|
ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2012.050.slk |
||
|
Úradný vestník Európskej únie |
L 50 |
|
|
||
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Ročník 55 |
|
|
|
Korigendá |
|
|
|
* |
|
|
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
|
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
NARIADENIA
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/1 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 155/2012
z 21. februára 2012,
ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a),
keďže:
|
(1) |
Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 620/2011 (2) sa do prílohy I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 vložili dve nové podpoložky, 8528 71 15 a 8528 71 91 . Obe sa vzťahujú na prístroje so zabudovaným mikroprocesorovým modemovým príslušenstvom na priame pripojenie na internet a s funkciou interaktívnej výmeny informácií, schopné prijímať televízny signál – tzv. set-top boxy s komunikačnou funkciou. Podľa znenia podpoložiek tieto prístroje zahŕňajú prístroje so zabudovaným zariadením vykonávajúcim funkciu záznamu alebo reprodukcie, za predpokladu, že nestrácajú podstatný charakter set-top boxu s komunikačnou funkciou. |
|
(2) |
V záujme právnej istoty je potrebné ujasniť rozsah týchto nových podpoložiek vzhľadom na termín „modem“ a „interaktívna výmena informácií“. Preto by sa do kapitoly 85 kombinovanej nomenklatúry mala vložiť nová doplnková poznámka, aby sa zaručil jednotný výklad týchto podpoložiek na celom území Únie. |
|
(3) |
Nariadenie (EHS) č. 2658/87 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, |
|
(4) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Do kapitoly 85 kombinovanej nomenklatúry v prílohe I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 v znení zmien a doplnení nariadenia Komisie (EÚ) č. 1006/2011 (3) sa vkladá táto doplnková poznámka 3:
|
„3. |
Výlučne na účely podpoložiek 8528 71 15 a 8528 71 91 sa termín ‚modem‘ vzťahuje na zariadenia alebo príslušenstvo, ktoré modulujú alebo demodulujú vstupné a výstupné signály, napríklad modemy V.90 alebo káblové modemy, a iné zariadenia, ktoré využívajú podobnú technológiu na získanie prístupu k internetu, ako napríklad WLAN, ISDN a Ethernet. Rozsah prístupu k internetu môže byť obmedzený poskytovateľom služby.
Prístroje tejto podpoložky musia umožňovať dvojsmernú komunikáciu alebo dvojsmerný tok informácií na účely zabezpečenia interaktívnej výmeny informácií. “ |
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 21. februára 2012
Za Komisiu v mene predsedu
Algirdas ŠEMETA
člen Komisie
(1) Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/3 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 156/2012
z 22. februára 2012,
ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I až IV k nariadeniu Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1), a najmä na jeho článok 74 ods. 1,
keďže:
|
(1) |
V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 44/2001 sú uvedené pravidlá súdnej právomoci jednotlivých štátov, na ktoré odkazuje článok 3 ods. 2 a článok 4 ods. 2 uvedeného nariadenia. Príloha II obsahuje zoznam súdov alebo príslušných orgánov, ktoré majú súdnu právomoc na území členských štátov pre podávanie návrhov na vyhlásenie vykonateľnosti. V prílohe III je uvedený zoznam súdov, na ktoré možno podať odvolanie proti rozhodnutiu o vyhlásení vykonateľnosti, a v prílohe IV sú vymenované opravné prostriedky proti takýmto rozhodnutiam. |
|
(2) |
Prílohy I, II a III k nariadeniu (ES) č. 44/2001 boli niekoľkokrát zmenené a doplnené, naposledy nariadením Komisie (EÚ) č. 416/2010 (2) tak, aby sa aktualizovali kritériá právomoci jednotlivých štátov, zoznamy súdov a príslušných orgánov. |
|
(3) |
Členské štáty oznámili Komisii ďalšie zmeny a doplnenia zoznamov uvedených v prílohách I, II, a IV. Okrem toho by mala byť odstránená položka odkazujúca na Island v prílohách III a IV, keďže Island nie je členským štátom. Je preto vhodné uverejniť konsolidované znenia zoznamov uvedených v týchto prílohách. |
|
(4) |
V súlade s článkom 2 dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (3) by sa podľa medzinárodného práva toto nariadenie malo uplatňovať na vzťahy medzi Európskou úniou a Dánskom. |
|
(5) |
V súlade s článkom 2 ods. 2 písm. g) až j) dohody by položky odkazujúce na Dánsko mali byť uvedené aj v prílohách I až IV. |
|
(6) |
Nariadenie (ES) č. 44/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Prílohy I až IV k nariadeniu (ES) č. 44/2001 sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.
V Bruseli 22. februára 2012
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.
PRÍLOHA
„PRÍLOHA I
Kritériá právomoci uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2
— v Belgicku: články 5 až 14 zákona zo 16. júla 2004 o medzinárodnom práve súkromnom,
— v Bulharsku: článok 4 ods. 1 bod 2 zákonníka medzinárodného práva súkromného,
— v Českej republike: článok 86 zákona č. 99/1963 Sb., občianskeho súdneho poriadku (občanský soudní řád), v znení zmien a doplnení,
— v Dánsku: článok 246 ods. 2 a 3 zákona o súdnom konaní (lov om rettens pleje),
— v Nemecku: článok 23 občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozeßordnung),
— v Estónsku: článok 86 občianskeho súdneho poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik),
— v Grécku: článok 40 občianskeho súdneho poriadku (Κώδικας Πολιτικής Δικονομίας),
— vo Francúzsku: články 14 a 15 občianskeho zákonníka (Code civil),
— v Írsku: kritériá, ktoré umožňujú založenie právomoci na skutočnosti, že písomnosť, ktorou sa začalo konanie, bola doručená žalovanému počas jeho dočasnej prítomnosti v Írsku,
— v Taliansku: články 3 a 4 zákona č. 218 z 31. mája 1995,
— na Cypre: článok 21 ods. 2 zákona o súdoch č. 14 z roku 1960, v znení neskorších zmien a doplnení,
— v Lotyšsku: článok 27 a a článok 28 ods. 3, 5, 6 a 9 zákona o občianskom súdnom konaní (Civilprocesa likums),
— v Litve: článok 31 občianskeho súdneho poriadku (Civilinio proceso kodeksas),
— v Luxembursku: články 14 a 15 občianskeho zákonníka (Code civil),
— v Maďarsku: článok 57 zákonného nariadenia č. 13 z roku 1979 o medzinárodnom práve súkromnom (a nemzetközi magánjogról szóló 1979. évi 13. törvényerejű rendelet),
— na Malte: články 742, 743 a 744 zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom konaní — kapitola 12 (Kodiċi ta’ Organizzazzjoni u Proċedura Ċivili — Kap. 12) a článok 549 obchodného zákonníka — kapitola 13 (Kodiċi tal-kummerċ — Kap. 13),
— v Rakúsku: článok 99 zákona o súdnej právomoci (Jurisdiktionsnorm),
— v Poľsku: článok 1103 ods. 4 občianskeho súdneho poriadku (Kodeks postępowania cywilnego),
— v Portugalsku: článok 65 ods. 1 písm. b) občianskeho súdneho poriadku (Código de Processo Civil), v rozsahu, v ktorom obsahuje neprimerané kritéria právomoci, ako napríklad právomoc súdov podľa miesta sídla pobočky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky (ak sa nachádza v Portugalsku), keď ústredná správa (ak sa nachádza v cudzom štáte) je žalovanou stranou, a článok 10 pracovnoprávneho súdneho poriadku (Código de Processo de Trabalho), v rozsahu, v ktorom obsahuje neprimerané kritériá právomoci, ako napríklad právomoc súdov podľa miesta, v ktorom má bydlisko žalobca v konaní týkajúcom sa individuálnych pracovných zmlúv, ak žalobu podal zamestnanec proti zamestnávateľovi,
— v Rumunsku: články 148 — 157 zákona č. 105/1992 o medzinárodných súkromnoprávnych vzťahoch,
— v Slovinsku: článok 48 ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (Zakon o medarodnem zasebnem pravu in postopku) v súvislosti s článkom 47 ods. 2 zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o pravdnem postopku) a článok 58 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (Zakon o medarodnem zasebnem pravu in postopku) v súvislosti s článkom 59 zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o pravdnem postopku),
— na Slovensku: články 37 až 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a s nimi súvisiace procesnoprávne normy,
— vo Fínsku: kapitola 10 článok 18 ods. 1 prvý a druhý pododsek súdneho poriadku (oikeudenkäymiskaari/rättegångsbalken),
— vo Švédsku: kapitola 10 článok 3 prvý odsek prvá veta súdneho poriadku (rättegångsbalken),
— v Spojenom kráľovstve: kritériá, ktoré umožňujú založenie právomoci:
|
a) |
písomnosť, ktorou sa začína konanie, bola doručená obžalovanému počas jeho dočasnej prítomnosti v Spojenom kráľovstve, alebo |
|
b) |
v Spojenom kráľovstve sa nachádza majetok patriaci obžalovanému, alebo |
|
c) |
majetok obžalovaného, nachádzajúci sa v Spojenom kráľovstve, bol zaistený žalobcom. |
„PRÍLOHA II
Súdy alebo príslušné orgány, na ktoré sa podávajú návrhy podľa článku 39:
|
— |
v Belgicku tribunal de premiére instance alebo rechtbank van eerste aanleg alebo erstinstanzliches Gericht, |
|
— |
v Bulharsku: окръжният съд, |
|
— |
v Českej republike okresní soud alebo soudní exekutor, |
|
— |
v Dánsku byret, |
|
— |
v Nemecku:
|
|
— |
v Estónsku maakohus (okresný súd), |
|
— |
v Grécku Movομελές Πρωτоδιкείо, |
|
— |
v Španielsku Juzgado de primera Instancia, |
|
— |
vo Francúzsku:
|
|
— |
v Írsku High Court, |
|
— |
v Taliansku corte d’appello, |
|
— |
na Cypre Επαρχιακό Δικαστήριο alebo v prípade rozsudku vo veci výživného Οικογενειακό Δικαστήριο, |
|
— |
v Lotyšsku: na rajona (pilsētas) tiesa, |
|
— |
v Litve Lietuvos apeliacinis teismas, |
|
— |
v Luxembursku predseda senátu tribunal d’arrondissement, |
|
— |
v Maďarsku megyei bíróság székhelyén működő helyi bíróság a v Budapešti Budai Központi Kerületi Bíróság, |
|
— |
na Malte Prim‘ Awla tal-Qorti Ċivili alebo Qorti tal-Maġistrati ta‘ Għawdex fil-ġurisdizzjoni superjuri tagħha alebo v prípade rozsudku vo veci výživného Reġistratur tal-Qorti po postúpení zo strany Ministru responsabbli għall-Ġustizzja, |
|
— |
v Holandsku voorzieningenrechter van de rechtbank, |
|
— |
v Rakúsku Bezirksgericht, |
|
— |
v Poľsku sąd okręgowy, |
|
— |
v Portugalsku Tribunal de Comarca, |
|
— |
v Rumunsku Tribunal, |
|
— |
v Slovinsku okrožno sodišče, |
|
— |
na Slovensku okresný súd, |
|
— |
vo Fínsku käräjäoikeus/tingsrätt, |
|
— |
vo Švédsku Svea hovrätt, |
|
— |
v Spojenom kráľovstve:
|
„PRÍLOHA III
Súdy, na ktoré možno podať odvolanie podľa článku 43 ods. 2:
|
— |
v Belgicku:
|
|
— |
v Bulharsku Апелативен съд – София, |
|
— |
v Českej republike odvolací súd prostredníctvom okresného súdu, |
|
— |
v Dánsku landsret, |
|
— |
v Nemecku Oberlandesgericht, |
|
— |
v Estónsku ringkonnakohus, |
|
— |
v Grécku Εφετείо, |
|
— |
v Španielsku Juzgado de Primera Instancia, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, pričom o opravnom prostriedku rozhodne Audiencia Provincial, |
|
— |
vo Francúzsku:
|
|
— |
v Írsku High Court, |
|
— |
v Taliansku corte d'appello, |
|
— |
na Cypre Επαρχιακό Δικαστήριο alebo v prípade rozsudku vo veci výživného Οικογενειακό Δικαστήριο, |
|
— |
v Lotyšsku Apgabaltiesa prostredníctvom rajona (pilsētas) tiesa, |
|
— |
v Litve Lietuvos apeliacinis teismas, |
|
— |
v Luxembursku Cour supérieure de Justice konajúci ako odvolací súd v občianskych veciach, |
|
— |
v Maďarsku miestny súd v sídle okresného súdu (v Budapešti ústredný obvodný súd v Bude); o odvolaní rozhoduje župný súd (v Budapešti súd hlavného mesta), |
|
— |
na Malte Qorti ta‘ l-Appell v súlade s odvolacím postupom stanoveným pre odvolania v Kodiċi ta‘ Organizzazzjoni u Proċedura Ċivili – Kap.12 alebo v prípade rozsudku vo veci výživného vydaného ċitazzjoni pred Prim‘ Awla tal-Qorti ivili jew il-Qorti tal-Maġistrati ta‘ Għawdex fil-ġurisdizzjoni superjuri tagħha‘, |
|
— |
v Holandsku rechtbank, |
|
— |
v Rakúsku Landesgericht prostredníctvom Bezirksgericht, |
|
— |
v Poľsku sąd apelacyjny prostredníctvom sąd okręgowy, |
|
— |
v Portugalsku je príslušným súdom Tribunal da Relação. Odvolanie sa podáva podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov prostredníctvom žiadosti určenej súdu, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, |
|
— |
v Rumunsku Curte de Apel, |
|
— |
v Slovinsku okrožno sodišče, |
|
— |
na Slovensku odvolací súd prostredníctvom okresného súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, |
|
— |
vo Fínsku hovioikeus/hovrätt, |
|
— |
vo Švédsku Svea hovrätt, |
|
— |
v Spojenom kráľovstve:
|
„PRÍLOHA IV
Opravné prostriedky, ktoré možno podať podľa článku 44:
|
— |
v Belgicku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku a Holandsku odvolanie v rámci kasácie, |
|
— |
v Bulharsku обжалване пред Върховния касационен съд, |
|
— |
v Českej republike dovolání a žaloba pro zmatečnost, |
|
— |
v Dánsku odvolanie na Højesteret s povolením Procesbevillingsnævnet, |
|
— |
v Nemecku Rechtsbeschwerde, |
|
— |
v Estónsku kassatsioonikaebus, |
|
— |
v Írsku odvolanie v právnej otázke na Najvyšší súd, |
|
— |
na Cypre odvolanie na Najvyšší súd, |
|
— |
v Lotyšsku odvolanie na Augstākās tiesas Senātā prostredníctvom Apgabaltiesa, |
|
— |
v Litve odvolanie na Lietuvos Aukščiausiasis Teismas, |
|
— |
v Maďarsku felülvizsgálati kérelem, |
|
— |
na Malte nie je prípustný žiadny ďalší opravný prostriedok na žiadny iný súd; v prípade rozsudku vo veci výživného Qorti ta‘ l-Appell podľa odvolacieho postupu upraveného v kodiċi ta‘ Organizzazzjoni u Procedura Ċivili – Kap. 12, |
|
— |
v Rakúsku Revisionsrekurs, |
|
— |
v Poľsku skarga kasacyjna, |
|
— |
v Portugalsku odvolanie v právnej otázke, |
|
— |
v Rumunsku contestatie in anulare alebo revizuire, |
|
— |
v Slovinsku odvolanie na Vrhovno sodišče Republike Slovenije, |
|
— |
na Slovensku dovolanie, |
|
— |
vo Fínsku odvolanie na korkein oikeus/högsta domtsolen, |
|
— |
vo Švédsku odvolanie na Högsta domstolen, |
|
— |
vo Spojenom kráľovstve jediné ďalšie odvolanie v právnej otázke. |
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/11 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 157/2012
z 22. februára 2012,
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2535/2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o dohodách týkajúcich sa dovozu mlieka a mliečnych výrobkov a otvorenia colných kvót
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho článok 144 ods. 1 a článok 148 písm. c) v spojení s jeho článkom 4,
keďže:
|
(1) |
Dohodou vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o dodatočných obchodných preferenciách v oblasti poľnohospodárskych výrobkov na základe článku 19 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako bola schválená rozhodnutím Rady 2011/818/EÚ (2), sa ustanovuje zvýšenie ročných bezcolných kvót a ich rozšírenie na všetky druhy syrov s pôvodom v Nórsku od 1. januára 2012. Tieto zmeny sa musia zohľadniť v článkoch 5 a 19 nariadenia Komisie (ES) č. 2535/2001 (3) a v časti H prílohy I k uvedenému nariadeniu. |
|
(2) |
Zatiaľ čo súčasné kvóty sú spravované na základe ročného obdobia od júla do júna, zvýšené kvóty sa budú spravovať na základe kalendárneho roka. Odchylne od článku 6 nariadenia (ES) č. 2535/2001, ktorým sa stanovuje rozdelenie na dve rovnaké časti v trvaní 6 mesiacov, v prípade množstva, ktoré je k dispozícii na rok 2012, by sa malo vziať do úvahy množstvo 2 000 ton, ktoré sa už poskytlo v roku 2011 na prvý polrok 2012. Iba množstvo 1 600 ton by preto malo byť k dispozícii na čiastkové obdobie, ktoré sa z organizačných dôvodov začne 1. marca 2012. Toto nariadenie by sa však malo uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté množstvo 2 000 ton, ktoré už bolo dané k dispozícii na obdobie od 1. januára 2012 do 30. júna 2012. |
|
(3) |
Keďže sa skončila lehota na podávanie žiadostí o dovozné licencie na prvý polrok 2012, ako sa ustanovuje v článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 2535/2001, malo by sa prijať ustanovenie platné pre nové obdobie na podávanie žiadostí o dovozné licencie a pre výnimku z uvedeného článku vo vzťahu k množstvu 1 600 ton na čiastkové obdobie od marca do júna 2012. Aby sa predišlo vylúčeniu žiadateľov, ktorí už v novembri 2011 podali žiadosť týkajúcu sa množstva 2 000 ton, z nového obdobia podávania žiadostí, je vhodné ustanoviť výnimku z článku 6 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (4). |
|
(4) |
V článku 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1301/2006 sa ustanovuje oznamovanie množstiev, na ktoré sa vzťahujú dovozné licencie, a to do dvoch mesiacov od skončenia platnosti príslušných licencií. Na účely dobrého riadenia je potrebné, aby Komisia mala tieto informácie k dispozícii v skoršom štádiu. Povinnosť náležitého oznamovania by sa preto mala ustanoviť v článku 16 nariadenia (ES) č. 2535/2001. |
|
(5) |
Nariadenie (ES) č. 2535/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
|
(6) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2535/2001
Nariadenie (ES) č. 2535/2001 sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
v článku 5 sa písmeno h) nahrádza takto:
|
|
2. |
do článku 16 sa vkladá tento odsek 5: „5. Odchylne od písmena b) prvého pododseku odseku 1 článku 11 v spojení s druhým pododsekom tohto článku nariadenia (ES) č. 1301/2006 členské štáty oznámia Komisii množstvá vrátane nulových oznámení, na ktoré sa vzťahujú dovozné licencie, ktoré vydali, do 10 pracovných dní od skončenia lehoty na vydávanie daných licencií uvedených v odseku 1 tohto článku.“ |
|
3. |
v článku 19 ods. 1 sa písmeno g) nahrádza takto:
|
|
4. |
časť H prílohy I sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu. |
Článok 2
Výnimka z nariadení (ES) č. 2535/2001 a (ES) č. 1301/2006
1. Odchylne od článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 2535/2001 a článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1301/2006, pre kvótu na obdobie od 1. marca do 30. júna 2012 v súvislosti s množstvom 1 600 ton, ako sa stanovuje v časti H prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2535/2001, zmenenom a doplnenom prílohou k tomuto nariadeniu, žiadosti o dovozné licencie možno podávať od 1. do 10. marca 2012.
Tieto žiadosti sa týkajú minimálne 10 ton.
2. Dovozné licencie vydané v súlade s odsekom 1 sú platné do 30. júna 2012.
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. marca 2012.
Toto nariadenie sa však uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté množstvo 2 000 ton, ktoré už bolo dané k dispozícii na obdobie od 1. januára 2012 do 30. júna 2012.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 22. februára 2012
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 327, 9.12.2011, s. 1.
PRÍLOHA
„ I. H
COLNÉ KVÓTY PODĽA PRÍLOHY I K DOHODE S NÓRSKOM
Kvóty v období od januára do decembra
|
Číslo kvóty |
Číselný znak kombinovanej nomenklatúry |
Opis |
Clo |
Kvóty od 1. marca do 30. júna 2012 (v tonách) |
Kvóty od 1. júla do 31. decembra 2012 (v tonách) |
Kvóty od 1. januára 2013 (v tonách) |
|
|
ročná |
polročná |
||||||
|
09.4179 |
0406 |
Syry a tvaroh |
oslobodené |
1 600 |
3 600 |
7 200 |
3 600 “ |
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/14 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 158/2012
z 22. februára 2012,
ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),
so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,
keďže:
|
(1) |
Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu. |
|
(2) |
Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 22. februára 2012
Za Komisiu v mene predsedu
José Manuel SILVA RODRÍGUEZ
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
PRÍLOHA
Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
|
(EUR/100 kg) |
||
|
Číselný znak KN |
Kód tretej krajiny (1) |
Paušálna dovozná hodnota |
|
0702 00 00 |
IL |
107,2 |
|
JO |
78,3 |
|
|
MA |
83,6 |
|
|
TN |
77,6 |
|
|
TR |
125,6 |
|
|
ZZ |
94,5 |
|
|
0707 00 05 |
JO |
134,1 |
|
MA |
94,2 |
|
|
TR |
169,2 |
|
|
ZZ |
132,5 |
|
|
0709 93 10 |
MA |
63,8 |
|
TR |
159,6 |
|
|
ZZ |
111,7 |
|
|
0805 10 20 |
EG |
47,8 |
|
IL |
70,4 |
|
|
MA |
50,5 |
|
|
TN |
56,1 |
|
|
TR |
74,1 |
|
|
ZZ |
59,8 |
|
|
0805 20 10 |
IL |
137,1 |
|
MA |
89,6 |
|
|
ZZ |
113,4 |
|
|
0805 20 30 , 0805 20 50 , 0805 20 70 , 0805 20 90 |
EG |
83,5 |
|
IL |
120,2 |
|
|
MA |
97,2 |
|
|
TR |
69,2 |
|
|
ZZ |
92,5 |
|
|
0805 50 10 |
EG |
74,4 |
|
TR |
51,2 |
|
|
ZZ |
62,8 |
|
|
0808 10 80 |
CA |
136,5 |
|
CL |
98,4 |
|
|
CN |
98,3 |
|
|
MK |
29,3 |
|
|
US |
149,9 |
|
|
ZZ |
102,5 |
|
|
0808 30 90 |
AR |
108,8 |
|
CL |
120,5 |
|
|
CN |
56,7 |
|
|
US |
127,1 |
|
|
ZA |
87,3 |
|
|
ZZ |
100,1 |
|
(1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ ZZ “ znamená „iného pôvodu“.
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/16 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 159/2012
z 22. februára 2012,
ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru stanovené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 971/2011 na hospodársky rok 2011/2012
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),
so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 951/2006 z 30. júna 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 318/2006, pokiaľ ide o obchodovanie s tretími krajinami v sektore cukru (2), a najmä na jeho článok 36 ods. 2 druhý pododsek druhú vetu,
keďže:
|
(1) |
Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2011/12 sa stanovila vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 971/2011 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 142/2012 (4). |
|
(2) |
Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s článkom 36 nariadenia (ES) č. 951/2006. |
|
(3) |
Keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, je vhodné, aby toto opatrenie nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Reprezentatívne ceny a dodatočné clá uplatniteľné na dovoz produktov uvedených v článku 36 nariadenia (ES) č. 951/2006, stanovené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 971/2011 na hospodársky rok 2011/2012, sa menia a dopĺňajú a uvádzajú sa v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 22. februára 2012
Za Komisiu v mene predsedu
José Manuel SILVA RODRÍGUEZ
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 178, 1.7.2006, s. 24.
PRÍLOHA
Zmenené a doplnené reprezentatívne ceny a dodatočné dovozné clá na biely cukor, surový cukor a produkty patriace pod číselný znak KN 1702 90 95 uplatniteľné od 23. februára 2012
|
(v EUR) |
||
|
Číselný znak KN |
Výška reprezentatívnej ceny na 100 kg netto daného produktu |
Výška dodatočného cla na 100 kg netto daného produktu |
|
1701 12 10 (1) |
44,16 |
0,00 |
|
1701 12 90 (1) |
44,16 |
1,36 |
|
1701 13 10 (1) |
44,16 |
0,00 |
|
1701 13 90 (1) |
44,16 |
1,66 |
|
1701 14 10 (1) |
44,16 |
0,00 |
|
1701 14 90 (1) |
44,16 |
1,66 |
|
1701 91 00 (2) |
48,40 |
2,95 |
|
1701 99 10 (2) |
48,40 |
0,00 |
|
1701 99 90 (2) |
48,40 |
0,00 |
|
1702 90 95 (3) |
0,48 |
0,23 |
(1) Stanovené pre štandardnú kvalitu definovanú v bode III prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1234/2007.
(2) Stanovené pre štandardnú kvalitu definovanú v bode II prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1234/2007.
(3) Stanovené na 1 % obsahu sacharózy.
SMERNICE
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/18 |
SMERNICA KOMISIE 2012/4/EÚ
z 22. februára 2012,
ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/43/ES, ktorou sa v súlade so smernicou Rady 93/15/EHS zriaďuje systém na identifikáciu a sledovateľnosť výbušnín na civilné použitie
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Rady 93/15/EHS z 5. apríla 1993 o zosúladení ustanovení, týkajúcich sa uvádzaní výbušnín na trh a ich kontrole pre civilné použitie (1), a najmä na jej článok 14 ods. 2 druhú vetu,
keďže:
|
(1) |
Predmetom úpravy smernice 93/15/EHS sú roznetky vrátane bezpečných roznetiek a kapsľové zápalky, ktoré sa však skôr ako výbušniny používajú na pyrotechnické účely. Prípadné účinky ich zneužitia sú pravdepodobne podobné ako účinky zneužitia pyrotechnických výrobkov, ktoré predstavujú nízku úroveň nebezpečenstva a preto sú tieto účinky v porovnaní s inými druhmi výbušnín oveľa menej závažné. Z dôvodov proporcionality by sa mali roznetky vrátane bezpečných roznetiek a kapsľové zápalky vyňať zo systému na identifikáciu a sledovateľnosť výbušnín na civilné použitie. |
|
(2) |
Vyvinutie počítačových systémov potrebných na zavedenie systému na identifikáciu a sledovateľnosť výbušnín si vyžiadalo viacej času, ako sa pôvodne očakávalo. V záujme poskytnutia dodatočného času odvetviu výroby výbušnín nato, aby mohlo v plnej miere vyvinúť, otestovať, potvrdiť elektronické systémy, ktoré sú potrebné na vykonávanie smernice Komisie 2008/43/ES (2), a tým zvýšiť ich bezpečnosť, je nutné odložiť uplatňovanie smernice 2008/43/ES. Aby to bolo možné, mala by sa odložiť povinnosť výrobcov a dovozcov označovať výbušniny o jeden rok, t. j. táto povinnosť by mala začať platiť od 5. apríla 2013. Dodatočný čas je nutný na to, aby všetci aktéri v celom dodávateľskom reťazci zaviedli požadované elektronické systémy sledovania. Okrem toho skladové zásoby výbušnín s dlhšou dobou skladovania, ktoré majú starší dátum výroby a na ktoré sa nevzťahovala povinnosť označovania podľa smernice 2008/43/ES, budú stále prítomné v dodávateľskom reťazci a nie je praktické ukladať spoločnostiam povinnosť viesť rôzne druhy evidencie. Povinnosti týkajúce sa zhromažďovania údajov a vedenia evidencie by sa mali odložiť o tri roky, t. j. tieto povinnosti by mali začať platiť od 5. apríla 2015. |
|
(3) |
Niektoré výrobky sú príliš malé na to, aby sa dal na nich uviesť kód miesta výroby a elektronicky čitateľné informácie. K niektorým iným výrobkom nie je technicky možné pripojiť jednoznačnú identifikáciu vzhľadom na ich tvar alebo dizajn. V týchto prípadoch by sa mala požadovaná identifikácia pripojiť ku každej najmenšej baliacej jednotke. Budúci technický pokrok môže umožniť umiestnenie kódu miesta výroby a elektronicky čitateľných informácií na týchto výrobkoch. Komisia by preto mala do konca roka 2020 vykonať preskúmanie s cieľom posúdiť, či požadované informácie je možné umiestniť na samotné výrobky. |
|
(4) |
Smernica 2008/43/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
|
(5) |
Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom výboru ustanoveného podľa článku 13 ods. 1 smernice 93/15/ES, |
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Smernica 2008/43/ES sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
V článku 2 sa dopĺňajú tieto písmená d), e) a f):
|
|
2. |
Článok 7 sa nahrádza takto: „Článok 7 Zážihové rozbušky Pri zážihových rozbuškách pozostáva jednoznačná identifikácia z nálepky alebo priamej tlače alebo značky na puzdre rozbušky. Podobná etiketa sa umiestni na každé balenie rozbušiek. Okrem toho môžu podniky použiť pasívny inertný elektronický štítok pripojený na každú rozbušku a zároveň podobný elektronický štítok pre každé balenie rozbušiek.“ |
|
3. |
Články 9 a 10 sa nahrádzajú takto: „Článok 9 Zápalky a iniciačné nálože Pri iných zápalkách ako sú tie, ktoré uvádza článok 2, a pri iniciačných náložiach pozostáva jednoznačná identifikácia z nálepky alebo priamej tlače na takých zápalkách a iniciačných náložiach. Podobná etiketa sa umiestni na každé balenie takých zápaliek a iniciačných náloží. Okrem toho môžu podniky použiť pasívny inertný elektronický štítok pripojený na každú takú zápalku a iniciačnú nálož a zároveň podobný elektronický štítok pre každé balenie takých zápaliek a iniciačných náloží. Článok 10 Výbušné zápalné šnúry Pri výbušných zápalných šnúrach pozostáva jednoznačná identifikácia z nálepky alebo priamej tlače na cievke. Jednoznačná identifikácia sa označí v intervale piatich metrov buď na vonkajšom obale šnúry alebo na plastovom extrudovanom vnútornom povlaku priamo pod vonkajšou tkaninou šnúry. Podobná etiketa sa umiestni na každé balenie výbušnej zápalnej šnúry. Okrem toho môžu podniky použiť pasívny inertný elektronický štítok vložený do každej šnúry a podobný elektronický štítok pre každé balenie šnúry.“ |
|
4. |
V článku 15 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza týmto: „Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 5. apríla 2013. Ustanovenia potrebné na plnenie článku 3 ods. 6 a článkov 13 a 14 sa však budú uplatňovať od 5. apríla 2015.“ |
|
5. |
Vkladá sa tento článok 15a: „Článok 15a Komisia do 31. decembra 2020 vykoná preskúmanie s cieľom posúdiť, či je už vzhľadom na technický pokrok možné zrušiť výnimky stanovené v bode 3 prílohy.“ |
|
6. |
V bode 3 prílohy sa dopĺňajú tieto odseky: „Pre položky príliš malé na to, aby k nim bola pripojená informácia podľa bodu 1 písm. b) bodu i), bodu 1 písm. b) bodu ii) a bodu 2, alebo ak vzhľadom na ich tvar alebo dizajn nie je technicky možné k nim pripojiť jednoznačnú identifikáciu, sa jednoznačná identifikácia pripája ku každej najmenšej baliacej jednotke. Každá najmenšia baliaca jednotka musí byť uzavretá plombou. Každá zážihová rozbuška alebo iniciačná nálož, na ktorú sa vzťahuje výnimka stanovená v druhom odseku, sa označuje trvanlivým spôsobom jasne čitateľnými informáciami podľa bodu 1 písm. b) bodu i) a bodu 1 písm. b) bodu ii). Počet obsiahnutých zážihových rozbušiek a iniciačných náloží sa vyznačuje tlačou na najmenšej baliacej jednotke. Každá výbušná zápalná šnúra, na ktorú sa vzťahuje výnimka stanovená v druhom odseku, sa označuje jednoznačnou identifikáciou na navíjacom valci alebo vretene a tiež, ak je to možné aj na najmenšej baliacej jednotke.“ |
Článok 2
1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 4. apríla 2012 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.
Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 5. apríla 2013.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli 22. februára 2012
Za Komisiu
predseda
José Manuel BARROSO
ROZHODNUTIA
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/21 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 20. apríla 2011
o štátnej pomoci C 19/09 (ex N 64/09), ktorú Dánsko zamýšľa poskytnúť v súvislosti s reštrukturalizáciou spoločnosti TV2 Danmark A/S
[oznámené pod číslom K(2011) 2614]
(Iba dánske znenie je autentické)
(Text s významom pre EHP)
(2012/109/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (1), a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,
so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),
po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (2), a so zreteľom na tieto pripomienky,
keďže:
I. POSTUP
|
(1) |
Dňa 4. augusta 2008 Komisia oznámila Dánsku svoje rozhodnutie nevzniesť námietky voči pomoci na záchranu, ktorá sa mala poskytnúť spoločnosti TV2 Danmark A/S vo forme úveru vo výške 1 000 mil. DKK (ďalej len „rozhodnutie o pomoci na záchranu“) (3). V tomto rozhodnutí sa zistilo, že plánovaná pomoc bola zlučiteľná s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, teraz článkom 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä s pravidlami ustanovenými v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (4) (ďalej len „usmernenia“). |
|
(2) |
Podľa tohto rozhodnutia o pomoci na záchranu a usmernení sa Komisii mal predložiť reštrukturalizačný plán alebo plán na likvidáciu, prípadne dôkaz o tom, že pôžička bola splatená v plnom rozsahu, najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia opatrenia pomoci na záchranu, to znamená najneskôr do 4. februára 2009. |
|
(3) |
Dňa 4. februára 2009 Dánsko v súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES, teraz článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, oznámilo Komisii reštrukturalizačný plán týkajúci sa spoločnosti TV2 Danmark A/S. |
|
(4) |
Listom z 2. júla 2009 Komisia informovala Dánsko, že sa rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, teraz článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o túto pomoc. |
|
(5) |
Rozhodnutie Komisie začať uvedené konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (5). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. |
|
(6) |
Komisia dostala od zainteresovaných strán tieto pripomienky:
|
|
(7) |
Komisia zaslala 27. októbra 2009 pripomienky Dánsku. Posledná pripomienka spoločnosti Telia Stofa bola zaslaná Dánsku 30. novembra 2009. Dánsku sa poskytla možnosť odpovedať a jeho pripomienky boli doručené prostredníctvom dvoch listov, ktoré sa zaoberali rôznymi stránkami pripomienok tretích strán: listu dánskej vlády z 29. januára 2010, doručeného prostredníctvom stáleho zastúpenia a zaevidovaného 23. februára 2010, a listu z 29. marca 2010, zaevidovaného 30. marca 2010, s prílohami k tomuto listu, ktoré boli zaevidované 14. apríla 2010. Dňa 8. júna 2010 dánska vláda poskytla niektoré ďalšie informácie o schválení novej dohody v oblasti mediálnej politiky na roky 2011 – 2014. |
|
(8) |
Dňa 9. júna 2010 spoločnosť TV2 Danmark A/S predložila informačné memorandum o predaji vysielacej siete TV2. |
|
(9) |
Komisia sa 8. júna 2010 stretla s príjemcom pomoci, spoločnosťou TV2 Danmark A/S. V nadväznosti na toto stretnutie Komisia 30. júna 2010 zaslala Dánsku otázky, na ktoré Dánsko predložilo odpovede 9. júla 2010. |
|
(10) |
Spoločnosť Viasat predložila ďalšie informácie prostredníctvom elektronickej pošty 26. mája 2010 a prostredníctvom listov zaevidovaných 1. júna 2010 a 6. júla 2010. |
|
(11) |
Na základe ďalších otázok Komisie z 23. a 28. júla 2010 Dánsko predložilo 17. augusta 2010 odpovede na tieto otázky. Dňa 14. septembra 2010 Komisia uskutočnila stretnutie s Dánskom, po ktorom Dánsko poskytlo ďalšie pripomienky v liste z 15. októbra 2010. |
|
(12) |
Spoločnosť Viasat predložila ďalšie informácie Komisii 22. decembra 2010 a spoločnosť SBS tak urobila 7. februára 2011. |
|
(13) |
Dňa 14. januára 2011 zaslala Komisia Dánsku žiadosť o informácie, na ktorú Dánsko odpovedalo listom z 3. februára 2011. Dánsko požiadalo o ďalšie stretnutie listom z 28. januára 2011. Toto stretnutie sa uskutočnilo 7. februára 2011. Ďalšie informácie boli predložené 24. februára 2011. |
|
(14) |
Ďalšie stretnutie sa na žiadosť dánskych orgánov uskutočnilo 4. marca 2011. Dánsko následne predložilo viac informácií prostredníctvom listov zaevidovaných 11., 17. a 18. marca 2011 a 6. a 14. apríla 2011. Vo svojom liste z 11. marca 2011 Dánsko informovalo Komisiu, že časti reštrukturalizačného plánu (karta TV2 Alene, podrobnejšie vysvetlená ďalej v texte) sa nebudú realizovať. V dňoch 17. a 18. marca a 6. a 14. apríla 2011 Dánsko poskytlo zmenené finančné údaje, v ktorých sa táto zmena zohľadnila. |
|
(15) |
Ďalej je potrebné uviesť, že 24. marca 2009 spoločnosť Viasat Broadcasting UK Ltd podala na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev (teraz Všeobecný súd) (6) žalobu o neplatnosti rozhodnutia o pomoci na záchranu. 15. mája 2009 spoločnosť Viasat Broadcasting UK Ltd požiadala, aby Komisia začala konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ na účely zrušenia rozhodnutia o pomoci na záchranu (7). Tieto podania sa týkajú iného rozhodnutia a nebránia Komisii v tom, aby zaujala stanovisko k reštrukturalizačnému plánu. Rozhodnutím zo 17. mája 2010 však bolo konanie na súde zastavené dovtedy, kým Komisia neprijme konečné rozhodnutie vo veci reštrukturalizácie (8). |
|
(16) |
Dňa 14. decembra 2009 spoločnosť MTG/Viasat predložila sťažnosť, v ktorej tvrdí, že zavedením koncesionárskych poplatkov pre TV2 Dánsko okrem iného porušuje články 106 a 102 ZFEÚ. |
II. PRÍJEMCA: TV2 DANMARK A/S
|
(17) |
Spoločnosť TV2 Danmark A/S bola zapísaná do obchodného registra v roku 2003 ako akciová spoločnosť v úplnom vlastníctve dánskeho štátu. Spoločnosť prevzala činnosti nezávislej verejnoprávnej inštitúcie TV2, ktorá vznikla v roku 1986. Spoločnosť Danmark A/S má podiely v niekoľkých rozdielnych spoločnostiach, ktoré zahŕňajú dcérske spoločnosti v úplnom vlastníctve, pridružené spoločnosti, spoločné podniky a menšinové účasti. Spoločnosť TV2 Danmark A/S (ďalej len „TV2“) je materská spoločnosť skupiny TV2 Group a prevádzkuje verejnoprávny televízny kanál (ďalej v texte aj pod názvom „hlavný kanál“). |
|
(18) |
Súčasný obchodný model: Historicky bol hlavný kanál TV2 financovaný z televíznych licenčných poplatkov a z príjmov z reklám. Hoci sú regionálne kanály ešte vždy čiastočne financované týmto spôsobom, financovanie z licenčných poplatkov sa v prípade hlavného kanála skončilo v júli 2004 a zachovalo sa len financovanie prostredníctvom príjmov z reklamy. Tieto príjmy z reklamy sú v súčasnosti jediným zdrojom príjmu pre hlavný kanál okrem ziskov z komerčných kanálov. TV2 v súčasnosti nemá povolené účtovať účastnícke poplatky za svoj hlavný kanál. |
|
(19) |
Povinné poskytovanie verejnoprávnych služieb: V oddiele 38a ods. 1 dánskeho zákona o rozhlase a televízii sa stanovuje povinnosť TV2 poskytovať verejnoprávne služby a uvádza sa, že „programové činnosti verejnoprávnej služby sa poskytujú širokej verejnosti v súlade so zásadami uvedenými v oddiele 10“. Tieto všeobecné povinnosti sú doplnené podrobnejšími opismi v licencii verejnoprávnej služby a v jej dodatkoch. |
|
(20) |
Komisia uznala (9) a Všeobecný súd (10) jej v tomto bode vyhovel, že hlavný kanál TV2 spĺňa povinnosť verejnoprávnej služby. Prevádzkovanie verejnoprávnej služby TV 2 predstavuje viac ako […] (*1) jej nákladov (11). |
|
(21) |
Hlavný kanál TV2 naďalej povinne poskytuje verejnoprávnu službu a vysiela regionálne programy podľa bodu 2.5 licencie na poskytovanie verejnoprávnej služby (12). Regionálny obsah vyrábajú regionálne stanice TV2. Osem regionálnych staníc je nezávislých od TV2. Spravujú sa oddielom 31 a nasl. dánskeho zákona o rozhlase a televízii (13). Každá z ôsmich regionálnych staníc TV2 má radu zástupcov, ktorej zloženie odzrkadľuje široké spektrum aspektov regionálnej kultúry a komunity. TV2 sa nesmie zúčastňovať na zasadnutiach týchto rád zástupcov. Regionálne prevádzky sú poverené činnosťami verejnoprávnej služby podľa oddielu 31 a nasl. dánskeho zákona o rozhlase a televízii a v ich programoch sa musí klásť dôraz na regionálnu príslušnosť. Ich činnosti sú financované hlavne z licenčných poplatkov (14). TV2 je povinná vysielať tieto regionálne programy v „oknách“ v rámci bežného vysielania programu TV2 (15). TV2 nemá žiadny vplyv na zvolený televízny formát, napríklad s cieľom zabezpečiť súvislosť so všeobecným televíznym programom na hlavnom kanáli. Medzi celoštátnymi a regionálnymi programami vysiela TV2 reklamy, ktoré sú smerované na regionálny trh, a ponecháva si príjmy z reklamy. |
|
(22) |
Povinnosť vysielať: V súčasnosti sa na hlavný kanál vzťahuje povinnosť vysielať v súlade s oddielom 6 dánskeho zákona o rozhlase a televízii, podľa ktorého musia miestni prevádzkovatelia káblových distribučných systémov (vrátane komerčných káblových distribútorov) umožniť prístup ku kanálom uvedeným v ustanovení (to znamená TV2 a DR) vo všetkých svojich balíkoch (16). Distribútori televízneho vysielania, ktorí používajú satelit ako platformu na šírenie, neboli povinní zahrnúť hlavný kanál TV2 do programových balíkov, ale rozhodli sa, že to urobia, pretože kanál sa teší veľkej obľube (17). |
|
(23) |
Šírenie televízneho vysielania v Dánsku: Televízne vysielanie v Dánsku sa šíri piatimi rôznymi spôsobmi, ktoré sú založené na alternatívnych prostriedkoch prijímania televízneho signálu. Tieto spôsoby zahŕňajú šírenie prostredníctvom káblových systémov (distribútori YouSee a Stofa), SMATV (šírenie prostredníctvom miestnych káblových systémov), šírenie cez satelit (Viasat a Canal Digital), širokopásmové šírenie (IPTV) a šírenie prostredníctvom pozemného signálu. Od 1. novembra 2009 bol analógový pozemný signál vypnutý a pozemné televízne signály v Dánsku boli digitalizované. Spoločnosť Boxer zvíťazila vo výberovom konaní, aby plnila funkciu komerčného prevádzkovateľa, a zodpovedá za vysielanie kanálov na báze účastníckych poplatkov cez pozemnú sieť. V súčasnosti sa hlavný kanál TV2 vysiela bezplatne (free-to-air, FTA) bez akýchkoľvek účastníckych poplatkov, ktoré by sa účtovali za jeho sledovanie (18). |
|
(24) |
Činnosti TV2: Činnosť TV2 spočíva hlavne vo vysielaní a v predaji televíznych reklám. Takisto získava a nakupuje audiovizuálne práva na medzinárodných trhoch (napríklad. Euro 2008 alebo olympijské hry), ktoré môže vysielať sama alebo ďalej predávať. TV2 pôsobí takmer výlučne na televíznom vysielacom trhu a iných mediálnych trhoch v Dánsku. Hlavný kanál TV2 spolu s Danmarks Radio (verejnoprávny podnik, ktorý je financovaný výlučne z licenčných poplatkov a prevádzkuje dva verejnoprávne kanály) je najväčším televíznym kanálom. Hlavný kanál TV2 v súčasnosti konkuruje na televíznom reklamnom trhu napríklad kanálom spoločnosti Viasat TV3 a TV3+. Spoločnosť Viasat je vo vlastníctve švédskej skupiny Modern Times Group A/S (MTG), ktorá pôsobí aj ako distribútor v segmente satelitného vysielania. Pokiaľ ide o príjmy z reklamy, TV2 takisto konkuruje spoločnosti SBS A/S, ktorú vlastní nemecká ProSiebenSat. Platené televízne kanály TV2, ako je napríklad TV2 Zulu a TV2 Charlie, konkurujú ďalším komerčným kanálom na veľkoobchodnom trhu, pokiaľ ide o šírenie platených balíkov televíznych programov. |
|
(25) |
Komerčné činnosti: TV2 prevádzkuje niekoľko komerčných kanálov, ktoré nepatria medzi kanály poskytujúce služby verejnosti, vrátane TV2 Zulu, TV2 Charlie, TV2 Film a TV2 News. Vlastní aj 50 % TV2 Sports. TV2 Zulu, TV2 Charlie a TV2 News sú financované prostredníctvom predplatného a reklám, zatiaľ čo TV2 Film je financovaný výlučne z predplatného. |
|
(26) |
Ako potvrdilo Dánsko (19) a TV2 Danmark A/S, ako aj jej konkurent Viasat (20), prevádzka hlavného kanála je rozhodujúca pre dosiahnutie príjmov generovaných komerčnými kanálmi. |
|
(27) |
Od roku 2001 má TV2 povinnosť účtovne rozlišovať medzi komerčnou činnosťou a činnosťou v oblasti verejnoprávnej služby (pozri vyhlášku č. 740 (21)). Účtovné výkazy kontrolujú externí audítori. |
|
(28) |
Iné podnikateľské činnosti: Spoločnosť TV2 Danmark A/S okrem toho vlastní niekoľko dcérskych spoločností alebo je súčasťou niekoľkých spoločných podnikov v oblasti obsahu a rozhlasového vysielania, ktoré súvisia s televíziou, a predtým tiež vlastnila vysielaciu prenosovú sieť [Broadcast Service Denmark (BDS), DTT/Digi-TV, 4M a Fordelingsnet] spolu s DR. Podľa informácií, ktoré poskytlo Dánsko, Broadcast Service Denmark je popredným prevádzkovateľom vysielania v Dánsku v súvislosti s projektovaním, výstavbou, prevádzkou a vysielaním prenosových sietí. Prenosovú sieť spoločne vlastnili spoločnosti Danske Radio a TV2, a to priamo alebo prostredníctvom spoločných partnerstiev (Fordelingsnet, 4M, Digi-TV). TV2 však predala svoje podiely v tejto sieti ako súčasť reštrukturalizácie. |
|
(29) |
Vnútroštátne antitrustové prípady, ktoré sa týkajú TV2: Komisia pripomína, že správanie TV2 na reklamnom trhu je predmetom prešetrovania dánskych orgánov pre hospodársku súťaž. 21. decembra 2005 prijala Dánska rada pre hospodársku súťaž rozhodnutie, že TV2 porušila článok 102 ZFEÚ a príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva využívaním vernostných rabatov na reklamnom trhu. Toto rozhodnutie bolo 1. novembra 2006 zrušené odvolacím súdom pre hospodársku súťaž, ale následne ho Vrchný súd vo východnom Dánsku potvrdil v odvolacom konaní 22. júna 2009. Voči naostatok uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie na Najvyššom súde, ktorý potvrdil rozsudok Vrchného súdu 18. marca 2011. Prípad vychádzal z predchádzajúceho prípadu z 29. novembra 2000, v ktorom Dánska rada pre hospodársku súťaž zistila, že zľavy TV2 v roku 2000 boli zneužitím dominantného postavenia. |
III. ĎALŠIE NEVYRIEŠENÉ PRÁVNE PRÍPADY, KTORÉ SA TÝKAJÚ TV2
|
(30) |
Podpora na činnosť TV2 z verejných finančných prostriedkov pred jej transformáciou na akciovú spoločnosť bola predmetom rozhodnutia Komisie z 19. mája 2004 a následná rekapitalizácia predmetom rozhodnutia Komisie z 2. februára 2005 (22). V prvom rozhodnutí nariadila Komisia TV2 vrátenie nezlučiteľnej pomoci vo výške 628,1 mil. DKK. Dánsko nariadilo vrátenie sumy od príjemcu pomoci s úrokom a získalo od TV2 sumu vo výške 1 050 mil. DKK. V druhom rozhodnutí neboli vznesené žiadne námietky voči rekapitalizácii, ktorá pozostávala z kapitálovej injekcie vo výške 440 mil. DKK a ďalšej výmeny dlhu za kapitál vo výške 394 mil. DKK, z hľadiska jej zlučiteľnosti so spoločným trhom. |
|
(31) |
Dňa 22. októbra 2008 Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie o vrátení pomoci (23). Dňa 24. septembra 2009 (24) vydal Všeobecný súd výnos o rozhodnutí o rekapitalizácii, v ktorom vyhlásil, že nebolo potrebné vydávať rozhodnutie, pretože rozhodnutie o rekapitalizácii – ktoré bolo založené na rozhodnutí o vrátení pomoci – vychádzalo z predpokladov, ktoré už neexistovali, a preto mu chýbala akejkoľvek opodstatnenosť a zmysel. Súd usúdil, že tieto dve rozhodnutia predstavovali dve stránky toho istého právneho problému. |
|
(32) |
Prešetrovanie Komisie so zreteľom na uvedený prípad sa vykonávalo súbežne s týmto postupom a rozhodnutie Komisie v uvedenom prípade sa prijme v rovnakom čase ako toto rozhodnutie. |
IV. REŠTRUKTURALIZAČNÝ PLÁN
1. Kontext pôvodného reštrukturalizačného plánu
|
(33) |
Ako sa uvádza v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje pomoc na záchranu vo výške 1 000 mil. DKK počas roku 2008, spoločnosť TV2 Danmark čelila závažným problémom s likviditou v dôsledku vysokých investícií najmä do prevádzky rozhlasu, nižších príjmov z reklamy, ako sa predpokladalo, a vyšších úrokových sadzieb. Tieto potreby likvidity nebolo možné pokryť zabezpečením pôžičiek od súkromných veriteľov (bánk). Na základe rozhodnutia o pomoci na záchranu Dánsko oznámilo reštrukturalizačný plán v rámci šesťmesačnej lehoty stanovenej v usmerneniach. |
|
(34) |
Reštrukturalizačný plán predložený Komisii 4. februára 2009 vychádza z dohody prevažnej väčšiny dánskych politických strán o doplnení dohody o mediálnej politike v období rokov 2007 – 2010, ktorá bola uverejnená 9. januára 2009. |
|
(35) |
Vo svojom oznámení zo 4. februára 2009 Dánsko oznámilo rôzne reštrukturalizačné opatrenia, pretože podľa Dánska problémy s krátkodobou likviditou a zadlženosťou, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí Komisie o pomoci na záchranu, ešte vždy pretrvávali. Uvedené problémy viedli k tomu, že spoločnosť TV2 Danmark A/S bola klasifikovaná ako spoločnosť v ťažkostiach v zmysle usmernení (25), od ktorých Komisia nemá dôvod sa odchýliť v rozhodnutí o začatí konania a ktoré podľa Dánska zostávajú v platnosti aj po tom, ako TV2 dostala pomoc na záchranu. Možno to preukázať pomocou údajov uvedených v rozhodnutí Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (26). |
|
(36) |
Neskôr v priebehu konania, a najmä v rámci reakcie na pripomienky tretích strán Dánsko poskytlo ďalšiu aktualizovanú štúdiu spoločnosti PWC o finančnej situácii TV2. Aktualizované údaje sú zhrnuté v tejto tabuľke (27). Vývoj kľúčových údajov TV2 Danmark A/S
Podľa Dánska problémy TV2 vyplývajú okrem iného z klesajúcej ziskovosti kanála verejnoprávnej služby (28) bez udržateľného obchodného modelu a z niektorých strát, ktoré sú výsledkom neúspešných investícií. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(37) |
Straty: Vzhľadom na nižšie príjmy z reklamy, ako sa predpokladalo v rozpočte a v spojení so sériou zlých investícií (predovšetkým TV2 Radio), zaznamenala spoločnosť TV2 Danmark A/S v roku 2007 značnú stratu (214 mil. DKK, návratnosť kapitálu – 36 %). Okrem toho na konci marca 2008 prognóza finančného výsledku vykazovala ďalšiu stratu pred zdanením vo výške […] mil. DKK, aj keď sa táto prognóza považovala za vysoko citlivú voči vývoju na reklamnom trhu. Spoločnosť takisto utrpela straty aj v roku 2009. |
|
(38) |
Obrat/podiel na trhu: Hlavný kanál TV2 zaznamenal pokles trhového podielu v rokoch pred poskytnutím pomoci na záchranu a zaznamenáva ho naďalej. Zrušenie historickej obchodnej výhody TV2 v dôsledku vypnutia analógového pozemného televízneho vysielania a zavedenie DTT (digitálna pozemná televízia) viedlo k rovnomernejšiemu rozloženiu možností od novembra 2009. Predpokladá sa, že zrušenie povinnosti vysielať (pozri odôvodnenie 52) povedie k ďalším stratám trhového podielu. Komerčný trhový podiel hlavného kanála TV2 (diváci vo veku 21 až 50 rokov, ktorí sú z komerčného hľadiska najzaujímavejšou diváckou skupinou)) už od roku 2003 do roku 2009 klesol o 19 %, to znamená z 56,2 % na 45,6 % (29). Predpokladá sa, že komerčný trhový podiel TV2 dosiahne […] % v roku 2013 (30). |
|
(39) |
Rastúci dlh/peňažný tok/úrokové platby: Ako vidieť z tabuľky, čisté úroky z úročenej pôžičky TV2 Danmark A/S sa postupne zvýšili z 232 mil. DKK v roku 2006 na 622 mil. DKK v roku 2008 (pred predajom siete a splatením prevažnej časti pôžičky sa čisté úroky z úročenej pôžičky plánovali vo výške […] mil. DKK v roku 2010). Tabuľka ďalej svedčí o tom, že TV2 Danmark A/S vykazovala záporné peňažné toky, narastajúce dlhy, zvyšujúce sa úrokové platby a klesajúcu čistú hodnotu aktív v období od 31. decembra 2006 do 31. decembra 2009. |
|
(40) |
Analýza najlepšieho/najhoršieho scenára: Pôvodný reštrukturalizačný plán obsahuje základný scenár, najhorší scenár a najlepší scenár spolu s výpočtami citlivosti. Opiera sa o trhové prognózy, ktoré nemajú vnútornú spojitosť so spoločnosťou (ako ich zhromaždila spoločnosť PriceWaterhouseCoopers). V scenároch sa predpovedá reálny rast HDP a z neho sa odvodzuje odhadovaný rast (alebo pokles) televízneho reklamného trhu, ktorý v kombinácii s odhadmi trhového podielu dáva odhady príjmov z reklamy TV2. V základnom scenári sa uvádza mierne zvýšenie HDP ([…] % na rok 2009 a rok 2010, […] % na rok 2011 a […] % na rok 2012). Televízny reklamný trh má podľa predpovede […] v rokoch 2009 až 2012 z […] mil. DKK na […] mil. DKK v tomto období ([…] %). V najhoršom scenári sa predpokladá menej pozitívny rast reálneho HDP (nulový rast v roku 2009 a 2010 a nárast o […] % v roku 2011 a o […] % v roku 2012) a […] výdavkov na reklamu z […] mil. DKK v roku 2009 na […] mil. DKK v roku 2012 ([…] %). Najlepší scenár predpovedá mierne zvýšenie rastu HDP v porovnaní so základným scenárom a v dôsledku toho aj mierny nárast televízneho reklamného trhu z […] mil. DKK v roku 2009 na […] mil. DKK v roku 2012 ([…] %). V spojení s predpokladanou stratou trhového podielu sa odhadovali reklamné príjmy TV2 […] o […] %, […] % a […] % v prípade základného, najhoršieho a najlepšieho scenára v období rokov 2009 – 2012, čo zodpovedá […] z […] %, […] % a […] %. |
|
(41) |
Reklamné príjmy TV2 rástli v období rokov 1999 – 2009 priemernou (geometrickou) mierou 1,9 % pri štandardnej odchýlke 12 % (31). Vzhľadom na citlivosť reklamných príjmov TV2 v súvislosti s hospodárskym cyklom a všeobecný ekonomický výhľad v čase hodnotenia preto nie je možné zamietnuť odhady PWC na roky 2009 – 2012 ako neopodstatnené. |
|
(42) |
Správa PWC bola aktualizovaná v septembri 2009 s cieľom zohľadniť novšie očakávania týkajúce sa reklamných príjmov a poskytla horší scenár, ako sa predpokladalo v základnom scenári (32). Na trhu televíznej reklamy došlo v roku 2009 k poklesu o 18,7 % v porovnaní s rokom 2008 (33). Reklamné príjmy TV2 klesli v roku 2008 o 4 % (z 1 667 mil. DKK na 1 597 mil. DKK) a v roku 2009 o ďalších 24 % (z 1 597 mil. DKK na 1 220 mil. DKK) (34). |
|
(43) |
Dánsko tvrdí, že ťažkosti TV2 sú výsledkom dlhu spôsobeného veľkými investíciami v predchádzajúcich rokoch, neistoty, pokiaľ ide o výsledok nevyriešeného prípadu štátnej pomoci týkajúcej sa TV2 a v neposlednom rade obchodného modelu verejnoprávneho kanála, ktorý je založený len na príjme z reklamy. Predovšetkým činnosti rozhlasu spôsobili významné straty od uvedenia do prevádzky v roku 2007. V apríli 2008 sa rozhodlo o ukončení činností rozhlasu. |
|
(44) |
Nedostatok externého financovania zo strany bánk: V reštrukturalizačnom pláne sa berú do úvahy pochybnosti, ktoré majú banky TV2 o súčasnom obchodnom modeli hlavného kanála a o možnom výsledku prebiehajúcich právnych prípadov týkajúcich sa minulej pomoci určenej pre TV2. Reštrukturalizačný plán obmedzuje rizikovú expozíciu bánk voči spoločnosti prostredníctvom ďalšieho znižovania súčasných pôžičiek alebo úverov. Dánsko predložilo dôkaz, že 22. apríla 2009 po uverejnení účtovných výkazov spoločnosti hlavná banka spoločnosti […] požiadala o zníženie svojej pôžičky a úveru voči spoločnosti (35). |
|
(45) |
Spoločnosť TV2 zaznamenala ťažkosti pri získavaní hypotéky na svoje priestory v Odense a informovala, že sa neznížila len hodnota budov, ale aj potenciálna hypotéka (36). TV2 si nakoniec zabezpečila pôžičku od banky Nordea vo výške 80 mil. DKK, ktorá bola nižšia, ako sa predpokladalo. Dánsko neskôr poskytlo aktualizované informácie o nedostatku záujmu zo strany bánk o poskytovanie komerčných pôžičiek. Z týchto informácií možno vidieť, že žiadna z kontaktovaných bánk ([…], […], […] a […]) nepovažovala TV2 za bonitnú. Bolo to v dôsledku očakávaní týkajúcich sa vývoja reklamného trhu, ktorý je jediným zdrojom príjmu TV2. Zisková kapacita TV2 bola spochybnená a nevyriešené právne prípady sa považovali za ďalší rizikový faktor (37). |
2. Opis pôvodne oznámeného reštrukturalizačného plánu a jeho zmeny a doplnenia
|
(46) |
Reštrukturalizačný plán, ako bol oznámený pre TV2, sa vzťahuje na obdobie od 4. februára 2009 do 31. decembra 2012. Plán má za cieľ riešiť slabé stránky TV2, najmä nerovnováhu v súvislosti s krátkodobým dlhom v súvahe a obchodný model pre kanál verejnoprávnej služby, ktorý sa považuje za neudržateľný vzhľadom na jeho spoliehanie sa na financovanie prostredníctvom reklamných príjmov, ktoré sú citlivé vo vzťahu k cyklu. Plán má týchto päť hlavných zložiek: i) finančná reštrukturalizácia, ktorá ovplyvní súvahu; ii) reštrukturalizácia prevádzky; iii) nové financovanie verejnoprávneho kanála TV2 zavedením nového obchodného modelu; iv) opatrenia pomoci a v) kompenzačné opatrenie(-ia). |
|
(47) |
Opatrenia v oblasti finančnej reštrukturalizácie by mali pozostávať hlavne z týchto štyroch prvkov: predaj 50 % vlastníckeho podielu vo vysielacej prenosovej sieti BSD (38), získanie hypotéky na priestory spoločnosti v Odense (Kvaegtorvet), ktorá by podľa predpokladu mala priniesť […] mil. DKK, odloženie a obmedzenie plánovaných kapitálových investícií a odčlenenie menšinových podielov v určitých spoločnostiach, ktoré pôsobia v príbuzných mediálnych odvetviach, […], Momondo, […] a […]. Predpokladalo sa, že tieto opatrenia prinesú výnosy presahujúce […] mil. DKK, ktorých časť sa mala použiť na zníženie krátkodobých pôžičiek. |
|
(48) |
Opatrenia v oblasti reštrukturalizácie prevádzky možno podrobnejšie opísať ako opatrenia na úsporu nákladov vo výške 280 mil. DKK, ktoré sa začali už v roku 2008 a zahŕňajú ukončenie činnosti East Production a jej začlenenie do TV2, zrušenie alebo zníženie podielu TV2 v […] a ďalšie úspory nákladov vo výške 40 mil. DKK. Spoločnosť TV2 okrem toho po oznámení dokázala zaviesť ďalšie úspory nákladov do plánu prijatého 30. marca 2009, ktoré zahŕňajú zníženie kapitálových investícií na rok 2009 o 30 mil. DKK, ako aj ďalšie zníženie variabilných nákladov vo výške 97 mil. DKK (39). |
|
(49) |
Nové opatrenie v oblasti financovania (koncesionárske poplatky) (40) má rozšíriť zdroje stabilného príjmu pre verejnoprávny kanál TV2. Rozhodnutie o tomto opatrení bolo prijaté v dohode medzi hlavnými politickými stranami, ktorá sa týka doplnenia Dohody o mediálnej politike na roky 2007 – 2010, z 9. januára 2009. |
|
(50) |
Vyberanie účastníckych poplatkov: Obchodný model hlavného kanála sa má stať udržateľným tým, že TV2 bude môcť zaviesť koncesionárske poplatky, to znamená účastnícke poplatky na financovanie verejnoprávneho kanála od 1. januára 2012. TV2 bude okrem toho naďalej dostávať príjmy z reklamy. |
|
(51) |
Distribútori budú účtovať poplatky konečným používateľom. Poplatok, ktorý má platiť konečný používateľ, nebude stanovovať vláda, ale v rámci obvyklých obchodných rokovaní sa na ňom dohodne TV2 a distribútori (to znamená DTT Boxer). TV2 predpokladá, že cena za mesiac, ktorú bude TV2 účtovať distribútorovi, dosiahne asi 10 – 12 DKK (bez DPH) na jednu domácnosť (41). Zavedenie koncesionárskych poplatkov od roku 2012 má za cieľ poskytnúť domácnostiam, ktoré sú v súčasnosti vybavené technickým zariadením MPEG 2 schopným prijímať bezplatné digitálne pozemné televízne vysielanie (DR1, DR2 a TV2), dostatok času, aby prešli na zariadenie vo formáte MPEG 4. Dánsko očakáva, že zavedenie tohto prvku reštrukturalizačného plánu obnoví dlhodobú životnosť TV2. TV2 predpokladá odhadované čisté zvýšenie príjmov z koncesionárskych poplatkov vo výške […] mil. DKK v roku 2012 (42). |
|
(52) |
Nebude prijatý žiadny legislatívny akt, ktorý by nútil distribútorov, aby zahrnuli TV2 do svojich balíkov. Naopak, existujúca povinnosť vysielať sa po zavedení koncesionárskych poplatkov zruší (43). Vyplýva to zo znenia kapitoly 6 oddielu 38a ods. 2 súčasného dánskeho zákona o rozhlase a televízii, v ktorom sa uvádza, že ak minister kultúry umožní TV2 účtovať koncesionárske poplatky, status povinného vysielania prestane existovať. Inými slovami, povinnosť vysielať automaticky zaniká so zavedením koncesionárskych poplatkov. Predpokladá sa, že hlavný kanál TV2 sa bude de facto šíriť prostredníctvom káblových sietí a združených antén rovnakým spôsobom ako dnes. Distribútori by mohli zmeniť štruktúru balíka tak, že existujúci platený kanál nahradia kanálom TV2. |
|
(53) |
Pôvodne sa predpokladalo, že by sa uplatňovali výnimky z možnosti vyberania poplatkov od konečných používateľov a že TV 2 by nespoplatňovala konečných používateľov, ktorí neprijímajú žiadny iný platený televízny kanál (známy ako systém kariet TV2 Alene). Znamenalo by to, že koneční používatelia, ktorí prijímajú len bezplatné kanály, by ešte vždy mohli sledovať TV2 bezplatne. Táto možnosť, ktorá bola obsiahnutá v návrhu Ministerstva kultúry z 18. novembra 2010, sa však nebude realizovať. TV2 bude preto od roku 2012 spoplatňovať všetkých konečných používateľov, ktorí chcú prijímať TV2, aby mohli sledovať kanál verejnej služby. Možnosť účtovať poplatky konečným používateľom vyžaduje zmenu licenčných podmienok TV2, ktorú vykoná ministerstvo kultúry. |
|
(54) |
Pôvodne oznámené opatrenia pomoci: Ako bolo pôvodne oznámené, plánovalo sa, že reštrukturalizáciu budú sprevádzať tri opatrenia pomoci v celkovej výške najviac 1 375 mil. DKK. Boli to tieto opatrenia:
|
|
(55) |
Dánsko uviedlo, že úrokové sadzby a záručné poplatky by boli podobné ako v prípade zdravých firiem. Tieto opatrenia sa nikdy nezaviedli. Ďalšie podrobnosti možno nájsť v rozhodnutí Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (44). |
|
(56) |
Úver v rámci pomoci na záchranu vo výške 1 000 DKK schválený rozhodnutím Komisie zo 4. augusta 2008 zostáva v platnosti. |
|
(57) |
Dánsko predložilo informácie o nákladoch na reštrukturalizáciu a v tejto súvislosti predkladá dve rôzne možnosti výpočtu. Po prvé tvrdí, že reštrukturalizácia TV2 je finančná reštrukturalizácia, v ktorej sú náklady na odstránenie rozdielu v likvidite v skutočnosti nákladmi na reštrukturalizáciu, to znamená, nákladmi na zabezpečenie dlhodobej životnosti. Dánsko je toho názoru, že bez ohľadu na to, aké sú tieto náklady, v plnom rozsahu ich zaplatí samotná TV2. Dôvod spočíva v tom, že Dánsko predpokladá, že do doby rozhodnutia Komisie sa všetky opatrenia pomoci buď nebudú implementovať alebo budú splatené v plnom rozsahu (45). Dánsko tiež uvádza, že v osobitnom prípade reštrukturalizácie TV2 by úspory nákladov boli takisto akceptovateľné ako náklady na reštrukturalizáciu, pretože úspory nákladov nemajú len zvyšovať konkurencieschopnosť, ale majú zabezpečiť životaschopnosť TV2 z čisto komerčného hľadiska (46). V opačnom prípade tradičnejší výpočet nákladov na reštrukturalizáciu, do ktorého nie sú zahrnuté úspory nákladov, by viedol k zameraniu sa na vynaložené jednorazové mimoriadne náklady, ktoré Dánsko vyčísľuje vo výške […] mil. DKK na transakčné náklady určené pre prenosovú sieť, náklady spojené s prechodom na platenú televíziu (koncesionárske poplatky) a náklady na právne a poradenské služby, ako aj náklady na ukončenie zmlúv so zamestnancami (47). |
|
(58) |
Ako kompenzačné opatrenie sa TV2 pôvodne zaviazala, že nespustí vysielanie nových televíznych kanálov v priebehu obdobia reštrukturalizácie, to znamená do 31. decembra 2012. Dánsko poukazuje na to, že zo strany spoločnosti ide o obeť, pretože nové kanály by umožnili väčšiu nezávislosť TV2 na príjmoch z reklamy. V digitálnom svete sú diváci častejšie oslovovaní prostredníctvom špecializovaných diváckych kanálov a TV2 upozorňuje, že jej konkurenti spúšťajú nové kanály v tomto období. |
|
(59) |
Pokiaľ ide o trvanie reštrukturalizačného plánu, ktoré sa má podľa oznámenia skončiť 31. decembra 2012, dánske orgány tvrdili, že je v záujme TV2 nahradiť všetku štátnu pomoc skôr a umožniť, aby sa obdobie reštrukturalizácie skončilo v čo najskoršom termíne (48). |
3. Ďalší vývoj počas procesu reštrukturalizácie
|
(60) |
Ako sa uvádza v reštrukturalizačnom pláne, 30. septembra 2010 TV2 predala svoju vysielaciu sieť švédskej spoločnosti Teracom AB, ktorá vlastní spoločnosť Boxer. Výnosy z predaja predstavovali pre TV2 približne 640 mil. DKK pred zdanením a táto suma sa použila na zníženie dlhu TV2. |
|
(61) |
TV2 okrem toho dokázala získať hypotekárny úver na svoje obchodné priestory v Odense, ale v nižšej hodnote, ako sa pôvodne predpokladalo. Namiesto […] mil. DKK získala hypotéku len vo výške 80 mil. DKK. |
|
(62) |
Dňa 4. októbra 2010 TV2 splatila všetky sumy, ktoré čerpala z dočasného úveru schváleného v rozhodnutí Komisie o pomoci na záchranu. Celková suma, ktorú TV2 čerpala z pomoci na záchranu, predstavovala 223 mil. DKK. Do konca roka 2008, to znamená počas šiestich mesiacov obdobia, v ktorom sa uplatňovala pomoc na záchranu, vyčerpala TV2 sumu 208 mil. DKK (49). V súvislosti s predajom prenosovej siete, ktorý bol úspešnejší, ako sa odhadovalo v reštrukturalizačnom pláne, Dánsko zaslalo tieto zmenené údaje o finančnej situácii TV2 (založené na účastníckych poplatkoch za hlavný kanál) (50).
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
(63) |
Dňa 13. októbra 2010 […] bola TV2 predložená ponuka na poskytnutie ďalších úverov vo výške […] mil. DKK. Dlhodobé úvery TV2 by sa v dôsledku toho zvýšili pri […] z […] mil. DKK na […] mil. DKK (51). Ponuka však podlieha týmto dvom podmienkam:
|
|
(64) |
Na základe toho TV2 predpokladá, že do konca roka 2012 bude disponovať finančnými možnosťami v rozsahu približne […] – […] mil. DKK. Tieto prostriedky pozostávajú zo sumy vo výške […] – […] mil. DKK a z ďalších externých úverov vo výške […] mil. DKK (52). |
|
(65) |
Dánsko tiež poskytlo údaje o kapitálovej štruktúre TV2. Vzhľadom na problémy so získavaním externého financovania v dôsledku neistoty v súvislosti s nevyriešenými právnymi prípadmi a obchodným modelom TV2, ktorý je citlivý voči príjmom z reklamy, Dánsko tvrdilo, že TV2 by sa mala menej spoliehať na dlh ako na vlastný kapitál. Komisia takisto zaznamenáva nezrovnalosti medzi úrovňou financovania TV2 prostredníctvom vlastného kapitálu v porovnaní s jej partnermi. |
|
(66) |
Konkrétnejšie, kapitálová štruktúra sa môže posudzovať z hľadiska ukazovateľa platobnej schopnosti, to znamená pomeru vlastného účtovného kapitálu k veľkosti súvahy. PWC (finančná poradenská firma Dánska) uvádza, že priemerný ukazovateľ platobnej schopnosti partnerov TV2 sa rovná približne […] % ([…] % na konci roka 2009) (53). Priemerný ukazovateľ platobnej schopnosti partnerov TV2 je podstatne nižší ako ukazovateľ platobnej schopnosti, ktorý by TV2 podľa predpokladu mala dosiahnuť na konci obdobia reštrukturalizácie. Po predaji vysielacej siete sa ukazovateľ platobnej schopnosti TV2 rovná […] % na konci roka 2010. Plánuje sa, že na konci roka 2011 dosiahne […] % a na konci roka 2012 […] %. Podľa najnovších prognóz, ktoré predložila TV2, by pomer čistého dlhu (čisté úroky z úročenej pôžičky k EBITDA) mal predstavovať približne […] na konci roka 2010, […] na konci roka 2011 a […] v roku 2012. Priemerný pomer čistého dlhu k vlastnému imaniu stanovený na vzorke partnerov TV2 (54) sa na konci roka 2009 rovná […] ([…]). |
4. Vplyv nových finančných ukazovateľov na oznámený reštrukturalizačný plán
|
(67) |
Dánsko potvrdilo, že ani jedno z troch opatrení pomoci, ktoré boli pôvodne navrhnuté v reštrukturalizačnom pláne, nebolo vôbec zavedené, ale že Dánsko očakávalo rozhodnutie Komisie v súlade s povinnosťou zastaviť pomoc uvedenou v článku 3 nariadenia (ES) č. 659/1999 (55). Vzhľadom na najnovší vývoj je však relevantná len pôžička a úver v rámci reštrukturalizačného plánu v súčasnej podobe (56). Oznámené opatrenie pomoci vo forme navrhovanej záruky v súvislosti s predajom vysielacej siete sa stalo irelevantným a neuskutočniteľným (57), pretože predaj sa uskutočnil úspešne a bez uplatnenia záruky (58). Zatiaľ sa využíva len dočasný úver. So zreteľom na zlepšenie finančného postavenia TV2 po predaji vysielacej siete Dánsko uviedlo, že všetky opatrenia pomoci sa môžu zrušiť pod jedinou podmienkou, že reštrukturalizačný plán sa schváli (vrátane možnosti zavedenia koncesionárskych poplatkov) a že Komisia prijme rozhodnutie v „starých“ prípadoch štátnej pomoci, ktoré nezahŕňa žiadne dodatočné splatenie štátnej pomoci dánskej vláde (59). TV2 tvrdí, že v prípade takého scenára bude mať dostatočné finančné prostriedky do roku 2012, keď sa budú uplatňovať účastnícke poplatky za používanie hlavného kanála (60). Reštrukturalizačný plán ako taký sa nezruší. Pokiaľ ide o pomoc na záchranu, ktorá ešte vždy pretrváva, TV2 z nej v súčasnosti nie je schopná čerpať žiadne prostriedky, pretože nie sú splnené podmienky (61) (certifikovaná potreba likvidity potvrdená odborníkom). |
|
(68) |
V pôvodnom reštrukturalizačnom pláne sa Dánsko zaviazalo, že TV2 neuvedie do prevádzky žiadne nové televízne kanály. Tento záväzok bol neskôr objasnený v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na rozhlasové kanály, ale dánske orgány boli toho názoru, že toto kompenzačné opatrenie by sa malo skončiť, keď sa zrušia všetky opatrenia pomoci, pretože to považujú za ukončenie obdobia reštrukturalizácie (62). V priebehu prešetrovania Komisie sa dánska vláda rozhodla, že použije verejné obstarávanie na rozhlasový kanál verejnoprávnej služby (63). Cieľom tohto nového rozhlasového kanála je zaviesť hospodársku súťaž na dánskom rozhlasovom trhu pre programy verejnoprávnej služby, ktorý v súčasnosti ovláda verejnoprávny vysielateľ DR s podielom poslucháčov takmer 80 %. TV2 pôvodne mala v úmysle zúčastniť sa na takom verejnom obstarávaní, do ktorého by však mohla predložiť ponuku len po ukončení opatrení pomoci. Počas prešetrovania však Dánsko potvrdilo, že TV2 sa nebude zúčastňovať na tomto verejnom obstarávaní vzhľadom na prebiehajúce prešetrovanie Komisie (64). |
|
(69) |
TV2 uvádza, že pokiaľ sa právne prípady nevyriešia, jedine ukazovatele bonity sú primeranou referenčnou hodnotou pre posúdenie finančného postavenia TV2 vo vzťahu k jej konkurentom. TV 2 však uznáva, že ukazovatele kapitálu (podobne ako ukazovatele platobnej schopnosti) nadobudnú význam len vtedy, keď sa vyriešia neistoty spojené s obchodným modelom a právnymi spormi (65). Dánska vláda vyjadrila svoj zámer, že TV2 by nemala byť prekapitalizovaná, a je ochotná zaviesť opatrenia s cieľom zabezpečiť, že tento cieľ sa dosiahne, len čo sa zavedú koncesionárske poplatky v roku 2012. Dánska vláda ako vlastník TV2 zabezpečí, že hneď ako sa zavedú koncesionárske poplatky a finančná situácia sa znormalizuje, TV2 bude mať kapitálovú štruktúru v súlade s obvyklými trhovými podmienkami. |
|
(70) |
Na tento účel sa dánska vláda zaviazala, že koncom roka 2012 alebo na začiatku roka 2013 dá pokyn nezávislému finančnému odborníkovi, aby uskutočnil analýzu kapitálovej štruktúry TV2 a porovnal ju s kapitálovou štruktúrou ostatných relevantných mediálnych spoločností. V prípade, že sa kapitálová štruktúra TV2 výrazne odchyľuje od mediánu alebo priemeru príslušnej mediálnej skupiny, dánska vláda prijala záväzok, že upraví kapitálovú štruktúru na zasadnutí valného zhromaždenia v apríli 2013, aby napravila situáciu. V prípade, že existujú opodstatnené dôvody, aby sa úprava kapitálovej štruktúry neuskutočnila, dánska vláda oznámi Komisii zmenu reštrukturalizačného plánu. Dánska vláda sa zaväzuje, že dosiahne reštrukturalizáciu kapitálovej základne prostredníctvom výplaty dividend, ktorá sa má schváliť na valnom zhromaždení v apríli 2013, a nie zvyšovaním dlhu TV2, ktorým by sa zvýšila súvaha. |
|
(71) |
Dánsko sa tiež zaviazalo, že predloží Komisii analýzu spolu s plánmi vlády na postup v súlade s analýzou v dostatočnom časovom predstihu pred zasadnutím v apríli 2013. |
V. ZHRNUTIE ROZHODNUTIA KOMISIE O ZAČATÍ KONANIA Z 2. JÚLA 2009
|
(72) |
V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia zistila, že oznámené pôžičky a záruka v reštrukturalizačnom pláne predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, teraz článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a skúmala zlučiteľnosť reštrukturalizačného plánu podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, teraz článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, v spojení s usmerneniami Komisie o reštrukturalizácii (66). Komisia však vyzvala na predloženie pripomienok v súvislosti s tým, či by uplatňovanie článku 87 Zmluvy o ES (107 ZFEÚ) prekážalo vykonávaniu úlohy služby verejnosti, ktorou bola poverená TV2. |
|
(73) |
Komisia vzniesla pochybnosti o zlučiteľnosti oznámeného reštrukturalizačného plánu po týchto stránkach:
|
VI. ZHRNUTIE STANOVÍSK DÁNSKYCH ORGÁNOV
|
(74) |
Bolo by potrebné poznamenať, že v tomto zhrnutí pripomienok Dánska a tretích strán sa neuvádzajú žiadne pripomienky, ktoré sa týkajú fungovania systému kariet TV2 Alene, pretože táto časť reštrukturalizačného plánu sa nebude implementovať. |
TV2 je firmou v ťažkostiach
|
(75) |
Dánske orgány tvrdia, že TV2 je firmou v ťažkostiach, ako vyplýva zo správy PWC (69), ktorá bola neskôr aktualizovaná (70). Na tomto názore trvajú aj v odpovedi na pripomienky tretích strán (71). |
|
(76) |
Podľa správy PWC vypracovanej v krátkom čase pred oznámením o reštrukturalizácii sa TV2 nemôže zotaviť prostredníctvom svojich vlastných zdrojov alebo pomocou financovania zo strany trhu. Dánsko tiež tvrdí, že reštrukturalizačný plán predložený Komisii je založený na realistických predpokladoch a scenároch a zároveň svedčí o tom, že dlhodobá životaschopnosť spoločnosti sa obnoví. Reklamný trh sa však v pomere k základnému scenáru reštrukturalizačného plánu zhoršil. V prvej polovici roka 2009 došlo k poklesu na reklamnom trhu o 19 % a príjmy TV2 z reklamy klesli v roku 2009 o 24 %. Reštrukturalizačné opatrenia sa budú realizovať čo najskôr s výnimkou zavedenia koncesionárskych poplatkov, v prípade ktorých prevádzkové a technické ťažkosti vyžadujú odloženie do roku 2012. Okrem toho v neskoršom liste Dánsko opätovne na základe odhadov PWC tvrdilo, že prognóza sa v porovnaní s pôvodným reštrukturalizačným plánom v skutočnosti zhoršila a že EBIT TV2 v roku 2009 bol o […] mil. DKK nižší, ako sa odhadovalo v reštrukturalizačnom pláne (72). Dánsko tiež poukazuje na to, a potvrdzujú to aj vyhlásenia rôznych bánk, že spoločnosť nie je schopná získať externé financovanie, pretože banky spochybňujú obchodný model hlavného kanála, majú kritický postoj k cyklickým príjmom z reklamy ako zdrojom príjmu a považujú neistoty vyplývajúce z nevyriešených právnych prípadov za problematické. |
|
(77) |
Prevádzkové a finančné reštrukturalizačné opatrenia sa analyzujú ako maximum, ktoré možno realizovať bez ohrozenia kvality programov verejnoprávneho kanála TV2. Opatrenia budú nútiť TV2, aby lepšie využívala svoje aktíva a obmedzila tak pomoc na potrebné minimum. |
|
(78) |
Keďže sa ukázalo, že predaj vysielacej siete bol úspešnejší, ako sa predpokladalo, vláda neskôr poskytla záruky, že len čo Komisia schváli reštrukturalizačný plán a nevyriešený prípad štátnej pomoci z 19. mája 2004 sa vyrieši bez vyšších splátok (73), všetky opatrenia pomoci by sa mohli zrušiť a neimplementovali by sa. |
Koncesionárske poplatky
|
(79) |
Koncesionárske poplatky, ktoré nespĺňajú podmienky štátnej pomoci, prinášajú stabilnejší prevádzkový príjem a bankám poskytnú istotu, pokiaľ ide o obchodný model TV2. V dôsledku reštrukturalizácie by sa marža EBIT spoločnosti ako celku pohybovala údajne v rozpätí […] až […] %, čo by spoločnosti umožnilo, aby sa spoliehala na vlastné finančné zdroje. |
|
(80) |
Hoci zmeny v cenách a štruktúre vysielacích balíkov nie je možné predvídať, zavedenie koncesionárskych poplatkov za TV2 by nemalo za následok nepriame financovanie zo strany konkurentov TV2 alebo zníženie ich kapacity. Toto nové financovanie sa považuje za zmenu v dlhodobých východiskových podmienkach financovania TV2, ktorá postaví TV2 na rovnakú úroveň s jej súkromnými konkurentmi (74). |
Kompenzačné opatrenia
|
(81) |
Dánske orgány nakoniec tvrdili, že navrhované kompenzačné opatrenie vo forme upustenia od začatia vysielania nových televíznych kanálov (teraz aj rozhlasových kanálov) predstavuje skutočnú obeť pre TV2 Danmark A/S vzhľadom na jej záujem o diverzifikačnú stratégiu s cieľom zachovať si svoj celkový podiel na trhu, vzniknutú stratu príjmu a výhodu prvého kroku, ktorú prenesie na svojich konkurentov, ktorí v súčasnosti spúšťajú nové kanály a budú to robiť naďalej. Dánsko neskôr zaujalo stanovisko, že opatrenie by malo skončiť, keď sa zrušia všetky opatrenia pomoci, to znamená ku dňu vydania tohto rozhodnutia. |
|
(82) |
Pokiaľ ide o myšlienku naznačenú v rozhodnutí o začatí konania – doplnenie kapacity TV2, aby vysielala prémiový obsah –, Dánsko poukazuje na to, že povinnosť verejnoprávnej služby TV2 zahŕňa športy vrátane hlavných športových podujatí a pomoc zameranú na filmovú produkciu. Dánsko okrem toho tvrdí, že štandardné zmluvy bránia TV2 v tom, aby postúpila práva tretím stranám, čo predstavuje prekážku pre aukčný predaj. |
Právny základ
|
(83) |
Dánsko sa domnieva, že reštrukturalizačný proces je v súlade s ustanoveniami článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Dánsko však uznáva, že podľa odhadov príjmu, ktoré vypracovala PWC, po ukončení obdobia reštrukturalizácie (75) by bol hlavný kanál ešte vždy stratový. Dánsko poukazuje na to, že TV2 je povinná plniť poslanie verejnoprávnej služby, ktorú nemôže prestať vykonávať. Pri posudzovaní prípadu podľa usmernení o záchrane a reštrukturalizácii alebo podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ by sa táto osobitná situácia TV2 vzhľadom na jej poslanie verejnej služby mala brať do úvahy. Z komerčného hľadiska by bolo nezmyselné ukončiť činnosť kanála verejnej služby, pretože zabezpečuje dôležitú súčinnosť medzi hlavným kanálom a úzko špecializovanými kanálmi. |
VII. ZHRNUTIE STANOVÍSK ZAINTERESOVANÝCH TRETÍCH STRÁN
TV2
|
(84) |
Vo svojich pripomienkach sa TV2 vo všeobecnosti odvoláva na to, čo považuje za kľúčové body v posudzovaní reštrukturalizačného plánu. |
Povinnosti TV2 poskytovať verejnoprávnu službu a právny základ
|
(85) |
TV2 tvrdí, že jej hlavná činnosť spočíva v rozsiahlych a nákladných povinnostiach verejnoprávnej služby, ktorými sa riadi hlavný kanál podniku. TV2 uvádza, že taká činnosť v súčasnosti predstavuje viac ako […] % nákladov hlavného kanála. |
|
(86) |
TV2 sa odvoláva na politické rozhodnutie, ktoré viedlo k súčasnej situácii. Dánska vláda a strany, ktoré podporili súčasnú dohodu o mediálnej politike, sa dohodli, že podľa reštrukturalizačného plánu by sa opätovne nezaviedla štátna náhrada za výdavky, ktoré znáša TV2 pri plnení záväzkov verejnoprávnej služby. Na druhej strane sa rozhodlo o zavedení udržateľného trhového obchodného modelu v prípade TV2, ktorý by zabezpečil, že podnik by mohol konkurovať na príslušných trhoch napriek svojim povinnostiam verejnoprávnej služby, a TV2 rozhodnutie uvítala. TV2 tvrdí, že najdôležitejším prvkom v tomto kontexte je zrušenie predošlého zákazu uloženia koncesionárskych poplatkov za hlavný verejnoprávny kanál s účinnosťou od 1. januára 2012. TV2 tvrdí, že pomoc nie je spojená s prevádzkovými ani komerčnými výhodami, ale jednoducho zabezpečuje, že TV2 bude schopná využívať možnosti financovania, ktoré sú otvorené pre jej konkurentov. TV2 tvrdí, že jej hlavný kanál nie je možné posudzovať izolovane, pretože hlavný kanál a úzko špecializované kanály prispievajú k finančnému výsledku. TV2 v žiadnom prípade nemôže prestať plniť svoje poslanie verejnoprávnej služby, ktoré by sa malo uznať pri uplatňovaní usmernení alebo článku 106 ods. 2 ZFEÚ. |
Situácia v oblasti hospodárskej súťaže
|
(87) |
TV2 pripomína, že napriek skutočnosti, že má dominantné postavenie na dánskom televíznom reklamnom trhu, hospodárska súťaž na tomto trhu je silná a charakterizuje ju prítomnosť finančne silných nadnárodných skupín. TV2 tiež tvrdí, že jej hlavným konkurentom sa nebráni vo vstupe na trh, pretože spustili vysielanie niekoľkých nových kanálov na dánskom televíznom trhu [napríklad SBS 6 (Pro 7), TV3 Puls (MTG) a Canal 9 (Bonnier)]. |
|
(88) |
Okrem toho v súvislosti so situáciou v oblasti hospodárskej súťaže v rámci dánskeho televízneho trhu TV2 tvrdí, že zaznamenala značné zníženie trhového podielu a podielu poslucháčov (76), ktoré predstavuje […], medziiným aj z dôvodu vypnutia analógového signálu v novembri 2009. TV2 tiež tvrdí, že zákaz spustenia nových televíznych kanálov do roku 2012 ešte viac zníži konkurencieschopnosť TV2 a povedie k oslabeniu podniku. |
|
(89) |
Pokiaľ ide o platené televízne vysielanie, TV2 poukazuje na to, že skupina nemá dominantné postavenie na tomto trhu, a zároveň tiež pripomína, že jediným hlavným dánskym komerčným kanálom, ktorý nepôsobí na tomto trhu, je verejnoprávny kanál TV2. TV2 okrem toho odhaduje, že úzko špecializované kanály majú v súčasnosti podiel približne […] % trhu plateného televízneho vysielania, a predpokladá, že celkový trhový podiel stanice sa zvýši približne o […] – […] %, len čo TV2 začne vyberať koncesionárske poplatky za hlavný kanál služby vo verejnom záujme v roku 2012. |
Firma v ťažkostiach/trvanie reštrukturalizačného plánu
|
(90) |
TV2 upozorňuje na to, že nebola schopná získať žiadne pôžičky od bánk a že dokonca nebolo jednoduché získať hypotéku na jej majetok v Kvaegtorvet. TV2 poukazuje na to, že neistota vyplývajúca okrem iného z otvorených prípadov štátnej pomoci odstrašila banky od toho, aby jej poskytli potrebné financovanie. TV2 považuje trvanie reštrukturalizačného plánu za primerané a poukazuje na to, že každé zlepšenie jej finančnej situácie ovplyvní len jej čerpanie úveru, ale neovplyvní jej obchodný model, ktorý by mal zabezpečiť strednodobú a dlhodobú ziskovosť TV2. |
Koncesionárske poplatky
|
(91) |
TV2 tvrdí, že zavedenie koncesionárskych poplatkov za hlavný verejnoprávny kanál služby nepredstavuje štátnu pomoc, ale iba poskytuje kanálu tie isté možnosti ako jeho konkurentom, pokiaľ ide o využívanie najbežnejších prostriedkov pôsobenia na trhu, najmä spoplatňovanie používateľov, ktorí sa rozhodnú využívať jeho služby. Deformácia hospodárskej súťaže by sa mohla napraviť prostredníctvom uplatnenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ. Podľa TV2 koncesionársky poplatok, medzi inými prvkami reštrukturalizačného plánu, nie je spojený so žiadnou deformáciou príslušných trhov. TV2 v tejto súvislosti tvrdí, že plán zabezpečí, že skupina TV2, najmä hlavný kanál služby vo verejnom záujme, bude mať do zavedenia koncesionárskych poplatkov potrebnú likviditu. TV2 tiež uvádza, že alternatívne opätovné zavedenie financovania, ktoré nemá trhový charakter, ako náhrada za verejnoprávnu službu by sa z hľadiska zákona o štátnej pomoci nemalo uprednostňovať pred zavedením koncesionárskych poplatkov. |
Kompenzačné opatrenia
|
(92) |
TV2 zdôrazňuje, že to, že sa jej bráni v tom, aby uviedla do prevádzky nové kanály, je skutočná obeť. Upozorňuje na to, že prechodom na digitálne vysielanie a predajom svojej siete stráca výhodu, ktorú až dovtedy využívala prostredníctvom spoluvlastníctva siete. V odpovedi na otázku uvedenú v rozhodnutí o začatí konania, či by sa mal posudzovať predaj určitých programov tretím stranám alebo obmedzenia vysielania (napríklad športových prenosov), TV2 reaguje, že štandardné zmluvy zakazujú TV2 postupovať práva tretím stranám. Dánska tvorba a šport sú súčasťou programovej štruktúry TV2 vo verejnom záujme. |
SBS
|
(93) |
SBS nevidí žiadny dôvod, prečo by séria možných zlých rozhodnutí v súvislosti s riadením mala viesť k zmene modelu financovania so značnými deformujúcimi účinkami na hospodársku súťaž. SBS tvrdí, že ak sa nevezmú do úvahy zlé investičné rozhodnutia, TV2 mala kladné výsledky v období rokov 2004 – 2008 a využívala dominantné postavenie na televíznom reklamnom trhu. Okrem toho zastáva názor, že reštrukturalizačný plán presahuje rámec toho, čo je potrebné. Súčasná čistá hodnota práva na vyberanie koncesionárskych poplatkov je oveľa vyššia ako odhadovaný optimálny kapitál, ako bol stanovený v rozhodnutí o rekapitalizácii. SBS tiež uvádza, že pomoc poskytnutá regionálnym kanálom vo forme licenčných poplatkov vo výške asi 400 mil. DKK ročne by sa mala zahrnúť do posúdenia vplyvu reštrukturalizačného plánu. |
Firma v ťažkostiach
|
(94) |
SBS tvrdí, že TV2 ani žiadna z jej dcérskych spoločností nie je oprávnená na poskytnutie pomoci podľa usmernení o reštrukturalizácii. V tejto súvislosti SBS poukazuje na to, že TV2 Danmark vo svojej prvej polročnej správe z roku 2009 vykazovala čistý kapitál vo výške 644,9 mil. DKK a že spoločnosť nespĺňa kritériá konania vo veci insolventnosti. Každá strata vyplývajúca z povinnosti verejnoprávnej služby by sa mala analyzovať podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ, na ktorý sa dánska vláda neodvolávala. |
|
(95) |
SBS tvrdí, že rozdelenie nákladov medzi rôzne strany skupiny TV2 sa musí náležite posúdiť obzvlášť preto, že náklady úzko špecializovaných kanálov sú v porovnaní s konkurentmi veľmi nízke. Hlavný kanál sa považoval za samostatnú prevádzku, ktorá by sa mohla stať ziskovou prostredníctvom náležitých štandardov stanovovania cien. |
|
(96) |
SBS tvrdí, že skupina TV2 Group bola v období rokov 2004 – 2008 zisková, ak sa nevezmú do úvahy stratové činnosti, ktoré sú v súčasnosti prerušené, ako napríklad TV2 Radio, a vplyv rozhodnutia Komisie o vrátení pomoci. TV2 by sa v každom prípade mohla stať ziskovou napríklad prostredníctvom zníženia nákladov. |
|
(97) |
SBS okrem toho spochybňuje analýzu trhu, ktorú predložilo Dánsko. SBS nesúhlasí najmä s výhľadom pre reklamný trh, ktorý mal podľa jej predpokladov rásť od roku 2010 (77). |
|
(98) |
SBS uvádza, že ak má byť reštrukturalizačný plán vôbec schválený, mal by sa obmedziť na čas potrebný na predaj aktív s cieľom riešiť problémy likvidity. |
Koncesionárske poplatky
|
(99) |
SBS uvádza, že zavedenie koncesionárskych poplatkov bude mať v praxi rovnaký účinok ako zvýšenie licenčných poplatkov a malo by sa klasifikovať ako štátna pomoc v súlade s rozhodnutím vo veci C-206/06, Essent Netwerk Noord BV. V porovnaní s rozhodnutím vo veci C-345/02 (Pearle) sú tu značné rozdiely, pretože opatrenie bolo zavedené jedine na základe iniciatívy Dánska a TV2, a aj z toho dôvodu, že koncesionárske poplatky nie sú vyhradené na osobitné účely, ktoré si zvolili diváci. |
|
(100) |
SBS zdôrazňuje význam analýzy koncesionárskych poplatkov v rámci pomoci na reštrukturalizáciu. Je pravdepodobné, že dohoda o zavedení koncesionárskych poplatkov skôr ovplyvní trhové správanie TV2 a správanie príslušných tretích strán, ako sú napríklad banky, od dátumu schválenia reštrukturalizačného plánu ako od dátumu implementácie koncesionárskych poplatkov. SBS ďalej kritizovala skutočnosť, že nebol stanovený žiadny limit, pokiaľ ide o výšku koncesionárskych poplatkov, ktoré môže TV2 vyberať, ani žiadne podmienky, pokiaľ ide o ich využívanie. Koncesionárske poplatky sa môžu využívať aj na financovanie komerčných činností. |
|
(101) |
SBS ďalej uvádza, že zavedenie koncesionárskych poplatkov nie je možné zosúladiť s koncepciou verejnoprávnej služby. Znamená to, že pomoc na reštrukturalizáciu sa ako taká nemôže odôvodňovať podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ sa neupustí od plánov na výber koncesionárskych poplatkov. SBS tiež uvádza, že protikonkurenčné účinky koncesionárskych poplatkov sú jasné, a hlavne, že to môže viesť k tomu, že niektoré subjekty budú musieť opustiť trh, a TV2 to tiež umožní, aby ešte agresívnejšie investovala do nového obsahu. Nie je to správne, pretože TV2 je výnimočná predovšetkým v tom, že má dominantné postavenie na reklamnom trhu. |
Kompenzačné opatrenia
|
(102) |
SBS tvrdí, že je potrebné zaviesť dostatočne prísne kompenzačné opatrenia. Preto navrhuje, že po prvé TV2 by sa nemalo povoliť zavedenie koncesionárskych poplatkov. Po druhé by sa malo zaviesť verejné obstarávanie s cieľom zabezpečiť korektnejšie ceny interných transferov v prípadoch, keď TV2 predáva programy svojim dcérskym spoločnostiam. Po tretie regionálne kanály TV2 by sa mohli previesť do Danmarks Radio, pretože regionálne kanály dostávajú značné sumy štátnej pomoci, a aj preto, že domácnosti, ktoré platia licenčný poplatok a prijímajú aj platené vysielanie, by za regionálne kanály TV2 platili dvakrát. Po štvrté od TV2 by sa nemalo vyžadovať len to, aby nespustila nové komerčné kanály, ale aby tiež predala aspoň niektoré existujúce kanály. Nakoniec TV2 by mala mať povinnosť umožniť vysielanie reklám konkurenčných subjektov v svojej sieti. |
|
(103) |
SBS tiež navrhuje, že by sa malo zaviesť niekoľko záruk s cieľom zabezpečiť, aby TV2 nevyužívala pomoc a/alebo koncesionárske poplatky na deformovanie hospodárskej súťaže. Po prvé Dánsku by sa nemalo umožniť, aby uplatňovalo diskriminačné koncesionárske poplatky. Po druhé TV2 by sa nemalo povoliť, aby spájala hlavný kanál s ostatnými kanálmi na distribučnom trhu a TV2 by mala byť povinná ponúkať TV2 ako samostatný kanál. Po tretie TV2 by sa malo zabrániť v tom, aby využívala pomoc alebo koncesionárske poplatky na akúkoľvek inú činnosť ako na činnosť hlavného kanála, a mali by sa jej zakázať dumpingové ceny na reklamnom trhu. Po štvrté TV2 by mala povinne prijať záväzok, že nebude uplatňovať netransparentné zľavy. |
MTG/Viasat (Viasat)
Firma v ťažkostiach
|
(104) |
Spoločnosť Viasat tvrdí, že TV2 nie je firmou v ťažkostiach, pričom poukazuje najmä na zisk v roku 2008. Spoločnosť Viasat tvrdila, že TV2 by bola v budúcnosti zisková, a odvoláva sa okrem iného aj na zisk TV2 v prvej polovici roka 2009 (podľa prognózy mal zisk pred zdanením predstavovať 249 mil. DKK). V súvislosti s neskoršími informáciami, že TV2 v skutočnosti utrpela stratu za rok 2009, Viasat zastáva názor, že táto menšia strata je spojená s celkovým poklesom na reklamnom trhu o 18,7 % v porovnaní s rokom 2008. Svedčí to o tom, že TV2 v súčasnosti dokázala prispôsobiť svoje náklady súčasnému komerčnému a finančnému prostrediu. Pokiaľ ide o straty v roku 2007, Viasat poukazuje na to, že tieto boli spôsobené najmä stanicou TV2 Radio, ktorá sa následne predala. TV2 zaznamenala pokles obratu v roku 2008, ale taký pokles zaznamenala väčšina firiem a TV2 ešte vždy dokázala zvýšiť svoje zisky pred zdanením. |
|
(105) |
Viasat tvrdí, že neexistujú žiadne dôkazy o krátkodobých potrebách toku hotovosti. Naopak, TV2 nedávno vynaložila značnú sumu na obstaranie nových filmov a tiež zvýšila svoje náklady, čo bolo podľa Viasat spôsobené zvýšením jej programových zásob, zvýšením nákladov v oblasti všeobecnej tvorby a príliš vysokými investíciami do drahej dánskej tvorby (78). |
|
(106) |
Podrobnejšie Viasat zdôrazňuje, že hoci je veľká časť úročenej pôžičky TV2 ešte vždy krátkodobá, nepredstavuje to problém, pokiaľ ju TV2 môže refinancovať. Finančné náklady TV2 klesli v roku 2009 zo 49,2 mil. DKK na 19 mil. DKK. TV2 tiež vynaložila nové prostriedky na obstaranie nového obsahu. Okrem toho záporný tok hotovosti v období rokov 2006 – 2008 bol spôsobený hlavne nezvyčajne rozsiahlymi investičnými aktivitami, a nie nákladmi súvisiacimi s prevádzkovými činnosťami TV2. Záporný tok hotovosti by sa preto mohol eliminovať odložením alebo znížením investícií. V rovnakom duchu dôvod, prečo TV2 zaznamenala zvýšenie svojho dlhu, spočíval v tom, že TV2 v období rokov 2006 – 2008 intenzívne investovala. |
|
(107) |
Viasat tiež poukazuje na to, že úrokové zaťaženie zjavne od roku 2008 klesalo. Viasat tiež spochybňuje, či má TV2 problémy so získavaním pôžičiek, pretože sa zdá, že TV2 sa snažila získať pôžičky len od banky Danske Bank. Okrem toho sa to stalo v čase, keď bolo ťažšie získať pôžičku ako teraz. |
|
(108) |
Pokiaľ ide o vonkajšie faktory, Viasat súhlasí s predpokladom rastu HDP o 1,02 % za rok, ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania. Viasat osobitne pripomína, že prognózy týkajúce sa rastu reklamného trhu, ktoré vypracovala PWC a na ktoré sa spolieha dánska vláda, sú podstatne konzervatívnejšie ako prognózy iných firiem, najmä prognózy, ktoré vypracovali firmy pôsobiace na danom trhu. Vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania Viasat predkladá svoje vlastné prognózy pre skupinu TV2 na obdobie rokov 2009 – 2019 (správa spoločnosti Audon Partners), z ktorých vyplýva, že TV2 v krátkodobom alebo strednodobom horizonte nebude odsúdená na to, aby skončila s podnikaním. |
|
(109) |
Pokiaľ ide o ziskovosť verejnoprávneho kanála, Viasat zdôrazňuje, že skupina TV2 pozostáva z takých súčinností, že je nemožné posudzovať ziskovosť každej činnosti izolovane. Hlavný kanál by sa preto nemal posudzovať v samostatnej perspektíve. Napriek tomu ceny transferov medzi TV2 a úzko špecializovanými kanálmi sú nesprávne, pretože cena je podstatne nižšia ako náklady. Viasat predkladá výpočty ziskovosti, v ktorých sú náklady rozdelené podľa obratu kanálov. Viasat tiež uvádza, že finančná výkonnosť úzko špecializovaných kanálov v porovnaní s výkonnosťou porovnateľných mediálnych spoločností dôrazne naznačuje, že rozdelené výkazy v skupine TV2 by sa nemali brať do úvahy. Viasat nakoniec pripomína, že TV2 by mohla ponúknuť do dražby právo na retransmisiu svojich najatraktívnejších programov okrem športových podujatí, napríklad dramatických, filmových diel a dokumentov s cieľom zvýšiť zisky hlavného kanála. Viasat sa tiež obáva, že pomoc by sa mohla využiť na agresívne trhové správanie, a uvádza, že TV2 v minulosti investovala do nákupu dramatických seriálov tým, že predložila vyššiu ponuku ako konkurenti, zvýšila ceny za spravodajstvo TV2 a poskytovala zľavy. |
Koncesionárske poplatky
|
(110) |
Pokiaľ by Komisia dospela k záveru, že pomoc je potrebná, táto pomoc by sa mala zamerať na bezprostredný problém, to znamená skôr na peňažný tok ako na činnosti. Znamená to, že TV2 by sa nemalo umožniť, aby sa stala plateným televíznym kanálom, pretože by jej stačilo poskytnúť úver. Zavedenie koncesionárskych poplatkov by okrem toho prinieslo TV2 finančné prostriedky, pomocou ktorých by bola schopná pokračovať v nevhodnom správaní na reklamnom trhu, a hrozilo by, že odstráni z trhu konkurentov. Viasat tiež spochybňuje, či je schéma v súlade so všeobecným záväzkom TV2 poskytovať verejnoprávne služby. |
|
(111) |
Viasat v prvom rade zdôrazňuje protikonkurenčný vplyv koncesionárskych poplatkov, pretože tieto poplatky presunú programy iných subjektov do drahších programových balíkov, čím im spôsobia stratu príjmu z predplatného a reklamy. |
Kompenzačné opatrenia
|
(112) |
Viasat okrem toho tvrdí, že navrhované kompenzačné opatrenia v skutočnosti nie sú obeťou, pretože aj tak už neexistuje priestor pre ďalšie kanály. Ako sa už uviedlo, Viasat pripomína, že TV2 by mohla ponúknuť do dražby právo na retransmisiu svojich najatraktívnejších programov (okrem športových podujatí), napríklad dramatických, filmových diel a dokumentov, s cieľom zvýšiť zisky hlavného kanála. |
Právny základ
|
(113) |
Nakoniec Viasat takisto uvádza, že je nepravdepodobné, že dánska vláda by sa mohla odvolávať na článok 106 ods. 2. |
Boxer TV A/S (Boxer)
|
(114) |
Spoločnosť Boxer uvádza, že zavedením koncesionárskych poplatkov by sa čiastočne odstránila súčasná protikonkurenčná situácia, v rámci ktorej Boxer, na rozdiel od akéhokoľvek iného dodávateľa platformy, nemôže komerčne využiť skutočnosť, že vysiela TV2. Boxer navrhuje, aby ceny TV2 podliehali kontrole, a to buď politickej kontrole, alebo kontrole zo strany orgánov hospodárskej súťaže. |
Iné zainteresované strany
|
(115) |
Pokiaľ ide o pomoc na reštrukturalizáciu, niektoré strany spochybňujú, či je TV2 v ťažkostiach (ASK) a či kompenzačné opatrenia na nasýtenom trhu nie sú príliš slabé (FDA). Niektoré strany však uvádzajú, že ak je firma v ťažkostiach, mali by sa zvážiť koncesionárske poplatky (DI, TDC). Niektoré strany považujú obdobie reštrukturalizácie za príliš dlhé (Discovery). Iné uvádzajú, že ak TV2 bude do roku 2012 ekonomicky stabilnou spoločnosťou, nemalo by sa jej umožniť zaviesť koncesionárske poplatky. |
|
(116) |
Pokiaľ ide o koncesionárske poplatky: niektoré strany (Langkilde, MTV Networks AB, FDA, Discovery, Stofa) namietajú, že koncesionárske poplatky budú viesť k vytlačeniu malých kanálov z existujúcich platených programových balíkov alebo k tomu, že zákazníci zaplatia viac. |
|
(117) |
Niektoré strany sa domnievajú, že koncesionársky poplatok vo výške 25 DKK je príliš vysoký (FDA, TDC). FDA si tiež myslí, že uloženie takých koncesionárskych poplatkov nie je zlučiteľné s úlohou TV2 ako verejnoprávnej televíznej spoločnosti. |
VIII. POSÚDENIE PODĽA PRAVIDIEL O ŠTÁTNEJ POMOCI
1. Rozsah posúdenia
|
(118) |
Ako sa uvádza v návrhu Dánska, oznámený plán reštrukturalizácie nebol zrušený. Dánsko uvádza, že opatrenia pomoci nie sú potrebné a že všetky opatrenia pomoci sa zrušia, len čo sa schváli plán reštrukturalizácie vrátane koncesionárskych poplatkov a od TV2 sa nebudú vyžadovať ďalšie platby vyplývajúce z dvoch predchádzajúcich prešetrovaní Komisie, ktoré sa týkali TV2 (79). Inými slovami, Komisia zatiaľ nedostala bezpodmienečné potvrdenie od Dánska, že tieto opatrenia už nie sú súčasťou plánu reštrukturalizácie, a preto už nepatria do rozsahu pôsobnosti formálneho zisťovania Komisie. |
|
(119) |
Jedinou výnimkou je navrhovaná záruka predaja vysielacej siete, ktorá sa nebude realizovať, pretože tento predaj sa už uskutočnil, a preto už nie je pre daný prípad relevantný. Komisia už nepovažuje toto opatrenie za oznámené. |
|
(120) |
Ďalej v texte bude preto Komisia ešte vždy posudzovať zostávajúce oznámené opatrenia (pôžičku a dočasný úver a úver na reštrukturalizáciu), ako aj úver zo schválenej pomoci na záchranu, ktorý sa naďalej uplatňuje. |
2. Prítomnosť štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ
|
(121) |
V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“ |
|
(122) |
Na to, aby bol uplatniteľný článok 107 ods. 1 ZFEÚ, musí existovať opatrenie pomoci pripísateľné štátu, ktoré je poskytnuté zo štátnych zdrojov, ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a narúša hospodársku súťaž poskytnutím selektívnej hospodárskej výhody určitým podnikom. Uplatnenie týchto podmienok na dané opatrenia sa skúma ďalej v texte. |
2.1. Štátne zdroje
|
(123) |
Podriadené pôžičky a dočasné úvery z pôvodnej pomoci na záchranu a z pomoci v rámci reštrukturalizačného plánu (80) zahŕňajú finančné prostriedky, ktoré uvoľnila vláda so súhlasom Folketinget zo všeobecného rozpočtu Dánska, a preto predstavujú štátnu pomoc. |
|
(124) |
Dánsko tvrdí, že úrokové sadzby a poplatky sú také, aké sa uplatňujú na trhu v prípade zdravých firiem. Tým, že Dánsko uplatňuje rovnaké podmienky na firmu v ťažkostiach, vzdáva sa štátnych zdrojov. Dôvod spočíva v tom, že súkromný veriteľ by bral do úvahy finančné ťažkosti TV2 a vôbec by neposkytol pôžičku alebo úver alebo by to urobil a uplatnil by pri tom sadzby, ktoré sú vyššie ako v prípade zdravých spoločností. |
|
(125) |
Komisia sa domnieva, že právo udelené TV2, aby od roku 2012 vyberala koncesionárske poplatky, nepredstavuje štátne zdroje v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Koncesionárske poplatky sú súkromného pôvodu (81) a spotrebitelia ich platia priamo distribútorovi ako úhradu za sledovanie kanála TV2. TV2 musí vstúpiť do bežných obchodných rokovaní s distribútorom, aby zahrnul jej kanál do digitálneho balíka a dohodnúť sa na prijateľnej úhrade. Neexistuje žiadne právne ustanovenie, ktoré núti distribútora vysielať hlavný kanál TV2 vo svojom balíku, pretože súčasná povinnosť vysielať ustanovená v článku 6 dánskeho zákona o rozhlase a televízii bude po zavedení systému koncesionárskych poplatkov zrušená. Koncesionárske poplatky ani ich výška nepodliehajú trvalej kontrole vlády a vláda k nim ani nemá prístup (82). Vláda sa vôbec nezúčastňuje na stanovovaní cien, ktoré je výsledkom komerčného rozhodnutia TV2, nevyberá poplatky pre TV2 ani ich nekontroluje a nijakým spôsobom nimi nedisponuje. |
|
(126) |
Koncesionárske poplatky nie je možné stavať na rovnakú úroveň s účtovaním licenčných poplatkov, ako tvrdila SBS. SBS tvrdí, že koncesionárske poplatky budú mať v praxi rovnaký účinok pre domácnosti ako zvýšenie licenčného poplatku, pretože prevádzkové balíky distribútorov budú vždy zahŕňať TV2 Danmark. Tento povinný prvok by ich spolu so skutočnosťou, že koncesionárske poplatky je možné zmeniť len prostredníctvom legislatívnej zmeny (83), kvalifikoval ako štátnu pomoc (84). V tejto súvislosti SBS cituje judikatúru Súdneho dvora vo veci Essent Netwerks (85). |
|
(127) |
Na rozdiel od predošlého dojednania o licenčnom poplatku v Dánsku, ktoré však Komisia skutočne považovala za štátnu pomoc (86), koneční používatelia nie sú zo zákona povinní platiť poplatky, ale platia úhradu ako súčasť zmluvného dojednania, do ktorého vstúpili dobrovoľne. Poplatky nevyberá verejná inštitúcia ako v prípade licenčného poplatku, ale súkromný subjekt Boxer a ďalší súkromní distribútori v rámci iných platforiem. Štát sa nebude zúčastňovať na žiadnom donucovacom opatrení v prípadoch, keď používatelia neplatia poplatky; distribútor bude musieť začať občianskoprávne konanie, aby získal platbu. |
|
(128) |
Skutočnosť, že TV2 je udelené právo účtovať účastnícke poplatky na základe zmeny licencie udelenej ministerstvom kultúry, nie je postačujúca na zistenie, že ide o štátne prostriedky. Nie je to prípad štátnej intervencie, ktorá má za následok stratu štátnych prostriedkov. V tejto súvislosti odvolanie sa spoločnosti SBS na vec Essent Netwerks nie je relevantné. V bode 73 citovaného rozsudku sa stanovuje rozdiel medzi situáciou vo veci Essent a situáciou vo veci Pearle (87), pričom sa v ňom uvádza, že v prvom prípade bol príslušný poplatok súčasťou politiky definovanej úradmi. S cieľom odlíšiť dané prípady Súdny dvor sa vo veci Essent odvoláva na zavedenie poplatku zákonodarcom, ale neustanovuje, že akákoľvek štátna intervencia prostredníctvom právnych predpisov automaticky vedie k zapojeniu štátnych prostriedkov. Jasne to vyplýva zo samotného citovaného rozsudku vo veci Essent, pretože bod 75 tohto rozsudku sa podrobnejšie zaoberá odlíšením tejto veci od veci Preussen Elektra, ktorá skutočne zahŕňala legislatívny akt (a v ktorej sa zistilo, že nebola zapojená žiadna štátna pomoc) zaväzujúci dodávateľov elektrickej energie kupovať za minimálne ceny elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov v ich dodávateľskej oblasti. Súd uvádza, že na rozdiel od situácie vo veci Preussen Elektra (88), vo veci Essent boli príslušné podniky poverené „spravovať štátne prostriedky“. V danom prípade štát nevyžaduje od TV2, aby spravovala štátne prostriedky. Zmena v licencii len uplatňuje už existujúce právo na ďalší zdroj príjmu (pokiaľ ide o právne predpisy, pozri oddiel 38a ods. 2 dánskeho zákona o rozhlase a televízii). |
|
(129) |
Komisia preto dospela k zisteniu, že koncesionárske poplatky nezahŕňajú štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. |
2.2. Selektívna výhoda
|
(130) |
Štátne prostriedky poskytujú TV2 hospodársku výhodu v tom zmysle, že tie isté finančné nástroje by sa v trhových podmienkach spájali s vyššími nákladmi na prijaté úvery a pôžičky alebo vyššími poplatkami v prípade, že by sa akékoľvek trhové subjekty dohodli, že sprístupnia príjemcovi ďalšie finančné prostriedky v plánovanej výške. Podľa dôkazov, ktoré predložilo Dánsko, žiadne subjekty to neboli ochotné urobiť. |
2.3. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod
|
(131) |
Tieto zdroje umožnia TV2 pokračovať v činnosti na trhoch, na ktorých v súčasnosti pôsobí. Tieto trhy zahŕňajú trh(-y) predaja a nákupu vysielacích práv, trh(-y) služieb plateného televízneho vysielania a trh televíznej reklamy v Dánsku. TV2 súťaží na týchto trhoch s inými vysielateľmi, medziiným aj s takými, ako sú napríklad SBS alebo Viasat. Z toho vyplýva, že uprednostňovaním TV2 príslušná pomoc narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže na týchto trhoch. |
|
(132) |
Ovplyvnené trhy, ako je napríklad nákup a predaj vysielacích práv a televízna reklama výrobkov z iných členských štátov určených na predaj v Dánsku, sú podmienené obchodom medzi členskými štátmi (89). Niektorí konkurenti TV2 Danmark A/S okrem toho vysielajú svoje kanály zo Spojeného kráľovstva a/alebo sú dcérskymi spoločnosťami skupín zapísaných do obchodného registra v iných členských štátoch a ich rozhodnutie zostať na dánskom trhu alebo posilniť svoju činnosť na dánskom trhu môže byť ovplyvnené plánovanou pomocou. Príslušná štátna pomoc preto ovplyvní alebo hrozí, že ovplyvní systémy obchodu medzi členskými štátmi. |
|
(133) |
Keďže sa uplatňuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ, balík pomoci na reštrukturalizáciu je potrebné posudzovať z hľadiska zlučiteľnosti s vnútorným trhom. |
3. Povinnosť zastaviť pomoc
|
(134) |
Dánsko dodržalo povinnosť zastaviť pomoc uvedenú v článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (90), pretože oznámilo opatrenia pomoci podľa reštrukturalizačného plánu a do dnešného dňa ich neimplementovalo. Implementácia pomoci na záchranu bola schválená rozhodnutím Komisie zo 4. augusta 2008. |
4. Zlučiteľnosť štátnej pomoci s vnútorným trhom
4.1. Právny základ
|
(135) |
Zlučiteľnosť opatrení sa bude posudzovať podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v spojení s usmerneniami. Uplatňovanie článku 106 ods. 2 ZFEÚ na príslušné opatrenia v súvislosti s financovaním verejnoprávneho vysielania sa neanalyzuje. Hoci majú finančné ťažkosti TV2 pôvod hlavne v poskytovaní verejnoprávneho kanála a v chýbajúcom obchodnom modeli so stabilnými zdrojmi príjmov, opatrenia štátnej pomoci sa neobmedzujú na poskytovanie verejnej služby, ale zameriavajú sa na TV2 ako skupinu, to znamená vrátane jej komerčných činností. Dánske orgány okrem toho podrobne nepreukázali, že opatrenia štátnej pomoci boli zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 106 ods. 2 ZFEÚ, a Komisia nedostala dostatočné informácie, ktoré by jej umožnili uskutočniť hodnotenie podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ v spojení s oznámením o vysielaní (91). |
|
(136) |
V usmerneniach sa stanovuje možnosť poskytnutia pomoci na záchranu ako dočasnej pomoci pre firmy v ťažkostiach až do vypracovania reštrukturalizačného plánu alebo na riešenie závažnej krízy likvidity. Podľa bodu 26 usmernení sa lehota na ukončenie pomoci predĺži, až kým Komisia neuskutoční rozhodnutie o pláne. Skutočnosť, že pomoc na záchranu sa ešte vždy uplatňuje v prípade TV2, je v súlade s týmto ustanovením, pretože TV2 predložila reštrukturalizačný plán v rámci lehoty. |
|
(137) |
Pomoc na reštrukturalizáciu musí byť založená na uskutočniteľnom, koherentnom a ďalekosiahlom pláne na obnovu dlhodobej životaschopnosti firmy v primeranom časovom rámci. Reštrukturalizácia obvykle zahŕňa tieto prvky: reštrukturalizáciu všetkých aspektov fungovania spoločnosti, reorganizáciu a racionalizáciu činností firmy vrátane zanechania stratových činností a finančnú reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačné operácie v prípade, že využívajú štátnu pomoc, sa však nemôžu obmedzovať na úhradu minulých strát bez toho, aby sa pozornosť venovala príčinám takýchto strát. Reštrukturalizácia sa okrem toho musí aspoň čiastočne financovať z vlastných zdrojov spoločnosti. Nakoniec sa musia prijať kompenzačné opatrenia s cieľom minimalizovať narúšajúce účinky pomoci. Komisia následne posúdi, či sú splnené tieto podmienky. |
4.2. Oprávnenosť – firma v ťažkostiach
|
(138) |
Podľa bodu 9 usmernení firma je v ťažkostiach, keď táto nie je schopná, či už prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, alebo pomocou finančných prostriedkov, ktoré je schopná získať od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veriteľov, zamedziť stratám, ktoré by ju bez vonkajšej intervencie verejných orgánov takmer s určitosťou odsúdili na vylúčenie z obchodnej činnosti. V bode 11 usmernení sa uvádzajú určité kritériá, na základe ktorých sa firma nachádza v ťažkostiach, aj keď sa nevyskytuje žiadne z kritérií uvedených v bode 10 usmernení. V bode 11 sa stanovuje, že „v každom prípade je firma v ťažkostiach oprávnená len vtedy, ak sa nemôže preukázateľne zotaviť prostredníctvom svojich vlastných zdrojov alebo finančných prostriedkov, ktoré získa od svojich vlastníkov/akcionárov alebo zo zdrojov na trhu“. |
|
(139) |
Komisia dospela k záveru, že TV2 v čase oznámenia reštrukturalizačného plánu predstavovala takú firmu v ťažkostiach. Vyplýva to z údajov uvedených v rozhodnutí Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, a čo je oveľa dôležitejšie, z údajov predložených v odôvodneniach 36 – 42 tohto rozhodnutia, ktoré boli predložené neskôr v januári 2010 a ktoré opisujú spoločnosť ako spoločnosť, ktorá má straty, klesajúce trhové podiely, narastajúci dlh, a najmä záporné peňažné toky v dôsledku klesajúcich reklamných príjmov, zlých investícií a zvyšujúcich sa úrokových poplatkov. Hoci neskôr vyšlo najavo, že spoločnosť skutočne dosiahla zisk v roku 2008, ako odhadli konkurenti (odhad na konci marca 2008 ešte vždy naznačoval […] vo výške […] DKK), tento zisk bol malý a sám osebe nezmenil zistenie, že spoločnosť nemohla pokračovať vo svojej činnosti bez vonkajšieho financovania. Súkromné úvery, ktoré mala spoločnosť k dispozícii, boli krátkodobé a mohli byť kedykoľvek zrušené. Spoločnosť mala naliehavú potrebu likvidity, ktoré nemohla prekonať z vlastných zdrojov. |
|
(140) |
Spoločnosť nedokázala získať ani externé financovanie. Hrozilo nebezpečenstvo, že krátkodobé úvery budú zrušené. Ako sa už uviedlo v rozhodnutí o začatí konania, hlavná financujúca banka TV2, […], požiadala o zníženie svojich pôžičiek a úverov v roku 2008. Okrem problémov TV2, ktoré dokonca zahŕňali zaťaženie vlastných priestorov v Odense hypotékou, Dánsko predložilo dôkazy, že iné banky tiež odmietli poskytnúť TV2 dlhodobé pôžičky (pozri odôvodnenie 44 a nasl. tohto rozhodnutia). Banky poukázali na slabé stránky v cyklickom toku príjmov TV2, ktorý sa ako obchodný model považoval za neudržateľný. K problémom prispeli nevyriešené právne prípady. V dôsledku toho sa financovanie TV2 začalo v čoraz väčšej miere prikláňať ku krátkodobým záväzkom, a tým sa oslabilo. Inými slovami, TV2 nebola schopná v zmysle bodu 11 usmernení zotaviť sa zo situácie pomocou finančných prostriedkov, ktoré sa dali získať zo zdrojov na trhu. |
|
(141) |
Tvrdenia konkurentov nespochybňujú tieto zistenia. Z dôvodu úplnosti by bolo potrebné uviesť, že v usmerneniach sa nevyžaduje, aby bola spoločnosť skutočne predmetom konania vo veci insolventnosti. Naopak, pomoc sa môže poskytnúť – na základe prísnych podmienok – práve preto, aby sa tomu zabránilo. |
|
(142) |
Pokiaľ ide o tvrdenia konkurentov, že TV2 je zisková spoločnosť alebo že by sa ňou mohla stať, z výsledkov TV2 uvedených v predchádzajúcom texte vyplýva, že spoločnosť v roku 2008 realizovala zisk, ale na rozdiel od odhadu spoločnosti Viasat za rok 2009 utrpela stratu vo výške 27 mil. DKK, v čom sa značne odchýlila od prognózy spoločnosti Viasat, ktorá predpovedala zisk vo výške 249 mil. DKK. Takisto odhad zisku za rok 2010 je oveľa nižší, ako predpokladala spoločnosť Viasat. Komisia nezistila žiadne chyby v metodikách, ktoré použila spoločnosť TV2 a jej poradenská spoločnosť PWC (pozri aj odôvodnenie 41 tohto rozhodnutia). |
|
(143) |
Pokiaľ ide o štúdiu úverového ratingu spoločnosti TV2 predloženú spoločnosťou Viasat a vypracovanú spoločnosťou Audon Partners (92), podľa ktorej TV2 mohla získať úver, reakcie bánk svedčia o tom, že skutočný obraz je iný. Analýza je okrem toho založená len na údajoch a predpokladoch, ktoré spoločnosť TV2 neoverila. Niektoré údaje sú v rozpore so skutočnosťou, ako vyplýva z údajov uvedených za roky 2009 a 2010. V samotnej správe sa zdôrazňuje, že nepredstavuje dôkladnú analýzu (vzhľadom na to, že zo zrejmých dôvodov sa nenadviazal žiadny kontakt so spoločnosťou TV2) a použitý model má z tohto dôvodu svoje obmedzenia (93). |
|
(144) |
Skutočnosť, že spoločnosť čerpala oveľa menej z úveru v rámci pomoci na záchranu, ako mohla, neznamená, že sa nemôže považovať za firmu v ťažkostiach. Zistenie, že príjemca pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nespĺňa podmienky oprávnenosti pre pomoc, ak sa opatrenia na úsporu nákladov a iné opatrenia predpokladané v pláne reštrukturalizácie neskôr osvedčia ako úspešné a pomôžu spoločnosti vyriešiť svoje finančné problémy väčšinou pomocou vlastných zdrojov, by bolo nezmyselné. Mohlo by to však viesť k výsledku, že pretrvávajúca štátna pomoc už v určitom momente nebude potrebná, o čom sa bude hovoriť ďalej v texte (pozri odôvodnenie 149). V každom prípade bol úver vždy zostavený tak, že spoločnosť k nemu mohla získať prístup len v prípade overenej potreby. Tento postup mal za cieľ udržať pomoc na minimálnej úrovni a správanie spoločnosti TV2, pokiaľ ide o dosiahnutie reštrukturalizačného procesu s čo najväčším využitím vlastných zdrojov, je v súlade s touto požiadavkou. |
|
(145) |
Bolo by okrem toho potrebné zdôrazniť, že početné tvrdenia spoločností Viasat a SBS, že spoločnosť TV2 si svoju zlú finančnú situáciu spôsobila sama v dôsledku zlých rozhodnutí v oblasti riadenia alebo zlými investíciami, nie sú podstatné pre jej oprávnenosť podľa usmernení, ktoré neobsahujú otázku, čo je príčinou finančných problémov príjemcu pomoci, ale usilujú sa zistiť, či je príjemca pomoci skutočne firmou v ťažkostiach. |
|
(146) |
Konkurenti tiež v tejto súvislosti potvrdili, že problémy TV2 v prevažnej miere vyplývajú z verejnoprávneho kanála a že úpravy interných nákladov a transferového oceňovania by mohli napraviť túto situáciu. Komisia však nepovažuje toto tvrdenie za relevantné v situácii, keď sa pomoc poskytuje skupine ako takej vrátane komerčných činností. Komisia však pripomína, že spoločnosť TV2 vedie oddelené a auditované účtovníctvo pre verejnoprávny kanál a pre ostatné činnosti a má plne podloženú a auditovanú politiku transferového oceňovania, ktorá je pomerne jednoduchá, transparentná a má za cieľ poskytnúť presný obraz rôznych činností založený na transferových cenách a trhových podmienkach. |
|
(147) |
Pokiaľ ide o vonkajšie faktory, spoločnosť Viasat súhlasí s predpokladom rastu HDP o 1,02 %. V súvislosti s vývojom reklamného trhu súhlasia zainteresované strany s tým, že reklamné príjmy spoločnosti TV2 klesli v roku 2008 o 19 %. Spoločnosti Viasat a SBS však nesprávne interpretovali prognózu Dánska o budúcom vývoji reklamného trhu. V rozpore s ich chápaním Dánsko nikdy nepredpovedalo, že reklamný trh zaznamená v období rokov 2009 – 2013 každoročný pokles o 10 %, ale jednoducho uviedlo, že […]. |
|
(148) |
Pokiaľ ide o argument, že licenčné poplatky pridelené regionálnym vysielacím staniciam by sa mali zahrnúť do posúdenia finančnej situácie TV2, Komisia zistila, že z licenčných poplatkov sa financuje výroba programov regionálnych vysielateľov a sú relevantné len vo vzťahu k tejto výrobe. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že regionálne stanice TV2 sú nezávislé od TV2 a podliehajú vlastným povinnostiam verejnoprávnej služby podľa dánskeho zákona o rozhlase a televízii a na tento účel dostávajú finančné prostriedky z licenčných poplatkov. Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti SBS, že diváci budú za program platiť dvakrát, bolo by potrebné zdôrazniť, že jedna z platieb – účastnícke poplatky za hlavný kanál TV2 – je výsledkom voľby zákazníka, a ako sa zistilo, nezahŕňa štátnu pomoc. V každom prípade v predchádzajúcom texte bolo uvedené, že TV2 ako skupina bola firmou v ťažkostiach, ktorá zaznamenala naliehavú potrebu financovania, pretože nemohla získať žiadne externé financovanie od bánk. Vzťahovalo sa to aj na akékoľvek potenciálne výhody vyplývajúce z jej povinnosti vysielať tieto programy. |
|
(149) |
Naliehavá situácia TV2 sa však zmenila po predaji vysielacej siete. Spoločnosť TV2 tým, že využila výnosy z predaja vysielacej siete, bola schopná splatiť časť svojho dlhu, a ako možno vidieť z údajov uvedených v odôvodneniach 62 – 64 tohto rozhodnutia, finančný výhľad sa stal oveľa pozitívnejším. Vývoj na reklamnom trhu je takisto pozitívnejší (94). Spoločnosť TV2 bola schopná splatiť svoju štátnu pôžičku, ktorú čerpala z pomoci na záchranu. S prihliadnutím na výsledok nevyriešených prípadov štátnej pomoci a schválenia reštrukturalizačného plánu spoločnosť TV2 predpokladá, že bude mať dostatočné finančné prostriedky do januára 2012, keď sa budú implementovať účastnícke poplatky (95). |
|
(150) |
Vzhľadom na túto novú situáciu Komisia nedospela k zisteniu, že spoločnosť TV2 sa v súčasnosti ešte vždy môže klasifikovať ako firma v ťažkostiach. Okrem schválenia tohto rozhodnutia preto nie je potrebné žiadne opatrenie pomoci a oznámená a neimplementovaná pôžička a úver, ktoré boli zahrnuté do reštrukturalizačného plánu, by sa mali zrušiť. Z toho istého dôvodu by sa mala ukončiť existujúca pomoc podľa rozhodnutia o pomoci na záchranu. |
4.3. Obnovenie dlhodobej životaschopnosti
|
(151) |
V súlade s bodom 34 usmernení udelenie pomoci musí byť podmienené implementáciou reštrukturalizačného plánu, ktorý musí obnoviť dlhodobú životaschopnosť firmy v rámci prijateľnej časovej lehoty. V reštrukturalizačnom pláne sa uvádzajú okolnosti, ktoré viedli k ťažkostiam spoločnosti, ako okolnosti zapríčinené novými činnosťami, ktoré sa neukázali ako ziskové, a činnosťou verejnoprávneho kanála, ktorý bol čoraz menej ziskový. Podľa názoru Komisie sa v reštrukturalizačnom pláne venuje primeraná pozornosť týmto otázkam. |
|
(152) |
Komisia pripomína, že v reštrukturalizačnom pláne sa stanovujú finančné a prevádzkové reštrukturalizačné opatrenia, ktoré spoločne so zmeneným obchodným modelom umožnia spoločnosti, aby sa postavila na vlastné nohy. V tejto súvislosti Komisia v prvom rade pripomína, že požiadavka na predaj aktív uvedená v reštrukturalizačnom pláne viedla k úspešnému predaju vysielacej siete, ktorý zabezpečil spoločnosti TV2 dostatočné finančné prostriedky na splatenie jej dlhov. 4. októbra 2010 splatila aj pomoc, ktorú čerpala z pomoci na záchranu. Samotná spoločnosť uvádza, že má teraz dostatočné prostriedky na preklenutie obdobia do prijatia koncesionárskych poplatkov (96). Ďalšie opatrenia vo forme úspor nákladov takisto prispejú k dlhodobej životaschopnosti (pozri odôvodnenia 47 a 48). |
|
(153) |
Spoločnosť sa tiež vzdáva stratových činností; v roku 2008 predala svoju stratovú rozhlasovú prevádzku skupine SBS. |
|
(154) |
Predpokladá sa, že spoločnosť vyrieši štrukturálne problémy, ktoré vedú k vzniku jej potrieb likvidity tým, že získa povolenie, aby mohla účtovať účastnícke poplatky od januára 2012. Absencia ziskovosti verejnoprávneho kanála je spôsobená jeho spoliehaním sa na jediný zdroj príjmu vo forme reklamného príjmu, ktorý je cyklický a citlivý voči ekonomickej klíme. Svedčia o tom aj reakcie bánk, ktoré odmietli poskytnúť fiancovanie v dôsledku svojich obáv v súvislosti s vývojom na reklamnom trhu a pochybnosťami, pokiaľ ide o ziskovú kapacitu TV2. Nový obchodný model zabezpečí TV2 stabilnejší príjem prostredníctvom vyberania účastníckych poplatkov za sledovanie jej hlavného kanála. TV2 predpovedala dodatočný príjem z koncesionárskych poplatkov vo výške […] mil. DKK v roku 2012. Predpovedá tiež […] pre skupinu vo výške […] v roku 2012. Komisia tiež pripomína, že okrem […] druhý zdroj príjmov vo forme koncesionárskych poplatkov povedie k tomu, že spoločnosť sa stane menej zraniteľnou voči poklesom v cyklických aktivitách. Komisia pripomína, že opatrenia na dosiahnutie zvratu majú pôvod v samotnom reštrukturalizačnom pláne, a nie vo vonkajších faktoroch. |
|
(155) |
Pôvodne oznámené trvanie reštrukturalizačného plánu do 31. decembra 2012 zahŕňa obdobie takmer štyroch rokov. Toto obdobie sa zvolilo preto, že dánska vláda bola presvedčená, že keď sa zavedie nový obchodný model a získajú sa prvé praktické skúsenosti, banky budú opäť ochotné požičať peniaze spoločnosti TV2, to znamená, obdobie bolo zvolené tak, aby bolo dostatočne dlhé na zhromaždenie týchto skúseností. Vzhľadom na to, že všetka pomoc sa po prijatí tohto rozhodnutia zruší (pozri predchádzajúci text), dánska vláda teraz uvažuje, že obdobie reštrukturalizácie by sa malo skončiť zrušením všetkých opatrení pomoci. |
|
(156) |
Komisia zastáva odlišný názor. Podľa usmernení by reštrukturalizácia mala viesť k návratu spoločnosti k dlhodobej životaschopnosti. Komisia sa domnieva, že obdobie reštrukturalizácie trvá do chvíle, keď spoločnosť zavedie všetky reštrukturalizačné opatrenia zabezpečujúce takú dlhodobú životaschopnosť. Zatiaľ čo všetky opatrenia štátnej pomoci zaniknú okamžite po prijatí tohto rozhodnutia, od tejto chvíle nie je zaručené obnovenie dlhodobej životaschopnosti spoločnosti TV2, pretože spoločnosti TV2 ešte vždy chýba udržateľný obchodný model. Taký obchodný model sa vytvorí len so zavedením koncesionárskych poplatkov. Zavedenie koncesionárskych poplatkov je tiež hlavným reštrukturalizačným opatrením, ktoré priamo rieši najzávažnejšiu príčinu finančných ťažkostí spoločnosti TV2. Komisia preto dospela k záveru, že reštrukturalizačné obdobie sa skončí 31. decembra 2012 alebo v momente, keď bude spoločnosť TV2 môcť vyberať koncesionárske poplatky od konečných používateľov, ak by táto udalosť nastala pred 31. decembrom 2012. V súčasnosti je zrejmé, že TV2 je z právneho hľadiska oprávnená vyberať koncesionárske poplatky len vtedy, ak sa zmení jej licencia (zatiaľ čo súčasný zákon o rozhlase a televízii už umožňuje, aby spoločnosť TV2 vyberala koncesionárske poplatky, súčasná licencia jej to nedovoľuje). |
4.4. Vyhnutie sa nevhodnej deformácii hospodárskej súťaže
|
(157) |
Podľa bodu 38 usmernení s cieľom zabezpečiť, aby sa čo najviac zmiernili negatívne účinky na obchodné podmienky a tak pozitívne účinky prevažovali nad nepriaznivými, musia sa prijať kompenzačné opatrenia. Tieto opatrenia môžu zahŕňať rozdelenie aktív, zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu. Podľa bodu 40 usmernení musia opatrenia proporcionálne zodpovedať deformačným účinkom pomoci, a najmä relatívnej dôležitosti firmy na jej trhoch. |
|
(158) |
V zásade sa záväzok nespustiť žiadne nové kanály (to znamená obmedzenie prítomnosti na trhu) môže chápať ako kompenzačné opatrenie, pretože vylučuje spoločnosť TV2 zo súťaže o nových zákazníkov, a preto prináša výhody jej konkurentom. Spustenie nových komerčných kanálov by bolo prospešné pre TV2, pretože kanály by boli financované zo stabilného zdroja príjmov založeného na necyklických účastníckych poplatkoch a pretože by zabezpečili skupine potrebný príjem, čím by čiastočne vyvážili záporné výsledky verejnoprávneho kanála. Podľa analýzy trhu uvedenej v reštrukturalizačnom pláne trh plateného televízneho vysielania narastá (97). Konkurenti spoločnosti TV2 však tvrdia, že možnosť otvorenia nových komerčných kanálov aj tak nebola pre TV2 dostupná, pretože trh bol nasýtený. |
|
(159) |
V tejto súvislosti Komisia pripomína, že samotní konkurenti spustili vysielanie kanálov v roku 2009 (SBS spustila 6erene, Canal Digital spustí športový kanál, Viasat spustil kanál 23. marca 2009 a skupina TV4 spustila Canal 9 v júli 2009). |
|
(160) |
Dánsko tiež potvrdilo, že v dôsledku reštrukturalizácie sa spoločnosti TV2 zabráni aj v spustení rozhlasových kanálov (98). Tento záväzok je vysoko relevantný v tom zmysle, že sa pripravuje výberové konanie na prevádzkovú licenciu pre novú rozhlasovú stanicu FM 4. Dánsko pôvodne vyjadrilo záujem o možnú účasť spoločnosti TV2 v tomto výberovom konaní, ale neskôr potvrdilo, že taká ponuka sa neuskutoční vzhľadom na prebiehajúce prešetrovanie reštrukturalizačného plánu zo strany Komisie, napriek skutočnosti, že plány tejto ponuky už boli vypracované. Inými slovami a v rozpore s tým, čo tvrdia konkurenti, ukázalo sa, že záväzok nespustiť nové kanály má skutočný význam a predstavuje pre spoločnosť obeť. Komisia považuje tento záväzok za dôležitý v súvislosti s bodom 46 usmernení, podľa ktorého by sa pomoc nemala použiť na financovanie nových investícií, ktoré nie sú podstatné na obnovenie životaschopnosti firmy. |
|
(161) |
Komisia tiež považuje navrhované kompenzačné opatrenia za opatrenia, ktoré proporcionálne zodpovedajú deformačným účinkom opatrení pomoci. Bolo by potrebné zdôrazniť, že všetky tieto opatrenia sa skončia v deň prijatia tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti Komisia poukazuje na to, že žiadne z opatrení pomoci na reštrukturalizáciu sa neimplementovalo alebo sa nebude implementovať. Ako vyplýva z odôvodnenia 150 a nasl., pomoc na záchranu sa takisto zruší po prijatí tohto rozhodnutia. Znamená to, že spoločnosť nedostane žiadnu štátnu pomoc. Skutočné platby realizované v rámci pomoci na záchranu však boli obmedzené (z 1 000 mil. DKK, ktoré boli k dispozícii, sa čerpalo 223 mil. DKK). Väčšina pomoci sa v skutočnosti čerpala ako pomoc na záchranu (208 z 223 mil. DKK sa vyčerpalo do konca roka 2008, to znamená v rámci šesťmesačného záchranného obdobia) a všetky finančné prostriedky, ktoré sa z úveru skutočne vyčerpali, už boli splatené štátu. Skutočná suma, ktorá sa čerpala z úveru – 223 mil. DKK –, nie je so zreteľom na obrat spoločnosti TV2 v roku 2008 ([…] %) príliš vysoká. V súvislosti s tým Komisia nepovažuje za potrebné požadovať ďalšie kompenzačné opatrenia od Dánska a od príjemcu pomoci. Z toho dôvodu Komisia nevidí potrebu ďalších kompenzačných opatrení, ako navrhovali konkurenti. |
|
(162) |
Komisia však nesúhlasí s návrhom Dánska, že záväzok by mal zaniknúť, keď sa skončia všetky opatrenia pomoci (99). Po prvé Dánsko samo stanovilo dlhšie reštrukturalizačné obdobie, a to do 31. decembra 2012. Po druhé v usmerneniach sa nikde nestanovuje, že dĺžka kompenzačného opatrenia musí byť rovnaká ako prítomnosť prebiehajúcich opatrení pomoci. Po tretie reštrukturalizačný plán je založený na predpoklade, že dlhodobá životaschopnosť spoločnosti sa obnoví len vtedy, keď sa v roku 2012 zavedú koncesionárske poplatky a spoločnosť bude mať prístup k externému financovaniu. Samotné Dánsko tvrdilo, že opatrenia pomoci vrátane pomoci na záchranu, ktorá sa ešte vždy uplatňuje, sú potrebné na odstránenie rozdielu likvidity dovtedy, kým sa nezavedie stabilnejší obchodný model verejnoprávneho kanála. Pomoc na záchranu tak mala funkciu udržať spoločnosť na hladine, kým sa nezačal uplatňovať nový obchodný model. Na základe týchto skutočností Komisia nedospela k zisteniu, že záväzok vo forme kompenzačného opatrenia môže skončiť súčasne s ukončením pomoci alebo dňom prijatia tohto rozhodnutia. Komisia však považuje za uskutočniteľné, že povinnosť nespustiť nové kanály môže skončiť skôr, ako sa má skončiť obdobie reštrukturalizačného plánu (31. december 2012), a to vtedy, keď sa zavedú koncesionárske poplatky (prostredníctvom zmeny v licencii) a spoločnosť TV2 ich bude môcť vyberať. |
4.5. Pomoc obmedzená na minimum
|
(163) |
Podľa bodu 43 usmernení sa rozsah a intenzita pomoci musí obmedziť na striktné minimum nevyhnutných nákladov na reštrukturalizáciu, aby sa mohla reštrukturalizácia uskutočniť. Myšlienka, z ktorej vychádza toto ustanovenie, spočíva v tom, že spoločnosť na konci reštrukturalizácie nie je vybavená nadbytočnou likviditou, ktorú by mohla využiť na agresívne trhové správanie. Od príjemcov pomoci sa očakáva, že na plán na reštrukturalizáciu prispejú značnou čiastkou z vlastných finančných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú pre prežitie firmy podstatné. Takýto príspevok musí byť reálny a nesmie zahŕňať všetky budúce očakávané zisky ako tok hotovosti. Musí byť čo najvyšší, aspoň 50 % pre veľké firmy. Komisia považuje TV2 za veľkú firmu v zmysle usmernení. |
|
(164) |
Komisia nie je toho názoru ako dánska vláda, že akékoľvek náklady vo všeobecnosti, najmä opatrenia na úsporu nákladov, automaticky spĺňajú podmienky ako reštrukturalizačné opatrenia. Spoločnosť mohla vynaložiť výdavky v snahe o úsporu nákladov. Úspora nákladov, ako ju opisuje Dánsko v tomto prípade, sama osebe nepredstavuje náklady na reštrukturalizáciu. Dánsko predložilo zoznam „klasických“ nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré pozostávajú z […] mil. DKK a ktoré zahŕňajú transakčné náklady spojené s predajom vysielacej siete ([…] mil. DKK), náklady spojené s prechodom na nový obchodný model ([…] – […] mil. DKK) a personálne náklady v súvislosti s ukončením zmlúv, poplatky za právnické a poradenské služby ([…] mil. DKK). Komisia akceptuje tieto náklady ako náklady na reštrukturalizáciu. |
|
(165) |
Podľa rozhodovacej praxe Komisie náklady na reštrukturalizáciu zahŕňajú náklady vynaložené na obnovenie životaschopnosti firmy, ale nezahŕňajú bežné prevádzkové náklady vynaložené v období reštrukturalizácie. Súčasný prípad sa však týka likvidity, ktorú spoločnosť potrebuje na preklenutie prechodného obdobia do zavedenia nového udržateľného obchodného modelu. Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, spoločnosť TV2 mala skutočnú potrebu financovania, pretože nemala prístup k externému financovaniu. V tomto osobitnom prípade, ktorý sa týka len finančnej reštrukturalizácie, pokiaľ spoločnosť neprejde na stabilnejší obchodný plán, môže Komisia takisto akceptovať túto potrebu financovania ako potrebu, ktorá predstavuje náklady na reštrukturalizáciu. Dočasnú rezervu na pokrytie finančného schodku poskytol úver na základe rozhodnutia o pomoci na záchranu (1 000 mil. DKK). Tento úver bol však len prechodný a mohol sa využívať len vtedy, ak TV2 preukáže potrebu financovania, ktorú potvrdí externý audítor. Spoločnosť TV2 nakoniec čerpala z úveru len málo prostriedkov (len […] % z úveru). Väčšina úverových prostriedkov ([…] mil. DKK) sa okrem toho čerpala v priebehu obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie o pomoci na záchranu, to znamená v rámci šesťmesačného obdobia na záchranu pred predložením reštrukturalizačného plánu. |
|
(166) |
Spoločnosť TV2 prispela k uvedeným nákladom na reštrukturalizáciu vďaka predaju aktív, ktorý zahŕňal predaj vysielacej siete za sumu 640 mil. DKK, a prostredníctvom externého financovania získaním hypotéky na svoje priestory v Odense vo výške 80 mil. DKK. Príspevok vo výške 720 mil. DKK je oveľa vyšší ako prah 50 % stanovený pre veľké firmy. Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, TV2 využila výnosy z predaja siete na zníženie svojho dlhu. Takto vynaložené peňažné prostriedky nie je možné využiť na iné účely. Ako vyplýva z uvedených skutočností, všetky opatrenia pomoci okrem toho skončia ku dňu vydania tohto rozhodnutia a nebudú zavedené žiadne nové opatrenia pomoci, ktoré boli oznámené v rámci reštrukturalizačného plánu (pozri odôvodnenie 150 tohto rozhodnutia). Z hľadiska bodu 45 usmernení preto nehrozí žiadne riziko, že v spoločnosti zostane akákoľvek pomoc nad rámec toho, čo bolo potrebné. |
4.6. Ďalšie podmienky
|
(167) |
Podľa bodu 46 usmernení môže Komisia vyžadovať od členského štátu dodatočné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že pomoc nebude deformovať hospodársku súťaž do takej miery, ktorá by odporovala spoločnému záujmu. |
|
(168) |
Komisia berie na vedomie argumenty, ktoré predložilo Dánsko v priebehu formálneho zisťovania, a zámer, ktorý vyjadril príjemca pomoci v podkladových dokumentoch, že reštrukturalizačný plán umožní spoločnosti TV2 využívať obchodné príležitosti v súlade s jej partnermi a vyberať účastnícke poplatky. Dánsko a TV2 ďalej poukázali na to, že súčasná vysoká kapitálová rezerva TV2 spolu s ukazovateľmi platobnej schopnosti (a čistými úrokmi z úročenej pôžičky), ktoré sú podstatne vyššie (nižšie) ako v prípade jej konkurentov, sú potrebné len z dôvodu neistoty spôsobenej nevyriešenými prípadmi štátnej pomoci a obchodným modelom. Spoločnosť TV2 aj Dánsko vyjadrili všeobecnú ochotu, že kapitálovú štruktúru opätovne uvedú do súladu s kapitálovou štruktúrou partnerov TV2, len čo sa uzavrú prešetrovania týkajúce sa štátnej pomoci. |
|
(169) |
Pokiaľ ide o Komisiu, nepovažuje za potrebné, aby spoločnosť TV2 mala odlišnú kapitálovú štruktúru ako jej partneri, len čo sa vyrieši obchodný model a nevyriešené právne prípady. Kapitálové štruktúry založené na (umelo navýšenom) vysokom kapitáli sú pre spoločnosť výhodné, pretože budú schopné prilákať financovanie za pomerne nízke sadzby. Rovnako dôležité je, aby TV2 vrátila svoju kapitálovú štruktúru na úroveň, ktorá zabezpečí, že nedôjde k deformácii hospodárskej súťaže. Komisia by bola radšej, keby sa TV2 vrátila k obvyklej kapitálovej štruktúre prostredníctvom výplaty dividend štátu ako agresívnym rozšírením svojej súvahy prostredníctvom financovania dlhu. |
4.7. Monitorovanie a výročná správa
|
(170) |
V súlade s bodmi 49 a 50 usmernení sa Dánsko zaviazalo, že bude predkladať Komisii správy, pričom prvá správa sa musí predložiť najneskôr šesť mesiacov od schválenia pomoci. |
4.8. Otázky súvisiace s porušením antitrustových pravidiel
|
(171) |
Komisia pripomína, že jeden z konkurentov spoločnosti TV2 podal žalobu pre porušenie antitrustových pravidiel týkajúcich sa plánovaného zavedenia koncesionárskych poplatkov. Komisia si je vedomá, že spôsoby pomoci, s ktorými sa spája prípadné porušenie iných osobitných ustanovení zmluvy, ako sú ustanovenia o štátnej pomoci, môžu tak pevne súvisieť s účelom pomoci, že nie je možné posudzovať ich samostatne (100). Súdny dvor zdôraznil, že povinnosť zabezpečiť, aby sa pravidlá štátnej pomoci uplatňovali v súlade s ostatnými ustanoveniami zmluvy, je nevyhnutná osobitne za predpokladu, že tieto ostatné ustanovenia majú takisto za cieľ zaistiť nenarušenú hospodársku súťaž. Judikatúra Súdneho dvora však potvrdzuje, že štátna pomoc a postupy vo veci porušenia antitrustových pravidiel sú nezávislé postupy, ktoré sa riadia osobitnými pravidlami. Súdny dvor uviedol, že „Komisia nie je pri prijímaní rozhodnutia o zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom povinná čakať na výsledok súbežného konania začatého podľa už citovaného nariadenia č. [1], ak v rámci svojej rozhodovacej právomoci nadobudla presvedčenie vychádzajúce z hospodárskej analýzy situácie, že príjemca pomoci sa nenachádza v situácii, že by porušoval články [101 and 102 ZFEÚ]“ (101). Prípad porušenia antitrustových pravidiel preto nemusí byť formálne uzavretý, aby Komisia mohla prijať rozhodnutie vo veci štátnej pomoci. |
|
(172) |
Komisia zdôrazňuje, že dôvodom žaloby pre porušenie antitrustových pravidiel v súčasnom prípade nie je samotná pomoc (pomoc na záchranu), ale iný prvok reštrukturalizačného plánu (koncesionárske poplatky). Koncesionárske poplatky budú zavedené na začiatku roka 2012, to znamená po zrušení pomoci prostredníctvom zmeny licenčných podmienok spoločnosti TV2. Bolo by tiež potrebné vziať do úvahy, že väčšina pomoci, ktorá sa skutočne čerpala, bola poskytnutá počas obdobia na záchranu a táto pomoc bola schválená v rozhodnutí Komisie o pomoci na záchranu zo 4. augusta 2008 a že všetka pomoc sa zruší, keď nadobudne účinnosť toto rozhodnutie. |
|
(173) |
V prípade, že sa žaloba pre porušenie antitrustových pravidiel alebo pripomienky tretích strán v tomto konaní majú chápať ako sťažnosť proti tomu, že TV2 sa stane plateným televíznym kanálom, stačí uviesť, že samotné zavedenie koncesionárskych poplatkov za hlavný kanál nemôže predstavovať porušenie antitrustových právnych predpisov. Keď sa hlavný kanál TV2 stane plateným televíznym kanálom, bude to mať za následok vstup tohto kanála na trh platenej televízie. Vstup hlavného kanála TV2 s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvní len konkurentov pôsobiacich na tomto trhu a povedie napríklad k odchodu niektorých hráčov z tohto trhu (príslušné platené programové balíky) alebo k tomu, že niektorí z nich znížia ceny. Tieto účinky sú však bežnými účinkami vstupu životaschopného konkurenta na trh. Samotná skutočnosť, že sa zavedú koncesionárske poplatky a že ich zavedenie vyvolá zvýšenú hospodársku súťaž, preto nie je v rozpore s článkami 102 a 106 ZFEÚ. |
|
(174) |
Žalujúca strana a niektorí iní konkurenti v pripomienkach tretích strán tvrdia, že plánované zavedenie karty TV2 Alene by malo protisúťažné účinky, pretože by tiež zvýhodňovalo distribútora spoločnosť Boxer. V krátkosti, model TV2 Alene znamenal, že zákazníci by prijímali TV2 bezplatne, ak by si zákazník nekúpil iné platené televízne služby. Podľa žalujúcej strany by preto karta TV2 Alene mala demotivujúci účinok na zákazníkov, ktorí si plánovali kúpiť vysielanie platených televíznych kanálov, čo by spôsobilo ujmu konkurentom TV2. Keďže Dánsko upustilo od navrhovanej karty TV2 Alene, tvrdenia, či by došlo k porušeniu antitrustových pravidiel, nie sú relevantné, a preto nemajú vplyv na zákonnosť reštrukturalizačného plánu. |
|
(175) |
Pokiaľ ide o obavy niektorých konkurentov, že pomoc ako taká by sa mohla využiť na agresívne trhové správanie, Komisia poukazuje na to, že neexistujú žiadne údaje, že samotná štátna pomoc je spojená s porušením iných ustanovení ZFEÚ alebo že by viedla k tomu, že TV2 sa automaticky zapojí do protisúťažného správania. |
Záver
|
(176) |
Komisia dospela k zisteniu, že oznámený reštrukturalizačný plán je v súlade s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v spojení s usmerneniami Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu na základe týchto podmienok. |
|
(177) |
Keďže spoločnosť je po predaji vysielacej siete v lepšej finančnej situácii, Komisia sa domnieva, že žiadne opatrenia pomoci z reštrukturalizačného plánu (pôžička a úver) by sa nemali implementovať a že uplatňovaný úver (schválený rozhodnutím Komisie č. 287/08 zo 4. augusta 2008) by sa mal zrušiť s okamžitým účinkom od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia. Komisia pripomína, že pôvodne oznámená záruka v súvislosti s predajom vysielacej siete už nie je relevantná vzhľadom na ukončený predaj siete bez záruky. |
|
(178) |
Komisia ďalej berie na vedomie záväzok Dánska, že kompenzačné opatrenie spočívajúce v upustení od vysielania nových vysielacích kanálov sa vzťahuje na televízne aj na rozhlasové kanály. Toto opatrenie by malo zostať v platnosti do 31. decembra 2012 alebo ak príjemca pomoci bude môcť vyberať koncesionárske poplatky pred týmto dátumom, do zavedenia koncesionárskych poplatkov. Zavedenie koncesionárskych poplatkov sa považuje za moment, od ktorého je TV2 zo zákona oprávnená požiadať o takú platbu. |
|
(179) |
Komisia berie na vedomie záväzok Dánska vydať pokyny nezávislému finančnému odborníkovi, aby porovnal kapitálovú štruktúru TV2 s kapitálovou štruktúrou ostatných mediálnych spoločností, a upraviť kapitálovú štruktúru, ak sa výrazne odchyľuje od mediánu alebo priemeru príslušnej mediálnej skupiny. V prípade, že existujú opodstatnené dôvody, aby sa úprava kapitálovej štruktúry neuskutočnila, dánska vláda môže oznámiť Komisii zmenu reštrukturalizačného plánu, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
S výhradou úplného súladu s reštrukturalizačným plánom oznámeného dňa 4. februára 2009 a podmienok ustanovených v článkoch 2, 3 a 4 pomoc, ktorú Dánsko poskytlo spoločnosti TV2 a ktorú Komisia schválila ako pomoc na záchranu vo svojom rozhodnutí zo 4. augusta 2008, je zlučiteľná s vnútorným trhom.
Článok 2
Ku dňu vydania tohto rozhodnutia sa pomoc na záchranu, ktorú Dánsko poskytlo spoločnosti TV2 a ktorú schválila Komisia vo svojom rozhodnutí zo 4. augusta 2008, zrušuje. Žiadne ďalšie opatrenie pomoci, ktoré Dánsko oznámilo Komisii 4. februára 2009, sa nesmie realizovať.
Článok 3
Kompenzačné opatrenie navrhnuté Dánskom, ktorým sa zakazuje, aby TV2 začala vysielanie nových rozhlasových alebo televíznych kanálov, zostáva v platnosti do oznámeného ukončenia reštrukturalizačného obdobia, to znamená do 31. decembra 2012. Ak sa však TV2 umožní vyberať účastnícke poplatky (koncesionárske poplatky) pred týmto dátumom, povinnosť nezačať vysielanie nových rozhlasových a televíznych kanálov k tomuto dátumu zanikne.
Článok 4
Dánska vláda koncom roka 2012 alebo na začiatku roka 2013 vydá pokyn nezávislému finančnému odborníkovi, aby uskutočnil analýzu kapitálovej štruktúry TV2 a porovnal ju s kapitálovou štruktúrou ostatných relevantných mediálnych spoločností. V prípade, že sa kapitálová štruktúra TV2 bude výrazne odchyľovať od mediánu alebo priemeru príslušnej mediálnej skupiny, dánska vláda upraví kapitálovú štruktúru na zasadnutí valného zhromaždenia v apríli 2013 tak, aby napravila každú takú odchýlku.
Článok 5
Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia dánska vláda musí informovať Komisiu o opatreniach, ktoré prijala na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím.
Článok 6
Toto rozhodnutie je určené Dánskemu kráľovstvu.
V Bruseli 20. apríla 2011
Za Komisiu
Joaquín ALMUNIA
podpredseda
(1) S účinnosťou od 1. decembra 2009 sa články 87 a 88 Zmluvy o ES stali článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom obidva súbory ustanovení sú v podstate identické. Na účely tohto rozhodnutia treba odkazy na články 107 a 108 ZFEÚ v prípade potreby chápať ako odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES.
(2) Ú. v. EÚ C 207, 2.9.2009, s. 2.
(3) Ú. v. EÚ C 9, 14.1.2009, s. 2.
(4) Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.
(5) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.
(6) Vec T-114/09, Viasat Broadcasting UK Ltd/Komisia Európskych spoločenstiev.
(7) Táto žiadosť sa v prevažnej miere zaoberá otázkou, či je TV2 spoločnosťou v ťažkostiach, a v oveľa menšej miere otázkou, či použila pomoc na účely, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou.
(8) Nariadenie predsedu piatej komory Všeobecného súdu zo 17. mája 2010 vo veci T-114/09.
(9) Rozhodnutie Komisie 2005/217/ES z 19. mája 2004 o opatreniach Dánska v prospech TV2 Danmark.
(10) Vec T-309/04, TV2 Danmark/Komisia, Zb. 2008, II-2935, body 101 a nasl.
(*1) Údaje, ktoré sú dôverné, sú označené v texte rozhodnutia […].
(11) List TV2 z 2. októbra 2009.
(12) Povolenie zo 17. decembra 2009, predložené ako príloha 1 k informácii Dánska z 9. septembra 2009.
(13) Zákon č. 477 zo 6. mája 2010.
(14) Podľa dohody o mediálnej politike na roky 2007 – 2010 ročné príjmy z licenčných poplatkov dosiahli v roku 2010 sumu 428,4 mil. DKK.
(15) List Dánska z 29. januára 2010, s. 13 a nasl., a príloha 8 k tomuto listu.
(16) Pozri prílohu 5 k oznámeniu Dánska, s. 2, a list Dánska z 3. februára 2011, s. 7. SMATV je skratka Satellite Master Antenna Television a vzťahuje sa na systém, ktorý využíva mnohonásobné satelitné a vysielacie signály na vytvorenie jediného integrovaného káblového signálu určeného na šírenie v káblovej sieti.
(17) Informačné memorandum o projekte MUX, ktoré predložilo Dánsko, s. 32.
(18) Distribútori neplatia televízny účastnícky poplatok za TV2 v káblovom segmente (pozri prílohu 5 k oznámeniu Dánska, s. 3). Podľa tohto dokumentu distribútori účtujú len distribučné náklady plus poplatky pre vlastníkov práv.
(19) List Dánska z 9. septembra 2009, s. 10 a 11.
(20) List spoločnosti Viasat z 2. októbra 2009, odsek 114.
(21) Vyhláška č. 740 z 21. augusta 2001 o vedení samostatného účtovníctva pre činnosti Danmark’s Radio a TV2 v rámci verejnoprávnej služby a pre všetky ich ostatné činnosti, prijatá na účely implementácie smernice Komisie 2000/52/ES (Ú. v. ES L 193, 29.7.2000, s. 75).
(22) Rozhodnutia Komisie 2005/217/ES (Ú. v. EÚ L 85, 23.3.2006, s. 1) a vec N 313/04 (Ú. v. EÚ C 172, 12.7.2005, s. 3).
(23) Vec T-309/04 z 22. októbra 2008, bod 101 a nasl.
(24) Vec T-12/05, uznesenie Súdu prvého stupňa z 24. septembra 2009.
(25) Rozhodnutie o pomoci na záchranu, odseky 7, 8, 10 a 39.
(26) Pozri odseky 10 – 15 rozhodnutia Komisie z 2. júla 2009 založeného na prílohe 3 k pôvodnému oznámeniu.
(27) Príloha 2 k listu Dánska z 29. januára 2010, v ktorom predkladá aktualizovanú analýzu PWC z 21. januára 2010. Údaje odhadované v danom čase na rok 2009 sú v tejto analýze aktualizované pomocou skutočných výsledkov, ktoré dodala TV2 ako prílohu k listu Dánska z 9. júla 2010.
(28) Pozri rozhodnutie Komisie z 2. júla 2009, odsek 11, v ktorom sa uvádzajú údaje o prínose rôznych činností TV2 a stratách kanála verejnoprávnej služby za obdobie od roku 2008 ([…] mil. DKK) do roku 2013 ([…] mil. DKK).
(29) Príloha 1 k návrhu Dánska z 29. januára 2010 a návrh TV2 „Status TV2 so zreteľom na finančnú situáciu a likviditu“, s. 1.
(30) Pripomienky TV2 pre Európsku komisiu z 25. augusta 2009.
(31) Pripomienky TV2 pre Európsku komisiu z 25. augusta 2009.
(32) List Dánska z 9. septembra 2009, príloha 2 – aktualizovaná správa PWC.
(33) List od spoločnosti Viasat z 26. mája 2010, s. 2, s odkazom v poznámke pod čiarou č. 2 na DRRB. Hodnota reklamného trhu v roku 2009 predstavovala 1 903 mil. DKK v porovnaní s 2 341 mil. DKK v roku 2008. Pozri aj aktualizovanú správu PWC, list Dánska z 9. septembra 2009, príloha 2.
(34) Pripomienky TV2 pre Európsku komisiu z 25. augusta 2009 (s. 20) a príloha 1 k materiálu predloženému Dánskom z 29. januára 2010, „Status TV2 so zreteľom na finančnú situáciu a likviditu“, bod 5, predložený TV2.
(35) Bolo to potvrdené […] písomne listom z 24. apríla 2009.
(36) List Dánska z 29. januára 2010, príloha 1: „Status TV2 so zreteľom na finančnú situáciu a likviditu“, bod 4.
(37) List Dánska z 29. januára 2010, príloha 1: materiál predložený TV2 „Status TV2 so zreteľom na finančnú situáciu a likviditu“, bod 4.
(38) Akcie TV2 v Digi-TV sa nebudú predávať, predajú sa len priame účasti a akcie v Fordelingsnet a 4M. Pozri informačné memorandum Dánska: „Projekt MUX“.
(39) Toto znižovanie zahŕňa zrušenie investície do nového kanála v roku 2009/2010. Pozri list Dánska z 20. mája 2009.
(40) Ďalej aj „účastnícky poplatok“.
(41) List Dánska z 11. marca 2011, príloha obsahujúca novú mediálnu dohodu. Dánske orgány uvádzajú, že TV2 uvažuje o nižšom účastníckom poplatku ako pôvodne plánovaných 25 DKK. TV2 uvádza mesačný poplatok v rozpätí 10 – 12 DKK.
(42) List Dánska zo 17. marca 2011. s. 3. Založený na odhadovanom mesačnom poplatku vo výške 12 DKK.
(43) Oznámenie Dánska zo 4. februára 2009, s. 6.
(44) Rozhodnutie Komisie z 2. júla 2009, odsek 20
(45) List Dánska z 3. februára 2011, s. 2.
(46) Dánsko teda považuje všetky náklady uvedené v liste Komisie zo 14. januára 2010 za relevantné náklady na reštrukturalizáciu, to znamená […] mil. DKK plus dodatočné náklady na hypotéku. V tabuľke uvedenej v tomto liste Komisie je opravených niekoľko pozícií z predošlého materiálu Dánska reprodukovaného v rozhodnutí Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania z 2. júla 2009.
(47) List Dánska z 3. februára 2011, s. 6, a príloha 1, ktorá bola neskôr doplnená so zreteľom na náklady spojené so zavedením systému koncesionárskych poplatkov v liste zo 17. marca 2011.
(48) Oznámenie Dánska zo 4. februára 2009, s. 8.
(49) List Dánska z 29. januára 2010, príloha 1: „Status TV2 so zreteľom na finančnú situáciu a likviditu“, koniec bodu 3.
(50) List Dánska z 15. októbra 2010, neskôr doplnený o údaje predložené 17. a 18. marca 2011. V prognóze na rok 2011 sa berie do úvahy, že sa upustilo od zavedenia systému kariet TV2 Alene, čo malo za následok nižšiu mieru preniknutia do domácností. V údajoch sa tiež zohľadňujú koncesionárske poplatky vo výške 10 – 12 DKK, ktoré boli nižšie, ako sa pôvodne predpokladalo, a vyššie reklamné príjmy oproti očakávaniu. Údaje zahŕňajú účastnícke poplatky za hlavný kanál od roku 2012, ako aj náklady spojené s prechodom na platenú televíziu v roku 2011.
(51) List Dánska z 15. októbra 2010, s. 2 a nasl.
(52) List Dánska z 15. októbra 2010, príloha 1: Reštrukturalizačný plán TV2, koniec s. 2.
(53) List Dánska z 9. júla 2010, príloha Finančné otázky TV2.
(54) List Dánska z 15. októbra 2010, príloha 1: Reštrukturalizačný plán TV2, aktualizovaný prostredníctvom e-mailu, ktorý zaslalo Dánsko 6. apríla 2011.
(55) List Dánska z 15. októbra 2010. Predovšetkým nebola vystavená žiadna záruka.
(56) List Dánska z 3. februára 2011.
(57) List Dánska z 15. októbra 2010, s. 2.
(58) Dánsko vysvetlilo na stretnutí s Komisiou v septembri 2010 a opakovalo to aj v liste z 15. októbra, že TV2 nemala v rámci záruky žiadny právny nárok a že to bol jednoducho návrh podliehajúci schváleniu Komisie a nezahŕňal štátne prostriedky, pretože nebol pre dánsku vládu záväzný.
(59) Listy Dánska z 28. januára 2011 a 15. októbra 2010. List z 15. októbra sa vzťahuje len na rozhodnutie z 19. mája 2004.
(60) Reštrukturalizačný plán TV2, príloha I k listu z 15. októbra 2010. TV2 tvrdí, že prvé dve opatrenia pomoci plánované v reštrukturalizačnom pláne už neplatia z dôvodu predaja vysielacej siete. Pokiaľ ide o úver, TV2 je presvedčená, že má dostatočné finančné prostriedky do roku 2012, keď sa budú implementovať účastnícke poplatky za hlavný kanál. Pri odvolávaní sa na úver vo výške […] mil. DKK TV2 súčasne potvrdzuje, že žiadne z opatrení pomoci v reštrukturalizačnom pláne sa nevykonalo. Preto je pravdepodobné, že TV2 sa odvoláva na pôvodnú pomoc na záchranu.
(61) Podrobnejšie pozri vec N 287/08, bod 13 a nasl., najmä bod 17.
(62) E-mail z Dánska z 24. februára 2011.
(63) Súťažné podklady sú dostupné na stránke: http://www.bibliotekogmedier.dk/medieomraadet/radio/fm-4/udbud. Pozri aj rozhodnutie Komisie z 24. marca 2011 vo veci SA.32019, dánsky rozhlasový kanál FM4.
(64) E-mail z Dánska z 24. februára 2011.
(65) List Dánska z 9. júla 2010, príloha Finančné otázky TV2.
(66) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.
(67) Usmernenia, body 34 – 36.
(68) Usmernenia, body 38 – 40.
(69) List Dánska z 9. septembra 2009, s. 10, ktorý sa odvoláva na oznámenie zo 4. februára 2009, a dôvody oznámenia o pomoci na záchranu.
(70) Príloha II k listu Dánska z 9. septembra 2009.
(71) List Dánska z 29. januára 2010.
(72) List Dánska z 9. septembra 2009, s. 14.
(73) List Dánska z 15. októbra 2010.
(74) List Dánska z 9 septembra 2009, s. 16.
(75) List Dánska z 9. septembra 2009, s. 10 a 11.
(76) Pozri odôvodnenie 38.
(77) SBS na strane 13 svojho listu z 2. októbra 2009 uvádza, že pokles reklamných príjmov o 10 % ročne je vysoko nepravdepodobný. Ako sa však ukáže neskôr, toto tvrdenie je založené na nepochopení správy PWC, v ktorej sa neuvádza ročný pokles o 10 %.
(78) List od spoločnosti Viasat z 26. mája 2010, s. 4.
(79) Listy Dánska z 15. októbra 2010 a 28. januára 2011.
(80) Toto sa už posudzovalo v rozhodnutí Komisie N 287/08 zo 4. augusta 2008.
(81) Pokiaľ ide o platby medzi súkromnými podnikmi, pozri vec C-379/98, Preussen Elektra, Zb. 2001, I-2009. V tomto prípade štát stanovil účtovanie určitej minimálne ceny, zatiaľ čo v prejednávanom prípade dánska vláda umožňuje TV2 účtovať koncesionárske poplatky rovnakým spôsobom ako jej konkurentom.
(82) Vec C-83/98 P, Francúzsko/Komisia, Zb. 2000, I-3271, body 48 a 50, vec T-358/94, Air France/Komisia, Zb. 1996, II-2109.
(83) Spoločnosť SBS sa odvoláva na legislatívnu zmenu, ktorou mal byť model očakávaný v čase, keď spoločnosť SBS predkladala svoje pripomienky. Dánska vláda však už neplánuje zmenu a doplnenie zákona o rozhlase a televízii, ale len jednoduchú zmenu licencie. Preto využíva možnosť, s ktorou sa už počítalo v platnom oddiele 38a ods. 2 dánskeho zákona o rozhlase a televízii, a to, že spoločnosť je oprávnená vyberať účastnícke poplatky, ak o tom rozhodne ministerstvo kultúry, a v súlade s tým zmení licenciu.
(84) List spoločnosti SBS z 2. októbra 2009, s. 19 – 22.
(85) Vec C-206/06, Essent Netwerk Noord BV a.o./Aluminium Delfzijl BV, Zb. 2008, II-5497.
(86) Rozhodnutie Komisie 2005/217/ES (Ú. v. EÚ L 85, 23.3.2006, s. 1) v súlade s bodom 57, potvrdené v tomto bode rozhodnutiami vo veciach T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, TV2 Danmark a.o/Komisia, bod 158 a nasl.
(87) C-345/02, Pearle a ďalší, Zb. 2004, I -7139.
(88) Vo veci C-206/06 (pozri poznámku pod čiarou č. 85) Súdny dvor stanovuje v odsekoch 66 a 47, že sporný tarifný príplatok je skutočným poplatkom, ktorého prebytok musí príjemca odviesť ministrovi (pozri bod 67 a opis zákona v bode 19 rozsudku).
(89) Pokiaľ ide o účinky na obchod medzi členskými štátmi, dánske orgány majú zrejme rovnaký názor, pozri rozhodnutie dánskeho úradu pre hospodársku súťaž (Konkurrencestyrelsen) z 21. decembra 2005, vestník č. 3/1120-0301-0095/SEK/SCL.
(90) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.
(91) Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (Ú. v. EÚ C 257, 27.10.2009, s. 1).
(92) List spoločnosti Viasat z 2. októbra 2009, príloha 14: Zistenia týkajúce sa analýzy úverového ratingu spoločnosti TV2 Denmark.
(93) List spoločnosti Viasat z 2. októbra 2009, príloha 14, s. 13.
(94) Podľa listu Dánska z 9. júla 2010, príloha Finančné otázky TV2, s. 7, 5 % pokles reklamného trhu bol predpovedaný na rok 2010, ale v súčasnosti sa v prognóze spoločnosti Optimedia uvádza nárast o 1 %.
(95) List Dánska z 9. júla 2010, „Finančné otázky TV2“, s. 4.
(96) List Dánska z 15. októbra 2010, príloha 1, dokumenty spoločnosti TV2, na konci bodu 2.
(97) Oznámenie zo 4. februára 2009.
(98) E-mail z Dánska z 24. februára 2011.
(99) List Dánska z 28. januára 2011 a e-mail z Dánska z 15. októbra 2010.
(100) Pozri vec C-225/91, Matra, Zb. 1993, I-3203, bod 41, odvolávajúci sa na vec 74/76, Iannelli/Meroni, Zb. 1977, I-557.
(101) Vec C-225/91, Matra, op. cit., body 44 a 45. Rozhodnutie sa odvoláva na nariadenie č. 17, ktoré bolo teraz nahradené nariadením Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1) a na články 85 a 86 Zmluvy o ES, teraz články 101 a 102 ZFEÚ.
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/46 |
VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE
z 10. februára 2012
o preventívnej vakcinácii proti nízkopatogénnej vtáčej chrípke kačíc divých v Portugalsku a o určitých opatreniach na obmedzenie premiestňovania tejto hydiny a výrobkov z nej vyrobených
[oznámené pod číslom K(2012) 676]
(Iba portugalské znenie je autentické)
(Text s významom pre EHP)
(2012/110/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Rady 2005/94/ES z 20. decembra 2005 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky a o zrušení smernice 92/40/EHS (1), a najmä na jej článok 57 ods. 2,
keďže:
|
(1) |
V smernici 2005/94/ES sa stanovujú určité preventívne opatrenia zamerané na dohľad nad vtáčou chrípkou a jej včasné odhalenie a na zvýšenie úrovne povedomia a pripravenosti príslušných orgánov a poľnohospodárov v súvislosti s nebezpečenstvom, ktoré táto choroba predstavuje. |
|
(2) |
V nadväznosti na ohniská nízkopatogénnej vtáčej chrípky v rokoch 2007 a 2008 v určitých chovoch hydiny v strednom a západnom Portugalsku, najmä v chovoch s hydinou určenou na obnovu stavov poľovnej zveri, bol v zmysle rozhodnutia Komisie 2008/285/ES z 19. marca 2008 o núdzovom očkovaní proti nízkopatogénnej vtáčej chrípke kačíc divých v Portugalsku a o určitých opatreniach na obmedzenie presunov tejto hydiny a výrobkov z nej vyrobených (2) vykonaný plán núdzového očkovania a uvedená nákaza bola úspešne eradikovaná. |
|
(3) |
Na základe posúdenia rizika však bolo rozhodnuté, že kačice divé vysokej plemennej hodnoty držané v jednom chove v regióne Lisboa e Vale do Tejo, Ribatejo Norte, Vila Nova da Barquinha boli naďalej vystavené možnému riziku nákazy vtáčou chrípkou, najmä prostredníctvom možného nepriameho kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom (ďalej len „chov“). |
|
(4) |
Portugalsko preto predložilo plán preventívnej vakcinácie proti vtáčej chrípke, ktorý sa mal vykonávať ako dlhodobé opatrenie do 31. júla 2009 a ktorý bol schválený rozhodnutím Komisie 2008/838/ES z 3. novembra 2008 o preventívnej vakcinácii proti nízkopatogénnej vtáčej chrípke kačíc divých v Portugalsku a o určitých opatreniach na obmedzenie presunov tejto hydiny a výrobkov z nej vyrobených (3). Ďalší plán preventívnej vakcinácie schválený rozhodnutím Komisie 2010/189/EÚ z 29. marca 2010 o preventívnej vakcinácii proti nízkopatogénnej vtáčej chrípke kačíc divých v Portugalsku a o určitých opatreniach na obmedzenie premiestňovania tejto hydiny a výrobkov z nej vyrobených (4) bol v Portugalsku vykonaný do 31. júla 2011. |
|
(5) |
V súlade s článkom 8 rozhodnutia 2010/189/EÚ predložilo Portugalsko správu o vykonávaní plánu preventívnej vakcinácie Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat. |
|
(6) |
Dňa 28. novembra 2011 predložilo Portugalsko Komisii na schválenie nový plán preventívnej vakcinácie, ktorý sa má uplatňovať do 31. júla 2013 (ďalej len „plán preventívnej vakcinácie“). |
|
(7) |
Vo vedeckých stanoviskách Pracovnej skupiny pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat k používaniu vakcinácie na kontrolu vtáčej chrípky, ktoré v rokoch 2005 (5), 2007 (6) a 2008 (7) vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, sa uvádza, že núdzová a preventívna vakcinácia proti vtáčej chrípke je cenným nástrojom na doplnenie kontrolných opatrení týkajúcich sa uvedenej nákazy. |
|
(8) |
Komisia okrem toho preskúmala plán preventívnej vakcinácie predložený Portugalskom, ktorý sa týka uvedeného chovu a vyjadrila uspokojenie, že je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o nízkopatogénnu vtáčiu chrípku v Portugalsku, typ chovu, v ktorom sa má vykonať vakcinácia, a obmedzený rozsah plánu preventívnej vakcinácie by sa tento plán mal schváliť. |
|
(9) |
Na účely plánu preventívnej vakcinácie, ktorý má vykonať Portugalsko, by sa mali používať len vakcíny schválené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (8) alebo s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (9). |
|
(10) |
Okrem toho by sa mal vykonávať dohľad a laboratórne testovanie v chove s vakcinovanými kačicami divými a nevakcinovaným indikátorovým vtáctvom, ako sa stanovuje v pláne preventívnej vakcinácie. |
|
(11) |
Takisto je vhodné zaviesť určité obmedzenia týkajúce sa premiestňovania vakcinovaných kačíc divých, ich násadových vajec a kačíc divých pochádzajúcich z takýchto kačíc v súlade s plánom preventívnej vakcinácie. Vzhľadom na nízky počet kačíc divých prítomných v chove, v ktorom sa má vykonať preventívna vakcinácia, ako aj z dôvodov vysledovateľnosti a logistiky, by sa vakcinované kačice divé nemali z uvedeného chovu premiestňovať, ale po ukončení ich reprodukčného cyklu zabiť v súlade s požiadavkami článku 10 ods. 1 smernice Rady 93/119/EHS z 22. decembra 1993 o ochrane zvierat počas porážky alebo ich utratenia (10). |
|
(12) |
V súvislosti s obchodom s hydinou určenou na obnovu zásob poľovnej zveri Portugalsko prijalo dodatočné opatrenia podľa rozhodnutia Komisie 2006/605/ES zo 6. septembra 2006 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s obchodom s hydinou v rámci Spoločenstva určenou na obnovu zásob voľne žijúcej poľovnej zveri (11). |
|
(13) |
S cieľom znížiť hospodársky dosah na príslušný chov by sa mali ustanoviť určité výnimky, pokiaľ ide o obmedzenie premiestňovania kačíc divých pochádzajúcich z vakcinovaných kačíc divých, keďže takéto premiestňovania nepredstavujú osobitné nebezpečenstvo šírenia choroby, a za predpokladu, že sa vykonáva úradný dohľad a že sa dodržiavajú osobitné požiadavky na zdravie zvierat pri obchodovaní v rámci Únie. |
|
(14) |
Plán preventívnej vakcinácie by sa mal schváliť, aby sa mohol vykonať do 31. júla 2013. Toto rozhodnutie by sa preto malo uplatňovať do uvedeného dátumu. |
|
(15) |
Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1. V tomto rozhodnutí sa stanovujú určité opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v Portugalsku pri vykonávaní preventívnej vakcinácie kačíc divých (Anas platyrhynchos) určených na obnovu stavov poľovnej zveri („kačice divé“) v chove, ktorý je vystavený nebezpečenstvu nákazy vtáčou chrípkou.
Tieto opatrenia zahŕňajú určité obmedzenia, pokiaľ ide o premiestňovanie vakcinovaných kačíc divých, ich násadových vajec a kačíc divých pochádzajúcich z vakcinovaných kačíc divých na území Portugalska a ich odosielanie z Portugalska.
2. Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ochranné opatrenia, ktoré má Portugalsko prijať v súlade so smernicou 2005/94/ES a rozhodnutím 2006/605/ES.
Článok 2
Schválenie plánu preventívnej vakcinácie
1. Plán preventívnej vakcinácie proti nízkopatogénnej vtáčej chrípke v Portugalsku, tak ako ho Portugalsko predložilo Komisii 28. novembra 2011, ktorý sa má vykonávať v chove v oblasti Lisboa e Vale do Tejo, Ribatejo Norte, Vila Nova da Barquinha do 31. júla 2013 („plán preventívnej vakcinácie“), sa schvaľuje.
2. Komisia uverejní uvedený plán preventívnej vakcinácie.
Článok 3
Podmienky vykonávania plánu preventívnej vakcinácie
1. Portugalsko zabezpečí, aby kačice divé boli vakcinované v súlade s plánom preventívnej vakcinácie monovalentnou inaktivovanou vakcínou obsahujúcou podtyp vtáčej chrípky H5 schválenou týmto členským štátom v súlade so smernicou 2001/82/ES alebo nariadením (ES) č. 726/2004.
2. Portugalsko zabezpečí vykonávanie dohľadu a laboratórne testovanie v chove s vakcinovanými kačicami divými a nevakcinovanými indikátorovými kačicami, ako sa ustanovuje v pláne preventívnej vakcinácie.
3. Portugalsko zabezpečí účinné vykonávanie plánu preventívnej vakcinácie.
Článok 4
Označovanie a obmedzenia týkajúce sa premiestňovania a odosielania a likvidácie vakcinovaných kačíc divých
Príslušný orgán zabezpečí, aby sa vakcinované kačice divé v chove uvedenom v článku 2 ods. 1:
|
a) |
označovali jednotlivo; |
|
b) |
nepremiestňovali do iných chovov hydiny v Portugalsku ani |
|
c) |
neodosielali z Portugalska. |
Po reprodukčnom období sa takéto kačice v chove uvedenom v článku 2 ods. 1 tohto rozhodnutia zabijú v súlade s požiadavkami článku 10 ods. 1 smernice 93/119/EHS a ich kadávery sa bezpečne zlikvidujú.
Článok 5
Obmedzenia týkajúce sa premiestňovania a odosielania násadových vajec pochádzajúcich z kačíc divých v chove uvedenom v článku 2 ods. 1
Príslušný orgán zabezpečí, aby sa násadové vajcia pochádzajúce z kačíc divých z chovu uvedenom v článku 2 ods. 1 mohli premiestňovať iba do liahne na území Portugalska a aby sa nemohli z Portugalska odosielať.
Článok 6
Obmedzenia týkajúce sa premiestňovania a odosielania kačíc divých pochádzajúcich z vakcinovaných kačíc divých
1. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa kačice divé pochádzajúce z vakcinovaných kačíc divých mohli premiestňovať po vyliahnutí len do chovu na mieste vymedzenom Portugalskom, ktoré sa nachádza v okolí chovu uvedeného v článku 2 ods. 1, ako sa stanovuje v pláne preventívnej vakcinácie.
2. Odchylne od odseku 1 a za predpokladu, že kačice divé pochádzajúce z vakcinovaných kačíc divých sú staršie ako štyri mesiace, sa môžu:
|
a) |
vypustiť do voľnej prírody v Portugalsku, alebo |
|
b) |
odoslať z Portugalska za predpokladu, že
|
Článok 7
Udeľovanie veterinárnych osvedčení na obchodovanie s kačicami divými pochádzajúcimi z vakcinovaných kačíc divých v rámci Únie
Portugalsko zabezpečí, aby veterinárne osvedčenia na obchodovanie s hydinou určenou na obnovu stavov poľovnej zveri v rámci Únie uvedené v článku 6 ods. 2 písm. b) obsahovali túto vetu:
„Veterinárne podmienky tejto zásielky sú v súlade s vykonávacím rozhodnutím Komisie 2012/110/EÚ (*1).
Článok 8
Správy
Portugalsko predloží Komisii správu o vykonávaní plánu preventívnej vakcinácie do jedného mesiaca odo dňa uplatňovania tohto rozhodnutia a každých šesť mesiacov o ňom podáva správy Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat.
Článok 9
Uplatňovanie
Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 31. júla 2013.
Článok 10
Adresát
Toto rozhodnutie je určené Portugalskej republike.
V Bruseli 10. februára 2012
Za Komisiu
John DALLI
člen Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2006, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ L 92, 3.4.2008, s. 37.
(3) Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 40.
(4) Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 62.
(5) The EFSA Journal (2005) 266, 1-21; Scientific Opinion on Animal health and welfare aspects of Avian Influenza (Vedecké stanovisko k vtáčej chrípke z hľadiska zdravia a dobrých životných podmienok zvierat).
(6) The EFSA Journal (2007) 489; Scientific Opinion on Vaccination against avian influenza of H5 and H7 subtypes in domestic poultry and captive birds (Vedecké stanovisko k vakcinácii proti vtáčej chrípke podtypov H5 a H7 u domácej hydiny a v zajatí žijúceho vtáctva).
(7) The EFSA Journal (2008) 715, 1 – 161; Scientific Opinion on Animal health and welfare aspects of avian influenza and the risks of its introduction into the EU poultry holdings (Vedecké stanovisko k aspektom vtáčej chrípky z hľadiska zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a k rizikám jej zavedenia do chovov hydiny v EÚ).
(8) Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/49 |
VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE
z 10. februára 2012,
ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/453/ES, pokiaľ ide o štatút Dánska a Panamy v súvislosti s BSE
[oznámené pod číslom K(2012) 678]
(Text s významom pre EHP)
(2012/111/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (1), a najmä na jeho článok 5. ods. 2 tretí pododsek,
keďže:
|
(1) |
V nariadení (ES) č. 999/2001 sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie prenosných spongiformných encefalopatií (ďalej len „TSE“) u zvierat. Na tento účel sa má podľa článku 5 ods. 1 a prílohy II k nariadeniu (ES) č. 999/2001 určiť štatút členských štátov, tretích krajín alebo ich regiónov (ďalej len „krajín alebo regiónov“) v súvislosti s bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE), a to ich zaradením do jednej z troch kategórií podľa rizika BSE, a to zanedbateľné riziko BSE, kontrolované riziko BSE a neurčené riziko BSE. |
|
(2) |
V prílohe k rozhodnutiu Komisie 2007/453/ES z 29. júna 2007, ktorým sa stanovuje štatút členských štátov, tretích krajín alebo ich regiónov podľa rizika BSE (2), sa uvádza zoznam krajín alebo regiónov podľa ich štatútu v súvislosti s rizikom BSE. |
|
(3) |
Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) má hlavnú úlohu pri kategorizácii krajín alebo regiónov podľa ich rizika BSE a používa kritériá rovnocenné kritériám stanoveným v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 999/2001. V zozname v prílohe k rozhodnutiu 2007/453/ES sa zohľadňuje uznesenie č. 18, Uznanie štatútu členov v úvislosti s rizikom bovinnej spongiformnej encefalopatie, ktoré OIE prijala v máji 2010 vzhľadom na štatút členských štátov a tretích krajín v súvislosti s BSE (3). |
|
(4) |
V máji 2011 OIE prijala uznesenie č. 17, Uznanie štatútu členov v súvislosti s rizikom bovinnej spongiformnej encefalopatie. V uvedenom uznesení boli Dánsko a Panama uznané za krajiny so zanedbateľným rizikom BSE. Zoznam v prílohe k rozhodnutiu 2007/453/ES by sa preto mal zmeniť a doplniť, aby bol v súlade s uvedeným uznesením, pokiaľ ide o dané krajiny (4). |
|
(5) |
Rozhodnutie 2007/453/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
|
(6) |
Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Príloha k rozhodnutiu 2007/453/ES sa nahrádza znením prílohy k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli 10. februára 2012
Za Komisiu
John DALLI
člen Komisie
(1) Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2007, s. 84.
(3) Pozri s. 40 a 158 správy z generálneho zasadnutia OIE v dňoch 23. – 28. mája 2010 na stránke: http://www.oie.int/eng/session2011/A_FR_2010PUB.pdf.
(4) Pozri s. 49 a 149 správy z generálneho zasadnutia OIE v dňoch 22. – 27. mája 2011 na stránke: http://www.oie.int/fileadmin/Home/eng/About_us/docs/pdf/A_FR_2011_PUB.pdf.
PRÍLOHA
„PRÍLOHA
ZOZNAM KRAJÍN ALEBO REGIÓNOV
A. Krajiny alebo regióny so zanedbateľným rizikom BSE
Členské štáty
|
— |
Dánsko |
|
— |
Fínsko |
|
— |
Švédsko |
Krajiny EZVO
|
— |
Island |
|
— |
Nórsko |
Tretie krajiny
|
— |
Argentína |
|
— |
Austrália |
|
— |
Čile |
|
— |
India |
|
— |
Nový Zéland |
|
— |
Thajsko |
|
— |
Paraguaj |
|
— |
Uganda |
|
— |
Singapur |
|
— |
Uruguaj |
B. Krajiny alebo regióny s kontrolovaným rizikom BSE
Členské štáty
|
— |
Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo |
Krajiny EZVO
|
— |
Lichtenštajnsko |
|
— |
Švajčiarsko |
Tretie krajiny
|
— |
Brazília |
|
— |
Kanada |
|
— |
Kolumbia |
|
— |
Japonsko |
|
— |
Mexiko |
|
— |
Južná Kórea |
|
— |
Taiwan |
|
— |
Spojené štáty americké |
C. Krajiny alebo regióny s neurčeným rizikom BSE
|
— |
Krajiny a regióny, ktoré nie sú v zozname v bodoch A a B tejto prílohy.“ |
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/51 |
VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE
zo 17. februára 2012,
ktorým sa mení príloha E k smernici Rady 92/65/EHS, pokiaľ ide o vzory zdravotných osvedčení pre zvieratá z poľnohospodárskych podnikov a zvieratá, spermu, vajíčka a embryá zo schválených zariadení, inštitútov alebo stredísk
[oznámené pod číslom K(2012) 860]
(Text s významom pre EHP)
(2012/112/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Rady 92/65/EHS z 13. júla 1992, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch Spoločenstva uvedených v prílohe A oddiele I smernice 90/425/EHS, a na ich dovoz do Spoločenstva (1), a najmä na jej článok 22,
keďže:
|
(1) |
V smernici 92/65/EHS sú stanovené veterinárne požiadavky na obchodovanie s tými zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami v Únii, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky stanovené v určitých osobitných právnych predpisoch Únie. V časti 1 prílohy E k uvedenej smernici sa okrem toho stanovuje vzor zdravotného osvedčenia na obchodovanie so zvieratami z poľnohospodárskych podnikov (kopytníky, vtáky, zajacovité, psy, mačky a fretky), zatiaľ čo v časti 3 uvedenej prílohy sa stanovuje vzor zdravotného osvedčenia na obchodovanie so zvieratami, spermou, embryami a vajíčkami zo schválených zariadení, inštitútov alebo stredísk. |
|
(2) |
V článku 6 ods. 3 smernice 92/65/EHS sú stanovené veterinárne požiadavky vzťahujúce sa na obchodovanie so suidae, iné ako požiadavky v smernici Rady 64/432/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch zvierat ovplyvňujúcich obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými vo vnútri Spoločenstva (2). Stanovuje sa v ňom inter alia, že v prípade, ak suidae nepochádzajú zo stáda bez výskytu brucelózy v súlade so smernicou 64/432/EHS, musia byť v priebehu 30 dní pred odoslaním podrobené testu na dôkaz neprítomnosti protilátok proti brucelóze s negatívnym výsledkom. V záujme konzistentnosti právnych predpisov Únie by sa preto mal vzor zdravotného osvedčenia stanovený v časti 1 prílohy E k smernici 92/65/EHS zmeniť a doplniť, aby v ňom bol zahrnutý aj osobitný odkaz na uvedenú požiadavku. |
|
(3) |
Rozhodnutím Komisie 2007/598/ES z 28. augusta 2007 o opatreniach na prevenciu šírenia vysokopatogénnej vtáčej chrípky na iné vtáky chované v zajatí v zoologických záhradách a schválených zariadeniach, inštitútoch alebo strediskách v členských štátoch (3) sa schvaľujú plány preventívneho očkovania proti uvedenej chorobe v určitých členských štátoch. |
|
(4) |
V bode 4 písm. b) prílohy II k rozhodnutiu 2007/598/ES sa stanovuje, že vtáky zaočkované proti vtáčej chrípke chované v zoologických záhradách, ktoré nie sú schválené v súlade so smernicou 92/65/EHS, sa môžu premiestňovať do iných členských štátov po udelení povolenia členským štátom určenia za predpokladu, že spĺňa požiadavky stanovené v uvedenom rozhodnutí a sprevádza ho veterinárne osvedčenie ustanovené v časti 1 prílohy E k uvedenej smernici, v ktorom je uvedené, že vtáky spĺňajú ustanovenia rozhodnutia 2007/598/ES a v konkrétny dátum boli zaočkované proti vtáčej chrípke. |
|
(5) |
Vtáky uvedené v článku 7 smernice 92/65/EHS však pri obchodovaní v rámci Únie nemusia byť sprevádzané veterinárnym osvedčením stanoveným v časti 1 prílohy E k danej smernici, ale musia byť sprevádzané osvedčením vydaným prevádzkovateľom v súlade s článkom 4 uvedenej smernice, alebo, v prípade papagájov, musia byť sprevádzané obchodným dokladom podpísaným úradným veterinárnym lekárom alebo veterinárnym lekárom zodpovedným za poľnohospodársky podnik. |
|
(6) |
Preto by sa malo objasniť, že veterinárnym osvedčením stanoveným v časti 1 prílohy E k smernici 92/65/EHS musia byť sprevádzané iba vtáky, ktoré sú zaočkované proti vtáčej chrípke a ktoré pochádzajú z poľnohospodárskeho podniku, kde sa očkovanie proti vtáčej chrípke vykonalo počas posledných dvanástich mesiacov. Vzorové zdravotné osvedčenie stanovené v časti 1 uvedenej prílohy by sa malo zmeniť a doplniť, aby obsahovalo odkaz na takéto očkovanie. |
|
(7) |
V článku 10 smernice 92/65/EHS sú stanovené veterinárne požiadavky, ktorými sa riadi obchod so psami, s mačkami a fretkami. Stanovuje sa v ňom inter alia, že musia spĺňať príslušné požiadavky stanovené v nariadení Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 998/2003 z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS (4). |
|
(8) |
V článku 6 nariadenia (ES) č. 998/2003 sa stanovuje, že do 31. decembra 2011 musia byť psy a mačky, ktoré vstupujú na územie Írska, Malty, Švédska a Spojeného kráľovstva z iných členských štátov, zaočkované, a musia podstúpiť predvstupové krvné testy na prítomnosť besnoty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. |
|
(9) |
V článku 16 uvedeného nariadenia sa okrem toho stanovuje, že do 31. decembra 2011 môže Fínsko, Írsko, Malta, Švédsko a Spojené kráľovstvo v súvislosti s echinokokózou a Írsko, Malta a Spojené kráľovstvo v súvislosti s kliešťami podmieniť vstup spoločenských zvierat na ich územie splnením určitých dodatočných vnútroštátnych požiadaviek. |
|
(10) |
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1152/2011 zo 14. júla 2011, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 998/2003, pokiaľ ide o preventívne zdravotné opatrenia na kontrolu infekcie Echinococcus multilocularis u psov (5), bolo prijaté s cieľom zabezpečiť trvalú ochranu zdravia pred Echinococcus multilocularis v Írsku, na Malte, vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve. Nariadenie sa má uplatňovať od 1. januára 2012. |
|
(11) |
Odkaz na články 6 a 16 nariadenia (ES) č. 998/2003 vo vzorovom zdravotnom osvedčení stanovenom v časti 1 prílohy E k smernici 92/65/EHS by sa preto mal vypustiť a nahradiť, pokiaľ ide o psy, a to odkazom na delegované nariadenie (EÚ) č. 1152/2011. |
|
(12) |
Časť 1 prílohy E k smernici 92/65/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
|
(13) |
V článku 13 smernice 92/65/EHS sa stanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami živočíšnych druhov vnímavých na choroby uvedené v prílohách A a B k danej smernici a so spermou, vajíčkami a embryami takýchto zvierat odosielaných do a zo zariadení, inštitútov alebo stredísk schválených v súlade s prílohou C k danej smernici. |
|
(14) |
Sperma, vajíčka a embryá určitých živočíšnych druhov je možné zmraziť a dlhodobo skladovať, a preto sa môže stať, že zviera, ktoré bolo darcom, už nie je k dispozícii v deň vydania veterinárneho osvedčenia. Preto je potrebné zmeniť a doplniť vzorové veterinárne osvedčenie stanovené v časti 3 prílohy E k smernici 92/65/EHS tak, aby v ňom bolo uvedené, že zviera, ktoré je darcom, bolo posúdené ako zdravé a bez klinických príznakov choroby buď v deň odberu alebo v deň vydania veterinárneho osvedčenia. |
|
(15) |
V bode 4 písm. a) prílohy II k rozhodnutiu 2007/598/ES sa stanovuje, že vtáky zaočkované proti vtáčej chrípke chované v schválených zariadeniach, inštitútoch alebo strediskách vrátane zoologických záhrad sa môžu premiestňovať do iných schválených zariadení, inštitútov alebo stredísk vrátane zoologických záhrad v iných členských štátoch za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v uvedenom rozhodnutí a sprevádza ich veterinárne osvedčenie ustanovené v časti 3 prílohy E k smernici 92/65/EHS, v ktorom je uvedené, že vtáky boli zaočkované proti vtáčej chrípke v súlade s rozhodnutím Komisie 2006/474/ES (6). Keďže uvedené rozhodnutie sa zrušilo a nahradilo rozhodnutím 2007/598/ES, uvedený odkaz by sa mal nahradiť odkazom na rozhodnutie 2007/598/ES. |
|
(16) |
Časť 3 prílohy E k smernici 92/65/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
|
(17) |
Smernica 92/65/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
|
(18) |
S cieľom vyhnúť sa narušeniu obchodu by sa pri splnení určitých podmienok malo počas prechodného obdobia pred zavedením zmien a doplnení prostredníctvom tohto rozhodnutia povoliť používanie veterinárnych osvedčení vydaných v súlade s časťou 1 a časťou 3 prílohy E k smernici 92/65/EHS. |
|
(19) |
Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Príloha E k smernici 92/65/EHS sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Členské štáty môžu na prechodné obdobie do 30. júna 2012 povoliť obchodovanie so zvieratami z poľnohospodárskych podnikov a so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami zo schválených zariadení, inštitútov alebo stredísk, ktoré sú sprevádzané veterinárnym osvedčením vydaným najneskôr 29. februára 2012 v súlade so vzormi stanovenými v časti 1 a 3 prílohy E k smernici 92/65/EHS vo verzii pred zmenami a doplneniami zavedenými týmto rozhodnutím.
Článok 3
Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. marca 2012.
Článok 4
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli 17. februára 2012
Za Komisiu
John DALLI
člen Komisie
(1) Ú. v. ES L 268, 14.9.1992, s. 54.
(2) Ú. v. ES 121, 29.7.1964, s. 1977/64.
(3) Ú. v. EÚ L 230, 1.9.2007, s. 20.
(4) Ú. v. EÚ L 146, 13.6.2003, s. 1.
PRÍLOHA
Príloha E k smernici 92/65/EHS sa mení a dopĺňa takto:
|
1. |
Časť 1 sa nahrádza takto: „Časť 1 – Veterinárne osvedčenie na obchodovanie so zvieratami z poľnohospodárskych podnikov (kopytníky, vtáky zaočkované proti vtáčej chrípke, zajacovité, psy, mačky a fretky) 92/65 EI
|
|
2. |
Časť 3 sa nahrádza takto: „Časť 3 – Veterinárne osvedčenie na obchodovanie so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami zo schválených zariadení, inštitútov alebo stredísk 92/65 EIII
|
Korigendá
|
23.2.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 50/58 |
Korigendum k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2011/252/EÚ z 26. apríla 2011, ktorým sa členským štátom povoľuje predĺžiť dočasné povolenia udelené v súvislosti s novými účinnými látkami kyselinou askorbovou, ipkonazolom, spiromezifénom, topramezónom a Pseudomonas sp. kmeňom DSMZ 13134
Na strane 12 v článku 1:
namiesto:
„ 30. apríla 2012 “
má byť:
„ 30. apríla 2013.“
Na strane 12 v článku 2:
namiesto:
„ 30. apríla 2012 “
má byť:
„ 30. apríla 2013 “.