(1)

Smernicou 2011/61/EÚ sa Komisia splnomocňuje na prijímanie delegovaných aktov, ktorými sa spresnia najmä pravidlá týkajúce sa výpočtu hraničnej hodnoty, pákového efektu, podmienky výkonu činnosti správcov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „správcovia AIF“) vrátane riadenia rizík a riadenia likvidity, určovania hodnoty a delegovania, požiadavky spresňujúce funkcie a povinnosti depozitárov alternatívnych investičných fondov (ďalej len „AIF“), pravidlá transparentnosti a osobitné požiadavky týkajúce sa tretích krajín. Je dôležité, aby sa všetky tieto doplňujúce pravidlá začali uplatňovať v rovnakom čase ako smernica 2011/61/EÚ tak, aby sa nové požiadavky uložené správcom AIF mohli účinne uviesť do praxe. Ustanovenia v tomto nariadení navzájom úzko súvisia, pretože sa zaoberajú udeľovaním povolení správcom AIF, priebežnou prevádzkou a transparentnosťou správcov AIF, ktorí spravujú AIF a/alebo uvádzajú AIF na trh v Únii, čo sú neoddeliteľne spojené hľadiská súvisiace so začatím a vykonávaním činnosti správy aktív. Na účely zabezpečenia súdržnosti medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom uľahčiť komplexný prehľad a kompaktný prístup k nim osobami, ktoré podliehajú uvedeným povinnostiam, vrátane investorov, ktorí nie sú rezidentmi v Únii, je vhodné začleniť všetky delegované akty vyžadované smernicou 2011/61/EÚ do jedného nariadenia.

(2)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa prijatím nariadenia dosiahli ciele smernice 2011/61/EÚ jednotne vo všetkých členských štátoch na zlepšenie integrity vnútorného trhu a poskytnutie právnej istoty jeho účastníkom vrátane inštitucionálnych investorov, príslušných orgánov a ostatných zainteresovaných strán. Forma nariadenia zabezpečuje rovnaké podmienky pre všetkých organizátorov trhu a je najlepšou zárukou rovnakých podmienok, jednotných pravidiel hospodárskej súťaže a náležitého spoločného štandardu ochrany investorov. Okrem toho zaisťuje priamu uplatniteľnosť podrobných jednotných pravidiel týkajúcich sa prevádzky správcov AIF, ktoré sú vo svojej podstate priamo uplatniteľné, a preto si na vnútroštátnej úrovni nevyžadujú ďalšiu transpozíciu. Použitím nariadenia sa navyše umožní zabrániť oneskorenému uplatňovaniu smernice 2011/61/EÚ v členských štátoch.

(3)

Keďže sa v delegovanom nariadení spresňujú úlohy a povinnosti „riadiaceho orgánu“ a „vrcholového manažmentu“, je dôležité objasniť význam týchto pojmov, najmä skutočnosť, že riadiaci orgán môžu tvoriť členovia vrcholového manažmentu. Keďže sa v nariadení navyše zavádza pojem „funkcia dohľadu“, vo vymedzení riadiaceho orgánu by sa malo objasniť, že ide o orgán, ktorý zahŕňa funkciu riadenia v prípade, že sú funkcie dohľadu a riadenia oddelené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi obchodných spoločností. V smernici 2011/61/EÚ sa od správcov AIF požaduje, aby príslušným orgánom poskytovali určité informácie vrátane percentuálneho podielu aktív AIF podliehajúcich osobitnému režimu vyplývajúcemu z ich nelikvidnej povahy. V tomto nariadení sa objasňuje význam osobitného režimu, aby správcovia AIF vedeli presne, ktoré informácie by mali poskytovať príslušným orgánom.

(4)

Smernicou 2011/61/EÚ sa stanovuje menej prísny režim pre tých správcov AIF, ktorí spravujú portfóliá AIF, ktorých celkové spravované aktíva nepresahujú príslušné hraničné hodnoty. Je potrebné jasne určiť, ako sa má počítať celková hodnota spravovaných aktív. V tejto súvislosti je nevyhnutné vymedziť kroky potrebné na výpočet celkovej hodnoty aktív, jasne stanoviť, ktoré aktíva nie sú do výpočtu zahrnuté, objasniť, ako by sa mala určovať hodnota aktív nadobudnutých s použitím pákového efektu, a stanoviť pravidlá na riešenie prípadov vzájomnej držby medzi AIF spravovanými správcom AIF.

(5)

Je potrebné vypočítať celkovú hodnotu spravovaných aktív najmenej raz za rok, a to s použitím aktuálnych informácií. Hodnota aktív by sa preto mala určovať počas dvanástich mesiacov predchádzajúcich dátumu výpočtu celkovej hodnoty spravovaných aktív a čo najbližšie k tomuto dátumu.

(6)

Na zabezpečenie toho, že správca AIF bude môcť aj naďalej využívať menej prísny režim stanovený smernicou 2011/61/EÚ, mal by zaviesť postup, ktorým sa umožní priebežne sledovať celkovú hodnotu spravovaných aktív. Správca AIF môže zohľadniť druhy spravovaných AIF a rôzne triedy investovaných aktív na posúdenie pravdepodobnosti nedodržania hraničnej hodnoty alebo potreby ďalšieho výpočtu.

(7)

V prípade, že správca AIF už nespĺňa podmienky týkajúce sa hraničných hodnôt, mal by o tom informovať svoj príslušný orgán a do 30 kalendárnych dní požiadať o povolenie. Ak sa však prekročenie hraničných hodnôt alebo pokles pod ne vyskytuje len príležitostne v rámci daného kalendárneho roka a tieto situácie sa považujú za dočasné, správca AIF by nemal mať povinnosť žiadať o povolenie. V takých prípadoch by správca AIF mal informovať príslušný orgán o porušení hraničnej hodnoty a vysvetliť, prečo sa domnieva, že toto porušenie je dočasného charakteru. Situáciu trvajúcu viac ako tri mesiace nemožno považovať za dočasnú. Pri posudzovaní pravdepodobnosti dočasnosti situácie by správca AIF mal zohľadniť očakávanú činnosť upisovania a vyplácania alebo prípadne výzvy na úhradu kapitálu a rozdelenie kapitálu. Správca AIF by v rámci tohto posúdenia nemal používať očakávané pohyby na trhu.

(8)

Údaje, ktoré používajú správcovia AIF na výpočet celkovej hodnoty spravovaných aktív, nemusia byť dostupné pre verejnosť alebo investorov. Príslušné orgány však musia byť schopné overiť, že správca AIF správne počíta a monitoruje celkovú hodnotu spravovaných aktív vrátane posúdenia prípadov, keď celková hodnota spravovaných aktív dočasne prekročí príslušnú hraničnú hodnotu, a preto by mali mať na požiadanie prístup k týmto údajom.

(9)

Je dôležité, aby správcovia AIF, ktorí využívajú menej prísny režim stanovený v smernici 2011/61/EÚ, poskytli príslušným orgánom aktuálne informácie v čase registrácie. Môže sa stať, že nie všetky druhy správcov AIF majú aktualizované ponukové materiály zohľadňujúce najnovší vývoj týkajúci sa AIF, ktoré spravujú, a pre týchto správcov AIF môže byť praktickejšie špecifikovať požadované informácie v samostatnom dokumente, v ktorom sa opisuje investičná stratégia fondov. Mohlo by to tak byť v prípade fondov, ktoré investujú do verejne neobchodovateľných akcií (private equity) alebo rizikového kapitálu a ktoré často získavajú peniaze na základe rokovaní s potenciálnymi investormi.

(10)

AIF, ktorý má v držbe len akciové podiely v kótovaných spoločnostiach, by sa nemal považovať za využívajúci pákový efekt, pokiaľ sa akciové podiely nenadobúdajú prostredníctvom prijatej pôžičky. Ak rovnaký AIF nakupuje opcie na akciový index, mal by sa považovať za využívajúci pákový efekt, keďže zvýšil expozíciu AIF voči danej investícii.

(11)

V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania povinností správcu AIF poskytovať objektívny prehľad o použitom pákovom efekte je potrebné poskytnúť dve metódy na výpočet pákového efektu. Ako vyplýva z trhových štúdií, najlepšie výsledky možno dosiahnuť spojením takzvanej „hrubej“ a „záväzkovej“ metódy.

(12)

Na získanie primeraných informácií na monitorovanie systémových rizík a na získanie úplného obrazu o tom, ako správca AIF používa pákový efekt, by sa mali príslušným orgánom a investorom poskytnúť informácie o expozícii AIF, a to na základe hrubej, ako aj záväzkovej metódy, a preto by všetci správcovia AIF mali počítať expozíciu s použitím hrubej, ako aj záväzkovej metódy. Hrubá metóda poskytuje celkovú expozíciu AIF, zatiaľ čo záväzková metóda poskytuje prehľad o technikách zaistenia (hedging) a vzájomného započítania (netting), ktoré správca využíva. Preto sa musia obe metódy vnímať spoločne. Užitočné informácie môže poskytnúť konkrétne miera, v akej sa celková expozícia odlišuje medzi hrubou metódou a záväzkovou metódou. Aby sa v prípade potreby zabezpečilo, že akékoľvek zvýšenie expozície AIF sa primerane zohľadňuje, Komisia môže prijať ďalšie delegované akty o dodatočnej a voliteľnej metóde na výpočet pákového efektu.

(13)

Pri výpočte expozície by mali byť spočiatku zahrnuté všetky pozície AIF vrátane krátkych a dlhých aktív a pasív, prijatých pôžičiek, derivátových nástrojov a akejkoľvek inej metódy zvyšujúcej expozíciu v prípade, že riziká a výhody aktív alebo pasív znáša AIF, a všetky ostatné pozície, ktoré spolu vytvárajú čistú hodnotu aktív.

(14)

Dohody o prijatých pôžičkách uzavreté AIF by sa mali vylúčiť, ak je ich charakter dočasný a týkajú sa kapitálových záväzkov investorov a sú nimi plne kryté. Revolvingové kreditné nástroje by sa nemali považovať za dočasné.

(15)

Okrem výpočtu expozície s použitím hrubej metódy by všetci správcovia AIF mali počítať expozíciu s použitím záväzkovej metódy. Podľa záväzkovej metódy by sa finančné derivátové nástroje mali konvertovať na rovnocenné pozície v podkladovom aktíve. Ak však AIF investuje do určitých derivátov, aby vyvážil trhové riziko iných aktív, do ktorých AIF investuje, za určitých podmienok by sa uvedené deriváty nemali konvertovať na rovnocennú pozíciu v podkladových aktívach, keďže expozície daných dvoch investícií sa navzájom vyvažujú. Malo by to tak byť napríklad v prípade, keď portfólio AIF investuje do určitého indexu a má v držbe derivátový nástroj, ktorý vymieňa výkonnosť daného indexu za výkonnosť odlišného indexu, ktorý by mal byť rovnocenný držbe expozície voči druhému indexu v portfóliu, a preto by čistá hodnota aktív AIF nezávisela od výkonnosti prvého indexu.

(16)

Vo výpočte expozície podľa záväzkovej metódy deriváty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení, nepredstavujú prírastkovú expozíciu. Preto ak AIF investuje do indexových futurít a má v držbe hotovostnú pozíciu rovnajúcu sa celkovej podkladovej trhovej hodnote futurít, zodpovedalo by to priamemu investovaniu do indexových akcií, a preto by sa indexová futurita nemala zohľadňovať na účely výpočtu expozície AIF.

(17)

Vo výpočte expozície podľa záväzkovej metódy by sa správcom AIF malo umožniť zohľadňovať dohody o zaistení a započítaní za predpokladu, že spĺňajú kritériá súvisiace so záväzkovou metódou.

(18)

Požiadavka, aby sa dohody o započítaní týkali rovnakého podkladového aktíva, by sa mala vykladať prísne tak, že aktíva, ktoré správca AIF považuje za rovnocenné alebo vo veľkej miere súvisiace, ako napríklad rôzne triedy akcií alebo dlhopisov vydaných rovnakým emitentom, by sa nemali považovať za totožné na účely dohôd o započítaní. Cieľom vymedzenia dohôd o započítaní je zabezpečiť, aby sa zohľadnili len tie obchody, ktoré vyrovnávajú riziká spojené s inými obchodmi bez toho, aby zostávalo podstatné reziduálne riziko. Kombinácie obchodov, ktorých cieľom je vytvoriť výnos, hoci malý, znížením niektorých rizík pri zachovaní iných, by sa nemali považovať za dohody o započítaní, ako v prípade arbitrážnych investičných stratégií, ktorých cieľom je vytvoriť výnos využitím cenových rozdielov medzi derivátovými nástrojmi s rovnakým podkladovým nástrojom, ale s odlišnou splatnosťou.

(19)

Postup riadenia portfólia, ktorého cieľom je zníženie rizika trvania spojením investície do dlhopisu s dlhou splatnosťou s úrokovým swapom alebo zníženie trvania dlhopisového portfólia AIF uzavretím krátkej pozície na dlhopisové futurity predstavujúce riziko úrokovej sadzby portfólia (zaistenie trvania) by sa mal považovať za dohodu o zaistení za predpokladu, že spĺňa kritériá zaistenia.

(20)

Postup riadenia portfólia, ktorého cieľom je vyrovnať významné riziká súvisiace s investíciou do dobre diverzifikovaného portfólia akcií prijatím krátkej pozície na futuritu indexu akciového trhu, na ktorom je zloženie akciového portfólia veľmi podobné zloženiu indexu akciového trhu a jeho výnos vo veľkej miere súvisí s výnosom indexu akciového trhu a na ktorom krátka pozícia na futuritu indexu akciového trhu umožňuje nespochybniteľné zníženie všeobecného trhového rizika súvisiaceho s akciovým portfóliom a špecifické riziko je nevýznamné, ako napríklad beta-hedging dobre diverzifikovaného akciového portfólia, v ktorom sa špecifické riziko považuje za nepodstatné, by sa mal považovať za postup spĺňajúci kritériá zaistenia.

(21)

Postup riadenia portfólia, ktorého cieľom je vyrovnať riziko súvisiace s investíciou do dlhopisu s pevnou úrokovou sadzbou spojením dlhej pozície na swap na kreditné zlyhanie a úrokového swapu, ktorý vymieňa danú pevnú úrokovú sadzbu za úrokovú sadzbu rovnajúcu sa náležitej referenčnej sadzbe peňažného trhu plus rozpätie, by sa mal považovať za dohodu o zaistení, ak sú v zásade dodržané všetky kritériá zaistenia záväzkovej metódy.

(22)

Postup riadenia portfólia, ktorého cieľom je vyrovnať riziko danej akcie prijatím krátkej pozície prostredníctvom derivátového kontraktu na akciu, ktorá sa líši od danej prvej akcie, ale vo veľkej miere s ňou súvisí, by sa nemal považovať za spĺňajúci kritériá zaistenia. Hoci táto stratégia závisí od prijatia opačných pozícií v rovnakej triede aktív, nezaisťuje voči špecifickému riziku spojenému s investíciou do určitej akcie. Preto by sa nemala považovať za dohodu o zaistení, ako sa stanovuje v kritériách týkajúcich sa záväzkovej metódy.

(23)

Postup riadenia portfólia, ktorého cieľom je udržať alfu koša akcií (obsahujúceho obmedzený počet akcií) spojením investície do daného koša akcií s krátkou pozíciou upravenou o betu na futuritu na index akciového trhu, by sa nemal považovať za spĺňajúci kritériá zaistenia. Cieľom tejto stratégie nie je vyrovnať významné riziká spojené s investovaním do daného koša akcií, ale vyrovnať betu (trhové riziko) danej investície a udržať alfu. ALFA zložka koša akcií môže prevládať nad beta zložkou a ako taká môže viesť k stratám na úrovni AIF. Z toho dôvodu by sa tento postup nemal považovať za dohodu o zaistení.

(24)

Stratégia arbitráže zlúčenia je stratégia, v ktorej sa spája krátka pozícia na akciu s dlhou pozíciou na inú akciu. Cieľom tejto stratégie je zaistiť betu (trhové riziko) pozícií a generovať výnos spojený s pomernou výkonnosťou oboch akcií. Podobne alfa zložka koša akcií môže prevládať nad beta zložkou a ako taká môže viesť k stratám na úrovni AIF. Táto stratégia by sa nemala považovať za dohodu o zaistení, ako sa stanovuje v kritériách týkajúcich sa záväzkovej metódy.

(25)

Stratégia, ktorej cieľom je zaistiť dlhú pozíciu v akcii alebo dlhopise zakúpeným zabezpečením kreditného rizika voči tomu istému emitentovi, sa týka dvoch odlišných tried aktív, a preto by sa nemala považovať za dohodu o zaistení.

(26)

Pri používaní metód, ktoré zvyšujú expozíciu AIF, by mal správca AIF dodržiavať všeobecné zásady, ako napríklad okrem svojej právnej formy zvážiť aj podstatu transakcie. Osobitne pokiaľ ide o repo transakcie, správca AIF by mal zvážiť, či riziká a odmeny týkajúce sa zahrnutých aktív AIF presunul alebo si ich ponechal. Správca AIF by mal cez derivátové nástroje alebo iné zmluvné opatrenia vnímať aj podkladové aktíva s cieľom určiť možné budúce záväzky AIF vyplývajúce z uvedených transakcií.

(27)

Keďže záväzková metóda vedie k tomu, že sa úrokové sadzby s rôznymi splatnosťami považujú za rôzne podkladové aktíva, AIF, ktoré podľa svojej základnej investičnej politiky investujú primárne do úrokových derivátov, môžu používať špecifické pravidlá vzájomného započítania trvania, aby sa zohľadnila súvislosť medzi segmentmi splatnosti krivky úrokovej sadzby. AIF by mal byť pri stanovovaní svojej investičnej politiky a rizikového profilu schopný vymedziť úroveň rizika úrokovej sadzby a následne určiť svoje cieľové trvanie. AIF by mal zohľadniť vopred určené cieľové trvanie vo svojom investičnom rozhodovaní. Ak sa trvanie portfólia odlišuje od cieľového trvania, stratégia by sa nemala považovať za dohodu o započítaní trvania, ako sa stanovuje v kritériách súvisiacich so záväzkovou metódou.

(28)

Pravidlá vzájomného započítania trvania umožňujú, aby boli dlhé pozície započítané s krátkymi pozíciami, ktorých podkladové aktíva majú odlišné úrokové sadzby. Splatnosti slúžiace ako hraničné hodnoty rozsahov splatnosti sú dva roky, sedem rokov a 15 rokov. V rámci každého rozsahu splatnosti by sa malo umožniť vzájomné započítanie pozícií.

(29)

Vzájomné započítanie pozícií medzi dvomi rôznymi rozsahmi splatnosti by sa malo čiastočne povoliť. Na vzájomne započítané pozície sa musia uplatňovať sankcie, aby sa umožnilo len čiastočné započítanie. Mali by byť vyjadrené percentuálnymi podielmi závislými od priemerných korelácií medzi rozsahmi splatnosti dva roky, päť rokov, desať rokov a 30 rokov krivky úrokovej sadzby. Čím väčší je časový rozdiel medzi splatnosťami pozícií, tým viac musí ich vzájomné započítanie podliehať sankcii, a preto sa musia percentá zvyšovať.

(30)

Pozície, ktorých upravené trvanie je oveľa dlhšie ako upravené trvanie celého portfólia, nie sú v súlade s investičnou stratégiou AIF a ich úplné započítanie by sa nemalo povoliť. Preto by nemalo byť prijateľné započítať krátku pozíciu s 18-mesačnou splatnosťou (stanovenou v rozsahu splatnosti 1) s dlhou pozíciou s 10-ročnou splatnosťou (stanovenou v rozsahu splatnosti 3), ak je cieľové trvanie AIF približne dva roky.

(31)

Vo výpočte expozície môžu AIF najprv identifikovať dohody o zaistení. Deriváty zahrnuté v týchto dohodách sú potom vylúčené z výpočtu celkovej expozície. AIF by mali v dohodách o zaistení používať presný výpočet. AIF by nemali vo výpočte zaistenia používať pravidlá vzájomného započítania trvania. Pravidlá vzájomného započítania trvania sa môžu používať na konverziu zvyšných úrokových derivátov na ich rovnocenné pozície podkladových aktív.

(32)

Podľa smernice 2011/61/EÚ musí správca AIF zabezpečiť, aby potenciálne riziká spojené so zodpovednosťou za škody vyplývajúce z jeho činnosti boli náležite kryté buď dodatočnými vlastnými zdrojmi alebo prostredníctvom poistenia zodpovednosti za škodu. Jednotné uplatňovanie tohto ustanovenia si vyžaduje spoločné chápanie potenciálnych rizík spojených so zodpovednosťou za škodu pri výkone povolania, ktoré majú byť kryté. Vo všeobecnej špecifikácii rizík spôsobených odbornou nedbanlivosťou správcu AIF by sa mali určiť vlastnosti príslušných rizikových udalostí a identifikovať rozsah potenciálnej zodpovednosti za škody vrátane škody alebo straty zapríčinenej osobami, ktoré priamo vykonávajú činnosti, za ktoré nesie správca AIF právnu zodpovednosť, ako napríklad riaditelia, úradníci alebo zamestnanci správcu AIF, a osobami vykonávajúcimi činnosti na základe dohody so správcom AIF o delegovaní. V súlade s ustanoveniami smernice 2011/61/EÚ by zodpovednosť správcu AIF nemala byť ovplyvnená delegovaním alebo subdelegovaním a správca AIF by mal zabezpečiť náležité krytie rizík spojených so zodpovednosťou za škodu spôsobenú pri výkone povolania v súvislosti s tretími stranami, za ktoré je právne zodpovedný.

(33)

Na zabezpečenie jednotného chápania všeobecnej špecifikácie by mal ako kritérium na identifikovanie potenciálnych rizikových udalostí spojených so zodpovednosťou za škody spôsobené pri výkone povolania slúžiť zoznam príkladov. Uvedený zoznam by mal zahŕňať širokú škálu udalostí vyplývajúcich z nedbanlivého konania, chýb alebo opomenutí, ako napríklad strata dokumentov dokazujúcich nárok na investície, skresľovanie skutočností alebo porušenie rôznych záväzkov alebo povinností správcu AIF. Takisto by mal zahŕňať prípad, keď sa nezabránilo podvodnému správaniu v rámci organizácie správcu AIF prostredníctvom náležitých systémov vnútornej kontroly. Za škodu vyplývajúcu z neuplatnenia dostatočnej náležitej starostlivosti v prípade investície, ktorá sa ukázala ako podvodná, by niesol zodpovednosť správca AIF v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania a táto škoda by mala byť primerane krytá. Straty spôsobené z dôvodu, že investícia stratila hodnotu v dôsledku nepriaznivých trhových podmienok, by však nemali byť kryté. Zoznam by mal zahŕňať aj prípady nesprávne vykonaného určenia hodnoty, ktoré by sa mali chápať ako nesplnenie povinnosti týkajúcej sa určovania hodnoty, čo predstavuje porušenie článku 19 smernice 2011/61/EÚ a príslušných delegovaných aktov.

(34)

V súlade so svojimi povinnosťami riadenia rizík by správcovia AIF mali mať zavedené kvalitatívne mechanizmy vnútornej kontroly na predchádzanie prevádzkovým zlyhaniam vrátane rizík spojených so zodpovednosťou za škody spôsobené pri výkone povolania alebo na ich zmierňovanie. Správca AIF by preto mal mať ako súčasť svojej politiky riadenia rizík zavedené vhodné politiky a postupy na riadenie operačných rizík primerané povahe, rozsahu a komplexnosti svojej obchodnej činnosti. Tieto postupy a politiky by v každom prípade mali umožniť vytvorenie vnútornej databázy strát, ktorá by slúžila na posúdenie profilu operačných rizík.

(35)

Na zabezpečenie toho, aby dodatočné vlastné zdroje a poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania primerane kryli potenciálne riziká spojené so zodpovednosťou za škodu, by sa mali stanoviť minimálne kvantitatívne referenčné hodnoty na určenie vhodnej úrovne krytia. Takéto kvantitatívne referenčné hodnoty by mal určiť správca AIF ako špecifické percento hodnoty portfólií spravovaných AIF, vypočítané ako suma absolútnej hodnoty všetkých aktív všetkých spravovaných AIF bez ohľadu na to, či sú nadobúdané použitím pákového efektu alebo s peniazmi investorov. V tejto súvislosti by sa hodnota derivátových nástrojov mala určovať pri ich trhovej cene, pretože by sa pri tejto cene mohli nahradiť. Keďže krytie prostredníctvom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania je svojou povahou neistejšie ako krytie poskytnuté pomocou dodatočných vlastných zdrojov, na tieto dva odlišné nástroje používané na krytie rizika spojeného so zodpovednosťou za škodu by sa mali uplatňovať rozdielne percentuálne podiely.

(36)

Na zabezpečenie toho, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania bude účinne kryť straty, ktoré vyplynú z poistených udalostí, malo by sa uzavrieť s poisťovňou, ktorá je oprávnená poskytovať poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Sem patria poisťovne z EÚ a mimo EÚ, pokiaľ majú povolenie na poskytovanie tejto poistnej služby na základe právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

(37)

S cieľom umožniť určitú flexibilitu pri navrhovaní primeraného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania by malo byť možné, aby sa správca AIF a poisťovňa dohodli na doložke, ktorou sa stanoví, že ako prvú časť akejkoľvek straty bude správca AIF znášať vymedzenú sumu (vymedzená spoluúčasť). V prípade, že sa dohodne táto vymedzená spoluúčasť, správca AIF by mal poskytnúť vlastné zdroje zodpovedajúce vymedzenej sume straty, ktorú má znášať správca AIF. Tieto vlastné zdroje by mali dopĺňať počiatočný kapitál správcu AIF a vlastné zdroje, ktoré má správca AIF poskytnúť podľa článku 9 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ.

(38)

Zásadou by malo byť, že primeranosť krytia dodatočnými vlastnými zdrojmi alebo poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania by sa mala preskúmať aspoň raz za rok. Správca AIF by však mal mať zavedené postupy, ktorými sa zabezpečí priebežné monitorovanie celkovej hodnoty spravovaných portfólií AIF a priebežné úpravy výšky krytia rizík spojených so zodpovednosťou za škody spôsobené pri výkone povolania, ak by sa identifikovali významné nezrovnalosti. Okrem toho príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF môže znížiť alebo zvýšiť minimálnu požiadavku na dodatočné vlastné zdroje po zohľadnení rizikového profilu správcu AIF, jeho histórie strát a primeranosti jeho dodatočných vlastných zdrojov alebo poistenia zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania.

(39)

Smernicou 2011/61/EÚ sa vyžaduje, aby správcovia AIF konali v najlepšom záujme AIF, investorov do AIF a v záujme integrity trhu. Správcovia AIF by preto mali uplatňovať vhodné politiky a postupy, ktoré im umožnia predchádzať zneužívaniu, ako napríklad market timing alebo. Market timing spočíva vo využívaní zastaraných cien cenných papierov v portfóliu, ktoré majú vplyv na výpočet čistej hodnoty aktív AIF (ČHA), alebo v kúpe a vyplatení podielov AIF počas niekoľkých dní, čím sa zneužíva spôsob, akým AIF vypočítava svoju ČHA. Late trading spočíva v zadávaní príkazov na kúpu alebo vyplatenie podielov AIF po vymedzenom čase, keď sa už neprijímajú príkazy, ale prijatá cena je ešte cenou z tohto momentu. Obidva prípady zneužitia poškodzujú záujmy dlhodobých investorov, pretože znižujú ich výnos a majú škodlivé účinky na výnosy AIF, pretože zvyšujú transakčné náklady a narušujú riadenie portfólia. Správcovia AIF by takisto mali stanoviť vhodné postupy, aby sa zabezpečilo, že AIF je spravovaný efektívne, a mali by konať takým spôsobom, aby zabránili účtovaniu neprimeraných nákladov AIF a jeho investorom.

(40)

V súlade s postupom uplatňovaným na správcov PKIPCP by mali správcovia AIF zabezpečiť vysokú úroveň starostlivosti pri výbere a monitorovaní investícií. Mali by mať náležité odborné znalosti a vedomosti o aktívach, do ktorých sú AIF investované. S cieľom zabezpečiť, aby sa investičné rozhodnutia vykonávali v súlade s investičnou stratégiou a v prípade potreby s rizikovými limitmi spravovaných AIF, by správcovia AIF mali stanoviť a vykonávať písomné politiky a postupy týkajúce sa náležitej starostlivosti. Tieto politiky a postupy by sa mali pravidelne preskúmavať a aktualizovať. Keď správca AIF investuje do špecifických druhov aktív s dlhým trvaním, menej likvidných aktív, ako sú nehnuteľnosti alebo podiely spoločníkov, požiadavky náležitej starostlivosti by sa mali uplatňovať aj na fázu rokovaní. Činnosti, ktoré správca AIF vykoná pred uzavretím dohody, by mali byť dobre zdokumentované s cieľom preukázať, že sú v súlade s hospodárskym a finančným plánom, a teda s trvaním AIF. Správcovia AIF by mali viesť zápisnice z príslušných zasadnutí, prípravnú dokumentáciu a hospodársku a finančnú analýzu vykonanú na účely posúdenia realizovateľnosti projektu a zmluvného záväzku.

(41)

Požiadavka, aby správcovia AIF konali s náležitými zručnosťami, obozretnosťou a starostlivosťou, by sa mala uplatňovať aj na prípady, keď správca vymenuje primárneho brokera alebo protistranu. Správca AIF by mal vybrať a vymenovať len tých primárnych brokerov a protistrany, ktoré podliehajú priebežnému dohľadu, sú finančne zdravé a majú potrebnú organizačnú štruktúru vhodnú na poskytovanie služieb správcovi AIF alebo AIF. S cieľom zabezpečiť, aby boli záujmy investorov náležite chránené, je dôležité objasniť, že jedno z kritérií, na základe ktorých by sa mal posúdiť dobrý finančný stav, je, či primárni brokeri alebo protistrany podliehajú príslušným pravidlám obozretného podnikania vrátane náležitých kapitálových požiadaviek a účinnému dohľadu.

(42)

V súlade so smernicou 2011/61/EÚ, v ktorej sa od správcov AIF požaduje, aby konali čestne, spravodlivo a s náležitými zručnosťami, osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť správcu AIF a ktoré sú členmi riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu v prípade subjektov, ktoré nemajú riadiaci orgán, by mali mať dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti na výkon svojich úloh, najmä na pochopenie rizík spojených s činnosťou správcu AIF. V súlade so zelenou knihou Komisie o správe a riadení spoločností vo finančnom sektore (2) osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť správcu AIF, by takisto mali venovať dostatok času výkonu svojich funkcií u správcu AIF a konať čestne, bezúhonne a s nezávislým myslením s cieľom okrem iného účinne posudzovať a spochybňovať rozhodnutia vrcholového manažmentu.

(43)

Na zabezpečenie toho, že sa príslušné činnosti vykonávajú správne, by správca AIF mal zamestnať pracovníkov s potrebnými zručnosťami, vedomosťami a odbornými znalosťami na vykonávanie im pridelených úloh.

(44)

Správcovia AIF, ktorí poskytujú službu individuálneho riadenia portfólia, musia dodržiavať pravidlá týkajúce sa stimulov stanovené v smernici Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (3). V záujme zaistenia súladu by sa uvedené zásady mali rozšíriť na správcov AIF, ktorí poskytujú službu kolektívneho riadenia portfólia a uvádzania na trh. Existencia, povaha a výška poplatku, provízie alebo poskytnutej výhody by sa mali zverejňovať vo výročnej správe správcu AIF alebo v prípadoch, keď ich výšku nemožno stanoviť, mala by sa takto zverejňovať metóda ich výpočtu.

(45)

Investori do AIF by mali využívať podobnú ochranu ako klienti správcu AIF, ktorým správcovia AIF poskytujú službu individuálneho riadenia portfólia, pretože v takom prípade musia dodržiavať pravidlá najlepšieho výkonu stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (4) a v smernici Komisie 2006/73/ES. Mali by sa však zohľadniť rozdiely medzi rôznymi druhmi aktív, do ktorých sú investované AIF, pretože najlepší výkon nie je relevantný napríklad vtedy, keď správca AIF investuje do nehnuteľností alebo podielov spoločníkov a investícia sa uskutoční po rozsiahlych rokovaniach o podmienkach dohody. Ak nie sú na výber rôzne miesta vykonávania, správca AIF by mal byť schopný preukázať príslušným orgánom a audítorom, že nie je možné vybrať si medzi rôznymi miestami vykonávania.

(46)

V záujme zaistenia súladu s požiadavkami vzťahujúcimi sa na správcov PKIPCP by sa pravidlá spracovávania príkazov a zlučovania a prideľovania obchodných príkazov mali vzťahovať na správcov AIF pri poskytovaní služby kolektívneho riadenia portfólia. Tieto pravidlá sa však neuplatňujú v prípade, keď sa investícia do aktív uskutoční na základe rozsiahlych rokovaní o podmienkach dohody, ako napríklad investovanie do nehnuteľností, podielov spoločníkov alebo nekótovaných spoločností, pretože v takých prípadoch sa príkaz nevykonáva.

(47)

Je dôležité spresniť situácie, v ktorých sa pravdepodobne vyskytnú konflikty záujmov, najmä v prípade vyhliadky na finančný zisk alebo zabránenie finančnej strate alebo keď sa poskytujú finančné alebo iné stimuly na usmernenie správania správcu AIF takým spôsobom, že uprednostňuje konkrétne záujmy na úkor záujmov iných strán, ako napríklad iného AIF, jeho klientov, podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) alebo iných klientov správcu AIF.

(48)

V politike v oblasti konfliktov záujmov stanovenej správcom AIF by sa mali identifikovať situácie, v ktorých by činnosti, ktoré vykonáva správca AIF, mohli predstavovať konflikty záujmov, ktoré vedú alebo nevedú k potenciálnym rizikám poškodenia záujmov AIF alebo záujmov jeho investorov. Na ich identifikáciu by správca AIF mal zohľadniť nielen činnosť kolektívneho riadenia portfólia, ale aj iné činnosti, na ktorých vykonávanie má povolenie, vrátane činností subjektov, na ktoré sa funkcie delegujú a subdelegujú, externého znalca alebo protistrany.

(49)

V súlade s prístupom uvedeným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (5) v prípade správcovských spoločností PKIPCP a v smernici 2004/39/ES v prípade investičných spoločností by správcovia AIF mali prijať postupy a opatrenia na zabezpečenie toho, že príslušné osoby vykonávajúce rôzne obchodné činnosti, ktoré by mohli zahŕňať konflikty záujmov, vykonávajú tieto činnosti na nezávislej úrovni primeranej veľkosti a činnostiam správcu AIF.

(50)

Je nevyhnutné stanoviť všeobecný rámec, podľa ktorého by sa mali riadiť a zverejňovať konflikty záujmov, ak sa vyskytnú. Podrobné kroky a postupy, ktoré treba v takých situáciách dodržiavať, by sa mali objasniť v politike v oblasti konfliktov záujmov, ktorú má stanoviť správca AIF.

(51)

Jednou z ústredných zložiek systému riadenia rizík je stála funkcia riadenia rizík. V záujme zaistenia súladu by jej úlohy a povinnosti mali byť svojou povahou podobné úlohám a povinnostiam, ktoré sa smernicou Komisie 2010/43/EÚ z 1. júla 2010, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky, konflikty záujmov, pravidlá výkonu činnosti, riadenie rizík a obsah dohody medzi depozitárom a správcovskou spoločnosťou (6), prideľujú stálej funkcii riadenia rizík v správcovských spoločnostiach PKIPCP. Hlavnou úlohou tejto funkcie by malo byť formovanie rizikovej politiky AIF, monitorovanie rizík a meranie rizík s cieľom zabezpečiť, aby bola úroveň rizika na priebežnom základe v súlade s rizikovým profilom AIF. Stála funkcia riadenia rizík by mala mať potrebnú právomoc, prístup ku všetkým náležitým informáciám a mala by udržiavať pravidelné kontakty s vrcholovým manažmentom a riadiacim orgánom správcu AIF s cieľom poskytovať im aktuálne informácie, aby mohli v prípade potreby prijať rýchle nápravné opatrenia.

(52)

Politika riadenia rizík tvorí ďalší pilier systému riadenia rizík. Táto politika by sa mala primerane zdokumentovať a mali by sa v nej vysvetliť najmä opatrenia a postupy používané na meranie a riadenie rizík, ochranné opatrenia na nezávislé vykonávanie funkcie riadenia rizík, techniky použité na riadenie rizík a podrobnosti o rozdeľovaní zodpovednosti v rámci správcu AIF za postupy riadenia rizík a výkonu činnosti. S cieľom zabezpečiť účinnosť politiky riadenia rizík by ju aspoň raz za rok mal preskúmať vrcholový manažment.

(53)

Ako sa požaduje v smernici 2011/61/EÚ, funkcia riadenia rizík by mala byť funkčne a hierarchicky oddelená od prevádzkových oddelení. Preto by sa malo objasniť, že takéto oddelenie by malo byť zabezpečené až po riadiaci orgán správcu AIF a že osoby vo funkcii riadenia rizík by nemali vykonávať žiadne konfliktné úlohy alebo by nad nimi nemali vykonávať dohľad osoby, ktoré sú zodpovedné za výkon konfliktných funkcií.

(54)

Je nevyhnutné spresniť ochranné opatrenia, ktoré má v každom prípade využívať správca AIF na zabezpečenie nezávislého vykonávania funkcie riadenia rizík, a najmä toho, aby osoby vykonávajúce funkciu riadenia rizík neboli poverené konfliktnými povinnosťami, aby prijímali rozhodnutia na základe údajov, ktoré môžu primerane posúdiť, a aby bolo možné preskúmať rozhodovací proces.

(55)

Hoci sa smernicou 2011/61/EÚ neukladajú AIF žiadne investičné obmedzenia, riziká vzniknuté v prípade každého AIF nemožno riadiť účinne, ak správcovia AIF vopred nestanovili rizikové limity. Rizikové limity by mali byť v súlade s rizikovým profilom AIF a mali by sa oznamovať investorom v súlade so smernicou 2011/61/EÚ.

(56)

V záujme zaistenia súladu sú požiadavky týkajúce sa identifikácie, merania a monitorovania rizík založené na podobných ustanoveniach ako v smernici 2010/43/EÚ. Správcovia AIF by sa mali primerane zaoberať možnou zraniteľnosťou svojich techník a modelov na meranie rizík vykonávaním stresových testov, spätného testovania a analýzy scenárov. V prípade, že sa na základe stresových testov a analýzy scenárov odhalí osobitná zraniteľnosť voči danému súboru okolností, správca AIF by mali prijať urýchlené kroky a nápravné opatrenia.

(57)

Smernicou 2011/61/EÚ sa od Komisie vyžaduje, aby stanovila systémy a postupy riadenia likvidity, ktoré správcovi AIF umožňujú monitorovať riziko likvidity AIF okrem prípadu, keď AIF je AIF uzavretého typu nevyužívajúci pákový efekt, a zabezpečiť, aby bol profil likvidity investícií AIF v súlade s jeho podkladovými záväzkami. Preto je dôležité stanoviť základné všeobecné požiadavky určené pre všetkých správcov AIF, ktorých uplatňovanie by sa malo prispôsobiť veľkosti, štruktúre a povahe AIF, ktoré spravuje dotknutý správca AIF.

(58)

Správcovia AIF by mali vedieť preukázať svojim príslušným orgánom, že majú zavedené primerané a účinné politiky a postupy riadenia likvidity. To si vyžaduje, aby sa náležite zohľadnila povaha AIF vrátane druhu podkladových aktív a výšky rizika likvidity, ktorému je AIF vystavený, rozsah a komplexnosť AIF alebo komplexnosť postupu likvidácie alebo predaja aktív.

(59)

Systémy a postupy riadenia likvidity by mali správcom AIF umožniť uplatňovanie nástrojov a opatrení nevyhnutných na riešenie nelikvidných aktív a súvisiacich problémov s určovaním hodnoty s cieľom reagovať na žiadosti o vyplatenie. Ak to vnútroštátne právne predpisy povoľujú, tieto nástroje a opatrenia môžu zahŕňať obmedzenia vyplácania, čiastočné vyplácanie, dočasné prijaté pôžičky, výpovedné lehoty a skupiny likvidných aktív. „Bočné vrecká“ a iné mechanizmy, keď určité aktíva AIF podliehajú podobným opatreniam medzi AIF a jeho investormi, by sa mali považovať za „osobitný režim“, pretože majú vplyv na špecifické práva investorov do AIF na vyplatenie. Pozastavenie AIF by sa nemalo považovať za osobitný režim, pretože sa uplatňuje na všetky aktíva AIF a všetkých investorov AIF. Používanie nástrojov a osobitného režimu na riadenie likvidity by malo závisieť od konkrétnych okolností a malo by sa líšiť podľa povahy, rozsahu a investičnej stratégie AIF.

(60)

Požiadavka na monitorovanie riadenia likvidity podkladových podnikov kolektívneho investovania, do ktorých investujú AIF, spolu s požiadavkami na zavedenie nástrojov a opatrení na riadenie rizika likvidity a identifikovanie, riadenie a monitorovanie konfliktov záujmov medzi investormi, by sa nemala vzťahovať na správcov AIF, ktorí spravujú AIF uzavretého typu bez ohľadu na to, či sa považujú za AIF využívajúce pákový efekt. Výnimka z uvedených požiadaviek na riadenie likvidity súvisiacich s vyplácaním by mala odzrkadľovať rozdiely vo všeobecných podmienkach vyplácania investorov do AIF uzavretého typu v porovnaní s podmienkami týkajúcimi sa AIF otvoreného typu.

(61)

Používaním minimálnych limitov týkajúcich sa likvidity alebo nelikvidity AIF by sa mohol zabezpečiť účinný monitorovací nástroj pre určité druhy správcov AIF. Samotné prekročenie limitu si nemusí vyžadovať opatrenie správcu AIF, pretože závisí od skutočností a okolností a tolerancií stanovených správcom AIF. Limity by sa preto mali v praxi používať v súvislosti s monitorovaním priemerného denného vyplatenia v porovnaní s likviditou fondu z hľadiska dní za rovnaké obdobie. To by sa mohlo využiť aj na monitorovanie koncentrácie investorov na podporu scenárov stresového testovania. Uvedené limity by mohli byť spúšťacími mechanizmami na trvalé monitorovanie alebo nápravné opatrenia v závislosti od okolností.

(62)

Stresové testy by mali prípadne simulovať nedostatok likvidity aktív, ako aj atypické žiadosti o vyplatenie. Nedávne a očakávané budúce upísania a vyplatenia by sa mali zohľadniť spolu s vplyvom predpokladanej výkonnosti AIF v porovnaní s inými fondmi v tejto činnosti. Správca AIF by mal analyzovať časové obdobie potrebné na splnenie žiadostí o vyplatenie v simulovaných scenároch stresových testov. Správca AIF by mal takisto vykonávať stresové testy trhových faktorov, ako sú devízové pohyby, ktoré by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť kreditný profil správcu AIF alebo kreditný profil AIF a následne aj požiadavky na kolaterál. Správca AIF by mal zohľadniť citlivosť určovania hodnoty v stresových podmienkach vo svojom prístupe k stresovému testovaniu alebo analýze scenárov.

(63)

Periodicita, s akou by sa mali vykonávať stresové testy, by mala závisieť od povahy AIF, investičnej stratégie, profilu likvidity, typu investora a politiky vyplácania AIF. Očakáva sa však, že uvedené testy sa budú vykonávať najmenej raz za rok. Ak zo stresových testov vyplynie výrazne vyššie riziko likvidity, ako sa očakávalo, správca AIF by mal konať v najlepšom záujme všetkých investorov AIF s prihliadnutím na profil likvidity aktív AIF, úroveň žiadostí o vyplatenie a v prípade potreby na primeranosť politík a postupov riadenia likvidity.

(64)

Smernicou 2011/61/EÚ sa vyžaduje, aby Komisia spresnila spôsob, ako má byť zosúladená investičná stratégia, profil likvidity a politika vyplácania. Súlad medzi týmito tromi prvkami je zabezpečený v prípade, že investorom možno vyplatiť ich investície v súlade s politikou vyplácania AIF, ktorá by mala zahŕňať podmienky vyplácania za bežných, ako aj výnimočných okolností, a spôsobom v súlade so spravodlivým zaobchádzaním s investormi.

(65)

Smernicou 2011/61/EÚ sa vyžaduje medziodvetvový súlad a odstránenie nesúladu medzi záujmami pôvodcov, ktorí transformujú úvery do obchodovateľných cenných papierov, a záujmami správcov AIF, ktorí investujú do týchto cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v mene AIF. Na dosiahnutie uvedeného cieľa sa zohľadnili príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (7), v ktorých sa stanovujú kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky, ktoré majú spĺňať investori vystavení kreditnému riziku sekuritizácie, pôvodcovia a sponzori. Keďže sa týmto nariadením a príslušnými ustanoveniami smernice 2006/48/ES sleduje ten istý cieľ zosúladiť záujmy pôvodcu alebo sponzora so záujmami investorov, je nevyhnutné, aby sa terminológia používala jednotne v obidvoch právnych aktoch, a preto sa ako referencia používajú vymedzenia pojmov uvedené v smernici 2006/48/ES. So zreteľom na to, že Výbor európskych orgánov bankového dohľadu, predchodca Európskeho orgánu pre bankovníctvo, poskytol podrobné usmernenia k výkladu príslušných ustanovení smernice 2006/48/ES (8), dosiahnutie medziodvetvového súladu si vyžaduje, aby sa platné ustanovenia, ktorých cieľom je zosúladenie záujmov medzi pôvodcami, sponzormi a správcami AIF, vykladali v zmysle uvedených usmernení.

(66)

Je dôležité, aby transakcie, v ktorých rámci sa transformujú úvery do obchodovateľných cenných papierov, neboli štruktúrované tak, aby sa zabránilo uplatňovaniu požiadaviek týkajúcich sa investícií do sekuritizačných pozícií. Z tohto dôvodu by sa odkaz na investíciu do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch nemal vykladať prísne ako právne platný a záväzný prevod vlastníckeho práva na tieto nástroje, ale ako investícia urobená vo vecnom hospodárskom zmysle tak, aby boli pokryté akékoľvek iné formy syntetických investícií a aby podliehali špecifickým požiadavkám. Aby sa predišlo nedorozumeniam a zladila sa terminológia s terminológiou používanou v právnych predpisoch o bankovníctve, mal by sa namiesto pojmu „investovanie do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch“ používať pojem „prijatie expozície voči kreditnému riziku sekuritizácie“.

(67)

Požiadavky, ktoré musia splniť inštitúcie konajúce ako pôvodcovia, sponzori alebo pôvodní veritelia sekuritizácie, sa im priamo ukladajú prostredníctvom smernice 2006/48/ES. Je preto dôležité stanoviť zodpovedajúce povinnosti správcu AIF prijímajúceho expozíciu voči sekuritizáciám. Správca AIF by preto mal prijať expozíciu voči sekuritizáciám len v prípade, že pôvodca, sponzor alebo pôvodný veriteľ explicitne oznámil správcovi AIF, že si v podkladovom aktíve ponechal významný hospodársky podiel. Táto požiadavka je známa ako požiadavka ponechania. Okrem toho by mal správca AIF zabezpečiť, aby boli splnené rôzne kvalitatívne požiadavky uložené sponzorovi a pôvodcovi prostredníctvom smernice 2006/48/ES. Samotný správca by AIF mal navyše spĺňať kvalitatívne požiadavky, aby komplexne a dôkladne chápal sekuritizačné investovanie a jeho podkladovú expozíciu. Na tieto účely by správcovia AIF mali uskutočňovať svoje investičné rozhodnutie až po dôkladnom uplatnení náležitej starostlivosti, z ktorého by mali mať primerané informácie a znalosti o dotknutých sekuritizáciách.

(68)

Sú okolnosti, za ktorých subjekty spĺňajú vymedzenie pojmu pôvodca alebo sponzor alebo plnia úlohu pôvodného veriteľa; iný subjekt, ktorý však nespĺňa vymedzenie pojmu sponzor alebo pôvodca a neplní ani úlohu pôvodného veriteľa – ale ktorého záujmy sú najoptimálnejšie zosúladené so záujmami investorov – sa môže usilovať o splnenie požiadavky ponechania. V záujme právnej istoty by sa od takéhoto iného subjektu nemalo vyžadovať, aby splnil požiadavku ponechania, ak požiadavku ponechania splnil pôvodca, sponzor alebo pôvodný veriteľ.

(69)

V prípade porušenia požiadavky ponechania alebo kvalitatívnych požiadaviek by mal správca AIF zvážiť prijatie určitého nápravného opatrenia, ako napríklad zaistenie, predaj alebo zníženie expozície alebo oslovenie strany porušujúcej požiadavku ponechania s cieľom obnoviť dodržiavanie súladu. Toto nápravné opatrenie by malo byť vždy v záujme investorov a nemalo by zahŕňať žiadnu priamu povinnosť predať aktíva ihneď po tom, čo porušenie vyšlo najavo, a malo by sa preto zabrániť núdzovému predaju. Správca AIF by mal porušenie zohľadniť pri uvažovaní o ďalšej investícii v ďalšej transakcii, do ktorej je zapojená strana porušujúca túto požiadavku.

(70)

S cieľom dodržiavať súlad s požiadavkami smernice 2011/61/EÚ na určenie interných postupov a organizačných opatrení, ktoré by mal uplatňovať každý správca AIF, by sa od správcov AIF malo vyžadovať, aby vytvorili dobre zdokumentovanú organizačnú štruktúru, v ktorej sú jasne rozdelené povinnosti, vymedzujú sa kontrolné mechanizmy a zabezpečuje sa dobrá výmena informácií medzi všetkými zúčastnenými stranami. Správcovia AIF by mali stanoviť aj systémy, ktoré zaručia ochranu informácií a kontinuitu ich obchodnej činnosti. V zavádzaní týchto postupov a štruktúr by správcovia AIF mali zohľadniť zásadu proporcionality, čo umožní nastavenie postupov, mechanizmov a organizačnej štruktúry podľa povahy, rozsahu a komplexnosti obchodnej činnosti správcu AIF a podľa povahy a škály činností vykonávaných v rámci jeho obchodnej činnosti.

(71)

Poskytovanie informácií investorom má veľký význam pre ochranu týchto investorov, a preto by správcovia AIF mali vykonávať primerané politiky a postupy, aby sa zabezpečilo, že podmienky vyplácania vzťahujúce sa na konkrétny AIF budú oznámené dostatočne podrobne a dostatočne dôrazne investorom pred tým, ako investujú, a v prípade významných zmien. To by mohlo zahŕňať poskytovanie informácií o výpovedných lehotách v súvislosti s vyplateniami, podrobnosti o obdobiach, počas ktorých sa nesmú vyplácať ani predávať cenné papiere (lock-up), uvedenie okolností, za ktorých sa bežné mechanizmy vyplácania nemusia uplatňovať alebo môžu byť pozastavené, a podrobnosti o akýchkoľvek opatreniach, ktoré môže zvažovať riadiaci orgán, ako napríklad obmedzenia vyplácania (gates) či odkladanie do bočných vreciek (side-pockets), pretože majú vplyv na špecifické práva investorov do konkrétneho AIF na vyplatenie.

(72)

Na zabezpečenie toho, aby sa príslušné činnosti vykonávali riadne, by správcovia AIF mali používať najmä vhodné elektronické systémy na splnenie požiadaviek na zaznamenávanie, pokiaľ ide o portfóliové transakcie alebo príkazy na upísanie a vyplatenie, a mali by stanoviť, vykonávať a udržiavať politiky a postupy účtovníctva na zabezpečenie toho, aby sa výpočet čistej hodnoty aktív vykonával v súlade s požiadavkami smernice 2011/61/EÚ a tohto nariadenia.

(73)

S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami uloženými správcom PKIPCP prostredníctvom smernice 2009/65/ES by riadiaci orgán, vrcholový manažment alebo prípadne funkcia dohľadu správcu AIF mali byť poverení podobnými druhmi úloh, ku ktorým by sa mali byť prideliť primerané povinnosti. Toto pridelenie povinností by však malo byť v súlade s úlohou a povinnosťami riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu a funkcie dohľadu podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Vrcholový manažment môže zahŕňať niektorých alebo všetkých členov riadiaceho orgánu.

(74)

Požiadavku vytvoriť stálu a účinnú funkciu zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi by mal vždy spĺňať správca AIF, a to bez ohľadu na veľkosť a komplexnosť svojej obchodnej činnosti. Podrobnosti technickej a personálnej organizácie funkcie zaisťovania dodržiavania súladu s predpismi by však mali byť nastavené podľa povahy, rozsahu a komplexnosti obchodnej činnosti správcu AIF a podľa povahy a rozsahu jeho služieb a činností. Správca AIF by nemal byť povinný vytvoriť nezávislé oddelenie pre zaistenie dodržiavania súladu, ak by táto požiadavka bola neprimeraná so zreteľom na veľkosť správcu AIF alebo povahu, rozsah a komplexnosť jeho obchodnej činnosti.

(75)

Normy určovania hodnoty sa v rámci jurisdikcií a tried aktív odlišujú. Týmto nariadením by sa mali doplniť spoločné všeobecné pravidlá a stanoviť referenčné hodnoty pre správcov AIF pri vypracúvaní a vykonávaní primeraných a jednotných politík a postupov na riadne a nezávislé určovanie hodnoty aktív AIF. V politikách a postupoch by mali byť opísané povinnosti, úlohy a zodpovednosti týkajúce sa všetkých strán zapojených do určovania hodnoty vrátane externých znalcov.

(76)

Hodnota aktív sa môže určiť rôznymi spôsobmi, ako napríklad odkazom na ceny pozorovateľné na aktívnom trhu alebo odhadom s použitím iných metodík určovania hodnoty podľa vnútroštátnych právnych predpisov, štatútu AIF alebo jeho zakladajúcich dokumentov. Keďže hodnotu jednotlivých aktív a pasív možno určiť pomocou rôznych metodík a môže pochádzať z rôznych zdrojov, správca AIF by mal určiť a opísať metodiky určovania hodnoty, ktoré používa.

(77)

V prípade, že sa na určenie hodnoty aktív použije model, v postupoch a politikách určovania hodnoty by sa mali uviesť hlavné vlastnosti modelu. Model by pred jeho použitím mal podliehať procesu validácie, ktorý vykoná interná alebo externá fyzická osoba, ktorá nebola zapojená do procesu tvorby modelu. Osoba by sa mala považovať za kvalifikovanú na vykonávanie procesu validácie modelu používaného na určenie hodnoty aktív, ak má primerané kompetencie a skúsenosti s určovaním hodnoty aktív s použitím týchto modelov, a takouto osobou by mohol byť aj audítor.

(78)

Keďže AIF pôsobia v dynamickom prostredí, v ktorom sa investičné stratégie môžu priebežne meniť, politiky a postupy určovania hodnoty by sa mali preskúmať aspoň raz za rok a v každom prípade predtým, ako sa AIF zapoja do novej investičnej stratégie alebo nového druhu aktíva. Každá zmena v politikách a postupoch určovania hodnoty vrátane metodík určovania hodnoty by sa mala riadiť vopred stanoveným procesom.

(79)

Správca AIF musí zabezpečiť, že hodnota jednotlivých aktív AIF sa určila riadne v súlade s politikami a postupmi určovania hodnoty. V prípade niektorých aktív, najmä komplexných a nelikvidných finančných nástrojov existuje vyššie riziko nesprávneho určenia hodnoty. Na riešenie situácie tohto druhu by správca AIF mal zaviesť dostatočné kontroly, aby sa zabezpečilo, že hodnote aktív AIF možno priradiť primeraný stupeň objektívnosti.

(80)

Výpočet čistej hodnoty aktív na podielový list alebo akciu podlieha vnútroštátnym právnym predpisom a/alebo štatútu fondu alebo zakladajúcim dokumentom. Toto nariadenie sa vzťahuje len na postup výpočtu, nie na metodiku výpočtu. Samotný správca AIF môže vykonávať výpočet čistej hodnoty aktív na podielový list alebo akciu ako súčasť administratívnych funkcií, ktoré vykonáva pre AIF. Alternatívne môže byť na vykonávanie administratívy vrátane výpočtu čistej hodnoty aktív vymenovaná tretia strana. Tretia strana, ktorá vykonáva výpočet čistej hodnoty aktív pre AIF, by sa nemala považovať za externého znalca na účely smernice 2011/61/EÚ, ak nevykonáva určenie hodnoty jednotlivých aktív vrátane tých, ktoré si vyžadujú subjektívne posúdenie, ale začleňuje do procesu výpočtu hodnoty, ktoré získala od správcu AIF, zo zdrojov cenotvorby alebo od externého znalca.

(81)

Existujú postupy určovania hodnoty, ktoré možno vykonávať denne, ako napríklad určovanie hodnoty finančných nástrojov, ale existujú aj postupy určovania hodnoty, ktoré nemožno vykonávať s rovnakou periodicitou, ako sa uskutočňujú emisie, upísania, vyplatenia a zrušenia, napríklad určovanie hodnoty nehnuteľností. Periodicita určovania hodnoty aktív v držbe fondu otvoreného typu by mala zohľadňovať rozdiely v postupoch určovania hodnoty so zreteľom na druhy aktív v držbe AIF.

(82)

Prísne požiadavky a obmedzenia, ktoré sa musia dodržať, keď správca AIF plánuje delegovať úlohu výkonu funkcií, sú stanovené v smernici 2011/61/EÚ. Správca AIF zostáva vždy plne zodpovedný za riadne vykonávanie delegovaných úloh a ich súlad so smernicou 2011/61/EÚ a jej vykonávacími opatreniami. Správca AIF by mal preto zabezpečiť, aby subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, vykonával a uplatňoval normy kvality, ktoré by uplatňoval samotný správca AIF. Navyše ak je to potrebné na zabezpečenie toho, že sa delegované funkcie vykonávajú na jednotnej vysokej úrovni, správca AIF musí byť schopný skončiť výkon delegovania a v dohode o delegovaní by sa preto mali správcovi AIF priznať flexibilné práva na skončenie výkonu delegovania. Obmedzenia delegovania a požiadavky naň by sa mali uplatňovať na riadiace funkcie stanovené v prílohe I smernice 2011/61/EÚ, zatiaľ čo podporné úlohy typu administratívnych alebo technických funkcií na pomoc pri výkone riadiacich úloh, ako napríklad logistická podpora v podobe upratovania, stravovania a obstarania základných služieb alebo výrobkov by sa nemali považovať za delegovanie funkcií správcu AIF. Ďalšími príkladmi technických alebo administratívnych funkcií sú kupovanie štandardného, komerčne dostupného softvéru, využívanie ad hoc prevádzkovej pomoci poskytovateľov softvéru v súvislosti s komerčne dostupnými systémami alebo poskytovanie podpory v oblasti ľudských zdrojov, ako napríklad zabezpečovanie dočasných zamestnancov alebo spracovanie miezd.

(83)

Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany investorov by sa okrem zvýšenia efektívnosti výkonu činnosti správcu AIF malo celé delegovanie zakladať na objektívnych dôvodoch. Pri posudzovaní týchto dôvodov by príslušné orgány mali zvážiť štruktúru delegovania a jeho vplyv na štruktúru správcu AIF a interakciu delegovaných činností s činnosťami, ktoré bude naďalej vykonávať správca AIF.

(84)

S cieľom posúdiť, či osoba, ktorá účinne vykonáva činnosť subjektu, na ktorý boli funkcie delegované, má dostatočne dobrú povesť, by sa mal overiť výkon činnosti danej osoby, ako aj to, či sa dopustila priestupkov súvisiacich s finančnými činnosťami. Pri posudzovaní požiadavky dostatočne dobrej povesti by sa mali zvážiť akékoľvek ďalšie relevantné informácie týkajúce sa osobnostných kvalít, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť výkon činnosti danou osobou, ako napríklad pochybnosti o jej čestnosti a integrite.

(85)

Investičné spoločnosti povolené podľa smernice 2009/65/ES sa nepovažujú za podniky, ktoré sú povolené alebo registrované na účely správy aktív a ktoré podliehajú dohľadu, pretože nemajú povolenie vykonávať iné činnosti ako činnosti kolektívneho riadenia portfólia podľa uvedenej smernice. Podobne interne spravovaný AIF by sa nemal považovať za klasifikovaný ako takýto podnik, pretože by nemal vykonávať iné činnosti ako činnosti internej správy AIF.

(86)

V prípade, že sa delegovanie týka riadenia portfólia alebo riadenia rizík, ktoré sú základnými predmetmi činnosti správcu AIF, a preto sú veľmi relevantné, pokiaľ ide o ochranu investorov a systémové riziko, okrem požiadaviek článku 20 ods. 1 písm. c) smernice 2011/61/EÚ by mal mať príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF a orgán dohľadu podniku z tretej krajiny uzavretú dohodu o spolupráci v písomnej podobe. Dohoda by sa mala zaviesť pred delegovaním. V podrobnostiach tejto dohody by sa mali zohľadniť medzinárodné normy.

(87)

Písomnými dohodami by sa malo príslušným orgánom priznať právo vykonávať kontroly na mieste vrátane prípadov, keď požiadajú orgán dohľadu podniku z tretej krajiny, na ktorý boli funkcie delegované, o výkon kontrol na mieste, a keď požiadajú orgán dohľadu tretej krajiny o povolenie, aby mohli kontrolu vykonať sami alebo aby sprevádzali zamestnancov orgánu dohľadu tretej krajiny s cieľom pomôcť im pri vykonávaní kontrol na mieste.

(88)

Na základe povinností stanovených v smernici 2011/61/EÚ by správcovia AIF mali konať vždy v najlepšom záujme AIF alebo investorov do AIF, ktoré spravujú. Delegovanie by preto malo byť prípustné len v prípade, ak sa správcovi AIF nezabraňuje konať alebo spravovať AIF v najlepšom záujme investorov.

(89)

V záujme zachovania vysokej úrovne ochrany investorov sa musia v prípade akéhokoľvek delegovania zohľadniť možné konflikty záujmov. Vo viacerých kritériách by sa mali určiť referenčné hodnoty na identifikovanie situácií, ktoré by viedli k závažnému konfliktu záujmov. Uvedené kritériá by sa nemali chápať ako vyčerpávajúce, čo by malo znamenať, že na účely smernice 2011/61/EÚ sú relevantné aj menej závažné konflikty záujmov. Vykonávanie funkcie zaisťovania dodržiavania súladu alebo funkcie auditu by sa preto malo považovať za konfliktné s úlohami riadenia portfólia, zatiaľ čo tvorba trhu alebo upisovanie by sa mali chápať ako konfliktné s riadením portfólia alebo riadením rizík. Uvedenou povinnosťou nie je dotknutá povinnosť subjektu, na ktorý boli funkcie delegované, aby funkčne a hierarchicky od seba oddeľoval úlohy riadenia portfólia a riadenia rizík podľa ustanovení článku 15 smernice 2011/61/EÚ.

(90)

Požiadavky vzťahujúce sa na delegovanie úlohy vykonávania funkcií v mene správcu AIF by sa mali uplatňovať primerane v prípade, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, subdeleguje akékoľvek funkcie, ktoré sú naň delegované, ako aj v prípade akéhokoľvek ďalšieho subdelegovania.

(91)

Na zabezpečenie toho, aby správca AIF v každom prípade vykonával funkcie riadenia investícií, by správca AIF nemal delegovať svoje funkcie v rozsahu, v akom ho už v podstate nemožno považovať za správcu AIF, a v rozsahu, v akom sa stáva len schránkovým subjektom. Správca AIF by si mal vždy zachovať dostatočné zdroje na efektívne vykonávanie dohľadu nad delegovanými funkciami. Samotný správca AIF musí vykonávať funkcie riadenia investícií, musí mať potrebné odborné znalosti a zdroje, udržať si právomoc prijímať rozhodnutia, ktoré patria do zodpovednosti vrcholového manažmentu, a vykonávať funkcie vrcholového manažmentu, ktoré by mohli zahŕňať vykonávanie všeobecnej investičnej politiky a investičných stratégií.

(92)

Posudzovanie štruktúry delegovania je zložitým postupom, ktorý musí vychádzať zo súboru kritérií, aby si príslušné orgány mohli vytvoriť názor. Kombinovanie je potrebné na účely zohľadnenia rôznych štruktúr fondov a investičných stratégií v celej Únii. ESMA môže vypracovať usmernenia na zabezpečenie jednotného posudzovania štruktúr delegovania v rámci Únie.

(93)

Komisia bude monitorovať spôsob uplatňovania daných kritérií a ich vplyv na trhy. Komisia preskúma situáciu po dvoch rokoch a v prípade potreby prijme primerané opatrenia na ďalšie spresnenie podmienok, za ktorých sa bude mať za to, že správca AIF delegoval svoje funkcie do takej miery, že sa zmenil na schránkový subjekt, a nemožno ho už považovať za správcu AIF.

(94)

V smernici 2011/61/EÚ sa stanovuje rozsiahly súbor požiadaviek týkajúci sa depozitára AIF s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov. Príslušné konkrétne práva a povinnosti depozitára, správcu AIF a/alebo AIF a tretích strán by preto mali byť jasne stanovené. Písomná zmluva by mala obsahovať všetky údaje potrebné na primeranú úschovu (safe-keeping) všetkých aktív AIF depozitárom alebo treťou stranou, na ktorú boli delegované funkcie úschovy v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, a potrebné na to, aby si depozitár riadne plnil svoje funkcie dohľadu a kontroly. S cieľom umožniť depozitárovi posudzovať a monitorovať riziko úschovy (custody) by zmluva mala obsahovať dostatočné podrobnosti o kategóriách aktív, do ktorých môže AIF investovať, a zahŕňať geografické regióny, v ktorých AIF plánuje investovať. Zmluva by takisto mala obsahovať podrobnosti o eskalačnom postupe. Depozitár by mal preto upozorniť správcu AIF na akékoľvek podstatné riziko zistené v systéme vyrovnania konkrétneho trhu. Pokiaľ ide o vypovedanie zmluvy, mala by sa v ňom premietnuť skutočnosť, že vypovedanie zmluvy je poslednou možnosťou depozitára, ak nie je presvedčený o tom, že aktíva sú dostatočne chránené. Takisto by sa malo zabrániť morálnemu hazardu, keď by správca AIF prijímal investičné rozhodnutia bez ohľadu na riziká úschovy (custody) na základe toho, že vo väčšine prípadov by bol zodpovedný depozitár. S cieľom zachovať vysokú úroveň ochrany investorov by sa v súvislosti s celým reťazcom úschovy mala uplatňovať požiadavka stanovujúca podrobnosti o monitorovaní tretích strán.

(95)

Depozitár usadený v tretej krajine by mal podliehať verejným pravidlám obozretného podnikania a obozretnému dohľadu vykonávanému orgánom dohľadu, ktorý je zodpovedný za priebežný dohľad, vykonávanie vyšetrovaní a ukladanie sankcií. V prípade, že uvedený dohľad nad depozitárom zahŕňa viacero orgánov dohľadu, jeden orgán dohľadu by mal konať ako kontaktný bod na účely smernice 2011/61/EÚ a všetkých delegovaných a vykonávacích opatrení prijatých podľa nej.

(96)

Posúdenie právnych predpisov tretej krajiny podľa článku 21 ods. 6 posledného pododseku smernice 2011/61/EÚ by mala vykonať Európska komisia porovnaním kritérií udeľovania povolení a priebežných podmienok výkonu činnosti vzťahujúcich sa na depozitára v tretej krajine s príslušnými požiadavkami platnými podľa právnych predpisov Únie pre úverové inštitúcie a/alebo investičné spoločnosti, pokiaľ ide o prístup k činnosti depozitára a vykonávanie funkcií depozitára, s cieľom zistiť, či miestne kritériá majú rovnaký účinok ako kritériá stanovené podľa právnych predpisov Únie. Depozitár, ktorý podlieha prudenciálnemu dohľadu a je licencovaný v tretej krajine v inej miestnej kategórii ako úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, môže byť predmetom posúdenia Európskou komisiou s cieľom zistiť, či príslušné ustanovenia právnych predpisov tretej krajiny majú rovnaký účinok ako predpisy stanovené právnymi predpismi Únie pre úverové inštitúcie a/alebo investičné spoločnosti.

(97)

Aby mal depozitár jasný prehľad o všetkých prílevoch a odlevoch hotovosti AIF vo všetkých prípadoch, správca AIF by mal zabezpečiť, že depozitár dostáva bez zbytočného odkladu presné informácie týkajúce sa všetkých prílevov hotovosti, a to aj od akejkoľvek tretej strany, u ktorej je otvorený účet peňažných prostriedkov AIF.

(98)

Aby sa riadne monitorovali peňažné toky AIF, povinnosť depozitára spočíva v uistení sa, že sú zavedené a účinne vykonávané postupy na primerané monitorovanie peňažných tokov AIF a že sú tieto postupy pravidelne preskúmavané. Depozitár by mal preskúmať najmä postup porovnania zhody, aby sa presvedčil, že tento postup je vhodný pre AIF a že sa vykonáva v primeraných intervaloch s prihliadnutím na povahu, rozsah a komplexnosť AIF. Takýto postup by mal napríklad jednotlivo porovnávať každý peňažný tok podľa výpisov z bankových účtov s peňažnými tokmi zaznamenanými na účtoch AIF. Keď sa porovnávania zhody vykonávajú denne, ako v prípade väčšiny AIF otvoreného typu, depozitár by mal aj svoje porovnávanie zhody vykonávať raz za deň. Depozitár by mal monitorovať najmä rozdiely, na ktoré sa poukázalo v postupoch porovnávania zhody, a prijaté nápravné opatrenia, aby bez zbytočného odkladu informoval správcu AIF o akejkoľvek anomálii, ktorá nebola napravená, a aby vykonal úplné preskúmanie postupov porovnávania zhody. Takéto preskúmanie by sa malo vykonávať najmenej raz za rok. Depozitár by mal takisto včas identifikovať významné peňažné toky, a to najmä tie, ktoré by mohli byť v nesúlade s činnosťami AIF, ako napríklad zmeny v pozíciách v aktívach alebo upísaniach alebo vyplateniach AIF, a mal by pravidelne dostávať výpisy z účtov peňažných prostriedkov a kontrolovať súlad svojich vlastných záznamov o hotovostných pozíciách so záznamami správcu AIF. Depozitár by mal udržiavať svoje záznamy aktuálne v súlade s článkom 21 ods. 8 písm. b) smernice 2011/61/EÚ.

(99)

Depozitár musí zabezpečiť, že všetky platby vykonané investormi alebo v ich mene pri upísaní akcií alebo podielových listov AIF boli prijaté a zaúčtované na jednom alebo viacerých účtoch peňažných prostriedkov v súlade so smernicou 2011/61/EÚ. Správca AIF by mal preto zabezpečiť, aby sa depozitárovi poskytovali príslušné informácie, ktoré potrebuje na riadne monitorovanie platieb investorov. Správca AIF musí takisto zabezpečiť, aby depozitár získal tieto informácie bez zbytočného odkladu, keď tretia strana dostane príkaz na vyplatenie alebo emisiu akcií alebo podielových listov AIF. S cieľom zabrániť akémukoľvek zneužitiu platieb investorov by mal preto depozitárovi posielať informácie na konci obchodného dňa subjekt, ktorý je zodpovedný za upisovanie a vyplácanie akcií alebo podielových listov AIF.

(100)

V závislosti od druhu aktív, ktoré sa majú uschovať (safe-keeping), sa aktíva buď držia v úschove (custody), ako napríklad finančné nástroje, ktoré možno registrovať na účte finančných nástrojov alebo ktoré možno fyzicky doručiť depozitárovi v súlade so smernicou 2011/61/EÚ, alebo sú predmetom overenia vlastníctva a vedenia záznamov. Depozitár by mal držať v úschove všetky finančné nástroje AIF alebo správcu AIF konajúceho v mene AIF, ktoré by mohli byť registrované alebo držané na účte priamo alebo nepriamo v mene depozitára alebo tretej strany, na ktorú boli delegované funkcie úschovy, a to najmä na úrovni centrálneho depozitára cenných papierov. Okrem týchto situácií sa uvedené finančné nástroje majú držať v úschove (custody), len ak sú priamo registrované u samotného emitenta alebo jeho zástupcu v mene depozitára alebo tretej strany, na ktorú sú delegované funkcie úschovy. Tie finančné nástroje, ktoré sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi registrujú len v mene AIF u emitenta alebo jeho zástupcu a ktoré zahŕňajú napríklad investície do nekótovaných spoločností zo strany fondov investujúcich do verejne neobchodovateľných akcií alebo fondov rizikového kapitálu, by sa nemali držať v úschove (custody). Všetky finančné nástroje, ktoré možno fyzicky dodať depozitárovi, by sa mali držať v úschove. Za predpokladu, že podmienky, za ktorých sa majú finančné nástroje držať v úschove, sú splnené, finančné nástroje, ktoré sú poskytnuté ako kolaterál tretej strane alebo sú poskytnuté treťou stranou v prospech AIF, sa musia držať takisto v úschove samotného depozitára alebo tretej strany, na ktorú sú delegované funkcie úschovy, pokiaľ sú vo vlastníctve AIF alebo správcu AIF konajúceho v mene AIF. Takisto finančné nástroje vo vlastníctve AIF alebo správcu AIF v mene AIF, pre ktoré poskytol AIF alebo správca AIF v mene AIF svoj súhlas na opätovné používanie depozitárom, zostávajú v úschove (custody), pokiaľ sa neuplatnilo právo na opätovné použitie.

(101)

Finančné nástroje, ktoré sú držané v úschove (custody), by mali vždy podliehať náležitej starostlivosti a ochrane. V záujme zaistenia riadneho posúdenia rizika úschovy (custody) by depozitár pri uplatnení náležitej starostlivosti mal vedieť najmä to, ktoré tretie strany predstavujú reťaz úschovy, zabezpečiť, že sa dodržali povinnosti náležitej starostlivosti a oddelenia počas celého reťazca úschovy, zabezpečiť, že má primerané právo na prístup k účtovným knihám a záznamom tretích strán, na ktoré boli delegované funkcie úschovy, zabezpečiť súlad s týmito požiadavkami, zdokumentovať všetky tieto povinnosti a sprístupniť tieto dokumenty a podávať správy správcovi AIF.

(102)

S cieľom zabrániť obchádzaniu požiadaviek smernice 2011/61/EÚ by mal depozitár uplatňovať povinnosti úschovy (safe-keeping) na podkladové aktíva finančných štruktúr a/alebo právnych štruktúr kontrolovaných priamo alebo nepriamo AIF alebo správcom AIF konajúcim v mene AIF. Uvedené ustanovenie o preskúmaní by sa nemalo uplatňovať na fondy fondov alebo štruktúry „hlavný – zberný“ za predpokladu, že majú depozitára, ktorý primerane uschováva aktíva fondu.

(103)

Depozitár by mal mať vždy komplexný prehľad o všetkých aktívach, ktoré nie sú finančnými nástrojmi, ktoré sa majú držať v úschove. Uvedené aktíva by boli predmetom povinnosti overenia vlastníctva a vedenia záznamov podľa smernice 2011/61/EÚ. Príkladmi takýchto aktív sú fyzické aktíva, ktoré nie sú finančnými nástrojmi v zmysle vymedzenia podľa smernice 2011/61/EÚ alebo ktoré nebolo možné fyzicky doručiť depozitárovi, finančné zmluvy, ako napríklad deriváty, peňažné vklady alebo investície do súkromných spoločností a podielov spoločníkov.

(104)

Na dosiahnutie dostatočnej miery istoty, že AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF je skutočne vlastníkom aktív, by sa mal depozitár uistiť, že dostáva všetky informácie, ktoré považuje za potrebné, aby sa presvedčil, že AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF má vlastnícke právo na dané aktívum. Uvedené informácie by mohla predstavovať kópia úradného dokumentu, ktorým sa preukazuje, že AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF je vlastníkom aktíva, alebo akýkoľvek úradný a spoľahlivý dôkaz, ktorý depozitár považuje za primeraný. V prípade potreby by mal depozitár požiadať AIF alebo správcu AIF alebo prípadne tretiu stranu o ďalšie dôkazy.

(105)

Depozitár by mal viesť záznamy o všetkých aktívach, o ktorých je presvedčený, že AIF je ich vlastníkom. Môže vytvoriť postup na prijímanie informácií od tretích strán, pričom postupy, ktorými sa zabezpečuje, aby aktíva nemohli byť prevedené bez toho, aby boli depozitár alebo tretia strana, na ktorú sú delegované funkcie úschovy (safe-keeping), informovaní o týchto transakciách, môžu byť realizovateľné v prípade AIF so zriedkavými transakciami a/alebo transakciami, ktoré podliehajú rokovaniu pred vyrovnaním. Požiadavka na prístup k listinným dôkazom o každej transakcii od tretej strany by mohla byť primeraná pre AIF s častejším obchodovaním v rámci portfólia, ako sú napríklad investície do kótovaných derivátov.

(106)

S cieľom zabezpečiť, aby bol depozitár schopný plniť si svoje povinnosti, je potrebné objasniť úlohy stanovené v článku 21 ods. 9 smernice 2011/61/EÚ, a najmä kontroly druhej úrovne, ktoré má depozitár vykonávať. Tieto úlohy by nemali depozitárovi brániť vo vykonávaní overovania ex ante, keď to považuje za primerané a po dohode so správcom AIF. S cieľom zabezpečiť, aby bol depozitár schopný plniť si svoje povinnosti, mal by stanoviť svoj vlastný eskalačný postup na riešenie situácií, v ktorých boli zistené nezrovnalosti. Uvedeným postupom by sa malo zabezpečiť informovanie príslušných orgánov o akýchkoľvek závažných porušeniach. Povinnosťami depozitára v oblasti dohľadu voči tretím stranám uvedenými v tomto nariadení nie sú dotknuté povinnosti uložené správcovi AIF podľa smernice 2011/61/EÚ.

(107)

Depozitár by mal pravidelne kontrolovať súlad medzi počtom emitovaných podielových listov alebo akcií a prijatých výnosov z upísania. Navyše s cieľom zaistiť prijatie platieb vykonaných investormi pri upísaní by mal depozitár ďalej zabezpečiť, aby sa vykonalo ďalšie porovnanie zhody medzi príkazmi na upísanie a výnosmi z upísania. Rovnaké porovnanie zhody by sa malo vykonať so zreteľom na príkazy na vyplatenie. Depozitár by mal takisto overiť, či počet podielových listov alebo akcií na účtoch AIF zodpovedá počtu podielových listov alebo akcií v obehu v registri AIF. Depozitár by mal prispôsobiť svoje postupy zodpovedajúcim spôsobom s prihliadnutím na periodicitu upísaní a vyplatení.

(108)

Depozitár by mal prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že na aktíva AIF sa účinne uplatňujú primerané politiky a postupy určovania hodnoty, a to vykonávaním kontrol vzoriek alebo porovnávaním súladu zmeny vo výpočte ČHA v priebehu času so zmenou referenčnej hodnoty. Depozitár by pri vytváraní svojich postupov mal jasne chápať metodiky určovania hodnoty, ktoré používa správca AIF alebo externý znalec na určovanie hodnoty aktív AIF. Periodicita týchto kontrol by mala byť v súlade s periodicitou určovania hodnoty aktív AIF.

(109)

V zmysle svojej povinnosti dohľadu podľa smernice 2011/61/EÚ by mal depozitár stanoviť postup na overovanie ex post dodržiavania súladu AIF s príslušnými zákonmi a inými právnymi predpismi a svojím štatútom a zakladajúcimi dokumentmi. Toto overovanie sa týka oblastí, ako napríklad kontroly, či sú investície AIF v súlade s jeho investičnými stratégiami, ktoré sú opísané v štatúte a ponukových materiáloch AIF, a zabezpečenie toho, že AIF neporušuje svoje prípadné investičné obmedzenia. Depozitár by mal monitorovať transakcie AIF a prešetriť akékoľvek nezvyčajné transakcie. Ak sú limity alebo obmedzenia stanovené v príslušných vnútroštátnych zákonoch alebo iných právnych predpisoch alebo v štatúte a zakladajúcich dokumentoch AIF porušené, depozitár by mal napríklad získať od správcu AIF pokyn na zrušenie transakcie, pri ktorej došlo k porušeniu, na vlastné náklady. Nariadením sa depozitárovi nebráni v tom, aby prijal prístup ex ante, keď to považuje za primerané po dohode so správcom AIF.

(110)

Depozitár by mal zabezpečiť, aby sa príjmy počítali presne v súlade so smernicou 2011/61/EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa musí depozitár zabezpečiť, aby bolo rozdelenie príjmov primerané, a v prípade, že zistí chybu, aby správca AIF prijal vhodné nápravné opatrenia. Keď to depozitár zabezpečí, mal by overiť úplnosť a presnosť rozdelenia príjmov, a najmä výplat dividend.

(111)

V prípade delegovania funkcií úschovy (safe-keeping) súvisiacich s inými aktívami podľa smernice 2011/61/EÚ sa delegovanie pravdepodobne vo väčšine prípadov týka administratívnych funkcií. V prípade, že depozitár deleguje funkcie vedenia záznamov, vyžadovalo by sa od neho, aby vykonával a uplatňoval primeraný a zdokumentovaný postup na zabezpečenie toho, že subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, vždy spĺňa požiadavky článku 21 ods. 11 písm. d) smernice 2011/61/EÚ. V cieľom zabezpečiť dostatočnú úroveň ochrany aktív je potrebné stanoviť určité zásady, ktoré by sa mali uplatňovať v súvislosti s delegovaním úschovy (safe-keeping). Na účely delegovania povinností úschovy (custody) je dôležité stanoviť určité základné zásady, ktoré sa musia účinne uplatňovať počas celého procesu delegovania. Uvedené zásady by sa nemali považovať za vyčerpávajúce, či už ide o stanovenie všetkých podrobností týkajúcich sa konania depozitára s náležitými zručnosťami, obozretnosťou a starostlivosťou, alebo o stanovenie všetkých opatrení, ktoré by mal depozitár prijať v súvislosti so samotnými týmito zásadami. Povinnosť priebežne monitorovať tretiu stranu, na ktorú boli delegované funkcie úschovy (safe-keeping), by mala pozostávať z overovania toho, či táto tretia strana správne vykonáva všetky delegované funkcie a dodržiava zmluvu o delegovaní. Tretia strana by mala konať čestne, v dobrej viere a v najlepšom záujme AIF a jeho investorov, ako aj v súlade s požiadavkami v oblasti regulácie a dohľadu a mala by konať s obozretnosťou, starostlivosťou a zručnosťami, ktoré sa v porovnateľných situáciách bežne očakávajú od veľmi obozretného subjektu takejto finančnej profesie. Depozitár by mal okrem iného preskúmať prvky posudzované počas procesu výberu a vymenúvania a zohľadniť ich porovnaním s vývojom trhu. Forma pravidelného preskúmania by mala odzrkadľovať okolnosti tak, aby bol depozitár schopný primerane posudzovať riziká súvisiace s rozhodnutím o zverení aktív tretej strane. Periodicita preskúmania by mala byť prispôsobená tak, aby bola vždy v súlade s trhovými podmienkami a súvisiacimi rizikami. Depozitár by mal vykonávať plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí vrátane návrhu alternatívnych stratégií a možného výberu alternatívnych poskytovateľov podľa potreby, aby mohol účinne reagovať na možnú platobnú neschopnosť tretej strany. Hoci tieto opatrenia môžu znížiť riziko úschovy, ktorému čelí depozitár, nemení sa nimi povinnosť vrátiť finančné nástroje alebo uhradiť zodpovedajúcu sumu, ak dôjde k ich strate, čo závisí od toho, či boli splnené požiadavky článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ alebo nie.

(112)

Pri delegovaní funkcií úschovy (safe-keeping) by mal depozitár zabezpečiť, aby boli splnené požiadavky článku 21 ods. 11 písm. d) bodu iii) smernice 2011/61/EÚ a aby boli riadne oddelené aktíva klientov AIF depozitára. Touto povinnosťou by sa malo zaistiť najmä to, že nedôjde k strate aktív AIF z dôvodu platobnej neschopnosti tretej strany, na ktorú sú delegované funkcie úschovy (safe-keeping). S cieľom minimalizovať toto riziko v krajinách, v ktorých účinky oddelenia nie sú uznané právnymi predpismi o platobnej neschopnosti, by depozitár mal prijať ďalšie kroky. Depozitár by mohol AIF a správcovi AIF konajúcemu v mene AIF oznámiť informácie tak, aby sa takéto aspekty rizika úschovy (custody) riadne zohľadnili v investičnom rozhodnutí, alebo by mohol prijať také opatrenia, ktoré sú možné v miestnych jurisdikciách, aby boli aktíva čo najviac odolné voči platobnej neschopnosti podľa miestnych právnych predpisov. Depozitár by navyše mohol zakázať dočasné deficity v aktívach klientov, používať rezervy alebo zaviesť mechanizmy, ktorými sa zakáže využívanie debetného zostatku jedného klienta na vyrovnanie kreditného zostatku iného klienta. Hoci tieto opatrenia môžu znížiť riziko úschovy, ktorému čelí depozitár pri delegovaní funkcií úschovy (custody), nemení sa nimi povinnosť vrátiť finančné nástroje alebo uhradiť zodpovedajúcu sumu, ak dôjde k ich strate, čo závisí od toho, či boli splnené požiadavky smernice 2011/61/EÚ alebo nie.

(113)

Depozitár nesie zodpovednosť podľa článku 21 ods. 12 druhého pododseku smernice 2011/61/EÚ v prípade straty finančného nástroja držaného v úschove depozitárom samotným alebo treťou stranou, na ktorú bola úschova delegovaná, za predpokladu, že depozitár nepreukáže, že strata je dôsledkom vonkajšej udalosti, ktorú nemôže primerane ovplyvniť a ktorej dôsledkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo zabrániť. Táto strata by sa mala odlišovať od investičnej straty, ktorú utrpeli investori a ktorá vyplýva zo zníženia hodnoty aktív v dôsledku investičného rozhodnutia.

(114)

Aby sa strata ako taká potvrdila, je dôležité, že strata je konečná a neexistuje žiadna vyhliadka na spätné získanie finančného aktíva. Preto by sa situácie, keď je finančný nástroj len dočasne nedostupný alebo zmrazený, nemali považovať za straty v zmysle článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ. Naopak možno identifikovať tri druhy situácií, v ktorých by sa strata mala považovať za konečnú: v prípade, že finančný nástroj už neexistuje alebo nikdy neexistoval; v prípade, že finančný nástroj existuje, ale AIF s konečnou platnosťou stratil svoje právo na jeho vlastníctvo, a v prípade, že AIF má vlastnícke právo, ale už ho nemôže previesť alebo nemôže vytvoriť obmedzené vlastnícke práva na finančný nástroj na trvalom základe.

(115)

Má sa za to, že finančný nástroj už neexistuje, napríklad ak sa stratil po účtovnej chybe, ktorú nemožno napraviť, alebo ak nikdy neexistoval, keď bolo vlastníctvo AIF zaregistrované na základe sfalšovaných dokladov. Situácie, keď je strata finančných nástrojov spôsobená podvodným konaním, by sa mali považovať za stratu.

(116)

Stratu nemožno potvrdiť, keď bol finančný nástroj nahradený iným finančným nástrojom alebo konvertovaný na iný finančný nástroj, napríklad v situáciách, keď sú akcie zrušené a nahradené emisiou nových akcií v rámci reorganizácie spoločnosti. AIF by sa nemal považovať za natrvalo zbavený svojho vlastníckeho práva na finančný nástroj, ak AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF oprávnene previedol vlastníctvo na tretiu stranu. V prípade, že sa rozlišuje medzi právnym vlastníctvom a nominálnym vlastníctvom aktív, vymedzenie pojmu strata by sa malo týkať straty práva na nominálne vlastníctvo.

(117)

Len v prípade vonkajšej udalosti, ktorú depozitár nemôže primerane ovplyvniť a ktorej dôsledkom by sa nedalo napriek všetkej primeranej snahe zabrániť, by sa mohol depozitár vyhnúť tomu, aby niesol zodpovednosť podľa článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ. Depozitár by mal preukázať kumulatívne splnenie týchto podmienok, aby mohol byť zbavený zodpovednosti.

(118)

Najprv by sa malo určiť, či udalosť, ktorá ku strate viedla, bola vonkajšia. Zodpovednosť depozitára by nemala byť ovplyvnená delegovaním, a preto by sa udalosť mala považovať za vonkajšiu, ak sa nevyskytuje v dôsledku konania alebo opomenutia depozitára alebo tretej strany, na ktorú bola delegovaná úschova (custody) finančných nástrojov držaných v úschove. Potom by sa malo posúdiť, či udalosť nie je možné primerane ovplyvniť, a to overením toho, že obozretný depozitár nemohol primerane urobiť nič, aby zabránil výskytu udalosti. V rámci týchto krokov sa môžu prírodné udalosti a kroky verejného orgánu považovať za vonkajšie udalosti, ktoré nemožno primerane ovplyvniť. Preto v kontexte platobnej neschopnosti tretej strany, na ktorú bola delegovaná úschova, sa právne predpisy krajiny, v ktorej sú nástroje držané v úschove, v ktorých sa neuznávajú účinky primerane vykonaného oddelenia, považujú za vonkajšiu udalosť, ktorú nemožno primerane ovplyvniť. Naopak stratu spôsobenú neuplatnením požiadaviek na oddelenie stanovených v článku 21 ods. 11 písm. d) bode iii) smernice 2011/61/EÚ alebo stratu aktív z dôvodu narušenia činnosti tretej strany v súvislosti s jej platobnou neschopnosťou nemožno vnímať ako vonkajšie udalosti, ktoré nemožno primerane ovplyvniť.

(119)

Nakoniec, depozitár by mal preukázať, že strate sa nedalo zabrániť napriek všetkej primeranej snahe. V tejto súvislosti by depozitár mal informovať správcu AIF a prijať primerané opatrenia v závislosti od okolností. Napríklad v situácii, keď depozitár verí, že jediným primeraným opatrením je likvidácia finančných nástrojov, depozitár by mal náležite informovať správcu AIF, ktorý musí následne písomne zadať depozitárovi pokyny, či pokračovať v držbe finančných nástrojov alebo ich zlikvidovať. O akomkoľvek pokyne pre depozitára, aby pokračoval v držbe aktív, by sa mala bez zbytočného odkladu podať správa investorom AIF. Správca AIF alebo AIF by mali náležite zohľadniť odporúčania depozitára. V závislosti od okolností ak sa depozitár aj naďalej obáva, že úroveň ochrany finančného nástroja nie je dostatočná napriek opakovaným varovaniam, mal by zvážiť ďalšie možné opatrenia, ako napríklad vypovedanie zmluvy za predpokladu, že sa AIF poskytne určitá časová lehota na to, aby si našiel iného depozitára v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(120)

Na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany investorov by sa rovnaké úvahy mali vzťahovať aj na subjekt vykonávajúci delegované funkcie, na ktorý depozitár zmluvne previedol svoju zodpovednosť. Z tohto dôvodu na zbavenie sa zodpovednosti podľa článku 21 ods. 12 smernice 2011/61/EÚ by mal subjekt, na ktorý sa funkcie delegujú, preukázať, že kumulatívne spĺňa rovnaké podmienky.

(121)

Depozitárovi sa za určitých okolností povoľuje zbaviť sa zodpovednosti za stratu finančného nástroja držaného v úschove (custody) treťou stranou, na ktorú bola úschova delegovaná. Na povolenie tohto zbavenia sa zodpovednosti musí existovať objektívny dôvod na uzavretie zmluvy o zbavení sa zodpovednosti, ktorú akceptuje depozitár aj AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF. Objektívny dôvod by sa mal stanoviť pre každé zbavenie sa zodpovednosti s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, za ktorých bola úschova delegovaná.

(122)

Pri uvažovaní o objektívnom dôvode by sa mala stanoviť správna rovnováha, aby sa zabezpečilo, že v prípade potreby možno účinne využiť zmluvné zbavenie sa zodpovednosti a že sú zavedené dostatočné ochranné opatrenia, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu zmluvného zbavenia sa zodpovednosti depozitárom. Zmluvné zbavenie sa zodpovednosti by sa za žiadnych okolností nemalo použiť na obchádzanie požiadaviek týkajúcich sa zodpovednosti depozitára podľa smernice 2011/61/EÚ. Depozitár by mal preukázať, že bol konkrétnymi okolnosťami prinútený delegovať úschovu na tretiu stranu. Zmluvné zbavenie sa zodpovednosti by malo byť vždy v najlepšom záujme AIF alebo jeho investorov a AIF alebo správca AIF konajúci v mene AIF by mali explicitne uviesť, že konajú v tomto najlepšom záujme. V príkladoch scenárov by sa mali uviesť situácie, v ktorých depozitára možno považovať za depozitára, ktorý nemá inú možnosť, ako delegovať úschovu na tretie strany.

(123)

Je dôležité, aby príslušné orgány získavali primerané a dostatočné informácie na primerané a jednotné vykonávanie dohľadu nad činnosťami správcov AIF a rizikami, ktoré s nimi súvisia. Keďže činnosti správcov AIF by mohli mať cezhraničné účinky a účinky na finančné trhy, príslušné orgány by mali takisto dôsledne monitorovať správcov AIF a AIF s cieľom prijať primerané opatrenia na zabránenie zvyšovaniu systémových rizík. Zvýšená transparentnosť a súlad prostredníctvom ustanovení o podávaní správ a zverejňovaní príslušných informácií, ako sa uvádza vo vykonávacích opatreniach, by mali príslušným orgánom umožniť odhaliť riziká na finančných trhoch a reagovať na ne.

(124)

Pre investorov je nevyhnutné, aby získavali minimálne potrebné informácie v súvislosti s jednotlivými správcami AIF a AIF a ich štruktúrou, aby boli schopní prijímať správne investičné rozhodnutia prispôsobené svojim potrebám a ochote podstupovať riziká. Uvedené informácie by mali byť jasné, spoľahlivé, jednoducho pochopiteľné a jasne prezentované, pričom užitočnosť informácií sa zvyšuje, keď sú porovnateľné medzi jednotlivými správcami AIF a jednotlivými AIF a medzi jednotlivými obdobiami. Správca AIF by nemal vykonávať činnosti, ktoré by mohli poškodiť účely chápania a praktického použitia informácií pre investorov pred ich zverejnením, ako napríklad prikrášľovanie skutočných výsledkov (window dressing).

(125)

Je potrebné stanoviť rámec, ktorým sa zabezpečia minimálne normy, pokiaľ ide o požiadavky podávania výročných správ vrátane hlavných prvkov a nevyčerpávajúceho zoznamu položiek. Významné zmeny v informáciách, ako sa uvádza v článku 22 ods. 2 písm. d) smernice 2011/61/EÚ, by sa mali zverejniť vo výročnej správe v rámci finančných výkazov. Okrem nevyčerpávajúceho zoznamu základných riadkových položiek sa môžu uviesť ďalšie riadkové položky, názvy a medzisúčty, ak je uvedenie týchto položiek relevantné na pochopenie celkovej finančnej pozície alebo výkonnosti AIF. Položky s rozdielnou povahou alebo funkciou by sa mohli uvádzať spolu za predpokladu, že tieto položky nemajú jednotlivo podstatný význam. Uvedené položky by sa mohli uvádzať spolu v rámci kategórie „iné“, ako napríklad „iné aktíva“ alebo „iné pasíva“. V prípade, že sa riadkové položky na konkrétny AIF vôbec nevzťahujú, nemusia sa uvádzať. Bez ohľadu na uplatňované účtovné štandardy v súlade so smernicou 2011/61/EÚ by sa hodnota všetkých aktív mala určovať aspoň raz za rok. Súvaha alebo bilančný výkaz aktív a pasív podľa smernice 2011/61/EÚ by mali okrem iného zahŕňať hotovosť a peňažné ekvivalenty. Preto by sa peňažné ekvivalenty mali považovať za vysoko likvidné aktíva na účely výpočtu expozície AIF.

(126)

So zreteľom na obsah a formu správy o činnosti za dané účtovné obdobie, ktorá musí byť súčasťou výročnej správy podľa smernice 2011/61/EÚ, by mala správa obsahovať verný a vyvážený prehľad činností AIF s opisom hlavných rizík a investícií alebo ekonomických neistôt, ktorým čelí. Uvedené zverejnenie by nemalo viesť k uverejneniu dôverných informácií AIF, ktoré by boli poškodzovali AIF a jeho investorov. Preto ak by uverejnenie konkrétnych dôverných informácií malo takýto účinok, mohlo by sa zhrnúť na úrovni, na ktorej by sa zabránilo škodlivému vplyvu a nebolo by potrebné uvádzať napríklad výkonnosť alebo štatistiky jednotlivej portfóliovej spoločnosti alebo investície, ktoré by mohli viesť k zverejneniu dôverných informácií AIF. Tieto informácie by mali byť súčasťou správy manažmentu, pokiaľ sa táto správa zvyčajne predkladá spolu s finančnými výkazmi AIF.

(127)

So zreteľom na obsah a formu zverejnenia odmeňovania, v ktorom sa informácie predkladajú na úrovni správcu AIF, by sa mali poskytnúť ďalšie informácie zverejnením rozdelenia alebo rozpisu celého odmeňovania podľa toho, ako sa týka príslušného AIF. To by sa dalo dosiahnuť zverejnením celkových údajov o odmeňovaní správcu AIF rozdelenom na pevné a pohyblivé zložky, vyhlásenia, že tieto údaje sa týkajú celého správcu AIF, a nie AIF, počtu AIF a fondov PKIPCP spravovaných správcom AIF a celkových spravovaných aktív týchto AIF a PKIPCP s prehľadom politiky odmeňovania a odkazom na to, kde je k dispozícii na požiadanie investorov úplná politika odmeňovania správcu AIF. Ďalšie údaje možno poskytnúť zverejnením celkového pohyblivého odmeňovania zo zdrojov AIF prostredníctvom jeho platby poplatkov za výkonnosť alebo prípadne podielu na zisku. Okrem zverejnenia odmeňovania môže byť vhodné, aby správcovia AIF poskytli informácie týkajúce sa finančných a nefinančných kritérií politík a postupov odmeňovania pre príslušné kategórie zamestnancov, aby investorom umožnili posúdiť existujúce vytvorené stimuly.

(128)

V prípade, že AIF emituje podielové listy, mali by sa vypočítať prevody aktív do bočných vreciek v čase prevodu, a to na základe počtu podielových listov pridelených na prevod aktív vynásobený cenou za podielový list. Základ určovania hodnoty by sa mal jasne zverejniť za každých okolností a mal by zahŕňať dátum vykonania určenia hodnoty.

(129)

S cieľom riadiť likviditu by sa správcom AIF malo povoliť uzatvárať dohody o prijatých pôžičkách v mene AIF, ktoré spravujú. Uvedené dohody môžu byť krátkodobé alebo trvalejšie. V prípade trvalejších je pravdepodobnejšie, že takáto dohoda by bola osobitným režimom na účely spravovania nelikvidných aktív.

(130)

V súlade so zásadou diferenciácie a uznávajúc rozmanitosť druhov AIF by sa poskytovanie informácií investorom požadované od správcu AIF malo odlišovať podľa druhu AIF a malo by závisieť od ďalších faktorov, ako napríklad investičná stratégia a zloženie portfólia.

(131)

Smernicou 2011/61/EÚ sa vyžaduje, aby správcovia AIF pravidelne poskytovali príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu určité informácie o každom AIF v EÚ, ktorý spravujú, a o každom AIF, ktorý uvádzajú na trh v Únii. Je preto dôležité podrobnejšie určiť informácie, ktoré sa majú poskytovať, a periodicitu podávania správ, ktorá závisí od hodnoty spravovaných aktív v portfóliách AIF, ktoré spravuje daný správca AIF. Mali by sa zabezpečiť pro forma vzory na podávanie správ a mal by ich vypĺňať správca AIF za AIF, ktoré spravuje. V prípade, že subjekt, ktorý má povolenie ako správca AIF, uvádza na trh AIF, ktoré spravujú iní správcovia AIF, nekoná ako správca uvedených AIF, ale ako sprostredkovateľ ako akákoľvek investičná spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje smernica 2004/39/ES. Preto by nemal mať povinnosť podávať správy za tieto AIF, pretože by to viedlo k dvojitému alebo viacnásobnému podávaniu správ. Táto požiadavka na podávanie správ by sa však mala vzťahovať na správcov AIF z krajín mimo EÚ, ktorí spravujú AIF, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii.

(132)

Hraničnou hodnotou stanovenou v tomto nariadení sa aktivujú len požiadavky na podávanie správ stanovené v článku 24 ods. 4 smernice 2011/61/EÚ. AIF s pomerom pákového efektu vypočítaným v súlade so záväzkovou metódou vo výške menej ako trojnásobok jeho čistej hodnoty aktív by sa nepovažoval za AIF využívajúci pákový efekt vo významnej miere. Príslušné orgány však môžu požadovať ďalšie informácie, ak je to potrebné na účinné monitorovanie systémových rizík. Stanovením hraničnej hodnoty na podávanie správ sa takisto zabezpečuje, aby sa informácie týkajúce sa zvyšovania systémového rizika zhromažďovali v celej Únii jednotným spôsobom a poskytovali istotu správcom AIF.

(133)

Právomoci dohľadu príslušného orgánu podľa článku 25 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ sa vykonávajú v novom systéme dohľadu, ktorý tvorí súčasť priebežných postupov dohľadu a posúdení systémového rizika správcov AIF zo strany príslušných orgánov a európskych orgánov dohľadu so zreteľom na stabilitu a integritu finančného systému. Príslušné orgány by mali primerane využívať informácie, ktoré dostávajú, a mali by ukladať limity týkajúce sa pákového efektu, ktorý využíva správca AIF, alebo iné obmedzenia týkajúce sa spravovania AIF so zreteľom na spravované AIF v prípade, že to považujú za potrebné s cieľom zabezpečiť stabilitu a integritu finančného systému. Posúdenie systémového rizika sa bude pravdepodobne líšiť v závislosti od hospodárskeho prostredia, pričom akýkoľvek správca AIF so zreteľom na AIF, ktoré spravuje, má potenciál byť systémovo relevantný. Základná požiadavka preto je, aby príslušné orgány získavali všetky informácie potrebné na primerané posúdenie uvedených situácií s cieľom zabrániť zvyšovaniu systémového rizika. Príslušné orgány by potom mali dôkladne posúdiť informácie a prijať primerané opatrenia.

(134)

S cieľom umožniť správcom AIF z EÚ spravovať a uvádzať na trh AIF z krajín mimo EÚ a správcom AIF z krajín mimo EÚ spravovať a uvádzať na trh AIF v Únii sa v smernici 2011/61/EÚ vyžaduje zavedenie primeraných dohôd o spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu tretej krajiny, v ktorej je usadený AIF z krajiny mimo EÚ a/alebo správca AIF z krajiny mimo EÚ. Týmito dohodami o spolupráci by sa mala zabezpečiť aspoň efektívna výmena informácií, ktorá umožňuje príslušným orgánom Únie vykonávať svoje povinnosti v súlade so smernicou 2011/61/EÚ.

(135)

Dohody o spolupráci by mali príslušným orgánom umožniť vykonávať svoje povinnosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania vo vzťahu k subjektom z tretích krajín. Dohody o spolupráci by preto mali predstavovať jasný konkrétny rámec pre prístup k informáciám, vykonávanie kontrol na mieste a pomoc, ktorú majú poskytovať orgány tretích krajín. V dohodách o spolupráci by sa malo zaistiť, aby sa prijaté informácie mohli vymieňať s inými dotknutými príslušnými orgánmi, ako aj s ESMA a ESRB.

(136)

S cieľom umožniť príslušným orgánom, správcom AIF a depozitárom, aby sa prispôsobili novým požiadavkám v tomto nariadení tak, aby sa mohli uplatňovať efektívnym a účinným spôsobom, by sa dátum začiatku uplatňovania tohto nariadenia mal zosúladiť s dátumom transpozície smernice 2011/61/EÚ,