ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2012.073.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 73

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 55
13. marca 2012


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 211/2012 z 12. marca 2012 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

1

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 212/2012 z 12. marca 2012, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

3

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2012/146/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady z 9. marca 2012, ktorým sa vymenúvajú litovský člen a dvaja litovskí náhradníci Výboru regiónov

5

 

 

2012/147/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 9. marca 2012, ktorým sa schvaľujú určité zmenené a doplnené programy eradikácie a monitorovania chorôb zvierat a zoonóz na rok 2012 a ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie rozhodnutie 2011/807/EÚ, pokiaľ ide o opatrenia oprávnené na finančný príspevok Únie na programy eradikácie klusavky a o vyplácanie záloh zo strany Únie na programy eradikácie besnoty na rok 2012 [oznámené pod číslom C(2012) 1406]  ( 1 )

6

 

 

ODPORÚČANIA

 

 

2012/148/EÚ

 

*

Odporúčanie Komisie z 9. marca 2012 o prípravách na zavádzanie inteligentných meracích systémov

9

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k praktickým pokynom pre účastníkov konania pred Všeobecným súdom ( Ú. v. EÚ L 68, 7.3.2012 )

23

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

13.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 73/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 211/2012

z 12. marca 2012

o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a),

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Výbor pre colný kódex nevydal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe sa zatriedi v rámci kombinovanej nomenklatúry podľa číselného znaku KN uvedeného v stĺpci 2 tejto tabuľky.

Článok 2

Na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydané colnými orgánmi členských štátov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, je možné odvolávať sa aj naďalej počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. marca 2012

Za Komisiu v mene predsedu

Algirdas ŠEMETA

člen Komisie


(1)   Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(2)   Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.


PRÍLOHA

Opis tovaru

Zatriedenie

(číselný znak KN)

Odôvodnenie

(1)

(2)

(3)

Výrobok má takéto zloženie (v % hmotnosti):

etylalkohol

70

benzín

30

Výrobok sa preváža vo veľkých množstvách.

2207 20 00

Zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1, 3 a) a 6 výkladu kombinovanej nomenklatúry a znením číselných znakov KN 2207 a 2207 20 00 . Pri uplatnení všeobecného pravidla 3 a) sa v položke 2207 uvádza špecifickejší opis v porovnaní s položkou 3824 , v ktorej sa uvádza všeobecnejší opis. Preto je zatriedenie do položky 3824 vylúčené.

Výrobok je jednoduchá zmes etylalkoholu a benzínu. Percentuálny podiel benzínu vo výrobku spôsobuje jeho nevhodnosť na ľudskú konzumáciu, ale nebráni využitiu výrobku na priemyselné účely (pozri aj vysvetlivky k položke 2207 HS, štvrtý odsek).

Výrobok sa preto zatrieďuje pod číselný znak KN 2207 20 00 ako denaturovaný etylalkohol.


13.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 73/3


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 212/2012

z 12. marca 2012,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. marca 2012

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)   Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)   Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

IL

121,2

MA

64,4

TN

80,4

TR

108,1

ZZ

93,5

0707 00 05

JO

108,0

TR

164,3

ZZ

136,2

0709 91 00

EG

76,0

ZZ

76,0

0709 93 10

MA

54,5

TR

131,1

ZZ

92,8

0805 10 20

EG

51,8

IL

68,0

MA

55,4

TN

59,0

TR

71,8

ZZ

61,2

0805 50 10

BR

43,7

EG

41,7

MA

69,1

TR

46,3

ZZ

50,2

0808 10 80

BR

90,5

CA

121,2

CL

103,5

CN

108,7

MK

31,8

US

158,6

ZZ

102,4

0808 30 90

AR

81,8

CL

105,0

CN

41,0

ZA

92,2

ZZ

80,0


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ ZZ “ znamená „iného pôvodu“.


ROZHODNUTIA

13.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 73/5


ROZHODNUTIE RADY

z 9. marca 2012,

ktorým sa vymenúvajú litovský člen a dvaja litovskí náhradníci Výboru regiónov

(2012/146/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 305,

so zreteľom na návrh litovskej vlády,

keďže:

(1)

Rada 22. decembra 2009 a 18. januára 2010 prijala rozhodnutia 2009/1014/EÚ (1) a 2010/29/EÚ (2), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2010 do 25. januára 2015.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Vytasa APUTISA sa uvoľnilo miesto člena Výboru regiónov. V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Gintautasa BABRAVIČIUSA a pána Viktora TROFIMOVA sa uvoľnili dve miesta náhradníkov Výboru regiónov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2015, sa vymenúvajú:

a)

za člena Výboru regiónov:

pán Audrius BIELSKUS, Kazlų Rūdos savivaldybės tarybos narys

a

b)

za náhradníkov Výboru regiónov:

pán Vincas KAPOČIUS, Trakų rajono savivaldybės tarybos narys (meras),

pán Viktoras TROFIMOVAS, Panevėžio miesto savivaldybės tarybos narys (zmena mandátu).

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 9. marca 2012

Za Radu

predsedníčka

I. AUKEN


(1)   Ú. v. EÚ L 348, 29.12.2009, s. 22.

(2)   Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2010, s. 11.


13.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 73/6


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 9. marca 2012,

ktorým sa schvaľujú určité zmenené a doplnené programy eradikácie a monitorovania chorôb zvierat a zoonóz na rok 2012 a ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie rozhodnutie 2011/807/EÚ, pokiaľ ide o opatrenia oprávnené na finančný príspevok Únie na programy eradikácie klusavky a o vyplácanie záloh zo strany Únie na programy eradikácie besnoty na rok 2012

[oznámené pod číslom C(2012) 1406]

(Text s významom pre EHP)

(2012/147/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/470/ES z 25. mája 2009 o výdavkoch na veterinárnom úseku (1), a najmä na jeho článok 27 ods. 5 a 6,

keďže:

(1)

Rozhodnutím 2009/470/ES sa stanovujú postupy, ktorými sa riadi finančné prispievanie Únie na programy eradikácie, kontroly a monitorovania chorôb zvierat a zoonóz.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2008/341/ES z 25. apríla 2008, ktorým sa stanovujú kritériá Spoločenstva pre národné programy eradikácie, kontroly a monitorovania určitých chorôb zvierat a zoonóz (2), sa stanovuje, že programy predložené Komisii členskými štátmi v súvislosti s eradikáciou, kontrolou a monitorovaním nákaz zvierat a zoonóz musia spĺňať aspoň kritériá stanovené v prílohe k uvedenému rozhodnutiu, aby mohli byť schválené v zmysle finančných opatrení Únie.

(3)

Portugalsko predložilo zmenený a doplnený program monitorovania a eradikácie katarálnej horúčky oviec, Grécko predložilo zmenený a doplnený program monitorovania prenosných spongiformných encefalopatií (transmissible spongiform encephalopathies, TSE), eradikácie bovinnej spongiformnej encefalopatie a klusavky a Bulharsko predložilo zmenený a doplnený program eradikácie besnoty.

(4)

Komisia posúdila uvedené zmenené a doplnené programy tak z veterinárneho, ako aj z finančného hľadiska. Zistilo sa, že tieto programy sú v súlade s príslušnými veterinárnymi predpismi Únie, a najmä s kritériami stanovenými v prílohe k rozhodnutiu 2008/341/ES. Zmenené a doplnené programy predložené týmito členskými štátmi by sa preto mali schváliť.

(5)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (3), sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie TSE u zvierat. V prílohe VII k uvedenému nariadeniu sa stanovujú eradikačné opatrenia, ktoré sa majú vykonať po potvrdení ohniska TSE u hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

(6)

V písmene d) bodu 2.3 kapitoly A uvedenej prílohy, zmenenej a doplnenej nariadením Komisie (ES) č. 727/2007 (4), sa stanovuje, že za predpokladu splnenia určitých podmienok môžu členské štáty rozhodnúť o nahradení zabitia a úplnej likvidácie určitých oviec a kôz v chove, v ktorom bol potvrdený prípad TSE, zabitím na ľudskú spotrebu.

(7)

Vo veci T-257/07 podalo Francúzsko 17. júla 2007 na Všeobecný súd žalobu proti Európskej komisii so žiadosťou o čiastočné anulovanie určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 999/2001, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 727/2007, najmä písmena d) bodu 2.3 kapitoly A prílohy VII k uvedenému nariadeniu.

(8)

Vo svojom uznesení z 28. septembra 2007 (5) Všeobecný súd pozastavil uplatňovanie podbodu iii) písm. b) bodu 2.3, písmena d) bodu 2.3 a bodu 4 kapitoly A prílohy VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001, zmenenému a doplnenému nariadením (ES) č. 727/2007, až do vynesenia rozsudku v hlavnom konaní. V uvedenom uznesení Všeobecný súd spochybnil posúdenie Komisie, pokiaľ ide o dostupné vedecké údaje o možných rizikách.

(9)

Komisia následne požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, EFSA) o pomoc pri objasňovaní hlavných predpokladov, na ktorých sa zakladalo nariadenie (ES) č. 727/2007. Na základe objasnení poskytnutých úradom EFSA bolo nariadenie (ES) č. 999/2001 zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 746/2008 (6), ktorým sa opätovne zaradili ustanovenia, ktorých uplatňovanie pozastavil Všeobecný súd.

(10)

Vo svojom uznesení z 30. októbra 2008 (7) Všeobecný súd pozastavil uplatňovanie podbodu iii) písm. b) bodu 2.3, písm. d) bodu 2.3 a bodu 4 kapitoly A prílohy VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001, zmenenému a doplnenému nariadením (ES) č. 746/2007, až do vynesenia rozsudku vo veci T-257/07 v hlavnom konaní.

(11)

Vo svojom rozsudku z 9. septembra 2011 (8) Všeobecný súd zamietol žalobu Francúzska. Na základe uvedeného rozsudku už uplatňovanie podbodu iii) písm. b) bodu 2.3, písm. d) bodu 2.3 a bodu 4 kapitoly A prílohy VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001, zmenenému a doplnenému nariadením (ES) č. 746/2008, nie je pozastavené.

(12)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2011/807/EÚ z 30. novembra 2011, ktorým sa schvaľujú ročné a viacročné programy a finančný príspevok Únie na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie určitých chorôb zvierat a zoonóz predložené členskými štátmi na rok 2012 a nasledujúce roky (9), sa schvaľujú určité národné programy a stanovuje sa miera a maximálna výška finančného príspevku Únie na každý program predložený členskými štátmi a pravidlá vyplácania oprávnených súm.

(13)

Určité členské štáty vyjadrili svoj úmysel požiadať v rámci svojich programov schválených podľa vykonávacieho rozhodnutia 2011/807/EÚ o možnosť nahradiť zabitie a úplnú likvidáciu oviec a kôz zabitím na ľudskú spotrebu, ako sa stanovuje v písm. d) bode 2.3 kapitoly A prílohy VII k nariadeniu (ES) No 999/2001.

(14)

Finančný príspevok Únie na programy eradikácie klusavky podľa vykonávacieho rozhodnutia 2011/807/EÚ sa v súčasnosti nevzťahuje na náhradu vyplácanú majiteľom oviec a kôz povinne zabitých podľa písm. d) bodu 2.3 kapitoly A prílohy VII k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

(15)

Je preto vhodné umožniť financovanie programov týkajúcich sa povinne zabitých oviec a kôz ako alternatívu k usmrteniu a likvidácii v rámci programov eradikácie klusavky. Toto si nevyžaduje zvýšenie súm pridelených členským štátom vykonávacím rozhodnutím 2011/807/EÚ na monitorovanie a eradikáciu prenosných spongiformných encefalopatií.

(16)

Okrem toho sa vo vykonávacom rozhodnutí 2011/807/EÚ stanovuje, že iba náklady vzniknuté pri vykonávaní schválených ročných alebo viacročných programov zaplatené predtým, ako členské štáty predložia záverečnú správu, sú oprávnené na spolufinancovanie prostredníctvom finančného príspevku Únie. V prípade určitých nákladov však Komisia má na žiadosť príslušného členského štátu do troch mesiacov od doručenia žiadosti vyplatiť zálohu do výšky 60 % uvedenej maximálnej sumy. Náklady na kampane orálneho očkovania proti besnote nie sú úplne kryté z tejto možnosti vyplatenia zálohy.

(17)

Programy eradikácie besnoty v členských štátoch prostredníctvom orálneho očkovania boli v predchádzajúcich rokoch úspešné a viedli k eradikácii tejto choroby vo veľkej časti Únie. Takéto programy by sa preto mali naďalej uskutočňovať v častiach Únie, v ktorých je besnota endemická.

(18)

Určité členské štáty informovali Komisiu, že majú ťažkosti so zabezpečením predbežného financovania pre svoje kampane orálneho očkovania proti besnote. V minulých rokoch viedol nedostatok predbežného financovania v niektorých prípadoch k zrušeniu plánovaných kampaní v oblastiach s výskytom besnoty.

(19)

Prerušenia pravidelného uskutočňovania kampaní orálneho očkovania proti besnote závažným spôsobom narúšajú účinnosť programov a predlžujú čas, ktorý je potrebný na definitívnu eradikáciu choroby.

(20)

Je preto vhodné rozšíriť možnosť vyplácania záloh na všetky náklady, ktoré členským štátom vznikli v súvislosti s programami eradikácie besnoty schválenými vykonávacím rozhodnutím 2011/807/EÚ.

(21)

Príloha k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/807/EÚ by sa mala zmeniť, pokiaľ ide o definíciu nákladov oprávnených na náhradu majiteľom zabitých zvierat, aby zahŕňala povinné zabitie v rámci programov eradikácie klusavky.

(22)

Vykonávacie rozhodnutie 2011/807/EÚ by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(23)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Schválenie zmeneného a doplneného programu monitorovania a eradikácie katarálnej horúčky oviec, ktorý predložilo Portugalsko

Zmenený a doplnený program monitorovania a eradikácie katarálnej horúčky oviec, ktorý predložilo 31. januára 2012 Portugalsko, sa týmto schvaľuje na obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012.

Článok 2

Schválenie zmenených a doplnených programov monitorovania a eradikácie prenosných spongiformných encefalopatií, ktoré predložilo Grécko

Zmenené a doplnené programy monitorovania prenosných spongiformných encefalopatií a eradikácie bovinnej spongiformnej encefalopatie a klusavky, ktoré 21. decembra 2011 predložilo Grécko, sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012.

Článok 3

Schválenie zmeneného a doplneného programu eradikácie besnoty, ktorý predložilo Bulharsko

Zmenený a doplnený program eradikácie besnoty, ktorý 23. decembra 2011 predložilo Bulharsko, sa týmto schvaľuje na obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012.

Článok 4

Zmeny a doplnenia vykonávacieho rozhodnutia 2011/807/EÚ

Vykonávacie rozhodnutie 2011/807/EÚ sa mení a dopĺňa takto:

1.

v článku 9 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

predstavuje 50 % nákladov vzniknutých každému členskému štátu ako náhrada, ktorá sa má vyplatiť majiteľom za hodnotu ich zvierat:

i)

usmrtených a zlikvidovaných v súlade s ich programami eradikácie BSE a klusavky;

ii)

povinne zabitých v súlade s prílohou VII kapitolou A bodom 2.3 písm. d) nariadenia (ES) č. 999/2001;“

2.

v článku 9 ods. 3 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

v prípade usmrtených a zlikvidovaných oviec alebo kôz:

70 EUR za zviera;

c)

v prípade zabitých oviec alebo kôz:

50 EUR za zviera.“;

3.

v článku 13 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 Komisia na žiadosť príslušného členského štátu vypláca na programy uvedené v článkoch 10 a 11 do troch mesiacov od doručenia žiadosti zálohu vo výške do 60 % stanovenej maximálnej sumy.“;

4.

V prílohe sa bod 2 nahrádza takto:

„2.

Náhrada majiteľom za hodnotu ich zabitých alebo usmrtených zvierat.

 

Náhrada nepresahuje trhovú hodnotu zvieraťa bezprostredne pred jeho usmrtením alebo zabitím.

 

Pri zabitých zvieratách sa z náhrady odpočíta prípadná zostatková hodnota.“

Článok 5

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 9. marca 2012

Za Komisiu

John DALLI

člen Komisie


(1)   Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 30.

(2)   Ú. v. EÚ L 115, 29.4.2008, s. 44.

(3)   Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1.

(4)   Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 8.

(5)   Ú. v. EÚ C 283, 24.11.2007, s. 28.

(6)   Ú. v. EÚ L 202, 31.7.2008, s. 11.

(7)   Ú. v. EÚ C 327, 20.12.2008, s. 26.

(8)   Ú. v. EÚ C 311, 22.10.2011, s. 33.

(9)   Ú. v. EÚ L 322, 6.12.2011, s. 11.


ODPORÚČANIA

13.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 73/9


ODPORÚČANIE KOMISIE

z 9. marca 2012

o prípravách na zavádzanie inteligentných meracích systémov

(2012/148/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)

Inteligentné siete prinášajú zmeny umožňujúce posilniť postavenie spotrebiteľa, väčšiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie do distribučných sústav a vyššiu energetickú efektívnosť, pričom predstavujú značný príspevok k zníženiu skleníkových plynov a podporu vytvárania pracovných miest a technologického vývoja v Únii.

(2)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (1), a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (2), sa od členských štátov vyžaduje, aby zaistili realizáciu inteligentných meracích systémov podporujúcich aktívnu účasť spotrebiteľov na trhoch s dodávkami elektrickej energie a plynu a aby sa realizácia týchto meracích systémov mohla stať predmetom ekonomického posúdenia dlhodobých nákladov a prínosov pre trh a jednotlivých spotrebiteľov alebo toho, v akom časovom horizonte ich možno zaviesť.

(3)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 12. apríla 2011 Inteligentné siete: Od inovácií k zavedeniu (3) obsahuje celý rad opatrení vrátane monitorovania pokroku členských štátov, prípravy usmernení týkajúcich sa kľúčových ukazovateľov výkonnosti a usmernení vymedzujúcich metodiku vykonávacích plánov členských štátov týkajúcich sa inteligentných meracích systémov spolu s analýzou nákladov a prínosov.

(4)

Digitálna agenda pre Európu obsahuje zoznam vhodných opatrení, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov v Únii, bezpečnosť sietí a informácií, kybernetické útoky a funkcie inteligentných sietí a meracích systémov. Členské štáty v spolupráci s priemyselnými odvetviami, Komisiou a inými zainteresovanými stranami by mali prijať vhodné opatrenia na zaistenie koherentného prístupu.

(5)

Jednou z kľúčových úloh a nutných podmienok používania inteligentných meracích systémov je nájdenie vhodných technických a právnych riešení zaručujúcich ochranu osobných údajov ako základné právo podľa článku 8 Charty základných práv Európskej únie a článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Členské štáty a zainteresované strany by mali zaistiť, najmä v počiatočnej fáze zavádzania inteligentných meračov, aby sa uplatňovanie inteligentných meracích systémov monitorovalo a aby sa rešpektovali základné práva a slobody jednotlivca.

(6)

Inteligentné meracie systémy umožňujú spracovávanie dát, a to vrátane takých, ktoré sú v prevažujúcej miere osobnými údajmi. Navyše zavádzanie inteligentných sietí a inteligentných meracích systémov by malo umožniť, aby prevádzkovatelia sietí a dodávatelia prešli od širšieho pohľadu na energetické správanie k podrobnejším informáciám o energetickom správaní jednotlivých koncových spotrebiteľov.

(7)

Práva a povinnosti ustanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (4) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcou sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (5) možno v plnej miere uplatniť na spracovávanie osobných údajov inteligentnými meracími systémami, najmä pri používaní verejne dostupných služieb elektronickej komunikácie v rámci zmluvných a obchodných vzťahov so zákazníkmi.

(8)

Stanoviská pracovnej skupiny pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, ktorá bola vytvorená v súlade s článkom 29 smernice 95/46/ES, obsahujú usmernenia pre určovanie a rozvíjanie „najlepších dostupných techník“ ochrany osobných údajov a zaručenia bezpečnosti dát pri ich spracovávaní v rámci inteligentných meracích systémov a inteligentných sietí.

(9)

Vzhľadom na potenciál zavádzania inteligentných sietí by sa mala osobitná pozornosť venovať bezpečnosti a ochrane osobných údajov spracovávaných v rámci inteligentných meracích systémov. Z tohto hľadiska by malo posúdenie vplyvu ochrany údajov umožniť hneď od začiatku identifikovať riziká týkajúce sa ochrany údajov pri rozvoji inteligentných sietí.

(10)

Prvky ochrany údajov a bezpečnosti informácií by mali byť do inteligentných meracích systémov zabudované už predtým, než sa začnú zavádzať a rozšíri sa ich používanie. Také prvky môžu spotrebiteľom účinne poskytnúť zlepšenú kontrolu nad spracovaním ich osobných údajov.

(11)

Členské štáty by mali spolupracovať so zainteresovanými stranami z priemyselného odvetvia a občianskej spoločnosti, predovšetkým s vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu osobných údajov, na stimulácii a podpore zavádzania zásady „bezpečnosť a ochrana údajov už v štádiu návrhu“ pri vývoji inteligentných sietí, predovšetkým v súvislosti so zavádzaním inteligentných meracích systémov.

(12)

Každý účastník procesu spracovávania osobných údajov v kontexte inteligentných meracích systémov by mal prijať všetky náležité postupy na zaistenie toho, aby nebolo možné akýmkoľvek spôsobom, ktorý by mohol použiť prevádzkovateľ siete alebo ktorákoľvek tretia strana, vysledovať údaje až k identifikovanej alebo identifikovateľnej osobe, s výnimkou situácie, keď by sa údaje týmto spôsobom spracovávali v súlade s platnými zásadami a právnymi predpismi týkajúcimi sa spracovávania dát.

(13)

V oznámení Komisie z 2. mája 2007 o podpore ochrany údajov prostredníctvom technológií na zvyšovanie ochrany súkromia (privacy enhancing technologies, PETs) (6) sú ustanovené jasné opatrenia na dosiahnutie cieľov minimalizovať spracovanie osobných údajov a používať anonymné alebo pseudonymné údaje vždy, keď je to možné prostredníctvom vývoja PETs a ich používania správcami údajov a jednotlivcami.

(14)

Vzor vypracovaný na úrovni Únie na vykonávanie posúdení vplyvu na ochranu údajov zaistí, aby sa ustanovenia tohto odporúčania dodržiavali jednotne vo všetkých členských štátoch.

(15)

Posúdenie vplyvu ochrany údajov vykonané prevádzkovateľom a zainteresovanými stranami pred zavádzaním inteligentných meracích systémov poskytne informácie potrebné na prijatie vhodných ochranných opatrení. Takéto opatrenia by sa mali monitorovať a skúmať počas celej životnosti inteligentného merača.

(16)

V súlade so smernicou 2009/72/ES sa od členských štátov očakáva, že do 3. septembra 2012 dokončia posúdenie nákladov a prínosov v súvislosti so zavádzaním inteligentných meracích systémov. Podľa oznámenia Komisie z 12. apríla 2011 Komisia považuje za dôležité stanoviť kritériá a vytvoriť formulár a všeobecnejšie usmernenia, ktoré by prehĺbili analýzy a zlepšili ich porovnateľnosť. Ako navrhla pracovná skupina pre inteligentné siete (7), kritériá by mali obsahovať kvantifikovateľné ukazovatele.

(17)

Členské štáty by v spolupráci s priemyselným odvetvím, Komisiou a ďalšími zainteresovanými stranami mali prijať primerané opatrenia na šírenie informácií a zvýšenie povedomia o potenciálnych prínosoch a rizikách spojených s používaním technológie inteligentných meracích systémov.

(18)

V tejto súvislosti by členské štáty v spolupráci s priemyselným odvetvím, občianskymi spoločenskými združeniami a inými zainteresovanými stranami mali určiť a šíriť osvedčené postupy pri používaní inteligentných meracích systémov a prijať vhodné opatrenia – napríklad vytvoriť rozsiahle pilotné projekty – na zvýšenie povedomia verejnosti, ktoré je nevyhnutné pre široké prijímanie tejto technológie.

(19)

Vytvorenie súboru odporúčaných funkčných požiadaviek by členským štátom umožnilo ľahšie a v rovnakom čase dosiahnuť optimálnu úroveň nákladovej efektívnosti plánov jej zavádzania. Stanovenie rovnakých požiadaviek by navyše poskytlo regulačným orgánom, odvetviu vyrábajúcemu merače, prevádzkovateľom sietí a dodávateľom náznaky prístupov, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou zvolené v tomto sektore.

(20)

Na základe usmernení týkajúcich sa osvedčených postupov, ako ich vymedzila Európska skupina regulačných úradov pre elektrickú energiu a zemný plyn (European Regulators’ Group for Electricity and Gas, ďalej len „ERGEG“) (8), a analýzy prvých posúdení nákladov a prínosov oznámených členskými štátmi Komisia považuje za prínosné odporučiť členským štátom a regulačným orgánom súbor spoločných minimálnych funkcií inteligentných meračov.

(21)

Po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

I.   OCHRANA ÚDAJOV A HĽADISKÁ BEZPEČNOSTI

1.

Tento oddiel obsahuje usmernenia pre členské štáty, tykajúce sa návrhu a fungovania sietí a inteligentných meracích systémov, zabezpečujúceho základné právo na ochranu osobných údajov.

2.

Tento oddiel poskytuje aj usmernenie k opatreniam, ktoré sa majú prijať pri zavádzaní aplikácií inteligentných meracích systémov, aby sa podľa možnosti zabezpečilo dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES pri zavádzaní takýchto technológií.

Vymedzenie pojmov

3.

Členské štáty sa vyzývajú, aby zobrali na vedomie toto vymedzenie pojmov:

a)

„Inteligentná sieť“ (9) znamená zdokonalenú energetickú sieť, ku ktorej bola pridaná obojsmerná digitálna komunikácia medzi dodávateľom a spotrebiteľom, inteligentné meranie a monitoring a riadiace systémy.

b)

„Inteligentný merací systém“ znamená elektronický systém, ktorý je schopný merať spotrebu energie a pridávať k tomu viac informácií než bežný merač a ktorý je schopný vysielať a prijímať dáta s využitím niektorej formy elektronickej komunikácie (10).

c)

„Posúdenie vplyvu ochrany údajov“ znamená systematický proces hodnotenia potenciálneho vplyvu rizika v prípadoch, keď postupy spracovania môžu predstavovať špecifické riziká pre práva a slobody dátových subjektov, a to z dôvodu svojej povahy, rozsahu alebo účelu, ktoré má vykonať správca údajov, spracovávateľ alebo spracovávateľ poverený správcom údajov.

d)

„Ochrana údajov už v štádiu návrhu“ vyžaduje vykonanie, tak počas určovania prostriedkov na spracovanie, ako aj v čase samotného spracovania, primeraných technických a organizačných opatrení, pri ktorých sa zohľadnia najnovšie poznatky a realizačné náklady, a to takým spôsobom, aby spracovávanie spĺňalo požiadavky smernice 95/46/ES a zaistilo ochranu dátového subjektu.

e)

„Ochrana údajov ako štandard“ vyžaduje realizáciu mechanizmu, ktorý štandardne zabezpečí, aby sa spracovali len tie osobné údaje, ktoré sú potrebné na špecifický účel spracovania, a najmä aby sa nezbierali a neuchovávali vo väčšom rozsahu, než je minimálny rozsah potrebný na tieto účely, a to tak z hľadiska množstva údajov, ako aj z hľadiska dĺžky ich uchovávania.

f)

„Najlepšie dostupné techniky“ znamenajú najúčinnejšie a najpokročilejšie štádium vo vývoji činností a ich operačných metód, ktoré naznačuje praktickú vhodnosť konkrétnych techník na to, aby sa stali základom, na ktorom sa v zásade bude porovnávať súlad s rámcom EÚ na ochranu údajov. Sú navrhnuté na to, aby predchádzali rizikám ohrozujúcim súkromie, osobné údaje a bezpečnosť alebo ich zmierňovali.

Posúdenie vplyvu ochrany údajov

4.

Posúdenie vplyvu ochrany údajov by malo opísať predpokladané postupy spracovania, posúdiť riziká ohrozujúce práva a slobody dátových subjektov, predpokladané opatrenia na odstránenie rizík, záruky, bezpečnostné opatrenia a mechanizmy na zaistenie ochrany osobných údajov a preukázanie zhody so smernicou 95/46/ES, pri zohľadnení práv a legitímnych záujmov dátových subjektov a dotknutých osôb.

5.

Aby sa zaručila ochrana osobných údajov v rámci celej Únie, členské štáty by mali prijať a používať vzor posúdenia vplyvu ochrany údajov, ktorý Komisia pripraví a predloží pracovnej skupine zaoberajúcej sa ochranou jednotlivcov, pokiaľ ide o spracovávanie osobných údajov, do dvanástich mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie.

6.

Pri realizácii tohto vzoru by členské štáty mali vziať do úvahy odporúčania pracovnej skupiny pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov.

7.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia sietí a inteligentných meracích systémov v súlade s ich ďalšími povinnosťami podľa smernice 95/46/ES prijali vhodné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov.

8.

Členské štáty by mali zaistiť, aby subjekty, ktoré spracovávajú údaje, vopred konzultovali ich spracovanie s dozorným orgánom pre ochranu údajov uvedeným v článku 28 smernice 95/46/ES v súvislosti s posúdením vplyvu ochrany údajov. To by malo tomuto orgánu umožniť posúdenie súladu spracovania a najmä rizík ohrozujúcich ochranu osobných údajov dátového subjektu a príslušných záruk.

9.

Členské štáty by mali zaistiť, aby po prijatí formulárov posúdenia vplyvu ochrany údajov uvedenom v bode 5 prevádzkovatelia sietí v súlade s tým vykonali body 7 a 8.

Ochrana údajov už v štádiu návrhu a ochrana údajov ako štandard

10.

Členské štáty by mali intenzívne nabádať prevádzkovateľov sietí, aby do zavádzania inteligentných sietí a meracích systémov začleňovali ochranu údajov už v štádiu návrhu a ochranu údajov ako štandard (predvolenú možnosť).

11.

Ochrana údajov už v štádiu návrhu a ochrana údajov ako štandard by sa mali začleňovať do metodík strán zúčastnených na vývoji inteligentných sietí v prípade, keď sa spracúvajú osobné údaje.

12.

Ochrana údajov už v štádiu návrhu by sa mala implementovať na legislatívnej úrovni (prostredníctvom právnych predpisov, ktoré musia byť v súlade s právnymi predpismi na ochranu údajov), na technickej úrovni (stanovením príslušných požiadaviek v normách týkajúcich sa inteligentných sietí s cieľom zaistiť, aby bola infraštruktúra plne konzistentná s právnymi predpismi na ochranu údajov) aj na organizačnej úrovni (vo vzťahu k spracovaniu).

13.

Ochrana údajov ako štandard by sa mala implementovať tak, aby sa zákazníkovi v rámci predvolenej konfigurácie ponúkala možnosť, ktorá najviac prihliada na ochranu údajov.

14.

Členské štáty by mali nabádať európske normotvorné organizácie, aby pri inteligentných sieťach uprednostňovali referenčné architektúry vychádzajúce z ochrany údajov už v štádiu návrhu a ochrany údajov ako štandardu.

15.

S cieľom optimalizovať transparentnosť a dôveru jednotlivcov by členské štáty mali podporovať používanie vhodných mechanizmov certifikácie a plomb a značiek pre potreby ochrany údajov poskytovaných nezávislými stranami.

16.

V článku 8 Charty základných práv Európskej únie a v článku 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach sa požaduje, aby každé narušenie práva na ochranu osobných údajov bolo odôvodnené. Oprávnenosť narušenia sa musí posudzovať jednotlivo z hľadiska kumulatívnych kritérií legálnosti, potrebnosti, legitímnosti a primeranosti. Každé spracovanie osobných údajov, ktoré narúša základné právo na ochranu osobných údajov v inteligentnej sieti a inteligentnom meracom systéme, preto musí byť potrebné a primerané, aby sa v jeho prípade mohol konštatovať plný súlad s chartou.

17.

S cieľom zmierniť riziká ohrozujúce osobné údaje a bezpečnosť, by členské štáty v spolupráci s priemyselným odvetvím, Komisiou a inými zainteresovanými stranami mali podporiť určenie najlepších dostupných techník pre každú spoločnú minimálnu funkčnú požiadavku uvedenú v bode 42 odporúčania.

Opatrenia na ochranu údajov

18.

Pri rozhodovaní o rozsahu informácií, ktoré je možné spracovávať v inteligentných sieťach, by členské štáty mali prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby v čo možno najväčšej miere vyžadovali používanie anonymizovaných údajov, aby už nebolo možné identifikovať jednotlivca. V prípadoch, keď sa majú zbierať, spracovávať a ukladať osobné údaje, by členské štáty mali zaistiť, aby tieto údaje boli primerané a relevantné. Zber údajov by sa mal obmedziť na minimum potrebné na účely spracovania údajov a údaje by sa mali uchovávať vo forme, ktorá umožňuje identifikovanie dátových subjektov len tak dlho, ako je to potrebné na účely, na ktoré sa spracovávajú údaje.

19.

Spracovanie osobných údajov v rámci inteligentných meracích systémov by malo byť legitímne v súlade s jedným alebo viacerými dôvodmi uvedenými v článku 7 smernice 95/46/ES. Malo by sa zohľadniť stanovisko pracovnej skupiny pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov zaujaté k inteligentným meracím systémom (11).

20.

Spracovanie osobných údajov tretími stranami ponúkajúcimi služby s pridanou hodnotou by tiež malo byť zákonné a malo by vychádzať z jedného alebo viacerých spomedzi šiestich dôvodov pre legitímne spracovanie uvedených v článku 7 smernice 95/46/ES. Ak je základom pre spracovanie súhlas, tento súhlas by dátový subjekt mal poskytnúť dobrovoľne, špecificky, informovane a explicitne, a mal by ho poskytnúť osobitne pre každú službu s pridanou hodnotou. Dátový subjekt by mal mať právo kedykoľvek zrušiť svoj súhlas. Zrušenie súhlasu by nemalo ovplyvniť zákonnosť spracovania založeného na súhlase, ktoré prebehlo pred zrušením súhlasu.

21.

Členské štáty by mali jasne určiť úlohy a zodpovednosti správcov údajov a spracovávateľov údajov. Mali by byť kompatibilné so zodpovedajúcimi povinnosťami ustanovenými v smernici 95/46/ES.

22.

Členské štáty by mali vykonať analýzu pred začatím operácií spracovávania a určiť, do akej miery dodávatelia a prevádzkovatelia sietí potrebujú uchovávať osobné údaje na účely údržby a prevádzky inteligentných sietí a fakturovania poplatkov. Táto analýza by mala členským štátom umožniť, aby okrem iného určili, či obdobia uchovávania osobných údajov, ktoré sú v súčasnosti ustanovené v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, nie sú dlhšie, než je potrebné na účely prevádzkovania inteligentných sietí. Musí obsahovať mechanizmy na zaistenie toho, aby sa dodržiavali časové limity ustanovené na vymazanie osobných údajov a na periodické preskúmanie potreby uchovávania osobných údajov.

23.

Na účely tejto analýzy by každý členský štát mal zohľadniť najmä tieto zásady: zásadu minimalizácie údajov, zásadu transparentnosti – zaistenia toho, aby koncový spotrebiteľ bol informovaný prístupnou a zrozumiteľnou formou, jasne a jednoduchým jazykom o účele, časovom ohraničení, okolnostiach, zbere a ukladaní, ako aj všetkých ďalších postupoch spracovania osobných údajov, a zásadu posilnenia postavenia jednotlivca – zaistenia toho, aby prijaté opatrenia zaručovali práva jednotlivca.

Bezpečnosť údajov

24.

Členské štáty by mali zaistiť, aby bezpečnosť osobných údajov bola navrhnutá v ranom štádiu ako súčasť architektúry siete v rámci procesu ochrany údajov už v štádiu návrhu. To by malo zahŕňať opatrenia na ochranu osobných údajov proti náhodnému alebo nezákonnému zničeniu alebo náhodnej strate a na zabránenie akýmkoľvek nezákonným formám spracovania, najmä nezákonnému zverejneniu, rozšíreniu, sprístupneniu či pozmeneniu osobných údajov.

25.

Odporúča sa používanie kódovaných kanálov, pretože je to jeden z najúčinnejších technických prostriedkov proti zneužívaniu.

26.

Členské štáty by mali brať do úvahy, že všetky súčasné a budúce komponenty inteligentných sietí zaisťujú súlad so všetkými „bezpečnostne relevantnými“ normami vypracovanými európskymi normotvornými organizáciami vrátane základných požiadaviek na bezpečnosť informácií v inteligentných sieťach v normalizačnom mandáte Komisie M/490. Medzinárodné bezpečnostné štandardy by sa mali taktiež brať do úvahy, najmä séria ISO/IEC 27000 („normy ISMS“).

27.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia sietí určili bezpečnostné riziká a vhodné bezpečnostné opatrenia zaručujúce adekvátnu úroveň bezpečnosti a odolnosti inteligentných meracích systémov. V tomto ohľade by prevádzkovatelia sietí v spolupráci s vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti mali aplikovať existujúce normy, usmernenia a plány, a ak nie sú k dispozícii, navrhnúť nové. Mali by sa zohľadniť aj príslušné usmernenia, ktoré uverejnila Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).

28.

Členské štáty by mali zaistiť, aby v súlade s článkom 4 smernice 2002/58/ES v prípade narušenia bezpečnosti siete poskytovateľ služby bez zbytočného meškania (podľa možnosti do 24 hodín od zistenia narušenia) informoval dozorný orgán a dátový subjekt, či je pravdepodobné, že toto porušenie bude mať nepriaznivý účinok na ochranu jeho osobných údajov.

Informácie a transparentnosť vo vzťahu k inteligentným meracím systémom

29.

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti správcu údajov, v súlade so smernicou 95/46/ES by členské štáty mali vyžadovať, aby prevádzkovatelia sietí pre každú zo svojich aplikácií vypracovali a uverejnili presné a zrozumiteľné informačné zásady. Tieto zásady by mali obsahovať prinajmenšom prvky uvedené v článkoch 10 a 11 smernice 95/46/ES.

V prípade, ak sa zbierajú osobné údaje týkajúce sa dátových subjektov, správca údajov by mal dátovému subjektu poskytnúť prinajmenšom tieto informácie:

a)

totožnosť a kontaktné údaje a jeho zástupcu a úradníka povereného ochranou údajov, ak taký existuje;

b)

zamýšľaný účel spracovania osobných údajov vrátane podmienok a všeobecných zásad a legitímnych záujmov správcu údajov, ak sa spracovanie zakladá na článku 7 smernice 95/46/ES;

c)

obdobie, počas ktorého sa osobné údaje budú uchovávať;

d)

právo požiadať správcu údajov o sprístupnenie a opravu alebo vymazanie osobných údajov týkajúcich sa dátového subjektu alebo objektu spracovania takýchto osobných údajov;

e)

právo na podanie sťažnosti dozornému orgánu uvedenému v článku 28 smernice 95/46/ES a kontaktné údaje dozorného orgánu;

f)

príjemcovia alebo kategórie príjemcov osobných údajov;

g)

akékoľvek ďalšie informácie potrebné na zaručenie spravodlivého spracovania vo vzťahu k dotknutej osobe, a to so zreteľom na špecifické okolnosti, za ktorých sa osobné údaje zbierajú.

II.   METODIKA EKONOMICKÉHO POSÚDENIA DLHODOBÝCH NÁKLADOV A PRÍNOSOV ZAVÁDZANIA INTELIGENTNÝCH MERACÍCH SYSTÉMOV

30.

Tento oddiel obsahuje usmernenia pre členské štáty spolu s rámcom pre analýzu nákladov a prínosov ako základ pre vykonanie konzistentného, dôveryhodného a transparentného ekonomického posúdenia dlhodobých nákladov a prínosov zavádzania inteligentných meracích systémov.

31.

Toto ekonomické posúdenie by malo dodržiavať usmernenia uvedené v prílohe a malo by vždy obsahovať tieto štyri kroky:

prispôsobenie miestnym podmienkam,

analýzu nákladov a prínosov (cost-benefit analysis, ďalej len „CBA“),

analýzu citlivosti,

posúdenie výkonnosti, vonkajších vplyvov a sociálneho vplyvu.

Prispôsobenie miestnym podmienkam

32.

Pri vykonávaní ekonomického posúdenia zavádzania inteligentných meracích systémov by členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány mali, ak je to možné, preskúmať a vziať do úvahy príslušné pilotné programy, v ktorých sa už implementovali inteligentné meracie systémy. Mali by tiež podľa možnosti konzultovať skutočnú výkonnosť v teréne a príslušné „reálne“ skúsenosti, aby mohli presnejšie doladiť svoje predpoklady týkajúce sa výberu technológií a optimalizácie príslušných nákladov a prínosov a zapojenia spotrebiteľov, tak z hľadiska verejného povedomia, ako aj používania inteligentných meracích systémov.

33.

Na vykonanie analýzy nákladov a prínosov by členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány mali zaistiť, aby sa uvažovalo najmenej o dvoch scenároch, pričom jedným z nich by bol scenár „nezmeneného postupu“ („nerobme nič a nič sa nestane“). V prípade elektrickej energie by druhý scenár mal byť v súlade s povinnosťou 80 % zavedenia inteligentných meracích systémov do roku 2020 stanovenou v smernici 2009/72/ES a mal by sa v ňom uvážiť súbor spoločných minimálnych funkcií ustanovený v oddiele III tohto odporúčania. Odporúča sa preskúmať ďalšie alternatívne scenáre. Takéto scenáre by tiež mali vziať do úvahy synergie medzi existujúcimi a budúcimi opatreniami na úsporu energie spolu s inými formami reakcií a rád spotrebiteľom, najmä zavedenie častého fakturovania alebo výkazov nákladov vychádzajúcich zo skutočnej spotreby, a nie z paušálu alebo z odhadovanej spotreby. Členské štáty by mali vo svojich alternatívnych scenároch uvážiť pozitívnu úlohu jasného informovania spotrebiteľov a cenovej transparentnosti, ako aj úlohu, ktorú by na strane výrobcov a poskytovateľov mohla pri zavádzaní inteligentných meracích systémov zohrať hospodárska súťaž.

34.

Pri stanovovaní podmienok a rozhodovaní o hypotézach pre priebeh rôznych scenárov by členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány mali zabezpečiť, aby sa vykonali včasné konzultácie na túto tému s národnými regulačnými orgánmi a navrhovateľmi a vykonávateľmi zavádzania inteligentných meracích systémov – ktorými sú vo väčšine členských štátov prevádzkovatelia distribučných systémov – a s nositeľmi príslušných pilotných projektov, ak sú.

35.

Pokiaľ ide o proces stanovovania rámcových podmienok, členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány by v tomto procese mali zaistiť, aby sa zohľadnili všetky príslušné technológie komunikačných infraštruktúr, architektúry a opatrenia potrebné na zaručenie interoperability a súladu s dostupnými úniovými alebo medzinárodnými normami a osvedčenými postupmi. Navyše členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány by mali zaistiť, aby predpoklady, z ktorých vychádzajú analýzy, boli prispôsobené miestnym okolnostiam a aby sa nezabúdalo na parametre, ako sú geografické pokrytie, dopyt po elektrickej energii, odberová špička a mikro- a makroekonomické podmienky. Oddiel 2 prílohy k tomuto odporúčaniu obsahuje zoznam parametrov, ktorých použitie v tejto operácii by členské štáty mali zaistiť.

Analýza nákladov a prínosov (CBA)

36.

Členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány by mali zaistiť, aby CBA sledovali podporné usmernenia a rámce metodických postupov („sedem krokov CBA“) uvedené v prílohe k tomuto odporúčaniu. Navyše členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány by mali zaistiť rozumnú, transparentnú a preukázateľnú kalkuláciu všetkých očakávaných nákladov a prínosov v súlade s logickým sekvenčným postupom navrhnutým na ich odhadnutie. Náklady, ktoré by pri zavádzaní inteligentných meracích systémov potenciálne mohli pocítiť spotrebitelia, by sa mali explicitne uviesť v CBA a porovnať s dlhodobými potenciálnymi prínosmi pre spotrebiteľov. V prílohe I sa v tabuľkách 4 a 5 navrhuje základný zoznam prvkov, ktoré sa majú zaradiť do CBA.

Analýza citlivosti

37.

Členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány by mali určiť kritické premenné pre analýzu citlivosti a oznámiť rozsah týchto premenných (minimálne a maximálne hodnoty určených kritických premenných) pre pozitívne podmienky zavádzania, pri ktorých prínosy prevyšujú náklady, získané z vykonanej analýzy citlivosti. Okrem toho ich analýza by mohla obsahovať aj citlivosť na volatilitu a možné kontrolné opatrenia na udržanie premenných v žiadanom rozsahu.

Posúdenie výkonnosti, vonkajších vplyvov a sociálneho vplyvu

38.

Pri posudzovaní prínosov zavádzania, vonkajších vplyvov (ako vplyv na životné prostredie alebo zdravie), vplyvov opatrení verejnej politiky a spoločenských prínosov očakávaných od zavedenia inteligentných meracích systémov by členské štáty alebo nimi označené príslušné orgány mali zaistiť, aby sa zohľadnili vhodné váhové faktory, dopĺňajúce kvantitatívne výsledky predchádzajúcich krokov CBA.

V prílohe k tomuto odporúčaniu je zoznam odkazov na ďalšie súvisiace prínosy.

III.   SPOLOČNÉ MINIMÁLNE FUNKČNÉ POŽIADAVKY NA INTELIGENTNÉ MERACIE SYSTÉMY PRE ELEKTRINU

39.

Tento oddiel vychádza z osvedčených postupov v rámci skorých CBA pre inteligentné meracie systémy pre elektrinu vykonaných v 11 členských štátoch. Poskytuje usmernenia týkajúce sa meraní, ktoré treba vykonať, aby sa zabezpečilo, že členské štáty riadne použijú vhodnú interoperabilitu a normy pre inteligentné meracie systémy, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú v rámci mandátov M/441, M/468 a M/490, a osvedčené postupy.

40.

Členským štátom sa poskytujú usmernenia týkajúce sa súboru spoločných minimálnych funkčných požiadaviek na inteligentné meracie systémy pre elektrinu, ktoré im umožnia určiť spoločné prostriedky dosiahnutia nákladovej efektívnosti v plánoch zavádzania. To by zase mohlo poslúžiť členským štátom, dodávateľom meračov a prevádzkovateľom sietí ako spoločný základ pre ich vlastné CBA a investície na uľahčenie obstarávania týkajúceho sa zavádzania a poskytnúť regulačným orgánom európske referenčné definície.

41.

Oddiel obsahuje aj usmernenia o podmienkach zabezpečenia prínosov pre spotrebiteľov a prispieva k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Mal by uľahčiť prepojenie inteligentných meracích systémov s normalizovanými rozhraniami vybavenými nástrojmi orientovanými na spotrebiteľov, v ktorých sa kombinujú údaje o spotrebe a informácie o cene, čo by malo zvýšiť záujem spotrebiteľov o akcie smerujúce k úsporám energie a o reakcie na dopyt. Tento prístup by sa mal plne zohľadniť pri analýze nákladov a prínosov zavádzania inteligentných systémov na meranie elektriny v súlade s právnymi predpismi Únie.

Spoločné minimálne funkčné požiadavky

42.

Každý inteligentný merací systém pre elektrinu by mal ponúkať najmenej takéto funkcie:

 

Pre zákazníka:

a)

Poskytovať namerané výsledky priamo zákazníkovi a ním označenej tretej strane. Táto funkcia je základom inteligentného meracieho systému, pretože priama odozva spotrebiteľa je dôležitá pre dosiahnutie úspor energie na strane dopytu. Existuje významný konsenzus, pokiaľ ide o poskytovanie štandardizovaných rozhraní, ktoré by umožnili riešenia riadenia spotreby energie „v reálnom čase“, ako je domáca automatizácia, a schémy reakcií na rôzne požiadavky a uľahčenie bezpečného poskytovania údajov priamo zákazníkovi. Dôrazne sa odporúča presné používateľsky prístupné a včasné zobrazovanie nameraných výsledkov poskytované zákazníkovi a ním označenej tretej strane priamo cez rozhranie, ktoré si vyberie zákazník, pretože je kľúčom k fungovaniu služby reakcií na požiadavky, prijímaniu „online“ rozhodnutí o úsporách energie a účinnej integrácii distribuovaných energetických zdrojov. S cieľom stimulovať úspory energie sa členským štátom dôrazne odporúča, aby zaistili, že koncoví zákazníci, ktorí budú používať inteligentné meracie systémy, boli vybavení štandardizovaným rozhraním poskytujúcim spotrebiteľovi vizualizované údaje o individuálnej spotrebe.

b)

Aktualizovať zobrazované namerané údaje uvedené v bode a) dostatočne často na to, aby sa táto informácia mohla využiť na dosiahnutie úspor energie. Táto funkcia sa týka čisto strany dopytu, konkrétne koncového zákazníka. Ak sa majú spotrebitelia spoliehať na informácie poskytované systémom, potrebujú vidieť, ako informácie reagujú na ich akcie. Táto frekvencia aktualizovania sa musí prispôsobiť reakčnému času výrobkov produkujúcich alebo spotrebujúcich energiu. Existuje všeobecná zhoda, že je potrebná frekvencia aktualizovania najmenej raz sa 15 minút. Ďalší vývoj a nové služby súvisiace s energiou pravdepodobne povedú k zrýchleniu komunikácie. Odporúča sa tiež, aby inteligentný merací systém bol schopný uchovávať určitý rozumný čas údaje o spotrebe zákazníka, aby umožnil zákazníkovi a ním označenej tretej strane konzultovať a vyhľadávať údaje o spotrebe v minulosti. Toto by malo umožniť vypočítať náklady súvisiace so spotrebou.

 

Pre prevádzkovateľa meracieho systému:

c)

Umožniť diaľkový odpočet meračov prevádzkovateľom Táto funkcia sa týka strany dodávky (prevádzkovateľov meracieho systému). Existuje široká zhoda na tom, že je to kľúčová funkcia.

d)

Poskytovať možnosť obojsmernej komunikácie medzi inteligentným meracím systémom a vonkajšou sieťou pre údržbu s kontrolu meracieho systému. Táto funkcia sa týka meracieho systému. Existuje široká zhoda na tom, že je to kľúčová funkcia.

e)

Umožniť odpočet s dostatočnou frekvenciou na to, aby sa informácie dali využívať pri plánovaní siete. Táto funkcia sa týka tak strany dopytu, ako aj strany dodávky.

 

Pre obchodné aspekty dodávok energie:

f)

Podpora pokročilých tarifných systémov. Táto funkcia sa týka tak strany dopytu, ako aj strany dodávky. Inteligentné meracie systémy by mali obsahovať pokročilé tarifné štruktúry, registre času využívania a diaľkové ovládanie taríf. Malo by to pomôcť spotrebiteľom a prevádzkovateľom sietí dosiahnuť energetickú efektívnosť a úsporu nákladov pomocou redukovania špičiek v dopyte po energii. Táto funkcia, spolu s funkciami uvedenými v bodoch a) a b) je kľúčovou hnacou silou pri posilňovaní postavenia zákazníka a zlepšovaní energetickej efektívnosti systému dodávok. Dôrazne sa odporúča, aby inteligentné meracie systémy umožňovali automatický prenos informácií o pokročilých tarifných možnostiach ku koncovým zákazníkom napríklad prostredníctvom štandardizovaného rozhrania uvedeného v bode a).

g)

Umožniť diaľkové ovládanie zapínania a vypínania dodávok a/alebo obmedzovania toku alebo napätia. Táto funkcia sa týka tak strany dopytu, ako aj strany dodávky. Poskytuje dodatočnú ochranu pre spotrebiteľa umožnením odstupňovania obmedzení. Urýchľuje procesy napríklad pri sťahovaní – starú dodávku možno odpojiť a novú rýchlo a jednoducho zapojiť. Je potrebná pre núdzové technické opatrenia v rámci siete Môžu sa ňou však zaviesť dodatočné bezpečnostné riziká, ktoré je potrebné obmedziť.

 

Pre bezpečnosť a ochranu údajov:

h)

Poskytnúť bezpečnú dátovú komunikáciu. Táto funkcia sa týka tak strany dopytu, ako aj strany dodávky. Pre celú komunikáciu medzi meračom a prevádzkovateľom sú nevyhnutné vysoké úrovne bezpečnosti. To sa týka tak priamej komunikácie s meračom, ako aj všetkých správ posielaných cez merač zo spotrebičov alebo ovládačov v priestoroch spotrebiteľa. Pre miestnu komunikáciu v priestoroch spotrebiteľa sa vyžaduje ochrana súkromia aj ochrana údajov.

i)

Predchádzanie podvodom a ich zisťovanie. Táto funkcia sa týka strany dodávky: ide o bezpečnostnú ochranu a bezpečnosť v prípade prístupu. Silný konsenzus naznačuje, aká dôležitosť sa prikladá tejto funkcii. Toto je potrebné na ochranu spotrebiteľa, napríklad pred zásahmi hackerov, a nie je to len prevencia podvodov.

 

Pre distribuovanú výrobu:

j)

Poskytovať import/export a reaktívne meranie. Táto funkcia sa týka tak strany dopytu, ako aj strany dodávky. Väčšina krajín poskytuje funkcie potrebné na umožnenie mikrovýroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a na miestnej úrovni, čím robí inštalácie meračov použiteľnými aj v budúcnosti. Odporúča sa, aby sa táto funkcia nainštalovala ako štandard a aktivovala/deaktivovala v súlade so želaniami a potrebami spotrebiteľa.

Následné opatrenia

43.

Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na postup podľa tohto odporúčania a upozorniť naň všetky zainteresované strany, ktorých sa týka návrh a prevádzkovanie aplikácií inteligentných sietí v rámci Únie.

44.

Členské štáty by mali oznámiť Komisii do 3. septembra 2012 výsledky svojich analýz nákladov a prínosov týkajúcich sa zavádzania inteligentných meracích systémov a plány, ktoré prijali v súvislosti s týmto odporúčaním.

45.

Komisia hodlá posúdiť, s prihliadnutím na toto odporúčanie, oznámené hospodárske hodnotenia zavádzania inteligentných meracích systémov.

Adresáti

46.

Toto odporúčanie je určené členským štátom a všetkým nimi označeným príslušným orgánom, ktoré sa budú zaoberať ekonomickým posúdením inteligentných meracích systémov.

V Bruseli 9. marca 2012

Za Komisiu

Günther OETTINGER

člen Komisie


(1)   Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.

(2)   Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94.

(3)  KOM(2011) 202 v konečnom znení.

(4)   Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(5)   Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(6)  KOM(2007) 228 v konečnom znení.

(7)  http://ec.europa.eu/energy/gas_electricity/smartgrids/taskforce_en.htm.

(8)  Usmernenia ERGEG týkajúce sa osvedčených postupov (Guidelines of Good Practice, GGP) o regulačných aspektoch inteligentných meračov pre elektrinu a plyn (ref. č. E10-RMF-29-05).

(9)  Európska pracovná skupina pre inteligentné siete definuje inteligentné siete ako energetické siete, ktoré dokážu efektívne integrovať správanie a konanie všetkých používateľov, ktorí sú na ne pripojení v záujme zaistenia ekonomicky efektívneho, udržateľného systému výroby elektrickej energie s nízkymi stratami a vysokou kvalitou a spoľahlivosťou dodávok a prevádzkového zabezpečenia: http://ec.europa.eu/energy/gas_electricity/smartgrids/doc/expert_group1.pdf.

(10)  Výkladová poznámka k smernici 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernici 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom – Maloobchodné trhy, s. 7.

(11)  Stanovisko č. 183 pracovnej skupiny pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov vytvorenej podľa článku 29 z apríla 2011.


PRÍLOHA

Usmernenia pre metodiku ekonomického posudzovania dlhodobých nákladov a prínosov zavádzania inteligentných meracích systémov v súlade s prílohou I k smerniciam 2009/72/ES a 2009/73/ES

1.   ODKAZY

1.1.

Európska komisia — Spoločné výskumné centrum – Ústav pre energetiku a dopravu (2012). Usmernenia pre vykonávanie analýzy nákladov a prínosov projektov inteligentných sietí dostupné na webovej stránke: http://ses.jrc.ec.europa.eu/.

1.2.

Európska komisia — Spoločné výskumné centrum – Ústav pre energetiku a dopravu (2012). Usmernenia pre analýzu nákladov a prínosov zavádzania inteligentných meracích systémov dostupné na webovej stránke: http://ses.jrc.ec.europa.eu/.

1.3.

Európska skupina regulačných úradov pre elektrickú energiu a zemný plyn. Konečné usmernenia pre osvedčené postupy týkajúce sa regulačných aspektov inteligentných meracích systémov pre elektrinu a plyn, február 2011, ref. č.: E10-RMF-29-05 http://www.smartgridscre.fr/media/documents/ERGEG_Guidelines_of_good_practice.pdf.

1.4.

Európska pracovná skupina pre inteligentné siete (2010), skupina expertov č. 3: Úlohy a zodpovednosti aktérov zainteresovaných na zavádzaní inteligentných meracích systémov, Matica záslužnosti zavádzania, dostupné na webovej stránke: http://ec.europa.eu/energy/gas_electricity/smartgrids/doc/expert_group3_annex.xls.

1.5.

Návrh smernice o energetickej účinnosti a o zrušení smernice 2004/8/ES a smernice 2006/32/ES [KOM(2011) 370 v konečnom znení, 22. jún 2011].

1.6.

SEK(2011) 288 v konečnom znení — pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Posúdenie vplyvu, sprievodný dokument k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (KOM(2011) 112 v konečnom znení) (SEC(2011) 289 v konečnom znení).

2.   ZÁKLADNÝ ZOZNAM PREMENNÝCH/ÚDAJOV, KTORÉ SA MAJÚ ZAVIESŤ/ZBIERAŤ V ODVETVÍ ELEKTRICKEJ ENERGIE

Premenné/údaje, ktoré sa majú zaviesť/zbierať

Jednotka

Projektovaná variácia spotreby energie

%

Projektovaná variácia cien energie

%

Presmerovanie odberu počas špičky

%

Straty elektriny na úrovni prenosu a rozvodu

%

Odhadovaný počet minút bez dodávky

Počet minút

Vyjadrenie ceny, ktorú je zákazník ochotný zaplatiť za zachovanie dodávky elektriny (Value of Lost Load), hodnota dodávky

EUR/kWh

Diskontná sadzba

%

Cena hardvéru (napr. inteligentného merača, GPRS/PLC modemu atď.)

EUR

Počet inteligentných meracích systémov, ktorý sa má inštalovať

Počet inteligentných meračov

Náklady na inštaláciu inteligentného meracieho systému

EUR

Životnosť inteligentného meracieho systému

Počet rokov

Náklady na odpočet merača

EUR/rok

Miera telekomunikačnej úspešnosti

%

Miera inflácie

%

Zníženie nákladov spojené s vyzretím technológie

%

Harmonogram realizácie

Počet inteligentných meračov/rok

Percento meračov umiestnených vo vidieckych verzus mestských oblastiach

%

Náklady na emisie oxidu uhličitého

EUR/tona

3.   DIAGRAM POSTUPU PRI VYKONÁVANÍ ANALÝZY NÁKLADOV A PRÍNOSOV A ANALÝZY CITLIVOSTI

Image 1
Poznámka

Poznámka: V priebehu kvantitatívneho posúdenia je možné použiť rôzne diskontné sadzby na oddelené zváženie prínosov so sociálnym rozmerom a tých, ktoré sa týkajú súkromných zainteresovaných strán. Nižšie diskontné sadzby by sa mali uvážiť s cieľom zvýšiť súčasnú hodnotu spoločenských prínosov a nákladov.

Vymedzenie počiatočných podmienok

Krok 1: Preskúmanie a opis technológií, prvkov a cieľov projektu

Krok 2: Premietnutie aktív do funkcií

Krok 3: Premietnutie funkcií do prínosov

Vykonanie analýzy nákladov a prínosov

Krok 4: Vytýčenie základného scenára

Krok 5: Monetizácia prínosov a určenie príjemcov

Krok 6: Určenie a kvantifikácia nákladov

Krok 7: Porovnanie nákladov a prínosov

Vykonanie analýzy citlivosti

Prezentovanie výsledkov analýzy nákladov a prínosov a naznačenie rozsahu hodnôt parametrov prinášajúcich pozitívny výsledok

V prípadoch, keď analýza umožňuje kalkuláciu nákladov a prínosov výsledných zmien emisií CO2, odporúča sa, aby sa v analýze zohľadnili ceny CO2 uvedené v referenčnom scenári a v scenári znižovania emisií CO2, ktoré vypracovala Komisia (1).

4.   ZÁKLADNÝ ZOZNAM NÁKLADOV, KTORÉ TREBA BRAŤ DO ÚVAHY PRI ZAVÁDZANÍ INTELIGENTNÝCH MERACÍCH SYSTÉMOV V PRÍPADE ELEKTRINY

Všeobecná kategória

Typ nákladov, ktorý sa má sledovať pri zavádzaní a odhadnúť pre základný scenár

CAPEX (investičné náklady)

Investície do inteligentných meracích systémov

Investície do IT

Investície do komunikácie

Investície do domácich displejov (ak prichádzajú do úvahy)

Výroba

Prenos

Distribúcia

Ušetrené investície do konvenčných meračov (negatívne náklady, treba pridať do zoznamu prínosov

OPEX (prevádzkové náklady)

Náklady na údržbu IT

Náklady na správu siete a počiatočné náklady

Náklady na komunikáciu/prenos dát (vrátane GRPS, rádiokomunikácie atď.)

Náklady na scenáre

Výmeny/poruchy inteligentných meracích systémov (prírastkové)

Zníženie príjmov (napríklad v dôsledku efektívnejšej spotreby)

Výroba

Distribúcia

Prenos

Odpočet merača

Infolinka/starostlivosť o zákazníka

Náklady na školenia (napr. personálu vykonávajúceho starostlivosť o zákazníkov a inštalácie)

Spoľahlivosť

Náklady na obnovu

Environmentálne súvislosti

Náklady na emisie (zariadenia na kontrolu CO2, prevádzkové a emisné povolenia)

Bezpečnosť zásobovania

Náklady na fosílne palivá spotrebované na výrobu energie

Náklady na fosílne palivá na dopravu a prevádzku

Iné

Náklady na programy zákazníckej zaangažovanosti

Stratené náklady na predtým nainštalované (tradičné) merače

5.   ZÁKLADNÝ ZOZNAM VZORCOV NA KVANTIFIKÁCIU PRÍNOSOV V PRÍPADE ELEKTRINY

Výhoda

Čiastková výhoda

Monetizačná kalkulácia

Zníženie nákladov na odpočet meračov a na prevádzku

Zníženie nákladov na prevádzku meračov

Hodnota (EUR) = [odhadované zníženie nákladov pri diaľkovom prevádzkovaní meračov (EUR/rok)] zavádzanie – [odhadované zníženie nákladov pri diaľkovom prevádzkovaní meračov (EUR/rok) × miera komunikačných zlyhaní (%/100)] scenár zavádzania

Zníženie nákladov na odpočet meračov

Hodnota (EUR) = [náklady pri odpočte meračov na mieste (EUR)]základný scenár – [odhadované náklady na miestny „disperzný“ odpočet meračov (EUR)]scenár zavádzania

kde:

[náklady pri odpočte meračov na mieste (EUR)]základný scenár= počet klientov na úrovni NN (2) × historická cena odpočtu merača/klient/rok (EUR)

[odhadované náklady na miestny „disperzný“ odpočet meračov (EUR)]scenár zavádzania= [počet klientov na úrovni NN × % klientov nezaradených do zavádzania × priemerné náklady na disperzný odpočet na klienta (EUR/klient)] + [počet klientov na úrovni NN × % klientov zaradených do zavádzania × miera komunikačných zlyhaní (%) × priemerné náklady na disperzný odpočet na klienta (EUR/počet klientov)]

Znížené fakturačné náklady

Hodnota (EUR) = [počet klientov na úrovni NN × cena fakturácie/klient/rok (EUR)]základný scenár – [počet klientov na úrovni NN × cena fakturácie/klient/rok (EUR)]scenár zavádzania

Znížené náklady na infolinku/starostlivosť o zákazníka

Hodnota (EUR) = [počet klientov na úrovni NN × cena starostlivosti o zákazníka/klient/rok (EUR)]základný scenár – [počet klientov na úrovni NN × cena starostlivosti o zákazníka/klient/rok (EUR)]scenár zavádzania

Zníženie prevádzkových nákladov a nákladov na údržbu

Zníženie nákladov na údržbu majetku

Hodnota (EUR) = [priame náklady na údržbu majetku(EUR/rok)]základný scenár – [priame náklady na údržbu majetku (EUR/rok)] scenár zavádzania

Zníženie nákladov na poruchy zariadení

Hodnota (EUR) = [náklady na poruchy zariadení (EUR/rok)]základný scenár – [náklady na poruchy zariadení (EUR/rok)] scenár zavádzania

Odložené/ušetrené investície do distribučnej kapacity

Investície do distribučnej kapacity odložené v dôsledku zhodnotenia majetku

Hodnota (EUR) = ročné investície do podpory rastu kapacity (EUR/rok) × čas odloženia (počet rokov) × miera zhodnotenia investícií (%/100)

Investície do distribučnej kapacity odložené v dôsledku amortizácie majetku

Hodnota (EUR) = ročné investície do podpory rastu kapacity (EUR/rok) × čas odloženia (počet rokov) × počet rokov amortizácie majetku určeného na zvýšenie kapacity

Odložené/ušetrené investície do prenosovej kapacity

Investície do prenosovej kapacity odložené v dôsledku zhodnotenia majetku

Hodnota (EUR) = ročné investície do podpory rastu kapacity (EUR/rok) × čas odloženia (počet rokov) × miera zhodnotenia investícií (%/100)

Investície do prenosovej kapacity odložené v dôsledku amortizácie majetku

Hodnota (EUR) = ročné investície do podpory rastu kapacity (EUR/rok) × čas odloženia (počet rokov) × počet rokov amortizácie majetku určeného na zvýšenie kapacity

Odložené/ušetrené investície do výrobnej kapacity

Odložené investície do výrobnej kapacity na elektrárne využívané počas špičkového odberu

Hodnota (EUR) = ročné investície do podpory výroby počas špičkového odberu (EUR/rok) × čas odloženia (počet rokov)

Odložené investície do okamžite disponibilných (pohotových) rezerv

Hodnota (EUR) = ročné investície do podpory výroby v rámci okamžite disponibilných rezerv (EUR/rok) × čas odloženia (počet rokov)

Zníženie technických strát elektriny

Zníženie technických strát elektriny

Hodnota (EUR) = zníženie strát v dôsledku energetickej účinnosti (EUR/rok) + zníženie strát v dôsledku riadenia napätia (EUR/rok) + zníženie strát na úrovni prenosu (EUR/rok)

Úspory nákladov na elektrinu

Zníženie spotreby

Hodnota (EUR) = cena elektriny (EUR/MWh) × celková spotreba energie na úrovni NN (MWh) × odhadované % zníženia spotreby pri zavádzaní (%/100)

Presmerovanie odberu počas špičky

Hodnota (EUR) = rozdiel veľkoobchodnej marže medzi výrobou počas špičky a výrobou mimo špičky (EUR/MWh) × % presmerovanie odberu počas špičky (%/100) × spotreba energie na úrovni NN spolu (MWh)

Znižovanie obchodných strát

Znižovanie krádeží elektriny

Hodnota (EUR) = % klientov s krádežami energie (%/100) × odhadovaná hodnota priemernej ceny nezaznamenanej vyrobenej energie/klient/rok (EUR) × počet klientov na úrovni NN spolu (počet klientov)

Vymožený príjem za nezaplatený kontrahovaný objem elektrickej energie

Hodnota (EUR) = % klientov s nezaplatenou kontrahovanou elektrinou (%/100) × hodnota odhadovanej ceny nezaplatenej kontrahovanej energie/klient/rok (EUR) × počet klientov na úrovni NN spolu (počet klientov)

Vymožený príjem týkajúci sa dodatočnej kontrahovanej elektriny

Hodnota (EUR) = % klientov požadujúcich prírastkový zmluvný odber energie po inštalovaní inteligentného meracieho systému (%/100) × priemerná odhadovaná hodnota vymoženého príjmu na základe dodatočného kontrahovaného objemu energie (EUR) × počet klientov na úrovni NN spolu (počet klientov)

Skrátenie výpadkov (vďaka pokročilému monitorovaniu a informáciám o sieti v reálnom čase)

Hodnota služby (Cena, ktorú je zákazník ochotný zaplatiť za zachovanie dodávky elektriny)

Hodnota (EUR) = celková spotrebovaná energia VN (3) + N (MWh)/minút za rok (počet/rok) × priemer nedodaných minút/rok (počet/rok) × Value of Lost Load (EUR/MWh) × % zníženie času výpadkov (%/100)

Znížené náklady na odškodňovanie klientov

Hodnota (EUR) = priemerné ročné odškodnenie klientov (EUR) × % znížené odškodnenia klientov

Zníženie emisií CO2

Znížené emisie CO2 vďaka znižovaniu strát vo vedení

Hodnota (EUR) = [straty na vedeniach(MWh) × obsah CO2 (tony/MWh) × hodnota CO2 (EUR/tona)]základný scenár -

[Straty vo vedení (MWh) × obsah CO2 (tony/MWh) × hodnota CO2 (EUR/tona)] scenár zavádzania

Znížené emisie CO2 vďaka zvýšenému rozšíreniu nízkouhlíkových výrobných zdrojov (ako dôsledku zavádzania inteligentných meracích systémov)

Hodnota (EUR) = [emisie CO2 (tony) × hodnota CO2 (EUR/tona)] základný scenár – [emisie CO2 (tony) × hodnota CO2 (EUR/tona)] scenár zavádzania

Znížené emisie CO2 vďaka obmedzenému využívaniu vozidiel na presun personálu v teréne

Hodnota (EUR) = počet nespotrebovaných litrov paliva (počet) × náklady na liter paliva (EUR)

Znížená spotreba paliva vďaka obmedzenému využívaniu vozidiel na presun personálu v teréne

Hodnota (EUR) = počet nespotrebovaných litrov paliva (počet) × náklady na liter paliva (EUR)

Zníženie znečistenia ovzdušia (tuhé častice, NOx, SO2)

Znížené emisie látok znečisťujúcich ovzdušie vďaka znižovaniu strát vo vedení

Pre každú znečisťujúcu látku:

Hodnota (EUR) = [straty vo vedení(MWh) × obsah látok znečisťujúcich ovzdušie (jednotka/MWh) × cena látok znečisťujúcich ovzdušie (EUR/jednotka)] základný scenár

Straty vo vedení(MWh) × obsah látok znečisťujúcich ovzdušie (jednotka/MWh) × cena látok znečisťujúcich ovzdušie (EUR/jednotka)] scenár zavádzania

 

Znížené emisie látok znečisťujúcich ovzdušie vďaka zvýšenému rozšíreniu nízkouhlíkových výrobných zdrojov (ako dôsledku zavádzania inteligentných meracích systémov)

Pre každú znečisťujúcu látku:

Hodnota (EUR) = [emisie látok znečisťujúcich ovzdušie (jednotka) × cena látok znečisťujúcich ovzdušie (EUR/jednotka)] základný scenár – [emisie látok znečisťujúcich ovzdušie (jednotka) × cena látok znečisťujúcich ovzdušie(EUR/jednotka)] scenár zavádzania

 

Znížené emisie znečisťujúcich látok vďaka obmedzenému využívaniu vozidiel na presun personálu v teréne

Hodnota (EUR) = počet litrov nespotrebovaného paliva (počet) × cena za liter nespotrebovaného paliva (EUR)

Poznámka: Pokiaľ ide o „náklady na látky znečisťujúce ovzdušie“ (tuhé častice, NOx, SO2), odporúča sa konzultovať smernicu o ekologických vozidlách – smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (4) – a postup kvantifikácie prínosov kvality vzduchu „CAFÉ“ (Clean Air For Europe).


(1)  Príloha 7.10 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie SEK(2011) 288 v konečnom znení – Posúdenie vplyvu: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=SEC:2011:0288:FIN:EN:PDF.

(2)  Nízke napätie.

(3)  Vysoké napätie.

(4)   Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5.


Korigendá

13.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 73/23


Korigendum k praktickým pokynom pre účastníkov konania pred Všeobecným súdom

( Úradný vestník Európskej únie L 68 zo 7. marca 2012 )

Na strane 25 v treťom odôvodnení:

namiesto:

„keďže tajomník je podľa pokynov, ktoré mu dal Všeobecný súd 5. júla 2007 (Ú. v. EÚ L 232, s. 1), zmenených a doplnených 17. mája 2010 (Ú. v. EÚ L 170, s. 53) a 24. januára 2012 (Ú. v. EÚ L 68, s. 23) (ďalej len „pokyny pre tajomníka“), poverený dohľadom nad súladom procesných písomností vložených do spisu s ustanoveniami štatútu, rokovacieho poriadku a týchto praktických pokynov pre účastníkov konania (ďalej len „praktické pokyny“), ako aj s vyššie uvedenými pokynmi pre tajomníka, a predovšetkým môže žiadať, aby v písomnostiach, ktoré s nimi nie sú v súlade, boli odstránené vady, a pokiaľ sa neodstránia, prípadne ich odmietnuť, ak nebudú v súlade s ustanoveniami štatútu alebo rokovacieho poriadku,“

má byť:

„keďže tajomník je podľa pokynov, ktoré mu dal Všeobecný súd 5. júla 2007 (Ú. v. EÚ L 232, s. 1), zmenených a doplnených 17. mája 2010 (Ú. v. EÚ L 170, s. 53) a 24. januára 2012 (Ú. v. EÚ L 68, s. 20) (ďalej len „pokyny pre tajomníka“), poverený dohľadom nad súladom procesných písomností vložených do spisu s ustanoveniami štatútu, rokovacieho poriadku a týchto praktických pokynov pre účastníkov konania (ďalej len „praktické pokyny“), ako aj s vyššie uvedenými pokynmi pre tajomníka, a predovšetkým môže žiadať, aby v písomnostiach, ktoré s nimi nie sú v súlade, boli odstránené vady, a pokiaľ sa neodstránia, prípadne ich odmietnuť, ak nebudú v súlade s ustanoveniami štatútu alebo rokovacieho poriadku,“.