24.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 226/1

(1)

Znečistenie povrchových vôd chemickými látkami predstavuje hrozbu pre vodné prostredie s dôsledkami, ako sú akútna a chronická toxicita vodných organizmov, akumulácia znečisťujúcich látok v ekosystéme, strata prírodných biotopov a zníženie biologickej rozmanitosti, a predstavuje tiež hrozbu pre ľudské zdravie. Predovšetkým je potrebné zistiť príčiny znečistenia a riešiť problematiku emisií znečisťujúcich látok priamo pri zdroji, a to ekonomicky a environmentálne účinným spôsobom.

(2)

Podľa článku 191 ods. 2 druhej vety Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má politika Únie v oblasti životného prostredia vychádzať zo zásady predchádzania škodám, zo zásady, že by sa malo vykonať preventívne opatrenie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že znečisťovateľ by mal platiť.

(3)

Čistenie odpadovej vody môže byť veľmi nákladné. S cieľom umožniť lacnejšie a nákladovo efektívnejšie čistenie odpadových vôd by sa mohol stimulovať rozvoj inovačných technológií na čistenie vody.

(4)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (4), sa stanovuje stratégia proti znečisťovaniu vôd. Táto stratégia zahŕňa identifikáciu prioritných látok spomedzi látok, ktoré predstavujú značné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na úrovni Únie. Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodnej politiky (5), sa zavádza prvý zoznam 33 látok alebo skupín látok, ktoré boli určené ako prioritné látky na úrovni Únie na zahrnutie do prílohy X k smernici 2000/60/ES.

(5)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky (6) sa v súlade so smernicou 2000/60/ES stanovujú environmentálne normy kvality (ďalej len „ENK“) pre 33 prioritných látok uvedených v rozhodnutí č. 2455/2001/ES a osem ďalších znečisťujúcich látok, ktoré už boli regulované na úrovni Únie.

(6)

Podľa článku 191 ods. 3 ZFEÚ prihliadne Únia pri príprave jej politiky v oblasti životného prostredia na dostupné vedecké a technické údaje, podmienky životného prostredia v rôznych regiónoch Únie, potenciálne výhody a náklady v súvislosti s činnosťou alebo nečinnosťou, ako aj na hospodársky a sociálny rozvoj Únie ako celku a vyrovnaný rozvoj jej regiónov. Pri tvorbe nákladovo efektívnej a primeranej politiky v oblasti prevencie a kontroly znečistenia povrchových vôd chemickými látkami, ako aj pri preskúmaní zoznamu prioritných látok v súlade s článkom 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES, by sa mali zohľadniť vedecké, environmentálne a sociálno-ekonomické faktory vrátane otázok týkajúcich sa zdravia ľudí. Na tento účel by sa mala dôsledne uplatňovať zásada „znečisťovateľ platí“ v zmysle smernice 2000/60/ES.

(7)

Komisia preskúmala zoznam prioritných látok v súlade s článkom 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES a článkom 8 smernice 2008/105/ES a dospela k záveru, že je vhodné zmeniť zoznam prioritných látok identifikáciou nových látok pre prioritné opatrenia na úrovni Únie, stanovením ENK pre tieto novo identifikované látky, revíziou ENK pre niektoré existujúce látky v súlade s vedeckým pokrokom a stanovením ENK pre biotu pre niektoré existujúce a novo identifikované prioritné látky.

(8)

Preskúmanie zoznamu prioritných látok podporili rozsiahle konzultácie s odborníkmi z útvarov Komisie, členských štátov, zainteresovaných strán a Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká.

(9)

Revidované ENK pre existujúce prioritné látky by sa mali po prvýkrát zohľadniť v plánoch manažmentu povodia na obdobie rokov 2015 až 2021. Novo identifikované prioritné látky a ich ENK by sa mali zohľadniť pri vytváraní dodatočných monitorovacích programov a pri predbežných programoch opatrení, ktoré sa majú predložiť do konca roku 2018. S cieľom dosiahnuť dobrý chemický stav povrchových vôd by sa revidované ENK pre existujúce prioritné látky mali splniť do konca roku 2021 a ENK pre novo identifikované prioritné látky do roku 2027 bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 4 až 9 smernice 2000/60/ES, ktorý okrem iného obsahuje ustanovenia týkajúce sa predĺženia lehoty na dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd alebo menej prísnych environmentálnych cieľov pre určité vodné útvary z dôvodu neprimeraných nákladov a/alebo socio-ekonomických potrieb za predpokladu, že sa stav dotknutých vodných útvarov ďalej nezhorší. Zisťovanie chemického stavu povrchových vôd v lehote do roku 2015, stanovenej v článku 4 smernice 2000/60/ES, by sa preto malo zakladať len na látkach a ENK stanovených v smernici 2008/105/ES vo verzii platnej k 13. januáru 2009, pokiaľ nie sú uvedené ENK prísnejšie ako revidované ENK podľa tejto smernice, v prípade čoho by sa mali uplatniť tieto revidované ENK.

(10)

Od prijatia smernice 2000/60/ES sa prijalo mnoho aktov Únie v súlade s článkom 16 ods. 6 uvedenej smernice, ktorými sa zavádza regulácia emisií jednotlivých prioritných látok. Okrem toho patrí veľký počet opatrení na ochranu životného prostredia do rozsahu pôsobnosti ďalšieho platného práva Únie. Namiesto zavádzania nových opatrení by sa malo uprednostniť vykonávanie a revízia existujúcich nástrojov, ak prostredníctvom existujúcich nástrojov možno účinne dosiahnuť ciele stanovené v článku 16 ods. 1 smernice 2000/60/ES. Zaradenie látky do prílohy X k smernici 2000/60/ES nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (7).

(11)

S cieľom zlepšiť koordináciu medzi smernicou 2000/60/ES, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (8) a príslušnými odvetvovými právnymi predpismi by sa mali preskúmať potenciálne synergie, aby sa identifikovali prípadné oblasti, v rámci ktorých sa údaje zbierané prostredníctvom vykonávania smernice 2000/60/ES môžu použiť na podporu nariadenia REACH a iných relevantných postupov na hodnotenie látok, a naopak oblasti, kde údaje získané na účely hodnotenia látok v rámci nariadenia REACH a príslušných odvetvových právnych predpisov sa môžu použiť na podporu vykonávania smernice 2000/60/ES vrátane prioritizácie uvedenej v článku 16 ods. 2 uvedenej smernice.

(12)

Postupné znižovanie znečistenia spôsobeného prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťaní, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok, ako sa vyžaduje v smernici 2000/60/ES, možno často nákladovo najefektívnejšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení Únie špecifických pre jednotlivé látky priamo pri zdroji, napríklad podľa nariadení (ES) č. 1907/2006, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 528/2012 (9) alebo smerníc 2001/82/ES (10), 2001/83/ES (11) alebo 2010/75/EÚ (12). Mala by sa preto posilniť súdržnosť medzi uvedenými právnymi predpismi, smernicou 2000/60/ES a ostatnými relevantnými právnymi predpismi, aby sa zabezpečilo primerané uplatňovanie mechanizmov kontroly zdrojov. Keď výsledok pravidelného preskúmania prílohy X k smernici 2000/60/ES a dostupné monitorované údaje preukážu, že zavedené opatrenia na úrovni Únie alebo členského štátu nestačia na dosiahnutie ENK v prípade určitých prioritných látok alebo na dosiahnutie cieľa zastavenia alebo postupného ukončenia používania určitých prioritných nebezpečných látok, mali by sa na úrovni Únie alebo členského štátu prijať primerané opatrenia na dosiahnutie cieľov smernice 2000/60/ES, pri ktorých sa zohľadnia hodnotenia rizika, socio-ekonomické analýzy a analýzy nákladov a výhod vykonané v rámci príslušných právnych predpisov, ako aj dostupnosť alternatív.

(13)

Od odvodenia ENK pre 33 prioritných látok zahrnutých do prílohy X k smernici 2000/60/ES bolo ukončených viacero hodnotení rizík podľa nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok (13), ktoré bolo neskôr nahradené nariadením (ES) č. 1907/2006. ENK pre niektoré existujúce látky by sa mali zrevidovať, aby sa zaistila primeraná úroveň ochrany a aby sa ENK aktualizovali podľa najnovších vedeckých a technických poznatkov, pokiaľ ide o riziká pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia.

(14)

Pomocou postupov špecifikovaných v článku 16 ods. 2 smernice 2000/60/ES boli identifikované a zoradené podľa priorít ďalšie látky, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na úrovni Únie, a mali by sa pridať do zoznamu prioritných látok. Pri odvodzovaní ENK pre uvedené látky sa zohľadnili najnovšie dostupné vedecké a technické informácie.

(15)

Znečisťovanie vody a pôdy farmaceutickými rezíduami predstavuje nový environmentálny problém. Pri hodnotení a kontrole rizika liekov pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia by sa mala venovať primeraná pozornosť cieľom Únie v oblasti životného prostredia. Komisia by v záujme riešenia tohto problému mala preskúmať riziká environmentálnych účinkov liekov a poskytnúť analýzu relevantnosti a účinnosti súčasného legislatívneho rámca z hľadiska ochrany vodného prostredia a zdravia ľudí prostredníctvom vodného prostredia.

(16)

Odvodenie ENK pre prioritné nebezpečné látky zahŕňa spravidla vyššie úrovne neistoty než v prípade prioritných látok, ale napriek tomu sa na základe týchto ENK stanovuje kritérium pre posúdenie dosiahnutia cieľa dobrého chemického stavu povrchových vôd, ktorý sa vymedzuje v článku 2 ods. 24 a článku 4 ods. 1 písm. a) bodoch ii) a iii) smernice 2000/60/ES. V záujme zabezpečenia primeranej úrovne ochrany životného prostredia a ľudského zdravia by však cieľom malo byť tiež zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťaní, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) bodom iv) smernice 2000/60/ES.

(17)

Vedecké poznatky o výskyte a účinkoch znečisťujúcich látok vo vode sa v posledných rokoch významne rozšírili. Viac sa vie o tom, v ktorej zložke vodného prostredia (voda, sediment alebo biota, ďalej len „matrica“) sa bude látka pravdepodobne nachádzať, a teda, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude dať merať jej koncentrácia. Niektoré vysoko hydrofóbne látky sa akumulujú v biote a aj pri použití najpokročilejších analytických techník sa vo vode dajú len ťažko zistiť. Pre takéto látky by sa ENK mali stanoviť pre biotu. Členské štáty by napriek tomu mali mať možnosť v záujme využitia ich stratégie monitorovania a prispôsobenia miestnym podmienkam uplatňovať ENK pre alternatívnu matricu, alebo v prípade potreby alternatívny taxón bioty, napríklad podkmeň „kôrovce“, parafylum „ryby“, trieda „hlavonožce“ alebo trieda „lasturníky“ (mušle a lastúry), za predpokladu, že úroveň ochrany, ktorú poskytujú ENK a systém monitorovania uplatňovaný členskými štátmi, je rovnako dobrá, ako úroveň ochrany, ktorú poskytujú ENK a matrica stanovené v tejto smernici.

(18)

Nové metódy monitorovania, ako napríklad pasívne odbery vzoriek a iné nástroje, sa z hľadiska budúceho uplatňovania javia ako sľubné a mali by sa preto ďalej rozvíjať.

(19)

V smernici Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd (14), sa stanovujú minimálne pracovné kritériá analytických metód používaných pri monitorovaní stavu vôd. Tieto kritéria zaisťujú zmysluplné a relevantné informácie z monitorovania, pretože si vyžadujú použitie analytických metód, ktoré sú dostatočne citlivé, aby zabezpečili spoľahlivé zistenie a meranie akéhokoľvek prekročenia ENK. Členské štáty by mali mať možnosť používať na monitorovanie iné matrice alebo taxóny bioty, ako sú matrice a taxóny bioty špecifikované v tejto smernici, len v prípade, že použitá analytická metóda spĺňa minimálne pracovné kritériá stanovené v článku 4 smernice 2009/90/ES pre príslušné ENK a matrice alebo taxón bioty, alebo ak je jej účinnosť prinajmenšom taká dobrá, ako je účinnosť metódy, ktorá je k dispozícii pre ENK a matricu alebo taxón bioty špecifikované v tejto smernici.

(20)

Vykonávanie tejto smernice obsahuje výzvy, ktoré zahŕňajú rôznorodosť možných riešení vedeckých, technických a praktických otázok a neúplný rozvoj metód monitorovania, ako aj obmedzenia ľudských a finančných zdrojov. V záujme riešenia niektorých z uvedených výziev by sa rozvoj stratégií monitorovania a analytických metód mal podporiť technickou prácou skupín odborníkov v rámci spoločnej stratégie vykonávania smernice 2000/60/ES.

(21)

Perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky (PBT látky) a ďalšie látky, ktoré sa správajú ako PBT látky, možno celé desaťročia nájsť vo vodnom prostredí v množstvách, ktoré predstavujú významné riziko, a to napriek tomu, že sa už prijali rozsiahle opatrenia na zníženie alebo odstránenie emisií takýchto látok. Niektoré majú aj schopnosť prenosu na dlhé vzdialenosti a v životnom prostredí sú prevažne všadeprítomné. Niekoľko takýchto látok patrí medzi súčasné a novo identifikované prioritné nebezpečné látky. V prípade niektorých z týchto látok existuje dôkaz o ich dlhodobej prítomnosti vo vodnom prostredí na úrovni Únie a tieto konkrétne látky si preto vyžadujú osobitnú pozornosť, pokiaľ ide o ich vplyv na prezentáciu chemického stavu v zmysle smernice 2000/60/ES a o požiadavky na monitorovanie.

(22)

Pokiaľ ide o prezentáciu chemického stavu podľa oddielu 1.4.3 prílohy V k smernici 2000/60/ES, členské štáty by mali mať možnosť prezentovať samostatne vplyv látok, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky, na chemický stav, aby bolo zjavné zlepšenie kvality vody dosiahnuté v súvislosti s inými látkami. Okrem povinnej mapy výskytu všetkých látok by sa mohli poskytnúť dodatočné mapy zahŕňajúce látky, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky, a oddelene zahŕňajúce zvyšné látky.

(23)

Monitorovanie by sa malo prispôsobiť priestorovému a časovému rozsahu očakávaných zmien v koncentráciách. Vzhľadom na rozsiahlu distribúciu a dlhý čas obnovy očakávaný pri látkach, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky, by členské štáty mali mať možnosť obmedziť počet monitorovacích miest a/alebo frekvenciu monitorovania týchto látok na minimálnu úroveň postačujúcu na spoľahlivú analýzu dlhodobých trendov, ak je k dispozícii štatisticky spoľahlivá základňa pre monitorovanie.

(24)

Osobitná pozornosť venovaná látkam, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky, nezbavuje Úniu ani členské štáty povinnosti, aby popri opatreniach, ktoré sa už prijali, prijímali dodatočné opatrenia na zníženie alebo odstránenie vypúšťaní, emisií a únikov týchto látok vrátane opatrení na medzinárodnej úrovni, aby sa dosiahli ciele stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES.

(25)

Podľa článku 10 ods. 3 smernice 2000/60/ES, ak si kvalitatívny cieľ alebo norma kvality, zavedené podľa uvedenej smernice, smerníc uvedených v prílohe IX k smernici 2000/60/ES alebo podľa akýchkoľvek iných právnych predpisov Únie, vyžaduje prísnejšie podmienky ako tie, ktoré by vyplynuli z uplatňovania článku 10 ods. 2 uvedenej smernice, majú sa zodpovedajúcim spôsobom stanoviť prísnejšie regulácie emisií. Podobné ustanovenie sa nachádza aj v článku 18 smernice 2010/75/EÚ. Z uvedených článkov vyplýva, že regulácie emisií stanovené podľa právnych predpisov uvedených v článku 10 ods. 2 smernice 2000/60/ES by mali byť minimálnymi uplatňovanými reguláciami. Ak tieto regulácie nedokážu zabezpečiť, aby sa splnili ENK, napríklad v prípade látok, ktoré sa správajú ako všadeprítomné PBT látky, ale ani prostredníctvom prísnejších podmienok, a to ani v kombinácií s prísnejšími podmienkami pre iné vypúšťania, emisie a úniky ovplyvňujúce vodný útvar, takéto prísnejšie podmienky by sa nemohli považovať za potrebné, aby sa splnili tieto ENK.

(26)

Pre hodnotenie rizík, na základe ktorých sa uskutoční výber nových prioritných látok, sú potrebné kvalitné údaje z monitorovania a údaje o ekotoxikologických a toxikologických účinkoch. Aj keď sa údaje z monitorovania, ktoré zozbierali členské štáty, počas uplynulých rokov podstatne zlepšili, z hľadiska kvality a pokrytia Únie nie sú vždy vhodné na dané účely. Údaje z monitorovania chýbajú najmä v prípade mnohých nových znečisťujúcich látok, ktoré sa dajú vymedziť ako znečisťujúce látky, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté v bežných programoch monitorovania na úrovni Únie, ale ktoré by mohli v závislosti od ich potenciálnych ekotoxikologických a toxikologických účinkov a od ich množstva vo vodnom prostredí predstavovať významné riziko vyžadujúce reguláciu.

(27)

Je potrebné zaviesť nový mechanizmus, ktorý poskytne Komisii cielené vysoko kvalitné informácie z monitorovania koncentrácie látok vo vodnom prostredí, so zameraním sa na nové znečisťujúce látky a látky, v prípade ktorých nemajú dostupné údaje z monitorovania dostatočnú kvalitu na účely hodnotenia rizika. Nový mechanizmus by mal uľahčovať zber týchto informácií z povodí celej Únie a dopĺňať údaje z monitorovania v rámci programov podľa článkov 5 a 8 smernice 2000/60/ES a iných spoľahlivých zdrojov. Mechanizmus by mal byť zameraný na obmedzený počet látok dočasne zahrnutých do zoznamu sledovaných látok a obmedzený počet monitorovacích miest, aby sa náklady na monitorovanie udržali na primeranej úrovni, ale mal by poskytovať reprezentatívne údaje, ktoré budú vyhovovať postupu určovania prioritných látok na úrovni Únie. Zoznam by mal byť dynamický a jeho platnosť by mala byť časovo obmedzená, aby odrážal nové informácie o potenciálnych rizikách, ktoré predstavujú nové znečisťujúce látky, a zabraňoval monitorovaniu látok dlhšie, než je potrebné.

(28)

Požiadavky na oznamovanie podľa článku 3 smernice 2008/105/ES by sa mali zlúčiť s celkovými požiadavkami na predkladanie správ podľa článku 15 smernice 2000/60/ES, aby sa zjednodušili a zefektívnili povinnosti členských štátov v oblasti podávania správ a zvýšil súlad s ďalšími súvisiacimi aspektmi vodného hospodárstva.

(29)

Pokiaľ ide o prezentáciu chemického stavu podľa oddielu 1.4.3 prílohy V k smernici 2000/60/ES, na účely aktualizácie programov opatrení a plánov manažmentu povodia, ktorá sa má vykonať v súlade s článkom 11 ods. 8 a článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES, by členské štáty mali mať možnosť samostatnej prezentácie vplyvu novo identifikovaných prioritných látok a existujúcich prioritných látok s revidovanými ENK na chemický stav, aby zavedenie nových požiadaviek nebolo nesprávne považované za ukazovateľ toho, že došlo k zhoršeniu chemického stavu povrchových vôd. Okrem povinnej mapy výskytu všetkých látok by sa mohli poskytnúť dodatočné mapy zahŕňajúce novo identifikované látky a existujúce látky s revidovanými ENK a oddelene zahŕňajúce zvyšné látky.

(30)

Je dôležité, aby boli environmentálne informácie o stave povrchových vôd v Únii a o úspechoch stratégií proti chemickému znečisteniu včas dostupné verejnosti. V záujme zvýšenia prístupu a transparentnosti by vo všetkých členských štátoch mal byť verejnosti dostupný ústredný portál v elektronickej podobe s informáciami o plánoch manažmentu povodia a o ich preskúmaniach a aktualizáciách.

(31)

Komisia prijatím tohto návrhu a predložením svojej správy Európskemu parlamentu a Rade ukončila svoje prvé preskúmanie zoznamu prioritných látok, ako sa vyžaduje v článku 8 smernice 2008/105/ES. Jeho súčasťou bolo preskúmanie látok uvedených v prílohe III k uvedenej smernici, z ktorých niektoré boli určené na zaradenie medzi prioritné látky. Na zaradenie ostatných látok medzi prioritné látky uvedené v prílohe III nie je v súčasnosti dostatok dôkazov. Možnosť získania nových informácií o týchto látkach znamená, že tieto látky nie sú vylúčené z budúceho preskúmania, ako je tomu v prípade ostatných látok, ktoré boli posudzované, ale neboli v rámci súčasného preskúmania zaradené medzi prioritné látky. Príloha III k smernici 2008/105/ES je preto zastaraná a mala by sa vypustiť. Článok 8 uvedenej smernice by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, a to aj pokiaľ ide o dátumy podávania správ Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom včas reagovať na príslušný technický a vedecký pokrok v oblasti pôsobnosti tejto smernice by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o aktualizáciu metód uplatňovania ENK stanovených v tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(33)

S cieľom zlepšiť informačnú základňu pre identifikáciu prioritných látok v budúcnosti, a to najmä v súvislosti s novými znečisťujúcimi látkami, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vytvorenie a aktualizáciu zoznamu sledovaných látok. Okrem toho by sa s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice a pre formáty pre podávanie správ Komisii o údajoch a informáciách z monitorovania mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (15).

(34)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (16) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(35)

Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd stanovením ENK pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov a z dôvodu potreby zachovať rovnakú úroveň ochrany povrchových vôd v celej Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(36)

Smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 16 ods. 4 sa nahrádza takto:

„4.   Komisia preskúma prijatý zoznam prioritných látok najneskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne aspoň každých šesť rokov a podľa potreby predloží návrhy.“

2.

Príloha X sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tejto smernici.

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Vymedzenia pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v článku 2 smernice 2000/60/ES a v článku 2 smernice Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd (17).

Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Environmentálne normy kvality

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1a, členské štáty uplatňujú pre útvary povrchových vôd ENK stanovené v časti A prílohy I a tieto ENK uplatňujú v súlade s požiadavkami stanovenými v časti B prílohy I.

1a.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z tejto smernice vo verzii účinnej k 13. januáru 2009, a najmä v súvislosti s dosiahnutím dobrého chemického stavu povrchových vôd, pokiaľ ide o látky a ENK uvedené v tejto smernici, členské štáty uplatňujú ENK stanovené v časti A prílohy I, pokiaľ ide o:

Na látky uvedené v bodoch i) a ii) prvého pododseku sa primerane uplatňuje článok 4 ods. 4 až 9 smernice 2000/60/ES.

2.   Pokiaľ ide o látky uvedené pod číslami 5, 15, 16, 17, 21, 28, 34, 35, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I, uplatňujú členské štáty ENK pre biotu stanovené v časti A prílohy I.

V prípade iných látok, než sú látky uvedené v prvom pododseku, uplatňujú členské štáty ENK pre vody stanovené v časti A prílohy I.

3.   Členské štáty majú v súvislosti s jednou alebo viacerými kategóriami povrchových vôd možnosť uplatňovať ENK pre inú matricu, ako je matrica uvedená v odseku 2, alebo, ak to prichádza do úvahy, pre iné taxóny bioty, ako sú taxóny uvedené v časti A prílohy I.

Členské štáty, ktoré využijú možnosť uvedenú v prvom pododseku, uplatňujú príslušné ENK stanovené v časti A prílohy I alebo, ak neobsahuje ENK pre matricu alebo taxón bioty, stanovia ENK, na základe ktorej sa zaistí prinajmenšom rovnaká úroveň ochrany ako na základe ENK stanovených v časti A prílohy I.

Členské štáty môžu využiť možnosť uvedenú v prvom pododseku len vtedy, keď analytická metóda použitá pre zvolenú matricu alebo taxón bioty spĺňa minimálne pracovné kritériá stanovené v článku 4 smernice 2009/90/ES. Ak tieto kritériá nie sú splnené pre žiadnu matricu, členské štáty zabezpečia, aby sa monitorovanie vykonalo pomocou najlepších dostupných techník, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady, a aby bola účinnosť metódy analýzy prinajmenšom taká dobrá, ako účinnosť metódy použitej pre matricu uvedenú v odseku 2 tohto článku pre príslušnú látku.

3a.   Ak sa zistilo potenciálne riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia z akútnej expozície v dôsledku nameraných alebo odhadovaných environmentálnych koncentrácií alebo emisií, pričom sa uplatnili ENK pre biotu alebo sediment, členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávalo aj monitorovanie povrchových vôd, a uplatňujú NPK-ENK stanovené v časti A prílohy I k tejto smernici, ak boli takéto ENK stanovené.

3b.   Ak sa v súlade s článkom 5 smernice 2009/90/ES vypočítaná stredná hodnota merania vykonaného pomocou najlepších dostupných techník, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady, označuje ako hodnota ‚nižšia ako limit kvantifikácie‘, a limit kvantifikácie tejto techniky je vyšší ako ENK, výsledok pre meranú látku sa nepoužije na účely posúdenia celkového chemického stavu príslušného vodného útvaru.

4.   V súvislosti s látkami, pri ktorých sa uplatňujú ENK pre sediment a/alebo biotu, monitorujú členské štáty látku v príslušnej matrici aspoň raz za rok, pokiaľ technické poznatky a odborný posudok neopodstatňujú iný interval.

5.   Členské štáty zahrnú do aktualizovaných plánov manažmentu povodia vypracovaných v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES tieto informácie:

5a.   Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že sa aktualizované plány manažmentu povodia vypracované v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES obsahujúce výsledky a vplyv opatrení, ktoré sa prijali s cieľom zabrániť chemickému znečisteniu povrchových vôd, a predbežná správa, v ktorej sa opisuje pokrok pri vykonávaní plánovaného programu opatrení v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2000/60/ES, budú poskytovať prostredníctvom ústredného portálu, ku ktorému má verejnosť elektronický prístup v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (18).

6.   Členské štáty na základe monitorovania stavu povrchových vôd vykonávaného v súlade s článkom 8 smernice 2000/60/ES zabezpečia analýzu dlhodobých trendov koncentrácií prioritných látok uvedených časti A prílohy I, ktoré majú tendenciu akumulovať sa v sedimente a/alebo biote, pričom sa osobitná pozornosť venuje látkam uvedeným pod číslami 2, 5, 6, 7, 12, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 26, 28, 30, 34, 35, 36, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I. V súlade s článkom 4 smernice 2000/60/ES prijmú členské štáty opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby sa takéto koncentrácie v sedimente a/alebo príslušnej biote významne nezvyšovali.

Členské štáty určia interval monitorovania v sedimente a/alebo v biote tak, aby sa zaistil dostatok údajov pre spoľahlivú analýzu dlhodobých trendov. Monitorovanie by malo v zásade prebiehať každé tri roky, pokiaľ technické poznatky a odborné posúdenie neopodstatňujú iný interval.

7.   Komisia preskúma technický a vedecký pokrok vrátane záverov hodnotení rizík v zmysle článku 16 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2000/60/ES a informácie o registrácii látok sprístupnené verejnosti v súlade s článkom 119 nariadenia (ES) č. 1907/2006 a v prípade potreby navrhne revíziu ENK stanovených v časti A prílohy I k tejto smernici v súlade s postupom stanoveným v článku 294 ZFEÚ podľa harmonogramu stanoveného v článku 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES.

8.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10 delegované akty s cieľom prispôsobiť v prípade potreby bod 3 časti B prílohy I k tejto smernici vedeckému alebo technickému pokroku.

8a.   V záujme zjednodušenia vykonávania tohto článku sa v rámci existujúceho procesu vykonávania smernice 2000/60/ES vypracujú do 22. decembra 2014 v čo najväčšom rozsahu technické usmernenia pre stratégie monitorovania a analytické metódy pre látky vrátane odberu vzoriek a monitorovania bioty.

Tieto usmernenia zahrnú najmä:

8b.   V prípade látok, pre ktoré sa neprijali technické usmernenia do 22. decembra 2014, sa lehota 22. decembra 2015 uvedená v odseku 1a bode i) predĺži do 22. decembra 2018 a lehota 22. decembra 2021 uvedená v uvedenom bode sa predĺži do 22. decembra 2027.

3.

Článok 4 ods. 4 a článok 5 ods. 6 sa vypúšťajú.

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 7a

Koordinácia

1.   Pre prioritné látky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadení (ES) č. 1907/2006, (ES) č. 1107/2009 (19), (ES) č. 528/2012 (20) alebo smernice 2010/75/EÚ (21), Komisia ako súčasť pravidelného preskúmania prílohy X k smernici 2000/60/ES podľa článku 16 ods. 4 uvedenej smernice posúdi, či opatrenia zavedené na úrovni Únie a na úrovni členských štátov sú postačujúce na dosiahnutie ENK pre prioritné látky a cieľa zastavenia alebo postupného ukončenia vypúšťaní, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) a článkom 16 ods. 6 smernice 2000/60/ES.

2.   Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch posúdenia uvedeného v odseku 1 tohto článku v súlade s harmonogramom stanoveným v článku 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES a k svojej správe pripojí akékoľvek vhodné návrhy vrátane návrhov na kontrolné opatrenia.

3.   Ak sa na základe výsledkov uvedených v správe ukáže, že na podporu súladu so smernicou 2000/60/ES môžu byť pre konkrétnu látku, ktorá bola schválená podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 alebo nariadenia (EÚ) č. 528/2012, potrebné ďalšie opatrenia na úrovni Únie alebo na úrovni členských štátov, členské štáty alebo Komisia v prípade potreby uplatnia články 21 alebo 44 nariadenia (ES) č. 1107/2009 alebo články 15 alebo 48 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 v súvislosti s uvedenou látkou alebo produktmi obsahujúcimi uvedenú látku.

V prípade látok, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1907/2006, Komisia v prípade potreby iniciuje postup uvedený v článkoch 59, 61 alebo 69 uvedeného nariadenia.

Pri uplatňovaní ustanovení nariadení uvedených v prvom a druhom pododseku členské štáty a Komisia zohľadnia všetky hodnotenia rizika, socioekonomické analýzy alebo analýzy nákladov a prínosov, ktoré sa podľa uvedených nariadení vyžadujú, vrátane aj pokiaľ ide o dostupnosť alternatív.

5.

Články 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

„Článok 8

Preskúmanie prílohy X k smernici 2000/60/ES

Komisia podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch pravidelného preskúmania prílohy X k smernici 2000/60/ES, ako sa ustanovuje v článku 16 ods. 4 uvedenej smernice. K tejto správe priloží v prípade potreby legislatívne návrhy na zmenu prílohy X, najmä návrhy na identifikáciu nových prioritných látok alebo prioritných nebezpečných látok alebo na identifikáciu určitých prioritných látok ako prioritných nebezpečných látok, ako aj v prípade potreby návrhy na stanovenie príslušných ENK pre povrchové vody, sediment alebo biotu.

Článok 8a

Osobitné ustanovenia pre niektoré látky

1.   Do plánov manažmentu povodia vypracovaných podľa článku 13 smernice 2000/60/ES bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uvedené v oddiele 1.4.3 jej prílohy V týkajúce sa prezentácie celkového chemického stavu, ako aj ciele a záväzky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a), článku 11 ods. 3 písm. k) a článku 16 ods. 6 uvedenej smernice, môžu členské štáty poskytnúť dodatočné mapy, v ktorých uvedú informácie o chemickom stave pre jednu alebo viaceré nasledujúce látky oddelene od informácií pre zvyšné látky uvedené v časti A prílohy I k tejto smernici:

Členské štáty môžu v plánoch manažmentu povodia uviesť aj rozsah každého odklonu od hodnoty ENK pre látky uvedené v písmenách a) až c) prvého pododseku. Členské štáty, ktoré poskytujú takéto dodatočné mapy, sa usilujú o zabezpečenie ich porovnateľnosti na úrovni povodí a na úrovni Únie.

2.   Členské štáty môžu monitorovať látky uvedené pod číslami 5, 21, 28, 30, 35, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I menej intenzívne, než sa vyžaduje pre prioritné látky v súlade s článkom 3 ods. 4 tejto smernice a prílohy V k smernici 2000/60/ES, za predpokladu, že monitorovanie je reprezentatívne a že existuje štatisticky spoľahlivá základňa, pokiaľ ide o prítomnosť týchto látok vo vodnom prostredí. Ako usmernenie a v súlade s článkom 3 ods. 6 druhým pododsekom tejto smernice by sa monitorovanie malo uskutočňovať každé tri roky, pokiaľ nie je na základe technických znalostí a názoru experta odôvodnený iný interval.

Článok 8b

Zoznam sledovaných látok

1.   Komisia vypracuje zoznam sledovaných látok, pre ktoré sa majú zbierať údaje z monitorovania v celej Únii na doplnenie údajov, okrem iného z analýz a preskúmaní podľa článku 5 a programov monitorovania podľa článku 8 smernice 2000/60/ES, s cieľom podporiť postup zostavenia budúceho zoznamu prioritných látok v súlade s článkom 16 ods. 2 uvedenej smernice.

Prvý zoznam sledovaných látok obsahuje najviac 10 látok alebo skupín látok a pre každú látku sa v ňom uvádzajú matrice pre monitorovanie a možné analytické metódy, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady. S výhradou dostupnosti analytických metód, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady, maximálny počet látok alebo skupín látok, ktoré môže Komisia doplniť do zoznamu, sa zvýši o jednu pri každej aktualizácii zoznamu podľa odseku 2 tohto článku, a to do maximálneho počtu 14. Látky, ktoré sa majú zaradiť do zoznamu sledovaných látok, sa vyberajú spomedzi látok, v prípade ktorých dostupné informácie naznačujú, že môžu predstavovať významné riziko na úrovni Únie pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, a v prípade ktorých sú údaje z monitorovania nedostatočné.

Do prvého zoznamu sledovaných látok sa zahrnú diklofenak (CAS 15307-79-6), 17-beta-estradiol (E2) (CAS 50-28-2) a 17-alfa-etinylestradiol (EE2) (CAS 57-63-6) s cieľom získať monitorovacie údaje na účely uľahčenia stanovenia primeraných opatrení na riešenie rizík, ktoré predstavujú uvedené látky.

Komisia zohľadňuje pri výbere látok pre zoznam sledovaných látok všetky dostupné informácie vrátane:

2.   Komisia vypracuje prvý zoznam sledovaných látok, ako je uvedené v odseku 1, do 14. septembra 2014 a následne ho aktualizuje každých 24 mesiacov. Komisia pri aktualizácii zoznamu sledovaných látok odstráni každú látku, v prípade ktorej možno vykonať hodnotenie rizika, ako je uvedené v článku 16 ods. 2 smernice 2000/60/ES, bez dodatočných monitorovacích údajov. Dĺžka trvania nepretržitého monitorovania zoznamu sledovaných látok neprekročí pre každú jednotlivú látku štyri roky.

3.   Členské štáty monitorujú každú látku uvedenú v zozname sledovaných látok na vybraných reprezentatívnych monitorovacích miestach prinajmenšom počas 12-mesačného obdobia. V prípade prvého zoznamu sledovaných látok monitorovacie obdobie začne do 14. septembra 2015 alebo do šiestich mesiacov od vypracovania zoznamu sledovaných látok, podľa toho čo nastane neskôr. Členské štáty v súvislosti s každou látkou zaradenou do následných zoznamov začnú monitorovanie do šiestich mesiacov od jej zaradenia do zoznamu.

Každý členský štát vyberie aspoň jedno monitorovacie miesto, plus jedno ďalšie miesto, ak má viac ako jeden milión obyvateľov, plus ďalšie monitorovacie miesta podľa svojej geografickej rozlohy v km2 vydelenej 60 000 (zaokrúhlené na najbližšie celé číslo), plus ďalšie miesta podľa počtu svojho obyvateľstva vydeleného piatimi miliónmi (zaokrúhlené na najbližšie celé číslo).

Pri výbere reprezentatívnych monitorovacích miest, frekvencie monitorovania a časového harmonogramu pre každú látku zohľadnia členské štáty spôsoby používania a možný výskyt látky. Frekvencia monitorovania nesmie byť kratšia ako raz za rok.

Ak členský štát poskytne dostatočné, porovnateľné, reprezentatívne a aktuálne monitorovacie údaje pre konkrétnu látku z existujúcich monitorovacích programov alebo štúdií, môže sa rozhodnúť, že nevykoná dodatočné monitorovanie v rámci mechanizmu týkajúceho sa zoznamu sledovaných látok pre danú látku, a to tiež za podmienky, že daná látka sa monitorovala použitím metodiky, ktorá spĺňa požiadavky technických usmernení vypracovaných Komisiou v súlade s článkom 8b ods. 5.

4.   Členské štáty podávajú Komisii správy o výsledkoch monitorovania vykonávaného podľa odseku 3. V prípade prvého zoznamu sledovaných látok sa o výsledkoch monitorovania podávajú správy do 15 mesiacov od 14. septembra 2015 alebo do 21 mesiacov od vypracovania zoznamu sledovaných látok, podľa toho, čo nastane neskôr, a potom každých 12 mesiacov, kým je látka na zozname. V prípade každej látky, ktorá je zaradená do následných zoznamov, členské štáty podávajú správy o výsledkoch monitorovania Komisii do 21 mesiacov od zaradenia látky na zoznam sledovaných látok a následne každých 12 mesiacov, kým je látka na zozname. Správa obsahuje informácie o reprezentatívnosti monitorovacích miest a o stratégii monitorovania.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa vypracujú a aktualizujú zoznamy sledovaných látok v zmysle odsekov 1 a 2. Môže tiež prijať technické formáty pre podávanie správ o výsledkoch monitorovania a súvisiacich informáciách Komisii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.

Komisia vypracuje usmernenia vrátane technických špecifikácií s cieľom uľahčiť monitorovanie látok uvedených na zozname sledovaných látok, a vyzýva sa, aby podporovala koordináciu takéhoto monitorovania.

Článok 8c

Osobitné ustanovenia pre farmaceutické látky

V súlade s článkom 16 ods. 9 smernice 2000/60/ES a v prípade potreby na základe výsledku štúdie Komisie z roku 2013 o rizikách, ktoré predstavujú pre životné prostredie lieky, a na základe iných príslušných štúdií a správ vypracuje Komisia, pokiaľ je to možné, do dvoch rokov od 13. septembra 2013 strategický prístup k znečisteniu vody spôsobenému farmaceutickými látkami. V prípade potreby zahŕňa tento strategický prístup návrhy, ako v rámci postupu uvádzania liekov na trh v potrebnom rozsahu účinnejšie zohľadniť ich environmentálne dôsledky. V rámci tohto strategického prístupu Komisia podľa potreby do 14. septembra 2017 navrhne opatrenia, ktoré sa v prípade potreby vykonajú na úrovni Únie a/alebo členských štátov, aby sa riešili možné environmentálne dôsledky farmaceutických látok, najmä tých, ktoré sú uvedené v článku 8b ods. 1, a to s cieľom znížiť vypúšťania, emisie a úniky takýchto látok do vodného prostredia, pričom sa zohľadnia potreby verejného zdravia a nákladová efektívnosť navrhovaných opatrení.

Článok 9

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor ustanovený podľa článku 21 ods. 1 smernice 2000/60/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (24).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 9a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 8 sa Komisii udeľuje na obdobie šiestich rokov od 13. septembra 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto šesťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament a Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

6.

Príloha I sa mení takto:

7.

Prílohy II a III sa vypúšťajú.

24.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 226/18

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

24.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 226/20

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

1.

2.

3.

4.

1.1.

Tento predpis sa vzťahuje na:

1.2.

Na žiadosť výrobcu sa vozidlá kategórie M2  (1), schválené podľa predpisu č. 17, považujú za vozidlá spĺňajúce požiadavky tohto predpisu.

1.3.

Vozidlá, pri ktorých sa na niektoré sedadlá vzťahuje výnimka stanovená v bode 7.4 predpisu č. 14, sa schvaľujú podľa tohto predpisu.

1.4.

Montáž sedadiel smerujúcich nabok je zakázaná vo vozidlách kategórie M2 (triedy II, III a B) a kategórie M3 (triedy II, III a B).

1.5.

Na žiadosť výrobcu a po dohode s technickou službou, ako aj so schvaľovacím orgánom zmluvnej strany môže byť schválenie udelené vozidlám kategórie M3 (triedy III alebo B) s technicky prípustnou maximálnou celkovou hmotnosťou nad 10 ton so sedadlami smerujúcimi nabok pod podmienkou, že tieto nabok smerujúce sedadlá sú zoskupené spolu v zadnej časti vozidla tak, že tvoria jedno oddelenie s maximálne 10 sedadlami. Takéto nabok smerujúce sedadlá musia byť vybavené minimálne opierkou hlavy a dvojbodovým pásom s navíjačom typovo schváleným v súlade s predpisom č. 16. Okrem toho kotvové úchytky ich bezpečnostných pásov musia spĺňať požiadavky na rozmery a pevnosť, ktoré vychádzajú z požiadaviek stanovených v predpise č. 14. Musí sa však zohľadniť, že sedadlo smeruje nabok namiesto dopredu, čo nesmie slúžiť ako dôvod nevykonania skúšky alebo kontroly. Oznamovací dokument (príloha 2) musí obsahovať poznámku, že sedadlá smerujúce nabok boli povolené podľa tohto bodu. Také schválenia už nesmú byť udeľované počínajúc 1. novembrom 2014 alebo dátumom prijatia jednotných skúšobných ustanovení pre sedadlá smerujúce nabok (t. j. tento predpis), ako aj ustanovení pre takéto sedadlá, pokiaľ ide o kotvové úchytky bezpečnostných pásov (t. j. predpis č. 14) a vozidlá vybavené bezpečnostnými pásmi (t. j. predpis č. 16) podľa toho, čo nastane skôr.

1.6.

Bod 1.4 sa nevzťahuje na sanitky alebo vozidlá určené na používanie pre ozbrojené sily, civilnú ochranu, požiarne služby a jednotky zodpovedné za udržiavanie verejného poriadku.

1.7.

Bod 1.4 sa nevzťahuje na vozidlá kategórie M3 (triedy II, III a B) s technicky prípustnou maximálnou celkovou hmotnosťou nad 10 ton so sedadlami smerujúcimi nabok pod podmienkou, že sú splnené požiadavky bodu 7.4.

2.1.

„schválenie sedadla“ je schválenie typu sedadla ako komponentu v súvislosti s ochranou cestujúcich na sedadlách smerujúcich dopredu vzhľadom na ich pevnosť a konštrukciu operadiel sedadla;

2.2.

„schválenie vozidla“ je schválenie typu vozidla v súvislosti s pevnosťou častí konštrukcie vozidla, ku ktorým sa sedadlá pripevňujú, a vzhľadom na montáž sedadiel;

2.3.

„typ sedadla“ znamená sedadlá, ktoré sa zásadne nelíšia, pokiaľ ide o tieto vlastnosti, ktoré by mohli ovplyvniť ich pevnosť a ich aktívnu ochranu:

2.4.

„typ vozidla“ znamená vozidlá, ktoré sa zásadne nelíšia, pokiaľ ide o:

2.5.

„sedadlo“ je konštrukcia, ktorá má byť ukotvená ku konštrukcii vozidla, vrátane jej vybavenia a pripevňovacích častí, určená na používanie vo vozidle a na sedenie pre jednu alebo viacero dospelých osôb. V závislosti od jeho orientácie je sedadlo definované takto:

2.6.

„jednotlivé sedadlo“ je sedadlo navrhnuté a skonštruované na sedenie jedného cestujúceho;

2.7.

„dvojité sedadlo“ je sedadlo navrhnuté a skonštruované na sedenie dvoch cestujúcich sediacich vedľa seba; dve sedadlá vedľa seba bez žiadneho prepojenia sa považujú za dve jednotlivé sedadlá;

2.8.

„rad sedadiel“ znamená sedadlo navrhnuté a skonštruované na sedenie troch alebo viacerých cestujúcich sediacich vedľa seba; niekoľko jednotlivých alebo dvojitých sedadiel usporiadaných vedľa seba sa nepovažuje za rad sedadiel;

2.9.

„sedacia časť sedadla (sedačka)“ je časť sedadla, ktorá je v skoro horizontálnej polohe a je určená na podoprenie sediaceho cestujúceho;

2.10.

„operadlo sedadla“ je časť sedadla, ktorá je takmer vo vertikálnej polohe a je určená na podoprenie chrbta, ramien a prípadne hlavy cestujúceho;

2.11.

„systém nastavenia“ je zariadenie, ktorým môže byť sedadlo alebo jeho časti nastavené do polohy vyhovujúcej sediacemu cestujúcemu;

2.12.

„posúvací systém“ je zariadenie umožňujúce priečne alebo pozdĺžne posunutie sedadla alebo jednej z jeho častí bez pevnej medzipolohy tak, aby mal cestujúci ľahký prístup;

2.13.

„zabezpečovací systém“ je zariadenie, ktoré zabezpečuje udržanie sedadla a jeho častí v polohe používania;

2.14.

„ukotvenie“ je časť podlahy alebo karosérie vozidla, ku ktorému možno pripevniť sedadlo;

2.15.

„pripevňovacie časti“ sú skrutky alebo iné komponenty používané na pripevnenie sedadla k vozidlu;

2.16.

„vozík“ je skúšobné zariadenie vyrobené a používané na dynamické simulovanie cestných nehôd zapríčinených čelným nárazom;

2.17.

„pomocné sedadlo“ je sedadlo pre figurínu, ktoré je montované na vozík vzadu za skúšané sedadlo. Toto sedadlo predstavuje sedadlo používané vo vozidle za sedadlom, ktoré sa má skúšať;

2.18.

„referenčná rovina“ je rovina prechádzajúca bodmi dotyku piet figuríny, používaná na určenie bodu H a skutočného uhlu trupu pre polohu sedenia v motorových vozidlách podľa požiadaviek prílohy 4;

2.19.

„referenčná výška“ je výška vrcholu sedadla nad referenčnou rovinou;

2.20.

„figurína“ je figurína zodpovedajúca špecifikáciám HYBRID II alebo III (2) pre sedadlá smerujúce dopredu; alebo figurína zodpovedajúca špecifikáciám figuríny pre bočný náraz podľa prílohy 6 k predpisu č. 95 pre sedadlá smerujúce nabok;

2.21.

„referenčná zóna“ je priestor medzi dvoma vertikálnymi pozdĺžnymi rovinami vzdialenými od seba 400 mm a symetrickými vo vzťahu k bodu H, ktoré sú vymedzené rotáciou makety hlavy z vertikálneho do horizontálneho smeru podľa opisu v prílohe 1 k predpisu č. 21. Maketa hlavy sa umiestni do polohy opísanej v prílohe k predpisu č. 21 a nastaví sa na maximálnu dĺžku 840 mm a minimálnu dĺžku 736 mm na zostatkové ohraničenie uvedeného priestoru;

2.22.

„3-bodový pás“ na účely tohto predpisu zahŕňa aj pásy s viac než tromi bodmi ukotvenia;

2.23.

„vzdialenosť medzi sedadlami“ je v prípade sedadiel orientovaných tým istým smerom vzdialenosť medzi predným okrajom operadla sedadla a zadným okrajom operadla sedadla umiestneného pred týmto sedadlom; táto vzdialenosť sa meria horizontálne vo výške 620 mm nad podlahou.

3.1.

Žiadosť o schválenie sedadla predkladá výrobca sedadla alebo jeho riadne splnomocnený zástupca.

3.2.

Žiadosť o schválenie vozidla predkladá výrobca vozidla alebo jeho riadne splnomocnený zástupca.

3.3.

Súčasťou žiadosti o schválenie sedadla alebo vozidla musia byť tieto dokumenty a údaje v troch vyhotoveniach:

3.4.

Technickej službe zodpovednej za vykonávanie schvaľovacích skúšok sa predloží:

4.1.

Schválenie daného typu sedadla sa udelí, ak sedadlo predložené na schválenie podľa tohto predpisu spĺňa príslušné požiadavky ďalej uvedeného bodu 5.

4.2.

Schválenie daného typu vozidla sa udelí, ak vozidlo predložené na schválenie podľa tohto predpisu spĺňa príslušné požiadavky ďalej uvedených bodov 6. a 7.

4.3.

Každému schválenému typu sa pridelí schvaľovacie číslo. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 03, čo zodpovedá sérii zmien 03) označujú sériu zmien predpisu platnú v čase vydania schválenia, ktorá zahŕňa najnovšie dôležité technické zmeny. Tá istá zmluvná strana nesmie to isté číslo prideliť inému typu sedadla alebo vozidla.

4.4.

Oznámenie o udelení alebo rozšírení alebo zamietnutí schválenia typu sedadla a/alebo vozidla podľa tohto predpisu sa oznámi zmluvným stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára, ktorého vzor je uvedený v prílohe 1 a/alebo v prílohe 2 k tomuto predpisu.

4.5.

Na každé sedadlo zhodné s typom sedadla schváleným podľa tohto predpisu a na každé vozidlo zhodné s typom vozidla schváleným podľa tohto predpisu sa na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste uvedenom v schvaľovacom formulári pripevní medzinárodná schvaľovacia značka pozostávajúca:

4.6.

Schvaľovacia značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná.

4.7.

Výrobca umiestni schvaľovaciu značku na sedadlo alebo sedadlá alebo do blízkosti štítka s údajmi o vozidle alebo priamo na tento štítok.

4.8.

V prílohe 3 sú uvedené príklady usporiadania schvaľovacích značiek.

5.1.

Každý typ sedadla smerujúceho dopredu sa na požiadanie výrobcu podrobí požiadavkám skúšky uvedeným buď v dodatku 1 (dynamická skúška) alebo v dodatkoch 5 a 6 (statická skúška).

5.2.

Skúšky, ktorým typ sedadla vyhovel, sa zapíšu do oznamovacieho formulára týkajúceho sa schválenia typu sedadla v súlade so vzorom v prílohe 1.

5.3.

V každom systéme nastavenia a posúvacom systéme je zabezpečovací systém, ktorý funguje automaticky.

5.4.

Systémy nastavenia a zabezpečenia nemusia byť po skúške plne schopné prevádzky.

5.5.

Na každé krajné predné sedadlo v každom vozidle kategórie M2 s maximálnou hmotnosťou do 3 500 kg sa montuje opierka hlavy. Táto opierka hlavy musí spĺňať požiadavky predpisu č. 25 zmeneného sériou zmien 03.

6.1.

Ukotvenia sedadiel vozidla musia byť schopné úspešne absolvovať:

6.2.

Trvalá deformácia ukotvenia alebo okolitej plochy vrátane zlomov je prípustná za predpokladu, že predpísaná sila pôsobila počas stanoveného času.

6.3.

Ak sú vo vozidle použité viaceré typy ukotvenia, na účel získania schválenia vozidla sa preskúša každý variant.

6.4.

Na súčasné schválenie sedadla a vozidla možno použiť jednu skúšku.

6.5.

V prípade vozidiel kategórie M3 sa ukotvenia sedadiel považujú za ukotvenia spĺňajúce požiadavky bodov 6.1 a 6.2 vtedy, ak sú kotvové úchytky bezpečnostných pásov zodpovedajúce polohám sedenia pripevnené priamo na sedadlá, na ktoré sa majú montovať, a tieto kotvové úchytky spĺňajú požiadavky predpisu č. 14, v prípade potreby s odchýlkou stanovenou v bode 7.4.

7.1.

Všetky namontované sedadlá smerujúce dopredu sa schvaľujú podľa požiadaviek bodu 5. tohto predpisu a musia spĺňať tieto podmienky:

7.2.

Pri schvaľovaní podľa dodatku 1 sa vykonajú skúšky 1 a 2 s týmito výnimkami:

7.3.

Pri schvaľovaní podľa dodatkov 5 a 6 sa vykonajú všetky skúšky s týmito výnimkami:

7.4.

Montáž sedadiel smerujúcich nabok podlieha týmto podmienkam:

8.1.

Sedadlá a/alebo vozidlá schválené podľa tohto predpisu musia byť konštruované tak, aby zodpovedali schválenému typu a spĺňali požiadavky vyššie uvedených bodov 5, 6 a 7.

8.2.

S cieľom overiť, či sú splnené požiadavky bodu 8.1, sa vykonajú príslušné kontroly výroby. V takom prípade príslušná kontrola znamená kontrolu rozmerov výrobku, ako aj existenciu postupov účinnej kontroly kvality výrobkov.

8.3.

Príslušný orgán, ktorý udelil typové schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontrolovania zhody používané v jednotlivých výrobných závodoch a na vzorkách môže vykonať akúkoľvek skúšku, ktorú považuje za potrebnú, pričom ju vyberá spomedzi skúšok vykonávaných pri schvaľovaní. Bežná frekvencia takéhoto overovania je raz za rok.

9.1.

Schválenie udelené typu sedadla a/alebo typu vozidla podľa tohto predpisu sa môže odobrať, ak nie sú splnené požiadavky uvedené vyššie.

9.2.

Ak zmluvná strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie schválenie, ktoré predtým udelila, ihneď to oznámi ostatným zmluvným stranám uplatňujúcim tento predpis, a to prostredníctvom oznamovacieho formulára zodpovedajúceho vzoru, ktorý je uvedený v prílohe 1 a/alebo v prílohe 2 k tomuto predpisu.

10.1.

Každá zmena typu sedadla a/alebo typu vozidla sa musí oznámiť schvaľovaciemu orgánu, ktorý schválil typ sedadla a/alebo typ vozidla. Orgán môže potom buď:

10.2.

Potvrdenie alebo zamietnutie schválenia s uvedením zmien sa zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznamuje prostredníctvom postupu uvedeného vo vyššie uvedenom bode 4.4.

10.3.

Schvaľovací orgán, ktorý vydáva rozšírenie schválenia, pridelí takémuto rozšíreniu sériové číslo a informuje o tom ostatné zmluvné strany dohody z roku 1958, ktoré tento predpis uplatňujú, a to prostredníctvom oznamovacieho formulára, ktorého vzor je uvedený v prílohe 1 a/alebo v prílohe 2 k tomuto predpisu.

12.1.

Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 02 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť schválenia podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 02.

12.2.

Od 1. novembra 2012 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis udeľujú schválenia len vtedy, keď sú splnené požiadavky tohto predpisu zmeneného sériou zmien 02.

12.3.

Od 1. novembra 2014 prestávajú platiť schválenia udelené v súlade s týmto predpisom okrem schválení, ktoré boli udelené v súlade s požiadavkami tohto predpisu zmeneného sériou zmien 02.

12.4.

Od 1. novembra 2014 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť prvú národnú alebo regionálnu registráciu (prvé uvedenie do prevádzky) vozidla, ktoré nebolo typovo schválené v súlade s požiadavkami série zmien 02 tohto predpisu.

12.5.

Od 1. novembra 2014 alebo od dátumu prijatia jednotných skúšobných ustanovení pre sedadlá smerujúce nabok (t. j. tento predpis), ako aj ustanovení pre také sedadlá, pokiaľ ide o kotvové úchytky bezpečnostných pásov (t. j. predpis č. 14) a vozidlá vybavené bezpečnostnými pásmi (t. j. predpis č. 16) podľa toho, čo nastane skôr, prestávajú platiť schválenia udelené podľa bodu 1.5 tohto predpisu.

12.6.

Dokonca aj po dátume nadobudnutia platnosti série zmien 02 ostávajú schválenia komponentov udelené podľa série zmien 01 tohto predpisu platné a zmluvné strany uplatňujúce tento predpis ich musia naďalej uznávať a nesmú odmietnuť udeliť rozšírenia schválenia udeleného podľa série zmien 01 tohto predpisu.

12.7.

Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 03 žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis nesmie odmietnuť udeliť schválenia podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 03.

12.8.

Po uplynutí 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 03 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis udeliť schválenia len vtedy, ak sú splnené požiadavky tohto predpisu zmeneného sériou zmien 03.

12.9.

Po uplynutí 60 mesiacov od nadobudnutia platnosti série zmien 03 k tomuto predpisu môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť národné alebo regionálne typové schválenie a môžu odmietnuť prvú národnú alebo regionálnu registráciu (prvé uvedenie do prevádzky) vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky série zmien 03 k tomuto predpisu.

12.10.

Dokonca aj po dátume nadobudnutia platnosti série zmien 03 ostávajú schválenia komponentov udelené podľa série zmien 01 alebo 02 tohto predpisu platné a zmluvné strany uplatňujúce tento predpis ich musia naďalej uznávať a nesmú odmietnuť udeliť rozšírenia schválenia udeleného podľa série zmien 01 alebo 02 tohto predpisu.

24.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 226/s3

24.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 226/s3