(1)

Medzinárodná organizácia práce (ILO) prijala 23. februára 2006 Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (MLC 2006) v snahe vytvoriť jednotný a súdržný nástroj spájajúci podľa možnosti všetky aktualizované normy existujúcich medzinárodných dohovorov a odporúčaní v oblasti pracovných noriem v námornej doprave, ako aj základné zásady nachádzajúce sa v iných medzinárodných dohovoroch o pracovných normách.

(2)

Rozhodnutím Rady 2007/431/ES (3) boli členské štáty v záujme Európskeho spoločenstva splnomocnené ratifikovať dohovor MLC 2006. Členské štáty by ho preto mali ratifikovať čo najskôr.

(3)

Členské štáty by pri vykonávaní inšpekcií štátnej prístavnej kontroly podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (4) v súvislosti so záležitosťami upravenými v dohovoroch, ktoré zatiaľ neratifikovali a v ktorých sa stanovuje, že každá loď podlieha kontrole náležite splnomocnenými úradníkmi, keď sa nachádza v prístave iného zmluvného štátu, alebo inej zmluvnej strany, mali vynaložiť všetko úsilie potrebné na dosiahnutie súladu s postupmi a praxou zavedenými v uvedených dohovoroch a mali by sa tak zdržať podávania správ relevantných pre štátnu prístavnú kontrolu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a/alebo ILO. Členské štáty, ktoré zatiaľ neratifikovali medzinárodný dohovor, na ktorý sa vzťahuje smernica 2009/16/ES, v čase, keď nadobudol platnosť, by mali vynaložiť všetko úsilie na vytvorenie podobných podmienok na palube svojich lodí v súlade s požiadavkami tohto dohovoru.

(4)

Na zaistenie harmonizovaného prístupu k účinnému presadzovaniu medzinárodných noriem členskými štátmi počas vykonávania inšpekcií v rámci kontroly vlajkovými a prístavnými štátmi a na zabránenie vzniku nesúladu medzi medzinárodnými a právnymi predpismi Únie, by sa mali členské štáty usilovať ratifikovať uvedené dohovory k dátumu, kedy nadobudnú platnosť, a to aspoň tie ich časti, ktoré patria do právomoci Únie.

(5)

V MLC 2006 sú stanovené pracovné normy v námornej doprave pre všetkých námorníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a vlajku lode, na ktorej slúžia.

(6)

Je vhodnejšie, aby sa v smernici 2009/16/ES pojmy „námorník“ a „posádka“ nevymedzovali, ale aby sa skôr chápali v každej situácii tak, ako sú vymedzené alebo ako sa chápu v príslušných medzinárodných dohovoroch. Najmä vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú presadzovania MLC 2006, by sa mal pojem „posádka“ chápať v zmysle pojmu „námorník“ tak, ako je vymedzený v MLC 2006.

(7)

Vo všetkých záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a ktoré sa týkajú presadzovania MLC 2006 vrátane záležitostí lodí, na ktoré sa nevzťahuje Medzinárodný kódex bezpečného riadenia lodí, by sa odkazy na „spoločnosť“ v smernici 2009/16/ES mali chápať v zmysle pojmu „vlastník lode“ tak, ako je vymedzený v príslušných ustanoveniach MLC 2006, nakoľko toto druhé vymedzenie pojmu lepšie zodpovedá osobitným potrebám MLC 2006.

(8)

Významná časť noriem MLC 2006 sa do právnych predpisov Únie zaviedla prostredníctvom smernice Rady 2009/13/ES zo 16. februára 2009, ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (5) a smernice Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999, ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov, uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST) (6). Uvedené normy MLC 2006, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/13/ES alebo smernice 1999/63/ES, majú členské štáty uplatňovať v súlade s uvedenými smernicami.

(9)

V rámci všeobecnej zásady platí, že opatrenia prijaté na uvedenie tejto smernice do účinnosti by za žiadnych okolností nemali byť pre členské štáty dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany námorníkov na palubách lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu v súlade s platným právom Únie v sociálnej oblasti.

(10)

MLC 2006 obsahuje ustanovenia o presadzovaní, ktorými sa vymedzujú záväzky štátov vykonávajúcich povinnosti štátnej prístavnej kontroly. S cieľom chrániť bezpečnosť a zabrániť narušovaniu hospodárskej súťaže by sa členským štátom malo umožniť overovať u všetkých lodí zastavujúcich v ich prístavoch a kotviskách bez ohľadu na štát, pod vlajkou ktorého sa plaví, súlad s ustanoveniami MLC 2006.

(11)

Štátna prístavná kontrola sa riadi smernicou 2009/16/ES, v ktorej by mal byť medzi dohovormi, ktorých uplatňovanie overujú orgány členských štátov v ich prístavoch, uvedený aj MLC 2006.

(12)

Členské štáty by pri vykonávaní inšpekcií štátnej prístavnej kontroly podľa smernice 2009/16/ES mali zohľadniť ustanovenia MLC 2006, v ktorých sa ustanovuje, že námorné pracovné osvedčenie a vyhlásenie o plnení požiadaviek na námornú prácu sa majú akceptovať ako dôkaz prima facie o dodržaní požiadaviek MLC 2006.

(13)

Právo Únie by malo tiež zohľadňovať postupy stanovené v MLC 2006 týkajúce sa vybavovania sťažností podaných na pevnine v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje MLC 2006.

(14)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2009/16/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Komisia by mala byť oprávnená prijímať vykonávacie akty, pokiaľ ide o: implementáciu metodológie hodnotenia generických rizikových parametrov týkajúcich sa najmä kritérií na stanovenie vlajkového štátu a kritérií na stanovenie výkonnosti spoločnosti; zabezpečenie jednotných podmienok rozsahu rozšírených inšpekcií, vrátane rizikových oblastí, na ktoré sa majú vzťahovať; zabezpečenie jednotného uplatňovania postupov kontroly a bezpečnostných kontrol lodí; stanovenie harmonizovaného elektronického formátu pre podávanie správ o sťažnostiach týkajúcich sa MLC 2006; stanovenie harmonizovaných postupov na podávanie správ o zjavných anomáliách lodivodmi a prístavnými orgánmi alebo subjektmi a o následných opatreniach prijatých členskými štátmi; a stanovenie podrobného spôsobu uverejňovania informácií o spoločnostiach s nízkou alebo veľmi nízkou úrovňou výkonnosti, kritérií na zhromažďovanie príslušných údajov a frekvencie aktualizácií. Ide o vysoko odbornú činnosť, ktorú treba vykonať v rámci zásad a kritérií stanovených v uvedenej smernici. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (7).

(15)

Ak výbor uvedený v tejto smernici nevydá žiadne stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu predloženého Komisiou, Komisia by nemala prijať vykonávacie akty súvisiace s metodológiou hodnotenia generických rizikových parametrov týkajúce sa najmä kritérií na stanovenie vlajkového štátu a kritérií na stanovenie výkonnosti spoločnosti, ani akty súvisiace so správami od lodivodov a prístavných orgánov alebo subjektov správy vrátane harmonizovaných postupov na podávanie správ o zjavných anomáliách lodivodmi a prístavnými orgánmi alebo subjektmi správy a o následných opatreniach prijatých členskými štátmi, ani s podrobným spôsobom uverejňovania informácií o spoločnostiach s nízkou alebo veľmi nízkou úrovňou výkonnosti.

(16)

Pri stanovovaní vykonávacích pravidiel by mala Komisia osobitne zohľadniť odborné znalosti a skúsenosti získané pri uplatňovaní inšpekčného systému v Únii a vychádzať z odborných znalostí v rámci Memoranda o porozumení týkajúceho sa štátnej prístavnej kontroly podpísaného 26. januára 1982 v Paríži v jeho aktuálnom znení („Parížske MoP“).

(17)

Vykonávacie pravidlá vrátane odkazov na pokyny a usmernenia Parížskeho MoP by nemali mať negatívny vplyv na vykonávanie odborného posúdenia inšpektorov alebo príslušného orgánu ani na pružnosť ustanovenú v smernici 2009/16/ES.

(18)

Inšpekčná databáza uvedená v smernici 2009/16/ES by sa mala prispôsobiť a zdokonaliť v súlade so zmenami tejto smernice, alebo v zmysle zmien prijatých v kontexte Parížskeho MoP.

(19)

Zámerom Parížskeho MoP je vyradiť z prevádzky lode nespĺňajúce normy, a to prostredníctvom harmonizovaného systému štátnej prístavnej kontroly zahŕňajúceho koordinované inšpekcie lodí zastavujúcich v prístavoch v regióne Parížskeho MoP vrátane prístavov členských štátov. Cieľom uvedených inšpekcií je skontrolovať, či lode spĺňajú medzinárodné normy v oblasti bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a životného prostredia a to, či námorníci majú zodpovedajúce životné a pracovné podmienky v súlade s platnými medzinárodnými dohovormi. Pri vykonávaní inšpekcií a odkazovaní na pokyny a usmernenia Parížskeho MoP je potrebné vziať do úvahy fakt, že uvedené pokyny a usmernenia sa vytvárajú a prijímajú na účely zabezpečenia konzistentnosti a usmernenia inšpekcií s cieľom uľahčiť maximálnu možnú mieru konvergencie.

(20)

Na vykonávanie inšpekcií životných a pracovných podmienok námorníkov na lodiach a ich výcviku a kvalifikácie zameraných na kontrolu súladu s požiadavkami MLC 2006 je potrebné, aby boli inšpektori zodpovedajúcim spôsobom vyškolení. Európska námorná bezpečnostná agentúra a členské štáty by mali podporovať školenie pre inšpektorov na účely skúmania súladu s MLC 2006.

(21)

S cieľom umožniť Komisii rýchlo aktualizovať príslušné postupy, a tak prispievať k vytváraniu rovnakých celosvetových podmienok v lodnej doprave, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny týkajúce sa prílohy VI k smernici 2009/16/ES, ktorá obsahuje zoznam „pokynov“ prijatých Parížskym MoP s cieľom zachovať platnosť a presadzovateľnosť postupov na území členských štátov a ich súlad s postupmi dohodnutými na medzinárodnej úrovni a v súlade s príslušnými dohovormi. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(22)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodu rozsahu alebo účinkov tejto činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(23)

Smernica 2009/16/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

Podľa článku VIII dohovoru MLC 2006 má dohovor MLC 2006 nadobudnúť platnosť 12 mesiacov odo dňa, kedy boli zaregistrované ratifikácie najmenej 30 členov ILO s celkovým podielom na svetovej hrubej priestornosti lodí vo výške 33 percent. Táto podmienka bola splnená 20. augusta 2012 a dohovor MLC 2006 nadobúda platnosť 20. augusta 2013.

(25)

Táto smernica by mala nadobudnúť účinnosť dňom nadobudnutia platnosti MLC 2006,

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

Článok 3 sa mení takto:

3.

V článku 8 sa vypúšťa odsek 4.

4.

V článku 10 sa odsek 3 nahrádza takto:

5.

V článku 14 sa odsek 4 nahrádza takto:

6.

V článku 15 sa odsek 4 nahrádza takto:

7.

Do článku 17 sa vkladajú tieto odseky:

„Ak sa na základe podrobnejšej inšpekcie zistí, že životné a pracovné podmienky na lodi nie sú v súlade s požiadavkami MLC 2006, inšpektor nedostatky, spolu s príslušnými lehotami na ich nápravu okamžite oznámi kapitánovi lode.

Ak sa inšpektor domnieva, že tieto nedostatky sú závažné, alebo ak súvisia s možnou sťažnosťou na základe prílohy V časti A bodu 19, oznámi ich aj príslušným organizáciám námorníkov a organizáciám vlastníkov lodí v členskom štáte, v ktorom sa inšpekcia uskutočnila, a môže:

Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa MLC 2006, členský štát, v ktorom sa vykonáva inšpekcia, má právo zaslať generálnemu riaditeľovi ILO kópiu inšpektorovej správy spolu so všetkými odpoveďami príslušných orgánov vlajkového štátu zaslanými v priebehu stanovenej lehoty, aby sa mohli vykonať kroky považované za primerané a účelné, ktorými sa zaručí, že sa tieto informácie zaznamenajú a že sa oznámia stranám, ktoré by mohli mať záujem o uplatnenie príslušných opravných prostriedkov.“

8.

V článku 18 sa štvrtý odsek nahrádza takto:

„Identita sťažovateľa sa nesmie oznámiť kapitánovi ani vlastníkovi príslušnej lode. Inšpektor prijme náležité kroky na ochranu dôverného charakteru sťažností podaných námorníkmi vrátane zaručenia dôvernosti počas všetkých rozhovorov s námorníkmi.“

9.

Vkladá sa tento článok:

10.

Článok 19 sa mení takto:

11.

V článku 23 sa odsek 5 nahrádza takto:

12.

V článku 27 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Komisii sa udeľujú vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť podrobný spôsob uverejňovania informácií uvedených v prvom odseku, kritériá na zhromažďovanie príslušných údajov a frekvenciu aktualizácií. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 3.“

13.

Vkladajú sa tieto články:

14.

Článok 31 sa nahrádza takto:

(*1)   Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1.“ "

15.

Článok 32 sa vypúšťa.

16.

Článok 33 sa nahrádza takto:

17.

V prílohe I časti II sa bod 2B mení takto:

18.

Príloha IV sa mení takto:

19.

V prílohe V časti A sa dopĺňajú tieto body:

20.

V prílohe X sa bod 3.10 mení takto:

(1)

Ciele tejto smernice sú aproximácia trestného práva členských štátov v oblasti útokov na informačné systémy ustanovením minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a príslušných sankcií, ako aj zlepšenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi vrátane policajných a iných špecializovaných orgánov presadzovania práva v členských štátoch a príslušných špecializovaných agentúr a orgánov Únie, akými sú Eurojust, Europol a jeho Európske centrum pre počítačovú kriminalitu, či Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).

(2)

Informačné systémy sú kľúčovým prvkom politickej, sociálnej a hospodárskej interakcie v Únii. Spoločnosť je od takýchto systémov veľmi závislá a táto závislosť je čoraz väčšia. Bezproblémová prevádzka a bezpečnosť týchto systémov v Únii je rozhodujúca pre rozvoj vnútorného trhu a konkurencieschopného a inovačného hospodárstva. Zabezpečenie primeranej úrovne ochrany informačných systémov by malo byť súčasťou účinného komplexného rámca preventívnych opatrení, ktoré sprevádzajú trestnoprávnu reakciu na počítačovú kriminalitu.

(3)

Útoky na informačné systémy, a najmä útoky prepojené na organizovanú trestnú činnosť, predstavujú rastúce ohrozenie na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni, pričom sa zvyšujú obavy z potenciálnych teroristických alebo politicky motivovaných útokov na informačné systémy, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry členských štátov a Únie. Tým je ohrozené dosiahnutie bezpečnejšej informačnej spoločnosti a priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a preto je potrebné na úrovni Únie prijať opatrenia a na medzinárodnej úrovni zabezpečiť lepšiu spoluprácu a koordináciu.

(4)

V Únii existuje množstvo kritických infraštruktúr, ktorých narušenie alebo zničenie by malo závažné cezhraničné dôsledky. Z potreby zlepšiť schopnosť ochrany kritickej infraštruktúry v Únii vyplýva, že opatrenia proti počítačovým útokom by mali dopĺňať prísne trestné sankcie odrážajúce závažnosť týchto útokov. Kritická infraštruktúra by sa mohla chápať ako zložka, systém alebo ich časť nachádzajúca sa v členských štátoch, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie základných funkcií spoločnosti, zdravia, bezpečnosti, ochrany, kvality života obyvateľov z ekonomického a sociálneho hľadiska, ako napríklad elektrárne, dopravné siete alebo vládne siete, a ktorých narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky v členskom štáte z dôvodu nemožnosti zachovať tieto funkcie.

(5)

Existujú dôkazy o tendencii smerom k čoraz nebezpečnejším a opakujúcim sa rozsiahlym útokom na informačné systémy, ktoré môžu byť často pre členské štáty alebo určité funkcie verejného alebo súkromného sektora kritické. Spolu s touto tendenciou prichádza rozvoj čoraz sofistikovanejších metód, akými sú napríklad vytváranie a používanie tzv. botnetov, ktoré zahŕňa niekoľko štádií trestného činu, pričom každé takéto štádium by mohlo samo o sebe predstavovať závažné riziko pre verejné záujmy. Cieľom tejto smernice je okrem iného zaviesť trestné sankcie pre vytvorenie botnetov, konkrétne akt vytvorenia diaľkovej kontroly nad významným počtom počítačov prostredníctvom ich napadnutia škodlivým softvérom formou cielených počítačových útokov. Po svojom vytvorení sa napadnutá sieť počítačov, ktoré vytvárajú botnet, môže aktivovať bez vedomia používateľov počítača na účely spustenia rozsiahleho počítačového útoku, ktorý je zvyčajne schopný spôsobiť závažné škody, ako sa uvádza v tejto smernici. Členské štáty môžu určiť, čo podľa ich vnútroštátneho práva a praxe predstavuje závažnú škodu, ako napríklad narušenie systémových služieb zásadného spoločenského významu alebo spôsobenie veľkých finančných nákladov či strata osobných údajov alebo citlivých informácií.

(6)

Rozsiahle počítačové útoky môžu spôsobiť značné hospodárske škody v dôsledku prerušenia prevádzky informačných systémov a komunikácie a v dôsledku straty alebo pozmenenia dôverných informácií alebo iných údajov, ktoré sú dôležité z obchodného hľadiska. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zvyšovaniu povedomia inovačných malých a stredných podnikov o hrozbách súvisiacich s takýmito útokmi a ich napadnuteľnosti takýmito útokmi, a to z hľadiska ich rastúcej závislosti od riadneho fungovania a dostupnosti informačných systémov, a aj často obmedzených zdrojov pre bezpečnosť informácií.

(7)

Na zabezpečenie konzistentného prístupu v členských štátoch pri uplatňovaní tejto smernice je dôležité spoločné vymedzenie pojmov v tejto oblasti.

(8)

Je potrebné dosiahnuť spoločný prístup k znakom skutkových podstát trestných činov zavedením spoločných trestných činov protiprávneho prístupu k informačným systémom, protiprávneho zásahu do systému, protiprávneho zásahu do údajov a protiprávneho zachytávania údajov.

(9)

Zachytávanie zahŕňa, ale nemusí sa nevyhnutne obmedzovať len na odpočúvanie a monitorovanie obsahu komunikácie či jej sledovanie, získavanie obsahu údajov buď priamo, prostredníctvom prístupu a využívania informačného systému, alebo nepriamo, prostredníctvom využívania elektronického odpočúvania alebo odpočúvacieho zariadenia technickými prostriedkami.

(10)

Členské štáty by mali stanoviť sankcie za útoky na informačné systémy. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a mali by zahŕňať trest odňatia slobody a/alebo pokuty.

(11)

Touto smernicou sa ustanovujú trestné sankcie prinajmenšom pre tie prípady, ktoré nie sú menej závažné. Členské štáty môžu určiť, čo predstavuje menej závažný prípad podľa ich vnútroštátneho práva a praxe. Za menej závažný sa môže považovať napríklad prípad, keď škoda spôsobená protiprávnym činom a/alebo riziko pre verejné alebo súkromné záujmy, akými sú napríklad integrita počítačového systému alebo počítačových údajov, alebo bezúhonnosť, práva či iné záujmy osoby, sú nepatrné alebo takej povahy, že uloženie trestnej sankcie v rámci zákonom ustanovenej sadzby alebo určenie trestnoprávnej zodpovednosti nie je potrebné.

(12)

Identifikácia a oznamovanie hrozby počítačových útokov a súvisiacej napadnuteľnosti informačných systémov sú dôležité pre účinnú ochranu pred počítačovými útokmi, reakcie na ne a zvyšovanie bezpečnosti informačných systémov. Posilniť by ju mohlo aj poskytovanie stimulov na oznamovanie nedostatkov v bezpečnosti. Členské štáty by sa mali snažiť o umožnenie zákonného odhaľovania a oznamovania bezpečnostných nedostatkov.

(13)

Je vhodné zaviesť prísnejšie sankcie, ak útok na informačný systém spácha zločinecká organizácia, ako sa vymedzuje v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (3), ak je útok rozsiahlej povahy a postihuje veľký počet informačných systémov vrátane prípadu, ak je jeho zámerom vytvoriť botnet, alebo ak počítačový útok spôsobuje závažnú škodu, a to aj vtedy, ak sa realizuje prostredníctvom botnetu. Je tiež vhodné ustanoviť prísnejšie sankcie, ak sa útok spácha na kritickej infraštruktúre členského štátu alebo Únie.

(14)

Ďalší dôležitý prvok integrovaného prístupu proti počítačovej kriminalite predstavuje stanovenie účinných opatrení proti krádeži identity a iným trestným činom súvisiacim s identitou. Akákoľvek potreba konania zo strany Únie proti takémuto typu trestnej činnosti by sa mohla zvážiť aj v kontexte hodnotenia potreby komplexného horizontálneho nástroja Únie.

(15)

V záveroch Rady z 27. až 28. novembra 2008 sa uvádza, že by sa mala v spolupráci s členskými štátmi a Komisiou vytvoriť nová stratégia, v ktorej by sa zohľadňoval obsah Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2001. Tento dohovor je právnym referenčným rámcom pre boj proti počítačovej kriminalite vrátane útokov na informačné systémy. Zakladá sa na ňom aj táto smernica. Čo najrýchlejšie dokončenie procesu ratifikácie tohto dohovoru všetkými členskými štátmi by sa malo považovať za prioritu.

(16)

Vzhľadom na rôzne spôsoby realizovania útokov a vzhľadom na rýchly rozvoj v oblasti hardvéru a softvéru, táto smernica odkazuje na nástroje, ktoré môžu byť použité na spáchanie trestných činov uvedených v tejto smernice. Tieto nástroje by mohli zahŕňať škodlivý softvér, ktorý sa používa na spáchanie počítačových útokov, vrátane nástrojov schopných vytvárať botnety. Dokonca aj v prípade, ak je takýto nástroj vhodný, či obzvlášť vhodný na páchanie niektorého z trestných činov uvedených v tejto smernici, je možné, že sa vytvoril na legitímny účel. So zámerom trestnoprávne nepostihovať tie prípady, v ktorých sú takéto nástroje vytvorené a uvedené na trh na legitímne účely, ako napríklad na testovanie spoľahlivosti produktov informačných technológií alebo bezpečnosti informačných systémov, okrem požiadavky všeobecného úmyslu musí byť splnená aj požiadavka priameho úmyslu, že tieto nástroje sa použijú na spáchanie jedného alebo viacerých trestných činov stanovených v tejto smernici.

(17)

Táto smernica neukladá trestnoprávnu zodpovednosť v prípadoch, keď sú síce splnené objektívne znaky pre trestné činy uvedené v tejto smernici, ale dané činy sa spáchali bez úmyslu spáchať trestný čin, napríklad ak osoba nevie o neoprávnenosti prístupu alebo v prípade povereného testovania alebo ochrany informačných systémov, ako napríklad ak danú osobu poverí spoločnosť alebo predajca, aby otestovala silu jej bezpečnostného systému. V kontexte tejto smernice by zmluvné povinnosti alebo dohody, v ktorých sa prostredníctvom pravidiel pre používateľov alebo podmienok poskytovania služby obmedzuje prístup k informačným systémom, ako aj pracovnoprávne spory v súvislosti s prístupom do informačných systémov zamestnávateľa a ich používaním na súkromné účely, nemali viesť k trestnoprávnej zodpovednosti, ak by sa daný prístup za takýchto podmienok považoval za neoprávnený, a tak by predstavoval výlučný základ pre začatie trestného konania. Touto smernicou nie je dotknuté právo na prístup k informáciám, ktoré sa ustanovuje vo vnútroštátnom práve a práve Únie, pričom však zároveň nesmie slúžiť ako odôvodnenie nezákonného či svojvoľného prístupu k informáciám.

(18)

Počítačové útoky by mohli uľahčovať rôzne okolnosti, napríklad ak má páchateľ v rámci svojho zamestnania prístup k bezpečnostným systémom v rámci napadnutých informačných systémov. V kontexte vnútroštátneho práva by sa takéto okolnosti mali primerane zohľadniť v rámci trestného konania.

(19)

Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť priťažujúce okolnosti v súlade s platnými pravidlami svojich právnych systémov, ktoré sa týkajú priťažujúcich okolností. Mali by zabezpečiť, aby boli takéto priťažujúce okolnosti k dispozícii sudcom pri súdení páchateľov, aby ich mohli zohľadniť. Posúdenie týchto okolností spolu s inými skutočnosťami konkrétneho prípadu ostáva na sudcovi.

(20)

Touto smernicou sa neupravujú podmienky vykonávania súdnej právomoci nad ktorýmkoľvek z trestných činov v nej uvedených, ako napríklad oznámenie obete v mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo oznámenie zo štátu, na území ktorého sa nachádza miesto, kde bol trestný čin spáchaný, alebo nestíhanie páchateľa v mieste, kde bol trestný čin spáchaný.

(21)

V kontexte tejto smernice sú štáty a verejnoprávne subjekty naďalej v plnom rozsahu a v súlade s platnými medzinárodnými záväzkami povinné zaručiť dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd.

(22)

Touto smernicou sa posilňuje význam sietí, ako je G8 alebo sieť kontaktných miest na výmenu informácií Rady Európy, ktoré sú k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni. Tieto kontaktné miesta by mali byť schopné poskytovať účinnú pomoc, čím by sa napríklad uľahčovala výmena dostupných príslušných informácií a poskytovanie technického poradenstva alebo právnych informácií na účely vyšetrovaní alebo konaní týkajúcich sa trestných činov v oblasti informačných systémov a súvisiacich údajov, ktoré sa týkajú žiadajúceho členského štátu. Na zabezpečenie bezproblémového fungovania sietí by malo mať každé kontaktné miesto kapacitu na urýchlenú komunikáciu s kontaktným miestom iného členského štátu, ktorú by okrem iného podporoval vyškolený a dobre vybavený personál. Vzhľadom na rýchlosť, akou môžu byť rozsiahle počítačové útoky páchané, by členské štáty mali byť schopné rýchlo reagovať na naliehavé žiadosti o pomoc zo siete kontaktných miest. V takých prípadoch môže byť vhodné, aby žiadosť o informácie dopĺňal telefonický kontakt s cieľom zaistiť, aby danú žiadosť dožiadaný členský štát spracoval rýchlo a aby sa spätná väzba poskytla do ôsmich hodín.

(23)

Pre predchádzanie útokom na informačné systémy a boj proti nim má veľký význam na jednej strane spolupráca medzi verejnými orgánmi a na druhej strane medzi súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou. Je potrebné podporiť a zlepšiť spoluprácu medzi poskytovateľmi služieb, výrobcami, orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi, a to pri plnom rešpektovaní zásad právneho štátu. Táto spolupráca by mohla zahŕňať podporu zo strany poskytovateľov služieb pri snahe o zachovanie potenciálnych dôkazov, pri poskytovaní prvkov pomáhajúcich odhaľovať páchateľov a ako posledná možnosť pri úplnom alebo čiastočnom vypínaní informačných systémov alebo funkcií, ktoré boli narušené alebo používané na protiprávne účely, a to v súlade s vnútroštátnym právom a praxou. Členské štáty by mali tiež zvážiť nadviazanie spolupráce a zriadenie partnerských sietí s poskytovateľmi služieb a výrobcami na výmenu informácií v súvislosti s trestnými činmi patriacimi do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(24)

Existuje potreba zhromažďovať porovnateľné údaje o trestných činoch uvedených v tejto smernici. Príslušné údaje by sa mali sprístupniť príslušným špecializovaným agentúram a orgánom Únie, ako napríklad Europolu a ENISA, v súlade s ich úlohami a informačnými potrebami, aby sa získal úplnejší obraz o probléme počítačovej kriminality a bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie, a tým sa prispelo k vypracovaniu účinnejšieho riešenia. Členské štáty by mali predložiť Europolu a jeho Európskemu centru pre počítačovú kriminalitu informácie o spôsobe páchania trestnej činnosti na vykonanie posúdení hrozieb a strategických analýz počítačovej kriminality v súlade s rozhodnutím Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (4). Poskytovaním informácií možno umožniť lepšie chápanie súčasných a budúcich hrozieb a tak prispieť k primeranejšiemu a adresnejšiemu rozhodovaniu o boji proti útokom na informačné systémy a predchádzaniu takýmto útokom.

(25)

Komisia by mala predložiť správu o uplatňovaní tejto smernice a potrebné legislatívne návrhy, ktoré by mohli viesť k rozšíreniu rozsahu jej rozsahu pôsobnosti vzhľadom na vývoj v oblasti počítačovej kriminality. Tento vývoj by mohol zahŕňať technologický vývoj, ktorý napríklad umožní účinnejšie presadzovanie práva v oblasti útokov na informačné systémy alebo uľahčí predchádzanie takýmto útokom, či minimalizuje účinky týchto útokov. Na tento účel by mala Komisia zohľadniť dostupné analýzy a správy pripravené príslušnými aktérmi a predovšetkým Europolom a ENISA.

(26)

Na účinný boj proti počítačovej kriminalite je potrebné zvýšiť odolnosť informačných systémov prijatím primeraných opatrení na ich účinnejšiu ochranu proti počítačovým útokom. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na ochranu svojej kritickej infraštruktúry pred počítačovými útokmi, v rámci čoho by mali zvážiť ochranu svojich informačných systémov a súvisiacich údajov. Zásadnou súčasťou komplexného prístupu k účinnému boju proti počítačovej kriminalite je zabezpečenie adekvátnej úrovne ochrany a bezpečnosti informačných systémov zo strany právnických osôb, napríklad v súvislosti s poskytovaním verejne prístupných služieb elektronických komunikácií v súlade s platnými právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany súkromia, elektronickej komunikácie a údajov. Mala by sa poskytovať primeraná úroveň ochrany v súvislosti s logicky rozpoznateľnými hrozbami a napadnuteľnými miestami v súlade s aktuálnym stavom v jednotlivých odvetviach a s konkrétnymi situáciami v oblasti spracúvania údajov. Náklady a záťaž takejto ochrany by mali byť primerané pravdepodobnej škode, ktorú by počítačový útok spôsobil dotknutým osobám. Členské štáty sa nabádajú, aby ustanovili príslušné opatrenia, na základe ktorých by v kontexte ich vnútroštátneho práva vznikala zodpovednosť v prípade, ak právnická osoba zjavne neposkytla primeranú úroveň ochrany proti počítačovým útokom.

(27)

Významné medzery a rozdiely v zákonoch a trestnom konaní členských štátov v oblasti útokov na informačné systémy môžu brániť boju proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a môžu skomplikovať účinnú policajnú a justičnú spoluprácu v tejto oblasti. Nadnárodný a bezhraničný charakter moderných informačných systémov znamená, že útoky na tieto systémy majú cezhraničný charakter, a tak zvýrazňujú naliehavú potrebu ďalšej aproximácie trestného práva v tejto oblasti. Koordinácia stíhania prípadov útokov na informačné systémy by mala byť okrem toho uľahčená náležitým vykonávaním a uplatňovaním rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní (5). Členské štáty by sa v spolupráci s Úniou mali usilovať o zlepšenie medzinárodnej spolupráce v oblasti bezpečnosti informačných systémov, počítačových sietí a počítačových údajov. V akejkoľvek medzinárodnej dohode, ktorá sa týka výmeny údajov, by sa mala riadne zohľadňovať bezpečnosť prenosu údajov a ich ukladania.

(28)

V účinnom boji proti počítačovej kriminalite je nevyhnutná lepšia spolupráca medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi v celej Únii. V tomto kontexte by sa malo podporovať zvýšenie úsilia pri poskytovaní primeranej odbornej prípravy príslušných orgánov s cieľom zvýšiť povedomie o počítačovej kriminalite a jej vplyve a podnietiť spoluprácu a výmenu najlepších postupov, napríklad prostredníctvom príslušných špecializovaných agentúr a orgánov Únie. Zámerom takejto odbornej prípravy by malo byť okrem iného zvyšovanie povedomia o rôznych vnútroštátnych právnych systémoch, možných právnych a technických výzvach v rámci vyšetrovania trestnej činnosti a o rozdelení právomocí medzi príslušné vnútroštátne orgány.

(29)

V tejto smernici sa rešpektujú ľudské práva a základné slobody a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie a Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd vrátane ochrany osobných údajov, práva na súkromie, slobody prejavu a práva na informácie, práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu, ako aj zásad zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov. Zámerom tejto smernice je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie týchto práv a zásad a je potrebné ju primerane vykonať.

(30)

Ochrana osobných údajov je základným právom v súlade s článkom 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 8 Charty základných práv Európskej únie. Preto by malo byť každé spracovanie osobných údajov v kontexte vykonávania tejto smernice v plnom súlade s príslušným právom Únie v oblasti ochrany údajov.

(31)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(32)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(33)

Keďže ciele tejto smernice, a to, aby útoky na informačné systémy podliehali vo všetkých členských štátoch účinným, primeraným a odrádzajúcim trestným sankciám, a zdokonaliť a podporiť spoluprácu medzi justičnými a inými príslušnými orgánmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(34)

Cieľom tejto smernice je zmeniť a rozšíriť ustanovenia rámcového rozhodnutia Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (6). Keďže zmeny, ktoré sa majú vykonať, sú početné a ich povaha je závažná, rámcové rozhodnutie 2005/222/SVV by sa v záujme jasnosti malo nahradiť vo svojej celistvosti vo vzťahu k členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na prijatí tejto smernice,

a)

„informačný systém“ je zariadenie alebo skupina navzájom prepojených alebo súvisiacich zariadení, z ktorých jedno alebo viaceré automaticky spracúvajú počítačové údaje podľa programu, ako aj počítačové údaje, ktoré toto zariadenie alebo skupina zariadení ukladá, spracúva, opätovne získava alebo prenáša na účely svojho fungovania, používania, ochrany a údržby;

b)

„počítačové údaje“ sú zastúpenia skutočností, informácií alebo pojmov vo forme vhodnej na spracovanie v informačnom systéme vrátane programu, ktorý zabezpečí, aby informačný systém vykonal funkciu;

c)

„právnická osoba“ je subjekt, ktorý má postavenie právnickej osoby podľa uplatniteľného práva, ale nejde o štáty alebo verejnoprávne subjekty pri výkone štátnej moci ani o verejnoprávne medzinárodné organizácie;

d)

„bez oprávnenia“ je konanie uvedené v tejto smernici vrátane prístupu, zásahu alebo zachytávania údajov, ktoré nie je povolené zo strany vlastníka či iného držiteľa práv systému alebo jeho časti, alebo ktoré nie je povolené vnútroštátnym právom.

a)

počítačový program určený alebo primárne prispôsobený na spáchanie akýchkoľvek trestných činov uvedených v článkoch 3 až 6;

b)

počítačové heslo, prístupový kód alebo podobné údaje, ktorými je možné získať prístup k celému informačnému systému alebo akejkoľvek jeho časti.

(1)

Vzťahy medzi Gruzínskom a Európskou úniou sa rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky. V roku 2006 sa Spoločenstvo a Gruzínsko dohodli na akčnom pláne európskej susedskej politiky, v ktorom identifikovali strednodobé priority v rámci vzťahov medzi Úniou a Gruzínskom. Únia a Gruzínsko v roku 2010 začali rokovania o dohode o pridružení, ktorá má podľa očakávaní nahradiť existujúcu dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Úniou a Gruzínskom (2). Rámec vzťahov medzi Úniou a Gruzínskom sa ďalej posilňuje nedávno začatým Východným partnerstvom.

(2)

Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo 1. septembra 2008, sa potvrdila ochota Únie posilniť vzťahy Únie a Gruzínska po skončení ozbrojeného konfliktu z augusta 2008 medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou.

(3)

Gruzínske hospodárstvo je postihnuté medzinárodnou finančnou krízou od tretieho štvrťroka 2008, čo sa prejavilo poklesom produkcie, klesajúcimi fiškálnymi príjmami a rastúcimi potrebami vonkajšieho financovania.

(4)

Na medzinárodnej konferencii darcov, ktorá sa konala 22. októbra 2008, medzinárodné spoločenstvo prisľúbilo podporu na oživenie gruzínskeho hospodárstva v súlade so spoločným posúdením potrieb, ktoré vykonali Organizácia Spojených národov a Svetová banka.

(5)

Únia oznámila, že by Gruzínsku poskytla finančnú pomoc až do výšky 500 miliónov EUR.

(6)

Úprava a oživenie gruzínskeho hospodárstva sú podporované prostredníctvom finančnej pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF). V septembri 2008 uzavreli gruzínske orgány s MMF Dohodu o pohotovostnom úvere vo výške 750 miliónov USD na podporu gruzínskeho hospodárstva pri vykonávaní potrebných úprav z dôvodu finančnej krízy.

(7)

Vzhľadom na ďalšie zhoršenie hospodárskej situácie v Gruzínsku a potrebnú revíziu hospodárskych predpokladov, z ktorých vychádza program MMF, ako aj vzhľadom na vyššie potreby vonkajšieho financovania Gruzínska sa medzi Gruzínskom a MMF dosiahla dohoda o zvýšení úveru poskytovaného v rámci Dohody o pohotovostnom úvere o 424 miliónov USD, ktoré rada MMF schválila v auguste 2009.

(8)

Únia vyčlenila na roky 2010 – 2012 v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) granty na rozpočtovú podporu Gruzínsku v priemere 24 miliónov EUR ročne.

(9)

Vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu v Gruzínku a výhľad požiadalo Gruzínsko o makrofinančnú pomoc Únie.

(10)

Keďže v platobnej bilancii Gruzínska stále pretrváva zostatková finančná medzera, poskytnutie makrofinančnej pomoci sa v súčasnej výnimočnej situácii považuje za vhodnú reakciu na žiadosť Gruzínska o podporu stabilizácie hospodárstva v spojení s prebiehajúcim programom MMF.

(11)

Makrofinančná pomoc Únie, ktorá sa má poskytnúť Gruzínsku (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“), by nemala iba dopĺňať programy a zdroje z MMF a Svetovej banky, ale mala by sa ňou aj zaistiť pridaná hodnota vyplývajúca zo zapojenia Únie.

(12)

Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne zosúladená s opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatnými súvisiacimi politikami Únie.

(13)

Osobitné ciele makrofinančnej pomoci Únie by mali posilniť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť. Komisia by mala tieto ciele pravidelne monitorovať.

(14)

Do podmienok, ktoré sú základom poskytovania makrofinančnej pomoci Únie, by sa mali premietať kľúčové zásady a ciele politiky Únie voči Gruzínsku.

(15)

S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie súvisiacich s makrofinančnou pomocou Únie je potrebné, aby Gruzínsko prijalo vhodné opatrenia v oblasti predchádzania podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam súvisiacim s touto pomocou a boja proti nim. Je tiež nevyhnutné, aby Komisia zabezpečila vhodné kontroly a aby Dvor audítorov zabezpečil príslušné audity.

(16)

Uvoľnením makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci rozpočtového orgánu.

(17)

Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zaručiť, aby Európsky parlament a Hospodársky a finančný výbor mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, by ich Komisia mala pravidelne informovať o napredovaní poskytovania makrofinančnej pomoci Únie a predkladať im príslušné dokumenty.

(18)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (3).

(19)

V tejto súvislosti sa pripomína, že podľa uvedeného nariadenia by sa mal konzultačný postup vo všeobecnosti uplatňovať vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú uvedené v uvedenom nariadení. Vzhľadom na potencionálne významný vplyv operácií presahujúcich prahovú hodnotu 90 miliónov EUR je vhodné, aby sa na tieto operácie uplatnil postup preskúmania. Vzhľadom na výšku makrofinančnej pomoci Únie Gruzínsku by sa mal na prijatie memoranda o porozumení alebo na zníženie, pozastavenie alebo zrušenie pomoci uplatniť konzultačný postup,

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Článkom 103n nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa stanovuje, že rozdelenie dostupných finančných prostriedkov Únie, ako aj rozpočtové stropy vnútroštátnych podporných programov v sektore vinohradníctva a vinárstva sa ustanovujú v prílohe Xb k uvedenému nariadeniu.

(2)

Podľa článku 103o nariadenia (ES) č. 1234/2007 členské štáty mohli do 1. decembra 2012 rozhodnúť o poskytnutí podpory vinohradníkom na rozpočtový rok 2014, a to uznaním platobných nárokov v zmysle hlavy III kapitoly 1 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (2).

(3)

Členské štáty, ktoré zamýšľali poskytnúť podporu v súlade s článkom 103o nariadenia (ES) č. 1234/2007, oznámili príslušné sumy. V záujme jasnosti by Komisia mala tieto sumy zverejniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

V súlade s článkom 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa smernica 91/414/EHS naďalej uplatňuje v prípade účinných látok, v súvislosti s ktorými sa pred 14. júnom 2011 prijalo rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice 91/414/EHS.

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS bola vo februári 2002 Portugalsku doručená žiadosť od spoločnosti ISAGRO IT o zaradenie účinnej látky benalaxyl-M do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Rozhodnutím Komisie 2003/35/ES (3) sa potvrdilo, že dokumentácia je úplná a možno ju v zásade považovať za vyhovujúcu požiadavkám týkajúcim sa údajov a informácií podľa príloh II a III k danej smernici.

(3)

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS bola v septembri 2005 Maďarsku doručená žiadosť od spoločnosti ISAGRO SpA o zaradenie účinnej látky valifenalát do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Rozhodnutím Komisie 2006/586/ES (4) sa potvrdilo, že dokumentácia je úplná a možno ju v zásade považovať za vyhovujúcu požiadavkám týkajúcim sa údajov a informácií podľa príloh II a III k danej smernici.

(4)

Potvrdenie o úplnosti dokumentačných spisov bolo potrebné na účely ich podrobného preskúmania, ako aj v záujme umožnenia členským štátom udeľovať dočasné povolenia na prípravky na ochranu rastlín s obsahom príslušných účinných látok na najviac trojročné obdobie, za dodržania podmienok stanovených v článku 8 ods. 1 smernice 91/414/EHS, a najmä podmienok súvisiacich s podrobným posúdením účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín vzhľadom na požiadavky stanovené v danej smernici.

(5)

Účinky týchto účinných látok na zdravie ľudí a životné prostredie sa posudzovali v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 a 4 smernice 91/414/EHS, a to z hľadiska spôsobov použitia navrhovaných žiadateľmi. Spravodajské členské štáty predložili Komisii 21. novembra 2003 návrh hodnotiacej správy týkajúcej sa benalaxylu-M a 19. februára 2008 návrh hodnotiacej správy týkajúcej sa valifenalátu.

(6)

Po predložení návrhov hodnotiacich správ spravodajskými členskými štátmi sa uznalo za potrebné požiadať žiadateľov o ďalšie informácie a spravodajské členské štáty o preskúmanie týchto informácií a predloženie ich posúdenia. Z toho dôvodu naďalej prebieha preverovanie dokumentácie, a teda predmetné hodnotenie nebude možné uzavrieť v časovom rámci stanovenom v smernici 91/414/EHS v spojení s vykonávacím rozhodnutím Komisie 2011/671/EÚ (5).

(7)

Keďže sa však na základe vyhodnocovania doteraz nezistili žiadne dôvody na bezprostredné obavy, v súlade s ustanoveniami článku 8 smernice 91/414/EHS by sa členským štátom malo umožniť predĺženie dočasných povolení udelených na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce príslušné účinné látky, a to o 24 mesiacov s cieľom umožniť pokračovanie preverovania dokumentácie. Predpokladá sa, že hodnotenie a proces rozhodovania v súvislosti s rozhodnutím o možnom schválení v súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o benalaxyl-M a valifenalát, sa ukončí do 24 mesiacov.

(8)

Opatrenia stanovené týmto rozhodnutím sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,