(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 16. februára 2012 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), Thajsku a Indonézii (ďalej len „príslušné krajiny“) do Únie.

(2)

Konanie sa začalo ako reakcia na podnet, ktorý 3. januára 2012 podal výbor Európskej únie pre obranu odvetvia liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, na ktorých pripadá viac ako 50 % celkovej výroby liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny (ďalej len „kujné príslušenstvo so závitmi“) v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu týkajúceho sa tohto výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Komisia o začatí prešetrovania oficiálne informovala navrhovateľa, výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, neprepojených dovozcov, používateľov a zástupcov vyvážajúcich krajín. Komisia informovala o začatí konania aj výrobcov v Argentíne, o ktorej sa predpokladalo, že by mohla byť analogickou krajinou. Zainteresované strany dostali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o tom, či bude potrebné vybrať vzorku, a v kladnom prípade túto vzorku vybrať, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, výrobcovia z Únie a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s kujným príslušenstvom so závitmi (vymedzeným v časti B ďalej) za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011, ako je uvedené v oznámení o začatí konania. Výber vzorky v prípade vyvážajúcich výrobcov v ďalších dvoch príslušných krajinách, Thajsku a Indonézii, sa nepredpokladal.

(6)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, aby v prípade záujmu mohli predložiť žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, o ktorých vedela, že sa ich záležitosť týka, a čínskym orgánom. Dve spoločnosti požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia a štyri spoločnosti požiadali o IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(7)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení v súvislosti s THZ príslušným vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, čínskym orgánom a navrhovateľovi. Tieto subjekty dostali aj príležitosť predložiť svoje stanoviská písomne.Error! Hyperlink reference not valid.

(8)

Pokiaľ ide o výrobcov z Únie a ako je riadne vysvetlené v odôvodnení 28 ďalej, požadované informácie poskytlo a so zahrnutím do vzorky súhlasilo šesť výrobcov z Únie. Na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov z Únie Komisia vybrala vzorku troch výrobcov z Únie na základe ich objemu predaja.

(9)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 30 ďalej, požadované informácie poskytlo a so zahrnutím do vzorky súhlasilo 33 neprepojených dovozcov. Komisia na základe informácií získaných od týchto strán vybrala vzorku deviatich dovozcov s najväčším objemom dovozu do Únie a s geografickým umiestnením v Únii. Keďže jeden dovozca vyplnený dotazník nepredložil, konečnú vzorku tvorilo zvyšných osem dovozcov.

(10)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 29 ďalej, požadované informácie poskytlo a so zahrnutím do vzorky súhlasilo 12 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Na základe informácií získaných od týchto strán Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR s najväčším objemom vývozu do Únie.

(11)

Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, trom čínskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, trom thajským vyvážajúcim výrobcom, trom indonézskym vyvážajúcim výrobcom, deviatim neprepojených dovozcom zaradeným do vzorky a siedmim používateľom.

(12)

Doručené boli vyplnené dotazníky od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, troch čínskych vyvážajúcich výrobcov, dvoch thajských vyvážajúcich výrobcov, jedného indonézskeho vyvážajúceho výrobcu a ôsmich neprepojených dovozcov. Vyplnený dotazník nedoručil žiadny z oslovených používateľov.

(13)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(14)

Keďže bolo potrebné určiť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR pre prípad, že by im nebolo udelené THZ, vykonalo sa overenie s cieľom určiť normálnu hodnotu na základe údajov z Indie, ako analogickej krajiny, v priestoroch tejto spoločnosti:

(15)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2008 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(16)

Príslušným výrobkom uvedeným v oznámení o začatí konania je liate príslušenstvo so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny (ďalej len „príslušný výrobok“), ktoré je v súčasnosti zaradené pod číselný znak KN ex 7307 19 10 .

(17)

Medzi hlavné vstupné suroviny patrí kovový šrot, koks/elektrická energia, piesok (na formovanie) a zinok (na galvanizáciu). Prvým krokom výrobného procesu je roztavenie kovového šrotu v kuplovni. Nasleduje proces lisovania a odlievania rôznych tvarov, ktoré sú potom rozdelené na jednotlivé kusy. Tieto výrobky musia prejsť zdĺhavým procesom žíhania, aby sa zabezpečila ich dostatočná tvárnosť na použitie v aplikáciách, kde sa vyžaduje napr. odolnosť voči nárazom a vibráciám, a aby odolávali náhlym zmenám teploty. Následne sa môže príslušenstvo v prípade potreby galvanizovať. Potom prebieha rezanie závitov.

(18)

Kujné príslušenstvo so závitmi sa používa na spájanie dvoch alebo viacerých rúrok alebo rúr, na pripojenie rúrky k zariadeniu, na zmenu smeru prúdenia tekutiny alebo uzatvorenie rúrky. Kujné príslušenstvo so závitmi sa používa najmä v systémoch na rozvod plynu, vody a tepla v bytových a nebytových domoch. Okrem toho sa používa aj v potrubných systémoch ropných rafinérií. Kujné príslušenstvo je dostupné v mnohých konfiguráciách, pričom najčastejšie sú 90-stupňové kolená, T-kusy, spojky, kríže a prípojky. Vyrába sa v čiernej (negalvanizovanej) a galvanizovanej úprave.

(19)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR, Thajsku a Indonézii a na domácom trhu v Indii, ktorá poslúžila ako analogická krajina, ako aj výrobok, ktorý vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie v Únii, majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti. Z tohto dôvodu sa tieto výrobky dočasne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia (ďalej len „podobný výrobok“).

(20)

V súvislosti s vymedzením výrobku bolo predložených niekoľko tvrdení, väčšinou od dovozcov, ale aj od orgánov jedného členského štátu. Týmito tvrdeniami sa individuálne zaoberáme v ďalších odsekoch.

(21)

Dovozca tvrdí, že „elektro-galvanizované príslušenstvo“ by malo byť z definície kujného príslušenstva so závitmi vylúčené. Argumentuje tým, že výroba elektro-galvanizovaného príslušenstva si vyžaduje dodatočné výrobné kroky po rezaní závitov, ako je premývanie a ďalšia elektrická galvanizácia. To preukázateľne vedie k zvýšeniu kvality a početným výhodám oproti bežnému príslušenstvu. Je však jasné, že elektro-galvanizované príslušenstvo je plne zameniteľné s bežným príslušenstvom, a preto má rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti. Považuje sa preto za príslušný výrobok.

(22)

Ten istý dovozca dováža prvky svorných spojok, ktoré ďalej spája s ostatnými súčasťami do hotových svorných spojok. Bola nastolená otázka, či do definície príslušného výrobku spadajú aj prvky svorných spojok. Aj keď tieto prvky vyzerajú ako príslušenstvo a majú závit, nemôžu sa použiť priamo na spájanie rúrok – musia byť najprv zmontované, kým sa zmontované príslušenstvo použije na spojenie potrubí. Hoci sú drahšie, sú zameniteľné s iným príslušenstvom so závitmi, pretože sa takisto používajú na spájanie rúrok a rúr, aj keď najmä pri opravách, skôr než na montáž nových zariadení. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že svorné spojky a ich prvky spadajú do definície príslušného výrobku.

(23)

Niektoré strany tvrdili, že kujné príslušenstvo vyrábané a predávané výrobcami z Únie nemožno považovať za porovnateľné s kujným príslušenstvom vyrábaným a vyvážaným do Únie príslušnými vyvážajúcimi krajinami z toho dôvodu, že trieda materiálu používaného na kujné príslušenstvo vyrábané v Únii je vo všeobecnosti s bielym lomom, zatiaľ čo trieda materiálu používaného na kujné príslušenstvo na vývoz je kujná liatina s čiernym lomom.

(24)

Ako sa už usúdilo v nariadení Rady (ES) č. 1784/2000 (3) týkajúcom sa toho istého výrobku, v prešetrovaní sa predbežne preukázalo, že v chápaní trhu pri týchto príslušenstvách neexistuje rozdiel v rozlišovaní medzi príslušenstvom s bielym lomom a príslušenstvom s čiernym lomom, keďže po všetkých stránkach, okrem obsahu uhlíka, majú tieto príslušenstvá veľmi blízke vlastnosti, rovnaké konečné použitia, a sú teda zameniteľné. Toto potvrdila skutočnosť, že dovozcovia/obchodníci, ktorí nakupujú od príslušných krajín kujné príslušenstvo s čiernym lomom, ako aj kujné príslušenstvo s bielym lomom vyrábané výrobným odvetvím Únie, ich predávajú používateľom bez rozlišovania medzi týmito dvomi triedami materiálu. Pokiaľ ide o používateľov predmetného výrobku, prešetrovanie potvrdilo, že v žiadnej významnej miere nerozlišujú medzi príslušenstvom s bielym lomom a čiernym lomom.

(25)

Toto tiež naznačuje skutočnosť, že príslušenstvo s bielym lomom aj príslušenstvo s čiernym lomom sú zahrnuté do európskej normy EN 10242 a do medzinárodnej normy ISO 49, ktoré upresňujú požiadavky na prevedenie a výkon kujného príslušenstva. Pokiaľ ide konkrétne o triedu použitého materiálu, pripúšťajú sa obe liatiny, s bielym aj s čiernym lomom.

(26)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že kujné príslušenstvo s bielym lomom, ktoré vyrába a predáva časť výrobcov z Únie, by sa malo považovať za výrobok podobný kujnému príslušenstvu s čiernym lomom, ktoré vyrábajú a vyvážajú do Únie príslušné vyvážajúce krajiny.

(27)

Jeden dovozca dováža obmedzené množstvo nedokončeného príslušenstva bez závitov. Rezanie závitov vykonáva následne dovozca. Vzhľadom na to, že dovážaný tovar je bez závitov, nepovažuje sa za príslušný výrobok.

(28)

Orgány jedného z členských štátov poukázali na skutočnosť, že podľa vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre (4) výraz „kujné“ zahŕňa liatinu s guľôčkovým grafitom (totožné s tvárnou liatinou). Aj keď žiadna zo zainteresovaných strán neuviedla počas obdobia prešetrovania predaj príslušenstva so závitmi vyrobeného z tvárnej liatiny, existujú dôkazy, že to je možné. Keďže toto príslušenstvo má rovnaké základné fyzikálne vlastnosti ako kujné príslušenstvo so závitmi, ktoré je predmetom prešetrovania, považuje sa za vhodné objasniť, že výrobky z tvárnej liatiny spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto konania a opatrení.

(29)

Komisia v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja kujného príslušenstva so závitmi neprepojeným zákazníkom v Únii, ktorý sa môže primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Vybraná vzorka pozostáva z troch výrobcov patriaci do dvoch skupín spoločností, na ktoré pripadá 81 % predaja kujného príslušenstva so závitmi neprepojeným zákazníkom v Únii, ktorí boli do vzorky zaradení z celkového počtu šiestich výrobcov z Únie, o ktorých je známe, že vyrábajú podobný výrobok. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie so všetkými výrobcami z Únie a s navrhovateľom, pričom všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k navrhovanej vzorke. K výberu vzorky neboli predložené žiadne pripomienky.

(30)

Komisia v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu, ktorý sa môže primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Informácie týkajúce sa výberu vzorky vyžadované v prílohe A k oznámeniu o začatí konania poskytlo dvanásť vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania predstavovali 51 % čínskeho vývozu do Únie. Vybraná vzorka pozostáva z troch spoločností, na ktoré pripadá 88 % objemu vývozu spolupracujúcich strán z ČĽR do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie so všetkými príslušnými vyvážajúcimi výrobcami a s čínskymi orgánmi. K výberu vzorky neboli predložené žiadne pripomienky.

(31)

Komisia v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu dovozu do Únie, ako aj na základe geografického umiestnenia spoločností, ktoré sa môžu primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Informácie týkajúce sa výberu vzorky vyžadované v prílohe B k oznámeniu o začatí konania poskytlo celkom 33 neprepojených dovozcov. Vybraná počiatočná vzorka pozostáva zo šiestich dovozcov v piatich členských štátoch, na ktorých pripadá 59 % dovozu kujného príslušenstva so závitmi spolupracujúcimi dovozcami do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa uskutočnili konzultácie so všetkými dovozcami. Na základe pripomienok boli do vzorky pridané ďalšie tri spoločnosti, takže konečnú vzorku tvorilo deväť dovozcov v šiestich členských štátoch, na ktorých pripadá 67 % dovozu kujného príslušenstva so závitmi spolupracujúcimi dovozcami do Únie. K rozšírenej vzorke neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky. Keďže jeden dovozca vyplnený dotazník nepredložil, konečná vzorka pozostávala zo zvyšných ôsmich dovozcov.

(32)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa pri antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanoví normálna hodnota v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 pre tých výrobcov, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(33)

Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(34)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovených lehôt zaslali vyplnený formulár žiadosti o THZ.

(35)

Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a všetky informácie predložené v žiadostiach o THZ overila v priestoroch dotknutých spoločností.

(36)

Pri overovaní sa zistilo, že ani jeden z vyvážajúcich výrobcov, ktorí požiadali o THZ, nespĺňal požiadavky kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(37)

Auditovaná účtovná závierka oboch vývozcov nebola v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, pričom auditovaná účtovná závierka jedného vývozcu bola dokonca neúplná, pretože neobsahovala výkaz peňažného toku. Je teda zrejmé, že spoločnosti nesplnili kritérium 2.

(38)

Jeden vývozca nebol schopný preukázať správnosť ocenenia kapitálového vkladu počas privatizácie danej spoločnosti, kým druhý vývozca získal od štátu výhody najmä vo forme zvýhodnenej sadzby dane z príjmu. Títo vývozcovia preto nesplnili kritérium 3.

(39)

Jedna spoločnosť, ktorá požiadala o THZ, predložila pripomienky k zverejneniu. Nespochybnila žiadnu zo skutočností obsiahnutých vo zverejnení, vo svojich pripomienkach však uviedla tri hlavné problémy.

(40)

Po prvé, tvrdila, že rozhodnutie o THZ je protiprávne, pretože bolo prijaté takmer dva mesiace po lehote stanovenej v právnych predpisoch. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že toto oneskorenie bolo spôsobené najmä skutočnosťou, že skôr nebolo možné vykonať overovacie návštevy na účely udelenia THZ, pretože v tom čase čínski vývozcovia neboli k dispozícii. Malo by sa zdôrazniť, že načasovanie udelenia THZ nemalo žiadny vplyv na výsledok.

(41)

Po druhé, tvrdila, že nesúlad s auditovanými účtovnými závierkami je založený výhradne na formálnych dôvodoch. Ďalej tvrdila, že „účtovná prax, ktorá nie je po formálnej stránke úplne v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, nepredstavuje porušenie druhého kritéria THZ, pokiaľ to nemá vplyv na finančné výsledky spoločnosti“. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že kritérium 2 sa vôbec nevzťahuje na finančné výsledky spoločnosti. Toto tvrdenie je preto neopodstatnené. Relevantné kritérium, t. j. „účtovné záznamy, ktoré sú nezávisle auditované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi", je skutočne požiadavkou na formálnu stránku. Napriek tomu je potrebné uviesť, že v daných prípadoch išlo vždy o závažné porušenie, či už vzhľadom na výšku predmetných súm alebo význam porušenia (t. j. jednoducho nebola vykonaná povinná analýza).

(42)

A nakoniec táto spoločnosť tvrdila, že výhody vo forme zvýhodnenej sadzby dane z príjmu neboli v minulosti použité na zamietnutie THZ. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že každý prípad je posudzovaný individuálne. Podľa kritéria 3 na udelenie THZ sa vyhodnotilo, či čínski vývozcovia podliehajú výrazným deformáciám prenášaným z bývalého systému netrhového hospodárstva. To platí aj v tomto prípade vzhľadom na štátne výhody, ktoré boli najmä vo forme zvýhodnenej sadzby dane. Všeobecné pripomienky tohto druhu, ktoré predložil čínsky vývozca, teda nie sú dostatočne opodstatnené.

(43)

Nepreukázalo sa teda, že by niektorý z vyvážajúcich výrobcov spĺňal kritériá 2 a 3 na udelenie THZ. Týmto spoločnostiam preto THZ nemožno udeliť.

(44)

Na základe článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa v krajinách, na ktoré sa vzťahuje uvedené ustanovenie, zavádza prípadné celoštátne clo, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(45)

Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(46)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí nesplnili kritériá na udelenie THZ, ako aj tretí výrobca zaradený do vzorky, požiadali o IZ. Na základe dostupných informácií sa dočasne stanovilo, že všetci výrobcovia zaradení do vzorky spĺňajú požiadavky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, a teda im môže byť udelené IZ.

(47)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(48)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala o svojom zámere použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR ako vhodnú analogickú krajinu Argentínu a vyzvala všetky zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tomuto výberu.

(49)

K výberu analogickej krajiny predložilo pripomienky niekoľko vývozcov a dovozcov, ktorí tvrdili, že Argentína nebude vhodnou analogickou krajinou, najmä pre nízku úroveň domácej hospodárskej súťaže a z toho plynúcu vysokú hladinu cien na argentínskom domácom trhu. Skutočne existujú náznaky, že o argentínsky trh sa do značnej miery delia traja domáci výrobcovia. Podľa argentínskych štatistík je dovoz na argentínsky trh zanedbateľný, pretože na tradične najväčších zahraničných dodávateľov, Brazíliu a Čínu, sa vzťahujú vysoké antidumpingové clá.

(50)

Tí istí vývozcovia a dovozcovia navrhli ako vhodnejšie analogické krajiny Thajsko, Indiu a Indonéziu. S prihliadnutím na pripomienky zainteresovaných strán boli o spoluprácu požiadaní argentínski a indickí výrobcovia. So spoluprácou nakoniec súhlasil jeden výrobca z Argentíny a jeden z Indie.

(51)

Z analýzy ich odpovedí vyplynulo, že domáce ceny, ktoré uviedol jediný spolupracujúci argentínsky výrobca, boli skutočne veľmi vysoké, podstatne vyššie než predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako aj ceny, ktoré ich nepoškodzujú.

(52)

Na druhej strane sa ukázalo, že indický trh je vysoko konkurenčný, s odhadovaným počtom 300 výrobcov. Domáce ceny, ktoré uviedol spolupracujúci indický vývozca, preto možno považovať za primerané.

(53)

Rovnaké prešetrovanie savzťahuje na Thajsko a Indonéziu, ale v oboch krajinách pôsobí veľmi obmedzený počet výrobcov, čo znamená, že v porovnaní s Indiou sú ich domáce trhy menej konkurenčné. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že India je vhodnou analogickou krajinou v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(54)

Keďže žiadnemu čínskemu vývozcovi zaradenému do vzorky nebolo udelené THZ, normálna hodnota bola stanovená podľa ustanovenia článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, pričom ako analogická tretia krajina s trhovým hospodárstvom bola použitá India.

(55)

Pre každého príslušného vyvážajúceho výrobcu sa najprv stanovilo, či bol celkový domáci predaj kujného príslušenstva so závitmi výrobcu z analogickej krajiny reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja na vývoz príslušného výrobku každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu do Únie počas obdobia prešetrovania. To sa preukázalo u dvoch z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(56)

Následne sa určili tie druhy výrobku, ktoré boli predávané na domácom trhu tými spoločnosťami z analogickej krajiny, ktoré mali celkový reprezentatívny domáci predaj, a ktoré boli zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie.

(57)

Pre každý druh predávaný výrobcom z analogickej krajiny na jeho domácom trhu, pri ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom kujného príslušenstva so závitmi, ktorý vyvážajúci výrobcovia predávajú na vývoz do Únie, bolo stanovené, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval aspoň 5 % celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Únie vyvážajúcim výrobcom.

(58)

Komisia následne u výrobcu z analogickej krajiny preskúmala, či by sa každý druh podobného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnom množstve mohol považovať za výrobok predávaný pri bežnom obchodovaní. Na tento účel bol v prípade každého typu výrobku stanovený podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(59)

Ak objem predaja daného druhu výrobku predaného za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovnala alebo bola vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu a ak sa vážená priemerná predajná cena tohto druhu rovnala výrobným nákladom alebo bola vyššia, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene. Táto cena sa vypočítala ako vážený priemer cien celkového domáceho predaja daného druhu počas obdobia prešetrovania.

(60)

V prípade, že objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo keď vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len daného druhu výrobku.

(61)

V prípade, že sa všetky druhy výrobkov predávali so stratou, nepovažovalo sa to za predaj pri bežnom obchodovaní.

(62)

Pre predaj druhov výrobkov, ktorý sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní, ako aj pre druhy výrobkov, ktoré sa nepredali v reprezentatívnom množstve na domácom trhu, sa použila vytvorená normálna hodnota.

(63)

Na vytvorenie normálnej hodnoty sa vynaložené vážené priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a vážený priemerný zisk z domáceho predaja podobného výrobku realizovaný jediným spolupracujúcim výrobcom z analogickej krajiny pri bežnom obchodovaní počas obdobia prešetrovania pripočítali k jeho vlastným priemerným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania. V prípade akéhokoľvek druhu výrobku predaného na domácom trhu v nereprezentatívnych množstvách sa na vytvorenie normálnej hodnoty použil vážený priemerný zisk spolu s predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi pri bežnom obchodovaní, ktoré sa týkajú tohto nereprezentatívneho predaja. V prípade potreby sa uvedené výrobné náklady a predajné, všeobecné a administratívne náklady upravili, a to predtým, ako boli použité na zistenie, či sa predaj uskutočnil pri bežnom obchodovaní, a na stanovenie normálnych hodnôt.

(64)

Keďže výrobcom zaradeným do vzorky bolo udelené IZ a realizovali vývozný predaj príslušného výrobku do Únie priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(65)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(66)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(67)

Primerané úpravy fyzikálnych vlastností, nepriamych daní, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, dodatočných nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, provízií a bankových poplatkov boli vykonané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(68)

V prípade spoločností zaradených do vzorky sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku stanovená pre analogickú krajinu porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(69)

Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(70)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie bolo stanovené na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(71)

Na základe toho sa dumpingové rozpätie vypočítané pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté do vzorky dočasne stanovilo na 42,3 %.

(72)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Na tento účel bola najprv stanovená úroveň spolupráce porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, so zodpovedajúcimi štatistickými údajmi Eurostatu týkajúcimi sa dovozu.

(73)

Pretože spolupráca predstavovala viac ako 50 % celkového čínskeho vývozu do Únie a odvetvie možno považovať za fragmentované vzhľadom na vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, úroveň spolupráce možno považovať za vysokú. Keďže nebol žiadny dôvod domnievať sa, že niektorý vyvážajúci výrobca by úmyselne nespolupracoval, zostatkové dumpingové rozpätie bolo na úrovni tej spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorá mala najvyššie dumpingové rozpätie. To sa považovalo za primerané, keďže nič nenasvedčovalo tomu, že by nespolupracujúce spoločnosti používali dumping na nižšej úrovni, v záujme zabezpečenia účinnosti prípadných opatrení.

(74)

Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené,, takéto:

(75)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv u každého zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanovila, či bol jeho celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie. Prešetrovaním sa stanovilo, že predaj podobného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny u všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch v Thajsku a Indonézii.

(76)

Komisia potom označila tie druhy výrobkov, ktoré na domácom trhu predávajú spoločnosti s celkovým reprezentatívnym predajom na domácom trhu a ktoré boli rovnaké ako druhy výrobkov predávané na vývoz do Únie, alebo im boli veľmi podobné.

(77)

Pri každom druhu podobného výrobku predávaného vyvážajúcimi výrobcami na ich domácom trhu, pri ktorom sa zistilo, že je porovnateľný s druhom príslušného výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či bol predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval aspoň 5 % celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Únie.

(78)

Komisia potom preskúmala, či by sa každý druh podobného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnom množstve mohol považovať za výrobok predávaný pri bežnom obchodovaní v zmysle článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to tak, že sa pre každý druh výrobku stanovil podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(79)

Ak objem predaja daného druhu výrobku predaného za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovnala alebo bola vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu a ak vážená priemerná predajná cena sa rovnala jednotkovým nákladom alebo bola vyššia, normálna hodnota podľa druhu výrobku sa vypočítala ako vážený priemer všetkých predajných cien tohto druhu výrobku na domácom trhu.

(80)

Ak objem ziskového predaja daného druhu výrobku predstavoval 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu výrobku alebo menej, alebo ak bola vážená priemerná cena uvedeného druhu nižšia než jednotkové náklady, pri normálnej hodnote sa vychádzalo zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena iba ziskového predaja tohto druhu na domácom trhu.

(81)

V prípade, že sa všetky druhy výrobkov predávali so stratou, nepovažovalo sa to za predaj pri bežnom obchodovaní.

(82)

Pre predaj druhov výrobkov, ktorý sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní, ako aj druhov výrobkov, ktoré sa nepredávali v reprezentatívnom množstve na domácom trhu, sa použila vytvorená normálna hodnota.

(83)

Na vytvorenie normálnej hodnoty sa vynaložené vážené priemerné predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVA“) náklady a vážený priemerný zisk z domáceho predaja podobného výrobku realizovaný príslušnými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami pri bežnom obchodovaní počas obdobia prešetrovania pripočítali k ich vlastným priemerným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania. V prípade akéhokoľvek druhu výrobku predaného na domácom trhu v nereprezentatívnych množstvách sa na vytvorenie normálnej hodnoty použil vážený priemerný zisk spolu s predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi pri bežnom obchodovaní, ktoré sa týkajú tohto nereprezentatívneho predaja.

(84)

Keďže všetok vývoz príslušného výrobku spolupracujúcimi vývozcami z Thajska a Indonézie sa realizoval nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, teda na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(85)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(86)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(87)

Primerané úpravy úrovne obchodu, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, dodatočných nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, provízií a bankových poplatkov boli vykonané vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(88)

V prípade spolupracujúcich spoločností v Thajsku sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(89)

Keďže úroveň spolupráce sa považovala za vysokú (objem vývozu dvoch spolupracujúcich thajských spoločností predstavoval viac než 80 % celkového thajského vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania), dumpingové rozpätie pre všetkých ostatných thajských vyvážajúcich výrobcov bolo stanovené na úrovni najvyššieho dampingového rozpätia týchto dvoch spolupracujúcich spoločností.

(90)

Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia pre thajské spoločnosti, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(91)

V prípade jedinej spolupracujúcej spoločnosti sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(92)

Keďže úroveň spolupráce sa považovala za vysokú (objem vývozu jedinej spolupracujúcej indonézskej spoločnosti predstavoval viac než 80 % celkového indonézskeho vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania), dumpingové rozpätie pre všetkých ostatných indonézskych vyvážajúcich výrobcov bolo stanovené na rovnakej úrovni ako pre spolupracujúcu spoločnosť.

(93)

Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(94)

Počas obdobia prešetrovania vyrábali podobný výrobok v Únii šiesti výrobcovia. Ako sa uvádza v odôvodnení 28, do vzorky boli vybrané dve skupiny výrobcov z Únie, ktoré zahŕňali troch výrobcov z Únie a na ktoré pripadá 81 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(95)

V zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia predstavuje všetkých šesť existujúcich výrobcov z Únie, ktorí vyrábali podobný výrobok počas obdobia prešetrovania, výrobné odvetvie Únie, a preto sa budú ďalej uvádzať ako „výrobné odvetvie Únie“.

(96)

Spotreba v Únii sa určila na základe údajov o objeme predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a na základe údajov o objeme dovozu, ktoré poskytol Eurostat, upravených o zistenia prešetrovania.

(97)

Spotreba v Únii medzi rokmi 2008 a 2009 výrazne klesla o 21 %, pričom následne vzrástla o 12 percentuálnych bodov na úroveň, ktorá bola 9 % pod úrovňou spotreby na začiatku posudzovaného obdobia.

(98)

Komisia preskúmala, či možno dovoz kujného príslušenstva so závitmi s pôvodom v príslušných krajinách posúdiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(99)

Dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej z príslušných krajín bolo nad hranicou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia (pozri odôvodnenia 73, 89 a 92).

(100)

Pokiaľ ide o objem dumpingového dovozu z Indonézie, zistilo sa, že počas obdobia prešetrovania tvoril len okolo 2,5 % celkového dovozu podobného výrobku do Únie. Preto o tomto dovoze možno predpokladať, že nespôsobuje značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 9 ods. 3 základného nariadenia alebo ustanovení Antidumpingovej dohody WTO (5).

(101)

Prešetrovaním v tejto predbežnej fáze sa zároveň zistilo, že väčšia časť dovozu z Indonézie môže byť nesprávne vykázaná pod iným číselným znakom KN, konkrétne 7307 99 10 namiesto 7307 19 10 , ktorý sa za normálnych okolností vzťahuje na liate príslušenstvo so závitom na rúry alebo rúrky z kujnej liatiny. Údaj 2,5 % uvedený v predchádzajúcom odôvodnení však už zahŕňa všetok alebo aspoň veľkú časť tohto zrejme nesprávne vykázaného dovozu.

(102)

Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo dočasne rozhodnuté nekumulovať tento dovoz s dumpingovým dovozom z Thajska a ČĽR.

(103)

Pokiaľ ide o objem dumpingového dovozu z Thajska a ČĽR, nemôže byť považovaný za zanedbateľný, pretože počas obdobia prešetrovania trhový podiel dovozu z Thajska dosahoval 5,4 % a trhový podiel dovozu z ČĽR dosahoval 47,3 %.

(104)

Vzhľadom na porovnateľné konkurenčné podmienky medzi dovozom z týchto dvoch krajín a podobným výrobkom v Únii, t. j. prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a pre rovnaké kategórie zákazníkov, bolo dočasne považované za primerané ich kumulatívne posúdenie. V mnohých prípadoch bolo skutočne zistené, že dovážané výrobky z ČĽR a Thajska boli predávané prostredníctvom tých istých distribútorov.

(105)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dočasne usúdilo, že boli splnené všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Dovoz z Thajska a ČĽR sa preto skúmal kumulatívne. Preto sa bude ďalej uvádzať ako „dovoz z obidvoch príslušných krajín“.

(106)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu príslušného výrobku z obidvoch príslušných krajín na trh Únie zvýšil o 15 %. Zatiaľ čo dovoz najprv klesol o 16 % medzi rokmi 2008 a 2009 v dôsledku poklesu spotreby uvedenej v odôvodnení 96, následne podstatne vzrástol o 31 percentuálnych bodov až do obdobia prešetrovania.

(107)

Počas posudzovaného obdobia sa trhový podiel dumpingového dovozu z obidvoch príslušných krajín zvýšil o 11 percentuálnych bodov zo 41,7 % na 52,7 %. K tomuto nárastu trhového podielu došlo najmä v období od roku 2010 do obdobia prešetrovania, počas obdobia zotavovania dopytu.

(108)

V ďalšej tabuľke sa uvádza priemerná cena dumpingového dovozu z obidvoch príslušných krajín na hranici Únie pred preclením podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat. Počas posudzovaného obdobia sa priemerná cena dovozu z obidvoch príslušných krajín trvale zvyšovala celkovo o 14 %.

(109)

Vykonalo sa porovnanie cien jednotlivých druhov, t. j. porovnali sa predajné ceny vyvážajúcich výrobcov s predajnými cenami výrobcov z Únie zaradených do vzorky, v Únii. Na tento účel sa porovnali ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom s cenami vyvážajúcich výrobcov z obidvoch príslušných krajín zaradených do vzorky. V prípade potreby sa vykonali úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely v úrovni obchodu (najmä predaj OEM) a v nákladoch po dovoze.

(110)

Toto porovnanie ukázalo, že dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Thajsku a ČĽR sa počas obdobia prešetrovania predával v Únii za ceny, ktoré vo vyjadrení ako percento z cien výrobného odvetvia Únie boli oproti týmto cenám nižšie o 25 % až 55 %.

(111)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia. Ďalej uvedené údaje o výrobe, výrobnej kapacite, využití kapacity, predaji a podieloch na trhu sa vzťahujú na všetkých výrobcov z Únie a údaje o všetkých ostatných ukazovateľoch sa vzťahujú na výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pokiaľ ide o ukazovatele na základe výrobcov zaradených do vzorky, vzhľadom na to, že vzorku tvorili iba dve skupiny výrobcov, skutočné súhrnné údaje nemohli byť v príslušných tabuľkách zverejnené z dôvodu zachovania dôvernosti; namiesto toho tabuľky uvádzajú len indexy na zobrazenie trendu týchto ukazovateľov.

(112)

Objem výroby v Únii medzi rokmi 2008 a 2009 prudko klesol o 39 % a následne sa mierne znížil z úrovne, ktorá bola už aj tak nízka, a to aj napriek zvýšeniu spotreby v nasledujúcich rokoch o 12 percentuálnych bodov, ako sa uvádza v odôvodnení 96 .

(113)

Počas posudzovaného obdobia výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie klesla o 21 %, a to najmä medzi rokmi 2008 a 2009. Hlavným dôvodom tohto poklesu výrobnej kapacity bolo zastavenie prevádzky troch výrobcov z Únie počas posudzovaného obdobia.

(114)

Aj napriek poklesu výrobnej kapacity sa využitie kapacity výrobného odvetvia Únie znížilo o 26 %, a to najmä medzi rokmi 2008 a 2009.

(115)

Počas posudzovaného obdobia sa objem zásob znížil o 23 %, v súlade s klesajúcim objemom predaja a výroby výrobného odvetvia Únie.

(116)

Objem predaja všetkých výrobcov z Únie na trhu Únie medzi rokmi 2008 a 2009 výrazne klesol o 25 % z dôvodu klesajúceho dopytu. Po roku 2009 dopyt v Únii výrazne vzrástol, ako sa uvádza v odôvodnení 96, predaj v Únii však až do konca posudzovaného obdobia zostal na nízkej úrovni roku 2009.

(117)

Počas posudzovaného obdobia trhový podiel výrobného odvetvia Únie postupne klesol o 9 percentuálnych bodov, resp. 18 %, zatiaľ čo v tom istom období dumpingový dovoz získal 11 percentuálnych bodov podielu na trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 106.

(118)

Počas posudzovaného obdobia boli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky schopní iba mierne zvýšiť svoje predajné ceny o 4 %. Z dôvodu rastúceho objemu dumpingového dovozu vstupujúceho na trh Únie bolo toto zvýšenie cien nižšie ako rast nákladov.

(119)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením neprepojeným zákazníkom na trhu Únie v percentuálnom vyjadrení z obratu z tohto predaja. Zatiaľ čo na začiatku posudzovaného obdobia bola ziskovosť výrobného odvetvia Únie uspokojivá, v roku 2009 nebola takmer žiadna. Aj keď sa následne mierne zotavila, počas zvyšku posudzovaného obdobia zostala hlboko pod úrovňou, ktorá nespôsobuje ujmu.

(120)

Pokiaľ ide o návratnosť investícií vyjadrenú ako zisk v percentách z čistej účtovnej hodnoty investícií, tento ukazovateľ sledoval rovnaký trend ako ziskovosť.

(121)

Počas posudzovaného obdobia čisté peňažné toky z prevádzkových činností sústavne klesali, a to celkom o 64 %, a počas obdobia prešetrovania dosahovali veľmi nízku úroveň.

(122)

Ako sa uvádza v odôvodnení 96, spotreba Únie medzi rokom 2009 a obdobím prešetrovania výrazne vzrástla o 8 000 ton, zatiaľ čo v tom istom období sa objem dumpingového dovozu zvýšil o 9 000 ton, ako sa uvádza v odôvodnení 105. Celý rast trhu Únie od roku 2009 do obdobia prešetrovania bol teda absorbovaný dumpingovými dovozmi, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie v Únii zostal na veľmi nízkej úrovni roku 2009. Je teda preukázané, že výrobné odvetvie Únie nemohlo mať prospech z nedávneho rastu spotreby v Únii, a to v dôsledku zvyšujúceho sa trhového podielu dumpingového dovozu z obidvoch príslušných krajín.

(123)

Počas posudzovaného obdobia sa investície výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyvíjali takto:

(124)

Ako z uvedenej tabuľky vyplýva, výrobcovia z Únie výrazne znížili investície medzi rokmi 2008 a 2010. Počas obdobia prešetrovania sa tento trend obrátil, keď investície opäť výrazne vzrástli, ale nedosiahli úroveň, ktorú mali na začiatku posudzovaného obdobia.

(125)

V dôsledku nedostatočnej ziskovosti opísanej v odôvodnení 119 mali niektorí výrobcovia z Únie v súčasnej situácii ťažkosti so získavaním kapitálu na budúce investície. K problémom so získavaním kapitálu prispieva aj neuspokojivá návratnosť investícií.

(126)

Zamestnanosť, ktorá je vyjadrená ekvivalentom plného pracovného času („FTE“), vo veľkej miere odrážala vývoj v objeme výroby (pozri odôvodnenie 111), z čoho vyplýva, že výrobné odvetvie Únie sa usilovalo racionalizovať výrobné náklady, keď to bolo nevyhnutné. Výrobné odvetvie Únie sa snažilo prispôsobiť pracovnú silu zhoršujúcej sa situácii na trhu, čo počas posudzovaného obdobia viedlo k plynulému celkovému zníženiu zamestnanosti o 36 %.

(127)

Napriek uvedeným pokusom výrobného odvetvia Únie prispôsobiť zamestnanosť zhoršujúcej sa situácii na trhu, medzi rokmi 2008 a 2009 produkcia výrobcov z Únie z hľadiska produkcie pripadajúcej na ekvivalent plného pracovného času výrazne klesla o 19 %. Situácia sa neskôr sústavne zlepšovala, ale zostala na úrovni, ktorá bola 9 % pod úrovňou na začiatku posudzovaného obdobia.

(128)

Počas posudzovaného obdobia priemerné mzdové náklady výrobného odvetvia sústavne rástli, celkom o 12 %.

(129)

Dumpingové rozpätia pri dovoze z obidvoch príslušných krajín uvedené v odôvodnenich 73 a 89 sú vysoké. Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dumpingového dovozu možno vplyv dumpingových rozpätí považovať za podstatný.

(130)

Kujné príslušenstvo so závitmi s pôvodom v Brazílii, Českej republike, Japonsku, ČĽR, Kórejskej republike a Thajsku už bolo predmetom opatrení (6) medzi rokmi 2000 a 2005 (7) (ďalej len „predchádzajúce opatrenia“). Uspokojivá ziskovosť výrobného odvetvia Únie na začiatku posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenie 119) naznačuje, že tieto opatrenia priniesli odvetviu Únie dočasnú úľavu. Zvyšujúci sa objem dumpingového dovozu však znamená koniec tohto pomerne pozitívneho obdobia. Takisto treba uviesť, že spoločný trhový podiel šiestich príslušných krajín podľa predchádzajúcich opatrení nikdy neprevýšil 29 % (8), zatiaľ čo obidve príslušné krajiny podľa súčasného prešetrovania mali počas obdobia prešetrovania trhový podiel 52,7 %, ako sa uvádza v odôvodnení 106.

(131)

Ukazovatele ujmy sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali záporne. Je to obzvlášť zrejmé pri ukazovateľoch týkajúcich sa ziskovosti, objemu výroby, využitia kapacity, objemu predaja a podielu na trhu, pretože všetky tieto ukazovatele vykázali jasný zhoršujúci sa trend.

(132)

Dovoz kujného príslušenstva so závitmi z obidvoch príslušných krajín mal zároveň počas obdobia prešetrovania až o 55 % nižšie ceny ako boli ceny výrobného odvetvia Únie (pozri odôvodnenie 109), pričom súčasne podstatne zvyšoval svoj podiel na trhu (pozri odôvodnenie 106).

(133)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(134)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR a Thajsku spôsobil výrobnému odvetviu Únie takú ujmu, ktorá sa môže považovať za značnú. Okrem dumpingového dovozu sa preskúmali aj iné známe faktory, ktoré mohli v tom istom období spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dampingovému dovozu.

(135)

V období od roku 2008 do obdobia prešetrovania sa objem dumpingového dovozu z obidvoch príslušných krajín zvýšil o 15 % na trhu, ktorý sa zmenšil o 9 %, v dôsledku čoho sa jeho podiel na trhu Únie zvýšil zo 41,7 % na 52,7 %.

(136)

Nárast dumpingového dovozu príslušného výrobku z obidvoch príslušných krajín počas posudzovaného obdobia sa zhodoval s klesajúcim trendom pri väčšine ukazovateľov ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Výrobné odvetvie Únie stratilo zo svojho trhového podielu 8,7 percentuálneho bodu a muselo znížiť výrobu o 41 %. Výrazné cenové podhodnotenie znemožnilo výrobnému odvetviu Únie, aby v prijateľnom rozsahu zohľadnilo zvýšené výrobné náklady v predajných cenách, v dôsledku čoho bola úroveň ziskovosti počas väčšiny posudzovaného obdobia veľmi nízka.

(137)

Na základe týchto skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz za nízke ceny z obidvoch príslušných krajín, ktorý počas posudzovaného obdobia vo veľkom a celkovo rastúcom objeme vstupoval na trh Únie a ktorý mal výrazne nižšie ceny ako boli ceny výrobného odvetvia Únie, spôsobuje výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(138)

Zatiaľ čo Eurostat vykazoval počas celého posudzovaného obdobia významný objem dovozu z Indie za veľmi nízke ceny, existujú náznaky, že nešlo o dovoz príslušného výrobku, ale iných výrobkov vykázaných pod tým istým číselným znakom KN.

(139)

Dovoz z iných tretích krajín bol počas celého posudzovaného obdobia obmedzený. Celkový trhový podiel dovozu z tretích krajín, okrem obidvoch príslušných krajín, sa znížil o 2,1 percentuálneho bodu z 10,5 % na 8,4 %.

(140)

Ďalšími významnými zdrojmi dovozu počas obdobia prešetrovania boli Indonézia, Brazília a Turecko s trhovým podielom od 1,3 % do 1,6 %, pričom počas posudzovaného obdobia všetky tieto krajiny svoj trhový podiel stratili.

(141)

Vzhľadom na obmedzené objemy a klesajúce trendy možno usudzovať, že dovoz z tretích krajín iných ako príslušné krajiny zrejme neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania.

(142)

Pokiaľ ide o vývoj predaja na vývoz výrobného odvetvia Únie, počas posudzovaného obdobia vývoz neustále klesal, celkovo o 34 %.

(143)

Počas celého posudzovaného obdobia však predaj na vývoz predstavoval len 13 % – 15 % výroby výrobného odvetvia Únie. Preto sa nezdá, že by vo významnej miere prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania.

(144)

Ako sa uvádza v odôvodnení 96, spotreba v Únii medzi rokmi 2008 a 2009 klesla o 21 %, čo v tom istom období viedlo k poklesu predaja výrobného odvetvia Únie v Únii o 25 %. Po roku 2009 však spotreba v Únii výrazne rástla približne o 8 000 ton, zatiaľ čo v tom istom období sa objem dumpingového dovozu zvýšil približne o 9 000 ton, ako sa uvádza v odôvodnení 105. Celý rast trhu Únie od roku 2009 do obdobia prešetrovania bol teda absorbovaný dumpingovým dovozom, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie v EÚ zostal na veľmi nízkej úrovni roku 2009.

(145)

Zainteresované strany tvrdili, že významnou príčinou ujmy bola kríza na španielskom stavebnom trhu, ktorá má údajne významný vplyv na španielsku spoločnosť ATUSA, ktorá je jedným z hlavných navrhovateľov. Spoločnosť ATUSA však realizuje predaj vo väčšine členských štátov EÚ, pričom skutočný dosah krízy španielskeho stavebného odvetvia sa týkal len jej predaja na španielskom trhu, ktorý nikdy netvoril väčšinu celkového predaja spoločnosti. Navyše obraz ujmy je jednoznačný tak v prípade obidvoch skupín spoločností zaradených do vzorky, ako aj všetkých navrhovateľov a celého výrobného odvetvia Únie. Analýza ujmy sa v každom prípade neobmedzila na výkon jedného výrobcu z Únie či na jeden vnútroštátny trh, ale zahŕňala celé výrobné odvetvie Únie.

(146)

Zainteresované strany tvrdili aj to, že ujmu spôsobenú záporným vývojom spotreby v Únii nespôsobil dumpingový dovoz, ale účinok nahradenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že záporný vývoj spotreby v Únii mohol výrobcom z Únie spôsobiť ujmu. Táto ujma sa však zhoršila plynulým nárastom dumpingového dovozu na zmenšujúci sa trh. Ako bolo uvedené, nedávne oživenie spotreby v Únii bolo výhradne v prospech dumpingového dovozu, zatiaľ čo výrobcovia z Únie neboli schopní zvýšiť objem svojho predaja.

(147)

Zainteresované strany tvrdia, že skutočnosť, že skupina Georg Fischer (ďalej len „GF“) je naďalej zisková, a to aj napriek svojim vyšším cenám, zatiaľ čo ostatným výrobcom z Únie sa nedarí dosahovať uspokojivé výsledky, naznačuje, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nespôsobil dumpingový dovoz, ale skôr štrukturálne problémy. Aj GF však bola negatívne ovplyvnená, keď stratila podiel na trhu a časť svojho ziskového rozpätia. Jej zamestnanosť klesla, rovnako ako jej produkcia. Preto tvrdenie, že GF neutrpela ujmu, nemôže byť prijaté.

(148)

Všetci výrobcovia z Únie, vrátane spoločnosti GF, boli navyše vystavení cenovému tlaku zo strany dumpingového dovozu.

(149)

Zainteresované strany rovnako tvrdili, že skutočnosť, že aj Berg Montana, bulharská dcérska spoločnosť skupiny ATUSA, bola naďalej zisková, ukazuje, že ujmu spôsobili iné dôvody než dumpingový dovoz. Aj Berg Montana však bola negatívne ovplyvnená čínskym dovozom – objem jej výroby a využitie kapacity sa výrazne znížili, rovnako ako zamestnanosť. Keďže väčšina predaja spoločnosti Berg Montana sa realizuje do spriaznených spoločností skupiny ATUSA, izolovaný pohľad na ziskovosť spoločnosti Berg Montana bez súčasného zohľadnenia finančných výsledkov celej skupiny nie je adekvátny, pretože ziskovosť spoločnosti Berg Montana je ovplyvnená transferovou cenotvorbou – a skupina ATUSA je v skutočnosti celkovo stratová. Preto tvrdenie, že spoločnosť Berg Montana neutrpela ujmu, rovnako nemôže byť prijaté.

(150)

Dalo by sa tvrdiť, že 9 percentný pokles produktivity práce medzi rokom 2008 a obdobím prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 126, je príznakom štrukturálneho problému. Tento pokles však nastal v období, v ktorom výrobné odvetvie Únie znížilo celkový počet pracovných síl o 36 % a produkciu o 41 %. Toto zníženie ukazuje, že výrobcovia z Únie boli sústavne nútení zosúlaďovať svoju činnosť s tlakom trhu, ktorý pochádzal z dumpingového dovozu a dočasne slabšieho dopytu. Pri zvážení tohto neradostného hospodárskeho prostredia možno 9 percentný pokles produktivity práce považovať za pomerne mierny.

(151)

Touto analýzou sa teda preukázalo, že počas posudzovaného obdobia sa z hľadiska množstva dovoz z obidvoch príslušných krajín zvýšil a dosiahol podstatný podiel na trhu. Navyše dumpingové ceny zvýšeného množstva výrobkov dovážaných na trh Únie boli výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(152)

Analyzovali sa aj ďalšie faktory, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie. Z tohto hľadiska sa zistilo, že dovoz z iných tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a rozvoj spotreby v Únii sa nezdajú byť takými faktormi, ktoré by narušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie počas obdobia prešetrovania.

(153)

Na základe tejto analýzy, ktorá dôkladne odlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov, ktoré majú vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z ČĽR a Thajska spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(154)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dampingu existujú presvedčivé dôvody pre záver, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať dočasné antidumpingové opatrenia. S týmto cieľom a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia sa na základe všetkých predložených dôkazov zvažoval pravdepodobný vplyv možných opatrení na všetky dotknuté strany, ako aj pravdepodobné dôsledky neprijatia takýchto opatrení.

(155)

Všetci známi výrobcovia z Únie podporujú uloženie antidumpingových opatrení. Pripomíname, že z väčšiny ukazovateľov o ujme vyplýva negatívny trend, a najmä ukazovatele ujmy týkajúce sa objemu výroby a predaja a podielu na trhu, ako aj finančnej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, ako ziskovosť a návratnosť investícií, boli vážne zasiahnuté.

(156)

Ak sa uložia opatrenia, očakáva sa, že pokles cien na trhu Únie a strata podielu na trhu sa zmierni a že predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa začnú zvyšovať, v dôsledku čoho sa výrazne zlepší finančná situácia výrobného odvetvia Únie.

(157)

Na druhej strane, ak by sa antidumpingové opatrenia neuložili, bolo by pravdepodobné, že zhoršovanie trhovej a finančnej situácie výrobného odvetvia Únie by pokračovalo. V takomto prípade by výrobné odvetvie Únie ďalej strácalo podiel na trhu, pretože nie je schopné držať krok s trhovými cenami stanovenými pod vplyvom dumpingového dovozu z obidvoch príslušných krajín. To by malo pravdepodobne za následok ďalšie zníženie výroby a zatvárenie výrobných zariadení v Únii, čoho výsledkom by bola výrazná strata pracovných miest.

(158)

So zreteľom na všetky uvedené faktory sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingových opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(159)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30, v rámci prešetrovania spolupracovalo 32 neprepojených dovozcov, ktorých dovoz predstavoval asi 45 % celkového dovozu z obidvoch príslušných krajín. Všeobecne platí, že dovozcovia sú proti uloženiu antidumpingových opatrení. Vo väčšine prípadov sa však vplyv opatrení zdá byť obmedzený. V mnohých prípadoch príslušný výrobok tvorí len menej významnú časť celkovej činnosti dovozcov. Okrem toho, niektorí dovozcovia už nakupujú kujné príslušenstvo so závitmi od iných zdrojov a dovozcovia, ktorí v súčasnosti nakupujú len z obidvoch príslušných krajín, sa takisto môžu obrátiť na iné zdroje, vrátane výrobného odvetvia Únie. Na základe toho sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie dočasných opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na záujem dovozcov.

(160)

Ako sa uvádza v odôvodnení 17, kujné príslušenstvo so závitmi sa používa najmä v systémoch na rozvod plynu, vody a tepla v bytových a nebytových budovách. Používateľmi kujného príslušenstva so závitmi sú teda najmä inštalatéri. V rámci prešetrovania nespolupracovalo žiadne združenie používateľov alebo spotrebiteľov. Hodnota kujného príslušenstva so závitmi navyše tvorí len malú časť celkových nákladov na inštaláciu systémov na rozvod plynu, vody alebo tepla. Na základe toho sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie dočasných opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na záujem používateľov.

(161)

Celkovo pri zohľadnení celkového vplyvu antidumpingových opatrení sa zdá, že pozitívne účinky na výrobné odvetvie Únie jasne prevažujú nad potenciálnym negatívnym vplyvom na iné záujmové skupiny. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že antidumpingové clá nie sú v rozpore so záujmom Únie.

(162)

Zainteresované strany tvrdili, že v prípade zavedenia antidumpingových opatrení môže na trhu Únie vzniknúť duopol, ktorý by bol ovládaný dvomi hlavnými navrhovateľmi, skupinou ATUSA a skupinou GF. V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že súčasný trhový podiel týchto dvoch skupín je pomerne nízky, keď tento údajný „duopol“ má skôr mierny, okolo 30 percentný podiel na trhu. Tento podiel by mal byť porovnateľný s trhovým podielom obidvoch príslušných krajín, ktorý dosahuje 52,7 %, zatiaľ čo dovoz z iných tretích krajín predstavuje trhový podiel 8,4 %. Ostatní výrobcovia z Únie majú podiel na trhu 7,5 %.

(163)

Okrem toho, cieľom antidumpingových ciel nie je zakázať všetok dovoz, ale obnoviť rovnaké podmienky pre všetkých. Malo by sa poznamenať, že predchádzajúce opatrenia platné medzi rokmi 2000 a 2005 dovoz nezastavili. Naopak, ČĽR vyviezla v rokoch 2002, 2003 a 2004 väčšie množstvá, ako pred zavedením opatrení antidumpingového cla vo výške 49,4 %. Celkovo prítomnosť takého veľkého počtu subjektov na trhu Únie naznačuje, že riziko vzniku duopolu, ktorý by narúšal hospodársku súťaž a mal by na trhu Únie dominantné postavenie, je nízke.

(164)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie celkovo neexistujú presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz kujného príslušenstva so závitmi s pôvodom v ČĽR a Thajsku.

(165)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou a so záujmom Únie, mali by sa uložiť dočasné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom z obidvoch príslušných krajín.

(166)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie.

(167)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dampingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobcom z Únie umožniť pokryť výrobné náklady a dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by výrobcovia tohto druhu v tomto odvetví v primeranej miere mohli získať za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. keby neexistoval dumpingový dovoz, pri predaji podobného výrobku v Únii.

(168)

V rámci predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa toho istého výrobku bol tento primeraný zisk stanovený na úrovni 7 % (9). Vzhľadom na to, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky boli schopní na začiatku posudzovaného obdobia dosiahnuť podobný zisk, neexistujú žiadne náznaky, že toto ziskové rozpätie už nie je primerané.

(169)

Na základe toho sa vypočítala nepoškodzujúca cena pre výrobcov z Únie vyrábajúcich podobný výrobok. Nepoškodzujúca cena sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 7 % k výrobným nákladom.

(170)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny s váženou priemernou nepoškodzujúcou cenou podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Únie na trhu Únie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento z váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(171)

Na základe týchto skutočností a podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa dospelo k názoru, že na dovoz s pôvodom v ČĽR a Thajsku treba zaviesť dočasné antidumpingové opatrenia na úrovni zisteného rozpätia dumpingu alebo ujmy, podľa toho, ktoré z nich je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(172)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych a thajských vyvážajúcich výrobcov bolo clo pre všetky ostatné spoločnosti z týchto dvoch krajín stanovené na úrovni najvyššieho cla, ktoré sa má uložiť spoločnostiam z príslušnej krajiny, ktoré boli zaradené do vzorky alebo spolupracovali pri prešetrovaní. Clo pre všetky ostatné spoločnosti bude platiť pre spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali.

(173)

V prípade spolupracujúcich čínskych spoločností nezaradených do vzorky, ktoré sú uvedené v prílohe, sa sadzba dočasného cla stanovuje vo výške váženého priemeru sadzieb spoločností zaradených do vzorky.

(174)

Navrhované sadzby dočasných antidumpingových ciel sú takéto:

Čínska ľudová republika

Thajsko

(175)

Tieto antidumpingové opatrenia sa dočasne stanovili vo forme valorických ciel.

(176)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Thajsku vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov nie je osobitne uvedený v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využiť a platí pre ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(177)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo vytvorení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (10) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(178)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň cla pre všetky ostatné spoločnosti mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nerealizovali do Únie žiadny vývoz.

(179)

V prípade Thajska sa však naposledy menované spoločnosti vyzývajú, ak spĺňajú požiadavky článku 11 ods. 4 druhý pododsek základného nariadenia, aby predložili žiadosť o preskúmanie podľa tohto článku, s cieľom individuálne preskúmať ich situáciu.

(180)

V záujme dobrej správy treba stanoviť obdobie, počas ktorého zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote určenej v nariadení, môžu písomne oznámiť svoje názory a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely akéhokoľvek konečného cla sa môžu prehodnotiť,

(1)

Európska komisia oznámila 16. februára 2012 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušná krajina“, „Čína“ alebo „ČĽR“) do Únie.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného 3. januára 2012 v mene výrobcov z EÚ (ďalej len „navrhovatelia“), na ktorých pripadá viac ako 30 % celkovej výroby stolového a kuchynského riadu v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľom, ostatným známym výrobcom z Únie, známym vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, dovozcom, obchodníkom, používateľom, dodávateľom a združeniam, o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, a zástupcom ČĽR. Komisia informovala aj výrobcov v Ruskej federácii, ktorá bola v oznámení o začatí konania navrhnutá ako možná analogická krajina. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú konkrétne dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté.

(4)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov Komisia v oznámení o začatí konania požiadala vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov, aby sa jej prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011. Tieto informácie Komisii umožnia, aby v súlade s článkom 17 základného nariadenia rozhodla o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpila.

(5)

Vzhľadom na vysoký počet výrobcov z Únie zapojených do tohto konania Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie na účely stanovenia ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Tento predbežný výber bol vykonaný pomocou informácií dostupných Komisii v počiatočnej fáze, a to na základe objemu predaja výrobcov, ich veľkosti, geografického umiestnenia v Únii a výrobného segmentu. Vybratá vzorka zahŕňala šesť výrobcov z Únie, ktorí pokrývajú všetky hlavné druhy výrobku, so sídlom v piatich členských štátoch, pričom dvaja z nich sú malé a stredné podniky (MSP). Táto predbežná vzorka predstavovala viac ako 15 % odhadovanej celkovej výroby v Únii. Jeden výrobca predbežne zaradený do vzorky si neželal byť súčasťou tejto vzorky a niekoľko zainteresovaných strán upozornilo, že pri výbere bol prehliadnutý členský štát s veľkým objemom výroby, ktorý by mal byť v reprezentatívnej vzorke zastúpený. Vzhľadom na uvedené Komisia predbežnú vzorku zmenila a výsledná konečná vzorka zahŕňala sedem výrobcov z Únie, ktorí pokrývajú všetky hlavné druhy výrobku, so sídlom v šiestich členských štátoch, pričom dvaja z nich sú MSP. Táto vzorka predstavovala viac ako 20 % odhadovanej celkovej výroby v Únii.

(6)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo okolo 400 vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, na ktorých pripadá 60 % celkového vývozu. Na základe získaných informácií Komisia predbežne vybrala vzorku piatich vyvážajúcich výrobcov s najvyšším objemom vývozu do Únie a vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorí jej boli známi, aby k navrhovanej vzorke predložili pripomienky. Dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí boli predbežne vybratí na zaradenie do vzorky, následne opravili informácie, ktoré poskytli v rámci výberu vzorky, takže ich objem vývozu už nepostačoval na to, aby boli do vzorky zaradení. Komisia potom vybrala konečnú vzorku piatich najväčších spoločností s aktualizovanými údajmi, pokiaľ ide o objem vývozu. Spoločnosti zaradené do vzorky predstavujú takmer 20 % vývozu do Únie všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(7)

Nakoniec boli na zaradenie do vzorky vybraté tieto spoločnosti alebo skupiny spoločností:

(8)

Jedna spoločnosť vzniesla námietky k výberu spoločností zaradených do vzorky a tvrdila, že by mala byť do vzorky zaradená. Tvrdila, že jej zaradenie by nemalo za následok neprimeraný počet spoločností zaradených do vzorky ani by nespôsobilo oneskorenie prešetrovania, najmä preto, že táto spoločnosť je pomerne malým vývozcom. Ďalej tvrdila, že je spoločnosťou v zahraničnom vlastníctve a že bez jej zaradenia by vzorka nebola reprezentatívna.

(9)

Komisia pripomína, že výber spoločností zaradených do vzorky bol vykonaný na základe najväčšieho objemu vývozu, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia, s prihliadnutím na počet výrobcov, ktorých bolo možné náležite prešetriť v stanovenom čase. Vzhľadom na to, že spoločnosť je pomerne malým vývozcom, jej zahrnutie by nezvýšilo reprezentatívnosť vzorky z hľadiska objemu vývozu. Okrem toho je potrebné poznamenať aj to, že spoločnosť sa ohlásila veľmi neskoro – štyri mesiace po oznámení konečného výberu všetkým vyvážajúcim výrobcom a vykonaní overovacích návštev v priestoroch vybratých spoločností. Žiadosť o zaradenie do vzorky preto bola zamietnutá.

(10)

Na otázky týkajúce sa výberu vzorky odpovedalo v stanovenej lehote vyše 60 neprepojených dovozcov, ktorí ponúkli spoluprácu pri konaní. Na vytvorenie vzorky bolo vybratých päť z nich. Týchto päť neprepojených dovozcov bolo vybratých na základe objemu a hodnoty dovozu a ďalšieho predaja v Únii, ich geografického umiestnenia, obchodného modelu a segmentu výrobkov. Spoločnosti zaradené do vzorky zodpovedali najväčším reprezentatívnym objemom a hodnotám dovozu a ďalšieho predaja v Únii, ktoré bolo možné náležite prešetriť v stanovenom čase. Podľa údajov oznámených vo fáze výberu vzorky tieto spoločnosti tvorili zhruba 6 % dovozu príslušného výrobku počas OP.

(11)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, aby mohli v prípade záujmu predložiť žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí o to požiadali, a čínskym orgánom.

(12)

Jedenásť čínskych vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o IZ v prípade, ak by z prešetrovania vyplynulo, že nespĺňajú podmienky na THZ. Z týchto žiadateľov boli traja zaradení a zvyšných osem nebolo zaradených do vzorky. Jeden z týchto vyvážajúcich výrobcov, ktorý nebol zaradený do vzorky, následne svoju žiadosť o THZ stiahol a ponechal len svoju žiadosť o IZ. Zostávajúci dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a štyri ďalšie spoločnosti nezaradené do vzorky požiadali len o IZ.

(13)

Komisia zaslala dotazníky piatim vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky a takmer 300 ďalším vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, ktorí o to požiadali. Okrem toho boli dotazníky zaslané siedmim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, piatim dovozcom zaradeným do vzorky, štyrom združeniam maloobchodníkov a distribútorov, a tiež jednotlivým maloobchodníkom a distribútorom, ktorí o to požiadali. Ďalej boli dotazníky zaslané vyvážajúcim výrobcom v Indii, Turecku, Brazílii, Thajsku a Rusku, ktoré boli považované za kandidátske krajiny na výber vhodnej analogickej krajiny.

(14)

Doručené boli odpovede od trinástich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a od troch výrobcov z možných analogických krajín (Brazílie, Thajska a Ruska). Vyplnené dotazníky boli doručené aj od siedmich výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od piatich dovozcov zaradených do vzorky. Vyplnené dotazníky doručili aj jeden maloobchodník, jeden distribútor a dve združenia maloobchodníkov a distribútorov.

(15)

Komisia dostala vyjadrenia aj od vyše 20 dovozcov neprepojených s vyvážajúcim výrobcom, od niekoľkých maloobchodníkov, poskytovateľa marketingových programov a od Čínskej komory výrobkov ľahkého priemyslu a umeleckých remesiel (ďalej len „CCCLA“).

(16)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(17)

Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch siedmich výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(18)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ako aj ostatní spolupracujúci výrobcovia z Únie žiadali z dôvodov ustanovení článku 19 základného nariadenia, aby sa udržala utajenosť ich totožnosti. Tvrdili, že zverejnenie ich totožnosti by mohlo mať za následok značné nepriaznivé účinky.

(19)

Určití výrobcovia z Únie, ktorí podali podnet, zásobujú zákazníkov v Únii, ktorí získavajú svoje výrobky aj z Číny, a tým priamo využívajú výhody tohto dovozu. Títo navrhovatelia preto považovali svoju pozíciu za citlivú, lebo niektorí z ich klientov by nemuseli byť spokojní s tým, že podávajú, resp. podporujú sťažnosť proti údajnému škodlivému dumpingu. Z uvedených dôvodov sa domnievali, že zo strany niektorých ich klientov im hrozí riziko odvety. Okrem toho určití výrobcovia z Únie, ktorí podali podnet, zároveň vyvážajú do Číny. Tieto spoločnosti majú za to, že podanie, resp. podpora sťažnosti proti údajnému škodlivému dumpingu by mohli ohroziť ich podnikanie v Číne. Žiadosti sa vyhovelo, keďže bola dostatočne opodstatnená.

(20)

Predstavitelia určitých vyvážajúcich výrobcov, CCCLA a niektorých neprepojených dovozcov tvrdili, že nemôžu riadne uplatňovať svoje právo na obranu, lebo nebola odhalená totožnosť navrhovateľov a ich priaznivcov. Tvrdili, že za týchto okolností strany nemohli vyjadriť svoje pripomienky k postaveniu, značnej ujme, k tomu, či by výrobcovia mohli byť vyňatí z vymedzenia výrobného odvetvia Únie podľa článku 4 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, resp. k reprezentatívnosti vzorky. Je však potrebné uviesť, že Komisia zabezpečila, aby mohli byť tieto otázky overené a riešené v zložkách, ktoré sú k dispozícii zainteresovaným stranám na kontrolu, ako je korešpondencia so zainteresovanými stranami, prostredníctvom poznámok k postaveniu a výberu vzorky a prostredníctvom vyžiadania riadne zdokumentovaných vyjadrení ďalších strán. Toto tvrdenie preto bolo zamietnuté.

—

Hunan Hualian China Industry Co., Ltd., Hunan Hualian Ebillion Industry Co., Ltd., Hunan Liling Hongguanyao China Industry Co., Ltd a Hunan Hualian Yuxiang China Industry Co., Ltd. (ďalej len „Hunan Hualian“ ),

—

Guangxi Sanhuan Enterprise Group Holding Co., Ltd., a Guangxi Sanhuan Lucky Xinda Export & Import Co., Ltd. (ďalej len „Guangxi Sanhuan“ ),

—

CHL International Ltd. a CHL Porcelain Industries Ltd. (ďalej len „CHL“ ),

—

Shandong Zibo Niceton-Marck Huaguang Ceramics Limited, Shandong Silver Phoenix Company Limited a prepojený hospodársky subjekt so sídlom v Hongkongu, Niceton International Limited (ďalej len „ Niceton “),

—

Guangxi Province Beiliu City Laotian Ceramics Co., Ltd.,

—

Fujian Dehua Hiap Huat Koyo Toki Co., Ltd.,

—

Shenzhen Baosanhe Ceramics Industrial Co., Ltd.,

—

Chaozhou Fairway Ceramics Manufacturing Co., Ltd.,

—

Chaozhou Mingyu Porcelain Industries Co., Ltd.,

—

Shenzhen Grand Collection Industrial Co., Ltd., a Chaozhou Grand Collection Tableware Co., Ltd. (ďalej len „Grand Collection“ ),

—

Tienshan (Handan) Tableware Co., Ltd,

—

Zibo Kun Yang Ceramic Corporation Limited.

—

Symbol srl, Treviso, Taliansko,

—

Metro AG, Dusseldorf, Nemecko,

—

Ritzenhoff & Breker GmbH & Co. KG, Bad Driburg, Nemecko,

—

Joseph Maeser GmbH, Dornbirn, Rakúsko,

—

IKEA Supply AG, Pratteln, Švajčiarsko.

(21)

Spolupracujúci brazílsky výrobca požiadal, aby jeho totožnosť ostala utajená, lebo jej zverejnenie by mohlo mať za následok značné nepriaznivé účinky na jeho podnikanie. Žiadosť bola považovaná za opodstatnenú, a preto bola prijatá.

(22)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2008 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(23)

Navrhovatelia tvrdili, že obdobie na posúdenie ujmy by sa malo predĺžiť o jeden rok a začínať sa v roku 2007, zatiaľ čo CCCLA tvrdila, že toto obdobie by sa malo o jeden rok skrátiť a začínať sa až v roku 2009. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, nebolo prijaté, lebo nič z uvedeného nedokladalo, že posudzované obdobie piatich rokov by lepšie odrážalo trendy, ako tvrdili navrhovatelia. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, CCCLA uviedla všeobecný odkaz na judikatúru WTO, ktorá mala preukázať, že členovia WTO nemôžu zvoliť východisko, ktorého výsledkom je len porovnanie koncových bodov, a že ak zmena základného roku môže jednoducho zvrátiť zistenie ujmy, člen WTO by mohol mať problémy pri stanovení existencie značnej ujmy. Z prešetrovania však vyplynulo, že skrátenie posudzovaného obdobia by v tomto prípade malo za následok príliš krátke obdobie analýzy, ktoré by navyše, vzhľadom na vplyv hospodárskej krízy na niektoré ukazovatele, mohlo ponúknuť neobjektívny obraz trendov, pokiaľ ide o ujmu. Obidve tvrdenia preto boli predbežne zamietnuté.

(24)

Príslušným výrobkom je keramický stolový a kuchynský riad, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje pod kódy KN6911 10 00 , ex 6912 00 10 , ex 6912 00 30 , ex 6912 00 50 a ex 6912 00 90 a ktorý pochádza z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „príslušný výrobok“). Môže byť z porcelánu, bežnej keramiky, kameniny, hliny, jemnej keramiky alebo z iných materiálov. Medzi hlavné suroviny patria minerály, ako sú kaolín, živec a kremeň, a zloženie použitých surovín určuje druh vyrobeného konečného keramického výrobku.

(25)

Keramický stolový a kuchynský riad sa predáva vo veľkom množstve foriem, ktoré sa vyvíjali v priebehu času. Používa sa na veľmi rozmanitých miestach, napr. v domácnostiach, hoteloch, reštauráciách alebo v zariadeniach sociálnej starostlivosti.

(26)

Počas prešetrovania bolo podaných a analyzovaných niekoľko žiadostí o vyňatie konkrétnych výrobkov z vymedzenia výrobku. Analýza týchto žiadostí je zhrnutá v nasledujúcom texte.

(27)

CCCLA vo svojich vyhláseniach tvrdila, že (jemný) kostný porcelán by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. (Jemný) kostný porcelán sa údajne zásadne odlišuje od ostatných druhov stolového a kuchynského riadu vzhľadom na rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach, výrobných procesoch, v konečnom použití a vo vnímaní spotrebiteľmi. Vyrába sa z kostného prášku býkov a jeho nápadne vysoká belosť a priesvitnosť je očividná. Vďaka veľmi vysokej mechanickej pevnosti a odolnosti proti obitiu sa vyrába v oveľa tenších prierezoch a jeho výroba je omnoho prepracovanejšia a nákladnejšia než obvykle používané postupy výrobcov z Únie. Okrem toho (jemný) kostný porcelán vyrába len niekoľko výrobcov z Únie.

(28)

V súvislosti s týmito tvrdeniami sa pri prešetrovaní zistilo, že v prvom rade neexistuje všeobecne akceptované vymedzenie pojmu kostný porcelán. (Jemný) kostný porcelán je len jednou formou porcelánu z jemnej pasty, pričom veľký podiel surovín je rovnaký ako pri iných keramických predmetoch. CCCLA si vo svojich vyhláseniach protirečí, pokiaľ ide o kombináciu a podiel jednotlivých zložiek. Po druhé, pri prešetrovaní sa nepotvrdilo, že (jemný) kostný porcelán vyžaduje omnoho prepracovanejší výrobný proces. Po tretie, použitie (jemného) kostného porcelánu ako riadu je totožné, či už v Číne, alebo v Únii. Okrem toho tvrdosť a odolnosť nie sú špecifické len pre (jemný) kostný porcelán. Napríklad aj keramický riad pre reštaurácie alebo zariadenia spoločného stravovania je špeciálne tvrdý a odolný. V neposlednom rade (jemný) kostný porcelán vyrába niekoľko výrobcov z Únie a táto výroba je v konkurencii s dovozom (jemného) kostného porcelánu s pôvodom v Číne. Žiadosti o vyňatie (jemného) kostného porcelánu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(29)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia, CCCLA a niekoľkí dovozcovia tvrdili, že keramické (kuchynské) nože by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku. Táto požiadavka je založená na tvrdení, že vzhľadom na ich špecifickosť takéto nože a ostatné druhy keramického stolového a kuchynského riadu nemožno považovať za riad tvoriaci jeden výrobok. Na výrobu čepelí keramických (kuchynských) nožov sa zvyčajne používa keramický materiál vyrobený z oxidu zirkoničitého, ktorý sa nepoužíva na „bežný“ riad, ako sú šálky a taniere. Ich miera zameniteľnosti s hlavnými kategóriami prešetrovaného výrobku je obmedzená.

(30)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že keramické (kuchynské) nože majú rovnaké fyzikálne vlastnosti (tvar a tvrdosť), priemyselný dizajn a konečné použitie (krájanie) ako kovové (kuchynské) nože. Z toho vyplýva, že sa líšia od ostatných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje konanie, lebo tie tvoria najmä predmety na udržanie potravín, vzhľadom na ich špecifický dizajn a fyzikálne vlastnosti.

(31)

Okrem toho sa tvrdilo, že technológia na výrobu týchto keramických (kuchynských) nožov v Únii neexistuje, takže pokračovanie v prešetrovaní vo vzťahu ku keramickým (kuchynským) nožom znamená porušenie práva Únie a WTO. Navrhovatelia uznali, že podľa ich vedomostí taká výroba v Únii neexistuje.

(32)

Ďalej sa tvrdilo, že keramické (kuchynské) nože sa predávajú iba v exkluzívnych lokalitách, pričom distribučné kanály (distribútori kuchynského náčinia) a združenie zástupcov (združenie pre nože) sú tiež odlišné. Pri prešetrovaní sa však nepotvrdilo, že by sa tieto záležitosti rovnali odlišnému vnímaniu spotrebiteľmi v porovnaní s inými druhmi keramického stolového a kuchynského riadu.

(33)

Ďalej sa uvádzalo, že opatrenia týkajúce sa keramických nožov by neobnovili spravodlivé trhové podmienky pre riad, ale skôr by poškodili koncových spotrebiteľov [keramických (kuchynských) nožov]. Niektoré strany vyhlásili, že keďže sa keramické (kuchynské) nože v Únii nevyrábajú, nemôže vzniknúť značná ujma výrobnému odvetviu Únie v tomto ohľade. Komisia podriadila analýzu týchto tvrdení záveru o tom, či sú keramické (kuchynské) nože a iné druhy keramického stolového a kuchynského riadu považované za jeden výrobok.

(34)

Na základe úvah v odôvodnení (30) sa pri prešetrovaní dospelo k predbežnému záveru, že keramické (kuchynské) nože sú zásadne odlišné od iných druhov keramického stolového a kuchynského riadu z dôvodu rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, výrobnom procese a v konečnom použití. Preto je požiadavka na ich vyňatie z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania predbežne prijatá.

(35)

Dvaja dovozcovia tvrdili, že stolový a kuchynský riad čínskeho/orientálneho vzhľadu by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku. Hlavným dôvodom ich tvrdenia bolo, že tento druh predmetov by nemal byť vyrábaný v Únii, že dopyt po tomto tovare v Únii bol vždy uspokojovaný dovozom a že dovoz tohto druhu by nemal mať žiadny negatívny vplyv na akýkoľvek trhový podiel, ktorý vlastní výrobné odvetvie Únie.

(36)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že neexistuje ani všeobecne akceptované a objektívne vymedzenie tejto kategórie, ani špecifické rysy na jej rozpoznanie. Okrem toho aj výrobcovia z Únie môžu vyrábať v tomto štýle. Stolový a kuchynský riad čínskeho/orientálneho vzhľadu navyše nemá jedinečné ani odlišné konečné použitie. V neposlednom rade sa pri prešetrovaní stanovilo, že v mnohých ázijských reštauráciách sa používa riad západného štýlu a že dané výrobky sú ľahko zameniteľné. Žiadosti o vyňatie predmetov čínskeho/orientálneho vzhľadu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(37)

Na jednej strane sa tvrdilo, že odolný porcelán by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku pre svoje jedinečné fyzikálne vlastnosti a výrobný proces. Suroviny na výrobu odolného porcelánu s vyššiu tvrdosťou a pevnosťou obsahujú 6 – 10 % prášku oxidu hlinitého, pričom proces prípravy základného materiálu (kaolínu) je jedinečný. Odolný porcelán si vyžaduje zručných pracovníkov a má vyššiu kvalitu a cenu v porovnaní s tradičným riadom. Okrem toho ho v Únii nik nevyrába.

(38)

Na druhej strane dovozca uviedol, že odolný riad, ktorý sa zvyčajne používa ako hotelový porcelán, tvorí podstatnú časť celkovej čínskej výroby keramiky, takže jeho opomenutie by viedlo k zavádzajúcim výsledkom prešetrovania.

(39)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že neexistuje ani všeobecne akceptované a objektívne vymedzenie pojmu odolný porcelán, ani nepopierateľné rysy na jeho rozpoznanie. Okrem toho aj výrobcovia z Únie môžu rovnako vyrábať tento druh riadu, pričom výrobky z Únie a čínske výrobky si priamo konkurujú. Odolný porcelán navyše nemá jedinečné ani odlišné konečné použitie. Žiadosti o vyňatie odolného porcelánu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(40)

Švédske združenie zastupujúce príslušných švédskych dovozcov poskytlo vyhlásenia v prospech vyňatia ručne vyrábaného porcelánu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. Združenie sa odvolávalo na dlhú históriu tohto remesla v Číne, jeho cenovú dostupnosť a odlišný pohľad spotrebiteľov na čínske ručne vyrábané predmety a na predmety vyrábané priemyselne v Únii.

(41)

Pri prešetrovaní sa však zistilo, že na jednej strane neexistuje všeobecne akceptované a objektívne vymedzenie tejto kategórie, zatiaľ čo na druhej strane niekoľko výrobcov z Únie sa venuje ručnej výrobe porcelánu. Pri prešetrovaní sa nepreukázali ani fyzikálne vlastnosti, ktoré by boli zásadne odlišné od ostatných druhov keramického stolového a kuchynského riadu, ani odlišné vnímanie spotrebiteľmi, pokiaľ ide o porcelán ručne vyrábaný v Únii. Žiadosti o vyňatie ručne vyrábaného porcelánu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(42)

Rôzni dovozcovia poskytli vyhlásenia, v ktorých žiadali vyňať ručne maľovaný riad z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. Predložené tvrdenia sa týkali skutočnosti, že ručne maľovaný stolový riad je určený určitému druhu spotrebiteľov, môže byť použitý na iné účely než tradičný riad (napr. na výzdobu), v Únii sa nevyrába v komerčných objemoch a priamo nekonkuruje inému kuchynskému/stolovému riadu ani s ním nie je zameniteľný. Ďalej poukázali na jeho odlišné vnímanie spotrebiteľmi, jeho luxusný charakter a väčšiu krehkosť, ako aj na jeho špecifický výrobný proces, ktorý je prácnejší a vyžaduje zapojenie vysoko kvalifikovaných pracovníkov.

(43)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobok je úplne totožný s riadom, ktorý nie je maľovaný ručne, až do fázy, keď sa začne jeho ručné maľovanie. Je tiež zrejmé, že skutočnosť, že výrobný proces zahŕňa viac ručnej práce, nerobí výrobok odlišným; v skutočnosti je väčšina koncových používateľov len ťažko, ak vôbec, schopná rozlíšiť ručne maľovaný porcelán od porcelánu, ktorý nebol maľovaný ručne. Z prešetrovania navyše vyplynulo, že ručne maľovaný riad má zvyčajne rovnaké konečné použitie ako ostatné druhy keramického riadu a že nie je nevyhnutne krehkejší. Zistilo sa aj to, že niekoľko výrobcov z Únie vyrába ručne maľovaný porcelán a že výrobky vyrobené v Únii a dovážané výrobky sú v priamej konkurencii. Žiadosti o vyňatie ručne maľovaného riadu z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(44)

Dovozca predložil vyhlásenie, v ktorom žiadal vyňať ručne maľovaný riad s figuratívnou maľbou pod glazúrou z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. Predložené tvrdenia sa týkali skutočnosti, že ručne maľovaný riad s maľbou pod glazúrou má iný výrobný postup, odlišné použitie (používa sa na jedlo a nápoje, zatiaľ čo výrobky s maľbou na glazúre na toto použitie údajne obvykle nie sú vhodné), odlišnú kvalitu a fyzikálne vlastnosti, najmä bezpečnosť pre potraviny, stopercentnú odolnosť proti umývaniu v umývačke a používaniu v mikrovlnnej rúre. Táto strana uviedla aj to, že žiadny výrobca z Únie nie je schopný ani ochotný vyrábať komerčné objemy ručne maľovaného riadu s figuratívnou maľbou pod glazúrou, a tvrdila, že v prípade vyňatia ručne maľovaného riadu s figuratívnou maľbou pod glazúrou z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania neexistuje riziko obchádzania. Ďalej tvrdila, že spotrebiteľ ho vníma odlišne, vzhľadom na to, že sa považuje skôr za zberateľský predmet/životný štýl než za súčasť značky a nepredáva sa v kompletných súpravách.

(45)

Z prešetrovania však vyplynulo, že na jednej strane neexistuje všeobecne akceptované a objektívne vymedzenie tejto kategórie, zatiaľ čo na druhej strane niekoľko výrobcov z Únie môže tento riad vyrábať. Okrem toho sa poukázalo na to, že výrobky vyrobené v Únii a dovážané výrobky sú v priamej konkurencii. Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobok je fyzikálne úplne zhodný s riadom, ktorý nie je maľovaný ručne, a že priemerný spotrebiteľ nerobí rozdiely medzi ručne maľovaným riadom s figuratívnou maľbou pod glazúrou a inými druhmi ozdobného riadu. Je tiež zrejmé, že skutočnosť, že výrobný proces zahŕňa kvalifikovanejšiu pracovnú silu, nerobí výrobok odlišným, a že ručne maľovaný riad s maľbou pod glazúrou má v podstate rovnaké konečné použitie ako ostatné druhy keramického riadu. Žiadosti o vyňatie ručne maľovaného riadu s maľbou pod glazúrou z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania sú preto predbežne zamietnuté.

(46)

Vo vyhláseniach niektorých dovozcov sa tvrdí, že prešetrovanie by sa malo obmedziť na trhy, na ktoré v súčasnosti vyvážajú výrobcovia z Únie, ktorí podali podnet. V opačnom prípade clo poškodí určitých „špecializovaných“ dovozcov, ktorí nebudú schopní získať tovar od výrobcov z Únie. Navyše bolo uvedené, že značkoví výrobcovia z Únie nevyrábajú pre iné podniky ani na objednávky v malých množstvách, a nepracujú ani s odliatkami, ako sa to vyžaduje v prípade niektorých tvarov. Výrobcovia z Únie navyše nie sú flexibilní a neponúkajú výrobu darčekových predmetov.

(47)

Toto tvrdenie je predbežne zamietnuté, lebo je príliš rozsiahle a neurčité, a na takéto vyňatie neexistuje objektívny základ. Okrem toho majú výrobcovia z Únie širokú škálu výrobkov a pravidelne ponúkajú nové, vďaka čomu sa sortiment kolekcií a výrobkov nepretržite mení. Druhy a kvalita výrobkov vyrábaných výrobným odvetvím Únie sa pravidelne vyskytuje aj u vývozcov. Z prešetrovania navyše vyplynulo, že existujú výrobcovia z Únie, ktorí vyrábajú tovar pod inými značkami. Zistilo sa aj to, že výrobky vyrábané v Únii a čínske dovážané výrobky si priamo konkurujú, sú ľahko zameniteľné a majú rovnaké konečné použitie, podobné výrobné procesy a vnímanie spotrebiteľmi. Otázka flexibility je riešená v časti, ktorá sa venuje záujmu Únie.

(48)

Dovozca, ktorý uskutočňuje výrobu v Číne, tvrdil, že dovoz kameninových výrobkov, ktoré zahŕňajú najmä kuchynský riad, by mal byť vyňatý z vymedzenia výrobku. Podľa tohto dovozcu výroba kameninových výrobkov v Únii je len okrajovou záležitosťou a je vysoko pravdepodobné, že navrhovatelia zahrnuli kameninové výrobky, aby zabránili obchádzaniu. Dovozca tvrdil aj to, že ceny, ktoré účtuje za dovážané výrobky, sú oveľa vyššie ako ceny, ktoré účtuje akýkoľvek iný výrobca v Únii, a že tento dovoz nespôsobuje žiadne stlačenie cien ani ujmu.

(49)

Z prešetrovania napriek tomu vyplynulo, že objem výroby kameninového tovaru v Únii je významný. Ďalej sa dospelo k záveru, že kameninové výrobky vyrábané v Únii a dovážané čínske výrobky z kameniny si priamo konkurujú, sú ľahko zameniteľné a majú rovnaké konečné použitie, podobné výrobné procesy, vnímanie spotrebiteľmi a fyzikálne vlastnosti. Tvrdeniami, ktoré sa týkajú ceny, sa zaoberá odôvodnenie (240). Žiadosť o vyňatie kameninového tovaru z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania je preto predbežne zamietnutá.

(50)

Táto strana alternatívne tvrdila, že z oblasti pôsobnosti tohto prešetrovania by mali byť vyňaté glazované, resp. smaltované výrobky z kameniny, alebo glazované, resp. smaltované výrobky z inej ako bielej alebo z jemnej kameniny. V tejto fáze konania však nemožno dospieť k záveru o tomto bode.

(51)

Dovozca tvrdil, že vymedzenie výrobku v rámci tohto prešetrovania je príliš široké na to, aby umožňovalo primerané porovnanie jednotlivých druhov výrobkov. Dovozca, ktorý má výrobné záujmy v Číne, vyjadril podobný názor. V súvislosti s tým niektoré strany uviedli aj čisto dekoratívne predmety.

(52)

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že relevantné kritériá uplatňované na určenie toho, či prešetrovaný výrobok možno, alebo nemožno považovať za jeden výrobok, t. j. jeho základné fyzikálne a technické vlastnosti, sú podrobne uvedené ďalej. Čisto dekoratívne predmety teda do oblasti pôsobnosti tohto prešetrovania nepatria. Okrem toho, hoci jednotlivé druhy keramického stolového a kuchynského riadu môžu naozaj mať určité odlišné špecifické vlastnosti, z prešetrovania vyplynulo, že s výnimkou keramických nožov ich základné vlastnosti ostávajú rovnaké. Navyše skutočnosť, že príslušný výrobok možno vyrábať s určitými odchýlkami vo výrobnom procese, nie je sama osebe kritériom, ktoré by mohlo znamenať stanovenie dvoch alebo viacerých odlišných výrobkov. Pri prešetrovaní sa nakoniec odhalilo aj to, že rôzne druhy príslušného výrobku sa vo všeobecnosti predávali prostredníctvom tých istých kanálov predaja. Aj keď niektoré špecializované obchody sa môžu zameriavať na určité špecifické druhy, veľký podiel distribútorov (maloobchodníci, obchodné domy, supermarkety) predávajú rôzne druhy keramického stolového a kuchynského riadu, aby ponúkli svojim zákazníkom širokú paletu druhov. Tvrdenia, že vymedzenie výrobku v rámci tohto prešetrovania je príliš široké, sú preto predbežne zamietnuté.

(53)

Strana tvrdila, že niektoré keramické mlynčeky na korenie by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku. Pri prešetrovaní však nebolo možné dospieť k záveru vo vzťahu k ich špecifickosti, preto bolo toto tvrdenie predbežne zamietnuté.

(54)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že všetky druhy keramického stolového a kuchynského riadu, napriek rozdielom v ich kvalite a štýle, majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti, t. j. keramický riad určený najmä na styk s potravinami, používajú sa zásadne na rovnaký účel a možno ich považovať za rôzne druhy toho istého výrobku.

(55)

Okrem skutočnosti, že majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, všetky tieto rôzne štýly a druhy si priamo konkurujú a sú v značnej miere zameniteľné. To jasne ilustruje skutočnosť, že medzi nimi neexistujú jasné deliace línie, t. j. rôzne druhy výrobku sa vzájomne prekrývajú a konkurujú si a bežní kupujúci často nerozlišujú napríklad medzi porcelánovým tovarom a tovarom, ktorý nie je z porcelánu.

(56)

Ako je však vysvetlené v odôvodneniach (29) – 34, zároveň sa považovalo za vhodné zúžiť vymedzenie výrobku, a na základe toho sa začalo súčasné prešetrovanie s tým, že z vymedzenia výrobku boli vyňaté keramické nože. Preto je príslušný výrobok dočasne vymedzený ako keramický stolový a kuchynský riad, okrem keramických nožov, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje pod kódy KN ex 6911 10 00 , ex 6912 00 10 , ex 6912 00 30 , ex 6912 00 50 a ex 6912 00 90 .

(57)

Na účely tohto konania a podľa jednotného postupu Únie sa na záver preto dospelo k záveru, že všetky druhy opísaného výrobku, s výnimkou keramických nožov, treba považovať za keramický stolový a kuchynský riad tvoriaci jeden výrobok.

(58)

Z prešetrovania vyplynulo, že keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie v Únii, keramický stolový riad vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR a keramický stolový a kuchynský riad dovážaný do Únie z ČĽR, ako aj keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a predávaný v Brazílii, ktorá slúži ako analogická krajina, má rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie.

(59)

Počas prešetrovania niektoré zainteresované strany tvrdili, že keramický stolový a kuchynský riad vyrobený výrobným odvetvím Únie a predávaný na trhu Únie nie je rovnaký ako príslušný výrobok. Tvrdili, že dôkazom toho sú najmä rozdiely medzi výrobkami, pokiaľ ide o ich vlastnosti, kvalitu, vnímanie spotrebiteľmi, kanály predaja a segmentáciu. Ďalej sa tvrdilo, že spotrebitelia v Únii zvyčajne vnímajú príslušný výrobok ako lacnejší a že tieto výrobky nemajú výhodu žiadneho zvýšenia ceny za značku.

(60)

Pri prešetrovaní sa odhalili v tomto smere protichodné vyhlásenia dovozcov. Kým niektorí skutočne tvrdili, že príslušný výrobok má zvyčajne nižšiu kvalitu a ostáva v inej cenovej kategórii v porovnaní s výrobkami vyrobenými v Únii, iní tvrdili, že z Číny sa za vyššie ceny dováža značkový keramický stolový a kuchynský riad vyrobený v príslušnej krajine.

(61)

Na jednej strane jeden dovozca nezaradený do vzorky uviedol, že nemeckí výrobcovia kladú osobitný dôraz na označenie kvality „vyrobené v Nemecku“. Táto strana uviedla, že kvalita plochého stolového riadu dodávaného niektorými nemeckými značkami je omnoho lepšia z dôvodu spôsobu výroby, zatiaľ čo iní dovozcovia tvrdili, že tovar z Číny odberajú pre jeho dobrú kvalitu, kvalitné odlievanie a kvalifikovaných pracovníkov. Pri prešetrovaní sa potvrdilo, že v Únii sa vyrába keramický stolový a kuchynský riad nízkej aj vysokej kvality a tento riad sa predáva prostredníctvom rovnakých distribučných kanálov ako príslušný výrobok, t. j. prostredníctvom nezávislých maloobchodníkov, nešpecializovaných supermarketov, obchodných domov atď. Preto si konkurujú na rovnakom trhu.

(62)

Keramický stolový a kuchynský riad navyše nemusí nevyhnutne uvádzať krajinu svojho pôvodu. Pre spotrebiteľa je preto často veľmi zložité rozlíšiť keramický stolový a kuchynský riad vyrobený v príslušnej krajine od keramického stolového a kuchynského riadu vyrobeného v Únii.

(63)

Z uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že – aj keď môžu existovať drobné rozdiely – keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a vyvážaný z príslušnej krajiny, keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a predávaný na brazílskom trhu a keramický stolový a kuchynský riad vyrábaný a predávaný v Únii má rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a konečné použitie, a preto je považovaný za podobný v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(64)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingovom zisťovaní, ktoré sa týka dovozu s pôvodom v ČĽR, stanoví v súlade s odsekmi 1 – 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Tieto kritériá možno stručne a len na orientáciu uviesť v súhrnnej forme takto:

(65)

Ako sa uvádza v odôvodnení (12), jedenásť vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov z ČĽR požiadalo o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) a v rámci stanovenej lehoty zaslalo vyplnený formulár žiadosti o THZ. Jeden vyvážajúci výrobca však následne svoju žiadosť o THZ stiahol.

(66)

Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-249/10 P – Brosmann a i./Rada rozhodol, že metóda výberu vzorky stanovená v článku 17 základného nariadenia sa nemôže použiť na účely stanovenia nárokov na individuálne trhovohospodárske zaobchádzanie podľa článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia. Súd zistil, že podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia spolupracujúci výrobcovia, ktorí nie sú súčasťou vzorky, majú právo na preskúmanie svojho nároku na trhovohospodárske zaobchádzanie, bez ohľadu na to, či bolo pre spoločnosti nezahrnuté do vzorky vypočítané individuálne dumpingové rozpätie. (3) So zreteľom na tento rozsudok bolo rozhodnuté preskúmať nielen žiadosti o THZ predložené tromi vyvážajúcimi výrobcami alebo skupinami vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, ale aj žiadosti predložené siedmimi do vzorky nezaradenými vyvážajúcimi výrobcami alebo skupinami vyvážajúcich výrobcov. Komisia vyhľadala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a v priestoroch príslušných spoločností overila informácie uvedené vo formulároch žiadosti o THZ.

(67)

Ustálenou praxou Únie je preskúmať, či skupina prepojených spoločností spĺňa podmienky na THZ. Preto v prípadoch, keď je do výroby alebo predaja príslušného výrobku priamo alebo nepriamo zapojená dcérska spoločnosť alebo akákoľvek iná spoločnosť prepojená so žiadateľom v ČĽR, preskúmanie THZ sa vykoná pre každú spoločnosť zvlášť, ako aj pre skupinu spoločností ako celok.

(68)

Preto boli overené žiadosti o THZ desiatich vyvážajúcich výrobcov, ktorí zahŕňali šestnásť právnických osôb.

(69)

Zistilo sa, že žiadny z desiatich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov ani žiadna skupina vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nespĺňali kritériá na udelenie THZ. Z prešetrovania THZ vyplynulo najmä to, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov, jednotlivo ani ako skupina, nemá prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverené v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Pri prešetrovaní sa ďalej zistilo, že sedem spoločností alebo skupín spoločností nemôže Komisii preukázať, že u nich neexistujú žiadne výrazné narušenia pretrvávajúce z bývalého systému netrhového hospodárstva. Tri z desiatich spoločností navyše nepreukázali, že obchodné rozhodnutia sa prijímajú v reakcii na podmienky trhu, bez zásahov štátu a že náklady odrážajú trhové hodnoty.

(70)

Počas overovacej návštevy jednej z uvedených spoločností sa okrem toho zistilo, že vo svojej žiadosti o THZ predložila zavádzajúce a nedostatočné informácie, najmä v súvislosti s prepojenou spoločnosťou. Jej celková spolupráca bola výrazne nedostatočná. Spoločnosť bola preto informovaná o možnosti uplatniť článok 18 ods. 1 základného nariadenia a požiadaná, aby predložila svoje pripomienky. Doručené pripomienky potvrdili nedostatočnú spoluprácu, najmä vo vzťahu k prepojenej spoločnosti. Preto sa predbežne rozhodlo, že spoločnosť už nemožno považovať za spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu a že všetky predbežné alebo konečné zistenia budú vykonané na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia.

(71)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení v súvislosti s THZ príslušným spoločnostiam v ČĽR, orgánom ČĽR a navrhovateľovi. Tieto strany dostali príležitosť predložiť písomné stanoviská a požiadať o vypočutie, ak existovali osobitné dôvody, pre ktoré mali byť vypočuté.

(72)

Niekoľko spoločností tvrdilo, že Komisia neodpovedala na ich žiadosť o THZ do troch mesiacov, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Prešetrovanie je preto narušené procedurálnou chybou a Komisia by ho mala v súlade s rozsudkom Brosmann (4) ukončiť.

(73)

Komisia uznáva, že vzhľadom na vysoký počet žiadostí o THZ, ktoré boli v Číne preskúmané a overené na mieste, v tomto konkrétnom prípade nebolo možné prijať rozhodnutie o žiadostiach o THZ v stanovenej lehote. Je však potrebné pripomenúť, že Všeobecný súd nedávno rozhodol, že prijatie rozhodnutia o THZ po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia samo osebe nestačí na zrušenie nariadenia, ktorým sa ukladajú antidumpingové opatrenia. (5) Tvrdenie sa preto zamieta.

(74)

Okrem toho šesť spoločností vznieslo námietky proti hodnoteniu Komisie, že nemajú prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Komisia tieto tvrdenia starostlivo preskúmala a zistila, že poskytnuté vysvetlenia neboli dostatočné na to, ako vyvrátili celkové zistenia na základe overovania na mieste. Konkrétne v niektorých prípadoch boli poskytnuté nové informácie, ktoré boli v rozpore s informáciami poskytnutými prv, zatiaľ čo v iných prípadoch spoločnosti uviedli nové dôkazy, ktoré neboli poskytnuté ani sprístupnené počas overovania na mieste.

(75)

Päť spoločností navyše vznieslo námietky proti zisteniu Komisie, že nepreukázali, že u nich neexistujú žiadne výrazné narušenia pretrvávajúce z bývalého systému netrhového hospodárstva. Doručené pripomienky však nie sú takého charakteru, aby mohli zmeniť závery Komisie prijaté na základe overovacích návštev. Spoločnosti najmä neposkytli žiadne také dôkazy, ktoré by mohli vyvrátiť pôvodné zistenie Komisie, že z bývalého systému netrhového hospodárstva pretrvávajú narušenia, napr. v súvislosti s majetkom a právami na využívanie pozemkov.

(76)

A napokon, dve spoločnosti vzniesli námietky proti zisteniu, že nepreukázali, že obchodné rozhodnutia sa prijímajú v reakcii na podmienky trhu, bez zásahov štátu a že náklady odrážajú trhové hodnoty. Konkrétne, pripomienky doručené jednou spoločnosťou neboli takého charakteru, aby vyvrátili zistenie Komisie, že štát zasahuje do jej náborovej politiky, zatiaľ čo druhá spoločnosť poskytla nové informácie o nákupe surovín, ktoré boli v rozpore s informáciami poskytnutými predtým.

(77)

Z uvedeného vyplýva, že žiadne z predložených tvrdení nebolo takého charakteru, aby zmenilo zistenia, pokiaľ ide o rozhodnutie o udelení THZ.

(78)

Na základe uvedených skutočností žiaden z desiatich spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, resp. skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí požiadali o THZ, nevedel preukázať, že spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(79)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, prípadne stanoví clo pre celú krajinu s výnimkou prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(80)

Traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a siedmi vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky, ktorí požiadali o THZ, požiadali aj o IZ pre prípad, že im nebude udelené THZ. Okrem toho dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a štyria vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky požiadali len o IZ. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia boli preskúmané iba tie žiadosti o IZ, ktoré predložili spoločnosti zaradené do vzorky.

(81)

Vzhľadom na to, že všetky žiadosti o THZ boli predbežne zamietnuté, a na základe dostupných informácií bolo predbežne určené, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky, ktoré požiadali o IZ, spĺňajú kritériá na udelenie IZ.

(82)

Žiadosti o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia podalo sedem spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky.

(83)

V tejto fáze konania Komisia neprijala žiadne rozhodnutie, pokiaľ ide o žiadosti o individuálne preskúmanie; toto rozhodnutie bude prijaté v príslušnom čase.

(84)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(85)

V oznámení o začatí konania Komisia naznačila svoj úmysel použiť Ruskú federáciu ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty a zainteresované strany boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili.

(86)

Komisia dostala početné vyjadrenia uvádzajúce, že Rusko nie je vhodnou analogickou krajinou. V poskytnutých informáciách sa uvádzalo najmä to, že Rusko je prémiovým trhom s porcelánom, ktorý sa špecializuje na ozdobný porcelán s drahými materiálmi, zatiaľ čo domáca výroba príslušného výrobku je pomerne malá v porovnaní s domácou spotrebou. Ruský trh je navyše chránený netarifnými bariérami, napr. certifikačnými systémami GHOST. Preto sa vyvodil záver, že Rusko nie je vhodnou analogickou krajinou.

(87)

Na základe toho Komisia skúmala, či by iné krajiny nemohli byť vhodnou analogickou krajinou, a rozoslala listy známym výrobcom vo viacerých krajinách vrátane Thajska, Indie, Malajzie, Turecka, Brazílie, Ukrajiny, Indonézie, Egyptu, Kolumbie, Južnej Kórey, Bangladéša a Argentíny, na základe ktorých India, Turecko, Brazília a Rusko potvrdili svoju ochotu spolupracovať s Komisiou. Vyplnené dotazníky však predložili iba traja výrobcovia z Brazílie, Thajska a Ruska. Z prešetrovania vyplynulo, že Brazília má konkurencieschopný domáci trh pre keramický stolový a kuchynský riad, s početnými výrobcami a pomerne nízkymi colnými poplatkami. Okrem toho sa pri analýze údajov predložených spolupracujúcim brazílskym výrobcom zistilo, že ide o spoľahlivé informácie, z ktorých možno vychádzať pri stanovení normálnej hodnoty.

(88)

Vzhľadom na uvedené a so zreteľom na všetky informácie dostupné v tejto fáze konania bola Brazília predbežne vybratá ako vhodná a primeraná analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(89)

Vzhľadom na to, že všetky žiadosti o THZ boli zamietnuté, normálna hodnota pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov bola stanovená na základe informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(90)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol predaj podobného výrobku v Brazílii nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Zistilo sa, že predaj podobného výrobku brazílskeho spolupracujúceho výrobcu je reprezentatívny, pokiaľ ide o objem jeho predaja na domácom brazílskom trhu, v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(91)

Komisia ďalej skúmala, či by bolo možné tento predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja sa považovali za ziskové vtedy, ak bola jednotková cena rovnaká alebo vyššia ako úroveň výrobných nákladov. Boli preto stanovené výrobné náklady brazílskeho výrobcu počas OP.

(92)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku bola rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(93)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného druhu výrobku uskutočneného počas OP.

(94)

Pokiaľ ide o predaj druhov výrobku, ktorý nebol ziskový, normálna hodnota bola vytvorená použitím výrobných nákladov brazílskeho výrobcu a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pre tie druhy výrobku brazílskeho výrobcu, ktoré sú ziskové.

(95)

Keďže všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorým bolo udelené IZ, uskutočňovali predaj na vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(96)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Dumpingové rozpätia sa stanovili porovnaním individuálnych cien zo závodu týkajúcich sa vývozcov zaradených do vzorky s domácimi predajnými cenami analogického výrobcu, prípadne s vytvorenou normálnou hodnotou.

(97)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy na zohľadnenie rozdielov, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy, ak to bolo potrebné, na zohľadnenie úrovne obchodovania, rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien, najmä pri predaji značkového tovaru.

(98)

Najskôr sa skúmala odôvodnenosť úpravy na zohľadnenie úrovne obchodovania podľa článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia. V tejto súvislosti sa zistilo, že čínsky vývoz prebieha v podstate na veľkoobchodnej úrovni, zatiaľ čo predaj v analogickej krajine sa realizuje aj na maloobchodnej úrovni. Pri prešetrovaní sa ďalej zistilo, že na oboch trhoch rôzne distribučné reťazce ovplyvňujú cenovú hladinu, a tým aj objektívne porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou. Z prešetrovania navyše vyplynulo, že väčšina čínskeho predaja na vývoz bola vo veľkých množstvách, zatiaľ čo väčšina domáceho predaja v analogickej krajine bola realizovaná v menších množstvách, čo sa prejavilo v cenových rozdieloch na tej istej úrovni obchodovania na týchto dvoch relevantných trhoch. Preto na objektívne porovnanie vývoznej ceny a normálnej hodnoty bola normálna hodnota upravená na základe cenových rozdielov v rámci rovnakej úrovne obchodovania v analogickej krajine a, ak to bolo vhodné, na základe cenových rozdielov zistených v súvislosti s predaným množstvom na každej úrovni obchodovania.

(99)

Po druhé sa skúmala odôvodnenosť úpravy na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia. V tejto súvislosti sa pri prešetrovaní zistilo, že čínski vyvážajúci výrobcovia zatrieďujú svoje výrobky až do piatich rôznych tried, od A po E, s výraznými cenovými rozdielmi. Prevažnú väčšinu vývozu do Únie však tvorí trieda A, B alebo C, resp. ich kombinácia. Toto triedenie však nie je univerzálne, ani založené na všeobecných štandardoch daného odvetvia, ale skôr špecifické pre daný podnik a umožňuje diferenciáciu cien. Na druhej strane výrobca z analogickej krajiny predáva na domácom brazílskom trhu iba ekvivalent triedy A a vzhľadom na to bol zistený vplyv na porovnateľnosť cien. Vývozná cena bola preto upravená smerom nahor, na úroveň čínskej triedy A, aby bola porovnateľná s výrobkom, ktorý predáva analogický výrobca na brazílskom trhu.

(100)

Po tretie sa pri prešetrovaní zistilo, že brazílsky výrobca predáva na brazílskom trhu iba značkové výrobky, zatiaľ čo čínski vyvážajúci výrobcovia nepredávajú značkové výrobky, ale skôr výrobky tzv. súkromných značiek alebo bežný keramický stolový a kuchynský riad. Značkové výrobky zákazníci zvyčajne vnímajú ako výrobky, ktoré signalizujú určitú prestíž, zaručenú kvalitu a dizajn, a tým si nárokujú vyššie trhové ceny, zatiaľ čo bežné výroby (súkromné značky), aj napriek tomu, že majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti, sa zvyčajne predávajú za výrazne nižšie ceny. Zatiaľ čo pridanú hodnotu značkového výrobku nemožno všeobecne presne vyčísliť, lebo závisí od mnohých faktorov, ako je vnímanie zákazníkmi, rozpoznanie značky a iné faktory, ktoré nemožno vyčísliť, brazílsky výrobca v tomto konkrétnom prípade potvrdil, že jeho keramické značkové výrobky sa môžu na brazílskom trhu predávať za výrazne vyššie ceny než iné neznačkové (bežné) výrobky. Preto bola vykonaná ďalšia úprava normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(101)

Ďalej sa vykonali sa úpravy, ak to bolo potrebné, týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, dodatočných nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, bankových poplatkov a provízií, vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú oprávnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(102)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo udelené IZ, stanovili na základe porovnania upravenej váženej priemernej normálnej hodnoty stanovenej pre analogickú krajinu s upravenou váženou priemernou vývoznou cenou každej spoločnosti vyjadrenou ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením.

(103)

Pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky bol vypočítaný vážený priemer dumpingových rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na základe toho je dočasné dumpingové rozpätie pre vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením vo výške 26,6 %.

(104)

Na účely výpočtu celoštátneho dumpingového rozpätia vzťahujúceho sa na nespolupracujúcich alebo neznámych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa najskôr stanovila miera spolupráce tak, že sa objem vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, porovnal s príslušnými štatistickými údajmi Eurostatu.

(105)

V rámci tohto prešetrovania bola spolupráca zo strany ČĽR považovaná za vysokú pre fragmentované odvetvie, lebo vyvážajúci výrobcovia, ktorí sa prihlásili, predstavovali viac ako 60 % celkového vývozu príslušného výrobku z ČĽR do Únie. Preto bolo celoštátne rozpätie uplatniteľné na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov stanovené pomocou váženého priemeru najvyšších dumpingových rozpätí stanovených pre reprezentatívne druhy a objemy výrobku vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na základe toho sa celoštátna úroveň dumpingu dočasne stanovila na 58,8 % z ceny CIF na hranici Únie pred preclením.

(106)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením takéto:

(107)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii boli použité všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobcov z Únie vrátane údajov uvedených v podnete a následných vyjadreniach vo vzťahu k výrobcom, ktorí sa do tohto prešetrovania neprihlásili. Celková výroba podobného výrobku v Únii bola odhadnutá extrapoláciou údajov poskytnutých európskymi a vnútroštátnymi združeniami, ktoré sa skontrolovali porovnaním s údajmi poskytnutými jednotlivými výrobcami, ako aj s výsledkami prieskumu a so štatistikami.

(108)

Počas OP bol podobný výrobok vyrábaný v Únii viac než 200 výrobcami z Únie. Na základe uvedenom v predchádzajúcom odôvodnení bola celková výroba Únie počas OP odhadnutá približne na 240 200 t. Výrobcovia z Únie, ktorí pokrývajú celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“. Výrobné odvetvie Únie bolo rozdelené na dva segmenty: MSP a väčšie spoločnosti. Počas uvedeného obdobia MSP tvorili 42 % celkovej výroby v Únii. Výroba v Únii je skutočne vysoko fragmentovaná, aj keď sa sústreďuje v Českej republike, vo Francúzskej republike (Francúzsku), v Nemecku, Taliansku, Poľskej republike (Poľsku), Portugalskej republike (Portugalsku), Rumunsku, Španielskom kráľovstve (Španielsku) a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (v Spojenom kráľovstve).

(109)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe dovozných štatistík Eurostatu pre daný výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, a na základe vyjadrení týkajúcich sa predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(110)

Na tomto základe sa spotreba Únie vyvíjala takto:

Tabuľka 1

(111)

Počas posudzovaného obdobia spotreba keramického stolového a kuchynského riadu v Únii klesla celkovo o 12 %. Hlavný pokles o 17 % bol nastal medzi rokmi 2008 a 2009.

(112)

Tento celkový pokles spotreby počas posudzovaného obdobia je potrebné vidieť v súvislosti s oživením po hospodárskej kríze v roku 2009. Vyhliadky na trhu pre keramický stolový a kuchynský riad sú dobré. (6)

(113)

Na základe údajov Eurostatu sa objem, trhový podiel a priemerné ceny dovozu príslušného výrobku vyvíjali takto:

Tabuľka 2

(114)

Počas posudzovaného obdobia sa objem celkového dovozu z Číny znížil o 9 % a počas OP predstavoval 485 814 t. Malo by sa však poznamenať, že v percentuálnom vyjadrení bol pokles dovozu z Číny menší než pokles celkovej spotreby v EÚ. Pri analýze z pohľadu celého posudzovaného obdobia sa podiel čínskeho dovozu na trhu v skutočnosti zvýšil zo 64,8 % v roku 2008 na 66,9 % v OP.

(115)

Dovozná cena v posudzovanom období vzrástla o 17,7 %, z 1 274 EUR/t na 1 499 EUR/t. Ide o priemernú dovoznú cenu za tonu pre celkový dovoz príslušného výrobku, tento trend preto mohol byť ovplyvnený zmenami v rámci sortimentu.

(116)

Na účely cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, t. j. bez nákladov na prepravu v Únii a po odpočítaní zliav a rabatov, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami spolupracujúcich vývozcov z ČĽR pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, t. j. po odpočítaní zliav a v prípade potreby upravenými na cenu CIF na hranici Únie, a takisto náležite upravenými o existujúce clo, náklady na colné vybavenie a náklady po dovoze. Ceny výrobkov nižších tried kvality boli upravené na úroveň cien triedy A, lebo sa zistilo, že z pohľadu spotrebiteľa výrobky nižšej triedy kvality konkurovali výrobkom triedy A, ako sa konštatuje v odôvodnení (61). Ceny výrobného odvetvia Únie boli upravené aj na zohľadnenie rozdielov v úrovni obchodovania a v relevantných prípadoch na neutralizáciu prvku ceny, ktorý sa spája so značkou.

(117)

Z tohto porovnania vyplynulo, že počas OP príslušné dumpingové výrobky s pôvodom v ČĽR predávané v Únii podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 26,3 – 47,6 % oproti predajným cenám výrobného odvetvia Únie.

(118)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(119)

Na úrovni celkového výrobného odvetvia Únie sa hodnotili makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využívanie kapacít, objem predaja, trhový podiel, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingových rozpätí). Pri posudzovaní sa vychádzalo z informácií poskytnutých európskymi a vnútroštátnymi združeniami, ktoré sa skontrolovali porovnaním s údajmi od výrobcov z Únie a z dostupných oficiálnych štatistík.

(120)

Na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli analyzované mikroekonomické ukazovatele (zásoby, predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, mzdy a výrobné náklady). Pri posudzovaní sa vychádzalo z ich informácií, ktoré sa riadne overili.

(121)

Pri niektorých mikroekonomických ukazovateľoch (predajná cena, ziskovosť, návratnosť investícií a výrobné náklady) sa výsledky spoločností zaradených do vzorky v konkrétnom segmente vážili podľa podielu daného segmentu na celkovej výrobe v Únii (pomocou špecifickej váhy na vyjadrenie objemu výroby daného segmentu z celkového sektora keramického riadu – 42 % pre MSP a 58 % pre ostatné spoločnosti). Tým sa zabezpečilo, že analýza ujmy nebola skreslená výsledkami veľkých spoločností, ale že všade, kde to bolo možné, sa dostatočne zohľadnila situácia menších spoločností, na ktoré spolu pripadá veľký podiel výroby v Únii.

(122)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba, výrobná kapacita a využitie kapacít výrobného odvetvia Únie vyvíjali, ako je uvedené nižšie.

Tabuľka 3

(123)

Výroba výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 15 %. Z celkového hľadiska je toto zníženie výraznejšie ako pokles spotreby Únie v rovnakom období. Výroba nevzrástla rovnakým spôsobom ako spotreba v roku 2010.

(124)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila približne o 13 %. Napriek tomuto zníženiu miera využitia kapacity v odvetví počas posudzovaného obdobia ďalej klesala, a to celkovo o 2 % na 74,1 %.

(125)

Miera poklesu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie neprepojeným zákazníkom počas posudzovaného obdobia bola vyššia (o 8 %) ako bol pokles spotreby. Je potrebné uviesť, že medzi rokmi 2009 a 2010 objem predaja aj naďalej klesal, zatiaľ čo spotreba v Únii vzrástla o 8 %.

Tabuľka 4

(126)

Počas posudzovaného obdobia sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie znížil o 9 %, resp. o 2,1 percentuálneho bodu.

Tabuľka 5

(127)

Zamestnanosť sa v priebehu posudzovaného obdobia znižovala a klesla o 21 %. Tento trend je podobný ako pri poklese objemu predaja na trhu Únie neprepojeným zákazníkom.

Tabuľka 6

(128)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, ktorá sa meria ako objem výroby na zamestnanú osobu za rok, sa v posudzovanom období zvýšila o 8 %. K tomuto nárastu čiastočne prispelo úsilie výrobného odvetvia Únie reagovať na tlak dumpingového dovozu z Číny.

Tabuľka 7

(129)

Dumpingové rozpätia sú uvedené v oddiele o dumpingu. Všetky stanovené rozpätia sú značne nad úrovňou de minimis. Okrem toho sa vzhľadom na objem a cenu dumpingových dovozov dosah skutočného dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(130)

V priebehu posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob výrobného odvetvia Únie znížila v absolútnom vyjadrení o 14 %. Z prešetrovania vyplynulo, že pre tento typ výrobného odvetvia, ktoré v podstate funguje na objednávkach, nejde o rozhodujúci ukazovateľ.

Tabuľka 8

(131)

Počas posudzovaného obdobia predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie klesli o 12 %.

Tabuľka 9

(132)

Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií (NI), schopnosť získať kapitál, investície a mzdy výrobného odvetvia Únie vyvíjali takto:

Tabuľka 10

(133)

Počas posudzovaného obdobia ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla o 0,7 percentuálneho bodu. Ziskovosť bola na najnižšej úrovni v roku 2010, keď jej pokles v období rokov 2008 a 2010 dosiahol 4,1 percentuálneho bodu.

(134)

Je potrebné zdôrazniť, že výrobné odvetvie Únie bolo nestabilné už na začiatku posudzovaného obdobia, a to vzhľadom na obrovské objemy lacného dovozu z Číny na trh Únie, ktorý sa výrazne zvýšil v období 2002 – 2004 a ktorý po odstránení dovozných kvót pre takýto dovoz od roku 2005 dosiahol veľmi významný podiel na trhu. To spôsobilo rozsiahlu reštrukturalizáciu odvetvia, ktorá bola na začiatku posudzovaného obdobia vo svojej záverečnej fáze.

(135)

Vzhľadom na tento vývoj pred začiatkom posudzovaného obdobia teda zisk dosiahnutý na začiatku posudzovaného obdobia nemožno považovať za normálny zisk. Keďže v tejto súvislosti nebolo doručené žiadne vyjadrenie, usudzuje sa, že ako platná referenčná hodnota môže dočasne slúžiť normálna úroveň zisku pre ďalší široko používaný a dôležitý spotrebný výrobok, ktorý bol predmetom antidumpingového prešetrovania, koženú obuv. Úroveň tohto zisku je 6 %. (7) Je teda zrejmé, že výrobné odvetvie Únie celkovo v priebehu posudzovaného obdobia nikdy nebolo schopné dosiahnuť úroveň zisku, ktorú možno považovať za prijateľnú pre tento výrobok.

(136)

Peňažný tok výrobného odvetvia Únie v priebehu posudzovaného obdobia celkovo výrazne vzrástol. Tento nárast je však potrebné pripísať niekoľkým väčším dobre konsolidovaným spoločnostiam – v tomto prípade nešlo o MSP. Úroveň čistých investícií klesla o 33 %. Malo by sa však poznamenať, že úroveň investícií na konci posudzovaného obdobia, pokiaľ ide o MSP, bola takmer nulová. Počas posudzovaného obdobia si mohli dovoliť uskutočniť niekoľko významných investícií iba dva podniky, ktoré však nepatria do kategórie MSP. V priebehu celého posudzovaného obdobia bol pokles návratnosti investícií väčší ako znižovanie ziskovosti.

(137)

Medzi rokom 2008 a OP stúpla priemerná mzda na zamestnanca o 2 %. Tento nárast pracovných nákladov je výrazne nižší ako celkový vývoj pracovných nákladov v Únii počas posudzovaného obdobia, čo naznačuje, že výrobné odvetvie Únie sa snažilo udržať mzdy na čo najnižšej úrovni.

(138)

Počas posudzovaného obdobia výrobné náklady klesli o 10 %.

Tabuľka 11

(139)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ukazovatele ujmy, akými sú objem výroby, kapacita, predaj neprepojeným zákazníkom a zamestnanosť, sa v priebehu posudzovaného obdobia zhoršili.

(140)

Počas posudzovaného obdobia sa navyše nepriaznivo vyvíjali aj ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobcov z Únie, ako sú ziskovosť, investície a návratnosť investícií.

(141)

Celkovo ziskovosť počas posudzovaného obdobia nielen že nedosiahla uspokojivú úroveň zisku pre dané odvetvie, ale ešte sa aj zhoršila. Nepretržité znižovanie predajných cien zo strany výrobného odvetvia Únie znamenalo, že v istom momente odvetvie takmer nebolo schopné vytvárať akýkoľvek zisk.

(142)

Hoci sa produktivita výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia zvýšila, tento nárast bol najmä dôsledkom výraznej snahy konkurovať veľkým objemom dumpingového čínskeho dovozu.

(143)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(144)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz z Číny spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie v dostatočnej miere na to, aby sa považovala za značnú. Okrem toho sa posudzovali aj ďalšie známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že ujma, ktorú tieto faktory spôsobili, sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(145)

Z prešetrovania vyplynulo, že spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 12 %. Súčasne, zatiaľ čo objem dumpingového dovozu z Číny sa znížil o 9 %, jeho podiel na trhu vzrástol. Okrem toho sa znížil aj objem predaja výrobného odvetvia Únie o 20 % a jeho podiel na trhu klesol z 23 % v roku 2008 na 20,9 % v OP.

(146)

V období od roku 2009 až do konca OP spotreba v Únii vzrástla, zatiaľ čo trhový podiel výrobného odvetvia Únie klesol, na rozdiel od rastu dumpingového dovozu z Číny, ktorého trhový podiel sa v tomto období výrazne zvýšil.

(147)

Ceny dumpingového dovozu z Číny sa v posudzovanom období zvýšili. Aj keď sa priemerná dovozná cena z Číny v posudzovanom období zvýšila o 18 %, tieto ceny boli stále výrazne nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie, a to najmä počas posudzovaného obdobia, a tým nepretržite vyvíjali tlak na ceny na trhu Únie. Z toho vyplýva, že pokles predajných cien a ziskovosti výrobného odvetvia Únie na trhu Únie možno pripísať zníženiu cien, ktoré na trhu Únie spôsobil dumpingový dovoz z Číny. Pokles výrobných nákladov a úrovne zamestnanosti odráža úsilie, ktoré výrobné odvetvie Únie vyvinulo s cieľom reagovať na tento dovoz.

(148)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že prítomnosť čínskeho dovozu a nárast trhového podielu dumpingového dovozu z Číny za ceny, ktoré nepretržite podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, mali rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie a ktorá sa odzrkadľuje najmä v jeho nepriaznivej finančnej situácii a v zhoršení väčšiny ukazovateľov ujmy.

(149)

Medzi ďalšie faktory, ktoré sa preskúmali v rámci príčinnej súvislosti, patrí vývoj dopytu na trhu Únie a jeho segmentácia, výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, dovoz prešetrovaného výrobku z iných krajín, postupy, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou na trhu Únie, rozdiely v spôsobe výroby a trh s použitými výrobkami. Analyzovali sa aj ďalšie faktory.

(150)

V ďalšej tabuľke sa uvádza objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia. Tieto trendy, pokiaľ ide o množstvo a ceny, vyplývajú z údajov Eurostatu.

Tabuľka 12

(151)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z tretích krajín znížil o 12 %, zatiaľ čo trhový podiel tohto dovozu ostal pomerne stabilný.

(152)

Treba poznamenať, že priemerné ceny dovozu z iných tretích krajín sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 6 %, čím zostali na konzistentne vyššej úrovni než priemerná predajná cena čínskeho predaja na vývoz (o 68 % počas OP).

(153)

Podľa zistení CCCLA sa dovoz z Turecka medzi rokmi 2009 a 2010 zvýšil o 8 %, pričom dovozné ceny z Turecka sú údajne len asi o 20 % vyššie ako ceny dovozu z Číny.

(154)

Vzhľadom na toto tvrdenie je potrebné uviesť, že pri porovnaní situácie na začiatku a na konci posudzovaného obdobia objem dovozu z Turecka vzrástol o 10 %, resp. 1,1 percentuálneho bodu, ale aj to, že jeho priemerné ceny ostali trvalo oveľa vyššie (od 37 % do 60 %) než čínske dovozné ceny. Navyše nikdy nepredstavoval viac ako 5,6-percentný podiel na trhu. Preto je ťažké dospieť k záveru, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil dovoz z Turecka.

(155)

Z uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že dovoz z iných tretích krajín neovplyvnil závažne situáciu výrobného odvetvia Únie.

(156)

Združenie dovozcov so sídlom v Nemecku a niektorí jeho členovia uviedli, že na základe konečných zákazníckych cien, kvality výrobku a predajných kanálov má byť trh pre keramické výrobky, ktoré sú predmetom prešetrovania, rozdelený aspoň na tieto tri segmenty: prémiové výrobky (vysoká kvalita, vysoké ceny), výrobky strednej/nízkej kvality (stredná/nízka kvalita, stredné/nízke ceny) a špeciálne výrobky (napr. dekoratívne predmety, suveníry, kanvice a hotelový porcelán). Väčšina výroby Únie by sa údajne predávala na trhoch s prémiovými a/alebo špeciálnymi výrobkami, zatiaľ čo čínsky dovoz by zásoboval najmä trhový segment s nízkymi cenami. Výrobné odvetvie Únie by bolo zamerané väčšinou skôr na predaj v butikoch než na miesta, kde nakupujú bežní spotrebitelia. Čínsky dovoz by teda priamo nekonkuroval výrobe v Únii.

(157)

Pri prešetrovaní sa však tieto tvrdenia nepotvrdili. Po prvé je potrebné uviesť, že vymedzenie podobného výrobku sa nevzťahuje na určité predmety uvedené týmito stranami, ako sú čisto dekoratívne predmety (pozri odôvodnenia (51) a (52)). Po druhé z prešetrovania vyplynulo, že výroba v Únii v súčasnosti zásobuje všetky trhy, rovnako ako čínsky dovoz. V skutočnosti by významná časť čínskeho dovozu patrila do segmentu tzv. prémiových alebo špeciálnych výrobkov. Britský dovozca tvrdil, že dováža z Číny prémiové výrobky, pričom skupina spoločností v EÚ s výrobnými záujmami v Číne takisto uviedla veľmi vysoké ceny, ktoré účtuje na trhu Únie za svoje výrobky z kameniny pochádzajúce z Číny.

(158)

Nakoniec sa odkazuje na časť B.1.2 tohto dokumentu, v ktorej sa konštatuje, že všetky druhy príslušného výrobku a podobného výrobku sa považujú za jeden výrobok. Analýza by sa preto mala vykonať na úrovni príslušného a podobného výrobku. Žiadne tvrdenie týkajúce sa určitých segmentov preto nemožno brať do úvahy.

(159)

Európske združenie dovozcov a maloobchodníkov a CCCLA poukázali na zužovanie dopytu v Únii. Jeden dovozca nezaradený do vzorky uviedol, že dopyt po porceláne, najmä pokiaľ ide o vedľajší a doplnkový sortiment a súkromný sektor, prudko poklesol a že zostávajúci dopyt je veľmi diverzifikovaný. Podobne niekoľko strán tvrdilo, že vzhľadom na meniace sa módne trendy spotrebitelia dnes hľadajú cenovo dostupný keramický stolový a kuchynský riad. Podľa názoru veľkoobchodníka sa trh so špičkovými prémiovými výrobkami zmenšuje a bude sa zmenšovať aj v nasledujúcich rokoch.

(160)

Podľa uvedeného Európskeho združenia dovozcov a maloobchodníkov pokles dopytu vysvetľuje pokles predaja a výroby u výrobcov z Únie počas posudzovaného obdobia.

(161)

CCCLA uviedla, že podnet ukázal značné výkyvy v úrovni spotreby v rámci Únie počas posudzovaného obdobia, v súlade so všeobecnými makroekonomickými podmienkami. Podľa CCCLA sa počas posudzovaného obdobia faktory ujmy vyvíjali súbežne s výkyvmi dopytu v Únii a na ostatných trhoch a predaj zo strany výrobcov z Únie, ako aj predaj čínskeho dovozu kopíroval zmeny dopytu.