(1)

Potom, ako Komisia získala z tlače informácie v súvislosti s kompenzáciami vo výške 425 mil. EUR, ktoré mal Grécky poľnohospodársky poisťovací orgán (ďalej len ELGA) vyplatiť po protestoch veľkého počtu gréckych poľnohospodárov z januára 2009 za straty na príjme z roku 2008 spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami, sa 4. februára 2009 konalo bilaterálne stretnutie s gréckymi orgánmi. Po tomto stretnutí stále zastúpenie Grécka pri EÚ poskytlo informácie k uvedenému opatreniu listom z 9. februára 2009.

(2)

Listom z 23. februára 2009 Komisia požiadala o poskytnutie doplňujúcich informácií. Listom z 20. marca 2009 grécke orgány odpovedali Komisii, že ELGA získal pôžičku na vyplatenie predmetných kompenzácií vo výške 425 mil. EUR, ako aj ďalšiu pôžičku vo výške 444 mil. EUR, ktorej veľká časť sa mala v roku 2008 využiť na vyplatenie odškodnenia za škody na rastlinnej a živočíšnej výrobe, na ktoré sa vzťahuje poistenie ELGA.

(3)

Útvary Komisie požiadali o poskytnutie doplňujúcich informácií listom zo 4. mája 2009. Grécke orgány odpovedali listom zo 16. júna 2009. Listom z 13. júla 2009 útvary Komisie informovali grécke orgány, že kompenzácia vo výške 425 mil. EUR za rok 2009 sa zaevidovala ako podozrenie pod č. CP 196/2009 a že kompenzácie vo výške 444 mil. EUR vyplatené v roku 2008 sa v súvislosti s časťou týkajúcou sa odškodnenia za škody spôsobené príčinami, na ktoré sa vzťahuje systém poistenia ELGA, posúdili ako nezákonná pomoc podľa čl. l písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 (*1) Zmluvy o ES (2) a zaevidovali sa pod číslom NN 39/09.

(4)

Po odpovedi gréckych orgánov listom z 18. augusta 2009 útvary Komisie požiadali o poskytnutie doplňujúcich informácií listom zo 14. septembra 2009. Komisia súčasne uvedeným listom informovala grécke orgány, že na základe informácií, ktoré jej poskytli, podľa ktorých sa zainteresovaným poľnohospodárom vyplatili kompenzácie vo výške 425 mil. EUR za rok 2009, sa predmetné odškodnenie tiež zaevidovalo ako nezákonná pomoc v zmysle čl. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 pod rovnakým číslom NN 39/09.

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania sa zverejnilo v Úradnom vestníku Európskej únie20. marca 2010 (3). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky k daným opatreniam. Komisia dostala pripomienky tretích strán, ktoré sa odoslali gréckym orgánom 6. mája 2010. Grécke orgány poslali svoje stanovisko k pripomienkam tretích strán 21. júla 2010.

(6)

Grécke orgány predložili doplňujúce informácie k predmetnej pomoci 4. júna 2010, 10. septembra 2010 a 14. septembra 2010. Listom zo 17. novembra 2010 Komisia požiadala o doplňujúce informácie. Grécke orgány odpovedali listom z 9. marca 2011.

(7)

Na žiadosť gréckych orgánov sa 31. marca 2011 uskutočnilo bilaterálne stretnutie s útvarmi Komisie. Grécke orgány odoslali po tomto stretnutí, t. j. 11. mája 2011 a 12. júla 2011, doplňujúce informácie. Na žiadosť gréckych orgánov sa 11. novembra 2011 uskutočnilo druhé bilaterálne stretnutie s útvarmi Komisie.

(8)

Na základe gréckeho zákona č. 1790/1988 o organizácii a fungovaní Gréckeho poisťovacieho orgánu a o ďalších ustanoveniach (4) (ďalej len zákon 1790/1988) sa zriadil verejný orgán s názvom Grécky poľnohospodársky poisťovací orgán (ELGA). ELGA je súkromná právnická osoba v úplnom vlastníctve štátu. Podlieha kontrole ministra pre poľnohospodárstvo v súlade s článkom 12 vyššie uvedeného zákona. ELGA spravuje položky, ktoré sú zapísané v jeho rozpočte v súlade s rozhodnutiami jeho správnej rady, ktorej členov menuje minister pre poľnohospodárstvo. ELGA zabezpečuje poistenie rastlinnej a živočíšnej výroby, ako aj rastlinného a živočíšneho kapitálu poľnohospodárskych podnikov proti škodám, ktoré sú výsledkom prírodných pohrôm.

(9)

Podľa článku 3a (5) je poistenie orgánom ELGA povinné a vzťahuje sa na prírodné riziká, menovite záplavy, búrky, mráz a dlhotrvajúcu zimu, sneh, krupobitie, vysoké teploty a slnečné žiarenie, dlhotrvajúce dažde mimo sezóny, suchá, entomologické a fytopatologické ochorenia plodín, epizootické ochorenia, blesk ako pôvodca požiaru, zemetrasenie, škody spôsobené morom, škody na rastlinnej výrobe spôsobené voľne žijúcimi zvieratami, ako aj celý rad chorôb postihujúcich hovädzí dobytok, ovce a kozy.

(10)

Podľa článku 5a (6) zákona 1790/1988 musia výrobcovia poľnohospodárskych výrobkov využívajúci systém poistenia opísaný v odôvodnení 9 povinne zaplatiť orgánu ELGA osobitný príspevok na poistenie. Tento príspevok má povahu príspevku uloženého zákonodarcom, ktorý sa vzťahuje na nákup a predaj tuzemských poľnohospodárskych výrobkov, a z ktorého príjmy sú určené pre orgán ELGA zodpovedný za prevenciu a odškodnenie poľnohospodárskych podnikov za škody spôsobené prírodnými rizikami.

(11)

Podľa článku 5a zákona 1790/1988 je výška osobitného príspevku na poistenie stanovená na 3 % v prípade rastlinných výrobkov a na 0,5 % v prípade živočíšnych výrobkov (7). Výšku príspevku stanovuje príslušné ministerstvo na základe návrhu, ktorý predkladá ELGA ministrovi poľnohospodárstva. Príjmy ELGA z osobitného príspevku na poistenie prijaté správcom príspevkov sú zahrnuté do výnosov štátneho rozpočtu ako štátne príjmy a sú zapísané v osobitnej príjmovej položke. Tieto príjmy sa vyplácajú orgánu ELGA z rozpočtu ministerstva pre poľnohospodárstvo, premenovaného na ministerstvo pre rozvoj vidieka a výživu, ako každoročný zápis rozpočtového prostriedku v rovnakej výške na návrh, ktorý predkladá ELGA tomuto ministerstvu. ELGA nemá ďalší vplyv na výšku príspevku alebo odškodnenia.

(12)

Poistenie orgánom ELGA sa povinne vzťahuje na fyzické a právnické osoby, ktoré vlastnia alebo prevádzkujú poľnohospodárske podniky a podniky zaoberajúce sa chovom, hydinárstvom, výrobou medu, rybolovom a chovom rýb alebo podobné podniky. Príjmy ELGA tvoria najmä príjmy z osobitného príspevku na poistenie. Ďalšia právomoc ELGA, ktorá vyplýva zo zákona č. 3147/2003, je vyplácanie pomoci v rámci plánovacích programov pre prípad núdzovej kompenzácie škôd na rastlinnom a pevnom kapitále spôsobených prírodnými pohromami, nepredvídateľnými udalosťami alebo nepriaznivými klimatickými podmienkami. Táto pomoc sa financuje zo štátneho rozpočtu alebo z pôžičiek. Programy sa vzťahujú na štátnu pomoc schválenú rozhodnutím Komisie.

(13)

Výnosom ministra hospodárstva a ministra pre vidiecky rozvoj č. 262037 z 30. januára 2009 (ďalej len medzirezortný výnos) sa mali vyplatiť výnimočné kompenzácie vo výške 425 mil. EUR za škody z roku 2008. V súlade s týmto výnosom sa kompenzácie od ELGA mali vzťahovať na pokles produkcie uvedených plodín, ktorý nastal počas hospodárskeho roka 2008 vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok, menovite sucha, horúčav, dažďa a entomologických, ako aj fytopatologických ochorení uvedených plodín. Uvedené škody sa týkali mandľovníkov, čerešní, marhúľ, niektorých odrôd broskýň, sliviek, hrušiek a jabloní, špargle, orientálneho tabaku, zemiakov, bavlny, olivovníkov a obilia.

(14)

Podľa informácií od gréckych orgánov sa do výšky škody, okrem výrobných strát, započítala aj horšia kvalita niektorých plodín (obilie, bavlna). Uvedené straty a nižšia kvalita produkcie vyplynuli z kombinácie meteorologických javov a ochorení rastlín pre nepriaznivé klimatické podmienky, ktoré počas uvedeného roka postihli dotknuté plodiny.

(15)

ELGA na vyplatenie uvedeného odškodnenia uzatvoril s bankou zmluvu o pôžičke vo výške 425 000 000 EUR. Pôžička má desaťročnú splatnosť (od 2010 do 2019). Prvé tri roky (2010 až 2012) je pôžička zaťažená úrokmi a odvodmi gréckemu štátu vo výške 28 513 250 EUR za rok a nasledujúcich sedem rokov (2013 až 2019) úrokmi, amortizáciou a odvodmi gréckemu štátu vo výške 89 227 536 EUR v roku 2013, 85 087 786 EUR v roku 2014, 81 025 536 EUR v roku 2015, 76 963 286 EUR v roku 2016, 72 901 036 EUR v roku 2017, 68 838 786 EUR v roku 2018 a 64 776 536 EUR v roku 2019. Za pôžičku ručí v prospech ELGA grécky štát.

(16)

Podľa informácií od gréckych orgánov, odškodnenie, ktoré vyplatil ELGA v roku 2008 za škody, na ktoré sa vzťahuje poistenie, dosiahlo výšku 386 986 648 EUR. Časť tejto sumy vo výške 88 353 000 EUR pochádzala z príspevkov na poistenie. Druhá časť pochádzala z príjmov z pôžičky vo výške 444 mil. EUR.

(17)

ELGA uzatvorila s bankou zmluvu o pôžičke vo výške 444 000 000 EUR na základe článku 13 gréckeho zákona č. 3074/2002 a článku 28 ods. 17 gréckeho zákona č. 3147/2003. Pôžička má desaťročnú splatnosť (2009 až 2018). Prvé tri roky (2009 až 2011) je pôžička zaťažená úrokmi a odvodmi gréckemu štátu vo výške 23 709 600 za rok a nasledujúcich sedem rokov (2012 až 2018) úrokmi, amortizáciou a odvodmi gréckemu štátu vo výške 87 138 171 EUR v roku 2012, 83 789 143 EUR v roku 2013, 80 395 714 EUR v roku 2014, 77 002 286 EUR v roku 2015, 73 608 857 EUR v roku 2016, 70 215 429 EUR v roku 2017 a 66 822 000 EUR v roku 2018. Za pôžičku ručí v prospech ELGA grécky štát.

(18)

Ďalšia časť pôžičky vo výške 145 366 352 EUR bola určená na poskytnutie štátnej pomoci schválenej rozhodnutím Komisie v rámci plánovacích programov pre núdzové prípady v súvislosti s požiarmi z roku 2006 a 2007. Rozhodnutie sa nevzťahuje na túto časť príjmov orgánu ELGA.

(19)

Pomoc poskytnutá zo štátnych zdrojov: Komisia si myslí, že táto podmienka je v danom prípade splnená, keďže dotknutá vnútroštátna právna úprava (pozri odôvodnenie 11) jasne stanovuje, že služby, ktoré poskytuje ELGA, sú financované zo štátnych zdrojov a možno ich pripísať štátu.

(20)

Grécke orgány v rámci doplňujúcich informácií predložených pred začatím konania uviedli, že plánujú zvýšenie percentuálneho odvodu osobitného príspevku na poistenie s cieľom zvýšiť príjmy ELGA. Informácie poskytnuté v súvislosti so zvýšením príjmov ELGA však neobsahujú presné údaje umožňujúce v tejto etape konania konštatovať, či by takéto zvýšenie stačilo na splatenie uvedených pôžičiek a na poskytnutie odškodnenia výrobcom počas príslušných rokov. Preto sa nedalo vylúčiť, že sa príslušné opatrenia budú financovať aj z iných štátnych zdrojov, ktoré má ELGA k dispozícii.

(21)

Opatrenia, ktoré vedú k ovplyvňovaniu obchodu a narúšajú hospodársku súťaž alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže: Odškodnenie, ktoré ELGA vyplatil v roku 2008 v rámci povinného poistenia, sa týkalo niekoľkých gréckych produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu. Odškodnenie vyplatené v roku 2009 sa týkalo niekoľkých druhov plodín (pozri odôvodnenie 13). Komisia v čase začatia konania skonštatovala, že predmetné odškodnenie zvýhodňuje miestnych producentov na úkor ostatných európskych producentov, ktorí takúto podporu neprijímajú. Poľnohospodárske odvetvie je otvorené hospodárskej súťaži na úrovni Európskej únie, a teda vnímavé voči každému opatreniu v prospech výroby v tom či onom členskom štáte. Hrozí teda, že uvedené odškodnenie naruší hospodársku súťaž na spoločnom trhu a dotkne sa obchodu medzi členskými štátmi.

(22)

Opatrenia, ktoré zvýhodňujú niektoré podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru: Pokiaľ ide o otázku, či platby orgánu ELGA v kontexte povinného poistenia proti prírodným rizikám poskytujú selektívnu výhodu, Komisia si myslí, že selektívnosť opatrenia vyplýva najmä zo skutočnosti, že odškodnenia od orgánu ELGA sa obmedzili na produkciu len niektorých poľnohospodárskych produktov.

Komisia sa domnievala, že je obhájiteľné, ak sa pre osobitné vlastnosti poľnohospodárskeho odvetvia a jeho osobitnú závislosť na určitých klimatických podmienkach, ako aj pre jeho citlivosť voči prírodným rizikám v Grécku sa zavedie systém štátnych opatrení, ktorý zabezpečuje minimálnu úroveň kompenzácie založenú na zásade solidarity. Komisia usúdila, že pokiaľ je toto odškodnenie, ktoré vyplatil ELGA zo systému povinného poistenia, financované z príjmov pochádzajúcich z osobitného príspevku na poistenie, môže sa prípadne považovať za príjem, ktorý neposkytuje príjemcom neopodstatnenú výhodu.

Takéto odôvodnenie založené na logike a povahe systému sa nemôže vzťahovať na dodatočné finančné zásahy zo strany gréckeho štátu v prospech uvedeného systému (navyše k financovaniu z povinných príspevkov). Komisia však v čase začatia zisťovacieho konania nemala dostatok informácií, aby dospela k záveru, že sa tak naozaj stalo. Komisia mala pochybnosti najmä o tom, že uvedené opatrenia sa financovali bez dodatočného zásahu zo strany štátu.

(23)

Komisia preto v čase začatia konania dospela k záveru, že nie je možné vylúčiť, že odškodnenia, ktoré vyplatil ELGE v rokoch 2008 a 2009 v rámci povinného poistenia, patria pod ustanovenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ a predstavujú štátnu pomoc.

(24)

Keďže pomoc bola poskytnutá a vyplatená bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, ide o protiprávnu pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999.

(25)

Keďže grécke orgány tvrdili, že uvedené opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc, Komisia nemala v čase začatia konania dostatok potrebných informácií, aby mohla posúdiť zlučiteľnosť pomoci s ustanoveniami právnych textov platnými v čase jej poskytnutia, tzn. v rokoch 2008 a 2009. V danom prípade ide o usmernenia Spoločenstva pre štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (8) (ďalej len usmernenia) a osobitne o kapitolu V.B týkajúcu sa pomoci určenej na kompenzáciu škôd v oblasti poľnohospodárskej výroby alebo prostriedkov poľnohospodárskej výroby.

(26)

Z poskytnutých informácií pravdepodobne vyplýva, že ustanovené kompenzácie u väčšiny postihnutých plodín sa zameriavali na škody dosahujúce minimálnu úroveň 30 %, pričom do úvahy sa brali straty produkcie alebo zhoršenie kvality niektorých výrobkov pre kombináciu viac ako jedného nepriaznivého meteorologického javu a, v prípade niektorých rastlín, pre ochorenia. Informácie, ktoré poskytli grécke orgány, neobsahovali údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu uvedených kompenzácií.

(27)

Komisia mala preto pochybnosti o zlučiteľnosti uvedenej pomoci s kapitolou V.B usmernení.

(28)

Zainteresovanými stranami, ktoré predložili svoje pripomienky, sú Európsky výbor pre poľnohospodársky a agropotravinársky obchod (CELCAA), Výbor pre obchod s obilninami a krmovinami (COCERAL), ako aj tretia zainteresovaná strana, ktorá požiadala o dôverné zaobchádzanie s identitou.

(29)

Nezávislé tretie strany (tretia zainteresovaná strana), ako aj CELCAA a COCERAL, ktorých cieľom je ochrana nezávislých obchodníkov, sa domnievajú, že táto pomoc pôvodne poskytovaná poľnohospodárom končila v skutočnosti pri poľnohospodárskych družstvách a ich združeniach, ktorých výhradnou činnosťou je manipulácia s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktoré sú konkurenciou pre nezávislých obchodníkov.

(30)

Podľa zainteresovaných strán Grécko neposkytlo dôkazy, na základe ktorých by sa dalo preukázať, že odškodnenie bolo poskytnuté za škody spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami. Grécke orgány v súlade s usmerneniami nepredložili analytický popis povahy daných klimatických podmienok na podporu príslušných meteorologických informácií.

(31)

Podľa zainteresovaných strán grécke orgány neuviedli použitú metódu výpočtu predmetného odškodnenia, ani minimálnu úroveň utrpenej škody. Okrem toho uvedené odškodnenie sa obmedzovalo len na niektoré poľnohospodárske výrobky, pričom výrobné straty utrpeli aj výrobcovia ďalších výrobkov vylúčených z odškodnenia.

(32)

Zainteresované strany boli ďalej toho názoru, že pridelenie uvedeného odškodnenia ovplyvnilo tvorbu cien konečných výrobkov, keďže znížilo ceny výrobkov, na ktoré sa vzťahovalo. Uvedená pomoc preto ekonomicky zvýhodnila príslušných výrobcov, keďže im umožnila predávať časť produkcie nepostihnutú nepriaznivými klimatickými podmienkami za stavu, ktorý narúša hospodársku súťaž. Na druhej strane, súkromné subjekty (obchodníci, mlyny, mlyny vyrábajúce kŕmnu múku pre dobytok, hydinári, chovatelia ošípaných atď.) boli nútené prispôsobiť sa cenovej politike poľnohospodárskych družstiev a ich združení, čo postavilo družstvá do monopolnej situácie.

(33)

Krytie rizík, ktoré ELGA ponúka v odvetví poľnohospodárstva, by malo rešpektovať zásady proporcionality a rovnosti. Podľa zainteresovaných strán nie je akceptovateľné, aby odškodnenia, ktoré ELGA vyplatil v rokoch 2008 a 2009, zodpovedali sumám, ktoré tri a štyrikrát prekračujú celkovú sumu poistných príspevkov za tie isté roky.

(34)

Podľa zainteresovaných strán ELGA novou pôžičkou získanou na rok 2009 neprimerane zaťažil svoje príjmy na najbližších desať rokov, keďže už musel splácať pôžičku z roku 2008, pri ktorej dopredu „založil“ poistné príspevky na nasledujúce roky. Zainteresované strany ďalej poukazujú na existenciu ďalších dvoch pôžičiek, ktoré boli orgánu ELGA poskytnuté v roku 2009, t. j. pôžička vo výške 350 mil. EUR, ktorú orgánu ELGA poskytla Piraeus Bank, a pôžička vo výške 112 mil. EUR od Gréckej poľnohospodárskej banky a Gréckej národnej banky.

(35)

Zainteresované strany boli tiež toho názoru, že pôžičky vo výške 444 mil. EUR a 415 mil. EUR predstavujú dodatočné príjmy k príjmom z poistných príspevkov, a sú zákonom upravené ako pôžičky so zárukou gréckeho štátu. Tieto pôžičky by sa preto mali považovať za štátne zdroje.

(36)

Grécke orgány tvrdia, že kompenzácie, ktoré vyplatil ELGA v rokoch 2008 a 2009, nepredstavujú štátnu pomoc.

Financovanie systému poistenia zabezpečujú povinné osobitné príspevky na poistenie od poľnohospodárov. Keďže tento systém sa riadi zásadou sociálnej solidarity, povinné osobitné príspevky nemusia byť nevyhnutne pomerné k poistnému riziku, a na druhej strane, vyplácané dávky nemusia byť nevyhnutne pomerné k príjmom poistenca (9). Podľa gréckych orgánov preto ide o skutočné kompenzácie na nápravu škôd na poľnohospodárskej výrobe spôsobených nepriaznivými klimatickými podmienkami, v súlade s gréckou právnou úpravou týkajúcou sa poľnohospodárskeho poistenia, ktoré zabezpečuje ELGA.

Podľa gréckych orgánov je ELGA schopný dodržiavať lehoty splatnosti svojich finančných záväzkov v rámci systému povinného poistenia. Túto kapacitu orgánu ELGA umocňuje implementácia nového zákona č. 3877/2010 o systéme ochrany a poistenia poľnohospodárskej činnosti, v ktorom sa ustanovujú dodatočné zdroje financovania pre ELGA. Uvedený zákon vo väčšine prípadov zvyšuje osobitný príspevok na poistenie (z 3 na 4 % pri škodách na rastlinnej výrobe a z 0,50 % na 0,75 % na živočíšnej výrobe). Navyše zavádza dobrovoľné poistenie strát, na ktoré sa nevzťahuje povinné poistenie, ako aj všeobecné poistenie, ktoré budú musieť orgánu ELGA uhrádzať fyzické osoby, pre ktoré poľnohospodárstvo nie je hlavnou činnosťou, a právnické osoby, ktorých väčšina akcií nepatrí vlastníkom, pre ktorých je poľnohospodárstvo hlavnou činnosťou.

(37)

Ak by sa kompenzácie predsa len mali považovať za štátnu pomoc, podľa gréckych orgánov sú zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a s usmerneniami. Grécke orgány predložili útvarom Komisie podrobné údaje o každej pomoci, ktorú poskytol ELGA v rokoch 2008 a 2009, obsahujúce meno a daňové číslo príslušného poľnohospodára, okres, v ktorom sa nachádza parcela, druh plodiny, mernú jednotku plodiny a počet použitých jednotiek, výšku pomoci a dátum poskytnutia pomoci, opis škôd a ich výšku vzhľadom na normálnu produkciu.

(38)

Pokiaľ ide o kompenzácie z rokov 2008 a 2009 za škody, pri ktorých sa poškodilo viac ako 30 % normálnej rastlinnej výroby, podľa gréckych orgánov boli splnené všetky podmienky ustanovené v bodoch 124 až 130 usmernení, ako aj v článku 11 nariadenia Komisie (ES) č. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe (ďalej len nariadenie o výnimkách) (10).

(39)

Podľa stanoviska gréckych orgánov sa uvedené pomoci vyplatili príslušným výrobcom alebo organizáciám výrobcov, do ktorých títo výrobcovia patria, v súlade s usmerneniami a vyššie uvedeným nariadením o výnimkách. Grécke orgány osobitne potvrdili, že:

(40)

Pokiaľ ide o spôsob výpočtu normálnej výroby, grécke orgány predložili informácie o použitom spôsobe a potvrdili splnenie podmienok z odseku 128 usmernení, podľa ktorých sa môže použiť alternatívny spôsob výpočtu pod podmienkou, že bude reprezentatívny a nebude sa zakladať na nezvyčajne vysokých výnosoch. Najmä hodnotenie škôd spôsobených nepriaznivými klimatickými podmienkami uskutočňujú agronómovia na úrovni individuálnej prevádzky na základe odhadov priamo na mieste, tak ako ustanovuje nariadenie o poistení ELGA. Agronóm-hodnotiteľ počas kontroly na mieste odmeria veľkosť parcely všetkými dostupnými prostriedkami (pásmo, katastrálne mapy, zariadenia GPS) a v prípade sadov spočíta počet stromov. Agronóm následne určí odhadom očakávaný výnos z parcely, pričom zohľadní použité pestovateľské postupy (najmä hustota výsadby, systém prerezávania stromov, skoré plodiny s využitím plastových fólií, systém zavlažovania), odrodu pestovaných druhov, predchádzajúce plodiny v prípade jednoročných plodín, ošetrovanie plodín (najmä hnojenie, boj proti škodcom), produktivitu pôdy a prípadné špecifiká daného hospodárskeho roka (sucho, nasadzovanie plodov). Následne sa vyhodnotí výška škôd na očakávanej výrobe. Na stanovenie výšky škôd sa odoberajú vzorky z rôznych častí parcely, pričom sa zohľadňuje strata množstva z očakávanej produkcie, zhoršenie kvality vplyvom poškodenia, ošetrovanie plodín po vzniku škôd (ako napr. dodatočná ochrana rastlín, dodatočné pletie, odstraňovanie poškodeného ovocia).

(41)

Z pomoci, ktorú poskytol ELGA v roku 2008, t. j. pomoc vo výške 386 986 648 EUR, sa výrobcom vyplatila kompenzácia vo výške 373 257 465,71 EUR za straty na rastlinnej výrobe spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami. ELGA pri tejto pomoci uplatnil článok 6 nariadenia o poistení rastlinnej výroby týkajúci sa kompenzácií výrobcom poľnohospodárskych výrobkov za straty spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami, tak ako ich upravuje vnútroštátny zákon 1790/1988 o vytvorení systému poistenia ELGA.

(42)

Grécko v súvislosti s uvedenými opatreniami pomoci predložilo meteorologické informácie týkajúce sa nepriaznivých klimatických podmienok pozorovaných počas hospodárskeho roka 2007 – 2008. Tieto nepriaznivé meteorologické javy formálne uznali verejné orgány. Ide najmä o nadmerne vysoké teploty pozorované v celej krajine na konci mesiacov jún a júl 2007, silné dažde vo viacerých regiónoch v októbri 2007, ako aj suché a horúce katabatické vetry pozorované ten istý mesiac na Kréte, búrky a krupobitie na začiatku augusta 2008 v niektorých severozápadných a centrálnych krajoch kontinentálneho Grécka, ako aj búrky na konci augusta toho istého roku v regiónoch Magnesia, Viotia, východná Atika a na ostrovoch Evia a Kréta.

Vo všeobecnosti sa kompenzácie poskytli na škody, ktoré presiahli ďalej uvedené úrovne v porovnaní s normálnou výrobou (13):

ELGA navyše poskytol dodatočné kompenzácie vo výške 2 472 785,97 EUR výrobcom, ktorí v tom istom hospodárskom roku 2007 – 2008 utrpeli opakované straty na tej istej rastlinnej výrobe vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok. Úroveň škôd v prípade 6,98 % z celkovej výšky kompenzácií dosiahla úroveň 20 % až 30 % normálnej výroby a v prípade 93,02 % z celkovej výšky kompenzácií došlo k poškodeniu viac ako 30 % normálnej výroby.

(43)

ELGA poskytol poľnohospodárom v roku 2008 aj tieto pomoci:

(44)

Pokiaľ ide o kompenzácie vo výške 415 019 452 EUR vyplatené v roku 2009 na základe medzirezortného rozhodnutia z 30. januára 2009, príslušné výrobky, klimatické podmienky, ktoré spôsobili škody, a opis samotných škôd sú obsahom tejto tabuľky:

(45)

Grécke orgány považujú časť pomoci vo výške 27 614 905 EUR vyplatenú 871 výrobcom z kompenzácií vo výške 415 019 452 EUR za štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a usmernení.

(46)

Zvyšná časť kompenzácií vo výške 387 404 547 EUR sa vyplatila 784 408 výrobcom. Podľa gréckych orgánov sú uvedené kompenzácie zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a nariadenia o výnimkách.

Grécke orgány tvrdia, že tieto pomoci spĺňajú všetky podmienky stanovené v článku 11 nariadenia o výnimkách. Konkrétne:

(47)

Grécke orgány sa domnievajú, že aj keby sa táto pomoc nemala považovať za skutočnú kompenzáciu (pozri odôvodnenie 36) alebo za pomoc zlučiteľnú s nariadením o výnimkách (pozri odôvodnenie 46), ide o pomoc v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a oznámenia o dočasnom rámci.

Poskytnutie uvedenej pomoci uľahčilo prístup dotknutých poľnohospodárov k financovaniu. Tieto kompenzácie zabezpečili finančnú likviditu pre prvovýrobu v Grécku, ako jediného odvetvia, o ktorý sa grécky štát mohol oprieť počas prvých mesiacov krízy pri svojom úsilí predísť ohrozeniu v ďalších odvetviach gréckeho hospodárstva. Tieto pomoci neboli poskytnuté bez uplatnenia presných kritérií. Naopak, poskytovali sa len v prípade skutočných hospodárskych ťažkostí spojených výlučne s výrobou poľnohospodárskych výrobkov, a ešte presnejšie, v prípade problémov v poľnohospodárskej výrobe spojených s nepriaznivými klimatickými podmienkami (pozri odôvodnenie 44). Vo väčšine prípadov poskytnutia týchto kompenzácií sa nestanovili limity týkajúce sa intenzity pomoci a výšky škôd u každého výrobcu, pretože cieľom bola podpora gréckeho poľnohospodárstva vo všeobecnosti.

(48)

Okrem toho v súlade s bodom 7 písm. a) oznámenia, Komisia v prípade neoznámenej pomoci (14) uplatňuje toto oznámenie, ak sa pomoc odsúhlasila po 17. novembri 2008. Grécke orgány sú preto toho názoru, že bod 7 písm. a) tohto oznámenia sa uplatňuje na uvedenú neoznámenú pomoc, keďže táto pomoc sa poskytla výrobcom po 17. decembri 2008.

(49)

Grécke orgány si myslia, že uvedené kompenzácie, odsúhlasené na základe medzirezortného výnosu z 30. januára 2009 ako výnimočné kompenzácie, spĺňajú všetky podmienky uvedené v bode 4.2.2 oznámenia o dočasnom rámci Spoločenstva. Konkrétne:

(50)

Podľa bodu 4.2.2 písm. g) oznámenia o dočasnom rámci Spoločenstva v znení jeho neskorších zmien a doplnení z októbra 2009 by pomoc prijatá každým dotknutým poľnohospodárom nemala zvýšiť celkovú sumu pomoci prijatej dotknutým poľnohospodárom za obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 nad sumu 15 000 EUR. Podľa gréckych orgánov je len formalitou, ak ELGA nedostal od dotknutého poľnohospodára vyhlásenie na papieri alebo elektronickou formou o ostatnej pomoci de minimis a o pomoci zakladajúcej sa na opatrení v zmysle dočasného rámca Spoločenstva, ktorú poľnohospodár prijal v aktuálnom fiškálnom roku. Uvedená chýbajúca formalita by nemala viesť k záveru, že podmienka stanovená v bode 4.2.2 písm. g) oznámenia o dočasnom rámci Spoločenstva v znení jeho neskorších zmien a doplnení z októbra 2009 nebola splnená, tým skôr, že Grécko neposkytlo v období medzi 1. januárom 2008 a 31. decembrom 2010 žiadnu pomoc de minimis výrobcom poľnohospodárskych výrobkov z prvovýroby ani žiadnu pomoc na základe oznámenia o dočasnom rámci Spoločenstva, čo možno dokázať vďaka mechanografickému systému orgánu ELGA.

(51)

V každom prípade sú Grécke orgány toho názoru, že časť pomoci vo výške 75 382 500 EUR vyplatená z kompenzácií vo výške 387 404 547 EUR môže patriť do rozsahu nariadenia de minimis.

(52)

Grécke orgány sa domnievajú, že vyššie uvedené kompenzácie vo výške 75 382 500 EUR spĺňajú všetky podmienky stanovené nariadením č. 1535/2007 o pomoci de minimis. Konkrétne:

(53)

Grécko tvrdí, že zainteresované strany nepredložili dôkazy, ktoré by poukazovali na skutočnosť, že uvedené odškodnenia mali účinok na pozíciu ich členov na vnútornom trhu.

(54)

V súvislosti s poznámkou, že nebol predložený popis nepriaznivých klimatických podmienok, grécke orgány zdôrazňujú, že takýto popis nie je potrebný pri medzirezortnom rozhodnutí o odškodnení a naopak, že dôležité je preukázať, na jednej strane, že nepriaznivé klimatické podmienky skutočne existovali, a na druhej strane, že spôsobená škoda dosiahla minimálnu úroveň 30 % vzhľadom na normálnu výrobu. Okrem toho Grécko v rámci pripomienok predkladaných útvarom komisie prezentovalo analytické údaje týkajúce sa nepriaznivých klimatických podmienok na podporu príslušných meteorologických informácií.

(55)

Pokiaľ ide o pripomienku, že Grécko neuviedlo ani metódu výpočtu použitú pri určovaní výšky odškodnenia, ani minimálnu hranicu utrpenej straty, grécke orgány pripomínajú, že v rámci pripomienok, ktoré predložili Komisii, poskytli podrobné informácie k obidvom otázkam.

(56)

Poskytnutie uvedeného odškodnenia nemalo podľa gréckych orgánov vplyv na koncových spotrebiteľov, keďže zníženie cien príslušných poľnohospodárskych výrobkov nespôsobilo pokles maloobchodných cien. Grécke orgány na podporu tohto stanoviska predložili články z gréckej tlače, v ktorých sa uvádza, že maloobchodné ceny viacerých poľnohospodárskych výrobkov vrátane výrobkov, na ktoré sa vzťahujú predmetné kompenzácie, zostali relatívne vysoké aj napriek skutočnosti, že veľkoobchodná predajná cena týchto výrobkov sa znížila.

(57)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa ustanovuje, že každá pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Komisia sa domnieva, že vyššie spomenuté podmienky sú pri uvedených opatreniach pomoci splnené.

(58)

Pomoc poskytnutá zo štátnych zdrojov

Z judikatúry Súdneho dvora v rozsudku z 22. marca 2003 vo veci C-355/00 Freskot AE/Elliniko Dimosio (15) (ďalej len vec Freskot) vyplýva, že táto podmienka bola v danom prípade splnená, keďže uvedená vnútroštátna právna úprava jasne stanovuje, že služby, ktoré ELGA poskytuje, sú financované zo štátnych zdrojov, a podľa judikatúry Súdneho dvora (16) ich možno ich pripísať štátu.

Tak ako veci Freskot, aj v danom prípade vyplýva z článku 5a zákona 1790/1988 (pozri tiež odôvodnenie 11) a z ostatných platných ustanovení gréckej právnej úpravy, že príjmy ELGA z osobitného príspevku na poistenie prijíma správca príspevkov, sú zahrnuté do štátneho rozpočtu ako štátne príjmy a vyplácajú sa orgánu ELGA z rozpočtu ministerstva poľnohospodárstva (premenovaného na ministerstvo pre rozvoj vidieka a výživu). Samotná skutočnosť, že uvedené príspevky sa účtujú ako štátne príjmy, stačí na to, aby sa mohlo tvrdiť, že služby, ktoré poskytuje ELGA, sú poskytované zo štátnych zdrojov.

Navyše, rozhodnutím ministra poľnohospodárstva v súlade s článkom 2 zákona 1790/1998 (17) môže ELGA vyplácať pomoc alebo odškodnenie príjemcom presunom prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo formou zmluvy o pôžičke, ktorú ELGA uzatvorí s bankou, pričom záruku a povinnosť splatiť pôžičku preberá grécky štát.

Podľa judikatúry Súdneho dvora však výhody poskytované priamo štátom, ako aj výhody poskytované prostredníctvom verejných alebo súkromných inštitúcií, ktoré tento štát zriadil alebo poveril, predstavujú štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (18). Z toho vyplýva, že obidve pôžičky so zárukou gréckeho štátu, ktoré si ELGA zobral na vyplatenie odškodnení v rokoch 2008 a 2009 (pozri odôvodnenia 15 a 17), predstavujú štátne zdroje v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže ide o zdroje ELGA, ako súkromnej právnickej osoby v úplnom vlastníctve štátu, ktorá podlieha kontrole ministra poľnohospodárstva (pozri aj odôvodnenie 8).

(59)

Opatrenia, ktoré vedú k ovplyvňovaniu obchodu a narúšajú hospodársku súťaž alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže

Komisia tvrdí, že predmetné odškodnenia zvýhodňujú domácich výrobcov voči ostatným výrobcom Spoločenstva, ktorí nie sú rovnako podporovaní. Poľnohospodárske odvetvie je otvorené hospodárskej súťaži na úrovni Európskej únie (19), a teda vnímavé voči každému opatreniu v prospech výroby v tom či onom členskom štáte (20). Hrozí teda, že uvedené odškodnenie naruší hospodársku súťaž na spoločnom trhu a dotkne sa obchodu medzi členskými štátmi.

(60)

Opatrenia, ktoré zvýhodňujú niektoré podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru

Podľa judikatúry Súdneho dvora (21) sa za pomoc považujú najmä intervencie, ktoré v rozličných formách zmierňujú náklady, ktoré bežne zaťažujú rozpočet podniku a ktoré takto, aj keď nie sú dotáciou v presnom význame slova, majú rovnaký charakter a rovnaké účinky.

Súdny dvor dospel v rozsudku Freskot k záveru, že pod pojmom podnik v zmysle článku 102 ZFEÚ sa v súvislosti so systémom povinného poistenia proti prírodným rizikám nemyslí orgán typu ELGA (pozri body 79 a 88 výnosu).

Systém povinného poistenia sleduje v zásade cieľ sociálnej politiky, ktorého snahou je zabezpečiť primerané krytie pre všetky poľnohospodárske podniky vrátane podnikov s vyšším rizikom postihnutia prírodnou katastrofou (pozri body 66 a 67 výnosu). Príspevok na poistenie sa týka všetkých poľnohospodárskych výrobkov v rovnakej výške, ktorá je nezávislá od skutočnej miery rizika, ktorému je vystavený výrobca (na základe zásady solidarity). ELGA podlieha kontrole zo strany štátu, keďže výšku príspevku, pokiaľ ide o príjmy, ako aj výšku odškodnenia, stanovuje príslušný minister.

Zo zistenia Súdneho dvora v rozsudku z 22. januára 2002 vo veci C-218/00, Cisal/INAIL (22) vyplýva, že v danom prípade dva hlavné prvky systému poistenia ELGA, t. j. výška odškodnenia a výška príspevkov, podliehajú kontrole zo strany štátu a povinné poistenie, ktorým sa systém vyznačuje, je nevyhnutný pre jeho finančnú stabilitu a súčasne pre uplatňovanie zásady solidarity, podľa ktorej výška odškodnenia vyplateného poistencovi nie je priamo úmerná príspevkom, ktoré poistenec zaplatil.

Využívatelia poistných služieb orgánu ELGA sú však, na rozdiel od okolností z veci Cisal/INAIL, podnikmi vykonávajúcimi hospodársku činnosť. Skutočnosť, že ELGA hospodársku činnosť nevykonáva, nepostačuje na tvrdenie, že využívatelia poistných služieb zabezpečovaných týmto orgánom nie sú podniky v zmysle ZFEÚ, a že nie sú potenciálni príjemcovia štátnej pomoci (pozri rozsudok Freskot, bod 80).

V súvislosti s otázkou hospodárskej výhody Súdny dvor v bode 84 rozsudku Freskot uvádza: „Za týchto podmienok si treba odpovedať na otázku, či, a ak áno, do akej miery by sa grécke poľnohospodárske podniky pri neexistencii povinného poistenia mali a naozaj mohli poisťovať v súkromných poisťovniach, prípadne inak zodpovedajúcim spôsobom zabezpečovať svoju ochranu pred následkami prírodných rizík, a na druhej strane, do akej miery príspevok zodpovedá skutočným ekonomickým nákladom za služby poskytované orgánom ELGA v rámci systému povinného poistenia, ak sa tieto náklady dajú vypočítať.“ V ďalšom bode však Súdny dvor zdôrazňuje, že „Súdny dvor nedisponuje fakticky aj právne dostatočnými údajmi pre zodpovedanie otázky týkajúcej sa možného posúdenia služieb poskytovaných orgánom ELGA v rámci systému povinného poistenia proti prírodným rizikám ako štátnej pomoci“. V bode 87 vo veci Freskot však Súdny dvor zdôrazňuje, že „… nedisponuje fakticky aj právne dostatočnými údajmi pre zodpovedanie otázky týkajúcej sa možného posúdenia služieb poskytovaných orgánom ELGA v rámci systému povinného poistenia proti prírodným rizikám ako štátnej pomoci…“.

(61)

Podľa judikatúry súdneho dvora ani sociálna povaha opatrenia pomoci (23), ani skutočnosť, že opatrenie je čiastočne alebo úplne financované z príspevkov určených verejným orgánom a vyberaných od dotknutých podnikov (24), nie sú dôvodom na neposúdenie opatrenia ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorý nerozlišuje opatrenia štátnej pomoci podľa dôvodov alebo cieľov, ale ich definuje podľa účinkov (25).

Odškodnenie, ktoré ELGA vyplatil v roku 2008 v rámci systému povinného poistenia, sa týkalo niektorých gréckych výrobkov rastlinného a živočíšneho pôvodu. Odškodnenie vyplatené v roku 2009 sa týkalo niektorých druhov plodín. Z toho vyplýva, že odškodnenie, ktoré vyplatil ELGA miestnym výrobcom poľnohospodárskych výrobkov, môže týchto výrobcov selektívne finančne zvýhodňovať na úkor ostatných európskych producentov, ktorí takúto podporu nemajú.

Navyše existujú pochybnosti, či poľnohospodárske podniky so zvýšeným rizikom v súvislosti so škodami spôsobenými prírodnými pohromami môžu získať poistenie u súkromného poisťovateľa za podobných podmienok. Komisia si preto myslí, že kompenzácie vyplatené orgánom ELGA prostredníctvom uvedeného systému poistenia predstavujú za uvedených okolností finančnú selektívnu výhodu pre príjemcov.

(62)

Na základe rozsudku Súdneho dvora vo veci Freskot (pozri bod 86) by mohla vzniknúť otázka, či by sa uvedené opatrenie nemohlo odôvodniť povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému, pričom preukázanie tejto skutočnosti prináleží dotknutému členskému štátu (26). Treba preskúmať, či osobitné vlastnosti poľnohospodárskeho odvetvia a jeho osobitná závislosť na určitých klimatických podmienkach, ako aj jeho citlivosť voči prírodným rizikám v Grécku vyžadujú zavedenie systému štátnych opatrení zabezpečujúceho minimálnu úroveň kompenzácie, ktorá sa zakladá na zásade solidarity. Opatrenie spočívajúce vo výnimke z uplatnenia všeobecného (para-) fiškálneho systému však možno odôvodniť povahou a všeobecnou štruktúrou daňového systému vtedy, ak dotknutý členský štát môže preukázať, že toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad tohto systému. Je potrebné rozlišovať medzi cieľmi, ktoré sú stanovené pre osobitný daňový systém a nie sú vlastné tomuto systému, a medzi vlastnými mechanizmami samotného daňovému systému, ktoré sú nevyhnutné na uskutočňovanie týchto cieľov (27).

Keďže je zrejmé, že ELGA nie je financovaný len z parafiškálnych príspevkov, ale aj z priamych príspevkov od štátu, takéto odôvodnenie založené na solidarite medzi výrobcami sa nemôže uplatniť, pretože systém sa musí považovať za selektívny ako celok.

V danom prípade však odškodnenia vyplatené výrobcom v roku 2008 vo výške 386 986 648 EUR neboli z väčšej časti financované z povinných osobitných príspevkov, ktoré dosahovali výšku iba 88 353 000 EUR. Služby poskytované poisteným výrobcom sa preto nemohli považovať za služby financované iba z príspevkov (28).

(63)

Komisia v súvislosti s odškodneniami vo výške 415 019 452 EUR vyplatenými v roku 2009 tvrdí, že tieto odškodnenia neboli financované z povinných osobitných príspevkov, ktoré v roku 2009 dosiahli výšku len 57 015 388 EUR. Tieto odškodnenia stanovil medzirezortný výnos z 30. januára 2009 ako výnimočné poistné krytie strát na rastlinnej výrobe a nešlo o súčasť odškodnení, ktoré mal ELGA vyplatiť výrobcom počas roka 2009 na nápravu škôd v rámci systému povinného poistenia. Komisia preto nemôže podporiť argument gréckych orgánov, podľa ktorého by sa aj tieto odškodnenia mali považovať za skutočné kompenzácie.

(64)

Na vyplatenie týchto vysokých odškodnení výrobcom poľnohospodárskych výrobkov si ELGA musel zobrať dva úvery s desaťročnom splatnosťou (pozri odôvodnenie 16 a 17). Na základe údajov poskytnutých gréckymi orgánmi, pokiaľ ide o vývoj ročných splátok úrokov a odpisov týkajúcich sa dvoch pôžičiek, treba skonštatovať, že ELGA nebude schopný splatiť tieto ročné splátky rozvrhnuté na desať rokov prostredníctvom príspevkov od výrobcov na osobitné poistenie, tým skôr, že tieto príspevky sa musia použiť na vyplácanie odškodnenia za škody vzniknuté počas príslušných rokov.

(65)

Grécke orgány v rámci doplňujúcich informácií uviedli, že nový zákon 3877/2010 o systéme ochrany a poistenia poľnohospodárskej činnosti sa prijal s cieľom zvýšiť príjmy ELGA.

Komisia je toho názoru, že tento zákon nemôže prispieť k ozdraveniu fungovania orgánu ELGA v budúcnosti. Samotné zvýšenie budúcich príjmov ELGA nepreukazuje, že toto zvýšenie postačí na splácanie uvedených pôžičiek a na poskytovanie odškodnenia výrobcom počas príslušných rokov.

Zmluva o pôžičke, ktorú ELGA uzatvoril na rok 2009, neprimerane zaťažila jeho príjmy na najbližších desať rokov, keďže už musel splácať pôžičku z roku 2008, pri ktorej dopredu „založil“ poistné príspevky na nasledujúce roky. Podľa zainteresovaných strán (pozri odôvodnenia 34 a 35) sa tento problém iba zhoršuje existenciou ďalších dvoch pôžičiek, ktoré si ELGA vzal v roku 2009. Preto sa nedá vylúčiť, že uvedené opatrenia sa financovali aj z ďalších štátnych zdrojov, ktoré má ELGA k dispozícii.

(66)

V každom prípade nie je dôvod predpokladať, že rozdielny prístup, ktorý systém pomoci uplatňuje na podniky vo fakticky a právne podobnej situácii, sa dá odôvodniť cieľmi solidarity uvedeného systému v kontexte gréckej právnej úpravy o odškodnení za škody spôsobené prírodnými rizikami. Po prvé, podobné a porovnateľné riziká musia znášať aj podniky z ostatných odvetví ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje uvedený systém a, po druhé, je evidentné, že aj vo vnútri poľnohospodárskeho odvetvia, na ktoré sa tento systém vzťahuje, existujú poľnohospodári, ktorí budú vždy viac vystavení niektorým rizikám ako ostatní (pre druh výroby alebo zemepisnú polohu), tzn., že pomoc sa bude vždy vyplácať niektorým kategóriám výrobcov na úkor druhých.

(67)

Komisia preto dospela k záveru, že odškodnenie vyplatené výrobcom poľnohospodárskych podnikov v roku 2008 a 2009 v rámci systému povinného poistenia patrí pod ustanovenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ a predstavuje štátnu pomoc.

(68)

Následne treba preskúmať, či existuje možnosť udelenia výnimky zo všeobecnej zásady zákazu štátnej pomoci, ktorú zakotvuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ.

(69)

Keďže pomoc bola poskytnutá a vyplatená bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, ide o protiprávnu pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999.

(70)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ možno považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za zlučiteľnú s vnútorným trhom za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(71)

Na uplatnenie tejto výnimky musia uvedené kompenzácie spĺňať ustanovenia právnych textov platných v čase ich poskytnutia, tzn. v rokoch 2008 a 2009. V danom prípade ide o usmernenia Spoločenstva pre štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 a osobitne o kapitolu V.B týkajúcu sa pomoci určenej na kompenzáciu škôd v oblasti poľnohospodárskej výroby alebo prostriedkov poľnohospodárskej výroby, menovite ustanovenia bodu V.B.3 o pomoci na odškodnenie poľnohospodárov za straty spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami, ako aj o článok 11 nariadenia o výnimkách.

Je potrebné uviesť, že na niektoré druhy výroby, na ktoré sa vzťahuje pomoc poskytnutá výrobcom v roku 2009 (orientálny tabak, skoré zemiaky), by sa mali uplatňovať ustanovenia kapitoly V.B.4 usmernení o pomoci na boj proti chorobám zvierat a rastlín. Keďže grécke orgány preukázali, že choroby týchto druhov výroby sú výsledkom nepriaznivých klimatických podmienok (pozri tiež odôvodnenie 44), Komisia v súlade s poznámkou pod čiarou č. 31 kapitoly V.B.4 usmernení posúdila opatrenia pomoci podľa ustanovení podkapitoly V.B.3.

(72)

Podmienky z vyššie spomenutých ustanovení, ktoré sú v danej veci relevantné:

(73)

Komisia v súvislosti s kompenzáciami vo výške 373 257 465,71 EUR, ktoré ELGA poskytol výrobcom za straty na rastlinnej výrobe spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami, tvrdí, že tieto kompenzácie z väčšej časti, konkrétne vo výške 347 193 466,52 EUR (pozri odôvodnenie 42), spĺňajú ustanovenia usmernení a nariadenia o výnimkách spomenuté v odôvodnení 72. Pokiaľ ide o kompenzácie za opakované straty na tej istej rastlinnej výrobe vo výške 2 472 785,97 EUR, aj tieto kompenzácie z väčšej časti, konkrétne vo výške 2 300 185,51 EUR, spĺňajú ustanovenia usmernení a nariadenia o výnimkách spomenuté v odôvodnení 72.

(74)

Ako naznačuje tabuľka z odôvodnenia 42, osobitne bola splnená podmienka uvedená v bode 72 písm. a), tzn., že výška škody pri kompenzáciách vo výške 347 193 466,52 EUR dosiahla 30 % normálnej výroby. Pokiaľ ide o kompenzácie za opakované straty, výška škody pri 93,02 % z celkovej výšky týchto kompenzácií, t. j. pri sume 2 300 185,51 EUR, dosiahla viac ako 30 % normálnej produkcie, tzn., že aj v tomto prípade bola splnená podmienka z odôvodnenia 72 písm. a).

(75)

Podľa informácií, ktoré predložili grécke orgány (pozri odôvodnenie 39) je hrubá intenzita uvedenej pomoci v pomere k poklesom príjmov z predaja výrobku v súlade so stropmi, ktoré stanovuje článok 11 nariadenia o výnimkách [pozri odôvodnenie 72 písm. c)]. Výpočet intenzity sa však neopiera o priemerné množstvo vyrobené za predchádzajúce obdobie troch rokov (alebo o trojročný priemer) podľa článku 2 nariadenia o výnimkách, keďže v prípade uvedených kompenzácií sa použila iná metóda výpočtu normálnej výroby (pozri odôvodnenie 40 o metóde výpočtu).

(76)

Komisia v súlade s bodom 128 usmernení môže akceptovať iné spôsoby výpočtu ako metódu uvedenú v článku 2 bode 8 nariadenia o výnimkách, ak sú reprezentatívne a nie sú založené na nezvyčajne vysokých výnosoch. Komisia sa po analýze opisu metódy výpočtu použitého v uvedenom prípade domnieva, že táto metóda spĺňa vyššie uvedené ustanovenie usmernení a so zreteľom na intenzitu predmetnej pomoci nehrozí nadmerná kompenzácia za utrpené straty.

(77)

Komisia tiež tvrdí, že meteorologické údaje, ktoré poskytlo Grécko v súvislosti s udalosťami, ktoré nastali počas hospodárskeho roka 2007 – 2008, potvrdzujú poveternostné udalosti odôvodňujúce poskytnutie uvedeného odškodnenia.

(78)

Uvedené kompenzácie sa v súlade s predloženými informáciami (pozri odôvodnenie 39) znížili o prípadné sumy získané od poisťovne a o náklady, ktoré nevznikli pre udalosť, ktorá spôsobila straty. Okrem toho sa straty vypočítali na úrovni jednotlivého podniku. Dodržali sa aj lehoty na vyplatenie pomoci po vzniku straty podľa odôvodnenia 72 písm. g).

(79)

Komisia na základe uvedených skutočností môže konštatovať, že kompenzácie vo výške 349 493 652,03 EUR, ktoré ELGA poskytol v roku 2008 výrobcom za straty na rastlinnej výrobe, z toho 2 300 185,51 EUR za opakované straty na tej istej rastlinnej výrobe, splnili relevantné ustanovenia usmernení a nariadenia o výnimkách a môžu sa považovať za štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(80)

Ako ale naznačuje tabuľka z odôvodnenia 42, kompenzácie vo výške 26 063 999,19 EUR, ktoré ELGA poskytol výrobcom poľnohospodárskych výrobkov počas roka 2008 za straty na rastlinnej výrobe, nespĺňajú ustanovenie článku 2 bod 8 nariadenia o výnimkách týkajúce sa výšky škody v pomere k normálnej výrobe. Komisia konštatuje, že tieto kompenzácie nie sú kompatibilné so všetkými relevantnými podmienkami usmernení a nariadenia o výnimkách, a preto sa na ne nemôže vzťahovať výnimka z článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(81)

Z odôvodnenia 43 vyplýva, pokiaľ ide o kompenzácie vo výške 7 338 119,74 EUR, ktoré poľnohospodárom poskytol ELGA v roku 2008 za straty živočíšneho kapitálu, že podľa gréckych orgánov tieto kompenzácie nie sú štátnou pomocou, keďže sa vyplácali v rámci systému povinného poistenia. Hoci tieto orgány dospeli k rovnakému záveru pri všetkých kompenzáciách, ktoré ELGA poskytol v rokoch 2008 a 2009, iba v tomto prípade nepredložili doplňujúce informácie, na základe ktorých by sa tieto kompenzácie dali posúdiť ako zlučiteľné s usmerneniami. Komisia preto dospela k záveru, že tieto kompenzácie nespĺňajú relevantné podmienky usmernení a nariadenia o výnimkách, a preto sa na ne nemôže vzťahovať výnimka z článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

Komisia chce v každom prípade zdôrazniť, že príslušný členský štát je v súvislosti so svojou povinnosťou spolupracovať s Komisiou povinný poskytnúť všetky informácie, ktoré tejto inštitúcii umožnia overiť si, že sú splnené podmienky udelenia výnimky, o ktorú tento štát žiada (30). V tomto prípade sa grécke orgány nikdy neodvolávali na uplatnenie usmernení a neposkytli žiadny dokument, ktorý by Komisii umožnil preskúmať údaje na základe týchto usmernení, a to aj napriek pokynom Komisie z ods. 21 rozhodnutia o začatí konania.

(82)

Pokiaľ ide o kompenzácie za straty na rastlinnej výrobe spôsobené medveďom vo výške 114 374,86 EUR, na túto pomoc sa nevzťahujú ustanovenia kapitoly V usmernení o manažmente rizík a o krízovom manažmente. Komisia v súlade s bodom 23 usmernení posúdi prípad od prípadu všetky opatrenia pomoci, na ktoré sa nevzťahujú tieto usmernenia a takéto opatrenia schváli iba vtedy, ak pozitívny prínos k rozvoju sektora jasne preváži riziká narušenia hospodárskej súťaže.

Podľa bodu 113 usmernení treba pri schvaľovaní štátnej pomoci na manažment rizík počítať s požiadavkou minimálneho príspevku od výrobcov na straty, aby sa znížilo riziko narušenia hospodárskej súťaže a vytvoril sa podnet na minimalizáciu rizika. V tomto prípade ale intenzita pomoci dosiahla 100 % a neexistencia akéhokoľvek príspevku od výrobcov môže podľa Komisie predstavovať riziko narušenia hospodárskej súťaže. Komisia sa preto domnieva, že v danom prípade sa mal vyžadovať minimálny príspevok od výrobcov na úrovni 20 %. Znamená to, že tieto kompenzácie sú zlučiteľné s vnútorným trhom len do výšky 80 % svojej intenzity, t. j. 91 500 EUR. Zvyšná suma zodpovedajúca 20 % intenzity týchto kompenzácií sa považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

(83)

Pri pomoci na nápravné opatrenia po chybách z nepozornosti v hodnotiacich správach týkajúcich sa strát na rastlinnej výrobe a živočíšnom kapitále Grécko oznámilo len celkovú výšku tejto pomoci, t. j. 3 803 901,72 EUR. Sumy určené na nápravné opatrenia týkajúce sa kompenzácií za straty na rastlinnej výrobe a živočíšnom kapitále, ako aj za straty na rastlinnej výrobe spôsobené medveďom (pozri odôvodnenia 41, 42 a 43) však neboli spresnené v rámci doplňujúcich informácií, ktoré grécke orgány poslali Komisii. Keďže nápravné opatrenia sa týkali administratívnych chýb vytvárajúcich dlh ELGA voči príjemcom predmetnej pomoci, podľa Komisie by tieto nápravné opatrenia mali byť súčasťou príslušných kompenzácií. Komisia však dospela k záveru, keďže podľa jej názoru sú zlučiteľné len kompenzácie vo výške 349 666 252,49 EUR za straty na rastlinnej výrobe (pozri odôvodnenie 75), že len tie nápravné opatrenia, ktoré sa týkajú týchto kompenzácií, sa môžu považovať za pomoc, ktorá spĺňa relevantné podmienky usmernení a nariadenia o výnimkách, a že len na tieto opatrenia sa môže vzťahovať výnimka podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(84)

Z kompenzácií vo výške 415 019 452 EUR, ktoré ELGA vyplatil poľnohospodárom počas roka 2009, len pomoc vo výške 27 614 905 splnila ustanovenia usmernení a nariadenia o výnimkách, tak ako sú opísané v odôvodnení 73.

(85)

Komisia mohla na základe podrobných údajov, ktoré grécke orgány predložili pre každú kompenzáciu poskytnutú v roku 2009 (pozri odôvodnenie 37), skonštatovať, že podmienku z písm. a) odôvodnenia 73, t. j., že minimálna úroveň škody musí byť najmenej 30 % normálnej výroby, splnili kompenzácie vo výške 27 614 905 EUR.

(86)

Ako vyplýva z odôvodnení 76 až 79, ktoré sa týkajú časti pomoci, ktorú ELGA poskytol v roku 2008, rovnaké závery sa môžu použiť aj v prípade kompenzácií z roku 2009 vo výške 27 614 905 EUR, t. j., že tieto kompenzácie spĺňajú aj všetky ostatné podmienky stanovené v relevantných ustanoveniach usmernení a nariadenia o výnimkách.

(87)

Predovšetkým intenzita predmetnej pomoci, použitá metóda výpočtu, meteorologické údaje týkajúce sa udalostí počas hospodárskeho roka 2008-2009 (pozri tabuľku z odôvodnenia 44), vylúčenie nadmernej kompenzácie za utrpené straty, ako aj lehoty vyplatenia pomoci po vzniku straty spĺňajú podmienky stanovené v relevantných ustanoveniach usmernení a nariadenia o výnimkách.

(88)

Komisia na základe uvedených skutočností konštatuje, že pomoc vo výške 27 614 905 EUR, ktorú ELGA vyplatil poľnohospodárom v roku 2009, sa môže považovať za pomoc zlučiteľnú s relevantnými ustanoveniami usmernení a nariadenia o výnimkách. Preto sa na ňu môže vzťahovať výnimka z článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(89)

Komisia pri zvyšnej časti kompenzácií vo výške 387 404 547 EUR, v rozpore so stanoviskom gréckych orgánov (pozri odôvodnenie 46) konštatuje, že tieto kompenzácie nemožno považovať za zlučiteľné s podmienkami, ktoré stanovuje článok 11 nariadenia o výnimkách.

(90)

Z podrobných údajov, ktoré Grécko poskytlo v súvislosti s každou pomocou poskytnutou v roku 2009 vyplýva, že nepriaznivé poveternostné podmienky v predmetnom prípade sa nezhodujú s definíciou nepriaznivých poveternostných podmienok, ktoré sa môžu začleniť medzi prírodné katastrofy podľa článku 2 bod 8 nariadenia o výnimkách, keďže uvedené nepriaznivé klimatické podmienky zničili menej ako 30 % normálnej produkcie príslušných poľnohospodárov. Navyše, normálna produkcia sa v tomto prípade nedefinovala v súlade s článkom 2 bod 8 nariadenia o výnimkách (31), tzn., že ani intenzita uvedenej pomoci nebola stanovená v súlade s výpočtom podľa článku 11 ods. 2 nariadenia o výnimkách.

(91)

Grécke orgány sa domnievajú, že uvedené kompenzácie spĺňajú aj všetky podmienky článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a oznámenia o dočasnom rámci Spoločenstva (pozri odôvodnenia 47 až 50).

(92)

Komisia je v súvislosti s neoznámenou pomocou poskytnutou počas roka 2009 toho názoru, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa nemôže uplatňovať priamo, keďže Komisia prijala oznámenie o dočasnom rámci, ktoré sa uplatňovalo od 17. decembra 2008 na základe tohto ustanovenia. Oznámenie v bode 4.2.2 písm. h) zo svojho rozsahu pôsobnosti výslovne vylučuje podniky pôsobiace v oblasti primárnej produkcie poľnohospodárskych produktov. Z ustálenej judikatúry v súvislosti so špecifickou oblasťou štátnej pomoci vyplýva, že Komisia je viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma, pokiaľ sa neodchyľujú od noriem ZFEÚ (32). Komisia sa domnieva, keďže podľa bodu 4.2.2 písm. h) dočasného rámca sa schéma pomoci (zameraná na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy) v tej dobe neuplatňovala na podniky pôsobiace v oblasti primárnej produkcie poľnohospodárskych produktov, že takáto pomoc nie je so zreteľom na možnosť vážneho narušenia hospodárskej súťaže nevyhnutná ani primeraná v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, až do nadobudnutia účinnosti osobitných pravidiel a stropov pre toto odvetvie (33). Komisia je toho názoru, že znenie oznámenia účinné v danom čase sa uplatňuje len na pomoci poskytnuté v čase od 17. decembra 2008 do 27. októbra 2009.

Platnými usmerneniami v čase poskytnutia uvedenej pomoci boli usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013. Podľa odôvodnenia 91 nepriaznivé klimatické podmienky v danom období zničili menej ako 30 % normálnej výroby príslušných poľnohospodárov. Z uvedeného vyplýva, že relevantné ustanovenia z usmernení sa v súvislosti s predmetnými kompenzáciami nemôžu považovať za splnené.

(93)

Ako vyplýva z odôvodnenia 48, grécke orgány sú toho názoru, že bod 7 písm. a) oznámenia sa uplatňuje na uvedenú neoznámenú pomoc, keďže táto pomoc sa poskytla výrobcom po 17. decembri 2008.

Komisia si ale myslí, že možnosť označiť pomoc odvetviu poľnohospodárstva za zlučiteľnú s ustanoveniami oznámenia o dočasnom rámci Spoločenstva sa môže vzťahovať len tú pomoc v odvetví poľnohospodárstva, ktorá bola poskytnutá po 28. októbri 2009, kedy nadobudli účinnosť zmeny a doplnenia oznámenia o dočasnom rámci Spoločenstva, ktorými sa zavádza zlučiteľná obmedzená suma pomoci pre podniky pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe.

(94)

Z podrobných údajov, ktoré grécke orgány predložili v súvislosti s každou pomocou, ktorú ELGA poskytol počas roka 2009, vyplýva, že takmer všetka uvedená pomoc bola poskytnutá výrobcom poľnohospodárskych výrobkov skôr ako 28. októbra 2009. Znamená to, že väčšia časť pomoci bola poskytnutá v marci 2009 až v júli 2009 a zvyšok v septembri 2009.

(95)

Komisia teda dospela k záveru, že uvedená pomoc nie je v súlade s oznámením a preto sa na ňu nemôže vzťahovať výnimka z článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(96)

Komisia ale uznáva, že v prípade kompenzácií, ktoré ELGA poskytol výrobcom poľnohospodárskych výrobkov neskôr ako hore spomenutý dátum 28. októbra 2009 (veľmi malá časť pomoci sa poskytla v decembri 2009 a novembri 2010), sa zmeny a doplnenia oznámenia pre odvetvie poľnohospodárstva môžu uplatniť.

(97)

Uvedené kompenzácie spĺňajú všetky podmienky stanovené v bode 4.2.2 oznámenia o dočasnom rámci Spoločenstva. Podmienka ustanovená v bode 4.2.2 písm. g) spomenutého oznámenia ale splnená nebola, keďže ELGA nedostal od dotknutých poľnohospodárov vyhlásenie o ostatnej pomoci de minimis a o pomoci zakladajúcej sa na opatrení v zmysle dočasného rámca Spoločenstva, ktorú poľnohospodári prijali v aktuálnom fiškálnom roku. Komisia ale uznáva argument gréckych orgánov, podľa ktorého ide v uvedenom prípade len o formalitu, pretože Grécko neposkytlo poľnohospodárskym podnikom v období medzi 1. januárom 2008 a 31. decembrom 2010 žiadnu pomoc de minimis, ani žiadnu pomoc na základe oznámenia o dočasnom rámci Spoločenstva. Komisia preto dospela k záveru, že kompenzácie, na ktoré sa oznámenie vzťahuje, spĺňajú podmienky stanovené v bode 4.2.2 tohto oznámenia a môže sa na ne vzťahovať výnimka z článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(98)

Podľa Komisie tiež nie je vylúčené, že časť spomenutých kompenzácií vo výške 75 382 500 EUR splnila všetky podmienky stanovené v nariadení (ES) č. 1535/2007 (pozri odôvodnenia 51 a 52).

(99)

Odškodnenie vo výške 386 986 648 EUR, ktoré ELGA vyplatil výrobcom v roku 2008, sa len sčasti financovalo z povinných osobitných príspevkov od výrobcov, keďže v roku 2008 sa na týchto príspevkoch vyzbieralo len88 353 000 EUR. Odškodnenie z roku 2009 vo výške 415 019 452 EUR sa nefinancovalo z povinných osobitných príspevkov.

(100)

V súvislosti s dvoma pôžičkami, ktoré si ELGA musel vziať na vyplatenie výrobcom, treba skonštatovať, že ELGA nebude schopný prostredníctvom príspevkov od výrobcov na osobitné poistenie splatiť ročné splátky úrokov a odpisy rozvrhnuté na desať rokov, čo je doba, za ktorú sa pôžičky musia splatiť, tým skôr, že príspevky sa musia použiť na vyplácanie odškodnenia za škody vzniknuté počas príslušných rokov.

(101)

Z uvedeného vyplýva, že odškodnenie, ktoré ELGA vyplatil počas rokov 2008 a 2009 v rámci systému povinného poistenia, sa nemôže považovať za odškodnenie financované len z príspevkov od výrobcov uhrádzaných ako osobitný príspevok na poistenie. Komisia preto dospela k záveru, že odškodnenie vyplatené v roku 2008 a 2009 v rámci systému povinného poistenia patrí pod ustanovenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ a predstavuje štátnu pomoc.

(102)

Komisia tvrdí, že Helénska republika poskytla uvedenú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

(103)

Komisia v súvislosti s kompenzáciami poskytnutými v roku 2008 v rámci systému povinného osobitného poistenia:

(104)

Komisia v súvislosti s kompenzáciami poskytnutými v roku 2009 v rámci medzirezortného rozhodnutia: