9.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 39/1

(1)

Určité látky a zmesi známe ako prekurzory výbušnín môžu byť zneužité na nedovolenú výrobu výbušnín. Akčný plán Európskej únie na zvýšenie bezpečnosti pred výbušninami, ktorý Rada prijala 18. apríla 2008, obsahoval výzvu, aby Komisia zriadila Stály výbor pre prekurzory, ktorý by posudzoval opatrenia a pripravoval odporúčania týkajúce sa regulácie prekurzorov výbušnín dostupných na trhu, a to s ohľadom na ich vplyv na náklady a prínosy.

(2)

Stály výbor pre prekurzory, ktorý Komisia zriadila v roku 2008, identifikoval rôzne prekurzory výbušnín, ktoré by sa mohli použiť na páchanie teroristických útokov, a odporučil prijať primerané opatrenia na úrovni Únie.

(3)

Niektoré členské štáty už prijali zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týkajúce sa uvádzania na trh, sprístupňovania a vlastníctva určitých prekurzorov výbušnín.

(4)

Uvedené zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sa navzájom líšia a môžu predstavovať prekážky obchodu v rámci Únie, by sa mali harmonizovať, aby sa zlepšil voľný pohyb látok a zmesí na vnútornom trhu a aby sa v čo najväčšej možnej miere odstránili narušenia hospodárskej súťaže a súčasne sa zabezpečila vysoká úroveň bezpečnosti širokej verejnosti. Na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie sa tiež stanovili ďalšie pravidlá súvisiace s určitými látkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré sa týkajú bezpečnosti pracovníkov a ochrany životného prostredia. Toto nariadenie nemá vplyv na tieto pravidlá.

(5)

S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu mieru jednotnosti pre hospodárske subjekty predstavuje nariadenie najvhodnejší právny nástroj na úpravu uvádzania prekurzorov výbušnín na trh a ich používania.

(6)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (3) sa ustanovuje, že látky a zmesi klasifikované ako nebezpečné sa majú pred uvedením na trh správne označiť. Ďalej sa v ňom ustanovuje, že hospodárske subjekty vrátane maloobchodných predajcov majú takéto látky buď klasifikovať a označiť sami, alebo sa spoľahnúť na klasifikáciu, ktorú vykonal subjekt v predchádzajúcej časti dodávateľského reťazca. Preto je vhodné v tomto nariadení ustanoviť, že všetky hospodárske subjekty vrátane maloobchodných predajcov, ktoré sprístupňujú látky obmedzené týmto nariadením členom širokej verejnosti, majú zabezpečiť, aby sa na obale uviedlo, že nákup, vlastníctvo alebo používanie tejto látky alebo zmesi členmi širokej verejnosti podlieha obmedzeniam.

(7)

Niektoré členské štáty s cieľom dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s nedovoleným použitím prekurzorov výbušnín podobnú alebo vyššiu ochranu, ako sa predpokladá týmto nariadením na úrovni Únie, už majú platné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týkajúce sa niektorých látok, ktoré je možné použiť nedovoleným spôsobom. Niektoré z týchto látok sú už uvedené v tomto nariadení, zatiaľ čo iné sa môžu na úrovni Únie obmedziť v budúcnosti. Keďže zníženie ochrany prostredníctvom opatrení na úrovni Únie by bolo v rozpore s cieľmi tohto nariadenia, je vhodné, aby sa v rámci ochrannej doložky zaviedol mechanizmus, prostredníctvom ktorého by takéto vnútroštátne opatrenia mohli zostať naďalej platné (ochranná doložka).

(8)

Nedovolená výroba výbušnín by sa mala sťažiť stanovením prahových hodnôt koncentrácií látok vo vzťahu k prekurzorom výbušnín. Pod úrovňou týchto prahových hodnôt je zabezpečený voľný pohyb týchto prekurzorov výbušnín, ktorý podlieha bezpečnostnému mechanizmu; nad úrovňou týchto prahových hodnôt by sa prístup širokej verejnosti k týmto prekurzorom výbušnín mal obmedziť.

(9)

Členovia širokej verejnosti by preto nemali mať možnosť získavať, dovážať, vlastniť ani používať tieto prekurzory výbušnín nad úroveň týchto prahových hodnôt koncentrácií. Je však vhodné, aby členovia širokej verejnosti mali možnosť získavať, dovážať, vlastniť alebo používať takéto prekurzory výbušnín na legitímne účely, len ak sú držiteľmi príslušného povolenia.

(10)

Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že niektoré členské štáty už majú zavedené registračné systémy, ktoré sa používajú na kontrolu sprístupňovania niektorých alebo všetkých látok obmedzených týmto nariadením, ktoré sa nemajú sprístupniť členom širokej verejnosti, je vhodné v tomto nariadení stanoviť systém registrácie uplatniteľný na niektoré alebo všetky tieto látky.

(11)

Peroxid vodíka, nitrometán a kyselinu dusičnú hojne využívajú členovia širokej verejnosti na legitímne účely. Členské štáty by preto mali na účely udelenia prístupu k týmto látkam v danej miere koncentrácií uplatňovať skôr systém registrácie podľa tohto nariadenia ako systém povoľovania.

(12)

Vzhľadom na veľmi špecifický predmet úpravy možno ciele tohto nariadenia dosiahnuť tak, že v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality sa členským štátom ponechá možnosť rozhodnúť sa, či členom širokej verejnosti umožnia obmedzený prístup v súlade s týmto nariadením.

(13)

S cieľom presadzovať legitímne ciele verejnej bezpečnosti a zároveň zabezpečiť čo najmenšie narušenie riadneho fungovania vnútorného trhu je vhodné ustanoviť systém povoľovania, v súlade s ktorým by člen širokej verejnosti, ktorý získal látku obmedzenú týmto nariadením, ktorá sa nemá sprístupniť členom širokej verejnosti, alebo zmes či látku obsahujúcu túto látku v koncentrácii vyššej, ako je limitná hodnota, mohol túto látku doviezť z iného členského štátu alebo tretej krajiny do členského štátu, ktorý umožňuje prístup k uvedenej látke v súlade s akýmkoľvek systémom ustanoveným v tomto nariadení.

(14)

S cieľom účinného vykonávania ustanovení týkajúcich sa dovozu prekurzorov výbušnín, sa členské štáty vyzývajú k tomu, aby zabezpečili informovanie medzinárodných cestujúcich o obmedzeniach, ktoré sa vzťahujú na dovoz látok obmedzených týmto nariadením, ktoré sa nemajú sprístupniť členom širokej verejnosti. Členské štáty sa z rovnakého dôvodu tiež vyzývajú zabezpečiť, aby aj široká verejnosť bola informovaná o týchto obmedzeniach, ktoré sa vzťahujú na malé zásielky určené súkromným osobám a zásielky, ktoré si koneční spotrebitelia objednávajú na diaľku.

(15)

Informácie, ktoré členské štáty poskytnú priemyslu, najmä malým a stredným podnikom (MSP), by mohli byť cenným prostriedkom podpory súladu s týmto nariadením so zreteľom na význam minimalizovania administratívneho zaťaženia MSP.

(16)

Keďže zákaz používania prekurzorov výbušnín v rámci odborných činností by bol neprimeraný, obmedzenia týkajúce sa sprístupňovania, dovozu, vlastnenia a používania prekurzorov výbušnín by sa mali vzťahovať iba na širokú verejnosť. Vzhľadom na všeobecné ciele tohto nariadenia je však vhodné ustanoviť mechanizmus nahlasovania, ktorý by sa vzťahoval na profesionálnych používateľov v celom dodávateľskom reťazci, ako aj na členov širokej verejnosti zapojených do transakcií, ktoré buď pre ich povahu, alebo rozsah možno považovať za podozrivé. Na tento účel by členské štáty mali zriadiť vnútroštátne kontaktné miesta na nahlasovanie podozrivých transakcií.

(17)

Viaceré transakcie týkajúce sa prekurzorov výbušnín by sa mohli považovať za podozrivé a preto by malo byť možné ich nahlásiť. Ide napríklad o prípad, kde potenciálny zákazník (profesionál alebo neprofesionálny používateľ) zjavne nie je schopný jasne opísať zamýšľané použitie, zjavne nepozná zamýšľané použitie alebo ho nevie vierohodne vysvetliť, zamýšľa kúpiť neobvyklé množstvá, neobvyklé koncentrácie alebo neobvyklé kombinácie látok, nie je ochotný predložiť preukaz totožnosti alebo uviesť miesto bydliska alebo trvá na použití neobvyklých spôsobov platby vrátane platby vysokej čiastky v hotovosti. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť vyhradiť si právo takúto transakciu odmietnuť.

(18)

Vzhľadom na všeobecné ciele tohto nariadenia sa príslušné orgány vyzývajú, aby informovali príslušné vnútroštátne kontaktné miesto o každom zamietnutí žiadosti o povolenie, ak je toto zamietnutie založené na odôvodnených pochybnostiach o legitímnosti zamýšľaného použitia alebo úmysloch používateľa. Príslušné orgány sa tiež vyzývajú, aby informovali vnútroštátne kontaktné miesto o každom pozastavení alebo zrušení povolenia.

(19)

S cieľom predchádzať možnému nedovolenému používaniu prekurzorov výbušnín a takéto používanie odhaľovať je žiaduce, aby vnútroštátne kontaktné miesta viedli záznamy o nahlásených podozrivých transakciách a aby príslušné vnútroštátne orgány prijímali opatrenia potrebné na vyšetrenie okolností konkrétnych prípadov vrátane toho, či je príslušná hospodárska činnosť, ktorú vykonáva profesionálny používateľ zúčastnený na podozrivej transakcii, skutočná.

(20)

Kde je to možné, mali by sa stanoviť prahové hodnoty koncentrácií, pri ktorých prekročení je prístup k určitým prekurzorom výbušnín obmedzený, zatiaľ čo pre určité iné prekurzory výbušnín by sa malo stanoviť len nahlasovanie podozrivých transakcií. Medzi kritériá, na základe ktorých sa určuje, ktoré opatrenia by sa mali vzťahovať na ktoré prekurzory výbušnín, patrí miera hrozby spojená s príslušným prekurzorom výbušnín, objem obchodu s príslušným prekurzorom výbušnín a možnosť stanoviť úroveň koncentrácie, pod ktorou by sa prekurzor výbušnín mohol ešte používať na legitímne účely, na ktoré sa sprístupňuje. Týmito kritériami by sa mali naďalej riadiť ďalšie opatrenia, ktoré by sa mohli prijať v súvislosti s prekurzormi výbušnín, ktoré v súčasnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(21)

Obmedziť prahové hodnoty koncentrácie hexamínu v palivových tabletách nie je technicky možné. Okrem toho existuje veľa legitímnych použití kyseliny sírovej, acetónu, dusičnanu draselného, dusičnanu sodného, dusičnanu vápenatého a dusičnanu amónno-vápenatého. Nariadením na úrovni Únie, ktorým by sa obmedzil predaj týchto látok širokej verejnosti, by spotrebiteľom, verejným orgánom a podnikom vznikli neúmerne vysoké administratívne náklady a náklady spojené s jeho dodržiavaním. Vzhľadom na ciele tohto nariadenia by sa však mali prijať opatrenia na uľahčenie nahlasovania podozrivých transakcií v prípade hexamínových palivových tabliet a takých ďalších prekurzorov výbušnín, v prípade ktorých neexistujú bezpečné a vhodné alternatívy.

(22)

Jedným spôsobom získavania východiskových materiálov na nedovolenú výrobu výbušnín sú krádeže prekurzorov výbušnín. Preto je vhodné ustanoviť nahlasovanie krádeží a zmiznutí značného množstva látok podliehajúcich opatreniam podľa tohto nariadenia. Vnútroštátne kontaktné miesta sa vyzývajú, aby s cieľom uľahčiť vypátranie páchateľov a upozorniť príslušné orgány v iných členských štátoch na možné hrozby využívali v prípade potreby systém včasného varovania Europolu.

(23)

Členské štáty by preto mali ustanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií v prípade porušenia tohto nariadenia. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(24)

Podľa prílohy XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) (4) sa členom širokej verejnosti zakazuje dodávať dusičnan amónny, ktorý by sa dal ľahko zneužiť ako prekurzor výbušnín. Dodávky dusičnanu amónneho určitým profesionálnym používateľom, najmä poľnohospodárom, sú však povolené. Tieto dodávky by preto mali podliehať mechanizmu nahlasovania podozrivých transakcií zriadenému týmto nariadením, keďže nariadene (ES) č. 1907/2006 neobsahuje zodpovedajúcu požiadavku.

(25)

V tomto nariadení sa vyžaduje spracovanie osobných údajov a ich ďalšie sprístupnenie tretím stranám v prípade podozrivých transakcií. Toto spracovanie a sprístupnenie predstavuje závažný zásah do základného práva na súkromný život a práva na ochranu osobných údajov. Spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci tohto nariadenia upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (5). Preto by sa mala zabezpečiť náležitá ochrana základného práva na ochranu osobných údajov jednotlivcov, ktorých osobné údaje sa spracúvajú pri uplatňovaní tohto nariadenia. Najmä spracovanie osobných údajov v súvislosti s povoľovaním, registráciou transakcií a nahlasovaním podozrivých transakcií by malo prebiehať v súlade so smernicou 95/46/ES vrátane všeobecných zásad ochrany údajov, ako je minimalizácia údajov, obmedzenie účelu, primeranosť a potrebnosť a v súlade s požiadavkou náležitým spôsobom rešpektovať práva dotknutej osoby na prístup k údajom, ich opravu a vymazanie.

(26)

Výber látok, ktoré teroristi a iní páchatelia trestných činov používajú na nedovolenú výrobu výbušnín, sa môže rýchlo meniť. Malo by byť preto možné zahrnúť do režimu ustanoveného týmto nariadením aj ďalšie látky, ak je to v prípade potreby naliehavé.

(27)

S cieľom zohľadniť vývoj zneužívania látok ako prekurzorov výbušnín a po uskutočnení náležitých konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami v záujme zohľadnenia potenciálneho významného vplyvu na hospodárske subjekty by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na zmeny a doplnenia prahových hodnôt koncentrácií pri prekročení ktorých sa určité obmedzené látky nemajú sprístupniť všeobecnej verejnosti a na vytvorenie zoznamu ďalších látok, pri ktorých sa majú nahlásiť podozrivé transakcie. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a tvorbe delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súbežné, včasné a primerané zasielanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(28)

Komisia by mala neustále preskúmavať zoznam látok, ktoré sa nemajú sprístupniť verejnosti pre prekročení určitých prahových hodnôt koncentrácií a zoznam látok, pri ktorých sa majú nahlásiť podozrivé transakcie. Komisia by mala v opodstatnených prípadoch vypracovať v súlade s riadnym legislatívnym postupom legislatívne návrhy s cieľom doplniť do týchto zoznamov novú látku alebo nejakú látku zo zoznamov vypustiť, aby sa zohľadnil vývoj v zneužívaní látok ako prekurzorov výbušnín.

(29)

S cieľom venovať pozornosť látkam, ktoré ešte nie sú obmedzené týmto nariadením, ale v súvislosti s ktorými niektorý členský štát nadobudne dôvodné podozrenie, že by sa mohli použiť na nedovolenú výrobu výbušnín, by sa mala uviesť ochranná doložka ustanovujúca primeraný postup na úrovni Únie.

(30)

Okrem toho je vzhľadom na špecifické riziká, ktoré sa majú riešiť v tomto nariadení, vhodné umožniť členským štátom za určitých okolností prijať ochranné opatrenia aj v súvislosti s látkami, ktoré už podliehajú opatreniam podľa tohto nariadenia.

(31)

Pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú poskytnúť Komisii a členským štátom by vzhľadom na požiadavky podľa tohto nariadenia, nebolo vhodné, aby takéto nové ochranné opatrenia podliehali režimu ustanovenému v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (6), bez ohľadu na to, či sa vzťahujú na látky, ktoré už podliehajú opatreniam podľa tohto nariadenia alebo na látky, ktoré nie sú takto obmedzené.

(32)

Vzhľadom na ciele tohto nariadenia a vplyv, ktorý môže mať na bezpečnosť občanov a vnútorný trh, by Komisia mala na základe priebežných diskusií v rámci Stáleho výboru pre prekurzory predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa bude venovať akýmkoľvek problémom vyplývajúcim z vykonávania tohto nariadenia, ako aj otázke, či je žiaduce a reálne rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti, pokiaľ ide o profesionálnych používateľov a aj pokiaľ ide o zahrnutie látok, ktoré síce nepodliehajú opatreniam podľa tohto nariadenia, ale boli identifikované ako použité na nedovolenú výrobu výbušnín, do ustanovení o nahlasovaní podozrivých transakcií, zmiznutí a krádeží (neurčené prekurzory výbušnín). Okrem toho by Komisia mala na základe relevantných skúseností členských štátov a s ohľadom na náklady a prínosy predložiť správu, v ktorej preskúma, či je z hľadiska ohrozenia verejnej bezpečnosti žiaduce a reálne systém ďalej posilniť a zosúladiť. V rámci preskúmania by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma možnosti presunutia ustanovení o dusičnane amónnom z nariadenia (ES) č. 1907/2006 do tohto nariadenia.

(33)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to obmedzenie prístupu širokej verejnosti k prekurzorom výbušnín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu obmedzenia je ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(34)

Podľa článku 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (7) poskytol európsky dozorný úradník pre ochranu údajov svoje stanovisko (8).

(35)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady ustanovené najmä v Charte základných práv Európskej únie, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, slobodu podnikania, právo vlastniť majetok a zásadu nediskriminácie. Členské štáty by mali toto nariadenie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami,

a)

výrobky vymedzené v článku 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1907/2006;

b)

pyrotechnické výrobky vymedzené v článku 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/23/ES z 23. mája 2007 o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh (9), pyrotechnické výrobky, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov určené na nekomerčné použitie ozbrojenými silami, orgánmi presadzovania práva alebo hasičským zborom, pyrotechnické vybavenie námorných lodí patriace do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o vybavení námorných lodí (10), pyrotechnické výrobky určené na použitie v leteckom priemysle alebo kapsle určené do hračiek;

c)

lieky legitímne sprístupnené členovi širokej verejnosti na základe lekárskeho predpisu v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

1.

„látka“ je látka v zmysle článku 3 bodu 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006;

2.

„zmes“ je zmes v zmysle článku 3 bodu 2 nariadenia (ES) č. 1907/2006;

3.

„výrobok“ je výrobok v zmysle článku 3 bodu 3 nariadenia (ES) č. 1907/2006;

4.

„sprístupnenie“ je akékoľvek dodávanie, či už za úhradu alebo bezplatne;

5.

„dovoz“ je akt dovezenia určitej látky na územie členského štátu, či už z iného členského štátu alebo z tretej krajiny;

6.

„použitie“ je akékoľvek spracovanie, zostavenie, uskladnenie, úprava alebo miešanie aj v rámci výroby výrobku alebo akékoľvek iné použitie;

7.

„člen širokej verejnosti“ je každá fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré nie sú spojené s jeho obchodovaním, podnikaním alebo výkonom povolania;

8.

„podozrivá transakcia“ je každá transakcia týkajúca sa látok uvedených v prílohách alebo zmesí či látok obsahujúcich tieto látky vrátane transakcií v prospech profesionálnych používateľov, ak existuje dôvodné podozrenie, že látka alebo zmes je určená na nedovolenú výrobu výbušnín;

9.

„hospodársky subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba, verejný subjekt alebo skupina týchto osôb a/alebo orgánov, ktorá dodáva na trh výrobky alebo poskytuje na trhu služby;

10.

„obmedzený prekurzor výbušnín“ je látka uvedená v prílohe I s koncentráciou vyššou ako je zodpovedajúca prahová hodnota stanovená v tejto prílohe a zahŕňa zmes alebo inú látku, v ktorej sa nachádza takáto látka uvedená na zozname s koncentráciou vyššou, ako je zodpovedajúca prahová hodnota.

a)

peroxid vodíka (CAS RN 7722-84-1) v koncentráciách vyšších ako je prahová hodnota stanovená v prílohe I, ale nie vyšších ako 35 % hm.;

b)

nitrometán (CAS RN 75-52-5) v koncentráciách vyšších ako je prahová hodnota stanovená v prílohe I, ale nie vyšších ako 40 % hm.;

c)

kyselina dusičná (CAS RN 7697-37-2) v koncentráciách vyšších ako je prahová hodnota stanovená v prílohe I, ale nie vyšších ako 10 % hm.

a)

látky uvedené v prílohe I v koncentráciách nepresahujúcich prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení, alebo

b)

látky uvedené v prílohe II.

a)

meno, adresu a podľa okolností buď osobné číslo člena širokej verejnosti, alebo druh a číslo ich oficiálneho dokladu totožnosti;

b)

názov látky alebo zmesi vrátane miery jej koncentrácie;

c)

množstvo látky alebo zmesi;

d)

zamýšľané použitie látky alebo zmesi, ako ho uvádza člen širokej verejnosti;

e)

dátum a miesto transakcie;

f)

podpis člena širokej verejnosti.

a)

v súlade s formátom a obsahom zodpovedajúcich dokumentov v papierovej forme a

b)

kedykoľvek bezprostredne k dispozícii počas celého obdobia stanoveného v odseku 3.

a)

zjavne nie je schopný jasne opísať zamýšľané použitie látky alebo zmesi;

b)

zjavne nepozná zamýšľané použitie látky alebo zmesi alebo ho nevie vierohodne vysvetliť;

c)

zamýšľa kúpiť látky v množstvách, kombináciách alebo koncentráciách neobvyklých pre súkromné použitie;

d)

nie je ochotný predložiť doklad totožnosti alebo uviesť miesto bydliska, alebo

e)

trvá na použití neobvyklých spôsobov platby vrátane platby vysokej čiastky v hotovosti.

a)

informácie o tom, ako rozpoznať a nahlásiť podozrivé transakcie, najmä pokiaľ ide o koncentrácie a/alebo množstvá látok uvedených v prílohe II, do akých obvykle nie sú potrebné žiadne opatrenia;

b)

informácie o tom, ako rozpoznať a nahlásiť zmiznutia a krádeže významného množstva;

c)

iné informácie, ktoré sa považujú za užitočné.

a)

akékoľvek problémy, ktoré vznikli v dôsledku uplatňovania tohto nariadenia;

b)

či je z hľadiska ohrozenia verejnej bezpečnosti terorizmom a inou závažnou trestnou činnosťou žiaduce a reálne systém ďalej posilniť a zosúladiť, pričom zohľadní skúsenosti členských štátov v rámci uplatňovania tohto nariadenia vrátane akýchkoľvek zistených bezpečnostných nedostatkov, ako aj náklady a prínosy pre členské štáty, hospodárske subjekty a iné relevantné zainteresované strany;

c)

či je žiaduce a reálne rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia na profesionálnych používateľov, pričom zohľadní zaťaženie hospodárskych subjektov, ako aj ciele tohto nariadenia;

d)

či je žiaduce a reálne zahrnúť neurčené prekurzory výbušnín do ustanovení o nahlasovaní podozrivých transakcií, zmiznutí a krádeží.

9.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 39/12

(1)

Spoľahlivé empirické údaje a štatistiky majú jednoznačne zásadný význam pre meranie pokroku a hodnotenie efektívnosti politík a programov Únie, najmä v kontexte stratégie Európa 2020 vymedzenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (Európa 2020).

(2)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (2) by sa mal zriadiť viacročný európsky štatistický program (ďalej len „viacročný program“) poskytujúci rámec pre financovanie opatrení Únie.

(3)

V súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 by mal viacročný program poskytnúť rámec pre rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky, hlavné oblasti a ciele opatrení plánovaných na obdobie nepresahujúce päť rokov. Mali by sa v ňom stanoviť priority týkajúce sa informačných potrieb na účely vykonávania činností Únie. Tieto potreby by sa mali posudzovať so zreteľom na zdroje, ktoré sú na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni potrebné na tvorbu požadovanej štatistiky, ako aj so zreteľom na zaťaženie respondentov a náklady, ktoré v tejto súvislosti vznikli respondentom, pričom sa osobitná pozornosť venuje efektívnosti nákladov.

(4)

Rozvoj, tvorba a šírenie európskej štatistiky v legislatívnom rámci viacročného programu by sa malo uskutočňovať formou úzkej a koordinovanej spolupráce v rámci Európskeho štatistického systému (ďalej len „EŠS“) medzi štatistickým úradom Únie, ktorým je Komisia (Eurostat), a národnými štatistickými úradmi a ďalšími vnútroštátnymi orgánmi určenými členskými štátmi (3) (ďalej spolu len „národné štatistické úrady“). Pre poskytovanie spoľahlivých a vysoko kvalitných štatistických údajov má zásadný význam odborná nezávislosť národných štatistických úradov a Komisie (Eurostatu).

(5)

Na zvýšenie kvality európskej štatistiky má jednoznačne zásadný význam užšia spolupráca medzi Komisiou (Eurostatom) a národnými štatistickými úradmi. Takáto užšia spolupráca by sa mala zamerať najmä na poskytovanie ďalšej metodickej odbornej prípravy v oblasti štatistiky a súvisiacich vecí, rozvoj a šírenie existujúcich osvedčených postupov v rámci EŠS a na výmenu pracovníkov medzi členskými štátmi a Komisiou (Eurostatom) v oboch smeroch.

(6)

Vykonávanie viacročného programu je príležitosťou na vytvorenie harmonizovanej európskej štatistiky s cieľom prispieť k rozvoju, tvorbe a šíreniu spoločných, porovnateľných a spoľahlivých štatistických informácií na úrovni Únie.

(7)

Vysokokvalitná štatistika, ktorá sa rozvíja, tvorí a šíri v rámci viacročného programu, má zásadný význam pre prijímanie rozhodnutí na základe overených poznatkov, mala by byť k dispozícii včas a mala by prispieť k vykonávaniu politík Únie, ako je uvedené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a stratégii Európa 2020, ako aj ďalších politikách, ktorým sa venujú strategické priority Komisie na roky 2010 – 2014, a to posilnené a integrované hospodárske riadenie, zmena klímy, reformovaná poľnohospodárska politika, rast a sociálna súdržnosť, rodová rovnosť, Európa občanov a globalizácia. Mali by sa podporiť prostredníctvom opatrení, ktoré sú financované v rámci viacročného programu tam, kde Únia môže priniesť jasnú pridanú hodnotu, a ktoré majú za cieľ zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi ukazovateľmi.

(8)

Pri vymedzovaní štatistických oblastí, ktoré sa majú rozvíjať, by sa mali zohľadniť ciele nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (4), ktoré sa týkajú rozvoja nových modulov environmentálnych ekonomických účtov.

(9)

Okrem toho by sa mala v štatistických štúdiách venovať osobitná pozornosť vplyvu programov rozpočtovej konsolidácie na zamestnancov a iných občanov. Štatistické údaje by sa mali zbierať tak, aby sa zabezpečila viditeľnosť vývoja v jednotlivých členských štátoch, ako napríklad vývoj v oblasti nezamestnanosti, objem a zmeny platieb sociálnych transferov, počet a kvalita pracovných miest, pracovná mobilita v rámci členských štátov, v rámci Únie a medzi Úniou a tretími krajinami, a súvisiace sociálno-geografické zmeny v platovej štruktúre a v opatreniach týkajúcich sa odbornej prípravy.

(10)

EŠS čelil v ostatných rokoch viacerým výzvam. Po prvé, nedostatok vysokokvalitných národných štatistík môže mať nepriaznivý vplyv na členské štáty a na Úniu vo všeobecnosti. Konzistentne presné a vysokokvalitné štatistiky vytvorené profesionálne nezávislými národnými štatistickými úradmi majú preto jednoznačne zásadný význam na tvorbu politiky na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie, a najmä v súvislosti s mechanizmami dohľadu v eurozóne.

(11)

Po druhé, trvale rastie potreba európskej štatistiky a tento vývoj sa v budúcnosti pravdepodobne nezmení. Hospodárska globalizácia predstavuje špecifickú výzvu, ktorá požaduje vývoj nových meradiel na meranie globálnych hodnotových reťazcov spôsobom koordinovaným na medzinárodnej úrovni, aby poskytli lepší obraz o hospodárskom raste a tvorbe pracovných miest.

(12)

Po tretie, povaha potrieb sa stále mení a vyžaduje viac súčinnosti medzi štatistickými oblasťami.

(13)

Po štvrté, vhodné rozčlenenie dostupných údajov môže uľahčiť monitorovanie vplyvov hospodárskej a finančnej krízy a dosahu vykonávaných politík na občanov vrátane najzraniteľnejších skupín.

(14)

Po piate, povaha štatistík sa zmenila. Už nie sú iba jedným zo zdrojov informácií pre tvorbu politík, ale v súčasnosti sú priamo ťažiskom rozhodovacieho procesu. Rozhodovanie vychádzajúce z overených poznatkov si vyžaduje štatistiky, ktoré spĺňajú kritériá vysokej kvality súvisiace s konkrétnymi cieľmi, ktorým slúžia, a neustále rastie potreba komplexnej viacrozmernej štatistiky podporujúcej zložené oblasti politík. V záujme správnej reakcie na požiadavky tvorby politík sú v prípade potreby potrebné údaje rozčlenené na základe rodovej príslušnosti.

(15)

Po šieste, keďže na informačnom trhu sa objavili noví účastníci, a to aj takí, ktorí poskytujú informácie takmer v reálnom čase, prioritou EŠS sa v budúcnosti stane vysoká kvalita vrátane včasnosti.

(16)

Po siedme, situáciu ešte viac komplikujú rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ako aj potreba ďalšieho zníženia zaťaženia podnikov a občanov.

(17)

Oznámenie Komisie z 10. augusta 2009 o metóde tvorby štatistiky EÚ: vízia pre nasledujúce desaťročie, ako aj stratégia realizácie EŠS sa venujú týmto siedmim výzvam tým, že sa zameriavajú na presadenie nových spôsobov práce v rámci EŠS s cieľom zvýšiť jeho efektívnosť a flexibilitu. Vykonávanie tohto oznámenia tvorí základ viacročného programu v rámci spoločnej stratégie EŠS.

(18)

S cieľom zabezpečiť integritu a riadenie kvality pri rozvoji, tvorbe a šírení európskej štatistiky podľa tohto nariadenia by národné štatistické úrady a Komisia (Eurostat) mali prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby sa zachovala dôvera verejnosti v štatistiky a aby bolo možné dôslednejšie uplatňovať platný Kódex postupov pre európsku štatistiku a oznámenie Komisie z 15. apríla 2011 s názvom Snaha o spoľahlivé riadenie kvality európskej štatistiky a zároveň dodržiavať v nich stanovené zásady.

(19)

S cieľom lepšie zosúladiť obmedzené zdroje dostupné vnútroštátnym a európskym tvorcom pri tvorbe európskej štatistiky s rastúcou potrebou štatistiky by príprava ročného pracovného štatistického programu, ktorý podrobne rozpracúva viacročný program, mala na strane Komisie zahŕňať systematickú a dôkladnú revíziu štatistických priorít, ktorá odstráni menej významné požiadavky a zjednoduší existujúce postupy a zároveň zvýši spoľahlivosť oficiálnej štatistiky a zachová vysoký štandard jej kvality. Taktiež by sa malo zohľadniť zaťaženie respondentov, či už ide o podniky, inštitúcie ústrednej štátnej správy alebo regionálnej či miestnej samosprávy, domácnosti alebo jednotlivcov. Tento postup by sa mal vykonávať v úzkej spolupráci s používateľmi i tvorcami európskej štatistiky.

(20)

V tejto súvislosti by sa malo dosiahnuť rozumné rozdelenie finančného zaťaženia medzi rozpočtom Únie a rozpočtami členských štátov. Okrem finančných prostriedkov vyčlenených na základe tohto nariadenia by preto mali národné štatistické úrady dostať primerané finančné prostriedky na vnútroštátnej úrovni na vykonávanie individuálnych štatistických činností, o ktorých sa rozhodlo v záujme vykonávania viacročného programu.

(21)

V súvislosti so záťažou vyplývajúcou z dodržiavania predpisov, najmä v prípade menších členských štátov, by Komisia (Eurostat) mala byť schopná poskytnúť členským štátom technickú pomoc a odborné poznatky a pomôcť im pri odstraňovaní obmedzení v rámci výskumu a významnejších metodologických prekážok s cieľom zabezpečiť dodržiavanie predpisov a poskytovanie údajov vysokej kvality.

(22)

Finančné krytie viacročného programu by malo byť rozdelené aj tak, aby krylo výdavky potrebné na zlepšenie procesu a kapacity tvorby európskych štatistík s vysokou kvalitou a na uspokojenie potrieb v oblasti odbornej prípravy vnútroštátnych štatistikov.

(23)

Finančné príspevky Únie by mali podporovať činnosti na rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky podľa tohto nariadenia. Mali by mať formu grantov, zmlúv o verejnom obstarávaní, alebo inú formu zásahov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov viacročného programu. V tomto kontexte by malo byť použitie jednorazových súm hlavným spôsobom na zjednodušenie riadenia grantov.

(24)

Podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 223/2009 by sa mala vytvoriť primeraná finančná štruktúra na podporu sietí kolektívnej spolupráce.

(25)

Malo by sa prijať ustanovenie, ktoré umožní účasť vo viacročnom programe krajinám Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sa podieľajú na Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „krajiny EHP/EZVO“), a Švajčiarsku. Malo by sa tiež prijať ustanovenie, že na viacročnom programe sa môžu zúčastniť aj iné krajiny, najmä krajiny, ktoré susedia s Úniou, krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Únii, a kandidátske a pristupujúce krajiny.

(26)

Pri vykonávaní viacročného programu by sa mala podľa možnosti podporovať spolupráca s tretími krajinami, ktoré sa na viacročnom programe nezúčastňujú, pričom by sa zohľadnili všetky príslušné alebo predpokladané dohody medzi týmito krajinami a Úniou.

(27)

Ročné pracovné programy prijaté Komisiou na vykonanie viacročného programu musia stanoviť sledované ciele, očakávané výsledky, metódu vykonania a ich celkovú sumu, aby sa mohli považovať za rozhodnutia o financovaní podľa článku 84 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Musia zahŕňať aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, údaje o výške sumy vyčlenenej na každé opatrenie a indikatívny harmonogram vykonávania. Je žiaduce, aby stanovili aj význam sledovaných cieľov pre potreby užívateľov a plán projektu. V prípade grantov by mali obsahovať priority, základné kritériá hodnotenia a maximálnu mieru spolufinancovania. Ročné pracovné programy by okrem toho mali zahŕňať príslušné ukazovatele výsledkov monitorovania.

(28)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie viacročného programu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(29)

V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia sa uskutočnilo predbežné hodnotenie s cieľom zamerať viacročný program na potrebu účinnosti a efektívnosti pri dosahovaní jeho cieľov a zohľadniť rozpočtové obmedzenia už vo fáze návrhu viacročného programu. Hodnota a dosah opatrení prijatých v rámci viacročného programu by sa mali pravidelne monitorovať a hodnotiť aj nezávislými externými hodnotiteľmi. Na účely hodnotenia viacročného programu sa stanovili merateľné ciele a vypracovali sa ukazovatele.

(30)

Na rok 2013 sa týmto nariadením stanovuje pre viacročný program finančné krytie, ktoré má v rámci ročného rozpočtového postupu predstavovať pre rozpočtový orgán základný referenčný odkaz v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (6).

(31)

Popri finančnom krytí ustanovenom týmto nariadením by jednotlivé štatistické opatrenia zamerané na vykonávanie viacročného programu vrátane opatrení prijatých vo forme dohody medzi národnými štatistickými úradmi a Komisiou (Eurostatom) mali dostať v najvyššom možnom rozsahu primerané finančné prostriedky na vnútroštátnej úrovni.

(32)

Hodnotenie vplyvu tohto nariadenia s uvedením úspory nákladov pre Úniu a členské štáty je základom pre prideľovanie finančných prostriedkov na viacročný program. Úspory nákladov budú výsledkom najmä nových metód tvorby európskej štatistiky v dôsledku vývoja v oblastiach informačných a komunikačných technológií.

(33)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť pomocou proporčných opatrení počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, spätného získavania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a tam, kde je to vhodné, udeľovania sankcií.

(34)

S cieľom zabezpečiť pokračovanie štatistických činností v rámci EŠS počas celého kalendárneho roka 2013 a kvôli právnej istote by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia a malo by sa uplatňovať od 1. januára 2013. Dátum uplatňovania tohto nariadenia by mal najmä slúžiť na odôvodnenie platieb zmluvným zamestnancom a všetkých činností vykonávaných podľa programu.

(35)

V súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 bol návrh viacročného programu predložený na predbežné preskúmanie Výboru pre Európsky štatistický systém, Európskemu poradnému výboru pre štatistiku zriadenému rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 234/2008/ES (7) a Výboru pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie zriadenému rozhodnutím Rady 2006/856/ES (8),

—

sa usilujú o posilnenie inštitucionálneho a organizačného prostredia, ktoré podporuje koordináciu, účinnosť a dôveryhodnosť národných štatistických úradov a Komisie (Eurostatu) pri tvorbe a šírení európskej štatistiky,

—

kladú dôraz na štatistické zásady stanovené v článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009 a potreby používateľov,

—

slúžia potrebám inštitucionálnych používateľov Únie v súlade s nariadením (ES) č. 223/2009 a usilujú sa o rozvoj štatistiky, ktorá slúži širokému spektru používateľov európskej štatistiky vrátane iných rozhodovacích orgánov, výskumných pracovníkov, podnikov a európskych občanov vo všeobecnosti, a

—

spolupracujú so štatistickými úradmi na medzinárodnej úrovni s cieľom podporovať používanie medzinárodných pojmov, klasifikácií, metód a ďalších štandardov, najmä s cieľom zabezpečiť väčšiu koherentnosť a lepšiu porovnateľnosť na globálnej úrovni.

a)

sú neziskové, nezávislé od priemyselných, obchodných a podnikateľských záujmov alebo iných konfliktných záujmov a medzi ich primárne ciele a činnosti patrí propagácia a podpora realizácie Kódexu postupov a používanie nových metód tvorby európskych štatistík v záujme zvýšenia efektívnosti a zlepšenia kvality na úrovni Únie, a

b)

poskytli Komisii uspokojivé informácie o svojom členstve, vnútornom poriadku a zdrojoch financovania.

a)

krajiny EHP/EZVO v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;

b)

Švajčiarsko v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode z 26. októbra 2004 medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o spolupráci v oblasti štatistiky (11) a

c)

krajiny, na ktoré sa uplatňuje Európska susedská politika, krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Únii, kandidátske a pristupujúce krajiny a krajiny západného Balkánu, ktoré sú súčasťou procesu stabilizácie a pridruženia, v súlade s podmienkami ustanovenými v príslušných dvojstranných alebo viacstranných dohodách s týmito krajinami, ktorými sa stanovujú všeobecné zásady ich účasti na programoch Únie.

9.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 39/30

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (3), ktoré sa prijalo po havárii ropného tankera Erika, sa ustanovila Európska námorná bezpečnostná agentúra (ďalej len „agentúra“) s cieľom zabezpečiť vysokú, jednotnú a efektívnu úroveň námornej bezpečnosti a predchádzať znečisťovaniu z lodí.

(2)

Po havárii tankera Prestige v roku 2002 sa nariadenie (ES) č. 1406/2002 zmenilo a doplnilo s cieľom poveriť agentúru väčším počtom úloh v oblasti zásahov pri znečistení.

(3)

Je potrebné objasniť, na ktoré druhy znečisťovania morí by sa malo zamerať nariadenie (ES) č. 1406/2002. Znečisťovanie morí spôsobované ropnými a plynovými zariadeniami by sa preto malo považovať za znečisťovanie ropou alebo inými látkami ako ropa, ktoré môžu byť po vypustení do morského prostredia nebezpečné pre ľudské zdravie, poškodzovať živé zdroje a morský život, poškodzovať verejné zariadenia alebo rušivo vplývať na iné legitímne spôsoby využívania mora, ako sa ustanovuje v Protokole o pohotovosti, zásahoch a spolupráci v prípadoch znečistenia nebezpečnými a škodlivými látkami z roku 2000.

(4)

Konajúc v súlade s článkom 22 nariadenia (ES) č. 1406/2002 správna rada agentúry (ďalej len „správna rada“) zabezpečila v roku 2007 nezávislé externé hodnotenie vykonávania uvedeného nariadenia. Na základe tohto hodnotenia vydala v júni 2008 odporúčania na zmeny fungovania agentúry, jej oblasti pôsobnosti a jej pracovných postupov.

(5)

Vychádzajúc zo zistení externého hodnotenia a odporúčaní a viacročnej stratégie, ktorú správna rada prijala v marci 2010, by sa niektoré ustanovenia nariadenia (ES) č. 1406/2002 mali vysvetliť a aktualizovať. Agentúra by sa mala zameriavať na svoje prioritné úlohy v oblasti námornej bezpečnosti a zároveň by mala dostať celý rad nových hlavných a vedľajších úloh odrážajúcich vývoj politiky námornej bezpečnosti na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na obmedzenia rozpočtu Únie je potrebné značné úsilie zamerané na analýzu personálu a personálne presuny, aby sa zaručila efektívnosť nákladov a využívania rozpočtu a zabránilo sa zdvojovaniu činností. Zamestnanci potrební na plnenie nových hlavných a vedľajších úloh by sa mali v zásade získať z vnútorných presunov v agentúre. Agentúra by zároveň mala v prípade potreby získať finančné prostriedky z iných častí rozpočtu EÚ, najmä z nástroja európskej susedskej politiky. Agentúra bude všetky nové hlavné a vedľajšie úlohy uskutočňovať v rámci súčasného finančného výhľadu a rozpočtu agentúry bez toho, aby tým boli dotknuté rokovania a rozhodnutia o budúcom viacročnom finančnom rámci. Keďže toto nariadenie nie je rozhodnutím o financovaní, rozpočtový orgán by mal o zdrojoch pre agentúru rozhodovať v rámci ročného rozpočtového postupu.

(6)

Úlohy agentúry je potrebné opísať jasne a presne a tiež je potrebné zabrániť akémukoľvek zdvojeniu úloh.

(7)

Agentúra preukázala, že určité úlohy možno plniť efektívnejšie na európskej úrovni, vďaka čomu by členské štáty mohli v niektorých prípadoch minúť menej zo svojich národných rozpočtov, a že tieto úlohy by v preukázaných prípadoch mohli predstavovať pravú európsku pridanú hodnotu.

(8)

Mali by sa vysvetliť niektoré ustanovenia týkajúce sa špecifického riadenia agentúry. S prihliadnutím na osobitnú zodpovednosť Komisie za vykonávanie politík Únie zakotvených v Zmluve o fungovaní Európskej únie by Komisia mala agentúre poskytnúť politické usmernenie v plnení jej úloh, pričom by mala v plnej miere rešpektovať právny štatút agentúry a nezávislosť výkonného riaditeľa podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 1406/2002.

(9)

Pri vymenúvaní členov správnej rady, voľbe predsedu a podpredsedu správnej rady a vymenúvaní vedúcich pracovísk by sa malo pamätať na to, že je dôležité zabezpečiť vyvážené rodové zastúpenie.

(10)

Všetky odkazy na príslušné právne akty Únie by sa mali považovať za odkazy na akty v oblasti námornej bezpečnosti, ochrany námornej dopravy, predchádzania znečisteniu z lodí a zásahov pri tomto znečistení, ako aj v oblasti zásahov pri znečistení morí z ropných a plynových zariadení.

(11)

Pod pojmom „ochrana námornej dopravy“ sa na účely tohto nariadenia rozumie – v súlade s nariadením (ES) č. 725/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o zvýšení bezpečnosti lodí a prístavných zariadení (4) – spojenie preventívnych opatrení určených na ochranu lodných a prístavných zariadení pred hrozbami úmyselných protiprávnych činov. Cieľ v oblasti ochrany by sa mal dosiahnuť prijatím vhodných opatrení v oblasti politiky námornej dopravy bez toho, aby boli dotknuté pravidlá členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, obrany a verejnej bezpečnosti, ako aj v oblasti boja proti protištátnym finančným trestným činom.

(12)

Agentúra by mala konať v záujme Únie. Malo by to zahŕňať situáciu, keď sa agentúra poverí úlohou konať v oblasti svojej pôsobnosti mimo územia členských štátov a poskytovať technickú pomoc príslušným tretím krajinám v rámci podpory politiky Únie v oblasti námornej bezpečnosti.

(13)

Agentúra by mala poskytovať technickú pomoc členským štátom, čo by malo uľahčiť zriadenie vnútroštátnych kapacít potrebných na vykonávanie acquis Únie.

(14)

Agentúra by mala poskytovať operačnú pomoc členským štátom a Komisii. Malo by to zahŕňať také služby, ako napríklad systém Únie na výmenu námorných informácií (SafeSeaNet), Európsky systém satelitného sledovania na zisťovanie ropných škvŕn (CleanSeaNet), Dátové stredisko systému Európskej únie na identifikáciu a sledovanie lodí na veľké vzdialenosti (Dátové stredisko EÚ pre LRIT) a systém na vykonávanie štátnej prístavnej kontroly EÚ (Thetis).

(15)

Odborné znalosti agentúry, čo sa týka elektronického prenosu údajov a systémov na výmenu námorných informácií, by sa mali využiť v záujme zjednodušenia ohlasovacích formalít lodí s cieľom odstrániť prekážky pre námornú dopravu a vytvoriť európsky priestor námornej dopravy bez prekážok. Agentúra by predovšetkým mala pomôcť členským štátom pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ z 20. októbra 2010 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov (5).

(16)

Agentúra by mala zintenzívniť svoju pomoc Komisii vo výskumných činnostiach týkajúcich sa jej oblastí pôsobnosti. Treba však zamedziť vykonávaniu duplicitných činností v porovnaní s existujúcim výskumným rámcom Únie. Agentúra by nemala byť poverená najmä riadením výskumných projektov.

(17)

Vzhľadom na vývoj nových inovačných aplikácií a služieb a zlepšenie existujúcich aplikácií a služieb a v záujme vytvorenia európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok by agentúra mala plne využívať potenciál programov európskej satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) a programu globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (ďalej len „GMES“).

(18)

Po skončení platnosti rámca Únie pre spoluprácu v oblasti havarijného alebo úmyselného znečisťovania morí ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2850/2000/ES (6) by agentúra mala pokračovať v niektorých činnostiach vykonávaných už predtým na základe uvedeného rámca, a to najmä využívaním odborných znalostí Odbornej poradenskej skupiny pre pripravenosť na znečistenie morí a pre zásah pri ňom. Činnosti agentúry v tejto oblasti by nemali viesť k oslobodeniu pobrežných štátov od zodpovednosti disponovať vhodnými mechanizmami zásahov pri znečistení a mali by sa pri nich rešpektovať existujúce dohody o spolupráci uzavreté medzi členskými štátmi alebo skupinami členských štátov.

(19)

Agentúra na požiadanie poskytuje členským štátom prostredníctvom CleanSeaNet podrobné informácie o potenciálnych prípadoch znečistenia z lodí s cieľom umožniť im, aby plnili svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (7). Účinnosť donucovania sa však veľmi rôzni napriek tomu, že takéto znečistenie má potenciál skončiť vo vodách iného štátu. Komisia by mala vo svojej najbližšej správe podľa článku 12 uvedenej smernice poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade informácie o účinnosti a jednotnosti presadzovania uvedenej smernice a iné informácie týkajúce sa jej uplatňovania.

(20)

Postihnuté štáty by mali žiadosti o mobilizáciu opatrení zo strany agentúry namierených proti znečisťovaniu adresovať prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany ustanoveného rozhodnutím Rady 2007/779/ES, Euratom (8). Komisia sa však môže domnievať, že za iných okolností ako žiadosť o mobilizáciu pohotovostných lodí a vybavenia na odstránenie znečistenia môžu byť alternatívne komunikačné prostriedky, pri ktorých sa využívajú moderné informačné technológie, vhodnejšie a tak môže informovať žiadajúci členský štát.

(21)

Nedávne udalosti zvýraznili riziká ťažby ropy a plynu a výrobných činností na mori pre námornú dopravu a morské prostredie. V prípade zásahu pri znečistení z takýchto činností, o ktorý požiada postihnutý štát, by sa mali použiť kapacity agentúry na zásah pri znečistení ropou a jej odborné znalosti v oblasti znečistenia nebezpečnými a škodlivými látkami.

(22)

Predovšetkým systém CleanSeaNet, ktorý sa v súčasnosti používa na poskytovanie dôkazov o únikoch ropy z lodí, by mala agentúra používať aj na odhaľovanie a ohlasovanie úniku ropy pri činnostiach, ktoré sa týkajú ťažby a produkcie ropy a plynu na mori, avšak bez toho, aby sa tým narušovala služba poskytovaná námornej doprave.

(23)

Agentúra ustanovila a potvrdila hodnotné odborné znalosti a nástroje v oblasti námornej bezpečnosti, ochrany námornej dopravy, predchádzania znečisteniu z lodí a zásahu pri ňom. Tieto odborné znalosti a nástroje môžu byť vhodné pre iné činnosti Únie, ktoré súvisia s politikou Únie v oblasti námornej dopravy. Agentúra by preto mala Komisii a členským štátom na požiadanie pomáhať pri príprave a realizácií takýchto činností Únie, pokiaľ to správna rada schváli v kontexte ročného pracovného programu agentúry. Takáto pomoc by mala byť predmetom podrobnej analýzy nákladov a prínosov a nemala by narušiť plnenie hlavných úloh agentúry.

(24)

Agentúra prostredníctvom technickej pomoci, ktorú poskytuje, prispieva aj k rozvoju námornej dopravy ohľaduplnejšej voči životnému prostrediu.

(25)

Pokiaľ ide o klasifikačné spoločnosti, väčšina klasifikačných spoločností sa zaoberá námornými plavidlami, ako aj plavidlami vnútrozemskej plavby. Agentúra by na základe svojich skúseností s klasifikačnými spoločnosťami pre námorné plavidlá mohla Komisii poskytovať príslušné informácie o klasifikačných spoločnostiach pre plavidlá vnútrozemskej plavby, čím by sa mohol dosiahnuť prínos v zmysle efektívnosti.

(26)

Čo sa týka rozhrania medzi dopravnými informačnými systémami, agentúra by mala Komisii a členským štátom pomáhať tak, že spolu s príslušnými orgánmi pre systém riečnych informačných služieb preskúma možnosť výmeny informácií medzi takýmito systémami.

(27)

Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť príslušných orgánov by mala agentúra pomáhať Komisii a členským štátom pri príprave a vykonávaní budúcej iniciatívy v oblasti elektronickej námornej dopravy, ktorej cieľom je zlepšenie efektívnosti sektora námornej dopravy v Európe prostredníctvom podpory využívania moderných informačných technológií.

(28)

V záujme vytvorenia jednotného trhu a európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok je potrebné znížiť administratívne zaťaženie vodnej dopravy, čím by sa okrem iného podporila príbrežná námorná doprava. V tejto súvislosti by sa ako prostriedok na zníženie ohlasovacích formalít, ktoré sa vyžadujú od obchodných plavidiel pri vstupe do prístavov v členských štátoch alebo pri ich opúšťaní, mohli potenciálne využiť koncept „Blue Belt“ a iniciatíva elektronická námorná doprava.

(29)

Pripomína sa, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a s cieľom rešpektovať zásadu inštitucionálnej rovnováhy nesmie sa na agentúru preniesť právomoc prijímať rozhodnutia, ktoré majú všeobecnú platnosť.

(30)

Bez toho, aby boli dotknuté ciele a úlohy ustanovené v nariadení (ES) č. 1406/2002, by Komisia do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia mala v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami vypracovať a predložiť štúdiu uskutočniteľnosti s cieľom zhodnotiť a identifikovať možnosti na zvýšenie koordinácie a spolupráce rôznych funkcií pobrežnej stráže. Táto štúdia by mala zohľadniť existujúci právny rámec a relevantné odporúčania príslušných fór Únie, ako aj súčasný vývoj spoločného prostredia na výmenu informácií (CISE – Common Information Sharing Environment) a tiež by mala v plnej miere dodržať zásady subsidiarity a proporcionality a Európskemu parlamentu a Rade predložiť jasné informácie o nákladoch a prínosoch.

(31)

Pre konkurencieschopnosť námorných klastrov Únie je dôležité prilákať európskych námorníkov s dobrou odbornou prípravou. Preto vzhľadom na súčasný a budúci dopyt po vysoko kvalifikovaných námorníkoch v Únii by agentúra mala v prípade potreby podporovať členské štáty a Komisiu pri zlepšovaní odbornej prípravy v oblasti námornej dopravy tak, že bude uľahčovať dobrovoľnú výmenu najlepších postupov a poskytovať informácie o výmenných programoch Únie, ktoré sa týkajú odbornej prípravy v oblasti námornej dopravy. Mohlo by to zahŕňať pomoc príslušným zainteresovaným stranám z Európy v úsilí o excelentnosť vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti námornej dopravy na dobrovoľnom základe, pričom by sa v plnej miere bral ohľad na zodpovednosť členských štátov za obsah a organizáciu odbornej prípravy v oblasti námornej dopravy.

(32)

Na účely boja proti rastúcemu riziku pirátstva by agentúra mala v prípade potreby naďalej zasielať príslušným vnútroštátnym orgánom a iným relevantným orgánom vrátane operácií, ako napríklad námorným silám operácie Atalanta, podrobné informácie o polohe plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou členských štátov a prechádzajú cez oblasti označené ako veľmi nebezpečné. Agentúra má okrem toho k dispozícii nástroje, ktoré by mohli byť veľmi užitočné najmä v kontexte vývoja CISE. Je preto vhodné, aby agentúra na požiadanie poskytovala relevantné údaje o polohe plavidiel a údaje z pozorovania Zeme príslušným vnútroštátnym orgánom a orgánom Únie, ako je Frontex a Europol, v záujme uľahčenia opatrení na predchádzanie úmyselným protiprávnym činom, ako sú vymedzené v príslušných právnych predpisoch Únie, bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti členských štátov v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie, a to najmä pokiaľ ide o orgány žiadajúce údaje. Poskytovanie údajov o identifikácii a sledovaní lodí na veľké vzdialenosti (LRIT) by malo podliehať súhlasu dotknutého vlajkového štátu v súlade s postupmi, ktoré ustanoví správna rada.

(33)

Komisia a agentúra by pri uverejňovaní informácií o štátnej prístavnej kontrole podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (9) mali v záujme zabezpečenia jednotnosti vychádzať z odborných znalostí a skúseností získaných v rámci Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole (ďalej len „Parížske MoP“).

(34)

Pomoc agentúry členským štátom a Komisii v súvislosti s relevantnou činnosťou medzinárodných a regionálnych organizácií by nemala mať vplyv na vzťah medzi týmito organizáciami a členskými štátmi, ktorý vyplýva z členstva členských štátov v týchto organizáciách.

(35)

Únia pristúpila k nasledujúcim nástrojom zakladajúcim regionálne organizácie, na ktorých činnosti sa tiež vzťahujú ciele agentúry: Dohovor o ochrane morského prostredia v oblasti Baltického mora (Helsinský dohovor v revidovanom znení z r. 1992) (10); Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečistením (Barcelonský dohovor) (11) a jeho revízia z roku 1995 (12) a viaceré z jeho protokolov; Dohoda o spolupráci pri vysporiadavaní sa so znečisťovaním Severného mora ropou a inými škodlivými látkami (Bonnská dohoda) (13); Dohovor o ochrane morského prostredia v severovýchodnom Atlantiku (dohovor OSPAR) (14); Dohoda o spolupráci na ochranu pobrežia a vôd severovýchodného Atlantiku proti znečisteniu, podpísaná 17. októbra 1990 (Lisabonská dohoda) (15) s jej dodatkovým protokolom podpísaným 20. mája 2008, ktorý ešte nenadobudol platnosť (16). Únia tiež rokuje o pristúpení k Dohovoru o ochrane Čierneho mora pred znečistením podpísanému v apríli 1992 (Bukureštský dohovor). Agentúra by preto mala poskytovať technickú pomoc členským štátom a Komisii, aby sa zapájali do relevantnej činnosti týchto regionálnych organizácií.

(36)

Okrem uvedených regionálnych organizácií existuje niekoľko ďalších regionálnych, subregionálnych a bilaterálnych dohôd o koordinácii a spolupráci, ktoré sa týkajú zásahov pri znečistení. Agentúra by mala na tieto dohody prihliadať, keď v súvislosti so zásahmi pri znečistení poskytuje pomoc tretím krajinám, ktoré majú s Úniou spoločnú regionálnu morskú oblasť.

(37)

Únia má so susednými krajinami tieto spoločné regionálne morské oblasti: Stredozemné more, Čierne more a Baltské more. Agentúra by mala na základe žiadosti zo strany Komisie poskytovať týmto krajinám pomoc v súvislosti so zásahmi pri znečistení.

(38)

V záujme maximalizácie efektívnosti by mala agentúra čo najužšie spolupracovať v kontexte Parížskeho MoP. Komisia a členské štáty by mali naďalej skúmať všetky možnosti na dosiahnutie ešte väčšej efektívnosti, ktoré by bolo možné predložiť na zváženie v rámci Parížskeho MoP.

(39)

S cieľom zabezpečiť správne vykonávanie záväzných právnych aktov Únie v oblasti námornej bezpečnosti a predchádzania znečisteniu z lodí v praxi by agentúra mala pomáhať Komisii uskutočňovaním návštev členských štátov. Tieto návštevy u vnútroštátnych správnych orgánov by mali agentúre umožniť zhromaždiť všetky údaje potrebné na predloženie komplexnej správy Komisii na jej ďalšie posúdenie. Tieto návštevy by sa mali realizovať podľa zásad uvedených v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a mali by sa vykonávať tak, aby sa minimalizovalo administratívne zaťaženie vnútroštátnych námorných správnych orgánov. Tieto návštevy by sa ďalej mali realizovať v súlade so stanoveným postupom vrátane štandardnej metodiky prijatými správnou radou.

(40)

Agentúra by mala pomáhať Komisii vykonávaním inšpekcií uznaných organizácií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (17). Tieto inšpekcie sa môžu konať aj v tretích krajinách. Komisia a agentúra by mali zabezpečiť riadnu informovanosť dotknutých členských štátov. Agentúra by mala tiež plniť inšpekčné úlohy, ktorými ju poverila Komisia a ktoré súvisia s prípravou a osvedčovaním námorníkov v tretích krajinách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES z 19. novembra 2008 o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (18). Nariadenie (ES) č. 1406/2002 by sa nemalo vzťahovať na podrobnosti o technickej pomoci, ktorú agentúra poskytuje pri inšpekciách v oblasti ochrany námornej dopravy, ktoré Komisia uskutočňuje v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 324/2008 z 9. apríla 2008 o stanovení upravených postupov vykonávania inšpekcií Komisie v oblasti námornej bezpečnosti (19).

(41)

S cieľom zabezpečiť súlad s cieľmi politiky a inštitucionálnej organizácie Únie, ako aj s uplatniteľnými administratívnymi a finančnými postupmi by Komisia mala v súvislosti s návrhom viacročnej stratégie agentúry a návrhom ročných pracovných programov vydať formálne poradenstvo v podobe písomného stanoviska, ktoré by mala správna rada zvážiť pred tým, ako prijme uvedené dokumenty.

(42)

S cieľom zabezpečiť spravodlivý a transparentný postup vymenovania výkonného riaditeľa by výberové konanie, ktoré sa uplatní, malo byť v súlade s usmerneniami pre výber a vymenovanie riaditeľov agentúr Únie, ktoré vypracovala Komisia. V týchto usmerneniach sa uvádza, že prihlášku môžu podať všetci štátni príslušníci členských štátov. Z tohto dôvodu by správna rada mala byť vo výbore pre predbežný výber zastúpená pozorovateľom. Pozorovateľ by mal byť informovaný počas ďalších fáz výberového konania. V čase, keď správna rada prijíma rozhodnutie o vymenovaní, môžu jej členovia klásť Komisii otázky o výberovom konaní. V súlade so štandardnou praxou by správna rada mala tiež mať príležitosť uskutočniť pohovor s kandidátmi z užšieho zoznamu. Vo všetkých fázach výberového konania a vymenovania výkonného riaditeľa agentúry by mali všetky zúčastnené strany zabezpečiť, že osobné údaje kandidátov sa spracúvajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (20).

(43)

Agentúra je financovaná najmä z príspevkov Únie, má však aj príjmy z poplatkov a platieb za svoje služby. Tieto poplatky a platby sa týkajú najmä prevádzky Dátového strediska EÚ pre LRIT a uplatňujú sa v súlade s uznesením Rady o zriadení Dátového strediska EÚ pre LRIT prijatým 1. a 2. októbra 2007 a 9. decembra 2008, a najmä s bodmi, ktoré sa týkajú financovania správ LRIT.

(44)

V rámci správy o pokroku stanovenej podľa nariadenia (ES) č. 1406/2002 by Komisia mala vzhľadom na etablované a uznávané odborné skúsenosti a nástroje agentúry preskúmať aj potenciálny príspevok agentúry k vykonávaniu budúceho legislatívneho aktu o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a produkcii ropy a plynu v mori, ktorý v súčasnosti skúmajú Európsky parlament a Rada, v súvislosti s predchádzaním znečisťovaniu z ropných a plynových zariadení na mori.

(45)

Činnosti agentúry by mali prípadne prispieť aj k vytvoreniu pravého európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok.

(46)

Je potrebné zohľadňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (21), a najmä jeho článok 208.

(47)

Nariadenie (ES) č. 1406/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Články 1 až 3 sa nahrádzajú takto:

„Článok 1

Ciele

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (ďalej len „agentúra“) na účely zabezpečenia vysokej, jednotnej a účinnej úrovne námornej bezpečnosti, ochrany námornej dopravy, predchádzania znečisteniu z lodí a zásahov pri ňom, ako aj v oblasti zásahov pri znečistení morí z ropných a plynových zariadení.

2.   Na tento účel agentúra spolupracuje s členskými štátmi a Komisiou a poskytuje im technickú, operačnú a vedeckú pomoc v oblastiach uvedených v odseku 1 tohto článku, a to v rámci hlavných úloh stanovených v článku 2 a v uplatniteľných prípadoch v rámci vedľajších úloh stanovených v článku 2a, najmä s cieľom pomôcť členským štátom a Komisii správne uplatňovať príslušné právne akty Únie. Čo sa týka oblasti zásahov pri znečistení, agentúra poskytuje operačnú pomoc len na žiadosť postihnutých štátov.

3.   Poskytovaním pomoci uvedenej v odseku 2 agentúra v príslušných prípadoch prispieva k celkovej efektívnosti námornej premávky a námornej dopravy, ako sa stanovuje v tomto nariadení, s cieľom uľahčiť vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok.

Článok 2

Hlavné úlohy agentúry

1.   Aby bolo zabezpečené riadne plnenie cieľov stanovených v článku 1, agentúra vykonáva hlavné úlohy uvedené v tomto článku.

2.   Agentúra pomáha Komisii:

3.   Agentúra pracuje s členskými štátmi:

4.   Agentúra uľahčuje spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou:

5.   Agentúra môže na žiadosť Komisie poskytnúť technickú pomoc vrátane organizácie relevantnej odbornej prípravy, pokiaľ ide o príslušné právne akty Únie, štátom, ktoré žiadajú o pristúpenie k Únii, vo vhodnom prípade partnerským krajinám v rámci európskeho susedstva a krajinám, ktoré sa zúčastňujú na Parížskom MoP.

Agentúra môže poskytnúť pomoc aj v prípade znečistenia z lodí, ako aj znečistenia morí z ropných a plynových zariadení, ktoré postihuje tretie krajiny, s ktorými má Únia spoločnú regionálnu morskú oblasť, a to v súlade s mechanizmom EÚ v oblasti civilnej ochrany ustanoveným rozhodnutím 2007/779/ES, Euratom a podľa podmienok vzťahujúcich sa na členské štáty podľa ustanovení odseku 3 písm. d) tohto článku. Tieto úlohy sa koordinujú s existujúcimi dohodami o regionálnej spolupráci, ktoré sa týkajú znečisťovania morí.

Článok 2a

Vedľajšie úlohy agentúry

1.   Bez toho, aby boli dotknuté hlavné úlohy uvedené v článku 2 agentúra prípadne pomáha Komisii a členským štátom pri príprave a realizácií činností Únie, ktoré sa uvádzajú v odsekoch 2 a 3 tohto článku a ktoré súvisia s cieľmi agentúry, pokiaľ Agentúra ustanovila a potvrdila odborné znalosti a nástroje. Vedľajšie úlohy stanovené v tomto článku:

2.   Agentúra pomáha Komisii:

3.   Agentúra pomáha Komisii a členským štátom:

Článok 3

Návštevy v členských štátov a inšpekcie

1.   Agentúra vykonáva návštevy v členských štátov v súlade s metodikou vymedzenou správnou radou s cieľom plniť úlohy, ktoré jej boli uložené, a s cieľom pomáhať Komisii pri plnení jej povinností podľa ZFEÚ, najmä pri hodnotení účinného vykonávania príslušného práva Únie.

2.   Agentúra vo vhodnom čase informuje dotknutý členský štát o plánovanej návšteve, menách oprávnených pracovníkov, dátume začiatku návštevy a jej očakávanej dĺžke. Pracovníci agentúry poverení vykonávať tieto návštevy tak uskutočnia po predložení písomného rozhodnutia výkonného riaditeľa agentúry, v ktorom sa upresňuje účel a ciele ich misie.

3.   Agentúra vykonáva inšpekcie v mene Komisie podľa požiadaviek záväzných právnych aktov Únie, pokiaľ ide o organizácie uznané Úniou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (32) a pokiaľ ide o prípravu a osvedčovanie námorníkov v tretích krajinách v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES.

4.   Agentúra na konci každej návštevy alebo inšpekcie vypracuje správu, ktorú pošle Komisii a dotknutému členskému štátu.

5.   Ak je to vhodné, a vždy, keď sa cyklus návštev alebo inšpekcií uzavrie, agentúra analyzuje správy z tohto cyklu s cieľom vymedziť horizontálne zistenia a vyvodiť všeobecné závery týkajúce sa efektívnosti a nákladovej efektívnosti zavedených opatrení. Agentúra predloží túto analýzu Komisii na ďalšie prerokovanie s členskými štátmi v záujme vyvodenia akýchkoľvek relevantných ponaučení a podpory šírenia dobrých pracovných postupov.

2.

V článku 4 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

„3.   Správna rada prijme praktické opatrenia na uplatňovanie odsekov 1 a 2, prípadne aj opatrenia, ktoré sa týkajú konzultácií s členskými štátmi, pred uverejnením informácií.

4.   Informácie, ktoré Komisia a agentúra zhromažďujú a spracúvajú v súlade s týmto nariadením, podliehajú nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (33) a agentúra prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie bezpečného zaobchádzania s dôvernými informáciami a ich spracovania.

3.

V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Na žiadosť Komisie môže správna rada rozhodnúť po dohode a v spolupráci s dotknutými členskými štátmi a po riadnom zvážení rozpočtových dôsledkov vrátane príspevkov, ktoré by mohli poskytnúť dotknuté členské štáty, o vytvorení regionálnych centier potrebných na čo najefektívnejšie a najúčinnejšie plnenie niektorých úloh agentúry. Správna rada pri prijímaní takéhoto rozhodnutia vymedzí presný rozsah činností regionálneho centra a zabráni nadbytočným finančným nákladom a tiež zintenzívni spoluprácu s existujúcimi regionálnymi a národnými sieťami.“

4.

V článku 10 sa odsek 2 mení a dopĺňa takto:

5.

Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

6.

V článku 13 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Ak ide o dôvernú záležitosť alebo o konflikt záujmov, správna rada môže rozhodnúť, že špecifické body svojho programu preskúma bez prítomnosti dotknutých členov. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto ustanovenia sa ustanovenia v rokovacom poriadku.“

7.

Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

8.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Vymenovanie a odvolanie výkonného riaditeľa a vedúcich pracovísk

1.   Výkonného riaditeľa vymenúva a odvoláva správna rada. Vymenúva sa na obdobie piatich rokov na základe kvalít a preukázanej administratívnej a riadiacej spôsobilosti, ako aj preukázaných skúseností v oblastiach uvedených v článku 1 po tom, čo vyjadrí stanovisko pozorovateľ uvedený v článku 10. Výkonný riaditeľ sa vymenúva spomedzi minimálne troch kandidátov, ktorých navrhuje Komisia po verejnej súťaži, ktorá sa uskutočňuje po uverejnení výzvy o vyjadrenie záujmu o pracovné miesto v Úradnom vestníku Európskej únie a v iných oznamovacích prostriedkoch. Kandidáta, ktorého vyberie správna rada, možno vyzvať, aby urobil vyhlásenie pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov. Správna rada rokuje o odvolaní na žiadosť Komisie alebo jednej tretiny svojich členov. Správna rada prijíma rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní štvorpätinovou väčšinou všetkých členov s hlasovacím právom.

2.   Správna rada, ktorá koná na návrh Komisie, môže s prihliadnutím na hodnotiacu správu jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa maximálne o štyri roky. Správna rada prijme svoje rozhodnutie štvorpätinovou väčšinou všetkých členov s hlasovacím právom. Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa. V období jedného mesiaca pred predĺžením funkčného obdobia môže byť výkonný riaditeľ vyzvaný, aby urobil vyhlásenie pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov. Ak sa funkčné obdobie nepredĺži, výkonný riaditeľ ostáva vo funkcii až do vymenovania svojho nástupcu.

3.   Výkonnému riaditeľovi môže pomáhať jeden alebo viacerí vedúci pracovísk. Ak je výkonný riaditeľ neprítomný alebo nemôže vykonávať svoju funkciu, zastupuje ho jeden z vedúcich pracovísk.

4.   Vedúci pracovísk sa vymenúvajú na základe kvalít a preukázaných administratívnych a riadiacich schopností, ako aj ich odbornej spôsobilosti a skúseností v oblastiach uvedených v článku 1. Vedúcich pracovísk vymenúva alebo odvoláva výkonný riaditeľ po získaní kladného stanoviska správnej rady.“

9.

Článok 18 sa mení a dopĺňa takto:

10.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

Hodnotenie

1.   Správna rada v pravidelných intervaloch, minimálne však každých päť rokov, zabezpečí nezávislé externé hodnotenie vykonávania tohto nariadenia. Komisia poskytne agentúre každú informáciu, ktorú agentúra považuje za relevantnú na toto hodnotenie.

2.   V hodnotení sa posudzuje vplyv tohto nariadenia, ako aj užitočnosť, dôležitosť, dosiahnutá pridaná hodnota a efektívnosť agentúry a jej pracovných postupov. V hodnotení sa zohľadnia názory zainteresovaných strán na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Zváži sa v ňom predovšetkým prípadná potreba zmeniť úlohy agentúry. Správna rada vydáva po dohode s Komisiou a po konzultáciách so zúčastnenými stranami špecifický referenčný rámec.

3.   Hodnotenie sa doručí správnej rade, ktorá pre Komisiu vydá odporúčania týkajúce sa zmien v tomto nariadení, agentúre a jej pracovných postupoch. Výsledky hodnotenia, ako aj odporúčania zasiela Komisia Európskemu parlamentu a Rade a zverejňujú sa. V prípade potreby sa pripojí akčný plán s harmonogramom.“

11.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

Správa o pokroku

Komisia do 2. marca 2018 a po zohľadnení hodnotiacej správy uvedenej v článku 22 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej uvedie, ako si agentúra plnila dodatočné povinnosti uložené týmto nariadením s cieľom identifikovať možnosti na dosiahnutie ešte väčšej efektívnosti a v prípade potreby zmeniť ciele a úlohy agentúry.“

12.

Článok 23 sa vypúšťa.