(1)

V rámci formálneho zisťovania o štátnej pomoci C 51/05 týkajúcej sa opatrení štátnej pomoci, ktoré Francúzsko poskytlo inštitúcii Institut Français du Pétrole (Francúzsky inštitút ropy, ďalej len „IFP“) (4), listom z 18. júla 2006, zaevidovaným 19. júla 2006, francúzske orgány informovali útvary Komisie o transformácii verejnej inštitúcie IFP, predtým profesijnej organizácie v zmysle právneho aktu nazývaného zákon č. 43-612 zo 17. novembra 1943 o správe profesijných záujmov, na verejnú inštitúciu priemyselnej a obchodnej povahy (établissement public à caractère industriel et commercial, ďalej len „EPIC“) k 7. júlu 2006. Táto transformácia vychádza z dvoch dokumentov, ktoré francúzske orgány pripojili k svojmu listu ako prílohu: i) vyhlášky č. 2006-797 zo 6. júla 2006, ktorou sa stanovujú nové stanovy verejnej inštitúcie IFP, a ii) článku 95 finančného zákona č. 2005-781 z 13. júla 2005, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre energetickú politiku (na základe ktorého bola vydaná uvedená vyhláška).

(2)

Listami z 3. augusta 2007 a 7. mája 2008 Komisia zaslala francúzskym orgánom žiadosti o informácie, na ktoré tieto orgány odpovedali listami z 28. septembra 2007 a 26. júna 2008.

(3)

V rámci predchádzajúcej veci Komisia prijala 16. júla 2008 rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie C 51/2005“) o prvom opatrení pomoci, ktoré zaviedlo Francúzsko v prospech skupiny IFP (5). V tomto rozhodnutí Komisia zdôraznila, že otázka existencie dodatočnej štátnej pomoci vo forme prípadnej neobmedzenej štátnej záruky, ktorá vyplýva zo statusu EPIC verejnej inštitúcie IFP, je predmetom samostatného zisťovania v rámci iného konania.

(4)

Toto druhé konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ bolo predmetom rozhodnutia Komisie zo 16. júla 2008 (6) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) prijatého na základe článku 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (7) (ďalej len „procesné nariadenie“) v súvislosti s neobmedzenou štátnou zárukou, ktorá mohla byť poskytnutá skupine IFP.

(5)

Dňa 11. októbra 2008 prostredníctvom uverejnenia uvedeného rozhodnutia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie Komisia vyzvala zainteresované tretie strany, aby predložili pripomienky k uvedenému opatreniu.

(6)

Komisia dostala pripomienky od Francúzska listom zo 14. októbra 2008.

(7)

Listom zo 6. novembra 2008, zaevidovaným Komisiou v ten istý deň, poradcovia spoločnosti UOP Limited informovali Komisiu o vôli svojej zákazníčky predložiť pripomienky k uvedenému opatreniu. Vzhľadom na čas potrebný na preklad ale požiadali o dodatočnú lehotu do 30. novembra 2008, aby mohli predložiť svoje pripomienky. Listom zo 7. novembra 2008 Komisia oznámila, že prijíma zdôvodnenie tejto žiadosti a spoločnosti UOP Limited poskytuje dodatočnú lehotu na odpoveď do 30. novembra 2008. Listom z 28. novembra 2008, zaevidovaným Komisiou v ten istý deň, poradcovia spoločnosti UOP Limited zaslali pripomienky svojej zákazníčky k rozhodnutiu o začatí konania.

(8)

V tom istom liste z 28. novembra 2008 poradcovia spoločnosti UOP Limited požiadali o povolenie, aby jej klientka mohla predložiť dodatočné pripomienky v priebehu konania. Listom zo 17. decembra 2008 Komisia odpovedala na túto žiadosť tak, že súhlasí s predĺžením spoločnosti UOP Limited lehoty na odpoveď do 23. januára 2009, aby jej umožnila predložiť prípadné dodatočné pripomienky. Listom z 23. januára 2009 poradcovia spoločnosti UOP Limited zaslali dodatočné pripomienky svojej klientky.

(9)

Listom zo 6. mája 2009 Komisia zaslala francúzskym orgánom všetky pripomienky spoločnosti UOP Limited k rozhodnutiu o začatí konania, a to v prípade potreby bez dôverných údajov. Vyzvala ich, aby svoje stanoviská zaslali najneskôr do 8. júna 2009. Listom z 2. júna 2009 francúzske orgány požiadali o predĺženie tejto lehoty do 22. júna 2009 s tým, že pripomienky tretej strany si podľa nich vyžadujú podrobnú a dôkladnú analýzu a konzultácie s viacerými útvarmi ministerstva. Listom z 9. júna 2009 Komisia súhlasila s týmto predĺžením lehoty do 22. júna 2009. Listom z 22. júna 2009 francúzske orgány zaslali svoje stanovisko k pripomienkam spoločnosti UOP Limited.

(10)

Listom z 29. júla 2009 si Komisia vyžiadala dodatočné informácie od francúzskych orgánov, ktoré vyzvala, aby jej odpovedali do 24. augusta 2009. Listom z 19. augusta 2009 francúzske orgány požiadali o dodatočnú lehotu na odpoveď do 7. septembra 2009, čo je lehota, ktorú im Komisia poskytla listom z 20. augusta 2009. Listom z 8. septembra 2009 francúzske orgány nakoniec poskytli žiadané informácie.

(11)

Listom z 20. novembra 2009 Komisia požiadala francúzske orgány o ďalšie dodatočné informácie, pričom ich vyzvala, aby jej odpovedali do dvadsiatich dní. Listom zo 14. decembra 2009 francúzske orgány požiadali o dodatočnú lehotu na odpoveď do 22. januára 2010, ktorú im Komisia poskytla listom z 18. decembra 2009. Listom z 13. januára 2010 francúzske orgány nakoniec poskytli žiadané informácie.

(12)

Dňa 20. mája 2010 útvary Komisie zorganizovali v Bruseli stretnutie s cieľom prerokovať s francúzskymi orgánmi dôsledky rozhodnutia Komisie z 26. januára 2010 o štátnej pomoci č. C 56/07 (ex E 15/05), ktorú poskytla podniku La Poste (8) (ďalej len „rozhodnutie C 56/2007“). Keďže La Poste je verejný subjekt, ktorý mal dovtedy status EPIC (9), jej prípad (ďalej len „vec La Poste“), vykazoval veľké podobnosti s uvedeným opatrením, takže francúzske orgány uviedli mutatis mutandis vo svojich pripomienkach k jednej i druhej veci rovnaké argumenty. Dňa 4. júna 2010 bol Francúzsku zaslaný elektronickou poštou zoznam dodatočných otázok, pričom útvary Komisie chceli od francúzskych orgánov získať písomný príspevok týkajúci sa jednotlivých bodov, o ktorých sa rokovalo na tomto stretnutí. Francúzske orgány zaslali žiadané informácie 16. júla 2010.

(13)

Listom z 29. septembra 2010 Komisia požiadala francúzske orgány o poskytnutie dodatočných informácií, pričom ich vyzvala, aby jej odpovedali do dvadsiatich dní. Listom zo 7. októbra 2010 francúzske orgány požiadali o dodatočnú lehotu na odpoveď do 26. novembra 2010, ktorú im Komisia poskytla listom z 8. októbra 2010. Francúzske orgány konečne poskytli žiadané informácie listom z 26. novembra 2010.

(14)

Ako Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania a v uvedenom rozhodnutí C 51/2005 (10), verejná inštitúcia IFP plní tri úlohy:

Zmluva o cieľoch uzatvorená so štátom vymedzuje hlavné smery jej činnosti na obdobie piatich rokov.

(15)

Okrem toho má verejná inštitúcia IFP priamo alebo nepriamo kontrolu nad obchodnými spoločnosťami, s ktorými uzatvorila exkluzívne dohody o výskume a licenčné dohody. Na základe súboru zhodných informácií, ktoré sú bližšie opísané v odôvodnení 137, Komisia usúdila v uvedenom rozhodnutí C 51/2005, že celok tvorený akciovými spoločnosťami Axens, Beicip-Franlab a Prosernat a ich materskou spoločnosťou, verejnou inštitúciou IFP, predstavuje hospodársku skupinu (ďalej len „skupina IFP“) v zmysle práva hospodárskej súťaže.

(16)

Spoločnosť Axens pôsobí na trhu s katalyzátormi a technológiami pre rafinérsky a petrochemický priemysel a v roku 2006, keď došlo k zmene statusu jej materskej spoločnosti, dosahovala konsolidovaný obrat 308,45 milióna EUR. Pre verejnú inštitúciu IFP a pre spoločnosť Axens sú záväzné dve exkluzívne dohody – dohoda o rámcovej licencii a dohoda o licencii na výrobky –, ako aj dohovor o priemyselnom výskume (11). Ako kompenzáciu za tieto dohody dcérska spoločnosť platí svojej materskej spoločnosti jednak poplatky na základe licenčných zmlúv, jednak odmenu […] (*2) za prístup k výskumnej kapacite verejnej inštitúcie IFP.

(17)

Spoločnosť Beicip-Franlab sa špecializuje na vydávanie a rozširovanie softvérov v oblasti „Prieskum – Ložiská“ a na uskutočňovanie štúdií a poradenstva. V roku 2006 predstavoval jej obrat bol 42 miliónov EUR. V exkluzívnom dohovore o vývoji, uvádzaní na trh a používaní, ktorý bol podpísaný v roku 2003 na obdobie desiatich rokov, sa stanovuje, že spoločnosti Beicip-Franlab [bude IFP poskytovať výsledky svojich výskumov] (**) o algoritmoch, modeloch a metodikách [pochádzajúcich z výskumu] (**) verejnej inštitúcie IFP v oblasti „Prieskum – Ložiská“, pričom Beicip-Franlab môže požiadať IFP, aby vyrábala produkty na tomto základe. Beicip-Franlab hradí všetky náklady na vývoj produktov verejnej inštitúcie IFP. Okrem toho Beicip-Franlab vypláca rozličné doplnkové odmeny […] (*) určené na pokrytie nákladov na udržiavanie a na užívateľské práva. V roku 2005 bol podpísaný dodatok k dohode, ktorým sa menia a dopĺňajú podmienky odmeňovania, pričom zásada úplnej úhrady nákladov na vývoj spoločnosťou Beicip-Franlab zostáva zachovaná.

(18)

Spoločnosť Prosernat dodáva štúdie a služby, ako aj súbory zariadení v oblasti úpravy plynu a zachytávania síry. V roku 2006 dosiahol jej obrat 49,9 milióna EUR. Dohoda o rámcovej licencii a dohoda o priemyselnom výskume medzi verejnou inštitúciou IFP a spoločnosťou Prosernat, na základe ktorých má Prosernat exkluzívnu licenciu na patenty verejnej inštitúcie IFP a [IFP jej predkladá výsledky svojich] (**) výskumov uskutočňovaných […] (*) v oblasti technológií úpravy plynu a zachytávania síry, boli podpísané 18. augusta 2003, so spätnou účinnosťou od 1. januára 2002, na obdobie desiatich rokov. Prosernat platí svojej materskej spoločnosti poplatok z ročného obratu ako odmenu za licenciu na postupy, ako aj poplatok súvisiaci so zariadeniami osobitne stanovený v jednotlivých prípadoch. Odmena verejnej inštitúcii IFP za prístup spoločnosti Prosernat k výsledkom výskumných prác predstavuje […] (*) % celkového ročného obratu spoločnosti Prosernat.

(19)

V súlade s článkom 6 uvedeného rozhodnutia C 51/2005 bola v roku 2009 (12) vložená do exkluzívnych dohôd, ktorými sa spravujú odmeny vyplácané verejnej inštitúcii IFP jej dcérskymi spoločnosťami Axens a Prosernat, doložka s cieľom zabezpečiť, aby sa materskej spoločnosti vyplácala minimálna nepaušálna odmena pokrývajúca minimálne 25 % nákladov na štúdie uskutočniteľnosti, ktoré predchádzajú prácam priemyselného výskumu, 50 % nákladov na priemyselný výskum a prípadne 75 % nákladov na činnosti predkonkurenčného výskumu v zmysle rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj zo 17. februára 1996 (13) (ďalej len „rámec VaV z roku 1996“), ktoré verejná inštitúcia IFP uskutočňuje v oblastiach činností dcérskych spoločností (14).

(20)

V súlade s rozhodnutím o začatí konania sa v rámci skúmania uvedeného opatrenia ukazuje, že je potrebné vziať do úvahy potenciálny vplyv štátnej záruky vyplývajúcej zo statusu EPIC verejnej inštitúcie IFP na všetky subjekty skupiny IFP (vrátane verejnej inštitúcie IFP a jej troch dcérskych spoločností súkromného práva) (15).

(21)

Verejná inštitúcia IFP bola založená vo forme právnickej osoby súkromného práva, profesijnej inštitúcie v zmysle právneho aktu nazývaného zákon č. 43-612 zo 17. novembra 1943 o riadení profesijných záujmov, podliehajúcej hospodárskej a finančnej kontrole zo strany francúzskej vlády, ktorú si zachovala až do roku 2006.

(22)

V článku 95 finančného zákona č. 2005-781 z 13. júla 2005, ktorým sa ustanovujú smery energetickej politiky, sa stanovila zásada transformácie IFP na EPIC. Táto transformácia nadobudla účinnosť dňom uverejnenia vyhlášky č. 2006-797 zo 6. júla 2006 o stanovách verejnej inštitúcie IFP v Úradnom vestníku Francúzskej republiky.

(23)

V okamihu zmeny svojho statusu na EPIC sa verejná inštitúcia IFP stala právnickou osobou verejného práva (16).

(24)

Právne dôsledky kvalifikácie EPIC sú podrobne vysvetlené v časti 2 (Opis opatrenia) uvedeného rozhodnutia C 56/2007, ako aj v časti 3.2.1 (Právne dôsledky statusu EPIC inštitúcie IFP) rozhodnutia o začatí konania, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis.

(25)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia v prvom rade usúdila, že opatrenie vyvoláva pochybnosti týkajúce sa skutočnosti, že sa neprimerané pravidlá všeobecného práva zavedené v prospech EPIC v oblasti konkurzu podobajú mechanizmu neobmedzenej štátnej záruky, na základe ktorého sa uvoľňujú verejné zdroje:

(26)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodneniach 65 až 74 rozhodnutia o začatí konania, na ktoré Komisia odkazuje na účely získania podrobnejších informácií, vysvetlenia francúzskych orgánov opierajúce sa o zákony a iné právne predpisy podľa všetkého a priori nestačia na vyvrátenie týchto pochybností.

(27)

Komisia ďalej uviedla, že nemožno vylúčiť, že z tejto situácie vyplýva selektívna hospodárska výhoda, predovšetkým vďaka podmienkam financovania považovaným za výhodnejšie, a to aj vtedy, keď verejná inštitúcia IFP a jej dcérske spoločnosti nie sú predmetom finančného ratingu udeleného externou ratingovou agentúrou. Skupina IFP mohla byť tiež zvýhodňovaná vo svojich vzťahoch so svojimi zákazníkmi a dodávateľmi tým, že títo zákazníci a dodávatelia verili, že získali štátnu záruku na svoje pohľadávky. V štádiu predbežného skúmania preto nebolo možné vylúčiť, že v prípade dodávky alebo nákupu tovarov alebo služieb, v dôsledku ktorých vzniká pohľadávka, dotknutí dodávatelia alebo zákazníci poskytujú verejnej inštitúcii IFP lepšie podmienky, ako sú tie, ktoré by poskytli podniku, ktorý nezískal štátnu záruku.

(28)

Okrem toho na základe informácií dostupných po skončení predbežného skúmania Komisia usúdila, že neobmedzenosť záruky, najmä pokiaľ ide o jej trvanie, výšku a rozsah, mimoriadne sťažuje výpočet výšky trhového poplatku, ktorý by verejná inštitúcia IFP mala zaplatiť štátu za poskytnutie tejto ochrany.

(29)

Komisia napokon uviedla, že má pochybnosti o zlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom, pretože sa ukazuje, že táto pomoc predovšetkým nie je na prvý pohľad určená na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností alebo hospodárskych oblastí.

(30)

V nadväznosti na uvedené rozhodnutie o začatí konania francúzske orgány zaslali Komisii svoje pripomienky a návrhy listom zo 14. októbra 2008. V tomto liste sa doplnili pripomienky a návrhy objasnené v predchádzajúcich listoch francúzskych orgánov (23) a zhrnuté v rozhodnutí o začatí konania.

(31)

Vo svojich pripomienkach zo 14. októbra 2008 francúzske orgány na úvod pripomenuli, že konanie proti skupine IFP sa začalo súbežne s uvedenou vecou La Poste, a tak uviedli, že využili mutatis mutandis rovnaké argumenty, ako sú tie, ktoré predostreli počas prešetrovania tejto veci (24). Napriek týmto podobnostiam však francúzske orgány chceli pripomenúť špecifiká verejnej inštitúcie IFP: je to výskumná organizácia, ktorá bola poverená tromi úlohami všeobecného záujmu (výskum, vzdelávanie a dokumentácia) a ktorej činnosti sú v drvivej väčšine nehospodárske, v dôsledku čoho je verejné financovanie, ktoré jej bolo poskytnuté, opodstatnené. Okrem toho vysvetlili dôvody zmeny jej právneho postavenia na EPIC: potreba zosúladiť povahu činností a spôsob financovania inštitúcie IFP s jej právnym postavením vraj odôvodnila zmenu jej právneho postavenia tak, aby sa priblížila verejnej sfére prostredníctvom zrieknutia sa formy profesijnej inštitúcie súkromného práva.

(32)

Francúzske orgány popreli existenciu štátnej pomoci, pretože podľa ich názoru nie sú splnené dve z podmienok stanovených v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pričom daný mechanizmus jednak nezahŕňa žiadny prevod štátnych zdrojov (5.1.1), jednak neposkytuje verejnej inštitúcii IFP žiadnu výhodu (5.1.2).

(33)

Podľa francúzskych orgánov sa jednak verejným inštitúciám neposkytuje žiadna záruka v dôsledku ich právneho postavenia (A), jednak je úvaha Komisie v rozhodnutí o začatí konania nesprávna (B).

(34)

Ako sa spresňuje v odôvodneniach 41 až 45 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány podrobne opísali tri dôvody na podporu svojej argumentácie.

(35)

Po prvé, v žiadnom predpise ani rozhodnutí nie je stanovená zásada, podľa ktorej by štát zo zásady a neobmedzene ručil za dlhy inštitúcií so statusom EPIC.

(36)

Po druhé, k neexistencii záruk sa údajne vyjadrila judikatúra Štátnej rady, najmä v rozsudku vo veci Société de l'hôtel d'Albe (25), ako aj dvoch rozhodnutiach vyhlásených vo veci Campoloro (26).

(37)

Po tretie, ústavným zákonom z 1. augusta 2001 o rozpočtových pravidlách (ďalej len „ÚZRP“) sa vraj ustanovuje, že záruku možno zriadiť len ustanovením rozpočtových pravidiel (27), čo Štátna rada výslovne potvrdila vo svojej výročnej správe z roku 2006 (28). Preto podľa názoru experta, ktorého francúzske orgány splnomocnili v uvedenej veci La Poste (29), nemohla byť po úplnom nadobudnutí účinnosti ÚZRP 1. januára 2005 zo zákona vystavená žiadna implicitná záruka. Na dlhy, ktoré vznikli po 1. januári 2005, sa údajne nevzťahovala žiadna implicitná záruka. Pokiaľ ide o dlhy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2005, expert sa domnieva, že bez rozhodnutia o spore nie je možné určiť, či by neplatnosť implicitných záruk vystavených pred 1. januárom 2005, ktorých poskytnutie nebolo výslovne povolené rozpočtovým pravidlom, bolo alebo nebolo možné zamietnuť z dôvodu dodržania práv veriteľov chránených ústavou.

(38)

Po štvrté, Francúzsko sa domnieva, že keby bola inštitúciám so statusom EPIC poskytnutá štátna záruka, zmena ich právneho postavenia by si vyžadovala zaviesť opatrenia na ochranu práv veriteľov. Keďže takýto mechanizmus nebol nikdy zavedený (30), naopak z toho vyvodzuje, že na inštitúcie so statusom EPIC sa nevzťahuje žiadna štátna záruka.

(39)

Po piate, francúzske orgány citujú z článku (31) pána Labetoullea, bývalého predsedu právnej sekcie Štátnej rady, podľa ktorého „v práve neexistuje žiadne automatické poskytnutie, prijímanie a stanovenie rozsahu tejto záruky [štátnej záruky, ktorá by sa plnoprávne vzťahovala na verejné inštitúcie štátu].“

(40)

Francúzske orgány sa domnievajú, že pokiaľ ide o inštitúcie so statusom EPIC, a) splatenie individuálnych pohľadávok vraj nie je zaručené, rovnako ako b) nie je zaručené zachovanie existencie verejnej inštitúcie alebo jej povinností.

(41)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 46 až 49 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány sa domnievajú, že zákon zo 16. júla 1980 nemôže založiť záruku: na základe prípravných prác na zákone, výkladu judikatúry vo veci Campoloro z 10. novembra 1999 (33) a z 18. novembra 2005 (34) a článkov právnej doktríny (35) Francúzsko uvádza, že podľa jeho názoru sa v zákone zo 16. júla 1980 nestanovuje žiadna povinnosť štátu vynaložiť svoje vlastné prostriedky: výraz „postará sa o to“ uvedený v článku 1 znamená iba to, že sa štátu udeľuje„substitučná“ právomoc výkonného orgánu osoby, ktorý túto osobu nahrádza, pri ktorej uplatnení „[platí] zásada, že substituent má rovnaké právomoci ako ten, kto je substituovaný“. Okrem toho v rámci tejto substitúcie môže štát vykonávať iba právomoci tohto výkonného orgánu, ktoré nezahŕňajú možnosť voľne nakladať so štátnym rozpočtom, pričom poskytnutie mimoriadneho grantu je „mimo rozsahu uplatnenia substitučnej právomoci.“

(42)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodneniach 50 až 53 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány tvrdia, že nie je možné uplatniť objektívnu zodpovednosť štátu iba na základe nedostatku majetku. Podľa francúzskych orgánov totiž akákoľvek záruka predpokladá, že ručiteľ prevezme záväzok požívateľa záruky. Keďže zodpovednosť predpokladá vziať na seba zavinenie alebo v prípade objektívnej zodpovednosti dôsledky bezúhonného konania, nemôže ísť o záruku. Podľa Francúzska sa zodpovednosti štátu nemožno domáhať iba z toho dôvodu, že prefekt alebo dozorný orgán nemohol prijať žiadne opatrenie, ktoré by umožnilo úhradu pohľadávky, z dôvodu finančnej a majetkovej situácie verejnej inštitúcie. Zavinenie vraj treba vylúčiť, pretože ak prefekt alebo dozorný orgán neuplatnia svoje právomoci, nemôže to byť samo osebe protiprávne. Francúzske orgány však uznávajú, že na zástupcu štátu sa pri uplatňovaní postupu ustanoveného zákonom zo 16. júla 1980 kladie požiadavka nepretržitosti verejnej služby, ale domnievajú sa, že aj keby sudca nariadil odškodnenie veriteľa, v dôsledku takéhoto odškodnenia by sa veriteľ ocitol v rovnakej situácii, v akej by bol podľa všeobecného práva, pretože v tomto poslednom prípade by sa daný majetok rozpredal a zbor veriteľov by dostal zodpovedajúcu sumu. Veriteľovi by z toho teda nevyplynula žiadna výhoda.

(43)

Ako sa spresňuje v odôvodneniach 54 až 56 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány sa domnievajú, že neuplatniteľnosť konania o vyrovnaní a likvidácii podľa všeobecných právnych predpisov na verejné osoby nevylučuje možnosť konkurzu inštitúcie so statusom EPIC alebo konkurzného konania voči nej. Popierajú analýzu Komisie vychádzajúcu z oznámenia o štátnej pomoci vo forme záruk (36) (ďalej len „oznámenie o zárukách“) a domnievajú sa, že v tomto prípade Komisia nedokázala existenciu „výhodnejších úverových podmienok“, ktoré možno pripísať vylúčeniu možnosti konkurzného konania, a nepreukázala, že verejná inštitúcia IFP nemôže zbankrotovať a ani to, že nie je možné žiadne konanie vo veci platobnej neschopnosti, keďže zákon z roku 1985 je len procesným zákonom a skutočnosť, že inštitúcie so statusom EPIC nepatria do jeho pôsobnosti, neznamená, že sa voči nim nemôžu uplatniť ad hoc konania o súdnom vyrovnaní, likvidácii alebo konkurzu.

(44)

Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodneniach 57 až 67 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány tvrdia, že uplatnením „konania“ ustanoveného zákonom zo 16. júla 1980 namiesto kolektívneho konania všeobecného práva sa veriteľ nijako nezvýhodňuje. Popierajú nutnosť dodržať kritérium zverejnenia (37) a kritérium rovnocennosti (38) použité Komisiou v odôvodnení 81 rozhodnutia o začatí konania pri posudzovaní, či sa prostredníctvom uplatnenia osobitného postupu v prípade platobnej neschopnosti zvýhodňuje subjekt, ktorý mu podlieha, oproti podnikom podliehajúcim obchodnému právu (39), ale pritom použili tie isté kritériá pri analýze konania ustanoveného zákonom zo 16. júla 1980. Domnievajú sa, že pokiaľ ide o kritérium zverejnenia, ratingové agentúry správne určili toto konanie ako uplatniteľné v prípade platobnej neschopnosti inštitúcie so statusom EPIC, a pokiaľ ide o kritérium rovnocennosti, francúzske orgány odlišujú prípad, keď je možné uplatniť požiadavku nepretržitosti verejnej služby, od prípadu, keď ju nie je možné uplatniť, pričom uvádzajú, že vzhľadom na finančnú situáciu verejnej inštitúcie IFP a jej dcérskych spoločností je nepravdepodobná situácia nedostatku majetku skupiny IFP, ktorej hotovostné prostriedky a investované prostriedky (150,3 milióna EUR) sa na konci roka 2007 rovnali približne päťnásobku sumy pôžičiek a finančných dlhov (25,2 milióna EUR):

(45)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 68 rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány zdôrazňujú, že texty uvedené Komisiou v rozhodnutí o začatí konania, zvlášť v odôvodnení 82, a to najmä kodifikačné pravidlo č. 02-060-M95 z 18. júla 2002 o finančných a účtovných právnych predpisoch vnútroštátnych verejných inštitúcií priemyselnej a obchodnej povahy a príručka o finančnom zabezpečení založenia, transformácie a zrušenia štátnych verejných inštitúcií a združení verejného záujmu zo 14. novembra 2006, sa na verejnú inštitúciu IFP nevzťahujú a ani ich nemožno na ňu uplatniť.

(46)

Pokiaľ ide o rekapitalizáciu dcérskych spoločností verejnej inštitúcie IFP, francúzske orgány sa v prvom rade domnievajú, že otázku uvedenú v odôvodnení 80 rozhodnutia o začatí konania nemožno posúdiť na účely preukázania existencie prípadnej štátnej záruky, ale skôr na účely zistenia možného vplyvu takejto záruky, následkom ktorej by sa verejná inštitúcia IFP a jej dcérske spoločnosti ocitli vo zvýhodnenej situácii vďaka ľahším podmienkam na rekapitalizáciu. Ďalej sa domnievajú, že argumentácia Komisie je založená na dvoch nesprávnych predstavách:

(47)

Francúzske orgány sa v prvom rade domnievajú, že uvedené oznámenie o zárukách neumožňuje vyvodiť záver, že v danom prípade rozšírenie možných výhod, ktoré sa vzťahujú na verejnú inštitúciu IFP z dôvodu jej statusu EPIC, na jej dcérske spoločnosti – akciové spoločnosti všeobecného práva – je v rozpore s rozhodovacou praxou Komisie a že dôkaz o skutočnej hospodárskej výhode pre verejnú inštitúciu a jej dcérske spoločnosti nebol v tomto prípade poskytnutý.

(48)

Francúzske orgány sa domnievajú, že Komisia nesprávne vykladá bod 1.2. uvedeného oznámenia o zárukách, v ktorom sa ustanovuje, že „(…) pomoc vo forme záruky predstavujú aj výhodnejšie úverové podmienky získané podnikmi, ktorých právna forma vylučuje možnosť konkurzného konania alebo konania vo veci platobnej neschopnosti alebo výslovne predpokladá štátnu záruku alebo krytie strát štátom“:

(49)

Okrem toho v rozhodnutí o začatí konania Komisia ignorovala svoju rozhodovaciu prax pri zisťovaní možných výhod pre dcérske spoločnosti verejnej inštitúcie IFP, ktoré pre inštitúciu so statusom EPIC vyplývajú z neobmedzenej záruky. Komisia prijala úvahu, ktorá je v rozpore s úvahou, ktorú prijala pri zriaďovaní spoločnosti La Banque Postale (44): zatiaľ čo táto spoločnosť bola rovnako ako dcérske spoločnosti verejnej inštitúcie IFP akciovou spoločnosťou, v ktorej mal 100 % účasť subjekt považovaný za inštitúciu so statusom EPIC, Komisia usúdila (a to nezávisle od záväzkov, ktoré Francúzsko prijalo v rámci tohto prípadu), že právne postavenie akciovej spoločnosti všeobecného práva umožňuje samo osebe vylúčiť existenciu akejkoľvek neobmedzenej záruky pre dcérsku spoločnosť. Podľa francúzskych orgánov by rovnaká úvaha mala viesť k záveru, že ani dcérskym spoločnostiam verejnej inštitúcie IFP, ktoré tiež majú postavenie akciovej spoločnosti všeobecného práva, nebola poskytnutá neobmedzená štátna záruka, ktorá môže vyplynúť zo statusu EPIC.

(50)

Komisia napokon údajne nepreukázala existenciu skutočnej hospodárskej výhody pre verejnú inštitúciu IFP a jej dcérske spoločnosti a uspokojila sa s tým, že v rozhodnutí o začatí konania poukázala na podmienky financovania „považované“ za výhodnejšie bez toho, aby o nich poskytla skutočný dôkaz. Judikatúra Európskej únie vraj vyžaduje, aby v danom prípade Komisia preukázala, že status EPIC verejnej inštitúcie IFP skutočne umožnil tejto inštitúcii získať výhodnejšie finančné podmienky (45). Okrem toho francúzske orgány oznámili v priebehu konania viaceré informácie potvrdzujúce, že status EPIC verejnej inštitúcie IFP nemal a nemohol mať za následok poskytnutie žiadnej finančnej výhody verejnej inštitúcii IFP a jej dcérskym spoločnostiam, pričom transformácia verejnej inštitúcie IFP sa predovšetkým uskutočnila pri dodržaní všeobecnej zásady nepretržitosti, najmä pokiaľ ide o jej činnosť, organizáciu, účtovný a finančný systém (zdroje a účtovné a finančné pravidlá) a systém jej zdaňovania.

(51)

Francúzske orgány sa domnievajú, že predchádzajúce informácie svedčia o tom, že:

(52)

Francúzske orgány dospeli k záveru, že:

(53)

V snahe vyvrátiť akúkoľvek pochybnosť Komisie francúzske orgány uviedli, že ak by Komisia súhlasila s ukončením konania vo veci formálneho zisťovania prostredníctvom rozhodnutia konštatujúceho neexistenciu štátnej pomoci v zmysle článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia, sú pripravené uskutočniť tieto opatrenia:

(54)

Ako sa spresňuje v odôvodneniach 94 až 96 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány navrhujú objasniť výklad zákona zo 16. júla 1980 prostredníctvom zmeny a doplnenia odseku 4 článku 3-1 jeho vykonávacej vyhlášky (46). Navrhovaná zmena a doplnenie má podľa nich vyvrátiť akúkoľvek pochybnosť o význame výrazu „postará sa o to“ pri zabezpečovaní právomoci dohľadu zo strany prefekta alebo dozorného orgánu, pričom prefekt alebo orgán musí uvoľniť prostriedky z rozpočtu samosprávnej jednotky alebo inštitúcie (47). Podľa francúzskych orgánov tento návrh vylučuje, aby pri uplatnení svojej právomoci dohľadu zástupca štátu mohol zvýšiť prostriedky dotknutej samosprávy alebo inštitúcie prostredníctvom štátneho grantu alebo vkladu z verejných zdrojov.

(55)

Ako sa spresňuje v odôvodneniach 97 až 100 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány popierajú stanovisko Komisie (48), podľa ktorého je možné uplatniť zodpovednosť štátu iba na základe platobnej neschopnosti verejnej inštitúcie IFP. Podávajú ale návrh založený na výnimke prijatého rizika (pozri rozsudky Štátnej rady vo veciach Sille (49) a Meunier (50)), pričom podobne ako vo veci La Poste navrhujú, že veriteľom verejnej inštitúcie IFP úradne potvrdia, že sa na ich pohľadávky nevzťahuje štátna záruka a že v prípade platobnej neschopnosti štát nie je povinný prevziať finančné záväzky podniku pri platení pohľadávky. Preto sa prípadné dotknuté osoby, ktoré sa vedome a so znalosťou veci vystavili riziku, nemôžu domáhať nároku na odškodné. Francúzske orgány sa preto zaväzujú, že spoločne s verejnou inštitúciou IFP uvedú pri každej transakcii v zmluve o financovaní (pre všetky nástroje, na ktoré sa vzťahuje zmluva), túto poznámku:

„ Na emisiu/program/pôžičku sa nevzťahuje žiadna priama alebo nepriama štátna záruka. V prípade platobnej neschopnosti nie je štát povinný prevziať finančné záväzky IFP pri platení pohľadávky “.

(56)

Ako sa spresnilo v odôvodnení 101 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány tiež vzali na vedomie pochybnosti Komisie vyjadrené v odôvodnení 71 rozhodnutia o začatí konania, v ktorom sa uvádza, že výnimka prijatého rizika je pravidlo, ktoré stanovila judikatúra, ktorá sa môže ďalej vyvíjať, že toto pravidlo vychádza zo sekundárnych právnych nástrojov, ktoré by v prípade konfliktu bolo možné zbaviť platnosti, a napokon návrh francúzskych orgánov nezahŕňa všetky možné prípady, pretože pohľadávky môžu byť nielen finančné, ale aj obchodnej alebo inej povahy.

(57)

Ako sa spresňuje v odôvodneniach 102 až 104 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány po uvedení svojej zásadnej námietky k stanovisku Komisie, ktoré sa týka uplatnenia objektívnej zodpovednosti štátu iba na základe nedostatku majetku verejnej inštitúcie IFP, predložili dodatočné informácie na vyvrátenie týchto pochybností:

(58)

Ako sa však jasne uvádza v odôvodnení 106 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány poznamenávajú, že sú pripravené rozšíriť svoj návrh na uvedenie poznámky o neexistencii záruky na všetky zmluvy zakladajúce vznik pohľadávky tak, aby sa výslovne vylúčilo akékoľvek riziko uplatnenia objektívnej zodpovednosti štátu založenej len na platobnej neschopnosti verejnej inštitúcie IFP.

(59)

Okrem toho, na účely doplnenia navrhovaného mechanizmu francúzske orgány predložili Komisii dodatočný návrh podobný návrhu, aký bol predložený pri zakladaní La Banque Postale a ktorý spočíval v prijatí písomného záväzku týkajúceho sa podmienok poskytnutia pôžičiek dcérskym spoločnostiam verejnej inštitúcie IFP (Axens, Beicip-Franlab, Prosernat) na trhoch, že pri každej transakcii sa uvedie v zmluve o financovaní (pre všetky nástroje, na ktoré sa vzťahuje zmluva), že „v súlade s francúzskym právom (najmä s nutnosťou výslovného povolenia každej záruky zákonom) sa na túto transakciu financovania nebude vzťahovať žiadna priama alebo nepriama štátna záruka.“

(60)

Ako sa zreteľne uvádza v odôvodneniach 107 až 110 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, francúzske orgány sa domnievajú, že obe navrhované objasňujúce opatrenia (ktoré sú podrobne opísané v odôvodneniach 55 a 59) umožňujú objasniť veriteľom verejnej inštitúcie IFP a jej dcérskych spoločností ich práva tak, že Francúzsko nemožno považovať, ako to urobila Komisia v odôvodnení 87 rozhodnutia o začatí konania, za „zodpovedné za očakávania veriteľov verejnej inštitúcie IFP ohľadom existencie záruky“ a za úmyselne udržiavajúce „neprehľadnú právnu situáciu“, ktorá „zvýhodňuje verejnú inštitúciu IFP a môže viesť k uvoľneniu štátnych zdrojov.“

(61)

Vo svojich listoch zo 16. júla 2010 a z 26. novembra 2010 francúzske orgány poskytli dodatočné informácie, ktoré podľa ich názoru potvrdzujú neexistenciu štátnej pomoci pre verejnú inštitúciu IFP.

(62)

V úvode svojho listu zo 16. júla 2010 pripomínajú vec France Télécom (51) a skutočnosť, že súd Európskej únie pripomenul povinnosť Komisie preukázať na účely stanovenia existencie štátnej pomoci existenciu skutočnej výhody. Domnievajú, že v tomto prípade neobmedzená záruka, ktorá podľa Komisie vyplýva zo statusu verejnej inštitúcie IFP, neposkytuje tejto inštitúcii v skutočnosti žiadnu hospodársku výhodu. Vo svojom liste z 26. novembra 2010 francúzske orgány jednoznačne uvádzajú, že podľa nich dôkazné bremeno spočíva na Komisii. V tejto súvislosti pripomínajú požiadavky judikatúry Európskej únie na dôkazy a odôvodnenie, najmä Všeobecného súdu v uvedenej veci France Télécom a Súdneho dvora vo veci Krantz (52) a novšie vo veci Deutsche Post AG (53). Francúzske orgány sa domnievajú, že analýza predložená Komisiou je v tomto prípade založená „skôr na predpokladoch ako na konkrétnej analýze.“

(63)

Okrem toho francúzske orgány usudzujú, že Komisia sa domnieva, že verejná inštitúcia IFP by mohla získať výhodu na troch úrovniach: i) na úrovni svojich vzťahov s bankovými a finančnými inštitúciami; ii) na úrovni svojich vzťahov s dodávateľmi a iii) na úrovni svojich vzťahov s tretími priemyselnými partnermi, ktorí využívajú iné výskumné služby.

(64)

Pokiaľ ide o vzťahy verejnej inštitúcie IFP s bankovými a finančnými inštitúciami, francúzske orgány sa domnievajú, že verejná inštitúcia IFP doteraz nezískala z dôvodu svojho statusu EPIC žiadnu hospodársku výhodu. Francúzske orgány predkladajú Komisii informácie potvrdzujúce, že i) v dlhodobom časovom horizonte verejná inštitúcia IFP vykázala nulový dlh za roky 2005, 2006 a 2007 (54), ako aj za roky 2008 a 2009; ii) v strednodobom časovom horizonte verejná inštitúcia IFP samozrejme každoročne dojednala nekryté úverové linky u rôznych bankových inštitúcií, ale získala sadzby porovnateľné s trhovými sadzbami a v každom prípade tieto úverové linky nikdy nepoužila a napokon iii) v krátkodobom časovom horizonte bol dlh verejnej inštitúcie IFP takmer nulový alebo nulový za dané obdobie.

(65)

Pokiaľ ide o vzťahy s dodávateľmi, francúzske orgány sa domnievajú, že verejná inštitúcia IFP ako verejný obstarávateľ podlieha povinnosti zverejniť informácie a povinnosti uskutočniť verejné obstarávanie podľa vyhlášky č. 2005-649 zo 6. júna 2005 (55), a preto nemôže získať žiadnu výhodu. Vo svojom liste z 26. novembra 2010 francúzske orgány znova poukazujú na túto analýzu a jasne uvádzajú, že zadávanie zákaziek verejnej inštitúcie IFP na základe verejnej súťaže v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (56) je podľa ich názoru dostatočnou zárukou, že sa zabráni narušeniu hospodárskej súťaže na trhu. Podľa Francúzska verejná inštitúcia IFP, ktorá získala svojich dodávateľov na základe verejného obstarávania v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z práva Európskej únie, nemôže byť prinajmenšom z dôvodu neexistencie konkrétnych dôkazov obvinená z toho, že získala neoprávnenú výhodu. Zdôrazňujú, že práve v záujme efektívnosti verejného obstarávania sa zjednodušilo používanie elektronických systémov obstarávania, pričom v odôvodnení 13 smernice 2004/18/ES sa napríklad uvádza, že „táto technika obstarávania umožňuje verejnému obstarávateľovi […], aby získal mimoriadne veľký počet ponúk […], a tým zabezpečil optimálne využitie verejných zdrojov prostredníctvom voľnej hospodárskej súťaže.“ V tejto súvislosti sa zmieňujú o správe (57) Komisie, v ktorej Komisia usúdila pozitívny vplyv právnych predpisov o verejnom obstarávaní z hľadiska poklesu cien, ktorý sa považuje za „sociálnu výhodu“ spravodlivejšej hospodárskej súťaže medzi uchádzačmi. Komisia tým, že tieto úspory „pripisuje“ statusu EPIC verejnej inštitúcie IFP, sa nestotožňuje so zmyslom smernice, ktorá vo výberových konaniach vidí hlavný vektor lepšej hospodárskej súťaže vedúcej k zníženiu nákladov na verejné obstarávanie.

(66)

Napokon, pokiaľ ide o vzťahy verejnej inštitúcie IFP s jej zákazníkmi, Francúzsko spresňuje, že príslušné činnosti zmluvného výskumu pokrývajú služby poskytované verejnou inštitúciou IFP na žiadosť zákazníka, tretej strany alebo dcérskej spoločnosti v oblasti, ktorá patrí do rozsahu úloh verejnej inštitúcie IFP, čo z hľadiska vlastníctva výsledkov nemá pre verejnú inštitúciu IFP strategický význam a môže obohatiť poznatky a know-how verejnej inštitúcie v oblasti riadenia programov verejného VaV, ktoré uskutočňuje, a nepatrí do výhradnej oblasti činnosti dcérskych spoločností. Francúzske orgány uvádzajú, že pri službách v oblasti výskumu, ktoré sa týmto zákazníkom poskytujú, sa využívajú špecifické zariadenia a špecifický posudok.

(67)

V tejto súvislosti Francúzsko tvrdí, že aj keby verejná inštitúcia IFP mala v dôsledku svojho statusu EPIC výhodu, pri vykonávaní týchto hospodárskych činností by táto výhoda nemala žiadny materiálny vplyv na trh. Predovšetkým by nemohla narúšať hospodársku súťaž, ani ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi. Pokiaľ však ide o bežné obdobie počínajúc zmenou právneho postavenia verejnej inštitúcie IFP (ku ktorej došlo v júli 2006), francúzske orgány priznávajú, že verejná inštitúcia IFP by prípadne mohla dosiahnuť zníženie poplatkov z dôvodu nevystavenia záruk na plnenie záväzkov, ktoré však vzhľadom na sumy, ktoré obvykle požadujú banky a poisťovne za poskytnutie služby tohto druhu, predstavujú zanedbateľnú sumu. Francúzske orgány z toho usúdili, že takýto účinok nemá charakter výhody, čo by spochybnilo samotnú existenciu štátnej pomoci pre verejnú inštitúciu IFP.

(68)

Vo svojom liste z 28. novembra 2008 spoločnosť UOP Limited najprv zdôvodnila svoj záujem konať ako tretia strana zainteresovaná na konaní (58) a potom predložila niekoľko všeobecných pripomienok s tým, že podľa nej je subjekt, ktorý nazýva „IFP/Axens“, príjemcom štátnej pomoci:

(69)

Podľa spoločnosti UOP Limited argument francúzskych orgánov, že Axens rovnako ako ostatné dcérske spoločnosti IFP tvoria samostatné hospodárske subjekty, nemožno prijať. Komisia zrejme oprávnene zdôrazňuje, že i) verejná inštitúcia IFP má v spoločnosti Axens 100 % účasť; ii) uskutočňovanie spoločnosťou Axens VaV verejnej inštitúcie IFP odzrkadľuje strategické priority vytýčené štátom; iii) vedúci pracovníci verejnej inštitúcie IFP sa zúčastňujú na riadení spoločnosti Axens; iv) Axens má exkluzívnu zmluvu s verejnou inštitúciou IFP, ktorá je podstatná pre hospodársku činnosť dcérskej spoločnosti, a v) predovšetkým existuje dohoda o prvom použití a o dočasnom pridelení zamestnancov.

(70)

K informáciám uvedeným v predchádzajúcom odôvodnení spoločnosť UOP Limited dodáva, že rozhodujúcimi faktormi sú aj predstava, že IFP a Axens tvoria jeden subjekt a ako to vníma trh:

(71)

Spoločnosť UOP Limited uvádza, že skutočnosť, že dodávatelia aj zákazníci vnímajú spoločnosť Axens ako voľne nakladajúcu s neobmedzenými štátnymi zdrojmi na účely financovania svojich činností, ju zvýhodňuje na trhu. Aj keď ide len o jej vnímanie zo strany trhu, táto skutočnosť má v globálnom ekonomickom kontexte hospodárskej krízy svoj význam.

(72)

Pokiaľ ide o zákazníkov, záruky, ktoré údajne ponúka subjekt IFP/Axens, majú osobitný význam na trhu, kde zákazníci skôr, ako si vyberú danú technológiu, zvážia dlhodobé ekonomické dôvody. Na príklade „aromatických komplexov“UOP Limited v podstate vysvetľuje, že pred zavedením takýchto technológií musia zákazníci veľmi veľa investovať do naprojektovania a vybudovania výrobných infraštruktúr, ktoré si údajne vyžadujú niekoľko rokov práce. Úspech týchto priemyselných komplexov je ale spojený s výkonnosťou použitých technológií, pri ktorých zákazníci vo všeobecnosti požadujú, aby na ne poskytol záruku (60) predajca výrobných postupov. Za predpokladu nedosiahnutia požadovanej úrovne výkonnosti by sa bez váhania domáhali zodpovednosti predajcu a požadovali dodržanie prísnych záväzkov, pokiaľ ide o uvedenie do pôvodného stavu. Významným faktorom pri výbere kupujúcimi je preto dlhodobá bonita predajcu nielen kvôli dodržaniu zmluvných záväzkov, ale aj kvôli perspektívam poskytnutým v oblasti VaV, ktoré sú zárukou budúcich zlepšení prevádzkových parametrov nadobudnutého postupu. Subjekt IFP/Axens vnímaný trhom ako závislý od štátu má teda údajnú výhodu v porovnaní s jeho konkurentmi, pričom kupujúci nemajú osobitný dôvod pochybovať o jeho prežití v dlhodobom časovom horizonte.

(73)

Pokiaľ ide o dodávateľov, UOP Limited sa domnieva, že subjektu IFP/Axens mohli byť poskytnuté zvýhodnené podmienky v porovnaní s jeho konkurentmi; v tomto smere odkazuje na zmluvy spoločne podpísané inštitúciou IFP a spoločnosťou Axens uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(74)

Pokiaľ ide o finančné trhy, spoločnosť UOP Limited sa domnieva, že subjekt IFP/Axens má zvýhodnené podmienky a zvýhodnené úrokové sadzby na kapitálových trhoch, s ohľadom na úlohu konečného ručiteľa, ktorým je údajne štát. Okrem toho v súvislosti s finančnou krízou prítomnosť štátu a istota, ktorú predstavuje pre investorov, údajne umožňuje pritiahnuť súkromný kapitál v kontexte nedostatku. Konkurenčné podniky vraj nemajú prístup k porovnateľnému financovaniu alebo ho môžu získať iba za menej zaujímavých podmienok. Podľa spoločnosti UOP Limited vplyv hospodárskej a finančnej krízy ešte posilnil potenciál opatrenia narúšať hospodársku súťaž.

(75)

Vo svojom liste z 23. januára 2009 spoločnosť UOP Limited odkazuje na svoje predchádzajúce pripomienky, ako aj na pripomienky odovzdané v rámci konania týkajúceho sa uvedeného rozhodnutia C 51/2005. Domnieva sa, že tieto informácie poskytujú dostatok dôkazov o význame bonity zmluvných partnerov na dotknutom trhu licencií na výrobné postupy. Opakuje argument, podľa ktorého zákazníci subjektu IFP/Axens predpokladajú, že sú v obchodnom vzťahu so štátnou inštitúciou, ktorej dlhodobá životaschopnosť je bez akéhokoľvek rizika. Napokon spoločnosť UOP Limited vyzýva Komisiu, aby analyzovala dohody medzi Axens a jej zákazníkmi, pričom uviedla, že je presvedčená o tom, že neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by mohlo obmedziť zodpovednosť spoločnosti Axens.

(76)

Vo svojom liste z 22. júna 2009 sa francúzske orgány domnievajú, že pripomienky spoločnosti UOP Limited sú „založené na nesprávnych, dokonca nepravdivých tvrdeniach, a v každom prípade nie sú založené na žiadnom dôkaze o existencii štátnej pomoci pre verejnú inštitúciu IFP alebo spoločnosť Axens.“

(77)

Francúzske orgány v podstate popierajú relevantnosť tvrdenia, že trh vníma IFP/Axens ako verejný subjekt zvýhodňovaný v porovnaní so zákazníkmi, dodávateľmi a finančnými trhmi, a odmietajú tvrdenie, že tento subjekt IFP/Axens je orgánom štátu, ktorý sa vôbec neobáva o dlhodobú životaschopnosť.

(78)

Francúzske orgány rozvinuli dva argumenty:

(79)

Podľa francúzskych orgánov na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť UOP Limited, dodávatelia a zákazníci subjektu IFP/Axens údajne nevnímajú tento podnik ako štátny orgán využívajúci neobmedzené zdroje.

(80)

Po prvé francúzske orgány odkazujú na právnu analýzu, ktorú odovzdali Komisii, ako aj na svoje predchádzajúce pripomienky, ktoré podľa ich názoru dokazujú, že status EPIC verejnej inštitúcie IFP neposkytuje žiadnu štátnu záruku.

(81)

Po druhé francúzske orgány uvádzajú, že spoločnosť UOP Limited sa odvoláva na „údajnú vieru v neobmedzenú štátnu záruku v prospech IFP/Axens“, ktorá vraj v práve neexistuje a ktorá sama osebe nestačí na založenie existencie štátnej pomoci.

(82)

Po tretie aj za predpokladu, že by verejná inštitúcia IFP získala štátnu záruku – čo francúzske orgány popierajú –, bolo by chybou sa domnievať, že takáto záruka je automaticky rozšírená na dcérske spoločnosti verejnej inštitúcie IFP, pretože táto inštitúcia a jej dcérske spoločnosti údajne tvoria jeden hospodársky subjekt v zmysle práva hospodárskej súťaže. Podľa Francúzska sa na dcérske spoločnosti verejnej inštitúcie IFP, a najmä na spoločnosť Axens, ako na subjekty súkromného práva podliehajúce zákonu o obchodných spoločnostiach, nevzťahuje takáto záruka, pričom zásada nezávislosti dcérskych spoločností odporuje najmä teórii „automatického rozšírenia“ záruk v rámci skupiny, ktorú predložila spoločnosť UOP Limited. Pojem skupina, ktorý môže mať význam v práve hospodárskej súťaže, vraj nie je uznaný právom obchodných spoločností a tak poskytnutie záruk v rámci skupiny podlieha prísnym formálnym a vecným podmienkam. Ide najmä o prípad verejnej inštitúcie IFP, keď sa vyžaduje povolenie Štátnej rady v zmysle článku 7 jej stanov. Okrem toho sa francúzske orgány domnievajú, že Komisia vzala túto skutočnosť na vedomie, pretože uznala, „že právne postavenie Banque Postale (právnická osoba súkromného práva) stačí samo osebe na vylúčenie existencie neobmedzenej záruky pre Banque Postale (61)“.

(83)

Francúzske orgány sa domnievajú, že argument spoločnosti UOP Limited, že trh verí, že subjekt IFP/Axens je orgán štátu s neobmedzenými zdrojmi a že požíva výhody voči zákazníkom, ako aj voči dodávateľom a veriteľom, nie je založený „na žiadnom serióznom dôkaze“ a okrem toho je „nesporne vyvrátený faktami.“

(84)

Francúzske orgány predložili služobné hlásenie oddelenia riaditeľstva pre právne záležitosti a dohody (AJA) spoločnosti Axens nazvané „Zásady právnej istoty Axens“ (62), v ktorom sú presne vymedzené vzťahy medzi verejnou inštitúciou IFP a spoločnosťou Axens. Tieto vzťahy sú výslovne upravené všeobecným pravidlom, že Axens nebude od svojej materskej spoločnosti vyžadovať záruku, a to z nijakého dôvodu. Francúzske orgány jasne uviedli, že pokiaľ ide o toto pravidlo neexistencie záruky, nie je možná žiadna výnimka. Okrem toho sa táto zásada v dokumente pripomína in extenso týmito slovami: „IFP neručí za konanie alebo opomenutie zo strany spoločnosti Axens.“ Francúzske orgány jasne uviedli, že toto pravidlo sa vzťahuje na všetky zmluvy, ktoré by spoločnosť Axens mohla uzatvoriť alebo na všetky projekty, ktoré by mohla uskutočniť so svojimi zákazníkmi, dodávateľmi alebo na finančných trhoch.

(85)

Podľa Francúzska spoločnosť UOP Limited úplne neopodstatnene vyvodzuje z výšky štátnej záruky dlhodobú finančnú situáciu spoločnosti Axens, najmä z hľadiska zmluvných záruk a záväzkov údržby klasicky ustanovených v licenčných dohodách (63), a takisto neuvádza dôvody, pre ktoré je údajne „presvedčená, že Komisia nenájde žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo zodpovednosť spoločnosti Axens.“

(86)

V tomto smere sa francúzske orgány jasne vyjadrili, že pravidlo opísané v odôvodnení 84 (podľa ktorého dcérska spoločnosť nepredkladá materskej spoločnosti žiadnu žiadosť o poskytnutie záruky) sa vzťahuje aj na každú záruku, ktorú by spoločnosť Axens mohla dojednať alebo uzatvoriť. Francúzske orgány ilustrovali svoje tvrdenie na príklade „aromatických komplexov“, o ktorom sa spoločnosť UOP Limited zmienila vo svojich pripomienkach. Francúzske orgány spresnili, že vo všeobecnosti spoločnosť Axens volí možnosť obmedzenia svojej zodpovednosti na určitú časť poplatku […] (*). Táto politika obmedzenia záruk, ktorá je jednou zo zásad právnej istoty spoločnosti Axens, sa preto výrazne líši od zvyklostí iných podnikov pôsobiacich v tejto oblasti, ktoré majú podľa francúzskych orgánov vo zvyku poskytovať v určitých prípadoch neobmedzené záruky.

(87)

Napokon, francúzske orgány uvádzajú, že povinnosti v oblasti údržby/opravy uplatniteľné v prípade škodových udalostí nemajú za následok uvoľnenie finančného krytia zo strany verejnej inštitúcie IFP:

(88)

Na základe toho francúzske orgány dospeli k záveru, že tvrdenia spoločnosti UOP Limited týkajúce sa existencie domnelých výhod, ktoré spoločnosť získala na trhu licencií na výrobné prostriedky, sú údajne zbavené platnosti najmä preto, lebo spoločnosť Axens bez prestania uskutočňovala politiku obmedzovania záruk poskytnutých svojim zákazníkom.

(89)

Vo svojom liste za 8. septembra 2009 francúzske orgány jasne uviedli, že obmedzenie zodpovednosti voči zákazníkom je ustanovené jednak v rámcovej licenčnej zmluve (64), jednak v dohode o licencii na produkty (65) uzatvorených medzi verejnou inštitúciou IFP a spoločnosťou Axens, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2001. V oboch zmluvách sa ustanovuje, že ak spoločnosť Axens môže preukázať, že príčinou neplnenia záväzkov z jej strany sú služby dodávané verejnou inštitúciou IFP, sa finančná zodpovednosť tejto inštitúcie obmedzí na určité percento (66) súm, ktoré verejná inštitúcia IFP skutočne vybrala ako poplatok úmerne k transakcii predaja, v súvislosti s ktorou vznikla reklamácia (licencia na produkty), a k jednotke, ktorá je predmetom sublicencie alebo transakcie predaja uskutočnenej v rámci sublicencie, v súvislosti s ktorou vznikla reklamácia (rámcová licencia). Inými slovami, zodpovednosť verejnej inštitúcie IFP nikdy nesmie presiahnuť 100 % vybraných súm. Okrem toho sa v rámcovej licencii ustanovuje, že spoločnosť Axens prevezme finančné záruky za technické prevádzkové parametre postupov poskytnuté držiteľom čiastkových licencií. Verejná inštitúcia IPF teda nie je považovaná za zodpovednú za technické záruky, ktoré spoločnosť Axens poskytla svojim zákazníkom.

(90)

Okrem toho treba spresniť, že v licenčných zmluvách uzatvorených medzi spoločnosťou Axens a jej zákazníkmi sa symetricky ustanovuje, že finančná zodpovednosť spoločnosti Axens je vo všeobecnosti obmedzená na […] (*) % licenčných poplatkov zaplatených za každú jednotku, na ktorú sa vzťahuje reklamácia. Zodpovednosť verejnej inštitúcie IFP je úplne nezávislá od zodpovednosti spoločnosti Axens, pokiaľ je záruka, ktorú táto spoločnosť poskytla svojmu zákazníkovi, z hospodárskych dôvodov vyššia ako záruka, ktorú jej poskytla verejná inštitúcia IFP. Rovnaká zásada sa uplatňuje na každú licenciu, ktorú verejná inštitúcia IFP poskytne tretím stranám iným ako jej dcérske spoločnosti.

(91)

Nakoniec francúzske orgány doplnili, že verejná inštitúcia IFP má zásadu obmedziť svoju zodpovednosť voči svojim zákazníkom (dcérskym spoločnostiam alebo spoločnostiam mimo skupiny) v prípadoch, keď pre ne zabezpečuje služby (štúdie, výskumy v oblasti zákaziek, testy atď.) Zodpovednosť prijatá verejnou inštitúciou IFP potom spočíva v záväzku opraviť vykonané práce, zatiaľ čo vo finančnej oblasti platí zásada, že zodpovednosť je obmedzená na […] (*) % a jej finančný limit môže v závislosti od prípadu dosiahnuť […] (*) %. Ak sa zákazník domnieva, že práca, ktorú vykonala verejná inštitúcia IFP, je chybná, táto inštitúcia nebude v žiadnom prípade nútená vykonávať opravy prác neobmedzene.

(92)

Francúzske orgány popierajú akúkoľvek relevantnosť tvrdenia spoločnosti UOP Limited, že domnelá viera v existenciu neobmedzených finančných zdrojov v prospech spoločnosti Axens poskytuje tejto spoločnosti zvýhodnené podmienky tak zo strany dodávateľov, ako aj finančných trhov. Podľa Francúzska spoločnosť UOP Limited neposkytla žiadny dôkaz na podporu tohto tvrdenia.

(93)

Francúzske orgány sa domnievajú, že pravidlo opísané v odôvodnení 84, podľa ktorého dcérska spoločnosť nepodáva materskej spoločnosti žiadnu žiadosť o záruku, nestačí na to, aby bol predpoklad spoločnosti UOP Limited zbavený platnosti.

(94)

Ostatne pokiaľ ide o podmienky pôžičky spoločnosti Axens, rovnako ako v prípade spoločností Beicip-Franlab a Prosernat na finančných trhoch, francúzske orgány poznamenávajú, že sú ochotné zaviazať sa pred Komisiou, že pri každej transakcii uvedú v zmluve o financovaní, že „v súlade s francúzskym právom (najmä s nutnosťou výslovného povolenia každej záruky zákonom) sa na túto transakciu financovania nebude vzťahovať žiadna priama alebo nepriama štátna záruka“ (67).

(95)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa ustanovuje: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(96)

V tomto prípade na preukázanie existencie štátnej pomoci treba najprv overiť, či opatrenie spočívajúce v udelení Francúzskom 7. júla 2006 statusu EPIC verejnej inštitúcii IFP využíva štátne zdroje (7.1.1) na poskytnutie neobmedzenej štátnej záruky pokrývajúcej hospodárske činnosti (7.1.2). Hoci rozsah pokrytia štátnou zárukou a povaha činností pokrytých zárukou umožnia vymedziť dosah tohto rozhodnutia (7.1.3), následne bude potrebné preskúmať, či dané opatrenie poskytuje skupine IFP selektívnu výhodu (7.1.4), ktorá by mohla ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi (7.1.5).

(97)

So zreteľom na osobitnú štruktúru hospodárskej skupiny v zmysle práva hospodárskej súťaže je nevyhnutné zohľadniť možný vplyv neobmedzenej štátnej záruky vyplývajúcej zo statusu EPIC verejnej inštitúcie na všetky subjekty skupiny IFP, t. j. na samotnú verejnú inštitúciu a na jej dcérske spoločnosti, v dvoch fázach:

(98)

V uvedenom rozhodnutí C 56/2007 Komisia dospela k záveru (68), že podstatné zvláštnosti právneho postavenia podniku La Poste ako verejnej inštitúcie (69), a najmä existencia záruky na úhradu jednotlivých pohľadávok a na zachovanie existencie a/alebo povinností spoločnosti La Poste znamená, že štát plní úlohu konečného ručiteľa za hospodárske činnosti vykonávané verejnou inštitúciou.

(99)

V tomto prípade sa Komisia domnieva, že argumenty použité v uvedenom rozhodnutí C 56/2007 možno v podstate uplatniť na status EPIC verejnej inštitúcie IFP a že sa na túto inštitúciu tiež vzťahuje osobitný právny stav, pokiaľ ide o uspokojenie jej veriteľov, ako aj zachovanie jej existencie v prípade platobnej neschopnosti. Pre potreby tejto analýzy bude preto Komisia odkazovať na argumenty predostreté v časti v časti 4.1 („Hodnotenie záruky ako štátnej pomoci“) uvedeného rozhodnutia C 56/2007.

(100)

Najprv treba overiť argument francúzskych orgánov, že právne predpisy alebo judikatúra vylučujú existenciu štátnej záruky v prospech inštitúcií so statusom EPIC (a), a až potom dokázať, že keby sa verejná inštitúcia IFP nachádzala v situácii zastavenia platieb, na jej veriteľov by sa vzťahovalo výhodnejšie konanie než na veriteľské podniky podliehajúce všeobecnému právu.

(101)

Na rozdiel od tvrdení francúzskych orgánov Komisia môže usudzovať, že francúzske právo pripúšťa existenciu implicitných záruk a konkrétne existenciu štátnej záruky z dôvodu právneho postavenia verejnej inštitúcie a z týchto dôvodov odmieta argumenty francúzskych orgánov.

(102)

Po prvé, Komisia odkazuje mutatis mutandis na odôvodnenia 120 a 121 uvedeného rozhodnutia C 56/2007 v súvislosti s tvrdením francúzskych orgánov, že žiadny predpis alebo rozhodnutie neustanovuje zásadu, že štát ručí za dlhy podnikov so statusom EPIC. Komisia sa naopak domnieva, že pokiaľ naozaj neexistuje žiadny predpis alebo rozhodnutie potvrdzujúce alebo vylučujúce existenciu explicitnej štátnej záruky v prospech podnikov so statusom EPIC, neexistencia takejto záruky neumožňuje vylúčiť existenciu implicitnej záruky.

(103)

Po druhé, Komisia odkazuje mutatis mutandis na odôvodnenia 122 až 124 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, kde sa francúzske orgány domnievajú, že existuje judikatúra o neexistencii záruk, najmä rozsudok vo veci Société de l'hôtel d'Albe (70) a rozsudky vo veci Campoloro (71). Pokiaľ ide o prvú vec, ako zdôraznil expert Komisie v prípade La Poste, rozsudok vo veci Société de l'hôtel d'Albe sa netýka konkrétnej situácie, v ktorej by sa mohla poskytnúť záruka (72). Pokiaľ ide o druhú vec (73), Komisia sa naopak domnieva, že dokazuje, že systém zodpovednosti štátu pri uplatňovaní postupu vymáhania dlhov verejných inštitúcií sa vyznačuje všetkými charakteristikami záručného mechanizmu.

(104)

Po tretie, Komisia sa domnieva, že argument francúzskych orgánov predložený vo veci La Poste, podľa ktorého sa na dlhy, ktoré vznikli podnikom so statusom EPIC po nadobudnutí účinnosti ÚZRP 1. januára 2005, nemôže vzťahovať implicitná záruka, nemožno prijať:

(105)

Po štvrté, Komisia odmieta argument francúzskych orgánov, že v prípade existencie štátnej záruky v prospech inštitúcií so statusom EPIC by si založenie každej novej inštitúcie so statusom EPIC (vrátane zmeny právneho postavenia) vyžadovalo zaviesť také opatrenia týkajúce sa záruk, ktoré ochránia právne nároky veriteľov vzniknuté pred transformáciou inštitúcie, a ich protiargument (modus tollens), že keďže takýto mechanizmus nebol nikdy zavedený (77), nemala by existovať žiadna záruka v prospech verejnej inštitúcie IFP:

(106)

Po piate, Komisia odkazuje na časť tohto rozhodnutia týkajúcu sa uplatnenia zodpovednosti štátu, ako aj na časť 4.1.1 bod A písm. b) podbod 3) uvedeného rozhodnutia C 56/2007, pokiaľ ide o Labetoulleov článok citovaný francúzskymi orgánmi (79), ako aj na jeho analýzu judikatúry vo veci Campoloro (80).

(107)

Na rozdiel od toho, čo tvrdia francúzske orgány – podľa nich takúto záruku vylučujú predpisy –, Komisia poznamenáva, že existencia implicitných záruk viazaných na právne postavenie verejnej inštitúcie je potvrdená komentárom Štátnej rady predloženým v roku 1995 vo veci Crédit Lyonnais, ktoré zakladá existenciu implicitnej štátnej záruky iba na povahe subjektu ako verejnej inštitúcie (81).

(108)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 142 až 145 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, Komisia nesúhlasí s vysvetlením francúzskych orgánov, že toto stanovisko Štátnej rady nie je možné uplatniť na verejnú inštitúciu IFP. Predovšetkým zdôrazňuje, že toto stanovisko sa vôbec neodvoláva na poslanie inštitúcie, ani na existenciu alebo neexistenciu vo verejnej inštitúcii autorizovaného účtovného revízora. Okrem toho francúzske orgány nevysvetľujú, prečo je podľa nich toto stanovisko uplatniteľné len na verejné inštitúcie majúce autorizovaného účtovného revízora. Komisia navyše odmieta argumenty francúzskych orgánov, že stanovisko nemožno uplatniť, pretože je staršie ako ÚZRP a je v rozpore s neskoršou judikatúrou Štátnej rady, pričom v odôvodnení 104, ako aj v uvedenom rozhodnutí C 56/2007 uviedla, že ÚZRP nebráni existencii implicitnej štátnej záruky v prospech verejnej inštitúcie IFP.

(109)

Nakoniec ako sa uvádza v odôvodneniach 146 a 147 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, Komisia berie na vedomie oznámenie ministra hospodárstva, financií a priemyslu z 22. júla 2003, ktorého predmetom je „Registrácia mechanizmov implicitných alebo explicitných záruk poskytnutých štátom“, ktoré potvrdzuje existenciu implicitných záruk vyplývajúcich zo správneho alebo legislatívneho aktu, ktorý „vyvoláva a obsahuje finančné dôsledky pre štát.“ Toto oznámenie dokazuje, že štátna záruka môže vyplynúť z právnych aktov veľmi rôznorodej povahy (82), a uvádza sa v ňom, že založenie verejnej inštitúcie môže zahŕňať poskytnutie implicitnej štátnej záruky v prospech veriteľov tejto inštitúcie (83).

(110)

Podľa príkladu dokazovania v časti 4.1.1 bod A písm. b) uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktorý odkazuje mutatis mutandis, Komisia má ďalej v úmysle preukázať, že v prípade zastavenia platieb zo strany verejnej inštitúcie IFP sú veritelia tejto inštitúcie vo výhodnejšej situácii ako veritelia podniku, ktorý podlieha obchodnému právu.

(111)

Po prvé, pokiaľ ide o verejné inštitúcie, tradičné obmedzenia úhrady pohľadávky subjektu súkromného práva sa na ne nevzťahujú. Na základe skutočností podrobnejšie opísaných v odôvodneniach 150 až 154 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že:

(112)

Po druhé, v prípade vymáhania dlhov verejných inštitúcií odsúdených súdnym rozhodnutím je postup zavedený zákonom zo 16. júla 1980 (a rôznymi vykonávacími predpismi (84)), z dôvodov ozrejmených v odôvodneniach 113 až 117, pre veriteľov verejnej inštitúcie IFP výhodnejší ako súdne konania všeobecného práva, pretože nemôže viesť k zániku pohľadávky, ktorú majú voči verejnej inštitúcii IFP.

(113)

V súlade s analýzou predostretou v odôvodneniach 157 až 161 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, Komisia v prvom rade poznamenáva, že zákon z roku 1980 (85) a jeho vykonávacie opatrenia (86) označujú štát ako orgán príslušný na vymáhanie dlhov verejných inštitúcií a udeľuje im významné právomoci: príkaz na úhradu záväzku z úradnej moci a vytváranie dostatočných zdrojov.

(114)

Podobne ako pri úvahách vysvetlených v odôvodneniach 162 až 168 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, sa Komisia domnieva, že osobitné konanie ustanovené zákonom z roku 1980 a jeho vykonávacími predpismi je len postupom vymáhania pohľadávok a nie konaním vo veci likvidácie a že po jeho skončení pohľadávka nezanikne, zatiaľ čo po skončení konania vo veci likvidácie podľa všeobecného práva rozsudok o skončení konania pre nedostatok majetku bez postihu prináša so sebou zákaz pre veriteľov ďalej súdne vymáhať pohľadávku. Komisia tiež poznamenáva, že zákon z roku 1980 a jeho vykonávacie predpisy tým, že predpokladajú časový odklad príkazu na úhradu záväzku a v žiadnom štádiu nezohľadňujú zastavenie platieb, ponechávajú veriteľov v domnienke, že existujú alebo stále budú existovať zdroje nevyhnutné na úhradu pohľadávky, ktorú majú voči verejnému subjektu. Tieto dve skutočnosti ju priviedli k názoru, že situácia nedostatku hotovosti je krytá v prípade potreby štátom alebo je len prechodná. Na druhej strane žiadne konanie vo veci likvidácie nepredpokladá možnosť, že sa tretie osoby stanú zodpovednými za dlhy platobne neschopnej osoby, samozrejme okrem prípadu, keď ide o ručiteľa alebo spoločnosť s ručením obmedzeným.

(115)

V súlade s analýzou predostretou v odôvodneniach 170 až 180 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, sa Komisia domnieva, že francúzske právne predpisy umožňujú štátu a dokonca ho podporujú v tom, aby verejným inštitúciám poskytoval dotácie najmä na klasické bankové pôžičky v prípade, že sa ocitnú v situácii nedostatku hotovosti, ktoré môžu predstavovať „dodatočné zdroje“ uvedené v zákone zo 16. júla 1980. Zároveň sa domnieva, že veritelia poznajú tieto právne predpisy, a teda sú oprávnení usudzovať, že dozorný orgán bude schopný nájsť potrebné zdroje na úhradu pohľadávky. Komisia teda usudzuje, že je málo pravdepodobné, že sa veriteľovi pri uplatnení postupov podľa zákona zo 16. júla 1980 nepodarí dosiahnuť úhradu svojej pohľadávky.

(116)

Avšak na rozdiel od toho, k akému záveru dospela v súvislosti s La Poste v uvedenom rozhodnutí C 56/2007, Komisia zdôrazňuje, že v tomto prípade sú vlastné zdroje verejnej inštitúcie IFP, ktoré možno uvoľniť, relatívne veľké, keďže, ako vysvetlili francúzske orgány v odôvodnení 44, hotovosť a investície (150,3 milióna EUR) sa na konci roka 2007 rovnali približne päťnásobku sumy pôžičiek a finančných dlhov (25,2 milióna EUR). Komisia týmto uznala, že za súčasného stavu jej financií je podľa všetkého málo pravdepodobné, prinajmenšom v blízkej budúcnosti, že v dôsledku nedostatku vlastných zdrojov sa verejná inštitúcia IFP môže ocitnúť v situácii, že nebude schopná splácať svoje dlhy a nastane potreba štátneho zásahu.

(117)

Aj keď je v súčasnosti takáto situácia nedostatku majetku v prípade verejnej inštitúcie IFP nepravdepodobná, v dlhodobom časovom horizonte je možná. Za takýchto okolností by nemožnosť uvoľniť zdroje prostredníctvom predaja majetku mala za následok použitie iných záručných mechanizmov (preddavky, uplatnenie zodpovednosti štátu atď.). Okrem toho uzákonenie systému ochrany majetku zákonodarcom by v prípade možného neplnenia záväzkov verejnou inštitúciou IFP mohlo viesť k nárastu počtu sporov týkajúcich sa objektívnej zodpovednosti štátu (87). V tejto súvislosti Komisia berie na vedomie argument francúzskych orgánov (88), podľa ktorého za predpokladu, že by štát považoval majetok patriaci verejnej inštitúcii za „nevyhnutný“ na výkon úloh verejnej služby a namietal by teda proti jeho predaju, nebol by povinný poskytnúť náhradu prostredníctvom záručných mechanizmov. Poznamenáva však, že francúzske orgány uznali (aj keď popierajú, že by verejná inštitúcia IFP mohla mať z toho výhodu), že požiadavka nepretržitosti verejnej služby je pre zástupcu štátu záväzná pri uplatňovaní postupu podľa zákona zo 16. júla 1980 (89). Komisia sa tiež domnieva, že takáto voľba zo strany štátnej zvrchovanej moci neuskutočniť predaj majetku z dôvodu zachovania verejnej služby by mohla umožniť uplatnenie objektívnej zodpovednosti štátu pre narušenie rovnosti pred verejnými bremenami.

(118)

Po tretie z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené v odôvodneniach 185 až 226 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, sa Komisia domnieva, že za málo pravdepodobného predpokladu, že konanie ustanovené zákonom z roku 1980 neumožní uspokojiť veriteľa, opravné prostriedky, ktoré mu zostanú na účely uplatnenia zodpovednosti štátu, majú vlastnosti záručného mechanizmu.

(119)

Napriek tomu, že sa francúzske orgány domnievajú, že v podstate nemožno uplatniť zodpovednosť štátu za zavinenie alebo objektívnu zodpovednosť štátu (90), priznávajú, že pokiaľ by existovala požiadavka nepretržitosti verejnej služby a zástupca štátu by bol nútený zohľadniť túto požiadavku pri uplatňovaní postupu podľa zákona zo 16. júla 1980, mohol by súd nariadiť odškodnenie veriteľa. Francúzske orgány sa však domnievajú, že za tohto predpokladu by veriteľ nebol nijako zvýhodnený, pretože odškodnenie je porovnateľné s odškodnením, aké by získal v prípade uplatnenia všeobecného práva. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje určité špecifiká osobitného práva ustanoveného zákonom z roku 1980: podľa všeobecného práva týkajúceho sa súdnej likvidácie veritelia (najmä tí, ktorí sú veriteľmi na základe písomnej zmluvy), vo všeobecnosti nezískajú späť celý svoj dlh, a zvyčajne dlhy podniku v likvidácii nezaplatí tretia osoba.

(120)

Francúzske orgány tiež popierajú, že možnosti odškodnenia, ktoré majú veritelia pri domáhaní sa odškodnenia, možno považovať za formu záruky. Komisia sa naopak domnieva, že uplatnenie zodpovednosti štátu (zodpovednosť za zavinenie alebo objektívna zodpovednosť) pri uplatňovaní postupu vo veci vymáhania dlhov právnických osôb verejného práva uvedených v zákone zo 16. júla 1980 predstavuje na účely práva Európskej únie záručný mechanizmus, pretože veriteľom zabezpečuje úhradu ich pohľadávky tým, že členský štát zaväzuje k jej splateniu v prípade platobnej neschopnosti verejnej inštitúcie IFP. Okrem toho judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Société de gestion du port de Campoloro et Société fermière de Campoloro/Francúzsko (91) (ďalej len „vec Camporolo“) smeruje k zavedeniu automatickej záruky.

(121)

Nakoniec podobne ako pri dokazovaní vysvetlenom v odôvodneniach 181 až 184 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, Komisia sa domnieva, že návrh francúzskych orgánov, ktorým sa má objasniť vykonávacia vyhláška k zákonu z roku 1980, nestačí na to, aby bolo možné vylúčiť, že uvoľnenie zdrojov sa uskutoční na základe dotácie z verejných zdrojov.

(122)

Z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené v odôvodneniach 204 až 211 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, sa Komisia okrem iného domnieva, že rozhodnutie ESĽP uvedeného sporu vo veci Campoloro svedčí o tom, že uplatnenie zodpovednosti francúzskeho štátu je v tomto prípade rovnocenné implicitnej záruke za dlhy verejných orgánov a nie je spojené so žiadnou podmienkou škody.

(123)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 212 až 220 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré Komisia odkazuje mutatis mutandis, sa Komisia domnieva, že pripomienky francúzskych orgánov nie sú takej povahy, že by mohli spôsobiť neplatnosť tohto dôkazu. Na základe uvedeného Komisia podobne ako v závere, ku ktorému dospela vo veci La Poste v odôvodnení 222 uvedeného rozhodnutia C 56/2007 a v rozhodnutí o začatí konania, usúdila z toho, čo už bolo uvedené, že za súčasného stavu francúzskeho práva môže veriteľ verejnej inštitúcie IFP, ktorý nedosiahol úhradu svojej pohľadávky na základe použitia postupov podľa zákona zo 16. júla 1980, získať všetky sumy zodpovedajúce nesplatenej pohľadávke tak, že sa bude domáhať konečnej zodpovednosti štátu, na rozdiel od toho, k čomu dochádza v rámci konania o likvidácii všeobecného práva, pri ktorom je uspokojenie veriteľa obmedzené hodnotou likvidného majetku. Komisia sa preto domnieva, že k zodpovednosti štátu sa pristupuje ako k záruke, že nie je obmedzená žiadnym francúzskym právnym predpisom a že je vnútorne spätá s verejnoprávnym statusom dlžníckej inštitúcie.

(124)

Okrem toho z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené v odôvodneniach 223 až 226 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, Komisia berie na vedomie francúzsky návrh na vloženie do všetkých zmlúv verejnej inštitúcie IFP, ktoré zahŕňajú pohľadávku, doložky obmedzujúcej riziko uplatnenia objektívnej zodpovednosti štátu iba základe platobnej neschopnosti verejnej inštitúcie IFP. Domnieva sa však, že takýto právny rámec je krehký a vyvoláva pochybnosti o jeho trvalosti, pretože výnimku prijatého rizika stanovila ako pravidlo judikatúra, ktorá sa môže ďalej vyvíjať. Komisia sa však domnieva, že takýto návrh je sám osebe nedostatočný, pretože nezahŕňa všetky predpoklady: neumožňuje vylúčiť, že sa štátna záruka môže uplatniť pri všetkých druhoch zodpovednosti (najmä mimozmluvnej zodpovednosti a trestnej zodpovednosti). Okrem toho nemožno zmluvne ustanoviť, že štát nebude ručiť za dlhy, ktoré má verejná inštitúcia IFP voči svojim dlžníkom, pretože verejná inštitúcia sa môže ocitnúť v postavení dlžníka voči tretej osobe na základe rôznych právnych mechanizmov, najmä v prípade pohltenia iného subjektu (100), voči ktorému by mali tretie osoby pohľadávky, ktoré by v prvej chvíli boli nezistiteľné. Napokon pokiaľ ide o jednotlivé pohľadávky tretích osôb, Komisia sa domnieva, že „obmedziť“ štátnu záruku, môže iba všeobecne záväzný právny predpis vzťahujúci sa na situácie a tretie osoby všetkého druhu, v ktorom by bolo uvedené, že štát nie je ručiteľom verejnej inštitúcie IFP. Okrem toho aj za predpokladu, že by francúzske návrhy pripravili veriteľa verejnej inštitúcie IFP o všetky možnosti, ako uplatniť zodpovednosť štátu s cieľom dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky (podľa Komisie je tento predpoklad neoverený), tieto návrhy neumožňujú presne zistiť, čo by sa stalo v prípade platobnej neschopnosti (101) verejnej inštitúcie IFP.

(125)

Po štvrté, aj keby veriteľ verejnej inštitúcie nebol uspokojený, mohol by spôsobiť právne účinky zákonitého omylu, ktorého sa dopustil pri zakladaní pohľadávky, v tom, že pohľadávka bude vždy splatená.

(126)

Z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené v odôvodneniach 227, 228 (odseky 1 až 3) a 229 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, sa Komisia domnieva, že teória zdania (102) umožňuje potvrdiť, že veritelia verejnej inštitúcie IFP sú oprávnení domnievať sa na základe súboru súhlasných indícií, že takáto záruka naozaj existuje (a to aj za predpokladu, quod non, že status EPIC verejnej inštitúcie IFP jej právne nemôže udeliť neobmedzenú záruku francúzskeho štátu). Hlavné relevantné indície z hľadiska teórie zdania vyplývajú na jednej strane zo skutočnosti, že rôzne právne predpisy (zákon z roku 1980 a jeho vykonávacie opatrenia) alebo úradné dokumenty (rozpočtové dokumenty) oprávňujú veriteľa na to, aby sa domnieval, že štát prevezme dlhy inštitúcií so statusom EPIC v prípade nedostatku hotovosti alebo uplatní svoju zodpovednosť, a na druhej strane chýbajúce objasnenie francúzskymi orgánmi právneho stavu po skončení konania vo veci Campoloro a prvých konaní, ktoré Komisia začala v súvislosti s postavením inštitúcií so statusom EPIC, tiež živí vieru veriteľov v existenciu takejto záruky, a nakoniec aj neexistencia jasných informácií o účinkoch zastavenia platieb inštitúcie so statusom EPIC tu tiež zohráva svoju úlohu.

(127)

V tomto prípade by Komisia chcela dodať, že pred 7. júlom 2006 boli prípadní veritelia verejnej inštitúcie IFP v zmluvnom vzťahu s profesijnou inštitúciou v zmysle aktu nazývaného zákon č. 43-612 zo 17. novembra 1943 o riadení profesijných záujmov, právnickou osobou súkromného práva, o ktorej nebol nijaký dôvod si myslieť, že sa na ňu môže vzťahovať nejaká štátna záruka. Preto teória zdania môže byť v danom prípade relevantná, iba pokiaľ ide o pohľadávky vzniknuté po zmene statusu verejnej inštitúcie IFP.

(128)

Podobne ako v záveroch svojho experta vo veci La Poste Komisia usudzuje, že pokiaľ ide o pohľadávky vzniknuté po 7. júli 2006, aj keby sa veriteľ za predpokladu, ktorý obhajujú francúzske orgány, mylne domnieval, že štát je povinný ručiť za dlhy verejných inštitúcií a osobitne podniku verejnej inštitúcie IFP, jeho omyl by bol so zreteľom na uvedené skutočnosti zákonitý a právo by mu mohlo pripisovať účinky. Aj keby sa veriteľovi vo výnimočných prípadoch nepodarilo dosiahnuť úhradu svojej pohľadávky, aj tak by mal istotu, že mu nemôže zaniknúť.

(129)

Z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 230 až 250 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, na ktoré odkazuje mutatis mutandis, sa Komisia domnieva, že aj keď sa v primeranej lehote a po použití postupov opísaných v predchádzajúcej časti nepodarí veriteľovi inštitúcie so statusom EPIC dosiahnuť úhradu svojej pohľadávky, má istotu, že táto pohľadávka mu nezanikne, a to na rozdiel od situácie, v akej sa nachádza veriteľ subjektu súkromného práva v likvidácii, ktorý nemá žiadnu istotu, že jeho pohľadávka bude uhradená.

(130)

Komisia zdôrazňuje, že neexistuje žiadny postup týkajúci sa likvidácie a zániku verejnej inštitúcie z vôle verejného orgánu, ktorý by bol spojený so zánikom práv a povinností tejto inštitúcie: v prípade zániku z rozhodnutia verejného orgánu, aj keď to žiadny právny predpis výslovne nestanovuje, prax a určité základné zásady správneho práva smerujú k preukázaniu, že práva a povinnosti verejných inštitúcií, ktoré ako také zaniknú, vždy prevezme iný subjekt, a ak nie on, tak štát. Inými slovami, dlhy verejných inštitúcií sa vždy prevedú na inú právnickú osobu, ktorá nemôže odmietnuť ich prevzatie, takže každý veriteľ má istotu, že bude možné domáhať sa práva, ktoré mu plynie z jeho pohľadávky, voči inému subjektu a že jeho pohľadávka teda nezanikne.

(131)

Komisia odkazuje na podrobný opis analýzy predloženej v odôvodneniach 233 až 250 uvedeného rozhodnutia C 56/2007, ktorá sa opiera o štúdiu organického vývoja verejných inštitúcií, ktorú uskutočnil expert vo veci La Poste a ktorá rozlišuje tri príčiny zániku verejných inštitúcií (103): prípad zániku verejných inštitúcií uplynutím doby, na ktorú boli založené, prípad zániku verejných inštitúcií zánikom ich poslania a častejší prípad prevodu poslania, ktorý so sebou nevyhnutne prináša prevod práv a povinností.

(132)

Napokon Komisia na základe názoru svojho experta dospela k záveru, že dlhy verejných inštitúcií sa v praxi vždy prevedú na inú právnickú osobu verejného práva v prípade zániku verejnej inštitúcie, ktorá vykonávala svoje poslanie. Veritelia týchto verejných inštitúcií vrátane verejnej inštitúcie IFP majú teda istotu, že ich neuhradené pohľadávky nezaniknú.

(133)

Na základe skutočností uvedených na účely preukázania existencie záruky na uspokojenie jednotlivých pohľadávok a na zachovanie existencie povinností verejnej inštitúcie IFP Komisia dospela k záveru, že počínajúc zmenou právneho postavenia verejnej inštitúcie IFP, ku ktorej došlo 7. júla 2006:

(134)

Tieto osobitosti sú úzko spojené s právnym postavením verejnej inštitúcie IFP a znamenajú, že štát plní úlohu konečného ručiteľa. Možno teda oprávnene usúdiť, že verejná inštitúcia IFP získala od francúzskeho štátu neobmedzenú záruku v dôsledku svojho statusu EPIC.

(135)

Neobmedzená štátna záruka v prospech verejnej inštitúcie IFP má následok prevod štátnych zdrojov v zmysle bodu 2.1 uvedeného oznámenia o zárukách. Verejná inštitúcia IFP v skutočnosti neplatí žiadny poplatok za túto záruku. Takýmto spôsobom dochádza k vzniku výhody a k uvoľneniu štátnych zdrojov, pretože štát sa zrieka odmeny, ktorá je s poskytnutím záruk obvykle spojená. Na druhej strane záruka vytvára riziko možného a budúceho čerpania zo štátnych zdrojov, pričom štát by mohol byť nútený zaplatiť dlhy verejnej inštitúcie IFP (108).

(136)

Neobmedzenú štátnu záruku v prospech verejnej inštitúcie IFP je napokon možné pripísať štátu, pretože vyplýva z kombinácie verejnoprávneho postavenia verejnej inštitúcie IFP, zásad vnútroštátneho práva a dvoch zákonných opatrení, t. j. zákona z 25. januára 1985, teraz Obchodného zákonníka, a zákona č. 80-539 zo 16. júla 1980 a vykonávacích opatrení.

(137)

Ako už Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa uvedeného prípadu C 51/2005 (109), v rozhodnutí o začatí konania v tomto prípade a v časti 2 (skupina IFP) verejná inštitúcia IFP a jej dcérske spoločnosti Axens, Beicip-Franlab a Prosernat tvoria z hľadiska práva hospodárskej súťaže hospodársku skupinu: verejná inštitúcia IFP totiž priamo vlastní 100 % kapitálu spoločnosti Axens a 100 % kapitálu spoločnosti Beicip-Franlab a nepriamo vlastní 100 % kapitálu spoločnosti Prosernat, vykonáva kontrolu nad svojimi dcérskymi spoločnosťami prostredníctvom prítomnosti svojich riadiacich pracovníkov v rozhodovacích orgánoch týchto spoločností, vyjadruje sa najmä k strategickému smerovaniu a k rozhodnutiam zásadného významu pre budúcnosť dcérskych spoločností a je viazaná exkluzívnymi dohodami o prevode technológií nevyhnutných na vykonávanie hospodárskych činností dcérskych spoločností (dohody zahŕňajú recipročné práva prvého odmietnutia (110)), ako aj zmluvami o poskytnutí priestorov a dočasnom pridelení pracovníkov, takže hospodárska integrácia verejnej inštitúcie IFP a jej dcérskych spoločností Axens, Beicip-Franlab a Prosernat je dostatočne silná na to, aby bolo možné dospieť k takémuto záveru. Treba tiež preskúmať skutočný rozsah štátnej záruky s cieľom preveriť, či sa v prípade, že si dcérska spoločnosť súkromného práva verejnej inštitúcie IFP neplní svoje záväzky, môžu uvoľniť štátne zdroje s cieľom odškodniť jej veriteľov (inými slovami, či sa na hospodárske činnosti dcérskych spoločností verejnej inštitúcie IFP vzťahuje alebo nevzťahuje neobmedzená štátna záruka).

(138)

Spoločnosť UOP Limited sa vo svojich pripomienkach k tejto otázke nevyjadruje. Jej argumenty vychádzajú z vnímania subjektu IFP/Axens zo strany účastníkov trhu, z ktorého podľa nej môže vyplynúť výhoda pre skupinu IFP jednak vo vzťahoch s dodávateľmi, jednak vo vzťahoch so zákazníkmi alebo poskytovateľmi kapitálu. Tento aspekt bude preskúmaný v bode 7.1.4 tohto rozhodnutia venovanom skúmaniu výhod, ktoré skupine IFP plynú z opatrenia.

(139)

Na druhej strane, ako sa uvádza v odôvodnení 47, francúzske orgány popierajú existenciu štátnej záruky v prospech dcérskych spoločností verejnej inštitúcie IFP najmä z dôvodu ich stanov akciových spoločností všeobecného práva.

(140)

Podobne ako pri dokazovaní existencie neobmedzenej štátnej záruky v prospech verejnej inštitúcie IFP v bode 7.1.1.1 Komisia postupne preskúma, či veritelia dcérskych spoločností súkromného práva verejnej inštitúcie IFP získali záruku, pokiaľ ide o uspokojenie ich jednotlivých pohľadávok (A) alebo záruku na zachovanie povinností týchto dcérskych spoločností (B) v prípade nedostatku majetku.

(141)

Dcérske spoločnosti verejnej inštitúcie IFP majú právne postavenie akciových spoločností. Ako právnické osoby súkromného práva (na rozdiel od ich kontrolujúceho akcionára, ktorý je verejnou inštitúciou) patria v plnom rozsahu do pôsobnosti konaní vo veciach súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie podľa všeobecného práva (111) vo Francúzsku.

(142)

Pred tým, ako sa preskúma, či možno uplatniť zodpovednosť kontrolujúceho akcionára – verejnej inštitúcie IFP – z dôvodu dcérskych spoločností b), treba predstaviť konanie o súdnej likvidácii všeobecného práva, ktorému tieto dcérske spoločnosti podliehajú v prípade zastavenia platieb a).

(143)

Za predpokladu, že by sa niektorá z dcérskych spoločností skupiny IFP, akciová spoločnosť, ocitla v situácii zastavenia platieb (inými slovami, už by nebola schopná splácať svoje splatné dlhy pomocou svojho likvidného majetku) a vyrovnanie by bolo zjavne nemožné (112), zjednodušené konanie všeobecného práva (113) by viedlo k vstupu tejto spoločnosti do súdnej likvidácie. O začatie konania (114) by v prípade potreby požiadal dlžník najneskôr do štyridsiatich piatich dní, ktoré nasledujú po zastavení platieb (pokiaľ dlžník požiadal o začatie zmierovacieho konania). Účelom takéhoto konania o súdnej likvidácii by bolo skončenie činnosti podniku alebo speňaženie jeho majetku celkovým alebo jednotlivým predajom jeho práv a majetku (115). V rozsudku, ktorým by sa začala súdna likvidácia (116), by súd určil konkurzného sudcu a za likvidátora by vymenoval súdneho splnomocnenca alebo osobu vybranú z dôvodu jej pôsobnosti v tejto oblasti. Likvidátor by vypracoval v mesiaci svojho vymenovania správu o situácii podniku a potom by uskutočnil likvidačné operácie a tiež audit (117) pohľadávok (118). Výťažok z likvidácie by sa potom rozdelil medzi veriteľov podľa ich poradia (prednostných veriteľov a hypotekárnych veriteľov, veriteľov, na ktorých sa vzťahuje osobitná hnuteľná zábezpeka, veriteľov na základe písomnej zmluvy, t. j. neprednostných veriteľov, v pomere zodpovedajúcom ich pohľadávkam).

(144)

Ak už neexistujú splatné dlhy a likvidátor má dostatočné sumy na to, aby uspokojil veriteľov, alebo ak nie je možné pokračovať v operáciách súdnej likvidácie kvôli nedostatku majetku, súd vyhlási súdnu likvidáciu za skončenú (119). Po skončení konania sa na dlžníka bude vzťahovať zásada zákazu ďalšieho súdneho vymáhania pohľadávky. Inými slovami, rozsudok o skončení súdnej likvidácie pre nedostatok majetku nedáva veriteľom možnosť ďalej súdne vymáhať pohľadávku od dlžníka okrem prípadu (120), keď je pohľadávka dôsledkom trestného odsúdenia alebo práv súvisiacich s osobou veriteľa.

(145)

Ako vysvetlil expert vo veci La Poste, v niektorých obchodných spoločnostiach, najmä v akciových spoločnostiach a v spoločnostiach s ručením obmedzeným spoločníci nie sú obvykle povinní splatiť dlhy inštitúcie, v ktorej majú účasť, nad rámec svojho pôvodného vkladu. Ako akciové spoločnosti patria dcérske spoločnosti verejnej inštitúcie IFP presne do tejto kategórie. V skupine IFP rovnako ako v akejkoľvek inej skupine spoločností sa v prípade neplnenia záväzkov zo strany dcérskej spoločnosti, založenej vo forme spoločnosti s obmedzeným rizikom (v tomto prípade akciovej spoločnosti), obmedzuje zodpovednosť materskej spoločnosti na stratu jej vkladov (rovnako ako v prípade každého bežného akcionára), pokiaľ neexistujú ručenie, avaly, záruky, vyhlásenia o splnení záväzkov alebo odporúčajúce listy (121), ktoré by výslovne zakladali vznik zodpovednosti materskej spoločnosti.

(146)

So zreteľom na príslušnosť verejnej inštitúcie IFP a jej dcérskych spoločností k jednej a tej istej skupine v zmysle práva hospodárskej súťaže treba overiť, či vo francúzskom práve obchodných spoločností vzťah hospodárskej závislosti, v ktorom sa ocitli dcérske spoločnosti voči svojej materskej spoločnosti, môže alebo nemôže automaticky spôsobiť vznik zodpovednosti verejnej inštitúcie IFP v prípade, že si tieto dcérske spoločnosti súkromného práva neplnia svoje záväzky, a na základe toho uvoľnenie štátnych zdrojov, keď štát zabezpečil podstatnú časť financovania verejnej inštitúcie a poskytol jej implicitnú neobmedzenú záruku.

(147)

Po skončení tohto dôkladného preskúmania môže Komisia dospieť k záveru, že vo francúzskom občianskom a obchodnom práve v prípade neplnenia záväzkov zo strany niektorej z dcérskych spoločností v podstate nemožno uplatniť zodpovednosť jej akcionára, ktorý nad ňou vykonáva kontrolu, pokiaľ sa nepreukáže existencia zavinenia na strane kontrolujúceho akcionára v riadení jeho dcérskej spoločnosti i). Nedávno zamýšľané návrhy reformy Občianskeho zákonníka, od ktorých sa potom upustilo a ktoré sa konkrétne týkali rozšírenia zásady zodpovednosti za tretiu osobu na prípad vzťahu medzi materskou spoločnosťou a dcérskymi spoločnosťami, naopak potvrdili, že takáto zásada v súčasnosti vo francúzskom práve neexistuje ii).

(148)

Podľa právnej doktríny (122) organizácia skupiny nie je nikdy sama osebe zdrojom sukcesívnej zodpovednosti. Francúzske právo sa pridržiava zásady osobnej zodpovednosti uvedenej v článku 1382 Občianskeho zákonníka (123). Preto jedine protiprávne konanie pripísateľné materskej spoločnosti môže umožniť prístup k jej majetku.

(149)

V prvom rade, pokiaľ je v tomto prípade materská spoločnosť skupiny IFP právnickou osobou verejného práva (verejná inštitúcia IFP), tento problém vyvoláva dodatočné ťažkosti: treba si totiž najprv položiť otázku, ktorá sústava súdov (správne súdy alebo všeobecné súdy) sú vo francúzskom systéme v prípade potreby príslušné preskúmať prípadnú zodpovednosť právnickej osoby verejného práva kontrolujúcej právnickú osobu súkromného práva, ktorá vstúpila do súdnej likvidácie.

(150)

Komisia poznamenáva, že pokiaľ ide o žaloby o zodpovednosť pri nedostatku majetku (124), kompetenčný súd sa dlho domnieval, že všeobecný súd je príslušný v prípade, že právnická osoba verejného práva je riadiacim subjektom podľa práva (125) a správny súd, keď právnická osoba verejného práva je riadiacim subjektom v skutočnosti (126). V tomto prípade je však podľa všetkého rozdelenie právomocí medzi správne súdy a všeobecné súdy ďalej založené na povahe dodávaných služieb: verejná služba v oblasti správy alebo činnosť priemyselnej a obchodnej povahy.

(151)

Pokiaľ ide konkrétne o akciové spoločnosti Axens, Beicip-Franlab a Prosernat, dcérske spoločnosti súkromného práva kontrolované verejnou inštitúciou IFP, z informácií uvedených v spise, a najmä z informácií uvedených v odôvodnení 159, vyplýva, že ich predmet spadá pod hospodársky účel (133), a nie pod správny účel. Okrem toho podstatná časť zdrojov týchto podnikov pochádza z prevádzkových príjmov, ktoré vytvárajú ich hospodárske činnosti, a nie z verejného financovania. Nakoniec treba poznamenať, že tieto dcérske spoločnosti verejnej inštitúcie IFP boli založené ako obchodné spoločnosti z iniciatívy právnickej osoby súkromného práva (134) (a nie právnickej osoby verejného práva, pretože k transformácii verejnej inštitúcie IFP na verejnú inštitúciu so statusom EPIC došlo až 7. júla 2006). Priemyselná a obchodná povaha činností Axens, Beicip-Franlab a Prosernat je preto nesporná a v prípade súdnej likvidácie sú všeobecné súdy bez akýchkoľvek pochybností príslušné rozhodnúť o prípadnej žalobe o zodpovednosť voči verejnej inštitúcii IFP.

(152)

Za týchto podmienok treba overiť podmienky vzniku zodpovednosti kontrolujúceho akcionára z hľadiska judikatúry kasačného súdu. Inak podmienky, za akých možno rozšíriť konanie o súdnej likvidácii začaté voči určitej osobe (dcérskej spoločnosti) na inú právnickú osobu (materskú spoločnosť), sú veľmi prísne. Vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, ktorá si neplní svoje záväzky, sú osoby poškodené týmto konaním nútené dokázať protiprávne konanie spoločnosti, aby dosiahli náhradu, zvlášť popieranie materskou spoločnosťou právnej subjektivity jej dcérskej spoločnosti (α) a chybné riadenie kontrolovanej spoločnosti (β).

(153)

Judikatúra kasačného súdu potvrdila možnosť rozšíriť zodpovednosť materskej spoločnosti na konanie jej dcérskych spoločností v dvoch mimoriadnych prípadoch (135): jednak keď sa majetok dcérskych spoločností zamieňa s majetkom materskej spoločnosti (predpoklad nazývaný „zámena majetkov“) a jednak keď sú dcérske spoločnosti fiktívnymi právnickými osobami (predpoklad nazývaný „fiktívnosť právnickej osoby“).

(154)

Pokiaľ ide o „zámenu majetkov“ (136), tento pojem vo všeobecnosti kvalifikuje situáciu, keď sú príslušné účtovné záznamy dvoch samostatných právnych subjektov také, že nemožno určiť, na ktoré z nich sa vzťahuje tá či oná položka aktív alebo pasív. Na preukázanie existencie takejto zámeny majetkov však nestačí existencia väzieb, ani úzkych, medzi spoločnosťami skupiny. Okrem toho údaje o spoločníkoch alebo riadiacich pracovníkoch, alebo aj adresa sídla spoločnosti (137), neumožňujú im samým zistiť zámenu majetkov. Na vylúčenie akejkoľvek zámeny majetkov (138) najčastejšie stačí formálne vymedzenie vzťahov v rámci skupín v zmluvách uzatvorených medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami.

(155)

V dvoch nedávnych veciach Metaleurop (139) a AOL Liberté (140) kasačný súd podľa všetkého dokonca sprísnil svoju kontrolu podmienok rozšírenia konania voči materskej spoločnosti skupiny. Integrácia spoločností skupiny, aj keď je veľmi silná, nevyhnutne neprináša so sebou zámenu majetkov. Podľa právnej doktríny (141)„[ani] zmluvy ohľadom financií a výmen medzi dvoma subjektmi, ani výmeny zamestnancov, ani preddavky vyplatené materskou spoločnosťou, ani prevzatie materskou spoločnosťou právomoci riadiť dcérsku spoločnosť nenadobudlo charakter všeobecného zmätku v účtoch, ktorý by odôvodňoval opätovné spojenie majetkov.“ Preto sa zdá, že je obzvlášť ťažké uplatniť zodpovednosť materskej spoločnosti za konanie niektorej z jej dcérskych spoločností na základe zámeny ich majetkov (142), pričom úroveň dôkazu požadovaná kasačným súdom na jej preukázanie je mimoriadne vysoká.

(156)

V tomto prípade treba konštatovať, že Komisia už zdôraznila, že „[…] keďže verejná inštitúcia IFP a dotknuté dcérske spoločnosti sú samostatnými právnymi subjektmi, ich účty sú oddelené“ (143). Okrem toho zmluvy, ktoré medzi sebou uzatvorili verejná inštitúcia IFP a jej dcérske spoločnosti, najmä exkluzívne zmluvy o prevode technológií alebo dočasné pridelenie zamestnancov (144), nenadobudli charakter všeobecného zmätku v účtoch, ktorý by oprávňoval na opätovné spojenie majetkov v zmysle judikatúry kasačného súdu, keďže každé plnenie sa osobitne účtuje v príslušných výkazoch jednotlivého subjektu skupiny IFP, ako sa stanovuje najmä v bodoch 7.1.4 a 7.3.

(157)

Pokiaľ ide o „fiktívnosť právnickej osoby“, ide o charakterizovanie neexistencie údajov v spoločenskej zmluve dcérskej spoločnosti (affectio societatis) tak, že sa preukáže, že v skutočnosti neexistuje ako firma. Kasačný súd (145) sa domnieva, že spoločnosť je fiktívna vtedy, keď právnická osoba, voči ktorej sa začína konanie, zjavne neexistuje, keďže nemá činnosť odlišnú (146) od činnosti majiteľa spoločnosti – fyzickej alebo právnickej osoby.

(158)

Na základe verejne dostupných informácií (147) Komisia poznamenáva, že verejná inštitúcia IFP a Axens, Beicip-Franlab a Prosernat nemajú ani rovnakú adresu, ani tie isté prevádzkarne:

(159)

Okrem toho v tomto prípade sú hospodárske činnosti vykonávané jednotlivými dcérskymi spoločnosťami skutočné, takže ich primerane nemožno hodnotiť ako fiktívne, keďže kasačný súd má na hodnotenie právnickej osoby ako „fiktívnej“ (155) veľmi prísne kritériá:

(160)

Z uvedeného vyplýva, že okrem prípadu nedbanlivosti pri výkone riadenia, ktorý bude preskúmaný v odôvodneniach 161 až 164, veľmi úzko vymedzené prípady – fiktívnosť právnickej osoby v prípade dcérskej spoločnosti alebo zámena majetkov dcérskej spoločnosti a materskej spoločnosti – ustanovené judikatúrou ako predpoklad vzniku zodpovednosti materskej spoločnosti za konanie jej dcérskych spoločností, nie sú v tomto prípade zreteľne splnené. Komisia sa preto domnieva, že nie sú splnené podmienky na automatické uplatnenie zodpovednosti verejnej inštitúcie IFP v prípade likvidácie jej dcérskych spoločností Axens, Beicip-Franlab a Prosernat.

(161)

Nedbanlivosť pri vykonávaní kontroly nad dcérskou spoločnosťou tradične môže založiť zodpovednosť materskej spoločnosti (156). V prípade, že sa materská spoločnosť dopustila nedbanlivosti pri kontrole, ktorú je povinná vykonávať nad riadením svojich dcérskych spoločností, „osobitne v prípade skupín spoločností judikatúra umožňuje domáhať sa zodpovednosti materskej spoločnosti“ (157). Právna doktrína vyvodzuje, že nedbanlivosť pri riadení dcérskej spoločnosti v ťažkostiach zo strany jej materskej spoločnosti, ktorá konala ako riadiaci subjekt de jure alebo de facto, môže v prípade likvidácie založiť vznik jej zodpovednosti (158). Materská spoločnosť môže byť totiž ako spoločník dcérskej spoločnosti (159) považovaná za zodpovednú, ak jej možno pripísať nedbanlivé konanie, ktoré je príčinou ťažkostí kontrolovanej spoločnosti (160).

(162)

Všeobecné právo teda ustanovuje zodpovednosť riadiacich subjektov voči ich spoločnosti, spoločníkom alebo veriteľom (161). Veritelia dcérskej spoločnosti, ktorá je v situácii zastavenia platieb, sa pred skupinou budú snažiť preukázať, že materská spoločnosť mala podľa práva alebo v skutočnosti (162) postavenie riadiaceho subjektu dcérskej spoločnosti. Zodpovednosť materskej spoločnosti za zavinenie svojej dcérskej spoločnosti je potvrdená najmä právom kolektívnych konaní (163), a presnejšie v rámci žaloby o zodpovednosť za nedostatok majetku (164), pod podmienkou, že sa táto spoločnosť správa ako riadiaci subjekt (165) svojej dcérskej spoločnosti. Na uplatnenie zodpovednosti materskej spoločnosti za zavinenie je potrebné predložiť dôkaz o takomto zavinení, a najmä o vzťahu príčinnosti medzi zavinením a škodou spôsobenou konaním dcérskej spoločnosti (166).

(163)

Z uvedeného v každom prípade vyplýva, že takéto žaloby nie sú v žiadnom prípade žalobami o záruku, pretože sú vždy založené na zodpovednosti za zavinenie materskej spoločnosti. Takéto žaloby tiež nemôžu založiť všeobecnú zásadu zodpovednosti materskej spoločnosti za jej dcérske spoločnosti, ktorá by poprela zásadu obmedzenia zodpovednosti akcionára na počiatočné vklady do akciových spoločností, s výnimkou predpokladov, že akciové spoločnosti by boli fiktívnymi subjektmi alebo ich majetok by sa zamieňal s majetkom materskej spoločnosti, ktoré v tomto prípade možno vylúčiť.

(164)

Nakoniec z judikatúry kasačného súdu vyplýva, že použitie zásady zodpovednosti za zavinenie materskej spoločnosti pri riadení dcérskej spoločnosti sa v žiadnom prípade nepodobá mechanizmu, ktorý je rovnocenný záručnému systému.

(165)

Podľa záverov nedávnej parlamentnej informačnej správy (167) sa teda zdá, že za súčasného stavu práva „riešenia prijímané judikatúrou zdôrazňujú dôležitosť prekážky, akou je právna subjektivita právnickej osoby v rámci pripísateľnosti zodpovednosti“ (168). (Vložené podčiarknutie.)

(166)

V tejto súvislosti je takáto prekážka podľa všetkého rozhodujúca, pretože vo Francúzsku sa nedávno rozprúdila diskusia o vhodnosti reformy Občianskeho zákonníka, ktorá by rozšírila zodpovednosť za tretiu osobu (169) (najmä v prípade vzťahov, v akých sa nachádzajú dcérske spoločnosti skupiny voči svojej materskej spoločnosti) na situácie hospodárskej závislosti. Zdá sa, že niektoré združenia spotrebiteľov (170) spomenuté v uvedenej parlamentnej správe veľmi ľutujú, že technika „pridruženia“ spoločností umožňuje určitým subjektom pri neskoršom spore namietať uplatnenie zodpovednosti uvedenej dcérskej spoločnosti na základe právneho oddelenia spoločností skupiny, hoci obchodné ponuky boli založené na obraze skupiny dokonale integrovaných spoločností ponúkajúcich súbor služieb.

(167)

V článku 1355 predbežného návrhu Catala (171) bolo nedávno navrhnuté, aby sa ustanovil nový právny základ zodpovednosti za tretiu osobu, ktorý by prehodnotil zásadu právnej nezávislosti dcérskych spoločností:

„Článok 1355

Človek plným právom zodpovedá za škody spôsobené tými, ktorým riadi spôsob života alebo ktorých činnosť organizuje, riadi alebo kontroluje vo svojom vlastnom záujme. […]“

(168)

Komentáre autorov tohto predbežného návrhu objasňujú inovácie navrhnuté v tomto dokumente v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti za tretiu osobu. Jeho prijatím by sa pridalo ako možný základ „riadenie a organizovanie činnosti iného v osobnom záujme toho, kto vykonáva túto kontrolu“ (172), čím by sa dosť výrazne zmenil stav súčasného práva v tom, že od daného okamihu by táto zodpovednosť bola prísna: nebola by „podriadená dôkazu o zavinení riadiacim subjektom, ale dôkazu o konaní, ktoré by mohlo založiť vznik osobnej zodpovednosti priameho pôvodcu, keby nekonal pod kontrolou iného“ (173).

(169)

V odseku 2 článku 1360 predbežného návrhu sa uvádza táto zásada v prípade zodpovednosti materskej spoločnosti skupiny spoločností vo vzťahu k jej dcérskym spoločnostiam:

„Článok 1360

[…] Rovnako je zodpovedný ten, kto kontroluje hospodársku alebo majetkovú činnosť profesionála, ktorý je v závislom postavení, aj keď koná pre seba samého, pokiaľ poškodený preukáže, že poškodzujúce konanie súvisí s výkonom kontroly. To isté platí najmä pre materské spoločnosti zodpovedné za škody spôsobené svojimi dcérskymi spoločnosťami alebo pre poskytovateľov koncesií v prípade škôd spôsobených ich koncesionármi.“ (Vložené podčiarknutie.)

(170)

Z uvedeného naopak vyplýva, že za súčasného stavu francúzskeho práva uplatnenie zodpovednosti materskej spoločnosti za jej dcérsku spoločnosť naozaj predpokladá, ako už bolo vysvetlené, predloženie dôkazu o zavinení situácie dcérskej spoločnosti na strane materskej spoločnosti.

(171)

Pokiaľ ide o predvídateľný vývoj francúzskeho pozitívneho práva, Komisia berie na vedomie, že od reformy plánovanej v tomto smere sa podľa všetkého upustilo. V uvedenej parlamentnej správe sa totiž pracovná skupina komisie pre zákony vyslovila proti akémukoľvek „potvrdeniu existencie objektívnej zodpovednosti z dôvodu stavu hospodárskej závislosti“ (odporúčanie č. 19). Ako sa však zdá, reforma, ktorá by sa uskutočnila v tomto smere, už nie je na rokovacom poriadku: predovšetkým nie je zahrnutá v návrhu zákona č. 657 o reforme občianskoprávnej zodpovednosti (174) predloženého na riadnom zasadnutí 2009 – 2010 (zaevidovanom predsedníctvom senátu 9. júla 2010).

(172)

Následkom toho na rozdiel od zodpovednosti štátu v prípade neplnenia záväzkov zo strany jeho verejných inštitúcií, ktorá má vlastnosti záručného mechanizmu (najmä) preto, lebo je automatická, za súčasného stavu francúzskeho práva neexistuje implicitné a automatické uplatnenie zodpovednosti materských spoločností za konanie ich dcérskych spoločností súkromného práva, ktoré vstúpili do likvidácie.

(173)

Na základe uvedeného Komisia môže dospieť k záveru, že ak dcérske spoločnosti verejnej inštitúcie IFP ako akciové spoločnosti zaniknú po skončení konania o likvidácii, ich práva a povinnosti zaniknú spolu s nimi. Za podobných okolností by ich akcionár, ktorý ich kontroluje – verejná inštitúcia IFP, iste mal možnosť dopredu vložiť kapitál (175), aby zabránil ich zániku likvidáciou. Takýto kapitálový vklad by tak mohol zaistiť zachovanie pohľadávok, ktoré majú tretie osoby voči týmto dcérskym spoločnostiam.

(174)

Bola by to teda strategická voľba verejnej inštitúcie a nie jej automatická povinnosť zo zákona. Okrem toho by takáto voľba bola prísne vymedzená právom v oblasti štátnej pomoci: za predpokladu, že by takýto kapitálový zásah nebol odôvodnený správaním súkromného investora v trhovom hospodárstve, po notifikácii francúzskymi orgánmi by naďalej podliehal predbežnej kontrole (a predbežnému súhlasu) Európskej Komisie.

(175)

Komisia môže zároveň dospieť k záveru, že v prípade konania o likvidácii veritelia dcérskych spoločností verejnej inštitúcie IFP nemajú žiadnu istotu, že ich pohľadávky budú uhradené.

(176)

Na základe uvedeného Komisia môže dospieť k záveru, že na rozdiel od veriteľov verejnej inštitúcie IFP veritelia dcérskych spoločností súkromného práva skupiny IFP nemajú záruku ani v tom, že ich jednotlivé pohľadávky budú uhradené, a ani v tom, že sa zachová existencia týchto akciových spoločností. Z toho vyplýva, že sa na tieto dcérske spoločnosti súkromného práva nevzťahuje neobmedzená štátna záruka, na ktorú má nárok verejná inštitúcia IFP z dôvodu svojho právneho postavenia. Komisia opiera svoju analýzu o skutočnosť, že veritelia dcérskych spoločností súkromného práva verejnej inštitúcie IFP:

(177)

Komisia zdôrazňuje, že podobné závery už prijala v iných prípadoch, keď usúdila, že na akciovú spoločnosť v 100 % vlastníctve verejnej inštitúcie alebo samotného štátu sa nevzťahuje neobmedzená štátna záruka, akú získal jej akcionár. Pokiaľ ide o akciové spoločnosti vlastnené priamo štátom, Komisia sa ešte v roku 2003 domnievala vo veci EDF (176), že transformácia podniku so statusom EPIC na akciovú spoločnosť všeobecného práva, a teda jeho podriadenie všeobecnému konkurznému právu, malo za následok zrušenie záruky, ktorá sa až dovtedy na podnik vzťahovala. Nedávno sa to potvrdilo, keď sa sám podnik La Poste pretransformoval na akciovú spoločnosť (177) v 100 % vlastníctve štátu. Pokiaľ ide o akciové spoločnosti vo vlastníctve verejných inštitúcií, Komisia uznala v uvedenom rozhodnutí o zriadení La Banque Postale, že právne postavenie takejto dcérskej spoločnosti – akciovej spoločnosti v úplnom vlastníctve verejnej inštitúcie (v tomto prípade podniku La Poste, ktorý mal svojho času verejnoprávny status EPIC) – samo osebe umožňuje vylúčiť existenciu neobmedzenej štátnej záruky v jej prípade (178).

(178)

Ako už Komisia uviedla vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa verejnej inštitúcie IFP (179), verejná inštitúcia IFP plní podľa svojich stanov tieto tri úlohy:

(179)

Ako sa uvádza v odôvodnení 31, francúzske orgány sa domnievajú, že verejná inštitúcia IFP je výskumná organizácia, ktorá plní tri úlohy všeobecného záujmu (výskum, vzdelávanie a dokumentácia).

(180)

Komisia sa takisto domnieva, že z hľadiska úloh, ktorými bola verejná inštitúcia IFP poverená, ju možno kvalifikovať ako „výskumnú organizáciu“ v zmysle bodu 2.2. písm. d) rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (180) (ďalej len „rámec VaVaI“): jej prvoradým cieľom je vykonávať činnosti základného výskumu (181), priemyselného výskumu (182) alebo experimentálneho vývoja (183) a rozširovať ich výsledky formou výučby, publikovania alebo prevodu technológií.

(181)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (184) verejné financovanie činností vykonávaných výskumnou organizáciou (vrátane ich krytia neobmedzenou štátnou zárukou) môže (185) mať za následok poskytnutie štátnej pomoci uvedenej organizácii, pokiaľ vykonáva hospodársku činnosť, to znamená činnosť spočívajúcu v dodávaní tovarov a služieb na danom trhu (186), a to nezávisle od svojho právneho postavenia a spôsobu svojho financovania.

(182)

Pokiaľ ide konkrétne o hospodársku (alebo nehospodársku) povahu činností vykonávaných výskumnými organizáciami, Komisia spresnila v priebehu svojej rozhodovacej praxe (187) to, čo považuje za patriace do jednej alebo druhej kategórie.

(183)

Pokiaľ ide o hlavné činnosti výskumných organizácií, Komisia sa domnieva, že v zásade sú činnosťami nehospodárskej povahy, najmä:

(184)

Okrem toho sa domnieva, že činnosti v oblasti prevodu technológií (poskytovanie licencií, tvorba vedľajších produktov alebo iné formy spravovania poznatkov, ktoré vytvorila výskumná organizácia) sú nehospodárskej povahy, ak majú „internú“ povahu (188) a všetky príjmy z týchto činností sa opätovne investujú do hlavných činností výskumných organizácií.

(185)

Naproti tomu sa Komisia domnieva, že výskum vykonávaný na základe zmlúv s priemyslom, prenájom výskumnej infraštruktúry a poradenská činnosť (189) patria do kategórie hospodárskych činností.

(186)

V tomto prípade neobmedzená štátna záruka poskytnutá verejnej inštitúcii IFP z dôvodu jej statusu EPIC pokrýva jednak jej nehospodárske činnosti (čo samo osebe nevyvoláva problém z hľadiska práva v oblasti štátnej pomoci) a jednak jej hospodárske činnosti, ktoré sú dvojakého druhu.

(187)

Pokiaľ ide o prvý druh hospodárskych činností, francúzske orgány napriek tomu, že sa domnievajú, ako sa uvádza v odôvodnení 31, že činnosti verejnej inštitúcie IFP sú poväčšine nehospodárske, vo svojich listoch z 13. januára a 16. júla 2010 priznali, že mimo výhradnej oblasti činnosti svojich dcérskych spoločností verejná inštitúcia IFP poskytovala služby spočívajúce najmä v prenájme zariadení a priestorov, dočasnom pridelení zamestnancov a v poskytovaní právnych služieb, ako aj v službách zmluvnej služby pre tretie osoby a pre jej dcérske spoločnosti. Ako sa uvádza v odôvodnení 185, takéto činnosti majú skutočne hospodársku povahu v tom zmysle, v akom ju obvykle poníma Komisia.

(188)

Pokiaľ ide o druhý druh hospodárskych činností – činnosti v oblasti prevodu technológií, ako sú poskytovanie licencií, tvorba vedľajších produktov alebo iné formy spravovania poznatkov, ktoré vytvorila výskumná organizácia –, sú v podstate, ako sa uvádza v odôvodnení 184, nehospodárskej povahy, ak sa vykonávajú interne a ak sa príjmy, ktoré z nich plynú, v plnom rozsahu opätovne investujú do verejného výskumu. Avšak v tomto prípade, ako Komisia usúdila v uvedenom rozhodnutí C 51/2005, veľmi osobitné vzťahy medzi verejnou inštitúciou IFP a niektorými jej dcérskymi spoločnosťami súkromného práva spôsobujú, že „[…] niektoré činnosti verejnej inštitúcie IFP presahujú rámec nehospodárskych činností, pokiaľ umožňujú ich komerčné využitie zo strany jej dcérskych spoločností“ (190). Komisia v skutočnosti dospela k záveru, že predmetné dcérske spoločnosti nemožno pokladať za subjekty nezávislé od svojej materskej spoločnosti, keďže ich činnosti sú začlenené do stratégie rozvoja verejnej inštitúcie IFP, keď IFP vykonáva nielen kontrolu de jure, ale aj kontrolu de facto, keď exkluzívne dohody svedčia o silnej hospodárskej integrácii a keď verejná inštitúcia IFP a predmetné dcérske spoločnosti vytvárajú u subjektov príslušných odvetví dojem spoločného subjektu. Činnosti v oblasti prevodu technológií, a najmä tých, ktoré pochádzajú z výskumných prác priemyselného výskumu (191), medzi verejnou inštitúciou IFP a jej dcérskymi spoločnosťami Axens, Beicip-Franlab a Prosernat, treba preto považovať za hospodárske činnosti v zmysle práva hospodárskej súťaže.

(189)

Z bodu 7.1.1 vyplýva, že činnosti vykonávané priamo verejnou inštitúciou IFP sú kryté štátnou zárukou na rozdiel od činností vykonávaných jej dcérskymi spoločnosťami súkromného práva, na ktoré sa záruka nevzťahuje.

(190)

Okrem toho v rámci činností, ktoré vykonáva priamo verejná inštitúcia IFP, prípadne zahŕňa štátnu pomoc iba pokrytie štátnou zárukou tých činností, ktoré majú hospodársku povahu, pokiaľ sú splnené aj ostatné podmienky ustanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(191)

Z bodu 7.1.2 napokon vyplýva, že tieto hospodárske činnosti sa obmedzujú jednak na činnosti zmluvného výskumu, ktoré vykonáva verejná inštitúcia IFP, a jednak na činnosti v oblasti prevodu technológií do oblasti výhradnej oblasti činnosti dcérskych spoločností Axens, Prosernat et Beicip-Franlab, ako aj na činnosti prenájmu infraštruktúr, dočasného pridelenia zamestnancov a poskytovania právnych služieb.

(192)

Na účely analýzy prípadných výhod, ktoré by skupina IFP mohla mať z neobmedzenej štátnej záruky, ktorá bola poskytnutá jej materskej spoločnosti – verejnej inštitúcii IFP z dôvodu jej statusu EPIC, Komisia bude postupovať v dvoch fázach: najprv preskúma prípadné výhody plynúce materskej spoločnosti (7.1.4.1) a potom preskúma výhody, ktoré mohli byť prenesené na jej dcérske spoločnosti (7.1.4.2).

(193)

V uvedenom rozhodnutí o začatí konania v súlade s bodom 2.1.3 uvedeného oznámenia týkajúceho sa záruk Komisia uviedla, že sa domnieva, že verejná inštitúcia IFP môže mať výhodu zo svojho statusu EPIC najmä kvôli výhodnejším podmienkam financovania (192) na kapitálových trhoch, pričom výhoda vyplýva z neuplatniteľnosti postupu všeobecného práva v oblasti vyrovnania a súdnej likvidácie na právnické osoby verejného práva. Okrem toho, pokiaľ ide o neplnenie záväzkov zo strany verejnej inštitúcie, Komisia poznamenala, že štátna záruka sa vzťahuje na všetky pohľadávky verejnej inštitúcie IFP, ktoré, ako sa spresnilo v odôvodnení 71 rozhodnutia o začatí konania, „môžu byť nielen finančné, ale aj obchodné alebo ešte iného druhu“, najmä pohľadávky dodávateľov (ktorých faktúry neboli uhradené) alebo zákazníkov (ktorým neboli dodané služby).

(194)

Po skončení dôkladného preskúmania uvedeného opatrenia sa Komisia tiež domnieva, že treba analyzovať prípadnú výhodu pre verejnú inštitúciu IFP v jej vzťahoch s bankovými a finančnými inštitúciami (A), dodávateľmi (B) a zákazníkmi (C).

(195)

Napriek tomu, že Komisia priznáva v uvedenom rozhodnutí o začatí konania, že verejná inštitúcia IFP nie je predmetom finančného ratingu udeleného externou ratingovou agentúrou (193), zdôrazňuje, že financie, ktoré boli poskytnuté verejnej inštitúcii IFP, sú nevyhnutne predmetom posúdenia zo strany veriteľov rizika neplatenia záväzkov (194). Keďže verejná inštitúcia IFP „využíva úverový trh na financovanie svojho dlhu“, Komisia uvádza, že v štádiu predbežného preskúmania nemôže vylúčiť, že IFP môže byť poskytnutá hospodárska výhoda súvisiaca so zohľadnením pri posudzovaní finančnými trhmi skutočnosti, že štát plní úlohu konečného ručiteľa za dlhy verejnej inštitúcie IFP.

(196)

Po skončení dôkladného preskúmania Komisia vzala na vedomie informácie od Francúzska uvedené v odôvodnení 64 vyššie, ktoré sú zhrnuté v tabuľke 1, ktorá sa nachádza v tomto odôvodnení (kde skratka „tis. EUR“ znamená „tisíc eur“).

Tabuľka 1

Dlh verejnej inštitúcie IFP za obdobie 2005 – 2010

(197)

Z týchto údajov vyplýva, že pokiaľ ide o dobu splatnosti pôžičiek dlhšiu ako jeden rok, verejná inštitúcia IFP nepoužila pôžičku od peňažného ústavu od zmeny svojho právneho postavenia, t. j. za obdobie od roku 2006 do roku 2009, za ktoré sú k dispozícii údaje. Za rovnaké obdobie po zmene právneho postavenia verejná inštitúcia IFP použila pôžičku so splatnosťou kratšou ako jeden rok iba jediný raz, v roku 2009, v zanedbateľnej výške […] (*) EUR. Treba však konštatovať, že sadzba uplatňovaná [bankou č. 3] (**) {EONIA + […] (*) %} bola o […] (*) bázických bodov vyššia (inak za rovnakých podmienok) ako sadzba dojednaná verejnou inštitúciou IFP v roku 2005 u [banky č. 1] (**) {EONIA + […] (*) %}, keď bola ešte právnickou osobou súkromného práva, a teda sa na ňu ešte nevzťahovala štátna záruka, ktorá jej v súčasnosti plynie z jej právneho postavenia verejnej inštitúcie.

(198)

Pokiaľ ide osobitne o rok 2010, francúzske orgány sa jasne vyjadrili, že verejná inštitúcia IFP prijala štyri návrhy úverových liniek vo výške […] (*) EUR s ročnou sadzbou v rozpätí EONIA + […] (*) % u [banky č. 4] (**) {plus provízia za úverovú linku […] (*) %, t. j. […] (*) EUR} alebo u [banka č. 5] (**) {plus provízia za úverovú linku […] (*) %, t. j. […] (*) EUR} a EONIA + […] (*) % u [banky č. 3] (**) {plus provízia za úverovú linku […] (*) %, t. j. […] (*) EUR} alebo u [banky č. 1] (**) {plus provízia za úverovú linku […] (*) %, t. j. […] (*) EUR}. Verejná inštitúcia IFP zároveň prijala ďalšiu ponuku „spotu“ od [banka č. 3] (**) (závislosť od zvolenej doby čerpania) pri sadzbe rovnajúcej sa sadzbe EURIBOR + […] (*) %. Komisia poznamenáva, že tieto sadzby sú rovnaké ako sadzby, ktoré verejná inštitúcia IFP dojednávala pred zmenou svojho právneho postavenia v roku 2006, keď bola ešte právnickou osobou súkromného práva, na ktorú sa nevzťahovala štátna záruka.

(199)

So zreteľom na uvedené Komisia uznáva, že v období od zmeny svojho právneho postavenia do roku 2010 verejná inštitúcia IFP nezískala na základe svojho statusu EPIC žiadnu hospodársku výhodu vo svojich vzťahoch s bankovými a finančnými inštitúciami. Inými slovami, možná výhoda, ktorá podniku mohla plynúť z neobmedzenej záruky vo forme úrokových sadzieb pôžičiek, výhodnejších ako boli trhové sadzby, sa v danom období neuplatnila.

(200)

Takýto záver sa samozrejme týka iba minulosti, pričom Komisia nemôže predvídať budúce správanie trhových subjektov, ani vývoj, pokiaľ ide o ich vnímanie vplyvu štátnej záruky na riziko neplatenia záväzkov zo strany verejnej inštitúcie IFP. Zároveň v rámci ročných správ, ktoré sú francúzske orgány povinné odovzdávať Komisii, bude potrebné, aby francúzske orgány poskytli informácie týkajúce sa úrovne a podmienok zadlženia verejnej inštitúcie IFP a predložili dôkaz o tom, že jej pôžičky sú v súlade s trhovými podmienkami, alebo aby v odhade maximálnej hodnoty vplyvu záruky doplnili informáciu o hrubom ekvivalente zodpovedajúcej pomoci pomocou podobnej metodiky ako je tá, ktorá je opísaná v tabuľke 6 v odôvodnení 300.

(201)

Komisia napokon berie na vedomie návrh francúzskych orgánov na vloženie do zmluvy o financovaní pri každej transakcii (pre každý nástroj, na ktorý sa vzťahuje zmluva) tejto písomnej poznámky:

„ Emisia/program/pôžička nie sú kryté žiadnou priamou alebo nepriamou štátnou zárukou. V prípade platobnej neschopnosti nie je štát povinný prevziať finančné záväzky inštitúcie IFP pri splácaní pohľadávok.“

(202)

V tejto súvislosti tento záväzok v kombinácii so všetkými povinnosťami Francúzska, a to aj vtedy, keď sám neumožní vyriešiť otázku existencie záruky, umožní v prípade potreby uplatniť výnimku prijatého rizika a značne obmedziť prípadný negatívny vplyv záruky.

(203)

Pokiaľ ide o dodávateľov, na rozdiel od toho, čo uvádzajú francúzske orgány (pozri odôvodnenie 65), nestačí na vylúčenie akejkoľvek výhody z dôvodu statusu EPIC, aby verejná inštitúcia IFP podliehala povinnosti vyhlásiť verejné obstarávanie podľa práva Európskej únie alebo vnútroštátneho práva: v rámci zorganizovaného verejného obstarávania každý záujemca – dodávateľ môže dopredu počítať s nemožnosťou konkurzu verejnej inštitúcie IFP, keď odpovedá na výzvu na predloženie ponúk. V oblasti verejného obstarávania treba tiež rozlišovať medzi nižšou cenou spojenou so zvýšením efektívnosti vďaka konkurencii záujemcov vo verejných súťažiach – ktorá predstavuje, ako zistila Komisia zo správy zmienenej francúzskymi orgánmi, skutočný „zisk spoločnosti“ – a nižšou cenou, ktorá vyplýva z priaznivejšieho posúdenia zmluvnými partnermi rizika neplatenia zo strany subjektu, o ktorom vedia, že je chránený pred rizikom súdnej likvidácie svojím právnym postavením verejnej inštitúcie. Aj keď oba tieto faktory smerujú k zabezpečeniu nižších cien verejných dodávok, môžu byť vnútorne veľmi rozdielne, takže Komisia nemôže pripisovať účinky jedného faktora druhému faktoru.

(204)

Na účely posúdenia nižších cien následkom priaznivejšieho posúdenia rizika neplatenia zo strany inštitúcie so statusom EPIC jej dodávateľmi má Komisia v úmysle vychádzať pri úvahách z nákladov na krytie prípadného rizika. Pri neexistencii štátnej záruky by totiž dodávateľ verejnej inštitúcie IFP, ktorý by chcel získať porovnateľnú záruku (čiže získať úplné krytie rizika neplatenia zo strany zmluvného partnera), mohol využiť služby peňažného ústavu alebo špecializovanej poisťovne. Takéto prevzatie rizika neplatenia predovšetkým bežne navrhujú spoločnosti, ktoré sa špecializujú na faktoring (195).

(205)

Komisia poznamenáva, že poplatok za takúto faktoringovú službu zahŕňa dve zložky:

(206)

Vo svojom liste z 26. novembra 2010 francúzske orgány uviedli, že podľa ich názoru sú úvahy Komisie o úlohe faktoringu založené na nesprávnom posúdení dôvodov, prečo môže podnik využívať služby tohto druhu. Francúzske orgány samozrejme uznávajú, že faktoringové spoločnosti sú schopné zabezpečiť tri služby – poskytnutie hotovostnej zálohy, vymoženie pohľadávok a záruka za pohľadávky –, ale jasne uvádzajú, že uvedené spoločnosti môžu tieto služby poskytovať spoločne alebo samostatne. Na základe štúdie, ktorú v roku 2009 uskutočnila Banque de France (197), dopĺňajú, že v rámci služieb faktorov prevažovali z týchto rozličných služieb delegované riadenie (to znamená transakcia financovania bez vymoženia pohľadávok), takže využívanie faktoringu sa pre dodávateľa čoraz častejšie zužuje len na hotovostné transakcie. Komisia berie túto poznámku na vedomie.

(207)

Okrem toho francúzske orgány oznámili sumu platieb, ktoré verejná inštitúcia IFP uhradila faktorom (198) od roku 2004 (na účely úhrady dodávok potrebných na dva druhy činností, hospodárskych a nehospodárskych):

Tabuľka 2

Využívanie faktoringu dodávateľmi verejnej inštitúcie IFP za obdobie rokov 2004 – 2010

(208)

Francúzske orgány konštatujú, že od čias zmeny právneho postavenia verejnej inštitúcie IFP v roku 2006 sa suma platieb, ktoré táto inštitúcia uhradila faktorom, zvýšila. Vyvodzujú z toho, že takýto vývoj spôsobuje neplatnosť úvah Komisie o vnímaní tretími osobami rizika neplatenia záväzkov zo strany inštitúcií EPIC. Domnievajú sa totiž, že keby verejná inštitúcia získala od štátu krytie svojho rizika neplatenia od roku 2006, využívanie služieb faktorov by muselo byť od uvedeného dátumu menej časté alebo by úplne zaniklo.

(209)

Keďže je využívanie faktoringu čoraz viac späté s potrebami hotovostných záloh (nárast využívania služby delegovaného riadenia), ako to naznačujú samy francúzske orgány v odôvodnení 206, a čoraz menej s prevzatím rizika neplatenia (pokles využívania služby vymáhania, financovania a záruky) a z účtov verejnej inštitúcie IFP nie je možné určiť využitie faktoringu jej dodávateľmi podľa druhu služby, Komisia sa naopak domnieva, že vývoj, ktorý konštatovala verejná inštitúcia IFP, neumožňuje spôsobiť neplatnosť jej úvah, a už vôbec neumožňuje preukázať, že dodávatelia verejnej inštitúcie IFP usúdili zvýšenie rizika neplatenia záväzkov zo strany inštitúcie po zmene jej právneho postavenia.

(210)

Komisia priznáva, že nevie poskytnúť presný odhad výšky poistného, ktoré by bolo potrebné na poistenie dodávateľov proti riziku neplatenia záväzkov zo strany verejnej inštitúcie IFP, pokiaľ už nezískala štátnu záruku. Komisia však poznamenáva, že ak provízia za faktoring uvedená v odôvodnení 205 písm. b) v skutočnosti pokrýva tri rôzne služby (vymáhanie, financovanie a záruku na krytie rizika neplatenia), uvedená maximálna výška 2,5 % zaručeného obratu predstavuje v každom prípade horný odhad poistného, ktoré by bolo potrebné len na krytie rizika neplatenia.

(211)

Francúzske orgány si v každom prípade ponechávajú možnosť oznámiť presnejšiu metodiku odhadu výhody, ktorú poskytuje verejnej inštitúcii IFP záruka vo vzťahoch s jej dodávateľmi. Táto metodika založená na hospodárskom znaleckom posudku, kontradiktórne prerokovanom v rámci zisťovania, môže byť v budúcnosti v prípade potreby predmetom kladného rozhodnutia Komisie a Francúzsko ju bude môcť použiť na účely plnenia povinností poskytovať informácie spresnených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

(212)

Pokiaľ ide o uvedené sumy, francúzske orgány uviedli vo svojom liste z 26. novembra 2010, že obstarávacie náklady na tieto tovary a služby sú priamo zahrnuté v sadzbách valorizácie personálu prideleného na činnosti týkajúce sa obstarávania uvedených tovarov a služieb (200). Okrem toho, pokiaľ ide o činnosti preúčtovania vyslaného personálu a priestorov, nie sú s nimi spojené žiadne veľké osobitné výdavky, keďže všetky súvisiace náklady už boli zahrnuté v režijných nákladoch inštitúcie.

(213)

Napokon pokiaľ ide o tovary a služby osobitne obstarávané výhradne na účely vykonávania hospodárskych činností, priemerná ročná suma týchto dodávok predstavuje podľa francúzskych orgánov iba malý zlomok (201) priemerného ročného obratu, ktorý dosiahla verejná inštitúcia IFP. Na účely zmluvného výskumu na základe informácií, ktoré zozbierala verejná inštitúcia IFP prostredníctvom svojho systému analytického účtovníctva, priemerná ročná suma dodávok, ktoré získala verejná inštitúcia IFP na poskytovanie svojich služieb od roku 2006 do roku 2009, dosahuje výšku […] (*) EUR ročne.

(214)

Komisia sa domnieva, že verejná inštitúcia IFP získala na vykonávanie svojich hospodárskych činností skutočnú hospodársku výhodu, ktorá spočíva v nižších cenách uplatňovaných dodávateľmi v jej prípade a je dôsledkom priaznivejšieho posúdenia dodávateľmi rizika neplatenia záväzkov zo strany podniku. Komisia sa domnieva bez toho, aby bola schopná číselne vyjadriť presnú sumu tejto výhody, že táto suma v každom prípade nemôže presiahnuť sumu, ktorá sa v priemere za dané obdobie (2006 – 2009) rovná približne […] (*) EUR ročne (202).

(215)

Nakoniec Komisia poznamenáva, že takáto výhoda, ktorú má verejná inštitúcia IFP vo vzťahoch so svojimi zákazníkmi, je selektívna, pretože jej konkurentom, ktorí naďalej podliehajú súdnym konaniam vo veciach vyrovnania a likvidácie podľa všeobecného práva, štát neposkytol porovnateľnú záruku vnútorne spätú s právnym postavením verejnej inštitúcie IFP.

(216)

Pokiaľ ide o služby výskumu, ktoré poskytuje verejná inštitúcia IFP, Komisia berie na vedomie pripomienky spoločnosti UOP Limited, keď uvádza, že v oblasti prevodu technológií, ktorá je svojou povahou riziková, sú nadobúdatelia technológií osobitne citliví na záruky, ktoré sú im schopní poskytnúť ich poskytovatelia z hľadiska krytia zmluvnej, ako aj mimozmluvnej zodpovednosti.

(217)

Pokiaľ však ide o mimozmluvnú zodpovednosť, francúzske orgány spresnili vo svojom liste z 13. januára 2010, že spoločnosti súkromného práva a verejné inštitúcie vo Francúzsku bez rozdielu podliehajú systému všeobecného práva (článok 1382 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide osobitne o systém deliktuálnej zodpovednosti (203)). Dodali, že činnosti verejnej inštitúcie IFP majú osobitné vlastnosti, pretože sa pri nich používajú laboratórne nástroje a horľavé, výbušné alebo toxické látky, ktoré sú možnými zdrojmi veľkého „priemyselného“ rizika (204) v zmysle výrazu, ktorý bežne používajú poisťovatelia. Verejná inštitúcia IFP preto uzatvorila rôzne poistné zmluvy, aby sa poistila nielen proti klasickým rizikám (občianskoprávna zodpovednosť), ale aj proti osobitným rizikám, ako sú riziká spojené so zdrojmi ionizácie alebo aj riziká spojené s rozbitými strojmi v okolí baní. Pokiaľ ide o poistenie občianskoprávnej zodpovednosti, poistná zmluva verejnej inštitúcie IFP pokrýva 4 riziká: zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou, zodpovednosť za škodu po uskutočnení dodávky, zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone povolania a zodpovednosť za škodu na životnom prostredí.

(218)

Z uvedeného vyplýva, že verejná inštitúcia IFP sa vôbec nezbavila svojej mimozmluvnej zodpovednosti voči štátu tým, že na seba vzala riziko spojené s uplatnením záruky, ktoré jej plynie zo statusu EPIC v prípade vzniku škodovej udalosti, ale naopak to, že uzatvorila na trhu poistné zmluvy potrebné na krytie tohto rizika.

(219)

Pokiaľ ide o zmluvnú zodpovednosť, z informácií, ktoré poskytli francúzske orgány v odpovedi na pripomienky spoločnosti UOP Limited, osobitne tých, ktoré sú uvedené v odôvodnení 91, vyplýva, že v oblasti poskytovania služieb je zodpovednosť verejnej inštitúcie IFP voči jej zákazníkom (bez ohľadu na to, či ide o jej vlastné dcérske spoločnosti, alebo tretie osoby) „obmedzená na […] (*) % skutočne vybranej odmeny a jej strop môže v závislosti od prípadu dosiahnuť až […] (*) %“, takže ak sa zákazník domnieva, že práce, ktoré vykonala verejná inštitúcia IFP sú chybné, táto inštitúcia nemôže byť v žiadnom prípade povinná opravovať tieto práce neobmedzene. Okrem toho Komisia berie na vedomie poznámku francúzskych orgánov, ktoré konštatujú, že z dôvodu zásady nekumulovania zodpovednosti sa zmluvná strana nemôže domáhať mimozmluvnej zodpovednosti, aby dosiahla náhradu škôd, ktoré utrpela v zmysle zmluvného vzťahu (205).

(220)

Je však samozrejmé, že so zreteľom na záruku, ktorú poskytol štát verejnej inštitúcii IFP, majú jej zákazníci istotu, že sa inštitúcia nikdy nedostane do situácie súdnej likvidácie, a teda bude vždy schopná plniť si svoje zmluvné záväzky, alebo pokiaľ tak neurobí, budú odškodnení za nesplnenie záväzkov z jej strany.

(221)

Podobne ako pri úvahách, ktoré vysvetlila v odôvodnení 204 a v nasledujúcich odôvodneniach, sa Komisia domnieva, že pokiaľ ide o vzťahy so zákazníkmi, pri neexistencii štátnej záruky je zákazník, ktorý chce získať rovnakú úroveň ochrany, nútený uzatvoriť u finančného sprostredkovateľa (napríklad banky alebo poisťovne) záruku splnenia zmluvy (anglicky „performance bond“), aby získal istotu o riadnom splnení zmluvy, ktorá ho viaže s verejnou inštitúciou IFP. Cieľom takejto ochrany je zaistiť tomuto zákazníkovi finančnú náhradu v prípade škody, ktorá vznikla následkom (úplného alebo čiastočného) nesplnenia zmluvy.

(222)

V tomto smere Komisia berie na vedomie, že Francúzsko priznáva, nie bez určitých výhrad a ako sa uvádza v odôvodnení 66, že „jediný predpokladaný účinok na verejnú inštitúciu IFP, ktorý by mohol byť zistený, spočíva v znížení zaťaženia následkom neexistencie vystavenia záruk za splnenie zmluvy.“ Francúzske orgány preto bez ďalších spresnení dospeli k záveru, že na základe „súm, ktoré obvykle požadujú banky a poisťovne za poskytovanie služby tohto druhu, sa ukazuje, že výsledok takého zníženia zaťaženia predstavuje zanedbateľnú sumu.“

(223)

Komisia v prvom rade zdôrazňuje, že pri výpočte nákladov na záruku plnenia zmluvy sa zohľadňujú mnohé faktory, najmä druh zmluvy a krytá suma, počet zamestnancov, finančná situácia, riziko neplatenia záväzkov a miera výskytu škodových udalostí v podniku, ktorého služby sú kryté zárukou, ako aj ďalšie čisto finančné faktory, akými sú odmeny a provízie sprostredkovateľov. Na základe verejne dostupných informácií (206) sa Komisia domnieva, že uplatňovaná sadzba sa obvykle pohybuje v rozpätí od 1 % do 5 % krytého obratu.

(224)

Systém úhrad za krytie špecializovanými sprostredkovateľmi je založený na štatistických technikách, ktoré sú prípadne špecifikované podľa druhu rizika, takže pre záruku plnenia nie je možné apriórne stanoviť paušálnu sadzbu. Konečná cena záruky nakoniec závisí od odhadovanej sumy prípadných strát a od miery pravdepodobnosti, že k nim dôjde. Následkom toho podľa všetkého nemožno uvažovať o tom, aby v oblasti služieb zmluvného výskumu znamenala viac ako „najlepšiu snahu“, pretože VaV sú svojou povahou rizikovou oblasťou, v ktorej ten, kto si kupuje výskumné práce, nemá istotu, či povedú alebo nepovedú k využiteľným výsledkom, zatiaľ čo v niektorých odvetviach (napríklad v odvetviach inžinierskeho staviteľstva a stavebníctva a verejných prác alebo v medzinárodnom obchode) možno poskytnúť záruku „dokonalého splnenia“. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že suma, ktorá je zmluvne zaručená zákazníkom verejnej inštitúcie IFP vrátane jej dcérskych spoločností, sa obmedzuje na cenu poskytnutých výskumných prác.

(225)

Komisia priznáva, že nevie poskytnúť presný odhad sumy poplatku, ktorá by bola potrebná na zaistenie zákazníkom (vrátane dcérskych spoločností) „najlepšej snahy“ zo strany verejnej inštitúcie IFP pri poskytovaní výskumných služieb. Francúzske orgány, ktorým bola položená otázka v tomto smere, uviedli vo svojom liste z 26. novembra 2010, že tiež nemajú informácie o výškach poistného, ktoré vyžaduje trh na krytie osobitných rizík v oblasti výskumu a vývoja. Komisia sa však domnieva, že poistné, ktoré požaduje trh na krytie takéhoto rizika (vo výskume obmedzeného na „najlepšiu snahu“, a teda menšieho ako riziko súvisiace s „dokonalým splnením“ zmluvy), by celkom logicky malo byť nižšie ako maximálne odhady uvedené v odôvodnení 223. Komisia sa tiež domnieva, že maximálna sadzba 5 % obratu dosiahnutého v rámci služby krytej poistením v každom prípade predstavuje horný odhad poistného, ktoré by malo byť potrebné na krytie takéhoto rizika.

(226)

Pokiaľ ide o hodnotu hospodárskych činností, ktoré môžu byť kryté takouto zárukou, Komisia uvádza, že tieto činnosti sú dvojakého druhu: na jednej strane činnosti ako prenájom infraštruktúr, dočasné pridelenie výskumného personálu a poskytovanie právnych služieb, ako aj činnosti zmluvného výskumu vykonávané verejnou inštitúciou IFP (pre tretie osoby, ako aj pre jej dcérske spoločnosti) a na druhej strane činnosti ako prevod technológií verejnej inštitúcie IFP na jej dcérske spoločnosti vo výhradných oblastiach činnosti spoločností Axens a Prosernat. V prípade činností vykonávaných verejnou inštitúciou IFP vo výhradnej oblasti činnosti jej dcérskej spoločnosti Beicip-Franlab (207) Komisia v skutočnosti už konštatovala, že sú v celom rozsahu financované z príjmov získaných na trhu poradenstva v oblasti ťažby ropy a vývoja softvérov pre ťažbu ropy. Komisia preukázala v uvedenom rozhodnutí C 51/2005 neexistenciu v rámci skupiny prevodov verejného financovania z verejnej inštitúcie IFP na jej dcérsku spoločnosť Beicip-Franlab a skutočnosť, že obchodné vzťahy medzi oboma subjektmi sa uskutočňujú za obvyklých trhových podmienok. Keďže odmeny, ktoré spoločnosť Beicip-Franlab vyplatila verejnej inštitúcii IFP, „úplne“ pokryli (208) náklady na práce, ktoré IFP vykonala vo výhradnej oblasti činnosti svojej dcérskej spoločnosti, Komisia môže dospieť k záveru, že Beicip-Franlab uplatňuje taký systém úhrad, ktorý v každom prípade zahŕňa prípadný dodatočný vplyv štátnej záruky na náklady na výskum, ktoré znáša verejná inštitúcia IFP. Za týchto podmienok pokrytie obchodných vzťahov medzi dcérskou spoločnosťou a jej materskou spoločnosťou štátnou zárukou nie je takej povahy, aby poskytovalo konkurenčnú výhodu pre činnosti vykonávané verejnou inštitúciou IFP vo výhradných oblastiach činnosti jej dcérskej spoločnosti Beicip-Franlab. Ich prípadné pokrytie štátnou zárukou preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(227)

Pokiaľ ide o činnosti prvého druhu, ktoré vykonáva verejná inštitúcia IFP tak pre tretie osoby, ako aj pre svoje dcérske spoločnosti, francúzske orgány oznámili vo svojom liste z 26. novembra 2010 hodnotu hospodárskych činností vykonaných verejnou inštitúciou IFP v rokoch 2006 až 2009. Z týchto informácií vyplýva, že priemerná ročná suma vzťahujúca sa na výskumné služby za toto obdobie je približne […] (*) EUR, z čoho […] (*) EUR bolo pre tretie osoby a […] (*) pre dcérske spoločnosti.

(228)

Francúzske orgány okrem toho poskytli údaje týkajúce sa služieb v oblasti správy, ktoré verejná inštitúcia poskytla svojim dcérskym spoločnostiam počas rovnakého obdobia. Z týchto informácií vyplýva, že od roku 2006 je priemerná ročná suma, ktorú verejná inštitúcia IFP preúčtovala svojim dcérskym spoločnostiam, približne […] (*) EUR za vyslaný personál a […] (*) EUR pre náklady na virtuálne sídla spoločností (209).

(229)

Pokiaľ ide o činnosti druhého druhu, t. j. činnosti v oblasti prevodu technológií verejnej inštitúcie IFP na jej dcérske spoločnosti vo výhradných oblastiach činnosti spoločností Axens a Prosernat, treba najprv zdôrazniť, že rozhodnutie C 51/2005 už zohľadnilo sumy týkajúce sa činností za rok 2006:

(230)

Pokiaľ ide o nasledujúce roky, v súlade s článkom 5 ods. 1 uvedeného rozhodnutia C 51/2005 až do uplynutia dátumu výlučných dohôd bude Francúzsko povinné „odovzdávať Komisii podrobné ročné správy o projektoch, ktoré uskutočnila verejná inštitúcia IFP vo výhradných oblastiach činnosti spoločností Axens a Prosernat“. Informácie obsiahnuté v týchto ročných správach umožnia presne vypočítať ročnú sumu za výskumné služby, ktoré verejná inštitúcia IFP vykonala pre svoje dcérske spoločnosti vo výhradnej oblasti ich činnosti.

(231)

Doteraz Francúzsko zaslalo Komisii ročné správy za roky 2007, 2008 a 2009. So zreteľom na lehoty potrebné na spracovanie účtovných údajov sa správa za rok 2010 odovzdá v priebehu roka 2011.

(232)

Vo výhradných oblastiach činnosti spoločnosti Axens sú tieto hospodárske činnosti zhrnuté za roky 2007 až 2009 v tabuľke 3, ktorá sa nachádza v tomto odôvodnení (v tisícoch EUR).

Tabuľka 3

Činnosti verejnej inštitúcie IFP vo výhradných oblastiach činnosti spoločnosti od roku 2007 do roku 2009

(233)

Výskumné služby vykonávané verejnou inštitúciou IFP vo výhradnej oblasti činnosti spoločnosti Axens teda tvoria hospodársku činnosť, ktorej hodnota predstavovala […] (*) EUR v roku 2007, […] (*) EUR v roku 2008 a […] (*) EUR v roku 2009 a je porovnateľná s činnosťou v roku 2006, ktorej hodnota predstavovala ([…] (*) EUR), ktorú Komisiu konštatovala v rozhodnutí C 51/2005.

(234)

Vo výhradných oblastiach činnosti spoločnosti Prosernat sú tieto hospodárske činnosti zhrnuté za roky 2007 až 2009 v tabuľke 4 uvedenej v tomto odôvodnení (v tisícoch EUR).

Tabuľka 4

Činnosti verejnej inštitúcie lFP vo výhradných oblastiach spoločnosti Prosernat v období rokov 2007 až 2009

(235)

Výskumné služby vykonávané verejnou inštitúciou IFP vo výhradnej oblasti činnosti spoločnosti Prosernat tvorili teda hospodársku činnosť, ktorej hodnota predstavovala […] (*) EUR v roku 2007, […] (*) EUR v roku 2008 a […] (*) EUR v roku 2009 a je porovnateľná s činnosťou v roku 2006, ktorej hodnota predstavovala ([…] (*) EUR), ktorú Komisia konštatovala v rozhodnutí C 51/2005.

(236)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že verejnej inštitúcii IFP bola na účely vykonávania jej hospodárskych činností poskytnutá skutočná hospodárska výhoda, ktorá spočívala v neplatení poistného za záruku splnenia zmluvy, prinajmenšom za najlepšiu snahu, ktorú mohla poskytnúť svojim zákazníkom vrátane dcérskych spoločností Axens a Prosernat na výskumné činnosti vo výhradnej oblasti ich činnosti. So zreteľom na osobitosť krytého rizika sa Komisia domnieva bez toho, aby bola schopná číselne vyjadriť presnú sumu tejto výhody, že táto suma v každom prípade nemôže presiahnuť pri jednotlivých službách a v jednotlivých rokoch sumy uvedené v Tabuľka 5, ktoré sa nachádzajú v tomto odôvodnení (kde skratka „EUR“ znamená „euro“ a skratka „mil. EUR“ znamená „milióny EUR“):

Tabuľka 5

Horný odhad hospodárskej výhody, ktorú mala verejná inštitúcia IFP vo vzťahoch so svojimi zákazníkmi vďaka neobmedzenej záruke od roku 2006 do roku 2009

(237)

Francúzske orgány si v každom prípade ponechávajú možnosť oznámiť presnejšiu metodiku odhadu výhody, ktorú poskytuje verejnej inštitúcii IFP záruka vo vzťahoch s jej dodávateľmi. Táto metodika založená na hospodárskom znaleckom posudku, kontradiktórne prerokovanom v rámci zisťovania, môže byť v budúcnosti v prípade potreby predmetom kladného rozhodnutia Komisie a Francúzsko ju bude môcť použiť na účely plnenia povinností poskytovať informácie spresnených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

(238)

Nakoniec Komisia poznamenáva, že takáto výhoda, ktorú má verejná inštitúcia IFP vo vzťahu so svojimi zákazníkmi, je selektívna, pretože jej konkurentom, ktorí naďalej podliehajú súdnym konaniam vo veciach vyrovnania a likvidácie podľa všeobecného práva, štát neposkytol porovnateľnú záruku vnútorne spätú s právnym postavením verejnej inštitúcie IFP.

(239)

Pokiaľ ide o dcérske spoločnosti verejnej inštitúcie IFP, v rozhodnutí o začatí konania Komisia uviedla, že v štádiu predbežného preskúmania nemôže vylúčiť, že „akákoľvek výhoda, ktorá by vyplynula zo statusu EPIC verejnej inštitúcie IFP, ako najmä výhodnejšie podmienky poskytnutia pôžičky, by mohla byť poskytnutá aj trom dcérskym spoločnostiam“ (212).

(240)

Na záver tohto dôkladného preskúmania z dôvodov vymenovaných v bode 7.1.1.2, so zreteľom na neexistenciu vo francúzskom práve všeobecnej zodpovednosti akcionára za konanie dcérskych spoločností, sa netreba domnievať, že verejná inštitúcia IFP a následne francúzsky štát môžu byť zodpovedné za splatenie pohľadávok tretích osôb z hospodárskych činností spoločnosti Axens a Prosernat, najmä za predpokladu, že tieto spoločnosti vstúpili do likvidácie.

(241)

Treba však poznamenať, že hoci spoločnosť La Banque Postale bola v uvedenom rozhodnutí N 531/2005 v odôvodnení 177 považovaná za akciovú spoločnosť, ktorá naďalej podlieha všeobecnému právu v oblasti vyrovnania a súdnej likvidácie, a teda sa na ňu samotnú nevzťahuje neobmedzená štátna záruka, Komisia sa v ňom vôbec nezaoberala otázkou prípadného prenosu na dcérsku spoločnosť vplyvu štátnej záruky poskytnutej jej jedinému akcionárovi (213).

(242)

Komisia doslova usúdila (214), že štruktúra fungovania skupiny má za následok priestupnosť medzi akcionárom (La Poste) a dcérskou spoločnosťou (La Banque Postale) spôsobenú kombinovaným účinkom i) využívania dcérskou spoločnosťou ľudských a materiálnych prostriedkov, ktoré jej poskytla materská spoločnosť, a ii) odmeny za tieto prostriedky odvíjajúcej sa od nákladov, ktoré znáša materská spoločnosť, takže v prípade hospodárskej výhody spôsobujúcej zníženie nákladov spoločnosti La Poste by sa odmena, ktorú vypláca spoločnosť La Banque Postale svojej materskej spoločnosti, znížila na príslušnú sumu, čo by malo za následok (prinajmenšom čiastočný) prenos tejto hospodárskej výhody na dcérsku spoločnosť.

(243)

Podobne v uvedenom rozhodnutí C 51/2005 Komisia usúdila, že existuje určitá priestupnosť najmä vo voľbe systému sadzieb, ktoré uplatňuje verejná inštitúcia IFP za služby poskytnuté spoločnostiam Axens a Prosernat vo výhradnej oblasti ich činnosti, takže obchodné vzťahy v rámci skupiny spoločností sa neriadia logikou trhu, ale naopak poskytujú možnosť krížového financovania hospodárskych činností dcérskych spoločností zo štátnych prostriedkov poskytnutých materskej spoločnosti. Ako sa uvádza v odôvodnení 226, Komisia dospela k záveru, že obchodné vzťahy medzi verejnou inštitúciou IFP a jej dcérskou spoločnosťou Beicip-Prosernat (*5)) sa uskutočňujú za obvyklých trhových podmienok.

(244)

V uvedenej veci týkajúcej sa La Banque Postale Komisia považovala za nevyhnutné, aby francúzske orgány prijali záväzky umožňujúce zaviesť mechanizmus, ktorý by u dcérskej spoločnosti neutralizoval prípadné existujúce výhody pre materskú spoločnosť. Pokiaľ ide o podmienky financovania, táto povinnosť spočívala v „uvedení v zmluve o financovaní pri každej transakcii písomnej poznámky, že v súlade s francúzskym právom (najmä s nutnosťou výslovného povolenia každej záruky zákonným ustanovením) štát neposkytne na túto transakciu financovania žiadnu priamu alebo nepriamu záruku. Toto zmluvné ustanovenie musí byť v budúcnosti uverejnené v emisnom prospekte každej transakcie“ (215).

(245)

V tomto prípade sa francúzske orgány zaviazali, pokiaľ ide o podmienky poskytovania pôžičiek dcérskym spoločnostiam verejnej inštitúcie IFP (Axens, Beicip-Franlab, Prosernat), uviesť v zmluve o financovaní (pre každý nástroj, na ktorý sa vzťahuje zmluva) pri každej transakcii písomnú poznámku, že, „v súlade s francúzskym právom (najmä s nutnosťou výslovného povolenia každej záruky zákonným ustanovením) štát neposkytne na túto transakciu financovania žiadnu priamu alebo nepriamu záruku“.

(246)

Pokiaľ ide o využívanie dcérskymi spoločnosťami ľudských a materiálnych zdrojov, ktoré im poskytla dcérska spoločnosť, ako Komisia poznamenala v uvedenom rozhodnutí C 51/2005, „[ak] existuje grant na financovanie hospodárskych činností, vyplýva z úrovne odmien, ktoré vyplatili dotknuté dcérske spoločnosti materskej spoločnosti a premietne sa v účtoch IFP“ (216). Lenže pri kontrole účtov verejnej inštitúcie IFP boli nákladové položky týkajúce sa úhrady služieb, ktoré poskytla verejná inštitúcia IFP svojim dcérskym spoločnostiam pomocou neobmedzenej záruky, jedinými nákladovými položkami, ktoré ešte neboli zohľadnené Komisiou v uvedenom rozhodnutí C 51/2005 v súvislosti s rokom 2006 a v súvislosti s nasledujúcimi rokmi neboli zahrnuté v ročných správach zaslaných francúzskymi orgánmi. Keďže štátu nebol vyplatený poplatok za záruku za plnenie, alebo aspoň najlepšej snahy, nemohol sa ani premietnuť do sadzieb za služby poskytnuté dcérskym spoločnostiam.

(247)

V dôsledku toho treba usúdiť, že hospodárska výhoda, ktorá vznikla verejnej inštitúcii vďaka jej štatutárnej záruke, bola z tohto dôvodu prenesená na jej dcérske spoločnosti súkromného práva Axens a Prosernat.

(248)

Pokiaľ ide o zmluvy, ktoré spoločne uzatvorili verejná inštitúcia a jej dcérske spoločnosti Axens, Prosernat a Beicip-Franlab so spoločnými dodávateľmi a o ktorých sa zmienila Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania a tiež spoločnosť UOP Limited vo svojich pripomienkach, ako sa uvádza v odôvodnení 73, ich existenciu francúzske orgány samozrejme potvrdili, ale jasne uviedli, že sa týkajú najmä oblasti (leteckej a železničnej) prepravy vykonávanej na účely pracovných ciest zamestnancov rôznych subjektov. Komisia sa domnieva, že pokiaľ by sa na dcérske spoločnosti vzťahovali výhodnejšie nákupné podmienky poskytnuté skupine IFP, čo sa v súvislosti s uvedenými dodávkami nevyhnutne nepreukázalo, bolo by to skôr z dôvodu prípadnej politiky zľavy z objemu uplatnenej týmito dodávateľmi v prípade združených nákupov než z dôvodu prípadného vplyvu záruky. V každom prípade, pokiaľ by sa analýza týkajúca sa verejnej inštitúcie uvedená v časti 7.1.4.1 bod B mohla preniesť na dcérske spoločnosti v prípade dodávok, ktoré nadobudli spoločne s ňou, a na dcérske spoločnosti by sa vzťahoval takýto mechanizmus prenosu výhody, ktorú požíva verejná inštitúcia IFP vďaka záruke a ktorá spočíva v lacnejšom nákupe týchto služieb, išlo by o sumy, ktoré sú v tomto smere zanedbateľné, takže Komisia pochybuje, že by mohli mať charakter skutočnej hospodárskej výhody.

(249)

Následkom toho a v súlade so závermi uvedeného rozhodnutia C 51/2005 jediné činnosti, na ktoré sa môže vzťahovať výhoda plynúca z krytia štátnou zárukou poskytnutou materskej spoločnosti výskumných činností vykonávaných vo výhradných oblastiach činnosti dcérskych spoločností, sa obmedzujú na „príspevok [verejnej inštitúcie IFP] na činnosti v oblastiach, v ktorých pôsobia spoločnosti Axens a Prosernat“ (217). Pokiaľ ide konkrétne o výhodu prenesenú na spoločnosti Axens a Prosernat, so zreteľom na osobitosť krytého rizika sa Komisia domnieva bez toho, aby bola schopná číselne vyjadriť presnú sumu tejto výhody, že v každom prípade nemôže presiahnuť pri jednotlivých službách a jednotlivých rokoch sumy uvedené v tabuľke 5 v odôvodnení 236.

(250)

Komisia sa domnieva, že takáto hospodárska výhoda prenesená verejnou inštitúciou na jej dcérske spoločnosti súkromného práva Axens a Prosernat je selektívna, pretože konkurenti týchto spoločností nemajú prístup k technológiám a ľudským a materiálnym prostriedkom verejnej inštitúcie IFP za rovnako výhodných podmienok.

(251)

Skúmané opatrenie môže viesť k zníženiu prevádzkových nákladov verejnej inštitúcie IFP na služby, ktoré poskytuje tretím osobám (zmluvný výskum), a k zníženiu prevádzkových nákladov spoločností Axens a Prosernat na služby, ktoré si kupujú od svojej materskej spoločnosti (výskum vo výhradnej oblasti ich činnosti, zmluvný výskum, dočasné pridelenie personálu a zariadení, poskytovanie služieb v oblasti správy), čo má za následok zvýhodňovanie skupiny IFP a teda narúšanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(252)

Keďže trhy, na ktorých pôsobí skupina IFP, osobitne trh zmluvného výskumu priamo v prípade verejnej inštitúcie IFP, trhy s katalyzátormi a technológiami pre rafinérsky a petrochemický priemysel v prípade dcérskej spoločnosti Axens a štúdie, služby a zariadenia v oblasti úpravy plynu a zachytávania síry v prípade dcérskej spoločnosti Prosernat, sú v širokej miere otvorené obchodu v rámci Európskej únie, takéto opatrenie môže mať nepriaznivý vplyv na konkurenčné podniky, ktoré chceli alebo chcú rozvíjať podobné hospodárske činnosti na príslušných trhoch.

(253)

Za týchto podmienok existencia neobmedzenej štátnej záruky v prospech verejnej inštitúcie IFP môže narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchod v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(254)

Štatutárna štátna záruka v prospech verejnej inštitúcie IFP má teda za následok prevod štátnych zdrojov pripísateľný štátu a tým, že zvýhodňuje skupinu IFP, narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a obchodu medzi členskými štátmi.

(255)

Komisia dospela k záveru, že táto záruka predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(256)

Pred zmenou svojho právneho postavenia bola IFP právnickou osobou súkromného práva, založenou vo forme profesijnej inštitúcie v zmysle aktu nazývaného zákon č. 43-612 zo 17. novembra 1943 o riadení profesijných záujmov. Z tohto dôvodu IFP podliehala konaniam všeobecného práva v oblasti súdneho vyrovnania a súdnej likvidácie a nevzťahovala sa na ňu štátna záruka na základe statusu EPIC.

(257)

Vyhláškou zo 6. júla 2006, ktorou sa vykonáva zákon č. 2005-781 z 13. júla 2005, sa IFP stala 7. júla 2006 inštitúciou so statusom EPIC. Na základe tejto zmeny právneho postavenia bola verejnej inštitúcii IFP poskytnutá neobmedzená štátna záruka. Uvedené opatrenie je preto potrebné kvalifikovať ako novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) procesného nariadenia.

(258)

V súlade s článkom 2 bodom 1 procesného nariadenia majú členské štáty povinnosť včas notifikovať „každý zámer poskytnutia novej pomoci.“ Keďže Francúzsko neoznámilo zmenu právneho postavenia verejnej inštitúcie IFP formálne, ale len pri príležitosti iného konania, a skutočné vykonávanie opatrenia nebolo podmienené predchádzajúcim schválením Komisiou, francúzska vláda poskytla uvedenú štátnu pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

(259)

Komisia sa preto domnieva, že toto opatrenie predstavuje neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) procesného nariadenia.

(260)

Poskytovanie služieb spočíva v prenájme výskumných infraštruktúr, dočasnom pridelení personálu alebo v poskytovaní právnych služieb (pre dcérske spoločnosti).

(261)

Služby zmluvného výskumu verejnej inštitúcie IFP obvykle spočívajú v poskytovaní podpory zákazníkovi (tretej osobe alebo dcérskej spoločnosti (218)), ktorý chce vykonávať výskumné činnosti umožňujúce lepšie pochopiť alebo zvládnuť vedecký alebo technický jav (219). Požiadavka môže byť viac alebo menej konkrétna a môže ponechávať verejnej inštitúcii IFP širší alebo užší priestor na voľné konanie, od jednoduchého dodržania technických špecifikácií prísne stanovených zákazníkom až po poskytnutie kompletnej výskumnej služby zahŕňajúcej odporúčania. […] (*) Na základe každej jednej požiadavky verejná inštitúcia IFP vypracuje technicko-obchodný návrh doplnený realizačnými zmluvnými podmienkami, ktorý sa potom prerokuje so zákazníkom. Francúzske orgány opísali služby zmluvného výskumu a poskytovanie služieb, ktoré zabezpečuje verejná inštitúcia IFP v troch oblastiach pôsobnosti (CREP, CRRP, CRME).

(262)

V rámci CREP sú služby zamerané najmä na potvrdenie a/alebo zlepšenie metodík, ktoré vyvinulo výskumné stredisko. Na účely vykonávania niektorých z týchto služieb CREP poskytuje svojim priemyselným partnerom zariadenia a algoritmy výpočtov, ktoré sú špecifické pre verejnú inštitúciu IFP, alebo zriedkavé znalecké posudky, ktoré nie sú dostupné v rámci priemyselnej služby, ktorú poskytuje súkromný subjekt. Tieto služby možno roztriediť podľa týchto kategórií:

(263)

V rámci CRRP služby zmluvného výskumu spočívali napríklad v pomoci na zavedenie zahraničnou univerzitou (224) činností patriacich osobitnej právomoci IFP v oblasti katalyzátorov, v prácach týkajúcich sa „[…] (*) (225)“ na účely pochopenia javov […] (*) alebo v štúdii (226) zameranej na […] (*).

(264)

V rámci CRME služby zmluvného výskumu napríklad pre výrobcov automobilov v […] (*) od […] (*), […] (*) a metodiky (227) verejnej inštitúcie IFP spočívali v štúdii […] (*) (228) založenej na výskumoch verejnej inštitúcie IFP […] (*) alebo na testoch […] (*) týkajúcich sa […] (*), ktorý vyvinula verejná inštitúcia IFP (229).

(265)

Z tohto opisu vyplýva, že činnosti zmluvného výskumu, ktoré vykonáva verejná inštitúcia IFP pre tretie osoby, sú zamerané buď na uskutočňovanie technických štúdií uskutočniteľnosti, ktoré predchádzajú výskumným činnostiam, alebo na získavanie nových znalostí a schopností v oblastiach pôsobnosti inštitúcie, alebo využívanie znalostí a technológií vyvinutých verejnou inštitúciou IFP na účely vyvinutia nových produktov, postupov alebo služieb.

(266)

Francúzske orgány vyčíslili hodnotu činností zmluvného výskumu a poskytovania služieb, ktoré vykonáva verejná inštitúcia IFP pre tretie osoby, za obdobie rokov 2004 – 2009. Z poskytnutých informácií vyplýva, že tieto služby v oblasti výskumu predstavujú ročne približne [0 – 5] (**) % celkového rozpočtu verejnej inštitúcie IFP {t. j. podiel služieb je […] (*) EUR z rozpočtu približne 300 miliónov EUR}, takže túto hospodársku činnosť možno hodnotiť v rámci činností verejnej inštitúcie ako vedľajšiu.

(267)

V súlade s bodom 3.1.2 rámca VaVaI ak nezisková výskumná organizácia príležitostne vykonáva hospodárske činnosti, ako sú prenájom zariadení, poskytovanie služieb podnikom alebo vykonávanie zmluvného výskumu, verejné financovanie týchto hospodárskych činností bude všeobecne predstavovať štátnu pomoc. Ak je však možné dokázať, že verejné financovanie sa v plnom rozsahu presunulo na konečného príjemcu a že sprostredkovateľ nezískal žiadnu výhodu, sprostredkovateľ nemôže byť príjemcom štátnej pomoci.

(268)

V tomto prípade za predpokladu, že výskumná organizácia, akou je verejná inštitúcia IFP, vykonáva činnosti zmluvného výskumu, pričom sa na ňu vzťahuje neobmedzená štátna záruka, treba vychádzať z toho, že jej bola poskytnutá štátna pomoc, ak sa nepreukáže, že predajná cena týchto služieb umožnila presunúť celú sumu štátnej pomoci na jej zákazníkov.

(269)

Systém úhrad služieb zmluvného výskumu verejnej inštitúcie IFP je stanovený na základe celkových obstarávacích nákladov (230), na ktoré sa uplatní marža, ktorej sadzba sa mení v závislosti od výsledku rokovania so zákazníkom uvedeného v odôvodnení 261. Na základe toho jediná nákladová položka, ktorá podľa všetkého nebola zohľadnená verejnou inštitúciou, zodpovedá práve poplatku za krytie záruky za plnenie (alebo najlepšej snahy) verejnej inštitúcie IFP.

(270)

Pokiaľ ide o služby zmluvného výskumu, ktoré vykonáva verejná inštitúcia IFP pre svoje dcérske spoločnosti Axens a Prosernat, Komisia sa domnieva, že hospodárska výhoda, ktorá vyplýva zo záruky, sa môže vzťahovať buď na verejnú inštitúciu IFP a prípadne môže byť využitá na iné účely, alebo môže byť vzhľadom na osobitosť väzieb medzi týmito dcérskymi spoločnosťami a ich materskou spoločnosťou prenesená na tieto spoločnosti prostredníctvom systému úhrad:

(271)

Podobne pokiaľ ide ďalej o zákazníkov, ktorí sú tretími osobami: keby sa dalo preukázať, že suma zodpovedajúca tejto dodatočnej nákladovej položke sa za každých okolností previedla na tretie osoby prostredníctvom uplatňovaného systému úhrad, tak by sa po podrobnom preskúmaní prevedenej pomoci veľmi pravdepodobne dospelo k sumám de minimis (231). Z informácií od francúzskych orgánov totiž vyplýva, že väčšina fakturovaných služieb vytvára obrat v hodnote menšej ako […] (*) EUR {čo predstavuje maximálnu suma krytia rizika neplatenia záväzkov […] (*) EUR}, pričom zmluva s najvyššou hodnotou predstavovala iba […] (*) EUR {čo je maximálna suma krytia rizika neplatenia záväzkov […] (*) EUR}.

(272)

Nemožno však vylúčiť, že stratégia zvýšenia marže, ktorú prijala verejná inštitúcia IFP, vždy neumožnila previesť celú sumu štátnej pomoci na zákazníka, ktorému boli poskytnuté služby zmluvného výskumu. V takom prípade by nezaplatenie štátu poplatku za záruku za krytie služieb zmluvného výskumu poskytovaných na základe zmlúv predstavovalo dodatočné verejné financovanie poskytnuté verejnej inštitúcii zo strany štátu.

(273)

Príslušné štátne prostriedky by sa potom mohli použiť na tri účely:

(274)

Pred tým, ako sa budú skúmať osobitosti tohto prípadu, Komisia má v úmysle opätovne potvrdiť zásadné stanovisko, ktoré prijala vo svojej rozhodovacej praxi, podľa ktorého neobmedzená štátna záruka pokrývajúca hospodárske činnosti v podstate predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú so zmluvou (232). Celkovo sa Komisia domnieva, že neobmedzené záruky v hospodárskom odvetví otvorenom hospodárskej súťaži sú nezlučiteľné so ZFEÚ najmä preto, lebo takéto záruky vystavujú štát rizikám spojeným s hospodárskou činnosťou bez toho, aby prijímajúci podnik znášal náklady na krytie rizík, a vedú k vzniku situácie morálneho rizika, ktorá núti prijímajúci podnik, ktorý je chránený pre akoukoľvek hrozbou úpadku, aby na seba vzal väčšie riziko v porovnaní so situáciou, keď by v plnej miere znášal negatívne dôsledky svojho konania. Podľa zásady proporcionality takéto neobmedzené záruky väčšinou nemožno odôvodniť hospodárskymi úlohami všeobecného záujmu, pretože v prípade neobmedzenej záruky nie je podľa všetkého možné preveriť, či výška pomoci nepresahuje čisté náklady na poskytovanie verejnej služby (233).

(275)

V tomto prípade treba zdôrazniť, že francúzske právne predpisy uložili verejnej inštitúcii záväzky verejnej služby spočívajúce v týchto troch úlohách: výskum, vzdelávanie a dokumentácia, ktoré na rozdiel od služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (234) nepatria do rozsahu hospodárskych činností v zmysle práva Únie. S krytím týchto nehospodárskych činností štatutárnou štátnou zárukou teda nie je spojené žiadne poskytnutie štátnej pomoci. Ostatne hlavná činnosť verejnej inštitúcie IFP je nehospodárskej povahy. Vplyv záruky, ktorá jej bola poskytnutá na základe jej právneho postavenia, sa preto sústreďuje predovšetkým na tieto nehospodárske činnosti a iba okrajovo sa dotýka vedľajších služieb zmluvného výskumu a služieb.

(276)

Naopak, keď takáto záruka pokrýva hospodárske činnosti výskumných organizácií, napríklad v oblasti zmluvného výskumu alebo poskytovania služieb a pritom nie je predmetom systému úhrad za trhové ceny, predstavuje pre organizáciu štátnu pomoc, ktorá sa môže pripočítať, ako sa už uviedlo, buď k verejnému financovaniu jej nehospodárskych činností všeobecného záujmu (nezávislý verejný výskum), alebo k financovaniu ostatných hospodárskych činností zmluvného výskumu poskytovania služieb, alebo nakoniec k financovaniu činností v oblasti prevodu technológií na Axens a Prosernat (235).

(277)

Z hľadiska prvých dvoch prípadov však treba konštatovať, že v tomto prípade je napriek a priori neobmedzenému charakteru štátnej záruky výnimočne možné stanoviť a posteriori za roky 2006 až 2009 horný odhad hrubého grantového ekvivalentu vplyvu tejto záruky (nezaplatený poplatok za krytie rizika štátom), ktorý zvýšil (pokiaľ sa zachoval pre verejnú inštitúciu IFP) štátne prostriedky, ktoré štát už vyplatil verejnej inštitúcii IFP na účely úhrady čistých nákladov na jej činnosť nezávislého hospodárskeho výskumu a zmluvného výkonu alebo poskytovania služieb.

(278)

V tejto súvislosti by Komisia chcela zdôrazniť, že zmluvný výskum a poskytovanie služieb kryté štátnou zárukou sa však obmedzujú na „vedľajšie“ činnosti nezávislého verejného výskumu, čiže na hospodárske činnosti, ktoré:

(279)

Tieto vedľajšie činnosti môžu spočívať v plnení zmlúv o výskume, znaleckých posudkoch alebo technických alebo vedeckých konzultáciách vrátane, v prípade potreby, poskytovania infraštruktúr, strojov a zariadení alebo technológií s výrazným inovačným obsahom financovaných alebo zavádzaných v rámci prác nezávislého verejného výskumu alebo nevyhnutých pre tieto práce, ktorých ekvivalenty na svete neexistujú alebo je ich málo (236), s výnimkou služieb poskytovaných porovnateľnou(-ými) výskumnou(-ými) organizáciou(-ami), ktorých používanie si vyžaduje znalecký posudok a odborné znalosti výskumných pracovníkov, vedeckých pracovníkov, inžinierov, projektantov alebo technických pracovníkov zamestnávaných hlavne výskumnou organizáciou, aby sa podieľali na jej prácach nezávislého verejného výskumu.

(280)

Tieto služby umožňujú okrem iného rozširovať vedecké poznanie medzi verejný výskum a priemyselný sektor tým, že podnikom zákazníkom umožňujú prístup k experimentálnym prostriedkom, technológiám a k know-how zamestnancov verejnej inštitúcie IFP, a tým, že tejto inštitúcii umožňujú zhromažďovať spätné väzby o odbytiskách jej originálnych prác, ktoré sú zdrojom budúcich zlepšení jej činností nezávislého verejného výskumu. Táto vzájomná previazanosť v oblasti vedeckých poznatkov je vzájomne užitočná pre jednotlivé zainteresované strany a pre Európsku úniu ako celok.

(281)

Ako sa uvádza v odôvodnení 266, zmluvný výskum a služby predstavovali iba [0 – 5] (**) % celkového rozpočtu verejnej inštitúcie IFP na obdobie od roku 2004 do roku 2009, čo predstavuje mimoriadne obmedzený podiel.

(282)

Okrem toho hodnota fakturovaných služieb vzťahujúcich sa na jednotlivých zákazníkov býva väčšinou nižšia ako […] (*) EUR obratu, takže maximálna odhadovaná výška pomoci je stále poväčšine zanedbateľná, približne […] (*) EUR na jednu zmluvu. Komisia sa preto domnieva, že uvedená pomoc je primeraná cieľu všeobecného záujmu rozširovania vedeckého poznania v Európskej únii.

(283)

S výhradou toho, že tieto vedľajšie činnosti budú naďalej predstavovať nepatrný zlomok rozpočtu určeného verejnej inštitúcii IFP na jej hlavnú úlohu nezávislého verejného výskumu a so zreteľom na pozitívny vplyv týchto vedľajších činností z hľadiska cieľov všeobecného záujmu, je Komisia toho názoru, že ich krytie štátnou zárukou v žiadnom prípade nemôže nepriaznivo ovplyvňovať podmienky obchodu tak, aby to bolo v rozpore so záujmom Únie v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(284)

V rámci ročných správ týkajúcich sa uvedeného opatrenia budú francúzske orgány povinné predložiť dôkaz, že táto podmienka bude aj v budúcnosti splnená. V prípade pochybností o vedľajšom charaktere činností zmluvného výskumu alebo služieb bude samozrejme potrebné bezodkladne ich dať na vedomie Komisii a v prípade potreby jej notifikovať prípadnú štátnu pomoc so zreteľom na vplyv štátnej záruky.

(285)

V tejto súvislosti Komisia zároveň berie na vedomie návrh francúzskych orgánov, aby sa do každej zmluvy, ktorá sa osobitne vzťahuje na hospodársku činnosť verejnej inštitúcie IFP, a teda na jej činnosti zmluvného výskumu a ňou poskytované služby, vložila doložka o neexistencii zodpovednosti štátu, aby sa v prípade potreby mohla uplatniť výnimka prijatého rizika a výrazne sa obmedzil prípadný negatívny vplyv záruky.

(286)

Pokiaľ ide o opatrenie pomoci zamerané na podporu prác v oblasti VaV vykonávaných verejnou inštitúciou IFP, na preskúmanie jeho zlučiteľnosti sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci na výskum a vývoj.

(287)

Pokiaľ k zmene právneho postavenia verejnej inštitúcie IFP došlo 7. júla 2006, dátum, keď štát poskytol uvedenú neobmedzenú záruku, je skorší ako 1. január 2007, keď nadobudol účinnosť uvedený rámec VaVaI. Zároveň pokiaľ ide o preskúmanie zlučiteľnosti tohto opatrenia, v súlade s oznámením o určovaní pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (237) Komisia uplatní na túto neoznámenú pomoc rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj z roku 1996, ktorý bol v platnosti v čase poskytnutia pomoci.

(288)

So zreteľom na skutočnosť, že krytie hospodárskych činností verejnej inštitúcie IFP neobmedzenou zárukou poskytnutou na základe jej statusu EPIC má byť časovo neobmedzené a ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 277, výnimočne je v prípade, ako je tento, možné číselne vyjadriť odhad maximálneho vplyvu záruky, Komisia preskúma zlučiteľnosť s vnútorným trhom aj v prípade krytia neobmedzenou štátnou zárukou takých činností, ktoré vykonáva verejná inštitúcia vo výhradných oblastiach činnosti spoločností Axens a Prosernat, na základe ustanovení rámca pre VaVaI od 1. januára 2007, keď nadobudol účinnosť. Závery analýzy o zlučiteľnosti zostanú v každom prípade nezmenené bez ohľadu na to, aký sa použije rámec.

(289)

V rámci uvedeného rozhodnutia C 51/2005 (238) Komisia usúdila, že činnosti, ktoré vykonáva verejná inštitúcia IFP vo výhradných oblastiach činnosti svojich dcérskych spoločností Axens a Prosernat a v spolupráci s nimi, skutočne patria do oblasti VaV, pokiaľ sú pre každý projekt presne vymedzené prvky, vzťahy medzi prvkami alebo charakteristické vlastnosti postupov alebo cieľových produktov, pričom práce uskutočňuje pred etapou schválenia personál pozostávajúci najmä z výskumných a technických pracovníkov pomocou metód založených na testovaní, výklade, a modelovaní, ktorých výsledky majú široký dosah a sú patentované. Komisia zároveň skonštatovala, že činnosti rovnakého druhu vykonávané inými subjektmi v tomto odvetví sa obvykle klasifikujú ako výskumné činnosti (239). Analýza inovatívnych aspektov vykonávaných výskumných činností sa uskutočnila na základe medzinárodných štandardov medzinárodne uznaných vo Frascatiho príručke (240).

(290)

Pokiaľ ide o rok 2006, Komisia preskúmala v uvedenom rozhodnutí C 51/2005 (241) práce vykonané v rámci zmlúv o výskume uzatvorených medzi verejnou inštitúciou IFP a Axens na jednej strane a verejnou inštitúciou IFP a Prosernat na druhej strane. Komisia usúdila, že tieto práce spočívajú jednak v činnostiach priemyselného výskumu a jednak v štúdiách technickej uskutočniteľnosti, ktoré predchádzajú projektom priemyselného výskumu v zmysle rámca VaV z roku 1996. Táto klasifikácia výskumných činností sa uskutočnila na základe osobitných príkladov a vysvetlení poskytnutých vo Frascatiho príručke pre každú výskumnú činnosť vykonávanú verejnou inštitúciou IFP a spoločnosťou Axens na jednej strane a verejnou inštitúciou IFP a spoločnosťou Prosernat na druhej strane.

(291)

Okrem toho v rámci odovzdaných správ a v súlade s uvedeným rozhodnutím C 51/2005 francúzske orgány roztriedili projekty uskutočňované vo výhradných oblastiach činnosti spoločností Axens a Prosernat podľa rokov 2007, 2008 a 2009, pričom použili obe uvedené kategórie v zmysle rámca VaV z roku 1996 alebo alternatívne činnosti priemyselného výskumu v zmysle bodu 2.2. písm. f) a štúdie technickej uskutočniteľnosti, ktoré predchádzajú činnostiam priemyselného výskumu v zmysle bodu 5.2 rámca VaVaI z roku 2006. Tieto práce boli zamerané na preskúmanie nových spôsobov syntézy alebo na ich zdokonalenie v oblasti nesúvisiacej s priemyselnou oblasťou. Smerovali schváleniu priemyselných vzorov a spadali pod priemyselný výskum v zmysle rámca pre výskum a vývoj z roku 1996 a rámca VaVaI. Ročné súhrnné prehľady o jednotlivých projektoch boli zaslané Komisii spolu s ročnými správami zaslanými v rámci uvedenej štátnej pomoci C 51/2005.

(292)

V súvislosti s ďalšími rokmi Komisia uvádza, že v súlade s uvedeným rozhodnutím C 51/2005 je Francúzsko povinné odovzdať Komisii ročnú správu s podrobnosťami o projektoch uskutočňovaných verejnou inštitúciou IFP, roztriedených podľa výskumných kategórií.

(293)

V rámci uvedeného rozhodnutia C 51/2005 (242) (za rok 2006) a v ročných správach (za roky 2007, 2008 a 2009) sú náklady na projekty vo výhradných oblastiach činnosti spoločností Axens a Prosernat v súlade s oprávnenými výdavkami vymedzenými v prílohe II k rámcu VaV z roku 1996, ako aj s oprávnenými nákladmi v zmysle bodu 5.1.4 rámca VaVaI.

(294)

Treba pripomenúť, že fakturačné náklady na výskumné činnosti verejnej inštitúcie účtované spoločnostiam Axens a Prosernat zahŕňajú náklady, ktoré možno priamo pripísať projektom a týkajú sa subdodávok, pracovných ciest, poistení a dokumentácie, ako aj dodávok a drobných zariadení. Zahŕňajú aj ďalšie náklady, ktoré možno pripísať projektom, ako sú náklady na výskumný personál, odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a iné režijné náklady. Tieto náklady vznikajú priamo v súvislosti s výskumnými činnosťami a rozdeľujú sa medzi jednotlivé výskumné projekty v pomere zodpovedajúcom času, ktorý výskumný personál venoval projektu. Na druhej strane náklady na horizontálne VaV projekty týkajúce sa metód a zariadení použitých v iných VaV projektoch sa započítajú v pomere podľa nákladov na každý jeden VaV projekt.

(295)

Tieto náklady zodpovedajú v jednotlivých prípadoch nasledujúcim kategóriám: náklady na služby poradcov a rovnocenné služby, personálne náklady, náklady na nástroje, materiálové náklady a náklady na pozemky a priestory, ako aj dodatočné režijné náklady a iné prevádzkové náklady podľa oprávnených nákladových kategórií v zmysle rámca z roku 1996 a rámca VaVaI.

(296)

Za nasledujúce roky sa tieto informácie budú musieť uvádzať aj v ročných správach, ktoré budú predkladať francúzske orgány.

(297)

Z rámca VaV z roku 1996 vyplýva, že maximálna povolená intenzita pomoci je 75 % pre štúdie technickej uskutočniteľnosti, ktoré predchádzajú projektom priemyselného výskumu (bod 5.4) a 50 % pre projekty priemyselného výskumu (bod 5.3).

(298)

Z rámca VaVaI vyplýva, že intenzita pomoci vypočítaná na základe oprávnených nákladov na projekt nesmie presiahnuť 50 % v prípade priemyselného výskumu [bod 5.1.2. písm. b)] a 65 % v prípade štúdií, ktoré predchádzajú činnostiam priemyselného výskumu vykonávaným vo veľkých podnikoch [bod 5.2. písm. b)]. Treba pripomenúť, že činnosti kryté štátnou zárukou sa týkajú výhradne priemyselného výskumu a štúdií technickej uskutočniteľností, ktoré uskutočňuje verejná inštitúcia IFP, pričom predvýrobné vývojové práce v zmysle rámca VaV z roku 1996 (alebo experimentálneho vývoja v zmysle rámca VaVaI) v plnom rozsahu financujú spoločnosti Axens a Prosernat z vlastných zdrojov, z príjmov dosiahnutých na trhu.

(299)

Komisia zostavila tabuľku 6 uvedenú v odôvodnení 300 na základe zoznamov projektov s podrobnými údajmi o ročných nákladoch na jednotlivé projekty a štádiá výskumu, ako aj na základe výkazu vlastných zdrojov verejnej inštitúcie IFP.

(300)

V tomto rozpočtovom roku Komisia zvolila konzervatívny prístup a zohľadnila všetky náklady, ktoré priamo alebo nepriamo patria do výhradných oblastí činnosti spoločností Axens a Prosernat a vylúčila všetky iné výnosy ako sú tie, ktoré odviedli spoločnosti Axens a Prosernat (243). Do tejto tabuľky Komisia z opatrnosti zahrnula aj všetky možné účinky neobmedzenej záruky za predpokladu, aj keď málo pravdepodobného, že verejná inštitúcia IFP ich všetky použije na financovanie výskumných činností vo výhradných oblastiach činnosti spoločností Axens a Prosernat (vplyv záruky vo vzťahoch s dodávateľmi a so zákazníkmi, nielen dcérskymi spoločnosťami, ale aj tretími osobami).

Tabuľka 6

Maximálny odhad celkovej sumy celého verejného financovania poskytnutého verejnou inštitúciou IFP na činnosti vykonávané vo výhradných oblastiach činnosti spoločností Axens a Prosernat v rokoch 2006 až 2009

(301)

Komisia preverila dodržanie prípustnej intenzity pomoci v jednotlivých štádiách výskumu na základe ročných zoznamov projektov uskutočnených od roku 2006 do roku 2009, pričom vzala do úvahy maximálny možný vplyv neobmedzenej záruky spojenej so statusom verejnej inštitúcie v prípade verejnej inštitúcie IFP, vrátane horného odhadu hodnôt krytia jednotlivých rizík ako doplnkového prvku pomoci. Vo všetkých prípadoch je aj po zohľadnení všetkých prípadných vplyvov záruky so zákazníkmi a dodávateľmi horný odhad intenzity pomoci stále pod úrovňou maximálnej povolenej intenzity. V závere sa Komisia domnieva, že intenzity pomoci povolené rámcom pre výskum a vývoj z roku 1996 a rámcom VaVaI sú dodržané.

(302)

Komisia pripomína, že v súvislosti s nasledujúcimi rokmi je Francúzsko v súlade s uvedeným rozhodnutím C 51/2005 povinné odovzdať Komisii ročnú správu, aby sa Komisia uistila, že boli dodržané aj intenzity pomoci pre jednotlivé štádiá výskumu a jednotlivé projekty. Od roku 2010 bude táto správa musieť zahŕňať všetky projekty uskutočňované v oblastiach činnosti spoločností Axens a Prosernat, roztriedené podľa výskumných kategórií a okrem nákladov na jednotlivé výskumné štádiá aj presnú sumu verejného financovania a sumu vlastných zdrojov vynaložených verejnou inštitúciou IFP a jej dcérskymi spoločnosťami, horný odhad výšky poplatku za záruku uskutočnený pomocou metódy opísanej v tomto rozhodnutí vrátane prípadných vplyvov na podmienky zadlženia verejnej inštitúcie IFP v súlade s úvahami uvedenými v odôvodnení 200.

(303)

Ustanovenia týkajúce sa kumulovania, či už ustanovenia spresnené v bode 5.12 rámca VaV z roku 1996 alebo v bode 8 rámca VaVaI, sú dodržané. V skutočnosti Komisia vypočítala výšku celkového verejného financovania nezávisle od jeho pôvodu, pričom vzala do úvahy aj maximálny vplyv neobmedzenej záruky na roky 2006 až 2009.

(304)

Od roku 2010 budú francúzske orgány uplatňovať rovnakú metódu v ročných správach, ktoré budú odovzdávať Komisii.

(305)

Na základe rámca VaV z roku 1996 a rámca VaVaI musí mať štátna pomoc motivačný účinok, t. j. u príjemcu musí viesť k zmene správania sa príjemcu tak, že zvýši svoju úroveň činnosti v oblasti výskumu a vývoja (a inovácií). Na preukázanie existencie motivačného účinku pomoci na projekty, na ktoré bola poskytnutá v medziach podrobného skúmania, všeobecne stačia tieto kritériá: nárast veľkosti projektu, nárast rozsahu a zvýšenie rýchlosti projektu a zvýšenie celkovej sumy vynaloženej na VaVaI. Ak možno preukázať aspoň jeden z týchto prvkov, Komisia zvyčajne usúdi, že pri zohľadnení obvyklého správania sa podniku v príslušnom sektore návrh pomoci má motivačný účinok (247).

(306)

Komisia odkazuje na písomnú analýzu v odôvodneniach 196 až 198 uvedeného rozhodnutia C 51/2005, ktorá sa týka strategického záujmu, monitorovaného a schváleného technickými výbormi, o výskumy uskutočňované verejnou inštitúciou IFP a jej dcérskymi spoločnosťami v oblasti dlhodobého zaistenia bezpečnosti energetických dodávok, osobitne pokiaľ ide o obnovu a zvýšenie výroby ropy a plynu (zvýšenie úspešnosti ťažby, regenerácie nálezísk, využívania nekonvenčných zdrojov atď..), navrhovanie postupov, konverzné technológie, vývoj inovatívnych palív a účinných pohonných technológií, diverzifikácia zdrojov energie na výrobu paliva, z ktorých mnohé patria k prioritám Európskej únie v oblasti výskumu, energetickej politiky a politiky životného prostredia.

(307)

Pokiaľ ide o rok 2006, Komisia sa opäť odvoláva na svoju analýzu uvedenú v odôvodnení 199 uvedeného rozhodnutia C 51/2005, podľa ktorej vďaka verejnej podpore, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je neobmedzená záruka, mohli verejná inštitúcia IFP a jej dcérske spoločnosti úspešne vykonať doplnkové výskumné činnosti, ktoré by sa vzhľadom na technologické riziká alebo veľmi neistý charakter návratnosti investícií inak nemohli uskutočniť.

(308)

Komisia konštatuje na základe ročných správ francúzskych orgánov, že v tejto logike sa pokračovalo v rokoch 2007, 2008 a 2009. V týchto správach sa francúzske orgány pri jednotlivých projektoch odvolávali na motivačný účinok dosiahnutý vďaka pomoci, najmä z hľadiska rozsahu projektu, rýchlosti projektu a zvýšenia celkovej sumy určenej na výskum a vývoj.

(309)

Napríklad v roku 2007 skupina IFP uskutočnila vo výhradnej oblasti činnosti spoločnosti Axens najmä kľúčové projekty, […] (*) (248). […] (*). Bez štátnej pomoci by došlo k niekoľkoročnému oneskoreniu s uvedením týchto produktov na trh: projekty v oblasti VaV by sa začali neskôr, ich vývoj by bol pomalší a […] (*).

(310)

Okrem toho vo výhradnej oblasti činnosti spoločnosti Prosernat štátna pomoc umožnila rozbehnúť projekt […] (*) týkajúci sa […] (*) vyvinutia a patentovania originálnych postupov […] (*) (249) […] (*). [Takýto projekt] (**) je spojený s chúlostivými a náročnými operáciami, ktoré si vyžadujú značné ľudské, technické a finančné investície, ktoré spoločnosť Prosernat nemôže realizovať úplne sama. Verejná podpora poskytnutá verejnou inštitúciou IFP sa preto ukázala ako nevyhnutná. Predovšetkým jedine verejná inštitúcia IFP má špecializované skupiny, ktoré sú schopné vyvinúť modely potrebné na vývoj postupu a laboratórnych zariadení prispôsobených na spracovanie zlúčenín nebezpečných pre zdravie.

(311)

V roku 2008 umožnila štátna pomoc vo výhradnej oblasti činnosti spoločnosti Axens odstrániť bariéry z vedeckej a technickej stránky v […] (*). Okrem toho projekt […] (*) (250) tiež zaznamenal veľký rozvoj. Štátna pomoc umožnila verejnej inštitúcii IFP vyvinúť v spolupráci s priemyselnými partnermi postup […] (*), ktorý bude dostupný na trhu prostredníctvom licencie. Práce na vývoji postupu tohto druhu si vyžadujú […] (*) a zároveň […] (*).

(312)

Okrem toho, vo výhradnej oblasti činnosti spoločnosti Prosernat sa uskutočnil projekt […] (*) týkajúci sa zachytávania CO2 z výfukov. Zachytávanie/ukladanie CO2 (251) (CSC) je jedným z prostriedkov určených na zníženie otepľovania klímy. So zreteľom na zloženie výfukov a ich nízky tlak verejná inštitúcia IFP vytýčila nové technologické výzvy. Spoločnosť Prosernat by nebola schopná vyvinúť tento postup z vlastných prostriedkov kvôli neistote okolo štruktúry, veľkosti, rozloženia a regulačného rámca budúceho trhu zachytávania CO2.

(313)

Ako príklad z roku 2009 možno uviesť projekt […] (*) v oblasti postupov […] (*) vo výhradnej oblasti činnosti spoločnosti Axens. Projekt bol zameraný na vývoj […] (*), ako aj na zlepšenie určitých postupov […] (*). Vďaka štátnym prostriedkom mohol byť preskúmaný […] (*), čo umožnilo výrazne zlepšiť […] (*). Vďaka verejnému financovaniu mohol projekt […] (*) využiť riešenia, ktoré sú v porovnaní s existujúcimi technológiami prelomové, […] (*). Ďalej sa pokračovalo v projekte […] (*) zameranom na katalyzátory, ktoré po zovšeobecnení umožnili diverzifikovať ponuku na prudko sa rozvíjajúcom trhu […] (*). Bez štátnej pomoci by bol vývoj katalyzátorov prebiehal oveľa viac etapovite a zlepšovanie prevádzkových parametrov by bolo pomalšie. V oblasti […] (*) projekt […] (*), ktorý sa týkal inovatívnych katalyzátorov […] (*), umožnil využiť nové metódy vďaka štátnej pomoci, zatiaľ čo projekt […] (*), ktorého účelom bolo preskúmať limity technológie (najmä zmeny zaťaženia), aby bolo možné […] (*), mohol rozšíriť jeho rozsah nad rámec existujúceho výkonu.

(314)

Okrem toho vo výhradnej oblasti činnosti spoločnosti Prosernat štátna pomoc napríklad umožnila opäť začať a pokračovať v prácach vo VaV v oblasti […] (*), ktoré však boli postupne ponechané bokom. Štátna podpora takto umožnila zabrániť strate predchádzajúcich technologických výdobytkov a udržať sortiment postupov […] (*) na trhu. Okrem toho vďaka štátnej pomoci sa pokračovalo v projekte […] (*) v oblasti zachytávania CO2 […] (*).

(315)

Komisia zároveň poznamenáva, že pozitívny vývoj ukazovateľov, ktorými sa meria snaha v oblasti výskumu a vývoja vyvinutá verejnou inštitúciou IFP a jej dcérskymi spoločnosťami Axens a Prosernat, ktorú skonštatovala v odôvodnení 200 uvedeného rozhodnutia C 51/2005, ďalej pokračoval v rokoch 2007 až 2009.

Tabuľka 7

Vzostupný vývoj ukazovateľov, ktorými sa meria snaha verejnej inštitúcie a jej dcérskych spoločností Axens a Prosernat v rokoch 2007, 2008 a 2009

(316)

Komisia sa okrem toho znova vracia k zisteniam, ktoré zhrnula v odôvodneniach 201 až 203 uvedeného rozhodnutia C 51/2005: podiel výdavkov na VaV na obrate skupiny IFP je osobitne vysoký, hoci sa táto skupina vyvíja v prostredí, ktoré podlieha množstvu neustále sa vyvíjajúcich vnútroštátnych právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o normy v oblasti životného prostredia alebo systémy ochrany duševného vlastníctva.

(317)

Komisia berie na vedomie, rovnako ako v uvedenom odôvodnení 204 C 51/2005, rôznorodosť a štruktúru ponuky, ako aj fungovanie hospodárskej súťaže (252) na trhu rafinérskych a petrochemických postupov. V tejto súvislosti poznamenáva, že niektorí konkurenti majú v hospodárskej súťaži oveľa výhodnejšie postavenie ako skupina IFP, pričom spoločnosť UOP Limited má napríklad podiel na svetovom trhu, ktorého hodnota je približne 57 % oproti iba 7 % podielu skupiny IFP. Komisia sa tiež domnieva, že štátna podpora poskytnutá na projekty v oblasti VaV uskutočňované skupinou IFP nemôže vzhľadom na svoju povahu alebo svoju výšku narušiť dynamické stimuly trhu s rafinérskymi technológiami. Na druhej strane treba konštatovať, že obchodní partneri Európskej únie, najmä Spojené štáty, vynakladajú značné rozpočtové prostriedky na financovanie výskumu v oblasti energetiky, ktoré umožnili podporiť projekty v oblasti VaV uskutočňované konkurentmi skupiny IFP. Takto niektorí konkurenti skupiny IFP, najmä spoločnosť UOP Limited, získali veľké štátne podpory (253) alebo im boli poskytnuté nepriame štátne podpory vďaka partnerstvám s výskumnými ústavmi a univerzitami.

(318)

Na záver Komisia usúdila, že štátna pomoc v prospech skupiny IFP vo výhradnej oblasti činnosti jej dcérskych spoločností Axens a Prosernat mala motivačný účinok v rokoch 2006, 2007, 2008 a 2009.

(319)

Od roku 2010 až do skončenia exkluzívnych dohôd medzi verejnou inštitúciou IFP a jej dcérskymi spoločnosťami Axens a Prosernat budú musieť ročné správy, ktoré bude Francúzsko odovzdávať Komisii, preukázať, že sa stále overuje stimulačný účinok pomoci.

(320)

Na základe všetkých uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že štátna pomoc poskytnutá skupine IFP na činnosti vo výhradných oblastiach činnosti jej dcérskych spoločností Axens a Prosernat, vrátane prvku pomoci spojeného s vplyvom neobmedzenej záruky, ktorá bola poskytnutá verejnej inštitúcii IFP, je v súlade s ustanoveniami rámca VaV z roku 1996, ako aj s ustanoveniami rámca VaVaI, s výhradou podmienok, ktoré sú tam uvedené.

(321)

V závere sa Komisia domnieva, že uvedené opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom, s výhradou splnenia podmienok uvedených v častiach 7.3.1 a 7.3.2.

(322)

Komisia chce zdôrazniť, že nijako nespochybňuje príslušnosť verejnej inštitúcie IFP k štátu a ani nepopiera status právnickej osoby verejného práva ako taký.

(323)

Podľa článku 345 ZFEÚ je Spoločenstvo nestranné vo veciach systému vlastníctva v členských štátoch a žiadne ustanovenie zmluvy nebráni tomu, aby štát (úplne alebo sčasti) vlastnil podniky. Pravidlá hospodárskej súťaže sa preto musia rovnako uplatňovať na súkromné podniky a na štátne podniky. Žiadny z týchto dvoch typov podnikov nesmie byť uplatnením týchto pravidiel zvýhodnený alebo znevýhodnený.

(324)

V tomto prípade záruka poskytnutá verejnej inštitúcii IFP nevyplýva z vlastníctva, ale z právneho postavenia podniku. Členské štáty majú voľnosť pri výbere právnej formy podnikov, ale musia pri ňom dodržať súťažné pravidlá zmluvy. Predovšetkým samotná skutočnosť, že uvedená záruka je automaticky spojená s osobitným právnym postavením, nebráni tomu, aby táto záruka predstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené podmienky, ktoré sú v ňom uvedené (254),