21.3.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 81/3

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2012/6/EÚ

zo 14. marca 2012,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Európska rada na zasadnutí 8. a 9. marca 2007 vo svojich záveroch zdôraznila, že znižovanie administratívneho zaťaženia je dôležité pre pozdvihnutie európskeho hospodárstva a že je nevyhnutné intenzívne spoločné úsilie na zníženie administratívneho zaťaženia v rámci Európskej únie.

(2)	Účtovníctvo bolo označené za jednu z hlavných oblastí, v ktorých možno znížiť administratívne zaťaženie spoločností v rámci Únie.

(3)

V odporúčaní Komisie 2003/361/ES (3) sa vymedzujú mikropodniky, malé a stredné podniky. Z konzultácií s členskými štátmi však vyplýva, že kritériá veľkosti mikropodnikov v uvedenom odporúčaní sú na účely účtovníctva pravdepodobne príliš vysoké. Mala by sa preto zaviesť podskupina mikropodnikov, takzvané mikrosubjekty, ktorá by zahŕňala spoločnosti s nižšími kritériami veľkosti pre bilančnú sumu a čistý obrat, ako sú kritériá veľkosti stanovené pre mikropodniky.

(4)	Mikrosubjekty podnikajú vo väčšine prípadov na miestnej alebo regionálnej úrovni, pričom sa do cezhraničných činností nezapájajú vôbec alebo len zriedka. Okrem toho majú dôležitú úlohu pri vytváraní nových pracovných príležitostí, rozvoji výskumu a vývoja a vytváraní nových hospodárskych činností.

(5)

Mikrosubjekty majú na plnenie náročných regulačných požiadaviek obmedzené zdroje. Často však podliehajú rovnakým pravidlám finančného vykazovania ako väčšie spoločnosti. Tieto pravidlá predstavujú pre ne zaťaženie, ktoré je neúmerné ich veľkosti a ktoré je preto pre najmenšie podniky v porovnaní s väčšími neprimerané. Preto by malo byť možné oslobodiť mikrosubjekty od niektorých povinností, ktoré môžu byť pre ne zbytočne veľkou administratívnou záťažou. Mikrosubjekty by mali však naďalej podliehať akejkoľvek vnútroštátnej povinnosti viesť záznamy preukazujúce ich obchodné transakcie a finančnú situáciu.

(6)

Počet spoločností, ktoré budú uplatňovať kritériá veľkosti stanovené v tejto smernici, sa bude v jednotlivých členských štátoch výrazne líšiť a činnosti mikrosubjektov nemajú vplyv na cezhraničný obchod ani na fungovanie vnútorného trhu alebo majú na ne len veľmi obmedzený vplyv, preto by členské štáty mali pri vykonávaní tejto smernice na vnútroštátnej úrovni zohľadňovať rôzny dosah týchto kritérií.

(7)	Členské štáty by pri prijímaní rozhodnutí o tom, ako a či zaviesť režim pre mikrosubjekty v rámci smernice Rady 78/660/EHS (4), mali zohľadniť konkrétne podmienky a potreby svojho trhu.

(8)

Mikrosubjekty musia zohľadniť výnosy a náklady toho účtovného roka, na ktorý sa vzťahujú, bez ohľadu na dátum prijatia, či platby týchto výnosov alebo nákladov. Výpočet prechodných účtov na strane aktív a prechodných účtov na strane pasív však môže mikrosubjekty zaťažovať. Členské štáty by preto mali mať možnosť oslobodiť mikrosubjekty od výpočtu a predkladania takýchto položiek, len pokiaľ sa takáto výnimka vzťahuje na iné náklady, ako sú náklady na suroviny a na spotrebný materiál, oprávky, osobné náklady a dane. Týmto spôsobom sa môže znížiť administratívne zaťaženie spojené s výpočtom relatívne malých bilančných súm.

(9)

Zverejňovanie ročných účtovných závierok môže mikrosubjekty zaťažovať. Členské štáty potrebujú zároveň zabezpečiť dodržiavanie tejto smernice. Členské štáty by preto mali mať možnosť oslobodiť mikrosubjekty od všeobecnej požiadavky na zverejňovanie za predpokladu, že informácie v súvahe sú riadne vyplnené v súlade s vnútroštátnym právom a predložené aspoň jednému príslušnému orgánu, ktorý je určený na tento účel, a že informácie sa zašlú do obchodného registra, aby bolo možné získať kópiu na základe žiadosti. V takýchto prípadoch by sa neuplatňovala povinnosť uvedená v článku 47 smernice 78/660/EHS zverejňovať všetky účtovné doklady v súlade s článkom 3 ods. 5 smernice 2009/101/ES (5).

(10)

Cieľom tejto smernice je dať členským štátom možnosť vytvoriť pre mikrosubjekty jednoduché podmienky finančného vykazovania. Oceňovanie v reálnych hodnotách môže viesť k tomu, že pri podrobnom zverejnení údajov bude potrebné vysvetliť, na základe čoho sa stanovila reálna hodnota určitých položiek. Vzhľadom na to, že režim pre mikrosubjekty stanovuje veľmi obmedzované zverejňovanie formou poznámok k účtom, užívatelia účtov mikrosubjektov by nevedeli, či sumy predkladané v rámci súvahy a v rámci výkazu ziskov a strát obsahujú reálne hodnoty. Členské štáty by preto s cieľom poskytnúť užívateľom účtov istotu v tomto ohľade nemali povoliť ani vyžadovať od mikrosubjektov využívajúcich ktorúkoľvek z výnimiek poskytnutých podľa tejto smernice, aby pri zostavovaní svojich účtov používali oceňovanie v reálnych hodnotách. Mikrosubjekty, ktoré chcú alebo potrebujú oceňovať v reálnych hodnotách, tak budú môcť urobiť, ak budú používať iné režimy podľa tejto smernice, pri ktorých členský štát takéto používanie povoľuje alebo vyžaduje.

(11)

Členské štáty by mali pri prijímaní rozhodnutí o tom, ako a či zaviesť pre mikrosubjekty režim v rámci rozsahu pôsobnosti smernice 78/660/EHS, zabezpečiť, aby mikrosubjekty, ktoré sa majú konsolidovať podľa smernice Rady 83/349/EHS (6) o konsolidovaných účtovných závierkach, využívali účtovné údaje, ktoré sú na tento účel dostatočne podrobné, a aby výnimkami v tejto smernici nebola dotknutá povinnosť pripraviť konsolidované účtovné závierky v súlade so smernicou 83/349/EHS.

(12)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zníženie administratívneho zaťaženia mikrosubjektov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho dôsledku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(13)	Smernica 78/660/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 78/660/EHS

Smernica 78/660/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:

Vkladá sa tento článok:

„Článok 1a

1. Členské štáty môžu ustanoviť výnimky z niektorých povinností podľa tejto smernice v súlade s odsekmi 2 a 3 vo vzťahu k spoločnostiam, ktoré ku dňu zostavenia súvahy neprekročia limitné hodnoty dvoch z týchto troch kritérií (mikrosubjekty):

a)	bilančná suma: 350 000 EUR;

b)	čistý obrat: 700 000 EUR;

c)	priemerný počet zamestnancov počas účtovného roka: 10.

2. Členské štáty môžu oslobodiť spoločnosti uvedené v odseku 1 od ktorejkoľvek z týchto povinností alebo od všetkých týchto povinností:

a)	povinnosť predkladať prechodné účty na strane aktív a prechodné účty na strane pasív v súlade s článkami 18 a 21;

ak členský štát využije možnosť uvedenú v písmene a) tohto odseku, môže týmto spoločnostiam výlučne v prípade iných nákladov uvedených v odseku 3 písm. b) bode vi) povoliť, aby sa pri uznávaní prechodných účtov na strane aktív a prechodných účtov na strane pasív odchýlili od článku 31 ods. 1 písm. d), za predpokladu, že sa táto skutočnosť zverejní v poznámkach k účtovnej závierke alebo v súlade s písmenom c) tohto odseku na konci súvahy;

c)	povinnosť vyhotovovať poznámky k účtovnej závierke v súlade s článkami 43 až 45 za predpokladu, že informácie požadované podľa článku 14 a článku 43 ods. 1 bodu 13 tejto smernice a článku 22 ods. 2 smernice 77/91/EHS (7) sa uvedú na konci súvahy;

d)	povinnosť zostavovať výročnú správu v súlade s článkom 46 tejto smernice za predpokladu, že informácie vyžadované podľa článku 22 ods. 2 smernice 77/91/EHS sa zverejnia v poznámkach k účtovnej závierke alebo v súlade s písmenom c) tohto odseku na konci súvahy;

povinnosť zverejňovať ročnú účtovnú závierku v súlade s článkami 47 až 50a za predpokladu, že v nich uvedené bilančné informácie sú riadne vyplnené v súlade s vnútroštátnym právom a predložené aspoň jednému príslušnému orgánu, ktorý určil dotknutý členský štát. Ak príslušným orgánom nie je centrálny register, obchodný register alebo register spoločností, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 smernice 2009/101/ES (8), od príslušného orgánu sa vyžaduje, aby poskytol vyplnené informácie registru.

3. Členské štáty môžu povoliť spoločnostiam uvedeným v odseku 1:

a)	zostavovať podľa potreby len skrátenú súvahu vykazujúcu samostatne aspoň tie položky, ktoré sú označené písmenami v článku 9 alebo 10. Ak sa uplatní odsek 2 písm. a), položka E v časti Aktíva a položka D v časti Pasíva v článku 9 alebo položky E a K v článku 10 sa do súvahy nezahrnú;

zostavovať podľa potreby len skrátený výkaz ziskov a strát vykazujúci samostatne aspoň tieto položky:

i)	čistý obrat;

ii)	iný príjem;

iii)	náklady na suroviny a na spotrebný materiál;

iv)	osobné náklady;

oprávky;

vi)	ostatné náklady;

vii)

dane;

viii)

zisk alebo stratu.

4. Členské štáty nepovolia uplatňovanie časti 7a na žiadne mikrosubjekty, ktoré využívajú ktorúkoľvek z výnimiek uvedených v odsekoch 2 a 3, ani to od nich nebudú vyžadovať.

5. Ročná účtovná závierka pripravená v súlade s odsekmi 2, 3 a 4 sa v prípade spoločností uvedených v odseku 1 považuje za poskytujúcu verný a pravdivý obraz, ktorý sa vyžaduje podľa článku 2 ods. 3, a preto sa na takúto závierku nevzťahuje článok 2 ods. 4 a 5.

6. Skutočnosť, či spoločnosť ku dňu zostavenia súvahy prekročila, alebo neprekročila limity dvoch z troch kritérií stanovených v odseku 1, má vplyv na uplatnenie výnimky stanovenej v odsekoch 2, 3 a 4 len vtedy, ak tento stav nastal v súčasnom a aj v predchádzajúcom účtovnom roku.

7. V prípade tých členských štátov, ktoré neprijali euro, sa čiastka v národnej mene, ktorá zodpovedá čiastkam uvedeným v odseku 1, vypočíta pomocou výmenného kurzu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie v deň nadobudnutia účinnosti ktorejkoľvek smernice, v ktorej sa stanovujú tieto čiastky.

8. Bilančná suma uvedená v odseku 1 písm. a) obsahuje aktíva uvedené v položkách A až E v časti Aktíva v článku 9 alebo aktíva uvedené v položkách A až E v článku 10. Ak sa uplatní odsek 2 písm. a), výška bilančnej sumy uvedená v odseku 1 písm. a) obsahuje aktíva uvedené v položkách A až D v časti Aktíva v článku 9 alebo aktíva uvedené v položkách A až D v článku 10.

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členské štáty môžu odchylne od článku 4 ods. 1 a 2 nariadiť osobitnú štruktúru ročnej účtovnej závierky investičných spoločností a finančných holdingových spoločností za predpokladu, že táto štruktúra umožní podať o týchto spoločnostiach rovnocenný obraz zodpovedajúci článku 2 ods. 3. Členské štáty neposkytnú výnimky stanovené v článku 1a vo vzťahu k investičným spoločnostiam ani finančným holdingovým spoločnostiam.“

Článok 53a sa nahrádza takto:

„Článok 53a

Členské štáty neposkytnú výnimky stanovené v článkoch 1a, 11 a 27, článku 43 ods. 1 bodoch 7a a 7b, článkoch 46, 47 a 51 vo vzťahu k spoločnostiam, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES.“

Článok 2

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, ak a keď sa rozhodnú využiť ktorúkoľvek z možností ustanovených v článku 1a smernice 78/660/EHS, pričom zohľadnia predovšetkým situáciu na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o počet spoločností, na ktoré sa vzťahujú kritériá veľkosti stanovené v odseku 1 uvedeného článku. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Správa

Najneskôr do 10. apríla 2017 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o situácii mikropodnikov najmä s ohľadom na situáciu na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o počet spoločností, ktoré spĺňajú kritériá veľkosti, a na zníženie administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z oslobodenia od požiadavky na zverejňovanie.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 14. marca 2012

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

N. WAMMEN

(1) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 67.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 10. marca 2010 (Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 111) a pozícia Rady v prvom čítaní z 12. septembra 2011 (Ú. v. EÚ C 337 E, 18.11.2011, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu z 13. decembra 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 21. februára 2012.

(3) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(4) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 54 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. EÚ L 258, 1.10.2009, s. 11).

Poznámka: Názov smernice 2009/101/ES bol upravený tak, aby zohľadnil prečíslovanie článkov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v súlade s článkom 5 Lisabonskej zmluvy; pôvodne odkazoval na druhý odsek článku 48 zmluvy.

(6) Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

(7) Druhá smernica Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 zmluvy, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. ES L 26, 31.1.1977, s. 1).

Poznámka: Názov smernice 77/91/EHS bol upravený tak, aby zohľadnil prečíslovanie článkov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v súlade s článkom 12 Amsterdamskej zmluvy a článkom 5 Lisabonskej zmluvy; pôvodne odkazoval na druhý odsek článku 58 zmluvy.

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 54 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. EÚ L 258, 1.10.2009, s. 11).

21.3.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 81/7

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 243/2012/EÚ

zo 14. marca 2012,

ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (3) Komisia môže predložiť Európskemu parlamentu a Rade legislatívne návrhy na zriadenie viacročných programov politiky rádiového frekvenčného spektra. Uvedené programy by mali stanoviť politické smerovania a ciele pre strategické plánovanie a harmonizáciu využívania frekvenčného spektra v súlade so smernicami uplatniteľnými na elektronické komunikačné siete a služby. Tieto politické smerovania a ciele by sa mali týkať dostupnosti a efektívneho využívania frekvenčného spektra, ktoré sú potrebné na vytváranie a fungovanie vnútorného trhu. Program politiky rádiového frekvenčného spektra (ďalej len „program“) by mal podporiť ciele a kľúčové opatrenia načrtnuté v oznámení Komisie z 3. marca 2010 o stratégii Európa 2020 a oznámení Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu a je zahrnutý medzi 50 prvoradých opatrení oznámenia Komisie z 11. novembra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu.

(2)

Toto rozhodnutie by sa nemalo dotknúť platných právnych predpisov Únie, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (4), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (prístupová smernica) (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (6), smernice 2002/21/ES, ani rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (7). Toto rozhodnutie by sa nemalo dotknúť ani opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom Únie, ktoré sledujú presadzovanie cieľov všeobecného záujmu, najmä cieľov súvisiacich s reguláciou obsahu a audiovizuálnou politikou, ani práva členských štátov organizovať a využívať svoje frekvenčné spektrum na účely verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a na obranu.

(3)

Frekvenčné spektrum predstavuje hlavný verejný zdroj pre významné odvetvia a služby, a to aj mobilné, bezdrôtové širokopásmové a satelitné komunikácie, televízne a rádiové vysielanie, dopravu, rádiolokáciu, a pre aplikácie ako poplašné zariadenia, diaľkové ovládače, načúvacie prístroje, mikrofóny a zdravotnícke zariadenia. Podporuje verejné služby, ako služby ochrany a bezpečnosti vrátane civilnej ochrany, a vedecké činnosti, ako meteorológiu, pozorovanie Zeme, rádioastronómiu a výskum vesmíru. Ľahký prístup k frekvenčnému spektru zohráva úlohu aj pri zabezpečovaní elektronických komunikácií, najmä v prípade občanov a podnikov v odľahlých alebo riedko osídlených oblastiach, ako sú vidiecke oblasti alebo ostrovy. Opatrenia na reguláciu frekvenčného spektra preto majú hospodárske, bezpečnostné, zdravotné, kultúrne, vedecké, sociálne, environmentálne a technické dôsledky a vplyv na verejný záujem.

(4)

V súvislosti so správou, prideľovaním a využívaním frekvenčného spektra by sa mal prijať obnovený hospodársky a sociálny prístup. Uvedený prístup by sa mal osobitne zamerať na politiku frekvenčného spektra, a to s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť využívania frekvenčného spektra, lepšie frekvenčné plánovanie a ochranu proti správaniu obmedzujúcemu hospodársku súťaž.

(5)

Strategické plánovanie a harmonizácia využívania frekvenčného spektra na úrovni Únie by mali zlepšiť vnútorný trh bezdrôtových elektronických komunikačných služieb a zariadení, ako aj ďalšie politiky Únie vyžadujúce využívanie frekvenčného spektra, a tým vytvoriť nové príležitosti pre inováciu a tvorbu pracovných miest a zároveň prispieť k hospodárskemu oživeniu a sociálnej integrácii v rámci Únie pri rešpektovaní dôležitej spoločenskej, kultúrnej a hospodárskej hodnoty frekvenčného spektra.

(6)

Harmonizácia primeraného využívania frekvenčného spektra môže byť prínosom aj pre kvalitu služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikácií a má zásadný význam pre dosiahnutie úspor z rozsahu, zníženie nákladov na zavádzanie bezdrôtových sietí a ceny bezdrôtových zariadení pre spotrebiteľov. Únia na tento účel potrebuje program politiky, ktorý zahŕňa vnútorný trh vo všetkých oblastiach politiky Únie, v ktorých sa predpokladá využívanie frekvenčného spektra, ako napríklad elektronické komunikácie, výskum, technický rozvoj a kozmický priestor, doprava, energetika a audiovizuálne politiky.

(7)	Program by mal podporovať hospodársku súťaž a mal by prispieť k položeniu základov skutočne jednotného digitálneho trhu.

(8)

Program by mal najmä podporovať stratégiu Európa 2020 vzhľadom na obrovský potenciál bezdrôtových služieb podporovať znalostnú ekonomiku, rozvíjať odvetvia využívajúce informačné a komunikačné technológie, pomáhať týmto odvetviam a prekonať digitálnu priepasť. Rozširujúce sa využívanie predovšetkým služieb audiovizuálnych médií a obsahu on-line zvyšuje dopyt po rýchlosti a pokrytí. Predstavuje aj hlavné opatrenie Digitálnej agendy pre Európu, ktorej cieľom je poskytovať rýchly širokopásmový internet v budúcej sieťovo orientovanej znalostnej ekonomike, s ambicióznym cieľom dosiahnuť univerzálne širokopásmové pokrytie. Poskytovanie najvyššej možnej rýchlosti a kapacity káblového a bezdrôtového širokopásmového pripojenia prispieva k dosiahnutiu cieľovej rýchlosti širokopásmového pripojenia minimálne 30 Mbps pre všetkých do roku 2020 a prístupu k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou minimálne 100 Mbps pre najmenej polovicu domácností v Únii, pričom je dôležité pre podporu hospodárskeho rastu a globálnej konkurencieschopnosti a nevyhnutné pre dosiahnutie udržateľných hospodárskych a sociálnych výhod jednotného digitálneho trhu. Program by mal podporovať a uvádzať do života aj ostatné odvetvové politiky Únie, ako napríklad udržateľné životné prostredie a hospodárske a sociálne začleňovanie všetkých občanov Únie. Vzhľadom na dôležitosť bezdrôtových aplikácií pre inovácie predstavuje program aj hlavnú iniciatívu na podporu politík Únie týkajúcich sa inovácií.

(9)

Program by mal položiť základy rozvoja, ktorý Únii umožní prevziať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o rýchlosť, mobilitu, pokrytie a kapacitu bezdrôtového širokopásmového pripojenia. Takáto vedúca úloha je nevyhnutná na vytvorenie konkurenčného jednotného digitálneho trhu, ktorý pre všetkých občanov Únie otvorí vnútorný trh.

(10)

V programe by sa mali konkretizovať základné zásady a ciele pre členské štáty a inštitúcie Únie do roku 2015 a mali by sa stanoviť konkrétne iniciatívy na vykonávanie. Hoci správa frekvenčného spektra stále patrí vo veľkej miere do právomoci členských štátov, mala by sa vykonávať v súlade s platným právom Únie a mala by umožniť opatrenia na presadzovanie politík Únie.

(11)

Program by mal zohľadňovať aj rozhodnutie č. 676/2002/ES a technické znalosti Európskej konferencie poštových a telekomunikačných správ (ďalej len „CEPT“), aby sa politiky Únie schválené Európskym parlamentom a Radou, ktoré využívajú frekvenčné spektrum, mohli vykonávať technickými vykonávacími opatreniami s tým, aby sa takého opatrenia mohli prijímať vždy, keď je to potrebné na realizáciu už existujúcich politík Únie.

(12)

Jednoduchý prístup k frekvenčnému spektru si môže vyžadovať inovačné typy povoľovania, ako napríklad kolektívne využívanie frekvenčného spektra alebo spoločné využívanie infraštruktúry, ktorých uplatňovanie by sa v Únii mohlo uľahčiť určením najlepších postupov a podporou výmeny informácií, ako aj stanovením určitých spoločných alebo zbližujúcich sa podmienok využívania frekvenčného spektra. Všeobecné povolenia, ktoré predstavujú najmenej zaťažujúci typ povoľovania, sú obzvlášť zaujímavé, ak neexistuje riziko, že by rušenie bránilo rozvoju iných služieb.

(13)	Hoci sú tzv. „kognitívne technológie“ technologicky stále vo vývoji, mali by sa už v súčasnosti ďalej skúmať, a to aj prostredníctvom uľahčenia spoločného využívania založeného na geolokalizácii.

(14)

Obchodovanie s právami na využívanie frekvenčného spektra spolu s pružnými podmienkami využívania by mohlo priniesť podstatné výhody pre hospodársky rast. Preto pásma, v ktorých už právo Únie zaviedlo pružné využívanie, by mali byť okamžite ustanovené ako obchodovateľné v zmysle smernice 2002/21/ES. Vzájomná výmena najlepších postupov v oblasti podmienok a postupov povoľovania v súvislosti s takýmito pásmami a spoločné opatrenia na zabránenie sústreďovaniu práv na využívanie frekvenčného spektra, ktoré môže vytvoriť dominantné postavenie, ako aj neprimeranému nevyužívaniu takýchto práv, by uľahčili koordinované zavedenie týchto opatrení všetkými členskými štátmi a uľahčili by nadobudnutie týchto práv kdekoľvek v Únii. Kolektívne (alebo spoločné) využívanie frekvenčného spektra – ako neurčitý počet nezávislých užívateľov a/alebo zariadení na prístup k frekvenčnému spektru v rovnakom rozsahu frekvencií v rovnakom čase a v konkrétnej geografickej oblasti v súlade s presne vymedzeným súborom podmienok – by sa tam, kde je to možné, malo posilniť, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2002/20/ES týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb.

(15)

Ako sa zdôrazňuje v Digitálnej agende pre Európu, bezdrôtové širokopásmové pripojenie predstavuje dôležitý prostriedok na posilnenie hospodárskej súťaže, možností voľby pre spotrebiteľov a prístupu vo vidieckych a iných oblastiach, v ktorých je zavedenie káblového širokopásmového pripojenia ťažké alebo ekonomicky nevýhodné. Správa frekvenčného spektra však môže mať vplyv na hospodársku súťaž zmenou úlohy a vplyvu aktérov na trhu, napríklad ak súčasní užívatelia majú neprimerané konkurenčné výhody. Najmä v prípade, keď je k dispozícii len málo vhodného frekvenčného spektra, môže obmedzený prístup k frekvenčnému spektru brániť vstupu nových služieb alebo aplikácií a brzdiť inovácie a hospodársku súťaž. Nadobúdanie nových práv na využívanie frekvenčného spektra, okrem iného aj prostredníctvom prevodu či prenájmu frekvenčného spektra alebo iných transakcií medzi užívateľmi, a zavádzanie nových pružných kritérií využívania frekvenčného spektra môže mať vplyv na súčasný stav hospodárskej súťaže. Členské štáty by preto mali prijať primerané predbežné alebo následné regulačné opatrenia (napríklad opatrenia na zmenu a doplnenie súčasných práv, na zákaz určitého nadobúdania práv na využívanie frekvenčného spektra, na uloženie podmienok pre hromadenie práv na frekvenčné spektrum a na efektívne využívanie, ako sú napríklad opatrenia uvedené v smernici 2002/21/ES, s cieľom obmedziť rozsah frekvenčného spektra dostupného pre každý podnik alebo zabrániť nadmernému sústredeniu práv na využívanie frekvenčného spektra), aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže v súlade so zásadami, z ktorých vychádza smernica 2002/20/ES a smernica Rady 87/372/EHS z 25. júna 1987 o vyhradení frekvenčných pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve (8) (smernica o GSM).

(16)

Analýza stavu súčasného využívania frekvenčného spektra spolu s analýzou technologických trendov, budúcich potrieb a dopytu po frekvenčných spektrách, najmä v pásme od 400 MHz do 6 GHz, by mala umožniť určiť frekvenčné pásma, v ktorých by sa mohla zvýšiť efektívnosť, ako aj možnosti spoločného využívania frekvenčného spektra, z ktorého by plynuli výhody pre komerčný aj verejný sektor. Metodika vykonania analýzy stavu súčasného využívania frekvenčného spektra by mala primerane zohľadňovať administratívne zaťaženie, ktoré z nej vyplýva pre administratívu, a mala by sa sústrediť na minimalizovanie uvedeného zaťaženia. Pri vypracovaní metodiky vykonania analýzy stavu súčasného využívania frekvenčného spektra by sa preto mali v plnej miere zohľadniť informácie poskytované členskými štátmi podľa rozhodnutia Komisie 2007/344/ES zo 16. mája 2007 o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve (9).

(17)

Harmonizované normy podľa smernice 1999/5/ES sú podstatné na dosiahnutie efektívneho využívania frekvenčného spektra a mali by zohľadňovať právoplatne určené podmienky jeho spoločného využívania. Európske normy na nerádiové elektrické a elektronické zariadenia a siete by mali zabrániť rušeniu pri využívaní frekvenčného spektra. Kumulatívny vplyv narastajúceho množstva a hustoty bezdrôtových zariadení a aplikácií spolu s rozmanitosťou využívania frekvenčného spektra predstavuje výzvu z hľadiska súčasných prístupov k riešeniu rušenia. Dané prístupy by sa preto mali preskúmať a prehodnotiť spolu s charakteristickými vlastnosťami prijímačov a sofistikovanejšími mechanizmami na zabránenie rušeniu.

(18)	Ak je to vhodné, členským štátom by sa malo umožniť, aby v súvislosti s nákladmi na migráciu zaviedli kompenzačné opatrenia.

(19)

V súlade s cieľmi Digitálnej agendy pre Európu by bezdrôtové širokopásmové pripojenie mohlo podstatne prispieť k hospodárskemu oživeniu a rastu, ak by sa sprístupnilo dostatočné frekvenčné spektrum, rýchlo by sa prideľovali práva na využívanie frekvenčného spektra a v záujme prispôsobenia sa vývoju trhu by sa povolilo obchodovanie. Digitálna agenda pre Európu požaduje, aby do roku 2020 mali všetci občania Únie prístup k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou aspoň 30 Mbps. Preto by sa frekvenčné spektrum, na ktoré sa už vzťahujú platné rozhodnutia Komisie, malo sprístupniť podľa podmienok týchto rozhodnutí. V závislosti od trhového dopytu by mal proces povoľovania pre pozemské komunikácie prebehnúť v súlade so smernicou 2002/20/ES do 31. decembra 2012 s cieľom zabezpečiť jednoduchý prístup k bezdrôtovému širokopásmovému pripojeniu pre všetkých, najmä v rámci frekvenčných pásiem určených rozhodnutiami Komisie 2008/411/ES (10), 2008/477/ES (11) a 2009/766/ES (12). Na doplnenie pozemských služieb širokopásmového pripojenia a na zabezpečenie pokrytia v najvzdialenejších oblastiach Únie by rýchlym a realizovateľným riešením mohol byť satelitný širokopásmový prístup.

(20)

Mali by sa zavádzať pružnejšie opatrenia upravujúce využívanie spektra s cieľom podporovať, ak je to vhodné, inovácie a vysokorýchlostné širokopásmové pripojenia, ktoré podnikom umožnia znížiť náklady a zvýšiť konkurencieschopnosť a umožnia rozvíjať nové interaktívne služby on-line, napríklad v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a služieb všeobecného záujmu.

(21)

S takmer 500 miliónmi ľudí s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením v Európe by sa zaistil rozvoj vnútorného trhu, vytvorilo by sa celosvetovo ojedinelé kritické množstvo užívateľov, vo všetkých regiónoch by sa otvorili nové možnosti, pričom každý užívateľ by získal vyššiu hodnotu a Únii by sa poskytla kapacita na to, aby bola vedúcou svetovou znalostnou ekonomikou. Rýchle zavedenie širokopásmového pripojenia má preto kľúčový význam pre rozvoj európskej produktivity a pre vznik nových a malých podnikov, ktoré môžu zaujať vedúce pozície v rozličných odvetviach, napríklad v zdravotníctve, vo výrobe a v sektore služieb.

(22)

Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) v roku 2006 odhadovala, že budúce požiadavky na šírku pásma frekvenčného spektra na vývoj systémov International Mobile Telecommunications-2000 (IMT-2000) a zdokonalených systémov IMT (t. j. mobilnej komunikácie 3G a 4G) pre odvetvie komerčných mobilných telekomunikácií by sa mohli v roku 2020 pohybovať v každom regióne ITU vrátane Európy v rozmedzí 1 280 až 1 720 MHz. Je potrebné poznamenať, že tento nižší údaj (1 280 MHz) je vyšší ako požiadavky pre niektoré krajiny. Okrem toho v niektorých krajinách požiadavka presahuje uvedenú vyššiu hodnotu (1 720 MHz). Oba tieto údaje zahŕňajú už využívané frekvenčné spektrum alebo spektrum plánované na využívanie systémami, ktoré sú predchodcami systémov IMT, systémom IMT-2000 a jeho vylepšenými variantmi. Bez uvoľnenia požadovaného frekvenčného spektra, pokiaľ možno harmonizovaným spôsobom na celosvetovej úrovni, budú nové služby a hospodársky rast brzdené kapacitnými obmedzeniami mobilných sietí.

(23)

Pásmo 800 MHz (790 – 862 MHz) je optimálne na pokrytie veľkých oblastí bezdrôtovými širokopásmovými službami. V nadväznosti na harmonizáciu technických podmienok podľa rozhodnutia 2010/267/EÚ, na odporúčanie Komisie z 28. októbra 2009 o uľahčení uvoľnenia digitálnej dividendy v Európskej únii (13), v ktorom sa požaduje vypnutie analógového vysielania do 1. januára 2012, a na rýchly vývoj regulácie v jednotlivých krajinách by uvedené pásmo malo byť v zásade sprístupnené pre služby elektronických komunikácií v Únii do roku 2013. Vzhľadom na výsledky analýzy technologických trendov, budúce potreby a dopyt po frekvenčnom spektre by v dlhodobejšom horizonte bolo možné uvažovať o ďalšom frekvenčnom spektre. Vzhľadom na to, že v pásme 800 MHz možno vysielať na veľké vzdialenosti, k právam by sa prípadne mohli pripojiť záväzky týkajúce sa pokrytia.

(24)	Rozšírené možnosti bezdrôtového širokopásmového pripojenia majú rozhodujúci význam pre zabezpečenie nových distribučných platforiem pre odvetvie kultúry, čím vytvárajú podmienky pre úspešný budúci rozvoj tohto odvetvia.

(25)

Systémy bezdrôtového prístupu vrátane rádiových miestnych prístupových sietí môžu presiahnuť svoje súčasné pásma pridelené na nelicencovanom základe. Potreba a uskutočniteľnosť rozšírenia prideľovania frekvenčného spektra na nelicencovanom základe pre systémy bezdrôtového prístupu, vrátane rádiových miestnych prístupových sietí, na frekvencii 2,4 GHz a 5 GHz by sa mala posúdiť vo vzťahu k analýze stavu súčasného využívania a nových potrieb frekvenčného spektra a v závislosti od využívania frekvenčného spektra na iné účely.

(26)

Hoci televízne a rozhlasové vysielanie zostane významnou platformou pre distribúciu obsahu, keďže je stále najhospodárnejšou platformou pre masovú distribúciu, širokopásmové pripojenie, káblové alebo bezdrôtové, a iné nové služby poskytujú nové príležitosti na to, aby odvetvie kultúry diverzifikovalo svoj rozsah distribučných platforiem, poskytovalo služby na želanie a využívalo hospodársky potenciál výrazného zvýšenia prenosu dát.

(27)

Členské štáty a Komisia by s cieľom sústrediť sa na priority viacročného programu mali spolupracovať v záujme podpory a dosiahnutia cieľa, ktorým je umožniť Únii prevziať vedúcu úlohu v oblasti bezdrôtových širokopásmových elektronických komunikačných služieb uvoľnením dostatočného frekvenčného spektra v nákladovo efektívnych pásmach, aby boli uvedené služby všeobecne dostupné.

(28)

Keďže spoločný prístup a úspory z rozsahu sú rozhodujúce pre rozvoj širokopásmových komunikácií v Únii a na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže a triešteniu trhu medzi členskými štátmi, spoločnými krokmi členských štátov a Komisie by sa mala stanoviť určitá najlepšia prax týkajúca sa podmienok a postupov povoľovania. Tieto podmienky a postupy by mohli zahŕňať záväzky týkajúce sa pokrytia, veľkosť blokov frekvenčného spektra, načasovanie udelenia práv, prístup k prevádzkovateľom mobilných virtuálnych sietí a dĺžku trvania práv na využívanie frekvenčného spektra. Pri zohľadnení dôležitosti obchodovania s frekvenčným spektrom pre zvýšenie efektívneho využívania frekvenčného spektra a pre rozvoj vnútorného trhu s bezdrôtovými zariadeniami a službami by sa uvedené podmienky a postupy mali vzťahovať na frekvenčné pásma, ktoré sú pridelené pre bezdrôtové komunikácie, a v prípade ktorých sa práva na využívanie môžu prevádzať alebo prenajímať.

(29)

Ďalšie odvetvia, ako napríklad doprava (pre bezpečnostné, informačné a riadiace systémy), výskum a vývoj, elektronické zdravotníctvo, digitálna integrácia a v prípade potreby ochrana verejnosti a pomoc pri zmierňovaní následkov katastrof, by mohli potrebovať dodatočné frekvenčné spektrum vzhľadom na to, že na rýchle a efektívnejšie služby stále častejšie využívajú videoprenosy a dátové prenosy. Optimalizácia synergického účinku medzi politikou frekvenčného spektra a činnosťami výskumu a vývoja, ako aj realizácia štúdií rádiovej kompatibility medzi rôznymi užívateľmi frekvenčného spektra by mohli pomôcť inováciám. Okrem toho výsledky výskumu v rámci Siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) si vyžadujú preskúmanie potrieb frekvenčného spektra pri projektoch, ktoré môžu mať veľký hospodársky alebo investičný potenciál, najmä pre MSP, napríklad kognitívne rádiové technológie alebo elektronické zdravotníctvo. V záujme posilnenia výskumu a vývoja a vedeckých činností by sa mala zabezpečiť aj primeraná ochrana pred škodlivým rušením.

(30)

V stratégii Európa 2020 sa ustanovujú environmentálne ciele pre udržateľné, energeticky efektívne a konkurencieschopné hospodárstvo, napríklad zlepšením energetickej efektívnosti o 20 % do roku 2020. Ako sa zdôrazňuje v Digitálnej agende pre Európu, odvetvie informačných a komunikačných technológii má hrať rozhodujúcu úlohu. Medzi navrhované opatrenia patrí urýchlenie zavádzania inteligentných systémov hospodárenia s energiou v celej Únii (inteligentné rozvodné siete a inteligentné meranie), ktoré využívajú komunikačné schopnosti na zníženie spotreby energie, a rozvoj inteligentných dopravných systémov a inteligentného riadenia dopravy na zníženie emisií CO2 vyprodukovaných v odvetví dopravy. Efektívne využívanie technológií frekvenčného spektra by tiež mohlo pomôcť znížiť spotrebu energie rádiových zariadení a obmedziť vplyv na životné prostredie vo vidieckych a odľahlých oblastiach.

(31)

Jednotný prístup k povoľovaniu frekvenčného spektra v Únii by mal plne vziať do úvahy ochranu verejného zdravia pred elektromagnetickými poliami, ktorá je dôležitá pre dobré životné podmienky občanov. Hoci sa na ňu vzťahuje odporúčanie Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení expozície širokej verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz) (14), je dôležité zabezpečiť trvalé monitorovanie ionizujúcich a neionizujúcich účinkov využívania frekvenčného spektra na zdravie, vrátane kumulatívnych účinkov využívania frekvenčného spektra rastúcim počtom druhov zariadení pri rôznych frekvenciách v reálnom živote.

(32)

Dôležité ciele všeobecného záujmu, napríklad bezpečnosť života, vyžadujú koordinované technické riešenia pre spoluprácu bezpečnostných a pohotovostných služieb medzi členskými štátmi. Na jednotnom základe by sa malo sprístupniť dostatočné frekvenčné spektrum pre rozvoj a voľný pohyb bezpečnostných služieb a zariadení a pre rozvoj inovačných celoeurópskych alebo interoperabilných bezpečnostných a pohotovostných riešení. Štúdiami sa preukázalo, že v celej Únii je v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch potrebné ďalšie harmonizované frekvenčné spektrum pod 1 GHz na poskytovanie mobilných širokopásmových služieb pre verejnú ochranu a pomoc pri zmierňovaní následkov katastrof.

(33)	Regulácia frekvenčného spektra má výrazné cezhraničné alebo medzinárodné dimenzie, a to v dôsledku vlastností šírenia, medzinárodnej povahy trhov závislých od služieb založených na rádiovom prenose signálu a potreby zabrániť škodlivému rušeniu medzi krajinami.

(34)

Z príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ak predmet medzinárodnej dohody patrí čiastočne do právomoci Únie a čiastočne do právomoci členských štátov, je nevyhnutné zabezpečiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie. Táto povinnosť spolupracovať, podľa výkladu v ustálenej judikatúre, vyplýva zo zásady jednotnosti medzinárodného zastupovania Únie a jej členských štátov.

(35)

Členské štáty môžu potrebovať podporu aj pri koordinácii frekvencií v dvojstranných rokovaniach so susednými krajinami Únie, vrátane kandidátskych a pristupujúcich krajín, aby si splnili svoje záväzky podľa práva Únie týkajúce sa záležitostí koordinácie frekvencií. To by malo navyše pomôcť zabrániť škodlivému rušeniu, zlepšiť efektívnosť frekvenčného spektra a zvýšiť konvergenciu využívania frekvenčného spektra aj za hranicami Únie.

(36)

Na realizáciu cieľov tohto rozhodnutia je dôležité posilniť súčasný inštitucionálny rámec na koordináciu politiky a správy frekvenčného spektra na úrovni Únie vrátane záležitostí priamo ovplyvňujúcich dva alebo viaceré členské štáty, pričom je potrebné v plnej miere zohľadňovať kompetencie a odborné znalosti vnútroštátnych administratív. Spolupráca a koordinácia sú dôležité aj medzi normalizačnými orgánmi, výskumnými inštitúciami a CEPT.

(37)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (15).

(38)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to zriadenie viacročného programu politiky rádiového frekvenčného spektra, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(39)	Komisia by mala predkladať správy Európskemu parlamentu a Rade o výsledkoch dosiahnutých v rámci tohto rozhodnutia, ako aj o plánovaných budúcich opatreniach.

(40)	Komisia pri príprave svojho návrhu v najvyššej miere prihliadala na stanovisko skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra zriadenej rozhodnutím Komisie 2002/622/ES (16),

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti

1. Týmto rozhodnutím sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra pre strategické plánovanie a harmonizáciu využívania frekvenčného spektra na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu v oblastiach politiky Únie, ktoré zahŕňajú využívanie frekvenčného spektra, ako sú elektronické komunikácie, výskum, technický rozvoj a kozmický priestor, doprava, energetika a audiovizuálne politiky.

Toto rozhodnutie nemá vplyv na dostatočnú dostupnosť frekvenčného spektra pre iné oblasti politiky Únie, ako je napríklad civilná ochrana a zmierňovanie následkov katastrof a spoločná bezpečnostná a obranná politika.

2. Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté platné právne predpisy Únie, najmä smernice 1999/5/ES, 2002/20/ES a 2002/21/ES, a s výhradou článku 6 tohto rozhodnutia rozhodnutie č. 676/2002/ES, ani opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom Únie.

3. Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni v úplnom súlade s právom Únie, ktoré sledujú ciele všeobecného záujmu, najmä tie, ktoré sa týkajú regulácie obsahu a audiovizuálnej politiky.

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva členských štátov organizovať a využívať svoje frekvenčné spektrum na účely verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a na obranu. Ak toto rozhodnutie alebo opatrenia prijaté podľa neho v súvislosti s frekvenčnými pásmami uvedenými v článku 6 ovplyvňujú frekvenčné spektrum, ktoré členský štát využíva výhradne a priamo na účely verejnej bezpečnosti alebo obrany, môže tento členský štát v nevyhnutnej miere uvedené frekvenčné pásmo naďalej využívať na účely verejnej bezpečnosti a obrany, kým sa systémy existujúce v tomto pásme ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia alebo opatrenia prijatého podľa neho postupne nevyradia z prevádzky. Tento členský štát svoje rozhodnutie náležite oznámi Komisii.

Článok 2

Všeobecné zásady regulácie

1. Členské štáty spolupracujú navzájom a s Komisiou transparentným spôsobom s cieľom zabezpečiť v celej Únii jednotné uplatňovanie týchto všeobecných zásad regulácie:

a)	uplatňovanie čo najvhodnejšieho a čo najmenej zaťažujúceho systému povoľovania spôsobom, ktorý maximalizuje pružnosť a efektívnosť využívania frekvenčného spektra. Takýto systém povoľovania by mal byť založený na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a proporcionálnych kritériách;

b)	posilňovanie rozvoja vnútorného trhu podporovaním vzniku budúcich digitálnych služieb v celej Únii a posilňovaním účinnej hospodárskej súťaže;

c)	podporovanie hospodárskej súťaže a inovácie, pričom sa zohľadní potreba zabrániť škodlivému rušeniu, ako aj potreba zabezpečiť technickú kvalitu služieb s cieľom uľahčiť dostupnosť širokopásmových služieb a účinne reagovať na zvýšený bezdrôtový prenos dát;

d)	plné zohľadnenie príslušného práva Únie pri určovaní technických podmienok využívania frekvenčného spektra, a to aj pokiaľ ide o obmedzenie expozície širokej verejnosti elektromagnetickým poliam;

e)	podpora neutrality technológie a služieb v právach na využívanie frekvenčného spektra, ak je to možné.

2. Na elektronické komunikácie sa v súlade s článkami 8a, 9, 9a a 9b smernice 2002/21/ES a v súlade s rozhodnutím č. 676/2002/ES uplatňujú okrem všeobecných zásad regulácie uvedených v odseku 1 tohto článku tieto osobitné zásady:

a)	uplatňovanie technologickej neutrality a neutrality služieb v právach na využívanie frekvenčného spektra na elektronické komunikačné siete a služby a prevod alebo prenájom individuálnych práv na využívanie rádiových frekvencií;

b)	podpora harmonizácie využívania rádiových frekvencií v celej Únii v záujme potreby zabezpečiť ich účinné a efektívne využívanie;

c)	uľahčenie zvýšeného bezdrôtového prenosu dát a širokopásmových služieb, najmä zvýšením pružnosti, a podpora inovácií, a to pri zohľadnení potreby zabrániť škodlivému rušeniu a zabezpečiť technickú kvalitu služieb.

Článok 3

Ciele politiky

S cieľom sústrediť sa na priority tohto rozhodnutia členské štáty a Komisia spolupracujú pri podpore a dosahovaní týchto cieľov politiky:

a)	podporovať efektívnu správu a využívanie frekvenčného spektra s cieľom čo najlepšie uspokojovať rastúci dopyt po využívaní frekvencií pri zohľadnení významnej spoločenskej, kultúrnej a hospodárskej hodnoty frekvenčného spektra;

usilovať sa o včasné pridelenie dostatočného a primeraného frekvenčného spektra na podporu cieľov politiky Únie a najlepšie uspokojenie rastúceho dopytu po bezdrôtovom prenose dát, čím sa umožní rozvoj komerčných a verejných služieb, pričom sa zohľadnia dôležité ciele všeobecného záujmu, ako napríklad kultúrna rozmanitosť a pluralita médií; na tento účel by sa malo vynaložiť všetko úsilie s cieľom určiť na základe analýzy vypracovanej podľa článku 9 aspoň 1 200 MHz vhodného frekvenčného spektra do roku 2015. Uvedený údaj zahŕňa aj frekvenčné spektrum, ktoré sa už využíva;

c)	preklenúť digitálnu priepasť a prispieť k cieľom Digitálnej agendy pre Európu zabezpečením prístupu k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou minimálne 30 Mbps pre všetkých občanov Únie do roku 2020, čím sa Únii umožní disponovať najvyššou možnou rýchlosťou a kapacitou širokopásmového pripojenia;

d)	umožniť Únii, aby zaujala vedúce postavenie v oblasti bezdrôtových širokopásmových elektronických komunikačných služieb prostredníctvom uvoľnenia dostatočného frekvenčného spektra v nákladovo efektívnych pásmach, aby boli uvedené služby všeobecne dostupné;

e)	zabezpečiť príležitosti tak pre komerčný, ako aj verejný sektor prostredníctvom zvýšených kapacít mobilného širokopásmového pripojenia;

podporovať inovácie a investície zvýšenou flexibilitou vo využívaní frekvenčného spektra, jednotným uplatňovaním v celej Únii zásad technologickej neutrality a neutrality služieb medzi technickými riešeniami, ktoré sa môžu prijať, primeranou predvídateľnosťou regulácie vyplývajúcou okrem iného aj z regulačného rámca pre elektronické komunikácie, uvoľnením harmonizovaného frekvenčného spektra pre nové zdokonalené technológie, ako aj možnosťami obchodovania s právami na využívanie frekvenčného spektra, čím sa vytvoria príležitosti na budúci rozvoj digitálnych služieb v celej Únii;

g)	umožniť jednoduchý prístup k frekvenčnému spektru využitím výhod všeobecných povolení pre elektronické komunikácie v súlade s článkom 5 smernice 2002/20/ES;

h)	podporovať spoločné využívanie pasívnej infraštruktúry tam, kde by to bolo primerané a nediskriminačné, ako sa uvádza v článku 12 smernice 2002/21/ES;

zachovať a rozvíjať účinnú hospodársku súťaž, najmä v elektronických komunikačných službách, snahou o to, aby sa prostredníctvom predbežných opatrení alebo následných nápravných opatrení zabránilo nadmernému sústredeniu práv na využívanie rádiových frekvencií niektorými podnikmi, ktoré vedie k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže;

j)	podľa potreby obmedziť trieštenie vnútorného trhu a plne využiť jeho potenciál s cieľom podporiť hospodársky rast a úspory z rozsahu na úrovni Únie zlepšením koordinácie a harmonizácie technických podmienok využívania a dostupnosti frekvenčného spektra;

zabrániť škodlivej interferencii alebo rušeniu inými rádiovými alebo nerádiovými zariadeniami okrem iného uľahčením vypracúvania noriem, ktoré prispievajú k efektívnemu využívaniu frekvenčného spektra, a zvýšením odolnosti prijímačov voči rušeniu, s osobitným zreteľom na kumulatívny vplyv rastúceho množstva a hustoty rádiových zariadení a aplikácií;

l)	zlepšiť dostupnosť nových produktov a technológií pre spotrebiteľov tak, aby spotrebitelia podporovali prechod na digitálnu technológiu a zabezpečiť efektívne využitie digitálnej dividendy;

m)	znížiť uhlíkovú stopu Únie zvýšením technickej a energetickej efektívnosti bezdrôtových komunikačných sietí a zariadení.

Článok 4

Zvýšenie efektívnosti a pružnosti

1. Vo vhodných prípadoch členské štáty v spolupráci s Komisiou podporujú kolektívne využívanie frekvenčného spektra, ako aj spoločné využívanie frekvenčného spektra.

Členské štáty podporujú aj rozvoj súčasných a nových technológií, napríklad v oblasti kognitívnych rádiových technológií, vrátane technológií využívajúcich „biele miesta“.

2. Členské štáty a Komisia spolupracujú s cieľom zvýšiť pružnosť pri využívaní frekvenčného spektra a podporiť inovácie a investície prostredníctvom možnosti využívať nové technológie a prostredníctvom prevodu alebo prenájmu práv na využívanie frekvenčného spektra.

3. Členské štáty a Komisia spolupracujú s cieľom podporovať vypracovanie a harmonizáciu noriem na rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia, ako aj elektrické a elektronické zariadenia a siete, podľa potreby na základe normalizačných mandátov Komisie pre príslušné normalizačné orgány. Osobitná pozornosť sa venuje aj normám na zariadenia, ktoré majú používať osoby so zdravotným postihnutím.

4. Členské štáty zintenzívnia činnosť v oblasti výskumu a vývoja nových technológií, ako sú napríklad kognitívne technológie a geolokalizačné databázy.

5. Členské štáty tam, kde je to vhodné, ustanovia kritériá výberu a postupy na udeľovanie práv na využívanie frekvenčného spektra, ktoré podnecujú hospodársku súťaž, investície a efektívne využívanie frekvenčného spektra ako verejného majetku, ako aj koexistenciu nových a existujúcich služieb a zariadení. Členské štáty podporia súčasné efektívne využívanie frekvenčného spektra pre siete, zariadenia a aplikácie.

6. Členské štáty môžu zvážiť prijatie primeraných opatrení, napríklad finančných pokút, použitie nástrojov stimulačných poplatkov alebo odňatie práv, ak je to potrebné na zabezpečenie účinného využívania práv na využívanie frekvenčného spektra a na zabránenie hromadeniu frekvenčného spektra. Tieto opatrenia sa stanovujú a uplatňujú transparentným, nediskriminačným a primeraným spôsobom.

7. Pokiaľ ide o elektronické komunikačné služby, členské štáty prijmú do 1. januára 2013 opatrenia týkajúce sa prideľovania frekvenčného spektra a udeľovania povolení vhodné pre rozvoj širokopásmových služieb v súlade so smernicou 2002/20/ES s cieľom dosiahnuť najvyššiu možnú kapacitu a rýchlosť širokopásmového pripojenia.

8. Aby sa zabránilo možnému triešteniu vnútorného trhu v dôsledku rozdielnych kritérií výberu a postupov pre harmonizované frekvenčné spektrum pridelené pre elektronické komunikačné služby a obchodovateľné vo všetkých členských štátoch podľa článku 9b smernice 2002/21/ES, napomôže Komisia v spolupráci s členskými štátmi a v súlade so zásadou subsidiarity určeniu a spoločnému využívaniu najlepšej praxe týkajúcej sa podmienok a postupov povoľovania pre takéto pásma a podporí výmenu informácií o takomto frekvenčnom spektre s cieľom zvýšiť jednotnosť v celej Únii dosiahnutú v súlade so zásadami neutrality technológie a služieb.

Článok 5

Hospodárska súťaž

1. Členské štáty podporia účinnú hospodársku súťaž a zabránia narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu s elektronickými komunikačnými službami v súlade so smernicami 2002/20/ES a 2002/21/ES.

Pri udeľovaní práv na využívanie frekvenčného spektra užívateľom súkromných elektronických komunikačných sietí zohľadnia aj otázky hospodárskej súťaže.

2. Na účely odseku 1 prvého pododseku a bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a opatrenia prijaté členskými štátmi na účely dosiahnutia cieľov všeobecného záujmu v súlade s článkom 9 ods. 4 smernice 2002/21/ES, môžu členské štáty prijať okrem iného tieto opatrenia:

obmedziť rozsah frekvenčného spektra, na ktoré sú ktorémukoľvek podniku udelené práva na využívanie, alebo pripojiť v určitých pásmach alebo v určitých skupinách pásiem s podobnými vlastnosťami, napríklad v pásmach pod 1 GHz pridelených pre elektronické komunikačné služby, k takýmto právam na využívanie podmienky, ako napríklad poskytovanie veľkoobchodného prístupu, vnútroštátny alebo regionálny roaming; takéto dodatočné podmienky môže stanoviť iba príslušný vnútroštátny orgán;

b)	ak je to vhodné s ohľadom na situáciu na vnútroštátnom trhu, rezervovať určitú časť frekvenčného pásma alebo skupiny pásiem na pridelenie novým subjektom;

odmietnuť udeliť nové práva na využívanie frekvenčného spektra, odmietnuť povoliť nové využívanie frekvenčného spektra v určitých pásmach alebo k udeleniu nových práv na využívanie alebo k povoleniu nového využívania frekvenčného spektra pripojiť podmienky, aby sa pridelením, prevodom alebo sústredením práv na využívanie zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže;

d)	zakázať prevody práv na využívanie frekvenčného spektra, na ktoré sa nevzťahuje vnútroštátna kontrola fúzií alebo kontrola fúzií na úrovni Únie, alebo pre ne môžu uložiť podmienky, ak je pravdepodobné, že by tieto prevody mali za následok značné narušenie hospodárskej súťaže;

e)	upraviť existujúce práva v súlade so smernicou 2002/20/ES, ak je to potrebné na následnú nápravu narušenia hospodárskej súťaže akýmkoľvek prevodom alebo sústredením práv na využívanie rádiových frekvencií.

3. V prípade, že členské štáty chcú prijať ktorékoľvek z opatrení, ktoré sa uvádzajú v odseku 2 tohto článku, konajú v súlade s postupmi na ukladanie alebo zmenu takýchto podmienok týkajúcich sa práv na využívanie frekvenčného spektra ustanovených v smernici 2002/20/ES.

4. Členské štáty zabezpečia, aby sa postupmi povoľovania a výberu vo vzťahu k elektronickým komunikačným službám podporovala účinná hospodárska súťaž v prospech občanov, spotrebiteľov a podnikov v Únii.

Článok 6

Frekvenčné spektrum pre bezdrôtové širokopásmové komunikácie

1. Členské štáty v spolupráci s Komisiou prijmú všetky potrebné kroky na zabezpečenie, aby bolo v rámci Únie z hľadiska pokrytia a kapacity k dispozícii dostatočné frekvenčné spektrum, aby sa Únii umožnilo disponovať najvyššou rýchlosťou širokopásmového pripojenia na svete, čím sa umožní, aby bezdrôtové aplikácie a vedúca pozícia Európy v oblasti nových služieb účinne prispievali k hospodárskemu rastu a dosiahnutiu cieľa, ktorým je prístup všetkých občanov k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou minimálne 30 Mbps do roku 2020.

2. Na účely podpory väčšej dostupnosti služieb bezdrôtového širokopásmového pripojenia v prospech občanov a spotrebiteľov Únie členské štáty sprístupnia pásma vymedzené v rozhodnutiach 2008/411/EC (3,4 – 3,8 GHz), 2008/477/ES (2,5 – 2,69 GHz) a 2009/766/ES (900 – 1 800 MHz) v súlade s podmienkami uvedenými v týchto rozhodnutiach. Členské štáty v závislosti od dopytu na trhu vykonávajú do 31. decembra 2012 postup udeľovania povolení bez toho, aby bolo dotknuté existujúce využívanie služieb, a podľa podmienok, ktoré spotrebiteľom umožnia ľahký prístup k službám bezdrôtového širokopásmového pripojenia.

3. Členské štáty podporia prebiehajúce modernizácie, pri ktorých poskytovatelia elektronických komunikácií vybavujú svoje siete najnovšou a najefektívnejšou technológiou s cieľom tvoriť vlastné dividendy frekvenčného spektra v súlade so zásadami neutrality technológií a služieb.

4. Členské štáty zrealizujú do 1. januára 2013 postup udeľovania povolení s cieľom umožniť využívanie pásma 800 MHz pre elektronické komunikačné služby. Komisia udelí osobitné výnimky do 31. decembra 2015 pre členské štáty, v ktorých by mimoriadne vnútroštátne alebo miestne okolnosti alebo problémy s cezhraničnou koordináciou frekvencií mohli znemožniť sprístupnenie pásma, a to na základe riadne odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu.

Pokiaľ opodstatnené problémy členského štátu s cezhraničnou koordináciou frekvencií s jednou alebo viacerými krajinami vrátane kandidátskych alebo pristupujúcich krajín pretrvajú aj po 31. decembri 2015 a zabránia dostupnosti pásma 800 MHz, Komisia každoročne udelí mimoriadne výnimky, kým sa tieto problémy nevyriešia.

Členský štát, ktorému sa udelila výnimka uvedená v prvom alebo druhom pododseku, zabezpečí, aby využívanie pásma 800 MHz nebránilo jeho dostupnosti v susedných členských štátoch pre iné elektronické komunikačné služby, ako je rozhlasové a televízne vysielanie.

Tento odsek sa vzťahuje aj na problémy s koordináciou spektra v Cyperskej republike vyplývajúce zo skutočnosti, že cyperskej vláde sa bráni vykonávať účinnú kontrolu na časti svojho územia.

5. Členské štáty v spolupráci s Komisiou nepretržite monitorujú požiadavky na kapacitu pre služby bezdrôtového širokopásmového pripojenia. Komisia na základe výsledkov analýzy uvedenej v článku 9 ods. 4 vypracuje do 1. januára 2015 posudok a podá Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či sú potrebné nejaké opatrenia na harmonizáciu dodatočných frekvenčných pásiem.

V oprávnených prípadoch a v súlade s právom Únie môžu členské štáty zabezpečiť, aby boli priame náklady na migráciu alebo prerozdelenie využívania frekvenčného spektra primerane kompenzované v súlade s vnútroštátnym právom.

6. Členské štáty v spolupráci s Komisiou a vo vhodných prípadoch podporujú prístup k širokopásmovým službám využívajúcim pásmo 800 MHz v odľahlých a riedko osídlených oblastiach. Členské štáty pritom preskúmajú, ako zabezpečiť, aby uvoľnenie pásma 800 MHz nemalo nepriaznivý vplyv na užívateľov zariadení PMSE (Programme-Making and Special Events), a vo vhodných prípadoch prijmú na tento účel technické a regulačné opatrenia.

7. Komisia v spolupráci s členskými štátmi posúdi oprávnenosť a uskutočniteľnosť rozšírenia prideľovania nelicencovaného frekvenčného spektra pre bezdrôtové prístupové systémy vrátane rádiových miestnych prístupových sietí.

8. Členské štáty umožnia prevod alebo prenájom práv na využívanie frekvenčného spektra v harmonizovaných pásmach 790 – 862 MHz, 880 – 915 MHz, 925 – 960 MHz, 1 710-1 785 MHz, 1 805-1 880 MHz, 1 900-1 980 MHz, 2 010-2 025 MHz, 2 110-2 170 MHz, 2,5 – 2,69 GHz a 3,4 – 3,8 GHz.

9. S cieľom zabezpečiť, aby mali všetci občania prístup k zdokonaleným digitálnym službám vrátane širokopásmového pripojenia, a to najmä v odľahlých a riedko osídlených oblastiach, členské štáty a Komisia môžu preskúmať, či je dostupné dostatočné frekvenčné spektrum na poskytovanie satelitných širokopásmových služieb umožňujúcich prístup k internetu.

10. Členské štáty v spolupráci s Komisiou preskúmajú možnosť rozšírenia dostupnosti a využívania pikobuniek a femtobuniek. V plnej miere zohľadnia potenciál týchto základňových staníc bunkových sietí a spoločného a nelicencovaného využívania frekvenčného spektra na vytvorenie základu pre bezdrôtové siete typu mesh, čo môže zohrať kľúčovú úlohu pri preklenutí digitálnej priepasti.

Článok 7

Potreby frekvenčného spektra pre iné politiky v oblasti bezdrôtovej komunikácie

S cieľom podporiť ďalší rozvoj inovatívnych audiovizuálnych médií a ďalších služieb občanom Únie a zohľadňujúc hospodárske a sociálne prínosy jednotného digitálneho trhu sa členské štáty v spolupráci s Komisiou zamerajú na zabezpečenie dostatočnej dostupnosti frekvenčného spektra pre satelitné a pozemské poskytovanie takýchto služieb za predpokladu, že takáto potreba bude jasne odôvodnená.

Článok 8

Potreby frekvenčného spektra pre iné konkrétne politiky Únie

1. Členské štáty a Komisia zabezpečia dostupnosť frekvenčného spektra a ochranu rádiových frekvencií potrebných na monitorovanie atmosféry a povrchu Zeme, pričom umožnia rozvoj a využívanie vesmírnych aplikácií a zlepšovanie dopravných systémov, najmä pre globálny civilný navigačný satelitný systém zriadený v rámci programu GALILEO (17), Európsky program monitorovania Zeme (GMES) (18) a inteligentné systémy bezpečnosti dopravy a riadenia dopravy.

2. Komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje štúdie o úspore energie pri využívaní frekvenčného spektra s cieľom prispieť k nízkouhlíkovej stratégii a zváži sprístupnenie frekvenčného spektra pre bezdrôtové technológie s potenciálom zvýšenia úspor energie a efektívnosti iných distribučných sietí, ako napríklad dodávok vody, vrátane inteligentných energetických rozvodných sietí a inteligentných meracích systémov.

3. Komisia sa v spolupráci s členskými štátmi vyvinie úsilie zabezpečiť, aby bolo za harmonizovaných podmienok sprístupnené dostatočné frekvenčné spektrum na podporu rozvoja bezpečnostných služieb a voľného pohybu súvisiacich zariadení, ako aj rozvoja inovatívnych interoperabilných riešení v oblasti bezpečnosti a ochrany verejnosti, civilnej ochrany a pomoci pri zmierňovaní následkov katastrof.

4. Členské štáty a Komisia zabezpečia spoluprácu s vedeckou a akademickou obcou pri určovaní výskumných a vývojových iniciatív a inovačných aplikácií, ktoré môžu mať významný spoločenský a hospodársky vplyv a/alebo potenciál na investovanie, a pri zvažovaní potreby frekvenčného spektra pre takéto aplikácie, pričom podľa potreby zvážia pridelenie dostatočného frekvenčného spektra pre takéto aplikácie za harmonizovaných technických podmienok a s minimálnym administratívnym zaťažením.

5. Členské štáty sa v súlade s cieľmi Únie skvalitniť integráciu vnútorného trhu a prístup ku kultúre vynasnažia v spolupráci s Komisiou zabezpečiť potrebné frekvenčné pásma pre PMSE.

6. Členské štáty a Komisia sa vynasnažia zabezpečiť dostupnosť frekvenčného spektra pre rádiofrekvenčnú identifikáciu (radio-frequency identification, RFID) a ostatné bezdrôtové komunikačné technológie súvisiace s internetom vecí (Internet of Things, IoT) a spolupracujú na podpore vývoja noriem a harmonizácie prideľovania frekvenčného spektra pre komunikáciu v rámci IoT v členských štátoch.

Článok 9

Analýza stavu

1. Týmto sa ustanovuje analýza stavu súčasného využívania frekvenčného spektra na obchodné aj verejné účely.

Analýza stavu slúži na tieto účely:

a)	umožniť určenie frekvenčných pásiem, v ktorých by sa efektívnosť súčasného využitia frekvenčného spektra mohla zlepšiť;

pomôcť určiť frekvenčné pásma, ktoré by mohli byť vhodné na prerozdelenie, a možnosti spoločného využívania frekvenčného spektra s cieľom podporiť politiky Únie uvedené v tomto rozhodnutí, pričom sa zohľadnia budúce potreby frekvenčného spektra založené okrem iného na dopyte spotrebiteľov a prevádzkovateľov a možnosť splniť takéto potreby;

c)	pomôcť analyzovať rôzne druhy využívania frekvenčného spektra súkromnými a verejnými užívateľmi;

pomôcť určiť frekvenčné pásma, ktoré by sa mohli prideliť alebo prerozdeliť s cieľom zlepšiť ich efektívne využitie, podporiť inováciu a zlepšiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu, preskúmať nové spôsoby spoločného využívania frekvenčného spektra na prospech súkromných aj verejných užívateľov, pričom sa zohľadní potenciálny pozitívny a negatívny vplyv pridelenia alebo prerozdelenia týchto pásiem a priľahlých pásiem na súčasných užívateľov.

2. Komisia na účely zabezpečenia jednotného vykonávania odseku 1 tohto článku v čo najväčšej miere zohľadní stanoviská skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra a do 1. júla 2013 prijme tieto vykonávacie akty:

praktické opatrenia a jednotné formáty na zber údajov o súčasnom využívaní frekvenčného spektra a ich poskytnutie členskými štátmi Komisii za predpokladu, že budú dodržané pravidlá zachovania obchodného tajomstva v zmysle článku 8 rozhodnutia č. 676/2002/ES a právo členských štátov odmietnuť poskytnutie dôverných informácií, pričom sa zohľadní cieľ minimalizovať administratívne zaťaženie a existujúce povinnosti členských štátov vyplývajúce z iných ustanovení práva Únie, najmä pokiaľ ide o povinnosť poskytovať osobitné informácie;

metodiku analýzy technologických trendov, budúcich potrieb a dopytu po frekvenčnom spektre v oblastiach politiky Únie, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, najmä v prípade tých služieb, ktoré by sa mohli prevádzkovať vo frekvenčnom rozsahu od 400 MHz do 6 GHz, a to s cieľom určiť rozvíjajúce sa a potenciálne významné využívanie frekvenčného spektra.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13 ods. 2.

3. Komisia zabezpečuje analýzu stavu uvedenú v odseku 1 v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v odseku 2.

4. Komisia vykoná analýzu technologických trendov, budúcich potrieb a dopytu po frekvenčnom spektre v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v odseku 2 písm. b). Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch uvedenej analýzy.

Článok 10

Medzinárodné rokovania

1. Pri medzinárodných rokovaniach týkajúcich sa záležitostí frekvenčného spektra sa uplatňujú tieto zásady:

a)	ak predmet medzinárodných rokovaní patrí do právomoci Únie, jej pozícia sa stanoví v súlade s právom Únie;

b)	ak predmet medzinárodných rokovaní patrí čiastočne do právomoci Únie a čiastočne do právomoci členských štátov, Únia a členské štáty sa v súlade so zásadou pravej spolupráce usilujú o zaujatie spoločnej pozície.

Únia a členské štáty na účely uplatňovania prvého pododseku písmena b) spolupracujú v súlade so zásadou jednotnosti v medzinárodnom zastúpení Únie a jej členských štátov.

2. Únia na požiadanie poskytne členským štátom právnu, politickú a technickú podporu na riešenie problémov koordinácie frekvenčného spektra s krajinami, ktoré susedia s Úniou, vrátane kandidátskych a pristupujúcich krajín tak, aby si dotknuté členské štáty mohli plniť svoje povinnosti podľa práva Únie. Únia pri poskytovaní tejto pomoci využíva svoje právne a politické právomoci na podporu vykonávania politík Únie.

Únia podporí aj úsilie tretích krajín pri výkone správy frekvenčného spektra, ktorá je zlučiteľná so správou Únie, v záujme ochrany cieľov Únie v politike frekvenčného spektra.

3. Členské štáty sú pri bilaterálnych alebo multilaterálnych rokovaniach s tretími krajinami viazané svojimi záväzkami podľa práva Únie. Členské štáty pri podpise alebo inom prijímaní medzinárodných záväzkov týkajúcich sa frekvenčného spektra doplnia svoj podpis alebo iný akt prijatia záväzkov spoločným vyhlásením, v ktorom sa uvedie, že budú vykonávať takéto medzinárodné dohody alebo záväzky v súlade so svojimi záväzkami podľa Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 11

Spolupráca medzi rôznymi orgánmi

1. Komisia a členské štáty spolupracujú pri zlepšovaní súčasného inštitucionálneho prostredia s cieľom podporovať koordináciu správy frekvenčného spektra na úrovni Únie vrátane záležitostí, ktoré majú priamy vplyv na dva alebo viacero členských štátov, v záujme rozvoja vnútorného trhu a zabezpečenia úplného dosiahnutia cieľov Únie v oblasti politiky frekvenčného spektra.

2. Komisia a členské štáty nabádajú normalizačné orgány, Európsku konferenciu poštových a telekomunikačných administratív (CEPT), Spoločné výskumné centrum Komisie a všetky príslušné subjekty, aby úzko spolupracovali vo všetkých technických záležitostiach v záujme podpory efektívneho využívania frekvenčného spektra. Na tento účel zachovávajú pevné prepojenie medzi správou frekvenčného spektra a normalizáciou s cieľom zlepšiť vnútorný trh.

Článok 12

Verejné konzultácie

Vždy, keď je to vhodné, Komisia zorganizuje verejné konzultácie s cieľom zhromaždiť názory všetkých zainteresovaných strán, ako aj názory širokej verejnosti na využívanie frekvenčného spektra v Únii.

Článok 13

Postup výboru

1. Komisii pomáha Výbor pre rádiové frekvenčné spektrum zriadený rozhodnutím Komisie č. 676/2002/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 14

Dodržiavanie politických usmernení a cieľov

Ak sa v tomto rozhodnutí neuvádza inak, členské štáty uplatňujú politické usmernenia a ciele stanovené v tomto rozhodnutí do 1. júla 2015.

Článok 15

Predkladanie správ a preskúmanie

Komisia do 10. apríla 2014 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vyvinutých činnostiach a o opatreniach prijatých podľa tohto rozhodnutia.

Členské štáty poskytnú Komisii všetky informácie potrebné na účely preskúmania uplatňovania tohto rozhodnutia.

Komisia do 31. decembra 2015 vykoná preskúmanie uplatňovania tohto rozhodnutia.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 17

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členských štátom.

V Štrasburgu 14. marca 2012

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

N. WAMMEN

(1) Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 53.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 11. mája 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 13. decembra 2011 (Ú. v. EÚ C 46 E, 17.2.2012, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu z 15. februára 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.

(4) Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10.

(5) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.

(6) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21.

(7) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 1.

(8) Ú. v. ES L 196, 17.7.1987, s. 85.

(9) Ú. v. EÚ L 129, 17.5.2007, s. 67.

(10) Rozhodnutie Komisie 2008/411/ES z 21. mája 2008 o harmonizácii frekvenčného pásma 3 400 – 3 800 MHz využívaného v rámci pozemských systémov, ktoré zabezpečujú poskytovanie celoeurópskych služieb elektronickej komunikácie v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 144, 4.6.2008, s. 77).

(11) Rozhodnutie Komisie 2008/477/ES z 13. júna 2008 o harmonizácii frekvenčného pásma 2 500 – 2 690 MHz využívaného v rámci pozemských systémov, ktorými sa zabezpečuje poskytovanie služieb elektronickej komunikácie v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2008, s. 37).

(12) Rozhodnutie Komisie 2009/766/ES zo 16. októbra 2009 o harmonizácií frekvenčných pásiem 900 MHz a 1 800 MHz využívaných v rámci pozemných systémov, ktoré zabezpečujú poskytovanie celoeurópskych služieb elektronickej komunikácie v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2009, 32).

(13) Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2009, s. 24.

(14) Ú. v. ES L 199, 30.7.1999, s. 59.

(15) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(16) Ú. v. ES L 198, 27.7.2002, s. 49.

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) (Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1).

(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1).

21.3.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 81/18

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 244/2012

zo 16. januára 2012,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (1), a najmä na jej článok 5 ods. 1,

keďže:

(1)	V smernici 2010/31/EÚ sa od Komisie požaduje, aby zriadila prostredníctvom delegovaného aktu rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov.

(2)

Za stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov sú zodpovedné členské štáty. Požiadavky sa musia stanoviť s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne. Je na členských štátoch, aby rozhodli, či vnútroštátnou referenčnou hodnotou, na určenie ktorej sa použije konečný výsledok výpočtov optimálnych nákladov, bude výsledok vypočítaný v súvislosti s makroekonomickým výhľadom (v rámci ktorého sa vnímajú náklady na investície do energetickej efektívnosti a ich prínosy pre spoločnosť ako celok), alebo v súvislosti s prísne finančným hľadiskom (zohľadňujúcim len samotné investície). Vnútroštátne minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť by mali byť najviac o 15 % nižšie než výsledky výpočtov nákladovej optimálnosti, ktoré sa prijmú ako vnútroštátna referenčná hodnota. Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní hospodárnosti, pre ktoré je analýza nákladov a výnosov pre životný cyklus pozitívna.

(3)	Smernica 2010/31/EÚ podporuje zníženie spotreby energie v zastavanom prostredí, ale tiež zdôrazňuje, že sektor stavebníctva predstavuje hlavný zdroj emisií oxidu uhličitého.

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (2) sa upravuje ustanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú účinnosť takýchto výrobkov. Pri určovaní vnútroštátnych požiadaviek na technické systémy budov musia členské štáty brať do úvahy vykonávacie opatrenia stanovené podľa tejto smernice. Hospodárnosť stavebných výrobkov, ktoré sa majú použiť na výpočty podľa tohto nariadenia, by sa mala zisťovať v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (3).

(5)

Cieľ nákladovo efektívnych alebo nákladovo optimálnych úrovní energetickej efektívnosti môže za určitých okolností oprávňovať členské štáty na stanovenie nákladovo efektívnych alebo nákladovo optimálnych požiadaviek na prvky budov, ktoré by v praxi vytvorili prekážky pre niektoré návrhy budov alebo technické možnosti a zároveň podporili využívanie energeticky významných výrobkov s lepšou energetickou účinnosťou.

(6)

Kroky, ktoré tvoria rámec porovnávacej metodiky, sa uvádzajú v prílohe III k smernici 2010/31/EÚ a patrí medzi ne stanovenie referenčných budov, definícia opatrení na zvyšovanie energetickej účinnosti, ktoré sa majú uplatniť na tieto referenčné budovy, posúdenie požiadaviek na primárnu energiu vyplývajúcich z týchto opatrení a výpočet nákladov na tieto opatrenia (t. j. ich čistej súčasnej hodnoty).

(7)	Spoločný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti, ako sa stanovuje v prílohe I k smernici 2010/31/EÚ, sa uplatňuje aj na rámcovú metodiku optimalizácie nákladov pri všetkých jej krokoch, najmä pri kroku výpočtu energetickej hospodárnosti budov a prvkov budov.

(8)

Na účely prispôsobenia rámca porovnávacej metodiky vnútroštátnym okolnostiam by členské štáty mali určiť odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy a/alebo prvku budovy, príslušné náklady na nosiče energie, výrobky, systémy, údržbu, prevádzkové a mzdové náklady, faktory týkajúce sa konverzie primárnej energie, ako aj vývoj cien energie, ktorý sa dá momentálne predpokladať v príslušnom vnútroštátnom kontexte v oblasti palív používaných na výrobu energie pre budovy, pričom by mali zohľadniť informácie poskytnuté Komisiou. Členské štáty by tiež mali určiť diskontnú sadzbu, ktorá sa použije tak na makroekonomické, ako aj na finančné výpočty, po vykonaní analýzy citlivosti týkajúcej sa aspoň dvoch úrokových mier pre každý výpočet.

(9)

Na zabezpečenie jednotného prístupu k uplatneniu rámca porovnávacej metodiky členskými štátmi je vhodné, aby Komisia stanovila kľúčové rámcové podmienky potrebné na výpočet čistej súčasnej hodnoty, ako je počiatočný rok pre výpočty, kategórie nákladov, ktoré sa majú vziať do úvahy, a výpočtové obdobie, ktoré sa má použiť.

(10)

Určenie spoločného výpočtového obdobia nie je v rozpore s právom členských štátov stanoviť odhadovaný ekonomický životný cyklus budov a/alebo prvkov budov, pretože ten by mohol byť aj dlhší alebo kratší než stanovené výpočtové obdobie. Odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy alebo prvku budovy má len obmedzený účinok na výpočtové obdobie, pretože to je určené skôr renovačným cyklom budovy, ktorým je čas, po ktorom budova prechádza zásadnou rekonštrukciou.

(11)

Výpočty nákladov a výhľady s mnohými predpokladmi a neistotami, vrátane napríklad vývoja cien energie za istý čas, sa vo všeobecnosti dopĺňajú analýzou citlivosti s cieľom zhodnotiť spoľahlivosť kľúčových vstupných parametrov. Na účely výpočtov nákladovej optimálnosti by sa analýza citlivosti mala zaoberať aspoň vývojom cien energie a diskontnou sadzbou a v ideálnom prípade by ako vstup pre preskúmanie výpočtov mala obsahovať aj budúci vývoj cien technológií.

(12)

Rámec porovnávacej metodiky by mal členským štátom umožniť porovnanie výsledkov výpočtov nákladovej optimálnosti s platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť a použitie výsledku tohto porovnania na zabezpečenie toho, aby sa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovovali s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne. Členské štáty by taktiež mali zvážiť stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť na nákladovo optimálnej úrovni pre kategórie tých budov, pre ktoré zatiaľ nijaké minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť neexistujú.

(13)	Metodika optimalizácie nákladov je technologicky neutrálna a nezvýhodňuje jedno technologické riešenie na úkor iného. Zabezpečuje konkurenciu v oblasti opatrení/balíkov/variantov počas odhadovanej životnosti budovy alebo prvku budovy.

(14)

Výsledky výpočtov a vstupné údaje a použité predpoklady sa musia oznamovať Komisii, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 2 smernice 2010/31/EÚ. Tieto správy by mali umožniť Komisii posúdiť pokrok dosiahnutý členskými štátmi na ceste k dosiahnutiu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť a informovať o ňom.

(15)

Na zníženie svojej administratívnej záťaže by členské štáty mali mať možnosť znížiť počet výpočtov stanovením referenčných budov, ktoré reprezentujú viac ako jednu kategóriu budov, bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice 2010/31/EÚ týkajúce sa stanovovania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť určitých kategórií budov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

V súlade s článkom 5, prílohou I a prílohou III k smernici 2010/31/EÚ sa v tomto nariadení stanovuje rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových a existujúcich budov a prvkov budov, ktorý majú používať členské štáty.

V tomto rámci metodiky sú stanovené pravidlá na porovnávanie opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, opatrení zahŕňajúcich obnoviteľné zdroje energie a balíkov a variantov takýchto opatrení, ktoré sú založené na primárnej energetickej hospodárnosti a nákladoch súvisiacich s ich vykonávaním. Stanovuje sa aj spôsob, akým sa tieto pravidlá majú uplatňovať na vybrané referenčné budovy s cieľom identifikovať nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Popri vymedzeniach pojmov v článku 2 smernice 2010/31/EÚ sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov, pričom treba poznamenať, že pri výpočte na makroekonomickej úrovni sa majú vylúčiť uplatniteľné poplatky a dane:

Celkové náklady znamenajú súčet súčasnej hodnoty počiatočných investičných nákladov, súčtu bežných nákladov a nákladov na náhradu (s odkazom na počiatočný rok), ako aj prípadných nákladov na zneškodnenie. Pri výpočte na makroekonomickej úrovni sa zavádza dodatočná kategória nákladov, náklady na emisie skleníkových plynov.

Počiatočné investičné náklady znamenajú všetky náklady, ktoré vznikli do okamihu, keď sa budova alebo prvok budovy dodá zákazníkovi tak, že je pripravený na použitie. Tieto náklady zahŕňajú konštrukčný návrh, nákup stavebných prvkov, prepojenie na dodávateľov, inštaláciu a postupy uvedenia do prevádzky.

3.	Náklady na energiu znamenajú ročné náklady a poplatky za energiu, pevné i uplatňované v čase zvýšeného odberu, vrátane vnútroštátnych daní.

4.	Prevádzkové náklady znamenajú všetky náklady spojené s prevádzkou budovy vrátane ročných nákladov na poistenie, nákladov na služby poskytované vo verejnom záujme a ostatných stálych poplatkov a daní.

5.	Náklady na údržbu znamenajú ročné náklady na opatrenia na zachovanie a obnovenie požadovanej kvality budovy alebo prvku budovy. Patria sem ročné náklady na inšpekciu, čistenie, úpravy, opravy a spotrebný materiál.

6.	Bežné náklady znamenajú ročné náklady na údržbu, prevádzkové náklady a náklady na energiu.

7.	Náklady na zneškodnenie znamenajú náklady na demontáž budovy alebo prvku budovy na konci životného cyklu a zahŕňajú rozobratie, odstránenie prvkov budovy, ktoré zatiaľ nedosiahli koniec svojej životnosti, dopravu a recykláciu.

8.	Ročné náklady znamenajú súčet bežných nákladov a pravidelných nákladov alebo nákladov na náhradu vyplatených v určitom roku.

9.	Náklady na náhradu znamenajú investície do náhrady prvku budovy v súlade s odhadovaným ekonomickým životným cyklom počas výpočtového obdobia.

10.	Náklady na emisie skleníkových plynov znamenajú peňažnú hodnotu škôd na životnom prostredí spôsobených emisiami CO2 týkajúcimi sa energetickej spotreby budov.

11.

Referenčná budova znamená hypotetickú alebo skutočnú referenčnú budovu, ktorá predstavuje typickú geometriu a systémy budovy, typickú energetickú hospodárnosť tak obalových konštrukcií budovy, ako aj jej systémov, typickú funkčnosť a typickú nákladovú štruktúru v členskom štáte a reprezentuje klimatické podmienky a geografickú polohu.

12.	Diskontná sadzba znamená konkretizovanú hodnotu pre porovnanie hodnoty peňazí v rôznych obdobiach v reálnom vyjadrení.

13.	Diskontný faktor znamená násobiteľ, ktorý sa používa na konverziu peňažného toku vyskytujúceho sa v danom časovom bode na jeho ekvivalentnú hodnotu v počiatočnom bode. Je odvodený od diskontnej sadzby.

14.	Počiatočný rok znamená rok, na ktorom je založená akákoľvek zmena výpočtu a podľa ktorého sa určuje výpočtové obdobie.

15.	Výpočtové obdobie znamená obdobie, ktoré sa berie do úvahy pri výpočte, obyčajne vyjadrené v rokoch.

16.	Zostatková hodnota budovy znamená súčet zvyškových hodnôt budovy a prvkov budovy na konci výpočtového obdobia.

17.	Vývoj cien znamená chronologický vývoj cien energie, výrobkov, systémov budov, služieb, práce, údržby a iných nákladov a môže sa odlišovať od miery inflácie.

18.	Opatrenie na zvýšenie energetickej efektívnosti znamená zmenu budovy, ktorej výsledkom je zníženie spotreby primárnej energie budovy.

19.	Balík znamená súbor opatrení energetickej efektívnosti a/alebo opatrení založených na obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré sa uplatňujú na referenčnú budovu.

20.

Variant znamená celkový výsledok a opis celého radu opatrení/balíkov uplatňovaných na budovu, ktorý môže pozostávať z kombinácie opatrení týkajúcich sa obalových konštrukcií budovy, pasívnych techník, opatrení týkajúcich sa systémov budov a/alebo opatrení založených na obnoviteľných zdrojoch energie.

21.

Podkategórie budov znamenajú kategórie typov budov, ktoré sa ďalej členia podľa veľkosti, veku, stavebných materiálov, spôsobu použitia, podnebného pásma alebo iných kritérií než tie, ktoré sú uvedené v časti 5 prílohy I k smernici 2010/31/EÚ. Referenčné budovy sa vo všeobecnosti stanovujú práve pre tieto podkategórie.

22.

Dodaná energia znamená energiu vyjadrenú podľa jednotlivých nosičov energie, ktorá sa poskytuje technickému systému budovy cez hranicu systému na uspokojenie zohľadňovaných potrieb (vykurovanie, chladenie, vetranie, dodávka teplej vody, osvetlenie, domáce spotrebiče atď.) alebo na výrobu elektrickej energie.

23.	Energia potrebná na vykurovanie a chladenie znamená teplo, ktoré má byť privádzané do klimatizovaného priestoru alebo z neho odvádzané s cieľom udržiavať počas daného obdobia určené teplotné podmienky.

24.	Exportovaná energia znamená energiu vyjadrenú podľa jednotlivých nosičov energie dodávanú technickým systémom budovy cez hranicu systému a používanú mimo hraníc systému.

25.	Klimatizovaný priestor znamená priestor, v ktorom sú určité parametre okolitého prostredia, ako je teplota, vlhkosť atď. regulované v uzavretom prostredí pomocou technických prostriedkov, ako je vykurovanie a chladenie atď.

26.

Energia z obnoviteľných zdrojov znamená energiu z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, konkrétne to je veterná, solárna, aerotermálna, geotermálna, hydrotermálna energia a energia oceánov, energia vyrábaná v hydroelektrárňach, z biomasy, skládkového plynu, plynu z čistiarní odpadových vôd a bioplynov.

Článok 3

Rámec porovnávacej metodiky

1. Pri výpočte nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov uplatňujú členské štáty rámec porovnávacej metodiky stanovený v prílohe I k tomuto nariadeniu. V rámci sa predpisuje výpočet nákladovo optimálnych úrovní tak z makroekonomického, ako aj z finančného hľadiska, ale ponecháva na členských štátoch, aby určili, ktorý z týchto výpočtov sa má stať vnútroštátnou referenčnou hodnotou, podľa ktorej sa budú posudzovať vnútroštátne minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.

2. Na účel výpočtu členské štáty:

a)	berú ako počiatočný rok pre výpočet rok, v ktorom sa vykonáva výpočet;

b)	používajú výpočtové obdobie v prílohe I k tomuto nariadeniu;

c)	používajú kategórie nákladov v prílohe I k tomuto nariadeniu;

d)	používajú pri určovaní nákladov na emisie oxidu uhličitého ako minimálnu spodnú hranicu predpokladané ceny uhlíka v rámci ETS, ako sú uvedené v prílohe II.

3. Členské štáty dopĺňajú rámec porovnávacej metodiky tak, že na účely výpočtov určujú:

a)	odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy a/alebo prvku budovy;

b)	diskontnú sadzbu;

c)	náklady na nosiče energie, výrobky, systémy, údržbu, prevádzkové a mzdové náklady;

d)	faktory týkajúce sa primárnej energie;

e)	vývoj cien energie predpokladaný pre všetky nosiče energie s prihliadnutím na informácie v prílohe II k tomuto nariadeniu.

4. Členské štáty sa snažia o výpočet a prijatie nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť v súvislosti s tými kategóriami budov, pri ktorých zatiaľ neexistujú nijaké špecifické minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.

5. Členské štáty vykonávajú analýzy smerujúce k určeniu citlivosti výsledkov výpočtov na zmeny v použitých parametroch, ktoré sa zaoberajú minimálne vplyvom rôznych možností vývoja cien energie a diskontných sadzieb pre makroekonomické a finančné výpočty, a v ideálnom prípade aj iných parametrov, od ktorých sa očakáva, že významne ovplyvnia výsledok výpočtov, ako je vývoj cien v iných oblastiach, než je energetika.

Článok 4

Porovnanie vypočítaných nákladovo optimálnych úrovní so súčasnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť

1. Členské štáty sa rozhodnú po výpočte úrovní nákladovo optimálnych požiadaviek z makroekonomického aj finančného hľadiska, ktorá z nich sa stane vnútroštátnou referenčnou hodnotou, a oznámia toto rozhodnutie Komisii v rámci správy podávanej podľa článku 6.

Členské štáty porovnávajú výsledky výpočtov, ktoré si vyberú ako vnútroštátnu referenčnú hodnotu, uvedené v článku 3 so súčasnými požiadavkami na energetickú hospodárnosť príslušnej kategórie budovy.

Členské štáty s využitím výsledkov tohto porovnania zabezpečujú, aby sa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovovali s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 2010/31/EÚ. Členským štátom sa dôrazne odporúča, aby spojili fiškálne a finančné stimuly so zosúladením s výsledkom výpočtu nákladovej optimálnosti pre tú istú referenčnú budovu.

2. Ak členský štát definoval referenčné budovy takým spôsobom, že výsledok výpočtu nákladovej optimálnosti je uplatniteľný na niekoľko kategórií budov, môže použiť tento výsledok na zabezpečenie toho, aby sa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovovali s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne pre všetky relevantné kategórie budov.

Článok 5

Preskúmanie výpočtov nákladovej optimálnosti

1. Členské štáty preskúmajú svoje výpočty nákladovej optimálnosti v takom čase, aby stihli preskúmanie svojich minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 2010/31/EÚ. Preskúmať treba najmä vývoj cien v rámci vstupných údajov o nákladoch a v prípade potreby ho aktualizovať.

2. Výsledky tohto preskúmania sa poskytujú Komisii v správe uvedenej v článku 6 tohto nariadenia.

Článok 6

Podávanie správ

1. Členské štáty podávajú Komisii správy o všetkých vstupných údajoch a odhadoch použitých pri výpočtoch, ako aj o všetkých výsledkoch výpočtov. Takáto správa obsahuje použité faktory na konverziu primárnej energie, výsledky výpočtov na makroekonomickej a finančnej úrovni, analýzu citlivosti uvedenú v článku 3 ods. 5 tohto nariadenia, ako aj predpokladaný vývoj cien energie a uhlíka.

2. Ak z výsledku porovnávania uvedeného v článku 4 tohto nariadenia vyplýva, že platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť sú podstatne menej energeticky účinné ako nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť, správa obsahuje aj zdôvodnenie rozdielu. Pokiaľ rozdiel nie je možné zdôvodniť, k správe sa pripája plán prijímania vhodných opatrení s cieľom znížiť do ďalšieho preskúmania rozdiel na nevýznamnú veľkosť. Z tohto hľadiska sa platná podstatne menej energeticky účinná úroveň minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť vypočítava ako rozdiel medzi priemerom všetkých platných minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť a priemerom všetkých výpočtov nákladovo optimálnych úrovní použitých ako vnútroštátnu referenčnú hodnotu pre všetky použité referenčné budovy a typy budov.

3. Členské štáty môžu používať formulár podávania správ uvedený v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Uplatňuje sa od 9. januára 2013 na budovy, ktoré sú sídlom verejných orgánov, a od 9. júla 2013 na ostatné budovy s výnimkou článku 6 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý nadobúda účinnosť 30. júna 2012 v súlade s článkom 5 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. januára 2012

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.

(2) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.

(3) Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5.

PRÍLOHA I

Rámec metodiky optimalizácie nákladov

1. STANOVENIE REFERENČNÝCH BUDOV

Členské štáty stanovia referenčné budovy pre tieto kategórie budov:

1.	budovy pre jednu rodinu;

2.	viacbytové obytné domy a budovy pre viac rodín;

3.	administratívne budovy.

2.	Okrem administratívnych budov členské štáty stanovujú referenčné budovy aj pre ostatné kategórie nebytových budov uvedené v odseku 5 písm. d) až i) prílohy I k smernici 2010/31/EÚ, v prípade ktorých existujú špecifické požiadavky na energetickú hospodárnosť.

Ak je členský štát schopný preukázať v správe uvedenej v článku 6 tohto nariadenia, že stanovená referenčná budova sa môže uplatňovať na viac ako jednu kategóriu budov, môže znížiť počet používaných referenčných budov a zároveň aj počet výpočtov. Členské štáty zdôvodňujú tento prístup na základe analýzy, z ktorej vyplýva, že referenčná budova, ktorá slúži pre niekoľko kategórií budov, reprezentuje existujúcu zástavbu všetkých zahrnutých kategórií.

Pre každú kategóriu budovy sa stanovuje aspoň jedna referenčná budova pre nové budovy a najmenej dve pre existujúce budovy, ktoré sú predmetom významnej obnovy. Referenčné budovy môžu byť stanovené na základe podkategórií budov (napr. diferencované podľa veľkosti, veku, štruktúry nákladov, stavebných materiálov, spôsobu využitia alebo podnebného pásma) s prihliadnutím na charakteristiky vnútroštátnej existujúcej zástavby. Referenčné budovy a ich charakteristiky zodpovedajú štruktúre súčasných alebo plánovaných požiadaviek na energetickú hospodárnosť.

Členské štáty môžu využívať formulár na podávanie správ uvedený v prílohe III na informovanie Komisie o parametroch zvažovaných pri stanovovaní referenčných budov. Základný súbor údajov o vnútroštátnej existujúcej zástavbe používaný na stanovovanie referenčných budov by sa mal oznamovať Komisii v rámci správy uvedenej v článku 6. Odôvodňuje sa najmä výber charakteristík, o ktoré sa stanovovanie referenčných budov opiera.

6.	Pri existujúcich budovách (obytných i neobytných) členské štáty uplatňujú aspoň jedno opatrenie/balík/variant, ktorý predstavuje štandardnú obnovu potrebnú na udržiavanie budovy/jednotky budovy (bez doplnkových opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti nad rámec právnych požiadaviek).

7.	Pri nových budovách (obytných i neobytných) tvoria základnú požiadavku, ktorá má byť splnená, v súčasnosti uplatniteľné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.

Členské štáty vypočítavajú nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na hospodárnosť aj pre prvky budov, ktoré sú inštalované v existujúcich budovách, alebo ich odvodzujú z týchto výpočtov vykonaných na úrovni budovy. Pri stanovovaní požiadaviek na prvky budov inštalované v existujúcich budovách, nákladovo optimálne požiadavky by mali v čo najväčšej miere zohľadňovať vzájomné pôsobenie tohto prvku budovy s celou referenčnou budovou a inými prvkami budovy.

Členské štáty sa snažia o výpočet a stanovenie nákladovo optimálnych požiadaviek na úrovni jednotlivých technických systémov budov v existujúcich budovách alebo na ich odvodenie z výpočtov na úrovni budov, a to nielen pre vykurovanie, chladenie, teplú vodu, klimatizáciu a vetranie (alebo kombinácie takýchto systémov), ale aj pre systémy osvetlenia v prípade nebytových budov.

2. IDENTIFIKÁCIA OPATRENÍ NA ZVÝŠENIE ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI, OPATRENÍ ZALOŽENÝCH NA OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOCH ENERGIE A/ALEBO BALÍKOV A VARIANTOV TAKÝCHTO OPATRENÍ PRE KAŽDÚ REFERENČNÚ BUDOVU

Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti týkajúce sa nových, ako aj existujúcich budov sa stanovujú pre všetky vstupné parametre na výpočet, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na energetickú hospodárnosť budovy, a to aj pre alternatívne vysokoúčinné systémy, ako sú diaľkové systémy dodávky energie a iné alternatívy uvedené v článku 6 smernice 2010/31/EÚ.

2.	Opatrenia môžu byť viazané na balíky opatrení alebo varianty. Ak určité opatrenia nie sú vhodné v miestnom, hospodárskom alebo klimatickom kontexte, členské štáty by to mali uviesť vo svojej správe Komisii v súlade s článkom 6 tohto nariadenia.

Členské štáty tiež určia opatrenia/balíky/varianty týkajúce sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nových aj existujúcich budovách. Záväzné povinnosti stanovené v oblasti vnútroštátneho uplatňovania článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (1) sa považujú za jedno z opatrení/balíkov/variantov, ktoré sa majú uplatňovať v danom členskom štáte.

Opatrenia/balíky/varianty týkajúce sa energetickej efektívnosti určené na výpočet nákladovo optimálnych požiadaviek obsahujú opatrenia potrebné na splnenie v súčasnosti uplatňovaných minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Ak je to vhodné, budú zahŕňať aj opatrenia/balíky/varianty potrebné na splnenie požiadaviek vnútroštátnych podporných programov. Členské štáty sem tiež zaradia opatrenia/balíky/varianty potrebné na splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou spotrebou energie definovaných v článku 9 smernice 2010/31/EÚ, týkajúce sa nových a prípadne aj existujúcich budov.

Ak členský štát môže dokázať predložením predchádzajúcej analýzy nákladov tvoriacej súčasť podávanej správy uvedenej v článku 6, podľa ktorej niektoré opatrenia/balíky/varianty ani zďaleka nie sú nákladovo optimálne, môže ich vylúčiť z výpočtu. Takéto opatrenia/balíky/varianty by sa však mali ešte preskúmať v rámci ďalšieho preskúmania výpočtov.

Vybrané opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti a opatrenia založené na obnoviteľných zdrojoch energie a balíky/varianty musia byť v súlade so základnými požiadavkami na stavebné práce, ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 a ktoré špecifikujú členské štáty. Musia byť v súlade aj s úrovňami kvality ovzdušia a vnútorného pohodlia podľa normy CEN 15251 o kvalite ovzdušia v uzavretých priestoroch alebo podľa rovnocenných vnútroštátnych noriem. V prípadoch, keď opatrenia prinášajú rôzne úrovne pohodlia, malo by sa to objasniť v rámci výpočtov.

3. VÝPOČET POŽIADAVIEK NA PRIMÁRNU ENERGIU, KTORÉ VYPLÝVAJÚ Z UPLATŇOVANIA TAKÝCHTO OPATRENÍ A BALÍKOV OPATRENÍ NA REFERENČNÚ BUDOVU

1.	Energetická hospodárnosť sa vypočítava v súlade so spoločným všeobecným rámcom uvedeným v prílohe I k smernici 2010/31/EÚ.

Členské štáty vypočítavajú energetickú hospodárnosť opatrení/balíkov/variantov tým, že vypočítajú najprv spotrebu energie na vykurovanie a chladenie na vnútroštátne vymedzenú podlahovú plochu. Následne sa vypočítava spotreba dodanej energie na priestorové vykurovanie, chladenie, vetranie, teplú úžitkovú vodu pre domácnosť a osvetľovacie systémy.

3.	Energia vyrábaná na mieste sa odpočítava od požiadaviek na primárnu energiu a dodanej energie.

4.	Členské štáty vypočítavajú výslednú spotrebu primárnej energie s využitím konverzných faktorov týkajúcich sa primárnej energie ustanovených na vnútroštátnej úrovni. Faktory na konverziu primárnej energie oznamujú Komisii v zmysle článku 6 tohto nariadenia.

Členské štáty používajú:

a)	buď príslušné existujúce normy CEN pre výpočet energetickej hospodárnosti;

b)	alebo rovnocennú národnú metódu výpočtu za predpokladu, že táto je v súlade s článkom 2 ods. 4 a prílohou I k smernici 2010/31/EÚ.

6.	Výsledné hodnoty energetickej hospodárnosti sa na účely výpočtu nákladovej optimálnosti vyjadrujú v štvorcových metrov úžitkovej podlahovej plochy referenčnej budovy a týkajú sa požiadaviek na primárnu energiu.

4. VÝPOČET CELKOVÝCH NÁKLADOV V ZMYSLE ČISTEJ SÚČASNEJ HODNOTY PRE KAŽDÚ REFERENČNÚ BUDOVU

4.1. Kategórie nákladov

Členské štáty stanovia a opíšu tieto samostatné nákladové kategórie určené na použitie:

a)	Počiatočné investičné náklady.

b)	Bežné náklady. Zahŕňajú náklady na pravidelné výmeny prvkov budov, a ak je to vhodné, môžu obsahovať príjmy z vyrobenej energie, ktoré môžu členské štáty zohľadniť pri finančných výpočtoch.

c)	Náklady na energiu odrážajú celkové náklady na energiu vrátane ceny energie, kapacitných taríf a sieťových taríf.

d)	Náklady na zneškodnenie, ak je to vhodné.

Pri výpočtoch na makroekonomickej úrovni členské štáty okrem toho určujú nákladovú kategóriu pre:

e)	Náklady na emisie skleníkových plynov. V týchto nákladoch sa musia odrážať kvantifikované, monetizované a diskontované prevádzkové náklady na CO2 vyplývajúce z emisií skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 počas celého výpočtového obdobia.

4.2. Všeobecné zásady výpočtu nákladov

Pri prognózovaní vývoja nákladov na energie členské štáty môžu použiť predpovede vývoja cien energie v prílohe II k tomuto nariadeniu pre ropu, plyn, uhlie a elektrickú energiu, počnúc priemerom absolútnych cien energie (vyjadrených v eurách) pre tieto zdroje energie v roku výpočtu.

Členské štáty taktiež pripravujú predpovede vývoja vnútroštátnych cien energie pre iné nosiče energie používané vo významnej miere v ich regionálnom/miestnom kontexte a v prípade potreby aj pre tarify odberových špičiek. Podávajú Komisii správy o predpokladaných cenových trendoch a súčasných podieloch rôznych nosičov energie na zvyšovaní spotreby energie.

Vplyv (očakávaného) budúceho vývoja iných cien, než sú náklady na energiu, nahrádzania prvkov budov počas výpočtového obdobia a ak je to vhodné, nákladov na zneškodnenie sa tiež môže zahrnúť do výpočtu nákladov. Pri preskúmavaní a aktualizovaní výpočtov je potrebné brať do úvahy vývoj cien vrátane vývoja spôsobovaného inováciami a úpravami technológií.

3.	Údaje o nákladoch v rámci kategórií nákladov a) až d) sú trhovo orientované a musia byť súdržné, pokiaľ ide o miesto a čas. Náklady by mali byť vyjadrené ako skutočné náklady s vylúčením vplyvu inflácie. Náklady sa posudzujú na úrovni krajiny.

Pri určovaní celkových nákladov na opatrenie/balík/variant môžu byť vynechané:

a)	náklady, ktoré sú rovnaké pre všetky posudzované opatrenia/balíky/varianty;

b)	náklady súvisiace s prvkami budov, ktoré nemajú vplyv na energetickú hospodárnosť budovy.

Všetky ostatné náklady je potrebné pri výpočte celkových nákladov zohľadniť v plnej miere.

Zostatková hodnota sa určí na základe lineárneho odpisu pôvodnej investície alebo nákladov na nahradenie daného prvku budovy do konca výpočtového obdobia diskontovaného na začiatok výpočtového obdobia. Čas odpisu sa určuje časom ekonomickej životnosti budovy alebo prvku budovy. Zostatkové hodnoty prvkov budovy môže byť potrebné opraviť s prihliadnutím na náklady na ich odstránenie z budovy na konci odhadovaného ekonomického životného cyklu tejto budovy.

Náklady na zneškodnenie, ak prichádzajú do úvahy, sa majú diskontovať a môžu byť odrátané od konečnej hodnoty. Môže byť potrebné, aby sa najprv diskontovali z predpokladaného ekonomického životného cyklu na koniec výpočtového obdobia a v druhom kroku sa spätne diskontovali na začiatok výpočtového obdobia.

7.	Na konci výpočtového obdobia sa zohľadnia náklady na zneškodnenie (ak je to vhodné) alebo reziduálna hodnota komponentov a prvkov budov pri stanovovaní konečných nákladov počas odhadovaného ekonomického životného cyklu budovy.

8.	Členské štáty použijú výpočtové obdobie 30 rokov pri obytných a verejných budovách a výpočtové obdobie 20 rokov pri komerčných, nebytových budovách.

Členské štáty sa vyzývajú, aby využívali prílohu A k norme EN 15459 o ekonomických údajoch pre prvky budov pri definovaní odhadovanej ekonomickej životnosti týchto prvkov budov. Ak sa určia iné odhadované ekonomické životnosti prvkov budov, mali by sa oznámiť Komisii v rámci podávania správ uvedených v článku 6. Členské štáty vymedzia na vnútroštátnej úrovni odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy.

4.3. Výpočet celkových nákladov pre finančný výpočet

Pri určovaní celkových nákladov na opatrenie/balík/variant na účely finančných výpočtov sú príslušnými cenami, ktoré je potrebné brať do úvahy, ceny zaplatené zákazníkmi vrátane všetkých príslušných daní vrátane DPH a poplatkov. V ideálnom prípade sa majú zahrnúť aj dotácie dostupné pre rôzne varianty/balíky/opatrenia, ale členské štáty si môžu vybrať možnosť ponechať dotácie stranou, musia však zabezpečiť, že v takom prípade sa vyjmú dotácie a podporné schémy týkajúce sa technológií, ale aj prípadné existujúce dotácie týkajúce sa cien energie.

Celkové náklady na budovy a prvky budov sa vypočítavajú spočítaním rôznych druhov nákladov a uplatnením diskontnej sadzby na výsledný súčet prostredníctvom diskontného faktora s cieľom vyjadriť ich v hodnotách počiatočného roku plus diskontovaná zostatková hodnota, takto:

Formula

kde:

τ	znamená výpočtové obdobie
Cg(τ)	znamená celkové náklady (vztiahnuté na počiatočný rok τ 0) počas výpočtového obdobia
CI	znamená počiatočné investičné náklady na opatrenie alebo súbor opatrení j
Ca,I j)	znamená ročné náklady počas roka i na opatrenie alebo súbor opatrení j
Vf,τ j)	znamená zvyškovú hodnotu opatrenia alebo súboru opatrení j na konci výpočtového obdobia (diskontovanú na počiatočný rok τ 0).
Rd i)	znamená diskontný faktor pre rok i, založený na diskontnej sadzbe r, ktorú treba vypočítať

ako:

Formula

kde p znamená počet rokov od počiatočného obdobia a r znamená reálnu diskontnú sadzbu.

3.	Členské štáty určia diskontnú sadzbu, ktorá sa má použiť pri finančných výpočtoch po vykonaní analýzy citlivosti najmenej dvoch rôznych sadzieb podľa vlastného výberu.

4.4. Výpočet celkových nákladov pre makroekonomický výpočet

1.	Pri určovaní celkových nákladov pre makroekonomický výpočet týkajúci sa opatrenia/balíka/variantu sú príslušnými cenami, ktoré je potrebné brať do úvahy, ceny s vylúčením všetkých príslušných daní, DPH, poplatkov a dotácií.

Pri určovaní celkových nákladov na makroekonomickej úrovni na opatrenie/balík/variant sa má zahrnúť okrem nákladových kategórií uvedených v bode 4.1 aj nová nákladová kategória náklady na emisie skleníkových plynov, takže upravená metodika určovania celkových nákladov je takáto:

Formula

kde:

C c, ij) znamená náklady na emisie oxidu uhličitého súvisiace s opatrením alebo súborom opatrení j počas roku i

Členské štáty vypočítavajú kumulované emisie skleníkových plynov opatrení/balíkov/variantov počas výpočtového obdobia súčtom ročných emisií skleníkových plynov vynásobených predpokladanými cenami za tonu ekvivalentu CO2 emisných kvót skleníkových plynov, vydanými za každý rok, pričom použijú ako minimálnu spodnú hranicu spočiatku najmenej 20 EUR na tonu ekvivalentu CO2 do roku 2025, 35 EUR do roku 2030 a 50 EUR po roku 2030 v súlade s cenami uhlíka v rámci ETS v súčasných scenároch Komisie (uvedenými v reálnych a konštantných cenách EUR z roku 2008, ktoré treba upraviť podľa dátumov výpočtov a zvolenej metodiky). Aktualizované scenáre sa budú brať do úvahy pri každom vykonaní preskúmania výpočtov nákladovej optimálnosti.

4.	Členské štáty určia diskontnú sadzbu, ktorá sa použije na makroekonomický výpočet, po vykonaní analýzy citlivosti najmenej dvoch rôznych sadzieb, z ktorých jedna bude 3 % v reálnom vyjadrení.

5. VYKONÁVANIE ANALÝZY CITLIVOSTI VSTUPNÝCH ÚDAJOV TÝKAJÚCICH SA NÁKLADOV VRÁTANE CIEN ENERGIE

Účelom analýzy citlivosti je určiť najvýznamnejšie parametre pre výpočet nákladovej optimálnosti. Členské štáty vykonajú analýzu citlivosti zaoberajúcu sa diskontnými sadzbami, pričom použijú najmenej dve diskontné sadzby, každú v reálnom vyjadrení, pri makroekonomických výpočtoch a dve sadzby pri finančných výpočtoch. Jedna z diskontných sadzieb použitých pri analýze citlivosti pre makroekonomický výpočet bude 3 % v reálnom vyjadrení. Členské štáty vykonajú analýzu citlivosti v rámci scenárov vývoja cien energie v prípade všetkých nosičov energie používaných vo významnom rozsahu v budovách vo vnútroštátnom kontexte. Odporúča sa, aby sa analýza citlivosti rozšírila aj na iné dôležité vstupné údaje.

6. ODVODENIE NÁKLADOVO OPTIMÁLNEJ ÚROVNE ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI PRE KAŽDÚ REFERENČNÚ BUDOVU

1.	Pre každú referenčnú budovu členské štáty porovnávajú výsledky celkových nákladov vypočítané pre rôzne opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a opatrenia založené na obnoviteľných zdrojoch energie a balíky/varianty týchto opatrení.

V prípade, ak výsledkom výpočtu nákladovej optimálnosti sú rovnaké celkové náklady na rôznych úrovniach energetickej hospodárnosti, členské štáty sa vyzývajú, aby ako základ pre porovnanie s existujúcimi minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť použili požiadavky, ktorých výsledkom bude nižšia spotreba primárnej energie.

Po prijatí rozhodnutia, či sa vnútroštátnou referenčnou hodnotou má stať makroekonomický alebo finančný výpočet, sa priemery vypočítaných nákladovo optimálnych úrovní energetickej hospodárnosti pre všetky používané referenčné budovy, posudzované spolu, vypočítajú s cieľom porovnať ich s priemernými existujúcimi požiadavkami na energetickú hospodárnosť tých istých referenčných budov. Robí sa to z toho dôvodu, aby bolo možné vypočítať rozdiel medzi existujúcimi požiadavkami na energetickú hospodárnosť a vypočítanými nákladovo optimálnymi úrovňami.

(1) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

PRÍLOHA II

Informácie týkajúce sa odhadovaného dlhodobého vývoja cien energie

Pri výpočtoch môžu členské štáty brať do úvahy odhadované trendy vývoja cien palív a elektrickej energie, ako ich uvádza Európska komisia na základe aktualizácie vykonávanej každé dva roky. Aktualizované údaje sú dostupné na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/energy/observatory/trends_2030/index_en.htm.

Tieto trendy možno extrapolovať nad rámec roku 2030, až kým nebudú k dispozícii dlhodobejšie prognózy.

Informácie týkajúce sa odhadovaného dlhodobého vývoja cien uhlíka

Pri makroekonomických výpočtoch sa od členských štátov vyžaduje, aby použili ako minimálnu spodnú hranicu predpokladané ceny uhlíka v rámci ETS v referenčnom scenári Komisie do roku 2050, za predpokladu vykonávania exisujúcich právnych predpisov, ale nie dekarbonizácie (prvý riadok nasledujúcej tabuľky): V súčasnosti sa predpokladá, že cena za tonu bude 20 EUR do roku 2025, 35 EUR do roku 2030 a 50 EUR po roku 2030, uvedené v reálnych a konštantných cenách EUR z roku 2008, ktoré treba upraviť podľa dátumov výpočtov a zvolenej metodiky (pozri tabuľku). Aktualizované scenáre cien uhlíka, ktoré poskytuje Komisia, sa budú brať do úvahy pri každom vykonaní preskúmania výpočtov nákladovej optimálnosti.

Vývoj cien uhlíka	2020	2025	2030	2035	2040	2045	2050
Referenčná cena (nesúrodé opatrenia, ref. fosílne zdroje, nesúrodé ceny)	16,5	20	36	50	52	51	50
Účinné technológie (glob. opatrenia, nízke fosílne zdroje, nesúrodé ceny)	25	38	60	64	78	115	190
Účinné technológie (nesúrodé/nejednotné opatrenia, ref. fosílne zdroje, nesúrodé ceny)	25	34	51	53	64	92	147
Zdroj: Príloha 7.10 k dokumentu http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=SEC:2011:0288:FIN:EN:PDF.

PRÍLOHA III

Vzor správy, ktorý členské štáty môžu používať na podávanie správ Komisii na základe článku 5 ods. 2 smernice 2010/31/EÚ a článku 6 tohto nariadenia

1. REFERENČNÉ BUDOVY

1.1. Podajte správu o referenčných budovách pre všetky kategórie budov a o tom, ako sú reprezentatívne vo vzťahu k existujúcej zástavbe s použitím tabuľky 1 (existujúce budovy) a tabuľky 2 (nové budovy). Ďalšie informácie možno doplniť v prílohe.

1.2. Uveďte definíciu referenčnej podlahovej plochy používanej vo vašej krajine a ako sa vypočíta.

1.3. Uveďte kritériá výberu použité na definovanie všetkých referenčných budov (nových aj existujúcich): napr. štatistické analýzy založené na použití, veku, geometrii, podnebných pásmach, nákladovej štruktúre, stavebných materiáloch atď., vrátane uvedenia vnútorných a vonkajších klimatických podmienok a geografickej polohy.

1.4. Uveďte, či vašou referenčnou budovou je vzorová budova, virtuálna budova atď.

1.5. Uveďte podkladový súbor údajov pre vnútroštátnu zástavbu.

Tabuľka 1

Referenčná budova pre existujúce budovy (významná rekonštrukcia)

Existujúce budovy	Geometria budovy (1)	Podiel plochy okien na ploche obalovej konštrukcie budovy a okien bez prístupu k slnečnému svetlu	Podlahová plocha v m2 v zmysle použitia v stavebnom poriadku	Opis budovy (2)	Opis priemernej technológie budovy (3)	Priemerná energetická účinnosť kWh/m2, a (pred investíciou)	Požiadavky na úrovni komponentov (typická hodnota)
1. Budovy určené pre jednu rodinu a podkategórie
Podkategória 1
Podkategória 2 atď.
2. Viacbytové obytné domy a budovy pre viac rodín a podkategórie

3. Administratívne budovy a podkategórie

4. Iné kategórie neobytných budov

Tabuľka 2

Referenčná budova pre nové budovy

Nové budovy	Geometria budovy (4)	Podiel okien na ploche obalovej konštrukcie budovy a okien bez prístupu k slnku	Podlahová plocha v m2 v zmysle použitia v stavebnom poriadku	Typická energetická účinnosť kWh/m2, a	Požiadavky na úrovni komponentov
1. Budovy určené pre jednu rodinu a podkategórie
Podkategória 1
Podkategória 2 atď.
2. Viacbytové obytné domy a budovy pre viac rodín a podkategórie

3. Administratívne budovy a podkategórie

4. Iné kategórie neobytných budov

Tabuľka 3

Príklad základnej tabuľky na oznamovanie relevantných údajov o energetickej hospodárnosti

Množstvo

Jednotka

Opis

Výpočet

Metóda a nástroj(-e)

Stručný opis použitej metódy výpočtu (napr. s odkazom na normu EN ISO 13790) a poznámka o použitom nástroji výpočtu resp. nástrojoch.

Faktory na konverziu primárnej energie

Hodnoty faktorov na konverziu dodanej energie na primárnu energiu (podľa jednotlivých nosičov energie) použité na výpočet.

Klimatické podmienky

Umiestnenie

Názov mesta s uvedením zemepisnej šírky a dĺžky.

Stupňodni oteplenia

HDD

Má sa vyhodnotiť podľa EN ISO 15927-6, pričom sa uvedie výpočtové obdobie.

Stupeň ochladenia

CDD

Zdroj klimatických údajov

Uveďte odkazy na klimatické údaje použité pri výpočte.

Opis terénu

Napr. vidiecka oblasť, prímestská oblasť, mestská oblasť. Vysvetlite, či sa zohľadnila prítomnosť neďalekých budov, alebo nie.

Geometria budovy

Dĺžka × šírka × výška

m × m × m

V súvislosti s objemom vykurovaných alebo klimatizovaných priestorov (EN 13790), pričom sa za „dĺžku“ považuje horizontálny rozmer fasády obrátenej na juh.

Počet poschodí

—

Pomer S/V (plochy a objemu)

m2/m3

Pomer plochy okien a celkovej plochy obalových konštrukcií budovy

Juh

Východ

Sever

Západ

Orientácia

Uhol azimutu južnej fasády (odchýlka od južného smeru fasády orientovanej na „juh“).

Vnútorné zisky

Využitie budovy

Podľa kategórií budov navrhovaných v prílohe 1 k smernici 2010/31/EÚ.

Priemerný tepelný zisk od užívateľov

W/m2

Osobitná elektrická energia z osvetľovacieho systému

W/m2

Celkový elektrický výkon celého systému osvetlenia v klimatizovaných miestnostiach (všetky svietidlá + ovládacie zariadenia systému osvetlenia).

Osobitný elektrický výkon elektrických zariadení

W/m2

Prvky budovy

Priemerné U-hodnoty stien

W/m2K

Vážené U-hodnoty všetkých stien: U_stena = (U_stena_1 · A_stena_1 + U_stena_2 · A_stena_2 + … + U_stena_n · A_stena_n)/(A_stena_1 + A_stena_2 + … + A_stena_n); pričom: U_stena_i = U-hodnota steny typu i; A_stena_i = celková plocha steny typu i

Priemerné U-hodnoty strechy

W/m2K

Podobné ako v prípade stien.

Priemerné U-hodnoty pivnice

W/m2K

Podobné ako v prípade stien.

Priemerné U-hodnoty okien

W/m2K

Podobné ako v prípade stien; mal by sa vziať do úvahy tepelný most v dôsledku rámu a deliacich priečok (podľa EN ISO 10077-1).

Tepelné mosty

Celková dĺžka

Priemerná lineárna tepelná priepustnosť

W/mK

Tepelná kapacita na jednotku plochy

Vonkajšie steny

J/m2K

Majú sa vyhodnotiť podľa EN ISO 13786.

Vnútorné steny

J/m2K

Dosky

J/m2K

Druh tieniacich systémov

Napr. slnečná roleta, rolovacie žalúzie, záclony, závesy atď.

Priemerná g-hodnota

Zasklenie

—

Celková priepustnosť slnečnej energie cez zasklenie (pri žiarení kolmom na sklenenú plochu), tu: vážené hodnoty podľa plochy rôznych okien (majú sa vyhodnotiť podľa EN 410)

Zasklenie + tienenie

—

Celková priepustnosť slnečnej energie cez zasklenie a vonkajšie zariadenia ochrany pred slnkom sa má vyhodnotiť podľa EN 13363-1/-2

Miera infiltrácie (počet výmen vzduchu za hodinu)

1/h

Napr. vypočítaná pre rozdiel medzi vnútorným a vonkajším tlakom 50 Pa

Systémy budovy

Systém vetrania

Počet výmen vzduchu za hodinu

1/h

Výťažnosť tepla

Účinnosť vykurovacieho systému

Generovanie

Má sa vyhodnotiť podľa EN 15316-1, EN 15316-2-1, EN 15316-4-1, EN 15316-4-2, EN 15232 EN 14825, EN 14511

Distribúcia

Emisia

Ovládanie

Účinnosť chladiaceho systému

Výroba

Má sa vyhodnotiť podľa EN 14825, EN 15243, EN 14511, EN 15232

Distribúcia

Emisia

Ovládanie

Účinnosť systému na ohrev vody

Generovanie

Má sa vyhodnotiť podľa EN 15316-3-2, EN 15316-3-3.

Distribúcia

Body nastavenia a harmonogramy v rámci budovy

Bod nastavenia teploty

V zime

°C

Teplota vo vnútorných priestoroch.

V lete

°C

Bod nastavenia vlhkosti

V zime

Relatívna vlhkosť vo vnútorných priestoroch, ak prichádza do úvahy: „Vlhkosť má iba malý účinok na pocit tepla a vnímanie kvality ovzdušia v miestnostiach, kde sa sedí“ (EN 15251).

V lete

Harmonogramy a riadenie prevádzky

Obsadenosť

Uveďte pripomienky alebo odkazy (EN alebo vnútroštátne normy atď.) týkajúce sa harmonogramov použitých pri výpočte.

Osvetlenie

Spotrebiče

Vetranie

Vykurovací systém

Systém chladenia

Potreba/použitie energie v rámci budovy

Príspevok hlavných implementovaných pasívnych stratégií k (termálnej) energii

…

kWh/a

Napr. solárny skleník, prirodzené vetranie, denné svetlo atď.

…

kWh/a

…

kWh/a

Spotreba energie na vykurovanie

kWh/a

Teplo, ktoré sa má priviesť do klimatizovaného priestoru alebo z neho odviesť, aby sa udržali zamýšľané teplotné podmienky počas daného obdobia.

Spotreba energie na chladenie

kWh/a

Spotreba energie na ohrev vody

kWh/a

Teplo, ktoré sa má dodať potrebnému množstvu horúcej vody pre domácnosti na zvýšenie jej teploty z nízkej teploty v chladnej sieti na vopred stanovenú teplotu pri dodávke na mieste dodania.

Spotreba energie na iné účely (zvlhčovanie, vysušovanie)

kWh/a

Zvyškové teplo vodných pár privádzané do klimatizovaného priestoru alebo z neho odvádzané prostredníctvom technického systému budovy s cieľom udržať určenú minimálnu alebo maximálnu vlhkosť vzduchu v priestore (ak je to vhodné).

Spotreba energie na vetranie

kWh/a

Elektrická energia privádzaná do vetracieho systému na prepravu a regeneráciu tepla (bez zahrnutia energie využívanej na predhrievanie vzduchu) a energia privádzaná do systémov zvlhčovania s cieľom uspokojiť potrebu zvlhčovania.

Spotreba energie na osvetlenie interiéru

kWh/a

Elektrická energia privádzaná do systému osvetlenia a iných zariadení/systémov.

Spotreba energie na iné účely (zariadenia, vonkajšie osvetlenie, pomocné systémy atď.)

kWh/a

Výroba energie na stavenisku

Tepelná energia z obnoviteľných zdrojov (napr. tepelných solárnych kolektorov)

kWh/a

Energia z obnoviteľných zdrojov (ktoré nie sú závislé od ťažby, ako napr. zdroje slnečnej, veternej, vodnej energie, energia z obnovenej biomasy) alebo kogenerácie.

Elektrická energia vyrobená v budove a využitá na mieste

kWh/a

Elektrická energia vyrobená v budove a dodaná na trh

kWh/a

Spotreba energie

Dodaná energia

Elektrická energia

kWh/a

Energia vyjadrená podľa jednotlivých nosičov energie, ktorá sa poskytuje technickému systému budovy cez hranicu systému na uspokojenie zohľadňovaných potrieb (vykurovanie, chladenie, vetranie, dodávka teplej vody, osvetlenie, zariadenia atď.).

Fosílne palivá

kWh/a

Iné (biomasa, diaľkové vykurovanie/chladenie atď.)

kWh/a

Primárna energia

kWh/a

Energia, ktorá neprešla nijakým procesom konverzie ani transformácie

2. VÝBER VARIANTOV/OPATRENÍ/BALÍKOV

2.1. Informujte vyplnením tabuľky o charakteristikách vybraných variantov/opatrení/balíkov, ktoré sa uplatňujú pri výpočte nákladovej optimálnosti. Začnite s najbežnejšími technológiami a riešeniami a potom prejdite na inovatívnejšie. Ak predchádzajúce výpočty dokazujú, že opatrenia ani zďaleka nie sú nákladovo optimálne, tabuľku netreba vyplniť, ale táto skutočnosť by sa mala osobitne oznámiť Komisii. Ďalej uvedený formulár je možné použiť, treba si však všimnúť, že uvedené príklady sú len názorné.

Tabuľka 4

Tabuľka ilustrujúca zaradenie do zoznamu vybraných variantov/opatrení

Všetky výpočty by sa mali vzťahovať na rovnakú úroveň pohodlia. Pro forma by každý variant/balík/opatrenie mal poskytnúť prijateľné pohodlie. Ak sa zoberú do úvahy rôzne úrovne pohodlia, základ pre porovnanie sa stratí.

Opatrenie	Referenčný prípad	Variant 1	Variant 2	Atď …
Strešná izolácia
Izolácia stien
Okná	5,7 W/m2K (opis)	2,7 W/m2K (opis)	1,9 W/m2K (opis)
Podiel plochy okien na celkovej obalovej konštrukcii
Opatrenia týkajúce sa budovy (termálna masa atď.)
Vykurovací systém
Ohrev vody
Vetrací systém (vrátane nočného vetrania)
Systém chladenia priestorov
Opatrenia založené na energii z obnoviteľných zdrojov
Zmena nosiča energie
Atď.

Zoznam opatrení sa uvádza len pre názornosť.

Pre obalovú konštrukciu budovy: vo W/m2K.

Pre systémy: efektívnosť.

Možno vybrať niekoľko úrovní zlepšenia (napríklad: rozličné hodnoty termálnej priepustnosti pre okná).

3. VÝPOČET POŽIADAVIEK NA PRIMÁRNU ENERGIU Z HĽADISKA OPATRENÍ

3.1. Posúdenie energetickej hospodárnosti

3.1.1.

Oznámte postup výpočtu pre posúdenie energetickej hospodárnosti, ktorý sa uplatňuje na referenčnú budovu, a prijaté opatrenia/varianty.

3.1.2.

Uveďte odkazy na príslušné právne predpisy, nariadenia, štandardy a normy.

3.1.3.

Vyplňte výpočtové obdobie (20 alebo 30 rokov), výpočtový interval (ročný, mesačný alebo denný) a klimatické údaje použité v súvislosti s referenčnými budovami.

3.2. Výpočet požiadaviek na energiu

3.2.1.

Oznámte výsledky výpočtu energetickej hospodárnosti pre každé opatrenie/balík/variant pre každú referenčnú budovu diferencované aspoň podľa spotreby energie na vykurovanie a chladenie, využívania energie, dodanej energie a požiadaviek na primárnu energiu.

Uveďte aj úspory energie.

Tabuľka 5

Tabuľka výsledkov výpočtu požiadaviek na energiu

Vyplňte po jednej tabuľke pre každú referenčnú budovu a kategóriu budov pre všetky zavedené opatrenia.

Referenčná budova
Opatrenie/balík/variant opatrení (ako je uvedené v tabuľke 4)	Spotreba energie		Využitie energie					Dodaná energia špecifikovaná podľa zdroja	Požiadavky na primárnu energiu v kWh/m2, a	Zníženie energie v oblasti primárnej energie v porovnaní s referenčnou budovou
	Na vykurovanie	Na chladenie	Vykurovanie	Chladenie	Vetranie	Ohrev vody	Osvetlenie

Vyplňte po jednej tabuľke pre každú referenčnú budovu.

Predkladanie správ môže byť obmedzené na najdôležitejšie opatrenia/balíky, ale malo by sa uviesť, koľko výpočtov bolo celkove vykonaných. Ak predchádzajúce výpočty dokazujú, že opatrenia ani zďaleka nie sú nákladovo optimálne, tabuľku netreba vyplniť, ale táto skutočnosť by sa mala osobitne oznámiť Komisii.

3.2.2.

Oznámte zhrnutie faktorov na konverziu primárnej energie používaných v krajine v osobitnej tabuľke.

3.2.3.

Uveďte dodanú energiu podľa nosičov v dodatočnej tabuľke.

4. VÝPOČET CELKOVÝCH NÁKLADOV

4.1. Vypočítajte celkové náklady pre každý variant/balík/opatrenie s použitím nasledujúcich tabuliek, ktoré odkazujú na scenáre nízkej, strednej alebo vysokej ceny (energie). Výpočet nákladov na referenčnú budovu bude tvoriť 100 %.

4.2. Oznámte zdroj použitého vývoja cien energie

4.3. Oznámte diskontnú sadzbu použitú pri finančnom a makroekonomickom výpočte a výsledok príslušnej analýzy citlivosti vykonanej najmenej pre dve rôzne úrokové sadzby.

Tabuľka 6

Výstupné údaje a výpočet celkových nákladov

Vyplňte tabuľku pre každú referenčnú budovu pri použití raz pre makroekonomický a raz pre finančný výpočet. Uveďte údaje o nákladoch v národnej mene.

Variant/balík/opatrenie, ako sa uvádza v tabuľke 5	Vstupné investičné náklady (týkajúce sa počiatočného roka)	Ročné bežné náklady		Výpočtové obdobie (5) 20, 30 rokov	Náklady na emisie oxidu uhličitého (len pre makroekonomický výpočet)	Zostatková hodnota	Diskontná sadzba (rôzne sadzby pre makroekonomický a finančný výpočet)	Odhadovaná ekonomická životnosť	Náklady na zneškodnenie (v prípade potreby)	Vypočítané celkové náklady
Variant/balík/opatrenie, ako sa uvádza v tabuľke 5	Vstupné investičné náklady (týkajúce sa počiatočného roka)	ročné náklady na údržbu	prevádzkové náklady	náklady na energiu (6) podľa palív so scenárom strednej ceny energie		Zostatková hodnota		Odhadovaná ekonomická životnosť	Náklady na zneškodnenie (v prípade potreby)	Vypočítané celkové náklady

4.4. Oznámte vstupné parametre použité na výpočet celkových nákladov (napr. mzdové náklady, náklady na technológie atď.)

4.5. Vykonajte výpočet na základe analýzy citlivosti hlavných nákladov a nákladov na energiu a použitej diskontnej sadzby tak pre makroekonomický, ako aj finančný výpočet. Na každú zmenu nákladov použitie osobitnú tabuľku podobnú tabuľke uvedenej vyššie.

4.6. Prosím, uveďte predpokladané náklady na emisie oxidu uhličitého pre makroekonomické výpočty.

5. NÁKLADOVO OPTIMÁLNA ÚROVEŇ PRE REFERENČNÉ BUDOVY

5.1. Oznámte hospodársky optimálnu úroveň energetickej hospodárnosti v prípade primárnej energie (kWh/m2 ročne alebo, ak sa použije prístup na úrovni systému, v príslušnej jednotke, napr. U-hodnota) pre každý prípad, pokiaľ ide o referenčné budovy, s poznámkou, či sa nákladovo optimálne úrovne počítali na makroekonomickej alebo finančnej úrovni.

6. POROVNANIE

6.1. Ak je rozdiel značný, uveďte dôvod, ktorý najpodstatnejšie ovplyvňuje medzeru, a taktiež plán s primeranými krokmi na zníženie rozdielu, ak medzeru nie je možné (plne) odôvodniť.

Tabuľka 7

Porovnávacia tabuľka pre nové, ako aj existujúce budovy

Referenčná budova

Nákladovo optimálne rozpätie/úroveň (od – do)

kWh/m2, a

(v prípade prístupu na úrovni komponentov v príslušnej jednotke)

Súčasné požiadavky na referenčné budovy

kWh/m2,a

Medzera

Odôvodnenie medzery:

Plán na zníženie medzery, ktorú nemožno zdôvodniť:

(1) S/V (pomer plochy a objemu), orientácia, oblasť S/Z/J/V fasády.

(2) Stavebné materiály, typická vzduchotesnosť (kvalitatívna), použitý vzor (ak je to vhodné), vek (ak je to vhodné).

(3) Technické systémy budovy, U-hodnoty prvkov budovy, okná – plocha, U-hodnota, g-hodnota, pasívne tieniace systémy atď.

(4) A/V, oblasť S/Z/J/V fasády. Poznámka: Orientácia budovy môže v prípade nových budov sama predstavovať opatrenie na zvýšenie energetickej hospodárnosti.

(5) Pri obytných a verejných budovách sa bude brať do úvahy 30-ročné výpočtové obdobie, pri komerčných, nebytových budovách najmenej 20-ročné.

(6) Ak ide o náhradu komponentov v rámci výpočtového obdobia, musí sa vziať do úvahy vplyv (očakávaného) budúceho vývoja cien.

		ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2012.081.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 81

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 55 21. marca 2012

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/5/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2000/75/ES, pokiaľ ide o vakcináciu proti katarálnej horúčke oviec (modrému jazyku)	1
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty ( 1 )	3
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra ( 1 )	7

	II Nelegislatívne akty
	NARIADENIA
*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov ( 1 )	18
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 245/2012 z 20. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1187/2009, pokiaľ ide o vývoz mlieka a mliečnych výrobkov do Dominikánskej republiky	37
	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 246/2012 z 20. marca 2012, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	39
	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 247/2012 z 20. marca 2012 o vydávaní dovozných licencií v prípade žiadostí predložených v prvých siedmich dňoch mesiaca marca 2012 v rámci colnej kvóty pre vysokokvalitné hovädzie mäso otvorenej nariadením (ES) č. 620/2009	41
	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 248/2012 z 20. marca 2012, ktorým sa ruší pozastavenie podávania žiadostí o dovozné povolenia na výrobky z cukru v rámci určitých colných kvót	42

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	IL	139,1
	JO	64,0
	MA	49,0
	TN	98,4
	TR	98,3
	ZZ	89,8
0707 00 05	JO	183,3
	TR	157,2
	ZZ	170,3
0709 91 00	EG	76,0
0709 91 00	ZZ	76,0
0709 93 10	JO	225,1
	MA	60,5
	TR	129,2
	ZZ	138,3
0805 10 20	EG	51,8
	IL	76,4
	MA	51,2
	TN	57,9
	TR	68,9
	ZZ	61,2
0805 50 10	EG	43,8
	TR	53,3
	ZZ	48,6
0808 10 80	AR	89,5
	BR	82,5
	CA	125,0
	CL	101,6
	CN	103,4
	MK	31,8
	US	164,1
	UY	74,9
	ZA	119,9
	ZZ	99,2
0808 30 90	AR	94,3
	CL	124,6
	CN	63,0
	ZA	91,6
	ZZ	93,4

		Korigendá
	*	Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie, kapitola 19/zv. 07, s. 38)	43