22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/1

(1)

Rada svojím rozhodnutím z 5. júna 2003 poverila Komisiu, aby začala rokovania s tretími krajinami o nahradení určitých ustanovení v existujúcich dvojstranných dohodách dohodou na úrovni Únie.

(2)

Komisia v mene Únie prerokovala dohodu s vládou Srílanskej demokratickej socialistickej republiky o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb (ďalej len „dohoda“) v súlade s mechanizmami a smernicami v prílohe k rozhodnutiu Rady z 5. júna 2003.

(3)

Dohoda by sa mala podpísať a do ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie by sa mala predbežne vykonávať,

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/10

(1)

Dňa 25. novembra 2011 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prostredníctvom oznámenia o začatí konania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) oznámila začatie antidumpingového konania (ďalej len „antidumpingové konanie“ alebo „konanie“) týkajúceho sa dovozu bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

V ten istý deň Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) oznámila začatie antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu bioetanolu s pôvodom v USA do Únie a začala osobitné prešetrovanie (ďalej len „antisubvenčné konanie“). Toto konanie sa ukončilo 21. decembra 2012 bez uloženia vyrovnávacích opatrení.

(3)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu podaného 12. októbra 2011 európskym združením výrobcov etanolu z obnoviteľných zdrojov ePURE (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby bioetanolu v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(4)

Komisia o začatí konania oficiálne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vývozcov/výrobcov v USA, dovozcov a ostatné strany, o ktorých bolo známe, že sa ich konanie týka, a príslušné orgány USA. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na to, aby boli vypočuté, boli vypočuté.

(6)

Vzhľadom na možný veľký počet vývozcov/výrobcov v USA sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uvažovalo o výbere vzorky.

(7)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade, že je potrebná, vzorku vybrať, boli vývozcovia/výrobcovia v USA požiadaní, aby sa prihlásili Komisii do 15 dní od dátumu začatia prešetrovania a aby v odpovedi na formulár na výber vzorky poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s výrobou a predajom bioetanolu za obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“), ako sa stanovuje v oznámení o začatí konania.

(8)

S príslušnými orgánmi USA sa konzultoval aj výber reprezentatívnej vzorky.

(9)

V stanovenej pätnásťdňovej lehote sa prihlásilo viac než 60 vývozcov/výrobcov, ktorí poskytli požadované informácie.

(10)

V súlade s článkom 17 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu bioetanolu do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. Vybraná vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov bioetanolu v USA (vzorka z USA).

(11)

Počas prešetrovania sa zistilo, že produkcia jedného výrobcu zahrnutého do vzorky z USA nebola v období prešetrovania vyvezená do Únie. Preto táto spoločnosť bola vylúčená zo vzorky.

(12)

Napriek skutočnosti, že ostatní výrobcovia zaradení do vzorky vo formulári na výber vzorky uviedli vývoz bioetanolu do Únie, prešetrovaním sa zistilo, že ani jeden z nich bioetanol na trh Únie nevyvážal. V skutočnosti výrobok predávali na domácom trhu neprepojeným obchodníkom/výrobcom zmesí, ktorí ho potom zmiešavali s benzínom a následne predávali na domácom trhu a na vývoz najmä do Únie. Počas prešetrovania na mieste sa zistilo, že v skutočnosti v rozpore s dojmom, ktorý zanechali informácie vo formulároch na výber vzorky poskytnuté výrobcami z USA zahrnutými do vzorky, títo výrobcovia neboli systematicky informovaní, či je ich výroba určená na trh Únie, alebo má iné miesto určenia vrátane trhu USA, a nepoznali ani predajné ceny obchodníkov/výrobcov zmesí. Vlastne to znamená, že výrobcovia bioetanolu z USA nie sú vývozcami príslušného výrobku do Únie. Vývozcami sú v skutočnosti obchodníci/výrobcovia zmesí. Z toho vyplýva, že údaje získané a overené na úrovni vzorky USA v predbežnom štádiu neumožnili zistiť, či sa počas OP bioetanol z USA vyvážal do Únie za dumpingové ceny.

(13)

V tom čase sa preto nemohli uložiť žiadne antidumpingové opatrenia.

(14)

Na identifikáciu vývozu bioetanolu do Únie sa vzorka USA opierala najmä o údaje poskytnuté neprepojenými výrobcami zmesí/obchodníkmi, ktorí v predbežnom štádiu neboli podrobení prešetrovaniu. Aj keď v predbežnom štádiu jeden z týchto obchodníkov spolupracoval na prešetrovaní a poskytol dodatočné údaje, tieto údaje neboli dostatočné na to, aby sa mohli presne a spoľahlivo zistiť údaje nevyhnutné na účel výpočtu dumpingových rozpätí.

(15)

Z hľadiska dokončenia prešetrovania týkajúceho sa dumpingu sa tak považovalo za nevyhnutné vychádzať pri ňom skôr z údajov obchodníkov a výrobcov zmesí, ktorí v skutočnosti príslušný výrobok vyvážali do Únie.

(16)

Dotazníky týkajúce sa dumpingu sa tak poslali ôsmim najväčším obchodníkom/výrobcom zmesí z USA, identifikovaným počas prešetrovania vzorky USA. Títo obchodníci/výrobcovia zmesí predstavujú viac než 90 % celkového vývozu bioetanolu do Únie. Dvaja z nich boli ochotní spolupracovať pri prešetrovaní a ich vývoz predstavuje zhruba 51 % celkového vývozu bioetanolu do Únie počas OP.

(17)

Vzhľadom na možný veľký počet výrobcov z Únie sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uvažovalo o výbere vzorky.

(18)

Komisia v oznámení o začatí konania oznámila, že vybrala predbežnú vzorku výrobcov z Únie (vzorka z EÚ). Táto vzorka pozostávala z piatich spoločností a skupín z 19 výrobcov z Únie, ktorí boli známi pred začatím prešetrovania. Vzorka sa vyberala na základe objemu výroby bioetanolu počas obdobia prešetrovania a podľa geografickej polohy známych výrobcov. Táto vzorka predstavovala 48 % celkovej odhadovanej výroby v Únii počas obdobia prešetrovania.

(19)

Prešetrovanie však odhalilo, že skupiny zaradené do vzorky z EÚ pozostávajú z veľkého počtu spoločností alebo samostatných subjektov, ktoré vyrábajú a predávajú podobný výrobok. V tomto prípade by to znamenalo, že by bolo potrebné prešetriť 13 spoločností a vzhľadom na čas vyhradený na prešetrovanie nebolo možné prešetriť všetky. Preto sa rozhodlo, že sa znovu preskúmajú údaje. ktoré slúžili na výber reprezentatívnej vzorky. Dospelo sa k názoru, že vzorka by mala byť zložená z najväčších jednotlivých výrobných subjektov v Únii a skupín tak, aby sa zohľadnilo aj určité geografické rozloženie výrobcov z Únie.

(20)

Takto sa nakoniec na základe reprezentatívnosti z hľadiska objemu výroby a predaja bioetanolu počas obdobia prešetrovania a podľa geografickej polohy výrobcu vybrala konečná vzorka z EÚ pozostávajúca zo šiestich jednotlivých výrobcov. Títo výrobcovia, nachádzajúci sa v Belgicku, Holandsku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Švédsku a Nemecku, predstavujú 36 % celkovej odhadovanej výroby v Únii a 44 % celkovej výroby, ktorú nahlásili spoločnosti pri predkladaní údajov na účely výberu vzorky. Táto vzorka sa považovala za reprezentatívnu na účely preskúmania možnej ujmy pre príslušné odvetvie Únie.

(21)

Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť sa k vhodnosti výberu vzorky.

(22)

Niektoré zainteresované strany namietali, že vzorka z EÚ je menej reprezentatívna než pôvodne vybraná vzorka, ktorá zahŕňala celé skupiny spoločností. Podľa ich názoru je možné vykonať objektívnu analýzu situácie daného odvetvia Únie iba pri zaradení všetkých spoločností, ktoré boli súčasťou skupín v pôvodnej vzorke. Tvrdili predovšetkým, že náklady a výnosy by mohli byť priradené určitým spoločnostiam skupiny, v ktorých sa nevykoná návšteva, a teda by nemuseli byť zohľadnené v analýze ujmy.

(23)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia náležite zvážila a preskúmala údaje, ktoré jej poskytli všetky spoločnosti zaradené a nezaradené do vzorky, a najmä spoločnosti patriace do skupín tak, aby zabezpečila, že sa všetky náklady a výnosy, ktoré sa týkajú výroby a predaja spoločností vybraných do vzorky v plnej miere a správne zohľadnili v analýze ujmy.

(24)

Niektoré zainteresované strany mali výhrady voči tomu, že do vzorky z EÚ boli zaradení začínajúci výrobcovia z Únie. Namietali tiež, že jedna spoločnosť, ktorá mala v roku 2011 významnú nevyužitú kapacitu, so sídlom v členskom štáte, ktorý nezaviedol smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov (Renewable Energies Directive – „RED“) (4), nemala byť zaradená do vzorky. Zainteresované strany ďalej tvrdili, že ak by sa uvedené spoločnosti nakoniec mali do vzorky zaradiť, Komisia by mala upraviť ich údaje tak, aby zohľadňovali tieto mimoriadne okolnosti.

(25)

Skutočnosť, že spoločnosti len nedávno začali, alebo obnovili prevádzku, nevylučuje možnosť ich zaradenia do vzorky. Zaradenie týchto spoločností nie je v rozpore s kritériami pre výber vzorky, ktoré sú stanovené v článku 17 základného nariadenia. Čo sa týka úpravy ich údajov, zainteresované strany neuviedli žiadny konkrétny problém, ani podložené dôkazy, ktoré by podporili ich tvrdenie, a neuviedli, z akého základu by mala vychádzať požadovaná úprava údajov.

(26)

Prešetrovanie navyše neodhalilo žiadne náklady, ako napríklad zrýchlené odpisy, ktoré by bolo treba upravovať s cieľom napraviť akékoľvek narušenie spôsobené začatím prevádzky. Preto sa toto tvrdenie odmieta.

(27)

Niektoré zainteresované strany mali tiež námietky proti skutočnosti, že jedna spoločnosť predbežne vybraná do vzorky z EÚ, ktorá sídli v členskom štáte s vysokou spotrebou a výrobou bioetanolu, už nebola súčasťou vzorky z EÚ. Zainteresované strany konštatovali, že ekonomická situácia tejto spoločnosti bola dobrá a tvrdili, že to bol dôvod jej vyradenia zo vzorky. Ďalej tvrdili, že výber vzorky bol skreslený, aby sa podporilo zistenie ujmy. Komisia mala podľa týchto zainteresovaných strán poslať všetkým výrobcom takzvané minidotazníky s cieľom získať príslušné údaje na výber vzorky.

(28)

Pokiaľ ide o minidotazníky, treba poznamenať, že Komisia pred výberom vzorky požadovala informácie od všetkých výrobcov z Únie, o ktorých bolo známe, že sa ich daná záležitosť týka, pričom cieľom bolo získať relevantné údaje na účely výberu vzorky. Ako sa uvádza v bode 5.2.1 oznámenia o začatí konania, tieto informácie boli od dátumu začiatku prešetrovania zainteresovaným stranám k dispozícii v spise na nahliadnutie a neboli takého charakteru, aby ukazovali stav ekonomickej situácie respondentov. Komisia tak mala k dispozícii dostatok relevantných informácií na výber reprezentatívnej vzorky v súlade s kritériami článku 17 základného nariadenia, no nemohla vykonať výber spoločností orientovaný na výsledok. Uvedené tvrdenia preto boli zamietnuté.

(29)

A napokon, objavilo sa tvrdenie, že vzorka mala zahŕňať aj spoločnosti, ktoré vyrábajú bioetanol z cukrovej repy, pretože výroba z tejto suroviny môže byť oveľa ziskovejšia ako napríklad výroba z pšenice. Aj keď toto tvrdenie nebolo podložené, dostupné informácie ukazujú, že bioetanol vyrábaný z cukrovej repy predstavuje iba malú časť celkovej výroby v Únii, približne 12 % v roku 2011, a že dve spoločnosti zaradené do vzorky čiastočne používajú cukrovú repu ako východiskovú surovinu na výrobu bioetanolu. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie zamieta.

(30)

Na základe uvedených skutočností sa má za to, že vzorka vybraná tak, ako sa vysvetľuje vyššie, na účel analýzy ujmy, je reprezentatívna pre odvetvie Únie.

(31)

Vzhľadom na možný veľký počet dovozcov, ktorých sa konanie týka, sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uvažovalo o výbere vzorky.

(32)

V lehote stanovenej v oznámení o začatí konania požadované informácie poskytli a so zaradením do vzorky súhlasili iba traja dovozcovia. Vzhľadom na obmedzený počet spolupracujúcich dovozcov sa výber vzorky nepovažoval za potrebný.

(33)

Komisia poslala dotazníky všetkým zainteresovaným stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich prešetrovanie týka. Dotazníky boli teda zaslané vývozcom/výrobcom z USA zaradeným do vzorky, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, trom spolupracujúcim neprepojeným dovozcom z Únie a všetkým používateľom, o ktorých bolo známe, že sa ich prešetrovanie týka.

(34)

Komisia dostala odpovede od vývozcov/výrobcov z USA zaradených do vzorky, výrobcov z Únie zaradených do vzorky, dvoch neprepojených dovozcov a štyroch používateľov.

(35)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie poskytnuté zainteresovanými stranami, ktoré považovala za potrebné na konečné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie.

(36)

Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(37)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011. Preskúmanie trendov významných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od januára 2008 do konca OP („posudzované obdobie“).

(38)

Príslušným výrobkom je bioetanol, niekedy uvádzaný ako „etanolové palivo“, t. j. etylalkohol vyrobený z poľnohospodárskych produktov (uvedených v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie), denaturovaný alebo nedenaturovaný, okrem produktov s obsahom vody vyšším ako 0,3 % (m/m) meraným podľa normy EN 15376, ako aj etylalkohol vyrobený z poľnohospodárskych produktov (uvedených v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie), obsiahnutý v zmesiach s benzínom s obsahom etylalkoholu vyšším ako 10 % (v/v) s pôvodom v USA, v súčasnosti zaradený pod číselné znaky KN ex 2207 10 00, ex 2207 20 00, ex 2208 90 99, ex 2710 12 21, ex 2710 12 25, ex 2710 12 31, ex 2710 12 41, ex 2710 12 45, ex 2710 12 49, ex 2710 12 51, ex 2710 12 59, ex 2710 12 70, ex 2710 12 90, ex 3814 00 10, ex 3814 00 90, ex 3820 00 00 a ex 3824 90 97.

(39)

Bioetanol sa môže vyrábať z rozličných poľnohospodárskych východiskových surovín, ako je napríklad cukrová trstina, cukrová repa, zemiaky, maniok a kukurica. V USA sa biopalivá rozlišujú podľa rôznych východiskových surovín takto:

(40)

Celulózové biopalivo (6) je konkrétnejšie vymedzené ako palivo z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa získava z akejkoľvek celulózy, hemicelulózy alebo lignínu, pochádzajúcich z obnoviteľnej biomasy, a ktorého emisie skleníkových plynov počas životného cyklu sú, ako stanovuje vykonávateľ zákona o energetickej politike, najmenej o 60 % nižšie než základná hodnota emisií skleníkových plynov počas životného cyklu. Medzi celulózové biopalivá patrí aj bioetanol. Federálna vláda USA významne podporuje výskumy a pilotné projekty zamerané na výrobu pokročilých biopalív a najmä celulózového bioetanolu vyrábaného prevažne z odpadov z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Podľa príslušných orgánov USA a verejne dostupných údajov (7) výroba tohto druhu bioetanolu dosiahne v roku 2014 objem približne 4 miliardy litrov a do roku 2021 objem viac než 50 miliárd litrov. V období prešetrovania bola výroba celulózového bioetanolu zanedbateľná.

(41)

Počas obdobia prešetrovania až doposiaľ sa v USA ako hlavná východisková surovina používala kukurica, zatiaľ čo v Únii je hlavnou východiskovou surovinou pšenica.

(42)

Prešetrovanie ukázalo, že bioetanol sa vo všeobecnosti predáva v čistej podobe výrobcom zmesí/obchodníkom, ktorí ho zmiešavajú (8) s benzínom a vyrábajú predovšetkým zmesi s vysokým obsahom bioetanolu, ktoré sa vyvážajú alebo predávajú na domácom trhu na ďalšie zmiešavanie a používajú sa na spotrebu ako palivo. Výroba zmesí nie je veľmi zložitý úkon a dá sa realizovať zmiešavaním produktov v špeciálnych zásobníkoch, kam sa pridávajú požadované percentuálne podiely bioetanolu a benzínu.

(43)

Aby sa dali identifikovať rozličné typy bioetanolu a zmesí bioetanolu, ktoré sa používajú vo svete, palivové zmesi s etanolom sú označené číslami s písmenom E, ktoré udávajú percentuálny podiel objemu etanolového paliva v zmesi. Napríklad E85 znamená 85 % bezvodého etanolu a 15 % benzínu. Zmesi s nízkym obsahom etanolu, od E5 po E25, sú známe aj ako „gasohol“ (zmes benzínu s alkoholom), aj keď v medzinárodnom meradle sa tento pojem najčastejšie používa na označenie zmesi E10. Zmesi E10 alebo zmesi s nižším podielom etanolu sa do roku 2011 používali vo vyše dvadsiatich krajinách na celom svete na čele s USA, kde takmer všetok benzín, ktorý sa v roku 2010 maloobchodne predával, bol zmiešaný s 10 % bioetanolu.

(44)

Prešetrovanie ukázalo, že na základe platného celoštátneho programu noriem pre používanie palív z obnoviteľných zdrojov (RFS1), realizovaného v súlade so zákonom o energetickej politike z roku 2005, sa všetky typy bioetanolu považujú za biopalivá; uvedeným zákonom sa zmenil a doplnil zákon o čistom ovzduší (Clean Air Act) a zaviedla sa prvá celoštátna norma pre používanie palív z obnoviteľných zdrojov. Kongres USA zveril Agentúre pre ochranu životného prostredia USA (US Environmental Protection Agency) zodpovednosť za koordináciu s Ministerstvom energetiky USA, Ministerstvom poľnohospodárstva USA a ďalšími zainteresovanými subjektmi pri príprave a realizácii tohto programu.

(45)

V dôsledku vlastnej energetickej politiky sa USA stali najväčším svetovým výrobcom bioetanolu, a to od roku 2005, keď ich podiel na celosvetovej produkcii dosiahol 57,5 %. V roku 2009 požiadavky v rámci dohody o hospodárskom partnerstve zabezpečili, aby sa vyrobilo aspoň 11 miliárd amerických galónov palív z obnoviteľných zdrojov, a to najmä v snahe splniť ciele stanovené v zákone o energetickej nezávislosti a bezpečnosti z roku 2007. Rozsiahla výroba zároveň umožnila výrobcom z USA stať sa vývozcami bioetanolu na iné trhy vrátane Únie.

(46)

Podľa oficiálnych zdrojov, trhových a verejne dostupných informácií (9) všetky typy bioetanolu a bioetanolu v zmesiach, najmä v zmesiach bioetanolu s minerálnym benzínom, ako je vysvetlené v odôvodnení 43, ktoré sa vyrábajú v USA a buď predávajú v USA, alebo vyvážajú, sa považujú za bioetanolové palivá a sú súčasťou legislatívneho balíka, ktorý sa týka energetickej účinnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a alternatívnych palív v USA.

(47)

Zistilo sa, že všetky typy bioetanolu a bioetanolu v zmesiach, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, napriek možným rozdielom, pokiaľ ide o východiskovú surovinu použitú na výrobu alebo odchýlky vo výrobnom procese, majú rovnaké alebo veľmi podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Možné drobné rozdiely v príslušnom výrobku nemenia jeho základné vymedzenie, jeho vlastnosti ani jeho vnímanie rôznymi zainteresovanými stranami.

(48)

Niektoré zainteresované strany namietali, že vymedzenie príslušného výrobku nie je jasné, najmä preto, že neumožňuje odlíšiť bioetanol určený na použitie v palivách od bioetanolu určeného na iné použitie. Tvrdili, že z toho dôvodu by sa prešetrovanie malo týkať etanolu určeného na použitie vo všetkých oblastiach a etanolu zo všetkých zdrojov vrátane syntetického etanolu, ktorý konkuruje bioetanolu na priemyselné použitie.

(49)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila opak, teda že prešetrovanie by sa malo týkať iba bioetanolu na použitie v palivách a že bioetanol určený na priemyselné použitie by sa mal z prešetrovania vylúčiť.

(50)

V tejto súvislosti treba uviesť, že príslušný výrobok by sa mal prednostne vymedziť na základe jeho základných fyzikálnych, technických a chemických vlastností a nie na základe jeho použitia alebo aplikácií. Výrobok, ktorý má rozličné aplikácie, môže mať skutočne rovnaké alebo podobné základné vlastnosti bez ohľadu na ďalšie použitie a za určitých okolností môže byť potrebné hlbšie analyzovať vymedzenie výrobku a rozsah jeho pôsobnosti vzhľadom na špecifickosť odvetvia a trhu.

(51)

V tomto prípade bolo zrejmé, že zámerom oznámenia o začatí konania nebolo zahrnúť do vymedzenia výrobku syntetický etanol. Syntetický etanol má iné vlastnosti ako bioetanol a nezodpovedá uvedeným kritériám spojeným s vymedzením príslušného výrobku. Žiadny z výrobcov, ktorí boli zapojení do tohto prešetrovania, sa nezameriava na výrobu tohto výrobku. Preto syntetický etanol nemôže byť zahrnutý do vymedzenia príslušného výrobku a je mimo rámca tohto prešetrovania. V protiklade s názormi niektorých zainteresovaných strán toto objasnenie nemá za následok zmenu zamerania prešetrovania alebo vymedzenia predmetného výrobku a nemalo žiadny vplyv na kvalitu použitých údajov.

(52)

Bioetanol určený na použitie v palivách a bioetanol určený na iné použitie môžu mať podobné vlastnosti. Počas prešetrovania sa však skúmal dumping na úrovni hospodárskych subjektov z USA, ktorí vyrábali bioetanol, alebo vyrábali jeho zmesi určené ako palivá, konkrétne bioetanol určený do palivovej zmesi. Podobne prešetrovanie výrobcov z Únie bolo zamerané na bioetanol určený na použitie v palivách a nie na bioetanol určený na iné použitie. Toto prešetrovanie by sa teda nemalo vzťahovať na bioetanol určený na iné použitie ako v palivách.

(53)

Dovozcovia, ktorí nebudú bioetanol dovezený z USA používať ako palivo, majú možnosť vydať vyhlásenie podľa ustanovení o konečnom použití, ako sa stanovuje vo vykonávacích ustanoveniach zakotvených v článkoch 291 až 300 Colného kódexu Únie (10).

(54)

Zistilo sa, že bioetanol vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný na trhu Únie má podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako bioetanol vyvážaný do Únie z USA.

(55)

Ako bolo opísané v odôvodnení 39, bioetanol sa dá vyrábať z rozličných východiskových surovín. Prešetrovanie však nepreukázalo skutočnosť, že by použité východiskové suroviny viedli k akýmkoľvek rozdielom vo vlastnostiach konečného výrobku. Zistilo sa, že príslušný výrobok vyrábaný v USA, najmä z kukurice, a vyvážaný do Únie, je zameniteľný s výrobkom vyrábaným najmä z pšenice a predávaným v Únii výrobcami z Únie. Navyše neexistujú žiadne výrazné rozdiely v používaní a vo vnímaní bioetanolu zo strany hospodárskych subjektov a používateľov na trhu.

(56)

Preto sa potvrdilo, že bioetanol vyrábaný a predávaný v Únii a príslušný výrobok vyvážaný z USA by sa mali považovať za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(57)

Niektorí výrobcovia z USA, zaradení do vzorky, tvrdili, že bioetanol vyrábaný a predávaný na trhu USA nie je ako príslušný výrobok, pretože celkom presne nezodpovedá zneniu opisu výrobku uvedenému v oznámení o začatí konania. V skutočnosti druhy bioetanolu predávané na trhu USA majú obsah vody presahujúci hranicu 0,3 % a zodpovedajú skôr norme USA (ASTM) než EN 15376.

(58)

Prešetrením sa však zistilo, že bioetanol vyrábaný na predaj na trhu USA má vo veľkej miere rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické charakteristiky ako príslušný výrobok. V článku 1 ods. 4 základného nariadenia sa stanovuje, že podobný výrobok nemusí byť nevyhnutne podobný príslušnému výrobku vo všetkých znakoch, ale môže ísť o výrobok, ktorý síce nie je podobný vo všetkých ohľadoch, no má vlastnosti veľmi podobné vlastnostiam príslušného výrobku. Tak je to aj v prípade bioetanolu predávaného na trhu USA a bioetanolu vyvážaného do Únie. Existujú precedensy, keď sa výrobky považovali za podobné príslušnému výrobku napriek istým rozdielom (11).

(59)

Na základe toho sa rozhodlo o zmene predbežného zistenia a o tom, že bioetanol podľa normy ASTM predávaný na trhu USA sa bude považovať za podobný výrobok vo vzťahu k príslušnému výrobku v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(60)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 6 až 16, s cieľom prešetriť možnú existenciu dumpingu sa prešetrovanie vzťahovalo na jednej strane na výrobcov bioetanolu a na druhej strane na obchodníkov/výrobcov zmesí, ktorí príslušný výrobok vyvážali na trh Únie.

(61)

Podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia sa v každom nariadení, ktorým sa ukladá clo, má stanoviť clo pre každého dodávateľa, alebo ak je to nevykonateľné, clo pre príslušnú dodávateľskú krajinu.

(62)

Niektorí výrobcovia namietali, že bolo možné identifikovať a vystopovať ich výrobky predané vývozcom v USA s určením najmä na vývoz do Únie. Odvolávali sa na certifikačný proces stanovený v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, nemohli však preukázať konkrétnu spojitosť medzi ich predajmi na trhu USA a vývozmi do EÚ, ktoré uskutočnili iné subjekty. Ako sa uvádza v odôvodnení 12 a 63, títo výrobcovia nemali informácie ani o výške vývoznej ceny do Únie.

(63)

V tomto prípade sa zistilo, že pre štruktúru odvetvia bioetanolu a spôsob akým sa príslušný výrobok vyrába a predáva na trhu v USA a vyváža do Únie, nie je možné zistiť individuálne dumpingové rozpätia pre výrobcov z USA. Presnejšie, výrobcovia vo vzorke USA nevyvážali príslušný výrobok do Únie a prešetrovaní obchodníci/výrobcovia zmesí získavali bioetanol od rôznych výrobcov, vyrábali z neho zmesi, ktoré predávali najmä na vývoz do Únie, takže v rozpore s tvrdeniami uvedených strán nebolo možné sledovať všetky nákupy jednotlivo a porovnať normálne hodnoty s príslušnými vývoznými cenami, a rovnako nie je možné určiť výrobcu v okamihu vývozu do Únie. Inými slovami, každá zásielka odoslaná do EÚ obsahuje bioetanol vyrobený rôznymi výrobcami v USA v krajine, a nielen výrobcami zahrnutými do vzorky. Prešetrovanie okrem toho takisto ukázalo, že výška cien, ktoré vzorka USA účtovala svojim zákazníkom z USA v krajine, nebola totožná so skutočnou cenou platenou alebo splatnou za predmetný výrobok, ak sa vyvážal do Únie.

(64)

Z tohto dôvodu sa usudzuje, že by sa malo stanoviť dumpingové rozpätie pre celú krajinu.

(65)

Na stanovenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv zisťovala, či domáci predaj príslušného výrobku dvoma spolupracujúcimi obchodníkmi/výrobcami zmesí nezávislým zákazníkom bol v reprezentatívnych objemoch, t. j. či celkový objem tohto predaja počas OP predstavoval najmenej 5 % z celkového objemu predaja podobného výrobku na vývoz do Únie.

(66)

Keďže predaj podobného výrobku na domácom trhu bol v dostatočnom množstve, normálna hodnota sa určila na základe ceny splatnej alebo zaplatenej nezávislými zákazníkmi v USA dvom uvedeným obchodníkom/výrobcom zmesí pri bežnom obchodovaní.

(67)

Spolupracujúci obchodníci/výrobcovia zmesí poskytli údaje, ktoré umožnili stanoviť vývoznú cenu na základe ich cien, ktoré sú skutočne zaplatené alebo splatné za príslušný výrobok podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia. V prípade transakcií, pri ktorých sa uskutočnil dovoz do Únie cez prepojenú obchodnú spoločnosť, sa vývozná cena stanovila na základe prvej ceny ďalšieho predaja prepojeného obchodníka nezávislým zákazníkom v Únii, podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(68)

Pokiaľ ide o predaj prostredníctvom prepojeného obchodníka nachádzajúceho sa vo Švajčiarsku, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa neodpočítali od vývoznej ceny, pretože sa nepovažovali za náklady medzi dovozom a ďalším predajom v Únii. Z prešetrovania vyplynulo, že hlavná aktivita prepojeného obchodníka pozostáva z peňažnej správy pre jednotku v odvetví „cukru“, ktorej biopalivá patria a z hedgingu rizík v rámci poľnohospodárskeho sektora uzatváraním derivátových zmlúv, a to mimo burzy, ako aj na organizovaných finančných trhoch.

(69)

Niektorí výrobcovia z USA tvrdili, že neustálou praxou inštitúcií je používať predajnú cenu vývozcu pre prvého nezávislého zákazníka ako vývoznú cenu na výpočty dumpingu. V tomto prípade by touto cenou bola predajná cena výrobcov z USA pre neprepojených obchodníkov/výrobcov zmesí z USA. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 62 a 63, žiadny z výrobcov USA nevyvážal predmetný výrobok do Únie a títo výrobcovia nemali informácie o výške vývoznej ceny do EÚ. Ich cenu pre domáci trh preto nemožno použiť, pretože nie je vývoznou cenou zaplatenou alebo splatnou pre predmetný výrobok v Únii. Z tohto dôvodu nie je možné akceptovať ich tvrdenie.

(70)

Porovnanie váženej priemernej normálnej hodnoty a váženej priemernej vývoznej ceny podľa typu výrobku, stanovené pre spolupracujúcich obchodníkov/výrobcov zmesí, bolo vykonané na základe ceny zo závodu a v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia so zreteľom na rozdiely vo faktoroch, ktorých vplyv na ceny a porovnateľnosť cien bol preukázaný. Jeden obchodník/výrobca zmesí namieta, že údaje o domácich predajoch neboli reprezentatívne. Keďže tento obchodník/výrobca zmesí nepredložil údaje o všetkých domácich predajoch, kalkulácia vychádza z kalkulácií poskytnutých v dotazníku a počas návštev na mieste.

(71)

Jeden obchodník/výrobca argumentuje, že kalkulácia ceny domácich predajov by mala vychádzať z údajov spotového trhu NYMEX. Komisia sa domnieva, že overené údaje od dvoch obchodníkov/výrobcov zmesí sú spoľahlivejšie.

(72)

Na tieto účely sa v náležitých a odôvodnených prípadoch formou úprav zohľadnili rozdiely, ktoré sa týkali nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu a naloženie a vedľajších nákladov.

(73)

Pre príslušný výrobok a podobný výrobok bolo špecifické, že obchodníci/výrobcovia zmesí získali dotáciu najmä v podobe dobropisov na spotrebnú daň počas OP na ich predaji zmesí bioetanolu. Postup používaný na stanovenie normálnej hodnoty a vývoznej ceny je postup, v rámci ktorého sa v plnej miere zohľadňujú skutočné predajné ceny uvedených obchodníkov/výrobcov zmesí na domácom trhu aj na vývoz. Takže porovnaním predaja, ktorý uskutočnili obchodníci/výrobcovia zmesí na trhu USA a vývozných cien obchodníkov/výrobcov zmesí pri vývoze do EÚ s cieľom vypočítať úroveň dumpingu týkajúceho sa príslušného výrobku, sa eliminuje akýkoľvek možný vplyv, ktorý dotácia mohla mať na ceny, keďže dotácia počas OP ovplyvnila rovnako domáci aj vývozný predaj. Jeden obchodník/výrobca namietal, že nedostal dotáciu na svoje domáce predaje. Nepredkladá však žiadny dôkaz k svojej námietke; námietku je okrem toho ťažké zosúladiť s informáciami poskytnutými orgánmi USA o využívaní dotácie.

(74)

Ako je ustanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota podľa typu výrobku sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku. Na základe tohto porovnania sa zistilo, že spolupracujúci neprepojení obchodníci/výrobcovia zmesí sa podieľali na dumpingových praktikách.

(75)

Na základe súhrnných údajov spolupracujúcich obchodníkov/výrobcov zmesí sa stanovilo vážené priemerné dumpingové rozpätie 9,5 %, ktoré reprezentuje dumpingové rozpätie pre USA ako celú krajinu.

(76)

Niektorí výrobcovia z USA zahrnutí do vzorky tvrdili, že v prípade uloženia konečných antidumpingových opatrení očakávali, že dostanú individuálne colné rozpätie. So zreteľom na obsah odôvodnení 6 až 16 a dôvody uvedené v odôvodneniach 60 až 64 túto námietku nemožno uznať, pretože prešetrovanie potvrdilo, že v prípade týchto subjektov nebolo možné vystopovať ich výrobky pri vývoze do Únie, najmä preto, že neuskutočnili žiadne vývozy do Únie počas OP, všeobecne nemali vôbec informácie o časovom harmonograme vývozu a cene zaplatenej alebo splatnej zo strany dovozcov Únie; preto v prípade týchto výrobcov nebolo možné spoľahlivo zistiť vývoznú cenu a dumpingové rozpätie.

(77)

Niektorí výrobcovia žiadali viac informácií o dumpingových kalkuláciách stanovených pre dvoch spolupracujúcich obchodníkov/výrobcov zmesí. Treba však na jednej strane uvážiť, že požadované informácie obsahujú informácie obchodného tajomstva, preto ich nemožno dať k dispozícii iným než dotknutým stranám. Na druhej strane je stálou praxou inštitúcií zverejňovať všeobecnú metódu používanú na zisťovanie dumpingu všetkým stranám, v prípade ktorých sa nepoužili žiadne individuálne údaje pri výpočtoch. Táto metóda bola opísaná vo všeobecnom informačnom dokumente zaslanom všetkým zainteresovaným stranám.

(78)

Výroba v Únii sa stanovila na základe správy o trhu, ktorú počas prešetrovania poskytol navrhovateľ. Celková výroba podobného výrobku v Únii, uvedená v tejto správe, sa porovnala s informáciami, ktoré poskytlo 17 spolupracujúcich výrobcov z Únie. Medzi týmito dvoma súbormi údajov sa zistil malý rozdiel, zhruba 5 %. Tento rozdiel možno vysvetliť skutočnosťou, že niektorí pomerne malí nespolupracujúci výrobcovia z Únie informácie o výrobe neposkytli. Na základe toho sa celková výroba Únie počas obdobia prešetrovania odhadla na 3,42 milióna ton. Výrobcovia z Únie, ktorí tvoria celkovú výrobu Únie, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia, a preto sa ďalej označujú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(79)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe celkovej výroby v Únii v rámci výrobného odvetvia Únie, ku ktorej sa pripočítal objem dovozu z tretích krajín určený na základe najlepšej dostupnej štatistiky, a od ktorej sa odpočítali zmeny zásob a vývozu výrobného odvetvia Únie, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Niektoré zainteresované strany tvrdili, že štatistické údaje použité na stanovenie spotreby neboli úplné, pretože sa nebrali do úvahy významné objemy dovozu bioetanolu z iných tretích krajín, predovšetkým počas obdobia prešetrovania. Uvádzali tiež, že objem dovozu z USA Komisia nadhodnotila a údaje o spotrebe a trhovom podiele preto nie sú spoľahlivé.

(80)

Tieto tvrdenia sa podrobili analýze a krížovej kontrole s dostupnými informáciami. Pokiaľ ide o dovoz z iných krajín, zainteresované strany neposkytli žiadne dôkazy o objemoch dovozu príslušného výrobku. Napriek tomu sa dovoz z iných krajín v rámci odhadu dovozu zohľadnil. Pokiaľ ide o objem dovozu z USA, v odhade dovozu z USA počas OP sa zistila administratívna chyba. Preto objem dovozu sa posúdil znova a podľa potreby upravil. Nemá to však žiadny vplyv na závery, ku ktorým sa dospelo v rámci posúdenia ujmy a príčinnej súvislosti.

(81)

Pokiaľ ide o dovoz príslušného výrobku, treba zdôrazniť, že pre príslušný výrobok neexistujú osobitné číselné znaky colnej kombinovanej nomenklatúry. Navyše, číselné znaky kombinovanej nomenklatúry, v rámci ktorých sa príslušný výrobok môže deklarovať colným orgánom, obsahujú okrem príslušného výrobku aj iné výrobky.

(82)

Pokiaľ ide o dovoz zmesí bioetanolu, z overených odpovedí dotazníka neprepojených dovozcov vyplýva, že dovoz sa väčšinou deklaroval colným orgánom pod číselným znakom TARIC 3824909799. Priamo z údajov Eurostatu však nie je možné získať objem dovozu, pretože tento číselný znak TARIC obsahuje okrem príslušného výrobku aj rôzne iné chemické výrobky.

(83)

Pokiaľ ide o dovoz deklarovaný pod číselnými znakmi kombinovanej nomenklatúry 2207 10 00 a 2207 20 00, príslušný výrobok nebolo možné odlíšiť od iných výrobkov, ktorých sa prešetrovanie netýka, pre nedostatok informácií o dovážanom výrobku.

(84)

Z tohto dôvodu sa vzhľadom na nedostupnosť úplných údajov o dovoze, ktoré by bolo možné získať z Eurostatu, rozhodlo, že sa použijú aj iné zdroje informácií na účel stanovenia dovozu príslušného výrobku na trh Únie.

(85)

S cieľom získať najlepší odhad dovozu príslušného výrobku s pôvodom z USA sa dospelo k záveru, že najspoľahlivejším základom je štatistika poskytnutá Komisiou USA pre medzinárodný obchod (ITC). Oznámený objem vývozu zodpovedá číselným znakom colného sadzobníka USA 22071060 a 22072000.

(86)

Na stanovenie dovozu z USA na trh Únie sa prijal primeraný prístup s cieľom vytvoriť odhad tohto dovozu a zohľadnili sa všetky množstvá oznámené Komisiou USA pre medzinárodný obchod.

(87)

Odhad dovozu do Únie z Brazílie bol založený na týchto zdrojoch informácií: na správach vydaných Agentúrou Spojeného kráľovstva pre obnoviteľné palivá v súvislosti s dovozom do Spojeného kráľovstva; na výpisoch z podrobnej databázy colných orgánov o dovoze, ktoré poskytlo Holandsko, Švédsko, Fínsko a Eurostat. V prípade Holandska, Švédska a Fínska sa objem dovozu odhadol na základe názvov dovozcov a vývozcov a opisu výrobku, ak bol dostupný. Na vytvorenie odhadu tohto dovozu sa prijal konzervatívny prístup. Pri výpočte dovozu sa zohľadnili všetky oznámené množstvá.

(88)

Napokon sa na vytvorenie odhadu zvyšného dovozu do Únie za členské štáty, ktoré sa nespomínajú v odôvodnení 87, použili aj údaje Eurostatu. Na objemy dovozu sa uplatnila úprava na základe percentuálneho podielu bioetanolu používaného v Únii ako palivo. Zdroj tejto úpravy je možné nájsť v podnete. Tento percentuálny podiel sa získal z ročnej bilancie etylalkoholu, ktorú zverejnila Európska komisia (12). Percentuálny podiel bioetanolu používaného ako palivo v Únii bol 54 % v roku 2008, 66 % v roku 2009 a 68 % v roku 2010. Pokiaľ ide o OP, percentuálny podiel z roku 2010 sa použil na účel vytvorenia odhadu príslušného dovozu realizovaného počas OP.

(89)

Na vytvorenie odhadu dovozu s iným pôvodom sa použili tieto zdroje informácií: Eurostat a výpisy z podrobnej databázy colných orgánov o dovoze, ktoré poskytlo Holandsko, Švédsko a Fínsko. Použil sa rovnaký postup ako pri stanovení dovozu z Brazílie.

(90)

Pokiaľ ide o výpočet priemernej jednotkovej ceny CIF dovozu z USA a Brazílie, zdrojom informácií je výpis z podrobnej databázy colných orgánov o dovoze, ktorý poskytlo Holandsko, Švédsko a Fínsko. V prípade USA sa zasa použili aj údaje z overeného dotazníka pre neprepojených dovozcov. Pokiaľ ide o USA, priemerné ceny CIF za rok 2008 a 2009 sa odhadli na základe priemernej ceny oznámenej ITC USA na tieto roky, vyjadrenej vo vzťahu k priemernej jednotkovej cene CIF získanej za rok 2010.

(91)

Zmeny zásob sa stanovili na základe informácií výrobného odvetvia Únie, ktoré poskytol navrhovateľ.

(92)

Na tomto základe sa zistilo, že spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

(93)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii výrazne zvýšila, až o 29 %. Toto zvýšenie spotreby bolo stimulované vykonávaním smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (EOZ) v členských štátoch, ktorou sa stanovili ciele rastu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov.

(94)

Pokiaľ ide o objem, podiel na trhu a cenu, dovoz z USA do Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

(95)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z USA z hľadiska objemu významne zvýšil, zo 63 406 ton na 686 185 ton. Podobne sa v tomto období zvýšil aj trhový podiel vývozcov z USA v Únii, a to z 1,9 % na 15,7 %.

(96)

Hoci počas posudzovaného obdobia priemerné ceny dovozu z USA vzrástli o 6 %, ceny účtované vývozcami z USA boli stále nižšie než priemerné ceny výrobcov z Únie, ako sa vysvetľuje ďalej v odôvodnení 117. Toto systematické cenové podhodnotenie uplatňované vývozcami z USA vysvetľuje výrazný nárast ich podielu na trhu, ktorý dosiahli počas posudzovaného obdobia.

(97)

Na účely posúdenia cenového podhodnotenia počas OP sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobcov z Únie, zaradených do vzorky, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami každého druhu výrobku vývozcov z USA, účtované prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovené na parite CIF. S cieľom umožniť spravodlivé porovnanie cien sa na cenu USA uplatnili primerané úpravy vzhľadom na existujúce colné poplatky a náklady po dovoze.

(98)

Výsledky tohto porovnania, vyjadrené v percentách predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania, vykázali sústavné cenové podhodnotenie v priemere o 5,6 %. Toto cenové podhodnotenie svedčí o cenovom tlaku na trhu Únie, ktorý vytváral dovoz z príslušnej krajiny, najmä počas OP.

(99)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov na posúdenie stavu výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(100)

Analýza ujmy v súvislosti s makroekonomickými údajmi, medzi ktoré patrí objem výroby, kapacita výroby, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zásoby, zamestnanosť, produktivita a veľkosť dumpingového rozpätia, sa zakladá na údajoch celého výrobného odvetvia Únie od združenia ePURE.

(101)

Analýza ujmy v súvislosti s mikroekonomickými údajmi, medzi ktoré patria ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť zvýšiť kapitál, mzdy a zásoby, sa zakladá na údajoch, ktoré poskytli výrobcovia z Únie, zaradení do vzorky, prostredníctvom overených odpovedí v dotazníkoch.

(102)

Odvetvie výroby bioetanolu je v Únii ešte stále v počiatočnej fáze. Spoločnosti nedávno investovali do nových výrobných zariadení alebo rozšírili existujúce kapacity, aby uspokojili rastúci dopyt v Únii. Skutočnosť, že noví výrobcovia začali s výrobou počas posudzovaného obdobia, viedla k pozitívnemu vývoju ukazovateľov, ako sú objem výroby, kapacita výroby, objem predaja a zamestnanosť.

(103)

Prešetrovanie tiež ukázalo, že tento typ výrobného odvetvia potrebuje určitý čas, dva až tri roky od začatia výroby, kým dosiahne normálnu úroveň výroby.

(104)

V dôsledku prijatia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie výroba v Únii počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástla, približne o 57 %. Od roku 2008 do roku 2010 sa výroba v Únii zvýšila o 36 %, no následne sa tento rast výrazne spomalil a počas OP dosahoval iba 3,5 % v porovnaní s rokom 2010.

(105)

Výrobná kapacita počas posudzovaného obdobia tiež vzrástla o 37 % a jej rast mal podobný priebeh ako rast objemu výroby.

(106)

Využitie kapacity počas posudzovaného obdobia vzrástlo o 14 % a tento nárast bol dosiahnutý na začiatku posudzovaného obdobia. Vzhľadom na začiatočnú fázu určitých výrobcov z Únie v roku 2009 sa očakávalo, že využitie kapacity sa ešte zvýši, keďže výrobcovia obvykle potrebujú dva až tri roky od začatia činnosti na to, aby dosiahli normálne úrovne výroby, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 103. To sa však nestalo.

(107)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že viaceré spoločnosti v EÚ začali prevádzku na začiatku posudzovaného obdobia alebo počas neho pre očakávané zverejnenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Viedlo to k pozitívnemu vývoju najmä pre vyššie uvedené faktory ujmy, predovšetkým v období do roku 2010. Situácia na trhu Únie sa však zmenila súbežne s nárastom dumpingového dovozu z USA v roku 2010 a nárast aktivity, ktorý sa očakával počas OP, nenastal.

(108)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie vzrástol počas posudzovaného obdobia o 59 % a jeho podiel na trhu o 13,8 percentuálnych bodov. Objem predaja stabilne stúpal od roku 2008 do roku 2010, no od roku 2010 do OP objem predaja stúpal menej ako spotreba, ktorá sa v tom období zvýšila o 6,8 %.

(109)

Podobne, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa do roku 2010 zvyšoval, no potom počas OP začal klesať. V období od roku 2010 do OP dovoz z USA takmer zdvojnásobil svoj podiel na trhu, keď získal 7,2 percentuálneho bodu, kým výrobné odvetvie Únie stratilo 2,2 percentuálneho bodu.

(110)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšila, až o 29,2 %. Hoci sa v tom istom období zvýšil aj objem predaja a podiel na trhu, výrobné odvetvie Únie nemalo v plnej miere prospech z tohto rastu spotreby, predovšetkým od roku 2010. Medzi rokom 2010 a obdobím prešetrovania sa rast objemu predaja výrobného odvetvia Únie spomalil a trhový podiel v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi klesol.

(111)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že model rastu, ktorý vykazovali niektoré ukazovatele počas posudzovaného obdobia, nezodpovedá situácii výrobného odvetvia postihnutého ujmou. Ako sa však vysvetlilo vyššie, prešetrovanie ukázalo, že spomalenie rastu výrobného odvetvia Únie v roku 2010 a počas obdobia prešetrovania sa časovo zhoduje s nárastom dumpingového dovozu za nízke ceny z USA.

(112)

Zamestnanosť v posudzovanom období vzrástla o 9 %. Konkrétnejšie, od roku 2008 do roku 2010 vzrástla o 8 %, no počas OP sa zvýšila zanedbateľne, o 1 %. Tento trend kopíruje vývoj výrobnej kapacity a objemu výroby v Únii.

(113)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie sa merala ako produkcia na zamestnanú osobu za rok. V posudzovanom období výrazne vzrástla až o 44 %, čo odrážalo efekt zaúčania sa a zvyšovania efektívnosti počas fázy začatia výroby a po nej.

(114)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dumpingového dovozu z príslušnej krajiny sa vplyv dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie, zistených počas OP, nemôže považovať za zanedbateľný.

(115)

Táto položka v tomto prípade nie je relevantná pre absenciu predchádzajúcich účinkov dumpingu.

(116)

Ceny výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili celkovo o 9 %. V roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 poklesli, no potom sa začali stabilne zvyšovať až do konca OP. Prešetrovanie však ukázalo, že rast cien nebol dostatočný na to, aby výrobnému odvetviu Únie umožnil vykryť náklady. Rozdiel medzi predajnými cenami a nákladmi sa ďalej zvyšoval, najmä počas OP. Táto situácia bola súbežná so zvýšenou prítomnosťou dumpingového dovozu z USA za nízke ceny na trh Únie.

(117)

Prešetrovanie ukázalo, že ceny výrobného odvetvia Únie zostali počas posudzovaného obdobia vyššie (až o 23 %) ako ceny dumpingového dovozu z USA.

(118)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila v absolútnych sumách (čistý zisk pred zdanením) a vyjadrila sa aj ako čistý zisk alebo strata pred zdanením ako percentuálny podiel z obratu pri predaji podobného výrobku. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola počas posudzovaného obdobia negatívna, s výnimkou roku 2009, keď spoločnosti zaradené do vzorky dokázali hospodáriť vyrovnane.

(119)

Návratnosť investícií mala podobný priebeh, keď výrazne zaostávala za potrebnou návratnosťou, ktorá by umožnila tomuto výrobnému odvetviu Únie prežiť.

(120)

Peňažný tok bol v roku 2008 negatívny a zlepšil sa až v rokoch 2009 a 2010. Počas obdobia prešetrovania však peňažný tok začal opäť klesať, čo odrážalo zhoršujúcu sa schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť z vlastných zdrojov.

(121)

Vývoj ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií počas posudzovaného obdobia obmedzoval schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať do svojej činnosti a brzdil jeho rozvoj, čo jasne preukázal pokles investícií o 93 % v tomto období.

(122)

Mzdy sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 32 %, čo odráža rast produktivity zamestnancov.

(123)

Počas posudzovaného obdobia úroveň zásob mierne poklesla.

(124)

Prešetrovanie ukázalo, že v roku 2010 a najmä počas obdobia prešetrovania sa objavil nárast dumpingového dovozu za nízke ceny na trh Únie. V tom období sa zlepšili niektoré ukazovatele ujmy, týkajúce sa hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, tento rast však nebol v súlade s nárastom spotreby počas posudzovaného obdobia a zlepšenie tak nebolo dostatočné na to, aby výrobné odvetvie Únie mohlo rozvíjať svoje činnosti.

(125)

Niektoré ukazovatele, ako sú objem predaja, objem výroby a využívanie kapacít, vykazovali počas posudzovaného obdobia pozitívny trend, čo je bežné v prípade novej a rozvíjajúcej sa činnosti. Vysvetľuje to skutočnosť, že noví výrobcovia z Únie v tom období vstupovali na trh. Prešetrovanie však ukázalo, že situácia na trhu v rámci Únie od roku 2010, keď sa objavil nárast dovozu za nízke ceny, neumožnila výrobcom z Únie vyvinúť dostatočnú aktivitu a dosiahnuť primeranú cenovú úroveň, aby mohli rozvinúť a udržať dôležité investície, ktoré realizovali v posudzovanom období.

(126)

Zistilo sa, že dovoz za nízke ceny neustále podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie. Úroveň cien neumožnila tomuto odvetviu, aby pokrývalo svoje náklady a realizovalo peňažný tok a zisky nevyhnutné pre rozvoj činností.

(127)

Príznaky ujmy týkajúce sa finančnej situácie výrobného odvetvia Únie, ako sú ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií, sa skutočne zhoršovali, alebo ďaleko zaostávali za bežnou úrovňou. To vážne ovplyvnilo schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať kapitál a ďalej investovať do svojich činností.

(128)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(129)

V súlade s článkom 3 ods. 5 a 6 základného nariadenia bolo preskúmané, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu. Preskúmali sa aj iné známe faktory než dumpingový dovoz, ktoré mohli v tom istom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(130)

Ako už bolo spomenuté, spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástla, až o 29,2 %. Objem dumpingového dovozu z príslušnej krajiny však značne stúpol, a to z podielu na trhu Únie vo výške 1,9 % na začiatku posudzovaného obdobia až na 15,7 % v období prešetrovania. Tým zjavne vznikal tlak na výrobné odvetvie Únie, predovšetkým od roku 2010 do konca obdobia prešetrovania, keď sa tento dovoz viac než zdvojnásobil. Od roku 2010, a predovšetkým počas obdobia prešetrovania, sa na trh Únie dostávali veľké objemy dumpingového dovozu za nízke ceny z USA a podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Táto situácia neumožňovala rozvoj odvetvia, aký sa očakával počas obdobia prešetrovania.

(131)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že situácia výrobného odvetvia Únie sa práve od roku 2010 do obdobia prešetrovania zlepšila, čo sa časovo zhodovalo so zdvojnásobením dovozu z USA. Ako sa vysvetlilo v odôvodneniach 102 a 107, skutočnosť, že mnohí výrobcovia z Únie začali vstupovať na trh počas posudzovaného obdobia, viedla k pozitívnemu vývoju niektorých ukazovateľov ujmy, ako napríklad objemu výroby a objemu predaja. Výrobné odvetvie Únie však v období prešetrovania v porovnaní s rokom 2010 stratilo svoj podiel na trhu, zatiaľ čo trh Únie zároveň zažíval najväčší nárast dumpingového dovozu z USA. Existencia cenového podhodnotenia a tlaku na ceny viedla k zhoršeniu všeobecnej finančnej situácie výrobného odvetvia Únie, predovšetkým pokiaľ ide o jeho ziskovosť.

(132)

Dumpingový dovoz za nízke ceny tak zohral významnú úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania.

(133)

Preskúmali sa tieto známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že sa žiadna ujma zapríčinená týmito faktormi nepripíše dumpingovému dovozu: dovoz z iných krajín, výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, vplyv hospodárskej krízy a ďalšie faktory, ako sú výkyvy cien surovín, vývoj dopytu a údajné vnútorné problémy spoločností výrobného odvetvia Únie.

(134)

Podľa dostupných informácií žiadna krajina okrem Brazílie nevyvážala príslušný výrobok do Únie vo významnom množstve počas posudzovaného obdobia. Pokiaľ ide o ceny, brazílske dovozné ceny boli stále výrazne nižšie ako ceny výrobcov z Únie. Dovoz z Brazílie však počas posudzovaného obdobia zjavne vykazoval klesajúci trend z hľadiska objemu (– 81 %) a podielu na trhu (– 25,8 %). Keďže objem dovozu klesol počas obdobia prešetrovania na takú nízku úroveň, nie je možné dospieť k záveru, že by tento dovoz narušil príčinnú súvislosť medzi dovozom za nízke ceny z USA a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie počas obdobia prešetrovania.

(135)

Zainteresované strany uviedli, že dovoz z Brazílie zostal počas celého posudzovaného obdobia nad hranicou de minimis a že sa na trhu Únie realizoval za dumpingové ceny. Ďalej tvrdili, že dovoz z USA iba nahradil podiel na trhu, ktorý uvoľnil brazílsky dovoz. Dovoz z USA sa teda údajne nedá považovať za príčinu značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(136)

Ako už bolo vysvetlené, brazílsky dovoz v posudzovanom období výrazne poklesol. Jeho podiel na trhu sa znížil z 30,3 % na 4,5 % v čase, keď spotreba výrazne vzrástla. Vzhľadom na úroveň cien, ktorú na trhu Únie udržiavali brazílski vývozcovia, nedá sa vylúčiť, že prítomnosť brazílskeho bioetanolu do určitej miery prispela k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Usúdilo sa však, že tento dovoz sa počas obdobia prešetrovania znížil na takú nízku úroveň, že sa nedá považovať za závažnú príčinu tejto ujmy. Skutočne, v období od roku 2010 do OP, kým sa dovoz z Brazílie znížil zhruba o 200 000 ton, dumpingový dovoz z USA sa zvýšil o viac než 330 000 ton. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že prítomnosť brazílskeho bioetanolu na trhu Únie, najmä počas OP, nemala taký vplyv, aby mohla narušiť zistenú príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z USA a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie v tom období.

(137)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobné odvetvie Únie vyvážalo počas obdobia prešetrovania malé objemy bioetanolu za ceny, ktoré vysoko prekračovali ceny uplatňované na trhu Únie. To viedlo k záveru, že výkonnosť v oblasti vývozu nie je faktorom, ktorý by narušil príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny.

(138)

Nezistilo sa, že by hospodárska kríza mala negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Spotreba bioetanolu v Únii zaznamenala najväčší nárast v roku 2009, ktorý sa všeobecne považuje za najhorší rok hospodárskej krízy. V tom istom období sa zvýšila aj výroba a predaj výrobcov z Únie.

(139)

Na základe uvedeného sa usúdilo, že hospodárska kríza nenarušila príčinnú súvislosť medzi dovozom za nízke ceny z príslušnej krajiny a značnou ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(140)

Zainteresované strany spomenuli aj ďalšie faktory, ktoré mohli narušiť uvedenú príčinnú súvislosť, napríklad výkyvy cien surovín, vývoj dopytu, ktorý bol nižší, než sa očakávalo, regulačný rámec v Únii, ktorý údajne pôsobí proti výrobcom z Únie, a isté údajné vnútorné problémy výrobcov z Únie.

(141)

Pokiaľ ide o výkyvy cien surovín, zistilo sa, že ceny kukurice aj pšenice boli počas posudzovaného obdobia nestále. Prešetrovanie však ukázalo, že väčšina výrobcov si toto riziko zabezpečila so svojimi dodávateľmi alebo na finančných trhoch prostredníctvom osobitného mechanizmu určovania cien. Hoci sa teda ceny východiskových surovín menili, predovšetkým v období od roku 2008 do roku 2010, keď bola cena kukurice nižšia ako cena pšenice, v druhej polovici obdobia prešetrovania boli ceny východiskových surovín viac-menej rovnaké. To naznačuje, že akékoľvek cenové rozdiely sa znižujú na minimum a nemajú dlhodobý charakter.

(142)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vykonávanie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie v členských štátoch bolo príliš pomalé a že spotreba zaostávala za cieľmi stanovenými v uvedenej smernici. Jednako aj keby pôvodné ciele neboli v posudzovanom období úplne splnené, nie je možné ignorovať skutočnosť, že spotreba v tom období výrazne vzrástla, konkrétne o 29,2 %, je pozitívnym faktorom, ktorý nie je možné v rámci analýzy ignorovať. V každom prípade údajná pomalá implementácia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie nemôže ospravedlniť existenciu veľkých objemov dumpingového dovozu za nízke ceny na trhu Únie, ktorý podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a spôsobil ujmu tomuto odvetviu. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie odmieta.

(143)

Zainteresované strany tiež tvrdili, že samotné výrobné odvetvie Únie nemohlo splniť požiadavku Únie v dôsledku neistoty v oblasti regulácie a že systém osvedčovania je veľmi pomalý, čo znižuje výhody výrobcov z Únie, ktorí sú držiteľmi osvedčenia. Napokon podľa niektorých zainteresovaných strán skutočnosť, že mnohí výrobcovia z Únie mali počas posudzovaného obdobia vnútorné problémy, vysvetľuje všetky ujmy, ktoré utrpeli. Tieto tvrdenia však neboli podložené a prešetrovanie nepotvrdilo ich odôvodnenosť. Treba však zdôrazniť, že prešetrovanie dokázalo, že akákoľvek údajná nízka úroveň výroby Únie bola zdôvodnená najmä nízkou úrovňou predajných cien na trhu Únie, ktorá bola vo veľkej miere ovplyvnená nárastom dumpingového dovozu z USA za nízke ceny podhodnocujúce ceny výrobcov z Únie, najmä počas OP. Zdá sa, že výrobcovia EÚ nemali inú možnosť a museli zastaviť výrobu, pretože ceny im neumožňovali ani vykryť náklady na suroviny, najmä počas OP. Z toho vyplýva, že vyššie uvedené nepodložené tvrdenia nie sú dostatočné na to, aby narušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas OP.

(144)

Preto sa dospelo k záveru, že žiadny z uvedených faktorov nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z USA.

(145)

Zainteresované strany napokon uvádzajú skutočnosť, že počas OP bol značný počet dovozov deklarovaný pod položkou KN 3824 s cieľom získať vymeranie nižšieho cla. Po ukončení OP sa úroveň príslušných colných záväzkov zvýšila. Uvedené strany sa domnievajú, že ujma bola spôsobená nízkym clom a nie dumpingom. V tejto súvislosti postačí uviesť, že clá sa môžu meniť kedykoľvek a že preto tento argument nemôže spochybniť existenciu ujmy počas obdobia prešetrovania.

(146)

Uvedená analýza preukázala, že za posudzované obdobie došlo k podstatnému zvýšeniu objemu a trhového podielu dovozu za nízke ceny, pochádzajúceho z príslušnej krajiny. Okrem toho sa zistilo, že ceny tohto dovozu boli nižšie ako ceny, ktoré výrobné odvetvie Únie uplatňovalo na trhu Únie.

(147)

Toto zvýšenie objemu a podielu na trhu dovozu za nízke ceny z príslušnej krajiny sa časovo zhodovalo s celkovým a pokračujúcim zvyšovaním spotreby v Únii, ale aj s negatívnymi výsledkami výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. Vývozcom z príslušnej krajiny sa podarilo zvýšiť podiel na trhu systematickým znižovaním svojich cien oproti výrobnému odvetviu Únie. Výrobné odvetvie Únie zároveň nebolo schopné dosiahnuť udržateľnú pozitívnu úroveň ziskovosti, a to ani napriek zvýšenej činnosti.

(148)

Skúmanie ostatných známych faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, ukázalo, že žiadny z nich nemohol mať na toto odvetvie taký vplyv, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(149)

Na základe uvedenej analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z USA spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(150)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek záveru o ujme spôsobenej dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny existovali pádne dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(151)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ktorú spôsobil dumpingový dovoz z USA. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia na nápravu vplyvov tohto dovozu, ktoré narušujú obchod, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovala.

(152)

Očakáva sa, že uloženie antidumpingových ciel obnoví účinné obchodné podmienky na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie umožní upraviť ceny tak, aby odrážali výrobné náklady. Možno tiež očakávať, že zavedenie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo zvýšiť objem predaja a tým získať späť podiel na trhu, ktorý stratilo v dôsledku prítomnosti dumpingového dovozu. To bude mať ďalší pozitívny vplyv na jeho finančnú situáciu a ziskovosť.

(153)

Preto sa dospelo k záveru, že uloženie vyrovnávacích ciel na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v USA nebude proti záujmom výrobného odvetvia Únie.

(154)

Dve spoločnosti poslali odpovede na otázky v dotazníku určenom pre neprepojených dovozcov z Únie. Overovanie na mieste sa vykonalo v priestoroch týchto spolupracujúcich dovozcov. Pre obe navštívené spoločnosti predstavuje obchod s bioetanolom iba malú časť celkového obratu (menej než 5 %). Obaja dovozcovia okrem toho uviedli, že by dokázali na svojich zákazníkov-používateľov preniesť akékoľvek zvýšenie cien.

(155)

Na základe dostupných informácií bol prijatý záver, že zavedenie opatrení nebude mať na dovozcov výrazný negatívny vplyv.

(156)

Štyri spoločnosti poslali odpovede na otázky v dotazníku určenom pre používateľov z Únie. Overovanie na mieste sa vykonalo v priestoroch jednej z nich.

(157)

Pre navštívenú spoločnosť predstavuje obchod s bioetanolom iba malú časť jej celkového obratu, menej než 5 %. Spoločnosť si vypracovala posúdenie vplyvu pre zmes E5 a vypočítala, že clo vo výške 100 EUR/m3 by viedlo k zvýšeniu ceny na čerpadle o 0,005 EUR/liter.

(158)

Pokiaľ ide o ostatných troch používateľov, na základe údajov z ich odpovedí na otázky v dotazníku je zrejmé, že vplyv uloženia cla by bol tiež obmedzený. Pre jednu spoločnosť sú objemy nakupované z príslušnej krajiny pomerne obmedzené a uloženie antidumpingového cla by malo minimálny vplyv na jej ziskovosť.

(159)

Ďalší dvaja spolupracujúci používatelia sú prepojení a vyhlásili, že akékoľvek uloženie antidumpingových ciel dokážu preniesť na svojich zákazníkov. Jednoznačne tiež uviedli, že majú dostatok možností výberu zdrojov dodávok a nie sú závislí od dovozu z USA.

(160)

Zainteresované strany tvrdili, že v Únii nie je dostatočná kapacita na uspokojenie celého dopytu a že Únia bude musieť dovážať bioetanol, aby zabezpečila všetky svoje potreby týkajúce sa tohto výrobku. Overené údaje o kapacite ukazujú, že v Únii bola aj nevyužitá kapacita, najmä vzhľadom na nízku úroveň predajných cien. Z toho vyplýva, že výrobcovia z Únie by najmä po odstránení narušenia obchodu z trhu boli schopní zvýšiť svoju výrobu tak, aby uspokojili rastúci dopyt. Navyše v blízkej budúcnosti sa očakáva vybudovanie nových závodov a ich uvedenie do prevádzky, čím sa zníži akékoľvek údajné riziko nedostatku bioetanolu v Únii.

(161)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že zavedenie antidumpingových opatrení proti dovozu bioetanolu z USA nebude mať na používateľov z Únie výrazný negatívny vplyv.

(162)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie celkovo neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zavedeniu antidumpingových opatrení na dovoz bioetanolu s pôvodom v USA.

(163)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, mali by sa uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(164)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie bez toho, aby boli prekročené zistené dumpingové rozpätia.

(165)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto odvetví pri predaji podobného výrobku v Únii v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu.

(166)

V tomto prípade, so zreteľom na skutočnosti uvedené najmä v odôvodneniach 102 a 103, sa usudzuje, že cieľový zisk výrobného odvetvia Únie by mal vychádzať zo zisku dosahovaného v čase, keď dovozy z USA boli zanedbateľné, t. j. z priemerného ziskového rozpätia pred zdanením niektorého z výrobcov Únie zahrnutých do vzorky v rokoch 2008 a 2009, a to výrobcu, ktorý nebol v počiatočnej fáze v tom čase. Preto sa usúdilo, že ziskové rozpätie na úrovni 6,8 % z obratu je primerané a môže sa považovať za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo dosiahnuť za bežných obchodných podmienok v prípade neexistencie poškodzujúceho dumpingu počas OP.

(167)

Na základe toho sa pre výrobné odvetvie Únie vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nespôsobuje ujmu. Cena nespôsobujúca ujmu sa dosiahla úpravou predajných cien výrobcov v Únii zaradených do vzorky o skutočný zisk/stratu dosiahnutý(-ú) počas OP a pripočítaním už uvedeného rozpätia zisku.

(168)

Potrebné zvýšenie ceny bolo potom určené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z USA, stanovenej na účely výpočtov v súvislosti s cenovým podhodnotením, s cenou výrobkov, za ktorú ich predávalo výrobné odvetvie Únie na trhu Únie počas OP a ktorá nespôsobuje ujmu. Každý rozdiel zistený takým porovnaním sa potom vyjadril ako percentuálny podiel priemernej celkovej dovoznej hodnoty na parite CIF.

(169)

Na základe uvedených skutočností sa usudzuje, že v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla. Všetky colné sadzby by sa teda mali stanoviť na úrovni zistených dumpingových rozpätí.

(170)

Navrhuje sa toto konečné antidumpingové clo:

(171)

Vzhľadom na skutočnosť, že antidumpingové clo sa bude vzťahovať na zmesi obsahujúce viac ako 10 % (v/v) bioetanolu z hľadiska objemu, a to v pomere k obsahu bioetanolu, sa v záujme účinného uplatňovania tohto opatrenia colnými orgánmi členských štátov považuje za vhodné stanoviť clo ako pevnú sumu na základe obsahu čistého bioetanolu.

(172)

Sadzba antidumpingového cla uvedená v tomto nariadení sa stanovila na základe zistení tohto prešetrovania. Preto odráža situáciu zistenú počas tohto šetrenia. Toto celoštátne clo uplatniteľné na všetky spoločnosti sa vzťahuje na dovoz príslušného výrobku pochádzajúceho z USA.

(173)

Hoci sa pôvodne uvažovalo o obmedzení trvania opatrení na 3 roky vzhľadom na pozorovaný dynamický vývoj trhu, pokiaľ ide o predmetný výrobok, táto otázka sa znovu posúdila na základe pripomienok, ktoré predložili zainteresované strany. Sťažovatelia predovšetkým namietali, že by bolo príliš skoro predpokladať v tejto fáze zásadnú zmenu v trhových modeloch, keďže preorientovanie sa na novú generáciu bioetanolu si môže vyžiadať značný čas a nemala by sa preto zohľadňovať v predkladanom návrhu. Bolo by takisto predčasné predpokladať, aký bude výsledok a vplyv niektorých regulačných návrhov, ktoré sú v súčasnosti predmetom rokovaní, na jednotlivé subjekty na trhu. Po zvážení týchto argumentov sa usúdilo, že nebolo správne odchýliť sa od bežného obdobia platnosti opatrení, ako je ustanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia. To nemá vplyv na možnosť ktorejkoľvek zúčastnenej strany požiadať o preskúmanie, pokiaľ si to okolnosti vyžadujú, a to v súlade s článkom 11 ods. 3.

(174)

Komisia dostala žiadosti navrhovateľa o registráciu dovozu bioetanolu s pôvodom v USA. Podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia môže Komisia po konzultácii s poradným výborom nariadiť colným úradom, aby podnikli vhodné kroky na zavedenie registrácie dovozu, aby bolo možné od dátumu takejto registrácie následne uplatniť na tento dovoz opatrenia. Registráciu dovozu je možné zaviesť na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takého postupu. Navrhovateľ argumentoval, že keďže registrácia bola uložená v súbežnom antisubvenčnom konaní týkajúcom sa bioetanolu s pôvodom v USA (14), tieto podmienky boli automaticky splnené.

(175)

Je však potrebné zdôrazniť, že registrácia v súbežnom antisubvenčnom konaní sa vykonala za úplne odlišných okolností. Ako sa uvádza v odôvodnení 10 k nariadeniu (EÚ) č. 771/2012, napriek pozitívnym zisteniam vyrovnávacieho subvencovania a materiálnej ujmy ním spôsobenej výrobnému odvetviu Únie počas obdobia prešetrovania sa Komisia rozhodla neprijať predbežné vyrovnávacie clá, pretože sa predbežne zistilo, že hlavný systém subvencovania, ktorý fungoval počas obdobia prešetrovania, zanikol, v tom zmysle, že v čase uloženia dočasných opatrení by už neposkytoval výhody. Existujú však dôkazy, že Spojené štáty v nasledujúcich mesiacoch možno opäť zavedú hlavný subvenčný systém, o ktorom sa zistilo, že je napadnuteľný, a to so spätným účinkom. V takom prípade Komisia usúdila, že by v rámci tohto prešetrovania bola oprávnená prijať (a nakoniec vyberať) dočasné vyrovnávacie clo. Komisia sa tak s cieľom chrániť práva Európskej únie za týchto osobitných okolností rozhodla nariadiť colným orgánom, aby dovoz registrovali. Tieto špecifické okolnosti sa nevzťahujú na toto antidumpingové konanie,

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/29

(1)

Dňa 20. októbra 2007 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Spoločenstva (2). Dňa 4. júla 2008 Komisia nariadením (ES) č. 642/2008 (3) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov s pôvodom v ČĽR.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 6. septembra 2007 predložila španielska Národná federácia združení priemyslu spracovania ovocia a zeleniny (FENAVAL – Federación Nacional de Asociaciones de la Industria de Conservas Vegetales, predtým FNACV) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich 100 % celkovej výroby určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkaz o dumpingu príslušného výrobku a z neho vyplývajúcej závažnej ujme, ktorý sa považoval za dostatočný na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 12 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Dňa 9. novembra 2007 Komisia uložila povinnosť registrácie dovozu toho istého výrobku s pôvodom v ČĽR podľa nariadenia (ES) č. 1295/2007 z 5. novembra 2007, ktorým sa zavádza registrácia dovozu niektorých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (4) („nariadenie o registrácii“).

(5)

Je potrebné pripomenúť, že do 8. novembra 2007 boli v platnosti ochranné opatrenia proti tomu istému výrobku. Komisia nariadením (ES) č. 1964/2003 (5) uložila dočasné ochranné opatrenia proti dovozu určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.). Nasledovalo uloženie konečných ochranných opatrení prostredníctvom nariadenia (ES) č. 658/2004 (6) (ďalej len „ochranné nariadenie“). Dočasné aj konečné ochranné opatrenia pozostávali z colnej kvóty, t. j. clo sa platilo, len ak sa vyčerpal objem bezcolného dovozu.

(6)

Nariadením (ES) č. 1355/2008 (7) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(7)

Konečné antidumpingové clo sa pohybovalo v rozmedzí od 361,4 do 531,2 EUR za tonu čistej hmotnosti výrobku.

(8)

Rozsudkom zo 17. februára 2011 vo veci T-122/09 – Zhejiang Xinshiji Foods Co., Ltd, a Hubei Xinshiji Foods Co., Ltd, proti Rade Európskej únie podporovanej Európskou komisiou (8) (ďalej len „rozsudok vo veci spoločnosti Xinshiji“) Všeobecný súd zrušil pôvodné nariadenie v rozsahu, v akom sa týka žiadateľov Zhejiang Xinshiji Foods Co., Ltd, a Hubei Xinshiji Foods Co., Ltd.

(9)

Všeobecný súd odôvodnil svoj rozsudok tým, že Komisia porušila práva na obhajobu, a to tým, že neposkytla žiadateľom informácie, ktoré potrebovali na to, aby mohli určiť, či bolo vzhľadom na štruktúru trhu vhodné vykonať úpravu vývoznej ceny na úroveň ceny zo závodu dovozcu, v tom zmysle, že to umožnilo porovnanie vývoznej ceny a ceny výrobného odvetvia Únie na rovnakej úrovni obchodovania. Všeobecný súd sa tiež domnieval, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia, vzhľadom na to, že dôvody opatrenia musia byť uvedené v samotnom texte opatrenia a nemôžu byť uvedené v písomných alebo ústnych vysvetleniach poskytnutých následne, keď už je opatrenie predmetom konania pred súdmi Európskej únie.

(10)

V apríli 2011 Komisia podala odvolanie (C-195/11P), ktorým sa usilovala o zrušenie rozsudku vo veci Xinshiji. V nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti pôvodného nariadenia Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „súd“) Komisia 22. marca 2012 (pozri odôvodnenie 16) stiahla svoje odvolanie, keďže sa stalo bezpredmetným.

(11)

Dňa 3. decembra 2011 Komisia uverejnila oznámenie (9) o čiastočnom opätovnom otvorení antidumpingového prešetrovania (ďalej len „prvé oznámenie o opätovnom otvorení prešetrovania“) s cieľom vykonať rozsudok Všeobecného súdu vo veci Xinshiji. Opätovné otvorenie bolo obmedzené na určenie toho, či bolo vzhľadom na štruktúru trhu vhodné vykonať úpravu vývoznej ceny na úroveň ceny zo závodu dovozcu, v tom zmysle, že umožnilo porovnanie vývoznej ceny a ceny výrobného odvetvia Únie na rovnakej úrovni obchodovania.

(12)

Všetky zainteresované strany súčasne dostali informačný dokument s prílohami, v ktorom boli vysvetlené dôvody úpravy o náklady vznikajúce po dovoze, ktoré sa zohľadnili pri výpočte ceny výrobkov s pôvodom v ČĽR.

(13)

Zainteresované strany dostali príležitosť na to, aby písomne vyjadrili svoje stanoviská a boli vypočuté v lehote stanovenej v oznámení.

(14)

Všetky strany, ktoré o to v uvedenej lehote požiadali a ktoré preukázali, že existujú osobitné dôvody na to, aby boli vypočuté, dostali príležitosť na vypočutie.

(15)

Dvaja žiadajúci vývozcovia, osem dovozcov, dve združenia dovozcov a jedno združenie výrobcov sa prihlásili ako zainteresované strany.

(16)

Dňa 22. marca 2012 súd vo veci C-338/10 – Grünwald Logistik Service GmbH (GLS) proti Hauptzollamt Hamburg-Stadt (ďalej len „rozsudok vo veci analogickej krajiny“) vyhlásil pôvodné nariadenie za neplatné (10).

(17)

Súd zastával názor, že tým, že Komisia a Rada stanovili normálnu hodnotu príslušného výrobku na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných v Európskej únii za podobný výrobok bez toho, aby vynaložili všetku náležitú starostlivosť s cieľom stanoviť túto hodnotu na základe cien platených za rovnaký výrobok v tretích krajinách s trhovým hospodárstvom, porušili požiadavky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(18)

Dňa 19. júna 2012 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené oznámenie (11) (ďalej len „druhé oznámenie o opätovnom otvorení prešetrovania“). V oznámení boli strany informované o tom, že vzhľadom na uvedený rozsudok súdu dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v ČĽR do Európskej únie už nepodlieha antidumpingovým opatreniam uloženým pôvodným nariadením a že konečné antidumpingové clá zaplatené za príslušný výrobok v súlade s uvedeným nariadením by sa mali vrátiť alebo odpustiť.

(19)

Uvedeným oznámením sa takisto čiastočne opätovne otvorilo príslušné antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v ČĽR, a to na účely vykonania spomínaného rozsudku súdu.

(20)

V oznámení sa stanovovalo, že rozsah opätovného otvorenia je obmedzený na výber prípadnej analogickej krajiny a na stanovenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, ktorá sa použije na výpočet dumpingového rozpätia.

(21)

Zainteresované strany boli okrem toho v danom oznámení vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s tretími krajinami s trhovým hospodárstvom, ktoré by sa mohli vybrať na účely stanovenia normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, a to aj vo vzťahu k Izraelu, Svazijsku, Thajsku a Turecku.

(22)

Komisia priamo informovala výrobné odvetvie Únie a jeho združenie, vyvážajúcich výrobcov, dodávateľov, dovozcov a ich združenia, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, ako aj orgány dotknutých tretích krajín. Zainteresované strany dostali príležitosť na to, aby písomne vyjadrili svoje stanoviská a boli vypočuté v lehote stanovenej v oznámení.

(23)

Všetky strany, ktoré o to v uvedenej lehote požiadali a ktoré preukázali, že existujú osobitné dôvody na to, aby boli vypočuté, dostali príležitosť na vypočutie.

(24)

Ôsmi dovozcovia a jedno združenie dovozcov sa prihlásili ako zainteresované strany.

(25)

Po uložení dočasných antidumpingových ciel na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR niekoľko zainteresovaných strán predložilo písomné pripomienky. Strany, ktoré o to požiadali, dostali okrem toho možnosť byť vypočuté.

(26)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia predovšetkým dokončila prešetrovanie, pokiaľ ide o aspekty záujmov Únie (resp. „Spoločenstva“). V tejto súvislosti vykonala overovacie návštevy v priestoroch týchto neprepojených dovozcov v Únii:

(27)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a konečného výberu súm zabezpečených prostredníctvom dočasného cla. Takisto sa im poskytla lehota, v rámci ktorej sa mohli po tomto zverejnení vyjadriť.

(28)

Niektorí dovozcovia navrhli spoločné stretnutie všetkých zainteresovaných strán podľa článku 6 ods. 6 základného nariadenia; jeden z nich však túto žiadosť odmietol.

(29)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade vhodnosti aj zohľadnili.

(30)

V nadväznosti na uloženie dočasných opatrení dvaja neprepojení dovozcovia z Únie tvrdili, že určité druhy mandarínok by sa mali z vymedzenia príslušného výrobku vylúčiť, a to buď z dôvodu obsahu cukru v nich, alebo z dôvodu balenia pri vývoze. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že tieto tvrdenia neboli podložené žiadnym druhom overiteľných informácií a údajov, ktoré by dokazovali, že tieto druhy majú charakteristiky, ktoré ich odlišujú od príslušného výrobku. Je tiež potrebné poznamenať, že rozdiely v balení sa nemôžu považovať za rozhodujúci prvok pri vymedzení príslušného výrobku, najmä ak sa formáty balenia už zohľadnili pri vymedzení príslušného výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 16 dočasného nariadenia. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(31)

Opatrenia boli uložené na výrobok, ktorý bol v pôvodnom nariadení vymedzený takto: upravené alebo konzervované mandarínky (vrátane tangerínok a satsumas), klementínky, wilkingy a iné podobné citrusové hybridy neobsahujúce pridaný alkohol, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo iné sladidlá, tak ako sa vymedzujú v položke KN 2008, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN 2008 30 55, 2008 30 75 a ex 2008 30 90 (kódy TARIC 2008309061, 2008309063, 2008309065, 2008309067 a 2008309069) s pôvodom v ČĽR.

(32)

V tejto súvislosti súd v rozsudku vo veci analogickej krajiny vyložil štatistiku, ktorú mu Komisia oznámila 27. júla 2011, ako údaje týkajúce sa výlučne príslušného výrobku. Komisia však opätovne preskúmala celý rozsah každého číselného znaku KN zahrnutého v uvedenej štatistike a je potrebné poznamenať, že má širší záber, ako je výrobok, na ktorý sa vzťahujú opatrenia, pretože zahŕňa celé číselné znaky KN 2008 30 55, 2008 30 75 a 2008 30 90. Štatistické údaje, ktoré sa týkajú výlučne príslušného výrobku alebo podobného výrobku (číselné znaky KN 2008 30 55 a 2008 30 75) a vzťahujú sa na vyššie uvedené krajiny počas obdobia prešetrovania, sú uvedené v tejto tabuľke:

(33)

Uvedená štatistika zahŕňala v rámci číselného znaku KN 2008 30 90 aj iné výrobky ako príslušný výrobok. V dôsledku toho nemožno v súvislosti s týmto číselným znakom vyvodiť žiadne závery o dovoze podobného výrobku. Preto nie je možné z danej štatistiky vyvodiť, že podobný výrobok sa počas obdobia prešetrovania dovážal v značnom množstve, či už z Izraela, alebo zo Svazijska.

(34)

Dvaja neprepojení dovozcovia z EÚ spochybnili, že čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predstavujú 60 % z celkového vývozu do Únie. Neboli však schopní poskytnúť žiadne overiteľné informácie, ktoré by mohli spochybniť presnosť informácií poskytnutých spolupracujúcimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, o ktoré sa opieral výber vzorky a ktoré sa počas ďalšieho prešetrovania prevažne potvrdili. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(35)

Traja čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predložili pripomienky, pričom tvrdili, že ich prepojené spoločnosti sú vyvážajúcimi výrobcami príslušného výrobku, a preto by mali byť zaradené do prílohy uvádzajúcej spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tieto tvrdenia sa považovali za oprávnené, a preto sa rozhodlo, že sa príslušná príloha zodpovedajúcim spôsobom prepracuje. Jeden neprepojený dovozca z EÚ tvrdil, že opatrenia uplatniteľné na čínskych vyvážajúcich výrobcov by sa mali automaticky vzťahovať aj na vývoz do Únie uskutočňovaný prostredníctvom obchodníkov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že antidumpingové opatrenia sa v tomto prípade ukladajú na výrobky vyrábané vyvážajúcimi výrobcami v prešetrovanej krajine, ktoré sa vyvážajú do Únie (bez ohľadu na to, aká spoločnosť s nimi obchoduje), a nie na podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú len obchodnú činnosť. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(36)

Po uložení dočasných opatrení čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní, nepredložili žiadne pripomienky k zisteniam týkajúcim sa THZ. Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne relevantné pripomienky, odôvodnenia 29 až 33 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(37)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne relevantné pripomienky, odôvodnenia 34 až 37 dočasného nariadenia týkajúce sa individuálneho zaobchádzania sa týmto potvrdzujú.

(38)

Niektorí dovozcovia tvrdili, že čínsky dovoz je nevyhnutný z hľadiska pokrytia dopytu Únie, hoci jeden dovozca naznačil, že na pokrytie potrieb trhu Únie by stačila španielska produkcia spolu s tureckou produkciou. Jeden dovozca poznamenal, že uloženie antidumpingových ciel bude mať za následok významné zvýšenie ceny príslušného výrobku. Zvýšenie ceny uvádzajú aj iní dovozcovia. Ako príčina tohto zvýšenia boli uvedené rôzne faktory, ako napríklad klesajúca dostupnosť čínskych mandarínok v Únii v dôsledku vnútorného dopytu a dopytu z iných trhov, neúroda a nedostatok pracovných síl v ČĽR. Ako ďalší faktor bolo uvedené zníženie hospodárskej súťaže v Únii (odhaduje sa, že v súčasnosti existujú v Únii len traja výrobcovia, zatiaľ čo v roku 2000 ich bolo osem). Jeden dovozca sa sťažoval, že antidumpingové opatrenia budú zvýhodňovať veľké obchodné spoločnosti, a nie tradičné spoločnosti, ktoré už desaťročia obchodujú s príslušným výrobkom s ČĽR. Tento dovozca obhajuje existenciu systému vydávania licencií na základe údajov pochádzajúcich z obdobia pred rokom 2001.

(39)

Jedna skupina dovozcov tvrdila, že inštitúcie Únie by namiesto čiastočného opätovného otvorenia antidumpingového prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu opatrení, ktoré boli v účinnosti do rozsudku vo veci analogickej krajiny, mali začať úplne nové prešetrovanie. Toto tvrdenie vychádzalo zo skutočnosti, že uvedení dovozcovia v súčasnej situácii na trhu nevideli dostatočné dôkazy o dumpingu ani ujme.

(40)

Ďalší dovozcovia uviedli, že nesúhlasia s tým, aby sa v prípade potreby výpočtu nového dumpingového rozpätia mohli využiť údaje za OP. Podľa týchto dovozcov by sa mali použiť najnovšie údaje, pričom navrhovali najmä údaje za roky 2010/2011 a 2011/2012.

(41)

Jedna skupina dovozcov sa domnievala, že čiastočné opätovné otvorenie prešetrovania je v rozpore s článkom 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa týchto dovozcov by sa na judikatúru (12) uvedenú v druhom oznámení o opätovnom otvorení prešetrovania malo odvolávať iba v prípade, že sa opatrenia zrušia alebo vyhlásia za neplatné z dôvodu chybného stanovenia ujmy. Podľa ich vlastných slov „inštitúcie Spoločenstva sa nedopustili omylu vo fáze stanovenia ujmy, ale už pri posudzovaní toho, či sú príslušné výrobky vôbec dumpingové“. Keďže v tomto prípade bolo pôvodné nariadenie vyhlásené za neplatné v dôsledku spôsobu stanovenia normálnej hodnoty, dovozcovia tvrdili, že táto judikatúra sa na daný prípad nevzťahuje.

(42)

Niekoľko dovozcov nakoniec odporúčalo, aby sa ako analogická krajina použilo Turecko. Jeden dovozca počas vypočutia navrhol osloviť orgány Japonska a Kórey, keďže aj v týchto krajinách existujú spoločnosti, ktoré počas OP vyrábali podobný výrobok.

(43)

Pokiaľ ide o mnohé tvrdenia zhrnuté v odôvodnení 38, je potrebné zdôrazniť, že Komisia sa rozhodla opätovne otvoriť počiatočné prešetrovanie v rozsahu obmedzenom na možnú identifikáciu analogickej krajiny. Na rozdiel od prístupu uplatneného v prípade, ktorý viedol k rozsudku vo veci Industrie des poudres sphériques/Rada (vec C-458/98 P, Zb. 2000, s. I-8147), nevymedzila nové obdobie prešetrovania. Vychádzala pritom z úvahy, že vzhľadom na zavedenie antidumpingových ciel by všetky údaje zozbierané počas nového obdobia prešetrovania boli ovplyvnené existenciou týchto antidumpingových ciel, najmä pokiaľ ide o stanovenie ujmy. Komisia sa domnieva, že argumenty, ktoré strany predložili v súvislosti so svojím tvrdením, že v súčasnosti k dumpingu nedochádza, môže byť vhodnejšie prediskutovať v rámci predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Kým v pôvodnom prešetrovaní sa analýza existencie ujmy počas obdobia prešetrovania vykonala ex post, v priebehu predbežného preskúmania sa analýza ujmy vykonáva so zameraním na budúcnosť, pretože ujma zaznamenaná počas obdobia prešetrovania v rámci preskúmania bude pravdepodobne ovplyvnená skutočnosťou, že je zavedené antidumpingové clo.

(44)

Dotknutým stranám sa pripomína, že ak dovozca alebo iná strana chce, aby sa opatrenia v plnej miere preskúmali, má možnosť požiadať o začatie predbežného preskúmania, ako je uvedené v článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Dotknuté strany majú možnosť tak urobiť kedykoľvek, keďže obdobie jedného roka od uloženia konečných opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 už uplynulo. Útvary Komisie sa skontaktujú s každou stranou, ktorá pred vyhlásením rozsudku vo veci analogickej krajiny podala žiadosť o preskúmanie podľa článku 11 ods. 3, aby zistili, či si naďalej želá uplatniť svoju žiadosť.

(45)

Pokiaľ ide o údajnú protiprávnosť čiastočného opätovného otvorenia prešetrovania, treba poznamenať, že z uvedenej judikatúry nevyplýva, že čiastočné opätovné otvorenie prešetrovania sa môže uskutočniť len vtedy, ak sa týka stanovenia ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Vo veci T-2/95 a veci C-458/98 P je vysvetlená skutočnosť, že „v prípade aktu, ktorým sa uzatvára správne konanie, ktoré pozostáva z viacerých etáp, jeho zrušenie nutne neznamená zrušenie celého konania pred prijatím napadnutého aktu, a to bez ohľadu na procesné alebo vecné dôvody rozsudku, ktorým sa vyhlasuje jeho neplatnosť“ (13). Preto nie je podstatné, či sa zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti nariadenia týka stanovenia ujmy, alebo stanovenia normálnej hodnoty.

(46)

Pokiaľ ide o využitie údajov za OP, je potrebné pripomenúť, že druhé oznámenie sa týkalo čiastočného opätovného otvorenia pôvodného prešetrovania, a nie nového prešetrovania. Preto môžu byť relevantné iba údaje z OP, ktoré by sa mali preskúmať, a to tým viac, že vývozné ceny použité na porovnanie sa tiež vzťahujú na toto obdobie. Požiadavky na používanie novších údajov sa preto musia zamietnuť.

(47)

V rozsudku, ktorý sa uvádza v odôvodnení 16, súd konkrétne hovorí o štyroch krajinách, z ktorých sa podľa údajov Eurostatu uskutočňoval významný dovoz výrobkov spadajúcich pod číselné znaky KN 2008 30 55, 2008 30 75 a ex 2008 30 90 do Únie. Týmito krajinami sú Izrael, Svazijsko, Thajsko a Turecko. Vzhľadom na túto skutočnosť sa Komisia obrátila na orgány uvedených krajín prostredníctvom ich misií pri Európskej únii. So všetkými krajinami sa kontaktovalo pred čiastočným opätovným otvorením prešetrovania a znova v čase opätovného otvorenia prešetrovania. Príslušné misie, ako aj delegácie Európskej únie v týchto štyroch krajinách boli požiadané, aby určili možných domácich výrobcov podobného výrobku, a ak existujú, pomohli zabezpečiť ich spoluprácu.

(48)

Misie Svazijska a Thajska pri Európskej únii nezaslali žiadne odpovede, hoci sa s nimi kontaktovalo dvakrát. Od misií Izraela a Turecka boli prijaté odpovede. Turecká misia poskytla adresy šiestich údajných výrobcov, zatiaľ čo misia Izraela informovala útvary Komisie, že v Izraeli sa počas OP podobný výrobok nevyrábal (a takáto výroba neprebieha ani v súčasnosti).

(49)

Oslovených bolo všetkých šesť tureckých výrobcov, päť z nich dvakrát. Traja vôbec neodpovedali a ostatní traja prešetrovateľov informovali, že počas OP podobný výrobok nevyrábali. Preto aj napriek tomu, že tieto spoločnosti boli ochotné spolupracovať, neboli schopné poskytnúť Komisii potrebné údaje. Toto zistenie bolo potvrdené podaním nemeckého dovozcu s výrobnými záujmami v Turecku, v ktorom sa uvádza, že počas obdobia prešetrovania sa v Turecku podobný výrobok nevyrábal.

(50)

Napriek tomu, že misia Thajska neposkytla žiadnu odpoveď, oslovené boli aj dve thajské spoločnosti, ktorých aktualizované adresy sa získali prostredníctvom delegácie Európskej únie v Bangkoku, a to dvakrát. Títo dvaja výrobcovia už boli oslovení počas pôvodného prešetrovania, ale v danom čase sa s nimi spolupráca nenadviazala. Aj tentoraz jeden z výrobcov na uvedené dve žiadosti vôbec nereagoval, zatiaľ čo druhý odpovedal, že nemá v úmysle spolupracovať pri prešetrovaní.

(51)

Napriek snahám Komisie prostredníctvom misie Svazijska pri Európskej únii a delegácie Európskej únie v Svazijsku nebolo možné zistiť ani jedného, nieto ešte viacerých výrobcov v Svazijsku.

(52)

Vzhľadom na návrh uvedený v odôvodnení 42 boli o spoluprácu požiadané aj orgány Japonska a Kórejskej republiky, pričom delegácie Európskej únie v týchto krajinách boli súčasne požiadané, aby zistili miestnych výrobcov podobného výrobku, ak takí existujú. Kórejské orgány neodpovedali, Komisii sa však podarilo prostredníctvom delegácie Európskej únie v Kórejskej republike získať meno a adresu možného výrobcu podobného výrobku z Kórejskej republiky. Tohto výrobcu kontaktovali jedenkrát, ale na žiadosť o spoluprácu neodpovedal.

(53)

Japonské orgány kontaktovali možných japonských výrobcov, avšak podľa japonských orgánov tieto spoločnosti nechceli spolupracovať v konaní a takisto nechceli, aby Komisia bola oboznámená s ich totožnosťou.

(54)

Vzhľadom na pripomienky, ktoré predložili strany, ich analýzu a napriek značnému úsiliu útvarov Komisie nedostatok spolupráce potenciálnych výrobcov z tretích krajín sa dospelo k záveru, že normálnu hodnotu nemožno stanoviť na základe ceny ani vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, tak ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(55)

Je potrebné pripomenúť, že normálna hodnota sa stanovila na základe údajov poskytnutých výrobným odvetvím Únie. Tieto údaje sa overili v priestoroch spolupracujúcich výrobcov z Únie.

(56)

Po uložení dočasných opatrení všetci traja čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a dvaja neprepojení dovozcovia z Únie spochybnili použitie cien výrobného odvetvia Únie na výpočet normálnej hodnoty. Konštatovali, že normálna hodnota sa mala vypočítať na základe výrobných nákladov v ČĽR, pričom sa mali zobrať do úvahy všetky príslušné úpravy súvisiace s rozdielmi medzi trhmi v Únii a ČĽR.

(57)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že použitie informácií z krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, a najmä od spoločností, ktorým nebolo poskytnuté THZ, by bolo v rozpore s ustanoveniami článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamieta. Zainteresované strany tiež tvrdili, že vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu analogickej krajiny sa ako prijateľné riešenie mohli použiť údaje o cenách zo všetkých ostatných dovážajúcich krajín alebo príslušné uverejnené informácie. Takéto všeobecné informácie by však na rozdiel od údajov, ktoré použila Komisia, nebolo možné overiť, ani by nebolo možné urobiť krížovú kontrolu ich správnosti v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 8 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamieta. Nebolo predložené žiadne iné tvrdenie, ktoré by mohlo vyvolať pochybnosti o skutočnosti, že metodika, ktorú použila Komisia, je v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, a najmä o skutočnosti, že v tomto konkrétnom prípade predstavuje jediný zostávajúci opodstatnený základ na účely výpočtu normálnej hodnoty.

(58)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, a vzhľadom na skutočnosť, že aj napriek značnému úsiliu útvarov Komisie o nájdenie spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine nebolo možné získať údaje za obdobie prešetrovania od výrobcu z analogickej krajiny, odôvodnenia 38 až 45 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(59)

Po uložení dočasných opatrení jeden čínsky spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky tvrdil, že jeho vývozná cena by sa mala upraviť tak, aby zohľadňovala určité nákladové položky (konkrétne náklady na námornú prepravu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že táto otázka sa riešila počas overovania na mieste v súvislosti s touto spoločnosťou, ako aj v súvislosti s ostatnými spoločnosťami zaradenými do vzorky. Pri tejto príležitosti každá spoločnosť poskytla informácie o príslušných nákladoch. Suma, ktorú daná spoločnosť uvádza teraz, je podstatne vyššia ako pôvodne nahlásená suma. Je potrebné poznamenať, že toto nové tvrdenie vychádza jednoducho z vyhlásenia prepravcu nákladu a nezohľadňuje údaje týkajúce sa skutočnej transakcie. Žiadny z ostatných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nespochybnil číselné údaje, ktoré sa použili v súvislosti s námornou prepravou. Navyše vzhľadom na neskoré predloženie pripomienok nemožno toto tvrdenie overiť. Predovšetkým požadovaná úprava nesúvisí so žiadnymi údajmi, ktoré už boli v spise. Vzhľadom na význam týchto konkrétnych nákladov pre vývozné transakcie do EÚ nahlásené uvedenou spoločnosťou Komisia však aj napriek tomu v nadväznosti na toto tvrdenie preskúmala výšku príslušných nákladov. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že je vhodnejšie použiť priemerné náklady na námornú prepravu, overené priamo na mieste, za všetky čínske spoločnosti, ktoré boli zaradené do vzorky. Z toho dôvodu sa vývozná cena spoločnosti zodpovedajúcim spôsobom upravila.

(60)

Jeden ďalší čínsky spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky upozornil na dve chyby vo výpočte svojej vývoznej ceny súvisiace s vývoznými zoznamami, ktoré predložil. Toto tvrdenie sa považovalo za oprávnené, a preto sa príslušná vývozná cena tohto výrobcu zodpovedajúcim spôsobom upravila.

(61)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenie 46 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(62)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 47 a 48 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(63)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

všetky ostatné spoločnosti: 139,4 %.

(64)

Dotknutí vývozcovia a jedna skupina dovozcov predložili argumenty proti čiastočnému opätovnému otvoreniu prešetrovania pred vyhlásením rozsudku vo veci C-338/10. Tvrdili, že opätovné otvorenie prešetrovania v čase, keď bola spochybnená platnosť pôvodného nariadenia (pričom podľa názoru dotknutých strán bolo pravdepodobné, že akt bude vyhlásený za neplatný), porušuje zásadu proporcionality a zásadu dobrej správy vecí verejných v zmysle článku 41 Charty základných práv Európskej únie, keďže zbytočne kladie neprimeranú záťaž na dotknuté strany spojenú s potrebou vyčleniť značné finančné a personálne prostriedky na opätovne otvorené konanie.

(65)

Okrem toho tie isté strany tiež tvrdili, že opätovné otvorenie prešetrovania pred vyhlásením rozsudku v odvolacom konaní C-195/11P bolo predčasné a v rozpore s článkami 266 a 264 ZFEÚ a článkom 60 ods. 2 štatútu Súdneho dvora, pričom tvrdili, že Komisia očakávala úspech vlastného odvolania. Takéto otvorenie konania bolo v rozpore so vzťahom medzi Komisiou a Radou na jednej strane a súdom na strane druhej a porušovalo právo na účinný súdny opravný prostriedok. Dotknutí dovozcovia požadovali, aby Komisia najskôr počkala na konečné rozhodnutie súdu a až potom opätovne otvorila antidumpingové konanie s cieľom vykonať daný rozsudok.

(66)

Dotknutí vývozcovia a jedna skupina dovozcov tvrdili, že opätovné otvorenie bolo v rozpore s článkom 3 základného nariadenia, keďže sa opieralo o údaje získané v priebehu obdobia prešetrovania (t. j. od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007), a nie v priebehu neskoršieho obdobia.

(67)

Jedna skupina dovozcov spochybnila spravodlivosť a nestrannosť konania Komisie v zmysle článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, a to z toho dôvodu, že Komisia údajne zamietla žiadosť o začatie úplného predbežného preskúmania, ktorú predložili dovozcovia z Únie, aj napriek tomu, že z oficiálnych údajov Eurostatu už vyplývalo neustále a trvalé zvyšovanie dovoznej ceny.

(68)

Dotknutí vývozcovia a jedna skupina dovozcov tvrdili, že opätovné otvorenie bolo predurčené na neúspech, a to z toho dôvodu, že porušenie práv na obhajobu a neuvedenie odôvodnenia v prípade konečného antidumpingového nariadenia nemožno odstrániť izolovane a so spätnou účinnosťou. Tvrdili najmä, že práva zainteresovaných strán na obhajobu mali byť chránené počas prebiehajúceho antidumpingového konania, t. j. pred prijatím opatrenia, a riadne odôvodnenie konečného antidumpingového nariadenia malo byť poskytnuté najneskôr pri prijatí pôvodného nariadenia.

(69)

Takisto tvrdili, že nedostatočne odôvodnený právny akt je a naďalej bude od začiatku neúčinný a plánované opatrenie môže nadobudnúť účinnosť iba prijatím nového právneho aktu s riadnym zdôvodnením.

(70)

Dotknutí vývozcovia a jedna skupina dovozcov tvrdili, že z dôvodov uvedených ďalej v texte zverejnenie nestačilo na nápravu právnych chýb, ktoré zistil Všeobecný súd.

(71)

Dotknutí vývozcovia spolu s jednou skupinou dovozcov tvrdili, že porušenie právnych predpisov Únie, ktoré zistil Všeobecný súd, sa týkalo celého rozsahu zistení a výsledkov výpočtu rozpätia ujmy, a preto je potrebné začatie nového konania, pri ktorom sa zohľadnia najaktuálnejšie údaje o ujme.

(72)

Tie isté strany navyše tiež tvrdili, že Komisia nedokázala správne rozpoznať rozsah a dôsledky svojho porušenia. Tvrdili, že na rozdiel od výkladu Komisie sa právne porušenia zistené Všeobecným súdom netýkali výlučne výpočtu 2 % zvýšenia dovozných nákladov na čínske výrobky (náklady po dovoze) a nákladov na prepravu výrobkov, ktoré vyrobili výrobcovia z Únie. Dotknutí dovozcovia tvrdili, že tieto porušenia sa vzťahovali prinajmenšom na celé stanovenie rozpätia ujmy.

(73)

V tejto súvislosti sa argumentovalo tým, že informačný dokument zaslaný pri opätovnom otvorení prešetrovania sa nezaoberal otázkou porovnateľnosti úrovne obchodovania ani otázkou, z akého dôvodu je metóda, ktorú si Komisia zvolila na porovnanie dovoznej ceny a ceny v Únii, vzhľadom na príslušné trhové prostredie odôvodnená, t. j. či si výrobky vyrábané výrobcami z Únie a dovezený tovar v skutočnosti navzájom konkurujú „v sklade hamburských dovozcov“. Dotknutí vývozcovia a jedna skupina dovozcov tvrdili, že informácie o stanovení úrovne obchodovania poskytnuté pri opätovnom otvorení boli ešte vždy príliš všeobecné na to, aby umožnili stranám pochopiť, prečo sa porovnávanie dovozných cien a cien výrobného odvetvia Únie uskutočnilo na rovnakej úrovni obchodovania, a prevažne nevysvetľovali faktory, ktoré vyplynuli z prešetrovania a na ktorých bol daný výpočet založený. Nezaoberal sa otázkou, prečo bol predmetný 2 % nárast, ktorý nezahŕňal ani prevádzkové a administratívne výdavky, ani ziskové rozpätie dovozcov, z hľadiska dosiahnutia porovnateľnosti predajných cien výrobcov z Únie s dovoznými cenami vyvážajúcich čínskych výrobcov primeraný.

(74)

Tie isté strany tvrdili, že v súvislosti s predpokladom, že výrobcovia z Únie predávajú tovar výlučne prostredníctvom dovozcov, sa nedospelo k žiadnym zisteniam. Tiež sa tvrdilo, že odôvodnenie vybranej úrovne obchodovania, t. j. že výrobcovia z Únie predávajú tovar výlučne dovozcom, bolo vyvrátené, pretože podľa zverejnených informácií iba 62 % predaja výrobcov z Únie smerovalo nezávislým dovozcom. Strany tvrdili, že Komisia podľa všetkého ignoruje skutočnosť, že 38 % výroby v Únii sa údajne nepredalo prostredníctvom dovozcov, čo znamená, že dovezené výrobky konkurovali na rozdielnej úrovni obchodovania než tento predaj. V súvislosti s touto časťou predaja sa tvrdilo, že metóda, ktorú použila Komisia na stanovenie rozpätia ujmy, nebola vhodná, pretože cena dovozcov sa mala upraviť pripočítaním nákladov po dovoze, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a primeraného ziskového rozpätia nezávislého dovozcu. Na základe týchto úprav by sa rozpätie ujmy v súvislosti s 38 % tovaru z Únie znížilo, čo by viedlo k celkovému zníženiu rozpätia ujmy a následnému podstatnému zníženiu antidumpingových ciel.

(75)

Na základe toho strany tvrdili, že Komisia nedokázala vypracovať primeranú metódu na stanovenie rozpätia ujmy pre všetky dovozy, ktorá by zohľadňovala skutočné podmienky na trhu. Tvrdilo sa, že vzhľadom na rôzne distribučné kanály výrobcov z Únie je na účely stanovenia rozpätia ujmy potrebné posudzovať predaj výrobkov vyrábaných výrobcami z Únie diferencovane.

(76)

Strany žiadali Komisiu, aby na podporu svojich zistení poskytla podrobný opis a analýzu overených dôkazov, pokiaľ ide o obchodné toky a príslušné objemy, a aby zverejnila tie relevantné informácie, ktoré nie sú dôverné.

(77)

Jedna skupina dovozcov tiež spochybnila „stereotypný odkaz“ týkajúci sa dôvernosti údajov, v dôsledku ktorého nebol vyvážajúcim výrobcom a dovozcom z Únie poskytnutý prístup k relevantným zdrojom, ktoré potrebovali, aby mohli určiť, či vzhľadom na štruktúru trhu bola sporná úprava vhodná, v tom zmysle, že umožnila porovnať vývoznú cenu a cenu výrobného odvetvia Únie na rovnakej úrovni obchodovania. Dotknutí dovozcovia argumentovali, že toto tvrdenie bolo potvrdené Všeobecným súdom v bode 86 rozsudku vo veci spoločnosti Xinshiji.

(78)

Dotknutí vývozcovia namietali proti zvýšeniu predajnej ceny zo závodu stanovenej pre výrobné odvetvie Únie tak, aby zahŕňala náklady na dodávku do skladu dovozcu, pričom argumentovali, že je to v rozpore s koncepciou vnútorného trhu a že opatrenia na ochranu obchodu nie sú určené na odstránenie nevýhod z hľadiska nákladov, ktorým výrobné odvetvie Únie čelí vzhľadom na umiestnenie jeho výrobných zariadení.

(79)

Dotknutí vývozcovia a jedna skupina dovozcov tvrdili, že Komisia mala zohľadniť skutočnosť, že dovozcovia mali vyššie náklady na prekládku, pretože čínske výrobky sa dodávali v kontajneroch, zatiaľ čo výrobky vyrábané výrobcami z Únie boli paletizované na prepravu nákladným autom, a preto mohli byť okamžite opätovne vyexpedované zákazníkom bez akejkoľvek ďalšej manipulácie, čo znižovalo manipulačné poplatky o 50 % alebo 7 EUR za tonu.

(80)

Jedna skupina dovozcov tvrdila, že Komisia v súvislosti s určitým podielom výrobkov výrobného odvetvia Únie, ktoré boli v skutočnosti distribuované prostredníctvom dovozcu, opomenula skutočnosť, že náklady na prepravu tovarov výrobného odvetvia Únie do skladu dovozcu vznikli len vtedy, ak boli konzervované mandarínky „fyzicky“ k dispozícii v sklade dotknutého dovozcu. V skutočnosti však bola väčšina výrobkov predávaných výrobcami z Únie prostredníctvom dovozcov dodaná výrobcami z Únie priamo zákazníkom dovozcov. Podľa uvedeného tvrdenia tým výrobcovia z Únie získali značnú nákladovú výhodu v porovnaní s dovážanými výrobkami, ktorá by pri náležitom zohľadnení vyústila do nižšieho rozpätia ujmy, ako je to, ktoré sa stanovilo na základe metódy výpočtu uplatnenej Komisiou.

(81)

Združenie dovozcov a niektorí dovozcovia namietali proti sume (90 EUR), ktorá sa použila ako základ výpočtut nákladov na prepravu. Uvedené strany tvrdili, že zvolené náklady na prepravu boli príliš vysoké a pravdepodobne sa vzťahovali na prepravu nákladným autom. Avšak podľa informácií uvedených strán väčšina tovaru sa prepravovala plavidlami, čo je oveľa lacnejší spôsob dopravy.

(82)

Strany žiadali o vysvetlenie, pokiaľ ide o zahrnutie terminálových manipulačných poplatkov a nákladov na prepravu nákladným autom do priestorov dovozcu do nákladov po dovoze.

(83)

Pokiaľ ide o argument, že prešetrovanie sa nemalo opätovne otvoriť v čase, keď bola platnosť pôvodného nariadenia spochybnená vo veci C-338/10 (odôvodnenie 64), Komisia vysvetlila, že konala na základe predpokladu legálnosti.

(84)

Pokiaľ ide o tvrdenia, že opätovné otvorenie prešetrovania bolo vzhľadom na prebiehajúce odvolanie vo veci C-195/11P (odôvodnenie 65) predčasné, Komisia považuje argument za bezpredmetný, pretože opätovné otvorenie prešetrovania sa opieralo o zistenia Všeobecného súdu. Odvolanie bolo okrem toho medzičasom stiahnuté.

(85)

Pokiaľ ide o žiadosti o nové prešetrovanie, je potrebné zdôrazniť, že čiastočné opätovné otvorenie prešetrovania má za cieľ napraviť len porušenie práv na obhajobu, ktoré zistil Všeobecný súd, a nie opätovné otvorenie celého konania. Komisia však bude dotknuté strany informovať, že ak chcú, aby inštitúcie overili ich tvrdenie, že na základe novších údajov už nedochádza k ujme, majú možnosť požiadať o začatie predbežného preskúmania, ako je stanovené v článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(86)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že analýza ujmy by mala byť založená na novších údajoch (odôvodnenie 66), je potrebné poznamenať, že akékoľvek novšie údaje budú ovplyvnené skutočnosťou, že bolo zavedené antidumpingové clo. Vhodným nástrojom na analýzu novších údajov je preto predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, a nie nové prešetrovanie (pozri takisto odôvodnenie 43).

(87)

Pokiaľ ide o pochybnosti o nestrannosti a spravodlivosti konania (odôvodnenie 67), tie vychádzajú z nedorozumenia, že Komisia zamietla žiadosť o predbežné preskúmanie. Útvary Komisie informovali príslušné strany listom zo 6. septembra 2011, že na základe informácií poskytnutých k uvedenému dátumu nebolo možné prijať rozhodnutie o tom, či je, alebo nie je možné začať preskúmanie. Boli uvedené body, ktoré si vyžadovali ďalšie objasnenie alebo dôkazy. Strany boli informované o tejto skutočnosti počas vypočutia 29. februára 2012 a boli vyzvané, aby pokračovali v diskusii s príslušným útvarom Komisie. Útvary Komisie ich budú informovať, že svoju žiadosť môžu uplatniť od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Jednoročné obdobie, ktoré sa stanovuje v článku 11 ods. 3 základného nariadenia, sa v tomto prípade neuplatňuje, pretože by to bolo v rozpore s jeho cieľom, ktorý spočíva v tom, že medzi pôvodným obdobím prešetrovania a predbežným preskúmaním by malo uplynúť určité minimálne obdobie. V tomto prípade sa toto minimálne obdobie zachovalo.

(88)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa nápravy porušenia práv na obhajobu (odôvodnenie 68) so spätnou účinnosťou, Komisia sa domnieva, že v dôsledku rozsudku Všeobecného súdu bolo prešetrovanie opätovne otvorené v bode, v ktorom došlo k protiprávnemu postupu. Strany majú teraz možnosť uplatniť svoje práva v rozsahu, v akom im to bolo podľa zistení Všeobecného súdu znemožnené. Okrem toho sa clá uložia len pre budúcnosť. Na základe týchto skutočností sa Komisia domnieva, že neexistuje žiadny problém nápravy so spätnou účinnosťou, ako tvrdili dotknuté strany, a tento argument strán sa preto musí zamietnuť.

(89)

V súvislosti s tvrdením týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia (odôvodnenie 69) je potrebné poznamenať, že samotným účelom opätovného otvorenia je náprava nedostatočného odôvodnenia a vytvorenie nového právneho aktu na základe úplného odôvodnenia. Tento argument strán sa preto považuje za vyriešený.

(90)

Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti rozsudku (odôvodnenie 72), je potrebné uviesť, že účelom opätovného otvorenia je stanoviť primeranú úroveň obchodovania, a najmä objasniť, prečo bolo potrebné vykonať úpravu vývoznej ceny CIF o náklady vznikajúce po dovoze, aby sa zabezpečilo, že porovnanie vývoznej ceny a ceny výrobného odvetvia Únie sa uskutoční na rovnakej úrovni obchodovania. Tvrdenie uvedených strán sa preto musí zamietnuť.

(91)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa nedostatku informačného dokumentu z 5. decembra 2011 súvisiaceho s vysvetlením úrovne obchodovania, ktorá sa v tomto prípade použila (najmä odôvodnenia 73 až 76), stranám boli pri viacerých príležitostiach poskytnuté ďalšie informácie a vysvetlenia, a to v bodoch 4 a 5 informačného dokumentu z 5. decembra 2011, ako aj počas vypočutí, ktoré sa konali 29. februára 2012.

(92)

V záujme úplnej zrozumiteľnosti v tomto ohľade možno zistenia týkajúce sa úrovne obchodovania zhrnúť takto: i) Prešetrovanie ukázalo, že konzervované mandarínky sa vyrábajú iba v jednom regióne Španielska (Valencia) a predávajú sa hlavne v Nemecku a v Spojenom kráľovstve. Podiel predaja výrobkov z Únie do Nemecka a Spojeného kráľovstva bol stanovený na úrovni 62 % celkového predaja v Únii. ii) Na základe overených údajov sa zistilo, že výrobcovia z Únie a čínski vývozcovia predávali výrobky počas OP v podstate tým istým zákazníkom, t. j. obchodníkom a distribútorom. iii) Z týchto dôvodov sa porovnanie cien dovozu pochádzajúceho od vyvážajúcich výrobcov a predaja výrobcov z Únie uskutočnilo v prípade vyvážajúcich výrobcov na úrovni ceny na hranici (CIF) a v prípade výrobcov z Únie na úrovni ceny zo závodu, pričom tieto ceny boli upravené na úroveň skladov dovozcov. iv) Táto metodika si vyžiadala nasledujúce úpravy: na jednej strane úpravu čínskych vývozných cien CIF o náklady vznikajúce po dovoze, aby sa zohľadnila preprava tovaru z prístavu do skladov dovozcov; táto úprava, stanovená na úrovni 2 %, bola založená na zozbieraných a overených faktúrach a príslušný výpočet bol zainteresovaným stranám poskytnutý v prílohe k informačnému dokumentu z 5. decembra 2011. Na druhej strane sa ceny zo závodu výrobcov z Únie zvýšili tak, aby odrážali náklady na prepravu tovaru od výrobcov (Valencia) do priestorov dovozcov (Nemecko a Spojené kráľovstvo). Táto úprava o prepravné náklady bola vypočítaná na základe stanovených nákladov na prepravu z Valencie do Hamburgu. Vzhľadom na to, že nie všetok predaj výrobcov z Únie smeroval do Nemecka a Spojeného kráľovstva, tento priemer bol znížený úmerne k podielu predaja do Nemecka a Spojeného kráľovstva (62 %) a úmerne k priamemu predaju.

(93)

Pokiaľ ide o podiel priameho predaja výrobcov z Únie, počas obdobia prešetrovania sa pohyboval v rozmedzí od 2 % do 12 %. Presný percentuálny podiel nemožno zverejniť z dôvodu ochrany údajov.

(94)

Okrem toho sa tvrdilo, že pri určovaní primeranej úrovne obchodovania pre priamy predaj výrobcov z Únie (odôvodnenie 72) sa mal uplatniť diferencovaný prístup. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že na základe overených zistení nebol žiadny z čínskych dovozov počas OP predaný priamo. Vzhľadom na to, že na strane čínskeho vývozu neexistoval zodpovedajúci priamy predaj, nebolo možné vypracovať diferencovaný prístup na stanovenie úrovne obchodovania pre podiel priameho predaja výrobcov z Únie. Namiesto toho sa na účely výpočtu rozpätia ujmy priamy predaj výrobcov z Únie upravil späť na úroveň cien zo závodu a podrobil sa úprave o prepravné náklady opísanej v odôvodnení 92 bode iv). Na základe týchto skutočností sa príslušné tvrdenie strán musí zamietnuť.

(95)

Pokiaľ ide o tvrdenie strán, že úprava vývoznej ceny CIF mala zahŕňať aj predajné, všeobecné a administratívne náklady a primerané ziskové rozpätie (odôvodnenie 73), je potrebné poznamenať, že ak by Komisia upravila vývoznú cenu CIF pripočítaním uvedených nákladov a zisku, preniesla by predaj dovezeného tovaru na maloobchodnú úroveň. V takom prípade by sa porovnanie medzi čínskymi vývoznými cenami a predajnými cenami Únie uskutočnilo na rôznych úrovniach obchodovania. Z tohto dôvodu sa tvrdenie strán musí zamietnuť.

(96)

V súvislosti s tvrdením strán, že z informačného dokumentu z 5. decembra 2011 vyplýva, že 38 % predaja výrobcov z Únie počas OP predstavoval priamy predaj (odôvodnenie 74), je potrebné uviesť, že na vypočutiach, ktoré sa konali 29. februára 2012, bolo stranám vysvetlené, že tento záver nie je správny. Údaj 62 % predaja výrobného odvetvia Únie, ktorý sa uskutočnil v Nemecku a v Spojenom kráľovstve, sa vzťahuje na geografické rozdelenie predaja a nemá žiadny význam z hľadiska identifikácie typu zákazníkov, a teda ani z hľadiska identifikácie priameho predaja. Z tejto skutočnosti možno len vyvodiť informáciu, ktorá sa potvrdila aj počas prešetrovania, že zostávajúcich 38 % predaja výrobcov z Únie sa uskutočnilo mimo Nemecka a Spojeného kráľovstva. Keďže predpoklad strán týkajúci sa úrovne obchodovania vo vzťahu k 38 % predaja výrobcov z Únie je nesprávny, následné tvrdenie, ktoré sa zakladá na tomto predpoklade a týka sa potreby prepočítania rozpätia ujmy, sa tiež musí zamietnuť.

(97)

Pokiaľ ide o žiadosť o podrobné zverejnenie obchodných tokov a súvisiacich objemov (odôvodnenie 76), je potrebné pripomenúť, že fakty a číselné údaje, z ktorých sa v tomto prípade vychádzalo pri výbere metodiky na stanovenie úrovne obchodovania, boli uvedené v bodoch 3 až 7 informačného dokumentu z 5. decembra 2011. Strany sa odkazujú na tieto informácie, ako aj na vysvetlenia poskytnuté počas vypočutí, ktoré sa konali 29. februára 2012. V záujme jasnosti sú príslušné obchodné toky podrobne vysvetlené v odôvodnení 92.

(98)

Pokiaľ ide o námietku voči „stereotypnému odkazu na dôvernosť“ (odôvodnenie 77), Komisia sa domnieva, že informácie, ktoré boli utajené, sa týkali: i) podielu priameho predaja a ii) informácií použitých na výpočet 2 % zvýšenia na základe faktúr a údajov zozbieraných počas overovacej návštevy. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že faktúry sa považujú za informácie dôverného charakteru. Nedôverné zhrnutie faktúr bolo uvedené v prílohe k informačnému dokumentu z 5. decembra 2011. Pokiaľ ide o priamy predaj, úradník pre vypočutie na spoločnom vypočutí, ktoré sa konalo 29. februára 2012, potvrdil, že skutočné údaje o priamom predaji sú dôvernými informáciami, a ponúkol, že na žiadosť zainteresovaných strán preskúma, ako útvary Komisie zodpovedné za prešetrovanie využili skutočné údaje v dôvernom spise, a bude informovať strany o tom, či sa podľa neho tieto údaje správne premietli v zisteniach. Strany takúto požiadavku nepredložili. Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že požiadavka na zverejnenie všetkých informácií s výnimkou dôverných bola splnená. Okrem toho, keďže údaje, ktoré sú predmetom hodnotenia, majú viac ako 5 rokov, Komisia sa domnieva, že môže v tomto štádiu zverejniť, že podiel priameho predaja sa pohybuje v rozmedzí od 2 % do 12 %.

(99)

Pokiaľ ide o námietku strán voči úprave predajnej ceny zo závodu účtovanej v Únii o prepravné náklady (odôvodnenie 78), Komisia sa domnieva, že príslušná úprava sa vykonala s cieľom preniesť tovar do skladu dovozcu, t. j. na tú istú úroveň obchodovania ako čínsky vývoz. Táto úprava vychádzala zo špecifických okolností na relevantnom trhu, na ktorom sa konzervované mandarínky vyrábajú iba v jednom španielskom regióne (Valencia) a predávajú sa hlavne v Nemecku a v Spojenom kráľovstve. Vykonala sa s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou a cenou Únie na rovnakej úrovni obchodovania, a nie s cieľom vyrovnať údajné nákladové znevýhodnenie výrobcov z Únie vyplývajúce z umiestnenia ich výrobných zariadení. Tvrdenie strán sa preto zamieta.

(100)

V súvislosti s tvrdením, že Komisia mala zohľadniť vyššie náklady dovozcov, pretože čínske výrobky sa dodávali v kontajneroch, zatiaľ čo výrobky výrobného odvetvia Únie sa dodávali na paletách, čo viedlo k zníženiu manipulačných poplatkov výrobcov v Únii (odôvodnenie 79), je potrebné poznamenať, že vykonané úpravy pokrývali iba náklady na doručenie tovaru do skladu dovozcu. Následné náklady vzniknuté v súvislosti s prepravou tovaru maloobchodníkom sa neznášajú na vymedzenej úrovni obchodovania, ale neskôr, a preto ich nemožno vziať do úvahy. Z tohto dôvodu sa uvedené tvrdenie strán zamieta.

(101)

V súvislosti s tvrdením, že prepravné náklady výrobcov z Únie sa mali znížiť tak, aby sa zohľadnili prípady, v ktorých sa výrobky dodávali priamo zákazníkom dovozcov, ako tvrdili dovozcovia (odôvodnenie 80), sa pripomína, že úprava predajnej ceny zo závodu účtovanej v Únii o prepravné náklady vychádzala zo stanovených nákladov na fyzické dodanie do skladu v Hamburgu (90 EUR) založených na zozbieraných faktúrach, pretože sklad v Hamburgu je vhodnou úrovňou obchodovania na porovnanie vývoznej ceny a cien výrobku z Únie. Úprava o prepravné náklady nie je odôvodnená tým, že zahŕňa celkové náklady na prepravu medzi výrobcom z Únie a maloobchodníkom (ktoré by boli vyššie ako náklady na dodávku do skladu), ale tým, že vzhľadom na špecifiká trhu pre príslušný výrobok je vhodnou úrovňou obchodovania sklad v Hamburgu. V tomto kontexte sa tvrdenie strán zdá byť irelevantné.

(102)

Strany tvrdili, že uplatnená úprava o prepravné náklady bola príliš vysoká, pretože bola založená na nákladoch na prepravu nákladným autom (odôvodnenie 81). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že úprava o prepravné náklady vychádzala zo stanovených nákladov na fyzické dodanie do Hamburgu, ktoré zahŕňalo prepravu nákladným autom aj loďou. Preto bola úprava požadovaná stranami už zahrnutá do výpočtu nákladov na prepravu do Hamburgu. Z tohto dôvodu nebolo potrebné overiť údaje predložené stranami počas vypočutia, keďže náklady na dodávku do Hamburgu boli počas pôvodného prešetrovania stanovené na základe overených údajov výrobcov z Únie.

(103)

V súvislosti s pripomienkou žiadateľa týkajúcou sa výpočtu nákladov vznikajúcich po dovoze (odôvodnenie 82) sa uviedlo, že v zmysle bodu 9 informačného dokumentu zaslaného 5. decembra 2011 boli do výpočtu zahrnuté terminálové manipulačné poplatky aj náklady na prepravu nákladnými autami do priestorov dovozcu. Do terminálových manipulačných poplatkov neboli zahrnuté náklady na námornú prepravu ani náklady na poistenie, pretože tieto náklady už boli zahrnuté do ceny CIF zistenej a overenej počas overovania na mieste v priestoroch vývozcu. Ak by teda Komisia zahrnula tieto náklady do výpočtu nákladov vznikajúcich po dovoze, znamenalo by to, že boli zahrnuté dvakrát.

(104)

Dňa 5. decembra 2011 Komisia predložila informačný dokument zahŕňajúci fakty a čísla týkajúce sa dôvodov, na základe ktorých Všeobecný súd zrušil príslušné opatrenia. Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k nim vyjadrili.

(105)

Dňa 29. februára 2012 Komisia usporiadala vypočutia všetkých zainteresovaných strán, ktoré o to požiadali, vrátane spoločného vypočutia dotknutých vývozcov a skupiny dovozcov, na ktorom sa zúčastnil úradník pre vypočutie.

(106)

Dňa 26. marca 2012 jedna zo zainteresovaných strán informovala Komisiu, že vzhľadom na rozsudok vo veci C-338/10 považuje čiastočné opätovné otvorenie prešetrovania týkajúce sa nákladov po dovoze za bezúčelné.

(107)

Dňa 17. júla 2012 Komisia odpovedala, že vzhľadom na opätovné otvorenie prešetrovania 19. júna 2012 sa usúdilo, že obe čiastočne opätovne otvorené prešetrovania ešte stále prebiehajú a žiadne z nich nestratilo svoj účel.

(108)

Rozsudok Všeobecného súdu vo veci spoločnosti Xinshiji sa vykonal tým, že sa stranám poskytlo doplňujúce odôvodnenie, dodatočné informácie a vysvetlenie k opätovne otvorenému bodu pôvodného prešetrovania. Strany dostali možnosť vyjadriť sa a byť vypočuté. Všetky vznesené argumenty sa preverili a náležite zohľadnili.

(109)

S prihliadnutím na pripomienky predložené stranami a na ich analýzu sa dospelo k záveru, že z tvrdení a faktov vznesených zainteresovanými stranami nevyplynula potreba zmeniť napadnutý výpočet rozpätia ujmy.

(110)

Rozpätie ujmy stanovené v pôvodnom prešetrovaní sa preto týmto potvrdzuje.

(111)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že vykonávanie rozsudku vo veci spoločnosti Xinshiji by v predmetnom prípade malo mať podobu opätovného uloženia konečného antidumpingového cla pre žiadateľov.

(112)

Keďže neboli predložené žiadne podložené pripomienky, potvrdzujú sa zistenia uvedené v odôvodneniach 52 až 54 dočasného nariadenia.

(113)

Jedna z vyvážajúcich strán tvrdila, že úroveň spotreby stanovená v ochrannom nariadení a úroveň stanovená v dočasnom nariadení nie sú zhodné. Je potrebné zdôrazniť, že rozdiel v úrovni spotreby bol v podstate spôsobený iným rozsahom výrobku v rámci súčasného prešetrovania a rozdielnym počtom členských štátov v rámci uvedených dvoch prešetrovaní. V tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie a podložené informácie. Zistenia stanovené v odôvodneniach 55 až 57 dočasného nariadenia sa preto potvrdzujú. Z toho vyplýva, že nasledujúce časti analýzy, ktoré vychádzajú zo spotreby, sa v tejto súvislosti tiež potvrdzujú.

(114)

V súvislosti s podielom na trhu niektoré zainteresované strany namietali voči vyhláseniu Komisie uvedenému v odôvodnení 58 dočasného nariadenia, v ktorom sa naznačovalo, že došlo k zvýšeniu podielu dumpingového dovozu na trhu. Tvrdili, že na rozdiel od zistení Komisie sa podiel dovozu z ČĽR na trhu znížil. Hodnotenie dovozu z ČĽR, pokiaľ ide o objem a podiel na trhu, sa overilo. Ako sa uvádza v uvedenom ustanovení, podiel čínskeho dovozu na trhu sa znížil iba v jednom roku. Po zvyšok skúmaného obdobia zostal podiel dovozu z ČĽR na trhu trvalo vysoký. Preto sa potvrdzujú zistenia uvedené v predbežnej fáze.

(115)

Niektoré strany tvrdili, že na účely posúdenia, či dovoz z ČĽR rastie, by sa mal preskúmať aj jeho objem po OP. Je potrebné poznamenať, že vývoj dovozu z ČĽR sa hodnotil za obdobie rokov 2002/2003 až 2006/2007, pričom sa zaznamenalo jasné zvýšenie. V súlade s ustanoveniami základného nariadenia sa udalosti, ku ktorým došlo po OP, neberú do úvahy, s výnimkou výnimočných okolností. V každom prípade, ako sa uvádza ďalej v odôvodnení 136, úroveň dovozu po OP sa preskúmala, pričom sa zistilo, že je značná.

(116)

Traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spochybnili zistenia Komisie týkajúce sa podhodnotenia. Jeden spochybnil metodiku, ktorá sa použila na výpočet podhodnotenia, a požiadal o úpravu, ktorá by odrážala náklady vzniknuté obchodníkom v súvislosti s nepriamym predajom. Výpočty sa v odôvodnených prípadoch upravili. Z prepracovaného porovnania vyplynulo, že podľa údajov predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky sa dovážaný príslušný výrobok počas obdobia prešetrovania predával v Únii za ceny, ktoré boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie o 18,4 % až 35,2 %.

(117)

Dvaja dovozcovia a združenie dovozcov spochybnili trvanie obdobia balenia uvedené v odôvodnení 79 dočasného nariadenia. Tvrdili, že obdobie balenia trvá v Španielsku len tri mesiace namiesto štyroch až piatich mesiacov, ako bolo uvedené v dočasnom nariadení. Toto tvrdenie však závisí od úrody (ktorá je svojou povahou premenlivá) a od vyrobeného množstva a v žiadnom prípade nemá vplyv na ukazovatele ujmy analyzované útvarmi Komisie.

(118)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie podložené informácie ani argumenty týkajúce sa situácie výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 63 až 86 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(119)

Po uverejnení dočasného nariadenia niektorí dovozcovia a niektorí vyvážajúci výrobcovia s poukázaním na odôvodnenia 83 až 86 dočasného nariadenia tvrdili, že údaje, ktoré Komisia použila na stanovenie úrovne ujmy, neboli ani správne, ani objektívne zhodnotené. Tvrdili, že takmer všetky ukazovatele týkajúce sa ujmy vykazovali pozitívny vývoj a že preto nebolo možné nájsť žiadny dôkaz týkajúci sa ujmy.

(120)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dokonca i v prípade, že niektoré ukazovatele vykazujú malé zlepšenia, situácia výrobného odvetvia Únie sa musí hodnotiť ako celok a s prihliadnutím na skutočnosť, že do konca obdobia prešetrovania boli v platnosti ochranné opatrenia. Táto záležitosť sa dôkladne preskúmala v odôvodneniach 51 až 86 dočasného nariadenia. Dôkladný proces reštrukturalizácie, ktorý tieto opatrenia umožnili a ktorý mal za následok veľké zníženie výroby a kapacity, by za normálnych okolností viedol k významnému zlepšeniu celkovej situácie výrobcov z Únie vrátane výroby, využitia kapacít, predaja a rozdielov medzi cenami a nákladmi. Namiesto toho zostali ukazovatele objemu nízke, zásoby sa podstatne zvýšili a finančné ukazovatele boli naďalej v červených číslach, pričom niektoré sa dokonca zhoršili.

(121)

Z týchto dôvodov sa usudzuje, že závery týkajúce sa značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, uvedené v dočasnom nariadení, sa nemenia. Keďže neboli predložené žiadne ďalšie podložené informácie ani argumenty, tieto závery sa s konečnou platnosťou potvrdzujú.

(122)

Niektoré strany tvrdili, že objem čínskeho dovozu bol od roku 1982 stabilný a že preto nemohol spôsobiť ujmu, ako sa uvádza v dočasnom nariadení (pozri odôvodnenie 58). Ako sa uvádza v odôvodnení 114, dovoz z ČĽR sa počas skúmaného obdobia v skutočnosti podstatne zvýšil v neprospech trhového podielu výrobného odvetvia Únie. Navyše sa toto tvrdenie týka vývoja dovozu, ktorý ďaleko presahuje príslušné obdobie, a preto sa toto tvrdenie zamieta.

(123)

Ako sa uvádza v odôvodnení 116, vyvodil sa konečný záver, že ceny dovozu čínskych vyvážajúcich vývozcov zaradených do vzorky počas OP predstavovali cenové podhodnotenie oproti priemerným cenám výrobného odvetvia Únie o 18,4 % až 35,2 %. Preskúmanie rozpätia podhodnotenia neovplyvnilo závery o vplyve dumpingového dovozu uvedené v odôvodneniach 100 a 101 dočasného nariadenia.

(124)

Po uložení dočasných ciel niektorí dovozcovia ďalej argumentovali negatívnym vplyvom výmenného kurzu na úroveň cien. Tvrdili, že úroveň výmenného kurzu je hlavným faktorom spôsobujúcim ujmu. Posúdenie Komisie sa však týka len rozdielu medzi cenovými úrovňami, pričom nie je potrebné vykonať analýzu faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň týchto cien. V dôsledku toho sa zistila jasná príčinná súvislosť medzi vysokou úrovňou dumpingu a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a preto možno potvrdiť odôvodnenie 95 dočasného nariadenia.

(125)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujma nie je spôsobená dumpingovým dovozom, ale skôr nedostatkom ponuky čerstvého ovocia, t. j. suroviny na konzervovanie mandarínok.

(126)

Oficiálne údaje španielskeho ministerstva poľnohospodárstva však potvrdzujú, že množstvo ovocia, ktoré je k dispozícii pre konzervárenský priemysel, je viac ako postačujúce na pokrytie celej výrobnej kapacity španielskych výrobcov.

(127)

Výrobcovia do určitej miery súťažia o čerstvé ovocie s trhom priamej spotreby čerstvého ovocia. Táto hospodárska súťaž však nenarúša príčinnú súvislosť. Jasným a významným dôvodom relatívne nízkej výroby výrobného odvetvia Únie, jeho predaja a podielu na trhu je skôr tlak obrovského objemu dovozu z ČĽR za veľmi nízke ceny. V tejto situácii by vzhľadom na skutočnosť, že ceny na trhu sú diktované dovozom, ktorý pokrýva viac ako 70 % trhu a podieľa sa na podhodnocovaní, stláčaní a poklese cien, bolo nehospodárne vyrábať viac bez primeraných očakávaní predaja výrobku za ceny umožňujúce bežný zisk. Španielske výrobné odvetvie by preto mohlo reálne dodávať podstatne vyššie množstvá za predpokladu, že cena na trhu by nezhoršovala jeho hospodárske výsledky.

(128)

Ďalšou skutočnosťou, ktorá potvrdzuje túto analýzu, je nepretržitá existencia značného množstva zásob výrobcov z Únie, čo poukazuje na to, že k situácii, ktorá výrobnému odvetviu Únie spôsobuje ujmu, nedošlo z dôvodu nedostatočnej výroby, ale z dôvodu, že následkom tlaku dovozu z Číny nemožno produkciu predať.

(129)

Keďže ide o poľnohospodársky výrobok, cena suroviny podlieha z dôvodu jeho poľnohospodárskej povahy sezónnemu kolísaniu. Aj napriek tomu počas analyzovaného päťročného obdobia, ktoré zahŕňalo úrodu s nižšími i vyššími cenami, Komisia spozorovala, že k ujme (napr. vo forme finančných strát) dochádza bez ohľadu na toto kolísanie, a preto hospodárske výsledky výrobného odvetvia Únie priamo nesúvisia s týmto sezónnym kolísaním.

(130)

Niektoré strany tvrdili, že čínsky výrobok má vyššiu kvalitu ako výroba Únie. Z toho vyplývajúce cenové rozdiely však neboli dostatočne odôvodnené, pričom neexistujú žiadne dôkazy, že by údajné uprednostňovanie čínskych výrobkov spotrebiteľmi bolo také intenzívne, že by spôsobovalo zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie. V každom prípade by tieto údajné cenové rozdiely boli v prospech čínskeho výrobku, čím by sa zvýšila úroveň podhodnotenia/predaja pod cenu. Keďže neboli predložené žiadne ďalšie nové a podložené informácie ani argumenty, odôvodnenie 99 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(131)

Niektoré strany tvrdili, že hlavným dôvodom ujmy bolo mimoriadne zvýšenie nákladov niektorých výrobcov. Tieto tvrdenia neboli dostatočne podložené. V rámci analýzy Komisie sa nezaznamenali žiadne udalosti, ktoré by mohli zvrátiť posúdenie príčinnej súvislosti alebo mali vplyv na výpočet úrovne odstránenia ujmy.

(132)

Niektoré strany predložili pripomienky k zvýšeným výrobným nákladom a neschopnosti výrobného odvetvia Únie ich znížiť. Určité nákladové položky (ako napríklad energia) sa zvýšili, ale ich vplyv nie je taký, aby narušil príčinnú súvislosť v situácii, kde veľmi vysoký objem dumpingového čínskeho vývozu znižuje predaj a výrobu (čím sa zvyšujú jednotkové náklady výrobného odvetvia Únie) a stláča a znižuje ceny výrobného odvetvia Únie.

(133)

Tvrdilo sa, že schémy pomoci Európskeho spoločenstva spôsobujú umelý rast spracovateľského priemyslu v Spoločenstve a následne prispievajú k zníženej úrovni dodávok surovín pre príslušný výrobok. Toto tvrdenie bolo všeobecnej povahy a nebolo dostatočne podložené. V každom prípade sa príslušné schémy v roku 1996 upravili a odvtedy sa pomoc poskytuje poľnohospodárom, a nie spracovateľom príslušného výrobku. V rámci analýzy Komisie sa počas obdobia prešetrovania nezistili žiadne zostatkové účinky, ktoré by mohli narušiť príčinnú súvislosť. V súvislosti so zásobovaním sa odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenia 128 a 129.

(134)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie nové a podložené informácie ani argumenty, odôvodnenia 87 až 101 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(135)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdzuje dočasné zistenie týkajúce sa existencie príčinnej súvislosti medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z Číny.

(136)

Od 9. novembra 2007 podliehal dovoz z ČĽR registrácii podľa nariadenia o registrácii. Táto registrácia sa zaviedla s ohľadom na možné retroaktívne uloženie antidumpingových ciel. Následne sa výnimočne analyzoval aj vývoj po období prešetrovania. Údaje Eurostatu potvrdzujú, že dovoz z ČĽR je naďalej značný, čo potvrdili aj niektorí dovozcovia. Objem dovozu za posledných desať mesiacov po OP dosiahol úroveň 74 000 ton pri stabilne nízkych cenách.

(137)

Viacero strán vyjadrilo pripomienky k nízkej úrovni španielskej výroby, o ktorej tvrdili, že nie je schopná v plnom rozsahu zásobovať trh Únie. I keď je konštatovanie, že v súčasnej situácii výrobné odvetvie Únie nezásobuje celý trh Únie, správne, je potrebné poznamenať, že táto skutočnosť súvisí s účinkom poškodzujúceho dovozu, ako už bolo vysvetlené vyššie. V každom prípade plánovaným účinkom opatrení nie je uzatvoriť trh Únie pre dovoz z Číny, ale odstrániť účinky poškodzujúceho dumpingu. Okrem iného vzhľadom na to, že existujú len dva zdroje dodávok týchto výrobkov, sa usudzuje, že v prípade uloženia konečných opatrení by sa čínske výrobky v Únii naďalej tešili značnému dopytu.

(138)

Jedno združenie dovozcov tvrdilo, že antidumpingové opatrenia bez akéhokoľvek obmedzenia množstiev nepomôžu chrániť španielske výrobné odvetvie, ale automaticky spustia nezákonné obchodné činnosti. Tento argument poukazuje skôr na potrebu toho, aby inštitúcie zabezpečili riadne monitorovanie presadzovania opatrení, než aby popieral prínos, ktorý by opatrenia mohli mať pre výrobcov z Únie.

(139)

Ďalší dovozca tvrdil, že uloženie antidumpingových opatrení by nezlepšilo situáciu španielskych výrobcov, pretože dovozcovia si v Únii vytvorili veľké zásoby, vďaka ktorým by boli schopní v blízkej budúcnosti uspokojiť dopyt na trhu. Veľkosť zásob a jav vytvárania zásob potvrdil aj ďalší dovozca. Tieto pripomienky potvrdzujú analýzu Komisie v dočasnom nariadení a na ďalších miestach v tomto nariadení. Je však potrebné pripomenúť, že opatrenia sú určené na to, aby poskytli úľavu od poškodzujúceho dumpingu počas obdobia piatich rokov, a nie iba jedného.

(140)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie nové a podložené informácie ani argumenty, záver uvedený v odôvodneniach 103 až 106 a odôvodnení 115 dočasného nariadenia týkajúci sa záujmu výrobného odvetvia Únie sa týmto potvrdzuje.

(141)

Spolupracujúci dovozcovia vyjadrili všeobecný záujem, pokiaľ ide o zachovanie dvoch zdrojov dodávok príslušného výrobku, konkrétne Španielska a ČĽR, s cieľom zachovať bezpečnosť dodávok za konkurenčné ceny.

(142)

Aj napriek tomu by však v prípade uloženia konečných opatrení väčšina dovozcov uprednostnila opatrenie, ktoré by zahŕňalo aj kvantitatívne prvky. Ako je vysvetlené v odôvodnení 156, toto riešenie sa nepovažuje za primerané.

(143)

Údaje od spolupracujúcich dovozcov zaradených do vzorky sa overili, pričom sa potvrdilo, že odvetvie konzervovaných mandarínok predstavuje menej ako 6 % ich celkového obratu a že toto odvetvie počas obdobia prešetrovania, ako aj v období rokov 2004 až 2008 dosiahlo v priemere úroveň ziskovosti vyššiu ako 10 %.

(144)

Uvedené skutočnosti zdôrazňujú, že prípadný vplyv opatrení na dovozcov/obchodníkov by bol v zásade vyvážený pozitívnymi účinkami, ktoré z nich vyplynú.

(145)

Jeden používateľ predstavujúci menej ako 1 % spotreby predložil všeobecné pripomienky k obmedzenej dostupnosti mandarínok v EÚ a vynikajúcej kvalite čínskeho výrobku. Bol vyzvaný na ďalšiu spoluprácu a poskytnutie jednotlivých údajov, ale tento návrh odmietol a svoje tvrdenia neodôvodnil. Ďalší maloobchodník, člen hlavného združenia dovozcov, vo všeobecnosti namietal proti zvýšeniu cien. Počas prešetrovania neboli prijaté žiadne ďalšie podania týkajúce sa záujmu používateľov/maloobchodníkov. Na základe týchto skutočností a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne podložené pripomienky používateľov/maloobchodníkov, sa potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 109 až 112 dočasného nariadenia.

(146)

Na rozdiel od tvrdenia jedného dovozcu sa záujem spotrebiteľov zohľadnil už v predbežnej fáze. Zistenia Komisie boli uvedené v odôvodneniach 113 a 114 dočasného nariadenia. Ostatné strany uviedli, že vplyv na spotrebiteľov by bol značný. Neboli však poskytnuté žiadne informácie, ktoré by mohli spochybniť zistenia uvedené v predchádzajúcich odôvodneniach. Dokonca ak by aj clá viedli k zvýšeniu spotrebiteľských cien, žiadna strana nespochybnila skutočnosť, že tento výrobok tvorí len veľmi malú časť výdavkov domácností na stravu. Z toho dôvodu a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky spotrebiteľov a ani žiadne ďalšie nové a podložené informácie, sa tieto odôvodnenia potvrdzujú.

(147)

V tejto súvislosti sa uvedenou dodatočnou analýzou týkajúcou sa príslušných záujmov dočasné závery nezmenili. Údaje od spolupracujúcich dovozcov zaradených do vzorky sa overili, pričom sa potvrdilo, že odvetvie konzervovaných mandarínok predstavuje menej ako 6 % ich celkového obratu a že počas obdobia prešetrovania, ako aj v období rokov 2004 až 2008 dosiahli v priemere uspokojivé výsledky, takže vplyv opatrení na dovozcov bude minimálny. Zistilo sa tiež, že finančný vplyv na konečného spotrebiteľa by bol zanedbateľný, a to vzhľadom na skutočnosť, že v spotrebiteľských krajinách sa kupuje nevýznamné množstvo na jedného obyvateľa. Možno usúdiť, že závery týkajúce sa záujmu Únie, ktoré sú uvedené v dočasnom nariadení, sa nezmenili. Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, tieto závery uvedené v dočasnom nariadení sa s konečnou platnosťou potvrdzujú.

(148)

Jeden dovozca tvrdil, že rozpätie zisku na úrovni 6,8 %, ktoré sa použilo ako referenčné rozpätie v predbežnej fáze, je nadhodnotené. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že rovnaká úroveň sa použila a akceptovala v súvislosti s ochrannými opatreniami ako skutočný zisk dosiahnutý výrobným odvetvím Únie v období rokov 1998 a 1999 až 2001 a 2002. Zodpovedá ziskom výrobcov z Únie za bežnej obchodnej situácie pred zvýšením dovozu, ktorý viedol k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(149)

Výrobcovia z Únie tvrdili, že dočasné clá nezohľadňovali osobitnú situáciu na trhu s konzervovanými mandarínkami, kde sa výroba sústreďuje len do jednej krajiny a prevažná väčšina predaja a dovozu sa sústreďuje do inej európskej krajiny. Z toho dôvodu sa požadovalo, aby sa v konečných výpočtoch zohľadnili náklady na prepravu z vyrábajúcej krajiny do spotrebiteľskej krajiny. Táto požiadavka bola odôvodnená a opodstatnená, pričom výpočty sa zodpovedajúcim spôsobom upravili tak, aby zohľadňovali koncentráciu predaja v príslušných oblastiach Únie.

(150)

Jedna strana vyjadrila pripomienky k výpočtu podhodnotenia a predaja pod cenu. V opodstatnených prípadoch sa v konečnej fáze urobili úpravy.

(151)

Výsledné rozpätia ujmy, pri ktorých sa v odôvodnených prípadoch prihliadlo na požiadavky zainteresovaných strán, vyjadrené ako percentuálna časť celkovej hodnoty dovoznej ceny CIF jednotlivých čínskych vývozcov zaradených do vzorky, boli menšie ako zistené dumpingové rozpätia, a to takto:

všetky ostatné spoločnosti: 100,1 %.

(152)

Ako sa uvádza v odôvodnení 4, 9. novembra 2007 Komisia na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie podriadila dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR registrácii. Táto žiadosť bola stiahnutá, a preto sa táto záležitosť ďalej neskúmala.

(153)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa malo uložiť konečné antidumpingové clo, pričom toto clo by v súlade s pravidlom nižšieho cla malo byť na úrovni najnižších zistených rozpätí dumpingu a ujmy. V takomto prípade by sa mala colná sadzba tomu zodpovedajúcim spôsobom stanoviť na úrovni zistenej ujmy.

(154)

Na základe uvedeného a v súlade s korigendom uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie L 258 (14) by konečné clo malo byť takéto:

všetky ostatné spoločnosti: 531,2 EUR za tonu.

(155)

Niekoľko strán požadovalo opatrenia, ktoré boli kombináciou ceny a množstvových prvkov, keď by sa pri počiatočnom objeme dovozu neplatilo žiadne clo alebo len znížené clo. V určitých prípadoch to bolo spojené so systémom udeľovania licencií.

(156)

Táto možnosť sa zvažovala, ale bola zamietnutá, a to najmä z nasledujúcich dôvodov: Antidumpingové clá sa ukladajú preto, lebo vývozná cena je nižšia ako normálna hodnota. Množstvá vyvážané do Únie sú relevantné z hľadiska analýzy, či dumpingový dovoz spôsobuje ujmu. Tieto množstvá však obvykle nie sú relevantné z hľadiska úrovne cla, ktoré by sa malo uložiť. Inými slovami, ak sa zistí, že dumpingový dovoz spôsobuje ujmu, dumping sa môže kompenzovať clom, ktoré sa bude uplatňovať od prvej zásielky dovezenej po nadobudnutí účinnosti cla. Napokon, ak by sa zistilo, že je v záujme Únie, aby sa počas určitého obdobia výrobky dovážali bez uloženia antidumpingových ciel, článok 14 ods. 4 základného nariadenia umožňuje, aby sa za určitých podmienok clo odpustilo.

(157)

Niektoré strany tvrdili, že každá forma opatrení bez kvantitatívneho obmedzenia povedie k vyhýbaniu sa plateniu cla. Strany opäť poukazovali na vytváranie zásob, ku ktorému došlo po rozšírení Európskej únie 1. mája 2004. Analýza útvarov Komisie potvrdila, že išlo o jasný pokus o vyhýbanie sa plateniu ciel. Vzhľadom na tieto vyhlásenia a skutočnosti opísané v odôvodneniach 123 a 125 dočasného nariadenia bude Komisia monitorovať vývoj s cieľom vykonať potrebné kroky na zabezpečenie riadneho presadzovania opatrení.

(158)

Ďalšie strany tvrdili, že opatrenia by sa nemali vzťahovať na objemy, ktoré sú už dohodnuté v existujúcich kúpno-predajných zmluvách. V praxi by to viedlo k výnimke z platenia ciel, ktorá by narušila nápravný účinok opatrení, a preto sa toto tvrdenie zamieta. V súvislosti s tým sa poukazuje na odôvodnenia 138 a 139.

(159)

V dočasnom nariadení sa uložilo antidumpingové clo vo forme osobitného cla pre každú spoločnosť, pričom sa na vývozné ceny použité pri výpočte dumpingu počas OP uplatnilo rozpätie odstránenia ujmy. Táto metodika sa potvrdzuje aj na úrovni konečných opatrení.

(160)

V neskoršom štádiu prešetrovania viacerí vyvážajúci výrobcovia z ČĽR ponúkli cenové záväzky. Tieto záväzky sa nepovažovali za prijateľné, a to vzhľadom na značnú volatilitu cien tohto výrobku, riziko vyhýbania sa plateniu cla a obchádzania opatrení v spojení s týmto výrobkom (pozri odôvodnenia 124 a 125 dočasného nariadenia) a skutočnosť, že v ponukách čínskych orgánov neboli uvedené žiadne záruky, ktoré by umožňovali primerané monitorovanie v súvislosti s tými spoločnosťami, ktorým nebolo poskytnuté trhovohospodárske zaobchádzanie.

(161)

Dovoz príslušného výrobku sa stal predmetom registrácie podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 572/2012 (15). Táto registrácia by sa mala ukončiť. O možnosti spätného výberu ciel sa rozhodne neskôr, keď budú k dispozícii úplné štatistické údaje.

(162)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR. Takisto sa im poskytla lehota, v rámci ktorej sa mohli po tomto zverejnení vyjadriť. Strany, ktoré o to požiadali, dostali okrem toho možnosť byť vypočuté. Dve skupiny dovozcov požiadali o vypočutie v prítomnosti úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva pre obchod a ich žiadosti sa vyhovelo.

(163)

Pokiaľ ide o rozsudok vo veci Xinshiji, predložené argumenty sa analyzovali a riešili už vo všeobecnom informačnom dokumente. Žiadny z týchto argumentov neviedol následne k zmene základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o potvrdení rozpätia ujmy stanoveného v pôvodnom prešetrovaní. Pokiaľ ide o rozsudok vo veci analogickej krajiny, jedna skupina dovozcov zopakovala pripomienky týkajúce sa rozsahu čiastočného opätovného otvorenia, použitia údajov za OP a stanovenia normálnej hodnoty, ktoré už predložila počas prešetrovania. Odpovede na dané pripomienky sú uvedené v odôvodneniach 43, 46 a 54. Tá istá skupina dovozcov sa vyjadrila, že namiesto antidumpingových ciel uprednostňuje systém ochranných opatrení s kvótami. Dôvod na zamietnutie systému kvót je vysvetlený v odôvodnení 156. Okrem toho je potrebné poznamenať, že ochranné opatrenia sa v súlade s nariadením Rady (ES) č. 260/2009 z 26. februára 2009 o spoločných pravidlách na dovozy (16) môžu uložiť len v určitých situáciách a za veľmi špecifických podmienok. Antidumpingové clá sa považujú za najvhodnejší spôsob riešenia poškodzujúceho dumpingu. Táto skupina dovozcov poukázala vo vzťahu k odôvodneniam 44 a 85 aj na to, že Komisia neotvorila predbežné preskúmanie, keď o to bola požiadaná. Je potrebné zdôrazniť, že odo dňa vyhlásenia rozsudku vo veci analogickej krajiny už nebolo možné vykonať predbežné preskúmanie, keďže clo už nebolo v platnosti. Komisia by mala pokračovať v analýze nevybavenej žiadosti o predbežné preskúmanie odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ak z analýzy žiadosti vyplynie, že podmienky stanovené v článku 11 ods. 3 základného nariadenia sú dodržané, priebežné preskúmanie by sa malo začať čo najskôr.

(164)

Stručne povedané, po zvážení všetkých pripomienok zainteresovaných strán predložených po zverejnení zistení z prešetrovania, sa dospelo k záveru, že ani jedna z pripomienok nebola takého charakteru, že by to zmenilo závery, ku ktorým sa dospelo v priebehu prešetrovania.

(165)

Toto nariadenie implementuje rozsudky súdu týkajúce sa pôvodného nariadenia. Platnosť tohto nariadenia preto uplynie päť rokov od nadobudnutia účinnosti pôvodného nariadenia,

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/47

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení. V článku 10 uvedeného nariadenia sa stanovuje prehodnotenie doplnkových látok povolených podľa smernice Rady 70/524/EHS (2).

(2)

Prípravok z benzoanu sodného, kyseliny propiónovej a propionanu sodného bol povolený bez časového obmedzenia v súlade so smernicou 70/524/EHS ako kŕmna doplnková látka určená na používanie u ošípaných a dojníc nariadením Komisie (ES) 1876/2006 (3) a u hovädzieho dobytka na výkrm nariadením Komisie (ES) č. 757/2007 (4). Uvedený prípravok bol následne zapísaný do Registra kŕmnych doplnkových látok ako jestvujúci výrobok v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

V súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1831/2003 v spojení s článkom 7 uvedeného nariadenia bola predložená žiadosť o opätovné preskúmanie uvedeného prípravku z benzoanu sodného, kyseliny propiónovej a propionanu sodného ako kŕmnej doplnkovej látky pre ošípané, dojnice a hovädzí dobytok na výkrm a v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia o povolenie nového použitia pre ošípané, hydinu, hovädzí dobytok, ovce, kozy, králiky a kone s požiadavkou, aby sa uvedená doplnková látka zaradila do kategórie doplnkových látok „technologické doplnkové látky“. K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel vo svojich stanoviskách zo 6. septembra 2011 (5) a z 24. apríla 2012 (6) k záveru, že prípravok z benzoanu sodného, kyseliny propiónovej a propionanu sodného nemá v rámci navrhovaných podmienok použitia nežiaduce účinky na zdravie zvierat ani na ľudské zdravie za predpokladu, že sú prijaté primerané opatrenia na ochranu používateľov, ani na životné prostredie a je účinný pri konzervácii obilnín a kompletného krmiva. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Úrad tiež overil správu o metóde analýzy tejto kŕmnej doplnkovej látky v krmive, predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia prípravku z benzoanu sodného, kyseliny propiónovej a propionanu sodného vyplýva, že podmienky na udelenie povolenia v zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie predmetného prípravku by sa preto malo povoliť podľa vymedzení v prílohe k tomuto nariadeniu.

(6)

V dôsledku udelenia nového povolenia v zmysle nariadenia (ES) č. 1831/2003 by sa nariadenia (ES) č. 1876/2006 a (ES) č. 757/2007 mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Okamžité uplatňovanie zmien podmienok povolenia sa z bezpečnostných dôvodov nevyžaduje, a preto je vhodné umožniť zainteresovaným stranám prechodné obdobie, aby sa pripravili na plnenie nových požiadaviek vyplývajúcich z povolenia.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/50

(1)

Spoločnosť Janssen Pharmaceutica NV predložila žiadosť podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003 s návrhom na zmenu názvu držiteľa povolenia, pokiaľ ide o nariadenia Komisie (ES) č. 162/2003 z 30. januára 2003 o povolení doplnkových látok v krmivách (2), (ES) č. 971/2008 z 3. októbra 2008 týkajúce sa nového použitia kokcidiostatika ako kŕmnej doplnkovej látky (3), (EÚ) č. 1118/2010 z 2. decembra 2010 o povolení diklazurilu ako kŕmnej doplnkovej látky pre kurčatá na výkrm (držiteľ povolenia: Janssen Pharmaceutica N.V.), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2430/1999 (4), (EÚ) č. 169/2011 z 23. februára 2011 o povolení diklazurilu ako kŕmnej doplnkovej látky pre perličky [držiteľ povolenia Janssen Pharmaceutica N.V. (5)] a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 888/2011 z 5. septembra 2011 o povolení diklazurilu ako kŕmnej doplnkovej látky pre morky na výkrm (držiteľ povolenia: Janssen Pharmaceutica N.V.), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2430/1999 (6).

(2)

Žiadateľ tvrdí, že Janssen Animal Health, čo je sekcia spoločnosti Janssen Pharmaceutica NV, bola prevzatá s účinkom od 7. júla 2011 spoločnosťou Eli Lilly and Company Ltd., ktorá teraz vlastní práva uvádzať doplnkovú látku diklazuril na trh. Žiadateľ na podporu svojej žiadosti predložil príslušné údaje.

(3)

Navrhovaná zmena podmienok povolenia je výhradne administratívnej povahy a nezahŕňa nové posúdenie príslušnej doplnkovej látky. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín bol o žiadosti informovaný.

(4)

V záujme toho, aby bolo spoločnosti Eli Lilly and Company Ltd. umožnené využívať svoje práva uvádzania uvedenej doplnkovej látky na trh, je nevyhnutné, aby sa zmenili podmienky príslušných povolení.

(5)

Nariadenia (ES) č. 162/2003, (ES) č. 971/2008, (EÚ) č. 1118/2010, (EÚ) č. 169/2011 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 888/2011 by sa preto mali príslušným spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Keďže bezpečnostné dôvody si nevyžadujú bezprostredné uplatňovanie zmien a doplnení zavedených týmto nariadením do nariadenia (ES) č. 162/2003, (ES) č. 971/2008, (EÚ) č. 1118/2010, (EÚ) č. 169/2011 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 888/2011, je vhodné stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého sa môžu spotrebovať existujúce zásoby.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/52

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení. V článku 10 uvedeného nariadenia sa stanovuje opätovné prehodnotenie doplnkových látok povolených podľa smernice Rady 70/524/EHS (2).

(2)

Prípravok hydroxidu sodného, číslo CAS 1310-73-2, bol povolený bez časového obmedzenia v súlade so smernicou 70/524/EHS ako kŕmna doplnková látka pre mačky a psy smernicou Komisie 86/525/EHS (3). Uvedený prípravok bol následne zapísaný do registra kŕmnych doplnkových látok Spoločenstva ako existujúci výrobok v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

V súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1831/2003 v spojení s článkom 7 uvedeného nariadenia bola predložená žiadosť o opätovné prehodnotenie hydroxidu sodného, číslo CAS 1310-73-2, ako kŕmnej doplnkovej látky pre mačky a psy a v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia bola predložená žiadosť o nové použitie pre okrasné ryby, s požiadavkou o zaradenie uvedenej doplnkovej látky do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“. K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) vo svojom stanovisku z 11. septembra 2012 (4) dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že táto doplnková látka bola už povolená na použitie v potravinách s tou istou funkciou, hydroxid sodný nemá za navrhovaných podmienok použitia nepriaznivé účinky na zdravie zvierat a vzhľadom na to, že jeho funkcia v krmivách je v podstate rovnaká ako v potravinách, t. j. regulátor kyslosti, nie je potrebné ďalej preukazovať jeho účinnosť. Úrad dospel k záveru, že ak sa prijmú primerané bezpečnostné opatrenia, nevzniknú žiadne bezpečnostné riziká pre používateľov. Úrad tiež overil správu o metóde analýzy tejto kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia hydroxidu sodného vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Preto by sa malo povoliť používanie tohto prípravku v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

(6)

Vzhľadom na to, že bezpečnostné dôvody nevyžadujú okamžité vykonanie zmien v podmienkach povolenia, je vhodné povoliť prechodné obdobie na spotrebovanie existujúcich zásob doplnkovej látky, premixov a kŕmnych zmesí obsahujúcich túto doplnkovú látku, v súlade s povolením smernicou 86/525/EHS.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

22.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/55

(1)

Podľa článku 27 ods. 1 písm. a) smernice 92/83/EHS sa od členských štátov vyžaduje, aby bol etanol, ktorý bol úplne denaturovaný v súlade s požiadavkami niektorého členského štátu, úplne oslobodený od spotrebnej dane za predpokladu, že tieto požiadavky boli riadne oznámené a schválené v súlade s podmienkami stanovenými v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

(2)

V nariadení Komisie (ES) č. 3199/93 z 22. novembra 1993 o vzájomnom uznávaní postupov úplného denaturovania etanolu na účely výnimky zo spotrebnej dane (2) sa stanovuje, že denaturačné prostriedky, ktoré sa používajú v každom členskom štáte na účely úplného denaturovania etanolu v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a) smernice 92/83/EHS, sa majú opísať v prílohe k uvedenému nariadeniu.

(3)

Rastúci počet postupov denaturácie pridáva systému denaturácie na zložitosti, oslabuje schopnosť účinnej správy tohto systému a ponúka väčší počet príležitostí na podvod.

(4)

Členské štáty poskytli v roku 2008 rozsiahlu podporu projektovej skupine pôsobiacej na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1482/2007/ES z 11. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu (Fiscalis 2013) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2235/2002/ES (3), pričom do tejto podpory bol zapojený veľký počet colných chemických laboratórií a Spoločné výskumné centrum. Predmetom projektu bolo preskúmať možnosť uplatňovania spoločných postupov denaturácie (eurodenaturačné prostriedky) na účely úplného denaturovania etanolu.

(5)

Projektová skupina vo svojej záverečnej správe uverejnenej v júni 2011 navrhla, že na prijatie za spoločný postup denaturácie na účely úplného denaturovania etanolu by sa mohol zvážiť postup denaturovania pozostávajúci z troch litrov izopropylalkoholu (IPA), troch litrov metyletylketónu (MEK) a jedného gramu denatónium benzoátu na hektoliter absolútneho etanolu. Jednou z hlavných výhod tohto spoločného postupu je, že pravdepodobne nahradí mnohé rozličné postupy používané v jednotlivých členských štátoch. Tento postup by sa preto mal používať ako postup spoločný pre všetky členské štáty na účely úplného denaturovania etanolu s cieľom predísť daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu daňového systému v tejto oblasti.

(6)

Každý členský štát následne oznámil Komisii nový zoznam požiadaviek v súlade s článkom 27 ods. 3 smernice 92/83/EHS. Každý z týchto zoznamov sa odvolával na spoločný postup denaturovania a v niektorých prípadoch na iné existujúce postupy. Pokiaľ ide o existujúce postupy, určité členské štáty vyjadrili prianie zachovať ich na prechodné obdobie alebo na bližšie neurčený čas, a to z dôvodu špecifických technických požiadaviek.

(7)

Komisia postúpila 28. júna 2012 všetky doručené oznámenia ostatným členským štátom.

(8)

Voči navrhovanému spoločnému postupu denaturovania žiadny členský štát nevzniesol námietky.

(9)

Pokiaľ ide o existujúce postupy, neboli vznesené žiadne nové prvky, ktoré by naznačovali existenciu rizika daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a zneužívania daňového systému.

(10)

Popri spoločnom postupe denaturovania na účely úplného denaturovania etanolu záležitosti súvisiace s patentmi a súvisiacimi nákladmi viedli Rakúsko k tomu, že prijalo alternatívny postup, ktorý ako postup denaturovania už využívajú iné členské štáty.

(11)

S cieľom poskytnúť odvetviu primeraný čas na vyčerpanie zásob denaturačných prostriedkov a denaturovaných výrobkov, na ktoré sa dosiaľ vzťahovalo nariadenie (ES) č. 3199/93, ale na ktoré sa už vzťahovať nebude, keď toto nariadenie nadobudne účinnosť, uplatňovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o oddiel I tejto prílohy, by sa malo odložiť.

(12)

Nariadenie (ES) č. 3199/93 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spotrebné dane,