7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/1

(1)

Komisia uložila dočasné vyrovnávacie clo na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii nariadením (EÚ) č. 419/2013 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“).

(2)

Prešetrovanie sa začalo na základe podnetu podaného 28. júna 2012 Európskou konfederáciou pre železiarsky a oceliarsky priemysel (European Confederation of Iron and Steel Industries, Eurofer) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorí predstavujú viac ako 50 % celkovej výroby určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele v Únii.

(3)

V paralelnom antidumpingovom prešetrovaní Komisia uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii nariadením (EÚ) č. 418/2013 (3).

(4)

V predbežnej fáze prešetrovania sa vykonal výber vzorky indických vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov. Keďže však dvaja z dovozcov vybraných do vzorky nezaslali späť vyplnené dotazníky, výber vzorky v prípade dovozcov nemohol ďalej pokračovať. Aby sa dospelo ku konečným zisteniam, najmä pokiaľ ide o záujem Únie, použili sa všetky dostupné informácie týkajúce sa spolupracujúcich dovozcov.

(5)

Sedem indických vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky požiadalo o individuálne preskúmanie. Na dotazník odpovedali dvaja z nich. Päť neodpovedalo na dotazník. Z dvoch, ktorí odpovedali na dotazník, jeden stiahol svoju žiadosť o individuálne preskúmanie. V dôsledku toho Komisia preskúmala žiadosť jedného indického vyvážajúceho výrobcu nezaradeného do vzorky:

(6)

Okrem uvedeného sa potvrdzujú odôvodnenia 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12 a 14 dočasného nariadenia.

(7)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 20 dočasného nariadenia, prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2011 do 31. marca 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2009 do 31. marca 2012 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(8)

Po odhalení podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uložení dočasných vyrovnávacích opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niektoré zainteresované strany, konkrétne dvaja vyvážajúci výrobcovia, navrhovateľ a 11 používateľov, predložili pripomienky. Stranám, ktoré o to požiadali, bolo poskytnuté vypočutie. Komisia pokračovala v získavaní informácií, ktoré považovala za potrebné pre konečné zistenia. Všetky doručené pripomienky sa zvážili a vo vhodných prípadoch sa zohľadnili.

(9)

Komisia informovala zainteresované strany o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečného vyrovnávacieho cla na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii a konečný výber súm zabezpečených prostredníctvom dočasného cla (ďalej len „konečné zverejnenie“). Stranám bola takisto poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému zverejneniu predložiť pripomienky. Všetky doručené pripomienky sa zvážili a vo vhodných prípadoch sa zohľadnili.

(10)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21 dočasného nariadenia, príslušný výrobok je vymedzený ako drôty z nehrdzavejúcej ocele obsahujúce v hmotnosti:

ktorý je v súčasnosti zatriedený do číselných znakov KN 7223 00 19 a 7223 00 99 s pôvodom v Indii.

(11)

Niektorí používatelia vyjadrili obavy týkajúce sa evidentne nedostatočného rozlišovania medzi rôznymi druhmi príslušného výrobku a podobného výrobku, pretože v rámci všetkých druhov výrobku existuje široký sortiment výrobkov. Osobitná obava sa týkala toho, ako by sa v prešetrovaní mohlo zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi všetkými druhmi. Tak ako v prípade väčšiny prešetrovaní, vymedzenie príslušného výrobku sa vzťahuje na širokú škálu druhov výrobku, ktoré majú rovnaké alebo podobné základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti. Skutočnosť, že sa tieto vlastnosti môžu medzi jednotlivými druhmi výrobku líšiť, môže naozaj pri prešetrovaní viesť k tomu, že bude pokrytá široká škála druhov. To je prípad súčasného prešetrovania. Komisia zohľadnila rozdiely medzi druhmi výrobku a zabezpečila spravodlivé porovnanie. Každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému indickými vyvážajúcimi výrobcami a každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému výrobným odvetvím Únie bolo pridelené jedinečné kontrolné číslo výrobku (PCN). Číslo záviselo od hlavných vlastností výrobku, v tomto prípade od triedy ocele, pevnosti v ťahu, povlaku, povrchu, priemeru a tvaru. Z toho dôvodu sa druhy drôtov vyvážaných do Únie porovnávali na základe PCN s výrobkami vyrobenými a predávanými výrobným odvetvím Únie s rovnakými alebo podobnými vlastnosťami. Všetky tieto druhy patrili do rozsahu vymedzenia príslušného výrobku a podobného výrobku v oznámení o začatí konania (4) a v dočasnom nariadení.

(12)

Jedna strana zopakovala svoje tvrdenie, že takzvané „vysoko technické“ druhy výrobkov sa odlišujú od ostatných druhov príslušného výrobku a nie sú s nimi zameniteľné. Tvrdí, že by z toho dôvodu mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku. Podľa judikatúry platí, že pri určovaní toho, či sú výrobky podobné, aby mohli tvoriť súčasť rovnakého výrobku, treba posúdiť, či majú rovnaké technické a fyzikálne vlastnosti, či majú rovnakých základných koncových používateľov a či majú rovnaký pomer ceny a kvality. V tomto ohľade by sa mala posúdiť aj zameniteľnosť a hospodárska súťaž medzi uvedenými výrobkami (5). Prešetrovaním sa zistilo, že „vysoko technické“ druhy výrobku, na ktoré sa odvolávala strana, majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako ostatné výrobky, ktoré sú predmetom prešetrovania. Sú vyrobené z nehrdzavejúcej ocele a sú to drôty. Predstavujú polovýrobok z ocele (ktorý sa následne vo väčšine prípadov transformuje s cieľom vyrobiť širokú škálu konečných výrobkov) a výrobný proces je podobný, používajú sa pri ňom podobné stroje, takže výrobcovia môžu vyrábať rôzne varianty výrobku na základe dopytu. Preto, aj keď rôzne druhy drôtov nie sú priamo zameniteľné a nekonkurujú si priamo, výrobcovia súťažia o zákazky týkajúce sa širokej škály drôtov z nehrdzavejúcej ocele. Okrem toho tieto druhy výrobku vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie, ako aj indickí vyvážajúci výrobcovia, s použitím podobnej výrobnej metódy. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(13)

V reakcii na konečné zverejnenie jedna strana tvrdila, že analýza, ktorú vykonala Komisia, pokiaľ ide o stanovenie toho, či by sa takzvané vysoko technické druhy výrobku mali zahrnúť do prešetrenia, bola nedostatočná. Tento argument sa zamieta. Prešetrením sa stanovilo, že vysoko technický druh výrobku spadá do vymedzenia výrobku ako sa uvádza v odôvodnení 12. Strana nesprávne predpokladá, že všetky kritériá, ktoré sa uvádzajú v judikatúre, sa musia splniť naraz. To je nesprávne. Podľa judikatúry Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní rozsahu výrobku (6) a musí toto posúdenie založiť na súbore kritérií vypracovaných Súdnym dvorom Európskej únie. Pritom niektoré kritériá môžu byť, tak ako je to aj v tomto prípade, zamerané jedným smerom a iné iným smerom. V takej situácii musí Komisia vykonať celkové posúdenie, tak ako to spravila v tomto prípade. Táto zainteresovaná strana preto nesprávne predpokladala, že druhy výrobku musia mať všetky vlastnosti, aby spadali do rovnakého vymedzenia výrobku.

(14)

Niektorí používatelia tvrdili, že z rozsahu výrobku by sa mali vylúčiť tzv. drôty z nehrdzavejúcej ocele „série 200“. Konkrétne tvrdili, že výrobné odvetvie Únie údajne sotva vyrábalo tento druh. Toto tvrdenie však nie je opodstatnené. Po prvé skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nevyrába určitý druh výrobku, nie je dostatočným dôvodom na to, aby bol vylúčený z rozsahu prešetrovania v prípade, že je výrobný proces taký, že by výrobcovia v Únii mohli začať vyrábať dotknutý druh výrobku. Po druhé v súvislosti s vysoko technickými drôtmi (pozri odôvodnenie 12) sa zistilo, že tieto druhy príslušného výrobku majú rovnaké alebo podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako ostatné druhy podobného výrobku, ktoré vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(15)

Títo používatelia alternatívne tvrdili, že do vymedzenia príslušného výrobku by mal byť zahrnutý valcovaný drôt. Valcovaný drôt je však surovinou, ktorá sa používa na výrobu príslušného výrobku, ale môže sa použiť aj na výrobu iných výrobkov, ako sú spojovacie materiály a klince. Na rozdiel od prešetrovaného výrobku preto nepredstavuje hotový oceľový výrobok. Pomocou výrobného procesu tvarovania za studena sa valcovaný drôt popri iných výrobkoch môže zmeniť na príslušný výrobok alebo podobný výrobok. Na uvedenom základe valcovaný drôt nemožno zaradiť do rozsahu výrobku v zmysle základného nariadenia.

(16)

Na základe uvedeného sa týmto potvrdzuje vymedzenie príslušného výrobku a podobného výrobku uvedené v odôvodneniach 21 až 24 dočasného nariadenia.

(17)

V odôvodnení 25 dočasného nariadenia sa odkazuje na tieto systémy, súčasťou ktorých je údajné poskytovanie napadnuteľných subvencií:

(18)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že Komisia nezohľadnila viacero systémov subvencovania, najmä regionálnych, a preto sa domnieva, že sa podcenil význam subvencií, o ktorých sa zistilo, že ich indickí výrobcovia dostali. Toto tvrdenie je neopodstatnené. Komisia prešetrila všetky vnútroštátne a miestne systémy subvencovania, ktoré boli zahrnuté v podnete. Komisia však zistila, že počas OP vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky dostali dotácie len v súvislosti so systémami uvedenými v odôvodnení 14.

(19)

Výrobné odvetvie Únie takisto tvrdilo, že keďže sa v paralelnom antidumpingovom prešetrovaní zistilo, že údaje predložené indickými výrobcami zaradenými do vzorky nie sú spoľahlivé a uplatnil sa článok 18 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (7), v súčasnom prešetrovaní sa mal takisto uplatňovať článok 28 základného nariadenia. Článok 28 základného nariadenia sa však uplatňuje len v prípade splnenia podmienok, ktoré neboli v tomto prípade splnené, pokiaľ ide o informácie poskytnuté indickými výrobcami zaradenými do vzorky. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(20)

Z prešetrovania vyplynulo, že DEPBS, DDS a AAS tvoria súčasť jedného mechanizmu subvencovania, ktorým je mechanizmus vrátenia cla. India má už dlho rôzne druhy tohto mechanizmu, pričom často upravuje jednotlivé čiastkové mechanizmy. Z prešetrovania vyplynulo, že je vhodné analyzovať tieto čiastkové mechanizmy spolu, pretože si vývozcovia zvyčajne musia spomedzi nich vybrať (navzájom sa vylučujú) a v prípade, že sa jeden z čiastkových mechanizmov preruší, prejdú na iný.

(21)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 25 až 28 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(22)

Jeden z indických vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky tvrdil, že DEPBS by sa nemal považovať za napadnuteľnú subvenciu, keďže účelom systému je vyrovnať dovozné clo. Ďalej sa tvrdilo, že v prípade prešetrovaného výrobku neexistuje domáca výroba vstupov, takže existuje opodstatnený predpoklad, že všetok dovoz bol zdanený na úrovni 5 % a strop stanovený indickou vládou zabezpečuje, že nedochádza k nadmernému vyrovnaniu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 38 dočasného nariadenia, tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže nespĺňa pravidlá stanovené v písm. i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca čerpajúci výhody v rámci DEPBS predovšetkým nemá povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo svojom výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu ku skutočnej hodnote využitých vstupov. Vývozca je napokon oprávnený mať výhody v rámci systému DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu.

Indická vláda nezaviedla systém, ktorý spája sumu oslobodenú od cla na dovezených vstupoch s ich spotrebou vo vyvážaných výrobkoch. Spoločnosti čerpajúce výhody z tohto systému zo svojej strany takisto nemali zavedený mechanizmus, ktorým by sa preukázalo, že nedostávali nadmerný odpočet. Okrem toho, pokiaľ ide o neexistenciu nadmerného vyrovnania v tomto konkrétnom prípade, spoločnosť nepreukázala, že to tak bolo, mohla napríklad čerpať výhody z vyrovnania za iný dovezený tovar alebo mohla čerpať výhody z vyrovnania za dovezené vstupy bez toho, aby ich spotrebovala na výrobu príslušného výrobku. Treba takisto uviesť, že vyhlásenie, že neexistuje domáca výroba vstupov, je nesprávne, pretože aspoň jedna z prešetrovaných spoločností ich vyrábala na domácom trhu, pričom ďalšie dve prešetrované spoločnosti nakupovali od domáceho výrobcu a nie od domáceho dovážajúceho obchodníka. Tieto argumenty sa teda nemôžu prijať.

(23)

Jedna strana tvrdila, že v prípade predaja licencie DEPBS bola skutočná predajná cena nižšia ako hodnota licencie, a preto bola napadnuteľná výhoda nižšia ako predbežne stanovená výhoda. Výhoda získaná v rámci tohto systému však bola vypočítaná na základe výšky úveru poskytnutého v rámci tejto licencie bez ohľadu na to, či sa licencia použila na vyrovnanie dovozného cla, alebo bola skutočne predaná. Akýkoľvek predaj licencie za nižšiu cenu, ako je jej nominálna hodnota, je čisto obchodné rozhodnutie, ktoré nemení výšku výhody získanej v rámci tohto systému. Tento argument sa preto nemôže prijať.

(24)

Indická vláda tvrdila, že systém DEPBS bol počas OP zrušený, a preto by nemal podliehať vyrovnávacím opatreniam. Okrem toho tvrdila, že keďže vrátenie cla nie je následnícky program DEPB, nemôže byť DEPB napadnutý. DEPBS skutočne prestal existovať 30. septembra 2011 počas OP. Subvencovanie však naďalej existovalo. Zistilo sa, že ako alternatívu k DEPBS vývozcovia čerpali výhody v rámci AAS a najmä DDS. Ako sa opisuje v odôvodneniach 42 až 44 dočasného nariadenia, AAS a DDS boli prispôsobené tak, aby sa zorganizoval bezproblémový prechod z DEPBS. Okrem toho charakter výhod v rámci troch uvedených systémov, t. j. ušlý zisk vo forme oslobodenia od uhradenia cla, je úplne rovnaký. Spoločnosti teda majú na výber, ktorý systém využijú na kompenzáciu cla. Z toho dôvodu napriek tomu, že DEPBS prestal v polovici OP existovať, subvencie poskytnuté indickou vládou počas OP by mali podliehať vyrovnávacím opatreniam, pretože ústredný systém výhod pokračoval, z dôvodov uvedených v odôvodnení 20, keďže všetky systémy vrátenia cla tvoria jeden mechanizmus subvencovania s rôznymi, často sa meniacimi čiastkovými mechanizmami. Toto tvrdenie preto nie je možné prijať.

(25)

V reakcii na konečné zverejnenie indická vláda znovu zopakovala svoje argumenty týkajúce sa stiahnutia DEPBS po konečnom zverejnení. Keďže sa však nepredložili žiadne nové argumenty, ktoré by viedli k zmene záveru, podľa ktorého bolo subvencovanie v rámci zrušeného DEBPS nahradené upraveným DDS, nemožno toto tvrdenie prijať.

(26)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 29 až 47 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(27)

Okrem toho sa zistilo, že indický vyvážajúci výrobca KEI využíval DEPBS počas OP. Miera subvencií dosiahla 0,50 %.

(28)

Indická vláda tvrdila, že DDS by sa nemal považovať za napadnuteľnú subvenciu, keďže účelom systému je vyrovnať dovozné clo a spotrebné dane uhradené na vstupoch. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 58 až 60 dočasného nariadenia, tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže nespĺňa pravidlá stanovené v písm. i) prílohy I, v prílohe II a v prílohe III k základnému nariadeniu. Predovšetkým nie je zavedený žiadny systém ani postup, prostredníctvom ktorého by sa dalo zistiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k zaplateniu dovozných ciel v nadmernej výške v zmysle písm. i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca je okrem toho oprávnený mať výhody v rámci systému DDS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupné materiály dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov. Uvedené sa potvrdilo zisteniami v navštívených spoločnostiach a na základe príslušných právnych predpisov, konkrétne obežníka indickej vlády č. 24/2001, ako je objasnené v odôvodnení 60 dočasného nariadenia. Okrem toho indická vláda vo svojom podaní sama v odseku 32 uvedeného obežníka pripustila, že DDS môže viesť k nadmernému odpočtu. Tento argument indickej vlády preto nemožno prijať.

(29)

Indická vláda ďalej tvrdila, že napriek tomu, že systém overovania spotreby vstupov nebol dokončený, čo bolo zapríčinené najmä vysokým počtom príjemcov a administratívnou záťažou súvisiacou s kontrolou ich všetkých, zavedený mechanizmus overovania založený na výbere vzorky by sa mal akceptovať. Toto tvrdenie však nemožno akceptovať, pretože nie je v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom ii), písm. i) prílohy I, prílohou II alebo prílohou III k základnému nariadeniu.

(30)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 48 až 64 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(31)

Okrem toho sa zistilo, že indický vyvážajúci výrobca, KEI Industries, využíval DDS počas OP. Miera subvencií dosiahla 0,29 %.

(32)

Jeden z indických vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky tvrdil, že AAS by sa mal považovať za systém vrátenia cla, pretože dovezené materiály sa používajú na výrobu vyvážaného tovaru. Ako sa objasňuje v odôvodnení 76 dočasného nariadenia, podsystém využívaný v tomto prípade nie je prípustný systém vrátenia cla ani systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Podsystém nespĺňa pravidlá stanovené v písm. i) prílohy I, v prílohe II alebo v prílohe III k základnému nariadeniu. Indická vláda účinným spôsobom neuplatňovala kontrolný systém alebo postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (časť II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla časť II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Okrem toho štandardné normy vstupov/výstupov („SION“, Standard Input Output Norms) pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné a nemôžu predstavovať kontrolný systém skutočnej spotreby. Návrh uvedených štandardných noriem neumožňuje indickej vláde dostatočne presne skontrolovať, aké množstvá vstupov sa spotrebovali na výrobu vyvážaných výrobkov. Okrem toho indická vláda nevykonala ani žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupov, ako sa objasnilo v odôvodnení 73 dočasného nariadenia, aj keď by to za normálnych okolností pri absencii účinne uplatňovaného systému kontroly bolo potrebné (časť II bod 5 prílohy II a časť II bod 3 prílohy III k základnému nariadeniu). Uvedený podsystém je preto napadnuteľný a príslušné tvrdenie sa zamieta.

(33)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 65 až 80 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(34)

Nezistilo sa, že indický vyvážajúci výrobca, KEI Industries, používal AAS počas OP.

(35)

Podľa konečného zverejnenia predložil jeden indický vyvážajúci výrobca pripomienku týkajúcu sa chyby vo výpočte. Táto pripomienka bola čiastočne odôvodnená a zohľadnila sa vo výpočte sumy subvencie. Keďže celkové rozpätie subvencií pre túto spoločnosť bolo nižšie ako je úroveň de minimis už pred touto opravou, úpravou sa nemení konečná úroveň vyrovnávacieho cla tejto spoločnosti, ani sa ňou neovplyvňuje priemerné rozpätie subvencií vypočítané pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky alebo rozpätie subvencií pre celú krajinu.

(36)

Okrem uvedeného odôvodnenia 81 až 91 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(37)

Zistilo sa, že indický vyvážajúci výrobca, KEI Industries, nečerpal výhody z EPCGS v OP v súvislosti s príslušným výrobkom.

(38)

Indická vláda namietala, že v odôvodnení 92 dočasného nariadenia Komisia nesprávne uviedla právny základ ECS. Indická vláda uviedla, že hlavný obežník (Master Circular) DBOD č. DIR(Exp.) BC 01/04.02.02/2007-2008 (ďalej len „MC 07-08“) a hlavný obežník DBOD č. DIR(Exp.) BC 09/04.02.02/2008-09 (ďalej len „MC 08-09“) boli aktualizované a právny základ pre ECS v rámci OP predstavovali hlavný obežník DBOD č. DIR(Exp.) BC 06/04.02.002/2010-11 (ďalej len „MC 10-11“) a hlavný obežník DBOD č. DIR.(Exp.) BC 04/04.02.002/2011-2012 (ďalej len „MC 11-12“). Pripomienka indickej vlády je v tomto ohľade správna.

(39)

Indická vláda ďalej namietala, že ak by sa zohľadnil správny aktualizovaný právny základ, Komisia by musela zohľadniť skutočnosť, že maximálny strop úrokovej sadzby vzťahujúcej sa na vývozné úvery, ktorý zaviedla banka Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) ako povinný pre obchodné banky, prestal existovať pred OP, pokiaľ ide o vývozné úvery v rupiách. Z toho dôvodu tento systém v súvislosti s úvermi v rupiách už nemožno považovať za subvenciu. Prešetrovaním sa preukázalo, že uvedené dve spoločnosti zaradené do vzorky čerpali v praxi výhody z vývozných úverov od bánk v súkromnom vlastníctve s nižšími sadzbami, ako je referenčná sadzba stanovená Bank of India. Prešetrovaním sa neodhalilo komerčné opodstatnenie toho, prečo tieto banky v súkromnom vlastníctve poskytujú úvery za diskontované a evidentne stratové sadzby. Táto prax bánk v poskytovaní úverov by mohla naznačovať, že ešte dochádza k zapojeniu vlády. Prešetrovaním sa však nedospelo k dôkazom na takej úrovni, ktorá sa vyžaduje podľa pravidiel WTO na preukázanie pokračujúceho poverenia alebo riadenia obchodných bánk. Komisia sa preto rozhodla nepočítať výhodu z diskontovaných sadzieb za subvenciu v rámci tohto podsystému bez dostatočných dôkazov o riadení a/alebo finančnom príspevku indickej vlády.

(40)

Nakoniec indická vláda namietala, že najväčšou aktualizáciou hlavného obežníka – DBOD č. DIR(Exp.) BC. 06/04.02.002/2012-13 (ďalej len „MC 12-13“), ktorý nadobudol účinnosť dva mesiace po skončení OP, sa odstránili maximálne stropy úrokových sadzieb vývozných úverov aj so zreteľom na úvery v cudzej mene. S odvolaním sa na článok 15 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia indická vláda namieta, že v takom prípade by ani tento prvok systému vývozných úverov nemal byť predmetom vyrovnávacích opatrení, pretože vládne usmerňovanie bánk sa odstránilo. Napriek tomu, že predložený MC 12-13 obsahuje ustanovenie, ktorým sa obchodným bankám umožňuje slobodne určovať úrokové sadzby vývozných úverov v cudzej mene s účinnosťou od mája 2012, ako tvrdila indická vláda, takáto zmena pokynov RBI súkromným bankám počas prešetrovania by bola nedostatočná na vylúčenie tohto systému, pretože vládne usmerňovanie môže pokračovať neformálne, čo by muselo byť predmetom ďalšieho prešetrovania. Vzhľadom na uvedený záver o podsystéme týkajúcom sa vývozných úverov v rupiách sa však Komisia rozhodla nevyrovnávať v tejto fáze podsystém, pokiaľ ide o úvery v cudzej mene.

(41)

V súvislosti s uvedeným sa sadzby cla v príslušných prípadoch upravia.

(42)

Podľa konečného zverejnenia predložila indická vláda pripomienky k FMS. Indická vláda argumentovala, že systém je geograficky prepojený s krajinami, ktoré nie sú súčasťou Únie a Únia naň teda nemôže uplatňovať vyrovnávacie opatrenia. Indická vláda však nedokázala spochybniť ani praktické uplatnenie systému ani to, že výhoda v rámci FMS sa môže použiť na príslušný výrobok, konkrétne skutočnosť, že úvery na clo v rámci FMS sa dajú voľne presunúť a môžu sa použiť na zaplatenie cla na následný dovoz akýchkoľvek vstupov alebo tovaru, vrátane kapitálového majetku. Toto tvrdenie sa musí zamietnuť, keďže prešetrením sa zistilo, že príslušný výrobok pri vývoze do Únie môže využívať aj využíva tento systém.

(43)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 101 až 111 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(44)

Nezistilo sa, že indický vyvážajúci výrobca, KEI Industries, používal FMS počas OP.

(45)

Podľa konečného zverejnenia jediný vyvážajúci výrobca, ktorého sa týkalo prešetrovanie a využíval EOUS, predložil pripomienky k tomuto systému. Spoločnosť tvrdila, že Komisia by mala použiť inú metódu na výpočet výhody, ktorú spoločnosť v rámci EOUS získala. Spoločnosť argumentovala, že k niektorým výhodám v rámci systému EOUS by sa malo pristupovať ako k prípustným systémom vrátenia cla v zmysle príloh II a III k základnému nariadeniu, a preto by nemali byť napadnuteľné.

(46)

Zistilo sa však, že bez ohľadu na použitú metódu výpočtu, by sadzba subvencovania neprekročila 0,95 %, čo znamená, že celkové subvenčné rozpätie pre túto spoločnosť by ostalo pod úrovňou de minimis. Nepovažovalo sa preto za potrebné v kontexte tohto prešetrovania ďalej toto tvrdenie analyzovať.

(47)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky, odôvodnenie 112 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(48)

Zistilo sa, že indický vyvážajúci výrobca, KEI Industries, nečerpal výhody z EOUS počas OP.

(49)

Podľa rozhodnutia nepočítať výhody v rámci ESC za subvencie, ako sa opisuje v odôvodneniach 38 až 41, a oprave výpočtu výhody EPCGS pre jednu zo spoločností ako sa opisuje v odôvodnení 35, sa sadzby cla tam, kde to bolo vhodné, upravili. Definitívne výšky napadnuteľných subvencií stanovené v súlade s ustanoveniami základného nariadenia vyjadrené ad valorem dosahujú teraz od 0,79 % do 3,72 %.

(50)

Prepočítaný rozsah subvenčného rozpätia pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté do vzorky je 3,41 %.

(51)

Prepočítané subvenčné rozpätie pre celú krajinu je 3,72 %.

(52)

Niektorí používatelia spochybnili počet výrobcov v Únii, ktorý sa uvádza v odôvodení 116 dočasného nariadenia. Tvrdia, že počet výrobcov bol nesprávne posúdený a v skutočnosti je na trhu v Únii prítomných menej výrobcov.

(53)

Komisia upozorňuje, že uvedené tvrdenie nebolo odôvodnené a potvrdzuje, po overení informácií uvedených v odôvodnení 116 dočasného nariadenia, konkrétne že 27 výrobcov z Únie vyrábalo v Únii počas OP príslušný výrobok. Toto číslo sa určilo na základe podnetu, v súčasnej fáze a počas prešetrovania. Komisia sa obrátila na všetkých známych výrobcov z Únie a získala údaje, ktoré sa použili v súvislosti so súčasným prešetrovaním.

(54)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, odôvodnenia 117 až 119 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(55)

Niektorí používatelia tvrdili, že v analýzach ujmy sa nemali zohľadniť údaje týkajúce sa roku 2009, pretože finančná kríza, ktorá v tom roku nastala, mala narúšajúce účinky najmä na spotrebu v Únii. Ak by sa však rok 2009 vylúčil z analýzy, aj tak by ešte existoval rastúci trend pre spotrebu (+ 5 %), čo naznačuje zlepšujúci sa trh. Okrem toho, nepriaznivé účinky finančnej krízy sa uznali v odôvodnení 120 dočasného nariadenia, ale dospelo sa k záveru, že situácia na trhu sa zlepšila. Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenie 120 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(56)

Subvenčné rozpätie stanovené pre KEI Industries sa nachádza pod hranicou de minimis stanovenou v článku 14 ods. 5 základného nariadenia (pozri odôvodnenie 49). Z toho dôvodu sa usudzuje, že tento vyvážajúci výrobca počas obdobia prešetrovania nečerpal výhody zo systémov subvencovania v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. V dôsledku toho boli jeho objemy dovozu vylúčené z objemu subvencovaného dovozu z Indie. Ďalší vyvážajúci výrobca, konkrétne Venus group, uviedol, že určité transakcie boli omylom počítané dvakrát. Komisia s vyvážajúcim výrobcom súhlasila, preto boli tieto transakcie odstránené z celkového objemu subvencovaného dovozu z Indie. Zodpovedajúcim spôsobom boli revidované objem, podiel na trhu a priemerná cena subvencovaného dovozu.

(57)

Objem a podiel subvencovaného dovozu:

(58)

KEI Industries vyviezla počas OP obmedzené množstvá príslušného výrobku a uvedené transakcie Venus group takisto predstavovali obmedzené množstvá, preto odpočítanie týchto objemov dovozu z celkového objemu subvencovaného dovozu z Indie nevyústi do zmien týkajúcich sa trendov opísaných v odôvodneniach 123 a 124 dočasného nariadenia. Tieto odôvodnenia dočasného nariadenia sa preto potvrdzujú.

(59)

Priemerná cena subvencovaného dovozu:

(60)

Ako sa objasnilo, KEI Industries vyvážala obmedzené množstvá počas OP a odstránenie určitých transakcií Venus group sa týkalo len obmedzených množstiev. Vylúčenie objemov vývozu spoločnosti KEI Industries a uvedených transakcií Venus group z celkového objemu subvencovaného dovozu z Indie preto nevyústi do významnej zmeny priemernej ceny subvencovaného dovozu z Indie alebo cenového podhodnotenia. Prepočítaná sadzba podhodnotenia je 11,7 %. V prípade zvyšku sa potvrdzujú závery vyvodené zo zistení opísaných v odôvodneniach 128 až 130 dočasného nariadenia.

(61)

V reakcii na konečné zverejnenie indická vláda argumentovala, že Komisia uplatnila zníženie pro rata subvencovaného dovozu len na objem dovozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, aby zohľadnila zistenia de minimis týkajúce sa KEI a odstránenie niektorých omylom dvakrát počítaných transakcií Venus group. Toto tvrdenie vychádza z nesprávneho pochopenia. Komisia uplatnila zníženie pro rata na celý objem dovozu, vrátane nespolupracujúcich dovozcov. Toto tvrdenie sa teda musí zamietnuť.

(62)

Niektoré strany tvrdili, že výsledky, ktoré dosiahlo výrobné odvetvie Únie, by sa mali považovať za primerane kladné v súvislosti s celosvetovou hospodárskou krízou a že s výnimkou jedného ukazovateľa ujmy, konkrétne trhového podielu, žiadny iný ukazovateľ nenaznačoval, že by dochádzalo k ujme.

(63)

Jedna strana tvrdila, že priemerné cenové stropy výrobného odvetvia Únie sa zvýšili približne o 34 %, čo je oveľa viac ako ich výrobné náklady, ktoré sa za rovnaké obdobie zvýšili o 13 %. V tomto smere treba uviesť, že na začiatku posudzovaného obdobia, konkrétne v roku 2009, výrobné odvetvie Únie predávalo pod úrovňou výrobných nákladov a dokázalo predávať nad úrovňou výrobných nákladov až od roku 2011.

(64)

Z prešetrovania vyplynulo, že napriek tomu, že niektoré ukazovatele ujmy ako sú objemy výroby a využitie kapacít sa vyvíjali kladne alebo zostali stabilné ako zamestnanosť, niekoľko ďalších ukazovateľov týkajúcich sa finančnej situácie výrobného odvetvia Únie, konkrétne ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií, sa počas posudzovaného obdobia nevyvíjali uspokojivo. Zatiaľ čo sa ukazovateľ súvisiaci s investíciami v roku 2010 zlepšil, v roku 2011 a počas OP klesol pod úroveň číselných údajov z roku 2009. Aj keď je pravda, že návratnosť investícií sa od roku 2009 do roku 2011 zlepšila a dosiahla 6,7 %, počas OP opäť klesla na 0,8 %. Podobne sa ukazovatele týkajúce sa ziskovosti a peňažného toku zlepšovali do roku 2011, počas OP sa však začali zase zhoršovať. Z toho dôvodu možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa po roku 2009 začalo zlepšovať, ale jeho oživenie sa následne spomalilo subvencovaným dovozom z Indie.

(65)

Na žiadosť zainteresovanej strany sa potvrdzuje, že úrovne zásob stanovené v odôvodnení 153 dočasného nariadenia sa týkali činnosti spoločností z Únie zaradených do vzorky.

(66)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že cieľová zisková marža 5 % stanovená v predbežnej fáze bola príliš nízka. Strana svoje tvrdenie dostatočne nepodložila. V odôvodnení 148 dočasného nariadenia sa objasňuje, že dôvody výberu tejto ziskovej marže a prešetrovanie neodhalili žiadne iné dôvody na jej zmenu. Z toho dôvodu sa zachováva cieľový zisk 5 % na účely konečných zistení.

(67)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že ťažkosti výrobného odvetvia Únie sú zväčša zapríčinené štrukturálnymi problémami. Z toho dôvodu bola cieľová zisková marža 5 % takisto nerealistická.

(68)

Pripomína sa, že podľa judikatúry (11) je potrebné, aby inštitúcie stanovili ziskovú maržu, s ktorou by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo opodstatnene počítať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže v prípade neexistencie subvencovaného dovozu. V tomto prípade sa preukázalo, že nie je možné vykonať túto analýzu výrobného odvetvia Únie pre príslušný výrobok z týchto dôvodov. Dostupné informácie na výpočet ziskových marží príslušného výrobku sú k dispozícii až od roku 2007. V roku 2007 bola zisková marža 3,7 %; od roku 2008 bola z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy záporná. Navrhovateľ tvrdil a prešetrovaním sa zistilo, že subvencovaný dovoz začal prúdiť na trh Únie od roku 2007, keď sa objem dovozu zvýšil zo 17 727 ton v roku 2006 na 24 811,3 tony. Z toho dôvodu inštitúcie stanovili cieľové ziskové marže na základe skutočných ziskov zaznamenaných v iných oblastiach oceliarskeho priemyslu, ktoré netrpeli z dôvodu dumpingového a subvencovaného dovozu (12).

(69)

Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas OP značnú ujmu.

(70)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že v dočasnom nariadení sa nezohľadnilo, že výrobné odvetvie Únie mohlo mať prospech zo zvýšenia spotreby od roku 2009 a že Komisia sa nemôže domnievať, že výrobné odvetvie Únie si bude schopné udržať svoj trhový podiel na neurčito.

(71)

V reakcii na tieto tvrdenia treba uviesť, že prešetrovaním sa odhalilo, že trhový podiel subvencovaného dovozu z Indie rástol vyšším tempom ako spotreba na trhu Únie. Objem indického subvencovaného dovozu sa zvýšil o 110 %, zatiaľ čo spotreba sa za rovnaké obdobie zvýšila o 50 %. Prešetrením sa okrem toho ukázalo aj to, že počas rovnakého obdobia bola priemerná indická cena neustále nižšia ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie a počas OP podhodnotila priemernú cenu výrobného odvetvia Únie o 11,7 %. V dôsledku toho síce výrobné odvetvie Únie skutočne malo do istej miery výhody zo zvýšenej spotreby a dokázalo aj zvýšiť svoj objem predaja o 40 %, nemohlo si však udržať svoj trhový podiel tak, ako by sa dalo očakávať za zlepšených trhových podmienok a so zreteľom na voľnú výrobnú kapacitu výrobného odvetvia Únie.

(72)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že je potrebné znovu posúdiť vplyv nesubvencovaného dovozu vzhľadom na skutočnosť, že KEI Industries získala de minimis rozpätie subvencií a na skutočnosť, že niektoré transakcie Venus group sa z analýzy odstránili, pretože boli omylom počítané dvakrát. Argumentovali tiež, že dané ceny nesubvencovaného dovozu boli nižšie, ako ceny subvencovaného dovozu.

(73)

Tabuľka ukazuje vývoj objemu nesubvencovaného vývozu a ceny počas príslušného obdobia. Ich objem predstavoval približne tretinu indického vývozu počas OP a sledoval rovnaký trend ako subvencovaný dovoz.

(74)

Konštatovanie, že ceny nesubvencovaného dovozu boli nižšie ako ceny subvencovaného dovozu, je teda správne. Objem nesubvencovaného dovozu však predstavuje len tretinu objemu subvencovaného dovozu. Ujma spôsobená nesubvencovaným dovozom teda neprerušuje príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom z Indie a nespôsobuje materiálnu ujmu výrobnému odvetviu Únie počas OP.

(75)

Jeden indický vyvážajúci výrobca a indická vláda zopakovali tvrdenie, že do prešetrovania mala byť zaradená Čínska ľudová republika a že vplyv, ktorý mal dovoz z Čínskej ľudovej republiky na trh Únie a výrobné odvetvie Únie, sa podcenil.

(76)

Ako sa uvádza v odôvodnení 170 dočasného nariadenia, ani vo fáze začatia konania a ani v konečnej fáze neexistuje žiadny dôkaz o subvencovaní, ktorým by sa mohlo odôvodniť začatie antisubvenčného prešetrovania dovozu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Tvrdenie, že Čínska ľudová republika by sa mala zahrnúť do rozsahu prešetrovania, je preto neopodstatnené a zamieta sa.

(77)

Dovoz z Čínskej ľudovej republiky však vykázal rastúci trend počas posudzovaného obdobia a dosiahol v OP trhový podiel 8,3 %, ako sa uvádza v odôvodnení 168 dočasného nariadenia. Okrem toho čínske dovozné ceny boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie a ceny indických vyvážajúcich výrobcov na trhu Únie. Z toho dôvodu sa ďalej prešetrovalo, či dovoz z Čínskej ľudovej republiky mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a prerušiť príčinnú súvislosť medzi uvedenou ujmou a indickým subvencovaným dovozom.

(78)

Z dostupných informácií v predbežnej fáze vyplynulo, že sortiment výrobkov čínskeho dovozu bol odlišný a že sortimenty, kde boli čínske výrobky prítomné, boli v porovnaní s výrobkami predávanými výrobným odvetvím Únie alebo aj výrobkami s pôvodom v Indii, ktoré sa predávali na trhu Únie, odlišné.

(79)

Po uverejnení dočasného opatrenia boli Komisii doručené viaceré podnety poukazujúce na možnosť, že čínske nízke ceny dovozu počas OP mohli prerušiť príčinnú súvislosť medzi dotovaným indickým dovozom a spôsobiť materiálnu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(80)

Z analýzy vykonanej na základe štatistík o dovoze, ktorá sa týkala dvoch číselných znakov KN v rámci prešetrovania, vyplynulo, že 29 % čínskeho dovozu sa uskutočnilo pre menej náročný trh (pod číselným znakom KN 7223 00 99). Týmto sa čiastočne objasňuje, prečo sú čínske ceny v priemere nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie alebo ceny indických vyvážajúcich výrobcov. Zo štatistiky pre číselný znak KN 7223 00 99 takisto vyplynulo, že zákazníci čínskych výrobcov boli sústredení v Spojenom kráľovstve, v ktorom v zásade nebolo prítomné výrobné odvetvie Únie.

(81)

Pokiaľ ide o číselný znak KN 7223 00 19, z analýz vykonaných na základe PCN vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie, ako aj indickí výrobcovia, súťažili najmä v náročnejšej oblasti trhu, v ktorej mohli byť ceny až štyrikrát vyššie ako ceny v menej náročnej oblasti trhu v rámci rovnakého KN (13). Z prešetrovania takisto vyplynulo, že všeobecne sa cenové odchýlky spájajú s druhom výrobku a obsahom niklu. Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že čínski vývozcovia na trhu v Únii predávajú prevažne druhy výrobku s nižšou kvalitou, ktoré patria pod uvedený číselný znak KN. Sortiment výrobkov sa preto stal prevládajúcim faktorom vo vyhodnocovaní čínskeho dovozu.

(82)

Pokiaľ ide o cenovú úroveň dovozu z Čínskej ľudovej republiky je potrebné upozorniť, že od roku 2009 do OP zostala priemerná cena čínskeho dovozu nad úrovňou dotovaných cien indických vyvážajúcich výrobcov ako to vyplýva z tejto tabuľky priemernej ceny dotovaného indického dovozu, ktorý patrí do číselného znaku KN 7223 00 19.

(83)

V OP klesla priemerná čínska dovozná cena po prvýkrát pod indickú dovoznú cenu subvencovaného dovozu. Zistilo sa však, že ide len o dočasný jav, pretože rok po OP čínske ceny rástli a boli opäť vyššie ako indické ceny.

(84)

Okrem toho porovnanie objemov dovozu z Indie a Čínskej ľudovej republiky vykázalo, že v ktoromkoľvek okamihu počas posudzovaného obdobia a najmä počas OP bol dovoz z Čínskej ľudovej republiky na oveľa nižších úrovniach ako dovoz z Indie. Objemy dovozu z Čínskej ľudovej republiky dosiahli v zásade menej ako polovicu celkového dovozu z Indie.

(85)

Na základe uvedeného sa potvrdilo, že významný podiel čínskeho dovozu počas OP je odlišný od sortimentu výrobkov výrobného odvetvia Únie a že akákoľvek priama hospodárska súťaž s výrobkami vyrábanými a predávanými výrobným odvetvím Únie je obmedzená.

(86)

Dovoz z Čínskej ľudovej republiky preto nemohol ovplyvniť situáciu výrobného odvetvia Únie v takom rozsahu, aby sa prerušila príčinná súvislosť medzi subvencovaným dovozom z Indie a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Odôvodnenie 168 dočasného nariadenia sa teda potvrdzuje.

(87)

Jedna strana tvrdila, že zlé finančné výsledky výrobcov v Únii mohli byť spôsobené hospodárskou súťažou iných výrobcov v Únii, ktorí neboli navrhovateľmi alebo ktorí nevyjadrili podporu prešetrovaniu pri začatí tohto konania.

(88)

Trhový podiel ostatných výrobcov v Únii sa vyvíjal takto:

(89)

Výrobcovia z Únie, ktorí neboli navrhovateľmi a ktorí osobitne nevyjadrili podporu prešetrovaniu, tvorili 44 % celkových tržieb v Únii uvedených v odôvodnení 139 dočasného nariadenia. Ich objem tržieb sa zvýšil o 58 % z odhadovaných 34 926 ton v roku 2009 na 55 124 ton počas posudzovaného obdobia. Takýto rast je však pomerne mierny v porovnaní s rastom subvencovaného dovozu z Indie za rovnaké obdobie (+ 110 %). Okrem toho trhový podiel uvedených výrobcov z Únie zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný a nezistil sa žiadny náznak toho, že by ich ceny boli nižšie ako ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Dospelo sa preto k záveru, že ich tržby na trhu Únie neprispeli k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(90)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, odôvodnenia 176 až 179 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(91)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, odôvodnenie 180 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(92)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, odôvodnenia 181 až 188 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(93)

Po uložení dočasných opatrení sa sedem používateľov a jedno združenie používateľov obrátilo na Komisiu a prejavili záujem o spoluprácu na prešetrovaní. Na základe ich žiadosti im boli v apríli 2013 zaslané dotazníky. Len dvaja používatelia však predložili úplne vyplnený dotazník a celkovo predstavovali spolupracujúci používatelia 12 % celkového dovozu z Indie počas OP a 2,5 % celkovej spotreby Únie. Ekonomický vplyv opatrení na používateľov bol znovu posúdený na základe nových dostupných údajov z vyplnených dotazníkov a dvaja používatelia boli navštívení na účel overenia poskytnutých informácií.

(94)

Používatelia tvrdili, že úroveň ziskovosti 9 % uvedená v odôvodnení 191 dočasného nariadenia je príliš vysoká a nie je pre odvetvie používateľov reprezentatívna. Po prijatí ďalších vyplnených dotazníkov bola priemerná ziskovosť všetkých spolupracujúcich používateľov prepočítaná a stanovená na úrovni 2 % z obratu.

(95)

Takisto sa zistilo, že pokiaľ ide o spolupracujúcich používateľov, nákupy z Indie tvorili priemerne 44 % celkových nákupov príslušného výrobku a že India predstavovala výhradný zdroj zásobovania pre dvoch spolupracujúcich používateľov. Počas OP predstavoval obrat výrobku zahŕňajúceho príslušný výrobok priemerne 14 % obratu spolupracujúcich používateľov.

(96)

Za predpokladu, že by došlo k najhoršiemu možnému scenáru pre trh Únie, t. j. že potenciálne zvýšenie ceny by sa nemohlo preniesť na distribučný reťazec a že používatelia by naďalej nakupovali z Indie v predošlých objemoch, vplyv cla na ziskovosť používateľov z činností s použitím alebo zahrnutím príslušného výrobku by znamenal priemerné zníženie o 0,25 percentuálneho bodu na 1,75 %.

(97)

Komisia uznáva, že vplyv bude dôležitejší na individuálnej úrovni pre používateľov, pre ktorých je zdrojom celého dovozu dovoz z Indie. Ich počet je však pomerne nízky (dvaja zo spolupracujúcich používateľov). Okrem toho majú možnosť, za predpokladu, že indický výrobca spolupracuje, požadovať vrátenie cla podľa článku 21 základného nariadenia, ak sú splnené všetky podmienky pre takéto vrátenie.

(98)

Niektorí používatelia zopakovali obavu, že opatrenia by zasiahli určitý druh drôtov, ktoré sa v Európe nevyrábajú, konkrétne druhy zahrnuté do takzvanej série 200, ktorá je opísaná v odôvodnení 194 dočasného nariadenia. Podľa používateľov neexistujúca výroba v Únii je spôsobená nízkym dopytom a špecifickosťou výrobného procesu.

(99)

Z prešetrovania však vyplynulo, že takéto druhy drôtov z nehrdzavejúcej ocele výrobné odvetvie Únie vyrába a predstavuje na trhu Únie malý podiel. Pre používateľov z krajín, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové alebo antisubvenčné opatrenia, sú k dispozícii aj alternatívne zdroje dodávok. Dvaja indickí vyvážajúci vývozcovia okrem toho dostali sadzbu vyrovnávacieho cla 0 %, preto nebude mať uloženie opatrení významné účinky na dodávky od nich. Okrem toho na rovnaké účely je možné použiť iné druhy drôtov z nehrdzavejúcej ocele. Z toho dôvodu nemôže mať uloženie opatrení významný vplyv na trh Únie alebo na týchto používateľov. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(100)

Niektorí používatelia upozornili na dlhý čas dodania pre podobný výrobok od výrobcov z Únie v porovnaní s časom dodania príslušného výrobku z Indie. Možnosť obchodníkov naskladňovať výrobky a mať ich rýchlo k dispozícii však nevyvracia skutkový dôkaz o negatívnych vplyvoch subvencovaného dovozu. Tento argument sa preto musí zamietnuť.

(101)

So zohľadnením uvedeného platí, že aj keď niektorí používatelia budú pravdepodobne viac ako iní nepriaznivo ovplyvnení opatreniami týkajúcimi sa dovozu z Indie, usudzuje sa, že celkovo bude mať trh Únie prospech z uloženia opatrení. Konkrétne sa usudzuje, že obnovenie podmienok spravodlivého obchodu na trhu Únie by výrobnému odvetviu Únie umožnilo prepojiť ceny s výrobnými nákladmi, udržať výrobu a zamestnanosť, získať späť predtým stratený trhový podiel a využívať výhody zo zvýšených úspor z rozsahu. Tak by výrobné odvetvie mohlo dosiahnuť primerané ziskového rozpätie, ktoré by mu umožnilo strednodobo i dlhodobo účinne fungovať. Zároveň sa v odvetví zlepší celková finančná situácia. Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že opatrenia budú mať celkovo obmedzený vplyv na používateľov a neprepojených dovozcov. Dospelo sa preto k záveru, že celkový prospech opatrení zrejme prevažuje nad vplyvom na používateľov príslušného výrobku na trhu Únie.

(102)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, odôvodnenia 197 až 199 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(103)

Vzhľadom na uvedené sa potvrdzuje posúdenie v odôvodneniach 200 a 201 dočasného nariadenia.

(104)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 203 až 206 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(105)

Pre KEI Industries nebolo vypočítané individuálne rozpätie ujmy, pretože konečné subvenčné rozpätie tejto spoločnosti bolo na úrovni de minimis, ako sa uvádza v odôvodnení 49.

(106)

Metodika použitá v dočasnom nariadení sa týmto potvrdzuje.

(107)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by sa malo konečné vyrovnávacie clo uložiť na úrovni dostatočnej na odstránenie ujmy spôsobenej subvencovaným dovozom tak, aby neprekročilo výšku zisteného subvenčného rozpätia.

(108)

Sadzby vyrovnávacieho cla sa preto stanovili na základe porovnania rozpätí ujmy a subvenčných rozpätí. Navrhované sadzby vyrovnávacieho cla sú teda takéto:

(109)

Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto pracovnom dokumente sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami počas daného prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda dajú uplatňovať výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Indii, ktoré vyrábajú uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto pracovného dokumentu vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky iné spoločnosti“.

(110)

Každú žiadosť o uplatňovanie sadzieb vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne adresovať Komisii (14) spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnostiach spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, toto nariadenie, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo, sa zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(111)

Vzhľadom na rozsah zisteného subvenčného rozpätia a vzhľadom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa s konečnou platnosťou vybrali sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného vyrovnávacieho cla uloženého dočasným nariadením v rozsahu sumy uloženého konečného cla,

i)

2,5 % alebo viac niklu okrem drôtu obsahujúceho v hmotnosti 28 % alebo viac, ale maximálne 31 % niklu a 20 % alebo viac, ale maximálne 22 % chrómu;

ii)

menej ako 2,5 % niklu okrem drôtu obsahujúceho v hmotnosti 13 % alebo viac, ale maximálne 25 % chrómu a 3,5 % alebo viac, ale maximálne 6 % hliníka,

i)

2,5 % alebo viac niklu okrem drôtu obsahujúceho v hmotnosti 28 % alebo viac, ale maximálne 31 % niklu a 20 % alebo viac, ale maximálne 22 % chrómu;

ii)

menej ako 2,5 % niklu okrem drôtu obsahujúceho v hmotnosti 13 % alebo viac, ale maximálne 25 % chrómu a 3,5 % alebo viac, ale maximálne 6 % hliníka,

7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/15

(1)

Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 nadobudlo účinnosť 3. januára 2013. Zrušilo a nahradilo sa ním nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2).

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 Komisia preskúmala žiadosť Talianska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Casatella Trevigiana“ zapísaného do registra podľa nariadenia Komisie (ES) č. 487/2008 (3).

(3)

Keďže príslušná zmena nie je nepodstatná, Komisia túto žiadosť o zmenu uverejnila podľa článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 v Úradnom vestníku Európskej únie  (4). Vzhľadom na to, že Komisii nebola v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia oznámená žiadna námietka, táto zmena sa musí schváliť,

7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/17

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/19

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/21

(1)

Rada 12. augusta 2010 prijala rozhodnutie 2010/452/SZBP (1), podľa ktorého pokračuje pozorovateľská misia Európskej únie v Gruzínsku (ďalej len „EUMM Georgia“) zriadená jednotnou akciou 2008/736/SZBP 15. septembra 2008 (2). Účinnosť rozhodnutia 2010/452/SZBP sa skončí 14. septembra 2013.

(2)

EUMM Georgia by sa na základe jej súčasného mandátu mala predĺžiť o ďalšie obdobie 15 mesiacov.

(3)

Misia bude prebiehať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by narušiť dosahovanie cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy,

1.

Článok 6 sa mení takto:

2.

Článok 8 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Podmienky zamestnania a práva a povinnosti medzinárodného a miestneho personálu sa ustanovia v zmluvách, ktoré sa uzavrú medzi misiou EUMM Georgia a dotknutými členmi personálu.“

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 13a

Právne ustanovenia

Na vykonávanie tohto rozhodnutia má misia EUMM Georgia právomoc podľa potreby obstarávať služby a dodávky, uzatvárať zmluvy a administratívne dojednania, zamestnávať personál, vlastniť bankové účty, nadobúdať majetok a užívať ho, plniť si svoje záväzky a vystupovať pred súdom ako účastník konania.“

4.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Finančné ustanovenia

1.   Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou v období od 15. septembra 2010 do 14. septembra 2011 je 26 600 000 EUR.

Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou v období od 15. septembra 2011 do 14. septembra 2012 je 23 900 000 EUR.

Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou v období od 15. septembra 2012 do 14. septembra 2013 je 20 900 000 EUR.

Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou v období od 15. septembra 2013 do 14. decembra 2014 je 26 650 000 EUR.

2.   So všetkými výdavkami sa hospodári v súlade s pravidlami a postupmi, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie.

3.   Štátni príslušníci tretích štátov, hostiteľského štátu a susediacich krajín môžu predkladať ponuky do verejnej súťaže. Pod podmienkou súhlasu Komisie môže misia uzatvárať technické dojednania s členskými štátmi, zúčastnenými tretími štátmi a inými medzinárodnými aktérmi týkajúce sa poskytovania zariadenia, služieb a priestorov pre misiu EUMM Georgia.

4.   Misia EUMM Georgia zodpovedá za plnenie rozpočtu misie. Misia na tento účel podpíše dohodu s Komisiou.

5.   Misia EUMM Georgia je zodpovedná za akékoľvek nároky a záväzky vyplývajúce z vykonávania mandátu od 15. septembra 2013 s výnimkou akýchkoľvek nárokov súvisiacich s vážnym porušením pracovných povinností zo strany vedúceho misie, za ktoré nesie osobnú zodpovednosť.

6.   V súvislosti s finančnými ustanoveniami sa dodržiava štruktúra velenia uvedená v článkoch 5, 6 a 9 a prevádzkové požiadavky misie EUMM Georgia vrátane kompatibility vybavenia a interoperability jej tímov.

7.   Výdavky sa považujú za oprávnené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.“

5.

V článku 18 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Účinnosť rozhodnutia sa končí 14. decembra 2014.“

7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/23

(1)

S cieľom umožniť členským štátom určiť v súlade s článkom 18 ods. 1 a 3 rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ (2) úrovne činnosti zariadení, ktoré sú podľa článku 3 písm. h) smernice 2003/87/ES novými účastníkmi, Komisia musí určiť a uverejniť štandardné faktory využitia kapacity.

(2)

Členské štáty musia na účely výpočtu množstva emisných kvót, ktoré sa majú bezodplatne prideliť zariadeniam, ktoré sú novými účastníkmi oprávnenými na takýto prídel počas obdobia rokov 2013 – 2020, určiť úrovne činnosti týchto zariadení. V tomto kontexte je potrebný štandardný faktor využitia kapacity, ktorý sa použije na určenie úrovne činnosti v súvislosti s produktom, pre ktorý sa v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ určil referenčný produkt. V prípade zariadení, ktoré sú novými účastníkmi, s výnimkou tých, pri ktorých došlo k významnému zvýšeniu kapacity, sa táto úroveň činnosti určuje v súlade s článkom 17 ods. 4 rozhodnutia 2011/278/EÚ vynásobením začiatočnej inštalovanej kapacity pre výrobu tohto produktu štandardným faktorom využitia kapacity. V prípade zariadení, pri ktorých došlo k významnému zvýšeniu alebo zníženiu kapacity, členské štáty majú používať štandardný faktor využitia kapacity na určovanie úrovne činnosti v súvislosti s produktom, pokiaľ ide o pridanú alebo zníženú kapacitu príslušného podzariadenia.

(3)

Štandardný faktor využitia kapacity by mal predstavovať 80 percentilov priemerného ročného využitia kapacity všetkých zariadení vyrábajúcich príslušný produkt. Členské štáty v rámci celkového získavania základných údajov o existujúcich zariadeniach, ktoré sa uskutočnilo v záujme tvorby vnútroštátnych vykonávacích opatrení (VVO), zozbierali údaje o priemernej ročnej výrobe príslušného produktu za obdobie rokov 2005 – 2008. Členské štáty potom vydelili tieto údaje o výrobe začiatočnou inštalovanou kapacitou v zmysle článku 7 ods. 3 rozhodnutia 2011/278/EÚ a takto určili faktory využitia kapacity príslušných zariadení na svojom území. Členské štáty tieto informácie potom v rámci VVO poskytli aj Komisii.

(4)

Potom, čo Komisia dostala VVO od všetkých členských štátov a zohľadnila aj VVO krajín EHP-EZVO, určila 80 percentilov priemerného ročného využitia kapacity zariadení vyrábajúcich produkt, pre ktorý existuje referenčná úroveň, pričom zobrala do úvahy potrebu zabezpečiť priemyselným činnostiam realizovaným v zariadeniach, ktoré prevádzkuje jediný prevádzkovateľ, a výrobe formou zadávania iným zariadeniam neutrálne podmienky hospodárskej súťaže. Výpočet sa zakladá na informáciách, ku ktorým mala Komisia prístup k 31. decembru 2012.

(5)

Štandardné faktory využitia kapacity na jednotlivé referenčné produkty sú stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu. Tieto faktory sa uplatňujú na obdobie rokov 2013 až 2020,

7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/27

(1)

Od roku 2013 sa prevádzkovateľom zariadení, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisiami Únie (ďalej len „EU ETS“), musia emisné kvóty prideľovať formou aukcie. V rokoch 2013 až 2020 však oprávnení prevádzkovatelia budú aj naďalej dostávať bezodplatné kvóty. Výška kvót pridelených každému takému operátorovi sa určuje na základe harmonizovaných pravidiel stanovených v smernici 2003/87/ES a rozhodnutí Komisie 2011/278/EÚ (2) platných v celej Únii.

(2)

Od členských štátov sa vyžadovalo, aby do 30. septembra 2011 predložili Komisii vnútroštátne vykonávacie opatrenia (ďalej len „VVO“), ktoré okrem iných povinných informácií mali obsahovať zoznam zariadení, ktoré sú na ich území a patria do pôsobnosti smernice 2003/87/ES, a predbežné množstvo bezodplatných kvót, ktoré sa majú v rokoch 2013 až 2020 prideliť, vypočítané na základe harmonizovaných pravidiel platných v celej Únii.

(3)

V článku 18 Aktu o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky a o úpravách Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (3) sa stanovujú prechodné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na Chorvátsko a ktoré sú uvedené v prílohe V k uvedenému aktu. Podľa bodu 10 uvedenej prílohy V sa od Chorvátska vyžaduje, aby zabezpečilo, že prevádzkovatelia budú počas celého roka 2013 dodržiavať smernicu 2003/87/ES. Prevádzkovateľom oprávnených zariadení sa takisto za celý rok 2013 pridelia bezodplatné kvóty, aby sa im umožnilo dosiahnuť úplný súlad s EU ETS a jeho zásadou ročného monitorovania, podávania správ a overovania emisií a odovzdávania emisných kvót. Chorvátsko tak v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES a článkom 15 ods. 1 rozhodnutia 2011/278/EÚ predložilo Komisii svoje VVO.

(4)

Komisia v záujme zabezpečenia kvality a porovnateľnosti údajov poskytla na odovzdávanie VVO vzorový elektronický formulár. Všetky členské štáty v tomto alebo podobnom formáte predložili zoznam zariadení, tabuľku so všetkými príslušnými údajmi o jednotlivých zariadeniach a metodologickú správu o tom, aký proces zhromažďovania údajov použili orgány členských štátov.

(5)

Vzhľadom na široké spektrum predložených informácií a údajov Komisia najprv posúdila úplnosť všetkých VVO. V prípadoch, keď Komisia usúdila, že predložené spisy sú neúplné, od príslušného členského štátu si vyžiadala dodatočné informácie. Príslušné orgány reagovali predložením dodatočných relevantných informácií, aby doplnili predložené VVO.

(6)

VVO, ktoré zahŕňali celkové predbežné ročné množstvá emisných kvót, ktoré sa majú bezodplatne prideliť v rokoch 2013 až 2020, sa potom preskúmali na základe kritérií smernice 2003/87/ES, najmä jej článku 10a, a rozhodnutia 2011/278/EÚ, pričom sa zohľadnili usmerňujúce dokumenty Komisie určené členským štátom, ktoré 14. apríla 2011 potvrdil Výbor pre zmenu klímy. Keď to bolo vhodné, do úvahy sa zobralo aj usmernenie o výklade prílohy I k smernici 2003/87/ES.

(7)

Komisia v prípade každého členského štátu vykonala hĺbkové posúdenie súladu VVO. V rámci tohto komplexného posúdenia Komisia analyzovala jednak konzistentnosť samotných údajov, jednak konzistentnosť údajov s harmonizovanými pravidlami prideľovania. Komisia najprv preskúmala oprávnenosť zariadení dostávať bezodplatné kvóty, rozdelenie zariadení na podzariadenia a ich hranice. Komisia potom analyzovala uplatňovanie správnych referenčných hodnôt na príslušné podzariadenia. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí 2011/278/EÚ sa pre podzariadenia spojené s referenčným produktom v zásade stanovuje jedna referenčná úroveň pre každý produkt, Komisia venovala osobitnú pozornosť uplatňovaniu referenčnej úrovne na konečný produkt vyrobený v súlade s vymedzením produktov a systémovými hranicami stanovenými v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ. Okrem toho vzhľadom na značný vplyv výpočtu historických úrovní činnosti zariadení, prípadov významnej zmeny kapacity počas základného obdobia, ako aj prípadov, keď zariadenia začali prevádzku počas základného obdobia, a výpočtu predbežného množstva bezodplatne pridelených emisných kvót na prideľovanie kvót Komisia podrobne analyzovala uvedené parametre, pričom brala do úvahy zameniteľnosť paliva a elektrickej energie, stav úniku uhlíka, ako aj vývoz tepla do súkromných domácností. Ďalšie štatistické analýzy a kontroly hodnovernosti, pri ktorých sa používali ukazovatele ako napríklad navrhované prideľovanie na historickú úroveň činnosti v porovnaní s referenčnými úrovňami alebo na historickú úroveň činnosti v porovnaní s úrovňou výrobnej kapacity, pomohli identifikovať ďalšie možné nezrovnalosti pri uplatňovaní harmonizovaných pravidiel prideľovania.

(8)

Na základe výsledkov tohto posúdenia Komisia vykonala podrobné posúdenie zariadení, kde boli identifikované možné nezrovnalosti pri uplatňovaní harmonizovaných pravidiel prideľovania, pričom si od príslušných orgánov príslušného členského štátu vyžiadala doplňujúce objasnenia.

(9)

Komisia sa na základe výsledkov posúdenia súladu domnieva, že VVO Belgicka, Bulharska, Dánska, Estónska, Írska, Grécka, Španielska, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Maďarska, Malty, Holandska, Rakúska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Slovenska, Fínska, Švédska a Spojeného kráľovstva sú v súlade so smernicou 2003/87/ES a rozhodnutím 2011/278/EÚ. Dospelo sa k záveru, že zariadenia, ktoré tieto členské štáty zahrnuli do VVO, sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie a nenašli sa nijaké nezrovnalosti, pokiaľ ide o predbežné celkové ročné množstvá bezodplatne pridelených emisných kvót, ktoré navrhol každý z uvedených členských štátov.

(10)

Na základe výsledkov posúdenia však Komisia usudzuje, že určité aspekty VVO, ktoré predložili Nemecko a Česká republika, nie sú v súlade s kritériami smernice 2003/87/ES a rozhodnutia 2011/278/EÚ, pričom vzala do úvahy usmerňujúce dokumenty Komisie určené členským štátom, ktoré 14. apríla 2011 potvrdil Výbor pre zmenu klímy.

(11)

Komisia konštatuje, že Nemecko navrhlo, aby sa siedmim zariadeniam zvýšila úroveň bezodplatne pridelených emisných kvót, lebo zastáva názor, že by sa tak predišlo neprimeraným ťažkostiam. V súlade s článkom 10a smernice 2003/87/ES a rozhodnutím 2011/278/EÚ sa predbežné množstvá bezodplatne pridelených kvót, ktoré sa prikladajú k VVO, vypočítavajú na základe harmonizovaných pravidiel platných v celej Únii. V rozhodnutí 2011/278/EÚ sa nestanovuje úprava, ktorú si Nemecko žiada na základe článku 9 ods. 5 nemeckého zákona o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov – Treibhausgas-Emissionshandelsgesetz (TEHG) z 28. júla 2011. Zatiaľ čo do roka 2012 sa emisné kvóty bezodplatne prideľovali na vnútroštátnej úrovni, na obdobie počnúc rokom 2013 zákonodarca zámerne stanovil plne harmonizované pravidlá bezodplatného prideľovania kvót zariadeniam, aby sa ku všetkým zariadeniam pristupovalo rovnako. Akákoľvek jednostranná zmena predbežných množstiev bezodplatne pridelených kvót, ktoré členské štáty vypočítali na základe rozhodnutia 2011/278/EÚ, by tento harmonizovaný prístup oslabilo. Nemecko nijako nepodložilo, že by kvóty pridelené dotknutým zariadeniami vypočítané na základe rozhodnutia 2011/278/EÚ boli očividne neprimerané vzhľadom na sledovaný cieľ plnej harmonizácie prideľovania. Ak by sa niektorým zariadeniam pridelilo viac bezodplatných kvót, narušila by sa hospodárska súťaž, alebo by hrozilo, že sa naruší, a pri obchodnom styku v rámci celej Únie vo všetkých odvetviach, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, by táto situácia mohla mať cezhraničné dôsledky. Komisia sa vzhľadom na zásadu rovnakého zaobchádzania so zariadeniami podľa EU ETS a s členskými štátmi domnieva, že je preto vhodné namietať voči predbežným množstvám kvót bezodplatne pridelených určitým zariadeniam zahrnutým do nemeckých VVO a uvedeným v bode A prílohy I.

(12)

Komisia dospela k záveru, že VVO, ktoré predložilo Nemecko, sú v rozpore aj s rozhodnutím 2011/278/EÚ, lebo uplatňovanie referenčného produktu na horúci kov v prípadoch uvedených v bode B prílohy I k tomuto rozhodnutiu nie je v súlade s príslušnými pravidlami. Z tohto hľadiska Komisia konštatuje, že podľa nemeckých VVO v prípadoch oceliarenských procesov, pri ktorých sa používa kyslíkový konvertor (BOF) a pri ktorých sa horúci kov z vysokej pece nezošľachťuje na oceľ v rámci toho istého zariadenia, ale sa vyváža na ďalšie spracovanie, sa prevádzkovateľovi zariadenia s vysokou pecou na výrobu horúceho kovu neprideľujú nijaké bezodplatné emisné kvóty. Bezodplatný prídel namiesto toho dostáva zariadenie, kde prebieha zošľachťovanie ocele.

(13)

Komisia podotýka, že na účely prideľovania emisných kvót boli v rozhodnutí 2011/278/EÚ stanovené referenčné produkty, pričom sa brali do úvahy vymedzenia produktov a zložitosť výrobných procesov, ktoré umožňujú overenie údajov o výrobe a jednotné uplatňovanie referenčných produktov v celej Únii. Na účely uplatňovania referenčných produktov sa zariadenia delia na podzariadenia, pričom podzariadenie spojené s referenčným produktom sa vymedzuje ako vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie súvisiace s výrobou produktu, pre ktorý je stanovený referenčný produkt v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ. Referenčné úrovne sa teda stanovujú pre produkty, a nie procesy. V súlade s týmto prístupom sa stanovila aj referenčná úroveň pre horúci kov, pričom produkt je vymedzený ako tekuté železo nasýtené uhlíkom na ďalšie spracovanie. Členské štáty nemôžu na základe toho, že systémové hranice referenčnej úrovne pre horúci kov stanovené v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ zahŕňajú BOF, ignorovať, že kvóty by sa mali prideľovať na výrobu určitého výrobku. Toto stanovisko podporuje aj skutočnosť, že referenčné úrovne by mali zahŕňať všetky priame emisie súvisiace s výrobou. Najväčší objem emisií však vzniká práve pri výrobe horúceho kovu vo vysokej peci, zatiaľ čo proces zošľachťovania horúceho kovu na oceľ v konvertore BOF produkuje pomerne nízky objem emisií. Referenčná úroveň by teda bola omnoho nižšia, ak by sa vzťahovala aj na zariadenia, ktoré horúci kov dovážajú a v konvertore BOF ho zošľachťujú na oceľ. Ak sa navyše vezme do úvahy celkový systém prideľovania, ktorý sa stanovuje v rozhodnutí 2011/278/EÚ, a konkrétne pravidlá o významných zmenách kapacity, nemožno tvrdiť, že také pridelenie kvót, aké navrhuje Nemecko, by bolo v súlade s príslušnými predpismi. Komisia sa preto domnieva, že keďže neexistuje zodpovedajúce podzariadenie, ktoré by umožňovalo, aby sa pridelenie kvót určilo v súlade s článkom 10 rozhodnutia 2011/278/EÚ, zariadenia, ktoré dovážajú horúci kov na ďalšie spracovanie, nemožno považovať za zariadenia, ktoré sú oprávnené na bezodplatné pridelenie kvót v závislosti od množstva dovezeného horúceho kovu na základe referenčnej úrovne pre horúci kov. Komisia preto namieta proti predbežným celkovým ročným množstvám bezodplatne pridelených kvót, ktoré sa navrhujú pre zariadenia uvedené v bode B prílohy I k tomuto rozhodnutiu.

(14)

Pokiaľ ide o návrh Českej republiky uplatňovať referenčnú úroveň pre horúci kov vo VVO, Komisia konštatuje, že pridelenie kvót zariadeniu uvedenému v bode C pod identifikačným kódom CZ-existing-CZ-73-CZ-0134-11/M nezodpovedá hodnote referenčnej úrovne pre horúci kov vynásobenej príslušnou historickou úrovňou činnosti v súvislosti s produktom v zmysle predložených VVO, a preto nie je v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2011/278/EÚ. Komisia preto namieta proti prideleniu kvót uvedenému zariadeniu, kým sa táto chyba neopraví. Okrem toho Komisia poznamenáva, že pri pridelení kvót zariadeniu uvedenému v bode C pod identifikačným kódom CZ-existing-CZ-52-CZ-0102-05 sa berú do úvahy procesy, na ktoré sa vzťahujú systémové hranice referenčnej úrovne pre horúci kov. Toto zariadenie však horúci kov nevyrába, ale ho dováža. Keďže v zariadení s identifikačným kódom CZ-existing-CZ-52-CZ-0102-05 sa nevyrába orúci kov, a teda neexistuje zodpovedajúce podzariadenie spojené s referenčným produktom, ktoré by umožňovalo, aby sa pridelenie kvót určilo v súlade s článkom 10 rozhodnutia 2011/278/EÚ, navrhované pridelenie kvót nie je v súlade s pravidlami prideľovania a mohlo by zapríčiniť dvojité započítanie. Komisia preto namieta proti prideleniu kvót zariadeniam uvedeným v bode C prílohy I k tomuto rozhodnutiu.

(15)

Komisia konštatuje, že zariadeniam uvedeným v bode D prílohy I k tomuto rozhodnutiu sa prideľujú kvóty na výrobu zinku vo vysokej peci a na súvisiace procesy na základe podzariadenia spojeného s emisiami z procesov. Z tohto hľadiska Komisia podotýka, že emisie, ktoré zahŕňa podzariadenie spojené s emisiami z procesov, už sú zahrnuté do podzariadenia spojeného s referenčným produktom pre horúci kov, na základe ktorého sa jednému z týchto zariadení tiež prideľujú kvóty, a teda dochádza k dvojitému započítaniu. Podzariadenie spojené s referenčným produktom pre horúci kov jasne zahŕňa vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie súvisiace s výrobou horúceho kovu vo vysokej peci a so všetkými súvisiacimi procesmi, ako sa stanovuje v prílohe I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ, a to vrátane úpravy trosky. VVO, ktoré navrhlo Nemecko, sú preto v rozpore s článkom 10 ods. 8 rozhodnutia 2011/278/EÚ a s požiadavkou, aby sa predišlo dvojitému započítaniu emisií, lebo určité emisie sa pri pridelení kvót týmto zariadeniam zahŕňajú dvakrát. Komisia preto namieta proti prideleniu kvót týmto zariadeniam na výrobu zinku vo vysokej peci a na súvisiace procesy na základe podzariadenia spojeného s emisiami z procesov.

(16)

Komisia tiež poznamenáva, že zoznam zariadení stanovený v nemeckých VVO je neúplný, a preto je v rozpore s článkom 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES. Zoznam nezahŕňa zariadenia vyrábajúce polyméry, najmä S-PVC a E-PVC, a monomér vinylchloridu (VCM), s množstvami kvót, ktoré sa majú prideliť každému z týchto zariadení nachádzajúcich sa na nemeckom území, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica a ktoré sa uvádzajú aj v časti 5.1 usmernení Komisie o výklade prílohy I k smernici 2003/87/ES, ktoré 18. marca 2010 potvrdil Výbor pre zmenu klímy. Z tohto hľadiska Komisia berie na vedomie stanovisko Nemecka, že príloha I k smernici 2003/87/ES sa nevzťahuje na výrobu polymérov, konkrétne S-PVC a E-PVC, a VCM. Komisia sa domnieva, že polyméry vrátane S-PVC a E-PVC, a VCM zodpovedajú definícii príslušnej činnosti (výroba organických chemikálií vo veľkom) v prílohe I k smernici 2003/87/ES. Preto sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými priemyselnými odvetviami v zmysle prílohy I k rozhodnutiu 2011/278/EÚ odvodili referenčné produkty pre S-PVC, E-PVC a VCM.

(17)

Komisia konštatuje, že neúplnosť nemeckého zoznamu zariadení má neželaný účinok na prideľovanie kvót na základe podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla zariadeniam uvedeným v bode E prílohy I k tomuto rozhodnutiu, ktoré vyvážajú teplo do zariadení vyrábajúcich organické chemikálie vo veľkom. Zatiaľ čo bezodplatné prideľovanie kvót na základe podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla sa uplatňuje iba pri vývoze tepla do zariadenia alebo iného subjektu, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, v nemeckých VVO sa do prídelu kvót zariadeniam uvedeným v bode E prílohy I k tomuto rozhodnutiu zahŕňa aj vývoz tepla do zariadení, ktoré vykonávajú činnosti spadajúce do pôsobnosti prílohy I k smernici 2003/87/ES. Navrhované prídely zariadeniam uvedeným v bode E prílohy I teda nie sú v súlade s pravidlami prideľovania. Komisia preto namieta proti prideleniu kvót zariadeniam uvedeným v bode E prílohy I k tomuto rozhodnutiu.

(18)

Komisia rozhodnutím 2010/634/EÚ (4) v súlade s článkami 9 a 9a smernice 2003/87/ES zverejnila absolútne množstvo kvót pre celú Úniu na obdobie rokov 2013 až 2020. Z tohto hľadiska sa množstvo zohľadnené podľa článku 9 smernice 2003/87/ES zakladá na celkovom množstve kvót, ktoré členské štáty vydali v súlade s rozhodnutiami Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012. Po skončení obdobia obchodovania, ktoré trvalo od roku 2008 do roku 2012, však Komisia získala prístup k dodatočným informáciám a presnejším údajom, a to najmä v súvislosti s množstvom kvót, ktoré boli vydané novým účastníkom z rezerv nových účastníkov vytvorených členskými štátmi a v súvislosti s používaním kvót v rezervách členských štátov na spoločné vykonávacie projekty stanovených podľa článku 3 rozhodnutia Komisie 2006/780/ES (5). Okrem toho by sa s ohľadom na úpravu množstva kvót pre celú Úniu podľa článku 9a smernice 2003/87/ES, a najmä na jeho odseky 1 a 4, mali zohľadniť najnovšie vedecké údaje, pokiaľ ide o potenciál skleníkových plynov spôsobovať globálne otepľovanie, rozhodnutia Komisie K(2011) 3798 a C(2012) 497 o jednostrannom začlenení dodatočných skleníkových plynov a činností Talianskom a Spojeným kráľovstvom podľa článku 24 smernice 2003/87/ES, ako aj skutočnosť, že Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Slovinsko a Taliansko vylúčili zariadenia s nízkymi emisiami z EU ETS podľa článku 27 smernice 2003/87/ES.

(19)

Absolútne množstvá kvót platné v celej Únii by navyše mali brať do úvahy pristúpenie Chorvátska k Európskej únii, ako aj rozšírenie EU ETS na štáty EHP-EZVO. Podľa článku 8 prílohy III k Aktu o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii a o úpravách Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa množstvo kvót zohľadnených podľa článku 9 smernice 2003/87/ES v dôsledku pristúpenia Chorvátska zvyšuje o množstvo kvót, s ktorými Chorvátsko bude obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES. Zahrnutie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES (6) a rozhodnutia 2011/278/EÚ zmeneného rozhodnutím Komisie 2011/745/EÚ (7) do Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) podľa rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 152/2012 (8), predpokladá zvýšenie celkového množstva kvót v celom EU ETS v súlade s článkami 9 a 9a smernice 2003/87/ES. Preto je nevyhnutné zohľadniť relevantné údaje, ktoré v časti A dodatku k uvedenej smernici v Dohode o EHP poskytli štáty EHP-EZVO.

(20)

Rozhodnutie 2010/634/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(21)

V roku 2014 a každom nasledujúcom roku sa celkové množstvo kvót určené na rok 2013 na základe článkov 9 a 9a smernice 2003/87/ES znižuje o lineárny koeficient 1,74 % v porovnaní s rokom 2010, pričom počet kvót bude 38 264 246.

(22)

V článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES sa obmedzuje maximálne ročné množstvo kvót, ktoré je základom na výpočet bezodplatných kvót pre zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES. Obmedzenie sa skladá z dvoch prvkov uvedených v článku 10a ods. 5 písm. a) a b) smernice 2003/87/ES, pričom každý z nich určila Komisia na základe množstiev určených podľa článkov 9 a 9a smernice 2003/87/ES, údajov verejne prístupných v registri Únie a informácií poskytnutých členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o podiel emisií produkovaných výrobcami elektrickej energie a inými zariadeniami, ktoré nie sú oprávnené na bezodplatné prideľovanie kvót uvedené v článku 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES, ako aj na základe overených emisií v období rokov 2005 až 2007 zo zariadení, ktoré boli do EU ETS zahrnuté až od roka 2013, ak tieto údaje boli k dispozícii, pričom sa zohľadňovali najnovšie vedecké údaje o potenciáli skleníkových plynov spôsobovať globálne otepľovanie.

(23)

Obmedzenie, ktoré sa stanovuje v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, sa nesmie prekročiť, čo sa zabezpečuje uplatňovaním ročného medziodvetvového korekčného faktora, ktorým sa v prípade potreby vo všetkých zariadeniach oprávnených na bezodplatné prideľovanie kvót znižuje počet bezodplatných kvót jednotným spôsobom. Členské štáty musia tento faktor zohľadňovať, keď na základe predbežných prídelov a tohto rozhodnutia budú rozhodovať o konečných ročných množstvách kvót pridelených zariadeniam. V článku 15 ods. 3 rozhodnutia 2011/278/EÚ sa od Komisie vyžaduje, aby stanovila medziodvetvový korekčný faktor, a to porovnaním súčtu predbežných celkových ročných množstiev bezodplatne pridelených kvót, ktoré predložili členské štáty, s obmedzením stanoveným v článku 10a ods. 5 takým spôsobom, aký sa stanovuje v článku 15 ods. 3 rozhodnutia 2011/278/EÚ.

(24)

Po zahrnutí smernice 2009/29/ES do Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 152/2012 sa obmedzenie stanovené v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, harmonizované pravidlá prideľovania kvót a medziodvetvový korekčný faktor majú uplatňovať v krajinách EHP-EZVO. Preto je potrebné brať do úvahy predbežné ročné emisné kvóty bezodplatne pridelené počas obdobia rokov 2013 až 2020, stanovené rozhodnutím Dozorného úradu EZVO z 10. júla 2013 o VVO Islandu, Nórska a Lichtenštajnska.

(25)

Obmedzenie stanovené v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES sa rovná 809 315 756 kvótam v roku 2013. Komisia na účely stanovenia tohto obmedzenia najprv od členských štátov a krajín EHP-EZVO zozbierala informácie o tom, či zariadenia spĺňajú definíciu výrobcov elektrickej energie alebo iného zariadenia, na ktoré sa vzťahuje článok 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES. Komisia potom určila podiel emisií v období rokov 2005 až 2007 zo zariadení, na ktoré sa toto ustanovenie nevzťahuje, ale ktoré boli v období rokov 2008 až 2012 zahrnuté v EU ETS. Komisia potom tento podiel, ktorý sa rovnal 34,78289436 %, uplatnila na množstvo stanovené na základe článku 9 smernice 2003/87/ES (1 976 784 044 kvót). Na základe priemerných ročných overených emisií z príslušných zariadení za obdobie rokov 2005 až 2007 Komisia potom k výsledku tohto výpočtu pripočítala počet kvót vo výške 121 733 050, pričom zohľadnila upravený rozsah EU ETS platný od roku 2013. Pri stanovovaní obmedzenia Komisia použila informácie od členských štátov a krajín EHP-EZVO. Keď overené emisie za obdobie rokov 2005 až 2007 neboli prístupné, Komisia v rámci možností extrapolovala relevantné údaje z overených emisií z neskorších rokov tak, že uplatnila faktor 1,74 % opačným smerom. Komisia sa obrátila na orgány členských štátov ohľadom takto použitých informácií a údajov a dostala od nich súhlasné stanovisko. Porovnaním obmedzenia stanoveného v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES so súčtom predbežných ročných množstiev bezodplatne pridelených kvót bez uplatnenia koeficientov uvedených v prílohe VI k rozhodnutiu 2011/278/EÚ sa dospeje k medziodvetvovému korekčnému faktoru, ktorý je uvedený v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

(26)

Vzhľadom na vylepšený prehľad počtu kvót, ktoré budú bezodplatne pridelené, vychádzajúci z tohto rozhodnutia Komisia môže presnejšie odhadnúť množstvo kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie v súlade s článkom 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES. So zreteľom na obmedzenie stanovené v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, prídel kvót v súvislosti s výrobou tepla podľa článku 10a ods. 4, ktorý je stanovený v tabuľke nižšie, a na rozsah rezervy nových účastníkov Komisia odhaduje, že množstvo kvót, s ktorými sa má počas obdobia 2013 až 2020 obchodovať formou aukcie, bude 8 176 193 157.

(27)

V nasledujúcej tabuľke sa stanovuje ročný prídel kvót v súvislosti s výrobou tepla podľa článku 10a ods. 4 smernice 2003/87/ES:

(28)

Členské štáty by na základe VVO, medziodvetvového korekčného faktora a lineárneho koeficientu mali určiť konečnú ročnú výšku bezodplatne pridelených emisných kvót na každý rok v období rokov 2013 až 2020. Členské štáty by konečnú ročnú výšku bezodplatne pridelených emisných kvót mali určiť v súlade s týmto rozhodnutím, smernicou 2003/87/ES, rozhodnutím 2011/278/EÚ a ďalšími príslušnými ustanoveniami práva Únie. Štáty EHP-EZVO by v súlade s článkom 10 ods. 9 rozhodnutia 2011/278/EÚ takisto mali určiť konečnú ročnú výšku emisných kvót bezodplatne pridelených zariadeniam každý rok v období rokov 2013 až 2020, a to na základe svojich VVO, medziodvetvového korekčného faktora a lineárneho koeficientu.

(29)

Komisia sa domnieva, že bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, na základe harmonizovaných pravidiel platných v celej Únii nepredstavuje selektívnu hospodársku výhodu pre podniky, ktoré majú potenciál narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchodovanie v rámci Únie. Podľa práva Únie sú členské štáty povinné bezodplatne prideľovať kvóty a nemôžu sa namiesto toho rozhodnúť, že budú s príslušnými množstvami obchodovať formou aukcie. Rozhodnutia členských štátov, pokiaľ ide o bezodplatné prideľovanie kvót, nemožno preto posudzovať ako zahŕňajúce štátnu pomoc v zmysle článkov 107 a 108 ZFEÚ,

7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/36

(1)

Dočasná dohoda, ktorou sa ustanovuje rámec pre Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi štátmi východnej a južnej Afriky na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane (1) (ďalej len „dočasná DHP“), sa provizórne uplatňuje od 14. mája 2012 medzi Úniou a Madagaskarskou republikou, Maurícijskou republikou, Seychelskou republikou a Zimbabwianskou republikou.

(2)

Protokol 1 k dočasnej DHP týkajúci sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce obsahuje pravidlá pôvodu na účely dovozu výrobkov s pôvodom v štátoch VJA do Únie.

(3)

V súlade s článkom 42 ods. 1 protokolu 1 k dočasnej DHP sa výnimky z uvedených pravidiel pôvodu udeľujú, ak ich opodstatňuje vývoj existujúcich odvetví v štátoch VJA.

(4)

V súlade s článkom 42 ods. 5, ak sa žiadosť o výnimku týka ostrovného štátu, jej preskúmanie sa uskutoční s priaznivým zámerom najmä so zreteľom na hospodársky a sociálny vplyv rozhodnutia, ktoré má byť prijaté, predovšetkým v súvislosti so zamestnanosťou, a na potrebu uplatňovať výnimku na určité obdobie, pričom sa berie do úvahy konkrétna situácia príslušného ostrovného štátu a jeho ťažkosti.

(5)

Výbor pre colnú spoluprácu VJA – EÚ 29. novembra udelil v súlade s článkom 42 ods. 8 protokolu 1 k dočasnej DHP automatickú výnimku (2) prijímajúcim štátom VJA (Maurícius, Seychely a Madagaskar) na 8 000 ton konzervovaného tuniaka a 2 000 ton chrbtových filetov z tuniaka.

(6)

Okrem uvedenej automatickej výnimky Maurícius požiadal o výnimku na 6 000 ton konzervovaných tuniakov s číselnými znakmi KN 1604 14 11, 1604 14 18 a 1604 20 70 vyrábaných z tuniakov druhu Katsuwonus pelamis (tuniak pruhovaný), Thunnus alalunga (tuniak dlhoplutvý), Thunnus albacares (tuniak žltoplutvý) a Thunnus obesus (tuniak okatý) dovezených do Únie od 1. apríla 2013 do 31. decembra 2013 v súlade s článkom 42 ods. 1 protokolu 1 k dočasnej DHP.

(7)

Maurícijskí spracovatelia tuniaka sú vo veľkej miere závislí od dodávok pôvodného tuniaka od plavidiel EÚ loviacich s vakovými sieťami v rámci dočasnej DHP. Úlovky pôvodného tuniaka pruhovaného (Katsuwonus pelamis) v Indickom oceáne sa v poslednom čase znížili a spôsobili tak nové problémy maurícijským spracovateľom čeliacim narastajúcemu dopytu po výrobkoch z tuniaka pruhovaného v Únii. Udelenie výnimky na výrobky z tuniaka žltoplutvého (Thunus albacares) nie je odôvodnené, keďže sa úlovky pôvodného tuniaka žltoplutvého v Indickom oceáne zvýšili. Výnimka by sa preto mala udeliť len na tuniaka pruhovaného.

(8)

Vývoz konzervovaného tuniaka z Maurícia do Únie sa za posledných päť rokov nepretržite zvyšoval.

(9)

Maurícius sa podieľa na celkovej kvóte stanovenej na základe automatickej výnimky udelenej všetkým prijímajúcim štátom VJA (Maurícius, Seychely a Madagaskar). V prípade, že ostatné prijímajúce štáty VJA využívajú kvótu len čiastočne, môže Maurícius využiť aj prípadné každoročné prerozdelenie množstiev, ktoré tieto štáty nevyužili. Vzhľadom na to, že sa dočasná DHP začala provizórne uplatňovať len nedávno, nebolo ešte možné primerane sledovať mieru využívania automatickej výnimky a overiť schémy prerozdeľovania nevyužitých množstiev medzi prijímajúcimi štátmi VJA.

(10)

Pôvodný surový tuniak Maurícia môže pochádzať z oblastí mimo Indického oceánu v súlade s článkami 4 a 5 protokolu 1 k dočasnej DHP.

(11)

Prebiehajúce rokovania o DHP medzi Európskou úniou a ostatnými štátmi AKT, z ktorých Maurícius môže získavať pôvodného surového tuniaka pre svoje spracovateľské odvetvie, môžu v blízkej budúcnosti ponúknuť alternatívne možnosti dodávok pôvodného tuniaka.

(12)

Je preto vhodné udeliť Mauríciu výnimku na 2 000 ton konzervovaného tuniaka pruhovaného, keďže sa ňou existujúcemu odvetviu umožňuje pokračovať vo vývoze do Únie.

(13)

Z dôvodu prípadného prerozdelenia nevyužitých množstiev medzi prijímajúcimi štátmi VJA a kumulácie stanovenej v dočasnej DHP sa výnimka udeľuje dočasne. S cieľom poskytnúť subjektom právnu istotu by sa výnimka mala udeliť na obdobie 1 roka s účinnosťou od 1. apríla 2013.

(14)

Na to, aby bolo možné využívať výnimku, nepôvodným materiálom používaným na výrobu konzervovaného tuniaka pruhovaného s číselnými znakmi KN 1604 14 11, 1604 14 18 a 1604 20 70 musí byť mrazený tuniak pruhovaný (Katsuwonus pelamis) položky HS 0303.

(15)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (3), sa stanovujú pravidlá spravovania colných kvót. S cieľom zabezpečiť efektívne spravovanie v úzkej spolupráci medzi orgánmi štátov VJA, colnými orgánmi Únie a Komisiou by sa mali tieto pravidlá uplatňovať mutatis mutandis na množstvá dovezené na základe výnimky udelenej týmto rozhodnutím.

(16)

S cieľom umožniť efektívne sledovanie fungovania tejto výnimky by orgány štátov VJA mali Komisii pravidelne predkladať podrobné informácie o vydaných sprievodných osvedčeniach EUR.1,

7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/s3

7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/s3