(1)

Z dôvodu právnej istoty dánske orgány 6. júla 2010 v súlade s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) notifikovali legislatívny návrh L 203 o dani z hazardných hier [ďalej len „zákon o dani z hazardných hier“ (2)] prijatý 25. júna 2010. Komisia požiadala o ďalšie informácie listami z 11. augusta 2010 a 22. septembra 2010. Dánske orgány poskytli požadované informácie listom z 20. októbra 2010.

(2)

Komisii boli zároveň doručené dve samostatné sťažnosti týkajúce sa navrhovaného zákona o dani z hazardných hier. Prvú sťažnosť podalo dánske združenie výrobcov hracích automatov (ďalej len „DAB“) 23. júla 2010. Druhú sťažnosť predložil 6. augusta 2010 prevádzkovateľ kamenného kasína, „Royal Casino“. Obidve sťažnosti boli postúpené 23. septembra 2010 dánskym orgánom na pripomienkovanie. Dánske orgány predložili svoje pripomienky listom z 20. októbra 2010.

(3)

Dňa 10. novembra 2010 sa konalo v Bruseli stretnutie s dánskymi orgánmi s cieľom prediskutovať notifikáciu a obidve uvedené sťažnosti. Počas stretnutia dánske orgány predložili podkladový materiál pod názvom Dilema ako dôsledok prerokovania veci štátnej pomoci, v ktorom takisto oznámili svoj zámer odložiť nadobudnutie účinnosti notifikovaného zákona, kým Komisia neprijme rozhodnutie (3).

(4)

Rozhodnutím zo 14. decembra 2010 Komisia informovala Dánsko, že sa v súvislosti s notifikovaným opatrením rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (4). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(5)

Dánske orgány predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listom zo 14. januára 2011.

(6)

Celkove v čase od 11. februára do 22. februára 2011 predložilo pripomienky 17 zainteresovaných strán (5). Tieto pripomienky sa postúpili 16. marca 2011 Dánsku, ktoré dostalo možnosť na vyjadrenie. Listom zo 14. apríla 2011 boli Komisii doručené pripomienky Dánska.

(7)

Potom, čo bolo začaté konanie vo veci porušenia a 23. marca 2007 zaslané odôvodnené stanovisko o prekážkach voľného pohybu služieb v oblasti uzatvárania športových stávok v Dánsku (6), sa dánska vláda rozhodla zreformovať vnútroštátne právne predpisy o hazardných stávkových službách a nahradiť existujúci monopolný režim regulovaným a čiastočne liberalizovaným režimom. Liberalizácia sa považovala za potrebnú okrem iného, aby sa dosiahol súlad s právom EÚ a reagovalo na hrozbu, ktorú predstavujú nezákonné služby v oblasti online hazardných hier, ktoré poskytujú prevádzkovatelia hazardných hier sídliaci v iných jurisdikciách.

(8)

Notifikovaný zákon o dani z hazardných hier je súčasťou súboru zákonov prijatých na liberalizáciu sektoru hazardných hier (7). Podľa ustanovení článku 1 zákona o hazardných hrách je celkovým cieľom tejto novej reformy zákonov pre služby hazardných hier:

(9)

Podľa zákona o hazardných hrách „poskytovanie alebo organizovanie hazardných hier vyžaduje licenciu, ak tento zákon alebo iný právny predpis neustanovuje inak“. Okrem toho poskytovanie alebo organizovanie hazardných hier podlieha zaplateniu dane (článok 1 zákona o hazardných hrách).

(10)

V článku 5 zákona o hazardných hrách sa hazardné hry vymedzujú ako tieto činnosti: i) lotérie; ii) kombinačné hazardné hry a iii) stávkovanie.

(11)

Kombinačná hazardná hra označuje „činnosti, kde má účastník možnosť vyhrať cenu a kde pravdepodobnosť výhry závisí od kombinácie zručnosti a náhody“. Medzi kombinačné hazardné hry teda patria hry často ponúkané kasínami, ako sú ruleta, poker, bakarat, blackjack a hracie automaty s peňažnými výhrami v hotovosti.

(12)

V článku 5 zákona o hazardných hrách sa vymedzuje online hazardná hra ako „hazardná hra uskutočňovaná medzi hráčom a poskytovateľom hazardnej hry prostredníctvom komunikácie na diaľku“. To isté ustanovenie vymedzuje hazardné hry vo fyzicky existujúcej prevádzkarni ako „hazardnú hru uskutočňovanú medzi hráčom a poskytovateľom hazardnej hry alebo jeho agentom pri fyzickom stretnutí“. Stávkové služby sú vymedzené ako „činnosti, kde účastník má možnosť vyhrať cenu a kde sa uzatvára stávka na výsledok budúcej udalosti alebo na to, že nejaká budúca udalosť nastane“.

(13)

Podľa ustanovení článkov 2 až 17 zákona o dani z hazardných hier sú hry, ktoré podliehajú zdaneniu i) lotérie vrátane triednych lotérií a neziskových lotérií; ii) stávky vrátane miestnych spoločných stávok; iii) kamenné kasína; iv) online kasína; v) hracie automaty s peňažnými výhrami v hotovosti v herniach alebo pohostinstvách, baroch atď. a vi) hry bez stávky.

(14)

Zákon o dani z hazardných hier ustanovuje rôzne sadzby dane podľa toho, či sa hry poskytujú v online kasínach, alebo v kamenných kasínach.

(15)

Podľa článku 10 zákona o dani z hazardných hier držitelia licencie na poskytovanie hier v kamenných kasínach podliehajú základnej sadzbe vo výške 45 percent ich hrubého príjmu z hazardných hier (stávky mínus výhry) po odpočítaní hodnoty žetónov za prepitné a ďalšej sadzbe 30 percent z hrubého príjmu z hazardných hier (po odčítaní hodnoty žetónov za prepitné), ktorý je vyšší ako 4 mil. DKK (rátané mesačne) (8).

(16)

Podľa článku 11 zákona o dani z hazardných hier držitelia licencie na poskytovanie hier v online kasíne podliehajú poplatku vo výške 20 percent z ich hrubého príjmu z hazardných hier.

(17)

Držitelia licencie na prevádzkovanie hracích automatov ponúkajúcich výhry peňažnej hotovosti (hracie automaty) v herniach a pohostinstvách, baroch atď. podliehajú poplatku 41 percent z hrubého príjmu z hazardných hier. Ďalších 30 percent sa platí z hrubého príjmu z hazardných hier nad 30 000 DKK v prípade hracích automatov v pohostinstvách, baroch atď. a z hrubého príjmu z hazardných hier nad 250 000 DKK v prípade hracích automatov v herniach (9).

(18)

V zákone o hazardných hrách sa so zreteľom na licenčné poplatky ustanovuje, že ktokoľvek, kto žiada o licenciu na ponúkanie stávkovania alebo online kasínových hier, je povinný zaplatiť poplatok 250 000 DKK (350 000 DKK, ak žiada o stávkovanie a online kasínové hry spolu) a ročný licenčný poplatok v rozmedzí od 50 000 DKK až do 1 500 000 DKK v závislosti od príjmov z hazardných hier.

(19)

V zákone o hazardných hrách sa od poskytovateľov online hazardných hier vyžaduje buď usadenie v Dánsku, alebo ak sú osobami s pobytom v inom členskom štáte EÚ alebo EHP, vymenovanie schváleného zástupcu (článok 27).

(20)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ v súvislosti s uvedeným opatrením z dôvodu, že by mohlo predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(21)

Komisia najmä usúdila, že toto opatrenie sa môže podľa judikatúry považovať za selektívne. Pripomenula, že posúdenie selektívnosti daňového opatrenia má zahŕňať preskúmanie, či dané opatrenie zvýhodňuje určité podniky oproti iným, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný uvedenou schémou nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (10).

(22)

Vzhľadom na povahu hier ponúkaných online a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach, spoločenský zážitok poskytovaný oboma typmi hier a sociálno-ekonomické profily spotrebiteľov mala Komisia pochybnosti, či rozdiely medzi online hazardnými hrami a hazardnými hrami vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach sú dostatočne veľké na to, aby mohli byť na účely zdanenia podľa zákona o zdaňovaní hazardných hier považované za právne a skutkovo neporovnateľné.

(23)

Okrem toho na tomto stupni konania Komisia zastávala názor, že ak by sa toto opatrenie považovalo za prima facie selektívne, dánske orgány nedokázali preukázať, že opatrenie môže byť odôvodnené logikou daňového systému.

(24)

V tomto smere dánske orgány tvrdili, že sadzba dane pre online hazardné hry odzrkadľuje potrebnú rovnováhu medzi dosiahnutím cieľov dánskych právnych predpisov upravujúcich hazardné hry, aby na jednej strane chránili hráčov, a na druhej strane umožnili čeliť konkurencii zo strany online prevádzkovateľov usadených v iných krajinách s nižšími sadzbami dane.

(25)

Pokiaľ ide o odkaz dánskych orgánov na celkové ciele sledované zákonom o hazardných hrách (pozri odôvodnenie 8), Komisia sa okrem toho domnievala, že tieto ciele sa javia ako všeobecné a nesúvisia s daňovým systémom. Keďže podľa ustálenej judikatúry sú relevantné iba vlastné ciele daňového systému, Komisia usúdila, že dánske orgány nedostatočne odôvodnili svoje tvrdenie, že selektívnosť daného daňového opatrenia je vyžadovaná logikou daňového systému.

(26)

Okrem toho sa Komisia domnievala, že notifikovaný zákon obsahuje daňovú výhodu poskytnutú prostredníctvom využívania štátnych prostriedkov, keďže zmienené daňové príjmy poskytli prevádzkovateľom online hazardných hier výhodu vo forme výrazne nižšej sadzby dane. Keďže toto opatrenie poskytuje selektívnu hospodársku výhodu online prevádzkovateľom pôsobiacim v Dánsku, mohlo by to okrem toho mať vplyv na obchod v rámci vnútorného trhu a narúšať hospodársku súťaž.

(27)

Napokon Komisia vyjadrila pochybnosti, či sa na notifikované opatrenie mohla vzťahovať niektorá z výnimiek uvedených v článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(28)

Dánske orgány predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie o začatí konania listom zo 14. januára 2011.

(29)

Dánske orgány na základe zoznamu faktických a hospodárskych rozdielov medzi online hazardnými hrami a hrami vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach uvedených v notifikácii zopakovali názor, že online hazardné hry sa majú považovať za činnosť, ktorá je odlišná od hazardných hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach.

(30)

Podľa dánskych orgánov softvér používaný pri niektorých elektronických hrách ponúkaných v kamenných kasínach nie je totožný so softvérom používaným v online kasínach. Popri skutočnosti, že platformy a dodávatelia nie sú totožní, sa tiež tvrdilo, že medzi týmito elektronickými hrami existujú veľké rozdiely, keďže na ich hranie v kamenných kasínach je potrebná fyzická prítomnosť hráčov. Fyzická prítomnosť prináša rôzne náklady (napr. na dopravu, vstupné, poplatky za šatňu, jedlo a nápoje), ktoré pri online hazardných hrách nevznikajú.

(31)

Podľa dánskych orgánov skutočnosť, že viacero členských štátov zakazuje online hazardné hry a súčasne povoľuje služby v oblasti hazardných hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach, odráža rozdiely spojené s poskytovaním týchto dvoch typov hazardných hier.

(32)

Okrem toho dánske orgány tvrdili, že Komisia nezohľadnila závery svojej Štúdie služieb v oblasti hazardných hier na vnútornom trhu EÚ (11) z roku 2006, podľa ktorej sa majú online kasína a kamenné kasína považovať za odlišné trhy.

(33)

Dánske orgány tiež zdôraznili, že posúdenie Komisie sa zameriavalo len na kamenné kasína a nezohľadňovalo hracie prístroje (t. j. hracie automaty, nie však ruletu, blackjack, poker atď.), ktoré sa nachádzajú v kamenných pohostinstvách, baroch atď. alebo v herniach a herných priestoroch.

(34)

V súvislosti s odôvodnením opatrení logikou daňovej sústavy dánske orgány tvrdia, že Komisia si mohla nesprávne vykladať cieľ notifikovaného opatrenia. Cieľom tohto opatrenia nie je zachovať medzinárodnú konkurencieschopnosť dánskeho odvetvia hazardných hier, ale skôr sledovať štyri ciele stanovené v právnych predpisoch (udržať hranie hazardných hier na rozumnej úrovni; chrániť mladých ľudí a iné zraniteľné osoby pred zneužívaním alebo vznikom závislosti na hazardných hrách; chrániť hráčov tým, že sa zaručí poskytovanie hazardných hier primeraným, spoľahlivým a transparentným spôsobom; zabezpečiť verejný poriadok a zabrániť zneužívaniu hazardných hier na účely páchania trestnej činnosti).

(35)

So zreteľom na rôzne sadzby dane pre online hazardné hry a hazardné hry vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach dánske orgány vysvetlili, že stoja pred legislatívnou a regulačnou dilemou. Na jednej strane si už ďalej nemohli udržať súčasné monopolné postavenie a zdržiavať liberalizáciu trhu s online hazardnými hrami. Na druhej strane ustanovenie jednotnej daňovej sadzby pre činnosti v oblasti online hazardných hier a hazardných hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach by oslabilo ciele politiky vlády v tejto oblasti.

(36)

Dánske orgány najmä tvrdili, že stanovenie jednotnej daňovej sadzby pre všetky hazardné činnosti by viedlo k nekonzistentným riešeniam bez ohľadu na zvolený daňový model. Zvolenie modelu založeného na nižšej, jednotnej 20 % daňovej sadzbe by bolo silnou motiváciu k hraniu hazardných hier v kamenných kasínach, čo by bolo v rozpore s verejným záujmom ochrany spotrebiteľa.

(37)

Naopak model založený na vyššej jednotnej daňovej sadzbe podobný tomu, ktorý platí pre hazardné hry vo fyzicky existujúcich zariadeniach, by odrádzal online prevádzkovateľov od získania licencie na poskytovanie služieb v Dánsku, čím by zmaril liberalizačné ciele zákona. To by bolo tiež v rozpore s verejným záujmom ochrany spotrebiteľa, pretože by nebola možná žiadna účinná kontrola online hazardných hier.

(38)

Na podporu svojho stanoviska dánske orgány predložili politickému hovorcovi politických strán dánskeho parlamentu memorandum ministerstva pre daňové otázky zo 6. marca 2010 o výške dane, ktorá má byť stanovená (12). Memorandum ukazuje, že súčasné rozdielne daňové zaobchádzanie sa má považovať za výsledok vyrovnávania, ktoré sleduje na jednej strane zaručenie dodržiavania práva, a na druhej strane maximalizáciu daňových príjmov a udržanie hazardných hier na rozumnej úrovni.

(39)

V tejto súvislosti dánske orgány tvrdili, že treba tiež prihliadať na medzinárodnú hospodársku súťaž a globálny charakter odvetvia online hazardných hier. V tomto ohľade sa dánske orgány odvolávali na Study of Gambling Services in the Internal Market of the European Union, podľa ktorej by náklady poskytovateľov služieb na „onshore“ podnikanie nemali prekračovať náklady na „offshore“ podnikanie, aby bolo pre spotrebiteľov a poskytovateľov služieb lákavejšie pôsobiť v rámci ich jurisdikcie a nie v iných krajinách (13).

(40)

Okrem toho dánske orgány tvrdili, že zásada zakotvená Súdnym dvorom vo veci Salzgitter, podľa ktorej Komisia nemá porovnávať notifikovanú úroveň zdanenia s úrovňami platnými v iných členských štátoch, aby určila, či notifikované opatrenie predstavuje štátnu pomoc (14), neplatí pre notifikovaný zákon, keďže rozdielne daňové zaobchádzanie medzi hazardnými hrami vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach a online hazardnými hrami vychádza výlučne z interných daňových úvah. Dánska vláda najmä nezohľadnila daňové sadzby platné v iných členských štátoch, aby zvýšila konkurencieschopnosť dánskeho odvetvia hazardných hier, ale iba sa usilovala nájsť vhodnú rovnováhu štyroch uvedených politických cieľov notifikovaného zákona.

(41)

Okrem toho dánske orgány tvrdili, že Komisia nesprávne interpretovala vec Salzgitter, pretože z nej vychádzala nie preto, aby posúdila selektívnu povahu notifikovaného opatrenia, ale aby preskúmala, či možno považovať selektívnosť notifikovaného opatrenia za odôvodnenú.

(42)

Z uvedených dôvodov dánske orgány usudzujú, že ak by sa notifikované daňové opatrenie ukázalo byť selektívne, má sa považovať za odôvodnené logikou daňového systému.

(43)

Komisii boli doručené pripomienky od 17 zainteresovaných strán vrátane sťažovateľov. Zahŕňali sedem združení (15), sedem podnikov (16) a tri členské štáty (17).

(44)

V súvislosti so selektívnosťou opatrenia niektoré zainteresované strany tvrdia, že online kasína a kamenné kasína sa nenachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, pretože tieto podniky nepodnikajú na tom istom trhu, a v dôsledku toho sa daňové opatrenie neodkláňa od všeobecne platnej daňovej sústavy. Preto by sa daňové opatrenie nemalo považovať za selektívne.

(45)

Na podporu tohto stanoviska zainteresované strany tvrdia, že produkty ponúkané v kamenných kasínach a v online kasínach sa výrazne líšia. Činnosti ponúkané kamennými kasínami predstavujú spoločenský zážitok, kde na rozdiel od online hazardných hier sú rozhovory, výzor a fyzické prostredie ústrednou súčasťou zážitku z hazardných hier. Okrem toho sa majú hazardné hry vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach považovať za súčasť celkového zážitku zo zábavy doplneného o ďalšie ponuky ako napr. služby reštaurácií, barov, kongresových priestorov a hotelové služby.

(46)

Tieto zainteresované strany ďalej tvrdia, že činnosti v oblasti online hazardných hier a hazardných hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach nepredstavujú rovnaké riziko závislosti. Podporu pre toto stanovisko možno nájsť v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozhodol, že „ponuka hazardných hier prostredníctvom internetu sa v porovnaní s bežným trhom s takýmito hrami môže rovnako javiť ako zdroj rôznych väčších rizík v oblasti ochrany spotrebiteľov“ (18). Odkazuje sa tiež na štúdiu o hazardných hrách, ktorú publikoval Institut National de la Santé et de la Recherche Medical (19), podľa ktorej online hazardné hry predstavujú skutočné riziko závislosti, ktoré však treba riešiť regulovaným trhom online hazardných hier.

(47)

Niektoré zainteresované strany okrem toho tvrdili, že existuje segmentácia trhu s hazardnými hrami vychádzajúca z rôznych distribučných kanálov, čo by predstavovalo relevantný prvok pre rozlíšenie rôznych relevantných trhov. V tomto ohľade sa odvolávajú na stanovisko francúzskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže z 20. januára 2011, ktorý uviedol, že online hazardné hry možno rozlišovať od hazardných hier v kluboch alebo predajných miestach (20).

(48)

Niektoré zainteresované strany takisto poukazovali na to, že prevádzkovatelia hazardných hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach podliehajú obmedzenému konkurenčnému tlaku v určitej geografickej oblasti, kde ponúkajú svoje hry. Na rozdiel od toho online prevádzkovatelia čelia tvrdej konkurencii iných online prevádzkovateľov. Keďže najmä produkty hazardných hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach sú viazané na fyzické miesto, zákazníci sa musia fyzicky premiestniť, aby sa dostali na príslušné miesto. Napríklad v Dánsku je len šesť miest, kde možno prevádzkovať kamenné kasína. Naopak činnosti v oblasti online hazardných hier umožňujú hráčom prístup k veľkému množstvu zostáv hier ponúkaných rôznymi medzinárodnými prevádzkovateľmi. Okrem toho silná hospodárska súťaž pre online kasína je ešte zvýšená existenciou špecializovaných webových stránok, ktoré porovnávajú ponuku rôznych online poskytovateľov hazardných hier, a mnohými blogmi a fórami, ktoré umožňujú hráčom porovnať produkty, ceny a služby ponúkané online prevádzkovateľmi.

(49)

Súčasne tieto zainteresované strany poukazujú na to, že ziskové marže spojené s online hazardnými hrami sú výrazne nižšie než pri hazardných hrách vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach vzhľadom na tvrdú hospodársku súťaž medzi online prevádzkovateľmi a neprítomnosť takejto hospodárskej súťaže medzi kamennými kasínami. Teda online kasína by mali výrazne nižšie marže vzhľadom na výplatný pomer, t. j. percento vsadených súm, ktoré sa vráti späť zákazníkom. Okrem toho kamenné kasína môžu ponúkať iné vedľajšie produkty, ako sú kasínové hotely, bary alebo reštaurácie neprítomné v online prostredí, a tak ťažiť z vedľajších príjmov. Keďže prevádzkovatelia hazardných hier vo fyzicky existujúcich zariadeniach by mohli vytvárať vyšší zisk z hazardných hier než online prevádzkovatelia, rozdiel v daňových sadzbách by bol odôvodnený zásadou „finančnej schopnosti platiť“, podľa ktorej tí, ktorí unesú vyššie daňové zaťaženie, majú platiť vyššie dane.

(50)

Popri týchto argumentoch niektoré zainteresované strany tiež tvrdili, že aj keby sa potvrdilo, že dánske opatrenie je selektívne, kritérium selektívnosti by bolo odôvodnené povahou a všeobecným usporiadaním daňového systému. Cieľom dánskej diferencovanej daňové sadzby bolo zabezpečiť, aby online prevádzkovatelia žiadali o dánsku licenciu, a tak platili v budúcnosti dánske dane, pričom sa zároveň zaručuje dosiahnutie cieľov ochrany spotrebiteľa zakotvených v dánskych právnych predpisoch o hazardných hrách.

(51)

V tejto súvislosti niektoré zainteresované strany poukázali na oznámenie Komisie z roku 1998 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa zdaňovania podnikov (21), podľa ktorého celý účel daňového systému je výber príjmov na štátne výdavky. Na základe toho sa domnievajú, že cieľ optimalizácie daňových príjmov z poskytovania online hazardných hier dánskym obyvateľom by sa inak nedal dosiahnuť, keby daňová sadzba bola vyššia ako sadzba ustanovená pre online hazardné hry podľa notifikovaného zákona.

(52)

Na rozdiel od uvedených argumentov iné zainteresované strany – predovšetkým prevádzkovatelia fyzicky existujúcich prevádzkarní – predložili pripomienky proti stanovisku prijatom dánskymi orgánmi.

(53)

V podstate tieto zainteresované strany tvrdili, že dánsky daňový systém sa má považovať za selektívny, pretože zavádza rozdielne daňové zaobchádzanie medzi dvomi skupinami podnikov, ktorých skutkový a právny stav je porovnateľný so zreteľom na ciele opatrenia. Tieto strany tvrdia, že online kasína a kamenné kasína vykonávajú konkurenčné činnosti na jednom a tom istom trhu, a preto sú v porovnateľných situáciách.

(54)

Na podporu tohto stanoviska zainteresované strany tvrdia, že hry poskytované online a v kamenných kasínach sú podobné. Pravidlá pre kasínové hry sa majú považovať za rovnaké a virtuálne interakcie s krupiérmi či inými hráčmi online sú porovnateľné s reálnymi interakciami v kamenných kasínach. Výrobcovia hracích prístrojov pre fyzicky existujúce prevádzkarne vyrábajú rovnaké modely pre online použitie ako pre použitie vo fyzicky existujúcich zariadeniach. Preto z technického pohľadu sú kasínové hry ponúkané online i offline identické, pokiaľ ide o technologické platformy, opis, funkcie, formáty a parametre.

(55)

Okrem toho zainteresované strany tvrdia, že spotrebiteľské profily v online a kamenných kasínach sú porovnateľné. Preto sa spotrebiteľský aspekt nemá používať ako relevantný argument na rozlíšenie online hazardných hier a hazardných hier v kamenných zariadeniach.

(56)

Niektoré zainteresované strany si nemysleli, že online hazardné hry sa majú považovať za inú činnosť ako hazardné hry vo fyzicky existujúcich zariadeniach, ale že sú jednoducho ďalší kanál, prostredníctvom ktorého sa hry ponúkajú hráčom.

(57)

Okrem uvedených argumentov sa zainteresované strany domnievajú, že súčasný trh s hazardnými hrami sa má považovať za jednotný trh, ktorý prechádza zásadnou zmenou vyznačujúcou sa významným presunom hráčov z kamenných kasín do online kasín. Existuje niekoľko možných dôvodov pre tento nedávny vývoj, vrátane narastajúceho využívania internetu, nízkych prevádzkových nákladov online kasín na všetkých úrovniach (vybavenie, personál a fixné náklady), skutočnosti, že online kasína môžu poskytovať neobmedzený prístup k online hazardným hrám dvadsaťštyri hodín denne kdekoľvek vzhľadom na neustály vývoj nových technológií.

(58)

Zainteresované strany predpovedajú, že tento presun trhového podielu z fyzicky existujúcich prevádzkarní do online hazardných hier sa v budúcnosti zvýši vzhľadom na rýchle tempo technického pokroku, obchodné iniciatívy a prienik na trh typický pre elektronický obchod, vďaka čomu sa toto odvetvie hazardných hier stalo veľmi dynamickým a transformačným. V tejto súvislosti tiež odkazujú na stanovisko generálneho advokáta Bota vo veci Liga Portuguesa de Futebol Profissional (22), podľa ktorého vplyv nových komunikačných prostriedkov je taký, že hazardné hry a stávky, ktoré bývali k dispozícii iba v osobitných priestoroch, sa teraz môže hrať kedykoľvek a kdekoľvek vzhľadom na vývoj nových technológií, ako sú telefóny, interaktívna televízia a Internet.

(59)

Odkazuje sa tiež na štúdiu Komisie o službách v oblasti hazardných hier na vnútornom trhu z roku 2006 (23). Podľa nej „bude budúcnosť hazardných hier v kasínach v rastúcej miere spočívať na serveroch, keďže hracie automaty majú stále častejšie podobu sťahovateľného hracieho softvéru“ (24). Tento vývoj bude poznačený vývojom nových hybridných miest na hranie hazardných hier.

(60)

Na základe uvedeného tvrdenia zainteresované strany usúdili, že opatrenie je selektívne, pretože online kasína a kamenné kasína vykonávajú právne a skutkovo porovnateľné činnosti. Takúto selektívnosť nemožno odôvodniť ani logikou daňového systému. Okrem toho sa domnievajú, že zavedenie vyššej sadzby dane by neodrádzalo online poskytovateľov od podania žiadosti o licenciu v Dánsku.

(61)

Okrem toho dánsky odkaz na vnútroštátne daňové systémy iných členských štátov ako odôvodnenie potreby pritiahnuť poskytovateľov online kasín nie je relevantný, pretože podľa ustálenej judikatúry by akékoľvek odôvodnenie malo vychádzať výhradne z vnútroštátneho daňového systému (25). Okrem toho argument dánskych orgánov, že zníženie daňovej sadzby platnej pre určité podniky je potrebné na zvýšenie konkurencieschopnosti trhu, súdy dôsledne zamietali.

(62)

Pri opakovaní svojho názoru, že notifikované opatrenie nie je selektívne a nepredstavuje štátnu pomoc, dánske orgány zdôrazňujú, že všetky vlády zúčastnené na konaní podporujú ich stanovisko, podľa ktorého je z regulačného hľadiska potrebné rozlišovať medzi online kasínami a kamennými kasínami.

(63)

Poukazujú tiež na to, že metodika použitá na vymedzenie relevantného trhu na účely článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ je určená pre súkromné podniky a vychádza z posúdenia zastupiteľnosti výrobku z hľadiska ponuky a dopytu, a preto nemá platiť na účely posudzovania štátnej pomoci. Použitie tejto metódy by prekročilo hranice pravidiel štátnej pomoci, ktoré sa v uvedenom prípade uplatňujú na zvrchované daňové právomoci členského štátu.

(64)

Podľa ich názoru majú byť online hazardné hry oddelené od hazardných hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach. V tomto ohľade tiež odkazujú na stanovisko Komisie prijaté v konaní o koncentrácii, na základe ktorého hracie prístroje [jackpotové automaty, automaty na žetóny a peňažnú hotovosť alebo zábavné výherné automaty (Amusement with Prizes – WP)] tvoria samostatný trh s výrobkami (26). Okrem iného tiež uvádzajú rozhodnutie prijaté francúzskym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, podľa ktorého poker vo fyzicky existujúcej prevádzkarni netvorí súčasť rovnakého trhu ako online poker, keďže poker vo fyzicky existujúcej prevádzkarni vyžaduje osobné sebaovládanie, pozorovanie ostatných hráčov, často vyššie náklady a obmedzenie z geografického hľadiska (27). Odkazujú tiež na rozhodnutie o koncentrácii prijaté britským orgánom na ochranu hospodárskej súťaže (Office of Fair Trading), v ktorom sa rozlišuje medzi licencovanými stávkovými kanceláriami na jednej strane a telefonickým alebo internetovým stávkovaním na strane druhej (28).

(65)

V súvislosti s rozdielmi na trhoch s výrobkami dánske orgány uvádzajú, že podľa mnohých vedľajších účastníkov ďalšie – a oveľa drahšie – služby sú ponúkané v herniach. Dánske orgány zopakovali svoje stanovisko zo sociologického hľadiska, že hráči na diaľku a hráči vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach sú rôzne typy spotrebiteľov, ako je tiež uvedené v nedávnej zelenej knihe Komisie o online hazardných hrách na vnútornom trhu z 24. marca 2011, ktorá uvádza, že profil online hráčov sa javí odlišný od profilu zákazníkov tradičných kasín alebo stávkových kancelárií (29).

(66)

Dánske orgány tiež zopakovali, že výplatný pomer je výrazne vyšší u online prevádzkovateľov vzhľadom na ich nižšie prevádzkové náklady. Poukazujú tiež na to, že rozdiely medzi online kasínami a kamennými kasínami možno nájsť v technických aspektoch používaného softvéru, v rôznych predpisoch upravujúcich udeľovanie licencií a v postavení miestnej dominancie pri kamenných kasínach.

(67)

Dánske orgány tiež odmietajú výklad uvedeného stanoviska generálneho advokáta Bota vo veci Liga Portuguesa niektorými zainteresovanými stranami. Poukazujú na to, že toto stanovisko, ktoré bolo vydané v súvislosti so slobodou poskytovať služby, je v súlade s myšlienkou, že právna a skutková situácia, v ktorej sa nachádzajú prevádzkovatelia online hazardných hier a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach, by sa mala považovať za odlišnú.

(68)

Dánske orgány však uznávajú, že určité typy služieb v oblasti online hazardných hier môžu stále predstavovať inú formu predaja tak, ako to je v prípade stávkových služieb.

(69)

V súvislosti s cieľmi notifikovaného zákona dánske orgány odmietajú tvrdenie niektorých zainteresovaných strán, že notifikovaný zákon má za cieľ pritiahnuť zahraničných poskytovateľov hazardných hier. Vláda skôr sleduje ciele uvedené v zákone o hazardných hrách. Okrem toho všeobecný účel nového zákona, a to vytváranie príjmu z hazardných hier podobne ako pri akomkoľvek podobnom systéme výberu príjmov na financovanie štátneho rozpočtu, by zostal nezmenený.

(70)

Dánske orgány takisto súhlasia s názorom niektorých zainteresovaných strán, že platobnú schopnosť zdaniteľnej osoby možno považovať za platné odôvodnenie. V uvedenom prípade by bola finančná schopnosť online prevádzkovateľov hazardných hier skutočne výrazne nižšia.

(71)

Napokon dánske orgány uvádzajú, že ich daňový systém pre online hazardné hry je navrhnutý tak, aby zaručil čo najvyšší výnos. Teda nižšia sadzba dane pre online hazardné hry by odzrkadľovala potrebu vyváženia štyroch cieľov ustanovených v notifikovanom zákone a potreby maximalizovať príjmy z daní.

(72)

Podľa článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(73)

V článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ sa vyžaduje, aby opatrenie bolo poskytnuté členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov. Strata daňových príjmov zodpovedá spotrebe štátnych prostriedkov vo forme fiškálnych výdavkov.

(74)

V posudzovanej veci nebola prítomnosť štátnych prostriedkov spochybnená žiadnym z účastníkov konania, ani dánskymi orgánmi, sťažovateľmi či tretími stranami.

(75)

Tým, že dánske orgány povoľujú prevádzkovateľom online hazardných hier platiť daň s relatívne nízkou 20-percentnou sadzbou z ich hrubého príjmu z hazardných hier (30), zriekajú sa príjmu, ktorý tvorí štátne prostriedky. Komisia sa preto domnieva, že uvedené opatrenie znamená stratu štátnych prostriedkov, a preto sa poskytuje zo štátnych prostriedkov.

(76)

Opatrenie takisto musí poskytnúť príjemcovi finančnú výhodu. Pojem výhoda zahŕňa nielen pozitívne plnenia, ale aj opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú poplatky, ktoré by boli zvyčajne znášané z rozpočtu podniku (31).

(77)

V tejto veci nebola prítomnosť výhody spochybnená žiadnym z účastníkov konania, ani dánskymi orgánmi, sťažovateľmi či tretími stranami.

(78)

Podľa zákona o dani z hazardných hier sú podniky prevádzkujúce online hazardné hry povinné platiť daň z hrubého príjmu z hazardných hier so sadzbou 20 percent. Táto sadzba je výrazne nižšia než sadzba platná pre prevádzkovateľov hazardných hier vo fyzicky existujúcich zariadeniach. Preto podniky prevádzkujúce online hazardné hry ťažia z výhody v podobe nižšieho daňového zaťaženia. Z toho vyplýva, že posudzované opatrenie zahŕňa výhodu pre podniky poskytujúce online hazardné hry.

(79)

V zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ musí opatrenie ovplyvniť obchod vo vnútri EÚ a narušovať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže. V uvedenej veci budú poskytovatelia online hazardných hier, ktorí sa usadia v Dánsku, vystavení hospodárskej súťaži a budú zapojení do obchodu vo vnútri Spoločenstva. V dôsledku toho zákon o dani z hazardných hier, ktorý ustanovuje daňové zvýhodnenie pre dánske podniky poskytujúce služby v oblasti online hazardných hier, nutne ovplyvňuje obchod vo vnútri Spoločenstva a narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže.

(80)

Na to, aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, musí byť považované za selektívne do tej miery, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitého tovaru.

(81)

Ustálený výklad selektívnosti v judikatúre hovorí, že opatrenie je selektívne, ak je „jeho cieľom čiastočne oslobodiť tieto podniky od finančnej záťaže vyplývajúcej z bežného uplatňovania všeobecného systému povinných príspevkov ustanovených zákonom“ (32). Z toho vyplýva, že opatrenie je selektívne, ak predstavuje odklon od uplatňovania všeobecného daňového rámca. Podľa existujúcej judikatúry je potrebné posúdiť, či predmetné opatrenie zvýhodňuje určité podniky oproti iným podnikom, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný danou schémou nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (33).

(82)

Podľa judikatúry sa musí opatrenie, ktoré sa považuje za odchýlku od všeobecného daňového systému, preskúmať a určiť, či toto rozlišovanie vyplýva z povahy alebo zo všeobecného usporiadania daňového systému, ktorého súčasť tvorí (34). Inými slovami, otázka znie, či dané opatrenie, ktoré sa prima facie javí ako selektívne, je odôvodnené z hľadiska logiky daňového systému (35).

(83)

V uvedenej veci má byť referenčný systém vymedzený ako systém zdaňovania pre dánske činnosti v oblasti hazardných hier. Zákon o dani z hazardných hier usiluje o reguláciu platieb daní zo všetkých činností v oblasti hazardných hier poskytovaných alebo usporiadaných v Dánsku, či už online alebo prostredníctvom činností vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach. Dané opatrenie (t. j. rozdielne daňové zaobchádzanie v prospech online hazardných hier) sa má preto posudzovať voči tejto referenčnej daňovej sústave.

(84)

Keďže v notifikovanom zákone sa ustanovuje, že držitelia licencií na poskytovanie hier v online kasínach podliehajú spoplatneniu vo výške 20 percent hrubého príjmu z hazardných hier, zatiaľ čo držitelia licencie na poskytovanie hier v kamenných kasínach podliehajú základnej sadzbe 45 percent hrubého príjmu z hazardných hier a ďalšiemu spoplatneniu až 30 percent hrubého príjmu z hazardných hier, vzniká otázka, či prevádzkovatelia hazardných hier online a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach, ktorí podliehajú rôznym daniam, sa majú považovať za právne a skutkovo porovnateľní.

(85)

V tejto súvislosti dánske orgány dôsledne tvrdili, že hazardné činnosti online a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach nie sú právne a skutkovo porovnateľné z hľadiska platforiem, nákladov, finančných rozpätí, spoločenského zážitku, dodávateľov alebo produktov.

(86)

Okrem toho rovnako ako ostatné zainteresované strany zdôrazňovali podstatný rozdiel medzi týmito dvomi kategóriami prevádzkovateľov poukázaním na ostrú hospodársku súťaž, ktorej online kasína na rozdiel od prevádzkovateľov fyzicky existujúcich prevádzkarní čelia.

(87)

Napriek radu objektívnych rozdielov medzi prevádzkovateľmi hazardných hier online a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach (napr. fyzická prítomnosť v porovnaní s online prítomnosťou), sa Komisia domnieva, že uvedené rozdiely medzi online kasínami a kamennými kasínami s hazardnými hrami nie sú dostatočné na vytvorenie významného a rozhodujúceho skutkového a právneho rozdielu medzi týmito dvomi typmi podnikov.

(88)

V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že hry, ktoré ponúkajú prevádzkovatelia hazardných hier online a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach, sú rovnocenné. Hry ponúkané online prevádzkovateľmi rovnako ako prevádzkovateľmi vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach – vrátane hier ako ruleta, bakarat, punto banco, blackjack, poker a hier na hracích automatoch – tvoria súčasť tej istej činnosti hrania hazardných hier bez ohľadu na ich online prostredie alebo prostredie fyzicky existujúcej prevádzkarne. Okrem toho z technického pohľadu sa javia kasínové hry ponúkané online a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach ako porovnateľné z hľadiska technologických platforiem formátov a parametrov.

(89)

V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že pokiaľ ide o zdaňovanie činností v oblasti hazardných hier, online hazardné hry sa objavujú ako ďalší distribučný kanál podobného typu činností v oblasti hazardných hier. Na podporu tohto stanoviska Komisia berie na vedomie značné úsilie vyvinuté online kasínami na simuláciu zážitku z kamenného kasína takým spôsobom, aby online hráči mali rovnaký pocit, ako keby hrali v prostredí kamenného kasína, a nie vo virtuálnom prostredí.

(90)

Dánske orgány na podporu svojho názoru, že hazardné hry online a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach nie sú právne a skutkovo porovnateľné činnosti, odkazovali okrem iného na rozhodnutie britského orgánu na ochranu hospodárskej súťaže (Office of Fair Trading), ktorý rozlišuje medzi licencovanými stávkovými kanceláriami na jednej strane a telefonickým alebo internetovým stávkovaním na strane druhej (36). Avšak tento odkaz protirečí stanovisku dánskych orgánov, že online a offline stávkovanie sú totožné služby (37). Rozpor predstavuje aj skutočnosť, že dánske orgány považujú offline a online stávkové služby za podobné činnosti, a preto ich podriaďujú rovnakému daňovému zaobchádzaniu, zatiaľ čo iné typy činností v oblasti hazardných hier online a vo fyzických prevádzkarniach považujú za odlišné činnosti a podriaďujú ich rôznym sadzbám dane.

(91)

Dánske orgány sa tiež opierali o rozhodnutie vo veci Candover-Cinven-Gala (38), podľa ktorého hracie prístroje (jackpotové automaty, automaty na žetóny a peňažnú hotovosť alebo AWP) predstavujú nezávislý trh s výrobkami (39). Aj keď sa rozhodnutie netýkalo uplatňovania pravidiel štátnej pomoci ani otázky selektívnosti, treba poznamenať, že podľa rozhodnutia „hracie automaty (jackpotové automaty, automaty na žetóny a peňažnú hotovosť alebo zábavné výherné automaty – AWP) predstavujú samostatný trh s výrobkami, možno ich však považovať za súčasť balíka hazardných hier na konkrétnom mieste, kde sa nachádzajú, t. j. v kasínach, bingo kluboch, herniach, pohostinstvách, stávkových kanceláriách a pod“ (40).

(92)

Údajné rozdiely v socioekonomických profiloch spotrebiteľov, rizikách závislosti alebo vo vývoji trhu tiež nestačia na preukázanie, že hazardné hry online a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach predstavujú dva rôzne typy činností, ktoré nie sú právne a skutkovo porovnateľné. Zdá sa, že niektoré štúdie, z ktorých vychádzali rovnako dánske orgány, ako aj sťažovatelia, obsahujú dostatok zistení na podporu protichodných záverov. Preto v súvislosti so štúdiou Komisie o službách v oblasti hazardných hier na vnútornom trhu z roku 2006 (41) dánske orgány tvrdia, že štúdia naznačuje, že online trh a trh vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach sú samostatné trhy (42). Na rozdiel od toho niektoré zainteresované strany uvádzajú tú istú správu (43), aby preukázali, že trh s online hazardnými hrami sa nemá považovať za nový trh, ale skôr za ďalší vývoj toho istého trhu s hazardnými hrami vyznačujúci sa vytvorením nových hybridných herných miest (44).

(93)

Podobne protirečivé vyhlásenia sa nachádzajú v štúdii uskutočnenej dánskym národným centrom sociálneho výskumu (45), ktorú uvádzajú dánske orgány a sťažovatelia. Kým dánske orgány tvrdia, že hráči v kamenných kasínach sa líšia od hráčov v online kasínach z hľadiska veku, pohlavia a úrovne vzdelania, sťažovatelia vychádzajúci z tej istej štúdie dospeli k opačnému záveru a tvrdili, že štúdia preukazuje, že neexistujú žiadne významné rozdiely medzi profilmi spotrebiteľov hrajúcimi v kamenných kasínach alebo online kasínach. Podľa ich názoru štúdia ukazuje, že hráči, ktorí hrajú hazardné hry v kamenných a online kasínach, sú zvyčajne tí istí mladí muži vo veku 18 až 24 rokov (46).

(94)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že online kasína a kamenné kasína sa majú chápať ako skutkovo a právne porovnateľné. Keďže hazardné hry online a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach predstavujú rovnaké riziko, notifikované opatrenie rieši hazardné hry online a vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach. Uvedené opatrenie zavádza rozdielne daňové zaobchádzanie zvýhodňujúce prevádzkovateľov online hazardných hier na úkor kamenných kasín. Z toho vyplýva, že posudzované opatrenie sa má považovať prima facie za selektívne v zmysle článku 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, pretože predstavuje odchýlku od všeobecného daňového systému.

(95)

To, či opatrenie, ktoré sa prima facie javí ako selektívne, možno odôvodniť povahou a všeobecným usporiadaním systému, treba posudzovať na základe existujúcej judikatúry. Pri odôvodnení selektívnosti opatrenia možno vychádzať z hlavných zásad alebo logiky daňového systému.

(96)

V tejto súvislosti dánske orgány tvrdili, že vzhľadom na špecifiká daného odvetvia rozdielne daňové zaobchádzanie v prospech prevádzkovateľov online hazardných hier predstavuje jediný spôsob, ako zabezpečiť účinnosť ich daňového režimu. Určenie vyššej sadzby dane by odrádzalo prevádzkovateľov online hazardných hier od podania žiadosti o dánsku licenciu, pričom zavedenie nižšieho daňového zaťaženia pre všetkých prevádzkovateľov by bolo v rozpore so všeobecným cieľom udržať hazardné hry na rozumnej úrovni.

(97)

Dánske orgány takisto tvrdili, že finančná schopnosť prevádzkovateľov online hazardných hier, ktorá je údajne nižšia než prevádzkovateľov kamenných kasín, odôvodňuje rôzne daňové sadzby medzi týmito dvomi kategóriami prevádzkovateľov.

(98)

Vzhľadom na uvedené argumenty Komisia pripomína, že podľa judikatúry (47) a oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdaňovania podnikov (48), má členský štát zistiť, či posudzované opatrenie je odvodené od základných alebo usmerňujúcich zásad tohto systému. Odôvodnenie vychádzajúce z povahy alebo celkovej štruktúry predmetného daňového systému predstavuje výnimku zo zásady, že štátna pomoc je zakázaná. Preto musí byť predmetom striktného výkladu (49).

(99)

Z toho vyplýva povinnosťou dánskych orgánov preukázať, že predmetné daňové opatrenie je odôvodnené logikou daňového systému. Avšak dánske orgány neuviedli žiadne dostatočné a presvedčivé dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že zníženie sadzby dane pre konkrétny segment (online prevádzkovatelia) širšej kategórie (prevádzkovatelia hazardných hier) ako prostriedok na zabezpečenie, že online prevádzkovatelia podajú žiadosť o licenciu, vychádza zo zásad a logiky, na ktorých je postavená ich daňová sústava. Najmä cieľ pritiahnuť zahraničných poskytovateľov služieb v oblasti online hazardných hier v Dánsku a ich podrobenie dánskym predpisom sa má považovať za cieľ verejnej politiky, ktorý nepatrí do logiky daňovej sústavy.

(100)

Podobne v súvislosti s údajné nižšou platobnou schopnosťou prevádzkovateľov online hazardných hier dánske orgány nepreukázali, že existuje rozdiel v ziskovosti medzi činnosťami online kasína a kamenného kasína, ktoré by odôvodňoval rozdielne daňové zaobchádzanie. Dánske orgány takisto nepreukázali, že finančná platobná schopnosť je zásada zakotvená v ich systéme priameho zdaňovania podnikov, ktorou by bolo možné v tomto prípade odôvodniť rozdielne daňové zaobchádzanie s online kasínami a kamennými kasínami.

(101)

Z uvedeného vyplýva, že Komisia sa nedomnieva, že selektívnosť notifikovaného zákona je odôvodnená logikou daňovej sústavy.

(102)

Vzhľadom na uvedené sa Komisia domnieva, že kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ boli splnené a že toto opatrenie, ktorým sa ukladá nižšia sadzba dane na online hazardné hry, predstavuje štátnu pomoc poskytovateľom služieb online hazardných hier usadeným v Dánsku.

(103)

V článku 107 ods. 2 a 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovujú pravidlá určujúce, kedy sú určité opatrenia pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom a aké typy pomoci možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(104)

Komisia sa domnieva, že dané opatrenie možno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe výnimky uvedenej v článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré umožňuje „… pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.“

(105)

Komisia konštatuje, že toto opatrenie nepatrí do rozsahu pôsobnosti existujúcich usmernení pre uplatnenie článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ. Preto ho treba posúdiť priamo na základe tohto ustanovenia zmluvy. Aby bolo opatrenie zlučiteľné podľa článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ, musí sledovať cieľ spoločného záujmu potrebným a úmerným spôsobom. Pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom Komisia porovnáva pozitívny vplyv z hľadiska dosiahnutia cieľa spoločného záujmu s možnými negatívnymi vedľajšími účinkami, ako je narušenie obchodu a hospodárskej súťaže. Tento test vychádza z trojstupňového preskúmavania. Prvé dva stupne riešia pozitívne účinky štátnej pomoci a tretí stupeň sa zaoberá negatívnymi účinkami a výslednou bilanciou porovnávania kladných a záporných účinkov (50). Test má túto štruktúru:

(106)

Dánske orgány vysvetlili, že sa rozhodli pokračovať v reforme existujúcich právnych predpisov o službách hazardných hier a stávkovania, aby nahradili súčasný monopolný režim regulovaným a čiastočne liberalizovaným režimom. Liberalizácia sa považovala za potrebnú, okrem iného na dodržanie právnych predpisov EÚ v nadväznosti na začatie konania vo veci porušenia a vydanie odôvodneného stanoviska 23. marca 2007 (51) a ako reakcia na hrozbu, ktorú predstavujú nezákonné služby v oblasti online hazardných hier, poskytované poskytovateľmi služieb v oblasti hazardných hier nachádzajúcimi sa v iných krajinách.

(107)

Až doteraz bolo dánske odvetvie hazardných hier v podstate štátnym monopolom, keďže jediná licencia bola vydaná štátom kontrolovanej spoločnosti Danske Spil A/S. Napriek regulačnému rámcu zakazujúcemu zahraničným poskytovateľom online hazardných hier uvádzať ich služby na trh pre spotrebiteľov s bydliskom v Dánsku, mnoho poskytovateľov online hazardných hier usadených v iných členských štátoch, ako aj v tretích krajinách, ponúka svoje služby prostredníctvom kanálov, ktoré nie sú umiestnené v Dánsku, ako sú satelitné televízne kanály vysielané z Veľkej Británie. Dánske orgány vo svojej notifikácii uviedli, že v praxi nedokázali vynucovať zákaz voči iným poskytovateľom služby v oblasti hazardných hier uvádzajúcich svoje služby na trh v Dánsku vzhľadom na dánske súdne konanie, v ktorom sa tvrdilo, že súčasný dánsky monopol na hazardné hry predstavuje obmedzenie voľného pohybu služieb. Výsledkom bolo pretrvávanie neuspokojivej situácie, keď bola spochybnená zákonnosť existujúceho monopolu nielen v správnych a súdnych konaniach, ale aj prostredníctvom priamej ponuky online hazardných hier prevádzkovateľmi bez licencie usadenými v iných jurisdikciách.

(108)

Podľa dôvodovej správy k zákonu o hazardných hrách bol liberalizačný proces odôvodnený vzhľadom na najnovší technický vývoj, čo znamená, že Dánsko je teraz súčasťou globálnej komunikačnej spoločnosti, v ktorej majú spotrebitelia prístup k širokej škále služieb od poskytovateľov v rôznych jurisdikciách. Za posledných desať rokov sa hazardné hry stali podstatným produktom v predaji prostredníctvom internetu, a to najmä po zavedení online pokru. Internet poskytol dánskym občanom možnosť porovnať produkty Danske Spil a sortiment produktov s produktmi, ktoré ponúkajú poskytovatelia online hazardných hier usadení v Spojenom kráľovstve, na Malte, v Gibraltári a v ďalších krajinách. V posledných rokoch začal rýchlo narastajúci počet Dánov hrať hazardné hry s medzinárodným poskytovateľmi hazardných hier. Ako dánske orgány vysvetlili, vláda sa obávala, že poskytovanie hazardných hier, ak by nebolo regulované a účinne kontrolované, môže byť spojené s negatívnymi účinkami na spoločnosť v podobe kriminality a zrútenia verejného poriadku, a mohlo by vyvolať závislosť od hazardných hier u zraniteľných osôb. Súčasne zisky Danske Spil neustále klesali. Dánske orgány preto potrebovali dokázať regulovať a kontrolovať hazardné hry ponúkané dánskym občanom, aby nasmerovali hazardné hry do kontrolovaného rámca, a tým zabránili negatívnym dôsledkom pre spoločnosť.

(109)

V tejto súvislosti Komisia pripomína, že odvetvie hazardných hier nikdy nebolo v Európskej únii predmetom harmonizácie. Podľa článku 2 smernice o službách sú dokonca hazardné hry vyslovene vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice (52). Avšak napriek nedostatku akýchkoľvek sekundárnych právnych predpisov v tejto oblasti môžu cezhraničné činnosti hazardných hier patriť do pôsobnosti základných slobôd Zmluvy, a to slobody usadiť sa (článok 49 Zmluvy o fungovaní EÚ) a slobody poskytovať služby (článok 56 Zmluvy o fungovaní EÚ).

(110)

V zásade článok 56 Zmluvy o fungovaní EÚ vyžaduje odstránenie všetkých obmedzení slobody poskytovať služby, dokonca aj keď tieto obmedzenia platia bez rozdielu na vnútroštátnych poskytovateľov, ako aj na poskytovateľov z iných členských štátov, ak obmedzenia môžu zakázať, brániť alebo znevýhodniť činnosti poskytovateľov služieb usadených v inom členskom štáte, kde zákonne poskytujú podobné služby (53). Ustálená judikatúra tiež hovorí, že právne predpisy členského štátu zakazujúce poskytovateľom usadeným v iných členských štátoch ponúkať služby na území tohto prvého členského štátu prostredníctvom internetu predstavujú obmedzenie poskytovania služieb zakotvené v článku 56 Zmluvy o fungovaní EÚ (54). Okrem toho sloboda poskytovať služby je v prospech poskytovateľov služieb, ako aj ich príjemcov (55).

(111)

V uvedenom prípade, i keď poskytovanie služieb v oblasti hazardných hier patrí hlavne do rozsahu pôsobnosti základných slobôd v článku 56 Zmluvy o fungovaní EÚ, dánske právne predpisy majú vplyv aj na slobodu usadiť sa. Podľa článku 27 zákona o hazardných hrách Dánsko vyžaduje od poskytovateľov online hazardných hier, aby boli usadení v Dánsku, alebo ak sú osobami s pobytom v inom členskom štáte EÚ alebo EHP, aby vymenovali schváleného zástupcu. Obmedzenia slobody usadiť sa sú rovnako odôvodňované ako obmedzenia slobody poskytovať služby.

(112)

Obmedzenia týchto základných slobôd sú prijateľné len ako výnimočné opatrenia výslovne uvedené v článku 52 Zmluvy o fungovaní EÚ, alebo ak sú odôvodnené v súlade s judikatúrou Súdneho dvora z dôvodov vyššieho všeobecného záujmu. Článok 52 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ pripúšťa obmedzenia z dôvodov verejného poriadku („ordre public“), verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

(113)

Pokiaľ ide o činnosti v oblasti hazardných hier, Súdny dvor uznal v svojich rozhodnutiach určitý počet dôvodov vyššieho verejného záujmu, ako sú ciele chrániť spotrebiteľov, predchádzať podvodom a brániť podnecovaniu občanov k neprimeraným výdavkom v hazardných hrách, rovnako ako všeobecná potreba zachovať verejný poriadok. V tomto kontexte by mohli morálne, náboženské a kultúrne faktory, a morálne a finančne škodlivé dôsledky pre jednotlivca a spoločnosť spojené s hazardnými hrami a stávkovaním slúžiť ako odôvodnenie existencie priestoru na voľnú úvahu vnútroštátnych orgánov dostatočného na to, aby im umožnil určiť, čo je vyžadované na ochranu spotrebiteľov a zachovanie verejného poriadku. V súlade s tým musia byť obmedzenia v každom prípade odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, musia byť vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a nesmú prekračovať rámec nevyhnutný na jeho dosiahnutie. Rovnako sa musia uplatňovať nediskriminačným spôsobom (56).

(114)

Treba však poznamenať, že strata príjmov z daní nie je jedným z dôvodov uvedených v článku 52 Zmluvy o fungovaní EÚ, ani v uznávanej judikatúre (57), a preto ju nemožno považovať za vyšší dôvod vo všeobecnom záujme, z ktorého by sa mohlo vychádzať na odôvodnenie opatrenia, ktoré je v zásade v rozpore so základnou slobodou.

(115)

Pokiaľ ide o konkrétne odôvodnenie obmedzení poskytovania cezhraničných hazardných hier Súdny dvor rozhodol takto (58):

(116)

V nedávnom rozsudku súd tiež podrobne poukázal na riziká online hazardných hier (59):

(117)

Nedostatok harmonizácie v oblasti hazardných hier a rozdielne prístupy členských štátov, pokiaľ ide o rozsah povolených hazardných hier a prevádzkovateľov oprávnených ponúkať ich, vytvára obraz veľmi roztriešteného vnútorného trhu pre poskytovanie cezhraničných služieb v oblasti hazardných hier. Kým niektoré členské štáty obmedzujú alebo dokonca zakazujú ponúkať určité hazardné hry, iné sa rozhodli pre otvorenejšie trhy. Mnoho členských štátov nedávno preskúmalo svoje právne predpisy o hazardných hrách alebo je v procese preskúmania vzhľadom na rozvoj služieb v oblasti online hazardných hier.

(118)

Dánske orgány neposkytli podrobné údaje o rozsahu nezákonného hrania hazardných hier osobami s pobytom v Dánsku, ale namiesto toho zdôraznili, že vývoj neregulovaného odvetvia online hazardných hier bol znepokojivým aspektom zo spoločenského hľadiska.

(119)

Tento trend sa potvrdzuje aj v zelenej knihe Európskej komisie z marca 2011 (60). Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie uvádza celkové hrubé príjmy z online hazardných hier v Dánsku v sume 250 mil. EUR v roku 2008, z toho 14 percent (t. j. 34 mil. EUR) pripadalo na kasínové hry a 22 percent (t. j. 56 mil. EUR) na poker (61). Z povahy veci vyplýva, že online kasínové hry, ako aj online poker sú zakázané činnosti.

(120)

Očakáva sa nárast týchto údajov. V zelenej knihe sa uvádza, že ponuka prostredníctvom internetu je najrýchlejšie rastúcim segmentom trhu s hazardnými hrami, ktorý v roku 2008 (EÚ 27) predstavoval 7,5 % ročných príjmov celého trhu s hazardnými hrami, a očakáva sa, že jeho veľkosť sa do roku 2013 zdvojnásobí (62). Po druhé podiel vnútroštátnej spotreby hazardných hier pripadajúci na online hazardné hry je v Dánsku odhadovaný na 21,9 %, čo je druhá najvyššia miera v rámci EÚ, kde je priemer 7,5 % (63).

(121)

So zreteľom na uvedenú judikatúru, ako aj celkovú charakteristiku trhu s hazardnými hrami v EÚ sa Komisia domnieva, že tvrdenia predložené dánskymi orgánmi na odôvodnenie prijatia notifikovaného opatrenia sú opodstatnené. Komisia si je najmä vedomá špecifík uvedených činností: online hazardné hry sa zmenili na odvetvie vytvárajúce globálny trh, kde sa stierajú fyzické hranice. V tejto súvislosti, ako je uvedené v zelenej knihe z roku 2011 (64), Komisia tiež konštatuje potrebu kontrolovať odvetvie online hazardných hier, aby sa predišlo škodlivým negatívnym dôsledkom, ktoré môžu mať online hazardné hry na spotrebiteľov. Popri významnom riziku závislosti od online hazardných hier, ktorú preukázali rôzne sociálne štúdie (65), sa má venovať osobitná pozornosť maloletým a iným zraniteľným osobám, vrátane hráčov s nízkymi príjmami, hazardným hráčom s predchádzajúcou hráčskou závislosťou a mladým dospelým, ktorí si neuvedomujú riziká spojené s problémami z hrania hazardných hier. V záujme ochrany týchto kategórií potenciálnych hráčov majú členské štáty dokázať kontrolovať odvetvie online hazardných hier okrem iného určením vekovej hranice alebo licenčných podmienok, kontrolovaním systémov platobného styku a obmedzovaním uvádzania online hazardných hier na trh alebo ich reklamy.

(122)

Reforma uskutočnená v Dánsku, ktorej výsledkom je prijatie notifikovaného zákona, je preto v súlade s cieľom zelenej knihy Európskej komisie z 24. marca 2011 o „online hazardných hrách na vnútornom trhu“, ktorá mala prispieť v členských štátoch k vzniku právneho rámca pre online hazardné hry, ktorý zabezpečí väčšiu právnu istotu pre všetky zainteresované strany (66). Zelená kniha je odpoveďou na závery Rady z decembra 2010, ktoré uvítali rozsiahle konzultácie Európskej komisie o online hazardných hrách na vnútornom trhu a ktoré umožnia hlbokú diskusiu o otázkach vyvolaných najmä službami v oblasti online hazardných hier (67), ako aj na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009, ktoré vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s národnými vládami skúmala hospodárske a nehospodárske dôsledky cezhraničných služieb v oblasti hazardných hier (68). Je potrebné zdôrazniť, že legislatívna reforma realizovaná prostredníctvom notifikovaného zákona je v súlade s cieľmi presadzovanými Komisiou, ktoré viedli k začatiu konania vo veci porušenia a zaslaniu odôvodneného stanoviska dánskym orgánom v marci 2007 (69).

(123)

Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že vzhľadom na to, že notifikovaný zákon o hazardných hrách bude liberalizovať trh a umožní dánskym a zahraničným prevádzkovateľom online hazardných hier poskytovať svoje služby osobám s pobytom v Dánsku a zároveň zabezpečí splnenie potrebných podmienok na získanie licencie od dánskych orgánov, slúži dobre vymedzenému cieľu spoločného záujmu.

(124)

Opatrenie pomoci sa považuje za potrebné a úmerné, keď predstavuje primeraný nástroj na dosiahnutie určeného cieľa spoločného záujmu, keď má motivačný účinok na príjemcov a keď nezavádza zbytočné narušenie hospodárskej súťaže.

(125)

Dánska vláda sa rozhodla liberalizovať dánsky trh s online hazardnými hrami a umožniť vydanie neobmedzeného počtu online licencií. Avšak vydanie takejto licencie podlieha viacerým podmienkam týkajúcich sa okrem iného dôveryhodnosti manažérov spoločnosti žiadajúcej o licenciu. Pre úspech liberalizácie sa dánska vláda tiež rozhodla znížiť zdanenie online prevádzkovateľov, pričom zachovala len sadzby dane platné pre prevádzkovateľov hazardných hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach. V tejto súvislosti sťažovatelia tvrdili, že zníženie sadzby dane pre online prevádzkovateľov nie je najvhodnejšie riešenie. Napríklad na dosiahnutie cieľov procesu liberalizácie bez nutnosti zaviesť nižšie sadzby dane pre online prevádzkovateľov by bolo napríklad možné použiť blokovanie platby a komunikácie (účelovo viazané nástroje). Podľa sťažovateľov by si Dánsko preto mohlo zvoliť vynucovanie zákazu nezákonných online hazardných hier využitím blokovania „platby a komunikácie“ (filtrovanie prostredníctvom systému názvov internetových domén, blokovanie internetového protokolu a blokovanie platby) alebo obmedzením počtu licencií, ktoré sa majú vydať.

(126)

V súvislosti s používaním „blokovacích systémov“ zelená kniha Komisie uvádza, že účinnosť blokovacích systémov závisí od vopred stanoveného a aktualizovaného zoznamu položiek na zablokovanie, ako aj od účinných softvérových systémov. Avšak, ako dánske orgány zdôraznili, je sporné, či tieto blokujúce systémy môže priniesť očakávané výsledky, pretože online hráči by mohli obísť blokovanie internetu zmenou používaných „portov“ a zákaz niektorých platieb by mohol zablokovať iné úplne zákonné obchodné operácie, ktoré sa nevzťahujú na stávky a ceny.

(127)

Vzhľadom na možnosť vydávať obmedzený počet online licencií, účinky závisia od počtu licencií, ktoré sa majú vydať. Ak je počet obmedzený len na niekoľko licencií, malý počet účastníkov hospodárskej súťaže ju obmedzí a ovplyvní ponuku, čo by znamenalo vyššie náklady pre spotrebiteľov v podobe nižšieho výplatného pomeru, než je v prípade neobmedzeného počtu licencií. Menší počet licencií tiež obmedzuje rozmanitosť a kvalitu výberu dostupného spotrebiteľom na trhu a nemotivuje výrobcov aktívnejšie reagovať na želania a potreby spotrebiteľov (70). Obmedzenie počtu licencií tiež vyvoláva otázky týkajúce sa kritérií na určenie počtu licencií nesvojvoľným spôsobom, spôsobu a inštitúcií, ktoré monitorujú licenčné požiadavky a riešenia nezákonného poskytovania, t. j. kto prijíma aké opatrenia proti nezákonne poskytovaným službám v oblasti hazardných hier (71).

(128)

Vzhľadom na tieto úvahy sa Komisia domnieva, že nižšia sadzba dane platná pre činnosti v oblasti online hazardných hier je primeraným nástrojom na dosiahnutie cieľov liberalizácie nového zákona o hazardných hrách. Opatrenie pomoci zabezpečí, že online prevádzkovatelia, ktorí chcú poskytovať služby v oblasti hazardných hier osobám s pobytom v Dánsku, budú žiadať o licenciu a dodržia platné vnútroštátne predpisy.

(129)

Komisia sa domnieva, že opatrenie pomoci je schopné zmeniť správanie zahraničných poskytovateľov služieb v oblasti online hazardných hier, pretože nižšia sadzba dane predstavuje stimul pre takýchto prevádzkovateľov získať v Dánsku licenciu, a tak prvýkrát poskytovať služby v oblasti online hazardných hier zákonným spôsobom.

(130)

Podpora je považovaná za úmernú, iba ak by rovnakú zmenu v správaní nebolo možné dosiahnuť použitím menšej pomoci a menšieho narušenia. Suma pomoci musí byť obmedzená na minimum potrebné na uskutočnenie podporovanej činnosti. V uvedenom prípade sa Komisia domnieva, že dánske orgány navrhli opatrenia tak, aby znížili možnú sumu štátnej pomoci a minimalizovali narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z opatrenia.

(131)

V memorande zo 6. marca 2010 predloženom politickému hovorcovi politických strán dánskeho parlamentu dánskym ministerstvom pre daňové otázky o úrovni určenej dane (72) bola voľba nižšej sadzby dane vo výške 20 % hrubého príjmu z hazardných hier pre online hazardné hry odôvodnená týmito kritériami:

(132)

V tomto memorande dánske orgány poznamenávajú, že právne predpisy v Spojenom kráľovstve, ktoré sa majú považovať za veľmi blízke dánskym predpisom v oblasti hazardných hier, určujú 15-percentnú sadzbu dane pre online hazardné hry. Dánske orgány sa domnievali, že sadzba dane pre online hazardné hry by mohla byť určená na vyššej úrovni než v Spojenom kráľovstve, keďže Dánsko na rozdiel od Spojeného kráľovstva tiež zavedie doplňujúce blokujúce opatrenia, aby hráčom sťažilo hranie hazardných hier na stránkach zahraničných prevádzkovateľov, ktorí nezískali dánsku licenciu.

(133)

Dánske orgány podobne uvádzajú príklady Francúzska a Talianska, ktoré liberalizovali svoje trhy a uložili vyššie sadzby než Spojené kráľovstvo. Dánske orgány uvádzajú, že tieto trhy sú významne väčšie než dánsky trh. Veľkosť trhu môže mať hmatateľný vplyv na ochotu prevádzkovateľov vstúpiť na trh, dokonca aj keď je vyššia sadzba dane, pretože náklady, ktoré sú vždy spojené so zriadením prevádzky na novom trhu, majú sklon byť relatívne vyššie pri vstupe na menšie trhy.

(134)

Memorandum obsahuje simuláciu možného účinku sadzby dane 15, 20 a 25 % na príjem aj s prihliadnutím na možné zmeny v hráčskom vzore hazardného hráča a krokov prevádzkovateľa. Simulácia dospela k záveru, že 20-percentná sadzba dane bude pravdepodobne stále postačovať na dostatočnú príťažlivosť pre poskytovateľov hazardných hier požiadať o dánsku licenciu a ponuku príťažlivých služieb hráčom. Možno očakávať, že určenie vyššej sadzby dane (t. j. 25 %) zvýši tlak na výplatné pomery s tým výsledkom, že pozitívny účinok 25-percentnej sadzby na príjem by sa napokon ukázal nižší než pri 20-percentnej sadzbe.

(135)

Dánsky zákonodarca preto usúdil, že určenie vyššej sadzby dane pre online hazardné hry by s najväčšou pravdepodobnosťou prinieslo produkt v oblasti hazardných hier, ktorý by nebol dostatočne príťažlivý pre hráčov, čo by zasa viedlo k nižšiemu obratu a vyrovnalo by okamžité vyhliadky na vyššie daňové príjmy.

(136)

Závery, ku ktorým dospel dánsky zákonodarca v otázke primeranej úrovne zdanenia činností v oblasti online hazardných hier, potvrdzuje aj správa konzultačnej spoločnosti odvetvia, ktorá zistila, že daňová sadzba 20 % by neznamenala, že štát sa vzdáva príjmov, ktoré by inak získal (73). Podľa tejto správy ide o najvyššiu sadzbu, ktorá je ešte hospodársky únosná – vyššia sadzba by bola „sadzbou bez návratnosti“, t. j. sadzba dane, ktorá je jednoducho privysoká na to, aby predstavovala pre prevádzkovateľov odôvodnenú podnikateľskú činnosť, kvôli ktorej by vstúpili na trh. Nad touto sadzbou by začali daňové príjmy klesať.

(137)

Vzhľadom na uvedené sa Komisia domnieva, že daňová sadzba 20 % hrubého príjmu z hazardných hier pre online prevádzkovateľov nie je nižšia, než je potrebné na zabezpečenie dosiahnutia cieľov zákona o hazardných hrách. Preto opatrenie pomoci spĺňa požiadavku proporcionality ustálenú v judikatúre Súdneho dvora.

(138)

So zreteľom na vplyv opatrenia pomoci na hospodársku súťaž a obchod je potrebné rozlišovať medzi možným narušením obchodu medzi členskými štátmi a narušením hospodárskej súťaže v Dánsku, a to najmä u súčasných prevádzkovateľov hazardných hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach.

(139)

V súvislosti s obchodom medzi členskými štátmi sa neočakáva žiadny negatívny vplyv. Zákon o hazardných hrách umožňuje osobám s pobytom v Dánsku hrať zákonným spôsobom hazardné hry na webových stránkach prevádzkovateľov online hazardných hier, ktorí majú licenciu. Tieto webové stránky nie sú obmedzené len na používateľov, ktorí sú osobami s pobytom v Dánsku, ale prístup podliehajúci obmedzeniam uloženým ich vnútroštátnymi právnymi predpismi majú obyvatelia všetkých členských štátov EÚ. Pri určení sadzby dane pre prevádzkovateľov online hazardných hier na úrovni 20 % hrubého príjmu z hazardných hier je dánske opatrenie pomoci v súlade so sadzbami podobných daní uplatňovanými inými členskými štátmi, ktoré už zreformovali svoje právne predpisy upravujúce online hazardné hry. Napríklad, Belgicko i Spojené kráľovstvo uplatňujú sadzbu dane 15 % hrubého príjmu z hazardných hier na online hazardné hry, zatiaľ čo iné členské štáty uplatňujú dokonca nižšie sadzby (napríklad v Estónsku 5 % hrubého príjmu z hazardných hier, v Lotyšsku 10 % hrubého príjmu z hazardných hier, Fínsku 8,25 % hrubého príjmu z hazardných hier). Iba Slovensko s 27 % hrubého príjmu z hazardných hier určilo vyššiu sadzbu svojej dane.

(140)

V súvislosti s narušením hospodárskej súťaže v Dánsku opatrenie bude potenciálne prínosom pre značný počet rôznych dánskych a zahraničných prevádzkovateľov online hazardných hier, ktorí mali až doteraz zákaz poskytovať svoje služby osobám s pobytom v Dánsku. Dánsko predložilo zoznam poskytovateľov online hazardných hier, ktorí už prejavili ochotu požiadať o licenciu. Keďže doteraz mala len spoločnosť kontrolovaná štátom povolenie poskytovať služby v oblasti online hazardných hier, liberalizácia zvýši celkovú hospodársku súťaž na trhu.

(141)

Aj keď toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc a jeho vykonávanie nemusí byť bez dôsledkov pre súčasných prevádzkovateľov poskytujúcich hazardné hry vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach, ktorí sú zdaňovaní sadzbou dane vo výške až do 75 % hrubého príjmu z hazardných hier, sa Komisia domnieva, že celková bilancia uplatňovania opatrenia je pozitívna.

(142)

Ako sa už uviedlo, stanovenie sadzby dane pre online hazardné hry na rovnakej alebo podobnej úrovni, ako je sadzba pre prevádzkovateľov hazardných hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach, by viedla k situácii, kedy by odvetvie ani hráči nereagovali na možnosť zákonného poskytovania služieb v oblasti online hazardných hier na dánskom trhu, a tak by zmarilo vymedzené ciele spoločného záujmu, ktoré sleduje zákon o hazardných hrách.

(143)

V súlade s tým Komisia dospela k záveru, že opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ.

(144)

Komisia sa domnieva, že notifikovaný zákon poskytuje daňovú výhodu prevádzkovateľom online hazardných hier poskytovanú zo štátnych prostriedkov. Toto opatrenie sa považuje prima facie za selektívne, pretože rozlišuje medzi prevádzkovateľmi online hazardných hier a prevádzkovateľmi kamenných kasín, ktorí podľa cieľa tohto opatrenia sú v porovnateľnom skutkovom a právnom stave. Dánske orgány nedokázali preukázať, že prima facie selektívnosť notifikovaného zákona je odôvodnená logikou daňovej sústavy. Preto sa notifikovaný zákon považuje za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(145)

Komisia sa však domnieva, že pomoc spĺňa podmienky na to, aby bola považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

Treba dodržať tieto požiadavky:

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

104.

105.

106.

107.

108.

109.

110.

111.

112.

113.

114.

115.

116.

117.

118.

119.

120.

121.

122.

123.

124.

125.

126.

127.

128.

129.

130.

131.

132.

133.

134.

135.

136.

137.