ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2012.201.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 201

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 55
27. júla 2012


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov ( 1 )

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 649/2012 zo 4. júla 2012 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií ( 1 )

60

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve

107

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 651/2012 zo 4. júla 2012 o vydávaní euromincí

135

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1235/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa, pokiaľ ide o dohľad nad liekmi na humánne použitie, nariadenie (ES) č. 726/2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky, a nariadenie (ES) č. 1394/2007 o liekoch na inovatívnu liečbu (Ú. v. EÚ L 348, 31.12.2010)

138

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 648/2012

zo 4. júla 2012

o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Na žiadosť Komisie bola 25. februára 2009 Skupinou na vysokej úrovni, ktorej predsedom bol Jacques de Larosière, uverejnená správa a vyvodený záver, že je potrebné posilniť rámec dohľadu nad finančným sektorom Únie s cieľom znížiť riziko a závažnosť budúcich finančných kríz, a odporučili sa rozsiahle reformy štruktúry dohľadu nad týmto sektorom vrátane zriadenia Európskeho systému orgánov finančného dohľadu, ktorý zahŕňa tri Európske orgány dohľadu, jeden pre bankovníctvo, jeden pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a jeden pre cenné papiere a trhy, ako aj zriadenia Európskeho výboru pre systémové riziká.

(2)

V oznámení Komisie zo 4. marca 2009 s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe sa navrhlo posilniť regulačný rámec Únie pre finančné služby. Komisia vo svojom oznámení z 3. júla 2009 s názvom Zaisťovanie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi posúdila úlohu derivátov vo finančnej kríze a vo svojom oznámení z 20. októbra 2009 s názvom Opatrenia na zaručenie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi – Budúce politické opatrenia oznámila v hlavných rysoch opatrenia, ktoré má v úmysle prijať na zníženie rizík spojených s derivátmi.

(3)

Komisia 23. septembra 2009 prijala návrhy troch nariadení, ktorými sa zriaďuje Európsky systém orgánov finančného dohľadu vrátane zriadenia troch európskych orgánov dohľadu, ktorých cieľom je prispievať k jednotnému uplatňovaniu právnych predpisov Únie a k tvorbe kvalitných spoločných noriem a postupov pre reguláciu a dohľad. Európske orgány dohľadu pozostávajú z Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4), Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (5) a Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (6). Európske orgány dohľadu zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní stability finančného sektora. Preto je nevyhnutné priebežne zabezpečovať, aby bol rozvoj ich činnosti vysokou politickou prioritou a aby mali k dispozícii primerané prostriedky.

(4)

Mimoburzové deriváty (ďalej len „zmluvy o mimoburzových derivátoch“) sú netransparentné, keďže ide o súkromne dohadované zmluvy, a akékoľvek informácie, ktoré sa ich týkajú, sú zvyčajne dostupné len pre zmluvné strany. Vytvárajú zložité štruktúry vzájomnej závislosti, ktoré sťažujú určenie ich povahy a súvisiacej úrovne rizika. Finančná kríza ukázala, že takéto vlastnosti zvyšujú neistotu v časoch napätia na trhu, a preto predstavujú riziko pre finančnú stabilitu. V tomto nariadení sa ustanovujú podmienky zmiernenia týchto rizík a zlepšenia transparentnosti zmlúv o derivátoch.

(5)

Na samite v Pittsburghu 26. septembra 2009 sa vedúci predstavitelia krajín skupiny G20 dohodli, že všetky štandardizované zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali zúčtovávať prostredníctvom centrálnej protistrany (CCP) do konca roka 2012 a zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali ohlasovať archívom obchodných údajov. Vedúci predstavitelia krajín skupiny G20 v júni 2010 v Toronte potvrdili svoj záväzok a tiež sa zaviazali urýchliť implementáciu prísnych opatrení na zlepšenie transparentnosti a regulačného dohľadu nad zmluvami o mimoburzových derivátoch medzinárodne konzistentným a nediskriminačným spôsobom.

(6)

Komisia bude tieto záväzky monitorovať a usilovať sa zaistiť, aby ich podobným spôsobom plnili aj medzinárodní partneri Únie. Komisia by mala spolupracovať s orgánmi tretích krajín s cieľom preskúmať vzájomne podporné riešenia s cieľom zaistiť jednotnosť medzi týmto nariadením a požiadavkami, ktoré stanovili tretie krajiny, aby sa tak zabránilo ich akémukoľvek možnému prekrývaniu. Komisia by mala s pomocou ESMA monitorovať medzinárodné uplatňovanie zásad ustanovených v tomto nariadení a mala by Európskemu parlamentu a Rade o tom pripravovať správy. S cieľom zabrániť prípadným duplicitným alebo rozporným požiadavkám by Komisia mohla po splnení viacerých podmienok prijať rozhodnutia o rovnocennosti právneho rámca, rámca dohľadu a rámca presadzovania v tretích krajinách. Hodnotením, ktoré tvorí základ pre takéto rozhodnutia, by nemalo byť dotknuté právo centrálnej protistrany usadenej v tretej krajine, ktorú ESMA uznal za spôsobilú poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii, pretože rozhodnutie o uznaní by nemalo byť závislé od tohto hodnotenia. Podobne by žiadnym rozhodnutím o posudzovaní rovnocennosti ani hodnotením nemalo byť dotknuté právo archívu obchodných údajov usadeného v tretej krajine, ktorý je uznaný ESMA, poskytovať služby subjektom usadeným v Únii.

(7)

Pokiaľ ide o uznanie centrálnych protistrán tretej krajiny, v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie vyplývajúcimi z dohody o zriadení Svetovej obchodnej organizácie vrátane Všeobecnej dohody o obchode so službami by sa rozhodnutia stanovujúce rovnocennosť právnych režimov tretích krajín s právnym režimom Únie mali prijímať len v tom prípade, ak sa v právnom režime tretej krajiny ustanovuje účinný ekvivalentný systém na uznávanie centrálnych protistrán povolených podľa zahraničných právnych režimov, a to v súlade so všeobecnými regulačnými cieľmi a normami, ktoré v septembri 2009 stanovila skupina G20 v záujme zvýšenia transparentnosti na trhoch s derivátmi, zníženia systémového rizika a ochrany pred zneužívaním trhu. Takýto systém by sa mal považovať za rovnocenný, ak sa ním zabezpečuje, že vecný výsledok uplatniteľného regulačného režimu je podobný požiadavkám Únie, a mal by sa považovať za účinný, ak sa tieto pravidlá uplatňujú konzistentným spôsobom.

(8)

V tejto súvislosti je primerané a potrebné overiť účinnú rovnocennosť zahraničných regulačných systémov pri plnení cieľov a noriem skupiny G20, pričom sa zohľadnia vlastnosti trhov s derivátmi a fungovanie centrálnych protistrán, aby sa zvýšila transparentnosť na trhoch s derivátmi, znížilo systémové riziko a zabezpečila ochrana pred zneužívaním trhu. Veľmi zvláštna situácia centrálnych protistrán si vyžaduje, aby boli vytvorené ustanovenia týkajúce sa tretích krajín a fungovali v súlade s mechanizmami, ktoré sú špecifické pre subjekty s touto štruktúrou trhu. Preto tento prístup nepredstavuje precedens pre iné právne predpisy.

(9)

Európska rada vo svojich záveroch z 2. decembra 2009 súhlasila, že je potrebné podstatne zlepšiť zmierňovanie kreditného rizika protistrany a že je dôležité zlepšiť transparentnosť, efektívnosť a integritu transakcií s derivátmi. Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o trhoch s derivátmi: budúce politické opatrenia vyzvalo na povinné zúčtovanie zmlúv o mimoburzových derivátoch a ich ohlasovanie.

(10)

ESMA by mala pôsobiť v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia zabezpečovaním stability finančných trhov v mimoriadnych situáciách, zaisťovaním jednotného uplatňovania pravidiel Únie vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a urovnávaním nezhôd medzi nimi. Je poverený aj tvorbou návrhov regulačných a vykonávacích technických noriem a má hlavnú úlohu pri povoľovaní a monitorovaní centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov.

(11)

Jednou zo základných úloh, ktoré sa majú vykonávať prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), je podporiť bezproblémové fungovanie platobných systémov. V tejto súvislosti členovia ESCB vykonávajú dohľad zabezpečovaním efektívnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov vrátane centrálnych protistrán. Členovia ESCB sú tak úzko zapojení do povoľovania a monitorovania centrálnych protistrán, uznávania centrálnych protistrán tretích krajín a schvaľovania mechanizmov interoperability. Okrem toho sa intenzívne zapájajú do stanovovania regulačných technických noriem, ako aj usmernení a odporúčaní. Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk zabezpečiť efektívnosť a spoľahlivosť zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči tretím krajinám. S cieľom predísť možnému vytvoreniu súbežných súborov pravidiel by preto ESMA a ESCB mali pri príprave príslušného návrhu technických noriem úzko spolupracovať. Prístup k informáciám má pre ECB a národné centrálne banky kľúčový význam pri plnení ich úloh týkajúcich sa dohľadu nad zúčtovacími a platobnými systémami, ako aj úloh týkajúcich sa funkcií emitujúcej centrálnej banky.

(12)

Pre zmluvy o derivátoch uvedené v prílohe I oddiel C body 4 až 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (7) sa vyžadujú jednotné pravidlá.

(13)

Ukázalo sa, že stimuly na podporu využívania centrálnych protistrán nie sú dostatočné, aby sa štandardizované zmluvy o mimoburzových derivátoch skutočne centrálne zúčtovávali. Preto sú potrebné požiadavky na povinné zúčtovanie prostredníctvom centrálnych protistrán pre tie zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré je možné centrálne zúčtovať.

(14)

Je pravdepodobné, že členské štáty budú prijímať rozdielne vnútroštátne opatrenia, čo by mohlo vytvárať prekážky bezproblémového fungovania vnútorného trhu a byť na úkor účastníkov trhu a finančnej stability. Jednotné uplatňovanie zúčtovacej povinnosti v Únii je potrebné aj na zaistenie vysokej úrovne ochrany investorov a na vytvorenie rovnakých podmienok medzi účastníkmi trhu.

(15)

Zaistenie zníženia systémového rizika prostredníctvom zúčtovacej povinnosti si vyžaduje postup určenia tried derivátov, na ktoré by sa mala táto povinnosť vzťahovať. Pri tomto postupe by sa mala zohľadniť skutočnosť, že nie všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch zúčtovávané prostredníctvom centrálnej protistrany sa môžu považovať za vhodné na povinné zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany.

(16)

V tomto nariadení sa ustanovujú kritériá na určenie toho, či sa na rôzne triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch má alebo nemá vzťahovať zúčtovacia povinnosť. Na základe návrhu regulačných technických noriem vypracovaných ESMA by Komisia mala rozhodnúť, či sa na danú triedu zmlúv o mimoburzových derivátoch bude vzťahovať zúčtovacia povinnosť, a dátum nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti, vrátane aj prípadnej postupnej implementácie, a stanoviť minimálnu zostávajúcu splatnosť zmlúv, ktoré boli uzatvorené alebo obnovené pred dátumom nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti v súlade s týmto nariadením. Postupná implementácia zúčtovacej povinnosti by mohla byť v súlade s tým, na akých účastníkov trhu sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. Pri určovaní toho, na ktoré triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch sa má vzťahovať zúčtovacia povinnosť, by ESMA mal zohľadniť osobitnú povahu zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré sa uzatvorili s emitentmi krytých dlhopisov alebo s krytými fondmi krytých dlhopisov.

(17)

Pri určovaní toho, na ktoré triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť, by ESMA mal tiež náležite zohľadňovať iné relevantné hľadiská, v prvom rade vzájomnú previazanosť protistrán využívajúcich príslušné triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch a vplyv na úroveň kreditného rizika protistrany, ako aj presadzovať rovnaké podmienky hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(18)

Keď ESMA zistí, že produkt mimoburzového derivátu je štandardný a vhodný na zúčtovanie, ale žiadna centrálna protistrana nie je ochotná ho zúčtovávať, mal by preskúmať príčinu takejto situácie.

(19)

Pri určení toho, na ktoré triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch sa má vzťahovať zúčtovacia povinnosť, by sa mala náležite zohľadniť osobitná povaha príslušných tried zmlúv o mimoburzových derivátoch. Prevládajúce riziko pre transakcie s niektorými triedami zmlúv o mimoburzových derivátoch môže súvisieť s rizikom vyrovnania, ktoré sa rieši prostredníctvom osobitných infraštruktúrnych mechanizmov, a na základe neho sa môžu odlišovať niektoré triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch (napr. devízové) od iných tried. Zúčtovaním centrálnou protistranou sa špecificky rieši kreditné riziko protistrany, čo nemusí predstavovať optimálne riešenie rizika vyrovnania. Režim takýchto zmlúv by mal vychádzať najmä z predbežnej medzinárodnej konvergencie a vzájomného uznávania príslušnej infraštruktúry.

(20)

S cieľom zabezpečiť jednotné a konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia a rovnaké podmienky pre účastníkov trhu by sa v prípade, keď sa trieda zmlúv o mimoburzových derivátoch vyhlási za triedu podliehajúcu zúčtovacej povinnosti, mala táto povinnosť vzťahovať aj na všetky zmluvy, ktoré sa týkajú tejto triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, uzatvorené v deň alebo po dni oznámenia povolenia centrálnej protistrany na účely zúčtovacej povinnosti zo strany ESMA, avšak predo dňom nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti, a to pod podmienkou, že zostávajúca splatnosť týchto zmlúv presahuje minimálnu hranicu stanovenú Komisiou.

(21)

Pri určovaní toho, či má trieda zmlúv o mimoburzových derivátoch podliehať požiadavkám na zúčtovanie, by sa mal ESMA zameriavať na zníženie systémového rizika. V hodnotení by sa mali preto zohľadniť faktory, ako sú úroveň zmluvnej a prevádzkovej štandardizácie zmlúv, objem a likvidita príslušnej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, ako aj dostupnosť pravdivých, spoľahlivých a všeobecne akceptovaných informácií o oceňovaní v rámci príslušnej triedy zmluvy o mimoburzových derivátoch.

(22)

Zúčtovanie zmluvy o mimoburzových derivátoch vyžaduje, aby obe zmluvné strany podliehali zúčtovacej povinnosti alebo aby so zúčtovaním súhlasili.Výnimky zo zúčtovacej povinnosti by mali byť úzko stanovené, keďže by sa nimi znížila účinnosť tejto povinnosti a prínosov zúčtovania prostredníctvom centrálnej protistrany, a môžu viesť k regulačnej arbitráži medzi skupinami účastníkov trhu.

(23)

S cieľom posilniť finančnú stabilitu v rámci Únie by mohlo byť potrebné, aby aj transakcie, ktoré uzavreli subjekty usadené v tretích krajinách, podliehali zúčtovacej povinnosti a povinnosti týkajúcej sa techník zmierňovania rizika, a to v prípade, že takéto transakcie majú priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v rámci Únie, alebo ak sú takéto povinnosti potrebné alebo primerané na zabránenie vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia.

(24)

Zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa nepovažujú za vhodné na zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany, prinášajú kreditné a prevádzkové riziko protistrany, a preto by sa mali ustanoviť pravidlá na riadenie tohto rizika. S cieľom zmierniť kreditné riziko protistrany by účastníci trhu, na ktorých sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, mali mať k dispozícii postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu. Pri príprave návrhu regulačných technických noriem, ktoré určia tieto postupy riadenia rizík, by ESMA mal vziať do úvahy návrhy medzinárodných štandardizačných orgánov týkajúce sa maržových požiadaviek pre deriváty, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. Pri vývoji návrhu regulačných technických noriem, ktoré určia mechanizmy potrebné pre správnu a vhodnú výmenu kolaterálu pre riadenia rizík spojených s obchodnými transakciami, ktoré neprešli zúčtovaním, by ESMA mal brať do úvahy prekážky, s ktorými sa stretávajú emitenti krytých dlhopisov alebo kryté fondy pri poskytovaní kolaterálu vo viacerých jurisdikciách Únie. ESMA by mal tiež vziať do úvahy skutočnosť, že prednostné pohľadávky, ktoré majú protistrany emitentov krytých dlhopisov vo vzťahu k aktívam emitenta krytých dlhopisov, poskytujú rovnocennú ochranu proti kreditnému riziku protistrany.

(25)

Pravidlá týkajúce sa zúčtovania zmlúv o mimoburzových derivátoch, ohlasovania transakcií s derivátmi a techník zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, by sa mali vzťahovať na finančné protistrany, a to na investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2004/39/ES, úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (8), poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s prvou smernicou Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (9), spoločnosti poskytujúce životné poistenie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (10), zaisťovne, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (11), podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a v prípade potreby ich správcovské spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (12), inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (13) a na alternatívne investičné fondy spravované správcami alternatívnych investičných fondov, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré boli zaregistrované v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (14).

(26)

Subjekty, ktoré prevádzkujú systém dôchodkového zabezpečenia, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť dávky počas dôchodku, zvyčajne vo forme doživotných platieb, ale tiež vo forme platieb počas určitého obdobia alebo výplaty jednorazovej sumy, obvykle minimalizujú svoje investície do hotovosti s cieľom maximalizovať efektívnosť a výnos pre svojich poistníkov. Z tohto dôvodu by požiadavka, aby tieto subjekty zúčtovávali zmluvy o mimoburzových derivátoch na centrálnej úrovni, viedla k tomu, že by prišli o významnú časť svojich aktív v prospech hotovosti, aby splnili trvalé požiadavky na marže centrálnych protistrán. Aby sa predišlo pravdepodobnému negatívnemu vplyvu takejto požiadavky na dôchodkový príjem budúcich dôchodcov, zúčtovacia povinnosť by sa nemala vzťahovať na systémy dôchodkového zabezpečenia, kým centrálne protistrany nevytvoria vhodné technické riešenie na prevod bezhotovostného kolaterálu ako variačných marží s cieľom vyriešiť tento problém. V takomto technickom riešení by sa mala zohľadniť osobitná úloha systému dôchodkového zabezpečenia a malo by sa ním zabrániť podstatným nepriaznivým dôsledkom pre dôchodcov. Počas určitého prechodného obdobia by sa na zmluvy o mimoburzových derivátoch uzavreté s cieľom znížiť investičné riziká priamo súvisiace s finančnou solventnosťou systémov dôchodkového zabezpečenia mala vzťahovať nielen ohlasovacia povinnosť, ale aj požiadavky na dvojstranné zabezpečenie kolaterálom. Konečným cieľom však je centrálne zúčtovanie hneď, ako to bude uskutočniteľné.

(27)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa osobitný prístup uplatňoval len na príslušné subjekty a systémy, a zohľadniť rozmanitosť systémov dôchodkového zabezpečenia v celej Únii a zároveň vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky systémy dôchodkového zabezpečenia. Z tohto dôvodu by sa mala dočasná výnimka uplatňovať na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia registrované v súlade so smernicou 2003/41/ES vrátane každého subjektu, ktorému bolo udelené povolenie, zodpovedného za správu takejto inštitúcie a konajúceho v jej mene, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 uvedenej smernice, ako aj každej právnickej osoby založenej na účely investovania takýchto inštitúcií a konajúcej výlučne a výhradne v ich záujme, a na obchodné jednotky inštitúcií uvedených v článku 3 smernice 2003/41/ES poskytujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie.

(28)

Dočasná výnimka by sa mala tiež uplatňovať na obchodné jednotky poisťovní, ktoré sa zaoberajú životným poistením, poskytujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie za predpokladu, že všetky zodpovedajúce aktíva a pasíva sú účelovo viazané, spravované a organizované oddelene bez akejkoľvek možnosti prevodu. Mala by sa uplatňovať aj na akékoľvek iné subjekty fungujúce len na vnútroštátnom základe, ktorým bolo udelené povolenie a ktoré podliehajú dohľadu, alebo na mechanizmy, ktoré sa poskytujú hlavne na území jedného členského štátu, len ak sú oba typy uznané vnútroštátnym právom a ich primárnym účelom je poskytovať dávky po odchode do dôchodku. Subjekty a mechanizmy uvedené v tomto odôvodnení by mali podliehať rozhodnutiu relevantného príslušného orgánu a v záujme zabezpečenia jednotnosti, odstránenia možných nezrovnalostí a zabránenia akémukoľvek zneužitiu aj stanovisku ESMA po konzultácii s EIOPA. Medzi ne by mohli patriť i subjekty a mechanizmy, ktoré nemusia byť nevyhnutne viazané na program zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ale ktorých hlavným cieľom je zabezpečiť príjem počas dôchodku, a to na základe povinnej alebo dobrovoľnej účasti. Príkladmi by mohli byť právnické osoby prevádzkujúce systémy dôchodkového zabezpečenia na kapitalizačnom základe v súlade s vnútroštátnym právom za predpokladu, že investície uskutočňujú v súlade so zásadou ’obozretnej osoby’, ako aj mechanizmy dôchodkového zabezpečenia uzavreté priamo jednotlivcami, ktoré môžu poskytovať aj poisťovatelia poskytujúci životné poistenie. Výnimka v prípade mechanizmu dôchodkového zabezpečenia uzavretého priamo jednotlivcami by sa nemala vzťahovať na zmluvy o mimoburzových derivátoch týkajúce sa iných produktov životného poistenia poisťovateľa, ktorých hlavným cieľom nie je poskytovať príjem počas dôchodku.

Ďalšími príkladmi by mohli byť obchodné jednotky poisťovní, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES, poskytujúce dôchodkové zabezpečenie za predpokladu, že všetky aktíva zodpovedajúce obchodným jednotkám sú zahrnuté do osobitnej evidencie v súlade s prílohou k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (15), ako aj mechanizmy poisťovní na poskytovanie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia založené na kolektívnom vyjednávaní. Na účely tohto nariadenia by sa aj s inštitúciami zriadenými na účel poskytovania kompenzácií členom systému dôchodkového zabezpečenia v prípade zlyhania malo zaobchádzať ako so systémom dôchodkového zabezpečenia.

(29)

Pravidlá vzťahujúce sa na finančné protistrany by sa mali podľa potreby vzťahovať aj na nefinančné protistrany. Uznáva sa, že nefinančné protistrany používajú zmluvy o mimoburzových derivátoch s cieľom kryť sa proti obchodným rizikám priamo súvisiacim s ich obchodnou činnosťou alebo činnosťou podnikového financovania. Pri určovaní, či by sa zúčtovacia povinnosť mala vzťahovať na nefinančnú protistranu, by sa preto mala venovať pozornosť účelu, na ktorý nefinančná protistrana používa zmluvy o mimoburzových derivátoch, a rozsahu jej expozícií, ktoré má v týchto nástrojoch. S cieľom zabezpečiť, aby nefinančné inštitúcie mali možnosť vyjadriť sa k zúčtovacím prahovým hodnotám, by mal ESMA pri príprave relevantných regulačných technických noriem viesť otvorenú verejnú konzultáciu na zabezpečenie účasti nefinančných inštitúcií. ESMA by mal konzultovať aj so všetkými dotknutými orgánmi, napríklad s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, s cieľom zaistiť, aby boli v plnom rozsahu zohľadnené osobitosti týchto odvetví. Komisia by mala okrem toho do 17. augusta 2015 posúdiť systémovú dôležitosť transakcií nefinančných spoločností so zmluvami o mimoburzových derivátoch v rôznych odvetviach vrátane odvetvia energetiky.

(30)

Pri určovaní toho, či zmluva o mimoburzových derivátoch znižuje riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou a financovaním nefinančnej protistrany, by sa mali náležite zohľadňovať stratégie celkového zabezpečenia („hedgingu“) a zmierňovania rizika tejto nefinančnej protistrany. Predovšetkým by sa malo zvážiť, či je zmluva o mimoburzových derivátoch ekonomicky vhodná na zníženie rizík pri činnosti a riadení nefinančnej protistrany, kde riziká súvisia s kolísaním úrokových sadzieb, devízových kurzov, miery inflácie alebo cien komodít.

(31)

Zúčtovacia prahová hodnota je pre všetky nefinančné protistrany veľmi dôležitou veličinou. Pri stanovovaní zúčtovacej prahovej hodnoty by sa mala vziať do úvahy systémová významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a za jednotlivé triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch. Pritom by sa malo vyvíjať primerané úsilie s cieľom uznať metódy znižovania rizika, ktoré používajú nefinančné protistrany v rámci ich bežnej obchodnej činnosti.

(32)

Členovia ESCB a ostatné orgány členských štátov vykonávajúce podobné funkcie a iné verejné orgány Únie poverené správou verejného dlhu alebo zasahovaním do tejto správy a Banka pre medzinárodné zúčtovanie by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s cieľom zabrániť obmedzeniu ich právomoci vykonávať ich úlohy spoločného záujmu.

(33)

Keďže nie všetci účastníci trhu, na ktorých sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, sú schopní stať sa zúčtovacími členmi centrálnej protistrany, mali by mať možnosť prístupu k centrálnym protistranám ako klienti alebo nepriami klienti za určitých podmienok.

(34)

Zavedenie zúčtovacej povinnosti spolu s postupom zisťovania, ktoré centrálne protistrany sa môžu použiť na účel tejto povinnosti, môže viesť k neželaným narušeniam hospodárskej súťaže na trhu s mimoburzovými derivátmi. Centrálna protistrana by napríklad mohla odmietnuť zúčtovať transakcie vykonané na určitých miestach obchodovania z toho dôvodu, že centrálnu protistranu vlastní konkurenčné miesto obchodovania. V snahe zabrániť takýmto diskriminačným praktikám by sa centrálne protistrany mali dohodnúť zúčtovávať transakcie vykonané na iných miestach obchodovania za predpokladu, že tieto miesta obchodovania spĺňajú prevádzkové a technické požiadavky ustanovené centrálnou protistranou, a bez ohľadu na zmluvnú dokumentáciu, na základe ktorej zmluvné strany uzatvorili príslušnú transakciu s mimoburzovými derivátmi, pokiaľ táto dokumentácia spĺňa trhové normy. Miesta obchodovania by mali zabezpečovať pre centrálne protistrany informácie o obchodoch transparentným a nediskriminačným spôsobom. Právo na prístup centrálnej protistrany k miestu obchodovania by malo umožniť existenciu mechanizmov, na základe ktorých by informácie o obchodoch toho istého miesta obchodovania používali viaceré centrálne protistrany. Nemalo by to však viesť k interoperabilite v zúčtovaní s derivátmi, ani k vytváraniu fragmentácie likvidity.

(35)

Týmto nariadením by sa nemalo brániť spravodlivému a otvorenému prístupu medzi miestami obchodovania a centrálnymi protistranami na vnútornom trhu s výhradou podmienok ustanovených v tomto nariadení a v regulačných technických normách, ktoré vypracuje ESMA a prijme Komisia. Komisia by mala naďalej pozorne monitorovať vývoj na trhu s mimoburzovými derivátmi a podľa potreby by mala zasiahnuť s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, aby tak na finančných trhoch zabezpečila rovnaké podmienky pre všetkých.

(36)

V niektorých oblastiach finančných služieb a obchodovania so zmluvami o derivátoch sa môžu uplatňovať obchodné vlastnícke práva a práva duševného vlastníctva. V prípadoch, kde tieto práva súvisia s produktmi alebo službami, ktoré sa stali odvetvovými normami alebo majú na ne vplyv, by licencie mali byť dostupné za úmerných, spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok.

(37)

Na určenie príslušných tried zmlúv o mimoburzových derivátoch, na ktoré by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť, prahových hodnôt a systémovo významných nefinančných protistrán sú potrebné spoľahlivé údaje. Na účely regulácie je preto dôležité, aby sa na úrovni Únie ustanovila jednotná požiadavka na ohlasovanie údajov o derivátoch. Navyše je potrebná spätná ohlasovacia povinnosť v čo najväčšom možnom rozsahu pre finančné protistrany aj nefinančné protistrany s cieľom poskytnúť ESMA a príslušným orgánom porovnávacie údaje.

(38)

Transakcia v rámci skupiny je transakcia medzi dvoma podnikmi, ktoré sú v plnom rozsahu zahrnuté do tej istej konsolidácie a podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika, postupom merania a kontroly. Sú súčasťou toho istého systému inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 80 ods. 8 smernice 2006/48/ES, alebo v prípade úverových inštitúcií pridružených k tomu istému ústrednému orgánu, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 uvedenej smernice, sú obe úverovými inštitúciami alebo jedna je úverovou inštitúciou a druhá je ústredným orgánom. Zmluvy o mimoburzových derivátoch sa môžu uznať v rámci nefinančných alebo finančných skupín, ako aj v rámci skupín pozostávajúcich z finančných i nefinančných podnikov, a ak sa takáto zmluva považuje za transakciu v rámci skupiny so zreteľom na jednu protistranu, potom by sa mala považovať aj za transakciu v rámci skupiny so zreteľom na druhú protistranu tejto zmluvy. Má sa za to, že transakcie v rámci skupiny môžu byť potrebné na kumuláciu rizík v rámci štruktúry skupiny, a že riziká v rámci skupiny sú preto špecifické. Keďže podriadenie týchto transakcií zúčtovacej povinnosti môže obmedziť efektívnosť týchto postupov riadenia rizík v rámci skupiny, bola by výnimka zo zúčtovacej povinnosti pre transakcie v rámci skupiny prínosná za predpokladu, že táto výnimka nezvýši systémové riziko. V dôsledku toho by zúčtovanie týchto transakcií centrálnou prostistranou mala nahradiť patričná výmena kolaterálu v prípadoch, keď je to vhodné na zníženie rizík protistrany v rámci skupiny.

(39)

Niektoré transakcie v rámci skupiny by sa však v niektorých prípadoch mohli na základe rozhodnutia príslušných orgánov oslobodiť od požiadavky na kolateralizáciu za predpokladu, že ich postupy riadenia rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie a že neexistujú prekážky brániace okamžitému prevodu vlastných prostriedkov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami. Tieto kritériá, ako aj postupy pre protistrany a príslušné orgány, ktoré sa majú dodržiavať pri uplatňovaní výnimky, by sa mali spresniť v regulačných technických normách prijatých v súlade s príslušnými nariadeniami, ktorými sa zriaďujú Európske orgány dohľadu. Skôr ako Európske orgány dohľadu vypracujú návrh týchto regulačných technických noriem, mali by pripraviť posúdenie vplyvu ich potenciálnych dôsledkov na vnútorný trh, ako aj účastníkov finančného trhu, a najmä na operácie a štruktúru dotknutých skupín. Vo všetkých technických normách uplatňovaných na kolaterál vymieňaný pri transakciách v rámci skupiny a kritériách pre výnimku by sa mali zohľadniť prevládajúce osobitosti týchto transakcií a existujúce rozdiely medzi nefinančnými a finančnými protistranami, ako aj ich účel a metódy používania derivátov.

(40)

Protistrany by sa mali považovať za zahrnuté do rovnakej konsolidácie aspoň vtedy, ak sú obe zahrnuté do konsolidácie v súlade so smernicou Rady 83/349/EHS (16) alebo medzinárodnými normami finančného výkazníctva prijatými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (17), alebo pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami tretej krajiny, ktoré sú rovnocenné s medzinárodnými normami finančného výkazníctva v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1569/2007 (18) [alebo účtovnými zásadami tretej krajiny, ktorých použitie je povolené podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1569/2007], alebo sa na obe vzťahuje rovnaký konsolidovaný dohľad podľa smernice 2006/48/ES alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES (19), alebo pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, rovnaký konsolidovaný dohľad príslušným orgánom tretej krajiny, ktorý bol overený ako rovnocenný s dohľadom podľa zásad stanovených v článku 143 smernice 2006/48/ES alebo v článku 2 smernice 2006/49/ES.

(41)

Je dôležité, aby účastníci trhu ohlasovali archívom obchodných údajov všetky údaje týkajúce sa zmlúv o derivátoch, ktoré uzavreli. V dôsledku toho budú informácie o rizikách spojených s trhmi derivátov centrálne uchovávané a ľahko dostupné okrem iného pre ESMA, dotknuté príslušné orgány, Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) a príslušné centrálne banky ESCB.

(42)

Poskytovanie služieb archívov obchodných údajov je charakteristické úsporami z rozsahu, čo môže v tejto konkrétnej oblasti obmedzovať hospodársku súťaž. Zavedenie požiadavky voči účastníkom trhu na komplexné ohlasovanie môže zvýšiť hodnotu informácií v archívoch obchodných údajov aj pre tretie strany, ktoré poskytujú doplnkové služby, ako sú napríklad potvrdenie obchodu, párovanie obchodu, služby súvisiace s úverovou udalosťou, služby spočívajúce v zosúladení portfólia alebo kompresii portfólia. Je vhodné zabezpečiť, aby rovnaké podmienky v sektore činností, ktoré prebiehajú po obchodovaní, vo všeobecnosti neboli narušené možným prirodzeným monopolom v poskytovaní služieb archívov obchodných údajov. Od archívov obchodných údajov by sa preto malo vyžadovať, aby s výhradou nevyhnutných opatrení týkajúcich sa ochrany údajov poskytovali prístup k informáciám v archíve na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe.

(43)

V snahe umožniť komplexný prehľad o trhu a na účely hodnotenia systémového rizika by sa archívom obchodných údajov mali ohlasovať zmluvy o derivátoch zúčtované centrálnou protistranou, ako aj nezúčtované centrálnou protistranou.

(44)

Európske orgány dohľadu by mali disponovať primeranými zdrojmi, aby mohli účinne vykonávať úlohy, ktoré im boli zverené týmto nariadením.

(45)

Protistrany a centrálne protistrany, ktoré uzatvoria, zmenia alebo vypovedajú zmluvu o derivátoch, by mali zabezpečiť, aby sa údaje o zmluve ohlásili archívu obchodných údajov. Mali by mať možnosť delegovať ohlasovanie zmluvy na iný subjekt. Subjekt alebo jeho zamestnanci, ktorí ohlasujú archívu obchodných údajov údaje zmluvy o derivátoch v mene protistrany v súlade s týmto nariadením, by nemali porušiť žiadne obmedzenie týkajúce sa zverejnenia. Pri príprave návrhu regulačných technických noriem týkajúcich sa ohlasovania by ESMA mal vziať do úvahy pokrok pri vývoji jedinečného identifikátora zmluvy a zoznamu požadovaných ohlasovaných údajov v tabuľke 1 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 1287/2006 (20), ktorým sa vykonáva smernica 2004/39/ES, a mal by konzultovať s ďalšími dotknutými orgánmi, ako napríklad s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.

(46)

S ohľadom na zásady stanovené v oznámení Komisie o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb a v právnych aktoch Únie prijatých v nadväznosti na toto oznámenie by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa vzťahujú na porušenia tohto nariadenia. Členské štáty by mali presadzovať tieto sankcie tak, aby sa neznížila účinnosť týchto pravidiel. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. Mali by sa zakladať na usmerneniach, ktoré prijme ESMA, s cieľom presadzovať zbližovanie a konzistentnosť sankčných režimov v odvetví finančných služieb naprieč sektormi. Členské štáty by mali zaistiť zverejňovanie uložených sankcií a v prípade potreby pravidelné uverejňovanie správ hodnotiacich účinnosť jestvujúcich pravidiel.

(47)

Centrálna protistrana môže byť usadená v súlade s týmto nariadením v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiadny členský štát alebo skupina členských štátov by nemali byť diskriminovaní, priamo ani nepriamo, ako miesto poskytovania zúčtovacích služieb. Ničím v tomto nariadením nie je možné zamedziť alebo brániť centrálnej protistrane v jednej jurisdikcii, aby zúčtovala produkt denominovaný v mene iného členského štátu alebo v mene tretej krajiny.

(48)

Povolenie centrálnej protistrany by malo byť podmienené minimálnou výškou počiatočného základného imania. Základné imanie vrátane nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany by malo byť vždy úmerné rizikám vyplývajúcim z činnosti centrálnej protistrany, aby sa zaistilo, že je primerane kapitalizovaná proti kreditným rizikám, rizikám protistrany, trhovým rizikám, prevádzkovým, právnym a obchodným rizikám, ktoré ešte nie sú pokryté osobitnými finančnými zdrojmi, a že je schopná v prípade potreby uskutočniť riadne ukončenie alebo reštrukturalizáciu svojej činnosti.

(49)

Keďže na účely regulácie sa týmto nariadením zavádza zákonná povinnosť zúčtovávať prostredníctvom konkrétnych centrálnych protistrán, je nevyhnutné zaistiť, aby tieto centrálne protistrany boli bezpečné a spoľahlivé a aby vždy spĺňali prísne požiadavky na organizáciu, výkon obchodnej činnosti a obozretné podnikanie ustanovené týmto nariadením. V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia by sa uvedené požiadavky mali vzťahovať na zúčtovanie všetkých finančných nástrojov, s ktorými centrálne protistrany obchodujú.

(50)

Preto je potrebné na účely regulácie a harmonizácie zaistiť, aby protistrany využívali len centrálne protistrany, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v tomto nariadení. Tieto požiadavky by nemali členským štátom brániť v tom, aby prijali alebo pokračovali v uplatňovaní dodatočných požiadaviek voči centrálnym protistranám usadeným na ich území vrátane určitých požiadaviek podľa smernice 2006/48/ES týkajúcich sa udelenia povolenia. Uloženie takýchto dodatočných požiadaviek by však nemalo ovplyvniť právo centrálnych protistrán, ktorým bolo v súlade s týmto nariadením udelené povolenie v inom členskom štáte alebo ktoré boli v súlade s týmto nariadením uznané za spôsobilé poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom a ich klientom usadeným v členskom štáte, ktorý zavádza dodatočné požiadavky, keďže tieto protistrany nepodliehajú týmto dodatočným požiadavkám a nemusia ich plniť. ESMA by mal vypracovať do 30. septembra 2014 návrh správy o vplyve uplatňovania dodatočných požiadaviek členskými štátmi.

(51)

Priame pravidlá týkajúce sa udeľovania povolení a dohľadu nad centrálnymi protistranami sú nevyhnutným dôsledkom povinnosti zúčtovávať zmluvy o mimoburzových derivátoch. Je primerané, aby si príslušné orgány zachovali zodpovednosť za všetky aspekty udeľovania povolení centrálnym protistranám a dohľadu nad nimi vrátane zodpovednosti za overovanie, či žiadajúca centrálna protistrana spĺňa požiadavky tohto nariadenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (21), vzhľadom na skutočnosť, že tieto vnútroštátne príslušné orgány majú naďalej najlepšie možnosti skúmať, ako centrálne protistrany vykonávajú svoju každodennú činnosť, vykonávať pravidelné previerky a podľa potreby prijať primerané opatrenie.

(52)

Ak centrálnej protistrane hrozí úpadok, fiškálna zodpovednosť môže ležať najmä na členskom štáte, v ktorom je usadená. Z toho vyplýva, že povolenie danej centrálnej protistrany a dohľad nad ňou by mal vykonávať príslušný orgán daného členského štátu. Keďže však zúčtovací členovia centrálnej protistrany môžu byť usadení v rôznych členských štátoch a budú prví, ktorých sa dotkne zlyhanie centrálnej protistrany, mali by sa do postupu udeľovania povolení a dohľadu zapojiť všetky dotknuté príslušné orgány a ESMA. Tým sa zabráni rozdielnym vnútroštátnym opatreniam alebo postupom a prekážkam riadneho fungovania vnútorného trhu. Okrem toho, žiadne návrhy či kroky prijaté ktorýmkoľvek členom kolégia orgánov dohľadu by nemali priamo ani nepriamo diskriminovať žiadny členský štát alebo skupinu členských štátov ako miesto poskytovania zúčtovacích služieb v akejkoľvek mene. ESMA by sa mal zúčastniť každého kolégia s cieľom zabezpečiť jednotné a správne uplatňovanie tohto nariadenia. ESMA by mal do prípravy odporúčaní a rozhodnutí zapojiť ďalšie príslušné orgány dotknutých členských štátov.

(53)

Vzhľadom na úlohu pridelenú kolégiu je dôležité, aby boli všetky dotknuté príslušné orgány, ako aj členovia ESCB zapojení do vykonávania jeho úloh. Kolégium by malo pozostávať nielen z príslušných orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad centrálnou protistranou, ale aj z orgánov dohľadu nad subjektmi, na ktoré môžu mať vplyv operácie centrálnej protistrany, t. j. nad vybranými zúčtovacími členmi, miestami obchodovania, interoperabilnými centrálnymi protistranami a centrálnymi depozitármi cenných papierov. Účasť v kolégiu by sa mala umožniť členom ESCB, ktorí sú zodpovední za dohľad nad centrálnou protistranou a interoperabilnými centrálnymi protistranami, ako aj tým, ktorí sú zodpovední za emisiu mien finančných nástrojov zúčtovávaných centrálnou protistranou. Keďže subjekty, nad ktorými sa vykonáva dohľad, budú zriadené v obmedzenom počte členských štátov, v ktorých centrálna protistrana funguje, jeden príslušný orgán alebo člen ESCB by mohol byť zodpovedný za dohľad nad viacerými uvedenými subjektmi. Mali by sa zaviesť vhodné postupy a mechanizmy na zabezpečenie plynulej spolupráce všetkých členov kolégia.

(54)

Keďže sa predpokladá, že zriadenie a fungovanie kolégia bude založené na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi, je vhodné im udeliť právomoc stanovovať postupy rozhodovania kolégia vzhľadom na to, že ide o citlivú otázku. Podrobné pravidlá o postupoch hlasovania by mali byť preto stanovené písomnou dohodou, ktorú uzavrú členovia kolégia. V záujme dosiahnutia primeranej rovnováhy záujmov všetkých dotknutých účastníkov trhu a členských štátov by malo kolégium hlasovať v súlade so všeobecnou zásadou, podľa ktorej má každý člen jeden hlas bez ohľadu na počet funkcií vykonávaných v súlade s týmto nariadením. V kolégiách, ktoré pozostávajú z najviac 12 členov, by mali hlasovať maximálne dvaja členovia kolégia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen by mal mať jeden hlas. V kolégiách, ktoré pozostávajú z viac než 12 členov, by mali mať možnosť hlasovať maximálne traja členovia kolégia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen by mal mať jeden hlas.

(55)

Veľmi špecifická situácia centrálnych protistrán si vyžaduje, aby boli kolégiá vytvorené a fungovali podľa podmienok špecifických pre dohľad nad centrálnymi protistranami.

(56)

Ustanovenia tohto nariadenia nevytvárajú precedens vo vzťahu k iným právnym predpisom v oblasti dohľadu nad infraštruktúrou finančného trhu, najmä pokiaľ ide o hlasovanie týkajúce sa predloženia veci ESMA.

(57)

Centrálnej protistrane by sa nemalo udeliť povolenie, keď všetci členovia kolégia okrem príslušných orgánov členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, dosiahnu vzájomnou dohodou spoločné stanovisko, že centrálnej protistrane by sa nemalo udeliť povolenie. Ak však dostatočná väčšina členov kolégia vyjadrila záporné stanovisko a niektorý z dotknutých príslušných orgánov sa na základe dvojtretinovej väčšiny členov kolégia vo veci obrátil na ESMA, príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, by mal odložiť svoje rozhodnutie týkajúce sa udelenia povolenia a počkať na rozhodnutie, ktoré môže ESMA prijať o súlade s právom Únie. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená centrálna protistrana, by mal svoje rozhodnutie prijať v súlade s týmto rozhodnutím ESMA. Ak všetci členovia kolégia okrem orgánov členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, dosiahnu spoločné stanovisko, že majú za to, že požiadavky nie sú splnené a centrálnej protistrane by sa nemalo udeliť povolenie, príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, by sa mal môcť vo veci obrátiť na ESMA, aby rozhodol o súlade s právom Únie.

(58)

Je potrebné posilniť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi, ESMA a ďalšími dotknutými orgánmi a posilniť povinnosti týkajúce sa pomoci a spolupráce medzi nimi. V dôsledku rastu cezhraničnej činnosti by si tieto orgány mali vzájomne poskytovať dôležité informácie potrebné na výkon svojich funkcií v záujme zaistenia účinného presadzovania tohto nariadenia vrátane situácií, v ktorých môžu byť porušenia alebo predpokladané porušenia predmetom záujmu orgánov v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávať služobné tajomstvo. V dôsledku širokého vplyvu zmlúv o mimoburzových derivátoch je nevyhnutné, aby ostatné dotknuté orgány, napríklad daňové úrady a regulačné orgány v oblasti energetiky, mali prístup k informáciám potrebným na výkon svojich funkcií.

(59)

Vzhľadom na globálnu povahu finančných trhov by mal byť ESMA priamo zodpovedný za to, aby sa uznávali centrálne protistrany usadené v tretích krajinách a aby sa im tým umožnilo poskytovanie zúčtovacích služieb v rámci Úniie, a to za predpokladu, že Komisia uzná právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny ako rovnocenný s rámcom Únie a že sú splnené určité ďalšie podmienky. Preto by centrálna protistrana usadená v tretej krajine, ktorá poskytuje zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii, mala byť uznaná zo strany ESMA. Aby sa však v Únii nebrzdil ďalší rozvoj cezhraničnej správy investícií, nie je nevyhnutné, aby centrálna protistrana tretej krajiny, ktorá poskytuje služby klientom usadeným v Únii prostredníctvom zúčtovacieho člena, ktorý je usadený v tretej krajine, bola uznaná zo strany ESMA. V súvislosti s tým budú osobitne dôležité dohody s významnými medzinárodnými partnermi Únie, aby sa na globálnom základe zaistili rovnaké podmienky a finančná stabilita.

(60)

Európska rada 16. septembra 2010 súhlasila, že Únia musí presadzovať svoje záujmy a hodnoty rozhodnejšie a v duchu reciprocity a vzájomných výhod v kontexte vonkajších vzťahov Únie a že musí prijať kroky okrem iného na zaistenie lepšieho prístupu na trh pre európske podniky a prehĺbenie regulačnej spolupráce s hlavnými obchodnými partnermi.

(61)

Bez ohľadu na svoju vlastnícku štruktúru by centrálna protistrana mala mať spoľahlivý systém riadenia, vyšší manažment s dobrou povesťou a nezávislých členov rady. Aspoň tretina členov jej rady, najmenej však dvaja, by mala byť nezávislá. Rozdielne systémy riadenia a vlastnícke štruktúry však môžu ovplyvniť ochotu alebo schopnosť centrálnej protistrany zúčtovávať určité produkty. Je preto vhodné, aby nezávislí členovia rady a výbor pre riziká, ktorý má centrálna protistrana zriadiť, riešili akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov v centrálnej protistrane. Zúčtovací členovia a klienti musia byť primerane zastúpení, keďže na nich môžu mať vplyv rozhodnutia prijímané centrálnou protistranou.

(62)

Centrálna protistrana môže niektoré funkcie zabezpečovať externe. Výbor pre riziká centrálnej protistrany by mal poskytovať poradenstvo pri tomto externom zabezpečovaní. Hlavné činnosti súvisiace s riadením rizika by sa nemali zabezpečovať externe okrem prípadov, ak to schváli príslušný orgán.

(63)

Požiadavky centrálnej protistrany na účasť by mali byť transparentné, primerané a nediskriminačné a mali by umožňovať vzdialený prístup do tej miery, aby to nevystavovalo centrálnu protistranu dodatočným rizikám.

(64)

Klienti zúčtovacích členov, ktorí zúčtovávajú svoje zmluvy o mimoburzových derivátoch s centrálnymi protistranami, by mali mať vysokú úroveň ochrany. Skutočná úroveň ochrany závisí od úrovne oddeľovania, pre ktorú sa títo klienti rozhodnú. Sprostredkovatelia by mali oddeľovať svoje aktíva od aktív svojich klientov. Centrálne protistrany by z tohto dôvodu mali udržiavať aktualizované a ľahko identifikovateľné záznamy s cieľom uľahčiť prevod pozícií a aktív klientov zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, na solventného zúčtovacieho člena alebo podľa okolností uľahčiť riadnu likvidáciu pozícií klientov a vrátenie zvyšného kolaterálu klientom. Požiadavky stanovené v tomto nariadení, ktoré sa týkajú oddelenia a prevoditeľnosti pozícií a aktív klientov, by mali mať prednosť pred všetkými konfliktnými zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členských štátov, ktoré bránia stranám v ich plnení.

(65)

Centrálna protistrana by mala mať spoľahlivý rámec riadenia rizík na riadenie kreditného rizika, rizika likvidity, prevádzkového rizika a ostatných rizík vrátane rizík, ktoré znáša alebo ktoré predstavuje pre iné subjekty v dôsledku vzájomnej závislosti. Centrálna protistrana by mala mať zavedené primerané postupy a mechanizmy na riešenie zlyhania zúčtovacieho člena. V snahe minimalizovať riziko škodlivého vplyvu takéhoto zlyhania by centrálna protistrana mala mať zavedené prísne požiadavky na účasť, mala by vyberať primerané začiatočné marže, udržiavať fond pre prípad zlyhania a ďalšie finančné zdroje na krytie potenciálnych strát. S cieľom zabezpečiť, aby mala centrálna protistrana vždy k dispozícii dostatočné prostriedky, mala by stanoviť minimálnu výšku, pod ktorú nemôže vo všeobecnosti klesnúť fond pre prípad zlyhania. To by však nemalo centrálnej protistrane brániť v tom, aby mohla využiť celý fond pre prípad zlyhania na krytie strát v dôsledku zlyhania zúčtovacieho člena.

(66)

Centrálna protistrana by mala pri vymedzení spoľahlivého rámca riadenia rizík vziať do úvahy svoje potenciálne riziko a hospodársky vplyv na zúčtovacích členov a ich klientov. Aj keď jej primárnym cieľom by mal ostať rozvoj vysoko spoľahlivého riadenia rizika, centrálna protistrana môže svoje prvky prispôsobiť špecifickým aktivitám a rizikovým profilom klientov zúčtovacích členov, a ak to bude považovať za vhodné na základe kritérií stanovených v regulačných technických normách, ktoré vypracuje ESMA, môže do rozsahu vysoko likvidných aktív prijímaných ako kolaterál zahrnúť aspoň hotovosť, štátne dlhopisy, kryté dlhopisy v súlade so smernicou 2006/48/ES s výhradou zodpovedajúceho zníženia hodnoty (haircuts), záruky splatné na prvé požiadanie poskytnuté zo strany člena ESCB, záruky komerčných bánk poskytnuté za prísnych podmienok týkajúcich sa predovšetkým bonity ručiteľa a ručiteľove kapitálové prepojenia so zúčtovacími členmi centrálnej protistrany. ESMA môže tiež vo vhodných prípadoch zvážiť aj použitie zlata ako aktíva prijateľného ako kolaterál. Centrálne protistrany by za prísnych podmienok týkajúcich sa riadenia rizika mali môcť akceptovať záruky komerčných bánk od nefinančných protistrán pôsobiacich v úlohe zúčtovacích členov.

(67)

Stratégie riadenia rizika centrálnych protistrán by mali byť dostatočne spoľahlivé na to, aby sa zabránilo riziku pre daňových poplatníkov.

(68)

Výzvy týkajúce sa marží a zníženia hodnoty (haircuts) kolaterálu môžu mať procyklické účinky. Centrálne protistrany, príslušné orgány a ESMA by preto mali prijať opatrenia na zamedzenie a kontrolu možných procyklických vplyvov v postupoch riadenia rizík prijatých centrálnymi protistranami do tej miery, aby nemali nepriaznivý vplyv na dobrý stav a finančnú bezpečnosť centrálnych protistrán.

(69)

Riadenie expozícií predstavuje dôležitú súčasť zúčtovacieho postupu. Na poskytovanie zúčtovacích služieb vo všeobecnosti by mal byť poskytnutý prístup k príslušným zdrojom tvorby cien a využívanie týchto zdrojov. Takéto zdroje tvorby cien by mali zahŕňať zdroje súvisiace s indexmi, ktoré sa používajú ako referenčné hodnoty pre deriváty alebo iné finančné nástroje.

(70)

Marže predstavujú pre centrálnu protistranu hlavnú obrannú líniu. Hoci by centrálne protistrany mali investovať prijaté marže bezpečne a obozretne, mali by vynaložiť osobitné úsilie na zaistenie primeranej ochrany marží, aby sa zaručilo, že sa včas vrátia zúčtovacím členom, ktorí si splnili svoje záväzky, alebo interoperabilnej centrálnej protistrane, ak zlyhá centrálna protistrana, ktorá vyberá tieto marže.

(71)

Prístup k primeraným zdrojom likvidity má pre centrálnu protistranu zásadný význam. Táto likvidita môže vyplývať z prístupu k likvidite centrálnej banky, k likvidite dôveryhodnej a spoľahlivej komerčnej banky alebo ku kombinácii oboch. Prístup k likvidite by mohol vyplývať z povolenia udeleného podľa článku 6 smernice 2006/48/ES alebo z iných primeraných mechanizmov. Pri posudzovaní dostatočnosti zdrojov likvidity, a to najmä v stresových situáciách, by centrálna protistrana mala zohľadňovať riziká spojené so zabezpečením likvidity výlučne prostredníctvom úverových liniek komerčných bánk.

(72)

V Európskom kódexe správania pri zúčtovávaní a vyrovnávaní zo 7. novembra 2006 sa ustanovil dobrovoľný rámec na zriaďovanie väzieb medzi centrálnymi protistranami. Odvetvie činností, ktoré prebiehajú po obchodovaní, však zostáva pozdĺž hraníc jednotlivých štátov rozkúskované, čím sa cezhraničné obchody zdražujú a vytvárajú sa prekážky harmonizácii. Preto je potrebné stanoviť podmienky zavádzania dohôd o interoperabilite medzi centrálnymi protistranami do tej miery, aby tieto dohody nevystavovali príslušné centrálne protistrany rizikám, ktoré nie sú primerane zvládnuté.

(73)

Dohody o interoperabilite sú dôležité pre vyššiu integráciu trhu činností po obchodovaní v Únii a mala by sa ustanoviť regulácia. Keďže však dohody o interoperabilite môžu vystaviť centrálne protistrany dodatočným rizikám, príslušné orgány schvália dohodu o interoperabilite, len ak sú centrálne protistrany držiteľmi povolenia na zúčtovanie alebo sú uznané v súlade s týmto nariadením alebo majú udelené povolenie podľa predchádzajúceho vnútroštátneho režimu udeľovania povolení tri roky. Vzhľadom tiež na dodatočnú zložitosť spojenú s dohodou o interoperabilite medzi centrálnymi protistranami, ktoré zúčtovávajú zmluvy o mimoburzových derivátoch, je vhodné v tejto etape obmedziť rozsah pôsobnosti dohôd o interoperabilite na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu. Do 30. septembra 2014 by však ESMA mal odovzdať Komisii správu, či by bolo primerané rozšíriť tento rozsah pôsobnosti na iné finančné nástroje.

(74)

Archívy obchodných údajov zbierajú na regulačné účely údaje, ktoré sú dôležité pre orgány všetkých členských štátov. ESMA by mal prevziať zodpovednosť za registráciu archívov obchodných údajov, odnímanie ich registrácie a dohľad nad nimi.

(75)

Vzhľadom na to, že údaje, ktoré sa uchovávajú v archívoch obchodných údajov, využívajú regulačné orgány, centrálne protistrany a ostatní účastníci trhu, je potrebné zaistiť, aby sa na tieto archívy obchodných údajov vzťahovali prísne požiadavky na prevádzku, vedenie záznamov a správu údajov.

(76)

Aby mali účastníci trhu možnosť rozhodnúť sa so znalosťou veci, je potrebná transparentnosť cien, poplatkov a modelov riadenia rizík spojených so službami poskytovanými centrálnymi protistranami, ich členmi a archívmi obchodných údajov.

(77)

ESMA by mal mať možnosť vyžiadať si na účely účinného plnenia svojich povinností všetky potrebné informácie z archívov obchodných údajov, od spriaznených tretích strán a tretích strán, ktoré pre archívy obchodných údajov externe zabezpečujú prevádzkové funkcie alebo činnosti, a to formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím. Ak ESMA požiada o takéto informácie prostredníctvom jednoduchej žiadosti, adresát nie je povinný ich poskytnúť, ale v prípade, že tak urobí dobrovoľne, poskytnuté informácie by nemali byť nesprávne ani zavádzajúce. Tieto informácie by mali byť sprístupnené bezodkladne.

(78)

Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné alebo daňové právo, príslušné orgány, ESMA, subjekty alebo fyzické či právnické osoby iné ako príslušné orgány, ktoré dostávajú dôverné informácie, by ich mali používať len na plnenie svojich povinností a pri výkone svojich funkcií. Nemalo by to však brániť výkonu funkcií vnútroštátnych orgánov zodpovedných za predchádzanie, vyšetrovanie a nápravu prípadov nesprávneho úradného postupu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(79)

S cieľom účinne vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu by ESMA mal mať možnosť vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste.

(80)

ESMA by mal mať možnosť delegovať konkrétne úlohy v oblasti dohľadu na príslušný orgán členského štátu, a to napríklad vtedy, keď si úloha v oblasti dohľadu vyžaduje poznatky a skúsenosti týkajúce sa miestnych podmienok, ktoré sú ľahšie dostupné na vnútroštátnej úrovni. ESMA by mal mať možnosť delegovať vykonanie konkrétnych úloh v oblasti vyšetrovania a kontrol na mieste. Pred delegovaním úloh by ESMA mal konzultovať s dotknutým príslušným orgánom o podrobných podmienkach týkajúcich sa takéhoto delegovania úloh vrátane rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať, časového plánu na vykonanie úlohy a prenosu potrebných informácií od ESMA a pre ESMA. ESMA by mal príslušné orgány odmeniť za výkon delegovanej úlohy podľa nariadenia o poplatkoch, ktoré prijme Komisia prostredníctvom delegovaného aktu. ESMA by nemal mať možnosť delegovať právomoc prijímať rozhodnutia o registrácii.

(81)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby príslušné orgány mohli požiadať ESMA o preskúmanie toho, či sú splnené podmienky na odňatie registrácie archívu obchodných údajov. ESMA by mal takéto žiadosti posúdiť a prijať všetky náležité opatrenia.

(82)

ESMA by mal mať možnosť ukladať pravidelné platby penále s cieľom donútiť archívy obchodných údajov, aby ukončili porušovanie, poskytli úplné a správne informácie, o ktoré ESMA požiadal, alebo aby sa podrobili vyšetrovaniu alebo kontrole na mieste.

(83)

ESMA by tiež mal mať možnosť ukladať archívom obchodných údajov pokuty, keď zistí, že porušili toto nariadenie, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pokuty by sa mali ukladať v závislosti od stupňa závažnosti porušenia. Porušenia by mali byť rozdelené do rôznych skupín, v rámci ktorých by sa určili konkrétne pokuty. Na stanovenie pokuty súvisiacej s konkrétnym porušením by ESMA mal používať dvojkrokovú metodiku, ktorá spočíva v stanovení základnej výšky pokuty a prípadnej úpravy tejto základnej výšky prostredníctvom určitých koeficientov. Základná výška by sa mala stanoviť na základe ročného obratu príslušného archívu obchodných údajov a úpravy by sa mali vykonať zvýšením alebo znížením základnej výšky s použitím príslušných koeficientov v súlade s týmto nariadením.

(84)

Týmto nariadením by sa mali stanoviť koeficienty súvisiace s priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami s cieľom poskytnúť ESMA potrebné nástroje na rozhodnutie o pokute, ktorá je úmerná závažnosti porušenia zo strany archívu obchodných údajov, a zároveň s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

(85)

Pred prijatím rozhodnutia o uložení pokuty alebo pravidelnej platbe penále by ESMA mal umožniť osobám, voči ktorým sa vedie konanie, aby boli vypočuté s cieľom dodržať ich právo na obhajobu.

(86)

ESMA by nemal ukladať pokuty ani pravidelné platby penále v prípade, keď predchádzajúce oslobodenie alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v trestnom konaní podľa vnútroštátneho práva.

(87)

Rozhodnutia ESMA, ktorými sa ukladajú pokuty a pravidelné platby penále, by mali byť vykonateľné, pričom by sa na ich výkon mali uplatňovať platné predpisy občianskeho procesného práva štátu, na území ktorého sa vykonávajú. Predpisy občianskeho procesného práva by nemali zahŕňať predpisy trestného procesného práva, ale mohli by zahŕňať predpisy správneho procesného práva.

(88)

Ak archív obchodných údajov poruší predpisy, ESMA by mal byť oprávnený prijať súbor opatrení dohľadu vrátane požiadavky, aby archív obchodných údajov toto porušenie ukončil a – ako posledné východisko – odňatie registrácie, ak archív obchodných údajov závažne alebo opakovane poruší toto nariadenie. Tieto opatrenia dohľadu by mal ESMA uplatňovať s prihliadnutím na povahu a závažnosť porušenia a mal by dodržiavať zásadu proporcionality. Predtým ako ESMA prijme rozhodnutie o opatreniach dohľadu, mal by osobám, voči ktorým sa vedie konanie, poskytnúť príležitosť, aby boli vypočuté s cieľom dodržať ich právo na obhajobu.

(89)

Je nevyhnutné, aby členské štáty a ESMA chránili právo na súkromie fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (22) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (23).

(90)

Je dôležité zaistiť medzinárodné zbližovanie požiadaviek na centrálne protistrany a archívy obchodných údajov. Toto nariadenie vychádza z existujúcich odporúčaní, ktoré vypracovali Výbor pre platobné systémy a systémy zúčovania (CPSS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO), pričom sa berie do úvahy, že 16. apríla 2012 sa ustanovili zásady CPSS – IOSCO pre infraštruktúru finančného trhu vrátane centrálnych protistrán. Toto nariadenie vytvára rámec Únie, v ktorom môžu centrálne protistrany bezpečne vykonávať svoju činnosť. ESMA by mal zohľadňovať tieto existujúce normy a ich budúci vývoj pri tvorbe regulačných technických noriem alebo navrhovaní ich revízie, ako aj usmernení a odporúčaní, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení.

(91)

Na Komisiu by sa mali preniesť právomoci prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o zmeny a doplnenia zoznamu subjektov vyňatých z pôsobnosti tohto nariadenia, ďalšie procesné predpisy týkajúce sa ukladania pokút alebo pravidelných platieb penále vrátane ustanovení o práve na obhajobu, lehôt, výberu pokút alebo pravidelných platieb penále a premlčacích lehôt na ukladanie a vymáhanie platieb penále alebo pokút; opatrenia na zmenu a doplnenie prílohy II s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch; bližšie stanovenie druhov poplatkov, predmetu poplatkov, výšky poplatkov a spôsobu ich úhrady. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(92)

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu by Komisia mala byť splnomocnená prijímať návrhy regulačných technických noriem, ktoré vypracujú európske orgány dohľadu, v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 na uplatňovanie bodov 4 až 10 časti C prílohy I k smernici 2004/39/ES na účely tohto nariadenia a určiť: zmluvy o mimoburzových derivátoch, o ktorých sa usudzuje, že majú priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v rámci Únie alebo prípady, pri ktorých je potrebné alebo primerané zabrániť vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia; typy nepriamych zmluvných dojednaní, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení; triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, na ktoré by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť, dátum či dátumy, kedy má nadobudnúť účinnosť zúčtovacia povinnosť vrátane postupnej implementácie, kategórie protistrán, na ktoré sa zúčtovacia povinnosť vzťahuje, a minimálnu zostávajúcu splatnosť zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré boli uzatvorené alebo obnovené pred dátumom nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti; údaje povolenia vydaného centrálnej protistrane zúčtovávať triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré má príslušný orgán zahrnúť do oznámenia pre ESMA; určité triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, úroveň štandardizácie zmluvných podmienok a prevádzkových postupov, objem a likviditu, ako aj dostupnosť pravdivých, spoľahlivých a všeobecne akceptovaných informácií o tvorbe cien; údaje, ktoré treba zahrnúť do registra, ktorý vedie ESMA pre triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť; údaje a druh správ pre rôzne triedy derivátov; kritériá na určenie, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako zmluvy, ktoré znižujú riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, zúčtovacie prahové hodnoty, postupy a mechanizmy zmierňovania rizika zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou protistranou; postupy riadenia rizika vrátane požadovanej úrovne a typu kolaterálu, podmienok oddelenia a požadovanej výšky základného imania; kontext fragmentácie likvidity; požiadavky týkajúce sa základného imania, nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany; minimálny obsah pravidiel a systému správy centrálnych protistrán; údaje o záznamoch a informáciách uchovávaných centrálnymi protistranami; minimálny obsah politiky zabezpečenia kontinuity podnikateľskej činnosti a plánu obnovy po havárii centrálnych protistrán; primerané percento a časové horizonty pre likvidáciu a výpočet historickej volatility, ktoré sa majú zohľadňovať pre rôzne triedy finančných nástrojov so zreteľom na cieľ obmedziť procyklickosť, a podmienky, za ktorých môžu byť uplatnené postupy pre stanovenie marží pre portfólio; rámec pre určenie extrémnych, ale realistických trhových podmienok, ktoré by sa mali použiť pri určovaní veľkosti fondu pre prípad zlyhania a prostriedkov centrálnych protistrán; metodiku výpočtu a udržania vlastných prostriedkov centrálnych protistrán; druh kolaterálu, ktorý sa môže považovať za vysoko likvidný, napríklad hotovosť, zlato, štátne dlhopisy a vysokokvalitné podnikové dlhopisy, kryté dlhopisy a zníženia hodnoty aktív (haircuts), a podmienky, za ktorých možno prijať záruky komerčných bánk ako kolaterál; finančné nástroje, ktoré možno považovať za vysoko likvidné a s ktorými sa spája minimálne kreditné a trhové riziko, vysoko bezpečné mechanizmy a medze koncentrácie; druh stresových testov, ktoré majú vykonať centrálne protistrany pre rôzne triedy finančných nástrojov a portfólií, zapojenie zúčtovacích členov alebo iných strán do testov, periodicitu a načasovanie testov a kľúčové informácie, ktoré zverejňuje centrálna protistrana o svojom modeli riadenia rizík, a predpoklady prijaté na vykonanie stresových testov; údaje týkajúce sa žiadostí archívov obchodných údajov o registráciu v ESMA; periodicita a podrobnosti zverejnenia informácií archívmi obchodných údajov, pokiaľ ide o kumulované pozície podľa tried zmlúv o mimoburzových derivátoch a prevádzkové normy potrebné na kumulovanie a porovnanie údajov medzi archívmi.

(93)

Všetky povinnosti uložené týmto nariadením, ktoré sa ďalej rozpracujú prostredníctvom delegovaných alebo vykonávacích aktov prijatých podľa článku 290 alebo článku 291 ZFEÚ, by sa mali pokladať za povinnosti, ktoré sa uplatňujú až od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto aktov.

(94)

Pri vypracúvaní technických usmernení a regulačných technických noriem, a najmä pri stanovovaní zúčtovacej prahovej hodnoty pre nefinančné protistrany podľa tohto nariadenia, by mal ESMA uskutočniť verejné vypočutia účastníkov trhu.

(95)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (24).

(96)

Komisia by mala monitorovať a posudzovať potrebu akýchkoľvek primeraných opatrení na zabezpečenie jednotného a účinného uplatňovania a vypracúvania predpisov, noriem a postupov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a zohľadňovať pritom výsledky práce relevantných medzinárodných fór.

(97)

So zreteľom na pravidlá týkajúce sa interoperabilných systémov sa pokladalo za primerané zmeniť a doplniť smernicu 98/26/ES na ochranu práv prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje kolaterálnu bezpečnosť prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému v prípade konkurzného konania proti tomuto prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému.

(98)

S cieľom uľahčiť účinné zúčtovanie, zaznamenávanie, vyrovnávanie a platby by centrálne protistrany a archívy obchodných údajov mali vo svojich komunikačných procesoch s účastníkmi a trhovými infraštruktúrami, s ktorými sú v styku, uplatňovať relevantné medzinárodné komunikačné postupy a normy pre zasielanie správ a referenčné údaje.

(99)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to ustanoviť jednotné požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch a na výkon činností centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie stanovuje požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa týkajú zúčtovania a riadenia dvojstranných rizík, požiadavky na ohlasovanie zmlúv o derivátoch a jednotné požiadavky na výkon činností centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na centrálne protistrany a ich zúčtovacích členov, finančné protistrany a archívy obchodných údajov. Ak sa tak ustanovuje, vzťahuje sa na nefinančné protistrany a na miesta obchodovania.

3.   Hlava V tohto nariadenia sa vzťahuje len na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu vymedzené v článku 4 ods. 1 bod 18 písm. a) a b) a bod 19 smernice 2004/39/ES.

4.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)

členov ESCB a iné orgány členských štátov vykonávajúce podobné funkcie a iné verejné orgány Únie poverené riadením verejného dlhu alebo intervenciou v súvislosti s riadením tohto dlhu;

b)

Banku pre medzinárodné zúčtovanie.

5.   S výnimkou ohlasovacej povinnosti podľa článku 9 sa toto nariadenia nevzťahuje na tieto subjekty:

a)

viacstranné rozvojové banky uvedené v oddiele 4.2 časti 1 prílohy VI k smernici 2006/48/ES;

b)

subjekty verejného sektora v zmysle článku 4 bod 18 smernice 2006/48/ES, ktoré vlastnia ústredné vlády a majú výslovné dohody o zárukách poskytnutých ústrednými vládami;

c)

Európsky nástroj finančnej stability a Európsky mechanizmus pre stabilitu.

6.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 na zmenu a doplnenie zoznamu stanoveného v odseku 4 tohto článku.

Komisia na tento účel predloží do 17. novembra 2012 Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej vyhodnotí medzinárodné zaobchádzanie s verejnými orgánmi, ktorých úlohou je riadenie verejného dlhu a centrálnych bánk a intervencie v tejto oblasti.

Správa obsahuje porovnávaciu analýzu zaobchádzania s týmito orgánmi a centrálnymi bankami vrámci právneho rámca významného počtu tretích krajín vrátane aspoň troch najvýznamnejších jurisdikcií z hľadiska obchodovaných objemov zmlúv a normy riadenia rizika, ktoré sa uplatňujú pri transakciách s derivátmi, ktoré uzatvorili tieto orgány a centrálne banky v daných jurisdikciách. Ak sa v správe dospeje k záverom, najmä so zreteľom na porovnávaciu analýzu, že je potrebné vyňať menové povinnosti týchto centrálnych bánk tretích krajín zo zúčtovacej a ohlasovacej povinnosti, Komisia ich zaradí do zoznamu stanoveného v odseku 4.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„centrálna protistrana“ je právnická osoba, ktorá vstupuje medzi protistrany zmlúv obchodovaných na jednom alebo viacerých finančných trhoch a stáva sa kupujúcim voči všetkým predávajúcim a predávajúcim voči všetkým kupujúcim;

2.

„archív obchodných údajov“ je právnická osoba, ktorá centrálne zhromažďuje a uchováva záznamy o derivátoch;

3.

„zúčtovanie“ je postup určovania pozícií vrátane výpočtu čistých záväzkov, a zabezpečenia toho, aby boli k dispozícii finančné nástroje, hotovosť alebo oboje na zaistenie expozícií vyplývajúcich z týchto pozícií;

4.

„miesto obchodovania“ je systém, ktorý prevádzkuje investičná spoločnosť alebo organizátor trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bod 1 a článku 4 ods. 1 bod 13 smernice 2004/39/ES, iný ako systematický internalizátor v zmysle jej článku 4 ods. 1 bod 7, v ktorom sa spájajú záujmy nakupovať alebo predávať finančné nástroje v systéme spôsobom, ktorý vedie k uzavretiu zmluvy v súlade s hlavou II alebo III uvedenej smernice;

5.

„deriváty“ alebo „zmluvy o derivátoch“ sú finančné nástroje uvedené v bodoch 4 až 10 oddielu C prílohy I k smernici 2004/39/ES, ako sa vykonávajú článkami 38 a 39 nariadenia (ES) č. 1287/2006;

6.

„trieda derivátov“ je podskupina derivátov so spoločnými a základnými charakteristikami, ktoré zahŕňajú minimálne vzťah s podkladovými aktívami, typ podkladových aktív a menu nominálnej hodnoty. Deriváty, ktoré patria do tej istej triedy, môžu mať rôzne lehoty splatnosti;

7.

„mimoburzový derivát“ alebo „zmluva o mimoburzový derivátoch“ je zmluva o derivátoch, ktorej vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES ani na trhu v tretej krajine, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 19 ods. 6 smernice 2004/39/ES;

8.

„finančná protistrana“ je investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2004/39/ES, úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2006/48/ES, poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 73/239/EHS, spoločnosť poskytujúca životné poistenie, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2002/83/ES, zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2005/68/ES, PKIPCP a prípadne jeho správcovská spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 písm. a) smernice 2003/41/ES a alternatívny investičný fond spravovaný správcami alternatívnych investičných fondov, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý bol registrovaný v súlade so smernicou 2011/61/EÚ;

9.

„nefinančná protistrana“ je podnik usadený v Únii, iný ako subjekty uvedené v bodoch 1 a 8;

10.

„systémy dôchodkového zabezpečenia“ sú:

a)

inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 písm. a) smernice 2003/41/ES vrátane každého oprávneného subjektu zodpovedného za správu takejto inštitúcie a konajúceho v jej mene, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 uvedenej smernice, ako aj akýkoľvek právny subjekt založený na účely investovania takýchto inštitúcií, ktorý koná výhradne a výlučne v ich záujme;

b)

obchodné jednotky inštitúcií uvedených v článku 3 smernice 2003/41/ES poskytujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie;

c)

obchodné jednotky poisťovní, ktoré poskytujú životné poistenie, poskytujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES za predpokladu, že všetky aktíva a pasíva súvisiace s vykonávaním obchodnej činnosti sú účelovo viazané, spravované a organizované oddelene od iných činností poisťovne a sú bez akejkoľvek možnosti prevodu;

d)

akékoľvek iné povolené subjekty podliehajúce dohľadu alebo mechanizmy pôsobiace na vnútroštátnom základe za predpokladu, že:

i)

sú uznané podľa vnútroštátneho práva a

ii)

ich primárnym účelom je poskytovať dôchodkové dávky;

11.

„kreditné riziko protistrany“ je riziko, že protistrana transakcie zlyhá pred konečným vyrovnaním peňažného toku transakcie;

12.

„dohoda o interoperabilite“ je dohoda medzi dvoma alebo viacerými centrálnymi protistranami, ktorá zahŕňa vykonávanie transakcií medzi systémami;

13.

„príslušný orgán“ je príslušný orgán uvedený v právnych predpisoch, na ktoré sa odkazuje v bode 8 tohto článku, príslušný orgán uvedený v článku 10 ods. 5 alebo orgán určený každým členským štátom v súlade s článkom 22;

14.

„zúčtovací člen“ je podnik, ktorý má účasť v centrálnej protistrane a ktorý zodpovedá za plnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z tejto účasti;

15.

„klient“ je podnik so zmluvným vzťahom so zúčtovacím členom centrálnej protistrany, ktorý tomuto podniku umožňuje zúčtovávať jeho transakcie s danou centrálnou protistranou;

16.

„skupina“ je skupina podnikov, ktorú tvoria materský podnik a jeho dcérske podniky v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS, alebo skupina podnikov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 a článku 80 ods. 7 a 8 smernice 2006/48/ES;

17.

„finančná inštitúcia“ je podnik, ktorý nie je úverovou inštitúciou a ktorého hlavnou činnosťou je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viacero činností uvedených v bodoch 2 až 12 prílohy I k smernici 2006/48/ES;

18.

„finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia, ktorej dcérskymi podnikmi sú buď výhradne alebo prevažne úverové inštitúcie, alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jeden takýto dcérsky podnik je úverovou inštitúciou, a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle článku 2 bod 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (25);

19.

„podnik doplnkových služieb“ je podnik, ktorého hlavná činnosť spočíva vo vlastnení alebo spravovaní majetku, riadení služieb spracovania údajov alebo v podobnej činnosti, ktorá je doplnková k hlavnej činnosti jednej alebo viacerých úverových inštitúcií;

20.

„kvalifikovaný podiel“ je priamy alebo nepriamy podiel v centrálnej protistrane alebo archíve obchodných údajov, ktorý predstavuje najmenej 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, ako je stanovené v článkoch 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (26), pričom sa zohľadňujú podmienky týkajúce sa ich kumulovania uvedené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice, alebo ktorý umožňuje vykonávať podstatný vplyv na riadenie centrálnej protistrany alebo archívu obchodných údajov, v ktorom takýto podiel existuje;

21.

„materský podnik“ je materský podnik, ako je opísaný v článkoch 1 a 2 smernice 83/349/EHS;

22.

„dcérsky podnik“ je dcérsky podnik, ako je opísaný v článkoch 1 a 2 smernice 83/349/EHS vrátane dcérskeho podniku konečného materského podniku;

23.

„ovládanie“ je vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom, ako je opísané v článku 1 smernice 83/349/EHS;

24.

„úzke prepojenie“ je situácia, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby prepojené prostredníctvom:

a)

účasti prostredníctvom priameho vlastníctva alebo ovládania minimálne 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku, alebo

b)

ovládania, alebo podobného vzťahu medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom alebo dcérskym podnikom dcérskeho podniku tiež považovaným za dcérsky podnik materského podniku, ktorý stojí na čele týchto podnikov.

Situácia, keď sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou vzťahom ovládania, sa takisto považuje za úzke prepojenie medzi týmito osobami;

25.

„základné imanie“ je upísané základné imanie v zmysle článku 22 smernice Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (27), pokiaľ bolo splatené, plus súvisiace účty emisného ážia, plne pokrýva straty z bežnej činnosti a v prípade úpadku alebo likvidácie sa radí za všetky ostatné nároky;

26.

„rezervy“ sú rezervné fondy, ako je uvedené v článku 9 štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (28) a zisky a straty prenesené po použití konečného zisku alebo straty;

27.

„rada“ je správna alebo dozorná rada, alebo oboje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o obchodných spoločnostiach;

28.

„nezávislý člen rady“ je člen rady, ktorý nemá s dotknutou centrálnou protistranou alebo jej akcionármi s kontrolným podielom, s jej manažmentom ani s jej zúčtovacími členmi žiadny obchodný, rodinný ani iný vzťah, ktorý vytvára konflikt záujmov a ktorý nemal takýto vzťah počas piatich rokov pred tým, ako sa stal členom rady;

29.

„vrcholový manažment“ je osoba alebo osoby, ktoré skutočne riadia obchodnú činnosť centrálnej protistrany alebo archívu obchodných údajov a výkonný člen alebo členovia rady.

Článok 3

Transakcie v rámci skupiny

1.   Vo vzťahu k nefinančnej protistrane je transakciou v rámci skupiny zmluva o mimoburzových derivátoch uzatvorená s inou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny pod podmienkou, že obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do rovnakej konsolidácie a podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika, postupom merania a kontroly a že táto protistrana je usadená v Únii alebo ak je usadená v tretej krajine, Komisia prijala vo vzťahu k danej tretej krajine vykonávací akt podľa článku 13 ods. 2.

2.   Vo vzťahu k finančnej protistrane je transakciou v rámci skupiny:

a)

zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s inou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, ak sú splnené tieto podmienky:

i)

finančná protistrana je usadená v Únii, alebo ak je usadená v tretej krajine, Komisia prijala vo vzťahu k danej tretej krajine vykonávací akt podľa článku 13 ods. 2;

ii)

iná protistrana je finančná protistrana, finančná holdingová spoločnosť, finančná inštitúcia alebo podnik doplnkových služieb, ktoré podliehajú primeraným požiadavkám na obozretné podnikanie;

iii)

obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do rovnakej konsolidácie; e a

iv)

obe protistrany podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika a postupom merania a kontroly;

b)

zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s inou protistranou, pričom obe protistrany sú súčasťou toho istého systému inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 80 ods. 8 smernice 2006/48/ES, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v písmene a) bod ii) tohto odseku;

c)

zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá medzi úverovými inštitúciami pridruženými k tomu istému ústrednému orgánu alebo medzi takouto úverovou inštitúciou a ústredným orgánom, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 smernice 2006/48/ES, alebo

d)

zmluva o mimoburzových derivátoch uzavretá s nefinančnou protistranou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, a to za predpokladu, že obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do tej istej konsolidácie a podliehajú primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika, postupom merania a kontroly a táto protistrana je usadená v Únii alebo v jurisdikcii tretej krajiny, pre ktorú Komisia vzhľadom na danú tretiu krajinu prijala vykonávací akt uvedený v článku 13 ods. 2.

3.   Na účely tohto článku sa má za to, že protistrany sú zahrnuté do tej istej konsolidácie, ak sú obe:

a)

zahrnuté do konsolidácie v súlade so smernicou 83/349/EHS alebo medzinárodnými normami finančného výkazníctva prijatými v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002 alebo, pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, v súlade s všeobecne prijatými účtovnými zásadami tretej krajiny, ktoré sú určené ako rovnocenné s medzinárodnými normami finančného výkazníctva v súlade s nariadením (ES) č. 1569/2007 (alebo účtovnými normami tretej krajiny, ktorých použitie je povolené podľa článku 4 uvedeného nariadenia), alebo

b)

sú zahrnuté do toho istého konsolidovaného dohľadu v súlade so smernicou 2006/48/ES alebo smernicou 2006/49/ES alebo, pokiaľ ide o skupinu, ktorej materský podnik má sídlo v tretej krajine, do toho istého konsolidovaného dohľadu vykonávaného príslušným orgánom tretej krajiny, ktorý bol overený ako rovnocenný s dohľadom, ktorý sa riadi zásadami stanovenými v článku 143 smernice 2006/48/ES alebo v článku 2 smernice 2006/49/ES.

HLAVA II

ZÚČTOVANIE, OHLASOVANIE A ZMIERŇOVANIE RIZIKA MIMOBURZOVÝCH DERIVÁTOV

Článok 4

Zúčtovacia povinnosť

1.   Protistrany zúčtovávajú všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa týkajú triedy mimoburzových derivátov vyhlásenej za triedu podliehajúcu zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 5 ods. 2, ak tieto zmluvy spĺňajú obe tieto podmienky:

a)

boli uzatvorené niektorým z týchto spôsobov:

i)

medzi dvoma finančnými protistranami;

ii)

medzi finančnou protistranou a nefinančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b);

iii)

medzi dvoma nefinančnými protistranami spĺňajúcimi podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b);

iv)

medzi finančnou protistranou alebo nefinančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b), a subjektom usadeným v tretej krajine, na ktorý by sa vzťahovala zúčtovacia povinnosť, ak by bol usadený v Únii, alebo

v)

medzi dvoma subjektmi usadenými v jednej tretej krajine alebo vo viacerých tretích krajinách, ktoré by podliehali zúčtovacej povinnosti, ak by boli usadené v Únii, a to za predpokladu, že takáto zmluva má priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v Únii, alebo ak je takáto povinnosť potrebná alebo primeraná na zabránenie vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia, a

b)

boli uzatvorené alebo obnovené:

i)

v deň alebo po dni nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti, alebo

ii)

v deň alebo po dni ohlásenia uvedeného v článku 5 ods. 1, ale predo dňom nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti, ak je zostávajúca splatnosť zmlúv dlhšia ako minimálna zostávajúca splatnosť určená Komisiou v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. c).

2.   Bez toho, aby boli dotknuté metódy zmierňovania rizika podľa článku 11, zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sú transakciami v rámci skupiny, ako sú opísané v článku 3, nepodliehajú zúčtovacej povinnosti.

Výnimka stanovená v prvom pododseku sa uplatňuje len:

a)

ak dve protistrany, ktoré sú usadené v Únii a patria do rovnakej skupiny, písomne oznámia svojim príslušným orgánom, že chcú využiť výnimku pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré spolu uzatvoria. Ohlásenie sa uskutoční najmenej 30 kalendárnych dní pred využitím výnimky. Príslušné orgány môžu do 30 kalendárnych dní od prijatia oznámenia namietať využitie tejto výnimky, ak transakcie medzi týmito protistranami nespĺňajú podmienky stanovené v článku 3, čím však nie je dotknuté právo príslušných orgánov namietať po uplynutí týchto 30 kalendárnych dní, ak už tieto podmienky viac nie sú splnené. Ak medzi príslušnými orgánmi neexistuje zhoda, ESMA môže pomôcť týmto orgánom dosiahnuť dohodu v súlade so svojimi právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

b)

na zmluvy o mimoburzových derivátoch medzi dvoma protistranami, ktoré patria do rovnakej skupiny a sú usadené v členskom štáte a tretej krajine, ak protistrane usadenej v Únii príslušný orgán povolil uplatniť túto výnimku do 30 kalendárnych dní po oznámení protistranou usadenou v Únii za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 3. Príslušný orgán oznámi svoje rozhodnutie ESMA.

3.   Zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti podľa odseku 1, sa zúčtujú v centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 14 alebo ktorá bola uznaná podľa článku 25 na zúčtovanie uvedenej triedy mimoburzových derivátov a uvedená v archíve podľa článku 6 ods. 2 písm. b).

Protistrana sa na tento účel stane zúčtovacím členom, klientom alebo sa dohodne na nepriamom zúčtovacom mechanizme so zúčtovacím členom za predpokladu, že sa týmto mechanizmom nezvýši riziko protistrany a zabezpečí sa, že aktíva a pozície protistrany požívajú ochranu s rovnocenným účinkom, ako je ochrana uvedená v článkoch 39 a 48.

4.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia zmluvy, o ktorých sa má za to, že majú priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v rámci Únie, alebo prípady, pri ktorých je potrebné alebo primerané zabrániť vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a) bod v), a typy nepriamych zmluvných dojednaní, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v druhom pododseku odseku 3.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 5

Postup súvisiaci so zúčtovacou povinnosťou

1.   Ak príslušný orgán udelí centrálnej protistrane povolenie na zúčtovanie určitej triedy mimoburzových derivátov podľa článku 14 alebo 15, bezodkladne zašle ESMA oznámenie o tomto povolení.

S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia informácie, ktoré sa majú uviesť v oznámení podľa prvého pododseku.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Do šiestich mesiacov od prijatia oznámenia v súlade s odsekom 1 alebo ukončení postupu uznávania uvedeného v článku 25 ESMA po uskutočnení verejnej konzultácie a po porade s ESRB a prípadne s príslušnými orgánmi tretích krajín vypracuje a predloží Komisii na schválenie návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví:

a)

trieda mimoburzových derivátov, ktorá by mala podliehať zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4;

b)

deň alebo dni, keď zúčtovacia povinnosť nadobúda účinnosť, vrátane postupného zavedenia, a kategórie protistrán, na ktoré sa povinnosť vzťahuje, a

c)

minimálna zostávajúca splatnosť zmlúv o mimoburzových derivátoch uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) bod ii).

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   ESMA z vlastného podnetu a po uskutočnení verejných konzultácií a po porade s ESRB a prípadne s príslušnými orgánmi tretích krajín určí v súlade s kritériami stanovenými v článku 4 písm. a), b) a c) a oznámi Komisii triedy derivátov, na ktoré by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť stanovená v článku 4, avšak v súvislosti s ktorými ešte nebolo udelené povolenie žiadnej centrálnej protistrane.

Po oznámení uverejní ESMA výzvu na vypracovanie návrhov na zúčtovanie týchto tried derivátov.

4.   V návrhu regulačných technických noriem, pokiaľ ide o časť uvedenú v odseku 2 písm. a), sa so zreteľom na hlavný cieľ, ktorým je znižovanie systémového rizika, zohľadnia tieto kritériá:

a)

stupeň štandardizácie zmluvných podmienok a prevádzkových postupov príslušných tried mimoburzových derivátov;

b)

objem a likvidita príslušnej triedy mimoburzových derivátov;

c)

dostupnosť primeraných, spoľahlivých a všeobecne akceptovaných informácií o tvorbe cien v rámci príslušnej triedy mimoburzových derivátov.

Pri príprave tohto návrhu regulačných technických noriem môže ESMA zohľadniť vzájomnú previazanosť protistrán využívajúcich príslušné triedy mimoburzových derivátov, predpokladaný vplyv na úroveň kreditného rizika protistrany medzi protistranami, ako aj vplyv na hospodársku súťaž v celej Únii.

Na zabezpečenie konzistentného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa bližšie stanovia kritériá uvedené v prvom pododseku písm. a), b) a c).

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v treťom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.   V návrhu regulačných technických noriem, pokiaľ ide o časť uvedenú v odseku 2 písm. b), sa zohľadnia tieto kritériá:

a)

predpokladaný objem príslušnej triedy mimoburzových derivátov;

b)

či viac ako jedna centrálna protistrana už zúčtováva rovnakú triedu mimoburzových derivátov;

c)

schopnosť príslušných centrálnych protistrán zvládnuť predpokladaný objem a riadiť riziko vyplývajúce zo zúčtovania príslušnej triedy mimoburzových derivátov;

d)

druh a počet protistrán, ktoré sú aktívne a od ktorých sa očakáva, že budú aktívne na trhu v súvislosti s príslušnou triedou mimoburzových derivátov;

e)

čas, ktorý protistrana, na ktorú sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, potrebuje na zavedenie mechanizmov na zúčtovanie svojich zmlúv o mimoburzových derivátoch prostredníctvom centrálnej protistrany;

f)

riadenie rizika a právna a prevádzková kapacita protistrán, ktoré sú aktívne na trhu v súvislosti s príslušnou triedou mimoburzových derivátov a na ktoré by sa vzťahovala zúčtovacia povinnosť podľa článku 4 ods. 1.

6.   Ak trieda zmlúv o mimoburzových derivátoch už nemá centrálnu protistranu, ktorá má povolenie alebo je uznaná za spôsobilú zúčtovať tieto zmluvy podľa tohto nariadenia, prestane sa na ňu vzťahovať zúčtovacia povinnosť uvedená v článku 4 a uplatní sa odsek 3 tohto článku.

Článok 6

Verejný archív

1.   ESMA zriadi, vedie a aktualizuje verejný archív na účely správneho a jednoznačného určenia tried mimoburzových derivátov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. Verejný archív je dostupný na internetovej stránke ESMA.

2.   Archív obsahuje:

a)

triedy mimoburzových derivátov, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 4;

b)

centrálne protistrany, ktoré majú povolenie alebo sú uznané na účel zúčtovacej povinnosti;

c)

dátumy nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti vrátane postupného zavádzania;

d)

triedy mimoburzových derivátov určené ESMA v súlade s článkom 5 ods. 3;

e)

minimálna zostávajúca splatnosť zmlúv o derivátoch uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) bode ii);

f)

centrálne protistrany, ktoré príslušný orgán oznámil ESMA na účely zúčtovacej povinnosti, a dátum oznámenia každej z nich.

3.   Ak centrálna protistrana už nemá povolenie alebo už nie je uznaná za spôsobilú v súlade s týmto nariadením zúčtovávať danú triedu derivátov, ESMA ju okamžite odstráni z verejného archívu vo vzťahu k tejto triede mimoburzových derivátov.

4.   V záujme zabezpečenia konzistentného uplatňovania tohto článku môže ESMA vypracovať návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia podrobnosti, ktoré sa zahrnú do verejného archívu uvedeného v odseku 1.

ESMA predloží Komisii akékoľvek takéto návrhy regulačných technických noriem do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 7

Prístup k centrálnej protistrane

1.   Centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie zúčtovávať zmluvy o mimoburzových derivátoch, prijíma zúčtovanie týchto zmlúv nediskriminačne a transparentne bez ohľadu na miesto obchodovania.

Centrálna protistrana môže vyžadovať, aby miesto obchodovania spĺňalo prevádzkové a technické požiadavky stanovené centrálnou protistranou, ako aj požiadavky na riadenie rizík.

2.   Centrálna protistrana potvrdí alebo zamietne formálnu žiadosť miesta obchodovania o prístup do troch mesiacov od žiadosti.

3.   Ak centrálna protistrana zamietne prístup podľa odseku 2, poskytne miestu obchodovania úplné dôvody tohto zamietnutia.

4.   S výnimkou prípadov, ak príslušný orgán miesta obchodovania a centrálnej protistrany zamietne prístup, centrálna protistrana za podmienok uvedených v druhom pododseku udelí prístup do troch mesiacov od rozhodnutia, ktorým potvrdila formálnu žiadosť miesta obchodovania v súlade s odsekom 2.

Príslušný orgán miesta obchodovania a príslušný orgán centrálnej protistrany môže zamietnuť prístup k centrálnej protistrane na základe formálnej žiadosti miesta obchodovania len vtedy, ak by takýto prístup ohrozil bezproblémové a riadne fungovanie trhov alebo by nepriaznivo ovplyvnil systémové riziko.

5.   ESMA urovná všetky spory vyplývajúce z nezhody medzi príslušnými orgánmi v súlade so svojimi právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 8

Prístup k miestu obchodovania

1.   Miesto obchodovania poskytne nediskriminačne a transparentne obchodné informácie každej centrálnej protistrane, ktorej bolo udelené povolenie zúčtovávať zmluvy o mimoburzových derivátoch obchodované na tomto mieste obchodovania, na základe žiadosti centrálnej protistrany.

2.   Ak centrálna protistrana formálne predložila miestu obchodovania žiadosť o prístup k miestu obchodovania, miesto obchodovania odpovie centrálnej protistrane do troch mesiacov.

3.   Ak miesto obchodovania prístup zamietne, informuje o tom náležite centrálnu protistranu a poskytne odôvodnenie v plnom rozsahu.

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie príslušných orgánov miesta obchodovania a centrálnej protistrany, miesto obchodovania umožní prístup do troch mesiacov od kladnej odpovede na žiadosť o prístup.

Prístup centrálnej protistrany k miestu obchodovania sa udelí len za predpokladu, že si takýto prístup nevyžaduje interoperabilitu ani neohrozuje bezproblémové a riadne fungovanie trhov, najmä v dôsledku fragmentácie likvidity, a že miesto obchodovania zaviedlo primerané mechanizmy na predchádzanie takejto fragmentácii.

5.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem, v ktorých stanoví pojem fragmentácie likvidity.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 9

Ohlasovacia povinnosť

1.   Protistrany a centrálne protistrany zabezpečia, že údaje o každej zmluve o derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej zmene alebo ukončení zmluvy sa ohlásia archívu obchodných údajov registrovanému v súlade s článkom 55 alebo uznanému v súlade s článkom 77. Údaje sa ohlásia najneskôr v pracovný deň nasledujúci po uzatvorení, zmene alebo ukončení zmluvy.

Ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na zmluvy o derivátoch, ktoré:

a)

sa uzatvorili pred 16. augusta 2012 a ktoré ešte neboli v tento deň zúčtované;

b)

sa uzatvorili 16. augusta 2012 alebo po tomto dni.

Protistrana alebo centrálna protistrana, na ktorú sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť, môže ohlasovanie údajov o zmluve o derivátoch delegovať.

Protistrany a centrálne protistrany zabezpečia, aby sa údaje o ich zmluvách o derivátoch neohlasovali duplicitne.

2.   Protistrany uchovávajú záznam o každej zmluve o derivátoch, ktorú uzatvorili a o všetkých zmenách najmenej päť rokov od ukončenia zmluvy.

3.   Ak archív obchodných údajov nie je na účely zaznamenania údajov o zmluve o derivátoch k dispozícii, protistrany a centrálne protistrany zabezpečia, aby sa tieto údaje ohlásili ESMA.

V tomto prípade ESMA zabezpečí, aby všetky dotknuté subjekty uvedené v článku 81 ods. 3 mali prístup ku všetkým údajom o zmluvách o derivátoch, ktoré potrebujú na plnenie svojich príslušných povinností a mandátov.

4.   Protistrana alebo centrálna protistrana, ktorá ohlasuje údaje o zmluve o derivátoch archívu obchodných údajov alebo ESMA, alebo subjekt, ktorý ohlasuje tieto údaje v mene protistrany alebo centrálnej protistrany, sa nepovažuje, že porušuje obmedzenia týkajúce sa zverejňovania informácií, uložené na základe danej zmluvy alebo akéhokoľvek legislatívneho, regulačného alebo správneho opatrenia.

Pre ohlasujúci subjekt ani pre jeho členov predstavenstva alebo zamestnancov nevyplýva z tohto zverejnenia žiadna zodpovednosť.

5.   Na zabezpečenie konzistentného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých stanoví údaje a druh ohlásení uvedených v odsekoch 1 a 3 pre rôzne triedy derivátov.

Ohlásenia uvedené v odsekoch 1 a 3 stanovia aspoň:

a)

strany zmluvy o derivátoch, a pokiaľ sa odlišujú, oprávnené osoby vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré z nej vyplývajú;

b)

hlavné charakteristiky zmlúv o derivátoch vrátane ich druhu, splatnosti podkladových aktív, nominálnej hodnoty, ceny a dátumu vyrovnania.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 3 ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom stanoviť:

a)

formát a frekvenciu ohlásení uvedených v odsekoch 1 a 3 pre rozličné triedy derivátov;

b)

deň, do ktorého sa majú zmluvy o derivátoch ohlásiť vrátane postupného začlenenia zmlúv uzatvorených pred začatím uplatňovania ohlasovacej povinnosti.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 10

Nefinančné protistrany

1.   Ak nefinančná protistrana nadobudne pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch a tieto pozície prevyšujú zúčtovaciu prahovú hodnotu stanovenú v odseku 3, táto nefinančná protistrana:

a)

bezodkladne oznámi túto skutočnosť ESMA a príslušnému orgánu uvedenému v odseku 5;

b)

začne podliehať zúčtovacej povinnosti pre budúce zmluvy v súlade s článkom 4, ak pohyblivá priemerná pozícia za 30 pracovných dní prevýši prahovú hodnotu, a

c)

zúčtováva všetky príslušné budúce zmluvy do štyroch mesiacov po tom, ako začne podliehať zúčtovacej povinnosti.

2.   Nefinančná protistrana, ktorá začala podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1 písm. b) a ktorá následne preukázala orgánu určenému v súlade s odsekom 5, že jej pohyblivá priemerná pozícia za 30 pracovných dní neprekračuje zúčtovaciu prahovú hodnotu, ďalej nepodlieha zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4.

3.   Do výpočtu pozícií uvedených v odseku 1 nefinančná protistrana zahrnie všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré uzatvorila táto nefinančná protistrana alebo ďalšie nefinančné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto nefinančná protistrana patrí, ktoré nie sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním tejto nefinančnej protistrany alebo tejto skupiny.

4.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po konzultácii s ESRB a ďalšími príslušnými orgánmi návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia:

a)

kritériá na určenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, ako je uvedené v odseku 3, a

b)

zúčtovacie prahové hodnoty, ktoré sa určia s ohľadom na systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a za jednotlivé triedy mimoburzových derivátov.

ESMA po uskutočnení otvorenej verejnej konzultácie predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

ESMA po konzultácii s ESRB a inými príslušnými orgánmi pravidelne preskúma prahové hodnoty a v prípade potreby navrhne regulačné technické normy na ich zmenu a doplnenie.

5.   Každý členský štát určí orgán zodpovedný za to, že bude splnená povinnosť stanovená v odseku 1.

Článok 11

Postupy zmierňovania rizika zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou protistranou

1.   Finančné protistrany a nefinančné protistrany, ktoré uzatvoria zmluvu o mimoburzových derivátoch nezúčtovanú centrálnou protistranou, so všetkou starostlivosťou zabezpečia zavedenie primeraných postupov a mechanizmov na meranie, monitorovanie a zmierňovanie prevádzkového rizika a kreditného rizika protistrany, minimálne vrátane:

a)

včasného potvrdenia podmienok príslušnej zmluvy o mimoburzových derivátoch elektronickými prostriedkami, ak sú dostupné;

b)

formalizovaných postupov, ktoré sú spoľahlivé, odolné a kontrolovateľné na zosúlaďovanie portfólií, riadenie súvisiacich rizík, včasné zisťovanie sporov medzi stranami a ich riešenie, a na monitorovanie hodnoty nesplatených zmlúv.

2.   Finančné protistrany a nefinančné protistrany uvedené v článku 10 každodenne určujú trhovú hodnotu zmlúv, ktoré ešte neboli zúčtované. Ak trhové podmienky neumožňujú určovanie trhovej hodnoty, používa sa spoľahlivý a obozretný model určovania hodnoty.

3.   Finančné protistrany majú postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré sa uzatvoria 16. augusta 2012 alebo po tomto dni. Nefinančné protistrany uvedené v článku 10 majú postupy riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré sa uzatvoria v deň prekročenia zúčtovacej prahovej hodnoty alebo po tomto dni.

4.   Finančné protistrany musia mať vhodnú a primeranú výšku základného imania na riadenie rizika, ktoré nepokrýva vhodná výmena kolaterálu.

5.   Požiadavka ustanovená v odseku 3 tohto článku sa neuplatňuje na transakciu v rámci skupiny uvedenú v článku 3 a uzavretú protistranami usadenými v tom istom členskom štáte za predpokladu, že v súčasnosti neexistujú ani sa nepredpokladajú žiadne praktické ani právne prekážky, ktoré by bránili okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

6.   Transakcia v rámci skupiny uvedená v článku 3 ods. 2 písm. a), b) alebo c), ktorú uzatvorili protistrany, ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch, je na základe kladného rozhodnutia obidvoch dotknutých príslušných orgánov úplne alebo čiastočne oslobodená od požiadavky stanovenej v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

postupy protistrán na riadenie rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie s derivátmi;

b)

v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna praktická alebo právna prekážka, ktorá by bránila okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

Ak sa príslušným orgánom nepodarí dosiahnuť kladné rozhodnutie do 30 kalendárnych dní od prijatia žiadosti o výnimku, ESMA môže pomôcť týmto orgánom dosiahnuť dohodu v súlade so svojimi právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Transakcia v rámci skupiny uvedená v článku 3 ods. 1, ktorú uzatvorili nefinančné protistrany, ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch, je oslobodená od požiadavky stanovenej v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

postupy protistrán na riadenie rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie s derivátmi;

b)

v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna praktická alebo právna prekážka, ktorá by bránila okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

Nefinančné protistrany oznámia svoj úmysel uplatniť výnimku príslušným orgánom uvedeným v článku 10 ods. 5. Výnimka je platná, pokiaľ niektorý z príslušných orgánov, ktorému to bolo oznámené, nerozhodne, že podmienky uvedené v písmene a) alebo b) prvého pododseku neboli splnené do troch mesiacov odo dňa oznámenia.

8.   Transakcia v rámci skupiny uvedená v článku 3 ods. 2 písm. a) až d), ktorú uzatvorila protistrana usadená v Únii a protistrana, ktorá je usadená v jurisdikcii tretej krajiny, je na základe kladného rozhodnutia dotknutého príslušného orgánu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad protistranou usadenou v Únii, úplne alebo čiastočne oslobodená od požiadavky stanovenej v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

postupy protistrán na riadenie rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie s derivátmi;

b)

v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna praktická alebo právna prekážka, ktorá by bránila okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

9.   Transakcia v rámci skupiny uvedená v článku 3 ods. 1, ktorú uzatvorila nefinančná protistrana usadená v Únii a protistrana, ktorá je usadená v jurisdikcii tretej krajiny, je oslobodená od požiadavky stanovenej v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

postupy protistrán na riadenie rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie s derivátmi;

b)

v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna praktická alebo právna prekážka, ktorá by bránila okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

Nefinančná protistrana oznámi svoj úmysel uplatniť výnimku príslušnému orgánu uvedenému v článku 10 ods. 5. Výnimka je platná, pokiaľ príslušný orgán, ktorému to bolo oznámené, nerozhodne, že podmienky uvedené v písmene a) alebo b) prvého pododseku neboli splnené do troch mesiacov odo dňa oznámenia.

10.   Transakcia v rámci skupiny uvedená v článku 3 ods. 1, ktorú uzatvorila nefinančná protistrana a finančná protistrana, ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch, je na základe kladného rozhodnutia dotknutého príslušného orgánu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad finančnou protistranou, úplne alebo čiastočne oslobodená od požiadavky stanovenej v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

postupy protistrán na riadenie rizika sú primerane spoľahlivé, stabilné a zodpovedajúce úrovni komplexnosti transakcie s derivátmi;

b)

v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna praktická alebo právna prekážka, ktorá by bránila okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

Dotknutý príslušný orgán, ktorý je zodpovedný za dohľad nad finančnou protistranou, oznámi každé takéto rozhodnutie príslušnému orgánu uvedenému v článku 10 ods. 5. Výnimka je platná, pokiaľ príslušný orgán, ktorému bolo rozhodnutie oznámené, nerozhodne, že podmienky uvedené v písmene a) alebo b) prvého pododseku neboli splnené. Ak medzi príslušnými orgánmi neexistuje zhoda, ESMA môže pomôcť týmto orgánom pri jej dosiahnutí v súlade so svojimi právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.   Protistrana transakcie v rámci skupiny, ktorá bola oslobodená od požiadavky ustanovenej v odseku 3, zverejní informácie o tejto výnimke.

Príslušný orgán oznámi ESMA každé rozhodnutie prijaté podľa odsekov 6, 8 alebo 10, alebo každé priajté oznámenie podľa odsekov 7, 9 alebo 10 a poskytne ESMA podrobnosti o dotknutej transakcii v rámci skupiny.

12.   Povinnosti stanovené v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na zmluvy o mimoburzových derivátoch uzavreté medzi subjektmi z tretích krajín, ktoré by podliehali týmto povinnostiam, ak by boli usadené v Únii, a to za predpokladu, že takéto zmluvy majú priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v rámci Únie, alebo ak je takáto povinnosť potrebná alebo primeraná na zabránenie vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia.

13.   ESMA pravidelne monitoruje činnosti v oblasti derivátov, ktoré nie sú oprávnené na zúčtovanie, s cieľom určiť prípady, kedy môže určitá trieda derivátov predstavovať systémové riziko, a zabrániť regulačnej arbitráži medzi zúčtovanými a nezúčtovanými transakciami s derivátmi. ESMA po konzultácii s ESRB prijme najmä opatrenia v súlade s článkom 5 ods. 3 alebo preskúma regulačné technické normy týkajúce sa maržových požiadaviek stanovených v odseku 14 tohto článku a v článku 41.

14.   S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, ktoré stanovia:

a)

postupy a mechanizmy uvedené v odseku 1;

b)

trhové podmienky, ktoré neumožňujú určovanie trhovej hodnoty, a kritériá na používanie modelu určovania hodnoty v zmysle odseku 2;

c)

informácie o oslobodených transakciách v rámci skupiny, ktoré sa majú uviesť v oznámení uvedenom v odsekoch 7, 9 a 10;

d)

podrobnosti týkajúce sa informácií o oslobodených transakciách v rámci skupiny uvedených v odseku 11;

e)

zmluvy, o ktorých sa má za to, že majú priamy, podstatný a predvídateľný dôsledok v rámci Únie, alebo prípady, pri ktorých je potrebné alebo primerané zabrániť vyhýbaniu sa niektorému ustanoveniu tohto nariadenia, ako sa uvádza v odseku 12.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

15.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku európske orgány dohľadu vypracujú spoločný návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia:

a)

postupy riadenia rizika vrátane úrovne a typu kolaterálu a podmienok oddelenia, ktoré sú požadované na dosiahnutie súladu s odsekom 3;

b)

výška základného imania požadovaná na dosiahnutie súladu s odsekom 4;

c)

postupy pre protistrany a dotknuté príslušné orgány, ktoré sa majú dodržiavať pri uplatňovaní výnimky podľa odsekov 6 až 10;

d)

uplatniteľné kritériá uvedené v odsekoch 5 až 10 vrátane predovšetkým toho, čo by sa malo považovať za praktickú alebo právnu prekážku okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami.

Európske orgány dohľadu predložia tento spoločný návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

V závislosti od právnej povahy protistrany sa Komisii udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 alebo (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 12

Sankcie

1.   Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách uplatňovaných na porušenia pravidiel podľa tejto hlavy a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Tieto sankcie zahŕňajú aspoň správne pokuty. Ustanovené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce.

2.   Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad finančnými, a prípadne nefinančnými protistranami zverejnili každú sankciu, ktorá bola uložená za porušenie článkov 4, 5 a 7 až 11, okrem prípadov, ak by sa takýmto zverejnením vážne ohrozili finančné trhy alebo by sa zúčastneným stranám spôsobila neúmerná škoda. Členské štáty pravidelne uverejňujú hodnotiace správy o účinnosti používaných pravidiel sankcionovania. Takéto zverejnenia a uverejnenia nesmú obsahovať osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES.

Členské štáty do 17. februára 2013 oznámia Komisii pravidlá uvedené v odseku 1. Bezodkladne oznámia Komisii každú ich následnú zmenu a doplnenie.

3.   Porušenie pravidiel podľa tejto hlavy nemá vplyv na platnosť zmluvy o mimoburzových derivátoch alebo na možnosť zmluvných strán presadzovať ustanovenia zmluvy o mimoburzových derivátoch. Porušením pravidiel podľa tejto hlavy nevznikajú žiadne nároky na náhradu škody voči zmluvnej strane zmluvy o mimoburzových derivátoch.

Článok 13

Mechanizmus prechádzania duplicitným alebo rozporným požiadavkám

1.   Komisii pri monitorovaní medzinárodného uplatňovania zásad stanovených v článkoch 4, 9, 10 a 11, najmä pokiaľ ide o prípadné duplicitné alebo rozporné požiadavky na účastníkov trhu, a pri príprave správ pre Európsky parlament a Radu v tejto veci pomáha ESMA, pričom Komisia odporúča aj možné opatrenia.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých vyhlási, že právne opatrenia, opatrenia dohľadu a presadzovania tretej krajiny:

a)

sú rovnocenné s požiadavkami, ktoré sú stanovené v tomto nariadení v článkoch 4, 9, 10 a 11;

b)

zaručujú ochranu služobného tajomstva, ktorá je rovnocenná s tou, ktorá je stanovená v tomto nariadení, a

c)

sa účinne uplatňujú a presadzujú spôsobom, ktorý je rovnocenný a nenarúša zabezpečovanie účinného dohľadu a presadzovania v príslušnej tretej krajine.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2.

3.   Vykonávací akt o rovnocennosti uvedený v odseku 2 znamená, že sa má za to, že protistrany, ktoré uzatvárajú transakciu podľa tohto nariadenia splnili povinnosti uvedené v článkoch 4, 9, 10 a 11, ak je aspoň jedna z protistrán usadená v danej tretej krajine.

4.   Komisia v spolupráci s ESMA monitoruje skutočné plnenie požiadaviek, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článkoch 4, 9, 10 a 11, tretími krajinami, v súvislosti s ktorými sa prijal vykonávací akt o rovnocennosti, a Európskemu parlamentu a Rade podáva pravidelne správy, a to minimálne raz ročne. V prípade, že sa v správe odhalí, že orgány tretej krajiny uplatňujú požiadavky o rovnocennosti nedostatočne alebo nekonzistentne, Komisia do 30 kalendárnych dní po predložení správy zruší uznanie rovnocennosti právneho rámca danej tretej krajiny. V prípade, že sa vykonávací akt o rovnocennosti zruší, protistrany automaticky opäť podliehajú všetkým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.

HLAVA III

UDEĽOVANIE POVOLENÍ CENTRÁLNYM PROTISTRANÁM A DOZOR NAD NIMI

KAPITOLA 1

Podmienky a postupy udeľovania povolenia centrálnej protistrane

Článok 14

Udeľovanie povolenia centrálnej protistrane

1.   Ak má právnická osoba usadená v Únii v úmysle poskytovať zúčtovacie služby ako centrálna protistrana, v súlade s postupom stanoveným v článku 17 požiada o udelenie povolenia príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená (príslušný orgán centrálnej protistrany).

2.   Povolenie, ktoré bolo udelené v súlade s článkom 17, platí pre celé územie Únie.

3.   Povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje len na činnosti súvisiace so zúčtovaním a stanovujú sa v ňom služby, ktoré je centrálna protistrana oprávnená poskytovať, alebo činnosti, ktoré je oprávnená vykonávať, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa toto povolenie vzťahuje.

4.   Centrálna protistrana musí vždy spĺňať podmienky potrebné na udelenie povolenia.

Centrálna protistrana bez zbytočného odkladu oznámi príslušnému orgánu všetky závažné zmeny, ktoré majú vplyv na podmienky udelenia povolenia.

5.   Udelenie povolenia uvedeného v odseku 1 nebráni členským štátom v tom, aby prijali dodatočné požiadavky voči centrálnym protistranám usadeným na ich území alebo pokračovali v ich uplatňovaní vrátane určitých požiadaviek týkajúcich sa udelenia povolenia podľa smernice 2006/48/ES.

Článok 15

Rozšírenie činností a služieb

1.   Centrálna protistrana, ktorá chce rozšíriť svoju obchodnú činnosť o ďalšie služby alebo činnosti, na ktoré sa pôvodné povolenie nevzťahuje, predloží žiadosť o rozšírenie príslušnému orgánu centrálnej protistrany. Ponúkanie zúčtovacích služieb, na ktoré centrálnej protistrane ešte nebolo udelené povolenie, sa považuje za rozšírenie tohto povolenia.

Rozšírenie povolenia sa uskutočňuje v súlade s postupom stanoveným v článku 17.

2.   Ak chce centrálna protistrana rozšíriť svoju obchodnú činnosť do iného členského štátu, než je štát, v ktorom je usadená, príslušný orgán centrálnej protistrany to bezodkladne oznámi príslušnému orgánu daného iného členského štátu.

Článok 16

Kapitálové požiadavky

1.   Ak sa má centrálnej protistrane udeliť povolenie v súlade s článkom 14, musí mať trvalé a dostupné počiatočné základné imanie vo výške aspoň 7,5 milióna EUR.

2.   Základné imanie centrálnej protistrany vrátane nerozdeleného zisku a rezerv musí byť úmerné rizikám vyplývajúcim z činností centrálnej protistrany. Musí byť trvalo dostatočne vysoké na zaistenie riadneho ukončenia alebo reštrukturalizácie činností počas primeraného obdobia a na zaistenie dostatočnej ochrany centrálnej protistrany proti kreditnému riziku, riziku protistrany, trhovému riziku, prevádzkovému riziku, právnemu riziku a obchodnému riziku, ktoré ešte nie sú pokryté osobitnými finančnými zdrojmi v zmysle článkov 41 až 44.

3.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje EBA v úzkej spolupráci s ESCB a po porade s ESMA návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia požiadavky týkajúce sa základného imania vrátane nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany v zmysle odseku 2.

EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 17

Postup udelenia a zamietnutia povolenia

1.   Žiadajúca centrálna protistrana predloží žiadosť o udelenie povolenia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je usadená.

2.   Žiadajúca centrálna protistrana poskytne všetky informácie potrebné na to, aby sa príslušný orgán presvedčil, že žiadajúca centrálna protistrana v čase udelenia povolenia zaviedla všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení. Príslušný orgán bezodkladne postúpi ESMA a kolégiu uvedenému v článku 18 ods. 1 všetky informácie získané od žiadajúcej centrálnejprotistrany.

3.   Príslušný orgán do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je úplná. Ak žiadosť nie je úplná, príslušný orgán stanoví lehotu, v ktorej musí žiadajúca centrálna protistrana poskytnúť doplňujúce informácie. Ak príslušný orgán usúdi, že žiadosť je úplná, náležite informuje žiadajúcu centrálnu protistranu a členov kolégia zriadeného v súlade s článkom 18 ods. 1 a ESMA.

4.   Príslušný orgán udelí povolenie iba vtedy, ak je plne presvedčený, že žiadajúca centrálna protistrana spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení, a ak je centrálna protistrana oznámená ako systém podľa smernice 98/26/ES.

Príslušný orgán riadne zváži stanovisko kolégia dosiahnuté v súlade s článkom 19. Ak príslušný orgán centrálnej protistrany nesúhlasí s kladným stanoviskom kolégia, svoje rozhodnutie plne odôvodnení a vysvetlí v ňom každú významnú odchýlku od tohto kladného stanoviska.

Centrálnej protistrane sa neudelí povolenie, keď všetci členovia kolégia okrem orgánov členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, dosiahnu vzájomnou dohodou spoločné stanovisko podľa článku 19 ods. 1, že centrálnej protistrane sa neudelí povolenie. V tomto stanovisku sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo sa kolégium domnieva, že nie sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo iné právne predpisy Únie.

V prípade, že sa vzájomnou dohodou, ako sa uvádza v treťom pododseku, nedosiahlo spoločné stanovisko a dvojtretinová väčšina kolégia vyjadrila záporné stanovisko, ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov sa môže na základe tejto dvojtretinovej väčšiny kolégia do 30 kalendárnych dní od prijatia tohto záporného stanoviska vo veci obrátiť na ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

V napadnutom rozhodnutí sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo sa príslušní členovia kolégia domnievajú, že nie sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo iné právne predpisy Únie. V takomto prípade príslušný orgán centrálnej protistrany odloží svoje rozhodnutie týkajúce sa udelenia povolenia a počká na rozhodnutie o udelení povolenia, ktoré môže prijať ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím ESMA. Vec sa nesmie predložiť ESMA po uplynutí 30-dňovej lehoty uvedenej vo štvrtom pododseku.

Ak všetci členovia kolégia, okrem orgánov členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, dosiahnu vzájomnou dohodou podľa článku 19 ods. 1 spoločné stanovisko, že centrálnej protistrane sa neudelí povolenie, príslušný orgán centrálnej protstrany môže vec predložiť ESMA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, postúpi rozhodnutie ďalším dotknutým príslušným orgánom.

5.   V prípade, že príslušný orgán centrálnej protstrany neuplatňuje ustanovenia tohto nariadenia alebo ich uplatňuje spôsobom, ktorý sa javí ako porušenie práva Únie, ESMA koná v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

ESMA môže na žiadosť ktoréhokoľvek člena kolégia alebo na vlastný podnet po informovaní príslušného orgánu preskúmať údajné porušenie alebo neuplatňovanie práva Únie.

6.   Žiadne opatrenie prijaté ktorýmkoľvek členom kolégia počas plnenia jeho povinností nesmie priamo ani nepriamo diskriminovať žiadny členský štát alebo skupinu členských štátov ako miesto poskytovania zúčtovacích služieb v akejkoľvek mene.

7.   Do šiestich mesiacov od predloženia úplnej žiadosti príslušný orgán písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o tom, či povolenie bolo udelené alebo zamietnuté vrátane úplného odôvodnenia.

Článok 18

Kolégium

1.   Príslušný orgán centrálnej protistrany do 30 kalendárnych dní od predloženia úplnej žiadosti v súlade s článkom 17 zriadi kolégium, riadi ho a predsedá mu s cieľom uľahčiť plnenie úloh uvedených v článkoch 15, 17, 49, 51 a 54.

2.   Kolégium pozostáva z:

a)

ESMA;

b)

príslušného orgánu centrálnej protistrany;

c)

príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad zúčtovacími členmi centrálnej protistrany usadenými v troch členských štátoch s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania uvedeného v článku 42, a to na kumulovanom základe počas jednoročného obdobia;

d)

príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad miestami obchodovania, ktoré obsluhuje centrálna protistrana;

e)

príslušných orgánov vykonávajúcich dohľad nad centrálnymi protistranami, s ktorými boli uzavreté dohody o interoperabilite;

f)

príslušných orgánov vykonávajúcich dohľad nad centrálnymi depozitármi cenných papierov, na ktoré je centrálna protistrana napojená;

g)

príslušných členov ESCB zodpovedných za dohľad nad centrálnou protistranou a príslušných členov ESCB zodpovedných za dohľad nad centrálnymi protistranami, s ktorými boli uzavreté dohody o interoperabilite;

h)

centrálnych bánk, ktoré emitujú najdôležitejšie meny zúčtovávaných finančných nástrojov v Únii.

3.   Príslušný orgán členského štátu, ktorý nie je členom kolégia, si môže vyžiadať od kolégia všetky informácie potrebné pre plnenie svojich povinností dohľadu.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, kolégium zaistí:

a)

vypracovanie stanoviska uvedeného v článku 19;

b)

výmenu informácií vrátane žiadostí o informácie podľa článku 84;

c)

dohodu o dobrovoľnom zverení úloh medzi svojich členov;

d)

koordináciu programov preskúmania dohľadu, ktoré vychádzajú z posúdenia rizika centrálnej protistrany, a

e)

určenie postupov a pohotovostných plánov na riešenie mimoriadnych udalostí podľa článku 24.

5.   Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi.

V tejto dohode sa určia praktické dojednania fungovania kolégia vrátane podrobných pravidiel postupov hlasovania, ako je uvedené v článku 19 ods. 3, a môžu sa v nej určiť úlohy, ktorými má byť poverený príslušný orgán centrálnej protistrany alebo iný člen kolégia.

6.   S cieľom zabezpečiť konzistentné a zosúladené fungovanie kolégií v rámci celej Únie vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia podmienky, za ktorých sa meny v Únii uvedené v odseku 2 písm. h) považujú za najdôležitejšie, a podrobnosti praktických dojednaní uvedených v odseku 5.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 19

Stanovisko kolégia

1.   Príslušný orgán centrálnej protistrany vykoná do štyroch mesiacov od predloženia úplnej žiadosti centrálnou protistranou v súlade s článkom 17 posúdenie rizika centrálnej protistrany a správu predloží kolégiu.

Do 30 kalendárnych dní od prijatia tejto správy a na základe zistení v nej uvedených sa kolégium dohodne na spoločnom stanovisku, v ktorom určí, či žiadajúca centrálna protistrana spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 4 štvrtý pododsek, a ak sa nedosiahne spoločné stanoviskov súlade s druhým pododsekom, kolégium prijme v tej istej lehote väčšinové stanovisko.

2.   ESMA napomôže prijatiu spoločného stanoviska v súlade so svojou všeobecnou koordinačnou funkciou podľa článku 31 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Väčšinové stanovisko kolégia sa prijme na základe jednoduchej väčšiny jeho členov. V kolégiách, ktoré pozostávajú najviac z 12 členov, môžu hlasovať maximálne dvaja členovia kolégia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen má jeden hlas. V kolégiách, ktoré pozostávajú z viac než 12 členov, môžu hlasovať maximálne traja členovia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen má jeden hlas. ESMA nemá hlasovacie práva pri hlasovaní o stanoviskách kolégia.

Článok 20

Odňatie povolenia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 22 ods. 3, príslušný orgán centrálnej protistrany odníme povolenie v prípade, ak centrálna protistrana:

a)

nevyužije povolenie počas 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia, alebo neposkytuje služby ani nevykonáva činnosť počas predchádzajúcich šiestich mesiacov;

b)

získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom;

c)

prestala spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené, a neprijala v stanovenom časovom rámci nápravné opatrenie požadované príslušným orgánom centrálnej protistrany;

d)

závažne a systematicky porušovala požiadavky stanovené v tomto nariadení.

2.   Ak príslušný orgán centrálnej protistrany usúdi, že nastala niektorá z okolností uvedených v odseku 1, do piatich pracovných dní to náležite oznámi ESMA a členom kolégia.

3.   Potrebu odňatia povolenia centrálnej protistrane konzultuje príslušný orgán centrálnej protistrany s členmi kolégia s výnimkou prípadu, ak je rozhodnutie naliehavé.

4.   Každý člen kolégia môže kedykoľvek žiadať, aby príslušný orgán centrálnej protistrany preskúmal, či centrálna protistrana aj naďalej spĺňa podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené.

5.   Príslušný orgán centrálnej protistrany môže obmedziť odňatie povolenia na konkrétnu službu, činnosť alebo triedu finančných nástrojov.

6.   Príslušný orgán centrálnej protistrany zašle ESMA a členom kolégia svoje plne odôvodnené rozhodnutie, ktoré vezme do úvahy výhrady členov kolégia.

7.   Rozhodnutie o odňatí povolenia je platné v celej Únii.

Článok 21

Preskúmanie a hodnotenie

1.   Bez toho, aby bola dotknutá úloha kolégia, príslušné orgány uvedené v článku 22 preskúmajú opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy zavedené centrálnymi protistranami na dosiahnutie súladu s týmto nariadením a hodnotia riziká, ktorým sú alebo môžu byť centrálne protistrany vystavené.

2.   Preskúmanie a hodnotenie uvedené v odseku 1 sa vzťahuje na všetky požiadavky na centrálne protistrany stanovené v tomto nariadení.

3.   Príslušné orgány stanovia frekvenciu a rozsah preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1, a to s prihliadnutím na veľkosť, systémový význam, povahu, rozsah a zložitosť činností dotknutých centrálnych protistrán. Preskúmanie a hodnotenie sa aktualizujú najmenej raz za rok.

Centrálne protistrany podliehajú kontrolám na mieste.

4.   Príslušné orgány pravidelne, najmenej však raz za rok, oznamujú kolégiu výsledky preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 vrátane akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení alebo uložených sankcií.

5.   Príslušné orgány od každej centrálnej protistrany, ktorá nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, vyžadujú prijatie potrebných opatrení alebo krokov na riešenie tejto situácie v počiatočnom štádiu.

6.   ESMA plní koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi a rôznymi kolégiami s cieľom vytvoriť spoločnú kultúru dohľadu a zaviesť konzistentné postupy dohľadu, zabezpečiť používanie rovnakých postupov a jednotného prístupu a posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu.

Na účely prvého pododseku ESMA aspoň raz ročne:

a)

vykonáva porovnávaciu analýzu činností dohľadu všetkých príslušných orgánov v súvislosti s udeľovaním povolenia a dohľadom nad centrálnymi protistranami v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a

b)

iniciuje a koordinuje hodnotenie odolnosti centrálnych protistrán v celej Únii voči nepriaznivému vývoju na trhu v súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak hodnotenie uvedené v písmene b) druhého pododseku odhalí nedostatočnú odolnosť jednej alebo viacerých centrálnych protistrán, vydá ESMA potrebné odporúčania podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 2

Dohľad nad centrálnymi protistranami

Článok 22

Príslušný orgán

1.   Každý členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia, pokiaľ ide o udeľovanie povolení centrálnym protistranám usadeným na jeho území a dohľad nad nimi, a informuje o ňom Komisiu a ESMA.

Ak členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán, jednoznačne určí príslušné úlohy a určí jediný orgán zodpovedný za koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií medzi Komisiou, ESMA, príslušnými orgánmi iných členských štátov, EBA a príslušnými členmi ESCB v súlade s článkami 23, 24, 83 a 84.

2.   Každý členský štát zabezpečí, aby mal príslušný orgán právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci potrebné na výkon svojich funkcií.

3.   Každý členský štát zaistí, aby sa v súlade s vnútroštátnym právom mohli prijímať alebo ukladať primerané správne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám zodpovedným za nedodržanie tohto nariadenia.

Tieto opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce a môže sa nimi požadovať prijatie nápravných opatrení v stanovenom časovom rámci.

4.   ESMA uverejní na svojej internetovej stránke zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 1.

KAPITOLA 3

Spolupráca

Článok 23

Spolupráca medzi orgánmi

1.   Príslušné orgány úzko spolupracujú medzi sebou, s ESMA a v prípade potreby s ESCB.

2.   Príslušné orgány pri výkone svojich všeobecných povinností náležite zvážia potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, najmä mimoriadne situácie uvedené v článku 24, a to na základe informácií dostupných v danom čase.

Článok 24

Mimoriadne situácie

Príslušný orgán centrálnej protistrany alebo akýkoľvek iný orgán bez zbytočného odkladu informuje ESMA, kolégium, príslušných členov ESCB a ostatné dotknuté orgány o každej mimoriadnej situácii týkajúcej sa centrálnej protistrany vrátane vývoja na finančných trhoch, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na likviditu trhu a stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek z členských štátov, v ktorom je usadená centrálna protistrana alebo jeden z jej zúčtovacích členov.

KAPITOLA 4

Vzťahy s tretími krajinami

Článok 25

Uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny

1.   Centrálna protistrana usadená v tretej krajine môže poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo miestam obchodovania usadeným v Únii, len ak túto centrálnu protistranu uznal ESMA.

2.   ESMA po porade s orgánmi uvedenými v odseku 3 môže uznať centrálnu protistranu usadenú v tretej krajine, ktorá požiadala o uznanie na účely poskytovania určitých zúčtovacích služieb alebo činností, ak:

a)

Komisia prijala vykonávací akt v súlade s odsekom 6;

b)

centrálnej protistrane bolo v tejto tretej krajine udelené povolenie a podlieha účinnému dohľadu a presadzovaniu, ktorým sa zabezpečuje plné dodržiavanie požiadaviek na obozretnosť podnikania uplatniteľných v tejto tretej krajine;

c)

uzavreli sa dohody o spolupráci v súlade s odsekom 7;

d)

centrálna protistrana je usadená alebo jej bolo udelené povolenie v tretej krajine, ktorá sa v súlade s kritériami stanovenými v spoločnom memorande o porozumení medzi členskými štátmi o rovnocennosti tretích krajín podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (29) považuje za krajinu, ktorá má rovnocenné systémy proti praniu špinavých peňazí a na boj proti financovaniu terorizmu ako Únia.

3.   Pri posudzovaní toho, či boli splnené podmienky uvedené v odseku 2, ESMA konzultuje s:

a)

príslušným orgánom členského štátu, v ktorom centrálna protistrana poskytuje alebo zamýšľa poskytovať zúčtovacie služby a ktorý vybrala centrálna protistrana;

b)

príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad zúčtovacími členmi centrálnej protistrany, ktorí sú usadení v troch členských štátoch a ktorí poskytujú alebo o ktorých centrálna protistrana predpokladá, že budú poskytovať najväčšie príspevky do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania podľa článku 42 na kumulovanom základe počas obdobia jedného roka;

c)

príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad miestami obchodovania nachádzajúcimi sa v Únii, ktorým centrálna protistrana poskytuje alebo má poskytovať služby;

d)

príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad centrálnymi protistranami usadenými v Únii, s ktorými sa uzatvorili dohody o interoperabilite;

e)

príslušnými členmi ESCB v členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana poskytuje alebo zamýšľa poskytovať zúčtovacie služby, a príslušnými členmi ESCB zodpovednými za dohľad nad centrálnymi protistranami, s ktorými sa uzatvorili dohody o interoperabilite;

f)

centrálnymi bankami emitujúcimi najdôležitejšie meny finančných nástrojov v Únii, ktoré sa zúčtovávajú alebo majú zúčtovávať.

4.   Centrálna protistrana uvedená v odseku 1 predloží svoju žiadosť ESMA.

Žiadajúca centrálna protistrana poskytne ESMA všetky informácie nevyhnutné na účely jej uznania. ESMA do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je úplná. Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, v ktorej musí žiadajúca centrálna protistrana poskytnúť doplňujúce informácie.

Rozhodnutie o uznaní vychádza z podmienok ustanovených v odseku 2 a je nezávislé od akéhokoľvek posúdenia, ktoré je základom pre rozhodnutie o rovnocennosti podľa článku 13 ods. 3.

ESMA pred prijatím svojho rozhodnutia konzultuje s orgánmi a subjektmi uvedenými v odseku 3.

ESMA do 180 pracovných dní od predloženia úplnej žiadosti písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o tom, či bolo uznanie udelené alebo zamietnuté vrátane úplného odôvodnenia.

ESMA uverejní na svojej internetovcej stránke zoznam centrálnych protistrán uznaných v súlade s týmto nariadením.

5.   ESMA po konzultácii s orgánmi a subjektmi uvedenými v odseku 3 preskúma uznanie centrálnej protistrany usadenej v tretej krajine v prípade, ak táto centrálna protistrana rozšírila rozsah svojich činností a služieb v Únii. Pri preskúmaní postupuje v súlade s odsekmi 2, 3 a 4. ESMA môže odňať uznanie tejto centrálnej protistrany, ak už nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 a za rovnakých okolností, ako sú uvedené v článku 20.

6.   Komisia môže prijať vykonávací akt podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011, pričom stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaisťuje, že centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tejto tretej krajine, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám stanoveným v hlave IV tohto nariadenia, že tieto centrálne protistrany podliehajú priebežnému účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine a že právny rámec tejto tretej krajiny ustanovuje účinný rovnocenný systém pre uznanie centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny.

7.   ESMA uzavrie dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu boli uznané ako rovnocenné s týmto nariadením v súlade s odsekom 6. V týchto dohodách sa stanoví aspoň:

a)

mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu ku všetkým informáciám požadovaným zo strany ESMA, ktoré sa týkajú centrálnych protistrán, ktorým bolo v tretích krajinách udelené povolenie;

b)

mechanizmus okamžitého informovania ESMA v prípade, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že centrálna protistrana, nad ktorou vykonáva dohľad, porušuje podmienky jeho povolenia alebo iných právnych predpisov, ktorým podlieha;

c)

mechanizmus okamžitého informovania ESMA príslušným orgánom tretej krajiny v prípade, že centrálnej protistrane, nad ktorou vykonáva dohľad, bolo udelené právo poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom alebo klientom usadeným v Únii;

d)

postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane prípadných kontrol na mieste.

8.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, ktorými sa stanovia informácie, ktoré žiadajúca centrálna protistrana poskytne ESMA vo svojej žiadosti o uznanie.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA IV

POŽIADAVKY NA CENTRÁLNE PROTISTRANY

KAPITOLA 1

Organizačné požiadavky

Článok 26

Všeobecné ustanovenia

1.   Centrálna protistrana má spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s presne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená, a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov.

2.   Centrálna protistrana prijme politiky a postupy, ktoré sú dostatočne účinné na zaistenie súladu s týmto nariadením vrátane súladu jej manažérov a zamestnancov so všetkými ustanoveniami tohto nariadenia.

3.   Centrálna protistrana udržiava a riadi organizačnú štruktúru, ktorá zaisťuje kontinuitu a riadne fungovanie pri výkone jej služieb a činností. Využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

4.   Centrálna protistrana zachováva zreteľné oddelenie medzi ohlasovaním týkajúcim sa riadenia rizík a ohlasovaním týkajúcim sa ostatných činností centrálnej protistrany.

5.   Centrálna protistrana prijme, vykonáva a udržiava politiku odmeňovania, ktorá podporuje spoľahlivé a účinné riadenie rizík a ktorá nevytvára motivačné faktory na zmierňovanie noriem v oblasti rizík.

6.   Centrálna protistrana udržiava primerané systémy informačných technológií na zvládnutie zložitosti, rôznorodosti a druhu vykonávaných služieb a činností v záujme zaistenia vysokých noriem bezpečnosti, integrity a dôvernosti uchovávaných informácií.

7.   Centrálna protistrana sprístupní verejnosti bez poplatkov svoj systém správy, pravidlá vzťahujúce sa na centrálnu protistranu a svoje kritériá prístupu pre zúčtujúce členstvo.

8.   Centrálna protistrana podlieha častým a nezávislým auditom. Výsledky týchto auditov sa oznámia rade a sprístupnia príslušnému orgánu.

9.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA po konzultácii s členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví minimálny obsah pravidiel a systému správy uvedených v odsekoch 1 až 8.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 27

Vrcholový manažment a rada

1.   Vrcholový manažment centrálnej protistrany musí mať dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti na zaistenie spoľahlivého a obozretného riadenia centrálnej protistrany.

2.   Centrálna protistrana má radu. Najmenej jedna tretina členov tejto rady, nie však menej ako dvaja členovia, musí byť nezávislá. Zástupcovia klientov zúčtovacích členov sú prizvaní, aby sa zúčastnili zasadnutí rady pri prerokúvaní otázok súvisiacich s článkami 38 a 39. Odmeňovanie nezávislých a iných nevýkonných členov rady nesmie byť spojené s obchodnými výsledkami centrálnej protistrany.

Členovia rady centrálnej protistrany vrátane jej nezávislých členov musia mať dostatočne dobrú povesť a primerané odborné znalosti o finančných službách, riadení rizík a zúčtovacích službách.

3.   Centrálna protistrana jednoznačne určí úlohy a povinnosti rady a sprístupní zápisnice zo zasadnutí rady príslušnému orgánu a audítorom.

Článok 28

Výbor pre riziká

1.   Centrálna protistrana ustanoví výbor pre riziká, ktorý pozostáva zo zástupcov jej zúčtovacích členov, nezávislých členov rady a zástupcov jej klientov. Výbor pre riziká môže pozvať zamestnancov centrálnej protistrany a nezávislých externých odborníkov k účasti na zasadnutiach výboru pre riziká bez práva hlasovať. Príslušné orgány môžu požiadať o účasť na zasadnutiach výboru pre riziká bez práva hlasovať a byť riadne informovaní o činnosti a rozhodnutiach výboru pre riziká. Poradenstvo zo strany výboru pre riziká je nezávislé od akéhokoľvek priameho vplyvu manažmentu centrálnej protistrany. Žiadna zo skupín zástupcov nesmie mať vo výbore pre riziká väčšinu.

2.   Centrálna protistrana jednoznačne určí mandát výboru pre riziká, systém správy na zaistenie jeho nezávislosti, prevádzkové postupy, kritériá prijatia a mechanizmus voľby jeho členov. Systém správy je verejne dostupný a stanoví sa v ňom aspoň to, že predsedom výboru pre riziká je nezávislý člen rady a že výbor pre riziká podlieha priamo rade a má pravidelné zasadnutia.

3.   Výbor pre riziká poskytuje rade poradenstvo ku všetkým opatreniam, ktoré môžu mať vplyv na riadenie rizík centrálnej protistrany, napríklad v súvislosti s významnou zmenou jej modelu rizík, postupmi pri zlyhaní, kritériami uznávania zúčtovacích členov, zúčtovania nových tried nástrojov alebo externého zabezpečovania funkcií. Poradenstvo výboru pre riziká sa nevyžaduje pre každodennú činnosť centrálnej protistrany. V mimoriadnych situáciách sa vynaloží primerané úsilie na konzultáciu situácie, ktorá vplýva na riadenie rizík centrálnej protistrany, s výborom pre riziká.

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušných orgánov byť riadne informované, sú členovia výboru pre riziká viazaní mlčanlivosťou. Ak predseda výboru pre riziká určí, že niektorý člen má v konkrétnej veci skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov, nesmie tento člen hlasovať o danej veci.

5.   Centrálna protistrana čo najskôr informuje príslušný orgán o akomkoľvek rozhodnutí, v ktorom sa rada rozhodne nepostupovať podľa rady výboru pre riziká.

Článok 29

Uchovávanie záznamov

1.   Centrálna protistrana uchováva minimálne desať rokov všetky záznamy o poskytnutých službách a činnostiach, aby príslušný orgán mohol monitorovať dodržiavanie tohto nariadenia centrálnou protistranou.

2.   Centrálna protistrana uchováva všetky informácie o všetkých zmluvách, ktoré spracovala, minimálne desať rokov od ukončenia zmluvy. Tieto informácie umožnia prinajmenšom identifikáciu pôvodných podmienok transakcie pred zúčtovaním touto centrálnou protistranou.

3.   Centrálna protistrana sprístupní na žiadosť príslušnému orgánu, ESMA a relevantným členom ESCB záznamy a informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 a všetky informácie o pozíciách zúčtovaných zmlúv bez ohľadu na miesto, kde sa transakcie uskutočnili.

4.   Na zabezpečenie konzistentného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia podrobnosti o záznamoch a informáciách, ktoré sa majú uchovávať, ako sa uvádza v odsekoch 1 až 3.

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.   S cieľom zaistiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 2 ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem stanovujúcich formát záznamov a informácií, ktoré sa majú uchovávať.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 30

Akcionári a členovia s kvalifikovaným podielom

1.   Príslušný orgán neudelí centrálnej protistrane povolenie, kým nie je informovaný o totožnosti akcionárov alebo členov, priamych alebo nepriamych, fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú kvalifikované podiely, a o výškach týchto podielov.

2.   Príslušný orgán zamietne udelenie povolenia centrálnej protistrane, ak nie je presvedčený o vhodnosti akcionárov alebo členov, ktorí majú kvalifikované podiely v centrálnej protistrane, pričom zohľadňuje potrebu zaistiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany.

3.   Ak medzi centrálnou protistranou a inými fyzickými alebo právnickými osobami existuje úzke prepojenie, príslušný orgán udelí povolenie, len ak tieto prepojenia nebránia účinnému výkonu funkcií dohľadu príslušného orgánu.

4.   Ak osoby uvedené v odseku 1 uplatňujú vplyv, ktorý by mohol byť škodlivý pre spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia na ukončenie tejto situácie, ku ktorým môže patriť odňatie povolenia centrálnej protistrane.

5.   Príslušný orgán zamietne udeliť povolenie, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, krorými sa riadi jedna alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, s ktorými má centrálna protistrana úzke prepojenie, alebo ťažkosti spojené s ich presadzovaním bránia účinnému uplatňovaniu funkcií dohľadu príslušného orgánu.

Článok 31

Informácie pre príslušné orgány

1.   Centrálna protistrana oznámi svojmu príslušnému orgánu akékoľvek zmeny vo svojom manažmente a poskytne mu všetky informácie potrebné na posúdenie dodržiavania článku 27 ods. 1 a druhého pododseku článku 27 ods. 2.

Ak by konanie člena rady mohlo mať škodlivý vplyv na spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia, ktoré môžu zahŕňať i odvolania tohto člena z rady.

2.   Každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode (ďalej len „navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré prijali rozhodnutie buď nadobudnúť, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaný podiel v centrálnej protistrane, alebo ďalej zvýšiť, priamo alebo nepriamo, takýto kvalifikovaný podiel v centrálnej protistrane, v dôsledku čoho by podiel na hlasovacích právach alebo na držanom základnom imaní dosiahol alebo prekročil 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo takú úroveň, že centrálna protistrana by sa stala ich dcérskym podnikom (ďalej len „navrhované nadobudnutie“), najprv písomne informujú príslušný orgán centrálnej protistrany, v ktorej sa snažia nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovaný podiel, a uvedú veľkosť plánovaného podielu a relevantné informácie podľa článku 32 ods. 4.

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie zbaviť sa, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaného podielu v centrálnej protistrane (ďalej len „navrhovaný predávajúci“), o tom najprv písomne informuje príslušný orgán, pričom uvedie veľkosť takéhoto podielu. Táto osoba rovnako informuje príslušný orgán v prípade, ak prijala rozhodnutie znížiť kvalifikovaný podiel tak, že by podiel na hlasovacích právach alebo držanom základnom imaní klesol pod 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že by centrálna protistrana prestala byť dcérskym podnikom tejto osoby.

Príslušný orgán čo najskôr, a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia uvedeného v tomto odseku a od prijatia informácií uvedených v odseku 3 písomne potvrdí ich prijatie navrhovanému nadobúdateľovi alebo predávajúcemu.

Príslušný orgán má maximálne 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o prijatí oznámenia a všetkých dokumentov, ktorých pripojenie k oznámeniu sa vyžaduje na základe zoznamu uvedeného v článku 32 ods. 4 (ďalej len „lehota na posúdenie“), na vykonanie posúdenia podľa článku 32 ods. 1 (ďalej len „posúdenie“).

Príslušný orgán informuje navrhovaného nadobúdateľa alebo predávajúceho o dátume uplynutia lehoty na posúdenie v čase potvrdenia prijatia.

3.   Príslušný orgán si môže počas lehoty na posúdenie podľa potreby, ale najneskôr v 50. pracovný deň lehoty na posúdenie, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresnia sa v nej ďalšie potrebné informácie.

Plynutie lehoty na posúdenie sa preruší na obdobie odo dňa žiadosti príslušného orgánu o informácie do prijatia odpovede na túto žiadosť navrhovaným nadobúdateľom. Toto prerušenie nepresiahne 20 pracovných dní. Príslušný orgán môže podľa svojho uváženia dať ďalšie žiadosti o doplnenie alebo objasnenie informácií, to však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

4.   Príslušný orgán môže predĺžiť prerušenie uvedené v odseku 3 druhom pododseku až na 30 pracovných dní, ak navrhovaný nadobúdateľ alebo predávajúci:

a)

je usadený alebo podlieha regulácii mimo Únie;

b)

je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nepodlieha dohľadu podľa tohto nariadenia ani smernice 73/239/EHS, smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (30), ani podľa smerníc 2002/83/ES, 2003/41/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES, 2006/48/ES, 2009/65/ES ani 2011/61/EÚ.

5.   Ak sa príslušný orgán po skončení posúdenia rozhodne vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní a bez prekročenia lehoty na posúdenie o tom písomne informuje navrhovaného nadobúdateľa a uvedie dôvody tohto rozhodnutia. Príslušný orgán o tom náležite informuje kolégium uvedené v článku 18. Ak vnútroštátne právne predpisy neustanovujú inak, na žiadosť navrhovaného nadobúdateľa je možné sprístupniť verejnosti primerané odôvodnenie rozhodnutia. Členské štáty však môžu povoliť príslušnému orgánu vykonať takéto zverejnenie aj vtedy, ak navrhovaný nadobúdateľ žiadosť nepodá.

6.   Ak sa príslušný orgán nevysloví v lehote na posúdenie proti navrhovanému nadobudnutiu, nadobudnutie sa považuje za schválené.

7.   Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na uskutočnenie navrhovaného nadobudnutia a podľa potreby ju predĺžiť.

8.   Členské štáty nesmú stanoviť požiadavky na oznamovanie priamych alebo nepriamych nadobudnutí hlasovacích práv alebo základného imania príslušnému orgánu a na ich schválenie príslušným orgánom, ktoré sú prísnejšie než požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Článok 32

Posúdenie

1.   Pri posudzovaní oznámenia uvedeného v článku 31 ods. 2 a informácií uvedených v článku 31 ods. 3 príslušný orgán s cieľom zaistiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na centrálnu protistranu, zhodnotí vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančnú primeranosť navrhovaného nadobudnutia na základe všetkých týchto kritérií:

a)

dobrá povesť a dobrý finančný stav navrhovaného nadobúdateľa;

b)

dobrá povesť a skúsenosti všetkých osôb, ktoré budú v dôsledku navrhovaného nadobudnutia riadiť podnikanie centrálnej protistrany;

c)

či centrálna protistrana bude schopná stále dodržiavať toto nariadenie;

d)

či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice 2005/60/ES, alebo že by navrhované nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

Pri posudzovaní dobrého finančného stavu navrhovaného nadobúdateľa venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť druhu vykonávanej a navrhovanej podnikateľskej činnosti v centrálnej protistrane, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie.

Pri posudzovaní schopnosti centrálnej protistrany dodržiavať toto nariadenie venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť skutočnosti, či skupina, ktorej sa stane členom, má štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi príslušnými orgánmi a určiť rozdelenie povinností medzi príslušné orgány.

2.   Príslušné orgány sa môžu vysloviť proti navrhovanému nadobudnutiu, len ak na to existujú primerané dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 alebo ak informácie poskytnuté navrhovaným nadobúdateľom nie sú úplné.

3.   Členské štáty nesmú uložiť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý musí byť nadobudnutý, ani nesmú povoliť svojim príslušným orgánom skúmať navrhované nadobudnutie z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.

4.   Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia a ktoré sa musia poskytnúť príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 31 ods. 2. Požadované informácie musia byť primerané a prispôsobené povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty si nevyžiadajú informácie, ktoré nie sú relevantné pre obozretnostné posúdenie.

5.   Bez ohľadu na článok 31 ods. 2, 3 a 4, ak boli príslušnému orgánu oznámené dva alebo viaceré návrhy na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaných podielov v tej istej centrálnej protistrane, príslušný orgán zaobchádza s navrhovanými nadobúdateľmi nediskriminačne.

6.   Pri vykonávaní posúdenia dotknuté príslušné orgány navzájom úzko spolupracujú, ak je navrhovaný nadobúdateľ jedným z týchto subjektov:

a)

iná centrálna protistrana, úverová inštitúcia, životná poisťovňa, poisťovňa, zaisťovňa, investičná spoločnosť, organizátor trhu, organizátor systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovská spoločnosť PKIPCP alebo správca alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte;

b)

materská spoločnosť inej centrálnej protistrany, úverovej inštitúcie, životnej poisťovne, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti, organizátora trhu, organizátora systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovskej spoločnosti PKIPCP alebo správcu alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte;

c)

fyzická osoba alebo právnická osoba ovládajúca inú centrálnu protistranu, úverovú inštitúciu, životnú poisťovňu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť, organizátora trhu, organizátora systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovskú spoločnosť PKIPCP alebo správcu alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte.

7.   Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú dôležité alebo relevantné pre posúdenie. Príslušné orgány si na žiadosť navzájom oznámia všetky relevantné informácie a z vlastného podnetu oznámia všetky dôležité informácie. V rozhodnutí príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie centrálnej protistrane, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie, sa uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu zodpovedného za navrhovaného nadobúdateľa.

Článok 33

Konflikt záujmov

1.   Centrálna protistrana udržiava a riadi účinný písomný organizačný a administratívny rámec na zisťovanie a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov medzi sebou vrátane svojich manažérov, zamestnancov alebo akejkoľvek osoby s priamym alebo nepriamym ovládajúcim či úzkym prepojením, a svojimi zúčtovacími členmi alebo ich klientmi, ktorých centrálna protistrana pozná. Udržiava a uplatňuje primerané postupy zamerané na riešenie prípadného konfliktu záujmov.

2.   Ak organizačný alebo administratívny rámec centrálnej protistrany na riadenie konfliktov záujmov nie je dostatočný na zaistenie toho, aby sa s primeranou istotou zamedzilo rizikám poškodenia záujmov zúčtovacieho člena alebo klienta, centrálna protistrana jednoznačne oznámi zúčtovaciemu členovi pred prijatím nových transakcií od tohto zúčtovacieho člena všeobecnú povahu alebo zdroje konfliktov záujmov. Ak je klient centrálnej protistrane známy, centrálna protistrana informuje klienta a zúčtovacieho člena, ktorého klient je týmto dotknutý.

3.   Ak je centrálna protistrana materský podnik alebo dcérsky podnik, v písomnom rámci sa zohľadnia aj okolnosti, ktorých si je centrálna protistrana vedomá alebo ktorých by si mala byť vedomá a ktoré môžu predstavovať dôvod vzniku konfliktu záujmov vyplývajúci zo štruktúry a obchodných činností iných podnikov, ku ktorým má vzťah ako materský alebo dcérsky podnik.

4.   Písomný rámec ustanovený v súlade s odsekom 1 zahŕňa:

a)

okolnosti, ktoré predstavujú konflikt záujmov alebo môžu viesť ku konfliktu záujmov predstavujúcemu závažné riziko poškodenia záujmov jedného alebo viacerých zúčtovacích členov alebo klientov;

b)

postupy, ktoré sa majú dodržiavať, a opatrenia, ktoré sa majú prijať, na riadenie takéhoto konfliktu.

5.   Centrálna protistrana prijme všetky primerané kroky na zabránenie zneužitiu informácií uchovávaných v jej systémoch a zabráni využívaniu týchto informácií na iné obchodné činnosti. Fyzická osoba, ktorá má úzke prepojenie na centrálnu protistranu, alebo právnická osoba, ktorá má s centrálnou protistranou vzťah ako materský podnik alebo dcérsky podnik, nepoužije dôverné informácie uchovávané touto centrálnou protistranou na akékoľvek komerčné účely bez predchádzajúceho písomného súhlasu klienta, ktorému tieto dôverné informácie patria.

Článok 34

Kontinuita podnikateľskej činnosti

1.   Centrálna protistrana zavedie, vykonáva a udržiava primeranú politiku zabezpečovania kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii s cieľom zaistiť zachovanie svojich funkcií, včasnú obnovu činnosti a plnenie povinností centrálnej protistrany. Takýto plán umožňuje minimálne obnovu všetkých transakcií v čase výpadku, aby centrálna protistrana mohla pokračovať v činnosti s istotou a dokončiť vyrovnanie k plánovanému dátumu.

2.   Centrálna protistrana zavedie, vykonáva a udržiava vhodný postup, ktorým sa zabezpečí včasné a riadne vyrovnanie alebo prevod aktív a pozícií klientov a zúčtovacích členov v prípade odňatia povolenia na základe rozhodnutia podľa článku 20.

3.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA po konzultácii s členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví minimálny obsah politiky kontinuity podnikateľskej činnosti a plánu obnovy po havárii a požiadavky na ne.

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 35

Externé zabezpečovanie činností

1.   Ak centrálna protistrana externe zabezpečuje prevádzkové funkcie, služby alebo činnosti, zostáva plne zodpovedná za plnenie všetkých svojich povinností podľa tohto nariadenia a vždy musí zabezpečiť, že:

a)

externé zabezpečovanie činností nevedie k delegovaniu jej zodpovednosti;

b)

vzťah a povinnosti centrálnej protistrany voči jej zúčtovacím členom, prípadne voči jej klientom, nie sú zmenené;

c)

podmienky udelenia povolenia centrálnej protistrane sa v skutočnosti nemenia;

d)

externé zabezpečovanie činností nebráni vykonávaniu funkcií dohľadu vrátane prístupu na miesto s cieľom získať všetky relevantné informácie potrebné na plnenie tohto mandátu;

e)

externé zabezpečovanie činností nevedie k tomu, že centrálna protistrana príde o potrebné systémy a kontrolné mechanizmy na riadenie rizík, ktorým je vystavená;

f)

poskytovateľ služieb zavedie ekvivalentné požiadavky na zaistenie kontinuity podnikateľskj činnosti, ako sú tie, ktoré centrálna protistrana musí splniť na základe tohto nariadenia;

g)

centrálna protistrana si zachováva potrebnú odbornosť a zdroje na hodnotenie kvality poskytovaných služieb a organizačnej a kapitálovej primeranosti poskytovateľa služieb a na účinný dohľad nad externe zabezpečovanými činnosťami a na riadenie rizík spojených s externým zabezpečovaním funkcií, pričom priebežne vykonáva dohľad nad týmito funkciami a riadi tieto riziká;

h)

centrálna protistrana má priamy prístup k príslušným informáciám o externe zabezpečovaných funkciách;

i)

poskytovateľ služieb spolupracuje s príslušným orgánom v súvislosti s externe zabezpečovanými činnosťami;

j)

poskytovateľ služieb chráni všetky dôverné informácie, ktoré sa týkajú centrálnej protistrany a jej zúčtovacích členov a klientov, alebo ak je tento poskytovateľ služieb usadený v tretej krajine, zabezpečuje, aby normy pre ochranu údajov platné v tejto tretej krajine alebo normy stanovené v dohode medzi dotknutými stranami boli porovnateľné s normami na ochranu údajov platnými v Únii.

Centrálna protistrana nesmie zabezpečovať externe hlavné činnosti súvisiace s riadením rizika, pokiaľ toto externé zabezpečenie neschváli príslušný orgán.

2.   Príslušný orgán vyžaduje, aby centrálna protistrana jednoznačne pridelila a stanovila v písomnej dohode svoje práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti poskytovateľa služieb.

3.   Centrálna protistrana sprístupní na žiadosť všetky informácie potrebné na to, aby príslušný orgán mohol posúdiť súlad výkonu externe zabezpečovaných činností s týmto nariadením.

KAPITOLA 2

Pravidlá podnikateľskej činnosti

Článok 36

Všeobecné ustanovenia

1.   Centrálna protistrana pri poskytovaní služieb svojim zúčtovacím členom a prípadne ich klientom koná spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami takýchto zúčtovacích členov a klientov a spoľahlivého riadenia rizík.

2.   Centrálna protistrana má dostupné, transparentné a spravodlivé pravidlá včasného vybavovania sťažností.

Článok 37

Požiadavky na účasť

1.   Centrálna protistrana po porade s výborom pre riziká podľa článku 28 ods. 3 stanoví kategórie prijateľných zúčtovacích členov a kritériá prijatia, a to v relevantných prípadoch podľa druhu zúčtovaného produktu. Tieto kritériá musia byť nediskriminačné, transparentné a objektívne, aby sa zaistil spravodlivý a otvorený prístup k centrálnej protistrane, a zaistia, aby zúčtovací členovia mali dostatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na splnenie povinností vyplývajúcich z účasti v centrálnej protistrane. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú prípustné, len ak je ich cieľom kontrolovať riziko pre centrálnu protistranu.

2.   Centrálna protistrana zaistí, aby sa uplatňovanie kritérií uvedených v odseku 1 plnilo priebežne, a musí mať včasný prístup k informáciám dôležitým pre takéto posudzovanie. Centrálna protistrana vykoná najmenej raz ročne komplexné preskúmanie dodržiavania tohto článku jej zúčtovacími členmi.

3.   Zúčtovací členovia, ktorí zúčtovávajú transakcie v mene svojich klientov, majú potrebné dodatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na výkon tejto činnosti. Pravidlá centrálnej protistrany pre zúčtovacích členov jej umožňujú zhromažďovanie základných informácií potrebných na identifikáciu, monitorovanie a riadenie príslušnej koncentrácie rizík súvisiacich s poskytovaním služieb klientom. Zúčtovací členovia na žiadosť informujú centrálnu protistranu o kritériách a opatreniach, ktoré prijmú, aby svojim klientom umožnili prístup k službám centrálnej protistrany. Zodpovednosť za to, že klienti dodržiavajú svoje povinnosti, nesú aj naďalej zúčtovací členovia.

4.   Centrálna protistrana má objektívne a transparentné postupy na ukončenie členstva a riadny odchod zúčtovacích členov, ktorí prestanú spĺňať kritériá uvedené v odseku 1.

5.   Centrálna protistrana môže odoprieť prístup zúčtovacím členom, ktorí spĺňajú kritériá uvedené v odseku 1, len ak to riadne písomne odôvodní, a na základe komplexnej analýzy rizika.

6.   Centrálna protistrana môže uložiť zúčtovacím členom konkrétne dodatočné povinnosti, napríklad účasť na aukciách pozície zúčtovacieho člena, ktorý nesplnil svoje záväzky. Takéto dodatočné povinnosti sú primerané riziku, ktoré predstavuje zúčtovací člen, a neobmedzujú účasť na určité kategórie zúčtovacích členov.

Článok 38

Transparentnosť

1.   Centrálna protistrana a jej zúčtovací členovia zverejňujú ceny a poplatky spojené s poskytovanými službami. Zverejňujú ceny a poplatky za každú službu poskytovanú samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Centrálna protistrana umožní svojim zúčtovacím členom a podľa potreby ich klientom samostatný prístup ku konkrétnym poskytovaným službám

Centrálna protistrana účtuje samostatne náklady na poskytované služby a príjmy z nich a oznamuje tieto informácie príslušnému orgánu.

2.   Centrálna protistrana oznamuje informácie zúčtovacím členom a klientom o rizikách súvisiacich s poskytovanými službami.

3.   Centrálna protistrana oznamuje svojim zúčtovacím členom a svojmu príslušnému orgánu cenové informácie používané na výpočet svojich expozícií voči svojim zúčtovacím členom ku koncu dňa.

Centrálna protistrana zverejňuje objemy zúčtovaných transakcií za každú triedu nástrojov, ktoré centrálna protistrana zúčtovala na kumulovanom základe.

4.   Centrálna protistrana zverejní prevádzkové a technické požiadavky na komunikačné protokoly týkajúce sa obsahu a formátu správ, ktoré využíva na interakciu s tretími stranami vrátane prevádzkových a technických požiadaviek uvedených v článku 7.

5.   Centrálna protistrana zverejní každé porušenie kritérií uvedených v článku 37 ods. 1 a požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku zo strany zúčtovacieho člena okrem prípadu, keď sa príslušný orgán po konzultácii s ESMA domnieva, že takéto zverejnenie by predstavovalo ohrozenie finančnej stability alebo dôvery trhu, alebo by vážne ohrozilo finančné trhy alebo spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

Článok 39

Oddelenie a prenosnosť

1.   Centrálna protistrana vedie oddelené záznamy a účtovníctvo, ktoré jej umožňujú kedykoľvek a bezodkladne v účtoch vedených u centrálnej protistrany rozlišovať aktíva a pozície vedené na účet jedného zúčtovacieho člena od aktív a pozícií vedených na účet iného zúčtovacieho člena a od svojich vlastných aktív.

2.   Centrálna protistrana ponúkne vedenie samostatných záznamov a účtovníctva, ktoré každému zúčtovaciemu členovi umožňujú rozlišovať v účtoch vedených u centrálnej protistrany aktíva a pozície daného zúčtovacieho člena od aktív a pozícií vedených na účet jeho klientov (ďalej len „úplné oddelenie klientov“).

3.   Centrálna protistrana ponúkne vedenie oddelených záznamov a účtovníctva, ktoré každému zúčtovaciemu členovi umožní rozlíšiť v účtoch vedených u centrálnej protistrany aktíva a pozície vedené na účet klienta od aktív a pozícií vedených na účet iných klientov (ďalej len „oddelenie jednotlivých klientov“). Centrálna protistrana ponúkne zúčtovacím členom na požiadanie možnosť otvoriť viac účtov na svoje meno alebo na účet ich klientov.

4.   Zúčtovací člen vedie oddelené záznamy a účtovníctvo, ktoré mu umožňujú v účtoch vedených u centrálnej protistrany a vo svojich vlastných účtoch rozlišovať svoje aktíva a pozície od aktív a pozícií vedených na účet jeho klientov u centrálnej protistrany.

5.   Zúčtovací člen ponúkne svojim klientom aspoň voľbu medzi úplným oddelením klientov a oddelením jednotlivých klientov a oznámi im náklady a úroveň ochrany uvedenú v odseku 7 v súvislosti s každou možnosťou. Klient potvrdí písomne svoju voľbu.

6.   Ak si klient zvolí oddelenie jednotlivých klientov, všetky marže nad rámec požiadavky klienta sa skladajú aj centrálnej protistrane a odlíšia sa od marží iných klientov alebo zúčtovacích členov a nesmú sa vystavovať stratám spojeným s pozíciami zaznamenanými na inom účte.

7.   Centrálna protistrana a zúčtovací členovia zverejňujú úrovne ochrany a náklady súvisiace s rôznymi úrovňami oddelenia, ktoré poskytujú, a ponúkajú tieto služby za primeraných obchodných podmienok. Podrobnosti o rôznych úrovniach oddelenia zahŕňajú opis hlavných právnych dôsledkov príslušných ponúkaných úrovní oddelenia vrátane informácií o konkurznom práve uplatniteľnom v príslušnej jurisdikcii.

8.   Centrálna protistrana má právo využívať marže alebo príspevky do fondu pre prípad zlyhania vyzbierané prostredníctvom zabezpečovacej finančnej dohody o kolaterále v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (31), a to pod podmienkou, že využitie takýchto dohôd je uvedené v jej prevádzkových pravidlách. Zúčtovací člen potvrdí písomne, že akceptuje prevádzkové pravidlá. Centrálna protistrana zverejňuje toto právo využívania, ktoré sa vykonáva v súlade s článkom 47.

9.   Požiadavka na rozlíšenie aktív a pozícií na účtoch u centrálnej protistrany je splnená, ak:

a)

aktíva a pozície sa vedú na samostatných účtoch;

b)

neumožňuje sa započítavanie pozícií vedených na rôznych účtoch;

c)

aktíva, ktoré sa vzťahujú na pozície vedené na jednom účte, sa nevystavujú stratám spojeným s pozíciami vedenými na inom účte.

10.   Aktíva označujú kolaterál vedený na účely krytia pozícií a zahŕňajú právo previesť aktíva rovnocenné s týmto kolaterálom alebo výťažok z realizácie akéhokoľvek kolaterálu, avšak nezahŕňajú príspevky do fondu pre prípad zlyhania.

KAPITOLA 3

Požiadavky na obozretné podnikanie

Článok 40

Riadenie expozícií

Centrálna protistrana meria a posudzuje v čase blízkom reálnemu času svoju likviditu a expozície kreditného rizika voči každému zúčtovaciemu členovi, a podľa potreby voči inej centrálnej protistrane, s ktorou uzatvorila dohodu o interoperabilite. Centrálna protistrana má na účely účinného merania svojich expozícií včasný a nediskriminačný prístup k príslušným zdrojom tvorby cien. Uskutoční sa to na základe primeraných nákladov.

Článok 41

Maržové požiadavky

1.   Centrálna protistrana ukladá, vyzýva na úhradu a vyberá od svojich zúčtovacích členov a podľa potreby od centrálnych protistrán, s ktorými má dohody o interoperabilite, marže na obmedzenie svojich expozícií kreditného rizika. Takéto marže musia byť dostatočné na pokrytie potenciálnych expozícií, ktoré sa podľa odhadu centrálnej protistrany budú vyskytovať až do likvidácie príslušných pozícií. Musia byť dostatočné aj na pokrytie strát, ktoré vyplývajú minimálne z 99 % zmien expozícií počas primeraného časového horizontu a zaistiť, aby centrálna protistrana minimálne každodenne úplne kolaterizovala svoje expozície so všetkými svojimi zúčtovacími členmi, a podľa potreby s centrálnymi protistranami, s ktorými má dohody o interoperabilite. Centrálna protistrana pravidelne monitoruje a v prípade potreby reviduje úroveň svojich marží tak, aby odrážali aktuálne trhové podmienky so zreteľom na možné procyklické účinky takejto revízie.

2.   Centrálna protistrana prijme pri stanovení maržových požiadaviek modely a parametre, ktoré zachytávajú rizikové charakteristiky zúčtovávaných produktov a zohľadňujú interval medzi výberom marží, trhovú likviditu a možnosť zmien počas trvania transakcie. Tieto modely a parametre overuje príslušný orgán a podliehajú stanovisku podľa článku 19.

3.   Centrálna protistrana vyzýva na úhradu a vyberá marže počas dňa, a to aspoň vtedy, keď dôjde k prekročeniu vopred stanovených prahových hodnôt.

4.   Centrálna protistrana vyzýva na úhradu a vyberá marže, ktoré sú primerané na krytie rizika vyplývajúceho z pozícií registrovaných na každom účte vedenom v súlade s článkom 39 so zreteľom na špecifické finančné nástroje. Centrálna protistrana môže vypočítať marže vo vzťahu k portfóliu finančných nástrojov vtedy, keď sa používa obozretná a spoľahlivá metodika.

5.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje po porade s EBA a s ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých stanoví primerané percento a časové horizonty pre likvidáciu a výpočet historickej volatility, ako sa uvádza v odseku 1, ktoré sa majú zohľadňovať pre rôzne triedy finančných nástrojov so zreteľom na cieľ obmedziť procyklickosť, a podmienky, za ktorých môžu byť uplatnené postupy pre stanovenie marží pre portfólio uvedené v odseku 4.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 42

Fond pre prípad zlyhania

1.   S cieľom ďalej obmedziť expozície kreditného rizika voči svojim zúčtovacím členom centrálna protistrana vedie vopred financovaný fond pre prípad zlyhania na krytie strát presahujúcich straty, ktoré sa kryjú maržovými požiadavkami stanovenými v článku 41 a ktoré vyplývajú zo zlyhania vrátane začatia konkurzného konania jedného alebo viacerých zúčtovacích členov.

Centrálna protistrana stanoví minimálnu sumu, pod ktorú nesmie za žiadnych okolností fond pre prípad zlyhania klesnúť.

2.   Centrálna protistrana stanoví minimálnu výšku príspevkov do fondu pre prípad zlyhania a kritériá výpočtu príspevkov jednotlivých zúčtovacích členov. Príspevky sú úmerné expozícii každého zúčtovacieho člena.

3.   Fond pre prípad zlyhania umožní centrálnej protistrane aspoň za extrémnych, ale realistických trhových podmienok znášať zlyhanie toho zúčtovacieho člena, voči ktorému má najväčšie expozície, alebo druhého a tretieho najväčšieho zúčtovacieho člena, ak je súčet ich expozícií väčší. Centrálna protistrana vypracuje scenáre extrémnych, ale realistických trhových podmienok. Tieto scenáre zahŕňajú obdobia s najvyššou volatilitou, ktoré boli zaznamenané na trhoch, pre ktoré centrálna protistrana poskytuje služby, ako aj súbor potenciálnych budúcich scenárov. Musia zohľadňovať náhly predaj finančných zdrojov a rýchle zníženie likvidity trhu.

4.   Centrálna protistrana môže zriadiť viac než jeden fond pre prípad zlyhania pre rôzne triedy nástrojov, ktoré zúčtováva.

5.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po porade s EBA návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví rámec na vymedzenie extrémnych, ale realistických trhových podmienok uvedených v odseku 3, ktoré by sa mali použiť pri určovaní veľkosti fondu pre prípad zlyhania a ďalších finančných zdrojov uvedených v článku 43.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 43

Ďalšie finančné zdroje

1.   Centrálna protistrana udržiava dostatočné vopred financované dostupné finančné zdroje na pokrytie potenciálnych strát presahujúcich straty, ktoré sa kryjú maržovými požiadavkami stanovenými v článku 41 a fondom pre prípad zlyhania, ako sa uvádza v článku 42. Takéto vopred financované finančné zdroje zahŕňajú účelové zdroje centrálnej protistrany, sú pre centrálnu protistranu voľne dostupné a nepoužívajú sa na splnenie kapitálových požiadaviek podľa článku 16.

2.   Fond pre prípad zlyhania uvedený v článku 42 a ďalšie finančné zdroje uvedené v odseku 1 tohto článku umožňujú centrálnej protistrane za extrémnych, ale realistických trhových podmienok trvale znášať zlyhanie najmenej dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým má najväčšie expozície.

3.   Centrálna protistrana môže vyžadovať, aby zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, poskytli v prípade zlyhania iného zúčtovacieho člena dodatočné finančné prostriedky. Zúčtovací členovia centrálnej protistrany majú obmedzené expozície voči centrálnej protistrane.

Článok 44

Kontrolné mechanizmy týkajúce sa rizika likvidity

1.   Centrálna protistrana musí mať vždy prístup k primeranej likvidite, aby mohla poskytovať svoje služby a vykonávať svoje činnosti. Na tento účel získa v prípade, že finančné zdroje, ktoré má k dispozícii, nie sú okamžite dostupné, potrebné úverové linky alebo podobné mechanizmy na krytie svojich potrieb likvidity. Zúčtovací člen, materský podnik alebo dcérsky podnik tohto zúčtovacieho člena spolu poskytnú najviac 25 % úverových liniek, ktoré centrálna protistrana potrebuje.

Centrálna protistrana denne meria svoju potenciálnu potrebu likvidity. Zohľadňuje riziko likvidity spôsobené zlyhaním najmenej dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým má najväčšie expozície.

2.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s príslušnými orgánmi a členmi ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví rámec pre riadenie rizika likvidity, ktoré majú centrálne protistrany zniesť v súlade s odsekom 1.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 45

Postupnosť pri zlyhaní

1.   Pri krytí strát použije centrálna protistrana pred ďalšími finančnými zdrojmi marže zložené zúčtovacím členom, ktorý zlyhal.

2.   Ak marže zložené zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, nie sú dostatočné na krytie strát vzniknutých centrálnej protistrane, centrálna protistrana použije na krytie týchto strát príspevok člena, ktorý zlyhal, do fondu pre prípad zlyhania.

3.   Centrálna protistrana použije príspevky zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, do fondu pre prípad zlyhania a akékoľvek ďalšie finančné zdroje uvedené v článku 43 ods. 1, až keď vyčerpá príspevky zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal.

4.   Centrálna protistrana používa účelové vlastné zdroje pred použitím príspevkov zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, do fondu pre prípad zlyhania. Centrálna protistrana nesmie použiť na krytie strát vyplývajúcich zo zlyhania iného zúčtovacieho člena marže zložené zúčtovacími členmi, ktorí nezlyhali.

5.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s dotknutými príslušnými orgánmi a členmi ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví metodika výpočtu a udržovania výšky vlastných zdrojov centrálnej protistrany, ktoré sa majú použiť v súlade s odsekom 4.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 46

Požiadavky na kolaterál

1.   Centrálna protistrana prijme na krytie svojej počiatočnej a priebežnej expozície voči svojim zúčtovacím členom vysokolikvidný kolaterál s minimálnym kreditným a trhovým rizikom. V prípade nefinančných protistrán môže centrálna protistrana prijať bankové záruky, pričom takéto záruky zohľadní pri vyčísľovaní svojej expozície voči banke, ktorá je zúčtovacím členom. Uplatňuje primerané zníženia hodnoty aktív, v ktorých sa odráža potenciál poklesu ich hodnoty počas intervalu od ich posledného precenenia do času, kedy sa môžu primerane považovať za zlikvidované. Zohľadňuje riziko likvidity v nadväznosti na zlyhanie účastníka trhu a riziko koncentrácie určitých aktív, ktoré môžu viesť k stanoveniu prijateľného kolaterálu a príslušných znížení hodnoty.

2.   Centrálna protistrana môže ako kolaterál na krytie svojich maržových požiadaviek, ak je to vhodné a dostatočne obozretné, prijať podklad zmluvy o derivátoch alebo finančný nástroj, ktorý vychádza z expozície centrálnej protistrany.

3.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s EBA, ESRB a ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví:

a)

druh kolaterálu, ktorý by sa mohol považovať za vysoko likvidný, napríklad hotovosť, zlato, štátne dlhopisy a vysokokvalitné podnikové dlhopisy a kryté dlhopisy;

b)

zníženia hodnoty uvedené v odseku 1 a

c)

podmienky, za ktorých možno prijať záruky komerčných bánk ako kolaterál podľa odseku 1.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 47

Investičná politika

1.   Centrálna protistrana investuje svoje finančné zdroje len do hotovosti alebo do vysoko likvidných finančných nástrojov s minimálnym trhovým a kreditným rizikom. Investície centrálnej protistrany sa musia dať rýchlo zlikvidovať s minimálnym negatívnym vplyvom na cenu.

2.   Výška základného imania vrátane nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany, ktoré sa neinvestujú v súlade s odsekom 1, sa na účely článku 16 ods. 2 alebo článku 45 ods. 4 nezohľadňujú.

3.   Ak je to možné, finančné nástroje zložené ako marže alebo ako príspevky do fondu pre prípad zlyhania sa ukladajú u prevádzkovateľov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi zabezpečujúcich plnú ochranu týchto finančných nástrojov. Prípadne sa môžu použiť iné vysoko bezpečné mechanizmy vo finančných inštitúciách, ktorým bolo udelené povolenie.

4.   Hotovostné vklady centrálnej protistrany sa vykonávajú prostredníctvom vysoko bezpečných mechanizmov dohodnutých s finančnými inštitúciami, ktoré majú povolenie, prípadne využívaním automatických vkladových operácií centrálnych bánk alebo iných podobných prostriedkov poskytovaných centrálnymi bankami.

5.   V prípade, že centrálna protistrana uloží aktíva u tretej strany, zabezpečí, aby boli aktíva patriace zúčtovacím členom identifikovateľné oddelene od aktív patriacich centrálnej protistrane a od aktív patriacich tejto tretej strane, a to prostredníctvom rôzne označených účtov v účtovných knihách tretej strany alebo iných rovnocenných opatrení, ktorými sa dosahuje rovnaká úroveň ochrany. Centrálna protistrana musí mať na požiadanie rýchly prístup k finančným nástrojom.

6.   Centrálna protistrana neinvestuje svoje základné imanie alebo sumy vyplývajúce z požiadaviek stanovených v článkoch 41, 42, 43 alebo 44 do vlastných cenných papierov ani do cenných papierov svojho materského alebo svojho dcérskeho podniku.

7.   Centrálna protistrana pri prijímaní svojho investičného rozhodnutia zohľadňuje svoje celkové expozície kreditného rizika voči jednotlivým dlžníkom a zaistí, aby jej celková riziková expozícia voči každému jednotlivému dlžníkovi zostala v prijateľných medziach koncentrácie.

8.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s EBA a ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia finančné nástroje, ktoré možno považovať za vysoko likvidné a s ktorými sa spája minimálne kreditné a trhové riziko, ako je uvedené v odseku 1, vysoko bezpečné mechanizmy uvedené v odseku 3 a 4 a medze koncentrácie uvedené v odseku 7.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 48

Postupy pre prípad zlyhania

1.   Centrálna protistrana musí mať zavedené podrobné postupy, ktoré sa majú uplatňovať, ak zúčtovací člen nesplní požiadavky centrálnej protistrany týkajúce sa účasti, stanovené v článku 37 v danej lehote a v súlade s postupmi ustanovenými centrálnou protistranou. Centrálna protistrana stanoví podrobné postupy, ktoré sa majú uplatňovať v prípade, že centrálna protistrana nevyhlási zlyhanie zúčtovacieho člena. Tieto postupy sa každoročne preskúmajú.

2.   Centrálna protistrana prijme bezodkladne opatrenia na tlmenie strát a tlakov na likviditu vyplývajúcich zo zlyhaní a zaistí, aby uzatvorenie pozícií ktoréhokoľvek zúčtovacieho člena nenarušilo jej činnosť ani nevystavilo zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, stratám, ktoré nemôžu predpokladať ani regulovať.

3.   Ak sa centrálna protistrana domnieva, že zúčtovací člen nebude schopný splniť svoje budúce záväzky, bezodkladne informuje príslušný orgán pred tým, ako sa vyhlási alebo spustí postup pre prípad zlyhania. Príslušný orgán bezodkladne oznámi túto informáciu ESMA, príslušným členom ESCB a orgánu zodpovednému za dohľad nad zúčtovacím členom, ktorý zlyhal.

4.   Centrálna protistrana overí, či sú jej postupy pre prípad zlyhania vynútiteľné. Prijme všetky primerané kroky na zaistenie toho, aby mala právomoci na likvidáciu vlastníckych pozícií zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, a na prevod alebo likvidáciu pozícií klienta zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal.

5.   Ak sú v súlade s článkom 39 ods. 2 aktíva a pozície evidované v záznamoch a účtovníctve centrálnej protistrany ako aktíva a pozície vedené na účet klientov zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, centrálna protistrana sa prinajmenšom zmluvne zaviaže začať na žiadosť klientov a bez súhlasu zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, postupy na prevod aktív a pozícií vedených na účet jeho klientov zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, na iného zúčtovacieho člena určeného všetkými týmito klientmi. Tento iný zúčtovací člen je povinný prijať tieto aktíva a pozície len vtedy, ak sa k tomu zaviazal v rámci predtým uzatvoreného zmluvného vzťahu s klientmi. Ak k prevodu na tohto iného zúčtovacieho člena z akéhokoľvek dôvodu nedošlo vo vopred stanovenej lehote na prevod uvedenej v jeho prevádzkových pravidlách, centrálna protistrana môže prijať všetky kroky, ktoré jej dovoľujú jej vlastné pravidlá, s cieľom aktívne riadiť svoje riziká vo vzťahu k týmto pozíciám vrátane zlikvidovania aktív a pozícií vedených zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, na účet jeho klientov.

6.   Ak sú v súlade s článkom 39 ods. 3 aktíva a pozície evidované v záznamoch a účtovníctve centrálnej protistrany ako aktíva a pozície vedené na účet klienta zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, centrálna protistrana sa prinajmenšom zmluvne zaviaže začať postupy na prevod aktív a pozícií vedených na účet klienta zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, na iného zúčtovacieho člena určeného klientom, a to na žiadosť klienta a bez súhlasu zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal. Tento iný zúčtovací člen je povinný prijať dané aktíva a pozície len vtedy, ak sa k tomu zaviazal v rámci predtým uzatvoreného zmluvného vzťahu s klientom. Ak k prevodu na tohto iného zúčtovacieho člena z akéhokoľvek dôvodu nedošlo vo vopred stanovenej lehote na prevod, uvedenej v jeho prevádzkových pravidlách, centrálna protistrana môže prijať všetky kroky, ktoré jej dovoľujú jej vlastné pravidlá, s cieľom aktívne riadiť svoje riziká vo vzťahu k týmto pozíciám vrátane zlikvidovania aktív a pozícií vedených zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, na účet klienta.

7.   Kolaterál klientov rozlíšený v súlade s článkom 39 ods. 2 a 3 sa použije výhradne na krytie pozícií vedených na ich účet. Každý zostatok, ktorý centrálna protistrana dlhuje, sa po ukončení postupu riadenia zlyhania zúčtovacieho člena centrálnou protistranou bezodkladne vráti týmto klientom, ak sú centrálnej protistrane známi, alebo v prípade, že nie sú, zúčtovaciemu členovi na účet jeho klientov.

Článok 49

Preskúmanie modelov, stresové testovanie a spätné testovanie

1.   Centrálna protistrana pravidelne preskúma modely a parametre prijaté na výpočet svojich maržových požiadaviek, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, požiadaviek na kolaterál a iných mechanizmov kontroly rizík. Modely podrobuje prísnym a častým stresovým testom na posúdenie ich odolnosti v extrémnych, ale realizovateľných trhových podmienkach, a vykoná spätné testy na posúdenie spoľahlivosti prijatej metodiky. Centrálna protistrana získa nezávislé potvrdenie, informuje svoj príslušný orgán a ESMA o výsledkoch vykonaných testov a pred prijatím každej významnej zmeny modelov a parametrov získa ich potvrdenie.

Prijaté modely a parametre vrátane každej ich významnej zmeny sú predmetom stanoviska kolégia podľa článku 19.

ESMA zabezpečí, aby boli informácie o výsledkoch stresového testovania postúpené európskym orgánom dohľadu, čím im umožní posúdiť expozície finančných podnikov voči zlyhaniu centrálnych protistrán.

2.   Centrálna protistrana pravidelne testuje rozhodujúce aspekty svojich postupov pre prípad zlyhania a prijme všetky primerané kroky na zabezpečenie toho, aby im všetci zúčtovací členovia porozumeli a mali zavedené primerané riešenia pre prípad zlyhania.

3.   Centrálna protistrana zverejní kľúčové informácie o svojom modeli riadenia rizík a predpoklady prijaté na vykonanie stresového testovania uvedeného v odseku 1.

4.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje po porade s EBA, ďalšími dotknutými príslušnými orgánmi a členmi ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví:

a)

druh testov, ktoré sa majú vykonať pre rôzne triedy finančných nástrojov a portfólií;

b)

zapojenie zúčtovacích členov alebo iných strán do testov;

c)

frekvenciu testov;

d)

časové horizonty testov;

e)

kľúčové informácie uvedené v odseku 3.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 50

Vyrovnanie

1.   Centrálna protistrana použije na vyrovnanie svojich transakcií peniaze centrálnej banky, ak je to možné a sú k dispozícii. Ak sa peniaze centrálnej banky nepoužijú, prijmú sa kroky na prísne obmedzenie rizík pri hotovostnom vyrovnaní.

2.   Centrálna protistrana jednoznačne stanoví svoje povinnosti v súvislosti s dodávkou finančných nástrojov vrátane toho, či má povinnosť vykonať alebo prijať dodávku finančného nástroja alebo či odškodní účastníkov v prípade strát vzniknutých v procese dodávky.

3.   Ak má centrálna protistrana povinnosť vykonať alebo prijať dodávku finančných nástrojov, odstráni hlavné riziko prostredníctvom čo najrozsiahlejšieho využívania mechanizmov dodania proti zaplateniu.

HLAVA V

DOHODY O INTEROPERABILITE

Článok 51

Dohody o interoperabilite

1.   Centrálna protistrana môže uzavrieť dohodu o interoperabilite s inou centrálnou protistranou, ak sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 52, 53 a 54.

2.   Pri uzatváraní dohody o interoperabilite s inou centrálnou protistranou na účel poskytovania služieb pre konkrétne miesto obchodovania musí mať centrálna protistrana nediskriminačný prístup jednak k údajom, ktoré potrebuje na výkon svojich funkcií z tohto konkrétneho miesta obchodovania, ak centrálna protistrana spĺňa prevádzkové a technické požiadavky stanovené týmto miestom obchodovania, a jednak k príslušnému systému vyrovnania.

3.   Uzatvorenie dohody o interoperabilite alebo prístup k údajom alebo k systému vyrovnania, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, môžu byť zamietnuté alebo priamo či nepriamo obmedzené len z dôvodu kontroly rizika, ktoré vyplýva z tejto dohody alebo prístupu.

Článok 52

Riadenie rizika

1.   Centrálne protistrany, ktoré uzatvárajú dohodu o interoperabilite:

a)

zavedú primerané politiky, postupy a systémy na účinné zisťovanie, monitorovanie a riadenie rizík vyplývajúcich z dohody, aby mohli včas plniť svoje povinnosti;

b)

sa dohodnú na svojich príslušných právach a povinnostiach vrátane rozhodného práva, ktorým sa riadia ich vzťahy;

c)

zisťujú, monitorujú a účinne riadia kreditné riziko a riziko likvidity tak, aby zlyhanie zúčtovacieho člena jednej centrálnej protistrany nemalo vplyv na interoperabilnú centrálnu protistranu;

d)

zisťujú, monitorujú a riešia potenciálne vzájomné závislosti a korelácie, ktoré vyplývajú z dohody o interoperabilite a ktoré môžu mať vplyv na kreditné riziko a riziko likvidity týkajúce sa koncentrácií zúčtovacieho člena a združených finančných zdrojov.

Na účely písmena b) prvého pododseku uplatňujú centrálne protistrany podľa potreby rovnaké pravidlá týkajúce sa okamihu vstupu prevodných príkazov do ich príslušných systémov a okamihu neodvolateľnosti, ako sú stanovené v smernici 98/26/ES.

Na účely písmena c) prvého pododseku sa v podmienkach dohody uvádza rámec postupu riadenia dôsledkov zlyhania, ak zlyhala jedna z centrálnych protistrán, s ktorou bola uzatvorená dohoda o interoperabilite.

Na účely písmena d) prvého pododseku majú centrálne protistrany spoľahlivé mechanizmy kontroly nad opätovným založením kolaterálu zúčtovacích členov v rámci dohody, ak to povolia ich príslušné orgány. V dohode sa uvádza, ako sa rieši problematika týchto rizík so zreteľom na dostatočné krytie a potrebu obmedziť škodlivý vplyv.

2.   Ak modely riadenia rizík, ktoré centrálne protistrany používajú na krytie svojich expozícií voči svojim zúčtovacím členom alebo ich vzájomných expozícií, sú rozdielne, centrálne protistrany určia tieto rozdiely, posúdia riziká, ktoré z nich môžu vyplývať, a prijmú opatrenia vrátane zabezpečenia dodatočných finančných zdrojov, ktoré obmedzujú ich vplyv na dohodu o interoperabilite, ako aj ich potenciálne dôsledky z hľadiska rizík škodlivého vplyvu, a zabezpečia, aby tieto rozdiely nemali vplyv na schopnosť každej centrálnej protistrany zvládnuť dôsledky zlyhania zúčtovacieho člena.

3.   Akékoľvek súvisiace náklady vyplývajúce z odsekov 1 a 2 znáša centrálna protistrana, ktorá požaduje interoperabilitu alebo prístup, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Článok 53

Poskytnutie marží medzi centrálnymi protistranami

1.   Centrálna protistrana rozlišuje v účtovníctve aktíva a pozície vedené na účet centrálnych protistrán, s ktorými uzatvorila dohodu o interoperabilite.

2.   Ak centrálna protistrana, ktorá uzatvorí dohodu o interoperabilite s inou centrálnou protistranou, poskytuje tejto centrálnej protistrane na základe zabezpečovacej dohody o finančnom kolaterále len počiatočné marže, prijímajúca centrálna protistrana nemá právo prečerpať marže poskytnuté touto druhou centrálnou protistranou.

3   Kolaterál prijatý vo forme finančných nástrojov sa ukladá u prevádzkovateľov zúčtovacích systémov cenných papierov oznámených na základe smernice 98/26/ES.

4.   Aktíva uvedené v odsekoch 1 a 2 budú k dispozícii pre prijímajúcu centrálnu protistranu len v prípade zlyhania centrálnej protistrany, ktorá v rámci dohody o interoperabilite kolaterál poskytla.

5.   V prípade zlyhania centrálnej protistrany, ktorá prijala kolaterál v rámci dohody o interoperabilite, musí byť kolaterál uvedený v odsekoch 1 a 2 hneď vrátený centrálnej protistrane, ktorá ho poskytla.

Článok 54

Schválenie dohôd o interoperabilite

1.   Dohoda o interoperabilite podlieha predchádzajúcemu schváleniu príslušnými orgánmi zúčastnených centrálnych protistrán. Uplatňuje sa postup podľa článku 17.

2.   Príslušné orgány schvália dohodu o interoperabilite, len ak majú zúčastnené centrálne protistrany povolenie na zúčtovanie podľa článku 17 alebo sú uznané podľa článku 25 alebo majú udelené povolenie podľa predchádzajúceho vnútroštátneho režimu pre udeľovanie povoľovaní aspoň tri roky, ak sú splnené požiadavky stanovené v článku 52, a ak technické podmienky zúčtovania transakcií za podmienok dohody umožňujú bezproblémové a riadne fungovanie finančných trhov a ak dohoda nenarúša účinnosť dohľadu.

3.   Ak sa príslušný orgán domnieva, že požiadavky stanovené v odseku 2 nie sú splnené, poskytne ostatným príslušným orgánom a zúčastneným centrálnym protistranám písomné vysvetlenia týkajúce sa jeho zváženia rizika. Oznámenie zašle aj pre ESMA, ktorý vydá stanovisko, či zváženie rizika predstavuje oprávnený dôvod na neschválenie dohody o interoperabilite. Stanovisko ESMA sa sprístupní všetkým zúčastneným centrálnym protistranám. Ak sa stanovisko ESMA odlišuje od posudku dotknutého príslušného orgánu, tento príslušný orgán prehodnotí svoju pozíciu so zreteľom na stanovisko ESMA.

4.   ESMA vydá do 31. decembra 2012 usmernenia alebo odporúčania v súlade s postupom stanoveným v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na účel ustanovenia jednotných, efektívnych a účinných posúdení dohôd o interoperabilite.

ESMA vypracuje návrhy týchto usmernení alebo odporúčaní po konzultácii s členmi ESCB.

HLAVA VI

REGISTRÁCIA ARCHÍVOV OBCHODNÝCH ÚDAJOV A DOHĽAD NAD NIMI

KAPITOLA 1

Podmienky a postupy registrácie archívu obchodných údajov

Článok 55

Registrácia archívu obchodných údajov

1.   Archív obchodných údajov sa registruje v ESMA na účely článku 9.

2.   Aby bol archív obchodných údajov oprávnený na registráciu podľa tohto článku, musí byť právnickou osobou usadenou v Únii a spĺňať požiadavky stanovené v hlave VII.

3.   Registrácia archívu obchodných údajov je platná na celom území Únie.

4.   Registrovaný archív obchodných údajov musí vždy spĺňať podmienky registrácie. Archív obchodných údajov bez zbytočného odkladu oznámi ESMA všetky závažné zmeny podmienok registrácie.

Článok 56

Žiadosť o registráciu

1.   Archív obchodných údajov predloží žiadosť o registráciu ESMA.

2.   ESMA do 20 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná.

Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, do ktorej má archív obchodných údajov poskytnúť ďalšie informácie.

Keď ESMA posúdi, že žiadosť je úplná, náležite to oznámi archívu obchodných údajov.

3.   S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia podrobnosti žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Na zaistenie jednotných podmienok uplatňovania odseku 1 vypracuje ESMA návrh vykonávacích technických noriem, v ktorých sa stanoví forma žiadosti o registráciu predkladanej ESMA.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 57

Oznámenie o registrácii a konzultácia s príslušnými orgánmi pred registráciou

1.   Ak je archív obchodných údajov, ktorý žiada o registráciu, subjektom, ktorý má povolenie príslušného orgánu členského štátu, kde je usadený, alebo je týmto orgánom zaregistrovaný, ESMA o tom bez zbytočného odkladu oboznámi tento príslušný orgán a uskutoční s ním konzultáciu pred zaregistrovaním tohto archívu obchodných údajov.

2.   ESMA a dotknutý príslušný orgán si vymieňajú všetky informácie potrebné na registráciu archívu obchodných údajov, ako aj na dohľad nad dodržiavaním podmienok registrácie alebo udelenia povolenia zo strany subjektu v členskom štáte, v ktorom je usadený.

Článok 58

Preskúmanie žiadosti

1.   ESMA do 40 pracovných dní od oznámenia podľa článku 56 ods. 2 tretí pododsek preskúma žiadosť o registráciu na základe dodržiavania článkov 78 až 81 archívom obchodných údajov a prijme rozhodnutie o registrácii alebo rozhodnutie o zamietnutí registrácie s úplným odôvodnením.

2.   Rozhodnutie, ktoré vydá ESMA podľa odseku 1, nadobudne účinnosť piatym pracovným dňom po jeho prijatí.

Článok 59

Oznámenie rozhodnutí ESMA týkajúcich sa registrácie

1.   Ak ESMA prijme rozhodnutie o registrácii alebo rozhodnutie o zamietnutí registrácie alebo o odňatí registrácie, oznámi to archívu obchodných údajov do piatich pracovných dní s úplne odôvodneným vysvetlením svojho rozhodnutia.

ESMA bez zbytočného odkladu oznámi svoje rozhodnutie dotknutému príslušnému orgánu uvedenému v článku 57 ods. 1.

2.   ESMA oznámi Komisii každé rozhodnutie prijaté podľa odseku 1.

3.   ESMA zverejní na svojej internetovej stránke zoznam archívov obchodných údajov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením. Tento zoznam sa aktualizuje do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia podľa odseku 1.

Článok 60

Výkon právomocí uvedených v článkoch 61 až 63

Právomoci udelené ESMA alebo ktorémukoľvek úradníkovi ESMA, alebo iným osobám povereným ESMA na základe článkov 61 až 63 sa nesmú použiť na vyžiadanie si sprístupnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom právnej ochrany.

Článok 61

Žiadosť o informácie

1.   ESMA si môže na základe jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutia od archívu obchodných údajov a súvisiacich tretích strán, prostredníctvom ktorých si archívy obchodných údajov externe zabezpečujú prevádzkové funkcie alebo činnosti, požadovať poskytnutie všetkých informácií, ktoré sú potrebné na plnenie jeho povinností podľa tohto nariadenia.

2.   Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podľa odseku 1 ESMA:

a)

uvedie odkaz na tento článok ako právny základ žiadosti;

b)

uvedie dôvod žiadosti;

c)

uvedie, ktoré informácie žiada;

d)

stanoví lehotu na poskytnutie informácií;

e)

informuje osobu, od ktorej požaduje informácie, že nie je povinná tieto informácie poskytnúť, ale v prípade, že na žiadosť dobrovoľne odpovie, poskytnuté informácie nesmú byť nesprávne ani zavádzajúce a

f)

upozorní na pokutu stanovenú v článku 65 v spojení s písmenom a) oddielu IV prílohy I za nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky.

3.   Pri žiadosti o poskytnutie informácií podľa odseku 1 na základe rozhodnutia ESMA:

a)

uvedie odkaz na tento článok ako právny základ žiadosti;

b)

uvedie dôvod žiadosti;

c)

uvedie, ktoré informácie žiada;

d)

stanoví lehotu na poskytnutie informácií;

e)

upozorní na pravidelné platby penále ustanovené v článku 66 za poskytnutie neúplných požadovaných informácií;

f)

upozorní na pokutu stanovenú v článku 65 v spojení s písmenom a) oddielu IV prílohy I za nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky a

g)

upozorní na právo odvolať sa voči rozhodnutiu na odvolaciu radu ESMA a na právo žiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) v súlade s článkami 60 a 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín poskytujú požadované informácie. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

5.   ESMA bezodkladne zasiela kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sú usadené osoby uvedené v odseku 1, ktorých sa žiadosť o informácie týka.

Článok 62

Všeobecné vyšetrovania

1.   ESMA môže s cieľom plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné vyšetrovania osôb uvedených v článku 61 ods. 1. Úradníci a iné osoby poverené ESMA sú na tento účel oprávnení:

a)

preskúmať všetky záznamy, údaje, postupy a iné materiály vzťahujúce sa na plnenie ich úloh bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

b)

robiť alebo získavať overené kópie alebo výpisy z týchto záznamov, údajov, postupov a iných materiálov;

c)

predvolať a požiadať ktorúkoľvek z osôb uvedených v článku 61 ods. 1 alebo jej zástupcov, alebo zamestnancov, aby podali ústne alebo písomné vysvetlenie skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a dôvodu kontroly, a zaznamenať odpovede;

d)

vypočuť inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

e)

žiadať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky.

2.   Úradníci a iné osoby poverené ESMA na účely vyšetrovania uvedeného v odseku 1 vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod vyšetrovania. V poverení sa tiež upozorní na pravidelné platby penále stanovené v článku 66 v prípade, že osoby uvedené v článku 61 ods. 1 neposkytnú alebo poskytnú len neúplné požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály, alebo odpovede na otázky, ktoré sa im položili, a na pokuty stanovené v článku 65 v spojení s písmenom b) oddielu IV prílohy I v prípade, že osoby uvedené v článku 61 ods. 1 poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky.

3.   Osoby uvedené v článku 61 ods. 1 sú povinné podrobiť sa vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod vyšetrovania, pravidelné platby penále ustanovené v článku 66, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4.   ESMA informuje príslušný orgán členského štátu, kde sa má vyšetrovanie vykonať o vyšetrovaní a o totožnosti poverených osôb, a to v primeranom čase pred jeho vykonaním. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť ESMA týmto povereným osobám pri plnení ich povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť vyšetrovania.

5.   Ak si žiadosť o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

6.   Ak sa požiada o povolenie uvedené v odseku 5, vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie ESMA pravé a či predpokladané donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet vyšetrovania svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má ESMA podozrenie, že nastalo porušenie tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise ESMA. Zákonnosť rozhodnutia ESMA podlieha preskúmaniu iba Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 63

Kontroly na mieste

1.   ESMA môže s cieľom plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v podnikateľských priestoroch a na pozemkoch právnických osôb uvedených v článku 61 ods. 1. Ak je to pre riadne a účinné vykonanie kontroly nevyhnutné, ESMA môže tieto kontroly na mieste vykonať bez predchádzajúceho ohlásenia.

2.   Úradníci a iné osoby poverené ESMA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov a na pozemky právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme ESMA, a majú všetky právomoci uvedené v článku 62 ods. 1. Majú takisto právomoc zapečatiť podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

3.   Úradníci a iné osoby poverené ESMA vykonaním kontroly na mieste vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod kontroly a pravidelné platby penále stanovené v článku 66 v prípade, že sa dotknuté osoby nepodrobia kontrole. ESMA informuje o kontrole v dostatočnom predstihu pred jej vykonaním príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať.

4.   Osoby uvedené v článku 61 ods. 1 sú povinné sa podrobiť kontrolám na mieste nariadeným rozhodnutím ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod kontroly, stanoví sa v ňom dátum jej začatia a upozorní sa na pravidelné platby penále ustanovené v článku 66, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj na právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. ESMA prijme takéto rozhodnutia po konzultácii s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať.

5.   Na žiadosť ESMA úradníci príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, ako aj osoby poverené alebo vymenované týmto príslušným orgánom, aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným osobám povereným ESMA. Na tento účel majú právomoci stanovené v odseku 2. Úradníci príslušného orgánu dotknutého členského štátu sa môžu na požiadanie zúčastniť aj kontrol na mieste.

6.   ESMA môže takisto požiadať príslušné orgány, aby vykonali v jeho mene konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa ustanovuje v tomto článku a článku 62 ods. 1. Príslušné orgány majú na tento účel rovnaké právomoci, ako má ESMA podľa tohto článku a článku 62 ods. 1.

7.   V prípade, že úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené ESMA zistia, že sa osoba bráni kontrole nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu im poskytne potrebnú pomoc a v prípade potreby požiada o pomoc políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť im vykonať kontrolu na mieste.

8.   Ak si kontrola na mieste ustanovená v odseku 1 alebo pomoc ustanovená v odseku 7 vyžaduje podľa vnútroštátneho práva povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

9.   V prípade podania žiadosti o povolenie v zmysle odseku 8 vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie ESMA pravé a či predpokladané donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri overovaní primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať ESMA o podrobné vysvetlenia. Takáto žiadosť o podrobné vysvetlenia sa môže týkať najmä dôvodov, na základe ktorých má ESMA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, ako aj vážnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže preskúmať potrebu kontroly ani požadovať poskytnutie informácií týkajúcich sa spisu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia ESMA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 64

Procesné pravidlá pre prijatie opatrení dohľadu a ukladanie pokút

1.   V prípade, že ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viac porušení uvedených v prílohe I, vymenuje nezávislého vyšetrovacieho úradníka v rámci ESMA na vyšetrenie veci. Vymenovaný úradník sa nesmie priamo či nepriamo podieľať ani sa nesmel priamo či nepriamo podieľať na dohľade nad dotknutým archívom obchodných údajov ani na jeho registrácii, a musí vykonávať svoju funkciu nezávisle od ESMA.

2.   Vyšetrovací úradník vyšetrí údajné porušenia, pričom prihliada na pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a úplný spis so svojimi zisteniami predloží ESMA.

Na účely plnenia svojich úloh môže vyšetrovací úradník uplatniť právo žiadať informácie v súlade s článkom 61 a uskutočňovať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 62 a 63. Pri uplatňovaní týchto právomocí postupuje vyšetrovací úradník v súlade s článkom 60.

Vyšetrovací úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokladom a informáciám zhromaždeným ESMA pri výkone dohľadu.

3.   Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami ESMA dá vyšetrovací úradník osobám, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, možnosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Vyšetrovací úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mohli vyjadriť.

Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.

4.   Vyšetrovací úradník pri predkladaní spisu so svojimi zisteniami ESMA informuje o tejto skutočnosti osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo prístupu k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

5.   Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrovacieho úradníka a po vypočutí osôb, voči ktorým sa viedlo vyšetrovanie podľa článku 67, v prípade, že o to dotknuté osoby požiadali, ESMA rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa viedlo vyšetrovanie, dopustili jedného alebo viacerých porušení uvedených v prílohe I, a v takom prípade prijme opatrenie dohľadu v súlade s článkom 73 a uloží pokutu v súlade s článkom 65.

6.   Vyšetrovací úradník sa nezúčastňuje na rozhodovaní ESMA ani iným spôsobom nezasahuje do rozhodovacieho procesu ESMA.

7.   Komisia prijme ďalšie procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále, ktoré budú obsahovať aj ustanovenia o práve na obhajobu, dočasných ustanoveniach a výbere pokút alebo pravidelných platieb penále, a prijme podrobné pravidlá o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie sankcií.

Pravidlá uvedené v prvom pododseku sa prijmú prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 82.

8.   V prípade, že ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi túto vec príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Okrem toho ESMA neuloží pokuty ani pravidelné platby penále v prípade, keď predchádzajúce oslobodenie spod obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

Článok 65

Pokuty

1.   Ak ESMA v súlade s článkom 64 ods. 5 zistí, že sa archív obchodných údajov úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustil jedného z porušení uvedených v prílohe I, prijme v súlade s odsekom 2 tohto článku rozhodnutie o uložení pokuty.

Porušenie zo strany archívu obchodných údajov sa považuje za úmyselné, ak ESMA zistí objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú, že archív obchodných údajov alebo jeho vrcholový manažment konal úmyselne s cieľom dopustiť sa porušenia.

2.   Základné výšky pokút uvedených v odseku 1 sa pohybujú v týchto hraniciach:

a)

za porušenia uvedené v písmene c) oddielu I prílohy I, v písmenách c) až g) oddielu II prílohy I a v písmenách a) a b) oddielu III prílohy I je výška pokút minimálne 10 000 EUR a maximálne 20 000 EUR;

b)

za porušenia uvedené v písmenách a), b) a d) až h) oddielu I prílohy I a v písmenách a), b) a h) oddielu II prílohy I je výška pokút minimálne 5 000 EUR a maximálne 10 000 EUR;

Pri rozhodovaní, či by sa základná výška pokuty mala stanoviť na dolnej hranici, uprostred alebo na hornej hranici sadzby uvedenej v prvom pododseku, ESMA prihliada na ročný obrat príslušného archívu obchodných údajov v predchádzajúcom obchodnom roku. Základná výška je na dolnej hranici sadzby v prípade archívov obchodných údajov, ktorých ročný obrat je nižší ako 1 milión EUR, uprostred sadzby v prípade archívov obchodných údajov, ktorých ročný obrat je medzi 1 a 5 miliónmi EUR, a na hornej hranici sadzby v prípade archívov obchodných údajov, ktorých ročný obrat je vyšší ako 5 miliónov EUR.

3.   Základné výšky stanovené v odseku 2 sa v prípade potreby upravujú so zreteľom na priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, a to v súlade s príslušnými koeficientmi stanovenými v prílohe II.

Príslušné priťažujúce koeficienty sa na základnú výšku uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac ako jeden priťažujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého priťažujúceho koeficientu, sa pripočíta k základnej výške.

Príslušné poľahčujúce koeficienty sa na základnú výšku uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac ako jeden poľahčujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého poľahčujúceho koeficientu, sa odpočíta od základnej výšky.

4.   Bez ohľadu na odseky 2 a 3 výška pokuty neprekročí 20 % ročného obratu príslušného archívu obchodných údajov v predchádzajúcom obchodnom roku, ale v prípade, keď mal archív obchodných údajov z porušenia priamy alebo nepriamy finančný prospech, výška pokuty sa rovná minimálne tomuto prospechu.

V prípade, že konanie alebo opomenutie konania zo strany archívu obchodných údajov predstavuje viac ako jedno porušenie uvedené v prílohe I, uplatňuje sa len vyššia pokuta vypočítaná podľa odsekov 2 a 3 vzťahujúca sa na jedno z týchto porušení.

Článok 66

Pravidelné platby penále

1.   ESMA ukladá rozhodnutím pravidelné platby penále s cieľom prinútiť:

a)

archív obchodných údajov, aby v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 73 ods. 1 písm. a) ukončil porušovanie, alebo

b)

osobu uvedenú v článku 61 ods. 1, aby:

i)

poskytla úplné informácie, ktoré boli vyžiadané rozhodnutím podľa článku 61;

ii)

sa podrobila vyšetrovaniu, a najmä aby poskytla úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné požadované materiály a doplnila a opravila ostatné informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia prijatého podľa článku 62, alebo

iii)

sa podrobila kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 63.

2.   Pravidelné platby penále musia byť účinné a primerané. Pravidelné platby penále sa uložia za každý deň omeškania.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 je výška pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku a v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočíta sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

4.   Pravidelná platba penále sa ukladá najviac na šesť mesiacov po oznámení rozhodnutia ESMA. Po skončení tohto obdobia ESMA opatrenie preskúma.

Článok 67

Vypočutie dotknutých osôb

1.   Pred prijatím každého rozhodnutia o uložení pokuty alebo pravidelnej platby penále podľa článkov 65 a 66 poskytne ESMA osobám, voči ktorým sa vedie konanie, príležitosť byť vypočuté v súvislosti s jeho zisteniami. ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali možnosť vyjadriť.

2.   Právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie konanie, sa počas konania plne rešpektuje. Majú právo na prístup k spisu ESMA s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nerozšíri na dôverné informácie alebo interné prípravné dokumenty ESMA.

Článok 68

Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a pravidelných platieb penále

1.   ESMA zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 65 a 66, pokiaľ by ich zverejnenie vážne neohrozilo finančné trhy alebo nespôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám. Takéto zverejnenie nesmie obsahovať osobné údaje v zmysle nariadenia (ES) č. 45/2001.

2.   Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 65 a 66 majú správnu povahu.

3.   Ak sa ESMA rozhodne neuložiť žiadne pokuty ani pravidelné platby penále, informuje o tom Európsky parlament, Radu, Komisiu a príslušné orgány dotknutého členského štátu a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.

4.   Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 65 a 66 sú vymáhateľné.

Vymáhanie sa riadi platnými predpismi občianskeho práva procesného toho štátu, na území ktorého sa uskutočňuje. Príkaz na vymáhanie pripája k rozhodnutiu bez ďalších formálnych krokov s výnimkou overenia pravosti rozhodnutia orgán, ktorý na tento účel poverí vláda každého členského štátu, a oznámi ho ESMA a Súdnemu dvoru.

Po uskutočnení uvedených formálnych krokov na základe žiadosti dotknutej strany môže táto strana v súlade s vnútroštátnym právom pristúpiť k vymáhaniu tým, že predloží vec priamo príslušnému orgánu.

Vymáhanie môže byť pozastavené len rozhodnutím Súdneho dvora. Súdy dotknutého členského štátu však majú právomoc rozhodovať o sťažnostiach, že sa vymáhanie uskutočňuje nezákonným spôsobom.

5.   Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Článok 69

Preskúmanie Súdnym dvorom

Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými ESMA uložil pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelnú platbu penále.

Článok 70

Zmeny a doplnenia prílohy II

S cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch sa Komisii udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 82 týkajúce sa opatrení na zmenu a doplnenie prílohy II.

Článok 71

Odňatie registrácie

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 73, ESMA odníme registráciu archívu obchodných údajov, ak archív obchodných údajov:

a)

výslovne odvolá registráciu alebo za predchádzajúcich šesť mesiacov neposkytol žiadne služby;

b)

získal registráciu na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmkoľvek iným nezákonným spôsobom;

c)

už nespĺňa podmienky, za akých bol zaregistrovaný.

2.   ESMA bez zbytočného odkladu oznámi dotknutému príslušnému orgánu uvedenému v článku 57 ods. 1 rozhodnutie odňať registráciu archívu obchodných údajov.

3.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom archív obchodných údajov poskytuje svoje služby a vykonáva svoje činnosti, a ktorý sa domnieva, že bola splnená jedna z podmienok uvedených v odseku 1, môže požiadať ESMA, aby preskúmal, či sú splnené podmienky na odňatie registrácie dotknutého archívu obchodných údajov. Ak sa ESMA rozhodne neodňať registráciu dotknutému archívu obchodných údajov, plne toto rozhodnutie odôvodní.

4.   Príslušným orgánom uvedeným v odseku 3 je orgán určený podľa článku 22.

Článok 72

Poplatky za dohľad

1.   ESMA účtuje archívom obchodných údajov poplatky v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 3. Tieto poplatky v plnom rozsahu pokrývajú náklady ESMA potrebné na registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a na úhradu všetkých nákladov, ktoré môžu príslušným orgánom vzniknúť pri výkone ich práce podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku delegovania úloh v súlade s článkom 74.

2.   Výška poplatku účtovaného archívu obchodných údajov pokrýva všetky administratívne náklady vynaložené ESMA na činnosti spočívajúce v registrácii a dohľade a je úmerná obratu dotknutého archívu obchodných údajov.

3.   Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 82, ktorým bližšie stanoví druhy poplatkov a predmet poplatkov, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady.

Článok 73

Opatrenia dohľadu ESMA

1.   Ak ESMA v súlade s článkom 64 ods. 5 zistí, že sa archív obchodných údajov dopustil jedného z porušení uvedených v prílohe I, prijme jedno alebo viacero z týchto rozhodnutí:

a)

požiada archív obchodných údajov, aby porušovanie ukončil;

b)

uloží pokutu podľa článku 65;

c)

vydá verejný oznam;

d)

ako posledné riešenie odníme archívu obchodných údajov registráciu.

2.   Pri prijímaní rozhodnutí uvedených v odseku 1 ESMA zohľadní povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na tieto kritériá:

a)

trvanie a opakovaný výskyt porušenia;

b)

či sa porušením odhalili závažné alebo systémové nedostatky v podnikových postupoch alebo v jeho systémoch riadenia, alebo vnútorných kontrolách;

c)

či porušenie spôsobilo, uľahčilo alebo inak prispelo k finančnej trestnej činnosti;

d)

či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti.

3.   ESMA bez zbytočného odkladu oznámi akékoľvek rozhodnutie prijaté podľa odseku 1 dotknutému archívu obchodných údajov, ako aj príslušným orgánom členských štátov a Komisii. Každé takéto rozhodnutie zverejní na svojej internetovej stránke do 10 pracovných dní odo dňa jeho prijatia.

Pri zverejnení svojho rozhodnutia v zmysle prvého pododseku ESMA zverejní aj právo dotknutého archívu obchodných údajov odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu, ďalej podľa okolností skutočnosť, že také odvolanie bolo podané, pričom uvedie, že odvolanie nemá odkladný účinok, ako aj skutočnosť, že odvolací výbor ESMA môže v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia.

Článok 74

Delegovanie úloh z ESMA na príslušné orgány

1.   V prípade, že je to potrebné na riadny výkon úloh v oblasti dohľadu, môže ESMA konkrétne úlohy v oblasti dohľadu delegovať na príslušný orgán členského štátu v súlade s usmerneniami, ktoré ESMA vydal podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Medzi tieto konkrétne úlohy v oblasti dohľadu môže patriť najmä právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 61 a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkom 62 a článkom 63 ods. 6.

2.   Pred delegovaním úlohy ESMA konzultuje s dotknutým príslušným orgánom. Táto konzultácia sa týka:

a)

rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať;

b)

časového plánu na vykonanie úlohy a

c)

zasielania informácií potrebných pre ESMA a zasielania potrebných informácií od ESMA.

3.   ESMA uhradí príslušnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia delegovaných úloh, a to v súlade s nariadením o poplatkoch prijatým Komisiou podľa článku 72 ods. 3.

4.   Rozhodnutie uvedené v odseku 1 ESMA v primeraných intervaloch preskúmava. Delegovanie sa môže kedykoľvek odvolať.

5.   Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť ESMA a neobmedzuje jeho schopnosť vykonávať delegovanú činnosť a dohliadať na ňu. Povinnosti dohľadu podľa tohto nariadenia vrátane rozhodnutí o registrácii, konečného hodnotenia a rozhodnutia o následných opatreniach v súvislosti s porušovaním sa nesmú delegovať.

KAPITOLA 2

Vzťahy s tretími krajinami

Článok 75

Rovnocennosť a medzinárodné dohody

1.   Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom sa stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaisťuje, že:

a)

archívy obchodných údajov, ktorým bolo v danej tretej krajine udelené povolenie, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení;

b)

účinný dohľad nad archívmi obchodných údajov a presadzovanie opatrení s tým súvisiacimi sa v danej tretej krajine uskutočňuje priebežne a

c)

existujú záruky služobného tajomstva vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány sprístupňujú tretím osobám, a tieto záruky sú minimálne rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.

Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2.

2.   Komisia podľa potreby a v každom prípade po prijatí vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1 predloží Rade odporúčania na rokovanie o medzinárodných dohodách s príslušnými tretími krajinami o vzájomnom prístupe k zmluvám o derivátoch a o výmene informácií o zmluvách o derivátoch uložených v archívoch obchodných údajov, ktoré sú usadené v týchto tretích krajinách, a to takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že orgány Únie vrátane ESMA majú okamžitý a nepretržitý prístup ku všetkým informáciám potrebným na výkon svojich povinností.

3.   ESMA po uzavretí dohôd uvedených v odseku 2 a v súlade s nimi vypracuje dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi príslušnej tretej krajiny. V týchto dohodách sa stanoví aspoň:

a)

mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a akýmikoľvek inými orgánmi Únie, ktoré vykonávajú právomoci v súlade s týmto nariadením, na jednej strane, a dotknutými príslušnými orgánmi dotknutej tretej krajiny na druhej strane a

b)

postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu.

4.   Pokiaľ ide o prenos osobných údajov do tretej krajiny, ESMA uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.

Článok 76

Dohody o spolupráci

Príslušné orgány tretích krajín, v jurisdikcii ktorých nie je usadený žiadny archív obchodných údajov, môžu kontaktovať ESMA s cieľom uzavrieť dohody o spolupráci, aby tak získali prístup k informáciám o zmluvách o derivátoch uchovávaných v archívoch obchodných údajov v Únii.

ESMA môže s týmito príslušnými orgánmi uzavrieť dohody o spolupráci týkajúce sa prístupu k informáciám o zmluvách o derivátoch uchovávaných v archívoch obchodných údajov v Únii, ktoré tieto orgány potrebujú na plnenie svojich povinností a mandátov, a to pod podmienkou, že existujú záruky služobného tajomstva vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány sprístupňujú tretím osobám.

Článok 77

Uznávanie archívov obchodných údajov

1.   Archív obchodných údajov usadený v tretej krajine môže poskytovať svoje služby a činnosti subjektom usadeným v Únii na účely článku 9 len po svojom uznaní zo strany ESMA v súlade s odsekom 2.

2.   Archív obchodných údajov uvedený v odseku 1 predloží ESMA žiadosť o uznanie spolu so všetkými potrebnými informáciami, ktoré obsahujú minimálne informácie potrebné na overenie, že archívu obchodných údajov bolo udelené povolenie a podlieha účinnému dohľadu v tretej krajine:

a)

ktorú Komisia uznala prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa článku 75 ods. 1 ako krajinu, ktorá ma rovnocenný a vymáhateľný regulačný rámec a rámec dohľadu;

b)

ktorá uzavrela s Úniou medzinárodnú dohodu podľa článku 75 ods. 2 a

c)

ktorá uzatvorila dohody o spolupráci podľa článku 75 ods. 3, aby orgány Únie vrátane ESMA mali okamžitý a nepretržitý prístup ku všetkým potrebným informáciám.

ESMA do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, do ktorej má žiadajúci archív obchodných údajov poskytnúť doplňujúce informácie.

ESMA do 180 pracovných dní po predložení úplnej žiadosti písomne informuje žiadajúci archív obchodných údajov o uznaní alebo zamietnutí uznania vrátane úplného odôvodnenia tohto rozhodnutia.

ESMA uverejní na svojej internetovej stránke zoznam archívov obchodných údajov uznaných v súlade s týmto nariadením.

HLAVA VII

POŽIADAVKY NA ARCHÍVY OBCHODNÝCH ÚDAJOV

Článok 78

Všeobecné požiadavky

1.   Archív obchodných údajov má spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s dobre definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti a primeranými mechanizmami vnútornej kontroly vrátane správnych administratívnych a účtovných postupov, ktoré bránia akémukoľvek zverejneniu dôverných informácií.

2.   Archív obchodných údajov udržiava a prevádzkuje v písomnej podobe účinné organizačné a administratívne mechanizmy na určovanie a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov vo vzťahu k jeho manažérom, zamestnancom alebo akejkoľvek osobe, ktorá s nimi má priame alebo nepriame väzby prostredníctvom úzkeho prepojenia.

3.   Archív obchodných údajov zavedie primerané politiky a postupy, ktoré sú dostatočné na zaistenie toho, aby archív vrátane svojich manažérov a zamestnancov dodržiaval všetky ustanovenia tohto nariadenia.

4.   Archív obchodných údajov udržiava a prevádzkuje primeranú organizačnú štruktúru na zabezpečenie kontinuity a riadneho fungovania archívu obchodných údajov pri poskytovaní svojich služieb a výkone činností. Využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

5.   Ak archív obchodných údajov ponúka doplnkové služby, ako je napríklad potvrdenie obchodu, párovanie obchodu, služby v súvislosti s úverovou udalosťou, služby spočívajúce v zosúladení portfólia alebo v kompresii portfólia, archív obchodných údajov musí tieto doplnkové služby prevádzkovo oddeliť od funkcie archívu obchodných údajov spočívajúcej v centrálnom zhromažďovaní a uchovávaní záznamov o derivátoch.

6.   Vrcholový manažment a členovia rady archívu obchodných údajov musia mať dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zabezpečenie zodpovedného a obozretného riadenia archívu obchodných údajov.

7.   Archív obchodných údajov má objektívne, nediskriminačné a zverejnené požiadavky na prístup zo strany podnikov, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa článku 9. Archív obchodných údajov udelí poskytovateľom služieb nediskriminačný prístup k informáciám uchovávaným v archíve obchodných údajov pod podmienkou, že relevantné protistrany na to dali súhlas. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú povolené, len ak ich cieľom je kontrola rizika pre údaje uchovávané archívom obchodných údajov.

8.   Archív obchodných údajov zverejňuje ceny a poplatky spojené s službami poskytovanými na základe tohto nariadenia. Zverejňuje ceny a poplatky za každú službu poskytovanú samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Umožňuje ohlasujúcim subjektom samostatný prístup ku konkrétnym službám. Ceny a poplatky, ktoré archív obchodných údajov účtuje, sú viazané na náklady.

Článok 79

Prevádzková spoľahlivosť

1.   Archív obchodných údajov určí zdroje prevádzkového rizika a minimalizuje ich prostredníctvom vývoja vhodných systémov, kontrolných mechanizmov a postupov. Tieto systémy musia byť spoľahlivé a bezpečné a musia mať dostatočnú schopnosť zvládnuť prijaté informácie.

2.   Archív obchodných údajov zavedie, vykonáva a udržiava zodpovedajúcu politiku kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii, zamerané na zabezpečenie zachovania jeho funkcií, včasnú obnovu činnosti a plnenie povinností archívu obchodných údajov. V tomto pláne sa stanoví aspoň zabezpečenie záložných zariadení.

3.   Archív obchodných údajov, ktorému bola odňatá registrácia, zabezpečí včasnú náhradu vrátane prenosu údajov do iných archívov obchodných údajov a presmerovania toku údajov do iných archívov obchodných údajov.

Článok 80

Ochrana a zaznamenávanie údajov

1.   Archív obchodných údajov zabezpečí dôvernosť, integritu a ochranu informácií prijatých podľa článku 9.

2.   Archív obchodných údajov môže využívať údaje získané na základe tohto nariadenia na komerčné účely len vtedy, ak na to dali súhlas príslušné protistrany.

3.   Archív obchodných údajov čo najskôr zaznamená informácie prijaté podľa článku 9 a uchováva ich minimálne desať rokov po ukončení príslušných zmlúv. Uplatňuje včasné a efektívne postupy vedenia záznamov na dokumentáciu zmien zaznamenaných informácií.

4.   Archív obchodných údajov počíta pozície podľa tried derivátov a podľa ohlasujúcich subjektov, pričom vychádza z údajov o zmluvách o derivátoch ohlasovaných podľa článku 9.

5.   Archív obchodných údajov umožní zmluvným stranám včasný prístup k informáciám o danej zmluve a ich opravu.

6.   Archív obchodných údajov uskutoční všetky primerané kroky na zamedzenie akémukoľvek zneužitiu informácií uchovávaných v jeho systémoch.

Fyzická osoba s úzkym prepojením na archív obchodných údajov alebo právnická osoba, ktorá má vzťah k archívu obchodných údajov ako materský podnik alebo dcérsky podnik, nepoužije dôverné informácie zaevidované v archíve obchodných údajov na komerčné využitie.

Článok 81

Transparentnosť a sprístupňovanie údajov

1.   Archív obchodných údajov pravidelne a ľahko dostupným spôsobom zverejňuje podľa tried derivátov kumulované pozície o zmluvách, ktoré mu boli ohlásené.

2.   Archív obchodných údajov zhromažďuje a uchováva údaje a zabezpečuje, aby subjekty uvedené v odseku 3 mali priamy a okamžitý prístup k údajom o zmluvách o derivátoch, ktoré potrebujú na plnenie svojich príslušných povinností a mandátov.

3.   Archív obchodných údajov sprístupňuje potrebné informácie týmto subjektom, aby si mohli plniť svoje príslušné povinnosti a mandáty:

a)

ESMA;

b)

ESRB;

c)

príslušnému orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad centrálnymi protistranami, ktoré majú prístup k archívu obchodných údajov;

d)

príslušnému orgánu vykonávajúcemu dohľad nad miestami obchodovania ohlásených zmlúv;

e)

príslušným členom ESCB;

f)

príslušným orgánom tretej krajiny, ktorá s Úniou uzatvorila medzinárodnú dohodu, ako sa uvádza v článku 75;

g)

orgánom dohľadu určeným podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (32);

h)

príslušným orgánom Únie pre cenné papiere a trh;

i)

príslušným orgánom tretej krajiny, ktoré s ESMA uzatvorili dohodu o spolupráci, ako sa uvádza v článku 76;

j)

Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.

4.   ESMA si vymieňa s ostatnými príslušnými orgánmi v Únii informácie potrebné na výkon ich povinností.

5.   S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku ESMA vypracuje po porade s členmi ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví frekvencia a podrobnosti o informáciách uvedených v odsekoch 1 a 3, ako aj prevádzkové normy potrebné na kumulovanie a porovnávanie údajov medzi archívmi a v prípade potreby zabezpečenie prístupu subjektov uvedených v odseku 3 k týmto informáciám. Cieľom návrhu týchto regulačných technických noriem je zabezpečiť, aby prostredníctvom informácií uverejnených podľa odseku 1 nebolo možné identifikovať žiadnu zmluvnú stranu.

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 30. septembra 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 82

Delegovanie právomocí

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 6, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3.   Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, uskutoční konzultácie s ESMA.

4.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 6, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 6, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

HLAVA VIII

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 83

Služobné tajomstvo

1.   Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány určené v súlade s článkom 22 a orgány uvedené v článku 81 ods. 3, pre ESMA, alebo pre audítorov a znalcov, ktorí pracovali na základe pokynov príslušných orgánov alebo ESMA. Žiadna dôverná informácia, ktorú tieto osoby získajú pri plnení svojich povinností, nesmie byť sprístupnená žiadnej osobe ani orgánu, okrem súhrnnej alebo kumulovanej formy, pri ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé centrálne protistrany, archív obchodných údajov ani žiadnu inú osobu bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, daňové predpisy alebo toto nariadenie.

2.   Ak bol na centrálnu protistranu vyhlásený konkurz alebo ak je v nútenej správe, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích strán, je možné sprístupniť v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní, ak je to potrebné na konania.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo alebo daňové predpisy, príslušné orgány, ESMA, inštitúcie alebo fyzické či právnické osoby iné ako príslušné orgány, ktoré získavajú dôverné informácie podľa tohto nariadenia, ich môžu používať len na plnenie svojich povinností a na výkon svojich funkcií, v prípade príslušných orgánov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo v prípade iných orgánov, inštitúcií alebo fyzických či právnických osôb na účel, na ktorý im boli takéto informácie poskytnuté, alebo v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré sa osobitne týka výkonu týchto funkcií, alebo v obidvoch prípadoch. Ak s tým ESMA, príslušný orgán alebo iný orgán, inštitúcia alebo osoba poskytujúca informácie súhlasí, orgán prijímajúci informácie ich môže využiť na iné nekomerčné účely.

4.   Na každú dôvernú informáciu prijatú, vymenenú alebo zaslanú podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky zachovávania služobného tajomstva stanovené v odsekoch 1, 2 a 3. Tieto podmienky však nebránia ESMA, príslušným orgánom alebo príslušným centrálnym bankám vymieňať alebo zasielať dôverné informácie v súlade s týmto nariadením a s ostatnými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, penzijné fondy, PKIPCP, správcov alternatívnych investičných fondov, sprostredkovateľov poistenia alebo zaistenia, poisťovne, regulované trhy alebo organizátorov trhov, alebo inak so súhlasom príslušného orgánu alebo iného orgánu alebo inštitúcie alebo fyzickej či právnickej osoby, ktoré oznámili tieto informácie.

5.   Odseky 1, 2 a 3 nebránia príslušným orgánom vymieňať si alebo zasielať v súlade s vnútroštátnym právom dôverné informácie, ktoré neboli prijaté od príslušného orgánu iného členského štátu.

Článok 84

Výmena informácií

1.   Príslušné orgány, ESMA a ďalšie dotknuté orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie potrebné na účely plnenia svojich povinností.

2.   Príslušné orgány, ESMA, ďalšie dotknuté orgány a iné inštitúcie alebo fyzické a právnické osoby, ktoré pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia získajú dôverné informácie, ich využívajú len v rámci plnenia svojich povinností.

3.   Príslušné orgány oznamujú informácie príslušným členom ESCB, ak sú tieto informácie potrebné na plnenie ich povinností.

HLAVA IX

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 85

Správy a preskúmanie

1.   Komisia do 17. augusta 2015 preskúma a pripraví všeobecnú správu o tomto nariadení. Komisia predloží správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia najmä:

a)

v spolupráci s členmi ESCB posúdi potrebu akýchkoľvek opatrení na uľahčenie prístupu centrálnych protistrán k nástrojom likvidity centrálnych bánk;

b)

posúdi v koordinácii s ESMA a príslušnými odvetvovými orgánmi systémovú dôležitosť transakcií nefinančných spoločností s mimoburzovými derivátmi a najmä vplyv tohto nariadenia na využívanie mimoburzových derivátov nefinančnými spoločnosťami;

c)

so zreteľom na skúsenosti posúdi fungovanie rámca dohľadu pre centrálne protistrany vrátane efektívnosti kolégií dohľadu, príslušné mechanizmy hlasovania stanovené v článku 19 ods. 3 a úlohu ESMA, ktorú má predovšetkým počas procesu udeľovania povolení centrálnym protistranám;

d)

v spolupráci s ESMA a ESRB posúdi efektívnosť maržových požiadaviek s cieľom obmedziť procyklickosť a nutnosť stanoviť dodatočné intervenčné kapacity v tejto oblasti;

e)

v spolupráci s ESMA posúdi vývoj politík centrálnych protistrán týkajúcich sa požiadaviek na marže a zaistenia pre kolaterál a ich prispôsobenie konkrétnym činnostiam a rizikovým profilom ich používateľov.

Posúdenie uvedené v písmene a) prvého pododseku zohľadní všetky výsledky prebiehajúcich prác medzi centrálnymi bankami na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni. Pri posúdení sa zohľadní aj zásada nezávislosti centrálnych bánk a ich právo poskytovať prístup k nástrojom na zabezpečenie likvidity podľa vlastného uváženia, ako aj možný neželaný vplyv na správanie sa centrálnych protistrán alebo vnútorného trhu. Žiadnymi sprievodnými návrhmi, či už priamo alebo nepriamo, sa nesmie diskriminovať žiadny členský štát ani skupina členských štátov ako miesto poskytovania zúčtovacích služieb.

2.   Komisia po konzultácii s ESMA a EIOPA pripraví do 17. augusta 2014 správu, v ktorej posúdi pokrok centrálnej protistrany a jej úsilie vo vývoji technického riešenia na prevod bezhotovostného kolaterálu ako variačných marží prostredníctvom systémov dôchodkového zabezpečenia, ako aj potrebu akýchkoľvek opatrení na uľahčenie tohto riešenia. Ak sa Komisia domnieva, že nebolo vyvinuté potrebné úsilie vo vývoji vhodných technických riešení a že negatívny vplyv centrálne zúčtovaných zmlúv o derivátoch na dôchodkové dávky budúcich dôchodcov zostáva nezmenený, je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 s cieľom predĺžiť trojročnú lehotu uvedenú v článku 89 ods. 1 raz o dva roky a raz o rok.

3.   ESMA predloží Komisii správy:

a)

o uplatňovaní zúčtovacej povinnosti podľa hlavy II, a najmä so zreteľom na skutočnosť, že zúčtovacia povinnosť sa neuplatňuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa uzatvorili pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia;

b)

o uplatňovaní postupu identifikácie podľa článku 5 ods. 3;

c)

o uplatňovaní požiadaviek na oddelenie stanovených v článku 39;

d)

o rozšírení predmetu úpravy dohôd o interoperabilite podľa hlavy V o transakcie s triedami finančných nástrojov, ktoré sú iné ako prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu;

e)

o prístupe centrálnych protistrán k miestam obchodovania, vplyve určitých postupov na konkurencieschopnosť a na fragmentáciu likvidity;

f)

o personálnych a finančných potrebách ESMA vyplývajúcich z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením;

g)

o vplyve uplatňovania dodatočných požiadaviek členskými štátmi podľa článku 14 ods. 5.

Tieto správy sa predložia Komisii do 30. septembra 2014 na účely odseku 1. Predložia sa tiež Európskemu parlamentu a Rade.

4.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi a ESMA a po vyžiadaní posúdenia od ESRB vypracuje výročnú správu, v ktorej sa posúdia možné vplyvy dohôd o interoperabilite na systémové riziko a náklady.

Správa sa zameria minimálne na počet a zložitosť týchto dohôd a na primeranosť systémov a modelov riadenia rizík. Komisia predloží správu spolu s vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

ESRB poskytne Komisii posúdenie možných vplyvov dohôd o interoperabilite na systémové riziko.

5.   ESMA predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii výročnú správu o sankciáchuložených príslušnými orgánmi vrátane opatrení dohľadu, pokút a pravidelných platieb penále.

Článok 86

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere, zriadený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES (33). Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 87

Zmena a doplnenie smernice 98/26/ES

1.   V článku 9 ods. 1 smernice 98/26/ES sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak systémový prevádzkovateľ poskytol vecnú záruku inému systémovému prevádzkovateľovi v súvislosti s interoperabilným systémom, na práva systémového prevádzkovateľa, ktorý záruku poskytol, na túto vecnú záruku nemá vplyv konkurzné konanie voči systémovému prevádzkovateľovi, ktorý záruku prijal.“

2.   Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s bodom 1 do 17. augusta 2014. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na smernicu 98/26/ES. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 88

Internetové stránky

1.   ESMA spravuje internetovú stránku, na ktorej sa uvádzajú údaje o:

a)

zmluvách podliehajúcich zúčtovacej povinnosti podľa článku 5;

b)

sankciách ukladaných za porušenie článkov 4, 5 a 7 až 11;

c)

centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie na ponúkanie služieb alebo činností v Únii a ktoré sú usadené v Únii, a službách alebo činnostiach, na poskytovanie alebo vykonávanie ktorých im bolo udelené povolenie, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa ich povolenie vzťahuje;

d)

sankciách ukladaných za porušenie hláv IV a V;

e)

centrálnych protistranách, ktorým bolo udelené povolenie na ponúkanie služieb alebo činností v Únii a ktoré sú usadené v tretej krajine, a službách alebo činnostiach, na poskytovanie alebo vykonávanie ktorých im bolo udelené povolenie, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa povolenie vzťahuje;

f)

archívoch obchodných údajov, ktoré majú povolenie ponúkať služby alebo činnosti v Únii;

g)

pokutách a pravidelných platbách penále ukladaných v súlade s článkami 65 a 66;

h)

verejnom archíve uvedenom v článku 6.

2.   Na účely písmen b), c) a d) odseku 1 príslušné orgány spravujú internetové stránky, ktoré sú prepojené s internetovou stránkou ESMA.

3.   Všetky internetové stránky uvedené v tomto článku sú verejne prístupné a pravidelne aktualizované a poskytujú informácie v zrozumiteľnej podobe.

Článok 89

Prechodné ustanovenia

1.   Počas troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa zúčtovacia povinnosť ustanovená v článku 4 nevzťahuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako zmierňujúce investičné riziká priamo súvisiace s finančnou solventnosťou systémov dôchodkového zabezpečenia vymedzených v článku 2 bod 10. Prechodné obdobie sa uplatňuje aj na subjekty zriadené na účel poskytovania kompenzácií členom systému dôchodkového zabezpečenia v prípade zlyhania.

Na zmluvy o mimoburzových derivátoch uzavreté týmito subjektmi v priebehu tohto obdobia, na ktoré by sa inak vzťahovala zúčtovacia povinnosť podľa článku 4, sa vzťahujú požiadavky stanovené v článku 11.

2.   Vo vzťahu k systému dôchodkového zabezpečenia uvedenému v článku 2 bod 10 písm. c) a d) výnimku uvedenú v odseku 1 tohto článku udelí dotknutý orgán príslušný pre druhy subjektov alebo systémov. Po prijatí žiadosti príslušný orgán informuje ESMA a EIOPA. Do 30 kalendárnych dní po prijatí oznámenia vydá ESMA po konzultácii s EIOPA stanovisko, v ktorom posúdi, či je uvedený druh subjektov alebo systémov v súlade s článkom 2 bodom 10 písm. c) alebo d), ako aj dôvody oprávnenosti výnimky vzhľadom na ťažkosti spojené so splnením požiadaviek súvisiacich s variačnou maržou. Príslušný orgán udelí výnimku len vtedy, keď sa v plnom rozsahu presvedčí, že tento druh subjektov alebo systémov je v súlade s článkom 2 bodom 10 písm. c) alebo d) a že tento druh subjektov alebo systémov bude mať ťažkosti so splnením požiadaviek súvisiacich s variačnou maržou. Príslušný orgán prijme rozhodnutie do desiatich pracovných dní od prijatia stanoviska ESMA, pričom toto stanovisko náležite zohľadní. Ak príslušný orgán nesúhlasí so stanoviskom ESMA, vo svojom rozhodnutí uvedie úplné odôvodnenie a vysvetlenie akéhokoľvek významného odchýlenia sa od neho.

ESMA na svojej internetovej stránke zverejní zoznam druhov subjektov a systémov uvedených v článku 2 bodom 10 písm. c) a d), ktorým sa udelila výnimka v súlade s prvým pododsekom. ESMA v záujme ďalšieho posilnenia konzistentnosti výsledkov dohľadu vykonáva v súlade s článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 každý rok porovnávacie hodnotenie subjektov uvedených v tomto zozname.

3.   Centrálna protistrana, ktorej bolo v členskom štáte, kde je usadená, udelené povolenie na poskytovanie zúčtovacích služieb v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu pred dňom prijatia všetkých regulačných technických noriem Komisiou podľa článkov 4, 5, 8 až 11, 16, 18, 25, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 46, 47, 49, 56 a 81, požiada o udelenie povolenia podľa článku 14 na účely tohto nariadenia do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všetkých regulačných technických noriem podľa článkov 16, 25, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 47 a 49.

Centrálna protistrana usadená v tretej krajine, ktorá bola uznaná za spôsobilú poskytovať zúčtovacie služby v členskom štáte v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu pred dňom prijatia všetkých regulačných technických noriem Komisiou podľa článkov 16, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 47 a 49, požiada o uznanie podľa článku 25 na účely tohto nariadenia do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všetkých regulačných technických noriem podľa článkov 16, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 47 a 49.

4.   Dovtedy, kým sa podľa tohto nariadenia neprijme rozhodnutie o udelení povolenia centrálnej protistrane alebo jej uznaní, platia príslušné vnútroštátne predpisy týkajúce sa udelenia povolenia centrálnym protistranám a ich uznávania a centrálna protistrana podlieha naďalej dohľadu príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je usadená alebo v ktorom je uznaná.

5.   Ak príslušný orgán udelil centrálnej protistrane povolenie zúčtovávať určité triedy derivátov v súlade s vnútroštátnym právom svojho členského štátu predtým, než Komisia prijme všetky regulačné technické normy podľa článkov 16, 26, 29, 34, 41, 42, 45, 47 a 49, príslušný orgán daného členského štátu informuje o tomto povolení ESMA do jedného mesiaca odo dňa, keď regulačné technické normy podľa článku 5 ods. 1 nadobudnú účinnosť.

Ak príslušný orgán uznal centrálnu protistranu usadenú v tretej krajine za spôsobilú poskytovať zúčtovacie služby v súlade s vnútroštátnym právom svojho členského štátu predtým, než Komisia prijme všetky regulačné technické normy podľa článkov 16, 26, 29, 34, 41, 42, 45, 47 a 49, príslušný orgán daného členského štátu informuje o tomto uznaní ESMA do jedného mesiaca odo dňa, keď regulačné technické normy podľa článku 5 ods. 1 nadobudnú účinnosť.

6.   Archív obchodných údajov, ktorému v členskom štáte, kde je usadený, bolo udelené povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch, v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu pred prijatím všetkých regulačných a vykonávacích technických noriem podľa článkov 9, 56 a 81 Komisiou, alebo je na tieto účely zaregistrovaný, požiada o registráciu podľa článku 55 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti týchto regulačných a vykonávacích technických noriem.

Archív obchodných údajov usadený v tretej krajine, ktorý získal povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch v členskom štáte v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu pred prijatím všetkých regulačných a vykonávacích technických noriem podľa článkov 9, 56 a 81 Komisiou, požiada o uznanie podľa článku 77 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti týchto regulačných a vykonávacích technických noriem.

7.   Dovtedy, kým sa podľa tohto nariadenia neprijme rozhodnutie o registrácii alebo uznaní archívu obchodných údajov, platia príslušné vnútroštátne predpisy týkajúce sa udeľovania povolení, registrácie a uznávania archívov obchodných údajov a archív obchodných údajov podlieha naďalej dohľadu príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je usadený alebo v ktorom je uznaný.

8.   Archív obchodných údajov, ktorému v členskom štáte, kde je usadený, bolo udelené povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu pred prijatím regulačných a vykonávacích technických noriem podľa článkov 56 a 81 Komisiou, alebo je na tieto účely zaregistrovaný, sa môže využívať na plnenie požiadavky na ohlasovanie podľa článku 9 dovtedy, kým sa neprijme rozhodnutie o registrácii archívu obchodných údajov podľa tohto nariadenia.

Archív obchodných údajov usadený v tretej krajine, ktorému bolo udelené povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu pred prijatím všetkých regulačných a vykonávacích technických noriem podľa článkov 56 a 81 Komisiou, sa môže využívať na plnenie požiadavky na ohlasovanie podľa článku 9 dovtedy, kým sa neprijme rozhodnutie o uznaní archívu obchodných údajov podľa tohto nariadenia.

9.   Bez ohľadu na článok 81 ods. 3 písm. f), ak sa medzi treťou krajinou a Úniou neuzavrie žiadna medzinárodná dohoda uvádzaná v článku 75, archív obchodných údajov môže sprístupniť potrebné informácie príslušným orgánom tejto tretej krajiny do 17. augusta 2013 za predpokladu, že to oznámi ESMA.

Článok 90

Personálne obsadenie a finančné zdroje ESMA

ESMA do 31. decembra 2012 posúdi personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Článok 91

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 4. júla 2012

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A. D. MAVROYIANNIS


(1)  Ú. v. EÚ C 57, 23.2.2011, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 44.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 29. marca 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. júla 2012.

(4)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(5)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(6)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

(7)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3.

(10)  Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

(13)  Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

(14)  Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

(15)  Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 28.

(16)  Siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

(18)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1569/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus určovania rovnocennosti účtovných štandardov uplatňovaných emitentmi cenných papierov tretích krajín podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES a 2004/109/ES (Ú. v. EÚ L 340, 22.12.2007, s. 66).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201).

(20)  Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1.

(21)  Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.

(22)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(23)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(24)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(25)  Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

(26)  Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

(27)  Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.

(28)  Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

(29)  Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

(30)  Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1.

(31)  Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43.

(32)  Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12.

(33)  Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45.


PRÍLOHA I

Zoznam porušení uvedený v článku 65 ods. 1

I.

Porušenia týkajúce sa organizačných požiadaviek alebo konfliktov záujmov:

a)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 1 tým, že nemá spoľahlivý systém riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s dobre definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti a primeranými mechanizmami vnútornej kontroly vrátane správnych administratívnych a účtovných postupov, ktoré znemožňujú zverejnenie dôverných informácií;

b)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 2 tým, že neudržiava alebo neprevádzkuje účinné písomné organizačné a administratívne mechanizmy na určovanie a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov vo vzťahu k svojim manažérom, zamestnancom a akejkoľvek osobe, priamo alebo nepriamo s nimi spojenej na základe vzťahov úzkeho prepojenia;

c)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 3 tým, že nestanovil primerané politiky a postupy, ktoré sú dostatočné na zaistenie toho, že archív obchodných údajov vrátane svojich manažérov a zamestnancov dodržiava všetky ustanovenia tohto nariadenia;

d)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 4 tým, že nemá alebo neprevádzkuje primeranú organizačnú štruktúru na zabezpečenie kontinuity a riadneho fungovania archívu obchodných údajov pri poskytovaní služieb a výkone činností;

e)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 5 tým, že z prevádzkového hľadiska neoddeľuje svoje doplnkové služby od funkcie centrálneho zhromažďovania a uchovávania záznamov o derivátoch;

f)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 6 tým, že nezabezpečí, aby jeho vrcholový manažment a členovia rady mali dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zabezpečenie zodpovedného a obozretného riadenia archívu obchodných údajov;

g)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 7 tým, že nedisponuje objektívnymi, nediskriminačnými a zverejnenými požiadavkami týkajúcimi sa prístupu poskytovateľov služieb a podnikov, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa článku 9;

h)

archív obchodných údajov porušuje článok 78 ods. 8 tým, že nezabezpečí zverejňovanie cien a poplatkov spojených so službami poskytovanými na základe tohto nariadenia tým, že neumožní ohlasujúcim subjektom samostatný prístup ku konkrétnym službám alebo že účtuje ceny a poplatky, ktoré nie sú viazané na náklady.

II.

Porušenia týkajúce sa prevádzkových požiadaviek:

a)

archív obchodných údajov porušuje článok 79 ods. 1 tým, že neurčí zdroje prevádzkového rizika alebo ich neminimalizuje prostredníctvom vývoja vhodných systémov, kontrolných mechanizmov a postupov;

b)

archív obchodných údajov porušuje článok 79 ods. 2 tým, že nezavedie, nevykonáva alebo neudržiava zodpovedajúcu politiku zabezpečenia kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii, ktoré sú zamerané na zabezpečenie zachovania jeho funkcií, včasnej obnovy činnosti a plnenia povinností archívu obchodných údajov;

c)

archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 1 tým, že nezabezpečí dôvernosť, integritu alebo ochranu informácií prijatých podľa článku 9;

d)

archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 2 tým, že využíva údaje získané na základe tohto nariadenia na komerčné účely bez toho, aby na to príslušné protistrany dali súhlas;

e)

archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 3 tým, že urýchlene nezaznamená informácie prijaté podľa článku 9 alebo ich neuchováva minimálne desať rokov po ukončení príslušných zmlúv, alebo tým, že neuplatňuje včasné a efektívne postupy na zdokumentovanie zmien zaznamenaných informácií;

f)

archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 4 tým, že nevypočítava pozície podľa tried derivátov a podľa ohlasujúcich subjektov na základe údajov o zmluvách o derivátoch ohlasovaných podľa článku 9;

g)

archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 5 tým, že neumožní zmluvným stranám včasný prístup k informáciám o danej zmluve a ich opravu;

h)

archív obchodných údajov porušuje článok 80 ods. 6 tým, že neprijíma všetky primerané kroky, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu informácií uchovávaných v jeho systémoch.

III.

Porušenia týkajúce sa transparentnosti a dostupnosti informácií:

a)

archív obchodných údajov porušuje článok 81 ods. 1 tým, že pravidelne a ľahko dostupným spôsobom neuverejňuje podľa tried derivátov kumulované pozície o zmluvách, ktoré mu boli ohlásené;

b)

archív obchodných údajov porušuje článok 81 ods. 2 tým, že neumožní priamy a okamžitý prístup subjektov uvedených v článku 81 ods. 3 k údajom o zmluvách o derivátoch, ktoré potrebujú na plnenie svojich povinností a mandátov.

IV.

Porušenia týkajúce sa prekážok súvisiacich s činnosťami v oblasti dohľadu:

a)

archív obchodných údajov porušuje článok 61 ods. 1 tým, že v odpovedi na jednoduchú žiadosť ESMA o informácie podľa článku 61 ods. 2 alebo v odpovedi na rozhodnutie ESMA, ktorým sa požadujú informácie podľa článku 61 ods. 3, poskytne nesprávne alebo zavádzajúce informácie;

b)

archív obchodných údajov poskytne nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky položené podľa článku 62 ods. 1 písm. c);

c)

archív obchodných údajov včas nedodrží opatrenie dohľadu, ktoré prijal ESMA podľa článku 73.


PRÍLOHA II

Zoznam koeficientov súvisiacich s priťažujúcimi a poľahčujúcimi faktormi na účely uplatnenia článku 65 ods. 3

Uvedené koeficienty sú uplatniteľné kumulatívnym spôsobom na základné výšky uvedené v článku 65 ods. 2:

I.

Korekčné koeficienty súvisiace s priťažujúcimi faktormi:

a)

ak bolo porušenie spáchané opakovane, za každý prípad opakovaného porušenia sa uplatňuje dodatočný koeficient 1,1;

b)

ak bolo porušenie páchané počas obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov, uplatňuje sa koeficient 1,5;

c)

ak sa porušením zistili systémové nedostatky v organizácii archívu obchodných údajov, najmä v jeho postupoch, systémoch riadenia alebo vo vnútorných kontrolách, uplatňuje sa koeficient 2,2;

d)

ak malo porušenie negatívny vplyv na kvalitu údajov, ktoré uchováva, uplatňuje sa koeficient 1,5;

e)

ak bolo porušenie spáchané úmyselne, uplatňuje sa koeficient 2;

f)

ak sa od zistenia porušenia neprijalo nápravné opatrenie, uplatňuje sa koeficient 1,7;

g)

ak vrcholový manažment archívu obchodných údajov nespolupracoval s ESMA pri vyšetrovaní, uplatňuje sa koeficient 1,5.

II.

Korekčné koeficienty súvisiace s poľahčujúcimi faktormi:

a)

ak bolo porušenie páchané počas obdobia kratšieho ako 10 pracovných dní, uplatňuje sa koeficient 0,9;

b)

ak vrcholový manažment archívu obchodných údajov môže preukázať, že prijal všetky opatrenia potrebné na zabránenie tohto porušenia, uplatňuje sa koeficient 0,7;

c)

ak archív obchodných údajov urýchlene, účinne a v plnom rozsahu upozornil ESMA na porušenie, uplatňuje sa koeficient 0,4;

d)

ak archív obchodných údajov dobrovoľne prijal opatrenia, aby zabezpečil, že sa v budúcnosti podobné porušenie nemôže spáchať, uplatňuje sa koeficient 0,6.


27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/60


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 649/2012

zo 4. júla 2012

o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 a článok 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 689/2008 zo 17. júna 2008 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií (3) bolo niekoľkokrát podstatným spôsobom zmenené a doplnené. Keďže sa majú vykonať ďalšie zmeny a doplnenia, malo by sa nariadenie (ES) č. 689/2008 v záujme prehľadnosti prepracovať.

(2)

Nariadením (ES) č. 689/2008 sa vykonáva Rotterdamský dohovor o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre určité nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode (4) (ďalej len „dohovor“), ktorý nadobudol platnosť 24. februára 2004, a nahrádza sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 304/2003 z 28. januára 2003 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií (5).

(3)

Z dôvodu prehľadnosti a súladu s inými príslušnými právnymi predpismi Únie by sa mali zaviesť alebo objasniť určité vymedzenia pojmov a mala by sa zosúladiť terminológia s terminológiou použitou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (6) na jednej strane a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (7) na strane druhej. Malo by sa zabezpečiť, aby toto nariadenie zohľadňovalo prechodné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1272/2008, aby sa zamedzilo akejkoľvek nezlučiteľnosti harmonogramov uplatňovania prvého nariadenia a uplatňovania druhého nariadenia.

(4)

Dohovor umožňuje zmluvným stranám právo prijať opatrenia na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, ktoré sú prísnejšie ako tie, ktoré sa uvádzajú v dohovore, pokiaľ sú takéto opatrenia v súlade s ustanoveniami dohovoru, ako aj v súlade s medzinárodným právom. V záujme zaistenia vyššej úrovne ochrany životného prostredia a verejnosti dovážajúcich krajín je preto v niektorých prípadoch potrebné a primerané ísť nad rámec ustanovení dohovoru.

(5)

Pokiaľ ide o účasť Únie na dohovore, je nevyhnutné, aby na komunikáciu medzi Úniou a sekretariátom dohovoru (ďalej len „sekretariát“) a ostatnými zmluvnými stranami dohovoru, ako aj ostatnými krajinami existovalo jedno kontaktné miesto. Týmto kontaktným miestom by mala byť Komisia.

(6)

Na úrovni Únie existuje potreba zaistiť účinnú koordináciu a riadenie technických a administratívnych aspektov tohto nariadenia. Členské štáty a Európska chemická agentúra zriadená nariadením (ES) č. 1907/2006 (ďalej len „agentúra“) majú právomoci a skúsenosti s vykonávaním právnych predpisov Únie v oblasti chemikálií a s vykonávaním medzinárodných dohôd o chemikáliách. Z tohto dôvodu by členské štáty a agentúra mali vykonávať úlohy, pokiaľ ide o administratívne, technické a vedecké aspekty vykonávania dohovoru prostredníctvom tohto nariadenia, ako aj výmenu informácií. Komisia, členské štáty a agentúra by mali navyše spolupracovať v záujme účinného vykonávania medzinárodných záväzkov Únie podľa dohovoru.

(7)

Vzhľadom na to, že určité úlohy Komisie by sa mali zveriť agentúre, agentúra by mala ďalej rozvíjať a udržiavať európsku databázu vývozu a dovozu nebezpečných chemikálií pôvodne zriadenú Komisiou.

(8)

Vývoz nebezpečných chemikálií, ktoré sú v Únii zakázané alebo prísne obmedzené, by mal naďalej podliehať spoločnému postupu oznámenia o vývoze. Preto by sa na nebezpečné chemikálie, či už vo forme látok ako takých, alebo látok v zmesiach alebo vo výrobkoch, ktorých použitie ako prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sú inou formou pesticídov, alebo priemyselných chemikálií určených len na odborné použitie alebo spotrebiteľské použitie je Úniou zakázané alebo prísne obmedzené, mali vzťahovať pravidlá oznámenia o vývoze podobné tým, ktoré sa na tieto chemikálie uplatňujú, keď sú zakázané alebo prísne obmedzené v rámci jednej alebo obidvoch kategórií použitia ustanovených v dohovore, t. j. ako pesticídy alebo chemikálie na priemyselné použitie. Okrem toho by sa rovnaké pravidlá týkajúce sa oznámenia o vývoze mali vzťahovať aj na chemikálie podliehajúce medzinárodnému postupu udeľovania predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení (PIC) (ďalej len „postup PIC“). Uvedený spoločný postup oznámenia o vývoze by sa mal uplatňovať na vývoz z Únie do všetkých tretích krajín bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú zmluvnými stranami dohovoru, alebo či sa zúčastňujú na jeho postupoch. Členské štáty by mali mať možnosť účtovať správne poplatky na pokrytie svojich nákladov súvisiacich s uplatňovaním tohto postupu.

(9)

Vývozcovia a dovozcovia by mali byť povinní poskytovať informácie o množstvách chemikálií v medzinárodnom obchode, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, aby bolo možné monitorovať a posúdiť dosah a efektívnosť opatrení, ktoré sú v ňom ustanovené.

(10)

Oznámenia určené sekretariátu o právoplatných regulačných opatreniach Únie alebo členského štátu, ktoré zakazujú alebo prísne obmedzujú chemikálie s cieľom zaradiť ich do rámca postupu PIC, by mala posielať Komisia v prípadoch, keď sú kritériá ustanovené v dohovore splnené. V prípade potreby by sa mali požadovať doplňujúce informácie na podporu takýchto oznámení.

(11)

V prípadoch, keď si právoplatné regulačné opatrenia Únie alebo členského štátu nevyžadujú zaslanie oznámenia, pretože nespĺňajú kritériá ustanovené v dohovore, by sa informácie o týchto opatreniach mali aj napriek tomu zasielať sekretariátu a ostatným zmluvným stranám dohovoru v záujme výmeny informácií.

(12)

Je tiež nevyhnutné zabezpečiť, aby Únia prijímala rozhodnutia o dovoze chemikálií podliehajúcich postupu PIC do Únie. Tieto rozhodnutia by mali vychádzať z platných právnych predpisov Únie a brať do úvahy zákazy alebo prísne obmedzenia uložené členskými štátmi. V odôvodnených prípadoch by sa mali navrhnúť zmeny a doplnenia právnych predpisov Únie.

(13)

Sú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa členské štáty a vývozcovia dozvedeli rozhodnutia dovážajúcich krajín týkajúce sa chemikálií podliehajúcich postupu PIC a aby vývozcovia uvedené rozhodnutia rešpektovali. Okrem toho by sa s cieľom predísť neželanému vývozu nemali vyvážať žiadne zakázané ani prísne obmedzené chemikálie v rámci Únie, ktoré spĺňajú kritériá na oznamovanie podľa dohovoru alebo podliehajú postupu PIC, pokiaľ sa nepožiadalo o výslovný súhlas dovážajúcej krajiny a tento súhlas nebol udelený, bez ohľadu na to, či táto krajina je, alebo nie je zmluvnou stranou dohovoru. Okrem toho je v prípade splnenia určitých podmienok primerané poskytnúť výnimku z tejto povinnosti v súvislosti s vývozom určitých nebezpečných chemikálií do krajín, ktoré sú členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V záujme umožnenia dočasného pokračovania vývozu určitých chemikálií za odôvodnených podmienok je potrebný aj postup vybavovania prípadov, keď napriek všetkému úsiliu nebola získaná odpoveď od dovážajúcej krajiny. Je potrebné zabezpečiť aj pravidelné preskúmanie všetkých takých prípadov, ako aj prípadov, v ktorých bol udelený výslovný súhlas.

(14)

Je tiež dôležité, aby sa všetky vyvážané chemikálie vhodne skladovali, aby sa mohli použiť efektívne a bezpečne. V prípade pesticídov, najmä tých, ktoré sa vyvážajú do rozvojových krajín, je obzvlášť dôležité, aby k nim boli priložené informácie o vhodných podmienkach na ich uskladnenie a aby sa použili vhodné obaly a vhodná veľkosť prepraviek s cieľom predchádzať vzniku starých zásob.

(15)

Výrobky obsahujúce chemikálie nepatria do rozsahu pôsobnosti dohovoru. Napriek tomu je primerané, aby sa pravidlá oznámenia o vývoze vzťahovali aj na výrobky vymedzené v tomto nariadení, obsahujúce chemikálie, ktoré by sa mohli uvoľniť pri určitom používaní alebo zneškodňovaní a ktoré sú v Únii zakázané alebo prísne obmedzené v rámci jednej alebo viacerých kategórií použitia ustanovených v dohovore alebo ktoré podliehajú postupu PIC. Okrem toho by sa nemali vôbec vyvážať určité chemikálie a výrobky obsahujúce určité chemikálie, ktoré síce nepatria do oblasti pôsobnosti dohovoru, ale vzbudzujú mimoriadne obavy.

(16)

V súlade s dohovorom by sa informácie o tranzite chemikálií podliehajúcich postupu PIC mali poskytovať zmluvným stranám dohovoru, ktoré o takéto informácie požiadajú.

(17)

Pravidlá Únie týkajúce sa obalov a označovania a ďalších bezpečnostných informácií by sa mali uplatňovať na všetky chemikálie, ak sú určené na vývoz do krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, a do iných krajín, pokiaľ uvedené ustanovenia nie sú v rozpore s akýmikoľvek osobitnými požiadavkami týchto krajín, a to s prihliadnutím na príslušné medzinárodné normy. Keďže sa v nariadení (ES) č. 1272/2008 zaviedli nové ustanovenia o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, mal by sa v tomto nariadení uviesť odkaz na uvedené nariadenie.

(18)

Na účely zabezpečenia účinnej kontroly a presadzovania by členské štáty mali určiť orgány, ako napríklad colné orgány, ktoré by boli zodpovedné za kontrolu dovozu a vývozu chemikálií, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje. Komisia s podporou agentúry a členské štáty majú kľúčovú úlohu a mali by konať cielene a koordinovane. Členské štáty by mali ustanoviť príslušné sankcie za prípadné porušenie pravidiel.

(19)

Na uľahčenie colných kontrol a zníženie administratívneho bremena pre vývozcov aj orgány by sa mal ustanoviť systém kódov, ktorý by sa používal vo vyhláseniach o vývoze. V prípade potreby by sa mali používať osobitné kódy aj na chemikálie vyvážané na účely výskumu alebo analýzy v množstvách, pri ktorých nie je pravdepodobné, že by nepriaznivo ovplyvňovali zdravie ľudí alebo životné prostredie, a ktoré v každom prípade neprekročia 10 kg od každého vývozcu do každej dovážajúcej krajiny za kalendárny rok.

(20)

Mala by sa podporovať výmena informácií, spoločná zodpovednosť a spoločné úsilie pri spolupráci medzi Úniou a členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom zabezpečiť riadne zaobchádzanie s chemikáliami bez ohľadu na to, či sú tieto tretie krajiny zmluvnými stranami dohovoru. V prvom rade by Komisia a členské štáty mali priamo alebo nepriamo prostredníctvom podpory projektov mimovládnych organizácií poskytovať technickú pomoc rozvojovým krajinám a krajinám s hospodárstvom v prechodnom štádiu, aby týmto krajinám umožnili vykonávať dohovor, čím prispejú k zamedzeniu škodlivému vplyvu chemikálií na zdravie ľudí a životné prostredie.

(21)

Ak majú byť postupy efektívne, je potrebné ich pravidelne monitorovať. Na tento účel by členské štáty a agentúra mali pravidelne predkladať správy v štandardizovanej podobe Komisii, ktorá by mala zasa pravidelne predkladať správy Európskemu parlamentu a Rade.

(22)

Agentúra by mala vypracovať technické usmernenia, ktoré by povereným orgánom vrátane takých orgánov, ako sú colné orgány kontrolujúce vývoz, vývozcom a dovozcom uľahčili uplatňovanie tohto nariadenia.

(23)

S cieľom prispôsobiť toto nariadenie technickému pokroku by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o zaradenie chemikálií do časti 1 alebo 2 prílohy I a iné zmeny a doplnenia uvedenej prílohy, zaradenie chemikálií do časti 1 alebo 2 prílohy V a iné zmeny a doplnenia uvedenej prílohy a zmeny a doplnenia príloh II, III, IV a VI. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej činnosti uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(24)

V záujme zaistenia rovnakých podmienok na vykonávanie tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (8).

(25)

Keďže ciele tohto nariadenia, najmä zabezpečenie jednotného a účinného vykonávania povinností Únie podľa dohovoru, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto ich z dôvodu potreby harmonizácie pravidiel týkajúcich sa dovozu a vývozu nebezpečných chemikálií možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(26)

Nariadenie (ES) č. 689/2008 by sa malo zrušiť.

(27)

S cieľom poskytnúť agentúre dostatok času na to, aby sa pripravila na svoju novú úlohu, a umožniť priemyslu oboznámiť sa s novými postupmi, je vhodné uplatňovanie tohto nariadenia odložiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Ciele

1.   Ciele tohto nariadenia sú:

a)

vykonávať Rotterdamský dohovor o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre určité nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode (ďalej len „dohovor“);

b)

podporovať spoločnú zodpovednosť a spoločné úsilie pri spolupráci súvisiacej s medzinárodným pohybom nebezpečných chemikálií s cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie pred možným poškodením;

c)

prispievať k environmentálne vhodnému použitiu nebezpečných chemikálií.

Ciele stanovené v prvom pododseku sa dosiahnu uľahčovaním výmeny informácií o vlastnostiach nebezpečných chemikálií, ustanovením rozhodovacieho procesu v rámci Únie o ich dovoze a vývoze a zasielaním rozhodnutí zmluvným stranám dohovoru a prípadne aj ďalším krajinám.

2.   Okrem cieľov uvedených v odseku 1 sa týmto nariadením zabezpečuje, aby sa ustanovenia nariadenia (ES) č. 1272/2008 týkajúce sa klasifikácie, označovania a balenia uplatňovali na všetky chemikálie, keď sa vyvážajú z členských štátov do krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, alebo iných krajín, pokiaľ tieto ustanovenia nie sú v rozpore s akýmikoľvek špecifickými požiadavkami uvedených zmluvných strán alebo iných krajín.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)

vybrané nebezpečné chemikálie, ktoré podliehajú postupu udeľovania predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení podľa dohovoru (ďalej len „postup PIC“);

b)

určité nebezpečné chemikálie, ktoré sú v Únii alebo členskom štáte zakázané alebo prísne obmedzené;

c)

vyvážané chemikálie, pokiaľ ide o ich klasifikáciu, označovanie a balenie.

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)

omamné látky a psychotropné látky podľa nariadenia Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (9);

b)

rádioaktívne materiály a látky podľa smernice Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (10);

c)

odpady podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade (11);

d)

chemické zbrane podľa nariadenia Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (12);

e)

potraviny a prídavné látky v potravinách podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (13);

f)

krmivá podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje sa Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú sa postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (14), vrátane prídavných látok bez ohľadu na to, či sú spracované, čiastočne spracované, alebo nespracované, ktoré sú určené na kŕmenie zvierat;

g)

geneticky modifikované organizmy podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (15);

h)

farmaceutické špeciality a veterinárne lieky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (16), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (17), pokiaľ sa na ne nevzťahuje článok 3 ods. 5 písm. b) tohto nariadenia.

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na chemikálie vyvážané na účely výskumu alebo analýzy v množstvách, pri ktorých je nepravdepodobné, že by nepriaznivo ovplyvňovali zdravie ľudí alebo životné prostredie, a v každom prípade neprekročia 10 kg od každého vývozcu do každej dovážajúcej krajiny na kalendárny rok.

Bez ohľadu na prvý pododsek vývozcovia chemikálií uvedených v prvom pododseku získavajú osobitné referenčné identifikačné číslo prostredníctvom databázy uvedenej v článku 6 ods. 1 písm. a) a toto referenčné identifikačné číslo poskytujú vo svojom vyhlásení o vývoze.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„chemikália“ je látka, či už ide o látku ako takú, látku v zmesi, alebo zmes, pričom táto látka alebo zmes bola buď vyrobená, alebo získaná z prírody, s výnimkou živých organizmov, ktorá patrí do niektorej z týchto kategórií:

a)

pesticídy vrátane veľmi nebezpečných pesticídnych prípravkov;

b)

priemyselné chemikálie;

2.

„látka“ je akýkoľvek chemický prvok a jeho zlúčeniny podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006;

3.

„zmes“ je zmes alebo roztok podľa vymedzenia v článku 2 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1272/2008;

4.

„výrobok“ je konečný produkt obsahujúci chemikáliu, ktorej použitie v tomto konkrétnom výrobku bolo zakázané alebo prísne obmedzené právnymi predpismi Únie v prípade, že sa na tento produkt nevzťahuje bod 2 alebo 3;

5.

„pesticídy“ sú chemikálie jednej z týchto dvoch podkategórií:

a)

pesticídy používané ako prípravky na ochranu rastlín podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (18);

b)

iné pesticídy, napríklad:

i)

biocídne výrobky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (19) a

ii)

dezinfekčné prostriedky, insekticídy a paraziticídy podľa smerníc 2001/82/ES a 2001/83/ES;

6.

„priemyselné chemikálie“ sú chemikálie jednej z týchto dvoch podkategórií:

a)

chemikálie na odborné použitie;

b)

chemikálie na spotrebiteľské použitie;

7.

„chemikália, ktorá podlieha oznámeniu o vývoze,“ je každá chemikália, ktorá je v Únii zakázaná alebo ktorej používanie v Únii je prísne obmedzené v rámci jednej alebo viacerých kategórií alebo podkategórií, a každá chemikália, ktorá podlieha postupu PIC a ktorá je uvedená v časti 1 prílohy I;

8.

„chemikália, ktorá spĺňa podmienky na oznámenie PIC,“ je každá chemikália, ktorá je v Únii alebo členskom štáte zakázaná alebo ktorej používanie je prísne obmedzené v Únii alebo členskom štáte v rámci jednej alebo viacerých kategórií. Chemikálie, ktoré sú v Únii zakázané alebo ktorých používanie je v Únii prísne obmedzené v rámci jednej alebo viacerých kategórií, sú uvedené v časti 2 prílohy I;

9.

„chemikália, ktorá podlieha postupu PIC,“ je každá chemikália uvedená v prílohe III k dohovoru a v časti 3 prílohy I k tomuto nariadeniu;

10.

„zakázaná chemikália“ je buď:

a)

chemikália, ktorej každé použitie v rámci jednej alebo viacerých kategórií alebo podkategórií bolo zakázané právoplatným regulačným opatrením Únie s cieľom chrániť zdravie ľudí alebo životné prostredie, alebo

b)

chemikália, ktorej žiadosť o prvé použitie bola zamietnutá alebo ktorú príslušné odvetvie buď stiahlo z trhu Únie, alebo z jej ďalšieho posudzovania v rámci procesu oznámenia, registrácie alebo schvaľovania, a ak existujú dôkazy, že táto chemikália vzbudzuje obavy o zdravie ľudí alebo životné prostredie;

11.

„chemikália, ktorej používanie je prísne obmedzené,“ je buď:

a)

chemikália, ktorej prakticky každé použitie v rámci jednej alebo viacerých kategórií alebo podkategórií bolo zakázané právoplatným regulačným opatrením Únie s cieľom chrániť zdravie ľudí alebo životné prostredie, ale ktorej určité špecifické použitie je naďalej povolené, alebo

b)

chemikália, ktorej žiadosť o povolenie prakticky na každé použitie bola zamietnutá alebo ktorú príslušné odvetvie buď stiahlo z trhu Únie, alebo z jej ďalšieho posudzovania v rámci procesu oznámenia, registrácie alebo schvaľovania, a ak existujú dôkazy, že táto chemikália vzbudzuje obavy o zdravie ľudí alebo životné prostredie;

12.

„zakázaná chemikália alebo chemikália, ktorej používanie je prísne obmedzené členským štátom,“ je každá chemikália, ktorej používanie je zakázané alebo prísne obmedzené vnútroštátnym právoplatným regulačným opatrením členského štátu;

13.

„právoplatné regulačné opatrenie“ je právne záväzný akt, ktorého účelom je chemikáliu zakázať alebo prísne obmedziť jej používanie;

14.

„veľmi nebezpečný pesticídny prípravok“ je chemikália vyvinutá na použitie ako pesticíd, ktorá má pri dodržaní podmienok použitia veľmi nepriaznivé účinky na zdravie alebo životné prostredie krátko po jednorazovom alebo opakovanom vystavení jej pôsobeniu;

15.

„colné územie Únie“ je územie podľa vymedzenia v článku 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (20);

16.

„vývoz“ je:

a)

trvalý alebo dočasný vývoz chemikálie spĺňajúcej podmienky článku 28 ods. 2 ZFEÚ;

b)

opätovný vývoz chemikálie, ktorá nespĺňa podmienky článku 28 ods. 2 ZFEÚ a ktorá sa nachádza v inom colnom režime, ako je vonkajší tranzitný režim Únie, na pohyb tovaru na colnom území Únie;

17.

„dovoz“ je fyzický vstup chemikálie na colné územie Únie, ktorá je prepustená do iného colného režimu, ako je vonkajší tranzitný režim Únie, na pohyb tovaru na colnom území Únie;

18.

„vývozca“ je ktorákoľvek z týchto osôb, či už fyzická, alebo právnická:

a)

osoba, v ktorej mene sa predkladá vyhlásenie o vývoze, t. j. osoba, ktorá má v čase prijatia vyhlásenia o vývoze zmluvu s príjemcom v krajine, ktorá je zmluvnou stranou dohovoru, alebo inej krajine a má právomoc rozhodnúť o zaslaní chemikálie mimo colného územia Únie;

b)

v prípade, že nebola uzavretá zmluva o vývoze alebo ak zmluvná strana zmluvy o vývoze nekoná vo vlastnom mene, je to osoba, ktorá má právomoc rozhodnúť o zaslaní chemikálie mimo colného územia Únie;

c)

v prípade, že podľa zmluvy o vývoze má právo disponovať s chemikáliou osoba usadená mimo Únie, je to zmluvná strana usadená v Únii;

19.

„dovozca“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je v čase dovozu na colné územie Únie príjemcom chemikálie;

20.

„zmluvná strana dohovoru“ je štát alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, ktorá súhlasí s tým, že bude viazaná dohovorom, a v ktorej tento dohovor nadobudol platnosť;

21.

„iná krajina“ je ktorákoľvek krajina, ktorá nie je zmluvnou stranou dohovoru;

22.

„agentúra“ je Európska chemická agentúra zriadená nariadením (ES) č. 1907/2006;

23.

„sekretariát“ je sekretariát dohovoru, pokiaľ v tomto nariadení nie je uvedené inak.

Článok 4

Poverené vnútroštátne orgány členských štátov

Každý členský štát poverí orgán alebo orgány (ďalej len „poverený vnútroštátny orgán“ alebo „poverené vnútroštátne orgány“), ktoré budú vykonávať administratívne úlohy, ktoré si vyžaduje toto nariadenie, ak tak už neurobili pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

O takých poverených orgánoch informuje Komisiu do 17. novembra 2012, pokiaľ už tieto informácie neboli poskytnuté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, a tiež informuje Komisiu o akejkoľvek zmene týkajúcej sa povereného vnútroštátneho orgánu.

Článok 5

Účasť Únie na dohovore

1.   Za účasť na dohovore sú spoločne zodpovedné Komisia a členské štáty, najmä za technickú pomoc, výmenu informácií a záležitosti týkajúce sa riešenia sporov, za účasť v pomocných orgánoch a hlasovanie.

2.   Komisia ako spoločný poverený orgán vystupuje pri plnení administratívnych úloh dohovoru súvisiacich s postupom PIC v mene všetkých poverených vnútroštátnych orgánov členských štátov, úzko s nimi pri tom spolupracuje a konzultuje.

Komisia je zodpovedná najmä za:

a)

zasielanie oznámení o vývoze Únie zmluvným stranám dohovoru a iným krajinám podľa článku 8;

b)

predkladanie oznámení príslušných právoplatných regulačných opatrení o chemikáliách, ktoré spĺňajú podmienky na oznámenie PIC podľa článku 11, sekretariátu;

c)

zasielanie informácií o iných právoplatných regulačných opatreniach o chemikáliách, ktoré nespĺňajú podmienky na oznámenie PIC podľa článku 12;

d)

prijímanie informácií zo sekretariátu vo všeobecnosti.

Komisia tiež poskytuje sekretariátu odpovede pri dovoze chemikálií, ktoré podľa článku 13 podliehajú postupu PIC, do Únie.

Okrem toho Komisia koordinuje príspevky Únie k všetkým technickým otázkam, ktoré súvisia s:

a)

dohovorom;

b)

prípravou konferencie zmluvných strán dohovoru ustanovenej podľa článku 18 ods. 1 dohovoru;

c)

Posudzovacím chemickým výborom zriadeným v súlade s článkom 18 ods. 6 dohovoru (ďalej len „Posudzovací chemický výbor“);

d)

inými pomocnými orgánmi konferencie zmluvných strán dohovoru.

3.   Komisia a členské štáty vyvinú iniciatívy potrebné na zabezpečenie náležitého zastúpenia Únie v rozličných orgánoch, ktoré vykonávajú dohovor.

Článok 6

Úlohy agentúry

1.   Okrem úloh, ktoré jej boli zverené podľa článkov 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 18, 19, 20, 21, 22 a 25, agentúra vykonáva aj tieto úlohy:

a)

udržiava, ďalej rozvíja a pravidelne aktualizuje databázu vývozu a dovozu nebezpečných chemikálií (ďalej len „databáza“);

b)

sprístupňuje databázu verejnosti na svojej webovej stránke;

c)

v prípade potreby poskytuje so súhlasom Komisie a po konzultáciách s členskými štátmi pomoc a technické a vedecké usmernenia a nástroje priemyslu v záujme zaistenia účinného uplatňovania tohto nariadenia;

d)

so súhlasom Komisie poskytuje pomoc a technické a vedecké usmernenia povereným vnútroštátnym orgánom členských štátov v záujme zaistenia účinného uplatňovania tohto nariadenia;

e)

na žiadosť členského štátu alebo expertov Komisie z Posudzovacieho chemického výboru a v rámci dostupných zdrojov poskytuje informácie pri vypracúvaní návrhu usmernení o prijímaní rozhodnutí uvedených v článku 7 dohovoru a iných technických dokumentov súvisiacich s vykonávaním dohovoru;

f)

na žiadosť Komisie jej poskytuje technické a vedecké informácie a pomáha jej v záujme zaistenia účinného vykonávania tohto nariadenia;

g)

na žiadosť Komisie jej poskytuje technické a vedecké informácie a pomáha jej pri plnení jej úlohy ako spoločného povereného orgánu Únie.

2.   Sekretariát agentúry vykonáva úlohy, ktoré boli zverené agentúre podľa tohto nariadenia.

Článok 7

Chemikálie, ktoré podliehajú oznámeniu o vývoze, chemikálie, ktoré spĺňajú podmienky na oznámenie PIC, a chemikálie, ktoré podliehajú postupu PIC

1.   Chemikálie, ktoré podliehajú oznámeniu o vývoze, chemikálie, ktoré spĺňajú podmienky na oznámenie PIC a chemikálie, ktoré podliehajú postupu PIC, sú uvedené v prílohe I.

2.   Chemikálie uvedené v prílohe I možno zaradiť do jednej alebo viacerých skupín chemikálií, ktoré sú uvedené v častiach 1, 2 a 3 uvedenej prílohy.

Chemikálie uvedené v časti 1 prílohy I podliehajú postupu oznámenia o vývoze ustanovenému v článku 8, ktoré obsahuje podrobné informácie o identifikácii látky, kategórii a/alebo podkategórii použitia, ktoré podliehajú obmedzeniu, o druhu obmedzenia a prípadne aj ďalšie informácie, najmä o výnimkách z požiadaviek týkajúcich sa oznámenia o vývoze.

Okrem toho, že chemikálie uvedené v časti 2 prílohy I podliehajú oznámeniu o vývoze podľa článku 8, spĺňajú aj podmienky postupu oznámenia PIC ustanovené v článku 11; v tejto časti sa uvádzajú podrobné informácie o identifikácii látky a kategórii použitia.

Chemikálie uvedené v časti 3 prílohy I podliehajú postupu PIC; v tejto časti sa uvádzajú kategórie použitia a v prípade potreby aj doplňujúce informácie, a to najmä o akýchkoľvek požiadavkách týkajúcich sa oznámenia o vývoze.

3.   Zoznamy stanovené v prílohe I sa verejne sprístupňujú prostredníctvom databázy.

Článok 8

Oznámenia o vývoze zasielané zmluvným stranám dohovoru a iným krajinám

1.   Odseky 2 až 8 tohto článku sa uplatňujú bez ohľadu na plánované použitie chemikálie v dovážajúcej zmluvnej strane dohovoru alebo inej krajine v prípade látok uvedených v časti 1 prílohy I alebo zmesí obsahujúcich takéto látky v koncentrácii, ktorá bez ohľadu na prítomnosť akýchkoľvek iných látok odôvodňuje povinné označovanie podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008.

2.   V prípade, že má vývozca vyviezť chemikáliu uvedenú v odseku 1 z Únie do krajiny, ktorá je zmluvnou stranou dohovoru, alebo inej krajiny prvýkrát odo dňa, keď sa na neho začnú vzťahovať ustanovenia tohto nariadenia, musí to oznámiť poverenému vnútroštátnemu orgánu členského štátu, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát vývozcu“), a to najneskôr 35 dní pred očakávaným dátumom vývozu. Vývozca potom každý kalendárny rok oznámi poverenému vnútroštátnemu orgánu prvý vývoz takejto chemikálie, a to najneskôr 35 dní pred uskutočnením vývozu. Oznámenie musí byť v súlade s požiadavkami na informácie ustanovenými v prílohe II a sprístupňuje sa Komisii a členským štátom prostredníctvom databázy.

Poverený vnútroštátny orgán členského štátu vývozcu skontroluje súlad informácií s prílohou II, a ak je oznámenie úplné, najneskôr 25 dní pred očakávaným dátumom vývozu ho zašle agentúre.

Agentúra v mene Komisie zasiela oznámenie poverenému vnútroštátnemu orgánu dovážajúcej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou dohovoru, alebo zodpovedajúcemu orgánu inej dovážajúcej krajiny a prijíma potrebné opatrenia, aby zaistila, že dostanú oznámenie najneskôr 15 dní pred prvým plánovaným vývozom chemikálie a potom najneskôr 15 dní pred každým prvým vývozom chemikálie každý nasledujúci kalendárny rok.

Agentúra zaregistruje každé oznámenie o vývoze a pridelí mu identifikačné referenčné číslo v databáze. Agentúra takisto sprístupňuje verejnosti a prípadne povereným vnútroštátnym orgánom členských štátov aktualizovaný zoznam dotknutých chemikálií dovážajúcich zmluvných strán dohovoru a iných krajín za každý kalendárny rok prostredníctvom databázy.

3.   Ak do 30 dní od odoslania oznámenia agentúra nedostane od dovážajúcej zmluvnej strany dohovoru alebo inej krajiny potvrdenie o doručení prvého oznámenia o vývoze vystaveného po zaradení chemikálie do časti 1 prílohy I, zašle v mene Komisie druhé oznámenie. Agentúra vynaloží v mene Komisie primerané úsilie na zabezpečenie toho, aby poverený vnútroštátny orgán dovážajúcej zmluvnej strany dohovoru alebo zodpovedajúci orgán inej dovážajúcej krajiny dostal druhé oznámenie.

4.   Nové oznámenie o vývoze sa vystaví v súlade s odsekom 2 pre každý vývoz, ku ktorému dôjde po nadobudnutí účinnosti zmien a doplnení právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú uvádzania na trh, používania alebo označovania príslušných látok, alebo pri každej zmene zloženia príslušnej zmesi, v dôsledku ktorej je potrebné zmeniť jej označovanie. Nové oznámenie musí spĺňať požiadavky na informácie stanovené v prílohe II a musí sa v ňom uvádzať, že ide o revíziu predchádzajúceho oznámenia.

5.   V prípade, že vývoz chemikálie súvisí s mimoriadnou situáciou, pri ktorej by meškanie mohlo ohroziť zdravie ľudí alebo životné prostredie v dovážajúcej zmluvnej strane dohovoru alebo inej krajine, poverený vnútroštátny orgán členského štátu vývozcu môže po porade s Komisiou, ktorej pomáha agentúra, udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z povinností stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 na základe zdôvodnenej žiadosti vývozcu alebo dovážajúcej zmluvnej strany dohovoru, alebo inej krajiny. Rozhodnutie o žiadosti sa považuje za rozhodnutie, ktoré bolo prijaté po konzultácii s Komisiou, ak Komisia nevyjadrí nesúhlas do 10 dní po tom, ako poverený vnútroštátny orgán členského štátu odoslal podrobnosti žiadosti.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti stanovené v článku 19 ods. 2, povinnosti stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku sa neuplatňujú, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

chemikália začne podliehať postupu PIC;

b)

dovážajúca krajina je zmluvnou stranou dohovoru a v súlade s článkom 10 ods. 2 dohovoru oznámi sekretariátu, či súhlasí s dovozom chemikálie, a

c)

sekretariát túto informáciu oznámi Komisii, ktorá ju zašle členským štátom a agentúre.

Bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku sa povinnosti stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku neprestanú uplatňovať v prípadoch, keď dovážajúca krajina je zmluvnou stranou dohovoru a vyslovene požaduje oznámenie o vývoze zo strany vyvážajúcich zmluvných strán dohovoru, a to napríklad prostredníctvom svojho rozhodnutia o dovoze alebo iným spôsobom.

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti stanovené v článku 19 ods. 2, povinnosti stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku sa neuplatňujú, ak sú splnené obidve tieto podmienky:

a)

poverený vnútroštátny orgán dovážajúcej zmluvnej strany alebo zodpovedajúci orgán inej dovážajúcej krajiny upustí od požiadavky, aby dostal oznámenie pred vývozom chemikálie, a

b)

Komisia dostane informácie od sekretariátu alebo od povereného vnútroštátneho orgánu dovážajúcej zmluvnej strany dohovoru alebo zodpovedajúceho orgánu inej dovážajúcej krajiny, zašle ich členským štátom a agentúre, ktorá ich sprístupní prostredníctvom databázy.

7.   Komisia, relevantné poverené vnútroštátne orgány členských štátov, agentúra a vývozcovia poskytnú na požiadanie dovážajúcim zmluvným stranám dohovoru a iným krajinám dostupné doplňujúce informácie o vyvážaných chemikáliách.

8.   Členské štáty môžu transparentným spôsobom zaviesť systémy, ktoré vývozcom ukladajú povinnosť zaplatiť za každé vykonané oznámenie o vývoze a za každú vydanú žiadosť o výslovný súhlas správny poplatok zodpovedajúci nákladom, ktoré im vzniknú pri vykonávaní postupov stanovených v odsekoch 2 a 4 tohto článku a v článku 14 ods. 6 a 7.

Článok 9

Oznámenia o vývoze prijaté od zmluvných strán dohovoru a iných krajín

1.   Oznámenia o vývoze, ktoré agentúra dostane od povereného vnútroštátneho orgánu zmluvnej strany dohovoru alebo zodpovedajúceho orgánu inej krajiny a ktoré sa týkajú vývozu do Únie takej chemikálie, ktorej výroba, použitie, manipulácia s ňou, ako aj jej spotreba, preprava alebo predaj podliehajú zákazu alebo prísnemu obmedzeniu podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany dohovoru alebo inej krajiny, sa sprístupnia do 15 dní od prijatia takéhoto oznámenia agentúrou prostredníctvom databázy.

Agentúra v mene Komisie potvrdí prijatie prvého doručeného oznámenia o vývoze pre každú chemikáliu od každej zmluvnej strany dohovoru alebo inej krajiny.

Poverený vnútroštátny orgán členského štátu prijímajúceho vývoz dostane kópiu oznámenia prijatého agentúrou spolu so všetkými dostupnými informáciami, a to do 10 dní od jeho prijatia. Ostatné členské štáty si môžu vyžiadať kópiu.

2.   Ak by Komisia alebo poverené vnútroštátne orgány členských štátov dostali akékoľvek oznámenie o vývoze buď priamo, alebo nepriamo od poverených vnútroštátnych orgánov zmluvných strán dohovoru alebo zodpovedajúcich orgánov iných krajín, bezodkladne tieto oznámenia zašlú agentúre spolu so všetkými dostupnými informáciami.

Článok 10

Informácie o vývoze a dovoze chemikálií

1.   Každý vývozca jedného alebo viacerých z týchto výrobkov:

a)

látok uvedených v prílohe I;

b)

zmesí obsahujúcich takéto látky v koncentrácii, ktorá bez ohľadu na prítomnosť akýchkoľvek iných látok odôvodňuje povinné označovanie podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008, alebo

c)

výrobkov obsahujúcich látky uvedené v časti 2 alebo 3 prílohy I v nezreagovanej forme alebo zmesí obsahujúcich takéto látky v koncentrácii, ktorá bez ohľadu na prítomnosť akýchkoľvek iných látok odôvodňuje povinné označovanie podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008,

informuje v prvom štvrťroku každého roka poverený vnútroštátny orgán členského štátu vývozcu o množstve chemikálie (vo forme látky ako takej alebo látky v zmesiach alebo vo výrobkoch), ktoré bolo počas predchádzajúceho roka dodané do každej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou dohovoru, alebo inej krajiny. Tieto informácie sa poskytnú spolu so zoznamom mien/názvov a adries každej fyzickej alebo právnickej osoby dovážajúcej chemikálie zmluvnej strane dohovoru alebo inej krajine, ktorým bola chemikália v danom období dodaná. V týchto informáciách sa osobitne uvádza vývoz podľa článku 14 ods. 7.

Každý dovozca v Únii poskytne rovnocenné informácie o množstvách dovezených do Únie.

2.   Na žiadosť Komisie, ktorej pomáha agentúra, alebo povereného vnútroštátneho orgánu členského štátu vývozca alebo dovozca poskytne doplňujúce informácie o chemikáliách potrebné na vykonávanie tohto nariadenia.

3.   Každý členský štát poskytne agentúre každý rok súhrnné informácie v súlade s prílohou III. Agentúra zhrnie tieto informácie na úrovni Únie a sprístupní údaje, ktoré nemajú dôverný charakter, prostredníctvom databázy.

Článok 11

Oznámenie zakázaných chemikálií alebo chemikálií, ktorých používanie je prísne obmedzené podľa dohovoru

1.   Komisia písomne oznámi sekretariátu, ktoré chemikálie uvedené v časti 2 prílohy I spĺňajú podmienky na oznámenie PIC.

2.   Vždy keď sa do časti 2 prílohy I pridajú ďalšie chemikálie podľa druhého pododseku článku 23 ods. 2, Komisia oznámi uvedené chemikálie sekretariátu. Uvedené oznámenie PIC sa zašle čo najskôr po prijatí príslušného právoplatného regulačného opatrenia na úrovni Únie o zákaze alebo prísnom obmedzení používania chemikálie, najneskôr však do 90 dní po dni, keď sa právoplatné regulačné opatrenie má uplatňovať.

3.   Oznámenie PIC musí obsahovať všetky podstatné informácie požadované v prílohe IV.

4.   Pri určovaní priorít pre oznámenie Komisia zohľadní, či je chemikália už uvedená v časti 3 prílohy I, rozsah, v akom môžu byť splnené požiadavky na informácie ustanovené v prílohe IV, a závažnosť rizík, ktoré chemikália predstavuje najmä pre rozvojové krajiny.

V prípade, že chemikália spĺňa podmienky na oznámenie PIC, ale informácie nie sú dostatočné na to, aby spĺňali požiadavky prílohy IV, uvedení vývozcovia alebo dovozcovia na žiadosť Komisie do 60 dní od podania žiadosti poskytnú všetky podstatné informácie, ktoré majú k dispozícii, vrátane informácií z iných národných alebo medzinárodných programov na kontrolu chemikálií.

5.   Komisia písomne oznámi sekretariátu, keď dôjde k zmene a doplneniu právoplatného regulačného opatrenia oznámeného podľa odseku 1 alebo 2, čo možno najskôr po prijatí nového právoplatného regulačného opatrenia, najneskôr však do 60 dní odo dňa, keď sa nové právoplatné regulačné opatrenie má uplatňovať.

Komisia poskytne všetky relevantné informácie, ktoré nemala k dispozícii v čase vykonania pôvodného oznámenia podľa odseku 1 alebo 2.

6.   Na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany dohovoru alebo sekretariátu Komisia poskytne doplňujúce informácie o chemikálii alebo o právoplatnom regulačnom opatrení, pokiaľ je to možné.

Členské štáty a agentúra na žiadosť Komisie pomôžu v prípade potreby so zberom informácií.

7.   Komisia bezodkladne zašle členským štátom a agentúre informácie, ktoré dostane od sekretariátu a ktoré sa týkajú chemikálií, ktoré ostatné zmluvné strany dohovoru oznámili ako zakázané chemikálie alebo chemikálie, ktorých používanie je prísne obmedzené.

V prípade potreby Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi a agentúrou a vyhodnotí potrebu navrhnúť opatrenia na úrovni Únie s cieľom predísť akýmkoľvek neprijateľným rizikám pre zdravie ľudí alebo životné prostredie v rámci Únie.

8.   V prípadoch, keď členský štát prijme vnútroštátne právoplatné regulačné opatrenie v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie, ktorým zakáže alebo prísne obmedzí používanie chemikálie, poskytne Komisii relevantné informácie. Komisia sprístupní tieto informácie ďalším členským štátom. Členské štáty môžu do štyroch týždňov od sprístupnenia týchto informácií zaslať Komisii a členskému štátu, ktorý vnútroštátne právoplatné regulačné opatrenie predložil, pripomienky k možnému oznámeniu PIC vrátane relevantných informácií o ich vnútroštátnej regulačnej situácii v súvislosti s chemikáliou. Po zvážení pripomienok predkladajúci členský štát informuje Komisiu o tom, či má Komisia:

a)

vykonať oznámenie PIC sekretariátu podľa tohto článku alebo

b)

poskytnúť sekretariátu informácie podľa článku 12.

Článok 12

Informácie, ktoré sa majú zasielať sekretariátu o zakázaných chemikáliách alebo chemikáliách, ktorých používanie je prísne obmedzené, ktoré nespĺňajú podmienky na oznámenie PIC

V prípade, že sú chemikálie uvedené len v časti 1 prílohy I, alebo po doručení informácií z členského štátu podľa článku 11 ods. 8 písm. b) Komisia poskytne sekretariátu informácie o príslušných právoplatných regulačných opatreniach, aby tieto informácie mohli byť v prípade potreby zaslané iným zmluvným stranám dohovoru.

Článok 13

Povinnosti týkajúce sa dovozu chemikálií

1.   Keď Komisia dostane od sekretariátu usmernenia o prijímaní rozhodnutí, bezodkladne ich zašle členským štátom a agentúre.

Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o dovoze vo forme konečnej alebo predbežnej odpovede pri dovoze v mene Únie týkajúce sa budúceho dovozu príslušnej chemikálie. Vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 27 ods. 2. Komisia oznámi rozhodnutie čo najskôr sekretariátu, najneskôr však do deviatich mesiacov od odoslania usmernenia o prijímaní rozhodnutí sekretariátom.

Ak sa na chemikáliu začnú vzťahovať dodatočné alebo zmenené a doplnené obmedzenia podľa právnych predpisov Únie, Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijme revidované rozhodnutie o dovoze. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 27 ods. 2. Komisia oznámi upravené rozhodnutie o dovoze sekretariátu.

2.   V prípade zakázanej chemikálie alebo chemikálie, ktorej používanie je prísne obmedzené jedným alebo viacerými členskými štátmi, Komisia na písomnú žiadosť príslušného členského štátu zohľadní túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí o dovoze.

3.   Rozhodnutie o dovoze podľa odseku 1 sa týka kategórie alebo kategórií uvedených pre danú chemikáliu v usmernení o prijímaní rozhodnutí.

4.   Pri oznámení rozhodnutia o dovoze sekretariátu Komisia uvedie právne alebo správne opatrenie, na ktorom je rozhodnutie založené.

5.   Každý poverený vnútroštátny orgán členských štátov sprístupní rozhodnutia o dovoze podľa odseku 1 tým, ktorí patria do jeho pôsobnosti, a to v súlade so svojimi právnymi alebo správnymi opatreniami. Agentúra sprístupní rozhodnutia o dovoze podľa odseku 1 prostredníctvom databázy.

6.   V prípade potreby Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi a agentúrou a vyhodnotí potrebu navrhnúť opatrenia na úrovni Únie s cieľom predísť akýmkoľvek neprijateľným rizikám pre zdravie ľudí a životné prostredie v rámci Únie s prihliadnutím na informácie uvedené v usmernení o prijímaní rozhodnutí.

Článok 14

Iné povinnosti týkajúce sa vývozu chemikálií ako oznámenie o vývoze

1.   Komisia bezodkladne zašle členským štátom, agentúre a európskym priemyselným združeniam informácie doručené zo sekretariátu, či už formou obežníkov, alebo inou formou, ktoré sa týkajú chemikálií, ktoré podliehajú postupu PIC, ako aj rozhodnutí dovážajúcich zmluvných strán dohovoru, o podmienkach dovozu uplatniteľných na tieto chemikálie. Členským štátom a agentúre zašle bezodkladne aj informácie o všetkých prípadoch, keď nebola zaslaná odpoveď v súlade s článkom 10 ods. 2 dohovoru. Agentúra pridelí každému rozhodnutiu o dovoze identifikačné referenčné číslo a uchováva všetky informácie o týchto rozhodnutiach verejne prístupné prostredníctvom databázy a sprístupní informácie každému, kto o ne požiada.

2.   Komisia klasifikuje každú chemikáliu uvedenú v prílohe I podľa kombinovanej nomenklatúry Európskej únie. Tieto klasifikácie sa upravia podľa potreby, pokiaľ v prípade dotknutých chemikálií nastane akákoľvek zmena nomenklatúry harmonizovaného systému Svetovej colnej organizácie alebo kombinovanej nomenklatúry Európskej únie.

3.   Každý členský štát oznámi informácie a rozhodnutia zaslané Komisiou podľa odseku 1 tým, ktorí patria do jeho jurisdikcie.

4.   Vývozcovia musia spĺňať požiadavky rozhodnutí uvedené v každej odpovedi pri dovoze najneskôr do šiestich mesiacov po tom, ako sekretariát prvýkrát informuje Komisiu o takýchto rozhodnutia podľa odseku 1.

5.   Komisia, ktorej pomáha agentúra, a členské štáty poskytnú v prípade potreby a na požiadanie dovážajúcim zmluvným stranám dohovoru poradenstvo a pomoc pri získavaní ďalších informácií potrebných na vypracovanie odpovede pre sekretariát o dovoze danej chemikálie.

6.   Látky uvedené v časti 2 alebo 3 prílohy I alebo zmesi obsahujúce takéto látky v koncentrácii, ktorá bez ohľadu na prítomnosť akýchkoľvek iných látok odôvodňuje povinné označovanie podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008, sa môžu bez ohľadu na ich plánované použitie v dovážajúcej zmluvnej strane dohovoru alebo v inej krajine vyvážať len vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)

vývozca požiadal o výslovný súhlas s dovozom do príslušnej tretej krajiny a tento súhlas dostal prostredníctvom povereného vnútroštátneho orgánu členského štátu vývozcu po porade s Komisiou, ktorej pomáha agentúra, a povereným vnútroštátnym orgánom dovážajúcej zmluvnej strany dohovoru alebo zodpovedajúcim orgánom v inej dovážajúcej krajine;

b)

v prípade chemikálií uvedených v časti 3 prílohy I posledný obežník vydaný sekretariátom podľa odseku 1 uvádza, že dovážajúca zmluvná strana dohovoru s dovozom súhlasila.

V prípade chemikálií uvedených v časti 2 prílohy I, ktoré sú určené na vývoz do krajín OECD, môže na žiadosť vývozcu poverený vnútroštátny orgán členského štátu vývozcu po porade s Komisiou a so zreteľom na konkrétny prípad rozhodnúť, že pre chemikáliu nie je potrebný žiadny výslovný súhlas, ak bola chemikália v čase dovozu do príslušnej krajiny OECD licencovaná, zaregistrovaná alebo autorizovaná.

Pokiaľ v prípade podania žiadosti o výslovný súhlas podľa písmena a) prvého pododseku agentúra nedostala odpoveď na žiadosť do 30 dní, agentúra v mene Komisie zašle upomienku, pokiaľ Komisia alebo poverený vnútroštátny orgán členského štátu vývozcu nedostali odpoveď a neposlali ju agentúre. Ak nepríde odpoveď ani v ďalšej lehote 30 dní, môže agentúra prípadne zaslať ďalšie upomienky.

7.   V prípade chemikálií uvedených v časti 2 alebo 3 prílohy I poverený vnútroštátny orgán členského štátu vývozcu môže po porade s Komisiou, ktorej pomáha agentúra, so zreteľom na konkrétny prípad a s výhradou druhého pododseku rozhodnúť, že vývoz sa môže uskutočniť, ak na základe úradných zdrojov neexistuje žiadny dôkaz o právoplatnom regulačnom opatrení na zákaz alebo prísne obmedzenie používania chemikálie, ktoré by prijala dovážajúca zmluvná strana dohovoru alebo iná krajina, a pokiaľ napriek všetkému úsiliu nebola odpoveď na žiadosť o výslovný súhlas podľa odseku 6 písm. a) doručená do 60 dní a bola splnená jedna z týchto podmienok:

a)

ak z úradných zdrojov dovážajúcej zmluvnej strany dohovoru alebo inej krajiny existujú dôkazy o tom, že chemikália je licencovaná, zaregistrovaná alebo autorizovaná, alebo

b)

plánované použitie uvedené v oznámení o vývoze a písomne potvrdené fyzickou alebo právnickou osobou dovážajúcou chemikáliu zmluvnej strane dohovoru alebo inej krajine nepatrí do kategórie, pre ktorú je chemikália uvedená v časti 2 alebo 3 prílohy I, a z úradných zdrojov vyplývajú dôkazy o tom, že chemikália sa za posledných päť rokov používala v dovážajúcej zmluvnej strane dohovoru alebo inej dotknutej krajine alebo sa tam dovážala.

V prípade chemikálií uvedených v časti 3 prílohy I sa vývoz na základe splnenia požiadaviek podľa písmena b) nesmie vykonávať, ak bola chemikália v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008 klasifikovaná ako karcinogénna kategórie 1A alebo 1B alebo mutagénna kategórie 1A alebo 1B, alebo reprodukčne toxická kategórie 1A alebo 1B, alebo ak chemikália spĺňa kritériá prílohy XIII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 perzistentnej, bioakumulatívnej a toxickej alebo veľmi perzistentnej a veľmi bioakumulatívnej látky.

Pri rozhodovaní o vývoze chemikálií uvedených v časti 3 prílohy I poverený vnútroštátny orgán členského štátu vývozcu po porade s Komisiou, ktorej pomáha agentúra, posúdi možný vplyv používania chemikálie na zdravie ľudí alebo životné prostredie v dovážajúcej zmluvnej strane dohovoru alebo inej krajine a predloží agentúre príslušnú dokumentáciu na účely sprístupnenia prostredníctvom databázy.

8.   Platnosť každého výslovného súhlasu získaného podľa odseku 6 písm. a) alebo rozhodnutia pokračovať vo vývoze v prípade, že nedošlo k výslovnému súhlasu podľa odseku 7, pravidelne preskúma Komisia po porade s príslušným členským štátom takto:

a)

v prípade každého výslovného súhlasu získaného podľa odseku 6 písm. a) sa do konca tretieho kalendárneho roka po udelení súhlasu vyžaduje nový výslovný súhlas, pokiaľ v podmienkach daného súhlasu nie je stanovené inak;

b)

pokiaľ medzičasom nebola doručená odpoveď na žiadosť, každé rozhodnutie pokračovať bez výslovného súhlasu podľa odseku 7 platí maximálne na obdobie 12 mesiacov, po uplynutí ktorého je opäť potrebný výslovný súhlas.

V prípadoch uvedených v písmene a) prvého pododseku sa však môže pokračovať vo vývoze počas ďalšieho obdobia 12 mesiacov po uplynutí príslušného obdobia, a to až do doručenia odpovede na novú žiadosť o výslovný súhlas.

9.   Agentúra zaregistruje v databáze všetky žiadosti o výslovný súhlas, získané odpovede a rozhodnutia pokračovať bez výslovného súhlasu vrátane dokumentácie uvedenej v treťom pododseku odseku 7. Každému výslovnému súhlasu, ktorý bol získaný, alebo rozhodnutiu pokračovať bez výslovného súhlasu sa pridelí referenčné identifikačné číslo a uvádza sa spolu so všetkými podstatnými informáciami o prípadných podmienkach, napríklad lehoty platnosti. Informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, sa verejne sprístupnia prostredníctvom databázy.

10.   Žiadna chemikália sa nesmie vyviezť neskôr ako šesť mesiacov pred dátumom jej exspirácie, ak takýto dátum existuje alebo ak ho možno odvodiť z dátumu výroby, pokiaľ to neznemožňujú vnútorné vlastnosti chemikálie. Najmä v prípade pesticídov vývozcovia zabezpečia, aby veľkosť a balenie prepraviek s pesticídmi boli optimalizované tak, aby sa minimalizovalo riziko vytvárania starých zásob.

11.   Pri vyvážaní pesticídov vývozcovia zabezpečia, aby etiketa obsahovala špecifické informácie o podmienkach uskladnenia a o stabilite pri uskladnení zodpovedajúce klimatickým podmienkam dovážajúcej zmluvnej strany dohovoru alebo inej krajiny. Okrem toho zabezpečia, aby vyvážané pesticídy spĺňali normy pre čistotu ustanovené v právnych predpisoch Únie.

Článok 15

Vývoz určitých chemikálií a výrobkov

1.   Výrobky podliehajú postupu oznámenia o vývoze ustanovenému v článku 8, ak obsahujú:

a)

látky uvedené v časti 2 alebo 3 prílohy I v nezreagovanej forme alebo

b)

zmesi obsahujúce takéto látky v koncentrácii, ktorá bez ohľadu na prítomnosť akýchkoľvek iných látok odôvodňuje povinné označovanie podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008.

2.   Chemikálie a výrobky, ktorých použitie je v Únii zakázané z dôvodu ochrany zdravia ľudí alebo životného prostredia a ktoré sú uvedené v prílohe V, sa nesmú vyvážať.

Článok 16

Informácie o tranzite

1.   Zmluvné strany dohovoru, ktoré spolu s informáciami, ktoré požadujú všetky zmluvné strany dohovoru prostredníctvom sekretariátu, požadujú aj informácie o tranzite chemikálií, ktoré podliehajú postupu PIC, sú uvedené v prílohe VI.

2.   V prípade, že vývozca prepravuje chemikáliu uvedenú v časti 3 prílohy I cez územie zmluvnej strany dohovoru uvedenej v prílohe VI, poskytne v rámci možností poverenému vnútroštátnemu orgánu členského štátu vývozcu informácie, ktoré požaduje daná zmluvná strana dohovoru v súlade s prílohou VI, a to najneskôr 30 dní pred uskutočnením prvého tranzitu a najneskôr 8 dní pred každým nasledujúcim tranzitom.

3.   Poverený vnútroštátny orgán členského štátu vývozcu zašle Komisii informácie, ktoré dostal od vývozcu podľa odseku 2, spolu so všetkými dostupnými doplňujúcimi informáciami a kópiu zašle agentúre.

4.   Komisia zašle informácie, ktoré dostane podľa odseku 3, povereným vnútroštátnym orgánom zmluvných strán dohovoru, ktoré tieto informácie požadujú, spolu so všetkými dostupnými doplňujúcimi informáciami, a to najneskôr 15 dní pred prvým tranzitom a pred každým ďalším tranzitom.

Článok 17

Sprievodné informácie k chemikáliám určeným na vývoz

1.   Chemikálie určené na vývoz podliehajú ustanoveniam týkajúcim sa balenia a označovania, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009, smernici 98/8/ES a nariadení (ES) č. 1272/2008 alebo v akýchkoľvek iných príslušných právnych predpisoch Únie alebo sú stanovené podľa uvedených predpisov.

Prvý pododsek sa uplatňuje, pokiaľ tieto ustanovenia nie sú v rozpore so žiadnymi osobitnými požiadavkami dovážajúcich zmluvných strán dohovoru alebo iných krajín.

2.   V prípade potreby sa na etiketách uvedie dátum exspirácie a dátum výroby chemikálií uvedených v odseku 1 alebo uvedených v prílohe I a v prípade potreby sa uvedú dátumy exspirácie pre rozličné klimatické oblasti.

3.   K chemikáliám uvedeným v odseku 1 sa pri vývoze prikladá karta bezpečnostných údajov podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006. Vývozca zasiela túto kartu bezpečnostných údajov každej fyzickej alebo právnickej osobe dovážajúcej chemikáliu zmluvnej strane dohovoru alebo inej krajine.

4.   Informácie na etikete a v karte bezpečnostných údajov sa v rámci možností uvádzajú v úradných jazykoch alebo v jednom alebo vo viacerých hlavných jazykoch krajiny určenia alebo oblasti plánovaného použitia.

Článok 18

Povinnosti orgánov členských štátov týkajúce sa kontroly dovozu a vývozu

1.   Každý členský štát určí orgány, napríklad colné orgány, ktoré budú zodpovedné za kontrolu dovozu a vývozu chemikálií uvedených v prílohe I, ak už tak neurobil pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

Pri monitorovaní dodržiavania tohto nariadenia vývozcami Komisia s podporou agentúry a členské štáty postupujú cielene a koordinovane.

2.   Na koordináciu siete orgánov členských štátov zodpovedných za presadzovanie tohto nariadenia sa využíva fórum na výmenu informácií o presadzovaní ustanovené nariadením (ES) č. 1907/2006.

3.   Každý členský štát vo svojich pravidelných správach o fungovaní postupov podľa článku 22 ods. 1 uvádza podrobnosti o činnosti svojich orgánov v tejto oblasti.

Článok 19

Ďalšie povinnosti vývozcov

1.   Vývozcovia chemikálií podliehajúcich požiadavkám stanoveným v článku 8 ods. 2 a 4 uvádzajú vo svojom vývoznom vyhlásení (kolónka 44 jednotných administratívnych dokladov alebo príslušný dátový prvok v elektronickom vývoznom vyhlásení) príslušné identifikačné referenčné čísla v zmysle článku 161 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

2.   Vývozcovia chemikálií oslobodení na základe článku 8 ods. 5 od povinností stanovených v odsekoch 2 a 4 uvedeného článku alebo chemikálií, na ktoré sa viac tieto povinnosti nevzťahujú v súlade s článkom 8 ods. 6, získajú osobitné identifikačné referenčné číslo prostredníctvom databázy a toto identifikačné referenčné číslo uvádzajú vo svojom vývoznom vyhlásení.

3.   Na poskytnutie informácií požadovaných na splnenie ich povinností podľa tohto nariadenia vývozcovia používajú databázu v prípade, ak ich o to požiada agentúra.

Článok 20

Výmena informácií

1.   Komisia, ktorej pomáha agentúra, a členské štáty v prípade potreby uľahčia poskytovanie vedeckých, technických, ekonomických a právnych informácií o chemikáliách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vrátane toxikologických, ekotoxikologických a bezpečnostných informácií.

V prípade potreby Komisia zabezpečí s podporou členských štátov a agentúry:

a)

poskytovanie verejne dostupných informácií o regulačných opatreniach, ktoré sú relevantné z hľadiska cieľov dohovoru, a

b)

poskytovanie informácií zmluvným stranám dohovoru a iným krajinám priamo alebo prostredníctvom sekretariát, o tých opatreniach, ktoré zásadne obmedzujú jeden alebo viac spôsobov použitia niektorej chemikálie.

2.   Komisia, členské štáty a agentúra chránia na základe vzájomnej dohody dôverné informácie získané od zmluvnej strany dohovoru alebo inej krajiny.

3.   Pokiaľ ide o prenos informácií podľa tohto nariadenia a bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (21), za dôverné sa nepovažujú prinajmenšom tieto informácie:

a)

informácie uvedené v prílohe II a prílohe IV;

b)

informácie uvedené v karte bezpečnostných údajov podľa článku 17 ods. 3;

c)

dátum exspirácie chemikálie;

d)

dátum výroby chemikálie;

e)

informácie o bezpečnostných opatreniach vrátane klasifikácie nebezpečnosti, charakteru rizika a príslušných bezpečnostných pokynov;

f)

zhrnutie výsledkov toxikologických a ekotoxikologických testov;

g)

informácie o zaobchádzaní s obalom po vyprázdnení chemikálie.

4.   Agentúra každé dva roky pripravuje súhrn zaslaných informácií.

Článok 21

Technická pomoc

Komisia, poverené vnútroštátne orgány členských štátov a agentúra spolupracujú s prihliadnutím na potreby rozvojových krajín a krajín s hospodárstvom v prechodnom štádiu pri poskytovaní technickej pomoci vrátane odbornej prípravy v záujme rozvoja infraštruktúry, kapacít a získavania vedomostí o správnom zaobchádzaní s chemikáliami počas ich životného cyklu.

Technická pomoc určená na pomoc týmto krajinám pri vykonávaní dohovoru sa má poskytovať najmä prostredníctvom poskytovania technických informácií o chemikáliách, podporovaním výmeny expertov, poskytovaním podpory pri zriaďovaní alebo fungovaní poverených vnútroštátnych orgánov a poskytovaním technickej expertízy pri identifikácii nebezpečných pesticídnych prípravkov a pri príprave oznámení pre sekretariát.

Komisia a členské štáty aktívne pôsobia v rámci medzinárodných aktivít na budovanie kapacít na zaobchádzanie s chemikáliami, a to poskytovaním informácií o projektoch, ktoré podporujú alebo financujú v záujme lepšieho zaobchádzania s chemikáliami v rozvojových krajinách a krajinách s hospodárstvom v prechodnom štádiu. Komisia a členské štáty zvážia aj poskytovanie podpory mimovládnym organizáciám.

Článok 22

Monitorovanie a podávanie správ

1.   Členské štáty a agentúra zasielajú Komisii každé tri roky informácie o fungovaní postupov ustanovených v tomto nariadení vrátane prípadných informácií o colných kontrolách, porušeniach ustanovení, sankciách a nápravných opatreniach. Komisia prijme vykonávací akt ustanovujúci vopred spoločný formát podávania správ. Tento vykonávací akt prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 27 ods. 2.

2.   Komisia každé tri roky vypracúva správy o plnení úloh ustanovených v tomto nariadení, za ktoré je zodpovedná, a zahrnie ich do súhrnnej správy, ktorá obsahuje informácie poskytnuté členskými štátmi a agentúrou podľa odseku 1. Súhrnná správa, ktorá sa uverejňuje na internete, sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

3.   Pokiaľ ide o informácie poskytnuté podľa odsekov 1 a 2, Komisia, členské štáty a agentúra dodržiavajú príslušné povinnosti na ochranu dôverného charakteru a údajov vlastníctva.

Článok 23

Aktualizácia príloh

1.   Komisia preskúmava zoznam chemikálií uvedený v prílohe I aspoň raz ročne na základe vývoja právnych predpisov Únie a podľa dohovoru.

2.   Pri rozhodovaní, či v prípade právoplatného regulačného opatrenia na úrovni Únie ide o zákaz alebo prísne obmedzenie, sa účinok tohto opatrenia posudzuje na úrovni podkategórií v rámci kategórie „pesticídy“ a „priemyselné chemikálie“. Ak právoplatné regulačné opatrenie zakazuje alebo prísne obmedzuje použitie chemikálie v ktorýchkoľvek podkategóriách, táto chemikália sa uvádza v časti 1 prílohy I.

Pri rozhodovaní, či v prípade právoplatného regulačného opatrenia na úrovni Únie ide o zákaz, alebo prísne obmedzenie použitia, a teda príslušná chemikália spĺňa podmienky na oznámenie PIC podľa článku 11, sa účinok tohto opatrenia posudzuje na úrovni kategórií „pesticídy“ a „priemyselné chemikálie“. Ak právoplatné regulačné opatrenie zakazuje alebo prísne obmedzuje použitie chemikálie v jednej z týchto dvoch kategórií, táto chemikália sa uvádza aj v časti 2 prílohy I.

3.   Rozhodnutie o zaradení chemikálií do prílohy I alebo o prípadnej zmene ich zaradenia sa prijme bez zbytočného odkladu.

4.   S cieľom prispôsobiť toto nariadenie technologickému pokroku je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 26 prijať delegované akty týkajúce sa týchto opatrení:

a)

zaradenie chemikálie do časti 1 alebo 2 prílohy I v súlade s odsekom 2 tohto článku na základe právoplatného regulačného opatrenia na úrovni Únie a iné zmeny a doplnenia prílohy I vrátane úpravy existujúcich položiek;

b)

zaradenie chemikálie, ktorá podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (22) do časti 1 prílohy V;

c)

zaradenie chemikálie, ktorá už podlieha zákazu vývozu na úrovni Únie, do časti 2 prílohy V;

d)

úpravy existujúcich položiek v prílohe V;

e)

zmeny a doplnenia príloh II, III, IV a VI.

Článok 24

Rozpočet agentúry

1.   Na účely tohto nariadenia príjmy agentúry tvorí:

a)

dotácia Únie zapísaná vo všeobecnom rozpočte Únie (oddiel Komisie);

b)

akýkoľvek dobrovoľný príspevok členských štátov.

2.   Príjmy a výdavky na činnosti podľa tohto nariadenia a príjmy a výdavky týkajúce sa činností podľa iných nariadení sa riešia osobitne prostredníctvom rôznych oddielov rozpočtu agentúry.

Príjmy agentúry uvedené v odseku 1 sa používajú na plnenie jej úloh podľa tohto nariadenia.

3.   Komisia preskúma, či je vhodné, aby si agentúra účtovala poplatok za služby poskytované vývozcom do piatich rokov od 1. marca 2014, a v prípade potreby predloží príslušný návrh.

Článok 25

Formáty a softvér na predkladanie informácií agentúre

Agentúra určí formáty a softvérové balíky a bezplatne ich sprístupní na svojej webovej stránke na účely predkladania informácií agentúre. Členské štáty a iné subjekty podliehajúce tomuto nariadeniu používajú tieto formáty a balíky na predkladanie informácií podľa tohto nariadenia agentúre.

Článok 26

Výkon delegovania

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. marca 2014. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie v ňom uvedenej právomoci. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 27

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 133 nariadenia (ES) č. 1907/2006. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 28

Sankcie

Členské štáty stanovujú pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa budú uplatňovať v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie správneho uplatňovania týchto ustanovení. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii tieto ustanovenia, ak tak neurobili ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, a to najneskôr do 1. marca 2014, a bezodkladne jej oznámia každú ich následnú zmenu a doplnenie.

Článok 29

Prechodné obdobie pre klasifikáciu, označovanie a balenie chemikálií

Odkazy v tomto nariadení na nariadenie (ES) č. 1272/2008 sa v prípade potreby považujú za odkazy na právne predpisy Únie, ktoré sa uplatňujú podľa článku 61 uvedeného nariadenia a v súlade s časovým plánom, ktorý je v ňom uvedený.

Článok 30

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 689/2008 sa zrušuje s účinnosťou od 1. marca 2014.

Odkazy na nariadenie (ES) č. 689/2008 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VII.

Článok 31

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. marca 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 4. júla 2012

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A. D. MAVROYIANNIS


(1)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 163.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. mája 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 26. júna 2012.

(3)  Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2008, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2003, s. 29.

(5)  Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2003, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(9)  Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2005, s. 1.

(10)  Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(12)  Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(14)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(15)  Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.

(16)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67.

(17)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1.

(18)  Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(19)  Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1.

(20)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

(21)  Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.

(22)  Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7.


PRÍLOHA I

ZOZNAM CHEMIKÁLIÍ

(uvedený v článku 7)

ČASŤ 1

Zoznam chemikálií, ktoré podliehajú postupu oznámenia o vývoze

(podľa článku 8)

V prípade, že chemikálie uvedené v tejto časti prílohy podliehajú postupu PIC, povinnosť oznámiť vývoz podľa článku 8 ods. 2, 3 a 4 sa neuplatňuje za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v článku 8 ods. 6 prvom pododseku písm. b) a c). Chemikálie označené v nižšie uvedenom zozname symbolom # sa v záujme uľahčenia odkazu uvádzajú aj v časti 3 tejto prílohy.

Treba tiež poznamenať, že ak chemikálie uvedené v tejto časti prílohy spĺňajú podmienky na oznámenie PIC z dôvodu povahy právoplatného regulačného opatrenia Únie, uvádzajú sa aj v časti 2 tejto prílohy. Tieto chemikálie sú v nižšie uvedenom zozname označené symbolom +.

Chemikália

Číslo CAS

Číslo Einecs

Kód KN

Podkategória (1)

Obmedzenie použitia (2)

Krajiny, pre ktoré nie je potrebné oznámenie

1,1,1-trichlóretán

71-55-6

200-756-3

2903 19 10

i(2)

b

 

1,2-dibrómetán (etyléndibromid) (6)

106-93-4

203-444-5

2903 31 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

1,2-dichlóretán (etyléndichlorid) (6)

107-06-2

203-458-1

2903 15 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

i(2)

b

cis-1,3-dichloropropén ((Z)-1,3-dichloropropén)

10061-01-5

233-195-8

2903 29 00

p(1)-p(2)

b-b

 

1,3-dichloropropén (3)  (7)

542-75-6

208-826-5

2903 29 00

p(1)

b

 

2-aminobután (sek-butylamín)

13952-84-6

237-732-7

2921 19 80

p(1)-p(2)

b-b

 

2-naftylamín a jeho soli (7)

91-59-8, 553-00-4, 612-52-2 a iné

202-080-4, 209-030-0, 210-313-6 a iné

2921 45 00

i(1)

b

 

i(2)

b

kyselina 2-naftyloxyoctová

120-23-0

204-380-0

2918 99 90

p(1)

b

 

2,4,5-T a jeho soli a estery (6)

93-76-5 a iné

202-273-3 a iné

2918 91 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

4-aminobifenyl (bifenyl-4-amín) a jeho soli (7)

92-67-1, 2113-61-3 a iné

202-177-1 a iné

2921 49 80

i(1)

b

 

i(2)

b

4-nitrobifenyl (7)

92-93-3

202-204-7

2904 20 00

i(1)

b

 

i(2)

b

acefát (7)

30560-19-1

250-241-2

2930 90 85

p(1)-p(2)

b-b

 

acifluorfen

50594-66-6

256-634-5

2916 39 00

p(1)-p(2)

b-b

 

alachlór (7)

15972-60-8

240-110-8

2924 29 95

p(1)

b

 

aldikarb (7)

116-06-3

204-123-2

2930 90 85

p(1)-p(2)

sr-b

 

ametrín

834-12-8

212-634-7

2933 69 80

p(1)-p(2)

b-b

 

amitraz (7)

33089-61-1

251-375-4

2925 29 00

p(1)-p(2)

b-b

 

antrachinón (7)

84-65-1

201-549-0

2914 61 00

p(1)-p(2)

b-b

 

zlúčeniny arzénu

 

 

 

p(2)

sr

 

azbestové vlákna (7)

1332-21-4 a iné

 

 

 

 

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

krocidolit (6)

12001-28-4

 

2524 10 00

i

b

 

amozit (6)

12172-73-5

 

2524 90 00

i

b

 

antofylit (6)

77536-67-5

 

2524 90 00

i

b

 

aktinolit (6)

77536-66-4

 

2524 90 00

i

b

 

tremolit (6)

77536-68-6

 

2524 90 00

i

b

 

chryzotil (7)

12001-29-5 alebo 132207-32-0

 

2524 90 00

i

b

 

atrazín (7)

1912-24-9

217-617-8

2933 69 10

p(1)

b

 

azinfos-etyl

2642-71-9

220-147-6

2933 99 90

p(1)-p(2)

b-b

 

azinfos-metyl (7)

86-50-0

201-676-1

2933 99 90

p(1)

b

 

benfurakarb (7)

82560-54-1

 

2932 99 00

p(1)

b

 

benzultap

17606-31-4

 

2930 90 85

p(1)-p(2)

b-b

 

benzén (5)

71-43-2

200-753-7

2902 20 00

i(2)

sr

 

benzidín a jeho soli (7)

deriváty benzidínu (7)

92-87-5, 36341-27-2 a iné

202-199-1, 252-984-8 a iné

2921 59 90

i(1)-i(2)

sr-b

 

i(2)

b

 

 

 

 

 

 

 

bifentrín

82657-04-3

 

2916 20 00

p(1)

b

 

binapakryl (6)

485-31-4

207-612-9

2916 19 50

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

i(2)

b

butralín (7)

33629-47-9

251-607-4

2921 49 00

p(1)

b

 

kadmium a jeho zlúčeniny

7440-43-9 and others

231-152-8 and others

81073206 49 30 and others

i(1)

sr

 

cadusafos (7)

95465-99-9

neuv.

2930 90 85

p(1)

b

 

kalciferol

50-14-6

200-014-9

2936 29 90

p(1)

b

 

kaptafol (6)

2425-06-1

219-363-3

2930 50 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

karbaryl (7)

63-25-2

200-555-0

2924 29 95

p(1)-p(2)

b–b

 

karbofurán (7)

1563-66-2

216-353-0

2932 99 85

p(1)

b

 

chlorid uhličitý

56-23-5

200-262-8

2903 14 00

i(2)

b

 

karbosulfán (7)

55285-14-8

259-565-9

2932 99 85

p(1)

b

 

kartap

15263-53-3

 

2930 20 00

p(1)-p(2)

b-b

 

chinometionát

2439-01-2

219-455-3

2934 99 90

p(1)-p(2)

b-b

 

chlorečnan (7)

7775-09-9

231-887-4

2829 11 00

p(1)

b

 

10137-74-3

233-378-2

2829 19 00

chlórdimeform (6)

6164-98-3

228-200-5

2925 21 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

chlórfenapyr (7)

122453-73-0

 

2933 99 90

p(1)

b

 

chlorfénvinfos

470-90-6

207-432-0

2919 90 90

p(1)-p(2)

b-b

 

chlórmefos

24934-91-6

246-538-1

2930 90 85

p(1)-p(2)

b-b

 

chlórbenzilát (6)

510-15-6

208-110-2

2918 18 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

chloroform

67-66-3

200-663-8

2903 13 00

i(2)

b

 

chlortál-dimetyl (7)

1861-32-1

217-464-7

2917 39 95

p(1)

b

 

chlozolinát (7)

84332-86-5

282-714-4

2934 99 90

p(1)-p(2)

b-b

 

cholekalciferol

67-97-0

200-673-2

2936 29 90

p(1)

b

 

kumafuryl

117-52-2

204-195-5

2932 29 85

p(1)-p(2)

b-b

 

kreozot a látky príbuzné kreozotu

8001-58-9

232-287-5

2707 91 00

 

 

 

61789-28-4

263-047-8

 

 

 

 

84650-04-4

283-484-8

3807 00 90

 

 

 

90640-84-9

292-605-3

 

 

 

 

65996-91-0

266-026-1

 

i(2)

b

 

90640-80-5

292-602-7

 

 

 

 

65996-85-2

266-019-3

 

 

 

 

8021-39-4

232-419-1

 

 

 

 

122384-78-5

310-191-5

 

 

 

 

krimidín

535-89-7

208-622-6

2933 59 95

p(1)

b

 

kyánamid (7)

420-04-2

206-992-3

2853 00 90

p(1)

b

 

kyanazín

21725-46-2

244-544-9

2933 69 80

p(1)-p(2)

b-b

 

cyhalotrín

68085-85-8

268-450-2

2926 90 95

p(1)

b

 

DBB(Di-μ-oxo-di-n-butylstanio-hydroxyborán/dioxastanaboretán-4-ol)

75113-37-0

401-040-5

2931 00 95

i(1)

b

 

diazinón (7)

333-41-5

206-373-8

2933 59 10

p(1)

b

 

dichlobenil (7)

1194-65-6

214-787-5

2926 90 95

p(1)

b

 

dikloran (7)

99-30-9

202-746-4

2921 42 00

p(1)

b

 

dichlórvos (7)

62-73-7

200-547-7

2919 90 90

p(1)

b

 

dikofol (7)

115-32-2

204-082-0

2906 29 00

p(1)-p(2)

b-b

 

dikofol obsahujúci < 78 % p, p′-dikofol alebo 1 g/kg DDT a zlúčeniny príbuzné DDT (7)

115-32-2

204-082-0

2906 29 00

p(1)-p(2)

b-b

 

dimeténamid (7)

87674-68-8

neuv.

2934 99 90

p(1)

b

 

dinikonazol-M (7)

83657-18-5

neuv.

2933 99 80

p(1)

b

 

dinitro-orto-krezol (DNOC) a jeho soli (ako napr. amónna soľ, draselná soľ a sodná soľ) (6)

534-52-1

208-601-1

2908 99 90

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

2980-64-5

221-037-0

5787-96-2

2312-76-7

219-007-7

dinobuton

973-21-7

213-546-1

2920 90 10

p(1)-p(2)

b-b

 

dinoseb a jeho soli a estery (6)

88-85-7 a iné

201-861-7 a iné

2908 91 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

2915 36 00

i(2)

b

dinoterb (7)

1420-07-1

215-813-8

2908 99 90

p(1)-p(2)

b-b

 

difenylamín

122-39-4

204-539-4

2921 44 00

p(1)

b

 

práškové prípravky určené na rozprašovanie obsahujúce kombináciu:

 

 

3808 99 90

 

 

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

7 % alebo viac benomylu

17804-35-2

241-775-7

2933 99 90

p(1)

b

 

10 % alebo viac karbofuránu

1563-66-2

216-353-0

2932 99 85

p(2)

b

 

a 15 % alebo viac tiramu (6)

137-26-8

205-286-2

2930 30 00

 

 

 

endosulfán (7)

115-29-7

204-079-4

2920 90 85

p(1)

b

 

etalfluralín (7)

55283-68-6

259-564-3

2921 43 00

p(1)

b

 

etión

563-12-2

209-242-3

2930 90 85

p(1)-p(2)

b-b

 

etoxychín (7)

91-53-2

202-075-7

2933 49 90

p(1)

b

 

etylénoxid (oxirán) (6)

75-21-8

200-849-9

2910 10 00

p(1)

b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

fenarimol (7)

60168-88-9

262-095-7

2933 59 95

p(1)

b

 

fenitrotión (7)

122-14-5

204-524-2

2920 19 00

p(1)

b

 

fenpropatrín

39515-41-8

254-485-0

2926 90 95

p(1)-p(2)

b-b

 

fentión (7)

55-38-9

200-231-9

2930 90 85

p(1)

sr

 

fentín-acetát (7)

900-95-8

212-984-0

2931 00 95

p(1)-p(2)

b-b

 

fentín-hydroxid (7)

76-87-9

200-990-6

2931 00 95

p(1)-p(2)

b-b

 

fenvalerát

51630-58-1

257-326-3

2926 90 95

p(1)

b

 

ferbam

14484-64-1

238-484-2

2930 20 00

p(1)-p(2)

b-b

 

fluóracetamid (6)

640-19-7

211-363-1

2924 12 00

p(1)

b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

flurenol

467-69-6

207-397-1

2918 19 85

p(1)-p(2)

b-b

 

flurprimidol (7)

56425-91-3

neuv.

2933 59 95

p(1)

b

 

furatiokarb

65907-30-4

265-974-3

2932 99 85

p(1)-p(2)

b-b

 

guazatín (7)

108173-90-6

115044-19-4

236-855-3

3808 99 90

p(1)-p(2)

b-b

 

hexachlóretán

67-72-1

200-666-4

2903 19 80

i(1)

sr

 

hexazinón

51235-04-2

257-074-4

2933 69 80

p(1)-p(2)

b-b

 

iminoktadín

13516-27-3

236-855-3

2925 29 00

p(1)-p(2)

b-b

 

kyselina indolyloctová (7)

87-51-4

201-748-2

2933 99 80

p(1)

b

 

izoxatión

18854-01-8

242-624-8

2934 99 90

p(1)

b

 

malatión

121-75-5

204-497-7

2930 90 99

p(2)

b

 

a)

hydrazid kyseliny maleínovej a jeho soli okrem cholínových, draselných a sodných solí

123-33-1

204-619-9

2933 99 90

p(1)

b

 

b)

cholínové, draselné a sodné soli hydrazidu kyseliny maleínovej obsahujúce viac než 1 mg/kg voľného hydrazínu vyjadreného pomocou kyselinového ekvivalentu

61167-10-0, 51542-52-0, 28330-26-9

257-261-0, 248-972-7

2933 99 90

 

 

 

zlúčeniny ortuti vrátane anorganických zlúčenín ortuti, alkylových zlúčenín ortuti a alkyloxyalkylových a arylových zlúčenín ortuti s výnimkou zlúčenín ortuti uvedených v prílohe V (6)

62-38-4, 26545-49-3 a iné

200-532-5, 247-783-7 a iné

2852 00 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

kyselina metylditiokarbámová

144-54-7

205-632-2

2930 20 00

p(1)

b

 

137-42-8

205-239-0

metamidofos (4)  (7)

10265-92-6

233-606-0

2930 50 00

p(1)

b

 

metamidofos (rozpustné kvapalné prípravky látky, ktoré obsahujú viac ako 600 g aktívnej zložky/l) (6)

10265-92-6

233-606-0

2930 50 00

3808 50 00

p(2)

b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

metidatión

950-37-8

213-449-4

2934 99 90

p(1)-p(2)

b-b

 

metomyl

16752-77-5

240-815-0

2930 90 99

p(2)

b

 

metylbromid (7)

74-83-9

200-813-2

2903 39 11

p(1)-p(2)

b-b

 

metylparatión (7)  (6)

298-00-0

206-050-1

2920 11 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

metoxurón

19937-59-8

243-433-2

2924 21 90

p(1)-p(2)

b-b

 

monokrotofos (6)

6923-22-4

230-042-7

2924 12 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

monolinurón

1746-81-2

217-129-5

2928 00 90

p(1)

b

 

monometyl-dibróm-difenylmetán

obchodný názov: DBBT (7)

99688-47-8

402-210-1

2903 69 90

i(1)

b

 

monometyl-dichlór-difenylmetán,

obchodný názov: Ugilec 121 alebo Ugilec 21 (7)

400-140-6

2903 69 90

i(1)-i(2)

b-b

 

monometyl-tetrachlór-difenylmetán

obchodný názov: Ugilec 141 (7)

76253-60-6

278-404-3

2903 69 90

i(1)-i(2)

b-b

 

monurón

150-68-5

205-766-1

2924 21 90

p(1)

b

 

nikotín (7)

54-11-5

200-193-3

2939 99 00

p(1)

b

 

nitrofén (7)

1836-75-5

217-406-0

2909 30 90

p(1)-p(2)

b-b

 

nonylfenoly C6H4(OH)C9H19  (7)

25154-52-03, (fenol, nonyl-)

246-672-0

2907 13 00

i(1)

sr

 

84852-15-3 (fenol, 4-nonyl-, rozvetvený)

284-325-5

 

 

 

 

11066-49-2 (izononylfenol),

234-284-4

 

 

 

 

90481-04-2, (fenol, nonyl-, rozvetvený),

291-844-0

 

 

 

 

104-40-5(p-nonylfenol) a iné

203-199-4 a iné

 

 

 

 

nonylfenol-etoxyláty (C2H4O)nC15H24O (7)

9016-45-9, 26027-38-3, 68412-54-4, 37205-87-1, 127087-87-0 a iné

 

3402 13 00

i(1)

sr

 

p(1)-p(2)

b-b

oktabrómdifenyléter (7)

32536-52-0

251-087-9

2909 30 38

i(1)

sr

 

ometoát

1113-02-6

214-197-8

2930 90 85

p(1)-p(2)

b-b

 

oxydemetón-metyl (7)

301-12-2

206-110-7

2930 90 85

p(1)

b

 

parakvát (7)

4685-14-7

225-141-7

2933 39 99

p(1)

b

 

1910-42-5

217-615-7

2074-50-2

218-196-3

paratión (6)

56-38-2

200-271-7

2920 11 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

pebulát

1114-71-2

214-215-4

2930 20 00

p(1)-p(2)

b-b

 

pentachlórfenol a jeho soli a estery (6)

87-86-5 a iné

201-778-6 a iné

2908 11 00

2908 19 00 a iné

p(1)-p(2)

b-sr

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

perfluoroktánsulfonáty

1763-23-1

neuv.

2904 90 20

i(1)

sr

 

(PFOS)

2795-39-3

 

2904 90 20

 

 

 

C8F17SO2X

a iné

 

a iné

 

 

 

[X = OH, kovová soľ (O-M+), halidy, amidy a iné deriváty vrátane polymérov] (7)

 

 

 

 

 

 

permetrín

52645-53-1

258-067-9

2916 20 00

p(1)

b

 

fosalon (7)

2310-17-0

218-996-2

2934 99 90

p(1)

b

 

fosfamidón (rozpustné kvapalné prípravky látky, ktoré obsahujú viac ako 1 000 g aktívnej zložky/l) (6)

13171-21-6 (mixture, (E) & (Z) isomers)

23783-98-4 ((Z)-isomer)

297-99-4 ((E)-isomer)

236-116-5

2924 12 00

3808 50 00

p(1)-p(2)

b-b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

polybrómované bifenyly (PBB) s výnimkou hexabrómbifenylu (6)

13654-09-6, 27858-07-7 a iné

237-137-2, 248-696-7 a iné

2903 69 90

i(1)

sr

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

polychlórované terfenyly (PCT) (6)

61788-33-8

262-968-2

2903 69 90

i(1)

b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

procymidón (7)

32809-16-8

251-233-1

2925 19 95

p(1)

b

 

propachlór (7)

1918-16-7

217-638-2

2924 29 98

p(1)

b

 

propanil

709-98-8

211-914-6

2924 29 98

p(1)

b

 

profám

122-42-9

204-542-0

2924 29 95

p(1)

b

 

propizochlór (7)

86763-47-5

neuv.

2924 29 98

p(1)

b

 

pyrazofos (7)

13457-18-6

236-656-1

2933 59 95

p(1)-p(2)

b-b

 

chintozén (7)

82-68-8

201-435-0

2904 90 85

p(1)-p(2)

b-b

 

scilirozid

507-60-8

208-077-4

2938 90 90

p(1)

b

 

simazín (7)

122-34-9

204-535-2

2933 69 10

p(1)-p(2)

b-b

 

strychnín

57-24-9

200-319-7

2939 99 00

p(1)

b

 

teknazén (7)

117-18-0

204-178-2

2904 90 85

p(1)-p(2)

b-b

 

terbufos

13071-79-9

235-963-8

2930 90 85

p(1)-p(2)

b-b

 

tetraetylové olovo (6)

78-00-2

201-075-4

2931 00 95

i(1)

sr

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

tetrametylové olovo (6)

75-74-1

200-897-0

2931 00 95

i(1)

sr

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

sulfát tálitý

7446-18-6

231-201-3

2833 29 90

p(1)

b

 

tiobenkarb (7)

28249-77-6

248-924-5

2930 20 00

p(1)

b

 

tiocyklám

31895-22-4

250-859-2

2934 99 90

p(1)-p(2)

b-b

 

tiodikarb (7)

59669-26-0

261-848-7

2930 90 85

p(1)

b

 

tolylfluanid (7)

731-27-1

211-986-9

2930 90 85

p(1)

b

 

triazofos

24017-47-8

245-986-5

2933 99 90

p(1)-p(2)

b-b

 

všetky zlúčeniny tributylcínu vrátane:

 

 

2931 00 95

p(2)

b

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

tributylcín oxidu

56-35-9

200-268-0

2931 00 95

tributylcín fluoridu

1983-10-4

217-847-9

2931 00 95

tributylcín metakrylátu

2155-70-6

218-452-4

2931 00 95

tributylcín benzoátu

4342-36-3

224-399-8

2931 00 95

tributylcín chloridu

1461-22-9

215-958-7

2931 00 95

tributylcín oxidu

24124-25-2

246-024-7

2931 00 95

tributylcín naftenátu (6)

85409-17-2

287-083-9

2931 00 95

trichlórfon (7)

52-68-6

200-149-3

2931 00 95

p(1)-p(2)

b-b

 

tricyklazol (7)

41814-78-2

255-559-5

2934 99 90

p(1)

b

 

tridemorf

24602-86-6

246-347-3

2934 99 90

p(1)-p(2)

b-b

 

trifluralín (7)

1582-09-8

216-428-8

2921 43 00

p(1)

b

 

triorganociničité zlúčeniny okrem zlúčenín tributylcínu (7)

2931 00 95 a iné

p(2)

sr

 

i(2)

sr

tris (2, 3-dibrómpropyl)-fosfát (6)

126-72-7

204-799-9

2919 10 00

i(1)

sr

pozri obežník PIC na webovej stránke: www.pic.int/

tris-aziridín-1-yl)fosfánoxid (1,1′,1′-fosforyltriaziridín) (7)

545-55-1

208-892-5

2933 99 90

i(1)

sr

 

vamidotión

2275-23-2

218-894-8

2930 90 85

p(1)-p(2)

b-b

 

vinklozolín (7)

50471-44-8

256-599-6

2934 99 90

p(1)

b

 

zineb

12122-67-7

235-180-1

2930 20 00 or 3824 90 97

p(1)

b

 

ČASŤ 2

Zoznam chemikálií, ktoré spĺňajú podmienky na oznámenie PIC

(podľa článku 11)

Tento zoznam obsahuje chemikálie, ktoré spĺňajú podmienky na oznámenie PIC. Neobsahuje chemikálie, ktoré už podliehajú postupu PIC a ktoré sú uvedené v časti 3 tejto prílohy.

Chemikália

Číslo CAS

Číslo Einecs

Kód KN

Kategória (8)

Obmedzenie použitia (9)

1,3-dichloropropén

542-75-6

208-826-5

2903 29 00

p

b

2-naftylamín (naftalén-2-amín) a jeho soli

91-59-8, 553-00-4, 612-52-2 a iné

202-080-4, 209-030-0, 210-313-6 a iné

2921 45 00

i

b

4-aminobifenyl (bifenyl-4-amín) a jeho soli

92-67-1, 2113-61-3 a iné

202-177-1 a iné

2921 49 80

i

b

4-nitrobifenyl

92-92-3

202-204-7

2904 20 00

i

b

acefát

30560-19-1

250-241-2

2930 90 85

p

b

alachlór

15972-60-8

240-110-8

2924 29 95

p

b

aldikarb

116-06-3

204-123-2

2930 90 85

p

sr

amitraz

33089-61-1

251-375-4

2925 29 00

p

b

antrachinón

84-65-1

201-549-0

2914 61 00

p

b

azbestové vlákna: chryzotil

12001-29-5 alebo 132207-32-0

 

2524 90 00

i

b

atrazín

1912-24-9

217-617-8

2933 69 10

p

b

azinfos-metyl

86-50-0

201-676-1

2933 99 80

p

b

benfurakarb

82560-54-1

neuv.

2932 99 00

p

b

benzidín a jeho soli

92-87-5, 36341-27-2 a iné

202-199-1, 252-984-8 a iné

2921 59 90

i

sr

deriváty benzidínu

 

 

 

butralín

33629-47-9

251-607-4

2921 49 00

p

b

cadusafos

95465-99-9

neuv.

2930 90 99

p

b

karbaryl

63-25-2

200-555-0

2924 29 95

p

b

karbofurán

1563-66-2

216-353-0

2932 99 00

p

b

karbosulfán

55285-14-8

259-565-9

2932 99 00

p

b

chlorečnan

7775-09-9

231-887-4

2829 11 00

p

b

10137-74-3

233-378-2

2829 19 00

chlórfenapyr

122453-73-0

 

2933 99 90

p

sr

chlortál-dimetyl

1861-32-1

217-464-7

2917 39 95

p

b

chlozolinát

84332-86-5

282-714-4

2934 99 90

p

b

kyánamid

420-04-2

206-992-3

2853 00 90

p

sr

diazinón

333-41-5

206-373-8

2933 59 10

p

sr

dichlobenil

1194-65-6

214-787-5

2926 90 95

p

b

dikloran

99-30-9

202-746-4

2921 42 00

p

b

dichlórvos

62-73-7

200-547-7

2919 90 00

p

sr

dikofol

115-32-2

204-082-0

2906 29 00

p

b

dikofol obsahujúci < 78 % p,p′-dikofolu alebo 1 g/kg DDT a zlúčenín príbuzných DDT

115-32-3

204-082-0

2906 29 00

p

b

dimeténamid

87674-68-8

neuv.

2934 99 90

p

b

dinikonazol-M

83657-18-5

neuv.

2933 99 80

p

b

dinoterb

1420-07-1

215-813-8

2908 99 90

p

b

endosulfán

115-29-7

204-079-4

2920 90 85

p

b

etalfluralín

55283-68-6

259-564-3

2921 43 00

p

b

etoxychín

91-53-2

202-075-7

2933 49 90

p

b

fenarimol

60168-88-9

262-095-7

2933 59 95

p

b

fenitrotión

122-14-5

204-524-2

2920 19 00

p

sr

fentión

55-38-9

200-231-9

2930 90 85

p

sr

fentín-acetát

900-95-8

212-984-0

2931 00 95

p

b

fentín-hydroxid

76-87-9

200-990-6

2931 00 95

p

b

flurprimidol

56425-91-3

neuv.

2933 59 95

p

b

guazatín

108173-90-6

115044-19-4

236-855-3

3808 99 90

p

b

kyselina indolyloctová

87-51-4

201-748-2

2933 99 80

p

b

metamidofos (10)

10265-92-6

233-606-0

2930 50 00

p

b

metylbromid

74-83-9

200-813-2

2903 39 11

p

b

metylparatión (11)

298-00-0

206-050-1

2920 11 00

p

b

monometyl-dibróm-difenylmetán

obchodný názov: DBBT

99688-47-8

401-210-1

2903 69 90

i

b

monometyl-dichlór-difenylmetán,

obchodný názov: Ugilec 121 alebo Ugilec 21

400-140-6

2903 69 90

i

b

monometyl-tetrachlór-difenylmetán

obchodný názov: Ugilec 141

76253-60-6

278-404-3

2903 69 90

i

b

nikotín

54-11-5

200-193-3

2939 99 00

p

b

nitrofén

1836-75-5

217-406-0

2909 30 90

p

b

nonylfenoly C6H4(OH)C9H19

25154-52-03, (fenol, nonyl-)

246-672-0

2907 13 00

i

sr

84852-15-3, (fenol, 4-nonyl-, rozvetvený),

284-325-5

 

 

 

11066-49-2 (izononylfenol),

234-284-4

 

 

 

90481-04-2, (fenol, nonyl-, rozvetvený),

291-844-0

 

 

 

104-40-5(P-nonylfenol) a iné

203-199-4 a iné

 

 

 

nonylfenol-etoxyláty (C2H4O)nC15H24O

9016-45-9, 26027-38-3, 68412-54-4, 37205-87-1, 127087-87-0 a iné

 

3402 13 00

i

sr

p

b

oktabrómdifenyléter

32536-52-0

251-087-9

2909 30 38

i

sr

oxydemeton-metyl

301-12-2

206-110-7

2930 90 85

p

b

parakvát

4685-14-7

225-141-7

2933 39 99

p

b

1910-42-5

217-615-7

2074-50-2

218-196-3

perfluoroktánsulfonáty

1763-23-1

neuv.

2904 90 20

i

sr

(PFOS) C8F17SO2X [X = OH, kovová soľ (O-M+), halidy, amidy a iné deriváty vrátane polymérov]

2795-39-3 a iné

 

2904 90 20 a iné

 

 

fosalon

2310-17-0

218-996-2

2934 99 90

p

b

procymidón

32809-16-8

251-233-1

2925 19 95

p

b

propachlór

1918-16-7

217-638-2

2924 29 98

p

b

propizochlór

86763-47-5

neuv.

2924 29 98

p

b

pyrazofos

13457-18-6

236-656-1

2933 59 95

p

b

chintozén

82-68-8

201-435-0

2904 90 85

p

b

simazín

122-34-9

204-535-2

2933 69 10

p

b

teknazén

117-18-0

204-178-2

2904 90 85

p

b

tiobenkarb

28249-77-6

248-924-5

2930 20 00

p

b

tiodikarb

59669-26-0

261-848-7

2930 90 85

p

b

tolylfluanid

731-27-1

211-986-9

2930 90 85

p

sr

trichlórfon

52-68-6

200-149-3

2931 00 95

p

b

tricyklazol

41814-78-2

255-559-5

2934 99 90

p

b

trifluralín

1582-09-8

216-428-8

2921 43 00

p

b

triorganociničité zlúčeniny okrem zlúčenín tributylcínu

2931 00 95 a iné

p

sr

vinklozolín

50471-44-8

256-599-6

2934 99 90

p

b

ČASŤ 3

Zoznam chemikálií, ktoré podliehajú postupu PIC

(uvedený v článkoch 13 a 14)

(Uvedené kategórie sa nachádzajú v dohovore)

Chemikália

Príslušné čísla CAS

Kód HS

čistá látka

Kód HS

zmesi obsahujúce látku

Kategória

2,4,5-T a jeho soli a estery

93-76-5 (13)

2918.91

3808.50

pesticíd

aldrín (12)

309-00-2

2903.52

3808.50

pesticíd

binapakryl

485-31-4

2916.19

3808.50

pesticíd

kaptafol

2425-06-1

2930.50

3808.50

pesticíd

chlórdan (12)

57-74-9

2903.52

3808.50

pesticíd

chlórdimeform

6164-98-3

2925.21

3808.50

pesticíd

chlórbenzilát

510-15-6

2918.18

3808.50

pesticíd

DDT (12)

50-29-3

2903.62

3808.50

pesticíd

dieldrín (12)

60-57-1

2910.40

3808.50

pesticíd

dinitro-orto-krezol (DNOC) a jeho soli (ako napr. amónna soľ, draselná soľ a sodná soľ)

534-52-1, 2980-64-5, 5787-96-2, 2312-76-7

2908.99

3808.91

3808.92

3808.93

pesticíd

dinoseb a jeho soli a estery

88-85-7 (13)

2908.91

3808.50

pesticíd

1,2-dibrómetán (EDB)

106-93-4

2903.31

3808.50

pesticíd

etyléndichlorid (1,2-dichlóretán)

107-06-2

2903.15

3808.50

pesticíd

etylénoxid

75-21-8

2910.10

3808.50

3824.81

pesticíd

fluóracetamid

640-19-7

2924.12

3808.50

pesticíd

HCH (zmesné izoméry) (12)

608-73-1

2903.51

3808.50

pesticíd

heptachlór (12)

76-44-8

2903.52

3808.50

pesticíd

hexachlórbenzén (12)

118-74-1

2903.62

3808.50

pesticíd

lindán (12)

58-89-9

2903.51

3808.50

pesticíd

zlúčeniny ortuti vrátane anorganických zlúčenín ortuti, alkylových zlúčenín ortuti a alkyloxyalkylových a arylových zlúčenín ortuti

10112-91-1, 21908-53-2 a iné

Pozri aj: www.pic.int/

2852.00

3808.50

pesticíd

monokrotofos

6923-22-4

2924.12

3808.50

pesticíd

paratión

56-38-2

2920.11

3808.50

pesticíd

pentachlórfenol a jeho soli a estery

87-86-5 (13)

2908.11

2908.19

3808.50

3808.91

3808.92

3808.93

3808.94

3808.99

pesticíd

toxafén (12)

8001-35-2

3808.50

pesticíd

práškové prípravky určené na rozprašovanie, obsahujúce kombináciu: 7 % alebo viac benomylu, 10 % alebo viac karbofuránu a 15 % alebo viac tiramu

17804-35-2

1563-66-2

137-26-8

3808.92

veľmi nebezpečný pesticídny prípravok

metamidofos (rozpustné kvapalné prípravky látky, ktoré obsahujú viac ako 600 g aktívnej zložky/l)

10265-92-6

2930.50

3808.50

veľmi nebezpečný pesticídny prípravok

metylparatión [emulgovateľné koncentráty (EC) s obsahom 19,5 % aktívnej zložky alebo viac a práškové produkty obsahujúce 1,5 % aktívnej zložky alebo viac]

298-00-0

2920.11

3808.50

veľmi nebezpečný pesticídny prípravok

fosfamidón (rozpustné kvapalné prípravky látky, ktoré obsahujú viac ako 1 000 g aktívnej zložky/l)

 

2924.12

3808.50

veľmi nebezpečný pesticídny prípravok

zmes (E) & (Z) izomérov

13171-21-6

(Z)-izomér

23783-98-4

(E)-izomér

297-99-4

azbestové vlákna:

 

2524.10

2524.90

6811.40

6812.80

6812.91

6812.92

6812.93

6812.99

6813.20

priemyselná

krocidolit

12001-28-4

2524.10

 

 

aktinolit

77536-66-4

2524.90

 

 

antofylit

77536-67-5

2524.90

 

 

amozit

12172-73-5

2524.90

 

 

tremolit

77536-68-6

2524.90

 

 

polybrómované bifenyly (PBB)

 

 

 

 

(hexa-) (12)

36355-01-8

3824.82

priemyselná

(octa-)

27858-07-7

 

 

 

(deca-)

13654-09-6

 

 

 

polychlórované bifenyly (PCB) (12)

1336-36-3

3824.82

priemyselná

polychlórované terfenyly (PCT)

61788-33-8

3824.82

priemyselná

tetraetyl-olovo

78-00-2

2931.00

3811.11

priemyselná

tetrametyl-olovo

75-74-1

2931.00

3811.11

priemyselná

všetky zlúčeniny tributylcínu vrátane:

 

2931.00

3808.99

pesticíd

tributylcín oxidu

56-35-9

2931.00

3808.99

tributylcín fluoridu

1983-10-4

2931.00

3808.99

tributylcín metakrylátu

2155-70-6

2931.00

3808.99

tributylcín benzoátu

4342-36-3

2931.00

3808.99

tributylcín chloridu

1461-22-9

2931.00

3808.99

tributylcín linoleátu

24124-25-2

2931.00

3808.99

tributylcín naftenátu

85409-17-2

2931.00

3808.99

tris(2,3-dibrómpropyl)-fosfát

126-72-7

2919.10

3824.83

priemyselná


(1)  Podkategória: p(1) – pesticíd zo skupiny prípravkov na ochranu rastlín, p(2) – iný pesticíd vrátane biocídov, i(1) – priemyselná chemikália určená na odborné použitie a i(2) – priemyselná chemikália určená na spotrebiteľské použitie.

(2)  Obmedzenie použitia: sr – prísne obmedzenie, b – zákaz (pre príslušnú podkategóriu alebo príslušné podkategórie) podľa právnych predpisov Únie.

(3)  Táto položka nemá vplyv na existujúcu položku týkajúcu sa cis-1,3-dichlóropropénu (č. CAS 10061-01-5).

(4)  Táto položka nemá vplyv na existujúcu položku týkajúcu sa rozpustných kvapalných prípravkov látky metamidofos, ktoré obsahujú viac ako 600 g aktívnej zložky/l.

(5)  Okrem motorových pohonných látok, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58).

Číslo CAS= číslo v registri Chemical Abstracts Service.

(6)  

(#)

Chemikália, ktorá úplne alebo čiastočne podlieha postupu PIC.

(7)  

(+)

Chemikália, ktorá spĺňa podmienky na oznámenie PIC.

(8)  Kategória: p – pesticídy, i – priemyselná chemikália.

(9)  Obmedzenie použitia: sr – prísne obmedzenie, b – zákaz (pre príslušnú kategóriu alebo príslušné kategórie).Číslo CAS = číslo v registri Chemical Abstracts Service.

(10)  Táto položka nemá vplyv na položku v časti 3 prílohy I týkajúcu sa rozpustných kvapalných prípravkov látky metamidofos, ktoré obsahujú viac ako 600 g aktívnej zložky/l.

(11)  

(#)

Chemikália, ktorá úplne alebo čiastočne podlieha postupu PIC.

(12)  Na tieto látky sa vzťahuje zákaz vývozu v súlade s článkom 15 ods. 2 tohto nariadenia a prílohou V k tomuto nariadeniu.

(13)  

(#)

Uvádzajú sa len čísla CAS materských zlúčenín.


PRÍLOHA II

OZNÁMENIE O VÝVOZE

Požadujú sa tieto informácie podľa článku 8:

1.

Identifikácia látky, ktorá sa má vyviezť:

a)

názov podľa názvoslovia Medzinárodnej únie čistej a aplikovanej chémie;

b)

iné názvy (napr. označenie ISO, bežné názvy, obchodné názvy, skratky);

c)

číslo Einecs (Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok) a číslo CAS (číslo v registri Chemical Abstracts Service);

d)

číslo CUS (Európsky colný súpis chemických látok) a kód kombinovanej nomenklatúry;

e)

hlavné znečisťujúce prímesi v látke, ak sú obzvlášť dôležité.

2.

Identifikácia zmesi, ktorá sa má vyviezť:

a)

obchodný názov a/alebo označenie zmesi;

b)

pre každú látku uvedenú v prílohe I percentuálny podiel a podrobné údaje uvedené v bode 1;

c)

číslo CUS (Európsky colný súpis chemických látok) a kód kombinovanej nomenklatúry.

3.

Identifikácia výrobku, ktorý sa má vyviezť:

a)

obchodný názov a/alebo označenie výrobku;

b)

pre každú látku uvedenú v prílohe I percentuálny podiel a podrobné údaje uvedené v bode 1.

4.

Informácie o vývoze:

a)

krajina určenia;

b)

krajina pôvodu;

c)

očakávaný dátum prvého vývozu v danom roku;

d)

odhadované množstvo chemikálie, ktoré sa má počas daného roka vyviezť do príslušnej krajiny;

e)

plánované použitie v krajine určenia, ak je známe, vrátane informácií o kategóriách podľa dohovoru, do ktorých použitie patrí;

f)

meno/názov, adresa a iné podstatné identifikačné údaje dovážajúcej fyzickej alebo právnickej osoby;

g)

meno/názov, adresa a iné podstatné identifikačné údaje vývozcu.

5.

Poverené vnútroštátne orgány:

a)

názov, adresa, telefón a telex, faxové číslo alebo e-mail povereného orgánu v Únii, od ktorého možno získať ďalšie informácie;

b)

názov, adresa, telefón a telex, faxové číslo alebo e-mail povereného orgánu v dovážajúcej krajine.

6.

Informácie o bezpečnostných opatreniach, ktoré je potrebné prijať, vrátane kategórie nebezpečenstva a rizika a bezpečnostných pokynov.

7.

Súhrn fyzikálno-chemických, toxikologických a ekotoxikologických vlastností.

8.

Použitie chemikálie v Únii:

a)

použitia, kategórie podľa dohovoru a podkategórie Únie podliehajúce kontrolnému opatreniu (zákazu alebo prísnemu obmedzeniu);

b)

použitia, ktoré nie sú pre danú chemikáliu prísne obmedzené ani zakázané (uviesť kategórie a podkategórie podľa prílohy I k nariadeniu);

c)

v prípade možnosti odhad množstiev vyrobenej, dovezenej, vyvezenej a použitej chemikálie.

9.

Informácie o bezpečnostných opatreniach na obmedzenie vystavenia pôsobeniu chemikálie alebo na zníženie jej emisií.

10.

Súhrn regulačných obmedzení a dôvodov ich prijatia.

11.

Súhrn informácií uvedených v prílohe IV bode 2 písm. a), c), a d).

12.

Doplňujúce informácie poskytnuté vyvážajúcou zmluvnou stranou dohovoru, pretože sa považujú za dôležité, alebo ďalšie informácie špecifikované v prílohe IV, ak ich dovážajúca zmluvná strana dohovoru požaduje.


PRÍLOHA III

Informácie, ktoré majú Komisii podľa článku 10 poskytovať poverené vnútroštátne orgány členských štátov

1.

Súhrn množstiev chemikálií (vo forme látok, zmesí a výrobkov) patriacich do prílohy I a vyvezených v predchádzajúcom roku:

a)

rok vývozu;

b)

tabuľka obsahujúca súhrn množstiev vyvezených chemikálií (vo forme látok, zmesí a výrobkov), ako sa uvádza ďalej.

Chemikália

Dovážajúca krajina

Množstvo látky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2.

Zoznam fyzických alebo právnických osôb dovážajúcich chemikálie zmluvnej strane dohovoru alebo inej krajine:

Chemikália

Dovážajúca krajina

Dovážajúca osoba

Adresa a iné príslušné identifikačné údaje dovážajúcej osoby

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


PRÍLOHA IV

Oznámenie o zakázaných alebo prísne obmedzených chemikáliách sekretariátu dohovoru

INFORMAČNÉ POŽIADAVKY PRE OZNÁMENIA PODĽA ČLÁNKU 11

Oznámenia musia obsahovať:

1.

vlastnosti, identifikáciu a použitie:

a)

všeobecný názov;

b)

chemický názov podľa medzinárodne uznávaného názvoslovia [napríklad názvoslovia Medzinárodnej únie čistej a aplikovanej chémie (IUPAC)], ak takéto názvoslovie existuje;

c)

obchodné názvy a názvy zmesí;

d)

kódové označenia: číslo CAS (Chemicals Abstract Service), colný kód harmonizovaného systému a iné čísla;

e)

informácie o klasifikácii nebezpečenstva, ak chemikália podlieha klasifikačným požiadavkám;

f)

použitie alebo použitia chemikálií:

v Únii,

inde (ak sú známe);

g)

fyzikálno-chemické, toxikologické a ekotoxikologické vlastnosti;

2.

právoplatné regulačné opatrenie:

a)

informácie týkajúce sa právoplatného regulačného opatrenia:

i)

súhrn právoplatného regulačného opatrenia;

ii)

odkaz na regulačný dokument;

iii)

dátum nadobudnutia účinnosti právoplatného regulačného opatrenia;

iv)

informácie o tom, či bolo právoplatné regulačné opatrenie prijaté na základe hodnotenia rizika alebo posúdenia nebezpečnosti, a ak áno, informácie o takomto hodnotení alebo posúdení vrátane odkazu na príslušnú dokumentáciu;

v)

dôvody prijatia právoplatného regulačného opatrenia súvisiace so zdravím ľudí vrátane zdravia spotrebiteľov a pracovníkov alebo súvisiace so životným prostredím;

vi)

súhrn nebezpečenstiev a rizík, ktoré chemikália predstavuje pre zdravie ľudí vrátane zdravia spotrebiteľov a pracovníkov alebo pre životné prostredie, ako aj očakávaný účinok právoplatného regulačného opatrenia;

b)

kategória alebo kategórie, pre ktoré bolo prijaté právoplatné regulačné opatrenie, a pre každú kategóriu:

i)

použitie alebo použitia zakázané právoplatným regulačným opatrením;

ii)

povolené použitie alebo použitia;

iii)

ak je to možné, odhad množstiev vyrobenej, dovezenej, vyvezenej a použitej chemikálie;

c)

čo možno najviac informácií o pravdepodobnej relevantnosti právoplatného regulačného opatrenia pre ostatné štáty a regióny;

d)

iné relevantné informácie, ktoré sa môžu týkať:

i)

posúdenia sociálno-ekonomických účinkov právoplatného regulačného opatrenia;

ii)

informácií o alternatívach a súvisiacich rizikách, ak sú k dispozícii, ako napríklad:

integrované stratégie pre boj proti škodcom,

priemyselné postupy a procesy vrátane čistejších technológií.


PRÍLOHA V

Chemikálie a výrobky, na ktoré sa vzťahuje zákaz vývozu

(podľa článku 15)

ČASŤ 1

Perzistentné organické látky uvedené v prílohách A a B k Štokholmskému dohovoru o perzistentných organických látkach (1) podľa jeho ustanovení

Opis chemikálií/výrobkov, na ktoré sa vzťahuje zákaz vývozu

Prípadné ďalšie podrobnosti (napr. názov chemikálie, číslo EC, číslo CAS atď.)

 

Aldrín

číslo EC 206-215-8,

číslo CAS 309-00-2,

kód KN 2903 52 00

 

chlórdan

číslo EC 200-349-0,

číslo CAS 57-74-9,

kód KN 2903 52 00

 

chlórdekón

číslo EC 205-601-3

číslo CAS 143-50-0

kód KN 2914 70 00

 

dieldrín

číslo EC 200-484-5,

číslo CAS 60-57-1,

kód KN 2910 40 00

 

DDT (1,1,1-trichlór-2,2-bis(4-chlórfenyl)) etán

číslo EC 200-024-3,

číslo CAS 50-29-3,

kód KN 2903 62 00

 

endrín

číslo EC 200-775-7,

číslo CAS 72-20-8,

kód KN 2910 90 00

 

heptabrómdifenyléter C12H3Br7O

číslo EC 273-031-2

číslo CAS 68928-80-3 a ďalšie

kód KN 2909 30 38

 

heptachlór

číslo EC 200-962-3,

číslo CAS 76-44-8,

kód KN 2903 52 00

 

hexabrómbifenyl

číslo EC 252-994-2

číslo CAS 36355-01-8

kód KN 2903 69 90

 

hexabrómdifenyléter C12H4Br6O

číslo EC 253-058-6

číslo CAS 36483-60-0 a ďalšie

kód KN 2909 30 38

 

hexachlórbenzén

číslo EC 200-273-9,

číslo CAS 118-74-1,

kód KN 2903 62 00

 

hexachlórcyklohexány vrátane lindánu

čísla EC 200-401-2, 206-270-8, 206-271-3, 210-168-9

čísla CAS 58-89-9, 319-84-6, 319-85-7, 608-73-1

kód KN 2903 51 00

 

mirex

číslo EC 219-196-6,

číslo CAS 2385-85-5,

kód KN 2903 59 80

 

pentabrómdifenyléter C12H5Br5O

číslo EC 251-084-2 a ďalšie

číslo CAS 32534-81-9 a ďalšie

kód KN 2909 30 31

 

pentachlórbenzén

číslo EC 210-172-5

číslo CAS 608-93-5

kód KN 2903 69 90

 

polychlórované bifenyly (PCB)

číslo EC 215-648-1 a iné, číslo

CAS 1336-36-3 a iné,

kód KN 2903 69 90

 

tetrabrómdifenyléter C12H6Br4O

číslo EC 254-787-2 a ďalšie

číslo CAS 40088-47-9 a ďalšie

kód KN 2909 30 38

 

toxafén (kamfechlór)

číslo EC 232-283-3,

číslo CAS 8001-35-2,

kód KN 3808 50 00

ČASŤ 2

Chemikálie odlišné od perzistentných organických látok uvedených v prílohách A a B k Štokholmskému dohovoru o perzistentných organických látkach podľa jeho ustanovení

Opis chemikálií/výrobkov, na ktoré sa vzťahuje zákaz vývozu

prípadné ďalšie podrobnosti (napr. názov chemikálie, číslo EC, číslo CAS atď.)

Kozmetické mydlá s obsahom ortuti

kódy KN 3401 11 00, 3401 19 00, 3401 20 10, 3401 20 90, 3401 30 00

Zlúčeniny ortuti s výnimkou zlúčenín vyvážaných na účely výskumu a vývoja, medicínske alebo analytické účely

rumelka, chlorid ortuťný (Hg2Cl2, číslo CAS 10112-91-1), oxid ortuťnatý (HgO, číslo CAS 21908-53-2); kód KN 2852 00 00

Kovová ortuť a zmesi kovovej ortuti s inými látkami vrátane zliatin ortuti, s koncentráciou ortuti aspoň 95 hmotnostných %

číslo CAS 7439-97-6

kód KN 2805 40


(1)  Ú. v. EÚ L 209, 31.7.2006, s. 3.


PRÍLOHA VI

Zoznam krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru a požadujú informácie o tranzite chemikálií podliehajúcich postupu PIC

(uvedený v článku 16)

Krajina

Požadované informácie

 

 

 

 


PRÍLOHA VII

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 689/2008

Toto nariadenie

článok 1

článok 1 ods. 1

1 ods. 1

článok 1 ods. 2

1 ods. 2

článok 2

článok 2 ods. 1

2 ods. 1

článok 2 ods. 2

2 ods. 2

2 ods. 3

článok 3

článok 3

článok 4

článok 4

článok 5

článok 5 ods. 1

5 ods. 1

článok 5 ods. 2

5 ods. 2

článok 5 ods. 3

5 ods. 3

článok 6

6 ods. 1

6 ods. 2

článok 7

článok 6 ods. 1

7 ods. 1

článok 6 ods. 2

7 ods. 2

článok 6 ods. 3

7 ods. 3

článok 8

článok 7 ods. 1

8 ods. 1

článok 7 ods. 2

8 ods. 2

článok 7 ods. 3

8 ods. 3

článok 7 ods. 4

8 ods. 4

článok 7 ods. 5

8 ods. 5

článok 7 ods. 6

8 ods. 6

článok 7 ods. 7

8 ods. 7

článok 7 ods. 8

8 ods. 8

článok 9

článok 8 ods. 1

9 ods. 1

článok 8 ods. 2

9 ods. 2

článok 10

článok 9 ods. 1

10 ods. 1

článok 9 ods. 2

10 ods. 2

článok 9 ods. 3

10 ods. 3

článok 11

článok 10 ods. 1

11ods. 1

článok 10 ods. 2

11ods. 2

článok 10 ods. 3

11ods. 3

článok 10 ods. 4

11ods. 4

článok 10 ods. 5

11ods. 5

článok 10 ods. 6

11ods. 6

článok 10 ods. 7

11ods. 7

článok 10 ods. 8

11ods. 8

článok 11

článok 12

článok 13

článok 12 ods. 1

13 ods. 1

článok 12 ods. 2

13 ods. 2

článok 12 ods. 3

13 ods. 3

článok 12 ods. 4

13 ods. 4

článok 12 ods. 5

13 ods. 5

článok 12 ods. 6

13 ods. 6

článok 14

článok 13 ods. 1

14 ods. 1

článok 13 ods. 2

14 ods. 2

článok 13 ods. 3

14 ods. 3

článok 13 ods. 4

14 ods. 4

článok 13 ods. 5

14 ods. 5

článok 13 ods. 6

14 ods. 6

článok 13 ods. 7

14 ods. 7

článok 13 ods. 8

14 ods. 8

článok 13 ods. 9

14 ods. 9

článok 13 ods. 10

14 ods. 10

článok 13 ods. 11

14 ods. 11

článok 15

článok 14 ods. 1

15 ods. 1

článok 14 ods. 2

15 ods. 2

článok 16

článok 15 ods. 1

16 ods. 1

článok 15 ods. 2

16 ods. 2

článok 15 ods. 3

16 ods. 3

článok 15 ods. 4

16 ods. 4

článok 17

článok 16 ods. 1

17 ods. 1

článok 16 ods. 2

17 ods. 2

článok 16 ods. 3

17 ods. 3

článok 16 ods. 4

17 ods. 4

článok 18

článok 17 ods. 1

18 ods. 1

18 ods. 2

článok 17 ods. 1

18 ods. 3

článok 19

článok 17 ods. 2

19 ods. 1

19 ods. 2

19 ods. 3

článok 20

článok 19 ods. 1

20 ods. 1

článok 19 ods. 2

20 ods. 2

článok 19 ods. 3

20 ods. 3

článok 19 ods. 3

20 ods. 4

článok 20

článok 21

článok 22

článok 21ods. 1

22 ods. 1

článok 21ods. 2

22 ods. 2

článok 21ods. 3

22 ods. 3

článok 23

článok 22 ods. 1

23 ods. 1

článok 22 ods. 2

23 ods. 2

článok 22 ods. 3

23 ods. 3

článok 22 ods. 4

23 ods. 4

článok 24

24 ods. 1

24 ods. 2

24 ods. 3

článok 25

článok 26

26 ods. 1

26 ods. 2

26 ods. 3

26 ods. 4

26 ods. 5

článok 27

článok 24 ods. 1

27 ods. 1

článok 24 ods. 2

27 ods. 2

článok 18

článok 28

článok 29

článok 25

článok 30

článok 26

článok 31

príloha I

príloha I

príloha II

príloha II

príloha III

príloha III

príloha IV

príloha IV

príloha V

príloha V

príloha VI

príloha VI


27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/107


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 650/2012

zo 4. júla 2012

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru musí Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

V súlade s článkom 81 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie môžu takéto opatrenia zahŕňať opatrenia zamerané na zabezpečenie zlučiteľnosti kolíznych noriem a noriem určujúcich právomoc, uplatniteľných v členských štátoch.

(3)

Európska rada na zasadnutí v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 schválila zásadu vzájomného uznávania rozsudkov a iných rozhodnutí súdnych orgánov ako základný kameň súdnej spolupráce v občianskych veciach a vyzvala Radu a Komisiu, aby prijali program opatrení na vykonávanie tejto zásady.

(4)

Spoločný program opatrení Komisie a Rady na uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (3) bol prijatý 30. novembra 2000. V tomto programe sa identifikujú opatrenia týkajúce sa harmonizácie kolíznych noriem ako opatrenia uľahčujúce vzájomné uznávanie rozhodnutí a umožňuje sa ním vytvorenie nástroja, ktorý sa týka závetov a dedenia.

(5)

Európska rada na zasadnutí v Bruseli 4. a 5. novembra 2004 prijala nový program s názvom Haagsky program: posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii (4). V tomto programe sa zdôrazňuje, že je potrebné prijať nástroj v dedičských veciach, ktorý sa bude zaoberať predovšetkým otázkou kolízie právnych poriadkov, právomoci, vzájomného uznávania a výkonu rozhodnutí v oblasti dedenia a európskeho osvedčenia o dedičstve.

(6)

Európska rada prijala na svojom zasadnutí 10. a 11. decembra 2009 v Bruseli nový viacročný program s názvom Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (5). Európska rada v tomto programe konštatovala, že vzájomné uznávanie by sa malo rozšíriť aj na oblasti, ktoré ešte nie sú jeho predmetom, avšak pre každodenný život sú kľúčové, ako je napríklad dedenie a závety, a to so zreteľom na právne systémy členských štátov vrátane verejného poriadku (ordre public) a vnútroštátnych tradícií v tejto oblasti.

(7)

Je potrebné uľahčiť riadne fungovanie vnútorného trhu odstránením prekážok voľného pohybu osôb, ktoré v súčasnosti narážajú na problémy pri uplatňovaní svojich práv v kontexte dedenia, ktoré má cezhraničné dôsledky. V európskom priestore spravodlivosti musia mať občania možnosť usporiadať svoje dedičstvo vopred. Musia byť efektívne zaručené práva dedičov a odkazovníkov, ďalších osôb s blízkym vzťahom k zosnulému, ako aj veriteľov poručiteľa.

(8)

Na dosiahnutie týchto cieľov by toto nariadenie malo spojiť ustanovenia o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní – alebo prípadne prijímaní –, vykonateľnosti a výkone rozhodnutí, verejných listín a súdnych zmierov, ako aj o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve.

(9)

Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mali patriť všetky občianskoprávne aspekty dedenia, najmä všetky formy prechodu majetku, práv a povinností z dôvodu smrti, nezávisle od toho, či ide o prechod na základe právneho úkonu nakladania s majetkom v prípade úmrtia, alebo o prechod majetku zo zákona.

(10)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať vo veciach týkajúcich sa príjmov alebo v správnych veciach, ktoré majú povahu verejného práva. Preto by sa na základe vnútroštátnych právnych predpisov malo rozhodnúť napríklad o tom, ako sa počítajú a platia dane alebo iné poplatky, ktoré majú povahu verejného práva, či už ide o dane, ktoré mal platiť v čase smrti zosnulý, alebo akýkoľvek druh dane súvisiacej s dedičstvom, ktorú majú platiť pozostalí alebo oprávnené osoby. Tiež by sa malo na základe vnútroštátnych právnych predpisov rozhodnúť o tom, či by sa mohlo vydanie majetku z dedičstva oprávneným osobám podľa tohto nariadenia alebo zapísanie majetku z dedičstva do registra zdaniť.

(11)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na iné oblasti občianskeho práva ako dedičstvo. Viacero otázok, ktoré možno považovať za otázky týkajúce sa dedičských vecí, by sa malo z dôvodov jednoznačnosti výslovne vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(12)

Toto nariadenie by sa preto nemalo vzťahovať na otázky týkajúce sa majetkových režimov manželov vrátane individuálne dohodnutých majetkových režimov manželov, ako ich poznajú niektoré právne systémy, a to v rozsahu, v akom sa tieto režimy nezaoberajú dedičskými vecami, ako aj na otázky týkajúce sa majetkových režimov zväzkov, ktoré sa považujú za zväzky s porovnateľnými účinkami, aké má manželstvo. Orgány, ktoré konajú v danej dedičskej veci podľa tohto nariadenia, by pri určovaní dedičstva a príslušných podielov oprávnených osôb mali napriek tomu v závislosti od situácie zohľadniť vyporiadanie majetkového režimu manželov alebo podobného majetkového režimu zosnulého.

(13)

Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali vylúčiť aj otázky týkajúce sa zriadenia, správy a zrušenia trustov. Nemalo by sa to považovať za všeobecné vylúčenie trustov. Ak sa v súvislosti s dedením zo zákona zriadi trust na základe závetu alebo zákona, rozhodné právo pre dedenie podľa tohto nariadenia by sa malo uplatňovať na prechod majetku a určenie oprávnených osôb.

(14)

Majetkové práva, podiely a majetok, ktoré vznikli alebo sa previedli iným spôsobom ako dedením, napríklad darovaním, by sa mali tiež vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. To, či sa dary alebo iné formy právnych úkonov nakladania s majetkom medzi živými s okamžitým vecnoprávnym účinkom vrátia alebo započítajú na účely stanovenia podielov oprávnených osôb podľa rozhodného práva pre dedenie, by však malo stanoviť právo určené týmto nariadením ako rozhodné právo pre dedenie.

(15)

Toto nariadenie by malo umožniť vznik alebo prechod práva k nehnuteľnému alebo hnuteľnému majetku na základe dedenia, ako sa ustanovuje v rozhodnom práve pre dedenie. Nemal by ním však byť dotknutý obmedzený počet (numerus clausus) vecných práv, ktoré poznajú vnútroštátne právne poriadky niektorých členských štátov. Od členského štátu by sa nemalo požadovať uznanie vecného práva, ktoré sa vzťahuje na majetok nachádzajúci sa v uvedenom členskom štáte, pokiaľ jeho právo nepozná dané vecné právo.

(16)

Aby sa však oprávneným osobám umožnilo užívať v inom členskom štáte práva, ktoré vznikli alebo na nich prešli na základe dedenia, v tomto nariadení by sa malo ustanoviť, že neznáme vecné právo sa prispôsobí najbližšiemu rovnocennému vecnému právu podľa právneho poriadku tohto iného členského štátu. V súvislosti s takýmto prispôsobovaním by sa mali zohľadniť ciele a záujmy sledované konkrétnym vecným právom a účinky, ktoré sú s ním spojené. Na účely určenia najbližšieho rovnocenného vnútroštátneho vecného práva môžu byť kontaktované príslušné orgány alebo osoby v štáte, ktorého právnym poriadkom sa dedenie spravovalo, s cieľom získať ďalšie informácie o povahe a účinkoch daného práva. Na tento účel by sa mohli využiť existujúce siete v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach, ako aj akékoľvek ďalšie dostupné prostriedky uľahčujúce pochopenie cudzieho právneho poriadku.

(17)

Prispôsobením neznámych vecných práv, ako sa výslovne stanovuje v tomto nariadení, by nemali byť dotknuté iné formy prispôsobenia v rámci uplatňovania tohto nariadenia.

(18)

Požiadavky na zápis práva k nehnuteľnému alebo hnuteľnému majetku do registra by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčiť. Zákonné podmienky a spôsob vykonania zápisu a orgány zodpovedné za kontrolu toho, či sú splnené všetky požiadavky a či je predložená alebo založená úplná dokumentácia alebo či obsahuje potrebné informácie, ako sú katastre alebo notári, by sa preto mali určiť v právnom poriadku členského štátu, v ktorom sa register vedie (v prípade nehnuteľného majetku lex rei sitae). Orgány môžu predovšetkým skontrolovať, či právo zosnulého na majetok, ktorý je predmetom dedičstva a ktorý je uvedený v dokumente predloženom na zápis, je právo, ktoré je ako také zapísané v registri alebo ktoré je inak preukázané v súlade s právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa register vedie. S cieľom vyhnúť sa duplicite písomností by registračné orgány mali uznať takéto písomnosti, ktoré vyhotovili príslušné orgány v inom členskom štáte a ktorých pohyb sa ustanovuje v tomto nariadení. Európske osvedčenie o dedičstve vydané podľa tohto nariadenia by predovšetkým malo predstavovať platnú písomnosť na zápis majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do registra členského štátu. To by však orgánom, ktoré sa venujú registrácii, nemalo brániť v tom, aby osobu žiadajúcu o zápis požiadali o poskytnutie takých dodatočných informácií alebo predloženie takých dodatočných dokumentov, aké sa požadujú podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa vedie register, napríklad informácie alebo dokumenty týkajúce sa zaplatenia daní. Príslušný orgán môže osobu žiadajúcu o zápis poučiť o spôsobe doplnenia chýbajúcich informácií alebo dokumentov.

(19)

Účinky zápisu práva do registra by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia tiež vylúčiť. To, či má zápis napríklad deklaratórny alebo konštitutívny účinok, by mal preto určiť právny poriadok členského štátu, v ktorom sa register vedie. Takže ak si napríklad nadobudnutie práva na nehnuteľný majetok podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa register vedie, vyžaduje zápis do registra s cieľom zabezpečiť účinok erga omnes alebo s cieľom chrániť právne transakcie, mal by sa moment takéhoto nadobudnutia práva riadiť právnym poriadkom tohto členského štátu.

(20)

V tomto nariadení by sa mali zohľadniť rôzne systémy riešenia dedičských vecí, ktoré sa v členských štátoch uplatňujú. Na účely tohto nariadenia by pojem „súd“ mal preto mať široký význam, aby zahŕňal nielen súdy v pravom zmysle slova vykonávajúce funkcie justičného orgánu, ale aj notárov alebo registračné orgány v určitých členských štátoch, ktoré v dedičských veciach vykonávajú funkcie justičného orgánu ako súdy, a notárov a príslušníkov právnických povolaní, ktorí v niektorých členských štátoch vykonávajú funkcie justičného orgánu v danej dedičskej veci na základe poverenia súdom. Všetky súdy vymedzené v tomto nariadení by sa mali riadiť normami o určení právomoci, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Pojem „súd“ by, naopak, nemal zahŕňať nejustičné orgány členského štátu, ktoré majú podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať v dedičských veciach, ako napríklad notári, ktorí vo väčšine členských štátov bežne nevykonávajú funkcie justičného orgánu.

(21)

Toto nariadenie by malo umožniť všetkým notárom, ktorí majú právomoc konať v dedičských veciach v členských štátoch, aby túto právomoc vykonávali. To, či sa budú na notárov v určitom členskom štáte vzťahovať normy o určení právomoci stanovené v tomto nariadení, by malo závisieť od toho, či sa na nich vzťahuje pojem „súd“ na účely tohto nariadenia.

(22)

Akty vo veciach dedičstva vydané v členských štátoch notármi by mali byť v obehu podľa tohto nariadenia. Ak notári vykonávajú funkcie justičného orgánu, sú viazaní pravidlami súdnej právomoci a ich rozhodnutia by mali byť v obehu v súlade s ustanoveniami o uznávaní, vykonateľnosti a výkone rozhodnutí. Ak notári nevykonávajú funkcie justičného orgánu, nie sú viazaní pravidlami súdnej právomoci a verejné listiny, ktoré vydávajú, by mali byť v obehu v súlade s ustanoveniami o verejných listinách.

(23)

Vzhľadom na narastajúcu mobilitu občanov a s cieľom zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti v Únii a existenciu kolízneho kritéria založeného na skutočnej väzbe medzi dedičskou vecou a členským štátom, v ktorom sa vykonáva právomoc, by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, že všeobecným kolíznym kritériom na účely určenia právomoci, ako aj rozhodného práva by mal byť obvyklý pobyt zosnulého v čase smrti. Orgán konajúci v dedičskej veci by mal na účely určenia obvyklého pobytu celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. Takto určený obvyklý pobyt by mal so zreteľom na konkrétne ciele tohto nariadenia preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom.

(24)

V určitých prípadoch môže byť určenie obvyklého pobytu zosnulého zložité. Takýto prípad môže nastať najmä vtedy, ak zosnulý z pracovných alebo ekonomických dôvodov odišiel žiť do zahraničia s cieľom pracovať tam, a to aj na dlhý čas, ale zachoval si úzku a stabilnú väzbu na svoj štát pôvodu. V takomto prípade by sa stále za obvyklý pobyt zosnulého mohol považovať štát pôvodu zosnulého, v ktorom sa nachádzalo centrum jeho rodinného a spoločenského života, v závislosti od okolností prípadu. Iný zložitý prípad môže nastať, ak zosnulý striedavo žil vo viacerých štátoch alebo ak cestoval z jedného štátu do druhého bez toho, aby sa trvale usadil v ktoromkoľvek z nich. Ak bol zosnulý štátnym príslušníkom jedného z týchto štátov alebo mal svoj hlavný majetok v jednom z týchto štátov, jeho štátna príslušnosť alebo umiestnenie tohto majetku by mohli byť osobitným faktorom pri celkovom posúdení všetkých skutkových okolností.

(25)

Pokiaľ ide o určovanie rozhodného práva pre dedenie, orgán konajúci vo veci dedičstva môže vo výnimočných prípadoch, napríklad keď sa zosnulý presťahoval do štátu svojho obvyklého pobytu len krátko pred svojou smrťou a všetky okolnosti prípadu poukazujú na to, že mal preukázateľne užšie väzby s iným štátom, dospieť k záveru, že rozhodným právom pre dedenie by nemal byť právny poriadok štátu obvyklého pobytu zosnulého, ale právny poriadok štátu, s ktorým mal zosnulý preukázateľne užšiu väzbu. Preukázateľne užšia väzba by sa však nemala používať ako subsidiárne kolízne kritérium vždy, keď je určenie miesta obvyklého pobytu zosnulého v čase smrti zložité.

(26)

Toto nariadenie by nemalo brániť súdu uplatniť mechanizmy, ktorých cieľom je zabrániť obchádzaniu právnych predpisov, napríklad v kontexte medzinárodného práva súkromného.

(27)

Cieľom ustanovení tohto nariadenia je zabezpečiť, aby orgán, ktorý koná v dedičskej veci, vo väčšine prípadov uplatňoval vlastný právny poriadok. V tomto nariadení sa preto ustanovujú mechanizmy, ktoré by sa uplatnili v prípade, keď si zosnulý ako právny poriadok, ktorým sa má spravovať dedenie po ňom, zvolil právny poriadok členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.

(28)

Jeden takýto mechanizmus by mal dotknutým účastníkom umožniť uzavrieť dohodu o voľbe súdu v prospech súdov členského štátu zvoleného právneho poriadku. Predovšetkým v závislosti od otázky, na ktorú sa vzťahuje dohoda o voľbe súdu, by sa muselo v každom jednotlivom prípade určiť, či by dohodu museli uzavrieť všetci účastníci, ktorých sa dedenie týka, alebo či by niektorí z nich mohli súhlasiť s tým, aby sa konkrétna otázka predložila pred zvolený súd, ak by rozhodnutím tohto súdu o danej otázke neboli dotknuté práva ostatných účastníkov v dedičskej veci.

(29)

Ak súd začal konať v dedičskej veci bez návrhu, ako je to v prípade niektorých členských štátov, tento súd by mal zastaviť konanie, ak účastníci súhlasia s vyporiadaním dedičstva mimosúdnym zmierom v členskom štáte zvoleného právneho poriadku. Ak súd nezačne konať v dedičskej veci bez návrhu, toto nariadenie by nemalo účastníkom brániť v tom, aby vyporiadali dedičstvo mimosúdnym zmierom, napríklad pred notárom v členskom štáte, ktorý si zvolili, ak to umožňuje právny poriadok tohto členského štátu. Malo by sa tak postupovať aj v prípade, ak rozhodné právo pre dedičstvo nie je právom tohto členského štátu.

(30)

S cieľom zabezpečiť, aby súdy všetkých členských štátov mohli z rovnakých dôvodov vykonávať právomoc v súvislosti s dedením po osobách, ktoré v čase smrti nemali obvyklý pobyt v členskom štáte, v tomto nariadení by sa mal uviesť v hierarchickom poradí taxatívny zoznam dôvodov, na základe ktorých sa môže vykonať takáto subsidiárna právomoc.

(31)

S cieľom napraviť najmä prípady odoprenia spravodlivosti by sa v tomto nariadení malo ustanoviť forum necessitatis a tak umožniť súdu členského štátu konať vo výnimočných prípadoch v dedičskej veci, ktorá má úzku väzbu na tretí štát. Takýto výnimočný prípad môže nastať vtedy, keď sa konanie v danom treťom štáte ukáže ako nemožné napríklad z dôvodu občianskej vojny alebo keď od oprávnenej osoby nemožno rozumne očakávať, že v tomto štáte začne alebo bude viesť konanie. Právomoc založenú na forum necessitatis by však malo byť možné vykonávať iba vtedy, ak má daná vec dostatočnú väzbu na členský štát konajúceho súdu.

(32)

V snahe zjednodušiť život dedičov a odkazovníkov, ktorí majú obvyklý pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa koná alebo bude konať v dedičskej veci, by toto nariadenie malo umožniť každej osobe, ktorá je oprávnená podľa rozhodného práva pre dedenie, vydať vyhlásenia o prijatí alebo odmietnutí dedičstva, odkazu alebo povinného dedičského podielu alebo o obmedzení svojej zodpovednosti za dlhy patriace do dedičstva, a to vo forme ustanovenej právnym poriadkom členského štátu, v ktorom má obvyklý pobyt, pred súdmi tohto členského štátu. To by nemalo brániť tomu, aby sa takéto vyhlásenia vydávali pred inými orgánmi v tomto členskom štáte, ktoré sú príslušné na prijímanie takýchto vyhlásení podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Osoby, ktoré sa rozhodli pre možnosť vydať vyhlásenia v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, by mali informovať súd alebo orgán, ktorý koná alebo bude konať v dedičskej veci, o existencii takýchto vyhlásení v lehote stanovenej v rozhodnom práve pre dedenie.

(33)

Osobe, ktorá chce obmedziť svoju zodpovednosť za dlhy v rámci dedičstva, by sa nemalo umožniť urobiť tak jednoduchým vyhlásením na tento účel pred súdmi alebo inými príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má obvyklý pobyt, ak rozhodné právo pre dedičstvo od nej vyžaduje, aby iniciovala osobitné súdne konanie pred príslušným súdom, napríklad konanie o súpise majetku. Vyhlásenie, ktoré za týchto okolností vykoná osoba v členskom štáte svojho obvyklého pobytu formou ustanovenou v právnom poriadku tohto členského štátu, by preto nemalo byť oficiálne platné na účely tohto nariadenia. Písomnosti, ktoré sú návrhom na začatie súdneho konania, by sa taktiež nemali považovať za vyhlásenia na účely tohto nariadenia.

(34)

V záujme harmonického fungovania spravodlivosti by sa malo predchádzať vydávaniu nezlučiteľných rozhodnutí v rôznych členských štátoch. Na tento účel by sa mali v tomto nariadení ustanoviť všeobecné procesné pravidlá, ktoré budú podobné pravidlám obsiahnutým v iných nástrojoch Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach.

(35)

Jedným takýmto procesným pravidlom je pravidlo litispendencie (prekážka súdneho konania), ktoré sa uplatní v prípade, že sa na rôzne súdy v rôznych členských štátoch podá návrh na začatie konania v tej istej dedičskej veci. Toto pravidlo následne určí, ktorý súd by mal začať konanie v dedičskej veci.

(36)

Vzhľadom na to, že v niektorých členských štátoch môžu v dedičských veciach konať nejustičné orgány, ako sú notári, ktorí nie sú viazaní normami o určení právomoci podľa tohto nariadenia, nemožno vylúčiť možnosť, že v rôznych členských štátoch môže paralelne prebiehať rokovanie o mimosúdnom zmieri a súdne konanie v tej istej dedičskej veci alebo dve rokovania o mimosúdnom zmieri v tej istej dedičskej veci. V takomto prípade by sa dotknutí účastníci mali medzi sebou dohodnúť na ďalšom postupe, a to hneď, ako sa dozvedia o paralelných konaniach. Ak sa nemôžu dohodnúť, v dedičskej veci budú musieť konať a rozhodnúť súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia.

(37)

S cieľom umožniť občanom využívať výhody vnútorného trhu pri úplnej právnej istote by im toto nariadenie malo umožniť vopred poznať rozhodné právo pre ich dedičstvo. Mali by sa zaviesť harmonizované kolízne normy, aby sa zamedzilo protichodným výsledkom. Základné pravidlo by malo zabezpečiť, že sa dedenie bude predvídateľne spravovať právnym poriadkom, s ktorým má úzku väzbu. Z dôvodu právnej istoty a s cieľom predísť rozdeleniu dedičstva na niekoľko častí by sa malo uvedeným právnym poriadkom spravovať celé dedičstvo, t. j. všetok majetok tvoriaci dedičstvo bez ohľadu na povahu majetku a bez ohľadu na to, či sa majetok nachádza v inom členskom štáte alebo v treťom štáte.

(38)

Týmto nariadením by sa malo občanom umožniť vopred usporiadať svoje dedičstvo prostredníctvom voľby rozhodného práva pre dedenie po nich. Táto voľba by mala byť obmedzená na právny poriadok štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, aby sa zaručila väzba medzi zosnulým a zvoleným právnym poriadkom a predišlo tomu, že sa právny poriadok zvolí s úmyslom zmariť legitímne očakávania osôb oprávnených na povinný dedičský podiel.

(39)

Voľba práva by sa mala urobiť výslovne vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti alebo by mala vyplývať z podmienok tohto právneho úkonu. Voľba práva by sa mohla považovať za preukázanú právnym úkonom nakladania s majetkom pre prípad smrti napríklad vtedy, keď v ňom zosnulý uviedol odkaz na osobitné ustanovenia právneho predpisu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo ak inak uviedol tento právny predpis.

(40)

Voľba práva podľa tohto nariadenia by mala byť platná aj vtedy, ak zvolený právny poriadok neumožňuje voľbu práva v dedičských veciach. Na základe zvoleného právneho poriadku by sa však mala určiť hmotnoprávna platnosť právneho úkonu voľby práva, t. j. na jeho základe by sa malo určiť, či mu osoba, ktorá sa rozhoduje, porozumela a súhlasí s ním. Uvedené by malo rovnako platiť aj pre právny úkon, ktorým sa mení alebo ruší voľba práva.

(41)

Na účely uplatnenia tohto nariadenia by sa určenie štátnej príslušnosti alebo viacerých štátnych príslušností osoby malo vyriešiť ako predbežná otázka. Otázka posúdenia toho, či je osoba štátnym príslušníkom určitého štátu, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a spravuje sa vnútroštátnym právnym poriadkom a v prípade potreby aj medzinárodnými dohovormi, a to pri úplnom dodržiavaní všeobecných zásad Európskej únie.

(42)

Právnym poriadkom, ktorý sa určil ako rozhodné právo pre dedenie, by sa malo spravovať dedenie od začiatku až po prechod vlastníckeho práva k majetku, ktorý je súčasťou dedičstva, na oprávnené osoby tak, ako sú určené v tomto právnom poriadku. Mal by sa vzťahovať na otázky týkajúce sa správy majetku a na zodpovednosť za dlhy patriace do dedičstva. Platenie dlhov v rámci dedičstva môže v závislosti najmä od rozhodného práva pre dedičstvo zahŕňať aj zohľadnenie osobitnej pozície veriteľov.

(43)

Pravidlá určenia právomoci súdu ustanovené v tomto nariadení môžu v určitých prípadoch viesť k situácii, keď súd, ktorý má právomoc rozhodovať o dedičstve, nebude uplatňovať vlastné právo. Ak táto situácia nastane v členskom štáte, ktorého právny poriadok ustanovuje povinné vymenovanie správcu pozostalosti, toto nariadenie by malo umožniť súdom tohto členského štátu vymenovať pri začatí konania jedného alebo viacerých takýchto správcov podľa ich vlastného vnútroštátneho práva. Tým by nemalo byť dotknuté žiadne rozhodnutie účastníkov vyporiadať dedičstvo mimosúdnym zmierom v inom členskom štáte, ak je to možné podľa právneho poriadku tohto členského štátu. V záujme zabezpečenia hladkej koordinácie medzi rozhodným právom pre dedenie a právom členského štátu súdu, ktorý vymenúva, by súd mal vymenovať osobu alebo osoby, ktoré by boli oprávnené spravovať pozostalosť podľa rozhodného práva pre dedenie, ako je vykonávateľ poslednej vôle zosnulého alebo samotní dedičia, alebo ak to vyžaduje rozhodné právo pre dedenie, tretích správcov. Súdy však môžu v osobitných prípadoch, keď to ich právny poriadok vyžaduje, vymenovať za správcu tretiu stranu, a to aj v prípade, keď to nie je stanovené v rozhodnom práve pre dedenie. Ak zosnulý vymenoval vykonávateľa poslednej vôle, táto osoba nesmie byť zbavená svojich právomocí, pokiaľ rozhodné právo pre dedenie neumožňuje ukončenie jej mandátu.

(44)

Právomocami, ktoré vykonávajú správcovia vymenovaní v členskom štáte súdu, ktorý v danej veci koná, by mali byť právomoci správy, ktoré môžu vykonávať podľa rozhodného práva pre dedenie. Ak je teda napríklad dedič vymenovaný ako správca, mal by mať právomoci spravovať pozostalosť, ktorú by dedič mal podľa tohto práva. Ak právomoci správy, ktoré sa môžu vykonávať podľa rozhodného práva pre dedenie, nestačia na zachovanie majetku, ktorý je predmetom dedičstva, alebo na ochranu práv veriteľov alebo iných osôb, ktoré sa zaručili za dlhy zosnulého, správca (správcovia) vymenovaný(-í) v členskom štáte súdu, ktorý(-í) v danej veci koná(-ajú), môže(-u) na zvyškovom základe vykonávať právomoci správy na tento účel ustanovené v práve tohto členského štátu. Takéto zvyškové právomoci by mohli zahŕňať napríklad vypracovanie súpisu majetku z dedičstva a dlhov patriacich do dedičstva, informovanie veriteľov o začatí dedičského konania a ich vyzvanie na to, aby oznámili svoje nároky, a prijatie akýchkoľvek predbežných opatrení vrátane ochranných, zameraných na zabezpečenie majetku, ktorý je predmetom dedičstva. Úkony vykonané správcom na základe zvyškových právomocí by mali rešpektovať rozhodné právo pre dedenie, pokiaľ ide o prevod vlastníctva majetku, ktorý je predmetom dedenia, vrátane akejkoľvek transakcie, ktorú vykonali oprávnené osoby pred vymenovaním správcu, zodpovednosť za dlhy patriace do dedičstva a práva oprávnených osôb, a to prípadne aj práva prijať alebo odmietnuť dedičstvo. Takéto úkony by napríklad mohli zahŕňať len prevod majetku alebo splatenie dlhov, pokiaľ by to umožňovalo rozhodné právo pre dedenie. Ak podľa rozhodného práva pre dedenie vymenovanie tretieho správcu mení zodpovednosť dedičov, táto zmena zodpovednosti by sa mala rešpektovať.

(45)

Toto nariadenie by nemalo brániť veriteľom napríklad prostredníctvom zástupcu urobiť prípadné ďalšie kroky, ktoré môžu byť k dispozícii podľa vnútroštátnych právnych predpisov, v súlade s príslušnými nástrojmi Únie s cieľom chrániť svoje práva.

(46)

Toto nariadenie by malo umožniť, aby sa potenciálnym veriteľom v iných členských štátoch, kde sa nachádzajú aktíva, poskytli informácie o začatí dedičského konania. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia by sa preto mala zvážiť možnosť vytvorenia mechanizmu, ak je to vhodné prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície, aby sa umožnil prístup prípadných veriteľov v iných členských štátoch k relevantným informáciám, tak aby mohli oznámiť svoje nároky.

(47)

V rozhodnom práve pre dedenie by sa malo určiť, kto sú v danej dedičskej veci oprávnené osoby. Pojem „oprávnené osoby“ sa vo väčšine právnych poriadkov vzťahuje na dedičov, odkazovníkov a osoby oprávnené na povinný dedičský podiel, hoci napríklad právne postavenie odkazovníkov nie je rovnaké vo všetkých právnych poriadkoch. V niektorých právnych poriadkoch môže odkazovník nadobudnúť priamy dedičský podiel, zatiaľ čo v iných právnych poriadkoch môže odkazovník nadobudnúť len pohľadávku voči dedičom.

(48)

V záujme zabezpečenia právnej istoty osôb, ktoré chcú vopred naplánovať dedenie po nich, by sa v tomto nariadení mala stanoviť osobitná kolízna norma, ktorá sa týka prípustnosti a hmotnoprávnej platnosti právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti. Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tejto normy by sa v tomto nariadení mal uviesť zoznam náležitostí, ktoré by sa mali považovať za náležitosti týkajúce sa hmotnoprávnej platnosti. Preskúmanie hmotnoprávnej platnosti právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti môže viesť k záveru, že takýto právny úkon je absolútne neplatný.

(49)

Dedičská zmluva je druhom právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, ktorých prípustnosť a uznávanie sa v členských štátoch líšia. S cieľom uľahčiť nadobúdanie dedičských práv na základe dedičskej zmluvy, ktorá sa má uznať v členských štátoch, by sa v tomto nariadení malo rozhodnúť, ktorým právnym poriadkom by sa mala spravovať prípustnosť takýchto zmlúv, ich hmotnoprávna platnosť a ich záväzné účinky medzi stranami vrátane podmienok ich zrušenia.

(50)

Právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia bude spravovať prípustnosť a hmotnoprávna platnosť právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, a pokiaľ ide o dedičské zmluvy, záväzné účinky takejto zmluvy medzi stranami, by nemali byť dotknuté práva žiadnej osoby, ktorá má podľa rozhodného práva pre dedenie nárok na povinný dedičský podiel alebo iný nárok, ktorého nemôže byť zbavená osobou, o ktorej dedičstvo ide.

(51)

Keď sa v tomto nariadení odkazuje na právny poriadok, ktorý by sa uplatňoval na dedenie po osobe, ktorá urobila právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti, ak by zomrela v deň, keď právny úkon urobila, zmenila alebo odvolala, takýto odkaz by sa považoval buď za odkaz na právny poriadok štátu, v ktorom mala dotknutá osoba v tento deň obvyklý pobyt, alebo za odkaz na právny poriadok štátu, ktorého bola táto osoba v tento deň štátnym príslušníkom, ak si zvolila právny poriadok podľa tohto nariadenia.

(52)

Týmto nariadením by sa mala spravovať formálna platnosť všetkých úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti urobených písomne, a to na základe pravidiel, ktoré sú v súlade s pravidlami haagskeho Dohovoru o rozhodnom práve pre formu závetov z 5. októbra 1961. Pri určovaní, či je určitý právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti podľa tohto nariadenia formálne platný, by príslušný orgán nemal prihliadať na podvodné vytvorenie medzinárodného prvku s cieľom obísť pravidlá formálnej platnosti.

(53)

Na účely tohto nariadenia by sa každé ustanovenie právneho poriadku, ktorým sa obmedzujú povolené formy právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti odkazom na určité osobné okolnosti osoby, ktorá robí právny úkon, ako je napríklad jej vek, malo považovať za podmienku formálnej platnosti. Toto by sa nemalo vykladať tak, že v právnom poriadku, ktorý sa uplatňuje na formálnu platnosť právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti podľa tohto nariadenia, by sa malo určiť, či má maloletý spôsobilosť nakladať s majetkom pre prípad smrti. V tomto právnom poriadku by sa malo určiť len to, či osobné okolnosti, ako je napríklad maloletosť, bránia osobe, aby v určitej forme nakladala s majetkom pre prípad smrti.

(54)

Z ekonomických, rodinných alebo sociálnych dôvodov sa na určitý nehnuteľný majetok, podniky alebo iné osobitné kategórie majetku vzťahuje v členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú, osobitný režim, v ktorom sa ukladajú obmedzenia týkajúce sa dedenia alebo majúce vplyv na dedenie vo vzťahu k tomuto majetku. Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť uplatňovanie tohto osobitného režimu. Táto výnimka z uplatňovania rozhodného práva pre dedenie si však vyžaduje prísny výklad, aby zostala zlučiteľná so všeobecným cieľom tohto nariadenia. Kolízne normy, podľa ktorých sa nehnuteľný majetok spravuje iným právnym poriadkom ako hnuteľné veci, ani ustanovenia priznávajúce väčšie povinné dedičské podiely, ako sú ustanovené v rozhodnom práve pre dedenie podľa tohto nariadenia, preto nemožno považovať za také, ktoré by zriaďovali osobitné pravidlá ukladajúce obmedzenia týkajúce sa dedenia alebo majúce vplyv na dedenie vo vzťahu k určitému majetku.

(55)

V záujme zabezpečenia jednotného riešenia situácie, v ktorej nie je zrejmé, v akom poradí zomreli dve alebo viaceré osoby, ktorých dedičstvo by upravovali rôzne právne poriadky, by toto nariadenie malo ustanoviť pravidlo, podľa ktorého žiaden z týchto zosnulých nemá dedičské práva po druhom zosnulom alebo ostatných zosnulých.

(56)

V niektorých prípadoch môže ostať dedičstvo bez dedičov. Právne poriadky upravujú takéto prípady rôzne. Podľa niektorých právnych poriadkov bude môcť štát požadovať uvoľnený majetok ako dedič bez ohľadu na to, kde sa tento majetok nachádza. Podľa iných právnych poriadkov bude do vlastníctva štátu môcť pripadnúť iba majetok, ktorý sa nachádza na jeho území. V tomto nariadení by sa preto malo ustanoviť pravidlo, podľa ktorého uplatňovanie rozhodného práva pre dedenie by nemalo brániť tomu, aby mohol do vlastníctva členského štátu podľa jeho vlastného právneho poriadku pripadnúť majetok, ktorý sa nachádza na jeho území. S cieľom zabezpečiť, aby toto pravidlo nepoškodilo veriteľov poručiteľa, by sa malo doplniť ustanovenie, podľa ktorého by si veritelia poručiteľa mohli uspokojiť svoje pohľadávky z celého majetku patriaceho do dedičstva bez ohľadu na to, kde sa nachádza.

(57)

Kolízne normy stanovené v tomto nariadení môžu viesť k uplatňovaniu právneho poriadku tretieho štátu. V takom prípade by sa mali zohľadniť normy medzinárodného práva súkromného v uvedenom štáte. Ak je v týchto normách uvedený spätný a ďalší odkaz buď na právny poriadok členského štátu, alebo na právny poriadok tretieho štátu, ktorý by na dedenie uplatnil vlastný právny poriadok, takýto spätný a ďalší odkaz by sa mal prijať s cieľom zabezpečiť medzinárodný súlad. Spätný a ďalší odkaz by sa však mal vylúčiť v prípadoch, keď si zosnulý zvolil právny poriadok tretieho štátu.

(58)

Dôvody verejného záujmu by mali súdom a iným príslušným orgánom, ktoré konajú v dedičských veciach v členských štátoch, umožniť, aby za výnimočných okolností nezohľadnili určité ustanovenia cudzieho právneho poriadku, ak by uplatnenie týchto ustanovení v danej veci bolo zjavne nezlučiteľné s verejným poriadkom dotknutého členského štátu. Súdy alebo iné príslušné orgány by však nemali mať možnosť uplatňovať výnimku týkajúcu sa verejného poriadku s cieľom odmietnuť právo iného štátu alebo odmietnuť uznať – alebo prípadne prijať – alebo vykonať vynesené rozhodnutie, verejnú listinu alebo súdny zmier z iného členského štátu, pokiaľ by táto výnimka bola v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, najmä s jej článkom 21, ktorý zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie.

(59)

V tomto nariadení by sa vzhľadom na jeho všeobecný cieľ, ktorým je vzájomné uznávanie rozhodnutí vydaných v členských štátoch v dedičských veciach bez ohľadu na to, či sa tieto rozhodnutia vydali v sporovom alebo nesporovom konaní, mali stanoviť pravidlá týkajúce sa uznávania, vykonateľnosti a výkonu rozhodnutí, ktoré by boli podobné pravidlám obsiahnutým v iných nástrojoch Únie prijatých v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach.

(60)

V snahe zohľadniť rôzne systémy riešenia dedičských vecí v členských štátoch by toto nariadenie malo zabezpečiť prijatie a vykonateľnosť verejných listín týkajúcich sa dedičských vecí vo všetkých členských štátoch.

(61)

Verejné listiny by mali mať v inom členskom štáte rovnaké dôkazné účinky ako v členskom štáte pôvodu alebo čo najporovnateľnejšie účinky. Pri určovaní dôkazných účinkov určitej verejnej listiny v inom členskom štáte alebo čo najporovnateľnejších účinkov by sa malo odkázať na povahu a rozsah dôkazných účinkov verejnej listiny v členskom štáte pôvodu. Dôkazné účinky verejnej listiny v inom členskom štáte budú teda závisieť od právneho poriadku členského štátu pôvodu.

(62)

„Pravosť“ verejnej listiny by mal byť samostatný pojem vzťahujúci sa napríklad na otázku pravosti listiny, formálne náležitosti listiny, právomoci orgánu, ktorý vyhotovuje listinu, a postup vyhotovenia listiny. Mal by sa vzťahovať aj na skutkové okolnosti, ktoré dotknutý orgán vo verejnej listine zaznamenal, ako je napríklad skutočnosť, že sa uvedené strany v daný deň dostavili pred orgán a že urobili uvedené vyhlásenia. Strana, ktorá chce napadnúť pravosť verejnej listiny, by tak mala urobiť na príslušnom súde v členskom štátu pôvodu verejnej listiny, a to podľa právneho poriadku tohto členského štátu.

(63)

Pojem „právne úkony alebo právne vzťahy zaznamenané vo verejnej listine“ by sa mal vykladať ako odkaz na vecný obsah zaznamenaný vo verejnej listine. Právnym úkonom zaznamenaným vo verejnej listine môže byť napríklad dohoda medzi stranami o rozdelení dedičstva alebo závet, dedičská zmluva alebo iný prejav vôle. Právnymi vzťahmi môže byť napríklad určenie dedičov a iných oprávnených osôb podľa práva rozhodného pre dedenie, ich príslušné podiely, existencia povinného dedičského podielu alebo akákoľvek iná otázka určená podľa rozhodného práva pre dedenie. Strana, ktorá chce napadnúť právne úkony alebo právne vzťahy zaznamenané vo verejnej listine, by tak mala urobiť na súdoch, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia a ktoré by mali rozhodnúť o napadnutej veci v súlade s rozhodným právom pre dedenie.

(64)

Ak sa v konaní na súde členského štátu vynorí otázka týkajúca sa právnych úkonov alebo právnych vzťahov zaznamenaných vo verejnej listine ako predbežná otázka, daný súd by mal mať právomoc rozhodnúť o predmetnej otázke.

(65)

Napadnutá verejná listina by v inom členskom štáte, ako je členský štát pôvodu, nemala mať žiadne dôkazné účinky, pokým sa o veci nerozhodne. Ak sa napadnutie týka len špecifickej otázky súvisiacej s právnymi úkonmi alebo právnymi vzťahmi zaznamenanými vo verejnej listine, dotknutá verejná listina by nemala mať dôkazné účinky v inom členskom štáte, ako je členský štát pôvodu, pokiaľ ide o túto špecifickú otázku, a to pokým sa o nej nerozhodne. Verejná listina, ktorá bola vyhlásená za neplatnú v dôsledku jej napadnutia, by už nemala mať dôkazné účinky.

(66)

Ak sa orgánu pri uplatňovaní tohto nariadenia predložia dve nezlučiteľné verejné listiny, mal by posúdiť otázku, ktorá verejná listina by sa mala uprednostniť, resp. či by sa niektorá z verejných listín mala uprednostniť, a to so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Ak nie je z uvedených okolností jasné, ktorá verejná listina by sa mala uprednostniť, resp. či by sa niektorá z verejných listín mala uprednostniť, o danej otázke by mali rozhodnúť súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, alebo ak sa táto otázka vynorí v rámci konania ako predbežná otázka, súd, na ktorom toto konanie prebieha. V prípade nezlučiteľnosti verejnej listiny s rozhodnutím je potrebné zohľadniť dôvody neuznania rozhodnutí podľa tohto nariadenia.

(67)

Na účely rýchleho, plynulého a účinného vyporiadania dedičstva s cezhraničnými dôsledkami v Únii sa predpokladá, že dedičia, odkazovníci, vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva by mali mať možnosť ľahko preukázať svoje postavenie a/alebo práva a právomoci v inom členskom štáte, napríklad v členskom štáte, v ktorom sa nachádza majetok patriaci do dedičstva. S cieľom umožniť im to by sa týmto nariadením malo zaviesť vytvorenie jednotného osvedčenia, európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „osvedčenie“), ktoré sa vydá na účely použitia v inom členskom štáte. V záujme dodržania zásady subsidiarity by toto osvedčenie nemalo nahrádzať vnútroštátne písomnosti, ktoré môžu v členských štátoch existovať na podobné účely.

(68)

Orgán, ktorý vydáva osvedčenie, by mal zohľadňovať formálne náležitosti nevyhnutné pre zápis nehnuteľného majetku v členskom štáte, v ktorom sa vedie register. Na tento účel by sa v tomto nariadení mala ustanoviť výmena informácií o týchto formálnych náležitostiach medzi členskými štátmi.

(69)

Používanie osvedčenia by nemalo byť povinné. Znamená to, že osoby, ktoré sú oprávnené požiadať o osvedčenie, by nemali byť povinné tak urobiť, ale mohli by využiť iné nástroje dostupné podľa tohto nariadenia (rozhodnutia, verejné listiny a súdne zmiery). Žiadny orgán ani osoba, ktorým sa predloží osvedčenie vydané v inom členskom štáte, by však nemali mať právo požadovať, aby sa namiesto neho predložilo rozhodnutie, verejná listina alebo súdny zmier.

(70)

Osvedčenie by sa malo vydať v členskom štáte, ktorého súdy majú právomoc podľa tohto nariadenia. Každý členský štát by mal vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch určiť, ktoré orgány majú právomoc vydať osvedčenie, či sú to súdy, ako sú vymedzené na účely tohto nariadenia, alebo iné orgány, ktoré majú právomoc v dedičských veciach, ako sú napríklad notári. Každý členský štát by mal tiež vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch určiť, či vydávajúci orgán môže do procesu vydávania zapojiť ďalšie príslušné orgány, napríklad orgány príslušné prijímať čestné vyhlásenie namiesto prísahy. Členské štáty by mali Komisii zaslať príslušné informácie o svojich vydávajúcich orgánoch, aby sa tieto informácie mohli zverejniť.

(71)

Osvedčenie by malo mať rovnaké účinky vo všetkých členských štátoch. Nemalo by byť samostatným exekučným titulom, ale malo by mať dôkazný účinok a mala by platiť domnienka, že je dokladom o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti, ako je napríklad hmotnoprávna platnosť právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti. Dôkazný účinok osvedčenia by sa nemal vzťahovať na prvky, ktoré nie sú upravené v tomto nariadení, ako je otázka príslušnosti alebo otázka, či určitý majetok patril zosnulému. Každej osobe, ktorá vykoná platby alebo odovzdá majetok z dedičstva osobe uvedenej v osvedčení ako osobe oprávnenej prijať takúto platbu alebo majetok ako dedič alebo odkazovník, by sa mala poskytnúť primeraná ochrana, ak konala v dobrej viere a spoliehala sa pri tom na presnosť informácií potvrdených v osvedčení. Rovnaká ochrana by sa mala poskytnúť každej osobe, ktorá sa spolieha na presnosť informácií potvrdených v osvedčení a kúpi alebo dostane majetok z dedičstva od osoby uvedenej v osvedčení ako osoby oprávnenej s týmto majetkom nakladať. Táto ochrana by sa mala zabezpečiť, ak sa predložia platné overené kópie. Týmto nariadením by nemalo byť stanovené, či takéto nadobudnutie majetku treťou osobou je, alebo nie je účinné.

(72)

Príslušný orgán by mal osvedčenie vydať na žiadosť. Originál osvedčenia by mal uchovávať vydávajúci orgán, ktorý by mal žiadateľovi alebo každej inej osobe, ktorá preukáže oprávnený záujem, vydať jeden alebo viac osvedčených odpisov. To by nemalo brániť tomu, aby členský štát v súlade so svojou vnútroštátnou úpravou prístupu verejnosti k dokumentom umožnil sprístupnenie odpisov osvedčenia verejnosti. V tomto nariadení by sa mala ustanoviť náprava voči rozhodnutiam orgánu štátu pôvodu vrátane rozhodnutí, ktorými sa odmieta vydanie osvedčenia. Ak je osvedčenie opravené, zmenené alebo odvolané, orgán štátu pôvodu by mal o tom informovať osoby, ktorým boli vydané osvedčené odpisy, s cieľom zabrániť neoprávnenému využitiu týchto kópií.

(73)

Dodržiavanie medzinárodných záväzkov prijatých členskými štátmi znamená, že týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnými stranami sú v čase prijatia tohto nariadenia jeden alebo viac členských štátov. Konkrétne členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami haagskeho Dohovoru o rozhodnom práve pre formu závetov z 5. októbra 1961 by v súvislosti s formálnou platnosťou závetov a spoločných závetov mali mať možnosť pokračovať v uplatňovaní ustanovení uvedeného dohovoru namiesto ustanovení tohto nariadenia. Na zachovanie súladu so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia je však potrebné, aby toto nariadenie malo medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi uzavretými výlučne medzi dvoma alebo viacerými z nich v rozsahu, v akom sa týkajú otázok upravených v tomto nariadení.

(74)

Toto nariadenie by nemalo brániť členským štátom, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom o ustanoveniach medzinárodného práva súkromného týkajúcich sa dedenia, závetov a správy dedičstva z 19. novembra 1934, revidovaného medzivládnou dohodou medzi štátmi, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, pokračovať v uplatňovaní určitých ustanovení tohto dohovoru.

(75)

S cieľom zjednodušiť uplatňovanie tohto nariadenia by sa pre členské štáty mala stanoviť povinnosť oznamovať určité informácie o ich právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa dedenia v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES (6). Aby sa mohli v Úradnom vestníku Európskej únie včas zverejňovať všetky relevantné informácie na účely praktického uplatňovania tohto nariadenia, členské štáty by mali oznamovať tieto informácie Komisii aj pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(76)

Rovnako s cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia a umožniť používanie moderných komunikačných technológií by sa mali zaviesť štandardné tlačivá pre potvrdenia, ktoré sa majú poskytnúť v súvislosti so žiadosťou o vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia, verejnej listiny alebo súdneho zmieru, pre žiadosť o európske osvedčenie o dedičstve, ako aj pre samotné osvedčenie.

(77)

Pri určovaní lehôt a termínov ustanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (7).

(78)

Na zabezpečenie jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti s ustanovením a následnou zmenou a doplnením potvrdení a tlačív týkajúcich sa vyhlásenia o vykonateľnosti rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín a európskeho osvedčenia o dedičstve. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (8).

(79)

Konzultačný postup by sa mal použiť na prijatie vykonávacích aktov, ktorými sa ustanovia a následne zmenia a doplnia potvrdenia a tlačivá uvedené v tomto nariadení, a to v súlade s postupom ustanoveným v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(80)

Keďže ciele tohto nariadenia, t. j. voľný pohyb osôb, možnosť pre občanov vopred usporiadať svoje dedičstvo v rámci Únie a ochrana práv dedičov a odkazovníkov, iných osôb so vzťahom k zosnulému, ako aj veriteľov poručiteľa, nemôžu byť dostatočne dosiahnuté členskými štátmi, a preto ich z dôvodu rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ako sa uvádza v uvedenom článku, toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(81)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržujú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Súdy a iné príslušné orgány členských štátov musia pri uplatňovaní tohto nariadenia dodržiavať tieto práva a zásady.

(82)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia, nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu. Tým však nie je dotknutá možnosť Spojeného kráľovstva a Írska oznámiť v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu svoje želanie akceptovať toto nariadenie po jeho prijatí.

(83)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na dedenie majetku zosnulých osôb. Nevzťahuje sa na daňové, colné a správne veci.

2.   Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené:

a)

osobný stav fyzických osôb, ako aj rodinné vzťahy a vzťahy, ktoré majú podľa rozhodného práva pre tieto vzťahy porovnateľné účinky;

b)

právna spôsobilosť fyzických osôb a ich spôsobilosť na právne úkony bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 2 písm. c) a článok 26;

c)

otázky týkajúce sa nezvestnosti, neprítomnosti alebo domnelej smrti fyzickej osoby;

d)

otázky týkajúce sa majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku a majetkových práv vyplývajúcich zo vzťahov, ktoré majú podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželstvo;

e)

iné vyživovacie povinnosti ako vyživovacie povinnosti z dôvodu smrti;

f)

formálna platnosť právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti urobených ústne;

g)

majetkové práva, podiely a majetok vytvorený alebo prevedený inak ako dedením, napríklad darovaním, prostredníctvom spoluvlastníctva viacerých osôb prevoditeľného na preživšieho, dôchodkového zabezpečenia, poistných zmlúv a podobných dohôd bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 2 písm. i);

h)

otázky upravené právom obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej, ako sú ustanovenia v zakladateľských dokumentoch a stanovách obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej, ktoré určujú, čo sa stane s podielmi v prípade smrti ich členov;

i)

zrušenie, zánik a zlúčenie spoločností a iných subjektov, či už s právnou subjektivitou, alebo bez nej;

j)

zriadenie, správa a zrušenie trustov;

k)

povaha vecných práv a

l)

zápis práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane právnych náležitostí takéhoto zápisu a účinky zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra.

Článok 2

Právomoc v dedičských veciach v členských štátoch

Týmto nariadením nie je dotknutá právomoc orgánov členských štátov konať v dedičských veciach.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia:

a)

„dedenie“ je prechod dedičstva po zosnulom a zahŕňa všetky dôvody prechodu majetku, práv a povinností z dôvodu smrti nezávisle od toho, či ide o prechod na základe právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, alebo zo zákona;

b)

„dedičská zmluva“ je zmluva vrátane zmluvy vyplývajúcej zo vzájomných závetov, ktorou sa s protiplnením alebo bez protiplnenia vytvárajú, menia alebo rušia práva k budúcemu dedičstvu jednej alebo viacerých osôb, ktoré sú zmluvnými stranami;

c)

„spoločný závet“ je závet, ktorý spísali dve alebo viaceré osoby v jednej listine;

d)

„právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti“ je závet, spoločný závet alebo dedičská zmluva;

e)

„členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, schválený alebo uzavretý súdny zmier, vyhotovená verejná listina alebo vydané európske osvedčenie o dedičstve;

f)

„členský štát výkonu“ je členský štát, v ktorom sa žiada o vyhlásenie vykonateľnosti alebo o výkon rozhodnutia, súdneho zmieru alebo verejnej listiny;

g)

„rozhodnutie“ je akékoľvek rozhodnutie v dedičskej veci, ktoré vydal súd členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane rozhodnutia o určení výšky trov alebo výdavkov súdnym úradníkom;

h)

„súdny zmier“ je zmier v dedičskej veci, ktorý schválil súd alebo ktorý sa v priebehu konania uzavrel na súde;

i)

„verejná listina“ je písomnosť v dedičskej veci, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte a ktorej pravosť:

i)

sa vzťahuje na podpis a obsah verejnej listiny a

ii)

bola potvrdená orgánom verejnej moci alebo iným orgánom oprávneným na tento účel členským štátom pôvodu.

2.   Na účely tohto nariadenia je „súd“ akýkoľvek justičný orgán, iný orgán a príslušník právnického povolania, ktorý má právomoc v dedičských veciach, vykonáva funkcie justičného orgánu alebo koná na základe poverenia justičného orgánu alebo pod kontrolou justičného orgánu, pokiaľ tento iný orgán a príslušník právnického povolania poskytuje záruky nestrannosti a dodržania práva všetkých účastníkov na vypočutie a pokiaľ jeho rozhodnutia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom koná:

a)

môžu byť napadnuté opravným prostriedkom podaným justičnému orgánu alebo preskúmané týmto orgánom a

b)

majú podobnú právnu silu a účinky ako rozhodnutie justičného orgánu v rovnakej veci.

Členské štáty v súlade s článkom 79 oznámia Komisii ďalšie orgány a právnické povolania uvedené v prvom pododseku.

KAPITOLA II

PRÁVOMOC

Článok 4

Všeobecná právomoc

Právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.

Článok 5

Dohoda o voľbe súdu

1.   Ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vyporiadanie svojho dedičstva podľa článku 22, právnym poriadkom členského štátu, môžu sa dotknutí účastníci dohodnúť, že výlučnú právomoc konať v dedičskej veci bude mať súd alebo súdy uvedeného členského štátu.

2.   Dohoda o voľbe súdu musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci. Za rovnocennú s písomnou formou sa považuje každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá umožňuje trvalý záznam o dohode.

Článok 6

Odmietnutie vykonávať právomoc v prípade voľby práva

Ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vyporiadanie svojho dedičstva podľa článku 22, právnym poriadkom členského štátu, konajúci súd podľa článku 4 alebo článku 10:

a)

môže na žiadosť niektorého z účastníkov konania odmietnuť vykonávať právomoc, ak sa vzhľadom na praktické okolnosti dedičskej veci, ako napríklad obvyklý pobyt účastníkov a miesto, kde sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, domnieva, že súdy členského štátu zvoleného právneho poriadku sú vhodnejšie na konanie v dedičskej veci, alebo

b)

odmietne vykonávať právomoc, ak sa účastníci konania v súlade s článkom 5 dohodli na založení právomoci súdu alebo súdov členského štátu zvoleného právneho poriadku.

Článok 7

Právomoc v prípade voľby práva

Súdy členského štátu, ktorého právny poriadok si zvolil zosnulý podľa článku 22, majú právomoc konať v dedičskej veci, ak:

a)

predtým konajúci súd odmietol vykonávať právomoc v rovnakej veci podľa článku 6;

b)

účastníci konania sa podľa článku 5 dohodli na založení právomoci súdu alebo súdov tohto členského štátu, alebo

c)

účastníci konania výslovne uznali právomoc súdu, ktorý začal konať.

Článok 8

Zastavenie konania začatého bez návrhu v prípade voľby práva

Súd, ktorý začal konať v dedičskej veci bez návrhu podľa článku 4 alebo článku 10, zastaví konanie, ak sa účastníci konania dohodli na vyporiadaní dedičstva mimosúdnym zmierom v členskom štáte, ktorého právny poriadok si zvolil zosnulý podľa článku 22.

Článok 9

Právomoc založená na účasti

1.   Ak sa v konaní pred súdom členského štátu, ktorý vykonáva právomoc podľa článku 7, zistí, že stranami dohody o voľbe súdu neboli všetci účastníci konania, súd naďalej vykonáva svoju právomoc, ak sa účastníci konania, ktorí nie sú stranou dohody, zúčastnia na konaní bez toho, aby namietali právomoc súdu.

2.   Ak právomoc súdu uvedeného v odseku 1 namietajú účastníci konania, ktorí nie sú stranami danej dohody, súd odmietne vykonávať právomoc.

V takom prípade majú právomoc konať v dedičskej veci súdy, ktoré majú právomoc podľa článku 4 alebo článku 10.

Článok 10

Subsidiárna právomoc

1.   Ak nemal zosnulý v čase smrti obvyklý pobyt v členskom štáte, majú napriek tomu právomoc konať vo veci celého dedičstva súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, ak:

a)

mal zosnulý v čase smrti štátnu príslušnosť tohto členského štátu alebo v prípade, že to tak nie je,

b)

mal zosnulý svoj predchádzajúci obvyklý pobyt v uvedenom členskom štáte a v čase, keď súd začal konať, neuplynulo viac ako päť rokov od zmeny tohto miesta obvyklého pobytu.

2.   Ak na základe odseku 1 nemá právomoc žiadny súd v členskom štáte, majú právomoc konať o majetku, ktorý je predmetom dedičstva, súdy členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza.

Článok 11

Forum necessitatis

Ak podľa iných ustanovení tohto nariadenia nemá právomoc žiadny súd v členskom štáte, súdy v členskom štáte môžu vo výnimočných prípadoch v dedičskej veci konať, ak konanie nie je možné alebo sa nemôže účinne začať alebo viesť v treťom štáte, ktorý má s vecou úzku väzbu.

Vec musí mať dostatočnú väzbu s členským štátom súdu, ktorý začal konať.

Článok 12

Obmedzenie konania

1.   Ak je súčasťou dedičstva majetok nachádzajúci sa v treťom štáte, súd, ktorý začal v dedičskej veci konať, môže na žiadosť niektorého z účastníkov rozhodnúť, že o takomto majetku nebude konať, ak sa možno odôvodnene domnievať, že jeho rozhodnutie týkajúce sa takéhoto majetku nebude v danom treťom štáte uznané, prípadne vyhlásené za vykonateľné.

2.   Odsekom 1 nie je dotknuté právo účastníkov obmedziť predmet konania podľa právneho poriadku členského štátu, ktorého súd začal konať.

Článok 13

Prijatie alebo odmietnutie dedičstva, odkazu alebo povinného dedičského podielu

Právomoc prijímať vyhlásenie o prijatí alebo odmietnutí dedičstva, odkazu alebo povinného dedičského podielu alebo vyhlásenie, ktorého cieľom je obmedziť zodpovednosť dotknutej osoby v súvislosti s dlhmi patriacimi do dedičstva, majú okrem súdu, ktorý má právomoc konať v dedičskej veci podľa tohto nariadenia, aj súdy členského štátu obvyklého pobytu ktorejkoľvek osoby, ktorá podľa rozhodného práva pre dedenie môže urobiť pred súdom vyhlásenie, pokiaľ sa podľa právneho poriadku tohto členského štátu môžu urobiť pred súdom.

Článok 14

Začatie konania

Na účely tejto kapitoly sa konanie na súde považuje za začaté:

a)

momentom podania písomnosti, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súd za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi;

b)

ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd, alebo

c)

ak súd začal konať bez návrhu, momentom, keď súd prijme rozhodnutie o začatí konania, alebo ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom, keď súd vec zaznamená.

Článok 15

Preskúmanie právomoci

Ak sa začalo konanie na súde členského štátu v dedičskej veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Článok 16

Preskúmanie prípustnosti

1.   Ak sa odporca s obvyklým pobytom v inom štáte ako v členskom štáte, v ktorom sa začalo konať, nezúčastní na konaní, súd s právomocou preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že odporca mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom predstihu tak, aby mohol pripraviť svoju obhajobu, alebo že sa na uvedený účel prijali všetky potrebné kroky.

2.   Namiesto odseku 1 tohto článku sa uplatní článok 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) (9), ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela zaslať z jedného členského štátu do druhého podľa uvedeného nariadenia.

3.   Ak sa neuplatní nariadenie (ES) č. 1393/2007, uplatní sa článok 15 haagskeho Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela zaslať do cudziny podľa tohto dohovoru.

Článok 17

Prekážka začatej veci

1.   Ak sa vedú konania v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať neskôr, bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.

2.   Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, súd, ktorý začal konať neskôr, sa vzdá svojej právomoci v prospech prvého súdu.

Článok 18

Súvisiace veci

1.   Ak sa koná o súvisiacich veciach na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže prerušiť konanie.

2.   Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý začal konať neskôr, sa môže takisto vzdať svojej právomoci na žiadosť jedného z účastníkov, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, má právomoc rozhodovať v obidvoch veciach a ak právny poriadok jeho štátu pripúšťa zlúčenie obidvoch vecí.

3.   Na účely tohto článku sa veci považujú za súvisiace, ak sú navzájom tak úzko spojené, že je vhodné ich prerokovať a rozhodnúť o nich spoločne, aby sa predišlo riziku nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach.

Článok 19

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

Súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keď podľa tohto nariadenia majú právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.

KAPITOLA III

ROZHODNÉ PRÁVO

Článok 20

Všeobecné uplatnenie

Právny poriadok určený podľa tohto nariadenia sa uplatní bez ohľadu na to, či je právnym poriadkom členského štátu.

Článok 21

Všeobecné pravidlo

1.   Ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, rozhodným právom vo veci celého dedičstva je právny poriadok štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.

2.   Ak zo všetkých okolností prípadu jasne vyplýva, že v čase smrti mal zosnulý preukázateľne užšie väzby na iný štát, ako je štát, ktorého právo by bolo rozhodným právom podľa odseku 1, rozhodným právom v dedičských veciach je výnimočne právo tohto iného štátu.

Článok 22

Voľba práva

1.   Osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom.

Osoba so štátnou príslušnosťou viacerých štátov si môže zvoliť právny poriadok ktoréhokoľvek zo štátov, ktorých je v čase voľby alebo v čase úmrtia štátnym príslušníkom.

2.   Voľba sa urobí výslovne vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti alebo vyplýva z podmienok tohto právneho úkonu.

3.   Hmotnoprávna platnosť úkonu voľby práva sa spravuje zvoleným právnym poriadkom.

4.   Každá zmena alebo odvolanie voľby práva musí spĺňať formálne náležitosti zmeny alebo odvolania právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti.

Článok 23

Rozsah pôsobnosti rozhodného práva

1.   Právnym poriadkom určeným podľa článku 21 alebo článku 22 sa spravuje celé dedičstvo.

2.   Uvedené právo upravuje najmä:

a)

dôvody, čas a miesto začatia dedenia;

b)

určenie oprávnených osôb, určenie ich príslušných dedičských podielov a povinností, ktoré im môže uložiť zosnulý, ako aj určenie iných dedičských práv vrátane dedičských práv pozostalého manžela (manželky) alebo partnera (partnerky);

c)

spôsobilosť dediť;

d)

vydedenie a dedičskú nespôsobilosť;

e)

prechod majetku, práv a záväzkov tvoriacich časť dedičstva na dedičov, prípadne odkazovníkov, vrátane podmienok a účinkov prijatia alebo odmietnutia dedičstva či odkazu;

f)

právomoci dedičov, vykonávateľov závetu a ostatných správcov dedičstva, najmä pokiaľ ide o predaj majetku a vyplatenie veriteľov, a to bez toho, aby boli dotknuté právomoci uvedené v článku 29 ods. 2 a 3;

g)

zodpovednosť za dlhy patriace do dedičstva;

h)

disponibilnú časť dedičstva, povinné dedičské podiely a ostatné obmedzenia nakladania s majetkom pre prípad smrti, ako aj prípadné nároky osôb blízkych zosnulému voči dedičstvu alebo dedičom;

i)

povinnosť vrátiť alebo započítať do dedičstva pri výpočte podielov jednotlivých oprávnených osôb dary, záloh na dedičský podiel alebo odkazy a

j)

rozdelenie dedičstva.

Článok 24

Iné právne úkony nakladania s majetkom pre prípad smrti ako dedičské zmluvy

1.   Prípustnosť a hmotnoprávna platnosť iného právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti ako dedičskej zmluvy sa spravuje právnym poriadkom, ktorý by bol podľa tohto nariadenia rozhodným právom pre dedenie po osobe, ktorá právny úkon urobila, ak by zomrela v deň, keď právny úkon urobila.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 si osoba môže ako právny poriadok, ktorým sa bude spravovať právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti s ohľadom na jeho prípustnosť a hmotnoprávnu platnosť, zvoliť právny poriadok, ktorý by si uvedená osoba mohla zvoliť podľa článku 22 za podmienok v ňom stanovených.

3.   Ak je to vhodné, odsek 1 sa uplatní na zmenu alebo odvolanie iného právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti ako dedičskej zmluvy. V prípade voľby práva podľa odseku 2 sa zmena alebo odvolanie spravuje zvoleným právnym poriadkom.

Článok 25

Dedičská zmluva

1.   Prípustnosť, hmotnoprávna platnosť a záväzné účinky medzi stranami vrátane podmienok zrušenia dedičskej zmluvy, ktorá sa týka dedenia po jednej osobe, sa spravujú právnym poriadkom, ktorý by podľa tohto nariadenia bol rozhodným právom pre dedenie po tejto osobe v prípade jej smrti v deň, keď bola táto dedičská zmluva uzavretá.

2.   Dedičská zmluva, ktorá sa týka dedenia po niekoľkých osobách, je prípustná iba vtedy, ak je prípustná podľa všetkých právnych poriadkov, ktorými by sa podľa tohto nariadenia spravovalo dedenie po všetkých týchto osobách v prípade ich smrti v deň, keď bola táto dedičská zmluva uzavretá.

Hmotnoprávna platnosť a záväzné účinky medzi stranami vrátane podmienok zrušenia dedičskej zmluvy, ktorá je prípustná podľa prvého pododseku, sa spravujú tým z právnych poriadkov uvedených v prvom pododseku, s ktorým má najužšiu väzbu.

3.   Bez ohľadu na odseky 1 a 2 si strany za podmienok stanovených v článku 22 môžu za rozhodné právo pre dedičskú zmluvu, ktorým sa bude spravovať jej prípustnosť, hmotnoprávna platnosť a záväzné účinky medzi stranami vrátane podmienok zrušenia, zvoliť právny poriadok, ktorý by si podľa uvedeného článku mohol zvoliť zosnulý alebo jeden zo zosnulých, o ktorých dedičstvo ide.

Článok 26

Hmotnoprávna platnosť právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti

1.   Na účely článkov 24 a 25 sú pre hmotnoprávnu platnosť rozhodujúce tieto skutočnosti:

a)

spôsobilosť osoby, ktorá robí právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti, na takýto úkon;

b)

osobitné dôvody, v dôsledku ktorých ho osoba, ktorá robí právny úkon, nemôže urobiť v prospech určitých osôb alebo v dôsledku ktorých určitá osoba nemôže dediť majetok po osobe, ktorá robí právny úkon;

c)

prípustnosť zastúpenia na účely urobenia právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti;

d)

výklad právneho úkonu;

e)

podvod, nátlak, omyl alebo akákoľvek ďalšia otázka týkajúca sa súhlasu alebo úmyslu osoby, ktorá robí právny úkon.

2.   Ak je osoba spôsobilá nakladať s majetkom pre prípad smrti podľa rozhodného práva podľa článku 24 alebo článku 25, následná zmena rozhodného práva nemá vplyv na jej spôsobilosť zmeniť alebo odvolať takýto právny úkon.

Článok 27

Formálna platnosť písomného právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti

1.   Písomný právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti je z formálneho hľadiska platný, ak je jeho forma v súlade s právnym poriadkom:

a)

štátu, v ktorom sa urobil právny úkon alebo uzavrela dedičská zmluva;

b)

štátu, ktorého štátnym príslušníkom je závetca alebo aspoň jedna z osôb, ktorej dedičstvo je dotknuté dedičskou zmluvou, a to buď v čase, keď sa urobil právny úkon alebo uzavrela zmluvu, alebo v čase jej smrti;

c)

štátu, v ktorom mal závetca alebo aspoň jedna z osôb, ktorej dedičstvo je dotknuté dedičskou zmluvou, bydlisko, a to buď v čase, keď sa urobil právny úkon alebo uzavrela zmluvu, alebo v čase jej smrti;

d)

štátu, v ktorom mal závetca alebo aspoň jedna z osôb, ktorej dedičstvo je dotknuté dedičskou zmluvou, obvyklý pobyt, a to buď v čase, keď sa urobil právny úkon alebo uzavrela zmluvu, alebo v čase jej smrti, alebo

e)

pokiaľ ide o nehnuteľnosti, právnym poriadkom štátu, v ktorom sa uvedený majetok nachádza.

Určenie toho, či mal závetca alebo ktorákoľvek osoba, ktorej dedičstvo je dotknuté dedičskou zmluvou, v určitom štáte bydlisko, sa spravuje právnym poriadkom tohto štátu.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje aj na právne úkony nakladania s majetkom pre prípad smrti, ktorými sa mení alebo odvoláva skorší právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti. Zmena alebo odvolanie sú tiež z formálneho hľadiska platné, ak sú v súlade s ktorýmkoľvek z právnych poriadkov, podľa ktorého bol v súlade s odsekom 1 platný právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti, ktorý sa zmenil alebo odvolal.

3.   Na účely tohto článku sa každé ustanovenie právneho poriadku, ktorým sa obmedzujú povolené formy právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti tým, že sa stanovuje podmienka veku, štátnej príslušnosti alebo iné osobné podmienky závetcu alebo osoby, ktorých dedičstvo je dotknuté dedičskou zmluvou, považuje za podmienku formálnej platnosti. To platí aj pre požiadavky na spôsobilosť svedkov potrebných na overenie platnosti právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti.

Článok 28

Formálna platnosť vyhlásenia o prijatí alebo odmietnutí dedičstva

Vyhlásenie o prijatí alebo odmietnutí dedičstva, odkazu alebo povinného dedičského podielu alebo vyhlásenie, ktorého cieľom je obmedziť zodpovednosť osoby, ktorá urobila vyhlásenie, je z formálneho hľadiska platné, ak spĺňa náležitosti:

a)

podľa práva uplatniteľného na dedenie podľa článku 21 alebo článku 22 alebo

b)

podľa právneho poriadku štátu, v ktorom má osoba, ktorá urobila vyhlásenie, obvyklý pobyt.

Článok 29

Osobitné normy týkajúce sa vymenovania a právomocí správcu dedičstva v určitých prípadoch

1.   Ak je vymenovanie správcu povinné alebo je povinné na požiadanie podľa právneho poriadku členského štátu, ktorého súdy majú právomoc konať vo veci dedičstva na základe tohto nariadenia, a rozhodným právom pre dedenie je cudzí právny poriadok, súdy tohto členského štátu, na ktorých sa začalo konanie, môžu vymenovať jedného alebo viacerých správcov dedičstva na základe ich vlastného právneho poriadku podľa podmienok stanovených v tomto článku.

Správca(-ovia) vymenovaný(-í) na základe tohto odseku je (sú) osoba (osoby) oprávnená(-é) vykonať závet zosnulého a/alebo spravovať dedičstvo na základe rozhodného práva pre dedenie. V prípade, že právny poriadok neumožňuje spravovanie dedičstva osobou, ktorá nie je oprávnenou osobou, súdy členského štátu, v ktorom sa má správca vymenovať, môžu vymenovať tretieho správcu podľa ich vlastného právneho poriadku, ak to tento právny poriadok vyžaduje a ak existuje vážny konflikt záujmov medzi oprávnenými osobami alebo medzi oprávnenými osobami a veriteľmi alebo inými osobami, ktoré sa zaručili za dlhy zosnulého, nezhoda medzi oprávnenými osobami týkajúca sa spravovania dedičstva alebo ak je spravovanie dedičstva komplikované z dôvodu charakteru majetku.

Správcom(-ami) vymenovaným(-ými) na základe tohto odseku je (sú) jediná(-é) osoba(-y) oprávnená(-é) vykonávať právomoci uvedené v odseku 2 alebo 3.

2.   Osoba(-y) vymenovaná(-é) za správcu(-ov) podľa odseku 1 vykonáva(-jú) právomoci spravovania dedičstva, ktoré môže(-u) vykonávať podľa rozhodného práva pre dedičstvo. Súd, ktorý správcu vymenúva, môže v rozhodnutí ustanoviť osobitné podmienky týkajúce sa výkonu týchto právomocí v súlade s rozhodným právom pre dedičstvo.

Súd, ktorý správcu vymenúva, môže rozhodnúť o umožnení toho, aby správca(-ovia) vykonával(-i) – na zvyškovom základe – právomoci ustanovené na tento účel v právnom poriadku, ktorý je platný pre tento súd, a môže vo svojom rozhodnutí ustanoviť osobitné podmienky týkajúce sa výkonu týchto právomocí v súlade s týmto právnym poriadkom v prípade, že rozhodné právo pre dedičstvo neustanovuje dostatočné právomoci na ochranu majetku tvoriaceho dedičstvo alebo ochranu práv veriteľov alebo iných osôb, ktoré sa zaručili za dlhy zosnulého.

Správca(-ovia) však pri vykonávaní takýchto zvyškových právomocí dodržiava(-jú) rozhodné právo pre dedičstvo, pokiaľ ide o prechod vlastníckeho práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, zodpovednosť za dlhy patriace do dedičstva, práva oprávnených osôb vrátane prípadného práva prijať alebo odmietnuť dedičstvo a prípadne právomoci vykonávateľa závetu zosnulého.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, môže súd, ktorý vymenúva jedného alebo viacerých správcov podľa odseku 1, výnimočne rozhodnúť v prípade, ak je rozhodným právom pre dedičstvo právny poriadok tretieho štátu, o udelení všetkých právomocí pre správcu dedičstva, ktoré sú ustanovené v právnom poriadku členského štátu, v ktorom sú vymenovaní.

Pri vykonávaní týchto právomocí však správcovia rešpektujú určenie oprávnených osôb a ich dedičské práva vrátane ich nároku na povinný dedičský podiel alebo nároku voči dedičstvu alebo dedičom na základe rozhodného práva pre dedičstvo.

Článok 30

Osobitný režim ukladajúci obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia alebo majú na dedenie vplyv v súvislosti s určitými kategóriami majetku

Ak právny poriadok štátu, v ktorom sa nachádza určitý nehnuteľný majetok, určité podniky alebo iné osobitné kategórie majetku, obsahuje osobitný režim, ktorý z hospodárskych, rodinných alebo sociálnych dôvodov ukladá obmedzenia, ktoré sa týkajú dedenia tohto majetku alebo majú na takéto dedenie vplyv, tento osobitný režim sa uplatňuje na dedenie, pokiaľ sa podľa právneho poriadku tohto štátu tento režim uplatňuje bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie.

Článok 31

Prispôsobenie vecných práv

Ak sa osoba dovoláva vecného práva, na ktoré má nárok na základe rozhodného práva pre dedenie, a právny poriadok členského štátu, v ktorom sa práva dovoláva, dotknuté vecné právo nepozná, toto právo sa v prípade potreby čo najviac prispôsobí najbližšiemu rovnocennému vecnému právu podľa právneho poriadku tohto štátu, pričom zohľadní ciele a záujmy, ktoré dotknuté vecné právo sleduje, a s ním spojené účinky.

Článok 32

Spoluzosnulé osoby

Ak dve alebo viac osôb, ktorých dedičstvo je upravené rôznymi právnymi poriadkami, zomrú za okolností, z ktorých nie je zrejmé, v akom poradí zomreli, a tieto právne poriadky upravujú uvedenú situáciu rôzne alebo ju neupravujú vôbec, žiaden z týchto zosnulých nemá dedičské právo po druhom zosnulom alebo ostatných zosnulých.

Článok 33

Dedičstvo bez dedičov

Pokiaľ podľa rozhodného práva pre dedenie podľa tohto nariadenia neexistuje pre žiadny majetok žiadny dedič ani odkazovník na základe právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, ani fyzická osoba oprávnená dediť zo zákona, uplatňovanie takto určeného právneho poriadku nebráni právu členského štátu alebo inštitúcie, ktorú takýmto spôsobom určil členský štát, nadobudnúť podľa vlastného právneho poriadku majetok z dedičstva nachádzajúci sa na jeho území, a to za predpokladu, že veritelia sú oprávnení uspokojiť svoje pohľadávky z majetku z celého dedičstva.

Článok 34

Spätný a ďalší odkaz

1.   Uplatnenie právneho poriadku tretieho štátu určeného podľa tohto nariadenia znamená uplatnenie platných právnych noriem tohto štátu, ako aj uplatnenie jeho noriem medzinárodného súkromného práva, ak tieto normy spätne odkazujú:

a)

na právny poriadok členského štátu alebo

b)

na právny poriadok iného tretieho štátu, ktorý by uplatnil vlastný právny poriadok.

2.   Spätný odkaz sa neuplatní v súvislosti s právnymi poriadkami uvedenými v článku 21 ods. 2, článkoch 22 a 27, článku 28 písm. b) a článku 30.

Článok 35

Verejný poriadok (ordre public)

Uplatnenie ustanovenia práva štátu určeného podľa tohto nariadenia možno odmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s výhradou verejného poriadku (ordre public).

Článok 36

Štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami – územné kolízne normy

1.   Ak sa podľa tohto nariadenia určil právny poriadok štátu zloženého z viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastný súbor právnych noriem týkajúcich sa dedenia, príslušný územný celok, ktorého právne normy sa majú uplatniť, sa určí na základe vnútroštátnych kolíznych noriem tohto štátu.

2.   Ak takéto vnútroštátne kolízne normy neexistujú:

a)

odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na obvyklý pobyt zosnulého, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom mal zosnulý v čase smrti obvyklý pobyt;

b)

odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na štátnu príslušnosť zosnulého, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, s ktorým mal zosnulý najužšiu väzbu;

c)

odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa akýchkoľvek iných ustanovení, v ktorých sa ako kolízne kritériá uvádzajú iné prvky, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom sa príslušný prvok vyskytuje.

3.   Ak v štáte uvedenom v odseku 1 neexistujú vnútroštátne kolízne normy, odkaz na jeho právny poriadok sa na účely určenia rozhodného práva podľa článku 27 bez ohľadu na odsek 2 vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, s ktorým mal závetca alebo osoby, ktorých dedičstvo je dotknuté dedičskou zmluvou, najužšiu väzbu.

Článok 37

Štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami – kolízne normy vzťahujúce sa na rôzne kategórie osôb

Vo vzťahu k štátu, v ktorom existujú dva alebo viaceré právne systémy alebo súbory právnych noriem, ktoré sa v súvislosti s dedením uplatňujú na rôzne kategórie osôb, každý odkaz na právny poriadok uvedeného štátu sa považuje za odkaz na právny poriadok alebo súbor právnych noriem určený právnymi normami platnými v tomto štáte. Ak tieto normy neexistujú, uplatní sa právny systém alebo súbor noriem, s ktorým mal zosnulý najužšiu väzbu.

Článok 38

Neuplatňovanie tohto nariadenia na vnútroštátne kolízne normy

Ak je členský štát zložený z viacerých územných celkov a každý z nich má vlastné právne normy upravujúce dedenie, nie je povinný uplatňovať toto nariadenie pri kolízii právnych noriem týkajúcich sa výlučne týchto územných celkov.

KAPITOLA IV

UZNÁVANIE, VYKONATEĽNOSŤ A VÝKON ROZHODNUTÍ

Článok 39

Uznávanie

1.   Rozhodnutie vydané v členskom štáte sa v ostatných členských štátoch uznáva bez osobitného konania.

2.   Ak je otázka uznania rozhodnutia hlavným predmetom sporu, môže ktorákoľvek zainteresovaná strana postupom upraveným v článkoch 45 až 58 navrhnúť, aby sa rozhodlo, že rozhodnutie sa uznáva.

3.   Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia uznania ako predbežnej otázky, potom má tento súd právomoc rozhodnúť v tejto otázke.

Článok 40

Dôvody neuznania

Rozhodnutie sa neuzná:

a)

ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada;

b)

ak sa vydalo v neprítomnosti a odporcovi sa nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozhodnutie, keď tak mohol urobiť;

c)

ak je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v konaní medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada;

d)

ak je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v konaní v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi za predpokladu, že skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky na jeho uznanie v členskom štáte, v ktorom sa o uznanie žiada.

Článok 41

Zákaz skúmania vo veci samej

Rozhodnutie vydané v členskom štáte sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vo veci samej.

Článok 42

Prerušenie konania o uznanie

Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak bol v členskom štáte pôvodu proti danému rozhodnutiu podaný riadny opravný prostriedok.

Článok 43

Vykonateľnosť

Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v členskom štáte a ktoré je v ňom vykonateľné, je vykonateľné v inom členskom štáte, ak tam bolo na návrh ktoréhokoľvek zainteresovaného účastníka vyhlásené za vykonateľné v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 45 až 58.

Článok 44

Určenie bydliska

Na určenie, či má účastník na účely konania ustanoveného v článkoch 45 až 58 bydlisko v členskom štáte výkonu, konajúci súd použije vnútroštátny právny poriadok toho členského štátu.

Článok 45

Príslušnosť miestnych súdov

1.   Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti sa podáva na súd alebo iný príslušný orgán členského štátu výkonu, ktorý daný členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 78.

2.   Miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta bydliska účastníka, proti ktorému sa má rozhodnutie vykonať, alebo podľa miesta výkonu.

Článok 46

Konanie

1.   Podanie návrhu sa spravuje právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2.   Od navrhovateľa sa nevyžaduje, aby mal v členskom štáte výkonu poštovú adresu ani splnomocneného zástupcu.

3.   K návrhu sa prikladajú tieto písomnosti:

a)

vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;

b)

potvrdenie vydané súdom alebo príslušným orgánom členského štátu pôvodu na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom podľa článku 81 ods. 2, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 47.

Článok 47

Nepredloženie potvrdenia

1.   Ak sa nepredloží potvrdenie podľa článku 46 ods. 3 písm. b), súd alebo iný príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú písomnosť, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.

2.   Ak súd alebo príslušný orgán o to požiada, predloží sa preklad listín. Preklad vyhotoví osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 48

Vyhlásenie vykonateľnosti

Rozhodnutie sa vyhlási za vykonateľné ihneď po splnení formálnych náležitostí v článku 46 bez skúmania podľa článku 40. Účastník, voči ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.

Článok 49

Oznámenie rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

1.   Rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2.   Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa o výkon žiada, spolu s rozhodnutím, ak nebolo doručené už predtým.

Článok 50

Odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

1.   Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každá zo strán.

2.   Odvolanie sa podáva súdu, ktorý dotknutý členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 78.

3.   Odvolacie konanie sa spravuje procesnými predpismi, ktoré upravujú sporové konanie.

4.   Ak sa účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nedostaví na odvolací súd v konaní o odvolaní, ktoré podal navrhovateľ, uplatní sa článok 16, a to aj keď účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nemá bydlisko v žiadnom z členských štátov.

5.   Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa podáva do 30 dní od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, bydlisko v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je 60 dní a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do vlastných rúk, alebo do miesta jej pobytu. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.

Článok 51

Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní

Rozhodnutie vydané v odvolacom konaní možno napadnúť iba v konaniach, ktoré dotknutý členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 78.

Článok 52

Odmietnutie alebo odvolanie vyhlásenia vykonateľnosti

Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 50 alebo článku 51, odmietne vydať alebo zruší vyhlásenie vykonateľnosti len z dôvodov uvedených v článku 40. Rozhodnutie vydá bezodkladne.

Článok 53

Prerušenie konania

Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 50 alebo článku 51, preruší konanie na návrh účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon, ak je vykonateľnosť rozhodnutia v členskom štáte pôvodu pozastavená z dôvodu odvolania.

Článok 54

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

1.   Ak sa podľa tejto kapitoly má uznať rozhodnutie, nič nebráni navrhovateľovi, aby využil možnosť navrhnúť vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení podľa právneho poriadku členského štátu výkonu bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti podľa článku 48.

2.   Vyhlásenie vykonateľnosti je zo zákona spojené s oprávnením vydať akékoľvek ochranné opatrenie.

3.   Počas odvolacej lehoty podľa článku 50 ods. 5 proti vyhláseniu vykonateľnosti a až do rozhodnutia o odvolaní sa nesmú prijať žiadne opatrenia smerujúce k výkonu okrem ochranných opatrení týkajúcich sa majetku účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon.

Článok 55

Čiastočná vykonateľnosť

1.   Ak sa rozhodnutie týka viacerých vecí a vyhlásenie vykonateľnosti nemožno vydať vo všetkých týchto veciach, súd alebo iný príslušný orgán ho vydá v jednej veci alebo niekoľkých veciach.

2.   Navrhovateľ môže žiadať vyhlásenie vykonateľnosti len vo vzťahu k častiam rozhodnutia.

Článok 56

Právna pomoc

Navrhovateľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná právna pomoc alebo mu bolo priznané oslobodenie od platenia trov a výdavkov, má v konaní o vyhlásenie vykonateľnosti nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od trov alebo výdavkov podľa právneho poriadku členského štátu výkonu.

Článok 57

Zákaz záruky, kaucie alebo vkladu

Od účastníka, ktorý v jednom členskom štáte podáva návrh na uznanie, vykonateľnosť alebo výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, sa nesmie vyžadovať žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko ani pobyt v členskom štáte výkonu.

Článok 58

Zákaz poplatku, odvodu alebo inej platby

V členskom štáte výkonu nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod ani inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku.

KAPITOLA V

VEREJNÉ LISTINY A SÚDNE ZMIERY

Článok 59

Prijatie verejných listín

1.   Verejná listina vyhotovená v jednom členskom štáte má v inom členskom štáte rovnaké dôkazné účinky ako v členskom štáte pôvodu alebo čo najporovnateľnejšie účinky, ak to nie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v dotknutom členskom štáte.

Osoba, ktorá si želá použiť verejnú listinu v inom členskom štáte, môže požiadať orgán, ktorý verejnú listinu vystavuje, v štáte pôvodu, aby vyplnil tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2 a opísal v ňom dôkazné účinky, ktoré má verejná listina v členskom štáte pôvodu.

2.   Pravosť verejnej listiny možno napadnúť na súdoch členského štátu pôvodu a príslušné rozhodnutie sa prijme podľa právneho poriadku tohto štátu. Napadnutá verejná listina nemá v inom členskom štáte žiadne dôkazné účinky, kým o nej nerozhodne príslušný súd.

3.   Právne akty alebo právne vzťahy zaznamenané vo verejnej listine možno napadnúť na súdoch, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, a príslušné rozhodnutie sa prijme na základe rozhodného práva podľa kapitoly III. Napadnutá verejná listina nemá, pokiaľ ide o napadnutú vec, v inom členskom štáte, ako je členský štát pôvodu, žiadny dôkazný účinok, pokým príslušný súd o napadnutej veci nerozhodne.

4.   Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia predbežnej otázky týkajúcej sa právnych aktov alebo právnych vzťahov zaznamenaných vo verejnej listine v súvislosti s dedením, potom má tento súd právomoc rozhodnúť v tejto otázke.

Článok 60

Vykonateľnosť verejných listín

1.   Verejná listina, ktorá je vykonateľná v členskom štáte pôvodu, sa vyhlási za vykonateľnú v inom členskom štáte na návrh ktorejkoľvek zainteresovanej strany v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 45 až 58.

2.   Na účely článku 46 ods. 3 písm. b) orgán, ktorý vyhotovil verejnú listinu, vydá na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany potvrdenie na tlačive stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2.

3.   Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 50 alebo článku 51, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší, len ak je výkon verejnej listiny v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v členskom štáte výkonu.

Článok 61

Vykonateľnosť súdnych zmierov

1.   Súdne zmiery, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu, sa vyhlásia za vykonateľné v inom členskom štáte na návrh ktorejkoľvek zainteresovanej strany v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 45 až 58.

2.   Na účely článku 46 ods. 3 písm. b) súd, ktorý zmier schválil alebo pred ktorým sa zmier uzavrel, na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany vydá potvrdenie na tlačive stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2.

3.   Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 50 alebo článku 51, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší, len ak je výkon súdneho zmieru v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v členskom štáte výkonu.

KAPITOLA VI

EURÓPSKE OSVEDČENIE O DEDIČSTVE

Článok 62

Zavedenie európskeho osvedčenia o dedičstve

1.   Týmto nariadením sa zavádza európske osvedčenie o dedičstve (ďalej len „osvedčenie“), ktoré sa vydá na účely použitia v inom členskom štáte a má účinky uvedené v článku 69.

2.   Použitie osvedčenia nie je povinné.

3.   Osvedčenie nenahrádza vnútroštátne doklady používané na podobné účely v členských štátoch. Osvedčenie, ktoré sa raz vydá na použitie v inom členskom štáte, má však účinky uvedené v článku 69 aj v členskom štáte, ktorého orgány ho vystavili v súlade s touto kapitolou.

Článok 63

Účel osvedčenia

1.   Osvedčenie je určené na to, aby ho využívali dedičia, odkazovníci s priamymi právami k dedičstvu a vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva, ktorí sa potrebujú v inom členskom štáte dovolať svojho postavenia alebo uplatniť svoje práva ako dedičia alebo odkazovníci a/alebo svoje právomoci ako vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva.

2.   Osvedčenie možno využívať najmä na preukázanie jednej alebo viacerých z týchto skutočností:

a)

postavenie a/alebo práva každého dediča, prípadne odkazovníka uvedeného v osvedčení a ich príslušné dedičské podiely;

b)

pridelenie konkrétneho majetku, ktorý je súčasťou dedičstva, dedičom, prípadne odkazovníkom uvedeným v osvedčení;

c)

právomoci osoby určenej v osvedčení na vykonanie závetu alebo správu dedičstva.

Článok 64

Právomoc vydať osvedčenie

Osvedčenie sa vydá v členskom štáte, ktorého súdy majú právomoc podľa článkov 4, 7, 10 alebo 11. Orgánom štátu pôvodu je:

a)

súd v zmysle článku 3 ods. 2 alebo

b)

iný orgán, ktorý má právomoc rozhodovať v dedičských veciach podľa vnútroštátneho právneho poriadku.

Článok 65

Žiadosť o osvedčenie

1.   Osvedčenie sa vydáva na žiadosť ktorejkoľvek z osôb uvedených v článku 63 ods. 1 (ďalej len „žiadateľ“).

2.   Na účely podania žiadosti môže žiadateľ použiť tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2.

3.   Ak žiadateľ pozná nasledujúce informácie a ak sú potrebné na to, aby orgán štátu pôvodu mohol osvedčiť skutočnosti, o ktorých osvedčenie žiada, tieto informácie sa uvedú v žiadosti a bez toho, aby bol dotknutý článok 66 ods. 2, sa k nej pripoja všetky relevantné pôvodné vyhotovenia alebo overené kópie, ktoré spĺňajú podmienky potrebné na preukázanie ich pravosti. Ide o:

a)

údaje o zosnulom: priezvisko (prípadne rodné priezvisko), meno(-á), pohlavie, dátum a miesto narodenia, rodinný stav, štátna príslušnosť, (prípadne) identifikačné číslo, adresa v čase úmrtia a dátum a miesto úmrtia;

b)

údaje o žiadateľovi: priezvisko (prípadne rodné priezvisko), meno(-á), pohlavie, dátum a miesto narodenia, rodinný stav, štátna príslušnosť, (prípadne) identifikačné číslo, adresa a prípadne vzťah k zosnulému;

c)

údaje o prípadnom zástupcovi žiadateľa: priezvisko (prípadne rodné priezvisko), meno(-á), adresa a oprávnenie zastupovať;

d)

údaje o manželovi (manželke) alebo partnerovi (partnerke) zosnulého, prípadne bývalom manželovi (manželke) alebo bývalom partnerovi (partnerke): priezvisko (prípadne rodné priezvisko), meno(-á), pohlavie, dátum a miesto narodenia, rodinný stav, štátna príslušnosť, (prípadne) identifikačné číslo a adresa;

e)

údaje o prípadných ďalších oprávnených osobách podľa právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti a/alebo zo zákona: priezvisko a meno(-á) alebo názov organizácie, (prípadne) identifikačné číslo, adresa;

f)

zamýšľaný účel osvedčenia v súlade s článkom 63;

g)

prípadne kontaktné údaje súdu alebo iného príslušného orgánu, ktorý koná alebo konal v dedičskej veci samej;

h)

prípadne skutočnosti, na ktorých žiadateľ zakladá svoje tvrdené právo na majetok, ktorý je predmetom dedičstva, ako oprávnená osoba a/alebo jeho právo vykonať závet zosnulého a/alebo spravovať dedičstvo;

i)

údaj o tom, či zosnulý vykonal právny úkon pre prípad smrti; ak sa k žiadosti nepripojilo pôvodné vyhotovenie ani overená kópia, údaj o tom, kde sa nachádza pôvodné vyhotovenie;

j)

údaj o tom, či zosnulý uzavrel manželskú dohodu alebo inú zmluvu týkajúcu sa vzťahu, ktorý môže mať porovnateľné účinky ako manželstvo; ak sa k žiadosti nepripojilo pôvodné vyhotovenie ani overená kópia zmluvy, údaj o tom, kde sa nachádza pôvodné vyhotovenie;

k)

údaj o tom, či niektorá z oprávnených osôb vyhlásila, že prijíma alebo odmieta dedičstvo;

l)

vyhlásenie žiadateľa, že si nie je vedomý toho, že by prebiehalo sporové konanie týkajúce sa skutočností, ktoré sa majú osvedčiť;

m)

iné informácie, ktoré žiadateľ považuje za užitočné na účely vydania osvedčenia.

Článok 66

Preskúmanie žiadosti

1.   Orgán štátu pôvodu po doručení žiadosti overí informácie, vyhlásenia, doklady a ostatné dôkazy, ktoré žiadateľ predložil. Vyšetrovanie potrebné na overenie tvrdených skutočností uskutoční aj bez návrhu, ak je to ustanovené alebo povolené v jeho právnom poriadku, alebo vyzve žiadateľa, aby poskytol ďalšie dôkazy, ktoré považuje za potrebné.

2.   Ak žiadateľ nebol schopný predložiť overené kópie príslušných dokladov, ktoré spĺňajú podmienky potrebné na preukázanie ich pravosti, orgán štátu pôvodu sa môže rozhodnúť uznať aj iné dôkazné prostriedky.

3.   Ak tak právny poriadok štátu pôvodu ustanovuje a sú splnené v ňom stanovené podmienky, môže orgán štátu pôvodu žiadať, aby boli vyhlásenia vykonané pod prísahou alebo aby sa namiesto prísahy urobilo čestné vyhlásenie.

4.   Orgán štátu pôvodu vykoná všetky potrebné kroky, aby sa zabezpečilo informovanie oprávnených osôb o žiadosti o osvedčenie. Ak je to potrebné na zistenie skutočností, ktoré sa majú osvedčiť, vypočuje zainteresované osoby a prípadných vykonávateľov závetu alebo správcov dedičstva a pristúpi k zverejneniu oznámení s cieľom umožniť ďalším prípadným oprávneným osobám, aby uplatnili svoje práva.

5.   Na účely tohto článku príslušný orgán členského štátu poskytne na požiadanie orgánu z iného členského štátu pôvodu informácie uchovávané najmä v katastroch nehnuteľností, registroch matričných úradov, registroch listín a právnych skutočností, ktoré sú významné pre dedenie alebo úpravu majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku alebo rovnocenných majetkových práv zosnulého, ak by príslušný orgán bol podľa vnútroštátneho právneho poriadku oprávnený poskytnúť takéto informácie inému vnútroštátnemu orgánu.

Článok 67

Vydanie osvedčenia

1.   Orgán štátu pôvodu vydá osvedčenie bezodkladne v súlade s postupom ustanoveným v tejto kapitole po tom, ako boli skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo iného práva rozhodného pre dané skutočnosti. Na tento účel použije tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2.

Orgán štátu pôvodu nevydá osvedčenie najmä vtedy, ak:

a)

boli napadnuté skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, alebo

b)

by osvedčenie nebolo v súlade s rozhodnutím vzťahujúcim sa na rovnaké skutočnosti.

2.   Orgán štátu pôvodu prijme všetky potrebné kroky na informovanie oprávnených osôb o vydaní osvedčenia.

Článok 68

Obsah osvedčenia

Ak sa to požaduje na účely, na ktoré sa osvedčenie vydáva, uvedú sa v ňom tieto informácie:

a)

názov a adresa orgánu štátu pôvodu;

b)

číslo spisu;

c)

skutočnosti, na základe ktorých sa orgán štátu pôvodu domnieva, že má právomoc vydať osvedčenie;

d)

dátum vydania;

e)

údaje o žiadateľovi: priezvisko (prípadne rodné priezvisko), meno(-á), pohlavie, dátum a miesto narodenia, rodinný stav, štátna príslušnosť, (prípadne) identifikačné číslo, adresa a prípadne vzťah k zosnulému;

f)

údaje o zosnulom: priezvisko (prípadne rodné priezvisko), meno(-á), pohlavie, dátum a miesto narodenia, rodinný stav, štátna príslušnosť, (prípadne) identifikačné číslo, adresa v čase úmrtia a dátum a miesto úmrtia;

g)

údaje o oprávnených osobách: priezvisko (prípadne rodné priezvisko), meno(-á), prípadne identifikačné číslo;

h)

informácie o dohode manželov, ktorú zosnulý uzavrel, prípadne o inej zmluve týkajúcej sa vzťahu, ktorý má podľa právneho poriadku, ktorým sa takýto vzťah spravuje, porovnateľné účinky ako manželstvo, a informácie o majetkových právach vyplývajúcich z manželského zväzku alebo rovnocenných majetkových právach;

i)

rozhodné právo pre dedenie a skutočnosti, na základe ktorých bolo toto právo určené;

j)

informácie o tom, či ide o dedenie zo zákona alebo zo závetu vrátane informácií o skutočnostiach, z ktorých vyplývajú práva a/alebo právomoci dedičov, odkazovníkov, vykonávateľov závetov alebo správcov dedičstva;

k)

prípadne pre každú oprávnenú osobu údaj o spôsobe prijatia alebo odmietnutia dedičstva;

l)

dedičský podiel, ktorý pripadá na každého z dedičov, a prípadne zoznam práv a/alebo majetku pre každého dediča;

m)

zoznam práv a/alebo majetku pre každého odkazovníka;

n)

obmedzenia práv dedičov, prípadne odkazovníkov podľa rozhodného práva pre dedenie a/alebo podľa právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti;

o)

právomoci vykonávateľa závetu a/alebo správcu dedičstva a obmedzenia týchto právomocí podľa rozhodného práva pre dedenie a/alebo podľa právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti.

Článok 69

Účinky osvedčenia

1.   Osvedčenie má účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania.

2.   Platí domnienka, že osvedčenie je dokladom o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti. O osobe, ktorá je v osvedčení uvedená ako dedič, odkazovník, vykonávateľ závetu alebo správca dedičstva, platí domnienka, že má postavenie uvedené v osvedčení a/alebo práva alebo právomoci uvedené v osvedčení, pričom tieto práva alebo právomoci podliehajú výlučne podmienkam a/alebo obmedzeniam uvedeným v osvedčení.

3.   Každá osoba, ktorá – konajúc na základe informácií osvedčených v osvedčení – zaplatí alebo odovzdá majetok osobe uvedenej v osvedčení ako oprávnenej prijať platbu alebo majetok, sa považuje za osobu, ktorá uskutočnila transakciu s osobou oprávnenou prijať platbu alebo majetok, a to s výnimkou prípadu, keď vedela alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti nevedela, že obsah osvedčenia nezodpovedá skutočnosti.

4.   Ak osoba, ktorá je v osvedčení uvedená ako osoba oprávnená nakladať s majetkom, ktorý je predmetom dedičstva, s takýmto majetkom naloží v prospech inej osoby, táto iná osoba, pokiaľ koná na základe informácií osvedčených v osvedčení, sa považuje za osobu, ktorá uskutočnila transakciu s osobou oprávnenou nakladať s dotknutým majetkom, s výnimkou prípadu, keď vedela alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti nevedela, že obsah osvedčenia nezodpovedá skutočnosti.

5.   Osvedčenie predstavuje platný doklad na zápis práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do príslušného registra členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2 písm. k) a l).

Článok 70

Osvedčené odpisy osvedčenia

1.   Originál osvedčenia uchováva orgán štátu pôvodu, ktorý žiadateľovi alebo každej inej osobe, ktorá preukáže oprávnený záujem, vydá jeden alebo viac osvedčených odpisov.

2.   Orgán štátu pôvodu vedie na účely článku 71 ods. 3 a článku 73 ods. 2 zoznam osôb, ktorým sa vydali osvedčené odpisy podľa odseku 1.

3.   Vydané osvedčené odpisy sú platné na obmedzené obdobie šiestich mesiacov, ktoré sa uvedie v osvedčenom odpise prostredníctvom dátumu uplynutia platnosti. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch môže orgán štátu pôvodu urobiť výnimku a rozhodnúť o predĺžení obdobia platnosti. Keď toto obdobie uplynie, každá osoba, ktorá je držiteľom osvedčeného odpisu, musí požiadať orgán štátu pôvodu o predĺženie jeho platnosti alebo o nový osvedčený odpis, aby ho mohla použiť na účely uvedené v článku 63.

Článok 71

Oprava, zmena alebo odvolanie osvedčenia

1.   V prípade administratívnej chyby vykoná orgán štátu pôvodu opravu osvedčenia na žiadosť každej osoby, ktorá preukáže oprávnený záujem, alebo aj bez návrhu.

2.   Ak sa zistí, že osvedčenie alebo niektoré jeho časti nezodpovedajú skutočnosti, orgán štátu pôvodu osvedčenie zmení alebo odvolá na žiadosť každej osoby, ktorá preukáže oprávnený záujem, alebo ak to vnútroštátny právny poriadok umožňuje, aj bez návrhu.

3.   Orgán štátu pôvodu bezodkladne oznámi každú opravu, zmenu alebo odvolanie osvedčenia všetkým osobám, ktorým sa vydali osvedčené odpisy osvedčenia podľa článku 70 ods. 1.

Článok 72

Konania o opravných prostriedkoch

1.   Proti rozhodnutiam orgánu štátu pôvodu prijatým podľa článku 67 môže podať opravný prostriedok každá osoba oprávnená požiadať o osvedčenie.

Proti rozhodnutiam orgánu štátu pôvodu prijatým podľa článku 71 a článku 73 ods. 1 písm. a) môže podať opravný prostriedok každá osoba, ktorá preukáže oprávnený záujem.

Opravný prostriedok sa podáva justičnému orgánu v členskom štáte pôvodu v súlade s právnym poriadkom daného štátu.

2.   Ak sa na základe podaného opravného prostriedku podľa odseku 1 určí, že vydané osvedčenie nezodpovedá skutočnosti, príslušný justičný orgán osvedčenie opraví, zmení alebo odvolá, alebo zabezpečí, aby ho orgán štátu pôvodu opravil, zmenil alebo odvolal.

Ak sa na základe podaného opravného prostriedku podľa odseku 1 určí, že odmietnutie vydať osvedčenie bolo neodôvodnené, príslušný justičný orgán osvedčenie vydá alebo zabezpečí, aby orgán štátu pôvodu vec prehodnotil a prijal nové rozhodnutie.

Článok 73

Pozastavenie účinkov osvedčenia

1.   Účinky osvedčenia môže pozastaviť:

a)

orgán štátu pôvodu na žiadosť každej osoby, ktorá preukáže oprávnený záujem, kým sa osvedčenie nezmení alebo neodvolá podľa článku 71, alebo

b)

justičný orgán na žiadosť ktorejkoľvek osoby oprávnenej podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu štátu pôvodu prijatému podľa článku 72, kým sa o tomto opravnom prostriedku nerozhodne.

2.   Orgán štátu pôvodu, prípadne justičný orgán bezodkladne oznámi každé pozastavenie účinkov osvedčenia všetkým osobám, ktorým sa vydali osvedčené odpisy osvedčenia podľa článku 70 ods. 1.

Počas pozastavenia účinkov osvedčenia sa nesmú vydávať ďalšie osvedčené odpisy osvedčenia.

KAPITOLA VII

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 74

Vyššie overenie alebo podobné formálne náležitosti

Doklady vydané v členskom štáte v súvislosti s týmto nariadením nevyžadujú vyššie overenie ani splnenie inej podobnej formálnej náležitosti.

Článok 75

Vzťah k existujúcim medzinárodným dohovorom

1.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je v čase prijatia tohto nariadenia jeden alebo viacero členských štátov a ktoré sa týkajú otázok upravených v tomto nariadení.

Konkrétne členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami haagskeho Dohovoru o rozhodnom práve pre formu závetov z 5. októbra 1961, pokračujú v súvislosti s formálnou platnosťou závetov a spoločných závetov v uplatňovaní ustanovení uvedeného dohovoru namiesto článku 27 tohto nariadenia.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 má toto nariadenie medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi uzavretými výlučne medzi dvoma alebo viacerými z nich v rozsahu, v akom sa týkajú otázok upravených v tomto nariadení.

3.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie Dohovoru medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom o ustanoveniach medzinárodného práva súkromného týkajúcich sa dedenia, závetov a správy dedičstva z 19. novembra 1934, revidovaného medzivládnou dohodou medzi uvedenými štátmi z 1. júna 2012, členskými štátmi, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, v rozsahu, v akom upravuje:

a)

normy o procedurálnych aspektoch správy dedičstva, ako sa vymedzujú v dohovore, a pomoc, ktorú v tomto ohľade poskytujú orgány štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, a

b)

zjednodušené a zrýchlené konania pre uznávanie a výkon rozhodnutí v dedičských veciach.

Článok 76

Vzťah k nariadeniu Rady (ES) č. 1346/2000

Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (10).

Článok 77

Verejne prístupné informácie

Členské štáty poskytnú Komisii na účely sprístupnenia informácií verejnosti v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci krátke zhrnutie svojich vnútroštátnych právnych predpisov a postupov týkajúcich sa dedenia vrátane informácií o druhu orgánov, ktoré majú právomoc v dedičských veciach, a informácií o druhu orgánov príslušných prijímať vyhlásenia o prijatí alebo odmietnutí dedičstva, odkazu alebo povinného dedičského podielu.

Členské štáty poskytnú tiež informačné hárky, v ktorých uvedú všetky dokumenty a/alebo informácie, ktoré sa spravidla požadujú na účely registrácie nehnuteľností nachádzajúcich sa na ich území.

Členské štáty tieto informácie neustále aktualizujú.

Článok 78

Kontaktné údaje a informácie o konaniach

1.   Členské štáty oznámia do 16. január 2014 Komisii:

a)

názvy a kontaktné údaje súdov a orgánov, ktoré majú právomoc rozhodovať o návrhoch na vyhlásenie vykonateľnosti v súlade s článkom 45 ods. 1 a o odvolaniach proti rozhodnutiam o takýchto návrhoch v súlade s článkom 50 ods. 2;

b)

konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní uvedené v článku 51;

c)

relevantné informácie o orgánoch, ktoré majú právomoc vydávať osvedčenie podľa článku 64 a

d)

konania o opravných prostriedkoch uvedené v článku 72.

Členské štáty oznamujú Komisii všetky následné zmeny týchto informácií.

2.   Komisia uverejní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 v Úradnom vestníku Európskej únie okrem adries a ďalších kontaktných údajov súdov a orgánov uvedených v odseku 1 písm. a).

3.   Komisia zverejní všetky informácie oznámené v súlade s odsekom 1 akýmkoľvek ďalším vhodným spôsobom, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.

Článok 79

Ustanovenie a následná zmena a doplnenie zoznamu obsahujúceho informácie uvedené v článku 3 ods. 2

1.   Komisia na základe oznámení členských štátov ustanoví zoznam ďalších orgánov a príslušníkov právnických povolaní podľa článku 3 ods. 2.

2.   Členské štáty oznámia Komisii každú následnú zmenu informácií uvedených v tomto zozname. Komisia zoznam náležite zmení a doplní.

3.   Komisia uverejní zoznam a všetky následné zmeny a doplnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.   Komisia zverejní všetky informácie oznámené v súlade s odsekmi 1 a 2 akýmkoľvek ďalším vhodným spôsobom, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.

Článok 80

Ustanovenie a následná zmena a doplnenie potvrdení a tlačív uvedených v článkoch 46, 59, 60, 61, 65 a 67

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia a následne zmenia a doplnia potvrdenia a tlačivá uvedené v článkoch 46, 59, 60, 61, 65 a 67. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2.

Článok 81

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 82

Preskúmanie

Komisia predloží do 18. august 2025 Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia vrátane hodnotenia všetkých praktických problémov, ktoré nastali v súvislosti s paralelnými mimosúdnymi zmiermi v dedičských veciach v rôznych členských štátoch alebo mimosúdnym zmierom v určitom členskom štáte vykonávaným súčasne so zmierom dosiahnutým pred súdom v inom členskom štáte. Správa sa v prípade potreby doplní návrhmi na zmenu a doplnenie.

Článok 83

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na dedenie po osobách, ktoré zomreli 17. august 2015 alebo neskôr.

2.   Ak si zosnulý zvolil rozhodné právo pre dedenie pred 17. august 2015, jeho voľba je platná, pokiaľ spĺňa podmienky stanovené v kapitole III alebo pokiaľ je platná podľa noriem medzinárodného práva súkromného, ktoré boli platné v čase voľby v štáte, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt, alebo v ktoromkoľvek inom štáte, ktorého bol štátnym príslušníkom.

3.   Právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti urobený pred 17. august 2015 je prípustný a platný z hmotnoprávneho a formálneho hľadiska, pokiaľ spĺňa podmienky stanovené v kapitole III alebo pokiaľ je prípustný a platný z hmotnoprávneho a formálneho hľadiska podľa noriem medzinárodného práva súkromného, ktoré boli platné v čase urobenia právneho úkonu v štáte, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt, alebo v ktoromkoľvek inom štáte, ktorého bol štátnym príslušníkom, alebo v členskom štáte orgánu konajúceho v dedičskej veci.

4.   Ak bol právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti urobený pred 17. august 2015 v súlade s právnym poriadkom, ktorý by si zosnulý bol býval mohol zvoliť v súlade s týmto nariadením, tento právny poriadok sa považuje za právny poriadok zvolený za rozhodné právo pre dedenie.

Článok 84

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 17. august 2015 okrem článkov 77 a 78, ktoré sa uplatňujú od 16. január 2014, a článkov 79, 80 a 81, ktoré sa uplatňujú od 5. júl 2012.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 4. júla 2012

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A. D. MAVROYIANNIS


(1)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 148.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. júna 2012.

(3)  Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2001, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

(7)  Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(9)  Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79.

(10)  Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 1.


27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/135


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 651/2012

zo 4. júla 2012

o vydávaní euromincí

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 133,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V záveroch Rady z 23. novembra 1998 a 5. novembra 2002 o eurominciach určených na zberateľské účely, odporúčaní Komisie 2009/23/ES z 19. decembra 2008 o spoločných usmerneniach pre národné strany a vydávanie euromincí určených do obehu (3) schválených v záveroch Rady z 10. februára 2009, a v odporúčaní Komisie 2010/191/EÚ z 22. marca 2010 o rozsahu a účinkoch eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla (4) sa odporúčajú postupy týkajúce sa vydávania euromincí určených do obehu vrátane pamätných euromincí, konzultácií pred zničením platných obehových euromincí a používania zberateľských euromincí.

(2)

Nedostatok záväzných ustanovení týkajúcich sa vydávania euromincí môže viesť v členských štátoch k rôznym postupom a nevytvára dostatočne integrovaný rámec pre jednotnú menu. V záujme transparentnosti a právnej istoty je preto potrebné zaviesť záväzné pravidlá v oblasti vydávania euromincí.

(3)

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (5) majú mince denominované v eurách a centoch, ktoré zodpovedajú nominálnym hodnotám a technickým špecifikáciám stanoveným Radou, postavenie zákonného platidla vo všetkých členských štátoch, ktorých menou je euro. Nominálne hodnoty a technické špecifikácie euromincí sú ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 975/98 z 3. mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu (6).

(4)

Členské štáty, ktorých menou je euro, by mali mať aj možnosť vydávať pamätné dvojeurové mince na pripomenutie si zvláštnych príležitostí, pričom počet emisií takýchto mincí by mal vychádzať z obmedzení ustanovených na rok a vydávajúci členský štát. Je potrebné stanoviť určitý množstvový limit pre pamätné euromince s cieľom zaistiť, aby tieto mince naďalej predstavovali len malý percentuálny podiel celkového množstva dvojeurových mincí v obehu. Takéto množstvové limity by však mali umožniť vydať dostatočné množstvo mincí tak, aby mohli pamätné euromince obiehať efektívne.

(5)

Členské štáty, ktorých menou je euro, by takisto mali mať možnosť vydávať zberateľské euromince, ktoré nie sú určené do obehu a ktoré by mali byť ľahko odlíšiteľné od obehových mincí. Zberateľské euromince by mali mať postavenie zákonného platidla iba v členskom štáte ich vydania a nemali by sa vydávať na účely ich uvedenia do obehu.

(6)

Je vhodné, aby sa emisie zberateľských euromincí započítavali do objemu mincí, ktoré schvaľuje Európska centrálna banka, ale súhrnne, nie každá emisia jednotlivo.

(7)

Používanie euromincí a eurobankoviek s rozdielnymi nominálnymi hodnotami, ako je to v súčasnosti, by mali pravidelne a dôkladne preskúmavať príslušné inštitúcie podľa kritérií nákladovosti a postoja verejnosti. Komisia by predovšetkým mala vypracovať posúdenie vplyvu v súvislosti s ďalším vydávaním jedno- a dvojcentových mincí.

(8)

S cieľom zabrániť zničeniu platných obehových euromincí jedným členským štátom, pričom v inom členskom štáte môžu byť tieto mince potrebné, by mali členské štáty pred zničením takýchto mincí uskutočniť vzájomné konzultácie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„obehové mince“ sú euromince určené do obehu, ktorých nominálne hodnoty a technické špecifikácie sú ustanovené v nariadení (ES) č. 975/98;

2.

„pamätné mince“ sú obehové mince, ktoré sú určené na pripomenutie si zvláštnej príležitosti uvedenej v článku 1h nariadenia (ES) č. 975/98;

3.

„zberateľské mince“ sú euromince, ktoré sú určené na zberateľské účely a nevydávajú sa na vstup do obehu.

Článok 2

Druhy euromincí

1.   Členské štáty môžu vydávať dva druhy euromincí: obehové mince a zberateľské mince.

2.   Komisia vypracuje posúdenie vplyvu v súvislosti s ďalším vydávaním jedno- a dvojcentových mincí. Toto posúdenie vplyvu musí obsahovať analýzu nákladov a prínosov, v ktorej sa zohľadnia skutočné výrobné náklady týchto mincí v porovnaní s ich hodnotou a prínosmi.

Článok 3

Vydávanie obehových mincí

1.   Obehové mince sa vydávajú a uvádzajú do obehu v nominálnej hodnote.

2.   Menší podiel, ktorý nepresiahne 5 % kumulovanej celkovej čistej hodnoty a objemu obehových mincí vydaných členským štátom pri zohľadnení len tých rokov, v ktorých sa dosiahla kladná čistá emisia, sa môže uviesť na trh v hodnote vyššej, než je nominálna hodnota, ak sa to odôvodní osobitnou kvalitou mince, osobitným balením alebo poskytnutím doplnkových služieb.

Článok 4

Vydávanie pamätných mincí

1.   Každý členský štát, ktorého menou je euro, môže vydať len dve pamätné mince za rok s výnimkou prípadov, keď:

a)

pamätné mince vydávajú spoločne všetky členské štáty, ktorých menou je euro, alebo

b)

sa pamätná minca vydáva pri príležitosti dočasného uvoľnenia alebo provizórneho obsadenia funkcie hlavy štátu.

2.   Celkové množstvo pamätných mincí uvedených do obehu v jednotlivých emisiách neprekročí vyššiu hodnotu z týchto dvoch stropov:

a)

0,1 % kumulovaného celkového čistého počtu dvojeurových mincí uvedených do obehu všetkými členskými štátmi, ktorých menou je euro, do začiatku roka predchádzajúceho roku vydania pamätnej mince; tento strop sa môže zvýšiť na 2,0 % kumulovaného celkového čistého počtu dvojeurových mincí vo všetkých členských štátoch, ktorých menou je euro, ak sa pripomína všeobecne známa a symbolická udalosť veľkého významu, pričom v tomto prípade vydávajúci členský štát počas nasledujúcich štyroch rokov nesmie vydať ďalšie pamätné mince s použitím zvýšeného stropu, a vysvetlí dôvody použitia zvýšeného stropu, alebo

b)

5,0 % kumulovaného celkového čistého počtu dvojeurových mincí uvedených do obehu príslušným členským štátom do začiatku roka predchádzajúceho roku vydania pamätnej mince.

3.   Rozhodnutie o vydaní pamätných mincí podľa jednotného vzoru vydávaných spoločne všetkými členskými štátmi, ktorých menou je euro, prijíma Rada. Hlasovacie práva členských štátov, ktorých menou nie je euro, sú pri prijímaní tohto rozhodnutia pozastavené.

Článok 5

Vydávanie zberateľských mincí

1.   Zberateľské mince majú postavenie zákonného platidla iba vo vydávajúcom členskom štáte.

Na minci musí byť jasne a ľahko rozpoznateľná identita vydávajúceho členského štátu.

2.   Na účely ich ľahkého odlíšenia od obehových mincí musia zberateľské mince spĺňať všetky tieto kritériá:

a)

ich nominálna hodnota sa musí odlišovať od nominálnej hodnoty obehových mincí;

b)

na nich uvedené zobrazenia sa nesmú podobať na spoločné strany obehových mincí, a ak sa na nich uvedené zobrazenia podobajú na národné strany obehových mincí, ich celkový vzhľad musí byť stále možné ľahko odlíšiť;

c)

ich farba, priemer a hmotnosť sa musia významne odlišovať od obehových mincí, a to aspoň v dvoch z týchto troch charakteristík; rozdiel sa považuje za významný, ak sú hodnoty vrátane tolerancií mimo rozpätí tolerancie stanovených pre obehové mince, a

d)

nesmú mať profilovanú hranu s jemnými zúbkami ani tvar „španielskeho kvetu“.

3.   Zberateľské mince sa môžu uviesť na trh v nominálnej hodnote alebo v hodnote vyššej, než je nominálna hodnota.

4.   Vydávanie zberateľských mincí sa v súhrnnej podobe započítava do objemu vydávaných mincí, ktorý schvaľuje Európska centrálna banka.

5.   Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia s cieľom odrádzať od používania zberateľských mincí ako platobného prostriedku.

Článok 6

Konzultácia pred zničením obehových mincí

Pred zničením obehových mincí, ktoré nie sú euromincami nevhodnými do obehu v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1210/2010 z 15. decembra 2010 o overovaní pravosti euromincí a manipulácii s euromincami nevhodnými do obehu (7), členské štáty uskutočňujú vzájomné konzultácie prostredníctvom príslušného podvýboru Hospodárskeho a finančného výboru a informujú riaditeľov mincovní členských štátov, ktorých menou je euro.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 4. júla 2012

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A. D. MAVROYIANNIS


(1)  Ú. v. EÚ C 273, 16.9.2011, s. 2.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 22. mája 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 26. júna 2012.

(3)  Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 52.

(4)  Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 70.

(5)  Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 6.

(7)  Ú. v. EÚ L 339, 22.12.2010, s. 1.


Korigendá

27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/138


Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1235/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa, pokiaľ ide o dohľad nad liekmi na humánne použitie, nariadenie (ES) č. 726/2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky, a nariadenie (ES) č. 1394/2007 o liekoch na inovatívnu liečbu

( Úradný vestník Európskej únie L 348 z 31. decembra 2010 )

Na strane 6 v článku 1 ods. 7:

namiesto:

„7.

Článok 16 sa nahrádza takto:

‚Článok 16

 

   (…)

3.   Držiteľ povolenia na uvedenie na trh zabezpečí, aby boli informácie o lieku aktualizované na základe súčasných vedeckých poznatkov vrátane záverov hodnotenia a odporúčaní zverejnených prostredníctvom európskeho internetového portálu pre lieky, ktorý bol vytvorený v súlade s článkom 26.

4.   Aby mohla agentúra kontinuálne hodnotiť vyváženosť rizík a prínosu, môže kedykoľvek požiadať držiteľa povolenia na uvedenie na trh o poskytnutie údajov, ktoré preukazujú, že je zachovaná priaznivá vyváženosť rizík a prínosu. Držiteľ povolenia na uvedenie na trh odpovie na každú takúto žiadosť úplne a čo najskôr.

Agentúra môže kedykoľvek požiadať držiteľa povolenia na uvedenie na trh o kópiu hlavného súboru systému dohľadu nad liekmi. Držiteľ povolenia na uvedenie na trh predloží kópiu najneskôr do siedmich dní od doručenia žiadosti.‘ “

má byť:

„7.

V článku 16 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

‚Článok 16

 

   (…)

3.   Držiteľ povolenia na uvedenie na trh zabezpečí, aby boli informácie o lieku aktualizované na základe súčasných vedeckých poznatkov vrátane záverov hodnotenia a odporúčaní zverejnených prostredníctvom európskeho internetového portálu pre lieky, ktorý bol vytvorený v súlade s článkom 26.

3a.   Aby mohla agentúra kontinuálne hodnotiť vyváženosť rizík a prínosu, môže kedykoľvek požiadať držiteľa povolenia na uvedenie na trh o poskytnutie údajov, ktoré preukazujú, že je zachovaná priaznivá vyváženosť rizík a prínosu. Držiteľ povolenia na uvedenie na trh odpovie na každú takúto žiadosť úplne a čo najskôr.

Agentúra môže kedykoľvek požiadať držiteľa povolenia na uvedenie na trh o kópiu hlavného súboru systému dohľadu nad liekmi. Držiteľ povolenia na uvedenie na trh predloží kópiu najneskôr do siedmich dní od doručenia žiadosti.‘ “