(1)

Nariadením Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (1) sa stanovuje výmena mien za euro v členských štátoch, ktoré splnili potrebné podmienky na prijatie eura v čase, keď Spoločenstvo vstúpilo do tretej etapy hospodárskej a menovej únie.

(2)

Podľa článku 4 Aktu o pristúpení z roku 2003 je Lotyšsko členským štátom, pre ktorý platí výnimka, ako sa vymedzuje v článku 139 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)

Podľa rozhodnutia Rady 2013/387/EÚ z 9. júla 2013 o prijatí eura Lotyšskom 1. januára 2014 (2) Lotyšsko spĺňa potrebné podmienky na prijatie eura a výnimka v prospech Lotyšska sa má zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2014.

(4)

Na zavedenie eura v Lotyšsku je nutné rozšíriť platnosť existujúcich ustanovení o zavedení eura uvedených v nariadení (ES) č. 974/98 na Lotyšsko.

(5)

Vo vnútroštátnom pláne prechodu Lotyšska na euro sa uvádza, že eurobankovky a euromince by sa v tomto členskom štáte mali stať zákonným platidlom dňom prijatia eura ako jeho meny. Z toho vyplýva, že dátumom prijatia eura a prechodu na hotovostné euro by mal byť 1. január 2014. „dobiehacie obdobie“ by sa nemalo uplatňovať.

(6)

Príloha k nariadeniu (ES) č. 974/98 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Je potrebné zohľadniť vývoj životných nákladov v tretích krajinách a následne stanoviť opravné koeficienty uplatniteľné s účinnosťou od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 a s účinnosťou od 1. júla 2012 na odmeny, ktoré sa vyplácajú v mene krajiny výkonu práce úradníkom, dočasným zamestnancom a zmluvným zamestnancom Únie pôsobiacim v tretích krajinách.

(2)

Opravné koeficienty, podľa ktorých bola vykonaná platba na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 964/2011 (2), môžu viesť k spätným úpravám odmien smerom nahor alebo nadol.

(3)

V prípade zvýšenia odmien v dôsledku nových opravných koeficientov by sa mal stanoviť doplatok.

(4)

V prípade zníženia odmien v dôsledku nových opravných koeficientov by sa malo stanoviť vrátenie preplatku za obdobie od 1. júla 2011 do dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(5)

Každé také vrátenie preplatkov by sa malo obmedziť na obdobie maximálne šiestich mesiacov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia,

(1)

Rada prijala 30. novembra 2006 nariadenie (ES) č. 1801/2006 o uzavretí Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou (1) (ďalej len „dohoda o spolupráci“).

(2)

Nový protokol, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa dohody o spolupráci (ďalej len „nový protokol“), sa predbežne vykonáva od dátumu jeho podpisu 16. decembra 2012 v súlade s rozhodnutím Rady 2012/827/EÚ (2). Novým protokolom sa plavidlám EÚ poskytujú rybolovné možnosti vo vodách, v ktorých Mauritánia vykonáva svoju zvrchovanosť alebo svoju súdnu právomoc, pokiaľ ide o rybolov. Rybolovné možnosti poskytnuté Únii na základe nového protokolu boli vymedzené v nariadení Rady (EÚ) č. 1259/2012 (3).

(3)

Zmiešaná komisia Európskej únie a Mauritánie (ďalej len „zmiešaná komisia“) zriadená podľa článku 10 dohody o spolupráci prijala 20. februára 2013 v súlade s článkom 4 nového protokolu opatrenia, ktoré vyžadujú posúdenie rybolovných možností. Zahŕňajú opatrenia nového rozdelenia rybolovných možností medzi kategórie 5 (plavidlá so záťahovými sieťami na lov tuniakov) a 6 (plavidlá na lov tuniakov udicami a plavidlá s dlhými lovnými šnúrami na lov na hladine).

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 1259/2012 by sa preto malo zmeniť. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie zmiešanej komisie sa uplatňuje od 20. februára 2013, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť okamžite po jeho uverejnení a malo by sa vykonávať od 20. februára 2013,

„e)

Kategória 5 – plavidlá so záťahovými sieťami na lov tuniakov

f)

Kategória 6 – plavidlá na lov tuniakov udicami a plavidlá s dlhými lovnými šnúrami na lov na hladine

(1)

V smernici 2009/48/ES sa stanovujú limitné hodnoty v prípade bária vychádzajúce z odporúčaní Holandského národného inštitútu pre verejné zdravie a životné prostredie (Dutch National Institute for Public Health and the Environment, ďalej len „RIVM“) uvedených v správe z roku 2008 pod názvom Chemické látky v hračkách. Všeobecná metodika posudzovania chemickej bezpečnosti hračiek so zameraním na prvky (Chemicals in Toys. A general methodology for assessment of chemical safety of toys with a focus on elements). Odporúčania RIVM vychádzajú zo záveru, že expozícia detí chemickým látkam v hračkách nesmie prekročiť určitú úroveň, nazývanú „prípustný denný príjem“. Keďže deti sú vystavené chemickým látkam aj z iných zdrojov ako sú hračky, pre hračky by sa mal vyhradiť iba určitý percentuálny podiel prípustného denného príjmu. Vedecký výbor pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (The Scientific Committee on Toxicity, Ecotoxicity and the Environment, ďalej len „CSTEE“) vo svojej správe z roku 2004 odporučil, že pre hračky by sa malo vyhradiť najviac 10 % prípustného denného príjmu. Vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká (Scientific Committee on Health and Environmental Risks, ďalej len „SCHER“) potvrdil takýto pomer vo svojom stanovisku nazvanom Posúdenie medzných hodnôt migrácie pre chemické prvky v látkach (Evaluation of the migration limits for chemical elements in toys) prijatom 1. júla 2010.

(2)

Podľa odporúčaní RIVM by sa mal maximálny percentuálny podiel prípustného denného príjmu vynásobiť hmotnosťou dieťaťa odhadovanou na 7,5 kg a vydeliť množstvom prehltnutého materiálu hračky, aby sa získali medzné hodnoty chemických látok uvedených v smernici 2009/48/ES.

(3)

V prípade bária použil RIVM prípustný denný príjem 0,6 mg/kg telesnej hmotnosti na deň v nadväznosti na prístup Agentúry Spojených štátov pre toxické látky a register chorôb (Agency for Toxic Substances and Disease Registry, ďalej len „ATSDR“) uvedený v správe z roku 2005 o toxikologickom profile bária na základe údajov získaných z pokusov na zvieratách. Na určenie prípustného denného príjmu bária RIVM zvážil aj iné skúmania v súvislosti s báriom vychádzajúce z údajov o účinkoch na ľudský organizmus, ale nepoužil ich. Napriek tomu, že údaje týkajúce sa účinkov na ľudský organizmus sa považujú za vhodnejší základ na odvodenie prípustného denného príjmu, RIVM sa domnieva, že štúdie, ktoré poskytli tieto údaje, obsahovali významné nedostatky. Preto sa použili údaje získané z pokusov na zvieratách, ktoré sú na účely odvodenia prípustného denného príjmu spoľahlivejšie.

(4)

RIVM s cieľom vymedziť možné scenáre expozície chemickým látkam odhadol množstvo prehltnutého materiálu hračky na 8 mg za deň v prípade zoškriabaného materiálu hračky, 100 mg v prípade krehkého materiálu hračky a 400 mg v prípade tekutého alebo lepkavého materiálu hračky. Tieto medzné hodnoty prehltnutých množstiev podporil aj SCHER vo svojom stanovisku pod názvom Riziká vyplývajúce z organických CMR látok v hračkách (Risks from organic CMR substances in toys) prijatom 18. mája 2010.

(5)

Pri uplatnení 10 % prípustného denného príjmu, vynásobeného hmotnosťou dieťaťa a vydeleného množstvom prehltnutého materiálu hračky, sa v prípade bária stanovili tieto medzné hodnoty: 56 000 mg/kg v prípade zoškriabaného materiálu, 4 500mg/kg v prípade suchého materiálu a 1 125 mg/kg v prípade tekutého materiálu.

(6)

Agentúra Spojených štátov pre toxické látky a register chorôb uverejnila v roku 2007 aktualizovanú správu zaoberajúcu sa toxikologickým profilom bária, v ktorej navrhovala prípustný denný príjem 0,2 mg/kg telesnej hmotnosti na deň. Táto aktualizácia bola k dispozícii až po dokončení správy RIVM. V nadväznosti na diskusie so zúčastnenými stranami sa okrem toho usúdilo, že RIVM nezohľadnil primeraným spôsobom správu IPCS z roku 2001.

(7)

Komisia vzala do úvahy uvedené skutočnosti a zaslala žiadosť o stanovisko SCHER, aby ho požiadala o dodatočné zhodnotenie migračných limitov pre bárium a o odporúčania v súvislosti s prípustným denným príjmom, ktorý by sa mal použiť so zreteľom na dokumenty IPCS a ATSDR (z roku 2007).

(8)

SCHER v stanovisku prijatom 22. marca 2012 dospel k záveru, že dostupné údaje o účinkoch na ľudský organizmus nie sú vhodné na vyvodenie prípustného denného príjmu. Kvalitné štúdie o pokusoch na zvieratách sú vhodnejšie na vyvodenie prípustného denného príjmu, ktorý by podľa stanoviska SCHER mal v prípade bária predstavovať 0,2 mg/kg telesnej hmotnosti na deň.

(9)

V tejto hodnote je zohľadnená absorpcia bária v gastrointestinálnom trakte. Podľa odhadov SCHER predstavuje gastrointestinálna absorpcia u detí vo veku od 1 do 15 rokov 30 % a u dojčiat 60 %. SCHER však vychádza pri stanovení prípustného denného príjmu bária z predpokladu, že nastane najhorší možný scenár, podľa ktorého dieťa absorbuje 100 % bária, ktorému je vystavené.

(10)

Uplatnenie 10 % nového prípustného denného príjmu, vynásobeného hmotnosťou dieťaťa a vydeleného množstvom prehltnutého materiálu hračky, vedie v prípade bária k týmto medzným hodnotám: 18 750 mg/kg v prípade zoškriabaného materiálu, 1 500 mg/kg v prípade suchého materiálu a 375 mg/kg v prípade tekutého materiálu.

(11)

S cieľom zabezpečiť najlepšiu možnú ochranu zdravia a života ľudí, najmä detí, je nevyhnutné čo možno najskôr uplatňovať uvedené nižšie migračné limity pre bárium. Daná smernica by sa preto mala zmeniť a doplniť nariadením, ktoré nadobudne účinnosť 20. júla 2013, čo umožní vyhnúť sa potrebe dlhšieho obdobia na transpozíciu smernice, počas ktorého by sa uplatňovali rôzne migračné limity.

(12)

Smernica 2009/48/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre bezpečnosť hračiek,

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Dňa 10. júla 2013 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o vymazaní jednej fyzickej osoby zo zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(3)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 341/2007 (3) sa otvára a ustanovuje správa colných kvót a zavádza systém dovozných povolení a osvedčení o pôvode vzťahujúcich sa na cesnak a niektoré ďalšie poľnohospodárske výrobky dovezené z tretích krajín.

(2)

Množstvá, na ktoré tradiční a noví dovozcovia podali počas prvých siedmich dní v júli 2013 žiadosti o povolenia „A“ v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 341/2007, presahujú dostupné množstvá pre produkty pochádzajúce z Číny.

(3)

V súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1301/2006 je preto nevyhnutné ustanoviť, do akej miery je možné vyhovieť žiadostiam o povolenia „A“ poslaným Komisii najneskôr do 14. júla 2013 podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 341/2007.

(4)

S cieľom zabezpečiť dobré riadenie postupu vydávania dovozných povolení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

(1)

Tretia etapa hospodárskej a menovej únie (ďalej len „HMÚ“) sa začala 1. januára 1999. Rada na svojom zasadnutí v Bruseli 3. mája 1998 v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád rozhodla, že Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko splnili potrebné podmienky na prijatie eura od 1. januára 1999 (3).

(2)

Rozhodnutím 2000/427/ES (4) Rada rozhodla, že Grécko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura 1. januára 2001. Rozhodnutím 2006/495/ES (5) Rada rozhodla, že Slovinsko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura 1. januára 2007. Rozhodnutiami 2007/503/ES (6) a 2007/504/ES (7) Rada rozhodla, že Cyprus a Malta splnili potrebné podmienky na prijatie eura 1. januára 2008. Rozhodnutím 2008/608/ES (8) Rada rozhodla, že Slovensko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura. Rozhodnutím 2010/416/EÚ (9) Rada rozhodla, že Estónsko splnilo potrebné podmienky na prijatie eura.

(3)

V súlade s odsekom 1 Protokolu o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska pripojeného k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“), Spojené kráľovstvo Rade oznámilo, že nemá v úmysle 1. januára 1999 prejsť do tretej etapy HMÚ. Toto oznámenie sa nezmenilo. V súlade s odsekom 1 Protokolu o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Dánsko pripojeného k Zmluve o ES a rozhodnutím, ktoré prijali hlavy štátov alebo predsedovia vlád v Edinburgu v decembri 1992, Dánsko oznámilo Rade, že sa nezúčastní tretej etapy HMÚ. Dánsko nepožiadalo o začatie postupu uvedeného v článku 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(4)

Na základe rozhodnutia 98/317/ES má Švédsko výnimku vymedzenú v článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 4 Aktu o pristúpení z roku 2003 (10) Česká republika, Lotyšsko, Litva, Maďarsko a Poľsko majú výnimky podľa vymedzenia v článku 139 ods. 1 zmluvy. V súlade s článkom 5 Aktu o pristúpení z roku 2005 (11) má Bulharsko a Rumunsko výnimky podľa vymedzenia v článku 139 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 5 Aktu o pristúpení Chorvátska (12) má Chorvátsko výnimku podľa vymedzenia v článku 139 ods. 1 ZFEÚ.

(5)

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) bola založená 1. júla 1998. Európsky menový systém bol nahradený mechanizmom výmenných kurzov, na založení ktorého sa dohodlo 16. júna 1997 uznesením Európskej rady o zavedení mechanizmu výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (13). Postupy mechanizmu výmenného kurzu v tretej etape hospodárskej a menovej únie (ERM II) sa stanovili v dohode zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov mimo eurozóny, ktorou sa stanovujú prevádzkové postupy mechanizmu výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (14).

(6)

V článku 140 ods. 2 ZFEÚ sa stanovujú postupy na zrušenie výnimky príslušných členských štátov. Najmenej raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, pre ktorý platí výnimka, podá Komisia a ECB Rade správu v súlade s postupom stanoveným v článku 140 ods. 1 ZFEÚ. Lotyšsko predložilo 5. marca 2013 formálnu žiadosť o hodnotenie konvergencie.

(7)

Vnútroštátne právne predpisy členských štátov vrátane štatútov národných centrálnych bánk sa majú prispôsobiť v súlade s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť s článkami 130 a 131 ZFEÚ a so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB a ECB“). Správy Komisie a ECB poskytujú podrobné hodnotenie zlučiteľnosti právnych predpisov Lotyšska s článkami 130 a 131 ZFEÚ a so štatútom ESCB a ECB.

(8)

Podľa článku 1 protokolu 13 o konvergenčných kritériách uvedených v článku 140 ZFEÚ, kritérium cenovej stability uvedené v prvej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ znamená, že členský štát má trvalú stabilitu cien a počas posledného roka pred preskúmaním vykazuje priemernú mieru inflácie, ktorá nie je vyššia ako jeden a pol percentuálneho bodu miery inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky. Na účely kritéria cenovej stability sa inflácia meria podľa harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien (HISC) vymedzených v nariadení Rady (ES) č. 2494/95 z 23. októbra 1995 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien (15). S cieľom posúdiť kritérium cenovej stability sa inflácia členského štátu merala pomocou percentuálnej zmeny aritmetického priemeru 12 mesačných indexov v porovnaní s aritmetickým priemerom 12 mesačných indexov za predchádzajúce obdobie. V správach Komisie a ECB sa posudzovala referenčná hodnota vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer inflačných mier troch členských štátov, ktoré dosahujú najlepšiu cenovú stabilitu, s pripočítaním 1,5 percentuálneho bodu. Za jednoročné obdobie končiace sa v apríli 2013 bola referenčná hodnota inflácie vypočítaná na 2,7 % a tromi členskými štátmi, ktoré dosiahli najlepšiu cenovú stabilitu, boli Švédsko s mierou inflácie 0,8 %, Lotyšsko s mierou inflácie 1,3 % a Írsko s mierou inflácie 1,6 %.

Je oprávnené vylúčiť spomedzi krajín s najlepšími výsledkami tie krajiny, ktorých miera inflácie sa pre ostatné členské štáty nedá považovať za zmysluplnú referenčnú hodnotu. Tieto mimoriadne krajiny boli v minulosti identifikované v konvergenčných správach z roku 2004 a 2010. V súčasnej situácii je oprávnené vylúčiť spomedzi krajín s najlepšími výsledkami Grécko, keďže jeho miera inflácie a profil sa výrazne odchyľujú od priemeru eurozóny, čo odráža hlavne potreby náročnej úpravy a výnimočnú situáciu, v akej sa nachádza grécke hospodárstvo, a začleniť ho by nenáležite ovplyvnilo referenčnú hodnotu a teda aj spravodlivosť tohto kritéria (16).

(9)

V súlade s článkom 2 protokolu 13 kritérium stavu štátneho rozpočtu uvedené v druhej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ znamená, že v čase preskúmania sa na členský štát nevzťahuje rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ, že vykazuje nadmerný deficit.

(10)

V súlade s článkom 3 protokolu 13 kritérium účasti na mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému uvedené v tretej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ znamená, že členský štát dodržiava normálne fluktuačné rozpätie, ktoré je stanovené mechanizmom výmenných kurzov (ERM) Európskeho menového systému bez toho, aby bol výmenný kurz vystavený závažným tlakom minimálne počas dvoch posledných rokov pred preskúmaním. Konkrétne členský štát nesmel v rovnakom období z vlastného podnetu devalvovať bilaterálny ústredný kurz svojej meny voči euru. Od 1. januára 1999 ERM II poskytuje rámec na posudzovanie plnenia kritéria výmenného kurzu. Pri posudzovaní plnenia tohto kritéria Komisia a ECB vo svojich správach skúmali dvojročné obdobie, ktoré sa skončilo 16. mája 2013.

(11)

V súlade s článkom 4 protokolu 13 konvergenčné kritérium úrokových sadzieb uvedené v štvrtej zarážke článku 140 ods. 1 ZFEÚ znamená, že priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu, sledovaná v období jedného roka pred preskúmaním, nepresahuje o viac než dva percentuálne body úrokové sadzby najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky. Na účely konvergenčných kritérií úrokových sadzieb boli použité porovnateľné úrokové sadzby dlhodobých štátnych dlhopisov s desaťročnou splatnosťou. S cieľom posúdiť plnenie kritéria úrokovej sadzby sa v správach Komisie a ECB zohľadňovala referenčná hodnota vypočítaná ako jednoduchý aritmetický priemer nominálnych dlhodobých úrokových sadzieb troch členských štátov, ktoré dosahujú v cenovej stabilite najlepšie výsledky, s pripočítaním dvoch percentuálnych bodov. Na základe toho predstavovala referenčná hodnota 5,5 % za jednoročné obdobie končiace sa v apríli 2013.

(12)

V súlade s článkom 5 protokolu 13 Komisia poskytne údaje, ktoré sa použili pri posúdení plnenia konvergenčných kritérií. Komisia poskytla údaje na prípravu tohto rozhodnutia. Komisia poskytla rozpočtové údaje po tom, čo členské štáty predložili do 1. apríla 2013 svoje správy v súlade s nariadením Rady (ES) č. 3605/93 z 22. novembra 1993 (17) o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku.

(13)

Na základe správ, ktoré predložila Komisia a ECB o pokroku, ktorý Lotyšsko dosiahlo pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie, sa dospelo k záveru, že:

(1)

Podľa článku 18.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro, môžu uskutočňovať úverové operácie s úverovými inštitúciami a inými účastníkmi trhu, pričom sa požičiavanie zabezpečuje na základe dostatočnej zábezpeky. Štandardné kritériá určujúce akceptovateľnosť zábezpeky na účely operácií menovej politiky Eurosystému sú stanovené v prílohe I k usmerneniu ECB/2011/14.

(2)

Podľa oddielu 1.6 prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14 Rada guvernérov môže nástroje, podmienky, kritériá a postupy vykonávania operácií menovej politiky Eurosystému kedykoľvek meniť. Podľa oddielu 6.3.1 prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14 si Eurosystém vyhradzuje právo určiť, či emisia, emitent, dlžník alebo ručiteľ spĺňajú vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika na základe akýchkoľvek informácií, ktoré považuje za relevantné.

(3)

Rozhodnutie ECB/2013/13 z 2. mája 2013 o dočasných opatreniach týkajúcich sa akceptovateľnosti obchodovateľných dlhových nástrojov, ktoré vydala Cyperská republika alebo za ktoré Cyperská republika ručí v plnom rozsahu (3), bolo výnimočným opatrením, ktorým sa dočasne pozastavilo uplatňovanie minimálnych požiadaviek Eurosystému na limity kreditnej kvality vo vzťahu k obchodovateľným dlhovým nástrojom, ktoré vydala Cyperská republika, alebo za ktoré Cyperská republika ručí v plnom rozsahu. Po tom, ako Cyperská republika prijala opatrenia na riadenie dlhu vrátane jej obchodovateľných dlhových nástrojov, Rada guvernérov rozhodla, že bola nepriaznivo ovplyvnená akceptovateľnosť obchodovateľných dlhových nástrojov, ktoré vydala Cyperská republika, alebo za ktoré Cyperská republika ručí v plnom rozsahu, ako zábezpeky v operáciách menovej politiky Eurosystému a rozhodla o zrušení rozhodnutia ECB/2013/13 z 28. júna 2013 (4).

(4)

Na základe ukončenia opatrení na riadenie dlhu a potvrdenia, že Cyperská republika spĺňa podmienky programu hospodárskych a finančných úprav, ktorý sa na ňu uplatňuje, Rada guvernérov zhodnotila, že obchodovateľné dlhové nástroje, ktoré vydala Cyperská republika alebo za ktoré Cyperská republika ručí v plnom rozsahu, majú v súčasnosti štandard kvality dostatočný na to, aby mohli byť akceptovateľnou zábezpekou v operáciách menovej politiky Eurosystému.

(5)

Rada guvernérov preto rozhodla, že obchodovateľné dlhové nástroje, ktoré vydala Cyperská republika alebo za ktoré Cyperská republika ručí v plnom rozsahu, by mali byť znova akceptovateľné ako zábezpeka v operáciách menovej politiky Eurosystému, pričom sa na tieto nástroje budú uplatňovať osobitné zrážky odlišné od tých, ktoré sú uvedené v oddiele 6.4.2 prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14.

(6)

Podľa článku 7 usmernenia ECB/2013/4 sa limit kreditnej kvality Eurosystému neuplatňuje na obchodovateľné dlhové nástroje, ktoré vydali alebo za ktoré v plnom rozsahu ručia vlády členských štátov eurozóny, na ktoré sa uplatňuje program Európskej únie/Medzinárodného menového fondu, pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne, že príslušný členský štát nespĺňa podmienky finančnej podpory a/alebo makroekonomického programu. Podľa článku 1 ods. 3 toho istého usmernenia sa však na účely jeho článku 5 ods. 1 a článku 7 len Írsko, Helénska republika a Portugalsko považujú za členské štáty eurozóny, ktoré plnia program Európskej únie/Medzinárodného menového fondu. Preto sa vyžaduje dodatočné rozhodnutie Rady guvernérov, na základe ktorého by sa limit kreditnej kvality Eurosystému neuplatňoval na obchodovateľné dlhové nástroje, ktoré vydala Cyperská republika, alebo za ktoré Cyperská republika ručí v plnom rozsahu.

(7)

Toto výnimočné opatrenie sa bude uplatňovať dočasne, až kým Rada guvernérov nedôjde k záveru, že možno znova normálne uplatňovať kritériá akceptovateľnosti a rámec kontroly rizika pre operácie menovej politiky Eurosystému,