikne.

(93)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia mala od vytvorenej normálnej hodnoty odpočítať tzv. cenové úpravy. Toto tvrdenie nie je možné akceptovať. Normálna hodnota bola vytvorená na základe nákladov. Preto by nebolo vhodné vykonať akékoľvek úpravy na základe úvah o cene.

(94)

Jedna strana spochybnila stanovenie vývoznej ceny, pričom tvrdila, že by sa mali zohľadniť zisky aj straty z hedgingu, a odvolávala sa na údajné nekonzistentný postup účtovania ziskov a strát z hedgingu bionafty.

(95)

Tvrdenie, že by sa mali zohľadniť zisky a straty z hedgingu, sa musí zamietnuť. V článku 2 ods. 8 základného nariadenia sa jasne stanovuje, že vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za výrobok pri jeho vývoze, bez ohľadu na akýkoľvek samostatný – aj keď súvisiaci – zisk alebo stratu v súvislosti s postupmi hedžingu. Z toho dôvodu sa metodika uvedená v odôvodneniach 66 a 67 dočasného nariadenia týmto potvrdzuje.

(96)

Komisia uznáva, že nekonzistentný postup účtovania ziskov a strát z hedgingu bionafty jednej strany sa vyskytol v predbežnej fáze. Táto námietka bola akceptovaná a vykonali sa potrebné opravy.

(97)

Pokiaľ ide o odôvodnenie 68 dočasného nariadenia, jedna strana tvrdila, že 5 % ziskové rozpätie používané pre prepojené obchodné spoločnosti nachádzajúce sa v Únii vedie k nadmernej návratnosti kapitálu a nadhodnoteniu zisku, ktorý zvyčajne dosahujú neprepojení obchodníci z predaja bionafty. Tvrdí, že typická návratnosť kapitálu zodpovedá ziskovému rozpätiu vo výške 1,3 % – 1,8 %.

(98)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce neprepojených dovozcov a na skutočnosť, že obchodné spoločnosti sú spoločnosti poskytujúce služby bez významných kapitálových investícií, z dôvodu čoho je uvedené tvrdenie o návratnosti kapitálu irelevantné, Komisia toto tvrdenie zamieta a 5 % ziskové rozpätie považuje v tomto prípade za primerané. Odôvodnenie 68 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(99)

Pokiaľ ide o odôvodnenie 69 dočasného nariadenia, jedna strana tvrdila, že vývozná cena by sa mala zvýšiť o prirážku za dvojité započítanie bionafty, keďže ide výhradne o uplatňovanie talianskeho práva.

(100)

Aj keby Komisia toto tvrdenie akceptovala a zvýšila vývoznú cenu o prirážky, tieto prirážky by sa podľa článku 2 ods. 10 písm. k) museli znovu odpočítať, aby bolo možné porovnať vývoznú cenu s tou istou normálnou hodnotou s náležitým zohľadnením rozdielov, ktoré majú vplyv na porovnateľnosť cien. Vzhľadom na to, že v Indonézii neexistuje prirážka za dvojité započítanie bionafty, vyššia vývozná cena v Taliansku by nebola priamo porovnateľná. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté a odôvodnenie 69 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(101)

Na základe konečného zverejnenia táto strana svoje tvrdenie zopakovala. Nepredložila však žiadne ďalšie opodstatnené argumenty, ktoré by zmenili hodnotenie Komisie. Odôvodnenie 69 dočasného nariadenia preto zostáva platné.

(102)

Po konečnom zverejnení viacerí vyvážajúci výrobcovia upozornili Komisiu na údajné chyby pri výpočte úrovne dumpingu. Tieto tvrdenia boli preskúmané a v opodstatnených prípadoch boli výpočty opravené.

(103)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa porovnania, odôvodnenia 70 až 75 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(104)

Vzhľadom na vykonané úpravy normálnej hodnoty a vývoznej ceny stanovené v odôvodneniach vyššie, a na absenciu akýchkoľvek ďalších pripomienok konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú:

(105)

V dočasnom nariadení sa v odôvodneniach 80 až 82 vymedzilo výrobné odvetvie Únie a potvrdilo sa, že tri spoločnosti boli vylúčené z vymedzenia výrobného odvetvia Únie z dôvodu ich závislosti od dovozu z príslušných krajín, to znamená, že z príslušných krajín dovážali oveľa viac bionafty ako sami vyrobili.

(106)

Ďalšie dve spoločnosti boli vylúčené z vymedzenia výrobného odvetvia Únie, keďže počas obdobia prešetrovania nevyrábali bionaftu.

(107)

Po zverejnení dočasného nariadenia boli doručené pripomienky, že iné spoločnosti by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobného odvetvia Únie z dôvodu dovozu bionafty z príslušných krajín, ako aj ich vzťahu k vyvážajúcim výrobcom v Argentíne a Indonézii, čím sa chránili pred negatívnymi následkami dumpingu.

(108)

Tieto pripomienky sa zamietajú. Po analýze tvrdenia týkajúceho sa vzťahu medzi vyvážajúcimi výrobcami a výrobným odvetvím únie sa zistilo, že určitá holdingová spoločnosť vlastnila akcie jedného argentínskeho vyvážajúceho výrobcu, ako aj jedného výrobcu v Únii.

(109)

Po prvé sa zistilo, že tieto spoločnosti navzájom otvorene súťažia o rovnakých zákazníkov na trhu v Únii, čím preukazujú, že ich vzťah nemal žiadny vplyv na obchodné praktiky argentínskeho vyvážajúceho výrobcu, ani výrobcu v Únii.

(110)

Na základe konečného zverejnenia jedna zainteresovaná strana požiadala o informácie o závere Komisie, že argentínski vývozcovia a výrobné odvetvie Únie súťažia o rovnakých zákazníkov na európskom trhu. Vyšetrovanie výrobcov v Únii a argentínskych vývozcov túto skutočnosť potvrdilo, a nebol poskytnutý žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil obvinenie, že argentínski vývozcovia a výrobcovia v Únii sa dohodli, že nebudú súťažiť na trhu s naftou pre koncových užívateľov. Počet koncových užívateľov je relatívne malý a sú nimi hlavne veľké ropné rafinérie, ktoré nakupujú od výrobcov v Únii aj od vývozcov.

(111)

Po druhé sa zistilo, že hlavným záujmom výrobcu z Únie uvedeného v odôvodnení (108) spočíva v Únii, konkrétne vo výrobe v Únii, v obchodných činnostiach spojených s touto výrobou a tiež v oblasti výskumu. Z toho vyplynul záver, že vyššie uvedený vzťah samotný nie je dôvodom na vylúčenie tejto spoločnosti z definície výrobného odvetvia Únie podľa článku 4 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(112)

Skutočnosť, že niektoré podniky v Únii dovážali bionaftu z príslušných krajín, sama osebe nepostačuje na zmenu vymedzenia výrobného odvetvia Únie. Ako bolo vysvetlené v dočasnom nariadení, dovoz výrobného odvetvia Únie z príslušných krajín sa uskutočnil v sebaobrane. Okrem toho sa zistilo, že hlavný záujem niektorých výrobcov, ktorí dovážané z príslušných krajín, zostával v Únii – tieto spoločnosti vyrábali väčší objem pre trh v Únii, ako bol objem dovozu, a ich výskumné činnosti prebiehali na území Únie.

(113)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie by malo zahŕňať aj tie spoločnosti, ktoré nakupovali bionaftu a zmiešavali ju s minerálnou naftou, keďže tieto zmesi boli takisto príslušným výrobkom. Toto tvrdenie sa zamieta. Príslušným výrobkom je bionafta v čistej forme alebo obsiahnutá v zmesi. Výrobcovia príslušného výrobku sú preto výrobcami bionafty a nie spoločnosti, ktoré zmiešavajú bionaftu s minerálnou naftou.

(114)

Vymedzenie výrobného odvetvia Únie stanovené v odôvodneniach 80 až 82 dočasného nariadenia sa preto potvrdzuje spolu s objemom výroby počas OP stanoveným v odôvodnení 83 dočasného nariadenia.

(115)

Výrobné odvetvie Únie urobilo po dočasnom zverejnení malú opravu svojho predaja za rok 2009, čím upravilo spotrebu Únie za daný rok. Touto opravou sa však nemení trend alebo závery, ktoré boli vyvodené z údajov uvedených v dočasnom nariadení. Opravená tabuľka 1 sa nachádza ďalej. Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 84 až 86 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(116)

Komisia v odôvodneniach 88 až 90 dočasného nariadenia stanovila, že boli splnené podmienky pre súhrnné posúdenie účinkov dovozu z Argentíny a Indonézie. Túto skutočnosť napadla jedna zainteresovaná strana, ktorá tvrdila, že PME z Indonézie nekonkuroval bionafte vyrobenej v Únii na rovnakom základe ako SME z Argentíny, a že PME bol lacnejší ako bionafta vyrobená v Únii, keďže surovina (alebo „východisková surovina“) bola lacnejšia ako surovina dostupná v Únii.

(117)

Tieto tvrdenia sa zamietajú. SME aj PME boli dovážané do Únie a zároveň sa vyrábajú v rámci Únie, a zmiešavajú sa s RME a inými bionaftami vyrábanými v rámci Únie predtým, ako sa predajú alebo zmiešajú s minerálnou naftou. Výrobcovia zmesí môžu nakupovať bionaftu na výrobu svojho konečného výrobku z rôznych východiskových surovín a rôzneho pôvodu na základe trhových a klimatických podmienok počas celého roka. PME sa predáva vo väčších množstvách počas letných mesiacov a v menších množstvách počas zimných mesiacov, pričom však naďalej konkuruje RME a bionafte vyrábanej v Únii, ako aj SME z Argentíny.

(118)

Odôvodnenie 90 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(119)

Jedna zainteresovaná strana spochybnila údaje o dovoze uvedené v tabuľke 2 dočasného nariadenia tvrdením, že dovoz z Indonézie bol oveľa nižší, než je uvedené v tabuľke. Údaje o dovoze uvedené v tabuľke 2 vychádzali z údajov Eurostatu, ktoré sa dôkladne overili a ktorých správnosť sa potvrdila, a sú v súlade s údajmi získanými od indonézskych vývozcov. Bionafta je pomerne nový výrobok, a colné kódy uplatňujúce sa na dovoz bionafty sa v posledných rokoch menili. Pri získavaní údajov z Eurostatu sa na zabezpečenie presnosti údajov preto musia použiť kódy platné v danom čase. Tým sa vysvetľuje, prečo údaje získavané zainteresovanou stranou nie sú úplné a vykazujú nižšie objemy dovozu v porovnaní s úplným súborom údajov uvedených v tabuľke 2.

(120)

Vzhľadom na malú zmenu spotreby v Únii uvedenú v tabuľke 1 sa podiel na trhu pre Argentínu za rok 2009 uvedený v tabuľke 2 mierne zmenil, zatiaľ čo v prípade Indonézie nedošlo k žiadnej zmene. Nemenia sa však trendy údajov alebo závery, ktoré z nich vyplývajú. Podiel na trhu je opravený ďalej:

(121)

Ako je uvedené v odôvodneniach 94 až 96 dočasného nariadenia, na stanovenie cenového podhodnotenia sa cena dovozu z Argentíny a Indonézie porovnala s predajnou cenou výrobného odvetvia Únie, pričom sa použili údaje od spoločností zaradených do vzorky. V tomto porovnaní bola bionafta dovážaná výrobným odvetvím Únie na účel ďalšieho predaja vylúčená z výpočtov cenového podhodnotenia.

(122)

Zainteresované strany poznamenali, že použitá metodika, teda porovnávanie medznej teploty filtrovateľnosti (ďalej len „MTF“), nebola rovnaká ako metodika použitá v predchádzajúcom antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týkalo bionafty z USA, pri ktorom sa porovnávali východiskové suroviny.

(123)

Výrobné odvetvie Únie na rozdiel od vyvážajúcich výrobcov v Argentíne a Indonézii nepredáva bionaftu vyrobenú z východiskových surovín, ale zmiešava niekoľko surovín, z ktorých získava konečnú bionaftu, ktorú následne predáva. Konečný zákazník nie je informovaný o zložení výrobku, ktorý nakupuje, ani sa tým nezaoberá, ak tento výrobok spĺňa požadovanú medznú teplotu filtrovateľnosti. Zákazníka zaujíma medzná teplota filtrovateľnosti bez ohľadu na to, ktorá východisková surovina bola použitá. Za týchto okolností sa dospelo k záveru, že v rámci tohto konania je primerané porovnávať ceny na základe MTF.

(124)

V prípade dovozu z Indonézie, ktorý mal hodnotu MTF 13 alebo viac stupňov Celzia, sa vykonala úprava, ktorá tvorí cenový rozdiel medzi predajom výrobného odvetvia Únie s hodnotou MTF 13 stupňov Celzia a cenou výrobného odvetvia Únie s hodnotou MFT 0 stupňov Celzia, s cieľom porovnať MTF 13 a viac stupňov Celzia z Indonézie s MTF 0 stupňov Celzia, pokiaľ ide o výrobu a zmiešania v Únii. Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca poznamenal, že keďže predaj MTF 13 stupňov Celzia výrobným odvetvím Únie prebiehal v menších množstvách na transakciu, tieto ceny by sa mali porovnať s podobne veľkými transakciami s MTF 0 stupňov Celzia. Pri kontrole transakcií s MTF 0 stupňov Celzia s podobným objemom na transakciu sa zistilo, že cenový rozdiel zodpovedal rozdielu pri všetkých transakciách s MTF 0 stupňov Celzia, pričom v oboch prípadoch bol cenový rozdiel vyšší aj nižší ako priemerný cenový rozdiel. V dôsledku toho sa zistilo, že nedošlo k žiadnej zmene úrovne cenového podhodnotenia stanoveného v odôvodnení 97 dočasného nariadenia.

(125)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca požiadal Komisiu o zverejnenie celého kontrolného čísla výrobku (ďalej len „PCN“) zmesí predávaných výrobným odvetvím Únie, a tým o percentuálne podiely každej suroviny na predaji vlastnej výroby priemyslu Únie. Táto žiadosť bola odmietnutá vzhľadom na skutočnosť, že porovnanie na účely zistenia ujmy sa vykonalo výlučne na základe MTF.

(126)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že existuje rozdiel v cene bionafty, ktorá spĺňa kritériá stanovené v smernici o obnoviteľnej energii („certifikované podľa smernice RED“) a bionafty, ktorá tieto kritériá nespĺňa. Tvrdila, že keďže dovoz z Indonézie nebol certifikovaný podľa tejto smernice, a keďže cena uvedená pre bionaftu certifikovanú podľa smernice RED bola vyššia, mala by sa vykonať úprava.

(127)

Toto tvrdenie bolo zamietnuté. Takmer všetok dovoz z Indonézie počas OP bol certifikovaný podľa smernice RED. Členské štáty však v každom prípade zaviedli kritériá udržateľnosti stanovené v smernici RED do svojich vnútroštátnych právnych predpisov až v priebehu roka 2012, takže skutočnosť, či bionafta bola alebo nebola certifikovaná podľa smernice RED počas väčšiny OP, nemala žiadny účinok.

(128)

Na základe konečného zverejnenia sa jeden indonézsky vyvážajúci výrobca vyjadril k výpočtom podhodnotenia cien a tvrdil, že dovoz palmového metylesteru z Indonézie by sa mal porovnať so všetkými predajmi výrobného odvetvia Únie. V skutočnosti sa pri výpočte podhodnotenia cien porovnával predaj palmového metylesteru z Indonézie so všetkými predajmi MTF 0 stupňov Celzia, pričom cena dovozov palmového metylesteru z Indonézie sa zvýšila o cenový faktor vypočítaný porovnaním predajov MTF 0 stupňov Celzia výrobného odvetvia Únie s predajmi MTF 13 stupňov Celzia. Preto sa toto tvrdenie zamieta. Tvrdenie tej istej zainteresovanej strany, že výpočet ujmy zahŕňa dovezený výrobok, je fakticky nesprávne, a preto sa zamieta. V každom prípade dovezená bionafta a bionafta vyrobená v Únii boli zmiešané a predávané za rovnakú cenu ako zmesi, ktoré neobsahovali žiadnu dovezenú bionaftu.

(129)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca tiež spochybnil výpočet nákladov po dovoze. Tieto náklady však boli overené odpočítaním nákladov na prepravu do cieľového miesta od skutočných nákladov na dovoz bionafty a žiadna zmena nebola potrebná.

(130)

Ako sa uvádza v odôvodnení 101 dočasného nariadenia, na základe informácií o všetkých výrobcoch bionafty v Únii sa hodnotili tieto makroekonomické ukazovatele: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie sa z minulého dumpingu.

(131)

Výrobné odvetvie Únie po zverejnení predbežných zistení skonštatovalo, že údaje o kapacite, ktoré boli použité v tabuľke 4 dočasného nariadenia, zahŕňali kapacitu, ktorá nebola využitá, ale nebola v takom stave, aby ju bolo možné využiť počas OP alebo predchádzajúcich rokoch na výrobu bionafty. Nezávisle od seba označili túto kapacitu ako „nevyužitú kapacitu“, ktorá by sa nemala považovať za dostupnú využiteľnú kapacitu. Údaje o využívaní kapacity uvedené v tabuľke 4 boli preto podhodnotené. Po dôkladnom preskúmaní týchto opätovne predložených údajov boli akceptované a tabuľka 4 sa znovu uvádza ďalej. Využívanie kapacity, ktoré v dočasnom nariadení predstavovalo 43 % – 41 %, teraz dosiahlo 46 % až 55 %. Výrobné odvetvie Únie takisto opravilo údaje o výrobe za rok 2009 do tejto tabuľky:

(132)

V odôvodnení 103 dočasného nariadenia boli analyzované údaje o predchádzajúcom využívaní kapacity s poznámkou, že výroba sa zvýšila, zatiaľ čo kapacita zostala stabilná. Výroba sa podľa zrevidovaných údajov ešte zvyšuje, ale využiteľná kapacita sa počas toho istého obdobia znížila. Z toho vyplýva, že výrobné odvetvie Únie znižovalo dostupnú kapacitu vzhľadom na rastúcu mieru dovozu z Argentíny a Indonézie, čím reagovalo na signály trhu. Tieto zrevidované údaje tak v súčasnosti väčšmi zodpovedajú verejným vyhláseniam výrobného odvetvia Únie a výrobcov z Únie, v ktorých sa uvádza, že počas posudzovaného obdobia bola v niekoľkých závodoch pozastavená výroba a že inštalovanú kapacitu nebolo možné okamžite využívať, resp. sa mohla využívať až po vynaložení ďalších významných investícií.

(133)

Viaceré zainteresované strany spochybnili upravenú kapacitu a údaje o využití kapacity. Avšak žiadna zo zúčastnených strán nepredložila alternatívu. Revízia je založená na upravených údajoch o kapacite, ktoré poskytol žiadateľ, a ktoré pokrývajú celé výrobné odvetvie Únie. K revidovaným údajom sú priložené odkazy na verejne dostupné údaje, týkajúce sa najmä nevyužitej kapacity a kapacity výrobcov, ktorí zastavili prevádzku kvôli finančným ťažkostiam. Ako sa uvádza v oddiele 6 „Makroekonomické ukazovatele“, revidované údaje poskytujú oveľa presnejší súbor údajov o kapacite, ktorá je k dispozícii na výrobu bionafty počas posudzovaného obdobia, ako boli údaje pôvodne uvedené a zverejnené v predbežnom nariadení.

(134)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo ujmu, keďže objem výroby rástol úmerne so spotrebou. Toto tvrdenie bolo zamietnuté, keďže ďalšie dôležité ukazovatele ujmy jasne naznačujú existenciu ujmy, najmä na stratu podielu na trhu, pokiaľ ide o dovoz z príslušných krajín, a na trend zníženia ziskovosti, ktorý viedol k strate.

(135)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že ak porovnáme trendy len v roku 2011 a OP, na rozdiel od porovnania trendov počas obdobia od 1. januára 2009 do konca OP („posudzované obdobie“), výrobné odvetvie Únie neutrpelo ujmu. Vzhľadom na to, že OP zahŕňa polovicu roka 2011, porovnanie roku 2011 a OP nie je presné. Okrem toho, na to, aby bolo porovnanie zmysluplné, je potrebné preskúmať trendy, ktoré sú relevantné pre hodnotenie ujmy počas obdobia, ktoré je dostatočne dlhé, tak ako v tomto prípade. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(136)

Tá istá zainteresovaná strana poznamenala, že Komisia nezverejnila celkovú hodnotu predaja výrobného odvetvia Únie v dočasnom nariadení a požiadala o zverejnenie tohto číselného údaja. Všetky relevantné faktory uvedené v článku 3 ods. 5 základného nariadenia sa však preskúmali, čo umožnilo úplné posúdenie ujmy. Hodnota predaja sa získala a overila od spoločností zaradených do vzorky, ktoré boli reprezentatívne pre výrobné odvetvie Únie ako celku.

(137)

Tá istá strana takisto uviedla, že výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť zamestnanosť, preto počas obdobia prešetrovania neexistoval žiadny negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(138)

Ako však už bolo vysvetlené v odôvodnení 106 dočasného nariadenia, zamestnanosť je v tomto kapitálovo náročnom výrobnom odvetví pomerne nízka. Malé odchýlky v číslach tak môžu spôsobiť veľké zmeny v indexovaných údajoch. Celkové zvýšenie zamestnanosti nevylučuje ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, čo sa preukazuje prostredníctvom iných ukazovateľov.

(139)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 103 až 110 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(140)

Ako sa uvádza v odôvodnení 102 dočasného nariadenia, na základe informácií o výrobcoch bionafty z Únie zaradených do vzorky sa hodnotili tieto mikroekonomické ukazovatele: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(141)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne relevantné pripomienky, odôvodnenia 111 až 117 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(142)

Niektoré strany spochybnili záver o ujme predložený v dočasnom nariadení na základe skutočnosti, že medzi rokom 2011 a OP sa niektoré ukazovatele údajne zlepšili. Aj keď je pravda, že niektoré ukazovatele vykázali medzi rokom 2011 a OP (napr. výroba a predaj) stúpajúci trend, výrobné odvetvie nebolo schopné preniesť zvýšenie nákladov počas tohto obdobia, ako sa uvádza v odôvodnení 111 dočasného nariadenia. To viedlo k ďalšiemu zhoršeniu situácie výrobného odvetvia zo strát vo výške 0,2 % v roku 2011 na straty vo výške 2,5 % počas OP. Usúdilo sa preto, že ak sa aj analýza ujmy obmedzí na obdobie 2011 – OP, výrobné odvetvie bude aj naďalej vykazovať značnú ujmu.

(143)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 118 až 120 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(144)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že dovoz z Argentíny nemohol byť príčinou ujmy, keďže objem dovozu bol od roku 2010 do konca OP stabilný, a od roku 2011 do konca OP sa mierne znížil.

(145)

Tieto údaje boli získané z tabuľky 2 dočasného nariadenia a sú presné. Analýza Komisie však prebieha od začiatku posudzovaného obdobia až do konca OP, a na základe toho sa dovoz zvýšil o 48 %, pričom podiel na trhu vzrástol o 41 %. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 90 dočasného nariadenia, zohľadnil sa nielen dovoz z Argentíny, ale aj dovoz z Indonézie.

(146)

Tá istá zainteresovaná strana na základe medziročného cenového porovnania uviedla, že ceny dovozu z Argentíny rástli rýchlejším tempom ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Dovoz z Argentíny však ešte podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, čo by vysvetľovalo, prečo ceny Únie nemohli rásť tak rýchlo.

(147)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa účinku dumpingových dovozov, odôvodnenia 123 až 128 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(148)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, potvrdzuje sa záver uvedený v odôvodnení 129 dočasného nariadenia o tom, že dovoz z ostatných krajín nespôsobil ujmu.

(149)

Na základe uplatňovania článku 2 ods. 5, ako sa uvádza v odôvodneniach 38 a 70, sa nezistil žiaden nedumpingový dovoz z príslušných krajín. Odôvodnenie 130 dočasného nariadenia bolo preto zrevidované zodpovedajúcim spôsobom.

(150)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenie 131 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(151)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 132 až 136 dočasného nariadenia, výrobné odvetvie Únie dovážalo značné množstvá bionafty z príslušných krajín počas posudzovaného obdobia, a to až do výšky 60 % všetkého dovozu v OP z uvedených krajín.

(152)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že tento dovoz, ktorý zďaleka nie je v sebaobrane, bol súčasťou „dôkladne prepracovanej dlhodobej stratégie“ výrobného odvetvia Únie s cieľom investovať do bionafty a získavať ju z Argentíny.

(153)

Uviedla tiež, že nikdy nebolo ekonomicky odôvodnené dovážať do Únie sójový olej a spracovávať ho na bionaftu v rámci Únie, a že jediný ekonomicky uskutočniteľný spôsob je spracovávať sójový olej v Argentíne a vyvážať hotovú bionaftu.

(154)

Tieto tvrdenia by sa mali zamietnuť. Neboli predložené žiadne dôkazy o takejto „dlhodobej stratégii“ a výrobné odvetvie Únie ju poprelo. Je jasné, že ak by bolo stratégiou výrobného odvetvia Únie doplniť svoju výrobu bionafty výrobou v Argentíne a dovozom hotového výrobku, bolo by nezmyselné a nelogické podať sťažnosť proti tomuto dovozu.

(155)

Jedna zainteresovaná strana zopakovala, že dovozy bionafty výrobným odvetvím Únie, ktoré boli uskutočnené v sebaobrane, boli v skutočnosti súčasťou dlhodobej obchodnej stratégie. Toto tvrdenie bolo odmietnuté ako neopodstatnené. Existenciu takejto stratégie nepodporovali žiadne dôkazy, len nepodložené tvrdenia. Tiež sa zdá nelogické, že by príslušní výrobcovia z Únie podporili sťažnosť a v niektorých prípadoch zvýšil svoju kapacitu v Únii a zároveň by zo strategických dôvodov svoje výrobné potreby pokrývali dovozom.

(156)

Tá istá zainteresovaná strana okrem toho tvrdila, že podiel výrobného odvetvia Únie na trhu by sa mal vypočítať tak, že sa započítajú aj dovozy uskutočnené v sebaobrane. Tento návrh sa zamietol, pretože výpočty podielu na trhu musia odrážať predaj tovaru, ktorý vyrobí samotné výrobné odvetvie Únie, a nie jeho obchodné aktivity s konečným výrobkom, motivované rastúcim objemom dumpingového dovozu.

(157)

Výrobné odvetvie Únie takisto preukázalo, že z ekonomického hľadiska bol dovoz sójového (a palmového) oleja spracúvaného na bionaftu v predchádzajúcich rokoch výhodný. Zainteresovaná strana neposkytla žiaden dôkaz o opaku. Iba z dôvodu rušivého vplyvu rozdielnej vývoznej dane, vďaka ktorej bol vývoz bionafty lacnejší ako vývoz surovín, má dovoz hotového výrobku z hospodárskeho hľadiska význam.

(158)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že tento dovoz bol príčinou ujmy, pretože len výrobné odvetvie Únie bolo schopné zmiešavať SME z Argentíny a PME z Indonézie s bionaftou vyrábanou v Únii na účel opätovného predaja naftovým rafinériám. Toto tvrdenie nie je správne. Zmiešavanie je jednoduchý proces, ktoré sú mnohé obchodné spoločnosti schopné vykonávať vo svojich skladovacích cisternách. Neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že toto zmiešavanie sú schopní vykonávať len výrobcovia Únie, preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(159)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca okrem toho tvrdil, že dovozy výrobného odvetvia Únie neboli vykonané v sebaobrane a porovnal údaje za kalendárny rok 2011 s údajmi za OP, ktoré obsahovalo 6 mesiacoch toho istého roka. Porovnanie medzi týmito údajmi preto nie je presné, keďže nie je možné OP rozdeliť na dve polovice. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(160)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa vývozu výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 132 až 136 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(161)

V odôvodneniach 137 až 140 dočasného nariadenia sa konštatuje, že využívanie kapacity výrobného odvetvia Únie zostalo počas celého posudzovaného obdobia nízke, ale že situácia spoločností zaradených do vzorky sa počas tohto obdobia zhoršila, pričom zníženie využívania ich kapacity sa neuskutočnilo v rovnakej miere.

(162)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že nízka miera využitia kapacity ako konštantná funkcia nie je dôvodom ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(163)

Jedna zainteresovaná strana predložila pripomienky k údajom uvedeným v dočasnom nariadení, pričom uviedla, že dokonca aj v prípade žiadneho dovozu by celé využívanie kapacity výrobného odvetvia Únie dosiahlo počas OP iba 53 %. Poukázala aj na zvýšenie výrobnej kapacity od roku 2009 do konca OP, čo viedlo k zníženiu využívania kapacity počas posudzovaného obdobia.

(164)

Táto zainteresovaná strana však nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že toto nízke využívanie kapacity spôsobilo ujmu do tej miery, že bola narušená príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie. Fixné náklady predstavujú len malý podiel (zhruba 5 %) celkových výrobných nákladov, čo dokazuje, že nízke využívanie kapacity bolo len jedným faktorom ujmy, ktorý však nemal rozhodujúci význam. Jedným z dôvodov tejto nízkej miery využívania kapacity je teda skutočnosť, že samotné výrobné odvetvie Únie dovážalo hotový výrobok z dôvodu osobitnej situácie na trhu.

(165)

Okrem toho, výrobné odvetvie Únie v nadväznosti na zahrnutie zrevidovaných údajov o kapacite a využívaní znížilo kapacitu počas posudzovaného obdobia a zvýšilo využívanie kapacity zo 46 % na 55 %. Tým sa dokazuje, že využívanie kapacity výrobného odvetvia Únie by v prípade neexistencie dumpingového dovozu bolo oveľa vyššie ako uvedených 53 %.

(166)

Na základe konečného zverejnenia niekoľko zainteresovaných strán spochybnilo záver, že nízke využitie kapacity nebolo rozhodujúcim faktorom, ktorý spôsobil ujmu. Tvrdili, že fixné náklady v odvetví výroby bionafty boli omnoho vyššie, ako predstavuje nízka percentuálna hodnota uvedená vyššie. Neuviedli však žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia, a preto sa odmieta. V každom prípade fixné náklady nie sú nijako prepojené s mierou využitia kapacity. Overenie v spoločnostiach zaradených do vzorky poskytlo pomer fixných nákladov na výrobu vo výške 3 až 10 % v priebehu OP.

(167)

V tejto súvislosti bolo predložené tvrdenie, že nadmerná kapacita výrobného odvetvia Únie bola tak vysoká, že dokonca aj v neprítomnosti dovozu by odvetvie nebolo dostatočne ziskové. Toto tvrdenie nebolo podložené žiadnym dôkazom a skutočnosť, že výrobné odvetvie bolo v roku 2009 ziskové pri nízkom využití kapacity naznačuje, že v neprítomnosti dumpingového dovozu by jeho ziskovosť bola ešte vyššia.

(168)

Okrem toho sa objavil názor, že práve zníženie kapacity výrobného odvetvia Únie bolo príčinou ujmy vzhľadom na náklady na uzatvorenie výrobných podnikov a na zníženie kapacity podnikov, ktoré pokračovali vo výrobe. Toto tvrdenie nebolo opodstatnené a nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že by náklady na zníženie kapacity alebo na uzatvorenie celých podnikov či spoločností predstavovali významné sumy.

(169)

Okrem toho bolo v súvislosti s kapacitou predložené tvrdenie, že každá spoločnosť, ktorá počas posudzovaného obdobia zvýšila kapacitu výroby bionafty, urobila nezodpovedné obchodné rozhodnutie. Na podporu tohto tvrdenia nebol predložený žiadny dôkaz. Navyše skutočnosť, že niektoré spoločnosti boli schopné zvýšiť svoju kapacitu aj napriek rastúcemu dumpingovému dovozu bionafty z Argentíny a Indonéziu poukazuje na dopyt na trhu po ich špecifických výrobkoch.

(170)

Zo zrevidovaných makroekonomických ukazovateľov takisto vyplýva, že spoločnosti počas tohto obdobia vyňali kapacitu z možného používania, a ku koncu OP spustili proces zatvárania závodov, ktoré už neboli životaschopné. K zvýšeniu kapacity na úrovni jednotlivých spoločností takisto dochádza najmä z dôvodu rozšírenia závodov na výrobu bionafty tzv. „druhej generácie“, kde sa vyrába z odpadových olejov alebo hydrogenovaných rastlinných olejov. Výrobné odvetvie Únie sa teda nachádzalo a stále sa nachádza v procese racionalizácie svojej kapacity s cieľom splniť požiadavky Únie.

(171)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa kapacity výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 137 až 140 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(172)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne nové pripomienky týkajúce sa prístupu k surovinám, odôvodnenia 141 až 142 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(173)

Odôvodnenia 143 až 146 dočasného nariadenia sa týkali tvrdenia, že systém „dvojitého započítania“, pri ktorom sa bionafta vyrobená z odpadových olejov v niektorých členských štátoch započítava dvakrát v rámci povinného zmiešavania, spôsobila výrobnému odvetviu Únie ujmu, alebo minimálne tým výrobcom Únie, ktorí vyrábajú bionaftu z panenských olejov.

(174)

Jedna zainteresovaná strana uviedla pripomienku jedného výrobcu Únie, že počas roka 2011 prišiel o predaj ostatným výrobcom, ktorí vyrábali bionaftu s nárokom na dvojité započítanie.

(175)

Negatívny vplyv na tohto jedného výrobcu bol však obmedzený, dočasný a relevantný len pre časť obdobia prešetrovania, keďže systém dvojitého započítavania v členskom štáte, v ktorom sa spoločnosť nachádza, bol prijatý až v septembri 2011. Vzhľadom na to, že finančná výkonnosť spoločností zaradených do vzorky sa po septembri 2011 znížila, a táto spoločnosť bola zahrnutá do vzorky, dvojité započítavanie nemožno považovať za zdroj ujmy.

(176)

Keďže výrobné odvetvie Únie sa skladá z oboch spoločností, ktoré vyrábajú bionaftu z odpadových olejov a ktoré v niektorých členských štátoch využívajú dvojité započítavanie, ako aj zo spoločností vyrábajúcich bionaftu z panenských olejov, pohyb v dopyte zostáva v rámci výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na obmedzenú ponuku použitých olejov potrebných na výrobu dvakrát započítavanej bionafty je výrazné zvýšenie výroby dvakrát započítavanej bionafty zložité. Stále preto existuje veľký dopyt po bionafte prvej generácie. Počas obdobia prešetrovania sa nezistil žiaden významný dopyt po bionafte s nárokom na dvojité započítavanie, čím sa potvrdilo, že dvojité započítavanie presúva dopyt v rámci výrobného odvetvia Únie a nevytvára dopyt po dovoze. Komisia nezískala od zainteresovanej strany žiadne údaje, ktoré by preukázali, že dvakrát započítavaná bionafta spôsobila pokles ceny bionafty z panenského oleja počas posudzovaného obdobia. Z týchto údajov v skutočnosti vyplýva, že dvakrát započítavaná bionafta má na rozdiel od bionafty vyrobenej z panenského oleja, ktorého cena súvisí s minerálnou naftou, malú cenovú prirážku.

(177)

Pokles výkonnosti výrobného odvetvia Únie, ktoré sa skladá z oboch druhov výrobcov, nemožno pripísať systému dvojitého započítavania, ktorý platí v členských štátoch. Skutočnosť, že spoločnosti zaradené do vzorky vyrábajúce dvakrát započítanú bionaftu vykazujú aj pokles výkonnosti, ako sa uvádza v odôvodnení 145 k dočasnému nariadeniu, dokazuje, že ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom utrpelo celé výrobné odvetvie.

(178)

Viaceré zainteresované strany po konečnom zverejnení tvrdili, že sumy dvakrát započítanej bionafty boli podhodnotené. Množstvá dvakrát započítanej bionafty dostupné na trhu v Únii však boli obmedzené v súvislosti s celkovým predajom bionafty počas obdobia prešetrovania. Ak by okrem toho v členskom štáte bol v platnosti režim dvojitého započítavania, bionafta spôsobilá na dvojité započítavanie by bola vyrobená v Únii, a preto by dopyt po nej zostal v rámci výrobného odvetvia Únie. Neboli predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by zmenili tento záver.

(179)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne nové pripomienky týkajúce sa regulačných faktorov, odôvodnenia 143 až 146 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(180)

Odôvodnenia 147 až 153 dočasného nariadenia sa týkajú tvrdení zainteresovaných strán, že obmedzenia v členských štátoch, ako sú systémy kvót a daňové režimy, boli určené na obmedzenie dovozu z príslušných krajín, čo znamená, že akákoľvek ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie, najmä v niektorých členských štátoch, nemohla byť spôsobená dovozom.

(181)

Tieto tvrdenia boli predbežne zamietnuté, okrem iného preto, že k dumpingovému dovozu z príslušných krajín dochádza vo väčšine členských štátov. Okrem toho by sa tento dovoz po dovezení do jedného členského štátu mohol prepraviť a predávať aj v iných členských štátoch.

(182)

Jedna zainteresovaná strana poukázala na malé množstvo argentínskej bionafty preclenej prostredníctvom francúzskej colnej kontroly v roku 2011, ako aj na malé množstvo, ktoré bolo v tom istom období deklarované ako dovoz do Nemecka.

(183)

Po prvé, ako už bolo vysvetlené, bionafta preclená v jednom členskom štáte sa môže predávať v inom členskom štáte, v dôsledku čoho sú tieto údaje nespoľahlivé. Po druhé, spoločnosti zaradené do vzorky vo Francúzsku a Nemecku boli schopné preukázať cenovú konkurenciu medzi svojou výrobou a dovozom z príslušných krajín a ujmu, ktorú v dôsledku toho utrpeli.

(184)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že zrušenie systémov navrhnutých v prospech odvetvia výroby bionafty v mnohých členských štátoch znížilo príjmy spoločností vyrábajúcich bionaftu počas posudzovaného obdobia, čo spôsobilo ujmu. Poukazuje najmä na postupné rušenie daňových stimulov vo Francúzsku a dane z ekologických palív v Nemecku.

(185)

Medzi týmito zmenami a zhoršením finančnej výkonnosti výrobného odvetvia však nie je žiadna zrejmá časová zhoda. Mnohé z týchto stimulov boli zamerané na používateľov bionafty, nie na výrobcov, pričom väčšina z nich bola počas OP ešte stále platná. Nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že zmeny politiky členských štátov, ktoré museli vykonať a ktoré viedli k požiadavkám povinného zmiešavania, spôsobili výrobnému odvetviu Únie ujmu.

(186)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca zaznamenal prebiehajúce šetrenie vedené GR pre hospodársku súťaž vo veci údajne skreslených cien olejov a biopalív, ktoré mali prispievatelia poskytnúť spoločnosti Platts, ktorá spracováva cenové hodnotenia, a požadoval, aby sa predmet tohto vyšetroval za možnú príčinu ujmy. Toto tvrdenie bolo odmietnuté, keďže vyšetrovanie stále prebieha a žiadne výsledky ešte neboli zverejnené.

(187)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne nové pripomienky týkajúce sa politík členských štátov, odôvodnenia 147 až 153 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(188)

Dovoz príslušného výrobku z príslušných krajín bol počas OP dumpingový a viedol k zníženiu predaja výrobného odvetvia Únie. To znamená jasnú časovú zhodu medzi zvýšením objemu dumpingového dovozu a zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie. Dumpingový dovoz priamo konkuroval výrobe výrobného odvetvia Únie, ktoré v dôsledku toho zaznamenalo pokles ziskovosti a podielu na trhu počas posudzovaného obdobia. Aj keď je možné, že ostatné uvedené faktory do určitej miery ovplyvnili výkonnosť výrobného odvetvia Únie, faktom zostáva, že dumpingový dovoz z príslušných krajín spôsobuje výrobnému odvetviu Únie ujmu.

(189)

Na zmenu záveru o tom, že vplyv ostatných faktorov, posudzovaných jednotlivo alebo ako celok, neviedol k narušeniu príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie, neboli predložené žiadne nové dôkazy. Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa záveru o príčinnej súvislosti, odôvodnenia 154 až 157 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(190)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 159 až 161 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(191)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že navrhované clá by mali negatívny vplyv na dovozcov a obchodníkov, ale svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Vo svojom tvrdení uvádzal pravý opak, a to, že táto povinnosť by sa mohla preniesť na používateľov a spotrebiteľov vo vyšších cenách, čo by pravdepodobne nemalo na dovozcov a obchodníkov žiadny vplyv.

(192)

Ostatní dovozcovia alebo obchodníci s bionaftou nepredložili po uverejnení dočasných opatrení žiadne pripomienky.

(193)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie nové pripomienky týkajúce sa záujmu neprepojených dovozcov/obchodníkov, odôvodnenia 162 až 163 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(194)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že navrhované clá by viedli k zvýšeniu ceny bionafty, čím by znížili motiváciu spotrebiteľov kupovať vozidlá s pohonom na biopalivá.

(195)

Toto tvrdenie sa zamieta. Hlavné použitie bionafty je jej vmiešanie do minerálnej nafty určenej na predaj spotrebiteľom, aby nemusia kupovať špeciálne vozidlo s pohonom na čisté biopalivá.

(196)

Napriek tomu, že by sa cena prvku bionafty zvýšila, keby sa bionafta dovážala z Argentíny alebo Indonézie, ako sa uvádza v dočasnom nariadení, vzhľadom na to, že podiel bionafty v nafte predávanej spotrebiteľom je nízky, zvýšenie ceny by takisto bolo nepatrné a spotrebitelia by ho ani nezaregistrovali.

(197)

Ako je uvedené vyššie, očakáva sa, že možné dôsledky týchto opatrení na konečnú spotrebiteľskú cenu nafty budú malé a neohrozia ciele smernice o obnoviteľnej energii.

(198)

Žiadni používatelia alebo spotrebitelia či skupiny alebo združenia zastupujúce používateľov alebo spotrebiteľov nepredložili pripomienky k dočasnému nariadeniu.

(199)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu spotrebiteľov, odôvodnenia 164 až 166 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(200)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu dodávateľov surovín, odôvodnenia 167 až 169 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(201)

Neboli doručené žiadne pripomienky, ktoré by zmenili analýzu záujmov Únie, ako sa uvádza v dočasnom nariadení, a preto je uloženie opatrení naďalej v záujme Únie. Z toho dôvodu sa odôvodnenia 170 až 171 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(202)

Niektoré zainteresované strany spochybnili používanie 15 % ako cieľového zisku pre výrobné odvetvie Únie, stanoveného v odôvodnení 175 dočasného nariadenia, a uviedli, že ide o nereálne vysoké očakávanie pre výrobné odvetvie Únie.

(203)

Väčšina týchto zainteresovaných strán však potom navrhla nahradiť cieľový zisk vo výške 15 % inými údajmi z iného časového obdobia alebo z iných prešetrovaní bez toho, aby vysvetlila, prečo bol jeden časový úsek alebo jedno prešetrovanie vhodnejšie ako druhé.

(204)

Ako už bolo objasnené v dočasnom nariadení, ziskové rozpätie vo výške 15 % bol zisk vyjadrený ako percento obratu, ktorý výrobné odvetvie Únie dosiahlo bez dumpingového dovozu v rokoch 2004 – 2006. Išlo o posledné obdobie, keď sa podarilo dosiahnuť zisk bez dumpingového dovozu, keďže od roku 2006 k nemu na trhu Únie stále dochádza, najprv z USA a potom z Argentíny a Indonézie.

(205)

Trh s bionaftou v Únii však od obdobia rokov 2004 – 2006 v mnohých oblastiach výrazne dozrel. V rokoch 2004 – 2006 mal dumpingový dovoz zanedbateľný podiel na trhu, pričom ostatný dovoz bol takisto nízky. Počas OP dosahoval podiel dumpingového dovozu na trhu 19 %. Počas obdobia rokov 2004 – 2006 tvorilo výrobné odvetvie Únie 40 spoločností, ktorých počet v súčasnosti vzrástol na viac ako 200, čím sa zvýšila miera hospodárskej súťaže.

(206)

V rokoch 2004 – 2006 výrazne stúpla spotreba, a to z 2 miliónov MT na 5 miliónov MT, pričom v posudzovanom období došlo iba k miernemu zvýšeniu spotreby, a využívanie kapacity, ktoré v rokoch 2004 – 2006 predstavovalo 90 %, dosiahlo počas OP 55 %.

(207)

V dôsledku toho sa považuje za primerané zohľadniť opísaný vývoj na trhu a upraviť cieľový zisk zodpovedajúcim spôsobom tak, aby odrážal zisk, ktorý by výrobné odvetvie Únie mohlo za súčasných trhových podmienok dosiahnuť.

(208)

Namiesto percentuálneho zisku sa preto vypočítal skutočný zisk za tieto tri roky v EUR na predanú MT. Za každý rok sa započítal tak, aby sa zohľadnili ceny z roku 2011, a potom sa spriemeroval. Cieľový zisk pre výrobné odvetvie Únie v OP vyjadrený ako percento z obratu je 11,0 %.

(209)

Rozpätie odstránenia ujmy sa preto na tomto základe znovu prepočítalo.

(210)

Na základe konečného zverejnenia v súvislosti s výpočtom rozpätia ujmy jedna zúčastnená strana tvrdila, že dovozné clo vo výške 5,1 %, ktorému podlieha dezodorizovaný palmový olej dovážaný do Únie. by malo byť vyňaté z výrobných nákladov výrobcov v Únii, ktorí dovážajú palmový olej, a preto by malo byť zohľadnené. Tento argument sa odmieta, keďže táto daň predstavuje náklady pre výrobcov v Únii, ktorí dovážajú palmový olej a preto by mala byť zohľadnená.

(211)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca spochybnil výpočet cieľového zisku výrobného odvetvia Únie a použitie údajov z rokov 2004 až 2006 a následne navrhol, aby sa na výpočet cieľového zisku použili údaje len za rok 2004. Pri predchádzajúcom prešetrovaní v prípade dovozu zo Spojených štátov sa však zistilo, že priemer za tri roky bol oveľa presnejší ako údaje len za rok 2004. Neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by viedli k odlišnému záveru.

(212)

Na základe konečného zverejnenia žiadatelia argumentovali, že by mal byť zachovaný cieľový zisk 15 %, ako bol navrhnutý v predbežnej fáze. Argumenty, ktoré predložili žiadatelia, však nesúvisia s účelom, na ktorý má byť cieľový zisk stanovený, t. j. že má predstavovať zisk, ktorý by bol dosiahnutý výrobným odvetvím Únie, pokiaľ by neexistovali dumpingové dovozy. Ich argument bol preto zamietnutý.

(213)

Keďže neboli predložené iné pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, metodika opísaná v odôvodneniach 176 až 177 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(214)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku na úrovni nižšieho zo zistených rozpätí dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(215)

Sadzby antidumpingového cla sa stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy a dumpingových rozpätí. V dôsledku toho sú konečné sadzby antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, pred uhradením cla:

(216)

Keďže sa však antidumpingové clo bude uplatňovať aj na zmesi, ktoré obsahujú bionaftu (úmerne k ich hmotnostnému obsahu bionafty), ako aj na čistú naftu, z hľadiska správneho výberu cla colnými orgánmi členských štátov bude presnejšie a vhodnejšie vyjadriť toto clo vo forme pevne stanovených súm v EUR na tonu čistej hmotnosti a uplatňovať tieto sumy na dovezenú čistú bionaftu alebo na podiel bionafty v zmiešanom produkte.

(217)

V odôvodnení 183 dočasného nariadenia sa uvádza, že dovoz bionafty z príslušných krajín podlieha registrácii, takže v prípade potreby by sa clá mohli vyberať 90 dní pred zavedením dočasných opatrení.

(218)

Tento výber ciel z evidovaných výrobkov je možný len v prípade, že sú splnené podmienky stanovené v článku 10 ods. 4 základného nariadenia. Kontrolou štatistík, týkajúcich sa dovozu, sa zistilo, že pred zavedením dočasných opatrení nedošlo k ďalšiemu podstatnému rastu dovozu, ale že dovoz významne poklesol. Podmienky teda nie sú splnené, a preto sa nebudú vyberať clá z registrovaného dovozu.

(219)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda vzťahujú výhradne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách a vyrobených danými spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovážaný príslušný výrobok vyrábaný akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nemôžu využiť a podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(220)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných či predajných subjektov) treba bezodkladne adresovať Komisii (12) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v spojení so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(221)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii a konečný výber súm zabezpečených dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(222)

Ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili a v prípade vhodnosti zohľadnili.

(223)

Dvaja indonézski vyvážajúci výrobcovia ponúkli podobné cenové záväzky v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. Je potrebné poznamenať, že vzhľadom na výrazné rozdiely v cenách surovín sa tento výrobok nepovažuje za výrobok vhodný na účely pevne stanoveného cenového záväzku. V tejto súvislosti obidve spoločnosti navrhli, aby minimálne dovozné ceny boli pravidelne indexované v závislosti od pohybu ceny surového palmového olej prostredníctvom uplatnenia koeficientu na náklady na túto surovinu.

(224)

V súvislosti s ponukou dvoch vyvážajúcich výrobcov je potrebné poznamenať, že na to, aby bolo možné vytvoriť zmysluplne indexované minimálne dovozné ceny, je potrebné zohľadniť viacero dodatočných parametrov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu a dokazujú volatilitu na trhu s bionaftou. Trh s bionaftou je do značnej miery volatilný a obchodovanie s bionaftou je ovplyvnené viacerými dodatočnými faktormi, ako napríklad komplexnosťou systému obchodovania s bionaftou, cenovými rozdielmi medzi benzínom a bionaftou, volatilitou a vývojom na trhu s rastlinnými olejmi a vzájomnou závislosťou rôznych druhov rastlinných olejov ako aj vývojom výmenného kurzu amerického dolára a eura. Tieto faktory by si vyžadovali veľmi komplexnú, viacnásobnú dennú indexáciu na to, aby boli použiteľné. Ponúkaná indexácia len na základe cien surového palmového oleja na mesačnom základe sa považuje za nevhodnú a nedosiahne žiadaný výsledok.

(225)

Okrem toho boli zistené značné riziká v súvislosti s krížovou indexáciou týchto indonézskych vývozcov a ich zákazníkov, keďže okrem bionafty sa do Únie vyvážajú aj iné výrobky, ako aj vzhľadom na bežnú prax v tomto obchodovaní spočívajúcu v úverových a swapových operáciách medzi jednotlivými spoločnosťami v súvislosti s bionaftou, surovým palmovým olejom alebo inými výrobkami.

(226)

Vzhľadom na uvedené faktory je účinné vykonanie a monitorovanie záväzkov mimoriadne zaťažujúce, ak nie neuskutočniteľné. Preto na základe uvedených dôvodov tieto ponúknuté záväzky nemôžu byť prijaté.

(227)

Na základe konečného zverejnenia jedna zainteresovaná strana tvrdila, že v predbežnej fáze došlo k určitým chybám vo výpočtoch dumpingových rozpätí a v neprítomnosti týchto chýb by dumpingové rozpätia boli de minimis. V dôsledku toho táto zainteresovaná strana žiadala, aby sa neuložili žiadne predbežné antidumpingové clá. Toto tvrdenie musí byť odmietnuté, keďže konečné antidumpingové clo je jasne vyššie ako predbežné clo.

(228)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať,

—

do Únie nevyvážal výrobok opísaný v článku 1 ods. 1 počas obdobia prešetrovania (od 1. júla 2011 do 30. júna 2012),

—

nie je prepojený so žiadnym vývozcom ani výrobcom v Argentíne alebo Indonézii, ktorí podliehajú opatreniam uloženým týmto nariadením,

—

v skutočnosti vyvážal do Únie príslušný výrobok po období prešetrovania, na základe ktorého boli uložené opatrenia, alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyvážať značné množstvo do Únie,

26.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/27

(1)

Pokiaľ ide o postup a podmienky schvaľovania, je potrebné v súlade s článkom 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 uplatňovať smernicu Rady 91/414/EHS (2) na účinné látky, v súvislosti s ktorými sa pred 14. júnom 2011 prijalo rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 3 uvedenej smernice. V prípade tiosíranu sodno-strieborného, ktorý sa v rozhodnutí Komisie 2003/850/ES (3) uvádza ako tiosíran strieborný, sú uvedeným rozhodnutím splnené podmienky uvedené v článku 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS bola Holandsku 27. januára 2003 doručená od spoločnosti Enhold B.V žiadosť o zaradenie účinnej látky tiosíran sodno-strieborný do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Rozhodnutím 2003/850/ES sa potvrdilo, že dokumentácia je „úplná“ v tom zmysle, že v zásade spĺňa požiadavky na údaje a informácie stanovené v prílohách II a III k smernici 91/414/EHS.

(3)

Účinky tejto účinnej látky na ľudské zdravie, zdravie zvierat a na životné prostredie boli zhodnotené v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 a 4 smernice 91/414/EHS, pokiaľ ide o použitia navrhované žiadateľom. Určený spravodajský členský štát predložil 4. júla 2005 návrh hodnotiacej správy. Žiadateľ bol 1. februára 2012 v súlade s článkom 11 ods. 6 nariadenia Komisie (EÚ) č. 188/2011 (4) požiadaný o poskytnutie doplňujúcich informácií. V novembri 2012 predložilo Holandsko hodnotenie doplňujúcich údajov vo forme aktualizovaného návrhu hodnotiacej správy.

(4)

Návrh hodnotiacej správy bol preskúmaný členskými štátmi a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“). Dňa 1. marca 2013 predložil úrad Komisii svoje závery z hodnotenia účinnej látky tiosíran sodno-strieborný (5) z hľadiska rizika pesticídov. Členské štáty a Komisia preskúmali návrh hodnotiacej správy a závery úradu v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a finalizovali ho 3. októbra 2013 vo forme revíznej správy Komisie o tiosírane sodno-striebornom.

(5)

Z rôznych preskúmaní vyplynulo, že od prípravkov na ochranu rastlín s obsahom tiosíranu sodno-strieborného možno očakávať, že vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) a článku 5 ods. 3 smernice 91/414/EHS, najmä vzhľadom na spôsoby použitia, ktoré boli preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. Preto je vhodné tiosíran sodno-strieborný schváliť.

(6)

Pred schválením by sa mala poskytnúť primeraná lehota s cieľom umožniť členským štátom a zainteresovaným stranám, aby sa pripravili na splnenie nových požiadaviek vyplývajúcich zo schválenia.

(7)

Bez toho, aby boli v dôsledku schválenia dotknuté povinnosti stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009, by však vzhľadom na špecifickú situáciu spôsobenú prechodom od smernice 91/414/EHS k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 malo platiť nasledujúce. Členským štátom by sa po schválení malo poskytnúť šesťmesačná lehota na preskúmanie autorizácií prípravkov na ochranu rastlín s obsahom tiosíranu sodno-strieborného. Členské štáty by podľa potreby mali autorizácie zmeniť, nahradiť alebo zrušiť. Odchylne od uvedenej lehoty by sa mala poskytnúť dlhšia lehota na predloženie a vyhodnotenie úplnej dokumentácie podľa prílohy III, ako sa stanovuje v smernici 91/414/EHS, v súvislosti s každým prípravkom na ochranu rastlín a s každým predpokladaným použitím v súlade s jednotnými zásadami.

(8)

Zo skúseností so zaraďovaním účinných látok hodnotených v rámci nariadenia Komisie (EHS) č. 3600/92 (6) do prílohy I k smernici 91/414/EHS vyplýva, že pri výklade povinností držiteľov existujúcich autorizácií môžu vzniknúť komplikácie, pokiaľ ide o prístup k údajom. Aby sa predišlo ďalším komplikáciám, je podľa všetkého potrebné objasniť povinnosti členských štátov, najmä povinnosť overiť, či držiteľ autorizácie preukáže prístup k dokumentácii, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II k uvedenej smernici. Týmto objasnením sa však nestanovujú žiadne nové povinnosti pre členské štáty ani pre držiteľov autorizácií v porovnaní so smernicami, ktoré sa prijali doteraz a ktorými sa mení príloha I k uvedenej smernici, alebo s nariadeniami, ktorými sa schvaľujú účinné látky.

(9)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (7) mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

v prípade prípravku s obsahom tiosíranu sodno-strieborného ako jedinej účinnej látky podľa potreby zmenia alebo zrušia autorizáciu najneskôr do 31. októbra 2015 alebo

b)

v prípade prípravku s obsahom tiosíranu sodno-strieborného ako jednej z viacerých účinných látok podľa potreby zmenia alebo zrušia autorizáciu najneskôr do 31. októbra 2015 alebo do dátumu určeného na takúto zmenu alebo zrušenie v príslušnom akte alebo aktoch, ktorými sa príslušná látka alebo látky dopĺňajú do prílohy I k smernici 91/414/EHS, alebo ktorými sa táto príslušná látka alebo látky schvaľujú podľa toho, čo nastáva neskôr.

26.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/32

(1)

Žiadosť Litvy o zápis názvu „Stakliškės“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Stakliškės“ sa musí zapísať do registra,

26.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/34

(1)

Vedecký výbor pre kozmetické výrobky a nepotravinové výrobky určené pre spotrebiteľov, ktorý bol následne na základe rozhodnutia Komisie 2004/210/ES z 3. marca 2004, ktorým sa zriaďujú vedecké výbory v oblasti bezpečnosti spotrebiteľov, zdravia obyvateľstva a životného prostredia (2), nahradený Vedeckým výborom pre spotrebné výrobky (ďalej len „VVSV“), po uverejnení vedeckej štúdie pod názvom „Používanie trvalých farieb na vlasy a riziko rakoviny močového mechúra“ („Ufe o permanent hair dyes and bladder cancer risk“) v roku 2001 dospel k záveru, že je dôvod na obavy z potenciálnych rizík používania farieb na vlasy. VVSV v stanoviskách odporučil, aby Komisia podnikla ďalšie kroky na kontrolu používania látok na farbenie vlasov.

(2)

VVSV ďalej odporučil celkovú stratégiu posudzovania bezpečnosti látok na farbenie vlasov vrátane požiadaviek na testovanie látok, ktoré sa používajú vo výrobkoch na farbenie vlasov, na ich potenciálnu genotoxicitu alebo mutagénnosť.

(3)

V nadväznosti na stanoviská VVSV sa Komisia, členské štáty a zainteresované strany dohodli na celkovej stratégii regulácie látok používaných vo výrobkoch na farbenie vlasov, podľa ktorej sa od subjektov výrobného odvetvia požaduje, aby VVSV predkladali dokumenty s aktualizovanými vedeckými údajmi o bezpečnosti látok používaných na farbenie vlasov tak, aby VVSV mohol vykonať posúdenie rizika.

(4)

VVSV, ktorý bol následne na základe rozhodnutia Komisie 2008/721/ES z 5. augusta 2008, ktorým sa stanovuje poradná štruktúra vedeckých výborov a expertov v oblasti bezpečnosti spotrebiteľov, verejného zdravia a životného prostredia a ruší rozhodnutie 2004/210/ES (3), nahradený Vedeckým výborom pre bezpečnosť spotrebiteľov (ďalej len „VVBS“), posúdil bezpečnosť jednotlivých látok, v prípade ktorých výrobné odvetvie predložilo aktualizovanú dokumentáciu.

(5)

Pokiaľ ide o hodnotenie možných rizík pre zdravie spotrebiteľov vyplývajúcich z produktov reakcie vznikajúcich z oxidačných látok na farbenie vlasov počas procesu farbenia vlasov, VVBS na základe dostupných údajov vo svojom stanovisku z 21. septembra 2010 nevyjadril žiadne vážne obavy v súvislosti s genotoxicitou a karcinogenitou farieb na vlasy a ich reakčných produktov, ktoré sa v súčasnosti používajú v Únii.

(6)

Aby sa zaistila bezpečnosť výrobkov na farbenie vlasov pre ľudské zdravie, je vhodné obmedziť maximálnu koncentráciu 21 posúdených látok na farbenie vlasov a zahrnúť údaje o tejto koncentrácii do prílohy III k nariadeniu (ES) č. 1223/2009, pričom sa berú do úvahy konečné stanoviská VVBS o bezpečnosti uvedených výrobkov.

(7)

V nadväznosti na hodnotenie VVBS týkajúce sa látky Toluene-2,5-Diamine uvedenej v položke 9a prílohy III k nariadeniu (ES) č. 1223/2009 je vhodné zmeniť maximálne prípustné koncentrácie tejto látky v konečnom kozmetickom výrobku.

(8)

Definícia kozmetického výrobku na vlasy v nariadení (ES) č. 1223/2009 vylučovala jeho aplikáciu na mihalnice. Dôvodom tohto vylúčenia bola skutočnosť, že keď sa kozmetické výrobky aplikujú na vlasy, úroveň rizika je iná ako pri aplikácii na mihalnice. Bolo preto potrebné špecifické posúdenie bezpečnosti, pokiaľ ide o situácie, keď sa kozmetické výrobky na vlasy aplikujú na mihalnice.

(9)

VVBS vo svojom stanovisku k oxidačným látkam na farbenie vlasov a peroxidu vodíka používanému vo výrobkoch na farbenie mihalníc z 12. októbra 2012 dospel k záveru, že profesionálni používatelia môžu oxidačné látky na farbenie vlasov p-Phenylenediamine, Resorcinol, 6-Methoxy-2-Methylamino-3-Aminopyridine HCl, m-Aminophenol, 2-Methyl-5-Hydroxyethyl Aminophenol, 4-Amino-2-Hydroxytoluene, 2,4-Diaminophenoxyethanol HCl, 4-Amino-m-Cresol, 2-Amino-4-Hydroxyethylaminoanisole a 2,6-Diaminopyridine, ktoré sú uvedené v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1223/2009 a uznané za bezpečné pre použitie v kozmetických výrobkoch na farbenie vlasov, vo výrobkoch určených na farbenie mihalníc bezpečne používať. Okrem toho dospel VVBS k záveru, že peroxid vodíka, ktorý je uvedený pod položkou 12 v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1223/2009, je možné považovať za bezpečný pre spotrebiteľov pri aplikovaní na mihalnice, ak vo výrobku nepresiahne 2 % obsahu.

(10)

Na základe vedeckého posúdenia týchto látok by sa vo výrobkoch určených na farbenie mihalníc malo ich používanie povoliť v rovnakej koncentrácii ako vo výrobkoch na farbenie vlasov. Aby sa však zabránilo akémukoľvek riziku, ktoré by hrozilo, ak by si spotrebitelia sami aplikovali výrobky určené na farbenie mihalníc, tieto výrobky by mali byť povolené len na profesionálne použitie. S cieľom umožniť profesionálom, aby mohli informovať spotrebiteľov o možných negatívnych účinkoch farbenia mihalníc, a znížiť riziko senzitivizácie kože na tieto výrobky by sa na etikety mali vytlačiť vhodné varovania.

(11)

Nariadenie (ES) č. 1223/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

S cieľom vyhnúť sa narušeniu fungovania trhu, ktoré by mohol spôsobiť prechod zo smernice 76/768/EHS z 27. júla 1976 o kozmetických výrobkoch (4) k nariadeniu (ES) č. 1223/2009, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od toho istého dátumu ako nariadenie (ES) č. 1223/2009.

(13)

Hospodárskym subjektom by sa malo poskytnúť dostatočné prechodné obdobie, aby mohli splniť požiadavky v súvislosti s novými varovaniami týkajúcimi sa výrobkov určených na farbenie mihalníc.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre kozmetické výrobky,

a)

ustanovenia v stĺpci „i“ bodu 1 a bodov 3 až 9 týkajúce sa používania látok vo výrobkoch určených na farbenie mihalníc,

b)

body 2 a 10.