27.5.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 140/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 472/2013

z 21. mája 2013

o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 v spojení s jej článkom 121 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Nebývalá svetová kríza, ktorá od roku 2007 postihuje svet, vážne poškodila hospodársky rast a finančnú stabilitu a vyvolala výrazné zhoršenie deficitu verejných financií a stavu zadlženosti členských štátov, čo mnohé z nich viedlo k tomu, že hľadali finančnú pomoc v rámci Únie i mimo tohto rámca.

(2)

Článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) stanovuje, že Únia má pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.

(3)

Úplný súlad medzi rámcom Únie pre viacstranný dohľad zriadeným ZFEÚ a možnými podmienkami politiky, na ktoré je viazaná finančná pomoc, by mal byť zakotvený v práve Únie. Hospodárska a finančná integrácia všetkých členských štátov, najmä tých, ktorých menou je euro, si vyžaduje sprísnený dohľad, aby sa predišlo preneseniu problémov z členského štátu, ktorý má závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou alebo mu takéto ťažkosti hrozia, na zvyšok eurozóny a všeobecnejšie na Úniu ako celok.

(4)

Stupeň hospodárskeho a rozpočtového dohľadu by mal byť primeraný a úmerný závažnosti vyskytnutých finančných ťažkostí a mala by sa pri ňom riadne zohľadniť povaha prijatej finančnej pomoci, ktorá sa môže pohybovať od čisto preventívnej podpory založenej na podmienkach oprávnenosti až po úplný program makroekonomických úprav, ktorý zahŕňa prísnu podmienenosť politiky. Každý program makroekonomických úprav by mal zohľadňovať národný program reforiem príslušného členského štátu v súvislosti so stratégiou Únie pre rast a zamestnanosť.

(5)

Na členský štát, ktorého menou je euro, by sa mal vzťahovať sprísnený dohľad podľa tohto nariadenia, keď má – alebo mu hrozia – závažné finančné ťažkosti, aby sa zaistil jeho rýchly návrat do normálneho stavu a ochrana ostatných členských štátov eurozóny proti možným nepriaznivým účinkom presahovania. Takýto sprísnený dohľad by mal byť úmerný závažnosti problémov a mal by sa primerane upravovať. Mal by zahŕňať širší prístup k informáciám potrebným na dôkladné monitorovanie hospodárskej, fiškálnej a finančnej situácie a pravidelné podávanie správ príslušnému výboru Európskeho parlamentu a Hospodárskemu a finančnému výboru (HFV) alebo každému podvýboru, ktorý môže HFV určiť na daný účel. Rovnaké dojednania týkajúce sa dohľadu by sa mali uplatňovať na členské štáty, ktoré žiadajú o preventívnu pomoc jeden či viacero iných členských štátov alebo tretích krajín, z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) alebo od iných príslušných medzinárodných finančných inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond (MMF).

(6)

Členský štát podliehajúci sprísnenému dohľadu by mal tiež prijímať opatrenia zamerané na riešenie zdrojov alebo potenciálnych zdrojov svojich ťažkostí. Na tento účel by sa mali zohľadniť všetky odporúčania, ktoré mu boli navrhnuté v rámci postupu pri nadmernom deficite alebo postupu v prípade nadmernej makroekonomickej nerovnováhy.

(7)

Hospodársky a rozpočtový dohľad by sa mal výrazne sprísniť v prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahuje program makroekonomických úprav. Vzhľadom na komplexnú povahu uvedeného programu by sa mali ostatné postupy hospodárskeho a rozpočtového dohľadu pozastaviť alebo v náležitých prípadoch zefektívniť počas obdobia trvania programu makroekonomických úprav, aby sa zabezpečila jednotnosť dohľadu nad hospodárskou politikou a aby nedošlo k zdvojeniu oznamovacích povinností. Pri príprave programu makroekonomických úprav by sa však mali zohľadniť všetky odporúčania navrhnuté členskému štátu v rámci postupu pri nadmernom deficite alebo postupu v prípade nadmernej makroekonomickej nerovnováhy.

(8)	Problém, ktorý predstavujú daňové podvody a úniky, sa veľmi rozrástol. Globalizácia hospodárstva, technický rozvoj, internacionalizácia podvodu a z toho vyplývajúca vzájomná závislosť členských štátov odhaľuje hranice čisto národných prístupov a posilňuje potrebu spoločných opatrení.

(9)	Problémy, ktoré predstavujú daňové podvody a úniky v členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje program makroekonomických úprav, by sa mali riešiť lepším vyberaním daní v týchto členských štátoch a posilnením spolupráce medzi daňovými úradmi v Únii a v tretích krajinách.

(10)

Mali by sa stanoviť pravidlá s cieľom zlepšiť dialóg medzi inštitúciami Únie, predovšetkým Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, a s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť. Parlament členského štátu, na ktorý sa vzťahuje program makroekonomických úprav alebo ktorý podlieha sprísnenému dohľadu, by mal byť informovaný v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a praxou.

(11)	Členské štáty by v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a praxou mali zapájať sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti do prípravy, realizácie, monitorovania a vyhodnocovania programov finančnej pomoci.

(12)

Predtým, než Rada prijme rozhodnutie o programe makroekonomických úprav podľa tohto nariadenia, príslušné orgány EMS a ENFS by mali mať možnosť uskutočniť diskusie o výsledkoch rokovaní medzi Komisiou – konajúcou v mene EMS alebo ENFS, v súčinnosti s Európskou centrálnou bankou (ECB), a prípadne s MMF – a oprávneným členským štátom o možných podmienkach politiky viazaných na finančnú pomoc uvedenému členskému štátu. Memorandá o porozumení stanovujúce podrobné podmienky pre poskytnutie finančnej pomoci sa prijmú podľa Zmluvy, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu a Rámcovej zmluvy o ENFS.

(13)	Pokiaľ nie je stanovené inak, odkazy na finančnú pomoc v tomto nariadení by mali zahŕňať aj finančnú podporu poskytnutú na preventívnom základe a pôžičky na rekapitalizáciu finančných inštitúcií.

(14)

Rozhodnutie Komisie o vystavení členského štátu sprísnenému dohľadu podľa tohto nariadenia by sa malo prijímať v úzkej spolupráci s HFV, Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3), Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (4) a Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5) (ďalej spoločne len „európske orgány dohľadu“) a Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (6). Komisia by mala s HFV spolupracovať aj pri rozhodovaní o tom, či sprísnený dohľad predĺžiť.

(15)

Na základe odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu, alebo prípadne z dôvodu mimoriadnych hospodárskych okolností môže Komisia odporučiť zníženie alebo zrušenie každého existujúceho úročeného vkladu, neúročeného vkladu alebo pokuty uloženej Radou v rámci preventívnej alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu členskému štátu, na ktorý sa vzťahuje program makroekonomických úprav.

(16)	Prístup k informáciám o prípravnej práci vykonanej pred prijatím odporúčania podľa tohto nariadenia by sa mal riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (7).

(17)

Keď sa prijíma rozhodnutie podľa tohto nariadenia, že členský štát neplní požiadavky uvedené v jeho programe makroekonomických úprav, a udalosti a analýzy jasne dokazujú, že je potrebný mechanizmus na zabezpečenie dodržiavania záväzkov voči jeho veriteľom a na stabilizáciu jeho hospodárskej a finančnej situácie, Komisia sa vyzve, aby predložila návrhy tohto mechanizmu.

(18)

Rade by sa mala udeliť právomoc prijímať odporúčania na prijatie preventívnych nápravných opatrení a na prípravu programu makroekonomických úprav, právomoc schvaľovať programy makroekonomických úprav, právomoc prijímať rozhodnutia o hlavných požiadavkách politiky, ktoré EMS alebo ENFS plánujú zahrnúť do podmienok v súvislosti s finančnou pomocou poskytovanou na preventívnom základe, s pôžičkami na rekapitalizáciu finančných inštitúcií alebo s každým novým finančným nástrojom dohodnutým v rámci EMS, ako aj právomoc odporúčať prijatie nápravných opatrení členským štátom podliehajúcim dohľadu po skončení programu. Uvedené právomoci sú mimoriadne dôležité pre politiku hospodárskej koordinácie členských štátov, ktorá sa má podľa článku 121 ZFEÚ uskutočňovať v rámci Rady,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa stanovujú ustanovenia o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktorých menou je euro, ak tieto členské štáty:

a)	majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou alebo udržateľnosťou svojich verejných financií alebo im takéto ťažkosti hrozia, čo vedie k možným nepriaznivým účinkom presahovania aj do ostatných členských štátov eurozóny, alebo

b)

žiadajú o finančnú pomoc od jedného alebo niekoľkých iných členských štátov alebo tretích krajín, z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), alebo od iných príslušných medzinárodných finančných inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond (MMF), alebo sú príjemcami tejto finančnej pomoci.

2.   Týmto nariadením sa tiež stanovujú ustanovenia pre posilnenú koordináciu hospodárskej politiky.

3.   Toto nariadenie sa uplatňuje na členské štáty, ktorých menou je euro.

4.   Rada, Komisia a členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia plne dodržiavajú článok 152 ZFEÚ. Rada, Komisia a členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia a odporúčaní prijatých na jeho základe zohľadňujú vnútroštátne pravidlá a prax a článok 28 Charty základných práv Európskej únie. Uplatňovaním tohto nariadenia a uvedených odporúčaní teda nie je dotknuté právo rokovať o kolektívnych zmluvách, uzatvárať ich a presadzovať ich, ani právo na kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok 2

Členské štáty podliehajúce sprísnenému dohľadu

1.   Komisia môže rozhodnúť, že členský štát, ktorý má alebo mu hrozia závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, ktoré pravdepodobne môžu mať nepriaznivé účinky presahovania na ďalšie členské štáty v eurozóne, podriadi sprísnenému dohľadu.

Pri posudzovaní skutočnosti, či členskému štátu v súvislosti s jeho finančnou stabilitou hrozia závažné ťažkosti, Komisia využije okrem iných parametrov aj mechanizmus varovania zriadený podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (8) alebo, ak je to možné, najnovšie hĺbkové preskúmanie. Komisia tiež vykoná komplexné posúdenie, pri ktorom zohľadní predovšetkým podmienky, za ktorých príslušný členský štát získava úvery, profil splácania jeho dlhových obligácií, odolnosť jeho rozpočtového rámca, dlhodobú udržateľnosť jeho verejných financií, závažnosť jeho dlhového zaťaženia a riziko prenosu vážnych napätí v jeho finančnom sektore na jeho rozpočtovú situáciu alebo na finančný sektor iných členských štátov.

Dotknutý členský štát dostane možnosť vyjadriť svoje stanovisko predtým, než Komisia prijme svoje rozhodnutie o podriadení uvedeného členského štátu sprísnenému dohľadu. Komisia každých šesť mesiacov rozhodne o tom, či sa sprísnený dohľad nad uvedeným členským štátom predĺži.

2.   Ak Komisia rozhodne, že podriadi členský štát sprísnenému dohľadu podľa odseku 1, riadne informuje dotknutý členský štát o všetkých výsledkoch posúdenia a oznámi ich aj Európskej centrálnej banke (ECB) v jej funkcii dohľadu, príslušným európskym orgánom dohľadu a ESRB.

3.   Ak členský štát dostáva finančnú pomoc na preventívnom základe od jedného alebo viacerých iných členských štátov alebo tretích krajín, z EFSM, EMS, ENFS alebo od inej príslušnej medzinárodnej finančnej inštitúcie, akou je napríklad MMF, Komisia podriadi tento členský štát sprísnenému dohľadu.

Komisia zverejní svoje rozhodnutia prijaté v súlade s odsekom 1 a s týmto odsekom.

4.   Odsek 3 sa neuplatňuje na členský štát, ktorý dostáva finančnú pomoc na preventívnom základe formou úverovej linky, ktorá nie je podmienená prijatím nových opatrení politiky uvedeným členským štátom, ak sa z tejto úverovej linky nečerpá.

5.   Komisia na informačné účely uverejní zoznam nástrojov poskytujúcich preventívnu finančnú pomoc uvedenú v odseku 3 a aktualizuje ho, aby sa v ňom zohľadnili prípadné zmeny v politike finančnej podpory z EMS, ENFS, alebo od inej príslušnej medzinárodnej finančnej inštitúcie.

Článok 3

Sprísnený dohľad

1.   Členský štát podliehajúci sprísnenému dohľadu prijme po konzultácii a v spolupráci s Komisiou, ktorá koná v súčinnosti s ECB, európskymi orgánmi dohľadu, ESRB a podľa potreby aj MMF, opatrenia zamerané na riešenie zdrojov alebo možných zdrojov ťažkostí. Členský štát pritom zohľadní všetky odporúčania, ktoré sú preň určené podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (9), nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (10) alebo nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, pokiaľ ide o jeho národný program reforiem a jeho program stability.

Komisia informuje o opatreniach uvedených v prvom pododseku príslušný výbor Európskeho parlamentu, HFV, pracovnú skupinu pre Euroskupinu a parlament dotknutého členského štátu podľa potreby a v súlade s vnútroštátnou praxou.

2.   Na členský štát podliehajúci sprísnenému dohľadu bez ohľadu na to, či má nadmerný deficit, sa uplatňuje podrobnejšie monitorovanie fiškálnej situácie podľa článku 10 ods. 2, 3 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 [o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne] (11). Správa vypracovaná v súlade s článkom 10 ods. 3 uvedeného nariadenia sa predkladá štvrťročne.

3.   Členský štát, ktorý podlieha sprísnenému dohľadu podľa článku 2 ods. 1, na žiadosť Komisie:

a)

oznámi ECB v jej funkcii dohľadu, a podľa potreby príslušným európskym orgánom dohľadu v súlade s článkom 35 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 v požadovaných intervaloch rozčlenené informácie o vývoji v jeho finančnom systéme spolu s analýzou výsledkov stresových testov alebo analýzami citlivosti vykonanými podľa písmena b) tohto odseku;

b)

pod dohľadom ECB v jej funkcii dohľadu, alebo v prípade potreby pod dohľadom príslušných európskych orgánov dohľadu vykoná podľa potreby stresové testy alebo analýzy citlivosti s cieľom posúdiť odolnosť finančného sektora voči rôznym makroekonomickým a finančným otrasom, ako stanovila Komisia a ECB v súčinnosti s príslušnými európskymi orgánmi dohľadu a s ESRB;

c)	sa musí podriadiť pravidelným posúdeniam svojich kapacít dohľadu nad finančným sektorom v rámci špecifického partnerského hodnotenia, ktoré vykoná ECB vo svojej funkcii dohľadu, alebo v prípade potreby príslušné európske orgány dohľadu;

d)	oznámi Komisii každú informáciu potrebnú na monitorovanie makroekonomických nerovnováh v súlade s nariadením (EÚ) č. 1176/2011.

Na základe analýzy výsledkov stresových testov a analýz citlivosti uvedených v písmene a) prvého pododseku a pri zohľadnení záverov posúdenia príslušných ukazovateľov, uvedených v hodnotiacej tabuľke makroekonomických nerovnováh stanovenej v nariadení (EÚ) č. 1176/2011, ECB vo svojej funkcii dohľadu a príslušné európske orgány dohľadu pripravia v súčinnosti s ESRB posúdenie potenciálnych zraniteľných miest finančného systému a predložia toto posúdenie Komisii v intervaloch, ktoré určí Komisia, a ECB.

4.   Členský štát podliehajúci sprísnenému dohľadu podľa článku 2 ods. 3 na žiadosť Komisie:

a)

oznámi Komisii, ECB a podľa potreby príslušným európskym orgánom dohľadu v súlade s článkom 35 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 v požadovaných intervaloch rozčlenené informácie o vývoji svojho finančného systému vrátane analýzy výsledkov stresových testov alebo analýz citlivosti vykonaných podľa písmena b);

b)

pod dohľadom ECB v jej funkcii dohľadu, alebo v prípade potreby pod dohľadom príslušných európskych orgánov dohľadu vykonáva podľa potreby stresové testy alebo analýzy citlivosti s cieľom posúdiť odolnosť finančného sektora voči rôznym makroekonomickým a finančným otrasom, ako stanovila Komisia a ECB v súčinnosti s príslušnými európskymi orgánmi dohľadu a s ESRB, a zdieľa s nimi podrobné výsledky;

c)	musí sa podriadiť pravidelným posúdeniam svojich kapacít dohľadu nad finančným sektorom v rámci špecifického partnerského hodnotenia, ktoré vykoná ECB vo svojej funkcii dohľadu, alebo podľa potreby príslušné európske orgány dohľadu;

d)	oznámi Komisii všetky informácie potrebné na monitorovanie makroekonomických nerovnováh v súlade s nariadením (EÚ) č. 1176/2011.

Komisia, ECB a príslušné európske orgány dohľadu zaobchádzajú so všetkými im poskytnutými rozčlenenými informáciami ako s dôvernými.

5.   Komisia vykonáva v súčinnosti s ECB a s príslušnými európskymi orgánmi dohľadu a prípadne aj s MMF v členskom štáte podliehajúcom sprísnenému dohľadu pravidelné hodnotiace misie na overenie pokroku dosiahnutého uvedeným členským štátom pri vykonávaní opatrení uvedených v odsekoch 1, 2, 3 a 4.

Komisia oznamuje štvrťročne svoje posúdenie príslušnému výboru Európskeho parlamentu a HFV. V tomto posúdení predovšetkým skúma, či sú potrebné ďalšie opatrenia.

Hodnotiace misie uvedené v prvom pododseku nahradzujú monitorovanie na mieste, ktoré je stanovené v článku 10a ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97.

6.   Komisia počas príprav posúdenia uvedeného v odseku 5 zohľadňuje výsledky hĺbkového preskúmania podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 spolu s hodnotením účinkov presahovania vnútroštátnych hospodárskych politík na členský štát podliehajúci sprísnenému dohľadu, a to v súlade s článkom 5 ods. 2 uvedeného nariadenia.

7.   Ak Komisia na základe hodnotiacich misií stanovených v odseku 5 dospeje k záveru, že sú potrebné ďalšie opatrenia a finančná a hospodárska situácia dotknutého členského štátu má výrazné nepriaznivé účinky na finančnú stabilitu eurozóny alebo jej členských štátov, Rada, uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie, môže dotknutému členskému štátu odporučiť, aby prijal preventívne nápravné opatrenia, alebo, aby vypracoval návrh programu makroekonomických úprav.

Rada môže rozhodnúť, že svoje odporúčanie zverejní.

8.   Ak sa odporúčanie uvedené v odseku 7 zverejní:

a)	príslušný výbor Európskeho parlamentu môže dotknutému členskému štátu a Komisii ponúknuť možnosť, aby sa zúčastnili na výmene názorov;

b)	zástupcovia Komisie môžu byť vyzvaní parlamentom dotknutého členského štátu, aby sa zúčastnili na výmene názorov;

c)	Rada včas informuje príslušný výbor Európskeho parlamentu o obsahu odporúčania.

9.   Príslušný výbor Európskeho parlamentu a parlament dotknutého členského štátu môžu počas procesu sprísneného dohľadu vyzvať zástupcov Komisie, ECB a MMF, aby sa zúčastnili na hospodárskom dialógu.

Článok 4

Podávanie správ v prípade finančnej podpory na rekapitalizáciu finančných inštitúcií

Členské štáty podliehajúce sprísnenému dohľadu, alebo na ktoré sa vzťahuje program makroekonomických úprav, a ktoré dostávajú finančnú podporu na rekapitalizáciu svojich finančných inštitúcií, predkladajú HFV dvakrát ročne správy o podmienkach stanovených pre tieto finančné inštitúcie, a aj o podmienkach týkajúcich sa odmeňovania riaditeľov. Tieto členské štáty predkladajú aj správy o úverových podmienkach ponúkaných finančným sektorom reálnej ekonomike.

Článok 5

Informácie o plánovaných žiadostiach o finančnú pomoc

Členský štát, ktorý má v úmysle požiadať o finančnú pomoc z jedného alebo viacerých iných členských štátov alebo tretích krajín, EMS, ENFS, alebo od inej príslušnej medzinárodnej finančnej inštitúcie, akou je napríklad MMF, bezodkladne informuje o svojom zámere predsedu pracovnej skupiny pre Euroskupinu, člena Komisie zodpovedného za hospodárske a menové veci a prezidenta ECB.

Pracovná skupina pre Euroskupinu vedie po prijatí posúdenia od Komisie diskusiu o zamýšľanej žiadosti s cieľom preskúmať okrem iného aj možnosti, ktoré sú k dispozícii v rámci existujúcich finančných nástrojov Únie alebo eurozóny, predtým, než sa dotknutý členský štát obráti na potenciálnych veriteľov.

Členský štát, ktorý má v úmysle požiadať o finančnú pomoc z EFSM, bezodkladne informuje o svojom zámere predsedu HFV, člena Komisie zodpovedného za hospodárske a menové veci a prezidenta ECB.

Článok 6

Hodnotenie udržateľnosti verejného dlhu

Ak členský štát žiada o finančnú pomoc z EFSM, EMS alebo ENFS, Komisia posúdi v súčinnosti s ECB a podľa potreby s MMF udržateľnosť verejného dlhu uvedeného členského štátu a jeho aktuálne alebo prípadné finančné potreby. Toto posúdenie Komisia predloží pracovnej skupine pre Euroskupinu, ak sa má finančná pomoc udeliť z EMS alebo ENFS, a HFV, ak sa má finančná pomoc udeliť z EFSM.

Posúdenie udržateľnosti verejného dlhu vychádza z najpravdepodobnejšieho makroekonomického scenára alebo z obozretnejšieho scenára a rozpočtovej prognózy pri použití najaktuálnejších informácií a riadnom zohľadnení výsledku oznamovania uvedeného v článku 3 ods. 3 písm. a), ako aj všetkých úloh dohľadu vykonávaných v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. b). Komisia posúdi aj vplyv makroekonomických a finančných otrasov a nepriaznivého vývoja na udržateľnosť verejného dlhu.

Komisia zverejní makroekonomický scenár spolu so scenárom rastu, relevantné parametre podchytávajúce posudzovanie udržateľnosti verejného dlhu dotknutého členského štátu a odhadovaný vplyv všetkých rozpočtových opatrení na hospodársky rast.

Článok 7

Program makroekonomických úprav

1.   Ak členský štát žiada o finančnú pomoc od jedného alebo viacerých iných členských štátov alebo tretích krajín, z EFSM, EMS, ENFS alebo MMF, pripraví po dohode s Komisiou konajúcou v súčinnosti s ECB a podľa potreby s MMF návrh programu makroekonomických úprav, ktorý vychádza z programu hospodárskeho partnerstva a nahrádza ho podľa nariadenia (EÚ) č. 473/2013, a ktorý zahŕňa ročné rozpočtové ciele.

Návrh programu makroekonomických úprav rieši konkrétne riziká, ktoré tento členský štát predstavuje pre finančnú stabilitu eurozóny, a zameriava sa na rýchlu obnovu zdravej a udržateľnej hospodárskej a finančnej situácie a obnovenie schopnosti členského štátu zabezpečiť si plné financovanie na finančných trhoch.

V návrhu programu makroekonomických úprav sa vychádza z posúdenia udržateľnosti verejného dlhu uvedeného v článku 6, ktorý sa aktualizuje s cieľom zapracovania vplyvu navrhovaných nápravných opatrení dohodnutých s dotknutým členským štátom, pričom sa riadne zohľadní každé odporúčanie určené uvedenému členskému štátu podľa článkov 121, 126, 136 alebo 148 ZFEÚ, a jeho opatrenia na dodržanie takéhoto odporúčania, pričom sa bude zameriavať na rozšírenie, posilnenie a prehĺbenie požadovaných opatrení politiky.

Návrh programu makroekonomických úprav zohľadní prax a inštitúcie pre tvorbu miezd a národný program reforiem dotknutého členského štátu v súvislosti so stratégiou Únie pre rast a zamestnanosť.

Návrh programu makroekonomických úprav plne rešpektuje článok 152 ZFEÚ a článok 28 Charty základných práv Európskej únie. Komisia ústne informuje predsedu a podpredsedov príslušného výboru Európskeho parlamentu o pokroku dosiahnutom pri príprave návrhu programu makroekonomických úprav. S týmito informáciami sa musí zaobchádzať ako s dôvernými.

2.   Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie schváli program makroekonomických úprav, ktorý pripravil členský štát žiadajúci o finančnú pomoc v súlade s odsekom 1.

Komisia zabezpečí, aby memorandum o porozumení podpísané Komisiou v mene EMS alebo ENFS bolo plne v súlade s programom makroekonomických úprav schváleným Radou.

3.   Komisia zabezpečí konzistentnosť v procese hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členským štátom, na ktorý sa vzťahuje program makroekonomických úprav, aby sa zabránilo duplicite povinností podávania správ.

4.   Komisia v súčinnosti s ECB a podľa potreby s MMF monitoruje pokrok členského štátu pri vykonávaní jeho programu makroekonomických úprav.

Komisia informuje HFV o tomto pokroku každé tri mesiace. Dotknutý členský štát plne spolupracuje s Komisiou a ECB. Najmä poskytuje Komisii a ECB všetky informácie, ktoré považujú za potrebné na monitorovanie vykonávania programu makroekonomických úprav v súlade s článkom 3 ods. 4.

Komisia informuje ústne predsedu a podpredsedov príslušného výboru Európskeho parlamentu o záveroch z monitorovania programu makroekonomických úprav. S týmito informáciami sa musí zaobchádzať ako s dôvernými.

5.   Komisia v súčinnosti s ECB a podľa potreby aj s MMF preskúma s dotknutým členským štátom zmeny a aktualizácie, ktoré môžu byť potrebné v jeho programe makroekonomických úprav, aby sa riadne zohľadnil okrem iného akýkoľvek podstatný rozdiel medzi makroekonomickými prognózami a dosiahnutými hodnotami vrátane možných dôsledkov vyplývajúcich z programu makroekonomických úprav, nepriaznivých účinkov presahovania a makroekonomických a finančných otrasov. Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodne o zmenách, ktoré sa majú vykonať v tomto programe.

6.   Dotknutý členský štát v úzkej spolupráci s Komisiou posúdi, či je potrebné prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom vyzvať súkromných investorov, aby dobrovoľne zachovali svoju celkovú expozíciu.

7.   Ak monitorovanie podľa odseku 4 poukáže na podstatné odchýlky od programu makroekonomických úprav členského štátu, Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie môže rozhodnúť, že dotknutý členský štát nedodržiava požiadavky politiky uvedené v jeho programe. Komisia vo svojom návrhu výslovne posúdi, či táto významná odchýlka vznikla z dôvodov, ktoré nie sú pod kontrolou dotknutého členského štátu.

V rámci úsilia o rozpočtovú konsolidáciu stanoveného v programe makroekonomických úprav sa zohľadňuje potreba zabezpečiť dostatočné prostriedky na základné politiky, ako je vzdelanie a zdravotná starostlivosť.

Ak sa prijme rozhodnutie podľa tohto odseku, dotknutý členský štát v úzkej spolupráci s Komisiou a v súčinnosti s ECB a podľa potreby aj s MMF prijme opatrenia zamerané na stabilizáciu trhov a na zachovanie dobrého fungovania jeho finančného sektora.

8.   Členský štát, na ktorý sa vzťahuje program makroekonomických úprav, a ktorý nemá dostatočné administratívne kapacity alebo má významné problémy pri vykonávaní programu, požiada o technickú pomoc Komisiu, ktorá môže na tento účel vytvoriť skupiny odborníkov zložené z členov z iných členských štátov a iných inštitúcií Únie alebo príslušných medzinárodných inštitúcií. Ciele a prostriedky technickej pomoci sa explicitne uvádzajú v aktualizovaných verziách programu makroekonomických úprav a zameriavajú sa na oblasť, ktorá najviac potrebuje pomoc. Technická pomoc môže zahrnovať ustanovenie zástupcu usadeného v danom štáte a podporných pracovníkov na poskytovanie poradenstva orgánom vo veci vykonávania programu.

Program makroekonomických úprav vrátane jeho cieľov a očakávaného rozdelenia úsilia zameraného na tieto úpravy sa zverejní.

Závery posúdenia udržateľnosti verejného dlhu sa pripoja k programu makroekonomických úprav.

9.   Členský štát, na ktorý sa vzťahuje program makroekonomických úprav, vykoná komplexný audit svojich verejných financií, aby okrem iného posúdil dôvody, ktoré viedli k nahromadeniu neprimeraných dlhov, a zistil všetky možné nezrovnalosti.

10.   Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže ponúknuť dotknutému členskému štátu a Komisii možnosť, aby sa zúčastnili na výmene názorov o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní programu makroekonomických úprav.

11.   Zástupcovia Komisie môžu byť vyzvaní parlamentom dotknutého členského štátu, aby sa zúčastnili na výmene názorov o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho programu makroekonomických úprav.

12.   Tento článok sa neuplatňuje na nástroje poskytujúce finančnú pomoc na preventívnom základe, na pôžičky na rekapitalizáciu finančných inštitúcií, ani na žiadny nový finančný nástroj EMS, pre ktorý pravidlá EMS nestanovujú program makroekonomických úprav.

Komisia vypracuje na informačné účely zoznam nástrojov finančnej pomoci uvedených v prvom pododseku a stále ho aktualizuje, aby sa v ňom zohľadnili prípadné zmeny v politike finančnej podpory z EMS.

Čo sa týka týchto nástrojov, Rada, konajúca na základe odporúčania Komisie, rozhodnutím určeným dotknutému členskému štátu schváli hlavné požiadavky politiky, ktoré EMS alebo ENFS zamýšľa zahrnúť do podmienenosti svojej finančnej podpory, pokiaľ obsah týchto opatrení patrí do právomoci Únie, ako sa stanovuje v zmluvách.

Komisia zabezpečí, aby memorandum o porozumení podpísané Komisiou v mene EMS alebo ENFS bolo plne v súlade s takýmto rozhodnutím Rady.

Článok 8

Zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti

Členský štát pri príprave svojho návrhu programu makroekonomických úprav požiada o stanovisko sociálnych partnerov, ako aj príslušné organizácie občianskej spoločnosti, aby tak prispel k dosiahnutiu zhody o jeho obsahu.

Článok 9

Opatrenia na zaistenie daňových príjmov

Členský štát podľa potreby prijme opatrenia v úzkej spolupráci s Komisiou a v súčinnosti s ECB a podľa potreby aj s MMF, zamerané na posilnenie účinnosti a efektívnosti schopnosti vyberať dane a boja proti daňovým podvodom a únikom, s cieľom zvýšiť svoje fiškálne príjmy.

Článok 10

Súlad s Paktom stability a rastu

1.   Ak sa na členský štát vzťahuje program makroekonomických úprav a jeho zmeny podľa článku 7 tohto nariadenia, nemusí predkladať program stability podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 1466/97, a obsah programu stability začlení do svojho programu makroekonomických úprav.

2.   Ak sa na členský štát, na ktorý sa vzťahuje program makroekonomických úprav, vzťahuje tiež odporúčanie podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ alebo rozhodnutie o upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ na nápravu nadmerného deficitu:

a)	nemusí podávať správy podľa článku 3 ods. 4a či prípadne článku 5 ods. 1a nariadenia (ES) č. 1467/97;

b)

ročné rozpočtové ciele v každom programe makroekonomických úprav sa začlenia do odporúčania podľa článku 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 alebo rozhodnutia o upozornení podľa článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia, a ak sa na dotknutý členský štát vzťahuje rozhodnutie o upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ, opatrenia prispievajúce k dosiahnutiu týchto cieľov v programe makroekonomických úprav sa začlenia do rozhodnutia o upozornení v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1467/97;

c)	vzhľadom na monitorovanie podľa článku 7 ods. 4 tohto nariadenia je vyňatý z monitorovania podľa článku 10 ods. 1 a článku 10a nariadenia (ES) č. 1467/97 a monitorovania, ktoré je základom akéhokoľvek rozhodnutia podľa článku 4 ods. 2 a článku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia.

Článok 11

Súlad s nariadením (EÚ) č. 1176/2011

Na členský štát, na ktorý sa vzťahuje program makroekonomických úprav, sa počas trvania tohto programu nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1176/2011, pričom ukazovatele v hodnotiacej tabuľke stanovenej v nariadení (EÚ) č. 1176/2011 sa zahrnú do monitorovania tohto programu.

Článok 12

Súlad s európskym semestrom pre koordináciu hospodárskych politík

Členský štát, na ktorý sa vzťahuje program makroekonomických úprav, je počas trvania tohto programu vyňatý z monitorovania a posúdenia európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík podľa článku 2-a nariadenia (ES) č. 1466/97.

Článok 13

Súlad s nariadením (EÚ) č. 473/2013

Na členský štát, na ktorý sa vzťahuje program makroekonomických úprav, sa počas trvania tohto programu nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 473/2013 s výnimkou článkov 1 až 5 a 13 až 18 uvedeného nariadenia.

Článok 14

Dohľad po skončení programu

1.   Členský štát je pod dohľadom po skončení programu, ak nebolo splatených minimálne 75 % finančnej pomoci prijatej od jedného alebo viacerých iných členských štátov, z EFSM, EMS alebo ENFS. Rada môže na návrh Komisie predĺžiť trvanie dohľadu po skončení programu v prípade pretrvávajúcich rizík pre finančnú stabilitu, či fiškálnu udržateľnosť dotknutého členského štátu. Návrh Komisie sa považuje za prijatý Radou, ak Rada kvalifikovanou väčšinou nerozhodne o jeho zamietnutí do 10 dní odo dňa jeho prijatia Komisiou.

2.   Členský štát, ktorý je pod dohľadom po skončení programu, splní na žiadosť Komisie požiadavky podľa článku 3 ods. 3 tohto nariadenia a poskytne informácie uvedené v článku 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 473/2013.

3.   Komisia v súčinnosti s ECB vykonáva v členskom štáte, ktorý je pod dohľadom po skončení programu, pravidelné hodnotiace misie na posúdenie jeho hospodárskej, fiškálnej a finančnej situácie. Svoje posúdenie oznamuje každých šesť mesiacov príslušnému výboru Európskeho parlamentu, HFV a parlamentu dotknutého členského štátu a predovšetkým posudzuje, či sú potrebné nápravné opatrenia.

Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže dotknutému členskému štátu ponúknuť možnosť, aby sa zúčastnil na výmene názorov o pokroku dosiahnutom v rámci dohľadu po skončení programu.

4.   Rada, konajúca na návrh Komisie, môže členskému štátu, ktorý je pod dohľadom po skončení programu, odporučiť, aby prijal nápravné opatrenia. Návrh Komisie sa považuje za prijatý Radou, ak Rada kvalifikovanou väčšinou nerozhodne o jeho zamietnutí do 10 dní odo dňa jeho prijatia Komisiou.

5.   Parlament dotknutého členského štátu môže vyzvať zástupcov Komisie, aby sa zúčastnili na výmene názorov o dohľade po skončení programu.

Článok 15

Hlasovanie v Rade

V súvislosti s opatreniami uvedenými v tomto nariadení hlasujú iba členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro, a Rada rozhoduje bez prihliadnutia na hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

Kvalifikovaná väčšina členov Rady uvedených v prvom odseku sa určí podľa článku 238 ods. 3 písm. a) ZFEÚ.

Článok 16

Uplatňovanie na členské štáty dostávajúce finančnú pomoc

Na členské štáty, ktoré k 30. mája 2013 dostávajú finančnú pomoc, sa toto nariadenie vzťahuje od uvedeného dňa.

Článok 17

Prechodné ustanovenia

Bez ohľadu na článok 14 sa na členské štáty, ktoré sú k 30. mája 2013 pod dohľadom po skončení programu, uplatňujú pravidlá, podmienky a postupy dohľadu po skončení programu platné pre finančnú pomoc, ktorá sa im poskytuje.

Článok 18

Informovanie Európskeho parlamentu

Európsky parlament môže vyzvať zástupcov Rady a Komisie na začatie dialógu o uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 19

Správy

Komisia do 1. januára 2014 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, ku ktorej v prípade potreby pripojí návrh zmeny tohto nariadenia. Komisia túto správu zverejní.

V správach uvedených v prvom pododseku sa okrem iného vyhodnotí:

a)	účinnosť tohto nariadenia;

b)	pokrok pri zabezpečovaní užšej koordinácie v hospodárskych politikách a nepretržitej konvergencie hospodárskej výkonnosti členských štátov v súlade so ZFEÚ;

c)	príspevok tohto nariadenia k naplneniu stratégie Únie pre rast a zamestnanosť.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 141, 17.5.2012, s. 7.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. mája 2013.

(3)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(4)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(5)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

(6)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(8)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(9)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

(11)  Pozri stranu 11 tohto úradného vestníka.

---

27.5.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 140/11

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 473/2013

z 21. mája 2013

o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 v spojení s jej článkom 121 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa žiada, aby členské štáty považovali svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu, aby ich rozpočtové politiky boli usmerňované potrebou zdravých verejných financií a aby ich hospodárske politiky neohrozovali riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie.

(2)

Pakt stability a rastu je zameraný na zaručenie rozpočtovej disciplíny v celej Únii a stanovuje rámec na predchádzanie a nápravu nadmerného deficitu verejných financií. Jeho cieľom sú zdravé verejné financie ako prostriedok posilňovania podmienok pre cenovú stabilitu a pevný udržateľný rast podporený finančnou stabilitou, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti udržateľného rastu a tvorby pracovných miest. Pakt stability a rastu zahŕňa multilaterálny systém dohľadu stanovený v nariadení Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (3) a postup na zamedzenie nadmernému deficitu verejných financií stanovený v článku 126 ZFEÚ a ďalej špecifikovaný v nariadení (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom deficite (4). Pakt stability a rastu je ďalej posilnený nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 (5) a nariadením Rady (EÚ) č. 1177/2011 (6). Nariadením Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2011 (EÚ) č. 1173/2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (7) sa doplnil systém účinných, preventívnych a postupných mechanizmov presadzovania vo forme ukladania sankcií členským štátom, ktorých menou je euro.

(3)

Posilnenie Paktu stability a rastu zlepšilo usmernenia poskytované členským štátom týkajúce sa obozretnej tvorby fiškálnej politiky a pre členské štáty, ktorých menou je euro, sprísnili a viac zautomatizovali ukladanie sankcií v prípade nedodržiavania obozretnej tvorby fiškálnej politiky s cieľom zamedziť nadmernému deficitu verejných financií. Tieto ustanovenia vytvorili komplexnejší rámec.

(4)

V záujme zaručenia užšej koordinácie hospodárskych politík a nepretržitej konvergencie hospodárskej výkonnosti členských štátov poskytuje európsky semester stanovený v článku 2-a nariadenia (ES) č. 1466/97 rámec na koordináciu hospodárskej politiky. Európsky semester zahŕňa sformulovanie hlavných smerov hospodárskych politík členských štátov a Únie (ďalej len „hlavné smery hospodárskych politík“) a dohľad nad ich vykonávaním v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ; sformulovanie a skúmanie vykonávania usmernení politík zamestnanosti, ktoré musia členské štáty zobrať do úvahy v súlade s článkom 148 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len „usmernenia politík zamestnanosti“); predloženie a posúdenie programov stability alebo konvergenčných programov členských štátov v súlade s týmto nariadením; predloženie a posúdenie národných programov reforiem členských štátov, ktoré podporujú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť a ktoré boli vytvorené v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík, s usmerneniami zamestnanosti a so všeobecným usmernením určeným členským štátom, ktoré vydali Komisia (ďalej len „ročný prieskum rastu“) a Európska rada na začiatku ročného cyklu dohľadu, a dohľad v záujme prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (8). Ak je to vhodné, mali by sa zohľadniť aj stanoviská vydané v súvislosti s programom ekonomického partnerstva, ako sa ustanovuje týmto nariadením.

(5)

Aby sa Únii umožnilo rýchlejšie zotavenie z krízy, a to vnútorne i na medzinárodnej úrovni prostredníctvom naštartovania hospodárskej súťaže, produktivity, rastového potenciálu, sociálnej súdržnosti a hospodárskej konvergencie, Európska rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2010 prijala novú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť, ktorá obsahuje tiež ciele v oblasti boja proti chudobe, vzdelávania, inovácií a životného prostredia.

(6)

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie, ZFEÚ umožňuje prijať osobitné opatrenia v eurozóne, ktoré presahujú ustanovenia uplatniteľné na všetky členské štáty na posilnenie koordinácie a dohľadu nad ich rozpočtovou disciplínou. Takáto posilnená koordinácia a dohľad by mala byť doplnená primeraným zapojením Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Ak je to vhodné a potrebné, mali by sa aktívne využívať osobitné opatrenia, ktoré sa uvádzajú v článku 136 ZFEÚ.

(7)

Uplatňovanie tohto nariadenia by malo byťv plnej miere v súlade s ustanoveniami článku 152 ZFEÚ a odporúčania vydané podľa tohto nariadenia by mali dodržiavať vnútroštátnu prax a inštitúcie pre tvorbu miezd. Toto nariadenie zohľadňuje článok 28 Charty základných práv Európskej únie, a nie je ním tak dotknuté právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy, ani právo na kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

(8)

Článok 9 ZFEÚ stanovuje, že Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.

(9)

Postupne posilňovaný dohľad a koordinácia, ako sa stanovujú v tomto nariadení, ďalej dokončia európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík, doplnia existujúce ustanovenia Paktu stability a rastu a posilnia dohľad nad rozpočtovými a hospodárskymi politikami v členských štátoch, ktorých menou je euro. Postupne rozšíreným postupom monitorovania by sa malo prispieť k lepším rozpočtovým a hospodárskym výsledkom, makrofinančnej primeranosti a hospodárskej konvergencii v prospech všetkých členských štátov, ktorých menou je euro. Dôslednejšie monitorovanie ako súčasť postupne posilneného postupu je predovšetkým cenné pre členské štáty, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite.

(10)

Predpojaté a nerealistické makroekonomické a rozpočtové prognózy môžu značne sťažiť účinnosť rozpočtového plánovania a následne oslabiť záväzok vo vzťahu k rozpočtovej disciplíne. Nezávislé orgány alebo orgány s funkčnou nezávislosťou na rozpočtových orgánoch členského štátu môžu poskytovať nepredpojaté a realistické makroekonomické prognózy, ktoré sa budú opierať o vnútroštátne právne ustanovenia zaručujúce vysoký stupeň funkčnej nezávislosti a zodpovednosti. Takéto prognózy by sa mali používať v celom rozpočtovom postupe.

(11)	Silné verejné financie sa najlepšie zabezpečia v plánovacej fáze a hrubé chyby by sa mali zistiť čo najskôr. Členské štáty by mali mať prospech nielen zo stanovenia hlavných zásad a rozpočtových cieľov, ale aj zo synchronizovaného monitorovania ich rozpočtových politík.

(12)

Stanovením spoločného rozpočtového harmonogramu pre členské štáty, ktorých menou je euro, by sa mali lepšie zosynchronizovať kľúčové kroky pri príprave štátnych rozpočtov, čím sa prispieva k účinnosti Paktu stability a rastu a európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík. Malo by to viesť k posilneniu súčinnosti uľahčením koordinácie politík medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, a zabezpečením, aby sa odporúčania Rady a Komisie primerane začlenili do procesu prijímania rozpočtu členských štátov. Uvedený proces by mal byť v súlade s rámcom koordinácie hospodárskej politiky v súvislosti s ročným cyklom dohľadu, ktorý zahŕňa najmä všeobecné usmernenia členským štátom, ktoré vydávajú Komisia a Európska rada na začiatku cyklu. Rozpočtové politiky členských štátov by mali byť v súlade s odporúčaniami vydaným v súvislosti s Paktom stability a rastu a ak je to vhodné v súlade s odporúčaniami vydanými v súvislosti s ročným cyklom dohľadu vrátane postupu makroekonomických nerovnováh, ako ustanovuje nariadenie (EÚ) č. 1176/2011, a so stanoviskami k programom ekonomického partnerstva, ako stanovuje toto nariadenie.

(13)

Ako prvý krok tohto spoločného rozpočtového harmonogramu by členské štáty mali zverejniť svoj vnútroštátny strednodobý fiškálny plán v rovnakom čase ako svoj program stability pokiaľ možno do 15. apríla, najneskôr však do 30. apríla. Tieto fiškálne plány by mali obsahovať údaje o tom, aký je predpokladaný príspevok navrhovaných reforiem a opatrení na dosiahnutie cieľov a vnútroštátnych záväzkov stanovených v rámci stratégie Únie pre rast a tvorbu pracovných miest. Vnútroštátny strednodobý fiškálny plán a program stability môžu byť tým istým dokumentom.

(14)

Dôležitým míľnikom tohto spoločného rozpočtového harmonogramu by malo byť zverejnenie návrhu rozpočtu ústrednej štátnej správy do 15. októbra. Keďže sa dodržiavanie pravidiel Paktu stability a rastu má zabezpečiť na úrovni verejnej správy a dosiahnutie rozpočtových cieľov si vyžaduje konzistentné zostavovanie rozpočtu vo všetkých subsektoroch verejnej správy, zverejnenie návrhu rozpočtu ústrednej štátnej správy by malo byť sprevádzané zverejnením hlavných parametrov návrhu rozpočtov všetkých ďalších subsektorov verejnej správy. Takéto parametre by mali zahŕňať predovšetkým očakávané rozpočtové výsledky ďalších subsektorov, hlavné predpoklady týchto prognóz a dôvody očakávaných zmien v súvislosti s predpokladmi programu stability.

(15)

Spoločný rozpočtový harmonogram tiež stanovuje, že rozpočet má byť prijatý alebo dohodnutý každoročne do 31. decembra spolu s aktualizovanými hlavnými rozpočtovými parametrami pre ostatné subdsektory verejnej správy. V prípade, že sa z objektívnych dôvodov, ktoré sú mimo kontroly verejnej správy, rozpočet neprijme do 31. decembra, mali by sa zaviesť postupy pre rozpočtové provizórium s cieľom zabezpečiť, aby vláda mohla naďalej plniť svoje základné povinnosti. Takéto mechanizmy by mohli zahŕňaťplnenie návrhu rozpočtu verejnej správy, rozpočtu schváleného v predchádzajúcom roku alebo osobitných opatrení, ktoré schválil parlament.

(16)	Členské štáty v záujme lepšej koordinácie plánovania vydávania svojich štátnych cenných papierov by mali oznámiť svoje plány vydávania štátnych cenných papierov Euroskupine a Komisii ex ante.

(17)

Dodržiavanie účinných fiškálnych rámcov založených na pravidlách môže byť dôležité pre podporu zdravých a udržateľných fiškálnych politík. Smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (9) stanovuje, že monitorovanie súladu s numerickými fiškálnymi pravidlami danej krajiny by mali podporovať na vnútroštátnej úrovni nezávislé orgány alebo orgány s funkčnou nezávislosťou. Je dôležité poznamenať, že vzhľadom na rôznorodosť možných a jestvujúcich dohôd, by napriek tomu, že nejde o prednostnú možnosť, malo byť možné, aby bol viac než jeden nezávislý orgán poverený monitorovaním dodržiavania týchto pravidiel, pokiaľ je jasné pridelenie zodpovednosti a pokiaľ nedochádza k prekrývaniu právomocí nad špecifickými aspektmi monitorovania. Malo by sa zamedziť nadmernej inštitucionálnej fragmentácii úloh monitorovania. V záujme toho, aby monitorovacie orgány efektívne plnili svoj mandát, by sa tieto orgány mali opierať o vnútroštátne právne ustanovenia zaručujúce vysoký stupeň funkčnej nezávislosti a zodpovednosti. Forma týchto monitorovacích orgánov by mala zohľadňovať jestvujúce inštitucionálne pomery a administratívnu štruktúru dotknutého členského štátu. Predovšetkým by malo byť možné udeliť vhodnému subjektu jestvujúcej inštitúcie funkčnú nezávislosť za podmienky, že takýto subjekt bude poverený vykonávaním osobitných úloh v oblasti monitorovania, bude mať jednoznačný zákonný režim a bude dodržiavať ďalšie zásady uvedené v tomto odôvodnení.

(18)

Toto nariadenie neukladá členským štátom dodatočné požiadavky ani záväzky na numerické fiškálne pravidlá danej krajiny. Silné numerické fiškálne pravidlá pre danú krajinu, ktoré sú v súlade s rozpočtovými cieľmi na úrovni Únie a monitorované nezávislými orgánmi, sú základom rámca posilneného rozpočtového dohľadu Únie. V tomto nariadení sú vymedzené pravidlá, ktoré tieto orgány musia dodržiavať, a ich osobitné úlohy.

(19)

Členské štáty, ktorých menou je euro obzvlášť postihujú účinky presahovania ich rozpočtových politík. Členské štáty, ktorých menou je euro, by mali pred prijatím akýchkoľvek zásadných plánov reformy fiškálnej politiky s možnými účinkami presahovania uskutočniť konzultácie s Komisiou a medzi sebou navzájom, aby bolo možné posúdiť možný vplyv na eurozónu ako celok. O svojich rozpočtových plánoch by mali tiež uvažovať v rovine spoločného záujmu a predložiť ich Komisii na účely monitorovania predtým, než sa tieto plány stanú záväzné. Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi navrhnúť usmernenia v podobe harmonizovaného rámca na stanovenie obsahu návrhu rozpočtových plánov.

(20)

Vo výnimočných prípadoch, ak po konzultácii s príslušným členským štátom Komisia zistí v návrhu rozpočtového plánu osobitne závažný nesúlad so záväzkami rozpočtovej politiky stanovenými v Pakte stability a rastu, požiada vo svojom stanovisku k návrhu rozpočtového plánu v súlade stýmto nariadením o prepracovaný návrh rozpočtového plánu. Dôjde k tomu najmä v prípade, keby vykonávanie návrhu rozpočtového plánu ohrozovalo finančnú stabilitu príslušného členského štátu alebo ohrozovalo riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie, alebo v prípade, keby vykonávanie návrhu rozpočtového plánu viedlo k zjavnému a zásadnému porušeniu odporúčaní prijatých Radou podľa Paktu stability a rastu.

(21)

Stanovisko Komisie k návrhu rozpočtového plánu by sa malo prijať čo najskôr, v každom prípade najneskôr do konca novembra, pričom v najväčšej možnej miere zohľadní osobitný vnútroštátny fiškálny harmonogram a parlamentné postupy, aby sa zabezpečilo, že politické usmernenie Únie v rozpočtovej oblasti sa bude môcť primerane začleniť do prípravy štátneho rozpočtu. Stanovisko by malo predovšetkým obsahovať posúdenie toho, či sa v rozpočtových plánoch zodpovedajúco zohľadnili odporúčania vydané v kontexte európskeho semestra v rozpočtovej oblasti. Na žiadosť parlamentu dotknutého členského štátu alebo Európskeho parlamentu by Komisia mala byť pripravená predložiť svoje stanovisko po jeho zverejnení parlamentu, ktorý predložil žiadosť. Členské štáty by mali vziať do úvahy pri prijímaní svojho zákona o rozpočte stanovisko Komisie k ich návrhu rozpočtového plánu.

(22)

Rozsah, v akom bolo toto stanovisko zohľadnené v zákone o štátnom rozpočte členského štátu, by mal byť súčasťou posúdenia, či a kedy sa podmienky splnili, čo povedie k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu v dotknutom členskom štáte. V takom prípade nezohľadňovanie včasných usmernení Komisie by sa malo považovať za priťažujúcu skutočnosť.

(23)	Na základe celkového posúdenia návrhov rozpočtových plánov Komisiou by mala rozpočtovú situáciu a vyhliadky pre eurozónu ako celok prerokovať aj Euroskupina.

(24)

Členské štáty, ktorých menou je euro a na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by mali byť monitorované dôslednejšie na zabezpečenie úplnej, udržateľnej a včasnej nápravy nadmerného deficitu. Dôslednejšie monitorovanie prostredníctvom dodatočných požiadavok na podávanie správ by malo zabezpečiť prevenciu a včasnú nápravu akýchkoľvek odchýlok od odporúčaní Rady na nápravu nadmerného deficitu. Takýmto monitorovaním by sa mali dopĺňať ustanovenia uvedené v nariadení (ES) č. 1467/97. Tieto dodatočné požiadavky na podávanie správ by mali byť primerané k fáze postupu, v akej sa členský štát nachádzapodľa článku 126 ZFEÚ. Ako prvý krok by dotknutý členský štát mal vypracovať podrobné hodnotenie aktuálneho plnenia rozpočtu v prípade verejnej správy a jej subsektorov, najmä s prihliadnutím na finančné riziká spojené s podmienenými záväzkami s prípadným veľkým vplyvom na verejné rozpočty.

(25)

Dodatočné požiadavky na podávanie správ pre členské štáty, ktorých menou je euro a na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by mali umožniť lepšiu výmenu informácií medzi dotknutými členskými štátmi a Komisiou a následne identifikáciu rizík pri dodržiavaní konečného termínu zo strany členského štátu, ktorý stanovila Rada na nápravu jeho nadmerného deficitu. Komisia by mala v prípade zistenia takýchto rizík vydať odporúčanie pre dotknutý členský štát, aby v stanovenej časovej lehote prijal náležité opatrenia. Na základe žiadsti by mala Komisia predložiť svoje odporúčanie parlamentu dotknutého členského štátu na jeho žiadosť. Dodržanie odporúčania by malo viesť k rýchlej náprave akéhokoľvek vývoja, ktorý ohrozuje nápravu nadmerného deficitu v stanovenej lehote.

(26)

Posúdenie dodržiavania odporúčania Komisie by malo byť súčasťou sústavného posudzovania účinných opatrení na nápravu nadmerného deficitu Komisiou. Pri rozhodovaní, či boli prijaté účinné opatrenia na nápravu nadmerného deficitu, by mala Rada svoje rozhodnutie zakladať aj na tom, či členský štát dodržiaval alebo nedodržiaval odporúčanie Komisie pri súčasnom riadnom zohľadnení článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97.

(27)

V nariadení (ES) č. 1467/97, ktoré podrobne stanovuje postup pri nadmernom deficite na základe článku 126 ZFEÚ, sú pevne zakotvené prvky flexibility, ktoré umožňujú zohľadnenie neočakávaných nepriaznivých hospodárskych udalostí.Článok 3 ods. 5 a článok 5 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, že, ak boli prijaté účinné opatrenia v súlade s odporúčaním podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ alebo rozhodnutím o upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ, a k neočakávaným nepriaznivým hospodárskym udalostiam s vážnymi negatívnymi následkami na verejné financie dôjde po prijatí uvedeného odporúčania alebo rozhodnutia o upozornení, môže Rada na základe odporúčania Komisie rozhodnúť, že prijme revidované odporúčanie podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ alebo revidované rozhodnutie o upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ. V revidovanom odporúčaní alebo revidovanom rozhodnutí o upozornení je možné pri zohľadnení významných faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97 najmä predĺžiť lehotu na nápravu nadmerného deficitu, a to spravidla o rok. Rada by mala na základe hospodárskych predpovedí vo svojom pôvodnom odporúčaní alebo v rozhodnutí o upozornení posúdiť, či existujú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi negatívnymi následkami na verejné financie. V prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku môže Rada na základe odporúčania Komisie takisto rozhodnúť, že prijme revidované rozhodnutie o upozornení podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ alebo revidované upozornenie podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ za predpokladu, že to zo strednodobého hľadiska neohrozí fiškálnu udržateľnosť. Okrem toho článok 2 ods. 1a nariadenia (ES) č 1467/97 stanovuje, že pri uplatňovaní referenčnej hodnoty pre úpravu dlhu sa zohľadní vplyv cyklu na tempo znižovania dlhu. Členský štát by sa teda nepovažoval za porušujúci dlhové kritérium stanovené v článku 126 ods. 2 písm. b) ZFEÚ len kvôli negatívnym cyklickým podmienkam.

(28)

Takisto vzhľadom na to, že rozpočtové opatrenia môžu byť nedostatočné na to, aby sa zabezpečila trvalá náprava nadmerného deficitu, členské štáty, ktorých menou je euro a na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by mali predložiť program hospodárskeho partnerstva, v ktorom podrobne uvedú hospodársko-politické opatrenia a štrukturálne reformy potrebné na zabezpečenie účinnej a trvalej nápravy nadmerného deficitu, pričom vychádzajú z najnovšej aktualizácie svojho národného programu reforiem a jeho programu stability.

(29)

Okrem toho, posilnenie správy ekonomických záležitostí prinieslo užší dialóg s Európskym parlamentom. Zatiaľ čo príslušný výbor Európskeho parlamentu uznáva, že partnermi Európskeho parlamentu v rámci tohto dialógu sú príslušné inštitúcie Únie a ich zástupcovia, môže členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie Komisie alebo stanovisko Rady v súlade týmto nariadením, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov. Účasť členských štátov na takejto výmene názorov je dobrovoľná.

(30)

S cieľom vymedziť rozsah oznamovacích povinností pre členské štáty v postupe pri nadmernom deficite by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia prílohy k tomuto nariadeniu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zaistiť paralelné, včasné a primerané postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(31)

Právomoc prijímať stanoviská k programom hospodárskeho partnerstva stanoveným v tomto nariadení by mala byť zverená Rade. Tieto stanoviská sú doplňujúcou súčasťou postupu pri nadmernom deficite stanovenom v článku 126 ZFEÚ, v súlade s ktorým má Rada rozhodnúť o existencii nadmerného deficitu a opatreniach, ktoré ho majú ukončiť.

(32)

Pripomínajúc význam zdravých verejných financií, štrukturálnej reformy a cielených investícií pre udržateľný rast, hlavy členských štátov a predsedovia vlád podpísali 29. júna 2012 Pakt pre rast a zamestnanosť, čím preukázali vôľu podporovať rast vytvárajúci pracovné miesta spolu s odhodlaním podporovať zdravé verejné financie. Pakt obsahuje najmä opatrenia na podporu financovania hospodárstva. Na podporu rastových opatrení s rýchlym účinkom sa zmobilizuje 120 miliárd EUR (čo predstavuje približne 1 % hrubého národného dôchodku Únie). Ako sa odporúča v ročnom prieskume rastu v roku 2012 a 2013, členské štáty by sa mali snažiť zachovať primerané tempo fiškálnej konsolidácie a zároveň zachovať investovanie zamerané na dosiahnutie cieľov Európy 2020 pre rast a zamestnanosť.

(33)

Komisia monitoruje vplyv prísnych rozpočtových obmedzení na verejné výdavky podporujúce rast a verejné investície. Fiškálny rámec Únie ponúka možnosť vyvážiť uznanie potrieb produktívnych verejných investícií s cieľmi v oblasti fiškálnej disciplíny: možnosti, ktoré ponúka existujúci fiškálny rámec Únie na vyváženie potreby produktívnych verejných investícií s cieľmi v oblasti fiškálnej disciplíny, možno využiť v preventívnej časti Paktu stability a rastu, pričom sa tento pakt bude v plnej miere rešpektovať. Komisia oznámila úmysel vypracovať správu o možnostiach činnosti v rámci existujúceho fiškálneho rámca Únie.

(34)

Rezolúcia Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012 s odporúčaniami Komisii týkajúcimi sa správy predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom „Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii“ a oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom „Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu“ načrtli postoje Európskeho parlamentu a Komisie týkajúce sa krokov smerom k hlbšej a lepšie integrovanej hospodárskej a menovej únii. V nadväznosti na správu Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii Európska rada vo svojich záveroch v decembri 2012 uviedla svoj postoj ku viacerým otázkam s cieľom ďalej posilniť EMÚ,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa stanovujú ustanovenia o posilnenom monitorovaní rozpočtových politík v eurozóne a zabezpečuje sa, aby národné rozpočty boli v súlade s usmerneniami hospodárskej politiky vydanými v kontexte Paktu stability a rastu a európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík, a to:

a)	doplnením európskeho semestra, ako sa stanovuje v článku 2-a nariadenia (ES) č. 1466/97, o spoločný rozpočtový harmonogram;

b)	doplnením postupu na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh, ako sa stanovuje nariadením (EÚ) č. 1176/2011;

c)	doplnením systému mnohostranného dohľadu nad rozpočtovými politikami stanoveného nariadením (ES) č. 1466/97 o ďalšie požiadavky na monitorovanie s cieľom zabezpečiť, aby sa politické odporúčania Únie v rozpočtovej oblasti zodpovedajúco začlenili do vnútroštátnych príprav rozpočtu;

d)

doplnením postupu nápravy nadmerného deficitu členského štátu stanoveného článkom 126 ZFEÚ a nariadením (ES) č. 1467/97 o dôslednejšie monitorovanie rozpočtových politík členských štátov, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, s cieľom zabezpečiť včasnú a trvalú nápravu nadmerného deficitu;

e)	zaručením súladu medzi rozpočtovými politikami a opatreniami a reformami prijatými v kontexte postupu na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh stanoveným nariadením (EÚ) č. 1176/2011, a ak je to vhodné v kontexte programov hospodárskeho partnerstva uvedených v článku 9.

2.   Pri uplatňovaní tohto nariadenia sa plne rešpektuje článok 152 ZFEÚ a v odporúčaniach vydaných podľa tohto nariadenia sa rešpektujú vnútroštátna prax a inštitúcie pre tvorbu miezd. V súlade s článkom 28 Charty základných práv Európskej únie týmto nariadením nie jedotknuté právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy, ani právo na kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

3.   Toto nariadenie sa uplatňuje na členské štáty, ktorých menou je euro.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„nezávislé orgány“ sú orgány, ktoré sú štrukturálne nezávislé alebo orgány s funkčnou nezávislosťou od rozpočtových orgánov členského štátu a ktoré sa opierajú o vnútroštátne právne ustanovenia zaručujúce vysoký stupeň funkčnej nezávislosti a zodpovednosti, vrátane: i) štatutárneho režimu stanoveného vo vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch alebo právne záväzných správnych opatreniach; ii) zákazu prijímania pokynov od rozpočtových orgánov dotknutého členského štátu alebo od iného verejného či súkromného subjektu; iii) spôsobilosti včas verejne komunikovať; iv) postupov nominovania členov na základe ich skúseností a schopností; v) primeranosti zdrojov a vhodného prístupu k informáciám na vykonávanie ich mandátu;

b)	„nezávislé makroekonomické prognózy“ sú makroekonomické prognózy vyhotovené alebo schválené nezávislými orgánmi;

c)	„strednodobý rozpočtový rámec“ je strednodobý rozpočtový rámec, ako je vymedzený v článku 2 písm. e) smernice 2011/85/EÚ;

d)	„program stability“ je program stability, ako je vymedzený v článku 3 nariadenia (ES) č 1466/97.

V záujme zabezpečenia konzistentnosti naprieč nezávislými makroekonomickými prognózami uvedenými v písm. b) prvého pododseku, členské štáty a Komisia najmenej raz ročne vedú technický dialóg o predpokladoch, ktoré sú oporou pri vypracúvaní makroekonomických a rozpočtových prognóz, v súlade s článkom 4 ods. 5 smernice 2011/85/EÚ.

2.   Vymedzenia „sektora verejnej správy“ a „subsektorov sektora verejnej správy“ stanovené v bode 2.70 prílohy A k nariadeniu (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve (10) sa tiež vzťahujú na toto nariadenie.

3.   Uplatňovanie tohto nariadenia nemá vplyv na článok 9 ZFEÚ.

KAPITOLA II

KOORDINÁCIA HOSPODÁRSKYCH POLITÍK

Článok 3

Súlad s rámcom pre koordináciu hospodárskych politík

Rozpočtové postupy členských štátov sú v súlade:

1)	s rámcom pre koordináciu hospodárskej politiky v rámci ročného cyklu dohľadu, ktorý obsahuje najmä všeobecné pokyny členským štátom vydané Komisiou a Európskou radou na začiatku cyklu;

2)	s odporúčaniami vydanými v rámci Paktu stability a rastu;

3)	ak je to vhodné, s odporúčaniami vydanými v rámci ročného cyklu dohľadu vrátane postupu makroekonomickej nerovnováhy ustanoveného nariadením (EÚ) č 1176/2011 a

4)	ak je to vhodné, so stanoviskami k programom ekonomického partnerstva, ako sú uvedené v článku 9.

KAPITOLA III

SPOLOČNÉ ROZPOČTOVÉ USTANOVENIA

Článok 4

Spoločný rozpočtový harmonogram

1.   Členské štáty v kontexte európskeho semestra zverejnia každoročne, ak možno do 15. apríla a najneskôr do 30. apríla, svoje národné strednodobé fiškálne plány v súlade s ich strednodobým rozpočtovým rámcom. Takéto vnútroštátne plány zahŕňajú prinajmenšom všetky informácie, ktoré sa majú uviesť v ich programoch stability a predkladajú sa spoločne s ich národnými programami reforiem a programami stability. Takéto plány sú v súlade s rámcom pre koordináciu hospodárskej politiky v rámci ročného cyklu dohľadu, ktorý obsahuje najmä všeobecné pokyny členským štátom vydané Komisiou a Európskou radou na začiatku cyklu. Programysú tiež v súlade s odporúčaniami vydanými v rámci Paktu stability a rastu a ak je to vhodné, s odporúčaniami vydanými v rámci ročného cyklu dohľadu vrátane postupu makroekonomickej nerovnováhy ustanoveného nariadením (EÚ) č 1176/2011 a stanoviskami k hospodárskemu partnerskému programu uvedenému v článku 9.

Vnútroštátne strednodobé fiškálne plány a národné programy reforiem zahŕňajú údaje o tom, aký je predpokladaný príspevok navrhovaných reforiem a opatrení na dosiahnutie cieľov a národných záväzkov stanovených v rámci stratégie Únie pre rast a tvorbu pracovných miest. Vnútroštátne strednodobé fiškálne plány alebo národné programy reforiem zahŕňajú tiež údaje o očakávaných hospodárskych prínosoch nevojenských investičných projektov verejného obstarávania, ktoré majú významný vplyv na rozpočet. Vnútroštátne strednodobé fiškálne plány a programy stability môžu byť obsiahnuté v tom istom dokumente.

2.   Návrh rozpočtu ústrednej štátnej správy na nastávajúci rok a hlavné parametre návrhov rozpočtov všetkých ďalších subsektorov verejnej správy sa zverejňujú každoročne, a to najneskôr do 15. októbra.

3.   Rozpočet ústrednej štátnej správy sa prijíma alebo dohoduje a zverejňuje ročne najneskôr do 31. decembra spolu s aktualizovanými hlavnými rozpočtovými parametrami pre ostatné subsektory verejnej správy. Členské štáty zavedú reverzné rozpočtové postupy, ktoré sa budú uplatňovať v prípade, že rozpočet z objektívnych dôvodov, ktoré sú mimo kontroly vlády, nebude do 31. decembra prijatý alebo dohodnutý a zverejnený.

4.   Vnútroštátne strednodobé fiškálne plány a návrhy rozpočtov, na ktoré sa odkazuje v odsekoch 1 a 2, sa zakladajú na nezávislých makroekonomických prognózach a uvádza sa v nich, či rozpočtové prognózy boli vypracované alebo schválené nezávislým orgánom. Tieto prognózy sa uverejňujú spolu s vnútroštátnymi strednodobými fiškálnymi plánmi a návrhmi rozpočtov, z ktorých vychádzajú.

Článok 5

Nezávislé orgány monitorujúce súlad s fiškálnymi pravidlami

1.   Členské štáty majú nezávislé orgány na monitorovanie dodržiavania:

a)	numerických fiškálnych pravidiel, ktorými sa do vnútroštátnych rozpočtových postupov začleňuje ich strednodobý rozpočtový cieľ stanovený v článku 2a nariadenia (ES) č. 1466/97;

b)	numerických fiškálnych pravidiel uvedených v článku 5 smernice 2011/85/EÚ.

2.   Tieto orgány poskytnú v prípade potreby verejné hodnotenie vnútroštátnych fiškálnych pravidiel, týkajúcich sa okrem iného:

a)	výskytu okolností vedúcich k aktivácii nápravných mechanizmov pre prípady významnejších sledovaných odchýlok od strednodobého cieľa alebo úprav smerujúcich k jeho dosiahnutiu v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia (ES) č 1466/97;

b)	toho, či dochádza k rozpočtovej náprave v súlade s vnútroštátnymi predpismi a rozpočtovými plánmi;

c)

výskytu alebo zániku okolností uvedených v článku 5 ods. 1 desiatom pododseku nariadenia (ES) č 1466/97, ktoré môžu viesť k dočasnej odchýlke odstrednodobého rozpočtového cieľa alebo k úpravám smerujúcich k jeho dosiahnutiu, za predpokladu, že takáto odchýlka neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

KAPITOLA IV

MONITOROVANIE A POSÚDENIE NÁVRHOV ROZPOČTOVÝCH PLÁNOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Článok 6

Požiadavky na monitorovanie

1.   Členské štáty predložia každoročne do 15. októbra Komisii a Euroskupine návrh rozpočtového plánu na nastávajúci rok. Návrh rozpočtového plánumusí byť v súlade s odporúčaniami vydaným v súvislosti s Paktom stability a rastu a v prípade, ak je to vhodné, s odporúčaniami vydanými v súvislosti s ročným cyklom dohľadu vrátane postupu makroekonomických nerovnováh, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1176/2011, a so stanoviskami k programom hospodárskeho partnerstva, ako sa uvádza v článku 9.

2.   Návrhy rozpočtových plánov uvedené v odseku 1, sa po predložení Komisii čo najskôr zverejnia.

3.   Návrh rozpočtového plánu obsahuje tieto informácie pre nastávajúci rok:

a)	cieľové saldo rozpočtu verejnej správy ako percento hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“), v delení podľa subsektorov verejnej správy;

b)	prognózy pri nezmenených politikách pre výdavky a príjmy verejnej správy ako percento HDP a ich hlavné zložky vrátane tvorby hrubého fixného kapitálu;

c)	vytýčené výdavky a príjmy verejnej správy ako percento HDP a ich hlavné zložky pri zohľadnení podmienok a kritérií na stanovenie tempa rastu výdavkov verejnej správy bez diskrečných príjmových opatrení podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97;

d)	príslušné informácie o výdavkoch verejnej správy podľa funkcií, vrátane oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti, a tam, kde je to možné, údaje o očakávanom distribučnom vplyve hlavných výdavkových a príjmových opatrení;

e)	opis a vyčíslenie opatrení v oblasti výdavkov a príjmov, ktoré sa zahrnú do návrhu rozpočtu na nastávajúci rok na úrovni každého subsektora s cieľom preklenúť rozdiel medzi cieľmi uvedenými v písm. c) a prognózami pri nezmenených politikách stanovených v súlade s písm. b);

f)	hlavné predpoklady nezávislých makroekonomických prognóz a dôležitých ekonomických vývojov, ktoré sú podstatné pre dosiahnutie rozpočtových cieľov;

g)	príloha obsahujúca metodiku, hospodárske modely a predpoklady, a všetky ostatné významné parametre rozpočtových prognóz a. odhad vplyvu súhrnných rozpočtových opatrení na hospodársky rast;

h)	údaje o tom, ako reformy a opatrenia v navrhovanom rozpočtovom pláne vrátane najmä verejných investícií riešia platné odporúčania určené dotknutému členskému štátu v súlade s článkami 121 a 148 ZFEÚ a sú dôležité na dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii Únie pre rast a tvorbu zamestnanosti.

Opis uvedený v prvom pododseku písm. e) môže byť menej podrobný u opatrení s vplyvom na rozpočet, ktorý bude podľa odhadov menší ako 0,1 % HDP. Osobitná a explicitná pozornosť sa venuje zásadným plánom reformy fiškálnej politiky s možnými účinkami presahovania pre ostatné členské štáty, ktorých menou je euro.

4.   Ak sa rozpočtové ciele uvedené v návrhu rozpočtového plánu v súlade s odsekom 3 alebo prognózy pri nezmenenej politike líšia od tých, ktoré sú uvedené v najnovšom programe stability, tieto rozdiely sa riadne vysvetlia.

5.   Podrobné požiadavky na obsah návrhu rozpočtového plánu sa uvádzajú v harmonizovanom rámci, ktorý vytvorí Komisia v spolupráci s členskými štátmi.

Článok 7

Posúdenie návrhu rozpočtového plánu

1.   Komisia prijme čo najskôr, najneskôr však do 30. novembra, stanovisko k návrhu rozpočtového plánu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1, ak v mimoriadnych prípadoch po konzultácii s dotknutým členským štátom do jedného týždňa po predložení návrhu rozpočtového plánu Komisia zistí osobitne závažné nedodržiavanie povinností v oblasti rozpočtovej politiky stanovených v Pakte stability a rastu, prijme do dvoch týždňov od predloženia návrhu rozpočtového plánu svoje stanovisko. Vo svojom stanovisku Komisia požiada, aby bol čo najskôr, najneskôr však do troch týždňov od prijatia jej stanoviska predložený prepracovaný návrh rozpočtového plánu. Žiadosť Komisie sa zdôvodní a zverejní.

Na prepracovaný návrh rozpočtového plánu predložený podľa prvého pododseku tohto odseku sa uplatňuje článok 6 ods. 2, 3 a 4.

Komisia prijme nové stanovisko k prepracovanému návrhu rozpočtového plánu čo najskôr, najneskôr však do troch týždňov po predložení prepracovaného návrhu rozpočtového plánu.

3.   Stanovisko Komisie sa zverejní a predloží Euroskupine. Následne na žiadosť parlamentu dotknutého členského štátu alebo Európskeho parlamentu Komisia prednesie svoje stanovisko parlamentu, ktorý predložil žiadosť.

4.   Komisia vykoná celkové posúdenie rozpočtovej situácie a vyhliadok v eurozóne ako celku, a to na základe vyhliadok vnútroštátnych rozpočtov a ich vzájomného pôsobenia v celej oblasti, opierajúc sa o najnovšie ekonomické prognózy útvarov Komisie.

Toto celkové posúdenie zahŕňa analýzy citlivosti, ktoré poukazujú na riziká pre udržateľnosť verejných financií v prípade negatívneho ekonomického, finančného alebo rozpočtového rozvoja. V prípade potreby tiež uvedie opatrenia na posilnenie koordinácie rozpočtovej a makroekonomickej politiky na úrovni eurozóny.

Celkové posúdenie sa zverejní a zohľadní sa vo všeobecnom usmernení určenom členským štátom, ktoré každoročne vydáva Komisia.

Metodika (vrátane modelov) a predpoklady najnovších hospodárskych prognóz útvarov Komisie pre každý členský štát vrátane odhadov vplyvu súhrnných rozpočtových opatrení na hospodársky rast sa pripoja k celkovému posúdeniu.

5.   Euroskupina prerokuje stanoviská Komisie k návrhom rozpočtových plánov a rozpočtovú situáciu a vyhliadky v eurozóne ako celku na základe celkového posúdenia vykonanom Komisiou v súlade s odsekom 4. Výsledky týchto rokovaní Euroskupiny sa v prípade potreby zverejnia.

Článok 8

Podávanie správ o vydávaní štátnych cenných papierov

1.   Členské štáty včas a vopred oznamujú Európskej komisii a Euroskupine vnútroštátne plány vydávania štátnych cenných papierov.

2.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi stanovuje harmonizovanú formu a obsah poskytovaných informácií uvedených v odseku 1.

KAPITOLA V

ZABEZPEČENIE NÁPRAVY NADMERNÉHO DEFICITU

Článok 9

Programy ekonomického partnerstva

1.   Ak Rada v súlade s článkom 126 ods. 6 ZFEÚ rozhodne, že v členskom štáte existuje nadmerný deficit, príslušný členský štát Komisii a Rade predloží program ekonomického partnerstva s opisom opatrení politiky a štrukturálnych reforiem potrebných na zabezpečenie účinnej a trvalej nápravy nadmerného deficitu ako vývoj národného programu reforiem a programu stability a plne zohľadní odporúčania Rady o uplatňovaní integrovaných usmernení pre hospodársku politiku a politiku zamestnanosti príslušného členského štátu.

2.   V programe ekonomického partnerstva sa definuje a zvolí počet konkrétnych priorít zameraných na posilnenie konkurencieschopnosti a dlhodobého udržateľného rastu a riešenie štrukturálnych nedostatkov v dotknutom členskom štáte. Tieto priority sú v súlade so stratégiou Únie pre rast a zamestnanosť. Ak je to vhodné, určia sa potenciálne finančné zdroje vrátane úverových liniek Európskej investičnej banky a prípadne ďalšie relevantné finančné nástroje Únie.

3.   Program ekonomického partnerstva sa predloží spolu so správami stanovenými v článku 3 ods. 4a nariadenia (ES) č. 1467/97.

4.   Rada na základe návrhu Komisie prijme stanovisko k programu ekonomického partnerstva.

5.   Plán nápravných opatrení uvedený v článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 možno zmeniť a doplniť v súlade s článkom 9 ods. 4 uvedeného nariadenia s cieľom nahradiť program ekonomického partnerstva stanovený v tomto článku. Ak je takýto plán nápravných opatrení predložený po prijatí programu ekonomického, opatrenia uvedené v programe ekonomického partnerstva je možné v prípade potreby zahrnúť do plánu nápravných opatrení.

6.   Rada a Komisia monitorujú realizáciu tohto programu a ročné rozpočtové plány, ktoré sú v súlade s týmto programom.

Článok 10

Požiadavky na podávanie správ, pokiaľ ide o členské štáty, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite

1.   Ak Rada v súlade s článkom 126 ods. 6 ZFEÚ rozhodne, že členský štát má nadmerný deficit, na dotknutý členský štát sa na návrh Komisie vzťahujú požiadavky na podávanie správ v súlade s odsekmi 2 až 5 tohto článku až do zrušenia postupu pri nadmernom deficite, ktorý sa naň uplatňuje.

2.   Členský štát vykoná komplexné posúdenie aktuálneho plnenia rozpočtu verejnej správy a jej subsektorov. Uvedené posúdenie sa vzťahuje aj na finančné riziká spojené s podmienenými záväzkami s prípadným veľkým vplyvom na verejné rozpočty, ako sa uvádza v článku 14 ods. 3 smernice 2011/85/EÚ, keďže môžu prispievať k existencii nadmerného deficitu. Výsledok tohto posúdenia sa uvedie v správe, ktorá sa predkladá v súlade s článkom 3 ods. 4a alebo článkom 5 ods. 1a nariadenia (ES) č. 1467/97 o opatreniach prijatých na nápravu nadmerného deficitu.

3.   Členský štát pravidelne podáva správy Komisii a Hospodárskemu a finančnému výboru o aktuálnom plnení rozpočtu verejnej správy a jej subsektorov, o vplyve diskrečných opatrení, ktoré sa prijali tak na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov, na rozpočet, o cieľových hodnotách pre výdavky a príjmy verejnej správya informácie o prijatých opatreniach a o povahe opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov. Správa sa zverejní.

Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14, ktorý špecifikuje obsah pravidelnej správy uvedenej v tomto odseku.

4.   Ak sa na dotknutý členský štát vzťahuje odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ, správa uvedená v odseku 3 tohto článku sa po prvýkrát predkladá šesť mesiacov po správe v zmysle článku 3 ods. 4a nariadenia (ES) č. 1467/97 a potom každých šesť mesiacov.

5.   Ak sa na dotknutý členský štát vzťahuje rozhodnutie Rady o upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ, obsahuje správa v súlade s odsekom 3 tohto článku aj informácie o opatreniach prijatých v reakcii na osobitné upozornenie Rady. Po prvý krát sa predloží tri mesiace po správe ustanovenej v článku 5 ods. 1a nariadenia (ES) č. 1467/97 a potom štvrťročne.

6.   Členský štát, na ktorý sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, na žiadosť a v lehote stanovenej Komisiou:

a)	vykoná prednostne v spolupráci s najvyššími vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi, na účely postupu pri nadmernom deficite komplexný nezávislý audit verejných účtov všetkých subsektorov verejnej správy zameraný na posúdenie spoľahlivosti, úplnosti a presnosti verejných účtov, a podá o ňom správu;

b)	poskytne ďalšie dostupné informácie na účely monitorovania pokroku pri náprave nadmerného deficitu.

Komisia (Eurostat) posúdi v tejto súvislosti kvalitu štatistických údajov, ktoré dotknutý členský štát podľa písm. a) oznamuje v súlade s nariadením (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (11).

Článok 11

Členské štáty, ktorým hrozí, že nesplnia svoje povinnosti v rámci postupu pri nadmernom deficite

1.   Pri posudzovaní toho, či nie je ohrozené dodržiavanie lehoty na nápravu nadmerného deficitu, ako je stanovené v odporúčaní Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ alebo v rozhodnutí Rady o upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ, Komisia vychádza pri posúdení okrem iného zo správ predložených členskými štátmi v súlade s článkom 10 ods. 3 tohto nariadenia.

2.   V prípade rizika nedodržania lehoty na nápravu nadmerného deficitu Komisia zašle dotknutému členskému štátu odporúčanie, aby v plnej miere vykonal opatrenia stanovené v odporúčaní alebo rozhodnutí o upozornení uvedených v odseku 1, prijal ďalšie opatrenia alebo oboje, v lehote, ktorá je v súlade s lehotou na nápravu jeho nadmerného deficitu. Toto odporúčanie Komisie sa zverejňuje a predkladá Hospodárskemu a finančnému výboru. Na žiadosť parlamentu dotknutého členského štátu Komisia predloží odporúčanie uvedenému parlamentu.

3.   V lehote stanovenej v odporúčaní Komisie uvedenom v odseku 2 predloží dotknutý členský štát Komisií správu o opatreniach prijatých v reakcii na toto odporúčanie spoločne so správami ustanovenými v článku 10 ods. 3. Správa obsahuje rozpočtový vplyv všetkých prijatých diskrečných opatrení, ciele pre štátne výdavky a príjmy, informácie o prijatých opatreniach a povahe predpokladaných opatrení na dosiahnutie cieľova informácie o ďalších opatreniach prijatých v reakcii na odporúčanie Komisie. Táto správa sa zverejňuje a predkladá Hospodárskemu a finančnému výboru.

4.   Komisia na základe správy uvedenej v odseku 3 posúdi, či členský štát splnil odporúčanie uvedené v odseku 2.

Článok 12

Vplyv na postup pri nadmernom deficite

1.   Rozsah, v akom dotknutý členský štát zohľadnil stanovisko Komisie uvedené v článku 7 ods. 1 zoberie do úvahy:

a)	Komisia pri vypracovaní správy podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ a pri odporúčaní uloženia bezúročného vkladu v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 1173/2011;

b)	Rada pri rozhodovaní o tom, či existuje nadmerný deficit v súlade s článkom 126 ods. 6 ZFEÚ.

2.   Monitorovanie ustanovené v článkoch 10 a 11 tohto nariadenia je neoddeliteľnou súčasťou pravidelného monitorovania, ako sa ustanovuje v článku 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1467/97, vykonávania opatrenia, ktoré dotknutý členský štát prijal v reakcii na odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ alebo rozhodnutie Rady o upozornenívydaných podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ na nápravu nadmerného deficitu.

3.   Pri zvažovaní, či boli v reakcii na odporúčania podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ alebo na rozhodnutia o upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ prijaté účinné opatrenia, Komisia zohľadní posúdenie uvedené v článku 11 ods. 4 tohto nariadenia a odporučí, aby Rada prijala, ak je to vhodné, rozhodnutia podľa článku 126 ods. 8 alebo článku 126 ods. 11 ZFEÚ, pričom sa riadne zohľadní článok 3 ods. 5 a článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97.

Článok 13

Súlad s nariadením (EÚ) č. 472/2013 (12)

Články 6 až 12 tohto nariadenia sa nevzťahujú na členské štáty, na ktoré sa vzťahuje program makroekonomických úprav.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Delegovanie právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie troch rokov od 30. mája 2013. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto trojročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 ods. 3 nadobúda účinnosť len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 15

Hospodársky dialóg

1.   S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ako aj zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť môže príslušný výbor Európskeho parlamentu prípade vyzvať predsedu Rady, Komisie a predsedu Európskej rady alebo predsedu Euroskupiny, aby vystúpili pred výborom a diskutovali o:

a)	špecifikáciách obsahu návrhu rozpočtového plánu stanovených v harmonizovanom rámci v súlade s článkom 6 ods. 5;

b)	výsledkoch diskusie Euroskupiny o stanoviskách Komisie prijatých v súlade s článkom 7 ods. 1, a to v rozsahu, v akom tieto výsledky boli zverejnené;

c)	celkovom posúdení rozpočtovej situácie a vyhliadkach v eurozóne ako celku, ktoré vypracuje Komisia v súlade s článkom 7 ods. 4;

d)	aktoch Rady uvedených v článku 9 ods. 4 a článku 12 ods. 3.

2.   Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže ponúknuť členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie Komisie v súlade s článkom 11 ods. 2 alebo akty Rady uvedené v odseku 1 písm. d), možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.

3.   Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra s cieľom zvýšiť transparentnosť a vlastnú zodpovednosť a zodpovednosť v súvislosti s prijímanými rozhodnutiami, najmä prostredníctvom hospodárskeho dialógu vedeného podľa tohto článku.

Článok 16

Preskúmanie uplatňovania tohto nariadenia a podávanie správ o jeho uplatňovaní

1.   Do 14. decembra 2014 a potom každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, ak je to vhodné spolu s návrhom na zemnu a doplnenie tohto nariadenia. Komisia uvedenú správu zverejní.

Správa uvedená v prvom pododseku okrem iného vyhodnotí:

a)	účinnosť tohto nariadenia;

b)	pokrok pri zabezpečovaní užšej koordinácie hospodárskych politík a udržateľného zbližovania hospodárskej výkonnosti členských štátov v súlade so ZFEÚ;

c)	príspevok tohto nariadenia k naplneniu stratégie Únie pre rast a zamestnanosť.

2.   Komisia do 31. júla 2013 predloží správu o možnostiach, ktoré ponúka existujúci fiškálny rámec Únie na vyváženie potreby produktívnych verejných investícií s cieľmi v oblasti fiškálnej disciplín v preventívnej časti Paktu stability a rastu pri súčasnom plnom rešpektovaní tohto paktu.

Článok 17

Prechodné ustanovenia

1.   Členské štáty, na ktoré sa už vzťahuje postup pri nadmernom deficite v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, splnia ustanovenia o pravidelnom podávaní správ v súlade s článkom 10 ods. 3, 4 a 5 do 31. októbra 2013.

2.   Článok 9 ods. 1 a článok 10 ods. 2 sa uplatňujú na členské štáty, na ktoré sa už vzťahuje postup pri nadmernom deficite v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, len ak sa odporúčanie Rady v súlade s článkom 126 ods. 7 ZFEÚ alebo rozhodnutie Rady o upozornení v súlade s článkom 126 ods. 9 ZFEÚ prijme po 30. mája 2013.

V takýchto prípadoch sa program ekonomického partnerstva predloží spolu so správami predloženými v súlade s článkom 3 ods. 4a alebo článkom 5 ods. 1a nariadenia (ES) č. 1467/97.

3.   Členské štáty splnia povinnosti vyplývajúce z článku 5 do 31. októbra 2013.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 141, 17.5.2012, s. 7.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. mája 2013.

(3)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

(5)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.

(6)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.

(7)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(9)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(10)  Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 1.

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 [o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou alebo im takéto ťažkosti hrozia] (Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.)

---