19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/1

(1)

Politika v oblasti údajov a informácií GMES by mala byť v súlade s ostatnými príslušnými politikami, nástrojmi a opatreniami Únie. Predovšetkým by mala spĺňať požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (2). Táto politika by mala dodržiavať práva a zásady uvedené v Charte základných práv EÚ, najmä právo na súkromný život, ochranu osobných údajov, právo na duševné vlastníctvo, slobodu umenia a vedeckého bádania a slobodu podnikania.

(2)

Politika v oblasti údajov a informácií GMES by mala intenzívne prispievať k politike otvoreného prístupu k údajom podporovanej Úniou, ktorá bola iniciovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (3) a upevnená rozhodnutím Komisie 2011/833/EÚ z 12. decembra 2011 o opakovanom použití dokumentov Komisie (4) prijatom v kontexte oznámenia Komisie z 26. augusta 2010 pod názvom Digitálna agenda pre Európu (5).

(3)

Mali by sa stanoviť registračné a licenčné podmienky pre užívateľov GMES a mali by sa vymedziť kritériá na obmedzenie prístupu k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES. Podmienky prístupu k ostatným údajom a informáciám používaným ako vstupy pre služby GMES by mali vymedziť ich poskytovatelia.

(4)

Komisia vo svojom oznámení z 28. októbra 2009 pod názvom Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES, Global Monitoring for Environment and Security): Výzvy a budúce kroky týkajúce sa zložky „vesmír“ (6) naznačili zámer sledovať vykonávanie politiky bezplatného a otvoreného prístupu v prípade sentinelov.

(5)

Prístup k údajom získaných prostredníctvom sentinelov by mal byť bezplatný, úplný a verejný v súlade so spoločnými zásadami v oblasti politiky údajov získaných prostredníctvom sentinelov (7), ktoré prijal programový výbor Európskej vesmírnej agentúry pre pozorovania Zeme (PB-EO).

(6)

Tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie prispievajúce k prevádzke GMES podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 911/2010 by mali mať prístup k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú v prípade členských štátov.

(7)

Ako sa uvádza v odôvodnení 28 nariadenia (EÚ) č. 911/2010, GMES by sa mal považovať za európsky prínos k budovaniu globálnej sústavy systémov pre pozorovanie Zeme (GEOSS). GMES by preto malo byť plne v súlade so zásadami GEOSS týkajúcimi sa vzájomného využívania údajov.

(8)

V záujme cieľov politiky v oblasti údajov a informácií GMES stanovených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 911/2010 by sa používateľom mali poskytnúť potrebné povolenia na používanie špecializovaných údajov GMES a informácií služieb GMES, a to v najväčšom možnom rozsahu. Používateľom by sa malo povoliť, aby mohli opakovane distribuovať špecializované údaje GMES a informácie služieb GMES, a to s úpravami alebo bez nich.

(9)

Špecializované údaje GMES a informácie služieb GMES by mali byť pre používateľov bezplatné, aby sa využili spoločenské prínosy vyplývajúce zo zvýšeného používania špecializovaných údajov GMES a informácií služieb GMES.

(10)

Politika verejného šírenia GMES by sa mohla preskúmať a podľa potreby upraviť, pričom by sa mali zohľadniť potreby používateľov, potreby odvetvia a technologický rozvoj pozorovania Zeme.

(11)

V záujme širokej distribúcie údajov a informácií GMES je vhodné neposkytovať žiadnu výslovnú alebo implicitnú záruku, a to ani v súvislosti s kvalitou a vhodnosťou na akýkoľvek účel.

(12)

Komisia by mala uplatňovať obmedzenia na verejné šírenie GMES, ak by bezplatný, úplný a verejný prístup k niektorým špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES ovplyvnil práva a zásady zakotvené v Charte základných práv EÚ, ako je právo na súkromný život, ochrana osobných údajov alebo práva na duševné vlastníctvo údajov používaných ako vstupy pri postupoch vytvárania informácií služieb GMES.

(13)

Obmedzeniami by sa mali podľa potreby chrániť bezpečnostné záujmy Únie, ako aj vnútroštátne bezpečnostné záujmy členských štátov. Pokiaľ ide o vnútroštátne bezpečnostné záujmy, v rámci týchto obmedzení by sa mali dodržiavať povinnosti členských štátov, ktoré pristúpili k spoločnej obrannej organizácii na základe medzinárodných zmlúv. Pri posudzovaní kritérií citlivosti pre obmedzovanie šírenia špecializovaných údajov GMES a informácií služieb GMES by sa mala zaistiť následná previerka bezpečnostných otázok, ktorá by umožnila neprerušované dodávanie špecializovaných údajov GMES a informácií služieb GMES.

(14)

Kritériami citlivosti by sa mali stanoviť rôzne parametre, ktoré pravdepodobne predstavujú riziko bezpečnosti Únie alebo jej členských štátov. Ako významné kritérium citlivosti by sa malo zohľadňovať ohrozenie kritickej infraštruktúry vymedzenej v článku 2 písm. a) smernice Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (8).

(15)

V prípade potreby by členské štáty mali mať možnosť požiadať, aby sa obmedzenia uplatňovali na ustanovenie špecifických špecializovaných údajov GMES a informácií služieb GMES. Pri skúmaní takýchto požiadaviek alebo na základe vlastnej iniciatívy by Komisia mala zaistiť efektívnu a účinnú odpoveď na ochranu bezpečnostných záujmov Únie alebo členských štátov a zároveň sa usilovať o zabezpečenie toku údajov a informácií k používateľom s minimálnym prerušením.

(16)

Platformy šírenia GMES môžu čeliť technickým obmedzeniam, ktoré im znemožňujú splniť všetky požiadavky na údaje alebo informácie. Na zaistenie kontinuity služieb za takýchto výnimočných okolností by sa technická dostupnosť špecializovaných údajov GMES a informácií služieb GMES mala vyhradiť pre používateľov z krajín a medzinárodných organizácií, ktoré prispievajú k činnostiam prevádzky GMES. Výhody vyplývajúce z vyhradených služieb by sa mali podľa potreby podmieniť určitou formou registrácie. Takýto vyhradený prístup by nemal zabrániť tým používateľom, ktorí získali údaje alebo informácie, aby využívali vyhradený prístup z uplatňovania práv udelených na základe tohto nariadenia vrátane práva na opakovanú distribúciu takýchto údajov alebo informácií.

(17)

V súvislosti s prístupom k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES by sa mali zabezpečiť štyri úrovne registrácie používateľov. Po prvé, v záujme širokého použitia špecializovaných údajov GMES a informácií služieb GMES by sa vyhľadávacie a zobrazovacie služby v zmysle článku 11 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2007/2/ES mali poskytovať bez registrácie. Po druhé, mala by existovať možnosť ľahkej formy registrácie, pokiaľ ide o ukladacie služby v zmysle článku 11 ods. 1 písm. c) smernice 2007/2/ES. Postup pri registrácii by nemal užívateľov odradiť od prístupu k údajom a informáciám, mal by však umožniť jeho použitie na zhromažďovanie štatistických údajov o používateľoch. Po tretie, stredná úroveň registrácie by mala umožniť uplatňovanie vyhradeného prístupu pre určité skupiny používateľov. Po štvrté, prísny postup pri registrácii by sa mal používať na riešenie potreby obmedziť prístup z bezpečnostných dôvodov vyžadujúcich jednoznačnú identifikáciu používateľa,

a)

podmienky týkajúce sa úplného a verejného prístupu k informáciám získaným prostredníctvom služieb GMES a k údajom zozbieraným prostredníctvom špecializovanej infraštruktúry GMES;

b)

kritériá na obmedzenie prístupu k uvedeným informáciám a údajom;

c)

podmienky registrácie používateľov GMES.

a)

„služby GMES“ predstavujú zložku „služby“ uvedenú v článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 911/2010;

b)

„informácie služieb GMES“ predstavujú informácie a ich metaúdaje vytvorené službami GMES;

c)

„špecializované údaje GMES“ predstavujú údaje zhromaždené prostredníctvom špecializovanej infraštruktúry GMES a ich metaúdaje;

d)

„metaúdaje“ predstavujú štruktúrované informácie o údajoch alebo informáciách, ktoré umožňujú ich vyhľadávanie, katalogizáciu a využívanie;

e)

„platforma šírenia GMES“ predstavuje technické systémy používané na šírenie špecializovaných údajov GMES a informácií služieb GMES pre užívateľov;

f)

„vyhľadávacie služby“ predstavujú vyhľadávacie služby vymedzené v článku 11 ods. 1 písm. a) smernice 2007/2/ES;

g)

„zobrazovacie služby“ predstavujú zobrazovacie služby vymedzené v článku 11 ods. 1 písm. b) smernice 2007/2/ES;

h)

„ukladacie služby“ predstavujú ukladacie služby vymedzené v článku 11 ods. 1 písm. c) smernice 2007/2/ES;

a)

rozmnožovanie;

b)

distribúciu;

c)

informácie pre verejnosť;

d)

prispôsobenie, úpravu a spojenie s inými údajmi a informáciami;

e)

akékoľvek spojenie písmen a) až d).

a)

technických charakteristík údajov vrátane priestorového rozlíšenia a spektrálnych pásem;

b)

času medzi nadobudnutím a šírením údajov;

c)

existencie ozbrojených konfliktov, ohrozenia medzinárodného alebo regionálneho mieru a bezpečnosti alebo kritických infraštruktúr v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2008/114/ES v oblasti príslušných špecializovaných údajov GMES;

d)

existencie slabých stránok v oblasti bezpečnosti alebo podobného použitia špecializovaných údajov GMES na taktické alebo prevádzkové činnosti poškodzujúce bezpečnostné záujmy Únie, jej členských štátov alebo medzinárodných partnerov.

a)

citlivosti vstupov použitých pri vytváraní informácií služieb GMES;

b)

času medzi nadobudnutím vstupov a šírením informácií služieb GMES;

c)

existencie ozbrojených konfliktov, ohrozenia medzinárodného alebo regionálneho mieru a bezpečnosti alebo kritických infraštruktúr v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2008/114/ES v oblasti príslušných informácií služieb GMES;

d)

existencie slabých stránok v oblasti bezpečnosti alebo podobného použitia informácií služieb GMES na taktické alebo prevádzkové činnosti poškodzujúce bezpečnostné záujmy Únie, jej členských štátov alebo medzinárodných partnerov.

a)

pre verejné služby, odvetvie, výskumné organizácie a občanov krajín Únie;

b)

pre verejné služby, odvetvie, výskumné organizácie a občanov tretích krajín prispievajúcich k prevádzke GMES;

c)

medzinárodné organizácie prispievajúce k prevádzke GMES.

a)

vytvorenie účtu a hesla užívateľa;

b)

poskytnutie štatistických informácií o užívateľovi obmedzených najviac na 10 položiek.

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/7

(1)

Žiadosť Francúzska o zápis názvu „Rigotte de Condrieu“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Rigotte de Condrieu“ sa musí zapísať do registra,

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/9

(1)

Žiadosť Talianska o zápis názvu „Pecorino di Picinisco“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Pecorino di Picinisco“ sa musí zapísať do registra,

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/11

(1)

Žiadosť Talianska o zápis názvu „Puzzone di Moena“/„Spretz Tzaorì“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Puzzone di Moena“/„Spretz Tzaorì“ sa musí zapísať do registra,

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/13

(1)

Žiadosť Slovinska o zápis názvu „Mohant“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov sa musí zapísať do registra,

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/15

(1)

Žiadosť Írska o zápis názvu „Waterford Blaa/Blaa“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Waterford Blaa/Blaa“ sa musí zapísať do registra,

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/17

(1)

Pokiaľ ide o postup a podmienky schvaľovania, je potrebné v súlade s článkom 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 uplatňovať smernicu Rady 91/414/EHS (2) na účinné látky, pre ktoré sa prijalo rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 3 uvedenej smernice pred 14. júnom 2011. V prípade pomarančového oleja sú podmienky uvedené v článku 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 splnené rozhodnutím Komisie 2009/438/ES (3).

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS bola Francúzsku 22. februára 2008 doručená od spoločnosti Oro Agri žiadosť o zaradenie účinnej látky pomarančový olej do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Rozhodnutím 2009/438/ES sa potvrdilo, že dokumentácia je „úplná“ v tom zmysle, že v zásade spĺňa požiadavky na údaje a informácie stanovené v prílohách II a III k smernici 91/414/EHS.

(3)

Účinky tejto účinnej látky na ľudské zdravie, zdravie zvierat a na životné prostredie boli vyhodnotené v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 a 4 smernice 91/414/EHS, pokiaľ ide o použitia navrhované žiadateľom. Určený spravodajský členský štát predložil 12. augusta 2009 návrh hodnotiacej správy. V súlade s článkom 11 ods. 6 nariadenia Komisie (EÚ) č. 188/2011 (4) bol žiadateľ 13. júna 2012 požiadaný o doplnenie informácií. V novembri 2012 predložilo Francúzsko hodnotenie doplňujúcich údajov vo forme aktualizovaného návrhu hodnotiacej správy.

(4)

Návrh hodnotiacej správy bol preskúmaný členskými štátmi a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“). Dňa 1. marca 2013 predložil úrad Komisii svoje závery (5) z hodnotenia účinnej látky pomarančový olej z hľadiska rizika pesticídov. Členské štáty a Komisia preskúmali návrh hodnotiacej správy a závery úradu v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a finalizovali ho 3. októbra 2013 vo forme revíznej správy Komisie o pomarančovom oleji.

(5)

Z rôznych preskúmaní vyplynulo, že od prípravkov na ochranu rastlín s obsahom pomarančového oleja možno očakávať, že vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) a v článku 5 ods. 3 smernice 91/414/EHS, najmä pokiaľ ide o spôsoby použitia, ktoré boli preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. Preto je vhodné pomarančový olej schváliť.

(6)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky a obmedzenia. Je najmä vhodné požadovať ďalšie potvrdzujúce informácie.

(7)

Pred schválením by sa mala poskytnúť primeraná lehota s cieľom umožniť členským štátom a zainteresovaným stranám, aby sa pripravili na splnenie nových požiadaviek vyplývajúcich zo schválenia.

(8)

Bez toho, aby boli v dôsledku schválenia dotknuté povinnosti stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009, by však vzhľadom na špecifickú situáciu spôsobenú prechodom od smernice 91/414/EHS k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 malo platiť nasledujúce. Členským štátom by sa po schválení mala poskytnúť šesťmesačná lehota na preskúmanie autorizácií prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich pomarančový olej. Členské štáty by podľa potreby mali autorizácie zmeniť, nahradiť alebo zrušiť. Odchylne od uvedenej lehoty by sa mala poskytnúť dlhšia lehota na predloženie a vyhodnotenie úplnej dokumentácie podľa prílohy III, ako sa stanovuje v smernici 91/414/EHS, v súvislosti s každým prípravkom na ochranu rastlín a s každým predpokladaným použitím v súlade s jednotnými zásadami.

(9)

Zo skúseností so zaraďovaním účinných látok hodnotených v rámci nariadenia Komisie (EHS) č. 3600/92 (6) do prílohy I k smernici 91/414/EHS vyplýva, že pri výklade povinností držiteľov existujúcich autorizácií môžu nastať komplikácie, pokiaľ ide o prístup k údajom. Aby sa predišlo ďalším komplikáciám, je podľa všetkého potrebné objasniť povinnosti členských štátov, najmä povinnosť overiť, či držiteľ autorizácie preukáže prístup k dokumentácii, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II k uvedenej smernici. Týmto objasnením sa však nestanovujú žiadne nové povinnosti pre členské štáty ani pre držiteľov autorizácií v porovnaní so smernicami, ktoré sa prijali doteraz a ktorými sa mení príloha I k uvedenej smernici, alebo s nariadeniami, ktorými sa schvaľujú účinné látky.

(10)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (7) mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

v prípade prípravku s obsahom pomarančového oleja ako jedinej účinnej látky podľa potreby zmenia alebo zrušia autorizáciu najneskôr do 31. októbra 2015, alebo

b)

v prípade prípravku s obsahom pomarančového oleja ako jednej z viacerých účinných látok podľa potreby zmenia alebo zrušia autorizáciu do 31. októbra 2015 alebo do dátumu určeného na takúto zmenu alebo zrušenie v príslušnom akte alebo aktoch, ktorými sa príslušná látka alebo látky dopĺňajú do prílohy I k smernici 91/414/EHS alebo ktorými sa táto príslušná látka alebo látky schvaľujú, podľa toho, čo nastáva neskôr.

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/22

(1)

Smernicou Komisie 2006/74/ES (2) bol dichlorprop-P zaradený ako účinná látka do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (3) pod podmienkou, že príslušné členské štáty zabezpečia, aby oznamovateľ, na ktorého žiadosť bol dichlorprop-P zaradený do uvedenej prílohy, predloží dodatočné potvrdzujúce informácie o metabolizme živočíchov a hodnotenie rizika akútnej a krátkodobej expozície vtákov a akútnej expozície bylinožravých cicavcov.

(2)

Účinné látky zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS sa považujú za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 a sú uvedené v zozname v časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (4).

(3)

Oznamovateľ predložil spravodajskému členskému štátu Dánsku dodatočné informácie potvrdzujúce vyhodnotenie rizika pre vtáky a cicavce pri použití v prípade obilnín, trávnych porastoch a trávového osiva, a to v lehote stanovenej na toto predloženie.

(4)

Dánsko zhodnotilo dodatočné informácie, ktoré predložil oznamovateľ. Dňa 22. júla 2011 hodnotenie predložilo ostatným členským štátom, Komisii a Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín, ďalej len „úrad“, vo forme dodatku k návrhu hodnotiacej správy.

(5)

Komisia sa obrátila na úrad, ktorý predložil svoje stanovisko k hodnoteniu rizika dichlorpropu-P 13. novembra 2012 (5).

(6)

Vzhľadom na dodatočné informácie, ktoré poskytol oznamovateľ, Komisia dospela k záveru, že žiadané ďalšie potvrdzujúce informácie neboli poskytnuté a vysoké riziko pre vtáky a cicavce možno vylúčiť iba zavedením ďalších obmedzení.

(7)

Komisia vyzvala oznamovateľa, aby predložil pripomienky k výsledkom revíznej správy o dichlorprope-P.

(8)

Potvrdzuje sa, že účinná látka dichlorprop-P sa má považovať za schválenú podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009. Aby sa vtáky a cicavce vystavili čo najmenšej hrozbe je však vhodné ešte viac obmedziť používanie tejto účinnej látky a zabezpečiť, že sa v záujme ochrany týchto druhov prijmú špecifické opatrenia na zmiernenie rizika.

(9)

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Členským štátom by sa mal poskytnúť čas na odobratie povolení na prípravky na ochranu rastlín s obsahom dichlorpropu-P.

(11)

V prípade prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich dichlorprop-P, v súvislosti s ktorými členské štáty v súlade s článkom 46 nariadenia (ES) č. 1107/2009 udeľujú akékoľvek obdobie odkladu, by toto obdobie malo uplynúť najneskôr jeden rok po odobratí príslušných povolení.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/25

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/27

(1)

Vo februári 2005 Komisii doručili sťažnosť spoločnosti Blue1 Oy (ďalej len „Blue1“), fínskej leteckej spoločnosti, ktorá je členom skupiny SAS. Spoločnosť Blue1 okrem iného uviedla, že spoločnosť Ryanair Ltd (ďalej len „Ryanair“) získala pomoc na základe letiskových poplatkov na letisku Tampere-Pirkkala (ďalej len „letisko TMP“ alebo „letisko“) nižších, ako sú priemerne účtované.

(2)

Listami z 2. marca 2005 a 23. mája 2006 Komisia vyzvala Fínsko, aby v súvislosti so sťažnosťou poskytlo ďalšie informácie. Fínsko odpovedalo listami z 27. apríla 2005 a 27. júla 2006.

(3)

Listom z 10. júla 2007 Komisia oznámila Fínsku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (2) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) v súvislosti s dohodou medzi spoločnosťami Airpro Oy a Ryanair a v súvislosti s nízkonákladovou stratégiou, ktorú realizujú spoločnosti Finavia a Airpro Oy na letisku TMP. Dňa 28. novembra 2007 Fínsko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia predložili svoje pripomienky k danému opatreniu.

(5)

Komisii boli doručené pripomienky štyroch zainteresovaných strán (Ryanair, skupina SAS, Air France a Asociácia európskych leteckých spoločností). Listom z 13. februára 2008 Komisia poslala tieto pripomienky Fínsku. Dňa 15. apríla 2008 Fínsko predložilo svoje pripomienky.

(6)

Listom z 25. júna 2010 Komisia požiadala o ďalšie informácie. Fínsko odpovedalo listom z 1. júla 2010. Listom z 5. apríla 2011 Komisia požiadala o ďalšie informácie týkajúce sa financovania letiska. Fínsko odpovedalo listom z 5. mája 2011. Odpoveď Fínska však nebola úplná. Komisia preto poslala upomienku podľa článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (4). Fínsko odpovedalo listom z 15. júna 2011.

(7)

Letisko TMP sa nachádza v Pirkkale, 13 km juhozápadne od mesta Tampere na juhu Fínska. Je to tretie najväčšie letisko vo Fínsku (podľa počtu cestujúcich, pozri tabuľku v odôvodnení 10). Letisko sa využíva nielen na účely civilného letectva, ale takisto ako základňa fínskeho vojenského letectva.

(8)

Letisko TMP má dva plánované terminály pre cestujúcich:

(9)

Letisko TMP, s výnimkou terminálu T2, vlastní a prevádzkuje spoločnosť Finavia Oyj (5) (ďalej len „Finavia“). Spoločnosť Finavia prenajíma terminál T2 svojej dcérskej spoločnosti Airpro Oy (6) (ďalej len „Airpro“). Airpro prevádzkuje tento terminál a poskytuje na ňom služby pozemnej obsluhy. Okrem toho spoločnosť Airpro uzatvorila dohodu so spoločnosťou Ryanair […] (7) začínajúcu 3. apríla 2003.

(10)

Tok cestujúcich na letisku sa zvýšil z 304 025 v roku 2003 na 617 397 v roku 2010. A to vďaka zvýšeniu počtu cestujúcich na T2. Podiel cestujúcich spoločnosti Ryanair na letisku TMP dosiahol približne […]. V tejto tabuľke sa uvádza vývoj počtu cestujúcich na letisku TMP od roku 2003 do roku 2010:

(11)

S rozhodnutím o začatí konania súvisia tieto otázky:

(12)

Pokiaľ ide o prvú otázku, Komisia vyjadrila pochybnosti, či sa spoločnosť Finavia pri rozhodnutí o zmene nákladného hangára na nízkonákladový terminál riadila vyhliadkami na dlhodobú ziskovosť. Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosti, či investície, ktoré Finavia vynaložila na zmenu tohto bývalého nákladného hangára na nízkonákladový terminál, možno takisto považovať za selektívnu výhodu v prospech spoločnosti Airpro, ktorú by táto spoločnosť za bežných trhových podmienok nezískala.

(13)

Pokiaľ ide o druhú otázku, Komisia musela preskúmať, či sa správanie spoločnosti Airpro v tomto konkrétnom prípade riadilo vyhliadkami na dlhodobú ziskovosť a či výhoda, ktorú údajne mala spoločnosť Ryanair, bola výhodou, ktorú by táto spoločnosť za bežných trhových podmienok nezískala. Komisia vyjadrila najmä pochybnosti, či bol paušálny poplatok, ktorý platila spoločnosť Ryanair, založený na nákladoch za služby, ktoré tejto leteckej spoločnosti poskytovala spoločnosť Airpro. Okrem toho Fínsko nepredložilo Komisii ani podmienky dohody so spoločnosťou Ryanair, ani obchodný plán s hodnotením ziskovosti, ktorú by spoločnosť Airpro dosiahla na základe dohody. Komisia preto vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, či sa správanie spoločnosti Airpro riadilo vyhliadkami na dlhodobú ziskovosť. Preto nemožno vylúčiť, že spoločnosť Ryanair získala na základe tejto dohody výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískala.

(14)

Komisia vyjadrila pochybnosti, či sa v tomto prípade splnili podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach Spoločenstva týkajúcich sa financovaní letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (8) („usmernenia o leteckej doprave z roku 2005“) a či opatrenia štátnej pomoci možno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(15)

Fínsko najprv poskytlo základné informácie o nízkonákladovej stratégii spoločností Finavia a Airpro na letisku TMP. Fínsko uviedlo, že terminál T2 sa postavil v roku 1979 na účely dočasného používania ako letisková budova. V roku 1995 sa zmenil na nákladný hangár vhodný na činnosti nákladnej dopravy a využívala ho spoločnosť DHL. Spoločnosť DHL v roku 2002 vypovedala nájomnú dohodu a terminál sa uvoľnil.

(16)

Fínsko uviedlo, že keďže Finavia neprilákala do Tampere ďalší subjekt pôsobiaci v oblasti nákladnej dopravy, ani neprenajala hangár, rozhodla sa zmeniť hangár na nízkonákladový terminál vhodný na poskytovanie základných služieb pozemnej obsluhy. Počiatočné stavebné náklady na T2 sa v tom čase znížili a na renováciu terminálu boli potrebné len menšie opravy (9). V tejto tabuľke sa podrobne uvádzajú investičné náklady na renováciu T2 vo výške 760 612 EUR.

(17)

Fínsko vzhľadom na tento výpočet uviedlo, že aj keby Finavia našla iného nájomníka, ktorý by využíval T2 ako nákladný hangár, bolo by nevyhnutné realizovať niektoré stavebné práce vo výške približne 100 000 EUR. Okrem toho dopravníky možno vždy použiť na ostatných letiskách spoločnosti Finavia.

(18)

Fínsko ďalej uviedlo, že cieľom spoločnosti Finavia bolo sprístupniť nový nízkonákladový terminál všetkým leteckým spoločnostiam, ktoré boli ochotné prijať nižšiu kvalitu služieb. V tejto tabuľke sa uvádza porovnanie úrovne služieb na termináloch T1 a T2 na letisku TMP:

(19)

Fínsko uviedlo, že keďže na termináli T2 možno poskytovať služby pozemnej obsluhy len pre jedno odlietajúce lietadlo za hodinu, terminál je vhodný len pre prepravcov, ktorí využívajú veľké lietadlá a náklad prepravujú medzi dvomi bodmi. Prevádzkovateľ terminálu s cieľom optimalizovať využitie svojich pracovníkov súčasne požiadal letecké spoločnosti, aby uzatvorili dlhodobé dohody a dohody o harmonogramoch; napríklad nie vždy bolo možné prevádzkovať lety v čase, ktorý požadovali letecké spoločnosti, ako to bolo v prípade T1. Fínsko uviedlo, že na základe optimalizácie personálnych nákladov a úrovne poskytovaných služieb bolo možné dosiahnuť v porovnaní s T1 úspory nákladov vo výške približne […].

(20)

Fínsko uviedlo, že skôr než sa začala renovácia T2 a prijala sa nízkonákladová stratégia pre tento terminál, sa o tejto otázke viackrát rokovalo na zasadnutiach správnej rady spoločnosti Finavia. Na tento účel sa takisto pripravil obchodný plán. V tejto tabuľke sa uvádza prehľad obchodného plánu (najhorší scenár) v súvislosti s renováciou T2 a vykonávaním nízkonákladovej stratégie: […]

(21)

Fínsko uviedlo, že tento vopred vypracovaný obchodný plán bol založený na opatrných prognózach, a to spôsobilo podhodnotenie príjmov a nadhodnotenie nákladov, ktoré sa očakávali v posledných rokoch hodnoteného obdobia. V rámci ostatných scenárov sa predpokladalo, že nízkonákladová stratégia bude ziskovejšia. Výška paušálnych poplatkov, ktoré mali platiť letecké spoločnosti využívajúce terminál T2, sa v rozličných scenároch líšila v rozsahu […] na jeden spiatočný let. Rozhodnutie o nízkonákladovej stratégii nebolo možné pripísať štátu, keďže ho prijala správna rada spoločnosti Finavia na základe výpočtov a štúdií. Opatrenia neboli výsledkom požiadaviek alebo nariadení orgánov, žiadne orgány sa ani nezúčastnili na prijatí opatrení.

(22)

Fínsko uviedlo, že Finavia a Airpro vykonávali svoju činnosť v súlade so zásadami podnikania a svoje činnosti financovali z poplatkov za služby a z príjmov získaných od zákazníkov a z ostatných obchodných činností. Ani Finavia, ani Airpro však nedostali pomoc zo štátnych prostriedkov: ich činnosť bola zisková a časť svojho zisku každoročne odovzdávali štátu v súlade s podmienkami týkajúcimi sa zisku, ktoré sa na tieto spoločnosti vzťahovali.

(23)

Fínsko uviedlo, že o výkonnostných cieľoch spoločnosti Finavia rozhodlo ministerstvo dopravy a komunikácií. Tieto výkonnostné ciele sa však vzťahujú na celú skupinu a spoločnosť Finavia prijala jednotlivé obchodné rozhodnutia na základe vlastného uváženia. Podmienka týkajúca sa zisku, ktorá sa vzťahovala na spoločnosť Finavia, bola v uplynulých niekoľkých rokoch (2003 – 2005) približne 4 % z investovaného kapitálu. V tejto tabuľke sa stručne uvádza výkonnosť spoločnosti Finavia:

Hlavné finančné údaje o spoločnosti Finavia v miliónoch EUR (skutočné údaje)

(24)

Fínsko uviedlo, že Finavia nevypracovala účtovné výkazy pre jednotlivé letiská, keďže všetky jej letiská boli súčasťou toho istého právneho subjektu. Od roku 2000 však Finavia zbierala informácie o jednotlivých letiskách na základe svojich vlastných vnútorných výpočtov (skutočné údaje). Tieto informácie boli založené na vývoji objemu cestujúcich na letiskách a súvisiacom príjme a na nákladoch na zdroje používané na letiskách, konkrétne personál, zmluvné služby a odpisovanie investičného majetku. V tejto tabuľke sa uvádza celková výkonnosť spoločnosti Finavia na letisku TMP (okrem služieb, ktoré poskytovala spoločnosť Airpro): […]

(25)

Vo finančných výsledkoch spoločnosti Finavia na letisku TMP boli okrem obchodných činností zahrnuté takisto činnosti, ktoré spadajú do oblasti kompetencie verejnej správy, ako napríklad riadenie letovej prevádzky a využívanie dráhy na letisku TMP na vojenské účely. Fínsko uviedlo, že dráha na letisku TMP mala byť k dispozícii na vojenské účely 24 hodín denne a 365 dní v roku. Dráha sa skutočne používala na vojenské účely (aspoň 30 % skutočného pohybu lietadiel za rok). Náklady na riadenie letovej prevádzky dosiahli približne […]. V týchto údajoch sa zohľadnilo nájomné, ktoré spoločnosť Airpro platila spoločnosti Finavia za využívanie terminálu T2, a pristávacie poplatky, ako aj ostatné letiskové poplatky za služby poskytované leteckým spoločnostiam využívajúcim terminál T2.

(26)

V súvislosti so spoločnosťou Airpro Fínsko ďalej uviedlo, že ide o spoločnosť s ručením obmedzeným a právne odlišnú od spoločnosti Finavia. V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú skutočné finančné výsledky činností spoločnosti Airpro na letisku TMP: […]

(27)

Finančné výsledky spoločnosti Airpro na letisku TMP zahŕňali náklady, ako napríklad náklady na prenájom T2 na letisku TMP, vlastné náklady Airpro na personál a zariadenie, a takisto náklady na služby, ktoré poskytuje spoločnosť Finavia. V účtovných výkazoch sa uvádzali príjmy, ako napríklad paušálne poplatky získané od spoločnosti Ryanair, poplatky za parkovanie a ostatné obchodné príjmy.

(28)

Fínsko na základe toho tvrdilo, že spoločnosti Finavia a Airpro konali ako investori v trhovom hospodárstve, keď sa rozhodli realizovať nízkonákladovú stratégiu a zmeniť nákladný hangár na nízkonákladový terminál pre cestujúcich.

(29)

Fínsko tvrdilo, že aj keby sa financovanie renovácie T2 považovalo za štátnu pomoc, bolo by zlučiteľné podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, keďže spĺňalo kritériá zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach o leteckej doprave z roku 2005.

(30)

Fínsko ďalej tvrdilo, že tieto opatrenia možno považovať za opatrenia spĺňajúce ciele všeobecného záujmu, ktoré sa podľa jeho názoru týkali nielen prevádzky letiska vo všeobecnom záujme, ale takisto diverzifikácie dopravných spojení v regióne, ktorá spĺňala potreby obyvateľov a spoločnosti. Podľa názoru Fínska boli preto úpravy T2 primerané účelu a dosiahnutému výsledku.

(31)

Okrem toho Fínsko tvrdilo, že prevádzka letiska má osobitné vlastnosti, ktoré treba brať do úvahy. Napríklad letisko TMP prispelo v súlade s cieľom Únie k zlepšeniu mobility na vyťaženejších letiskách. Prevádzka letiska TMP prispela k regionálne vyváženému rozvoju v riedko obývanej krajine, akou je Fínsko. V tejto súvislosti bolo obzvlášť dôležité zabezpečiť dopravné spojenia medzi vzdialenejšími regiónmi vo Fínsku a Európou, keďže ostatné formy dopravy neboli realizovateľnou možnosťou. Náklady spojené s výstavbou terminálu boli primerané účelu a takisto nevyhnutné. Na základe obchodných plánov a skutočných údajov mala príslušná infraštruktúra uspokojivé strednodobé vyhliadky na používanie. Terminál T2 bol spravodlivo a nediskriminačne otvorený pre všetky letecké spoločnosti. Okrem spoločnosti Ryanair však doposiaľ žiadna iná letecká spoločnosť neprejavila záujem o jeho využívanie.

(32)

Fínsko uviedlo, že príslušná infraštruktúra nemala na obchod taký vplyv, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie. Letisko TMP je malé, a preto vplyv opatrení na úrovni Únie nie je podstatný. Okrem toho prínos opatrení pre región je väčší ako akýkoľvek negatívny vplyv na úrovni Únie.

(33)

Fínsko uviedlo, že 23. februára 2003 spoločnosť Finavia uzatvorila so spoločnosťou Airpro nájomnú zmluvu o využívaní terminálu T2 na obdobie od 1. apríla 2003 do 31. marca 2013 (ďalej len „nájomná zmluva“). Aj keď Finavia pôvodne uhradila náklady na renováciu, spoločnosť Airpro uhradí spoločnosti Finavia tieto náklady prostredníctvom nájomného. Fínsko takisto predložilo kópiu nájomnej zmluvy.

(34)

V nájomnej zmluve sa uvádza, že spoločnosť Airpro platí mesačné nájomné vo výške […] spolu s DPH vo výške […] za využívanie zariadení. Celková výška nájomného vrátane DPH je […] mesačne. V zmluve sa stanovuje, že nájomné zahŕňa okrem základného nájomného aj náklady spojené s prestavbou nákladného hangára na nízkonákladový terminál pre cestujúcich a súvisiace úroky.

(35)

Fínsko uviedlo, že v čase uzatvorenia zmluvy sa ešte stále vykonávali úpravy T2 a že bolo potrebné odhadnúť náklady na renováciu terminálu s cieľom určiť výšku nájomného. Náklady sa odhadli na 700 000 EUR a ich predpokladaný mesačný vplyv na nájomné bol približne […]. Okrem odhadovaných nákladov na renováciu Finavia odhadla, že náklady na dodatočné práce a úpravy po začatí prevádzky T2 dosiahnu približne […] a ich mesačný vplyv na nájomné bude […]. V súlade s týmto výpočtom spoločnosť Airpro uhradila spoločnosti Finavia náklady na úpravy T2 v rámci mesačného nájomného vo výške […].

(36)

Fínsko tvrdilo, že mesačné nájomné, ktoré platila spoločnosť Airpro, nebolo nižšie ako trhová cena. Toto nájomné bolo v skutočnosti vyššie ako nájomné, ktoré platil predchádzajúci nájomca, spoločnosť DHL. Spoločnosť DHL platila mesačné nájomné vo výške […] bez DPH za používanie zariadení, čo zodpovedá približne […] (10). Podiel DPH dosiahol […], takže celkové mesačné nájomné vrátane DPH bolo […], a to zodpovedá približne […].

(37)

Fínsko okrem toho poznamenalo, že keby sa nerealizovala nízkonákladová stratégia a nákladný hangár by sa nezmenil na nízkonákladový terminál, T2 by možno zostal voľný, a to by zaťažilo rozpočet letiska TMP.

(38)

Pokiaľ ide o realizáciu nízkonákladovej stratégie spoločnosťou Airpro, Fínsko uviedlo, že rokovania sa začali už skôr. Niekoľko rokov pred prijatím rozhodnutia o realizácii nízkonákladovej stratégie na letisku TMP prebiehali rokovania napríklad so spoločnosťou Ryanair.

(39)

Fínsko uviedlo, že list, ktorý poslala spoločnosť Airpro viacerým leteckým spoločnostiam a v ktorom ich vyzvala, aby uvažovali o začatí prevádzky na nízkonákladovom termináli, bol len jednou časťou marketingovej stratégie pre T2. Terminál T2 na letisku TMP sa už niekoľko rokov od roku 2002 aktívne predával na obchodnom veľtrhu pre trasy. (11) Predpokladalo sa, že tak ako Ryanair, aj ostatné letecké spoločnosti budú mať záujem o vykonávanie svojej činnosti na tomto termináli.

(40)

Fínsko predložilo kópiu marketingového listu. V liste sa uvádzajú poplatky vzťahujúce sa na T2, ako napríklad poplatok za pozemnú obsluhu a využívanie terminálu, ktorých výška závisí od použitého typu lietadla. Okrem poplatkov vzťahujúcich sa na T2 sú spoločnosti povinné zaplatiť bežné poplatky za pristávanie, letovú navigáciu a bezpečnosť.

(41)

Fínsko predložilo kópiu dohody, ktorú uzatvorili spoločnosti Airpro a Ryanair 3. apríla 2003 a ktorej platnosť je […] (ďalej len „dohoda“). V dohode sa stanovujú prevádzkové a finančné podmienky, ktoré musí Ryanair dodržať pri zavedení a prevádzkovaní komerčných letov z T2 a na T2 na letisku TMP. Dohoda nadobudla účinnosť dňom nasledujúcim po dni jej podpísania (t. j. 4. apríla 2003) a skončí […].

(42)

Pokiaľ ide o služby, ktoré sa poskytujú na letisku TMP, Ryanair zaplatí od 4. apríla 2003 jeden poplatok za každé odbavené lietadlo (odlet a pristátie), t. j. paušálny poplatok za každé lietadlo typu B737-800 alebo iný variant lietadla B-737 s maximálnou vzletovou hmotnosťou (MTOW) (12)67 000 kg. V tomto poplatku sú zahrnuté pristávacie a odletové poplatky, poplatok za osvetlenie, poplatky za hluk a nočnú prevádzku, poplatok za letovú navigáciu, poplatky za obsluhu rampy a vybavenie cestujúcich vrátane poplatkov za bezpečnostnú ochranu a poplatok za cestujúcich.

(43)

Ako sa uvádza v ďalších tabuľkách, výška paušálneho poplatku závisí od dennej frekvencie letov spoločnosti Ryanair na letisku a od roku uzatvorenia dohody: […]

(44)

V dohode sa uvádza, že spoločnosť Ryanair sa zaväzuje začať činnosť na letisku TMP s počtom […] spiatočných letov za deň. Okrem toho spoločnosť Ryanair súhlasí, že […] oznámi každé zníženie denného počtu spiatočných letov na letisku.

(45)

[…]

(46)

V dohode sa uvádza, že spoločnosť Ryanair predpokladá, že počas prvých 12 mesiacov zabezpečí približne […] cestujúcich odlietajúcich z letiska TMP a počas nasledujúcich 12 mesiacov zabezpečí […] odlietajúcich cestujúcich.

(47)

V dohode sa uvádza, že maximálna kapacita terminálu T2 na letisku TMP je jeden spiatočný let za hodinu v čase od 7.00 h. do 24.00 h. Spoločnosti Ryanair a Airpro sa vopred dohodnú na letových plánoch.

(48)

Spoločnosť Airpro bude prevádzkovať oddelenie služieb pre cestujúcich na najdôležitejšom mieste na hlavnom termináli letiska (T1) a bude zabezpečovať rezervácie pre cestujúcich spoločnosti Ryanair. V dohode sa uvádza, že Ryanair zaplatí spoločnosti Airpro províziu vo výške […] za všetky lety spoločnosti Ryanair (s výnimkou daní, poplatkov a iných príplatkov), ktoré Airpro predá a zaplatí prostredníctvom debetnej/kreditnej karty.

(49)

V dohode sa takisto stanovujú opatrenia počas nevyhnutnej údržby dráhy na letisku TMP v lete 2003, keď bude letisko uzavreté pre všetku dopravu. Doprava v tomto období bude presmerovaná na letisko Pori a spoločnosť Airpro zabezpečí pre cestujúcich spoločnosti Ryanair autobusovú dopravu.

(50)

Fínsko uvádza, že dohoda medzi spoločnosťami Airpro a Ryanair sa zakladala na obchodných podmienkach a nezahŕňala štátnu pomoc. Takisto ostatné spoločnosti mali možnosť dohodnúť sa s Airpro na podobných zmluvných podmienkach, aké získala spoločnosť Ryanair. Napríklad v marketingovej brožúre The Case for Tampere-Pirkkala Airport (Prípad pre letisko Tampere-Pirkkala), ktorá bola vypracovaná pre veľtrh v roku 2004, sa poukazuje na skutočnosť, že terminál T2 bol otvorený pre všetky subjekty, keďže kapacita terminálu bola v tom čase dostatočná ešte pre ďalšie dve letecké spoločnosti.

(51)

Fínsko sa navyše domnievalo, že poplatky, ktoré platila spoločnosť Ryanair na letisku TMP, boli založené na nákladoch a predstavovali hospodársky zisk v súvislosti s činnosťami spoločností Airpro a Finavia na letisku TMP. Spoločnosť Airpro vyberala od spoločnosti Ryanair poplatky za služby, ktoré jej poskytovala Airpro aj Finavia. Spoločnosť Airpro potom podľa leteckej informačnej príručky spoločnosti Finavia (Aeronautical Information Publication, ďalej len „AIP“) (13) uhradila spoločnosti Finavia poplatky vyplývajúce z činností spoločnosti Ryanair na letisku. Akékoľvek rozdiely v poplatkoch vyplývali z povahy a rozsahu príslušných služieb.

(52)

Fínsko uviedlo, že všetky letecké spoločnosti, ktoré využívajú letisko TMP, platia rovnaké poplatky za služby rovnakej kvality. Napríklad výška poplatku za cestujúcich, ktorý sa vyberá za služby poskytované na termináli T2, závisí od kvality služieb poskytovaných na termináli. Na vyberanie poplatku za služby pre cestujúcich, ktorého výška je uvedená na letenke spoločnosti Ryanair a ktorý vyberá spoločnosť Ryanair od svojich cestujúcich, nemala vplyv ani spoločnosť Finavia, ani spoločnosť Airpro. Napriek tvrdeniam spoločnosti Blue1 nebola spoločnosť Ryanair oslobodená od platenia poplatku za cestujúcich. Skutočnosť, že činnosti spoločnosti Airpro na termináli T2 boli ziskové, preukazovala, že spoločnosť Ryanair musela platiť poplatok za služby, ktoré spoločnosť Airpro poskytovala.

(53)

Spoločnosť Finavia vyberala od spoločnosti Ryanair prostredníctvom spoločnosti Airpro na letisku TMP tieto poplatky spolu vo výške […]:

(54)

V súvislosti s poplatkami za letovú navigáciu Fínsko uviedlo, že ich výška závisí od hmotnosti lietadla, dĺžky letu a od toho, čo využité služby zahŕňajú. V ziskoch spoločnosti Finavia bol zahrnutý aj ročný traťový poplatok (15), ktorý v roku 2006 dosiahol výšku približne […] a vzhľadom na vyšší počet letov spoločnosti Ryanair sa zvýši.

(55)

Fínsko okrem toho uviedlo, že v roku 2005 dosiahol prevádzkový zisk z činností spoločnosti Ryanair na letisku TMP výšku […]. Fínsko napokon tvrdilo, že ako sa uvádza v dohode, spoločnosť Ryanair sa takisto zaviazala zintenzívniť dopravu a splniť ciele týkajúce sa cestujúcich uvedené v dohode.

(56)

Komisii boli doručené pripomienky štyroch zainteresovaných strán.

(57)

Spoločnosť Ryanair v úvode svojich pripomienok zo 16. novembra 2007 uviedla, že sa domnieva, že začatie konania vo veci formálneho zisťovania nie je spravodlivé a nevyhnutné. Takisto vyjadrila poľutovanie, že Komisia neposkytla spoločnosti Ryanair možnosť zúčastniť sa na predbežnom preskúmaní.

(58)

Pokiaľ ide o podstatu veci, spoločnosť Ryanair sa domnievala, že Komisia mala použiť štandardné obchodné podmienky a rozhodnúť, že dohoda je v súlade so zásadou subjektu trhového hospodárstva, a preto neobsahuje štátnu pomoc. Spoločnosť Ryanair sa domnievala, že aj spoločnosť Finavia, aj spoločnosť Airpro mali úžitok z jej prítomnosti na letisku TMP, obidve spoločnosti konali ako subjekty trhového hospodárstva a financovanie T2 nezahŕňalo žiadnu pomoc.

(59)

Pokiaľ ide o vybudovanie nízkonákladového terminálu na letisku TMP, spoločnosť Ryanair uviedla, že sa už začali realizovať projekty na rozlíšenie služieb poskytovaných letiskami v Únii s cieľom uspokojiť potreby nízkonákladových leteckých spoločností a ich cestujúcich. S odlišnou úrovňou služieb poskytovaných letiskami sa spájali odlišné poplatky, ktoré platili letecké spoločnosti. Letisko TMP bolo medzi prvými, ktoré používali model odlišnej úrovne služieb na tom istom letisku. Spoločnosť Ryanair potvrdila, že spoločnosť Finavia ako prevádzkovateľ letiska rozhodla o vybudovaní terminálu T2 na základe riadneho obchodného plánu, ktorý sa rýchlo realizoval a na základe ktorého sa zvýšil príjem spoločnosti Finavia. Spoločnosť Ryanair sa preto domnievala, že vybudovanie nízkonákladového terminálu neobsahovalo prvky štátnej pomoci v súvislosti s činnosťou spoločnosti Finavia na letisku TMP.

(60)

V súvislosti s riadením terminálu T2 spoločnosť Ryanair uviedla, že výsledkom hospodárskej súťaže medzi terminálmi na tom istom letisku bola vyššia efektivita a nižšie náklady. Spoločnosť Ryanair sa domnievala, že na základe vyššej úrovne efektivity na T2 sa zvýšila efektivita na T1 v prospech všetkých leteckých spoločností využívajúcich letisko. Spoločnosť Ryanair na základe svojich poznatkov uviedla, že spoločnosť Airpro prenajíma terminál v rámci obchodných podmienok. Spoločnosť Finavia mala navyše úžitok z intenzívnejšej dopravy na letisku a vyšší príjem z pristávacích poplatkov a poplatkov za služby riadenia letovej prevádzky. Spoločnosť Ryanair sa preto domnievala, že obchodné dohody medzi spoločnosťami Finavia a Airpro v súvislosti s riadením T2 neobsahujú štátnu pomoc.

(61)

Pokiaľ ide o dohodu, ktorú uzatvorili spoločnosti Ryanair a Airpro, spoločnosť Ryanair spočiatku tvrdila, že jej obchodný model je založený na zvýšení efektivity, ktoré bude mať vplyv na cestujúcich vo forme nižších cien leteniek. V paušálnom poplatku, ktorý platila na letisku TMP, boli zahrnuté všetky poplatky vzťahujúce sa na letecké spoločnosti na letisku. Odlišné poplatky za používanie terminálu T2 boli odôvodnené úrovňou poskytovaných služieb. V súvislosti so znížením poplatkov na letisku, ktoré súvisí so zvyšovaním počtu letov, spoločnosť Ryanair tvrdila, že ide o bežný obchodný postup používaný vo všetkých odvetviach. Väčšina podmienok dohody, ktorú uzatvorili spoločnosti Ryanair a Airpro v súvislosti s terminálom T2, bola všeobecne uplatniteľná na všetky letecké spoločnosti, ktoré prejavili záujem využívať terminál T2. Spoločnosť Ryanair sa preto domnievala, že dohoda, ktorú uzatvorila so spoločnosťou Airpro, nie je selektívna. Okrem toho spoločnosť Ryanair tvrdila, že aj Finavia, aj Airpro mali úžitok z jej prítomnosti na letisku TMP.

(62)

Skupina SAS predložila svoje pripomienky listom zo 16. novembra 2007. Skupina SAS zdôraznila, že jej pripomienky sú zamerané na prepojenie medzi spoločnosťami Finavia a Airpro, náklady na prebudovanie T2 a preferenčné zaobchádzanie so spoločnosťou Ryanair na letisku TMP.

(63)

V súvislosti s prepojením medzi spoločnosťami Finavia a Airpro skupina SAS tvrdila, že v čase, keď sa spoločnosť Finavia rozhodla prenajať terminál T2 spoločnosti Airpro, bol generálny riaditeľ letiska TMP členom správnej rady spoločnosti Airpro. Okrem toho prepojenie medzi spoločnosťami Finavia a Airpro bolo zrejmé z publikácie Tampere-Pirkkala Airport Finland’s Future-Ready Airport (Letisko Tampere-Pirkkala – fínske letisko pripravené na budúcnosť).

(64)

Skupina SAS tvrdila, že spoločnosť Finavia poskytovala krížové dotácie pre T2 z príjmu z T1. Skupina SAS sa predovšetkým domnievala, že na T2 sa neplatili poplatky za cestujúcich. Okrem toho spoločnosť Airpro spravovala parkovisko pri termináli T2 a ponechávala si príjmy z tohto parkoviska. Poplatky za parkovanie pri T2 boli dvakrát vyššie ako pri T1.

(65)

Pokiaľ ide o náklady na služby na T2, skupina SAS tvrdila, že Fínsko jej neposkytlo prístup k týmto informáciám. Skupina SAS nemala informácie o tom, či terminál T2 alebo letisko TMP sú ziskové a či spoločnosť Airpro platí za infraštruktúru, ktorú poskytla spoločnosť Finavia. Napríklad spoločnosť Finavia obstarala pre terminál T2 zariadenie na bezpečnostnú kontrolu. Skupina SAS uviedla, že Fínsko a spoločnosť Airpro tvrdili, že cenová úroveň na T2 súvisí s úrovňou služieb. Skupina SAS tvrdila, že úroveň služieb je spravidla založená na koncepcii pozemnej obsluhy dohodnutej medzi leteckou spoločnosťou a spoločnosťou poskytujúcou služby pozemnej obsluhy, a nie na priestore alebo zariadení, ktoré sú k dispozícii.

(66)

Skupina SAS okrem toho tvrdila, že v dojednaniach týkajúcich sa T2 na letisku TMP sa uprednostňuje jeden obchodný model a sú v zrejmom rozpore s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ.

(67)

Spoločnosť Air France predložila pripomienky listom zo 16. novembra 2007. Spoločnosť Air France v úvode opísala svoju obchodnú situáciu vo Fínsku. Spoločnosť Air France vo Fínsku neprevádzkovala služby z letiska TMP a na toto letisko. Na základe dohody so spoločnosťou Finnair o spoločnom označovaní liniek však prevádzkovala päť denných letov medzi letiskom Charles de Gaulle v Paríži a letiskom v Helsinkách (vzdialeného približne 180 km od letiska TMP).

(68)

Spoločnosť Air France tvrdila, že súhlasí s usmerneniami o leteckej doprave z roku 2005 a s predbežným preskúmaním, ktoré vykonala Komisia v súvislosti s dohodou o finančných podmienkach na letisku TMP. Spoločnosť Air France sa predovšetkým domnievala, že oslobodenie spoločnosti Ryanair od platenia poplatku za cestujúcich poskytuje spoločnosti Ryanair výhodu a má zreteľne diskriminačnú povahu, a preto by sa nemalo považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(69)

Asociácia európskych leteckých spoločností (ďalej len „AEA“) predložila svoje pripomienky listom zo 16. novembra 2007. Pripomienky AEA boli úplne v súlade s pripomienkami skupiny SAS a spoločnosti Air France.

(70)

Fínsku doručili pripomienky štyroch zainteresovaných strán.

(71)

Pokiaľ ide o pripomienky spoločnosti Ryanair, Fínsko poznamenalo, že táto letecká spoločnosť uviedla pripomienky ku všeobecnému vývoju na trhu s leteckou dopravou v Európe a k vývoju na letisku TMP. Fínsko v súvislosti s týmito aspektmi odkázalo na svoje predchádzajúce pripomienky, ktoré predložilo po začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(72)

Fínsko poznamenalo, že pripomienky skupiny SAS so sebou priniesli nové otázky, ktoré treba objasniť. Ako Fínsko už predtým uviedlo, spoločnosť Airpro je právne odlišná spoločnosť a nevyužila žiadnu podporu od vlastníckej spoločnosti Finavia.

(73)

Fínsko uviedlo, že v čase podpísania nájomnej zmluvy nebol generálny riaditeľ letiska TMP členom správnej rady spoločnosti Airpro. Generálny riaditeľ letiska TMP bol členom správnej rady spoločnosti Airpro len od mája 2003 do apríla 2007. Pokiaľ ide o marketingovú publikáciu týkajúcu sa letiska TMP a jeho nízkonákladovej stratégie, Fínsko tvrdilo, že také marketingové činnosti nemôžu vopred určovať právne a hospodárske prepojenia medzi príslušnými spoločnosťami. Skupina SAS, ktorá pôsobila na termináli T1 na letisku TMP, sa v publikácii neuvádzala, keďže publikácia bola určená na marketing nízkonákladovej stratégie letiska TMP.

(74)

Pokiaľ ide o tvrdenia skupiny SAS týkajúce sa prípadného poskytovania krížových dotácií medzi T2 a T1 na letisku TMP, Fínsko uviedlo, že už poskytlo dôkaz, že činnosti spoločnosti Airpro na letisku TMP boli ziskové a že spoločnosť Airpro neprijala od spoločnosti Finavia žiadne dotácie.

(75)

Pokiaľ ide o rôzne úpravy infraštruktúry súvisiace s renováciou T2, Fínsko uviedlo, že nájomné, ktoré platila spoločnosť Airpro spoločnosti Finavia, pokrývalo tieto náklady a úroky. Pokiaľ ide o skutočnosť, že spoločnosť Finavia obstarala pre T2 zariadenie na bezpečnostnú kontrolu, Fínsko uviedlo, že tieto náklady boli zahrnuté v nájomnom. Parkovisko pri T2 bolo súčasťou plochy, ktorú si spoločnosť Airpro prenajala. Spoločnosť Airpro mohla určiť poplatky, pokiaľ ich určila transparentne.

(76)

Pokiaľ ide o tvrdenia skupiny SAS týkajúce sa odlišných cien na termináli T2 na letisku TMP, Fínsko odkazuje na svoje pripomienky týkajúce sa začatia konania vo veci formálneho zisťovania.

(77)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(78)

Kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú kumulatívne. Opatrenie sa považuje za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, len ak sú splnené všetky tieto podmienky. Finančná podpora:

(79)

Pri posúdení otázky, či finančné dojednania týkajúce sa nízkonákladovej stratégie na letisku TMP obsahujú prvok pomoci, najmä v súvislosti s prebudovaním prázdneho nákladného hangára na nízkonákladový terminál a následnou nájomnou zmluvou so spoločnosťou Airpro, je potrebné, aby Komisia preskúmala, či by subjekt trhového hospodárstva za podobných podmienok uzatvoril také isté alebo podobné obchodné dohody ako spoločnosť Finavia (16).

(80)

Podľa zásad stanovených v judikatúre je potrebné, aby Komisia porovnala konanie spoločnosti Finavia s konaním investora v trhovom hospodárstve, ktoré sa môže riadiť vyhliadkami na dlhodobú ziskovosť (17). Okrem toho, ako sa uvádza v rozsudku vo veci Charleroi  (18), Komisia je povinná zohľadniť pri posudzovaní sporných opatrení všetky relevantné skutočnosti a ich kontext. Inými slovami, je potrebné, aby Komisia na základe integrovaného prístupu zohľadňujúceho všetky relevantné skutočnosti súvisiace s príslušnými opatreniami analyzovala rozhodnutie spoločnosti Finavia renovovať nákladný hangár na letisku TMP a plánovanú realizáciu nízkonákladovej stratégie na letisku TMP spoločnosťou Airpro.

(81)

Súdny dvor v rozsudku vo veci Stardust Marine konštatoval, že „[…] s cieľom preskúmať, či štát prijal alebo neprijal správanie obozretného investora konajúceho v trhovom hospodárstve, je potrebné preniesť sa do kontextu obdobia, počas ktorého sa prijali opatrenia finančnej pomoci s cieľom posúdiť ekonomickú racionálnosť správania štátu, a teda zdržať sa akéhokoľvek hodnotenia založeného na neskoršej situácii“ (19).

(82)

Aby sa mohol použiť test investora v trhovom hospodárstve, je nevyhnutné, aby Komisia vzala do úvahy kontext obdobia, keď spoločnosť Finavia prijala rozhodnutie renovovať prázdny nákladný hangár a potom ho prenajať spoločnosti Airpro, t. j. obdobie začiatkom roka 2003. Je nevyhnutné, aby Komisia založila svoje posúdenie na informáciách a predpokladoch, ktoré mal prevádzkovateľ k dispozícii v období prijatia finančných dojednaní týkajúcich sa realizácie nízkonákladovej stratégie.

(83)

Fínsko tvrdilo, že spoločnosť Finavia konala racionálne a na preukázanie svojich tvrdení dokladá kópiu vopred vypracovaného obchodného plánu spoločnosti Finavia a skutočné výsledky činností spoločností Finavia a Airpro na letisku TMP.

(84)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že nákladný hangár na letisku TMP sa uvoľnil, keď spoločnosť DHL vypovedala nájomnú zmluvu. Spoločnosť Finavia tak strácala mesačné nájomné vo výške približne […]. O niekoľko mesiacov bolo zrejmé, že spoločnosť Finavia nepriláka na letisko TMP inú spoločnosť pôsobiacu v oblasti leteckej nákladnej dopravy. Okrem toho nízkonákladové letecké spoločnosti nemali záujem o využívanie terminálu T1 na letisku, keďže náklady na služby pozemnej obsluhy boli vyššie, ako boli tieto spoločnosti ochotné akceptovať. Vyhliadky na rok 2002 týkajúce sa odvetvia leteckej nákladnej dopravy naznačovali vysoký potenciál rastu pre nízkonákladových dopravcov (ako napríklad Ryanair) vo výške približne 30 % ročne.

(85)

Komisia okrem toho poznamenáva, že prázdny nákladný hangár bol úplne znehodnotený a náklady na jeho prebudovanie na nízkonákladový terminál pre cestujúcich dosiahli 760 612 EUR. Spoločnosť Finavia by musela v určitom rozsahu realizovať renovačné práce vo výške približne 100 000 EUR aj v prípade, keby sa nákladný hangár neprebudoval na terminál pre cestujúcich.

(86)

Okrem toho spoločnosť Finavia bola povinná zabezpečiť dostupnosť dráhy na letisku TMP na vojenské účely 24 hodín denne 365 dní v roku. Výsledkom intenzívnejšej dopravy na letisku preto mohlo byť lepšie pridelenie prostriedkov a zníženie prípadných nadmerných kapacít. Prostredníctvom diverzifikácie leteckých spoločností využívajúcich letisko sa súčasne mohli znížiť podnikateľské riziká letiska (ako napríklad riziko nevyužitej kapacity v prípade, keď jedna z leteckých spoločností skončí svoju činnosť) a zvýšiť účinnosť využitia dráhy.

(87)

Finavia uvádza túto situáciu vo svojom obchodnom pláne realizácie nízkonákladovej stratégie. Ako vyplýva z najhoršieho scenára obchodného plánu spoločnosti Finavia, očakávalo sa, že investičný projekt bude mať pozitívny prínos: predpokladalo sa priemerné ziskové rozpätie (20) vo výške približne […] (pozri tabuľku v odôvodnení 20), ktoré je podľa údajov, ktoré mala Komisia k dispozícii, všeobecne v súlade so ziskovým rozpätím ostatných letísk v Únii (21). Komisia okrem toho poznamenáva, že vopred vypracovaný obchodný plán bol založený na opatrných prognózach, a výsledkom toho bolo podhodnotenie príjmu a nadhodnotenie nákladov v posledných rokoch posudzovaného obdobia. Okrem toho vo vopred vypracovanom obchodnom pláne sa nezohľadnil zisk spoločnosti Finavia z pristávacích poplatkov, keďže tieto náklady sa odpočítali od predpokladaného príjmu. Navyše náklady na renováciu a primeraná odmena za investovaný kapitál sa úplne odrazili v nájomnom, ktoré platila spoločnosť Airpro spoločnosti Finavia a ktoré sa takisto odpočítalo od predpokladaného príjmu.

(88)

Expert Komisie konsolidoval príjmy a náklady vopred vypracovaného obchodného plánu (základný scenár) s cieľom posúdiť nízkonákladovú stratégiu spoločností Finavia a Airpro na základe integrovaného prístupu. Ako príjem sa zohľadnili najmä platby medzi spoločnosťami (ako napríklad nájomné, ktoré platila spoločnosť Airpro spoločnosti Finavia za využívanie terminálu T2, pristávacie poplatky a poplatky za letovú navigáciu). V nasledujúcej tabuľke sa uvádza výpočet príjmov a nákladov súvisiacich s realizáciou nízkonákladovej stratégie na letisku TMP, ako sa uvádza vyššie, a jej prínos k hospodárskemu výsledku pred zohľadnením úrokov a daní (EBIT) na konsolidovanej úrovni (t. j. pre spoločnosti Finavia a Airpro) v období nasledujúcich desiatich rokov: […] (22)

(89)

Komisia poznamenáva, že vzhľadom na vopred vypracovaný obchodný plán a kladnú čistú aktuálnu hodnotu (23) bolo rozhodnutie spoločnosti Finavia realizovať nízkonákladovú stratégiu na letisku TMP v súlade so správaním investora v trhovom hospodárstve. Prostredníctvom kladnej čistej aktuálnej hodnoty nízkonákladovej stratégie sa zvýšila hodnota majetku spoločnosti Finavia. Komisia okrem toho poznamenáva, že aj skutočné pozitívne výsledky činnosti spoločnosti Airpro na letisku TMP (pozri najmä tabuľku v odôvodnení 26) podporujú predpoklady uvedené vo vopred vypracovanom obchodnom pláne a predpokladané výsledky nízkonákladovej stratégie. Okrem toho zo spojených skutočných finančných výsledkov letiska TMP (so zreteľom na finančné výsledky činnosti spoločností Airpro a Finavia na letisku TMP, pozri tabuľky v odôvodneniach 24 a 26) vyplýva, že vďaka prevádzke nízkonákladového terminálu je činnosť letiska zisková.

(90)

Vzhľadom na túto skutočnosť môže Komisia konštatovať, že rozhodnutie spoločnosti Finavia realizovať nízkonákladovú stratégiu na letisku TMP a súvisiace finančné dojednania sú v súlade s testom investora v trhovom hospodárstve, to znamená, že neposkytujú hospodársku výhodu, ktorá by nezodpovedala bežným trhovým podmienkam.

(91)

Keďže jedno z kumulatívnych kritérií uvedených v článku 107 ods. 1 ZFEÚ nie je splnené, Komisia sa domnieva, že rozhodnutie spoločnosti Finavia realizovať nízkonákladovú stratégiu na letisku TMP a súvisiace finančné dojednania neobsahujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(92)

Pokiaľ ide o prípadné poskytovanie krížových dotácií spoločnosti Airpro spoločnosťou Finavia (ako napríklad príjem za stratu nájomného alebo náhrada prevádzkových strát), Komisia poznamenáva, že poskytovanie krížových dotácií spoločnosti Airpro spoločnosťou Finavia možno vylúčiť vzhľadom na to, že všetky finančné dojednania týkajúce sa nízkonákladovej stratégie na letisku TMP sú založené na vopred vypracovanom obchodnom pláne v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, že spoločnosť Airpro platí trhové nájomné za využívanie terminálu T2 a poplatky, ktoré platia letecké spoločnosti využívajúce terminál T2 (t. j. Ryanair), úplne pokrývajú náklady na činnosť spoločnosti Airpro na letisku TMP a že činnosť spoločnosti Finavia na letisku TMP je zisková len vďaka prevádzke terminálu T2.

(93)

Pokiaľ ide o dohodu medzi spoločnosťami Airpro a Ryanair, Fínsko tvrdilo, že spoločnosť Airpro konala tak, ako by v podobnej situácii konal subjekt trhového hospodárstva. V takom prípade dohoda neposkytovala spoločnosti Ryanair výhodu a nezahŕňala štátnu pomoc.

(94)

Pri posúdení otázky, či sa dohoda uzatvorila za bežných trhových podmienok, je potrebné, aby Komisia preskúmala, či by v podobnej situácii letisko, ktoré sa prevádzkuje za bežných trhových podmienok a riadi sa vyhliadkami na dlhodobú ziskovosť, uzatvorilo také isté alebo podobné obchodné dojednania ako spoločnosť Airpro (24). Okrem toho je potrebné, aby Komisia analyzovala predpokladaný vplyv dohody na činnosť spoločností Airpro a Finavia na letisku TMP na základe integrovaného prístupu, v rámci ktorého sa zohľadnia všetky relevantné skutočnosti súvisiace s príslušným opatrením (25).

(95)

Aby sa mohol použiť test investora v trhovom hospodárstve, je potrebné, aby Komisia vzala do úvahy kontext obdobia, v ktorom sa dohoda uzatvorila. Takisto je nevyhnutné, aby Komisia pri posúdení použila ako východisko informácie a prognózy, ktoré mal prevádzkovateľ k dispozícii pri uzatvorení dohody. Spoločnosť Airpro uzatvorila 3. apríla 2003 dohodu so spoločnosťou Ryanair s platnosťou […].

(96)

Ako vyplýva z dohody, spoločnosť Ryanair sa zaviazala, že na začiatku svojej činnosti na letisku TMP bude vykonávať […] spiatočných letov za deň. Na základe tejto skutočnosti spoločnosť Ryanair predpokladala, že počas prvých 12 mesiacov zabezpečí približne […] odlietajúcich cestujúcich na letisku TMP a počas nasledujúcich 12 mesiacov približne […] odlietajúcich cestujúcich. V dohode sa stanovuje harmonogram poplatkov na jeden spiatočný let v závislosti od počtu denných letov (pozri najmä tabuľky v odôvodnení 43). Priemerná cena jedného spiatočného letu (na základe troch letov za deň) je […]. V tejto tabuľke sa uvádza porovnanie poplatkov, ktoré platia letecké spoločnosti vyžívajúce terminál T1 na letisku TMP, a priemernej ceny, ktorú platí spoločnosť Ryanair:

(97)

Komisia poznamenáva, že spoločnosť Ryanair platí rovnaký pristávací poplatok, poplatok za letovú navigáciu a bezpečnostný poplatok ako spoločnosti využívajúce terminál T1 na letisku TMP. Ako vyplýva z informácií, ktoré poskytlo Fínsko, spoločnosť Ryanair nie je oslobodená od poplatku za cestujúcich. Jediný rozdiel v cene, ktorú platila spoločnosť Ryanair, sa týka poplatkov za služby na termináli (služby pre cestujúcich) a služby pozemnej obsluhy. Kvalita služieb poskytovaných spoločnosti Ryanair a jej cestujúcim na termináli T2 je však nižšia ako kvalita služieb poskytovaných na termináli T1 a zníženie základných nákladov, najmä personálnych nákladov, predstavuje približne […] z celkových nákladov spoločnosti Airpro (vrátane nájomného, pristávacích poplatkov a poplatkov za letovú navigáciu, ktoré sa uhradili spoločnosti Finavia). Počet pracovníkov na termináli T2 je na rozdiel od terminálu T1 nízky a personál vykonáva rozličné činnosti týkajúce sa registrácie, bezpečnostnej kontroly a pozemnej obsluhy. Ako vyplýva z informácií, ktoré poskytlo letisko expertovi Komisie, personálne náklady na termináli T2 sú približne o […] nižšie ako na termináli T1. Okrem toho Komisia poznamenáva, že letiskové poplatky, ktoré platí spoločnosť Ryanair za služby na termináli (služby pre cestujúcich) a služby pozemnej obsluhy, sú len približne o […] nižšie ako poplatky na termináli T1. Rozdiel medzi úsporami nákladov (približne […]) a rozdiel medzi poplatkami, ktoré platia letecké spoločnosti využívajúce tieto dva terminály (približne […]), vyjadruje dodatočné ziskové rozpätie, ktoré vytvorila spoločnosť Airpro (približne […], pozri takisto tabuľku v odôvodnení 20). Komisia sa preto domnieva, že rozdiel medzi poplatkami, ktoré platí spoločnosť Ryanair na termináli T2, a poplatkami, ktoré sa platia na termináli T1, je odôvodnený.

(98)

Na základe tejto skutočnosti mohla spoločnosť Airpro predvídať príjem vyplývajúci z dohody so spoločnosťou Ryanair. Spoločnosť Airpro predpokladala, že spoločnosť Ryanair vykoná v roku 1 […] spiatočných letov za deň s percentuálnym využitím kapacity lietadla […]; predpokladalo sa, že spoločnosť Ryanair bude v roku 2 prevádzkovať […] spiatočných letov za deň vo zvyšnom období platnosti dohody s tým istým percentuálnym využitím kapacity lietadla ako v roku 1. Vo výsledku sa zohľadňujú príjmy spoločnosti Airpro z leteckej dopravy a príjmy, ktoré nesúvisia s leteckou dopravou (vrátane príjmu z parkoviska atď.). Odhad nákladov spoločnosti Airpro v období platnosti dohody sa vykonal na základe odhadovaných nákladov súvisiacich s realizáciou nízkonákladovej stratégie na letisku TMP. Predpokladalo sa napríklad, že personálne náklady dosiahnu […] na jeden spiatočný let (a […], keď sa výpočet zakladal na počte spiatočných letov lietadla za deň).

(99)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza výpočet príjmov a nákladov súvisiacich s dohodou a pozitívny prínos dohody k hodnote majetku spoločnosti Airpro počas platnosti dohody. Tieto výpočty sú založené na obchodnom pláne, ktorý predložilo Fínsko, a na vyššie uvedených predpokladoch. […] (26)

(100)

Komisia poznamenáva, že sa predpokladalo, že dohoda so spoločnosťou Ryanair bude mať počas svojho obdobia platnosti pozitívny prínos k hodnote majetku spoločnosti Airpro, pričom čistá aktuálna hodnota dosiahne 0,5 mil. EUR. Okrem toho sa predpokladalo, že celková činnosť spoločností Airpro a Finavia na letisku TMP bude v období platnosti dohody dosahovať pozitívne hodnoty.

(101)

Komisia takisto poznamenáva, že príjmy vyplývajúce z dohody pokrývajú všetky náklady spoločnosti Airpro na letisku TMP a všetky náklady spoločnosti Finavia súvisiace s dohodou. Prístup na základe celkových nákladov v tomto prípade zahŕňa náklady na kapitál (t. j. náklady na znehodnocovanie letiskovej infraštruktúry) a prevádzkové náklady (ako napríklad personálne náklady, náklady na energiu, materiál atď.). Takisto zahŕňa náklady na bezpečnostné a ochranné opatrenia, ktoré môžu predstavovať opatrenia spadajúce do oblasti kompetencie verejnej správy, ktoré sa nepovažujú za hospodársku činnosť v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Vzhľadom na to je vypočítaná čistá aktuálna hodnota podhodnotená a pozitívny prínos dohody môže byť v skutočnosti ešte vyšší.

(102)

Komisia poznamenáva, že rozhodnutie spoločnosti Airpro ako dcérskej spoločnosti spoločnosti Finavia týkajúce sa uzatvorenia príslušnej dohody so spoločnosťou Ryanair bolo vzhľadom na vopred vypracovaný obchodný plán v súlade so správaním investora v trhovom hospodárstve. Komisia okrem toho poznamenáva, že skutočné pozitívne výsledky činnosti spoločnosti Airpro na letisku TMP navyše podporujú predpoklady uvedené vo vopred vypracovanom obchodnom pláne a predpokladané výsledky dohody (pozri najmä tabuľku v odôvodnení 26). Okrem toho zo spojených skutočných finančných výsledkov letiska TMP (so zreteľom na finančné výsledky činnosti spoločností Airpro a Finavia na letisku TMP, pozri najmä tabuľky v odôvodneniach 24 a 26) vyplýva, že nielen prevádzka nízkonákladového terminálu, ale takisto prevádzka letiska ako celku dosiahla ziskovosť.

(103)

Na základe týchto skutočností Komisia dospela k záveru, že rozhodnutie spoločnosti Airpro uzatvoriť príslušnú dohodu so spoločnosťou Ryanair je v súlade s testom investora v trhovom hospodárstve, to znamená, že neposkytuje nijaké hospodárske výhody, ktoré by nezodpovedali bežným trhovým podmienkam.

(104)

Keďže nie sú splnené kumulatívne kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia sa domnieva, že dohoda z 3. apríla 2003, ktorú uzatvorili spoločnosti Airpro a Ryanair, neobsahuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/40

(1)

Po tom, ako sa Komisia dňa 27. februára 2011 dozvedela o nadobudnutí účinnosti zákona, ktorým sa vládne nariadenie č. 225 z 29. decembra 2010 zmenilo na zákon, ktorý umožňuje odklad úhrady odvodov za mlieko vo forme splátok splatných talianskymi výrobcami mlieka podľa režimu platieb schváleného rozhodnutím Rady 2003/530/ES zo 16. júla 2003 o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom, ktorú chce Talianska republika poskytnúť svojim výrobcom mlieka (1), (2), požiadala talianske orgány listom zo 17. marca 2011 o ďalšie informácie o tejto záležitosti.

(2)

Talianske orgány doručili Komisii tieto doplňujúce informácie listom z 24. júna 2011 zaregistrovaným 29. júna 2011.

(3)

Na základe preskúmania informácií, ktoré poskytli talianske orgány, a po zohľadnení skutočnosti, že odklad uvedenej platby sa uskutočnil bez toho, aby bol vopred oznámený Komisii alebo aby Komisia tento odklad schválila, Komisia faxom zo 14. októbra 2011 oznámila talianskym orgánom, že bol otvorený spis pre neoznámenú pomoc pod referenčným číslom SA.33726 (2011/NN).

(4)

Komisia listom z 11. januára 2012 oznámila Taliansku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy v súvislosti s uvedeným odkladom a režimom platieb schváleným rozhodnutím 2003/530/E, ktorý bol zmenený doplnením odkladu, ktorý predstavuje novú pomoc (SA.33726 (11/C)), a požiadala talianske orgány, aby v priebehu jedného mesiaca predložili svoje pripomienky k začatiu konania.

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenej pomoci.

(6)

Komisia dostala pripomienky zainteresovaných strán a postúpila ich Taliansku, ktoré tak dostalo príležitosť na ne reagovať.

(7)

Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii postúpilo Komisii e-mailom z 13. februára 2012 list talianskych orgánov, ktorým žiadali o dvojmesačné predĺženie lehoty na predloženie pripomienok k začatiu konania. Toto predĺženie bolo schválené v správe odoslanej faxom z 21. februára 2012.

(8)

Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii postúpilo Komisii e-mailami z 26. apríla 2012 a 27. apríla 2012 odpoveď talianskych orgánov na začatie konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy.

(9)

K pripomienkam zainteresovaných strán sa talianske orgány nevyjadrili.

(10)

V článku 1 rozhodnutia 2003/530/ES sa uvádza:

„Pomoc, ktorú chce Talianska republika poskytnúť výrobcom mlieka tým, že za nich zaplatí Spoločenstvu sumu, ktorú mu výrobcovia mlieka dlhovali v dôsledku dodatočných odvodov za mlieko a mliečne výrobky za obdobie rokov 1995/1996 až 2001/2002, a tým, že umožnila týmto výrobcom zaplatiť svoj dlh prostredníctvom bezúročných odkladov úhrad počas niekoľkých rokov, sa výnimočne považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom za predpokladu, že:

(11)

Zákonom č. 10/2011 sa do článku 1 vládneho nariadenia č. 225 z 29. decembra 2010 zavádza odsek 12k ktorým sa do 30. júna 2011 poskytuje odklad úhrady splátky za mlieko splatnej k 31. decembru 2010. Náklady na tento odklad sa účtovali na ťarchu celkovej rozpočtovej dotácie vo výške 5 miliónov EUR vyčlenenej na rôzne účely.

(12)

Talianske orgány vo svojom liste z 24. júna 2011 vysvetlili, že ekvivalent grantu na toto opatrenie by sa považoval za pomoc de minimis pre Taliansko podľa nariadenie Komisie (ES) č. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES (4) na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby (5).

(13)

Komisia sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy z týchto dôvodov:

(14)

Talianske orgány vo svojom liste z 26. apríla 2012 odoslanom elektronickou poštou najskôr predložili správu o uplatňovaní režimu platieb odvodov za mlieko, ktorý bol schválený rozhodnutím 2003/530/ES, a vysvetlili, že režim využíva 11 271 príjemcov. Z toho 9 965 príjemcov (t. j. 88,41 % z celkového počtu príjemcov) zaplatilo splátky odvodov splatné k 31. decembru 2010 načas. V odloženom termíne tak spravilo 1 291 príjemcov a 15 príjemcov nezaplatilo, čo viedlo k ich vylúčeniu z režimu.

(15)

Ďalej talianske orgány vysvetlili, že pri výpočte ekvivalentu grantu pomoci, ktorú dostali príjemcovia odkladu, sa zohľadňovali úroky za obdobie medzi 1. januárom 2011 a dátumom skutočnej úhrady splátok, ktoré boli predmetom odkladu, pričom použili trojmesačnú sadzbu Euribor od 1. októbra 2010 a 100 bázických bodov (1,942 %). Výsledky tohto výpočtu ukázali ekvivalent grantu v rozpätí 0,08 EUR až 694,19 EUR, ako aj to, že 1 187 z 1 291 príjemcov odkladu získalo pomoc vo výške menej ako 100,00 EUR. Podľa orgánov tieto údaje poukazujú na to, že odklad platby podľa zákona č. 10/2011 nenarušil hladký priebeh režimu platieb, ktorý je naďalej v súlade s ustanoveniami rozhodnutia 2003/530/ES, o čom svedčí skutočnosť, že len 11,45 % výrobcov zapojených do tohto režimu bolo príjemcami odkladu.

(16)

Z týchto dôvodov talianske orgány potvrdzujú, ako sa uvádza v liste z 24. júna 2011 (pozri bod 13), že odklad udelený v súvislosti s platením odvodov predstavuje pomoc de minimis. Ďalej uvádzajú, že zistili, že individuálny strop uvedený v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1535/2007 sa dodržal v plnej miere, ako sa dodržal aj strop vo výške 320 505 000 EUR stanovený pre Taliansko v období troch fiškálnych rokov podľa rovnakého nariadenia, a že celková výška ekvivalentu grantu odkladu platby bola 50 877,41 EUR. Napokon uviedli, že postup kontroly dodržiavania stropov práve prebieha so zohľadnením ďalších schém de minimis, ktoré boli udelené v období rokov 2009, 2010 a 2011.

(17)

Pokiaľ ide o stanovisko Komisie, že treba zohľadniť pomoc schválenú rozhodnutím 2003/530/ES vzhľadom na povahu a výnimočný charakter pomoci ako jednorazovej maximálnej pomoci, ktorú nie je možné kumulovať so žiadnou inou formou opatrenia, talianske orgány zdôraznili, že po prvé, v uvedenom rozhodnutí sa uznáva existencia výnimočných okolností, čo viedlo Radu k tomu, aby považovala pomoc za zlučiteľnú s článkom 107 zmluvy za predpokladu, že budú splnené niektoré podmienky. Zdôraznili takisto skutočnosť, že vykonané kontroly ukázali, že režim platieb je v súlade s ustanoveniami rozhodnutia 2003/530/ES, keďže všetci výrobcovia zaplatili siedmu splátku s výnimkou 15 výrobcov, ktorí už boli zo schémy vylúčení. Podľa ich názoru samotná výnimočná povaha okolností, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia 2003/530/ES, nebráni príjemcom pomoci, ktorú Rada schválila, v prístupe k akejkoľvek inej forme dávok. Zmluva sa vzťahuje len na uvedené výnimočné okolnosti bez toho, aby akokoľvek obmedzovala povahu schválenej pomoci alebo podrobné pravidlá na jej poskytovanie; jednoducho uplatňuje odchýlku od článku 107 a nariadení uvedených v článku 109 zmluvy za podmienky prijatia jednomyseľného rozhodnutia Rady. V tomto osobitnom prípade je výnimočný charakter, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia 2003/530/ES, plne zohľadnený v spôsobe, akým sa uvedené rozhodnutie prijalo, t. j. jednomyseľne, a týka sa okolností, ktoré si vyžadujú prijatie pomoci skôr ako samotnú pomoc.

(18)

Talianske orgány takisto tvrdili, že odklad platby predstavuje pomoc de minimis, a preto by sa mal považovať za izolované opatrenie vzhľadom na nízku mieru využitia medzi výrobcami, nízku výšku predmetných súm a skutočnosť, že režim platieb sa nezmenil a jeho štruktúra zostala z hľadiska celkového počtu splátok aj dátumu splatnosti rovnaká.

(19)

Napokon talianske orgány znova uviedli, že v súlade s vyhláškou talianskeho ministerstva z 30. júla 2003, ktorou sa zavádza rozhodnutie Rady, sú účastníci režimu platieb povinní vzdať sa akýchkoľvek právnych opatrení v súvislosti s platbou dlžných odvodov a dlžníci, ktorí platbu nevykonajú, budú z režimu vylúčení. Talianske orgány tvrdia, že táto podmienka by zahŕňala začatie konania vo veci núteného vymáhania, čo by viedlo výrobcov k podávaniu nových odvolaní. Preto by bolo rozumné vyhnúť sa právnym sporom na vymáhanie veľmi nízkych súm v konaní, ktoré je drahšie ako vymáhané sumy. Talianske orgány v tejto súvislosti odkazujú na článok 32 ods. 6 nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (7), v ktorom sa uvádza, že členské štáty môžu z riadne opodstatnených dôvodov rozhodnúť, že nebudú pokračovať vo vymáhaní, ak vzniknuté náklady a predpokladané náklady na vymáhanie sú vyššie ako vymáhaná suma. Podľa ich názoru by sa toto ustanovenie malo obdobne vzťahovať na tento prípad. V každom prípade podobné ustanovenia sa uvádzajú aj v článku 25 ods. 4 zákona č. 289/2002 (finančný zákon z roku 2003), v súlade s ktorým sa suma 12 EUR považuje za nízku a nie je predmetom vymáhania. Z príjemcov odkladu bola 559 príjemcom poskytnutá pomoc vo výške menej ako 12 EUR.

(20)

Talianske orgány v liste z 26. apríla 2012 odoslanom elektronickou poštou uviedli zoznam príjemcov odkladu a výšku pomoci, ktorú každý z nich dostal.

(21)

Dňa 7. marca 2012 dostala Komisia pripomienky tretej strany k začatiu konania.

(22)

Túto zainteresovanú stranu v zásade zaujímalo, prečo Komisia obmedzila začatie konania na odklad platby stanovený zákonom č. 10/2011 a nerozšírila ho aj na ustanovenia článku 40a zákona č. 122/2010, ktorým sa stanovuje odklad platby splátok zaplatených v rámci doplňujúceho režimu platieb zriadeného zákonom č. 33/2009, a naliehala na Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom rozšírila rozsah konania. Zainteresovaná strana v tejto súvislosti poukázala na to, že Komisii už bola podaná sťažnosť v súvislosti s ustanoveniami článku 40a zákona č. 122/2010 a Komisia prípad uzavrela.

(23)

Dňa 10. marca 2012 dostala Komisia pripomienky k začatiu konania od druhej zainteresovanej strany.

(24)

Táto zainteresovaná strana upozornila Komisiu na ustanovenia článku 1 ods. 4 vládneho nariadenia č. 16/2012, ktorou sa umožňuje firmám s finančnými ťažkosťami splácať dlžné sumy v pravidelných splátkach. Požiadala Komisiu, aby zasiahla, pričom poukázala na to, že tieto ustanovenia nie sú v súlade s jednotným trhom.

(25)

Dňa 14. marca 2012 dostala Komisia pripomienky k začatiu konania od ďalšej zainteresovanej strany.

(26)

Táto zainteresovaná strana vo svojich pripomienkach odkázala na vládne nariadenie č. 16/2012 a poukázala na vzniknutý rozdiel v zaobchádzaní s poľnohospodármi, ako aj na správnosť údajov použitých agentúrou AGEA (Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura — talianska platobná agentúra) na vypočítanie dodatočného odvodu.

(27)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy je pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(28)

Predmetné opatrenie, t. j. pomoc spojená s odkladom platby (poskytnutie ekvivalentu bezúročného úveru, pozri bod 13 druhú zarážku), ale aj nová forma pomoci vyplývajúca z porušenia rozhodnutia 2003/530/ES (nevyplatené úroky za už uskutočnené ročné splátky a ešte nevyplatená istina a úroky v súvislosti s rokmi ostávajúcimi do dátumu splatnosti splátok, t. j. do 31. decembra 2017) (nová pomoc, pozri bod 13 tretiu zarážku) spadá pod túto definíciu:

(29)

Opatrenie možno pripísať štátu, pretože vyplýva z vnútroštátneho právneho predpisu a je financované z verejných prostriedkov v tom zmysle, že Taliansko si poskytnutím odkladu platby ročnej splátky stanovenej v rozhodnutí 2003/530/ES a vytvorením novej pomoci prostredníctvom tohto odkladu na určité obdobie odoprelo peňažnú sumu, ktorá mohla byť použitá na iné účely.

(30)

Táto situácia zvýhodňuje určité podniky, najmä poľnohospodárske podniky vyrábajúce mlieko.

(31)

Môže mať vplyv aj na obchod vzhľadom na postavenie Talianska na trhu (8).

(32)

Rovnako má táto pomoc potenciál narúšať hospodársku súťaž, pretože podniky, ktoré z nej mali prospech, si zabezpečili výhodu (odklad nevynáša úrok, a preto je ekvivalentom bezúročného úveru), ktorú by nezískali za bežných trhových podmienok a ktorá dané podniky konkurenčne zvýhodňuje v porovnaní s podnikmi, ktoré túto pomoc nedostali (9).

(33)

Vzhľadom na doplňujúce informácie, ktoré talianske orgány poskytli v reakcii na začatie konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, je však potrebné preveriť, či dané opatrenie možno považovať za pomoc de minimis v súlade s nariadením (ES) č. 1535/2007, v dôsledku čoho by sa nepovažovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(34)

Talianske orgány vo svojom liste z 26. apríla 2012 odoslanom elektronickou poštou vysvetlili, že úrok spojený s odkladom platieb predstavoval sumu od 0,08 EUR do 694,19 EUR. Okrem toho uviedli, že vykonané kontroly ukázali, že strop stanovený pre Taliansko v období troch fiškálnych rokov síce nebol prekročený, no napriek tomu musia overiť, či aj naďalej existuje riziko prekročenia individuálneho stropu v prípade kumulovanej pomoci de mininis na rozpočtové roky 2009, 2010 a 2011.

(35)

Komisia môže s istotou konštatovať, že výška úroku v súvislosti s odkladom posudzovaná jednotlivo nepresahuje 7 500 EUR ustanovených v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1535/2007. Ďalej konštatuje, že výška celkovej pomoci udelenej prostredníctvom odkladu, t. j. 50 877,41 EUR, neviedla k prekročeniu stropu 320 505 000 EUR stanoveného pre Taliansko v prílohe k nariadeniu. Napriek tomu Komisia nemá žiadne nové informácie, ktoré by naznačovali, že individuálny strop vo výške 7 500 EUR sa ani v jednom prípade neprekročil aj so zohľadnením celej pomoci de minimis, ktorú dostal rovnaký príjemca v období troch rozpočtových rokov, pretože od 26. apríla 2012 nedostala od talianskych orgánov žiadne informácie o vykonaní týchto kontrol. Preto nemôže dospieť k záveru, že individuálny strop pomoci sa rešpektoval vo všetkých prípadoch, najmä z toho dôvodu, že Komisia musí zohľadniť aj novú pomoc vyplývajúcu z porušenia rozhodnutia 2003/530/ES. Komisia musí uvedené opatrenie preskúmať v celom rozsahu (t. j. pomoc súvisiacu s poskytnutím odkladu, udelenie ekvivalentu bezúročného úveru a novú pomoc vyplývajúcu z porušenia rozhodnutia 2003/530/ES), pretože z tohto odkladu mal prospech značný počet príjemcov (viac ako 1 250) a výška pomoci zahŕňa aj časť splatnej sumy (t. j. sumy zodpovedajúcej ročným splátkam splatným k 31. decembru rokov 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017) a úrok, ktorý značne prevyšuje úrok súvisiaci s odkladom platby, ktorí zohľadnili talianske orgány pri podpore svojich tvrdení.

(36)

V článku 3 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1535/2007 sa takisto uvádza, že „pomoc de minimis sa nemôže kumulovať so štátnou pomocou v prípade tých istých oprávnených výdavkov, ak by takáto kumulácia mala za následok intenzitu pomoci, ktorá prekračuje úroveň stanovenú v právnych predpisoch Spoločenstva za osobitných okolností každého prípadu.“

(37)

Komisia už v tejto súvislosti naznačila začatím konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, že tento odklad bol doplnením pomoci schválenej Radou, ktorá by sa mala považovať za maximálnu pomoc, ktorá mohla byť poskytnutá v tomto kontexte.

(38)

Talianske orgány takisto tvrdia, že odklad platby by sa mal považovať za izolované opatrenie vzhľadom na nízku úroveň využitia medzi výrobcami, nízku výšku predmetných súm a skutočnosť, že režim platieb sa nezmenil a jeho štruktúra zostala z hľadiska celkového počtu splátok aj dátumu splatnosti rovnaká.

(39)

Komisia sa s týmto názorom nestotožňuje. Je zrejmé, že odklad platby je priamo spojený s úhradou platby vo forme splátok, ktoré boli podrobne stanovené v rozhodnutí 2003/530/ES. V prvej zarážke článku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia sa jasne uvádza, že suma sa má splatiť „prostredníctvom ročných splátok v rovnakej výške“. Odklad sa preto nemôže považovať za odklad, ktorý vôbec nesúvisí so systémom splátok stanoveným v rozhodnutí 2003/530/ES.

(40)

Talianske orgány takisto spochybnili skutočnosť, že výška pomoci schválená Radou je maximálna výška, ktorú možno poskytnúť výrobcom mlieka. Podľa ich názoru toto rozhodnutie uznáva existenciu výnimočných okolností, ktoré viedli k schváleniu režimu platieb, ale tento samotný výnimočný charakter nebráni príjemcom v prístupe k akejkoľvek inej forme podpory, keďže v zmluve sa odkazuje len na výnimočné okolnosti bez toho, aby sa obmedzovala povaha schválenej pomoci alebo podrobné pravidlá jej poskytovania. Výnimočný charakter, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia 2003/530/ES, je v tomto konkrétnom prípade plne zohľadnený v spôsobe, akým sa uvedené rozhodnutie prijalo, t. j. jednomyseľne, a týka sa okolností, ktoré si vyžadujú prijatie pomoci skôr ako samotnú pomoc.

(41)

Komisia s talianskymi orgánmi nesúhlasí. Hoci sa v treťom pododseku článku 108 ods. 2 zmluvy uvádza, že „[…] Rada môže jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc […] sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, […] pokiaľ je takéto takéto rozhodnutie odôvodnené výnimočnými okolnosťami“, a v odôvodnení 8 k rozhodnutiu 2003/530/ES sa uvádza, že „[…] existujú výnimočné okolnosti, na základe ktorých možno túto pomoc […] považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom“, faktom zostáva, že samotná Rada v operatívnej časti rozhodnutia stanovila, že pomoc sa za zlučiteľnú s vnútorným trhom považuje „vo výnimočných prípadoch“, a nie „s prihliadnutím na výnimočné okolnosti“. Výraz „vo výnimočných prípadoch“ jednoznačne poukazuje na úmysel Rady upriamiť pozornosť na poskytnutie pomoci a na jedinečnú povahu tejto pomoci, napriek výskytu výnimočných okolností v zmysle odôvodnenia 8. Aj keď jednomyseľnosť, o ktorej sa zmienili talianske orgány, môže naozaj poukazovať na výnimočnosť postupu, nespochybňuje sa tým výnimočná povaha pomoci v zmysle daného rozhodnutia.

(42)

So zreteľom na skutočnosť, že pomoc schválená Radou mala vzhľadom na jej jedinečnú povahu v danom kontexte maximálnu povolenú výšku, t. j. ekvivalent pomoci vo výške 100 %, doplnenie odkladu platby by predstavovalo automatické uplatnenie ustanovení článku 3 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1535/2007 v zmysle, že ekvivalent grantu odkladu sa nemôže považovať za spadajúci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a preto predstavuje štátnu pomoc. Jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom sa musí prehodnotiť vzhľadom na pravidlá hospodárskej súťaže účinné v čase udelenia odkladu a musí sa prehodnotiť aj nová pomoc vyplývajúca s porušenia rozhodnutia 2003/530/ES.

(43)

Pravidlá hospodárskej súťaže uplatniteľné v čase udelenia odkladu sú zahrnuté v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013.

(44)

Stanovisko talianskych orgánov v liste z 26. apríla 2012 odoslanom elektronickou poštou sa zakladalo na tvrdení, že odklad platby by sa mal považovať za súčasť schémy de minimis. Orgány však neposkytli žiadne vysvetlenie zlučiteľnosti odkladu platby s vnútorným trhom alebo skutočnosti, že nová pomoc nespadá do rámca rozhodnutia 2003/530/ES vzhľadom na pravidlá stanovené v uvedených usmerneniach.

(45)

Komisia preto nemá nové informácie na vyvrátenie pochybností, ktoré mala pri začatí konania ustanoveného v článku 108 ods. 2 zmluvy. Pomoc spojená s odkladom platby, a teda aj nová pomoc vyplývajúca z porušenia rozhodnutia 2003/530/ES, preto predstavuje jednostrannú pomoc, ktorá je určená výlučne na zlepšenie finančnej situácie výrobcov bez toho, aby prispela k rozvoju sektora. Preto ide o prevádzkovú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle bodu 15 uvedených usmernení.

(46)

Ak sa na základe zmluvy a judikatúry Európskeho súdneho dvora zistí, že pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, Komisia je oprávnená rozhodnúť o tom, či dotknutý štát musí pomoc zrušiť alebo upraviť (10). V judikatúre Európskeho súdneho dvora sa takisto uvádza, že účelom povinnosti štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je obnoviť pôvodnú situáciu. V tomto kontexte súd vyhlásil, že tento cieľ sa dosiahne vtedy, keď príjemca vráti sumu, ktorá mu bola poskytnutá, čím stratí výhodu nad konkurentmi na trhu a obnoví sa stav, ktorý existoval pred vyplatením pomoci (11).

(47)

V zmysle tejto judikatúry článok 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (12) uvádza, že kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (v tomto prípade všetci príjemcovia, ktorí využili odklad platby).

(48)

Od Talianska sa preto požaduje, aby prijalo všetky potrebné opatrenia na vymáhanie nezlučiteľnej pomoci od príjemcov. V súlade s odsekom 42 oznámenia Komisie „K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich členským štátom vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc“ (13) má Taliansko 4 týždne od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia na zavedenie jeho ustanovení. Z vymáhaných súm sa má zaplatiť úrok vypočítaný na základe nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004 vykonávajúceho nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (14).

(49)

Toto rozhodnutie sa má vykonať bezodkladne, najmä pokiaľ ide o vymáhanie celej udelenej nezlučiteľnej pomoci.

(50)

Vzhľadom na veľmi špecifický kontext, v ktorom bola pomoc udelená (pomoc bola pridaná k režimu, čím sa vytvoril balík schválený Radou), a následky pomoci (porušenie rozhodnutia 2003/530/ES stranami, ktoré mali z odkladu platby prospech, pričom pomoc už bola výnimočne schválená rozhodnutím), by sa od strán, ktoré mali prospech z odkladu platby, mali vymáhať tieto sumy:

(51)

Význam, ktorý talianske orgány pripísali nízkej výške vymáhaných súm, a riziko, že výrobcovia budú podávať nové odvolania na vnútroštátne súdy, nemenia nič na skutočnosti, že štátna pomoc, ktorá nespĺňa podmienky požadované na to, aby sa mohli využívať výnimky ustanovené v článku 107 zmluvy, a ktorá je preto nezlučiteľná s vnútorným trhom, by sa mala vymáhať od príjemcov s cieľom obnoviť konkurenčnú situáciu, ktorá existovala pred udelením pomoci. Z judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva, že odstránenie neoprávnenej pomoci, ktorá je vyhlásená za nezlučiteľnú s jednotným trhom, je logickým výsledkom takejto neoprávnenosti, keďže jediným cieľom je obnovenie pôvodného stavu (15). Cieľ obnovenia pôvodného stavu sa dosiahne, keď príjemca vráti neoprávnenú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, v dôsledku čoho príde o výhodu nad konkurentmi na trhu. V takomto prípade sa obnoví stav pred udelením pomoci (16).

(52)

Okrem toho, pokiaľ ide o nízku výšku vymáhaných súm, zdá sa, že talianske orgány obmedzujú rozsah vymáhania len na úroky, ktoré sa majú pridať k ročnej platbe za rok, ktorý bol predmetom odkladu. Vymáhanie, ktoré ovplyvňuje iba tých, ktorí mali skutočný prospech z odkladu platby, však musí zahŕňať celú pomoc, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú, vrátane akéhokoľvek iného splatného úroku (bližšie pozri bod 50).

(53)

Napokon tvrdenie, že výrobcovia by sa mohli odvolať na vnútroštátne súdy, nemožno považovať za relevantné, pretože podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora samotná možnosť vnútorných problémov vrátane neprekonateľných problémov nemôže odôvodniť neschopnosť členského štátu dodržiavať svoje povinnosti podľa práva Únie (17).

(54)

Preto by Taliansko mohlo uplatniť pravidlá de minimis, ktoré sa vzťahujú na sektor poľnohospodárstva, na vymáhanie individuálnej pomoci od príjemcov, ktorá v čase poskytnutia neoprávnenej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom spĺňala všetky stanovené požiadavky nariadenia de minimis (nariadenie (ES) č. 1535/2007). V bode 49 oznámenia Komisie „K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich členským štátom vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc v prípade neoprávnených schém nezlučiteľných s vnútorným trhom“ (18) sa uvádza, že od členského štátu sa bude vyžadovať, aby podrobne analyzoval každú pomoc poskytnutú na základe uvedenej schémy. S cieľom vyčísliť presnú sumu pomoci, ktorá sa má vymôcť od každého príjemcu v rámci schémy, musí Taliansko stanoviť, v akom rozsahu bola pomoc poskytnutá na konkrétny projekt, ktorý v čase jej poskytnutia spĺňal všetky podmienky nariadenia o skupinových výnimkách alebo schémy pomoci schválenej Komisiou. V takýchto prípadoch môže členský štát uplatniť aj vecné kritériá de minimis, ktoré sa uplatňovali v čase poskytnutia neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia o vymáhaní podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (19). Na základe tohto kritéria individuálna pomoc udelená podľa tohto opatrenia nepredstavuje pomoc pre príjemcov, ktorá v čase udelenia spĺňala opatrenia stanovené v platnom nariadení de minimis (nariadenie (ES) č. 1535/2007).

(55)

Pokiaľ ide o pripomienky prvej zainteresovanej strany (bod 22), Komisia zdôrazňuje, že pozastavenie platby jednej splátky podľa článku 40a zákona č. 122/2010, ktorá bola splatná podľa dodatočného režimu platieb zriadeného zákonom č. 33/2009, nie je predmetom konania podľa tohto rozhodnutia, keďže sa netýka dodatočného režimu platieb zriadeného rozhodnutím 2003/530/ES.

(56)

Pokiaľ ide o pripomienky ostatných dvoch zainteresovaných strán k vládnemu nariadeniu č. 16/2012 (body 24 a 26), Komisia ich v súčasnosti preveruje. Zastáva však názor, že z dôvodov administratívnej účinnosti sa musia preskúmať osobitne, pretože spojenie dvoch konaní rozšírením tohto konania a uplatňovanie všetkých súvisiacich administratívnych opatrení by okrem iného výrazne spomalilo ukončenie konania podľa tohto rozhodnutia.

(57)

Komisia konštatuje, že Taliansko neoprávnene poskytlo odklad predmetnej platby, čo zároveň viedlo k nezákonnosti pomoci, s ktorou odklad súvisí (pozri bod 13 druhá zarážka), a novej schémy pomoci vyplývajúcej z porušenia rozhodnutia 2003/530/ES (pozri odsek 13 tretiu zarážku). Z toho dôvodu sa ani jedna pomoc nemôže považovať za zlučiteľnú s jednotným trhom, pretože talianske orgány neposkytli žiadne informácie, z ktorých by vyplývala zlučiteľnosť podľa pravidiel hospodárskej súťaže platných pre sektor poľnohospodárstva (pozri body 43 až 45). (Tvrdili len, že odklad platby by sa mal posudzovať oddelene, t. j. bez zohľadnenia vplyvu na rozhodnutie 2003/530/ES, a že by sa mal považovať za schému de minimis.) Komisia preto nemohla rozptýliť pochybnosti, ktoré vyjadrila začatím konania podľa článku 108 ods. 2 zmluvy.

(58)

Nezlučiteľná pomoc sa musí vymôcť s úrokom od relevantných príjemcov, t. j. od príjemcov, ktorí skutočne využili odklad uvedenej platby,

a)

úrok z odkladu splátky odvodu splatného k 31. decembru 2010 a akýkoľvek úrok z omeškania, ktorý vznikol do dátumu vrátenia;

b)

vzniknutý úrok z ročných splátok splatných k 31. decembru rokov 2004, 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009 (istina na tieto ročné splátky bola zaplatená skôr, ako odklad platby viedol k porušeniu rozhodnutia Rady) a úrok z omeškania, ktorý vznikol k dátumu vrátenia;

c)

vzniknutý úrok z ročných splátok splatných k 31. decembru rokov 2011 a 2012 (zo žiadnych informácií nevyplýva, že istina nebola zaplatená v termíne) a úrok z omeškania, ktorý vznikol k dátumu vrátenia;

d)

istinu a úrok spojené s ročnými splátkami splatnými k 31. decembru rokov 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017, pričom konečný dátum splatenia je stanovený v súlade s rozhodnutím Rady.

a)

zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc na základe schémy uvedenej v článku 1, a celkovú výšku pomoci, ktorú každý z nich dostal na základe danej schémy;

b)

celkovú sumu (istinu a úroky), ktorú musí vrátiť každý príjemca pomoci, na ktorú sa nevzťahuje pravidlo de minimis;

c)

podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení s cieľom dosiahnuť súlad s týmto rozhodnutím;

d)

dokumenty, ktoré dokazujú, že príjemcom bolo nariadené pomoc vrátiť.

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/49

(1)

Funkčné obdobie členov správnej rady Technického centra pre poľnohospodársku a vidiecku spoluprácu, predĺžené rozhodnutím Výboru veľvyslancov AKT – EÚ č. 2/2013 (5), uplynulo 21. augusta 2013.

(2)

Je preto potrebné vymenovať nových členov,

—

prof. Eric TOLLENS

—

prof. Baba Y. ABUBAKAR,

—

prof. Augusto Manuel CORREIA,

—

pani Helena JOHANSSON,

—

dr. Faustin R. KAMUZORA,

—

prof. Clement K. SANKAT

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/50

(1)

Druhou revíziou dohody AKT – EÚ sa zmenila jej príloha III, aby sa zohľadnili úlohy Technického centra pre poľnohospodársku a vidiecku spoluprácu (CTA) a takisto aby sa ozrejmilo a posilnilo riadenie tejto inštitúcie, a to najmä dohľad Výboru veľvyslancov a úlohy výkonnej rady.

(2)

Rozhodnutím Rady ministrov AKT – EÚ č. 2/2010 (4) bolo ustanovené predbežné vykonávanie druhej zmeny dohody AKT – EÚ od 31. októbra 2010.

(3)

V dôsledku toho by sa stanovy Technického centra pre poľnohospodársku a vidiecku spoluprácu (CTA) (ďalej len „centrum“) mali príslušným spôsobom zmeniť.

(4)

Podľa článku 3 ods. 5 prílohy III k dohode AKT – EÚ Výbor veľvyslancov ustanoví stanovy centra. Je preto vhodné, aby Výbor veľvyslancov prijal rozhodnutie na tento účel,

19.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 309/55