20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/1

(1)

Rada 16. júla 1999 poverila Komisiu, aby v mene Európskeho spoločenstva rokovala v rámci Rady Európy o dohovore o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu.

(2)

Európsky dohovor o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu (ďalej len „dohovor“) bol prijatý Radou Európy 24. januára 2001.

(3)

V dohovore sa zavádza normatívny rámec, ktorý je takmer identický s normatívnym rámcom stanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/84/ES z 20. novembra 1998 o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu (1).

(4)

Dohovor nadobudol platnosť 1. júla 2003 a je otvorený na podpísanie pre Úniu a jej členské štáty.

(5)

Podpísanie dohovoru by prispelo k rozšíreniu uplatňovania ustanovení podobných ustanoveniam smernice 98/84/ES mimo hraníc Únie a k zavedeniu právnych predpisov v oblasti služieb založených na podmienenom prístupe, ktoré by platili na celom európskom kontinente.

(6)

Únia prijatím smernice 98/84/ES uplatnila svoju vnútornú právomoc v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje dohovor, s výnimkou jeho článkov 6 a 8, pokiaľ sa článok 8 týka opatrení podľa článku 6. Dohovor by preto mala podpísať tak Únia, ako aj jej členské štáty.

(7)

Tento dohovor by sa mal podpísať v mene Únie s výhradou jeho uzavretia,

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/6

(1)

Komisia uložila nariadením (EÚ) č. 627/2011 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu podaného 16. augusta 2010 (ďalej len „podnet“) Obranným výborom odvetvia bezšvových rúr z nehrdzavejúcej ocele v Európskej únii (ďalej len „obranný výbor“) v mene dvoch skupín výrobcov z Únie (ďalej len „navrhovatelia“), ktorí predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej výroby určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele v Únii.

(3)

Treba pripomenúť, že podľa ustanovenia v odôvodnení 14 dočasného nariadenia prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú relevantné na posúdenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k dočasným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, mali možnosť byť vypočuté. Komisia pokračovala v získavaní informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(5)

Pri týchto troch žiadostiach o individuálne preskúmanie bolo definitívne rozhodnuté, že im nemožno vyhovieť, pretože by predstavovali priveľkú záťaž pre prešetrovanie a bránili by včasnému ukončeniu prešetrovania. Ako sa uvádza v odôvodnení 6 dočasného nariadenia, Komisia vybrala reprezentatívnu vzorku, ktorá predstavuje 25 % celkového dovozu zaznamenaného Eurostatom počas OP a vyše 38 % celkového objemu spolupracujúcich vývozcov počas OP. Ako sa uvádza v odôvodnení 13 dočasného nariadenia, dvaja z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky tvoria veľké skupiny. Veľkosť skupín predstavovala mimoriadnu záťaž pre toto prešetrovanie z hľadiska úsilia vynaloženého na prešetrovanie, ako aj na analýzu. Za týchto okolností nebolo možné vyhovieť žiadostiam ďalších vyvážajúcich výrobcov o individuálne preskúmanie.

(6)

Je potrebné pripomenúť, že podľa ustanovenia v odôvodnení 15 dočasného nariadenia sú príslušným výrobkom určité bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele (iné ako rúry a rúrky s pripojeným príslušenstvom, vhodné na vedenie plynov alebo kvapalín, určené na použitie v civilných lietadlách) s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN 7304 11 00, 7304 22 00, 7304 24 00, ex 7304 41 00, 7304 49 10, ex 7304 49 93, ex 7304 49 95, ex 7304 49 99 a ex 7304 90 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(7)

Keďže v tejto súvislosti po dočasnom zverejnení neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku, odôvodnenia 15 až 19 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(8)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenie 20 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(9)

Po dočasnom zverejnení niektoré strany spochybnili niektoré zistenia týkajúce sa určenia THZ, ako sa uvádza v odôvodneniach 21 až 43 dočasného nariadenia.

(10)

Jedna strana tvrdila, že Komisia nezverejnila rozdiel v cene surovín medzi EÚ a trhom ČĽR. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zverejnenie THZ, ako aj dočasné nariadenie zverejnili nominálny cenový rozdiel ceny surovín medzi EÚ, USA a ČĽR. Ako sa uvádza v odôvodnení 27 dočasného nariadenia, tento rozdiel predstavuje v priemere a v závislosti od triedy ocele približne 30 %. Pokiaľ ide o zdroje informácií, ktoré boli základom tohto porovnania, Komisia použila údaje dostupné od spolupracujúcich výrobcov v Únii a vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Tieto údaje boli predmetom krížovej kontroly s niektorými verejne dostupnými zdrojmi (3).

(11)

Ďalej sa tvrdilo, že Komisia nevykonala žiadne porovnanie cien železnej rudy dovážanej do ČĽR a cien na medzinárodných trhoch. Súvisiace tvrdenie bolo, že sa neposkytli žiadne údaje o vplyve železnej rudy na náklady na suroviny (predvalky, ingoty a tyče s kruhovým prierezom) nakúpené výrobcami príslušného výrobku. Odkaz na železnú rudu v odôvodnení 28 dočasného nariadenia bol uvedený v súvislosti s konkurenčnou výhodou, aby sa analyzovalo možné vysvetlenie nízkych cien predvalkov, ingotov a tyčí s kruhovým prierezom v ČĽR. Železná ruda, ako aj nikel a chróm sú hlavnými nákladovými faktormi pri výrobe predvalkov, ingotov a tyčí s kruhovým prierezom z nehrdzavejúcej ocele. Ale vzhľadom na skutočnosť, že ceny železnej rudy, niklu a chrómu všeobecne vychádzajú z medzinárodných trhových cien, môže byť ich vplyv na cenový rozdiel predvalkov, ingotov a tyčí s kruhovým prierezom a nakoniec bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele medzi EÚ a ČĽR len obmedzený. Preto zistenia, ktoré viedli k odmietnutiu kritéria 1 žiadosti o THZ, nevychádzali z cien železnej rudy, ale cenového rozdielu medzi surovinami, t. j. predvalkami, ingotmi a tyčami s kruhovým prierezom používanými priamo pri výrobe príslušného výrobku. Tento cenový rozdiel spolu so zisteným zasahovaním štátu (vývozná daň a žiadne vrátenie DPH) viedli k záveru, že sa nepreukázalo naplnenie kritéria 1 na udelenie THZ.

(12)

Jedna strana zopakovala pri viacerých príležitostiach tie isté tvrdenia v súvislosti s procesnými aspektmi určenia THZ. Tvrdenie sa týkalo konzultácií s poradným výborom členských štátov, konkrétne informácií, ktoré postupujú výboru počas tohto prešetrovania. Táto otázka bola vysvetlená v dvoch listoch adresovaných strane a bola predmetom niekoľkých výmen s vyšetrovateľom. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že podľa článku 19 ods. 5 základného nariadenia výmena informácií súvisiaca s konzultáciami s poradným výborom členských štátov sa nesmie zverejniť okrem prípadov výslovne ustanovených v základnom nariadení. V dôsledku toho platné predpisy neumožňujú poskytnúť stranám akýkoľvek prístup k výmene medzi Komisiou a členskými štátmi.

(13)

Rovnaká strana predložila určité tvrdenia súvisiace predovšetkým s otázkou narušenia trhu so surovinami. Tvrdilo sa, že predvalky z nehrdzavejúcej ocele zakúpené na domácom trhu ČĽR predstavovali len časť nákupu surovín v OP. V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenať, že v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sa neustanovuje žiadna hraničná hodnota z hľadiska podielu nákupov surovín, ktoré by mali byť ovplyvnené narušením. V článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sa ustanovuje, že náklady na hlavné vstupy musia podstatne odzrkadľovať trhovú hodnotu. Najdôležitejšie však je, že Komisia vysvetlila, že narušenie trhu so surovinami v ČĽR sa týkalo hlavných surovín používaných pri výrobe bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele, a nielen predvalkov. Hlavné suroviny používané na výrobu bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele sú predvalky, ingoty a tyče s kruhovým prierezom z nehrdzavejúcej ocele, ktoré predstavujú viac ako 50 % výrobných nákladov príslušného výrobku. Tieto suroviny sú spoločne zaradené pod číselné označenie HS 7218 10 (ingoty a iné primárne formy nehrdzavejúcej ocele). Všetky podliehajú 15 % vývoznej dani a nepodliehajú vráteniu 17 % DPH pri vývoze. Práve v tomto smere sa zistili narušenia vedúce k záveru, že kritérium 1 hodnotenia THZ nesplnil žiadny z vyvážajúcich výrobcov ČĽR vo vzorke. V príslušnej spoločnosti suroviny používané na výrobu príslušného výrobku, zakúpené na domácom trhu ČĽR, predstavujú podstatnú časť – približne 30 % nákupov. Je potrebné poznamenať, že okrem toho ďalšia podstatná časť sa dováža od prepojených spoločností.

Ak sa zameriame konkrétne na nákupy od neprepojených dodávateľov, tak nákupy na domácom trhu predstavujú dokonca 56 %. V dôsledku toho, na rozdiel od tvrdenia strany, nedošlo v komunikácii s touto stranou ani v procese konzultácií s poradným výborom, ktorý bol informovaný o všetkých predložených argumentoch, pokiaľ ide o určenie THZ, k skresleniu skutočností. V dôsledku toho sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

(14)

Jedna spoločnosť tvrdila, že rozhodnutie zamietnuť THZ má byť individuálne a špecifické pre spoločnosť, zatiaľ čo v tomto prípade inštitúcie rozšírili všeobecné zistenia na vnútroštátnej úrovni na jednotlivých výrobcov. Tento argument nemožno akceptovať; inštitúcie skutočne vykonali analýzu individuálne pre každého výrobcu vo vzorke. Je pravda, že inštitúcie dospeli k rovnakému záveru pre tri z nich, ale je to spôsobené tým, že dochádza k zasahovaniu štátu do rozhodovacieho procesu u každého z nich, ako sa vysvetľuje v dočasnom nariadení.

(15)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa zistenie, že všetky žiadosti o THZ majú byť zamietnuté, ako sa ustanovuje v odôvodneniach 21 až 43 dočasného nariadenia, týmto potvrdilo.

(16)

Jedna strana tvrdila, že ako analogická krajina mali byť použité USA. V tejto súvislosti treba poznamenať, že dôvody na rozhodnutie nepoužiť USA ako analogickú krajinu sa podrobne uviedli v odôvodneniach 46 až 48 dočasného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že strana neodôvodnila svoje tvrdenie a neposkytla žiadne ďalšie argumenty, ktoré by mohli zmeniť zistenia o USA ako o možnej analogickej krajine, treba tvrdenie zamietnuť.

(17)

Súčasne je potrebné zdôrazniť, že Komisia sa ďalej usilovala zabezpečiť spoluprácu vhodnej analogickej krajiny. V nadväznosti na úsilie uvedené v odôvodnení 47 dočasného nariadenia Komisia kontaktovala výrobcov v Brazílii, Kanade, Malajzii, Mexiku, Južnej Afrike, Južnej Kórei, na Taiwane a Ukrajine. Celkove nakontaktovala 46 spoločností, ale nepodarilo sa nadviazať žiadnu spoluprácu.

(18)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dočasný záver, že normálna hodnota sa má zakladať na cenách skutočne zaplatených alebo splatných v Únii za podobný výrobok, v prípade potreby riadne upravená, aby zahŕňala primeraný zisk, ako sa uvádza v odôvodnení 51 dočasného nariadenia, sa týmto potvrdzuje.

(19)

Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 49 až 51 dočasného nariadenia, normálna hodnota vychádza z cien skutočne zaplatených alebo splatných v Únii za podobný výrobok, v prípade potreby riadne upravená tak, aby zahŕňala primeraný zisk najpodobnejších typov výrobkov, ktoré majú rovnaký priemer, triedu ocele a typ výrobku (napr. vyrobené ťahaním za studena alebo za tepla).

(20)

Pripomienky strán týkajúce sa cien skutočne zaplatených alebo splatných v Európskej únii, ako aj úprav (napr. úrovne obchodovania a vnímania kvality) sa riešili v odôvodneniach 45 a 46.

(21)

Jedna spoločnosť tvrdila, že normálna hodnota by mohla byť vytvorená na základe dovozných cien dutých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele z EÚ do USA alebo výrobcami Únie do EÚ. Toto tvrdenie nebolo ďalej odôvodnené. Spoločnosť nepredložila žiadne argumenty o tom, ako by takáto tvorba bola vhodnejšia na určenie normálnej hodnoty než metóda použitá v dočasnom nariadení. Najmä sa neodôvodnilo, prečo by bolo vhodnejšie vytvárať normálnu hodnotu na základe cien dutých výrobkov, a nie na základe cien výrobného odvetvia Únie pre podobný výrobok.

(22)

Okrem toho sa neodôvodnilo, prečo by sa mal zohľadňovať vývoz EÚ do USA. Táto alternatíva sa nejaví vhodná najmä so zreteľom na skutočnosť, že všetci spolupracujúci výrobcovia v USA závisia od dovozov zo svojich materských spoločností v EÚ, ako sa už uviedlo v odôvodnení 48 dočasného nariadenia. Ďalej vysoké náklady na spracovanie v USA, ako sa uvádza v odôvodnení 48 dočasného nariadenia – čo je podstatný dôvod, prečo sa USA považovali za nevhodné ako analogická krajina –, by znamenali, že navrhovaná metóda nie je vhodná.

(23)

Pokiaľ ide o vývoz z USA do EÚ, touto otázkou sa výslovne zaoberá odôvodnenie 49 dočasného nariadenia. Usudzuje sa, že vývozné ceny v USA by boli ovplyvnené vysokými výrobnými nákladmi a že objemy takéhoto vývozu sú veľmi obmedzené.

(24)

Rovnaká spoločnosť navrhla tvoriť normálnu hodnotu na základe skutočných dovozových cien dutých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele výrobcami z Únie. Avšak výrobcovia z Únie dovážajúci duté výrobky z nehrdzavejúcej ocele do EÚ z Indie, ako sa uvádza v podnete, nespolupracujú v tomto prešetrovaní. Takisto žiadny z výrobcov z Únie zaradených do vzorky nedováža zo žiadnej krajiny mimo EÚ. Preto nemožno navrhovanú metodiku použiť.

(25)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa určenie normálnej hodnoty, ako sa uvádza v odôvodneniach 49 až 51 dočasného nariadenia, týmto potvrdzuje.

(26)

Jedna strana zopakovala svoje tvrdenie, že na zaručenie spravodlivého porovnania sa nemá zohľadňovať dátum vystavenia faktúry, ale dátum objednávky, pretože ten je dátumom predaja. Toto tvrdenie sa odvoláva na článok 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia. Ako sa už príslušnej strane vysvetlilo počas vypočutia pred vyšetrovateľom 11. marca 2011, dané ustanovenie odkazuje špecificky na menové prepočty, t. j. výmenné kurzy platné pre prípad, keď porovnanie cien vyžaduje menový prepočet. V dôsledku toho sa odkaz na dátum objednávok nákupu týka menového prepočtu v rámci spravodlivého porovnania medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou a nevzťahuje sa na obrat a objem vývozu do EÚ počas OP.

(27)

Vo všetkých prípadoch sa príslušný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Únii, a preto sa vývozná cena ustanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien. Odôvodnenie 52 dočasného nariadenia sa preto týmto potvrdzuje.

(28)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20, pripomienky strán týkajúce sa cien skutočne zaplatených alebo splatných v Únii rovnako ako tých, ktoré sa týkajú úprav (napr. úroveň obchodovania a vnímanie kvality), sa riešia v odôvodneniach 45 a 46.

(29)

Jedna strana spochybnila metódu porovnania vývoznej ceny a normálnej hodnoty založenú na troch konkrétnych parametroch [priemer, trieda ocele a typ výrobku (napr. ťahané za studena alebo za tepla)]. Strana tvrdila, že porovnania sa majú vykonať na podrobnejšej úrovni, t. j. so zohľadnením ďalších parametrov, najmä hrúbky steny, dĺžky a testovania.

(30)

Útvary Komisie skutočne zbierali informácie v súvislosti s viacerými parametrami vrátane dĺžky, hrúbky steny a testovania.

(31)

Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie obyčajne určuje na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženým priemerom cien všetkých vývozných obchodných prípadov. V článku 2 ods. 11 základného nariadenia sa vyžaduje, aby výpočet dumpingu vychádzal zo „všetkých vývozných obchodných prípadov do Spoločenstva“, ale má sa vykonávať „podľa ustanovení, ktoré upravujú spravodlivé porovnanie“. Spoločnosť sa odvolávala na takzvané kontrolné číslo výrobku a parametre obsiahnuté v ňom. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že kontrolné číslo výrobku je nástroj používaný pri prešetrovaní, aby sa vytvorila štruktúra značného množstva veľmi podrobných údajov predložených spoločnosťami a aby sa usporiadali. Slúži ako pomôcka na uskutočnenie podrobnejšej analýzy rôznych vlastností výrobku v rámci kategórie príslušného výrobku a podobného výrobku. Porovnanie vychádzalo z najrelevantnejších vlastností, aby sa zaručilo spravodlivé porovnanie.

(32)

Po tvrdení spoločnosti Komisia vysvetlila listom, že medzi hrúbkou steny rúry a jej hmotnosťou je pomerný vzťah, a preto je nepriamo zahrnuté do porovnania. Iné charakteristiky, ako je testovanie, majú na porovnanie malý účinok. Napríklad takmer všetky príslušné výrobky podliehajú štandardnému testovaniu.

(33)

Je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od tvrdení strany Komisia neignorovala žiadne informácie. Nie je však nezvyčajné, že niektoré parametre používané v kontrolnom čísle výrobku majú menšiu váhu a že konkrétne parametre viac ako iné predstavujú lepší základ na spravodlivé porovnanie. Žiadne rúry neboli z porovnania vylúčené z dôvodu fyzických rozdielov alebo z akýchkoľvek iných dôvodov ani neboli vytvorené žiadne nové typy výrobku. Naopak, do porovnávania bol zahrnutý akýkoľvek predaj bez ohľadu na priemer alebo dĺžku rúry.

(34)

Spoločnosť ďalej uviedla, že prístup uplatňovaný Komisiou jej bránil v predložení žiadosti o úpravu na základe fyzikálnych vlastností. Toto tvrdenie opäť vychádza zo skutočnosti, že Komisia porovnávala na základe troch parametrov, a nie viacerých, a už sa spomínalo v odôvodnení 31 a nasledujúcich.

(35)

Pokiaľ ide o procesný uhol otázky porovnania, ktorý uplatnila tá istá strana, je potrebné poznamenať, že spoločnosť mala všetky príležitosti na vyjadrenie pripomienok k výpočtom uskutočneným v jej konkrétnom prípade. Všetky podrobnosti týchto výpočtov boli zverejnené v deň uverejnenia dočasného nariadenia. Spoločnosť pripomienkovala otázku parametrov používaných v porovnaní listom z 11. júla 2011, kde žiadala o ďalšie objasnenia. Odpoveď poskytli útvary Komisie 19. júla 2011. Spoločnosť potom zopakovala svoje argumenty v liste z 29. júla 2011. Zatiaľ čo spoločnosť nesúhlasila so základom na porovnanie, opakovane tvrdila, že parametre, ako je hrúbka steny, dĺžka alebo testovanie, mali vplyv na ceny. Ako sa už uviedlo, Komisia uznáva, že tieto parametre mali určitý vplyv na ceny. Usúdilo sa však, že je vhodnejšie, aby výpočty vychádzali z 3 najdôležitejších parametrov, keďže toto vedie k najvyššej úrovni zhody a zároveň k možnosti nájsť zodpovedajúci predaj pre všetky vývozné obchodné prípady.

(36)

Spoločnosť tvrdila, že sa jej zabránilo predložiť žiadosť o úpravu. Toto tvrdenie sa musí zamietnuť. Príležitosti predkladať argumenty existovali počas celého priebehu konania, najmä v čase zverejnenia dočasných zistení, keď sa spoločnosť dozvedela všetky podrobnosti výpočtov.

(37)

Jedna strana tvrdila, že používanie výrobných nákladov menších priemerov na väčšie priemery neodzrkadľuje skutočné náklady, pretože náklady na väčší priemer boli oveľa vyššie. Avšak strana neposkytla žiadnu inú alternatívu ani neodôvodnila svoje tvrdenie. Z toho dôvodu vzhľadom na skutočnosť, že nebola predložená žiadna alternatívna metóda, sa použitá metóda považuje za najviac primeranú.

(38)

Jedna spoločnosť tvrdila, že počet úprav (skutočnosť, že Komisia použila tri parametre, a nie viac, kvalita vnímania a úprava úrovne obchodovania) naznačuje, že výrobky výrobcov z Únie sú ťažko porovnateľné s dovážanými výrobkami z ČĽR. V tejto súvislosti treba poznamenať, že samotná skutočnosť, že inštitúcie vykonávajú úpravy, je neoddeliteľnou súčasťou akéhokoľvek výpočtu dumpingu. Tieto úpravy sa predvídajú v základnom nariadení, a preto ako také nespochybňujú porovnateľnosť medzi príslušným výrobkom a podobným výrobkom. V skutočnosti vysoký pomer zhody potvrdzuje, že príslušný výrobok a podobný výrobok sú úplne porovnateľné.

(39)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zistenia v odôvodnení 53 a 54 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(40)

Jedna strana tvrdila, že vzhľadom na vysoké kolísanie ceny niklu sa má dumpingové rozpätie rátať štvrťročne. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v tomto prípade porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou nie je porovnanie cien a nákladov, ale len porovnanie medzi váženými priemernými predajnými cenami (normálna hodnota bola ustanovená na základe predajných cien v priemysle EÚ). Zvýšenie cien niklu však bolo spôsobené zvýšením cien na svetovom trhu, a preto sa netýkalo iba ČĽR. Zvýšenie ovplyvnilo v najväčšej miere tri mesiace OP, kým predaj príslušného výrobku prebiehal počas celého OP. Okrem toho sa zmeny v cenách surovín musia považovať za bežnú súčasť obchodnej činnosti. Rastúce ceny niklu majú ovplyvňovať výrobcov z Únie, ako aj výrobcov ČĽR rovnako, keďže nikel je kótovaný na londýnskej burze kovov. Akékoľvek rozdiely by boli spôsobené narúšaním cien surovín v ČĽR, a preto sa nemajú pri výpočte zohľadniť. V dôsledku toho sa musí toto tvrdenie zamietnuť a porovnanie musí vychádzať z priemerných ročných vývozných cien ČĽR s ročnými priemernými cenami v EÚ, riadne upravenými, aby obsahovali aj primerané ziskové rozpätie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(41)

Jeden výrobca ČĽR predložil odôvodnené tvrdenie, že výpočet úpravy jeho individuálneho výpočtu dumpingového rozpätia bol nepresný. Komisia prijala toto tvrdenie a vykonala nový výpočet, ktorého výsledkom bolo dumpingové rozpätie 83,7 %. Okrem tejto zmeny sa zistenia v odôvodneniach 55 až 61 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú. Dočasné dumpingové rozpätia sú takéto:

(42)

Pokiaľ ide o definíciu výrobného odvetvia Únie a reprezentatívnosť vzorky výrobcov z Únie, po dočasnom zverejnení neboli prijaté žiadne nové tvrdenia. Odôvodnenia 62 a 63 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(43)

V súvislosti so spotrebou Únie neprišli žiadne tvrdenia. Odôvodnenia 64 až 66 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(44)

Pokiaľ ide o dočasné zistenia týkajúce sa objemu, podielu na trhu a vývoja cien dumpingových dovozov, zainteresované strany nepredložili žiadne tvrdenia. Odôvodnenia 67 až 69 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(45)

So zreteľom na výpočet podhodnotenia ceny dovozov z ČĽR vyvážajúci výrobcovia ČĽR a výrobné odvetvie z Únie žiadali ďalšie informácie týkajúce sa metódy určenia určitých úprav (napríklad nákladov po dovoze, úrovne obchodovania a vnímania kvality trhom), ktoré sa uplatňovali na výpočet. Komisia vyhovela týmto žiadostiam zverejnením spôsobu určenia týchto úprav pri súčasnom zabezpečení súladu s pravidlami o zachovávaní dôvernosti informácií.

(46)

Po pripomienkach výrobcu ČĽR sa vykonala menšia oprava pri výpočte cenového podhodnotenia, keďže v dočasnom výpočte úprava úrovne obchodovania obsahovala aj časť nákladov po dovoze, ktoré boli v tom čase zahrnuté do samostatnej úpravy pre všetky náklady po dovoze. Oprava viedla k menšej zmene, ako je jeden percentuálny bod v rozpätí podhodnotenia a úrovne odstránenia ujmy (pokiaľ ide o revíziu úrovne odstránenia ujmy, pozri odôvodnenia 82 a 83), v porovnaní s dočasnou fázou.

(47)

Okrem už uvedených zmien a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 70 a 71 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(48)

Po dočasnom zverejnení niektorí vyvážajúci výrobcovia ČĽR tvrdili, že určité ukazovatele majú byť vylúčené z analýzy ujmy. Predovšetkým uviedli, že výroba a využitie kapacít klesali rovnakou mierou ako spotreba Únie, tvrdiac, že z tohto dôvodu sa nemajú tieto ukazovatele považovať za faktory v analýze značnej ujmy. Podobná požiadavka bola predložená v súvislosti s poklesom predaja v Únii, ktorý údajne nastal tiež rýchlosťou porovnateľnou s rýchlosťou zníženia spotreby.

(49)

V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia „všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia“, je potrebné skúmať v analýze ujmy. Pokiaľ ide o možné účinky iných faktorov než dumpingové dovozy, ktoré mohli prispieť k ujme, tie sa riešia v rámci kapitoly F. Príčinné súvislosti, najmä v bode týkajúcom sa účinkov akýchkoľvek iných faktorov (pozri odôvodnenia 59 až 69).

(50)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 72 až 89 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(51)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 90 až 92 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(52)

Niektoré strany zopakovali svoje tvrdenia predložené v dočasnej fáze, že podstatnú časť značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je potrebné pripísať aj iným faktorom než dumpingové dovozy.

(53)

V tejto súvislosti po zverejnení dočasných informácií niektorí vyvážajúci výrobcovia ČĽR najmä tvrdili, že podstatná časť straty objemu predaja a podielu na trhu bola skôr spôsobená poklesom dopytu v dôsledku ekonomickej krízy než dumpingovým dovozom z ČĽR. Ďalej tvrdili, že porovnateľný pokles cien dovozu ČĽR a výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia (o 9 %, resp. 8 %) takisto ukazuje, že pokles cien vo výrobnom odvetví Únie je spôsobený jedine dôsledkami zníženia dopytu na trhu, a nie účinkami dumpingových dovozov.

(54)

Po prvé je potrebné poznamenať, že v odôvodneniach 103 až 106 dočasného nariadenia sa priznáva, že hospodársky útlm a výsledný pokles dopytu mali negatívny účinok na stav výrobného odvetvia Únie a že ako také mohli prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Toto však neznižuje škodlivý účinok nízkych cien a dumpingových dovozov ČĽR, ktoré výrazne zvýšili svoj podiel na trhu Únie počas posudzovaného obdobia.

(55)

Ako sa už vysvetlilo v odôvodneniach 104 a 105 dočasného nariadenia, účinok dumpingových dovozov je v skutočnosti oveľa škodlivejší v období klesajúceho dopytu než počas rokov rýchleho rastu. Zdá sa, že dovoz z ČĽR nepretržite viedol k cenovému podhodnoteniu cien Únie počas posudzovaného obdobia. Okrem toho v OP sa cenové podhodnotenie pohybovalo v rozmedzí medzi 21 % až 32 % a dovoz z ČĽR predstavoval viac ako 18 % podielu trhu Únie v dôsledku podstatného prírastku 7,9 percentuálneho bodu počas posudzovaného obdobia. Preto zatiaľ čo dovoz z ČĽR vyvíjal zrejmý tlak na ceny, ktorý bránil výrobnému odvetviu Únie stanoviť ceny pokrývajúce náklady (nehovoriac o cenách so ziskom), tak súčasne zvýšený objem a podiel na trhu tohto dovozu takisto znemožnili výrobnému odvetviu Únie usilovať sa o vyšší objem výroby, využitia kapacity a predaja najmä so zreteľom na výrobky skôr komoditného typu predávané prostredníctvom distribútorov.

(56)

Po druhé vyvodzovanie záverov len na základe vybraných ukazovateľov ujmy, ako je objem predaja a podiel na trhu alebo predajné ceny, by v tomto prípade narúšalo analýzu. Napríklad straty v objeme predaja a podielu na trhu sa okrem iného spájali so závažným zhoršením ziskovosti a boli spôsobené do značnej miery tlakom dumpingových dovozov na ceny. Pokiaľ ide o konkrétne otázky podielu na trhu, výrobné odvetvie Únie stratilo 3,6 percentuálneho bodu v prospech dovozu z ČĽR počas posudzovaného obdobia. Napokon opäť vzhľadom na mieru podhodnotenia a zvýšenie dovozu z ČĽR v relatívnom aj absolútnom vyjadrení v žiadnom prípade nemožno usudzovať, že zníženie cien výrobcov v Únii nesúviselo s úrovňou cien dumpingového dovozu.

(57)

Na základe uvedených skutočností sa príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou týmto potvrdzuje na základe kombinovanej prítomnosti podstatného množstva a cenového tlaku dovozu z ČĽR na výrobné odvetvie Únie.

(58)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 94 až 96 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(59)

V súvislosti s účinkom dovozu iných tretích krajín do Európskej únie niektorí vyvážajúci výrobcovia ČĽR tvrdili, že 1,0 z 3,6 percentuálneho bodu straty podielu výrobného odvetvia Únie na trhu sa má pripísať dovozu z Japonska a Indie. V skutočnosti však dovoz z ČĽR získal podiel na trhu na úkor iného dovozu a výrobného odvetvia Únie. Nárast podielu ČĽR na trhu o 7,9 percentuálneho bodu možno rozdeliť na 3,6 percentuálneho bodu straty podielu výrobného odvetvia Únie na trhu a 4,3 percentuálneho bodu straty podielu iného dovozu na trhu.

(60)

Tí istí vyvážajúci výrobcovia ČĽR uviedli, že priemerné ceny dovozu z vybraných iných tretích krajín, predovšetkým Ukrajiny, Indie a USA, takisto citeľne klesli, čo mohlo spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie. V tejto súvislosti treba poznamenať, že celkove priemerná cena dovozu zo všetkých krajín okrem ČĽR v skutočnosti počas posudzovaného obdobia vzrástla o 34 %. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 100 dočasného nariadenia, priemerná dovozná cena z USA výrazne prevyšovala ceny na trhu Únie. Ako sa takisto zdôraznilo v tom istom odôvodnení, podiel dovozu z Ukrajiny na trhu klesol, zatiaľ čo americký a indický podiel na trhu zostal v zásade stabilný. Napriek tomu nemožno na základe údajov Eurostatu o týchto dovozoch usudzovať, že dovoz z iných tretích krajín by zohrával významnú úlohu v zhoršení situácie výrobného odvetvia Únie, čím by vyvrátil zistenú príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou.

(61)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky k zisteniam uvedeným v odôvodneniach 97 až 102 dočasného nariadenia, tieto sa týmto potvrdzujú.

(62)

Pokiaľ ide o účinok hospodárskeho útlmu, v odôvodneniach 52 až 58 sú analyzované dôvody, prečo nemožno považovať hospodársky útlm za prvok vyvracajúci príčinnú súvislosť. Keďže žiadna z predložených pripomienok nenaznačovala opak, týmto sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 103 až 106 dočasného nariadenia.

(63)

Pokiaľ ide o výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Únie, vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky k zisteniam v odôvodneniach 107 a 108 dočasného nariadenia, tieto zistenia sa týmto potvrdzujú.

(64)

Viacerí vyvážajúci výrobcovia ČĽR tvrdili, že v zhoršení ziskovosti výrobného odvetvia Únie hralo dôležitú úlohu 18 % zvýšenie jednotkových výrobných nákladov opísané v odôvodnení 109 dočasného nariadenia, a nie dumpingový dovoz, a žiadali podrobnejšiu analýzu účinkov tohto nárastu jednotkových nákladov.

(65)

Komisia preskúmala túto otázku a zistila, že zvýšenie jednotkových výrobných nákladov možno pripísať vyšším výrobným nákladom v dôsledku vyšších cien surovín, ako aj pevných nákladov, ako sú priame mzdové náklady, odpisy, režijné výrobné náklady a PVA náklady, a tiež rýchlemu poklesu výroby.

(66)

Vzhľadom na to, že výkyvy nákladov na suroviny sú v značnej miere zahrnuté do mechanizmu cenotvorby výrobného odvetvia Únie – tzv. mechanizmus prirážky na zliatinu priamo spája ceny s kotáciou najdôležitejších surovín, ako je nikel, molybdén, chróm –, je nepravdepodobné, že jeho vplyv na ziskovosť bude významný. Avšak ďalšie prvky súvisiace s nedostatočným objemom výroby a predaja mali priamy účinok na úroveň ziskovosti. Keďže objem výroby a predaja výrobného odvetvia Únie by bol podstatne vyšší bez dumpingových dovozov, nemožno usudzovať, že samotné zvýšenie jednotkových výrobných nákladov, a nie dumpingové dovozy, je hlavným faktorom vedúcim k ujme, pretože je neoddeliteľne spojený so zvýšeným objemom dumpingových dovozov.

(67)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia ČĽR takisto tvrdili, že napriek poklesu spotreby môže byť nereštrukturalizovanie výrobného odvetvia Únie dôležitým faktorom vedúcim k zistenej ujme.

(68)

V tejto súvislosti je potrebné najprv poznamenať, že výrobné odvetvie Únie sa muselo vyrovnať nielen so samotným účinkom poklesu, ale aj s vplyvom dumpingového dovozu v období klesajúcej spotreby. Napriek tomu prešetrovanie ukázalo, že výrobné odvetvie Únie: i) si zachovalo svoju výrobnú kapacitu v očakávaní dočasného charakteru krízy a blížiaceho oživenia a nemožno očakávať, že prispôsobí svoje kapacity pre rastúci objem dovozu z ČĽR uskutočneného za neprirodzene nízke, dumpingové ceny; ii) nepretržite rozvíjalo svoju skladbu výrobkov so zameraním na vyššiu hodnotu špecializovaných výrobkov, kde je konkurencia ČĽR menej výrazná, a iii) znížilo svoju pracovnú silu o 8 % a znížilo priemerné mzdové náklady na zamestnanca o 2 % v posudzovanom období (ak sa toto zníženie posudzuje len v období krízy, t. j. medzi 2008 a OP, tak predstavuje až 19 a 11 percentuálnych bodov v uvedenom poradí). Všetky tieto prvky ukazujú, že výrobné odvetvie Únie bolo veľmi aktívne v prijímaní opatrení v snahe reagovať na negatívne účinky vyplývajúce z utrpenej ujmy. Uvedené kroky sa však ukázali ako nedostatočné na vyrovnanie poškodzujúcich účinkov dumpingových dovozov v období slabého dopytu.

(69)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 109 a 110 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(70)

Žiadne z tvrdení predložených zainteresovanými stranami nepreukazuje, že dosah iných faktorov ako dumpingový dovoz z ČĽR stačí na vyvrátenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a zistenou značnou ujmou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie v OP značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(71)

Závery o príčinnej súvislosti v dočasnom nariadení, ktoré sú zhrnuté v odôvodneniach 111 až 113, sa týmto potvrdzujú.

(72)

Vzhľadom na pripomienky predložené stranami Komisia pokračovala vo svojej analýze týkajúcej sa záujmu Únie.

(73)

Pokiaľ ide o záujem výrobného odvetvia Únie, neboli prijaté žiadne ďalšie pripomienky alebo informácie. Preto sa zistenia uvedené v odôvodneniach 116 až 120 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(74)

Vzhľadom na to, že k tomuto bodu neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 121 až 123 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(75)

Po uložení dočasných opatrení používateľská spoločnosť, ktorá nespolupracovala, predložila pripomienky týkajúce sa záujmu Únie. Používateľ najmä tvrdil, že vplyv antidumpingových opatrení bude pre spoločnosť významný. Uviedol, že rúrky z nehrdzavejúcej ocele sú rozhodujúcim komponentom viacerých nadväzujúcich výrobkov vrátane tých, ktoré vyrába tento používateľ (napr. výmenníky tepla), a že má aj ďalšiu obavu týkajúcu sa bezpečnosti zásobovania vzhľadom na oneskorenie, s ktorým má táto spoločnosť skúsenosti v súvislosti s určitými dodávkami výrobcov v Únii.

(76)

Keďže tento používateľ nakupuje len 5 % svojich rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele z Číny, možný vplyv na túto spoločnosť by sa javil obmedzený z hľadiska nákladov, ako aj bezpečnosti zásobovania.

(77)

Pokiaľ ide najmä o údajný nákladový dosah, spoločnosť nedokázala podložiť toto tvrdenie skutočnými údajmi. Ďalej je potrebné pripomenúť, ako sa uvádza v odôvodneniach 124 a 125 dočasného nariadenia, že vplyv na náklady jediného úplne spolupracujúceho používateľa sa považoval za bezvýznamný z hľadiska celej spoločnosti, ako aj jej divízie, ktorá používa rúrky z nehrdzavejúcej ocele.

(78)

Pokiaľ ide o otázku bezpečnosti zásobovania, na ktorú upozornil používateľ, je potrebné pripomenúť, že existuje veľké množstvo iných tretích krajín než ČĽR, ktoré naďalej dovážajú rúrky z nehrdzavejúcej ocele do Európskej únie. Okrem toho, keďže priemyselné odvetvie EÚ zostáva najvýznamnejším dodávateľom výrobku, jeho ďalšia existencia je rozhodujúca aj pre odvetvie používateľov.

(79)

Aj keď v dočasnej fáze sa takisto uvažovalo o tom, že antidumpingové opatrenia môžu mať závažnejší dosah na tých používateľov, ktorí používajú značné množstvo rúrok z nehrdzavejúcej ocele dovážané z ČĽR na výrobu ich nadväzujúcich výrobkov (pozri odôvodnenie 126 dočasného nariadenia), vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne odôvodnené tvrdenia ani nové informácie po dočasnom zverejnení, možno usúdiť, že základné prínosy pre výrobné odvetvie Únie z uloženia antidumpingových opatrení vyvážia očakávané negatívne účinky na takýchto používateľov. Preto sa zistenia týkajúce sa záujmu používateľov uvedené v odôvodneniach 124 až 130 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(80)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno dospieť ku konečnému záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zavedeniu konečného antidumpingového cla na dovoz príslušných výrobkov s pôvodom v ČĽR. Týmto sa potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 131 a 132 dočasného nariadenia.

(81)

Navrhovatelia tvrdili, že 5 % cieľový zisk určený v dočasnej fáze bol prinízky, a zopakovali názor, že úroveň 12 % by bola oprávnená vzhľadom na skutočnosť, že toto výrobné odvetvie je kapitálovo náročné a vyžaduje si neustále technické zlepšenia a inovačné aktualizácie, čo znamená podstatné investície. Navrhovatelia tvrdili, že takáto úroveň ziskovosti by bola potrebná na vytvorenie dostatočnej návratnosti kapitálu a umožnenie týchto investícií. Uvedené tvrdenie však nebolo presvedčivo odôvodnené skutočnými hodnotami. Preto sa usúdilo, že 5 % ziskové rozpätie určené v dočasnej fáze sa má zachovať.

(82)

Pokiaľ ide o určenie úrovne odstránenia ujmy, ako sa už uviedlo v odôvodnení 45, malá oprava v súvislosti s úpravou úrovne obchodu, ktorá mala vplyv na výpočet cenového podhodnotenia, sa tiež použila na výpočet úrovne odstránenia ujmy.

(83)

Uvedená zmena viedla k menšej revízii úrovne odstránenia ujmy. V dôsledku toho je úroveň odstránenia ujmy v rozmedzí od 48,3 % do 71,9 %, ako sa uvádza v tabuľke:

(84)

Jeden vyvážajúci výrobca ČĽR tvrdil, že v dôsledku ujmy spôsobenej hospodárskou krízou má rozpätie ujmy vychádzať skôr z cenového podhodnotenia než z predaja pod cenu, tvrdiac, že táto metóda sa použila v rade antidumpingových konaní (4). Vo všetkých prešetrovaniach uvádzaných vyvážajúcimi výrobcami však existovali konkrétne dôvody súvisiace s výrobným odvetvím alebo hospodárskym odvetvím (napr. hrozba vytvorenia monopolu, podstatné zvýšenie kapacity výrobného odvetvia Únie na vyspelom trhu, dlhodobé nedosahovanie zisku výrobného odvetvia na svetovej úrovni), ktoré podporovali mimoriadne uplatnenie tejto konkrétnej metodiky. Toto prešetrovanie nie je takýto prípad, pretože hospodárska kríza ovplyvnila globálnu ekonomiku ako takú, a preto ju nemožno považovať za príznačnú pre výrobné odvetvie, ktoré vyrába bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele.

(85)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia sa má uložiť konečné antidumpingové clo na príslušný výrobok na úrovni nižšieho zo zistených rozpätí dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla. Keďže v tomto prípade sú úrovne odstránenia ujmy nižšie ako stanovené dumpingové rozpätia, konečné opatrenia majú vychádzať z úrovne odstránenia ujmy.

(86)

Na základe uvedeného sú sadzby cla vyjadrené ako percento CIF ceny na hranici Únie pred zaplatením cla takéto:

(87)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Zohľadňujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o príslušné spoločnosti. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využiť a vzťahuje sa na ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(88)

V záujme minimalizovania rizík obchádzania v dôsledku veľkých rozdielov v colných sadzbách sa v tomto prípade pokladajú za potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingových ciel. Medzi tieto osobitné opatrenia patrí predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá zodpovedá požiadavkám stanoveným v prílohe II k tomuto nariadeniu. Pri dovoze, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, sa uplatní zvyškové antidumpingové clo uplatniteľné na všetkých ostatných vývozcov.

(89)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa uplatňujú nižšie individuálne sadzby cla, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností, a ak sú splnené podmienky, sa môže začať prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení. Uvedeným prešetrovaním sa môže okrem iného preskúmať potreba odstránenia individuálnych sadzieb cla a následného uloženia celoštátneho cla.

(90)

Každú žiadosť o uplatňovanie sadzby individuálneho antidumpingového cla pre spoločnosť (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne predložiť Komisii (5) spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie príslušným spôsobom zmení a doplní prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne sadzby cla.

(91)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz niektorých bezšvových rúr a rúrok s pôvodom v ČĽR. Takisto sa im poskytla lehota, v rámci ktorej sa mohli po konečnom zverejnení vyjadriť.

(92)

Pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa riadne zvážili. Žiadna z pripomienok nebola takého charakteru, aby mohla zmeniť zistenia prešetrovania.

(93)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla sa celoštátna úroveň cla má uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(94)

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie všetkým novým vývozcom a spolupracujúcim spoločnostiam nezaradeným do vzorky uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu sa má prijať ustanovenie, podľa ktorého by sa vážené priemerné clo uložené spolupracujúcim spoločnostiam nezaradeným do vzorky uplatňovalo na všetkých nových vývozcov, ktorí by inak mali právo na preskúmanie podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia, keďže tento článok sa neuplatňuje v prípade, že sa uskutočnil výber vzorky.

(95)

Vzhľadom na rozsah zistených dumpingových rozpätí a vzhľadom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie (konečné clo uložené týmto nariadením stanovené na úrovni vyššej, ako je dočasné clo uložené dočasným nariadením) sa konečný výber sumy zabezpečenej z dočasného antidumpingového cla uloženého dočasným nariadením považuje za potrebný,

—

do Únie nevyvážal výrobok opísaný v článku 1 ods. 1 počas obdobia prešetrovania (od 1. júla 2009 do 30. júna 2010),

—

nie je vo vzťahu so žiadnym vývozcom ani výrobcom vČĽR, na ktorých sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením,

—

v skutočnosti vyvážal do Únie príslušný výrobok po období prešetrovania, na základe ktorého boli uložené opatrenia, alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyvážať značné množstvo do Únie,

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/20

(1)

Na prevádzkovateľov lietadiel zaregistrovaných v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ Únie, ako aj na prevádzkovateľov lietadiel používaných prevádzkovateľmi tretej krajiny v rámci Únie by sa mali klásť bezpečnostné požiadavky.

(2)

Po sérii incidentov vo vzduchu, pri ktorých sa nedodržala bezpečná vzdialenosť, vrátane nehôd v Yaizu (Japonsko) v roku 2001 a v Überlingene (Nemecko) v roku 2002, by sa mal súčasný softvér palubného protizrážkového systému aktualizovať. Zo štúdií vyplýva, že pri súčasnom softvéri palubného protizrážkového systému je pravdepodobnosť zrážky vo vzduchu 2,7 × 10–8 na letovú hodinu. Preto sa súčasný systém ACAS II vo verzii 7.0 považuje za neprijateľné bezpečnostné riziko.

(3)

Je nevyhnutné zaviesť novú softvérovú verziu palubného protizrážkového systému (ACAS II) s cieľom zabrániť zrážkam vo vzduchu všetkých lietadiel pohybujúcich sa vo vzdušnom priestore, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 216/2008.

(4)

Na zabezpečenie najvyšších možných bezpečnostných štandardov by sa do lietadiel, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti predpisov o povinnom vybavení lietadiel, ale ktoré boli vybavené systémom ACAS II pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, mal nainštalovať systém ACAS s najnovšou verziou protizrážkového softvéru.

(5)

S cieľom zaručiť, aby sa využili bezpečnostné výhody spojené s novou verziou softvéru, musia sa ňou čo najskôr vybaviť všetky lietadlá. Je však potrebné poskytnúť leteckému priemyslu realistický čas na prispôsobenie sa tomuto novému nariadeniu so zohľadnením dostupnosti nového vybavenia.

(6)

Agentúra pripravila návrh vykonávacích pravidiel a predložila ho v podobe stanoviska Komisii v súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva zriadeného na základe článku 65 nariadenia (ES) č. 216/2008,

a)

prevádzkovatelia lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 216/2008, ktorí uskutočňujú lety do Únie, v rámci Únie a z Únie, ako aj

b)

prevádzkovatelia lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 216/2008, ktorí uskutočňujú lety v rámci vzdušného priestoru nad územím, na ktoré sa vzťahuje zmluva, ako aj v ktoromkoľvek vzdušnom priestore, v ktorom členské štáty uplatňujú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 (2).

1.

„palubný protizrážkový systém (ACAS)“ je lietadlový systém založený na využití signálov odpovedača sekundárneho prehľadového radaru (SSR), ktorý pracuje nezávisle od pozemných zariadení a poskytuje pilotovi upozornenie na potenciálne konfliktné lietadlá vybavené odpovedačom SSR;

2.

„palubný protizrážkový systém II (ACAS II)“ je palubný protizrážkový systém, ktorý okrem informácií o prevádzke poskytuje aj rady na vertikálne vyhnutie sa zrážke;

3.

„signalizácia rady na vyhnutie (RA)“ je upozornenie pre letovú posádku s odporúčaním vykonania manévru s cieľom vzdialiť sa od všetkých hrozieb alebo obmedzenia manévru s cieľom zachovať existujúci odstup;

4.

„informácia o prevádzke (TA)“ je upozornenie pre letovú posádku, že blízkosť iného lietadla predstavuje potenciálnu hrozbu.

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/23

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 2257/94 zo 16. septembra 1994, ktorým sa ustanovuje norma kvality pre banány (2), nariadenie Komisie (ES) č. 2898/95 z 15. decembra 1995 týkajúce sa overovania zhody s normami kvality pre banány (3) a nariadenie Komisie (ES) č. 239/2007 zo 6. marca 2007, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 404/93, pokiaľ ide o požiadavky na oznamovanie v odvetví banánov (4) bolo podstatným spôsobom zmenené a doplnené (5). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mali tieto nariadenia kodifikovať, tak že sa zahrnú do jednotného aktu.

(2)

Nariadenie (ES) č. 1234/2007 určuje ustanovenie týkajúce sa obchodných noriem pre banány. Účelom týchto noriem je zabezpečiť, aby bol trh zásobovaný výrobkami jednotnej a uspokojivej kvality, osobitne v prípade banánov zberaných v Únii, v prípade ktorých sa musí vyvinúť úsilie na zlepšenie ich kvality.

(3)

Vzhľadom na široký rozsah odrôd predávaných v Únii a v rôznych obchodných zvyklostiach, mala by sa stanoviť minimálna norma pre nezrelé zelené banány bez toho, aby bolo dotknuté neskoršie zavedenie noriem uplatňovaných na rôznych stupňoch obchodu. Znaky figových banánov a spôsob ich predaja sú také, že by nemali byť predmetom noriem Únie.

(4)

Javí sa byť vhodné - vzhľadom na sledované ciele - umožniť naďalej uplatňovať existujúce normy členských štátov dorábajúcich banány na ich vlastnú výrobu, avšak iba na stupňoch nasledujúcich po nezrelých zelených banánoch, za predpokladu, že tieto pravidlá nie sú v rozpore s normami Únie a neprekážajú voľnému pohybu banánov v Únii.

(5)

Mala by sa zohľadniť skutočnosť, že klimatické faktory spôsobujú ťažké podmienky na Madeire, Azorách, Algarve, Kréte, Lakónii a Cypre, a preto banány sa tam nevyvinú do ustanovenej minimálnej dĺžky. V takýchto prípadoch by sa takéto banány ešte mohli predávať, ale iba v II. triede.

(6)

Mali by sa prijať opatrenia na zabezpečenie jednotného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa obchodných noriem pre banány, najmä čo sa týka kontrol zhody.

(7)

Berúc náležite do úvahy povahu veľmi rýchlo sa kaziaceho výrobku a obchodné praktiky a kontrolné postupy používané v obchode, bude ustanovené, že tieto kontroly zhody budú vykonávané v zásade na úrovni, na ktorej sa uplatňujú normy.

(8)

Výrobok, ktorý vyhovel kontrolám v tomto štádiu, sa považuje za výrobok vyhovujúci normám. Toto hodnotenie nebude mať dosah na žiadne neohlásené kontroly vykonané následne až po štádium dozrievacieho skladu.

(9)

Kontrola zhody by nemala byť systematická, ale musí byť náhodná, pri hodnotení celkovej vzorky odobratej náhodne z vybranej dávky na kontrolu, vykonaná príslušným orgánom a považovaná za reprezentatívnu pre celú dávku. Na tento účel by sa mali uplatňovať príslušné ustanovenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (6).

(10)

Obchod s banánmi je predmetom veľkej konkurencie. Dotknutí obchodníci sami zaviedli prísne kontroly. Kontroly by nemali byť vykonávané na úrovni ustanovenej obchodníkmi, ktorí ponúkajú dostatočné záruky, čo sa týka zamestnancov a manipulačných priestorov, a ktorí zabezpečujú, že banány, ktoré predávajú v Únii, vyhovujú normám Únie. Takéto vyňatie by malo byť udelené členským štátom v oblasti, kde sa majú kontroly zhody zo zásady uskutočniť. Takéto vyňatia sa musia odňať, pokým sa nesplnia normy a podmienky vzťahujúce sa na toto nariadenie.

(11)

Na to, aby sa kontroly mohli vykonať, príslušní obchodníci by mali dodať príslušným orgánom informácie.

(12)

Osvedčenie zhody vydávané po ukončení kontrol by nemal predstavovať sprievodný doklad pre banány až po konečné štádium predaja na trhu, ale doklad o dôkaze zhody banánov s normami Únie až po štádium dozrievajúceho skladu v súlade s rozsahom platnosti tejto normy, ktorý sa musí predložiť na požiadanie príslušných úradov. Musí sa zdôrazniť, že banány nevyhovujúce normám ustanoveným v tomto nariadení sa nesmú predávať na spotrebu v čerstvom stave na území Únie.

(13)

Na monitorovanie fungovania trhu s banánmi je potrebné, aby Komisia dostávala informácie o produkcii a uvádzaní na trh banánov vyrobených v Únii. Je potrebné ustanoviť pravidlá vzťahujúce sa na oznamovanie takýchto informácií členskými štátmi.

(14)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov,

a)

nebránia voľnému pohybu banánov pochádzajúcich z tretích krajín alebo iných oblastí Únie a vyhovujú obchodným normám uvedeným v článku 1; a

b)

nie sú nezlučiteľné s obchodnými normami uvedenými v článku 1.

a)

majú inšpektorov, ktorí absolvovali školiace kurzy uznané príslušnými vnútroštátnymi úradmi;

b)

majú vybavenie a priestory potrebné na výkon kontroly zhody a na analýzy potrebné ku kontrole a

c)

majú zodpovedajúce zariadenia na sprostredkovanie informácií.

a)

majú zamestnancov skúsených v oblasti obchodných noriem a manipulácie a zariadenia na výkon kontroly;

b)

uschovávajú záznamy z pracovných postupov, ktoré vykonávajú; a

c)

preukazujú záruky, že kvalita banánov, ktoré predávajú, vyhovuje obchodným normám uvedených v článku 1.

a)

množstvo banánov vypestovaných v Únii, ktoré sa uvádzajú na trh:

b)

priemerné predajné ceny zelených banánov vypestovaných v Únii na miestnych trhoch, ktoré sa uvádzajú na trh v ich pestovateľskej oblasti;

c)

priemerné predajné ceny zelených banánov v štádiu dodania v prvom prístave vykládky (nevyložený tovar) vzhľadom na banány vypestované v Únii, ktoré sú uvedené na trh v Únii mimo ich pestovateľskej oblasti;

d)

prognózy údajov uvedených v písmenách a), b) a c) na dve za sebou nasledujúce vykazované obdobia.

a)

Kanárske ostrovy;

b)

Guadeloupe;

c)

Martinik;

d)

Madeira, Azory a Algarve;

e)

Kréta a Lakónia;

f)

Cyprus.

a)

január až apríl vrátane;

b)

máj až august vrátane;

c)

september až december vrátane.

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/35

(1)

Príloha I sa nahrádza znením prílohy I k tomuto nariadeniu.

(2)

Príloha II sa nahrádza znením prílohy II k tomuto nariadeniu.