ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2012.124.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 124

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 55
11. mája 2012


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 398/2012 zo 7. mája 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 492/2010, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz cyklamátu sodného s pôvodom okrem iného v Čínskej ľudovej republike

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 399/2012 zo 7. mája 2012 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

11

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 400/2012 zo 7. mája 2012 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

13

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 401/2012 zo 7. mája 2012 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

15

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 402/2012 z 10. mája 2012, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz hliníkových radiátorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

17

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 403/2012 z 10. mája 2012, ktorým sa stosedemdesiatykrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným so sieťou al-Káida

32

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2012 z 10. mája 2012, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

34

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Komisie 2012/16/EÚ z 10. mája 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES s cieľom zaradiť kyselinu chlorovodíkovú ako aktívnu látku do prílohy I k uvedenej smernici ( 1 )

36

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2012/250/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 8. mája 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2008/855/ES, pokiaľ ide o opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s klasickým morom ošípaných v Nemecku [oznámené pod číslom C(2012) 2992]  ( 1 )

39

 

 

III   Iné akty

 

 

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR

 

*

Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 35/10/COL z 3. februára 2010, ktorým sa osemdesiatykrát menia a dopĺňajú procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci zavedením novej kapitoly o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie

40

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k delegovanému nariadeniu (EÚ) č. 392/2012 z 1. marca 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie bubnových sušičiek pre domácnosť energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 123, 9.5.2012)

56

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) č. 398/2012

zo 7. mája 2012,

ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 492/2010, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz cyklamátu sodného s pôvodom okrem iného v Čínskej ľudovej republike

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4 a článok 11 ods. 3, 5 a 6,

so zreteľom na návrh predložený Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“) po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Platné opatrenia

(1)

Rada na základe antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila nariadením (ES) č. 435/2004 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz cyklamátu sodného s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) a v Indonézii. Po preskúmaní pred uplynutím platnosti Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 492/2010 (3) uložila konečné antidumpingové clo na ďalšie obdobie piatich rokov. Opatrenia boli stanovené na úrovni dumpingu a spočívajú v osobitnom antidumpingovom cle. V prípade ČĽR sa sadzba cla pohybuje vo výške od 0 do 0,11 EUR za kilo pre jednotlivo uvedených čínskych výrobcov, pričom na dovoz od ostatných výrobcov sa uplatňuje sadzba zostatkového cla vo výške 0,26 EUR za kilo (ďalej len „súčasné clo“).

1.2.   Žiadosť o preskúmanie

(2)

Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie (ďalej len „súčasné preskúmanie“) podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia podala spoločnosť Productos Aditivos S. A., jediný výrobca cyklamátu sodného v Únii (ďalej len „navrhovateľ“). Žiadosť sa týkala len dumpingu a spoločnosti Golden Time Enterprise (Shenzhen) Co., Ltd. (ďalej len „GT Enterprise“ alebo „príslušná spoločnosť“), ktorá je členom skupiny Rainbow Rich (ďalej len „príslušná skupina spoločností“ alebo „skupina Rainbow“ alebo „Rainbow“) a tiež jedným z čínskych výrobcov jednotlivo uvedených v pôvodnom prešetrovaní. Antidumpingové clo, ktoré sa uplatňuje na dovoz výrobkov vyrábaných spoločnosťou GT Enterprise, je 0,11 EUR za kilo, a clo, ktoré sa uplatňuje na dovoz od ostatných výrobných spoločností z príslušnej skupiny spoločností, je 0,26 EUR za kilo (sadzba zostatkového cla).

(3)

Navrhovateľ predložil prima facie dôkazy o tom, že existujúce opatrenia už nestačia na vyrovnanie účinkov dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.

1.3.   Začatie čiastočného predbežného preskúmania

(4)

Po porade s poradným výborom Komisia stanovila, že žiadosť obsahuje dostatočné prima facie dôkazy na začatie čiastočného predbežného preskúmania, a prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4)17. februára 2011 informovala o začatí čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, ktoré sa obmedzuje na preskúmanie dumpingu v súvislosti so spoločnosťou GT Enterprise.

1.4.   Príslušný výrobok a podobný výrobok

(5)

Výrobkom, ktorý je predmetom preskúmania, je cyklamát sodný s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorý je v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN ex 2929 90 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(6)

Rovnako ako v predchádzajúcich prešetrovaniach sa v tomto prešetrovaní ukázalo, že príslušný výrobok vyrábaný v ČĽR a predávaný do Únie je zhodný, pokiaľ ide o fyzikálne a chemické vlastnosti a spôsoby použitia, s výrobkom vyrábaným a predávaným na domácom trhu v Indonézii, ktorá sa v súčasnom preskúmaní použila ako analogická krajina. Dospelo sa preto k záveru, že výrobky predávané na domácom trhu v Indonézii a výrobky predávané príslušnou skupinou spoločností na trhu Únie sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

1.5.   Príslušné strany

(7)

Komisia o začatí súčasného preskúmania oficiálne informovala navrhovateľa, príslušnú spoločnosť a zástupcov príslušnej krajiny. Komisia tiež o začatí konania informovala výrobcov v Indonézii vzhľadom na to, že o Indonézii sa uvažovalo ako o možnej analogickej krajine.

(8)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požadovať vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(9)

S cieľom získať informácie, ktoré pre svoje prešetrovanie považovala za potrebné, Komisia zaslala príslušnej spoločnosti dotazník a v stanovenej lehote jej boli doručené vyplnené dotazníky od piatich spoločností zo skupiny Rainbow. (Keďže skupina Rainbow v súčasnosti pozostáva z dvoch výrobných spoločností (jednou z nich je GT Enterprise), jedného dodávateľa surovín, jednej spoločnosti, ktorá sa predtým zaoberala príslušným výrobkom, ale momentálne je nečinná, a z obchodníka v Hongkongu, preskúmanie zahŕňalo činnosti celej skupiny). Komisia zaslala dotazníky tiež výrobcom v Indonézii. Jeden indonézsky výrobca preukázal vôľu poskytnúť informácie v súčasnom prešetrovaní a sčasti vyplnil dotazník.

(10)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na analýzu trhovohospodárskeho zaobchádzania a individuálneho zaobchádzania a na stanovenie dumpingu. Komisia vykonala overovacie návštevy v priestoroch týchto členov príslušnej skupiny spoločností:

Golden Time Enterprises (Shenzhen) Co., Ltd., Shenzhen, ČĽR (GT Enterprise),

Jintian Enterprises (Nanjing) Co., Ltd., Nanjing, ČĽR,

Golden Time Chemical (Jiangsu) Co. Ltd., Jiangsu, ČĽR,

Nanjing Jinzhang Industrial Co. Ltd., Nanjing, ČĽR,

Rainbow Rich Ltd., Hongkong.

1.6.   Obdobie revízneho prešetrovania

(11)

Prešetrovanie dumpingu sa týkalo obdobia od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

2.   VÝSLEDKY PREŠETROVANIA

2.1.   Trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ)

(12)

V antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR sa normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 článku 2 základného nariadenia v prípade tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že splnili kritériá stanovené v jeho článku 2 ods. 7 písm. c). Kritériá v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, ktorých splnenie musia žiadajúce spoločnosti preukázať, sú v krátkosti a len na informatívne účely uvedené ďalej v zosumarizovanej forme:

obchodné rozhodnutia sa prijímajú a náklady sa stanovujú na základe trhových podmienok bez výrazného zasahovania štátu a náklady na hlavné vstupy v podstatnej miere odrážajú trhové hodnoty,

účtovné záznamy sa preverujú nezávisle v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a uplatňujú sa na všetky účely,

neexistujú žiadne výrazné narušenia pretrvávajúce z bývalého systému netrhového hospodárstva,

právnu istotu a stabilitu zabezpečujú predpisy konkurzného a majetkového práva,

prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhovej sadzby.

(13)

Príslušná skupina spoločností požiadala o THZ v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a predložila formuláre žiadosti za štyroch výrobcov v Čínskej ľudovej republike. Komisia vyhľadala a v priestoroch spoločností overila všetky informácie predložené v žiadosti spoločností, ktoré považovala za potrebné.

(14)

Súčasným prešetrovaním sa preukázalo, že situácia príslušnej spoločnosti sa od pôvodného prešetrovania zmenila. Zistilo sa, že GT Enterprise už nespĺňa všetky kritériá THZ. Okrem toho v porovnaní s pôvodným prešetrovaním došlo k rozšíreniu a reštrukturalizácii skupiny Rainbow. Ostatné spoločnosti z danej skupiny, ktoré predložili formuláre žiadosti, taktiež nevedeli preukázať, že spĺňajú všetky kritériá THZ.

(15)

Pokiaľ ide o prvé kritérium týkajúce sa obchodných rozhodnutí a zasahovania štátu, zistilo sa, že miestna samospráva má oprávnenie zasahovať do prijímania a prepúšťania zamestnancov v jednej spoločnosti z danej skupiny. Okrem toho má miestna samospráva väčšinový podiel v spoločnosti vyrábajúcej suroviny. Signály výrazného zasahovania štátu boli zistené pri dodávke surovín pre spoločnosť (elektrickej energie a vody) a pri dodávkach, ktoré spoločnosť poskytovala svojim prepojeným spoločnostiam, v prípade nákladov na pracovné sily a pri prevádzke a rozhodovacích postupoch tejto spoločnosti. Štát ako akcionár napríklad zabezpečoval externých pracovníkov pre výrobcu surovín za podmienok, ktoré spoločnosť nevedela presne vymedziť. Spoločnosť navyše nepretržite vykazuje stratu, pretože svojim prepojeným spoločnostiam predáva suroviny za mimoriadne nízke ceny a bez akejkoľvek ďalšej kompenzácie, napr. vo forme rozdelenia zisku. Prostredníctvom akumulácie takýchto strát výrobca surovín vo vlastníctve štátu ovplyvňoval rozhodnutia prepojených spoločností, pokiaľ ide o nákup surovín na výrobu cyklamátu sodného. Napokon pri finančných a investičných rozhodnutiach inej spoločnosti v rámci skupiny bolo možné konštatovať zasahovanie a ovplyvňovanie zo strany miestnej vládnej agentúry.

(16)

Pokiaľ ide o druhé kritérium týkajúce sa účtovníctva, v prešetrovaní sa ukázalo, že účtovné záznamy všetkých členov príslušnej skupiny spoločností neboli v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, pretože sa našlo mnoho podstatných účtovných nedostatkov a chýb, ktoré audítori nevykázali.

(17)

Pokiaľ ide o tretie kritérium, zistilo sa, že pretrvávajú narušenia z bývalého systému netrhového hospodárstva vzhľadom na to, že jednej spoločnosti zo skupiny sa bezodplatne poskytli investície do infraštruktúry. Tá istá spoločnosť požívala výhody z priaznivých podmienok prenájmu pozemku, ktorý využíva. Ostatné spoločnosti v skupine nemohli preukázať, že svoje práva na užívanie pozemkov nadobudli za odplatu a/alebo to, že odplata zodpovedá trhovej hodnote. Napokon jedna spoločnosť nebola schopná preukázať, že určité aktíva, ktoré boli na ňu prevedené, boli nadobudnuté za peňažnú odplatu alebo za ceny zodpovedajúce trhovým hodnotám.

(18)

Napokon pokiaľ ide o štvrté a piate kritérium, zistilo sa, že spoločnosti splnili tieto kritériá, pretože sa na ne vzťahovali predpisy konkurzného a majetkového práva, ktoré zaručovali stabilitu a právnu istotu. Menové prepočty sa vykonali za použitia oficiálneho kurzu uverejneného Bank of China alebo sa od neho odvíjali.

(19)

Príslušná skupina spoločností a navrhovateľ mali možnosť vyjadriť sa k vyššie uvedeným zisteniam. Navrhovateľ nemal žiadne pripomienky, ale príslušná skupina spoločností vzniesla námietky z viacerých dôvodov. Niektoré z týchto pripomienok sa opätovne predložili po záverečnom zverejnení skutočností a úvah, na základe ktorých sa navrhlo uložiť konečné opatrenia. Najdôležitejšie doručené pripomienky sú opísané v ďalej uvedených odôvodneniach.

(20)

Skupina Rainbow v prvom rade uviedla, že Komisia nezákonne uložila povinnosť opätovne požiadať o THZ, pretože skupine bol THZ udelené v pôvodnom prešetrovaní a v preskúmaní pred uplynutím platnosti a tým bola porušená zákonná povinnosť použiť pri preskúmaní rovnakú metodiku ako v pôvodnom prešetrovaní. Tvrdila, že Komisia nepreukázala, že zmena v situácii tejto spoločnosti je takého charakteru, ktorý by odôvodňoval použitie inej metódy než tej, ktorá bola použitá v pôvodnom prešetrovaní. Namietateľ je toho názoru, že mnoho problémov, ktoré Komisia identifikovala, existovalo už počas pôvodného prešetrovania, a teda nové zistenia Komisie sa netýkajú nových okolností, ale predstavujú len odlišný výklad tých istých okolností.

(21)

Je potrebné poznamenať, že v rozpore s tvrdením namietateľa sa v pôvodnom prešetrovaní rovnako ako aj v súčasnom preskúmaní použila rovnaká metodika a náležite sa zohľadnila skutočnosť, že od pôvodného prešetrovania sa určité okolnosti zmenili. Hoci by tvrdenie namietateľa bolo správne vo vzťahu k určitým skutočnostiam, ktoré naozaj zostali nezmenené tak počas pôvodného, ako aj počas súčasného prešetrovania, najmä pokiaľ ide o dohodu o práve na užívanie pozemkov spoločnosťou GT Enterprise, je potrebné venovať pozornosť ďalej uvedeným skutočnostiam. V súčasnom preskúmaní sa dodatočne zistili ďalšie skutočnosti, ktoré spoločnosť GT Enterprise neuviedla v pôvodnom prešetrovaní, hoci v tom čase už existovali, ako napríklad oprávnenie miestnej vlády schvaľovať prijímanie a prepúšťanie zamestnancov. Napokon okolnosti, v ktorých pôsobí táto spoločnosť, sa oproti pôvodnému prešetrovaniu zmenili, pokiaľ ide o druhé kritérium. V súčasnom preskúmaní sa totiž zistilo, že počas ORP nemala spoločnosť GT Enterprise prehľadný súbor účtovných záznamov, ktoré by boli nezávisle kontrolované v súlade s medzinárodnými účtovnými normami a ktoré by sa uplatňovali na všetky účely.

(22)

Namietateľ neskôr objasnil, že sa domnieva, že poskytol informácie o tom, že miestna vláda je oprávnená schvaľovať prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, keďže v pôvodnom prešetrovaní predložil tie isté stanovy ako v súčasnom preskúmaní. Preklad tohto dokumentu, ktorý namietateľ predložil v pôvodnom prešetrovaní ako aj v súčasnom preskúmaní, bol však neúplný, lebo neuvádzal právomoci, ktoré boli na základe stanov zverené miestnej vláde.

(23)

Skupina Rainbow ďalej tvrdila, že status THZ bol zavedený v prípade krajín, v ktorých dochádza k transformácii hospodárstva zo systému netrhového hospodárstva na trhové hospodárstvo. Bolo by preto nelogické vyžadovať, aby spoločnosť, ktorej THZ už bolo udelené, musela opätovne predložiť v predbežnom preskúmaní dostatočné dôkazy o tom, že aj naďalej spĺňa podmienky pre THZ. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že základné nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo taký výklad a ktoré by bránilo v použití článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia v preskúmaniach začatých podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(24)

Skupina Rainbow sa tiež odvolala na procedurálnu požiadavku uvedenú v článku 2 ods. 7 písm. c), podľa ktorej sa rozhodnutie o THZ má prijať do troch mesiacov od začatia prešetrovania. Sama skupina Rainbow uznáva, že nedodržanie tejto lehoty nie je samo osebe dostatočným dôvodom na spochybnenie výsledkov prešetrovania, ale zdôrazňuje, že útvary Komisie už mali k dispozícii všetky informácie potrebné na vypočítanie dumpingového rozpätia v čase, keď boli uverejnené zistenia týkajúce sa THZ. Vo svojej argumentácii však skupina Rainbow opomína skutočnosť, že hoci si Komisia z dôvodov administratívnej efektívnosti skutočne v tom istom čase vyžiadala a overila všetky potrebné informácie od príslušnej skupiny spoločností, nemala k dispozícii informácie o analogickej krajine, ktoré by umožnili stanoviť dumpingové rozpätie v prípade odmietnutia THZ. V skutočnosti mala Komisia informácie o normálnej hodnote v porovnateľnej krajine k dispozícii až po tom, ako boli skupine Rainbow sprostredkované závery týkajúce sa THZ. Načasovanie rozhodnutia o THZ preto nemohlo mať žiadny vplyv na obsah tohto rozhodnutia. Na základe uvedeného sa toto tvrdenie zamieta ako neodôvodnené.

(25)

Pokiaľ ide o prvé kritérium, vzniesla sa všeobecná pripomienka, že teoretická možnosť zasahovania štátu alebo štátnej kontroly ako taká automaticky neznamená, že dochádza k výraznému zasahovaniu štátu v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c). Skupina Rainbow opakovane cituje rozhodnutie Súdu prvého stupňa (5) s cieľom preukázať, že štátna kontrola neznamená výrazné zasahovanie štátu, pretože to by „viedlo v zásade k vylúčeniu spoločností kontrolovaných štátom zo získania THZ bez ohľadu na konkrétny skutkový, právny či hospodársky kontext, v ktorom pôsobia“. Skupina Rainbow taktiež tvrdí, že vyžadovať od žiadateľov o THZ, aby preukázali, že štát nemá nikdy možnosť zasahovať do obchodných rozhodnutí, predstavuje neprimerané dôkazné bremeno. Ďalej tvrdí, že na to, aby sa skonštatovalo nesplnenie prvého kritéria, by činnosť štátu musela vyvolať nezlučiteľnosť rozhodnutí spoločnosti s trhovými aspektmi.

(26)

V rozpore s uvedenými tvrdeniami skupiny Rainbow sa v súčasnom prešetrovaní zistilo konkrétne a výrazné zasahovanie štátu do prevádzky niekoľkých spoločností z danej skupiny. V prípade spoločnosti z tejto skupiny, v ktorej bolo prijímanie a prepúšťanie zamestnancov podmienené súhlasom miestnej vlády, ide o vlastné pravidlá vnútorného fungovania spoločnosti, t. j. jej stanovy, v ktorých sa jasne stanovuje oprávnenie štátu zasahovať do jej prevádzkových rozhodnutí. V prípade ďalšej spoločnosti z tejto skupiny sa zistilo, že štát vyvíjal na spoločnosť vplyv spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s trhovými faktormi. V prvom rade väčšina kapitálu tejto spoločnosti pochádzala od štátu bez toho, aby sa táto skutočnosť odrazila v jeho vlastníckom podiele na spoločnosti. Po druhé, operácie spoločnosti boli vždy stratové, čo bolo väčšinou na škodu štátu vzhľadom na kapitál, ktorý investoval. Po tretie, samotný štát neustále trpel straty, pretože dodával spoločnosti zo skupiny vstupy ako vodu a elektrickú energiu za nižšie ceny, ako je ich trhová hodnota a bez náležitého potvrdenia platby.

(27)

Pokiaľ ide o záver o zasahovaní štátu do finančných a investičných rozhodnutí ďalšieho člena príslušnej skupiny spoločností, predložilo sa tvrdenie, že skutkové zistenia Komisie o úvere a jeho podmienkach boli nesprávne. Komisia však počas overovania zozbierala dôkazy, ktoré svedčia o tom, že spoločnosť dostala od miestnej vládnej agentúry pokyn vziať si úver, ktorý sa nevzťahoval na jej podnikateľskú činnosť. Spoločnosť vysvetľuje, že finančné rozhodnutia prijala ako láskavosť voči tejto vládnej agentúre, a nie ako záväzok, a že predmetná transakcia nepredstavovala pre spoločnosť žiadne ďalšie riziko, pretože kompenzáciu by mohla dosiahnuť tým, že by nezaplatila faktúry za verejné služby, ktoré jej vystavila agentúra. Z dôkazov zozbieraných Komisiou vyplýva, že právo spoločnosti na používanie pozemkov sa nepriamo používa ako záruka v príslušnej finančnej transakcii, a preto spoločnosť podstupuje značné riziko. Samotné právo na používanie pozemkov bolo získané cez tú istú vládnu agentúru, o ktorej spoločnosť tvrdí, že jej robí len láskavosť. Tvrdenie, že existuje možnosť kompenzácie tým, že by spoločnosť neplatila za verejné služby svedčí o základnom nepochopení základných účtovných štandardov (započítanie) a je v rozpore s ďalším tvrdením spoločnosti, že vplyv na finančné operácie ako taký neznamená vplyv na „rozhodnutia firiem, ktoré sa týkajú cien, nákladov a vstupov“ v zmysle požiadavky článku 2 ods. 7 písm. c). Okrem toho vládna agentúra jasne a vo významnej miere ovplyvňuje investičné rozhodnutia, keďže v dohode o práve na používanie pozemkov uzavretej spoločnosťou sa stanovujú osobitné požiadavky na spoločnosť, pokiaľ ide o investície, ktoré sa majú zrealizovať, a tieto požiadavky presahujú rámec miestnych právnych predpisov v oblasti územného plánovania, čo je v rozpore s tým, čo spoločnosť tvrdí. Preto tvrdenie, že zasahovanie štátu do finančných a investičných rozhodnutí nepredstavuje vplyv podľa článku 2 ods. 7 písm. c), sa zamieta.

(28)

Pokiaľ ide o spoločnosť zo skupiny, ktorá vyrába jednu zo základných surovín používaných pri výrobe cyklamátu sodného, tvrdilo sa, že akékoľvek nedostatky, pokiaľ ide o rozhodovanie a finančnú situáciu spoločnosti, by mali veľmi obmedzený dosah, pretože surovina vyrábaná touto spoločnosťou predstavuje len asi 10 % nákladov pri výrobe cyklamátu sodného. Vzhľadom na to, že Komisia bola schopná vypočítať rozdiel medzi ziskovou predajnou cenou a skutočnou predajnou cenou suroviny, spoločnosť navrhuje, že by bolo vhodnejšie skôr upraviť náklady na lacnú surovinu než zamietnuť žiadosť o THZ. Cieľom posúdenia THZ je však zistiť, či výrobné náklady zodpovedajú trhovým cenám a či sa obchodné rozhodnutia prijímajú v reakcii na signály trhu. Je potrebné poznamenať, že v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sa výslovne stanovuje, že v záujme splnenia podmienok na udelenie THZ, musia náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážať trhové hodnoty, pričom sa neuvádza možnosť úpravy skreslených nákladov na tieto hlavné vstupy. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(29)

Pokiaľ ide o nezvyčajne nízke ceny uhrádzané za vodu a elektrickú energiu a pracovné náklady, tvrdenie spoločnosti, že nejde o hlavné vstupy, pretože predstavujú len asi 14 % celkových nákladov pri výrobe suroviny, sa muselo zamietnuť vzhľadom na to, že táto nákladová položka sa tak individuálne, ako aj kumulatívne považuje za dostatočne významnú na to, aby ovplyvnila celkové náklady spoločnosti. V prípade pracovných nákladov je tiež potrebné poznamenať, že nebolo možné v plnej miere overiť tieto položky vzhľadom na to, že spoločnosť nebola schopná predložiť zmluvy alebo inú dokumentáciu. Preto nebolo možné zistiť, či tieto náklady odrážajú trhové hodnoty.

(30)

Pokiaľ ide o druhé kritérium, vzniesla sa námietka, že Komisia neberie do úvahy zásadu významnosti, podľa ktorej sú opomenutia alebo chybné uvedenia položiek významné len vtedy, ak by mohli ovplyvniť ekonomické rozhodnutia, ktoré používatelia uskutočňujú na základe účtovných závierok a že takéto nevýznamné nedostatky nie je povinný oznamovať ani audítor.

(31)

V rozpore s tým, čo skupina tvrdí, v účtovníctve spoločností sa vyskytli závažné nedostatky týkajúce sa základných účtovných zásad (podrobnejšie v nasledujúcom odseku). Po druhé, dôvodom, prečo sa na účely posúdenia THZ požadujú jasné účtovné závierky, nie sú ekonomické rozhodnutia používateľa, ale snaha zabezpečiť, aby účtovné závierky poskytovali verný a poctivý obraz o príjmoch, nákladoch atď. Cieľom prešetrovania v súvislosti s THZ je zistiť, či sa účty vedú a kontrolujú v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi.

(32)

Skupina Rainbow spochybnila, že jej spoločnosti porušujú prvky pravidiel medzinárodných účtovných štandardov a účtovné metódy uvedené v posúdení žiadosti o THZ, ako sú akruálny princíp, zásada vierohodných záznamov o transakciách a vzájomné započítavanie, predpoklad trvania podniku, správna klasifikácia súvahových položiek, uznanie strát, zaznamenávanie len transakcií a údajov súvisiacich s podnikaním v rámci účtov, správna klasifikácia a odpisy výdavkov, dodržiavanie medzinárodných účtovných štandardov a/alebo čínskych všeobecne uznávaných účtovných zásad o uznávaní hodnoty a odpisov aktív. Uvedené porušenia medzinárodných účtovných štandardov sa zistili na základe informácií poskytnutých skupinou v žiadosti o THZ a všetky otázky boli overené v priestoroch spoločností. Tvrdenia, ktoré spoločnosti v súvislosti s týmito otázkami predložili po zverejnení zistení o THZ neboli takej povahy, aby boli dôvodom na zmenu záveru, že pokiaľ ide o tieto otázky, spoločnosti nesplnili druhé kritérium.

(33)

Pokiaľ ide o tretie kritérium, skupina Rainbow tvrdí, že bezplatné poskytovanie investícií do infraštruktúry jednej spoločnosti je bežný postup, ku ktorému dochádza aj v trhovom hospodárstve v záujme prilákania investícií a že vplyv tohto subvencovania na finančnú situáciu tejto spoločnosti by bol počas ORP zanedbateľný. Skutočnosť, že spoločnosť nemusela platiť za rozvoj infraštruktúry a zároveň mala prospech z veľmi nízkych cien prenájmu za tie isté pozemky však neodzrkadľuje normálnu situáciu v trhovom hospodárstve. Na druhej strane mala táto výhoda priamy dosah na finančné postavenie výrobnej spoločnosti a jej schopnosť prijímať rozhodnutia, ktoré reagujú na signály trhu.

(34)

Komisia prijala tvrdenia žiadateľa týkajúce sa práva používania pozemkov zo strany spoločnosti GT Enterprise, ako sa vysvetľuje v odôvodnení (21). Predložené tvrdenia týkajúce sa práva na používanie pozemkov zo strany ostatných spoločností však neboli takej povahy, aby vyvrátili zistenia, pretože samotná spoločnosť uznáva, že v jednom prípade nezaplatila dohodnutú sumu za svoje právo na používanie pozemkov. V prípade práva na používanie iných pozemkov skupina Rainbow tvrdí, že ceny pozemkov v tomto regióne prudko stúpali, a preto je normálne, že pozemok bol pár rokov po dátume jeho nadobudnutia ocenený výrazne vyššou hodnotou. Dôkazy, ktoré spoločnosť poskytla, sa však týkali nárastu cien rezidenčných nehnuteľností v regióne, a sú teda irelevantné. Skupina Rainbow napokon tvrdila, že prístup Komisie, ktorá požaduje nesporný dôkaz o tom, že spoločnosť zaplatila cenu, ktorá zodpovedá trhovej hodnote, predstavuje neprimerané dôkazné bremeno. V článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sa však výslovne stanovuje, že žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie musí „obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva“. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(35)

Skupina Rainbow spochybňuje zistenia týkajúce sa prevedenia aktív na jednu spoločnosť bez finančnej alebo inej odplaty za ceny, ktoré zodpovedajú trhovým hodnotám, na základe toho, že táto spoločnosť ukončila počas ORP výrobu. Spoločnosť skutočne zastavila výrobu. Na domácom trhu však aj naďalej predávala svoje predtým vyrobené výrobky. Preto sa posúdenie THZ muselo vykonať aj v prípade tejto spoločnosti s cieľom ubezpečiť sa, že neexistujú žiadne výrazné narušenia pretrvávajúce z bývalého systému netrhového hospodárstva, ktoré by mohli mať vplyv na ceny.

(36)

Preto sa dospelo k názoru, že pokiaľ ide o THZ, spoločnosť GT Enterprise nesplnila prvé a druhé kritérium, spoločnosť Jintian Industrial (Nandžing) Ltd. nesplnila druhé a tretie kritérium, spoločnosť Golden Time Chemical (Jiangsu) Ltd. nesplnila prvé, druhé a tretie kritérium a spoločnosť Nanjing Jinzhang Industrial Ltd. nesplnila prvé, druhé a tretie kritérium pre jeho udelenie. Ak jedna prepojená spoločnosť zapojená do výroby a predaja príslušného výrobku nespĺňa podmienky na udelenie THZ, nemožno THZ udeliť skupine prepojených spoločností. Vzhľadom na to, že všetky spoločnosti, ktoré sa jednotlivo posudzovali na účely udelenia THZ, nesplnili príslušné kritériá, dospelo sa k záveru, že skupine Rainbow nemožno udeliť THZ. Za týchto okolností a po porade s poradným výborom sa zamietla žiadosť o udelenie THZ podaná skupinou spoločností.

2.2.   Individuálne zaobchádzanie (IZ)

(37)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, prípadne stanoví celoštátne clo, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá na udelenie IZ stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

v prípade úplného alebo čiastočného zahraničného vlastníctva podniku alebo spoločného podniku môžu vývozcovia voľne repatriovať kapitál a zisky,

vývozné ceny, množstvá, podmienky a náležitosti predaja sú slobodne určené,

väčšinu akcií alebo podielov vlastnia súkromné osoby. Štátni úradníci, ktorí sú členmi správnej rady, alebo ktorí zastávajú kľúčové riadiace funkcie, sú buď v menšine, alebo sa musí preukázať, že spoločnosť je napriek tomu dostatočne nezávislá od zasahovania štátu,

prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu a

štátne zásahy nie sú takého rozsahu, aby umožňovali obchádzanie opatrení, ak sa jednotlivým vývozcom uložia rozdielne colné sadzby.

(38)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v rámci skupiny, ktorí počas ORP vyvážali cyklamát sodný, požiadali o IZ. Pre ostatné spoločnosti v skupine Rainbow nebolo potrebné vykonať posúdenie na účely IZ vzhľadom na to, že nie sú vývozcami príslušného výrobku. Na základe dostupných informácií overených počas overovacích návštev sa zistilo, že títo dvaja vyvážajúci výrobcovia spĺňajú požiadavky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, a preto im bolo možné udeliť IZ.

2.3.   Dumping

2.3.1.   Analogická krajina

(39)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (analogická krajina).

(40)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia informovala o svojom zámere použiť Indonéziu (analogická krajina v pôvodnom prešetrovaní) ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty a vyzvala zainteresované strany, aby sa k tomu vyjadrili.

(41)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky k výberu analogickej krajiny.

(42)

Komisia sa snažila nadviazať spoluprácu s výrobcami v Indonézii. Listy a príslušné dotazníky zaslala všetkým známym spoločnostiam. Iba jediný výrobca z niekoľkých kontaktovaných spoločností predložil potrebné informácie na stanovenie normálnej hodnoty a súhlasil s čiastočnou spoluprácou pri preskúmaní. Pretože spoločnosť nemohla prijať overovaciu návštevu vo svojich priestoroch, Komisia vykonala analýzu úplnosti a konzistentnosti poskytnutých údajov. Zistilo sa, že údaje sú dostatočné a spoľahlivé na stanovenie normálnej hodnoty, pričom indonézsky výrobca poskytol Komisii objasnenia vždy, keď to bolo potrebné. Použité údaje boli porovnané s informáciami uvedenými v žiadosti o preskúmanie.

(43)

V prešetrovaní sa zistilo, že v Indonézii existuje konkurenčný trh pre podobný výrobok.

(44)

Pri prešetrovaní sa ďalej ukázalo, že objem výroby spolupracujúceho indonézskeho výrobcu predstavuje podstatne viac ako 5 % objemu čínskeho vývozu príslušného výrobku do Únie, táto výroba je teda z hľadiska objemu reprezentatívna. Pokiaľ ide o kvalitu, technické špecifikácie a normy podobného výrobku v Indonézii, nezistili sa žiadne veľké celkové rozdiely v porovnaní s čínskymi výrobkami. Indonézsky trh sa preto považoval za dostatočne reprezentatívny na stanovenie normálnej hodnoty.

(45)

Je potrebné poznamenať, že okrem známych výrobcov v Španielsku, ČĽR a Indonézii neexistujú podľa informácií Komisie žiadne ďalšie výrobné zariadenia inde vo svete.

(46)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že Indonézia predstavuje vhodnú analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

2.3.2.   Stanovenie normálnej hodnoty

(47)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila na základe informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine ďalej uvedeným spôsobom. Je potrebné poznamenať, že indonézsky výrobca bol predmetom predchádzajúceho prešetrovania týkajúceho sa dovozu cyklamátu sodného z Indonézie (6). Zistilo sa, že údaje, ktoré teraz spoločnosť poskytla v dotazníku, sú spoľahlivé a predstavujú dostatočný základ na stanovenie normálnej hodnoty na účely tohto prešetrovania. Priemerné predajné ceny a priemerné výrobné náklady sa v skutočnosti vyvíjali podobne ako priemerné ceny surovín. Okrem toho tento vývoj bolo možné potvrdiť podobným vývojom priemerných cien surovín na trhu Únie.

(48)

Zistilo sa, že domáci predaj indonézskeho výrobcu podobného výrobku je z hľadiska objemu reprezentatívny v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie príslušnou skupinou spoločností v ČĽR.

(49)

Komisia následne určila druhy výrobku predávané výrobcom v analogickej krajine na jeho domácom trhu, ktoré sú totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie. Zistilo sa, že štandardný druh výrobku indonézskeho výrobcu je priamo porovnateľný.

(50)

V prípade štandardného druhu výrobku, ktorý výrobca v analogickej krajine predáva na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom predávaným na vývoz do Únie, sa určilo, či je domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj konkrétneho druhu cyklamátu sodného na domácom trhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem predaja uvedeného druhu na domácom trhu počas OP predstavoval najmenej 5 % z celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvážaného do Únie príslušnou skupinou spoločností.

(51)

Skúmalo sa tiež, či by sa predaj na domácom trhu mohol považovať za predaj realizovaný v rámci bežného obchodovania, a to pomocou stanovenia podielu ziskového predaja štandardného druhu výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania. Keďže objem ziskového predaja podobného výrobku podľa druhu výrobku predstavoval viac ako 80 % z celkového objemu predaja tohto druhu výrobku a vážená priemerná cena tohto druhu výrobku bola rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkého predaja tohto druhu výrobku uskutočneného na domácom trhu počas OP bez ohľadu na to, či tento predaj bol ziskový alebo nie.

(52)

Pri stanovení normálnej hodnoty druhu výrobku, ktorý nebol predávaný výrobcom v analogickej krajine na jeho domácom trhu, sa použila vážená priemerná predajná cena všetkého predaja štandardného druhu výrobku, ktorá bola upravená tak, aby sa zohľadnili rozdiely medzi týmito dvoma druhmi výrobku.

2.3.3.   Vývozná cena

(53)

Všetci vyvážajúci výrobcovia v príslušnej skupine spoločností uskutočňovali vývoz do Únie prostredníctvom ich prepojenej obchodnej spoločnosti so sídlom mimo Únie. Vývozná cena sa stanovila na základe cien výrobku v rámci predaja prepojenou obchodnou spoločnosťou do Únie, t. j. nezávislému kupujúcemu, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien.

2.3.4.   Porovnanie

(54)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vo forme úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce cenu a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Podobne sa v uplatniteľných prípadoch a po predložení overených dôkazov vykonali úpravy o rozdiely v nákladoch na prepravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a vo vedľajších nákladoch a v úveroch.

2.3.5.   Dumpingové rozpätie

(55)

Dumpingové rozpätie sa pre všetkých vyvážajúcich výrobcov stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia.

(56)

Týmto porovnaním sa stanovilo dumpingové rozpätie 14,2 %, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici pred zaplatením cla.

2.4.   Trvalý charakter zmenených okolností

(57)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa skúmalo, či sa okolnosti, na základe ktorých bolo stanovené súčasné dumpingové rozpätie, zmenili a či sú tieto zmeny trvalého charakteru.

(58)

Súčasné zistenia sú založené na zamietnutí žiadosti príslušnej skupiny spoločností o trhovohospodárske zaobchádzanie v súčasnom preskúmaní, zatiaľ čo členovi skupiny prepojených spoločností, ktorý bol predmetom pôvodného prešetrovania, t. j. spoločnosti GT Enterprise, bolo udelené THZ. Okolnosti, ktoré viedli k rôznym záverom, sú v prvom rade spôsobené tým, že na rozdiel od pôvodného prešetrovania, ktorého predmetom bola len spoločnosť GT Enterprise, boli predmetom súčasného preskúmania štyri spoločnosti zo skupiny. Skupina sa nedávno rozšírila a zreorganizovala za použitia značných investícií a nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto situácia mohla v blízkej budúcnosti zmeniť. Po druhé, pokiaľ ide o spoločnosť GT Enterprise, zistilo sa, že nič nenasvedčuje tomu, že by spoločnosť v budúcnosti zmenila svoju ustálenú prax, v ktorej absentuje vedenie jasného účtovníctva kontrolovaného v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Ďalej jej stanovy, ktoré umožňujú zásahy štátu, sú v platnosti už dlhší čas a nič nenasvedčuje tomu, že sa v budúcnosti zmenia. Za týchto okolností sa dospelo k názoru, že neudelenie THZ skupine spoločností je trvalého charakteru.

(59)

Pokiaľ ide o vývozné ceny, prešetrovaním sa ukázala určitá stabilita cenových opatrení príslušnej skupiny spoločností v priebehu dlhšieho obdobia, a to vzhľadom na to, že cena príslušného výrobku, ktorú účtovali Únii a tretím krajinám, sa výrazne nelíšila a medzi rokom 2007 a ORP vykazovala rovnaký trend. To podporuje záver, že novo vypočítané dumpingové rozpätie je pravdepodobne trvalého charakteru.

(60)

Preto sa skonštatovalo, že prešetrovaním sa preukázalo, že nie je pravdepodobné, že štruktúra a správanie príslušnej skupiny spoločností vrátane okolností, ktoré viedli k začatiu súčasného preskúmania, by sa v blízkej budúcnosti zmenili takým spôsobom, ktorý by ovplyvnil zistenia súčasného preskúmania. Dospelo sa preto k záveru, že zmeny okolností majú trvalý charakter a že uplatňovanie opatrenia na jeho súčasnej úrovni už nie je dostatočné na vyrovnanie účinkov dumpingu.

3.   ZMENA ANTIDUMPINGOVÝCH OPATRENÍ

(61)

Vzhľadom na zistenie zvýšeného dumpingu a trvalého charakteru zmeny okolností sa dospelo k názoru, že súčasné opatrenia už nepostačujú na vyrovnanie účinkov dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu. Opatrenia uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 492/2010 na dovoz cyklamátu sodného pochádzajúceho z ČĽR by sa preto mali v prípade spoločnosti GT Enterprise zmeniť a rovnaké clo by sa malo uložiť ostatným vyvážajúcim výrobcom zo skupiny a uvedené nariadenie by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(62)

V súčasnom preskúmaní nemožno stanoviť žiadne individuálne rozpätie ujmy, pretože toto preskúmanie sa vzťahuje len na posúdenie dumpingu v súvislosti so spoločnosťou GT Enterprise a s jej prepojenými spoločnosťami v rámci príslušnej skupiny. Dumpingové rozpätie stanovené v súčasnom preskúmaní sa preto porovnalo s rozpätím ujmy, ktoré sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní. Keďže rozpätie ujmy zistené v pôvodnom prešetrovaní bolo vyššie ako dumpingové rozpätie zistené v súčasnom preskúmaní, príslušnej skupine spoločností sa malo uložiť konečné antidumpingové clo na úrovni dumpingového rozpätia zisteného v súčasnom preskúmaní.

(63)

Pokiaľ ide o formu opatrenia, usúdilo sa, že zmenené antidumpingové clo by malo mať rovnakú formu ako clá uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 492/2010. S cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení a odradiť od cenovej manipulácie považovalo sa za vhodné uložiť clá vo forme osobitnej sumy za kilogram. V dôsledku toho by antidumpingové clo, ktoré sa má uložiť na dovoz príslušného výrobku vyrábaného a predávaného príslušnou skupinou spoločností na vývoz do Únie, vypočítané na základe dumpingového rozpätia stanoveného v súčasnom preskúmaní a vyjadreného ako osobitná suma za kilogram, malo byť 0,23 EUR za kilogram.

4.   ZVEREJNENIE INFORMÁCIÍ

(64)

Príslušná skupina spoločností ako aj ostatné zainteresované strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo navrhnúť zmenu platných antidumpingových opatrení.

(65)

Skupina Rainbow vyjadrila svoje pripomienky ku konečnému zverejneniu informácií. Tieto pripomienky sa týkali najmä stiahnutia podnetu v prebiehajúcom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu cyklamátu pochádzajúceho z Čínskej ľudovej republiky, ktoré sa obmedzovalo na dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, Fang Da Food Additive (Shen Zhen) Limited a Fang Da Food Additive (Yang Quan) Limited („skupina Fang Da“) („ďalej len súbežné konanie“) (7). Skupina tvrdila, že stiahnutie podnetu v súbežnom konaní by logicky a zákonne malo viesť k ukončeniu uplatňovania antidumpingových opatrení voči ostatným výrobcom v ČĽR alebo aspoň k ukončeniu súčasného preskúmania v súvislosti so skupinou Rainbow.

(66)

Požadovala ukončenie uplatňovania antidumpingových opatrení uložených vykonávacím nariadením (EÚ) č. 492/2010 na základe tvrdenia, že v prípade, že sa nezistilo, že dovoz od spoločnosti Fang Da je dumpingový a/alebo spôsobujúci ujmu na základe zásady nediskriminácie obsiahnutej v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, je oprávnené ukončiť uplatňovanie uložených antidumpingových opatrení. Na podporu svojho tvrdenia poukázala na predchádzajúce nariadenia Rady, ktorými sa pozastavili súbežné predbežné preskúmania týkajúce sa dovozu z niektorých krajín bez uloženia opatrení z dôvodu neuloženia opatrení v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu tých istých výrobkov z iných krajín (VEHK (8), ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele (9)). Je však potrebné poznamenať, že v týchto prípadoch išlo o prešetrovania, ktoré sa týkali viacerých krajín a zásada nediskriminácie sa uplatnila vo vzťahu k dovozu z rôznych krajín. Okrem toho dôvodom na ukončenie uplatňovania opatrení v prípade niektorých krajín bola skutočnosť, že nedošlo k uloženiu opatrení vo vzťahu k iným krajinám, pretože Rada neprijala návrh v zákonnej lehote (VEHK, ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele). Preto napriek tomu, že sa skutočne v daných prípadoch dospelo k záveru, že bolo potrebné ukončiť súbežné konania o antidumpingových opatreniach v záujme rešpektovania zásady nediskriminácie, tieto prípady nie sú nijakým spôsobom relevantné pre súčasné preskúmanie. Ďalší odkaz na prístup použitý v prípade glutamanu sodného (10) sa týka prípadu, v ktorom mal navrhovateľ v úmysle stiahnuť svoj podnet týkajúci sa dovozu z Brazílie napriek tomu, že bol v prípade tohto dovozu zistený dumping. V uvedenom prípade sa predpokladalo, že žiadosť o stiahnutie podnetu sa neprijme, pretože sa dospelo k záveru, že v prípade neexistencie opatrení voči Brazílii by opatrenia voči ostatným krajinám boli diskriminačné.

(67)

Okrem toho, tieto dve situácie sú značne odlišné. V súbežnom konaní sa podnet stiahol a dospelo sa k záveru, že ukončenie konania nebolo v rozpore so záujmom Únie. V súčasnom preskúmaní nedošlo k stiahnutiu podnetu a zistilo sa, že dumping zo strany skupiny Rainbow sa zvýšil. Preto zvýšenie cla pre túto skupinu nie je diskrimináciou.

(68)

Skupina Rainbow taktiež požiadala o to, aby sa v dôsledku stiahnutia podnetu zastavilo súčasné preskúmanie skupiny Rainbow, pretože uvedené dve konania sa začali na základe rovnakého podania, týkali sa rovnakého obdobia prešetrovania a navrhovateľ uvádzal v podnete skupinu Fang Da z praktických dôvodov spolu so skupinou Rainbow.

(69)

Skupina zároveň tvrdila, že hoci sa prešetrovanie v súvislosti so skupinou Fang Da začalo podľa článku 5 základného nariadenia, prešetrovanie týkajúce sa dovozu od skupiny Fang Da a predbežné preskúmanie týkajúce sa dovozu od skupiny Rainbow sú z právneho hľadiska a z praktických dôvodov v zásade rovnakým konaním. Napokon skupina uviedla, že z dôvodu rozlišovania medzi konaním a prešetrovaním článok 9 ods. 3 základného nariadenia v skutočnosti znamená, že hoci sa na skupinu Fang Da vzhľadom na pôvodné prešetrovanie vzťahovala nulová colná sadzba, bola aj naďalej predmetom konania. Z tohto dôvodu by stiahnutie podnetu týkajúceho sa dovozu od skupiny Fang Da vzhľadom na skupinu Rainbow viedlo tiež k zastaveniu súčasného preskúmania.

(70)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dokument, ktorý predložil navrhovateľ, predstavoval jednak podnet na antidumpingové prešetrovanie podľa článku 5 základného nariadenia a jednak žiadosť o toto predbežné preskúmanie na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Tento dokument zároveň obsahoval dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie dvoch samostatných konaní. Komisia skutočne začala prešetrovanie podľa článku 5 a predbežné preskúmanie prostredníctvom dvoch samostatných oznámení o začatí konania. Antidumpingové prešetrovanie na základe článku 5 základného nariadenia a predbežné preskúmanie na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia sú teda dve rôzne konania.

(71)

Skupina Rainbow predložila ďalšie tvrdenia, ktoré by mohli byť dôvodmi na stiahnutie podnetu. Ide o hypotetické a irelevantné tvrdenia, ktoré nemožno zohľadniť, a preto sa zamietajú.

(72)

Skupina Rainbow napokon tvrdila, že Komisia zjavne porušila jej právo na vyjadrenie pripomienok ku konečnému zverejneniu informácií v lehote desiatich dní, pretože znenie listu o stiahnutí podnetu, ktoré má nedôverný charakter, jej bolo poskytnuté sedem dní pred lehotou na predloženie pripomienok.

(73)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení (70), prešetrovanie podľa článku 5, v rámci ktorého bol skupine Rainbow doručený list oznamujúci stiahnutie podnetu, je konanie odlišné od súčasného preskúmania. Skupina Rainbow bola o stiahnutí podnetu upovedomená len z toho dôvodu, že v preskúmaní podľa článku 5 bola zainteresovanou stranou. Uvedené oznámenie nebolo súčasťou konečného zverejnenia informácií v súčasnom preskúmaní. Skupina Rainbow mala 30 dní na vyjadrenie pripomienok ku konečnému zverejneniu v súčasnom konaní. Jej právo na dostatočnú lehotu na vyjadrenie pripomienok preto nebolo porušené.

(74)

Záverom možno konštatovať, že neboli predložené žiadne pripomienky, na základe ktorých by bolo potrebné zmeniť uvedený záver,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V tabuľke v článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 492/2010 sa položka:

Krajina

Spoločnosť

Sadzba cla (v EUR na kilogram)

Doplnkový kód TARIC

„Čínska ľudová republika

Golden Time Enterprise (Shenzhen) Co. Ltd, Shanglilang, Cha Shan Industrial Area, Buji Town, Shenzhen City, Guangdong Province, Čínska ľudová republika

0,11

A473“

nahrádza touto položkou:

Krajina

Spoločnosť

Sadzba cla (v EUR na kilogram)

Doplnkový kód TARIC

„Čínska ľudová republika

Golden Time Enterprise (Shenzhen) Co. Ltd, Shanglilang, Cha Shan Industrial Area, Buji Town, Shenzhen City, Guangdong Province, Čínska ľudová republika; Golden Time Chemical (Jiangsu) Co., Ltd., No. 90-168, Fangshui Road, Chemical Industry Zone, Nanjing, Jiangsu Province, Čínska ľudová republika

0,23

A473“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. mája 2012

Za Radu

predseda

N. WAMMEN


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 72, 11.3.2004, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 140, 8.6.2010, s. 2.

(4)  Ú. v. EÚ C 50, 17.2.2011, s. 6.

(5)  Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group Co. Ltd. v. Rada, vec T-498/04, Zb. 2009, s. II-1969, bod 92.

(6)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 492/2010 (Ú. v. EÚ L 140, 8.6.2010, s. 2).

(7)  Ú. v. EÚ C 50, 17.2.2011, s. 9.

(8)  Ú. v. ES L 22, 27.1.2000, s. 1., odôvodnenia 134 a 135.

(9)  Ú. v. EÚ L 294, 17.9.2004, s. 3.

(10)  Ú. v. ES L 264, 29.9.1998, s. 1.


11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/11


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 399/2012

zo 7. mája 2012

o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a),

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe sa zatriedi v rámci kombinovanej nomenklatúry podľa číselného znaku KN uvedeného v stĺpci 2 tejto tabuľky.

Článok 2

Na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydané colnými orgánmi členských štátov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, je možné odvolávať sa aj naďalej počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. mája 2012

Za Komisiu v mene predsedu

Algirdas ŠEMETA

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.


PRÍLOHA

Opis tovaru

Zatriedenie

(číselný znak KN)

Odôvodnenie

(1)

(2)

(3)

Nezmontovaný výrobok (tzv. „bezpečnostná sieť pre trampolínu“), zahŕňajúci:

sieť so 6 úchytkami so stláčacím zapínaním,

6 horných kovových tyčí s poťahom z ľahčeného plastu,

6 dolných kovových tyčí s poťahom z ľahčeného plastu a privarenými montážnymi konzolami,

12 elastických popruhov s háčikmi,

12 skrutiek s poistnými maticami.

Každá horná tyč sa má pripojiť k dolnej tyči, ktoré sa potom pripevnia k nohám trampolíny pomocou skrutiek a poistných matíc.

Sieť je ušitá do tvaru valca a je vo veľkosti zodpovedajúcej konkrétnej trampolíne. Sieť má vstupný otvor, ktorý je uzatvárateľný zipsom.

Úchytky so stláčacím zapínaním umiestnené na hornej časti siete sa majú pripevniť k hornému koncu kovových tyčí.

Elastické popruhy s háčikmi sa používajú na upevnenie spodku siete k rámu trampolíny.

9506 91 90

Zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1, 2 písm. a) a 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, poznámkou 1 t) k XI. triede, poznámkou 3 k 95. kapitole a znením číselných znakov KN 9506, 9506 91 a 9506 91 90.

Vzhľadom na tvar a vlastnosti bezpečnostnej siete a predovšetkým na to, že je vďaka priloženým kovovým tyčiam, skrutkám, maticiam, úchytkám so stláčacím zapínaním a elastickým popruhom s háčikmi, pripravená na namontovanie na konkrétnu trampolínu, je bezpečnostná sieť vhodná na použitie výlučne s príslušnou trampolínou (pozri poznámku 3 k 95. kapitole). Bezpečnostná sieť sa má preto považovať za príslušenstvo k výrobku na telesné cvičenie položky 9506.

Zatriedenie do položky 5608 ako ostatné celkom dohotovené siete je vylúčené, keďže výrobky 95. kapitoly sú vylúčené z XI. triedy (pozri poznámku 1 t) k XI. triede).

Bezpečnostná sieť pre trampolínu sa má preto zatriediť do číselného znaku KN 9506 91 90 ako ostatné výrobky a potreby na telesné cvičenie, gymnastiku alebo atletiku.


11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/13


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 400/2012

zo 7. mája 2012

o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a),

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe sa zatriedi v rámci kombinovanej nomenklatúry podľa číselného znaku KN uvedeného v stĺpci 2 tejto tabuľky.

Článok 2

Na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydané colnými orgánmi členských štátov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, je možné odvolávať sa aj naďalej počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. mája 2012

Za Komisiu v mene predsedu

Algirdas ŠEMETA

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.


PRÍLOHA

Opis tovaru

Zatriedenie

(číselný znak KN)

Odôvodnenie

(1)

(2)

(3)

Výrobok takmer štvoruholníkového tvaru, znázorňujúci slona, s rozmermi približne 32 × 48 × 24 cm, pozostávajúci z dvoch polovíc vyrobených z tvarovaného pevného plastu. Má štyri kolieska a odnímateľný ramenný popruh, ktorý sa môže použiť aj na ťahanie výrobku.

Obe polovice spolu spája zabudované kĺbové spojenie v spodnej časti a dva bezpečnostné patentné uzávery na opačných koncoch, ktoré bránia tomu, aby sa výrobok okamžite úplne otvoril. Kĺbové spojenie umožňuje, aby obe polovice výrobku ležali pri otvorení plocho na zemi.

Jedna polovica výrobku je vybavená dvoma textilnými pásmi, ktoré vytvárajú pri spojení sponou tvar X. Na vnútornej strane má tiež pripevnené malé ploché textilné vrecko. Druhá polovica výrobku je vybavená priehradkou z textilného materiálu, ktorá obsahuje ploché vrecko so zapínaním na zips. Táto priehradka je upevnená na tej strane výrobku, na ktorej sa nachádza kĺbové spojenie, a môže sa uchytiť na opačnej strane tejto polovice.

(kufor)

(Pozri fotografie č. 660 A a B) (1)

4202 12 50

Zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1 a 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, poznámkou 1 (d) k 95. kapitole a znením číselných znakov KN 4202, 4202 12 a 4202 12 50.

Výrobok má objektívne vlastnosti kufrov položky 4202, ako sú napr. tvarovaný pevný plastový materiál, kĺbové spojenia, zapínací systém, pásy, priehradka a vrecká, kolieska a skutočnosť, že je tvarovaný a použiteľný ako schránka, ktorá sa otvára ako typický kufor s kĺbovým spojením. Tieto vlastnosti naznačujú, že výrobok sa má považovať za kufor a nie hračku s kolieskami. Preto je vylúčené zatriedenie do položky 9503 ako hračka s kolieskami podobná šliapacím autám.

Výrobok sa preto má zatriediť do číselného znaku KN 4202 12 50 ako kufor z tvarovaného plastového materiálu.


Image

Image


(1)  Fotografie slúžia len na informačné účely.


11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/15


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 401/2012

zo 7. mája 2012

o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a),

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá interpretácie kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Výbor pre colný kódex nevydal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe sa zatriedi v rámci kombinovanej nomenklatúry podľa číselného znaku KN uvedeného v stĺpci 2 tejto tabuľky.

Článok 2

Na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydané colnými orgánmi členských štátov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, je možné odvolávať sa aj naďalej počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. mája 2012

Za Komisiu v mene predsedu

Algirdas ŠEMETA

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.


PRÍLOHA

Opis tovaru

Zatriedenie

(číselný znak KN)

Odôvodnenie

(1)

(2)

(3)

Výrobok kužeľovitého tvaru (dlhý približne 40 cm), zhotovený vzájomným zošitím dvoch netkaných trojuholníkových dielov z červeného textilného materiálu, na spodku lemovaný ozdobným okrajom bielej farby, a s bielym brmbolcom na vrchu.

(pokrývka hlavy)

(Pozri fotografiu č. 658.) (1)

6505 00 90

Zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1 a 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry a znením číselných znakov KN 6505 a 6505 00 90.

S výnimkou klobúčikov pre bábiky, ostatných klobúčikov povahy hračiek alebo karnevalových predmetov, sú klobúky a ostatné pokrývky hlavy všetkých druhov, bez ohľadu na materiál, z ktorého sú vyrobené, a bez ohľadu na zamýšľané použitie, zatriedené do 65. kapitoly (pozri aj vysvetlivky k harmonizovanému systému k 65. kapitole, všeobecne, prvý odsek).

Pokrývky hlavy zhotovené z čipky, plsti alebo ostatnej textílie v metráži sa zatrieďujú do položky 6505 (pozri aj vysvetlivky k harmonizovanému systému k položke 6505, prvý odsek).

Na základe poznámky 1 písm. o) k XI. triede (textílie a textilné výrobky) sú z tejto triedy vylúčené pokrývky hlavy 65. kapitoly.

Textilné výrobky s úžitkovou funkciou sú vylúčené z 95. kapitoly, aj keď majú slávnostný dizajn (pozri aj vysvetlivky k harmonizovanému systému k položke 9505, bod (A), posledný odsek). Zatriedenie do podpoložky 9505 10 90 ako ostatné vianočné výrobky je preto vylúčené.

Výrobok má jednoznačné vlastnosti pokrývky hlavy a je určený na nosenie ako pokrývka hlavy.

Výrobok sa preto má zatriediť pod číselný znak KN 6505 00 90 ako pokrývka hlavy.

Image


(1)  Fotografia má len informačný charakter.


11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/17


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 402/2012

z 10. mája 2012,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz hliníkových radiátorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Začatie konania

(1)

Dňa 12. augusta 2011 oznámila Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu hliníkových radiátorov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Únie.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podalo medzinárodné združenie výrobcov hliníkových radiátorov AIRAL S.c.r.l (International Association of Aluminium Radiator Manufacturers Limited Liability Consortium, ďalej len „navrhovateľ“), ktoré predstavuje podstatný podiel, v tomto prípade viac ako 25 % celkovej výroby hliníkových radiátorov v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

2.   Strany, ktorých sa konanie týka

(3)

Komisia o začatí konania oficiálne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov v Únii, vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výrobcov v analogickej krajine, dovozcov, distribútorov, ďalšie známe dotknuté strany a zástupcov ČĽR. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Navrhovateľ, ostatní výrobcovia v Únii, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, dovozcovia a distribútori oznámili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov v Únii, dovozcov a vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia rátalo s výberom vzorky. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či bude výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, boli dovozcovia a vyvážajúci výrobcovia požiadaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli v súlade s oznámením o začatí konania základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s príslušným výrobkom (podľa vymedzenia v oddiele 3) za obdobie júl 2010 – 2011.

(6)

Aby vyvážajúci výrobcovia mohli predložiť žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak by tak chceli urobiť, Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom, o ktorých bolo známe, že sa ich záležitosť týka, a orgánom v ČĽR. Iba jedna skupina spoločností, a to Sira (Tianjin) Aluminium Products Co. Ltd a Sira Group (Tianjin) Heating Radiators Co. Ltd (ďalej len „skupina Sira“) sa prihlásila a požiadala o THZ. Žiadosti o IZ boli doručené od spoločností Zhejiang Flyhigh Metal Products Co., Ltd. a Metal Group Co., Ltd.

(7)

Pokiaľ ide o výrobcov v Únii a ako je riadne vysvetlené v odôvodnení 24, osem výrobcov v Únii poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. Na základe informácií, ktoré dostali od spolupracujúcich výrobcov v Únii, Komisia vybrala vzorku štyroch výrobcov v Únii na základe objemu ich predaja/výroby, ich veľkosti a geografického umiestnenia v Únii.

(8)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 27, iba traja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Dvaja z týchto dovozcov však nedovážali/nenakupovali príslušný výrobok. Preto sa vzhľadom na obmedzený počet spolupracujúcich dovozcov výber vzorky už viac nepovažoval za potrebný.

(9)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 28, 18 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. Na základe informácií doručených od týchto strán Komisia vybrala vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov s najväčším objemom vývozu do Únie.

(10)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym dotknutým stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania, konkrétne vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, štyrom výrobcom v Únii zaradeným do vzorky, spolupracujúcim dovozcom v Únii a európskej organizácii spotrebiteľov BEUC, spolu so žiadosťou o zaslanie dotazníka pre používateľov spoločnostiam pridruženým k tejto organizácii.

(11)

Vyplnené dotazníky boli doručené od dvoch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, štyroch výrobcov v Únii zaradených do vzorky a jedného neprepojeného dovozcu. Z používateľov nezaslal vyplnený dotazník nikto.

(12)

Okrem toho bola doručená jedna žiadosť o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia od jednej skupiny prepojených vyvážajúcich výrobcov. Vykonanie preskúmania týchto žiadostí by v predbežnom štádiu predstavovalo príliš veľkú záťaž. Rozhodnutie, či sa udelí individuálne preskúmanie tejto skupine spoločností sa prijme v konečnom štádiu.

(13)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

 

Výrobcovia v Únii

Armatura Krakow SA, UL. Zakopianska 72, 30-418 Krakow, Poľsko,

Fondital S.p.A., via Cerreto 40, 25079 Vobarno, Brescia, Taliansko,

Global Srl, via Rondinera 51, 24060 Rogno, Bergamo, Taliansko,

Radiatori 2000 S.p.A., via Francesca 54/A, 24040 Ciserano, Bergamo, Taliansko.

 

Dovozcovia v Únii

Hydroland Chorobik Gawęda Malec Wojtycza Sp.j., Jawornik 658, 32-400 Myślenice, Poľsko.

 

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR

Zhejiang Flyhigh Metal Products Co., Ltd. (ďalej len „Zhejiang Flyhigh“), Jinyun,

Metal Group Co., Ltd., Wuyi.

3.   Obdobie prešetrovania

(14)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2010 do 30. júna 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od januára 2008 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(15)

Príslušným výrobkom sú hliníkové radiátory, ako aj prvky alebo články, tiež v zmontovanom stave, z ktorých sú takéto radiátory zložené, okrem elektrických radiátorov a ich prvkov a článkov (ďalej len „príslušný výrobok“) Príslušný výrobok je v súčasnosti zaradený pod kódy KN ex 7615 10 10, ex 7615 10 90, ex 7616 99 10 a ex 7616 99 90.

(16)

Proti vymedzeniu výrobku namietala skupina Sira, a to na základe údajného rozdielu medzi dvomi výrobnými metódami, ktoré sa používajú na výrobu radiátorov. V rámci skupiny Sira existujú dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia, z ktorých jeden používal výrobnú metódu tlakového liatia, pričom druhá spoločnosť použila metódu pretláčaním. Skupina Sira tvrdila, že metóda pretláčaním by mala byť vyňatá z vymedzenia príslušného výrobku z dôvodu údajných rozdielov vo fyzikálnych a technických vlastnostiach, surovinách, výrobných nákladoch a predajných cenách a metóda pretláčaním nie je v EÚ a v ČĽR bežnou metódou.

(17)

Ďalšia čínska strana, Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (China Chamber of Commerce for Imports and Exports of Machinery and Electronic Products, ďalej len „CCCME“), požiadala o objasnenie tejto otázky z dôvodu rozdielov v nákladoch a cenách radiátorov vyrábaných uvedenými dvomi výrobnými metódami.

(18)

V tejto súvislosti, hoci existujú menšie rozdiely, je jasné, že radiátory vyrábané obidvomi metódami, majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a majú rovnaké použitie. Radiátory vyrábané obidvomi metódami sú do veľkej miery zameniteľné. Medzi tieto základné vlastnosti patria najmä nízka hmotnosť, nízka tepelná zotrvačnosť a vysoká tepelná vodivosť. Rozdiely týkajúce sa nákladov a cien a skutočnosť, že metóda pretláčaním môže zahŕnať použitie mierne odlišnej hliníkovej zliatiny nemenia tieto základné vlastnosti. Pokiaľ ide o porovnávanie cien, všetky rozdiely sú riadne zohľadnené v štruktúre systému porovnania druhov výrobku použitom v tomto prešetrovaní (ďalej len „systém PCN“), čo znamená, že sa porovnávajú len podobné výrobky.

(19)

Okrem toho hliníkové radiátory by sa mali považovať za jeden výrobok bez ohľadu na ich výrobnú metódu, pretože sa predávajú prostredníctvom tých istých kanálov predaja a pretože koncový používateľ a spotrebiteľ ich vníma skôr tak, že sú vyrobené z hliníka (s dobre známymi vyššie uvedenými vlastnosťami) a nie že je medzi nimi akýkoľvek rozdiel na základe výrobnej metódy. Vzhľadom na uvedené sa toto tvrdenie zamieta.

(20)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov tiež namietala skutočnosť, že vymedzenie výrobku nezahŕňa oceľový plech alebo dokonca ani radiátory z liateho železa. Tieto výrobky majú síce podobné použitie, avšak majú rozdielne základné fyzikálne a technické vlastnosti, keďže základnú surovinu (zliatinu hliníka) nahrádza oceľ alebo železo, ktoré majú odlišné fyzikálne a technické vlastnosti, pokiaľ ide o hmotnosť, tepelnú zotrvačnosť a vodivosť. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(21)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov predložila ďalšie pripomienky týkajúce sa odkazov v podnete na predaj prostredníctvom „postupov súťaže“. Z týchto pripomienok vyplynulo, že CCCME predpokladala, že uvedené sa týkalo verejného obstarávania. Postupy súťaže uvádzané v podnete sa však týkali bežnej obchodnej praxe, keď nákupca radiátorov v EÚ žiada potenciálnych dodávateľov, aby predtým, než dôjde k zadaniu objednávky, uviedli ceny. Do žiadneho dovozu z Číny použitého pri výpočtoch nebol zahrnutý postup verejného obstarávania.

(22)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov tiež predložila pripomienky k odkazom v podnete týkajúcim sa „dizajnových radiátorov“, keď z týchto pripomienok vyplýva, že CCCME sa domnievala, že také radiátory sú vyňaté z vymedzenia výrobku. Aj tieto pripomienky však boli založené na nepochopení, pretože vymedzenie výrobku zahŕňa aj také radiátory. Tieto pripomienky sa preto zamietli.

2.   Podobný výrobok

(23)

Prešetrovaním sa preukázalo, že hliníkové radiátory vyrábané v ČĽR a vyvážané z ČĽR a hliníkové radiátory vyrábané a predávané v Únii výrobcami v Únii majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a rovnaké základné použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   VÝBER VZORKY

1.   Výber vzorky výrobcov v Únii

(24)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov v Únii sa v oznámení o začatí konania stanovil výber vzorky na účely stanovenia ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(25)

Komisia v oznámení o začatí konania oznámila, že vybrala predbežnú vzorku výrobcov v Únii. Táto vzorka pozostávala zo štyroch spoločností, ktoré boli vybrané z ôsmich výrobcov v Únii, o ktorých bolo známe, že vyrábali podobný výrobok pred začatím prešetrovania, a to na základe objemu ich predaja, veľkosti a geografického umiestnenia v Únii. Tieto spoločnosti predstavovali 66 % celkovej odhadovanej výroby v Únii počas OP. Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa oboznámili so spisom na účely kontroly zo strany zainteresovaných strán, a vyjadrili pripomienky k vhodnosti tohto výberu v lehote 15 dní od dátumu uverejnenia oznámenia o začatí konania. Jedna zainteresovaná strana požiadala, aby sa na účely výberu vzorky zohľadnil tiež objem výroby. Bola akceptovaná tomu zodpovedajúca zmena vzorky. Žiadna zainteresovaná strana nevyjadrila svoje námietky voči konečnej vzorke pozostávajúcej zo štyroch spoločností.

2.   Výber vzorky neprepojených dovozcov

(26)

Vzhľadom na potenciálne veľký počet dovozcov zapojených do konania sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky dovozcov v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(27)

Len traja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so spoluprácou. Nakoľko dvaja z týchto dovozcov neoznámili, dovoz alebo nákup príslušného výrobku, výber vzorky sa už nepovažoval za potrebný.

3.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov

(28)

Spolu 18 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. Tieto spoločnosti vyviezli približne 5 miliónov prvkov (3) alebo len niečo menej než 50 % čínskeho vývozu na trh EÚ v OP. Na základe informácii od týchto strán Komisia vybrala vzorku pozostávajúcu z dvoch vyvážajúcich výrobcov s najväčším reprezentatívnym objemom výroby, predaja a vývozu, ktorý mohol byť v stanovenom čase primerane prešetrený. Dvaja vyvážajúci výrobcovia, Zhejiang Flyhigh Metal Products Co., Ltd. a Metal Group Co., Ltd., predstavovali okolo 62 % objemu predaja 18 vyvážajúcich výrobcov, ktorí poskytli údaje na účely vykonania výberu vzorky.

(29)

Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov (skupina Sira) namietala voči svojmu vylúčeniu zo vzorky na tom základe, že vyrábala určitý druh radiátora (použitím výrobnej metódy pretláčaním) a jej zaradenie do vzorky by preto zvýšilo reprezentatívnosť vzorky. Avšak pridanie jednej osobitnej skupiny sa nevyžadovalo, keďže pôvodne vybraná vzorka už predstavovala viac ako 60 % vývozu, ktorý nahlásili spolupracujúce spoločnosti. Okrem toho nie je nutné, aby boli vo vzorke zastúpené všetky druhy príslušného výrobku. Žiadosť o zaradenie skupiny Sira bola preto zamietnutá a bola potvrdená pôvodná vzorka.

D.   DUMPING

1.   Trhovohospodárske zaobchádzanie a individuálne zaobchádzanie

1.1.   Trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ)

(30)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(31)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky žiadali iba o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“). Kritériá THZ sa preto neprešetrovali.

1.2.   Individuálne zaobchádzanie (IZ)

(32)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, prípadne stanoví clo pre celú krajinu s výnimkou prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

v prípade úplného alebo čiastočného zahraničného vlastníctva podniku alebo spoločného podniku môžu vývozcovia voľne repatriovať kapitál a zisky,

vývozné ceny a množstvá, ako aj podmienky predaja sú voľne určené;

väčšinu akcií vlastnia súkromné osoby. Štátni úradníci, ktorí sú členmi správnej rady alebo zastávajú kľúčové riadiace funkcie, sú buď v menšine, alebo sa musí preukázať, že spoločnosť je napriek tomu dostatočne nezávislá od zasahovania štátu,

prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhovej sadzby, a

ak sa jednotlivým vývozcom poskytujú rôzne sadzby cla, zasahovanie štátu nie je také, aby umožňovalo obchádzanie príslušných opatrení.

(33)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky požiadali o IZ. Tieto žiadosti boli prešetrené. Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosti zaradené do vzorky spĺňali všetky podmienky článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(34)

Obom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky bolo preto udelené IZ.

2.   Analogická krajina

(35)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(36)

V oznámení o začatí konania Komisia oznámila svoj zámer použiť Rusko ako vhodnú analogickú krajinu na stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR a vyzvala zainteresované strany, aby v tejto súvislosti vyjadrili svoje pripomienky.

(37)

Komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa Ruska ako navrhovanej analogickej krajiny. Žiadna zo zainteresovaných strán v priebehu prešetrovania nenavrhla alternatívnych výrobcov podobného výrobku z analogickej krajiny, okrem tých, ktorí sú uvedení v podnete.

(38)

Zo strany Ruska nedošlo k žiadnej spolupráci, hoci boli v priebehu prešetrovania opakovane oslovení všetci známi ruskí výrobcovia a boli im doručené dotazníky pre analogickú krajinu.

(39)

Komisia sa prostredníctvom svojho vlastného prieskumu snažila zistiť akýchkoľvek ďalších výrobcov v tretích krajinách.

(40)

Boli preto zaslané listy a dotazníky všetkým známym výrobcom v iných tretích krajinách (t. j. Turecku, Iráne, Chorvátsku, Indii, Južnej Afrike a Švajčiarsku). Napriek tejto následnej činnosti však nakoniec nedošlo k žiadnej spolupráci.

(41)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 38, 39 a 40, prešetrovaním sa nezistila žiadna iná tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá by mohla byť použitá ako analogická krajina v tomto konaní. Preto sa, pri neexistencii takej tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia dospelo k predbežnému záveru, že nie je možné stanoviť normálnu hodnotu pre výrobcov zaradených do vzorky na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo ceny pri vývoze z takej tretej krajiny do iných krajín vrátane Únie a že je preto nevyhnutné stanoviť normálnu hodnotu na akomkoľvek inom primeranom základe, v tomto prípade na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien v Únii za podobný výrobok Považovalo sa to za vhodné vzhľadom na uvedený nedostatok spolupráce, ale aj vzhľadom na veľkosť trhu EÚ, existenciu dovozu a silnú vnútornú súťaž na trhu EÚ týkajúcu sa tohto výrobku.

3.   Normálna hodnota

(42)

Keďže dve spoločnosti zaradené do vzorky nepožiadali o THZ, normálna hodnota sa pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov stanovila, ako je vysvetlené v odôvodnení 41, na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných v Únii za podobný výrobok. Po výbere cien zaplatených alebo splatných v Únii sa normálna hodnota vypočítala na základe údajov overených v priestoroch výrobcov v Únii zaradených do vzorky uvedených v odôvodnení 13.

(43)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol predaj v EÚ podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Predaj v Únii podobného výrobku výrobcov v Únii sa po preskúmaní považoval za reprezentatívny v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(44)

Komisia následne skúmala, či by bolo možné tento predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového predaja v EÚ nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja v EÚ sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako úroveň výrobných nákladov. Preto sa stanovili výrobné náklady na trhu Únie počas OP. Z tejto analýzy vyplýva, že predaj v EÚ niektorých druhov výrobkov bol ziskový, t. j. čistá predajná jednotková cena bola vyššia ako vypočítané jednotkové výrobné náklady.

(45)

Normálna hodnota každého druhu výrobku bola založená na skutočnej predajnej cene (zo závodu) pri ziskových predajoch a na vytvorenej normálnej hodnote pri neziskových predajoch.

(46)

Normálna hodnota sa vytvorila pridaním predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a zisku výrobného odvetvia EÚ k jeho výrobným nákladom. V súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa sumy zodpovedajúce výške PVA a zisku vo výške 4,43 % stanovili na základe údajov, ktoré výrobcovia v EÚ skutočne zaznamenali pri výrobe a predaji podobného výrobku pri bežnom obchodovaní.

4.   Vývozné ceny

(47)

Keďže vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky bolo udelené IZ, pričom uskutočnili predaj na vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

5.   Porovnanie

(48)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav riadne zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy nepriamych daní, nákladov na dopravu, poistenie, balenie, manipuláciu a úverových nákladov sa vykonali vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(49)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu bolo jasné, že spoločnosť pri používaní systému podľa požiadaviek dotazníka príslušný výrobok neklasifikovala správne. Jedna zo špecifikácií príslušného výrobku sa týkala tepelného výkonu radiátorov. Spoločnosť však nemala žiadne dôkazy na podporu udávaného tepelného výkonu jej vyvážaných modelov. Skutočne udávaný tepelný výkon nebol správny a nezodpovedal iným špecifikáciám, ako napr. hmotnosť a rozmery. Preto bolo potrebné použiť na účely porovnania len ostatné špecifikácie.

(50)

Pri použití systému PCN na klasifikáciu druhov výrobku existoval v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky vysoký stupeň zhody. V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky však bola použitá podobná metóda, pretože nebolo možné zistiť žiadne priame zhody. Ak sa použila podobná metóda, dotknutej strane sa zverejnili podrobné údaje.

6.   Dumpingové rozpätia

(51)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou, vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(52)

Vážený priemer týchto dvoch dumpingových rozpätí bol vypočítaný pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky.

(53)

Vzhľadom na nízky stupeň spolupráce zo strany ČĽR (menej ako 50 %) sa považuje za vhodné, že dumpingové rozpätie pre celú krajinu uplatniteľné na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR by malo byť založené na transakciách spolupracujúcich vývozcov s konkrétnym zákazníkom, ktoré predstavujú najvyšší dumping.

(54)

Takto stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Tabuľka 1

Názov spoločnosti

Status

Dumpingové rozpätie

Zhejiang Flyhigh

IZ

23,0 %

Metal Group Co. Ltd.

IZ

70,8 %

Iné spolupracujúce spoločnosti

 

32,5 %

Dumpingové rozpätie pre celú krajinu

 

76,6 %

E.   UJMA

1.   Celková výroba v Únii

(55)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii v posudzovanom období sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Únii vrátane informácií poskytnutých v podnete, údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom, a overených odpovedí výrobcov v Únii zaradených do vzorky na dotazník.

(56)

Hliníkové radiátory vyrábalo počas OP osem výrobcov v Únii. Na stanovenie celkovej výroby v Únii v OP sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Únii vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom.

(57)

Na tomto základe sa celková výroba v Únii v OP, z hľadiska počtu prvkov, odhadovala na 64 miliónov. Vzhľadom na to, že výrobcovia v Únii podporujúci podnet tvoria celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a budú sa ďalej uvádzať ako „výrobné odvetvie Únie“.

2.   Spotreba v Únii

(58)

Štatistické údaje Eurostatu sa nemohli použiť v rámci tohto prešetrovania, keďže kódy KN, ktoré sa týkajú hliníkových radiátorov zahŕňajú ďalšie hliníkové výrobky, ako napr. elektrické radiátory.

(59)

Spotreba v Únii sa tak stanovila na základe údajov uvedených v podnete, ktoré sa týkajú najmä objemu predaja výrobného odvetvia Únie v Únii a dovozu, ktorý uskutočnili vyvážajúci výrobcovia z ČĽR. Tieto údaje boli podrobené kontrole porovnaním s vyplnenými dotazníkmi na výber vzorky a údajmi získanými a overenými v priestoroch výrobcov v Únii zaradených do vzorky a vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(60)

Na tomto základe sa zistilo sa, že spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

 

2008

2009

2010

OP

Spotreba v Únii (prvky)

46 000 000

40 500 000

39 000 000

44 246 066

Index (2009 = 100)

114

100

96

109

Zdroj: Údaje uvedené v podnete a vyplnené dotazníky

(61)

Celková spotreba na trhu EÚ sa počas posudzovaného obdobia znížila o 3,8 %. V rokoch 2008 až 2009 došlo k zníženiu o približne 12 %, v zhode s celosvetovými nepriaznivými účinkami hospodárskej krízy, po ktorej sa spotreba ďalej znížila o 3,7 %. Od roku 2010 do OP nastalo jej oživenie, keď vzrástla o 13,5 %, ale počiatočnú úroveň z roku 2008 nedosiahla. Z tabuľky tiež vidno, že spotreba v období od roku 2009 do OP sa zvýšila o 9 %.

3.   Dovoz z príslušnej krajiny

(62)

Dovoz z ČĽR do Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 3

 

2008

2009

2010

OP

Objem dovozu z ČĽR (prvky)

6 000 000

7 000 000

8 000 000

10 616 576

Index (2009 = 100)

86

100

114

152

Podiel na trhu

13,0 %

17,3 %

20,5 %

24,0 %

Index (2009 = 100)

75

100

119

139

Zdroj: Údaje uvedené v podnete a vyplnené dotazníky

(63)

Bez ohľadu na to, ako sa vyvíjala spotreba, objem dovozu z ČĽR sa v posudzovanom období významne zvýšil o 77 %. Zvýšenie bolo nepretržité a najprudšie medzi rokom 2010 a OP (+ 33 %). Podobne podiel čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu počas posudzovaného obdobia vykazuje stály stúpajúci trend, a to z 13 % v roku 2008 na 24 % počas OP. Tento trend je potrebné vidieť v súvislosti s celkovým znížením spotreby počas posudzovaného obdobia o 3,8 %.

3.1.   Dovozné ceny a cenové podhodnotenie

Tabuľka 4

Dovoz z ČĽR

2008

2009

2010

OP

Priemerná cena v EUR/prvky

4,06

3,25

4,07

4,02

Index (2009 = 100)

125

100

125

123

Zdroj: Údaje uvedené v podnete a vyplnené dotazníky

(64)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že priemerná dovozná cena z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia mierne znížila. V prvom kroku, v období rokov 2008 až 2009 sa významne znížila o 20 %, potom sa zvýšila o 25 % v rokoch 2009 a 2010. Napokon sa opäť znížila ku koncu posudzovaného obdobia.

(65)

Z prešetrovania tiež vyplynulo, že dovozné ceny z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia neustále udržiavali pod úrovňou predajných cien výrobného odvetvia Únie. K poklesu cien v roku 2009 došlo súčasne s prudkým nárastom čínskeho podielu na trhu Únie z 13 % na 17,3 % a neustále cenové podhodnotenie vysvetľuje stále zvyšovanie podielu na trhu, ktorý mali čínski vyvážajúci výrobcovia najmä medzi rokom 2009 a OP.

(66)

Na účely stanovenia cenového podhodnotenia počas OP sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobcov v Únii zaradených do vzorky účtované pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu od spolupracujúcich čínskych výrobcov pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF s primeranými úpravami o existujúce clo a náklady po dovoze.

(67)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodovania, v prípade potreby náležite upravených, a po odpočítaní rabatov a zliav. Z výsledku porovnania, pri jeho vyjadrení ako percentuálny podiel z obratu výrobcov v Únii zaradených do vzorky počas OP, vyplynulo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia 6,1 % zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov.

4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.1.   Úvodné poznámky

(68)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 24 a 25, výber vzorky sa použil na preskúmanie prípadnej ujmy výrobnému odvetviu Únie. Malo by sa poznamenať, že jeden z výrobcov v Únii zaradený do vzorky začal hliníkové radiátory vyrábať až v roku 2009. V záujme zabezpečenia konzistentnej analýzy vývoja za posudzované obdobie sa považovalo za vhodné stanoviť rok 2009 ako porovnávací štandard pre analýzu ujmy, konkrétne ako index 100. V záujme úplnosti bol na základe dostupných údajov stanovený aj index za rok 2008.

(69)

Poskytnuté a overené údaje od štyroch výrobcov v EÚ zaradených do vzorky boli použité s cieľom stanoviť mikroukazovatele, akými sú napr. jednotková cena, jednotkové náklady, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a zásoby. Index za rok 2008 sa stanovil na základe porovnania dostupných údajov týkajúcich sa troch existujúcich výrobcov v roku 2008 s údajmi tých istých troch výrobcov v roku 2009 (index 100).

(70)

Údaje poskytnuté ôsmimi výrobcami hliníkových radiátorov v EÚ boli použité na stanovenie makroukazovateľov, akými sú napr. výroba výrobného odvetvia Únie, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu a zamestnanosť. Index za rok 2008 sa stanovil na základe porovnania dostupných údajov týkajúcich sa siedmich existujúcich výrobcov v roku 2008 s údajmi tých istých siedmich výrobcov v roku 2009 (index 100).

(71)

V súvislosti s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia, preskúmanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia zahŕňa hodnotenie všetkých stanovených hospodárskych faktorov uvedených v predmetnom článku.

4.2.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

Tabuľka 5

 

2008

2009

2010

OP

Objem výroby (prvky)

 

55 533 555

60 057 377

64 100 484

Index (2009 = 100)

116

100

108

115

Výrobná kapacita (prvkov)

 

93 426 855

95 762 788

107 218 125

 

 

100

103

115

Využitie kapacity

70 %

59 %

63 %

60 %

Index (2009 = 100)

119

100

106

101

Zdroj: Údaje uvedené v podnete a vyplnené dotazníky

(72)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii v posudzovanom období sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Únii vrátane informácií poskytnutých v podnete, údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom, a overených odpovedí výrobcov v Únii zaradených do vzorky na dotazník.

(73)

Z tabuľky 5 vyplýva, že výroba sa počas posudzovaného obdobia znížila. V roku 2009 došlo v zhode so znížením dopytu k prudkému zníženiu výroby, po ktorom nastalo jej oživenie v roku 2010 a počas OP. Výroba medzi rokom 2009 a OP zostala relatívne stabilná, napriek zvýšeniu spotreby o 9 %. Úroveň výroby tiež závisí od vývoznej činnosti výrobného odvetvia Únie, pričom tá zostala počas posudzovaného obdobia významnou.

(74)

Napriek obmedzenému zníženiu spotreby sa využitie kapacity znížilo zo 70 % v roku 2008 na 60 % počas OP. Využitie kapacity v období medzi rokom 2009 a OP zostalo relatívne stabilné.

4.3.   Objem predaja a podiel na trhu

Tabuľka 6

 

2008

2009

2010

OP

Objem predaja (prvky)

40 000 000

33 500 000

31 000 000

33 629 490

Index (2009 = 100)

119

100

93

100

Podiel na trhu

87 %

82,7 %

79,5 %

76 %

Index (2009 = 100)

105

100

96

92

Zdroj: Údaje uvedené v podnete a vyplnené dotazníky

(75)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 16 % a jeho podiel na trhu sústavne klesal z 87 % v roku 2008 na 76 % počas OP. V roku 2009 sa objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil o 16 % a teda výrobné odvetvie Únie stratilo viac ako 4 percentuálne body podielu na trhu. V roku 2010 objem predaja ďalej poklesol o 7 % a jeho podiel na trhu sa znížil z 82,7 % na 79,5 %. Počas OP, v kontexte zvyšujúcej sa spotreby (+ 13,5 %), podiel výrobného odvetvia Únie na trhu ešte viac poklesol na úroveň 76 %. Výrobné odvetvie Únie preto nebolo schopné využiť prospech z narastajúcej spotreby a znovu čiastočne získať späť podiel na trhu, ktorý predtým stratilo.

4.4.   Rast

(76)

Počas posudzovaného obdobia vyšlo najavo, že spotreba v Únii sa mierne znížila o 3,8 %, pričom počas toho istého obdobia došlo k výraznej zmene objemu predaja o 15,9 % a podielu výrobného odvetvia Únie na trhu o 12,6 %. Zároveň sa v posudzovanom období významne zvýšil dovoz z ČĽR, a to o 76,9 %. V dôsledku toho sa počas rovnakého obdobia znížil podiel výrobného odvetvia Únie na trhu o 11 percentuálnych bodov.

4.5.   Zamestnanosť

Tabuľka 7

 

2008

2009

2010

OP

Počet zamestnancov

 

1 598

1 642

1 641

Index (2009 = 100)

102

100

103

103

Produktivita (jednotka/zamestnanec)

Index (2009 = 100)

114

100

105

112

Zdroj: Údaje uvedené v podnete a vyplnené dotazníky

(77)

Počet zamestnancov sa mierne zvýšil počas posudzovaného obdobia, ale to zasa viedlo k zníženiu produktivity. Malo by sa však poznamenať, že trend rastu v oblasti zamestnanosti je iba dôsledok skutočnosti, že jedna zo spoločností zaradených do vzorky, najmenšia zo vzorky, začala vyrábať v roku 2009. Bez tejto spoločnosti by bol trend v oblasti zamestnanosti nepriaznivý.

(78)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako produkcia na zamestnanú osobu za rok, sa v posudzovanom období mierne znížila. Svoju najnižšiu úroveň dosiahla v roku 2009, po ktorom sa situácia k OP začala zlepšovať, bez toho, aby dosiahla počiatočnú úroveň. V období medzi rokom 2009 a OP sa produktivita zvýšila o 12 %.

4.6.   Priemerné jednotkové ceny v Únii a výrobné náklady

Tabuľka 8

 

2008

2009

2010

OP

Jednotková cena v EÚ pre neprepojených zákazníkov

(EUR za prvok)

 

5,31

5,47

5,62

Index (2009 = 100)

113

100

103

106

Jednotkové náklady EUR/prvok

 

4,92

5,34

5,61

Index (2009 = 100)

113

100

109

114

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami zo vzorky

(79)

Vývoj priemerných predajných cien zaznamenal počas posudzovaného obdobia významné zníženie o 6 %. V období od roku 2009 do OP, v zhode so zvýšenou spotrebou a zlepšením situácie na trhu, sa ceny zvýšili o 6 %, ale nedosiahli úroveň z roku 2008.

(80)

Súčasne s tým sa počas posudzovaného obdobia relatívne náklady na výrobu a predaj podobného výrobku mierne znížili, ale to zďaleka nestačilo na to, aby výrobné odvetvie Únie bolo v roku 2010 a počas OP schopné zostať ziskové. Ak v roku 2009 sa zníženie nákladov o 11,5 % zhodovalo so znížením predajných cien o 11,5 %, v roku 2010 a počas OP výrobné odvetvie Únie zažilo prudké zníženie nákladov a mohlo len mierne zvýšiť svoje ceny na pokrytie dodatočných nákladov. To spôsobilo ďalšiu stratu ziskovosti a podielu na trhu, keďže ceny výrobného odvetvia Únie boli stále vyššie ako ceny čínskeho dovozu.

4.7.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

Tabuľka 9

 

2008

2009

2010

OP

Ziskovosť predaja v EÚ (v % čistého predaja)

7,4 %

7,5 %

2,4 %

0,2 %

Index (2009 = 100)

99

100

32

2

Peňažný tok

 

27 712 871

14 228 145

843 570

Index (2009 = 100)

112

100

51

3

Investície (EUR)

25 404 161

15 476 164

12 072 057

8 945 470

Index (2009 = 100)

165

100

78

58

Návratnosť investícií

36 %

49 %

21 %

2 %

Index (2009 = 100)

73

100

43

4

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami z EÚ zaradenými do vzorky

(81)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením vyjadreného ako percentuálny podiel z obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia a tiež v období od roku 2009 do OP sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie dramaticky znížila a sotva dosiahla hranicu rovnováhy medzi nákladmi a ziskom.

(82)

Trend v oblasti peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samostatne financovať svoje činnosti, vo veľkej miere kopíroval nepriaznivý trend v oblasti ziskovosti. Najnižšia úroveň sa dosiahla počas OP. Podobne návratnosť investícií sa znížila z 36 % v roku 2008 na 2 % v OP.

(83)

Vývoj v oblasti ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií počas posudzovaného obdobia obmedzil schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať do svojich činností a oslabil jeho rozvoj. Výrobnému odvetviu Únie sa podarilo vo veľkej miere investovať na začiatku posudzovaného obdobia a modernizovať svoje strojové zariadenia s cieľom efektívnejšej výroby, avšak následne počas zvyšku posudzovaného obdobia sa investície neustále znižovali, až sa znížili o 64,7 %.

4.8.   Zásoby

Tabuľka 10

 

2008

2009

2010

OP

Konečné zásoby výrobného odvetvia Únie Index (2009 = 100)

137

100

131

299

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami v EÚ zaradenými do vzorky

(84)

Úroveň zásob subjektov výrobného odvetvia Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia významne zvýšila. V roku 2009 sa úroveň konečných zásob znížila o 27 %, následne sa v roku 2010 zvýšila o 30,8 % a v OP o 128,4 %.

5.   Rozsah skutočného dumpingového rozpätia

(85)

Dumpingové rozpätia sa špecifikujú v oddiele o dumpingu. Všetky stanovené rozpätia sú značne nad úrovňou de minimis. Navyše vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu z ČĽR nie je možné považovať vplyv skutočného dumpingového rozpätia na trh EÚ za zanedbateľný.

6.   Záver o ujme

(86)

Z prešetrovania vyplynulo, že väčšina ukazovateľov ujmy, ktoré sa týkajú hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zhoršila alebo sa nevyvíjali v zhode so spotrebou. Toto konštatovanie platí najmä pre obdobie od roku 2009 do konca OP.

(87)

Počas posudzovaného obdobia, a v súvislosti so znižujúcou sa spotrebou, sa objem dovozu z ČĽR neustále a významne zvyšoval. Súčasne sa objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil celkovo o 16 % a jeho podiel na trhu klesol z 87 % v roku 2008 na 76 % v OP. Dokonca aj pri náraste spotreby o 9 %, od roku 2009 do OP, pokračovalo ďalej znižovanie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné získať späť predtým stratený podiel na trhu vzhľadom na významnú expanziu dumpingového dovozu z ČĽR na trh EÚ. Dumpingový dovoz s nízkymi cenami sa počas posudzovaného obdobia neustále zvyšoval, čím dochádzalo k stálemu podhodnoteniu v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie.

(88)

Navyše boli závažne ovplyvnené ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad peňažný tok a ziskovosť. To znamená, že schopnosť výrobného odvetvia Únie získať kapitál a investovať bola oslabená.

(89)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

F.   PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

1.   Úvod

(90)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v takej miere, ktorá sa môže posúdiť ako značná. Preskúmali sa známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebola pripísaná dumpingovému dovozu.

2.   Vplyv dumpingového dovozu

(91)

Prešetrovaním sa preukázalo, že spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 3,8 %, zatiaľ čo objem dumpingového dovozu z ČĽR sa prudko zvýšil o približne 77 % a aj jeho podiel na trhu sa zvýšil z 13 % v roku 2008 na 24 % v OP. V tom istom čase sa znížil objem predaja výrobného odvetvia Únie o 16 % a jeho podiel na trhu klesol z 87 % v roku 2008 na 76 % v OP.

(92)

V období od roku 2009 do OP sa spotreba v Únii zvýšila o 9 %, zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa opäť znížil, čo bolo v protiklade s ročným zvýšením dumpingového dovozu z ČĽR v uvedenom období o 52 %.

(93)

V súvislosti s tlakom na ceny je potrebné zdôrazniť, že v roku 2009 sa priemerné dovozné ceny z ČĽR znížili o 20 %, čo nútilo výrobné odvetvie Únie významne znížiť svoje predajné ceny o približne 11,5 %. V roku 2010 a počas OP sa výrobné odvetvie Únie pokúsilo zvýšiť svoje ceny, a to z dôvodu zvýšených nákladov. To viedlo k ďalšej strate podielu na trhu, keďže ceny výrobného odvetvia Únie boli stále vyššie ako ceny dumpingového dovozu z ČĽR. Táto situácia viedla najmä k významnému zhoršeniu ziskovosti, objemu predaja a podielu výrobného odvetvia Únie na trhu.

(94)

Ceny dumpingového dovozu z ČĽR sa v posudzovanom období znížili. Aj keď sa v období od roku 2009 do OP dovozné ceny z ČĽR zvýšili o 23 %, boli naďalej počas posudzovaného obdobia, a najmä počas OP, výrazne nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie, a tak určovali úroveň cien na trhu Únie.

(95)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že obrovské zvýšenie dumpingového dovozu z ČĽR za ceny, ktoré neustále podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, malo rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ktorá sa odzrkadľuje najmä v jeho slabej finančnej situácii, poklese objemu predaja a podielu na trhu a zhoršení väčšiny ukazovateľov ujmy.

3.   Vplyv ďalších faktorov

3.1.   Dovoz z tretích krajín

(96)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 58, v tomto prešetrovaní nebolo možné použiť štatistické údaje Eurostatu o dovoze, keďže kódy KN, ktoré sa týkajú hliníkových radiátorov a ich prvkov a článkov, zahŕňajú všetky druhy hliníkových výrobkov. Vzhľadom na to, že neboli k dispozícii akékoľvek iné spoľahlivé informácie, na základe podnetu sa stanovilo, že, okrem ČĽR neexistuje žiadna iná nečlenská krajina EÚ, ktorá by počas posudzovaného obdobia vyrábala a vyvážala hliníkové radiátory do EÚ.

3.2.   Hospodárska kríza

(97)

Hospodárska kríza čiastočne vysvetľuje pokles spotreby v Únii najmä v rokoch 2009 a 2010. Pozornosť si však zaslúži skutočnosť, že v situácii znižujúcej sa spotreby v posudzovanom období a v situácii zvyšujúcej sa spotreby v období medzi rokom 2009 a OP, sa objem dumpingového dovozu z ČĽR na trh Únie za ceny podhodnocujúce ceny výrobného odvetvia Únie neustále zvyšoval.

(98)

Výkonnosť dumpingového dovozu s nízkymi cenami sú v protiklade s výkonnosťou výrobného odvetvia Únie. Prešetrovaním sa skutočne preukázalo, že od roku 2009 a až do OP sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu neustále znižoval, a to aj keď sa spotreba v Únii zvýšila v zhode so všeobecným oživením hospodárstva. Dokonca aj vtedy, keď objem výroby mal tendenciu zvyšovať sa, existoval prebytok, ktorý sa musel umiestniť na sklad.

(99)

Za normálnych hospodárskych podmienok a pri neexistencii silného cenového tlaku a prudkého zvýšenia dovozu dumpingových výrobkov, by výrobné odvetvie Únie mohlo mať určité problémy pri vyrovnávaní sa so znížením spotreby a zvýšením fixných nákladov na jednotku z dôvodu nižšieho využitia kapacity. Z prešetrovania však vyplýva jasný záver, že dumpingový dovoz z ČĽR zvýšil účinok hospodárskeho poklesu. Dokonca aj počas všeobecného hospodárskeho oživenia nebolo výrobné odvetvie Únie schopné dosiahnuť oživenie a získať späť objemy predaja a podiel na trhu, ktoré stratilo počas posudzovaného obdobia.

(100)

Preto hoci hospodárska kríza mohla prispieť k slabej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, celkovo ju nie je možné považovať za faktor, ktorý by rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie, najmä počas OP.

3.3.   Vývoj výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie

(101)

Prešetrovaním sa preukázalo, že náklady na výrobu hliníkových radiátorov priamo súvisia s vývojom cien hliníka, hlavnej suroviny používanej na výrobu tohto výrobku. Aj keď sa, ako sa uvádza v tabuľke 8, výrobné náklady výrobného odvetvia Únie v roku 2009 významne znížili, predajné ceny sa znížili rovnakým tempom. V roku 2010 a počas OP sa náklady zvýšili viac ako predajné ceny a tak nebolo možné oživenie, najmä pokiaľ ide o ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Táto situácia nastala, keď dovozné ceny dovozu z ČĽR boli neustále nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(102)

V trhovom hospodárstve by sa mohlo očakávať, že ceny na trhu sa pravidelne prispôsobia tak, aby odrážali vývoj rôznych zložiek výrobných nákladov. Toto sa však nestalo. Prešetrovaním sa potvrdilo, že dumpingový dovoz z ČĽR za podhodnotené ceny v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie, naďalej stláčal ceny na trhu Únie a tým bránil výrobnému odvetviu Únie, aby si udržalo svoj podiel na trhu, upravilo ceny tak, aby pokryli jeho náklady, a dosiahlo primeranú úroveň zisku, najmä počas OP.

(103)

Zvýšenie cien surovín preto nepredstavovalo taký faktor, ktorý by rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a to najmä počas OP.

3.4.   Vývozná výkonnosť subjektov výrobného odvetvia Únie

Tabuľka 11

 

2008

2009

2010

OP

Predaj na vývoz podľa množstva prvkov

 

18 280 847

20 245 515

17 242 607

Index (2009 = 100)

126

100

111

94

Zdroj: Dotazníky vyplnené výrobcami v EÚ zaradenými do vzorky

(104)

Vývozná činnosť výrobného odvetvia Únie predstavovala počas posudzovaného obdobia dôležitú časť jeho podnikateľskej činnosti. Hlavnými vývoznými trhmi výrobného odvetvia Únie boli najmä Rusko a ďalšie krajiny východnej Európy, v ktorých predávané výrobky mali relatívne nižšiu kvalitu a preto boli lacnejšie v porovnaní s radiátormi predávanými na trhu Únie.

(105)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že obrat vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil. Ako vyplýva z dostupných informácií, toto možno čiastočne vysvetliť skutočnosťou, že na týchto vývozných trhoch boli prítomné aj rastúce objemy vývozu hliníkových radiátorov z ČĽR.

(106)

Je však jasné, že vývozná činnosť umožnila výrobnému odvetviu Únie dosiahnuť úspory z rozsahu, a tým znížiť svoje celkové výrobné náklady. Preto sa môže odôvodnene usudzovať, že vývozná činnosť výrobného odvetvia Únie nemohla byť prípadnou príčinou značnej ujmy, ktorú výrobné odvetvie utrpelo najmä počas OP. Akýkoľvek nepriaznivý účinok, ktorý mohlo mať zníženie predaja na vývoz na výrobné odvetvie Únie, nemohol byť takým faktorom, ktorý by rušil príčinnú súvislosť medzi ujmou a dumpingovým dovozom s nízkymi cenami z Číny.

4.   Záver o príčinnej súvislosti

(107)

Uvedenou analýzou sa preukázalo, že v posudzovanom období a tiež v období od roku 2009 až do OP došlo k podstatnému zvýšeniu objemu a podielu dovozu s pôvodom v ČĽR na trhu. Zistilo sa, že tento dovoz bol stále podhodnotený v porovnaní s cenami, ktoré si na trhu Únie účtovalo výrobné odvetvie Únie, a to najmä počas OP.

(108)

Toto zvýšenie objemu a podielu dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR na trhu malo sústavný charakter a zhodovalo sa s obdobím nepriaznivého vývoja hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Táto situácia sa v OP zhoršila, keď výrobné odvetvie Únie nebolo schopné znovu získať svoj stratený podiel na trhu, pričom ziskovosť a ostatné finančné ukazovatele, ako napr. peňažný tok a návratnosť investícií, dosiahli svoju najnižšiu úroveň.

(109)

Z analýzy iných známych faktorov vrátane hospodárskej krízy vyplynulo, že akýkoľvek nepriaznivý vplyv týchto faktorov nie je taký, aby rušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(110)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

G.   ZÁUJEM ÚNIE

1.   Úvodné poznámky

(111)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú presvedčivé dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

2.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(112)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR. Je potrebné pripomenúť, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala počas posudzovaného obdobia nepriaznivý trend. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, s veľkou pravdepodobnosťou by nebolo možné predísť ďalšiemu zhoršovaniu situácie výrobného odvetvia Únie.

(113)

Očakáva sa, že uloženie dočasného antidumpingového cla obnoví účinné obchodné podmienky na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie umožní upraviť ceny prešetrovaného výrobku tak, aby odzrkadľovali náklady rôznych zložiek a trhové podmienky. Možno tiež očakávať, že uloženie dočasných opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo v posudzovanom období, čo by malo ďalší priaznivý vplyv na jeho ziskovosť a celkovú finančnú situáciu.

(114)

Ak by sa opatrenia neuložili, mohli by sa očakávať ďalšie straty podielu na trhu a výrobné odvetvie Únie by naďalej bolo stratové. V strednodobom až dlhodobom horizonte by to bolo neudržateľné. Vzhľadom na vzniknuté straty a na vysokú úroveň investícií do výroby na začiatku posudzovaného obdobia sa dá očakávať, že v prípade, ak by sa opatrenia neuložili, väčšina výrobcov v Únii by nebola schopná získať svoje investície späť.

(115)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie antidumpingového cla by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

3.   Záujem používateľov a dovozcov

(116)

Zo strany používateľov neexistovala v tomto prešetrovaní žiadna spolupráca.

(117)

Pokiaľ ide o dovozcov, iba jeden dovozca zo sídlom v Poľsku spolupracoval pri tomto prešetrovaní tým, že vyplnil dotazník a súhlasil s overovacou návštevou. Tento dovozca zaznamenal počas OP v súvislosti s príslušným výrobkom malé straty. Obchodovanie s príslušným výrobkom predstavuje však v porovnaní s celkovou činnosťou spoločnosti relatívne malú časť. Uloženie opatrení preto pravdepodobne nebude mať vážny vplyv na jeho celkový zisk.

4.   Záver o záujme Únie

(118)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

H.   NÁVRH DOČASNÝCH ANTIDUMPINGOVÝCH OPATRENÍ

1.   Úroveň odstránenia ujmy

(119)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(120)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bez toho, aby boli prekročené zistené dumpingové rozpätia.

(121)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere dosiahlo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, z predaja podobného výrobku v Únii. Usudzuje sa, že zisk, ktorý by bolo možné dosiahnuť, pokiaľ by nedochádzalo k dumpingovému dovozu, by mal byť založený na priemernom ziskovom rozpätí pred zdanením dosiahnutom v roku 2008 výrobcami v Únii zaradenými do vzorky. Preto sa usúdilo, že ziskové rozpätie na úrovni 7,4 % z obratu sa môže považovať za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo podľa predpokladu dosiahnuť v prípade, že by nedochádzalo k poškodzujúceho dumpingu.

(122)

Na tomto základe sa pre výrobné odvetvie Únie vypočítala cena podobného výrobku nespôsobujúca ujmu. Cena nespôsobujúca ujmu sa dosiahla úpravou predajných cien výrobcov v Únii zaradených do vzorky o skutočný zisk/stratu zaznamenaný(-ú) počas OP a pripočítaním už uvedeného rozpätia zisku.

(123)

Potrebné zvýšenie ceny bolo potom určené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, stanovenej na účely výpočtov v súvislosti s cenovým podhodnotením, s cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie na trhu Únie počas OP, ktorá nespôsobuje ujmu. Každý rozdiel zistený takým porovnaním sa potom vyjadril ako percentuálny podiel z priemernej celkovej dovoznej hodnoty CIF.

2.   Dočasné opatrenia

(124)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(125)

Na základe uvedeného sa sadzby antidumpingového cla stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy a dumpingových rozpätí. V dôsledku toho sú navrhované sadzby antidumpingového cla takéto:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie

Rozpätie ujmy

Dočasné clo

Zhejiang Flyhigh Metal Products Co., Ltd

23,0 %

12,6 %

12,6 %

Metal Group Co. Ltd.

70,8 %

56,2 %

56,2 %

Iné spolupracujúce spoločnosti

32,5 %

21,2 %

21,2 %

Dumpingové rozpätie pre celú krajinu

76,6 %

61,4 %

61,4 %

(126)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda výlučne vzťahujú na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR a vyrobených danými spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(127)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (4) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v spojení so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

I.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE

(128)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz hliníkových radiátorov a prvkov a článkov, tiež v zmontovanom stave, z ktorých sú také radiátory zložené, okrem elektrických radiátorov a ich prvkov a článkov, ktoré sú v súčasnosti zaradené pod kódy KN ex 7615 10 10, ex 7615 10 90, ex 7616 99 10 a ex 7616 99 90 (kódy TARIC 7615101010, 7615109010, 7616991091, 7616999001 a 7616999091) a majú pôvod v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba dočasného antidumpingového cla uplatniteľného na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením výrobku opísaného v odseku 1 a vyrábaného ďalej uvedenými spoločnosťami je takáto:

Spoločnosť

Clo (v %)

Doplnkový kód TARIC

Zhejiang Flyhigh Metal Products Co., Ltd

12,6

B272

Metal Group Co. Ltd.

56,2

B273

Jinyun Shengda Industry Co., Ltd.

21,2

B274

Ningbo Ephriam Radiator Equipment Co., Ltd

21,2

B275

Ningbo Everfamily Radiator Co., Ltd

21,2

B276

Ningbo Ningshing Kinhil Industrial Co. Ltd.

21,2

B277

Ningbo Ninhshing Kinhil International Co., Ltd.

21,2

B278

Sira (Tianjin) Aluminium Products Co., Ltd.,

21,2

B279

Sira Group (Tianjin) Heating Radiators Co., Ltd.

21,2

B280

Yongkang Jinbiao Machine Electric Co., Ltd

21,2

B281

Yongkang Sanghe Radiator Co., Ltd.

21,2

B282

Zhejiang Aishuibao Piping Systems Co., Ltd

21,2

B283

Zhejiang Botai Tools Co. Ltd

21,2

B284

Zhejiang East Industry Co., Ltd.

21,2

B285

Zhejiang Guangying Machinery Co., Ltd

21,2

B286

Zhejiang Kangfa Industry & Trading Co., Ltd.

21,2

B287

Zhejiang Liwang Industrial and Trading Co., Ltd.

21,2

B288

Zhejiang Ningshuai Industry Co., Ltd.

21,2

B289

Zhejiang Rongrong Industrial Co., Ltd.

21,2

B290

Zhejiang Yuanda Machinery & Electrical Manufacturing Co., Ltd

21,2

B291

Všetky ostatné spoločnosti

61,4

B999

3.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii podlieha poskytnutiu záruky, ktorá sa rovná výške dočasného cla.

4.   Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia (ES) č. 1225/2009, zainteresované strany môžu požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie, predložiť písomne svoje stanoviská a požiadať Komisiu o ústne vypočutie do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.   Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1225/2009 môžu príslušné strany predložiť pripomienky týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje počas obdobia šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. mája 2012

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ C 236, 12.8.2011, s. 18.

(3)  Hliníkový radiátor predstavuje vo všeobecnosti zoskupenie identických a zmontovateľných prvkov. Tieto prvky je možné zmontovať vertikálne alebo horizontálne tak, aby tvorili prevažne horizontálny alebo prevažne vertikálny radiátor.

(4)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, 1049 Brusel, Belgicko.


11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/32


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 403/2012

z 10. mája 2012,

ktorým sa stosedemdesiatykrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným so sieťou al-Káida

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným so sieťou al-Káida (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 1 písm. a) a článok 7a ods. 5,

keďže:

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

V dňoch 30. apríla a 3. mája 2012 Sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o vymazaní troch fyzických osôb zo zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, po zvážení žiadostí o odstránenie svojho mena zo zoznamu, ktoré predložili tieto osoby, a súhrnných správ ombudsmana ustanoveného podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1904(2009).

(3)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. mája 2012

Za Komisiu v mene predsedu

riaditeľ útvaru pre nástroje zahraničnej politiky


(1)  Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 9.


PRÍLOHA

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa mení a dopĺňa takto:

(1)

Pod nadpisom „Fyzické osoby“ sa vypúšťajú tieto záznamy:

„Sa’d Abdullah Hussein Al-Sharif (alias Sa’d al-Sharif). Dátum narodenia: 11.2.1964. Miesto narodenia: Medina, Saudská Arábia. Štátna príslušnosť: Saudská Arábia. Číslo cestovného pasu: a) B 960789; b) G 649385 (vydaný 8.9.2006, jeho platnosť sa skončí 17.7.2011). Ďalšie informácie: švagor a úzky spolupracovník Usámu bin Ládina; údajne vedúci finančnej organizácie Usámu bin Ládina. Dátum zaradenia do zoznamu podľa článku 2a ods. 4 písm. b): 25.1.2001.“

(2)

„Mounir Ben Habib Ben Al-Taher Jarraya [alias a) Mounir Jarraya, b) Yarraya]. Adresa: a) Via Mirasole 11, Boloňa, Taliansko, b) Via Ariosto 8, Casalecchio di Reno (Bologna), Taliansko. Dátum narodenia: a) 25.10.1963, b) 15.10.1963. Miesto narodenia: a) Sfax, Tunisko, b) Tunisko. Štátna príslušnosť: Tunisko. Číslo cestovného pasu: L065947 (tuniský pas vydaný 28.10.1995, jeho platnosť sa skončila 27.10.2000). Dátum zaradenia do zoznamu podľa článku 2a ods. 4 písm. b): 25.6.2003.“

(3)

„Fethi Ben Al-Rabei Ben Absha Mnasri [alias a) Mnasri Fethi ben Rebai; b) Mnasri Fethi ben al-Rabai; c) Mnasri Fethi ben Rebaj; d) Fethi Alic; e) Amor; f) Abu Omar; g) Omar Tounsi; h) Amar]. Adresa: Birmingham, Spojené kráľovstvo. Dátum narodenia: a) 6.3.1969; b) 6.3.1963; c) 3.6.1969. Miesto narodenia: a) Al-Sanadil Farm, Nefza, guvernorát Baja, Tunisko; b) Tunisko; c) Alžírsko. Štátna príslušnosť: Tunisko. Číslo cestovného pasu: L497470 (tuniský cestovný pas vydaný 3.6.1997, jeho platnosť sa skončila 2.6.2002). Ďalšie informácie: meno matky je Fatima Balayish. Dátum zaradenia do zoznamu podľa článku 2a ods. 4 písm. b): 25.6.2003.“


11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/34


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 404/2012

z 10. mája 2012,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. mája 2012

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

AL

143,3

MA

74,0

TN

124,7

TR

116,2

US

39,7

ZZ

99,6

0707 00 05

JO

200,0

TR

123,3

ZZ

161,7

0709 93 10

JO

225,1

TR

119,8

ZZ

172,5

0805 10 20

EG

46,0

IL

60,9

MA

41,9

TR

44,3

ZZ

48,3

0805 50 10

TR

81,6

ZZ

81,6

0808 10 80

AR

111,2

BR

88,9

CL

119,9

CN

97,1

MA

85,1

MK

29,3

NZ

132,7

US

132,6

UY

85,3

ZA

91,1

ZZ

97,3


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


SMERNICE

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/36


SMERNICA KOMISIE 2012/16/EÚ

z 10. mája 2012,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES s cieľom zaradiť kyselinu chlorovodíkovú ako aktívnu látku do prílohy I k uvedenej smernici

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (1), a najmä na jej článok 16 ods. 2 druhý pododsek,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2) sa ustanovuje zoznam aktívnych látok, ktoré sa majú posúdiť na účely ich prípadného zaradenia do prílohy I, IA alebo IB k smernici 98/8/ES. Tento zoznam zahŕňa kyselinu chlorovodíkovú.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa kyselina chlorovodíková posudzovala v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES na použitie vo výrobkoch typu 2, dezinfekčné prostriedky pre súkromnú oblasť a oblasť zdravia verejnosti a iné biocídne výrobky, podľa prílohy V k uvedenej smernici.

(3)

Lotyšsko bolo určené ako spravodajský členský štát a 16. októbra 2009 v súlade s článkom 14 ods. 4 a 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 predložilo Komisii správu príslušného orgánu spolu s odporúčaním.

(4)

Členské štáty a Komisia preskúmali správu príslušného orgánu. V súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa zistenia vyplývajúce z preskúmania začlenili v rámci Stáleho výboru pre biocídne výrobky 9. decembra 2011 do hodnotiacej správy.

(5)

Zdá sa, že v prípade biocídnych výrobkov, ktoré obsahujú kyselinu chlorovodíkovú a používajú sa v súlade s uvedeným typom výrobkov 2 ako dezinfekčné prostriedky pre súkromnú oblasť a oblasť zdravia verejnosti a iné biocídne výrobky, možno očakávať, že budú spĺňať požiadavky ustanovené v článku 5 smernice 98/8/ES. Je preto vhodné zaradiť kyselinu chlorovodíkovú do prílohy I k uvedenej smernici.

(6)

Na úrovni Únie sa nehodnotili všetky možné použitia. Preto je vhodné, aby členské štáty posúdili použitia alebo scenáre vystavenia pôsobeniu látky a riziká pre populácie a prostredia, ktoré sa pri hodnotení rizika na úrovni Únie nezohľadnili reprezentatívnym spôsobom, a aby pri udeľovaní povolení výrobkov zabezpečili prijatie primeraných opatrení alebo zavedenie osobitných podmienok v záujme zmiernenia zistených rizík na prijateľnú úroveň.

(7)

Vzhľadom na žieravosť látky, ako aj možné opatrenia určené na zmiernenie súvisiaceho rizika je vhodné požadovať, aby sa minimalizovalo vystavenie počas neprofesionálneho použitia prostredníctvom dizajnu balenia okrem prípadov, keď možno preukázať v žiadosti o povolenie výrobku, že riziká pre ľudské zdravie možno znížiť na prijateľnú úroveň iným spôsobom.

(8)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať súbežne vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s biocídnymi výrobkami obsahujúcimi aktívnu látku kyselinu chlorovodíkovú na trhu Únie, ako aj vo všeobecnosti uľahčiť riadne fungovanie trhu s biocídnymi výrobkami.

(9)

Kým sa aktívna látka zaradí do prílohy I k smernici 98/8/ES, malo by uplynúť primerané obdobie, aby sa členské štáty a zainteresované strany stihli pripraviť na plnenie nových uložených požiadaviek a aby žiadatelia, ktorí predložili dokumentáciu, mali možnosť v plnej miere využiť desaťročné obdobie, počas ktorého sú informácie chránené a ktoré v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. c) bodom ii) smernice 98/8/ES začína plynúť od dátumu zaradenia do prílohy.

(10)

Po zaradení aktívnej látky do prílohy by členské štáty mali mať k dispozícii dostatok času na vykonanie článku 16 ods. 3 smernice 98/8/ES.

(11)

Smernica 98/8/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)

Opatrenia ustanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Príloha I k smernici 98/8/ES sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 30. apríla 2013 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 1. mája 2014.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 10. mája 2012

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2007, s. 3.


PRÍLOHA

Do prílohy I k smernici 98/8/ES sa dopĺňa táto položka:

Číslo

Bežný názov

Názov IUPAC

Identifikačné čísla

Minimálna čistota aktívnej látky v biocídnom výrobku uvedenom na trh

Dátum zaradenia do prílohy

Termín na dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 (okrem výrobkov obsahujúcich viac ako jednu aktívnu látku, pre ktoré sa termín na dosiahnutie súladu s článkom 16 ods. 3 vymedzí v poslednom z rozhodnutí o zaradení do prílohy venovaných týmto aktívnym látkam)

Dátum ukončenia zaradenia do prílohy

Typ výrobku

Osobitné ustanovenia (1)

„56

kyselina chlorovodíková

kyselina chlorovodíková

Číslo CAS: neuverňuje sa

Číslo EC: 231-595-7

999 g/kg

1. mája 2014

30. apríla 2016

30. apríla 2024

2

Pri posudzovaní žiadostí o povolenie výrobku v súlade s článkom 5 a prílohou VI posudzujú členské štáty, ak je to v prípade konkrétneho výrobku relevantné, tie spôsoby použitia alebo scenáre vystavenia pôsobeniu látky, ako aj tie riziká pre prostredia a populácie, ktoré sa pri hodnotení rizika na úrovni Únie nezohľadnili reprezentatívnym spôsobom.

Členské štáty zabezpečujú, aby povolenia výrobkov na neprofesionálne použitie podliehali požiadavkám na balenie navrhnuté tak, aby sa minimalizovalo vystavenie používateľov, okrem prípadov, keď možno preukázať v žiadosti o povolenie výrobku, že riziká pre ľudské zdravie možno znížiť na prijateľnú úroveň iným spôsobom.“


(1)  V záujme vykonávania spoločných princípov uvedených v prílohe VI sú obsah a závery hodnotiacich správ k dispozícii na webovej stránke Komisie: http://ec.europa.eu/comm/environment/biocides/index.htm.


ROZHODNUTIA

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/39


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 8. mája 2012,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2008/855/ES, pokiaľ ide o opatrenia na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s klasickým morom ošípaných v Nemecku

[oznámené pod číslom C(2012) 2992]

(Text s významom pre EHP)

(2012/250/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 9 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (2), a najmä na jej článok 10 ods. 4,

keďže:

(1)

V rozhodnutí Komisie 2008/855/ES z 3. novembra 2008 o opatreniach na kontrolu zdravia zvierat v súvislosti s klasickým morom ošípaných v určitých členských štátoch (3) sa stanovujú určité kontrolné opatrenia súvisiace s klasickým morom ošípaných v členských štátoch alebo v ich regiónoch, ktoré sú stanovené v prílohe k uvedenému rozhodnutiu. Uvedený zoznam zahŕňa časti územia spolkových krajín Porýnie-Falcko a Severné Porýnie-Vestfálsko v Nemecku.

(2)

Nemecko informovalo Komisiu o najnovšom vývoji, pokiaľ ide o klasický mor ošípaných u diviakov v regiónoch spolkových krajín Porýnie-Falcko a Severné Porýnie-Vestfálsko uvedených v prílohe k rozhodnutiu 2008/855/ES.

(3)

Z uvedených informácií vyplýva, že klasický mor ošípaných u diviakov bol v spolkových krajinách Porýnie-Falcko a Severné Porýnie-Vestfálsko eradikovaný. Na základe toho by sa opatrenia stanovené v rozhodnutí 2008/855/ES nemali v týchto regiónoch už uplatňovať a záznam týkajúci sa Nemecka v zozname stanovenom v časti I prílohy k uvedenému rozhodnutiu by sa mal vypustiť.

(4)

Rozhodnutie 2008/855/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V prílohe k rozhodnutiu 2008/855/ES sa vypúšťa bod 1 časti I.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 8. mája 2012

Za Komisiu

John DALLI

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(2)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(3)  Ú. v. EÚ L 302, 13.11.2008, s. 19.


III Iné akty

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/40


ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 35/10/COL

z 3. februára 2010,

ktorým sa osemdesiatykrát menia a dopĺňajú procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci zavedením novej kapitoly o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (1),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24 a článok 5 ods. 2 písm. b),

KEĎŽE:

podľa článku 24 Dohody o dozore a súde uvedie dozorný úrad do platnosti ustanovenia Dohody o EHP týkajúce sa štátnej pomoci,

podľa článku 5 ods. 2 písm. b) Dohody o dozore a súde vydáva dozorný úrad oznámenia alebo usmernenia o otázkach, ktoré sa rozoberajú v Dohode o EHP, pokiaľ sa to v Dohode o EHP alebo Dohode o dozore a súde výslovne ustanovuje, alebo pokiaľ to dozorný úrad považuje za potrebné,

procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci dozorný úrad prijal 19. januára 1994 (4),

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uverejnila 27. októbra 2009 oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (5),

oznámenie Komisie má význam aj pre Európsky hospodársky priestor,

v rámci celého EHP sa má zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci EHP,

podľa bodu II v položke „VŠEOBECNÉ“ na konci prílohy XV k Dohode o EHP má dozorný úrad po konzultácii s Komisiou prijať akty, ktoré zodpovedajú aktom prijatým Komisiou,

Dozorný úrad informoval Komisiu a štáty EZVO o tejto veci listami z 26. januára 2010 (úkony č. 543973, 543974 a 543997),

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Usmernenia o štátnej pomoci sa menia a dopĺňajú zavedením novej kapitoly o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie. Nová kapitola sa nachádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Iba anglické znenie je autentické.

V Bruseli 3. februára 2010

Za Dozorný úrad EZVO

Per SANDERUD

predseda

Kurt JÄGER

člen kolégia


(1)  Ďalej len „dozorný úrad“.

(2)  Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3)  Ďalej len „Dohoda o dozore a súde“.

(4)  Usmernenia o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, prijaté a vydané dozorným úradom 19. januára 1994, uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „Ú. v.“) ES L 231, 3.9.1994, s. 1 a v dodatku EHP č. 32 z 3.9.1994 s. 1, v znení zmien a doplnení. Ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“. Aktualizované znenie usmernení o štátnej pomoci je uverejnené na webovej lokalite dozorného úradu: http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines/

(5)  Ú. v. EÚ C 257, 27.10.2009, s. 1.


PRÍLOHA

UPLATŇOVANIE PRAVIDIEL ŠTÁTNEJ POMOCI NA VEREJNOPRÁVNE VYSIELANIE  (1)

1.   Úvod a rozsah

1.

V posledných troch desaťročiach vysielanie prekonalo významné zmeny. Zrušenie monopolov, objavenie sa nových účastníkov a rýchly technický rozvoj zásadne zmenili konkurenčné prostredie. Televízne vysielanie bolo tradične vyhradenou činnosťou. Od počiatku ho poskytovali prevažne verejnoprávne podniky v monopolnom režime, najmä v dôsledku obmedzenej dostupnosti vysielacích frekvencií a veľkých prekážok pre vstup.

2.

V 70. rokoch minulého storočia však hospodársky a technický rozvoj poskytoval štátom EZVO čoraz viac možností na to, aby umožnili vysielať aj iným prevádzkovateľom. Štáty EZVO sa tak rozhodli zaviesť na trh hospodársku súťaž. Viedlo to k širšiemu výberu pre užívateľov, nakoľko sa sprístupnili mnohé ďalšie kanály a nové služby, prospelo to aj vzniku a rastu silných európskych prevádzkovateľov, rozvoju nových technológií a väčšiemu stupňu plurality v sektore, čo je oveľa viac než len ďalšie dostupné kanály a služby. Štáty EZVO, aj keď otvorili trh pre hospodársku súťaž, usúdili, že verejnoprávne vysielanie by sa malo zachovať ako spôsob zabezpečenia spravodajstva o celom rade oblastí a na uspokojenie potrieb a cieľov verejnej politiky, ktoré by v opačnom prípade nemuseli byť splnené v optimálnej miere.

3.

Zintenzívňujúca sa hospodárska súťaž spolu s prítomnosťou prevádzkovateľov financovaných štátom viedla zároveň aj k rastúcim obavám o zabezpečenie rovnakých podmienok, na čo dozorný úrad upozornili súkromní prevádzkovatelia. V sťažnostiach sa uvádzajú porušenia článkov 59 a 61 Dohody o EHP vo vzťahu k verejnému financovaniu verejnoprávnych vysielateľov.

4.

V predchádzajúcej kapitole o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie usmernení o štátnej pomoci (2) sa po prvýkrát stanovil rámec upravujúci financovanie verejnoprávneho vysielania štátom. Slúži dozornému úradu ako dobrý základ na riešenie prípadov v oblasti financovania verejnoprávnych vysielateľov.

5.

Medzičasom technologické zmeny zásadne zmenili vysielacie a audiovizuálne trhy. Došlo k znásobeniu distribučných platforiem a technológií, ako digitálna televízia, internetová televízia, mobilná televízia a video na požiadanie. Viedlo to k zvýšeniu konkurencie zo strany nových účastníkov, ako napríklad prevádzkovateľov sietí a internetových spoločností, vstupujúcich na trh. Technický rozvoj tiež umožnil vznik nových mediálnych služieb, ako napríklad online informačných služieb a nelineárnych služieb alebo služieb na požiadanie. Poskytovanie audiovizuálnych služieb sa zjednocuje, pričom užívatelia môžu v čoraz väčšej miere získať viaceré služby na jednej platforme alebo zariadení alebo získať niektorú danú službu na viacerých platformách alebo zariadeniach. Rastúca škála možností pre užívateľov týkajúca sa prístupu k mediálnemu obsahu vedie k znásobovaniu ponúkaných audiovizuálnych služieb a k fragmentácii divákov. Nové technológie umožnili lepšiu účasť užívateľov. Tradičný model pasívnej konzumácie sa postupne menil na aktívnu účasť užívateľov a ich kontrolu nad obsahom. Aby sa verejní i súkromní vysielatelia dokázali vyrovnať s novými výzvami, diverzifikujú svoje činnosti smerom k novým distribučným platformám a rozširovaniu spektra svojich služieb. V poslednom čase táto diverzifikácia činností verejnoprávnych vysielateľov (ako napr. internetový obsah, tematické kanály) financovaných z verejných prostriedkov viedla k viacerým sťažnostiam zo strany iných trhových subjektov, okrem iného aj vydavateľov.

6.

V roku 2003 Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Európsky súdny dvor“) v rozsudku vo veci Altmark  (3) stanovil podmienky, na základe ktorých náhrada za verejnoprávne služby nepredstavuje štátnu pomoc. V roku 2005 dozorný úrad prijal novú kapitolu o štátnej pomoci vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (4) a zahrnul ju do usmernení o štátnej pomoci. Okrem toho v roku 2006 rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (5) bolo zahrnuté do Dohody o EHP ako akt uvedený v bode 1h prílohy XV v znení prispôsobenom prostredníctvom protokolu 1 k Dohode o EHP (ďalej len „rozhodnutie 2005/842/ES“) (6). Štáty EZVO v súčasnosti začleňujú smernicu 2007/65/ES (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (7), ktorou sa rozširuje rozsah pôsobnosti audiovizuálneho nariadenia EÚ na novovznikajúce mediálne služby.

7.

Tieto zmeny na trhu a v právnom prostredí vyzývajú k aktualizácii kapitoly o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie. V akčnom pláne štátnej pomoci z roku 2005 (8) bolo uvedené, že Európska komisia (ďalej len „Komisia“) „opätovne preverí svoje oznámenie o uplatnení pravidiel štátnej pomoci v prípade verejnoprávneho vysielania. Najmä v súvislosti s rozvojom nových digitálnych technológií a internetových služieb sa objavili nové otázky týkajúce sa rozsahu činností verejnoprávneho vysielania“.

8.

V priebehu rokov 2008 a 2009 sa dozorný úrad a štáty EZVO zúčastnili na verejných konzultáciách Komisie o revízii oznámenia z roku 2001 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (9). Touto kapitolou sa konsoliduje rozhodovacia prax Komisie a dozorného úradu v oblasti štátnej pomoci spôsobom orientovaným na budúcnosť, a to na základe pripomienok získaných v priebehu verejných konzultácií. Vysvetľujú sa v nej zásady, ktorými sa dozorný úrad riadi pri uplatňovaní článkov 61 a 59 ods. 2 Dohody o EHP na verejné financovanie audiovizuálnych služieb v sektore vysielania (10) pri zohľadnení najnovšieho vývoja na trhu a v právnej oblasti. Touto kapitolou nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu a základných slobôd vo vysielacej sfére.

2.   Úloha verejnoprávneho vysielania

9.

Aj keď verejnoprávne vysielanie má jasný hospodársky význam, nemožno ho porovnávať s verejnoprávnou službou v ktoromkoľvek inom hospodárskom odvetví. Neexistuje žiadna iná služba, ktorá má naraz prístup k takej širokej časti populácie, poskytuje jej toľko informácií a tém a prináša a ovplyvňuje tak individuálne stanoviská, ako aj verejnú mienku.

10.

Okrem toho sa vysielanie vo všeobecnosti vníma ako veľmi spoľahlivý zdroj informácií a pre nezanedbateľnú časť populácie predstavuje hlavný zdroj informácií. Obohacuje tak verejnú diskusiu a v konečnom dôsledku dokáže zabezpečiť spravodlivú účasť všetkých občanov na verejnom živote. V tejto súvislosti sú veľmi dôležité záruky nezávislosti vysielania v súlade so všeobecnou zásadou slobody prejavu zakotvenou v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, všeobecnou zásadou práva, ktorej dodržiavanie zabezpečuje Európsky súdny dvor (11).

11.

Úloha verejnoprávnych služieb (12) je vo všeobecnosti v Dohode o EHP uznaná najmä v článku 59 ods. 2, ktorý znie takto:

„Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto dohody, najmä pravidlám hospodárskej súťaže za predpokladu, že ich uplatňovanie neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami zmluvných strán.“

12.

Význam verejnoprávneho vysielania pre spoločenský, demokratický a kultúrny život bol opätovne potvrdený v akte uvedenom v bode 33 prílohy XI k Dohode o EHP (Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí v Rade 25. januára 1999 o verejnoprávnom vysielaní)  (13), v znení prispôsobenom prostredníctvom protokolu 1 k Dohode o EHP (ďalej len uznesenie o verejnoprávnom vysielaní) (14). Ako sa zdôrazňuje v uznesení o verejnoprávnom vysielaní: „Prístup širokej verejnosti bez diskriminácie a na základe rovnakých možností k rôznym kanálom a službám je nevyhnutným predpokladom na plnenie osobitného záväzku verejnoprávneho vysielania“. Okrem toho verejnoprávne vysielanie musí „využívať technický pokrok“, prinášať „verejnosti výhody nových audiovizuálnych a informačných služieb a nových technológií“ a podieľať sa na „rozvoji a diverzifikácii činností v digitálnom veku“. A nakoniec „verejnoprávne vysielanie musí vedieť neustále poskytovať širokú škálu programov v rámci svojej právomoci stanovenej členskými štátmi s cieľom zamerať sa na spoločnosť ako celok; v tejto súvislosti je legitímne, aby sa verejnoprávne vysielanie usilovalo osloviť veľký počet divákov“.

13.

Úloha verejnoprávneho vysielania pri podporovaní kultúrnej rozmanitosti bola potvrdená aj v Dohovore UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (15). V dohovore sa uvádza, že každá strana môže prijať „opatrenia určené na ochranu a podporu rôznorodosti kultúrneho prejavu na svojom území“. Takéto opatrenia môžu okrem iného zahŕňať „opatrenia, ktorých cieľom je podporovať rozmanitosť médií, a to aj prostredníctvom programovej služby verejnoprávneho vysielania (16).

14.

Tieto hodnoty verejnoprávneho vysielania sú rovnako dôležité v rýchlo sa meniacom prostredí nových médií. Toto bolo tiež zdôraznené v odporúčaniach Rady Európy o pluralite médií a rozmanitosti mediálneho obsahu (17) a o poslaní verejnoprávnych médií v informačnej spoločnosti (18). Druhé uvedené odporúčanie vyzýva členské štáty Rady Európy, aby „zabezpečili verejnoprávne médiá (…) transparentným a zodpovedným spôsobom“ a aby „verejnoprávnym médiám umožnili úplne a účinne reagovať na výzvy informačnej spoločnosti pri zohľadnení verejnej/súkromnej duálnej štruktúry európskeho priestoru elektronických médií a venovali pozornosť otázkam trhu a hospodárskej súťaže“.

15.

Zároveň a bez ohľadu na uvedené skutočnosti treba poznamenať, že komerční vysielatelia, z ktorých mnohí podliehajú požiadavkám verejnoprávnej služby, tiež zohrávajú významnú úlohu pri plnení cieľov uznesenia o verejnoprávnom vysielaní v takom rozsahu, v akom prispievajú k pluralizmu, obohacujú kultúrne a politické diskusie a rozširujú výber programov. Vydavatelia novín a ďalších tlačených médií sú okrem toho aj dôležitými garantmi objektívnej informovanosti verejnosti a demokracie. Keďže títo prevádzkovatelia teraz súťažia s vysielateľmi na internete, všetci títo poskytovatelia komerčných médií sú znepokojení potenciálnymi nepriaznivými účinkami, ktoré by štátna pomoc poskytovaná verejnoprávnym vysielateľom mohla mať na rozvoj nových obchodných modelov. Ako sa uvádza v smernici 2007/65/ES (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) „európsky audiovizuálny mediálny trh sa vyznačuje spolužitím súkromných a verejných poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb“. Zachovanie plurality vyváženej ponuky verejných a súkromných médií je skutočne v spoločnom záujme, a to aj v súčasnom dynamickom mediálnom prostredí.

3.   Právny kontext

16.

Pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie sa musí zohľadňovať veľké množstvo rôznych prvkov. Posudzovanie štátnej pomoci sa zakladá na článku 61 Dohody o EHP a článku 59 ods. 2 Dohody o EHP o uplatňovaní pravidiel Dohody o EHP a pravidiel hospodárskej súťaže najmä na služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Protokolom 3 k Dohode o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (ďalej len „protokol 3“) sa ustanovuje vnútorný poriadok v prípadoch štátnej pomoci.

17.

Dohoda o EHP neobsahuje ustanovenie podobné článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (bývalý článok 151 Zmluvy o ES) týkajúce sa kultúry alebo „kultúrnej výnimky“ v prípade pomoci na podporu kultúre podobné ustanoveniu nachádzajúcemu sa v článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ (bývalý článok 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES). To však neznamená, že výnimka na takéto opatrenia je vylúčená. Ako dozorný úrad uznal v predchádzajúcich prípadoch, takéto podporné opatrenia by sa mohli schváliť z kultúrnych dôvodov na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP (19).

18.

Regulačný rámec týkajúci sa „audiovizuálnych mediálnych služieb“ je na európskej úrovni koordinovaný smernicou 2007/65/ES (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách). Požiadavky finančnej transparentnosti týkajúce sa verejnoprávnych podnikov upravuje akt uvedený v bode 1a prílohy XV k Dohode o EHP (Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch)  (20) v znení prispôsobenom prostredníctvom protokolu 1 k Dohode o EHP [ďalej len „smernica 2006/111/ES“ (smernica o transparentnosti)] (21).

19.

Tieto pravidlá podliehajú výkladu súdneho dvora EZVO v „pilieri EZVO“ a Európskeho súdneho dvora v „pilieri Európskej únie“. Dozorný úrad prijal aj niekoľko usmernení o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci, ktoré zodpovedajú podobným usmerneniam vydaným Komisiou. Konkrétne v roku 2005 dozorný úrad prijal kapitolu o štátnej pomoci vo forme náhrady za verejnoprávnu službu a v roku 2006 bolo rozhodnutie 2005/842/ES zahrnuté do Dohody o EHP a objasňuje požiadavky článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, ktorý sa uplatňuje aj v oblasti vysielania v rozsahu, v akom sú splnené podmienky stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2005/842/ES (22).

4.   Uplatniteľnosť článku 61 ods. 1 dohody o EHP

4.1.   Charakter štátnej pomoci pri financovaní verejnoprávnych vysielateľov štátom

20.

V súlade s článkom 61 ods. 1 Dohody o EHP pojem štátnej pomoci zahŕňa tieto podmienky: a) musí ísť o štátny zásah alebo zásah prostredníctvom štátnych zdrojov, b) tento zásah musí mať schopnosť ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami, c) musí poskytnúť výhodu jej príjemcovi, d) musí narúšať hospodársku súťaž alebo ohrozovať hospodársku súťaž (23). Existencia štátnej pomoci sa musí posudzovať na objektívnom základe so zohľadnením judikatúry Európskeho súdneho dvora a súdneho dvora EZVO.

21.

Vplyv zásahu štátu a nie jeho účel je rozhodujúcim prvkom pri každom posudzovaní prvku štátnej pomoci podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Verejnoprávni vysielatelia sú obvykle financovaní zo štátneho rozpočtu alebo prostredníctvom poplatkov uložených majiteľom prijímačov. Za určitých osobitných okolností štát poskytuje verejnoprávnym vysielateľom kapitálové injekcie alebo zrušenie dlhov. Tieto finančné opatrenia sa obvykle vzťahujú na verejné úrady a zahŕňajú presun štátnych zdrojov (24).

22.

Financovanie verejnoprávnych vysielateľov štátom možno vo všeobecnosti považovať aj za také, ktoré ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami. Európsky súdny dvor konštatoval: „Ak pomoc poskytnutá štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov posilní v obchode v rámci Spoločenstva postavenie jedného podniku v porovnaní s inými konkurenčnými podnikmi, musia sa tieto podniky považovať za ovplyvnené pomocou (25). Pokiaľ ide o nadobúdanie a predaj programových práv, je toto jasný prípad, ktorý sa často vyskytuje na medzinárodnej úrovni. V prípade verejnoprávnych vysielateľov, ktorí majú povolenie na predaj reklamného priestoru, má aj reklama cezhraničný účinok, hlavne v homogénnych jazykových oblastiach okolo štátnych hraníc. Okrem toho vlastnícka štruktúra komerčných vysielateľov môže zasahovať do viac ako jedného štátu EHP. A služby poskytované na internete majú obvykle celosvetový dosah.

23.

Pokiaľ ide o existenciu výhody, Európsky súdny dvor v rozsudku vo veci Altmark objasnil, že náhrada za verejnoprávne služby nepredstavuje štátnu pomoc, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky. Po prvé, že podnik, ktorý je príjemcom podpory, je poverený plniť záväzky súvisiace s verejnoprávnou službou a tieto záväzky musia byť jasne definované. Po druhé, parametre, na základe ktorých sa náhrada vypočítava, musia byť vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom. Po tretie, náhrada nesmie presiahnuť sumu potrebnú na pokrytie všetkých nákladov alebo ich časti vzniknutých z plnenia záväzkov verejnoprávnej služby pri zohľadnení relevantných príjmov a primeraného zisku. Napokon, ak podnik, ktorý má plniť záväzky verejnoprávnej služby, nebol v konkrétnom prípade vybraný v súlade s postupom verejného obstarávania, ktorý by umožnil výber záujemcu schopného poskytovať tieto služby verejnosti za najnižšiu cenu, výška potrebnej náhrady sa musí stanoviť na základe analýzy nákladov, ktoré by pri výkone týchto povinností vznikli bežnému dobre fungujúcemu podniku, ktorý je primerane vybavený na plnenie požiadaviek verejnoprávnej služby.

24.

V rozsahu, v akom financovanie nespĺňa uvedené podmienky, by sa považovalo za selektívne zvýhodňujúce iba niektorých vysielateľov a tým narúšajúce hospodársku súťaž alebo hroziace jej narušením.

4.2.   Charakter podpory: existujúca podpora a nová podpora

25.

Schémy financovania, ktoré momentálne existujú vo väčšine štátov EZVO, boli zavedené už dávno. Dozorný úrad musí preto v prvom rade určiť, či tieto schémy možno považovať za „existujúcu pomoc“ v zmysle článku 1 ods. 1 časti I protokolu 3. V súlade s týmto ustanovením „Dozorný úrad EZVO v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma všetky systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo uplatňovanie Dohody o EHP“.

26.

Podľa článku 1 písm. b) bodu i) časti II protokolu 3 existujúca pomoc zahŕňa „… všetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti Dohody o EHP v príslušných štátoch EZVO, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli účinnosť predtým a ďalej platia po nadobudnutí účinnosti Dohody o EHP“.

27.

Podľa článku 1 písm. b) bodu v) časti II protokolu 3 existujúca pomoc zahŕňa aj „pomoc, ktorá sa považuje za existujúcu pomoc, pretože možno stanoviť, že v čase, keď nadobudla účinnosť, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja Európskeho hospodárskeho priestoru a bez toho, aby ju štát EZVO upravoval“.

28.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora (26) dozorný úrad musí overiť, či sa od zavedenia pomoci zmenil alebo nezmenil právny rámec, na základe ktorého sa poskytuje. Dozorný úrad verí, že najvhodnejší je individuálny prístup (27), pri ktorom sa zohľadnia všetky prvky týkajúce sa vysielacieho systému daného štátu EZVO.

29.

V súlade s judikatúrou vo veci Gibraltar  (28) by sa nemala každá zmena existujúcej pomoci považovať za zmenu existujúcej pomoci na novú pomoc. Podľa všeobecného súdu „len vtedy, ak úprava ovplyvní vlastnú podstatu pôvodnej schémy, sa pôvodná schéma transformuje na novú schému pomoci. K takejto podstatnej úprave nespochybniteľne nedochádza vtedy, ak je nový prvok jasne oddeliteľný od pôvodnej schémy“.

30.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy dozorný úrad vo svojej rozhodovacej praxi vo všeobecnosti skúmal: a) či pôvodný režim financovania verejnoprávnych vysielateľov je existujúcou pomocou v súlade s pravidlami uvedenými v bodoch 26 a 27; b) či následné úpravy ovplyvňujú vlastnú podstatu pôvodného opatrenia (t. j. charakter zvýhodnenia alebo zdroj financovania, cieľ pomoci, príjemcov alebo rozsah aktivít príjemcov), alebo či sú tieto úpravy čisto formálneho alebo administratívneho charakteru; a c) či v prípade podstatných následných úprav sú tieto oddeliteľné od pôvodného opatrenia, v takomto prípade sa môžu hodnotiť samostatne, alebo či nie sú oddeliteľné od pôvodného opatrenia, takže pôvodné opatrenie sa ako celok transformuje na novú pomoc.

5.   Posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci na základe článku 61 ods. 3 dohody o EHP

31.

Aj keď sa náhrada za verejnoprávne vysielanie obvykle posudzuje na základe článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, v oblasti vysielania sa v zásade môžu uplatňovať aj výnimky uvedené v článku 61 ods. 3 Dohody o EHP, ak sú splnené príslušné podmienky.

32.

Dohoda o EHP neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce článku 167 ods. 4 ZFEÚ, ktorý zaväzuje Komisiu brať do úvahy kultúrne aspekty pri svojom konaní podľa ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr. Ani neobsahuje kultúrnu výnimku podobnú článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ, ktorá umožňuje Komisii považovať pomoc na podporu kultúry za zlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ táto podpora neovplyvní podmienky obchodu a hospodársku súťaž v Spoločenstve v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. To však neznamená, že sa pri uplatňovaní pravidiel o štátnej pomoci neponecháva žiadny priestor pre posúdenie kultúrnych aspektov. V Dohode o EHP sa uznáva potreba posilnenia kultúrnej spolupráce v článku 13 protokolu 31. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že dozorný úrad ustanovil v rozhodovacej praxi týkajúcej sa štátnej pomoci pre výrobu filmov a aktivity súvisiace s filmami, že opatrenia v prospech kinematografickej a inej audiovizuálnej výroby by mohli byť schválené z kultúrnych dôvodov v rámci uplatňovania článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP za predpokladu, že sa pri tomto prístupe dostatočne zohľadňujú kritériá, ktoré vypracovala Komisia a že tento prístup sa neodkláňa od praxe Komisie pred prijatím článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ (29).

33.

Je na dozornom úrade, aby rozhodol o skutočnom uplatnení niektorého ustanovenia o výnimke v článku 61 ods. 3 Dohody o EHP a o tom, ako by sa mali zohľadniť kultúrne aspekty. Je potrebné pripomenúť, že ustanovenia, ktorými sa udeľuje výnimka zo zákazu štátnej pomoci, sa musia uplatňovať striktne. Na základe toho dozorný úrad usudzuje, že kultúrnu výnimku je možné uplatniť v tých prípadoch, keď je kultúrny produkt jasne identifikovaný alebo identifikovateľný (30). Okrem toho dozorný úrad zastáva názor, že pojem kultúra sa musí uplatňovať na obsah a charakter daného produktu a nie na médium alebo jeho distribúciu ako takú (31). Okrem toho vzdelávacie a demokratické potreby štátu EZVO sa musia vnímať oddelene od podpory kultúry (32).

34.

Štátna pomoc verejnoprávnym vysielateľom zvyčajne nerozlišuje medzi kultúrnymi, demokratickými a vzdelávacími potrebami spoločnosti. Ak je opatrenie určené konkrétne na financovanie propagácie kultúrnych cieľov, takáto pomoc v zásade nemôže byť schválená ako kultúrna pomoc podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Štátna pomoc verejnoprávnym vysielateľom sa spravidla poskytuje formou náhrady za plnenie poslania verejnoprávnej služby a posudzuje sa podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP na základe kritérií stanovených v tejto kapitole.

6.   Posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci na základe článku 59 ods. 2 dohody o EHP

35.

V súlade s článkom 59 ods. 2 Dohody o EHP „podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto dohody, najmä pravidlám hospodárskej súťaže za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami zmluvných strán“.

36.

Európsky súdny dvor opakovane rozhodol, že článok 106 ZFEÚ (bývalý článok 86 Zmluvy o ES) zodpovedajúci článku 59 Dohody o EHP ustanovuje výnimku, a preto sa musí vykladať reštriktívne. Európsky súdny dvor vysvetlil, že na to, aby opatrenie mohlo využívať takúto výnimku, musia byť splnené všetky tieto podmienky:

i)

daná služba musí byť službou všeobecného hospodárskeho záujmu a musí byť ako taká jasne stanovená členským štátom (vymedzenie) (33);

ii)

daná spoločnosť musí byť výslovne poverená vykonávaním tejto služby členským štátom (poverenie) (34);

iii)

uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže podľa zmluvy (v tomto prípade zákaz štátnej pomoci) musí brániť vykonávaniu konkrétnych úloh pridelených podniku a výnimka z týchto pravidiel nesmie ovplyvňovať rozvoj obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva (test proporcionality) (35).

37.

V konkrétnom prípade verejnoprávneho vysielania sa musí vyššie uvedený prístup prispôsobiť na základe uznesenia o verejnoprávnom vysielaní, ktoré sa týka „poslania verejnoprávnej služby zvereného, vymedzeného a organizovaného jednotlivými členskými štátmi“ (vymedzenie a poverenie), a na základe výnimky z pravidiel zmluvy ustanovenej protokolom v prípade financovania verejnoprávneho vysielania, „pokiaľ sa takéto financovanie poskytuje vysielacím organizáciám na plnenie poslania verejnoprávnej služby (…) a (…) neovplyvňuje obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Spoločenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, pričom sa berie do úvahy poslanie verejnoprávnej služby“(proporcionalita).

38.

Je na dozornom úrade, aby na základe dôkazov poskytnutých štátmi EZVO posúdil, či sú tieto kritériá splnené. Pokiaľ ide o vymedzenie poslania verejnoprávnej služby, úlohou dozorného úradu je kontrola zjavných chýb (pozri oddiel 6.1). Dozorný úrad ďalej overí, či existuje výslovné poverenie a účinný dohľad nad plnením záväzkov verejnoprávnej služby (pozri oddiel 6.2).

39.

Pri vykonávaní testu proporcionality dozorný úrad posúdi, či je možné každé narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z náhrady za verejnoprávnu službu odôvodniť v zmysle potreby vykonávať verejnoprávnu službu a zabezpečiť jej financovanie. Dozorný úrad posúdi, a to predovšetkým na základe dôkazov, ktoré majú predložiť štáty EZVO, či existujú dostatočné záruky na zabránenie neprimeranému vplyvu verejného financovania, nadmernej náhrade a krížovým dotáciám, a na zabezpečenie toho, aby verejnoprávni vysielatelia dodržiavali vo svojich komerčných aktivitách trhové podmienky (pozri oddiel 6.3. a nasledujúce oddiely).

40.

Analýza dodržiavania požiadaviek štátnej pomoci sa musí zakladať na konkrétnych charakteristikách každého vnútroštátneho systému. Dozorný úrad si je vedomý rozdielov v národných systémoch vysielania a v iných charakteristikách mediálnych trhov štátov EZVO. Zlučiteľnosť štátnej pomoci poskytovanej verejnoprávnym vysielateľom podľa článku 59 ods. 2 sa preto v súlade s praxou Komisie a dozorného úradu (36) posudzuje individuálne v zhode s hlavnými zásadami uvedenými v nasledujúcich oddieloch.

41.

Dozorný úrad tiež zohľadní problémy, ktoré niektoré štáty EZVO môžu mať pri zhromažďovaní potrebných prostriedkov, ak náklady verejnoprávnej služby na obyvateľa sú ceteris paribus vyššie (37), pričom rovnako zohľadní možné obavy ostatných médií v týchto štátoch EZVO.

42.

Ako preukazuje prax Komisie a dozorného úradu, opatrenie, ktoré nespĺňa kritéria rozsudku vo veci Altmark, sa bude musieť ešte analyzovať podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ resp. článku 59 ods. 2 Dohody o EHP (38).

6.1.   Vymedzenie poslania verejnoprávnej služby

43.

Na splnenie podmienky uvedenej v bode 36 písm. i) v prípade uplatňovania článku 59 ods. 2 Dohody o EHP je potrebné oficiálne vymedziť mandát verejnoprávnej služby. Iba vtedy môže dozorný úrad s dostatočnou právnou istotou posúdiť, či je možné uplatniť výnimku na základe článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

44.

Vymedzenie mandátu verejnoprávnej služby spadá do právomoci štátov EZVO, ktoré sa môžu rozhodovať na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom. Vo všeobecnosti sa pri vykonávaní uvedenej právomoci musí zohľadniť pojem „služby všeobecného hospodárskeho záujmu“ (ďalej len „SVHZ“).

45.

Štáty EZVO by mali mandát verejnoprávnej služby vymedziť čo najpresnejšie. Nemalo by vyvolávať žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o to, či určitú činnosť, ktorú vykonáva poverený prevádzkovateľ, štát EZVO má alebo nemá zahrnúť do poslania verejnoprávnej služby. Bez jasného a presného vymedzenia povinností uložených verejnoprávnemu vysielateľovi by dozorný úrad nebol schopný vykonávať svoje úlohy podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, a preto by nemohol udeľovať žiadne výnimky na základe uvedeného ustanovenia.

46.

Jednoznačné stanovenie činností, na ktoré sa vzťahuje poslanie verejnoprávnej služby, je dôležité aj pre neverejnoprávnych prevádzkovateľov, aby si mohli naplánovať činnosti. Okrem toho vymedzenie poslania verejnoprávnej služby by malo byť dostatočne presné aj preto, aby úrady štátov EZVO mohli účinne monitorovať jeho dodržiavanie, ako sa uvádza v nasledujúcom oddiele.

47.

Zároveň vzhľadom na osobitný charakter vysielacieho sektora a na potrebu zachovať redakčnú nezávislosť verejnoprávnych vysielateľov sa kvalitatívne vymedzenie poverujúce daného vysielateľa povinnosťou poskytovať širokú škálu programov a vyváženú a rôznorodú programovú ponuku pokladá vo všeobecnosti za legitímne podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP (39). Takéto vymedzenie je vo všeobecnosti pokladané za zlučiteľné s cieľom plniť demokratické, spoločenské a kultúrne potreby konkrétnej spoločnosti a zaručiť pluralizmus vrátane kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Ako uviedol všeobecný súd, legitímnosť takéhoto širokého vymedzenia poslaní verejnoprávnej služby sa zakladá na existencii kvalitatívnych požiadaviek uplatniteľných na služby ponúkané verejnoprávnym vysielateľom (40). Vymedzenie poslania verejnoprávnej služby môže odrážať aj vývoj a diverzifikáciu činností v digitálnom veku a zahŕňať aj audiovizuálne služby na všetkých distribučných platformách.

48.

Pokiaľ ide o vymedzenie verejnoprávnej služby v sektore vysielania, úloha dozorného úradu sa obmedzuje na kontrolu zjavnej chyby. Nie je na dozornom úrade, aby rozhodoval o tom, ktorý program sa má poskytovať a financovať ako služba všeobecného hospodárskeho záujmu, ani aby spochybňoval charakter alebo kvalitu určitého produktu. Vymedzenie poslania verejnoprávnej služby by však bolo zjavnou chybou, ak by zahŕňalo činnosti, ktoré by sa odôvodnene nemohli považovať za také, ktoré spĺňajú demokratické, spoločenské a kultúrne potreby každej spoločnosti. Takáto situácia by nastala napr. v prípade reklamy, e-obchodu, teleshoppingu, použitia čísiel služieb za zvýšenú úhradu v hrách o ceny (41), sponzorovania alebo reklamného predaja. Mohlo by navyše dôjsť k zjavnej chybe v prípade, že by sa štátna pomoc použila na financovanie aktivít, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu v zmysle služby spoločenským, demokratickým a kultúrnym potrebám spoločnosti.

49.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že poslanie verejnoprávnej služby charakterizujú služby ponúkané verejnosti vo všeobecnom záujme. Otázka vymedzenia poslania verejnoprávnej služby sa nesmie zamieňať s otázkou, aký mechanizmus financovania zvoliť na poskytovanie týchto služieb. Z tohto dôvodu verejnoprávni vysielatelia môžu vykonávať komerčné činnosti, napr. predaj reklamného priestoru s cieľom získať príjem, pričom však tieto činnosti nemožno považovať za súčasť poslania verejnoprávnej služby (42).

6.2.   Poverenie a dohľad

50.

Aby sa mohla využiť výnimka podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, mal by sa poslaním verejnoprávnej služby poveriť jeden alebo viacero podnikov prostredníctvom úradného dokumentu (napr. právnym predpisom, zmluvou alebo záväzným referenčným rámcom).

51.

Je potrebné, aby sa v dokumente (dokumentoch) o poverení špecifikoval presný charakter záväzkov verejnoprávnej služby v súlade s oddielom 6.1 uvedeným vyššie a aby sa stanovili podmienky na poskytovanie náhrady, ako aj opatrenia, ktoré zabránia nadmernej náhrade a zaručia jej vrátenie.

52.

Vždy, keď sa rozsah poslania verejnoprávnej služby rozšíri na nové služby, mali by sa vymedzenie a dokument (dokumenty) o poverení príslušne pozmeniť v rámci obmedzení článku 59 ods. 2 Dohody o EHP. Aby sa verejnoprávnym vysielateľom umožnilo rýchlo reagovať na nový technologický vývoj, štáty EZVO môžu tiež stanoviť, že sa poverenie novou službou poskytne na základe posúdenia uvedeného v oddiele 6.7 predtým, ako sa formálne konsoliduje pôvodný poverujúci dokument.

53.

To, že verejnoprávny vysielateľ je formálne poverený poskytovaním presne vymedzenej verejnoprávnej služby, však nestačí. Je tiež potrebné, aby sa verejnoprávna služba skutočne poskytovala tak, ako je to uvedené vo formálnej dohode medzi štátom a povereným podnikom. Z tohto dôvodu je žiaduce, aby príslušný úrad alebo vymenovaný úrad monitorovali jej transparentné a efektívne uplatňovanie. Potreba takéhoto príslušného úradu alebo úradu zodpovedného za dohľad je zrejmá v prípade kvalitatívnych noriem, ktoré je prevádzkovateľ povinný dodržiavať. Nie je úlohou dozorného úradu posudzovať plnenie kvalitatívnych noriem: musí sa vedieť spoľahnúť na primeraný dohľad štátov EZVO nad dodržiavaním poslania verejnoprávnej služby vysielateľom, vrátane dodržiavania kvalitatívnych noriem stanovených v tomto poslaní (43).

54.

Je v právomoci štátu EZVO, aby si zvolil mechanizmus na zabezpečenie účinného dohľadu nad plnením záväzkov verejnoprávnej služby a tým umožnil dozornému úradu plniť si svoje úlohy podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP. Takýto dohľad bude podľa všetkého účinný iba vtedy, ak ho bude vykonávať úrad skutočne nezávislý od vedenia verejného vysielateľa, ktorý má právomoc a potrebné kapacity a zdroje na pravidelné vykonávanie dohľadu, ktorý vedie k uloženiu príslušných opatrení, pokiaľ to je potrebné na zabezpečenie dodržiavania záväzkov verejnoprávnej služby.

55.

Ak by chýbali dostatočné a spoľahlivé ukazovatele na to, že sa verejnoprávna služba skutočne poskytuje v súlade s poverením, dozorný úrad by nebol schopný vykonávať svoje úlohy podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, a preto by nemohol udeliť žiadnu výnimku podľa tohto ustanovenia.

6.3.   Výber financovania verejnoprávneho vysielania

56.

Povinnosti verejnoprávnej služby môžu byť kvantitatívne, kvalitatívne alebo obojaké. Bez ohľadu na ich formu je nimi možné odôvodniť náhradu, pokiaľ vedú k dodatočným nákladom, ktoré by vysielateľovi bežne nevznikli.

57.

Schémy financovania možno rozdeliť do dvoch rozsiahlych kategórií: „jednozdrojové financovanie“ a „dvojzdrojové financovanie“. Kategória „jednozdrojového financovania“ zahŕňa tie systémy, v ktorých sa verejnoprávne vysielanie financuje iba z verejných financií v akejkoľvek podobe. Systémy „dvojzdrojového financovania“ zahŕňajú širokú škálu schém, v ktorých sa verejnoprávne vysielanie financuje prostredníctvom rôznych kombinácií štátnych financií a príjmov z komerčných alebo verejnoprávnych aktivít, napr. z predaja reklamného priestoru alebo programov a ponuky spoplatnených služieb.

58.

Ako je uvedené v uznesení o verejnoprávnom vysielaní: „Ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania (…)“. Dozorný úrad preto v zásade nemá námietky voči výberu dvojzdrojovej schémy financovania namiesto schémy jednozdrojovej.

59.

Aj keď si štáty EZVO môžu slobodne zvoliť prostriedky financovania verejnoprávneho vysielania, dozorný úrad musí podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP overiť, či štátne financovanie neprimeraným spôsobom neovplyvňuje hospodársku súťaž na spoločnom trhu, ako sa uvádza v bode 37.

6.4.   Požiadavky transparentnosti pri posudzovaní štátnej pomoci

60.

Posúdenie štátnej pomoci dozorným úradom si vyžaduje jasné a presné vymedzenie poslania verejnoprávnej služby a jasné a náležité rozlíšenie medzi aktivitami verejnoprávnej služby a aktivitami neverejnoprávnej služby vrátane jasného oddelenia účtov.

61.

Oddelenie účtov aktivít verejnoprávnej služby a aktivít neverejnoprávnej služby sa na vnútroštátnej úrovni už bežne vyžaduje, pretože má zásadný význam pre zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti pri využívaní verejných financií. Oddelenie účtov poskytuje nástroj na skúmanie podozrenia z krížových dotácií a na obhájenie odôvodnených kompenzačných platieb za plnenie úloh všeobecného hospodárskeho záujmu. Iba na základe riadneho rozdelenia nákladov a príjmov možno stanoviť, či verejné financovanie je skutočne obmedzené na čisté náklady poslania verejnoprávnej služby a je teda akceptovateľné podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

62.

Podľa smernice 2006/111/ES (smernica o transparentnosti) sú členské štáty povinné prijať opatrenia na zabezpečenie transparentnosti v prípade každého podniku, ktorému boli priznané osobitné alebo výlučné práva, alebo ktorý bol poverený poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu a dostáva náhradu za túto službu akoukoľvek formou v súvislosti s touto službou a ktorý vykonáva iné aktivity, t. j. aktivity neverejnoprávnej služby. Týmito opatreniami na zabezpečenie transparentnosti sú: a) vnútorné účty zodpovedajúce rozdielnym aktivitám, t. j. aktivity verejnoprávnej služby a neverejnoprávnej služby musia byť oddelené; b) všetky výdavky a príjmy sa musia správne prideľovať alebo rozdeľovať na základe rovnako uplatňovaných a objektívne odôvodnených zásad účtovania nákladov; a c) musia sa jasne stanoviť zásady účtovania nákladov, na základe ktorých sa vedú oddelené účty (44).

63.

Tieto všeobecné požiadavky na transparentnosť sa uplatňujú aj na vysielateľov, pokiaľ sú poverení poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu, dostávajú verejnú náhradu vo vzťahu k týmto službám a vykonávajú aj iné neverejnoprávne aktivity.

64.

V sektore vysielania oddelenie účtov nepredstavuje osobitný problém na strane príjmov. Z tohto dôvodu dozorný úrad usudzuje, že vysielatelia by na strane príjmov mali podrobne vykazovať zdroje a výšku všetkých príjmov, ktoré vzniknú pri vykonávaní neverejnoprávnych aktivít.

65.

Na strane nákladov sa môžu zohľadniť všetky výdavky, ktoré vzniknú pri prevádzke verejnoprávnej služby. Ak podnik vykonáva aktivity, ktoré nespadajú do pôsobnosti verejnoprávnej služby, možno zohľadniť len náklady súvisiace s verejnoprávnou službou. Dozorný úrad uznáva, že oddelenie účtov v sektore verejnoprávneho vysielania môže byť zložitejšie na strane nákladov. Je to z toho dôvodu, že v oblasti tradičného vysielania štáty EZVO môžu usudzovať, že poslanie verejnoprávnej služby pokrýva celý program vysielateľov, pričom zároveň umožňujú jeho komerčné využitie. Inými slovami, verejnoprávne a neverejnoprávne aktivity môžu mať z veľkej časti spoločné vstupy a nie vždy sa náklady dajú úmerne oddeliť.

66.

Náklady špecifické pre neverejnoprávne aktivity (napr.: marketingové náklady reklamy) by sa mali vždy jasne identifikovať a účtovať oddelene. Okrem toho, náklady na vstupy, ktoré sú súčasne určené na rozvoj aktivít v oblasti verejnoprávnych a neverejnoprávnych služieb, by sa mali rozdeľovať úmerne podľa toho, čo sú aktivity verejnoprávnej služby a čo aktivity neverejnoprávnej služby, vždy keď je to možné a zmysluplné.

67.

V iných prípadoch, vždy keď sa rovnaké zdroje využívajú na vykonávanie úloh verejnoprávnej a neverejnoprávnej služby, spoločné vstupné náklady by sa mali rozdeľovať na základe rozdielu medzi celkovými nákladmi podniku s neverejnoprávnymi aktivitami a bez nich (45). V týchto prípadoch náklady, ktoré je možné celkove prideliť na verejnoprávne aktivity, pričom sa využívajú aj na neverejnoprávne aktivity, sa nemusia rozdeliť medzi tieto dve aktivity a môžu sa celkove prideliť na verejnoprávnu činnosť. Tento rozdiel v prístupe, ktorý sa obvykle využíva v iných sektoroch verejnoprávnych služieb, sa vysvetľuje špecifikami sektora verejnoprávneho vysielania. V oblasti verejnoprávneho vysielania sa čisté prínosy komerčných aktivít vo vzťahu s verejnoprávnymi aktivitami musia zohľadniť pri výpočte čistých nákladov verejnoprávnej služby, a teda znížení úrovne náhrady za verejnoprávnu službu. Účtovaním spoločných nákladov na verejnoprávne aktivity sa znižuje riziko krížových dotácií.

68.

Hlavným príkladom situácie uvedenej v predchádzajúcom bode by mohli byť náklady na výrobu programov v rámci verejnoprávneho poslania vysielateľa. Tieto programy slúžia nielen na plnenie verejnoprávnej služby, ale vytvárajú aj cieľovú skupinu na predaj reklamného priestoru. Prakticky sa však nedá dostatočne presne kvantifikovať, do akej miery pozeranie programu spĺňa poslanie verejnoprávnej služby a do akej miery vytvára príjmy z reklamy. Z tohto dôvodu by rozdelenie nákladov na programy medzi tieto dve aktivity bolo svojvoľné a nezmysluplné.

69.

Dozorný úrad usudzuje, že finančnú transparentnosť je možné ďalej zlepšiť vhodným oddelením verejnoprávnych a neverejnoprávnych aktivít na úrovni organizácie verejnoprávneho vysielateľa. Funkčné alebo štrukturálne oddelenie obvykle umožňuje ľahšie zabrániť krížovým dotáciám na komerčné aktivity od začiatku a zabezpečiť transferové oceňovanie a dodržiavanie zásady nezávislosti. Dozorný úrad preto vyzýva štáty EZVO, aby zvážili funkčné alebo štrukturálne oddelenie významných a oddeliteľných komerčných aktivít ako formu najlepšej praxe.

6.5.   Zásada čistých nákladov a nadmerná náhrada

70.

Nadmerná náhrada v zásade predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc, nakoľko nie je potrebná na prevádzkovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a je potrebné ju štátu vrátiť s výhradou vysvetlení uvedených v tomto oddiele vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielaniu.

71.

Dozorný úrad vychádza z úvahy, že štátne financovanie je spravidla potrebné pre podnik na vykonávanie jeho verejnoprávnych úloh. Na splnenie testu proporcionality je však vo všeobecnosti potrebné, aby výška náhrady z verejných financií nepresahovala čisté náklady na plnenie poslania verejnoprávnej služby, pričom sa berú do úvahy aj iné priame a nepriame príjmy vyplývajúce z plnenia poslania verejnoprávnej služby. Z tohto dôvodu sa čistý prínos všetkých komerčných aktivít súvisiacich s verejnoprávnou činnosťou zohľadní pri určovaní čistých nákladov na verejnoprávnu službu.

72.

Podniky, ktoré dostávajú náhradu za vykonávanie verejnoprávnej služby, môžu vo všeobecnosti dosahovať primeraný zisk. Tento zisk pozostáva z miery výnosu vlastného kapitálu, ktorá zohľadňuje riziko alebo neprítomnosť rizika, ktoré podnik postupuje. V sektore verejnoprávneho vysielania často plnia poslanie verejnoprávneho vysielania vysielatelia, ktorí sa neorientujú na zisk alebo nemusia zaplatiť za použitý kapitál a nevykonávajú žiadnu inú činnosť okrem poskytovania verejnoprávnej služby. Dozorný úrad usudzuje, že v týchto prípadoch nie je primerané zahrnúť prvok zisku do výšky kompenzácie za plnenie verejnoprávneho poslania (46). V iných prípadoch, ak sú napríklad konkrétnymi záväzkami verejnoprávnej služby poverené komerčne vedené podniky, ktoré musia zaplatiť za kapitál investovaný do nich, sa však prvok zisku predstavujúci spravodlivú odmenu za kapitál pri zohľadnení rizika môže považovať za primeraný, ak je riadne odôvodnený a za predpokladu, že je potrebný na plnenie záväzkov verejnoprávnej služby.

73.

Verejnoprávni vysielatelia si môžu (ako „rezervy verejnoprávnych služieb“) ponechať ročnú nadmernú náhradu presahujúcu čisté náklady na verejnoprávne služby v rozsahu, v akom je to potrebné na zabezpečenie financovania ich ostatných záväzkov verejnoprávnej služby. Vo všeobecnosti je dozorný úrad toho názoru, že suma vo výške do 10 % ročných rozpočtových výdavkov na plnenie poslania verejnoprávneho vysielania sa môže považovať za potrebnú na vyrovnanie výkyvov v nákladoch a príjmoch. Nadmernú náhradu presahujúcu tento limit je spravidla nutné vrátiť bez zbytočných prieťahov.

74.

Výnimočne sa verejnoprávnym vysielateľom môže povoliť, aby si v riadne odôvodnených prípadoch ponechali sumu vyššiu ako 10 % ročných rozpočtových výdavkov na plnenie poslania verejnoprávneho vysielania. Toto je prípustné iba za predpokladu, že táto nadmerná náhrada sa vopred konkrétne a záväzným spôsobom vyhradí na účely jednorazových veľkých výdavkov potrebných na plnenie verejnoprávneho poslania (47). Využívanie tejto jasne vyhradenej nadmernej náhrady by sa malo jasne časovo obmedziť v závislosti od jej účelu.

75.

S cieľom umožniť dozornému úradu vykonávať svoje povinnosti štáty EZVO stanovia presné podmienky, podľa ktorých verejnoprávni vysielatelia môžu využívať vyššie uvedenú nadmernú náhradu.

76.

Uvedená nadmerná náhrada sa použije výhradne na účely financovania verejnoprávnych aktivít. Krížové dotácie komerčných aktivít nie sú oprávnené a predstavujú nezlučiteľnú štátnu pomoc.

6.6.   Mechanizmy finančnej kontroly

77.

Štáty ustanovia vhodné mechanizmy na zaistenie, aby nedochádzalo k žiadnej nadmernej náhrade v súlade s ustanoveniami bodov 72 až 76. Zabezpečia pravidelnú a účinnú kontrolu využívania verejných financií s cieľom zabrániť nadmernej náhrade a krížovým dotáciám a preskúmať úroveň a využívanie „rezerv verejnoprávnych služieb“. V právomoci štátov EZVO je zvoliť najvhodnejšie a najúčinnejšie kontrolné mechanizmy vo svojich vnútroštátnych systémoch vysielania pri zohľadnení potreby zabezpečiť prepojenosť so zavedenými mechanizmami dohľadu nad plnením verejnoprávneho poslania.

78.

Tieto kontrolné mechanizmy budú podľa všetkého účinné iba vtedy, ak ich bude vykonávať externý úrad, ktorý je nezávislý od verejnoprávneho vysielateľa, a to v pravidelných intervaloch, pokiaľ možno každoročne. Štáty EZVO zabezpečia, aby sa zaviedli účinné opatrenia na opätovné získanie nadmernej náhrady, ktorá presahuje rámec pravidiel v ustanoveniach v predchádzajúcej oddiele 6.5, a krížových dotácií.

79.

Finančná situácia verejnoprávnych vysielateľov by mala podliehať dôkladnej kontrole na konci každého obdobia financovania, ako je stanovené vo vnútroštátnych systémoch štátov EZVO pre vysielanie, alebo pokiaľ takéto obdobie neexistuje, na konci časového obdobia, ktoré by za normálnych okolností nemalo prekročiť štyri roky. Pri výpočte finančných potrieb verejnoprávneho vysielateľa na ďalšie obdobie sa zohľadnia akékoľvek „rezervy verejnoprávnych služieb“ existujúce na konci obdobia financovania, alebo rovnocenného obdobia ako bolo uvedené vyššie. V prípade, že „rezervy verejnoprávnej služby“ opakovane presahujú 10 % ročných nákladov na verejnoprávnu službu, štáty EZVO prehodnotia, či je úroveň financovania prispôsobená aktuálnym finančným potrebám verejnoprávnych vysielateľov.

6.7.   Diverzifikácia služieb verejnoprávneho vysielania

80.

V posledných rokoch prešli audiovizuálne trhy významnými zmenami, ktoré viedli k pokračujúcemu rozvoju a diverzifikácii programovej ponuky. Toto vyvolalo nové otázky spojené s uplatňovaním pravidiel štátnej pomoci na audiovizuálne mediálne služby, ktoré presahujú rámec vysielacích činností v obvyklom zmysle.

81.

V tejto súvislosti sa dozorný úrad nazdáva, že verejnoprávni vysielatelia by mali mať možnosť využiť v prospech spoločnosti príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia a diverzifikácia distribučných platforiem na technologicky neutrálnom základe. Na zabezpečenie základnej úlohy verejnoprávnych vysielateľov v novom digitálnom prostredí môžu verejnoprávni vysielatelia využívať štátnu pomoc na poskytovanie audiovizuálnych služieb prostredníctvom nových distribučných platforiem, ktoré budú orientované tak na všeobecné publikum, ako aj na pokrytie špeciálnych záujmov pod podmienkou, že slúžia na rovnaké demokratické, spoločenské a kultúrne potreby danej spoločnosti a nemajú na trh neprimeraný vplyv, ktorý nie je nevyhnutný na plnenie poslania verejnoprávnej služby.

82.

Spolu s rýchlym vývojom trhov vysielania sa menia aj obchodné modely vysielateľov. Vysielatelia sa pri plnení svojho verejnoprávneho poslania vo zvýšenej miere orientujú na nové zdroje financovania, ako napríklad online reklamy alebo poskytovanie služieb za platby (tzv. platené služby ako prístup do archívov za poplatok, voliteľné spoplatnené tematické televízne kanály, prístup k mobilným službám za paušálnu sumu, prístup k záznamu televíznych programov za poplatok, stiahnutie obsahu online za poplatok a pod.). Prvok odmeny v platených službách je možné vzťahovať napríklad na poplatky za distribúciu prostredníctvom siete alebo autorské práva platené vysielateľmi (napr. ak sa služby prostredníctvom mobilných platforiem poskytujú za poplatok za mobilnú distribúciu).

83.

Hoci služby verejnoprávneho vysielania mali tradične charakter voľného vysielania, dozorný úrad zastáva názor, že prvok priamej odmeny v takýchto službách – aj keď má dosah na prístup divákov (48) – nemusí nevyhnutne znamenať, že tieto služby zjavne nie sú súčasťou verejnoprávnej služby za predpokladu, že tento platený prvok neohrozuje typický charakter verejnoprávnej služby v zmysle služby v prospech spoločenských, demokratických a kultúrnych potrieb občanov, ktorými sa verejnoprávne služby odlišujú od výlučne komerčných aktivít (49). Prvok odmeny je jedným z aspektov, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o zahrnutí týchto služieb do poslania verejnoprávnej služby, pretože môže ovplyvniť univerzálnosť a celkový zámer poskytovanej služby, ako aj jej vplyv na trh. Ak daná služba s prvkom spoplatnenia uspokojuje špecifické spoločenské, demokratické a kultúrne potreby spoločnosti bez toho, aby viedla k neprimeranému vplyvu na hospodársku súťaž a cezhraničný obchod, štáty EZVO môžu zveriť verejnoprávnym vysielateľom aj poskytovanie takejto služby v rámci ich poslania plniť verejnoprávnu službu.

84.

Ako už bolo uvedené, verejnoprávnym vysielateľom by malo byť umožnené použiť štátnu pomoc na distribúciu audiovizuálnych služieb na všetkých platformách pod podmienkou, že sú splnené vecné požiadavky článku 59 ods. 2) Dohody o EHP. S týmto cieľom by mali štáty EZVO prostredníctvom predbežného postupu hodnotenia založeného na otvorených verejných konzultáciách zvážiť, či nové významné audiovizuálne služby plánované verejnoprávnymi vysielateľmi spĺňajú požiadavky článku 59 ods. 2) Dohody o EHP, t. j. či vo verejnoprávnom vysielaní slúžia demokratickým, spoločenským a kultúrnym potrebám spoločnosti pri náležitom zohľadnení ich prípadného vplyvu na obchodné podmienky a hospodársku súťaž.

85.

Je na štátoch EZVO, aby po zohľadnení charakteristík a vývoja na trhu vysielania a škály služieb už ponúkaných verejnoprávnym vysielateľom určili, čo sa pokladajú za „významnú novú službu“. Charakterizácia činnosti ako „nová“ môže závisieť okrem iného od jej obsahu, ako aj od spôsobov jej užívania (50). „Významnosť“ služby môže zohľadňovať napríklad finančné zdroje požadované na jej rozvoj a očakávaný vplyv na dopyt. Významné modifikácie existujúcich služieb podliehajú rovnakému hodnoteniu ako významné nové služby.

86.

Je v právomoci štátov EZVO, aby si zvolil najvhodnejší mechanizmus na zabezpečenie súladu audiovizuálnych služieb s vecnými podmienkami stanovenými v článku 59 ods. 2 Dohody o EHP pri zohľadnení osobitostí svojich národných systémov vysielania a potreby zachovať redakčnú nezávislosť verejnoprávnych vysielateľov.

87.

V záujme transparentnosti a zadováženia všetkých relevantných informácií potrebných pre vyvážené rozhodnutie, zainteresované strany majú možnosť poskytnúť svoje stanoviská k predpokladanej významnej novej službe v rámci otvorenej konzultácie. Výsledok konzultácií, ich vyhodnotenie, ako aj dôvody rozhodnutia sa sprístupnia verejnosti.

88.

S cieľom zabezpečiť, aby verejné financovanie významných nových audiovizuálnych služieb nenarušilo obchod a hospodársku súťaž v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, štáty EZVO na základe výsledku otvorených konzultácií posúdia celkový vplyv novej služby na trh porovnaním situácie za prítomnosti i za neprítomnosti plánovanej novej služby. Pri posudzovaní vplyvu na trh relevantné aspekty napríklad zahŕňajú existenciu podobných alebo nahraditeľných ponúk na trhu, konkurencie vydavateľov, štruktúru trhu, postavenie verejnoprávneho vysielateľa na trhu, úroveň konkurencie a potenciálny vplyv na súkromné iniciatívy. Tento vplyv musí byť v rovnováhe s hodnotou daných služieb pre spoločnosť. V prípade prevažne negatívnych vplyvov na trh by sa štátne financovanie audiovizuálnych služieb javilo ako primerané iba v prípade, ak by bolo opodstatnené vzhľadom na pridanú hodnotu v zmysle služby spoločenským, demokratickým a kultúrnym potrebám spoločnosti (51), berúc do úvahy celkovú existujúcu ponuku verejnoprávnych služieb.

89.

Takéto posudzovanie by bolo efektívne iba vtedy, ak by ho vykonával úrad, ktorý je skutočne nezávislý od vedenia verejnoprávneho vysielateľa, aj v prípade menovania a odvolania jeho členov, a ktorý má dostatočnú kapacitu a zdroje na vykonávanie svojich povinností. Štáty EZVO môžu navrhnúť postup, ktorý je primeraný veľkosti trhu a postaveniu verejnoprávneho vysielateľa na trhu.

90.

Je potrebné, aby vyššie uvedené úvahy nebránili verejnoprávnym vysielateľom testovať inovatívne nové služby (napr. formou pilotných projektov) v obmedzenom rozsahu (napr. pokiaľ ide o čas a divákov) a s cieľom zhromaždiť informácie o uskutočniteľnosti a hodnote pridanej plánovanou službou, to všetko za podmienky, že fáza testovania neznamená plnohodnotné zavedenie významnej novej audiovizuálnej služby.

91.

Dozorný úrad sa domnieva, že uvedené posúdenie na vnútroštátnej úrovni prispeje k zabezpečeniu súladu s pravidlami EHP týkajúcimi sa štátnej pomoci. Týmto nie sú dotknuté právomoci dozorného úradu a Komisie v oblasti overovania, či štáty EZVO dodržiavajú ustanovenia Dohody o EHP, ani ich právo konať vždy, keď je to potrebné, aj na základe sťažností alebo z vlastného podnetu.

6.8.   Proporcionalita a trhové správanie

92.

V súlade s článkom 59 ods. 2 Dohody o EHP sa verejnoprávni vysielatelia nemajú zapájať do aktivít, ktoré by spôsobili neprimerané narušenie hospodárskej súťaže a nie sú potrebné na plnenie poslania verejnoprávnej služby. Napríklad nadobúdanie prémiového obsahu ako súčasti celkového verejnoprávneho poslania verejnoprávnych vysielateľov je vo všeobecnosti považované za legitímne. Neprimerané narušenie trhu by však nastalo v prípade, ak by verejnoprávni vysielatelia ponechávali výlučné prémiové práva nevyužité, a to bez toho, aby poskytli sublicencie transparentným a včasným spôsobom. Dozorný úrad preto vyzýva štáty EZVO, aby zabezpečili rešpektovanie zásady proporcionality verejnoprávnymi vysielateľmi aj vzhľadom na nadobúdanie prémiových práv a ustanovili pravidlá poskytovania sublicencií nevyužitých výlučných prémiových práv verejnoprávnymi vysielateľmi.

93.

Verejnoprávni vysielatelia sú viazaní príslušnými trhovými princípmi pri vykonávaní komerčných aktivít a v prípade, že konajú prostredníctvom komerčných dcérskych spoločností, je potrebné, aby vzťahy s týmito dcérskymi spoločnosťami boli nezávislé. Štáty EZVO zabezpečia, aby verejnoprávni vysielatelia dodržiavali zásadu nezávislosti, uskutočňovali svoje komerčné investície v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve a nevyužívali verejné financovanie na praktiky voči svojim konkurentom, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou.

94.

Ako príklad postupu, ktorý je v rozpore s hospodárskou súťažou, môže slúžiť cenové podhodnotenie. Verejnoprávneho vysielateľa by to mohlo zvádzať k stláčaniu cien za reklamu alebo za iné neverejnoprávne aktivity (napr. komerčné platené služby) pod úroveň, ktorá sa dá považovať za zodpovedajúcu situácii na trhu tak, aby znížil príjem konkurentov, pretože výsledné nižšie príjmy sú pokryté štátnou náhradou. Takéto konanie nie je možné považovať za vlastné poslaniu verejnoprávnej služby priznanej vysielateľovi a v každom prípade by ovplyvňovalo obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Spoločenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom a tým by porušovalo článok 59 ods. 2 Dohody o EHP.

95.

Vzhľadom na rozdiely medzi trhovými situáciami posudzovanie, či verejnoprávni vysielatelia dodržiavajú trhové princípy a najmä otázky, či verejnoprávni vysielatelia sústavne podhodnocujú ceny vo svojej obchodnej ponuke, alebo či dodržiavajú zásadu proporcionality vo vzťahu k nadobúdaniu prémiových práv (52), je potrebné uskutočňovať vo všetkých prípadoch individuálne a berúc do úvahy špecifiká príslušného trhu a služby.

96.

Dozorný úrad usudzuje, že v prvom rade je na vnútroštátnych úradoch, aby zabezpečili, že verejnoprávni vysielatelia dodržiavajú trhové princípy. Na tento účel je potrebné, aby štáty EZVO zavádzali vhodné mechanizmy, ktoré umožnia účinným spôsobom posúdiť možné sťažnosti na vnútroštátnej úrovni.

97.

Napriek predchádzajúcemu bodu v prípade, keď je to potrebné, dozorný úrad môže podniknúť kroky na základe článkov 53, 54, 59 a 61 dohody o EHP.

7.   Dočasné uplatňovanie

98.

Táto kapitola sa bude uplatňovať prvým dňom jej prijatia dozorným úradom. Nahradí predchádzajúcu kapitolu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie v usmerneniach dozorného úradu o štátnej pomoci.

99.

V súlade s kapitolou o pravidlách uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (53) dozorný úrad v prípadoch nenotifikovanej pomoci uplatňuje:

a)

túto kapitolu, ak bola pomoc udelená po jej prijatí;

b)

predchádzajúcu kapitolu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie prijatú 23. apríla 2004 vo všetkých ostatných prípadoch.


(1)  Táto kapitola zodpovedá oznámeniu Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (Ú. v. EÚ C 257, 27.10.2009, s. 1).

(2)  Prijaté rozhodnutím č. 90/04/COL z 23. apríla 2004, ktorým sa štyridsiaty šiestykrát menia a dopĺňajú procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci zavedením novej kapitoly 24C: uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (Ú. v. EÚ L 327, 13.12.2007, s. 21 a dodatok EHP č. 59, 13.12.2007, s. 1).

(3)  Vec C-280/00 Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH (Altmark), Zb. 2003, s. I-7747.

(4)  Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2007, s. 44 a dodatok EHP č. 20, 26.4.2007, s. 1, dostupné aj na webovej stráne dozorného úradu http://www.eftasurv.int/?1=1&showLinkID=16997&1=1.

(5)  Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 67.

(6)  Rozhodnutie spoločného výboru č. 91/2006 (Ú. v. EÚ L 289, 19.10.2006, s. 31 a dodatok EHP č. 52, 19.10.2006, s. 24), nadobudnutie účinnosti 8.7.2006.

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 27)..

(8)  KOM(2005) 107 v konečnom znení.

(9)  Ú. v. ES C 320, 15.11.2001, s. 5. Toto oznámenie zodpovedá prechádzajúcej kapitole o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie, ktorú prijal dozorný úrad 23. apríla 2004, pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(10)  Na účely tejto kapitoly pojem „audiovizuálne služby“ znamená lineárnu a/alebo nelineárnu distribúciu zvukového a/alebo audiovizuálneho obsahu a poskytovanie ďalších s tým súvisiacich služieb, ako sú online informačné služby na báze textu. Tento pojem „audiovizuálne služby“ treba odlišovať od užšieho pojmu „audiovizuálne mediálne služby“, ktorý je vymedzený v článku 1 písm. a) smernice 2007/65/ES (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách).

(11)  Vec C-260/89 ERT, Zb. 1991, s. I-2925.

(12)  Na účely tejto kapitoly sa pojem „verejnoprávna služba“ vzťahuje na pojem „služba všeobecného hospodárskeho záujmu“ použitý v článku 59 ods. 2 dohody o EHP.

(13)  Ú. v. ES C 30, 5.2.1999, s. 1.

(14)  Uznesenie o verejnoprávnom vysielaní bolo zahrnuté do Dohody o EHP ako akt, ktorý zmluvné strany zohľadnia, rozhodnutím č. 118/1999 [Ú. v. ES L 325, 21.12.2000, s. 33 a dodatok EHP č. 60, 21.12.2000, s. 423 (islandský) a s. 424 (nórsky)], nadobudnutie účinnosti 1. 10. 1999.

(15)  Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov bol 20. 10. 2005 podpísaný v Paríži. Potom ho ratifikovalo Nórsko a prijal Island.

(16)  Článok 6 ods. 1 a ods. 2 písm. h) Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.

(17)  Odporúčanie CM/Rec(2007)2 Výboru ministrov členským štátom o pluralite médií a rozmanitosti mediálneho obsahu prijaté 31. 1. 2007 na 985. zasadnutí zástupcov ministrov.

(18)  Odporúčanie CM/Rec(2007)3 Výboru ministrov členským štátom o poslaní verejnoprávnych médií v informačnej spoločnosti prijaté 31. 1. 2007 na 985. zasadnutí zástupcov ministrov.

(19)  Napríklad rozhodnutie dozorného úradu EZVO č. 180/09/COL z 31. marca 2009 o schémach pomoci pre audiovizuálnu produkciu a tvorbu scenárov a vzdelávacích iniciatív (Ú. v. EÚ C 236, 1.10.2009, s. 5 a dodatok EHP č. 51, 1. 10. 2009, s. 17). Pozri tiež kapitolu o štátnej pomoci kinematografickým a iným audiovizuálnym dielam usmernení dozorného úradu o štátnej pomoci, ktorú prijal dozorný úrad EZVO rozhodnutím č. 788/08/COL zo 17.. decembra 2008, ktorým sa po 67.-krát menia a dopĺňajú procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci zmenou a doplnením existujúcich kapitol o referenčných a diskontných sadzbách a o štátnej pomoci poskytnutej vo forme záruk a zavedením novej kapitoly o vymáhaní neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej štátnej pomoci, o štátnej pomoci pre kinematografické a iné audiovizuálne diela a o štátnej pomoci železničným podnikom, zatiaľ neuverejnené, dostupné na webovej stránke dozorného úradu: http://www.eftasurv.int/?1=1&showLinkID=15643&1=1

(20)  Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006, s. 17.

(21)  Rozhodnutie spoločného výboru č. 55/2007 (Ú. v. EÚ L 266, 11.10.2007, s. 31 a dodatok EHP č. 48, 11.10.2007, s. 12), nadobudnutie účinnosti 9.6.2007.

(22)  V súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2005/842/ES sa uplatňuje na štátnu pomoc vo forme „náhrady za služby vo verejnom záujme udelenej podnikom s priemerným ročným obratom pred zdanením zo všetkých činností vo výške nižšej ako 100 miliónov EUR v priebehu dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom bola služba všeobecného hospodárskeho záujmu pridelená, ktoré prijímajú ročnú náhradu za príslušnú službu v hodnote nižšej ako 30 miliónov EUR“.

(23)  Spojené veci T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04 TV2/Dánsko proti Komisii (TV2), Zb. 2008, s. II-2935, bod 156.

(24)  Pokiaľ ide o kvalifikovanie financovania licenčných poplatkov ako štátnych zdrojov, vyššie uvedený rozsudok TV2, body 158 – 159.

(25)  Veci C-730/79 Philip Morris Holland/Komisia, Zb. 1980 s. 2671, bod 11; C-303/88, Taliansko/Komisia, Zb. 1991, s. I-1433, bod 27; C-156/98, Nemecko/Komisia, Zb. 2000, s. I-6857, bod 33.

(26)  Vec C-44/93 Namur-Les Assurances du Crédit SA /Office National du Ducroire a Belgický štát, Zb. 1994, s. I-3829.

(27)  Pozri napríklad rozhodnutia Komisie v týchto veciach: E 8/06, Štátne financovanie flámskeho verejnoprávneho vysielateľa VRT (Ú. v. EÚ C 143, 10.6.2008, s. 7); E 4/05, Vyplatenie štátnej pomoci RTE a TNAG (TG4), Ú. v. EÚ C 121, 17.5.2008, s. 5; E 9/05, Platby licenčných poplatkov pre RAI (Ú. v. EÚ C 235, 23.9.2005, s. 3); E 10/2005, Platby licenčných poplatkov pre France 2 a 3 (Ú. v. EÚ C 240, 30.9.2005, s. 20); E 8/05, Španielsky národný vysielateľ RTVE (Ú. v. EÚ C 239, 4.10.2006, s. 17); C 2/04, Financovanie holandských vysielateľov ad hoc (Ú. v. EÚ L 49, 22.2.2008, s. 1); C 60/99 Rozhodnutie Komisie 2004/838/ES z 10. decembra 2003 o štátnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech France 2 a France 3 (Ú. v. EÚ L 361, 8.12.2004, s. 21); C 62/99 Rozhodnutie Komisie 2004/339/ES z 15. októbra 2003 o opatreniach implementovaných Talianskom v prípade RAI SpA (Ú. v. EÚ L 119, 23.4.2004, s. 1); NN 88/98, Financovanie 24-hodinového spravodajského kanála so správami bez reklamy v licencii BBC (Ú. v. ES C 78, 18.3.2000, s. 6) a NN 70/98, Štátna pomoc verejnoprávnym kanálom Kinderkanal a Phoenix (Ú. v. ES C 238, 21.8.1999, s. 3).

(28)  Spojené veci T-195/01 a T-207/01, Government of Gibraltar/Komisia (Gibraltar), Zb. 2002, s. II-2309.

(29)  Pozri napríklad rozhodnutie č. 32/02/COL z 20. februára 2002, rozhodnutie č. 169/02/COL z 18. septembra. 2002, rozhodnutie č. 186/03 z 29. októbra 2003, rozhodnutie č. 179/05/COL z 15. júla 2005 a rozhodnutie č. 342/06/COL zo 14. novembra 2006. Pozri aj kapitolu o štátnej pomoci pre kinematografické a iné audiovizuálne diela usmernení dozorného úradu o štátnej pomoci.

(30)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie NN 88/98 24-hodinové BBC (Ú. v. ES C 78, 18.3.2000, s. 6) a vyššie uvedené rozhodnutie Komisie NN 70/98 Kinderkanal a Phoenix.

(31)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie N 458/2004 Štátna pomoc pre Espacio Editorial Andaluza Holding sl. (Ú. v. EÚ C 131, 28.5.2005, s. 12).

(32)  NN 70/98, vyššie uvedená vec Kinderkanal a Phoenix.

(33)  Vec 172/80 Zuechner, Zb. 1981, s. 2021.

(34)  Vec C-242/95 GT-Link, Zb. 1997, s. 4449.

(35)  Vec C-159/94 EDF a GDF, Zb. 1997, s. I-5815.

(36)  Pozri napríklad rozhodnutia Komisie v týchto veciach: E 8/06, Štátne financovanie flámskeho verejnoprávneho vysielateľa VRT (Ú. v. EÚ C 143, 10.6.2008, s. 7); E 4/05, Vyplatenie štátnej pomoci RTE a TNAG (TG4) (Ú. v. EÚ C 121, 17.5.2008, s. 5); E 3/05, Pomoc nemeckým verejnoprávnym vysielateľom (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2007, s. 1); E 9/05, Platby licenčných poplatkov pre RAI (Ú. v. EÚ C 235, 23.9.2005, s. 3); E 10/05, Platby licenčných poplatkov pre France 2 a 3 (Ú. v. EÚ C 240, 30.9.2005, s. 20); E 8/05, Španielsky národný verejnoprávny vysielateľ RTVE (Ú. v. EÚ C 239, 4.10.2006, s. 17); C 2/04, Financovanie holandských vysielateľov ad hoc (Ú. v. EÚ L 49, 22.2.2008, s. 1). Pozri tiež rozhodnutie dozorného úradu EZVO č. 306/09/COL z 8. júla 2009 o nórskej vysielacej spoločnosti, k dispozícii na webovej stránke dozorného úradu http://www.eftasurv.int/?1=1&showLinkID=16906&1=1.

(37)  S podobnými ťažkosťami sa možno stretnúť aj vtedy, keď je verejnoprávne vysielanie zamerané na jazykové menšiny alebo miestne potreby.

(38)  Rozhodnutie Komisie C 62/1999, RAI, bod 99 a C 85/2001, RTP, bod 158.

(39)  Vec T-442/03 SIC/Komisia, Zb. 2008, s. II-1161, odsek 201 a vyššie uvedený rozsudok TV2, body 122 – 124.

(40)  Tieto kvalitatívne kritériá sú podľa všeobecného súdu „dôvodom existencie služby všeobecného hospodárskeho záujmu spočívajúcej vo vysielaní v rámci vnútroštátneho audiovizuálneho prostredia“. Preto „nie je dôvod, aby služba všeobecného hospodárskeho záujmu spočívajúca vo vysielaní definovaná extenzívne ustúpila od dodržania kvalitatívnych požiadaviek v prospech správania obchodného subjektu“, pozri vyššie uvedenú vec SIC/Komisia, bod 211.

(41)  Pokiaľ ide o kvalifikovanie hier o ceny vrátane vytáčania čísiel služieb za zvýšenú úhradu, ako je teleshopping alebo reklama, podľa smernice 2007/65/ES (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), pozri vec C-195/06 Österreichischer Rundfunk (ORF), Zb. 2007, s. I-8817.

(42)  Pozri vyššie uvedený rozsudok TV2, body 107 – 108.

(43)  Pozri vyššie uvedenú vec SIC/Komisia, bod 212.

(44)  Článok 4 smernice 2006/111/ES (smernica o transparentnosti).

(45)  Vedie to k hypotetickej situácii, pri ktorej by sa aktivity neverejnoprávnej služby mali zastaviť: náklady, ktorým by sa takto zabránilo, by predstavovali tú sumu zo spoločných nákladov, ktorá sa má prideliť na aktivity neverejnoprávnej služby.

(46)  Toto ustanovenie samozrejme nebráni verejnoprávnym vysielateľom mať zisk zo svojich komerčných aktivít mimo poslania verejnoprávnej služby.

(47)  Takéto špeciálne rezervy možno odôvodniť v prípade veľkých technologických investícií (napr. digitalizácia), o ktorých sa predpokladá, že sa vyskytnú v určitom časovom úseku a sú potrebné na plnenie verejnoprávneho poslania alebo v prípade dôležitých reštrukturalizačných opatrení na zachovanie nepretržitej prevádzky verejnoprávneho vysielateľa v rámci presne stanoveného časového obdobia.

(48)  Ako uvádza Rada Európy vo svojom odporúčaní o poslaní verejnoprávnych médií v informačnej spoločnosti, „(…) členské štáty môžu zvážiť doplnkové riešenia v oblasti financovania, zohľadňujúc pritom otázky trhu a hospodárskej súťaže. Najmä v prípade nových, osobnejších služieb členské štáty môžu zvážiť možnosť umožniť verejnoprávnym vysielateľom vyberať poplatky (…). Žiadne z týchto riešení by však nemalo ohroziť zásadu univerzálnosti verejnoprávnych médií ani by nemalo viesť k diskriminácii medzi rozličnými spoločenskými skupinami (…) Pri vyvíjaní nových systémov financovania by členské štáty mali venovať náležitú pozornosť charakteru obsahu, ktorý by mal byť poskytovaný v súlade so záujmami verejnosti a so spoločným záujmom.

(49)  Dozorný úrad sa napríklad domnieva, že požadovanie priamej platby od užívateľov za poskytnutie ponuky so špecializovaným prémiovým obsahom by sa za normálnych okolností považovalo za komerčnú aktivitu. Na druhej strane sa dozorný úrad napríklad domnieva, že účtovanie čistých poplatkov za prenos vyváženej a rôznorodej programovej ponuky prostredníctvom nových platforiem, ako sú mobilné zariadenia, by ponuku nezmenilo na komerčnú aktivitu.

(50)  Dozorný úrad sa napríklad domnieva, že niektoré druhy lineárneho prenosu, napríklad súbežná distribúcia večerných televíznych správ na iných platformách (napr. internet, mobilné zariadenia) sa môžu na účely tejto kapitoly považovať za služby, ktoré nie sú „nové“. To, či iné formy retransmisie programov verejnoprávnych vysielateľov na iných platformách možno považovať za významné nové služby, by mali stanoviť štáty EZVO, pričom by mali vziať do úvahy špecifiká a charakteristiky predmetných služieb.

(51)  Pozri aj poznámku pod čiarou č. 40 o dôvodoch poskytovania služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

(52)  Napríklad jednou z relevantných otázok môže byť zváženie toho, či verejnoprávni vysielatelia sústavne dávajú vyššie ponuky za prémiové programové práva spôsobom, ktorý presahuje rámec potrieb v kontexte mandátu poskytovania verejnoprávnych služieb a ktorý má za následok neprimerané narušenia trhu.

(53)  Prijaté rozhodnutím č. 154/07/COL z 3. mája 2007, ktorým sa po šesťdesiaty tretíkrát menia a dopĺňajú usmernenia o štátnej pomoci a zahŕňa nová kapitola v pravidlách, ktoré sa uplatňujú na nezákonnú pomoc, (Ú. v. EÚ L 73, 19.3.2009, s. 23 a dodatku EHP č. 15, 19.3.2009, s. 1), k dispozícii na webovej stránke dozorného úradu: http://www.eftasurv.int/?1=1&showLinkID=15119&1=1.


Korigendá

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 124/56


Korigendum k delegovanému nariadeniu (EÚ) č. 392/2012 z 1. marca 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie bubnových sušičiek pre domácnosť energetickými štítkami

( Úradný vestník Európskej únie L 123 z 9. mája 2012 )

Na strane 3 v článku 8:

namiesto:

„od 29. mája 2012“

má byť:

„od 29. mája 2013“.

Na strane 3 v článku 9 ods. 1:

namiesto:

„pred 29. septembrom 2012“

má byť:

„pred 29. septembrom 2013“.

Na strane 3 v článku 9 ods. 2:

namiesto:

„pred 29. májom 2012“

má byť:

„pred 29. májom 2013“.

Na strane 3 v článku 9 ods. 3:

namiesto:

„pred 29. májom 2012“

má byť:

„pred 29. májom 2013“.

Na strane 3 v článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto:

namiesto:

„2.   Uplatňuje sa od 29. mája 2012. Článok 3 písm. d) a e) a článok 4 písm. b), c) a d) sa však uplatňujú od 29. septembra 2012.“

má byť:

„2.   Uplatňuje sa od 29. mája 2013. Článok 3 písm. d) a e) a článok 4 písm. b), c) a d) sa však uplatňujú od 29. septembra 2013.“