ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.171.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 171

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 56
24. júna 2013


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

 

*

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 49 – Jednotné ustanovenia týkajúce sa opatrení, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov a zo zážihových motorov určených na používanie vo vozidlách

1

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

24.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 171/1


Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba pôvodné texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 49 – Jednotné ustanovenia týkajúce sa opatrení, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov a zo zážihových motorov určených na používanie vo vozidlách

Zahŕňajúci všetky platné znenia až po:

 

Sériu zmien 06 – dátum nadobudnutia platnosti: 27. januára 2013

 

Doplnok 1 k sérii zmien 06 – dátum nadobudnutia platnosti: 15. júla 2013

 

Korigendum k doplnku 1 k sérii zmien 06 – dátum nadobudnutia platnosti: 15. júla 2013

OBSAH

1.

Rozsah platnosti

2.

Definície

3.

Žiadosť o typové schválenie

4.

Schválenie

5.

Požiadavky a skúšky

6.

Montáž na vozidle

7.

Rad motorov

8.

Zhoda výroby

9.

Zhoda vozidiel/motorov v prevádzke

10.

Sankcie v prípade nezhody výroby

11.

Zmena a rozšírenie typového schválenia

12.

Definitívne zastavenie výroby

13.

Prechodné ustanovenia

14.

Názvy a adresy technických skúšobní zodpovedných za vykonávanie skúšok typového schvaľovania a názvy a adresy orgánov typového schvaľovania

DODATKY

1

Postup overovania zhody výroby, ak je štandardná odchýlka vyhovujúca

2

Postup overovania zhody výroby, ak je štandardná odchýlka nevyhovujúca alebo nie je k dispozícii

3

Postup overovania zhody výroby na žiadosť výrobcu

4

Zhrnutie postupu schvaľovania pre motory poháňané zemným plynom, motory poháňané LPG a dvojpalivové motory poháňané zemným plynom/biometánom alebo LPG

PRÍLOHY

1

Vzory informačného dokumentu

2A

Oznámenie týkajúce sa typového schválenia motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky s ohľadom na emisie znečisťujúcich látok v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06

2B

Oznámenie týkajúce sa typového schválenia vozidla so schváleným motorom s ohľadom na emisie znečisťujúcich látok v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06

2C

Oznámenie týkajúce sa typového schválenia vozidla s ohľadom na emisie znečisťujúcich látok v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06

3

Usporiadanie schvaľovacích značiek

4

Postup skúšky

5

Špecifikácie referenčných palív

6

Údaje o emisiách požadované pri typovom schválení na účely spôsobilosti premávky na cestách – meranie emisií oxidu uhoľnatého pri voľnobežných otáčkach

7

Overovanie životnosti motorových systémov

8

Zhoda prevádzkovaných motorov/vozidiel

9A

Palubné diagnostické (OBD) systémy

9B

Technické požiadavky na palubné diagnostické (OBD) systémy

9C

Technické požiadavky na posúdenie účinnosti palubných diagnostických (OBD) systémov v prevádzke

10

Požiadavky na obmedzenie mimo cyklových emisií (OCE) a emisií z vozidiel v prevádzke

11

Požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx

12

Emisie CO2 a spotreba paliva

13

Typové schválenie náhradných zariadení na reguláciu znečisťovania ako samostatných technických jednotiek

14

Prístup k informáciám OBD z vozidla

15

Technické požiadavky na dvojpalivové motory spaľujúce naftu a plyn a vozidlá poháňané týmito motormi

1.   ROZSAH PLATNOSTI

1.1.   Tento predpis sa uplatňuje na motorové vozidlá kategórií M1, M2, N1 a N2 s referenčnou hmotnosťou nad 2 610 kg a na všetky motorové vozidlá kategórií M3 a N3  (1).

Na žiadosť výrobcu sa typové schválenie dokončeného vozidla vydané podľa tohto predpisu rozšíri na jeho nedokončené vozidlo s referenčnou hmotnosťou do 2 610 kg. Typové schválenia sa rozšíria, ak môže výrobca preukázať, že všetky plánované verzie karosérie, ktoré sa majú namontovať na nedokončené vozidlo, zvýšia referenčnú hmotnosť vozidla na viac než 2 610 kg.

Na žiadosť výrobcu sa typové schválenie vozidla vydané podľa tohto predpisu rozšíri na varianty a verzie vozidla s referenčnou hmotnosťou nad 2 380 kg za predpokladu, že takisto spĺňa požiadavky v súvislosti s meraním emisií skleníkových plynov a spotreby paliva v súlade s časťou 4.2. tohto predpisu.

1.2.   Typové schválenie s rovnocenným účinkom

Podľa tohto predpisu sa nemusia typovo schváliť: motory montované do vozidiel s referenčnou hmotnosťou do 2 840 kg, ktorým bolo udelené schválenie podľa predpisu č. 83 vo forme rozšírenia.

2.   DEFINÍCIE

Na účely tohto predpisu sa uplatňujú tieto definície:

2.1.

cyklus starnutia“ je prevádzka stroja alebo motora (rýchlosť, zaťaženie, výkon), ktorá sa má vykonať počas akumulácie prevádzky;

2.2.

schválenie motora (radu motorov)“ je schválenie typu motora (radu motorov) vzhľadom na úroveň emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok a dymu, ako aj vzhľadom na palubný diagnostický systém (OBD);

2.3.

schválenie vozidla“ je schválenie typu vozidla vzhľadom na úroveň emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok a dymu z motora, ako aj vzhľadom na palubný diagnostický systém (OBD) a montáž motora na vozidlo;

2.4.

pomocná emisná stratégia“ (ďalej len „AES“ – Auxiliary Emission Strategy) je emisná stratégia, ktorá sa uvádza do činnosti a nahrádza alebo mení základnú emisnú stratégiu na osobitný účel a reaguje na osobitný súbor podmienok okolia a/alebo prevádzkových podmienok a zostáva v prevádzke len počas existencie daných podmienok;

2.5.

základná emisná stratégia“ (ďalej len „BES“ – Base Emission Strategy) je emisná stratégia, ktorá je aktívna v celom prevádzkovom rozsahu otáčok a zaťaženia motora, pokiaľ nie je aktivovaná AES;

2.6.

nepretržitá regenerácia“ je proces regenerácie systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, ku ktorému dochádza buď nepretržite alebo minimálne raz v priebehu celosvetovej harmonizovanej skúšky s nestálym jazdným cyklom (ďalej len „WHTC“ – World Harmonised Transient Driving Cycle) so štartom za tepla;

2.7.

kľuková skriňa“ je vnútorný alebo vonkajší priestor motora, ktorý je spojený s olejovou nádržou vnútorným alebo vonkajším potrubím, cez ktoré môžu unikať plyny a výpary;

2.8.

kritické komponenty súvisiace s emisiami“ sú tieto komponenty určené predovšetkým na reguláciu emisií: akýkoľvek systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, ECU a súvisiace snímače a ovládacie členy, ako aj systém recirkulácie výfukových plynov (EGR) vrátane všetkých príslušných filtrov, chladičov, regulačných ventilov a potrubí;

2.9.

kritická údržba súvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá sa má vykonať na najdôležitejších komponentoch súvisiacich s emisiami;

2.10.

stratégia vypínania“ je emisná stratégia, ktorá nespĺňa výkonnostné požiadavky na základnú a/alebo pomocnú emisnú stratégiu, ktoré sú špecifikované v tejto prílohe;

2.11.

systém na zníženie emisií NOx “ je systém dodatočnej úpravy výfukových plynov určený na zníženie emisií oxidov dusíka (NOx) (napr. pasívne a aktívne katalyzátory nízkopercentných NOx, adsorbéry NOx a selektívne systémy katalytickej redukcie (Selective Catalytic Reduction – SCR);

2.12.

diagnostický chybový kód (DTC)“ je numerický alebo alfanumerický identifikátor, ktorý identifikuje alebo označuje funkčnú poruchu;

2.13.

dieselový režim“ je normálny prevádzkový režim dvojpalivového motora, počas ktorého motor za žiadnych prevádzkových podmienok nevyužíva plynné palivo;

2.14.

jazdný cyklus“ je sekvencia pozostávajúca z naštartovania motora, doby prevádzky (vozidla), vypnutia motora a časového úseku trvajúceho až do ďalšieho naštartovania motora;

2.15.

dvojpalivový motor“ je motorový systém navrhnutý na prevádzku s využitím dieselového a plynného paliva súčasne, pričom obidve palivá sa merajú osobitne a spotrebované množstvo jedného z palív vo vzťahu k druhému sa môže odlišovať v závislosti od prevádzky;

2.16.

dvojpalivový režim“ znamená normálny prevádzkový režim dvojpalivového motora, pri ktorom motor súčasne spaľuje dieselové aj plynné palivo pri určitých prevádzkových podmienkach motora;

2.17.

dvojpalivové vozidlo“ je vozidlo, ktoré je poháňané dvojpalivovým motorom, ktorý čerpá palivo z oddelených palivových nádrží;

2.18.

konštrukčný prvok“ vo vzťahu k vozidlu alebo motoru znamená:

a)

akýkoľvek prvok systému motora;

b)

akýkoľvek regulačný systém vrátane: počítačového softvéru; elektronických riadiacich systémov; a počítačovej logiky;

c)

kalibráciu akéhokoľvek riadiaceho systému; alebo

d)

výsledky akejkoľvek interakcie systémov;

2.19.

systém monitorovania regulácie emisií“ je systém, ktorý zabezpečuje správne vykonávanie opatrení na reguláciu NOx a je uskutočňovaný v systéme motora v súlade s požiadavkami časti 5.5;

systém regulovania emisií“ sú konštrukčné prvky a emisné stratégie vyvinuté alebo kalibrované s cieľom regulovať emisie;

2.20.

údržba súvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá významne ovplyvňuje emisie alebo ktorá môže ovplyvniť zhoršenie emisných vlastností vozidla alebo motora počas ich bežného používania v prevádzke;

2.21.

emisná stratégia“ je konštrukčný prvok alebo súbor konštrukčných prvkov, ktorý je začlenený do celkovej konštrukcie systému motora alebo vozidla a používa na reguláciu emisií;

2.22.

rad systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov motora“ je skupina motorov podľa výrobcov, ktoré spĺňajú vymedzenie pojmu rad motorov, ktoré sú ďalej zoskupené do radu motorov využívajúcich podobný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov;

2.23.

rad motorov“ je výrobcom stanovená skupina motorov, ktoré majú vďaka svojej konštrukcii vymedzenej v časti 7 tohto predpisu podobné emisné charakteristiky výfukových plynov;

2.24.

systém motora“ je motor, systém regulácie emisií a komunikačné rozhranie (technické vybavenie a hlásenia) medzi elektronickou(-ými) riadiacou(-imi) jednotkou(-ami) motora (ECU) a ktoroukoľvek inou hnacou jednotkou alebo riadiacou jednotkou vozidla;

2.25.

naštartovanie motora“ pozostáva zo spustenia zapaľovania, roztočenia a spustenia spaľovania a je ukončené, keď otáčky dosiahnu 150 min-1 pod úrovňou normálnych voľnobežných otáčok zahriateho motora;

2.26.

typ motora“ je kategória motorov, ktoré sa nelíšia v základných vlastnostiach motora od vlastností motorov uvedených v prílohe 1;

2.27.

systém dodatočnej úpravy výfukových plynov“ je katalyzátor (oxidačný, trojcestný alebo iný), filter tuhých častíc, systém na zníženie emisií NOx, kombinovaný filter tuhých častíc na zníženie emisií NOx alebo akékoľvek iné zariadenie na zníženie emisií, ktoré je inštalované za motorom;

2.28.

plynné znečisťujúce látky“ sú emisie výfukových plynov pozostávajúce z oxidu uhoľnatého, oxidov dusíka vyjadrených ako ekvivalent oxidu dusičitého NO2 a uhľovodíkov (t. j. celkových uhľovodíkov, nemetánových uhľovodíkov a metánu);

2.29.

všeobecný menovateľ“ je číselný údaj, ktorý vyjadruje, koľkokrát bolo vozidlo v prevádzke so zreteľom na všeobecné podmienky;

2.30.

skupina monitorovacích zariadení“ je, na účely posúdenia výkonnosti radu motorov OBD v prevádzke, súbor monitorovacích zariadení OBD používaných na určenie správnej činnosti systému regulovania emisií;

2.31.

počítadlo cyklov zapaľovania“ udáva počet cyklov zapaľovania motora, ktoré nastali vo vozidle;

2.32.

pomer prevádzkovej výkonnosti“ (IUPR) je pomer počtu prípadov, keď existovali podmienky, za ktorých monitorovacie zariadenie alebo skupina monitorovacích zariadení mali zistiť funkčnú poruchu, k počtu jazdných cyklov významných pre fungovanie daného monitorovacieho zariadenia alebo skupinu monitorovacích zariadení;

2.33.

dolné otáčky (nlo )“ sú najnižšie otáčky motora, pri ktorých motor dosahuje 50 % deklarovaného maximálneho výkonu;

2.34.

funkčná porucha“ je porucha alebo poškodenie systému motora vrátane systému OBD, pri ktorej by sa mohlo odôvodnene očakávať, že povedie k zvýšeniu množstva ľubovoľných regulovaných znečisťujúcich látok emitovaných systémom motora alebo k zníženiu účinnosti systému OBD;

2.35.

indikátor funkčnej poruchy“ (ďalej len „MI“ – malfunction indicator) je indikátor, ktorý je súčasťou systému varovania a ktorý zreteľne upozorní vodiča vozidla v prípade funkčnej poruchy;

2.36.

výrobca“ je osoba alebo subjekt, ktorý orgánu typového schvaľovania zodpovedá za všetky aspekty postupu typového schvaľovania alebo povolenia a za zabezpečenie zhody výroby. Nie je dôležité, aby osoba alebo orgán boli priamo zapojené do všetkých stupňov výroby vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, na ktoré sa vzťahuje postup schvaľovania;

2.37.

maximálny čistý výkon“ je maximálna hodnota čistého výkonu meraná pri plnom zaťažení motora;

2.38.

čistý výkon“ je výkon dosiahnutý na skúšobnom zariadení na konci kľukovej skrine alebo jeho ekvivalent pri zodpovedajúcich rýchlostiach vozidla alebo otáčkach motora s príslušenstvom podľa predpisu OSN č. 85, ktorý sa stanovuje pri referenčných atmosférických podmienkach;

2.39.

údržba nesúvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá významne neovplyvňuje emisie a ktorá nemá dlhodobý vplyv na zhoršenie úrovne emisií vozidla alebo motora počas ich používania v prevádzke, potom ako je údržba vykonaná;

2.40.

palubný diagnostický systém (systém OBD)“ je systém na palube vozidla alebo na motore, ktorý je schopný:

a)

zistiť funkčné poruchy majúce vplyv na emisné vlastnosti systému motora;

b)

indikovať ich výskyt prostredníctvom varovného systému; a

c)

označiť pravdepodobnú oblasť funkčnej poruchy pomocou informácií uložených v pamäti počítača a oznámiť túto informáciu mimo vozidlo;

2.41.

rad motorov vybavených OBD“ je skupina systémov motorov podľa výrobcov, ktoré majú spoločné metódy monitorovania a diagnostikovania funkčných porúch súvisiacich s emisiami;

2.42.

prevádzková postupnosť“ je postupnosť pozostávajúca z naštartovania motora, prevádzkovej doby (motora), vypnutia motora a času až do ďalšieho naštartovania, keď osobitné monitorovacie zariadenie OBD spustí kompletné monitorovanie a zistila by sa funkčná porucha, ak sa vyskytuje;

2.43.

pôvodné zariadenie na reguláciu znečisťovania“ je zariadenie na reguláciu znečisťovania alebo sústava takýchto zariadení, na ktoré sa vzťahuje udelené typové schválenie pre dané vozidlo;

2.44.

základný motor“ rozumie motor vybraný z radu motorov takým spôsobom, aby jeho emisné charakteristiky boli reprezentatívne pre daný rad motorov;

2.45.

zariadenie na dodatočnú úpravu tuhých znečisťujúcich látok“ znamená systém dodatočnej úpravy výfukových plynov určený na zníženie emisií tuhých znečisťujúcich látok (PT – particulate pollutants) mechanickou, aerodynamickou, difúznou alebo inerciálnou separáciou;

2.46.

tuhé častice (PM)“ predstavujú akýkoľvek materiál zachytávaný na špecifickom filtračnom médiu po zriedení výfukových plynov čistým filtrovaným vzduchom na teplotu medzi 315 K (42 °C) a 325 K (52 °C); ide v prvom rade o uhlík, kondenzované uhľovodíky a sulfáty s pridruženou vodou;

2.47.

percento zaťaženia“ znamená časť maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri určitých otáčkach motora;

2.48.

monitorovanie výkonnosti“ je monitorovanie funkčných porúch, ktoré pozostáva z kontrol funkčnosti, a monitorovanie parametrov, ktoré priamo nesúvisia s prahovými hodnotami emisií, ktoré sa vykonáva na komponentoch alebo systémoch s cieľom overiť, či pracujú v správnom rozsahu;

2.49.

periodická regenerácia“ znamená proces regenerácie zariadenia na regulovanie emisií, ktorý sa vykonáva periodicky po menej než 100 hodinách normálnej prevádzky motora;

2.50.

prenosný systém merania emisií“ (PEMS) je prenosný systém merania emisií, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v dodatku 2 prílohy 8 k tomuto predpisu;

2.51.

jednotka odberu energie“ je motorom poháňané výstupné zariadenie určené na zásobovanie pomocného zariadenia inštalovaného na vozidle energiou;

2.52.

vyhovujúci poškodený komponent alebo systém“ (ďalej len „QDC“ – qualified deteriorated component or system) je komponent alebo systém, ktorý bol zámerne poškodený napríklad urýchleným starnutím, alebo sa s ním manipulovalo kontrolovaným spôsobom a ktorý bol uznaný orgánom typového schvaľovania v súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 6.3.2. prílohy 9B a bode A.8.2.2. dodatku 8 k prílohe 9B k tomuto predpisu na používanie po preukázaní výkonnosti systému OBD motora;

2.53.

činidlo“ je akékoľvek médium, ktoré je uložené v nádrži na palube vozidla a dodávané do systému dodatočnej úpravy výfukových plynov (v prípade potreby) na základe podnetu zo systému regulácie emisií;

2.54.

rekalibrácia“ je jemné vyladenie motora poháňaného zemným plynom tak, aby sa zabezpečila jeho rovnaká výkonnosť (výkon, spotreba paliva) aj pri inej skupine zemného plynu;

2.55.

referenčná hmotnosť“ znamená hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave, bez jednotnej hmotnosti vodiča 75 kg, zvýšená o jednotnú hmotnosť 100 kg;

2.56.

náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania“ je zariadenie na reguláciu znečisťovania alebo sústava takýchto zariadení, ktoré sú určené na nahradenie pôvodného zariadenia na reguláciu znečisťovania a ktoré sa môžu schváliť ako samostatná technická jednotka;

2.57.

snímací nástroj“ je zariadenie na externé skúšanie používané na normalizovanú mimopalubnú komunikáciu so systémom OBD v súlade s požiadavkami tohto predpisu;

2.58.

program akumulácie prevádzky“ je cyklus starnutia a doba akumulácie prevádzky na určenie faktorov zhoršenia pre rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov;

2.59.

servisný režim“ znamená osobitný režim dvojpalivového motora, ktorý sa aktivuje na účely opravy alebo presunutia vozidla z premávky, pokiaľ nie je možná prevádzka v dvojpalivovom režime (2);

2.60.

výfukové emisie“ sú emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok;

2.61.

neoprávnený zásah“ je znefunkčnenie, úprava alebo zmena systému regulácie emisií alebo pohonného systému vozidla vrátane akýchkoľvek softvérových alebo iných logických riadiacich prvkov týchto systémov, ktoré či už zámerne alebo nie zhoršujú emisné charakteristiky vozidla;

2.62.

nenaložená hmotnosť“ je hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave bez vodiča, ktorého jednotná hmotnosť sa odhaduje na 75 kg, bez cestujúcich alebo nákladu, ale s palivovou nádržou naplnenou na 90 %, obvyklou súpravou náradia a náhradným kolesom, ak je predpísané;

2.63.

životnosť“ je príslušná ubehnutá vzdialenosť a/alebo časový interval, v rámci ktorých musia byť dodržané príslušné limity emisií plynných znečisťujúcich látok a častíc;

2.64.

typ vozidla s ohľadom na emisie“ je skupina vozidiel, ktoré sa nelíšia v základných vlastnostiach motora a vozidla od vlastností motorov a vozidiel uvedených v prílohe 1;

2.65.

filter tuhých častíc nafty s prúdením výfukových plynov cez stenu“ je filter tuhých častíc nafty (ďalej len „DPF“ – Diesel Particulate Filter), v ktorom je všetok výfukový plyn nútený prúdiť cez stenu, ktorá odfiltruje pevné látky;

2.66.

Wobbeho index (dolný Wl alebo horný Wu )“ je podiel zodpovedajúcej hodnoty výhrevnosti plynu na jednotku objemu a druhej odmocniny jeho relatívnej hustoty za rovnakých referenčných podmienok:

Formula

2.67.

faktor posunu λ (S λ)“ znamená výraz, ktorým sa opisuje požadovaná pružnosť systému riadenia motora vzhľadom na zmenu pomeru prebytku vzduchu λ, ak je motor poháňaný plynom s iným zložením než čistý metán (pre výpočet Sλ pozri dodatok 5 k prílohe 4).

3.   ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE

3.1.   Žiadosť o typové schválenie ES systému motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky

3.1.1.

Výrobca alebo jeho oprávnený zástupca predkladá orgánu typového schvaľovania žiadosť o typové schválenie systému motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky.

3.1.2.

Žiadosť uvedená v bode 3.1.1. sa musí zostaviť v súlade so vzorom informačného dokumentu uvedeným v prílohe 1. Na tento účel sa použije časť 1 prílohy 1.

3.1.3.

Spolu so žiadosťou výrobca predloží dokumentáciu, ktorá v plnej miere poskytne vysvetlenie každého konštrukčného prvku, ktorý ovplyvňuje emisie, stratégiu regulovania emisií systému motora, prostriedky, ktorými systém motora kontroluje výstupné premenné, ktoré súvisia s emisiami, či je táto kontrola priama alebo nepriama, a plne vysvetlí systéme varovania a podnecovací systém požadovaný v oddieloch 4 a 5 prílohy 11. Dokumentácia musí obsahovať tieto časti vrátane informácií uvedených v bode 5.1.4.:

a)

formálnu dokumentáciu, ktorú si uchová orgán typového schvaľovania. Formálnu dokumentáciu možno na požiadanie sprístupniť zainteresovaným stranám;

b)

rozšírenú dokumentáciu, ktorá zostane utajená. Rozšírenú dokumentáciu si môže ponechať orgán typového schvaľovania alebo si ju podľa uváženia orgánu typového schvaľovania uchová výrobca, musí sa však sprístupniť kontrole orgánu typového schvaľovania v čase schválenia alebo počas platnosti schválenia. Ak si dokumentáciu uchová výrobca, orgán typového schvaľovania musí prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie, že dokumentácia sa po schválení nebude meniť.

3.1.4.

Okrem informácií uvedených v bode 3.1.3. výrobca predkladá tieto informácie:

a)

v prípade zážihových motorov vyhlásenie výrobcu o minimálnom percentuálnom počte zlyhaní zapaľovania motora z celkového počtu zapaľovaní, ktoré by malo za následok buď emisie prekračujúce limity uvedené v prílohe 9A, ak sa tento percentuálny počet zlyhaní zapaľovania motora vyskytol od začiatku emisnej skúšky opísanej v prílohe 4, alebo by mohol viesť k prehriatiu katalyzátora alebo katalyzátorov výfukových plynov pred spôsobením nenapraviteľnej škody;

b)

opis opatrení prijatých s cieľom zabrániť nedovolenému zasahovaniu do počítača(-ov) regulujúceho(-ich) emisie a jeho (ich) úprave vrátane zariadenia na aktualizáciu s použitím programu alebo kalibrácie schválených výrobcom;

c)

dokumentáciu systému OBD v súlade s požiadavkami uvedenými v oddiele 8 prílohy 9B;

d)

údaje súvisiace so systémom OBD na účely prístupu do tohto systému v súlade s požiadavkami prílohy 14 k tomuto predpisu;

e)

vyhlásenie o zhode mimocyklových emisií s požiadavkami ustanovenými v bode 5.1.3 a v oddiele 10 prílohy 10;

f)

vyhlásenie o zhode prevádzkovej výkonnosti OBD s požiadavkami dodatku 2 k prílohe 9A;

g)

pôvodný plán pre skúšky v prevádzke podľa bodu 2.4 prílohy 8;

h)

ak je to vhodné, kópie iných typových schválení s relevantnými údajmi s cieľom umožniť rozšírenie schválení a stanovenie faktorov zhoršenia.

3.1.5.

Výrobca predloží technickej službe zodpovednej za skúšky spojené s typovým schvaľovaním motor alebo prípadne základný motor reprezentatívny pre schvaľovaný typ.

3.1.6.

Zmeny vo vyhotovení systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktoré sa vyskytnú po typovom schválení, automaticky neznamenajú neplatnosť typového schválenia, pokiaľ sa ich pôvodné charakteristiky alebo technické parametre nezmenili takým spôsobom, že je ovplyvnená funkčnosť motora alebo systému na reguláciu znečisťovania.

3.2.   Žiadosť o schválenie typu vozidla so schváleným systémom motora z hľadiska emisií

3.2.1.

Výrobca alebo jeho oprávnený zástupca predkladá orgánu typového schvaľovania žiadosť o typové schválenie vozidla so schváleným systémom motora s ohľadom na emisie.

3.2.2.

Žiadosť uvedená v bode 3.2.1. sa musí zostaviť v súlade so vzorom informačného dokumentu uvedeným v časti 2 prílohy 1. K tejto žiadosti sa priloží kópia osvedčenia o typovom schválení systému motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky.

3.2.3.

Výrobca predloží dokumentáciu, v ktorej sa uvádza úplné vysvetlenie prvkov systému varovania a podnecovacieho systému, ktorý je na palube vozidla a ktorý vyžaduje príloha 11. Táto dokumentácia sa predkladá v súlade s bodom 3.1.3.

3.2.4.

Okrem informácií uvedených v bode 3.2.3. výrobca predkladá tieto informácie:

a)

opis opatrení prijatých s cieľom zabrániť nedovolenému zasahovaniu do ovládacích jednotiek vozidla, na ktoré sa vzťahuje tento predpis, vrátane zariadenia na aktualizáciu s použitím programu alebo kalibrácie schválených výrobcom;

b)

opis komponentov OBD na palube vozidla v súlade s požiadavkami oddielu 8 prílohy 9B;

c)

údaje súvisiace s komponentmi systému OBD na palube vozidla na účely prístupu do tohto systému;

d)

v prípade potreby kópie iných typových schválení s príslušnými údajmi umožňujúcimi predĺžiť platnosť schválení.

3.2.5.

Zmeny vo vyhotovení systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktoré sa vyskytnú po typovom schválení, automaticky neznamenajú neplatnosť typového schválenia, pokiaľ sa ich pôvodné charakteristiky alebo technické parametre nezmenili takým spôsobom, že je ovplyvnená funkčnosť motora alebo systému na reguláciu znečisťovania.

3.3.   Žiadosť o schválenie typu vozidla z hľadiska emisií

3.3.1.

Výrobca alebo jeho oprávnený zástupca predkladá orgánu typového schvaľovania žiadosť o typové schválenie vozidla s ohľadom na emisie.

3.3.2.

Žiadosť uvedená v bode 3.3.1. sa musí zostaviť v súlade so vzorom informačného dokumentu uvedeným v prílohe 1. Na tento účel sa použije časť 1 a časť 2 uvedenej prílohy 2.

3.3.3.

Výrobca predloží dokumentáciu, v ktorej sa uvádza úplné vysvetlenie každého prvku konštrukcie, ktorý ovplyvňuje emisie, stratégia regulovania emisií systému motora, prostriedky, ktorými systém motora kontroluje výstupné premenné, ktoré súvisia s emisiami, či je táto kontrola priama alebo nepriama a úplné vysvetlenie systému varovania a podnecovacieho systému požadovaného v prílohe 11. Táto dokumentácia sa predkladá v súlade s bodom 3.1.3.

3.3.4.

Okrem informácií uvedených v bode 3.3.3. výrobca predkladá informácie požadované v bode 3.1.4. písm. a) až h) a bode 3.2.4. písm. a) až d).

3.3.5.

Výrobca predloží technickej službe zodpovednej za skúšky spojené s typovým schvaľovaním motor reprezentatívny pre schvaľovaný typ.

3.3.6.

Zmeny vo vyhotovení systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktoré sa vyskytnú po typovom schválení, automaticky neznamenajú neplatnosť typového schválenia, pokiaľ sa ich pôvodné charakteristiky alebo technické parametre nezmenili takým spôsobom, že je ovplyvnená funkčnosť motora alebo systému na reguláciu znečisťovania.

3.4.   Žiadosť o typové schválenie typu náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia ako samostatnej technickej jednotky

3.4.1.

Výrobca predloží orgánu typového schvaľovania žiadosť o typové schválenie typu náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia ako samostatnej technickej jednotky.

3.4.2.

Žiadosť sa zostavuje v súlade so vzorom informačného dokumentu uvedeným v dodatku 1 k prílohe 13.

3.4.3.

Výrobca predloží vyhlásenie o zhode s požiadavkami týkajúcimi sa prístupu k informáciám OBD.

3.4.4.

Výrobca predloží technickej službe zodpovednej za skúšku spojenú s typovým schválením tieto informácie:

a)

systém motora alebo systémy motora typu schváleného v súlade s týmto predpisom vybavené novým pôvodným zariadením na reguláciu znečistenia;

b)

jednu vzorku typu náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia;

c)

ďalšiu vzorku typu náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia v prípade náhradného zariadenia na reguláciu znečistenia určeného na namontovanie do vozidla vybaveného systémom OBD.

3.4.5.

Na účely bodu 3.4.4. písm. a) žiadateľ vyberie skúšané motory so súhlasom orgánu typového schvaľovania.

Podmienky skúšky musia byť v súlade s požiadavkami ustanovenými v bode 6 prílohy 4.

Skúšobné motory musia spĺňať tieto požiadavky:

a)

nesmú mať žiadne chyby systému regulácie emisií;

b)

všetky chybné alebo nadmerne opotrebované pôvodné diely súvisiace s emisiami musia byť opravené alebo nahradené;

c)

musia byť pred emisnými skúškami správne vyladené a nastavené podľa špecifikácií výrobcu.

3.4.6.

Na účely bodu 3.4.4. písm. b) a c) musí byť vzorka zrozumiteľne a nezmazateľne označená názvom a obchodnou značkou žiadateľa a jeho komerčným označením.

3.4.7.

Na účely bodu 3.4.4. písm. c) vzorka musí byť vyhovujúcim poškodeným komponentom.

4.   SCHVÁLENIE

4.1.   Na účely získania typového schválenia systému motoru alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky, typového schválenia vozidla so schváleným systémom motora z hľadiska emisií alebo typového schválenia vozidla z hľadiska emisií výrobca v súlade s ustanoveniami tohto predpisu preukáže, že sa na vozidlá alebo systémy motoru uplatňujú skúšky a že spĺňajú požiadavky ustanovené v bode 5 a v prílohách 4, 6, 7, 9A, 9B, 9C, 10, 11 a 12. Výrobca okrem toho zabezpečí zhodu so špecifikáciami referenčných palív uvedenými v prílohe 5.

Na účely získania typového schválenia vozidla so schváleným systémom motora s ohľadom na emisie alebo typového schválenia vozidla s ohľadom na emisie výrobca zabezpečí zhodu s požiadavkami na inštaláciu ustanovenými v bode 6.

4.2.   Na účely získania rozšírenia typového schválenia vozidla s ohľadom na emisie udeleného podľa tohto predpisu, ktorého referenčná hmotnosť presahuje 2 380 kg, ale nepresahuje 2 610 kg, musí výrobca spĺňať požiadavky stanovené v dodatku 1 k prílohe 12.

4.3.   Na účely získania typového schválenia dvojpalivového motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky, typového schválenia dvojpalivového vozidla so schváleným dvojpalivovým motorom s ohľadom na emisie, alebo typového schválenia dvojpalivového vozidla s ohľadom na emisie výrobca preukáže, že dvojpalivové vozidlá alebo motory boli popri požiadavkách ustanovených v bode 4.1. podrobené skúškam a spĺňajú požiadavky ustanovené v prílohe 15.

4.4.   Vyhradené (3)

4.5.   Na účely získania typového schválenia systému motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky alebo typového schválenia vozidla s ohľadom na emisie výrobca zaistí súlad s požiadavkami univerzálneho schválenia kategórie paliva, alebo v prípade zážihových motorov na zemný plyn a skvapalnený ropný plyn (LPG) zaistí schválenie obmedzenej použiteľnosti palív, ako sa ustanovuje v bode 4.6.

4.5.1.   Zhrnutie požiadaviek na schválenie motorov na zemný plyn, motorov na skvapalnený ropný plyn a dvojpalivových motorov sa uvádza v tabuľke v dodatku 4.

4.6.   Požiadavky na univerzálne typové schválenie kategórie palív

Univerzálne typové schválenie kategórie palív sa udeľuje na základe požiadaviek uvedených v bodoch 4.6.1 až 4.6.6.1.

4.6.1.   Základný motor musí spĺňať požiadavky tohto predpisu týkajúce sa príslušných referenčných palív, ktoré sú ustanovené v prílohe 5. V súlade s ustanoveniami bodu 4.6.3. sa na motory na zemný plyn/biometán (vrátane dvojpalivových motorov) uplatňujú osobitné požiadavky.

4.6.2.   Ak výrobca povoľuje prevádzku radu motorov s využitím palív z predajnej siete, ktoré nie sú zaradené v prílohe 5 ako referenčné palivá alebo v príslušných normách pre palivá z predajnej siete (napr. norma EN 228 CEN v prípade bezolovnatého benzínu a norma EN 590 CEN v prípade motorovej nafty), ako je napríklad používanie B100, musí výrobca popri požiadavkách uvedených v bode 4.6.1.:

a)

uviesť palivá, pri ktorých je rad motorov schopný prevádzky, v bode 3.2.2.2.1. časti 1 prílohy 1;

b)

preukázať schopnosť základného motora splniť požiadavky tohto predpisu týkajúce sa uvedených palív;

c)

splniť požiadavky kontroly zhody uvedených palív v prevádzke uvedené v bode 9 vrátane všetkých zmesí uvedených palív a palív z predajnej siete a noriem.

4.6.3.   V prípade motora poháňaného zemným plynom/biometánom je výrobca povinný preukázať schopnosť základného motora prispôsobiť sa palivu každého zloženia, ktoré sa môže vyskytnúť na trhu.

4.6.3.1.   V prípade stlačeného zemného plynu/biometánu (CNG) existujú vo všeobecnosti dva druhy paliva: vysokovýhrevné palivo (skupina plynov H) alebo nízkovýhrevné palivo (skupina plynov L), no v rámci oboch skupín existuje značné rozpätie vlastností; výrazne sa odlišujú svojím energetickým obsahom vyjadreným Wobbeho indexom a ich faktorom posunu λ (Sλ). Zemný plyn s faktorom posunu λ v rozmedzí od 0,89 do 1,08 (0,89 ≤ Sλ ≤ 1,08) sa považuje za plyn skupiny H, pričom zemný plyn s faktorom posunu λ v rozmedzí od 1,08 do 1,19 (1,08 ≤ Sλ ≤ 1,19) sa považuje za plyn skupiny L. Zloženie referenčných palív vyjadruje extrémnu premenlivosť Sλ.

Základný motor musí spĺňať požiadavky tohto predpisu týkajúce sa referenčných palív GR (palivo 1) a G25 (palivo 2) vymedzených v prílohe 5 bez akéhokoľvek manuálneho prestavenia palivového systému medzi dvoma skúškami (potrebná je samoadaptácia). Po zmene paliva je prípustný jeden adaptačný chod počas jedného cyklu WHTC za tepla bez merania. Po adaptačnom chode sa motor ochladí v súlade s bodom 7.6.1. prílohy 4.

4.6.3.1.1.

Na žiadosť výrobcu sa môže motor skúšať s tretím palivom (palivo 3), ak je faktor posunu λ (Sλ) v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) do 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25) napríklad vtedy, ak je palivo 3 obvykle dostupné na trhu. Výsledky tejto skúšky sa môžu použiť ako základ pre posudzovanie zhody výroby.

4.6.3.2.   V prípade skvapalneného zemného plynu/skvapalneného biometánu (LNG) musí základný motor spĺňať požiadavky tohto predpisu týkajúce sa referenčných palív GR (palivo 1) a G20 (palivo 2) vymedzených v prílohe 5 bez akéhokoľvek manuálneho prestavenia palivového systému motora medzi dvoma skúškami (potrebná je samoadaptácia). Po zmene paliva je prípustný jeden adaptačný chod počas jedného cyklu WHTC za tepla bez merania. Po adaptačnom chode sa motor ochladí v súlade s bodom 7.6.1. prílohy 4.

4.6.4.   V prípade motora poháňaného stlačeným zemným plynom/biometánom (CNG), ktorý sa môže automaticky prispôsobiť skupine plynov typu H na jednej strane a skupine plynov typu L na strane druhej a v prípade ktorého dochádza k prepínaniu medzi skupinou plynov typu H a skupinou plynov typu L pomocou prepínača, sa základný motor musí testovať na príslušné referenčné palivo uvedené v prílohe 5 pre každú skupinu plynov v každej polohe prepínača. Palivami sú GR (palivo 1) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov H, G25 (palivo 2) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov L. Základný motor musí spĺňať požiadavky tohto predpisu v oboch polohách prepínača bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi týmito dvoma skúškami vykonanými v každej polohe prepínača. Po zmene paliva je prípustný jeden adaptačný chod počas jedného cyklu WHTC za tepla bez merania. Po adaptačnom chode sa motor ochladí v súlade s bodom 7.6.1. prílohy 4.

4.6.4.1.   Na žiadosť výrobcu sa môže motor skúšať s tretím palivom namiesto G23 (palivo 3), ak je faktor posunu λ (Sλ) v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) do 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25) napríklad vtedy, ak je palivo 3 obvykle dostupné na trhu. Výsledky tejto skúšky sa môžu použiť ako základ pre posudzovanie zhody výroby.

4.6.5.   V prípade motorov na zemný plyn sa stanoví pomer výsledkov merania emisií „r“ pre každú znečisťujúcu látku takto:

Formula alebo

Formula a

Formula

4.6.6.   V prípade LPG výrobca preukáže schopnosť adaptácie základného motora na akékoľvek zloženie paliva, ktoré sa môže na trhu vyskytnúť.

V prípade LPG existujú variácie v zložení C3/C4. Tieto rozdiely sa odrážajú v referenčných palivách. Základný motor musí spĺňať emisné požiadavky na referenčné palivá A a B vymedzené v prílohe 5 bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi dvoma skúškami. Po zmene paliva je prípustný jeden adaptačný chod počas jedného cyklu WHTC za tepla bez merania. Po adaptačnom chode sa motor ochladí v súlade s bodom 7.6.1. prílohy 4.

4.6.6.1.   Pre každú znečisťujúcu látku sa určí pomer výsledkov emisných skúšok „r“ takto:

Formula

4.7.   Požiadavky na obmedzené typové schválenie kategórie palív v prípade zážihových motorov poháňaných stlačeným zemným plynom/biometánom (CNG) alebo LPG

4.7.1.   Typové schválenie motora poháňaného zemným plynom, ktorý je konštruovaný buď pre skupinu plynov H alebo skupinu plynov L, vzhľadom na emisie výfukových plynov.

4.7.1.1.   Základný motor sa skúša s príslušným referenčným palivom uvedeným v prílohe 5 pre príslušnú skupinu plynov. Palivami sú GR (palivo 1) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov H, G25 (palivo 2) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov L. Základný motor musí spĺňať požiadavky tohto predpisu bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi dvoma skúškami. Po zmene paliva je prípustný jeden adaptačný chod počas jedného cyklu WHTC za tepla bez merania. Po adaptačnom chode sa motor ochladí v súlade s bodom 7.6.1. prílohy 4.

4.7.1.2.   Na žiadosť výrobcu sa môže motor skúšať s tretím palivom namiesto G23 (palivo 3), ak je faktor posunu λ (Sλ) v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) do 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25) napríklad vtedy, ak je palivo 3 obvykle dostupné na trhu. Výsledky tejto skúšky sa môžu použiť ako základ pre posudzovanie zhody výroby.

4.7.1.3.   Pre každú znečisťujúcu látku sa určí pomer výsledkov emisných skúšok „r“ takto:

Formula alebo

Formula a

Formula

4.7.1.4.   Pri dodaní zákazníkovi musí byť na motore štítok (pozri bod 4.12.8), na ktorom je uvedené, pre ktorú skupinu plynov je tento motor schválený.

4.7.2.   Typové schválenie motora poháňaného zemným plynom alebo LPG, ktorý je konštruovaný pre jedno špecifické zloženie paliva, z hľadiska výfukových emisií.

4.7.2.1.   Základný motor musí spĺňať emisné požiadavky na referenčné palivá GR a G25 v prípade zemného plynu alebo na referenčné palivá A a B v prípade LPG podľa prílohy 5. Medzi skúškami je povolené jemné doladenie palivového systému. Toto jemné doladenie pozostáva z rekalibrácie databázy palivového systému bez toho, aby došlo k akejkoľvek zmene základnej stratégie riadenia alebo základnej štruktúry databázy. V prípade potreby je povolená výmena častí, ktoré sú v priamom vzťahu k množstvu prietoku paliva (ako napr. vstrekovacie trysky).

4.7.2.2.   Na žiadosť výrobcu môže byť motor odskúšaný s referenčnými palivami GR a G23 alebo s referenčnými palivami G25 a G23, pričom v každom prípade bude typové schválenie platné iba pre skupinu plynov H, resp. pre skupinu plynov L.

4.7.2.3.   Pri dodaní zákazníkovi musí byť na motore štítok v súlade s bodom 4.12.8, na ktorom je uvedené, pre aké zloženie paliva bol motor kalibrovaný.

4.8.   Požiadavky na typové schválenie motorov na základe konkrétnych palív v prípade motorov na skvapalnený zemný plyn/skvapalnený biometán (LNG)

V prípade skvapalneného zemného plynu/skvapalneného biometánu môže byť udelené typové schválenie na základe konkrétnych palív pod podmienkou splnenia požiadaviek uvedených v bode 4.8.1. až 4.8.2.

4.8.1.   Podmienky žiadosti o typové schválenie na základe konkrétnych palív v prípade motorov na skvapalnený zemný plyn/skvapalnený biometán (LNG)

4.8.1.1.   Výrobca môže požiadať o typové schválenie na základe konkrétnych palív len v prípade motora kalibrovaného pre konkrétne zloženie LNG (4), ktorého faktor posunu λ sa neodlišuje o viac než 3 percentá od faktora posunu λ paliva G20 uvedeného v prílohe 5 a ktorého obsah etánu neprekračuje 1,5 percenta.

4.8.1.2.   Vo všetkých ostatných prípadoch výrobca požiada o typové schválenie pre všetky palivá v súlade so špecifikáciami v bode 4.6.3.2.

4.8.2.   Konkrétne skúšobné požiadavky v prípade typového schválenia na základe konkrétnych palív (LNG)

4.8.2.1.   V prípade dvojpalivového radu motorov, v rámci ktorého sú tieto motory kalibrované pre konkrétne zloženie LNG, ktorého faktor posunu λ sa neodlišuje o viac než 3 percentá od faktora posunu λ paliva G20 uvedeného v prílohe 5 a ktorého obsah etánu neprekračuje 1,5 percenta, sa základný motor skúša len s použitím referenčného plynného paliva G20 , ako sa uvádza v prílohe 5.

4.9.   Schvaľovanie motora z radu motorov vzhľadom na emisie výfukových plynov

4.9.1.   S výnimkou prípadu uvedeného v bode 4.8.2 sa typové schválenie pre základný motor rozšíri bez ďalšieho skúšania na všetky motory daného radu pre každé zloženie paliva v rámci skupiny plynov, pre ktorú bol základný motor schválený (v prípade motorov opísaných v bode 4.7.2), alebo tú istú kategóriu palív (v prípade motorov opísaných v bode 4.6. alebo 4.7.), pre ktorú bol typovo schválený základný motor.

4.9.2.   Pokiaľ technická skúšobňa zistí, že vzhľadom na vybraný základný motor predložená žiadosť nereprezentuje v plnej miere rad motorov definovaný v časti 1 prílohy I, môže technická skúšobňa vybrať a skúšať iný motor a v prípade potreby ešte ďalší referenčný skúšobný motor.

4.10.   Požiadavky pre schválenie v súvislosti so systémami OBD

4.10.1.   Výrobcovia zabezpečia, aby všetky systémy motora a vozidlá boli vybavené systémom OBD.

4.10.2.   Systém OBD musí byť navrhnutý, skonštruovaný a namontovaný vo vozidle v súlade s prílohou 9A tak, aby mu umožňoval identifikovať, zaznamenávať a oznamovať druh poškodenia alebo funkčnej poruchy uvedený v tejto prílohe počas celej životnosti vozidla.

4.10.3.   Výrobca musí zaistiť, aby systém OBD spĺňal požiadavky ustanovené v prílohe 9A vrátane požiadaviek na výkonnosť OBD v prevádzke za všetkých normálnych a primerane predvídateľných jazdných podmienok vrátane podmienok bežnej prevádzky uvedených v prílohe 9B.

4.10.4.   Pri skúške s vyhovujúcim poškodeným komponentom sa musí v súlade s prílohou 9B aktivovať indikátor funkčnej poruchy systému OBD. Indikátor funkčnej poruchy systému OBD sa môže aktivovať aj pri úrovniach emisií nižších než prahové limity uvedené v prílohe 9A.

4.10.5.   Výrobca zabezpečí, aby sa dodržali ustanovenia pre prevádzkovú výkonnosť radu motorov vybavených systémom OBD stanovené v prílohe 9A.

4.10.6.   Údaje súvisiace s prevádzkovou výkonnosťou OBD sa musia uchovávať a sprístupňovať bez akéhokoľvek zakódovania prostredníctvom štandardného komunikačného protokolu OBD systémom OBD v súlade s ustanoveniami prílohy 9A.

4.10.7.   Pokiaľ sa tak výrobca rozhodne, môžu v prípade nových typových schválení do termínu ustanoveného v bode 13.2.3. systémy OBD spĺňať alternatívne ustanovenia uvedené v prílohe 9A a odkazujúce na tento bod.

4.10.8.   Pokiaľ sa tak výrobca rozhodne, môže na sledovanie dieselového časticového filtra (DPF) v prípade nových typových schválení do termínu uvedeného v bode 13.2.2. použiť alternatívne ustanovenia uvedené v bode 2.3.2.2. prílohy 9A.

4.11.   Požiadavky pre schvaľovanie náhradných zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok

4.11.1.   Výrobca zabezpečí, aby náhradné zariadenia na reguláciu znečisťovania určené na montáž do systémov motorov alebo vozidiel s typovým schválením, na ktoré sa vzťahuje tento predpis, dostali typové schválenie ako samostatné technické jednotky v súlade s požiadavkami bodu 4.11.2. až 4.11.5.

Katalytické konvertory, zariadenia na zníženie emisií NOx a filtre tuhých častíc sa na účely tohto predpisu považujú za zariadenia na reguláciu znečisťovania.

4.11.2.   Pôvodné náhradné zariadenia na reguláciu znečistenia, ktoré spadajú pod typ, na ktorý sa vzťahuje bod 3.2.12. časti 1 prílohy 1 a ktoré sú určené na namontovanie do vozidla, na ktoré sa vzťahuje dokument o typovom schválení, nemusia byť v súlade so všetkými ustanoveniami prílohy 13 za predpokladu, že spĺňajú požiadavky bodov 2.1., 2.2. a 2.3. uvedenej prílohy.

4.11.3.   Výrobca zabezpečí, aby pôvodné zariadenia na reguláciu znečistenia boli označené identifikačnými znakmi.

4.11.4.   Identifikačné znaky uvedené v bode 4.11.3. musia obsahovať:

a)

meno alebo obchodnú značku výrobcu vozidla alebo motora;

b)

značku a identifikačné číslo dielu pôvodného zariadenia na reguláciu znečistenia zaznamenané v informácii uvedenej v bode 3.2.12.2. časti 1 prílohy 1.

4.11.5.   Náhradné zariadenia na reguláciu znečistenia sa typovo schvaľujú len podľa tohto predpisu, keď sa do prílohy 13 k tomuto predpisu (5) zavedú osobitné požiadavky na skúšky.

4.12.   Schvaľovacie značky a označovanie systémov motorov a vozidiel

4.12.1.   Každému schválenému typu sa pridelí číslo typového schválenia. Jeho prvé dve číslice (teraz 06, čo zodpovedá sérii zmien 06) označujú sériu zmien, ktorá zahŕňa najnovšie významnejšie technické zmeny predpisu v čase vydania typového schválenia. Tá istá strana dohody nesmie prideliť to isté číslo inému typu motora alebo inému typu vozidla.

4.12.2.   Oznámenie o schválení alebo o rozšírení alebo zamietnutí schválenia alebo o definitívnom zastavení výroby typu motora alebo typu vozidla podľa tohto predpisu sa musí oznámiť prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe 2A, 2B resp. 2C k tomuto predpisu stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis. V oznámení sa uvedú aj hodnoty namerané pri schvaľovacej skúške.

4.12.3.   Každý motor zhodný s typom motora schváleným podľa tohto predpisu alebo každé vozidlo zhodné s typom vozidla schváleným podľa tohto predpisu sa označí na nápadnom a ľahko prístupnom mieste medzinárodnou schvaľovacou značkou pozostávajúcou z:

4.12.3.1.

kružnice okolo písmena „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá udelila typové schválenie (6);

4.12.3.2.

čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo vpravo od kružnice predpísanej v bode 4.12.3.1.

4.12.3.3.

Schvaľovacia značka za číslom typového schválenia obsahuje aj pomlčku a doplnkový znak, ktorého účelom je rozlíšiť štádium, pre ktoré bolo udelené typové schválenie v súlade s bodom 13.2. a tabuľkou 1 v prílohe 3.

4.12.3.3.1.

V prípade vznetových motorov na motorovú naftu musí schvaľovacia značka obsahovať za označením štátu písmeno „D“, ktorého účelom je rozlíšiť, pre ktorý druh motora bolo schválenie udelené.

4.12.3.3.2.

V prípade vznetových motorov na etanol (ED95) musí schvaľovacia značka obsahovať za označením štátu písmená „ED“, ktorých účelom je rozlíšiť, pre ktorý typ motora bolo schválenie udelené.

4.12.3.3.3.

V prípade zážihových motorov na etanol (E85) musí schvaľovacia značka obsahovať za označením štátu znaky „E85“, ktorých účelom je rozlíšiť, pre ktorý typ motora bolo schválenie udelené.

4.12.3.3.4.

V prípade benzínových zážihových motorov musí schvaľovacia značka obsahovať za označením štátu písmeno „P“, ktorého účelom je rozlíšiť, pre ktorý typ motora bolo schválenie udelené.

4.12.3.3.5.

V prípade zážihových motorov na LPG musí schvaľovacia značka obsahovať za označením štátu písmeno „Q“, ktorého účelom je rozlíšiť, pre ktorý typ motora bolo schválenie udelené.

4.12.3.3.6.

V prípade motorov na zemný plyn musí schvaľovacia značka obsahovať za označením štátu pripojené jedno alebo viacero písmen, ktorých účelom je rozlíšiť, pre ktorú skupinu plynov bolo schválenie udelené. Toto písmeno (písmená ) sa uvádzajú takto:

a)

H v prípade motora schváleného a kalibrovaného pre skupinu plynov typu H;

b)

L v prípade motora bol schváleného a kalibrovaného pre skupinu plynov L;

c)

HL v prípade motora schváleného a kalibrovaného pre skupinu plynov H aj L;

d)

Ht v prípade motora schváleného a kalibrovaného pre špecifické zloženie plynu v skupine plynov H, ktorý je možné pretransformovať na iný špecifický plyn v skupine plynov H jemným vylaďovaním palivového systému motora;

e)

Lt v prípade motora schváleného a kalibrovaného pre špecifické zloženie plynu v skupine plynov L, ktorý je možné pretransformovať na iný špecifický plyn v skupine plynov L jemným vylaďovaním palivového systému motora;

f)

HLt v prípade motora schváleného a kalibrovaného pre špecifické zloženie plynu v skupine plynov H alebo L, ktorý je možné pretransformovať na iný špecifický plyn v skupine plynov H alebo L jemným vylaďovaním palivového systému motora;

g)

LNG20 v prípade motora schváleného a kalibrovaného pre konkrétne zloženie skvapalneného zemného plynu/skvapalneného biometánu, v dôsledku čoho sa faktor posunu λ nebude odlišovať o viac než 3 percentá od faktora posunu λ paliva G20 uvedeného v prílohe 5 a obsah etánu nebude prekračovať 1,5 percenta;

h)

LNG v prípade motora schváleného a kalibrovaného pre akékoľvek iné zloženie skvapalneného zemného plynu/skvapalneného biometánu.

4.12.3.3.7.

V prípade dvojpalivových motorov musí schvaľovacia značka obsahovať za označením štátu pripojenú skupinu číslic, ktorých účelom je rozlíšiť, pre ktorý typ dvojpalivových motorov a pre ktorú skupinu plynov bolo schválenie udelené.

Táto skupina číslic bude pozostávať z dvoch číslic pre dvojpalivové motory v prípade potreby nasledovaných písmenami uvedenými v bodoch 4.12.3.3.1. až 4.12.3.3.6.

a)

1A pre dvojpalivové motory typu 1A;

b)

1B pre dvojpalivové motory typu 1B;

c)

2A pre dvojpalivové motory typu 2A;

d)

2B pre dvojpalivové motory typu 2B;

e)

3B pre dvojpalivové motory typu 3B.

4.12.4.   Ak sa vozidlo alebo motor zhoduje s typom schváleným podľa jedného alebo viacerých iných predpisov pripojených k dohode v štáte, ktorý udelil schválenie podľa tohto predpisu, nie je potrebné opakovať symbol predpísaný v bode 4.12.3.1. V takom prípade sa číslo predpisu, schvaľovacie číslo a doplnkové znaky všetkých predpisov, podľa ktorých bolo udelené schválenie v štáte, ktorý udelil schválenie podľa tohto predpisu, uvedú vo zvislých stĺpcoch napravo od symbolu predpísaného v bode 4.12.3.1.

4.12.5.   Schvaľovacia značka sa musí umiestniť v blízkosti štítku s údajmi, ktorý na schválený typ pripevňuje výrobca, alebo priamo na takýto štítok.

4.12.6.   V prílohe 3 k tomuto predpisu sa uvádzajú vzory usporiadania schvaľovacích značiek.

4.12.7.   Na motore schválenom ako samostatná technická jednotka sa okrem schvaľovacej značky musí nachádzať:

4.12.7.1.

ochranná známka alebo obchodný názov výrobcu motora;

4.12.7.2.

obchodné označenie výrobcu.

4.12.8.   Štítky

V prípade motorov na zemný plyn a LPG s typovým schválením pre obmedzenú kategóriu palív sa používajú tieto štítky:

4.12.8.1.   Údaje

Je potrebné uviesť tieto informácie:

 

V prípade bodu 4.7.1.4 musí byť na štítku uvedené „NA POUŽITIE LEN SO ZEMNÝM PLYNOM SKUPINY PLYNOV TYPU H“. V prípade potreby sa písmeno „H“ nahradí písmenom „L“.

 

V prípade bodu 4.7.2.3: musí byť na štítku uvedené „NA POUŽITIE LEN SO ZEMNÝM PLYNOM ŠPECIFIKÁCIE …“ alebo prípadne „NA POUŽITIE LEN SO SKVAPALNENÝM ROPNÝM PLYNOM ŠPECIFIKÁCIE …“. Musia sa uviesť všetky informácie z príslušnej(-ých) tabuľky(-liek) v prílohe 5 spolu s jednotlivými zložkami a limitmi stanovenými výrobcom motora.

Výška písmen a čísiel musí byť najmenej 4 mm.

Poznámka: Ak takémuto označeniu bráni nedostatok miesta, je možné použiť zjednodušený kód. V takom prípade musia byť vysvetľujúce poznámky obsahujúce všetky uvedené údaje ľahko dostupné každej osobe, ktorá plní palivovú nádrž alebo vykonáva údržbu alebo opravu motora a jeho príslušenstva, ako aj príslušným orgánom. Umiestnenie a obsah týchto vysvetľujúcich poznámok sa stanovuje dohodou medzi výrobcom a orgánom typového schvaľovania.

4.12.8.2.   Vlastnosti

Štítky musia mať životnosť rovnakú ako motor. Štítky musia byť zreteľne čitateľné a ich písmená a čísla na nich musia byť nezmazateľné. Okrem toho musia byť štítky pripevnené tak, aby ich pripevnenie vydržalo počas celej životnosti motora a štítky sa nesmú dať odstrániť bez toho, aby sa zničili alebo stali nečitateľné.

4.12.8.3.   Umiestnenie

Štítky sa pripevnia na časť motora potrebnú na jeho bežnú prevádzku, ktorá si obvykle počas životnosti motora nevyžaduje výmenu. Okrem toho musia byť tieto štítky umiestnené tak, aby boli dobre viditeľné po tom, čo bolo na motor namontované všetko príslušenstvo nevyhnutné na jeho bežnú prevádzku.

4.13.   V prípade žiadosti o typové schválenie vozidla vzhľadom na jeho motor musí byť označenie uvedené v bode 4.12.8. umiestnené zároveň v blízkosti otvoru palivovej nádrže.

4.14.   V prípade žiadosti o typové schválenie vozidla so schváleným motorom musí byť označenie uvedené v bode 4.12.8. umiestnené zároveň v blízkosti otvoru palivovej nádrže.

5.   POŽIADAVKY A SKÚŠKY

5.1.   Všeobecné

5.1.1.   Výrobcovia vybavia vozidlá a motory tak, aby komponenty, ktoré by mohli mať vplyv na emisie, boli navrhnuté, konštruované a namontované takým spôsobom, aby vozidlo alebo motor bolo pri bežnom používaní v súlade s týmto predpisom a jeho vykonávacími opatreniami.

5.1.2.   Výrobca musí prijať technické opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že výfukové emisie budú účinne obmedzené v súlade s týmto predpisom počas bežnej životnosti vozidla a za normálnych podmienok prevádzky.

5.1.2.1.

Opatrenia uvedené v bode 5.1.2. musia zahŕňať aj záruku, aby hadice, prípojky a spojky používané v systémoch na reguláciu emisií boli z hľadiska bezpečnosti skonštruované tak, aby boli v súlade s pôvodným projektovým zámerom.

5.1.2.2.

Výrobca zabezpečí, aby výsledky emisných skúšok boli v súlade s platnými limitnými hodnotami podľa skúšobných podmienok špecifikovaných v tomto predpise.

5.1.2.3.

Každý systém motora a konštrukčný prvok schopný ovplyvňovať emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok musí byť navrhnutý, konštruovaný, zostavený a namontovaný tak, aby motor pri normálnom používaní mohol spĺňať ustanovenia tohto predpisu. Výrobca okrem toho zabezpečí zhodu s požiadavkami na mimocyklové emisie ustanovenými v bode 5.1.3. a prílohe 10.

5.1.2.4.

Používanie vypínacích (alebo rušiacich) stratégií, ktoré znižujú účinnosť zariadení na reguláciu emisií, sa zakazuje.

5.1.2.5.

Na získanie typového schválenia motora poháňaného benzínom alebo E85 výrobca zabezpečí, aby boli splnené osobitné požiadavky na prívody do palivových nádrží pre vozidlá poháňané benzínom a E85 uvedené v bode 6.3.

5.1.3.   Požiadavky na obmedzenie mimocyklových emisií

5.1.3.1.

Na splnenie požiadaviek bodu 5.1.2. musia prijaté technické opatrenia zohľadňovať:

a)

všeobecné požiadavky vrátane požiadaviek týkajúcich sa výkonnosti a zákazu stratégií vypínania v súlade s prílohou 10;

b)

požiadavky účinne obmedziť výfukové emisie v rozsahu podmienok okolitého prostredia, za ktorých možno očakávať prevádzku vozidla, a v rozsahu prevádzkových podmienok, ktoré sa môžu vyskytnúť;

(c)

požiadavky v súvislosti s mimocyklovými laboratórnymi skúškami pri typovom schvaľovaní;

(d)

požiadavky v súvislosti s preukazovacou skúškou PEMS pri typovom schválení a akékoľvek ďalšie požiadavky v súvislosti s mimocyklovými skúškami vozidla v prevádzke ustanovenými v tomto predpise;

(e)

požiadavku na výrobcu poskytnúť vyhlásenie o zhode s požiadavkami obmedzujúcimi mimocyklové emisie.

5.1.3.2.

Výrobca musí spĺňať osobitné požiadavky spolu so súvisiacimi skúšobnými postupmi uvedenými v prílohe 10.

5.1.4.   Požiadavky na dokumentáciu

5.1.4.1.

Súbor dokumentácie požadovaný v bode 3, ktorý umožňuje orgánu typového schvaľovania vyhodnotiť stratégie regulácie emisií, palubné systémy vo vozidle a motor s cieľom zaistiť správnu funkciu opatrení na reguláciu emisií NOx sa skladá z týchto dvoch častí:

a)

„formálna dokumentácia“, ktorá môže byť na požiadanie sprístupnená zainteresovaným stranám;

b)

„rozšírená dokumentácia“, ktorá musí zostať prísne dôverná.

5.1.4.2.

Formálna dokumentácia môže byť stručná za predpokladu, že poskytne dôkazy o tom, že všetky výstupy, ktoré umožňuje matica zostavená z rozsahu regulácie individuálnych jednotkových vstupov, boli identifikované. Dokumentácia musí opisovať prevádzkové funkcie systému podnecovania, ktorý vyžaduje príloha 11, vrátane parametrov potrebných na získavanie informácií spojených s týmto systémom. Tento materiál uchováva orgán typového schvaľovania.

5.1.4.3.

Rozšírená dokumentácia musí zahŕňať informácie o činnosti všetkých AES alebo BES vrátane opisu parametrov, ktoré sú modifikované akýmikoľvek hraničnými podmienkami AES, za ktorých AES pracuje, a údaju o tom, ktoré AES a BES sú pravdepodobne aktívne v podmienkach skúšobného postupu ustanovených v prílohe 10. Rozšírená dokumentácia musí zahŕňať opis logiky riadenia palivového systému, stratégie časovania a prepínacie body počas všetkých prevádzkových režimov. Okrem toho musí obsahovať úplný opis systému podnecovania požadovaný v prílohe 11 vrátane súvisiacich monitorovacích stratégií.

5.1.4.4.

Rozšírená dokumentácia musí zostať prísne dôverná. Môže ju uchovávať orgán typového schvaľovania alebo si ju môže podľa uváženia orgánu typového schvaľovania u seba ponechať výrobca. V prípade, že si túto dokumentáciu ponechá výrobca, musí ju orgán typového schvaľovania po preskúmaní a schválení označiť a uviesť na nej dátum. Táto dokumentácia musí byť k dispozícii orgánu typového schvaľovania v čase schvaľovania a kedykoľvek počas platnosti schválenia.

5.1.5.   Ustanovenia na zabezpečenie elektronického systému

5.1.5.1.

Všeobecné požiadavky vrátane konkrétnych požiadaviek na zabezpečenie elektronického systému sú stanové v bode 4 prílohy 9B tohto predpisu a sú opísané v bode 2 prílohy 9A.

5.2.   Špecifikácie týkajúce sa emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok

5.2.1.   Pri vykonávaní skúšok ustanovených v prílohe 4 nesmú emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok prekročiť hodnoty stanovené v tabuľke 1.

5.2.2.   Pre zážihové motory, ktoré sa podrobujú skúške ustanovenej v prílohe 6, maximálny prípustný obsah oxidu uhoľnatého vo výfukových plynoch pri normálnych voľnobežných otáčkach motora je ten, ktorý uviedol výrobca vozidla. Maximálny prípustný obsah oxidu uhoľnatého však nesmie prekročiť 0,3 % obj.

Pri vysokých voľnobežných otáčkach obsah oxidu uhoľnatého podľa objemu výfukových plynov nesmie prekročiť hodnotu 0,2 % obj. pri otáčkach motora, ktoré sa rovnajú minimálne 2 000 min.–1 a hodnote Lambda 1 ± 0,03, alebo v súlade so špecifikáciami výrobcu.

5.2.3.   V prípade uzavretej kľukovej skrine výrobca zabezpečí, aby pri súbore skúšok uvedenom v bode 6.10. a 6.11. prílohy 4 ventilačný systém motora zabránil preniknutiu akýchkoľvek plynov z kľukovej skrine do atmosféry. V prípade kľukovej skrine otvoreného typu sa emisie zmerajú a pridajú sa k výfukovým emisiám podľa ustanovení uvedených v bode 6.10. prílohy 4.

5.3.   Emisné limity

Tabuľka 1 ustanovuje emisné limity pre tento predpis.

Tabuľka 1

Emisné limity

 

Limitné hodnoty

CO

(mg/kWh)

THC

(mg/kWh)

NMHC

(mg/kWh)

CH4

(mg/kWh)

NOX

(mg/kWh)

NH3

(ppm)

hmotnosť PM

(mg/kWh)

počet PM

(#/kWh)

WHSC (CI)

1 500

130

 

 

400

10

10

8,0 × 1011

WHTC (CI)

4 000

160

 

 

460

10

10

6,0 × 1011

WHTC (PI)

4 000

 

160

500

460

10

10

 

Poznámky:

PI

=

zážihový motor

CI

=

vznetový motor

5.4.   Životnosť a faktory zhoršenia

Výrobca stanoví faktory zhoršenia, ktoré sa použijú na preukazovanie toho, či emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok radu motorov alebo radu motorov s rovnakým systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov spĺňajú príslušné emisné limity stanovené v bode 5.3 počas nižšie uvedenej doby životnosti.

Postupy na preukázanie zhody systému motora alebo radu motorov s rovnakým systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov počas doby životnosti sú ustanovené v prílohe 7.

Počet najazdených kilometrov a časové obdobie, vzhľadom na ktoré sa vyžaduje vykonanie skúšok životnosti zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok pre typové schvaľovanie a skúšanie zhody prevádzkovaných vozidiel alebo motorov sa stanovuje takto:

a)

160 000 km alebo päť rokov, podľa toho, čo nastane skôr, v prípade motorov montovaných do vozidiel kategórie M1, N1 a M2;

b)

300 000 km alebo šesť rokov, podľa toho, čo nastane skôr, v prípade motorov montovaných do vozidiel kategórie N2, N3 s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou do 16 t a kategórie M3 triedy I, triedy II a triedy A a triedy B s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou do 7,5 t;

c)

700 000 km alebo sedem rokov, podľa toho, čo nastane skôr, v prípade motorov montovaných do vozidiel kategórie N3 s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou nad 16 t a kategórie M3, triedy III a triedy B s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou nad 7,5 t.

5.5.   Požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx

5.5.1.   Pri žiadosti o typové schválenie výrobca predloží orgánu typového schvaľovania informácie preukazujúce, že systém na zníženie emisií NOx si uchováva svoju funkciu regulácie emisií za všetkých podmienok, ktoré sa pravidelne vyskytujú v danom regióne (napr. Európska únia), najmä pri nízkych teplotách.

Okrem toho výrobca poskytne orgánu typového schvaľovania informácie o stratégii prevádzkovania akéhokoľvek systému recirkulácie výfukových plynov (EGR) vrátane jeho fungovania pri nízkych teplotách okolitého prostredia.

Tieto informácie musia zahŕňať aj opis všetkých vplyvov prevádzkovania systému na emisie pri nízkych teplotách okolitého prostredia.

Informácie o skúškach a postupoch na splnenie týchto požiadaviek sú uvedené v prílohe 11.

6.   MONTÁŽ NA VOZIDLE

6.1.   Montáž motora vo vozidle musí byť vykonaná tak, aby sa zaistilo splnenie požiadaviek typového schválenia. Z hľadiska typového schválenia motora musia byť zohľadnené tieto vlastnosti:

6.1.1.

podtlak pri nasávaní nesmie prekročiť hodnotu stanovenú pre typovo schválený motor v časti 1 prílohy 1;

6.1.2.

protitlak vo výfuku nesmie prekročiť hodnotu stanovenú pre typovo schválený motor v časti 1 prílohy 1;

6.1.3.

výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami potrebnými pre prevádzku motora nesmie prekročiť hodnotu stanovenú pre typovo schválený motor v časti 1 prílohy 1;

6.1.4.

vlastnosti systému dodatočnej úpravy výfukových plynov sa musia zhodovať s vlastnosťami uvedenými pre typovo schválený motor v časti 1 prílohy 1.

6.2.   Montáž typovo schváleného motora vo vozidle

Montáž motora typovo schváleného ako samostatná technická jednotka vo vozidle musí okrem toho spĺňať tieto požiadavky:

a)

v súvislosti so zaistením zhody systému OBD musí montáž v súlade s dodatkom 1 prílohy 9B spĺňať požiadavky na montáž stanovené výrobcom v časti 1 prílohy 1;

b)

v súvislosti so zaistením zhody systému zaisťujúceho správne fungovanie opatrení na reguláciu NOx musí montáž v súlade s dodatkom 4 prílohy 11 spĺňať požiadavky na montáž stanovené výrobcom v časti 1 prílohy 1.

6.2.1.

Montáž dvojpalivového motora typovo schváleného ako samostatná technická jednotka vo vozidle musí okrem toho spĺňať požiadavky uvedené v bode 6.3. prílohy 15 a podľa bodu 8.2 prílohy 15 musí spĺňať požiadavky na montáž stanovené výrobcom v časti 1 prílohy 1.

6.3.   Hrdlo palivovej nádrže pre vozidlá poháňané benzínom a E85

6.3.1.

Hrdlo benzínovej alebo etanolovej (E85) nádrže je navrhnuté tak, aby zabránilo plneniu nádrže z výtokovej dýzy palivového čerpadla, ktorá má vonkajší priemer 23,6 mm alebo väčší.

6.3.2.

Bod 6.3.1 sa nevzťahuje na vozidlá, pre ktoré sú splnené obidve tieto podmienky:

a)

vozidlo je navrhnuté a skonštruované tak, že žiadne zariadenie určené na reguláciu emisií plynných znečisťujúcich látok nie je nepriaznivo ovplyvnené olovnatým benzínom; a

b)

vozidlo je zreteľne, čitateľne a nezmazateľne označené symbolom pre bezolovnatý benzín uvedeným v norme ISO 2575:2004 v mieste bezprostredne viditeľnom pre osobu, ktorá plní palivovú nádrž. Doplnkové značenie je prípustné.

6.3.3.

Je potrebné zabezpečiť, aby sa zabránilo nadmerným emisiám z odparovania a rozliatiu paliva spôsobeným chýbajúcim uzáverom hrdla palivovej nádrže. Môže sa to dosiahnuť jedným z týchto spôsobov:

a)

automaticky sa otvárajúcim a zatvárajúcim, neodstrániteľným uzáverom hrdla palivovej nádrže;

b)

konštrukčnými prvkami, ktoré zabránia nadmerným emisiám z odparovania v prípade chýbajúceho uzáveru hrdla palivovej nádrže;

c)

alebo v prípade vozidiel kategórie M1 alebo N1 akékoľvek iné opatrenie s rovnakým účinkom. Ako príklady možno uviesť, okrem iného, uzáver hrdla s vozidlom spojený lankom alebo retiazkou alebo používanie toho istého uzamykacieho kľúča pre uzáver hrdla a pre zapaľovanie motora. V tomto prípade musí byť kľúč odnímateľný z uzáveru hrdla palivovej nádrže len v uzamknutej polohe.

7.   RAD MOTOROV

7.1.   Parametre vymedzujúce rad motorov

Rad motorov určený výrobcom motorov musí spĺňať ustanovenia bodu 5.2. prílohy 4.

V prípade dvojpalivového motora musí rad motorov okrem toho spĺňať aj podmienky ustanovené v bode 3.1.1. prílohy 15.

7.2.   Výber základného motora

Základný motor radu sa vyberie na základe požiadaviek uvedených v bode 5.2.4. prílohy 4.

V prípade dvojpalivového motora musí rad motorov okrem toho spĺňať aj podmienky ustanovené v bode 3.1.2. prílohy 15.

7.3.   Rozšírenie schválenia na účely zahrnutia nového systému motora do radu motorov

7.3.1.

Na žiadosť výrobcu a na základe schválenia orgánu typového schvaľovania môže byť nový systém motora začlenený do schváleného radu motorov, pokiaľ boli splnené kritériá uvedené v bode 7.1.

7.3.2.

Pokiaľ konštrukčné prvky základného systému motora sú reprezentatívne aj pre nový systém motora podľa bodu 7.2. alebo v prípade dvojpalivových motorov podľa bodu 3.1.2. prílohy 15, zostáva základný systém motora nezmenený a výrobca upraví informačný dokument uvedený v prílohe 1.

7.3.3.

Ak nový systém motora vykazuje konštrukčné prvky, ktoré nie sú reprezentované systémom základného motora podľa bodu 7.2. alebo v prípade dvojpalivových motorov podľa bodu 3.1.2. prílohy 15, ale sám o sebe reprezentuje celý rad v súlade s uvedenými bodmi, potom nový systém motora sa stáva novým systémom základného motora. V tomto prípade sa musí preukázať, že nové konštrukčné prvky vyhovujú ustanoveniam tohto predpisu a upraví sa informačný dokument uvedený v prílohe 1.

7.4.   Parametre na definovanie radu motorov s OBD

Rad motorov z hľadiska OBD sa vymedzí základnými konštrukčnými parametrami, ktoré musia byť spoločné pre motorové systémy v rámci radu v súlade s bodom 6.1. prílohy 9B.

8.   ZHODA VÝROBY

8.1.   Každý motor alebo vozidlo označené schvaľovacou značkou podľa tohto predpisu sa musia vyrábať tak, aby boli zhodné so schváleným typom podľa opisu v schvaľovacom formulári a jeho prílohách. Zhoda postupov výroby musí vyhovovať požiadavkám stanoveným v dodatku 2 k dohode z roku 1958 (E/ECE/324//E/ECE/TRANS/505/Rev.2) a ďalším požiadavkám uvedeným v bodoch 8.2. až 8.5.

8.1.1.

Zhoda výroby sa kontroluje na základe opisu v osvedčení o typovom schválení uvedenom v prílohe 2A, 2B a 2C podľa prípadu.

8.1.2.

Zhoda výroby sa hodnotí v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v tomto bode a príslušné štatistické metódy sú stanovené v dodatkoch 1, 2 a 3.

8.2.   Všeobecné požiadavky

8.2.1.

S použitím dodatkov 1, 2 alebo 3 sa namerané emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok z motorov, ktoré podliehajú kontrole zhody výroby, upravia uplatnením príslušných faktorov zhoršovania (DF) pri danom motore, ako sa uvádza v doplnku k certifikátu typového schválenia udeleného v súlade s týmto predpisom.

8.2.2.

Ustanovenia dodatku 2 k dohode z roku 1958 (E/ECE/324//E/ECE/TRANS/505/Rev.2) sa uplatňujú, pokiaľ orgány typového schvaľovania nesúhlasia s postupom kontroly výrobcu.

8.2.3.

Všetky motory, ktoré sa podrobia skúškam, sa vyberú náhodne zo sériovej výroby.

8.3.   Emisie znečisťujúcich látok

8.3.1.

Ak sa majú merať emisie znečisťujúcich látok a typové schválenie motora má jedno alebo niekoľko rozšírení, skúšky sa vykonajú na motoroch, ktoré sú opísané v informačnom balíku vzťahujúcom sa k príslušnému rozšíreniu.

8.3.2.

Zhoda motora podrobeného skúške na zisťovanie znečisťujúcich látok:

Po dodaní motora orgánom typového schvaľovania nesmie výrobca vykonať na vybraných motoroch žiadne úpravy.

8.3.2.1.

Z danej sériovej výroby sa náhodne odoberú tri motory. Motory sa podrobia skúškam na WHTC a prípadne WHSC s cieľom overiť kontrolu zhody výroby. Použijú sa limitné hodnoty uvedené v bode 5.3.

8.3.2.2.

Pokiaľ orgán typového schvaľovania súhlasí so štandardnou odchýlkou výroby uvedenou výrobcom v súlade s dodatkom 2 k dohode z roku 1958 (E/ECE/324//E/ECE/TRANS/505/Rev.2), vykonajú sa skúšky podľa dodatku 1.

Pokiaľ orgán typového schvaľovania nesúhlasí so štandardnou odchýlkou výroby uvedenou výrobcom v súlade s dodatkom 2 k dohode z roku 1958 (E/ECE/324//E/ECE/TRANS/505/Rev.2), vykonajú sa skúšky podľa dodatku 2.

Na žiadosť výrobcu sa skúšky môžu vykonať v súlade s dodatkom 3.

8.3.2.3.

Na základe skúšky odobratého motora podľa bodu 8.3.2.2. sa daná sériová výroba motorov považuje za zhodnú, ak podľa skúšobných kritérií stanovených v príslušnom dodatku bolo prijaté rozhodnutie o vyhovení požiadavkám v prípade všetkých znečisťujúcich látok a za nezhodnú, ak bolo prijaté rozhodnutie o nevyhovení požiadavkám v prípade jednej znečisťujúcej látky.

Ak sa pre jednu znečisťujúcu látku dosiahlo kladné rozhodnutie, toto rozhodnutie nie je možné zmeniť na základe výsledkov ďalších skúšok, ktoré sa vykonávajú s cieľom dosiahnuť rozhodnutie pre ostatné znečisťujúce látky.

Ak sa pre žiadnu znečisťujúcu látku nedosiahlo kladné rozhodnutie a ak sa pre žiadnu znečisťujúcu látku nedosiahlo zamietavé rozhodnutie, skúška sa vykoná na inom motore (pozri obrázok 1).

Ak sa nedospeje k žiadnemu rozhodnutiu, výrobca môže kedykoľvek rozhodnúť o zastavení skúšania. V takom prípade sa zaznamená rozhodnutie o nesplnení požiadaviek.

Obrázok 1

Schéma overovania zhody výroby

Image

8.3.3.

Skúšky sa vykonajú na novovyrobených motoroch.

8.3.3.1.

Na žiadosť výrobcu sa však skúšky môžu vykonať na motoroch, ktoré už boli v zábehu maximálne 125 hodín. V tomto prípade zábeh motora vykoná výrobca, ktorý na týchto motoroch nesmie vykonať žiadne úpravy.

8.3.3.2.

Ak výrobca požiada o vykonanie zábehu podľa bodu 8.3.3.1, zábeh sa vykonáva:

a)

na všetkých motoroch, ktoré sa podrobujú skúškam;

b)

na prvom skúšanom motore, pričom určí koeficient vývoja týmto spôsobom:

i)

emisie znečisťujúcich látok sa merajú tak na novom vyrobenom motore, ako aj na prvom skúšanom motore pred tým, ako v súlade s bodom 8.3.3.1. dosiahne v zábehu maximálne 125 hodín;

ii)

vypočíta sa koeficient vývoja emisií v čase medzi obidvoma skúškami pre každú znečisťujúcu látku takto:

 

emisie pri druhej skúške/emisie pri prvej skúške;

 

koeficient vývoja môže mať hodnotu nižšiu než 1.

Ďalšie motory podrobované skúške sa nezabehávajú, ale ich emisie v čase nula hodín sa upravia koeficientom vývoja emisií.

V tomto prípade hodnoty, ktoré sa majú prijať, sú:

a)

pre prvý motor hodnoty z druhej skúšky;

b)

pre ostatné motory hodnoty v čase nula hodín vynásobené koeficientom vývoja.

8.3.3.3.

V prípade motorov na naftu, etanol (ED95), benzín, E85 a LPG sa všetky tieto skúšky môžu vykonať s komerčnými palivami. Na žiadosť výrobcu sa však môžu použiť referenčné palivá opísané v prílohe 5. To znamená, že sa vykonajú skúšky opísané v bode 4 tohto predpisu s aspoň dvoma referenčnými palivami pre každý plynový motor.

8.3.3.4.

Pri motoroch poháňaných zemným plynom sa všetky tieto skúšky môžu vykonať s komerčným palivom týmto spôsobom:

a)

pri motoroch označených písmenom H s komerčným palivom skupiny H (0,89 ≤ Sλ ≤ 1,00);

b)

pri motoroch označených písmenom L s komerčným palivom skupiny L (1,00 ≤ Sλ ≤ 1,19);

c)

v prípade motorov označených písmenami HL s komerčným palivom s krajným rozsahom faktoru posunu λ (0,89 ≤ Sλ ≤ 1,19).

Na žiadosť výrobcu sa však môžu použiť referenčné palivá opísané v prílohe 5. To znamená, že sa vykonajú skúšky opísané v bode 4.

8.3.3.5.

V prípade rozporu vyvolaného nezhodou plynom poháňaných motorov používajúcich komerčné palivo sa skúšky vykonajú s referenčným palivom, s ktorým bol skúšaný referenčný motor, alebo s ďalším možným palivom 3 uvedeným v bodoch 4.6.4.1 a 4.7.1.2, s ktorým mohol byť skúšaný základný motor. Výsledok sa potom prepočíta pomocou príslušných faktorov „r“, „ra“ alebo „rb“ podľa bodov 4.6.5., 4.6.6.1. a 4.7.1.3. Ak sú hodnoty „r“, „ra“ alebo „rb“ menšie než jedna, korekcia sa nevykonáva. Namerané výsledky a vypočítané výsledky musia preukázať, že motor spĺňa limitné hodnoty so všetkými príslušnými palivami (palivá 1, 2 a prípadne palivo 3 v prípade motorov poháňaných zemným plynom a palivá A a B v prípade motorov poháňaných LPG).

8.3.3.6.

Skúška na určenie zhody výroby plynom poháňaného motora konštruovaného na prevádzku s jedným špecifickým zložením paliva sa vykonáva s palivom, pre ktoré bol motor kalibrovaný.

8.4.   Palubná diagnostika (OBD)

8.4.1.

Ak orgán typového schvaľovania zistí, že kvalita výroby sa zdá byť neuspokojivá, môže požiadať o overenie zhody výroby systému OBD. Toto overenie sa uskutoční v súlade s týmto postupom:

Zo sériovej výroby sa náhodne vyberie jeden motor, ktorý sa podrobí skúškam opísaným v prílohe 9B. Tieto skúšky sa môžu vykonať na motore, ktorý bol v zábehu maximálne 125 hodín.

8.4.2.

Výroba sa považuje za zhodnú, ak motor spĺňa požiadavky skúšok opísané v prílohe 9B.

8.4.3.

Ak motor vybratý zo sériovej výroby nespĺňa požiadavky bodu 8.4.1., zo sériovej výroby sa náhodne vyberie ďalšia vzorka štyroch motorov a podrobí sa skúškam opísaným v prílohe 9B. Tieto skúšky sa môžu vykonať na motoroch, ktoré boli v zábehu maximálne 125 hodín.

8.4.4.

Výroba sa považuje za zhodnú, ak aspoň tri motory z ďalšej náhodnej vzorky štyroch motorov spĺňajú požiadavky skúšok opísané v prílohe 9B.

8.5.   Údaje elektronickej riadiacej jednotky (ECU) potrebné na skúšky vozidiel v prevádzke

8.5.1.

Dostupnosť údajov dátového toku vyžadovaných v bode 9.4.2.1. v súlade s požiadavkami ustanovenými v bode 9.4.2.2. sa preukáže s využitím externého snímacieho nástroja OBD opísaného v prílohe 9B.

8.5.2.

Pokiaľ nie je možné tieto údaje riadne získať s využitím riadne fungujúceho snímacieho nástroja podľa prílohy 9B, motor sa nepovažuje za zhodný.

8.5.3.

Zhoda signálu krútiaceho momentu ECU s požiadavkami bodov 9.4.2.2. a 9.4.2.3. sa preukáže vykonaním skúšky WHSC podľa prílohy 4.

8.5.4.

Pokiaľ skúšobné vybavenie nespĺňa požiadavky na pomocné zariadenia uvedené v predpise č. 85, upraví sa meraný krútiaci moment v súlade s metódou úprav stanovenou v prílohe 4.

8.5.5.

Zhoda signálu krútiaceho momentu ECU sa považuje za dostatočnú, pokiaľ vypočítaný krútiaci moment zostane v rámci tolerancií uvedených v bode 9.4.2.5.

8.5.6.

Dostupnosť a kontrolu zhody údajov ECU potrebných na skúšky vozidiel v prevádzke pravidelne zaisťuje výrobca pre každý vyrobený typ motora v rámci každého vyrábaného radu motorov.

8.5.7.

Výsledky prieskumu výrobcu sa na požiadanie sprístupnia orgánu typového schvaľovania.

8.5.8.

Výrobca na žiadosť orgánu typového schvaľovania preukáže dostupnosť alebo zhodu údajov ECU v sériovej výrobe vykonaním príslušných skúšok uvedených v bodoch 8.5.1. až 8.5.4. na vzorke motorov vybraných z rovnakého typu motora. Pri odoberaní vzoriek vrátane veľkosti vzorky a štatistických kritérií pre vyhovenie/nevyhovenie pri kontrole zhody emisií sa uplatňujú pravidlá uvedené v bodoch 8.1. až 8.3.

9.   ZHODA VOZIDIEL/MOTOROV V PREVÁDZKE

9.1.   Úvod

V tomto bode sa ustanovujú požiadavky zhody v prevádzke pre vozidlá typovo schválené podľa tohto predpisu.

9.2.   Zhoda v prevádzke

9.2.1.   Opatrenia na zaistenie zhody v prevádzke pre vozidlá alebo systémy motora typovo schválené podľa tohto predpisu sa prijímajú v súlade s dodatkom 2 k dohode z roku 1958 (E/ECE/324//E/ECE/TRANS/505/Rev.2) a v prípade vozidiel alebo systémov motora typovo schválených podľa tohto predpisu podľa požiadaviek prílohy 8 tohto predpisu.

9.2.2.   Technické opatrenia prijímané výrobcom musia byť také, aby zabezpečilo, že výfukové emisie budú účinne obmedzené v priebehu normálnej životnosti vozidla a za normálnych podmienok používania. Zhoda s ustanoveniami tohto predpisu sa kontroluje počas bežnej životnosti systému motora inštalovaného vo vozidle za normálnych podmienok prevádzky uvedených v prílohe 8 k tomuto predpisu.

9.2.3.   Výrobca oznámi orgánu typového schvaľovania, ktorý vydal pôvodné typové schválenie, výsledky skúšok v prevádzke v súlade s pôvodným plánom predloženým pri typovom schvaľovaní. Akákoľvek odchýlka od pôvodného plánu musí byť opodstatnená k spokojnosti orgánu typového schvaľovania.

9.2.4.   Ak orgán typového schvaľovania, ktorý vydal pôvodné typové schválenie, nie je spokojný so správami od výrobcu v súlade s bodom 10 prílohy 8 alebo zaznamenal fakty o nevyhovujúcej zhode v prevádzke, môže nariadiť výrobcovi, aby vykonal skúšku na účely potvrdenia. Orgán typového schvaľovania preskúma správu o potvrdzujúcej skúške predloženú výrobcom.

9.2.5.   Ak orgán typového schvaľovania, ktorý udelil pôvodné typové schválenie, nie je spokojný s výsledkami skúšok v prevádzke alebo potvrdzujúcich skúšok v súlade s kritériami stanovenými v prílohe 8 alebo na základe skúšok v prevádzke, ktoré vykonala strana dohody, požiada výrobcu, aby predložil plán nápravných opatrení na odstránenie nezhody v súlade s bodom 9.3. tohto predpisu a bodom 9 prílohy 8.

9.2.6.   Každá strana dohody môže vykonať svoje vlastné kontrolné skúšky a podať o nich správu na základe postupu skúšky zhody v prevádzke stanoveného v prílohe 8. Informácie o zaobstaraní, údržbe a účasti výrobcu na činnostiach sa zaznamenajú. Orgán typového schvaľovania, ktorý udelil pôvodné typové schválenie, poskytne na žiadosť niektorého orgánu typového schvaľovania potrebné informácie o typovom schválení s cieľom umožniť skúšky v súlade s postupom stanoveným v prílohe 8.

9.2.7.   Pokiaľ strana dohody zistí, že typ motora alebo vozidla nie je v súlade s príslušnými požiadavkami tohto bodu (t. j. bod 9.2.) a prílohy 8, musí to prostredníctvom vlastného orgánu typového schvaľovania bezodkladne oznámiť orgánu typového schvaľovania, ktorý udelil pôvodné typové schválenie. Po prijatí takejto požiadavky dotknutý orgán typového schvaľovania čo najskôr podnikne potrebné kroky a v každom prípade v priebehu šiestich mesiacov od dátumu žiadosti.

Po uvedenom oznámení orgán typového schvaľovania strany dohody, ktorý udelil pôvodné typové schválenie, bezodkladne informuje výrobcu o tom, že typ motora alebo vozidla nespĺňa požiadavky týchto ustanovení.

9.2.8.   Po oznámení uvedenom v bode 9.2.7. a v prípadoch, keď skúška zhody v prevádzke predtým preukázala zhodu, orgán typového schvaľovania, ktorý udelil pôvodné typové schválenie, môže požiadať výrobcu, aby vykonal dodatočné potvrdzujúce skúšky po konzultácii s expertmi strany dohody, ktorá podala správu o chybnom vozidle.

Ak nie sú dostupné žiadne takéto údaje o skúškach, výrobca do 60 pracovných dní po doručení vyrozumenia uvedeného v bode 9.2.7. buď predloží orgánu typového schvaľovania, ktorý vydal pôvodné typové schválenie, plán nápravných opatrení v súlade s bodom 9.3., alebo vykoná dodatočné skúšky zhody v prevádzke s ekvivalentným vozidlom s cieľom overiť, či typ motora alebo vozidla nevyhovuje požiadavkám. V prípade, že výrobca môže orgánu typového schvaľovania uspokojivo preukázať, že potrebuje ďalší čas na vykonanie dodatočných skúšok, orgán mu môže udeliť predĺženie.

9.2.9.   Experti strany dohody, ktorá podala správu o chybnom type motora alebo vozidla v súlade s bodom 9.2.7., budú prizvaní k dodatočným skúškam zhody v prevádzke, ktoré sú uvedené v bode 9.2.8. Okrem toho sa výsledky skúšok oznámia tejto strane dohody a orgánom typového schvaľovania.

Ak tieto skúšky zhody v prevádzke alebo potvrdzujúce skúšky potvrdia nezhodu typu motora alebo vozidla, orgán typového schvaľovania požiada výrobcu, aby predložil plán nápravných opatrení na odstránenie nezhody. Plán nápravných opatrení musí spĺňať ustanovenia uvedené v bode 9.3. tohto predpisu a v bode 9 prílohy 8.

Ak tieto skúšky zhody v prevádzke alebo potvrdzujúce skúšky preukážu zhodu, výrobca predloží o tom správu orgánu typového schvaľovania, ktorý vydal pôvodné typové schválenie. Správu predkladá orgán typového schvaľovania, ktorý vydal pôvodné typové schválenie, strane dohody, ktorá podala správu o chybnom type vozidla, a orgánom typového schvaľovania. Správa obsahuje výsledky skúšok v súlade s bodom 10 prílohy 8.

9.2.10.   Orgán typového schvaľovania, ktorý udelil pôvodné typové schválenie, priebežne informuje stranu dohody, ktorá zistila, že typ motora alebo vozidla nevyhovuje platným požiadavkám, o pokroku a výsledkoch diskusií s výrobcom, o overovacích skúškach a nápravných opatreniach.

9.3.   Nápravné opatrenia

9.3.1.   Na žiadosť orgánu typového schvaľovania a po skúškach zhody v prevádzke v súlade s bodom 9.2 výrobca predloží orgánu typového schvaľovania plán nápravných opatrení najneskôr do 60 pracovných dní po doručení vyrozumenia od orgánu typového schvaľovania. Ak výrobca môže orgánu typového schvaľovania uspokojivo preukázať, že potrebuje ďalší čas na preskúmanie dôvodu nezhody, aby predložil plán nápravných opatrení, môže mu byť poskytnuté predĺženie.

9.3.2.   Nápravné opatrenia sa vzťahujú na všetky motory v prevádzke, ktoré patria do toho istého radu motorov alebo radu motorov vybavených systémom OBD, a ich platnosť sa rozšíri aj na rady motorov alebo rady motorov vybavených systémom OBD, ktoré môžu byť postihnuté rovnakými chybami. Potrebu zmeniť dokumenty o typovom schválení posúdi výrobca a výsledok oznámi orgánu typového schvaľovania.

9.3.3.   Orgán typového schvaľovania konzultuje s výrobcom s cieľom vypracovať dohodu o pláne nápravných opatrení a o uskutočnení tohto plánu. Pokiaľ orgán typového schvaľovania, ktorý udelil pôvodné typové schválenie, zistí, že nie je možné dosiahnuť dohodu, prijme potrebné opatrenia vrátane prípadného odňatia typového schválenia, aby zaistil súlad vozidiel zo sériovej výroby, systémov, súčastí alebo samostatných technických jednotiek so schváleným typom. Orgán typového schvaľovania informuje orgány typového schvaľovania ostatných strán dohody o prijatých opatreniach. Ak je typové schválenie odňaté, orgán typového schvaľovania o tejto skutočnosti a o dôvodoch informuje orgány typového schvaľovania ostatných strán dohody do 20 pracovných dní.

9.3.4.   Orgán typového schvaľovania do 30 dní od dátumu, keď dostal od výrobcu plán nápravných opatrení, schváli alebo zamietne plán nápravných opatrení. V rámci rovnakej lehoty orgán typového schvaľovania okrem toho vyrozumie výrobcu a všetky strany dohody o svojom rozhodnutí schváliť alebo zamietnuť plán nápravných opatrení.

9.3.5.   Výrobca je zodpovedný za vykonanie schváleného plánu nápravných opatrení.

9.3.6.   Výrobca vedie záznam o každom stiahnutom a opravenom alebo modifikovanom systéme motora alebo vozidle a o dielni, ktorá vykonala opravu. Orgán typového schvaľovania musí mať na požiadanie prístup k tomuto záznamu počas vykonávania plánu a 5 rokov po vykonaní plánu.

9.3.7.   Akákoľvek oprava alebo modifikácia uvedená v bode 9.3.6. sa zaznamená v osvedčení, ktoré výrobca dodá majiteľovi motora alebo vozidla.

9.4.   Požiadavky a skúšky pre skúšanie v prevádzke

9.4.1.   Úvod

Tento bod (bod 9.4.) ustanovuje požiadavky a skúšky údajov ECU pri typovom schvaľovaní na účely skúšania v prevádzke.

9.4.2.   Všeobecné požiadavky

9.4.2.1.

Na účely skúšania v prevádzke musí systém OBD v reálnom čase a s frekvenciou najmenej 1 Hz ako povinné údaje dátového toku poskytovať informácie o vypočítanom zaťažení (krútiaci moment motora ako percentuálna hodnota maximálneho krútiaceho momentu a maximálny krútiaci moment motora pri momentálnych otáčkach motora), otáčkach motora, teplote chladiaceho média, okamžitej spotrebe paliva a maximálnom referenčnom krútiacom momente ako funkcii otáčok motora.

9.4.2.2.

ECU môže odhadnúť krútiaci moment na výstupe s použitím zabudovaných algoritmov, s pomocou ktorých je možné vypočítať vnútorný krútiaci moment a trecí krútiaci moment.

9.4.2.3.

Krútiaci moment motora v Nm, vypočítaný na základe uvedených údajov dátového toku, umožní priame porovnanie s hodnotami nameranými pri stanovení výkonu motora podľa predpisu č. 85. V rámci údajov dátového toku budú predovšetkým uvedené všetky prípadné opravy týkajúce sa pomocných zariadení.

9.4.2.4.

Prístup k informáciám požadovaným v bode 9.4.2.1. sa poskytne v súlade s požiadavkami ustanovenými v prílohe 9A a normami uvedenými v dodatku 6 k prílohe 9B.

9.4.2.5.

Priemerné zaťaženie pri jednotlivých prevádzkových podmienkach v Nm vypočítané podľa informácií požadovaných v bode 9.4.2.1. sa nesmie líšiť od priemerného nameraného zaťaženia pri daných prevádzkových podmienkach o viac než:

a)

7 % pri stanovení výkonu motora v súlade s predpisom č. 85;

b)

10 % pri vykonávaní skúšky WHSC podľa bodu 7.7. prílohy 4.

Predpis č. 85 pripúšťa, aby sa skutočné maximálne zaťaženie motora líšilo od referenčného maximálneho zaťaženia o 5 % s cieľom zohľadniť variabilitu výrobného procesu. Pri vyššie uvedených hodnotách je táto tolerancia zohľadnená.

9.4.2.6.

Vonkajší prístup k údajom požadovaným v bode 9.4.2.1. nesmie ovplyvniť emisie ani výkonnosť vozidla.

9.4.3.   Overenie dostupnosti a súladu údajov ECU potrebných na skúšky vozidiel v prevádzke

9.4.3.1.

Dostupnosť údajov dátového toku vyžadovaných v bode 9.4.2.1. v súlade s požiadavkami ustanovenými v bode 9.4.2.2. sa preukáže s využitím externého snímacieho nástroja OBD opísaného v prílohe 9B.

9.4.3.2.

Pokiaľ nie je možné tieto údaje riadne získať s využitím riadne fungujúceho snímacieho nástroja, motor sa nepovažuje za zhodný.

9.4.3.3.

Zhoda signálu krútiaceho momentu ECU s požiadavkami bodov 9.4.2.2. a 9.4.2.3 sa preukazuje na základnom motore radu motorov pri určovaní výkonu motora podľa predpisu č. 85 a pri vykonávaní skúšky WHSC podľa bodu 7.7. prílohy 4 a laboratórnych mimocyklových skúšok pri typovom schválení v súlade s bodom 7 prílohy 10.

9.4.3.3.1

Zhoda signálu krútiaceho momentu ECU s požiadavkami bodov 9.4.2.2. a 9.4.2.3 sa preukazuje pre každý motor radu motorov pri určovaní výkonu motora podľa predpisu č. 85. Na tento účel sa vykonávajú dodatočné merania v niekoľkých prevádzkových bodoch čiastočného zaťaženia a otáčok motora (napríklad v režimoch WHSC a v niektorých ďalších náhodne vybraných bodoch).

9.4.3.4.

Pokiaľ skúšobné vybavenie nespĺňa požiadavky na pomocné zariadenia uvedené v predpise č. 85, upraví sa nameraný krútiaci moment v súlade s metódou úprav stanovenou v bode 6.3.5. prílohy 4.

9.4.3.5.

Súlad signálu krútiaceho momentu ECU sa považuje za preukázaný, pokiaľ signál krútiaceho momentu zostane v rámci tolerancií uvedených v bode 9.4.2.5.

10.   SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY

10.1.

Typové schválenie udelené vzhľadom na typ motora alebo vozidla podľa tohto predpisu je možné odňať, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v bode 8.1, alebo ak vybraný(-é) motor(-y) alebo vozidlo(-á) nevyhoveli pri skúškach stanovených v bode 8.3.

10.2.

Ak strana dohody uplatňujúca tento predpis odníme schválenie, ktoré predtým udelila, oznámi to bezodkladne ostatným stranám dohody uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru uvedeného v prílohe 2A, 2B alebo 2C k tomuto predpisu.

11.   ZMENA A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

11.1.

Každá zmena typového schválenia sa oznámi orgánu typového schvaľovania, ktorý udelil toto typové schválenie. Tento orgán typového schvaľovania môže potom buď:

11.1.1.

dospieť k záveru, že je nepravdepodobné, že by vykonané zmeny mali znateľný nepriaznivý vplyv a že zmenený typ napriek týmto zmenám stále spĺňa požiadavky; alebo

11.1.2.

požiadať technickú skúšobňu zodpovednú za vykonanie skúšok, aby vypracovala ďalšiu správu o skúškach.

11.2.

Potvrdenie alebo odmietnutie schválenia s uvedením zmien sa postupom podľa bodu 4.12.2. zasiela stranám dohody uplatňujúcim tento predpis.

11.3.

Orgán typového schvaľovania, ktorý vydáva rozšírenie schválenia, pridelí každému takémuto rozšíreniu poradové číslo a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru uvedeného v prílohe 2A, 2B alebo 2C k tomuto predpisu.

12.   DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia úplne zastaví výrobu typu schváleného podľa tohto predpisu, informuje o tejto skutočnosti orgán, ktorý typové schválenie udelil. Príslušný orgán po prijatí uvedeného oznámenia podá o tom správu ostatným stranám dohody z roku 1958 uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom oznamovacieho formulára zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2A, 2B alebo 2C k tomuto predpisu.

13.   PRECHODNÉ ustanovenia

13.1.   Všeobecné ustanovenia

13.1.1.   Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 06 nesmie žiadna strana dohody, ktorá uplatňuje tento predpis, odmietnuť udeliť typové schválenie podľa tohto predpisu v znení série zmien 06.

13.1.2.   Odo dňa nadobudnutia platnosti série zmien 06 udeľujú strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, schválenie EHK len v prípade, že motor spĺňa požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 06.

13.2.   Nové typové schválenia

13.2.1.   Strany dohody uplatňujúce tento predpis od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 06 k tomuto predpisu udeľujú schválenie EHK pre systém motora alebo vozidlo len v prípade, že daný motor/vozidlo spĺňa:

a)

požiadavky bodu 4.1 tohto predpisu;

b)

požiadavky na monitorovanie výkonnosti uvedené v bode 2.3.2.2. prílohy 9A;

c)

požiadavky na monitorovanie OTL pre NOx stanovené v riadku „zavádzacie obdobie“ v tabuľke 1 a 2 v prílohe 9A;

d)

„zavádzacie“ požiadavky na kvalitu a spotrebu činidla ustanovené v bodoch 7.1.1.1. a 8.4.1.1. prílohy 11.

13.2.1.1.

V súlade s požiadavkami bodu 6.4.4. prílohy 9A sú výrobcovia oslobodení od povinnosti predložiť vyhlásenie o zhode prevádzkovej výkonnosti OBD.

13.2.2.   Od 1. septembra 2014 strany dohody uplatňujúce tento predpis udelia schválenie EHK systému motora alebo vozidlu len vtedy, ak spĺňa:

a)

požiadavky bodu 4.1 tohto predpisu;

b)

požiadavky na monitorovanie OTL hmotnosti PM stanovené v riadku „zavádzacie obdobie“ v tabuľke 1 v prílohe 9A;

c)

požiadavky na monitorovanie OTL pre NOx stanovené v riadku „zavádzacie obdobie“ v tabuľke 1 a 2 v prílohe 9A;

d)

„zavádzacie“ požiadavky na kvalitu a spotrebu činidla ustanovené v bode 7.1.1.1. a 8.4.1.1. prílohy 11.

13.2.2.1.

V súlade s požiadavkami bodu 6.4.4. prílohy 9A sú výrobcovia oslobodení od povinnosti predložiť vyhlásenie o zhode prevádzkovej výkonnosti OBD.

13.2.3.   Od 31. decembra 2015 strany dohody uplatňujúce tento predpis udelia schválenie EHK systému motora alebo vozidlu len vtedy, ak spĺňa:

a)

požiadavky bodu 4.1 tohto predpisu;

b)

požiadavky na monitorovanie OTL hmotnosti PM stanovené v riadku „všeobecné požiadavky“ v tabuľke 1 v prílohe 9A;

c)

požiadavky na monitorovanie OTL pre NOx stanovené v riadku „všeobecné požiadavky“ v tabuľke 1 a 2 v prílohe 9A;

d)

„všeobecné“ požiadavky na kvalitu a spotrebu činidla ustanovené v bode 7.1.1.1. a 8.4.1.1. prílohy 11;

e)

požiadavky v súvislosti s plánom a vykonávaním monitorovacích techník v súlade s bodmi 2.3.1.2. a 2.3.1.2.1. prílohy 9A;

f)

požiadavkami bodu 6.4.4. prílohy 9A v súvislosti s predložením vyhlásenia o zhode prevádzkovej výkonnosti OBD.

13.3.   Ukončenie platnosti typových schválení

13.3.1.   Od 1. januára 2014 končí platnosť typových schválení udelených podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 05.

13.3.2.   Od 1. septembra 2015 končí platnosť typových schválení udelených podľa tohto predpisu v znení série zmien 06, ktoré nespĺňajú požiadavky bodu 13.2.1.

13.3.3.   Od 31. decembra 2016 končí platnosť typových schválení udelených podľa tohto predpisu v znení série zmien 06, ktoré nespĺňajú požiadavky bodu 13.2.2.

13.4.   Osobitné ustanovenia

13.4.1.   Strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, môžu naďalej udeľovať schválenia pre také systémy motorov alebo vozidlá, ktoré spĺňajú požiadavky predchádzajúcich sérií zmien alebo požiadavky podľa ktoréhokoľvek stupňa zmien tohto predpisu pod podmienkou, že vozidlá sú určené na predaj ale vývoz do krajín, ktoré vo svojich vnútroštátnych predpisoch uplatňujú súvisiace požiadavky.

13.4.2.   Náhradné motory pre vozidlá v prevádzke

Strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, môžu naďalej udeľovať typové schválenia tým motorom, ktoré spĺňajú požiadavky podľa tohto predpisu v znení ktorejkoľvek z predchádzajúcich sérií zmien alebo spĺňajú ktorúkoľvek úroveň limitov podľa tohto predpisu pod podmienkou, že motor má slúžiť ako náhradný diel pre vozidlo v prevádzke, na ktoré sa vzhľadom na čas uvedenia do prevádzky vzťahovalo prechádzajúce znenie predpisu.

13.4.3.   Ak sú použité osobitné ustanovenia opísané v bode 13.4.1. alebo 13.4.2., uvedie sa informácia o týchto ustanoveniach v bode 1.6. oznámenia o typovom schválení, ktoré je uvedené v doplnku k prílohám 2A a 2C.

13.4.3.1.

V prípade schválení v súlade s osobitnými ustanoveniami opísanými v bode 13.4.1. musí oznámenie o typovom schválení obsahovať na úvodnej strane tento text, v ktorom je „xx“ nahradené zodpovedajúcim číslom série zmien:

„Motor v súlade so sériou zmien xx predpisu č. 49.“

13.4.3.2.

V prípade schválení v súlade s osobitnými ustanoveniami opísanými v bode 13.4.2. musí oznámenie o typovom schválení obsahovať na úvodnej strane tento text, v ktorom je „xx“ nahradené zodpovedajúcim číslom série zmien:

„Náhradný motor v súlade so sériou zmien xx predpisu č. 49.“

14.   Názvy a adresy technických skúšobní zodpovedných za vykonávanie skúšok typového schvaľovania a názvy a adresy orgánov typového schvaľovania

Strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis oznamujú sekretariátu Organizácie spojených národov názvy a adresy technických skúšobní zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy orgánov typového schvaľovania, ktoré udeľujú schválenie a ktorým sa posielajú formuláre potvrdzujúce schválenie alebo rozšírenie či zamietnutie prípadne odňatie schválenia vydaného v iných krajinách.


(1)  Podľa definície v prílohe 7 k Súhrnnej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), (dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2 bod 2 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(2)  Napríklad v prípade prázdnej palivovej nádrže.

(3)  Tento bod je vyhradený pre alternatívne ustanovenia týkajúce sa systému OBD pre ľahké nákladné vozidlá a požiadavky na reguláciu emisií NOx.

(4)  To vo všeobecnosti platí pre skvapalnený biometán.

(5)  Pred vytvorením návrhov typových schválení je potrebné dokončiť postup starnutia v prílohe 13.

(6)  Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E. 3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2/Amend.1 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.


Dodatok 1

Postup overovania zhody výroby, ak je štandardná odchýlka vyhovujúca

A.1.1.

V tomto dodatku je opísaný postup, ktorý sa má použiť na overenie zhody výroby vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok v prípade, že štandardná odchýlka výroby udaná výrobcom je vyhovujúca.

A.1.2.

Pri vzorke s veľkosťou najmenej 3 motory je postup odberu vzoriek stanovený tak, aby pravdepodobnosť, že skúške vyhovie séria so 40 % motorov s nedostatkom, bola 0,95 (riziko výrobcu = 5 %) a pravdepodobnosť, že sa prijme séria so 65 % motorov s nedostatkom, bola 0,1 (riziko zákazníka = 10 %).

A.1.3.

V prípade každej znečisťujúcej látky uvedenej v bode 5.3. tohto predpisu sa použije tento postup (pozri obrázok 1 v bode 8.3. tohto predpisu):

Ak je:

L

=

prirodzený logaritmus limitnej hodnoty pre znečisťujúcu látku,

xi

=

prirodzený logaritmus hodnoty nameranej pre i-tý motor vo vzorke (po uplatnení príslušného faktora zhoršenia),

s

=

odhad štandardnej odchýlky výroby (po zistení prirodzeného logaritmu meraní),

n

=

aktuálne číslo vzorky.

A.1.4.

V prípade každej vzorky sa vypočíta súčet štandardných odchýlok od limitu podľa tohto vzorca:

Formula

A.1.5.

Potom:

a)

ak je štatistický výsledok skúšok väčší než počet kladných rozhodnutí pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 2, pre danú znečisťujúcu látku sa dosiahne kladné rozhodnutie,

b)

ak je štatistický výsledok skúšok menší než počet zamietavých rozhodnutí pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 2, pre danú znečisťujúcu látku sa dosiahne zamietavé rozhodnutie,

c)

ak nastane iný prípad, skúša sa ďalší motor podľa bodu 8.3.2 a postup výpočtu sa uplatní na vzorku zväčšenú o ďalšiu jednu jednotku.

Tabuľka 2

Hodnoty pre kladné a zamietavé rozhodnutie pre plán odberu vzoriek podľa dodatku 1

Minimálna veľkosť vzorky: 3

kumulovaný počet skúšaných motorov(veľkosť vzorky)

hodnota pre kladné rozhodnutie An

hodnota pre zamietavé rozhodnutie Bn

3

3,327

–4,724

4

3,261

–4,790

5

3,195

–4,856

6

3,129

–4,922

7

3,063

–4,988

8

2,997

–5,054

9

2,931

–5,120

10

2,865

–5,185

11

2,799

–5,251

12

2,733

–5,317

13

2,667

–5,383

14

2,601

–5,449

15

2,535

–5,515

16

2,469

–5,581

17

2,403

–5,647

18

2,337

–5,713

19

2,271

–5,779

20

2,205

–5,845

21

2,139

–5,911

22

2,073

–5,977

23

2,007

–6,043

24

1,941

–6,109

25

1,875

–6,175

26

1,809

–6,241

27

1,743

–6,307

28

1,677

–6,373

29

1,611

–6,439

30

1,545

–6,505

31

1,479

–6,571

32

–2,112

–2,112


Dodatok 2

Postup overovania zhody výroby, ak je štandardná odchýlka nevyhovujúca alebo nie je k dispozícii

A.2.1.

V tomto dodatku je opísaný postup, ktorý sa má použiť na overenie zhody výroby vzhľadom na emisiu znečisťujúcich látok v prípade, že štandardná odchýlka udaná výrobcom je nevyhovujúca alebo taká odchýlka nie je k dispozícii.

A.2.2.

Pri vzorke s veľkosťou najmenej 3 motory je postup odberu vzoriek stanovený tak, aby pravdepodobnosť, že skúške vyhovie séria so 40 % motorov s nedostatkom, bola 0,95 (riziko výrobcu = 5 %) a pravdepodobnosť, že sa prijme séria so 65 % motorov s nedostatkom, bola 0,1 (riziko zákazníka = 10 %).

A.2.3.

Rozdelenie hodnôt znečisťujúcich látok uvedených v bode 5.3. tohto predpisu sa po uplatnení príslušného faktora zhoršenia považuje za logaritmicky normálne a tieto hodnoty sa musia najskôr transformovať stanovením ich prirodzených logaritmov. Písmenné značky m0 a m označujú minimálnu a maximálnu veľkosť vzorky (m0 = 3 a m = 32) a písmeno n označuje aktuálne číslo vzorky.

A.2.4.

Ak prirodzené logaritmy hodnôt (po uplatnení príslušného faktora zhoršenia) nameraných v sériách sú x1, x2,… xi a L je prirodzený logaritmus limitnej hodnoty pre znečisťujúcu látku, potom platí:

Formula

Formula

Formula

A.2.5.

V tabuľke 3 sú uvedené hodnoty pre rozhodnutie o splnení podmienok (An) a rozhodnutie o nesplnení podmienok (Bn) pri aktuálnom čísle vzorky. Štatistický výsledok skúšky je pomer

Formula

a použije sa na rozhodnutie o tom, či séria splnila alebo nesplnila požiadavky takto:

Pre m0 ≤ n ≤ m:

a)

séria vyhovuje, ak

Formula

;

b)

séria nevyhovuje, ak

Formula

;

c)

vyžaduje sa ďalšie meranie, ak

Formula

.

A.2.6.

Poznámky

Tieto rekurzívne vzorce sú vhodné na výpočet postupných hodnôt štatistiky skúšok:

Formula

Formula

(n = 2, 3,…; Formula; v1 = 0)

Tabuľka 3

Hodnoty pre kladné a zamietavé rozhodnutie pre plán odberu vzoriek podľa dodatku 2

Minimálna veľkosť vzorky: 3

kumulatívny počet skúšaných motorov (veľkosť vzorky)

hodnota pre kladné rozhodnutie An

hodnota pre zamietavé rozhodnutie Bn

3

–0,80381

16,64743

4

–0,76339

7,68627

5

–0,72982

4,67136

6

–0,69962

3,25573

7

–0,67129

2,45431

8

–0,64406

1,94369

9

–0,61750

1,59105

10

–0,59135

1,33295

11

–0,56542

1,13566

12

–0,53960

0,97970

13

–0,51379

0,85307

14

–0,48791

0,74801

15

–0,46191

0,65928

16

–0,43573

0,58321

17

–0,40933

0,51718

18

–0,38266

0,45922

19

–0,35570

0,40788

20

–0,32840

0,36203

21

–0,30072

0,32078

22

–0,27263

0,28343

23

–0,24410

0,24943

24

–0,21509

0,21831

25

–0,18557

0,18970

26

–0,15550

0,16328

27

–0,12483

0,13880

28

–0,09354

0,11603

29

–0,06159

0,09480

30

–0,02892

0,07493

31

–0,00449

0,05629

32

0,03876

0,03876


Dodatok 3

Postup overovania zhody výroby na žiadosť výrobcu

A.3.1.

V tomto dodatku je opísaný postup, ktorý sa má použiť na overenie zhody výroby vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok, ktoré sa vykonáva na žiadosť výrobcu.

A.3.2.

Pri vzorke s veľkosťou najmenej 3 motory je postup odberu vzoriek stanovený tak, aby pravdepodobnosť, že skúške vyhovie séria s 30 % motorov s nedostatkom, bola 0,90 (riziko výrobcu = 10 %) a pravdepodobnosť, že sa prijme séria so 65 % motorov s nedostatkom, bola 0,10 (riziko zákazníka = 10 %).

A.3.3.

V prípade každej znečisťujúcej látky uvedenej v bode 5.3. tohto predpisu sa použije tento postup (pozri obrázok 1 v bode 8.3. tohto predpisu):

Ak je:

n

=

aktuálne číslo vzorky.

A.3.4.

Pre vzorku sa vypočíta štatistický údaj skúšok, ktorý kvantifikuje kumulatívny počet nevyhovujúcich skúšok pri n-tom teste.

A.3.5.

Potom:

a)

ak je štatistický výsledok skúšok menší alebo rovný počtu kladných rozhodnutí pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 4, pre danú znečisťujúcu látku sa dosiahlo kladné rozhodnutie;

b)

ak je štatistický výsledok skúšok väčší alebo rovný počtu zamietavých rozhodnutí pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 4, pre danú znečisťujúcu látku sa dosiahlo zamietavé rozhodnutie;

c)

ak nastane iný prípad, skúša sa ďalší motor podľa bodu 8.3.2 tohto predpisu a postup výpočtu sa uplatní na vzorku zväčšenú o ďalšiu jednu jednotku.

V tabuľke 4 sú počty kladných a zamietavých rozhodnutí vypočítané v súlade s medzinárodnou normou ISO 8422/1991.

Tabuľka 4

Hodnoty pre kladné a zamietavé rozhodnutie pre plán odberu vzoriek podľa dodatku 3

Minimálna veľkosť vzorky: 3

kumulovaný počet skúšaných motorov(veľkosť vzorky)

hodnota pre kladné rozhodnutie

hodnota pre zamietavé rozhodnutie

3

3

4

0

4

5

0

4

6

1

5

7

1

5

8

2

6

9

2

6

10

3

7

11

3

7

12

4

8

13

4

8

14

5

9

15

5

9

16

6

10

17

6

10

18

7

11

19

8

9


Dodatok 4

Zhrnutie postupu schvaľovania pre motory poháňané zemným plynom, LPG a dvojpalivové motory poháňané zemným plynom/biometánom alebo LPG

Schvaľovanie motorov poháňaných LPG

 

Bod 4.6.: Požiadavky na univerzálne typové schválenie kategórie palív

Počet skúšobných chodov

Výpočet hodnoty „r“

Bod 4.7.: Požiadavky na obmedzené typové schválenie kategórie palív v prípade zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo LPG

Počet skúšobných chodov

Výpočet hodnoty „r“

odkaz na bod 4.6.6.

motor na LPG schopný adaptácie na každé zloženie paliva

Palivo A a palivo B

2

Formula

 

 

 

odkaz na bod 4.7.2.

motor na LPG určený na prevádzku len s presne určeným zložením paliva

 

 

 

palivo A a palivo B,

jemné vyladenie medzi skúškami povolené

2

 


Schvaľovanie motorov poháňaných LPG

 

Bod 4.6.: Požiadavky na univerzálne typové schválenie kategórie palív

Počet skúšobných chodov

Výpočet hodnoty „r"

Bod 4.7.: Požiadavky na obmedzené typové schválenie kategórie palív v prípade zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo LPG

Počet skúšobných chodov

Výpočet hodnoty „r“

odkaz na bod 4.6.3.

motor na zemný plyn schopný adaptácie na každé zloženie paliva

GR (1) a G25 (2)

Na žiadosť výrobcu sa môže motor skúšať s ďalším palivom (3) dostupným na trhu, ak Formula

2

(max. 3)

Formula

a ak sa skúša s ďalším palivom

Formula

a

Formula

 

 

 

odkaz na bod 4.6.4.

motor na zemný plyn schopný adaptácie pomocou prepínača

GR (1) a G23 (3) pre H a G25 (2) a G23 (3) pre L

Na žiadosť výrobcu sa motor môže skúšať s palivom obvykle dostupným na trhu (3) namiesto paliva G23, ak Formula

2 pre skupinu plynov H

a 2 pre skupinu plynov L

v príslušnej polohe prepínača 4

Formula

a

Formula

 

 

 

odkaz na bod 4.7.1.

motor na zemný plyn určený na prevádzku so skupinou plynov H alebo plynov L

 

 

 

GR (1) a G23 (3) pre H

alebo G25 (2) a G23 (3) pre L

Na žiadosť výrobcu sa motor môže skúšať s palivom dostupným na trhu (3) namiesto paliva G23, ak Formula

2 pre skupinu plynov H

alebo

2 pre skupinu plynov L

2

Formula

pre skupinu plynov H

alebo

Formula

pre skupinu plynov L

odkaz na bod 4.7.2.

Motor na zemný plyn určený na prevádzku len s presne určeným zložením paliva

 

 

 

GR (1) a G25 (2),

Jemné doladenie medzi skúškami je povolené.

Na žiadosť výrobcu sa motor môže skúšať s palivom:

 

GR (1) a G23 (3) pre skupinu plynov H alebo

 

G25 (2) a G23 (3) pre skupinu plynov L

2

alebo

2 pre skupinu plynov H

alebo

2 pre skupinu plynov L

2

 


Schvaľovanie pre dvojpalivové motory poháňané zemným plynom/biometánom alebo LPG

dvojpalivový typ motora (1)

dieselový režim

dvojpalivový režim

CNG

LNG

LNG20

LPG

1A

 

univerzálna využiteľnosť palív alebo obmedzená využiteľnosť palív

(2 skúšky)

univerzálna využiteľnosť palív

(2 skúšky)

podľa konkrétneho zloženia paliva

(1 skúška)

univerzálna využiteľnosť palív alebo obmedzená využiteľnosť palív

(2 skúšky)

1B

univerzálna využiteľnosť palív

(1 skúška)

univerzálna využiteľnosť palív alebo obmedzená využiteľnosť palív

(2 skúšky)

univerzálna využiteľnosť palív

(2 skúšky)

podľa konkrétneho zloženia paliva

(1 skúška)

univerzálna využiteľnosť palív alebo obmedzená využiteľnosť palív

(2 skúšky)

2A

 

univerzálna využiteľnosť palív alebo obmedzená využiteľnosť palív

(2 skúšky)

univerzálna využiteľnosť palív

(2 skúšky)

podľa konkrétneho zloženia paliva

(1 skúška)

univerzálna využiteľnosť palív alebo obmedzená využiteľnosť palív

(2 skúšky)

2B

univerzálna využiteľnosť palív

(1 skúška)

univerzálna využiteľnosť palív alebo obmedzená využiteľnosť palív

(2 skúšky)

univerzálna využiteľnosť palív

(2 skúšky)

podľa konkrétneho zloženia paliva

(1 skúška)

univerzálna využiteľnosť palív alebo obmedzená využiteľnosť palív

(2 skúšky)

3B

univerzálna využiteľnosť palív

(1 skúška)

univerzálna využiteľnosť palív alebo obmedzená využiteľnosť palív

(2 skúšky)

univerzálna využiteľnosť palív

(2 skúšky)

podľa konkrétneho zloženia paliva

(1 skúška)

univerzálna využiteľnosť palív alebo obmedzená využiteľnosť palív

(2 skúšky)


(1)  Podľa definícií v prílohe 15.


PRÍLOHA 1

VZORY INFORMAČNÉHO DOKUMENTU

Tento informačný dokument sa vzťahuje na typové schválenie podľa predpisu č. 49. Týka sa opatrení proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo systémov motorov alebo vozidiel. Týka sa:

 

typového schválenia systému motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky,

 

typového schválenia vozidla so schváleným motorom z hľadiska emisií,

 

typového schválenia vozidla z hľadiska emisií.

Tieto informácie, pokiaľ prichádzajú do úvahy, sa poskytujú v troch vyhotoveniach a zahŕňajú aj obsah. Akékoľvek výkresy sa musia vo vhodnej mierke dodať vo formáte A4 alebo musia byť poskladané na tento formát a musia byť dostatočne podrobné. Pokiaľ sa predkladajú fotografie, musia byť dostatočne podrobné.

Ak systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky uvedené v tejto prílohe majú elektronické ovládače, dodávajú sa s informáciami týkajúcimi sa ich výkonnosti.

Vysvetľujúce poznámky pod čiarou sa uvádzajú v dodatku 1 k tejto prílohe.

Informácie, ktoré je potrebné poskytnúť

Informačný dokument v každom prípade musí obsahovať:

Všeobecné informácie

Okrem toho by v prípade potreby mali byť uvedené aj tieto informácie

Časť 1

:

Základné charakteristiky (základného) motora a typov motorov v rámci radu motorov

Časť 2

:

Základné charakteristiky súčastí a systémov vozidla s ohľadom na výfukové emisie

Dodatok k informačnému dokumentu: Informácie o podmienkach skúšky

Fotografie a/alebo výkresy základného motora, typu motora, prípadne motorového priestoru.

Zoznam ďalších príloh, ak existujú.

Dátum, zložka

Vysvetlivky k vypĺňaniu tabuľky

Písmená A, B, C, D, E, ktoré zodpovedajú motorom patriacim do radu motorov, budú nahradené skutočnými názvami motorov patriacich do radu motorov.

V prípade, že pri niektorých vlastnostiach motora platí rovnaká hodnota/opis pre všetky motory patriace do radu motorov, bunky pre A až E sa zlúčia.

V prípade, že rad motorov má viac než 5 motorov, môžu sa pridať ďalšie stĺpce.

V prípade žiadosti o typové schválenie motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky sa vyplní všeobecná časť a časť 1.

V prípade žiadosti o typové schválenie vozidla so schváleným motorom s ohľadom na emisie sa vyplní všeobecná časť a časť 2.

V prípade žiadosti o typové schválenie vozidla s ohľadom na emisie sa vyplní všeobecná časť a časť 2.

 

 

základný motor alebo typ motora

motory v rámci radu motorov

A

B

C

D

E

0.

Všeobecné

0.l.

Značka (obchodný názov výrobcu)

 

0.2.

Typ

 

 

0.2.0.3.

Typ motora ako samostatná technická jednotka / rad motorov ako samostatná technická jednotka / vozidlo so schváleným motorom s ohľadom na emisie / vozidlo s ohľadom na emisie (1)

 

0.2.1.

Obchodný(-é) názov (názvy) (ak sú k dispozícii)

 

 

 

 

 

 

0.3.

Prostriedky identifikácie typu, pokiaľ sú vyznačené na samostatnej technickej jednotke (2)

 

 

 

 

 

 

0.3.1.

Umiestnenie takého označenia

 

 

 

 

 

 

 

0.5.

Názov a adresa výrobcu

 

 

0.7.

V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek miesto a spôsob pripevnenia schvaľovacej značky

 

 

 

 

 

 

0.8.

Názov(-vy) a adresa(-y) montážneho(-nych) závodu(-ov)

 

 

 

 

 

 

0.9.

Meno a adresa prípadného zástupcu výrobcu

 


ČASŤ 1

Základné charakteristiky (základného) motora a typov motorov v rámci radu motorov

 

 

základný motor alebo typ motora

motory v rámci radu motorov

A

B

C

D

E

3.2.

Spaľovací motor

 

 

 

 

 

 

3.2.1.

Špecifické údaje o motore

 

 

 

 

 

 

3.2.1.1.

Princíp činnosti: zážihový/vznetový (1)

Cyklus: štvortakt/dvojtakt/rotačný (1)

 

3.2.1.1.1.

Typ dvojpalivového motora:

Typ 1A/Typ 1B/Typ 2A/Typ 2B/Typ 3B (1) (df)

Pomer plynu voči energii v teplej časti skúšobného cyklu WHTC(df): …%

 

3.2.1.2.

Počet a usporiadanie valcov

 

 

 

 

 

 

3.2.1.2.1.

Vŕtanie (3) mm

 

 

 

 

 

 

3.2.1.2.2.

Zdvih (3) mm

 

 

 

 

 

 

3.2.1.2.3.

Poradie zapaľovania

 

 

 

 

 

 

3.2.1.3.

Objem motora (4) cm3

 

 

 

 

 

 

3.2.1.4.

Objemový kompresný pomer (5)

 

 

 

 

 

 

3.2.1.5.

Výkresy spaľovacej komory, hlavy piestu a v prípade zážihových motorov, piestnych krúžkov

 

 

 

 

 

 

3.2.1.6.

Normálne voľnobežné otáčky motora (5) min–1

 

 

 

 

 

 

3.2.1.6.1.

Vysoké voľnobežné otáčky motora (5) min–1

 

 

 

 

 

 

3.2.1.6.2.

Voľnobeh diesel: áno/nie (1) (df)

 

 

 

 

 

 

3.2.1.7.

Objem oxidu uhoľnatého vo výfukových plynoch pri voľnobehu (5): % podľa údajov výrobcu (len v prípade zážihových motorov)

 

 

 

 

 

 

3.2.1.8.

Maximálny čistý výkon (6)… kW pri…min–1 (hodnota deklarovaná výrobcom)

 

 

 

 

 

 

3.2.1.9.

Maximálne prípustné otáčky motora predpísané výrobcom: … min–1

 

 

 

 

 

 

3.2.1.10.

Maximálny čistý krútiaci moment (6) Nm pri min–1 (hodnota deklarovaná výrobcom)

 

 

 

 

 

 

3.2.1.11

Odkazy výrobcu na súbor dokumentácie požadovaný v bode 3.1, 3.2. a 3.3. tohto predpisu, ktorý umožňuje orgánu typového schvaľovania vyhodnotiť stratégie regulácie emisií, palubné systémy vo vozidle a motor s cieľom zaistiť správnu funkciu opatrení na reguláciu emisií NOx

 

 

 

 

 

 

3.2.2.

Palivo

 

 

 

 

 

 

3.2.2.2.

ťažké nákladné vozidlá diesel/benzín/LPG/NG-H/NG-L/NG-HL/Etanol (ED95)/Etanol (E85)/dvojpalivový motor (1) (dh)

 

 

 

 

 

 

3.2.2.2.1.

palivá výrobcom určené ako spôsobilé na prevádzku s motorom v súlade s bodom 4.6.2. tohto predpisu (v prípade potreby)

 

 

 

 

 

 

 

3.2.4.

Prívod paliva

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.

Vstrekovanie paliva (len vznetový alebo dvojpalivový motor): áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.1.

Opis systému

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.2.

Princíp činnosti: priame vstrekovanie/predkomôrkový/vírivá komôrka (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.3.

Vstrekovacie čerpadlo

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.3.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.3.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.3.3.

Maximálna dodávka paliva (1), (5) … mm3/zdvih alebo cyklus pri otáčkach motora … min–1 alebo prípadne charakteristický diagram

(Ak je dodaný regulátor tlaku prepĺňania, uveďte charakteristickú hodnotu dodávky paliva a tlaku preplňovania vo vzťahu k otáčkam motora)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.3.4.

Statické časovanie vstrekovania (5)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.3.5.

Krivka predvstreku (5)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.3.6.

Postup kalibrácie: skúšobný stav/motor (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.4.

Regulátor

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.4.1.

Typ

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.4.2.

Medzné otáčky

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.4.2.1.

Rýchlosť, pri ktorých začínajú medzné otáčky pri zaťažení (min–1)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.4.2.2.

Maximálna rýchlosť bez zaťaženia (min–1)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.4.2.3.

Voľnobežné otáčky (min–1)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.5.

Vstrekovacie potrubie

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.5.1.

Dĺžka (mm)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.5.2.

Vnútorný priemer (mm)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.5.3.

Vstrekovací systém s vysokotlakovým potrubím zásobujúcim jednotlivé ventily („common rail“), značka a typ

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.6.

Vstrekovač(e)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.6.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.6.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.6.3.

Otvárací tlak (5): kPa alebo charakteristický diagram (5)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.7.

Systém štartu za studena

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.7.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.7.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.7.3.

Opis

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.8.

Pomocné štartovacie zariadenie

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.8.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.8.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.8.3.

Opis systému

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.

Elektronicky riadené vstrekovanie: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.3.

Opis systému (v prípade iných systémov než s plynulým vstrekovaním paliva uveďte zodpovedajúce údaje)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.3.1.

Značka a typ riadiacej jednotky (ECU)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.3.2.

Značka a typ regulátora paliva

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.3.3.

Značka a typ snímača prietoku vzduchu

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.3.4.

Značka a typ rozdeľovača paliva

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.3.5.

Značka a typ plášťa klapky

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.3.6.

Značka a typ snímača teploty vody

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.3.7.

Značka a typ snímača teploty vzduchu

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.3.8.

Značka a typ snímača tlaku vzduchu

 

 

 

 

 

 

3.2.4.2.9.3.9.

Softvérové kalibračné číslo(-a)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.

Vstrekovanie paliva (len zážihový motor): áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.1.

Princíp činnosti: sacie potrubie (jednobodové/viacbodové)/priame vstrekovanie (1) iné (uveďte)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.2.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.3.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.

Opis systému (v prípade iných systémov než s plynulým vstrekovaním paliva uviesť zodpovedajúce údaje)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.1.

Značka a typ riadiacej jednotky (ECU)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.2.

Značka a typ regulátora paliva

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.3.

Značka a typ snímača prietoku vzduchu

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.4.

Značka a typ rozdeľovača paliva

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.5.

Značka a typ tlakového regulátora

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.6.

Značka a typ mikrospínača

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.7.

Značka a typ skrutky na nastavenie voľnobehu

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.8.

Značka a typ plášťa klapky

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.9.

Značka a typ snímača teploty vody

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.10.

Značka a typ snímača teploty vzduchu

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.11.

Značka a typ snímača tlaku vzduchu

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.4.12.

Softvérové kalibračné číslo(-a)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.5.

Vstrekovače: Otvárací tlak (5) kPa alebo charakteristický diagram (5)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.5.1.

Značka

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.5.2.

Typ

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.6.

Časovanie vstreku

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.7.

Systém štartu za studena

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.7.1.

Pracovný(-é) princíp(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.3.7.2.

Pracovné limity/nastavenia (1), (5)

 

 

 

 

 

 

3.2.4.4.

Palivové čerpadlo

 

 

 

 

 

 

3.2.4.4.1.

Tlak (5) kPa alebo charakteristický diagram (5)

 

 

 

 

 

 

3.2.5.

Elektrická sústava

 

 

 

 

 

 

3.2.5.1.

Menovité napätie (V), kladné/záporné uzemnenie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.5.2.

Generátor

 

 

 

 

 

 

3.2.5.2.1.

Typ

 

 

 

 

 

 

3.2.5.2.2.

Menovitý výkon (VA)

 

 

 

 

 

 

3.2.6.

Systém zapaľovania (iba zážihové motory)

 

 

 

 

 

 

3.2.6.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.6.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.6.3.

Princíp činnosti

 

 

 

 

 

 

3.2.6.4.

Krivka alebo mapa predstihu zážihu (5)

 

 

 

 

 

 

3.2.6.5.

Statické časovanie zážihu (5) stupňov pred TDC (horná úvrať)

 

 

 

 

 

 

3.2.6.6.

Zapaľovacie sviečky

 

 

 

 

 

 

3.2.6.6.1.

Značka

 

 

 

 

 

 

3.2.6.6.2.

Typ

 

 

 

 

 

 

3.2.6.6.3.

Nastavenie medzery (mm)

 

 

 

 

 

 

3.2.6.7.

Zapaľovacia(-e) cievka(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.6.7.1.

Značka

 

 

 

 

 

 

3.2.6.7.2.

Typ

 

 

 

 

 

 

3.2.7.

Chladiaci systém: kvapalina/vzduch (1)

 

 

 

 

 

 

 

3.2.7.2.

Kvapalné

 

 

 

 

 

 

3.2.7.2.1.

Druh kvapaliny

 

 

 

 

 

 

3.2.7.2.2.

Obehové čerpadlo (-á): áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.7.2.3.

Charakteristika

 

 

 

 

 

 

3.2.7.2.3.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.7.2.3.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.7.2.4.

Prevodový pomer (pomery)

 

 

 

 

 

 

3.2.7.3.

Vzduch

 

 

 

 

 

 

3.2.7.3.1.

Ventilátor: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.7.3.2.

Charakteristika

 

 

 

 

 

 

3.2.7.3.2.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.7.3.2.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.7.3.3.

Prevodový pomer (pomery)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.

Sací systém

 

 

 

 

 

 

3.2.8.1.

Tlakový kompresor (preplňovač): áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.1.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.1.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.1.3.

Opis systému (napr. maximálny preplňovací tlak: … kPa, prípadne vypúšťací ventil)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.2.

Medzichladič: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.2.1.

Typ: vzduch-vzduch/vzduch-voda (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.3.

Sací podtlak pri menovitých otáčkach a pri 100 % zaťažení (len pre vznetové motory)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.3.1.

Prípustné minimum (kPa)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.3.2.

Prípustné maximum (kPa)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.4.

Opis a výkres sacieho potrubia a jeho príslušenstva (pretlaková komora, vykurovacie zariadenie, prídavné sanie vzduchu atď.)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.4.1.

Opis sacieho potrubia motora (vrátane výkresov a/alebo fotografií)

 

 

 

 

 

 

3.2.9.

Výfukový systém

 

 

 

 

 

 

3.2.9.1.

Opis a/alebo výkres výfukového potrubia

 

 

 

 

 

 

3.2.9.2.

Opis a/alebo výkres výfukového systému

 

 

 

 

 

 

3.2.9.2.1.

Opis a/alebo výkres prvkov výfukového systému, ktoré tvoria súčasť systému motora

 

 

 

 

 

 

3.2.9.3.

Najvyšší prípustný protitlak výfuku pri menovitých otáčkach motora a pri zaťažení 100 % (len pre vznetové motory)(kPa) (7)

 

 

 

 

 

 

 

3.2.9.7.

Objem výfukového systému (dm3)

 

 

 

 

 

 

3.2.9.7.1.

Prijateľný objem výfukového systému: (dm3)

 

 

 

 

 

 

3.2.10.

Najmenšie prierezy sacích a výstupných otvorov

 

 

 

 

 

 

3.2.11.

Časovanie ventilov alebo rovnocenné údaje

3.2.11.1.

Maximálny zdvih ventilov, uhly otvárania a zatvárania, alebo údaje o časovaní alternatívnych systémov rozdeľovania vo vzťahu k úvratiam. Pre systém premenného časovania ventilov, minimálne a maximálne časovanie

 

 

 

 

 

 

3.2.11.2.

Referenčné a/alebo nastavovacie rozpätie (7)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.

Opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia

 

3.2.12.1.1.

Zariadenie na recykláciu plynov z kľukovej skrine: áno/nie (1)

Ak áno, opis systému a výkresy

Ak nie, vyžaduje sa zhoda s bodom 6.10. prílohy 4 k tomuto predpisu

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.

Prídavné zariadenia na reguláciu znečistenia (ak existujú a ak nie sú uvedené v inom bode)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.

Katalyzátor: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.1.

Počet katalyzátorov a ich prvkov (nižšie uveďte informácie pre každú samostatnú jednotku)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.2.

Rozmery, tvar a objem katalyzátora (-ov)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.3.

Druh katalytickej činnosti

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.4.

Celková náplň drahých kovov

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.5.

Pomerná koncentrácia

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.6.

Substrát (konštrukcia a materiál)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.7.

Hustota komôrok

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.8.

Druh puzdra katalyzátora (katalyzátorov)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.9.

Umiestnenie katalyzátora(-ov) (miesto a referenčná vzdialenosť vo výfukovom potrubí)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.10.

Tepelný štít: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.11.

Regeneračné systémy/metóda systémov ďalšej úpravy výfukových plynov, opis

 

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.11.5.

Bežný rozsah prevádzkovej teploty (K)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.11.6.

Upotrebiteľné činidlá: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.11.7.

Druh a koncentrácia činidla potrebného na katalytickú činnosť

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.11.8.

Normálny pracovný rozsah teplôt činidla K

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.11.9.

Medzinárodná norma

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.11.10.

Frekvencia dopĺňania činidla: nepretržite/pri údržbe (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.12.

Značka katalyzátora

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.1.13.

Identifikačné číslo súčiastky

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.2.

Kyslíkový snímač: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.2.1.

Značka

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.2.2.

Umiestnenie

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.2.3.

Rozsah ovládania

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.2.4.

Typ

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.2.5.

Identifikačné číslo súčiastky

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.3.

Vstrekovanie vzduchu: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.3.1.

Druh (pulzujúci vzduch, vzduchové čerpadlo atď.)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.4.

Recirkulácia výfukových plynov (EGR): áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.4.1.

Vlastnosti (značka, typ, prietok atď.)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.

Zachytávač tuhých častíc (PT): áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.1.

Rozmery, tvar a kapacita zachytávača tuhých častíc

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.2.

Konštrukcia zachytávača tuhých častíc

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.3.

Umiestnenie (referenčná vzdialenosť vo výfukovom potrubí)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.4.

Metóda alebo systém regenerácie, opis a/alebo výkres

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.5.

Značka zachytávača tuhých častíc

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.6.

Identifikačné číslo súčiastky

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.7.

Normálny pracovný rozsah teplôt (K) a tlaku (kPa)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.8.

V prípade periodickej regenerácie

 

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.8.1.1.

Počet cyklov skúšok WHTC bez regenerácie (n)

 

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.8.2.1.

Počet cyklov skúšok WHTC s regeneráciou (nR)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.9.

Iné systémy: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.6.9.1.

Opis a činnosť

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.

Palubný diagnostický systém (OBD)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.0.1.

Počet radov motorov s OBD v rámci radu motorov

 

3.2.12.2.7.0.2.

Zoznam radov motorov s OBD (v prípade potreby)

Rad motorov s OBD 1: …

Rad motorov s OBD 2: …

atď.

3.2.12.2.7.0.3.

Číslo radu motorov s OBD, do ktorého patrí základný motor / motor patriaci do radu motorov

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.0.4.

Odkazy výrobcu na súbor dokumentácie OBD požadovaný v bode 3.1.4. písm. c) a bode 3.3.4. tohto predpisu a uvedenú v prílohe 9A tohto predpisu na účely schvaľovania systému OBD

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.0.5.

Odkaz výrobcu na dokumentáciu pre montáž systému motora vybaveného OBD do vozidla (v prípade potreby)

 

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.2.

Zoznam a účel všetkých komponentov monitorovaných systémom OBD (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.

Písomný opis (všeobecný princíp fungovania) pre

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.1.

Zážihové motory (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.1.1.

Monitorovanie katalyzátora (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.1.2.

Detekcia vynechávania (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.1.3.

Monitorovanie kyslíkového snímača (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.1.4.

Ďalšie komponenty monitorované systémom OBD

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.2.

Vznetové motory (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.2.1.

Monitorovanie katalyzátora (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.2.2.

Monitorovanie zachytávača častíc (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.2.3.

Monitorovanie elektronického systému prívodu paliva (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.2.4.

Monitorovanie systému na znižovanie emisií NOx  (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.2.5.

Ostatné komponenty monitorované systémom OBD (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.4.

Kritériá aktivácie indikátora funkčnej poruchy (nemenný počet jazdných cyklov alebo štatistický postup) (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.5.

Zoznam všetkých používaných výstupných kódov a formátov OBD (s vysvetlením každého) (8)

 

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.6.5.

Štandard komunikačného protokolu OBD (8)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.7.

Odkaz výrobcu na informácie o systémoch OBD stanovené v bode 3.1.4. d) a 3.3.4. tohto predpisu na účely splnenia ustanovení o prístupe k systému OBD vo vozidle, alebo

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.7.1.

Ako alternatíva k odkazom výrobcu uvedeným v bode 3.2.12.2.7.7. odkaz na dodatok k tejto prílohe, ktorý obsahuje túto tabuľku vyplnenú podľa uvedeného príkladu:

Komponent – Chybový kód – Stratégia monitorovania – Kritériá zistenia chýb – Kritériá pre aktiváciu MI – Sekundárne parametre – Predkondicionovanie – Predvádzacia skúška

Katalyzátor SCR – P20EE – Signály snímača NOx 1 a 2 – Rozdiel medzi signálmi zo snímača 1 a 2 – Druhý cyklus – Otáčky motora, zaťaženie motora, teplota katalyzátora, pôsobenie činidla, prietok výfukových plynov – Jeden skúšobný cyklus (WHTC, teplá časť) – Skúšobný cyklus OBD (WHTC, teplá časť)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.

Ostatné systémy (opis a činnosť)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.1.

Systém na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.2.

Motor s trvalou deaktiváciou systému podnecovania vodiča, využívaný záchrannými službami alebo vo vozidlách navrhnutých a skonštruovaných na použitie ozbrojenými zložkami, civilnou ochranou, hasičskými zbormi a službami zodpovedajúcimi za udržiavanie verejného poriadku: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.3.

Číslo radu motorov s OBD v rámci zvažovaného radu motorov pri zaistení správnej funkcie opatrení na reguláciu emisií NOx

 

3.2.12.2.8.4.

Zoznam radov motorov s OBD (v prípade potreby)

Rad motorov s OBD 1: …

Rad motorov s OBD 2: …

atď.

3.2.12.2.8.5.

Číslo radu motorov s OBD, do ktorého patrí základný motor / motor patriaci do radu motorov

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.6.

Najnižšia koncentrácia aktívnej látky v činidle, ktorá neaktivuje systém varovania (CDmin) (% obj.)

 

3.2.12.2.8.7.

Pokiaľ je to vhodné, odkaz výrobcu na dokumentáciu k montáži systémov na zaistenie správnej funkcie opatrení na reguláciu NOx

 

 

 

 

 

 

 

3.2.17.

Osobitné informácie súvisiace s motormi pre ťažké nákladné vozidlá na plynné palivo a v súvislosti s dvojpalivovými motormi (v prípade systémov usporiadaných odlišným spôsobom poskytnúť rovnocenné informácie).

 

 

 

 

 

 

3.2.17.1.

Palivo: LPG /NG-H/NG-L /NG-HL (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.2.

Tlakový regulátor (regulátory) alebo vaporizér/tlakový(-é) regulátor (regulátory) (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.2.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.2.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.2.3.

Počet stupňov redukcie tlaku

 

 

 

 

 

 

3.2.17.2.4.

Tlak v koncovom stupni minimum (kPa) – maximum (kPa)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.2.5.

Počet hlavných nastavovacích bodov

 

 

 

 

 

 

3.2.17.2.6.

Počet nastavovacích bodov voľnobehu

 

 

 

 

 

 

3.2.17.2.7.

Číslo typového schválenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.3.

Palivový systém: miešacia jednotka/plynové vstrekovanie/kvapalné vstrekovanie/priame vstrekovanie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.3.1.

Regulácia pomeru zmesi

 

 

 

 

 

 

3.2.17.3.2.

Opis systému a/alebo diagram a výkresy

 

 

 

 

 

 

3.2.17.3.3.

Číslo typového schválenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.4.

Zmiešavacia jednotka

 

 

 

 

 

 

3.2.17.4.1.

Počet

 

 

 

 

 

 

3.2.17.4.2.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.4.3.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.4.4.

Umiestnenie

 

 

 

 

 

 

3.2.17.4.5.

Možnosti nastavenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.4.6.

Číslo typového schválenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.

Vstrekovanie do sacieho potrubia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.1.

Vstrekovanie jednobodové/viacbodové (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.2.

Vstrekovanie: nepretržité/súčasne časované/sekvenčne časované (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.3.

Vstrekovacie zariadenie

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.3.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.3.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.3.3.

Možnosti nastavenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.3.4.

Číslo typového schválenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.4.

Dopravné čerpadlo (ak je to vhodné)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.4.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.4.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.4.3.

Číslo typového schválenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.5.

Vstrekovač(e)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.5.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.5.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.5.5.3.

Číslo typového schválenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.

Priame vstrekovanie

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.1.

Vstrekovacie čerpadlo/regulátor tlaku (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.1.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.1.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.1.3.

Časovanie vstreku

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.1.4.

Číslo typového schválenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.2.

Vstrekovač(e)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.2.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.2.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.2.3.

Otvárací tlak alebo charakteristický diagram (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.6.2.4.

Číslo typového schválenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.7.

Elektronická riadiaca jednotka (ECU)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.7.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.7.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.7.3.

Možnosti nastavenia

 

 

 

 

 

 

3.2.17.7.4.

Softvérové kalibračné číslo(-a)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.8.

Špecifické zariadenie pre zemný plyn ako palivo

 

 

 

 

 

 

3.2.17.8.1.

Variant 1 (len v prípade typového schválenia motorov pre niekoľko špecifických zložení paliva)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.8.1.0.1.

Vybavený automatickou prispôsobivosťou? áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.8.1.0.2.

Kalibrácia pre konkrétne zloženie zemného plynu NG-H/NG-L/NG-HL (1)

Transformácia na konkrétne zloženie zemného plynu NG-Ht/NG-Lt/NG-HLt  (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.17.8.1.1.

metán (CH4) … základ

(% mol)

min (% mol)

max (% mol)

etán (C2H6) … základ

(% mol)

min (% mol)

max (% mol)

propán (C3H8) … základ

(% mol)

min (% mol)

max (% mol)

bután (C4H10) … základ

(% mol)

min (% mol)

max (% mol)

C5/C5+: … základ

(% mol)

min (% mol)

max (% mol)

kyslík (O2) … základ

(% mol)

min (% mol)

max (% mol)

inertné plyny (N2, He atď.) … základ

(% mol)

min (% mol)

max (% mol)

 

3.5.4.

Emisie CO2 ťažkých úžitkových vozidiel

 

 

 

 

 

 

3.5.4.1.

Hmotnostné emisie CO2, skúška WHSC (dg): … (g/kWh)

 

 

 

 

 

 

3.5.4.1.1.

Pri dvojpalivových motoroch skúška WHSC hmotnostných emisií CO2 v dieselovom režime (d): … g/kWh

Pri dvojpalivových motoroch skúška WHSC hmotnostných emisií CO2 v dvojpalivovom režime (d) (v prípade potreby): … g/kWh

 

 

 

 

 

 

3.5.4.2.

Hmotnostné emisie CO2, skúška WHTC (dg): … (g/kWh)

 

 

 

 

 

 

3.5.4.2.1.

Pri dvojpalivových motoroch skúška WHTC hmotnostných emisií CO2 v dieselovom režime (d): … g/kWh

Pri dvojpalivových motoroch skúška WHTC hmotnostných emisií CO2 v dvojpalivovom režime (d): … g/kWh

 

 

 

 

 

 

3.5.5.

Spotreba paliva ťažkých úžitkových motorov

 

 

 

 

 

 

3.5.5.1.

Spotreba paliva, skúška WHSC (dg): … (g/kWh)

 

 

 

 

 

 

3.5.5.1.1.

Pri dvojpalivových motoroch skúška WHSC spotreby paliva v dieselovom režime (d): … g/kWh

Pri dvojpalivových motoroch skúška WHSC spotreby paliva v dvojpalivovom režime (d): … g/kWh

 

 

 

 

 

 

3.5.5.2.

Spotreba paliva, skúška WHTC (5) (dg): … (g/kWh)

 

 

 

 

 

 

3.5.5.2.1.

Pri dvojpalivových motoroch skúška WHTC spotreby paliva v dieselovom režime (d): … g/kWh

Pri dvojpalivových motoroch skúška WHTC spotreby paliva v dvojpalivovom režime (d): … g/kWh

 

 

 

 

 

 

3.6.

Výrobcom povolené teploty

 

 

 

 

 

 

3.6.1.

Chladiaci systém

 

 

 

 

 

 

3.6.1.1.

Chladenie kvapalinou Maximálna teplota na výstupe (K)

 

 

 

 

 

 

3.6.1.2.

Vzduchové chladenie

 

 

 

 

 

 

3.6.1.2.1.

Referenčný bod

 

 

 

 

 

 

3.6.1.2.2.

Maximálna teplota v referenčnom bode (K)

 

 

 

 

 

 

3.6.2.

Maximálna výstupná teplota na vstupe do medzichladiča (K)

 

 

 

 

 

 

3.6.3.

Maximálna teplota výfukových plynov v mieste, v ktorom výfukové potrubie(-ia) susedí(-a) s vonkajšou prírubou(-ami) výfukového(-ých) potrubia(-í) alebo turbodúchadla (-diel) (K)

 

 

 

 

 

 

3.6.4.

Teplota paliva minimálna (K) – Maximálna (K)

Pre dieselové motory na vstupe do vstrekovacieho čerpadla, pre plynom poháňané motory na koncovom stupni regulátora tlaku

 

 

 

 

 

 

3.6.5.

Teplota maziva

minimálna (K) – maximálna (K)

 

 

 

 

 

 

 

3.8.

Systém mazania

 

 

 

 

 

 

3.8.1.

Opis systému

 

 

 

 

 

 

3.8.1.1.

Umiestnenie nádrže maziva

 

 

 

 

 

 

3.8.1.2.

Systém dodávky maziva (čerpadlom/vstrekom do nasávania/zmiešaním s palivom atď.) (1)

 

 

 

 

 

 

3.8.2.

Čerpadlo maziva

 

 

 

 

 

 

3.8.2.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.8.2.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.8.3.

Zmes s palivom

 

 

 

 

 

 

3.8.3.1.

Obsah v percentách

 

 

 

 

 

 

3.8.4.

Chladič oleja: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.8.4.1.

Výkres (výkresy)

 

 

 

 

 

 

3.8.4.1.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.8.4.1.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 


ČASŤ 2

Základné charakteristiky súčastí a systémov vozidla s ohľadom na výfukové emisie

 

 

základný motor alebo typ motora

motory v rámci radu motorov

A

B

C

D

E

3.1.

Výrobca motora

 

3.1.1.

Kód motora podľa výrobcu (vyznačený na motore alebo prostredníctvom iných prostriedkov identifikácie)

 

 

 

 

 

 

3.1.2.

Schvaľovacie číslo (ak je to potrebné) vrátane označenia identifikácie paliva

 

 

 

 

 

 

3.2.2.

Palivo

 

 

 

 

 

 

 

3.2.2.3.

Hrdlo palivovej nádrže: zúžený otvor/štítok

 

 

 

 

 

 

3.2.3.

Palivová(-é) nádrž(-e)

 

 

 

 

 

 

3.2.3.1.

Prevádzková(-é) palivová(-é) nádrž(-e)

 

 

 

 

 

 

3.2.3.1.1.

Číslo a objem každej nádrže

 

 

 

 

 

 

3.2.3.2.

Rezervná(-é) palivová(-é) nádrž(-e)

 

 

 

 

 

 

3.2.3.2.1.

Číslo a objem každej nádrže

 

 

 

 

 

 

 

3.2.8.

Sací systém

 

 

 

 

 

 

 

3.2.8.3.3.

Skutočný sací podtlak pri menovitých otáčkach a pri 100 % zaťažení vozidla (kPa)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.4.2.

Vzduchový filter, výkresy

 

 

 

 

 

 

3.2.8.4.2.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.4.2.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.4.3.

Sací tlmič, výkresy

 

 

 

 

 

 

3.2.8.4.3.1.

Značka(y)

 

 

 

 

 

 

3.2.8.4.3.2.

Typ(-y)

 

 

 

 

 

 

3.2.9.

Výfukový systém

 

 

 

 

 

 

3.2.9.2.

Opis a/alebo výkres výfukového systému

 

 

 

 

 

 

 

3.2.9.2.2.

Opis a/alebo výkres prvkov výfukového systému, ktoré netvoria súčasť systému motora

 

 

 

 

 

 

 

3.2.9.3.1.

Skutočný protitlak výfuku pri menovitých otáčkach motora a pri zaťažení 100 % vozidla (len pre vznetové motory) (kPa)

 

 

 

 

 

 

 

3.2.9.7.

Objem výfukového systému (dm3)

 

 

 

 

 

 

3.2.9.7.1.

Skutočný objem celkového výfukového systému (vozidlo a systém motora) (dm3)

 

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.

Palubný diagnostický systém (OBD)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.0.

Použitie alternatívneho schválenia podľa bodu 2.4 prílohy 9A tohto predpisu: áno/nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.1.

Komponenty OBD na palube vozidla

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.2.

Odkaz výrobcu na dokumentáciu k montáži systému OBD schváleného motora vo vozidle (v prípade potreby)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.3.

Písomný opis a/alebo výkres indikátora funkčnej poruchy MI (10)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.7.4.

Písomný opis a/alebo výkres komunikačného rozhrania OBD mimo vozidlo (10)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.

Systém na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.0.

Použitie alternatívneho schválenia podľa bodu 2.1 prílohy 11 (11) tohto predpisu: Áno/Nie (1)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.1.

Súčasti palubných systémov vozidla na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.2.

Aktivácia pomalého chodu:

„vyradenie po opätovnom štarte“ / „vyradenie po natankovaní paliva“ / vyradenie po zaparkovaní (12)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.3.

Odkaz výrobcu na dokumentáciu k montáži systému na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx vo vozidle so schváleným motorom (v prípade potreby)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.4.

Písomný opis a/alebo výkres indikátora funkčnej poruchy (10)

 

 

 

 

 

 

3.2.12.2.8.5.

Vyhrievaná/nevyhrievaná nádrž na činidlo a systém dávkovania (pozri bod 2.4. prílohy 11 k tomuto predpisu)

 

 

 

 

 

 


(1)  Nehodiace sa vymažte (existujú prípady – keď je vhodných viacero položiek – keď netreba mazať nič).

(2)  Ak spôsob identifikácie typu obsahuje znaky, ktoré nie sú relevantné na opis typov vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, na ktoré sa vzťahuje tento informačný dokument, takéto znaky sa v dokumente označia symbolom „?“ (napr. ABC?123??).

(3)  Tento údaj sa zaokrúhli na najbližšiu desatinu milimetra.

(4)  Táto hodnota sa vypočíta a zaokrúhli na najbližší cm3.

(5)  Uveďte toleranciu.

(6)  Určené v súlade s požiadavkami predpisu č. 85.

(7)  Prosím doplňte sem horné a dolné hodnoty každého variantu.

(8)  Má sa zdokumentovať v prípade jediného radu motorov s OBD a ak už to nie je zdokumentované v dokumentácii uvedenej v bode 3.2.12.2.7.0.4. časti 1 prílohy 1.

(9)  Spotreba paliva pre kombinovaný cyklus WHTC vrátane časti za studena a časti za tepla podľa prílohy 12.

(10)  Má sa zdokumentovať, ak už to nie je v dokumentácii uvedenej v bode 3.2.12.2.7.2. časti 2 prílohy 1.

(11)  Bod 2.1. prílohy 11 bol vyhradený pre budúce alternatívne schválenia.

(12)  Nehodiace sa vymažte.

Dodatok k informačnému dokumentu

Informácie o podmienkach skúšky

1.   Zapaľovacie sviečky

1.1.   Značka

1.2.   Typ

1.3.   Nastavenie medzery medzi elektródami

2.   Cievka zapaľovania

2.1.   Značka

2.2.   Typ

3.   Použité mazivo

3.1.   Značka

3.2.   Typ (uveďte percentuálny podiel oleja v zmesi, ak sa mieša mazivo a palivo)

4.   Príslušenstvo poháňané motorom

4.1.   Výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami/vybavením je potrebné určiť len v prípade, ak:

a)

ak pomocné zariadenia/vybavenie potrebné na činnosť motora nie sú namontované na motore, a/alebo

b)

ak pomocné zariadenia/vybavenie nepotrebné na činnosť motora sú namontované na motore.

Poznámka: požiadavky na príslušenstvo poháňané motorom sa líšia pri skúške emisií a pri skúške výkonu

4.2.   Vymenovanie a údaje o identifikácii

4.3.   Výkon absorbovaný pri otáčkach špecifických pre skúšku emisií

Tabuľka 1

Výkon absorbovaný pri otáčkach špecifických pre skúšku emisií

Vybavenie

Voľnobeh

Dolné otáčky

Horné otáčky

Preferované otáčky2

n95h

Pa

Pomocné zariadenia/vybavenie požadované podľa dodatku 6 k prílohe 4

 

 

 

 

 

Pb

Pomocné zariadenia/vybavenie nepožadované podľa dodatku 6 k prílohe 4

 

 

 

 

 

5.   Výkon motora (uvedený výrobcom) (1)

5.1.   Skúšobné otáčky motora pre skúšku emisií podľa prílohy 4 (9) alebo skúšobné otáčky motora v dvojpalivovom režime pre skúšku emisií podľa prílohy 4 (9)(df)

Dolné otáčky (nlo) … ot./min.

Horné otáčky (nhi) … ot./min.

Voľnobežné otáčky … ot./min.

Preferované otáčky … ot./min.

n95h … ot./min.

5.1.1.   Skúšobné otáčky motora v dieselovom režime pre skúšku emisií podľa prílohy 4 (9)(df)(di)

Dolné otáčky (nlo) … ot./min.

Horné otáčky (nhi) … ot./min.

Voľnobežné otáčky … ot./min.

Preferované otáčky … ot./min.

n95h … ot./min.

5.2.   Deklarované hodnoty pre skúšku výkonu podľa predpisu č. 85 alebo deklarované hodnoty pre skúšku výkonu v dvojpalivovom režime podľa predpisu č. 85 (df)

5.2.1.   Voľnobežné otáčky … ot./min.

5.2.2.   Otáčky pri max. výkone … ot./min.

5.2.3.   Maximálny výkon … kW

5.2.4.   Otáčky pri maximálnom krútiacom momente … ot./min.

5.2.5.   Maximálny krútiaci moment … Nm

5.2.6.   Deklarované hodnoty pre skúšku výkonu motora v dieselovom režime podľa predpisu č. 85 (df)(di)

5.2.6.1.   Voľnobežné otáčky … ot./min.

5.2.6.2.   Otáčky pri max. výkone … ot./min.

5.2.6.3.   Maximálny výkon … kW

5.2.6.4.   Otáčky pri max. krútiacom momente … ot./min.

5.2.6.5.   Maximálny krútiaci moment … Nm

6.   Informácie o nastavení dynamometra pre zaťaženie (ak sú použiteľné)

6.1.   Vyhradené pre typ podvozku vozidla (neuplatňuje sa)

6.2.   Vyhradené pre typ prevodovky (neuplatňuje sa)

6.3.   Informácia o fixnom nastavení zaťažovacej krivky dynamometra (ak sa používa)

6.3.1.   Použitá alternatívna metóda nastavenia zaťaženia dynamometra (áno/nie (2))

6.3.2.   Zotrvačná hmotnosť (kg)

6.3.3.   Skutočný výkon absorbovaný pri rýchlosti 80 km/h vrátane priebežných strát vozidla na dynamometri (kW)

6.3.4.   Skutočný výkon absorbovaný pri rýchlosti 50 km/h vrátane priebežných strát vozidla na dynamometri (kW)

6.4.   Informácia o regulovateľnom nastavení zaťažovacej krivky dynamometra (ak sa používa)

6.4.1.   Informácia o dobehu vozidla zo skúšobnej dráhy

6.4.2.   Značka a typ pneumatík

6.4.3.   Rozmery pneumatík (predných/zadných)

6.4.4.   Tlak v pneumatikách (predných/zadných) (kPa)

6.4.5.   Skúšobná hmotnosť vozidla vrátane vodiča (kg)

6.4.6.   Údaje o dobehu vozidla na ceste (ak sa používajú)

Tabuľka 2

Údaje o dobehu vozidla na ceste

V (km/h)

V2 (km/h)

V1 (km/h)

Priemerný upravený čas dobehu

120

 

 

 

100

 

 

 

80

 

 

 

60

 

 

 

40

 

 

 

20

 

 

 

6.4.7.   Priemerný korigovaný výkon jazdy (ak sa používa)

Tabuľka 3

Priemerný korigovaný výkon jazdy

V (km/h)

Korigovaný výkon (kW)

120

 

100

 

80

 

60

 

40

 

20

 

7.   Skúšobné podmienky pre skúšky OBD

7.1.   Skúšobný cyklus používaný na overenie systému OBD

7.2.   Počet prekondicionovacích cyklov použitých pred overovacími skúškami OBD


(1)  Informácie týkajúce sa výkonnosti motora sa uvádzajú len pre základný motor.

(2)  Nehodiace sa vymažte.

Dodatok 1

Vysvetľujúce poznámky k prílohám 1, 2A, 2B a 2C

(1)

Nehodiace sa prečiarknite (v prípadoch, keď je uplatniteľný viac než jeden bod, nie je potrebné prečiarknuť nič).

(2)

Uveďte toleranciu.

(3)

Vyplňte horné a dolné hodnoty pre každý variant.

(4)

Je potrebné doložiť v prípade, že ide o jeden rad motorov s OBD a pokiaľ už nebolo doložené v zložke dokumentácie uvedenej v riadku 3.2.12.2.7.0.4. časti 1 prílohy 1.

(5)

Spotreba paliva pri kombinovanej skúške WHTC vrátane studenej a teplej časti podľa prílohy 12.

(6)

Je potrebné doložiť, ak už nebolo doložené v dokumentácii uvedenej v riadku 3.2.12.2.7.2. časti 2 prílohy 1.

(7)

Nehodiace sa prečiarknite.

(8)

Informácie týkajúce sa výkonnosti motora sa uvádzajú len pri základnom motore.

(9)

Uveďte prípustnú odchýlku; má byť v rozsahu ± 3 % hodnôt, ktoré deklaroval výrobca.

a)

Pokiaľ prostriedky označenia typu obsahujú znaky, ktoré nie sú dôležité pre opis typu vozidla, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, ktorých sa týka tento informačný dokument, také znaky sú v dokumentácii znázornené symbolom „?“ (napr. ABC??123??).

b)

Klasifikované podľa definícií v „Súhrnnej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3)“ – ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2.

c)

Táto hodnota sa zaokrúhľuje na najbližšiu desatinu milimetra.

d)

Pokiaľ to tento predpis vyžaduje.

df)

V prípade dvojpalivového motora alebo vozidla (typy sú definované v prílohe 15).

dg)

Okrem dvojpalivových motorov alebo vozidiel (typy sú definované v prílohe 15).

dh)

V prípade dvojpalivového motora alebo vozidla sa typ plynného paliva použitého v dvojpalivovom režime nepreškrtne.

di)

V prípade dvojpalivových motorov typu 1B, 2B a 3B (typy sú definované v prílohe 15).

m)

Táto hodnota sa vypočíta a zaokrúhli na najbližší cm3.

n)

Určené v súlade s požiadavkami predpisu č. 85.

p)

Bod 2.1. prílohy 11 bol vyčlenený pre možné budúce zmeny.


PRÍLOHA 2A

Oznámenie týkajúce sa typového schválenia motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky s ohľadom na emisie znečisťujúcich látok v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06

[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

Image

Dodatok k

oznámeniu č. ... o typovom schválení motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky s ohľadom na výfukové emisie v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06

1.   Doplňujúce informácie

1.1.   Údaje, ktoré treba uviesť vo vzťahu k typovému schváleniu vozidla s namontovaným motorom

1.1.1.   Značka motora (názov podniku)

1.1.2.   Typ a obchodný opis (uviesť všetky varianty)

1.1.3.   Kód výrobcu uvedený na motore

1.1.4.   Vyhradené

1.1.5.   Kategória motora: Diesel/Benzín/LPG/NG-H/NG-L/NG-HL/Etanol (ED95)/ Etanol (E85)/dvojpalivový (1)

1.1.5.1.

Typ dvojpalivového motora: Typ 1A/Typ 1B/Typ 2A/Typ 2B/Typ 3B (1) (df)

1.1.6.   Názov a adresa výrobcu

1.1.7.   Meno a adresa prípadného oprávneného zástupcu výrobcu

1.2.   Motor uvedený v bode 1.1. typovo schválený ako samostatná technická jednotka

1.2.1.   Číslo osvedčenia o typovom schválení motora/radu motorov (1)

1.2.2.   Kalibračné číslo softvéru riadiacej jednotky motora (ECU)

1.3.   Údaje, ktoré treba uviesť vo vzťahu k typovému schváleniu motora/radu motorov (1) ako samostatnej technickej jednotky (podmienky, ktoré treba dodržiavať pri montáži motora do vozidla)

1.3.1.   Maximálny a/alebo minimálny podtlak na nasávaní

1.3.2.   Maximálny povolený protitlak

1.3.3.   Objem výfukového systému

1.3.4.   Obmedzenia používania (ak existujú)

1.4.   Úrovne emisií z motora/základného motora (1)

Faktor zhoršenia (DF): vypočítaný/pevne stanovený (1)

V nižšie uvedenej tabuľke uveďte hodnoty faktora zhoršenia a emisií pri skúške WHSC (ak je to potrebné) a pri skúške WHTC.

V prípade motorov skúšaných s odlišnými referenčnými palivami sa tabuľka zopakuje pre každé skúšané referenčné palivo.

V prípade dvojpalivových motorov typu 1B a 2B sa tabuľky zopakujú pre každý skúšaný režim (dvojpalivový a dieselový režim).

1.4.1.   Skúška WHSC

Tabuľka 4

Skúška WHSC

Skúška WHSC (ak bola vykonaná)

DF

násob./dopl. (1)

CO

THC

NMHC (d)

NOx

Hmotnosť PM

NH3

Počet PM

 

 

 

 

 

 

 

Emisie

CO

(mg/kWh)

THC

(mg/kWh)

NMHC (d)

(mg/kWh)

NOx

(mg/kWh)

Hmotnosť PM

(mg/kWh)

NH3

ppm

Počet PM

(#/kWh)

Výsledok skúšky

 

 

 

 

 

 

 

Vypočítané s DF

 

 

 

 

 

 

 

Emisie CO2 (hmotnostné emisie) (d): … g/kWh

Spotreba paliva (d): … g/kWh

1.4.2.   Skúška WHTC

Tabuľka 5

Skúška WHTC

Skúška WHTC

DF

násob./dopl. (1)

CO

THC (d)

NMHC (d)

CH4 (d)

NOx

Hmotnosť PM

NH3

Počet PM

 

 

 

 

 

 

 

 

Emisie

CO

(mg/kWh)

THC (d)

(mg/kWh)

NMHC (d)

(mg/kWh)

CH4 (d)

(mg/kWh)

NOx

(mg/kWh)

Hmotnosť PM

(mg/kWh)

NH3

ppm

Počet PM

(#/kWh)

Štart za studena

 

 

 

 

 

 

 

 

Štart za tepla bez regenerácie

 

 

 

 

 

 

 

 

Štart za tepla s regeneráciou (1)

 

 

 

 

 

 

 

 

kr,u (násob./dopl.) (1)

kr,d (násob./dopl.) (1)

 

 

 

 

 

 

 

 

Vážené skúšobné výsledky

 

 

 

 

 

 

 

 

Konečný skúšobný výsledok s faktorom zhoršenia

 

 

 

 

 

 

 

 

Emisie CO2 (hmotnostné emisie) (d): … g/kWh

Spotreba paliva (d): … g/kWh

1.4.3.   Skúška pri voľnobehu

Tabuľka 6

Skúška pri voľnobehu

Skúška

Hodnota CO

(obj. %)

Lambda (1)

Otáčky motora

(ot./min)

Teplota motorového oleja (°C)

Skúška pri voľnobehu s nízkymi otáčkami

 

neuv.

 

 

Skúška pri voľnobehu s vysokými otáčkami

 

 

 

 

1.4.4.   Skúška preukázania PEMS

Tabuľka 6a

Skúška preukázania PEMS

Typ vozidla (napr. M3, N3 a použitie napr. tuhé alebo kĺbové nákladné auto, mestský autobus)

 

Opis vozidla (napr. model vozidla, prototyp)

 

Výsledky o vyhovení/nevyhovení (7):

CO

THC

NMHC

CH4

NOx

Hmotnosť PM

Faktor zhody pracovného okna

 

 

 

 

 

 

Faktor zhody okna hmotnosti CO2

 

 

 

 

 

 

Informácie o jazde:

V meste

Mimo mesta

Na diaľnici

Podiel času jazdy pripadajúci na mestskú, mimomestskú a diaľničnú prevádzku podľa bodu 4.5. prílohy 8

 

 

 

Podiel času jazdy pripadajúci na akceleráciu, spomaľovanie, jazdu stabilnou rýchlosťou a státie podľa bodu 4.5.5. prílohy 8

 

 

 

 

Minimum

Maximum

Priemerný výkon pracovného okna (%)

 

 

Trvanie okna hmotnosti CO2 (s)

 

 

Pracovné okno: percentuálny podiel platných okien

 

Okno hmotnosti CO2: percentuálny podiel platných okien

 

Pomer konzistentnosti spotreby paliva

 

1.5.   Meranie výkonu

1.5.1.   Výkon motora meraný na skúšobnom zariadení

Tabuľka 7

Výkon motora meraný na skúšobnom zariadení

Namerané otáčky motora (ot./min.)

 

 

 

 

 

 

 

Nameraný prietok paliva (g/h)

 

 

 

 

 

 

 

Nameraný krútiaci moment (Nm)

 

 

 

 

 

 

 

Nameraný výkon (kW)

 

 

 

 

 

 

 

Barometrický tlak (kPa)

 

 

 

 

 

 

 

Tlak vodnej pary (kPa)

 

 

 

 

 

 

 

Teplota nasávaného vzduchu (K)

 

 

 

 

 

 

 

Korekčný faktor výkonu

 

 

 

 

 

 

 

Korigovaný výkon (kW)

 

 

 

 

 

 

 

Pomocný pohon (kW) (1)

 

 

 

 

 

 

 

Čistý výkon (kW)

 

 

 

 

 

 

 

Čistý krútiaci moment (Nm)

 

 

 

 

 

 

 

Korigovaná špecifická spotreba paliva (g/kWh)

 

 

 

 

 

 

 

1.5.2.   Doplnkové údaje

1.6.   Osobitné ustanovenia

1.6.1.   Udelenie schválení pre vozidlá na vývoz (pozri bod 13.4.1. tohto predpisu)

1.6.1.1.

Schválenie pre vozidlá na vývoz udelené v súlade s bodom 1.6.1.: áno/nie (2)

1.6.1.2.

Uveďte opis udelených schválení uvedených v bode 1.6.1.1. vrátane série zmien tohto predpisu a úrovne požiadaviek na emisie, na ktoré sa toto schválenie vzťahuje

1.6.2.   Náhradné motory pre vozidlá v prevádzke (pozri bod 13.4.2. tohto predpisu)

1.6.2.1.

Schválenia pre náhradné motory pre vozidlá v prevádzke v súlade s bodom 1.6.2.: áno/nie (2)

1.6.2.2.

Uveďte opis udelených schválení náhradných motorov pre vozidlá v prevádzke uvedených v bode 1.6.2.1. vrátane série zmien tohto predpisu a úrovne požiadaviek na emisie, na ktoré sa toto schválenie vzťahuje

1.7.   Alternatívne schválenia (pozri prílohu 9A bod 2.4.)

1.7.1.   Alternatívne schválenia udelené v súlade s bodom 1.7.: áno/nie (2)

1.7.2.   Uveďte opis alternatívnych schválení v súlade s bodom 1.7.1.


PRÍLOHA 2B

Oznámenie týkajúce sa typového schválenia vozidla so schváleným motorom s ohľadom na emisie znečisťujúcich látok v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06

[Maximálny formát: A4 (210 x 297 mm)]

Image


PRÍLOHA 2C

Oznámenie týkajúce sa typového schválenia vozidla s ohľadom na emisie znečisťujúcich látok v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06

[Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

Image

Dodatok

k oznámeniu č. … o typovom schválení vozidla s ohľadom na emisie znečisťujúcich látok v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06

1.   Doplňujúce informácie

1.1.   Údaje, ktoré treba uviesť vo vzťahu k typovému schváleniu vozidla s namontovaným motorom

1.1.1.   Značka motora (názov podniku)

1.1.2.   Typ a obchodný opis (uviesť všetky varianty)

1.1.3.   Kód výrobcu uvedený na motore

1.1.4.   Kategória vozidla

1.1.5.   Kategória motora: Diesel/Benzín/LPG/NG-H/NG-L/NG-HL/Etanol (ED95)/ Etanol (E85)/dvojpalivový (1)

1.1.5.1.   Typ dvojpalivového motora: Typ 1A/Typ 1B/Typ 2A/Typ 2B/Typ 3B (1) (df)

1.1.6.   Názov a adresa výrobcu

1.1.7.   Meno a adresa prípadného oprávneného zástupcu výrobcu

1.2.   Vozidlo

1.2.1.   Číslo osvedčenia o typovom schválení motora/radu motorov (1)

1.2.2.   Kalibračné číslo softvéru riadiacej jednotky motora (ECU)

1.3.   Údaje, ktoré treba uviesť vo vzťahu k typovému schváleniu motora/radu motorov (1) (podmienky, ktoré treba dodržiavať pri montáži motora do vozidla)

1.3.1.   Maximálny a/alebo minimálny podtlak na nasávaní

1.3.2.   Maximálny povolený protitlak

1.3.3.   Objem výfukového systému

1.3.4.   Obmedzenia používania (ak existujú)

1.4.   Úrovne emisií z motora/základného motora (1)

Faktor zhoršenia (DF): vypočítané/stanovené (1)

V nižšie uvedenej tabuľke uveďte hodnoty faktora zhoršenia a emisií pri skúške WHSC (ak je to potrebné) a pri skúške WHTC.

V prípade motorov skúšaných s odlišnými referenčnými palivami sa tabuľka zopakuje pre každé skúšané referenčné palivo.

V prípade dvojpalivových motorov typu 1B a 2B sa tabuľky zopakujú pre každý skúšaný režim (dvojpalivový a dieselový režim).

1.4.1.   Skúška WHSC

Tabuľka 4

Skúška WHSC

Skúška WHSC (ak bola vykonaná)

DF

násob./dopl. (1)

CO

THC

NMHC (d)

NOx

Hmotnosť PM

NH3

Počet PM

 

 

 

 

 

 

 

Emisie

CO

(mg/kWh)

THC

(mg/kWh)

NMHC (d)

(mg/kWh)

NOx

(mg/kWh)

Hmotnosť PM

(mg/kWh)

NH3

ppm

Počet PM

(#/kWh)

Výsledok skúšky

 

 

 

 

 

 

 

Vypočítané s DF

 

 

 

 

 

 

 

Emisie CO2 (hmotnostné emisie) (d): … g/kWh

Spotreba paliva (d): … g/kWh

1.4.2.   Skúška WHTC

Tabuľka 5

Skúška WHTC

Skúška WHTC

DF

násob./dopl. (1)

CO

THC (d)

NMHC (d)

CH4 (d)

NOx

Hmotnosť PM

NH3

Počet PM

 

 

 

 

 

 

 

 

Emisie

CO

(mg/kWh)

THC (d)

(mg/kWh)

NMHC (d)

(mg/kWh)

CH4 (d)

(mg/kWh)

NOx

(mg/kWh)

Hmotnosť PM

(mg/kWh)

NH3

ppm

Počet PM

(#/kWh)

Štart za studena

 

 

 

 

 

 

 

 

Štart za tepla bez regenerácie

 

 

 

 

 

 

 

 

Štart za tepla s regeneráciou (1)

 

 

 

 

 

 

 

 

kr,u

(násob./dopl.) (1)

kr,d

(násob./dopl.) (1)

 

 

 

 

 

 

 

 

Vážené skúšobné výsledky

 

 

 

 

 

 

 

 

Konečný skúšobný výsledok s faktorom zhoršenia

 

 

 

 

 

 

 

 

Emisie CO2 (hmotnostné emisie) (d): … g/kWh

Spotreba paliva (d): … g/kWh

1.4.3.   Skúška pri voľnobehu

Tabuľka 6

Skúška pri voľnobehu

Skúška

Hodnota CO

(obj. %)

Lambda (1)

Otáčky motora

(min-1)

Teplota motorového oleja

(°C)

Skúška pri voľnobehu s nízkymi otáčkami

 

neuv.

 

 

Skúška pri voľnobehu s vysokými otáčkami

 

 

 

 

1.4.4.   Skúška preukázania PEMS

Tabuľka 6a

Skúška preukázania PEMS

Typ vozidla (napr. M3, N3 a použitie napr. tuhé alebo kĺbové nákladné auto, mestský autobus)

 

Opis vozidla (napr. model vozidla, prototyp)

 

Výsledky o vyhovení/nevyhovení (7):

CO

THC

NMHC

CH4

NOx

Hmotnosť PM

Faktor zhody pracovného okna

 

 

 

 

 

 

Faktor zhody okna hmotnosti CO2

 

 

 

 

 

 

Informácie o ceste:

V meste

Mimo mesta

Na diaľnici

Podiel času jazdy pripadajúci na mestskú, mimomestskú a diaľničnú prevádzku podľa bodu 4.5. prílohy 8

 

 

 

Podiel času jazdy pripadajúci na akceleráciu, spomaľovanie, jazdu stabilnou rýchlosťou a státie podľa bodu 4.5.5. prílohy 8

 

 

 

 

Minimum

Maximum

Priemerný výkon pracovného okna (%)

 

 

Trvanie okna hmotnosti CO2 (s)

 

 

Pracovné okno: percentuálny podiel platných okien

 

Okno hmotnosti CO2: percentuálny podiel platných okien

 

Pomer konzistentnosti spotreby paliva

 

1.5   Meranie výkonu

1.5.1.   Výkon motora meraný na skúšobnom zariadení

Tabuľka 7

Výkon motora meraný na skúšobnom zariadení

Namerané otáčky motora (ot./min.)

 

 

 

 

 

 

 

Nameraný prietok paliva (g/h)

 

 

 

 

 

 

 

Nameraný krútiaci moment (Nm)

 

 

 

 

 

 

 

Nameraný výkon (kW)

 

 

 

 

 

 

 

Barometrický tlak (kPa)

 

 

 

 

 

 

 

Tlak vodnej pary (kPa)

 

 

 

 

 

 

 

Teplota nasávaného vzduchu (K)

 

 

 

 

 

 

 

Korekčný faktor výkonu

 

 

 

 

 

 

 

Korigovaný výkon (kW)

 

 

 

 

 

 

 

Pomocný pohon (kW) (1)

 

 

 

 

 

 

 

Čistý výkon (kW)

 

 

 

 

 

 

 

Čistý krútiaci moment (Nm)

 

 

 

 

 

 

 

Korigovaná špecifická spotreba paliva (g/kWh)

 

 

 

 

 

 

 

1.5.2.   Doplnkové údaje

1.6.   Osobitné ustanovenia

1.6.1.   Udelenie schválení pre vozidlá na vývoz (pozri bod 13.4.1. tohto predpisu)

1.6.1.1.   Schválenie pre vozidlá na vývoz udelené v súlade s bodom 1.6.1.: áno/nie (2)

1.6.1.2.   Uveďte opis uvedených schválení uvedených v bode 1.6.1.1. vrátane série zmien tohto predpisu a úrovne požiadaviek na emisie, na ktoré sa toto schválenie vzťahuje

1.7.   Alternatívne schválenia (pozri prílohu 9A bod 2.4.)

1.7.1.   Alternatívne schválenia udelené v súlade s bodom 1.7.: áno/nie (2)

1.7.2.   Uveďte opis alternatívnych schválení v súlade s bodom 1.7.1.


PRÍLOHA 3

USPORIADANIE SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK

Na schvaľovacej značke vydanej a pripevnenej na systém motora v súlade s bodom 4 tohto predpisu musí byť schvaľovacie číslo doplnené o abecedný znak pridelený v súlade s tabuľkou 1 tejto prílohy, ktorý vyjadruje, na ktorú fázu požiadaviek je schválenie obmedzené. Schvaľovacia značka by okrem toho mala obsahovať znak (-y) pridelené podľa tabuľky 2 tejto prílohy, ktoré udávajú typ motora.

Táto príloha zobrazuje vzhľad tejto značky a uvádza príklady jej usporiadania.

Na nasledujúcej schéme je uvedené všeobecné rozloženie, rozmery a obsah značky. Určený je význam čísel a abecedného znaku a uvedené sú aj odkazy na zdroje pre určenie zodpovedajúcich alternatív pre každý prípad schválenia.

Image

Príklad 1

Vznetový motor používajúci ako palivo naftu (B7)

Image

Uvedená schvaľovacia značka pripevnená na motor alebo vozidlo v súlade s bodom 4 tohto predpisu uvádza, že príslušný typ motora alebo vozidla bol schválený vo Švédsku (E5) v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06 pod číslom schválenia 2439. Písmeno za číslom schválenia uvádza fázu požiadaviek podľa tabuľky 1 (v tomto prípade fáza A). Samostatná značka za symbolom pre krajinu (a nad číslom predpisu) ďalej udáva typ motora v súlade s tabuľkou 2 (v danom prípade „D“ pre diesel).

Príklad 2

Vznetový motor používajúci ako palivo etanol (ED95)

Image

Uvedená schvaľovacia značka pripevnená na motor alebo vozidlo v súlade s bodom 4 tohto predpisu uvádza, že príslušný typ motora alebo vozidla bol schválený vo Švédsku (E5) v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06 pod číslom schválenia 2439. Písmeno za číslom schválenia uvádza fázu požiadaviek podľa tabuľky 1 (v tomto prípade fáza B). Samostatná značka za symbolom pre krajinu (a nad číslom predpisu) ďalej udáva typ motora v súlade s tabuľkou 2 (v danom prípade „ED“ pre etanol ED95).

Príklad 3

Zážihové motory poháňané zemným plynom

Image

Uvedená schvaľovacia značka pripevnená na motor alebo vozidlo v súlade s bodom 4 tohto predpisu uvádza, že príslušný typ motora alebo vozidla bol schválený vo Švédsku (E5) v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06 pod číslom schválenia 2439. Písmeno za číslom schválenia uvádza fázu požiadaviek podľa tabuľky 1 (v tomto prípade fáza C). Samostatná značka za symbolom pre krajinu (a nad číslom predpisu) ďalej udáva kategóriu paliva v súlade s bodom 4.12.3.3.6. tohto predpisu (v danom prípade HLt).

Príklad 4

Zážihové motory poháňané LPG

Image

Uvedená schvaľovacia značka pripevnená na motor alebo vozidlo v súlade s bodom 4 tohto predpisu uvádza, že príslušný typ motora alebo vozidla bol schválený vo Švédsku (E5) v súlade s predpisom č. 49, séria zmien 06 pod číslom schválenia 2439. Písmeno za číslom schválenia uvádza fázu požiadaviek podľa tabuľky 1 (v tomto prípade fáza C). Samostatná značka za symbolom pre krajinu (a nad číslom predpisu) ďalej udáva typ motora v súlade s tabuľkou 2 (v danom prípade „Q“ pre LPG).

Príklad 5

Image

Uvedená schvaľovacia značka pripevnená na motor/vozidlo poháňané zemným plynom a schválené pre skupinu plynov H a L udáva, že tento typ motora/vozidla bol schválený vo Švédsku (E5) podľa predpisu č. 49 (v tomto prípade fáza C) a podľa predpisu č. 85 (1). Prvé dve číslice čísel typového schválenia znamenajú, že v dňoch, kedy boli príslušné typové schválenia udelené, predpis č. 49 zahŕňal sériu zmien 06 a predpis č. 85 bol v pôvodnom znení.

Tabuľka 1

Písmená odkazujúce na požiadavky na systémy OBD a SCR

Písmeno

OTL pre NOx  (2)

OTL pre PM (3)

Kvalita a spotreba činidla

Dodatočné monitorovacie zariadenia OBD (4)

Dátum vykonávania: nové typy

Dátum skončenia platnosti typového schválenia

A (5)

riadok „zavádzacie obdobie“ v tabuľke 1 a 2 v prílohe 9A

Monitorovanie činnosti (6)

Závadzacie (7)

neuv.

Dátum nadobudnutia platnosti predpisu č. 49, séria zmien 06

1. septembra 2014

B (5)

riadok „zavádzacie obdobie“ v tabuľke 1 a 2 v prílohe 9A

riadok „zavádzacie obdobie“ v tabuľke 1 v prílohe 9A

Závadzacie (7)

neuv.

1. septembra 2014

31. decembra 2016

C

riadok „všeobecné požiadavky“ v tabuľke 1 a 2 v prílohe 9A

riadok „všeobecné požiadavky“ v tabuľke 1 v prílohe 9A

Všeobecné (8)

Áno

31. decembra 2015

 


Tabuľka 2

Kód typu motora pre schvaľovacie značky

Typ motora

Kód

Vznetový motor poháňaný dieselom

D

Vznetový motor poháňaný etanolom (ED95)

ED

Zážihový motor poháňaný etanolom (E85)

E85

Zážihový motor poháňaný benzínom

P

Zážihový motor poháňaný LPG

Q

Zážihový motor poháňaný zemným plynom

Pozri bod 4.12.3.3.6. tohto predpisu.

Dvojpalivové motory

Pozri bod 4.12.3.3.7. tohto predpisu.


(1)  Predpis č. 85 sa uvádza len ako príklad.

(2)  Požiadavky na monitorovanie „OTL pre NOx“ sú stanovené v tabuľke 1 a 2 v prílohe 9A.

(3)  Požiadavky na monitorovanie „OTL pre PM“ sú stanovené v tabuľke 1 a 2 v prílohe 9A.

(4)  Požiadavky v súvislosti s plánom a vykonávaním monitorovacích techník v súlade s bodmi 2.3.1.2. a 2.3.1.2.1. prílohy 9A.

(5)  Počas zavádzacieho obdobia uvedeného v bode 4.10.7. tohto predpisu je výrobca vyňatý z povinnosti poskytnúť prehlásenie požadované v bode 6.4.1 prílohy 9A.

(6)  Požiadavky na „monitorovanie výkonnosti“ sú stanovené v bode 2.3.2.2. prílohy 9A.

(7)  „Zavádzacie“ požiadavky na kvalitu a spotrebu činidla sú stanovené v bode 7.1.1.1. a 8.4.1.1. prílohy 11.

(8)  „Všeobecné“ požiadavky na kvalitu a spotrebu činidla sú stanovené v bode 7.1.1. a 8.4.1. prílohy 11.


PRÍLOHA 4

POSTUP SKÚŠKY

1.   ÚVOD

Táto príloha vychádza z celosvetovo harmonizovaného globálneho technického predpisu pre WHDC (gtr) č. 4.

2.   VYHRADENÉ (1)

3.   DEFINÍCIE, SYMBOLY A SKRATKY

3.1.   Definície

Na účely tohto predpisu:

3.1.1.

Deklarovaný maximálny výkon (Pmax)“ je maximálny výkon v kW EHK (čistý výkon) deklarovaný výrobcom v jeho žiadosti o typové schválenie.

3.1.2.

Čas oneskorenia“ je časový rozdiel medzi zmenou komponentu, ktorý sa má merať v referenčnom bode, a odozvou systému pri 10 % konečnej odčítanej hodnoty (t10), pričom ako referenčný bod je vymedzená odberová sonda. Pre plynné komponenty je to čas presunu meraného komponentu od sondy na odber vzoriek k detektoru.

3.1.3.

Posun“ je rozdiel medzi odozvou meracieho prístroja na nulu a na plný rozsah pred emisnou skúškou a po nej.

3.1.4.

Metóda riedenia plného prietoku“ je proces zmiešavania celkového prietoku výfukových plynov so zrieďovacím prostriedkom pred oddeľovaním časti zriedených výfukových plynov na analýzu.

3.1.5.

Horné otáčky (nhi)“ sú najvyššie otáčky motora, pri ktorých motor dosahuje 70 % deklarovaného maximálneho výkonu.

3.1.6.

Dolné otáčky (nlo)“ rozumejú najnižšie otáčky motora, pri ktorých motor dosahuje 50 % deklarovaného maximálneho výkonu.

3.1.7.

Maximálny výkon (Pmax)“ je maximálny výkon v kW udaný výrobcom.

3.1.8.

Otáčky maximálneho krútiaceho momentu“ sú otáčky motora, pri ktorých sa dosiahne maximálny krútiaci moment motora udaný výrobcom.

3.1.9.

Normalizovaný krútiaci moment“ je krútiaci moment motora vyjadrený v percentách, normalizovaný na maximálne možné otáčky krútiaceho momentu.

3.1.10.

Požiadavka operátora“ je vstup operátora na reguláciu výstupu motora. Operátorom môže byť osoba

(napr. manuálna regulácia) alebo regulátor (napr. automatická regulácia) mechanicky alebo elektronicky signalizujúci vstup, ktorým sa požaduje výstup motora. Vstup môže byť z pedálu akcelerátora alebo signálu, páky na ovládanie škrtiacej klapky alebo signálu, palivovej páky alebo signálu, rýchlostnej páky alebo signálu alebo regulátora alebo signálu.

3.1.11.

Metóda riedenia časti prietoku“ je proces oddeľovania časti celkového prietoku výfukových plynov a ich následného zmiešavania s príslušným množstvom zrieďovacieho prostriedku pred odberovým filtrom častíc.

3.1.12.

Skúšobný cyklus v ustálenom stave so stupňovitými prechodmi“ je skúšobný cyklus s postupnosťou skúšobných režimov, v ktorých je motor v ustálenom stave, pričom každý z nich je vymedzený určitými otáčkami, krútiacim momentom a stupňovitým prechodom medzi jednotlivými režimami (WHSC).

3.1.13.

Menovité otáčky“ sú maximálne otáčky pri plnom zaťažení povolené regulátorom, ktoré udáva výrobca v predajnej a servisnej dokumentácii, alebo v prípade, že sa nepoužíva takýto regulátor, ide o otáčky, pri ktorých sa dosahuje maximálny výkon motora udaný výrobcom v predajnej a servisnej dokumentácii.

3.1.14.

Čas odozvy“ je časový rozdiel medzi zmenou komponentu, ktorý sa má merať v referenčnom bode, a časom odozvy systému pri 90 % konečnej odčítanej hodnoty (t90) s tým, že ako referenčný bod je vymedzená odberová sonda, pričom zmena meraného komponentu je najmenej 60 % plného rozsahu (FS) a prebieha za menej než 0,1 s. Čas odozvy systému sa skladá z doby oneskorenia a času nábehu systému.

3.1.15.

Čas nábehu“ je časový rozdiel medzi odozvou pri 10 % až 90 % konečnej odčítanej hodnoty (t90 – t10).

3.1.16.

Odozva na plný rozsah“ je stredná odozva na plyn na nastavenie meracieho rozsahu počas 30-sekundového intervalu.

3.1.17.

Špecifické emisie“ sú hmotnostné emisie vyjadrené v g/kWh.

3.1.18.

Skúšobný cyklus“ je postupnosť skúšobných fáz, z ktorých každá je definovaná určitými otáčkami a krútiacim momentom, ktoré musí motor mať v ustálenom stave (skúška WHSC) alebo za neustálených prevádzkových podmienok (WHTC).

3.1.19.

Čas transformácie“ je časový rozdiel medzi zmenou komponentu, ktorý sa má merať v referenčnom bode, a odozvou systému pri 50 % konečnej odčítanej hodnoty (t50), pričom ako referenčný bod je vymedzená odberová sonda. Čas transformácie sa používa na synchronizáciu signálov rôznych meracích prístrojov.

3.1.20.

Nestály skúšobný cyklus“ je skúšobný cyklus s postupnosťou normalizovaných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu, ktoré sa v čase relatívne rýchlo menia (WHTC).

3.1.21.

Odozva na nulu“ je priemerná odozva na nulovací plyn počas 30-sekundového intervalu.

Obrázok 1

Definície odozvy systému

Image

3.2.   Všeobecné značky

Značka

Jednotka

Význam

a 1

Sklon regresnej priamky

a 0

Úsek regresnej priamky na osi y

A/F st

Stechiometrický pomer vzduchu a paliva

c

ppm / obj. %

Koncentrácia

c d

ppm / obj. %

Koncentrácia v suchom stave

c w

ppm / obj. %

Koncentrácia vo vlhkom stave

cb

ppm / obj. %

Koncentrácia pozadia

C d

Výtokový koeficient SSV

c gas

ppm / obj. %

Koncentrácia plynných zložiek

Formula

častice na cm3

Priemerná koncentrácia častíc zo zriedených výfukových plynov korigovaná na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), častice na cm3

cs,i

častice na cm3

Diskrétne meranie koncentrácie tuhých častíc v zriedenom výfukovom plyne z počítadla tuhých častíc, korigované z hľadiska dodržania štandardných podmienok (273,2 K and 101,33 kPa)

d

m

Priemer

di

 

Priemer elektrickej pohyblivosti častíc (30, 50 alebo 100 nm)

d V

m

Priemer hrdla Venturiho trubice

D 0

m3/s

Úsek prislúchajúci kalibrácii PDP na súradnicovej osi

D

Zrieďovací faktor

Δt

s

Časový interval

e

 

Počet emitovaných tuhých častíc na kWh

e gas

g/kWh

Špecifické emisie plynných zložiek

e PM

g/kWh

Špecifické emisie tuhých častíc

e r

g/kWh

Špecifické emisie počas regenerácie

e w

g/kWh

Vážené špecifické emisie

E CO2

%

Rušivé vplyvy CO2 na analyzátor NOx

E E

%

Etánová účinnosť

E H2O

%

Rušivé vplyvy vody na analyzátor NOx

E M

%

Metánová účinnosť

E NOx

%

Účinnosť konvertora NOx

f

Hz

Frekvencia záznamu údajov

f a

Faktor ovzdušia v laboratóriu

F s

Stechiometrický faktor

Formula

Faktor zníženia priemernej koncentrácie častíc systému na odstraňovanie prchavých častíc špecifický pre nastavenia zriedenia použité pri skúške

H a

g/kg

Absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu

H d

g/kg

Absolútna vlhkosť zrieďovacieho prostriedku

i

Index označujúci okamžité meranie (napr. 1 Hz)

k

Kalibračný faktor na korekciu meraní počítadla tuhých častíc na úroveň referenčného prístroja, keď sa tento faktor nepoužije interne v rámci počítadla tuhých častíc. Ak sa kalibračný faktor uplatňuje interne v rámci počítadla častíc, v uvedenej rovnici sa namiesto k použije hodnota 1.

k c

Faktor špecifický pre uhlík

k f,d

m3/kg paliva

Doplňujúci objem spaľovania v prípade suchého výfukového plynu

k f,w

m3/kg paliva

Doplňujúci objem spaľovania v prípade vlhkého výfukového plynu

k h,D

Korekčný faktor vlhkosti pre NOx pre vznetové motory

k h,G

Korekčný faktor vlhkosti pre NOx pre zážihové motory

kr

 

Úprava regenerácie podľa bodu 6.6.2. alebo v prípade motorov bez dodatočnej úpravy výfukových plynov s periodickou regeneráciou kr = 1

k r,d

Zostupný faktor úpravy regenerácie

k r,u

Vzostupný faktor úpravy regenerácie

k w,a

Korekčný faktor prevodu nasávaného vzduchu zo suchého na vlhký stav

k w,d

Korekčný faktor prevodu zrieďovacieho prostriedku zo suchého na vlhký stav

k w,e

Korekčný faktor prevodu zriedeného výfukového plyny zo suchého na vlhký stav

k w,r

Korekčný faktor prevodu neriedeného výfukového plynu zo suchého na vlhký stav

K V

Kalibračná funkcia CFV

λ

Pomer prebytočného vzduchu

mb

mg

Hmotnosť tuhých častíc zachytených v zrieďovacom vzduchu

m d

kg

Hmotnosť vzorky zrieďovacieho vzduchu prechádzajúceho cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc

m ed

kg

Celková hmotnosť zriedených výfukových plynov za cyklus

m edf

kg

Hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu za celý cyklus

m ew

kg

Celková hmotnosť výfukových plynov za cyklus

mex

kg

Celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu odobratého zo zrieďovacieho tunelu na účely odberu vzoriek na meranie počtu tuhých častíc

m f

mg

Hmotnosť filtra na odber vzorky tuhých častíc

m gas

g

Hmotnosť plynných emisií za skúšobný cyklus

mp

mg

Hmotnosť zachytenej vzorky tuhých častíc

m PM

g

Hmotnosť emisií tuhých častíc za skúšobný cyklus

mPM,corr

g/skúška

Hmotnosť častíc korigovaná o extrakciu prietoku vzorky odobratej na stanovenie počtu častíc

m se

kg

Hmotnosť vzorky výfukového plynu za skúšobný cyklus

m sed

kg

Hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez zrieďovací tunel

m sep

kg

Hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc

m ssd

kg

Hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho vzduchu

M

Nm

Krútiaci moment

M a

g/mol

Molárna hmotnosť nasávaného vzduchu

M d

g/mol

Molárna hmotnosť zrieďovacieho prostriedku

M e

g/mol

Molárna hmotnosť výfukových plynov

M f

Nm

Krútiaci moment absorbovaný pomocnými zariadeniami/vybavením, ktoré sa majú namontovať

M gas

g/mol

Molárna hmotnosť plynných zložiek

M r

Nm

Krútiaci moment absorbovaný pomocnými zariadeniami/vybavením, ktoré sa majú odmontovať

N

Počet tuhých častíc emitovaných počas skúšobného cyklu

n

Počet meraní

nr

Počet meraní s regeneráciou

n

ot./min

Počet otáčok motora

n hi

ot./min

Vysoké otáčky motora

n lo

ot./min

Nízke otáčky motora

n pref

ot./min

Preferované otáčky motora

n p

r/s

Otáčky čerpadla PDP

Ncold

Celkový počet častíc emitovaných počas skúšobného cyklu WHTC so štartom za studena

Nhot

Celkový počet častíc emitovaných počas skúšobného cyklu WHTC so štartom za tepla

Nin

 

Koncentrácia počtu tuhých častíc v hornej časti prietoku

Nout

 

Koncentrácia počtu tuhých častíc v dolnej časti prietoku

p a

kPa

Tlak nasýtených pár vzduchu nasávaného motorom

p b

kPa

Celkový atmosférický tlak

p d

kPa

Tlak nasýtených pár zrieďovacieho vzduchu

p p

kPa

Absolútny tlak

p r

kPa

Tlak vodných pár po ochladzujúcom kúpeli

p s

kPa

Suchý atmosférický tlak

P

kW

Výkon

P f

kW

Výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami/vybavením, ktoré sa majú namontovať

P r

kW

Výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami/vybavením, ktoré sa majú odmontovať

qex

kg/s

Hmotnostný prietok vzorky častíc

q mad

kg/s

Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na suchej báze

q maw

kg/s

Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na vlhkej báze

q mCe

kg/s

Hmotnostný prietok uhlíka v neriedených výfukových plynoch

q mCf

kg/s

Hmotnostný prietok uhlíka do motora

q mCp

kg/s

Hmotnostný prietok uhlíka v systéme riedenia časti prietoku

q mdew

kg/s

Hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov vo vlhkom stave

q mdw

kg/s

Hmotnostný prietok zrieďovacieho prostriedku vo vlhkom stave

q medf

kg/s

Ekvivalentný hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov vo vlhkom stave

q mew

kg/s

Hmotnostný prietok výfukových plynov vo vlhkom stave

q mex

kg/s

Hmotnostný prietok vzorky odobratej zo zrieďovacieho tunela

q mf

kg/s

Hmotnostný prietok paliva

q mp

kg/s

Prietok vzorky výfukových plynov do systému riedenia časti prietoku

qsw

kg/s

Hmotnostný prietok privádzaný nazad do zrieďovacieho tunela na kompenzáciu vzorky odobratej na účely stanovenia počtu častíc

q vCVS

m3/s

Objemový prietok CVS

q vs

dm3/min

Systémový prietok analyzátora výfukových plynov

q vt

cm3/min

Prietok stopovacieho plynu

r2

Koeficient určenia

r d

Zrieďovací pomer

r D

Pomer priemerov SSV

r h

Faktor odozvy FID na uhľovodíky

r m

Faktor odozvy FID na metanol

r p

Pomer tlakov SSV

r s

Priemerný pomer odberu vzoriek

s

 

Štandardná odchýlka

ρ

kg/m3

Hustota

ρ e

kg/m3

Hustota výfukových plynov

σ

Štandardná odchýlka

T

K

Absolútna teplota

T a

K

Absolútna teplota nasávaného vzduchu

t

s

Čas

t 10

s

Čas medzi vstupným krokom a 10 % konečnej odčítanej hodnoty

t 50

s

Čas medzi vstupným krokom a 50 % konečnej odčítanej hodnoty

t 90

s

Čas medzi skokovým vstupom a 90 % konečnej odčítanej hodnoty

u

Pomer medzi hustotami (alebo molárnymi hmotnosťami) plynných zložiek a výfukového plynu delený 1 000

V 0

m3/r

Objem plynu PDP čerpaný za otáčku

V s

dm3

Objem systému analyzátora výfukového plynu

W act

kWh

Skutočná práca počas skúšobného cyklu

Wact,cold

kWh

Skutočná práca cyklu počas skúšobného cyklu WHTC so studeným štartom podľa bodu 7.8.6.

Wact, hot

kWh

Skutočná práca cyklu počas skúšobného cyklu WHTC s teplým štartom podľa bodu 7.8.6.

W ref

kWh

Práca referenčného cyklu za skúšobný cyklus

X 0

m3/r

Kalibračná funkcia PDP

3.3.   Značky a skratky zloženia paliva

w ALF

Obsah vodíka v palive, hmotn. %

w BET

Obsah uhlíka v palive, hmotn. %

w GAM

Obsah síry v palive, hmotn. %

w DEL

Obsah dusíka v palive, hmotn. %

w EPS

Obsah kyslíka v palive, hmotn. %

α

Molárny pomer vodíka (H/C)

γ

Molárny pomer síry (S/C)

δ

Molárny pomer dusíka (N/C)

ε

Molárny pomer kyslíka (O/C)

vzťahuje sa na palivo CHαO ε N δ S γ

3.4.   Značky a skratky chemických zložiek

C1

Uhľovodík ekvivalentný uhlíku 1

CH4

Metán

C2H6

Etán

C3H8

Propán

CO

Oxid uhoľnatý

CO2

Oxid uhličitý

DOP

Dioktylftalát

HC

Uhľovodíky

H2O

Voda

NMHC

Nemetánové uhľovodíky

NOx

Oxidy dusíka

NO

Oxid dusnatý

NO2

Oxid dusičitý

PM

Tuhé častice

3.5.   Skratky

CFV

Venturiho trubica s kritickým prietokom

CLD

Chemoluminiscenčný detektor

CVS

Odber vzoriek pri konštantnom objeme

deNOx

Systém dodatočného spracovania NOx

EGR

Recirkulácia výfukového plynu

ET

Odparovacia trubica

FID

Plameňový ionizačný detektor

FTIR

Analyzátor využívajúci Fourierovu transformáciu infračerveného spektra

GC

Plynový chromatograf

HCLD

Vyhrievaný chemoluminiscenčný detektor

HFID

Vyhrievaný plameňový ionizačný detektor

LDS

Laserový diódový spektrometer

LPG

Skvapalnený ropný plyn

NDIR

Nedisperzný infračervený analyzátor

NG

Zemný plyn

NMC

Odlučovač uhľovodíkov iných než metán

OT

Výstupná trubica

PDP

Objemové čerpadlo

Per cent FS

% plného rozsahu stupnice

PCF

Predtriedič častíc

PFS

Systém riedenia časti prietoku

PNC

Počítadlo počtu tuhých častíc

PND

Zariadenie na riedenie počtu tuhých častíc

PTS

Systém prenosu tuhých častíc

PTT

Trubica prenosu tuhých častíc

SSV

Podzvuková Venturiho trubica

VGT

Turbína s meniteľnou geometriou

VPR

Odstraňovač prchavých častíc

WHSC

Celosvetovo harmonizovaný cyklus v ustálenom stave

WHTC

Celosvetovo harmonizovaný cyklus v neustálenom stave

4.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Systém motora musí byť navrhnutý, skonštruovaný a zostavený tak, aby umožnil motoru pri bežnej prevádzke spĺňať ustanovenia tejto prílohy v priebehu celej jeho životnosti, ako je ustanovené v tomto predpise, vrátane inštalácie na vozidle.

5.   VÝKONNOSTNÉ POŽIADAVKY

5.1.   Emisie plynných znečisťujúcich látok a znečisťujúcich častíc

Emisie plynných znečisťujúcich látok a znečisťujúcich častíc z motora sa určujú na základe skúšobných cyklov WHTC a WHSC opísaných v bode 7. Meracie systémy musia spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 9.2. a špecifikácie uvedené v bode 9.3. (meranie plynných znečisťujúcich látok), 9.4. (meranie tuhých častíc) a v dodatku 2 k tejto prílohe.

Orgán pre typové schvaľovanie môže schváliť iné systémy alebo analyzátory ak zistí, že poskytujú rovnocenné výsledky v súlade s bodom 5.1.1.

5.1.1.   Rovnocennosť

Určenie rovnocennosti systému je založené na korelačnej štúdii siedmich (alebo viac) párov vzoriek medzi zvažovaným systémom a jedným zo systémov uvedených v tejto prílohe.

„Výsledky“ sa vzťahujú na vážené hodnoty emisií špecifického cyklu. Korelačné skúšanie sa má vykonať v tom istom laboratóriu, skúšobnej komore a s tým istým motorom a uprednostňuje sa súbežný chod. Ako je opísané v bode A.3.3 dodatku 3, rovnocennosť priemerov dvojíc vzoriek sa určuje na základe štatistických údajov F-skúšky a t-skúšky, ktoré, pokiaľ ide o skúšobnú komoru a motor, boli získané za rovnakých podmienok, aké sú opísané vyššie. Krajné hodnoty sa určujú v súlade s normou ISO 5725 a sú vylúčené z databázy. Systémy, ktoré sa používajú na korelačné skúšky, podliehajú schváleniu zo strany orgánu pre typové schvaľovanie.

5.2.   Rad motorov

5.2.1.   Všeobecné

Rad motorov je charakterizovaný konštrukčnými parametrami. Tieto sú spoločné pre všetky motory v rámci radu. Výrobca motora môže rozhodnúť o tom, ktoré motory patria do radu motorov, pokiaľ sú dodržané kritériá zaradenia uvedené v bode 5.2.3. Rad motorov musí schváliť orgán pre typové schvaľovanie. Výrobca poskytne orgánu pre typové schvaľovanie príslušné informácie o hodnotách emisií motorov prislúchajúcich do radu motorov.

5.2.2.   Zvláštne prípady

V niektorých prípadoch môže byť medzi parametrami interakcia. To sa musí zohľadniť, aby bolo zabezpečené, že do toho istého radu motorov sa zaradia len motory s podobnými charakteristikami výfukových emisií. Výrobca musí identifikovať takéto prípady a oznámiť ich orgánu pre typové schvaľovanie. Potom sa to zohľadní ako kritérium pri tvorbe nového radu motorov.

Také zariadenia alebo prvky, ktoré nie sú uvedené v bode 5.2.3 a ktoré majú silný vplyv na hodnoty emisií, musí výrobca identifikovať na základe osvedčenej technickej praxe a oznámiť ich orgánu pre typové schvaľovanie. Potom sa to zohľadní ako kritérium pri tvorbe nového radu motorov.

Okrem parametrov uvedených v bode 5.2.3 môže výrobca zaviesť doplňujúce kritériá umožňujúce definovanie radu v obmedzenejšom rozsahu. Tieto parametre nie sú nevyhnutne parametrami, ktoré majú vplyv na úroveň emisií.

5.2.3.   Parametre vymedzujúce rad motorov

5.2.3.1.   Cyklus spaľovania

a)

dvojtaktný;

b)

štvortaktný;

c)

rotačný motor;

d)

iné.

5.2.3.2.   Usporiadanie valcov

5.2.3.2.1.   Umiestnenie valcov v bloku

a)

do tvaru V;

b)

radové;

c)

radiálne;

d)

iné (F, W atď.).

5.2.3.2.2.   Relatívne umiestnenie valcov

Motory s tým istým blokom môžu patriť do toho istého radu pokiaľ ich rozmery od stredu vŕtania po stred sú rovnaké.

5.2.3.3.   Hlavné chladiace médium

a)

vzduch;

b)

voda;

c)

olej.

5.2.3.4.   Zdvihový objem jednotlivých valcov

5.2.3.4.1.   Motory so zdvihovým objemom valca ≥ 0,75 dm3

Aby motory so zdvihovým objemom valca ≥ 0,75 dm3 mohli byť považované za motory patriace do jedného radu motorov, nesmie rozptyl ich zdvihových objemov valcov presahovať 15 % najvyššieho zdvihového objemu jednotlivého valca v tomto rade motorov.

5.2.3.4.2.   Motory so zdvihovým objemom valca < 0,75 dm3

Aby motory so zdvihovým objemom valca < 0,75 dm3 mohli byť považované za motory prislúchajúce do jedného radu motorov, nesmie rozptyl ich zdvihových objemov valcov presahovať 30 % najvyššieho zdvihového objemu jednotlivého valca v tomto rade motorov.

5.2.3.4.3.   Motory s inými limitmi zdvihového objemu valcov

Motory so zdvihovým objemom jednotlivého valca, ktorý presahuje limity vymedzené v bodoch 5.2.3.4.1. a 5.2.3.4.2. možno považovať za motory patriace do jedného radu motorov na základe schválenia orgánom pre typové schvaľovanie. Schválenie musí byť založené na technických prvkoch (výpočtoch, simuláciách, experimentálnych výsledkoch atď.), ktoré preukážu, že prekročenie limitov nemá závažnejší vplyv na výfukové emisie.

5.2.3.5.   Spôsob nasávania vzduchu

a)

atmosferické nasávanie;

b)

preplňovanie;

c)

preplňovanie s chladičom.

5.2.3.6.   Druh paliva

a)

motorová nafta;

b)

zemný plyn (NG);

c)

skvapalnený ropný plyn (LPG);

d)

etanol.

5.2.3.7.   Typ spaľovacej komory

a)

otvorená komora;

b)

delená komora;

c)

iné typy.

5.2.3.8.   Typ zapaľovania

a)

zážihový;

b)

vznetový.

5.2.3.9.   Ventily a kanály

a)

konfigurácia;

b)

počet ventilov na jeden valec.

5.2.3.10.   Typ dodávky paliva

a)

typ dodávky kvapalného paliva:

i)

čerpadlo a (vysokotlakové) potrubie a vstrekovač;

ii)

radové čerpadlo alebo čerpadlo s rozdeľovačom;

iii)

čerpacia jednotka alebo vstrekovacia jednotka;

iv)

vstrekovací systém s vysokotlakovým potrubím zásobujúcim jednotlivé ventily („common rail“);

v)

karburátor(-y);

vi)

iné.

b)

typ dodávky plynného paliva:

i)

plyn;

ii)

kvapalina;

iii)

zmiešavacie jednotky;

iv)

iné.

c)

Iné typy

5.2.3.11.   Ďalšie zariadenia

a)

recirkulácia výfukových plynov (EGR);

b)

vstrekovanie vody;

c)

vstrekovanie vzduchu;

d)

iné.

5.2.3.12.   Stratégia elektronického riadenia

Prítomnosť alebo neprítomnosť elektronickej riadiacej jednotky (ECU) v motore sa považuje za základný parameter radu.

V prípade elektronicky riadených motorov musí výrobca predložiť technické materiály, na základe ktorých zdôvodní zoskupenie týchto motorov do jedného radu, t. j. uvedie, z akých dôvodov možno predpokladať, že tieto motory spĺňajú rovnaké požiadavky na hodnoty emisií.

Týmito podkladmi môžu byť výpočty, simulácie, odhady, opis vstrekovacích parametrov, experimentálne výsledky atď.

Príkladmi riadených charakteristík sú:

a)

časovanie;

b)

tlak vstrekovania;

c)

viacnásobné vstrekovanie;

d)

preplňovací tlak;

e)

VGT;

f)

EGR.

5.2.3.13.   Systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov

Funkcia a kombinácia nasledujúcich zariadení sa považuje za kritérium príslušnosti k radu motorov:

a)

oxidačný katalyzátor;

b)

trojcestný katalyzátor;

c)

systém na znižovanie emisií NOx so selektívnou redukciou NOx (pridávanie redukčného činidla);

d)

iné systémy na znižovanie emisií NOx;

e)

filter častíc s pasívnou regeneráciou;

f)

filter častíc s aktívnou regeneráciou;

g)

iné filtre častíc;

h)

iné zariadenia.

Ak bol motor schválený bez systému dodatočnej úpravy, či už ako základný motor alebo ako člen radu, potom tento motor, ak je vybavený oxidačným katalyzátorom, môže byť zaradený do toho istého radu motorov, ak si nevyžaduje rozdielne charakteristiky paliva.

Ak si vyžaduje špecifické charakteristiky paliva (napr. filtre tuhých častíc vyžadujúce osobitné prísady na zabezpečenie regeneračného procesu), rozhodnutie o jeho zaradení do rovnakého radu je založené na technických podkladoch poskytnutých výrobcom. Z týchto podkladov musí vyplývať, že očakávaná úroveň emisií motora vybaveného systémom dodatočnej úpravy spĺňa rovnaké limitné hodnoty ako úroveň emisií motora nevybaveného týmto systémom.

Ak bol motor schválený so systémom dodatočnej úpravy, či už ako základný motor alebo ako člen radu, ktorého základný motor je vybavený tým istým systémom dodatočnej úpravy, potom tento motor namontovaný bez systému dodatočnej úpravy sa nesmie zaradiť do toho istého radu motorov.

5.2.4.   Výber základného motora

5.2.4.1.   Vznetové motory

Po tom, ako orgán pre typové schvaľovanie schválil rad motorov, zvolí sa základný motor radu motorov na základe hlavného kritéria voľby, ktorým je najväčšia dodávka paliva na jeden zdvih pri deklarovaných otáčkach maximálneho krútiaceho momentu. V prípade, že toto hlavné kritérium spĺňajú dva alebo viaceré motory, na voľbu základného motora sa ako sekundárne kritérium použije najväčšia dodávka paliva na jeden zdvih pri menovitých otáčkach.

5.2.4.2.   Zážihové motory

Po tom, ako orgán pre typové schvaľovanie schválil rad motorov, vyberie sa základný motor radu motorov na základe hlavného kritéria voľby, ktorým je najväčší zdvihový objem. V prípade, že dva alebo viac motorov má rovnaké toto primárne kritérium, základný motor sa vyberie pomocou sekundárneho kritéria v tomto poradí:

a)

najvyššia dodávka paliva na jeden zdvih pri otáčkach daného menovitého výkonu;

b)

najväčší predstih zapaľovania;

c)

najmenší pomer recirkulácie výfukových plynov.

5.2.4.3.   Poznámky k výberu základného motora

Orgán pre typové schvaľovanie môže dospieť k záveru, že najhorší prípad, pokiaľ ide o množstvo emisií v danom rade, je možné najlepšie určiť skúškou ďalších motorov. V takom prípade výrobca motora poskytne vhodné informácie, aby bolo možné určiť, ktoré motory v rade motorov majú pravdepodobne najväčšiu úroveň emisií.

Ak sa motory v rámci radu vyznačujú inými charakteristikami, ktoré môžu ovplyvniť výfukové emisie, aj tieto charakteristiky sa musia identifikovať a zohľadniť pri výbere základného motora.

Ak motory v rámci radu spĺňajú rovnaké emisné hodnoty počas rôznych období životnosti, toto sa zohľadní pri výbere základného motora.

6.   SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

6.1.   Podmienky laboratórnych skúšok

Zmeria sa absolútna teplota (Ta) vzduchu nasávaného do motora vyjadrená v kelvinoch a suchý atmosférický tlak (ps) vyjadrený v kPa a určí sa parameter f a v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami: vo viacvalcových motoroch, ktoré majú oddelené skupiny sacích potrubí, napríklad v konfigurácii motora „V“, sa meria teplota oddelených skupín. Parameter f a sa uvádza spolu s výsledkami skúšok. Na účely lepšej opakovateľnosti a reprodukovateľnosti skúšky sa odporúča, aby bol parameter f a v rozmedzí: 0,93 ≤ fa ≤ 1,07.

a)

Vznetové motory:

Motory s atmosférickým nasávaním a mechanicky preplňované motory:

Formula

(1)

Motory preplňované turbodúchadlom s chladením alebo bez chladenia nasávaného vzduchu:

Formula

(2)

b)

Zážihové motory:

Formula

(3)

6.2.   Motory s chladením preplňovacieho vzduchu

Teplota preplňovacieho vzduchu sa zaznamenáva a pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení sa musí pohybovať v rozmedzí ± 5 K maximálnej teploty preplňovacieho vzduchu udanej výrobcom. Teplota chladiaceho média musí byť aspoň 293 K (20 °C).

Ak sa používa skúšobný laboratórny systém alebo vonkajšie dúchadlo, prietok chladiaceho média musí byť nastavený tak, aby dosiahol teplotu preplňovacieho vzduchu v rozmedzí ± 5 K maximálnej teploty preplňovacieho vzduchu udanej výrobcom pri menovitých otáčkach a pri plnom zaťažení. Teplota chladiaceho média a prietok chladiaceho média v chladiči preplňovacieho vzduchu vo vyššie nastavenom bode sa nemení počas celého skúšobného cyklu, pokiaľ to nevedie k nereprezentatívnemu podchladeniu preplňovacieho vzduchu. Objem chladiča preplňovacieho vzduchu sa určí na základe osvedčenej technickej praxe a musí byť reprezentatívny pre namontovaný sériovo vyrábaný motor v prevádzke. Laboratórny systém musí byť navrhnutý tak, aby sa minimalizovala akumulácia kondenzátov. Každý akumulovaný kondenzát sa odvedie a všetky odvodňovacie otvory sa pred emisnou skúškou úplne uzavrú.

Ak výrobca motora určí limity poklesu tlaku v celom systéme chladenia preplňovacieho vzduchu, musí sa zabezpečiť, aby pokles tlaku v celom systéme chladenia preplňovacieho vzduchu v podmienkach motora špecifikovaných výrobcom bol v rámci ním špecifikovaných limitov. Pokles tlaku sa meria na miestach špecifikovaných výrobcom.

6.3.   Výkon motora

Základom merania špecifických emisií je výkon motora a práca cyklu stanovené v súlade s bodmi 6.3.1. až 6.3.5.

6.3.1.   Všeobecná inštalácia motora

Motor sa skúša s pomocnými zariadeniami/vybavením uvedenými v dodatku 6.

Ak nie sú pomocné zariadenia/vybavenie nainštalované podľa požiadaviek, ich výkon sa musí zobrať do úvahy v súlade s bodmi 6.3.2 až 6.3.5.

6.3.2.   Pomocné zariadenia/vybavenie, ktoré sa majú nainštalovať pre emisnú skúšku

Ak nie je vhodné nainštalovať pomocné zariadenia/vybavenie požadované podľa dodatku 6 k tejto prílohe na skúšobné zariadenie, výkon, ktorý absorbujú, sa určí a odčíta od nameraného výkonu motora (referenčného a skutočného) z celkového rozsahu otáčok motora cyklu WHTC a skúšobných otáčok cyklu WHSC.

6.3.3.   Pomocné zariadenia/vybavenie, ktoré sa pri skúške majú odmontovať

Tam, kde sa pomocné zariadenia/vybavenie, ktoré sa podľa dodatku 6 k tejto prílohe nepožadujú, nedajú odmontovať, výkon, ktorý absorbujú, sa určí a odčíta od nameraného výkonu motora (referenčného a skutočného) z celkového rozsahu otáčok motora cyklu WHTC a skúšobných otáčok cyklu WHSC. Ak je táto hodnota väčšia než 3 % maximálneho výkonu pri skúšobných otáčkach, musí sa to preukázať orgánu pre typové schvaľovanie.

6.3.4.   Určenie výkonu pomocného zariadenia

Výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami/vybavením sa určí len vtedy, keď:

a)

pomocné zariadenia/vybavenie vyžadované podľa dodatku 6 k tejto prílohe nie sú namontované na motore;

a/alebo

b)

pomocné zariadenia/vybavenie nevyžadované podľa dodatku 6 k tejto prílohe sú namontované na motore.

Hodnoty pomocného výkonu a metódu merania/výpočtu na určenie pomocného výkonu musí poskytnúť výrobca motora na celú prevádzkovú oblasť skúšobných cyklov a musia byť schválené orgánom pre typové schvaľovanie.

6.3.5.   Práca cyklu motora

Výpočet referenčnej a skutočnej práce cyklu (pozri body 7.4.8. a 7.8.6.) je založený na výkone motora podľa bodu 6.3.1. V tomto prípade Pf a Pr rovnice 4 sú nula a P sa rovná Pm.

Ak je pomocné zariadenie/vybavenie nainštalované podľa bodov 6.3.2 a/alebo 6.3.3, výkon, ktorý absorbuje, sa musí použiť na korekciu každej hodnoty Pm,i výkonu v práve prebiehajúcom skúšobnom cykle takto:

Formula

(4)

pričom:

Pm,i

je nameraný výkon motora, v kW

Pf,i

je výkon absorbovaný pomocným zariadením/vybavením, ktoré sa má namontovať, v kW

Pr,i

je výkon absorbovaný pomocným zariadením/vybavením, ktoré sa má odmontovať, v kW.

6.4.   Systém nasávania vzduchu do motora

Použije sa taký systém nasávania vzduchu do motora alebo taký laboratórny skúšobný systém, ktorého vstupný odpor vzduchu je v rozmedzí ± 300 Pa od maximálnej hodnoty udanej výrobcom pre čistý čistič vzduchu pri motore pracujúcom pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení. Statický diferenciálny tlak odporu sa meria na mieste špecifikovanom výrobcom.

6.5.   Výfukový systém motora

Použije sa výfukový systém alebo skúšobný laboratórny systém, ktorého protitlak je od 80 % do 100 % maximálnej hodnoty špecifikovanej výrobcom pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení. Ak je maximálny tlak odporu 5 kPa alebo menej, bod nastavenia nesmie byť menej než 1,0 kPa od maxima. Výfukový systém musí spĺňať požiadavky na odber vzoriek výfukových plynov, ako je stanovené v bodoch 9.3.10. a 9.3.11.

6.6.   Motor vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov

Ak je motor vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, výfuková trubica musí mať rovnaký priemer, aký je vo vzdialenosti najmenej 4 priemerov trubice pred vstupom do expanzného úseku, ktorý obsahuje zariadenie na dodatočnú úpravu, ako sa vyskytuje v používaných zariadeniach alebo ako predpisuje výrobca. Vzdialenosť od príruby výfukového potrubia alebo od výstupu preplňovacieho turbodúchadla k systému dodatočnej úpravy výfukových plynov musí byť rovnaká ako v konfigurácii vozidla alebo v rámci špecifikácií vzdialeností, ktoré uvádza výrobca. Protitlak alebo odpor výfukových plynov musí spĺňať rovnaké kritériá, aké sú uvedené vyššie, s možnosťou nastaviť ich ventilom. V prípade zariadení dodatočnej úpravy výfukových plynov s premenlivým odporom je maximálny odpor výfuku definovaný pri podmienke dodatočnej úpravy (zábeh/starnutie a regenerácia/úroveň zaplnenia), stanovenej výrobcom. Ak je maximálny tlak odporu 5 kPa alebo menej, bod nastavenia nesmie byť menej než 1,0 kPa od maxima. Počas simulačných skúšok a pri mapovaní vlastností motora je možné demontovať nádrž na dodatočnú úpravu výfukových plynov a nahradiť ju rovnocennou nádržou s neaktívnym nosičom katalyzátora.

Emisie namerané v skúšobnom cykle musia reprezentovať emisie v prevádzke. V prípade motora vybaveného systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý si vyžaduje spotrebu činidla, musí toto činidlo použité vo všetkých skúškach určiť výrobca.

Motory vybavené systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov s nepretržitou regeneráciou nevyžadujú špeciálny skúšobný postup, ale proces regenerácie sa musí preukázať podľa bodu 6.6.1.

V prípade motorov vybavených systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré sa regenerujú pravidelne, ako je opísané v bode 6.6.2, emisné výsledky sa musia upraviť, aby zohľadňovali regeneračné fázy. V takom prípade priemerné emisie závisia od frekvencie regeneračných udalostí v tých úsekoch skúšok, v ktorých regenerácia nastáva.

6.6.1.   Nepretržitá regenerácia

Emisie sa musia merať na stabilizovanom systéme dodatočnej úpravy výfukových plynov, aby sa zabezpečila opakovateľnosť emisných výsledkov. Proces regenerácie sa musí uskutočniť aspoň raz počas skúšky WHTC s teplým štartom a výrobca uvedie normálne podmienky, v ktorých regenerácia nastáva (zanesenie sadzami, teplota, protitlak výfukových plynov atď.).

Aby sa preukázala nepretržitosť regeneračného procesu, vykonajú sa aspoň tri skúšky WHTC s teplým štartom. Na účely tohto preukázania sa motor zahreje v súlade s bodom 7.4.1., teplota sa upraví podľa bodu 7.6.3. a prebehne prvá skúška WHTC s teplým štartom. Ďalšie skúšky s teplým štartom sa začnú po úprave teploty podľa bodu 7.6.3. V priebehu skúšok sa zaznamenáva teplota a tlak výfukových plynov (teplota pred úpravou systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov a po takejto úprave, protitlak výfukových plynov atď.).

Ak počas skúšok nastanú podmienky stanovené výrobcom a výsledky troch (alebo viacerých) skúšok WHTC so štartom za tepla sa neodlišujú o viac než ± 25 % alebo 0,005 g/kWh, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia, systém dodatočnej úpravy výfukových plynov sa považuje za typ s nepretržitou regeneráciou a uplatňujú sa všeobecné skúšobné ustanovenia bodu 7.6. (WHTC) a bodu 7.7. (WHSC).

Ak má systém dodatočnej úpravy výfukových plynov bezpečnostný režim, ktorý sa prepína na režim periodickej regenerácie, musí sa skontrolovať podľa bodu 6.6.2. V takom špecifickom prípade môžu byť prekročené príslušné emisné limity, ktoré by nemali byť vážené.

6.6.2.   Periodická regenerácia

V prípade systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý je založený na procese periodickej regenerácie, sa emisie merajú najmenej v troch skúškach WHTC so štartom za tepla, pričom jedna sa vykoná s regeneráciou a dve bez regenerácie na stabilizovanom systéme dodatočnej úpravy výfukových plynov a výsledky sa zvážia podľa rovnice 5.

Regeneračný proces musí nastať aspoň raz počas skúšky WHTC s teplým štartom. Motor môže byť vybavený spínačom schopným zabrániť alebo povoliť regeneračný proces za predpokladu, že táto operácia nemá žiadny vplyv na kalibráciu motora.

Výrobca musí uviesť normálne parametrické podmienky, v ktorých sa uskutočňuje regeneračný proces (zanesenie sadzami, teplota, protitlak výfukových plynov atď.) a dobu jeho trvania. Výrobca musí poskytnúť aj údaje o frekvencii regeneračných udalostí z hľadiska počtu skúšok, počas ktorých nastane regenerácia v porovnaní s počtom skúšok bez regenerácie. Presný postup stanovenia tejto frekvencie sa musí zakladať na osvedčenom technickom posudku a musí byť odsúhlasený orgánom typového schvaľovania alebo certifikačným orgánom.

Výrobca poskytne systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý bol zaťažený, aby sa v priebehu skúšky WHTC dosiahla regenerácia. Na účely tejto skúšky musí byť motor zahriaty v súlade s bodom 7.4.1., teplota motora upravená podľa bodu 7.6.3. a začne sa skúška WHTC s teplým štartom. Počas zahrievania motora nesmie dôjsť k regenerácii.

Priemerné špecifické emisie medzi regeneračnými fázami sa stanovia z aritmetického priemeru z niekoľkých približne rovnomerných výsledkov skúšok WHTC s teplým štartom (g/kWh). Čo najskôr pred regeneračnou skúškou a hneď po nej sa musí vykonať minimálne jedna skúška WHTC s teplým štartom. Prípadne môže výrobca poskytnúť údaje, ktorými preukáže, že emisie zostávajú medzi fázami regenerácie konštantné (± 25 % alebo 0,005 g/kWh podľa toho, ktorá hodnota je väčšia). V takom prípade sa môžu použiť emisie len jednej skúšky WHTC s teplým štartom.

Počas skúšky regenerácie sa zaznamenávajú všetky údaje nevyhnutné na zistenie regenerácie (emisie CO alebo NOx, teplota pred a za systémom dodatočnej úpravy, protitlak výfukových plynov atď.).

Počas procesu regenerácie môžu byť prekročené príslušné emisné limity.

Skúšobný postup je schematický zobrazený na obrázku 2.

Obrázok 2

Schéma periodickej regenerácie

Image

Emisie WHTC s teplým štartom sa vážia takto:

Formula

(5)

pričom:

n

je počet skúšok WHTC so štartom za tepla bez regenerácie

nr

je počet skúšok WHTC s teplým štartom s regeneráciou (minimálne jedna skúška)

Formula

sú priemerné špecifické emisie bez regenerácie, g/kWh

Formula

sú priemerné špecifické emisie s regeneráciou, g/kWh

Na určenieFormula sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)

ak je na regeneráciu potrebný viac než jeden štart WHTC za tepla, musia sa vykonať po sebe nasledujúce skúšky WHTC so štartom za tepla a emisie sa musia naďalej merať bez odstavenia a vypnutia motora, až kým sa regenerácia neukončí a nevypočíta sa priemer zo skúšok WHTC so štartom za tepla;

b)

ak sa regenerácia dokončí počas akéhokoľvek WHTC s teplým štartom, skúška pokračuje po celú dobu jej trvania.

V zhode s orgánom typového schvaľovania sa faktory úpravy regenerácie môžu aplikovať buď multiplikatívne c) alebo doplňujúco d) podľa osvedčeného technického posudku.

c)

Multiplikatívny faktor úpravy sa vypočíta takto:

Formula

(nahor)

(6)

Formula

(nadol)

(6a)

d)

Doplňujúci faktor úpravy sa vypočíta takto:

Formula

(nahor)

(7)

Formula

(nadol)

(8)

S odkazom na výpočty špecifických emisií v bode 8.6.3. sa regeneračné faktory úpravy použijú takto:

e)

na skúšku bez regenerácie sa kr,u musí vynásobiť špecifickými emisiami e, resp. prirátať k špecifickým emisiám e v rovniciach 69, resp. 70,

f)

pri skúške s regeneráciou sa kr,d vynásobí špecifickými emisiami e, resp. priráta k špecifickým emisiám e podľa rovnice 69, resp. 70.

Na požiadanie výrobcu sa faktory regeneračnej úpravy:

g)

môžu rozšíriť na ostatné motory toho istého radu motorov;

h)

môžu rozšíriť na ďalšie rady motorov, ktoré používajú rovnaký systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, po predchádzajúcom súhlase orgánu pre typové schvaľovanie alebo certifikačného orgánu, vydanom na základe odborných podkladov poskytnutých výrobcom, ktorými sa preukazuje, že príslušné hodnoty emisií sú podobné.

6.7.   Chladiaci systém

Použije sa chladiaci systém motora s kapacitou dostatočnou na udržanie bežnej prevádzkovej teploty motora predpísanej výrobcom.

6.8.   Mazací olej

Mazací olej špecifikuje výrobca a musí reprezentovať mazací olej dostupný na trhu; špecifikácie mazacieho oleja použitého pri skúške sa zaznamenajú a uvedú sa spolu s výsledkami skúšky.

6.9.   Vlastnosti referenčného paliva

Referenčné palivá sú uvedené v prílohe 5.

Teplota paliva musí byť v súlade s odporúčaniami výrobcu.

6.10.   Emisie z kľukovej skrine

Priamo do ovzdušia sa nesmú vypustiť žiadne emisie kľukovej skrine s týmito výnimkami: motory vybavené turbodúchadlami, čerpadlami, ventilátormi alebo preplňovačmi na nasávanie vzduchu môžu vypúšťať emisie kľukovej skrine do ovzdušia, ak sa také emisie pridajú k výfukovým emisiám (buď fyzicky alebo matematicky) počas všetkých emisných skúšok. Výrobcovia využívajúci túto výnimku namontujú motory tak, aby sa všetky emisie kľukovej skrine mohli viesť do systému odberu vzoriek.

Na účely tohto bodu sa emisie kľukovej skrine vedúce do výfukového plynu pred systémom dodatočnej úpravy výfukového plynu počas celej prevádzky nepovažujú za emisie vypúšťané priamo do ovzdušia.

Voľné emisie kľukovej skrine sa vedú do výfukového systému na meranie emisií takto:

a)

Materiál potrubia musí byť hladký, viesť elektrickú energiu a nesmie reagovať s emisiami kľukovej skrine. Dĺžka potrubia musí byť čo možno najmenšia.

b)

Počet ohybov v potrubí laboratórnej kľukovej skrine musí byť minimálny a polomer každého nevyhnutného ohybu musí byť čo najväčší.

c)

Výfukové potrubie laboratórnej kľukovej skrine sa musí zahriať, mať tenké steny alebo musí byť zaizolované a musí spĺňať špecifikácie výrobcu motora pre protitlak kľukovej skrine.

d)

Výfukové potrubie kľukovej skrine musí byť pripojené k neupraveným výfukovým plynom za akýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy, za akýmkoľvek nainštalovaným výfukovým odporom a v dostatočnej vzdialenosti pred každou odberovou sondou s cieľom zabezpečiť úplné zmiešanie s výfukovými plynmi motora pred odobratím vzorky. Výfukové potrubie kľukovej skrine musí zasahovať do voľného prúdu výfukových plynov, aby sa zabránilo účinkom hraničnej vrstvy a aby sa podporilo zmiešavanie. Výstup výfukového potrubia kľukovej skrine môže byť orientovaný v ktoromkoľvek smere voči prúdu neriedeného výfukového plynu.

6.11.   Body 6.11.1. a 6.11.2. sa uplatňujú na zážihové motory poháňané benzínom alebo E85.

6.11.1.   Na vhodnom mieste sa počas cyklu skúšky emisií zmeria tlak v kľukovej skrini. Tlak v kľukovej skrini sa meria s presnosťou ± 1 kPa.

6.11.2.   Súlad s bodom 6.10. sa považuje za vyhovujúci, ak za každej podmienky merania definovanej v bode 6.11.1. tlak nameraný v kľukovej skrini nepresahuje momentálny atmosférický tlak pôsobiaci v čase merania.

7.   SKÚŠOBNÉ POSTUPY

7.1.   Princípy merania emisií

Na meranie špecifických emisií musí byť motor v prevádzke počas skúšobných cyklov definovaných v bodoch 7.2.1. a 7.2.2. Meranie špecifických emisií si vyžaduje určenie hmotnosti zložiek výfukového plynu a zodpovedajúcej cyklickej práce motora. Zložky sa určia odberovými metódami opísanými v bodoch 7.1.1. a 7.1.2.

7.1.1.   Nepretržité odoberanie vzoriek

Pri nepretržitom odbere vzoriek sa koncentrácia zložiek meria nepretržite z neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu. Táto koncentrácia sa vynásobí hodnotou nepretržitého prietoku (neriedeného alebo zriedeného) výfukového plynu v mieste odberu vzoriek emisií, aby sa určil hmotnostný prietok zložky. Emisie zložiek sa nepretržite sčítavajú počas celého skúšobného cyklu. Tento súčet je celkovou hmotnosťou emitovanej zložky.

7.1.2.   Odoberanie vzoriek v dávkach

Pri odbere vzoriek v dávkach sa vzorka neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu nepretržite odoberá a ukladá na ďalšie meranie. Odobratá vzorka musí byť úmerná prietoku neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu. Príkladmi odberu vzoriek v dávkach sú zachytené zložky zriedeného výfukového plynu v odberovom vaku a zachytené tuhé častice (PM) na filtri. Koncentrácie vzoriek odoberaných v dávkach sa vynásobia celkovou hmotnosťou výfukových plynov alebo hmotnostným prietokom (neriedeného alebo zriedeného) výfukového plynu, z ktorého boli odobraté počas skúšobného cyklu. Tento súčin je celkovou hmotnosťou alebo hmotnostným prietokom emitovanej zložky. Na výpočet koncentrácie PM sa PM zachytené na filtri z úmerne odobratého výfukového plynu vydelia množstvom filtrovaného výfukového plynu.

7.1.3.   Postupy merania

V tejto prílohe sa používajú dva postupy merania, ktoré sú funkčne rovnocenné. Oba postupy sa môžu použiť pre skúšobný cyklus WHTC a WHSC:

a)

plynné zložky sa odoberajú nepretržite v neupravených výfukových plynoch a častice sú určované pomocou systému riedenia časti prietoku;

b)

plynné zložky a častice sú určované pomocou systému riedenia plného prietoku (systém CVS).

Je povolená každá kombinácia týchto dvoch princípov (napr. meranie neriedeného plynu a meranie častíc pri plnom prietoku).

7.2.   Skúšobné cykly

7.2.1.   Skúšobný cyklus WHTC v neustálenom stave

Skúšobný cyklus v neustálenom stave WHTC je uvedený v dodatku 1 ako sekundový sled normalizovaných hodnôt otáčok a krútiacich momentov. Pred skúškou motora v skúšobnej komore sa normalizované hodnoty prevedú na skutočné hodnoty pre jednotlivý skúšaný motor na základe mapovacej krivky motora. Tento prevod sa označuje ako denormalizácia a takto vytvorený skúšobný cyklus sa označuje ako referenčný cyklus motora, ktorý sa má skúšať. S týmito referenčnými hodnotami otáčok a krútiaceho momentu sa v skúšobnej komore vykoná skúšobný cyklus a zaznamenajú sa skutočné hodnoty otáčok, krútiaceho momentu a výkonu. Na overenie skúšky sa po jej dokončení vykoná regresná analýza medzi referenčnými a skutočnými hodnotami otáčok, krútiaceho momentu a výkonu.

Na výpočet emisií špecifických pre brzdenie sa vypočíta skutočná práca cyklu integrovaním skutočného výkonu motora počas cyklu. Na validáciu cyklu musí byť skutočná práca cyklu v rámci predpísaných limitov práce referenčného cyklu.

Vzorky plynných znečisťujúcich látok sa môžu odoberať nepretržite (z neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu) alebo v dávkach (zo zriedeného výfukového plynu). Vzorka tuhých častíc sa riedi kondicionovaným zrieďovacím prostriedkom (ako je napr. okolitý vzduch) a zachytáva na jednom vhodnom filtri. WHTC je schematicky znázornený na obrázku 3.

Obrázok 3

Skúšobný cyklus WHTC

Image

7.2.2.   Skúšobný cyklus WHSC v ustálenom stave so stupňovitými prechodmi

Skúšobný cyklus v ustálenom stave WHSC so stupňovitými prechodmi pozostáva z niekoľkých režimov normalizovaných otáčok a zaťažení, ktoré sa prevedú na referenčné hodnoty pre jednotlivý skúšaný motor na základe mapovacej krivky motora. V každom režime musí motor pracovať predpísaný čas, pričom počas 20 ± 1 sekunda sa lineárne menia otáčky motora a zaťaženie. Na overenie skúšky sa po jej dokončení vykoná regresná analýza medzi referenčnými a skutočnými hodnotami otáčok, krútiaceho momentu a výkonu.

Počas skúšobného cyklu sa stanoví koncentrácia každej plynnej znečisťujúcej látky, prietok výfukových plynov a výstupný výkon. Plynné znečisťujúce látky sa môžu zaznamenávať nepretržite alebo sa môžu odoberať do odberového vaku. Vzorka tuhých znečisťujúcich látok sa riedi kondicionovaným zrieďovacím prostriedkom (ako je okolitý vzduch). Počas celého skúšobného postupu sa odoberie jedna vzorka a zachytí sa v jednoduchom vhodnom filtri.

Na výpočet emisií špecifických pre brzdenie sa vypočíta skutočná práca cyklu integrovaním skutočného výkonu motora počas cyklu.

WHSC je znázornený v tabuľke 1. Okrem režimu 1 je začiatok každého režimu definovaný začiatkom prechodu z predchádzajúceho režimu.

Tabuľka 1

Skúšobný cyklus WHSC

Režim

Normalizované otáčky

(v percentách)

Normalizovaný krútiaci moment

(v percentách)

Dĺžka trvania režimu (s)

vrátane 20 s stupňovitého prechodu

1

0

0

210

2

55

100

50

3

55

25

250

4

55

70

75

5

35

100

50

6

25

25

200

7

45

70

75

8

45

25

150

9

55

50

125

10

75

100

50

11

35

50

200

12

35

25

250

13

0

0

210

Súčet

 

 

1,895

7.3.   Všeobecná postupnosť skúšky

Nasledujúci vývojový diagram udáva všeobecné pokyny, ktoré by sa mali dodržiavať počas skúšania. Podrobnosti o každom kroku sú opísané v príslušných bodoch. Odchýlky od pokynov sú v prípade potreby prípustné, no špecifické požiadavky príslušných bodov sú povinné.

Pre WHTC sa skúšobný postup skladá zo skúšky so studeným štartom po buď prirodzenom alebo vynútenom ochladení motora, doba úpravy teploty (zahrievania) a skúška s teplým štartom.

Pre WHSC sa skúšobný postup skladá zo skúšky s teplým štartom po predkondicionovaní motora v režime WHSC č. 9.

Image

7.4.   Mapovanie motora a referenčný cyklus

Pred postupom mapovania motora v súlade so celkovým priebehom skúšky uvedeným v bode 7.3. sa pred skúškou vykonajú merania motora, kontroly výkonnosti motora a kalibrácie systému.

Ako základ pre vytvorenie referenčného cyklu WHTC a WHSC sa motor mapuje za plného prevádzkového zaťaženia, aby sa stanovili krivky závislosti otáčok voči maximálnemu krútiacemu momentu a otáčok voči maximálnemu výkonu. Mapovacia krivka sa použije na denormalizáciu otáčok motora (bod 7.4.6) a krútiaceho momentu motora (7.4.7.).

7.4.1.   Zahriatie motora

Motor sa zahrieva od 75 % do 100 % svojho maximálneho výkonu alebo podľa odporúčania výrobcu a osvedčenej technickej praxe. Ku koncu zahrievania sa prevádzkuje tak, aby sa stabilizovala teplota chladiaceho média motora a mazacieho oleja motora v rozpätí ± 2 % ich stredných hodnôt počas minimálne 2 minút alebo až kým termostat motora nereguluje jeho teplotu.

7.4.2.   Určenie rozsahu mapovacích otáčok

Minimálne a maximálne mapovacie otáčky sú definované takto:

Minimálne mapovacie otáčky

=

voľnobežné otáčky

Maximálne mapovacie otáčky

=

Formula alebo otáčky, pri ktorých krútiaci moment pri plnom zaťažení klesne na nulu podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

7.4.3.   Mapovacia krivka motora

Keď sa motor stabilizuje podľa bodu 7.4.1., mapovanie motora sa vykoná takto:

a)

motor sa odľahčí a pracuje pri voľnobežných otáčkach;

b)

motor beží podľa maximálnej požiadavky operátora pri minimálnych mapovacích otáčkach;

c)

otáčky motora sa zvýšia priemernou rýchlosťou 8 ± 1 min-1/s z minimálnych na maximálne mapovacie otáčky alebo konštantným tempom tak, aby prechod z minimálnych na maximálne mapovacie otáčky trval 4 až 6 minút. Body otáčok motora a krútiaceho momentu sa zaznamenajú pri priemernej vzorkovacej frekvencii jeden bod za sekundu.

Keď sa na stanovenie záporného referenčného krútiaceho momentu zvolí možnosť b) v bode 7.4.7., mapovacia krivka môže priamo pokračovať s minimálnou požiadavkou obsluhy z maximálnych na minimálne mapovacie otáčky.

7.4.4.   Alternatívny postup mapovania

Keď sa výrobca domnieva, že uvedené mapovacie techniky nie sú bezpečné alebo reprezentatívne pre žiadny z daných motorov, je možné použiť alternatívne mapovacie techniky. Tieto alternatívne techniky musia zodpovedať zámeru uvedených mapovacích postupov, ktorým je určenie maximálneho krútiaceho momentu dosiahnuteľného pri všetkých otáčkach motora dosiahnutých v priebehu skúšobných cyklov. Odchýlky od techník mapovania špecifikované v tomto bode z dôvodu bezpečnosti alebo reprezentatívnosti musia byť schválené orgánom typového schvaľovania spolu so zdôvodnením ich použitia. V žiadnom prípade sa však pre priebeh krivky krútiaceho momentu nesmú použiť klesajúce otáčky motora v prípade regulovaných motorov alebo motorov preplňovaných turbodúchadlom.

7.4.5.   Opakované skúšky

Motor nie je potrebné mapovať pred každým jednotlivým skúšobným cyklom. Motor sa pred začiatkom skúšobného cyklu znovu zmapuje, ak:

a)

podľa technického posudku uplynul od posledného mapovania neprimerane dlhý čas; alebo

b)

na motore boli vykonané fyzické zmeny alebo sa uskutočnili opakované kalibrácie, ktoré potenciálne môžu vplývať na jeho výkonnosť.

7.4.6.   Denormalizácia otáčok motora

Na vytvorenie referenčných skúšobných cyklov sa normalizované otáčky dodatku 1 (WHTC) a tabuľky 1 (WHSC) denormalizujú pomocou tejto rovnice:

Formula

(9)

Na určenie n pref sa integrál maximálneho krútiaceho momentu vypočíta od n idle do n95h z mapovacej krivky motora, ako je určené v súlade s bodom 7.4.3.

Otáčky motora na obrázkoch 4 a 5 sú definované takto:

n norm

sú normalizované otáčky v dodatku 1 a tabuľke 1 vydelené 100

n lo

sú najnižšie otáčky, pri ktorých výkon dosahuje 55 % maximálneho výkonu,

n pref

sú otáčky motora, keď integrál maximálneho mapovacieho krútiaceho momentu je 51 % celého integrálu medzi nidle a n95h,

n hi

sú najvyššie otáčky, pri ktorých výkon dosahuje 70 % maximálneho výkonu,

n idle

sú voľnobežné otáčky,

n 95h

sú najvyššie otáčky, pri ktorých výkon dosahuje 95 % maximálneho výkonu.

V prípade motorov (hlavne zážihových motorov) s prudko klesajúcou krivkou regulátora, kde zastavenie dodávky paliva nedovoľuje motoru pracovať na hodnotu nhi alebo n95h, sa uplatňujú tieto ustanovenia:

n hi

je v rovnici 9 nahradená nPmax 1,02,

n 95h

je nahradená nPmax 1,02.

Obrázok 4

Definícia skúšobných otáčok

Image

Obrázok 5

Definícia npref

Image

7.4.7.   Denormalizácia krútiaceho momentu motora

Hodnoty krútiaceho momentu v časovom priebehu činnosti dynamometra motora v dodatku 1 k tejto prílohe (WHTC) a v tabuľke 1 (WHSC) sa normalizujú na maximálny krútiaci moment pri príslušných otáčkach. Na vytvorenie referenčných cyklov sa hodnoty krútiaceho momentu pre každú jednotlivú hodnotu referenčných otáčok stanovenú v bode 7.4.6. denormalizujú s použitím mapovacej krivky stanovenej podľa bodu 7.4.3. takto:

Formula

(10)

pričom:

M norm,i

je normalizovaný krútiaci moment, v %,

M max,i

je maximálny krútiaci moment z mapovacej krivky, v Nm,

M f,i

je krútiaci moment absorbovaný pomocným zariadením/vybavením, ktoré sa má namontovať, v Nm,

M r,i

je krútiaci moment absorbovaný pomocným zariadením/vybavením, ktoré sa má odmontovať, v Nm,

Ak sú pomocné zariadenia/vybavenie namontované v súlade s bodom 6.3.1 a dodatkom 6 k tejto prílohe, Mf a Mr je nula.

Záporné hodnoty krútiaceho momentu motorických bodov (m v dodatku 1 k tejto prílohe) sa na účely vytvorenia referenčného cyklu považujú za referenčné hodnoty stanovené oboma týmito postupmi:

a)

záporných 40 % z kladného krútiaceho momentu dosiahnuteľného v bode pridružených otáčok;

b)

mapovanie záporného krútiaceho momentu, ktorý je potrebný na beh motora z maximálnych na minimálne mapovacie otáčky;

c)

určenie záporného krútiaceho momentu, ktorý je potrebný na beh motora pri voľnobežných otáčkach a pri nhi a lineárna interpolácia medzi týmito dvomi bodmi.

7.4.8.   Výpočet práce referenčného cyklu

Práca referenčného cyklu sa určí počas skúšobného cyklu synchrónnym vypočítaním okamžitých hodnôt výkonu motora z referenčných otáčok a referenčného krútiaceho momentu, ako je stanovené v bodoch 7.4.6. a 7.4.7. Okamžité hodnoty výkonu motora sa integrujú počas skúšobného cyklu, aby sa vypočítala práca referenčného cyklu Wref (kWh). Ak nie sú namontované pomocné zariadenia podľa bodu 6.3.1., okamžité hodnoty výkonu sa korigujú pomocou rovnice (4) uvedenej v bode 6.3.5.

Rovnaká metóda sa použije na integrovanie referenčného a skutočného výkonu motora. Ak sa majú určiť hodnoty medzi susednými referenčnými hodnotami alebo susednými nameranými hodnotami, použije sa lineárna interpolácia. Pri integrovaní skutočnej práce cyklu sa všetky záporné hodnoty krútiaceho cyklu nastavia na nulu a započítajú sa. Ak sa integrovanie vykoná pri frekvencii menšej než 5 Hz a ak sa počas daného časového úseku krútiaci moment zmení z kladného na záporný alebo zo záporného na kladný, vypočíta sa záporná časť a berie sa ako rovná nule. Kladná časť sa započíta do integrovanej hodnoty.

7.5.   Postupy pred skúškou

7.5.1.   Inštalácia meracích zariadení

Prístrojové vybavenie a odberové sondy sa nainštalujú podľa potreby. Výfuková trubica sa pripojí k systému riedenia plného prietoku, ak sa používa.

7.5.2.   Príprava meracieho zariadenia na odber

Pred začiatkom odberu vzoriek emisií sa vykonajú tieto kroky:

a)

podľa bodu 9.3.4 sa do 8 hodín pred začiatkom odberu emisií musia vykonať kontroly netesnosti;

b)

v prípade odoberania vzoriek v dávkach musí byť pripojené čisté úložné médium, ako napríklad vzduchoprázdne vaky;

c)

zapnú sa všetky meracie prístroje podľa pokynov výrobcu prístroja a osvedčeného technického posudku;

d)

zapnú sa systémy na zrieďovanie, čerpadlá na odber vzoriek, chladiace ventilátory a systém na zber údajov;

e)

prietoky vzoriek sa v prípade potreby upravia na požadovanú úroveň pomocou prietoku obtokovým potrubím;

f)

výmenníky tepla v odberovom systéme musia byť pre skúšku vopred zahriate alebo ochladené v rámci prevádzkových teplotných rozsahov;

g)

zahriate alebo ochladené komponenty, ako potrubia na odber vzoriek, filtre, chladiče a čerpadlá, sa musia stabilizovať na ich prevádzkové teploty;

h)

prietok zrieďovacieho systému výfukových plynov sa musí zapnúť aspoň 10 minút pred skúškou;

i)

všetky elektronické integračné zariadenia sa pred začiatkom každého skúšobného intervalu musia vynulovať alebo opätovne nastaviť na nulu.

7.5.3.   Kontrola analyzátorov plynu

Zvolia sa rozsahy analyzátorov plynu. Analyzátory emisií s automatickým alebo ručným prepínaním rozsahov sú povolené. Počas skúšobného cyklu sa rozsah analyzátorov emisií nesmie prepínať. Počas skúšobného cyklu v tom istom čase nesmú byť zapnuté analógové prevádzkové zosilňovače analyzátorov.

Odozva nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu sa určia pre všetky analyzátory pomocou medzinárodne zistiteľných plynov, ktoré spĺňajú špecifikácie bodu 9.3.3. Analyzátory FID sa nastavia na ekvivalent uhlíka 1 (C1).

7.5.4.   Príprava odberového filtra častíc

Aspoň hodinu pred začiatkom skúšky sa každý filter uloží do Petriho misky, ktorá je chránená pred kontamináciou prachom a umožňuje výmenu vzduchu a umiestni sa do vážiacej komory na stabilizáciu. Na konci stabilizácie sa filter odváži a zaznamená sa vlastná hmotnosť filtra. Filter sa potom uloží do uzavretej Petriho misky alebo utesneného držiaka filtra, až kým nie je potrebný na skúšku. Filter sa použije do ôsmich hodín od vybratia z váhovej komory.

7.5.5.   Nastavenie zrieďovacieho systému

Prietok zriedeného výfukového plynu v systéme riedenia plného prietoku alebo riedenia časti prietoku sa nastaví tak, aby sa vylúčila kondenzácia vody v systéme a aby sa dosiahla teplota čelnej plochy filtra od 315 K (42 °C) do 325 K (52 °C).

7.5.6.   Spúšťanie systému odberu vzoriek častíc

Systém odberu vzoriek tuhých častíc sa spustí a nechá sa pracovať s obtokom. Úroveň pozadia tuhých častí v zrieďovacom prostriedku je možné stanoviť odberom vzoriek zrieďovacieho prostriedku pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela. Meranie sa môže vykonať pred skúškou alebo po nej. Ak sa meranie vykoná začiatku aj na konci cyklu, hodnoty sa môžu spriemerovať. Ak sa použije na meranie pozadia iný systém odberu vzoriek, meranie sa vykoná súčasne so skúškou.

7.6.   Skúšobný postup WHTC

7.6.1.   Dobeh motora

Môže sa použiť postup prirodzeného alebo vynúteného ochladzovania. V prípade núteného chladenia sa na základe osvedčeného odborného úsudku nastavia systémy, ktoré vháňajú do motora chladiaci vzduch a chladný olej do systému mazania motora, a tak odvádzajú cez systém chladenia motora teplo z chladiaceho média a zo systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. V prípade núteného chladenia systému dodatočnej úpravy výfukových plynov sa chladiaci vzduch nevpúšťa, kým teplota systému dodatočnej úpravy výfukových plynov neklesne pod hodnotu katalytickej aktivácie. Nie je povolený žiadny postup ochladzovania, ktorý vyústi do nereprezentatívnych emisií.

7.6.2.   Skúška so štartom za studena

Skúška so štartom za studena sa začína vtedy, keď je teplota maziva motora, chladiaceho média a systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov v rozmedzí od 293 do 303 K (20 a 30°C). Motor sa naštartuje použitím jednej z nasledujúcich metód:

a)

motor sa naštartuje podľa postupu štartovania odporúčaného výrobcom v príručke užívateľa s použitím buď sériovo vyrobeného štartéra a dostatočne nabitej batérie alebo iného vhodného zdroja energie; alebo

b)

motor sa naštartuje pomocou dynamometra. Motor sa poháňa v rámci ± 25 % svojich bežných prevádzkových roztáčacích otáčok. Roztáčanie sa zastaví do 1 s po naštartovaní motora. Ak sa motor nenaštartuje po 15 sekundách roztáčania, roztáčanie sa preruší a určí sa dôvod, prečo nedošlo k naštartovaniu motora, pokiaľ v príručke používateľa alebo servisnej príručke nie je uvedené, že dlhší čas roztáčania je normálny jav.

7.6.3.   Fáza odstavenia za tepla

Bezprostredne po dokončení skúšky so štartom za studena sa motor kondicionuje na skúšku so štartom za tepla s použitím odstavenia za tepla trvajúcim 10 ± 1 minútu.

7.6.4.   Skúška so štartom za tepla

Motor sa naštartuje na konci fázy odstavenia za tepla vymedzenej v bode 7.6.3 pomocou štartovacích postupov uvedených v bode 7.6.2.

7.6.5.   Skúšobný postup

Postup skúšky so studeným, ako aj s teplým štartom začína naštartovaním motora. Potom, ako je motor v chode, začína regulácia cyklu tak, aby činnosť motora spĺňala požiadavky prvého nastavovacieho bodu cyklu.

WHTC sa vykoná podľa referenčného cyklu, ako je stanovené v bode 7.4. Nastavovacie body, ktoré určujú otáčky a krútiaci moment motora, musia byť udávané s frekvenciou 5 Hz (odporúča sa frekvencia 10 Hz) alebo väčšou. Body nastavenia sa vypočítajú lineárnou interpoláciou medzi bodmi nastavenia referenčného cyklu s frekvenciou 1 Hz. Skutočné otáčky a krútiaci moment sa počas skúšobného cyklu zaznamenávajú aspoň raz za sekundu (1 Hz) a tieto signály môžu byť elektronicky filtrované.

7.6.6.   Zhromažďovanie príslušných údajov týkajúcich sa emisií

Na začiatku postupu skúšky sa spustia meracie zariadenia súčasne so:

a)

začiatkom odberu alebo analýzy zrieďovacieho prostriedku, ak sa používa systém s riedením plného prietoku;

b)

začiatkom odberu alebo analýzy neupravených alebo zriedených výfukových plynov v závislosti od použitej metódy;

c)

začiatkom merania množstva zriedených výfukových plynov a požadovaných teplôt a tlakov;

d)

začiatkom zaznamenávania hmotnostného prietoku výfukových plynov, ak sa uplatňuje analýza neupravených výfukových plynov;

e)

začiatkom zaznamenávania spätnoväzbových údajov o otáčkach a krútiacom momente z dynamometra.

Ak sa uplatňuje meranie neupravených výfukových plynov, koncentrácie emisií [(NM)HC, CO a NOx] a hmotnostný prietok výfukových plynov sa musia merať nepretržite a ukladať do počítačového systému s frekvenciou najmenej 2 Hz. Všetky ostatné údaje sa môžu zaznamenávať s frekvenciou odberu vzorky aspoň 1 Hz. Pri analógových analyzátoroch sa zaznamená odozva a kalibračné údaje môžu počas vyhodnotenia údajov použiť on-line alebo off-line.

Ak sa používa systém s riedením plného prietoku, HC a NOx sa merajú nepretržite v zrieďovacom tuneli s frekvenciou aspoň 2 Hz. Priemerné koncentrácie sa určujú integráciou signálov z analyzátorov počas skúšobného cyklu. Čas odozvy systému nesmie byť väčší než 20 s a musí byť koordinovaný s kolísaním prietoku CVS a v prípade potreby aj s odchýlkami času odberu vzoriek/skúšobného cyklu. Koncentrácie CO, CO2 a NMHC sa môžu stanoviť integrovaním nepretržite meraných signálov alebo analýzou koncentrácií plynov zachytených počas cyklu v odberovom vaku. Koncentrácie plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom prostriedku sa stanovia pred bodom, v ktorom výfukové plyny vstupujú do zrieďovacieho tunela, integrovaním alebo odberom do vaku, ktorý slúži na stanovenia koncentrácie pozadia. Všetky ostatné parametre, ktoré sa majú merať, sa zaznamenávajú s minimálnou frekvenciou jedno meranie za sekundu (1 Hz).

7.6.7.   Odber vzoriek častíc

Na začiatku postupu skúšky sa systém prepne z režimu obtoku do režimu odberu tuhých častíc.

Ak sa použije systém riedenia časti prietoku, vzorkovacie čerpadlo(á) sa reguluje(ú) tak, aby sa prietok odberovou sondou na tuhé častice alebo prenosovou trubicou udržiaval proporcionálne k prietoku výfukových plynov stanovenému v súlade s bodom 9.4.6.1.

Ak sa použije systém riedenia plného prietoku, vzorkovacie čerpadlo(á) sa nastaví(ia) tak, aby sa prietok odberovou sondou na tuhé častice alebo prenosovou trubicou udržiaval na hodnote nastaveného prietoku s toleranciou ± 2,5 %. Ak sa použije kompenzácia prietoku (t. j. proporcionálna regulácia prietoku vzorky), musí sa preukázať, že pomer prietoku hlavným tunelom a prietoku vzorky tuhých častíc sa nezmení o viac než ± 2,5 % od jeho nastavenej hodnoty (okrem prvých 10 sekúnd odberu vzorky). Zaznamená sa priemerná teplota a tlak pri plynomere(och) alebo na vstupe prietokového prístrojového vybavenia. Ak sa nemôže udržať nastavený prietok počas úplného cyklu v tolerancii ± 2,5 % kvôli veľkému množstvu tuhých častíc na filtri, skúška je neplatná. Skúška sa musí zopakovať pri nižšom prietoku vzorky.

7.6.8.   Zhasnutie motora a funkčná porucha zariadenia

Ak motor kdekoľvek v priebehu skúšobného cyklu so studeným štartom zhasne, skúška je neplatná. Motor sa musí predkondicionovať a opätovne naštartovať podľa požiadaviek bodu 7.6.2 a skúška sa zopakuje.

Ak motor kedykoľvek v priebehu skúšobného cyklu s teplým štartom zhasne, skúška je neplatná. Motor sa odstaví v súlade s bodom 7.6.3 a skúška so štartom za tepla sa zopakuje. V tomto prípade sa nemusí opakovať skúška so studeným štartom.

Ak v priebehu skúšobného cyklu dôjde k funkčnej poruche niektorého potrebného skúšobného zariadenia, skúška je neplatná a opakuje sa v súlade s uvedenými ustanoveniami.

7.7.   Skúšobný postup WHSC

7.7.1.   Predkondicionovanie zrieďovacieho systému a motora

Zrieďovací systém a motor sa spustia a zahrejú v súlade s bodom 7.4.1. Po zahriatí sa motor a systém odberu vzoriek predkondicionujú činnosťou motora v režime 9 počas (pozri bod 7.2.2., tabuľka 1) minimálne 10 minút, pričom súčasne je v prevádzke systém riedenia. Orientačne sa môžu odobrať vzorky emisií tuhých častíc. Takéto vzorkovacie filtre sa nemusia stabilizovať alebo vážiť a môžu sa vyradiť. Prietoky sa nastavia na približné hodnoty prietokov vybraných na skúšanie. Motor sa po predkondicionovaní vypne.

7.7.2.   Naštartovanie motora

5 ± 1 minút po dokončení predkondicionovania v režime 9 v súlade s bodom 7.7.1 sa motor naštartuje podľa postupu štartovania odporúčaného výrobcom v príručke užívateľa buď pomocou sériového štartéra alebo dynamometra v súlade s bodom 7.6.2.

7.7.3.   Skúšobný postup

Postup skúšky začne potom, ako je motor v chode, a do jednej minúty po regulácii činnosti motora tak, aby spĺňala požiadavky prvého nastavovacieho bodu cyklu (voľnobeh).

WHSC sa vykoná podľa poradia skúšobných režimov uvedených v tabuľke 1 bode 7.2.2.

7.7.4.   Zhromažďovanie príslušných údajov týkajúcich sa emisií

Na začiatku postupu skúšky sa spustia meracie zariadenia súčasne so:

a)

začiatkom odberu alebo analýzy zrieďovacieho prostriedku, ak sa používa systém s riedením plného prietoku;

b)

začiatkom odberu alebo analýzy neupravených alebo zriedených výfukových plynov v závislosti od použitej metódy;

c)

začiatkom merania množstva zriedených výfukových plynov a požadovaných teplôt a tlakov;

d)

začiatkom zaznamenávania hmotnostného prietoku výfukových plynov, ak sa uplatňuje analýza neupravených výfukových plynov;

e)

začiatkom zaznamenávania spätnoväzbových údajov o otáčkach a krútiacom momente z dynamometra.

Ak sa uplatňuje meranie neupravených výfukových plynov, koncentrácie emisií [(NM)HC, CO a NOx] a hmotnostný prietok výfukových plynov sa musia merať nepretržite a ukladať do počítačového systému s frekvenciou najmenej 2 Hz. Všetky ostatné údaje sa môžu zaznamenávať s frekvenciou odberu vzorky aspoň 1 Hz. Pri analógových analyzátoroch sa zaznamená odozva a kalibračné údaje môžu počas vyhodnotenia údajov použiť on-line alebo off-line.

Ak sa používa systém s riedením plného prietoku, HC a NOx sa merajú nepretržite v zrieďovacom tuneli s frekvenciou aspoň 2 Hz. Priemerné koncentrácie sa určujú integráciou signálov z analyzátorov počas skúšobného cyklu. Čas odozvy systému nesmie byť väčší než 20 s a musí byť koordinovaný s kolísaním prietoku CVS a v prípade potreby aj s odchýlkami času odberu vzoriek/skúšobného cyklu. Koncentrácie CO, CO2 a NMHC sa môžu stanoviť integrovaním nepretržite meraných signálov alebo analýzou koncentrácií plynov zachytených počas cyklu v odberovom vaku. Koncentrácie plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom prostriedkom sa musia určiť pred bodom, v ktorom sa výfukové plyny dostávajú do zrieďovacieho tunela, a to integrovaním alebo odberom do vaku, ktorý slúži na stanovenia koncentrácie pozadia. Všetky ostatné parametre, ktoré sa majú merať, sa zaznamenávajú s minimálnou frekvenciou jedno meranie za sekundu (1 Hz).

7.7.5.   Odber vzoriek častíc

Na začiatku postupu skúšky sa systém prepne z režimu obtoku do režimu odberu tuhých častíc. Ak sa použije systém riedenia časti prietoku, vzorkovacie čerpadlo(á) sa reguluje(ú) tak, aby sa prietok odberovou sondou na tuhé častice alebo prenosovou trubicou udržiaval proporcionálne k prietoku výfukových plynov stanovenému v súlade s bodom 9.4.6.1.

Ak sa použije systém riedenia plného prietoku, vzorkovacie čerpadlo(á) sa nastaví(ia) tak, aby sa prietok odberovou sondou na tuhé častice alebo prenosovou trubicou udržiaval na hodnote nastaveného prietoku s toleranciou ± 2,5 %. Ak sa použije kompenzácia prietoku (t. j. proporcionálna regulácia prietoku vzorky), musí sa preukázať, že pomer prietoku hlavným tunelom a prietoku vzorky tuhých častíc sa nezmení o viac než ± 2,5 % od jeho nastavenej hodnoty (okrem prvých 10 sekúnd odberu vzorky). Zaznamená sa priemerná teplota a tlak pri plynomere(och) alebo na vstupe prietokového prístrojového vybavenia. Ak sa nemôže udržať nastavený prietok počas úplného cyklu v tolerancii ± 2,5 % kvôli veľkému množstvu tuhých častíc na filtri, skúška je neplatná. Skúška sa musí zopakovať pri nižšom prietoku vzorky.

7.7.6.   Zhasnutie motora a funkčná porucha zariadenia

Ak motor kedykoľvek v priebehu skúšobného cyklu zhasne, skúška je neplatná. Motor sa predkondicionuje podľa bodu 7.7.1, znovu naštartuje podľa požiadaviek bodu 7.7.2. a skúška sa opakuje.

Ak v priebehu skúšobného cyklu dôjde k funkčnej poruche niektorého potrebného skúšobného zariadenia, skúška je neplatná a opakuje sa v súlade s uvedenými ustanoveniami.

7.8.   Postupy po skúške

7.8.1.   Úkony po skúške

Pri skončení skúšky sa zastaví meranie prietoku výfukového plynu, meranie objemu zriedeného výfukového plynu, prietok plynu do odberových vakov a vzorkovacie čerpadlo tuhých častíc. V prípade integračného systému analyzátora odber vzoriek pokračuje, až kým neuplynú časy odozvy systému.

7.8.2.   Overenie proporčného odberu vzoriek

Za každý proporcionálny odber vzorky v dávkach, ako napr. odber vzorky do vaku alebo vzorky tuhých častíc, sa overí, či sa udržal proporcionálny odber vzoriek podľa bodov 7.6.7. a 7.7.5. Akákoľvek vzorka, ktorá nespĺňa túto požiadavku, sa neberie do úvahy.

7.8.3.   Kondicionovanie a váženie PM

Filter častíc sa umiestni do krytej a hermeticky uzavretej nádoby, alebo sa držiaky filtra zakryjú, aby sa chránili vzorkovacie filtre pred znečistením z okolitého prostredia. Takto chránený filter sa vráti do vážiacej komory. Filter sa kondicionuje aspoň jednu hodinu a potom sa váži podľa bodu 9.4.5. Zaznamená sa celková hmotnosť filtra.

7.8.4.   Overenie posunu

Čo možno najskôr, no najneskôr do 30 minút po dokončení skúšobného cyklu alebo počas doby úpravy teploty sa stanovia použité rozsahy analyzátorov vzhľadom na odozvy nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu. Na účely tohto bodu je skúšobný cyklus definovaný takto:

a)

pre WHTC: úplný sled studený štart – úprava teploty – teplý štart;

b)

pre WHTC so štartom za tepla (bod 6.6): postupnosť odstavenie – za tepla;

c)

pre mnohonásobné regeneračné skúšky WHTC so štartom za tepla (bod 6.6.): celkový počet skúšok s teplým štartom;

d)

pre WHSC: skúšobný cyklus.

Na kolísanie (posun) analyzátora sa vzťahujú tieto ustanovenia:

a)

odozvy na nulovací plyn a na plyn na nastavenie meracieho rozsahu pred skúškou a po skúške sa môžu priamo vložiť do rovnice 66 uvedenej v bode 8.6.1 bez určenia posunu;

b)

ak je rozdiel posunu medzi výsledkami pred skúškou a po skúške menší než 1 % celej škály, namerané koncentrácie sa môžu použiť nekorigované alebo sa môžu korigovať o posun podľa bodu 8.6.1;

c)

ak je rozdiel posunu medzi výsledkami pred skúškou a po skúške rovný alebo väčší než 1 % celej škály, skúška sa považuje za neplatnú alebo sa namerané koncentrácie môžu korigovať o posun podľa bodu 8.6.1.

7.8.5.   Analýza plynných vzoriek odobratých do vaku

V rámci možností sa čo najskôr vykoná toto:

a)

plynné vzorky z odobraté z vaku sa analyzujú najneskôr do 30 minút po dokončení skúšky so štartom za tepla alebo počas odstavenia pre skúšku so štartom za studena;

b)

vzorky odobraté z pozadia sa musia analyzovať najneskôr do 60 minút po dokončení skúšky so štartom za tepla.

7.8.6.   Validácia práce cyklu

Pred výpočtom skutočnej práce cyklu sa vynechajú všetky body zaznamenané počas štartovania motora. Skutočná práca cyklu sa určí počas skúšobného cyklu súčasným použitím skutočných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu na výpočet okamžitých hodnôt pre výkon motora. Hodnoty okamžitého výkonu motora sa integrujú v celom skúšobnom cykle na výpočet skutočnej práce cyklu Wact (kWh). Ak nie sú namontované pomocné zariadenia/vybavenie podľa bodu 6.3.1., okamžité hodnoty výkonu sa korigujú pomocou rovnice (4) uvedenej v bode 6.3.5.

Rovnaká metóda, ako je metóda opísaná v bode 7.4.8., sa použije na integrovanie skutočného výkonu motora.

Skutočná práca cyklu Wact sa použije na porovnanie s referenčnou prácou cyklu Wref a na výpočet emisií špecifických pre brzdenie (pozri bod 8.6.3.).

Wact musí byť v rozmedzí od 85 % do 105 % Wref.

7.8.7.   Štatistické potvrdenie správnosti skúšobného cyklu

Pre WHTC aj WHSC sa urobí lineárna regresia skutočných hodnôt (nact, Mact, Pact ) na referenčné hodnoty (nref, Mref, Pref ).

Na minimalizáciu skresľujúceho účinku časového oneskorenia medzi skutočnými a referenčnými hodnotami cyklu je možné celú postupnosť signálov otáčok a krútiaceho momentu motora časovo posunúť pred alebo za referenčnú postupnosť otáčok a krútiaceho momentu. Ak sú skutočné signály posunuté, hodnoty otáčok aj krútiaceho momentu sa musia posunúť o rovnaký úsek a v rovnakom smere.

Použije sa metóda najmenších štvorcov, pričom rovnica najlepšieho prispôsobenia má tento tvar:

Formula

(11)

pričom:

y

je skutočná hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW),

a 1

je sklon regresnej priamky,

x

je referenčná hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW),

a 0

je bod, v ktorom regresná priamka pretína os y.

Pre každú regresnú priamku sa vypočíta štandardná chyba odhadu (SEE) y na x a koeficient determinácie (r2).

Túto analýzu sa odporúča vykonať pri frekvencii 1 Hz. Na to, aby sa skúška považovala za platnú, musia byť splnené kritériá uvedené v tabuľke 2 (WHTC) alebo v tabuľke 3 (WHSC).

Tabuľka 2

Prípustné odchýlky regresnej priamky pre WHTC

 

Otáčky

Krútiaci moment

Výkon

Štandardná chyba odhadu (SE) y na x

max. 5 % max. skúšobných otáčok

max. 10 % maximálneho krútiaceho momentu motora

max. 10 % maximálneho výkonu motora

Sklon regresnej priamky, a1

0,95 – 1,03

0,83 – 1,03

0,89 – 1,03

Koeficient determinácie, r2

min. 0,970

min. 0,850

min. 0,910

Úsek regresnej priamky na osi y, a0

max. 10 % otáčok voľnobehu

± 20 Nm alebo ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

± 4 kW alebo ± 2 % maximálneho výkonu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia


Tabuľka 3

Prípustné odchýlky regresnej priamky pre WHSC

 

Otáčky

Krútiaci moment

Výkon

Štandardná chyba odhadu (SE) y na x

max. 1 % maximálnych skúšobných otáčok

max. 2 % maximálneho krútiaceho momentu motora

max. 2 % maximálneho výkonu motora

Sklon regresnej priamky, a1

0,99 – 1,01

0,98 – 1,02

0,98 – 1,02

Koeficient determinácie, r2

min. 0,990

min. 0,950

min. 0,950

Úsek na osi y regresnej priamky, a0

max. 1 % maximálnych skúšobných otáčok

± 20 Nm alebo ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

± 4 kW alebo ± 2 % maximálneho výkonu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

Len na účely regresie je povolené pred vykonaním regresných výpočtov vyradiť len body, ktoré sú uvedené v tabuľke 4. Avšak tieto body sa nevyraďujú pri výpočte práce cyklu a emisií. Vyradenie bodu sa môže použiť v celom cykle alebo v ktorejkoľvek jeho časti.

Tabuľka 4

Povolené prípady vyradenia bodov z regresnej analýzy

Udalosť

Podmienky

Body, ktoré sa môžu vyradiť

Minimálna požiadavka obsluhy (bod voľnobehu)

n ref = 0 %

a

M ref = 0 %

a

Formula

and

Formula

otáčky a výkon

Minimálna požiadavka obsluhy (motorický bod)

M ref < 0 %

výkon a krútiaci moment

Minimálna požiadavka obsluhy

n act ≤ 1,02 nref a Mact > Mref

alebo

nact > nref a Mact ≤ Mref'

alebo

n act > 1,02 nref a Formula

výkon a buď krútiaci moment alebo otáčky

Maximálna požiadavka obsluhy

n act < nref a Mact ≥ Mref

alebo

nact ≥ 0,98 nref a Mact < Mref

alebo

n act < 0.98 nref a Formula

výkon a buď krútiaci moment alebo otáčky

8.   VÝPOČET EMISIÍ

Konečný výsledok skúšky sa v súlade s ASTM E 29-06B v jednom kroku zaokrúhli na taký počet desatinných miest na pravo od desatinnej čiarky, ktorý je uvedený v príslušnej emisnej norme, plus jedno ďalšie významné číslo. Nie je povolené zaokrúhľovanie medzihodnôt, na ktorých sú založené konečné výsledné hodnoty emisií špecifických pre brzdenie.

Výpočet uhľovodíkov a/alebo nemetánových uhľovodíkov je založený na molárnom pomere uhlíka/vodíka/kyslíka (C/H/O) v palive:

 

CH1,86O0,006 pre naftu (B7),

 

CH2,92O0,46 pre etanol pre určené vznetové motory (ED95),

 

CH1,93O0,032 pre benzín (E10),

 

CH2,74O0,385 pre etanol (E85),

 

CH2,525 pre LPG,

 

CH4 pre zemný plyn a biometán.

Príklady postupov výpočtu sú uvedené v dodatku 5 k tejto prílohe.

Výpočet emisií na molárnej báze v súlade s prílohou 7 globálneho technického predpisu č. 11 týkajúci sa skúšobného protokolu výfukových emisií pre necestné pojazdné stroje (NRMM, je povolený s predchádzajúcim súhlasom orgánu pre typové schvaľovanie.

8.1.   Korekcia zo suchého na vlhký stav

Ak sa emisie merajú v suchom stave, namerané koncentrácie sa prevedú na vlhký stav podľa nasledujúcej rovnice:

Formula

(12)

pričom:

c d

je koncentrácia v suchom stave, ppm alebo % objemu,

kw

je korekčný faktor zo suchého na vlhký stav (kw,a, kw,e alebo kw,d v závislosti od použitej príslušnej rovnice)

8.1.1.   Neupravené výfukové plyny

Formula

(13)

alebo

Formula

(14)

alebo

Formula

(15)

pričom

Formula

(16)

a

Formula

(17)

kde:

H a

je vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu,

w ALF

je obsah vodíka v palive, v hmotnostných percentách,

q mf,i

je okamžitý hmotnostný prietok paliva, v kg/s,

q mad,i

je okamžitý hmotnostný prietok suchého nasávaného vzduchu, kg/s,

p r

je tlak vodných pár po ochladzujúcom kúpeli, v kPa,

p b

je celkový atmosférický tlak, v kPa,

w DEL

je obsah dusíka v palive, v hmotnostných percentách,

w EPS

je obsah kyslíka v palive, v hmotnostných percentách,

α

molárny pomer vodíka v palive,

c CO2

je koncentrácia CO2 v suchom stave, v %,

c CO

je koncentrácia CO v suchom stave, v %.

Rovnice (13) a (14) sú v zásade totožné, pričom faktor 1,008 v rovniciach (13) a (15) sa približne blíži presnejšej hodnote menovateľa v rovnici (14).

8.1.2.   Zriedené výfukové plyny

Formula

(18)

alebo

Formula

(19)

pričom

Formula

(20)

kde:

α

molárny pomer vodíka v palive,

c CO2w

je koncentrácia CO2 vo vlhkom stave, v %,

c CO2d

je koncentrácia CO2 v suchom stave, v %,

H d

je vlhkosť zrieďovacieho prostriedku, g vody na kg suchého vzduchu,

H a

je vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu,

D

je zrieďovací faktor (pozri bod 8.5.2.3.2.).

8.1.3.   Zrieďovací prostriedok

Formula

(21)

pričom

Formula

(22)

kde:

H d

je vlhkosť zrieďovacieho prostriedku, g vody na kg suchého vzduchu.

8.2.   Korekcia NOx vzhľadom na vlhkosť

Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, hodnota koncentrácie NOx sa musí korigovať o vlhkosť pomocou faktorov uvedených v bode 8.2.1. alebo 8.2.2. Vlhkosť nasávaného vzduchu Ha možno odvodiť z merania relatívnej vlhkosti, merania rosného bodu, merania tlaku pár alebo merania so suchým/vlhkým teplomerom s použitím všeobecne prijatých rovníc.

8.2.1.   Vznetové motory

Formula

(23)

kde:

Ha

je vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu.

8.2.2.   Zážihové motory

Formula

(24)

kde:

Ha

je vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu.

8.3.   Korekcia filtra častíc na vztlak vo vzduchu

Vzorkovací filter sa koriguje o jeho vztlak vo vzduchu. Korekcia o vztlak vzduchu závisí od hustoty odberového filtra, hustoty vzduchu a hustoty kalibračného závažia váh a nezohľadňuje vztlak samotných častíc. Korekcia vztlaku sa vzťahuje na čistú hmotnosť filtra, ako aj na hrubú hmotnosť filtra.

Ak hustota materiálu filtra nie je známa, použijú sa tieto hustoty:

a)

sklené vlákna potiahnuté teflónom: 2 300 kg/m3;

b)

filter s teflónovou membránou: 2 144 kg/m3;

c)

filter s teflónovou membránou a polymetylpenténovým nosným krúžkom: 920 kg/m3.

V prípade kalibračných závaží z nerezovej ocele sa použije hustota 8 000 kg/m3. Ak je kalibračné závažie vyrobené z iného materiálu, je potrebné poznať jeho hustotu.

Používa sa táto rovnica:

Formula

(25)

pričom

Formula

(26)

kde:

m uncor

je nekorigovaná hmotnosť filtra častíc, v mg,

ρ a

je hustota vzduchu, kg/m3,

ρ w

je hustota kalibračného závažia váh, kg/m3,

ρ f

je hustota odberového filtra častíc, kg/m3,

p b

je celkový atmosférický tlak, v kPa,

T a

je teplota vzduchu v prostredí váh, v K,

28.836

je molárna hmotnosť vzduchu pri referenčnej vlhkosti (282,5 K), v g/mol,

8.3144

je molárna konštanta plynu.

Hmotnosť vzorky tuhých častíc mp použitá v bodoch 8.4.3. a 8.5.3. sa vypočíta takto:

Formula

(27)

kde:

m f,G

je korigovaná celková hmotnosť filtra častíc o vztlak vzduchu, v mg,

m f,T

je korigovaná hmotnosť obalu filtra častíc o vztlak vzduchu, v mg.

8.4.   Riedenie časti prietoku (PFS) a meranie neupravených výfukových plynov

Signály okamžitej koncentrácie plynných zložiek sa použijú na výpočet celkovej hmotnosti emisií vynásobením s okamžitým hmotnostným prietokom výfukových plynov. Hmotnostný prietok výfukových plynov sa môže merať priamo alebo vypočítať pomocou metód merania nasávaného vzduchu a pomeru vzduchu a paliva, stopovacou metódou alebo meraním pomeru vzduchu a paliva. Osobitná pozornosť sa musí venovať časom odozvy jednotlivých prístrojov. Tieto rozdiely v odozve sa vyriešia časovou synchronizáciou signálov. V prípade častíc sa signály hmotnostného prietoku výfukových plynov použijú na nastavenie systému s riedením časti prietoku, aby sa mohla odobrať vzorka proporcionálna k hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Proporcionálnosť sa overuje uplatnením regresnej analýzy medzi vzorkou a prietokom výfukových plynov v súlade s bodom 9.4.6.1. Úplná skúšobná zostava je schematicky znázornená na obrázku 6.

Obrázok 6

Schéma systému merania neupravených výfukových plynov a v časti prietoku

Image

8.4.1.   Určenie hmotnostného prietoku výfukových plynov

8.4.1.1.   Úvod

Na výpočet emisií v neriedenom výfukovom plyne a na reguláciu systému s riedením časti prietoku je potrebné poznať hmotnostný prietok výfukového plynu. Na stanovenie hmotnostného prietoku výfukových plynov sa môže použiť niektorá z metód opísaných v bodoch 8.4.1.3. až 8.4.1.7.

8.4.1.2.   Čas odozvy

Na účely výpočtu emisií sa čas odozvy ktorejkoľvek z metód opísaných v bodoch 8.4.1.3. až 8.4.1.7. musí rovnať alebo byť menší než čas odozvy analyzátora ≤ 10 s, ako sa to vyžaduje v bode 9.3.5.

Na účely regulovania systému s riedením časti prietoku sa vyžaduje rýchlejšia odozva. Pre systémy s riedením časti prietoku s online reguláciou musí byť čas odozvy ≤ 0,3 s. Pre systémy s riedením časti prietoku s doprednou reguláciou (look ahead control) založenou na vopred zaznamenanom chode skúšky musí byť čas odozvy systému merania prietoku výfukového plynu ≤ 5 sekúnd s dobou nábehu ≤ 1 s. Dobu odozvy systému špecifikuje výrobca prístroja. Kombinované požiadavky na čas odozvy pre prietok výfukových plynov a systém s riedením časti prietoku sú uvedené v bode 9.4.6.1.

8.4.1.3.   Metóda priameho merania

Priame meranie okamžitého prietoku výfukových plynov sa vykonáva pomocou systémov, ako napr.:

a)

zariadenia na meranie rozdielu tlakov, ako napr. prietoková dýza (podrobnosti pozri v norme ISO 5167);

b)

ultrazvukový prietokomer;

c)

vírivý prietokomer.

Musia sa vykonať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo chybám pri meraní, ktoré budú mať vplyv na chyby v hodnotách emisií. Také opatrenia zahŕňajú starostlivú inštaláciu zariadenia do výfukového systému motora podľa odporúčaní výrobcu a osvedčenej technickej praxe. Inštaláciou zariadenia nesmie byť ovplyvnený predovšetkým výkon motora a emisie.

Prietokomer musí spĺňať požiadavky na linearitu podľa bodu 9.2.

8.4.1.4.   Metóda merania vzduchu a paliva

Zahŕňa meranie prietoku vzduchu a paliva vhodnými prietokomermi. Okamžitý prietok výfukových plynov sa vypočíta takto:

Formula

(28)

kde:

qmew,i

je okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu, kg/s,

qmaw,i

je okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu, v kg/s,

qmf,i

je okamžitý hmotnostný prietok paliva, v kg/s.

Prietokomery musia spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 9.2, no musia byť presné v dostatočnej miere, aby spĺňali aj požiadavky na linearitu pre prietok výfukových plynov.

8.4.1.5.   Stopovacia metóda merania

Zahŕňa meranie koncentrácie stopovacieho plynu vo výfukových plynoch.

Známe množstvo inertného plynu (napr. čisté hélium) sa vstrekne do prietoku výfukového plynu ako stopovací plyn. Plyn sa zmieša a zriedi výfukovým plynom, no nereaguje vo výfukovom potrubí. Koncentrácia plynu sa potom meria vo vzorke výfukového plynu.

Aby sa zabezpečilo úplné zmiešanie stopovacieho plynu, odberová sonda výfukových plynov sa umiestni aspoň vo vzdialenosti 1 m alebo 30-násobku priemeru výfukovej trubice podľa toho, ktorá hodnota je väčšia, v smere prúdenia plynu za miestom vstreku stopovacieho plynu. Odberová sonda môže byť umiestnená bližšie k miestu vstreku, ak sa úplné zmiešanie overí porovnaním koncentrácie stopovacieho plynu s referenčnou koncentráciou, keď sa stopovací plyn vstrekne pred motorom v smere proti prúdeniu plynu.

Prietok stopovacieho plynu sa nastaví tak, aby koncentrácia stopovacieho plynu pri voľnobehu motora po zmiešaní bola nižšia, než je plný rozsah stupnice analyzátora plynu.

Prietok výfukového plynu sa vypočíta takto:

Formula

(29)

kde:

qmew,i

je okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu, kg/s,

qvt

je prietok stopovacieho plynu, v cm3/min,

c mix,i

je okamžitá koncentrácia stopovacieho plynu po zmiešaní, v ppm,

ρ e

je hustota výfukových plynov, kg/m3 (pozri tabuľku 5),

c b

je koncentrácia pozadia stopovacieho plynu v nasávanom vzduchu, v ppm.

Koncentráciu pozadia stopovacieho plynu (c b) možno určiť výpočtom priemernej hodnoty koncentrácií pozadia nameraných bezprostredne pred vykonaním skúšky a po nej.

Ak je koncentrácia pozadia menšia než 1 % koncentrácie stopovacieho plynu po zmiešaní (cmix.i) pri maximálnom prietoku výfukových plynov, možno koncentráciu pozadia považovať za zanedbateľnú.

Celý systém musí spĺňať požiadavky na linearitu pre prietok výfukového plynu uvedené v bode 9.2.

8.4.1.6.   Metóda merania prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva

Zahŕňa výpočet hmotnosti výfukového plynu z prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva. Okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov sa vypočíta takto:

Formula

(30)

pričom

Formula

(31)

Formula

(32)

kde:

qmaw,i

je okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu, v kg/s,

Formula

je stechiometrický pomer vzduchu a paliva, v kg/kg,

λ i

je okamžitý pomer nadbytočného vzduchu,

c CO2d

je koncentrácia CO2 v suchom stave, v %,

c COd

je koncentrácia CO v suchom stave, v ppm,

c HCw

je koncentrácia HC vo vlhkom stave, v ppm.

Prietokomer vzduchu a analyzátory musia spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 9.2 a celý systém musí spĺňať požiadavky na linearitu na prietok výfukových plynov uvedené v bode 9.2.

Ak sa na meranie pomeru nadbytočného vzduchu používa zariadenie na meranie pomeru vzduchu a paliva, napr. snímač typu zirkónium, musí toto zariadenie spĺňať požiadavky uvedené v bode 9.3.2.7.

8.4.1.7.   Metóda uhlíkovej rovnováhy

Zahŕňa výpočet hmotnosti výfukových plynov z prietoku paliva a plynných komponentov výfukových plynov, ktoré obsahujú uhlík. Okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov sa vypočíta takto:

Formula

(33)

pričom

Formula

(34)

a

Formula

(35)

kde:

q mf,i

je okamžitý hmotnostný prietok paliva, v kg/s,

H a

je vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu,

w BET

je obsah uhlíka v palive, v hmotnostných percentách,

w ALF

je obsah vodíka v palive, v hmotnostných percentách,

w DEL

je obsah dusíka v palive, v hmotnostných percentách,

w EPS

je obsah kyslíka v palive, v hmotnostných percentách,

c CO2d

je koncentrácia CO2 v suchom stave, v percentách,

c CO2d,a

je koncentrácia CO2 v suchom stave v nasávanom vzduchu, v percentách,

c CO

je koncentrácia CO v suchom stave, v ppm,

c HCw

je koncentrácia HC vo vlhkom stave, v ppm.

8.4.2.   Určenie plynných zložiek

8.4.2.1.   Úvod

Plynné zložky v neupravených výfukových plynoch emitované z motora predloženého na skúšanie sa merajú systémami merania a odberu vzoriek opísanými v bode 9.3 a v dodatku 2 k tejto prílohe. Vyhodnotenie údajov je opísané v bode 8.4.2.2.

V bodoch 8.4.2.3 a 8.4.2.4 sú opísané dva postupy výpočtu, ktoré sú rovnocenné pre referenčné palivo uvedené v prílohe 5. Postup podľa bodu 8.4.2.3 je priamejší, pretože na určenie pomeru medzi zložkami a hustotou výfukových plynov používa tabuľku hodnôt u. Postup v bode 8.4.2.4 je presnejší pre palivo s vlastnosťami, ktoré sa líšia od požiadaviek uvedených v prílohe 5, ale vyžaduje elementárnu analýzu zloženia paliva.

8.4.2.2.   Vyhodnotenie údajov

Údaje vzťahujúce sa na emisie sa zaznamenajú a uložia v súlade s bodom 7.6.6.

Na výpočet hmotnosti emisií plynných zložiek je potrebné časovo synchronizovať krivky zaznamenaných koncentrácií a krivku hmotnostného prietoku výfukových plynov časom transformácie definovaným v bode 3.1. Preto sa čas odozvy každého analyzátora plynných emisií a systému na meranie hmotnostného prietoku výfukových plynov určí podľa bodu 8.4.1.2, resp. bodu 9.3.5 a zaznamená sa.

8.4.2.3.   Výpočet hmotnosti emisií na základe tabuľkových hodnôt

Hmotnosť znečisťujúcich látok (g/skúška) sa určí výpočtom okamžitých hmotností emisií z neriedených koncentrácií znečisťujúcich látok a hmotnostného prietoku výfukového plynu, synchronizovaných časom transformácie podľa bodu 8.4.2.2., integrovaním okamžitých hodnôt počas cyklu a vynásobením integrovaných hodnôt tabuľkovými hodnotami u z tabuľky 5. Ak sa meria v suchom stave predtým, než sa vykoná akýkoľvek ďalší výpočet, sa na hodnoty okamžitých koncentrácií použije korekcia zo suchého na vlhký stav podľa bodu 8.1.

Na výpočet NOx sa hmotnostné emisie v prípade potreby vynásobia korekčným faktorom vlhkosti kh,D alebo kh,G, ktorý je určený podľa bodu 8.2.

Použije sa táto rovnica:

Formula

(v g/skúška)

(36)

kde:

u gas

je príslušná hodnota zložky výfukového plynu z tabuľky 5,

c gas,i

je okamžitá koncentrácia zložky vo výfukovom plyne, ppm,

qmew,i

je okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu, kg/s,

f

je frekvencia zberu údajov, Hz,

n

je počet meraní.

Tabuľka 5

Hodnoty u neupravených výfukových plynov a hustoty zložiek

Palivo

ρe

Plyn

NOx

CO

HC

CO2

O2

CH4

ρgas [kg/m3]

2,053

1,250

 (2)

1,9636

1,4277

0,716

ugas  (3)

Diesel (B7)

1,2943

0,001586

0,000966

0,000482

0,001517

0,001103

0,000553

Etanol (ED95)

1,2768

0,001609

0,000980

0,000780

0,001539

0,001119

0,000561

CNG (4)

1,2661

0,001621

0,000987

0,000528 (5)

0,001551

0,001128

0,000565

Propán

1,2805

0,001603

0,000976

0,000512

0,001533

0,001115

0,000559

Bután

1,2832

0,001600

0,000974

0,000505

0,001530

0,001113

0,000558

LPG (6)

1,2811

0,001602

0,000976

0,000510

0,001533

0,001115

0,000559

Benzín (E10)

1,2931

0,001587

0,000966

0,000499

0,001518

0,001104

0,000553

Etanol (E85)

1,2797

0,001604

0,000977

0,000730

0,001534

0,001116

0,000559

8.4.2.4.   Výpočet hmotnosti emisií na základe presných rovníc

Hmotnosť znečisťujúcich látok (g/skúška) sa určí výpočtom okamžitých hmotnostných emisií zo surových koncentrácií znečisťujúcich látok, hodnôt u a hmotnostného prietoku výfukových plynov, ktoré sa synchronizujú časom transformácie v súlade s bodom 8.4.2.2 a integrovaním okamžitých hodnôt za celý cyklus. Ak sa meria v suchom stave predtým, než sa vykoná akýkoľvek ďalší výpočet, sa na hodnoty okamžitých koncentrácií použije korekcia zo suchého na vlhký stav podľa bodu 8.1.

Na výpočet NOx sa hmotnostné emisie vynásobia korekčným faktorom vlhkosti kh,D nebo kh,G, ktorý je určený podľa bodu 8.2.

Použije sa táto rovnica:

Formula

(v g/skúška)

(37)

kde:

u gas

sa vypočíta z rovnice 38 alebo 39,

c gas,i

je okamžitá koncentrácia zložky vo výfukovom plyne, ppm,

qmew,i

je okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu, kg/s,

f

je frekvencia zberu údajov, Hz,

n

je počet meraní.

Okamžité hodnoty u sa vypočítajú takto:

Formula

(38)

alebo

Formula

(39)

pričom

Formula

(40)

kde:

M gas

je molárna hmotnosť zložky plynu, v g/mol (pozri dodatok 5 k tejto prílohe),

Me,i

je okamžitá molárna hmotnosť výfukových plynov, v g/mol,

ρ gas

je hustota zložky plynu, kg/m3,

ρ e,i

je okamžitá hustota zložky plynu, kg/m3.

Molárna hmotnosť výfukového plynu M e sa odvodí z celkového zloženia paliva CH α O ε N δ S γ za predpokladu úplného spálenia takto:

Formula

(41)

kde:

qmaw,i

je okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na vlhkom základe, v kg/s,

qmf,i

je okamžitý hmotnostný prietok paliva, v kg/s,

H a

je vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu,

M a

je molárna hmotnosť nasávaného vzduchu v suchom stave = 28,965 g/mol.

Hustota výfukových plynov ρ e sa odvodí takto:

Formula

(42)

kde:

qmad,i

je okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na suchom základe, v kg/s,

qmf,i

je okamžitý hmotnostný prietok paliva, v kg/s,

H a

je vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu,

k fw

je špecifický faktor paliva vlhkých výfukových plynov (rovnica 16) v bode 8.1.1.

8.4.3.   Určenie častíc

8.4.3.1.   Vyhodnotenie údajov

Hmotnosť tuhých častíc sa vypočíta podľa rovnice 27 uvedenej v bode 8.3. Na vyhodnotenie koncentrácie častíc sa zaznamená celková hmotnosť vzorky (m sep), ktorá prešla filtrom za skúšobný cyklus.

Na základe schválenia orgánu typového schvaľovania udeleného vopred sa môže hmotnosť častíc korigovať podľa obsahu častíc v zrieďovacom prostriedku, ako je určené v bode 7.5.6, v súlade s osvedčenou technickou praxou a špecifickými konštrukčnými prvkami použitého systému na meranie častíc.

8.4.3.2.   Výpočet hmotnosti emisií

Po korekcii filtra na odber častíc o vztlak vzduchu podľa bodu 8.3 sa hmotnosť častíc (g/skúška) vypočíta buď postupom uvedeným v bode 8.4.3.2.1. alebo postupom uvedeným v bode 8.4.3.2.2 v závislosti od konštrukcie systému.

8.4.3.2.1.   Výpočet založený na pomere vzoriek

Formula

(43)

kde:

m p

je hmotnosť častíc odobratých počas cyklu, v mg,

r s

je priemerný pomer vzoriek počas skúšobného cyklu,

pričom

Formula

(44)

kde:

m se

je hmotnosť vzorky za cyklus, v kg,

m ew

je celkový hmotnostný prietok výfukových plynov počas cyklu, v kg,

m sep

je hmotnosť zriedených výfukových plynov prechádzajúcich zbernými filtrami častíc, v kg,

m sed

je hmotnosť zriedených výfukových plynov prechádzajúcich zrieďovacím tunelom, v kg.

V prípade systému odberu celkovej vzorky sú hodnoty m sep a m sed totožné.

8.4.3.2.2.   Výpočet založený na zrieďovacom pomere

Formula

(45)

kde:

m p

je hmotnosť častíc odobratých počas cyklu, v mg,

m sep

je hmotnosť zriedených výfukových plynov prechádzajúcich zbernými filtrami častíc, v kg,

m edf

je hmotnosť ekvivalentných zriedených výfukových plynov počas cyklu, v kg.

Celková hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu počas cyklu sa stanoví takto:

Formula

(46

Formula

(47)

Formula

(48)

kde:

qmedf,i

je okamžitý ekvivalentný hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov, v kg/s,

qmew,i

je okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu, kg/s,

r d,i

je okamžitý zrieďovací pomer,

qmdew,i

je okamžitý hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov, v kg/s,

qmdw,i

je okamžitý hmotnostný prietok zrieďovacieho prostriedku, v kg/s,

f

je frekvencia zberu údajov, Hz,

n

je počet meraní.

8.5.   Meranie riedenia plného prietoku (CVS)

Signály koncentrácie zložiek plynu získané buď integráciou počas celého cyklu alebo odberom vzorky do vaku sa použijú na výpočet hmotnosti emisií vynásobením hmotnostným prietokom zriedených výfukových plynov. Hmotnostný prietok výfukových plynov sa meria systémom odberu vzoriek pri konštantnom objeme (CVS), ktorý môže používať objemové dávkovacie čerpadlo (PDP), Venturiho trubicu s kritickým prietokom (CFV) alebo podzvukovú Venturiho trubicu (SSV) s kompenzáciou prietoku alebo bez nej.

Na odber vzorky do vakov a odber tuhých častíc sa proporcionálna časť vzorky odoberie zo zriedeného výfukového plynu systému CVS. Pre systém bez kompenzácie prietoku sa pomer prietoku vzorky k prietoku CVS nesmie zmeniť o viac než ± 2,5 % voči hodnote nastavenej pre skúšku. Pre systém s kompenzáciou prietoku každý jednotlivý prietok musí byť konštantný v rozmedzí ± 2,5 % svojho príslušného cieľového prietoku.

Úplná skúšobná zostava je schematicky znázornená na obrázku 7.

Obrázok 7

Schéma systému merania plného prietoku

Image

8.5.1.   Určenie prietoku zriedených výfukových plynov

8.5.1.1.   Úvod

Na výpočet emisií v zriedenom výfukovom plyne je potrebné poznať hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu. Celkový prietok zriedených výfukových plynov počas cyklu (kg/skúška) sa vypočíta z hodnôt nameraných v priebehu celého cyklu a zodpovedajúcich kalibračných údajov zariadenia na meranie prietoku (V0 pre PDP, KV pre CFV, Cd pre SSV) ktoroukoľvek metódou opísanou v bodoch 8.5.1.2. až 8.5.1.4. Ak celkový prietok vzorky častíc (m sep) presahuje 0,5 % celkového prietoku CVS (m ed), koriguje sa prietok CVS podľa hodnoty m sep alebo sa prietok vzorky častíc vedie späť k CVS pred zariadením na meranie prietoku.

8.5.1.2.   Systém PDP-CVS

Ak je teplota zriedených výfukových plynov počas cyklu udržiavaná pomocou výmenníka tepla na hodnote v rozmedzí ± 6 K, hmotnostný prietok počas cyklu sa vypočíta takto:

Formula

(49)

kde:

V 0

je objem plynu prečerpaného za otáčku v skúšobných podmienkach, v m3/ot.,

n P

je celkový počet otáčok čerpadla za skúšku,

p p

je absolútny tlak na vstupe do čerpadla, v kPa,

T

je absolútna teplota zriedeného výfukového plynu pri vstupe čerpadla, K.

Ak sa používa systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), vypočítajú sa okamžité hodnoty hmotnosti emisií a integrujú sa počas cyklu. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedených výfukových plynov vypočíta takto:

Formula

(50)

kde:

n P,i

sú celkové otáčky čerpadla za časový interval.

8.5.1.3.   Systém CFV-CVS

Ak je teplota zriedených výfukových plynov počas cyklu udržiavaná pomocou výmenníka tepla na hodnote v rozmedzí ± 11 K, hmotnostný prietok počas cyklu sa vypočíta takto:

Formula

(51)

kde:

t

je čas cyklu, v sekundách,

K V

je kalibračný koeficient Venturiho trubice s kritickým prietokom pre štandardné podmienky,

p p

je absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice, v kPa,

T

je absolútna teplota pri vstupe Venturiho trubice, K.

Ak sa používa systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), vypočítajú sa okamžité hodnoty hmotnosti emisií a integrujú sa počas cyklu. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedených výfukových plynov vypočíta takto:

Formula

(52)

kde:

Δti

je časový interval, v sekundách.

8.5.1.4.   Systém SSV-CVS

Ak sa počas cyklu pomocou výmenníka tepla udrží teplota zriedeného výfukového plynu v rozmedzí ± 11 K, hmotnostný prietok za cyklus sa vypočíta takto:

Formula

(53)

pričom

Formula

(54)

kde:

A 0

je 0,006111 v jednotkách SIFormula

d V

je priemer hrdla SSV, v m,

C d

je koeficient výtoku SSV,

p p

je absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice, v kPa,

T

je teplota na vstupe Venturiho trubice, v K.

r p

je pomer absolútneho statického tlaku v hrdle SSV a na vstupe SSV,Formula

r D

je pomer priemeru hrdla SSV d k vnútornému priemeru prívodnej rúrky D.

Ak sa používa systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), vypočítajú sa okamžité hodnoty hmotnosti emisií a integrujú sa počas cyklu. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedených výfukových plynov vypočíta takto:

Formula

(55)

kde:

Δt i

je časový interval, v sekundách.

Výpočet v reálnom čase sa začne buď s primeranou hodnotou Cd, ako je 0,98, alebo s primeranou hodnotou QSSV. Ak sa výpočet začne s hodnotou QSSV, začiatočná hodnota QSSV sa použije na vyhodnotenie Reynoldsovho čísla.

Počas všetkých emisných skúšok musí byť Reynoldsovo číslo pri hrdle SSV v rozsahu Reynoldsových čísel použitých na odvodenie kalibračnej krivky vytvorenej podľa bodu 9.5.4.

8.5.2.   Určenie plynných zložiek

8.5.2.1.   Úvod

Plynné zložky v zriedenom výfukovom plyne emitovanom z motora dodaného na skúšku sa merajú metódami opísanými v dodatku 2 k tejto prílohe. Riedenie výfukových plynov sa vykonáva pomocou filtrovaného okolitého vzduchu, syntetického vzduchu alebo dusíka. Prietoková kapacita systému s riedením plného prietoku musí byť dostatočne veľká na to, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v zrieďovacom systéme a v systéme odberu vzoriek. Vyhodnotenie údajov a postupy výpočtu sú opísané v bodoch 8.5.2.2. a 8.5.2.3.

8.5.2.2.   Vyhodnotenie údajov

Údaje vzťahujúce sa na emisie sa zaznamenajú a ukladajú v súlade s bodom 7.6.6.

8.5.2.3.   Výpočet hmotnostných emisií

8.5.2.3.1.   Systémy s konštantným hmotnostným prietokom

Pre systémy vybavené výmenníkom tepla sa hmotnosť znečisťujúcich látok stanoví pomocou tejto rovnice:

Formula

(in g/skúška)

(56)

kde:

u gas

je príslušná hodnota zložky výfukového plynu z tabuľky 6,

c gas

je priemerná koncentrácia zložky korigovaná pozadím, v ppm,

m ed

je celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus, kg.

Ak sa meria v suchom stave, použije sa korekcia zo suchého na vlhký stav podľa bodu 8.1.

Na výpočet NOx sa hmotnosť emisií prípadne vynásobí korekčným faktorom vlhkosti k h,D alebo k h,G, ako je stanovené v bode 8.2.

Hodnoty u sú uvedené v tabuľke 6. Výpočet hodnôt ugas bol založený na predpoklade, že hustota zriedených výfukových plynov sa rovná hustote vzduchu. Preto sú hodnoty ugas rovnaké pre jednotlivú plynnú zložku, no rozdielne pre HC.

Tabuľka 6

Hodnoty u zriedených výfukových plynov a hustoty zložiek

Palivo

ρde

Plyn

NOx

CO

HC

CO2

O2

CH4

ρgas [kg/m3]

2,053

1,250

 (7)

1,9636

1,4277

0,716

ugas  (8)

Diesel (B7)

1,293

0,001588

0,000967

0,000483

0,001519

0,001104

0,000553

Etanol (ED95)

1,293

0,001588

0,000967

0,000770

0,001519

0,001104

0,000553

CNG (9)

1,293

0,001588

0,000967

0,000517 (10)

0,001519

0,001104

0,000553

Propán

1,293

0,001588

0,000967

0,000507

0,001519

0,001104

0,000553

Bután

1,293

0,001588

0,000967

0,000501

0,001519

0,001104

0,000553

LPG (11)

1,293

0,001588

0,000967

0,000505

0,001519

0,001104

0,000553

Benzín (E10)

1,293

0,001588

0,000967

0,000499

0,001519

0,001104

0,000554

Etanol (E85)

1,293

0,001588

0,000967

0,000722

0,001519

0,001104

0,000554

Alternatívne sa na výpočet hodnôt u môže použiť exaktná metóda všeobecne opísaná v bode 8.4.2.4:

Formula

(57)

kde:

M gas

je molárna hmotnosť zložky plynu, v g/mol (pozri dodatok 5 k tejto prílohe),

M e

je molárna hmotnosť výfukových plynov, v g/mol,

M d

je molárna hmotnosť zrieďovacieho prostriedku = 28,965 g/mol,

D

je zrieďovací faktor (pozri bod 8.5.2.3.2).

8.5.2.3.2.   Určenie koncentrácií korigovaných pozadím

Priemerná koncentrácia pozadia plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom prostriedku sa odpočíta od nameraných koncentrácií, aby sa získali čisté koncentrácie znečisťujúcich látok. Priemerné hodnoty koncentrácií pozadia sa môžu určiť metódou odberu vzoriek do vaku alebo nepretržitým meraním s integráciou. Používa sa táto rovnica:

Formula

(58)

kde:

c gas,e

je koncentrácia zložky nameraná v zriedených výfukových plynoch, v ppm,

c d

je koncentrácia zložky nameraná v zrieďovacom prostriedku, v ppm,

D

je zrieďovací faktor.

Zrieďovací faktor sa vypočíta takto:

a)

pre dieselové motory a plynové motory poháňané LPG

Formula

(59)

b)

pre motory na zemný plyn

Formula

(60)

kde:

c CO2,e

je koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v zriedených výfukových plynoch, obj. %,

c HC,e

je koncentrácia HC vo vlhkom stave v zriedených výfukových plynoch, v ppm C1,

c NMHC,e

je koncentrácia NMHC vo vlhkom stave v zriedených výfukových plynoch, v ppm C1,

c CO,e

je koncentrácia CO vo vlhkom stave v zriedených výfukových plynoch, v ppm,

F S

je stechiometrický faktor.

Stechiometrický faktor sa vypočíta takto:

Formula

(61)

kde:

α

je molárny pomer vodíka v palive (H/C).

Ak nie je známe zloženie paliva, alternatívne sa môžu použiť tieto stechiometrické faktory:

F S (diesel)

=

13,4

F S (LPG)

=

11,6

F S (NG)

=

9,5

F S (E10)

=

13,3

F S (E85)

=

11,5

8.5.2.3.3.   Systémy s kompenzáciou prietoku

V prípade systémov bez výmenníka tepla sa hmotnosť znečisťujúcich látok (g/skúška) určí výpočtom okamžitých hmotností emisií a integráciou okamžitých hodnôt za cyklus. Korekcia na pozadie sa použije aj priamo na okamžité hodnoty koncentrácie. Použije sa táto rovnica:

Formula

(62)

kde:

c gas,e

je koncentrácia zložky nameraná v zriedených výfukových plynoch, v ppm,

c d

je koncentrácia zložky nameraná v zrieďovacom prostriedku, v ppm,

m ed,i

je okamžitá hmotnosť zriedených výfukových plynov, v kg,

m ed

je celková hmotnosť zriedených výfukových plynov počas cyklu, v kg,

u gas

je tabuľková hodnota z tabuľky 6,

D

je faktor zrieďovania.

8.5.3.   Určenie častíc

8.5.3.1.   Výpočet hmotnosti emisií

Hmotnosť častíc (g/skúška) sa vypočíta po korekcii filtra na odber častíc o vztlak vzduchu podľa bodu 8.3 takto:

Formula

(63)

kde:

m p

je hmotnosť častíc odobratých počas cyklu, v mg,

m sep

je hmotnosť zriedených výfukových plynov prechádzajúcich zbernými filtrami častíc, v kg,

m ed

je hmotnosť zriedených výfukových plynov počas cyklu, v kg,

pričom

Formula

(64)

kde:

m set

je hmotnosť dvojnásobne zriedených výfukových plynov prechádzajúcich cez filtre častíc, v kg,

m ssd

je hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho prostriedku, v kg.

Ak sa určuje úroveň častíc pozadia zrieďovacieho prostriedku podľa bodu 7.5.6, môže sa hmotnosť častíc korigovať vzhľadom na pozadie. V tomto prípade sa hmotnosť tuhých častíc (g/skúška) vypočíta takto:

Formula

(65)

kde:

m sep

je hmotnosť zriedených výfukových plynov prechádzajúcich zbernými filtrami častíc, v kg,

m ed

je hmotnosť zriedených výfukových plynov počas cyklu, v kg,

m sd

je hmotnosť zrieďovacieho prostriedku zachyteného systémom odberu vzoriek častíc pozadia, v kg,

m b

je hmotnosť častíc pozadia zachytených zo zrieďovacieho prostriedku, v mg,

D

je faktor zrieďovania určený v bode 8.5.2.3.2.

8.6.   Všeobecné výpočty

8.6.1.   Korekcia posunu

Vzhľadom na overenie kolísania (posunu) uvedené v bode 7.8.4. sa hodnota korigovanej koncentrácie vypočíta takto:

Formula

(66)

kde:

c ref,z

je referenčná koncentrácia nulovacieho plynu (obyčajne rovnajúca sa nule), v ppm,

c ref,s

je referenčná koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu, v ppm,

c pre,z

je koncentrácia nulovacieho plynu v analyzátore pred skúškou, v ppm,

c pre,s

je koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu v analyzátore pred skúškou, v ppm,

c post,z

je koncentrácia nulovacieho plynu v analyzátore po skúške, v ppm,

c post,s

je koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu v analyzátore po skúške, v ppm,

cgas

je koncentrácia vzorky plynu, v ppm.

Po použití akejkoľvek korekcie sa v súlade s bodom 8.6.3. vypočítajú dve sady výsledkov špecifických emisií za každú zložku. Jeden súbor sa vypočíta pomocou nekorigovaných koncentrácií a ďalší súbor sa vypočíta pomocou koncentrácií korigovaných o posun podľa rovnice 66.

V závislosti od použitého meracieho systému a metódy výpočtu sa výsledky nekorigovaných emisií musia získať pomocou rovníc 36, 37, 56, 57 alebo 62. Na výpočet korigovaných emisií, sa hodnoty cgas v rovniciach 36, 37, 56, 57 alebo 62 musia nahradiť hodnotou ccor z rovnice 66. Ak sú hodnoty okamžitej koncentrácie cgas,i použité v príslušnej rovnici, korigovaná hodnota sa použije aj ako okamžitá hodnota ccor,i. V rovnici 57, sa korekcia použije pre nameranú koncentráciu, ako aj pre koncentráciu pozadia.

Porovnanie sa vykoná ako percentuálny podiel nekorigovaných výsledkov. Rozdiel medzi nekorigovanými a korigovanými hodnotami emisií špecifických pre brzdenie musí byť v rozmedzí ± 4 % hodnôt nekorigovaných emisií špecifických pre brzdenie alebo v rozmedzí ± 4 % príslušnej limitnej hodnoty podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. Ak je kolísanie (posun) väčšie (väčší) než 4 %, skúška je neplatná.

Ak sa používa korekcia posunu, pri uvádzaní emisií sa použijú len výsledky emisií s korigovaným posunom.

8.6.2.   Výpočet NMHC a CH4

Výpočet NMHC a CH4 závisí od použitej kalibračnej metódy. FID na meranie bez odlučovača nemetánových uhľovodíkov (NMC) (dolná cesta na obrázku 11 v dodatku 2 k tejto prílohe) sa kalibruje propánom. Na kalibráciu FID zapojeného v sérii s NMC (horná cesta na obrázku 11 v dodatku 2 k tejto prílohe) sú povolené tieto metódy:

a)

kalibračný plyn – propán; propán obteká NMC,

b)

kalibračný plyn – metán; metán prechádza cez NMC.

Koncentrácia NMHC a CH4 sa pre a) vypočíta takto:

Formula

(67)

Formula

(68)

Koncentrácia NMHC a CH4 sa pre b) vypočíta takto:

Formula

(67a)

Formula

(68a)

kde:

c HC(w/NMC)

je koncentrácia HC so vzorkou plynu prechádzajúceho cez NMC, ppm,

c HC(w/oNMC)

je koncentrácia HC so vzorkou plynu obchádzajúcou NMC, v ppm,

r h

faktor odozvy metánu stanovený v bode 9.3.7.2.,

E M

je metánová účinnosť stanovená v bode 9.3.8.1.,

E E

je etánová účinnosť stanovená v bode 9.3.8.2.

Ak je hodnota rh < 1,05, môže sa v rovniciach 67, 67a a 68a vynechať.

8.6.3.   Výpočet špecifických emisií

Špecifické emisie egas alebo ePM (g/kWh) sa vypočítajú pre každú jednotlivú zložku ďalej uvedeným spôsobom v závislosti od typu skúšobného cyklu.

Pre WHSC, WHTC s teplým štartom alebo WHTC so studeným štartom sa použije táto rovnica:

Formula

(69)

Formula

(70)

kde:

m

je hmotnosť emisií zložky, g/skúška,

W act

je skutočná práca cyklu podľa bodu 7.8.6, v kWh.

V prípade WHTC je konečným výsledkom skúšky vážený priemer získaný zo skúšok so štartom za studena a za tepla podľa tejto rovnice:

kde:

m cold

je hmotnosť emisií zložky pri skúške so štartom za studena, g/skúška,

m hot

je hmotnostná emisia zložky v skúške so štartom za tepla, g/skúška,

W act,cold

je skutočná práca cyklu pri skúške so štartom za studena, v kWh,

W act,hot

je skutočná práca cyklu v skúške so štartom za tepla, kWh.

Ak sa periodická regenerácia vykoná v súlade s bodom 6.6.2., faktory regeneračnej úpravy kr,u alebo kr,d sa musia vynásobiť alebo pripočítať k výsledku špecifických emisií e, ako je vymedzené v rovniciach 69 a 70.

9.   ŠPECIFIKÁCIA A OVERENIE ZARIADENIA

Táto príloha neobsahuje podrobnosti o zariadeniach alebo systémoch merania prietoku, tlaku a teploty. V bode 9.2 sú uvedené len požiadavky na linearitu takých zariadení alebo systémov, ktoré sú potrebné na vykonanie emisných skúšok.

9.1.   Špecifikácia dynamometra

Použije sa dynamometer na skúšanie motorov s charakteristikami vhodnými na vykonanie príslušného skúšobného cyklu opísaného v bodoch 7.2.1. a 7.2.2.

Prístrojové vybavenie na meranie krútiaceho momentu a otáčok musí umožniť takú presnosť merania výkonu hriadeľa, aby boli splnené validačné kritériá cyklu. Môžu byť potrebné dodatočné výpočty. Presnosť prístrojového vybavenia musí byť taká, aby bolo zabezpečené, že nebudú prekročené požiadavky na linearitu uvedené v bode 9.2., tabuľke 7.

9.2.   Požiadavky na linearitu

Kalibrácia všetkých meracích prístrojov a systémov musí zodpovedať vnútroštátnym (medzinárodným) normám. Meracie zariadenia a systémy musia spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v tabuľke 7. Overenie linearity podľa bodu 9.2.1. sa v prípade plynových analyzátorov vykoná aspoň každé tri mesiace alebo kedykoľvek po oprave alebo vykonanej zmene, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu. V prípade iných prístrojov a systémov sa overenie linearity musí vykonať podľa požiadaviek postupov interného auditu, výrobcu prístroja alebo v súlade s požiadavkami normy ISO 9000.

Tabuľka 7

Požiadavky na linearitu meracích prístrojov a systémov

Merací systém

Formula

Sklon

a 1

Štandardná chyba

SEE

Koeficient určenia

r 2

Otáčky motora

≤ 0,05 % max

0,98 – 1,02

≤ 2 % max

≥ 0,990

Krútiaci moment motora

≤ 1 % max

0,98 – 1,02

≤ 2 % max

≥ 0,990

Prietok paliva

≤ 1 % max

0,98 – 1,02

≤ 2 % max

≥ 0,990

Prietok vzduchu

≤ 1 % max

0,98 – 1,02

≤ 2 % max

≥ 0,990

Prietok výfukových plynov

≤ 1 % max

0,98 – 1,02

≤ 2 % max

≥ 0,990

Prietok zrieďovacieho prostriedku

≤ 1 % max

0,98 – 1,02

≤ 2 % max

≥ 0,990

Prietok zriedených výfukových plynov

≤ 1 % max

0,98 – 1,02

≤ 2 % max

≥ 0,990

Prietok vzorky

≤ 1 % max

0,98 – 1,02

≤ 2 % max

≥ 0,990

Analyzátory plynu

≤ 0,5 % max

0,99 – 1,01

≤ 1 % max

≥ 0,998

Deliče plynov

≤ 0,5 % max

0,98 – 1,02

≤ 2 % max

≥ 0,990

Teploty

≤ 1 % max

0,99 – 1,01

≤ 1 % max

≥ 0,998

Tlaky

≤ 1 % max

0,99 – 1,01

≤ 1 % max

≥ 0,998

Stav PM

≤ 1 % max

0,99 – 1,01

≤ 1 % max

≥ 0,998

9.2.1.   Overenie linearity

9.2.1.1.   Úvod

Overenie linearity sa vykoná pre každý systém merania uvedený v tabuľke 7. Do meracieho systému sa zavedie najmenej desať referenčných hodnôt (alebo iný stanovený počet) a namerané hodnoty sa porovnajú s referenčnými hodnotami metódou lineárnej regresie najmenších štvorcov v súlade s rovnicou 11 v bode 7.8.7. Maximálne limity v tabuľke 7 sa vzťahujú na maximálne hodnoty očakávané počas skúšania.

9.2.1.2.   Všeobecné požiadavky

Meracie systémy sa zahrejú podľa odporúčania výrobcu prístroja. Meracie systémy sa používajú pri ich stanovenej teplote, tlaku a prietoku.

9.2.1.3.   Postup

Overenie linearity sa uskutoční pre každý bežne používaný prevádzkový rozsah, pričom sa postupuje podľa týchto krokov:

a)

Prístroj sa nastaví na nulu zavedením nulového signálu. V prípade analyzátorov plynu sa priamo do vstupu analyzátora zavedie čistý syntetický vzduch (alebo dusík).

b)

Prístroj sa nastaví na hodnotu pre plný rozsah zavedením signálu pre plný rozsah. V prípade analyzátorov plynu sa priamo do vstupu analyzátora zavedie vhodný kalibračný plyn na nastavenie meracieho rozsahu.

c)

Zopakuje sa postup vynulovania podľa bodu a).

d)

Overenie sa vykoná zavedením aspoň 10 referenčných hodnôt (vrátane nuly), ktoré sú v rozmedzí od nuly po najvyššie hodnoty očakávané počas skúšok emisií. V prípade analyzátorov plynu sa v súlade s bodom 9.3.3.2. priamo do vstupu analyzátora zavedú známe koncentrácie plynu.

e)

Referenčné hodnoty sa merajú s frekvenciou záznamu najmenej 1 Hz a namerané hodnoty sa zaznamenávajú počas 30 s.

f)

Hodnoty aritmetického priemeru počas tohto 30-sekundového intervalu sa podľa rovnice 11 uvedenej v bode 7.8.7. použijú na výpočet parametrov lineárnej regresie najmenších štvorcov.

g)

Parametre lineárnej regresie najmenších štvorcov musia spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke 7 v bode 9.2.

h)

Opätovne sa skontroluje nastavenie nuly a v prípade potreby sa zopakuje overovací postup.

9.3.   Meranie a odber vzoriek plynných emisií

9.3.1.   Špecifikácie analyzátora

9.3.1.1.   Všeobecné

Analyzátory musia mať merací rozsah a čas odozvy zodpovedajúce presnosti požadovanej na meranie koncentrácií zložiek výfukových plynov v podmienkach neustálenej a ustálenej prevádzky.

Elektromagnetická kompatibilita (EMC) zariadenia musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali ďalšie chyby.

9.3.1.2.   Presnosť

Presnosť definovaná ako odchýlka odčítaného údaja analyzátora od referenčnej hodnoty nesmie prekročiť ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 0,3 % celého meracieho rozsahu stupnice podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

9.3.1.3.   Presnosť

Presnosť definovaná ako 2,5-násobok štandardnej odchýlky desiatich opakovaných odoziev na daný kalibračný plyn alebo plyn na nastavenie meracieho rozsahu nesmie byť väčšia než 1 % plného rozsahu stupnice pre každý použitý merací rozsah nad 155 ppm (alebo ppm C) alebo väčšia než 2 % pre každý použitý merací rozsah pod 155 ppm (alebo ppm C).

9.3.1.4.   Hluk

Maximálna odozva analyzátora na nulovací a kalibračný plyn alebo plyn na nastavenie meracieho rozsahu za akúkoľvek 10-sekundovú dobu nesmie prekročiť 2 % celého rozsahu stupnice vo všetkých použitých rozsahoch.

9.3.1.5.   Posun nuly

Posun odozvy na nulovací plyn špecifikuje výrobca prístroja.

9.3.1.6.   Posun meracieho rozsahu

Odozvu na posun meracieho rozsahu špecifikuje výrobca prístroja.

9.3.1.7.   Čas nábehu

Čas nábehu analyzátora inštalovaného v meracom systéme nesmie presiahnuť 2,5 sekundy.

9.3.1.8.   Sušenie plynu

Výfukové plyny sa môžu merať v suchom alebo vlhkom stave. Zariadenia na sušenie plynu, ak sa použijú, musia mať minimálny účinok na zloženie meraných plynov. Chemické sušiče nie sú prijateľnou metódou na odstránenie vody zo vzorky.

9.3.2.   Analyzátory plynu

9.3.2.1.   Úvod

Zásady merania, ktoré sa majú používať, sú opísané v bodoch 9.3.2.2 až 9.2.3.7. Podrobný opis meracích systémov je uvedený v dodatku 2 k tejto prílohe. Merané plyny sa analyzujú nižšie uvedenými prístrojmi. Pre nelineárne analyzátory je povolené používať linearizačné obvody.

9.3.2.2.   Analýza oxidu uhoľnatého (CO)

Na analýzu oxidu uhoľnatého sa používa nedisperzný infračervený (NDIR) analyzátor absorpčného typu.

9.3.2.3.   Analýza oxidu uhličitého (CO2)

Na analýzu oxidu uhličitého sa používa nedisperzný infračervený (NDIR) analyzátor absorpčného typu.

9.3.2.4.   Analýza uhľovodíkov (HC)

Analyzátorom uhľovodíkov je zahrievaný detektor s ionizáciou plameňom (HFID) s detektorom, ventilmi, potrubím atď. zahrievanými tak, aby sa udržiavala teplota plynu 463 K ± 10 K (190 ± 10 °C). V závislosti od použitej metódy (pozri bod A.2.1.3 dodatku 2 k tejto prílohe) sa ako analyzátor uhľovodíkov pri plynových motoroch poháňaných zemným plynom a zážihových motoroch môže používať nezahrievaný detektor s ionizáciou plameňom (FID).

9.3.2.5.   Analýza metánových (CH4) a nemetánových uhľovodíkov (NMHC)

Určenie podielu metánových a nemetánových uhľovodíkov sa vykoná zahrievaným odlučovačom nemetánových uhľovodíkov (NMC) a dvomi FID podľa bodu A.2.1.4 a A.2.1.5 dodatku 2 k tejto prílohe. Koncentrácie zložiek sa určia podľa bodu 8.6.2.

9.3.2.6.   Analýza oxidov dusíka (NOx)

Na meranie NOx sú určené dva meracie prístroje a každý z nich sa môže použiť za predpokladu, že spĺňa kritériá špecifikované v bodoch 9.3.2.6.1. alebo 9.3.2.6.2. Na určenie ekvivalentnosti systému alternatívneho postupu merania v súlade s bodom 5.1.1. je povolený len CLD.

9.3.2.6.1.   Chemoluminiscenčný detektor (CLD)

Ak sa meria na suchom základe, používa sa ako analyzátor oxidov dusíka chemoluminiscenčný detektor (CLD) alebo vyhrievaný chemoluminiscenčný detektor (HCLD) s konvertorom NO2/NO. Ak sa meria vo vlhkom stave, použije sa HCLD s konvertorom udržiavaným pri teplote nad 328 K (55 °C) za predpokladu, že sú splnené požiadavky kontroly krížovej citlivosti na vodnú paru (pozri bod 9.3.9.2.2.). V prípade CLD aj HCLD sa trasa odberu vzoriek udržiava pri teplote steny od 328 K do 473 K (od 55 °C do 200 °C) až po konvertor na meranie v suchom stave a po analyzátor na meranie vo vlhkom stave.

9.3.2.6.2.   Nedisperzný ultrafialový detektor (NDUV)

Na meranie koncentrácie NOx sa použije nedisperzný ultrafialový analyzátor (NDUV). Ak NDUV analyzátor meria len NO, konvertor NO2/NO sa umiestni pred NDUV analyzátorom. Teplota NDUV analyzátora sa udržiava na takej hodnote, aby sa zabránilo kondenzácii vody, pokiaľ sa pred konvertorom NO2/NO, ak sa použije, alebo pred analyzátorom neinštaluje sušič vzorky.

9.3.2.7.   Meranie pomeru vzduchu a paliva

Zariadením na meranie pomeru vzduchu a paliva používaným na stanovenie prietoku výfukových plynov podľa postupu opísaného v bode 8.4.1.6 je širokorozsahový snímač pomeru vzduchu a paliva alebo lambda snímač zirkónového typu. Snímač sa montuje priamo na výfukovú trubicu v mieste, kde je teplota výfukového plynu dosť vysoká na to, aby sa zabránilo kondenzácii vody.

Presnosť snímača so zabudovanou elektronikou je v rozmedzí:

 

± 3 % odčítanej hodnoty pre λ < 2

 

± 5 % odčítanej hodnoty pre 2 ≤ λ < 5

 

± 10 % odčítanej hodnoty pre 5 ≤ λ

Na splnenie vyššie uvedených požiadaviek na presnosť sa snímač kalibruje podľa pokynov špecifikovaných výrobcom prístroja.

9.3.3.   Plyny

Všetky plyny musia byť v lehote trvanlivosti.

9.3.3.1.   Čisté plyny

Požadovaná čistota plynov je definovaná nižšie uvedenými limitmi znečistenia. K dispozícii musia byť tieto plyny:

a)

Pre neupravené výfukové plyny

 

čistený dusík

(znečistenie ≤ 1 ppm C1, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO)

 

čistený kyslík

 

(čistota > 99,5 obj. % O2)

zmes vodíka a hélia (palivo FID)

(40 ± 1 % vodíka, zvyšok hélium)

 

(znečistenie ≤ 1 ppm C1, ≤ 400 ppm CO2)

čistený syntetický vzduch

(znečistenie ≤ 1 ppm C1, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO) (Obsah kyslíka od 18 do 21 obj. %)

b)

Pre zriedené výfukové plyny (nepovinne pre neupravené výfukové plyny)

 

čistený dusík

(znečistenie ≤ 0,05 ppm C1, ≤ 1 ppm CO, ≤ 10 ppm CO2, ≤ 0,02 ppm NO)

 

čistený kyslík

(čistota > 99,5 obj. % O2)

 

zmes vodíka a hélia (palivo FID)

(40 ± 1 % vodíka, zvyšok hélium)

(znečistenie ≤ 0,05 ppm C1, ≤ 10 ppm CO2)

 

čistený syntetický vzduch

(znečistenie ≤ 0,05 ppm C1, ≤ 1 ppm CO, ≤ 10 ppm CO2, ≤ 0,02 ppm NO)

(obsah kyslíka medzi 20,5 až 21,5 obj. %)

Ak sa môžu preukázať vyššie uvedené úrovne koncentrácií, namiesto plynových fliaš sa môže použiť čistič plynu.

9.3.3.2.   Kalibračný plyn a plyn na nastavenie meracieho rozsahu

Musia byť k dispozícii zmesi plynov s nasledujúcim chemickým zložením, ak je to vhodné. Iné kombinácie plynov sú povolené za predpokladu, že tieto plyny vzájomne nereagujú. Musí sa zaznamenať dátum skončenia platnosti kalibračných plynov stanovený výrobcom.

 

C3H8 a čistený syntetický vzduch (pozri bod 9.3.3.1);

 

CO a čistený dusík;

 

NO a čistený dusík;

 

NO2 a čistený syntetický vzduch;

 

CO2 a čistený dusík;

 

CH4 a čistený syntetický vzduch;

 

C2H6 a čistený syntetický vzduch.

Skutočná koncentrácia kalibračného plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu musí byť v rozmedzí ± 1 % menovitej hodnoty a musí byť zistiteľná podľa vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem. Všetky koncentrácie kalibrovacieho plynu sa uvádzajú na báze objemu (objemové percentá alebo objemové ppm).

9.3.3.3.   Deliče plynov

Plyny použité na kalibráciu a stanovenie rozsahu sa môžu získať aj pomocou deličov plynov (presných zmiešavacích zariadení) a riedením pomocou čisteného N2 alebo čisteného syntetického vzduchu. Presnosť deliča plynov musí byť taká, aby koncentráciu zmiešaných kalibračných plynov bolo možné stanoviť s presnosťou ± 2 %. Táto presnosť znamená, že koncentrácia primárnych plynov používaných na zmiešavanie musí byť známa s presnosťou najmenej ±1 % a musí vychádzať z vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem pre plyny. Overenie sa vykonáva v rozmedzí od 15 do 50 % úplného rozsahu stupnice pre každú kalibráciu vykonanú s použitím deliča plynov. Ak zlyhalo prvé overenie, môže sa vykonať dodatočné overenie s použitím ďalšieho kalibrovacieho plynu.

Zmiešavacie zariadenie môže byť prípadne kontrolované prístrojom, ktorý je svojou podstatou lineárny, napr. použitím plynu NO s CLD. Hodnota meracieho rozsahu prístroja sa nastaví kalibrovacím plynom priamo pripojeným k prístroju. Rozdeľovač plynu sa kontroluje pri používaných nastaveniach a menovitá hodnota sa porovná s koncentráciou nameranou na prístroji. Tento rozdiel musí byť v každom bode v rozmedzí ± 1 % menovitej hodnoty.

Na overenie linearity podľa bodu 9.2.1 musí byť presnosť oddeľovača plynov v rozmedzí ± 1 %.

9.3.3.4.   Plyny na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka

Na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka sa používajú plyny, ktoré sú zmesou propánu, kyslíka a dusíka. Musia obsahovať propán s 350 ppm C ± 75 ppm C uhľovodíkov. Hodnota koncentrácie sa určuje vzhľadom na prípustné odchýlky kalibračných plynov pomocou chromatografickej analýzy celkových uhľovodíkov spolu s nečistotami alebo pomocou dynamického zmiešavania. Koncentrácie kyslíka potrebné na skúšanie zážihových a vznetových motorov sú uvedené v tabuľke 8 so zostatkom, ktorým je čistený dusík.

Tabuľka 8

Plyny na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka

Typ motora

Koncentrácie O2 (%)

Vznetový

21 (20 až 22)

Vznetový a zážihový

10 (9 až 11)

Vznetový a zážihový

5 (4 až 6)

Zážihový

0 (0 až 1)

9.3.4.   Skúška na netesnosť

Vykoná sa skúška na netesnosť systému. Na tento účel sa odpojí sonda z výfukového systému a jej koniec sa uzavrie. Čerpadlo analyzátoru sa uvedie do vchodu. Ak je systém dobre utesnený, po počiatočnom intervale stabilizácie budú všetky prietokomery ukazovať približne nulu. V opačnom prípade sa skontrolujú potrubia na odber vzoriek a chyba sa odstráni.

Maximálna prípustná netesnosť na strane podtlaku musí byť 0,5 % skutočného prietoku v kontrolovanej časti systému. Na odhad skutočných prietokov je možné použiť prietok analyzátorom a prietok obtokom.

Alternatívne sa môže systém vyprázdniť na tlak najmenej 20 kPa vákua (80 kPa absolútnych). Po počiatočnej stabilizácii nesmie prírastok tlaku Δp (kPa/min) v systéme presiahnuť:

Formula

(71)

kde:

V s

je objem systému, v litroch,

qvs

je prietok cez systém, v l/min.

Ďalšou metódou je zavedenie skokovej zmeny koncentrácie na začiatku odberového potrubia prepnutím z nulovacieho plynu na plyn na nastavenie meracieho rozsahu. Ak je pri správne kalibrovanom analyzátore po uplynutí primeraného času odčítaná koncentrácia v hodnote ≤ 99 % zavedenej koncentrácie, svedčí to o netesnosti, ktorá sa musí odstrániť.

9.3.5.   Kontrola času odozvy analytického systému

Na vyhodnotenie času odozvy musia byť nastavenia systému rovnaké ako v priebehu merania pri skúške (t. j. tlak, prietoky, nastavenia filtrov na analyzátore a všetky ostatné vplyvy na čas odozvy). Určenie času odozvy sa vykonáva prepnutím plynu priamo na vstupe odberovej sondy. Prepnutie plynu sa uskutoční za menej než 0,1 s. Plyny používané pri skúške musia vyvolať zmenu koncentrácie o aspoň 60 % plnej stupnice (FS).

Zaznamená sa krivka koncentrácie každej jednotlivej zložky plynu. Čas odozvy je definovaný ako časový rozdiel medzi prepnutím plynu a príslušnou zmenou zaznamenávanej koncentrácie. Doba odozvy systému (t 90) pozostáva z doby oneskorenia k meraciemu detektoru a nábehovej doby detektora. Čas oneskorenia je definovaný ako čas od zmeny (t 0) až do okamihu, keď odozva dosiahne 10 % konečnej odčítanej hodnoty (t 10). Čas nábehu je definovaný ako čas medzi odozvou 10 % a 90 % konečnej odčítanej hodnoty (t 90t 10).

Na časovú synchronizáciu signálov analyzátora a prietoku výfukových plynov sa čas transformácie definuje ako čas od zmeny (t 0) do okamihu, kedy odozva dosiahne 50 % konečnej odčítanej hodnoty (t 50).

Čas odozvy systému musí byť ≤ 10 sekúnd s časom nábehu ≤ 2,5 sekundy v súlade s bodom 9.3.1.7 pre všetky vymedzené zložky (CO, NOx, HC alebo NMHC) a všetky použité rozsahy. Keď sa na meranie NMHC použije NMC, čas odozvy systému môže presiahnuť 10 s.

9.3.6.   Skúška účinnosti konvertora NOx

Účinnosť konvertora použitého na zmenu NO2 na NO sa skúša podľa ustanovení uvedených v bodoch 9.3.6.1. až 9.3.6.8. (pozri obrázok 8).

Obrázok 8

Schéma zariadenia na meranie účinnosti konvertora NO2

Image

9.3.6.1.   Skúšobná zostava

S použitím skúšobnej zostavy znázornenej na obrázku 8 a nižšie uvedeným postupom sa odskúša účinnosť konvertora pomocou ozonátora.

9.3.6.2.   Kalibrácia

Detektory CLD a HCLD sa kalibrujú v najčastejšie používanom prevádzkovom rozsahu pomocou nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu podľa špecifikácií výrobcu (NO, ktorého obsah musí dosahovať približne 80 % prevádzkového rozsahu a koncentrácia NO2 v plynnej zmesi musí byť nižšia než 5 % koncentrácie NO). Analyzátor NOx je v režime NO tak, aby plyn na nastavenie meracieho rozsahu neprechádzal cez konvertor. Zaznamená sa udaná hodnota koncentrácie.

9.3.6.3.   Výpočet

Percentuálna účinnosť konvertora sa vypočíta takto:

Formula

(72)

kde:

a

je koncentrácia NOx podľa bodu 9.3.6.6,

b

je koncentrácia NOx podľa bodu 9.3.6.7,

c

je koncentrácia NO podľa bodu 9.3.6.4,

d

je koncentrácia NO podľa bodu 9.3.6.5.

9.3.6.4.   Pridávanie kyslíka

Cez prípojku v tvare T sa priebežne do prúdiaceho plynu pridáva kyslík alebo nulovací vzduch, až kým nie je udávaná koncentrácia približne o 20 % nižšia než udávaná kalibračná koncentrácia uvedená v bode 9.3.6.2. (analyzátor je v režime NO).

Zaznamená sa udávaná koncentrácia c. Ozonátor je počas procesu deaktivovaný.

9.3.6.5.   Aktivácia ozonátora

Aktivuje sa ozonátor, aby vyrobil dostatočné množstvo ozónu na zníženie koncentrácie NO asi na 20 % (minimálne 10 %) kalibračnej koncentrácie uvedenej v bode 9.3.6.2. Zaznamená sa udávaná hodnota koncentrácie d (analyzátor je v režime NO).

9.3.6.6.   Režim NOx

Analyzátor NO sa prepne do režimu NOx tak, aby zmes plynov (skladajúca sa z NO, NO2, O2 a N2) prechádzala konvertorom. Zaznamená sa udávaná hodnota koncentrácie a (analyzátor je v režime NOx).

9.3.6.7.   Deaktivácia ozonátora

Ozonátor sa teraz vyradí z činnosti. Zmes plynov opísaná v bode 9.3.6.6. prechádza konvertorom do detektora. Zaznamená sa udávaná hodnota koncentrácie b (analyzátor je v režime NOx).

9.3.6.8.   Režim NO

Po prepnutí do režimu NO a s deaktivovaným ozonátorom sa zastaví prietok kyslíka alebo syntetického vzduchu. Údaj NOx na analyzátore sa nesmie odlišovať od hodnoty nameranej podľa bodu 9.3.6.2 o viac než ± 5 % (analyzátor je v režime NO).

9.3.6.9.   Interval skúšky

Účinnosť konvertora sa skúša aspoň raz za mesiac.

9.3.6.10.   Požiadavka na účinnosť

Účinnosť konvertora ENOx nesmie byť menšia než 95 %.

Ak je analyzátor nastavený na najbežnejší rozsah a ozonátorom sa nemôže dosiahnuť zníženie z 80 % na 20 % podľa bodu 9.3.6.5, musí sa použiť najvyšší rozsah, pri ktorom sa takéto zníženie dosiahne.

9.3.7.   Nastavenie FID

9.3.7.1.   Optimalizácia odozvy detektora

Analyzátor FID sa nastaví podľa pokynov výrobcu prístroja. Na optimalizáciu odozvy v najbežnejšom prevádzkovom rozsahu sa použije plyn na nastavenie meracieho rozsahu zložený z propánu a vzduchu.

Po nastavení prietokov paliva a vzduchu podľa odporúčaní výrobcu sa do analyzátora privedie kalibračný plyn rozpätia obsahujúci 350 ± 75 ppm C. Odozva pri danom prietoku paliva sa určí z rozdielu medzi odozvou na kalibračný plyn rozpätia a odozvou na nulovací plyn. Prietok paliva sa nastavuje po stupňoch nad a pod hodnotu špecifikovanú výrobcom. Zaznamená sa odozva na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a nulovací plyn pri týchto prietokoch. Zakreslí sa rozdiel medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a nulovací plyn a prietok paliva sa upraví podľa strany krivky s bohatou zmesou. Toto nastavenie je počiatočným nastavením prietoku, ktoré môže vyžadovať ďalšiu optimalizáciu v závislosti od výsledkov faktorov odozvy uhľovodíkov a kontroly rušivého vplyvu kyslíka podľa bodov 9.3.7.2 a 9.3.7.3. Ak rušivý vplyv kyslíka alebo faktory odozvy uhľovodíkov nespĺňajú ďalej uvedené požiadavky, nastavuje sa prietok vzduchu po stupňoch nad hodnoty uvedené výrobcom, ako aj pod tieto hodnoty a pri každom prietoku sa opakuje postup podľa bodov 9.3.7.2 a 9.3.7.3.

Optimalizácia sa môže prípadne vykonať pomocou postupu uvedeného v dokumente SAE č. 770141.

9.3.7.2.   Faktory odozvy na uhľovodíky

Overenie linearity analyzátora sa vykoná zmesou propánu vo vzduchu a čisteného syntetického vzduchu podľa bodu 9.2.1.3.

Faktory odozvy sa určujú pri uvedení analyzátora do prevádzky a po dlhších servisných intervaloch. Faktorom odozvy r h pre konkrétny druh uhľovodíka je pomer údaja C1 odčítaného na analyzátore FID ku koncentrácii plynu vo valci vyjadrenej v ppm C1.

Koncentrácia skúšobného plynu musí byť na takej úrovni, aby poskytovala odozvu približne 80 % plného rozsahu stupnice. Koncentrácia musí byť známa s presnosťou ± 2 % vo vzťahu ku gravimetrickej normalizovanej hodnote vyjadrenej v jednotkách objemu. Okrem toho plynový valec musí byť predkondicionovaný počas 24 hodín pri teplote 298 K ± 5 K (25 °C ± 5 °C).

Skúšobné plyny, ktoré sa majú použiť, a odporúčané rozsahy relatívneho faktora odozvy sú tieto:

a)

metán a čistený syntetický vzduch 1,00 ≤ r h ≤ 1,15;

b)

propylén a čistený syntetický vzduch 0,90 ≤ r h ≤ 1,1;

c)

toluén a čistený syntetický vzduch 0,90 ≤ r h ≤ 1,1.

Tieto hodnoty sa vzťahujú na faktor odozvy r h = 1 pre propán a čistený syntetický vzduch.

9.3.7.3.   Kontrola rušivého vplyvu kyslíka

Výlučne v prípade analyzátorov neupravených výfukových plynov sa pri uvedení analyzátora do prevádzky a po dlhých servisných intervaloch musí vykonať kontrola rušivého vplyvu kyslíka.

Zvolí sa merací rozsah, v ktorom sa plyny na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka nachádzajú v oblasti horných 50 %. Na túto skúšku sa pec nastaví na požadovanú teplotu. Požiadavky na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka sú uvedené v bode 9.3.3.4.

a)

Analyzátor sa vynuluje.

b)

V prípade zážihových motorov sa analyzátor kalibruje zmesou s 0 % kyslíka. Pre vznetové motory sa prístroj kalibruje so zmesou s 21 % obsahom kyslíka.

c)

Opätovne sa skontroluje odozva na nulu. Ak sa zmenila o viac než 0,5 % plného rozsahu stupnice, zopakujú sa kroky a) a b) tohto bodu.

d)

Zavedú sa 5 % a 10 % plyny na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka.

e)

Opätovne sa skontroluje odozva na nulu. Ak sa zmenila o viac než ± 1 % plného rozsahu stupnice, skúška sa opakuje.

f)

Rušivý vplyv kyslíka E O2 sa pre každú zmes kroku d) vypočíta takto:

Formula

(73)

pričom odozva analyzátora je

Formula

(74)

kde:

c ref,b

je referenčná koncentrácia HC v kroku b), v ppm C,

c ref,d

je referenčná koncentrácia HC v kroku d), v ppm C,

c FS,b

je koncentrácia HC pri plnom rozsahu v kroku b), v ppm C,

c FS,d

je koncentrácia HC pri plnom rozsahu v kroku d), v ppm C,

c m,b

je nameraná koncentrácia HC v kroku b), v ppm C,

c m,d

je nameraná koncentrácia HC v kroku d), v ppm C.

g)

Hodnota rušivého vplyvu kyslíka E O2 musí byť pred skúškou menšia než ± 1,5 % v prípade všetkých plynov potrebných na kontrolu rušivého vplyvu kyslíka.

h)

Ak je hodnota rušivého vplyvu kyslíka E O2 vyššia než 1,5 %, môže sa vykonať náprava nastavovaním prietoku vzduchu po stupňoch nad hodnoty uvedené výrobcom, ako aj pod tieto hodnoty, a rovnako aj takýmto postupným nastavovaním prietoku paliva a prietoku vzorky.

i)

Kontrola rušivého vplyvu kyslíka sa musí opakovať pri každom novom nastavení.

9.3.8.   Účinnosť odlučovača nemetánových uhľovodíkov (NMC)

NMC sa používa na odstránenie nemetánových uhľovodíkov zo vzorky plynu oxidáciou všetkých uhľovodíkov okrem metánu. V ideálnom prípade je konverzia metánu 0 % a konverzia ostatných uhľovodíkov reprezentovaných etánom je 100 %. Na účely presného merania NMHC sa určia obe účinnosti a použijú sa pri výpočte hmotnostného prietoku emisií NMHC (pozri bod 8.6.2).

9.3.8.1.   Metánová účinnosť

Metánový kalibračný plyn prúdi cez FID s obtokom NMC a bez takéhoto obtoku a zaznamenajú sa dve hodnoty koncentrácií. Účinnosť sa určí takto:

Formula

(75)

kde:

c HC(w/NMC)

je koncentrácia HC pri prietoku CH4 cez NMC, ppm C,

c HC(w/o NMC)

je koncentrácia HC pri obtoku CH4 mimo NMC, ppm C.

9.3.8.2.   Etánová účinnosť

Etánový kalibračný plyn prúdi cez FID s obtokom NMC a bez takéhoto obtoku a zaznamenajú sa dve hodnoty koncentrácií. Účinnosť sa určí takto:

Formula

(76)

kde:

c HC(w/NMC)

je koncentrácia HC, pričom C2H6 prechádza cez NMC, ppm C,

c HC(w/o NMC)

je koncentrácia HC, pričom C2H6 obteká NMC, ppm C.

9.3.9.   Rušivé vplyvy

Iné plyny než analyzovaný plyn môžu viacerými spôsobmi rušivo ovplyvňovať odčítavané hodnoty. Kladné rušenie sa vyskytuje v prístrojoch NDIR, v ktorých rušivý plyn vyvoláva rovnaký účinok ako meraný plyn, len v menšej miere. K negatívnemu rušivému vplyvu dochádza v prístrojoch NDIR v dôsledku toho, že rušivý plyn rozširuje absorpčné pásmo meraného plynu, a v prístrojoch CLD v dôsledku toho, že rušivý plyn tlmí reakciu. Kontroly rušivých vplyvov podľa bodov 9.3.9.1 a 9.3.9.3 sa musia vykonávať pred uvedením analyzátora do prevádzky a po dlhých servisných intervaloch.

9.3.9.1.   Kontrola rušivých vplyvov v prípade analyzátora CO

Na činnosť analyzátora CO môže rušivo vplývať voda a CO2. Preto sa pri izbovej teplote nechá prebublávať cez vodu plyn na nastavenie meracieho rozsahu CO2 s koncentráciou 80 až 100 % plného rozsahu stupnice v maximálnom prevádzkovom rozsahu používanom pri skúške a zaznamená sa odozva analyzátora. Odozva analyzátora nesmie byť väčšia než 2 % strednej koncentrácie CO očakávanej počas skúšania.

Postupy na zisťovanie rušivých vplyvov CO2 a H2O môžu prebiehať oddelene. Ak sú použité úrovne CO2 a H2O vyššie než maximálne úrovne očakávané počas skúšania, každý pozorovaný rušivý vplyv sa musí znížiť vynásobením pozorovaného rušivého vplyvu pomerom maximálnej očakávanej hodnoty koncentrácie ku skutočnej hodnote použitej počas tohto postupu. Je možné spustiť oddelené postupy na zisťovanie rušivých vplyvov koncentrácií H2O, ktoré sú nižšie než maximálne úrovne očakávané počas skúšania, ale zistené rušivé vplyvy H2O sa musia zvýšiť vynásobením pozorovaných rušivých vplyvov pomerom maximálnej očakávanej hodnoty koncentrácie H2O ku skutočnej hodnote použitej počas tohto postupu. Súčet dvoch upravených hodnôt rušivých vplyvov musí spĺňať tolerancie špecifikované v tomto bode.

9.3.9.2.   Kontroly rušivého vplyvu pri analyzátore NOx typu CLD

V prípade analyzátorov CLD (a HCLD) sa pozornosť musí venovať dvom plynom, a to CO2 a vodnej pare. Rušivé odozvy na tieto dva plyny sú úmerné ich koncentráciám, a preto sa vyžadujú skúšobné postupy na stanovenie rušivého vplyvu pri najvyšších koncentráciách očakávaných počas skúšok. Ak analyzátor CLD používa algoritmy kompenzácie rušivého vplyvu, ktoré používajú meracie prístroje na H2O a/alebo CO2, krížová citlivosť sa hodnotí týmito aktívnymi prístrojmi a použitými algoritmami kompenzácie.

9.3.9.2.1.   Kontrola rušivého vplyvu CO2

Kalibračný plyn rozpätia CO2 s koncentráciou od 80 % do 100 % plného rozsahu stupnice pri maximálnom prevádzkovom rozsahu sa nechá prechádzať analyzátorom NDIR a hodnota CO2 sa zaznamená ako hodnota A. Tento plyn sa potom zriedi približne na 50 % kalibračným plynom rozpätia NO a nechá sa prechádzať NDIR a CLD, pričom hodnoty CO2 a NO sa zaznamenajú ako hodnoty B a C. Potom sa uzavrie prívod CO2 a detektorom (H)CLD sa nechá prechádzať len kalibračný plyn rozpätia NO a hodnota NO sa zaznamená ako hodnota D.

Percento rušivého vplyvu sa vypočíta takto:

Formula

(77)

kde:

A

je koncentrácia nezriedeného CO2 meraná analyzátorom NDIR, %,

B

je koncentrácia zriedeného CO2 meraná analyzátorom NDIR, %,

C

je koncentrácia zriedeného NO nameraná detektorom (H)CLD, ppm,

D

je koncentrácia nezriedeného NO nameraná detektorom (H)CLD, ppm.

So súhlasom orgánu typového schvaľovania je možné používať alternatívne metódy zrieďovania a určovania hodnôt plynov na nastavenie meracieho rozsahu CO2 a NO, napr. dynamické zmiešavanie.

9.3.9.2.2.   Kontrola rušivého vplyvu vodnej pary

Táto kontrola sa použije len na merania koncentrácie plynu vo vlhkom stave. Vo výpočte rušivého vplyvu vodnej pary sa musí zohľadňovať riedenie kalibračného plynu rozpätia NO vodnou parou a nastavenie koncentrácie vodnej pary zmesi na hodnotu očakávanú pri skúške.

Plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO s koncentráciou 80 až 100 % plnej stupnice v normálnom prevádzkovom rozsahu prechádza cez (H)CLD a zaznamená sa hodnota koncentrácie NO ako D. Plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO potom pri izbovej teplote prebublá cez vodu, prechádza cez (H)CLD a hodnota koncentrácie NO sa zaznamená ako C. Určí sa teplota vody a zaznamená sa ako F. Určí sa tlak nasýtených pár zmesi, ktorý zodpovedá teplote vody v prebublávači F) a zaznamená sa ako G.

Koncentrácia vodnej pary v (%) v zmesi sa vypočíta takto:

Formula

(78)

a zaznamená sa ako hodnota H. Očakávaná koncentrácia riedeného kalibračného plynu rozpätia NO (vo vodnej pare) sa vypočíta takto:

Formula

(79)

a zaznamená sa ako hodnota De . Maximálna koncentrácia vodnej pary výfukových plynov (v %) očakávaná v rámci skúšok sa odhadne na základe maximálnej koncentrácie CO2 vo výfukovom plyne A takto:

Formula

(80)

a zaznamená sa ako hodnota H m.

Percento rušivého vplyvu vodnej pary sa vypočíta takto:

Formula

(81)

kde:

D e

je očakávaná koncentrácia zriedeného NO, v ppm,

C

je nameraná koncentrácia zriedeného NO, v ppm,

H m

je maximálna koncentrácia vodnej pary, v %,

H

je skutočná koncentrácia vodnej pary, v %.

9.3.9.2.3.   Maximálna prípustná úroveň krížovej citlivosti

Kombinovaná krížová citlivosť CO2 a vody nesmie prekročiť 2 % celej stupnice.

9.3.9.3.   Kontrola rušivého vplyvu pri analyzátore NOx typu NDUV

Uhľovodíky a H2O môžu pozitívne ovplyvniť analyzátor NDUV tým, že spôsobia odozvu podobnú NOx. Ak analyzátor NDUV využíva kompenzačné algoritmy, ktoré používajú merania iných plynov na to, aby splnili toto overenie rušivých vplyvov, zároveň sa musia takéto merania vykonať na odskúšanie algoritmov počas overovania rušivých vplyvov analyzátora.

9.3.9.3.1.   Postup

Analyzátor NDUV sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a kalibruje podľa pokynov výrobcu prístroja. Odporúča sa odobrať výfukový plyn motora na vykonanie tohto overenia. Na vyčíslenie NOx vo výfukových plynoch sa použije CLD. Odozva CLD sa použije ako referenčná hodnota. Vo výfukových plynoch sa analyzátorom FID zmerajú aj HC. Odozva FID sa použije ako referenčná hodnota pre uhľovodíky.

Pred akýmkoľvek sušičom plynu, ak sa počas skúšania použije, sa do analyzátora NDUV zavedie výfukový plyn z motora. Na stabilizáciu odozvy analyzátora je povolený určitý čas. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na prečistenie prenosového vedenia a na určenie odozvy analyzátora. Zatiaľ čo všetky analyzátory merajú koncentráciu vzorky, zaznamenajú sa údaje počas 30 s a vypočíta sa aritmetický priemer hodnôt z troch analyzátorov.

Stredná hodnota CLD sa odpočíta od strednej hodnoty NDUV. Tento rozdiel sa vynásobí pomerom očakávanej strednej hodnoty koncentrácie HC a koncentrácie HC nameranej počas overovania takto:

Formula

(82)

kde:

c NOx,CLD

je koncentrácia NOx nameraná analyzátorom CLD, v ppm,

c NOx,NDUV

je koncentrácia NOx nameraná analyzátorom NDUV, v ppm,

c HC,e

je očakávaná maximálna koncentrácia HC, ppm,

c HC,m

je nameraná koncentrácia HC, v ppm.

9.3.9.3.2.   Maximálna prípustná úroveň rušivého vplyvu

Kombinovaný rušivý vplyv HC a vody nesmie prekročiť 2 % koncentrácie NOx očakávanej počas skúšania.

9.3.9.4.   Sušič vzoriek

Sušič vzorky odstraňuje vodu, ktorá môže inak rušiť merania NOx.

9.3.9.4.1.   Účinnosť sušiča vzoriek

Pri analyzátoroch CLD na suchom základe sa musí preukázať, že pri najvyššej očakávanej koncentrácii vodných pár H m (pozri bod 9.3.9.2.2) sušič vzoriek udržiava vlhkosť CLD na hodnote ≤ 5 g vody/kg vzduchu v suchom stave (alebo približne 0,008 % H2O), čo predstavuje 100 % relatívnej vlhkosti pri 3,9 °C a 101,3 kPa. Táto vlhkosť je zároveň rovnocenná približne 25 % relatívnej vlhkosti pri 25 °C and 101,3 kPa. To možno preukázať meraním teploty na výstupe tepelného odvlhčovača alebo meraním vlhkosti v bode bezprostredne pred CLD. Môže sa merať aj vlhkosť výfukových plynov CLD, ak jediným prúdom do CLD je prúd z odvlhčovača.

9.3.9.4.2.   Zachytenie NO2 sušičom vzoriek

Voda v kvapalnom skupenstve, ktorá zostáva v nesprávne skonštruovanom sušiči vzoriek, môže odstrániť NO2 zo vzorky. Ak sa sušič vzorky použije v kombinácii s analyzátorom NDUV bez konvertora NO2/NO pred ním, mohlo by to pred meraním NOx odstrániť NO2 zo vzorky.

Sušič vzoriek musí umožniť meranie aspoň 95 % celkového NO2 pri maximálnej očakávanej koncentrácii NO2.

9.3.10.   Prípadné odoberanie vzoriek neupravených plynných emisií

Sondy na odber vzoriek plynných emisií sa inštalujú aspoň vo vzdialenosti 0,5 m alebo vo vzdialenosti 3-násobku priemeru výfukovej trubice – podľa tohto, ktorá vzdialenosť je väčšia – pred výstupom výfukového systému, no dostatočne blízko motora tak, aby bola zabezpečená teplota výfukových plynov na sonde aspoň 343 K (70 °C).

V prípade viacvalcového motora s rozvetveným výfukovým potrubím sa vstup do sondy umiestni dostatočne ďaleko v smere prúdenia plynu, aby sa zabezpečilo, že odobratá vzorka je reprezentatívna pre priemernú hodnotu výfukových emisií zo všetkých valcov. V prípade viacvalcových motorov s odlišnými skupinami výfukového potrubia, ako napr. V-motory, sa odporúča kombinovať potrubia pred odberovou sondou. Ak to nie je praktické, pripúšťa sa odber vzorky z vetvy s najvyššími emisiami CO2. Na výpočet výfukových emisií sa použije celkový hmotnostný prietok výfukových plynov.

Ak je motor vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, vzorky výfukových plynov sa odoberajú za týmto systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov v smere prúdenia plynu.

9.3.11.   Prípadné odoberanie vzoriek zriedených plynných emisií

Výfukové potrubie medzi motorom a systémom riedenia plného prietoku musí spĺňať požiadavky stanovené v dodatku 2 k tejto prílohe. Sonda(-y) na odber vzoriek plynných emisií sa inštaluje v zrieďovacom tuneli v mieste, v ktorom je zrieďovací prostriedok dobre zmiešaný s výfukovými plynmi a v tesnej blízkosti sondy na odber častíc.

Odber vzoriek možno vo všeobecnosti vykonávať dvoma spôsobmi:

a)

emisie sa zachytávajú do odberového vaku v priebehu celého cyklu a zmerajú sa po dokončení skúšky; pre HC sa odberový vak zahreje na 464 ± 11 K (191 ± 11 °C), pre NOx musí byť teplota odberového vaku vyššia než teplota rosného bodu;

b)

emisie sa odoberajú nepretržite a integrujú sa za celý cyklus.

Koncentrácie pozadia sa určia pred zrieďovacím tunelom podľa a) alebo b) a odpočítajú sa od koncentrácie emisií podľa bodu 8.5.2.3.2.

9.4.   Systém merania a odberu vzoriek častíc

9.4.1.   Všeobecné špecifikácie

Na stanovenie hmotnosti tuhých častíc je potrebný systém odberu a riedenia vzoriek tuhých častíc, vzorkovacie filtre častíc, mikrogramové váhy a vážiaca komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou. Systém odberu vzoriek tuhých častíc musí byť konštruovaný tak, aby bola zabezpečená reprezentatívna vzorka častíc proporcionálna prietoku výfukového plynu.

9.4.2.   Všeobecné požiadavky na systém riedenia

Stanovenie hmotnosti tuhých častíc si vyžaduje riedenie vzorky filtrovaným okolitým vzduchom, syntetickým vzduchom alebo dusíkom (zrieďovací prostriedok). Systém riedenia sa nastaví takto:

a)

úplne sa vylúči kondenzácia vody v zrieďovacom systéme a v systéme odberu vzoriek;

b)

teplota zriedeného výfukového plynu 20 cm pred alebo za držiakom(mi) filtrov sa udržiava na hodnote od 315 K (42 °C) do 325 K (52 °C);

c)

teplota zrieďovacieho prostriedku je v tesnej blízkosti vstupu do zrieďovacieho tunela medzi 293 K a 325 K (20 °C k 42 °C);

d)

minimálny pomer zrieďovania musí byť v rozsahu 5:1 až 7:1 a aspoň 2:1 pre primárnu úroveň riedenia založenú na maximálnom prietoku výfukových plynov motora;

e)

pre systém s riedením časti prietoku musí byť čas zdržania v systéme z bodu zavedenia zrieďovacieho prostriedku do držiaku(-om) filtra(-ov) medzi 0,5 a 5 sekundami;

f)

pre systém s riedením plného prietoku musí byť celkový čas zdržania v systéme z bodu zavedenia zrieďovacieho prostriedku do držiaku(-ov) filtra(-ov) medzi 1 a 5 sekundami a čas zdržania v sekundárnom systéme riedenia, ak je použitý, z bodu zavedenia sekundárneho zrieďovacieho prostriedku do držiaku(-ov) filtra(-ov) musí byť minimálne 0,5 sekundy.

Odstraňovanie vlhkosti zo zrieďovacieho prostriedku pred jeho vstupom do zrieďovacieho systému je povolené a je zvlášť užitočné, ak je vlhkosť zrieďovacieho prostriedku vysoká.

9.4.3.   Odber vzoriek častíc

9.4.3.1.   Systém s riedením časti prietoku

Sonda na odber častíc sa inštaluje v tesnej blízkosti sondy na odber vzoriek plynných emisií, avšak dostatočne ďaleko na to, aby medzi nimi nedochádzalo k vzájomnému rušeniu. Preto sa aj na odber vzoriek častíc vzťahujú ustanovenia o inštalácii v bode 9.3.10. Odberové potrubie musí spĺňať požiadavky stanovené v dodatku 2 k tejto prílohe.

V prípade viacvalcového motora s rozvetveným výfukovým potrubím sa vstup do sondy umiestni dostatočne ďaleko v smere prúdenia plynu, aby sa zabezpečilo, že odobratá vzorka je reprezentatívna pre priemernú hodnotu výfukových emisií zo všetkých valcov. V prípade viacvalcových motorov s odlišnými skupinami výfukového potrubia, ako napr. V-motory, sa odporúča kombinovať potrubia pred odberovou sondou. Ak to nie je praktické, povoľuje sa získať vzorku so skupiny s najvyššími emisiami tuhých častíc. Na výpočet výfukových emisií sa použije celkový hmotnostný prietok výfukových plynov cez výfukové potrubie.

9.4.3.2.   Systém s riedením plného prietoku

Sonda na odber vzoriek tuhých častíc sa inštaluje v tesnej blízkosti sondy na odber plynných emisií, no dostatočne ďaleko, aby nespôsobila rušenie v zrieďovacom tuneli. Preto sa aj na odber vzoriek častíc vzťahujú ustanovenia o inštalácii v bode 9.3.11. Odberové potrubie musí spĺňať požiadavky stanovené v dodatku 2 k tejto prílohe.

9.4.4.   Filtre na odber častíc

Vzorky zriedeného výfukového plynu sa odoberajú pomocou filtra, ktorý spĺňa požiadavky bodov 9.4.4.1. až 9.4.4.3. počas skúšobného sledu.

9.4.4.1.   Špecifikácie filtrov

Všetky typy filtrov musia mať najmenej 99 % účinnosť záchytu 0,3 μm DOP (dioktylftalátu) alebo PAO (poly-alfa-olefínu). Na preukázanie tejto požiadavky je možné použiť meranie odberným filtrom, ktorý je uvedený v hodnotení výrobku. Materiál filtra je buď:

a)

sklené vlákno potiahnuté fluóruhlíkom (PTFE) alebo

b)

fluóruhlíková (PTFE) membrána.

9.4.4.2.   Veľkosť filtrov

Filter musí byť kruhový s menovitým priemerom 47 mm (tolerancia 46,50 ± 0,6 mm) a expozičným priemerom (činný priemer filtra) aspoň 38 mm.

9.4.4.3.   Čelná rýchlosť prúdenia plynu do filtra

Čelná rýchlosť plynu prúdiaceho cez filter musí byť od 0,90 do 1,00 m/s s menej než 5 % zaznamenaných hodnôt prietoku presahujúcich tento rozsah. Ak celková hmotnosť častíc na filtri presahuje 400 μg, čelná rýchlosť prúdenia sa môže znížiť na 0,50 m/s. Čelná rýchlosť sa vypočíta ako objemový prietok vzorky pri tlaku pred filtrom a teplote čela filtra, vydelený činnou plochou filtra.

9.4.5.   Požiadavky na vážiacu komoru a analytické váhy

V prostredí vážiacej komory (alebo miestnosti) nesmú byť žiadne nečistoty z okolia (ako je prach, aerosól alebo poloprchavá látka), ktoré by znečistili filtre častíc. Vážiaca komora musí spĺňať požadované špecifikácie aspoň 60 minút pre vážením filtrov.

9.4.5.1.   Podmienky vo vážiacej komore

Teplota v komore (alebo miestnosti), v ktorej sa kondicionujú a vážia filtre tuhých znečisťujúcich látok, sa v priebehu celého kondicionovania a váženia filtrov udržiava v rozmedzí 295 K ± 1 K (22 °C ± 1 °C). Vlhkosť sa udržiava na rosnom bode 282,5 K ± 1 K (9,5 °C ± 1 °C).

Ak sú stabilizačné a vážiace prostredia oddelené, teplota v stabilizačnom prostredí sa musí udržiavať v medziach 295 K ± 3 K (22 °C ± 3 °C), ale požiadavka rosného bodu zostáva na 282,5 ± 1 K (9,5 °C ± 1 °C).

Vlhkosť a teplota okolia sa zaznamenajú.

9.4.5.2.   Váženie referenčných filtrov

Najmenej dva nepoužité referenčné filtre sa musia odvážiť pokiaľ možno súčasne s odberovým filtrom, najneskôr však do 12 hodín po jeho vážení. Musia byť z rovnakého materiálu ako vzorkovacie filtre. Korekcia o vztlak vzduchu sa použije na váženie.

Ak sa hmotnosť akéhokoľvek referenčného filtra medzi vážením odberových filtrov zmení o viac než 10 μg, musia sa všetky odberové filtre vyradiť a emisná skúška sa musí zopakovať.

Referenčné filtre sa musia pravidelne meniť na základe osvedčeného technického posudku, minimálne však raz za rok.

9.4.5.3.   Analytické váhy

Analytické váhy používané na určenie hmotnosti filtrov musia spĺňať kritériá overenia linearity podľa bodu 9.2., tabuľka 7. To znamená presnosť (štandardnú odchýlku) najmenej 2 μg a rozlišovaciu schopnosť najmenej 1 μg (jednotka stupnice = 1 μg).

Aby bola zabezpečená presnosť váženia filtrov, odporúča sa, aby sa váhy inštalovali takto:

a)

boli na plošine, ktorá je izolovaná proti vibráciám, aby ju chránila pred vonkajším hlukom a vibráciami;

b)

boli tienené proti konvektívnemu prúdeniu vzduchu elektricky uzemneným krytom, ktorý odvádza statickú elektrinu.

9.4.5.4.   Odstránenie elektrostatických účinkov

Filter sa musí pred vážením neutralizovať, napr. polóniovým neutralizátorom alebo iným prístrojom s podobným účinkom. Ak je použitý membránový filter PTFE, statická elektrina sa musí zmerať a odporúča sa, aby bola v rámci ± 2,0 V neutrálu.

Výboj statickej elektriny sa musí v prostredí váh minimalizovať. Možné metódy sú takéto:

a)

váhy musia byť elektricky uzemnené;

b)

použije sa pinzeta z nehrdzavejúcej ocele, ak sa so vzorkami častíc manipuluje ručne;

c)

pinzeta musí byť uzemnená uzemňovacím pásikom alebo sa uzemňovací pásik pripojí k operátorovi tak, aby mal pásik spoločné uzemnenie s váhami. Uzemňovací pásik musí mať vhodný odpor, aby bol operátor chránený pred náhodným elektrickým šokom.

9.4.5.5.   Doplňujúce špecifikácie

Všetky časti zrieďovacieho systému a systému odberu vzoriek od výfukovej trubice až po držiak filtra, ktoré sú v styku s neupravenými a zriedenými výfukovými plynmi, musia byť konštruované tak, aby sa minimalizovalo usadzovanie alebo zmena vlastností častíc. Všetky časti musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú s komponentmi výfukového plynu a musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom.

9.4.5.6.   Kalibrácia prístrojov na meranie prietoku

V prípade každého prietokomera používaného na odber vzoriek častíc a systému s riedením časti prietoku sa musí overovať linearita podľa bodu 9.2.1 tak často, aby sa zabezpečilo, že tieto prístroje a systémy spĺňajú požiadavky tohto globálneho technického predpisu na presnosť. Na získanie referenčných hodnôt prietoku sa musí použiť presný prietokomer, ktorý spĺňa medzinárodné a/alebo vnútroštátne normy. Pre kalibráciu diferenciálneho merania prietoku pozri bod 9.4.6.2.

9.4.6.   Osobitné požiadavky na systémy s riedením časti prietoku

Systém riedenia časti prietoku musí byť konštruovaný tak, aby sa získala proporcionálna vzorka neriedeného výfukového plynu z prúdu výfukového plynu z motora, a tým reaguje na odchýlky prietoku výfukového plynu. Preto je dôležité, aby zrieďovací pomer alebo vzorkovací pomer r d alebo r s bol stanovený tak, aby boli splnené požiadavky na presnosť podľa bodu 9.4.6.2.

9.4.6.1.   Čas odozvy systému

Na reguláciu systému riedenia časti prietoku sa vyžaduje rýchla odozva systému. Doba transformácie pre systém sa stanoví postupom uvedeným v bode 9.4.6.6. Ak je kombinovaná doba transformácie merania prietoku výfukového plynu (pozri bod 8.4.1.2.) a systému riedenia časti prietoku ≤ 0,3 s, použije sa on-line regulácia. Ak doba transformácie presiahne 0,3 s, použije sa „dopredná regulácia“ založená na vopred zaznamenanom chode skúšky. V takom prípade kombinovaný čas nábehu je ≤ 1 a kombinovaný čas oneskorenia je ≤ 10 s.

Celková odozva systému musí byť nastavená tak, aby sa zabezpečil reprezentatívny odber vzorky častíc (qmp,i), ktorá by bola proporcionálna k hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Na určenie proporcionality sa vykoná regresná analýza qmp,i a q mew,i pri minimálnej frekvencii získavania údajov 5 Hz a splnení týchto kritérií:

a)

koeficient určenia r 2 lineárnej regresie medzi qmp,i a q mew,i nesmie byť menší než 0,95;

b)

štandardná chyba odhadu qmp,i na qmew,i nesmie presiahnuť 5 % maxima qmp;

c)

úsek regresnej priamky qmp nesmie presiahnuť ± 2 % maxima qmp.

Ak sú spoločné časy transformácie systému na odber častíc t 50,P a signálu hmotnostného prietoku výfukových plynov t 50,F > 0,3 s, vyžaduje sa dopredná regulácia. V tomto prípade sa vykoná predbežná skúška a signál hmotnostného prietoku výfukových plynov z predbežnej skúšky sa použije na reguláciu prietoku vzorky do systému na odber častíc. Správne regulovanie systému s čiastočným zriedením sa dosiahne, ak časová stopa q mew,pre predbežnej skúšky, ktorá reguluje q mp , je posunutá o dopredný čas t 50,P + t 50,F .

Na zistenie korelácie medzi qmp,i a q mew,i sa použijú údaje získané počas skutočnej skúšky, pričom q mew,i sa časovo upraví o hodnotu t50,F vztiahnutú k qmp,i (t 50,P nemá vplyv na časovú synchronizáciu). To znamená, že časový posun medzi qmew a qmp je rozdiel v ich dobách transformácie, ktoré boli určené v bode 9.4.6.6.

9.4.6.2.   Špecifikácie pre diferenciálne meranie prietoku

Pre zrieďovacie systémy s čiastočným prietokom je presnosť merania prietoku vzorky qmp osobitne dôležitá, ak nie je meraný priamo, ale sa určuje diferenciálnym meraním prietoku:

Formula

(83)

V tomto prípade môže byť maximálna chyba rozdielu taká, aby presnosť stanovenia qmp bola v rozmedzí ± 5 %, ak je zrieďovací pomer menší než 15. Túto chybu možno vypočítať určením strednej kvadratickej odchýlky každého prístroja.

Akceptovateľné hodnoty presnosti qmp možno dosiahnuť ktoroukoľvek z týchto metód:

a)

Absolútna presnosť qmdew a qmdw je ± 0,2 %, čím sa zaručuje presnosť qmp ≤ 5 % pri zrieďovacom pomere 15. Pri vyšších zrieďovacích pomeroch však dochádza k väčším chybám.

b)

Kalibrácia qmdw voči qmdew sa vykonáva tak, aby sa v prípade qmp dosiahla rovnaká presnosť ako v bode a). Podrobnosti pozri v bode 9.4.6.3.;

c)

Presnosť qmp sa určí nepriamo z presnosti zrieďovacieho pomeru stanoveného stopovacím plynom, napr. CO2. V prípade qmp sa vyžaduje presnosť rovnocenná postupu a).

d)

Absolútna presnosť qmdew a qmdw je v rozmedzí 2 % celého rozsahu stupnice, maximálna chyba rozdielu medzi qmdew a qmdw je v rozmedzí 0,2 % a chyba linearity je v rozmedzí 0,2 % najvyššej hodnoty qmdew pozorovanej počas skúšky.

9.4.6.3.   Kalibrácia diferenciálneho merania prietoku

Prietokomer alebo zostavy prístrojov na meranie prietoku sa musia kalibrovať jedným z ďalej uvedených postupov, aby prietok sondou qmp do tunela spĺňal požiadavky na presnosť podľa bodu 9.4.6.2:

a)

Prietokomer na meranie qmdw sa pripojí sériovo k prietokomeru na meranie qmdew, rozdiel medzi obidvoma prietokomermi sa kalibruje najmenej pre 5 nastavených bodov s hodnotami prietoku s rovnakým rozostupom medzi najnižšou hodnotou qmdw použitou počas skúšky a hodnotou qmdew použitou počas skúšky. Zrieďovací tunel sa môže obísť.

b)

Kalibrovaný prístroj na meranie prietoku sa pripojí sériovo k prietokomeru na meranie qmdew a presnosť sa kontroluje pre hodnotu použitú na skúšku. Kalibrované prietokové zariadenie sa zapojí do série s prietokomerom pre qmdw a presnosť sa kontroluje pre aspoň 5 nastavených bodov zodpovedajúcich zrieďovaciemu pomeru medzi 3 a 50 vo vzťahu k hodnote qmdew použitej pri skúške.

c)

Prenosová trubica (TT) sa odpojí od výfuku a pripojí sa k nej kalibrovaný prístroj na meranie prietoku s vhodným rozsahom na meranie qmp a qmdew sa nastaví na hodnotu použitú pri skúške a qmdw sa sekvenčne nastaví na najmenej 5 hodnôt zodpovedajúcich zrieďovacím pomerom medzi 3 a 50. Alternatívne je možné použiť špeciálnu kalibračnú dráhu prietoku, pri ktorej sa tunel obchádza, no celkový prietok a prietok zrieďovacieho prostriedku cez príslušné meracie prístroje je taký, ako pri skutočnej skúške.

d)

Do prenosovej trubice TT sa privedie stopovací plyn. Stopovacím plynom môže byť zložka výfukových plynov, napr. CO2 or NOx. Po zriedení v tuneli sa odmeria zložka stopovacieho plynu. Toto sa urobí pre 5 hodnôt zrieďovacieho pomeru v rozmedzí od 3 do 50. Presnosť stanovenia prietoku vzorky sa určí zo zrieďovacieho pomeru rd:

Formula

(84)

Na zaručenie presnosti qmp sa zohľadní presnosť analyzátorov plynu.

9.4.6.4.   Kontrola prietoku uhlíka

Na zistenie problémov spojených s meraním a regulovaním a na overenie správnej činnosti systému riedenia časti prietoku sa dôrazne odporúča kontrola prietoku uhlíka s použitím skutočného výfukového plynu. Kontrola prietoku uhlíka by sa mala vykonať vždy po namontovaní nového motora, alebo keď sa niečo podstatné zmení v usporiadaní skúšobnej komory.

Motor musí pracovať na maximálnom krútiacom momente a otáčkach alebo v akomkoľvek inom ustálenom režime, pri ktorom vzniká najmenej 5 % CO2. Systém odberu vzoriek s riedením časti prietoku pracuje so zrieďovacím faktorom približne 15 ku 1.

Ak sa vykonáva kontrola prietoku uhlíka, použije sa postup opísaný v dodatku 4. Hodnoty prietoku uhlíka sa vypočítajú podľa rovníc 112 až 114 uvedených v dodatku 4 k tejto prílohe. Všetky hodnoty prietoku uhlíka sa môžu líšiť maximálne o 3 %.

9.4.6.5.   Kontrola pred skúškou

Kontrola pred skúškou sa vykonáva do 2 hodín pred uskutočnením skúšky takto:

Presnosť prietokomerov sa kontroluje tým istým postupom, aký sa používa na kalibráciu (pozri bod 9.4.6.2) najmenej v dvoch bodoch vrátane hodnôt prietoku qmdw, ktoré zodpovedajú hodnotám zrieďovacieho pomeru medzi 5 a 15 pre hodnotu qmdew použitú pri skúške.

Ak sa môže pomocou záznamov o postupe kalibrácie podľa bodu 9.4.6.2. preukázať, že kalibrácia prietokomera je stabilná počas dlhšieho časového obdobia, kontrola pred skúškou sa môže vynechať.

9.4.6.6.   Určenie času transformácie

Na vyhodnotenie času transformácie musia byť nastavenia systému rovnaké ako v priebehu merania pri skúške. Čas transformácie sa určuje týmto postupom.

Nezávislý referenčný prietokomer s meracím rozsahom vhodným pre prietok sondou sa sériovo zapojí so sondou a spojí sa s ňou. Tento prietokomer musí mať čas transformácie kratší než 100 ms pri veľkosti skoku prietoku použitej pri meraní času odozvy a pri takej miere obmedzenia prietoku, ktorá je dostatočne nízka na to, aby nedošlo k ovplyvneniu dynamickej výkonnosti systému s riedením časti prietoku, a musí byť v súlade s osvedčenou technickou praxou.

Do prietoku výfukových plynov (alebo prietoku vzduchu, ak sa vypočítava prietok výfukových plynov) systému riedenia časti prietoku sa zavedie skoková zmena, z nízkeho prietoku na najmenej 90 % plného rozsahu stupnice. Spúšťač skokovej zmeny musí byť rovnaký, ako spúšťač použitý na spustenie doprednej regulácie pri skutočnej skúške. Podnet na skokovú zmenu prietoku výfukových plynov a odozva prietokomeru sa zaznamenávajú s frekvenciou záznamu najmenej 10 Hz.

Z týchto údajov sa stanoví doba transformácie pre systém riedenia časti prietoku, čo je časový interval od začiatku podnetu k skoku do bodu 50 % odozvy prietokomeru. Podobným spôsobom sa určujú hodnoty časov transformácie signálu q mp systému s riedením časti prietoku a signálu qmew,i prietokomeru výfukového plynu. Tieto signály sa použijú v regresných kontrolách vykonaných po každej skúške (pozri bod 9.4.6.1).

Výpočet sa zopakuje aspoň pre 5 podnetov zvýšenia a poklesu prietoku a výsledky sa spriemerujú. Od tejto hodnoty sa odpočíta vnútorná doba transformácie (< 100 ms) referenčného prietokomeru. Ide o „doprednú“ hodnotu systému s riedením časti prietoku, ktorá sa použije v súlade s bodom 9.4.6.1.

9.5.   Kalibrácia systému CVS

9.5.1.   Všeobecné

Systém CVS musí byť kalibrovaný s použitím presného prietokomeru a zariadenia obmedzujúceho prietok. Prietok systémom sa meria pri rôzne nastavenej miere regulácie a regulačné parametre systému sa merajú a vzťahujú sa na prietok.

Môžu sa použiť rôzne typy prietokomerov, napr. kalibrovaná Venturiho trubica, kalibrovaný laminárny prietokomer, kalibrovaný turbínový prietokomer.

9.5.2.   Kalibrácia objemového čerpadla (PDP)

Všetky parametre čerpadla sa merajú súčasne s parametrami kalibračnej Venturiho trubice, ktorá je sériovo zapojená s čerpadlom. Vypočítaný prietok (v m3/s na vstupe do čerpadla, absolútny tlak a teplota) sa zakreslí v závislosti od korelačnej funkcie, ktorá predstavuje hodnoty špecifickej kombinácie parametrov čerpadla. Určí sa lineárna rovnica, ktorá vyjadruje vzťah medzi prietokom čerpadla a korelačnou funkciou. Ak má systém CVS pohon s viacerými rýchlosťami, kalibrácia sa vykoná pre každú použitú rýchlosť.

V priebehu kalibrácie sa musí udržiavať ustálená teplota.

Netesnosť vo všetkých spojeniach a kanáloch medzi kalibračnou Venturiho trubicou a čerpadlom CVS sa musí udržiavať na hodnotách nižších než 0,3 % najnižšieho prietoku (najvyššia regulácia a najnižší bod otáčok PDP).

9.5.2.1.   Analýza údajov

Metódou predpísanou výrobcom sa z údajov prietokomera vypočíta prietok vzduchu (qvCVS) pri každej nastavenej miere regulácie (minimálne 6 hodnôt nastavenia) v štandardných jednotkách m3/s. Prietok vzduchu sa potom prepočíta na prietok čerpadla (V 0) v m3/ot. pri absolútnej teplote a tlaku na vstupe čerpadla takto:

Formula

(85)

kde:

qvCVS

je prietok vzduchu za štandardných podmienok (101,3 kPa, 273 K), m3/s,

T

je teplota na vstupe čerpadla, K,

p p

je absolútny tlak na vstupe do čerpadla, v kPa,

n

sú otáčky čerpadla, ot/s.

Aby sa zohľadnilo vzájomné pôsobenie kolísania tlaku v čerpadle a miery strát čerpadla, vypočíta sa korelačná funkcia (X 0) medzi otáčkami čerpadla, tlakovým rozdielom medzi vstupom a výstupom čerpadla a absolútny tlak na výstupe čerpadla takto:

Formula

(86)

kde:

Δp p

je rozdiel tlakov medzi vstupom a výstupom čerpadla, v kPa,

p p

je absolútny tlak na výstupe čerpadla, v kPa.

Lineárnou úpravou metódou najmenších štvorcov sa odvodí táto kalibračná rovnica:

Formula

(87)

D 0 a m vyjadrujú úseky na osi súradníc, resp. sklon a opisujú regresné priamky.

V prípade systému CVS s viacerými rýchlosťami musia byť kalibračné krivky zostavené pre rôzne rozsahy prietoku čerpadla približne rovnobežné a so zmenšovaním rozsahu prietoku čerpadla rastú hodnoty úseku na osi (D 0).

Vypočítané hodnoty z rovnice sa od nameranej hodnoty V 0 nesmú odlišovať o viac než ± 0,5 %. Hodnoty m sa budú meniť podľa jednotlivých čerpadiel. Postupom času spôsobí prítok častíc zmenšovanie miery strát čerpadla, čo sa prejavuje v nižších hodnotách m. Preto sa kalibrácia musí vykonať pri uvedení čerpadla do prevádzky, po väčšej údržbe a v prípade, že overenie celého systému vykáže zmenu miery strát.

9.5.3.   Kalibrácia Venturiho trubice s kritickým prietokom (CFV)

Kalibrácia CFV ja založená na rovnici prietoku pre Venturiho trubicu s kritickým prietokom. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe Venturiho trubice.

Na určenie rozsahu kritických prietokov sa nakreslí grafický priebeh Kv ako funkcia tlaku na vstupe do Venturiho trubice. Pre kritický prietok (škrtený) bude mať K v pomerne stálu hodnotu. Pri poklese tlaku (zvýšenie podtlaku) sa škrtenie Venturiho trubice uvoľní a K v klesá, čo naznačuje, že CFV pracuje mimo povoleného rozsahu.

9.5.3.1.   Analýza údajov

Metódou predpísanou výrobcom sa z údajov prietokomera vypočíta prietok vzduchu (qvCVS) pri každej nastavenej miere regulácie (minimálne 8 hodnôt nastavenia) v štandardných jednotkách m3/s. Pre každú nastavenú hodnotu regulácie sa z kalibračných údajov vypočíta kalibračný koeficient takto:

Formula

(88)

kde:

qvCVS

je prietok vzduchu za štandardných podmienok (101,3 kPa, 273 K), m3/s,

T

je teplota na vstupe Venturiho trubice, v K,

p p

je absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice, v kPa.

Vypočíta sa priemerná hodnota K V a štandardná odchýlka. Štandardná odchýlka nesmie prekročiť ± 0,3 % priemernej hodnoty K V.

9.5.4.   Kalibrácia podzvukovej Venturiho trubice (SSV)

Kalibrácia SSV vychádza z prietokovej rovnice pre podzvukovú Venturiho trubicu. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe, poklesu tlaku medzi vstupom do SSV a jej hrdlom, ako to ukazuje rovnica 53 (pozri bod 8.5.1.4.).

9.5.4.1.   Analýza údajov

Metódou predpísanou výrobcom sa z údajov prietokomera vypočíta prietok vzduchu (Q SSV) pri každej nastavenej miere regulácie (minimálne 16 hodnôt nastavenia) v štandardných jednotkách m3/s. Koeficient výtoku sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie takto:

Formula

(89)

kde:

Q SSV

je prietok vzduchu za štandardných podmienok (101,3 kPa, 273 K), m3/s,

T

je teplota na vstupe Venturiho trubice, v K,

d V

je priemer hrdla SSV, v m,

r p

je pomer hrdla SSV k absolútnemu statickému tlaku na vstupe =Formula

r D

je pomer priemeru hrdla SSV (dV) k vnútornému priemeru prívodnej rúrky D.

Na určenie rozsahu podzvukového prietoku sa zostrojí krivka Cd ako funkcia Reynoldsovho čísla Re v hrdle SSV. Hodnota Re pri hrdle SSV sa vypočíta takto:

Formula

(90)

pričom

Formula

(91)

kde:

A1

je 25,55152 v jednotkách SIFormula

Q SSV

je prietok vzduchu za štandardných podmienok (101,3 kPa, 273 K), m3/s,

d V

je priemer hrdla SSV, m,

μ

je absolútna alebo dynamická viskozita plynu, kg/ms,

b

je 1,458 x 106 (empirická konštanta), v kg/ms K0,5,

S

je 110,4 (empirická konštanta), v K.

Keďže Q SSV je vstupná veličina vo vzorci pre Re, musia sa výpočty začať počiatočným odhadom hodnoty pre Q SSV alebo C d kalibračnej Venturiho trubice a opakujú sa tak dlho, kým Q SSV nekonverguje. Konvergenčná metóda musí byť presná na 0,1 % bodu alebo presnejšia.

Najmenej v prípade šestnástich bodov v oblasti podzvukového prietoku musia byť hodnoty C d vypočítané na základe výslednej rovnice pre prispôsobenie kalibračnej krivky v medziach ± 0,5 % nameranej hodnoty C d pre každý kalibračný bod.

9.5.5.   Overenie celého systému

Celková presnosť systému na odber vzoriek a analytického systému CVS sa určí zavedením známej hmotnosti znečisťujúceho plynu do systému počas jeho normálnej prevádzky. Znečisťujúca látka sa analyzuje a vypočíta sa hmotnosť podľa bodu 8.5.2.3 okrem prípadu propánu, keď sa pre uhľovodíky (HC) namiesto faktora s hodnotou 0,000480 použije faktor u 0,000472. Použije sa ktorákoľvek z nasledujúcich techník.

9.5.5.1.   Meranie s clonou kritického prietoku

Známe množstvo čistého plynu (oxid uhoľnatý alebo propán) sa privedie do systému CVS cez kalibrovanú clonu pre kritický prietok. Ak je tlak na vstupe dostatočne vysoký, prietok, ktorý sa nastavuje prostredníctvom clony pre kritický prietok, je nezávislý od tlaku na výstupe z clony (kritický prietok). Systém CVS sa asi 5 až 10 minút prevádzkuje tak, ako počas normálnej emisnej skúšky výfukových plynov. Vzorka plynu sa analyzuje obvyklým zariadením (odberový vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu.

Takto určená hmotnosť musí byť v rozmedzí ± 3 % známej hmotnosti privedeného plynu.

9.5.5.2.   Meranie gravimetrickým postupom

Hmotnosť malého valca, naplneného buď oxidom uhoľnatým alebo propánom, sa určí s presnosťou ± 0,01 g. Počas 5 až 10 minút sa nechá systém CVS v činnosti ako pri normálnej skúške výfukových emisií, pričom sa do systému vstrekuje CO alebo propán. Diferenciálnym vážením sa určí množstvo vypusteného čistého plynu. Vzorka plynu sa analyzuje obvyklým zariadením (odberový vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu.

Takto stanovená hmotnosť sa nesmie líšiť o viac než ± 3 % od známej hmotnosti vstrekovaného plynu.

10.   SKÚŠOBNÝ POSTUP NA MERANIE MNOŽSTVA TUHÝCH ČASTÍC

10.1.   Odber vzoriek

Množstvo emisií tuhých častíc sa meria prostredníctvom nepretržitého odoberania vzoriek zo systému riedenia časti prietoku, ako je opísané v dodatku 2 k tejto prílohe bodoch A.2.2.1 a A.2.2.2, alebo zo systému riedenia plného prietoku, ako je opísané v dodatku 2 k tejto prílohe bodoch A.2.2.3 a A.2.2.4.

10.1.1.   Filtrácia zrieďovacieho prostriedku

Zrieďovací prostriedok, ktorý sa používa na primárne a v prípade potreby aj na sekundárne riedenie výfukových plynov v systéme riedenia, prechádza cez filtre spĺňajúce požiadavky na vysokoúčinné filtre vzduchových častíc (HEPA) definované v dodatku 2 k tejto prílohe bode A.2.2.2 alebo A.2.2.4. Predtým, ako zrieďovací prostriedok prejde do HEPA filtra, môže sa voliteľne prepierať cez aktívne uhlie, aby sa znížili a stabilizovali koncentrácie uhľovodíkov v zrieďovacom prostriedku. Ak sa používa práčka obsahujúca aktívne uhlie, odporúča sa medzi túto práčku a HEPA filter umiestniť dodatočný filter na hrubšie častice.

10.2.   Kompenzácia počtu častíc v prietoku vzorky – systémy riedenia plného prietoku

Na to, aby sa kompenzoval hmotnostný prietok extrahovaný zo systému riedenia na účely stanovenia množstva častíc vo vzorke, extrahovaný hmotnostný prietok (filtrovaný) sa vráti do systému riedenia. Iná možnosť je, že sa celkový hmotnostný prietok v systéme riedenia môže matematicky korigovať o počet častíc v extrahovanom prietoku vzorky. Ak je celkový hmotnostný prietok extrahovaný zo systému riedenia na účely stanovenia počtu častíc a na stanovenie hmotnosti tuhých častíc v odobratej vzorke menší než 0,5 % celkového prietoku zriedeného výfukového plynu v zrieďovacom tuneli (med), táto korekcia alebo spätné vedenie prietoku sa môže považovať za zanedbateľnú.

10.3.   Kompenzácia počtu častíc v prietoku vzorky – systémy riedenia časti prietoku

10.3.1.   V prípade systémov riedenia časti prietoku sa hmotnostný prietok extrahovaný zo zrieďovacieho systému na účely stanovenia počtu častíc v odobratej vzorke dosiahne reguláciou proporcionálnosti odberu vzoriek. Možno to dosiahnuť privedením prietoku vzorky odobratej na účely stanovenia počtu častíc späť do systému riedenia v smere proti zariadeniu na meranie prietoku alebo matematickou korekciou uvedenou v bode 10.3.2. V prípade systému s riedením časti prietoku a s odberom celkovej vzorky sa hmotnostný prietok extrahovaný na účely odberu vzoriek na stanovenie počtu častíc takisto koriguje vo výpočte hmotnosti častíc, ako sa uvádza v bode 10.3.3.

10.3.2.   Okamžitý prietok výfukových plynov do systému riedenia (qmp ), použitý na regulovanie proporcionálnosti odberu vzoriek, sa koriguje podľa jednej z týchto metód:

a)

Ak sa prietok vzorky extrahovaný na účely stanovenia počtu častíc vyradí, rovnica (83) v bode 9.4.6.2 sa nahradí touto rovnicou:

Formula

(92)

kde:

qmp

=

prietok vzorky výfukových plynov do systému s riedením časti prietoku, kg/s,

qmdew

=

prietok zriedených výfukových plynov, kg/s.

qmdw

=

hmotnostný prietok zrieďovacieho vzduchu, kg/s,

qex

=

hmotnostný prietok vzorky odobratej na stanovenie počtu častíc, kg/s.

Signál qex , prenášaný do regulátora systému riedenia časti prietoku sa sústavne vysiela s presnosťou do 0,1 percenta qmdew a mal by sa vysielať s frekvenciou najmenej 1 Hz.

b)

Ak sa prietok vzorky extrahovaný na účely stanovenia počtu častíc úplne alebo čiastočne vyradí, avšak do systému riedenia sa privádza ekvivalentný prietok v smere proti zariadeniu na meranie prietoku, rovnica (83) v bode 9.4.6.2 sa nahradí touto rovnicou:

Formula

(93)

kde:

qmp

=

prietok vzorky výfukových plynov do systému s riedením časti prietoku, kg/s,

qmdew

=

prietok zriedených výfukových plynov, kg/s,

qmdw

=

hmotnostný prietok zrieďovacieho vzduchu, kg/s,

qex

=

hmotnostný prietok vzorky počtu tuhých častíc, kg/s,

qsw

=

hmotnostný prietok privádzaný späť do zrieďovacieho tunela na kompenzáciu odobratej vzorky na meranie počtu tuhých častíc, kg/s.

Rozdiel medzi qex a qsw prenášaný do regulátora systému riedenia časti prietoku sa vždy vysiela s presnosťou do 0,1 percenta qmdew . Signál (alebo signály) by sa mal (mali) vysielať s frekvenciou najmenej 1 Hz.

10.3.3.   Korekcia merania PM

Ak sa prietok vzorky odobratej na účely stanovenia počtu častíc extrahuje zo systému s riedením časti prietoku a s odberom celkovej vzorky, hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok (mPM ) vypočítaná v bode 8.4.3.2.1 alebo 8.4.3.2.2 sa koriguje nasledujúcim spôsobom, aby sa zohľadnila korekcia hodnoty extrahovaného prietoku. Táto korekcia sa vyžaduje dokonca aj vtedy, keď sa filtrovaný odobratý prúd vráti do systémov riedenia časti prietoku.

Formula

(94)

kde:

mPM,corr

=

hmotnosť znečisťujúcich tuhých látok korigovaná o extrakciu prietoku vzorky odobratej na stanovenie počtu častíc, g/skúška,

mPM

=

hmotnosť znečisťujúcich tuhých látok stanovená podľa bodu 8.4.3.2.1 alebo 8.4.3.2.2, g/skúška,

msed

=

celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez zrieďovací tunel, kg,

mex

=

celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu odobratého zo zrieďovacieho tunelu na účely odberu vzoriek na meranie počtu tuhých častíc, kg.

10.3.4.   Proporcionálnosť odberu vzoriek pri riedení časti prietoku

Pokiaľ ide o meranie počtu častíc, hmotnostný prietok výfukových plynov, stanovený podľa ktorejkoľvek z metód opísaných v bodoch 8.4.1.3 až 8.4.1.7, sa používa na reguláciu systému riedenia časti prietoku s cieľom odobrať vzorku úmernú hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Proporcionálnosť sa overuje uplatnením regresnej analýzy medzi vzorkou a prietokom výfukových plynov v súlade s bodom 9.4.6.1.

10.4.   Stanovenie počtu častíc

10.4.1.   Časová synchronizácia

Pre systémy s riedením časti prietoku sa čas zdržania pri odbere vzoriek na účely stanovenia počtu častíc a v systéme merania dosahuje prostredníctvom časovej synchronizácie signálu počtu častíc so skúšobným cyklom a hmotnostným prietokom výfukových plynov podľa postupu v bode 8.4.2.2. Čas transformácie odberu vzoriek na účely stanovenia počtu častíc a systému merania sa stanoví podľa bodu A.8.1.3.7. dodatku 8 k tejto prílohe.

10.4.2.   Stanovenie počtu častíc v systéme s riedením časti prietoku

Ak sa odoberajú vzorky na účely stanovenia počtu častíc s použitím systému s riedením časti prietoku podľa postupov stanovených v bode 8.4, počet častíc emitovaných v priebehu skúšobného cyklu sa vypočíta prostredníctvom tejto rovnice:

Formula

(95)

kde:

N

=

počet častíc emitovaných v priebehu skúšobného cyklu,

medf

=

hmotnosť ekvivalentných zriedených výfukových plynov počas cyklu, stanovená podľa bodu 8.4.3.2.2., kg/skúška,

k

=

kalibračný faktor na korigovanie meraní počítadla častíc na úroveň referenčného prístroja, pokiaľ sa neuplatňuje interne v rámci počítadla častíc. Ak sa kalibračný faktor uplatňuje interne v rámci počítadla častíc, v uvedenej rovnici sa namiesto k použije hodnota 1,

Formula

=

priemerná koncentrácia častíc zo zriedených výfukových plynov korigovaná na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

Formula

=

redukčný faktor priemernej koncentrácie častíc odstraňovača prchavých častíc špecifický pre nastavenie riedenia použité na skúšku.

Formula

=

vypočíta sa z nasledujúcej rovnice:

Formula

(96)

kde:

cs,i

=

diskrétne meranie koncentrácie častíc v zriedenom výfukovom plyne z počítadla častíc, korigované o zhodu a na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

n

=

počet meraní koncentrácie tuhých častíc vykonaný počas trvania skúšky.

10.4.3.   Stanovenie počtu častíc v systéme riedenia plného prietoku

Ak sa odoberajú vzorky na účely stanovenia počtu častíc s použitím systému riedenia plného prietoku podľa postupov stanovených v bode 8.5, počet častíc emitovaných v priebehu skúšobného cyklu sa vypočíta prostredníctvom tejto rovnice:

Formula

(97)

kde:

N

=

počet častíc emitovaných v priebehu skúšobného cyklu,

med

=

celkový prietok zriedených výfukových plynov v priebehu cyklu vypočítaný podľa niektorej z metód opísaných v bodoch 8.5.1.2 až 8.5.1.4, kg/skúška,

k

=

kalibračný faktor na korigovanie meraní počítadla častíc na úroveň referenčného prístroja, pokiaľ sa neuplatňuje interne v rámci počítadla častíc. Ak sa kalibračný faktor uplatňuje interne v rámci počítadla častíc, v uvedenej rovnici sa namiesto k použije hodnota 1,

Formula

=

priemerná koncentrácia častíc zo zriedených výfukových plynov korigovaná na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

Formula

=

redukčný faktor priemernej koncentrácie častíc odstraňovača prchavých častíc špecifický pre nastavenie riedenia použité na skúšku.

Formula

=

vypočíta sa z nasledujúcej rovnice:

Formula

(98)

kde:

cs,i

=

diskrétne meranie koncentrácie častíc v zriedenom výfukovom plyne z počítadla častíc, korigované o zhodu a na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

n

=

počet meraní koncentrácie tuhých častíc vykonaný počas trvania skúšky.

10.4.4.   Výsledok skúšky

10.4.4.1.   Výpočet špecifických emisií

Pre každú jednotlivú skúšku WHSC, WHTC so štartom za tepla a WHTC so štartom za studena sa špecifické emisie v počte častíc/kWh vypočítajú takto:

Formula

(99)

kde:

e

=

je počet častíc emitovaných na 1 kWh,

Wact

=

je skutočná práca cyklu podľa bodu 7.8.6, v kWh.

10.4.4.2.   Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov s periodickou regeneráciou

V prípade motorov vybavených systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov s periodickou regeneráciou sa uplatňujú všeobecné ustanovenia uvedené v bode 6.6.2. Vážené hodnoty emisií v priebehu skúšky WHTC so štartom za tepla sa zistia podľa rovnice 5, kde Formula je priemerný počet častíc/kWh bez regenerácie a Formula je priemerný počet častíc/kWh s regeneráciou. Výpočet faktorov regeneračnej úpravy sa vykoná podľa rovníc 6, 6a, 7 alebo 8.

10.4.4.3.   Vážený priemer výsledkov skúšky WHTC

V prípade WHTC je konečným výsledkom skúšky vážený priemer získaný zo skúšok so štartom za studena a za tepla (vrátane periodickej regenerácie, ak je to potrebné) vypočítaný pomocou jednej z týchto rovníc:

a)

V prípade násobkového faktora nastavenia regenerácie alebo motorov bez periodicky regeneračnej dodatočnej úpravy

Formula

(100)

b)

v prípade doplňujúcej úpravy regenerácie

Formula

(101)

kde:

Ncold

=

celkový počet tuhých častíc emitovaných počas skúšobného cyklu WHTC so studeným štartom,

Nhot

=

celkový počet tuhých častíc emitovaných počas skúšobného cyklu WHTC s teplým štartom,

Wact,cold

=

je skutočná práca cyklu počas skúšobného cyklu WHTC so štartom za studena podľa bodu 7.8.6, v kWh,

Wact, hot

=

je skutočná práca cyklu počas skúšobného cyklu WHTC so štartom za tepla podľa bodu 7.8.6, v kWh,

kr

=

je úprava regenerácie podľa bodu 6.6.2 alebo v prípade motorov bez dodatočnej úpravy výfukových plynov s periodickou regeneráciou kr = 1.

10.4.4.4.   Zaokrúhľovanie konečných výsledkov

Konečné výsledky skúšky WHSC a vážený priemer skúšky WHTC sa v jednom kroku zaokrúhlia na tri významné čísla v súlade s normou ASTM E 29–06B. Nie je povolené zaokrúhľovanie medzihodnôt, na ktorých sú založené konečné výsledné hodnoty emisií špecifických pre brzdenie.

10.5.   Stanovenie počtu častíc na pozadí

10.5.1.

Na žiadosť výrobcu motorov sa pred skúškou alebo po skúške môžu odoberať vzorky na účely stanovenia koncentrácie častíc na pozadí zrieďovacieho tunela z miesta za filtrami častíc a uhľovodíkov v smere do systému merania množstva častíc s cieľom stanoviť koncentrácie častíc na pozadí tunela.

10.5.2.

Odpočítanie koncentrácií častíc na pozadí tunela na účely typového schvaľovania nie je povolené, ale na žiadosť výrobcu a na základe predchádzajúceho súhlasu orgánu typového schvaľovania sa môže použiť na skúšku zhody produkcie, ak sa preukáže, že prínos pozadia tunela je významný, v takom prípade sa tieto koncentrácie môžu odpočítať od hodnôt nameraných v zriedených výfukových plynoch.


(1)  Číslovanie tejto prílohy zodpovedá číslovaniu predpisu pre WHDC (gtr) č. 4. Niektoré časti globálneho technického predpisu WHDC však nebolo potrebné zaradiť do tejto prílohy.

(2)  v závislosti od paliva

(3)  pri λ = 2, suchý vzduch, 273 K, 101,3 kPa

(4)  hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C = 66 – 76 %; H = 22 – 25 %; N = 0 – 12 %

(5)  NMHC na základe CH2,93 (pre celkové HC sa použije koeficient ugas CH4)

(6)  hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C3 = 70 – 90 %; C4 = 10 – 30 %

(7)  v závislosti od paliva

(8)  pri λ = 2, suchý vzduch, 273 K, 101,3 kPa

(9)  hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C = 66 – 76 %; H = 22 – 25 %; N = 0 – 12 %

(10)  NMHC na základe CH2,93 (pre celkové HC sa použije koeficient ugas CH4)

(11)  hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C3 = 70 – 90 %; C4 = 10 – 30 %

Dodatok 1

Plán priebehu skúšky WHTC s motorom na dynamometri

Čas

Norm. otáčky

Norm. krútiaci moment

s

%

%

1

0,0

0,0

2

0,0

0,0

3

0,0

0,0

4

0,0

0,0

5

0,0

0,0

6

0,0

0,0

7

1,5

8,9

8

15,8

30,9

9

27,4

1,3

10

32,6

0,7

11

34,8

1,2

12

36,2

7,4

13

37,1

6,2

14

37,9

10,2

15

39,6

12,3

16

42,3

12,5

17

45,3

12,6

18

48,6

6,0

19

40,8

0,0

20

33,0

16,3

21

42,5

27,4

22

49,3

26,7

23

54,0

18,0

24

57,1

12,9

25

58,9

8,6

26

59,3

6,0

27

59,0

4,9

28

57,9

m

29

55,7

m

30

52,1

m

31

46,4

m

32

38,6

m

33

29,0

m

34

20,8

m

35

16,9

m

36

16,9

42,5

37

18,8

38,4

38

20,7

32,9

39

21,0

0,0

40

19,1

0,0

41

13,7

0,0

42

2,2

0,0

43

0,0

0,0

44

0,0

0,0

45

0,0

0,0

46

0,0

0,0

47

0,0

0,0

48

0,0

0,0

49

0,0

0,0

50

0,0

13,1

51

13,1

30,1

52

26,3

25,5

53

35,0

32,2

54

41,7

14,3

55

42,2

0,0

56

42,8

11,6

57

51,0

20,9

58

60,0

9,6

59

49,4

0,0

60

38,9

16,6

61

43,4

30,8

62

49,4

14,2

63

40,5

0,0

64

31,5

43,5

65

36,6

78,2

66

40,8

67,6

67

44,7

59,1

68

48,3

52,0

69

51,9

63,8

70

54,7

27,9

71

55,3

18,3

72

55,1

16,3

73

54,8

11,1

74

54,7

11,5

75

54,8

17,5

76

55,6

18,0

77

57,0

14,1

78

58,1

7,0

79

43,3

0,0

80

28,5

25,0

81

30,4

47,8

82

32,1

39,2

83

32,7

39,3

84

32,4

17,3

85

31,6

11,4

86

31,1

10,2

87

31,1

19,5

88

31,4

22,5

89

31,6

22,9

90

31,6

24,3

91

31,9

26,9

92

32,4

30,6

93

32,8

32,7

94

33,7

32,5

95

34,4

29,5

96

34,3

26,5

97

34,4

24,7

98

35,0

24,9

99

35,6

25,2

100

36,1

24,8

101

36,3

24,0

102

36,2

23,6

103

36,2

23,5

104

36,8

22,7

105

37,2

20,9

106

37,0

19,2

107

36,3

18,4

108

35,4

17,6

109

35,2

14,9

110

35,4

9,9

111

35,5

4,3

112

35,2

6,6

113

34,9

10,0

114

34,7

25,1

115

34,4

29,3

116

34,5

20,7

117

35,2

16,6

118

35,8

16,2

119

35,6

20,3

120

35,3

22,5

121

35,3

23,4

122

34,7

11,9

123

45,5

0,0

124

56,3

m

125

46,2

m

126

50,1

0,0

127

54,0

m

128

40,5

m

129

27,0

m

130

13,5

m

131

0,0

0,0

132

0,0

0,0

133

0,0

0,0

134

0,0

0,0

135

0,0

0,0

136

0,0

0,0

137

0,0

0,0

138

0,0

0,0

139

0,0

0,0

140

0,0

0,0

141

0,0

0,0

142

0,0

4,9

143

0,0

7,3

144

4,4

28,7

145

11,1

26,4

146

15,0

9,4

147

15,9

0,0

148

15,3

0,0

149

14,2

0,0

150

13,2

0,0

151

11,6

0,0

152

8,4

0,0

153

5,4

0,0

154

4,3

5,6

155

5,8

24,4

156

9,7

20,7

157

13,6

21,1

158

15,6

21,5

159

16,5

21,9

160

18,0

22,3

161

21,1

46,9

162

25,2

33,6

163

28,1

16,6

164

28,8

7,0

165

27,5

5,0

166

23,1

3,0

167

16,9

1,9

168

12,2

2,6

169

9,9

3,2

170

9,1

4,0

171

8,8

3,8

172

8,5

12,2

173

8,2

29,4

174

9,6

20,1

175

14,7

16,3

176

24,5

8,7

177

39,4

3,3

178

39,0

2,9

179

38,5

5,9

180

42,4

8,0

181

38,2

6,0

182

41,4

3,8

183

44,6

5,4

184

38,8

8,2

185

37,5

8,9

186

35,4

7,3

187

28,4

7,0

188

14,8

7,0

189

0,0

5,9

190

0,0

0,0

191

0,0

0,0

192

0,0

0,0

193

0,0

0,0

194

0,0

0,0

195

0,0

0,0

196

0,0

0,0

197

0,0

0,0

198

0,0

0,0

199

0,0

0,0

200

0,0

0,0

201

0,0

0,0

202

0,0

0,0

203

0,0

0,0

204

0,0

0,0

205

0,0

0,0

206

0,0

0,0

207

0,0

0,0

208

0,0

0,0

209

0,0

0,0

210

0,0

0,0

211

0,0

0,0

212

0,0

0,0

213

0,0

0,0

214

0,0

0,0

215

0,0

0,0

216

0,0

0,0

217

0,0

0,0

218

0,0

0,0

219

0,0

0,0

220

0,0

0,0

221

0,0

0,0

222

0,0

0,0

223

0,0

0,0

224

0,0

0,0

225

0,0

0,0

226

0,0

0,0

227

0,0

0,0

228

0,0

0,0

229

0,0

0,0

230

0,0

0,0

231

0,0

0,0

232

0,0

0,0

233

0,0

0,0

234

0,0

0,0

235

0,0

0,0

236

0,0

0,0

237

0,0

0,0

238

0,0

0,0

239

0,0

0,0

240

0,0

0,0

241

0,0

0,0

242

0,0

0,0

243

0,0

0,0

244

0,0

0,0

245

0,0

0,0

246

0,0

0,0

247

0,0

0,0

248

0,0

0,0

249

0,0

0,0

250

0,0

0,0

251

0,0

0,0

252

0,0

0,0

253

0,0

31,6

254

9,4

13,6

255

22,2

16,9

256

33,0

53,5

257

43,7

22,1

258

39,8

0,0

259

36,0

45,7

260

47,6

75,9

261

61,2

70,4

262

72,3

70,4

263

76,0

m

264

74,3

m

265

68,5

m

266

61,0

m

267

56,0

m

268

54,0

m

269

53,0

m

270

50,8

m

271

46,8

m

272

41,7

m

273

35,9

m

274

29,2

m

275

20,7

m

276

10,1

m

277

0,0

m

278

0,0

0,0

279

0,0

0,0

280

0,0

0,0

281

0,0

0,0

282

0,0

0,0

283

0,0

0,0

284

0,0

0,0

285

0,0

0,0

286

0,0

0,0

287

0,0

0,0

288

0,0

0,0

289

0,0

0,0

290

0,0

0,0

291

0,0

0,0

292

0,0

0,0

293

0,0

0,0

294

0,0

0,0

295

0,0

0,0

296

0,0

0,0

297

0,0

0,0

298

0,0

0,0

299

0,0

0,0

300

0,0

0,0

301

0,0

0,0

302

0,0

0,0

303

0,0

0,0

304

0,0

0,0

305

0,0

0,0

306

0,0

0,0

307

0,0

0,0

308

0,0

0,0

309

0,0

0,0

310

0,0

0,0

311

0,0

0,0

312

0,0

0,0

313

0,0

0,0

314

0,0

0,0

315

0,0

0,0

316

0,0

0,0

317

0,0

0,0

318

0,0

0,0

319

0,0

0,0

320

0,0

0,0

321

0,0

0,0

322

0,0

0,0

323

0,0

0,0

324

4,5

41,0

325

17,2

38,9

326

30,1

36,8

327

41,0

34,7

328

50,0

32,6

329

51,4

0,1

330

47,8

m

331

40,2

m

332

32,0

m

333

24,4

m

334

16,8

m

335

8,1

m

336

0,0

m

337

0,0

0,0

338

0,0

0,0

339

0,0

0,0

340

0,0

0,0

341

0,0

0,0

342

0,0

0,0

343

0,0

0,0

344

0,0

0,0

345

0,0

0,0

346

0,0

0,0

347

0,0

0,0

348

0,0

0,0

349

0,0

0,0

350

0,0

0,0

351

0,0

0,0

352

0,0

0,0

353

0,0

0,0

354

0,0

0,5

355

0,0

4,9

356

9,2

61,3

357

22,4

40,4

358

36,5

50,1

359

47,7

21,0

360

38,8

0,0

361

30,0

37,0

362

37,0

63,6

363

45,5

90,8

364

54,5

40,9

365

45,9

0,0

366

37,2

47,5

367

44,5

84,4

368

51,7

32,4

369

58,1

15,2

370

45,9

0,0

371

33,6

35,8

372

36,9

67,0

373

40,2

84,7

374

43,4

84,3

375

45,7

84,3

376

46,5

m

377

46,1

m

378

43,9

m

379

39,3

m

380

47,0

m

381

54,6

m

382

62,0

m

383

52,0

m

384

43,0

m

385

33,9

m

386

28,4

m

387

25,5

m

388

24,6

11,0

389

25,2

14,7

390

28,6

28,4

391

35,5

65,0

392

43,8

75,3

393

51,2

34,2

394

40,7

0,0

395

30,3

45,4

396

34,2

83,1

397

37,6

85,3

398

40,8

87,5

399

44,8

89,7

400

50,6

91,9

401

57,6

94,1

402

64,6

44,6

403

51,6

0,0

404

38,7

37,4

405

42,4

70,3

406

46,5

89,1

407

50,6

93,9

408

53,8

33,0

409

55,5

20,3

410

55,8

5,2

411

55,4

m

412

54,4

m

413

53,1

m

414

51,8

m

415

50,3

m

416

48,4

m

417

45,9

m

418

43,1

m

419

40,1

m

420

37,4

m

421

35,1

m

422

32,8

m

423

45,3

0,0

424

57,8

m

425

50,6

m

426

41,6

m

427

47,9

0,0

428

54,2

m

429

48,1

m

430

47,0

31,3

431

49,0

38,3

432

52,0

40,1

433

53,3

14,5

434

52,6

0,8

435

49,8

m

436

51,0

18,6

437

56,9

38,9

438

67,2

45,0

439

78,6

21,5

440

65,5

0,0

441

52,4

31,3

442

56,4

60,1

443

59,7

29,2

444

45,1

0,0

445

30,6

4,2

446

30,9

8,4

447

30,5

4,3

448

44,6

0,0

449

58,8

m

450

55,1

m

451

50,6

m

452

45,3

m

453

39,3

m

454

49,1

0,0

455

58,8

m

456

50,7

m

457

42,4

m

458

44,1

0,0

459

45,7

m

460

32,5

m

461

20,7

m

462

10,0

m

463

0,0

0,0

464

0,0

1,5

465

0,9

41,1

466

7,0

46,3

467

12,8

48,5

468

17,0

50,7

469

20,9

52,9

470

26,7

55,0

471

35,5

57,2

472

46,9

23,8

473

44,5

0,0

474

42,1

45,7

475

55,6

77,4

476

68,8

100,0

477

81,7

47,9

478

71,2

0,0

479

60,7

38,3

480

68,8

72,7

481

75,0

m

482

61,3

m

483

53,5

m

484

45,9

58,0

485

48,1

80,0

486

49,4

97,9

487

49,7

m

488

48,7

m

489

45,5

m

490

40,4

m

491

49,7

0,0

492

59,0

m

493

48,9

m

494

40,0

m

495

33,5

m

496

30,0

m

497

29,1

12,0

498

29,3

40,4

499

30,4

29,3

500

32,2

15,4

501

33,9

15,8

502

35,3

14,9

503

36,4

15,1

504

38,0

15,3

505

40,3

50,9

506

43,0

39,7

507

45,5

20,6

508

47,3

20,6

509

48,8

22,1

510

50,1

22,1

511

51,4

42,4

512

52,5

31,9

513

53,7

21,6

514

55,1

11,6

515

56,8

5,7

516

42,4

0,0

517

27,9

8,2

518

29,0

15,9

519

30,4

25,1

520

32,6

60,5

521

35,4

72,7

522

38,4

88,2

523

41,0

65,1

524

42,9

25,6

525

44,2

15,8

526

44,9

2,9

527

45,1

m

528

44,8

m

529

43,9

m

530

42,4

m

531

40,2

m

532

37,1

m

533

47,0

0,0

534

57,0

m

535

45,1

m

536

32,6

m

537

46,8

0,0

538

61,5

m

539

56,7

m

540

46,9

m

541

37,5

m

542

30,3

m

543

27,3

32,3

544

30,8

60,3

545

41,2

62,3

546

36,0

0,0

547

30,8

32,3

548

33,9

60,3

549

34,6

38,4

550

37,0

16,6

551

42,7

62,3

552

50,4

28,1

553

40,1

0,0

554

29,9

8,0

555

32,5

15,0

556

34,6

63,1

557

36,7

58,0

558

39,4

52,9

559

42,8

47,8

560

46,8

42,7

561

50,7

27,5

562

53,4

20,7

563

54,2

13,1

564

54,2

0,4

565

53,4

0,0

566

51,4

m

567

48,7

m

568

45,6

m

569

42,4

m

570

40,4

m

571

39,8

5,8

572

40,7

39,7

573

43,8

37,1

574

48,1

39,1

575

52,0

22,0

576

54,7

13,2

577

56,4

13,2

578

57,5

6,6

579

42,6

0,0

580

27,7

10,9

581

28,5

21,3

582

29,2

23,9

583

29,5

15,2

584

29,7

8,8

585

30,4

20,8

586

31,9

22,9

587

34,3

61,4

588

37,2

76,6

589

40,1

27,5

590

42,3

25,4

591

43,5

32,0

592

43,8

6,0

593

43,5

m

594

42,8

m

595

41,7

m

596

40,4

m

597

39,3

m

598

38,9

12,9

599

39,0

18,4

600

39,7

39,2

601

41,4

60,0

602

43,7

54,5

603

46,2

64,2

604

48,8

73,3

605

51,0

82,3

606

52,1

0,0

607

52,0

m

608

50,9

m

609

49,4

m

610

47,8

m

611

46,6

m

612

47,3

35,3

613

49,2

74,1

614

51,1

95,2

615

51,7

m

616

50,8

m

617

47,3

m

618

41,8

m

619

36,4

m

620

30,9

m

621

25,5

37,1

622

33,8

38,4

623

42,1

m

624

34,1

m

625

33,0

37,1

626

36,4

38,4

627

43,3

17,1

628

35,7

0,0

629

28,1

11,6

630

36,5

19,2

631

45,2

8,3

632

36,5

0,0

633

27,9

32,6

634

31,5

59,6

635

34,4

65,2

636

37,0

59,6

637

39,0

49,0

638

40,2

m

639

39,8

m

640

36,0

m

641

29,7

m

642

21,5

m

643

14,1

m

644

0,0

0,0

645

0,0

0,0

646

0,0

0,0

647

0,0

0,0

648

0,0

0,0

649

0,0

0,0

650

0,0

0,0

651

0,0

0,0

652

0,0

0,0

653

0,0

0,0

654

0,0

0,0

655

0,0

0,0

656

0,0

3,4

657

1,4

22,0

658

10,1

45,3

659

21,5

10,0

660

32,2

0,0

661

42,3

46,0

662

57,1

74,1

663

72,1

34,2

664

66,9

0,0

665

60,4

41,8

666

69,1

79,0

667

77,1

38,3

668

63,1

0,0

669

49,1

47,9

670

53,4

91,3

671

57,5

85,7

672

61,5

89,2

673

65,5

85,9

674

69,5

89,5

675

73,1

75,5

676

76,2

73,6

677

79,1

75,6

678

81,8

78,2

679

84,1

39,0

680

69,6

0,0

681

55,0

25,2

682

55,8

49,9

683

56,7

46,4

684

57,6

76,3

685

58,4

92,7

686

59,3

99,9

687

60,1

95,0

688

61,0

46,7

689

46,6

0,0

690

32,3

34,6

691

32,7

68,6

692

32,6

67,0

693

31,3

m

694

28,1

m

695

43,0

0,0

696

58,0

m

697

58,9

m

698

49,4

m

699

41,5

m

700

48,4

0,0

701

55,3

m

702

41,8

m

703

31,6

m

704

24,6

m

705

15,2

m

706

7,0

m

707

0,0

0,0

708

0,0

0,0

709

0,0

0,0

710

0,0

0,0

711

0,0

0,0

712

0,0

0,0

713

0,0

0,0

714

0,0

0,0

715

0,0

0,0

716

0,0

0,0

717

0,0

0,0

718

0,0

0,0

719

0,0

0,0

720

0,0

0,0

721

0,0

0,0

722

0,0

0,0

723

0,0

0,0

724

0,0

0,0

725

0,0

0,0

726

0,0

0,0

727

0,0

0,0

728

0,0

0,0

729

0,0

0,0

730

0,0

0,0

731

0,0

0,0

732

0,0

0,0

733

0,0

0,0

734

0,0

0,0

735

0,0

0,0

736

0,0

0,0

737

0,0

0,0

738

0,0

0,0

739

0,0

0,0

740

0,0

0,0

741

0,0

0,0

742

0,0

0,0

743

0,0

0,0

744

0,0

0,0

745

0,0

0,0

746

0,0

0,0

747

0,0

0,0

748

0,0

0,0

749

0,0

0,0

750

0,0

0,0

751

0,0

0,0

752

0,0

0,0

753

0,0

0,0

754

0,0

0,0

755

0,0

0,0

756

0,0

0,0

757

0,0

0,0

758

0,0

0,0

759

0,0

0,0

760

0,0

0,0

761

0,0

0,0

762

0,0

0,0

763

0,0

0,0

764

0,0

0,0

765

0,0

0,0

766

0,0

0,0

767

0,0

0,0

768

0,0

0,0

769

0,0

0,0

770

0,0

0,0

771

0,0

22,0

772

4,5

25,8

773

15,5

42,8

774

30,5

46,8

775

45,5

29,3

776

49,2

13,6

777

39,5

0,0

778

29,7

15,1

779

34,8

26,9

780

40,0

13,6

781

42,2

m

782

42,1

m

783

40,8

m

784

37,7

37,6

785

47,0

35,0

786

48,8

33,4

787

41,7

m

788

27,7

m

789

17,2

m

790

14,0

37,6

791

18,4

25,0

792

27,6

17,7

793

39,8

6,8

794

34,3

0,0

795

28,7

26,5

796

41,5

40,9

797

53,7

17,5

798

42,4

0,0

799

31,2

27,3

800

32,3

53,2

801

34,5

60,6

802

37,6

68,0

803

41,2

75,4

804

45,8

82,8

805

52,3

38,2

806

42,5

0,0

807

32,6

30,5

808

35,0

57,9

809

36,0

77,3

810

37,1

96,8

811

39,6

80,8

812

43,4

78,3

813

47,2

73,4

814

49,6

66,9

815

50,2

62,0

816

50,2

57,7

817

50,6

62,1

818

52,3

62,9

819

54,8

37,5

820

57,0

18,3

821

42,3

0,0

822

27,6

29,1

823

28,4

57,0

824

29,1

51,8

825

29,6

35,3

826

29,7

33,3

827

29,8

17,7

828

29,5

m

829

28,9

m

830

43,0

0,0

831

57,1

m

832

57,7

m

833

56,0

m

834

53,8

m

835

51,2

m

836

48,1

m

837

44,5

m

838

40,9

m

839

38,1

m

840

37,2

42,7

841

37,5

70,8

842

39,1

48,6

843

41,3

0,1

844

42,3

m

845

42,0

m

846

40,8

m

847

38,6

m

848

35,5

m

849

32,1

m

850

29,6

m

851

28,8

39,9

852

29,2

52,9

853

30,9

76,1

854

34,3

76,5

855

38,3

75,5

856

42,5

74,8

857

46,6

74,2

858

50,7

76,2

859

54,8

75,1

860

58,7

36,3

861

45,2

0,0

862

31,8

37,2

863

33,8

71,2

864

35,5

46,4

865

36,6

33,6

866

37,2

20,0

867

37,2

m

868

37,0

m

869

36,6

m

870

36,0

m

871

35,4

m

872

34,7

m

873

34,1

m

874

33,6

m

875

33,3

m

876

33,1

m

877

32,7

m

878

31,4

m

879

45,0

0,0

880

58,5

m

881

53,7

m

882

47,5

m

883

40,6

m

884

34,1

m

885

45,3

0,0

886

56,4

m

887

51,0

m

888

44,5

m

889

36,4

m

890

26,6

m

891

20,0

m

892

13,3

m

893

6,7

m

894

0,0

0,0

895

0,0

0,0

896

0,0

0,0

897

0,0

0,0

898

0,0

0,0

899

0,0

0,0

900

0,0

0,0

901

0,0

5,8

902

2,5

27,9

903

12,4

29,0

904

19,4

30,1

905

29,3

31,2

906

37,1

10,4

907

40,6

4,9

908

35,8

0,0

909

30,9

7,6

910

35,4

13,8

911

36,5

11,1

912

40,8

48,5

913

49,8

3,7

914

41,2

0,0

915

32,7

29,7

916

39,4

52,1

917

48,8

22,7

918

41,6

0,0

919

34,5

46,6

920

39,7

84,4

921

44,7

83,2

922

49,5

78,9

923

52,3

83,8

924

53,4

77,7

925

52,1

69,6

926

47,9

63,6

927

46,4

55,2

928

46,5

53,6

929

46,4

62,3

930

46,1

58,2

931

46,2

61,8

932

47,3

62,3

933

49,3

57,1

934

52,6

58,1

935

56,3

56,0

936

59,9

27,2

937

45,8

0,0

938

31,8

28,8

939

32,7

56,5

940

33,4

62,8

941

34,6

68,2

942

35,8

68,6

943

38,6

65,0

944

42,3

61,9

945

44,1

65,3

946

45,3

63,2

947

46,5

30,6

948

46,7

11,1

949

45,9

16,1

950

45,6

21,8

951

45,9

24,2

952

46,5

24,7

953

46,7

24,7

954

46,8

28,2

955

47,2

31,2

956

47,6

29,6

957

48,2

31,2

958

48,6

33,5

959

48,8

m

960

47,6

m

961

46,3

m

962

45,2

m

963

43,5

m

964

41,4

m

965

40,3

m

966

39,4

m

967

38,0

m

968

36,3

m

969

35,3

5,8

970

35,4

30,2

971

36,6

55,6

972

38,6

48,5

973

39,9

41,8

974

40,3

38,2

975

40,8

35,0

976

41,9

32,4

977

43,2

26,4

978

43,5

m

979

42,9

m

980

41,5

m

981

40,9

m

982

40,5

m

983

39,5

m

984

38,3

m

985

36,9

m

986

35,4

m

987

34,5

m

988

33,9

m

989

32,6

m

990

30,9

m

991

29,9

m

992

29,2

m

993

44,1

0,0

994

59,1

m

995

56,8

m

996

53,5

m

997

47,8

m

998

41,9

m

999

35,9

m

1000

44,3

0,0

1001

52,6

m

1002

43,4

m

1003

50,6

0,0

1004

57,8

m

1005

51,6

m

1006

44,8

m

1007

48,6

0,0

1008

52,4

m

1009

45,4

m

1010

37,2

m

1011

26,3

m

1012

17,9

m

1013

16,2

1,9

1014

17,8

7,5

1015

25,2

18,0

1016

39,7

6,5

1017

38,6

0,0

1018

37,4

5,4

1019

43,4

9,7

1020

46,9

15,7

1021

52,5

13,1

1022

56,2

6,3

1023

44,0

0,0

1024

31,8

20,9

1025

38,7

36,3

1026

47,7

47,5

1027

54,5

22,0

1028

41,3

0,0

1029

28,1

26,8

1030

31,6

49,2

1031

34,5

39,5

1032

36,4

24,0

1033

36,7

m

1034

35,5

m

1035

33,8

m

1036

33,7

19,8

1037

35,3

35,1

1038

38,0

33,9

1039

40,1

34,5

1040

42,2

40,4

1041

45,2

44,0

1042

48,3

35,9

1043

50,1

29,6

1044

52,3

38,5

1045

55,3

57,7

1046

57,0

50,7

1047

57,7

25,2

1048

42,9

0,0

1049

28,2

15,7

1050

29,2

30,5

1051

31,1

52,6

1052

33,4

60,7

1053

35,0

61,4

1054

35,3

18,2

1055

35,2

14,9

1056

34,9

11,7

1057

34,5

12,9

1058

34,1

15,5

1059

33,5

m

1060

31,8

m

1061

30,1

m

1062

29,6

10,3

1063

30,0

26,5

1064

31,0

18,8

1065

31,5

26,5

1066

31,7

m

1067

31,5

m

1068

30,6

m

1069

30,0

m

1070

30,0

m

1071

29,4

m

1072

44,3

0,0

1073

59,2

m

1074

58,3

m

1075

57,1

m

1076

55,4

m

1077

53,5

m

1078

51,5

m

1079

49,7

m

1080

47,9

m

1081

46,4

m

1082

45,5

m

1083

45,2

m

1084

44,3

m

1085

43,6

m

1086

43,1

m

1087

42,5

25,6

1088

43,3

25,7

1089

46,3

24,0

1090

47,8

20,6

1091

47,2

3,8

1092

45,6

4,4

1093

44,6

4,1

1094

44,1

m

1095

42,9

m

1096

40,9

m

1097

39,2

m

1098

37,0

m

1099

35,1

2,0

1100

35,6

43,3

1101

38,7

47,6

1102

41,3

40,4

1103

42,6

45,7

1104

43,9

43,3

1105

46,9

41,2

1106

52,4

40,1

1107

56,3

39,3

1108

57,4

25,5

1109

57,2

25,4

1110

57,0

25,4

1111

56,8

25,3

1112

56,3

25,3

1113

55,6

25,2

1114

56,2

25,2

1115

58,0

12,4

1116

43,4

0,0

1117

28,8

26,2

1118

30,9

49,9

1119

32,3

40,5

1120

32,5

12,4

1121

32,4

12,2

1122

32,1

6,4

1123

31,0

12,4

1124

30,1

18,5

1125

30,4

35,6

1126

31,2

30,1

1127

31,5

30,8

1128

31,5

26,9

1129

31,7

33,9

1130

32,0

29,9

1131

32,1

m

1132

31,4

m

1133

30,3

m

1134

29,8

m

1135

44,3

0,0

1136

58,9

m

1137

52,1

m

1138

44,1

m

1139

51,7

0,0

1140

59,2

m

1141

47,2

m

1142

35,1

0,0

1143

23,1

m

1144

13,1

m

1145

5,0

m

1146

0,0

0,0

1147

0,0

0,0

1148

0,0

0,0

1149

0,0

0,0

1150

0,0

0,0

1151

0,0

0,0

1152

0,0

0,0

1153

0,0

0,0

1154

0,0

0,0

1155

0,0

0,0

1156

0,0

0,0

1157

0,0

0,0

1158

0,0

0,0

1159

0,0

0,0

1160

0,0

0,0

1161

0,0

0,0

1162

0,0

0,0

1163

0,0

0,0

1164

0,0

0,0

1165

0,0

0,0

1166

0,0

0,0

1167

0,0

0,0

1168

0,0

0,0

1169

0,0

0,0

1170

0,0

0,0

1171

0,0

0,0

1172

0,0

0,0

1173

0,0

0,0

1174

0,0

0,0

1175

0,0

0,0

1176

0,0

0,0

1177

0,0

0,0

1178

0,0

0,0

1179

0,0

0,0

1180

0,0

0,0

1181

0,0

0,0

1182

0,0

0,0

1183

0,0

0,0

1184

0,0

0,0

1185

0,0

0,0

1186

0,0

0,0

1187

0,0

0,0

1188

0,0

0,0

1189

0,0

0,0

1190

0,0

0,0

1191

0,0

0,0

1192

0,0

0,0

1193

0,0

0,0

1194

0,0

0,0

1195

0,0

0,0

1196

0,0

20,4

1197

12,6

41,2

1198

27,3

20,4

1199

40,4

7,6

1200

46,1

m

1201

44,6

m

1202

42,7

14,7

1203

42,9

7,3

1204

36,1

0,0

1205

29,3

15,0

1206

43,8

22,6

1207

54,9

9,9

1208

44,9

0,0

1209

34,9

47,4

1210

42,7

82,7

1211

52,0

81,2

1212

61,8

82,7

1213

71,3

39,1

1214

58,1

0,0

1215

44,9

42,5

1216

46,3

83,3

1217

46,8

74,1

1218

48,1

75,7

1219

50,5

75,8

1220

53,6

76,7

1221

56,9

77,1

1222

60,2

78,7

1223

63,7

78,0

1224

67,2

79,6

1225

70,7

80,9

1226

74,1

81,1

1227

77,5

83,6

1228

80,8

85,6

1229

84,1

81,6

1230

87,4

88,3

1231

90,5

91,9

1232

93,5

94,1

1233

96,8

96,6

1234

100,0

m

1235

96,0

m

1236

81,9

m

1237

68,1

m

1238

58,1

84,7

1239

58,5

85,4

1240

59,5

85,6

1241

61,0

86,6

1242

62,6

86,8

1243

64,1

87,6

1244

65,4

87,5

1245

66,7

87,8

1246

68,1

43,5

1247

55,2

0,0

1248

42,3

37,2

1249

43,0

73,6

1250

43,5

65,1

1251

43,8

53,1

1252

43,9

54,6

1253

43,9

41,2

1254

43,8

34,8

1255

43,6

30,3

1256

43,3

21,9

1257

42,8

19,9

1258

42,3

m

1259

41,4

m

1260

40,2

m

1261

38,7

m

1262

37,1

m

1263

35,6

m

1264

34,2

m

1265

32,9

m

1266

31,8

m

1267

30,7

m

1268

29,6

m

1269

40,4

0,0

1270

51,2

m

1271

49,6

m

1272

48,0

m

1273

46,4

m

1274

45,0

m

1275

43,6

m

1276

42,3

m

1277

41,0

m

1278

39,6

m

1279

38,3

m

1280

37,1

m

1281

35,9

m

1282

34,6

m

1283

33,0

m

1284

31,1

m

1285

29,2

m

1286

43,3

0,0

1287

57,4

32,8

1288

59,9

65,4

1289

61,9

76,1

1290

65,6

73,7

1291

69,9

79,3

1292

74,1

81,3

1293

78,3

83,2

1294

82,6

86,0

1295

87,0

89,5

1296

91,2

90,8

1297

95,3

45,9

1298

81,0

0,0

1299

66,6

38,2

1300

67,9

75,5

1301

68,4

80,5

1302

69,0

85,5

1303

70,0

85,2

1304

71,6

85,9

1305

73,3

86,2

1306

74,8

86,5

1307

76,3

42,9

1308

63,3

0,0

1309

50,4

21,2

1310

50,6

42,3

1311

50,6

53,7

1312

50,4

90,1

1313

50,5

97,1

1314

51,0

100,0

1315

51,9

100,0

1316

52,6

100,0

1317

52,8

32,4

1318

47,7

0,0

1319

42,6

27,4

1320

42,1

53,5

1321

41,8

44,5

1322

41,4

41,1

1323

41,0

21,0

1324

40,3

0,0

1325

39,3

1,0

1326

38,3

15,2

1327

37,6

57,8

1328

37,3

73,2

1329

37,3

59,8

1330

37,4

52,2

1331

37,4

16,9

1332

37,1

34,3

1333

36,7

51,9

1334

36,2

25,3

1335

35,6

m

1336

34,6

m

1337

33,2

m

1338

31,6

m

1339

30,1

m

1340

28,8

m

1341

28,0

29,5

1342

28,6

100,0

1343

28,8

97,3

1344

28,8

73,4

1345

29,6

56,9

1346

30,3

91,7

1347

31,0

90,5

1348

31,8

81,7

1349

32,6

79,5

1350

33,5

86,9

1351

34,6

100,0

1352

35,6

78,7

1353

36,4

50,5

1354

37,0

57,0

1355

37,3

69,1

1356

37,6

49,5

1357

37,8

44,4

1358

37,8

43,4

1359

37,8

34,8

1360

37,6

24,0

1361

37,2

m

1362

36,3

m

1363

35,1

m

1364

33,7

m

1365

32,4

m

1366

31,1

m

1367

29,9

m

1368

28,7

m

1369

29,0

58,6

1370

29,7

88,5

1371

31,0

86,3

1372

31,8

43,4

1373

31,7

m

1374

29,9

m

1375

40,2

0,0

1376

50,4

m

1377

47,9

m

1378

45,0

m

1379

43,0

m

1380

40,6

m

1381

55,5

0,0

1382

70,4

41,7

1383

73,4

83,2

1384

74,0

83,7

1385

74,9

41,7

1386

60,0

0,0

1387

45,1

41,6

1388

47,7

84,2

1389

50,4

50,2

1390

53,0

26,1

1391

59,5

0,0

1392

66,2

38,4

1393

66,4

76,7

1394

67,6

100,0

1395

68,4

76,6

1396

68,2

47,2

1397

69,0

81,4

1398

69,7

40,6

1399

54,7

0,0

1400

39,8

19,9

1401

36,3

40,0

1402

36,7

59,4

1403

36,6

77,5

1404

36,8

94,3

1405

36,8

100,0

1406

36,4

100,0

1407

36,3

79,7

1408

36,7

49,5

1409

36,6

39,3

1410

37,3

62,8

1411

38,1

73,4

1412

39,0

72,9

1413

40,2

72,0

1414

41,5

71,2

1415

42,9

77,3

1416

44,4

76,6

1417

45,4

43,1

1418

45,3

53,9

1419

45,1

64,8

1420

46,5

74,2

1421

47,7

75,2

1422

48,1

75,5

1423

48,6

75,8

1424

48,9

76,3

1425

49,9

75,5

1426

50,4

75,2

1427

51,1

74,6

1428

51,9

75,0

1429

52,7

37,2

1430

41,6

0,0

1431

30,4

36,6

1432

30,5

73,2

1433

30,3

81,6

1434

30,4

89,3

1435

31,5

90,4

1436

32,7

88,5

1437

33,7

97,2

1438

35,2

99,7

1439

36,3

98,8

1440

37,7

100,0

1441

39,2

100,0

1442

40,9

100,0

1443

42,4

99,5

1444

43,8

98,7

1445

45,4

97,3

1446

47,0

96,6

1447

47,8

96,2

1448

48,8

96,3

1449

50,5

95,1

1450

51,0

95,9

1451

52,0

94,3

1452

52,6

94,6

1453

53,0

65,5

1454

53,2

0,0

1455

53,2

m

1456

52,6

m

1457

52,1

m

1458

51,8

m

1459

51,3

m

1460

50,7

m

1461

50,7

m

1462

49,8

m

1463

49,4

m

1464

49,3

m

1465

49,1

m

1466

49,1

m

1467

49,1

8,3

1468

48,9

16,8

1469

48,8

21,3

1470

49,1

22,1

1471

49,4

26,3

1472

49,8

39,2

1473

50,4

83,4

1474

51,4

90,6

1475

52,3

93,8

1476

53,3

94,0

1477

54,2

94,1

1478

54,9

94,3

1479

55,7

94,6

1480

56,1

94,9

1481

56,3

86,2

1482

56,2

64,1

1483

56,0

46,1

1484

56,2

33,4

1485

56,5

23,6

1486

56,3

18,6

1487

55,7

16,2

1488

56,0

15,9

1489

55,9

21,8

1490

55,8

20,9

1491

55,4

18,4

1492

55,7

25,1

1493

56,0

27,7

1494

55,8

22,4

1495

56,1

20,0

1496

55,7

17,4

1497

55,9

20,9

1498

56,0

22,9

1499

56,0

21,1

1500

55,1

19,2

1501

55,6

24,2

1502

55,4

25,6

1503

55,7

24,7

1504

55,9

24,0

1505

55,4

23,5

1506

55,7

30,9

1507

55,4

42,5

1508

55,3

25,8

1509

55,4

1,3

1510

55,0

m

1511

54,4

m

1512

54,2

m

1513

53,5

m

1514

52,4

m

1515

51,8

m

1516

50,7

m

1517

49,9

m

1518

49,1

m

1519

47,7

m

1520

47,3

m

1521

46,9

m

1522

46,9

m

1523

47,2

m

1524

47,8

m

1525

48,2

0,0

1526

48,8

23,0

1527

49,1

67,9

1528

49,4

73,7

1529

49,8

75,0

1530

50,4

75,8

1531

51,4

73,9

1532

52,3

72,2

1533

53,3

71,2

1534

54,6

71,2

1535

55,4

68,7

1536

56,7

67,0

1537

57,2

64,6

1538

57,3

61,9

1539

57,0

59,5

1540

56,7

57,0

1541

56,7

69,8

1542

56,8

58,5

1543

56,8

47,2

1544

57,0

38,5

1545

57,0

32,8

1546

56,8

30,2

1547

57,0

27,0

1548

56,9

26,2

1549

56,7

26,2

1550

57,0

26,6

1551

56,7

27,8

1552

56,7

29,7

1553

56,8

32,1

1554

56,5

34,9

1555

56,6

34,9

1556

56,3

35,8

1557

56,6

36,6

1558

56,2

37,6

1559

56,6

38,2

1560

56,2

37,9

1561

56,6

37,5

1562

56,4

36,7

1563

56,5

34,8

1564

56,5

35,8

1565

56,5

36,2

1566

56,5

36,7

1567

56,7

37,8

1568

56,7

37,8

1569

56,6

36,6

1570

56,8

36,1

1571

56,5

36,8

1572

56,9

35,9

1573

56,7

35,0

1574

56,5

36,0

1575

56,4

36,5

1576

56,5

38,0

1577

56,5

39,9

1578

56,4

42,1

1579

56,5

47,0

1580

56,4

48,0

1581

56,1

49,1

1582

56,4

48,9

1583

56,4

48,2

1584

56,5

48,3

1585

56,5

47,9

1586

56,6

46,8

1587

56,6

46,2

1588

56,5

44,4

1589

56,8

42,9

1590

56,5

42,8

1591

56,7

43,2

1592

56,5

42,8

1593

56,9

42,2

1594

56,5

43,1

1595

56,5

42,9

1596

56,7

42,7

1597

56,6

41,5

1598

56,9

41,8

1599

56,6

41,9

1600

56,7

42,6

1601

56,7

42,6

1602

56,7

41,5

1603

56,7

42,2

1604

56,5

42,2

1605

56,8

41,9

1606

56,5

42,0

1607

56,7

42,1

1608

56,4

41,9

1609

56,7

42,9

1610

56,7

41,8

1611

56,7

41,9

1612

56,8

42,0

1613

56,7

41,5

1614

56,6

41,9

1615

56,8

41,6

1616

56,6

41,6

1617

56,9

42,0

1618

56,7

40,7

1619

56,7

39,3

1620

56,5

41,4

1621

56,4

44,9

1622

56,8

45,2

1623

56,6

43,6

1624

56,8

42,2

1625

56,5

42,3

1626

56,5

44,4

1627

56,9

45,1

1628

56,4

45,0

1629

56,7

46,3

1630

56,7

45,5

1631

56,8

45,0

1632

56,7

44,9

1633

56,6

45,2

1634

56,8

46,0

1635

56,5

46,6

1636

56,6

48,3

1637

56,4

48,6

1638

56,6

50,3

1639

56,3

51,9

1640

56,5

54,1

1641

56,3

54,9

1642

56,4

55,0

1643

56,4

56,2

1644

56,2

58,6

1645

56,2

59,1

1646

56,2

62,5

1647

56,4

62,8

1648

56,0

64,7

1649

56,4

65,6

1650

56,2

67,7

1651

55,9

68,9

1652

56,1

68,9

1653

55,8

69,5

1654

56,0

69,8

1655

56,2

69,3

1656

56,2

69,8

1657

56,4

69,2

1658

56,3

68,7

1659

56,2

69,4

1660

56,2

69,5

1661

56,2

70,0

1662

56,4

69,7

1663

56,2

70,2

1664

56,4

70,5

1665

56,1

70,5

1666

56,5

69,7

1667

56,2

69,3

1668

56,5

70,9

1669

56,4

70,8

1670

56,3

71,1

1671

56,4

71,0

1672

56,7

68,6

1673

56,8

68,6

1674

56,6

68,0

1675

56,8

65,1

1676

56,9

60,9

1677

57,1

57,4

1678

57,1

54,3

1679

57,0

48,6

1680

57,4

44,1

1681

57,4

40,2

1682

57,6

36,9

1683

57,5

34,2

1684

57,4

31,1

1685

57,5

25,9

1686

57,5

20,7

1687

57,6

16,4

1688

57,6

12,4

1689

57,6

8,9

1690

57,5

8,0

1691

57,5

5,8

1692

57,3

5,8

1693

57,6

5,5

1694

57,3

4,5

1695

57,2

3,2

1696

57,2

3,1

1697

57,3

4,9

1698

57,3

4,2

1699

56,9

5,5

1700

57,1

5,1

1701

57,0

5,2

1702

56,9

5,5

1703

56,6

5,4

1704

57,1

6,1

1705

56,7

5,7

1706

56,8

5,8

1707

57,0

6,1

1708

56,7

5,9

1709

57,0

6,6

1710

56,9

6,4

1711

56,7

6,7

1712

56,9

6,9

1713

56,8

5,6

1714

56,6

5,1

1715

56,6

6,5

1716

56,5

10,0

1717

56,6

12,4

1718

56,5

14,5

1719

56,6

16,3

1720

56,3

18,1

1721

56,6

20,7

1722

56,1

22,6

1723

56,3

25,8

1724

56,4

27,7

1725

56,0

29,7

1726

56,1

32,6

1727

55,9

34,9

1728

55,9

36,4

1729

56,0

39,2

1730

55,9

41,4

1731

55,5

44,2

1732

55,9

46,4

1733

55,8

48,3

1734

55,6

49,1

1735

55,8

49,3

1736

55,9

47,7

1737

55,9

47,4

1738

55,8

46,9

1739

56,1

46,8

1740

56,1

45,8

1741

56,2

46,0

1742

56,3

45,9

1743

56,3

45,9

1744

56,2

44,6

1745

56,2

46,0

1746

56,4

46,2

1747

55,8

m

1748

55,5

m

1749

55,0

m

1750

54,1

m

1751

54,0

m

1752

53,3

m

1753

52,6

m

1754

51,8

m

1755

50,7

m

1756

49,9

m

1757

49,1

m

1758

47,7

m

1759

46,8

m

1760

45,7

m

1761

44,8

m

1762

43,9

m

1763

42,9

m

1764

41,5

m

1765

39,5

m

1766

36,7

m

1767

33,8

m

1768

31,0

m

1769

40,0

0,0

1770

49,1

m

1771

46,2

m

1772

43,1

m

1773

39,9

m

1774

36,6

m

1775

33,6

m

1776

30,5

m

1777

42,8

0,0

1778

55,2

m

1779

49,9

m

1780

44,0

m

1781

37,6

m

1782

47,2

0,0

1783

56,8

m

1784

47,5

m

1785

42,9

m

1786

31,6

m

1787

25,8

m

1788

19,9

m

1789

14,0

m

1790

8,1

m

1791

2,2

m

1792

0,0

0,0

1793

0,0

0,0

1794

0,0

0,0

1795

0,0

0,0

1796

0,0

0,0

1797

0,0

0,0

1798

0,0

0,0

1799

0,0

0,0

1800

0,0

0,0

m = motor je zapnutý

Dodatok 2

Meracie prístroje

A.2.1.   Tento dodatok obsahuje základné požiadavky na systémy odberu a analýzy vzoriek a ich všeobecné opisy pre meranie plynných a tuhých emisií. Keďže rovnocenné výsledky je možné dosiahnuť rôznymi konfiguráciami, nie je potrebné presne sa pridržiavať obrázkov tohto dodatku. Na získanie ďalších informácií a koordináciu funkcií systémov komponentov je možné používať také komponenty, ako sú prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá, prietokové zariadenia a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na dodržiavanie presnosti niektorých systémov je možné vyradiť, ak sa ich vyradenie vychádza z osvedčeného technického posudku.

A.2.1.1.   Analytický systém

A.2.1.2.   Opis analytického systému

Analytický systém na určenie emisií plynných znečisťujúcich látok v neriedenom výfukovom plyne (obrázok 9) alebo zriedenom výfukovom plyne (obrázok 10) je opísaný tak, aby sa zohľadnilo použitie:

a)

analyzátora HFID alebo FID na meranie uhľovodíkov;

b)

analyzátorov NDIR na meranie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého;

c)

analyzátora HCLD alebo CLD na meranie oxidov dusíka.

Vzorka všetkých komponentov by sa mala odoberať jednou odberovou sondou a interne začleniť do rôznych analyzátorov. Prípadne možno použiť dve odberové sondy umiestnené v bezprostrednej blízkosti. Je nutné dbať na to, aby v žiadnom bode analytického systému nedochádzalo k neplánovanej kondenzácii zložiek výfukových plynov (vrátane vody a kyseliny sírovej).

Obrázok 9

Schéma systému na analýzu CO, CO2, NOx, HC v neupravených výfukových plynoch

Image

Obrázok 10

Schéma systému na analýzu CO, CO2, NOx, HC v zriedených výfukových plynoch

Image

A.2.1.3.   Komponenty znázornené na obrázkoch 9 a 10

EP

Výfuková trubica

SP

Odberová sonda neupravených výfukových plynov (len obrázok 9)

Odporúča sa sonda priameho tvaru s uzavretým koncom, z nehrdzavejúcej ocele a s viacerými otvormi. Vnútorný priemer nesmie byť väčší než vnútorný priemer odberového potrubia. Hrúbka steny sondy nesmie byť väčšia než 1 mm. Na sonde musia byť minimálne 3 otvory v 3 rôznych radiálnych rovinách dimenzované tak, aby sa nimi odoberali vzorky približne rovnakého prúdu. Sonda musí siahať minimálne cez 80 % priemeru výfukovej trubice. Je možné používať jednu alebo dve odberové sondy.

SP2

Odberová sonda vzoriek HC zo zriedených výfukových plynov (len obrázok 10)

Sonda musí:

a)

byť vymedzená ako prvá časť dĺžky 254 mm až 762 mm vyhrievaného odberového potrubia HSL1;

b)

mať minimálny vnútorný priemer 5 mm;

c)

byť inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT (obrázok 15) v mieste, v ktorom sú výfukové plyny dobre premiešané so zrieďovacím prostriedkom (t. j. vo vzdialenosti rovnajúcej sa približne 10 priemerom tunela v smere prúdenia od miesta, v ktorom výfukové plyny vstupujú do zrieďovacieho tunela);

d)

byť dostatočne vzdialená (radiálne) od iných sond a steny tunela tak, aby nebola ovplyvňovaná žiadnymi vlnami alebo vírmi;

e)

byť vyhrievaná tak, aby sa teplota prúdu plynov na výstupe sondy zvýšila na 463 K ± 10 K (190 °C ± 10 °C), alebo na 385 K ± 10 K (112 °C ± 10 °C) pri zážihových motoroch

f)

byť v prípade merania FID nevyhrievaná (studená).

SP3

Sonda na odber vzoriek CO, CO2, NOx zo zriedených výfukových plynoch (len obrázok 10)

Sonda musí:

a)

byť umiestnená v tej istej rovine ako SP2;

b)

byť dostatočne vzdialená (radiálne) od iných sond a steny tunela tak, aby nebola ovplyvňovaná žiadnymi vlnami alebo vírmi;

c)

byť vyhrievaná a izolovaná po celej svojej dĺžke na minimálnu teplotu 328 K (55 °C), aby sa tak zabránilo kondenzácii vody.

HF1

Vyhrievaný predfilter (nepovinný)

Filter musí mať rovnakú teplotu ako HSL1.

HF2

Vyhrievaný filter

Filter musí zachytiť všetky tuhé častice vo vzorke plynu ešte pred analyzátorom. Filter musí mať rovnakú teplotu ako HSL1. Filter sa vymieňa podľa potreby.

HSL1

Ohrievané odberové potrubie

Odberové potrubie musí poskytnúť vzorku plynu z jednej sondy zavedenej do viacerých miest a do analyzátora HC.

Odberové potrubie musí:

a)

mať vnútorný priemer minimálne 4 mm a maximálne 13,5 mm;

b)

byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo polytetrafluóretylénu (PTFE);

c)

udržiavať teplotu steny 463 K ± 10 K (190 °C ± 10 °C) meranú na každom samostatne regulovanom vyhrievanom úseku, ak je teplota výfukového plynu v mieste vzorkovacej sondy rovná alebo nižšia než 463 K (190 °C);

d)

udržiavať vyššiu teplotu steny vyššiu než 453 K (180 °C), ak je teplota výfukového plynu v mieste vzorkovacej sondy vyššia než 463 K (190 °C);

e)

udržiavať teplotu plynu v mieste bezprostredne pred vyhrievaným filtrom HF2 a pred HFID na hodnote 463 K ± 10 K (190 °C ± 10 °C).

HSL2

Vyhrievané potrubie na odber vzoriek NOx

Odberové potrubie musí:

a)

udržiavať teplotu steny v rozmedzí od 328 K do 473 K (55 °C až 200 °C) až ku konvertoru pri meraní v suchom stave a až k analyzátoru pri meraní vo vlhkom stave;

b)

byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo polytetrafluóretylénu (PTFE).

HP

Ohrievané odberové čerpadlo

Čerpadlo musí byť vyhrievané na rovnakú teplotu ako HSL.

SL

Potrubie na odber vzoriek CO a CO2

Potrubie musí byť vyrobené z PTFE alebo z nehrdzavejúcej ocele. Môže byť vyhrievané alebo nevyhrievané.

HC

Analyzátor HFID

Vyhrievaný plameňový ionizačný detektor (HFID) alebo plameňový ionizačný detektor (FID) na určenie uhľovodíkov. Teplota sa udržiava na hodnote 453 K až 473 K (180 °C až 200 °C).

CO, CO2

Analyzátor NDIR

Analyzátory NDIR na určenie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého (nepovinné na určenie zrieďovacieho pomeru pri meraní tuhých častíc).

NOx

CLD analyzátor alebo NDUV analyzátor

Analyzátor CLD, HCLD alebo NDUV na určenie oxidov dusíka. Ak sa používa HCLD, musí sa udržiavať pri teplote 328 K až 473 K (55 °C až 200 °C).

B

Sušič vzoriek (nepovinný pri meraní NO)

Je určený na ochladenie a kondenzáciu vody zo vzorky výfukového plynu. Je nepovinný, ak je analyzátor zabezpečený proti rušivým účinkom vodnej pary v súlade s požiadavkami bodu 9.3.9.2.2 tejto prílohy. Ak sa voda odstráni kondenzáciou, teplota alebo rosný bod vzorky plynu sa sleduje buď vo vnútri odlučovača vody alebo v smere prúdu za ním. Teplota alebo rosný bod vzorky plynu nesmie prekročiť 280 K (7 °C). Na odstránenie vody zo vzorky nie je povolené používať chemické sušičky.

BK

Vak na určovanie koncentrácií pozadia (voliteľný; len obrázok 10)

Slúži na meranie koncentrácií pozadia.

BG

Vak na odber vzoriek (nepovinný; len obrázok 10)

Na meranie koncentrácií vzoriek.

A.2.1.4.   Metóda odlučovania nemetánových uhľovodíkov (NMC)

V odlučovači sa oxidujú všetky uhľovodíky okrem CH4 na CO2 a H2O, takže po prechode vzorky cez NMC detektor HFID zistí len CH4. Okrem bežnej zostavy na odber vzoriek HC (pozri obrázky 9 a 10) sa namontuje druhá zostava na odber HC vybavená odlučovačom, ako je znázornené na obrázku 11. To umožňuje súčasné meranie celkových HC, CH4 a NMHC.

Pred začatím skúšobných činností sa musí stanoviť katalytický účinok odlučovača na CH4 a C2H6 pri teplote najmenej 600 K (327 °C) pri hodnotách obsahu H2O, ktoré sú reprezentatívne pre podmienky prúdu výfukových plynov. Musí byť známa hodnota rosného bodu a obsahu O2 v prúde vzorky výfukového plynu. Určí sa relatívna odozva FID na CH4 a C2H6 v súlade s bodom 9.3.8. tejto prílohy.

Obrázok 11

Schéma analýzy metánu pomocou NMC

Image

A.2.1.5.   Komponenty obrázku 11

NMC

Odlučovač nemetánových uhľovodíkov

Na oxidáciu všetkých uhľovodíkov okrem metánu.

HC

Vyhrievaný plameňový ionizačný detektor (HFID) alebo plameňový ionizačný detektor (FID) na meranie koncentrácií HC a CH4. Teplota sa udržiava na hodnote 453 K až 473 K (180 °C až 200 °C).

V1

Viaccestný ventil

Slúži na voľbu nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu

R

Regulátor tlaku

Na reguláciu tlaku v odberovom potrubí a prietoku do HFID.

A.2.2.   Systém riedenia a odberu vzoriek tuhých častíc

A.2.2.1.   Opis systému s riedením časti prietoku

Systém riedenia je opísaný ako systém založený na riedení časti prúdu výfukových plynov. Rozdelenie prúdu výfukových plynov a následný proces riedenia sa môže realizovať rôznymi typmi systémov riedenia. Na účely následného zachytenia častíc sa nechajú systémom na odber vzoriek častíc prechádzať všetky zriedené výfukové plyny alebo len časť zriedených výfukových plynov. Prvá metóda sa označuje ako odber celkovej vzorky a druhá metóda ako odber čiastkovej vzorky. Výpočet zrieďovacieho pomeru závisí od typu použitého systému.

V systéme odberu celej vzorky znázornenom na obrázku 12 neriedený výfukový plyn prechádza z výfukovej trubice (EP) do zrieďovacieho tunela (DT) cez odberovú sondu (SP) a prenosovú trubicu (TT). Celý prietok cez tunel je nastavený regulátorom prietoku FC2 a odberovým čerpadlom (P) systému odberu vzorky tuhých častíc (pozri obrázok 16). Prietok zrieďovacieho prostriedku je regulovaný regulátorom prietoku FC1, ktorý môže používať q mew alebo q maw a q mf ako príkazové signály pre požadované rozdelenie výfukového plynu. Veľkosť prietoku vzorky do DT je rozdielom celkového prietoku a prietoku zrieďovacieho prostriedku. Veľkosť prietoku zrieďovacieho prostriedku sa meria prietokomerom FM1, veľkosť celého prietoku prietokomerom FM3 systému odberu vzorky tuhých častíc (obrázok 16). Zrieďovací pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.

Obrázok 12

Schéma systému s riedením časti prietoku (typ s odberom celkovej vzorky)

Image

V systéme odberu časti vzorky znázornenom na obrázku 13 neriedený výfukový plyn prechádza z výfukovej trubice EP do zrieďovacieho tunela DT cez odberovú sondu SP a prenosovú trubicu TT. Celý prietok cez tunel je nastavený regulátorom prietoku FC1 pripojeným buď k prúdu zrieďovacieho prostriedku alebo saciemu dúchadlu na celkový prietok tunela. Regulátor prietoku FC1 môže používať q mew alebo q maw a q mf ako riadiace signály pre požadovaný deliaci pomer výfukových plynov. Veľkosť prietoku vzorky do DT je rozdielom celkového prietoku a prietoku zrieďovacieho prostriedku. Veľkosť prietoku zrieďovacieho prostriedku sa meria prietokomerom FM1, veľkosť celého prietoku prietokomerom FM2. Zrieďovací pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov. Z DT sa vzorka tuhých častíc odoberá systémom odberu tuhých častíc (pozri obrázok 16).

Obrázok 13

Schéma systému s riedením časti prietoku (typ s odberom čiastkovej vzorky)

Image

A.2.2.2.   Komponenty znázornené na obrázkoch 12 a 13

EP

Výfuková trubica

Výfuková trubica môže byť izolovaná. Na zmenšenie tepelnej zotrvačnosti výfukovej trubice sa odporúča, aby bol pomer hrúbky jej steny k jej priemeru 0,015 alebo menší. Používanie ohybných úsekov musí byť obmedzené na pomer dĺžky k priemeru 12 alebo menej. Počet ohybov sa minimalizuje kvôli zníženiu usadenín spôsobených zotrvačnosťou. Ak systém obsahuje tlmič skúšobného zariadenia, môže sa izolovať aj tlmič. Odporúča sa, aby bol na výfukovej trubici rovný úsek v dĺžke 6 priemerov trubice pred a 3 priemery trubice za hrotom sondy v smere prúdenia.

SP

Odberová sonda

Typ odberovej sondy musí zodpovedať jednej z týchto možností:

a)

otvorená trubica otočená proti prúdu výfukových plynov v osi výfukovej trubice;

b)

otvorená trubica otočená v smere prúdu plynu v osi výfukovej trubice;

c)

sonda s viacerými otvormi opísaná pod SP v bode A.2.1.3;

d)

sonda s kužeľovitou hlavou otočená proti smeru prúdu v osi výfukovej trubice podľa obrázku 14.

Sonda musí mať na vstupe vnútorný priemer najmenej 4 mm. Pomer priemeru výfukovej trubice k priemeru sondy musí byť rovný najmenej 4.

Pri použití sondy typu a) sa bezprostredne pred držiak filtra namontuje inertný predtriedič (cyklón alebo lapač vzduchu) s 50 % pravdepodobnosťou zachytenia častíc s veľkosťou v rozmedzí 2,5 μm až 10 μm.

Obrázok 14

Schéma sondy s kužeľovitou hlavou

Image

TT

Prenosová trubica výfukových plynov

Prenosová trubica musí byť čo najkratšia, no:

a)

dlhá maximálne 0,26 m, ak je zaizolovaná na 80 % svojej celkovej dĺžky, keď sa meria od konca sondy po úroveň riedenia,

alebo

b)

dlhá maximálne 1 m, ak je zahriata nad 150 °C na 90 % svojej celkovej dĺžky, keď sa meria od konca sondy po úroveň riedenia.

Jej priemer musí byť rovný alebo väčší než priemer sondy, no musí mať maximálne 25 mm a musí končiť v osi zrieďovacieho tunela a smerovať po prúde.

Pokiaľ ide o vyššie uvedené písmeno a), musí by izolovaná materiálom s maximálnou tepelnou vodivosťou 0,05 W/mK, pričom radiálna hrúbka izolácie musí zodpovedať priemeru sondy.

FC1

Regulátor prietoku

Regulátor prietoku sa používa na reguláciu prietoku zrieďovacieho prostriedku cez vysokotlakové dúchadlo PB a/alebo sacie dúchadlo SB. Môže byť pripojený na signály snímača výfukových plynov podľa bodu 8.4.1 tejto prílohy. Regulátor prietoku môže byť namontovaný pred príslušným dúchadlom alebo za ním. Pri použití systému dodávky tlakového vzduchu FC1 priamo reguluje prietok vzduchu.

FM1

Prietokomer

Plynomer alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok zrieďovacieho prostriedku. FM1 je nepovinný, ak je tlakové dúchadlo PB kalibrované na účely merania prietoku.

DAF

Filter zrieďovacieho prostriedku

Zrieďovací prostriedok (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík) sa filtruje vysokoúčinným filtrom (HEPA), ktorého minimálna počiatočná filtrovacia účinnosť je 99,97 % podľa normy EN 1822-1 (trieda filtra H14 alebo lepšia), ASTM F 1471-93 alebo ekvivalentnej normy.

FM2

Prietokomer (typ s odberom čiastkovej vzorky, len obrázok 13)

Plynomer alebo iný prístroj na meranie prietoku zriedeného výfukového plynu. FM2 je nepovinný, ak je sacie dúchadlo SB kalibrované na meranie prietoku.

PB

Tlakové dúchadlo (typ s odberom čiastkovej vzorky, len obrázok 13)

Na reguláciu prietoku zrieďovacieho prostriedku môže byť PB pripojené k regulátorom prietoku FC1 alebo FC2. PB sa nevyžaduje pri použití škrtiacej klapky. Ak je PB kalibrované, môže sa používať na meranie prietoku zrieďovacieho prostriedku.

SB

Sacie dúchadlo (typ odberu časti vzorky, len obrázok 13)

Ak je SB kalibrované, môže sa používať na meranie prietoku zriedeného výfukového plynu.

DT

Zrieďovací tunel (čiastočný prietok)

Zrieďovací tunel:

a)

musí mať dostatočnú dĺžku, aby umožnil úplné premiešanie výfukových plynov so zrieďovacím prostriedkom v podmienkach turbulentného prúdenia (Reynoldsovo číslo, Re, väčšie než 4 000, kde je Re založené na vnútornom priemere zrieďovacieho tunela) pre systém odberu časti vzorky, t. j. úplné premiešanie sa nevyžaduje pre systém odberu celej vzorky;

b)

musí byť vyrobený z nehrdzavejúcej ocele;

c)

môže byť vyhrievaný na maximálnu teplotu stien 325 K (52 °C);

d)

môže byť izolovaný.

PSP

Sonda na odber vzoriek častíc (typ odberu časti vzorky, len obrázok 13)

Sonda na odber vzoriek častíc je hlavnou časťou prenosovej trubice častíc PTT (pozri bod A.2.2.6) a:

a)

musí byť inštalovaná smerom proti prúdu v mieste, v ktorom sú už zrieďovací prostriedok a výfukové plyny dobre premiešané, t. j. v osi zrieďovacieho tunela (DT) vo vzdialenosti približne 10 priemerov tunela po prúde od miesta, kde výfukové plyny vstupujú do zrieďovacieho tunela;

b)

musí mať minimálny vnútorný priemer 8 mm;

c)

môže byť vyhrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym vyhrievaním alebo predhrievaním zrieďovacieho prostriedku za predpokladu, že teplota zrieďovacieho prostriedku pred vstupom výfukových plynov do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 °C);

d)

môže byť izolovaná.

A.2.2.3.   Opis systému s riedením plného prietoku

Zrieďovací systém je založený na riedení celého množstva neriedeného výfukového plynu v zrieďovacom tuneli a využíva koncepciu CVS (odber vzoriek s konštantným objemom) a je znázornený na obrázku 15.

Prietok zriedeného výfukového plynu sa meria buď objemovým čerpadlom (PDP), Venturiho trubicou s kritickým prietokom (CFV) alebo podzvukovou Venturiho trubicou. Na proporcionálny odber vzorky a na určenie prietoku sa môžu použiť výmenník tepla (HE) alebo elektronická kompenzácia prietoku (EFC). Pretože stanovenie hmotnosti častíc sa zakladá na celkovom prietoku zriedeného výfukového plynu, nevyžaduje sa výpočet zrieďovacieho pomeru.

Kvôli následnému zachyteniu tuhých častíc vzorka zriedeného výfukového plynu prechádza do systému odberu vzoriek tuhých častíc s dvojitým riedením (pozri obrázok 17). Aj keď systém s dvojitým riedením je sčasti zrieďovacím systémom, opisuje sa ako modifikácia systému na odber vzoriek častíc, pretože väčšinu častí má zhodnú s typickým systémom na odber vzoriek častíc.

Obrázok 15

Schéma systému riedenia plného prietoku (CVS)

Image

A.2.2.4.   Komponenty znázornené na obrázku 15

EP

Výfuková trubica

Dĺžka výfukovej trubice od výstupu výfukového potrubia z motora, výstupu preplňovacieho turbodúchadla alebo zariadenia na dodatočnú úpravu výfukových plynov k zrieďovaciemu tunelu nesmie prekročiť 10 m. Ak je systém dlhší než 4 m, musí byť celá časť výfukového potrubia presahujúca 4 m izolovaná okrem merača dymu namontovaného v sériovom zapojení do potrubia, ak sa takýto merač používa. Radiálna hrúbka izolácie musí byť aspoň 25 mm. Tepelná vodivosť izolačného materiálu nesmie mať hodnotu väčšiu než 0,1 W/mK, meranú pri 673 K. Na zníženie tepelnej zotrvačnosti výfukovej trubice sa odporúča, aby pomer hrúbky steny k priemeru trubice bol najviac 0,015. Používanie ohybných úsekov musí byť obmedzené na pomer dĺžky k priemeru 12 alebo menej.

PDP

Objemové čerpadlo

PDP meria celkový prietok zriedených výfukových plynov z počtu otáčok čerpadla a z objemu čerpadla. Objemové dávkovacie čerpadlo ani systém prívodu zrieďovacieho prostriedku nesmú umelo znižovať protitlak výfukového systému. Statický protitlak výfukových plynov meraný pri pracujúcom objemovom dávkovacom čerpadle sa musí udržiavať v rozmedzí ± 1,5 kPa statického tlaku, ktorý bol nameraný pri rovnakých otáčkach motora a rovnakom zaťažení motora bez pripojenia k PDP. Ak sa neuplatňuje žiadna kompenzácia prietoku (EFC), teplota plynnej zmesi bezprostredne pred objemovým čerpadlom musí byť v rozmedzí ± 6 K od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky. Systém kompenzácie prietoku je povolený len vtedy, keď teplota na vstupe do PDP neprekročí 323 K (50 °C).

CFV

Venturiho trubica s kritickým prúdením

CFV meria celkový prietok zriedeného výfukového plynu na princípe udržiavania prietoku v podmienkach škrtenia prietoku (kritický prietok). Statický protitlak výfukových plynov meraný pri pracujúcej CFV sa musí udržiavať v rozmedzí ± 1,5 kPa statického tlaku, ktorý bol nameraný pri rovnakých otáčkach a rovnakom zaťažení motora bez pripojenia k CFV. Ak sa neuplatňuje žiadna kompenzácia prietoku (EFC), teplota plynnej zmesi bezprostredne pred CFV musí byť v rozmedzí ±11 K od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky.

SSV

Venturiho trubica s podzvukovým prúdením

SSV meria celkový prietok zriedeného výfukového plynu pomocou funkcie prietoku plynu podzvukovou Venturiho trubicou v závislosti od tlaku a teploty na vstupe a poklesu tlaku medzi vstupom a hrdlom Venturiho trubice. Statický protitlak výfukových plynov meraný pri pracujúcej SSV sa musí udržiavať v rozmedzí ± 1,5 kPa statického tlaku, ktorý bol nameraný pri rovnakých otáčkach a rovnakom zaťažení motora bez pripojenia k SSV. Ak sa neuplatňuje žiadna kompenzácia prietoku (EFC), teplota plynnej zmesi bezprostredne pred SSV musí byť v rozmedzí ± 11 K od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky.

HE

Výmenník tepla (nepovinný)

Výmenník tepla musí mať dostatočný výkon na to, aby udržiaval teplotu v rámci vyššie požadovaných limitov. Ak sa použije EFC, nie je potrebný výmenník tepla.

EFC

Elektronická kompenzácia prietoku (nepovinná)

Ak sa teplota na vstupe do PDP, CFV alebo SSV neudržiava v rámci vyššie uvedených limitov, je potrebné používať systém kompenzácie prietoku na priebežné meranie prietoku a na reguláciu proporcionálneho odberu vzoriek v systéme s dvojitým riedením. Na tento účel sa signály nepretržite meraného prietoku používajú na zachovanie proporcionálneho prietoku vzorky filtrami častíc systému s dvojitým riedením (pozri obrázok 17) s maximálnou prípustnou odchýlkou 2,5 %.

DT

Zrieďovací tunel (plný prietok)

Zrieďovací tunel

a)

musí mať dostatočne malý priemer na to, aby vyvolával turbulentné prúdenie (Reynoldsovo číslo Re väčšie než 4 000, kde Re sa zakladá na vnútornom priemere zrieďovacieho tunela), a dostatočnú dĺžku na to, aby umožnil úplné premiešanie výfukového plynu so zrieďovacím prostriedkom;

b)

môže byť izolovaný;

c)

môže sa zahriať na teplotu stien, ktorá je dostatočná na elimináciu kondenzácie vody.

Výfukové plyny motora musia byť v bode, kde sú zavedené do zrieďovacieho tunela, usmerňované v smere toku a musia sa dôkladne premiešať. Môže sa použiť zmiešavacia clona.

V systéme dvojitého riedenia sa vzorka prenáša zo zrieďovacieho tunela do sekundárneho zrieďovacieho tunela, v ktorom sa ďalej riedi a potom prechádza cez filtre na odber vzoriek (obrázok 17). Sekundárny zrieďovací systém musí poskytovať dostatočne veľké množstvo sekundárneho zrieďovacieho prostriedku na to, aby sa bezprostredne pred filtrom častíc udržiavala teplota prúdu dvojnásobne zriedených výfukových plynov v rozmedzí od 315 K (42 °C) do 325 K (52 °C).

DAF

Filter zrieďovacieho prostriedku

Zrieďovací prostriedok (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík) sa filtruje vysokoúčinným filtrom (HEPA), ktorého minimálna počiatočná filtrovacia účinnosť je 99,97 % podľa normy EN 1822-1 (trieda filtra H14 alebo lepšia), ASTM F 1471-93 alebo ekvivalentnej normy.

PSP

Sonda na odber vzoriek častíc

Sonda na odber častíc je úvodným úsekom PTT a:

a)

musí byť inštalovaná smerom proti prúdu v mieste, v ktorom sú už zrieďovací prostriedok a výfukové plyny dobre premiešané, t. j. v osi zrieďovacieho tunela (DT) vo vzdialenosti približne 10 priemerov tunela po prúde od miesta, kde výfukové plyny vstupujú do zrieďovacieho tunela,

b)

musí mať minimálny vnútorný priemer 8 mm;

c)

môže sa vyhrievať na maximálnu teplotu steny 325 K (52 °C) priamym zahrievaním alebo predhrievaním zrieďovacieho prostriedku za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 °C) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela;

d)

môže byť izolovaná.

A.2.2.5.   Opis systému na odber vzoriek častíc

Systém odberu vzoriek častíc je potrebný na zachytávanie tuhých častíc na filtri častíc, ako je znázornené na obrázkoch 16 a 17. V prípade systému riedenia časti prietoku a s odberom celej vzorky, v ktorom celá vzorka zriedeného výfukového plynu prechádza cez filtre, tvorí systém riedenia a odberu vzoriek obvykle integrálnu jednotku (pozri obrázok 12). V prípade systému s riedením časti prietoku alebo plného prietoku a s odberom čiastkovej vzorky, v ktorom cez filtre prechádza iba časť zriedených výfukových plynov, predstavujú systém riedenia a systém na odber vzoriek obvykle samostatné jednotky.

Pri systéme riadenia časti prietoku sa vzorka zriedeného výfukového plynu odoberá zo zrieďovacieho tunela DT cez sondu na odber tuhých častíc PSP a prenosovú trubicu tuhých častíc PTT pomocou čerpadla P, ako je znázornené na obrázku 16. Vzorka prechádza cez držiak(y) filtra(ov) FH, ktorý(é) obsahuje(ú) filtre na zachytenie vzorky tuhých častíc. Prietok vzorky sa reguluje regulátorom prietoku FC3.

Pri systéme riadenia plného prietoku sa použije systém odberu vzoriek tuhých častíc s dvojitým riedením, ktorý je znázornený na obrázku 17. Vzorka zriedeného výfukového plynu sa prenáša zo zrieďovacieho tunela DT cez sondu na odber tuhých častíc PSP a prenosovú trubicu tuhých častíc PTT do sekundárneho zrieďovacieho tunela SDT, kde sa ešte raz zriedi. Potom vzorka prechádza cez držiak(y) filtrov FH, ktorý(é) obsahuje(ú) filtre na zachytenie vzorky tuhých častíc. Prietok zrieďovacieho prostriedku je obvykle konštantný, kým prietok vzorky reguluje regulátor prietoku FC3. Ak sa používa elektronická kompenzácia prietoku EFC (pozri obrázok 15), celkové pretečené množstvo zriedeného výfukového plynu sa používa ako riadiaci signál pre FC3.

Obrázok 16

Schéma systému na odber vzoriek častíc

Image

Obrázok 17

Schéma systému na odber vzoriek častíc s dvojitým riedením

Image

A.2.2.6.   Komponenty na obrázkoch 16 (len systém s riedením časti prietoku) a 17 (len systém s riedením plného prietoku)

PTT P

renosová trubica častíc

Prenosová trubica:

a)

musí byť inertná vzhľadom na častice;

b)

môže byť vyhrievaná na maximálnu teplotu stien 325 K (52 °C);

c)

môže byť izolovaná.

SDT

Sekundárny zrieďovací tunel (len obrázok 17)

Sekundárny zrieďovací tunel:

a)

musí mať dostatočnú dĺžku a priemer, aby spĺňal požiadavky času zdržania bodu 9.4.2. f) tejto prílohy;

b)

môže byť vyhrievaná na maximálnu teplotu stien 325 K (52 °C);

c)

môže byť izolovaná.

FH

Držiak filtra

Držiak filtra:

a)

musí mať 12,5° (zo stredu) divergentný kónický uhol na prechod z priemeru prenosového potrubia do exponovaného priemeru čelnej plochy filtra;

b)

môže byť vyhrievaný na maximálnu teplotu stien 325 K (52 °C);

c)

môže byť izolovaný.

Viacnásobné meniče filtrov (automatické meniče) sú akceptovateľné, pokiaľ neexistuje medzi odberovými filtrami vzájomné pôsobenie.

Membránové filtre PTFE sa inštalujú v osobitnej kazete v držiaku filtra.

Bezprostredne pred držiak filtra sa namontuje inertný predtriedič s 50 % pravdepodobnosťou zachytenia častíc s veľkosťou od 2,5 μm do 10 μm, ak sa používa odberová sonda s otvorenou trubicou nasmerovanou proti prúdu výfukových plynov.

P

Odberové čerpadlo

FC2

Regulátor prietoku

Regulátor prietoku sa použije na reguláciu prietoku vzorky častíc.

FM3

Prietokomer

Plynomer alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok vzorky tuhých častíc cez filter tuhých častíc. Môže sa umiestniť pred alebo za odberovým čerpadlom P.

FM4

Prietokomer

Plynomer alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok sekundárneho zrieďujúceho prostriedku cez filter tuhých častíc.

BV

Guľový ventil (voliteľný)

Guľový ventil nesmie mať vnútorný priemer menší, než je vnútorný priemer prenosovej trubice tuhých častíc PTT a jeho doba prepnutia musí by kratšia než 0,5 s.

Dodatok 3

Štatistické údaje

A.3.1.   Stredná hodnota a štandardná odchýlka

Aritmetická stredná hodnota sa vypočíta takto:

Formula

(102)

Štandardná odchýlka sa vypočíta takto:

Formula

(103)

A.3.2.   Regresná analýza

Sklon regresnej priamky sa vypočíta takto:

Formula

(104)

Úsek na osi y regresnej priamky sa vypočíta takto:

Formula

(105)

Štandardná chyba odhadu (SEE) sa vypočíta takto:

Formula

(106)

Koeficient určenia sa vypočíta takto:

Formula

(107)

A.3.3.   Stanovenie rovnocennosti systémov

Stanovenie rovnocennosti systémov podľa bodu 5.1.1. tejto prílohy je založené na korelačnej štúdii skúmania siedmich (alebo viac) dvojíc vzoriek, porovnávajúcej zvažovaný systém s jedným z uznaných referenčných systémov tejto prílohy s použitím príslušného skúšobného(ých) cyklu(ov). Ako kritériá rovnocennosti sa použijú F-skúška a dvojstranná Student t-skúška.

Táto štatistická metóda skúma hypotézu, že štandardná odchýlka vzorky a stredná hodnota vzorky pri emisiách nameraných zvažovaným systémom sa nelíši od štandardnej odchýlky vzorky a strednej hodnoty vzorky pre dané emisie namerané referenčným systémom. Hypotéza sa overuje na základe 10 % hladiny významnosti hodnôt F a t. Kritické hodnoty F a t pre 7 až 10 dvojíc vzoriek sú uvedené v tabuľke 9. Ak sú hodnoty F a t vypočítané podľa ďalej uvedenej rovnice vyššie než kritické hodnoty F a t, zvažovaný systém nie je rovnocenný.

Použije sa tento postup. Dolný index R sa vzťahuje na referenčný systém a dolný index C sa vzťahuje na zvažovaný systém:

a)

vykoná sa najmenej 7 skúšok so zvažovaným a s referenčným systémom, a to súbežne. Počet skúšok je označený ako n R a n C;

b)

vypočítajú sa stredné hodnoty

Formula

a

Formula

a štandardné odchýlky s R a s C.

c)

hodnota F sa vypočíta takto:

Formula

(108)

(väčšia z dvoch štandardných odchýlok s R alebo s C musí byť v čitateli);

d)

hodnota t sa vypočíta takto:

Formula

(109)

e)

vypočítané hodnoty F a t sa porovnajú s kritickými hodnotami F a t zodpovedajúcimi príslušnému počtu skúšok udanému v tabuľke 9. Ak sa vyberú väčšie veľkosti vzorky, v štatistických tabuľkách sa zistia príslušné hodnoty pre 10 % hladinu významnosti (90 percentná hladina spoľahlivosti).

f)

stupne voľnosti (df) sa určujú takto:

pre F-skúšku:

Formula

,

Formula

(110)

pre t-skúšku:

Formula

(111)

g)

rovnocennosť sa určuje takto:

i)

ak F < F crit a t < t crit, potom je zvažovaný systém rovnocenný s referenčným systémom uvedeným v tejto prílohe;

ii)

ak FF crit alebo tt crit, potom je zvažovaný systém odlišný od referenčného systému uvedeného v tejto prílohe.

Tabuľka 9

Hodnoty F a t pre zvolenú veľkosť vzorky

Veľkosť vzorky

F-skúška

t-skúška

 

df

Fcrit

df

tcrit

7

6, 6

3,055

6

1,943

8

7, 7

2,785

7

1,895

9

8, 8

2,589

8

1,860

10

9, 9

2,440

9

1,833

Dodatok 4

Kontrola prietoku uhlíka

A.4.1.   Úvod

S výnimkou zanedbateľného množstva pochádza všetok uhlík prítomný vo výfukových plynoch z paliva a takmer všetok tento uhlík sa prejavuje vo výfukových plynoch ako CO2. Na tom je založený postup kontroly overenia systému na základe merania CO2.

Prietok uhlíka do systému merania výfukového plynu sa určí z prietoku paliva. Prietok uhlíka v rozličných vzorkovacích bodoch v systémoch odberu vzoriek emisií a tuhých znečisťujúcich látok sa určuje z koncentrácií CO2 a hodnôt prietoku plynu v týchto bodoch.

V tomto zmysle motor poskytuje známy zdroj prietoku uhlíka a pozorovaním toho istého prietoku uhlíka vo výfukovej trubici a vo výstupe zo systému na odber vzoriek častíc s riedením časti prietoku sa overuje tesnosť a presnosť merania prietoku. Výhoda tejto kontroly spočíva v tom, že komponenty pracujú v rámci skutočných podmienok teploty a prietoku počas skúšky motora.

Obrázok 18 znázorňuje body odberu vzorky, v ktorých sa kontroluje prietok uhlíka. Ďalej sú uvedené špecifické rovnice pre prietok uhlíka v každom bode odberu vzorky.

Obrázok 18

Meracie body na kontrolu prietoku uhlíka

Image

A.4.2.   Prietok uhlíka do motora (miesto 1)

Hmotnostný prietok uhlíka do motora pre palivo CH α O ε je daný rovnicou:

Formula

(112)

kde:

qmf

je hmotnostný prietok paliva, v kg/s.

A.4.3.   Prietok uhlíka v neupravených výfukových plynoch (miesto 2)

Hmotnostný prietok uhlíka vo výfukovom potrubí motora sa určuje z koncentrácie CO2 v neupravených výfukových plynoch a hmotnostného prietoku výfukových plynov:

Formula

(113)

kde:

c CO2,r

je koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v neupravených výfukových plynoch, %,

c CO2,a

je koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v okolitom vzduchu, v %,

q mew

je hmotnostný prietok výfukového plynu vo vlhkom stave, kg/s,

Me

je molárna hmotnosť výfukového plynu, g/mol.

Ak sa CO2 meria na suchom základe, prepočíta sa na vlhký základ podľa postupu opísaného v bode 8.1 tejto prílohy.

A.4.4.   Prietok uhlíka v zrieďovacom systéme (miesto 3)

Pre systém riedenia časti prietoku sa musí zohľadniť deliaci pomer. Prietok uhlíka sa stanovuje zo zriedenej koncentrácie CO2, hmotnostného prietoku výfukového plynu a prietoku vzorky:

Formula

(114)

kde:

c CO2,d

je koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v zriedených výfukových plynoch na výstupe zrieďovacieho tunela, %,

c CO2,a

je koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v okolitom vzduchu, v %,

q mew

hmotnostný prietok výfukového plynu vo vlhkom stave, kg/s,

q mp

je prietok vzorky výfukových plynov do systému s riedením časti prietoku, v kg/s,

Me

je molárna hmotnosť výfukového plynu, g/mol.

Ak sa CO2 meria na suchom základe, prepočíta sa na vlhký základ podľa postupu opísaného v bode 8.1 tejto prílohy.

A.4.5.   Výpočet molárnej hmotnosti výfukového plynu

Molárna hmotnosť výfukového plynu sa vypočíta podľa rovnice 41 (pozri bod 8.4.2.4. tejto prílohy).

Ako alternatíva sa môžu použiť tieto molárne hmotnosti výfukových plynov:

Me (diesel)

=

28,9 g/mol

Me (LPG)

=

28,6 g/mol

Me (NG)

=

28,3 g/mol

Dodatok 5

Príklad postupu výpočtu

A.5.1.   Postup denormalizácie otáčok a krútiaceho momentu

Ako príklad sa denormalizuje nasledujúci skúšobný bod:

% hodnoty otáčok

=

43 %

% hodnoty krútiaceho momentu

=

82 %

Pričom platia tieto hodnoty:

n lo

=

1 015 ot./min

n hi

=

2 200 ot./min

n pref

=

1 300 ot./min

n idle

=

600 ot./min

z čoho vyplýva:

Formula

pričom maximálny krútiaci moment zistený z mapovacej krivky pri 1 178 ot./min je 700 Nm.

Formula

A.5.2.   Základné údaje pre stechiometrické výpočty

Atómová hmotnosť vodíka

1,00794 g/atóm

Atómová hmotnosť uhlíka

12,011 g/atóm

Atómová hmotnosť síry

32,065 g/atóm

Atómová hmotnosť dusíka

14,0067 g/atóm

Atómová hmotnosť kyslíka

15,9994 g/atóm

Atómová hmotnosť argónu

39,9 g/atóm

Molárna hmotnosť vody

18,01534 g/mol

Molárna hmotnosť oxidu uhličitého

44,01 g/mol

Molárna hmotnosť oxidu uhoľnatého

28,011 g/mol

Molárna hmotnosť kyslíka

31,9988 g/mol

Molárna hmotnosť dusíka

28,011 g/mol

Molárna hmotnosť oxidu dusnatého

30,008 g/mol

Molárna hmotnosť oxidu dusičitého

46,01 g/mol

Molárna hmotnosť oxidu siričitého

64,066 g/mol

Molárna hmotnosť suchého vzduchu

28,965 g/mol

Za predpokladu nulových účinkov stlačiteľnosti sa všetky plyny, ktoré sú prítomné v procese nasávania do motora/spaľovania/výfuku, môžu považovať za ideálne, a akékoľvek objemové výpočty sú preto založené na molárnom objeme 22,414 l/mol podľa Avogadrovej hypotézy.

A.5.3.   Plynné emisie (dieselové palivo)

Údaje namerané v jednom bode skúšobného cyklu (frekvencia odberu vzoriek 1 Hz) na výpočet okamžitých hmotnostných emisií sú uvedené nižšie. V tomto príklade sa koncentrácie CO a NOx merali na suchom základe a koncentrácia uhľovodíkov HC na vlhkom základe. Koncentrácia HC je vyjadrená v ekvivalente propánu (C3) a musí sa vynásobiť tromi, aby sa získal výsledok v ekvivalente C1. Postup výpočtu je rovnaký aj pre ostatné body cyklu.

Pre lepšiu názornosť sú v príklade výpočtu uvedené zaokrúhlené medzivýsledky jednotlivých krokov. Treba poznamenať, že pri skutočnom výpočte nie je povolené zaokrúhľovanie medzivýsledkov (pozri bod 8 tejto prílohy).

Ta,i

(K)

Ha,i

(g/kg)

Wact

(kWh)

qmew,i

(kg/s)

qmaw,i

(kg/s)

qmf,i

(kg/s)

cHC,i

(ppm)

cCO,i

(ppm)

cNOx,i

(ppm)

295

8,0

40

0,155

0,150

0,005

10

40

500

Zvažuje sa toto zloženie paliva:

Komponent

Molárny pomer

% hmotnosti

H

α = 1,8529

w ALF = 13,45

C

β = 1,0000

w BET = 86,50

S

γ = 0,0002

w GAM = 0,050

N

δ = 0,0000

w DEL = 0,000

O

ε = 0,0000

w EPS = 0,000

Krok 1:   Korekcia suchého/vlhkého stavu (bod 8.1 tejto prílohy):

Rovnica 16:

Formula

Rovnica 13:

Formula

Rovnica 12:

Formula

Formula

Krok 2:   Korekcia NOx vzhľadom na teplotu a vlhkosť (bod 8.2.1. tejto prílohy):

Rovnica 23:

Formula

Krok 3:   Výpočet okamžitých emisií každého jednotlivého bodu cyklu (bod 8.4.2.3. tejto prílohy):

Rovnica 36:

Formula

Formula

Formula

Krok 4:   Výpočet hmotnosti emisií za celý cyklus integráciou okamžitých hodnôt emisií a hodnôt u z tabuľky 5 (bod 8.4.2.3. tejto prílohy):

Nasledujúci výpočet sa predpokladá pre cyklus WHTC (1 800 s) a v každom bode cyklu sa predpokladajú rovnaké emisie.

Rovnica 36:

Formula

Formula

Formula

Krok 5:   Výpočet špecifických emisií (bod 8.6.3. tejto prílohy):

Rovnica 69:

Formula

Formula

Formula

A.5.4.   Emisie častíc (dieselové palivo)

pb,b

(kPa)

pb,a

(kPa)

Wact

(kWh)

qmew,i

(kg/s)

qmf,i

(kg/s)

qmdw,i

(kg/s)

qmdew,i

(kg/s)

muncor,b

(mg)

muncor,a

(mg)

msep

(kg)

99

100

40

0,155

0,005

0,0015

0,0020

90,0000

91,7000

1,515

Krok 1:   Výpočet m edf (bod 8.4.3.2.2. tejto prílohy):

Rovnica 48:

Formula

Rovnica 47:

Formula

Rovnica 46:

Formula

Krok 2:   Korekcia hmotnosti častíc o vztlak vzduchu (bod 8.3. tejto prílohy):

Pred skúškou:

Rovnica 26:

Formula

Rovnica 25:

Formula

Po skúške:

Rovnica 26:

Formula

Rovnica 25:

Formula

Rovnica 27:

Formula

Krok 3:   Výpočet hmotnosti emisií častíc (bod 8.4.3.2.2. tejto prílohy):

Rovnica 45:

Formula

Krok 4:   Výpočet špecifických emisií (bod 8.6.3. tejto prílohy):

Rovnica 69:

Formula

A.5.5.   Faktor posunu λ (Sλ)

A.5.5.1.   Výpočet faktora posunu λ (Sλ) (1)

Formula

kde:

Sλ

=

faktor posunu λ;

inert %

=

objemové % inertných plynov v palive (t. j. N2, CO2, He atď.);

O2*

=

objemové % pôvodného kyslíka v palive;

n a m

=

vzťahujú sa na priemerné hodnoty CnHm, ktorý predstavuje uhľovodíky v palive, t. j.:

Formula Formula

kde:

CH4

=

objemové % metánu v palive;

C2

=

objemové % všetkých uhľovodíkov C2 (napr. C2H6, C2H4 atď.) v palive;

C3

=

objemové % všetkých uhľovodíkov C3 v palive (napr.: C3H8, C3H6 atď.) v palive;

C4

=

objemové % všetkých uhľovodíkov C4 (napr. C4H10, C4H8 atď.) v palive;

C5

=

objemové % všetkých uhľovodíkov C5 (napr. C5H12, C5H10 atď.) v palive;

diluent

=

objemové % zrieďovacích plynov v palive (napr. O2*, N2, CO2, He atď.).

A.5.5.2.   Príklady výpočtu faktora posunu λ Sλ:

Príklad 1: G25: CH4 = 86 %, N2 = 14 % (objemových)

Formula

Formula

Formula

Príklad 2: GR: CH4 = 87 %, C2H6 = 13 % (objemových)

Formula

Formula

Formula

Príklad 3: USA: CH4 = 89 %, C2H6 = 4,5 %, C3H8 = 2,3 %, C6H14 = 0,2 %, O2 = 0,6 %, N2 = 4 %

Formula

Formula

Formula


(1)  Stechiometrické pomery vzduch/palivo pre automobilové palivá – SAE J1829, jún 1987. John B. Heywood, Základy motorov s vnútorným spaľovaním, McGraw-Hill, 1988, kapitola 3.4 "Stechiometria spaľovania" (s. 68 až 72).

Dodatok 6

Montáž pomocných zariadení a vybavenia na emisné skúšky

Číslo

Pomocné zaradenia

Namontované na emisnú skúšku

1

Sací systém

 

Sacie potrubie

Áno

Systém regulácie emisií kľukovej skrine

Áno

Kontrolné zariadenia pre systém sacieho potrubia s dvojitým vstupom

Áno

Prietokomer vzduchu

Áno

Potrubie na sanie vzduchu

Áno, alebo vybavenie skúšobnej komory

Vzduchový filter

Áno, alebo vybavenie skúšobnej komory

Tlmič sania

Áno, alebo vybavenie skúšobnej komory

Obmedzovač otáčok

Áno

2

Zariadenie na indukčný ohrev sacieho potrubia

Áno, ak sa môže nastaviť na najpriaznivejší stav

3

Výfukový systém

 

Výfukové potrubie

Áno

Prípojné potrubie

Áno

Tlmič

Áno

Výfuková trubica

Áno

Výfuková brzda

Nie alebo úplne otvorená

Zariadenie na preplňovanie

Áno

4

Palivové čerpadlo

Áno

5

Zariadenie pre plynové motory

 

Elektronický systém regulácie, prietokomer vzduchu atď.

Áno

Zariadenie na zníženie tlaku

Áno

Odparovač

Áno

Zmiešavač

Áno

6

Zariadenie na vstrekovanie paliva

 

Predfilter

Áno

Filter

Áno

Čerpadlo

Áno

Vysokotlakové potrubie

Áno

Vstrekovač

Áno

Sací vzduchový ventil

Áno

Elektronický riadiaci systém, snímače atď.

Áno

Systém regulácie/kontroly

Áno

Automatický obmedzovač regulačnej tyče pri plnom zaťažení v závislosti od atmosférických podmienok

Áno

7

Kvapalinové chladenie

 

Chladič

Nie

Ventilátor

Nie

Kryt ventilátora

Nie

Vodné čerpadlo

Áno

Termostat

Áno, môže sa nastaviť ako úplne otvorený

8

Vzduchové chladenie

 

Kryt

Nie

Ventilátor alebo dúchadlo

Nie

Zariadenie na reguláciu teploty

Nie

9

Elektrické zariadenie

 

Generátor

Nie

Vinutie alebo vinutia

Áno

Vedenie

Áno

Elektronický riadiaci systém

Áno

10

Zariadenie na preplňovanie vzduchom

 

Kompresor poháňaný buď priamo motorom a/alebo výfukovými plynmi

Áno

Chladič preplňovacieho vzduchu

Áno, alebo vybavenie skúšobnej komory

Čerpadlo chladiaceho média alebo ventilátor (poháňaný motorom)

Nie

Zariadenie na reguláciu prietoku chladiaceho média

Áno

11

Zariadenie proti znečisťujúcim látkam (systém dodatočnej úpravy výfukových plynov)

Áno

12

Štartovacie zariadenie

Áno, alebo vybavenie skúšobnej komory

13

Čerpadlo mazacieho oleja

Áno

Dodatok 7

Postup na meranie čpavku

A.7.1.   Táto príloha opisuje postup na meranie čpavku (NH3). Pre nelineárne analyzátory je povolené používať linearizujúce obvody.

A.7.2.   Na meranie NH3 sú určené dva princípy merania a oba sa môžu použiť za predpokladu, že spĺňajú kritériá stanovené v bode A.7.2.1. alebo A.7.2.2. Na meranie NH3 nie sú povolené sušičky plynu.

A.7.2.1.   Laserový diódový spektrometer (LDS)

A.7.2.1.1.   Princíp merania

LDS využíva princíp jednolúčovej spektroskopie. Zvolí sa absorbpčná čiara NH3 v blízkom infračervenom spektrálnom pásme, ktorá je skenovaná jednolúčovým diodovým laserom.

A.7.2.1.2.   Inštalácia

Analyzátor sa inštaluje buď priamo na výfukovú trubicu (in-situ) alebo v skrini analyzátora používajúceho extrakčný odber vzoriek podľa pokynov výrobcu prístroja. V prípade inštalácie v skrini analyzátora musí byť cesta vzorky (odberové potrubie, predfiltre a ventily) vyrobená z nehrdzavejúcej ocele alebo z polytetrafluóretylénu (PTFE) a vyhrievaná na 463 ± 10 K (190 ± 10°C) na minimalizáciu strát NH3 a artefaktov vzorkovania. Okrem toho musí byť odberové potrubie čo najkratšie.

Musí byť minimalizovaný vplyv teploty a tlaku výfukových plynov, inštalačného prostredia a vibrácií na meranie alebo musia byť použité kompenzačné techniky.

Prípadný obalový vzduch využitý v spojení s meraním in-situ na ochranu prístroja nesmie ovplyvniť koncentráciu žiadnej zložky výfukového plynu meraného za prístrojom, alebo sa odber vzoriek ostatných zložiek výfukového plynu vykoná pred prístrojom.

A.7.2.1.3.   Krížová interferencia

Spektrálne rozlíšenie laseru musí byť v rozmedzí 0,5 cm-1 s cieľom minimalizovať krížovú interferenciu iných plynov prítomných vo výfukovom plyne.

A.7.2.2.   Analyzátor využívajúci Fourierovu transformáciu infračerveného spektra (ďalej FTIR)

A.7.2.2.1.   Princíp merania

FTIR využíva princíp spektroskopie širokého vlnového infračerveného pásma. Umožňuje súbežné meranie zložiek výfukového plynu, ktorých štandardizované spektrá prístroj obsahuje. Absorpčné spektrum (intenzita/vlnová dĺžka) sa vypočíta z nameraného interferogramu (intenzita/čas) pomocou Fourierovej transformačnej metódy.

A.7.2.2.2.   Inštalácia a odber vzoriek

Analyzátor FTIR sa nainštaluje podľa požiadaviek výrobcu prístroja. Na vyhodnotenie sa zvolí vlnová dĺžka NH3. Cesta vzorky (odberové potrubie, predfiltre a ventily) musí byť vyrobená z nehrdzavejúcej ocele alebo z polytetrafluóretylénu (PTFE) a vyhrievaná na 463 ± 10 K (190 ± 10°C) na minimalizáciu strát NH3 a artefaktov vzorkovania. Okrem toho musí byť odberové potrubie čo najkratšie.

A.7.2.2.3.   Krížová interferencia

Spektrálne rozlíšenie vlnovej dĺžky NH3 musí byť v rozmedzí 0,5 cm-1 s cieľom minimalizovať krížovú interferenciu iných plynov prítomných vo výfukovom plyne.

A.7.3.   Postup a vyhodnotenie skúšky emisií

A.7.3.1.   Kontrola analyzátorov

Pred skúškou emisií sa zvolí rozsah analyzátoru. Analyzátory emisií s automatickým alebo ručným prepínaním medzi rozsahmi sú povolené. Počas skúšobného cyklu sa nesmie prepínať rozsah emisií analyzátora.

Pokiaľ sa pre prístroj nepoužijú ustanovenia bodu A.7.3.4.2., určí sa odozva na nulovací plyn a na plný rozsah. Pre odozvu na plný rozsah sa použije plyn NH3, ktorý spĺňa špecifikácie podľa bodu A.7.4.2.7. Je povolené použitie referenčných komôr obsahujúcich kalibračný plyn NH3 pre plný rozsah.

A.7.3.2.   Zhromažďovanie príslušných údajov týkajúcich sa emisií

Na začiatku postupu skúšky sa súčasne spustí zber údajov pre NH3. Koncentrácia NH3 sa musí merať nepretržite a ukladať do počítačového systému s frekvenciou najmenej 1 Hz.

A.7.3.3.   Úkony po skúške

Po dokončení skúšky odber vzoriek pokračuje až do uplynutia časových intervalov odozvy systému. Určenie posunu analyzátoru podľa bodu A.7.3.4.1. sa vyžaduje len v prípade, že nie sú k dispozícii údaje podľa bodu A.7.3.4.2.

A.7.3.4.   Posun analyzátora

A.7.3.4.1.   Čo najskôr, ale najneskôr do 30 minút po dokončení skúšobného cyklu alebo počas odstavenia sa musia stanoviť rozsahy odoziev na nulovací plyn a na plyn na nastavenie meracieho rozsahu analyzátora. Rozdiel medzi výsledkami pred skúškou a po skúške musí byť menší než 2 % plného rozsahu.

A.7.3.4.2.   Určenie posunu analyzátora sa nevyžaduje v týchto situáciách:

a)

pokiaľ posun nuly a plného rozsahu špecifikovaný výrobcom prístroja podľa bodov A.7.4.2.3. a A.7.4.2.4. spĺňa požiadavky bodu A.7.3.4.1.;

b)

pokiaľ časový interval pre posun nuly a plného rozsahu špecifikovaný výrobcom prístroja podľa bodov A.7.4.2.3. a A.7.4.2.4. prekračuje dobu trvania skúšky.

A.7.3.5.   Vyhodnotenie údajov

Priemerná koncentrácia NH3 (ppm/skúška) sa určuje integráciou okamžitých hodnôt počas celého skúšobného cyklu. Použije sa táto rovnica:

Formula

v ppm/skúška)

(115)

kde:

c NH3,i

je okamžitá koncentrácia NH3 vo výfukovom plyne, ppm;

n

je počet meraní.

V prípade WHTC sa konečný výsledok skúšky stanoví na základe tejto rovnice:

Formula

(116)

kde:

c NH3,cold

je priemerná koncentrácia NH3 pri skúške so štartom za studena, ppm,

c NH3,hot

je priemerná koncentrácia NH3 pri skúške so štartom za tepla, ppm.

A.7.4.   Špecifikácia a overenie analyzátora

A.7.4.1.   Požiadavky na linearitu

Analyzátor musí spĺňať požiadavky na linearitu špecifikované v tabuľke 7 tejto prílohy. Overenie linearity sa musí v súlade s bodom 9.2.1 tejto prílohy vykonať najmenej každých 12 mesiacov alebo vždy vtedy, keď sa na systéme vykonajú opravy alebo zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na kalibráciu. S predchádzajúcim schválením orgánu typového schvaľovania je povolených menej než 10 referenčných bodov, pokiaľ je možné preukázať rovnocennú presnosť.

Na overenie linearity sa použije plyn NH3, ktorý spĺňa špecifikácie podľa bodu A.7.4.2.7. Je povolené použitie referenčných komôr obsahujúcich kalibračný plyn NH3 pre plný rozsah.

Prístroje, ktorých signály sa používajú pre kompenzačné algoritmy, musia spĺňať požiadavky na linearitu špecifikované v tabuľke 7 tejto prílohy. Overenie linearity sa musí vykonať podľa požiadaviek postupov interného auditu, výrobcu prístroja alebo v súlade s požiadavkami normy ISO 9000.

A.7.4.2.   Špecifikácie analyzátora

Analyzátor musí mať merací rozsah a čas odozvy zodpovedajúce presnosti požadovanej na meranie koncentrácie NH3 v podmienkach neustálenej a ustálenej prevádzky.

A.7.4.2.1.   Minimálna miera detekcie

Analyzátor musí mať pri všetkých skúšobných podmienkach minimálny detekčný limit < 2 ppm.

A.7.4.2.2.   Presnosť

Presnosť definovaná ako odchýlka odčítaného údaja analyzátora od referenčnej hodnoty nesmie prekročiť ± 3 % odčítanej hodnoty alebo ± 2 ppm podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

A.7.4.2.3.   Posun nuly

Posun odozvy na nulovací plyn a súvisiaci časový interval špecifikuje výrobca prístroja.

A.7.4.2.4.   Posun meracieho rozsahu

Posun odozvy na plný rozsah a súvisiaci časový interval špecifikuje výrobca prístroja.

A.7.4.2.5.   Čas odozvy systému

Čas odozvy systému musí byť ≤ 20 s.

A.7.4.2.6.   Čas nábehu

Čas nábehu analyzátora musí byť ≤ 5 s.

A.7.4.2.7.   Kalibračný plyn NH3

Musí byť k dispozícii zmes plynov s nasledujúcim chemickým zložením.

NH3 a čistený dusík.

Skutočná koncentrácia kalibračného plynu musí byť v rozmedzí ± 3 % menovitej hodnoty. Koncentrácia NH3 sa uvádza na báze objemu (objemové percentá alebo objemové ppm).

Musí sa zaznamenať dátum expirácie kalibračných plynov stanovený výrobcom.

A.7.5.   Alternatívne systémy

Orgán typového schvaľovania môže schváliť iné systémy alebo analyzátory, ak sa zistí, že poskytujú rovnocenné výsledky v súlade s bodom 5.1.1 tejto prílohy.

„Výsledky“ znamenajú koncentrácie NH3 špecifické pre priemerný cyklus.

Dodatok 8

Zariadenie na meranie množstva emisií tuhých častíc

A.8.1.   Špecifikácia

A.8.1.1.   Prehľad systému

A.8.1.1.1.   Systém na odber vzoriek častíc pozostáva zo sondy alebo bodu odberu vzorky odoberajúceho vzorky z homogénne zmiešaného prietoku v systéme riedenia, ako sa uvádza v dodatku 2 k tejto prílohe bodoch A.2.2.1 a A.2.2.2 alebo A.2.2.3 a A.2.2.4, systému na odstraňovanie prchavých častíc (VPR) umiestneného pred počítačom častíc (PNC) a vhodného prenosového potrubia.

A.8.1.1.2.   Odporúča sa, aby sa pred vstup do VPR umiestnil predtriedič veľkosti častíc (napr. cyklón alebo prachový filter). Prijateľnou alternatívou k použitiu predtriediča veľkosti častíc je odberová sonda pôsobiaca ako vhodné zariadenie na triedenie podľa veľkosti, ako sa znázorňuje v dodatku 2 k tejto prílohe na obrázku 14. V prípade systémov s riedením časti prietoku je prípustné použiť rovnaký predtriedič na odber vzoriek pre stanovenie hmotnosti tuhých častíc a pre stanovenie počtu častíc, pričom vzorka pre stanovenie počtu častíc sa odoberá zo zrieďovacieho systému umiestneného za predtriedičom. Ako alternatíva sa môžu použiť samostatné predtriediče, pričom vzorka na stanovenie počtu častíc sa odoberá zo zrieďovacieho systému umiestneného pred predtriedičom hmotnosti tuhých častíc.

A.8.1.2.   Všeobecné požiadavky

A.8.1.2.1.   Miesto odberu vzoriek tuhých častíc sa umiestni do zrieďovacieho systému.

Hrot odberovej sondy alebo miesto odberu vzoriek tuhých častíc a prenosová trubica tuhých častíc (PTT) spolu tvoria systém prenosu tuhých častíc (PTS). PTS vedie vzorky zo zrieďovacieho tunela do vstupu VPR. PTS musí spĺňať tieto podmienky:

V prípade systémov riedenia plného prietoku a systémov s riedením časti prietoku, v prípade ktorých sa odoberá čiastková vzorka (ako sa uvádza v dodatku 2 k tejto prílohe bode A.2.2.1), sa odberová sonda inštaluje v blízkosti stredovej osi tunela, vo vzdialenosti 10 až 20 priemerov tunela za prívodom plynov, v smere proti prietoku plynov z tunela a jej os na vrchole je súbežná s osou zrieďovacieho tunela. Odberová sonda sa umiestni v zrieďovacom trakte tak, aby bola vzorka odoberaná z homogénnej zmesi zrieďovacieho prostriedku a výfukových plynov.

V prípade systémov s riedením časti prietoku, kde sa odoberá celková vzorka (ako sa uvádza v dodatku 2 k tejto prílohe bode A.2.2.1), sa miesto odberu vzorky častíc alebo odberová sonda umiestňuje v prenosovej trubici častíc, pred držiakom filtra častíc, zariadením na meranie prietoku a miestom obtoku (bypass). Miesto odberu vzorky alebo odberová sonda sa umiestňuje tak, aby sa vzorka odoberala z homogénnej zmesi zrieďovacieho prostriedku a výfukových plynov. Rozmery odberovej sondy tuhých častíc by sa mali dimenzovať tak, aby nezasahovali do činnosti systému riedenia časti prietoku.

Vzorka plynov odobratá prostredníctvom PTS musí spĺňať tieto podmienky:

V prípade systémov riedenia plného prietoku musí mať Reynoldsovo číslo prúdenia (Re) < 1 700.

V prípade systémov s riedením časti prietoku musí mať Reynoldsovo číslo prúdenia (Re) < 1 700 v PTT, to znamená za odberovou sondou alebo miestom odberu.

Musí mať čas zotrvania v PTS ≤ 3 sekundy.

Akákoľvek iná konfigurácia odberu vzoriek pre PTS, v prípade ktorej je možné preukázať rovnaký prienik častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm, sa bude považovať za prijateľnú.

Výstupná trubica (OT) vedúca zriedenú vzorku z VPR do vstupu PNC musí mať tieto vlastnosti:

Vnútorný priemer musí byť ≥ 4mm;

Prietok vzorky plynu cez OT musí mať čas zotrvania ≤ 0,8 sekundy.

Akákoľvek iná konfigurácia odberu vzoriek pre OT, v prípade ktorej je možné preukázať rovnaký prienik častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm, sa bude považovať za prijateľnú.

A.8.1.2.2.   VPR zahŕňa zariadenia na riedenie vzoriek a na odstraňovanie prchavých častíc.

A.8.1.2.3.   Všetky časti zrieďovacieho systému a systému odberu vzoriek z výfukovej trubice až po PNC, ktoré sú v styku s neriedenými a zriedenými výfukovými plynmi, musia byť skonštruované tak, aby sa minimalizovalo usadzovanie častíc. Všetky časti musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú s komponentmi výfukového plynu a musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom.

A.8.1.2.4.   Systém odberu vzoriek častíc zahŕňa osvedčený postup odberu vzoriek aerosólu, ktorého súčasťou je vyhýbanie sa ostrým ohybom a náhlym zmenám v priečnom reze, používanie hladkých vnútorných povrchov a minimalizácia dĺžky odberového potrubia. Postupné zmeny prierezu sú prípustné.

A.8.1.3.   Špecifické požiadavky

A.8.1.3.1.   Vzorka častíc nesmie pred prechodom cez počítač častíc (PNC) prejsť cez čerpadlo.

A.8.1.3.2.   Odporúča sa predtriedič vzoriek.

A.8.1.3.3.   Jednotka na predkondicionovanie vzoriek musí:

A.8.1.3.3.1.

umožňovať riedenie vzorky v jednom alebo v niekoľkých krokoch, aby sa na vstupe do PNC dosiahla nižšia koncentrácia počtu častíc, než je horný prah režimu odpočítavania jednotlivých častíc PNC a teplota plynu nižšia než 35 °C;

A.8.1.3.3.2.

zahŕňať štádium riedenia s počiatočným zahrievaním, ktoré produkuje vzorku pri teplote ≥ 150 °C a ≤ 400 °C a riedi faktorom najmenej 10;

A.8.1.3.3.3.

regulovať štádiá zahrievania na konštantné nominálne prevádzkové teploty v rozpätí stanovenom v bode A.8.1.3.3.2., s toleranciou ± 10 °C. Indikovať, či majú štádiá zahrievania správnu prevádzkovú teplotu;

A.8.1.3.3.4.

dosiahnuť faktor zníženia koncentrácie častíc (fr(di)) definovaný v nižšie uvedenom bode A.8.2.2.2. pre častice s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm a 50 nm, ktorý v prvom prípade nie je o viac než 30 percent vyšší a v druhom prípade o viac než 20 percent vyšší a o nie viac než 5 percent nižší než v prípade častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 100 nm pre VPR ako celok;

A.8.1.3.3.5.

takisto dosiahnuť > 99,0 % odparenie 30 nm častíc tetrakontánu (CH3(CH2)38CH3), so vstupnou koncentráciou ≥ 10 000 cm–3, pomocou zahrievania a zníženia parciálnych tlakov tetrakontánu.

A.8.1.3.4.   PNC musí:

A.8.1.3.4.1.

pracovať v prevádzkových podmienkach plného prietoku;

A.8.1.3.4.2.

mať presnosť čítania ± 10 percent v rozsahu 1 cm–3 po horný prah režimu odpočítavania jednotlivých častíc PNC v porovnaní so zodpovedajúcou normou. Pri koncentráciách pod 100 cm–3 sa môžu vyžadovať merania, ktorých priemer by sa získal z predĺžených periód odberu vzorky, aby sa preukázala presnosť PNC s vysokým stupňom štatistickej spoľahlivosti;

A.8.1.3.4.3.

mať schopnosť zaznamenávania najmenej 0,1 častíc na cm–3 pri koncentráciách nižších než 100 cm–3;

A.8.1.3.4.4.

mať lineárnu odozvu na koncentrácie častíc presahujúce úplný rozsah merania v režime odpočítavania jednotlivých častíc;

A.8.1.3.4.5.

mať frekvenciu vysielania údajov, ktorá sa rovná alebo je vyššia než 0,5 Hz;

A.8.1.3.4.6.

mať dobu odozvy t90 v rámci meraného rozpätia koncentrácií menej než 5 s;

A.8.1.3.4.7.

obsahovať funkciu korekcie zhody do hodnoty korekcie najviac 10 percent a mať možnosť využívať interný kalibračný faktor stanovený v bode A.8.2.1.3., ale nevyužívať žiadny iný algoritmus na korekciu alebo definovanie účinnosti odpočítavania;

A.8.1.3.4.8.

mať účinnosť počítania častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 23 nm (± 1 nm) a 41 nm (± 1 nm) rovnú 50 % (± 12 %) a > 90 %. Túto účinnosť odpočítavania je možné dosiahnuť internými (napríklad kontrolou konštrukcie nástroja) alebo externými (napríklad predtriedením podľa veľkosti) prostriedkami;

A.8.1.3.4.9.

ak PNC používa pracovnú kvapalinu, musí sa vymieňať v intervaloch stanovených výrobcom prístroja.

A.8.1.3.5.   Pokiaľ sa v mieste, v ktorom sa reguluje prietok PNC, tlak a/alebo teplota neudržiavajú na známej konštantnej úrovni, tieto hodnoty na vstupe do PNC sa merajú a vykazujú na účely korekcie meraní koncentrácie častíc na štandardné podmienky.

A.8.1.3.6.   Súčet časov zotrvania PTS, VPR a OT plus času odozvy t90 PNC nesmie byť väčší než 20 s.

A.8.1.3.7.   Doba transformácie celého systému odberu vzoriek na stanovenie počtu častíc (PTS, VPR, OT a PNC) sa určí prepnutím na aerosól priamo na vstupe PTS. Prepnutie na aerosól sa musí vykonať za dobu kratšiu než 0,1 s. Aerosól použitý na skúšku musí spôsobiť zmenu koncentrácie rovnú aspoň 60 % plného rozsahu stupnice (FS).

Zaznamená sa krivka koncentrácie. Na časovú synchronizáciu koncentrácie počtu častíc a signálov prúdu výfukových plynov je doba transformácie definovaná ako čas od zmeny t0 až do okamihu, keď odozva dosiahne 50 % konečnej odčítanej hodnoty t50.

A.8.1.4.   Opis odporúčaného systému

Nasledujúci bod obsahuje odporúčaný postup merania počtu tuhých častíc. Prijateľný je však akýkoľvek systém spĺňajúci výkonnostné špecifikácie uvedené v bodoch A.8.1.2. a A.8.1.3.

Obrázok 19 je schematickým nákresom odporúčanej konfigurácie systému odberu vzoriek častíc pre systém s riedením časti prietoku a obrázok 20 pre systém riedenia plného prietoku.

Obrázok 19

Schéma odporúčaného systému odberu vzoriek tuhých častíc – Odber vzoriek z časti prietoku

Image

Obrázok 20

Schéma odporúčaného systému odberu vzoriek tuhých častíc – Odber vzoriek z celého prietoku

Image

A.8.1.4.1.   Opis systému odberu vzoriek

Systém na odber vzoriek častíc pozostáva z hrotu odberovej sondy alebo miesta odberu vzorky v systéme riedenia, prenosovej trubice častíc (PTT), predtriediča častíc (PCF) a odstraňovača prchavých častíc (VPR) pred jednotkou na meranie koncentrácie počtu častíc (PNC). VPR obsahuje zariadenia na riedenie vzorky (riediče počtu tuhých častíc: PND1 a PND2) a odparovanie tuhých častíc (odparovacia trubica, ET). Odberová sonda alebo miesto odberu prietoku skúšobných plynov sa umiestni v zrieďovacom trakte tak, aby sa reprezentatívna vzorka prúdu plynov odoberala z homogénnej zmesi zrieďovacieho prostriedku a výfukových plynov. Súčet časov zotrvania systému plus času odozvy t90 PNC nesmie byť väčší než 20 s.

A.8.1.4.2.   Systém prenosu častíc

Hrot odberovej sondy alebo miesto odberu vzoriek a prenosová trubica častíc (PTT) spolu tvoria systém prenosu častíc (PTS). PTS privádza vzorku zo zrieďovacieho tunela k vstupu do prvého riediča počtu častíc. PTS musí spĺňať tieto podmienky:

V prípade systémov riedenia plného prietoku a systémov s riedením časti prietoku, v prípade ktorých sa odoberá čiastková vzorka (ako sa uvádza v dodatku 2 k tejto prílohe bode A.2.2.1), sa odberová sonda inštaluje v blízkosti stredovej osi tunela, vo vzdialenosti 10 až 20 priemerov tunela za prívodom plynov, v smere proti prietoku plynov z tunela a jej os na vrchole je súbežná s osou zrieďovacieho tunela. Odberová sonda sa umiestni v zrieďovacom trakte tak, aby bola vzorka odoberaná z homogénnej zmesi zrieďovacieho prostriedku a výfukových plynov.

V prípade systémov s riedením časti prietoku, kde sa odoberá celková vzorka (ako sa uvádza v dodatku 2 k tejto prílohe bode A.2.2.1), sa miesto odberu vzorky častíc umiestňuje v prenosovej trubici častíc, pred držiakom filtra častíc, zariadením na meranie prietoku a miestom obtoku (bypass). Miesto odberu vzorky alebo odberová sonda sa umiestňuje tak, aby sa vzorka odoberala z homogénnej zmesi zrieďovacieho prostriedku a výfukových plynov.

Vzorka plynov odobratá prostredníctvom PTS musí spĺňať tieto podmienky:

Musí mať Reynoldsovo číslo prúdenia (Re) < 1 700.

Musí mať čas zotrvania v PTS ≤ 3 sekundy.

Akákoľvek iná konfigurácia odberu vzoriek pre PTS, v prípade ktorej je možné preukázať rovnaký prienik častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm, sa bude považovať za prijateľnú.

Výstupná trubica (OT) vedúca zriedenú vzorku z VPR do vstupu PNC musí mať tieto vlastnosti:

Vnútorný priemer musí byť ≥ 4 mm.

Prietok vzorky plynu cez POT musí mať čas zotrvania ≤ 0,8 sekundy.

Akákoľvek iná konfigurácia odberu vzoriek pre OT, v prípade ktorej je možné preukázať rovnaký prienik častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm, sa bude považovať za prijateľnú.

A.8.1.4.3.   Predtriedič častíc

Odporúčaný predtriedič častíc sa umiestňuje pred VPR. Pravdepodobnosť zachytenia častíc s veľkosťou v rozmedzí 2,5 μm a 10 μm v predtriediči je 50 % pri objemovom prietoku zvolenom pre odber vzoriek emisií na stanovenie počtu častíc. Predtriedič musí umožniť, aby najmenej 99 % hmotnostnej koncentrácie častíc s priemerom 1 μm vstupujúcich do predtriediča prešlo výstupom predtriediča pri objemovom prietoku zvolenom pre odber vzoriek emisií na stanovenie počtu častíc. V prípade systémov s riedením časti prietoku je prípustné použiť rovnaký predtriedič na odber vzoriek pre stanovenie hmotnosti tuhých častíc a pre stanovenie počtu častíc, pričom vzorka pre stanovenie počtu častíc sa odoberá zo zrieďovacieho systému umiestneného za predtriedičom. Ako alternatíva sa môžu použiť samostatné predtriediče, pričom vzorka na stanovenie počtu častíc sa odoberá zo zrieďovacieho systému umiestneného pred predtriedičom hmotnosti tuhých častíc.

A.8.1.4.4.   Odstraňovač prchavých častíc (VPR)

VPR pozostáva z jedného zrieďovača častíc (PND1), odparovacej trubice a z druhého zrieďovača častíc (PND2), ktoré sú zapojené sériovo. Táto zrieďovacia funkcia má znížiť koncentráciu počtu častíc vzorky vstupujúcej do jednotky merania koncentrácie častíc na hodnotu menšiu, než je horný prah jednotlivého režimu počítania tuhých častíc PNC a potlačiť tvorenie kryštálov vo vzorke. VPR poskytuje údaje o tom, či majú PND1 a odparovacia trubica svoje správne prevádzkové teploty.

VPR dosiahne > 99,0 % odparenie 30 nm častíc tetrakontánu (CH3(CH2)38CH3), so vstupnou koncentráciou ≥ 10 000 cm–3, pomocou zahrievania a zníženia parciálnych tlakov tetrakontánu. Musí sa ním dosiahnuť aj faktor zníženia koncentrácie tuhých častíc (fr) pre častice s priemermi elektrickej pohyblivosti 30 nm a 50 nm, ktoré sú maximálne o 30 % resp. o 20 % vyššie a maximálne o 5 % nižšie, než sú príslušné hodnoty pre častice s priemerom elektrickej pohyblivosti 100 nm pre VPR ako celok.

A.8.1.4.4.1.   Prvé zariadenie na riedenie počtu častíc (PND1)

Prvé zariadenie na riedenie počtu tuhých častíc musí byť osobitne konštruované na riedenie koncentrácií počtu tuhých častíc a prevádzkované pri teplote (steny) od 150 °C do 400 °C. Bod nastavenia teploty steny by sa mal udržiavať na konštantnej menovitej prevádzkovej teplote v uvedenom rozsahu s toleranciou ± 10 °C a nemal by prekročiť teplotu steny ET (bod A.8.1.4.4.2.). Riedič by sa mal dodávať so vzduchom na riedenie filtrovaným pomocou HEPA a jeho zrieďovací faktor by mal byť 10 až 200.

A.8.1.4.4.2.   Odparovacia trubica (ET)

Celá dĺžka ET sa musí regulovať na teplotu steny vyššiu alebo rovnú teplote prvého zariadenia na riedenie počtu tuhých častíc a teplota steny sa musí udržiavať na konštantnej menovitej prevádzkovej teplote od 300 °C do 400 °C s toleranciou ±10 °C.

A.8.1.4.4.3.   Druhé zariadenie na riedenie počtu častíc (PND2)

PND2 musí byť osobitné konštruované na riedenie koncentrácií počtu tuhých častíc. Riedič by sa mal dodávať so vzduchom na riedenie filtrovaným pomocou HEPA a jeho zrieďovací faktor by sa mal udržiavať na hodnote 10 až 30. Faktor riedenia PND2 sa zvolí v rozpätí 10 až 15 tak, aby bola koncentrácia počtu častíc za druhým zrieďovačom nižšia než horný prah režimu odpočítavania jednotlivých častíc PNC a aby bola teplota plynu pred vstupom do PNC < 35 °C.

A.8.1.4.5.   Počítadlo počtu tuhých častíc (PNC)

PNC musí spĺňať požiadavky bodu A.8.1.3.4.

A.8.2.   Kalibrácia/validácia systému na odber vzoriek častíc (1)

A.8.2.1.   Kalibrácia počítadla počtu tuhých častíc

A.8.2.1.1.   Technická služba zabezpečí existenciu kalibračného osvedčenia pre PNC s preukázaním zhody s identifikovateľnou normou v období 12 mesiacov pred emisnou skúškou.

A.8.2.1.2.   PNC sa musí prekalibrovať a nové kalibračné osvedčenie vydať aj po každej väčšej údržbe.

A.8.2.1.3.   Kalibrácia musí byť identifikovateľná podľa štandardnej kalibračnej metódy:

a)

porovnaním odozvy PNC, ktoré sa kalibruje, s odozvou kalibrovaného aerosólového elektromeru, keď sa súčasne odoberajú vzorky elektrostaticky triedených kalibračných častíc; alebo

b)

porovnaním odozvy PNC, ktoré sa kalibruje, s odozvou druhého PNC, ktoré bolo priamo kalibrované vyššie uvedenou metódou.

V prípade elektromeru sa kalibrácia vykoná pomocou aspoň šiestich štandardných koncentrácií čo možno najrovnomernejšie rozmiestnených v rámci meracieho rozsahu PNC. Tieto body budú zahŕňať bod menovitej nulovej koncentrácie vytvorený pripojením filtrov HEPA aspoň triedy H13 normy EN 1822:2008 alebo ekvivalentného výkonu, na vstup každého prístroja. Bez kalibračného faktora použitého na PNC, ktoré sa kalibruje, musia byť namerané koncentrácie v rozmedzí ± 10 % hodnoty štandardnej koncentrácie za každú použitú koncentráciu, s výnimkou nulového bodu, inak sa PNC, ktoré sa kalibruje, odmietne. Vypočíta a zaznamená sa gradient lineárnej regresie dvoch súborov údajov. Na PNC, ktoré sa kalibruje, sa aplikuje kalibračný faktor, ktorý sa rovná recipročnej hodnote gradientu. Lineárnosť odozvy sa vypočíta ako druhá mocnina Pearsonovho korelačného koeficientu súčinu momentov (R2) dvoch súborov údajov a musí sa rovnať alebo musí byť väčšia než 0,97. Pri výpočte gradientu ako aj R2 musí lineárna regresia prechádzať začiatkom (čo zodpovedá nulovej koncentrácii na oboch prístrojoch).

V prípade referenčného PNC sa kalibrácia vykoná s použitím aspoň šiestich štandardných koncentrácií v celom meracom rozsahu PNC. V aspoň 3 bodoch musí byť koncentrácia pod 1 000 cm–3, zostávajúce koncentrácie musia byť lineárne rozmiestnené medzi 1 000 cm–3 a maximom rozsahu PNC v jednotlivom režime počítania častíc. Tieto body budú zahŕňať bod menovitej nulovej koncentrácie vytvorený pripojením filtrov HEPA aspoň triedy H13 normy EN 1822:2008 alebo ekvivalentného výkonu, na vstup každého prístroja. Bez kalibračného faktora použitého na PNC, ktoré sa kalibruje, musia byť namerané koncentrácie v rozmedzí ± 10 % hodnoty štandardnej koncentrácie za každú koncentráciu, s výnimkou nulového bodu, inak sa PNC, ktoré sa kalibruje, odmietne. Vypočíta a zaznamená sa gradient lineárnej regresie dvoch súborov údajov. Na PNC, ktoré sa kalibruje, sa aplikuje kalibračný faktor, ktorý sa rovná recipročnej hodnote gradientu. Lineárnosť odozvy sa vypočíta ako druhá mocnina Pearsonovho korelačného koeficientu súčinu momentov (R2) dvoch súborov údajov a musí sa rovnať alebo musí byť väčšia než 0,97. Pri výpočte gradientu ako aj R2 musí lineárna regresia prechádzať začiatkom (čo zodpovedá nulovej koncentrácii na oboch prístrojoch).

A.8.2.1.4.   Kalibrácia musí zahŕňať aj kontrolu účinnosti detekcie PNC pre častice s priemerom elektrickej pohyblivosti 23 nm podľa požiadaviek uvedených v bode A.8.1.3.4.8. Kontrola účinnosti počítania častíc s priemerom elektrickej mobility 41 nm sa nevyžaduje.

A.8.2.2.   Kalibrácia/validácia odstraňovača prchavých častíc

A.8.2.2.1.   Kalibrácia faktorov zníženia koncentrácie tuhých častíc VPR v plnom rozsahu nastavenia riedenia pri pevne stanovených menovitých prevádzkových teplotách prístroja sa vyžaduje vtedy, keď ide o novú jednotku a po každej väčšej údržbe. Požiadavka na pravidelnú validáciu, pokiaľ ide o faktor zníženia koncentrácie častíc VPR, je obmedzená na kontrolu pri jedinom nastavení charakteristickom pre nastavenie, ktoré sa používa na meranie vo vozidlách s dieselovým motorom vybaveným filtrom častíc. Technická služba zabezpečí existenciu kalibračného alebo validačného osvedčenia pre odstraňovač prchavých častíc v období 6 mesiacov pred emisnou skúškou. Ak odstraňovač prchavých častíc obsahuje poplachové zariadenia na monitorovanie teploty, je prípustný časový interval 12 mesiacov.

VPR je dimenzovaný pre faktor zníženia koncentrácie častíc u tuhých častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm, 50 nm a 100 nm. Faktory zníženia koncentrácie tuhých častíc [fr(d)] pre častice s priemermi elektrickej pohyblivosti 30 nm a 50 nm, musia byť maximálne o 30 % resp. o 20 % vyššie a maximálne o 5 % nižšie, než sú príslušné hodnoty pre častice s priemerom elektrickej pohyblivosti 100 nm. Na účely validácie musí byť priemerný faktor zníženia koncentrácie častíc v rámci ± 10 percent priemerného faktora zníženia koncentrácie častíc (Formula) stanoveného počas primárnej kalibrácie VPR.

A.8.2.2.2.   Skúšobný aerosól na účely týchto meraní musí pozostávať z tuhých častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30, 50 a 100 nm a minimálnou koncentráciou 5 000 častíc na cm–3 na vstupe do VPR. Koncentrácie tuhých častíc sa merajú pred a za komponentmi.

Faktor zníženia koncentrácie častíc pri každej veľkosti častíc [fr(di)] sa vypočítava takto:

Formula

(117)

pričom:

Nin(di)

=

koncentrácia počtu tuhých častíc v hornej časti prietoku pre častice s priemerom di;

Nout(di)

=

koncentrácia počtu tuhých častíc v dolnej časti prietoku pre častice s priemerom di; a

di

=

priemer elektrickej pohyblivosti častíc (30, 50 alebo 100 nm).

Nin(di) a Nout(di) sa korigujú na rovnaké podmienky.

Priemerné zníženie koncentrácie častíc (Formula) pri danom nastavení zriedenia sa vypočítava takto:

Formula

(118)

Odporúča sa, aby sa VPR kalibroval a validoval ako celok.

A.8.2.2.3.   Technická služba zabezpečí existenciu validačného osvedčenia pre VPR s preukázaním účinnosti odstraňovania prchavých častíc v období 6 mesiacov pred emisnou skúškou. Ak odstraňovač prchavých častíc obsahuje poplachové zariadenia na monitorovanie teploty, je prípustný časový interval 12 mesiacov. VPR musí preukázať väčšie než 99,0 % odstránenie častíc tetrakontánu (CH3(CH2)38CH3) s priemerom elektrickej pohyblivosti minimálne 30 nm so vstupnou koncentráciou ≥ 10 000 cm–3 pri prevádzke na svojom minimálnom nastavení riedenia a prevádzkovej teplote odporúčanej výrobcom.

A.8.2.3.   Postupy kontroly systému merania počtu častíc

A.8.2.3.1.   Pred každou skúškou musí počítadlo tuhých častíc vykázať namerané hodnoty koncentrácie menšie než 0,5 častíc/cm3, keď sa k vstupu do celého systému odberu vzoriek (VPR a PNC) pripojí filter HEPA aspoň triedy H13 normy EN 1822:2008, alebo ekvivalentného výkonu.

A.8.2.3.2.   Mesačne musí prietok do počítadla tuhých častíc vykázať nameranú hodnotu v rozmedzí 5 % hodnoty menovitého prietoku počítadla tuhých častíc, pri kontrole kalibrovaným prietokomerom.

A.8.2.3.3.   Každý deň po použití filtra HEPA aspoň triedy H13 normy EN 1822:2008 alebo ekvivalentného výkonu na vstupe do počítadla tuhých častíc musí počítadlo tuhých častíc vykázať koncentráciu ≤ 0,2 cm–3. Po odstránení tohto filtra musí počítadlo tuhých častíc vykázať zvýšenie nameranej koncentrácie na aspoň 100 častíc/cm3 pri zmiešaní s okolitým vzduchom a návrat na hodnotu ≤ 0,2 cm–3 pri výmene filtra HEPA.

A.8.2.3.4.   Pred začiatkom každej skúšky sa musí overiť, či merací systém indikuje, že odparovacia trubica, keď je súčasťou systému, dosiahla svoju správnu prevádzkovú teplotu.

A.8.2.3.5.   Pred začiatkom každej skúšky sa musí potvrdiť, že merací systém indikuje, či zrieďovač PND1 dosiahol svoju správnu prevádzkovú teplotu.


(1)  Príklady kalibračných/validačných metód sú dostupné na adrese: www.unece.org/es/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29grpe/pmpfcp.


PRÍLOHA 5

ŠPECIFIKÁCIE REFERENČNÝCH PALÍV

Technické údaje o palivách pre skúšky vznetových a dvojpalivových motorov

Typ: Motorová nafta (B7)

Parameter

Jednotka

Limitná hodnota (1)

Skúšobná metóda

Minimum

Maximum

Cetánový index

 

46,0

 

EN ISO 4264

Cetánové číslo (2)

 

52,0

56,0

EN-ISO 5165

Hustota pri 15 °C

kg/m3

833

837

EN-ISO 3675

EN ISO 12185

Destilácia:

50 % bod

°C

245

 

EN-ISO 3405

95 % bod

°C

345

350

EN-ISO 3405

konečný bod varu

°C

 

360

EN-ISO 3405

Teplota vzplanutia

°C

55

 

EN 22719

CFPP

°C

 

5

EN 116

Viskozita pri 40 °C

mm2/s

2,3

3,3

EN-ISO 3104

Polycyklické aromatické uhľovodíky

% m/m

2,0

4,0

EN 12916

Obsah síry

mg/kg

 

10

EN ISO 20846/EN ISO 20884

Korózia medi

(3h pri 50 °C)

Hodnotenie

 

Trieda 1

EN-ISO 2160

Conradsonov uhlíkový zvyšok (10 % DR)

% m/m

 

0,2

EN-ISO 10370

Obsah popola

% m/m

 

0,01

EN-ISO 6245

Celková kontaminácia

mg/kg

 

24

EN 12662

Obsah vody

% m/m

 

0,02

EN-ISO 12937

Neutralizačné číslo (silná kyselina)

mg KOH/g

 

0,10

ASTM D 974

Oxidačná stabilita (3)

mg/ml

 

0,025

EN-ISO 12205

Mazivosť (snímaný priemer opotrebenia HFRR pri 60 °C)

μm

 

400

EN ISO 12156

Oxidačná stabilita pri 110 °C (3)

H

20,0

 

EN 15751

FAME (4)

% v/v

6,0

7,0

EN 14078


Typ: Etanol pre osobitné vznetové motory (ED95) (5)

Parameter

Jednotka

Limitné hodnoty (6)

Skúšobná metóda (7)

 

 

Minimum

Maximum

Celkový alkohol (etanol vrátane obsahu vyšších nasýtených alkoholov)

% m/m

92,4

 

EN 15721

Ostatné vyššie nasýtené monoalkoholy (C3 – C5)

% m/m

 

2,0

EN 15721

Metanol

% m/m

 

0,3

EN 15721

Hustota pri 15 °C

kg/m3

793,0

815,0

EN ISO 12185

Kyslosť, počítaná ako kyselina octová

% m/m

 

0,0025

EN 15491

Vzhľad

 

Svetlý a priezračný

 

Teplota vzplanutia

°C

10

 

EN 3679

Suché rezíduum

mg/kg

 

15

EN 15691

Obsah vody

% m/m

 

6,5

EN 15489 (8)

EN-ISO 12937

EN15692

Aldehydy počítané ako acetaldehyd

% m/m

 

0,0050

ISO 1388-4

Estery počítané ako etylacetát

% m/m

 

0,1

ASTM D1617

Obsah síry

mg/kg

 

10,0

EN 15485

EN 15486

Sírany

mg/kg

 

4,0

EN 15492

Kontaminácia častíc

mg/kg

 

24

EN 12662

Fosfor

mg/l

 

0,20

EN 15487

Anorganický chlorid

mg/kg

 

1,0

EN 15484 alebo EN 15492

Meď

mg/kg

 

0,100

EN 15488

Elektrická vodivosť

μS/cm

 

2,50

DIN 51627-4 alebo prEN 15938

Technické údaje o palivách pre skúšky zážihových a dvojpalivových motorov

Typ: Benzín (E10)

Parameter

Jednotka

Limitné hodnoty (9)

Skúšobná metóda (10)

Minimum

Maximum

 

Oktánové číslo stanovené výskumnou metódou, RON

 

95,0

97,0

EN ISO 5164:2005 (11)

Oktánové číslo stanovené motorovou metódou, MON

 

84,0

86,0

EN ISO 5163:2005 (11)

Hustota pri 15 °C

kg/m3

743

756

EN ISO 3675

EN ISO 12185

Tlak pary

kPa

56,0

60,0

EN ISO 13016-1

(DVPE)

Obsah vody

% v/v

 

0,015

ASTM E 1064

Destilácia:

odparené pri 70 °C

% v/v

24,0

44,0

EN-ISO 3405

odparené pri 100 °C

% v/v

56,0

60,0

EN-ISO 3405

odparené pri 150 °C

% v/v

88,0

90,0

EN-ISO 3405

konečný bod varu

°C

190

210

EN-ISO 3405

Rezíduum

% v/v

2,0

EN-ISO 3405

Analýza uhľovodíkov:

olefíny

% v/v

3,0

18,0

EN 14517

EN 15553

aromatické uhľovodíky

% v/v

25,0

35,0

EN 14517

EN 15553

benzén

% v/v

0,4

1,0

EN 12177

EN 238,

EN 14517

nasýtené uhľovodíky

% v/v

Správa

EN 14517

EN 15553

Pomer uhlík/vodík

 

Správa

 

Pomer uhlík/kyslík

 

Správa

 

Doba indukcie (12)

minúty

480

 

EN-ISO 7536

Obsah kyslíka (13)

% m/m

3,7

EN 1601

EN 13132

EN 14517

Živičné látky

mg/ml

0,04

EN-ISO 6246

Obsah síry (14)

mg/kg

10

EN ISO 20846

EN ISO 20884

Korózia medi

(3h pri 50 °C)

hodnotenie

Trieda 1

EN-ISO 2160

Obsah olova

mg/l

5

EN 237

Obsah síry (15)

mg/l

1,3

ASTM D 3231

Etanol (12)

% v/v

9,5

10,0

EN 1601

EN 13132

EN 14517


Typ: Etanol (E85)

Parameter

Jednotka

Limitné hodnoty (16)

Skúšobná metóda

Minimum

Maximum

Oktánové číslo stanovené výskumnou metódou, RON

 

95,0

EN ISO 5164

Oktánové číslo stanovené motorovou metódou, MON

 

85,0

EN ISO 5163

Hustota pri teplote 15 °C

kg/m3

Správa

ISO 3675

Tlak pary

kPa

40,0

60,0

EN ISO 13016-1

(DVPE)

Obsah síry (17)

mg/kg

10

EN 15485 alebo EN 15486

Oxidačná stabilita

minúty

360

 

EN ISO 7536

Obsah živičných látok

(rozpúšťadlo odplavené)

mg/100ml

5

EN-ISO 6246

Vzhľad

Určuje sa pri teplote okolia alebo pri 15°C, podľa toho, ktorá je vyššia.

 

Priezračný a svetlý, viditeľne bez suspendovaných alebo vyzrážaných prímesí

Vizuálna kontrola

Etanol a vyššie alkoholy (18)

% v/v

83

85

EN 1601

EN 13132

EN 14517

E DIN 51627-3

Vyššie alkoholy (C3 – C8)

% v/v

2,0

E DIN 51627-3

Metanol

% v/v

 

1,00

E DIN 51627-3

Benzín (19)

% v/v

Rovnováha

EN 228

Fosfor

mg/l

0,20 (20)

EN 15487

Obsah vody

% v/v

 

0,300

EN 15489 alebo EN 15692

Obsah anorganických chloridov

mg/l

 

1

EN 15492

pHe

 

6,5

9,0

EN 15490

Korózia prúžku medi

(3h pri 50 °C)

Hodnotenie

Trieda 1

 

EN ISO 2160

Acidita (ako kyselina octová CH3COOH)

% m/m

0,0050

EN 15491

(mg/l)

(40)

Elektrická vodivosť

μS/cm

1,5

DIN 51627-4 alebo prEN 15938

Pomer uhlík/vodík

 

správa

 

Pomer uhlík/kyslík

 

správa

 


Typ: LPG (skvapalnený ropný plyn)

Parameter

Jednotka

Palivo A

Palivo B

Skúšobná metóda

Zloženie:

 

 

 

EN 27941

Obsah C3

% v/v

30 ± 2

85 ± 2

 

Obsah C4

% v/v

Zvyšok (21)

Zvyšok (21)

 

< C3, > C4

% v/v

Maximum 2

Maximum 2

 

Olefíny

% v/v

Maximum 12

Maximum 15

 

Zostatok po odparení

mg/kg

Maximum 50

Maximum 50

EN 15470

Voda pri 0 °C

 

neurčené

neurčené

EN 15469

Celkový obsah síry vrátane odorantu

mg/kg

Maximum 10

Maximum 10

EN 24260, ASTM D 3246, ASTM 6667

Sírovodík

 

Žiadne

Žiadne

EN ISO 8819

Korózia prúžku medi

(1h pri 40 °C)

Hodnotenie

Trieda 1

Trieda 1

ISO 6251 (22)

Aróma

 

Charakteristická

Charakteristická

 

Oktánové číslo motora (23)

 

minimálne 89,0

minimálne 89,0

EN 589 príloha B

Typ: Zemný plyn/biometán

Charakteristika

Jednotky

Základ

Limitné hodnoty

Skúšobná metóda

minimum

maximum

Referenčné palivo GR

Zloženie:

 

 

 

 

 

Metán

 

87

84

89

 

Etán

 

13

11

15

 

Zvyšok (24)

% mólov

1

ISO 6974

Obsah síry

mg/m3  (25)

 

10

ISO 6326-5


Referenčné palivo G23

Zloženie:

 

 

 

 

 

Metán

 

92,5

91,5

93,5

 

Zvyšok (26)

% mólov

1

ISO 6974

N2

% mólov

7,5

6,5

8,5

 

Obsah síry

mg/m3  (27)

10

ISO 6326-5


Referenčné palivo G25

Zloženie:

 

 

 

 

 

Metán

% mólov

86

84

88

 

Zvyšok (28)

% mólov

1

ISO 6974

N2

% mólov

14

12

16

 

Obsah síry

mg/m3  (29)

10

ISO 6326-5


Referenčné palivo G20

Zloženie:

 

 

 

 

 

Metán

% mólov

100

99

100

ISO 6974

Zvyšok (30)

% mólov

1

ISO 6974

N2

% mólov

 

 

 

ISO 6974

Obsah síry

mg/m3  (31)

10

ISO 6326-5

Wobbeho index (netto)

MJ/m3  (32)

48,2

47,2

49,2

 


(1)  Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt bola použitá norma ISO 4259 „Ropné výrobky – stanovenie a použitie presných údajov vo vzťahu k skúšobným postupom“ („Petroleum products – Determination and application of precision data in relation to methods of test“) a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je nevyhnutné z technických dôvodov, sa výrobcovia palív musia predsa len zamerať na nulovú hodnotu, ak predpokladaná maximálna hodnota je 2R, a na strednú hodnotu v prípade uvádzania maximálnych a minimálnych limitných hodnôt. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia ISO 4259.

(2)  Rozsah pre cetánové číslo nie je v súlade s požiadavkami minimálneho rozsahu 4R. V prípadoch sporu medzi dodávateľom a používateľom paliva sa však na vyriešenie takýchto sporov môžu použiť ustanovenia ISO 4259 za predpokladu, že sa v dostatočnom počte v záujme dosiahnutia potrebnej presnosti vykonajú opakované merania, ktoré majú prednosť pred jednotlivým meraním.

(3)  Hoci je oxidačná stabilita kontrolovaná, je pravdepodobné, že skladovateľnosť bude obmedzená. Je potrebné vyžiadať si od dodávateľa informácie o podmienkach skladovania a o životnosti.

(4)  Obsah FAME musí spĺňať špecifikácie normy EN 14214.

(5)  Prísady, ako napr. prostriedok na zlepšenie cetánového čísla podľa špecifikácií výrobcu motora, sa môžu do etanolového paliva pridávať len vtedy, ak nie sú známe žiadne negatívne vedľajšie účinky. Ak sú splnené tieto podmienky, maximálna povolená hodnota je 10 % m/m.

(6)  Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt bola použitá norma ISO 4259 „Ropné výrobky – stanovenie a použitie presných údajov vo vzťahu k skúšobným postupom“ („Petroleum products – Determination and application of precision data in relation to methods of test“) a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je nevyhnutné z technických dôvodov, sa výrobcovia palív musia predsa len zamerať na nulovú hodnotu, ak predpokladaná maximálna hodnota je 2R, a na strednú hodnotu v prípade uvádzania maximálnych a minimálnych limitných hodnôt. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia ISO 4259.

(7)  Rovnocenné metódy EN/ISO budú prijaté, keď budú vydané pre vlastnosti uvedené vyššie.

(8)  Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia EN 15489.

(9)  Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt bola použitá norma ISO 4259 „Ropné výrobky – stanovenie a použitie presných údajov vo vzťahu k skúšobným postupom“ („Petroleum products – Determination and application of precision data in relation to methods of test“) a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy najmenší rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je nevyhnutné z technických dôvodov, sa výrobcovia palív musia predsa len zamerať na nulovú hodnotu, ak predpokladaná maximálna hodnota je 2R, a na strednú hodnotu v prípade uvádzania maximálnych a minimálnych limitných hodnôt. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia ISO 4259.

(10)  Rovnocenné metódy EN/ISO budú prijaté, keď budú vydané pre vlastnosti uvedené vyššie.

(11)  Na výpočet konečného výsledku bude v súlade s EN 228:2008 odpočítaný korekčný faktor 0,2 pre MON a RON.

(12)  Palivo môže obsahovať inhibítory oxidácie a kovové deaktivátory bežne používané na stabilizáciu tokov benzínu v rafinériách, ale nesmú sa pridávať detergentné/disperzné prísady a olejové rozpúšťadlá.

(13)  Etanol, ktorý spĺňa špecifikácie normy EN 15376, je jediná látka obsahujúca kyslík, ktorá sa vedome pridáva do referenčného paliva.

(14)  V správe sa uvádza skutočný obsah síry v palive použitom pre skúšku typu 1.

(15)  Do referenčného paliva sa nesmú zámerne pridávať žiadne zlúčeniny obsahujúce fosfor, železo, mangán ani olovo.

(16)  Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt bola použitá norma ISO 4259 „Ropné výrobky – stanovenie a použitie presných údajov vo vzťahu k skúšobným postupom“ („Petroleum products – Determination and application of precision data in relation to methods of test“) a pri stanovení minimálnej hodnoty bol vzatý do úvahy najmenší rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je nevyhnutné z technických dôvodov, sa výrobcovia palív musia predsa len zamerať na nulovú hodnotu, ak predpokladaná maximálna hodnota je 2R, a na strednú hodnotu v prípade uvádzania maximálnych a minimálnych limitných hodnôt. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia ISO 4259.

(17)  Do protokolu sa musí zaznamenať skutočný obsah síry v palive použitom na emisné skúšky.

(18)  Etanol, ktorý spĺňa špecifikácie normy EN 15376, je jediná látka obsahujúca kyslík, ktorá sa zámerne pridáva do referenčného paliva.

(19)  Obsah bezolovnatého benzínu sa môže určiť ako 100 mínus súčet percentuálneho obsahu vody, alkoholov MTBE a ETBE.

(20)  Do referenčného paliva sa nesmú zámerne pridávať žiadne zlúčeniny obsahujúce fosfor, železo, mangán ani olovo.

(21)  Zvyšok sa chápe takto: zvyšok = 100 – C3 – <C3 – >C4.

(22)  Touto metódou nemožno presne určiť prítomnosť koróznych materiálov, ak vzorka obsahuje inhibítory korózie alebo iné chemikálie, ktoré znižujú korozívne pôsobenie vzorky na prúžok medi. Pridávanie takýchto zlúčenín len na účely ovplyvnenia výsledkov skúšky je preto zakázané.

(23)  Na žiadosť výrobcu motora by sa na vykonanie skúšky typového schválenia mohlo použiť vyššie číslo MON.

(24)  Inertné plyny + C2+

(25)  Hodnota, ktorá sa určí za štandardných podmienok 293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa.

(26)  Inertné plyny (iné než N2) + C2 + C2+

(27)  Hodnota sa stanoví pri 293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa.

(28)  Inertné plyny (iné než N2) + C2 + C2+

(29)  Hodnota sa stanoví pri 293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa.

(30)  Inertné plyny (iné než N2) + C2 + C2+.

(31)  Hodnota sa stanoví pri 293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa.

(32)  Hodnota sa stanoví pri 273,2 K (0 °C) a 101,3 kPa.


PRÍLOHA 6

ÚDAJE O EMISIÁCH POŽADOVANÉ PRI TYPOVOM SCHVÁLENÍ NA ÚČELY SPÔSOBILOSTI PREMÁVKY NA CESTÁCH

MERANIE EMISIÍ OXIDU UHOĽNATÉHO PRI VOĽNOBEŽNÝCH OTÁČKACH

1.   ÚVOD

1.1.

V tejto prílohe sa stanovuje meranie emisií oxidu uhoľnatého pri voľnobežných otáčkach (normálnych a vysokých) u zážihových motorov poháňaných benzínom alebo etanolom (E85) alebo zážihových motorov poháňaných zemným plynom/biometánom alebo LPG osadených vo vozidlách M2, N1 alebo M1 s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony.

2.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1.

Všeobecné požiadavky sú tie, ktoré sú uvedené v bode 5.3.7. predpisu č. 83 s výnimkami opísanými v bodoch 2.2., 2.3. a 2.4.

2.2.

Atómové pomery stanovené v bode 5.3.7.3. predpisu č. 83 sa chápu takto:

Hcv= atómový pomer vodíka k uhlíku

pre benzín (E10) 1,93

pre LPG 2,525

pre zemný plyn/biometán 4,0

pre etanol (E85) 2,74

Ocv= atómový pomer kyslíka k uhlíku

pre benzín (E10) 0,032

pre LPG 0,0

pre zemný plyn/biometán 0,0

pre etanol (E85) 0,385

2.3.

Tabuľka v bode 1.4.3. prílohy 2A (tabuľka 6) sa vypĺňa na základe požiadaviek stanovených v bodoch 2.2. a 2.4. tejto prílohy.

2.4.

Výrobca potvrdzuje presnosť hodnoty lambda zaznamenanej v čase typového schválenia v bode 2.1 tejto prílohy ako hodnotu reprezentujúcu typické sériovo vyrábané vozidlá vyrobené do 24 mesiacov od dátumu, ku ktorému bolo udelené typové schválenie. Posúdenie sa musí urobiť na základe prieskumov a štúdií sériovo vyrábaných vozidiel.

3.   TECHNICKÉ POŽIADAVKY

3.1.

Technické požiadavky sú tie, ktoré sú stanovené v prílohe 5 k predpisu č. 83 s výnimkami uvedenými v bode 3.2.

3.2.

Referenčné palivá uvedené v bode 2.1 prílohy 5 k predpisu č. 83 sa chápu ako odkazy na príslušné špecifikácie referenčných palív uvedené v prílohe 5 k tomuto predpisu.


PRÍLOHA 7

OVERENIE ŽIVOTNOSTI MOTOROVÝCH SYSTÉMOV

1.   ÚVOD

1.1.   V tejto prílohe sú uvedené postupy výberu motorov, ktoré sa majú skúšať počas programu akumulácie prevádzky na účely stanovenia faktorov zhoršenia. Faktory zhoršenia sa uplatňujú v súlade s požiadavkami bodu 3.6. tejto prílohy na emisie namerané podľa prílohy 4.

1.2.   V tejto prílohe je tiež opísaná údržba súvisiaca s emisiami alebo iná údržba, ktorá sa vykonáva na motoroch podliehajúcich programu akumulácie prevádzky. Takáto údržba musí zodpovedať údržbe vykonávanej na motoroch v prevádzke a musí sa oznámiť majiteľom nových motorov a vozidiel.

2.   VÝBER MOTOROV NA STANOVENIE FAKTOROV ZHORŠENIA ŽIVOTNOSTI

2.1.   Na emisné skúšky na zistenie faktorov zhoršujúcich životnosť budú vybrané motory z radu motorov definovaného podľa bodu 7 tohto predpisu.

2.2.   Motory z rôznych radov motorov sa môžu ďalej zlučovať do radov na základe typu použitého systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. Na to, aby motory s rôznymi počtami valcov a rôznym usporiadaním valcov, ale s rovnakými technickými špecifikáciami a inštaláciou pre systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov boli zaradené do toho istého radu motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, výrobca poskytne orgánu typového schvaľovania údaje preukazujúce, že účinnosť znižovania emisií takýchto systémov motorov je podobná.

2.3.   Výrobca motorov vyberie jeden motor reprezentujúci rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov určený v súlade s bodom 2.2. na skúšky v priebehu programu akumulácie prevádzky vymedzeného v bode 3.2. a predloží o tom správu orgánu typového schvaľovania pred začiatkom každej skúšky.

2.3.1.   Ak sa orgán typového schvaľovania rozhodne, že najhorší prípad miery emisií radu motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov môže byť lepšie charakterizovaný iným motorom, potom motor, ktorý sa podrobí skúške, vyberie orgán typového schvaľovania spoločne s výrobcom motorov.

3.   URČENIE FAKTOROV ZHORŠENIA ŽIVOTNOSTI

3.1.   Všeobecné

Faktory zhoršenia životnosti uplatňované na rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov sa zisťujú z vybraných motorov na základe programu akumulácie prevádzky, ktorý zahŕňa pravidelné testovanie na emisie plynných a tuhých látok v rámci skúšok WHTC a WHSC.

3.2.   Program akumulácie prevádzky

Programy akumulácie prevádzky sa môžu uskutočňovať podľa voľby výrobcu tak, že sa vozidlo vybavené vybraným motorom nechá bežať v programe akumulácie prevádzky alebo sa vybraný motor nechá bežať v programe akumulácie prevádzky dynamometra.

3.2.1.   Akumulácia za prevádzky a prevádzková akumulácia dynamometra

3.2.1.1.   Výrobca určí pre motory formu a rozsah akumulácie vzdialenosti, akumulácie prevádzky a cyklus starnutia v súlade s osvedčenou inžinierskou praxou.

3.2.1.2.   Výrobca určí skúšobné body, v ktorých sa budú merať plynné emisie a emisie tuhých častíc v priebehu testov WHTC a WHSC so štartom za tepla. Minimálny počet skúšobných bodov je tri, jeden na začiatku, jeden približne uprostred a jeden na konci programu akumulácie prevádzky.

3.2.1.3.   Emisné hodnoty v prvom bode a v závere životnosti vypočítané podľa bodu 3.5.2. musia spĺňať limitné hodnoty uvedené v bode 5.3. tohto predpisu, ale jednotlivé výsledné emisie zo skúšobných bodov môžu tieto limitné hodnoty prekračovať.

3.2.1.4.   Na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania je potrebné v každom skúšobnom bode uskutočniť len jeden skúšobný cyklus (buď skúšku WHTC alebo skúšku WHSC so štartom za tepla), pričom druhý skúšobný cyklus sa uskutoční len na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky.

3.2.1.5.   Programy akumulácie prevádzky môžu byť odlišné pre rôzne rady motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov.

3.2.1.6.   Programy akumulácie prevádzky môžu trvať kratšie, než je obdobie životnosti, no nesmú byť kratšie, než sa uvádza v tabuľke 1 v bode 3.2.1.8.

3.2.1.7.   Pre program akumulácie prevádzky dynamometra motora poskytne výrobca príslušnú koreláciu medzi prevádzkovou akumulačnou dobou (odjazdenou vzdialenosťou) a hodinami dynamometra motora, napr. koreláciu spotreby paliva, koreláciu rýchlosti vozidla verzus otáčky motora atď.

3.2.1.8.   Minimálna doba akumulácie prevádzky

Tabuľka 1

Minimálna doba akumulácie prevádzky

Kategória vozidla, v ktorom bude motor inštalovaný (1)

Minimálna doba akumulácie prevádzky

Životnosť

Vozidlá kategórie N1

160 000 km

Pozri bod 5.4. tohto predpisu

Vozidlá kategórie N2

188 000 km

Pozri bod 5.4. tohto predpisu

Vozidlá kategórie N3 s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou do 16 ton

188 000 km

Pozri bod 5.4. tohto predpisu

Vozidlá kategórie N3 s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou nad 16 ton

233 000 km

Pozri bod 5.4. tohto predpisu

Vozidlá kategórie M1

160 000 km

Pozri bod 5.4. tohto predpisu

Vozidlá kategórie M2

160 000 km

Pozri bod 5.4. tohto predpisu

Vozidlá kategórie M3 tried I, II, A a B s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou do 7,5 tony

188 000 km

Pozri bod 5.4. tohto predpisu

Vozidlá kategórie M3 tried III a B s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou nad 7,5 tony

233 000 km

Pozri bod 5.4. tohto predpisu

3.2.1.9.   Zrýchlené starnutie je povolené upravením programu akumulácie prevádzky na základe spotreby paliva. Úprava musí vychádzať z pomeru medzi bežnou spotrebou paliva v prevádzke a spotrebou paliva v cykle starnutia, ale spotreba paliva v cykle starnutia nesmie prekročiť bežnú spotrebu paliva v prevádzke o viac než 30 %.

3.2.1.10.   Výrobca musí v žiadosti o typové schválenie plne opísať program akumulácie prevádzky a podať o ňom správu orgánu pre typové schvaľovanie pred začatím skúšok.

3.2.2.   Ak sa orgán typového schvaľovania rozhodne, že treba vykonať dodatočné merania na skúškach WHTC a WHSC so štartom za tepla medzi bodmi vybranými výrobcom, upovedomí o tom výrobcu. Výrobca musí pripraviť revidovaný program akumulácie prevádzky, ktorý schváli orgán typového schvaľovania.

3.3.   Testovanie motora

3.3.1.   Stabilizácia systému motora

3.3.1.1.   Pre každý rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov určí výrobca počet hodín vozidla alebo chodu motora, po ktorom sa činnosť systému dodatočnej úpravy výfukových plynov motora stabilizuje. Na žiadosť orgánu typového schvaľovania výrobca poskytne údaje a analýzu, ktoré použil na toto určenie. Výrobca sa ako alternatívu môže rozhodnúť nechať motor bežať v cykle starnutia 60 až 125 hodín alebo zodpovedajúci počet kilometrov, po čom sa systém dodatočnej úpravy výfukových plynov motora stabilizuje.

3.3.1.2.   Koniec doby stabilizácie stanovený v bode 3.3.1.1. sa považuje za začiatok programu akumulácie prevádzky.

3.3.2.   Testovanie akumulácie prevádzky

3.3.2.1.   Po stabilizácii bude motor v chode počas programu akumulácie prevádzky, ktorý si zvolil výrobca, ako je opísané v bode 3.2. V pravidelných intervaloch v priebehu programu akumulácie prevádzky určených výrobcom a prípadne stanovených orgánom typového schvaľovania podľa bodu 3.2.2 sa motor prostredníctvom skúšok WHTC a WHSC so štartom za tepla testuje na plynné emisie a emisie tuhých častíc. Ak bolo v súlade s bodom 3.2.1.4. dohodnuté, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (WHTC alebo WHSC so štartom za tepla), druhý skúšobný cyklus (WHSC alebo WHTC so štartom za tepla) sa vykoná na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky.

3.3.2.2.   Počas programu akumulácie prevádzky sa vykonáva údržba motora podľa požiadaviek bodu 4.

3.3.2.3.   Počas programu akumulácie prevádzky sa na motore alebo vozidle môže vykonať neplánovaná údržba, napríklad ak systém OBD konkrétne detekoval problém, ktorý viedol k aktivácii indikátora nesprávnej činnosti (ďalej len „MI“).

3.4.   Podávanie správ

3.4.1.   O výsledkoch všetkých emisných skúšok (WHTC a WHSC so štartom za tepla) vykonaných počas programu akumulácie prevádzky sa podávajú správy orgánu typového schvaľovania. Ak sa niektorá emisná skúška vyhlási za neplatnú, výrobca vysvetlí, prečo bola skúška vyhlásená za neplatnú. V takom prípade sa v priebehu nasledujúcich 100 hodín akumulácie prevádzky vykoná ďalšia séria emisných skúšok v rámci skúšok WHTC a WHSC so štartom za tepla.

3.4.2.   Výrobca si ponechá záznamy o všetkých informáciách týkajúcich sa všetkých emisných skúšok a údržby vykonaných na motore počas programu akumulácie prevádzky. Tieto informácie sa predkladajú orgánu typového schvaľovania spoločne s výsledkami emisných skúšok vykonaných počas programu akumulácie prevádzky.

3.5.   Stanovenie faktorov zhoršovania

3.5.1.   Pre každú znečisťujúcu látku nameranú počas skúšok WHTC a WHSC so štartom za tepla v každom skúšobnom bode počas programu akumulácie prevádzky sa vykoná „najvhodnejšia“ lineárna regresná analýza na základe všetkých výsledkov skúšok. Výsledky každej skúšky pre každú znečisťujúcu látku sa vyjadrujú s presnosťou na taký počet desatinných miest, aby mali o jedno desatinné miesto viac než limitná hodnota stanovená pre túto znečisťujúcu látku, ako je znázornené v bode 5.3. tohto predpisu. Ak bolo v súlade s bodom 3.2.1.4. tejto prílohy dohodnuté, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (WHTC alebo WHSC so štartom za tepla) a druhý skúšobný cyklus (WHTC alebo WHSC so štartom za tepla) sa vykoná len na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky, regresná analýza sa vykoná len na základe výsledkov skúšok zo skúšobného cyklu vykonaného v každom skúšobnom bode.

Na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania udeleným vopred sa povolí nelineárna regresia.

3.5.2.   Hodnoty emisií pre každú znečisťujúcu látku na začiatku programu akumulácie prevádzky a v konečnom bode životnosti, ktorý sa uplatňuje na skúšaný motor, sa vypočítajú z regresnej rovnice. Ak má program akumulácie prevádzky kratšie trvanie než doba životnosti, hodnoty emisií v konečnom bode životnosti sa určia extrapoláciou regresnej rovnice podľa bodu 3.5.1.

3.5.3.   Faktor zhoršenia pre každú znečisťujúcu látku je vymedzený ako pomer uplatnených emisných hodnôt v konečnom bode životnosti a na začiatku programu akumulácie prevádzky (násobkový faktor zhoršenia).

Na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania udeleným vopred sa môže pre každú znečisťujúcu látku použiť doplnkový faktor zhoršenia. Za doplnkový faktor zhoršenia sa považuje rozdiel medzi vypočítanými emisnými hodnotami v konečnom bode životnosti a na začiatku programu akumulácie prevádzky.

Ak je výsledkom výpočtu hodnota nižšia než 1,00 pre násobkový faktor zhoršenia alebo nižšia než 0,00 pre doplnkový faktor zhoršenia, potom hodnota faktora zhoršenia bude 1,0, resp. 0,00.

Príklad určovania faktorov zhoršenia pomocou lineárnej regresie je uvedený na obrázku 1.

Zmiešané používanie násobkového a doplnkového faktora zhoršenia v rámci jedného a toho istého súboru znečisťujúcich látok nie je povolené.

Ak bolo v súlade s bodom 3.2.1.4. dohodnuté, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (WHTC alebo WHSC so štartom za tepla) a druhý skúšobný cyklus (WHTC alebo WHSC so štartom za tepla) sa vykoná len na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky, faktor zhoršenia vypočítaný pre skúšobný cyklus, ktorý sa uskutočnil v každom skúšobnom bode, sa uplatňuje aj na druhý skúšobný cyklus.

Obrázok 1

Príklad určenia faktoru zhoršenia

Image

3.6.   Pridelené faktory zhoršenia

3.6.1.   Ako alternatívu k použitiu programu akumulácie prevádzky na stanovenie faktorov zhoršenia si výrobca motorov môže zvoliť používanie týchto pridelených násobkových faktorov zhoršenia:

Tabuľka 2

Faktory zhoršenia

Skúšobný cyklus

CO

THC (2)

NMHC (3)

CH4  (3)

NOx

NH3

Hmotnosť PM

Počet PM

WHTC

1,3

1,3

1,4

1,4

1,15

1,0

1,05

1,0

WHSC

1,3

1,3

1,4

1,4

1,15

1,0

1,05

1,0

Pridelené doplnkové faktory zhoršenia nie sú uvedené. Pretransformovanie pridelených násobkových faktorov zhoršenia na doplnkové faktory zhoršenia nie je povolené.

3.7.   Použitie faktorov zhoršenia

3.7.1.   Motory musia spĺňať príslušné emisné limitné hodnoty pre každú znečisťujúcu látku, ako sa uvádza v bode 5.3. tohto predpisu, po použití faktorov zhoršenia na výsledok skúšky nameraný v súlade s prílohou 4 (egas, ePM). V závislosti od typu faktora zhoršenia (DF) sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)

:

Násobkový

:

(egas alebo ePM) * DF ≤ emisná limitná hodnota;

b)

:

Doplnkový

:

(egas alebo ePM) + DF ≤ emisná limitná hodnota.

3.7.2.   Výrobca sa môže rozhodnúť, že faktory zhoršenia stanovené pre rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov prenesie na systém motora, ktorý nespadá do toho istého radu motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov. V takých prípadoch musí výrobca preukázať orgánu typového schvaľovania, že systém motora, pre ktorý bol rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov pôvodne skúšaný, a systém motora, na ktorý sa faktory zhoršenia prenášajú, majú rovnaké technické špecifikácie a požiadavky na montáž do vozidla a že emisie takéhoto motora alebo systému motora sú podobné.

3.7.3.   Faktory zhoršenia pre každú znečisťujúcu látku v príslušnom skúšobnom cykle sa zaznamenajú v bodoch 1.4.1. a 1.4.2. doplnku k prílohe 2A a v bodoch 1.4.1. a 1.4.2. doplnku k prílohe 2C.

3.8.   Kontrola zhody výroby

3.8.1.   Zhoda výroby v súvislosti s dodržiavaním emisných limitov sa kontroluje na základe požiadaviek bodu 8 tohto predpisu.

3.8.2.   Výrobca sa môže rozhodnúť, že zmeria emisie znečisťujúcich látok pred akýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov v rovnakom čase, ako sa vykonáva skúška typového schválenia. Ak sa tak rozhodne, výrobca môže stanoviť neformálny faktor zhoršenia samostatne pre motor a pre systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý môže výrobca použiť ako pomôcku na audit na konci výrobnej linky.

3.8.3.   Na účely typového schválenia sa v bodoch 1.4.1. a 1.4.2. doplnku k prílohe 2A a v bodoch 1.4.1. a 1.4.2. doplnku k prílohe 2C zaznamenajú len faktory zhoršenia podľa bodov 3.5. alebo 3.6.

4.   ÚDRŽBA

Na účely programu akumulácie prevádzky sa údržba vykonáva v súlade s príručkou výrobcu pre prevádzku a údržbu.

4.1.   Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami

4.1.1.   Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami na účely vykonávania programu akumulácie prevádzky sa musí uskutočňovať v rovnakých vzdialenostných alebo ekvivalentných intervaloch, ktoré budú špecifikované v pokynoch výrobcu na údržbu pre majiteľov motorov alebo vozidiel. Tento program údržby môže byť v prípade potreby aktualizovaný počas programu akumulácie prevádzky za predpokladu, že z programu údržby sa nevynechá ani jedna operácia údržby po tom, ako sa daná operácia vykonala na skúšanom motore.

4.1.2.   Výrobca motora musí pre programy akumulácie prevádzky špecifikovať nastavenie, čistenie a údržbu (ak sú nevyhnutné) a plánovanú výmenu týchto dielov:

a)

filtre a chladiče v systéme recirkulácie výfukových plynov;

b)

ventil nútenej ventilácie kľukovej skrine, ak sa používa;

c)

koncovky vstrekovačov paliva (len čistenie);

d)

vstrekovače paliva;

e)

turbodúchadlo;

f)

elektronická riadiaca jednotka motora a s ňou súvisiace snímače a ovládače;

g)

systém dodatočnej úpravy tuhých častíc (vrátane súvisiacich komponentov);

h)

systém na znižovanie emisií NOx;

i)

systém recirkulácie výfukových plynov vrátane všetkých súvisiacich regulačných ventilov a rúrok;

j)

akýkoľvek iný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov.

4.1.3.   Kritická plánovaná údržba súvisiaca s emisiami sa vykonáva iba vtedy, ak sa vykoná počas používania a ak sa oznámi majiteľovi vozidla.

4.2.   Zmeny v plánovanej údržbe

4.2.1.   Výrobca musí predložiť orgánu typového schvaľovania žiadosť o schválenie každej novej plánovanej údržby, ktorú chce vykonať počas programu akumulácie prevádzky, a následne ju odporučiť majiteľom motorov alebo vozidiel. K žiadosti sa priložia údaje, ktoré zdôvodňujú potrebu novej plánovanej údržby a interval údržby.

4.3.   Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami

4.3.1.   Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami, ktorá je odôvodnená a technicky nevyhnutná (ako napr. výmena oleja, výmena olejového filtra, výmena palivového filtra, výmena vzduchového filtra, údržba chladiaceho systému, nastavenie voľnobežných otáčok, regulátor, krútiaci moment motorovej skrutky, vôľa ventilu, vôľa vstrekovača paliva, časovanie zapaľovania, nastavenie napnutia všetkých hnacích remeňov atď.), sa môže vykonávať na motoroch alebo vozidlách vybraných pre program akumulácie prevádzky v najmenej častých intervaloch, ktoré výrobca odporúča majiteľom.

4.4.   Oprava

4.4.1.   Opravy komponentov motora vybraného na testovanie počas programu akumulácie prevádzky iných, než je systém regulovania emisií motora alebo palivový systém, sa vykonávajú len v dôsledku poruchy komponentu alebo nesprávnej činnosti systému motora.

4.4.2.   Ak samotný motor, systém regulovania emisií alebo palivový systém počas programu akumulácie prevádzky zlyhajú, akumulácia prevádzky sa považuje za neplatnú a začne sa nová akumulácia prevádzky s novým motorovým systémom.


(1)  Ako je definované v „Súhrnnej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3)“ – ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2 bod 2.

(2)  Platí v prípade vznetového motora.

(3)  Platí v prípade zážihového motora.


PRÍLOHA 8

ZHODA PREVÁDZKOVANÝCH VOZIDIEL ALEBO MOTOROV

1.   ÚVOD

1.1   V tejto prílohe sa stanovujú požiadavky na kontrolu a preukazovanie zhody prevádzkovaných motorov a vozidiel.

2.   POSTUP PREUKAZOVANIA PREVÁDZKOVEJ ZHODY

2.1.   Zhoda prevádzkovaných vozidiel alebo motorov rady motorov sa preukazuje testovaním vozidiel na ceste a ich prevádzkovaním v bežnom jazdnom režime, podmienkach a pri bežnom zaťažení. Test prevádzkovej zhody musí byť charakteristický pre vozidlá prevádzkované na ich skutočných trasách, pri ich bežnom zaťažení a s obvyklým profesionálnym vodičom za volantom vozidla. Keď vozidlo vedie vodič iný než obvyklý profesionálny vodič daného vozidla, tento alternatívny vodič musí byť zručný a vyškolený na vedenie vozidiel kategórie, ktorá sa testuje.

2.2.   Ak sa normálne prevádzkové podmienky daného vozidla považujú za nezlučiteľné s náležitým vykonaním skúšok, výrobca alebo orgán typového schvaľovania môže požiadať o to, aby sa použili iné jazdné trasy a zaťaženia.

2.3.   Výrobca preukáže orgánu typového schvaľovania, že vybraté vozidlo, režim jazdy, podmienky a zaťaženie sú charakteristické pre daný rad motorov. Požiadavky stanovené v bodoch 4.1. a 4.5. sa použijú na stanovenie toho, či sú režimy jazdy a zaťaženia prijateľné na testovanie prevádzkovej zhody.

2.4.   Výrobca predloží správu o harmonograme a pláne výberu vzoriek na testovanie zhody v čase prvotného typového schvaľovania nového radu motorov.

2.5.   Vozidlá bez komunikačného rozhrania, ktoré umožňuje zber nevyhnutných údajov ECU podľa ustanovení bodov 9.4.2.1. a 9.4.2.2. tohto predpisu, s chýbajúcimi údajmi alebo s neštandardným protokolom údajov sa považujú za nevyhovujúce.

2.6.   Vozidlá, pri ktorých zber údajov ECU ovplyvňuje emisie vozidla alebo jeho výkonnosť, sa považujú za nevyhovujúce.

3.   VÝBER MOTORA ALEBO VOZIDLA

3.1.   Po udelení typového schválenia pre rad motorov vykoná výrobca prevádzkové testovanie tohto radu motorov do 18 mesiacov od prvej registrácie vozidla vybaveného motorom tohto radu. V prípade viacfázového typového schvaľovania prvá registrácia znamená prvú registráciu skompletizovaného vozidla.

Testovanie každého radu motorov sa opakuje pravidelne najmenej každé dva roky, a to na motoroch počas ich doby životnosti, ako je stanovené v bode 5.4. tohto predpisu.

Na žiadosť výrobcu sa môže testovanie zastaviť päť rokov po ukončení výroby.

3.1.1.   Pri vzorke s veľkosťou najmenej tri motory sa postup odberu vzoriek stanovuje tak, aby pravdepodobnosť, že skúške vyhovie séria pri 20 % vozidiel alebo motorov majúcich nedostatok, bola 0,90 (riziko výrobcu = 10 %) a pravdepodobnosť, že sa prijme séria so 60 % vozidiel alebo motorov majúcich nedostatok, bola 0,10 (riziko zákazníka = 10 %).

3.1.2.   Pre vzorku sa stanoví štatistický výsledok skúšky, v ktorom sa vyčísli kumulatívny počet nevyhovujúcich skúšok pri n-tej skúške.

3.1.3.   Kladné alebo zamietavé rozhodnutie o sérii sa prijíma na základe týchto požiadaviek:

a)

ak je štatistický výsledok skúšok menší alebo rovný počtu kladných rozhodnutí pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 1, pre danú sériu sa dosiahlo kladné rozhodnutie;

b)

ak je štatistický výsledok skúšok väčší alebo rovný počtu zamietavých rozhodnutí pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 1, pre danú sériu sa dosiahlo zamietavé rozhodnutie;

c)

ak nastane iný prípad, podľa tejto prílohy sa skúša ďalší motor a postup výpočtu sa uplatní na vzorku zväčšenú o ďalšiu jednu jednotku.

V tabuľke 1 sú počty kladných a zamietavých rozhodnutí vypočítané v súlade s medzinárodnou normou ISO 8422/1991.

Tabuľka 1

Počty kladných a zamietavých rozhodnutí pre plán výberu vzorky

Minimálna veľkosť vzorky: 3

Kumulatívny počet skúšaných motorov

(veľkosť vzorky)

Počet kladných rozhodnutí

Počet zamietavých rozhodnutí

3

3

4

0

4

5

0

4

6

1

4

7

1

4

8

2

4

9

2

4

10

3

4

Orgán typového schvaľovania schvaľuje vybraté motory a konfigurácie vozidiel pred spustením skúšobných postupov. Výber sa uskutočňuje tak, že orgánu typového schvaľovania sa predložia kritériá použité na výber príslušných vozidiel.

3.2.   Vybraté motory a vozidlá sa použijú a zaregistrujú v danom regióne (napr. Európska únia). Vozidlo musí mať v prevádzke absolvovaných najmenej 25 000 km.

3.3.   Každé testované vozidlo musí mať záznam o údržbe vozidla, v ktorom bude zaznamenané, že vozidlo bolo náležite udržiavané a servisované v súlade odporúčaniami výrobcu.

3.4.   Systém OBD sa kontroluje z hľadiska správneho fungovania motora. V pamäti OBD sa zaznamenajú indikácie funkčnej poruchy a kód pripravenosti a vykonajú sa požadované opravy.

Oprava motorov, ktoré vykazujú funkčnú poruchu triedy C, sa nebude vynucovať pred skúškou. Diagnostický chybový kód (DTC) sa nevymazáva.

Motory, ktoré majú jedno z počítadiel požadovaných na základe ustanovení prílohy 11 v hodnote inej než „0“, sa nesmú testovať. Táto skutočnosť sa oznámi orgánu typového schvaľovania.

3.5.   Motor alebo vozidlo nesmie vykazovať žiadne príznaky neobvyklého používania (napr. preťažovania, čerpania chybného paliva alebo iného neodborného používania) alebo iné faktory (napr. neoprávnené zásahy), ktoré by mohli ovplyvniť výsledné emisie. Chybový kód systému OBD a informácie o prevádzkových hodinách motora uložené v počítači sa zoberú do úvahy.

3.6.   Všetky komponenty systému regulácie emisií na vozidle sa musia zhodovať s komponentmi, ktoré sú uvedené v príslušných dokumentoch o typovom schválení.

3.7.   Po dohode so orgánom typového schvaľovania môže výrobca uskutočniť testovanie prevádzkovej zhody, ktoré zahŕňa menší počet motorov alebo vozidiel, než je uvedené v bode 3.1., ak počet motorov vyrobených v rámci radu motorov nepresahuje 500 jednotiek ročne.

4.   SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

4.1.   Užitočné zaťaženie vozidla

Na účely testovania prevádzkovej zhody sa zaťaženie vozidla môže nahradiť použitím umelého nákladu.

Ak neexistujú štatistické údaje o tom, že zaťažene vozidla je charakteristické pre dané vozidlo, užitočné zaťaženie vozidla bude 50 – 60 % maximálneho povoleného zaťaženia vozidla.

Maximálne povolené zaťaženie vozidla je rozdiel medzi technicky prípustnou maximálnou naloženou hmotnosťou vozidla a hmotnosťou vozidla v prevádzkovom režime podľa ustanovení prílohy 3 Osobitnej rezolúcie č. 1 (TRANS/WP.29/1045).

4.2.   Podmienky okolia

Test sa uskutočňuje pri podmienkach okolia, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

atmosférický tlak väčší alebo rovný 82,5 kPa;

teplota väčšia alebo rovná 266 K (– 7 °C) a menšia alebo rovná teplote určenej touto rovnicou pri špecifikovanom atmosférickom tlaku:

Formula

pričom:

 

T je teplota okolitého vzduchu, v K,

 

pb je atmosférický tlak, v kPa.

4.3.   Teplota chladiaceho média motora

Teplota chladiaceho média motora musí byť v súlade s bodom A.1.2.6.1. dodatku 1 k tejto prílohe.

4.4.   Mazací olej, palivo a činidlo musia spĺňať špecifikácie vydané výrobcom.

4.4.1.   Mazací olej

Odoberú sa vzorky oleja.

4.4.2.   Palivo

Testovacie palivo musí byť trhové palivo, na ktoré sa vzťahujú príslušné normy, alebo referenčné palivo podľa prílohy 5 k tomuto predpisu. Odoberú sa vzorky paliva.

4.4.2.1.   Ak výrobca v súlade s bodom 4 tohto predpisu vyhlásil schopnosť splniť požiadavky tohto predpisu u trhových palív deklarovaných v bode 3.2.2.2.1. časti 1 prílohy 1 k tomuto predpisu, skúšky sa vykonajú s aspoň jedným z deklarovaných trhových palív alebo so zmesou deklarovaných trhových palív a trhových palív, na ktoré sa vzťahujú príslušné normy.

4.4.3.   Činidlo

Pri systémoch dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré využívajú na zníženie emisií činidlo, sa odoberie vzorka činidla. Činidlo nesmie byť zamrznuté.

4.5.   Požiadavky na jazdu

Podiely prevádzky sa vyjadrujú ako percentuálny podiel celkového trvania jazdy.

Jazda pozostáva z jazdy po meste, po ktorej nasleduje jazda mimo mesta a po diaľnici v podiele spresnenom v bodoch 4.5.1. až 4.5.4. V prípade, že je z praktických dôvodov a po súhlase orgánu typového schvaľovania opodstatnený iný skúšobný režim, môže sa použiť iný režim mestskej, mimomestskej a diaľničnej prevádzky.

Na účely tohto bodu „približne“ znamená cieľová hodnota ± 5 %.

Mestská prevádzka je charakterizovaná rýchlosťou vozidla od 0 do 50 km/h. Mimomestská prevádzka je charakterizovaná rýchlosťou vozidla od 50 do 75 km/h. Diaľničná prevádzka je charakterizovaná rýchlosťou vozidla nad 75 km/h.

4.5.1.   Pre vozidlá kategórie M1 a N1 jazda pozostáva z približne 45 % mestskej, 25 % mimomestskej a 30 % diaľničnej prevádzky.

4.5.2.   Pre vozidlá kategórie M2 a M3 jazda pozostáva z približne 45 % mestskej, 25 % mimomestskej a 30 % diaľničnej prevádzky. Vozidlá kategórie M2 a M3 triedy I, II alebo triedy A sa testujú pri približne 70 % mestskej a 30 % mimomestskej prevádzky.

4.5.3.   Pre vozidlá kategórie N2 jazda pozostáva z približne 45 % mestskej, 25 % mimomestskej a následne 30 % diaľničnej prevádzky.

4.5.4.   Pre vozidlá kategórie N3 jazda pozostáva z približne 20 % mestskej, 25 % mimomestskej a následne 55 % diaľničnej prevádzky.

4.5.5   Nasledujúce rozloženie charakteristických hodnôt jázd z databázy WHDC môže slúžiť ako dodatočné usmernenie na vyhodnotenie danej jazdy:

a)

akcelerácia: 26,9 % času;

b)

spomaľovanie: 22,6 % času;

c)

jazda stabilnou rýchlosťou: 38,1 % času;

d)

státie (rýchlosť vozidla = 0): 12,4 % času.

4.6.   Prevádzkové požiadavky

4.6.1.   Jazda sa vyberie takým spôsobom, aby testovanie bolo nepretržité a aby údaje boli priebežne odčítavané s cieľom dosiahnuť minimálne trvanie skúšky vymedzené v bode 4.6.5.

4.6.2.   Odčítavanie emisií a ostatných údajov musí začať pred naštartovaním motora. Prípadne emisie so štartom za studena možno z hodnotenia emisií odstrániť v súlade s bodom A.1.2.6. dodatku 1 k tejto prílohe.

4.6.3.   Nie je povolené kombinovať údaje z rozličných jázd ani upravovať či odstraňovať z jazdy údaje.

4.6.4.   Ak dôjde k zhasnutiu motora, môže byť opätovne naštartovaný, no odčítavanie údajov sa nesmie zastaviť.

4.6.5.   Minimálne trvanie skúšky musí trvať dostatočne dlho na to, aby prebehol päťnásobok úsilia vykonaného počas WHTC, prípadne aby sa vyprodukoval päťnásobok referenčnej hmotnosti CO2 v kg/cyklus z WHTC.

4.6.6.   Elektrickú energiu do systému PEMS dodáva externá jednotka a nie zdroj, ktorý čerpá energiu buď priamo alebo nepriamo z testovaného motora.

4.6.7.   Inštalácia zariadenia PEMS nesmie ovplyvniť emisie vozidla a/alebo jeho výkon.

4.6.8.   Odporúča sa, aby sa vozidlá prevádzkovali v podmienkach bežnej dennej premávky.

4.6.9.   Ak orgán typového schvaľovania nie je spokojný s výsledkami kontroly konzistentnosti údajov podľa bodu A.1.3.2. dodatku 1 k tejto prílohe, orgán typového schvaľovania môže skúšku považovať za neplatnú.

4.6.10.   Na testovanie vozidiel v rámci vzorky opísanej v bodoch 3.1.1. až 3.1.3. sa použije tá istá trasa.

5.   DÁTOVÝ TOK ECU

5.1.   Overenie dostupnosti a zhody informácií z toku údajov ECU potrebných na skúšky vozidiel v prevádzke

5.1.1.   Dostupnosť informácií dátového toku podľa požiadaviek bodu 9.4.2. tohto predpisu sa preukazuje pred prevádzkovou skúškou.

5.1.1.1.   Ak tieto informácie nemožno náležitým spôsobom získať zo systému PEMS, dostupnosť informácií sa preukáže pomocou externého snímacieho nástroja OBD, ako je opísané v prílohe 9B.

5.1.1.1.1.

V prípade, že tieto informácie možno náležitým spôsobom získať pomocou snímacieho nástroja, systém PEMS sa považuje za nefunkčný a skúška je neplatná.

5.1.1.1.2.

Pokiaľ tieto údaje nie je možné náležitým spôsobom získať z dvoch vozidiel s motormi z rovnakého radu motorov, pričom snímací nástroj riadne funguje, motor sa považuje za nevyhovujúci.

5.1.2.   Zhoda signálu krútiaceho momentu vypočítaná zariadením PEMS z informácií dátového toku ECU požadovaná v bode 9.4.2.1. tohto predpisu sa overí pri plnom zaťažení.

5.1.2.1.   Metóda použitá na kontrolu tejto zhody je opísaná v dodatku 4 k tejto prílohe.

5.1.2.2.   Zhoda signálu krútiaceho momentu ECU sa považuje za dostatočnú, pokiaľ vypočítaný krútiaci moment zotrvá v rámci tolerancií krútiaceho momentu pri plnom zaťažení uvedených v bode 9.4.2.5. tohto predpisu.

5.1.2.3.   Ak vypočítaný krútiaci moment nezotrvá v rámci tolerancií krútiaceho momentu pri plnom zaťažení uvedených v bode 9.4.2.5. tohto predpisu, konštatuje sa, že motor skúške nevyhovel.

6.   VYHODNOTENIE EMISIÍ

6.1.   Skúška sa vykonáva a výsledky skúšky sa vypočítavajú v súlade s ustanoveniami dodatku 1 k tejto prílohe.

6.2.   Faktory zhody sa vypočítavajú a prezentujú tak pre metódu založenú na hmotnosti CO2, ako aj pre metódu založenú na práci. Rozhodnutie o vyhovení/nevyhovení sa prijme na základe výsledkov metódy založenej na práci.

6.3.   90 % kumulatívny percentil faktorov zhody výfukových emisií z každého testovaného motorového systému, určený v súlade s postupmi merania a výpočtu stanovenými v dodatku 1 k tejto prílohe, nesmie presiahnuť žiadnu z hodnôt uvedených v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Maximálne povolené faktory zhody pre prevádzkové skúšky zhody emisií

Znečisťujúca látka

Maximálny povolený faktor zhody

CO

1,50

THC

1,50

NMHC

1,50

CH4

1,50

NOx

1,50

Hmotnosť PM

Počet PM

7.   VYHODNOTENIE PREVÁDZKOVÝCH VÝSLEDKOV ZHODY

7.1.   Na základe správy o prevádzkovej zhode uvedenej v bode 10 orgán typového schvaľovania buď:

a)

rozhodne, že testovanie prevádzkovej zhody radu motorového systému je vyhovujúce a že neprijme nijaké ďalšie opatrenia;

b)

rozhodne, že poskytnuté údaje sú nedostatočné na to, aby sa dosiahlo rozhodnutie, a požiada výrobcu o doplňujúce informácie a údaje o skúške;

c)

rozhodne, že prevádzková zhoda radu motorového systému je nevyhovujúca a pristúpi k opatreniam uvedeným v bode 9.3. tohto predpisu a v bode 9 tejto prílohy.

8.   POTVRDZUJÚCE TESTOVANIE VOZIDIEL

8.1.   Potvrdzujúce skúšky sa vykonávajú na účely potvrdenia prevádzkovej emisnej funkčnosti radu motorov.

8.2.   Potvrdzujúcu skúšku môžu vykonať orgány typového schvaľovania.

8.3.   Potvrdzujúca skúška sa vykonáva ako testovanie vozidla, ako je uvedené v bodoch 2.1. a 2.2. Reprezentatívne vozidlá sa vyberajú a používajú za bežných podmienok a testujú na základe postupov vymedzených v tejto prílohe.

8.4.   Výsledok skúšky môže byť považovaný za nevyhovujúci, ak zo skúšok dvoch alebo viacerých vozidiel reprezentujúcich ten istý rad motorov je limitná hodnota pre ktorýkoľvek regulovaný komponent znečisťujúcej látky, ako je určený podľa bodu 6, značne prekročená.

9.   PLÁN NÁPRAVNÝCH OPATRENÍ

9.1.   Výrobca predloží správu orgánu typového schvaľovania, keď sa motory alebo vozidlá podliehajúce nápravným opatreniam zaregistrujú alebo použijú v dobe, keď sa plánuje vykonanie nápravných opatrení, a predloží túto správu vtedy, keď rozhoduje o prijatí opatrení. V správe sa uvedú podrobnosti o nápravných opatreniach a opíšu rady motorov, na ktoré sa tieto opatrenia majú vzťahovať. Výrobca orgánu typového schvaľovania pravidelne predkladá správy po začatí nápravných opatrení.

9.2.   Výrobca musí poskytnúť kópiu všetkých oznámení týkajúcich sa plánu nápravných opatrení, musí viesť záznamy o akciách zvolávania vozidiel a pravidelne predkladá orgánu typového schvaľovania správy o stave opatrení.

9.3.   Výrobca pridelí plánu nápravných opatrení jednoznačný identifikačný názov alebo číslo.

9.4.   Výrobca predloží plán nápravných opatrení, ktorý musí obsahovať informácie stanovené v bodoch 9.4.1. až 9.4.11.

9.4.1.   Opis každého typu motorového systému zahrnutého do plánu nápravných opatrení.

9.4.2.   Opis špecifických modifikácií, zmien, opráv, korektúr, úprav alebo iných zmien, ktoré treba urobiť, aby sa motor dostal do súladu, vrátane stručného zhrnutia údajov a technických štúdií, ktoré podporujú rozhodnutie výrobcu, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia, ktoré treba prijať na odstránenie nesúladu.

9.4.3.   Opis metódy, ktorou výrobca informuje majiteľov motorov alebo vozidiel o nápravných opatreniach.

9.4.4.   Prípadne opis správnej údržby alebo používania, ktorými výrobca podmieňuje opravu podľa plánu nápravných opatrení a vysvetlenie dôvodov výrobcu, ktoré ho viedli k stanoveniu takejto podmienky. Nesmú sa uložiť žiadne podmienky údržby alebo používania, pokiaľ preukázateľne nesúvisia s nezhodou alebo nápravnými opatreniami.

9.4.5.   Opis postupu, ktorý majú majitelia motorov alebo vozidiel použiť, aby sa korigoval nesúlad. Tento opis zahŕňa dátum, po ktorom sa môžu vykonať nápravné opatrenia, odhadovaný čas, ktorý potrebuje dielňa na vykonanie opráv, a údaj o mieste, kde sa môžu vykonať. Oprava sa vykoná bez meškania v primeranej lehote po dodaní vozidla.

9.4.6.   Kópia informácií poskytnutých majiteľovi motora alebo vozidla.

9.4.7.   Stručný opis systému, ktorý výrobca používa na zaistenie dostatočnej zásoby komponentov alebo systémov na vykonanie nápravných opatrení. Musí sa uviesť, kedy sa uskutoční príslušná dodávka komponentov alebo systémov, aby sa akcia začala realizovať.

9.4.8.   Kópia všetkých pokynov, ktoré majú byť zaslané osobám vykonávajúcim opravu.

9.4.9.   Opis vplyvu navrhovaných nápravných opatrení na emisie, spotrebu paliva, jazdnú spôsobilosť a bezpečnosť každého typu motora alebo vozidla, na ktoré sa vzťahuje plán nápravných opatrení, s údajmi, technickými štúdiami atď., ktoré podporujú tieto závery.

9.4.10.   Akékoľvek ďalšie informácie, správy alebo údaje, o ktorých môže orgán typového schvaľovania odôvodnene rozhodnúť, že sú nevyhnutné na vyhodnotenie plánu nápravných opatrení.

9.4.11.   Ak plán nápravných opatrení zahŕňa zvolanie vozidiel, výrobca predkladá orgánu typového schvaľovania opis metódy na zaznamenanie opravy. Ak sa použije štítok, predloží sa jeho vzor.

9.5.   Výrobca môže byť požiadaný, aby vykonal náležite navrhnuté a nevyhnutné skúšky na komponentoch a motoroch so zahrnutím navrhovanej zmeny, opravy alebo modifikácie, a tak preukázal účinnosť zmeny, opravy alebo modifikácie.

10.   POSTUPY PREDKLADANIA SPRÁV

10.1.   Technická správa sa predkladá orgánu typového schvaľovania za každý testovaný rad motorov. V správe sa uvedú činnosti a výsledky prevádzkových skúšok zhody. Správa musí obsahovať minimálne:

10.1.1.   Všeobecné

10.1.1.1.   Meno a adresa výrobcu

10.1.1.2.   Adresa (adresy) montážneho závodu (závodov)

10.1.1.3.   Názov, adresa, telefónne a faxové číslo a e-mailová adresa zástupcu výrobcu

10.1.1.4.   Typ a obchodný opis (uviesť všetky varianty)

10.1.1.5.   Rad motorov

10.1.1.6.   Základný motor

10.1.1.7.   Motory v rámci radu motorov

10.1.1.8.   Kódy identifikačného čísla vozidla (VIN) použiteľné na vozidlá vybavené motorom, ktorý je súčasťou kontroly prevádzkovej zhody.

10.1.1.9.   Prostriedky a umiestnenie označenia typu, ak sa nachádza na vozidle

10.1.1.10.   Kategória vozidla

10.1.1.11.   Typ motora: benzín, etanol (E85), motorová nafta/zemný plyn/LPG/etanol (ED95) (nehodiace sa vymažte)

10.1.1.12.   Čísla schválenia typu platné pre typy motorov patriace do radu motorov v prevádzke, prípadne aj vrátane čísiel všetkých rozšírení a dodatočných zmien/stiahnutí schválení (vykonanie úprav)

10.1.1.13.   Podrobné údaje o rozšírení schválení, dodatočných zmenách/stiahnutí schválení typu motorov uvedených v informáciách výrobcu.

10.1.1.14.   Obdobie vývoja a výroby motora zahrnuté v informáciách výrobcu (napr. „vozidlá alebo motory vyrobené v priebehu kalendárneho roka 2014“).

10.1.2.   Výber motora/vozidla

10.1.2.1.   Metóda umiestňovania vozidla alebo motora

10.1.2.2.   Kritériá výberu vozidiel, motorov, prevádzkovaných radov

10.1.2.3.   Geografické oblasti, v rámci ktorých výrobca zhromaždil vozidlá

10.1.3.   Vybavenie

10.1.3.1.   Zariadenie PEMS, značka a typ

10.1.3.2.   Kalibrácia PEMS

10.1.3.3.   Napájanie PEMS

10.1.3.4.   Softvér na výpočty a použitá verzia (napr. EMROAD 4.0)

10.1.4.   Skúšobné údaje

10.1.4.1.   Dátum a čas skúšky

10.1.4.2.   Umiestnenie skúšky vrátane podrobných informácií o skúšobnej trase

10.1.4.3.   Poveternostné / okolité podmienky (napr. teplota, vlhkosť, nadmorská výška)

10.1.4.4.   Odjazdená vzdialenosť na vozidlo na skúšobnej trase

10.1.4.5.   Charakteristické vlastnosti skúšobného paliva

10.1.4.6.   Špecifikácie činidla (v prípade potreby)

10.1.4.7.   Špecifikácie mazacieho oleja

10.1.4.8.   Výsledky emisnej skúšky podľa dodatku 1 k tejto prílohe

10.1.5.   Informácie o motore

10.1.5.1.   Typ motorového paliva (napr. motorová nafta, etanol ED95, zemný plyn, LPG, benzín, E85)

10.1.5.2.   Systém spaľovania motora (napr. vznetový alebo zážihový)

10.1.5.3.   Číslo typového schválenia

10.1.5.4.   Opätovné postavenie motora

10.1.5.5.   Výrobca motora

10.1.5.6.   Model motora

10.1.5.7.   Rok a mesiac výroby motora

10.1.5.8.   Identifikačné číslo motora

10.1.5.9.   Zdvihový objem motora [v litroch]

10.1.5.10.   Počet valcov

10.1.5.11.   Menovitý výkon motora: [kW pri ot./min]

10.1.5.12.   Maximálny krútiaci moment motora: [Nm pri ot./min]

10.1.5.13.   Voľnobežné otáčky [ot./min]

10.1.5.14.   Výrobcom dodávaná krivka krútiaceho momentu pri plnom zaťažení k dispozícii (áno/nie)

10.1.5.15.   Výrobcom dodávané referenčné číslo krivky krútiaceho momentu pri plnom zaťažení

10.1.5.16.   Systém na znižovanie emisií NOx (napr. EGR, SCR)

10.1.5.17.   Typ katalyzátora

10.1.5.18.   Typ filtra tuhých častíc

10.1.5.19.   Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov upravený s ohľadom na typové schválenie? (áno/nie)

10.1.5.20.   Informácie o ECU motora (softvérové kalibračné číslo)

10.1.6.   Informácie o vozidle

10.1.6.1.   Majiteľ vozidla

10.1.6.2.   Typ vozidla (napr. M3, N3) a použitie (napr. tuhé alebo kĺbové nákladné auto, mestský autobus)

10.1.6.3.   Výrobca vozidla

10.1.6.4.   Identifikačné číslo vozidla

10.1.6.5.   Evidenčné číslo vozidla a štát, v ktorom je vozidlo zaevidované

10.1.6.6.   Model vozidla

10.1.6.7.   Rok a mesiac výroby vozidla

10.1.6.8.   Typ prevodovky (napr. manuálna, automatická alebo iná)

10.1.6.9.   Počet prevodových stupňov vpred

10.1.6.10.   Stav počítadla kilometrov na začiatku skúšky [km]

10.1.6.11.   Rating hrubej kombinovanej váhy vozidla (GVW) [kg]

10.1.6.12.   Veľkosť pneumatík [nepovinné]

10.1.6.13.   Priemer výfukovej trubice [mm] [nepovinné]

10.1.6.14.   Počet náprav

10.1.6.15.   Kapacita palivovej nádrže (nádrží) [v litroch] [nepovinné]

10.1.6.16.   Počet palivových nádrží [nepovinné]

10.1.6.17.   Kapacita nádrže (nádrží) na činidlo [v litroch] [nepovinné]

10.1.6.18.   Počet nádrží na činidlo [nepovinné]

10.1.7.   Charakteristika skúšobnej trasy

10.1.7.1.   Stav počítadla kilometrov na začiatku skúšky [km]

10.1.7.2.   Trvanie [s]

10.1.7.3.   Priemerné okolité podmienky (vypočítané z okamžitých nameraných údajov)

10.1.7.4.   Informácie o okolitých podmienkach zo snímača (typ a umiestnenie snímačov)

10.1.7.5.   Informácie o rýchlosti vozidla (napr. kumulatívna distribúcia rýchlosti)

10.1.7.6.   Podiel času jazdy pripadajúci na mestskú, mimomestskú a diaľničnú prevádzku podľa bodu 4.5.

10.1.7.7.   Podiel času jazdy pripadajúci na akceleráciu, spomaľovanie, jazdu stabilnou rýchlosťou a státie podľa bodu 4.5.5.

10.1.8.   Okamžité namerané údaje

10.1.8.1.   Koncentrácia THC [ppm]

10.1.8.2.   Koncentrácia CO [ppm]

10.1.8.3.   Koncentrácia NOx [ppm]

10.1.8.4.   Koncentrácia CO2 [ppm]

10.1.8.5.   Koncentrácia CH4 [ppm] len pre motory poháňané zemným plynom

10.1.8.6.   Pretečené množstvo výfukových plynov [kg/h]

10.1.8.7.   Teplota výfukových plynov [°C]

10.1.8.8.   Teplota okolitého vzduchu [°C]

10.1.8.9.   Okolitý tlak [kPa]

10.1.8.10.   Okolitá vlhkosť [g/kg] [nepovinné]

10.1.8.11.   Krútiaci moment motora [Nm]

10.1.8.12.   Otáčky motora [ot./min]

10.1.8.13.   Prietok paliva v motore [g/s]

10.1.8.14.   Teplota chladiacej kvapaliny [°C]

10.1.8.15.   Rýchlosť vozidla na zemi [km/h] podľa ECU a GPS

10.1.8.16.   Zemepisná šírka vozidla [v stupňoch] (presnosť musí postačovať na odsledovateľnosť skúšobnej trasy)

10.1.8.17.   Zemepisná dĺžka vozidla [v stupňoch]

10.1.9.   Okamžité vypočítané údaje

10.1.9.1.   Hmotnosť THC [g/s]

10.1.9.2.   Hmotnosť CO [g/s]

10.1.9.3.   Hmotnosť NOx [g/s]

10.1.9.4.   Hmotnosť CO2 [g/s]

10.1.9.5.   Hmotnosť CH4 [g/s] len pre zážihové motory

10.1.9.6.   Kumulovaná hmotnosť THC [g]

10.1.9.7.   Kumulovaná hmotnosť CO [g]

10.1.9.8.   Kumulovaná hmotnosť NOx [g]

10.1.9.9.   Kumulovaná hmotnosť CO2 [g]

10.1.9.10.   Kumulovaná hmotnosť CH4 [g] len pre motory poháňané zemným plynom

10.1.9.11.   Vypočítaný prietok paliva [g/s]

10.1.9.12.   Výkon motora [kW]

10.1.9.13.   Práca motora [kWh]

10.1.9.14.   Trvanie okna práce [s]

10.1.9.15.   Pracovné okno pri priemernom výkone motora [%]

10.1.9.16.   Faktor zhody THC pracovného okna [-]

10.1.9.17.   Faktor zhody CO pracovného okna [-]

10.1.9.18.   Faktor zhody NOx pracovného okna [-]

10.1.9.19.   Faktor zhody CH4 pracovného okna [-] len pre motory poháňané zemným plynom

10.1.9.20.   Trvanie okna hmotnosti CO2 [s]

10.1.9.21.   Faktor zhody THC okna hmotnosti CO2 [-]

10.1.9.22.   Faktor zhody CO okna hmotnosti CO2 [-]

10.1.9.23.   Faktor zhody NOx okna hmotnosti CO2 [-]

10.1.9.24.   Faktor zhody CH4 okna hmotnosti CO2 [-] len pre motory poháňané zemným plynom

10.1.10.   Spriemerované a integrované údaje

10.1.10.1.   Priemerná koncentrácia THC [ppm] [nepovinné]

10.1.10.2.   Priemerná koncentrácia CO [ppm] [nepovinné]

10.1.10.3.   Priemerná koncentrácia NOx [ppm] [nepovinné]

10.1.10.4.   Priemerná koncentrácia CO2 [ppm] [nepovinné]

10.1.10.5.   Priemerná koncentrácia CH4 [ppm] len pre motory poháňané zemným plynom [nepovinné]

10.1.10.6.   Priemerné pretečené množstvo výfukových plynov [kg/h] [nepovinné]

10.1.10.7.   Priemerná teplota výfukových plynov [°C] [nepovinné]

10.1.10.8.   Emisie THC [g]

10.1.10.9.   Emisie CO [g]

10.1.10.10.   Emisie NOx [g]

10.1.10.11.   Emisie CO2 [g]

10.1.10.12.   Emisie CH4 [g] len pre motory poháňané zemným plynom

10.1.11.   Výsledky rozhodnutí o vyhovení/nevyhovení

10.1.11.1.   Minimálny, maximálny a 90 % kumulatívny percentil pre:

10.1.11.2.   Faktor zhody THC pracovného okna [-]

10.1.11.3.   Faktor zhody CO pracovného okna [-]

10.1.11.4.   Faktor zhody NOx pracovného okna [-]

10.1.11.5.   Faktor zhody CH4 pracovného okna [-] len pre motory poháňané zemným plynom

10.1.11.6.   Faktor zhody THC okna hmotnosti CO2 [-]

10.1.11.7.   Faktor zhody CO okna hmotnosti CO2 [-]

10.1.11.8.   Faktor zhody NOx okna hmotnosti CO2 [-]

10.1.11.9.   Faktor zhody CH4 okna hmotnosti CO2 [-] len pre motory poháňané zemným plynom

10.1.11.10.   Pracovné okno: Minimálny a maximálny priemerný výkon okna [%]

10.1.11.11.   Okno hmotnosti CO2: Minimálne a maximálne trvanie okna [s]

10.1.11.12.   Pracovné okno: Percentuálny podiel platných okien

10.1.11.13.   Okno hmotnosti CO2: Percentuálny podiel platných okien

10.1.12.   Overovanie skúšok

10.1.12.1.   Analyzátor THC – nulovací výsledok, výsledok na nastavenie rozsahu a kontrolný výsledok, pred skúškou a po nej

10.1.12.2.   Analyzátor CO – nulovací výsledok, výsledok na nastavenie rozsahu a kontrolný výsledok, pred skúškou a po nej

10.1.12.3.   Analyzátor NOx – nulovací výsledok, výsledok na nastavenie rozsahu a kontrolný výsledok, pred skúškou a po nej

10.1.12.4.   Analyzátor CO2 – nulovací výsledok, výsledok na nastavenie rozsahu a kontrolný výsledok, pred skúškou a po nej

10.1.12.5.   Analyzátor CH4 – nulovací výsledok, výsledok na nastavenie rozsahu a kontrolný výsledok, pred skúškou a po nej, len pre motory poháňané zemným plynom

10.1.12.6.   Výsledky kontroly konzistentnosti údajov, podľa bodu A.1.3.2. dodatku 1 k tejto prílohe.

10.1.12.6.1.

Výsledky lineárnej regresie opísané v bode A.1.3.2.1. dodatku 1 k tejto prílohe vrátane sklonu regresnej priamky m, koeficientu určenia r2 a priesečníka b osi y regresnej priamky.

10.1.12.6.2.

Výsledok kontroly konzistentnosti údajov ECU podľa bodu A.1.3.2.2. dodatku 1 k tejto prílohe.

10.1.12.6.3.

Výsledok kontroly konzistentnosti spotreby paliva špecifickej pre brzdenie podľa bodu A.1.3.2.3 dodatku 1 k tejto prílohe vrátane vypočítanej spotreby paliva špecifickej pre brzdenie a pomeru spotreby paliva špecifickej pre brzdenie vypočítanej z merania PEMS a deklarovanej spotreby paliva špecifickej pre brzdenie pre skúšku WHTC.

10.1.12.6.4.

Výsledok kontroly konzistentnosti počítadla kilometrov podľa bodu A.1.3.2.4. dodatku 1 k tejto prílohe.

10.1.12.6.5.

Výsledok kontroly konzistentnosti okolitého tlaku podľa bodu A.1.3.2.5. dodatku 1 k tejto prílohe.

10.1.13.   Zoznam ďalších príloh, ak existujú.

Dodatok 1

Skúšobný postup na skúšku emisií z vozidiel s prenosným systémom na meranie emisií

A.1.1.   Úvod

V tomto dodatku je opísaný postup stanovovania plynných emisií z meraní uskutočnených na ceste pomocou prenosného systému merania emisií (ďalej len „PEMS“) umiestneného na vozidle. Medzi plynné emisie, ktoré sa majú merať z výfuku motora, patria tieto komponenty: oxid uhoľnatý, celkové uhľovodíky a oxidy dusíka s prímesou metánu pre motory poháňané zemným plynom.

Pri motoroch poháňaných plynmi inými než zemný plyn môže výrobca, technická služba alebo orgán typového schvaľovania rozhodnúť, že namiesto merania nemetánových uhľovodíkových emisií budú merať emisie celkových uhľovodíkov (THC). V tomto prípade je emisný limit emisií celkových uhľovodíkov rovnaký ako limit uvedený v bode 5.3. tohto predpisu pre nemetánové uhľovodíkové emisie. Príslušným limitom pri výpočtoch faktorov zhody v bodoch A.1.4.2.3. a A.1.4.3.2. je v tomto prípade limit nemetánových emisií.

Okrem toho sa zmerá oxid uhličitý, aby boli možné postupy výpočtu opísané v bodoch A.1.3. a A.1.4.

A.1.2.   Skúšobný postup

A.1.2.1.   Všeobecné požiadavky

Skúšky sa uskutočnia pomocou PEMS, ktorý pozostáva z:

A.1.2.1.1.

analyzátorov plynov na meranie koncentrácií regulovaných plynných znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch;

A.1.2.1.2.

merača hmotnostného prietoku výfukových plynov na základe priemernej Pitotovej trubice alebo rovnocennej zásady;

A.1.2.1.3.

globálneho systému určovania polohy (ďalej len „GPS“);

A.1.2.1.4.

snímačov na meranie okolitej teploty a tlaku;

A.1.2.1.5.

pripojenia k ECU vozidla.

A.1.2.2.   Skúšobné parametre

Merajú a zaznamenávajú sa parametre zhrnuté v tabuľke 1:

Tabuľka 1

Skúšobné parametre

Parameter

Jednotka

Zdroj

Koncentrácia THC (1)

ppm

analyzátor

Koncentrácia CO (1)

ppm

analyzátor

Koncentrácia NOx  (1)

ppm

analyzátor

Koncentrácia CO2  (1)

ppm

analyzátor

Koncentrácia CH4  (1), (2)

ppm

analyzátor

Prietok výfukových plynov

kg/h

Merač prietoku výfukových plynov (ďalej len „EFM“)

Teplota výfukových plynov

oK

EFM

Okolitá teplota (3)

oK

snímač

Okolitý tlak

kPa

snímač

Točivý moment motora (4)

Nm

ECU alebo snímač

Otáčky motora

ot/min.

ECU alebo snímač

Prietok paliva v motore

g/s

ECU alebo snímač

Teplota chladiaceho média motora

oK

ECU alebo snímač

Teplota nasávaného vzduchu motora (3)

oK

snímač

Rýchlosť vozidla na zemi

km/h

ECU a GPS

Zemepisná šírka vozidla

stupeň

GPS

Zemepisná dĺžka vozidla

stupeň

GPS

A.1.2.3.   Príprava vozidla

Príprava vozidla musí zahŕňať nasledovné:

a)

kontrolu systému OBD; akékoľvek identifikované problémy sa po ich vyriešení zaznamenajú a predložia orgánu typového schvaľovania;

b)

výmenu oleja, paliva a činidla, ak k nim došlo.

A.1.2.4.   Inštalácia meracích zariadení

A.1.2.4.1.   Hlavná jednotka

Ak je to možné, PEMS sa nainštaluje na miesto, kde naň budú minimálnym spôsobom pôsobiť tieto faktory:

a)

zmeny okolitej teploty;

b)

zmeny okolitého tlaku;

c)

elektromagnetické vyžarovanie;

d)

mechanické otrasy a vibrácie;

e)

okolité uhľovodíky – ak sa používa analyzátor FID, ktorý ako vzduch horáka FID využíva okolitý vzduch.

Inštalácia sa musí riadiť pokynmi, ktoré vydal výrobca PEMS.

A.1.2.4.2.   Prietokomer výfukových plynov

Prietokomer výfukových plynov sa pripevní na výfukovú trubicu vozidla. Snímače EFM sa umiestnia medzi dva kusy rovnej trubice, ktorej dĺžka by mala byť minimálne dvojnásobok priemeru EFM (pred ním i za ním). Odporúča sa umiestniť EFM za tlmič vozidla, aby sa obmedzil vplyv pulzovania výfukových plynov na meracie signály.

A.1.2.4.3.   Globálny systém určovania polohy (GPS)

Anténa sa pripevní na čo najvyššie miesto na vozidle bez toho, aby sa riskovala kolízia s prípadnými prekážkami počas prevádzky na ceste.

A.1.2.4.4.   Pripojenie k ECU vozidla

Na zaznamenávanie parametrov motora uvedených v tabuľke 1 sa použije zariadenie na zaznamenávanie údajov. Toto zariadenie na zaznamenávanie údajov dokáže využívať zbernicu siete riadiacej oblasti (Control Area Network, ďalej len „CAN“) vozidla na prístup k údajom ECU vysielaným na sieti CAN podľa štandardných protokolov, ako napr. SAE J1939, J1708 alebo ISO 15765-4.

A.1.2.4.5.   Odber vzoriek plynných emisií

Vzorková trubica sa zahreje podľa špecifikácií bodu A.2.2.3. dodatku 2 k tejto prílohe a náležite sa na spojovacích bodoch odizoluje (odberová sonda a zadná strana hlavnej jednotky), aby sa predišlo prítomnosti chladných miest, ktoré by mohli viesť ku kontaminácii systému odberu vzoriek kondenzovanými uhľovodíkmi.

Odberová sonda sa nainštaluje do výfukovej trubice v súlade s požiadavkami bodu 9.3.10. prílohy 4.

Ak sa zmení dĺžka vzorkovej trubice, časy prechodu systémom sa overia a v prípade potreby upravia.

A.1.2.5.   Postupy pred skúškou

A.1.2.5.1.   Naštartovanie a stabilizácia nástrojov PEMS

Hlavné jednotky sa zahrejú a stabilizujú podľa špecifikácií výrobcu nástroja, až kým tlaky, teploty a prietoky nedosiahnu svoje stanovené prevádzkové hodnoty.

A.1.2.5.2.   Čistenie systému na odber vzoriek

Aby sa predišlo kontaminácii systému, vzorkové trubice nástrojov PEMS sa čistia podľa špecifikácií výrobcu nástroja až dovtedy, kým sa nezačne odber vzoriek.

A.1.2.5.3.   Kontrola a kalibrácia analyzátorov

Kalibrácia nulovej hodnoty a rozsahu, ako aj kontrola linearity analyzátorov sa vykonáva pomocou kalibračných plynov, ktoré spĺňajú požiadavky bodu 9.3.3. prílohy 4.

A.1.2.5.4.   Čistenie EFM

EFM sa čistí na miestach pripojenia snímača tlaku v súlade so špecifikáciami výrobcu nástroja. Týmto postupom sa z tlakových vedení a súvisiacich otvorov trubice prietokového merania tlaku odstráni kondenzácia a dieselové tuhé častice.

A.1.2.6.   Priebeh emisnej skúšky

A.1.2.6.1.   Začiatok skúšky

Odber vzoriek emisií, meranie parametrov výfukových plynov a zaznamenávanie údajov motora a okolitých údajov sa začne ešte pred naštartovaním motora. Vyhodnocovanie údajov sa začne po tom, ako teplota chladiaceho média po prvýkrát dosiahne 343 K (70 °C) alebo po tom, ako sa teplota chladiaceho média stabilizuje v rozmedzí ± 2 K počas obdobia 5 minút podľa toho, ktoré nastane skôr, no najneskôr 20 minút po naštartovaní motora.

A.1.2.6.2.   Priebeh skúšky

Odber vzoriek emisií, meranie parametrov výfukových plynov a zaznamenávanie údajov motora a okolitých údajov pokračuje počas celej doby bežnej prevádzky motora. Motor možno zastaviť a naštartovať, ale odber vzoriek emisií musí pokračovať počas celej skúšky.

Pravidelné kontroly analyzátorov plynu PEMS sa vykonávajú najmenej každé dve hodiny. Údaje zaznamenané počas kontrol sa označia a nepoužijú sa na výpočty emisií.

A.1.2.6.3.   Koniec postupnosti skúšky

Na konci skúšky sa systémom odoberania vzoriek poskytne dostatok času na to, aby vypršal potrebný čas odozvy. Motor sa môže vypnúť pred tým alebo po tom, ako sa zastaví odber vzoriek.

A.1.2.7.   Overenie meraní

A.1.2.7.1.   Kontrola analyzátorov

Kontroly nulovej hodnoty a rozsahu, ako aj kontrola linearity analyzátorov opísané v bode A.1.2.5.3. sa vykonávajú pomocou kalibračných plynov, ktoré spĺňajú požiadavky bodu 9.3.3. prílohy 4.

A.1.2.7.2.   Posun nuly

Odozva na nulu je vymedzená ako stredná hodnota odozvy (vrátane šumu) na nulovací plyn počas časového intervalu minimálne 30 sekúnd. Posun odozvy na nulu musí byť menší než 2 % plného rozsahu stupnice pri najnižšom použitom rozsahu.

A.1.2.7.3.   Posun rozsahu

Odozva rozpätia je vymedzená ako priemerná odozva (vrátane šumu) na rozsahový plyn počas časového intervalu minimálne 30 sekúnd. Posun odozvy rozpätia musí byť menší než 2 % plného rozsahu stupnice pri najnižšom použitom rozsahu.

A.1.2.7.4.   Overenie posunu

Uplatňuje sa iba vtedy, ak počas skúšky nedošlo k nijakej korekcii posunu nuly.

Hneď, ako je to možné, no najneskôr 30 minút po skončení skúšky sa rozsahy analyzátora plynu vynulujú a stanoví sa ich merací rozsah, aby sa skontroloval ich posun v porovnaní s výsledkami pred skúškou.

Na posun analyzátora sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)

ak je rozdiel medzi výsledkami pred skúškou a po skúške menší než 2 %, ako sa uvádza v bodoch A.1.2.7.2. a A.1.2.7.3., namerané koncentrácie sa môžu použiť nekorigované alebo sa môžu korigovať o posun podľa bodu A.1.2.7.5.;

b)

ak je rozdiel medzi výsledkami pred skúškou a po skúške rovný alebo väčší než 2 %, ako sa uvádza v bodoch A.1.2.7.2. a A.1.2.7.3., skúška sa považuje za neplatnú alebo sa namerané koncentrácie korigujú o posun podľa bodu A.1.2.7.5.

A.1.2.7.5.   Korekcia posunu

Ak sa uplatní korekcia posunu v súlade s bodom A.1.2.7.4., hodnota korigovanej koncentrácie sa vypočíta podľa bodu 8.6.1. prílohy 4.

Rozdiel medzi nekorigovanými a korigovanými hodnotami emisií špecifických pre brzdenie musí byť v rozmedzí ± 6 % nekorigovaných hodnôt špecifických pre brzdenie. Ak je posun väčší než 6 %, skúška sa považuje za neplatnú. Ak sa použije korekcia posunu, pri nahlasovaní emisií sa použijú len výsledky emisií korigované o posun.

A.1.3.   Výpočet emisií

Konečný výsledok skúšky sa v súlade s ASTM E 29-06b v jedinom kroku zaokrúhli na taký počet desatinných miest na pravo od desatinnej čiarky, ktorý je uvedený v príslušnej emisnej norme, plus jedno ďalšie významné číslo. Nie je povolené zaokrúhľovanie medzihodnôt, na ktorých sú založené konečné výsledné hodnoty emisií špecifických pre brzdenie.

A.1.3.1.   Časové zosúladenie údajov

Aby sa minimalizoval nepriaznivý vplyv časového posunu medzi jednotlivými signálmi pri výpočte hmotnostných emisií, údaje relevantné pre výpočet emisií sa časovo zosúladia, ako sa uvádza v bodoch A.1.3.1.1. až A.1.3.1.4.

A.1.3.1.1.   Údaje z analyzátorov plynov

Údaje z analyzátorov plynov sa náležite zosúladia na základe postupu v bode 9.3.5. prílohy 4.

A.1.3.1.2.   Analyzátory plynov a údaje EFM

Údaje z analyzátorov plynov sa náležite zosúladia s údajmi EFM na základe postupu v bode A.1.3.1.4.

A.1.3.1.3.   Údaje PEMS a motora

Údaje z PEMS (analyzátorov plynov a EFM) sa náležite zosúladia s údajmi z ECU motora na základe postupu v bode A.1.3.1.4.

A.1.3.1.4.   Postup zlepšovania časového zosúladenia údajov PEMS

Údaje zo skúšky uvedené v tabuľke 1 sa rozdelia do 3 rôznych kategórií:

1.

Analyzátory plynov (THC, keď možno koncentrácie CH4, CO, CO2, NOx);

2.

Prietokomer výfukových plynov (hmotnostný prietok a teplota výfukových plynov);

3.

Motor (krútivý moment, otáčky, teploty, spotreba, rýchlosť vozidla z ECU).

Časové zosúladenie každej kategórie s ostatnými kategóriami sa overí tak, že sa nájde najvyšší koeficient korelácie medzi dvoma radmi parametrov. Všetky parametre v danej kategórii sa posunú, aby sa maximalizoval faktor korelácie. Na výpočet koeficientov korelácie sa použijú tieto parametre:

Na časové zosúladenie:

a)

Kategórie 1 a 2 (analyzátory a údaje EFM) s kategóriou 3 (údaje z motora): rýchlosť vozidla z GPS a z ECU;

b)

Kategória 1 s kategóriou 2: koncentrácia CO2 a hmotnosť výfukových plynov;

c)

Kategória 2 s kategóriou 3: koncentrácia CO2 a prietok paliva motorom.

A.1.3.2.   Kontroly konzistentnosti údajov

A.1.3.2.1.   Analyzátory a údaje EFM

Konzistentnosť údajov (hmotnostný prietok výfukových plynov meraný pomocou EFM a koncentrácie plynov) sa overia pomocou korelácie medzi prietokom paliva nameraným z ECU a prietokom paliva vypočítaným pomocou vzorca v bode 8.4.1.6. prílohy 4. Pri nameraných a vypočítaných hodnotách prietoku paliva sa vykoná lineárna regresia. Používa sa metóda najmenších štvorcov, pričom rovnica najlepšieho prispôsobenia má tento tvar:

Formula

pričom:

y

je vypočítaný prietok paliva [g/s]

m

je sklon regresnej priamky

x

je nameraný prietok paliva [g/s]

b

je bod, v ktorom regresná priamka pretína os y.

Sklon (m) a koeficient určenia (r2) sa vypočítajú pre každú regresnú priamku. Odporúča sa vykonať túto analýzu v rozsahu od 15 % maximálnej hodnoty do maximálnej hodnoty a pri frekvencii vyššej alebo rovnej 1 Hz. Aby sa skúška považovala za platnú, musia sa vyhodnotiť tieto dve kritériá:

Tabuľka 2

Tolerancie

Sklon regresnej priamky, m

0,9 až 1,1 – odporúčané

Koeficient určenia, r2

min. 0,90 – povinné

A.1.3.2.2.   Údaje o krútiacom momente ECU

Konzistentnosť údajov o krútiacom momente ECU sa overí porovnaním maximálnych hodnôt krútiaceho momentu ECU pri rozličných otáčkach motora s príslušnými hodnotami oficiálnou krivkou krútiaceho momentu motora pri plnom zaťažení podľa bodu 5 tejto prílohy.

A.1.3.2.3.   Spotreba paliva špecifická pre brzdenie

Spotreba paliva špecifická pre brzdenie (BSFC) sa kontroluje pomocou:

a)

spotreby paliva vypočítanej z údajov o emisiách (koncentrácie z analyzátora plynov a údaje o hmotnostnom prietoku výfukových plynov) podľa vzorcov v bode 8.4.1.6. prílohy 4;

b)

práce vypočítanej pomocou údajov z ECU (krútiaci moment motora a otáčky).

A.1.3.2.4.   Počítadlo kilometrov

Vzdialenosť uvedená v počítadle kilometrov vozidla sa kontroluje porovnaním s údajmi z GPS a overuje.

A.1.3.2.5.   Okolitý tlak

Hodnota okolitého tlaku sa kontroluje porovnaním s nadmorskou výškou, ktorú vykazujú údaje z GPS.

A.1.3.3.   Korekcia zo suchého na vlhký základ

Ak sa koncentrácia meria na suchom základe, prepočíta sa na vlhký základ podľa vzorca uvedeného v bode 8.1. prílohy 4.

A.1.3.4.   Korekcia NOx o vlhkosť a teplotu

Koncentrácie NOx namerané pomocou PEMS sa neupravujú o teplotu a vlhkosť okolitého vzduchu.

A.1.3.5.   Výpočet okamžitých plynných emisií

Hmotnostné emisie sa stanovia tak, ako sa uvádza v bode 8.4.2.3. prílohy 4.

A.1.4.   Určenie emisií a faktorov zhody

A.1.4.1.   Zásada priemerného okna

Emisie sa integrujú metódou pohyblivého priemerného okna na základe referenčnej hodnoty CO2 alebo referenčnej práce. Zásada výpočtu je nasledovná: Hmotnostné emisie sa nevypočítavajú pre celý súbor údajov, ale pre jeho podmnožiny, pričom dĺžky týchto podmnožín sa stanovujú tak, aby zodpovedali hmotnosti CO2 motora alebo práci nameranej počas referenčnej laboratórnej skúšky s neustáleným cyklom. Výpočty pohyblivého priemeru sa uskutočňujú pri časovom prírastku Δt, ktorý sa rovná frekvencii odberu vzoriek údajov. Tieto podmnožiny použité na spriemerovanie údajov o emisiách sa v nasledujúcich bodoch označujú pojmom „priemerné okná“.

Akákoľvek časť, ktorá obsahuje zneplatnené údaje, sa na výpočet práce alebo hmotnosti CO2 a emisií priemerného okna neberie do úvahy.

Za zneplatnené sa považujú tieto údaje:

a)

pravidelné overovanie nástrojov a/alebo po overení posunu nuly;

b)

údaje nespĺňajúce podmienky uvedené v bodoch 4.2. a 4.3. tejto prílohy.

Hmotnostné emisie (mg/okno) sa stanovia tak, ako sa uvádza v bode 8.4.2.3. prílohy 4.

Obrázok 1

Rýchlosť vozidla verzus čas a spriemerované emisie vozidla, počínajúc prvým priemerným oknom, verzus čas

Image

A.1.4.2.   Metóda založená na práci

Obrázok 2

Metóda založená na práci

Image

Trvanie (t 2,i t 1,i ) i-tého priemerného okna sa určuje týmto vzorcom:

Formula

pričom:

W(tj,i)

je práca motora meraná medzi naštartovaním a časom tj,i , kWh;

Wref

je práca motora pre WHTC (kWh).

t2,i

sa vyberie tak, aby:

Formula

pričom Δt je frekvencia zberu údajov, rovná 1 sekunde alebo menej.

A.1.4.2.1.   Výpočet špecifických emisií

Špecifické emisie e gas (mg/kWh) sa vypočítavajú pre každé okno a každú znečisťujúcu látku takto:

Formula

pričom:

m

je hmotnosť emisií komponentu, mg/okno,

Formula

je práca motora počas i-tého priemerného okna (kWh).

A.1.4.2.2.   Výber platných okien

Platné okná sú okná, ktorých priemerný výkon presahuje výkonovú prahovú hodnotu 20 % maximálneho výkonu motora. Percentuálny podiel platných okien musí byť rovný alebo väčší než 50 %

A.1.4.2.2.1.

Ak je percentuálny podiel platných okien menší než 50 %, vyhodnotenie údajov sa zopakuje, pričom sa použijú nižšie prahové hodnoty výkonu. Výkonová prahová hodnota sa znižuje v 1-percentných krokoch až dovtedy, keď percentuálny podiel platných okien nie je rovný alebo väčší než 50 %.

A.1.4.2.2.2.

Nižšia prahová hodnota nesmie byť v žiadnom prípade menej než 15 %.

A.1.4.2.2.3.

Skúška je neplatná, ak percentuálny podiel platných okien klesne pod 50 % pri prahovej hodnote výkonu 15 %.

A.1.4.2.3.   Výpočet faktorov zhody

Faktory zhody sa vypočítavajú pre každé jednotlivé platné okno a každú jednotlivú znečisťujúcu látku takto:

Formula

pričom:

e

sú emisie komponentu špecifické pre brzdenie (mg/kWh);

L

je príslušná limitná hodnota (mg/kWh).

A.1.4.3.   Metóda založená na hmotnosti CO2

Obrázok 3

Metóda založená na hmotnosti CO2

Image

Trvanie (t 2,i t 1,i ) i-tého priemerného okna sa určuje týmto vzorcom:

Formula

pričom:

mCO2(tj,i)

je hmotnosť CO2 meraná medzi začiatkom skúšky a časom tj,i (kg);

mCO2,ref

je hmotnosť CO2 určená pre WHTC (kg);

t2,i

sa vyberie tak, aby:

Formula

pričom Δt je frekvencia zberu údajov, rovná 1 sekunde alebo menej.

Hmotnosti CO2 sa vypočítavajú v oknách integrovaním okamžitých emisií vypočítaných podľa požiadaviek uvedených v bode A.1.3.5.

A.1.4.3.1.   Výber platných okien

Platné okná sú okná, ktorých trvanie nepresahuje maximálne trvanie vypočítané zo vzorca:

Formula

pričom:

D max

je maximálne trvanie okna [s];

P max

je maximálny výkon motora (kW).

A.1.4.3.1.1.

Ak je percentuálny podiel platných okien menší než 50 %, vyhodnotenie údajov sa zopakuje, pričom sa použije dlhšie trvanie okien. To sa dosiahne znížením hodnoty o 0,2 vo vzorci uvedenom v bode A.1.4.3.1 krokmi po 0,01, až kým percentuálny podiel platných okien nebude rovný alebo väčší než 50 %.

A.1.4.3.1.2.

Znížená hodnota v uvedenom vzorci nesmie byť v žiadnom prípade nižšia než 0,15.

A.1.4.3.1.3.

Skúška je neplatná, ak je percentuálny podiel platných okien nižší než 50 % pri maximálnom trvaní okna vypočítanom podľa bodov A.1.4.3.1., A.1.4.3.1.1. a A.1.4.3.1.2.

A.1.4.3.2.   Výpočet faktorov zhody

Faktory zhody sa vypočítavajú pre každé jednotlivé okno a každú jednotlivú znečisťujúcu látku takto:

Formula

pričom Formula (pomer prevádzky) a

Formula(pomer osvedčení)

pričom:

m

je hmotnosť emisií komponentu, mg/okno;

Formula

je hmotnosť CO2 počas i-tého priemerného okna (kg);

mCO2,ref

je hmotnosť CO2 motora určená pre WHTC (kg);

mL

je hmotnosť emisií komponentu zodpovedajúceho príslušnému limitu WHTC (mg).


(1)  Merané a korigované na vlhký základ

(2)  Len pre motory poháňané zemným plynom

(3)  Použite snímač okolitej teploty alebo snímač teploty nasávaného vzduchu

(4)  Zaznamenaná hodnota musí byť buď a) čistý krútiaci moment alebo b) čistý krútiaci moment vypočítaný zo skutočného percentuálneho krútiaceho momentu motora, trecieho krútiaceho momentu a referenčného krútiaceho momentu podľa normy SAE J1939-71.

Dodatok 2

Prenosné meracie zariadenia

A.2.1.   Všeobecné

Plynné emisie sa merajú postupom uvedeným v dodatku 1 k tejto prílohe. V aktuálnom dodatku sa opisujú charakteristické znaky prenosného meracieho zariadenia, ktoré sa používa na vykonanie takýchto skúšok.

A.2.2.   Meracie zariadenie

A.2.2.1.   Všeobecné špecifikácie analyzátorov plynov

Špecifikácie analyzátorov plynu PEMS musia spĺňať požiadavky uvedené v bode 9.3.1. prílohy 4.

A.2.2.2.   Technológia analyzátorov plynov

Plynu sa analyzujú pomocou technológií špecifikovaných v bode 9.3.2. prílohy 4.

Analyzátor oxidov dusíka môže byť aj nedisperzného ultrafialového typu (NDUV).

A.2.2.3.   Odber vzoriek plynných emisií

Odberové sondy musia spĺňať požiadavky vymedzené v bode A.2.1.2. dodatku 2 k prílohe 4. Odberové potrubie sa zahreje na teplotu 190 °C (+/- 10 °C).

A.2.2.4.   Ostatné prístroje

Meracie prístroje musia spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke 7 prílohy 4 a bodu 9.3.1. prílohy 4.

A.2.3.   Pomocné zariadenie

A.2.3.1.   Pripojenie prietokomera výfukových plynov (EFM) na výfukovú trubicu

Inštaláciou EFM sa nesmie zvýšiť protitlak viac než o hodnotu odporúčanú výrobcom motora, ani zväčšiť dĺžka výfukovej trubice o viac než 1,2 m. Pokiaľ ide o všetky komponenty zariadenia PEMS, inštalácia EFM musí spĺňať miestne platné predpisy v oblasti cestnej bezpečnosti a poistné požiadavky.

A.2.3.2.   Umiestnenie PEMS a inštalačný hardvér

Zariadenie PEMS musí byť nainštalované podľa špecifikácií bodu A.1.2.4. dodatku 1 k tejto prílohe.

A.2.3.3.   Elektrické napájanie

Zariadenie PEMS musí byť napájané spôsobom opísaným v bode 4.6.6. tejto prílohy.

Dodatok 3

Kalibrácia prenosného meracieho zariadenia

A.3.1.   Kalibrácia a overenie zariadenia

A.3.1.1.   Kalibračné plyny

Analyzátory plynov PEMS musia byť kalibrované pomocou plynov spĺňajúcich požiadavky uvedené v bode 9.3.3. prílohy 4.

A.3.1.2.   Skúška tesnosti

Skúšky tesnosti PEMS sa uskutočnia podľa požiadaviek vymedzených v bode 9.3.4. prílohy 4.

A.3.1.3.   Kontrola času odozvy analytického systému

Kontrola času odozvy analytického systému PEMS sa vykoná v súlade s požiadavkami uvedenými v bode 9.3.5. prílohy 4.

Dodatok 4

Metóda kontroly zhody signálu ECU krútiaceho momentu

A.4.1.   Úvod

V tomto dodatku sa nevyčerpávajúcim spôsobom opisuje metóda používaná na kontrolu zhody signálu ECU krútiaceho momentu počas skúšky ISC-PEMS.

Príslušný podrobný postup sa necháva na výrobcu motora pod podmienkou schválenia orgánom typového schvaľovania.

A.4.2.   Metóda „maximálneho krútiaceho momentu“

A.4.2.1.

Metóda „maximálneho krútiaceho momentu“ pozostáva z preukázania toho, že bod na referenčnej krivke maximálneho krútiaceho momentu bol dosiahnutý ako funkcia otáčok motora počas skúšok vozidla.

A.4.2.2.

Ak sa bod na referenčnej krivke maximálneho krútiaceho momentu ako funkcia otáčok motora nedosiahol počas emisnej skúšky ISC PEMS, výrobca je oprávnený zmeniť podľa potreby zaťaženie vozidla a/alebo skúšobnú trasu, aby dokončil uvedené preukázanie po emisnej skúške ISC PEMS.


PRÍLOHA 9A

PALUBNÉ DIAGNOSTICKÉ (OBD) SYSTÉMY

1.   ÚVOD

1.1.   V tejto prílohe sa stanovujú funkčné aspekty palubných diagnostických (OBD) systémov na reguláciu emisií z motorových systémov, na ktoré sa vzťahuje tento predpis.

2.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1.   Všeobecné požiadavky vrátane špecifických požiadaviek na bezpečnosť elektronického systému sú stanové v bode 4 prílohy 9B a sú popísané v bode 2 tejto prílohy.

2.2.   Vyhradené

2.3.   Dodatočné ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na monitorovanie

2.3.1.   Poruchové vstrekovače

2.3.1.1.

Výrobca predloží orgánu typového schvaľovania analýzu dlhodobých vplyvov systému regulácie emisií poruchových vstrekovačov paliva (napr. zapchaté alebo špinavé vstrekovače), a to aj v prípade, keď v dôsledku týchto porúch nie sú presiahnuté prahové limity OBD.

2.3.1.2.

Po období stanovenom v bode 4.10.7. tohto predpisu výrobca predloží orgánu typového schvaľovania plán techník monitorovania, ktoré hodlá použiť popri technikách požadovaných v dodatku 3 k prílohe 9B, aby diagnostifikoval vplyvy uvedené v bode 2.3.1.1.

2.3.1.2.1.

Po schválení tohto plánu príslušným orgánom výrobca tieto techniky implementuje do systému OBD, aby získal typové schválenie.

2.3.2.   Požiadavky na monitorovanie týkajúce sa zariadení na dodatočnú úpravu tuhých častíc

2.3.2.1.

Výkonnosť zariadení na dodatočnú úpravu tuhých častíc vrátane procesov filtrácie a priebežnej regenerácie sa monitoruje oproti prahovej limitnej hodnote OBD uvedenej v tabuľke 1.

2.3.2.2.

V prípade filtra tuhých častíc nafty s prúdením výfukových plynov cez stenu (DPF) môže výrobca namiesto požiadaviek bodu 2.3.2.1. uplatniť požiadavky na monitorovanie výkonnosti uvedené v dodatku 8 k prílohe 9B, ak dokáže technickou dokumentáciou preukázať, že v prípade zhoršenia existuje kladná korelácia medzi stratou filtračnej efektivity a stratou poklesu tlaku („tlakový rozdiel“) v celom DPF pri prevádzkových podmienkach motora špecifikovaných v skúške opísanej v dodatku 8 k prílohe 9B.

2.4.   Alternatívne schválenie

2.4.1.   Vyhradené (1)

2.4.2.   Alternatívou k požiadavkám bodu 4 prílohy 9B a požiadavkám opísaným v tejto prílohe môže byť, že výrobcovia motorov, ktorých celosvetová ročná produkcia motorov v rámci určitého typu motoru podliehajúceho tomuto predpisu je menej než 500 kusov ročne, môžu získať typové schválenie na základe požiadaviek tohto predpisu, keď sa komponenty regulácie emisií daného systému motorov monitorujú minimálne z hľadiska neporušenosti obvodov a racionálnosti a reálnosti výstupov snímačov, a keď sa systém dodatočnej úpravy výfukových plynov monitoruje minimálne z hľadiska celkovej funkčnej poruchy. Výrobcovia motorov, ktorých celosvetová ročná produkcia motorov v rámci určitého typu motoru podliehajúceho tomuto predpisu je menej než 50 kusov ročne, môžu získať typové schválenie na základe požiadaviek tohto predpisu, keď sa komponenty regulácie emisií daného systému motorov monitorujú minimálne z hľadiska neporušenosti obvodov a racionálnosti a reálnosti výstupov snímačov („monitorovanie komponentov“).

Výrobca nesmie použiť alternatívne ustanovenia uvedené v tomto bode na viac než 500 motorov ročne.

2.4.3.   Orgán typového schvaľovania musí informovať ostatné zmluvné strany o okolnostiach každého typového schválenia udeleného na základe [bodu 2.4.1. a] bodu 2.4.2.

2.5.   Zhoda výroby

Systém OBD podlieha požiadavkám zhody výroby špecifikovaným v bode 8.4. tohto predpisu.

Ak sa orgán typového schvaľovania rozhodne, že je nutné overenie zhody výroby systému OBD, toto overenie sa uskutoční v súlade s požiadavkami bodu 8.4. tohto predpisu.

3.   VÝKONNOSTNÉ POŽIADAVKY

3.1.   Použijú sa výkonnostné požiadavky uvedené v bode 5 prílohy 9B.

3.2.   Prahové limity OBD

3.2.1.   Prahové limity OBD platné pre systém OBD sú špecifikované v riadkoch tabuľky 1 nazvaných „všeobecné požiadavky“ pre vznetové motory a tabuľky 2 pre plynom poháňané a zážihové motory osadené do vozidiel patriacich do kategórie M3, vozidiel kategórie N2 majúcich maximálnu prípustnú hmotnosť nad 7,5 tony a vozidiel kategórie N3.

3.2.2.   Až do konca zavádzacieho obdobia stanoveného v bode 4.10.7. tohto predpisu sa uplatňujú prahové limity IBD uvedené v riadku „zavádzacie obdobie“ tabuľky 1 pre vznetové motory a tabuľky 2 pre plynom poháňané a zážihové motory osadené do vozidiel patriacich do kategórie M3, vozidiel kategórie N2 majúcich maximálnu prípustnú hmotnosť nad 7,5 tony a vozidiel kategórie N3.

Tabuľka 1

Prahové limity OBD (vznetové motory)

 

Limit v mg/kWh

 

NOx

Hmotnosť PM

Zavádzacie obdobie

1 500

25

Všeobecné požiadavky

1 200

25


Tabuľka 2

Prahové limity OBD (všetky plynom poháňané a zážihové motory osadené do vozidiel patriacich do kategórie M3, vozidiel kategórie N2 majúcich maximálnu prípustnú hmotnosť nad 7,5 tony a vozidiel kategórie N3)

 

Limit v mg/kWh

 

NOx

CO  (2)

Zavádzacie obdobie

1 500

 

Všeobecné požiadavky

1 200

 

4.   POŽIADAVKY NA PREUKAZOVANIE

4.1.   Požiadavky na preukazovanie a testovacie postupy sú stanovené v bodoch 6. a 7. prílohy 9B.

5.   POŽIADAVKY NA DOKUMENTÁCIU

5.1.   Použijú sa požiadavky na dokumentáciu uvedené v bode 8 prílohy 9B.

6.   POŽIADAVKY PREVÁDZKOVEJ VÝKONNOSTI

Požiadavky tohto bodu sa uplatňujú na monitorovanie systému OBD v súlade s ustanoveniami prílohy 9C.

6.1.   Technické požiadavky

6.1.1.   Technické požiadavky na posudzovanie prevádzkovej výkonnosti systémov OBD vrátane požiadaviek týkajúcich sa komunikačných protokolov, čitateľov, menovateľov a ich prírastkov sú uvedené v prílohe 9C.

6.1.2.   Najmä pomer prevádzkovej výkonnosti (IUPRm) konkrétneho monitorovacieho zariadenia m systému OBD sa vypočítava týmto vzorcom:

Formula

pričom:

 

„čitateľm“ znamená čitateľ špecifického monitorovacieho zariadenia m a je to počítadlo udávajúce počet časových intervalov, počas ktorých bolo vozidlo prevádzkované tak, aby sa vyskytli všetky monitorovacie podmienky potrebné pre špecifické monitorovacie zariadenie na účely zistenia funkčnej poruchy;

a

 

„menovateľm“ znamená menovateľ špecifického monitorovacieho zariadenia m a je počítadlo udávajúce počet jazdných cyklov vozidla, ktoré sú relevantné pre dané špecifické monitorovacie zariadenie (alebo „v ktorých sa vyskytnú udalosti, ktoré sú relevantné pre dané špecifické monitorovacie zariadenie“).

6.1.3.   Pomer prevádzkovej výkonnosti (IUPRg) skupiny monitorovacích zariadení na palube vozidla sa vypočítava týmto vzorcom:

Formula

pričom:

 

„čitateľg“ znamená čitateľ skupiny g monitorovacích zariadení a je skutočná hodnota (čitateľm) špecifického monitorovacieho zariadenia m, ktoré má najnižší pomer prevádzkovej výkonnosti, ako je vymedzená v bode 6.1.2., spomedzi všetkých monitorovacích zariadení v rámci danej skupiny g monitorovacích zariadení na palube daného vozidla;

a

 

„menovateľg“ znamená menovateľ skupiny g monitorovacích zariadení a je skutočná hodnota (menovateľm) špecifického monitorovacieho zariadenia m, ktoré má najnižší pomer prevádzkovej výkonnosti, ako je vymedzená v bode 6.1.2., spomedzi všetkých monitorovacích zariadení v rámci danej skupiny g monitorovacích zariadení na palube daného vozidla.

6.2.   Minimálny pomer prevádzkovej výkonnosti

6.2.1.   Pomer prevádzkovej výkonnosti IUPRm monitorovacieho zariadenia m systému OBD, ako je vymedzené v bode 5 prílohy 9C, musí byť väčší alebo rovný minimálnemu pomeru prevádzkovej výkonnosti IUPRm(min) platnému pre monitorovacie zariadenie m počas celej životnosti motora, ako je uvedené v bode 5.4. tohto predpisu.

6.2.2.   Hodnota minimálneho pomeru prevádzkovej výkonnosti IUPR(min) je 0,1 pre všetky monitorovacie zariadenia.

6.2.3.   Požiadavka bodu 6.2.1. sa považuje za splnenú, ak sú pre všetky skupiny monitorovacích zariadení g splnené tieto podmienky:

6.2.3.1.

Priemerná hodnota hodnôt IUPRg všetkých vozidiel vybavených motormi patriacimi do posudzovaného radu motorov OBD sa rovná alebo je väčšia než IUPR(min), a

6.2.3.2.

viac než 50 % všetkých motorov posudzovaných v bode 6.2.3.1. má IUPRg rovné alebo väčšie než IUPR(min).

6.3.   Požiadavky na dokumentáciu

6.3.1.   Dokumentácia súvisiaca s každým monitorovaným komponentom alebo systémom a požadovaná v bode 8 prílohy 9B musí zahŕňať tieto informácie týkajúce sa údajov o prevádzkovej výkonnosti:

a)

kritériá používané na zvyšovanie čitateľa a menovateľa;

b)

akékoľvek kritérium na znemožnenie zvyšovania čitateľa alebo menovateľa.

6.3.1.1.

Všetky kritériá na znemožnenie zvyšovania všeobecného menovateľa sa doplnia do dokumentácie uvedenej v bode 6.3.1.

6.4.   Prehlásenie o zhode prevádzkovej výkonnosti OBD

6.4.1.   V žiadosti o typové schválenie výrobca poskytne prehlásenie o zhode prevádzkovej výkonnosti OBD v súlade so vzorom uvedeným v dodatku 2 k tejto prílohe. Okrem tohto prehlásenia sa zhoda z požiadavkami bodu 6.1. overí prostredníctvom dodatočných pravidiel posúdenia spresnených v bode 6.5.

6.4.2.   Prehlásenie uvedené v bode 6.4.1. sa pripojí k dokumentácii súvisiacej s radom motorov OBD požadovanej v bodoch 5 a 6.3. tejto prílohy.

6.4.3.   Výrobca musí uchovávať záznamy, ktoré obsahujú všetky údaje o skúškach, technické a výrobné analýzy a ostatné informácie, ktoré tvoria základ pre prehlásenie o zhode prevádzkovej výkonnosti OBD. Výrobca takéto informácie na požiadanie sprístupní orgánu typového schvaľovania.

6.4.4.   Počas zavádzacieho obdobia uvedeného v bode 4.10.7. tohto predpisu je výrobca vyňatý z povinnosti poskytnúť prehlásenie požadované v bode 6.4.1.

6.5.   Posúdenie prevádzkovej výkonnosti

6.5.1.   Prevádzková výkonnosť OBD a zhoda s bodom 6.2.3. tejto prílohy sa preukazuje minimálne podľa postupu uvedeného v dodatku 1 k tejto prílohe.

6.5.2.   Vnútroštátne orgány a ich delegáti môžu uskutočniť ďalšie skúšky s cieľom overiť zhodu s bodom 6.2.3. tejto prílohy.

6.5.2.1.

S cieľom preukázať nezhodu s požiadavkami bodu 6.2.3. tejto prílohy na základe ustanovenia bodu 6.5.2. tejto prílohy musia orgány preukázať pri najmenej jednej z požiadaviek bodu 6.2.3. tejto prílohy nezhodu so štatistickou úrovňou spoľahlivosti 95 % na základe vzorky najmenej 30 vozidiel.

6.5.2.2.

Výrobca musí mať príležitosť dosiahnuť zhodu s požiadavkami bodu 6.2.3. tejto prílohy, u ktorých bola v súlade s bodom 6.5.2.1. preukázaná nezhoda, a to prostredníctvom použitia skúšky na základe vzorky najmenej 30 vozidiel s vyššou štatistickou spoľahlivosťou než skúška uvedená v bode 6.5.2.1.

6.5.2.3.

Pri skúškach vykonaných podľa bodov 6.5.2.1. a 6.5.2.2. tak orgány, ako aj výrobcovia musia zverejniť druhej strane relevantné podrobnosti, ako napr. údaje týkajúce sa výberu vozidiel.

6.5.3.   Ak sa podľa bodov 6.5.1. alebo 6.5.2. tejto prílohy preukáže nezhoda s požiadavkami bodu 6.2.3. tejto prílohy, prijmú sa v súlade s bodom 9.3. tohto predpisu nápravné opatrenia.


(1)  Tento bod je vyhradený pre budúce alternatívne schválenia (napr. transpozícia Euro VI na predpis č. 83).

(2)  Prahové limity OBD pre CO sa stanovia v neskoršej fáze.

Dodatok 1

Posúdenie prevádzkovej výkonnosti palubného diagnostického systému

A.1.1.   Všeobecné

A.1.1.1.   V tomto dodatku sa uvádza postup, ktorý sa má uplatniť pri preukazovaní prevádzkovej výkonnosti OBD s ohľadom na ustanovenia bodu 6 tejto prílohy.

A.1.2.   Postup preukazovania prevádzkovej výkonnosti OBD

A.1.2.1.   Prevádzkovú výkonnosť OBD radu motorov preukazuje výrobca orgánu typového schvaľovania, ktorý predmetným vozidlám alebo motorom udelil typové schválenie. Preukázanie si vyžaduje zváženie prevádzkovej výkonnosti OBD všetkých radov motorov OBD v rámci skúmaného radu motorov (obrázok 1).

Obrázok 1

Dva rady motorov OBD v rámci jedného radu motorov

Image

A.1.2.1.1.   Preukázanie prevádzkovej výkonnosti OBD organizuje a vykonáva výrobca v úzkej spolupráci so orgánom typového schvaľovania.

A.1.2.1.2.   Výrobca môže pri preukazovaní zhody použiť relevantné prvky, ktoré boli použité na preukázanie zhody radu motorov OBD v rámci iného radu motorov za predpokladu, že toto predošlé preukázanie sa uskutočnilo nie skôr než dva roky pred aktuálnym preukazovaním (obrázok 2).

A.1.2.1.2.1.

Výrobca však vtedy nesmie použiť tieto prvky na preukázanie zhody tretieho alebo ďalšieho radu motorov, pokiaľ sa každé takéto preukazovanie neuskutoční do dvoch rokov od prvého použitia týchto prvkov na preukázanie zhody.

Obrázok 2

Už preukázaná zhoda radu motorov OBD

Image

A.1.2.2.   Preukázanie prevádzkovej výkonnosti OBD sa uskutočňuje v rovnakom čase a v rovnakých intervaloch ako preukázanie prevádzkovej zhody uvedené v prílohe 8.

A.1.2.3.   Výrobca predloží správu o prvotnom harmonograme a pláne odberu vzoriek na testovanie zhody orgánu typového schvaľovania v čase prvotného typového schvaľovania nového radu motorov.

A.1.2.4.   Typy vozidiel bez komunikačného rozhrania, ktoré umožňuje zber nevyhnutných údajov o prevádzkovej výkonnosti podľa prílohy 9C, s chýbajúcimi údajmi alebo s neštandardným protokolom údajov sa považujú za nevyhovujúce.

A.1.2.4.1.   Jednotlivé vozidlá s mechanickými alebo elektrickými poruchami, ktoré bránia zberu nevyhnutných údajov o prevádzkovej výkonnosti podľa prílohy 9C, sa vyjmú z prieskumu testovania zhody, pričom daný typ vozidla sa nebude považovať za nevyhovujúci, ak možno nájsť dostatočný počet vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky odberu vzoriek na to, aby sa umožnilo náležité uskutočnenie prieskumu.

A.1.2.5.   Typy motorov alebo vozidiel, pri ktorých zber údajov o prevádzkovej výkonnosti ovplyvňuje výkonnosť monitorovania OBD, sa považujú za nevyhovujúce.

A.1.3.   Údaje o prevádzkovej výkonnosti OBD

A.1.3.1.   Údaje o prevádzkovej výkonnosti OBD, ktoré sa majú zvážiť pri posudzovaní zhody radu motorov OBD, sú tie, ktoré zaznamenáva systém OBD podľa bodu 6 prílohy 9C a ktoré sa sprístupňujú podľa bodu 7 tejto prílohy.

A.1.4.   Výber motora alebo vozidla

A.1.4.1.   Výber motora

A.1.4.1.1.   V prípade, že sa rad motorov OBD používa v niekoľkých radoch motorov (obrázok 2), výrobca vyberie motory z každého z týchto radov motorov na preukázanie prevádzkovej výkonnosti daného radu motorov OBD.

A.1.4.1.2.   Do rovnakého preukazovania možno zahrnúť ktorýkoľvek motor príslušného radu motorov OBD, a to aj keď systémy monitorovania, ktorými sú vybavené, sú iných generácií alebo v inom stave upravenosti.

A.1.4.2.   Výber vozidla

A.1.4.2.1.   Segmenty vozidiel

A.1.4.2.1.1.

Na účely klasifikácie vozidiel podliehajúcich preukazovaniu sa zváži 6 segmentov vozidiel:

a)

pre vozidlá triedy N: vozidlá diaľkovej prepravy, distribučné vozidlá a iné, ako napr. stavebné vozidlá;

b)

pre vozidlá triedy M: autokary a diaľkové autobusy, mestské autobusy a iné, ako napr. vozidlá M1.

A.1.4.2.1.2.

Ak je to možné, vozidlá sa vyberú z každého segmentu prieskumu.

A.1.4.2.1.3.

Na každý segment musí byť minimálne 15 vozidiel.

A.1.4.2.1.4.

V prípade, že rad motorov OBD sa používa v niekoľkých radoch motorov (obrázok 2), počet motorov z každého z týchto radov motorov v rámci segmentu vozidiel musí čo najviac zodpovedať ich objemovému podielu, pokiaľ ide o predané a používané vozidlá daného segmentu vozidiel.

A.1.4.2.2.   Kvalifikácia vozidiel

A.1.4.2.2.1.

Vybraté motory musia byť osadené vo vozidlách evidovaných a používaných v krajine zmluvných strán.

A.1.4.2.2.2.

Každé vybraté vozidlo musí mať záznam o údržbe vozidla, v ktorom bude zaznamenané, že vozidlo bolo náležite udržiavané a servisované v súlade s odporúčaniami výrobcu.

A.1.4.2.2.3.

Systém OBD sa kontroluje z hľadiska správneho fungovania. Akékoľvek náznaky funkčnej poruchy relevantné pre samotný systém OBD, ktoré sú uchovávané v pamäti OBD, sa zaznamenajú a vykonajú sa požadované opravy.

A.1.4.2.2.4.

Motor a vozidlo nesmú vykazovať žiadne príznaky neobvyklého používania (napr. preťažovania, čerpania chybného paliva alebo iného neodborného používania) ani iné faktory (napr. neoprávnené zásahy), ktoré by mohli ovplyvniť výkonnosť OBD. Poruchové kódy systému OBD a informácie o prevádzkových hodinách uložené v pamäti počítača patria medzi informácie, ktoré sa zohľadňujú pri stanovovaní toho, či bolo vozidlo predmetom neobvyklého používania alebo či je inak nevhodné na zahrnutie do prieskumu.

A.1.4.2.2.5.

Všetky komponenty systému regulácie emisií a OBD na vozidle musia byť uvedené v príslušných dokumentoch o typovom schválení.

A.1.5.   Prieskumy prevádzkovej výkonnosti

A.1.5.1.   Zber údajov o prevádzkovej výkonnosti

A.1.5.1.1.   V súlade s ustanoveniami bodu A.1.6. výrobca získa zo systému OBD každého vozidla v prieskume tieto informácie:

a)

VIN (identifikačné číslo vozidla);

b)

čitateľg a menovateľg za každú skupinu monitorovacích zariadení zaznamenaných v systéme v súlade s požiadavkami bodu 6 prílohy 9C;

c)

všeobecný menovateľ;

d)

hodnotu počítadla cyklov zapaľovania;

e)

celkový počet prevádzkových hodín motora.

A.1.5.1.2.   Výsledky zo skupiny hodnotených monitorovacích zariadení sa neberú do úvahy, ak nebola pre každý menovateľ dosiahnutá minimálna hodnota 25.

A.1.5.2.   Posúdenie prevádzkovej výkonnosti

A.1.5.2.1.   Skutočný pomer výkonnosti za skupinu monitorovacích zariadení individuálneho motora (IUPRg) sa vypočítava z čitateľag a menovateľag, ktoré sa získali zo systému OBD daného vozidla.

A.1.5.2.2.   Posúdenie prevádzkovej výkonnosti radu motorov OBD v súlade s požiadavkami bodu 6.5.1. tejto prílohy sa uskutoční za každú skupinu monitorovacích zariadení v rámci hodnoteného radu motorov OBD v danom segmente vozidiel.

A.1.5.2.3.   Pre každý segment vozidiel vymedzený v bode A.1.4.2.1. tohto dodatku sa prevádzková výkonnosť OBD považuje na účely bodu 6.5.1. za preukázanú vtedy a len vtedy, ak sú pre ktorúkoľvek skupinu g monitorovacích zariadení splnené tieto podmienky:

a)

priemerná hodnota

Formula

hodnôt IUPRg zvažovanej vzorky je väčšia než 88 % IUPR(min); a

b)

viac než 34 % všetkých motorov v zvažovanej vzorke má hodnotu IUPRg vyššiu alebo rovnú IUPR(min).

A.1.6.   Správa orgánu typového schvaľovania

Výrobca poskytne orgánu typového schvaľovania správu o prevádzkovej výkonnosti radu motorov OBD s uvedením týchto informácií:

A.1.6.1.   zoznam radov motorov v rámci hodnoteného radu motorov OBD (obrázok 1)

A.1.6.2.   tieto informácie týkajúce sa vozidiel zvažovaných pri preukazovaní:

a)

celkový počet vozidiel zvažovaných pri preukazovaní;

b)

počet a typ segmentov vozidiel;

c)

VIN a krátky opis (typ – variant – verzia) každého vozidla.

A.1.6.3.   Informácie o prevádzkovej výkonnosti za každé vozidlo:

a)

čitateľg, menovateľg a pomer prevádzkovej výkonnosti (IUPRg) za každú skupinu monitorovacích zariadení;

b)

všeobecný menovateľ, hodnota počítadla zapaľovacích cyklov, celkový počet hodín prevádzky motora.

A.1.6.4.   Výsledky štatistiky prevádzkovej výkonnosti za každú skupinu monitorovacích zariadení:

a)

priemerná hodnota

Formula

hodnôt IUPRg vzorky;

b)

počet a percentuálny podiel motorov vo vzorky, ktoré majú IUPRg rovné alebo vyššie než IUPRm(min).

Dodatok 2

Vzor prehlásenia o zhode prevádzkovej výkonnosti OBD

„(Názov výrobcu) prehlasuje, že motory v rámci tohto radu motorov OBD boli navrhnuté a vyrobené tak, aby spĺňali všetky požiadavky bodov 6.1. a 6.2. prílohy 9A.

(Meno výrobcu) uskutočňuje toto prehlásenie v dobrej viere po tom, ako vykonal príslušné technické hodnotenie prevádzkovej výkonnosti OBD motorov v rámci radu motorov v príslušnom rozsahu prevádzkových a okolitých podmienok.

[dátum]“


PRÍLOHA 9B

TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA PALUBNÉ DIAGNOSTICKÉ (OBD) SYSTÉMY

1.   ÚVOD

V tejto prílohe sa stanovujú technické požiadavky palubných diagnostických (OBD) systémov na reguláciu emisií z motorových systémov, na ktoré sa vzťahuje tento predpis.

Táto príloha vychádza z celosvetovo harmonizovaného globálneho technického predpisu pre OBD (gtr) č. 5.

2.   Vyhradené (1)

3.   VYMEDZENIE POJMOV

3.1.   „Varovný systém“ znamená palubný systém vozidla, ktorý vodiča vozidla alebo inú zúčastnenú stranu upozorňuje na to, že systém OBD zaznamenal funkčnú poruchu.

3.2.   „Kalibračné overovacie číslo“ znamená číslo, ktoré systém motoru vypočíta a ohlási na účely overenia kalibrácie/integrity softvéru.

3.3.   „Monitorovanie komponentov“ znamená monitorovanie porúch elektrických obvodov a porúch snímačov na vstupných komponentoch a monitorovanie porúch elektrických obvodov a funkcií na výstupných komponentoch. Týka sa komponentov, ktoré sú elektricky pripojené k ovládaču(om) systému motora.

3.4.   „Potvrdený a aktívny diagnostický poruchový kód (DTC)“ je diagnostický poruchový kód, ktorý sa ukladá počas časového intervalu, v ktorom systém OBD zistí, že došlo k funkčnej poruche.

3.5.   „Nepretržitá indikácia MI“ znamená stálu indikáciu funkčnej poruchy, ktorú udáva indikátor funkčnej poruchy vždy, keď je kľúč zapaľovania v polohe „ON“ pri pracujúcom motore (zapaľovanie „ON“ – motor „ON“).

3.6.   „Nedostatok“ znamená monitorovaciu stratégia OBD alebo iný prvok OBD, ktorý nespĺňa všetky požiadavky uvedené v tejto prílohe.

3.7.   „Zlyhanie elektrického obvodu“ znamená funkčnú poruchu (napr. prerušený obvod alebo skrat), ktorá spôsobuje, že meraný signál (napr. napätie, prúd, kmitočet atď.) je mimo rozsah, pre ktorý bola navrhnutá prenosová funkcia snímača.

3.8.   „Rad emisných systémov OBD“ znamená výrobcom stanovenú skupinu systémov motorov, ktoré používajú rovnaké metódy monitorovania/diagnostiky funkčných porúch súvisiacich s emisiami.

3.9.   „Monitorovanie prahových hodnôt emisií“ znamená monitorovanie funkčnej poruchy, ktorá vedie k prekročeniu prahových limitov OBD a ktorá pozostáva z jednej alebo oboch týchto možností:

a)

z priameho merania emisií snímačom(-mi) vo výfukovej trubici a z postupu, ktorým sa priame emisie korelujú so špecifickými emisiami uplatňovaného skúšobného cyklu;

b)

z určenia nárastu emisií prostredníctvom korelácie vstupných a výstupných údajov počítača a špecifických emisií skúšobného cyklu.

3.10.   „Funkčné zlyhanie“ znamená funkčnú poruchu, pri ktorej výstupný komponent neodpovedá očakávaným spôsobom na počítačový príkaz.

3.11.   „Stratégia pri funkčnej poruche regulácie emisií (MECS)“ znamená stratégiu systému motora, ktorá sa aktivuje v dôsledku funkčnej poruchy súvisiacej s emisiami.

3.12.   „Status MI“ znamená stav nastavenia indikácie MI, ktorá môže byť nastavená na nepretržitú indikáciu MI, krátku indikáciu MI alebo indikáciu MI na vyžiadanie alebo indikácia môže byť vypnutá.

3.13.   „Monitorovanie“ (viď. „monitorovanie prahových hodnôt emisií“, „monitorovanie výkonnosti“ a „monitorovanie celkovej funkčnej poruchy“).

3.14.   „Skúšobný cyklus OBD“ znamená cyklus, v priebehu ktorého systém motora pracuje na skúšobnom zariadení na účely vyhodnotenia odozvy systému OBD na prítomnosť vyhovujúceho poškodeného komponentu.

3.15.   „Systém základného motora s OBD“ znamená systém motora, ktorý bol vybraný z radu emisných systémov OBD a ktorý je reprezentatívny pre daný rad z hľadiska väčšiny svojich konštrukčných prvkov.

3.16.   „Indikácia MI na vyžiadanie“ znamená stála indikácia funkčnej poruchy, ktorú udáva indikátor funkčnej poruchy v odozve na manuálne vyžiadanie z miesta vodiča, keď je kľúč zapaľovania v polohe „ON“ pri vypnutom motore (zapaľovanie „ON“ – motor vypnutý „OFF“).

3.17.   „Nevyhodnotený DTC“ znamená kód DTC uložený systémom OBD v dôsledku toho, že monitorovacie zariadenie detekovalo stav, ktorý naznačuje, že v priebehu aktuálnej alebo poslednej ukončenej postupnosti operácií sa mohla vyskytnúť funkčná porucha.

3.18.   „Možný DTC“ znamená kód DTC uložený systémom OBD v dôsledku toho, že monitorovacie zariadenie detekovalo stav, ktorý naznačuje, že sa mohla vyskytnúť funkčná porucha, ale na jej potvrdenie sa vyžaduje ďalšie vyhodnotenie. Potenciálny DTC je možný DTC, ktorý nie je doposiaľ potvrdený a aktívny.

3.19.   „Predtým aktívny DTC“ znamená DTC, ktorý bol potvrdený a aktívny a ktorý zostáva uložený po tom, ako systém OBD zistil, že funkčná porucha, ktorá DTC vyvolala, už pominula.

3.20.   „Porucha snímačov“ znamená funkčnú poruchu, ktorá spočíva v tom, že signál z konkrétneho snímača alebo komponentu nie je súhlasný s očakávaným signálom na základe jeho posúdenia podľa signálov vykázaných inými snímačmi alebo komponentmi regulačného systému. Porucha snímačov zahŕňa funkčné poruchy, ktoré spôsobujú, že merané signály (napr. napätie, prúd, kmitočet atď.) sú mimo rozsah, pre ktorý bola navrhnutá prenosová funkcia snímača.

3.21.   „Pripravenosť“ znamená stav, ktorý indikuje, či monitorovacie zariadenie alebo skupina takýchto zariadení boli v prevádzke od posledného vymazania na vonkajšie požiadanie (napr. prostredníctvom snímacieho nástroja OBD).

3.22.   „Krátka indikácia MI“ znamená stálu indikáciu, ktorú udáva indikátor funkčnej poruchy od momentu, kedy je kľúč zapaľovania v polohe „ON“ a motor je naštartovaný (zapaľovanie „ON“ – motor zapnutý „ON“), a ktorá sa vypne po 15 sekundách alebo po prepnutí kľúča zapaľovania do polohy „OFF“ podľa toho, čo nastane skôr.

3.23.   „Identifikácia softvérovej kalibrácie“ znamená rad alfanumerických znakov, ktorý identifikuje kalibráciu súvisiacu s emisiami / verziu(-e) softvéru nainštalovaného v systéme motora.

3.24.   „Monitorovanie celkovej funkčnej poruchy“ znamená monitorovanie funkčnej poruchy, ktorá vedie k úplnej strate požadovanej funkčnosti systému.

3.25.   „Zahrievací cyklus“ znamená chod motora dostatočne dlhý na to, aby sa teplota chladiaceho média zvýšila najmenej o 22 K (22 °C / 40 °F) od momentu spustenia motora na hodnotu najmenej 333 K (60 °C/ 140 °F) (2).

3.26.   Skratky

AES

doplnková emisná stratégia

CV

odvetrávanie kľukovej skrine

DOC

oxidačný katalyzátor dieselového motora

DPF

Filter tuhých častíc pre dieselové motory (DPF) alebo zachytávač tuhých častíc vrátane katalyzovaného DPF a plynulo regeneratívnych zachytávačov (CRT)

DTC

diagnostický chybový kód

EGR

recirkulácia výfukových plynov

HC

uhľovodík

LNT

filter nízkopercentných NOx (alebo pohlcovač NOx)

LPG

skvapalnený ropný plyn

MECS

stratégia regulácie emisie v prípade funkčnej poruchy

NG

zemný plyn

NOx

oxidy dusíka

OTL

prahový limit OBD

PM

tuhé častice

SCR

selektívna katalytická redukcia

SW

stierače skla

TFF

monitorovanie celkovej funkčnej poruchy

VGT

turbodúchadlo s variabilnou geometriou

VVT

meniteľné časovanie ventilov

4.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

V súvislosti s touto prílohou systém OBD musí byť schopný zisťovať funkčné poruchy, oznamovať ich výskyt pomocou indikátora funkčnej poruchy, identifikovať pravdepodobnú oblasť funkčnej poruchy pomocou informácií uložených v pamäti počítača a oznamovať tieto informácie mimo vozidlo.

Systém OBD musí byť navrhnutý a zostrojený tak, aby mu umožňoval identifikovať druhy funkčnej poruchy v priebehu celej životnosti vozidla/motora. Pri dosahovaní tohto cieľa orgán typového schvaľovania uzná, že motory, ktoré boli používané nad rámec ich doby životnosti, môžu vykazovať určité zhoršenie vo výkonnosti a citlivosti systému OBD, takže môžu byť prekročené prahy OBD predtým, než systém OBD bude signalizovať vodičovi vozidla funkčnú poruchu.

Vyššie uvedený bod nerozširuje zodpovednosť výrobcu motora za zhodu motora na obdobie po uplynutí jeho normatívne stanovenej doby životnosti (t. j. časového intervalu alebo prejdenej vzdialenosti, pri ktorých platia emisné hodnoty alebo limity).

4.1.   Žiadosť o schválenie systému OBD

4.1.1.   Primárne schválenie

Výrobca systému motora môže požiadať o schválenie svojho systému OBD jedným z týchto troch spôsobov:

a)

výrobca systému motora požiada o schválenie konkrétneho systému OBD tak, že preukáže, že tento systém OBD spĺňa všetky ustanovenia tejto prílohy;

b)

výrobca systému motora požiada o schválenie radu emisných systémov OBD tak, že preukáže, že systém základného motora s emisným systémom OBD z tohto radu spĺňa všetky ustanovenia tejto prílohy.

Výrobca systému motora požiada o schválenie systému OBD tak, že preukáže, že systém OBD spĺňa kritériá príslušnosti do radu emisných systémov OBD, ktorý už bol osvedčený.

4.1.2.   Rozšírenie / zmena udeleného osvedčenia

4.1.2.1.   Rozšírenie schválenia na účely zahrnutia nového systému motora do radu emisných systémov OBD

Na žiadosť výrobcu a na základe schválenia orgánu typového schvaľovania môže byť nový motorový systém začlenený do osvedčeného emisného radu OBD, ak všetky motorové systémy v rámci takto rozšíreného emisného radu OBD používajú aj naďalej spoločné metódy monitorovania/diagnostiky porúch súvisiacich s emisiami.

Ak sú všetky konštrukčné prvky OBD základného motorového systému charakteristické aj pre nový motorový systém, potom OBD základného motorového systému ostáva nezmenený a výrobca zmení dokumentačný zväzok podľa bodu 8 tejto prílohy.

Ak nový motorový systém obsahuje konštrukčné prvky, ktoré nie sú charakteristické pre OBD základného motorového systému, no samotné by mohli reprezentovať celý rad, potom sa nový motorový systém stane novým OBD základného motorového systému. V takom prípade sa musí preukázať, že nové konštrukčné prvky OBD spĺňajú ustanovenia tejto prílohy a dokumentačný zväzok sa zmení podľa bodu 8 tejto prílohy.

4.1.2.2.   Rozšírenie z dôvodu konštrukčnej zmeny, ktorá má vplyv na systém OBD

Na žiadosť výrobcu a na základe schválenia orgánu typového schvaľovania sa rozšírenie existujúceho osvedčenia môže udeliť v prípade konštrukčnej zmeny systému OBD, ak výrobca preukáže, že konštrukčné zmeny spĺňajú ustanovenia tejto prílohy.

Dokumentačný zväzok sa zmení podľa bodu 8 tejto prílohy.

Ak sa existujúce osvedčenie vzťahuje na emisný rad OBD, výrobca musí orgánu typového schvaľovania preukázať, že metódy monitorovania/diagnostiky porúch súvisiacich s emisiami sú naďalej rovnaké v rámci radu a že systém OBD základného motorového systému naďalej reprezentuje daný rad.

4.1.2.3.   Zmena osvedčenia z dôvodu zmeny klasifikácie funkčnej poruchy

Tento bod sa uplatňuje vtedy, keď na žiadosť orgánu, ktorý udelil schválenie, alebo z vlastnej iniciatívy, výrobca požiada o zmenu existujúceho osvedčenia, aby sa zmenila klasifikácia jednej alebo niekoľkých funkčných porúch.

Podľa ustanovení tejto prílohy sa potom musí preukázať zhoda novej klasifikácie a podľa bodu 8 tejto prílohy sa musí pozmeniť dokumentačný zväzok.

4.2.   Požiadavky na monitorovanie

Všetky komponenty súvisiace s emisiami a systémy začlenené v motorovom systéme monitoruje systém OBD v súlade s požiadavkami stanovenými v dodatku 3 a v prípade dvojpalivových motorov alebo vozidiel v oddiele 7 prílohy 15. Nevyžaduje sa však, aby systém OBD používal jedinečné monitorovacie zariadenie na zisťovanie každej funkčnej poruchy uvedenej v dodatku 3 a v prípade dvojpalivových motorov alebo vozidiel v oddiele 7 prílohy 15.

Systém OBD monitoruje aj svoje vlastné komponenty.

V dodatku 3 k tejto prílohe je uvedený zoznam systémov alebo komponentov, ktoré má monitorovať systém OBD, a sú opísané typy monitorovania pre každý z týchto komponentov alebo systémov (t. j. monitorovanie prahových emisií, monitorovanie výkonnosti, monitorovanie celkovej funkčnej poruchy alebo monitorovanie komponentov).

Výrobca sa môže rozhodnúť, že bude monitorovať ďalšie systémy a komponenty.

4.2.1.   Výber techniky monitorovania

Orgány typového schvaľovania môžu výrobcovi povoliť použitie ďalšieho typu monitorovacej technicky, než je uvedená v dodatku 3 a v prípade dvojpalivových motorov alebo vozidiel v oddiele 7 prílohy 15. Výrobca preukáže, že zvolený typ monitorovania je spoľahlivý, rýchly a účinný (t. j. pomocou technických posudkov, výsledkov skúšok, predošlých schválení atď.).

V prípade, že systém a/alebo komponent nie je uvedený v dodatku 3 alebo v prípade dvojpalivových motorov alebo vozidiel v oddiele 7 prílohy 15, výrobca predloží orgánu typového schvaľovania na schválenie koncepciu monitorovania. Orgán typového schvaľovania schváli zvolený typ monitorovania a monitorovaciu techniku (t. j. monitorovanie prahových emisií, monitorovanie výkonnosti, monitorovanie celkovej funkčnej poruchy alebo monitorovanie komponentov), ak výrobca s odkazom na metódy podrobne uvedené v dodatku 3 alebo v prípade dvojpalivových motorov alebo vozidiel v oddiele 7 prílohy 15 preukázal, že zvolený typ je spoľahlivý, rýchly a účinný (t. j. pomocou technických posudkov, výsledkov skúšok, predošlých schválení atď.).

4.2.1.1.   Korelácia so skutočnými emisiami

V prípade monitorovania prahových emisií sa vyžaduje korelácia so špecifickými emisiami skúšobnému cyklu. Táto korelácia sa zvyčajne preukazuje na skúšobnom motore v laboratórnych podmienkach.

Vo všetkých ostatných prípadoch monitorovania (t. j. monitorovanie výkonnosti, monitorovanie celkovej funkčnej poruchy alebo monitorovanie komponentov) nie je korelácia so skutočnými emisiami potrebná. Orgán typového schvaľovania však môže požiadať o skúšobné údaje na overenie zatriedenia vplyvov funkčnej poruchy, ako je opísané v bode 6.2. tejto prílohy.

Príklady:

Elektrická porucha si nevyžaduje koreláciu, pretože ide o funkčnú poruchu s hodnotami áno/nie. Porucha DPF monitorovaná cez rozdiel tlaku si nemusí vyžadovať koreláciu, pretože predpokladá funkčnú poruchu.

Ak výrobca preukáže podľa požiadaviek tejto prílohy na preukazovanie, že emisie by nepresiahli prahové limity OBD pri celkovej poruche alebo odstránení komponentu alebo systému, monitorovanie výkonnosti tohto komponentu alebo systému sa uzná.

Keď sa na monitorovanie emisií špecifickej znečisťujúcej látky použije snímač vo výfukovej trubici, všetky ostatné monitorovacie zariadenia môžu byť vyňaté z ďalšej korelácie so skutočnými emisiami danej znečisťujúcej látky. Napriek tomu takáto výnimka nevylučuje potrebu zahrnúť tieto monitorovacie zariadenia (používajúce iné monitorovacie techniky) do systému OBD, pretože monitorovacie zariadenia sú naďalej potrebné na účely určenia druhu funkčnej poruchy.

Funkčná porucha sa vždy zatriedi podľa bodu 4.5. z hľadiska jej vplyvu na emisie bez ohľadu na typ monitorovania použitého na detekciu funkčnej poruchy.

4.2.2.   Monitorovanie komponentov (vstupné/výstupné komponenty/systémy)

V prípade vstupných komponentov, ktoré patria do motorového systému, systém OBD musí minimálne zistiť poruchy elektrického obvodu a ak je to možné poruchy snímačov.

Diagnostikou poruchy snímačov sa potom overí, či výstup zo snímača nie je ani je príliš vysoký ani nízky (t. j. ide o „dvojstrannú“ diagnostiku).

V možnom rozsahu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania zistí systém OBD oddelene poruchy snímačov (napr. príliš vysokú alebo nízku nameranú hodnotu) a poruchy v elektrickom obvode (napr. mimo horného alebo dolného limitu rozsahu). Okrem toho sa uloží jeden DTC pre každú jednotlivú funkčnú poruchu (napr. mimo horného alebo dolného limitu rozsahu a porucha snímača).

V prípade výstupných komponentov, ktoré patria do motorového systému, systém OBD musí minimálne zistiť poruchy elektrického obvodu a ak je to možné, či nedošlo k nevhodnej funkčnej odozve na príkazy počítača.

V možnom rozsahu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania zistí systém OBD oddelene funkčné poruchy, poruchy elektrického obvodu (napr. mimo horného alebo dolného limitu rozsahu) a uloží jeden DTC pre každú jednotlivú funkčnú poruchu (napr. mimo horného alebo dolného limitu rozsahu, funkčná porucha).

Systém OBD okrem toho vykonáva monitorovanie snímačov v prípade informácií prichádzajúcich z komponentov alebo poskytovaných komponentmi, ktoré neprináležia k systému motora, v prípade, že tieto informácie negatívne ovplyvňujú správnu činnosť systému regulácie emisií a/alebo systému motora.

4.2.2.1.   Výnimky z monitorovania komponentov

Monitorovanie zlyhaní elektrických obvodov a v uskutočniteľnom rozsahu funkčných zlyhaní a porúch snímačov motorového systému sa nevyžaduje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

porucha vyústi do zvýšenia emisií ktorejkoľvek znečisťujúcej látky o menej než 50 % regulovaného emisného limitu; a

b)

porucha nespôsobí zvýšenie emisií v takej miere, aby presiahli regulovaný emisný limit (3); a

c)

porucha nemá vplyv na komponent alebo systém, ktorý umožňuje správnu činnosť systému OBD; a

d)

porucha výrazným spôsobom nezdrží alebo neovplyvní schopnosť systému regulácie emisií fungovať podľa pôvodného plánu (napr. zlyhanie systému zahrievania činidla za studených podmienok sa nemôže považovať za výnimku).

Určenie vplyvu na emisie sa vykoná na stabilizovanom systéme motora na skúšobnom zariadení s dynamometrom podľa postupov preukazovania tejto prílohy.

Keď by takéto preukazovanie nebolo presvedčivé, pokiaľ ide o kritérium d), výrobca predloží orgánu typového schvaľovania vhodné konštrukčné prvky, ako napr. osvedčené technické postupy, technické posudky, simulácie, výsledky skúšok atď.

4.2.3.   Frekvencia monitorovania

Monitorovacie zariadenia pracujú nepretržite, vždy keď sú splnené podmienky monitorovania alebo raz za postupnosť operácií (napr. pri monitorovacích zariadeniach, ktoré pri činnosti spôsobujú zvýšenie emisií).

Na žiadosť výrobcu môže orgán typového schvaľovania schváliť monitorovacie zariadenia, ktoré nepracujú nepretržite. V takomto prípade výrobca jasne informuje orgán typového schvaľovania a opíše podmienky, za ktorých monitorovacie zariadenie pracuje, a odôvodní návrh vhodnými konštrukčnými prvkami (ako napr. osvedčenými technickými postupmi).

Monitorovacie zariadenie musí byť v prevádzke v priebehu príslušného skúšobného cyklu OBD, ako je uvedené v bode 7.2.2.

Monitorovacie zariadenie sa považuje za nepretržite pracujúce, ak pracuje tempom nie pomalším než dvakrát za sekundu a do 15 sekúnd sa ním vyhodnotí výskyt alebo neprítomnosť poruchy relevantnej pre dané monitorovacie zariadenie. Ak je frekvencia záznamu zo vstupného alebo výstupného komponentu do počítača na účely regulácie motora nižšia než dva záznamy za sekundu, prevádzka monitorovacieho zariadenia sa považuje za nepretržitú aj vtedy, ak systém vyhodnotí výskyt alebo neprítomnosť poruchy relevantnej pre dané monitorovacie zariadenie vždy, keď dôjde k záznamu.

U komponentov alebo systémov monitorovaných nepretržite sa nevyžaduje, aby bol výstupný komponent/systém aktivovaný výhradne na účely monitorovania tohto výstupného komponentu/systému.

4.3.   Požiadavky na zaznamenávanie údajov OBD

Ak je detekovaná funkčná porucha, ktorá ešte nie je potvrdená, takáto možná funkčná porucha sa považuje za „možný DTC“ a následne sa zaznamená stav „nevyhodnotený DTC“. „Nevyhodnotený DTC“ nevedie k aktivácii varovného systému podľa bodu 4.6.

Funkčná porucha môže byť v priebehu prvej postupnosti operácií priamo označená ako „potvrdená a aktívna“ bez toho, aby bola predtým označená ako „možný DTC“. Pridelí sa jej stav „nevyhodnotený DTC“ a „potvrdený a aktívny DTC“.

V prípade, že opätovne nastane funkčná porucha, ktorá mala predtým aktívny stav, tejto funkčnej poruche môže byť na základe rozhodnutia výrobcu pridelený stav „nevyhodnotený DTC“ a „potvrdený a aktívny DTC“ bez toho, aby jej bol pridelený stav „možný DTC“. Ak je tejto funkčnej poruche pridelený stav „možná“, zostáva jej zároveň stav „predtým aktívna“ do toho momentu, kým nie potvrdená a aktívna.

Monitorovací systém vyhodnotí, či sa funkčná porucha vyskytuje pred koncom postupnosti operácií nasledujúcej po postupnosti, v ktorej došlo k jej prvému zisteniu. Vtedy sa uloží „potvrdený a aktívny DTC“ a aktivuje sa varovný systém podľa bodu 4.6.

V prípade obnoviteľnej stratégie MECS (t. j. prevádzka sa automaticky vracia do normálneho stavu a stratégia MECS sa deaktivuje pri ďalšom naštartovaní motora) nie je potrebnú ukladať stav „potvrdený a aktívny DTC“, pokiaľ sa stratégia MECS opätovne neaktivuje pred koncom nasledujúcej postupnosti operácií. V prípade neobnoviteľnej stratégie MECS sa stav „potvrdený a aktívny DTC“ uloží hneď, ako sa aktivuje stratégia MECS.

V niektorých špecifických prípadoch, keď monitorovacie zariadenia na presné zistenie a potvrdenie funkčnej poruchy potrebujú viac než dve postupnosti operácií (napr. monitorovacie zariadenia používajúce štatistické modely alebo zaznamenávajúce spotrebu kvapalín vozidla), môže orgán typového schvaľovania povoliť používanie viac než dvoch postupností operácií na monitorovanie za predpokladu, že výrobca odôvodní potrebu dlhšieho obdobia (napr. technické zdôvodnenie, výsledky pokusov, skúsenosti z prevádzky atď.).

Keď systém počas úplnej postupnosti operácií už nezistil potvrdenú a aktívnu funkčnú poruchu, priradí poruche predchádzajúci aktívny stav pri štarte ďalšej postupnosti operácií a zachová tento stav až dovtedy, kým nie je informácia OBD o tejto poruche vymazaná snímacím nástrojom alebo vymazaná z pamäti počítača podľa bodu 4.4.

Poznámka: Požiadavky predpísané v tomto bode sú znázornené v dodatku 2 k tejto prílohe.

4.4.   Požiadavky na vymazávanie údajov OBD

Kódy DTC a príslušné informácie (vrátane príslušných údajov „freeze frame“) nesmú byť vymazané z pamäte počítača samotným systémom OBD, pokým DTC nemá stav „predtým aktívny“ aspoň počas 40 zahrievacích cyklov alebo 200 hodín prevádzky motora podľa toho, čo nastane skôr. Systém OBD vymaže všetky kódy DTC a príslušné informácie (vrátane pridružených údajov „freeze frame“) na požiadanie snímacieho nástroja alebo nástroja údržby.

4.5.   Požiadavky na klasifikáciu funkčnej poruchy

Klasifikácia funkčnej poruchy určuje triedu, do ktorej je zaradená detekovaná funkčná porucha v súlade s požiadavkami bodu 4.2 tejto prílohy.

Funkčná porucha sa zaradí do jednej triedy na celú dobu životnosti vozidla, pokiaľ orgán, ktorý udelil osvedčenie, alebo výrobca nezistia, že je nutné túto funkčnú poruchu preklasifikovať.

Ak by funkčná porucha viedla k rozdielnej klasifikácii v prípade emisií rôznych regulovaných znečisťujúcich látok alebo z dôvodu svojho vplyvu na inú monitorovaciu schopnosť, zaradí sa funkčná porucha do triedy, ktorá má prednosť v selektívnej stratégii výberu údajov na zobrazenie.

Ak je na základe detekovanej funkčnej poruchy aktivovaná stratégia MECS, klasifikuje sa táto funkčná porucha buď podľa vplyvu aktivovanej stratégie MECS na emisie alebo podľa jej vplyvu na iné monitorovacie schopnosti. Funkčná porucha sa potom zaradí do triedy, ktorá má prednosť v selektívnej stratégii výberu údajov na zobrazenie.

4.5.1.   Funkčná porucha triedy A

O funkčnú poruchu triedy A ide vtedy, ak sa predpokladá prekročenie príslušných prahových limitov OBD.

Pri výskyte funkčnej poruchy tejto triedy sa nevylučuje možnosť, že emisie neprekročia prahové limity OBD.

4.5.2.   Funkčná porucha triedy B1

O funkčnú poruchu triedy B1 ide vtedy, ak existujú okolnosti, ktoré môžu viesť k zvýšeniu emisií nad prahové limity OBD, ale vplyv takejto funkčnej poruchy na emisie nemožno odhadnúť, a preto skutočné hodnoty emisií môžu byť v závislosti od okolností nad alebo pod prahovými limitmi OBD.

Medzi funkčné poruchy triedy B1 patria napr. funkčné poruchy detekované monitorovacími zariadeniami, ktoré odvodzujú hodnoty emisií na základe hodnôt udávaných snímačmi alebo obmedzenej monitorovacej schopnosti.

K funkčným poruchám triedy B1 patria funkčné poruchy, ktoré obmedzujú schopnosť systému OBD vykonávať monitorovanie funkčných porúch triedy A alebo B1.

4.5.3.   Funkčná porucha triedy B2

O funkčnú poruchu triedy B2 ide vtedy, ak existujú okolnosti, o ktorých sa predpokladá, že ovplyvňujú emisie, ale nie do takej miery, že by došlo k prekročeniu prahových limitov OBD.

Funkčné poruchy, ktoré obmedzujú schopnosť systému OBD vykonávať monitorovanie funkčných porúch triedy B2, sa zaraďujú do triedy B1 alebo B2.

4.5.4.   Funkčná porucha triedy C

O funkčnú poruchu triedy C ide vtedy, ak existujú okolnosti, o ktorých sa predpokladá, že ovplyvňujú emisie, ale nie do takej miery, že by došlo k prekročeniu limitných hodnôt regulovaných emisií.

Funkčné poruchy, ktoré obmedzujú schopnosť systému OBD vykonávať monitorovanie funkčných porúch triedy C, sa zaraďujú do triedy B1 alebo B2.

4.6.   Varovný systém

Zlyhanie komponentu varovného systému nesmie zapríčiniť, aby systém OBD prestal fungovať.

4.6.1.   Špecifikácie MI

Indikátorom funkčnej poruchy je vizuálny signál, ktorý možno postrehnúť za akýchkoľvek svetelných podmienok. Indikátor funkčnej poruchy musí pozostávať zo žltého alebo oranžového (podľa vymedzenia predpisu EHK OSN č. 37) varovného signálu identifikovaného symbolom 0640 v súlade s normou ISO 7000:2004.

4.6.2.   Systém rozsvecovania indikátora MI

V závislosti od funkčnej poruchy (porúch) zistenej systémom OBD sa MI rozsvieti podľa jedného z aktivačných režimov opísaných v tejto tabuľke:

 

Aktivačný režim 1

Aktivačný režim 2

Aktivačný režim 3

Aktivačný režim 4

Podmienky aktivácie

Žiadna porucha

Funkčná porucha triedy C

Funkčná porucha triedy B a počítadlá B1 < 200 h

Funkčná porucha triedy A alebo počítadlo B1 > 200 h

Kľúč „ON“ motor „ON“

Žiadne zobrazenie

Selektívna stratégia výberu údajov na zobrazenie

Selektívna stratégia výberu údajov na zobrazenie

Selektívna stratégia výberu údajov na zobrazenie

Kľúč „ON“ motor „OFF“

Harmonizovaná stratégia výberu údajov na zobrazenie

Harmonizovaná stratégia výberu údajov na zobrazenie

Harmonizovaná stratégia výberu údajov na zobrazenie

Harmonizovaná stratégia výberu údajov na zobrazenie

Stratégia zobrazovania si vyžaduje, aby bol indikátor MI aktivovaný podľa triedy, do ktorej bola funkčná porucha zaradená. Táto stratégia je zabezpečená softvérovým kódom, ktorý nie je bežne prístupný prostredníctvom snímacieho nástroja.

Aktivačná stratégia MI v prípade, že kľúč je v polohe „ON“ a motor je vypnutý („OFF“), je opísaná v bode 4.6.4.

Obrázky B1 a B2 znázorňujú predpísané aktivačné stratégie v prípade, že kľúč je v polohe „ON“ a motor je v polohe „ON“ alebo „OFF“.

Obrázok B1

Skúška žiarovky a indikácia pripravenosti

Image

Obrázok B2

Stratégia zobrazovania funkčnej poruchy: použiteľná je len selektívna stratégia výberu údajov na zobrazenie

Image

4.6.3.   Aktivácia indikátora MI, ak je motor zapnutý (v polohe „ON“)

Ak sa kľúč prepne do polohy „ON“ a motor sa naštartuje (motor v polohe „ON“), indikátor MI sa vypne, pokiaľ neboli splnené ustanovenia bodu 4.6.3.1.

4.6.3.1.   Stratégia zobrazovania indikátora MI

Na účely aktivácie MI má nepretržitá indikácia MI prednosť pred krátkou indikáciou MI a indikáciou MI na vyžiadanie. Na účely aktivácie indikátora MI má krátka indikácia MI prednosť pred indikáciou MI na vyžiadanie.

4.6.3.1.1.   Funkčné poruchy triedy A

Systém OBD aktivuje nepretržitú indikáciu MI pri uložení potvrdeného DTC priradeného k funkčnej poruche triedy A.

4.6.3.1.2.   Funkčné poruchy triedy B

Systém OBD aktivuje krátku indikáciu MI pri následnom prepnutí kľúča do polohy „ON“, ktoré nasleduje po uložení potvrdeného a aktívneho DTC pridruženého k funkčnej poruche triedy B.

Kedykoľvek počítadlo B1 dosiahne 200 hodín, systém OBD aktivuje nepretržitú indikáciu MI.

4.6.3.1.3.   Funkčné poruchy triedy C

Výrobca môže poskytnúť prístup k informáciám o funkčných poruchách triedy C na základe použitia indikácie MI na vyžiadanie, ktoré budú k dispozícii až do naštartovania motora.

4.6.3.1.4.   Program deaktivácie indikátora MI

Ak dôjde k monitorovacej akcii, nepretržitá indikácia MI sa prepne na krátku indikáciu MI za predpokladu, že funkčná porucha, ktorá pôvodne aktivovala nepretržitú indikáciu MI, nie je detekovaná v priebehu aktuálnej postupnosti operácií a že nie je aktivovaná nepretržitá indikácia MI z dôvodu inej funkčnej poruchy.

Krátka indikácia MI sa deaktivuje, ak funkčná porucha nie je detekovaná v priebehu troch po sebe nasledujúcich postupností operácií po postupnosti operácií, keď monitorovacie zariadenie vyhodnotilo výskyt zvažovanej funkčnej poruchy a indikátor MI nie je aktivovaný z dôvodu inej funkčnej poruchy triedy A alebo B.

Obrázky 1, 4A a 4B v dodatku 2 k tejto prílohe znázorňujú jednotlivé prípady použitia deaktivácie krátkej a nepretržitej indikácie MI.

4.6.4.   Aktivácia indikátora MI, ak je kľúč v polohe „ON“ a motor vypnutý (v polohe „OFF“)

Aktivácia indikátora MI, ak je kľúč v polohe „ON“ a motor vypnutý (v polohe „OFF“) pozostáva z dvoch postupností oddelených 5-sekundovým intervalom, v priebehu ktorého je indikátor MI vypnutý:

a)

účelom prvej postupnosti je potvrdiť funkčnosť indikátora MI a pripravenosť monitorovacích komponentov;

b)

účelom druhej postupnosti je indikovať výskyt funkčnej poruchy.

Druhá postupnosť sa opakuje, pokým sa nenaštartuje motor (4) (motor v polohe „ON“) alebo pokiaľ sa kľúč neprepne do polohy „OFF“.

Na žiadosť výrobcu sa táto aktivácia môže vyskytnúť počas postupnosti operácií len raz (napr. v prípade systémov štart-stop).

4.6.4.1.   Funkčnosť/pripravenosť indikátora MI

Indikátor MI musí udávať stálu indikáciu počas 5 sekúnd a potvrdiť tak, že je funkčný.

Indikátor MI zostane v polohe „OFF“ počas 10 sekúnd.

Následne indikátor MI potvrdí úplnú pripravenosť pre všetky monitorované komponenty tak, že zostane v polohe „ON“ počas 5 sekúnd.

Indikátor MI oznámi neúplnú pripravenosť v prípade jedného alebo viacerých monitorovaných komponentov tým, že blikne raz za 5 sekúnd.

Indikátor MI následne zostane v polohe „OFF“ počas 5 sekúnd.

4.6.4.2.   Výskyt / neprítomnosť funkčnej poruchy

Po postupnosti opísanej v bode 4.6.4.1 indikátor MI ohlási výskyt funkčnej poruchy sériou bliknutí alebo nepretržitým svietením v závislosti od príslušného aktivačného režimu, ako je opísané v ďalej uvedených bodoch, alebo vykáže neprítomnosť funkčnej poruchy sériou jednotlivých bliknutí. Každé prípadné bliknutie pozostáva zo zapnutia indikátora MI na 1 sekundu, po ktorom nasleduje jeho vypnutie na 1 sekundu a po sérii bliknutí nasleduje 4-sekundový interval, keď je indikátor MI vypnutý.

Do úvahy pripadajú štyri aktivačné režimy, pričom režim 4 má prednosť pred aktivačnými režimami 1, 2 a 3, aktivačný režim 3 má prednosť pred aktivačnými režimami 1 a 2 a aktivačný režim 2 má prednosť pred aktivačným režimom 1.

4.6.4.2.1.   Aktivačný režim 1 – neprítomnosť funkčnej poruchy

Indikátor MI sa rozsvieti jedným bliknutím.

4.6.4.2.2.   Aktivačný režim 2 – „indikácia MI na vyžiadanie“

Ak systém OBD aktivuje podľa selektívnej stratégie výberu údajov na zobrazenie opísanej v bode 4.6.3.1 indikáciu MI na vyžiadanie, rozsvieti sa indikátor MI dvoma bliknutiami.

4.6.4.2.3.   Aktivačný režim 3 – „krátka indikácia MI“

Ak systém OBD aktivuje podľa selektívnej stratégie výberu údajov na zobrazenie opísanej v bode 4.6.3.1 krátku indikáciu MI, indikátor MI sa rozsvieti tromi bliknutiami.

4.6.4.2.4.   Aktivačný režim 4 – „nepretržitá indikácia MI“

Ak systém OBD aktivuje podľa selektívnej stratégie výberu údajov na zobrazenie opísanej v bode 4.6.3.1 nepretržitú indikáciu MI, indikátor MI ostane nepretržite v polohe „ON“(„nepretržitá indikácia MI“).

4.6.5.   Počítadlá priradené k funkčným poruchám

4.6.5.1.   Počítadlá indikácie MI

4.6.5.1.1.   Počítadlo nepretržitej indikácie MI

Systém OBD musí obsahovať počítadlo nepretržitej indikácie MI, ktoré ukladá počet hodín, počas ktorých bol motor v prevádzke a zároveň bola aktivovaná nepretržitá indikácia MI.

Počítadlo nepretržitej indikácie MI počíta až do najvyššej hodnoty umožnenej 2-bytovým počítadlom s rozlíšením 1 hodiny a napočítanú hodnotu uloží, pokým nenastanú podmienky na to, aby sa počítadlo mohlo vynulovať.

Počítadlo nepretržitej indikácie MI musí fungovať takýmto spôsobom:

a)

ak počítadlo nepretržitej indikácie MI začína počítať od nuly, začne počítať v momente aktivácie nepretržitej indikácie MI;

b)

v momente, keď prestane byť aktivovaná nepretržitá indikácia MI, sa počítadlo nepretržitej indikácie MI zastaví a uchová napočítanú hodnotu;

c)

ak je v priebehu 3 postupností operácií detekovaná funkčná porucha, ktorá vyvolá nepretržitú indikáciu MI, počítadlo nepretržitej indikácie MI pokračuje v počítaní od hodnoty, na ktorej sa predtým zastavilo;

d)

ak je po 3 postupnostiach operácií od posledného zastavenia počítadla detekovaná funkčná porucha, ktorá vyvolá nepretržitú indikáciu MI, počítadlo nepretržitej indikácie začne počítať od nuly;

e)

počítadlo nepretržitej indikácie sa musí vynulovať, ak:

i)

v priebehu 40 zahrievacích cyklov alebo 200 hodín prevádzky motora (podľa toho, čo nastane skôr) od posledného zastavenia počítadla nie je detekovaná žiadna funkčná porucha, ktorá by vyvolala nepretržitú indikáciu MI; alebo

ii)

snímací nástroj OBD vyšle systému OBD príkaz na vymazanie informácií OBD.

Obrázok C1

Znázornenie princípov aktivácie počítadiel indikátora MI

Image

Obrázok C2

Znázornenie princípov aktivácie počítadiel B1

Image

4.6.5.1.2.   Kumulatívne počítadlo nepretržitej indikácie MI

Systém OBD musí obsahovať kumulatívne počítadlo nepretržitej indikácie MI, ktoré ukladá kumulatívny počet hodín za dobu životnosti motora, počas ktorých bol motor v prevádzke a zároveň bola aktivovaná nepretržitá indikácia MI.

Kumulatívne počítadlo nepretržitej indikácie MI počíta až do najvyššej hodnoty umožnenej 2-bytovým počítadlom s rozlíšením 1 hodiny a napočítanú hodnotu uchová.

Kumulatívne počítadlo nepretržitej indikácie MI nesmie byť vynulované systémom motora, snímacím nástrojom ani pri odpojení batérie.

Kumulatívne počítadlo nepretržitej indikácie MI musí fungovať takýmto spôsobom:

a)

kumulatívne počítadlo nepretržitej indikácie MI začína počítať, keď je aktivovaná nepretržitá indikácia MI;

b)

v momente, keď prestane byť aktivovaná nepretržitá indikácia MI, sa kumulatívne počítadlo nepretržitej indikácie MI zastaví a uchová napočítanú hodnotu;

c)

kumulatívne počítadlo nepretržitej indikácie MI opätovne začína počítať od hodnoty, na ktorej sa predtým zastavilo, keď sa aktivuje nepretržitá indikácia MI.

Na obrázku C1 je zobrazený princíp kumulatívneho počítadla nepretržitej indikácie MI a v dodatku 2 k tejto prílohe sú uvedené príklady, ktoré znázorňujú logiku systému.

4.6.5.2.   Počítadlá priradené k funkčným poruchám triedy B1

4.6.5.2.1.   Jediné počítadlo triedy B1

Systém OBD musí obsahovať počítadlo B1, ktoré ukladá počet hodín, počas ktorých bol motor v prevádzke a zároveň bola prítomná funkčná porucha triedy B1.

Počítadlo B1 musí fungovať takýmto spôsobom:

a)

počítadlo B1 začína počítať v momente detekovania funkčnej poruchy triedy B1 a uloženia potvrdeného a aktívneho DTC;

b)

počítadlo B1 sa zastaví a uchová napočítanú hodnotu, ak žiadna funkčná porucha triedy B1 nie je potvrdená a aktívna alebo ak boli všetky funkčné poruchy triedy B1 vymazané snímacím nástrojom;

c)

počítadlo B1 začína opätovne počítať od hodnoty, na ktorej sa predtým zastavilo, ak je v priebehu 3 postupností operácií detekovaná ďalšia funkčná porucha triedy B1.

V prípade, že počítadlo B1 presiahne 200 hodín prevádzky motora, systém OBD nastaví počítadlo na 190 hodín prevádzky motora, keď systém OBD vyhodnotí, že funkčná porucha triedy B1 už nie je potvrdená a aktívna alebo keď všetky funkčné poruchy triedy B1 boli vymazané snímacím nástrojom. Počítadlo B1 začína počítať od hodnoty 190 hodín prevádzky motora, ak sa v priebehu 3 postupností operácií vyskytne ďalšia funkčná porucha triedy B1.

Počítadlo B1 sa vynuluje, ak sa vyskytnú tri po sebe nasledujúce postupnosti operácií, v priebehu ktorých neboli detekované žiadne funkčné poruchy triedy B1.

Poznámka: Počítadlo B1 neukazuje počet hodín prevádzky motora, v priebehu ktorých sa vyskytla jedna funkčná porucha triedy B1.

Počítadlo B1 môže akumulovať počet hodín dvoch alebo viacerých funkčných porúch triedy B1, z ktorých ani jedna nedosiahla čas indikovaný počítadlom.

Úlohou počítadla B1 je len určiť, kedy sa aktivuje nepretržitá indikácia MI.

Na obrázku C2 je zobrazený princíp počítadla B1 a v dodatku 2 k tejto prílohe sú uvedené príklady, ktoré znázorňujú logiku systému.

4.6.5.2.2.   Viaceré počítadlá triedy B1

Výrobca môže použiť niekoľko počítadiel B1. V tom prípade musí byť systém schopný prideliť každej funkčnej poruche triedy B1 konkrétne počítadlo B1.

Riadenie každého počítadla B1 musí prebiehať podľa rovnakých pravidiel ako pri použití jedného počítadla a každé počítadlo B1 začína počítať v momente detekovania priradenej funkčnej poruchy triedy B1.

4.7.   Informácie OBD

4.7.1.   Zaznamenávané informácie

Informácie zaznamenávané systémom OBD musia byť k dispozícii na vyžiadanie z miesta mimo vozidla vo forme týchto súborov:

a)

informácie o stave motora;

b)

informácie o aktívnych funkčných poruchách súvisiacich s emisiami;

c)

informácie na účely opráv.

4.7.1.1.   Informácie o stave motora

Tieto informácie poskytujú kontrolnému orgánu (5) prehľad o stave indikácie funkčných porúch a priradené údaje (napr. údaje počítadla nepretržitej indikácie MI, údaje o pripravenosti).

Systém OBD poskytne všetky informácie (podľa príslušnej normy stanovenej v dodatku 6 k tejto prílohe) pre externé skúšobné zariadenie cestnej kontroly na vyhodnotenie údajov a poskytne kontrolnému orgánu tieto informácie:

a)

selektívna/neselektívna stratégia výberu údajov na zobrazenie;

b)

identifikačné číslo vozidla (VIN);

c)

prítomnosť nepretržitej indikácie MI;

d)

pripravenosť systému OBD;

e)

počet hodín prevádzky motora, počas ktorých bola naposledy aktivovaná nepretržitá indikácia MI (počítadlo nepretržitej aktivácie MI).

Tieto informácie musia byť prístupné len na čítanie (t. j. nezmazateľné).

4.7.1.2.   Informácie o aktívnych funkčných poruchách súvisiacich s emisiami

Tieto informácie poskytujú inšpekčnej stanici (6) podmnožinu údajov OBD súvisiacich s motorom vrátane stavu indikátora funkčnej poruchy a priradených údajov (údaje počítadiel MI) a zoznam aktívnych/potvrdených funkčných porúch tried A a B a priradených údajov (napr. údaje počítadla B1).

Systém OBD poskytne všetky informácie (podľa príslušnej normy stanovenej v dodatku 6 k tejto prílohe) pre externé skúšobné zariadenie kontroly na vyhodnotenie údajov a poskytne inšpekčnému orgánu tieto informácie:

a)

číslo globálneho technického predpisu (a jeho revízie), ktoré má byť začlenené do označenia typového schválenia podľa predpisu č. 49;

b)

selektívna/neselektívna stratégia výberu údajov na zobrazenie;

c)

identifikačné číslo vozidla (VIN);

d)

stav indikátora funkčnej poruchy MI;

e)

pripravenosť systému OBD;

f)

počet zahrievacích cyklov a počet hodín prevádzky motora od momentu posledného vymazania uložených informácií OBD;

g)

počet hodín prevádzky motora, počas ktorých bola naposledy aktivovaná nepretržitá indikácia MI (počítadlo nepretržitej aktivácie MI).

h)

kumulovaný počet hodín prevádzky motora pri nepretržitej indikácii MI (kumulatívne počítadlo nepretržitej indikácie MI);

i)

hodnota odčítaná z toho počítadla B1, ktoré udáva najvyšší počet hodín prevádzky motora;

j)

potvrdené a aktívne DTC funkčných porúch triedy A;

k)

potvrdené a aktívne DTC funkčných porúch triedy B (B1 a B2);

l)

potvrdené a aktívne DTC funkčných porúch triedy B1;

m)

identifikácia(-e) softvérovej kalibrácie;

n)

kalibračné overovacie číslo(-a).

Tieto informácie musia byť prístupné len na čítanie (t. j. nezmazateľné).

4.7.1.3.   Informácie na účely opráv

Tieto informácie poskytujú opravárom všetky údaje OBD uvedené v tejto prílohe (napr. informácie „freeze-frame“).

Systém OBD poskytne všetky informácie (podľa príslušnej normy stanovenej v dodatku 6) pre externé opravárenské skúšobné zariadenie na vyhodnotenie údajov a poskytne opravárovi tieto informácie:

a)

číslo globálneho technického predpisu (a jeho revízie), ktoré má byť začlenené do označenia typového schválenia podľa predpisu č. 49;

b)

identifikačné číslo vozidla (VIN);

c)

stav indikátora funkčnej poruchy;

d)

pripravenosť systému OBD;

e)

počet zahrievacích cyklov a počet hodín prevádzky motora od momentu posledného vymazania uložených informácií OBD;

f)

stav monitorovacích zariadení (t. j. „dočasne vyradené z prevádzky do konca tohto jazdného cyklu“, „úplne pripravené pre tento jazdný cyklus“ alebo „nepripravené pre tento jazdný cyklus“) od posledného vypnutia motora pre každé monitorovacie zariadenie použité na zistenie stavu pripravenosti;

g)

počet hodín prevádzky motora od momentu aktivácie indikátora funkčnej poruchy (počítadlo nepretržitej indikácie MI);

h)

potvrdené a aktívne DTC funkčných porúch triedy A;

i)

potvrdené a aktívne DTC funkčných porúch triedy B (B1 a B2);

j)

kumulovaný počet hodín prevádzky motora pri nepretržitej indikácii MI (kumulatívne počítadlo nepretržitej indikácie MI);

k)

hodnota odčítaná z toho počítadla B1, ktoré udáva najvyšší počet hodín prevádzky motora;

l)

potvrdené a aktívne DTC funkčných porúch triedy B1 a počet hodín prevádzky motora odčítaný z počítadla(-diel) B1;

m)

potvrdené a aktívne DTC funkčných porúch triedy C;

n)

nevyhodnotené DTC a im priradené triedy;

o)

predtým aktívne DTC a im priradené triedy;

p)

informácie získané v reálnom čase o signáloch snímačov vybraných a podporovaných zariadením pôvodnej výbavy a o interných a výstupných signáloch (pozri bod 4.7.2 a dodatok 5 k tejto prílohe);

q)

údaje „freeze-frame“ vyžadované v tejto prílohe (pozri bod 4.7.1.4 a dodatok 5 k tejto prílohe);

r)

identifikácia(-e) softvérovej kalibrácie;

s)

kalibračné overovacie číslo(-a).

Systém OBD odstráni všetky zaznamenané funkčné poruchy motorového systému a súvisiace údaje (informácie o prevádzkovom čase, „freeze frame“ atď.) v súlade s ustanoveniami tejto prílohy, ak je takáto žiadosť urobená prostredníctvom externého opravárenského skúšobného zariadenia podľa príslušnej normy stanovenej v dodatku 6 k tejto prílohe.

4.7.1.4.   Informácie „freeze-frame“

Aspoň jeden súbor informácií „freeze-frame“ sa musí uložiť v momente, keď sa na základe rozhodnutia výrobcu uloží buď možný DTC alebo potvrdený a aktívny DTC. Výrobca môže aktualizovať informácie „freeze-frame“ vtedy, ak sa nevyhodnotený DTC opätovne detekuje.

Informácie „freeze-frame“ poskytujú prevádzkové informácie o vozidle v momente detekovania funkčnej poruchy a DTC priradené k ukladaným údajom. „Freeze frame“ obsahuje informácie uvedené v tabuľke 1 dodatku 5 k tejto prílohe. „Freeze frame“ obsahuje aj všetky informácie uvedené v tabuľkách 2 a 3 dodatku 5 k tejto prílohe, ktoré sa používajú na monitorovacie alebo kontrolné účely v špecifickej kontrolnej jednotke, ktorá uložila DTC.

Ukladanie informácií „freeze frame“ priradených k funkčnej poruche triedy A má prednosť pred informáciami priradenými k funkčnej poruche triedy B1, ktorá má prednosť pred informáciami priradenými k funkčnej poruche triedy B2 a obdobne pred informáciami priradenými k funkčnej poruche triedy C. Prvá detekovaná funkčná porucha má prednosť pred naposledy detekovanou funkčnou poruchou okrem prípadu, keď naposledy detekovaná funkčná porucha patrí do vyššej triedy.

V prípade, že zariadenie je monitorované systémom OBD a nevzťahuje sa naň dodatok 5 k tejto prílohe, informácie „freeze frame“ obsahujú prvky informácií týkajúce sa snímačov a ovládačov tohto zariadenia podobné tým, ktoré sú opísané v dodatku 5 k tejto prílohe. To sa predloží na schválenie orgánu typového schvaľovania v čase schvaľovania.

4.7.1.5.   Pripravenosť

S ohľadom na výnimky stanovené v bodoch 4.7.1.5.1., 4.7.1.5.2. a 4.7.1.5.3. sa pripravenosť nastaví na „úplnú“ len vtedy, keď monitorovacie zariadenie alebo skupina monitorovacích zariadení zobrazujúcich tento stav bola v prevádzke a vyhodnotila výskyt (t. j. uložila potvrdený a aktívny DTC) alebo neprítomnosť zlyhania relevantného pre toto monitorovacie zariadenie od posledného vymazania na externú žiadosť alebo príkaz (napr. prostredníctvom snímacieho nástroja OBD). Pripravenosť sa nastaví na hodnotu „neúplná“, ak sa na externé vyžiadanie alebo príkaz (napr. prostredníctvom snímacieho nástroja OBD) vymaže pamäť s chybovými kódmi (pozri bod 4.7.4.).

Bežné vypnutie motora nesmie spôsobiť zmenu pripravenosti.

4.7.1.5.1.   Pod podmienkou schválenia orgánom typového schvaľovania môže výrobca požiadať, aby bol stav pripravenosti monitorovacieho zariadenia nastavený tak, aby ukazoval hodnotu „úplná“ bez toho, aby monitorovacie zariadenie bolo spustené a vyhodnotilo výskyt alebo neprítomnosť zlyhania relevantného pre dané monitorovacie zariadenie, ak je monitorovanie pozastavené na niekoľko postupností operácií (minimálne 9 postupností operácií alebo 72 prevádzkových hodín) kvôli pretrvávajúcemu výskytu extrémnych prevádzkových podmienok (napr. nízka teplota okolia, vysoká nadmorská výška). Vo všetkých takýchto žiadostiach sa musia uviesť podmienky, za ktorých dôjde k pozastaveniu systému monitorovania, a počet postupností operácií, ktoré majú prebehnúť bez dokončenia monitorovania, kým je ohlásený status „úplnej“ pripravenosti. Extrémne podmienky okolia alebo extrémna nadmorská výška uvádzané v žiadosti výrobcu nesmú byť nikdy menej náročné, než podmienky uvedené v tejto prílohe, na to, aby sa systém OBD dočasne pozastavil.

4.7.1.5.2.   Monitorovacie zariadenia podliehajúce pripravenosti

Pripravenosť musí byť podporovaná pre každé monitorovacie zariadenie alebo skupinu monitorovacích zariadení, ktoré sú identifikované v tejto prílohe a ktoré sa požadujú pri odkazovaní alebo odkazom na túto prílohu, s výnimkou položiek 11 a 12 dodatku 3 k tejto prílohe.

4.7.1.5.3.   Pripravenosť na nepretržité monitorovanie

Pripravenosť každého z monitorovacích zariadení alebo skupín monitorovacích zariadení, ktoré sú identifikované v položkách 1, 7 a 10 dodatku 3 k tejto prílohe, požadovaná pri odkazovaní alebo odkazom na túto prílohu, a ktoré sa v tejto prílohe považujú za fungujúce nepretržite, musí vždy uvádzať hodnotu „úplná“.

4.7.2.   Informácie dátového toku

Systém OBD musí snímaciemu nástroju na vyžiadanie v reálnom čase poskytnúť informácie uvedené v tabuľkách 1 až 4 dodatku 5 k tejto prílohe (skutočné hodnoty signálu by sa mali použiť prednostne pred náhradnými).

Na účely parametrov vypočítaného zaťaženia a krútiaceho momentu systém OBD ohlási najpresnejšie hodnoty, ktoré sa vypočítajú v rámci príslušnej elektronickej riadiacej jednotky (napr. riadiaceho počítača motora).

V tabuľke 1 v dodatku 5 k tejto prílohe je uvedený zoznam povinných informácií OBD súvisiacich so zaťažením a otáčkami motora.

V tabuľke 3 v dodatku 5 k tejto prílohe sú uvedené ostatné informácie OBD, ktoré musia byť zahrnuté, ak ich systém emisií alebo OBD použil, aby aktivoval alebo deaktivoval ktorékoľvek z monitorovacích zariadení OBD.

V tabuľke 4 v dodatku 5 k tejto prílohe sú uvedené informácie, ktoré sa musia zahrnúť, ak je na to motor náležite vybavený alebo ak motor tieto informácie sníma alebo vypočítava (7). Na základe rozhodnutia výrobcu možno zahrnúť iné informácie „freeze-frame“ alebo dátového toku.

V prípade, že je zariadenie monitorované systémom OBD a nevzťahuje sa naň dodatok 5 k tejto prílohe (napr. SCR), informácie dátového toku musia obsahovať prvky informácií týkajúcich sa snímačov a spúšťačov tohto zariadenia spôsobom podobným spôsobom, ako je opísané v dodatku 5 k tejto prílohe. To sa predloží na schválenie orgánu typového schvaľovania v čase schvaľovania.

4.7.3.   Prístup k informáciám OBD

Prístup k informáciám OBD sa poskytuje len v súlade s normami uvedenými v dodatku 6 k tejto prílohe a v ďalej uvedených podbodoch (8).

Prístup k informáciám OBD nesmie byť viazaný na žiadny prístupový kód alebo iné zariadenie alebo postup, ktoré by mohol poskytnúť len výrobca alebo jeho dodávatelia. Vyhodnotenie informácií OBD si nesmie vyžadovať žiadne jedinečné dekódovacie informácie okrem prípadu, že takéto informácie sú verejne dostupné.

Podporuje sa metóda jednotného prístupu k informáciám OBD (napr. jeden prístupový bod/uzol), ktorá umožňuje vyhľadať všetky informácie OBD. Touto metódou sa musí umožniť prístup k úplným informáciám OBD vyžadovaným v tejto prílohe. Touto metódou sa musí tiež umožniť prístup k osobitným, menším informačným súborom, ako je stanovené v tejto prílohe (napr. informačné súbory o spôsobilosti na cestnú premávku v prípade OBD súvisiacich s emisiami).

Prístup k informáciám OBD sa musí poskytnúť aspoň podľa jednej z týchto sérií noriem uvedených v dodatku 6 k tejto prílohe:

a)

ISO 27145 spolu s ISO 15765-4 (na základe CAN);

b)

ISO 27145 spolu s ISO 13400 (na základe TCP/IP);

c)

SAE J1939-73.

Výrobcovia musia, kedykoľvek je to možné, používať vhodné chybové kódy definované v ISO alebo SAE (napr. P0xxx, P2xxx atď.). Ak taká identifikácia nie je možná, výrobca môže použiť diagnostické chybové kódy podľa príslušných bodov ISO 27145 alebo SAE J1939. Chybové kódy musia byť plne prístupné pomocou normalizovaného diagnostického zariadenia zodpovedajúceho ustanoveniam tejto prílohy.

Výrobca poskytne normalizačnému orgánu ISO alebo SAE prostredníctvom príslušného procesu ISO alebo SAE diagnostické údaje súvisiace s emisiami, ktoré nie sú stanovené v ISO 27145 alebo SAE J1939, ale súvisia s touto prílohou.

Prístup k informáciám OBD musí byť možný prostredníctvom drôtového pripojenia.

Údaje OBD poskytne systém OBD na vyžiadanie pomocou snímacieho nástroja, ktorý spĺňa požiadavky príslušných noriem uvedených v dodatku 6 k tejto prílohe (komunikácia s externým skúšobným zariadením).

4.7.3.1.   Drôtové spojenie pri použití rozhrania CAN

Prenosová rýchlosť drôtového dátového spojenia systému OBD musí byť buď 250 kbps alebo 500 kbps.

Výrobca musí zvoliť takú rýchlosť prenosu dát a takú konštrukciu, aby systém OBD spĺňal požiadavky noriem uvedených v dodatku 6 k tejto prílohe, na ktoré sa odkazuje v tejto prílohe. Systém OBD musí umožňovať automatickú detekciu medzi týmito dvoma hodnotami rýchlosti prenosu dát vykonávanú externým skúšobným zariadením.

Spojovacie rozhranie medzi vozidlom a externým diagnostickým skúšobným zaradením (napr. snímací nástroj) musí byť štandardizované a musí spĺňať všetky požiadavky normy ISO 15031-3 Typ A (napájanie 12 VDC), Typ B (napájanie 24 VDC) alebo SAE J1939-13 (napájanie 12 alebo 24 VDC).

4.7.3.2.   Vyhradené pre drôtové spojenie pri použití rozhrania TCP/IP (ethernet).

4.7.3.3.   Umiestnenie konektora

Konektor musí byť umiestnený v interiéri vozidla na strane vodiča v priestore pre nohy v oblasti vymedzenej vodičovou stranou vozidla a vodičovou stranou stredovej konzoly (alebo stredovou osou vozidla, ak nemá stredovú konzolu) a nesmie byť vyššie, než je spodná úroveň volantu, keď je nastavený v najspodnejšej nastaviteľnej polohe. Konektor nesmie byť umiestnený na stredovej konzole ani v nej (t. j. ani na vodorovných plochách v okolí riadiacej radiacej páky namontovanej v podlahe, páky ručnej brzdy alebo držiakov na nápoje, ani na zvislých plochách v okolí stereo prehrávača/rádia, klimatizácie alebo ovládačov navigačného systému). Konektor musí byť umiestnený tak, aby bol ľahko rozpoznateľný a prístupný (napr. na pripojenie nástroja z priestoru mimo vozidla). V prípade vozidiel vybavených bočnými dvermi na strane vodiča musí byť konektor ľahko rozpoznateľný a prístupný pre osobu stojacu (alebo v podrepe) mimo vozidla na strane vodiča pri otvorených bočných dverách na strane vodiča.

Orgán typového schvaľovania môže na žiadosť výrobcu schváliť alternatívne umiestnenie za predpokladu, že montážna poloha bude ľahko prístupná a chránená pred náhodným poškodením počas normálnych podmienok používania, napr. umiestnenie opísané v sérii noriem ISO 15031.

Ak je konektor zakrytý alebo umiestnený v osobitnom paneli, kryt alebo dvierka tohto priestoru sa musia dať otvoriť manuálne bez použitia nástrojov a musia byť jasne označené nápisom „OBD“, aby bolo umiestnenie konektoru zrejmé.

Výrobca môže vozidlo vybaviť ďalšími diagnostickými konektormi a dátovými linkami špecifickými pre daného výrobcu slúžiacimi na iné účely než povinné funkcie OBD. Ak je takýto ďalší konektor zhodný s jedným zo štandardných diagnostických konektorov povolených v dodatku 6 k tejto prílohe, len konektor vyžadovaný podľa tejto prílohy musí byť jasne označený nápisom „OBD“, aby bol odlíšiteľný od iných podobných konektorov.

4.7.4.   Mazanie/nulovanie informácií OBD snímacím nástrojom

Na základe požiadavky snímacieho nástroja sa ďalej uvedené údaje vymažú z pamäte počítača alebo nastavia na hodnotu stanovenú v tejto prílohe.

Údaje OBD

Vymazateľné

Vynulovateľné (9)

Stav indikátora funkčnej poruchy

 

X

Pripravenosť systému OBD

 

X

Počet prevádzkových hodín motora od aktivácie indikátora funkčnej poruchy (počítadlo nepretržitej indikácie MI)

X

 

Všetky DTC

X

 

Hodnota počítadla B1 s najvyšším počtom prevádzkových hodín motora

 

X

Počet prevádzkových hodín motora z počítadla(iel) B1

 

X

Údaje „freeze frame“ vyžadované podľa tejto prílohy

X

 

Informácie OBD nesmú byť zmazané v dôsledku odpojenia batérie(-í) vozidla.

4.8.   Elektronické zabezpečenie

Každé vozidlo vybavené jednotkou regulácie emisií musí byť vybavené funkciami, ktoré zabránia úpravám iným než tým, ktoré povolil výrobca. Výrobca povolí úpravy, ak sú potrebné z dôvodu diagnostiky, servisu, kontroly, doplnkového vybavenia alebo opravy vozidla.

Všetky preprogramovateľné počítačové kódy alebo prevádzkové parametre musia byť zabezpečené voči neoprávneným zásahom a musia poskytovať aspoň takú úroveň ochrany, akú zabezpečujú ustanovenia normy ISO 15031-7 (SAE J2186) alebo J1939-73 za predpokladu, že výmena zabezpečených údajov sa vykoná s použitím protokolov a diagnostického konektora, ako je predpísané v tejto prílohe. Všetky vymeniteľné kalibračné pamäťové čipy musia byť zaliate, uzavreté v zapečatenej schránke alebo musia byť chránené elektronickými algoritmami a nesmú sa dať vymeniť bez použitia špeciálneho náradia a postupov.

Prevádzkové parametre motora zabezpečené počítačovým kódom nesmú byť vymeniteľné bez použitia špeciálnych nástrojov a postupov [napr. zaspájkované alebo zaliate počítačové komponenty alebo zapečatené (alebo zaspájkované) počítačové vložky].

Výrobcovia musia vykonať náležité opatrenia na ochranu nastavenia maximálneho prísunu paliva pred neoprávneným zásahom počas prevádzky vozidla.

Výrobcovia môžu požiadať orgán typového schvaľovania o výnimku z jednej z týchto požiadaviek pre také vozidlá, ktoré si pravdepodobne nevyžadujú ochranu. Kritériá, ktoré bude orgán typového schvaľovania posudzovať pri rozhodovaní o výnimke, budú okrem iného zahŕňať bežnú dostupnosť mikroprocesorov, schopnosť vysokého výkonu vozidla a plánovaný objem predaja vozidla.

Výrobcovia, ktorí používajú systémy programovateľných počítačových kódov (napr. elektricky zmazateľná programovateľná pamäť len na čítanie, EEPROM), musia znemožniť neoprávnené preprogramovanie. Výrobcovia musia zaviesť stratégie zvýšenej ochrany pred neoprávneným zásahom a prvky ochrany pred zápisom, ktoré si vyžadujú elektronický prístup k externému počítaču prevádzkovanému výrobcom. Orgán typového schvaľovania môže schváliť rovnocenné alternatívne metódy ochrany proti neoprávnenému zásahu.

4.9.   Životnosť systému OBD

Systém OBD musí byť navrhnutý a skonštruovaný tak, aby bol schopný identifikovať druhy funkčnej poruchy v priebehu celej životnosti vozidla alebo systému motora.

Všetky dodatočné ustanovenia týkajúce sa životnosti systémov OBD sú obsiahnuté v tejto prílohe.

Systém OBD nesmie byť naprogramovaný alebo inak navrhnutý tak, aby sa kedykoľvek v priebehu celej doby životnosti vozidla celkom alebo čiastočne deaktivoval z dôvodu veku a/alebo prejdenej vzdialenosti. Systém rovnako nesmie obsahovať algoritmus alebo stratégiu určenú na priebežné znižovanie účinnosti systému OBD.

5.   VÝKONNOSTNÉ POŽIADAVKY

5.1.   Prahové hodnoty

Prahové limity OBD pre príslušné monitorovacie kritériá vymedzené v dodatku 3 k tejto prílohe sú definované v hlavnej časti tohto predpisu.

5.2.   Dočasné pozastavenie systému OBD

Orgány typového schvaľovania môžu schváliť dočasné pozastavenie systému OBD za podmienok uvedených v nasledujúcich podbodoch.

V čase typového schvaľovania výrobca poskytne orgánu typového schvaľovania podrobný opis každej stratégie dočasného pozastavenia systému OBD a údaje a/alebo technické posúdenie preukazujúce, že monitorovanie počas príslušných podmienok by bolo nespoľahlivé alebo nepraktické.

Vo všetkých prípadoch musí byť monitorovanie opätovne zapnuté hneď, ako pominú podmienky, ktoré viedli k dočasnému pozastaveniu systému.

5.2.1.   Bezpečnosť prevádzky motora/vozidla

Výrobcovia môžu požiadať o schválenie pozastavenia dotknutých monitorovacích systémov OBD v čase, keď sú aktivované stratégie prevádzkovej bezpečnosti.

Od monitorovacieho systému OBD sa nevyžaduje, aby počas funkčnej poruchy vyhodnocoval komponenty, ak by takéto vyhodnocovanie malo za následok ohrozenie bezpečnosti používania vozidla.

5.2.2.   Teplota okolia a nadmorská výška

Výrobcovia môžu požiadať o schválenie pozastavenia monitorovacích zariadení systému OBD:

a)

pri teplotách okolia pod 266 K (-7 °C) v prípade, že teplota chladiaceho média nedosiahla minimálnu teplotu najmenej 333 K (60 °C); alebo

b)

pri teplotách okolia pod 266 K (-7 °C) v prípade zamrznutého činidla; alebo

c)

pri teplotách okolia nad 308 K (35 °C); alebo

d)

v nadmorskej výške nad 2 500 metrov nad morom.

Výrobca môže tiež požiadať o schválenie dočasného pozastavenia monitorovacích zariadení systému OBD pri iných teplotách okolia a v nadmorskej výške, ak na základe údajov a/alebo technickej správy preukáže, že za podmienok okolia by došlo k chybnej diagnostike následkom ich vplyvu na samotný komponent (napr. zamrznutie komponentu, nezlučiteľnosť s toleranciou snímača).

Poznámka: Podmienky okolia sa môžu odhadnúť nepriamymi metódami. Teplota okolia sa napríklad môže určiť na základe teploty nasávaného vzduchu.

5.2.3.   Nízka hladina paliva

Výrobcovia môžu požiadať o schválenie pozastavenia tých monitorovacích systémov, ktoré sú ovplyvňované nízkou hladinou/tlakom paliva alebo vyčerpaním paliva (napr. diagnostika funkčnej poruchy palivového systému alebo zlyhania zapaľovania) týmto spôsobom:

 

Motorová nafta

Plyn

 

Zemný plyn

LPG

a)

Nízka hladina paliva, ktorá sa zvažuje na účely takého pozastavenia, nesmie presiahnuť 100 litrov alebo 20 % menovitého objemu palivovej nádrže podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

X

 

X

b)

Nízky tlak paliva v nádrži, ktorý sa zvažuje na účely takého pozastavenia, nesmie presiahnuť 20 % použiteľného rozsahu tlaku v palivovej nádrži.

 

X

 

5.2.4.   Batéria vozidla alebo úrovne systémového napätia

Výrobcovia môžu požiadať o schválenie pozastavenia tých monitorovacích systémov, ktoré by mohli byť ovplyvnené stavom batérie vozidla alebo úrovňou systémového napätia.

5.2.4.1.   Nízke napätie

V prípade monitorovacích systémov ovplyvnených nízkym napätím batérie alebo nízkym systémovým napätím vozidla môžu výrobcovia požiadať o schválenie pozastavenia monitorovacích systémov, keď je napätie batérie alebo systémové napätie nižšie než 90 % menovitého napätia (alebo 11,0 V pre 12 V batériu, 22,0 V pre 24 V batériu). Výrobcovia môžu požiadať o schválenie vyšších prahových hodnôt napätia na pozastavenie monitorovacích systémov než tie, ktoré boli uvedené.

Výrobca musí preukázať, že monitorovanie by pri takom napätí bolo nespoľahlivé a že buď je dlhodobejšia prevádzka vozidla pri hodnotách pod kritériom pozastavenia nepravdepodobná alebo že systém OBD monitoruje batériu alebo systémové napätie a bude detekovať funkčnú poruchu pri napätí používanom na pozastavenie iných monitorovacích zariadení.

5.2.4.2.   Vysoké napätie

V prípade monitorovacích systémov súvisiacich s emisiami, ktoré sú ovplyvňované vysokým napätím batérie alebo vysokým systémovým napätím, môžu výrobcovia požiadať o schválenie pozastavenia monitorovacích systémov v prípadoch, keď napätie batérie alebo systémové napätie prekročí výrobcom stanovenú hodnotu.

Výrobca musí preukázať, že monitorovanie pri hodnotách presahujúcich ním stanovené hodnoty napätia by bolo nespoľahlivé a buď že sa varovná kontrolka elektrického systému nabíjania/alternátora rozsvieti (alebo bude ukazovateľ napätia v červenej časti rozsahu) alebo že systém OBD monitoruje napätie batérie alebo systémové napätie a bude detekovať funkčnú poruchu pri napätí, ktoré sa používa na pozastavenie iných monitorovacích zariadení.

5.2.5.   Aktívne jednotky odberu výkonu (aktívne PTO)

Výrobca môže požiadať o schválenie dočasného pozastavenia dotknutých monitorovacích systémov v prípade vozidiel vybavených jednotkou odberu výkonu (PTO) pod podmienkou, že táto jednotka je dočasne aktívna.

5.2.6.   Nútená regenerácia

Výrobca môže požiadať o schválenie pozastavenia dotknutých monitorovacích systémov OBD v priebehu nútenej regenerácie systému regulácie emisií za motorom (napr. filtra častíc).

5.2.7.   Pomocná stratégia v oblasti emisií (AES)

Výrobca môže požiadať o schválenie pozastavenia monitorovacích zariadení systému OBD v priebehu stratégie AES vrátane stratégie MECS, a to za takých podmienok, na ktoré sa už nevzťahuje bod 5.2., ak je monitorovacia schopnosť týchto zariadení ovplyvnená stratégiou AES.

5.2.8.   Čerpanie paliva

Po načerpaní paliva môže výrobca vozidla poháňaného plynom dočasne pozastaviť systém OBD, keď sa systém musí prispôsobiť zmene v kvalite a zložení paliva, ktorú rozpozná elektronická riadiaca jednotka ECU.

Systém OBD sa znova spustí okamžite potom, ako je nové palivo identifikované a parametre motora sú znovunastavené. Toto pozastavenie musí byť obmedzené maximálne na 10 minút.

6.   POŽIADAVKY NA PREUKAZOVANIE

Základnými prvkami preukazovania zhody systému OBD s požiadavkami tejto prílohy sú tieto:

a)

postup výberu systému základného motora s OBD. Systém základného motora s OBD vyberá výrobca po dohode so orgánom typového schvaľovania;

b)

postup preukazovania klasifikácie funkčnej poruchy. Výrobca predloží orgánu typového schvaľovania klasifikáciu každej funkčnej poruchy systému základného motora s OBD a potrebné podporné údaje na zdôvodnenie každej klasifikácie;

c)

postup výberu poškodeného komponentu. Výrobca predloží na žiadosť orgánu typového schvaľovania poškodené komponenty na účely skúšok OBD. Vhodnosť týchto komponentov sa určí na základe podporných údajov predložených výrobcom;

d)

postup výberu referenčného paliva v prípade plynového motora.

6.1.   Rad emisných systémov OBD

Výrobca je zodpovedný za určenie radu emisných systémov OBD. Zoskupenie systémov motorov v rámci radu emisných systémov OBD je založené na dôkladnom technickom posudku a podlieha schváleniu orgánom typového schvaľovania.

Motory, ktoré nepatria do rovnakého radu motorov, môžu napriek tomu patriť do rovnakého radu emisných systémov OBD.

6.1.1.   Parametre vymedzujúce rad emisných systémov OBD

Rad emisných systémov OBD je vymedzený základnými konštrukčnými parametrami, ktoré musia byť spoločné pre systémy motorov v rámci radu.

Aby mohli byť systémy motorov považované za motory toho istého radu motorov s OBD, musia si byť podobné v týchto základných parametroch:

a)

systémy regulácie emisií;

b)

metódy monitorovania OBD;

c)

kritériá na monitorovanie výkonnosti a komponentov;

d)

monitorovacie parametre (napr. frekvencia).

Tieto podobné charakteristiky musí preukázať výrobca pomocou vhodných technických postupov preukazovania alebo inými vhodnými postupmi a musí ich schváliť orgán typového schvaľovania.

Výrobca môže požiadať orgán typového schvaľovania o schválenie menších rozdielov v metódach monitorovania/diagnostikovania systému regulácie motorových emisií z dôvodu zmien v usporiadaní motorového systému, keď tieto metódy výrobca považuje za podobné a:

a)

odlišujú sa len preto, aby zodpovedali špecifickým črtám príslušných komponentov (napr. veľkosť, prietok výfukových plynov atď.); alebo

b)

ich podobnosť je stanovená na základe osvedčeného odborného úsudku.

6.1.2.   Systém základného motora s OBD

Zhoda radu emisných systémov OBD s požiadavkami tejto prílohy sa preukazuje na základe preukázania zhody systému základného motora s OBD tohto radu s požiadavkami.

Výber systému základného motora s OBD vykonáva výrobca a podlieha schváleniu orgánom typového schvaľovania.

Pred skúšaním môže orgán typového schvaľovania požiadať výrobcu, aby na účely preukazovania vybral ďalší motor.

Výrobca môže tiež orgánu typového schvaľovania navrhnúť, aby preskúšal ďalšie motory tak, aby bol pokrytý úplný rad emisných systémov OBD.

6.2.   Postupy preukazovania klasifikácie funkčných porúch

Výrobca poskytne orgánu typového schvaľovania dokumentáciu preukazujúcu vhodnú klasifikáciu každej funkčnej poruchy. Táto dokumentácia musí obsahovať analýzu porúch (napr. časť „režim zlyhania a analýza dôsledkov“) a môže tiež zahŕňať:

a)

výsledky simulácie;

b)

výsledky skúšok;

c)

odkazy na už schválenú klasifikáciu.

V ďalej uvedených bodoch sú vymenované požiadavky na preukazovanie správnej klasifikácie vrátane požiadaviek na skúšky. Požadujú sa minimálne 4 skúšky a maximálny počet skúšok zodpovedá štvornásobku počtu radov motorov zvažovaných v rámci radu emisných systémov OBD. Orgán typového schvaľovania sa môže rozhodnúť skrátiť skúšku kedykoľvek pred dosiahnutím tohto maximálneho počtu skúšok porúch.

V osobitných prípadoch, keď nie je možné vykonať skúšku klasifikácie (napr. ak je aktivovaná stratégia MECS a motor sa nemôže podrobiť danej skúške atď.), možno klasifikáciu funkčnej poruchy vykonať na základe odborného zdôvodnenia. Túto výnimku výrobca zdokumentuje, pričom táto výnimka podlieha odsúhlaseniu orgánom typového schvaľovania.

6.2.1.   Preukázanie klasifikácie do triedy A

Klasifikácia funkčnej poruchy do triedy A vykonaná výrobcom nepodlieha preukazovacej skúške.

Ak orgán typového schvaľovania nesúhlasí so zatriedením funkčnej poruchy do triedy A vykonaným výrobcom, orgán typového schvaľovania požiada o zatriedenie funkčnej poruchy do triedy B1, B2 alebo prípadne C.

V takom prípade sa v schvaľovacom dokumente zaznamená, že zatriedenie funkčnej poruchy bolo uskutočnené podľa požiadavky orgánu typového schvaľovania.

6.2.2.   Preukazovanie klasifikácie do triedy B1 (rozlišovanie medzi triedami A a B1)

Na zdôvodnenie klasifikácie funkčnej poruchy do triedy B1 sa dokumentáciou musí jasne preukázať, že za určitých podmienok (10) hodnoty emisií pri danej funkčnej poruche nepresahujú prahové limity OBD.

V prípade, že orgán typového schvaľovania vyžaduje emisnú skúšku na preukázanie zatriedenia funkčnej poruchy do triedy B1, musí výrobca preukázať, že emisie vyvolané touto konkrétnou funkčnou poruchou sú vo vybraných prípadoch pod prahovými limitmi OBD:

a)

výrobca zvolí so súhlasom orgánu typového schvaľovania podmienky skúšky;

b)

od výrobcu sa nepožaduje, aby preukázal, že za iných podmienok hodnoty emisií pri danej funkčnej poruche skutočne presahujú prahové limity OBD.

Ak výrobca nepreukáže, že klasifikácia do triedy B1 je odôvodnená, funkčná porucha sa klasifikuje do triedy A.

6.2.3.   Preukazovanie klasifikácie do triedy B1 (rozlišovanie medzi triedami B2 a B1)

Ak orgán typového schvaľovania nesúhlasí s výrobcovým zatriedením funkčnej poruchy do triedy B1, pretože usúdi, že prahové limity OBD nie sú prekročené, orgán typového schvaľovania požiada o nové zatriedenie tejto funkčnej poruchy do triedy B2 alebo C. V takom prípade sa v schvaľovacom dokumente zaznamená, že zatriedenie funkčnej poruchy sa vykonalo na žiadosť orgánu typového schvaľovania.

6.2.4.   Preukazovanie klasifikácie do triedy B2 (rozlišovanie medzi triedami B2 a B1)

Na zdôvodnenie klasifikácie funkčnej poruchy do triedy B2 musí výrobca preukázať, že emisie nepresahujú prahové limity OBD.

V prípade, že orgán typového schvaľovania nesúhlasí so zatriedením funkčnej poruchy do triedy B2, pretože usúdi, že prahové limity OBD sú prekročené, od výrobcu môže vyžadovať, aby skúškou preukázal, že emisie spôsobené funkčnou poruchou sú nižšie než prahové limity OBD. Ak to skúšky nepreukážu, orgán typového schvaľovania požiada o nové zatriedenie tejto funkčnej poruchy do triedy A alebo B1 a výrobca následne preukáže príslušné zatriedenie a dokumentácia sa zaktualizuje.

6.2.5.   Preukazovanie klasifikácie do triedy B2 (rozlišovanie medzi triedami B2 a C)

Ak orgán typového schvaľovania nesúhlasí s výrobcovým zatriedením funkčnej poruchy do triedy B2, pretože usúdi, že regulované emisné limity nie sú prekročené, orgán typového schvaľovania požiada o nové zatriedenie tejto funkčnej poruchy do triedy C. V takom prípade sa v schvaľovacom dokumente zaznamená, že zatriedenie funkčnej poruchy sa vykonalo na žiadosť orgánu typového schvaľovania.

6.2.6.   Preukázanie klasifikácie do triedy C

Na zdôvodnenie klasifikácie funkčnej poruchy do triedy C musí výrobca preukázať, že emisie nepresiahnu regulované emisné limity.

V prípade, že orgán typového schvaľovania nesúhlasí so zatriedením funkčnej poruchy do triedy C, môže od výrobcu vyžadovať, aby skúškou preukázal, že emisie spôsobené funkčnou poruchou sú nižšie než regulované emisné limity.

Ak to skúšky nepreukážu, orgán typového schvaľovania požiada o nové zatriedenie funkčnej poruchy a výrobca následne preukáže príslušné nové zatriedenie a dokumentácia sa zaktualizuje.

6.3.   Postupy preukazovania výkonnosti systému OBD

Výrobca predloží orgánu typového schvaľovania úplný dokumentačný zväzok dokazujúci zhodu systému OBD z hľadiska jeho monitorovacej schopnosti, ktorý môže obsahovať:

a)

algoritmy a rozhodovacie schémy;

b)

výsledky skúšok a/alebo simulácií;

c)

odkazy na už schválené monitorovacie systémy atď.

V nasledujúcich bodoch sú uvedené požiadavky na preukázanie výkonnosti OBD vrátane požiadaviek na skúšky. Požaduje sa počet skúšok zodpovedajúci štvornásobku počtu radov motorov zvažovaných v rámci emisného radu OBD, ale nesmie byť menší než osem.

Vybrané monitorovacie zariadenia musia odzrkadľovať jednotlivé typy monitorovacích zariadení uvedené v bode 4.2. (t. j. monitorovanie prahových hodnôt emisií, monitorovanie výkonnosti, monitorovanie celkovej funkčnej poruchy alebo monitorovanie komponentov) vyváženým spôsobom. Vybrané monitorovacie zariadenia musia tiež odzrkadľovať jednotlivé položky uvedené v dodatku 3 tejto prílohy vyváženým spôsobom.

6.3.1.   Postupy preukazovania výkonnosti systému OBD pomocou skúšok

Okrem predloženia podporných údajov uvedených v bode 6.3. výrobca preukáže správne monitorovanie konkrétnych systémov alebo komponentov na reguláciu emisií pomocou skúšok na skúšobnom zariadení motorov podľa skúšobných postupov opísaných v bode 7.2. tejto prílohy.

V takom prípade výrobca dodá vyhovujúce poškodené komponenty alebo elektrické zariadenia, ktoré možno použiť na simuláciu funkčnej poruchy.

Správne fungovanie systému OBD pri detekovaní funkčnej poruchy a odozve na ňu (pozri tiež indikácia MI, ukladanie DTC atď.) sa preukazuje podľa bodu 7.2.

6.3.2.   Postupy výberu vyhovujúceho poškodeného komponentu (alebo systému)

Tento bod sa vzťahuje na prípady, keď sa funkčná porucha zvolená na skúšku preukázania OBD monitoruje z hľadiska výfukových emisií (11) (monitorovanie emisných prahov – pozri bod 4.2.) a od výrobcu sa vyžaduje, aby emisnou skúškou preukázal správnosť výberu daného poškodeného komponentu.

Vo veľmi špecifických prípadoch nemusí byť preukázanie vhodnosti poškodeného komponentu alebo systému na základe skúšok možné (napr. ak je aktivovaná stratégia MECS a motor sa nemôže podrobiť príslušnej skúške atď.). V takých prípadoch sa poškodený komponent uzná za vyhovujúci bez skúšok. Túto výnimku výrobca zdokumentuje, pričom táto výnimka podlieha odsúhlaseniu orgánom typového schvaľovania.

6.3.2.1.   Postup výberu vyhovujúceho poškodeného komponentu, ktorý sa použije na preukázanie správneho detekovania funkčných porúch tried A a B1

6.3.2.1.1.   Monitorovanie prahových hodnôt emisií

V prípade, že výsledkom funkčnej poruchy vybranej orgánom typového schvaľovania sú výfukové emisie presahujúce prahový limit OBD, výrobca emisnou skúškou podľa bodu 7. preukáže, že poškodený komponent alebo zariadenie nespôsobí, že príslušné emisie prekročia zodpovedajúce prahové limity OBD o viac než 20 %.

6.3.2.1.2.   Monitorovanie výkonnosti

Na žiadosť výrobcu a po schválení orgánom typového schvaľovania sa môžu prahové limity OBD v prípade monitorovania výkonnosti presiahnuť o viac než 20 %. Takáto žiadosť musí byť odôvodnená v každom jednotlivom prípade.

V prípade, že sa v prílohe 15 vyžaduje monitorovanie výkonnosti abnormálnej spotreby plynného paliva dvojpalivového motora alebo vozidla, poškodený komponent sa schváli ako vhodný bez odkazu na prahové limity OBD.

6.3.2.1.3.   Monitorovanie komponentov

V prípade monitorovania komponentov sa poškodený komponent schváli ako vhodný bez odkazu na prahové limity OBD.

6.3.2.2.   Postup výberu vyhovujúceho poškodeného komponentu, ktorý sa použije na preukázanie správneho detekovania funkčných porúch triedy B2

V prípade funkčných porúch triedy B2 a na žiadosť orgánu typového schvaľovania výrobca emisnou skúškou podľa bodu 7. preukáže, že poškodený komponent alebo zariadenie nespôsobí prekročenie príslušných prahových limitov OBD stanovených pre tieto emisie.

6.3.2.3.   Postup výberu vyhovujúceho poškodeného komponentu, ktorý sa použije na preukázanie správneho detekovania funkčných porúch triedy C

V prípade funkčných porúch triedy C a na žiadosť orgánu typového schvaľovania výrobca emisnou skúškou podľa bodu 7. preukáže, že poškodený komponent alebo zariadenie nevedie k prekročeniu príslušného regulovaného emisného limitu stanoveného pre tieto emisie.

6.3.3.   Správa o skúške

Správa o skúške musí obsahovať minimálne informácie uvedené v dodatku 4 k tejto prílohe.

6.4.   Schválenie systému OBD vykazujúceho nedostatky

6.4.1.   Orgány typového schvaľovania môžu na žiadosť výrobcu schváliť systém OBD aj napriek tomu, že má jeden alebo viac nedostatkov.

Pri posudzovaní žiadosti orgán typového schvaľovania určí, či zhoda s požiadavkami tejto prílohy je možná alebo nepravdepodobná.

Orgán typového schvaľovania vezme do úvahy údaje výrobcu, ktoré objasňujú okrem iného také faktory, ako je technická uskutočniteľnosť, doba prípravy a výrobné cykly vrátane postupného zavádzania alebo vyraďovania konštrukcií motorov a plánované modernizácie počítačov, rozsah, v akom bude výsledný systém OBD účinný pri plnení požiadaviek tejto prílohy, a že výrobca preukázal primeranú úroveň úsilia zameraného na splnenie požiadaviek prílohy.

Orgán typového schvaľovania nevyhovie žiadosti o schválenie systému s nedostatkami v prípade, že úplne chýba požadované diagnostické monitorovacie zariadenie (t. j. úplne chýbajú monitorovacie zariadenia požadované v dodatku 3 k tejto prílohe).

6.4.2.   Obdobie, počas ktorého sa tolerujú nedostatky

Nedostatok sa toleruje na obdobie jedného roka odo dňa schválenia systému motora.

Ak výrobca môže orgánu typového schvaľovania primerane preukázať, že na odstránenie nedostatku by boli potrebné zásadné úpravy motora a doba postupného zavádzania, potom sa obdobie tolerovania nedostatku môže opäť o ďalší rok predĺžiť za predpokladu, že celkové obdobie tolerovania nedostatku nepresiahne 3 roky (t. j. povolený je 3 x jeden rok tolerovania nedostatku).

Výrobca nemôže požiadať o ďalšie predĺženie obdobia tolerancie nedostatkov.

6.5.   Postup na výber referenčného paliva v prípade plynového motora

Preukázanie výkonnosti OBD a klasifikácia funkčnej poruchy sa vykonáva pomocou jedného z referenčných palív uvedených v prílohe 5, na ktorého prevádzku je motor konštruovaný.

Výber tohto referenčného paliva vykonáva orgán typového schvaľovania, ktorý skúšobnému laboratóriu poskytne dostatočný čas na dodanie vybraného referenčného paliva.

7.   SKÚŠOBNÉ POSTUPY

7.1.   Skúšobný proces

Preukazovanie správnej klasifikácie funkčnej poruchy a správnej monitorovacej činnosti systému OBD skúškami sú otázky, ku ktorým je potrebné v rámci skúšobného procesu pristupovať samostatne. Napríklad funkčná porucha triedy A si nevyžaduje klasifikačnú skúšku, ale môže byť predmetom skúšky výkonnosti systému OBD.

Ak je to vhodné, môže sa použiť rovnaká skúška na preukázanie správnej klasifikácie funkčnej poruchy, na preukázanie vhodnosti poškodeného komponentu dodaného výrobcom, ako aj na preukázanie správnej monitorovacej činnosti systému OBD.

Systém motora, na ktorom sa skúša systém OBD, musí spĺňať požiadavky na emisie stanovené týmto predpisom.

7.1.1.   Skúšobný proces preukazovania klasifikácie funkčných porúch

Keď podľa bodu 6.2. orgán typového schvaľovania žiada od výrobcu, aby skúškou preukázal zatriedenie špecifickej funkčnej poruchy, preukázanie zhody bude pozostávať zo série emisných skúšok.

Keď podľa bodu 6.2.2. orgán typového schvaľovania požiada o vykonanie skúšky, ktorou sa má preukázať zatriedenie funkčnej poruchy do triedy B1 namiesto triedy A, výrobca preukáže, že emisie vyvolané touto funkčnou poruchou sú za určitých okolností nižšie než prahové limity OBD:

a)

výrobca zvolí tieto okolnosti skúšky so súhlasom orgánu typového schvaľovania;

b)

od výrobcu sa nepožaduje, aby preukázal, že za iných podmienok hodnoty emisií pri danej funkčnej poruche skutočne presahujú prahové limity OBD.

Emisná skúška sa na žiadosť výrobcu môže opakovať až trikrát.

Ak sú výsledkom niektorej z týchto skúšok emisie nepresahujúce prahové limity OBD, klasifikácia funkčnej poruchy do triedy B1 sa schváli.

Ak orgán typového schvaľovania požaduje skúšku na potvrdenie klasifikácie funkčnej poruchy do triedy B2 namiesto triedy B1 alebo do triedy C namiesto triedy B2, emisná skúška sa nemusí opakovať. Ak sú emisie namerané v skúške vyššie než prahové limity OBD, resp. emisný limit, funkčná porucha si vyžaduje novú klasifikáciu.

Poznámka: Podľa bodu 6.2.1. sa tento bod nevzťahuje na funkčné poruchy klasifikované do triedy A.

7.1.2.   Skúšobný proces preukazovania výkonnosti OBD

Keď orgán typového schvaľovania žiada skúšku výkonnosti systému OBD podľa bodu 6.3., preukázanie zhody pozostáva z týchto fáz:

a)

funkčnú poruchu vyberie orgán typového schvaľovania a príslušný poškodený komponent alebo systém dá k dispozícii výrobca;

b)

ak je to vhodné a ak sa o to požiada, výrobca preukáže emisnou skúškou, že poškodený komponent je vhodný na preukazovanie správnej monitorovacej činnosti;

c)

výrobca preukáže, že odozva systému OBD spĺňa požiadavky tejto prílohy (t. j. indikácia MI, ukladanie DTC atď.) najneskôr na konci série skúšobných cyklov OBD.

7.1.2.1.   Preukázanie vhodnosti poškodeného komponentu

Keď orgán typového schvaľovania žiada od výrobcu, aby skúškou podľa bodu 6.3.2. preukázal správnosť výberu poškodeného komponentu, toto preukázanie sa uskutoční pomocou emisnej skúšky.

Ak sa zistí, že montáž poškodeného komponentu alebo zariadenia v motorovom systéme znamená, že porovnanie s prahovými limitmi OBD nie je možné (napr. pretože nie sú splnené podmienky pre štatistické potvrdenie príslušného emisného skúšobného cyklu), funkčná porucha takého komponentu alebo zariadenia sa môže považovať za vyhovujúcu na základe dohody so orgánom typového schvaľovania, pričom sa vychádza z technického zdôvodnenia predloženého výrobcom.

V prípade, že montáž poškodeného komponentu alebo zariadenia v motore znamená, že krivka plného zaťaženia (stanovená so správne prevádzkovaným motorom) sa nemôže počas skúšky dosiahnuť, poškodený komponent alebo zariadenie sa môžu považovať za vhodné po dohode so orgánom typového schvaľovania na základe zdôvodnenia poskytnutého výrobcom.

7.1.2.2.   Zistenie funkčnej poruchy

Každé monitorovacie zariadenie vybrané orgánom typového schvaľovania, ktoré sa má skúšať na motorovom skúšobnom zariadení, musí reagovať na zavedenie vybraného poškodeného komponentu spôsobom, ktorý spĺňa požiadavky tejto prílohy v dvoch po sebe idúcich skúšobných cykloch OBD podľa bodu 7.2.2. tejto prílohy.

Keď sa v opise monitorovania a po dohode so orgánom typového schvaľovania uviedlo, že špecifické monitorovacie zariadenie potrebuje viac než dve postupnosti operácií na dokončenie svojho monitorovania, počet skúšobných cyklov OBD sa môže na žiadosť výrobcu zvýšiť.

Každý jednotlivý skúšobný cyklus OBD musí byť pri skúške dokazovania ohraničený vypnutím motora. V rámci časového úseku do ďalšieho naštartovania sa musí brať do úvahy monitorovanie, ku ktorému môže dôjsť po vypnutí motora, a všetky nevyhnutné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby došlo k monitorovaniu po ďalšom naštartovaní.

Skúška sa považuje za dokončenú hneď, ako systém OBD reagoval spôsobom, ktorý spĺňa požiadavky tejto prílohy.

7.2.   Príslušné skúšky

V kontexte tejto prílohy:

a)

emisný skúšobný cyklus je skúšobný cyklus použitý na meranie regulovaných emisií, keď sa určuje poškodený komponent alebo systém;

b)

skúšobný cyklus OBD je skúšobný cyklus použitý na preukázanie schopnosti monitorovacích zariadení OBD zisťovať funkčné poruchy.

7.2.1.   Skúšobný cyklus emisnej skúšky

Skúšobný cyklus opísaný v tejto prílohe na meranie emisií je skúšobný cyklus WHTC podľa prílohy 4.

7.2.2.   Skúšobný cyklus OBD

Skúšobný cyklus OBD opísaný v tejto prílohe je tá časť cyklu WHTC opísaného v prílohe 4, ktorá sa vykonáva za tepla.

Na požiadanie výrobcu a po schválení orgánom typového schválenia sa môže použiť alternatívny skúšobný cyklus OBD (napr. časť cyklu WHTC, ktorá sa vykonáva za studena) pre špecifické monitorovacie zariadenie. Žiadosť musí obsahovať dokumentáciu (technické zdôvodnenia, simulácie, skúšobné výsledky atď.) preukazujúce, že:

a)

požadovaný skúšobný cyklus je vhodný na preukázanie, že monitorovanie prebieha za skutočných prevádzkových podmienok; a

b)

časť cyklu WHTC, ktorá sa vykonáva za tepla, sa javí ako menej vhodná na zvažované monitorovanie (napr. na monitorovanie spotreby kvapalín).

7.2.3.   Podmienky výkonu skúšky

Na výkon skúšok uvedených v bodoch 7.2.1. a 7.2.2. sa vyžadujú podmienky (t. j. teplota, nadmorská výška, kvalita paliva atď.), ktoré sa vyžadujú na výkon skúšobného cyklu WHTC podľa prílohy 4.

V prípade emisnej skúšky zameranej na zdôvodnenie zatriedenia špecifickej funkčnej poruchy do triedy B1 sa podmienky výkonu skúšky môžu, podľa rozhodnutia výrobcu, odchýliť od podmienok uvedených v predchádzajúcich bodoch podľa bodu 6.2.2.

7.3.   Proces preukazovania pri monitorovaní výkonnosti

Výrobca môže pri monitorovaní výkonnosti využiť požiadavky preukazovania uvedené v dodatku 7 k tejto prílohe.

Orgány typového schvaľovania môžu výrobcovi povoliť použitie iného typu techniky monitorovania výkonnosti, než je uvedená v dodatku 7 k tejto prílohe. Zvolený typ monitorovania výrobca preukazuje spoľahlivou technickou štúdiou založenou na konštrukčných charakteristických znakoch, alebo prezentáciou výsledkov skúšok, alebo odkazom na predchádzajúce schválenia, alebo nejakým iným prijateľným spôsobom, ktorý musí byť aspoň taký spoľahlivý, rýchly a účinný ako spôsoby uvedené v dodatku 7 k tejto prílohe.

7.4.   Správy o skúške

Správa o skúške musí obsahovať minimálne informácie uvedené v dodatku 4.

8.   POŽIADAVKY NA DOKUMENTÁCIU

8.1.   Dokumentácia na účely schválenia

Výrobca poskytne dokumentačný zväzok, ktorý obsahuje úplný opis systému OBD. Dokumentačný zväzok pozostáva z dvoch častí:

a)

prvá časť môže byť stručná za predpokladu, že obsahuje dôkazy týkajúce sa vzťahov medzi monitorovacími zariadeniami, snímačmi/ovládačmi a prevádzkovými podmienkami (t. j. opisuje všetky podmienky, ktoré umožňujú činnosť monitorovacích zariadení a všetky podmienky, ktoré zabraňujú činnosti monitorovacích zariadení). Dokumentácia musí opisovať prevádzkové funkcie systému OBD vrátane zaradenia funkčných porúch v rámci hierarchickej klasifikácie. Tento materiál uchováva orgán typového schvaľovania. Tieto informácie môžu byť na požiadanie poskytnuté zainteresovaným stranám;

b)

druhá časť obsahuje všetky údaje vrátane podrobností o vyhovujúcich poškodených komponentoch alebo systémoch a príslušné výsledky skúšok, ktoré sa používajú ako dôkazy na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodovacieho procesu, a zoznam všetkých vstupných a výstupných signálov, ktoré má systém motora k dispozícii a ktoré systém OBD monitoruje. Táto druhá časť obsahuje aj náčrt každej monitorovacej stratégie a rozhodovacieho procesu.

Táto druhá časť je prísne dôverná. Môže byť vedená orgánom typového schvaľovania, alebo podľa uváženia orgánu typového schvaľovania môže byť uchovávaná výrobcom, no musí sa poskytnúť orgánu typového schvaľovania na účely kontroly v čase schválenia alebo kedykoľvek počas platnosti schválenia.

8.1.1.   Dokumentácia súvisiaca s každým monitorovaným komponentom alebo systémom

Dokumentačný zväzok zahrnutý v druhej časti musí, okrem iného, za každý monitorovaný komponent alebo systém obsahovať tieto informácie:

a)

funkčné poruchy a priradený(-é) DTC;

b)

monitorovacia metóda použitá na detekovanie funkčných porúch;

c)

použité parametre a podmienky potrebné na detekovanie funkčných porúch a v prípade vhodnosti limitné hodnoty kritérií na detekovanie porúch (monitorovanie výkonnosti a komponentov);

d)

kritériá ukladania DTC;

e)

dĺžka trvania monitorovania (t. j. trvanie operácie/postup potrebný na ukončenie monitorovania) a frekvencia monitorovania (napr. nepretržité, raz za jazdu atď.).

8.1.2.   Dokumentácia súvisiaca s klasifikáciou funkčnej poruchy

Dokumentačný zväzok zahrnutý v druhej časti musí, okrem iného, obsahovať tieto informácie potrebné na zatriedenie funkčnej poruchy:

Zatriedenie funkčnej poruchy, ku ktorej je priradený DTC, sa musí zdokumentovať. Toto zatriedenie sa môže pre rôzne typy motorov líšiť (napr. rozličné menovité výkony motora) v rámci toho istého emisného radu OBD.

Tieto informácie zahŕňajú technické zdôvodnenie požadované v bode 4.2. tejto prílohy na zatriedenie do triedy A, B1 alebo B2.

8.1.3.   Dokumentácia súvisiaca s radom emisných systémov OBD

Dokumentačný zväzok zahrnutý v druhej časti musí, okrem iného, obsahovať tieto informácie za emisný rad OBD.

Je potrebné predložiť opis emisného radu OBD. Tento opis musí zahŕňať zoznam a opis typov motorov v rámci radu motorov, opis systému základného motora s OBD a všetky prvky, ktoré charakterizujú rad podľa bodu 6.1.1 tejto prílohy.

V prípade, že emisný rad OBD zahŕňa motory patriace do rôznych motorových radov, predloží sa súhrnný opis týchto motorových radov.

Okrem toho výrobca poskytne zoznam všetkých elektronických vstupných a výstupných signálov a identifikáciu prenosového protokolu použitého každým emisným radom OBD.

8.2.   Dokumentácia na účely montáže systému motora vybaveného systémom OBD do vozidla

Výrobca motora zahrnie do montážnej dokumentácie svojho motorového systému príslušné požiadavky, ktoré zabezpečia, aby vozidlo používané na ceste alebo inde spĺňalo požiadavky tejto prílohy. Táto dokumentácia musí okrem iného obsahovať:

a)

podrobné technické požiadavky vrátane opatrení zaručujúcich kompatibilitu so systémom OBD systému motora;

b)

overovací postup, ktorý je nutné vykonať.

Existencia a primeranosť takýchto montážnych požiadaviek sa môže kontrolovať počas procesu schvaľovania motorového systému.

Poznámka: V prípade, že výrobca požiada o priame schválenie montáže systému OBD do vozidla, táto dokumentácia sa nevyžaduje.


(1)  Číslovanie tejto prílohy zodpovedá číslovaniu gtr č. 5 o WWH-OBD. Niektoré body globálneho technického predpisu WWH-OBD však nebolo potrebné zaradiť do tejto prílohy.

(2)  Z tejto definície nevyplýva, že je potrebný snímač teploty, ktorý by meral teplotu chladiacej kvapaliny.

(3)  V prípade nameranej hodnoty sa zváži zohľadnenie príslušnej odchýlky systému skúšobného zariadenia a zvýšenej variability výsledkov skúšok vyvolanej funkčnou poruchou.

(4)  Motor sa môže považovať za naštartovaný už vo fáze roztáčania.

(5)  Tento súbor informácií sa obvykle používa na základné zhodnotenie toho, či systém motora spĺňa požiadavky technickej kontroly, pokiaľ ide o emisie.

(6)  Tento súbor informácií sa obvykle používa na základné zhodnotenie toho, či systém motora spĺňa požiadavky technickej kontroly, pokiaľ ide o emisie.

(7)  Nevyžaduje sa, aby bol motor vybavený určitým zariadením len na účely poskytovania informačných údajov uvedených v tabuľkách 3 a 4 dodatku 5.

(8)  Výrobca má na účely sprístupnenia informácií OBD povolené použiť prídavný palubný diagnostický displej, ako napr. obrazovkový prístroj namontovaný na palubnej doske. Na takýto prídavný prístroj sa nevzťahujú požiadavky tejto prílohy.

(9)  Na hodnotu stanovenú v príslušných oddieloch tejto prílohy.

(10)  Medzi okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť, či a kedy sa prekročia prahové limity OBD, patria vek systému motora alebo skutočnosť, či sa skúška vykonáva s novým alebo použitým komponentom.

(11)  Platnosť tohto bodu sa v neskoršej fáze rozšíri aj na monitorovacie zariadenia iné než monitorovacie zariadenia prahových hodnôt emisií.

Dodatok 1

Schvaľovanie montáže systémov OBD

Tento dodatok sa vzťahuje na prípad, keď výrobca vozidla požiada o schválenie montáže systému(-ov) OBD do vozidla v rámci radu emisných systémov OBD, ktorý(-é) sa schvaľujú podľa požiadaviek tejto prílohy.

V tomto prípade sa popri všeobecných požiadavkách tejto prílohy požaduje aj preukázanie správnej montáže. Toto preukázanie sa vykoná na základe príslušného konštrukčného prvku, výsledkov overovacích skúšok atď. a potvrdí sa ním zhoda s požiadavkami tejto prílohy, pokiaľ ide o tieto prvky:

a)

montáž do vozidla, pokiaľ ide o kompatibilitu so systémom OBD systému motora;

b)

indikácia MI (piktogram, aktivačné schémy atď.);

c)

rozhranie drôtového spojenia.

Skontroluje sa správne rozsvecovanie indikátora MI, ukladanie informácií a komunikácia systému OBD z vozidla mimo vozidla („on-board/off-board“). Žiadna kontrola si však nesmie vyžadovať demontáž motorového systému (napr. môže sa zvoliť rozpojenie elektrického vedenia).

Dodatok 2

Funkčné poruchy – Znázornenie stavu DTC – Znázornenie schém MI a aktivácie počítadiel

Účelom tohto dodatku je názorne prezentovať požiadavky stanovené v bodoch 4.3 a 4.6.5 tejto prílohy.

Obsahuje tieto obrázky:

Obrázok 1

:

Stav DTC v prípade funkčnej poruchy triedy B1

Obrázok 2

:

Stav DTC v prípade dvoch rôznych po sebe nasledujúcich funkčných porúch triedy B1

Obrázok 3

:

Stav DTC v prípade opätovného výskytu funkčnej poruchy triedy B1

Obrázok 4A

:

Funkčná porucha triedy A – aktivácia MI a počítadiel MI

Obrázok 4B

:

Znázornenie princípu deaktivácie nepretržitej indikácie MI

Obrázok 5

:

Funkčná porucha triedy B1 – aktivácia počítadla B1 v 5 prípadoch použitia

Obrázok 1

Stav DTC v prípade funkčnej poruchy triedy B1

Image

Poznámky:

Image

označuje bod, v ktorom dochádza k monitorovaniu príslušnej funkčnej poruchy.

N, M

táto príloha si vyžaduje identifikáciu „kľúčových“ postupností operácií, v priebehu ktorých dochádza k určitým udalostiam, a počítanie nasledujúcich postupností operácií. Na ilustráciu tejto požiadavky boli „kľúčovým“ postupnostiam operácií priradené hodnoty N a M.

Napr. M označuje prvú postupnosť operácií nasledujúcu po detekovaní možnej funkčnej poruchy a N označuje postupnosť operácií, v priebehu ktorej je indikácia MI prepnutá do polohy VYPNUTÉ (OFF).

Obrázok 2

Stav DTC v prípade dvoch rôznych po sebe nasledujúcich funkčných porúch triedy B1

Image

Poznámky:

Image

označuje bod, v ktorom dochádza k monitorovaniu príslušnej funkčnej poruchy.

N, M,

N', M'

táto príloha si vyžaduje identifikáciu „kľúčových“ postupností operácií, v priebehu ktorých dochádza k určitým udalostiam, a počítanie nasledujúcich postupností operácií. Na ilustráciu tejto požiadavky boli „kľúčovým“ postupnostiam operácií priradené hodnoty N a M v súvislosti s prvou funkčnou poruchou a hodnoty N' a M' v súvislosti s druhou funkčnou poruchou.

Napr. M označuje prvú postupnosť operácií nasledujúcu po detekovaní možnej funkčnej poruchy a N označuje postupnosť operácií, v priebehu ktorej je indikácia MI prepnutá do polohy VYPNUTÉ (OFF).

N + 40

štyridsiata postupnosť operácií po prvom zhasnutí indikátora MI alebo po 200 hodinách prevádzky motora podľa toho, čo nastane skôr.

Obrázok 3

Stav DTC v prípade opätovného výskytu funkčnej poruchy triedy B1

Image

Poznámky:

Image

označuje bod, v ktorom dochádza k monitorovaniu príslušnej funkčnej poruchy.

N, M,

N', M'

táto príloha si vyžaduje identifikáciu „kľúčových“ postupností operácií, v priebehu ktorých dochádza k určitým udalostiam, a počítanie nasledujúcich postupností operácií. Na ilustráciu tejto požiadavky boli „kľúčovým“ postupnostiam operácií priradené hodnoty N a M v súvislosti s výskytom prvej funkčnej poruchy a hodnoty N' a M' v súvislosti s druhou funkčnou poruchou.

Napr. M označuje prvú postupnosť operácií nasledujúcu po detekovaní možnej funkčnej poruchy a N označuje postupnosť operácií, v priebehu ktorej je indikácia MI prepnutá do polohy VYPNUTÉ (OFF).

Obrázok 4A

Funkčná porucha triedy A – aktivácia MI a počítadiel MI

Image

Poznámka:

Podrobnosti súvisiace s deaktiváciou nepretržitej indikácie MI sú znázornené na obrázku 4B nižšie, a to v osobitnom prípade, keď došlo k výskytu možného stavu.

Obrázok 4B

Znázornenie princípu deaktivácie nepretržitej indikácie MI

Image

Poznámky:

Image

označuje bod, v ktorom dochádza k monitorovaniu príslušnej funkčnej poruchy.

M

znamená postupnosť operácií, keď monitorovacie zariadenie po prvýkrát vyhodnotí, že potvrdená a aktívna porucha sa už nevyskytuje.

Prípad 1

znamená prípad, keď monitorovacie zariadenie počas postupnosti operácií M nevyhodnotí výskyt poruchy.

Prípad 2

znamená prípad, keď monitorovacie zariadenie počas postupnosti operácií M už predtým vyhodnotilo výskyt funkčnej poruchy.

Prípad 3

znamená prípad, keď monitorovacie zariadenie počas postupnosti operácií M vyhodnotí výskyt funkčnej poruchy po tom, ako po prvýkrát vyhodnotilo jej neprítomnosť.

Obrázok 5

Funkčná porucha triedy B1 – aktivácia počítadla B1 v 5 prípadoch použitia

Image

Poznámka:

V tomto príklade sa predpokladá použitie len jedného počítadla B1.

Dodatok 3

Požiadavky na monitorovanie

Položky tohto dodatku obsahujú zoznam systémov alebo komponentov, ktoré musia byť monitorované systémom OBD v súlade s bodom 4.2. tejto prílohy. Pokiaľ nie je uvedené inak, požiadavky sa týkajú všetkých typov motorov.

Dodatok 3 – Položka 1

Monitorovanie elektrických/elektronických komponentov

Elektrické/elektronické komponenty používané na reguláciu alebo monitorovanie systémov regulácie emisií opísané v tomto dodatku podliehajú monitorovaniu komponentov v súlade s ustanoveniami bodu 4.2. tejto prílohy. K týmto komponentom okrem iných patria snímače tlaku, snímače teploty, snímače výfukových plynov a snímače kyslíka, pokiaľ sú prítomné, snímače klopania motora, výfukový vstrekovač(-e) paliva alebo činidla, výfukový horák alebo výhrevné články, žhaviace sviečky, ohrievače nasávaného vzduchu.

Ak existuje spätnoväzbový regulačný obvod, systém OBD musí monitorovať schopnosť tohto systému udržiavať takú spätnoväzbovú reguláciu, aká bola navrhnutá (napr. či systém poskytuje spätnoväzbovú reguláciu v rámci výrobcom stanoveného časového intervalu, či sa systému nedarí udržiavať spätnoväzbovú reguláciu, či spätnoväzbová regulácia vyčerpala interval nastavenia povolený výrobcom) – monitorovanie komponentu.

Najmä v prípade, keď sa regulácia vstrekovania činidla vykonáva prostredníctvom systému s uzavretým obvodom, uplatňujú sa požiadavky na monitorovanie uvedené v tejto položke, no detekované poruchy sa neklasifikujú ako poruchy triedy C.

Poznámka: Tieto ustanovenia sa uplatňujú na všetky elektrické/elektronické komponenty, aj keď patria k niektorému z monitorovacích zariadení opísaných v iných položkách tohto dodatku.

Dodatok 3 – Položka 2

Systém DPF

Systém OBD monitoruje z hľadiska správnej činnosti tieto prvky systému DPF na motoroch vybavených týmto systémom:

a)

substrát DPF: prítomnosť substrátu DPF – monitorovanie celkovej funkčnej poruchy;

b)

výkonnosť DPF: zanášanie DPF – celková funkčná porucha;

c1)

výkonnosť filtrovania DPF: proces filtrovania a nepretržitej regenerácie DPF. Táto požiadavka sa vzťahuje iba na emisie tuhých častíc – monitorovanie emisných prahových hodnôt.

Alternatívne systém OBD podľa potreby (1) monitoruje:

c2)

výkonnosť DPF: procesy filtrovania a regenerácie (napr. akumulácia častíc počas procesu filtrovania a odstraňovanie častíc počas procesu nútenej regenerácie) – monitorovanie výkonnosti podľa dodatku 8 k tejto prílohe.

Poznámka: V rámci pravidelnej regenerácie sa monitoruje schopnosť zariadenia fungovať podľa pôvodného zámeru (napr. vykonávať regeneráciu vo výrobcom stanovenom časovom intervale, vykonávať regeneráciu na požiadanie atď.). To bude jedným z prvkov monitorovania komponentov súvisiacich s týmto zariadením.

Dodatok 3 – Položka 3

Monitorovanie selektívnej katalytickej redukcie (SCR)

Na účely tejto položky sa pojmom SCR označuje selektívna katalytická redukcia alebo iné katalyzátorové zariadenie pre nízky obsah NOx. Systém OBD monitoruje z hľadiska správnej činnosti tieto prvky systému SCR na motoroch vybavených týmto systémom:

a)

systém vstrekovania aktívneho/prienikového činidla: schopnosť systému správne regulovať dodávku činidla bez ohľadu na to, či ide o vstrekovanie do výfuku alebo do valcov – monitorovanie výkonnosti;

b)

aktívne/prienikové činidlo: prítomnosť činidla vo vozidle, správna spotreba činidla, ak sa použije iné činidlo, než je palivo (napr. močovina) – monitorovanie výkonnosti;

c)

aktívne/prienikové činidlo: pokiaľ je to možné, kvalita činidla, ak sa použije iné činidlo, než je palivo (napr. močovina) – monitorovanie výkonnosti;

d)

účinnosť katalytickej konverzie SCR: katalytická schopnosť SCR vykonávať konverziu NOx – monitorovanie prahových hodnôt emisií.

Dodatok 3 – Položka 4

Filter nízkopercentných NOx (LNT, alebo pohlcovač NOx)

Systém OBD monitoruje z hľadiska správnej činnosti tieto prvky systému LNT na motoroch vybavených týmto systémom:

a)

schopnosť LNT: schopnosť systému LNT adsorbovať/ukladať a konvertovať NOx – monitorovanie výkonnosti;

b)

LNT systém vstrekovania aktívneho/prienikového činidla: schopnosť systému správne regulovať dodávku činidla bez ohľadu na to, či ide o vstrekovanie do výfuku alebo do valcov – monitorovanie výkonnosti.

Dodatok 3 – Položka 5

Monitorovanie oxidačného katalyzátora (DOC) dieselového motora

Táto položka sa vzťahuje na oxidačné katalyzátory, ktoré sú oddelené od iných systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov. Na tie katalyzátory, ktoré sú v kryte systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, sa vzťahuje príslušná položka tohto dodatku.

Systém OBD monitoruje z hľadiska správnej činnosti tieto prvky systému oxidačného katalyzátora na motoroch vybavených týmto systémom:

a)

účinnosť konverzie HC: schopnosť oxidačného katalyzátora konvertovať HC pred iným zariadením dodatočnej úpravy výfukových plynov – monitorovanie celkovej funkčnej poruchy;

b)

účinnosť konverzie HC: schopnosť oxidačného katalyzátora vykonávať konverziu HC za zariadeniami dodatočnej úpravy výfukových plynov – monitorovanie celkovej funkčnej poruchy.

Dodatok 3 – Položka 6

Systém monitorovania recirkulácie výfukových plynov (EGR)

Systém OBD monitoruje z hľadiska správnej činnosti tieto prvky systému EGR na motoroch vybavených týmto systémom:

 

Motorová nafta

Plyn

a1)

vysoký/nízky prietok EGR: schopnosť systému EGR udržať požadovaný prietok EGR, pričom sa zisťuje tak „prinízky prietok“, ako aj „privysoký prietok“ – monitorovanie emisných prahových hodnôt.

X

 

a2)

vysoký/nízky prietok EGR: schopnosť systému EGR udržiavať požadovaný prietok EGR, pričom sa zisťuje tak „prinízky prietok“, ako aj „privysoký prietok“ – monitorovanie výkonnosti.

 

X

a3)

nízky prietok EGR: schopnosť systému EGR udržiavať požadovaný prietok EGR, pričom sa zisťuje „prinízky prietok“ – monitorovanie celkovej funkčnej poruchy alebo výkonnosti podľa tejto položky.

X

X

b)

pomalá odozva ovládača EGR: schopnosť systému EGR dosiahnuť v reakcii na príkaz požadovaný prietok v rámci časového intervalu špecifikovaného výrobcom – monitorovanie výkonnosti.

X

X

c1)

chladiaca výkonnosť chladiča EGR: schopnosť systému chladiča EGR dosiahnuť výrobcom stanovenú výkonnosť chladenia – monitorovanie výkonnosti.

X

X

c2)

chladiaca výkonnosť chladiča EGR: schopnosť systému chladiča EGR dosiahnuť výrobcom stanovenú výkonnosť chladenia – monitorovanie celkovej funkčnej poruchy podľa tejto položky.

X

X

a3)

Nízky prietok EGR (monitorovanie celkovej funkčnej poruchy alebo výkonnosti)

V prípade, že emisie by ani pri celkovej poruche schopnosti systému EGR udržiavať požadovaný prietok EGR (napr. vďaka správnemu fungovaniu systému SCR v motore za zariadením EGR) nepresiahli prahové limity OBD, tak:

1.

ak sa regulácia prietoku EGR vykonáva prostredníctvom systému s uzavretým obvodom, systém OBD detekuje funkčnú poruchu, keď systém EGR nedokáže zvýšiť prietok EGR, aby sa dosiahol požadovaný prietok.

Takáto funkčná porucha sa neklasifikuje ako porucha triedy C.

2.

ak sa regulácia prietoku EGR vykonáva prostredníctvom systému s otvoreným obvodom, systém OBD detekuje funkčnú poruchu, keď systém nedokáže detekovať žiadny prietok EGR, keď sa nejaký prietok EGR očakáva.

Takáto funkčná porucha sa neklasifikuje ako porucha triedy C.

c2)

Chladiaca výkonnosť chladiča EGR (monitorovanie celkovej funkčnej poruchy)

V prípade, že celková porucha schopnosti chladiaceho systému EGR dosiahnuť výrobcom stanovenú chladiacu výkonnosť by mala za následok, že monitorovací systém detekuje poruchu (pretože následné zvýšenie emisií by pri žiadnej zo znečisťujúcich látok nedosiahlo prahový limit OBD), systém OBD detekuje funkčnú poruchu, keď systém nedokáže detekovať žiadne chladenie EGR.

Takáto funkčná porucha sa neklasifikuje ako porucha triedy C.

Dodatok 3 – Položka 7

Monitorovanie palivového systému

Systém OBD monitoruje z hľadiska správnej činnosti tieto prvky palivového systému na motoroch vybavených týmto systémom:

 

Motorová nafta

Plyn

a)

regulácia tlaku palivového systému: schopnosť palivového systému dosiahnuť požadovaný tlak paliva v uzavretom regulačnom obvode – monitorovanie výkonnosti.

X

 

b)

regulácia tlaku palivového systému: schopnosť palivového systému dosiahnuť požadovaný tlak paliva v uzavretom regulačnom obvode v prípade, keď je systém konštruovaný tak, aby sa tlak dal regulovať nezávisle od ostatných parametrov – monitorovanie výkonnosti.

X

 

c)

časovanie vstrekovania paliva: schopnosť palivového systému dosiahnuť požadované časovanie vstreknutia paliva aspoň počas jednej vstrekovacej udalosti, keď je motor vybavený príslušnými snímačmi – monitorovanie výkonnosti.

X

 

d)

systém vstrekovania paliva: schopnosť udržať požadovaný pomer vzduchu a paliva (vrátane, okrem iného, samoprispôsobivých vlastností – monitorovanie výkonnosti.

 

X

Dodatok 3 – Položka 8

Systém regulácie prívodu vzduchu a turbodúchadla/preplňovania

Systém OBD monitoruje z hľadiska správnej činnosti tieto prvky systému regulácie prívodu vzduchu a turbodúchadla/preplňovania na motoroch vybavených týmto systémom:

 

Motorová nafta

Plyn

a1)

príliš nízke/vysoké preplňovanie: schopnosť systému preplňovania udržať požadovaný preplňovací tlak, pričom sa zisťuje „prinízky preplňovací tlak“ a „privysoký preplňovací tlak“ – monitorovanie emisných prahových hodnôt.

X

 

a2)

príliš nízke/vysoké preplňovanie: schopnosť systému preplňovania udržať požadovaný preplňovací tlak, pričom sa zisťuje „prinízky preplňovací tlak“ a „privysoký preplňovací tlak“ – monitorovanie výkonnosti.

 

X

a3)

príliš nízke preplňovanie: schopnosť systému preplňovania udržiavať požadovaný preplňovací tlak, pričom sa zisťuje „prinízky preplňovací tlak“ – monitorovanie celkovej funkčnej poruchy alebo výkonnosti podľa tejto položky.

X

X

b)

pomalá odozva turbodúchadla s variabilnou geometriou (VGT): schopnosť systému VGT dosiahnuť požadovanú geometriu v rámci výrobcom stanoveného času – monitorovanie výkonnosti.

X

X

c)

chladenie preplňovacieho vzduchu: účinnosť systému chladenia preplňovacieho vzduchu – celková funkčná porucha.

X

X

a3)

Príliš nízke preplňovanie (monitorovanie celkovej funkčnej poruchy)

1.

V prípade, že emisie by nepresiahli prahové limity OBD ani pri celkovej poruche schopnosti systému preplňovania udržiavať požadovaný preplňovací tlak a regulácia preplňovacieho tlaku sa vykonáva prostredníctvom systému s uzavretým obvodom, systém OBD detekuje funkčnú poruchu, keď systém preplňovania nedokáže zvýšiť preplňovací tlak tak, aby sa dosiahol požadovaný preplňovací tlak.

Takáto funkčná porucha sa neklasifikuje ako porucha triedy C.

2.

V prípade, že emisie by nepresiahli prahové limity OBD ani pri celkovej poruche schopnosti systému preplňovania udržiavať požadovaný preplňovací tlak a regulácia preplňovacieho tlaku sa vykonáva prostredníctvom systému s otvoreným obvodom, systém OBD detekuje funkčnú poruchu, keď systém nedokáže detekovať žiadny preplňovací tlak, keď sa nejaký preplňovací tlak očakáva.

Takáto funkčná porucha sa neklasifikuje ako porucha triedy C.

Dodatok 3 – Položka 9

Systém variabilného časovania ventilov (VVT)

Systém OBD monitoruje z hľadiska správnej činnosti tieto prvky systému variabilného časovania ventilov (VVT) na motoroch vybavených týmto systémom:

a)

chyba cieľovej hodnoty VVT: schopnosť systému VVT dosiahnuť požadované časovanie ventilov – monitorovanie výkonnosti;

b)

pomalá odozva systému VVT: schopnosť systému VVT dosiahnuť v reakcii na príkaz požadované časovanie ventilov v rámci výrobcom stanoveného časového intervalu – monitorovanie výkonnosti.

Dodatok 3 – Položka 10

Monitorovanie zlyhania zapaľovania

 

Motorová nafta

Plyn

a)

žiadne predpisy.

X

 

b)

zlyhanie zapaľovania, ktoré môže poškodiť katalyzátor (napr. monitorovaním určitého percentuálneho podielu zlyhania zapaľovania v určitom časovom úseku) – monitorovanie výkonnosti.

 

X

Dodatok 3 – Položka 11

Monitorovanie systému odvetrávania kľukovej skrine

Žiadne predpisy.

Dodatok 3 – Položka 12

Monitorovanie systému chladenia motora

Systém OBD monitoruje z hľadiska správnej činnosti tieto prvky systému chladenia motora:

a)

teplota chladiaceho média (termostat): trvale otvorený termostat. Výrobcovia nemusia termostat monitorovať v prípade, že jeho porucha nespôsobí vyradenie žiadnych iných monitorovacích zariadení OBD z prevádzky – monitorovanie celkovej funkčnej poruchy.

Výrobcovia nemusia monitorovať teplotu chladiaceho média motora ani snímač teploty chladiaceho média motora, ak sa teplota chladiaceho média motora ani snímač teploty chladiaceho média motora nepoužívajú na aktiváciu regulácie uzatvorenou/spätnoväzbovou slučkou pri žiadnych systémoch regulácie emisií a/alebo nespôsobia vyradenie žiadnych iných monitorovacích zariadení z prevádzky.

Výrobcovia môžu pozastaviť alebo pozdržať monitorovanie na dobu potrebnú na dosiahnutie teploty aktivujúcej reguláciu uzavretého obvodu, ak je motor vystavený podmienkam, ktoré by mohli viesť k chybnej diagnóze (napr. vozidlo ide na voľnobeh počas doby dlhšej, než je 50 až 75 % času zahrievania).

Dodatok 3 – Položka 13

Monitorovanie snímačov výfukových plynov a kyslíka

Systém OBD monitoruje:

 

Motorová nafta

Plyn

a)

správnu činnosť elektrických prvkov snímačov výfukových plynov v prípade motorov vybavených týmito snímačmi v súlade s položkou 1 tohto dodatku – monitorovanie komponentov.

X

X

b)

primárny aj sekundárny (regulácia paliva) snímač kyslíka. Tieto snímače sa považujú za snímače výfukových plynov, ktorých správna činnosť sa má monitorovať v súlade s položkou 1 tohto dodatku – monitorovanie komponentov.

 

X

Dodatok 3 – Položka 14

Monitorovanie systému regulácie voľnobežných otáčok

Systém OBD monitoruje z hľadiska správnej činnosti elektrické prvky systému regulácie voľnobežných otáčok motorov vybavených týmito snímačmi v súlade s položkou 1 tohto dodatku.

Dodatok 3 – Položka 15

Trojcestný katalyzátor

Systém OBD monitoruje správnu činnosť trojcestného katalyzátora na motoroch vybavených týmto systémom:

 

Motorová nafta

Plyn

a)

Účinnosť konverzie trojcestného katalyzátora: schopnosť katalyzátora konvertovať NOx a CO – monitorovanie výkonnosti.

 

X


(1)  C1 sa uplatňuje na fázy B a C, ako je znázornené v tabuľke 1 prílohy 3. C2 sa uplatňuje na fázu A, ako je znázornené v tabuľke 1 prílohy 3.

Dodatok 4

Správa o technickej zhode

Túto správu vydáva orgán typového schvaľovania podľa bodov 6.3.3. a 7.3. tejto prílohy po preskúmaní systému OBD alebo radu emisných systémov OBD, keď tento systém alebo rad spĺňa požiadavky tohto dodatku.

Táto správa musí obsahovať presný odkaz na tento dodatok (vrátane čísla verzie).

Táto správa musí obsahovať presný odkaz na tento predpis (vrátane čísla verzie).

Súčasťou tejto správy je titulná strana s konečným údajom o tom, že systém OBD alebo rad emisných systémov OBD spĺňa požiadavky, a týchto 5 položiek:

Položka 1

Informácie o systéme OBD

Položka 2

Informácie o zhode systému OBD

Položka 3

Informácie o nedostatkoch

Položka 4

Informácie o preukazovacích skúškach systému OBD

Položka 5

Skúšobný protokol

Obsah tejto technickej správy vrátane daných položiek musí zahŕňať minimálne tie prvky, ktoré sú uvedené v ďalej uvedených príkladoch.

V tejto správe sa musí uvádzať, že reprodukovať alebo uverejňovať výpisy z tejto správy bez písomného súhlasu podpísaného orgánu typového schvaľovania nie je povolené.

Záverečná správa o zhode

Dokumentačný zväzok a ním opísaný systém OBD/emisný rad OBD spĺňa požiadavky tohto predpisu:

Predpis … / verzia …/ dátum platnosti … / druh paliva …

Týmto predpisom sa transponuje tento globálny technický predpis (GTR):

GTR …/ A + B / verzia …/ dátum ….

Správa o technickej zhode má … strán.

Miesto, dátum: …

Autor (meno a podpis)

Orgán typového schvaľovania (názov, pečiatka)

Položka 1 správy o technickej zhode (príklad)

Informácie o systéme OBD

1.   Typ požadovaného schválenia

Požadované schválenie

schválenie jednotlivého systému OBD

ÁNO/NIE

schválenie radu emisných systémov OBD

ÁNO/NIE

schválenie systému OBD ako systému patriaceho do osvedčeného radu emisných systémov OBD

ÁNO/NIE

rozšírenie schválenia na účely zahrnutia nového systému motora do radu emisných systémov OBD

ÁNO/NIE

rozšírenie z dôvodu konštrukčnej zmeny, ktorá má vplyv na systém OBD

ÁNO/NIE

rozšírenie schválenia z dôvodu zmeny klasifikácie funkčnej poruchy

ÁNO/NIE

2.   Informácie o systéme OBD

Schválenie jednotlivého systému OBD

typ(y) (1) radu motorového systému (pozri prípadne bod 6.1. tejto prílohy), alebo typ(y) (1) jednotlivého motorového systému(ov)

opis systému OBD (vystavený výrobcom): odkaz a dátum

Schválenie radu emisných systémov OBD

zoznam radov motorov dotknutých radom emisných systémov OBD (ak je to uplatniteľné, pozri bod 6.1.)

Typ (1) základného motorového systému v rámci emisného radu OBD

Zoznam typov motora (1) v rámci emisného radu OBD

opis systému OBD (vystavený výrobcom): odkaz a dátum

Schválenie systému OBD ako systému patriaceho do osvedčeného radu emisných systémov OBD

zoznam radov motorov dotknutých radom emisných systémov OBD (ak je to uplatniteľné, pozri bod 6.1.)

typ (1) základného motorového systému v rámci emisného radu OBD

zoznam typov motora (1) v rámci emisného radu OBD

názov radu motorov dotknutého novým systémom OBD (ak je to uplatniteľné)

typ (1) základného motorového systému dotknutého novým systémom OBD

rozšírený opis systému OBD (vystavený výrobcom): odkaz a dátum

Rozšírenie schválenia na účely zahrnutia nového systému motora do radu emisných systémov OBD

zoznam (v prípade potreby rozšírený) radov motorov dotknutých radom emisných systémov OBD (ak je to uplatniteľné, pozri bod 6.1.)

zoznam (v prípade potreby rozšírený) typov motora (1) v rámci emisného radu OBD

aktualizovaný (nový alebo nezmenený) typ (1) základného motorového systému v rámci emisného radu OBD

rozšírený opis systému OBD (vystavený výrobcom): odkaz a dátum

Rozšírenie schválenia z dôvodu konštrukčnej zmeny majúcej vplyv na systém OBD

prípadne zoznam radov motorov dotknutých zmenou konštrukcie

prípadne zoznam typov motorov (1) dotknutých zmenou konštrukcie

aktualizovaný (prípadne nový alebo nezmenený) typ (1) základného motorového systému v rámci emisného radu OBD

upravený opis systému OBD (vystavený výrobcom): odkaz a dátum

Rozšírenie schválenia z dôvodu zmeny klasifikácie funkčnej poruchy

prípadne zoznam radov motorov dotknutých novým zatriedením

zoznam typov motora (1) dotknutých novým zatriedením

upravený opis systému OBD (vystavený výrobcom): odkaz a dátum

Položka 2 správy o technickej zhode (príklad)

Informácie o zhode systému OBD

1.   Dokumentačný zväzok

Jednotlivé prvky dokumentácie predložené výrobcom v rámci dokumentačného zväzku týkajúceho sa radu emisných systémov OBD sú úplné a spĺňajú požiadavky bodu 8 tejto prílohy, a to v týchto aspektoch:

 

dokumentácia súvisiaca s každým monitorovaným komponentom alebo systémom

ÁNO/NIE

dokumentácia súvisiaca s každým kódom DTC

ÁNO/NIE

dokumentácia súvisiaca s klasifikáciou funkčnej poruchy

ÁNO/NIE

dokumentácia súvisiaca s radom emisných systémov OBD

ÁNO/NIE

dokumentáciu požadovanú podľa bodu 8.2. tejto prílohy na montáž systému OBD do vozidla poskytol výrobca v dokumentačnom zväzku, je úplná a spĺňa požiadavky tejto prílohy.

ÁNO/NIE

montáž motorového systému vybaveného systémom OBD spĺňa požiadavky dodatku 1 tejto prílohy.

ÁNO/NIE

2.   Obsah dokumentácie

Monitorovanie

Monitorovacie zariadenia spĺňajú požiadavky bodu 4.2. tejto prílohy.

ÁNO/NIE

Klasifikácia

Klasifikácia funkčných porúch je v súlade s požiadavkami bodu 4.5. tejto prílohy.

ÁNO/NIE

Schéma aktivácie MI

Podľa bodu 4.6.3. tejto prílohy je schéma aktivácie MI:

selektívna / neselektívna

Aktivácia a vypnutie indikátora funkčnej poruchy sú v súlade s požiadavkami bodu 4.6. tejto prílohy:

ÁNO/NIE

Zaznamenávanie a vymazanie DTC

Zaznamenávanie a vymazávanie kódov DTC je v súlade s požiadavkami bodov 4.3. a 4.4 tejto prílohy:

ÁNO/NIE

Pozastavenie systému OBD

Stratégie opísané v dokumentačnom zväzku na dočasné odpojenie alebo pozastavenie systému OBD spĺňajú požiadavky bodu 5.2. tejto prílohy:

ÁNO/NIE

Elektronické zabezpečenie systému

Opatrenia opísané výrobcom na elektronické zabezpečenie systému spĺňajú požiadavky bodu 4.8. tejto prílohy:

ÁNO/NIE

Položka 3 správy o technickej zhode (príklad)

Informácie o nedostatkoch

Počet nedostatkov systému OBD

(napr. 4 nedostatky)

Nedostatky spĺňajú požiadavky bodu 6.4. tejto prílohy.

ÁNO/NIE

Nedostatok č. 1

Predmet nedostatku

napr. meranie koncentrácie močoviny (SCR) v rámci stanovených tolerancií

Obdobie tolerovania nedostatku

napr. jeden rok/šesť mesiacov po dátume schválenia

(Opis nedostatkov 2 až n-1)

 

Nedostatok č. n

Predmet nedostatku

napr. meranie koncentrácie NH3 za systémom SCR

Obdobie tolerovania nedostatku

napr. jeden rok/šesť mesiacov po dátume schválenia

Položka 4 správy o technickej zhode (príklad)

Preukazovacie skúšky systému OBD

1.   Výsledok skúšky systému OBD

Výsledky skúšok

Systém OBD opísaný vo vyššie uvedenom dokumentačnom zväzku bol úspešne skúšaný podľa bodu 6. tejto prílohy na účely preukázania zhody monitorovacích zariadení a správnosti zatriedenia funkčných porúch, ako je uvedené v položke 5.

ÁNO/NIE

Podrobnosti o vykonaných preukazovacích skúškach sú uvedené v položke 5.

1.1.   Skúška systému OBD na skúšobnom zariadení

Motor

názov motora (výrobca a obchodné mená):

typ motora (podľa údajov v schvaľovacom dokumente):

číslo motora (výrobné číslo):

Riadiace jednotky, na ktoré sa vzťahuje táto príloha (vrátane elektronickej riadiacej jednotky motora ECU):

hlavné funkcie:

identifikačné číslo (softvér a kalibrácia):

Diagnostický nástroj (snímací nástroj použitý pri skúškach)

výrobca:

typ:

softvér / verzia:

Informácie o skúškach

okolité podmienky pri skúške (teplota, vlhkosť, tlak):

miesto vykonania skúšky (vrátane nadmorskej výšky):

Referenčné palivo:

motorový mazací olej:

dátum skúšky:

2.   Preukazovacie skúšky montáže systému OBD

Popri preukazovacích skúškach systému OBD/emisného radu OBD boli na vozidle skúšané systémy OBD v rámci emisného radu OBD podľa ustanovení dodatku 1 k prílohe 9B.

ÁNO/NIE

2.1.   Výsledok skúšky montáže systému OBD

Výsledky skúšky

Ak bola vykonaná skúška montáže systému OBD na vozidlo, montáž systému OBD bola úspešne preskúšaná v súlade s dodatkom 1 k prílohe 9B.

ÁNO/NIE

2.2.   Skúška montáže

Ak sa montáž systému OBD skúšala na vozidle:

Skúšané vozidlo

Názov vozidla (výrobca a obchodné mená):

Typ vozidla:

identifikačné číslo vozidla (VIN):

Diagnostický nástroj (skenovací nástroj použitý na skúšanie)

výrobca:

typ:

softvér / verzia:

Informácie o skúškach

miesto a dátum:

Položka 5 správy o technickej zhode (príklad)

Skúšobný protokol

Preukazovacia skúška systému OBD

 

- Všeobecne -

- Preukazovanie správnosti klasifikácie funkčných porúch -

- Preukazovanie výkonnosti systému OBD -

 

- Skúška -

- Úroveň emisií -

- Klasifikácia -

- Preukázanie vhodnosti poškodeného komponentu -

- Aktivácia indikácie MI -

Režim zlyhania

Chybový kód

Skúšané podľa bodu

Skúšobný cyklus

Nad prahovým limitom OBD

Pod prahovým limitom OBD

Pod EL + X

Klasifikácia navrhovaná výrobcom

Konečná klasifikácia (1)

Skúšané podľa bodu

Skúšobný cyklus

Vhodný

Skúšané podľa bodu

Skúšobný cyklus

Nepretržitá indikácia MI po … cykle

Krátka indikácia MI po … cykle

Indikácia MI na vyžiadanie po … cykle

 

Dávkovací ventil systému SCR

P2…

neskúšané

 

A

A

6.3.2.1

WHTC

áno

6.3.1.

WHTC

2.

 

 

Elektrický ventil systému EGR

P1…

neskúšané

 

 

 

 

A

B1

6.3.2.1

WHTC

áno

6.3.1.

WHTC

 

1.

 

Mechanický ventil systému EGR

P1…

neskúšané

 

 

 

 

B1

B1

6.3.2.1

WHTC

áno

6.3.1.

WHTC

 

2.

 

Mechanický ventil systému EGR

P1…

6.2.2

WHTC

 

X

 

B1

B1

neskúšané

 

áno

 

 

 

 

 

Mechanický ventil systému EGR

P1…

6.2.2

WHTC

 

X

 

B1

B1

6.3.2.1

WHTC

áno

6.3.1.

WHTC

 

2.

 

Elektrický snímač teploty vzduchu

P1…

neskúšané

 

 

 

 

B2

B2

6.3.2.2

WHTC

áno

6.3.1.

WHTC

 

1.

 

Elektrický snímač teploty oleja

P1…

6.2.6

ETC

 

 

X

C

C

neskúšané

 

áno

 

 

 

 

 

Poznámky: 1) na žiadosť orgánu typového schvaľovania môže byť porucha preklasifikovaná do inej triedy než tej, ktorú navrhoval výrobca.

V tomto hárku sú uvedené len tie poruchy, ktoré boli podrobené skúškam buď z hľadiska ich klasifikácie alebo výkonnosti, a tie poruchy, ktoré boli preklasifikované na žiadosť orgánu typového schvaľovania.

Funkčnú poruchu možno skúšať buď z hľadiska jej klasifikácie alebo jej výkonnosti alebo z hľadiska oboch týchto aspektov.

Uvedený príklad mechanického ventilu systému EGR ukazuje spôsob, akým sú tieto tri prípady zapracované do tabuľky.


(1)  Podľa údajov v schvaľovacom dokumente.

Dodatok 5

Informácie o stave v danom momente („freeze-frame“) a informácie dátového toku

Ďalej uvedené tabuľky obsahujú jednotlivé informácie zvažované v bodoch 4.7.1.4. a 4.7.2. tejto prílohy.

Tabuľka 1

Záväzné požiadavky

 

Freeze frame

Dátový tok

Vypočítané zaťaženie (krútiaci moment motora ako percentuálna hodnota maximálneho krútiaceho momentu dosiahnuteľného pri momentálnych otáčkach motora)

x

x

Otáčky motora

x

x

Teplota chladiaceho média motora (alebo ekvivalent)

x

x

Barometrický tlak (priamo meraný alebo odhadovaný)

x

x


Tabuľka 2

Nepovinné informácie o otáčkach a zaťažení motora

 

Freeze frame

Dátový tok

Krútiaci moment motora požadovaný vodičom (ako percentuálna hodnota maximálneho krútiaceho momentu motora)

x

x

Skutočný krútiaci moment motora (vypočítaný ako percentuálna hodnota maximálneho krútiaceho momentu motora, napr. vypočítaný z predpísaného množstva vstrekovaného paliva)

x

x

Referenčný maximálny krútiaci moment motora

 

x

Referenčný maximálny krútiaci moment motora ako funkcia otáčok motora

 

x

Čas, ktorý uplynul od štartu motora

x

x


Tabuľka 3

Nepovinné informácie v prípade, že ich používa emisný systém alebo systém OBD na aktiváciu alebo deaktiváciu niektorých informácií OBD

 

Freeze frame

Dátový tok

Hladina paliva (t. j. percentuálna hodnota nominálnej kapacity palivovej nádrže) alebo tlak palivovej nádrže (t. j. percentuálna hodnota využiteľného rozsahu tlaku palivovej nádrže), podľa prípadu

x

x

Teplota motorového oleja

x

x

Rýchlosť vozidla

x

x

Stav prispôsobenia sa kvalite paliva (aktívny/neaktívny) v prípade plynových motorov

 

x

Napätie v systéme riadiaceho počítača motora (na hlavnom čipe)

x

x


Tabuľka 4

Nepovinné informácie v prípade, že je motor takýmto systémom vybavený, alebo že tieto informácie motor sníma alebo vypočítava

 

Freeze frame

Dátový tok

Absolútne nastavenie škrtiacej klapky / nastavenie škrtiacej klapky nasávaného vzduchu (nastavenie ventilu používaného na reguláciu nasávaného vzduchu)

x

x

Stav regulačného systému dieselového paliva v prípade systému s uzatvoreným obvodom (napr. v prípade systému s uzatvoreným obvodom regulácie tlaku paliva)

x

x

Tlak v rozvode paliva

x

x

Tlak regulácie vstrekovania (t. j. tlak kvapaliny regulujúcej vstrekovanie paliva)

x

x

Reprezentatívne časovanie vstrekovania paliva (začiatok prvého hlavného vstreku)

x

x

Predpísaný tlak v tlakovom potrubí

x

x

Predpísaný tlak regulácie vstrekovania (t. j. tlak kvapaliny regulujúcej vstrekovanie paliva)

x

x

Teplota nasávaného vzduchu

x

x

Teplota okolitého vzduchu

x

x

Teplota vzduchu na vstupe/výstupe turbodúchadla (kompresor a turbína)

x

x

Tlak na vstupe/výstupe turbodúchadla (kompresor a turbína)

x

x

Teplota preplňovacieho vzduchu (za medzichladičom, ak je namontovaný)

x

x

Skutočný tlak preplňovania

x

x

Prietok vzduchu zo snímača hmotnostného prietoku vzduchu

x

x

Predpísaný pracovný cyklus/poloha ventilu EGR (za predpokladu, že EGR je tak regulovaný)

x

x

Skutočný pracovný cyklus/poloha ventilu systému EGR

x

x

Stav PTO (jednotky odberu energie) (aktívny alebo neaktívny)

x

x

Poloha plynového pedálu

x

x

Absolútna hodnota polohy pedálu

x

ak je snímaná

Okamžitá spotreba paliva

x

x

Predpísaný/cieľový preplňovací tlak (ak sa preplňovací tlak používa na reguláciu činnosti turbodúchadla)

x

x

Tlak na vstupe DPF

x

x

Tlak na výstupe DPF

x

x

Rozdiel tlakov DPF

x

x

Tlak výfukových plynov na výstupe z motora

x

x

Teplota na vstupe DPF

x

x

Teplota na výstupe DPF

x

x

Teplota výfukových plynov na výstupe z motora

x

x

Otáčky turbodúchadla/turbíny

x

x

Variabilná geometria polohy turbodúchadla

x

x

Predpísaná variabilná geometria polohy turbodúchadla

x

x

Poloha odľahčovacieho ventilu

x

x

Výstup snímača pomeru vzduch/palivo

 

x

Výstup kyslíkového snímača

 

x

Výstup sekundárneho snímača kyslíka (ak je namontovaný)

 

x

Výstup snímača NOx

 

x

Dodatok 6

Dokumenty referenčných noriem

V tomto dodatku sa uvádzajú odkazy na priemyselné normy, ktoré je v súlade s ustanoveniami tejto prílohy nutné dodržiavať pri vybavovaní vozidla/motora sériovým komunikačným rozhraním. Identifikované boli dve povolené riešenia:

a)

ISO 27145 spoločne buď s ISO 15765-4 (na základe CAN) alebo s ISO 13400 (na základe TCP/IP);

b)

SAE J1939-73.

Popri tom existujú ešte ďalšie normy ISO alebo SAE, ktoré sú použiteľné v súlade s ustanoveniami tejto prílohy.

Ak táto príloha odkazuje na ISO 27145, znamená to odkaz na:

a)

ISO 27145-1 Cestné vozidlá – Implementácia komunikačných požiadaviek WWH-OBD – Časť 1 – Všeobecné informácie a používanie prípadových definícií;

b)

ISO 27145-2 Cestné vozidlá – Implementácia komunikačných požiadaviek WWH-OBD – Časť 2 – Spoločný slovník údajov súvisiacich s emisiami;

c)

ISO 27145-3 Cestné vozidlá – Implementácia komunikačných požiadaviek WWH-OBD – Časť 3 – Spoločný slovník správ;

d)

ISO 27145-4 Cestné vozidlá – Implementácia komunikačných požiadaviek WWH-OBD – Časť 4 – Spojenie medzi vozidlom a skúšobným zariadením.

Ak táto príloha odkazuje na J1939-73, znamená to odkaz na:

J1939-73 „APPLICATION LAYER – DIAGNOSTICS“ („APLIKAČNÁ ÚROVEŇ – DIAGNOSTIKA“) z roku 2011.

Ak táto príloha odkazuje na ISO 13400, znamená to odkaz na:

a)

FDIS 13400-1: 2011 Cestné vozidlá – Diagnostická komunikácia cez internetový protokol (DoIP) – Časť 1: Všeobecné informácie a používanie prípadových definícií;

b)

FDIS 13400-3: 2011 Cestné vozidlá – Diagnostická komunikácia cez internetový protokol (DoIP) – Časť 2: Požiadavky a služby sieťovej a prenosovej úrovne;

c)

FDIS 13400-3: 2011 Cestné vozidlá – Diagnostická komunikácia cez internetový protokol (DoIP) – Časť 3: Drôtové rozhranie vozidla založené na norme IEEE 802.3;

d)

[ešte nedokončené] 13400-4: 2011 Cestné vozidlá – Diagnostická komunikácia cez internetový protokol (DoIP) – Časť 4: Vysokorýchlostný dátový prepájací konektor na základe rozhrania Ethernet.

Dodatok 7

Monitorovanie výkonnosti

A.7.1.   Všeobecné

A.7.1.1.   V tomto dodatku sa uvádzajú ustanovenia súvisiace s procesom preukazovania použiteľným v určitých prípadoch monitorovania výkonnosti.

A.7.2.   Preukazovanie monitorovania výkonnosti

A.7.2.1.   Schválenie správnosti klasifikácie porúch

A.7.2.1.1.

Ako je uvedené v bode 4.2.1.1. tejto prílohy, v prípade monitorovania výkonnosti sa nevyžaduje korelácia so skutočnými hodnotami emisií. Orgán typového schvaľovania však môže požiadať o skúšobné údaje na overenie zatriedenia vplyvov funkčnej poruchy, ako je opísané v bode 6.2. tejto prílohy.

A.7.2.2.   Schválenie monitorovania výkonnosti, ktoré vyberá výrobca

A.7.2.2.1.

V rámci rozhodovania o schválení voľby monitorovania výkonnosti, ktoré si vybral výrobca, orgán typového schvaľovania zohľadní technické informácie, ktoré mu poskytol výrobca.

A.7.2.2.2.

Prahová hodnota výkonnosti vybratá výrobcom pre zvažované monitorovacie zariadenie sa stanoví pomocou základného motora radu motorov so systémom OBD kvalifikačnou skúškou vykonávanou takto:

A.7.2.2.2.1.

Kvalifikačná skúška sa vykonáva rovnakým spôsobom, ako je uvedené v bode 6.3.2. tejto prílohy.

A.7.2.2.2.2.

Zníženie výkonnosti posudzovaného komponentu sa zmeria a následne slúži ako prahová hodnota výkonnosti základného motora radu motorov so systémom OBD.

A.7.2.2.3.

Kritériá monitorovania výkonnosti schválené pre základný motor sa budú považovať za uplatniteľné na všetkých ostatných členov radu motorov so systémom OBD bez ďalšieho preukazovania.

A.7.2.2.4.

Na základe dohody medzi výrobcom a orgánom typového schvaľovania je možné prispôsobiť prahové hodnoty výkonnosti rôznym členom radu motorov so systémom OBD s cieľom zahrnúť rôzne konštrukčné parametre (napríklad veľkosť chladiča EGR). Táto dohoda vychádza z technických prvkov dokazujúcich jej vhodnosť.

A.7.2.2.4.1.

Na žiadosť orgánu typového schvaľovania môže byť druhý člen radu motorov so systémom OBD predmetom schvaľovacieho procesu opísaného v bode A.7.2.2.2.

A.7.2.3.   Preukázanie vhodnosti poškodeného komponentu

A.7.2.3.1.

Na účel preukázania výkonnosti systému OBD vybratého monitorovacieho zariadenia radu motorov so systémom OBD sa posudzuje poškodený komponent pre základný motor radu motorov so systémom OBD v súlade s bodom 6.3.2 tejto prílohy.

A.7.2.3.2.

V prípade druhého motora skúšaného v súlade s bodom A.7.2.2.4.1. sa poškodený komponent posudzuje na tomto druhom motore v súlade s bodom 6.3.2. tejto prílohy.

A.7.2.4.   Preukazovanie výkonnosti systému OBD

A.7.2.4.1.

Preukazovanie výkonnosti systému OBD sa vykonáva podľa požiadaviek bodu 7.1.2. tejto prílohy pomocou vhodného poškodeného komponentu, ktorý je vyhovujúci na používanie v základnom motore.

Dodatok 8

Požiadavky na preukazovanie v prípade monitorovania výkonnosti filtra tuhých častíc dieselového motora s prúdením výfukových plynov cez stenu

A.8.1.   Všeobecné

A.8.1.1.   V tomto dodatku sa stanovuje proces preukazovania OBD platný v prípade, keď filtrovací proces filtra tuhých častíc dieselového motora s prúdením výfukových plynov cez stenu (DPF) podlieha monitorovaniu výkonnosti.

A.8.1.2.   Poškodenie DPF s prúdením výfukových plynov cez stenu sa môže dosiahnuť napríklad tak, že sa do substrátu DPR vyvŕtajú otvory alebo že sa obrúsia koncové uzávery substrátu DPF.

A.8.2.   Kvalifikačná skúška

A.8.2.1.   Princíp

A.8.2.1.1.

Poškodený DPF s prúdením výfukových plynov cez stenu sa považuje za „vyhovujúci poškodený komponent“, ak za prevádzkových podmienok motora stanovených na účely tejto skúšky pokles tlaku (tlakový rozdiel) v celom tomto poškodenom DPF s prúdením výfukových plynov cez stenu presahuje alebo je najmenej 60 % poklesu tlaku nameraného pri čistom a nepoškodenom DPF rovnakého typu s prúdením výfukových plynov cez stenu.

A.8.2.1.1.1.

Výrobca musí preukázať, že tento čistý a nepoškodený DPF s prúdením výfukových plynov cez stenu spôsobuje rovnaký protitlak ako poškodený DPF pred poškodením.

A.8.2.2.   Proces kvalifikácie

A.8.2.2.1.

Na kvalifikáciu poškodeného DPF s prúdením výfukových plynov cez stenu sa motor vybavený týmto DPF s prúdením výfukových plynov cez stenu prevádzkuje za stabilizovaných rovnomerných podmienok, nastaví sa na hodnoty otáčok motora a zaťaženia stanovené pre režim 9 skúšobného cyklu WHSC stanovené v prílohe 4B k tomuto predpisu (55 % normalizovaných otáčok a 50 % normalizovaného krútiaceho momentu).

A.8.2.2.2.

Aby sa poškodený DPF s prúdením výfukových plynov cez stenu mohol považovať za „vyhovujúci poškodený komponent“, výrobca preukáže, že pokles tlaku v tomto poškodenom DPF s prúdením výfukových plynov cez stenu, meraný pri prevádzkovaní systému motora za podmienok stanovených v bode A.8.2.2.1., nie je nižší než percentuálna hodnota poklesu tlaku pri čistom a nepoškodenom DPF za rovnakých podmienok, ktorá platí v súlade s bodmi A.8.2.1.1. a A.8.2.1.2. tohto dodatku.

A.8.2.3.   Preukazovanie výkonnosti systému OBD

A.8.2.3.1.

Preukazovanie výkonnosti systému OBD sa vykonáva v súlade s požiadavkami bodu 7.1.2. tejto prílohy pomocou vhodného poškodeného DPF s prúdením výfukových plynov cez stenu, ktorý je namontovaný v systéme základného motora.


PRÍLOHA 9C

TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA POSÚDENIE VÝKONNOSTI PALUBNÝCH DIAGNOSTICKÝCH (OBD) SYSTÉMOV V PREVÁDZKE

1.   UPLATNITEĽNOSŤ

Vo svojej súčasnej verzii sa táto príloha vzťahuje len na cestné vozidlá vybavené vznetovým motorom.

2.   VYHRADENÉ

3.   VYMEDZENIE POJMOV

3.1.   „Pomer prevádzkovej výkonnosti“

Pomer prevádzkovej výkonnosti (IUPR) špecifického monitorovacieho zariadenia m systému OBD je: Formula

3.2.   „Čitateľ“

Čitateľ špecifického monitorovacieho zariadenia m (čitateľm) je číselný údaj, ktorý vyjadruje, koľkokrát sa vozidlo prevádzkovalo tak, aby nastali všetky monitorovacie podmienky potrebné na to, aby špecifické monitorovacie zariadenie zistilo funkčnú poruchu.

3.3.   „Menovateľ“

Menovateľ špecifického monitorovacieho zariadenia m (menovateľm) je číselný údaj, ktorý vyjadruje počet prípadov jazdy vozidla s prihliadnutím na podmienky špecifické pre toto špecifické monitorovacie zariadenie.

3.4.   „Všeobecný menovateľ“

Všeobecný menovateľ je číselný údaj, ktorý vyjadruje, koľkokrát bolo vozidlo prevádzkované s prihliadnutím na všeobecné podmienky.

3.5.   Skratky

IUPR

Pomer prevádzkovej výkonnosti

IUPRm

Pomer prevádzkovej výkonnosti špecifického monitorovacieho zariadenia m

4.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Systém OBD musí byť schopný sledovať a zaznamenávať údaje o prevádzkovej výkonnosti (bod 6.) monitorovacích zariadení OBD špecifikovaných v tomto bode, ukladať tieto údaje do počítačovej pamäti a na požiadanie ich poskytnúť mimo vozidla (bod 7.).

Údaje o prevádzkovej výkonnosti monitorovacieho zariadenia pozostávajú z čitateľa a menovateľa, ktoré umožňujú výpočet IUPR.

4.1.   Monitorovacie zariadenia IUPR

4.1.1.   Skupina monitorovacích zariadení

Výrobcovia musia do systému OBD implementovať softvérové algoritmy, aby individuálne sledovali a poskytovali údaje o prevádzkovej výkonnosti skupiny monitorovacích zariadení uvedenej v dodatku 1 k tejto prílohe.

Výrobcovia nemusia do systému OBD implementovať softvérové algoritmy, aby individuálne sledovali a poskytovali údaje o prevádzkovej výkonnosti monitorovacích zariadení, ktoré sú nepretržite v prevádzke, ako je definované v bode 4.2.3. prílohy 9B, ak sú tieto monitorovacie zariadenia už súčasťou jednej zo skupín monitorovacích zariadení uvedených v dodatku 1 k tejto prílohe.

Údaje o prevádzkovej výkonnosti monitorovacích zariadení súvisiace s rôznymi výfukovými potrubiami alebo skupinami valcov motora v rámci skupiny monitorovacích zariadení sa musia sledovať a zaznamenávať oddelene, ako je stanovené v bode 6., a poskytovať, ako je stanovené v bode 7.

4.1.2.   Viaceré monitorovacie zariadenia

Pre každú skupinu monitorovacích zariadení, ktoré sa musia nahlasovať podľa bodu 4.1.1., musí systém OBD oddelene sledovať údaje o prevádzkovej výkonnosti, ako je uvedené v bode 6., pre každé zo špecifických monitorovacích zariadení patriacich do danej skupiny.

4.2.   Obmedzenie použitia údajov o prevádzkovej výkonnosti

Údaje o prevádzkovej výkonnosti jedného vozidla sa používajú na štatistické vyhodnotenie prevádzkovej výkonnosti systému OBD pre väčšiu skupinu vozidiel.

Napriek iným údajom OBD sa údaje o prevádzkovej výkonnosti nemôžu použiť na odvodenie záverov týkajúcich prevádzkovej spôsobilosti jednotlivého vozidla.

5.   POŽIADAVKY NA VÝPOČET POMEROV PREVÁDZKOVEJ VÝKONNOSTI

5.1.   Výpočet pomeru prevádzkovej výkonnosti

Za každé monitorovacie zariadenie m uvedené v predloženej prílohe sa pomer prevádzkovej výkonnosti vypočítava podľa tohto vzorca:

Formula

kde čitateľm a menovateľm sú zvýšené podľa špecifikácií tohto bodu.

5.1.1.   Požiadavky na pomer vypočítaný prostredníctvom systému a uložený v ňom

Každý pomer IUPRm má minimálnu hodnotu nula a maximálnu hodnotu 7,99527 s rozlíšením 0,000122 (1).

Pomer pre špecifický komponent sa berie ako nula, kedykoľvek je zodpovedajúci čitateľ rovný nule a zodpovedajúci menovateľ nie je nula.

Pomer pre špecifický komponent sa berie ako maximálna hodnota 7, 99527, ak je zodpovedajúci menovateľ nula alebo ak skutočná hodnota čitateľa vydelená menovateľom presahuje hodnotu 7,99527.

5.2.   Požiadavky na zvyšovanie čitateľa

Čitateľ môže byť v každom jazdnom cykle zvýšený maximálne raz.

Čitateľ pre špecifické monitorovacie zariadenie sa musí zvýšiť do 10 sekúnd vtedy a len vtedy, ak sú splnené tieto kritériá v jednom jazdnom cykle:

a)

Každá podmienka monitorovania potrebná pre monitorovacie zariadenie špecifického komponentu na zistenie funkčnej poruchy a uloženie možného DTC bola splnená vrátane aktivačných kritérií, prítomnosti alebo absencie súvisiacich DTC, dostatočného času na monitorovanie a priradenia priority výkonu diagnostiky (napr. diagnostika „A“ sa vykonáva pred diagnostikou „B“).

Poznámka: Na účely zvyšovania čitateľa špecifického monitorovacieho zariadenia nemusí byť dostačujúce splniť všetky podmienky monitorovania potrebné pre dané monitorovacie zariadenie, aby sa mohlo určiť, že funkčná porucha neexistuje.

b)

V prípade monitorovacích zariadení, ktoré si vyžadujú viacero etáp alebo prípadov výskytu v jednom jazdnom cykle na zistenie funkčnej poruchy, každá podmienka monitorovania potrebná na dokončenie všetkých postupov musí byť splnená.

c)

V prípade monitorovacích zariadení, ktoré sa používajú na identifikáciu zlyhania a ktoré sú v prevádzke iba potom, ako sa uložil možný DTC, čitateľ a menovateľ musia byť rovnaké ako čitateľ a menovateľ monitorovacieho zariadenia, ktoré zistilo pôvodnú funkčnú poruchu.

d)

V prípade monitorovacích zariadení, ktoré si vyžadujú intruzívnu prevádzku na ďalšie preskúmanie prítomnosti funkčnej poruchy, môže výrobca predložiť orgánu typového schvaľovania alternatívny spôsob zvyšovania čitateľa. Táto alternatíva by mala byť rovnocenná s tou, ktorá by za predpokladu, že sa objavila funkčná porucha, umožnila zvýšiť čitateľ.

V prípade monitorovacích zariadení, ktoré sú v činnosti alebo dokončujú svoju činnosť počas prevádzky s vypnutým motorom, sa musí čitateľ zvýšiť do 10 sekúnd potom, ako monitorovacie zariadenie dokončilo svoju činnosť počas prevádzky s vypnutým motorom alebo počas prvých 10 sekúnd po naštartovaní motora v nasledujúcom jazdnom cykle.

5.3.   Požiadavky na zvyšovanie menovateľa

5.3.1.   Všeobecné podmienky zvyšovania

Menovateľ sa zvýši raz za jazdný cyklus, ak počas tohto jazdného cyklu:

a)

všeobecný menovateľ sa zvýši podľa špecifikácie v bode 5.4.; a

b)

nebolo zastavené zvyšovanie menovateľa podľa bodu 5.6.; a

c)

v prípade potreby sú splnené špecifické doplňujúce pravidlá zvyšovania špecifikované v bode 5.3.2.

5.3.2.   Doplňujúce pravidlá zvyšovania špecifické pre monitorovacie zariadenie

5.3.2.1.   Špecifický menovateľ pre odparovací systém (vyhradené)

5.3.2.2.   Špecifický menovateľ pre sekundárne vzduchové systémy (vyhradené)

5.3.2.3.   Špecifický menovateľ pre komponenty/systémy, ktorú sú v prevádzke len pri naštartovaní motora

Popri požiadavkách bodu 5.3.1. písm. a) a b) menovateľ (menovatele) pre monitorovacie zariadenia komponentov alebo systémov, ktoré sú v prevádzke len pri naštartovaní motora, sa zvyšujú, ak je komponent alebo stratégia spustená povelom „ON“ na čas minimálne 10 sekúnd.

Na účely určenia tohto času spusteného povelom „ON“ systém OBD nemôže len na účely monitorovania zahrnúť čas ktorékoľvek komponentu alebo stratégie počas intruzívnej prevádzky neskôr v tom istom jazdnom cykle.

5.3.2.4.   Špecifický menovateľ pre komponenty alebo systémy, ktoré nie sú nepretržite nastavené na prevádzku

Popri požiadavkách bodu 5.3.1. písm. a) a b) menovateľ (menovatele) pre monitorovacie zariadenia komponentov alebo systémov, ktoré nie sú nepretržite uvádzané do prevádzky (napr. systémy variabilného časovania ventilov – VVT – alebo ventily EGR), sa zvyšujú, ak je daný komponent alebo systém uvedený do prevádzky (napr. povelom „ON“, „open“, „closed“, „locked“) dva alebo viackrát počas jazdného cyklu alebo počas súhrnného času trvajúceho minimálne 10 sekúnd podľa toho, čo nastane ako prvé.

5.3.2.5.   Špecifický menovateľ pre DPF

Popri požiadavkách bodu 5.3.1. písm. a) a b) najmenej v jednom jazdnom cykle sa menovateľ (menovatele) pre DPF zvýši, ak od posledného zvýšenia menovateľa vozidlo najazdilo minimálne 800 kumulatívnych kilometrov alebo motor bol v prevádzke minimálne 750 minút.

5.3.2.6.   Špecifický menovateľ pre oxidačné katalyzátory

Popri požiadavkách bodu 5.3.1. písm. a) a b) najmenej v jednom jazdnom cykle sa menovateľ (menovatele) pre monitorovacie zariadenia oxidačných katalyzátorov použitých na účely aktívnej regenerácie DPF zvýšia, ak sa regenerácia spustila na čas minimálne 10 sekúnd.

5.3.2.7.   Špecifický menovateľ pre hybridy (vyhradené)

5.4.   Požiadavky na zvyšovanie všeobecného menovateľa

Všeobecný menovateľ sa musí zvýšiť do 10 sekúnd vtedy a len vtedy, keď sú v jednom jazdnom cykle splnené všetky tieto kritériá:

a)

súhrnný čas od začiatku jazdného cyklu je minimálne 600 sekúnd pričom zostáva:

i)

v nadmorskej výške menej než 2 500 m nad morom; a

ii)

pri teplote okolia vyššej alebo rovnej 266 K (-7 °C); a

iii)

pri teplote okolia nižšej alebo rovnej 308 K (35 °C);

b)

kumulatívna prevádzka motora pri otáčkach minimálne 1 150 min–1 počas minimálne 300 sekúnd, za podmienok špecifikovaných v predchádzajúcom písmene a); výrobcovi sa ponecháva alternatíva prevádzkovať motor pri 15 % alebo vyššom vypočítanom zaťažení alebo prevádzkovať vozidlo pri rýchlosti 40 km/h alebo vyššej namiesto kritéria 1 150 min–1;

c)

nepretržitá prevádzka vozidla pri voľnobehu (napr. plynový pedál uvoľnený vodičom a buď je rýchlosť vozidla maximálne 1,6 km/h alebo otáčky motora sú maximálne 200 min–1 nad normálnym zahriatym voľnobehom) je minimálne 30 sekúnd za podmienok špecifikovaných v predchádzajúcom písmene a).

5.5.   Požiadavky na zvyšovanie počítadla cyklov zapaľovania

Počítadlo cyklov zapaľovania sa zvýši raz a len raz pri každom naštartovaní motora.

5.6.   Znefunkčnenie zvýšenia čitateľov, menovateľov a všeobecného menovateľa

5.6.1.   Do 10 sekúnd od zistenia funkčnej poruchy (t. j. možný alebo potvrdený a aktívny DTC je uložený), ktorá zablokovala monitorovacie zariadenie, systém OBD zablokuje ďalšie zvyšovanie príslušného čitateľa a menovateľa pre každé monitorovacie zariadenie, ktoré je zablokované.

Keď sa funkčná porucha už nezistí (napr. možný DTC je vymazaný samovymazaním alebo povelom snímacieho nástroja) zvyšovanie všetkých príslušných čitateľov a menovateľov sa musí obnoviť do 10 sekúnd.

5.6.2.   Do 10 sekúnd od spustenia prevádzky jednotky odberu energie (PTO), čím sa zablokuje monitorovacie zariadenie, ako je povolené v bode 5.2.5. prílohy 9B, systém OBD musí zablokovať ďalšie zvyšovanie príslušného čitateľa a menovateľa pre každé monitorovacie zariadenie, ktoré je zablokované.

Keď sa prevádzka PTO skončí, zvyšovanie všetkých príslušných čitateľov a menovateľov sa musí obnoviť do 10 sekúnd.

5.6.3.   V prípade funkčnej poruchy (t. j. možný alebo potvrdený a aktívny DTC bol uložený), ktorá zabraňuje určiť, či sú splnené kritériá (2) pre menovateľm monitorovacieho zariadenia m uvedené v bode 5.3., systém OBD musí zablokovať ďalšie zvyšovanie čitateľam a menovateľam do 10 sekúnd.

Zvyšovanie čitateľam a menovateľam sa musí obnoviť do 10 sekúnd potom, čo pominula funkčná porucha (napr. dočasný kód bol vymazaný samovymazaním alebo povelom snímacieho nástroja).

5.6.4.   V prípade funkčnej poruchy (t. j. možný alebo potvrdený a aktívny DTC bol uložený), ktorá zabraňuje určiť, či sú splnené kritériá pre všeobecný menovateľ uvedené v bode 5.4, systém OBD musí zablokovať ďalšie zvyšovanie všeobecného menovateľa do 10 sekúnd.

Zvyšovanie všeobecného menovateľa sa musí obnoviť do 10 sekúnd potom, ako pominula funkčná porucha (napr. dočasný kód bol vymazaný samovymazaním alebo povelom snímacieho nástroja).

Všeobecný menovateľ sa nesmie zablokovať pred zvyšovaním v prípade akejkoľvek inej podmienky.

6.   POŽIADAVKY NA SLEDOVANIE A ZAZNAMENÁVANIE ÚDAJOV O PREVÁDZKOVEJ VÝKONNOSTI

Pre každú skupinu monitorovacích zariadení uvedenú v dodatku 1 k tejto prílohe musí systém OBD oddelene sledovať čitatele a menovatele každého zo špecifických monitorovacích zariadení uvedených v dodatku 3 k prílohe 9B a patriacich do danej skupiny.

Musí hlásiť len príslušný čitateľ a menovateľ špecifického monitorovacieho zariadenia, ktoré má najnižší číselný pomer.

Ak dve alebo viaceré špecifické monitorovacie zariadenia majú rovnaké pomery, príslušný čitateľ a menovateľ špecifického monitorovacieho zariadenia, ktorý má najvyšší menovateľ, musí byť hlásený za špecifickú skupinu monitorovacích zariadení.

S cieľom bez ovplyvnenia určiť najnižší pomer skupiny sa zohľadňujú len monitorovacie zariadenia špecificky uvedené v tejto skupine (napr. snímač NOx, keď sa používa na výkon funkcie jedného z monitorovacích zariadení uvedených v prílohe 9B, dodatku 3, položka 3 „SCR“ sa zohľadní v skupine monitorovacích zariadení „snímače výfukových plynov“ a nie v skupine monitorovacích zariadení „SCR“).

Systém OBD musí tiež sledovať a hlásiť všeobecný menovateľ a počítadlo cyklov zapaľovania.

Poznámka: podľa bodu 4.1.1. sa od výrobcov nevyžaduje implementovať softvérové algoritmy v systéme OBD na individuálne sledovanie a hlásenie čitateľov a menovateľov monitorovacích zariadení, ktoré sú nepretržite v prevádzke.

7.   POŽIADAVKY NA UKLADANIE A POSKYTOVANIE ÚDAJOV O PREVÁDZKOVEJ VÝKONNOSTI

Poskytovanie údajov o prevádzkovej výkonnosti je nová aplikácia a nie je zahrnutá do troch existujúcich aplikácií, ktoré sú priradené k súčasným možným funkčným poruchám.

7.1.   Informácie o údajoch o prevádzkovej výkonnosti

Informácie o údajoch o prevádzkovej výkonnosti zaznamenaných systémom OBD musia byť dostupné na vyžiadanie mimo vozidla (off-board) podľa bodu 7.2.

Tieto informácie poskytnú orgánom typového schvaľovania údaje o prevádzkovej výkonnosti.

Systém OBD poskytuje všetky informácie (v súlade s príslušným súborom noriem v dodatku 6 k prílohe 9B) externému skúšobnému zariadeniu IUPR na účely asimilácie údajov a aby mala osoba vykonávajúca inšpekciu k dispozícii tieto informácie:

a)

identifikačné číslo vozidla (VIN);

b)

čitateľ a menovateľ za každú skupinu monitorovacích zariadení zaznamenaných systémom podľa bodu 6.;

c)

všeobecný menovateľ;

d)

hodnotu počítadla cyklov zapaľovania;

e)

celkový počet hodín prevádzky motora;

f)

potvrdené a aktívne DTC funkčných porúch triedy A;

g)

potvrdené a aktívne DTC funkčných porúch triedy B (B1 a B2).

Tieto informácie musia byť dostupné v režime prístupu „read-only“ (t. j. bez možnosti výmazu – „no clearing“).

7.2.   Prístup k údajom o prevádzkovej výkonnosti

Prístup k údajom o prevádzkovej výkonnosti sa poskytuje len v súlade s normami uvedenými v dodatku 6 k prílohe 9B a nasledujúcich podbodoch (3).

Prístup k údajom o prevádzkovej výkonnosti nesmie byť viazaný na žiadny prístupový kód alebo iné zariadenie alebo postup, ktoré by mohol poskytnúť len výrobca alebo jeho dodávatelia. Vyhodnotenie údajov o prevádzkovej výkonnosti si nesmie vyžadovať žiadne jedinečné dekódovacie informácie okrem prípadu, že takéto informácie sú verejne dostupné.

Prístupová metóda (t. j. prístupový bod/uzol) k údajom o prevádzkovej výkonnosti musí byť rovnaká ako metóda použitá na získanie všetkých informácií OBD. Touto metódou sa musí umožniť prístup k úplným údajom o prevádzkovej výkonnosti vyžadovaným v tejto prílohe.

7.3.   Opätovná inicializácia údajov o prevádzkovej výkonnosti

7.3.1.   Vynulovanie

Každé číslo sa vynuluje len vtedy, keď nastane vynulovanie pamäti NVRAM (napr. v prípade preprogramovania). Čísla sa za žiadnych iných okolností nesmú vynulovať, a to ani v situácii, keď je prijatý povel snímacieho nástroja na vymazanie chybových kódov.

7.3.2.   Vynulovanie v prípade preplnenia pamäte

Ak buď čitateľ alebo menovateľ pre špecifické monitorovacie zariadenie dosiahne hodnotu 65 535 ± 2, obidve čísla sa vydelia dvomi predtým, ako sa ktorékoľvek z nich znova zvýši, aby sa zabránilo problémom s preplnením.

Ak počítadlo cyklov zapaľovania dosiahne maximálnu hodnotu 65 535 ± 2, môže sa toto počítadlo pretočiť a zvýšiť na nulu pri ďalšom cykle zapaľovania, aby sa predišlo problémom s preplnením.

Ak všeobecný menovateľ dosiahne maximálnu hodnotu 65 535 ± 2, môže sa všeobecný menovateľ pretočiť a zvýšiť na nulu pri ďalšom jazdnom cykle, ktorý spĺňa definíciu všeobecného menovateľa, aby sa predišlo problémom s preplnením.


(1)  Táto hodnota zodpovedá maximálnej hexadecimálnej hodnote 0xFFFF s rozlíšením 0x1.

(2)  Napr. rýchlosť vozidla/otáčky motora/vypočítané zaťaženie, teplota okolia, nadmorská výška, prevádzka pri voľnobežných otáčkach alebo doba prevádzky.

(3)  Výrobca má na účely sprístupnenia údajov o prevádzkovej výkonnosti povolené použiť prídavný palubný diagnostický displej, ako napr. obrazovkový prístroj namontovaný na palubnej doske. Na takýto prídavný prístroj sa nevzťahujú požiadavky tejto prílohy.

Dodatok 1

Skupina monitorovacích zariadení

Skupiny monitorovacích zariadení, ktorých sa týka táto príloha, sú tieto:

A.

Oxidačné katalyzátory

Monitorovacie zariadenia špecifické pre túto skupinu sú uvedené v položke 5 dodatku 3 k prílohe 9B.

B.

Selektívne systémy katalytickej redukcie (SCR)

Monitorovacie zariadenia špecifické pre túto skupinu sú uvedené v položke 3 dodatku 3 k prílohe 9B.

C.

Snímače výfukových plynov a kyslíka

Monitorovacie zariadenia špecifické pre túto skupinu sú uvedené v položke 13 dodatku 3 k prílohe 9B.

D.

Systémy EGR a VVT

Monitorovacie zariadenia špecifické pre túto skupinu sú uvedené v položkách 6 a 9 dodatku 3 k prílohe 9B.

E.

Systémy DPF

Monitorovacie zariadenia špecifické pre túto skupinu sú uvedené v položke 2 dodatku 3 k prílohe 9B.

F.

Systém regulácie preplňujúceho tlaku

Monitorovacie zariadenia špecifické pre túto skupinu sú uvedené v položke 8 dodatku 3 k prílohe 9B.

G.

Adsorbér NOx

Monitorovacie zariadenia špecifické pre túto skupinu sú uvedené v položke 4 dodatku 3 k prílohe 9B.

H.

Trojcestný katalyzátor

Monitorovacie zariadenia špecifické pre túto skupinu sú uvedené v položke 15 dodatku 3 k prílohe 9B.

I.

Odparovacie systémy (vyhradené)

J.

Systém sekundárneho vzduchu (vyhradené)

Špecifické monitorovacie zariadenie musí patriť len do jednej z týchto skupín.


PRÍLOHA 10

POŽIADAVKY NA OBMEDZENIE MIMOCYKLOVÝCH EMISIÍ (OCE) A EMISIÍ Z VOZIDIEL V PREVÁDZKE

1.   Uplatniteľnosť

V tejto prílohe sa stanovujú požiadavky na výkonnosť a zákaz stratégií prevládania pre motory a vozidlá, ktorých typ bol schválený podľa tohto predpisu, aby sa dosiahla účinná regulácia emisií v rámci širokého rozsahu motora a prevádzkových podmienok okolia, ktorým sú vystavené počas normálnej prevádzky vozidla. V tejto prílohe sa stanovujú aj skúšobné postupy na skúšanie mimocyklových emisií počas typového schvaľovania a pri skutočnom používaní vozidla.

Táto príloha vychádza z celosvetovo harmonizovaného globálneho technického predpisu pre OCE (gtr) č. 10.

2.   VYHRADENÉ (1)

3.   VYMEDZENIE POJMOV

3.1.   „Naštartovanie motora“ je proces od začiatku roztáčania motora až pokiaľ motor nedosiahne otáčky 150 min-1 pod úrovňou normálnych, zahriatych voľnobežných otáčok (ako je vymedzené v jazdnej polohe pre vozidlá vybavené automatickou prevodovkou).

3.2.   „Zahriatia motora“ je dostatočne dlhá prevádzka vozidla, aby teplota chladiaceho média dosiahla minimálne 70 °C.

3.3.   „Menovité otáčky“ sú maximálne otáčky pri plnom zaťažení povolené regulátorom, ktoré udáva výrobca v predajnej a servisnej dokumentácii, alebo v prípade, že sa nepoužíva takýto regulátor, ide o otáčky, pri ktorých sa dosahuje maximálny výkon motora udaný výrobcom v predajnej a servisnej dokumentácii.

3.4.   „Regulované emisie“ sú „plynné znečisťujúce látky“ a „tuhé častice“ definované v bode 2 tohto predpisu.

4.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Každý systém motora a konštrukčný prvok, ktorý môže mať vplyv na emisie regulovaných znečisťujúcich látok, musí byť navrhnutý, vyrobený, zložený a inštalovaný tak, aby umožňoval, aby motor a vozidlo spĺňali ustanovenia tejto prílohy.

4.1.   Zákaz stratégií prevládania

Systémy motora a vozidlá nesmú byť vybavené stratégiou prevládania.

4.2.   Vyhradené (2)

5.   VÝKONNOSTNÉ POŽIADAVKY

5.1.   Emisné stratégie

Emisné stratégie sú navrhnuté tak, aby umožnili systému motora pri normálnom používaní spĺňať ustanovenia tejto prílohy. Normálne používanie nie je obmedzené na podmienky používania špecifikované v bode 6.

5.1.1.   Požiadavky na základné emisné stratégie (BES)

BES nesmie rozlišovať medzi postupom pri príslušnej skúške typového schvaľovania alebo certifikačnej skúške a inými postupmi a nesmie poskytovať nižšiu úroveň regulácie emisií za podmienok, ktoré nie sú v podstate zahrnuté v príslušných skúškach typového schválenia alebo certifikačných skúškach.

5.1.2.   Požiadavky na pomocné emisné stratégie (AES)

AES nesmie znižovať účinnosť regulácie emisií vo vzťahu k BES za podmienok, ktorých výskyt možno odôvodnene očakávať pri normálnej prevádzke a používaní vozidla, pokiaľ AES nespĺňa jednu z týchto osobitných výnimiek:

a)

jej postup tvorí podstatnú súčasť príslušných skúšok typového schvaľovania vrátane mimocyklových postupov podľa bodu 7. tejto prílohy a prevádzkových ustanovení daných bodom 9. tohto predpisu;

b)

aktivuje sa na účely ochrany motora a/alebo vozidla pred poškodením alebo nehodou;

c)

aktivuje sa len počas štartovania motora alebo jeho zahrievania, ako je definované v tejto prílohe;

d)

jej prevádzka sa používa na zmenu regulácie jedného typu regulovaných emisií s cieľom udržať reguláciu iného typu regulovaných emisií za špecifických podmienok okolia alebo prevádzkových podmienok a netvorí podstatnú súčasť skúšok typového schvaľovania alebo certifikačných skúšok. Celkovým vplyvom takejto AES musí byť snaha kompenzovať účinky extrémnych podmienok okolia spôsobom, ktorý poskytuje prijateľnú reguláciu všetkých regulovaných emisií.

5.2.   Celosvetové harmonizované limity plynných emisií a emisií tuhých častíc výfukových plynov, ktoré sa nemajú prekročiť (WNTE)

5.2.1.   Výfukové emisie nesmú prekročiť príslušné emisné limity stanovené v bode 5.2.2.

5.2.2.   Príslušné emisné limity sú tieto:

a)

pre CO: 2 000 mg/kWh;

b)

pre THC: 220 mg/kWh;

c)

pre NOx: 600 mg/kWh;

d)

pre tuhé častice: 16 mg/kWh.

6.   PODMIENKY OKOLIA A PREVÁDZKOVÉ PODMIENKY

Emisné limity WNTE sa uplatňujú pri:

a)

všetkých atmosférických tlakoch najmenej 82,5 kPa;

b)

všetkých teplotách nižších alebo rovných teplote určenej rovnicou 5 pri stanovenom atmosférickom tlaku:

Formula

(5)

pričom:

T

je teplota okolitého vzduchu [K];

pb

je atmosférický tlak [kPa].

c)

všetkých teplotách chladiaceho média motora nad 343 K (70 °C).

Príslušné podmienky týkajúce sa atmosférického tlaku a teploty okolia sú znázornené na obrázku 1.

Atmosférický tlak a teplotný rozsah WNTE

Obrázok 1

Znázornenie podmienok atmosférického tlaku a teploty

Image

7.   MIMOCYKLOVÉ LABORATÓRNE SKÚŠKY A SKÚŠKY MOTOROV VOZIDIEL PRI TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ

Požiadavky mimocyklových laboratórnych skúšok sa neuplatňujú na typové schvaľovanie zážihových motorov podľa tohto predpisu.

7.1.   Celosvetová harmonizovaná riadiaca oblasť neprekročenia

Oblasť riadenia WNTE sa skladá z bodov otáčok a zaťaženia motora stanovených v bodoch 7.1.1. až 7.1.6. Obrázok 2 je ilustračným príkladom oblasti riadenia WNTE.

7.1.1.   Rozsah otáčok motora

Riadiaca oblasť WNTE zahŕňa všetky prevádzkové otáčky medzi 30. percentilom kumulatíveho rozdelenia otáčok počas skúšobného cyklu WHTC vrátane voľnobežných otáčok, (n30) a najvyššími otáčkami, kde dochádza k 70 % maximálneho výkonu (nhi). Obrázok 3 je príkladom kumulatívneho rozdelenia frekvencie otáčok WNTE pre konkrétny motor.

7.1.2.   Rozsah krútiaceho momentu motora

Riadiaca oblasť WNTE zahŕňa všetky body zaťaženia motora s hodnotou krútiaceho momentu väčšou alebo rovnou 30 % hodnoty maximálneho krútiaceho momentu motora.

7.1.3.   Rozsah výkonu motora

Bez ohľadu na ustanovenia bodov 7.1.1. a 7.1.2. sa otáčky a body zaťaženia pod 30 % hodnoty maximálneho výkonu motora vynímajú z riadiacej oblasti WNTE pre všetky emisie.

7.1.4.   Uplatnenie koncepcie radu motorov

V zásade každý motor v rámci radu s jedinečnou krivkou krútiaceho momentu/výkonu bude mať svoju vlastnú riadiacu oblasť WNTE. V prípade skúšok v prevádzke sa použije vlastná riadiaca oblasť WNTE príslušného motora. V prípade skúšok typového schvaľovania (certifikačných skúšok) v rámci koncepcie radu motorov globálneho technického predpisu WHDC môže výrobca dobrovoľne použiť jednu riadiaca oblasť WNTE pre rad motorov za týchto podmienok:

a)

môže sa použiť rozsah otáčok jedného motora riadiacej oblasti WNTE; ak sú namerané otáčky motora n30 a nhi v rámci ± 3 % otáčok motora uvádzaných výrobcom. Ak je tolerancia prekročená pri akýchkoľvek otáčkach motora, na určenie oblasti riadenia WNTE sa použijú namerané otáčky motora;

b)

môže sa použiť rozsah krútiaceho momentu/výkonu jedného motora riadiacej oblasti WNTE, ak pokrýva celý rozsah od najvyššieho po najnižšie hodnotenie radu. Prípadne je povolené zoskupenie hodnotení motorov do odlišných riadiacich oblastí WNTE.

Obrázok 2

Príklad riadiacej oblasti WNTE

Image

Obrázok 3

Príklad kumulatívneho rozdelenia frekvencie otáčok WNTE

Image

7.1.5.   Vylúčenie zhody z určitých prevádzkových bodov WNTE

Výrobca môže požadovať, aby orgán typového schvaľovania vylúčil prevádzkové body z riadiacej oblasti WNTE definovanej v bodoch 7.1.1. až 7.1.4. počas certifikácie/typového schvaľovania. Orgán typového schvaľovania môže udeliť toto vylúčenie, ak dokáže výrobca preukázať, že motor nie je nikdy schopný prevádzky v takých bodoch, keď sa používa v akejkoľvek kombinácii vozidla.

7.2.   Minimálna celosvetovo harmonizovaná požiadavka na dobu trvania a frekvencie odberu vzoriek, ktorá sa nemá prekročiť

7.2.1.   Na určenie súladu s emisnými limitmi WNTE špecifikovanými v bode 5.2. musí byť motor v prevádzke v riadiacej oblasti WNTE definovanej v bode 7.1. a jeho emisie sa merajú a integrujú počas minimálnej doby 30 sekúnd. Udalosť WNTE je definovaná ako jeden súbor integrovaných emisií počas časového úseku. Napríklad, ak je motor v prevádzke 65 po sebe idúcich sekúnd v rámci riadiacej oblasti WNTE a pri podmienkach okolia, toto by tvorilo jednu udalosť WNTE a priemer z emisií by sa získal z celkového 65-sekundového časového úseku. V prípade laboratórnych skúšok sa používa integračný časový úsek vymedzený v bode 7.5.

7.2.2.   V prípade motorov vybavených regulátormi emisií, ktoré zahŕňajú pravidelné regenerácie, ak regenerácia nastane počas skúšky WNTE, potom spriemerované obdobie musí trvať aspoň tak dlho, ako čas medzi regeneráciami vynásobený počtom plných regenerácií v rámci skúšobného časového úseku. Táto požiadavka sa uplatňuje len na motory, ktoré vysielajú elektronický signál indikujúci začiatok regenerácie.

7.2.3.   WNTE udalosť je séria údajov zozbieraných pri frekvencii minimálne 1 Hz počas prevádzky motora v riadiacej oblasti WNTE počas minimálneho trvania regenerácie alebo dlhšie. Namerané emisné údaje sa spriemerujú počas trvania každej udalosti WNTE.

7.3.   Skúšky v prevádzke

Skúška preukázania PEMS sa vykonáva pri typovom schvaľovaní skúškou základného motora vo vozidle, pričom sa použije postup opísaný v dodatku 1 k tejto prílohe.

7.3.1.   Výrobca si môže vybrať vozidlo, ktoré použije na skúšky, ale s výberom vozidla musí súhlasiť orgán typového schvaľovania. Charakteristiky vozidla použitého na skúšku preukázania PEMS musia byť reprezentatívne pre kategóriu vozidiel určených pre systém motora. Vozidlo môže byť prototypom vozidla.

7.3.2.   Na žiadosť orgánu typového schvaľovania možno vo vozidle odskúšať ďalší motor v rámci radu motorov alebo rovnocenný motor predstavujúci inú kategóriu vozidiel.

7.4.   Celosvetovo harmonizované laboratórne skúšanie neprekročenia

Ak sú ustanovenia tejto prílohy použité ako základ laboratórneho skúšania, uplatňuje sa toto ustanovenie:

7.4.1.   Špecifické hmotnostné emisie regulovaných znečisťujúcich látok sa určujú na základe náhodne definovaných skúšobných bodov rozložených v celej riadiacej oblasti WNTE. Všetky tieto skúšobné body sa musia nachádzať v rámci 3 náhodne vybraných políčok mriežky umiestnených v riadiacej oblasti. Mriežka pozostáva z 9 políčok pre motory s menovitými otáčkami menšími než 3 000 min-1 a z 12 políčok pre motory s menovitými otáčkami 3 000 min-1 a viac. Mriežky sú definované takto:

a)

Vonkajšie okraje mriežky sú zarovnané s riadiacou oblasťou WNTE;

b)

dve vertikálne čiary umiestnené v rovnakej vzdialenosti medzi otáčkami motora n30 a nhi pre mriežky s 9 políčkami alebo tri vertikálne čiary umiestnené v rovnakej vzdialenosti medzi otáčkami motora n30 a nhi pre mriežky s 12 políčkami; a

c)

dve čiary umiestnené v rovnakej vzdialenosti od krútiaceho momentu motora (⅓) pri každej vertikálnej čiare v rámci riadiacej oblasti WNTE.

Príklady mriežok použitých pre špecifické motory sú zobrazené na obrázkoch 5 a 6.

7.4.2.   Každé z troch vybraných políčok mriežky musí obsahovať päť náhodne vybraných skúšobných bodov, takže v rámci riadiacej oblasti WNTE sa preskúša 15 náhodných bodov. Každé políčko sa skúša postupne; preto sa všetkých päť bodov v jednom políčku mriežky skúša pred prechodom do ďalšieho políčka mriežky. Skúšobné body sa skombinujú do jedného skúšobného cyklu v ustálenom stave so stupňovitými prechodmi.

7.4.3.   Poradie, v akom je každé políčko mriežky skúšané, a poradie skúšania bodov v rámci políčka mriežky sa určí náhodne. Tri políčka mriežky, ktoré sa majú skúšať, 15 skúšobných bodov, poradie skúšania políčok mriežky a poradie bodov v políčku mriežky vyberie orgán typového schvaľovania alebo certifikačný orgán pomocou uznaných štatistických metód náhodného výberu.

7.4.4.   Priemerné špecifické hmotnostné emisie regulovaných plynných znečisťujúcich látok nesmú prekročiť limitné hodnoty WNTE špecifikované v bode 5.2., keď sa merajú počas akéhokoľvek cyklu v políčku mriežky s 5 skúšobnými bodmi.

7.4.5.   Priemerné špecifické hmotnostné emisie regulovaných tuhých znečisťujúcich látok nesmú prekročiť limitné hodnoty WNTE špecifikované v bode 5.2., keď sa meria počas celého cyklu s 15 skúšobnými bodmi.

7.5.   Laboratórny skúšobný postup

7.5.1.   Po dokončení cyklu WHSC sa motor predkondicionuje v režime 9 WHSC na čas troch minút. Postupnosť skúšky začne okamžite po dokončení fázy predkondicionovania.

7.5.2.   V prípade každého náhodne vybraného skúšobného bodu musí byť motor v prevádzke 2 minúty. Tento čas zahŕňa predchádzajúci prechodový stupeň z predchádzajúceho bodu ustáleného stavu. Prechody medzi skúšobnými bodmi musia byť lineárne, pokiaľ ide o otáčky a zaťaženie motora, a musia trvať 20 ± 1 sekúnd.

7.5.3.   Celkový skúšobný čas od začiatku až do konca musí trvať 30 minút. Skúška každého súboru 5 náhodne vybratých bodov v políčku mriežky trvá 10 minút meraných od začiatku vstupu do prechodového stupňa po 1. bod až do konca merania v ustálenom stave v 5. bode. Na obrázku 5 je znázornená postupnosť skúšky.

7.5.4.   Laboratórna skúška WNTE musí spĺňať validačné štatistiky bodu 7.8.7. prílohy 4.

7.5.5.   Meranie emisií sa vykonáva v súlade s bodmi 7.5., 7.7. a 7.8. prílohy 4.

7.5.6.   Výpočet skúšobných výsledkov sa vykonáva v súlade s bodom 8 prílohy 4.

Obrázok 4

Schematický príklad začiatku skúšobného cyklu WNTE

Image

Obrázky 5 a 6

Mriežky skúšobného cyklu WNTE

Image Image

7.6.   Zaokrúhľovanie

Každý konečný výsledok skúšky sa v súlade s ASTM E 29-06 v jednom kroku zaokrúhli na taký počet desatinných miest vpravo od desatinnej čiarky, ktorý je uvedený v príslušnej emisnej norme WHDC, plus jedno ďalšie významné miesto. Nie je povolené zaokrúhľovanie medzihodnôt, na ktorých sú založené konečné výsledné hodnoty emisií špecifických pre brzdenie.

8.   VYHRADENÉ

9.   VYHRADENÉ

10.   VYHLÁSENIE O ZHODE MIMOCYKLOVÝCH EMISIÍ

V žiadosti o typové schválenie musí výrobca poskytnúť vyhlásenie, že rad motorov alebo vozidiel spĺňa požiadavky tohto predpisu o obmedzovaní mimocyklových emisií. Popri tomto vyhlásení sa prostredníctvom ďalšieho testovania overí zhoda s príslušnými emisnými limitmi a požiadavky na prevádzku.

10.1.   Príklad vyhlásenia o zhode mimocyklových emisií

Toto je príklad vyhlásenia o zhode:

„(Meno výrobcu) potvrdzuje, že motory v rámci tohto radu motorov spĺňajú všetky požiadavky tejto prílohy. (Meno výrobcu) robí toto vyhlásenie v dobrej viere potom, ako vykonal príslušné technické hodnotenie výsledných emisií z motorov v rámci radu motorov v príslušnom rozsahu prevádzkových a okolitých podmienok.“

10.2.   Základ pre vyhlásenie o zhode mimocyklových emisií

Výrobca musí uchovať záznamy vo svojich priestoroch, ktoré obsahujú všetky údaje o skúškach, technické analýzy a ostatné informácie, ktoré tvoria základ pre vyhlásenie o zhode OCE. Výrobca poskytuje certifikačnému orgánu alebo orgánu typového schvaľovania takéto informácie na požiadanie.

11.   DOKUMENTÁCIA

Orgán typového schvaľovania môže rozhodnúť, či požiada výrobcu o poskytnutie dokumentácie. Dokumentácia by mala opisovať každý konštrukčný prvok a stratégiu regulácie emisií systému motora a prostriedky, ktorými reguluje svoje výstupné premenné, či už je daná regulácia priama alebo nepriama.

Informácie môžu obsahovať celkový opis stratégie regulácie emisií. Okrem toho by mohli obsahovať informácie o prevádzke všetkých AES a BES vrátane opisu parametrov, ktoré sú zmenené akoukoľvek AES a medznými podmienkami, za ktorých je AES v prevádzke, a indikácie, ktorá AES a BES bude pravdepodobne aktívna za podmienok skúšobných postupov uvedených v tejto prílohe.


(1)  Číslovanie tejto prílohy zodpovedá číslovaniu predpisu pre OCE (gtr) č. 10. Niektoré body globálneho technického predpisu pre OCE však nebolo potrebné zaradiť do tejto prílohy.

(2)  Číslovanie tejto prílohy zodpovedá číslovaniu predpisu pre OCE (gtr) č. 10. Niektoré body globálneho technického predpisu pre OCE však nebolo potrebné zaradiť do tejto prílohy.

Dodatok 1

Skúška preukázania PEMS pri typovom schvaľovaní

A.1.1.   Úvod

V tomto dodatku je opísaný postup skúšky preukázania PEMS pri typovom schvaľovaní.

A.1.2.   Skúšobné vozidlo

A.1.2.1.   Vozidlo použité na vykonanie skúšky preukázania PEMS musí byť reprezentatívne pre kategóriu vozidiel určenú pre inštaláciu daného systému motora. Vozidlo môže byť prototypom vozidla alebo upravené sériovo vyrábané vozidlo.

A.1.2.2.   Preukazuje sa dostupnosť a zhoda informácií z toku údajov ECU (napríklad podľa ustanovenia bodu 5 prílohy 8 k tomuto predpisu).

A.1.3.   Skúšobné podmienky

A.1.3.1.   Užitočné zaťaženie vozidla

Užitočné zaťaženie vozidla musí predstavovať 50 – 60 % maximálneho zaťaženia vozidla v súlade s prílohou II.

A.1.3.2.   Podmienky okolia

Skúška sa vykonáva za podmienok okolitého prostredia opísaných v bode 4.2. prílohy 8.

A.1.3.3.   Teplota chladiaceho média motora musí byť v súlade s bodom 4.3. prílohy 8.

A.1.3.4.   Palivo, mazivá a činidlo

Palivo, mazací olej a činidlo v prípade systému dodatočnej úpravy výfukových plynov musia byť v súlade s ustanoveniami bodu 4.4. prílohy 8.

A.1.3.5.   Požiadavky na jazdu a prevádzkové požiadavky

Požiadavky na jazdu a prevádzkové požiadavky sú opísané v bodoch 4.5. až 4.6.8 prílohy 8.

A.1.4.   Vyhodnotenie emisií

A.1.4.1.   Skúška sa vykonáva a výsledky skúšky sa vypočítavajú v súlade s bodom 6 prílohy 8.

A.1.5.   Správa

A.1.5.1.   V technickej správe opisujúcej skúšku preukázania PEMS sa uvádzajú činnosti a výsledky a poskytujú minimálne tieto informácie:

a)

všeobecné informácie podľa bodu 10.1.1. prílohy 8;

b)

vysvetlenie, prečo možno vozidlo(-lá) použité na skúšku považovať za reprezentatívne pre kategóriu vozidiel určenú pre daný systém motora;

c)

informácie o skúšobnom zariadení a skúšobných údajoch opísané v bodoch 10.1.3. až 10.1.4. prílohy 8;

d)

informácie o skúšanom motore opísané v bode 10.1.5. prílohy 8;

e)

informácie o vozidle použitom na skúšku opísané v bode 10.1.6. prílohy 8;

f)

informácie o povahe trasy opísané v bode 10.1.7. prílohy 8;

g)

informácie o okamžitých nameraných a vypočítaných údajoch opísané v bodoch 10.1.8. až 10.1.9. prílohy 8;

h)

informácie o spriemerovaných a integrovaných údajoch opísané v bode 10.1.10. prílohy 8;

i)

výsledky kladných – záporných rozhodnutí opísané v bode 10.1.11. prílohy 8;

j)

informácie o overovaní skúšok opísané v bode 10.1.12. prílohy 8.


PRÍLOHA 11

POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE SPRÁVNEHO UPLATŇOVANIA OPATRENÍ NA REGULÁCIU NOX

1.   ÚVOD

V tejto prílohe sa stanovujú požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx. Sú v nej zahrnuté požiadavky na vozidlá, ktoré predpokladajú používanie činidla na zníženie emisií.

2.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Každý systém motorov, ktorý spadá do rozsahu tejto prílohy, musí byť navrhnutý, zostrojený a namontovaný tak, aby bol schopný spĺňať tieto požiadavky počas bežnej životnosti motora za bežných podmienok používania. Pri dosahovaní tohto cieľa je prijateľné, aby motory, ktoré boli používané nad rámec príslušnej doby životnosti, ktorá je uvedená v bode 5.4. tohto predpisu, vykazovali určité zhoršenie výkonnosti a citlivosti systému monitorovania.

2.1.   Alternatívne schválenie

2.1.1.   Vyhradené (1)

2.2.   Požadované informácie

2.2.1.   Informácie, ktoré plne opisujú funkčné prevádzkové charakteristiky systému motoru, na ktorý sa vzťahuje táto príloha, poskytuje výrobca formou stanovenou v prílohe 1.

2.2.2.   V žiadosti o typové schválenie výrobca uvedie charakteristické znaky všetkých činidiel, ktoré spotrebúva systém regulácie emisií. Tieto špecifikácie musia obsahovať typy a koncentrácie, prevádzkové teploty a odkazy na medzinárodné normy.

2.2.3.   Podrobné písomné informácie, v ktorých sa plne opisujú charakteristické znaky fungovania systému varovania vodiča v súlade s bodom 4. a systému podnecovania vodiča v súlade s bodom 5., sa predložia orgánu typového schvaľovania v čase žiadosti o typové schválenie.

2.2.4.   Keď výrobca žiada o schválenie motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky, zahrnie do dokumentačného zväzku uvedeného v bodoch 3.1.3., 3.2.3. alebo 3.3.3. tohto predpisu príslušné požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby vozidlo pri používaní na ceste alebo podľa potreby inde spĺňalo požiadavky tejto prílohy. Dokumentácia musí obsahovať:

a)

podrobné technické požiadavky vrátane ustanovení o zabezpečení kompatibility so systémami monitorovania, varovania a podnecovania, ktoré sú prítomné v systéme motora na účely splnenia požiadaviek tejto prílohy;

b)

overovací postup, ktorý sa musí splniť pri montáži motora do vozidla.

Existencia a vhodnosť takýchto požiadaviek na montáž môže byť kontrolovaná v rámci procesu schvaľovania systému motora.

Dokumentácia uvedená v písm. a) a b) vyššie sa nesmie požadovať v prípade, ak výrobca žiada o typové schválenie vozidla s ohľadom na emisie.

2.3.   Prevádzkové podmienky

2.3.1.   Ktorýkoľvek systém motora, ktorý spadá do rozsahu tejto prílohy, si musí zachovať svoju funkciu regulácie emisií počas všetkých podmienok pravidelne sa vyskytujúcich na území relevantného regiónu (napr. Európska únia), a to najmä pri nízkych teplotách okolia, v súlade s prílohou 10.

2.3.2.   Systém monitorovania regulácie emisií musí byť prevádzkyschopný:

a)

pri teplotách okolia medzi 266 K a 308 K (-7 °C a 35 °C);

b)

vo všetkých nadmorských výškach pod 1 600 m;

c)

pri teplotách chladiaceho média motora nad 343 K (70 °C).

Tento bod sa neuplatňuje v prípade monitorovania hladiny činidla v nádrži, ak sa monitorovanie vykonáva za všetkých podmienok, za ktorých je meranie technicky uskutočniteľné vrátane všetkých podmienok, pri ktorých kvapalné činidlo nie je zamrznuté.

2.4.   Ochrana činidla pred zamrznutím

2.4.1.   Výrobca môže použiť vyhrievanú alebo nevyhrievanú nádrž s činidlom a systém dávkovania činidla v súlade so všeobecnými požiadavkami bodu 2.3.1. Vyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.4.2. Nevyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.4.3.

2.4.1.1.   Používanie nevyhrievanej nádrže a dávkovacieho systému činidla musí byť označené v písomných pokynoch pre majiteľa vozidla.

2.4.2.   Vyhrievaná nádrž s činidlom a systém dávkovania

2.4.2.1.   Ak je činidlo zamrznuté, výrobca zabezpečí, aby činidlo bolo k dispozícii na použitie maximálne do 70 minút po naštartovaní vozidla pri teplote okolia 266 K (-7 °C).

2.4.2.2.   Preukázanie

2.4.2.2.1.

Nádrž činidla a systém dávkovania musia byť odstavené pri 255 K (-18 °C) na 72 hodín alebo dovtedy, kým väčšina činidla nedosiahne pevné skupenstvo.

2.4.2.2.2.

Po fáze odstavenia stanovenej v bode 2.4.2.2.1. sa motor naštartuje a prevádzkuje pri teplote okolia 266 K (-7 °C) takto: 10 až 20 minút pri voľnobežných otáčkach, po čom nasleduje maximálne 50 minút pri zaťažení maximálne 40 %.

2.4.2.2.3.

Dávkovací systém činidla musí byť na konci skúšobných postupov plne funkčný, ako je opísané v bodoch 2.4.2.2.1. a 2.4.2.2.2.

2.4.2.2.4.

Preukazovanie zhody s požiadavkami bodu 2.4.2.2. sa môže vykonať v studenej skúšobnej komore vybavenej motorom alebo dynamometrom vozidla, alebo môže byť založené na testoch vozidla v teréne, ak to schválil orgán typového schvaľovania.

2.4.3.   Nevyhrievaná nádrž s činidlom a systém dávkovania

2.4.3.1.   Systém varovania vodiča opísaný v bode 4. sa musí aktivovať, ak nedôjde k dávkovaniu činidla pri teplote okolia ≤ 266 K (-7 °C).

2.4.3.2.   Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4. sa musí aktivovať, ak nedôjde k dávkovaniu činidla pri teplote okolia ≤ 266 K (-7 °C) maximálne do 70 minút po naštartovaní vozidla.

2.5.   Každá oddelená nádrž s činidlom namontovaná na vozidla musí obsahovať prostriedok na odoberanie vzorky akejkoľvek tekutiny vo vnútri nádrže a na takéto odobratie bez nutnosti informácií neuložených na palube vozidla. Miesto odberu vzorky je ľahko prístupné bez použitia akéhokoľvek špecializovaného nástroja alebo zariadenia. Kľúče alebo systémy, ktoré sa bežne nachádzajú vo vozidle na uzamknutie prístupu k nádrži, sa na účely tohto bodu nepovažujú za špecializované nástroje alebo zariadenia.

3.   POŽIADAVKY NA ÚDRŽBU

3.1.   Výrobca poskytne alebo zabezpečí, aby boli poskytnuté všetkým majiteľom nových vozidiel alebo nových motorov typovo schválených v súlade s týmto predpisom písomné pokyny o systéme regulácie emisií a jeho správnom fungovaní.

V uvedených pokynoch sa uvádza, že v prípade, ak systém regulácie emisií vozidla nefunguje správne, vodič bude o probléme informovaný systémom varovania vodiča a že aktivácia systému podnecovania vodiča v dôsledku ignorovania tohto varovania povedie k tomu, že vozidlo nebude schopné efektívne vykonávať svoju úlohu.

3.2.   V pokynoch sa uvádzajú požiadavky na správne používanie a údržbu vozidiel s cieľom zachovať ich emisné parametre, prípadne aj na správne používanie spotrebiteľných činidiel.

3.3.   Pokyny musia byť napísané jasným a neodborným jazykom a v oficiálnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom sa nové vozidlo alebo motor predávajú alebo sú registrované.

3.4.   V pokynoch sa špecifikuje, či prevádzkovateľ vozidla musí dopĺňať spotrebiteľné činidlá v čase medzi intervalmi bežnej údržby. V pokynoch sa uvedie aj požadovaná kvalita činidla. Uvádza sa v nich, ako by mal prevádzkovateľ doplniť nádrž činidla. V informáciách sa tiež udáva pravdepodobná rýchlosť spotreby činidla pre daný typ vozidla a ako často sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť dopĺňať.

3.5.   V pokynoch musí výrobca uviesť, že používanie a dopĺňanie požadovaného činidla so správnymi špecifikáciami je nevyhnutné na to, aby vozidlo zodpovedalo požiadavkám na vydanie osvedčenia o zhode pre daný typ vozidla.

3.6.   V pokynoch sa uvádza, že používanie vozidla, ktoré má na zníženie emisií používať činidlo, no nepoužíva žiadne, môže byť trestným činom.

3.7.   Pokyny musia vysvetliť, ako funguje systém varovania a systém podnecovania vodiča. Okrem toho v nich musia byť vysvetlené dôsledky ignorovania systému varovania a nedoplnenia činidla alebo neodstránenia problému, pokiaľ ide o výkonnosť vozidla a protokolovanie chýb.

4.   SYSTÉM VAROVANIA VODIČA

4.1.   Vozidlo musí obsahovať systém varovania vodiča, ktorý funguje pomocou vizuálnych výstrah, ktoré informujú vodiča v prípade, keď bola zistená nízka hladina činidla, nesprávna kvalita činidla, príliš nízka spotreba činidla alebo jeho funkčná porucha, ktoré môžu byť výsledkom neoprávneného zásahu a ktoré, ak sa včas neopravia, povedú k aktivácii systému podnecovania vodiča. Systém varovania musí byť aktívny aj v prípade aktivovania systému podnecovania vodiča opísaného v bode 5.

4.2.   Systém zobrazovania palubnej diagnostiky (OBD) vozidla opísaný v prílohe 9B sa nesmie použiť na účely poskytovania vizuálnych výstrah opísaných v bode 4.1. Varovný signál nesmie byť taký istý ako varovný signál používaný na účely OBD (t. j. MI – indikátor funkčnej poruchy) alebo inej údržby vozidla. Nesmie byť možné vypnúť systém varovania alebo vizuálne výstrahy pomocou snímacieho nástroja, ak nebola odstránená príčina aktivácie systému varovania. Podmienky aktivácie a deaktivácie varovného systému a vizuálnych výstrah sú opísané v dodatku 2 k tejto prílohe.

4.3.   Systém varovania vodiča môže zobrazovať krátke správy vrátane správ s jasným uvedením:

a)

zostávajúcej vzdialenosti alebo času pred aktiváciou podnetov nízkoúrovňového alebo silného podnecovania;

b)

úrovne zníženia krútiaceho momentu;

c)

podmienok, za ktorých je možné zrušiť zablokovanie vozidla.

Systém používaný na zobrazovanie správ uvedených v tomto bode môže byť ten istý ako systém, ktorý sa používa na účely OBD alebo inej údržby.

4.4.   Podľa voľby výrobcu môže systém varovania zahŕňať akustický komponent varovania vodiča. Zrušenie akustických varovaní vodičom je povolené.

4.5.   Systém varovania vodiča sa aktivuje spôsobom opísaným v bodoch 6.2., 7.2., 8.4. a 9.3.

4.6.   Systém varovania vodiča sa deaktivuje, keď zaniknú podmienky pre jeho aktiváciu. Systém varovania vodiča sa nesmie automaticky deaktivovať bez toho, aby boli odstránené dôvody jeho aktivácie.

4.7.   Systém varovania môže byť dočasne prerušený iným výstražným signálom poskytujúcim dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

4.8.   Na vozidlách používaných záchrannými jednotkami alebo na vozidlách navrhnutých a skonštruovaných na použitie ozbrojenými zložkami, zložkami civilnej obrany, požiarnymi jednotkami a zložkami zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku môže byť k dispozícii možnosť povoliť vodičovi stlmiť vizuálne výstrahy poskytované systémom varovania.

4.9.   Podrobnosti o aktivácii a deaktivácii systému varovania vodiča sú uvedené v dodatku 2 k tejto prílohe.

4.10.   V rámci žiadosti o typové schválenie podľa tohto predpisu výrobca preukáže funkčnosť systému varovania vodiča, ako je uvedené v dodatku 1 k tejto prílohe.

5.   SYSTÉM PODNECOVANIA VODIČA

5.1.   Vozidlo musí disponovať dvojfázovým systémom podnecovania vodiča, ktorý začne podnecovaním nízkej úrovne (obmedzením výkonnosti), po ktorom nasleduje silné podnietenie (účinné znefunkčnenie prevádzky vozidla).

5.2.   Požiadavka systému podnecovania vozidla sa nevzťahuje na motory alebo vozidlá, ktoré majú používať záchranné jednotky alebo ktoré sa majú používať na vozidlách navrhnutých a skonštruovaných na použitie ozbrojenými zložkami, zložkami civilnej obrany, požiarnymi jednotkami a zložkami zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku. Trvalú deaktiváciu systému varovania vodiča vykonáva len výrobca motora alebo vozidla.

5.3.   Systém nízkoúrovňového podnecovania

Systém nízkoúrovňového podnecovania zníži maximálny možný krútiaci moment motora v celom rozsahu jeho otáčok o 25 % medzi maximálnymi otáčkami krútiaceho momentu a bodom prerušenia regulátora, ako je opísané v dodatku 3 k tejto prílohe. Maximálna dostupná hodnota zníženého krútiaceho momentu motora pod maximálnymi otáčkami krútiaceho momentu motora pred uplatnením zníženia krútiaceho momentu nesmie presiahnuť znížený krútiaci moment pri týchto otáčkach.

Systém nízkoúrovňového podnecovania sa aktivuje pri prvom zastavení vozidla po tom, ako nastali podmienky uvedené v bodoch 6.3., 7.3., 8.5. a 9.4.

5.4.   Systém silného podnecovania

Výrobca vozidla alebo motora zahrnie najmenej jeden zo systémov silného podnecovania opísaných v bodoch 5.4.1. až 5.4.3. a systém „deaktivácie pri dosiahnutí určitého času“ opísaný v bode 5.4.4.

5.4.1.   Systém „deaktivácie po opätovnom naštartovaní“ obmedzuje rýchlosť vozidla na 20 km/h („pomalý chod“) po tom, ako bol motor na žiadosť vodiča vypnutý (do polohy „key-off“).

5.4.2.   Systém „deaktivácie po načerpaní paliva“ obmedzuje rýchlosť vozidla na 20 km/h („pomalý chod“) po tom, ako sa úroveň palivovej nádrže zvýšila o merateľné množstvo, čo nesmie byť viac než 10 % kapacity palivovej nádrže, a schvaľuje to orgán typového schvaľovania na základe technických schopností merača úrovne paliva a prehlásenia výrobcu.

5.4.3.   Systém „deaktivácie pri zaparkovaní“ obmedzuje rýchlosť vozidla na 20 km/h („pomalý chod“) po tom, ako vozidlo zastavilo na viac než jednu hodinu.

5.4.4.   Systém „deaktivácie pri dosiahnutí určitého času“ obmedzuje rýchlosť vozidla na 20 km/h („pomalý chod“) pri prvej príležitosti, keď vozidlo zastane po tom, ako bol motor prevádzkovaný po dobu osem hodín, ak neboli predtým aktivované žiadne zo systémov opísaných v bodoch 5.4.1. až 5.4.3.

5.5.   Systém podnecovania vodiča sa aktivuje spôsobom opísaným v bodoch 6.3., 7.3., 8.5. a 9.4.

5.5.1.   Keď systém podnecovania vodiča vyhodnotil, že sa aktivuje systém silného podnietenia, systém nízkoúrovňového podnecovania ostane aktivovaný až dovtedy, kým sa rýchlosť vozidla neobmedzí na 20 km/h („pomalý chod“).

5.6.   Systém podnecovania vodiča sa deaktivuje, keď zaniknú podmienky pre jeho aktiváciu. Systém podnecovania vodiča sa nesmie automaticky deaktivovať bez toho, aby boli odstránené dôvody pre jeho aktiváciu.

5.7.   Podrobnosti o aktivácii a deaktivácii systému podnecovania vodiča sú uvedené v dodatku 2 k tejto prílohe.

5.8.   V rámci žiadosti o typové schválenie podľa tohto predpisu výrobca preukáže funkčnosť systému podnecovania vodiča, ako je uvedené v dodatku 1 k tejto prílohe.

6.   DOSTUPNOSŤ ČINIDLA

6.1.   Indikátor činidla

Vozidlo musí na palubnej doske obsahovať špecifický indikátor, ktorý informuje vodiča o hladine činidla v nádrži s činidlom. Minimálnou prijateľnou úrovňou výkonnosti pre indikátor činidla je, že nepretržite ukazuje hladinu činidla vtedy, keď je aktivovaný systém varovania vodiča uvedený v bode 4., čím poukazuje na problémy dostupnosti činidla. Indikátor činidla môže byť vo forme analógovej alebo digitálnej zobrazovacej jednotky a môže ukazovať hladinu ako podiel plného objemu nádrže, množstvo zostatkového činidla alebo odhadovanú zvyšnú jazdnú vzdialenosť.

Indikátor činidla je umiestnený v bezprostrednej blízkosti indikátora hladiny paliva.

6.2.   Aktivácia systému varovania vodiča

6.2.1.   Systém varovania vodiča uvedený v bode 4. sa musí aktivovať, keď hladina činidla klesne pod 10 % objemu nádrže činidla alebo pod vyšší percentuálny stav podľa voľby výrobcu.

6.2.2.   Varovanie, ktoré systém zobrazí, musí byť pre vodiča dostatočne jasné na to, aby pochopil, že hladina činidla je nízka. Ak systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, prostredníctvom vizuálnej výstrahy sa zobrazí správa indikujúca nízku hladinu činidla (napr. „nízka hladina močoviny“, „nízka hladina AdBlue“ alebo „nízka hladina činidla“).

6.2.3.   Systém varovania vodiča nemusí byť spočiatku nepretržite aktivovaný, no intenzita aktivácie sa musí zvyšovať tak, aby dosiahla nepretržitú úroveň, keď hladina činidla začína dosahovať veľmi nízku úroveň kapacity nádrže s činidlom a blíži sa moment, keď sa uvedie do činnosti systém podnecovania vodiča. Situácia kulminuje upovedomením vodiča na takej úrovni, ktorú si zvolí výrobca, ale ktorá je dostatočne viac viditeľná než moment, keď sa systém podnecovania vodiča podľa bodu 6.3. uvedie do činnosti.

6.2.4.   Nepretržitá výstraha sa nesmie dať ľahko zablokovať alebo ignorovať. Ak systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí sa explicitná správa (napr. „doplniť močovinu“, „doplniť AdBlue“ alebo „doplniť činidlo“). Nepretržité varovanie môže byť dočasne prerušené inými výstražnými signálmi poskytujúcimi dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

6.2.5.   Nesmie existovať možnosť vypnúť systém varovania vodiča, kým činidlo nebude doplnené na výšku hladiny nevyžadujúcu si jeho aktiváciu.

6.3.   Aktivácia systému podnecovania vodiča

6.3.1.   Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3. sa zapína a následne aktivuje v súlade s požiadavkami tohto oddielu, ak hladina v nádrži činidla klesne pod 2,5 % jej plného menovitého objemu alebo pod vyšší percentuálny stav podľa voľby výrobcu.

6.3.2.   Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4. sa zapína a následne aktivuje v súlade s požiadavkami tohto oddielu, ak je nádrž činidla prázdna (to znamená, že systém dávkovania nie je schopný ďalej čerpať činidlo z nádrže) alebo pri akejkoľvek hladine pod 2,5 % jej plného menovitého objemu, podľa uváženia výrobcu.

6.3.3.   Nesmie existovať možnosť vypnúť systém nízkoúrovňového alebo silného podnecovania vodiča, kým činidlo nebude doplnené na výšku hladiny nevyžadujúcu si jeho aktiváciu.

7.   MONITOROVANIE KVALITY ČINIDLA

7.1.   Vozidlo musí byť vybavené prostriedkami na zistenie prítomnosti nesprávneho činidla na palube vozidla.

7.1.1.   Výrobca uvedie minimálnu prijateľnú koncentráciu činidla CDmin, ktorej výsledkom sú výfukové emisie nepresahujúce limitné hodnoty uvedené v bode 5.3. tohto predpisu.

7.1.1.1.   Počas zavádzacieho obdobia uvedeného v bode 4.10.7. tohto predpisu a na žiadosť výrobcu na účely bodu 7.1.1. sa odkazy na emisný limit NOx uvedený v bode 5.3. tohto predpisu nahradí hodnotou 900 mg/kWh.

7.1.1.2.   Správna hodnota CDmin sa preukazuje počas typového schvaľovania postupom vymedzeným v dodatku 6 k tejto prílohe a zaznamenáva v rozšírenom dokumentačnom zväzku podľa bodu 5.1.4. tohto predpisu.

7.1.2.   Akákoľvek koncentrácia činidla nižšia než CDmin musí byť zistená a považovaná na účely bodu 7.1. za nesprávne činidlo.

7.1.3.   Kvalite činidla sa pridelí osobitné počítadlo („počítadlo kvality činidla“). Počítadlo kvality činidla musí udávať počet prevádzkových hodín motora s nesprávnym činidlom.

7.1.4.   Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie počítadla kvality činidla sú opísané v dodatku 2 k tejto prílohe.

7.1.5.   Informácie o počítadle kvality činidla musia byť k dispozícii štandardizovaným spôsobom v súlade s ustanoveniami dodatku 5 k tejto prílohe.

7.2.   Aktivácia systému varovania vodiča

Keď monitorovací systém detekuje alebo prípadne potvrdí, že kvalita činidla je nesprávna, systém varovania vodiča opísaný v bode 4. sa aktivuje. Ak systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, musí zobraziť správu obsahujúcu dôvod varovania (napr. „zistená nesprávna močovina“, „zistené nesprávne AdBlue“ alebo „zistené nesprávne činidlo“).

7.3.   Aktivácia systému podnecovania vodiča

7.3.1.   Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3. sa zapína a následne aktivuje v súlade s požiadavkami tohto oddielu, ak sa kvalita činidla nenapraví v priebehu 10 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania vodiča opísaného v bode 7.2.

7.3.2.   Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4. sa zapína a následne aktivuje v súlade s požiadavkami tohto oddielu, ak sa kvalita činidla nenapraví v priebehu 20 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania vodiča opísaného v bode 7.2.

7.3.3.   Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v dodatku 2 k tejto prílohe.

8.   MONITOROVANIE SPOTREBY ČINIDLA

8.1.   Vozidlo musí byť vybavené prostriedkami na určovanie spotreby činidla a na zabezpečenie mimopalubného prístupu k informáciám o spotrebe.

8.2.   Počítadlá spotreby činidla a dávkovacej činnosti

8.2.1.   Osobitné počítadlo sa priradí spotrebe činidla („počítadlo spotreby činidla“) a ďalšie počítadlo dávkovacej činnosti („počítadlo dávkovacej činnosti“). Tieto počítadlá počítajú počet prevádzkových hodín motora, ku ktorým došlo pri nesprávnej spotrebe činidla, resp. pri prerušení dávkovacej činnosti činidla.

8.2.2.   Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie počítadla spotreby a počítadla dávkovacej činnosti činidla sú opísané v dodatku 2 k tejto prílohe.

8.2.3.   Informácie o počítadle spotreby činidla a o počítadle dávkovacej činnosti musia byť k dispozícii štandardizovaným spôsobom v súlade s ustanoveniami dodatku 5 k tejto prílohe.

8.3.   Podmienky monitorovania

8.3.1.   Maximálne obdobie detekcie nedostatočnej spotreby činidla je 48 hodín alebo obdobie ekvivalentné požadovanej spotrebe činidla najmenej 15 litrov podľa toho, ktoré obdobie je dlhšie.

8.3.2.   Na účely monitorovania spotreby činidla sa vo vozidle alebo motore monitoruje minimálne jeden z týchto parametrov:

a)

hladina činidla v zásobnej nádrži umiestnenej vo vozidle;

b)

tok činidla alebo kvalita činidla technicky vstrekovaného v pozícii technicky čo možno najbližšie k bodu vstrekovania do systému dodatočnej úpravy výfukových plynov.

8.4.   Aktivácia systému varovania vodiča

8.4.1.   Systém varovania vodiča opísaný v bode 4. sa aktivuje, ak sa zistí odchýlka viac než 20 % medzi priemernou spotrebou činidla a priemernou spotrebou činidla požadovanou systémom motora počas obdobia, ktoré vymedzí výrobca, pričom toto obdobie nesmie byť dlhšie než maximálne obdobie vymedzené v bode 8.3.1. Ak systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, musí zobraziť správu obsahujúcu dôvod varovania (napr. „funkčná porucha dávkovania močoviny“, „funkčná porucha dávkovania AdBlue“ alebo „funkčná porucha dávkovania činidla“).

8.4.1.1.   Až do konca zavádzacieho obdobia stanoveného v bode 4.10.7. tohto predpisu sa systém varovania vodiča opísaný v bode 4. aktivuje, ak sa zistí odchýlka viac než 50 % medzi priemernou spotrebou činidla a priemernou spotrebou činidla požadovanou systémom motora počas obdobia, ktoré vymedzí výrobca, pričom toto obdobie nesmie byť dlhšie než maximálne obdobie vymedzené v bode 8.3.1.

8.4.2.   Systém varovania vodiča opísaný v bode 4. sa aktivuje v prípade prerušenia dávkovania činidla. Keď systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu indikujúcu príslušné varovanie. Táto aktivácia sa nevyžaduje, keď je prerušenie vyžiadané zo strany ECU motora, pretože prevádzkové podmienky vozidla sú také, že výsledné emisie vozidla si nevyžadujú dávkovanie činidla.

8.5.   Aktivácia systému podnecovania vodiča

8.5.1.   Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3. sa zapína a následne aktivuje v súlade s požiadavkami tohto oddielu, ak sa chyba v spotrebe činidla alebo prerušenie dávkovania činidla nenapraví do 10 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania vodiča opísaného v bodoch 8.4.1 a 8.4.2.

8.5.2.   Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4. sa zapína a následne aktivuje v súlade s požiadavkami tohto oddielu, ak sa chyba v spotrebe činidla alebo prerušenie dávkovania činidla nenapraví do 20 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania vodiča opísaného v bodoch 8.4.1 a 8.4.2.

8.5.3.   Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v dodatku 2 k tejto prílohe.

9.   PORUCHY MONITOROVANIA, KTORÉ MÔŽU BYŤ PRIPÍSANÉ NEOPRÁVNENEJ MANIPULÁCII

9.1.   Popri hladine činidla v nádrži, kvalite činidla a spotrebe činidla sa musia prostredníctvom systému proti neoprávnenej manipulácii monitorovať tieto poruchy, pretože môžu byť pripísané neoprávnenej manipulácii:

a)

obmedzenie prevádzky ventilu EGR;

b)

poruchy systému monitorovania proti neoprávnenej manipulácii podľa opisu v bode 9.2.1.

9.2.   Požiadavky na monitorovanie

9.2.1.   Systém monitorovania proti neoprávnenej manipulácii sa musí monitorovať z hľadiska elektrických porúch a odstránenia alebo deaktivácie ktoréhokoľvek snímača, ktorý mu bráni diagnostikovať akékoľvek iné poruchy uvedené v bodoch 6. až 8. (monitorovanie komponentov).

Neúplný zoznam snímačov, ktoré ovplyvňujú diagnostickú schopnosť, obsahuje snímače, ktoré priamo merajú koncentráciu NOx, snímače kvality močoviny, snímače okolitého prostredia a snímače používané na monitorovanie činnosti dávkovania činidla, výšky hladiny činidla alebo spotreby činidla.

9.2.2.   Počítadlo ventilu EGR

9.2.2.1.   Ventilu EGR s obmedzenou činnosťou sa priradí osobitné počítadlo. Počítadlo ventila EGR udáva počet prevádzkových hodín motora, keď sa potvrdí, že je aktívny ktorýkoľvek DTC súvisiaci s ventilom EGR s obmedzenou činnosťou.

9.2.2.2.   Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie počítadla ventilu EGR sú opísané v dodatku 2 k tejto prílohe.

9.2.2.3.   Informácie o počítadle ventilu EGR musia byť k dispozícii štandardizovaným spôsobom v súlade s ustanoveniami dodatku 5 k tejto prílohe.

9.2.3.   Počítadlá monitorovacieho systému

9.2.3.1.   Každej poruche monitorovania uvedenej v písm. b) bode 9.1. sa priradí osobitné počítadlo. Počítadlá monitorovacieho systému udávajú počet prevádzkových hodín motora, keď sa potvrdí, že DTC spojený s funkčnou poruchou monitorovacieho systému je aktívny. Zoskupovanie viacerých chýb do jedného počítadla je povolené.

9.2.3.2.   Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie počítadiel monitorovacích systémov a súvisiace mechanizmy sú opísané v dodatku 2 k tejto prílohe.

9.2.3.3.   Informácie o počítadlách monitorovacieho systému musia byť k dispozícii štandardizovaným spôsobom v súlade s ustanoveniami dodatku 5 k tejto prílohe.

9.3.   Aktivácia systému varovania vodiča

Systém varovania vodiča opísaný v bode 4. sa musí aktivovať v prípade výskytu ktorejkoľvek z porúch uvedených v bode 9.1. a musí indikovať, že je potrebná neodkladná oprava. Ak systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu indikujúcu niektorý z dôvodov varovania (napr.„ventil dávkovania činidla odpojený“ alebo „kritická porucha spojená s emisiami“).

9.4.   Aktivácia systému podnecovania vodiča

9.4.1.   Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3. sa zapína a následne aktivuje v súlade s požiadavkami tohto oddielu, ak sa chyba uvedená v bode 9.1. neodstráni v priebehu 36 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania vodiča opísaného v bode 9.3.

9.4.2.   Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4. sa zapína a následne aktivuje v súlade s požiadavkami tohto oddielu, ak sa chyba uvedená v bode 9.1. neodstráni v priebehu 100 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania vodiča opísaného v bode 9.3.

9.4.3.   Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v dodatku 2 k tejto prílohe.


(1)  Tento bod je vyhradený pre budúce alternatívne schválenia (napr. transpozícia Euro VI na predpis č. 83).

Dodatok 1

Požiadavky na preukazovanie

A.1.1.   Všeobecné

A.1.1.1   Výrobca predkladá orgánu typového schvaľovania kompletný dokumentačný zväzok preukazujúci zhodu systému SCR s požiadavkami tejto prílohy, pokiaľ ide o jeho schopnosti monitorovať a aktivovať systém varovania a podnecovania vodiča, kam môžu patriť:

a)

algoritmy a rozhodovacie schémy;

b)

výsledky skúšok a/alebo simulácií

c)

odkazy na už schválené monitorovacie systémy atď.

A.1.1.2.   Zhoda s požiadavkami tejto prílohy sa preukazuje počas typového schvaľovania vykonaním týchto preukázaní, ako je znázornené v tabuľke 1 a stanovené v tomto dodatku:

a)

demonštrovaním aktivácie systému varovania;

b)

demonštrovaním aktivácie systému nízkoúrovňového podnecovania;

c)

demonštrovaním aktivácie systému silného podnecovania.

Tabuľka 1

Znázornenie obsahu procesu preukazovania v súlade s ustanoveniami bodov A.1.3., A.1.4. a A.1.5.

 

Prvky preukazovania

Aktivácia systému varovania podľa bodu A.1.3.

a)

4 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

b)

doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

Aktivácia systému nízkoúrovňového podnecovania podľa bodu A.1.4.

a)

2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

b)

doplnkové prvky preukazovania

c)

1 skúška zníženia krútiaceho momentu

Aktivácia systému silného podnecovania podľa bodu A.1.5.

a)

2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

b)

doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

c)

prvky preukazovania správneho fungovania vozidla počas podnecovania

A.1.2.   Rady motorov alebo rady motorov s OBD

Súlad radu motorov alebo radu motorov s OBD s požiadavkami tejto prílohy sa môže preukazovať skúškou jedného z členov posudzovaného radu za predpokladu, že výrobca preukáže orgánu typového schvaľovania, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tejto prílohy sú v rámci radu podobné.

A.1.2.1.   Toto preukázanie sa môže vykonať tak, že sa orgánom typového schvaľovania predložia také prvky, ako sú algoritmy, funkčné analýzy atď.

A.1.2.2.   Skúšaný motor vyberá výrobca po dohode so orgánom typového schvaľovania. Môže, ale nemusí to byť základný motor posudzovaného radu.

A.1.2.3.   Ak motory radu motorov patria do radu motorov s OBD, ktorý už bol typovo schválený, súlad tohto radu motorov sa považuje za preukázaný bez ďalších skúšok (obrázok 1) za predpokladu, že výrobca preukáže orgánu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tejto prílohy sú v rámci posudzovaných radov motorov a radov motorov s OBD podobné.

Obrázok 1

Už preukázaná zhoda radu motorov s OBD

Image

A.1.3.   Preukazovanie aktivácie systému varovania

A.1.3.1.   Zhoda aktivácie systému varovania sa preukazuje vykonaním jednej skúšky pre každú z kategórií porúch uvedených v bodoch 6. až 9. tejto prílohy, ako napr.: nedostatok činidla, nízka kvalita činidla, nízka spotreba činidla, zlyhanie komponentov monitorovacieho systému.

A.1.3.2.   Výber porúch, ktoré sa majú podrobiť skúške

A.1.3.2.1.

Na účely preukazovania aktivácie systému varovania v prípade činidla nesprávnej kvality sa vyberie činidlo s koncentráciou aktívnej látky rovnou alebo vyššou než minimálna prijateľná koncentrácia činidla CDmin, ktorú deklaruje výrobca v súlade s požiadavkami bodu 7.1.1. tejto prílohy.

A.1.3.2.2.

Na účely preukazovania aktivácie systému varovania v prípade nesprávnej spotreby činidla postačí, ak sa dosiahne prerušenie dávkovacej činnosti.

A.1.3.2.2.1.

Keď bola aktivácia systému varovania preukázaná prerušením dávkovacej činnosti, výrobca navyše predloží orgánu typového schvaľovania dôkazy, ako napr. algoritmy, funkčné analýzy, výsledky predošlých testov atď., ktorými preukáže, že systém varovania sa v prípade nesprávnej spotreby činidla z iných dôvodov aktivuje správne.

A.1.3.2.3.

S cieľom preukázať aktiváciu systému varovania v prípade porúch uvedených v bode 9. tejto prílohy, ktoré možno pripísať neoprávnenému manipulovaniu, výber sa vykoná v súlade s týmito požiadavkami:

A.1.3.2.3.1.

Výrobca musí predložiť orgánu typového schvaľovania zoznam takýchto možných porúch.

A.1.3.2.3.2.

Poruchu, ktorá sa má posudzovať v skúške, musí vybrať orgán typového schvaľovania zo zoznamu uvedeného v bode A.1.3.2.3.1.

A.1.3.3.   Preukázanie

A.1.3.3.1.

Na účely tohto preukázania aktivácie systému varovania sa pre každú z porúch uvedených v bode A.1.3.1. vykoná osobitná skúška.

A.1.3.3.2.

Počas skúšky sa nesmie vyskytnúť žiadna iná porucha okrem poruchy podrobovanej skúške.

A.1.3.3.3.

Pred začatím skúšky musia byť všetky diagnostické poruchové kódy vymazané.

A.1.3.3.4.

Poruchy podrobované skúške môžu byť na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania simulované.

A.1.3.3.5.

Pri poruchách iných než nedostatok činidla, keď sa porucha vyvolá alebo nasimuluje, detekcia tejto poruchy sa uskutoční v súlade s bodom 7.1.2.2. prílohy 9B.

A.1.3.3.5.1.

Postupnosť detekovania sa zastaví, keď DTC vybranej poruchy dosiahne stav „potvrdený a aktívny“

A.1.3.3.6.

Na účely preukázania aktivácie systému varovania v prípade nedostatku činidla sa systém motora prevádzkuje v priebehu jednej alebo viacerých postupností operácií podľa uváženia výrobcu.

A.1.3.3.6.1.

Preukazovanie sa začne pri hladine činidla v nádrži, ktorá má byť dohodnutá medzi výrobcom a orgánom typového schvaľovania, musí však predstavovať najmenej 10 percent menovitého objemu nádrže.

A.1.3.3.6.2.

Systém varovania sa považuje za správne fungujúci, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a)

systém varovania bol aktivovaný pri dostupnosti činidla vyššej alebo rovnej 10 % kapacity nádrže činidla;

b)

systém „nepretržitého“ varovania bol aktivovaný pri dostupnosti činidla vyššej alebo rovnajúcej sa hodnote deklarovanej výrobcom v súlade s ustanoveniami bodu 6. tejto prílohy.

A.1.3.4.   Preukázanie aktivácie systému varovania, pokiaľ ide o udalosti na úrovni činidla, sa považuje za uskutočnené, ak bol na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu A.1.3.2.1. systém varovania náležite aktivovaný.

A.1.3.5.   Preukázanie aktivácie systému varovania, pokiaľ ide o udalosti vyvolané DTC, sa považuje za uskutočnené, ak bol na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu A.1.3.2.1. systém varovania náležite aktivovaný a DTC pre vybranú poruchu získal stav uvedený v tabuľke 1 v dodatku 2 k tejto prílohe.

A.1.4.   Preukazovanie aktivácie systému podnecovania

A.1.4.1.   Preukazovanie aktivácie systému podnecovania sa vykonáva skúškami uskutočnenými na skúšobnom zariadení motora.

A.1.4.1.1.

Akékoľvek dodatočné komponenty alebo subsystémy vozidla, ako napr. snímače teploty okolia, snímače úrovní/hladín a systém varovania vodiča a informačný systém, ktoré sú potrebné, aby sa mohli vykonať preukázania, sa na tento účel pripoja k systému motora alebo sa nasimulujú tak, aby s tým bol spokojný orgán typového schvaľovania.

A.1.4.1.2.

Ak sa tak výrobca rozhodne a dohodne sa so orgánom typového schvaľovania, preukazovacie skúšky sa môžu vykonať na kompletnom vozidle buď tak, že sa vozidlo namontuje na vhodné skúšobné zariadenie, alebo sa nechá bežať na skúšobnej dráhe za kontrolovaných podmienok.

A.1.4.2.   Skúšobným postupom sa musí preukázať aktivácia systému podnecovania v prípade nedostatku činidla a v prípade jednej z porúch vymedzených v bodoch 7., 8. alebo 9. tejto prílohy.

A.1.4.3.   Na účely tohto preukázania:

a)

orgán typového schvaľovania musí popri nedostatku činidla vybrať jednu z porúch uvedených v bodoch 7., 8. alebo 9. tejto prílohy, ktorá sa predtým použila pri preukazovaní aktivácie systému varovania;

b)

výrobcovi bude povolené simulovať po dohode so orgánom typového schvaľovania dosiahnutie určitého počtu prevádzkových hodín;

c)

dosiahnutie zníženia krútiaceho momentu požadované pre nízkoúrovňové podnecovanie sa môže preukázať súčasne so schvaľovacím procesom celkovej výkonnosti motora vykonaným v súlade s týmto predpisom. Samostatné meranie krútiaceho momentu počas preukazovania systému podnecovania sa v tomto prípade nevyžaduje. Obmedzenie rýchlosti požadované pre silné podnecovanie sa preukáže v súlade s požiadavkami bodu 5. tejto prílohy.

A.1.4.4.   Výrobca musí okrem toho preukázať činnosť systému podnecovania za tých podmienok porúch vymedzených v bodoch 7., 8. a 9. tejto prílohy, ktoré neboli vybrané na použitie pri preukazovacích skúškach opísaných v bodoch A.1.4.1., A.1.4.2. a A.1.4.3. Tieto dodatočné preukazovania sa môžu vykonať tak, že výrobca predloží orgánu typového schvaľovania technický prípad s použitím dôkazov, ako sú algoritmy, funkčné analýzy a výsledky predchádzajúcich skúšok.

A.1.4.4.1.

Tieto dodatočné preukazovania musia najmä preukázať k spokojnosti orgánu typového schvaľovania začlenenie správneho mechanizmu zníženia krútiaceho momentu do elektronickej riadiacej jednotky motora (ECU).

A.1.4.5.   Preukazovacia skúška systému nízkoúrovňového podnecovania

A.1.4.5.1.

Toto preukazovanie sa začne, keď bol systém varovania, prípadne systém „nepretržitého“ varovania aktivovaný v dôsledku zistenia poruchy, ktorú vybral orgán typového schvaľovania.

A.1.4.5.2.

Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade nedostatku činidla v nádrži, systém motora sa nechá bežať dovtedy, kým dostupnosť činidla nedosiahne hodnotu 2,5 % plného menovitého objemu nádrže alebo hodnotu deklarovanú výrobcom v súlade s bodom 6.3.1. tejto prílohy, pri ktorej má pracovať systém nízkoúrovňového podnecovania.

A.1.4.5.2.1.

Výrobca môže so súhlasom orgánu typového schvaľovania simulovať nepretržitý chod vyčerpaním činidla z nádrže, a to buď za chodu motora, alebo keď je motor zastavený.

A.1.4.5.3.

Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade poruchy inej, než je nedostatok činidla v nádrži, systém motora sa nechá bežať príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 2 tohto dodatku alebo podľa voľby výrobcu dovtedy, kým príslušné počítadlo nedosiahne hodnotu, pri ktorej sa systém nízkoúrovňového podnecovania aktivuje.

A.1.4.5.4.

Preukázanie aktivácie systému nízkoúrovňového podnecovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej v súlade s bodmi A.1.4.5.2 a A.1.4.5.3 výrobca orgánu typového schvaľovania preukázal, že ECU motora aktivovala mechanizmus zníženia krútiaceho momentu.

A.1.4.6.   Preukazovacia skúška systému silného podnecovania

A.1.4.6.1.

Toto preukazovanie sa musí začať od stavu, keď systém nízkoúrovňového podnecovania bol predtým aktivovaný, a môže sa vykonať ako pokračovanie skúšok vykonávaných s cieľom preukázať systém nízkoúrovňového podnecovania.

A.1.4.6.2.

Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade nedostatku činidla v nádrži, systém motora sa nechá pracovať až dovtedy, kým sa nádrž s činidlom nevyprázdni (t. j. kým dávkovací systém nedokáže z nádrže čerpať ďalšie činidlo), resp. kým nedosiahne úroveň pod 2,5 % plnej menovitej kapacity nádrže, pri ktorej výrobca deklaruje, že sa aktivuje systém silného podnecovania.

A.1.4.6.2.1.

Výrobca môže so súhlasom orgánu typového schvaľovania simulovať nepretržitý chod vyčerpaním činidla z nádrže, a to buď za chodu motora, alebo keď je motor zastavený.

A.1.4.6.3.

Keď je systém kontrolovaný na reakciu v prípade poruchy inej, než je nedostatok činidla v nádrži, systém motora sa nechá bežať príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 2 dodatku 2 alebo podľa voľby výrobcu dovtedy, kým príslušné počítadlo nedosiahne hodnotu, pri ktorej sa aktivuje systém silného podnecovania.

A.1.4.6.4.

Preukázanie systému silného podnecovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej v súlade s bodmi A.1.4.6.2. a A.1.4.6.3 výrobca orgánu typového schvaľovania preukázal, že bol aktivovaný požadovaný mechanizmus obmedzovania rýchlosti vozidla.

A.1.5.   Preukazovanie obmedzenia rýchlosti vozidla po aktivácii systému silného podnecovania

A.1.5.1.   Preukazovanie obmedzenia rýchlosti vozidla po aktivácii systému silného podnecovania sa vykoná tak, že výrobca predloží orgánu typového schvaľovania technický prípad s použitím dôkazov, ako sú algoritmy, funkčné analýzy a výsledky predchádzajúcich skúšok.

A.1.5.1.1.

Alternatívne, ak sa výrobca tak rozhodne a dohodne sa so orgánom typového schvaľovania, môže sa preukázanie obmedzenia rýchlosti vozidla vykonať na kompletnom vozidle v súlade s požiadavkami bodu A.1.5.4. buď tak, že sa vozidlo namontuje na vhodné skúšobné zariadenie, alebo sa nechá bežať na skúšobnej dráhe za kontrolovaných podmienok.

A.1.5.2.   Keď výrobca požiada o schválenie motora alebo radu motorov ako samostatnej technickej jednotky, musí predložiť orgánu typového schvaľovania dôkazy, že dokumentácia o montáži zodpovedá ustanoveniam bodu 2.2.4. tejto prílohy týkajúcim sa opatrení na zabezpečenie toho, že vozidlo pri jeho používaní na ceste, prípadne niekde inde bude spĺňať požiadavky tejto prílohy vzťahujúce sa na silné podnecovanie.

A.1.5.3.   Ak orgán typového schvaľovania nie je spokojný s dôkazmi o náležitom fungovaní systému silného podnecovania, ktoré poskytol výrobca, orgán typového schvaľovania môže požiadať o predvedenie jedného reprezentatívneho vozidla, aby potvrdil náležité fungovanie daného systému. Preukázanie vozidla sa vykoná v súlade s požiadavkami bodu A.1.5.4.

A.1.5.4.   Dodatočné preukazovanie s cieľom potvrdiť účinnosť aktivácie systému silného podnecovania na vozidle

A.1.5.4.1.

Toto preukazovanie sa vykonáva na žiadosť orgánu typového schvaľovania, keď tento orgán nie je spokojný s dôkazmi o náležitom fungovaní systému silného podnecovania poskytnutými výrobcom. Toto preukazovanie sa vykonáva pri najskoršej možnej príležitosti po dohode so orgánom typového schvaľovania.

A.1.5.4.2.

Výrobca vyberie jednu z porúch vymedzených v bodoch 6. až 9. tejto prílohy, vyvolá ju alebo nasimuluje v systéme motora podľa toho, ako sa dohodne so orgánom typového schvaľovania.

A.1.5.4.3.

Systém podnecovania výrobca uvedie do takého stavu, v ktorom bol aktivovaný systém nízkoúrovňového podnecovania, no systém silného podnecovania ešte aktivovaný nebol.

A.1.5.4.4.

Vozidlo sa musí prevádzkovať dovtedy, kým počítadlo spojené s vybranou poruchou nedosiahne príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 2 tohto dodatku, prípadne kým sa nádrž činidla buď nevyprázdni alebo hladina neklesne pod hodnotu 2,5 % plného menovitého objemu nádrže, pri ktorej sa výrobca rozhodol aktivovať systém silného podnecovania.

A.1.5.4.5.

Ak sa výrobca rozhodol pre prístup „deaktivácie po opätovnom naštartovaní“ uvedený v bode 5.4.1. tejto prílohy, vozidlo sa nechá bežať až do konca súčasnej postupnosti operácií, ktorá musí zahŕňať preukázanie, že vozidlo dokáže prekročiť rýchlosť 20 km/h. Po opätovnom naštartovaní sa rýchlosť vozidla obmedzí na maximálne 20 km/h.

A.1.5.4.6.

Ak sa výrobca rozhodol pre prístup „deaktivácie po načerpaní paliva“ uvedený v bode 5.4.2. tejto prílohy, vozidlo sa nechá bežať na krátku vzdialenosť, ktorú zvolí výrobca, po tom, ako bolo uvedené do stavu, v ktorom v palivovej nádrži existuje dostatočná voľná kapacita na to, aby vozidlo mohlo opäť čerpať palivo v množstve stanovenom v bode 5.4.2. tejto prílohy. Prevádzka vozidla pred opätovným čerpaním paliva musí zahŕňať preukázanie, že vozidlo dokáže prekročiť rýchlosť 20 km/h. Po opätovnom načerpaní paliva do vozidla v množstve vymedzenom v bode 5.4.2. tejto prílohy sa rýchlosť vozidla obmedzí na maximálne 20 km/h.

A.1.5.4.7.

Ak sa výrobca rozhodol pre prístup „deaktivácie pri zaparkovaní“ uvedený v bode 5.4.3. tejto prílohy, vozidlo sa zastaví po tom, ako bolo v prevádzke na krátku vzdialenosť, ktorú zvolí výrobca, ktorá postačuje na preukázanie toho, že vozidlo dokáže prekročiť rýchlosť 20 km/h. Po tom, ako vozidlo zastavilo najmenej na hodinu, sa rýchlosť vozidla obmedzí na najviac 20 km/h.

Dodatok 2

Opis aktivačných a deaktivačných mechanizmov varovania a podnecovania vodiča

A.2.1.   S cieľom doplniť požiadavky stanovené v tejto prílohe, ktoré sa týkajú aktivačných a deaktivačných mechanizmov varovania a podnecovania vodiča sa v tomto dodatku stanovujú technické požiadavky na implementáciu týchto aktivačných a deaktivačných mechanizmov v súlade s ustanoveniami o OBD prílohy 9B.

Všetky definície použité v prílohe 9B sú použiteľné aj v tomto dodatku.

A.2.2.   Aktivačné a deaktivačné mechanizmy systému varovania vodiča

A.2.2.1.   Systém varovania vodiča sa musí aktivovať v prípade, keď diagnostický poruchový kód (DTC) spojený s funkčnou poruchou odôvodňujúcou jeho aktiváciu je v stave uvedenom v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Aktivácia systému varovania vodiča

Typ funkčnej poruchy

Stav DTC pre aktiváciu systému varovania

nízka kvalita činidla

potvrdený a aktívny

nízka spotreba činidla

možný (ak detekovaný po 10 hodinách), inak možný alebo potvrdený a aktívny

neprítomnosť dávkovania

potvrdený a aktívny

ventil EGR s obmedzenou činnosťou

potvrdený a aktívny

funkčná porucha monitorovacieho systému

potvrdený a aktívny

A.2.2.1.1.   Ak počítadlo súvisiace s príslušnou poruchou nie je na nule, a teda indikuje, že monitorovacie zariadenie zistilo situáciu, keď mohlo dôjsť k výskytu funkčnej poruchy po druhý alebo ďalší krát, systém varovania vodiča sa aktivuje, keď je DTC v stave „možný“.

A.2.2.2.   Systém varovania vodiča sa musí deaktivovať v prípade, keď diagnostický systém vyhodnotí, že funkčná porucha prislúchajúca tejto výstrahe už neexistuje alebo keď snímací nástroj vymaže informácie vrátane DTC súvisiacich s poruchami, ktoré odôvodňujú jeho aktiváciu.

A.2.2.2.1.   Vymazanie informácií o poruche prostredníctvom snímacieho nástroja

A.2.2.2.1.1.

K vymazaniu informácií vrátane DTC súvisiacich s poruchami, ktoré odôvodňujú aktiváciu signálu varovania vodiča a s nimi súvisiacich údajov, prostredníctvom snímacieho nástroja dôjde v súlade s prílohou 9B.

A.2.2.2.1.2.

Vymazanie informácií o poruche je možné len v podmienkach vypnutého motora („engine-off“).

A.2.2.2.1.3.

Keď dôjde k výmazu informácií vrátane DTC, ktorékoľvek počítadlo súvisiace s týmito poruchami a ktoré je stanovené v tejto prílohe ako počítadlo, ktoré sa nesmie vymazávať, sa nevymaže.

A.2.3.   Aktivačné a deaktivačné mechanizmy systému podnecovania vodiča

A.2.3.1.   Systém podnecovania vodiča sa aktivuje, keď je systém varovania aktívny a počítadlo prislúchajúce typu funkčnej poruchy odôvodňujúcej jeho aktiváciu dosiahlo hodnotu uvedenú v tabuľke 2.

A.2.3.2.   Systém podnecovania vodiča sa deaktivuje, keď systém už nezisťuje funkčnú poruchu odôvodňujúcu jeho aktiváciu, alebo keď snímací nástroj alebo nástroj údržby vymazal informácie, vrátane DTC, súvisiace s poruchami odôvodňujúcimi jeho aktiváciu.

A.2.3.3.   Systém varovania vodiča a systém podnecovania vodiča sa musia okamžite aktivovať, resp. deaktivovať v súlade s ustanoveniami bodu 6. tejto prílohy po posúdení množstva činidla v jeho nádrži. V takom prípade aktivačné a deaktivačné mechanizmy nesmú závisieť od stavu žiadneho súvisiaceho DTC.

A.2.4.   Mechanizmus počítadla

A.2.4.1.   Všeobecné

A.2.4.1.1.   V záujme splnenia požiadaviek tejto prílohy musí systém obsahovať najmenej 5 počítadiel na zaznamenávanie počtu hodín, počas ktorých bol motor v prevádzke, keď systém zistil ktorúkoľvek z týchto situácií:

a)

nesprávnu kvalitu činidla;

b)

nesprávnu spotrebu činidla;

c)

prerušenie činnosti dávkovania činidla;

d)

ventil EGR s obmedzenou činnosťou;

e)

poruchu monitorovacieho systému, ako je vymedzená v písm. b) bodu 9.1. tejto prílohy.

A.2.4.1.2.   Každé z týchto počítadiel musí počítať až do maximálnej hodnoty umožnenej 2-bytovým počítadlom s rozlíšením 1 hodiny a túto hodnotu uloží dovtedy, kým nebudú splnené podmienky umožňujúce vynulovať počítadlo.

A.2.4.1.3.   Výrobca môže použiť jedno alebo viac počítadiel monitorovacieho systému.

Jedno počítadlo môže akumulovať počet hodín dvoch alebo viacerých rôznych funkčných porúch relevantných pre daný typ počítadla.

A.2.4.1.3.1.

Ak sa výrobca rozhodne použiť viac počítadiel monitorovacieho systému, systém musí byť schopný priradiť konkrétne počítadlo monitorovacieho systému každej funkčnej poruche, ktorá v súlade s touto prílohou prislúcha danému typu počítadla.

A.2.4.2.   Princíp mechanizmov počítadiel

A.2.4.2.1.   Každé počítadlo musí fungovať takto:

A.2.4.2.1.1.

Pri štarte od nuly musí počítadlo začať počítať hneď, ako je zistená funkčná porucha prislúchajúca danému počítadlu a zodpovedajúci diagnostický poruchový kód (DTC) dosiahol stav opísaný v tabuľke 1.

A.2.4.2.1.2.

Počítadlo sa zastaví a udrží si svoju aktuálnu hodnotu, ak dôjde k jednej monitorovacej udalosti a funkčná porucha, ktorá pôvodne aktivovala dané počítadlo, už nie je prítomná alebo ak poruchu vymazal snímací nástroj alebo nástroj údržby.

A.2.4.2.1.2.1.

Ak počítadlo prestane počítať, keď je aktívny systém silného podnecovania, počítadlo sa udrží na tomto stave na hodnote vymedzenej v tabuľke 2.

A.2.4.2.1.2.2.

V prípade jedného počítadla monitorovacieho systému bude toto počítadlo pokračovať v počítaní, ak bola zistená funkčná porucha prislúchajúca tomuto počítadlu a jej zodpovedajúci diagnostický poruchový kód (DTC) má stav „potvrdený a aktívny". Počítadlo sa zastaví a uchová si hodnotu uvedenú v bode A.2.4.2.1.2., prípadne A.2.4.2.1.2.1., ak nie je zistená žiadna funkčná porucha, ktorá by odôvodňovala aktiváciu počítadla, alebo ak snímací nástroj alebo nástroj údržby vymazal všetky poruchy prislúchajúce tomuto počítadlu.

Tabuľka 2

Počítadlá a podnecovanie

 

Stav DTC na prvú aktiváciu počítadla

Hodnota počítadla pre nízkoúrovňové podnecovanie

Hodnota počítadla pre silné podnecovanie

Zmrazená hodnota, ktorú počítadlo udržiava počas obdobia bezprostredne po silnom podnecovaní

Počítadlo kvality činidla

Potvrdený a aktívny

10 hodín

20 hodín

18 hodín

Počítadlo spotreby činidla

Možný alebo potvrdený a aktívny

(pozri tabuľka 1)

10 hodín

20 hodín

18 hodín

Počítadlo dávkovania

Potvrdený a aktívny

10 hodín

20 hodín

18 hodín

Počítadlo ventilu EGR

Potvrdený a aktívny

36 hodín

100 hodín

95 hodín

Počítadlo monitorovacieho systému

Potvrdený a aktívny

36 hodín

100 hodín

95 hodín

A.2.4.2.1.3.

Po zastavení sa počítadlo musí vynulovať, keď monitorovacie zariadenia prislúchajúce tomuto počítadlu vykonali najmenej jeden celý monitorovací cyklus bez toho, aby zistili funkčnú poruchu, a žiadna funkčná porucha prislúchajúca tomuto počítadlu nebola zistená v priebehu 36 prevádzkových hodín motora, odkedy bolo počítadlo naposledy zastavené (pozri obrázok 1).

A.2.4.2.1.4.

Počítadlo bude pokračovať v počítaní od momentu zastavenia, ak sa počas zastavenia počítadla zistila funkčná porucha prislúchajúca tomuto počítadlu (pozri obrázok 1).

Obrázok 1

Opätovná aktivácia a vynulovanie počítadla po intervale, keď došlo k jeho zastaveniu

Image

A.2.5.   Znázornenie aktivačných a deaktivačných mechanizmov a mechanizmov počítadla

A.2.5.1.   V tomto bode sú znázornené aktivačné a deaktivačné mechanizmy a mechanizmy počítadla pre niektoré typické prípady. Obrázky a opisy uvedené v bodoch A.2.4.2., A.2.4.3. a A.2.4.4. sú uvedené v tejto prílohe čisto na účely ilustrácie a nemalo by sa ne odkazovať ani ako na príklady požiadaviek tohto predpisu, ani ako na konečné stavy príslušných procesov. Na účely zjednodušenia nebola napríklad v týchto ilustráciách uvedená skutočnosť, že systém varovania bude aktívny aj vtedy, keď je aktívny systém podnecovania.

A.2.5.2.   Na obrázku 2 je znázornená prevádzka aktivačných a deaktivačných mechanizmov pri monitorovaní dostupnosti činidla v piatich prípadoch:

a)

prípad použitia 1: vodič ďalej prevádzkuje vozidlo napriek varovaniu, až kým nedôjde k zablokovaniu prevádzky vozidla;

b)

prípad opravy 1 („primerané“ doplnenie): vodič doplní nádrž činidla tak, aby sa dosiahla hladina nad 10-percentným prahom. Varovanie a podnecovanie sú deaktivované;

c)

prípady opravy 2 a 3 („neprimerané“ doplnenie): systém varovania je aktivovaný. Úroveň varovania závisí od množstva dostupného činidla;

d)

prípad opravy 4 („veľmi neprimerané“ doplnenie): nízkoúrovňové podnecovanie je okamžite aktivované.

Obrázok 2

Dostupnosť činidla

Image

A.2.5.3.   Obrázok 3 znázorňuje tri prípady zlej kvality močoviny:

a)

prípad použitia 1: vodič ďalej prevádzkuje vozidlo napriek varovaniu, až kým nedôjde k zablokovaniu prevádzky vozidla;

b)

prípad opravy 1 („nesprávna“ alebo „falošná“ oprava): po zablokovaní vozidla vodič zmení kvalitu činidla, ale krátko potom ho opätovne zamení za činidlo zlej kvality. Systém podnecovania sa okamžite opätovne aktivuje a prevádzka vozidla sa zablokuje po 2 hodinách prevádzky motora;

c)

prípad opravy 2 („správna“ oprava): po zablokovaní vozidla vodič napraví kvalitu činidla. Po určitom čase však znova doplní do vozidla činidlo zlej kvality. Procesy varovania, podnecovania a počítania sa reštartujú od nuly.

Obrázok 3

Dopĺňanie činidlom zlej kvality

Image

A.2.5.4.   Obrázok 4 znázorňuje tri prípady poruchy systému dávkovania močoviny. Tento obrázok znázorňuje aj proces, ktorý sa uplatňuje v prípade monitorovania porúch opísaných v bode 9. tejto prílohy:

a)

prípad použitia 1: vodič ďalej prevádzkuje vozidlo napriek varovaniu, až kým nedôjde k zablokovaniu prevádzky vozidla;

b)

prípad opravy 1 („správna“ oprava): po zablokovaní vozidla vodič opraví dávkovací systém. Po určitom čase však dávkovací systém opätovne zlyhá. Procesy varovania, podnecovania a počítania sa reštartujú od nuly;

c)

prípad opravy 2 („zlá“ oprava): počas nízkoúrovňového podnecovania (zníženie krútiaceho momentu) vodič opraví dávkovací systém. Krátko potom však dávkovací systém opätovne zlyhá. Systém nízkoúrovňového podnecovania sa okamžite opätovne aktivuje a počítadlo sa reštartuje od hodnoty, ktorú malo v čase opravy.

Obrázok 4

Porucha systému dávkovania činidla

Image

Dodatok 3

Schéma zníženia krútiaceho momentu pri nízkoúrovňovom podnecovaní

Tento diagram znázorňuje ustanovenia bodu 5.3. tejto prílohy o znížení krútiaceho momentu.

Image

Dodatok 4

Preukázanie správnej montáže na vozidlo v prípade motorov typovo schválených ako samostatné technické jednotky

Tento dodatok sa uplatňuje vtedy, keď výrobca vozidla žiada o typové schválenie vozidla so schváleným motorom s ohľadom na emisie v súlade s týmto predpisom.

V tomto prípade sa popri požiadavkách na montáž bodu 6. tohto predpisu vyžaduje aj preukázanie správnosti montáže. Toto preukázanie sa vykoná tak, že výrobca predloží orgánu typového schvaľovania technický prípad s použitím dôkazov, ako sú technické výkresy, funkčné analýzy a výsledky predchádzajúcich skúšok.

Ak je to vhodné a ak sa pre to výrobca rozhodne, predkladané dôkazy môžu zahŕňať montáže systémov alebo komponentov na skutočných alebo simulovaných vozidlách za predpokladu, že výrobca dokáže predložiť dôkazy, že prezentovaná montáž náležitým spôsobom reprezentuje štandard, ktorý sa dosiahne aj v sériovej výrobe.

Preukázaním sa musí preukázať zhoda týchto prvkov s požiadavkami tejto prílohy:

a)

montáž do vozidla, pokiaľ ide o kompatibilitu so systémom motora (hardvér, softvér a prenos údajov);

b)

systémy varovania a podnecovania (napr. piktogramy, aktivačné schémy atď.);

c)

nádrž s činidlom a prvky (napr. snímače) namontované na vozidle na účely dosiahnutia zhody s touto prílohou.

Môže sa skontrolovať správna aktivácia systémov varovania a podnecovania, systémov ukladania informácií a palubných i mimopalubných komunikačných systémov. Žiadna kontrola týchto systémov si nesmie vyžadovať demotáž systému motora alebo jeho komponentov, ani nesmie vytvárať zbytočné skúšobné zaťaženie tým, že by si vyžadovala procesy, ako napr. zmenu kvality močoviny alebo chod vozidla alebo motora počas dlhých časových úsekov. S cieľom minimalizovať zaťaženie na výrobcov vozidiel sa na kontrolu týchto systémov v rámci možností vyberie rozpojenie elektrických vedení a simulácia počítadiel s vysokým počtom prevádzkových hodín.

Dodatok 5

Prístup k „informáciám o regulácii NOx

A.5.1.   V tomto dodatku sa opisujú špecifikácie umožňujúce prístup k informáciám požadovaným na to, aby sa mohol kontrolovať stav vozidla, pokiaľ ide o správne fungovanie systému regulácie NOx (ďalej len „informácie o regulácii NOx“).

A.5.2.   Spôsoby prístupu

A.5.2.1.

Informácie o regulácii NOx sa poskytujú len v súlade s normou alebo normami používanými v súvislosti so získavaním informácií o systéme motora zo systému OBD.

A.5.2.2.

Prístup k informáciám o regulácii NOx nesmie byť viazaný na žiadny prístupový kód alebo iné zariadenie alebo postup, ktoré by mohol poskytnúť len výrobca alebo jeho dodávatelia. Vyhodnotenie týchto informácií si nesmie vyžadovať žiadne špecializované dekódovacie informácie, pokiaľ takéto informácie nie sú verejne prístupné.

A.5.2.3.

Všetky informácie o regulácii NOx musí byť možné získavať zo systému pomocou metódy prístupu, ktorá sa používa na získavanie informácií OBD v súlade s prílohou 9A.

A.5.2.4.

Všetky informácie o regulácii NOx musí byť možné získavať zo systému pomocou skúšobného zariadenia, ktoré sa používa na získavanie informácií OBD v súlade s prílohou 9A.

A.5.2.5.

Informácie o regulácii NOx musia byť dostupné v režime prístupu „read-only“ (t. j. nesmie byť možné tieto údaje mazať, resetovať ani inak upravovať).

A.5.3.   Obsah informácií

A.5.3.1.

Informácie o regulácii NOx musia obsahovať aspoň tieto údaje:

a)

identifikačné číslo vozidla (VIN);

b)

stav systému varovania (aktívny, neaktívny);

c)

stav systému nízkoúrovňového podnecovania (aktívny, zapnutý, neaktívny);

d)

stav systému silného podnecovania (aktívny, zapnutý, neaktívny);

e)

počet zahrievacích cyklov a počet prevádzkových hodín motora od momentu, keď boli informácie o regulácii NOx vymazané z dôvodu údržby alebo opravy;

f)

typy počítadiel relevantné pre túto prílohu (kvalita činidla, spotreba činidla, dávkovací systém, ventil EGR, monitorovací systém) a počet prevádzkových hodín motora, ktorý uvádza každé z týchto počítadiel; v prípade použitia viacerých počítadiel je hodnotou, ktorá sa má zobrať do úvahy na účely informácií o regulácií NOx, hodnota každého z počítadiel súvisiacich so zvažovanou poruchou, ktorá má najvyššiu hodnotu;

g)

DTC súvisiace s funkčnými poruchami relevantnými pre túto prílohu a ich stav („možné“, „potvrdené a aktívne“ atď.).

Dodatok 6

Preukazovanie minimálnej prijateľnej koncentrácie činidla CDmin

A.6.1.

Výrobca preukáže správnu hodnotu CDmin počas typového schvaľovania tak, že vykoná časť cyklu WHTC, ktorá sa vykonáva za tepla, v súlade s ustanoveniami prílohy 4 pomocou činidla s koncentráciou CDmin.

A.6.2.

Táto skúška musí spĺňať príslušný predkondicionovací cyklus, pričom umožní systému regulácie NOx s uzavretým obvodom prispôsobiť sa kvalite činidla s koncentráciou CDmin.

A.6.3.

Emisie znečisťujúcich látok vyplývajúce z tejto skúšky musia byť nižšie než emisné limity stanovené v bodoch 7.1.1. a 7.1.1.1. tejto prílohy.


PRÍLOHA 12

EMISIE CO2 A SPOTREBA PALIVA

1.   ÚVOD

1.1.   V tejto prílohe sa uvádzajú ustanovenia a skúšobné postupy na nahlasovanie emisií CO2 a spotreby paliva.

2.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1.   Emisie CO2 a spotreba paliva sa určujú pomocou skúšobných cyklov WHTC a WHSC v súlade s bodmi 7.2. až 7.8. prílohy 4.

2.2.   Výsledky skúšok sa oznamujú ako spriemerované hodnoty cyklu špecifické pre brzdenie a vyjadrené v jednotkách g/kWh.

3.   STANOVENIE EMISIÍ CO2

3.1.   Meranie neupravených výfukových plynov

Tento bod sa uplatňuje, ak sa CO2 meria v neupravených výfukových plynoch.

3.1.1.   Meranie

CO2 v neupravených výfukových plynoch vypúšťaných z motora predloženého na skúšku sa meria nedisperzným infračerveným (NDIR) analyzátorom v súlade s bodom 9.3.2.3. a dodatkom 2 k prílohe 4.

Systém merania musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 9.2 a tabuľke 7 prílohy 4.

Systém merania musí spĺňať požiadavky bodov 9.3.1., 9.3.4. a 9.3.5. prílohy 4.

3.1.2.   Vyhodnotenie údajov

Príslušné údaje sa zaznamenajú a ukladajú v súlade s bodom 7.6.6. prílohy 4. Stopy zaznamenaných koncentrácií a stopa hmotnostného prietoku výfukových plynov sa časovo zosúladí s časom transformácie vymedzeným v bode 3.1. prílohy 4.

3.1.3.   Výpočet emisií spriemerovaných za cyklus

Ak sa merajú v suchom stave, na hodnoty okamžitých koncentrácií sa uplatní korekcia zo suchého na vlhký stav podľa bodu 8.1. prílohy 4 predtým, než sa vykoná akýkoľvek ďalší výpočet.

Hmotnosť CO2 (g/skúška) sa určí výpočtom okamžitých hmotnostných emisií z neupravenej koncentrácie CO2 a hmotnostného prietoku výfukových plynov, synchronizovaných časom transformácie podľa bodu 8.4.2.2. prílohy 4, integrovaním okamžitých hodnôt počas cyklu a vynásobením integrovaných hodnôt hodnotami u pre CO2 z tabuľky 5 prílohy 4.

Použije sa táto rovnica:

Formula (in g/test)

pričom:

u CO2

je pomer medzi hustotou CO2 a hustotou výfukového plynu;

c CO2,i

je okamžitá koncentrácia CO2 vo výfukovom plyne, ppm;

q mew,i

je okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu, kg/s;

f

je frekvencia zberu údajov, Hz;

n

je počet meraní.

Nepovinne sa môže vypočítať aj hmotnosť CO2 v súlade s bodom 8.4.2.4. prílohy 4 pomocou molárnej hmotnosti CO2 (MCO2 ) v hodnote 44.01 g/mol.

3.2.   Meranie zriedených výfukových plynov

Tento bod sa uplatňuje vtedy, ak sa CO2 meria v zriedených výfukových plynoch.

3.2.1.   Meranie

CO2 v zriedených výfukových plynoch vypúšťaných z motora predloženého na skúšku sa meria nedisperzným infračerveným (NDIR) analyzátorom v súlade s bodom 9.3.2.3. a dodatkom 2 k prílohe 4. Riedenie výfukových plynov sa vykonáva pomocou filtrovaného okolitého vzduchu, syntetického vzduchu alebo dusíka. Prietoková kapacita systému s riedením plného prietoku musí byť dostatočne veľká na to, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v zrieďovacom systéme a v systéme odberu vzoriek.

Systém merania musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 9.2 a tabuľke 7 prílohy 4.

Systém merania musí spĺňať požiadavky bodov 9.3.1., 9.3.4. a 9.3.5. prílohy 4.

3.2.2.   Vyhodnotenie údajov

Príslušné údaje sa zaznamenajú a ukladajú v súlade s bodom 7.6.6. prílohy 4.

3.2.3.   Výpočet emisií spriemerovaných za cyklus

Ak sa meria v suchom stave, použije sa korekcia zo suchého na vlhký stav podľa bodu 8.1. prílohy 4.

Pre systémy vybavené konštantným hmotnostným prietokom (s výmenníkom tepla) sa hmotnosť CO2 (g/skúška) určuje touto rovnicou:

Formula (g/skúška)

pričom:

c CO2

je priemerná koncentrácia CO2 korigovaná na pozadie, ppm;

0.001519

je pomer medzi hustotou CO2 a hustotou vzduchu (faktor u);

m ed

je celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus, kg.

Pre systémy s kompenzáciou prietoku (bez výmenníka tepla) sa hmotnosť CO2 (g/skúška) určuje výpočtom okamžitých hmotnostných emisií a integráciou okamžitých hodnôt počas cyklu. Korekcia na pozadie sa použije aj priamo na okamžité hodnoty koncentrácie. Použije sa táto rovnica:

Formula

pričom:

cCO2,e

je koncentrácia CO2 nameraná v zriedenom výfukovom plyne, ppm;

c CO2,d

je koncentrácia CO2 nameraná v zrieďovacom vzduchu, ppm;

0,001519

je pomer medzi hustotou CO2 a hustotou vzduchu (faktor u);

m ed,i

je okamžitá hmotnosť zriedených výfukových plynov, kg;

m ed

je celková hmotnosť zriedených výfukových plynov počas cyklu, kg;

D

je faktor zrieďovania.

Nepovinne sa môže vypočítať aj faktor u pomocou rovnice 57 v bode 8.5.2.3.1. prílohy 4 pomocou molárnej hmotnosti CO2 (MCO2 ) v hodnote 44.01 g/mol.

Korekcia CO2 na pozadie sa vykoná v súlade s bodom 8.5.2.3.2. prílohy 4.

3.3.   Výpočet emisií špecifických pre brzdenie

Práca vykonaná počas cyklu potrebná na výpočet emisií CO2 špecifických pre brzdenie sa stanoví v súlade s bodom 7.8.6. prílohy 4.

3.3.1.   WHTC

Emisie e CO2 (g/kWh) špecifické pre brzdenie sa vypočítajú takto:

Formula

pričom:

m CO2, cold

sú hmotnostné emisie CO2 pri skúške so štartom za studena, g/skúška;

m CO2, hot

sú hmotnostné emisie CO2 pri skúške so štartom za tepla, g/skúška;

W act, cold

je skutočná práca cyklu pri skúške so štartom za studena, kWh;

W act, hot

je skutočná práca cyklu pri skúške so štartom za tepla, kWh.

3.3.2.   WHSC

Emisie e CO2 (g/kWh) špecifické pre brzdenie sa vypočítajú takto:

Formula

pričom:

m CO2

sú hmotnostné emisie CO2, g/skúška;

W act

je skutočná práca cyklu, kWh.

4.   STANOVENIE SPOTREBY PALIVA

4.1.   Meranie

Meranie okamžitého prietoku paliva vykonávajú systémy, ktoré pokiaľ možno merajú hmotnosť priamo, ako napr.:

a)

snímač hmotnostného prietoku;

b)

váženie paliva;

c)

Coriolisov prietokomer.

Systémy merania prietoku paliva musia mať tieto vlastnosti:

a)

presnosť ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 0,3 % celého meracieho rozsahu stupnice, podľa toho, ktorá hodnota je lepšia;

b)

presnosť ± 1 % celého meracieho rozsahu stupnice alebo vyššiu;

c)

čas nábehu nesmie presahovať 5 s.

Systém merania prietoku paliva musí spĺňať požiadavky linearity uvedené v bode 9.2. a tabuľke 7 prílohy 4.

Prijmú sa preventívne opatrenia, aby sa predišlo chybám pri meraní. Medzi takéto preventívne opatrenia patria prinajmenšom tieto:

a)

starostlivá montáž zariadenia podľa odporúčaní výrobcu nástroja a v súlade s osvedčenou technickou praxou;

b)

podmieňovanie prietoku podľa potreby s cieľom predísť vlneniu, víreniu, cirkulačným tokom alebo pulzovaniu toku, ktoré majú vplyv na presnosť alebo precíznosť systému merania prietoku paliva;

c)

zohľadnenie akéhokoľvek paliva, ktoré obchádza motor alebo sa vracia z motora do palivovej nádrže.

4.2.   Vyhodnotenie údajov

Príslušné údaje sa zaznamenajú a ukladajú v súlade s bodom 7.6.6. prílohy 4.

4.3.   Výpočet spotreby paliva spriemerovanej za cyklus

Hmotnosť paliva (g/skúška) sa stanovuje súčtom okamžitých hodnôt počas cyklu takto:

Formula

pričom:

q mf,i

je okamžitý prietok paliva, kg/s;

f

je frekvencia zberu údajov, Hz;

n

je počet meraní.

4.4.   Výpočet spotreby paliva špecifickej pre brzdenie

Práca vykonaná počas cyklu potrebná na výpočet spotreby paliva špecifickej pre brzdenie sa stanoví v súlade s bodom 7.8.6. prílohy 4.

4.4.1.   WHTC

Spotreba paliva špecifická pre brzdenie e f (g/kWh) sa vypočítava takto:

Formula

pričom:

q mf, cold

je hmotnosť paliva pri skúške so štartom za studena, g/skúška;

q mf, hot

je hmotnosť paliva pri skúške so štartom za tepla, g/skúška;

W act, cold

je skutočná práca cyklu pri skúške so štartom za studena, kWh;

W act, hot

je skutočná práca cyklu pri skúške so štartom za tepla, kWh.

4.4.2.   WHSC

Spotreba paliva špecifická pre brzdenie e f (g/kWh) sa vypočítava takto:

Formula

pričom:

q mf

je hmotnosť paliva, g/skúška;

W act

je skutočná práca cyklu, kWh.

Dodatok 1

Ustanovenia o emisiách CO2 a spotrebe paliva na rozšírenie typového schválenia vozidla, ktoré je typovo schválené podľa tohto predpisu s referenčnou hmotnosťou nad 2 380 kg, no najviac 2 610 kg

A.1.1.   Úvod

A.1.1.1.

V tomto dodatku sa stanovujú ustanovenia a skúšobné postupy na nahlasovanie emisií CO2 a spotreby paliva na rozšírenie typového schválenia vozidla, ktoré je typovo schválené podľa tohto predpisu, na vozidlo s referenčnou hmotnosťou nad 2 380 kg, no najviac 2 610 kg.

A.1.2.   Všeobecné požiadavky

A.1.2.1.

Na účely získania rozšírenia schválenia typu vozidla s ohľadom na jeho motor typovo schválený podľa tohto predpisu na vozidlo, ktorého referenčná hmotnosť presahuje 2 380 kg, ale nepresahuje 2 610 kg, musí výrobca spĺňať požiadavky predpisu č. 101 s nižšie uvedenými výnimkami.

A.1.2.1.2.

Bod 5.2.4. predpisu č. 101 sa chápe takto:

1)

hustota: meraná na skúšobnom palive podľa normy ISO 3675 alebo ekvivalentnou metódou. Pre benzín, motorovú naftu, etanol (E85) a etanol pre určené vznetové motory (ED95) sa použije hustota meraná pri 288 K (15 °C); v prípade LPG a zemného plynu/biometánu sa použije referenčná hustota takto:

 

0,538 kg/liter pre LPG;

 

0,654 kg/m3 pre zemný plyn.

2)

pomer vodík – uhlík – kyslík: použijú sa pevne stanovené hodnoty, ktoré sú:

 

C1H1,93O0,032 pre benzín (E10);

 

C1H1,86O0,006 pre motorovú naftu (B7);

 

C1H2,525 pre skvapalnený ropný plyn (LPG);

 

CH4 pre zemný plyn a biometán;

 

C1H2,74O0,385 pre etanol (E85);

 

C1H2,92O0,46 pre etanol pre určené vznetové motory (ED95).

A.1.2.1.3.

Bod 1.4.3. prílohy 6. k predpisu č. 101 sa chápe takto:

„1.4.3.

Spotreba paliva vyjadrená v litroch na 100 km [v prípade benzínu, LPG, etanolu (E85 a ED95) a motorovej nafty] alebo v m3 na 100 km (v prípade zemného plynu/biometánu) sa vypočítava pomocou týchto vzorcov:

a)

v prípade vozidiel so zážihovým motorom poháňaným benzínom (E10):

Formula

b)

v prípade vozidiel so zážihovým motorom poháňaným LPG:

Formula

Ak sa zloženie paliva použitého pri skúške líši od zloženia predpokladaného na účely výpočtu normalizovanej spotreby, môže sa na žiadosť výrobcu použiť korekčný faktor cf takto:

Formula

Korekčný faktor cf, ktorý možno použiť, sa stanovuje takto:

Formula

pričom:

nactual je skutočný pomer H/C použitého paliva;

c)

v prípade vozidiel so zážihovým motorom poháňaným zemným plynom/biometánom:

Formula

d)

v prípade vozidiel so zážihovým motorom poháňaným etanolom (E85):

Formula

e)

v prípade vozidiel so vznetovým motorom poháňaným motorovou naftou (B7):

Formula

f)

v prípade vozidiel s určeným vznetovým motorom poháňaným etanolom (ED95):

Formula

V týchto vzorcoch:

FC

je spotreba paliva v litroch na 100 km (v prípade benzínu, etanolu, LPG, motorovej nafty alebo bionafty) alebo v m3 na 100 km (v prípade zemného plynu);

HC

sú namerané emisie uhľovodíkov v g/km;

CO

sú namerané emisie oxidu uhoľnatého v g/km;

CO2

sú namerané emisie oxidu uhličitého v g/km;

D

je hustota skúšobného paliva.

V prípade plynných palív ide o hustotu pri 288K (15 °C).“


PRÍLOHA 13

TYPOVÉ SCHVÁLENIE NÁHRADNÝCH ZARIADENÍ NA REGULÁCIU ZNEČISŤOVANIA AKO SAMOSTATNÝCH TECHNICKÝCH JEDNOTIEK

1.   ÚVOD

1.1.   Táto príloha obsahuje dodatočné požiadavky na typové schválenie náhradných zariadení na reguláciu znečisťovania ako samostatných technických jednotiek.

1.2.   Vymedzenie pojmov

1.2.1.   „Typ zariadenia na reguláciu znečisťovania“ znamená katalyzátory a filtre tuhých častíc, ktoré sa nelíšia v žiadnom z týchto dôležitých hľadísk:

a)

počet substrátov, štruktúra a materiál;

b)

druh činnosti každého substrátu;

c)

objem, pomer čelnej plochy a dĺžky substrátu;

d)

použitý materiál katalyzátora;

e)

pomer materiálov katalyzátora;

f)

hustota komôrok;

g)

rozmery a tvar;

h)

tepelná ochrana.

2.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1.   Označovanie

2.1.1.   Každé náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania musí byť označené aspoň týmito identifikačnými znakmi:

a)

názov výrobcu alebo ochranná známka;

b)

značka a identifikačné číslo dielov náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania, ako sú uvedené v informačnom dokumente vydanom v súlade so vzorom stanoveným v dodatku 1 k tejto prílohe.

2.1.2.   Každé pôvodné náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania musí byť označené aspoň týmito identifikačnými znakmi:

a)

názov alebo obchodná značka výrobcu vozidla alebo motora;

b)

značka a identifikačné číslo dielov pôvodného náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania, ako sú uvedené v informáciách uvedených v bode 2.3.

2.2.   Dokumentácia

2.2.1.   Ku každému náhradnému zariadeniu na reguláciu znečisťovania musia byť priložené tieto informácie:

a)

názov výrobcu alebo ochranná známka;

b)

značka a identifikačné číslo dielov náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania, ako sú uvedené v informačnom dokumente vydanom v súlade so vzorom stanoveným v dodatku 1 k tejto prílohe;

c)

vozidlá alebo motory (vrátane roku výroby), pre ktoré sa náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania schvaľuje, podľa potreby vrátane označenia na identifikáciu, či je náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania vhodné na montáž do vozidla, ktoré je vybavené palubným diagnostickým systémom (OBD);

d)

montážne pokyny.

Informácie uvedené v tomto bode musia byť dostupné v katalógu výrobkov, ktoré výrobca náhradných zariadení na reguláciu znečisťovania dodal na predajné miesta.

2.2.2.   Ku každému pôvodnému náhradnému zariadeniu na reguláciu znečisťovania musia byť priložené tieto informácie:

a)

názov alebo obchodná značka výrobcu vozidla alebo motora;

b)

značka a identifikačné číslo dielov pôvodného náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania, ako sú uvedené v informáciách uvedených v bode 2.3.;

c)

Vozidlá alebo motory, ktorých typ pôvodného náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania je jedným z typov, na ktorý sa vzťahuje bod 3.2.12.2.1. časti 1 prílohy 1, prípadne vrátane označenia na identifikáciu toho, či je pôvodné náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania vhodné na montáž do vozidla, ktoré je vybavené palubným diagnostickým systémom (OBD);

d)

montážne pokyny.

Tieto informácie uvedené v tomto bode musia byť dostupné v katalógu výrobkov, ktoré výrobca vozidiel alebo motorov dodal na predajné miesta.

2.3.   Pre pôvodné náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania výrobca vozidla alebo motora poskytne orgánu typového schvaľovania nevyhnutné informácie v elektronickom formáte, v ktorom sa uvádzajú súvislosti medzi číslami relevantných dielov a dokumentáciou typového schválenia.

Tieto informácie musia obsahovať:

a)

značku (značky) a typ (typy) vozidla alebo motora;

b)

značku (značky) a typ (typy) pôvodného náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania;

c)

číslo (čísla) dielov pôvodného náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania;

d)

číslo typového schválenia príslušného typu (typov) vozidla.

3.   OZNAČENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY

3.1.   Každé náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania, ktoré sa zhoduje s typom schváleným podľa tohto predpisu ako samostatná technická jednotka, musí byť označené znakom typového schválenia.

3.2.   Znak typového schválenia uvedený v bode 3.1. musí obsahovať:

3.2.1.

kružnicu okolo písmena „E“, za ktorou nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá udelila typové schválenie (pozri bod 4.12.3.1. tohto predpisu);

3.2.2.

číslo tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, spojovník a schvaľovacie číslo vpravo od kružnice uvedenej v bode 3.2.1.;

3.2.3.

písmená „RD“ po národnom symbole, ktorých účel je rozlíšiť, že typové schválenie bolo udelené pre náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania.

3.3.   Znak typového schválenia sa musí pripevniť k náhradnému zariadeniu na reguláciu znečisťovania tak, aby bol zreteľne čitateľný a nezmazateľný. Má byť viditeľný všade, kde je to možné, keď sa náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania montuje na vozidlo.

3.4.   Príklad znaku typového schválenia pre samostatnú technickú jednotku je uvedený v dodatku 3 k tejto prílohe.

3.5.   Oznámenie o udelení alebo rozšírení alebo zamietnutí schválenia alebo o definitívnom zastavení výroby náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania podľa tohto predpisu sa stranám dohody z roku 1958, ktoré uplatňujú tento predpis, oznamuje prostredníctvom formulára, ktorého vzor je uvedený v dodatku 2 k tejto prílohe. V oznámení sa uvedú aj hodnoty namerané pri skúške typového schvaľovania.

4.   TECHNICKÉ POŽIADAVKY

4.1.   Všeobecné požiadavky

4.1.1.   Náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania sa navrhne, skonštruuje a namontuje tak, aby umožnilo motoru alebo vozidlu spĺňať pravidlá, s ktorými bolo pôvodne v súlade, a aby boli emisie znečisťujúcich látok účinne obmedzené počas celej normálnej životnosti vozidla za bežných podmienok použitia.

4.1.2.   Náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania sa musí namontovať na rovnaké miesto, na ktorom bolo namontované zariadenie na reguláciu znečisťovania pôvodného vybavenia, pričom nesmie dôjsť k zmene polohy snímačov výfukových plynov, teploty a tlaku na výfukovej trubici.

4.1.3.   Ak zariadenie na reguláciu znečisťovania pôvodného vybavenia zahŕňa tepelnú ochranu, náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania musí obsahovať rovnocenné ochranné prvky.

4.1.4.   Na požiadanie žiadateľa o typové schválenie náhradného komponentu orgán typového schvaľovania, ktorý udelil pôvodné typové schválenie systému motora, sprístupní nediskriminačným spôsobom informácie uvedené v bodoch 3.2.12.2.6.8.1.1. a 3.2.12.2.6.8.2.1. v časti 1 informačného dokumentu obsiahnutého v prílohe 1 pre každý motor, ktorý sa má skúšať.

4.2.   Všeobecné požiadavky na životnosť

Náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania musí byť odolné. Znamená to, že musí byť navrhnuté, skonštruované a uspôsobené na montáž tak, aby sa dosiahla primeraná odolnosť voči korózii a oxidačným javom, ktorým je vystavené, vzhľadom na podmienky použitia vozidla.

Konštrukcia náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania musí byť taká, aby prvky aktívne pri regulácii emisií boli primerane chránené pred mechanickými otrasmi, aby sa zabezpečilo, že emisie znečisťujúcich látok sú účinným spôsobom obmedzené počas celej normálnej životnosti vozidla za bežných podmienok používania.

Žiadateľ o typové schválenie musí orgánu typového schvaľovania poskytnúť podrobné údaje o skúške, ktorá sa použila na potvrdenie odolnosti voči mechanickým otrasom, ako aj výsledky tejto skúšky.

4.3.   Požiadavky týkajúce sa emisií

4.3.1.   Načrtnutie postupu hodnotenia emisií

Motory uvedené v bode 3.4.4. písm. a) tohto predpisu vybavené kompletným systémom regulácie emisií vrátane náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania typu, o ktorého schválenie sa žiada, budú podrobené skúškam vhodným pre plánované použitie, ako je opísané v prílohe 4, s cieľom porovnať ich výkonnosť s pôvodným systémom regulácie emisií podľa postupu uvedeného nižšie.

4.3.1.1.   Ak náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania nepozostáva z kompletného systému regulácie emisií, na poskytnutie kompletného systému sa použije iba nové pôvodné vybavenie alebo nové komponenty pôvodného náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania.

4.3.1.2.   Systém regulácie emisií sa nechá starnúť v súlade s postupom opísaným v bode 4.3.2.4. a opätovne sa preskúša, aby sa stanovila životnosť jeho výkonnosti v oblasti regulácie emisií.

Životnosť náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania sa určuje porovnaním dvoch po sebe nasledujúcich súborov skúšok emisií výfukových plynov.

a)

Prvý súbor je ten, ktorý sa uskutočnil s náhradným zariadením na reguláciu znečisťovania, ktoré bolo zabehané počas 12 cyklov WHSC;

b)

Druhý súbor je ten, ktorý sa uskutočnil s náhradným zariadením na reguláciu znečisťovania, ktoré sa nechalo starnúť postupmi uvedenými nižšie.

Ak sa schválenie uplatňuje na rozličné typy motorov od toho istého výrobcu motorov a za predpokladu, že tieto rozličné typy motorov sú vybavené systémom regulácie znečisťovania identickým s pôvodným vybavením, skúšanie sa môže obmedziť na najmenej dva motory vybraté po dohode so orgánom typového schvaľovania.

4.3.2.   Postup hodnotenia výsledných emisií náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania

4.3.2.1.   Motor alebo motory sa vybavia novým pôvodným zariadením na reguláciu znečisťovania podľa bodu 4.11.4. tohto predpisu.

Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov sa predkondicionuje počas 12 cyklov WHSC. Po tomto predkondicionovaní sa motory preskúšajú v súlade so skúšobnými postupmi WHDC spresnenými v prílohe 4. Pre každý príslušný typ sa vykonajú tri skúšky výfukových plynov.

Skúšobné motory s pôvodným systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov alebo pôvodným náhradným systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov musia spĺňať limitné hodnoty podľa typového schválenia motora alebo vozidla.

4.3.2.2.   Skúška výfukových plynov s náhradným zariadením na reguláciu znečisťovania

Náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania, ktoré sa má ohodnotiť, sa osadí do systému dodatočnej úpravy výfukových plynov skúšaného podľa požiadaviek bodu 4.3.2.1., čím nahradí príslušné pôvodné zariadenie dodatočnej úpravy výfukových plynov.

Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý obsahuje náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania, sa následne predkondicionuje počas 12 cyklov WHSC. Po tomto predkondicionovaní sa motory preskúšajú v súlade s postupmi WHDC opísanými v prílohe 4. Pre každý príslušný typ sa vykonajú tri skúšky výfukových plynov.

4.3.2.3.   Prvotné vyhodnotenie emisií znečisťujúcich látok v prípade motorov vybavených náhradnými zariadeniami na reguláciu znečisťovania

Požiadavky týkajúce sa emisií motorov vybavených náhradnými zariadeniami na reguláciu znečisťovania sa považujú za splnené, ak výsledky za každú regulovanú znečisťujúcu látku (CO, uhľovodíky, NMHC, metán, NOx, NH3, hmotnosť tuhých častíc a ich počet podľa typového schválenia motora) spĺňajú tieto podmienky:

(1)

Formula

;

(2)

M ≤ G;

pričom:

M

:

stredná hodnota emisií jednej znečisťujúcej látky získaná z troch skúšok s náhradným zariadením na reguláciu znečisťovania;

S

:

stredná hodnota emisií jednej znečisťujúcej látky získaná z troch skúšok s pôvodným alebo pôvodným náhradným zariadením na reguláciu znečisťovania;

G

:

limitná hodnota emisií jednej znečisťujúcej látky podľa typového schválenia vozidla.

4.3.2.4.   Životnosť výsledných emisií

Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov skúšaný v bode 4.3.2.2. a obsahujúci náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania bude podrobený postupom na zistenie životnosti opísaným v dodatku 4 k tejto prílohe.

4.3.2.5.   Skúška výfukových plynov so starým náhradným zariadením na reguláciu znečisťovania

Starý systém dodatočnej úpravy výfukových plynov zahŕňajúci staré náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania sa následne osadí do skúšobného motora použitého v bodoch 4.3.2.1. a 4.3.2.2.

Staré systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov sa predkondicionujú počas 12 cyklov WHSC a následne sa preskúšajú postupmi WHDC opísanými v prílohe 4. Pre každý príslušný typ sa vykonajú tri skúšky výfukových plynov.

4.3.2.6.   Stanovenie faktora starnutia pre náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania

Faktorom starnutia pre každú znečisťujúcu látku je pomer uplatnených emisných hodnôt v konečnom bode životnosti a na začiatku programu akumulácie prevádzky (napr. ak sú emisie znečisťujúcej látky A v konečnom bode životnosti 1,50 g/kWh a jej emisie na začiatku programu akumulácie prevádzky sú 1,82 g/kWh, faktor starnutia je Formula).

4.3.2.7.   Vyhodnotenie emisií znečisťujúcich látok v prípade motorov vybavených náhradnými zariadeniami na reguláciu znečisťovania

Požiadavky týkajúce sa emisií motorov vybavených starými náhradnými zariadeniami na reguláciu znečisťovania (ako je opísané v bode 4.3.2.5.) sa považujú za splnené, ak výsledky za každú regulovanú znečisťujúcu látku (CO, uhľovodíky, NMHC, metán, NOx, NH3, hmotnosť tuhých častíc a ich počet podľa typového schválenia motora) spĺňajú túto podmienku:

Formula

pričom:

M

:

stredná hodnota emisií jednej znečisťujúcej látky získaná z troch skúšok s predkondicionovaným náhradným zariadením na reguláciu znečisťovania pred starnutím (t.j. výsledky z bodu 4.3.2.);

AF

:

faktor starnutia pre jednu znečisťujúcu látku;

G

:

limitná hodnota emisií jednej znečisťujúcej látky podľa typového schválenia vozidla (vozidiel).

4.3.3.   Technologický rad náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania

Výrobca môže identifikovať technologický rad náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania, ktorý sa má identifikovať prostredníctvom základných charakteristických znakov, ktoré musia byť rovnaké pre zariadenia daného radu.

Aby náhradné zariadenia na reguláciu znečisťovania patrili do rovnakého technologického radu náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania, musia mať:

a)

rovnaký mechanizmus regulácie emisií (oxidačný katalyzátor, trojcestný katalyzátor, filter tuhých častíc, selektívnu katalytickú redukciu pre NOx atď.);

b)

rovnaký materiál substrátu (rovnaký druh keramickej látky alebo rovnaký druh kovu);

c)

Rovnaký typ substrátu a hustotu komôrok;

d)

rovnaké katalyticky aktívne materiály a v prípade viac než jedného takéhoto materiálu rovnaký pomer katalyticky aktívnych materiálov;

e)

rovnakú celkovú náplň katalyticky aktívnych materiálov;

f)

rovnaký typ základného reaktívneho náteru nanášaného rovnakým procesom.

4.3.4.   Posúdenie životnosti výsledných emisií náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania pomocou faktora starnutia technologického radu

Ak výrobca identifikoval technologický rad náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania, postupy opísané v bode 4.3.2. sa môžu použiť na stanovenie faktorov starnutia pre každú znečisťujúcu látku základné zariadenie daného radu. Motor, na ktorom sa tieto skúšky uskutočňujú, musí mať minimálny zdvihový objem 0,75 dm3 na valec.

4.3.4.1.   Stanovenie výslednej životnosti členov radu

Náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania A v rámci radu, ktoré sa má namontovať na motor so zdvihovým objemom CA, sa môže považovať za majúci rovnaké faktory starnutia ako základné náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania P, stanovené na motore so zdvihovým objemom CP, ak sú splnené tieto podmienky:

Formula

pričom:

VA

:

objem substrátu (v dm3) náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania A;

VP

:

objem substrátu (v dm3) základného náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania P rovnakého radu;

a

oba motory používajú rovnakú metódu regenerácie akýchkoľvek zariadení na reguláciu emisií začlenených do pôvodného systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. Táto požiadavka platí len vtedy, keď sú do pôvodného systému dodatočnej úpravy výfukových plynov začlenené zariadenia vyžadujúce si regeneráciu.

Ak sú tieto podmienky splnené, výsledná životnosť v oblasti emisií ostatných členov radu sa môže stanoviť z výsledných emisií (S) tohto člena radu určených podľa požiadaviek stanovených v bodoch 4.3.2.1., 4.3.2.2. a 4.3.2.3. a pomocou faktorov starnutia stanovených pre základné zariadenie daného radu.

4.4.   Požiadavky týkajúce sa protitlaku výfukových plynov

Protitlak nesmie spôsobiť, že celý systém výfukových plynov presiahne hodnotu spresnenú podľa bodu 6.1.2. tohto predpisu.

4.5.   Požiadavky týkajúce sa kompatibility OBD (týkajú sa len náhradných zariadení na reguláciu znečisťovania určených na montáž do vozidiel vybavených systémom OBD)

4.5.1.   Preukázanie kompatibility OBD sa vyžaduje len vtedy, ak sa pôvodné zariadenie na reguláciu znečisťovania monitorovalo v pôvodnej konfigurácii.

4.5.2.   Kompatibilita náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania so systémom OBD sa musí preukázať pomocou postupov opísaných v prílohe 9B pre náhradné zariadenia na reguláciu znečisťovania určené na montáž do motorov alebo vozidiel typovo schválených v súlade s týmto predpisom.

4.5.3.   Ustanovenia tohto predpisu platné pre komponenty iné než zariadenia na reguláciu znečisťovania sa neuplatňujú.

4.5.4.   Výrobca náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania môže použiť rovnaký postup predkondicionovania a skúšania, ako sa použil počas pôvodného typového schvaľovania. V tomto prípade orgán typového schvaľovania, ktorý udelil pôvodné typové schválenie pre motor vozidla, poskytne na požiadanie a nediskriminačným spôsobom dodatok o skúšobných podmienkach k prílohe 1, ktorý obsahuje počet a typ cyklov predkondicionovania a typ skúšobného cyklu použitého výrobcom pôvodného vybavenia na skúšanie OBD zariadenia na reguláciu znečisťovania.

4.5.5.   Na účely overenia správnosti montáže a fungovania všetkých ostatných komponentov monitorovaných systémom OBD nesmie systém OBD pred montážou akéhokoľvek náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania vykazovať žiadnu funkčnú poruchu, ani nesmie mať uložené žiadne poruchové kódy. Na tento účel sa môže použiť vyhodnotenie stavu systému OBD na konci skúšok opísaných v bodoch 4.3.2. až 4.3.2.7.

4.5.6.   Indikátor funkčnej poruchy sa nesmie aktivovať počas prevádzky vozidla požadovanej v bodoch 4.3.2. až 4.3.2.7.

5.   ZHODA VÝROBY

5.1.   Prijmú sa opatrenia na zaistenie zhody výroby v súlade s bodom 8. tohto predpisu.

5.2.   Osobitné ustanovenia

5.2.1.   Kontroly uvedené v dodatku 2 k dohode z roku 1958 (E/ECE/324//E/ECE/TRANS/505/Rev.2) musia zahŕňať zhodu s charakteristickými znakmi vymedzenými v rámci „typu zariadenia na reguláciu znečisťovania“ v bode 1.2.1.

5.2.2.   Na uplatňovanie bodu 8. tohto predpisu sa môžu vykonať skúšky opísané v bode 4.3. tejto prílohy (požiadavky týkajúce sa emisií). V tomto prípade držiteľ schválenia môže, ako ďalšiu možnosť, požiadať o to, aby sa ako základ na porovnanie nepoužilo pôvodné zariadenie na reguláciu znečisťovania, ale náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania, ktoré sa použilo počas skúšok typového schvaľovania (alebo iná vzorka, ktorá preukázateľne zodpovedá schválenému typu). Hodnoty emisií namerané na overovanej vzorke potom v priemere nesmú prekročiť stredné hodnoty namerané na referenčnej vzorke o viac než 15 %.

Dodatok 1

Vzor informačného dokumentu

Informačný dokument č. …

súvisiaci s typovým schválením náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania

Tieto informácie sa poskytujú v troch vyhotoveniach a spolu s obsahom. Všetky výkresy musia byť vypracované vo vhodnej mierke, musia byť dostatočne podrobné a musia byť dodané vo formáte A4 alebo zložené na formát A4. Pokiaľ sa predkladajú fotografie, musia byť dostatočne podrobné.

Ak majú systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky elektronické ovládače, musia sa uviesť informácie týkajúce sa ich výkonnosti.

0.   Všeobecné ustanovenia

0.1.   Značka (obchodný názov výrobcu): …

0.2.   Typ …

0.2.1.   Obchodný názov (názvy) (ak sú k dispozícii): …

0.3.   Prostriedky identifikácie typu: …

0.5.   Názov a adresa výrobcu: …

0.7.   V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek miesto a spôsob pripevnenia schvaľovacej značky: …

0.8.   Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): …

0.9   Meno a adresa oprávneného zástupcu výrobcu (ak je ustanovený): …

1.   Opis zariadenia

1.1.   Typ náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania: (oxidačný katalyzátor, trojcestný katalyzátor, katalyzátor SCR, filter tuhých častíc atď.) …

1.2.   Výkresy náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania, na ktorých sa identifikujú najmä charakteristické znaky uvedené v rámci „typu zariadenia na reguláciu znečisťovania“ v bode 1.2.1. tejto prílohy: …

1.3.   Opis typu alebo typov motorov a vozidiel, pre ktoré je určené náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania: …

1.3.1.   Číslo (čísla) a/alebo symbol (symboly) charakterizujúce typ (typy) motora a vozidla: …

1.3.2.   Číslo (čísla) a/alebo symbol (symbol) charakterizujúce pôvodné zariadenie (zariadenia) na reguláciu znečisťovania, ktoré má nahradiť náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania: …

1.3.3.   Je náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania skonštruované tak, aby bolo kompatibilné s požiadavkami systému OBD? (áno/nie) (1)

1.3.4.   Je náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania kompatibilné s existujúcimi regulačnými systémami vozidla/motora? (áno/nie) (1)

1.4.   Opis a výkresy znázorňujúce polohu náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania vzhľadom na výstup (výstupy) výfukového potrubia motora: …


(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

Dodatok 2

Oznámenie týkajúce sa schválenia náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania podľa predpisu č. 49, série 06 zmien

[maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]

Image

Image

Dodatok 3

Usporiadanie schvaľovacej značky

Tento dodatok obsahuje podrobnosti o usporiadaní schvaľovacej značky vydanej a pripevnenej na náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania v súlade s bodom 3. tejto prílohy.

Na nasledujúcej schéme je zobrazené všeobecné rozloženie, rozmery a obsah značky. Určený je význam čísel a abecedného znaku a uvedené sú aj odkazy na zdroje pre určenie zodpovedajúcich alternatív pre každý prípad schválenia.

Image

Dodatok 4

Postup starnutia na hodnotenie životnosti

1.

V tomto dodatku sú uvedené postupy starnutia pre náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania na účely hodnotenia životnosti.

2.

Na preukázanie životnosti sa náhradné zariadenie na reguláciu znečisťovania podrobí požiadavkám stanoveným v bodoch 1. až 3.4.2. prílohy 7.

2.1.

Na účely preukázania životnosti náhradného zariadenia na reguláciu znečisťovania sa môžu použiť minimálne doby akumulácie prevádzky podľa tabuľky 1.

Tabuľka 1

Minimálna doba akumulácie prevádzky

Kategória vozidla, v ktorom bude namontovaný motor

Minimálna doba akumulácie prevádzky

Vozidlá kategórie N1

 

Vozidlá kategórie N2

 

Vozidlá kategórie N3 s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou do 16 ton

 

Vozidlá kategórie N3 s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou nad 16 ton

 

Vozidlá kategórie M1

 

Vozidlá kategórie M2

 

Vozidlá kategórie M3 tried I, II, A a B s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou do 7,5 tony

 

Vozidlá kategórie M3 tried III a B s maximálnou technicky prípustnou hmotnosťou nad 7,5 tony

 


PRÍLOHA 14

PRÍSTUP K INFORMÁCIÁM OBD

1.   PRÍSTUP K INFORMÁCIÁM OBD

1.1.

K žiadosti o typové schválenie alebo o zmenu typového schválenia musia byť priložené relevantné informácie týkajúce sa systému OBD motora alebo vozidla. Tieto relevantné informácie musia výrobcom náhradných komponentov alebo doplnkového vybavenia umožniť zabezpečenie kompatibility častí, ktoré vyrábajú, so systémom OBD vozidla z hľadiska bezporuchovej prevádzky zaručujúcej užívateľovi vozidla bezchybné fungovanie. Podobne musia takéto relevantné informácie umožniť výrobcom diagnostických nástrojov a skúšobných zariadení zabezpečenie ich kompatibility tak, aby bola zaručená účinná a presná diagnostika systémov na reguláciu emisií motora alebo vozidla.

1.2.

Na základe žiadosti a nediskriminačným spôsobom poskytne orgán typového schvaľovania bod 2.1. tejto prílohy obsahujúci relevantné informácie o systéme OBD všetkým zainteresovaným výrobcom komponentov, diagnostických nástrojov alebo skúšobných zariadení.

1.3.

Ak orgán typového schvaľovania dostane od ktoréhokoľvek zainteresovaného výrobcu komponentov, diagnostických nástrojov alebo skúšobného zariadenia žiadosť o informácie týkajúce sa systému OBD systému motora alebo vozidla, ktoré boli typovo schválené podľa predchádzajúcej verzie tohto predpisu:

orgán typového schvaľovania do 30 dní požiada výrobcu príslušného vozidla o sprístupnenie informácií požadovaných v bode 2.1. tejto prílohy;

výrobca predloží tieto informácie orgánu typového schvaľovania do dvoch mesiacov od podania žiadosti;

orgán typového schvaľovania postúpi tieto informácie orgánom typového schvaľovania zmluvných strán a orgán typového schvaľovania, ktorý udelil pôvodné typové schválenie, pripojí tieto informácie k prílohe 1 k tomuto nariadeniu týkajúce sa schvaľovacích informácií systému motora alebo typu vozidla.

1.4.

Táto požiadavka nezbavuje platnosti žiadne predtým udelené schválenie podľa tohto predpisu, ani nebráni rozšíreniu takýchto schválení za podmienok predpisu, podľa ktorého boli pôvodne udelené.

1.5.

Informácie môžu byť požadované výlučne pre náhradné alebo servisné diely, ktoré sú predmetom typového schválenia OSN, alebo pre komponenty, ktoré tvoria časť systému podliehajúcemu typovému schváleniu OSN.

1.6.

V žiadosti o informácie musia byť uvedené presné špecifikácie systému motora alebo modelu vozidla, v ktorého prípade sa informácie požadujú. Je potrebné potvrdiť, že informácie sa požadujú na účely vývoja náhradných dielov, komponentov doplnkového vybavenia, diagnostických nástrojov alebo skúšobného zariadenia.

2.   ÚDAJE OBD

2.1.

Výrobca motora alebo vozidla musí poskytnúť nasledovné doplňujúce informácie, aby bola možná výroba OBD-kompatibilných náhradných alebo servisných dielov a diagnostických nástrojov a skúšobného zariadenia, pokiaľ takéto informácie nie sú predmetom práv duševného vlastníctva alebo nepredstavujú špecifické know-how výrobcu alebo dodávateľa (dodávateľov) OEM.

2.1.1.

Opis typu a počtu cyklov predkondicionovania použitých na pôvodné typové schválenie motora alebo vozidla

2.1.2.

Opis typu cyklov preukazovania OBD použitých pre pôvodné typové schválenie motora alebo vozidla pre komponent monitorovaný systémom OBD

2.1.3.

Komplexný dokument opisujúci všetky snímané komponenty so stratégiou pre zisťovanie chýb a aktiváciu MI (fixný počet jazdných cyklov alebo štatistická metóda) vrátane zoznamu príslušných sekundárnych snímaných parametrov pre každý komponent monitorovaný systémom OBD a zoznam všetkých použitých výstupných kódov a formátov OBD (s vysvetlením každého kódu a formátu) spojených s jednotlivými komponentmi hnacej sústavy, ktoré súvisia s emisiami, a jednotlivými komponentmi, ktoré nesúvisia s emisiami, keď sa monitorovanie komponentu používa na určenie aktivácie MI. Najmä v prípade typov vozidiel, ktoré používajú komunikačné spojenie v súlade s normou ISO 15765-4: „Cestné vozidlá – Diagnostika na sieti riadiacej oblasti (CAN) – Časť 4: Požiadavky na systémy súvisiace s emisiami“, je uvedené komplexné vysvetlenie údajov uvedených v službe $ 05 Test ID $ 21 až FF a údajov uvedených v službe $ 06 a komplexné vysvetlenie údajov uvedených v službe $ 06 Test ID $ 00 až FF pre každé podporované monitorovanie ID systémom OBD.

V prípade použitia iných noriem komunikačných protokolov sa poskytne ekvivalentné komplexné vysvetlenie.

2.1.4.

Informácie požadované v tomto bode môžu byť predložené napríklad vyplnením tabuľky takto:

Komponent

Chybový kód

Stratégia monitorovania

Kritériá detekcie porúch

Kritériá aktivácie MI

Sekundárne parametre

Predkondicionovanie

Preukazovacia skúška

Katalyzátor SCR

P20EE

Signály zo snímačov NOx 1 a 2

Rozdiel medzi signálmi zo snímačov 1 a 2

2. cyklus

Otáčky motora, zaťaženie motora, teplota katalyzátora, pôsobenie činidla, hmotnostný prietok výfukových plynov

Jeden skúšobný cyklus OBD (WHTC, za tepla)

Skúšobný cyklus OBD (WHTC, za tepla)


PRÍLOHA 15

TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA DVOJPALIVOVÉ MOTORY SPAĽUJÚCE MOTOROVÚ NAFTU A PLYN A VOZIDLÁ POHÁŇANÉ TÝMITO MOTORMI

1.   ROZSAH PÔSOBNOSTI

Táto príloha sa vzťahuje na dvojpalivové motory a dvojpalivové vozidlá.

2.   VYMEDZENIE POJMOV A SKRATKY

2.1.

Pomer plynu voči energii (GER)“ znamená v prípade dvojpalivového motora pomer (vyjadrený v percentách) obsahu energie plynného paliva (1) k obsahu energie v oboch palivách (motorová nafta a plyn).

2.2.

Priemerný pomer plynu“ znamená priemerný pomer energie plynu vypočítaný v priebehu špecifickej postupnosti operácií.

2.3.

Ťažký dvojpalivový motor (HDDF) typu 1A“ znamená dvojpalivový motor, ktorý funguje pri časti skúšobného cyklu WHTC za tepla s priemerným pomerom plynu, ktorý nie je nižší než 90 % (GERWHTC ≥ 90 %), a ktorý voľnobežne nebeží iba s použitím motorovej nafty ako paliva a ktorý nemá dieselový režim.

2.4.

Ťažký dvojpalivový motor (HDDF) typu 1B“ znamená dvojpalivový motor, ktorý funguje pri časti skúšobného cyklu WHTC za tepla s priemerným pomerom plynu, ktorý nie je nižší než 90 % (GERWHTC ≥ 90 %), a ktorý v dvojpalivovom režime voľnobežne nebeží iba s použitím motorovej nafty ako paliva a ktorý má dieselový režim.

2.5.

Ťažký dvojpalivový motor (HDDF) typu 2A“ znamená dvojpalivový motor, ktorý funguje pri časti skúšobného cyklu WHTC za tepla s priemerným pomerom plynu medzi 10 % a 90 % (10 % < GERWHTC < 90 %), a ktorý nemá dieselový režim alebo ktorý funguje pri časti skúšobného cyklu WHTC za tepla s priemerným pomerom plynu najmenej 90 % (GERWHTC ≥ 90 %), ale ktorý voľnobežne beží iba s použitím motorovej nafty ako paliva a ktorý nemá dieselový režim.

2.6.

Ťažký dvojpalivový motor (HDDF) typu 2B“ znamená dvojpalivový motor, ktorý funguje pri časti skúšobného cyklu WHTC za tepla s priemerným pomerom plynu medzi 10 % a 90 % (10 % < GERWHTC < 90 %), a ktorý má dieselový režim alebo ktorý funguje pri časti skúšobného cyklu WHTC za tepla s priemerným pomerom plynu najmenej 90 % (GERWHTC ≥ 90 %), ale ktorý môže v dvojpalivovom režime voľnobežne bežať iba s použitím motorovej nafty ako paliva a ktorý má dieselový režim.

2.7.

Ťažký dvojpalivový motor (HDDF) typu 3B (2) znamená dvojpalivový motor, ktorý funguje pri časti skúšobného cyklu WHTC za tepla s priemerným pomerom plynu najviac 10 % (GERWHTC ≤ 10 %), a ktorý má dieselový režim.

3.   ŠPECIFICKÉ DODATOČNÉ POŽIADAVKY NA SCHVAĽOVANIE DVOJPALIVOVÝCH MOTOROV

3.1.   Rad dvojpalivových motorov

3.1.1.   Kritériá zatriedenia do radu dvojpalivových motorov

Všetky motory v rámci radu dvojpalivových motorov musia patriť do rovnakého typu dvojpalivových motorov vymedzeného v oddiele 2 (3) a fungovať s rovnakými druhmi paliva alebo prípadne s palivami deklarovanými podľa tohto predpisu ako palivá rovnakého druhu (druhov).

Všetky motory v rámci radu dvojpalivových motorov musia spĺňať kritériá vymedzené v tomto predpise, aby patrili do radu vznetových motorov.

Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou GERWHTC (t. j. najvyššia hodnota GERWHTC mínus najnižšia hodnota GERWHTC) v rámci radu dvojpalivových motorov nesmie presiahnuť 30 %.

3.1.2.   Výber základného motora

Základný motor radu dvojpalivových motorov sa vyberie na základe kritérií vymedzených v tomto predpise pre výber základného motora radu vznetových motorov.

4.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

4.1.   Prevádzkové režimy dvojpalivových motorov a vozidiel

4.1.1.   Podmienky fungovania dvojpalivového motora v dieselovom režime

Dvojpalivový motor môže fungovať iba v dieselovom režime, ak pri prevádzke v dieselovom režime bol osvedčený podľa všetkých požiadaviek tohto predpisu týkajúcich sa dieselových motorov.

Keď sa dvojpalivový motor vyvinul z už osvedčeného dieselového motora, je pre dieselový režim potrebné opätovné osvedčenie.

4.1.2.   Podmienky voľnobežného behu motora HDDF iba pomocou dieselového paliva

4.1.2.1.   Motory HDDF typu 1A nesmú voľnobežne bežať iba pomocou dieselového paliva s výnimkou podmienok, ktoré sú vymedzené v oddiele 4.1.3. pre zahrievanie a štart motora.

4.1.2.2.   Motory HDDF typu 1B nesmú voľnobežne bežať v dvojpalivovom režime iba pomocou dieselového paliva.

4.1.2.3.   Motory HDDF typov 2A, 2B a 3B môžu voľnobežne bežať iba pomocou dieselového paliva.

4.1.3.   Podmienky zahrievania alebo naštartovania motora HDDF iba pomocou dieselového paliva

4.1.3.1.   Dvojpalivový motor typu 1B, typu 2B alebo typu 3B sa môže zahrievať alebo štartovať iba pomocou dieselového paliva. V takomto prípade však musí fungovať v dieselovom režime.

4.1.3.2.   Dvojpalivový motor typu 1A alebo typu 2A sa môže zahrievať alebo štartovať iba pomocou dieselového paliva. V takomto prípade sa však deklaruje stratégia ako AES a musia byť splnené tieto dodatočné požiadavky:

4.1.3.2.1.

Stratégia prestane byť aktívna, keď teplota chladiaceho média dosiahne 343 K (70 °C) alebo do 15 minút po jej aktivácii podľa toho, čo nastane skôr; a

4.1.3.2.2.

počas aktívneho stavu stratégie sa aktivuje servisný režim.

4.2.   Servisný režim

4.2.1.   Podmienky fungovania dvojpalivových motorov a vozidiel v servisnom režime

Keď motor funguje v servisnom režime, dvojpalivové vozidlo podlieha prevádzkovému obmedzeniu a dočasne nemusí spĺňať požiadavky súvisiace s emisiami výfukových plynov, OBD a regulácie NOx opísané v tomto predpise.

4.2.2.   Prevádzkové obmedzenia v servisnom režime

Prevádzkové obmedzenie uplatniteľné na dvojpalivové vozidlá, keď fungujú v servisnom režime, je obmedzenie aktivované „systémom silného podnecovania“ uvedeným v prílohe11.

Prevádzkové obmedzenie sa nesmie deaktivovať ani aktiváciou ani deaktiváciou systémov varovania a podnecovania uvedených v prílohe 11.

Aktivácia a deaktivácia servisného režimu nesmie aktivovať ani deaktivovať systémy varovania a podnecovania uvedené v prílohe 11.

Ilustrácie požiadaviek prevádzkových obmedzení sú uvedené v dodatku 2.

4.2.2.1.   Aktivácia prevádzkového obmedzenia

Prevádzkové obmedzenie sa automaticky aktivuje, keď sa aktivuje servisný režim.

V prípade, že sa servisný režim aktivoval podľa bodu 4.2.3. v dôsledku funkčnej poruchy systému dodávky plynu alebo v dôsledku abnormálnej spotreby plynu, prevádzkové obmedzenie sa stane aktívnym po ďalšom zastavení vozidla alebo do 30 minút prevádzkového času po aktivácii servisného režimu podľa toho, čo nastane skôr.

V prípade, že servisný režim je aktivovaný v dôsledku prázdnej nádrže s plynom, prevádzkové obmedzenie sa stane aktívnym hneď, ako sa aktivuje servisný režim.

4.2.2.2.   Deaktivácia prevádzkového obmedzenia

Systém prevádzkového obmedzenia sa deaktivuje, keď vozidlo už nie je prevádzkované v servisnom režime.

4.2.3.   Nedostupnosť plynného paliva pri prevádzke v dvojpalivovom režime

S cieľom umožniť vozidlu pokračovať v pohybe a v konečnom dôsledku dostať sa von z hlavného prúdu premávky sa pri zistení prázdnej nádrže plynného paliva alebo pri zistení funkčnej poruchy systému dodávky plynu podľa bodu 7.2. alebo pri zistení abnormálnej spotreby plynu v dvojpalivovom režime podľa bodu 7.3. vykoná nasledovné:

a)

pri dvojpalivových motoroch typu 1A a typu 2A sa aktivuje servisný režim;

b)

dvojpalivové motory typu 1B, 2B a 3B sa prevádzkujú v dieselovom režime.

4.2.3.1.   Nedostupnosť plynného paliva – prázdna nádrž plynného paliva

V prípade prázdnej nádrže plynného paliva sa aktivuje servisný režim, resp. v prípade potreby podľa bodu 4.2.3. dieselový režim, a to hneď ako systém motora detekuje, že nádrž je prázdna.

Keď hladina nádrže dosiahne úroveň, ktorá spustila aktiváciu systému varovania prázdnej nádrže podľa bodu 4.3.2.. servisný režim sa môže deaktivovať, resp. ak je to vhodné, môže sa opätovne aktivovať dvojpalivový režim.

4.2.3.2.   Nedostupnosť plynného paliva – funkčná porucha dodávky plynu

V prípade funkčnej poruchy systému dodávky plynu podľa bodu 7.2. sa aktivuje servisný režim, resp. ak je to vhodné podľa bodu 4.2.3., dieselový režim, keď DTC príslušný pre danú funkčnú poruchu má stav „potvrdený a aktívny“.

Hneď, ako diagnostický systém vyhodnotí, že funkčná porucha už nie je prítomná alebo keď snímací nástroj vymaže informácie vrátane DTC súvisiacich s poruchami, ktoré spustili aktiváciu, servisný režim sa môže deaktivovať, resp. ak je to vhodné, môže sa opätovne aktivovať dvojpalivový režim.

4.2.3.2.1.   Ak počítadlo uvedené v bode 4.4. a súvisiace s funkčnou poruchou systému dodávky plynu nie je na nule, a teda indikuje, že monitorovacie zariadenie zistilo situáciu, keď mohlo dôjsť k výskytu funkčnej poruchy po druhý alebo ďalší krát, aktivuje sa servisný režim, resp. ak je to vhodné, dieselový režim, keď je DTC v stave „možný“.

4.2.3.3.   Nedostupnosť plynného paliva – abnormálna spotreba plynu

V prípade abnormálnej spotreby plynu v dvojpalivovom režime podľa bodu 7.3. sa aktivuje servisný režim, resp. ak je to vhodné podľa bodu 4.2.3., dieselový režim, keď DTC príslušný pre danú funkčnú poruchu dosiahol stav „možný“.

Hneď, ako diagnostický systém vyhodnotí, že funkčná porucha už nie je prítomná alebo keď snímací nástroj vymaže informácie vrátane DTC súvisiacich s poruchami, ktoré spustili aktiváciu, servisný režim sa môže deaktivovať, resp. ak je to vhodné, môže sa opätovne aktivovať dvojpalivový režim.

4.3.   Indikátory dvojpalivového režimu

4.3.1.   Indikátor dvojpalivového prevádzkového režimu

Dvojpalivové motory a vozidlá poskytujú vodičovi vizuálnu indikáciu režimu, v ktorom motor práve funguje (dvojpalivový režim, dieselový režim alebo servisný režim).

Charakteristické znaky a umiestnenie tohto indikátora sa nechávajú na rozhodnutie výrobcu a môžu tvoriť súčasť už existujúceho systému vizuálnej indikácie.

Tento indikátor môže dopĺňať zobrazovanie správ. Systém používaný na zobrazovanie správ uvedených v tomto bode môže byť ten istý ako systémy, ktoré sa používajú na účely OBD, správneho fungovania opatrení regulácie NOx alebo inej údržby.

Vizuálny prvok indikátora dvojpalivového prevádzkového režimu nesmie byť identický s vizuálnym prvkom použitým na účely OBD (t. j. indikátor funkčnej poruchy MI), na účely zaistenia správneho fungovania opatrení regulácie NOx alebo inej údržby motora.

Bezpečnostné upozornenia majú vždy pri zobrazovaní prednosť pred indikáciou prevádzkového režimu.

4.3.1.1.   Indikátor dvojpalivového režimu sa nastaví na servisný režim hneď, ako sa aktivuje servisný režim (t. j. pred tým, než sa stane skutočne aktívnym) a táto indikácia zotrvá aktívna tak dlho, ako je aktívny servisný režim.

4.3.1.2.   Indikátor dvojpalivového režimu sa nastaví na minimálne jednu minútu pri dvojpalivovom režime alebo dieselovom režime hneď, ako motor funguje v dvojpalivovom alebo dieselovom režime. Táto indikácia sa vyžaduje pri polohe kľúča „key-on“ na minimálne 1 minútu. Táto indikácia sa zobrazí aj na požiadanie vodiča.

4.3.2.   Systém varovania pri prázdnej nádrži plynného paliva (dvojpalivový systém varovania)

Dvojpalivové vozidlo musí byť vybavené dvojpalivovým systémom varovania, ktorý upozorní vodiča, že nádrž plynného paliva sa čoskoro vyprázdni.

Dvojpalivový systém varovania musí ostať aktívny až dovtedy, kým sa nádrž nedoplní nad úroveň, pri ktorej sa systém varovania aktivuje.

Dvojpalivový systém varovania môže byť dočasne prerušený iným výstražným signálom poskytujúcim dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

Nesmie byť možné vypnúť dvojpalivový systém varovania pomocou snímacieho nástroja, pokiaľ nebola odstránená príčina aktivácie systému varovania.

4.3.2.1.   Charakteristické znaky dvojpalivového systému varovania

Dvojpalivový systém varovania musí pozostávať zo systému vizuálneho upozornenia (ikonka, piktogram atď.), ktorého podobu volí výrobca.

Ak sa výrobca tak rozhodne, môže zahŕňať akustický komponent. V takomto prípade je povolené, aby vodič mal možnosť vypnúť tento komponent.

Vizuálny prvok dvojpalivového systému varovania nesmie byť identický s vizuálnym prvkom použitým na účely OBD (t. j. indikátor funkčnej poruchy MI), na účely zaistenia správneho fungovania opatrení regulácie NOx alebo inej údržby motora.

Popri tom môže dvojpalivový systém varovania zobrazovať krátke správy vrátane správ s jasným udaním zostávajúcej vzdialenosti alebo času pred tým, ako sa aktivuje prevádzkové obmedzenie.

Systém používaný na zobrazovanie správ uvedených v tomto bode môže byť ten istý ako systém, ktorý sa používajú na zobrazovanie dodatočných správ OBD, správ súvisiacich so správnym fungovaním opatrení regulácie NOx alebo správ o inej údržbe.

Na vozidlách používaných záchrannými jednotkami alebo na vozidlách navrhnutých a skonštruovaných na použitie ozbrojenými zložkami, zložkami civilnej obrany, požiarnymi jednotkami a zložkami zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku môže byť k dispozícii možnosť povoliť vodičovi stlmiť vizuálne výstrahy poskytované systémom varovania.

4.4.   Funkčná porucha počítadla dodávky plynu

Systém musí obsahovať systém počítania, aby mohol zaznamenávať počet hodín, počas ktorých bol motor prevádzkovaný pri detekovanej funkčnej poruche systému dodávky plynu podľa bodu 7.2.

4.4.1.   Kritériá aktivácie a deaktivácie a mechanizmy počítadla musia spĺňať špecifikácie dodatku 2.

4.4.2.   Nepožaduje sa disponovať počítadlom podľa bodu 4.4., keď výrobca dokáže orgánu typového schvaľovania preukázať (napr. prostredníctvom opisu stratégie, experimentálnych prvkov atď.), že dvojpalivový motor sa automaticky prepne do dieselového režimu v prípade detekcie funkčnej poruchy.

4.5.   Preukazovanie dvojpalivových indikátorov a prevádzkového obmedzenia

V rámci žiadosti o typové schválenie podľa tohto predpisu výrobca preukáže funkčnosť dvojpalivových indikátorov a prevádzkového obmedzenia v súlade s ustanoveniami dodatku 3.

4.6.   Komunikovaný krútiaci moment

4.6.1.   Komunikovaný krútiaci moment, keď dvojpalivový motor funguje v dvojpalivovom režime

Keď dvojpalivový motor funguje v dvojpalivovom režime:

a)

Referenčnou krivkou krútiaceho momentu získateľnou podľa požiadaviek súvisiacich s informáciami dátového toku, ktoré sú uvedené v prílohe 9B a na ktoré sa odkazuje v prílohe 8, je krivka získaná podľa prílohy 4, keď sa motor skúša na skúšobnom zariadení motora v dvojpalivovom režime;

b)

Zaznamenané skutočné krútiace momenty (indikovaný krútiaci moment a trecí krútiaci moment) musia byť výsledkom dvojpalivového spaľovania a nie výsledkom získaným, keď sa motor prevádzkuje len s dieselovým palivom.

4.6.2.   Komunikovaný krútiaci moment, keď dvojpalivový motor funguje v dieselovom režime

Keď dvojpalivový motor funguje v dieselovom režime, referenčnou krivkou krútiaceho momentu získateľnou podľa požiadaviek súvisiacich s informáciami dátového toku, ktoré sú uvedené v prílohe 9B a na ktoré sa odkazuje v prílohe 8, je krivka získaná podľa prílohy 4, keď sa motor skúša na skúšobnom zariadení motora v dieselovom režime.

4.7.   Požiadavky na obmedzenie mimocyklových emisií (OCE) a emisií z vozidiel v prevádzke

Dvojpalivové motory podliehajú požiadavkám prílohy 10, či už fungujú v dvojpalivovom režime alebo v prípade typu 1B, typu 2B a typu 3B v dieselovom režime.

4.7.1.   Skúšky PEMS pri osvedčovaní

Preukazovacia skúška pomocou PEMS pri typovom schvaľovaní požadovaná v prílohe 10 sa vykonáva skúšaním základného motora radu dvojpalivových motorov pri prevádzke v dvojpalivovom režime.

4.7.1.1.   V prípade dvojpalivových motorov typu 1B, typu 2B a typu 3B sa vykoná dodatočná skúška PEMS v dieselovom režime na rovnakom motore a vozidle bezprostredne po preukazovacej skúške PEMS vykonanej v dvojpalivovom režime alebo pred ňou.

V takomto prípade sa osvedčenie môže udeliť vtedy, ak preukazovacia skúška PEMS v dvojpalivovom režime aj preukazovacia skúška PEMS v dieselovom režime obe viedli k vyhovujúcemu výsledku.

4.7.2.   Doplňujúce požiadavky

4.7.2.1.   Adaptívne stratégie dvojpalivového motora sú povolené za predpokladu, že:

a)

motor vždy zostane v type HDDF (t. j. type 1A, type 2B atď.), ktorý bol deklarovaný pri typovom schvaľovaní; a

b)

v prípade motora typu 2 nesmie výsledný rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou GERWHTC v rámci radu presiahnuť percentuálny podiel uvedený v bode 3.1.1.; a

c)

tieto kategórie sú deklarované a spĺňajú požiadavky prílohy 10.

5.   VÝKONNOSTNÉ POŽIADAVKY

5.1.   Emisné limity platiace pre motory HDDF typu 1A a typu 1B

5.1.1.   Emisné limity platiace pre motory HDDF typu 1A a motory HDDF typu 1B prevádzkované v dvojpalivovom režime sú limity vymedzené pre zážihové motory v bode 5.3. tohto predpisu.

5.1.2.   Emisné limity platiace pre motory HDDF typu 1B prevádzkované v dieselovom režime sú limity vymedzené pre vznetové motory v bode 5.3. tohto predpisu.

5.2.   Emisné limity platiace pre motory HDDF typu 2A a typu 2B

5.2.1.   Emisné limity platiace počas skúšobného cyklu WHSC

5.2.1.1.   Pre motory HDDF typu 2A a typu 2B sú emisnými limitmi výfukových plynov (vrátane limitu počtu tuhých častíc) počas skúšobného cyklu WHSC platiacimi pre motory HDDF typu 2A a motory HDDF typu 2B prevádzkované v dvojpalivovom režime tie limity, ktoré platia pre vznetové motory počas skúšobného cyklu WHSC a sú vymedzené v tabuľke bode 5.3. tohto predpisu.

5.2.1.2.   Emisné limity (vrátane limitu počtu tuhých častíc) počas skúšobného cyklu WHSC platiace pre motory HDDF typu 2B prevádzkované v dieselovom režime sú limity vymedzené pre vznetové motory v bode 5.3. tohto predpisu.

5.2.2.   Emisné limity platiace počas skúšobného cyklu WHTC

5.2.2.1.   Emisné limity pre hmotnosť CO, NOx, NH3 a tuhých častíc

Hmotnostné emisné limity pre CO, NOx, NH3 a tuhé častice počas skúšobného cyklu WHTC platiace pre motory HDDF typu 2A a motory HDDF typu 2B prevádzkované v dvojpalivovom režime sú limity, ktoré platia pre vznetové a zážihové motory počas skúšobného cyklu WHTC a ktoré sú vymedzené v bode 5.3. tohto predpisu.

5.2.2.2.   Emisné limity uhľovodíkov

5.2.2.2.1.   Motory poháňané zemným plynom

Emisné limity pre THC, NMHC a NH4 počas skúšobného cyklu WHTC platiace pre motory HDDF typu 2A a motory HDDF typu 2B prevádzkované so zemným plynom v dvojpalivovom režime sú vypočítané z limitov, ktoré platia pre vznetové a zážihové motory počas skúšobného cyklu WHTC a ktoré sú vymedzené v bode 5.3. tohto predpisu. Postup výpočtu je uvedený v bode 5.3. tejto prílohy.

5.2.2.2.2.   Motory poháňané skvapalneným ropným plynom (LPG)

Emisné limity pre THC počas skúšobného cyklu WHTC platiace pre motory HDDF typu 2A a motory HDDF typu 2B prevádzkované s LPG v dvojpalivovom režime sú limity, ktoré platia pre vznetové motory počas skúšobného cyklu WHTC a ktoré sú vymedzené v bode 5.3. tohto predpisu.

5.2.2.3.   Emisné limity počtu tuhých častíc

5.2.2.3.1.   Limit počtu tuhých častíc počas skúšobného cyklu WHTC platiaci pre motory HDDF typu 2A a motory HDDF typu 2B prevádzkované v dvojpalivovom režime je limit, ktorý platí pre vznetové motory počas skúšobného cyklu WHTC a ktorý je vymedzený v bode 5.3. tohto predpisu. V prípade, že limit počtu tuhých častíc platiaci pre zážihové motory počas skúšobného cyklu WHTC by sa vymedzil v bode 5.3. tohto predpisu, tak požiadavky bodu 5.2.3. sa uplatňujú pri výpočte limitu platiaceho pre motory HDDF typu 2A a motory HDDF typu 2B počas tohto cyklu.

5.2.2.3.2.   Emisné limity (vrátane limitu počtu tuhých častíc) počas skúšobného cyklu WHTC platiace pre motory HDDF typu 2B prevádzkované v dieselovom režime sú limity vymedzené pre vznetové motory v bode 5.3. tohto predpisu.

5.2.3.   Limity uhľovodíkov (v mg/kWh) platiace pre motory HDDF typu 2A a motory HDDF typu 2B prevádzkované v dvojpalivovom režime počas skúšobného cyklu WHTC.

Na motory HDDF typu 2A a motory HDDF typu 2B skúšané počas cyklu WHTC pri prevádzke v dvojpalivovom režime sa vzťahuje tento postup výpočtu:

Vypočítajte priemerný pomer plynu GERWHTC počas časti skúšobného cyklu WHTC za tepla.

Vypočítajte zodpovedajúcu hodnotu THCGER v mg/kWh pomocou tohto vzorca:

Formula

Stanovte príslušný limit THC v mg/kWh touto metódou:

 

Ak THCGER ≤ CH4PI, tak

a)

limitná hodnota THC = THCGER; a

b)

žiadna príslušná limitná hodnota CH4 and NMHC.

 

Ak THCGER > CH4PI, tak

a)

žiadna príslušná limitná hodnota THC; a

b)

platia obe limitné hodnoty NMHCPI and CH4PI.

V tomto postupe:

 

NMHCPI je emisný limit NMHC počas skúšobného cyklu WHTC a platí pre zážihový motor podľa bodu 5.3. tohto predpisu;

 

CH4PI je emisný limit CH4 počas skúšobného cyklu WHTC a platí pre zážihový motor podľa bodu 5.3. tohto predpisu.

Obrázok 1

Znázornenie limitov uhľovodíkov v prípade motoru HDDF typu 2 prevádzkovaného v dvojpalivovom režime počas cyklu WHTC (dvojpalivové motory poháňané zemným plynom)

Image

5.2.4.   Limit počtu tuhých častíc (v #/kWh) platiaci pre motory HDDF typu 2A a motory HDDF typu 2B prevádzkované v dvojpalivovom režime počas skúšobného cyklu WHTC.

V prípade, že limit počtu tuhých častíc platiaci pre zážihové motory počas skúšobného cyklu WHTC by sa vymedzil v bode 5.3. tohto predpisu, na motory HDDF typu 1A, motory HDDF typu 1B, motory HDDF typu 2A a motory HDDF typu 2B skúšané počas cyklu WHTC pri prevádzke v dvojpalivovom režime sa vzťahuje tento postup výpočtu:

Vypočítajte priemerný pomer plynu GERWHTC počas časti skúšobného cyklu WHTC za tepla a potom

Vypočítajte limitné hodnoty počtu tuhých častíc PN limitWHTC v #/kWh platiace počas skúšobného cyklu WHTC pomocou tohto vzorca [lineárna interpolácia medzi limitnými hodnotami počtu tuhých častíc vznetových (CI) a zážihových (PI) motorov]:

Formula

pričom:

 

PN limitPI/WHTC je limit počtu tuhých častíc platiaci pre zážihové (PI) motory počas skúšobného cyklu WHTC;

 

PN limitCI/WHTC je limit počtu tuhých častíc platiaci pre vznetové (CI) motory počas skúšobného cyklu WHTC;

Obrázok 2

Znázornenie limitov počtu tuhých častíc v prípade motoru HDDF typu 2 prevádzkovaného v dvojpalivovom režime počas cyklu WHTC

Image

5.3.   Emisné limity platiace pre motory HDDF typu 3B prevádzkované v dvojpalivovom režime

Emisné limity platiace pre motory HDDF typu 3B, či už sú prevádzkované v dvojpalivovom režime alebo v dieselovom režime, sú emisné limity výfukových plynov platiace pre vznetové motory.

5.4.   Faktory zhody

V zásade platí, že emisné limity platiace pri uplatňovaní faktora zhody používaného pri uskutočňovaní skúšky PEMS, či už ide o skúšku PEMS pri osvedčovaní alebo skúšku PEMS pri kontrole a preukazovaní zhody motorov a vozidiel v prevádzke, sa určujú na základe skutočnej hodnoty GER vypočítanej zo spotreby paliva nameranej počas skúšky na ceste.

Ak však neexistuje spoľahlivý spôsob merania spotreby plynu alebo dieselového paliva, výrobca má povolené použiť hodnotu GERWHTC stanovenú v časti skúšky WHTC za tepla.

6.   POŽIADAVKY NA PREUKAZOVANIE

6.1.   Dvojpalivové motory musia byť laboratórne skúšané podľa tabuľky 1.

Tabuľka 1

Laboratórne skúšky, ktoré sa majú vykonať na dvojpalivovom motore

 

Typ 1A

Typ 1B

Typ 2A

Typ 2B

Typ 3B

WHTC

NMHC; CH4; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

Dvojpalivový režim:

NMHC; CH4; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

THC; NMHC; CH4; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

Dvojpalivový režim;

THC; NMHC; CH4; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

THC; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

Dieselový režim:

THC; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

Dieselový režim:

THC; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

WHSC

žiadna skúška

Dvojpalivový režim:

žiadna skúška

NMHC; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

Dvojpalivový režim:

NMHC; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

THC; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

Dieselový režim:

THC; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

Dieselový režim:

THC; CO; NOx; tuhé častice; počet tuhých častíc; NH3

Laboratórna skúška WNTE

žiadna skúška

Dvojpalivový režim:

žiadna skúška

[uhľovodíky]; CO; NOx; tuhé častice

Dvojpalivový režim:

[uhľovodíky]; CO; NOx; tuhé častice

THC; CO; NOx; tuhé častice

Dieselový režim:

THC; CO; NOx; tuhé častice

Dieselový režim:

THC; CO; NOx; tuhé častice

6.2.   Preukazovanie v prípade montáže typovo schválených motorov HDDF

Popri požiadavkách tohto predpisu súvisiacich s montážou motora, ktorý je typovo schválený ako samostatná technická jednotka, sa uskutoční preukázanie správnej montáže na vozidle s dvojpalivovým motorom, a to na základe vhodných konštrukčných prvkov, výsledkov overovacích skúšok atď. Preukázaním sa musí preukázať zhoda týchto prvkov s požiadavkami tejto prílohy:

a)

dvojpalivové indikátory a varovania podľa špecifikácii v tejto prílohe (piktogram, schémy aktivácie atď.);

b)

systém skladovania paliva;

c)

výkonnosť vozidla v servisnom režime.

Skontroluje sa správne rozsvecovanie indikátorov a aktivácia systému varovania. Žiadna kontrola si však nesmie vyžadovať demontáž motorového systému (napr. môže sa zvoliť rozpojenie elektrického vedenia).

6.3.   Požiadavky na preukazovanie v prípade motoru typu 2

Výrobca predloží orgánu typového schvaľovania dôkazy, ktorými preukáže, že rozsah GERWHTC všetkých členov radu dvojpalivových motorov zostáva v percentuálnom rozmedzí uvedenom v bode 3.1.1. (napr. prostredníctvom algoritmov, funkčných analýz, výpočtov, simulácií, výsledkov predchádzajúcich skúšok atď.).

6.4.   Dodatočné požiadavky na preukazovanie v prípade univerzálneho typového schválenia kategórie palív

Na požiadanie výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania môžu byť k adaptačnému chodu medzi skúškami preukazovania pridané maximálne dvakrát posledných 10 minút WHTC.

6.5.   Požiadavky na preukazovanie životnosti dvojpalivového motora

Platia ustanovenia prílohy 7.

7.   POŽIADAVKY OBD

7.1.   Všeobecné požiadavky OBD

Všetky dvojpalivové motory a vozidlá musia spĺňať požiadavky uvedené v prílohe 9A a platiace pre dieselové motory nezávisle od toho, či sú prevádzkované v dvojpalivovom alebo dieselovom režime.

V prípade, že dvojpalivový systém motora je vybavený snímačom (snímačmi) kyslíka, uplatňujú sa požiadavky platiace pre plynové motory v položke 13 dodatku 3 k prílohe 9B.

V prípade, že dvojpalivový systém motora je vybavený trojcestným katalyzátorom, uplatňujú sa požiadavky platiace pre plynové motory v položkách 7, 10 a 15 dodatku 3 k prílohe 9B.

7.1.1.   Dodatočné všeobecné požiadavky OBD v prípade dvojpalivových motorov a vozidiel typu 1B, typu 2B a typu 3B.

7.1.1.1.   V prípade funkčných porúch, ktorých detekcia nezávisí od prevádzkového režimu motora, nesmú mechanizmy uvedené v prílohe 9B, ktoré súvisia so stavom DTC, závisieť od prevádzkového režimu motora (napr. ak DTC dosiahol v dvojpalivovom režime stav „možný“, stav „potvrdený a aktívny“ dosiahne pri najbližšej ďalšej detekcii poruchy, a to aj v dieselovom režime).

7.1.1.2.   V prípade funkčných porúch, keď detekcia závisí od prevádzkového režimu motora, DTC nesmú dostať predtým aktívny stav v odlišnom režime, než je ten, v ktorom dosiahli stav „potvrdený a aktívny“.

7.1.1.3.   Zmena prevádzkového režimu (dvojpalivový na dieselový alebo naopak) nesmie ani zastaviť ani vynulovať mechanizmy OBD (počítadlá atď.). V prípade porúch, ktorých detekcia závisí od aktuálneho prevádzkového režimu, sa však počítadlá súvisiace s týmito funkčnými poruchami môžu na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania:

a)

zastaviť a v prípade potreby si udržať svoju aktuálnu hodnotu, keď sa zmení prevádzkový režim;

b)

opätovne naštartovať a v prípade potreby pokračovať v počítaní od hodnoty, ktorú si udržali, keď došlo k zmene prevádzkového režimu späť na druhý prevádzkový režim.

7.1.1.4.   Možný vplyv prevádzkového režimu na detekciu funkčných porúch sa nesmie použiť na predĺženie času až dovtedy, kým sa prevádzkové obmedzenie nestane aktívnym.

7.1.1.5.   V prípade dvojpalivových motorov typu 1B, typu 2B alebo typu 3B výrobca spresní, ktoré funkčné poruchy závisia od prevádzkového režimu. Tieto informácie musia byť zahrnuté v informačnom zväzku, ktorý sa požaduje v bode 8.1. písm. a) prílohy 9B. V informačnom zväzku, ktorý sa požaduje v bode 8.1. písm. b) prílohy 9B, musí byť zahrnuté aj odôvodnenie závislosti od prevádzkového režimu.

7.1.1.5.   Do tabuľky 1 v dodatku 5 k prílohe 9B sa doplnia tieto jednotlivé informácie.

 

Freeze frame

Dátový tok

V prípade dvojpalivových motorov typu 1B, typu 2B a typu 3B prevádzkový režim dvojpalivového motora (dvojpalivový alebo dieselový)

x

x

7.2.   Monitorovanie systému dodávky plynu

Pri motoroch a vozidlách HDDF sa musí monitorovať systém dodávky plynu v rámci systému motora (vrátane signálov prichádzajúcich z prostredia mimo systému motora) podľa špecifikácií položky 1 v dodatku 3 k prílohe 9B – monitorovanie komponentov.

7.3.   Monitorovanie spotreby plynného paliva

Dvojpalivové vozidlá musia byť vybavené prostriedkami na určovanie spotreby plynného paliva a na zabezpečenie mimopalubného prístupu k informáciám o spotrebe. Abnormálna spotreba plynného paliva (napr. odchýlka o 50 % od bežnej spotreby plynného paliva) sa monitoruje – monitorovanie výkonnosti.

Monitorovacie zariadenie nedostatočnej spotreby plynného paliva musí bežať nepretržite, kedykoľvek je motor v dvojpalivovom režime, no maximálne obdobie detekcie je 48 hodín prevádzky v dvojpalivovom režime.

Monitorovacie zariadenie nesmie podliehať požiadavkám „IUPR“.

7.4.   Nedostatky OBD

Pravidlá pre nedostatky uvedené v prílohe 9B a platiace pre dieselové motory sa vzťahujú aj na dvojpalivové motory.

Nedostatok, ktorý je prítomný v dieselovom režime aj v dvojpalivovom režime, sa nepočíta osobitne pre každý režim.

7.5.   Vymazanie informácií o poruche prostredníctvom snímacieho nástroja

7.5.1.   Vymazanie informácií prostredníctvom snímacieho nástroja vrátane DTC súvisiacich s funkčnými poruchami obsiahnutými v tejto prílohe sa vykonáva v súlade s prílohou 9B.

7.5.2.   Vymazanie informácií o poruche je možné len v podmienkach vypnutého motora („engine-off“).

7.5.3.   Keď sa informácie o poruche súvisiacej so systémom dodávky plynu podľa špecifikácií v bode 7.2. vrátane DTC vymažú, počítadlo súvisiace s touto poruchou sa nevymaže.

8.   POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE SPRÁVNEHO UPLATŇOVANIA OPATRENÍ NA REGULÁCIU NOx

8.1.   Príloha 11 (o správnom uplatňovaní opatrení na reguláciu NOx) sa vzťahuje na motory a vozidlá HDDF, či už sú prevádzkované v dvojpalivovom alebo dieselovom režime.

8.2.   Dodatočné všeobecné požiadavky OBD v prípade dvojpalivových motorov a vozidiel typu 1B, typu 2B a typu 3B

8.2.1.   V prípade motora HDDF typu 1B, typu 2B a typu 3B je krútiacim momentom, ktorý má vyvolať nízkoúrovňové podnecovanie vymedzené v prílohe 11, ten najnižší z krútiacich momentov dosiahnutých v dieselovom režime a v dvojpalivovom režime.

8.2.2.   Požiadavky oddielu 7.1.1. týkajúce sa dodatočných všeobecných požiadaviek OBD v prípade dvojpalivových motorov vozidiel typu 1B, typu 2B a typu 3B sa uplatňujú aj na diagnostický systém súvisiaci so správnym fungovaním systémov regulácie NOx.

A to najmä:

8.2.2.1.

Možný vplyv prevádzkového režimu na detekciu funkčných porúch sa nesmie použiť na predĺženie času až dovtedy, kým sa prevádzkové obmedzenie nestane aktívnym.

8.2.2.2.

Zmena prevádzkového režimu (dvojpalivový na dieselový alebo naopak) nesmie ani zastaviť ani vynulovať mechanizmy zavedené s cieľom splniť špecifikácie prílohy 11 (počítadlá atď.). V prípade, že jeden z týchto mechanizmov (napr. diagnostický systém) závisí od aktuálneho prevádzkového režimu, sa však počítadlo súvisiace s týmto mechanizmom môže na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania:

a)

zastaviť a v prípade potreby si udržať svoju aktuálnu hodnotu, keď sa zmení prevádzkový režim;

b)

opätovne naštartovať a v prípade potreby pokračovať v počítaní od hodnoty, ktorú si udržali, keď došlo k zmene prevádzkového režimu späť na druhý prevádzkový režim.

9.   ZHODA PREVÁDZKOVANÝCH MOTOROV ALEBO VOZIDIEL/MOTOROV

Preukazovanie zhody prevádzkovaných dvojpalivových motorov a vozidiel sa musí vykonávať podľa požiadaviek spresnených v prílohe 8.

V dvojpalivovom režime sa uskutočnia skúšky PEMS.

9.1.   V prípade dvojpalivových motorov typu 1B, typu 2B a typu 3B sa vykoná dodatočná skúška PEMS v dieselovom režime na rovnakom motore a vozidle bezprostredne po skúške PEMS vykonanej v dvojpalivovom režime alebo pred ňou nej.

V takomto prípade musí rozhodnutie o vyhovení alebo nevyhovení série posudzovanej v štatistickom postupe podľa prílohy 8 vychádzať z týchto skutočností:

a)

rozhodnutie o vyhovení jednotlivého vozidla sa dosiahne vtedy, ak skúška PEMS v dvojpalivovom režime aj skúška PEMS v dieselovom režime boli vyhovujúce;

b)

rozhodnutie o nevyhovení jednotlivého vozidla sa dosiahne vtedy, ak buď skúška PEMS v dvojpalivovom režime alebo skúška PEMS v dieselovom režime boli nevyhovujúce.

10.   DODATOČNÉ SKÚŠOBNÉ POSTUPY

10.1.   Požiadavky na dodatočné postupy emisných skúšok pre dvojpalivové motory

10.1.1.   Dvojpalivové motory musia pri vykonávaní emisnej skúšky spĺňať požiadavky dodatku 4 a zároveň požiadavky tohto predpisu (vrátane prílohy 4).

10.2.   Požiadavky na dodatočné postupy emisných skúšok PEMS pre dvojpalivové motory

10.2.1.   Keď dvojpalivové motory podliehajú skúške PEMS, musia spĺňať požiadavky dodatku 5 a zároveň ostatné požiadavky PEMS tohto predpisu.

10.2.2.   Korekcia krútiaceho momentu

Ak je to potrebné, napr. z dôvodu variácie zloženia plynného paliva, výrobca sa môže rozhodnúť, že upraví signál krútiaceho momentu z ECU. V takomto prípade sa uplatňujú nasledujúce požiadavky.

10.2.2.1.   Korekcia signálu krútiaceho momentu PEMS

Výrobca predloží orgánu typového schvaľovania opis vzťahu, ktorý umožní extrapolovať skutočný krútiaci moment z hodnôt krútiaceho momentu získaných počas emisných skúšok s dvoma vhodnými referenčnými palivami a zo skutočne získateľného krútiaceho momentu v ECU.

10.2.2.1.1.   V prípade, že sa hodnoty krútiaceho momentu získané s dvoma referenčnými palivami dajú považovať za hodnoty v rovnakom rozsahu (t. j. v rozmedzí 7 % podľa bodu 9.4.2.5. tohto predpisu), použitie korigovanej hodnoty ECU nie je nutné.

10.2.2.2.   Hodnota krútiaceho momentu, ktorá sa má zvážiť pri skúške PEMS

Pri skúške PEMS (okno založené na práci) je korigovaná hodnota krútiaceho momentu výsledkom tejto interpolácie.

10.2.2.3.   Zhoda signálu krútiaceho momentu ECU

Metóda „maximálneho krútiaceho momentu“ uvedená v dodatku 4 k prílohe 8 sa chápe ako preukázanie toho, že počas skúšania vozidla bol dosiahnutý bod medzi referenčnými krivkami maximálneho krútiaceho momentu získanými pri určitých otáčkach motora, keď sa skúšky uskutočnili s dvoma príslušnými referenčnými palivami.

Hodnota tohto bodu sa odhadne so súhlasom orgánu typového schvaľovania na základe skutočného zloženia paliva, ktorého vzorka sa odobrala čo najbližšie pri motore, a kriviek výkonu získaných pri každom z referenčných palív počas emisnej certifikačnej skúšky.

10.3.   Dodatočné ustanovenia o určovaní CO2 špecifické pre dvojpalivové motory

Oddiel 3.1. prílohy 12 týkajúci sa určovania emisií CO2 v prípade merania neupravených výfukových plynov sa nevzťahuje na dvojpalivové motory. Namiesto toho sa uplatňujú tieto ustanovenia:

Nameraná spotreba paliva spriemerovaná za skúšku podľa oddielu 4.3. prílohy 12 sa použije ako základ pre výpočet emisií CO2 spriemerovaných za skúšku.

Hmotnosť každého spotrebovaného paliva sa použije na určenie molárneho pomeru vodíka a hmotnostných frakcií zmesi paliva v skúške podľa oddielu A.6.4. tejto prílohy.

Celková hmotnosť paliva sa určí rovnicami 23 a 24.

Formula

(23)

Formula

(24)

pričom:

mfuel,corr

je korigovaná hmotnosť oboch palív, g/skúška;

mfuel

je celková hmotnosť oboch palív, g/skúška;

mTHC

je hmotnosť celkových emisií uhľovodíkov vo výfukovom plyne, g/skúška;

mCO

sú emisie oxidu uhoľnatého vo výfukovom plyne, g/skúška;

mCO2,fuel

sú hmotnostné emisie CO2 pochádzajúce z paliva, g/skúška;

wGAM

je obsah síry v palive, hmotnostné percentá;

wDEL

je obsah dusíka v palive, hmotnostné percentá;

wEPS

je obsah kyslíka v palive, hmotnostné percentá;

α

je molárny pomer vodíka v palive (H/C);

AC

je atómová hmotnosť uhlíka: 12,011 g/mol

AH

je atómová hmotnosť vodíka: 1,0079 g/mol

MCO

je molekulárna hmotnosť oxidu uhoľnatého: 28,011 g/mol

MCO2

je molekulárna hmotnosť oxidu uhličitého: 44,01 g/mol

Emisie CO2 pochádzajúce z močoviny sa vypočítajú pomocou rovnice 25:

Formula

(25)

pričom:

mCO2,urea

sú hmotnostné emisie CO2 pochádzajúce z močoviny, g/skúška;

curea

je koncentrácia močoviny, %;

murea

je celková hmotnostná spotreba močoviny, g/skúška;

MCO(NH2)2

je molekulárna hmotnosť močoviny: 60,056 g/mol

Následne sa celkové emisie CO2 vypočítajú pomocou rovnice 26:

Formula

(26)

Emisie CO2 špecifické pre brzdenie e CO2 sa následne vypočítajú podľa oddielu 3.3. prílohy 12.

11.   POŽIADAVKY NA DOKUMENTÁCIU

11.1.   Dokumentácia na účely montáže typovo schváleného motora HDDF do vozidla

Výrobca dvojpalivového motora typovo schváleného ako samostatná technická jednotka zahrnie do montážnej dokumentácie svojho systému motora príslušné požiadavky, ktoré zabezpečia, aby vozidlo používané na ceste alebo prípadne inde spĺňalo požiadavky tejto prílohy. Táto dokumentácia musí okrem iného obsahovať:

a)

podrobné technické požiadavky vrátane opatrení zaručujúcich kompatibilitu so systémom OBD systému motora;

b)

overovací postup, ktorý je nutné vykonať.

Existencia a vhodnosť takýchto požiadaviek na montáž môže byť kontrolovaná v rámci procesu schvaľovania systému motora.

11.1.1.   V prípade, že výrobca motora, ktorý žiada o schválenie montáže systému motora do vozidla, je ten istý výrobca, ktorý získal typové schválenie dvojpalivového motora ako samostatnej technickej jednotky, dokumentácia uvedená v bode 11.2. sa nevyžaduje.


(1)  Na základe nižšej výhrevnosti.

(2)  HDDF typu 3A v tomto predpise nie je ani vymedzený ani povolený.

(3)  Napríklad HDDF typu 1A alebo HDDF typu 2B atď.

Dodatok 1

Typy motorov a vozidiel HDDF – znázornenie definícií a hlavných požiadaviek

 

GERWHTC  (1)

Voľnobeh diesel

Zahrievanie diesel

Prevádzka iba na diesel

Prevádzka pri neprítomnosti plynu

Poznámky

Typ 1A

GERWHTC ≥ 90 %

NIE JE povolené

Povolené iba v servisnom režime

Povolené iba v servisnom režime

Servisný režim

 

Typ 1B

GERWHTC ≥ 90 %

Povolené iba v dieselovom režime

Povolené iba v dieselovom režime

Povolené iba v dieselovom a servisnom režime

Dieselový režim

 

Typ 2A

10 % < GERWHTC < 90 %

Povolené

Povolené iba v servisnom režime

Povolené iba v servisnom režime

Servisný režim

GERWHTC ≥ 90 % povolené

Typ 2B

10 % < GERWHTC < 90 %

Povolené

Povolené iba v dieselovom režime

Povolené iba v dieselovom a servisnom režime

Dieselový režim

GERWHTC ≥ 90 % povolené

Typ 3A

NEVYMEDZENÉ ANI NEPOVOLENÉ

Typ 3B

GERWHTC ≤ 10 %

Povolené

Povolené iba v dieselovom režime

Povolené iba v dieselovom a servisnom režime

Dieselový režim

 


(1)  Tento priemerný pomer energie plynu GERWHTC sa vypočítava počas časti skúšobného cyklu WHTC za tepla.

Dodatok 2

Mechanizmy aktivácie a deaktivácie počítadiel, systému varovania, prevádzkového obmedzenia, servisného režimu v prípade dvojpalivových motorov a vozidiel – opis a ilustrácie

A.2.1.   Opis mechanizmu počítadla

A.2.1.1.   Všeobecné

A.2.1.1.1.

V záujme splnenia požiadaviek tejto prílohy musí systém obsahovať počítadlo na zaznamenávanie počtu hodín, počas ktorých bol motor v prevádzke, keď systém zistil funkčnú poruchu dodávky plynu.

A.2.1.1.2.

Toto počítadlo musí byť schopné počítať až do 30 minút prevádzkového času. Intervaly počítadla nesmú byť kratšie než 3 minúty. Keď počítadlo dosiahne svoju maximálnu hodnotu, ktorú umožňuje systém, udrží si túto hodnotu dovtedy, kým nebudú splnené podmienky na vynulovanie tohto počítadla.

A.2.1.2.   Princíp mechanizmu počítadla

A.2.1.2.1.

Počítadlá pracujú takto:

A.2.1.2.1.1.

Pri štarte od nuly musí počítadlo začať počítať hneď, ako je zistená funkčná porucha dodávky plynu podľa bodu 7.2. tejto prílohy a zodpovedajúci diagnostický poruchový kód (DTC) dosiahol stav „potvrdený a aktívny“.

A.2.1.2.1.2.

Počítadlo sa zastaví a udrží si svoju aktuálnu hodnotu, ak dôjde k jednej monitorovacej udalosti a funkčná porucha, ktorá pôvodne aktivovala dané počítadlo, už nie je prítomná alebo ak poruchu vymazal snímací nástroj alebo nástroj údržby.

A.2.1.2.1.2.1.

Počítadlo sa zastaví a udrží si svoju aktuálnu hodnotu aj v prípade, že sa aktivuje servisný režim.

A.2.1.2.1.3.

Keď je počítadlo zastavené, vynuluje sa na nulu a začne opätovne počítať, ak sa detekuje funkčná porucha prislúchajúca danému počítadlu a je aktivovaný servisný režim.

A.2.1.2.1.3.1.

Po zastavení sa počítadlo musí vynulovať aj vtedy, keď monitorovacie zariadenia prislúchajúce tomuto počítadlu vykonali najmenej jeden celý monitorovací cyklus bez toho, aby zistili funkčnú poruchu a žiadna funkčná porucha prislúchajúca tomuto počítadlu nebola zistená v priebehu 36 prevádzkových hodín motora, odkedy bolo počítadlo naposledy zastavené.

A.2.1.3.   Ilustrácia mechanizmu počítadla

Obrázky A2.1.1 až A2.1.3 znázorňujú mechanizmus počítadla prostredníctvom troch prípadov použitia.

Obrázok A2.1.1

Znázornenie mechanizmu počítadla dodávky plynu (HDDF typu A) – prípad použitia 1

Image

Funkčná porucha dodávky plynu sa zistí úplne prvýkrát.

Aktivuje sa servisný režim a počítadlo začne počítať, keď DTC získa stav „potvrdený a aktívny“ (druhá detekcia).

Vozidlo zaznamená situáciu so zastavením pred tým, než dosiahne 30 minút prevádzkového času, po aktivácii servisného režimu.

Servisný režim sa aktivuje a rýchlosť vozidla sa obmedzí na 20 km/h (pozri bod 4.2.2.1. tejto prílohy).

Počítadlo zastane na svojej aktuálnej hodnote.

Obrázok A2.1.2

Znázornenie mechanizmu počítadla dodávky plynu (HDDF typu A) – prípad použitia 2

Image

Funkčná porucha dodávky plynu sa zistí počas doby, keď počítadlo funkčnej poruchy dodávky plynu nie je na hodnote nula (v tomto prípade použitia počítadlo ukazuje hodnotu, ktorú dosiahlo v prípade použitia 1, keď vozidlo dosiahlo zastavenie).

Servisný režim sa aktivuje a počítadlo začne počítať opäť od nuly hneď po tom, ako DTC dosiahne stav „možný“ (prvá detekcia: pozri bod 4.2.3.2.1. tejto prílohy).

Po 30 minútach prevádzky bez zastavenia sa servisný režim aktivuje a rýchlosť vozidla sa obmedzí na 20 km/h (pozri bod 4.2.2.1. tejto prílohy).

Počítadlo sa zastaví na hodnote 30 minút prevádzkového času.

Obrázok A2.1.3

Znázornenie mechanizmu počítadla dodávky plynu (HDDF typu A) – prípad použitia 3

Image

Po 36 hodinách prevádzky bez detekcie funkčnej poruchy dodávky plynu sa počítadlo vynuluje (pozri bod A.2.1.2.3.2.1).

Funkčná porucha dodávky plynu sa opäť detekuje vtedy, kým je počítadlo funkčnej poruchy dodávky plynu na nule (prvá detekcia).

Aktivuje sa servisný režim a počítadlo začne počítať, keď DTC získa stav „potvrdený a aktívny“ (druhá detekcia).

Po 30 minútach prevádzky bez zastavenia sa servisný režim aktivuje a rýchlosť vozidla sa obmedzí na 20 km/h (pozri bod 4.2.2.1. tejto prílohy).

Počítadlo sa zastaví na hodnote 30 minút prevádzkového času.

A.2.2.   Znázornenie ostatných mechanizmov aktivácie a deaktivácie

A.2.2.1.   Prázdna plynová nádrž

Obrázok A2.2 znázorňuje udalostí, ku ktorým dochádza v prípade vozidla HDDF, keď sa vyprázdni nádrž s plynom, a to prostredníctvom jedného typického prípadu použitia.

Obrázok A2.2

Znázornenie udalostí, ku ktorým dochádza v prípade prázdnej plynovej nádrže (HDDF typu A a B)

Image

V tomto prípade použitia:

a)

systém varovania uvedený v bode 4.3.2. tejto prílohy sa aktivuje, keď hladina plyn dosiahne kritickú úroveň vymedzenú výrobcom;

b)

aktivuje sa servisný režim (v prípade HDDF typu A) alebo sa motor prepne do dieselového režimu (v prípade HDDF typu B).

V prípade HDDF typu A sa aktivuje servisný režim a rýchlosť vozidla sa obmedzí na 20 km/h po tom, ako vozidlo najbližšie zastaví alebo po 30 minútach prevádzkového času bez zastavenia (pozri bod 4.2.2.1. tejto prílohy).

Nádrž s plynom sa doplní.

Vozidlo sa opätovne začne prevádzkovať v dvojpalivovom režime hneď, ako sa nádrž doplní nad kritickú úroveň.

A.2.2.2.   Funkčná porucha dodávky plynu

Obrázok A2.3 znázorňuje jeden typický prípad použitia pri udalostiach, ku ktorým dôjde v prípade funkčnej poruchy systému dodávky plynu. Toto znázornenie by sa malo chápať ako doplnok k znázorneniu uvedenému v oddiele A.2.1. zaoberajúce sa opačným mechanizmom.

Obrázok A2.3

Znázornenie udalostí, ku ktorým dochádza v prípade funkčnej poruchy systému dodávky plynu (HDDF typu A a B)

Image

V tomto prípade použitia:

a)

K poruche dodávky plynu dôjde úplne po prvýkrát. DTC dosiahne stav „možný“ (prvá detekcia);

b)

aktivuje sa servisný režim (v prípade HDDF typu A) alebo sa motor prepne do dieselového režimu (v prípade HDDF typu B) hneď, ako DTC dosiahne stav „potvrdený a aktívny“ (druhá detekcia).

V prípade HDDF typu A sa aktivuje servisný režim a rýchlosť vozidla sa obmedzí na 20 km/h po tom, ako vozidlo najbližšie zastaví alebo po 30 minútach prevádzkového času bez zastavenia (pozri bod 4.2.2.1. tejto prílohy).

Vozidlo sa opätovne začne prevádzkovať v dvojpalivovom režime hneď, ako sa porucha odstráni.

A.2.2.3.   Abnormálna spotreba plynu

Obrázok A2.4 znázorňuje jeden typický prípad použitia pri udalostiach, ku ktorým dôjde v prípade abnormálnej spotreby plynu.

Obrázok A2.4

Znázornenie udalostí, ku ktorým dochádza v prípade abnormálnej spotreby plynu (HDDF typu A a B)

Image

V tomto prípade použitia sa aktivuje servisný režim (v prípade HDDF typu A) alebo sa motor prepne do dieselového režimu (v prípade HDDF typu B) hneď, ako DTC dosiahne stav „možný“ (prvá detekcia).

V prípade HDDF typu A sa aktivuje servisný režim a rýchlosť vozidla sa obmedzí na 20 km/h po tom, ako vozidlo najbližšie zastaví alebo po 30 minútach prevádzkového času bez zastavenia (pozri bod 4.2.2.1. tejto prílohy).

Vozidlo sa opätovne začne prevádzkovať v dvojpalivovom režime hneď, ako sa abnormálna spotreba odstráni.

Dodatok 3

Dvojpalivový indikátor HDDF, systém varovania, prevádzkové obmedzenie – požiadavky na preukazovanie

A.3.1.   Indikátory dvojpalivového režimu

A.3.1.1.   Indikátor dvojpalivového režimu

V prípade, že dvojpalivový motor je typovo schválený ako samostatná technická jednotka, pri typovom schvaľovaní sa preukáže schopnosť systému motora vydať povel na aktiváciu indikátora dvojpalivového režimu, keď je prevádzkovaný v dvojpalivovom režime.

V prípade, že dvojpalivové vozidlo je typovo schválené, pokiaľ ide o jeho emisie, pri typovom schvaľovaní sa preukáže aktivácia indikátora dvojpalivového režimu, keď je vozidlo prevádzkované v dvojpalivovom režime.

Poznámka: Montážne požiadavky súvisiace s indikátorom dvojpalivového režimu schváleného dvojpalivového motora sú špecifikované v bode 6.2. tejto prílohy.

A.3.1.2.   Indikátor dieselového režimu

V prípade, že dvojpalivový motor typu 1B, typu 2B alebo typu 3B je typovo schválený ako samostatná technická jednotka, pri typovom schvaľovaní sa preukáže schopnosť systému motora vydať povel na aktiváciu indikátora dieselového režimu, keď je prevádzkovaný v dieselovom režime.

V prípade, že dvojpalivový motor typu 1B, typu 2B alebo typu 3B je typovo schválený, pokiaľ ide o jeho emisie, pri typovom schvaľovaní sa preukáže aktivácia indikátora dieselového režimu, keď je prevádzkovaný v dieselovom režime.

Poznámka: Montážne požiadavky súvisiace s indikátorom dieselového režimu schváleného dvojpalivového motora typu 1B, typu 2B alebo typu 3B sú špecifikované v bode 6.2. tejto prílohy.

A.3.1.3.   Indikátor servisného režimu

V prípade, že dvojpalivový motor je typovo schválený ako samostatná technická jednotka, pri typovom schvaľovaní sa preukáže schopnosť systému motora vydať povel na aktiváciu indikátora servisného režimu, keď je prevádzkovaný v servisnom režime.

V prípade, že dvojpalivové vozidlo je typovo schválené, pokiaľ ide o jeho emisie, pri typovom schvaľovaní sa preukáže aktivácia indikátora servisného režimu, keď je vozidlo prevádzkované v servisnom režime.

Poznámka: Montážne požiadavky súvisiace s indikátorom servisného režimu schváleného dvojpalivového motora sú špecifikované v bode 6.2. tejto prílohy.

A.3.1.3.1.

Keď je motor takto vybavený, postačí, keď sa vykoná preukázanie súvisiace s indikátorom servisného režimu, a to aktiváciou spínača aktivácie servisného režimu, a keď sa orgánu typového schvaľovania predložia dôkazy preukazujúce, že k aktivácii dôjde, keď samotný systém motora vydá povel na servisný režim (napr. prostredníctvom algoritmov, simulácií, výsledkov interných skúšok atď.).

A.3.2.   Systém varovania

V prípade, že dvojpalivový motor je typovo schválený ako samostatná technická jednotka, pri typovom schvaľovaní sa preukáže schopnosť systému motora vydať povel na aktiváciu systému varovania v prípade, že množstvo plynu v nádrži je pod úrovňou na varovanie.

V prípade, že dvojpalivové vozidlo je typovo schválené, pokiaľ ide o jeho emisie, pri typovom schvaľovaní sa preukáže aktivácia systému varovania v prípade, že množstvo plynu v nádrži je pod úrovňou na varovanie. Na tieto účely, na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania môže byť skutočné množstvo plynu simulované.

Poznámka: Montážne požiadavky súvisiace so systémom varovania schváleného dvojpalivového motora sú špecifikované v bode 6.2. tejto prílohy.

A.3.3.   Prevádzkové obmedzenie

V prípade, že dvojpalivový motor typu 1A alebo typu 2A je typovo schválený ako samostatná technická jednotka, pri typovom schvaľovaní sa preukáže schopnosť systému motora vydať povel na aktiváciu prevádzkového obmedzenia pri zistení prázdnej nádrže s plynom, funkčnej poruchy systému dodávky plynu a abnormálnej spotreby plynu v dvojpalivovom režime.

V prípade, že dvojpalivové vozidlo typu 1A alebo typu 2A je typovo schválené, pokiaľ ide o jeho emisie, pri typovom schvaľovaní sa preukáže aktivácia prevádzkového obmedzenia pri zistení prázdnej nádrže s plynom, funkčnej poruchy systému dodávky plynu a abnormálnej spotreby plynu v dvojpalivovom režime.

Poznámka: Montážne požiadavky súvisiace s prevádzkovým obmedzením schváleného dvojpalivového motora sú špecifikované v bode 6.2. tejto prílohy.

A.3.3.1.   Funkčná porucha dodávky plynu a abnormálna spotreba plynu sa môžu na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania nasimulovať.

A.3.3.2.   Preukazovanie stačí vykonať v typickom prípade použitia vybratom so súhlasom orgánu typového schvaľovania, pričom tomuto orgánu sa predložia dôkazy preukazujúce, že k prevádzkovému obmedzeniu dochádza aj v ostatných možných prípadoch použitia (napr. prostredníctvom algoritmov, simulácií, výsledkov interných skúšok atď.).

Dodatok 4

Požiadavky na dodatočné postupy emisných skúšok pre dvojpalivové motory

A.4.1.   Všeobecné

V tomto dodatku sú vymedzené dodatočné požiadavky a výnimky z prílohy 4 tohto predpisu s cieľom umožniť emisné skúšky dvojpalivových motorov bez ohľadu na to, či sú tieto emisie len emisie výfukových plynov alebo aj emisie kľukovej skrine pridané do výfukových emisií podľa bodu 6.10. prílohy 4.

Emisné skúšky dvojpalivových motorov sú komplikované vzhľadom na skutočnosť, že palivo používané motorom ako zdroj zapaľovania sa môže líšiť od čisto dieselového paliva až po kombináciu hlavne plynného paliva iba s malým množstvom dieselového paliva. Pomer medzi palivami používanými v dvojpalivových motoroch sa môže dynamicky meniť v závislosti od prevádzkových podmienok motora. V dôsledku toho sú nevyhnutné osobitné preventívne opatrenia a obmedzenia, aby sa umožnilo skúšanie emisií týchto motorov.

A.4.2.   Skúšobné podmienky (príloha 4, oddiel 6.)

A.4.2.1.   Laboratórne skúšobné podmienky (príloha 4, oddiel 6.1.)

Parameter fa dvojpalivových motorov sa určuje vzorcom (a)(2) v bode 6.1. prílohy 4 tohto predpisu.

A.4.3.   Skúšobné postupy (príloha 4, oddiel 7.)

A.4.3.1.   Postupy merania (príloha 4, bod 7.1.3.)

Odporúčaným postupom merania pre dvojpalivové motory je postup (b) uvedený v bode 7.1.3. prílohy 4 (systém CVS).

Týmto postupom merania sa zaistí, aby sa variáciou zloženia paliva počas skúšky ovplyvnili iba výsledky meraní uhľovodíkov. To sa vykompenzuje jednou z metód opísaných v oddiele 4.4.

Ostatné metódy merania, ako napr. metóda (a) uvedená v bode 7.1.3. prílohy 4 (meranie neupravených plynov/časti prietoku) sa môže použiť s určitými preventívnymi opatreniami, pokiaľ ide o stanovenie hmotnostného prietoku výfukových plynov a metódy výpočtu. Uplatnia sa pevne stanovené hodnoty palivových parametrov a hodnoty ugas opísané v dodatku 6.

A.4.4.   Výpočet emisií (príloha 4, oddiel 8.)

Výpočet emisií na molárnej báze v súlade s prílohou 7 globálneho technického predpisu č. 11 týkajúci sa skúšobného protokolu výfukových emisií pre necestné pojazdné stroje (NRMM) nie je povolený.

A.4.4.1.   Korekcia zo suchého na vlhký stav (príloha 4, oddiel 8.1.)

A.4.4.1.1.   Neupravené výfukové plyny (príloha 4, bod 8.1.1.)

Na výpočet korekcie zo suchého na vlhký stav sa použijú rovnice 15 a 17 v prílohe 4 bode 8.1.1.

Parametre špecifické pre palivo sa stanovia podľa oddielov A.6.2. a A.6.3. dodatku 6.

A.4.4.1.2.   Zriedené výfukové plyny (príloha 4, bod 8.1.2.)

Na výpočet korekcie z vlhkého na suchý stav sa použijú rovnice 19 a 20 v prílohe 4 bode 8.1.2.

Na korekciu zo suchého na vlhký stav sa použije molárny pomer vodíka α kombinácie daných dvoch palív. Tento molárny pomer vodíka sa vypočíta z nameraných hodnôt spotreby paliva oboch palív podľa oddielu A.6.4. dodatku 6.

A.4.4.2.   Korekcia NOx o vlhkosť (príloha 4, oddiel 8.2.)

Na stanovenie korekcie NOx o vlhkosť dvojpalivových motorov sa použije korekcia NOx o vlhkosť vznetových motorov podľa špecifikácií bodu 8.2.1. prílohy 4.

Formula

(A4.1)

pričom:

Ha je vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu.

A.4.4.3.   Riedenie časti prietoku (PFS) a meranie neriedených plynov (príloha 4, oddiel 8.4.)

A.4.4.3.1.   Určenie hmotnostného prietoku výfukových plynov (príloha 4, oddiel 8.4.1.)

Hmotnostný prietok výfukových plynov sa stanovuje metódou priameho merania podľa opisu v oddiele 8.4.1.3.

Alternatívne sa môže použiť aj metóda merania prietoku vzduchu a pomeru vzduchu k palivu podľa oddielu 8.4.1.6. (rovnice 30, 31 a 32), a to iba vtedy, ak sa hodnoty α, γ, δ a ε stanovujú podľa oddielov A.6.2. a A.6.3. dodatku 6. Používanie snímača typu zirkónium na stanovenie pomeru vzduchu k palivu nie je dovolené.

A.4.4.3.2.   Určenie plynných komponentov (príloha 4, oddiel 8.4.2.)

Výpočty sa vykonajú podľa prílohy 4, oddielu 8, no použijú sa hodnoty ugas a molárne pomery opísané v oddieloch A.6.2. a A.6.3. dodatku 6.

A.4.4.3.3.   Stanovenie emisií tuhých častíc (príloha 4, oddiel 8.4.3.)

Na účely stanovenia emisií tuhých častíc metódou merania riedenia časti prietoku sa výpočet vykoná podľa prílohy 4, oddiel 8.4.3.2.

Na reguláciu pomeru zriedenia sa môže použiť jednu z týchto dvoch metód:

meranie priameho hmotnostného prietoku podľa oddielu 8.4.1.3.;

Metóda merania prietoku vzduchu a pomeru vzduchu k palivu podľa oddielu 8.4.1.6. (rovnice 30, 31 a 32) sa môže použiť iba vtedy, keď sa skombinuje s doprednou metódou opísanou v oddiele 8.4.1.2. a ak sa hodnoty α, γ, δ a ε stanovujú podľa oddielov A.6.2. a A.6.3. dodatku 6.

Kontrola kvality podľa oddielu 9.4.6.1. sa vykonáva pre každé meranie.

A.4.4.3.4.   Dodatočné požiadavky týkajúce sa merača hmotnostného prietoku výfukových plynov

Merač prietoku uvedený v oddieloch A.4.4.3.1 a A.4.4.3.3. nesmie byť citlivý na zmeny zloženia a hustoty výfukových plynov. Malé chyby, ako napr. Pitotova trubica alebo clonové meranie (ekvivalentné druhej odmocnine hustoty výfukových plynov), sa môžu považovať za zanedbateľné.

A.4.4.4.   Meranie riedenia plného prietoku (CVS) (príloha 4, oddiel 8.5.)

Možná variácia zloženia paliva môže ovplyvniť len výpočet výsledkov merania uhľovodíkov. Pre všetky ostatné komponenty sa použijú príslušné rovnice z oddielu 8.5.2. prílohy 4.

Tie isté rovnice sa uplatnia pri výpočte emisií uhľovodíkov pomocou pomerov molárnych komponentov stanovených z meraní zloženia paliva oboch palív podľa oddielu A.6.4. dodatku 6.

A.4.4.4.1.   Určenie koncentrácií korigovaných na pozadie (príloha 4, bod 8.5.2.3.2.)

S cieľom určiť stechiometrický faktor sa molárny pomer vodíka α v palive vypočíta ako priemerný molárny pomer vodíka zmesi paliva počas skúšky podľa oddielu A.6.4. dodatku 6.

Alternatívne sa môže použiť hodnota Fs plynného paliva v rovnici 59 alebo 60 prílohy 4.

A.4.5.   Špecifikácie a overovanie zariadení (príloha 4, oddiel 9.)

A.4.5.1.   Plyny na kontrolu krížovej citlivosti na kyslík (príloha 4, bod 9.3.3.4.)

Koncentrácie kyslíka požadované pre dvojpalivové motory sa rovnajú koncentráciám, ktoré sú požadované pre vznetové motory uvedené v tabuľke 8 v bode 9.3.3.4. prílohy 4.

A.4.5.2.   Kontrola krížovej citlivosti na kyslík (príloha 4, bod 9.3.7.3.)

Nástroje používané na meranie dvojpalivových motorov sa kontrolujú pomocou rovnakých postupov, ako sú postupy používané na meranie vznetových motorov. V rámci položky (b) v bode 9.3.7.3. prílohy 4 sa použije 21-percentná zmes kyslíka.

A.4.5.3.   Kontrola krížovej citlivosti na vodnú paru (príloha 4, bod 9.3.9.2.2.)

Kontrola citlivosti na vodnú paru v bode 9.3.9.2.2. prílohy 4 k tomuto predpisu sa vzťahuje iba na meranie koncentrácie NOx vo vlhkom stave. Pri dvojpalivových motoroch poháňaných zemným plynom by sa táto kontrola mala vykonávať pri predpokladanom pomere H/C s hodnotou 4 (metán). V takomto prípade Formula. Pri dvojpalivových motoroch poháňaných LPG by sa táto kontrola mala vykonávať pri predpokladanom pomere H/C s hodnotou 2,525. V takomto prípade Formula.

Dodatok 5

Požiadavky na dodatočné postupy emisných skúšok PEMS pre dvojpalivové motory

A.5.1.   Všeobecné

V tomto dodatku sú vymedzené dodatočné požiadavky a výnimky z prílohy 8 k tomuto predpisu s cieľom umožniť emisné skúšky PEMS dvojpalivových motorov.

Emisné skúšky dvojpalivových motorov sú komplikované vzhľadom na skutočnosť, že palivo používané motorom ako zdroj zapaľovania sa môže líšiť od čisto dieselového paliva až po kombináciu hlavne plynného paliva iba s malým množstvom dieselového paliva. Pomer medzi palivami používanými v dvojpalivových motoroch sa môže dynamicky meniť v závislosti od prevádzkových podmienok motora. V dôsledku toho sú nevyhnutné osobitné preventívne opatrenia a obmedzenia, aby sa umožnilo skúšanie emisií týchto motorov.

A.5.2.   Uplatňujú sa tieto zmeny dodatku 1 k prílohe 8:

A.5.2.1.

Poznámka (2) tabuľky 1 v bode A.1.2.2. znie takto:

(2)

Len pre motory poháňané zemným plynom.

A.5.2.2.

Bod A.1.3.3. „Korekcia zo suchého na vlhký základ“ znie takto:

Ak sa koncentrácia meria na suchom základe, prepočíta sa na vlhký základ podľa bodu 8.1. prílohy 4 a bodu 4.1.1. dodatku 4 k tejto prílohe.

A.5.2.3.

Bod A.1.3.5. „Výpočet okamžitých plynných emisií“ znie takto:

Hmotnostné emisie sa stanovia tak, ako sa uvádza v bode 8.4.2.3. prílohy 4. Hodnoty ugas sa stanovia podľa oddielov A.6.2. a A.6.3. dodatku 6 prílohy 15.

Dodatok 6

Stanovenie pomerov molárnych komponentov a hodnôt ugas pre dvojpalivové motory

A.6.1.   Všeobecné

V tomto dodatku sa vymedzuje stanovenie pomerov molárnych komponentov, hodnôt ugas pre faktor korekcie zo suchého na vlhký stav a výpočty emisií na emisné skúšky dvojpalivových motorov.

A.6.2.   Prevádzka v dvojpalivovom režime

A.6.2.1.   Pre dvojpalivové motory typu 1A alebo 1B prevádzkované v dvojpalivovom režime sa použijú pomery molárnych komponentov a hodnoty ugas daného plynného paliva.

A.6.2.2.   Pre dvojpalivové motory typu 2A alebo 2B prevádzkované v dvojpalivovom režime sa použijú pomery molárnych komponentov a hodnoty ugas z tabuliek A6.1 a A6.2.

Tabuľka A6.1

Pomery molárnych komponentov pre zmes 50 % plynného paliva a 50 % dieselového paliva (hmotnostné %)

Plynné palivo

α

γ

δ

ε

CH4

2,8681

0

0

0,0040

GR

2,7676

0

0

0,0040

G23

2,7986

0

0,0703

0,0043

G25

2,7377

0

0,1319

0,0045

Propán

2,2633

0

0

0,0039

Bután

2,1837

0

0

0,0038

LPG

2,1957

0

0

0,0038

LPG palivo A

2,1740

0

0

0,0038

LPG palivo B

2,2402

0

0

0,0039


Tabuľka A6.2

Hodnoty u gas neupravených výfukových plynov a hustoty komponentov pre zmes 50 % plynného paliva a 50 % dieselového paliva (hmotnostné %)

Plynné palivo

ρ e

 

 

Plyn

 

 

 

NOx

CO

HC

CO2

O2

CH4

 

 

ρ gas [kg/m3]

 

 

 

2,053

1,250

 (1)

1,9636

1,4277

0,716

 

 

u gas  (2)

 

 

 

CNG/LNG (3)

1,2786

0,001606

0,000978

0,000528 (4)

0,001536

0,001117

0,000560

Propán

1,2869

0,001596

0,000972

0,000510

0,001527

0,001110

0,000556

Bután

1,2883

0,001594

0,000971

0,000503

0,001525

0,001109

0,000556

LPG (5)

1,2881

0,001594

0,000971

0,000506

0,001525

0,001109

0,000556

A.6.2.3.   Pre dvojpalivové motory typu 3B prevádzkované v dvojpalivovom režime sa použijú pomery molárnych komponentov a hodnoty ugas dieselového paliva.

A.6.2.4.   Na výpočet emisií uhľovodíkov všetkých typov dvojpalivových motorov prevádzkovaných v dvojpalivovom režime sa uplatňujú tieto pravidlá:

na výpočet emisií THC sa použije hodnota ugas plynného paliva;

na výpočet emisií NMHC sa použije hodnota ugas na základe CH2,93;

na výpočet emisií CH4 sa použije hodnota ugas CH4.

A.6.3.   Prevádzka v dieselovom režime

Pre dvojpalivové motory typu 1B, 2B alebo 3B prevádzkované v dieselovom režime sa použijú pomery molárnych komponentov a hodnoty ugas dieselového paliva.

A.6.4.   Stanovenie pomerov molárnych komponentov, keď je známa zmes paliva

A.6.4.1.   Výpočet komponentov palivovej zmesi

Formula

(A6.1)

Formula

(A6.2)

Formula

(A6.3)

Formula

(A6.4)

Formula

(A6.5)

pričom:

q mf1

je hmotnostný prietok paliva 1, kg/s;

q mf2

je hmotnostný prietok paliva 2, kg/s;

w ALF

je obsah vodíka v palive, hmotnostné percentá;

w BET

je obsah uhlíka v palive, hmotnostné percentá;

w GAM

je obsah síry v palive, hmotnostné percentá;

w DEL

je obsah dusíka v palive, hmotnostné percentá;

w EPS

je obsah kyslíka v palive, hmotnostné percentá.

A.6.4.2.   Výpočet molárnych pomerov H, C, S, N a O súvisiacich s C pre palivovú zmes (podľa ISO8178-1, príloha A – A.2.2.2).

Formula

(A6.6)

Formula

(A6.7)

Formula

(A6.8)

Formula

(A6.9)

pričom:

w ALF

je obsah vodíka v palive, hmotnostné percentá;

w BET

je obsah uhlíka v palive, hmotnostné percentá;

w GAM

je obsah síry v palive, hmotnostné percentá;

w DEL

je obsah dusíka v palive, hmotnostné percentá;

w EPS

je obsah kyslíka v palive, hmotnostné percentá;

α

je molárny pomer vodíka (H/C);

γ

je molárny pomer síry (S/C);

δ

je molárny pomer dusíka (N/C);

ε

je molárny pomer kyslíka (O/C);

vzťahuje sa na palivo CH α O ε N δ S γ .

A.6.4.3.   Výpočet hodnôt u gas pre palivovú zmes

Hodnoty u gas neupravených výfukových plynov pre palivovú zmes sa môžu vypočítať rovnakými rovnicami ako v oddiele 8.2.4.2. prílohy 4 a molárnymi pomermi vypočítanými podľa tohto oddielu.

Pre systémy s konštantným hmotnostným prietokom je na výpočet hodnôt u gas zriedených výfukových plynov potrebná rovnica 57 v oddiele 8.5.2.3.1. prílohy 4.


(1)  v závislosti od paliva

(2)  pri λ = 2, suchý vzduch, 273 K, 101,3 kPa

(3)  hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C = 58 – 76 %; H = 19 – 25 %; N = 0 - 14 % (CH 4, G20, GR, G23 and G25)

(4)  NMHC na základe CH2,93 (pre celkové HC sa použije koeficient ugas CH4)

(5)  hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C3 = 27 – 90 %; C4 = 10 – 73 % (LPG palivá A a B)