(1)

Útvary Európskej komisie po tom, ako im bola doručená sťažnosť, že flámska vláda vypláca nelegálnu pomoc poľnohospodárom na používanie priemyselných a prírodných hnojív (ďalej len „opatrenie“), listom zo 4. februára 1998 požiadali belgické orgány, aby poskytli informácie o vykonávaní rozhodnutia flámskej vlády z 20. decembra 1995 o kompenzácii splatnej poľnohospodárom za povinnosti podľa právnych predpisov o priemyselných hnojivách (ďalej len „vyhláška o hnojivách“).

(2)

Komisia dostala tieto informácie prostredníctvom listu flámskeho ministra životného prostredia a zamestnanosti z 18. marca 1998 a listu stáleho zastúpenia Belgicka z 31. marca 1998.

(3)

Stretnutie zástupcov príslušných belgických orgánov a útvarov Európskej komisie sa uskutočnilo 15. apríla 1998.

(4)

Komisia telexom z 10. júla 1998 požiadala belgické orgány o dodatočné informácie, pričom odpoveď belgických orgánov na túto žiadosť bola doručená listom zo 7. augusta 1998 a zaregistrovaná 10. augusta 1998.

(5)

Podľa informácií belgických orgánov sa platby realizovali v roku 1996. Jednako, opatrenie nebolo oznámené Komisii v súlade s článkom 93 ods. 3 Zmluvy o ES (teraz článok 108 ods. 3 ZFEÚ). Z tohto dôvodu sa spis zaradil do registra neoznámenej pomoci pod číslom NN 45/98. Hoci sa schéma uplatňovala v rokoch 1996 a 1997 Komisia vzala na vedomie záväzok belgických orgánov v liste zo 7. augusta 1998 nevyplatiť pomoc na rok 1997, kým Komisia nedospeje k rozhodnutiu o zlučiteľnosti predmetnej pomoci so spoločným trhom. Belgické orgány informovali Komisiu, že zámerom flámskej vlády bolo začleniť túto kompenzačnú schému do flámskeho programu pomoci v rámci nariadenia Rady (EHS) č. 2078/92 (2).

(6)

Listom z 21. januára 1999 Komisia informovala Belgicko o svojom rozhodnutí, že v súvislosti s predmetným opatrením začne konanie v zmysle článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(7)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania sa uverejnilo 17. apríla 1999 v úradnom vestníku (3).

(8)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniu.

(9)

Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

(10)

Belgické orgány stiahli oznámenia týkajúce sa iných vecí hnojív vo Flámsku (C12/1999, N105/1999, N311/99).

(11)

Komisii bola 6. marca 2012 doručená sťažnosť od istého poľnohospodára týkajúca vyplatenia kompenzácie za rok 1996 podľa vyhlášky o hnojivách. Na stretnutí zástupcov belgických (flámskych) orgánov a útvarov Európskej komisie 16. apríla 2012 Komisia požiadala belgické orgány, aby poskytli svoje stanovisko k sťažnosti.

(12)

Európska komisia 9. novembra 2012 požiadala o dodatočné informácie. Belgické orgány odpovedali listom zo 14. januára 2013.

(13)

Kompenzácia podľa vyhlášky o hnojivách

(14)

Celkový rozpočet opatrenia na rok 1996 bol 427 511 868 BEF (belgických frankov) rozčlenený na tieto položky:

(15)

Kompenzácia podľa vyhlášky o hnojivách sa vyplatila za rok 1996.

(16)

V súlade s vyhláškou o hnojive je kompenzácia splatná poľnohospodárom, ktorých celý podnik alebo jeho časť sa nachádza vo vodnej alebo prírodnej zóne. Týka sa to 7,502 (z celkového počtu 40,673) podnikov s ornou pôdou alebo chovom dobytka vo Flámsku (18,5 %). Z hľadiska rozlohy, z celkovej rozlohy 649,223 ha ornej pôdy alebo oblastí chovu dobytka 47,948 ha (7,5 %) pripadá na vodnú zónu a 21,919 ha (3 %) pripadá na prírodnú zónu.

(17)

Cieľom schémy pomoci je umožniť poľnohospodárom s pozemkami v environmentálne citlivej oblasti prispôsobiť sa prísnejším normám používania prírodného hnojiva a kompenzovať hospodárske straty, ktoré týmto poľnohospodárom vznikajú. Pomoc sa počíta na základe straty príjmu, pričom sa zohľadňujú bežné poľnohospodárske praktiky mimo týchto citlivých zón. Podľa belgických orgánov bola kompenzácia potrebná aj na to, aby sa predišlo sociálnym nepokojom.

(18)

Pomoc sa poskytuje na kompenzáciu poľnohospodárov v citlivých zónach za:

(19)

Podľa informácií, ktoré poskytli belgické orgány, boli platby poľnohospodárom s cieľom kompenzovať povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov o priemyselných hnojivách založené na štyroch právnych textoch:

(20)

Žiaden z týchto právnych textov nebol oznámený Komisii v súlade s článkom 93 Zmluvy o ES (teraz článok 108 ods. 3 ZFEÚ).

(21)

Podľa belgických orgánov je politika hnojenia prírodným hnojivom vo Flámsku založená na vyhláške z 20. decembra 1995, ktorou sa zmenila vyhláška z 23. januára 1991 o ochrane životného prostredia pred znečistením priemyselnými hnojivami. Účelom tejto vyhlášky je redukovať environmentálne problémy spôsobené obohacovaním povrchovej a podzemnej vody a vylúhovaním fosfátov a nitrátov do pôdy, pričom existuje riziko ich preniknutia do povrchovej a podzemnej vody. Podľa správy o životnom prostredí a prírode vo Flámsku pochádza 56 % čistého zaťaženia životného prostredia dusíkom a fosfátmi z poľnohospodárstva. Vo Flámsku tvoria 21 % znečisťujúcich emisií čpavok vypúšťaný z chovu dobytka a rozstrekovanie močovky.

(22)

Vo vyhláške o hnojivách sa vytýčil cieľ dosiahnuť a/alebo udržať požadovanú štandardnú kvalitu pôdy, vody (povrchovej i podzemnej) a ovzdušia. Stanovuje sa v nej postupné sprísňovanie obmedzení používania prírodného hnojiva. To znamená, že povoľuje prispôsobenia počas prechodného obdobia. Normy regulujúce používanie priemyselného hnojiva sa majú sprísňovať postupne, výnimkou sú mimoriadne citlivé oblasti, konkrétne vodné a prírodné zóny, kde prísnejšie pravidlá začali platiť okamžite.

(23)

Ďalej sa vo vyhláške stanovuje zmrazenie produkcie prírodného hnojiva a počtu dobytka vo Flámsku na úrovni z roku 1992. Na tento účel sa zavádza postup miestnych povolení. Zároveň sa v prípade väčších podnikov povolenie pri jeho obnovení redukuje až do miery 25 %. Sektoru chovu dobytka sa poskytol časový rámec (do roku 2002) na to, aby našiel spôsoby, ako znížiť nadbytočné množstvá prírodného hnojiva a ich vplyv.

(24)

Prísnejšie obmedzenia začali platiť okamžite 1. januára 1996 v týchto oblastiach:

(25)

Podľa belgických orgánov sa pri určovaní týchto citlivých oblastí zohľadnili požiadavky smernice Rady 91/676/EHS (4) o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, ako aj smernica Rady 79/409/EHS (5) o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

(26)

V súlade s vyhláškou o hnojivách platili na celom území Flámska s výnimkou vodných a prírodných zón od 1. januára 1996 do 31. decembra 1998 všeobecné hraničné hodnoty aplikovania priemyselných a prírodných hnojív uvedené v tejto časti. Tieto hraničné hodnoty boli vyjadrené v kg oxidu fosforečného, v kg dusíka z chemických hnojív a v kg celkového množstva dusíka povoleného na rok, ako sa uvádza v tabuľke.

(27)

Navyše belgické orgány uverejnili aj tieto hraničné hodnoty, ako orientačné ciele, ktoré chceli dosiahnuť po roku 2003:

(28)

Dodatočne k týmto kvantitatívnym hraničným hodnotám je na bežnej poľnohospodárskej pôde zakázané rozmetávať prírodné hnojivo alebo iné organické hnojivá v týchto obdobiach: od 21. septembra do 21. januára, všetky nedele a štátne sviatky, soboty s výnimkou sobôt medzi 1. februárom a 15. májom, v noci (medzi 22.00 hodinou a 7.00 hodinou) a keď je pôda zaplavená, zmrznutá alebo zasnežená.

(29)

Vo vodných zónach platia prísnejšie normy vzhľadom na to, že sa využívajú ako zdroje pitnej vody, alebo sú mimoriadne citlivé na vylúhovanie dusíka. Pojem „vodná zóna“ znamená:

(30)

V ďalšej tabuľke sa uvádzajú normy regulujúce používanie prírodného hnojiva, ktoré sa na vodné zóny vzťahujú od 1. januára 1996. Tieto pravidlá sú založené na obvyklých výnosoch uvedených skupín plodín a environmentálne prijateľných stratách v týchto zónach. Množstvá sú vyjadrené v kg P2O5 a v kg dusíka na hektár za rok.

(31)

Vo vodných zónach je rozmetávanie hnoja zakázané v období od 1. septembra do 21. januára vrátane, výnimkou sú zóny A a B oblastí využívaných na získavanie povrchovej vody, kde zákaz platí do 15. februára vrátane.

(32)

Pojem „prírodná zóna“ znamená:

(33)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú normy regulujúce používanie prírodného hnojiva, ktoré sa na prírodné zóny vzťahujú od 1. januára 1996. Tieto pravidlá sú založené na obvyklých výnosoch uvedených skupín plodín a environmentálne prijateľných stratách v týchto zónach. Množstvá sú vyjadrené v kg P2O5 a v kg dusíka na hektár za rok.

(34)

V prírodných zónach je rozmetávanie prírodného hnojiva zakázané v období od 1. septembra do 21. januára vrátane, na trávnych plochách dôležitých z hľadiska ochrany vtáctva ho možno zakázať aj od 1. apríla do 30. júna. Ďalej je od 1. januára 1998 zakázané aplikovať akékoľvek priemyselné hnojivo v lesoch, prírodných oblastiach, oblastiach rozvoja prírody alebo prírodných rezerváciách, výnimkou sú exkrementy dobytka na paši, pričom je povolená maximálna zaťaženosť pôdy dvoma dobytčími jednotkami na ha, počítané na rok. Rodinným poľnohospodárskym podnikom môžno udeliť dočasné výnimky z tohto zákazu.

(35)

Podľa vyhlášky o hnojivách sa kompenzácie vyplácajú automaticky len vzhľadom na trávne porasty a kukuricu. V prípade iných plodín sa vychádza z predpokladu, že znížená miera používania priemyselných hnojív nemá za následok zníženie produkcie. V tom prípade však poľnohospodár môže získať kompenzáciu, ak je schopný (schopná) predložiť dôkazy o stratách.

(36)

Kompenzácie za zmeny vo výnose trávnych porastov sa počítajú na základe rozdielu medzi normou povoleného používania priemyselných hnojív v oblastiach mimo citlivých zón a normou povolenou v citlivých zónach, pričom sa rozlišuje medzi oblasťami vo vodných zónach a oblasťami v prírodných zónach. Cieľom tejto pomoci je kompenzovať stratu výnosu a ziskovosti v dôsledku predmetného zníženia.

(37)

Východiskom výpočtu pomoci je priemerný polovičný hrubý zisk (semi-gross margin – SGM) v BEF/ha za posledné tri roky pred udelením kompenzácie podľa zákona o dani z príjmov. Rozlišuje sa medzi pôdou využívanou na účely výroby mlieka a inými trávnymi porastmi. Na účely výpočtu SGM je Flámsko rozdelené na 13 oblastí v závislosti od agronomických vlastností predmetnej oblasti.

(38)

V prípade trávnych porastov využívaných na účely výroby mlieka je najvyšší SGM v oblasti Antwerp Kempenland (55 700 BEF/ha), najnižší v oblasti Dunes (33 167 BEF/ha), priemerná hodnota celého Flámska je 44 160 BEF/ha. V prípade trávnych porastov využívaných na iné účely než výroba mlieka je najvyšší SGM v piesčitom/ílovitom pásme v oblasti West Vlaanderen (36 100 BEF/ha), najnižší v oblasti Dunes (24 633 BEF/ha), priemerná hodnota celého Flámska je 31 941 BEF/ha.

(39)

Vo vodných zónach je kompenzácia založená na skutočnosti, že maximálna povolená úroveň používania dusíka je 350 kg/ha oproti 450 kg/ha v bežných zónach, čo zodpovedá zníženiu o 22 %. Podľa zákona o klesajúcich výnosoch belgické orgány vypočítali vyplývajúce zníženie výnosu o 15 %. Vplyv na ziskovosť podniku však bude väčší. Po odpočítaní fixných nákladov belgické orgány vypočítali, že SGM v priemere dosahuje 40 % celkového výnosu. To znamená, že zníženie výnosu o 15 % bude mať za následok 37,5 % zníženie SGM (15 % × 100/40). Základ vyplatenia kompenzácie za znížený výnos v dotknutej oblasti je teda SGM × 37,5 %. Zároveň sú poľnohospodári povinní vo vodných zónach používať o 50 kg/ha menej chemických hnojív. To predstavuje úsporu 800 BEF (50 kg N × 16 BEF/kg). Preto sa táto suma odpočítava od pomoci, ktorá sa má vyplatiť.

(40)

V prípade prírodných zón je kompenzácia založená na rovnakých zásadách. V prírodných zónach je maximálna povolená úroveň používania dusíka 400 kg/ha oproti 450 kg/ha v bežných zónach, čo zodpovedá zníženiu o 11 %. Belgické orgány vypočítali vyplývajúce zníženie výnosu o 7 %. Zníženie výnosu o 7 % bude mať za následok 17,5 % zníženie SGM (7 % × 100/40). Základ vyplatenia kompenzácie za znížený výnos v prírodnej zóne je teda SGM × 17,5 %. Dodatočne sa dosahuje rovnaká úspora pomoci vo výške 800 BEF (pozri ods. 39) vzhľadom na úspory dosiahnuté pri znížení miery používania priemyselného hnojiva.

(41)

V tabuľke sú zhrnuté najvyššie, najnižšie a priemerné sadzby pomoci, ktorá sa má vyplatiť.

Trávne plochy využívané na účely výroby mlieka	SGM	Sadzba pomoci vo vodných zónach	Sadzba pomoci v prírodných zónach
Antwerp Kempenland	55 700	20 088	8 948
Dunes	33 167	11 638	5 004
Priemer	44 160	15 760	9 928
Iné trávne porasty	SGM	Sadzba pomoci vo vodných zónach	Sadzba pomoci v prírodných zónach
West Vlaanderen piesčité/ílovité pásmo	36 100	12 738	5 518
Dunes	24 633	8 437	3 511
Priemer	31 941	11 177	4 789

(42)

Belgické orgány zdôraznili, že ide o maximálne miery kompenzácie na hektár. Celková oblasť trávneho porastu, na ktorú možno vyplatiť kompenzáciu je 31 003 ha, z čoho 17 468 ha je vo vodných zónach a 13 535 ha v prírodných zónach. Maximálna teoretická kompenzácia, ktorú bolo možné vyplatiť, je 202 822 411 BEF vo vodných zónach a 65 900 155 BEF v prírodných zónach. Vzhľadom na nižšie miery pomoci na trávne porasty využívané na iné účely než výrobu mlieka však skutočná kompenzácia udelená na trávne porasty predstavovala 250 275 012 BEF ročne, z čoho 186 505 640 BEF išlo na vodné zóny, 63 769 372 BEF na prírodné zóny. Podľa belgických orgánov je tento rozdiel medzi maximálnou teoretickou mierou pomoci a mierou skutočne vyplatenej pomoci spôsobený celým radom faktorov, predovšetkým skutočnosťou, že kompenzácia sa vyplácala len na trávne porasty, ktoré daný poľnohospodársky podnik využíval ako trávny porast už v roku 1994.

(43)

Pri kukurici sa uplatňuje paušálna miera pomoci za stratu produkcie vo výške 3 600 BEF/ha za predpokladu, že táto kukurica sa stále pestuje na rovnakej parcele a nevysiala sa na preoranom trávnatom poraste. Táto pomoc je založená na odhadoch, že priemerná produkcia sušiny pri kukurici je 14 500 kg/ha a priemerná strata výnosu vyplývajúca z prísnejších noriem je 900 kg/ha. Na základe odhadovaného nákladu na výrobu 4 BEF/kg sušiny vyplýva strata príjmu vo výške 3 600 BEF.

(44)

Navyše sa poľnohospodárom odporúča po kukurici vysiať trávu, čím sa zníži vyplavovanie nitrátov z pôdy a ich vylúhovanie. Na tento účel sa poskytla dodatočná pomoc vo výške 3 600 BEF. Podľa belgických orgánov sa táto pomoc vzťahuje len na náklady na trávne osivo.

(45)

Pomoc sa poskytuje poľnohospodárskym podnikom vo vodných a prírodných zónach na pokrytie dodatočných nákladov na zneškodnenie nadbytočného prírodného hnojiva, ktoré je výsledkom nižších hraničných hodnôt aplikovania prírodného hnojiva.

(46)

Pomoc sa poskytuje, ak poľnohospodársky podnik má dodatočné nadbytky prírodného hnojiva, ktoré sa nazhromaždili v dôsledku prísnejších noriem regulujúcich jeho aplikovanie. Na výpočet pomoci sa rozlišuje medzi:

(47)

Na účely výpočtu pomoci sa používa vážený priemer založený na určení počtu zvierat každého druhu (hovädzí dobytok, ošípané, hydina, iné) vo Flámsku a typickom minerálnom zložení hnojiva od každého druhu z hľadiska obsahu minerálov.

(48)

Na tomto základe sa odhaduje, že každá tona hnojiva obsahuje 6,6 kg dusíka a 4,2 kg oxidu fosforečného.

(49)

Pomoc sa vypláca na jednotku minerálu [na kg oxidu fosforečného (P2O5) a na kg dusíka (N)], na ktorý možno poskytnúť kompenzáciu. Lokalita podniku je rozhodujúca pre výšku platby. Suma, ktorá sa má vyplatiť, je:

(50)

Sumy pomoci sú vyššie pre obce s vyššou revidovanou produkciou pretože hnojivo treba prevážať na väčšie vzdialenosti.

(51)

Navyše sa pomoc má vyplatiť aj ako kompenzácia pre poľnohospodárov, ktorí už nemôžu využívať zmluvné úpravy so susednými poľnohospodárskymi podnikmi a rozmetávať svoj nadbytočný hnoj v týchto podnikoch. Na to, aby bol podnik oprávnený, musí mať uzavretú dohodu o zneškodnení nadbytočného prírodného hnojiva z roku 1995 s používateľom s pôdou v oblasti, kde platia prísnejšie normy, a musí mať sídlo v obci s revidovanou produkciou vyše 100 kg P2O5/ha. Kompenzácia sa vypláca za jednotku minerálov, teda za kg P2O5 a za kg N, ktoré sa u týchto používateľov zneškodní menej. Maximálne množstvo, na ktoré možno poskytnúť kompenzáciu, je rozdiel možností zneškodnenia medzi bežnými normami regulujúcimi aplikáciu prírodného hnojiva a normami platnými v oblastiach s prísnejšími pravidlami. Lokalita podniku je rozhodujúca pre splatnú sumu, ktorá predstavuje:

(52)

Rodinné podniky s chovom dobytka s nadbytočným prírodným hnojivom na parcelách pôdy v subhydrografickej panve na získavanie povrchovej vody Kluizen alebo pôdy citlivej na nitráty na brehoch rieky Maas môžu využiť záväzok skladu prírodného hnojiva prijať nadbytok prírodného hnojiva vzniknutý v dôsledku prísnejších noriem regulujúcich aplikovanie prírodného hnojiva. V takom prípade sa kompenzácia za zneškodnenie a skladovanie prírodného hnojiva znižuje proporcionálne k množstvu minerálov, na ktoré sklad prírodného hnojiva poskytol pomoc.

(53)

Keďže rozmetávanie prírodného hnojiva vo vodných a prírodných zónach sa zakázalo v období začínajúcom 1. septembrom, a nie 21. septembrom ako v iných zónach, niektorí poľnohospodári zaznamenali ťažkosti, pretože v mnohých poľnohospodárskych podnikoch sa prírodné hnojivo rozmetáva po žatve a žatva mnohých plodín prebieha po (každoročnom) dátume začiatku platnosti zákazu. Vo vodných a prírodných zónach už nebolo možné hnojiť. Belgické orgány odhadujú, že v dôsledku toho by dotknuté podniky potrebovali dodatočné možnosti na skladovanie hnoja na tri mesiace.

(54)

Rozdiely v normách regulujúcich aplikovanie prírodného hnojiva medzi bežnými oblasťami a vodnými a prírodnými zónami zodpovedajú približne 50 kg P2O5/ha. Keďže jedna tona prírodného hnojiva obsahuje priemerne 5,2 kg P2O5, 50 kg P2O5/ha zodpovedá potrebe skladovacej kapacity na ha približne 10 ton.

(55)

Na základe odhadu, že náklady na vybudovanie skladovacieho zariadenia s kapacitou 500 m3 sa pohybujú vo výške 1 260 120 BEF, belgické orgány odhadujú, že zabezpečenie potrebnej skladovacej kapacity by znamenalo investície vo výške približne 2 500 BEF na tonu skladovacej kapacity, ktoré by sa amortizovali počas 20 rokov, čo teda zodpovedá 125 BEF/t/rok. Ročná kompenzácia vo výške 1 250 BEF/ha je teda splatná poľnohospodárom produkujúcim prírodné hnojivo pochádzajúce od dobytka s ornou pôdou v oblastiach, kde platia prísnejšie pravidlá aplikovania a rozmetávania prírodného hnojiva.

(56)

Poľnohospodári, ktorí v roku 1996 dostali túto kompenzáciu za skladovanie prírodného hnojiva podľa vyhlášky o hnojivách, nemôžu v rovnakom roku získať úrokové dotácie alebo investičné dotácie na vybudovanie skladovacieho zariadenia pre prírodné hnojivo pochádzajúce od dobytka v rámci flámskeho Poľnohospodárskeho investičného fondu (VLF).

(57)

Keďže poľnohospodári s pozemkami vo vodných zónach nemôžu úplne dosiahnuť povolené množstvá dusíka na hektár len prostredníctvom aplikovania prírodného hnojiva, belgické orgány vychádzajú z predpokladu, že poľnohospodári v predmetných oblastiach sa budú usilovať udržať hladinu produkcie pomocou chemických hnojív, predovšetkým pri „iných plodinách“ a kukurici.

(58)

Predpokladá sa, že takéto podniky použijú dodatočných 60 kg N/ha za 16 BEF/kg. Pomoc, ktorá sa má vyplatiť, teda dosahuje výšku 960 BEF (60 × 60), ktorá sa zaokrúhľuje na paušálnu sadzbu 1 000 BEF/ha.

(59)

Poľnohospodári, ktorí mali v roku 1994 ornú pôdu vo vodnej alebo prírodnej zóne, môžu o kompenzácie vzťahujúce sa na tieto oblasti požiadať sklad prírodného hnojiva, ktorý je zodpovedný za správu schémy. Sú povinní na mapách a plánoch vyznačiť každú parcelu svojej ornej pôdy a predložiť plán plodín na rok 1994 a na rok, keď podávajú žiadosť. Ak sa orná pôda nachádza vo viacerých oblastiach alebo zónach, kompenzácia sa počíta na základe najprísnejšej normy aplikovania a rozmetávania prírodného hnojiva. Sklad prírodného hnojiva preskúma žiadosti a informuje dotknutých poľnohospodárov, aké kompenzácie na základe dostupných informácií vyplatí. Kompenzácie sa nevyplácajú, ak suma nedosahuje 1 000 BEF. Žiadatelia majú právo odvolať sa k flámskemu ministrovi životného prostredia, ktorý je povinný do šiestich mesiacov vydať rozhodnutie, v opačnom prípade sa vychádza z toho, že odvolaniu sa vyhovelo.

(60)

Sklad prírodného hnojiva, polícia a pracovníci oddelenia inšpekcií životného prostredia riadiaceho orgánu pre životné prostredie, prírodu, krajinu a vodu, ako aj iní štátni úradníci sú oprávnení kontrolovať, či poľnohospodári dodržiavajú svoje povinnosti vyplývajúce z vyhlášky o hnojivách. Ak sa zistia porušenia, poľnohospodárom sa môže uložiť povinnosť pomoc vrátiť. Na základe vyhlášky o hnojivách nemožno poskytnúť pomoc na pôdu vyňatú z produkcie.

(61)

Opísané opatrenia sú štátnou pomocou v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Kompenzácia sa vypláca zo štátnych zdrojov, a to určitým kategóriám poľnohospodárov, konkrétne poľnohospodárom s podnikmi vo vodných a prírodných zónach. Táto podpora narúša hospodársku súťaž alebo predstavuje riziko jej narušenia a má vplyv na obchod medzi členskými štátmi, pretože zlepšuje konkurenčné postavenie poľnohospodárov, ktorí dostávajú kompenzácie, v porovnaní s poľnohospodármi v iných častiach Belgicka alebo iných členských štátoch, ktorým sa pomoc neposkytuje. Okrem toho, keďže produkty predmetných poľnohospodárov sú predmetom vnútorného obchodu EÚ, dané opatrenia pravdepodobne ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi.

(62)

Belgické orgány vo svojich písomných objasneniach zdôraznili environmentálne ciele schémy pomoci a v tejto súvislosti sa odvolali na ustanovenia v nariadení Rady (EHS) č. 2078/92 z 30. júna 1992 o produkčných metódach poľnohospodárstva, ktoré sú kompatibilné s požiadavkami na ochranu životného prostredia a zachovanie krajiny (ďalej len nariadenie (EHS) č. 2078/92) (6) a na usmernenia Spoločenstva týkajúce sa štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (7). V bode 2.1 usmernení týkajúcich sa pomoci na životné prostredie sa uvádza, že v sektore poľnohospodárstva sa usmernenia nevzťahujú na oblasť, na ktorú sa vzťahuje nariadenie (EHS) č. 2078/92. Preto je vhodné začať posúdením uplatňovania nariadenia (EHS) č. 2078/92 na dotknuté opatrenia.

(63)

Belgické orgány vysvetlili, že kompenzácie poľnohospodárom poskytované ako časť opatrení v prírodných a vodných zónach by sa mali vnímať ako spôsob vykonávania ustanovení nariadenia (EHS) č. 2078/92.

(64)

Nariadením (EHS) č. 2078/92 sa zriaďuje schéma pomoci Spoločenstva, ktorej účelom je okrem iného podporovať dobrovoľné používanie poľnohospodárskych praktík, ktoré pomáhajú znižovať nepriaznivé pôsobenie poľnohospodárstva na životné prostredie, a to na základe záväzkov poľnohospodárov (článok 2 ods. 1). Členské štáty určujú podmienky poskytovania pomoci a sumu, ktorá sa má vyplatiť, na základe záväzku príjemcu a straty príjmu, ako aj potreby poskytnúť stimul (článok 5 ods. 1 písm. a), b)). Navyše môže Spoločenstvo podľa podmienok určených Komisiou takisto prispieť k určitým prémiám, ktoré poskytujú členské štáty ako kompenzáciu za straty príjmu v dôsledku povinného uplatňovania obmedzení uvedených v článku 2 v súvislosti s opatreniami vykonávanými v daných členských štátoch podľa ustanovení Spoločenstva (článok 4 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 2078/92).

(65)

Navyše podľa článku 10 ods. 1 majú členské štáty možnosť zaviesť štátom financované schémy pre dodatočné opatrenia, pri ktorých sa podmienky poskytnutia pomoci líšia od požiadaviek nariadenia alebo pri ktorých sumy presahujú hraničné hodnoty stanovené v nariadení. Tieto schémy musia spĺňať ciele nariadenia a dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

(66)

Predmetná schéma nie je zameraná na poskytovanie kompenzácie za straty spojené s dodržiavaním dobrovoľných záväzkov poľnohospodárov. Nezahŕňa ani spolufinancovanie kompenzácií zo strany Spoločenstva v súvislosti s opatreniami, ktoré vykonáva Belgicko podľa podmienok, ktoré určila Komisia. Schéma sa naopak týka financovania kompenzácií za straty z (výlučne) vnútroštátnych zdrojov, pričom dané straty sú dôsledkom spĺňania povinností vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych predpisov o priemyselných hnojivách.

(67)

Preto pomoc nespadá do rozsahu uplatňovania nariadenia a musí sa preskúmať na základe uplatniteľných pravidiel štátnej pomoci.

(68)

Je potrebné zvážiť, či možno opatrenia vnímať ako zlučiteľné s usmerneniami, ktoré v roku 1994 stanovila Komisia vzhľadom na štátnu pomoc na ochranu životného prostredia (8) (ďalej len „usmernenia“), ktoré platili v čase vykonávania opatrenia (9).

(69)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že opatrenia pomoci na kompenzáciu za znížený výnos trávnych porastov alebo kukurice, pomoc na zneškodnenie nadbytku prírodného hnojiva a kompenzácie dodatočných nákladov na používanie priemyselného hnojiva predstavujú prevádzkovú pomoc. Belgické orgány v odpovedi na otázku útvarov Komisie vysvetlili, že náklady na skladovanie prírodného hnojiva sú síce porovnateľné s nákladmi na investície do dodatočných skladovacích zariadení, ale v podstate nie sú priamo spojené so žiadnymi skutočnými investíciami. Komisia na základe týchto vysvetlení dospela k názoru, že aj toto opatrenie by sa malo považovať za prevádzkovú pomoc.

(70)

Vo všeobecnosti Komisia zastáva názor, že vyplácanie prevádzkovej pomoci sektoru poľnohospodárstva len s malou pravdepodobnosťou zabezpečí trvalý prínos pre rozvoj sektora a môže spôsobiť narušenie podmienok hospodárskej súťaže, čo znevýhodní poľnohospodárov, ktorí takúto pomoc nedostávajú. Preto k posudzovaniu takejto pomoci pristupuje veľmi prísne.

(71)

Vyplácanie prevádzkovej pomoci na opatrenia na ochranu životného prostredia je predmetom bodu 3.4 usmernení, ktorý znie:

„Komisia v súlade s dlhoročnou politikou za bežných okolností neschvaľuje prevádzkovú pomoc, ktorá oslobodzuje podniky od nákladov súvisiacich so znečistením alebo zaťažením životného prostredia, ktoré spôsobujú. Za určitých dôkladne vymedzených okolností však Komisia môže urobiť výnimku z tejto zásady. Urobila tak doteraz v oblasti nakladania s odpadom a oslobodením od environmentálnych daní. Komisia bude naďalej posudzovať takéto prípady na základe ich prínosu, ako aj prísnych kritérií, ktoré vypracovala v uvedených dvoch oblastiach. Podľa týchto kritérií pomoc musí byť kompenzáciou jedine za dodatočné náklady na produkciu v porovnaní s bežnými nákladmi, mala by byť dočasná a zo zásady degresívna, aby sa tak poskytol stimul na zníženie znečisťovania alebo na rýchlejšie zavedenie efektívnejších spôsobov využívania zdrojov. Ďalej nesmie byť v protiklade k iným ustanoveniam Zmluvy o ES, a predovšetkým k ustanoveniam týkajúcim sa voľného pohybu tovaru a služieb.

V oblasti nakladania s odpadom verejné financovanie dodatočných nákladov selektívneho zberu, zhodnocovania odpadu a nakladania s komunálnym odpadom v prospech podnikov, ako aj spotrebiteľov, môže zahŕňať štátnu pomoc, ale v takom prípade môže byť schválené za predpokladu, že podniky musia platiť pomerný podiel za to, že systém využívajú, alebo za množstvo odpadu, ktoré vyprodukujú. Pomoc na zber, zhodnocovanie priemyselného a poľnohospodárskeho odpadu a nakladanie s ním sa posudzuje v každom prípade jednotlivo.

Dočasné oslobodenie od nových environmentálnych daní možno povoliť, ak je to potrebné na kompenzáciu straty konkurencieschopnosti, najmä na medzinárodnej úrovni. Ďalší faktor, ktorý je potrebné zohľadniť, je to, čo na druhej strane musia vykonať podniky, aby znížili mieru znečistenia životného prostredia. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na oslobodenie od daní zavedené na základe právnych predpisov ES, pri ktorých môžu členské štáty rozhodnúť o oslobodení alebo jeho výške.“

(72)

Pokiaľ ide o pomoc na skladovanie a zneškodnenie nadbytočného prírodného hnojiva, Komisia sa domnieva, že nadbytočné prírodné hnojivo možno považovať za podobu poľnohospodárskeho odpadu. V súlade s citovanými usmerneniami je potrebné pomoc na zneškodnenie tohto odpadu posudzovať v každom prípade jednotlivo na základe kritérií v ich bode 3.4.

(73)

Komisia konštatuje, že predmetné opatrenie bolo dočasné, pretože sa uplatňovalo len v rokoch 1996 a 1997. Ďalej konštatuje, že belgické orgány neoznámili pokračovanie vyplácania priamej pomoci na skladovanie alebo zneškodnenie prírodného hnojiva, hoci sa úpravy zberu prírodného hnojiva od určitých poľnohospodárov zo strany skladu prírodného hnojiva nezmenili.

(74)

Komisia musí takisto zohľadniť skutočnosť, že opatrenia pomoci nie sú degresívne, pretože v oboch predmetných rokoch sa poskytovali rovnaké hladiny pomoci (porov. odôvodnenia 38 – 40, 49 – 51).

(75)

Ďalej na základe informácií, ktoré poskytli belgické orgány, možno usudzovať, že opatrenia boli určené na kompenzáciu úplných nákladov skladovania a zneškodnenia nadbytočného množstva prírodného hnojiva, ktoré je výsledkom obmedzení uložených v citlivých zónach. Tým by boli poľnohospodári oslobodení od poplatkov za zneškodňovanie odpadu. Podľa všetkého sa na poľnohospodárov v citlivých oblastiach nevzťahuje ani žiadna požiadavka, aby znižovali objem vyprodukovaného prírodného hnojiva. Poľnohospodári teda neposkytujú žiadnu protihodnotu za pomoc, ktorú dostávajú a ktorá je jednoducho kompenzáciou za to, že dodržiavajú prísnejšie normy používania prírodného hnojiva platné v citlivých zónach. V dôsledku toho opatrenie nevytvára stimul na zníženie produkcie prírodného hnojiva.

(76)

Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že predmetné opatrenia nedodržiavajú usmernenia a nie sú v súlade s cieľmi nariadenia (EHS) č. 2078/92. Preto Komisia dospela k záveru, že nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

(77)

Pokiaľ ide o pomoc ako kompenzáciu poľnohospodárom za stratu produkcie v dôsledku obmedzení používania prírodného hnojiva vrátane pomoci ako kompenzácie za dodatočné náklady na priemyselné hnojivá, Komisia konštatuje, že pomoc za stratu produkcie nie je v usmerneniach konkrétnym spôsobom uvedená. Bez ohľadu na to je pravdepodobné, že do tej miery, do akej obmedzenia používania prírodného hnojiva budú mať za následok znížený výnos, rovnako zvýšia aj produkčné náklady poľnohospodárov pri ostatných plodinách. Na základe zásad stanovených v uvedených usmerneniach by sa dalo dospieť k záveru, že takúto pomoc možno opodstatniť len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky (10):

Navyše z článku 10 nariadenia (EHS) č. 2078/92 vyplýva, že pomoc poskytnutá mimo rozsahu daného nariadenia, ale s cieľom dosiahnuť jedno z obmedzení stanovených v jeho článku 2 musí byť v súlade s cieľmi daného nariadenia.

(78)

Keďže pomoc sa uplatňovala len počas obdobia dvoch rokov, bola podľa všetkého dočasná. Belgické orgány v informáciách, ktoré poskytli 14. januára 2013, potvrdili, že opatrenie sa prestalo uplatňovať v roku 1998.

(79)

V čase, keď sa opatrenie uplatňovalo, však pomoc nebola degresívna (porov. odôvodnenia 38 – 40, 49 – 51), a teda nevytvorila stimul rýchlejšie zaviesť efektívnejšie spôsoby využívania zdrojov.

(80)

Ako sa uviedlo, kompenzácia za stratu produkcie na trávnych porastoch sa počíta na základe celkového používania priemyselných hnojív povoleného v necitlivých zónach, konkrétne 450 kg N/ha pri trávnych porastoch a 325 kg N/ha pri kukurici. Podľa belgických orgánov sa tieto údaje vypočítali na vedeckom základe s cieľom zaručiť, aby koncentrácie nitrátov v podzemnej a povrchovej vode nepresahovali 50 mg NO3-N/l, resp. 11,3 mg NO3-N/l, pričom sa zohľadnila priemerná prípustná strata 70 kg NO3-N/l na hektár za rok. Ich cieľom je spojiť optimálnu produkciu s minimálnou mierou vylúhovania. Obmedzenia pre prírodné a vodné zóny sa vypočítali rovnakým spôsobom, pričom sa zohľadnila skutočnosť, že sú citlivejšie na nitráty než iné zóny.

(81)

Belgické orgány vo svojom liste zo 7. augusta 1998 vysvetlili, že sa rozhodlo počítať kompenzáciu za rozdiel pri normách na základe celkového množstva dusíka, ktoré možno legálne aplikovať, pochádzajúceho ako z priemyselných, tak z prírodných hnojív. Podľa belgických orgánov sa postupovalo podľa tejto koncepcie, pretože sa považovalo za potrebné zabezpečiť rovnocenné zaobchádzanie s poľnohospodármi v jednom regióne, aby poľnohospodári, ktorých pozemky sa nachádzajú v oblastiach, kde platia prísnejšie miestne normy, neboli znevýhodnení oproti poľnohospodárom s pozemkami, na ktoré sa takéto normy nevzťahovali. Ak by normy boli rovnaké pre všetkých poľnohospodárov vo všetkých oblastiach, táto konkurenčná výhoda by neexistovala a nebolo by potrebné vyplácať žiadnu kompenzáciu. Ak by sa poľnohospodár v tejto situácii usiloval prekonať základné normy kvality životného prostredia, je možné vypočítať kompenzáciu na základe rozdielu medzi dosiahnutým výsledkom a normou kvality.

(82)

Belgické orgány na základe tejto zásady rovnocennosti v rámci jedného regiónu zastávali názor, že uplatniteľné pravidlá nepredstavujú nadmernú kompenzáciu pre poľnohospodárov a/alebo kompenzáciu za ukončenie využívania poľnohospodárskych praktík, ktoré sú v rozpore s predpismi EÚ. Argumentujú, že konkurenčné znevýhodnenie alebo naopak výhody v jednom poľnohospodárskom regióne by boli výraznejšie v rámci daného regiónu než v rámci EÚ ako celku. Preto sa vo Flámsku kompenzovala celá strata poľnohospodárov s pozemkami v oblastiach s prísnejšími miestnymi normami (za skutočnú stratu výnosu).

(83)

Ďalej belgické orgány zdôraznili, že flámske regióny uložili prísnejšie miestne normy už v rokoch 1996 a 1997, pričom podľa smernice o nitrátoch to bolo povinnosťou až od 20. decembra 1998. V citlivých vodných zónach sa určilo obmedzenie 200 kg N/ha pre trávne porasty a 170 kg N/ha pre kukuricu a iné plodiny. Podľa belgických orgánov teda povolené množstvo prírodného hnojiva bolo už od roku 1996 nižšie, než sa vyžadovalo v rámci prvého akčného programu podľa smernice 91/676/EHS a pri určitých plodinách bolo obmedzené na hladinu stanovenú v druhom akčnom programe.

(84)

Belgické orgány 14. januára 2013 poskytli podrobné informácie o metóde výpočtu s cieľom preukázať jej súlad s poľnohospodárskou praxou a právnymi ustanoveniami EÚ platnými v čase opatrenia.

(85)

Podľa dostupných informácií však ustanovenia týkajúce vodných a prírodných zón podľa všetkého nejdú výrazným spôsobom nad rámec povinností stanovených v smernici 91/676/EHS. Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že belgické orgány samotné vo svojich písomných objasneniach uviedli, že určili vodné a prírodné zóny mimoriadne citlivé na nitráty, a preto zvážili zníženie hraničných hodnôt potrebných na zaručenie dosiahnutia cieľovej hodnoty 50 mg/l nitrátov v povrchovej vode, predovšetkým tej, ktorá sa využíva na získanie pitnej vody, ako aj v podzemnej vode. Ide o hodnotu, ktorá bola povinnou hodnotou na konci roka 1995 podľa smernice 91/676/EHS.

(86)

Ďalej, pokiaľ ide o metódu výpočtu kompenzácie, Komisia požiadala belgické orgány, aby poskytli overené štúdie a preukázali tak presnosť predpokladov použitých pri výpočtoch. Konkrétne im adresovala žiadosť poskytnúť výsledky štúdií, ktoré by dokázali, že zníženie celkového používania priemyselného hnojiva zo 450 kg N/ha na 350 kg N/ha má skutočne za následok zníženie výnosu o 15 % a že zníženie zo 450 kg/ha na 400 kg N/ha má za následok zníženie o 7 %. Belgické orgány preukázali presnosť základného predpokladu použitého pri výpočte vo svojej odpovedi zo 14. januára 2013.

(87)

Rovnako sa im adresovala žiadosť poskytnúť dodatočné informácie o predpokladoch použitých pri výpočte vplyvov tejto straty produkcie na celkovú ziskovosť podniku, pričom mali vychádzať z celého radu hypotéz vrátane čisto rastlinnej výroby a zmiešanej rastlinnej a živočíšnej výroby. Komisia ich konkrétne požiadala, aby poskytli podrobné vysvetlenie otázky, prečo sa 15 % strata produkcie z trávnych porastov v zmiešanej rastlinnej a živočíšnej výrobe považuje za 40 % stratu ziskovosti podniku, ak sa zohľadnia rôzne typy chovu dobytka. Belgické orgány poskytli tieto informácie vo svojej odpovedi zo 14. januára 2013.

(88)

V neposlednom rade sa belgickým orgánom adresovala žiadosť o poskytnutie výpočtov založených na alternatívnych metódach poskytnutia kompenzácie, napríklad ak sa faktor straty produkcie nahradí faktorom nákladov na nákup náhradného krmiva. Belgické orgány vo svojej odpovedi zo 14. januára 2013 zastávali názor, že takéto výpočty nie je v súčasnosti možné vykonať, pretože sa nevykonali v čase platnosti opatrenia.

(89)

Preto podľa názoru Komisie belgické orgány nepreukázali, že pomoc bola obmedzená len na dodatočné náklady na produkciu. Navyše, ako sa uviedlo v odôvodnení 79, pomoc nebola degresívna.

(90)

Poskytnutie pomoci za stratu produkcie teda nespĺňa podmienky usmernení. Z uvedených dôvodov Komisia považuje toto opatrenie pomoci za nezlučiteľné so zmluvou.

(91)

Komisia konštatuje, že Belgicko nezákonne poskytovalo kompenzácie podľa vyhlášky o hnojivách a porušilo tak článok 93 ods. 3 Zmluvy o ES (teraz článok 108 ods. 3 ZFEÚ).

(92)

Opatrenia nespadajú do rozsahu nariadenia (EHS) č. 2078/92.

(93)

Opatrenia na kompenzáciu skladovania a zneškodňovania nadbytočného prírodného hnojiva a kompenzáciu za stratu produkcie predstavujú prevádzkovú pomoc, ktorú možno za zlučiteľnú s vnútorným trhom vyhlásiť len vo výnimočných prípadoch. Na tento účel sa podľa prísnej koncepcie v usmerneniach stanovilo, že pomoc na skladovanie a zneškodňovanie možno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je dočasná, degresívna a spojená s povinnosťou poľnohospodára poskytnúť protihodnotu. Pomoc za stratu produkcie by mala byť dočasná, degresívna a predstavovať len kompenzáciu dodatočných nákladov na produkciu. Z uvedenej analýzy vyplýva, že tieto podmienky neboli splnené.

(94)

Bez povinnosti príjemcov za pomoc poskytnúť protihodnotu a keďže opatrenia pomoci podľa všetkého nezahŕňali žiadne stimuly, aby príjemcovia vykonali ďalšie kroky smerom k zlepšeniu ochrany životného prostredia, Komisia zastáva názor, že toto opatrenie pomoci nepredstavuje prínos pre rozvoj určitých hospodárskych aktivít v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(95)

Vyhláška o hnojivách bola zrušená v roku 1998 a všetky opatrenia sa skončili.

(96)

Z uvedených dôvodov Komisia konštatuje, že opatrenie počas jeho uplatňovania v rokoch 1996 a 1997 predstavovalo nezákonnú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ktorá by sa zásadne mala vymáhať späť.

(97)

Z dôvodu skutočnosti, že právomoci Komisie vymáhať pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom sú obmedzené na desaťročné obdobie (11), danú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom nie je možné vymáhať.

(98)

Individuálna pomoc, ktorá v čase, keď bola poskytnutá, spĺňala podmienky skupinovej výnimky alebo schválenej schémy, je zlučiteľná s vnútorným trhom až po maximálne intenzity pomoci uplatniteľné na daný typ pomoci.