9.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/1

(1)

Komisia rokovala s Medzinárodnou organizáciou civilného letectva o memorande o spolupráci, ktorým sa poskytuje rámec pre posilnenú spoluprácu („memorandum o spolupráci“) v súlade s mandátom prijatým Radou 17. decembra 2009, ktorým sa Komisia oprávňuje na otvorenie rokovaní.

(2)

Obe zmluvné strany parafovali memorandum o spolupráci 27. septembra 2010 počas 37. zhromaždenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva v Montreale.

(3)

Memorandum o spolupráci by sa malo podpísať a do ukončenia postupov potrebných na jeho uzavretie predbežne vykonávať,

9.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/8

9.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/14

(1)

Nariadením (ES) č. 2604/2000 (2) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“) s pôvodom okrem iného v Indii (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Po preskúmaní pred uplynutím platnosti Rada nariadením (ES) č. 192/2007 (3) uložila konečné antidumpingové clo na ďalšie obdobie piatich rokov. Antidumpingové opatrenia boli po čiastočnom predbežnom preskúmaní (ďalej len „posledné revízne prešetrovanie“) zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1286/2008 (4). Opatrenia boli stanovené na úrovni odstránenia ujmy a spočívajú v osobitnom antidumpingovom cle. Sadzba cla sa pohybuje vo výške od 87,5 EUR do 200,9 EUR za tonu pre jednotlivo uvedených indických výrobcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 153,6 EUR za tonu uloženého na dovoz od ostatných výrobcov (ďalej len „súčasné clo“).

(2)

Nariadením (ES) č. 2603/2000 (5) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz PET s pôvodom okrem iného v Indii. Po preskúmaní pred uplynutím platnosti Rada nariadením (ES) č. 193/2007 (6) uložila konečné vyrovnávacie clo na ďalšie obdobie piatich rokov. Vyrovnávacie opatrenia boli po poslednom revíznom prešetrovaní zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1286/2008. Uvedené vyrovnávacie opatrenia spočívajú v osobitnom cle. Sadzba cla sa pohybuje od 0 EUR do 106,5 EUR za tonu pre jednotlivo uvedených indických výrobcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 69,4 EUR za tonu uloženého na dovoz od ostatných výrobcov (ďalej len „súčasné vyrovnávacie opatrenia“).

(3)

Rozhodnutím 2000/745/ES (7) Komisia prijala ponuky záväzkov predložené niekoľkými vyvážajúcimi výrobcami, pričom stanovila minimálnu dovoznú cenu (ďalej len „záväzok“).

(4)

Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia podala spoločnosť Reliance Industries Limited, indický vyvážajúci výrobca PET (ďalej len „žiadateľ“). Žiadosť bola obmedzená na preskúmanie dumpingu v súvislosti so žiadateľom. Žiadateľ súčasne požiadal o preskúmanie súčasných vyrovnávacích opatrení. Na dovoz výrobkov vyrábaných žiadateľom sa uplatňuje zostatkové antidumpingové clo a zostatkové vyrovnávacie clo a na predaj žiadateľa do Únie sa vzťahuje uvedený záväzok.

(5)

Žiadateľ poskytol dôkazy prima facie, že na vyrovnanie dumpingu už nie je potrebné ďalej uplatňovať súčasné clo na súčasnej úrovni. Žiadateľ najmä tvrdil, že došlo k významným zmenám výrobných nákladov spoločnosti a že tieto zmeny od uloženia súčasného cla viedli k podstatne nižšiemu dumpingovému rozpätiu. Zo žiadateľovho porovnania jeho cien na domácom trhu a jeho vývozných cien do Únie vyplynulo podstatne nižšie dumpingové rozpätie, ako je úroveň súčasného cla.

(6)

Po porade s poradným výborom Komisia stanovila, že žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy prima facie na začatie čiastočného predbežného preskúmania (ďalej len „toto preskúmanie“), a prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania (8) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie10. júna 2010 informovala o začatí čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, obmedzeného na preskúmanie dumpingu v súvislosti so žiadateľom.

(7)

Výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, je polyetyléntereftalát (PET) s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou, v súlade s normou ISO 1628-5, v súčasnosti zaradený v rámci číselného znaku KN 3907 60 20 a s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“).

(8)

Prešetrovaním sa ukázalo, že príslušný výrobok vyrábaný v Indii a predávaný do Únie je zhodný, pokiaľ ide o fyzikálne a chemické vlastnosti a použitia, s výrobkom vyrábaným a predávaným na domácom trhu v Indii. Dospelo sa preto k záveru, že výrobky predávané na domácom a na vývoznom trhu sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Keďže toto preskúmanie bolo obmedzené na stanovenie dumpingu v súvislosti so žiadateľom, neboli vyvodené žiadne závery v súvislosti s výrobkom vyrábaným a predávaným výrobným odvetvím Únie na trhu Únie.

(9)

Komisia o začatí preskúmania oficiálne informovala žiadateľa, zástupcov vyvážajúcej krajiny a združenie výrobcov z Únie. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(10)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(11)

S cieľom získať informácie považované za potrebné na účely prešetrovania Komisia zaslala žiadateľovi dotazník, ktorý bol lehote stanovenej na tento účel vyplnený a zaslaný späť.

(12)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu. Komisia vykonala overovaciu návštevu v priestoroch žiadateľa v Bombaji v Indii.

(13)

Prešetrovanie dumpingu sa týkalo obdobia od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(14)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa skúmalo, či sa okolnosti dumpingu významne zmenili a či má takáto zmena trvalý charakter.

(15)

Žiadateľ tvrdil, že zmeny jeho normálnej hodnoty a vývozných cien, ku ktorým došlo od pôvodného prešetrovania, ktorým sa stanovilo jeho dumpingové rozpätie, boli výsledkom významnej zmeny výrobných nákladov. Podľa žiadateľa bola zmena jeho výrobných nákladov spojená so znížením ciel uplatňovaných v Indii na dovoz základnej suroviny, ktorá sa využíva vo výrobnom procese žiadateľa. Žiadateľ tiež tvrdil, že zníženie ciel viedlo k zníženiu vývozných stimulov, čo vyústilo do zmeny cien pri predaji na domácom trhu, ktoré sa použili pri stanovení normálnej hodnoty.

(16)

Zistilo sa však, že napriek zníženiu cla a vývozných stimulov boli ceny spoločnosti pri predaji na domácom trhu, ktoré sa použili na stanovenie normálnej hodnoty počas ORP, vyššie ako ceny použité v pôvodnom prešetrovaní, v ktorom sa stanovilo dumpingové rozpätie žiadateľa. Vyššie ceny pri predaji na domácom trhu vyplynuli okrem iného z vyšších nákladov na niektoré suroviny a iné vstupy.

(17)

Pokiaľ ide o ceny pri vývoze do Únie počas ORP, tieto ceny sa stanovili podľa článku 2 ods. 8 a 9 základného nariadenia. Muselo sa však preskúmať najmä to, či vývozné ceny žiadateľa počas ORP ovplyvnila existencia cenového záväzku, na základe ktorého bol žiadateľ povinný predávať svoj výrobok na trh Únie za cenu vyššiu ako minimálna dovozná cena stanovená na každý mesiac. Z nižšie uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že vývoz do Únie bol skutočne ovplyvnený uvedeným cenovým záväzkom. Vzhľadom na to, že žiadateľ musel dodržať minimálnu dovoznú cenu vyplývajúcu z jeho záväzku, rozhodol sa nevyvážať výrobky do Únie počas konkrétnych mesiacov ORP, v ktorých jeho ceny pri vývoze na iné vývozné trhy boli nižšie ako minimálna dovozná cena.

(18)

Zistilo sa, že žiadateľ predával svoj výrobok do Únie len počas šiestich mesiacov ORP. Na druhej strane, na iné vývozné trhy, kde nemusel dodržiavať povinnosť stanovenú v cenovom záväzku, predával výrobky po celé toto obdobie. Ukázalo sa, že ceny pri vývoze do tretích krajín boli počas mesiacov, v ktorých žiadateľ nevyvážal výrobky do Únie, značne nižšie ako stanovená minimálna dovozná cena. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné odôvodnene predpokladať, že jediným dôvodom, pre ktorý žiadateľ vo zvyšných mesiacoch nepredával výrobky do Únie, bolo, že musel dodržiavať záväzky a nemohol predávať výrobky za cenu nižšiu ako stanovená minimálna dovozná cena.

(19)

Žiadateľ spochybnil zistenie, podľa ktorého bol dôvod, pre ktorý nepredával výrobky na trh Únie, spojený s existujúcim záväzkom. Tvrdil, že pokiaľ ide o jeho predaj na iné veľké vývozné trhy počas ORP, v niektorých mesiacoch neuskutočnil žiadny predaj, a nepravidelný predaj teda nebol osobitnou črtou trhu Únie. Ďalej tvrdil, že mesačným porovnávaním cien príslušného výrobku pri dovoze do Únie zo všetkých ostatných vyvážajúcich krajín a/alebo cien pri dovoze príslušného výrobku s pôvodom v Indii s mesačnou minimálnou dovoznou cenou spoločnosti by sa preukázalo, že žiadateľ mohol predávať výrobky do Únie vo všetkých mesiacoch ORP bez toho, aby porušil svoje záväzky.

(20)

S tvrdeniami žiadateľa nie je možné súhlasiť, pretože spoločnosť na jednej strane zamerala svoju činnosť na vybrané jednotlivé trhy, ktoré majú vlastné špecifiká a nenaznačujú, prečo spoločnosť nepredávala výrobky do Únie. Na druhej strane, porovnania uskutočnené žiadateľom vychádzali z celkových štatistických údajov, zatiaľ čo zistenia v rámci tohto preskúmania sú založené na údajoch týkajúcich sa danej spoločnosti, ktoré majú väčšiu výpovednú hodnotu a predstavujú spoľahlivejší základ, pokiaľ ide o vyvodzovanie záverov. Tvrdenia predložené žiadateľom tiež neboli úplne nesporné, napr. v niektorých mesiacoch boli celkové ceny pri dovoze do Únie skutočne vyššie ako minimálna dovozná cena, zatiaľ čo v iných obdobiach boli nižšie ako táto cena, a preto z nich nie je možné vyvodiť žiadne všeobecné závery. Je však nepopierateľné, že žiadateľ uskutočnil predaj do Únie len v mesiacoch, keď sa celkové ceny pri dovoze do Únie rovnali minimálnej dovoznej cene alebo ju presahovali.

(21)

Tvrdenie žiadateľa, že ak by bol chcel predávať výrobky na trh Únie počas šiestich mesiacov, v ktorých predával výrobky na iných vývozných trhoch za cenu nižšiu ako jeho minimálna dovozná cena, mohol tak urobiť, sa zamieta ako špekulatívne a nepodložené. Žiadateľ nepredložil žiadne iné tvrdenie v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré nepredával výrobky do Únie počas uvedených šiestich mesiacov, zatiaľ čo v rovnakom čase predával tie isté výrobky na iných vývozných trhoch za cenu nižšiu ako jeho minimálna dovozná cena. Preto sa dospelo k záveru, že žiadateľ počas určitého obdobia nepredával výrobky do Únie, pretože by musel plniť záväzok. V dôsledku toho nie sú vývozné ceny účtované na trhu Únie počas ORP spoľahlivé.

(22)

Urobilo sa tiež porovnanie cien žiadateľa pri predaji na trh Únie a cien, ktoré dosiahol na iných vývozných trhoch, kde nemal povinnosť vyplývajúcu z cenového záväzku. Zistilo sa, že vývozné ceny na tieto trhy bez cenových záväzkov boli počas ORP neustále nižšie.

(23)

Žiadateľ spochybnil závery vyvodené na základe porovnania cien pri vývoze do Únie a na ostatné vývozné trhy, pričom tvrdil, že pri analýze podľa jednotlivých krajín sa zistí, že ceny účtované na niekoľkých ďalších vývozných trhoch presahujú ceny účtované na trhu Únie. V tejto súvislosti má však väčšiu výpovednú hodnotu porovnanie priemerných cien než individuálne rozdiely pri porovnaní jednotlivých krajín, ktoré závisia od veľkosti konkrétneho trhu ako aj od osobitých faktorov hospodárskej súťaže, ktoré na danom trhu pôsobia.

(24)

Bežnú cenovú politiku spoločnosti preto lepšie odrážajú ceny pri vývoze na tretie trhy. Z rozdielu cien medzi cenami pri vývoze do Únie a pri vývoze do zvyšku sveta vyplýva, že existujú silné ekonomické argumenty, ktoré by mohli žiadateľa viesť k tomu, aby predával výrobky do Únie za nižšie ceny, ak by nebola stanovená minimálna dovozná cena. Za týchto okolností sa usudzuje, že každé novo vypočítané dumpingové rozpätie vychádzajúce z cien pri vývoze do Únie počas ORP by takto bolo stanovené na základe cien, ktoré sa významne a trvale nezmenili. Rovnaký záver platí aj v súvislosti s tvrdením žiadateľa uvedeným v odôvodnení 5, že z porovnania jeho cien na domácom trhu a jeho cien pri vývoze do Únie by vyplynulo nižšie dumpingové rozpätie, ako je úroveň súčasného cla.

(25)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je splnená podmienka stanovená v článku 11 ods. 3 základného nariadenia, že okolnosti dumpingu sa významne zmenili. Na vyrovnanie dumpingu je preto potrebné naďalej uplatňovať opatrenia na súčasnej úrovni.

(26)

Žiadateľ po zverejnení nástojil na tom, že ceny, ktoré účtuje na trhu Únie, sú úplne spoľahlivé. Vzhľadom na to, že tieto vývozné ceny sa v čase medzi pôvodným obdobím prešetrovania a ORP značne zvýšili, malo by sa dospieť k záveru, že aj vývozné praktiky spoločnosti sa počas tohto obdobia významne a trvale zmenili. Preto sa údajne významne a trvale znížilo aj dumpingové rozpätie spoločnosti.

(27)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že trvalý charakter zmeny okolností nie je nevyhnutne rozhodujúcim prvkom posúdenia, ktoré sa má uskutočniť po začatí preskúmania, ale že dôležitejšia je skutočnosť, či je na vyrovnanie dumpingu potrebné naďalej uplatňovať clo. Poukázal na základnú zásadu stanovenú v článku 11 ods. 1 základného nariadenia a v článku 11 ods. 1 Antidumpingovej dohody WTO, že antidumpingové opatrenia by mali zostať v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, v akom sú potrebné na prijatie odvetných opatrení proti dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu. V tejto súvislosti žiadateľ tvrdil, že pri analýze tejto potreby by sa malo so zameraním na budúcnosť posúdiť prinajmenšom to, či je pravdepodobné alebo či sa predpokladá, že dôjde k opakovanému výskytu dumpingu na predtým stanovenej úrovni.

(28)

V článku 11 ods. 1 základného nariadenia sa stanovuje, že „antidumpingové opatrenie zostane v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, v akom je to potrebné na prijatie odvetných opatrení proti dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu“. Táto zásada platí aj v súvislosti s predbežnými preskúmaniami, ako je súčasné preskúmanie, v súvislosti s ktorými sa v článku 11 ods. 3 základného nariadenia okrem iného stanovuje, že „[…] Predbežné preskúmanie sa začne, ak príslušná žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že pokračujúce uloženie opatrenia už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu a/alebo že je nepravdepodobné, že by ujma pokračovala, alebo sa opakovane vyskytovala, ak by sa opatrenie zrušilo alebo zmenilo […].“ V uvedenom ustanovení sa stanovuje predpoklad, ktorý musí byť splnený, keď zainteresovaná strana považuje úroveň opatrení za príliš nízku alebo príliš vysokú a na základe toho požaduje preskúmanie daných opatrení. V súvislosti s postupom po začatí preskúmania sa v článku 11 ods. 3 základného nariadenia ďalej explicitne stanovuje, že „pri vykonávaní zisťovania podľa tohto odseku môže Komisia okrem iného zvážiť, či sa okolnosti, ktoré sa týkajú dumpingu […] významne zmenili […]. V týchto prípadoch sa berie do úvahy konečné určenie všetkých relevantných a náležite zdokumentovaných dôkazov“. V článku 11 ods. 3 sa preto stanovuje ďalšie kritérium posúdenia (t. j. významná zmena okolností) v prípade predbežných preskúmaní, ktoré by sa malo počas prešetrovania posúdiť spolu s predpokladom pre začatie preskúmania (t. j. posúdenie či sú opatrenia na súčasnej úrovni naďalej potrebné) ako tvrdil žiadateľ.

(29)

Je tiež potrebné uviesť, že pri predbežných revíznych prešetrovaniach je bežnou praxou preskúmať trvalý charakter zmenených okolností, ktoré sa počas prešetrovania zistili. V tejto súvislosti sa v judikatúre Všeobecného súdu Európskej únie (9) potvrdzuje, že „inštitúcie majú veľkú mieru voľnej úvahy, vrátane možnosti použiť odhad budúcej politiky cien dotknutých vývozcov v rámci skúmania potreby zachovania existujúcich opatrení“. Z dostupných dôkazov vyplýva, že vývozné ceny účtované žiadateľom na trhu Únie nezodpovedajú skutočnej cenovej politike žiadateľa, a preto, ako sa uvádza v odôvodnení 21, vývozné ceny účtované na trhu Únie počas ORP nie sú spoľahlivé, takže každé novo vypočítané dumpingové rozpätie vychádzajúce z týchto cien by takto bolo stanovené na základe cien, ktoré sa významne a trvale nezmenili, ako sa uvádza v odôvodnení 24.

(30)

Napriek záveru, že ceny pri vývoze do Únie sa významne a trvale nezmenili, sa zvážili tvrdenia žiadateľa a skutočnosť, či sú na vyrovnanie dumpingu naďalej potrebné opatrenia na súčasnej úrovni. Žiadateľ v tejto súvislosti tvrdil, že súčasná úroveň opatrení je jednoznačne príliš vysoká, keďže jeho dumpingové rozpätie je značne nižšie ako to, ktoré sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní, a jeho vývozné praktiky na iných trhoch potvrdzujú, že zmena dumpingového rozpätia odráža vývoj, ktorý možno odôvodnene očakávať v budúcnosti. Zistilo sa však, že tieto tvrdenia nie sú podložené. Po prvé, v súvislosti s vývoznými praktikami žiadateľa na iných trhoch sa zistilo, že v rozpore s tvrdením uvedeným v jeho žiadosti boli ceny pri vývoze na tieto trhy v priemere o takmer 10 % nižšie ako ceny pri vývoze do Únie. Medzi tieto vývozné trhy tretích krajín patrí niekoľko krajín s rôznou veľkosťou trhu, pričom niektoré z nich pravdepodobne nemajú domácu výrobu PET. Tieto trhy teda majú vlastné individuálne charakteristiky hospodárskej súťaže, ktoré vedú k odlišným cenám a trendom, než sú ceny a trendy na trhu Únie. Po druhé, aj keby sa zistilo, že súčasná úroveň opatrení by sa mala zmeniť, pretože už nie je na vyrovnanie dumpingu potrebná, vzhľadom na tieto zistenia nie je možné s primeranou presnosťou stanoviť, aká by bola primeraná úroveň, keďže nie sú k dispozícii spoľahlivé vývozné ceny vyplývajúce z bežných podmienok na trhu Únie a odrážajúce tieto podmienky.

(31)

Žiadateľ sa napokon domnieval, že by sa mohla vykonať úprava v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia, a najmä s jeho písmenom k) kvôli „rozdielom v iných faktoroch […] ak sa preukáže, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien požadovanú v tomto odseku“.

(32)

Vzhľadom na záver uvedený vyššie, že vývozné ceny sa významne a trvale nezmenili, nie je možné stanoviť dumpingové rozpätie. Z tohto dôvodu nie je žiadosť o úpravu relevantná a zamieta sa.

(33)

Vzhľadom na zistenia, že okolnosti dumpingu sa významne a trvale nezmenili, sa dospelo k záveru, že toto preskúmanie by sa malo ukončiť bez zmeny sadzby cla pre žiadateľa. Antidumpingové opatrenia uložené nariadením (ES) č. 1286/2008 na dovoz PET vyrábaného žiadateľom by sa preto nemali zmeniť.

(34)

Žiadateľ ako aj ostatné zainteresované strany boli informovaní o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo navrhnúť ukončenie tohto preskúmania. Neboli predložené žiadne pripomienky, na základe ktorých by bolo potrebné zmeniť uvedený záver.

(35)

Toto preskúmanie by sa preto malo ukončiť bez akejkoľvek zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 192/2007,

9.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/19

(1)

Nariadením (ES) č. 2603/2000 (2) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“) s pôvodom okrem iného v Indii (ďalej len „pôvodné antisubvenčné prešetrovanie“). Po preskúmaní pred uplynutím platnosti Rada nariadením (ES) č. 193/2007 (3) uložila konečné vyrovnávacie clo na ďalšie obdobie piatich rokov. Vyrovnávacie opatrenia boli po čiastočnom predbežnom preskúmaní (ďalej len „posledné revízne prešetrovanie“) zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1286/2008 (4). Uvedené vyrovnávacie opatrenia spočívajú v osobitnom cle. Sadzba cla sa pohybuje od 0 EUR do 106,5 EUR za tonu pre jednotlivo uvedených indických výrobcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 69,4 EUR za tonu uloženého na dovoz od ostatných výrobcov.

(2)

Nariadením (ES) č. 2604/2000 (5) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz PET s pôvodom okrem iného v Indii (ďalej len „pôvodné antidumpingové prešetrovanie“). Po preskúmaní pred uplynutím platnosti Rada nariadením (ES) č. 192/2007 (6) uložila konečné antidumpingové clo na ďalšie obdobie piatich rokov. Antidumpingové opatrenia boli po poslednom revíznom prešetrovaní zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1286/2008. Opatrenia boli stanovené na úrovni odstránenia ujmy a spočívali v osobitnom antidumpingovom cle. Sadzba cla sa pohybovala od 87,5 EUR do 200,9 EUR za tonu pre jednotlivo uvedených indických výrobcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 153,6 EUR za tonu uloženého na dovoz od ostatných výrobcov (ďalej len „súčasné antidumpingové opatrenia“).

(3)

Rozhodnutím 2000/745/ES (7) Komisia prijala ponuky záväzkov predložené niekoľkými vyvážajúcimi výrobcami, pričom stanovila minimálnu dovoznú cenu (ďalej len „záväzok“).

(4)

Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 19 základného nariadenia podala spoločnosť Reliance Industries Limited, indický vyvážajúci výrobca PET (ďalej len „žiadateľ“). Žiadosť bola obmedzená na preskúmanie subvencovania v súvislosti so žiadateľom. Žiadateľ súčasne požiadal o preskúmanie súčasných antidumpingových opatrení. Na dovoz výrobkov vyrábaných žiadateľom sa uplatňuje zostatkové antidumpingové clo a zostatkové vyrovnávacie clo a na jej predaj do Únie sa vzťahuje uvedený záväzok.

(5)

Žiadateľ poskytol dôkazy prima facie, že na vyrovnanie subvencovania podliehajúceho vyrovnávacím opatreniam už nie je potrebné ďalej uplatňovať uvedené opatrenie na súčasnej úrovni. Žiadateľ najmä poskytol dôkazy prima facie, z ktorých vyplýva, že výška jeho subvencie sa znížila značne po úroveň colnej sadzby, ktorá sa v jeho prípade v súčasnosti uplatňuje. K tomuto zníženiu celkovej úrovne subvencovania došlo najmä v dôsledku značného zníženia výhod poskytovaných v rámci systému úverových colných knižiek (DEPBS).

(6)

Komisia dospela po porade s poradným výborom k záveru, že žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy prima facie, a 10. júna 2010 oznámila začatie čiastočného predbežného preskúmania (ďalej len „súčasné preskúmanie“) podľa článku 19 základného nariadenia oznámením o začatí preskúmania uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (8). Toto preskúmanie bolo obmedzené na preskúmanie subvencovania v súvislosti so žiadateľom.

(7)

Komisia o začatí preskúmania oficiálne informovala žiadateľa, zástupcov vyvážajúcej krajiny a združenie výrobcov z Únie. Zainteresované strany dostali možnosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(8)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(9)

S cieľom získať informácie považované za potrebné na účely prešetrovania Komisia zaslala žiadateľovi a indickej vláde dotazník, ktorý bol lehote stanovenej na tento účel vyplnený a zaslaný späť.

(10)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencovania. Komisia uskutočnila overovacie návštevy v priestoroch žiadateľa v Bombaji v Indii a v priestoroch indickej vlády v Dilí (generálne riaditeľstvo zahraničného obchodu a ministerstvo obchodu) a Bombaji (regionálna kancelária generálneho riaditeľstva zahraničného obchodu).

(11)

Prešetrovanie subvencovania sa týkalo obdobia od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(12)

Dňa 10. júna 2010 (9) Komisia oznámila začatie čiastočného predbežného preskúmania súčasných antidumpingových opatrení podľa článku 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (10) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“) obmedzeného na preskúmanie dumpingu v súvislosti so žiadateľom.

(13)

V paralelnom antidumpingovom prešetrovaní sa zistilo, že okolnosti, pokiaľ ide o dumping, sa významne a trvale nezmenili, a preto sa uvedené prešetrovanie ukončilo bez zmeny súčasných antidumpingových opatrení uplatňovaných na žiadateľa.

(14)

Výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, je PET s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou, v súlade s normou ISO 1628-5, v súčasnosti zaradený v rámci číselného znaku KN 3907 60 20 a s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“).

(15)

Prešetrovaním sa ukázalo, že príslušný výrobok vyrábaný v Indii a predávaný do Únie je zhodný, pokiaľ ide o fyzikálne a chemické vlastnosti a použitia, s výrobkom vyrábaným a predávaným na domácom trhu v Indii. Dospelo sa preto k záveru, že výrobky predávané na domácom a vývoznom trhu sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Keďže súčasné preskúmanie bolo obmedzené na stanovenie subvencovania v súvislosti so žiadateľom, neboli vyvodené žiadne závery v súvislosti s výrobkom vyrábaným a predávaným výrobným odvetvím Únie na trhu Únie.

(16)

Na základe informácií, ktoré poskytli indická vláda a žiadateľ, a vyplnených dotazníkov Komisie sa prešetrili nasledujúce systémy, ktorých súčasťou je údajne poskytovanie subvencií:

(17)

Systémy uvedené pod písmenami a) až e) sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať oznámenia o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch o politike zahraničného obchodu (ďalej len „dokumenty FTP“), ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Pre ORP v tomto prípade sú relevantné dva dokumenty FTP, a to FTP 04-09 a FTP 09-14. Dokument FTP 09-14 nadobudol účinnosť v auguste 2009. Okrem toho indická vláda stanovuje aj postupy upravujúce FTP 04-09 a FTP 09-14 v dokumente Handbook of Procedures [Príručka postupov, zväzok I] (ďalej len „HOP I 04-09“ alebo „HOP I 09-14“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(18)

Systém uvedený pod písmenom f) je založený na zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa zákonom o financiách.

(19)

Systém uvedený pod písmenom g) spravuje vláda štátu Gudžarát a je založený na politike stimulov štátu Gudžarát pre priemysel.

(20)

Podrobný opis tohto systému sa uvádza v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 dokumentov FTP 04-09 a FTP 09-14 a odsekoch 4.1 až 4.30A dokumentov HOP I 04-09 a HOP I 09-14.

(21)

Systém predbežných povolení tvorí šesť podsystémov, ktoré sú podrobnejšie opísané v odôvodnení 22. Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov majú nárok na systém predbežných povolení na fyzický vývoz a na systém predbežných povolení na každoročnú požiadavku. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, majú nárok na systém predbežných povolení na medzidodávky. Hlavní dodávatelia, ktorí zabezpečujú dodávky pre kategórie „zamýšľaného vývozu“, ktoré sú uvedené v bode 8.2 dokumentov FTP 04-09 a FTP 09-14, napríklad dodávatelia pre jednotku orientovanú na vývoz (ďalej len „EOU“), majú nárok na systém predbežných povolení na zamýšľaný vývoz. Napokon, dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov majú nárok na zvýhodnenie „zamýšľaného vývozu“ na základe podsystémov „predbežný príkaz na uvoľnenie“ (ďalej len „ARO“, Advance Release Order) a „domáci dokumentárny akreditív“.

(22)

Predbežné povolenia sa môžu vydať na:

i)   fyzický vývoz: Toto je hlavný podsystém. Umožňuje bezcolný dovoz vstupných materiálov na výrobu konkrétneho výsledného výrobku určeného na vývoz. „Fyzický“ v tomto kontexte znamená, že výrobok určený na vývoz musí opustiť územie Indie. Príspevok na dovoz a vývozná povinnosť, ako aj typ vyvážaného výrobku, sú uvedené v povolení;

ii)   každoročnú požiadavku: Toto povolenie nie je viazané na konkrétny výrobok určený na vývoz, ale na širšiu skupinu výrobkov (napríklad chemické a príbuzné výrobky). Držiteľ povolenia môže do určitej prahovej hodnoty, určenej podľa objemu jeho vývozu uskutočneného v minulosti, dovážať bez cla akýkoľvek vstupný materiál, ktorý použije pri výrobe ktorejkoľvek z položiek patriacich do tejto skupiny výrobkov. Vyvážať môže akýkoľvek výsledný výrobok patriaci do skupiny výrobkov, v ktorej sa používa takýto materiál oslobodený od cla;

iii)   dodávky medziproduktov: Tento podsystém zahŕňa prípady, keď dvaja výrobcovia majú v úmysle vyrábať jeden výrobok určený na vývoz a rozdelia si výrobný proces. Výrobca-vývozca, ktorý vyrába medziprodukty, môže dovážať vstupné materiály bez cla, a na tento účel môže získať predbežné povolenie na dodávky medziproduktov. Posledný vývozca výrobu finalizuje a je povinný hotový výrobok vyviezť;

iv)   zamýšľaný vývoz: Tento podsystém umožňuje hlavnému dodávateľovi doviezť od cla oslobodené vstupné materiály, ktoré sú potrebné pri výrobe tovaru, ktorý sa má predávať ako „zamýšľaný vývoz“ pre kategórie zákazníkov uvedené v bode 8.2 písm. b) až f), g), i) a j) dokumentov FTP 04-09 a FTP 09-14. Podľa indickej vlády sa za zamýšľaný vývoz považujú také transakcie, pri ktorých dodávaný tovar neopustí krajinu. Mnoho kategórií dodávok sa považuje za zamýšľaný vývoz za predpokladu, že tovar je vyrobený v Indii, napr. dodávka tovaru pre jednotku orientovanú na vývoz alebo pre spoločnosť, ktorá sa nachádza v osobitnej hospodárskej zóne;

v)   predbežný príkaz na uvoľnenie: Držiteľ systému predbežných povolení, ktorý má v úmysle získavať vstupné materiály z domácich zdrojov namiesto priameho dovozu, má možnosť získavať ich na základe predbežného príkazu na uvoľnenie. V takých prípadoch sa predbežné povolenia potvrdzujú ako predbežný príkaz na uvoľnenie a sú indosované na domáceho dodávateľa pri dodaní v nich uvedených položiek. Na základe indosovania predbežného príkazu na uvoľnenie má domáci dodávateľ nárok na výhody pre zamýšľaný vývoz, uvedené v odseku 8.3 dokumentov FTP 04-09 a FTP 09-14 (t. j. systém predbežných povolení pre dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, náhrada cla pri zamýšľanom vývoze a vrátenie konečnej spotrebnej dane). Mechanizmom predbežného príkazu na uvoľnenie sa dodávateľovi vracajú dane a clá namiesto toho, aby sa nahrádzali konečnému vývozcovi vo forme vracania/náhrady ciel. Náhrada daní/ciel je k dispozícii tak pre domáce vstupné, ako aj pre dovážané vstupné materiály;

vi)   domáci dokumentárny akreditív (back-to-back inland letter of credit): Tento podsystém zahŕňa opäť domáce dodávky držiteľovi predbežného povolenia. Držiteľ predbežného povolenia môže požiadať banku o otvorenie domáceho akreditívu v prospech domáceho dodávateľa. Na povolenie pre priamy dovoz banka započíta len hodnotu a množstvo tých položiek, ktoré sa budú čerpať z domácich zdrojov namiesto dovozu. Domáci dodávateľ bude mať nárok na zvýhodnenie predpokladaného vývozu, ako sa uvádza v odseku 8.3 dokumentov FTP 04-09 a FTP 09-14 (t. j. systém predbežných povolení na dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhrada konečnej spotrebnej dane).

(23)

Zistilo sa, že žiadateľovi boli počas ORP poskytnuté úľavy len v rámci jedného podsystému spojeného s príslušným výrobkom, a to v rámci systému predbežných povolení na zamýšľaný vývoz. Nie je preto potrebné zisťovať, či sa na zvyšné nevyužité podsystémy vzťahujú vyrovnávacie opatrenia.

(24)

Pokiaľ ide o použitie systému predbežných povolení na zamýšľaný vývoz počas ORP, indická vláda stanovuje objem a hodnotu príspevku na dovoz a objem a hodnotu vývoznej povinnosti, ktoré sa zaznamenávajú v povolení. Okrem toho, v čase dovozu a vývozu majú vládni úradníci zdokumentovať príslušné transakcie v povolení. Objem povoleného dovozu v rámci tohto systému určuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupu-výstupu (ďalej len „SION“, standard input-output norms). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a vydáva ich indická vláda.

(25)

Na účely overenia indickými orgánmi je držiteľ predbežného povolenia zo zákona povinný viesť register skutočnej spotreby tovaru dovezeného bez cla/obstaraného na domácom trhu tovaru pre každé povolenie, v predpísanom formáte (odseky 4.26, 4.30 a dodatok 23 k dokumentom HOP I 04-09 a HOP I 09-14). Tento register musí overiť externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydá osvedčenie s uvedením, že predpísané registre a príslušné záznamy boli preskúmané, a informácie poskytnuté podľa dodatku 23 sú vo všetkých ohľadoch pravdivé a správne.

(26)

Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanej lehote (24 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami o 6 mesiacov) po vydaní povolenia.

(27)

Zistilo sa, že medzi dovezenými vstupmi a vyvezenými hotovými výrobkami neexistuje žiadna väzba. Oprávnenými vstupnými materiálmi môžu byť aj suroviny použité pri výrobe predchádzajúcich výrobkov. Ďalej sa zistilo, že hoci to bolo jeho povinnosťou, žiadateľ neviedol pre všetky licencie register spotreby uvedený v odôvodnení 25, overiteľný externým účtovníkom. Napriek porušeniu tejto povinnosti žiadateľ využíval výhody v rámci systému predbežných povolení, a tieto výhody, vzhľadom na zistené nadhodnotenie SION, navyše presahovali zákonom stanovený rozsah.

(28)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančnou pomocou indickej vlády, ktorá poskytla prešetrovanému vývozcovi výhodu.

(29)

Zamýšľaný vývoz v rámci systému predbežných povolení je okrem toho zo zákona jasne podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť získať výhody v rámci tohto systému.

(30)

Týmto preskúmaním sa teda potvrdilo, že hlavný podsystém využívaný v tomto prípade nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa pravidlá stanovené v prílohe I [bod i)], v prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda účinne neuplatňovala svoj systém kontroly a postup na potvrdenie toho, či a v akých množstvách sa vstupné materiály spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (príloha II oddiel II ods. 4 základného nariadenia a v prípade systémov náhradného vrátenia cla, príloha III oddiel II ods. 2 k základnému nariadeniu). Samotné normy SION sa nemôžu považovať za systém kontroly skutočnej spotreby, pretože sa ukázali byť príliš veľkoryso nastavené a zistilo sa, že indická vláda nepožaduje vrátenie nadmerného zvýhodnenia. Indická vláda skutočne nevykonávala účinnú kontrolu na základe správne vedeného registra skutočnej spotreby. Okrem toho, nevykonala ani žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to za normálnych okolností pri absencii účinne uplatňovaného systému kontroly bolo potrebné (bod 5 oddiel II príloha II a bod 3 oddiel II príloha III k základnému nariadeniu). Napokon sa potvrdilo, že hoci zapojenie autorizovaných účtovníkov do procesu overovania je podľa zákona povinné, v praxi sa nezaručuje.

(31)

Systém predbežných povolení pre zamýšľaný vývoz preto podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(32)

Pri neexistencii prípustných systémov vrátenia cla alebo systémov náhradného vrátenia cla, je výhodou, ktorá podlieha vyrovnávacím opatreniam, odpustenie celkových dovozných ciel obvykle splatných pri dovoze vstupov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v základnom nariadení sa neustanovuje iba, že odpustenie ciel v „nadmernej“ výške podlieha vyrovnávacím opatreniam. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a bodu i) prílohy I k nemu môže vyrovnávacím clám podliehať iba odpustenie ciel v nadmernej výške, za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v prílohách II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v tomto prípade neboli splnené. Teda, ak sa zistí, že chýba primeraný monitorovací proces, uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla sa neuplatňuje a namiesto údajného nadmerného odpustenia cla sa uplatňuje bežné pravidlo vyrovnávania výšky neuhradených ciel (ušlý príjem). Ako je ustanovené v prílohe II oddiele II a prílohe III oddiele II k základnému nariadeniu, nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takéto nadmerné vrátenie. Naopak, podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia musí prešetrovací orgán zistiť len dostatok dôkazov na dokázanie nevhodnosti údajného kontrolného systému.

(33)

Výška subvencie pre žiadateľa sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci podsystému zamýšľaného vývozu v priebehu ORP (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, odpočítali od výšky subvencie. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie prepočítala na celkový obrat z vývozu počas ORP ako vhodný menovateľ, pretože subvencia závisí od uskutočnenia vývozu a nebola priznaná v súvislosti s vyrobeným, vyprodukovaným, vyvezeným alebo prepraveným množstvom.

(34)

Sadzba subvencie stanovená počas ORP v súvislosti s týmto systémom pre žiadateľa predstavuje 0,52 %.

(35)

Podrobný opis systému DEPBS sa uvádza v odseku 4.3 dokumentov FTP 04-09 a FTP 09-14 a v kapitole 4 dokumentov HOP I 04-09 a HOP I 09-14.

(36)

Na takýto systém výhod je oprávnený akýkoľvek výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca.

(37)

Oprávnený vývozca môže požiadať o úvery DEPBS, ktoré sa vypočítavajú ako percento hodnoty výrobkov vyvážaných v rámci tohto systému. Tieto sadzby DEPBS stanovili indické orgány pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Určujú sa na základe SION (pozri odôvodnenie 24) a colného zaťaženia predpokladaného dovezeného obsahu bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo skutočne zaplatené, alebo nie. Počas ORP v rámci súčasného prešetrovania bola sadzba DEPBS pre príslušný výrobok 8 % s maximálnou hodnotou 58 Rs/kg.

(38)

Na to, aby bola spoločnosť oprávnená na výhody v rámci tohto systému, musí uskutočňovať vývoz. V čase vývoznej transakcie musí vývozca predložiť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci DEPBS. Aby sa mohol tovar vyviezť, indické colné orgány pri colnom odbavovaní vystavia vývozný colný doklad. V tomto dokumente je okrem iného uvedená výška úveru DEPBS, ktorý sa za túto vývoznú transakciu poskytne. V tom čase vývozca pozná výhodu, ktorú získa. Keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, indická vláda už nerozhoduje o udelení úveru DEPBS. Pri výpočte výhody sa uplatňuje príslušná sadzba DEPBS platná v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze. Preto nie je možné vykonať retroaktívne zmeny výšky zvýhodnenia.

(39)

Zistilo sa, že v súlade s indickými účtovnými štandardami je možné zaúčtovať úvery DEPBS na základe časového rozlíšenia ako príjem v obchodných účtoch pri splnení povinnosti vývozu. Takéto úvery sa môžu využiť na platbu cla pri ďalšom dovoze akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné dovážať bez obmedzení, s výnimkou investičného tovaru. Tovar dovezený s využitím takýchto úverov sa môže predávať na domácom trhu (pričom podlieha dani z predaja) alebo sa môže inak využiť. Úvery DEPBS sú voľne prenosné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania.

(40)

Žiadosti o úvery DEPBS sa podávajú elektronicky a môžu sa vzťahovať na neobmedzený počet vývozných transakcií. Termín predloženia žiadostí je 3 mesiace po vývoze, ale, ako je jasne uvedené v odseku 9.3 dokumentov HOP I 04-09 a HOP I-09-14, žiadosti doručené po uplynutí lehoty na predloženie sa vždy môžu posúdiť po uložení menšej pokuty (t. j. vo výške 10 % z nároku).

(41)

Zistilo sa, že žiadateľ využíval tento systém počas ORP.

(42)

V rámci systému DEPBS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože sa nakoniec využije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo inak splatné. Okrem toho, úver v rámci DEPBS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(43)

Okrem toho systém DEPBS zo zákona závisí od uskutočnenia vývozu, a preto sa považuje za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(44)

Tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, ako tvrdí žiadateľ. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v prílohe I bode i), prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupným materiálom. Okrem toho nie je zavedený žiadny systém ani postup, ktorý by umožňoval zistiť, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobnom procese výrobku určeného na vývoz, alebo či bolo dovozné clo zaplatené v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupných materiálov. Takto dokonca aj vývozcovia, ktorí si zabezpečujú všetky svoje vstupné materiály na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú stále nárok na čerpanie výhod v rámci DEPBS.

(45)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška subvencií, ktoré podliehajú vyrovnávacím opatreniam, vypočítala na základe výhody priznanej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. V tejto súvislosti sa za čas poskytnutia výhody príjemcovi považoval moment, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V danom momente sa musí indická vláda vzdať cla, ktoré predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(46)

Zistilo sa, že výhody získané na základe systému DEPBS boli sústredené na príslušný výrobok. Preto sa považuje za vhodné stanoviť, že výhoda v rámci systému DEPBS zodpovedá výške úverov získaných na všetky vývozné transakcie týkajúce sa príslušného výrobku uskutočnené v rámci tohto systému počas ORP.

(47)

V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, odpočítali od výšky takto zriadených úverov, aby sa dospelo k výške subvencie (čitateľ).

(48)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto výšky subvencie rozložili na celkový obrat z vývozu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia závisí od uskutočnenia vývozu a nebola priznaná v súvislosti s vyrobeným, vyprodukovaným, vyvezeným alebo prepraveným množstvom.

(49)

Na základe uvedených skutočností sadzba subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom pre žiadateľa počas ORP predstavuje 7,52 %.

(50)

Podrobný opis systému EPCGS obsahuje kapitola 5 dokumentov FTP 04-09 a FTP 09-14 a kapitola 5 dokumentov HOP I 04-09 a HOP I 09-14.

(51)

Na tento systém sú oprávnení výrobcovia-vývozcovia, obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

(52)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť investičný tovar (nový aj použitý investičný tovar (z druhej ruky) nie starší ako 10 rokov) so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva na žiadosť a po uhradení poplatku licenciu systému EPCGS. V EPCGS systéme sa ukladá znížená sadzba dovozného cla vo výške 3 %, uplatniteľná na všetok investičný tovar dovezený v rámci tohto systému. Na účely splnenia vývoznej povinnosti sa dovezený investičný tovar musí použiť na výrobu daného množstva vyvážaného tovaru počas určitého obdobia. Podľa dokumentu FTP 09-14 sa v rámci systému EPCGS investičný tovar môže dovážať aj s nulovou sadzbou cla, ale v takom prípade je obdobie na splnenie vývoznej povinnosti kratšie.

(53)

Držiteľ licencie systému EPCGS môže získavať investičný tovar aj z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca investičného tovaru využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu takéhoto investičného tovaru. Domáci výrobca si v súvislosti s dodávkou investičného tovaru držiteľovi licencie systému EPCGS alternatívne môže uplatniť nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

(54)

V rámci systému EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže táto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho zníženie cla predstavuje výhodu pre vývozcu, pretože ušetrené clo z dovozu zlepšuje likviditu spoločnosti.

(55)

Systém EPCGS je ďalej zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, pretože takéto licencie sa nemôžu získať bez vývozného záväzku. Považuje sa preto za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(56)

Systém EPCGS nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný tovar nepatrí do rozsahu pôsobnosti takýchto prípustných systémov, ako sa stanovuje v prílohe I bode i) k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vývozných výrobkov.

(57)

Výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený investičný tovar použitý v petrochemickom segmente a ostatných segmentoch, na ktoré žiadateľ dostal takéto výhody, rozloženého na obdobie, ktoré zodpovedá bežnému obdobiu odpisovania takéhoto investičného tovaru v príslušnom výrobnom odvetví. K tejto sume boli pridané úroky, aby sa zohľadnila plná hodnota zvýhodnenia v čase. Za primeranú na tento účel sa považovala komerčná úroková sadzba na pôžičky uplatňovaná žiadateľom na predaj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(58)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie prepočítala na obrat petrochemického odvetvia a ostatných odvetví z vývozu, na ktoré sa získali takéto výhody počas ORP, ako vhodný menovateľ, pretože subvencia závisí od uskutočnenia vývozu.

(59)

Sadzba subvencie stanovená pre tento systém počas ORP predstavuje 1,49 %.

(60)

Podrobný opis systému FMS sa nachádza v odsekoch 3.9.1 až 3.9.2.2 dokumentu FTP 04-09 a odsekoch 3.14.1 až 3.14.3 dokumentu FTP 09-14 a v odsekoch 3.20 až 3.20.3 dokumentu HOP I 04-09 a v odsekoch 3.8 až 3.8.2 dokumentu HOP I 09-14.

(61)

Na takýto systém výhod je oprávnený akýkoľvek výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca.

(62)

V rámci tohto systému vývoz všetkých výrobkov do krajín oznámených podľa dodatku 37(C) dokumentov HOP I 04-09 a HOP I 09-14 má nárok na úver na clo rovnajúci sa 2,5 % až 3 % hodnoty FOB výrobkov vyvezených v rámci tohto systému. Určité druhy vývozných činností sú z tohto systému vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaného tovaru, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat z vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz. Z tohto systému sú vylúčené aj určité druhy výrobkov, napr. diamanty, vzácne kovy, rudy, obilniny, cukor a ropné produkty.

(63)

Úvery na clo v rámci systému FMS sú voľne prevoditeľné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania príslušného osvedčenia o nároku na úver. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následných dovozoch akýchkoľvek vstupných materiálov alebo tovarov vrátane investičného tovaru.

(64)

Osvedčenie o nároku na úver vydáva prístav, odkiaľ sa vývoz realizoval, po zrealizovaní vývozu alebo odoslaní tovaru. Pokiaľ žiadateľ poskytne orgánom kópie úplnej príslušnej vývoznej dokumentácie (napr. vývozný príkaz, faktúry, povolenia k preprave, potvrdenia o vykonaní bankového prevodu), indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať o udelení úverov na clo.

(65)

V rámci systému FMS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci systému FMS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel a tým zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho, clo v rámci FMS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(66)

Okrem toho je systém FMS zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a podliehajúci vyrovnávacím opatreniam podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(67)

Tento systém nie je možné považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa prísne pravidlá ustanovené v prílohe I bode i), v prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupným materiálom. Okrem toho neexistuje systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k vyššej platbe dovozného cla došlo v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III základného nariadenia. Vývozca má nárok na výhody v rámci systému FMS bez ohľadu na to, či vôbec dováža nejaké vstupné materiály. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov. Teda dokonca aj vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupné materiály na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú nárok na výhody v rámci systému FMS. Okrem toho, vývozca môže použiť úvery na clá v rámci systému FMS na účely dovozu investičného tovaru, i keď investičný tovar nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti prípustných systémov vrátenia cla, ako sa stanovuje v prílohe I bod i) základného nariadenia, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(68)

Výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam sa vypočítala na základe výhody priznanej príjemcovi na vývoz príslušného výrobku, pri ktorom sa zistilo, že ho žiadateľ počas ORP zaúčtoval na základe časového rozlíšenia ako príjem v čase vývoznej transakcie. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (čitateľ) prepočítala na obrat z vývozu príslušného výrobku počas ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(69)

V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, odpočítali od výšky takto zriadených úverov, aby sa dospelo k výške subvencie (čitateľ).

(70)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom počas ORP pre žiadateľa predstavuje 0,87 %.

(71)

V priebehu prešetrovania sa zistilo, že žiadateľ nezískal počas ORP žiadne výhody v rámci systému orientovaného na výrobky. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(72)

V priebehu prešetrovania sa zistilo, že žiadateľ nezískal počas ORP žiadne výhody v rámci systému oslobodenia od dane z príjmu. Pri prešetrovaní preto nebolo potrebné podrobiť tento systém ďalšej analýze.

(73)

Štát Gudžarát poskytuje oprávneným priemyselným podnikom stimuly v podobe oslobodenia a/alebo odkladu platenia dane z predaja a nákupu, aby podporil rozvoj priemyslu v hospodársky zaostalých oblastiach tohto štátu.

(74)

Podrobný opis tohto systému uplatňovaného vládou Gudžarátu je uvedený v jej uznesení č. INC-1095/2000(3)/I z 11. septembra 1995, v oznámení finančného odboru vlády č. (GHN-43) VAT-2006/S.5(2)(2)-TH z 1. apríla 2006 a v pravidle 18A Pravidiel štátu Gudžarát týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty (2006).

(75)

Využiť výhody v rámci tohto systému môžu spoločnosti, ktoré zriaďujú nový priemyselný závod alebo uskutočňujú rozsiahle rozšírenie existujúceho priemyselného závodu v zaostalých oblastiach. Existujú však vyčerpávajúce zoznamy neoprávnených priemyselných odvetví, ktoré zabraňujú spoločnostiam pôsobiacim v určitých oblastiach hospodárstva tieto stimuly využívať.

(76)

V rámci tohto systému musia spoločnosti investovať do zaostalých oblastí. Tieto oblasti, ktoré predstavujú určité územné celky štátu Gudžarát, sú zaradené do rôznych kategórií v závislosti od svojho hospodárskeho rozvoja, súčasne však existujú oblasti, ktoré sú z využívania týchto stimulačných systémov vylúčené alebo k nim nemajú prístup. Hlavným kritériom pre stanovenie výšky stimulov je výška investície a oblasť, v ktorej sa podnik nachádza alebo sa bude nachádzať.

(77)

Stimuly sa môžu poskytnúť kedykoľvek, keďže nie sú stanovené žiadne časové obmedzenia, či už pre podanie žiadosti o stimuly alebo na splnenie kvantitatívnych kritérií.

(78)

V rámci tohto systému sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a ods. 2 základného nariadenia. Systém predstavuje finančnú pomoc vlády Gudžarátu, keďže poskytnuté stimuly, v tomto prípade oslobodenie od dane z predaja a nákupu, znižujú príjmy z daní, ktoré by boli v opačnom prípade splatné. Tieto stimuly okrem toho poskytujú spoločnosti výhodu, pretože zlepšujú jej finančnú situáciu, keďže dane, ktoré by boli v opačnom prípade splatné, sa neplatia.

(79)

Tento systém je okrem toho regionálne špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a ods. 3 základného nariadenia, pretože ho môžu využívať iba určité spoločnosti, ktoré investovali v určitých vymedzených geografických oblastiach v pôsobnosti príslušného štátu. Nemôžu ho využívať spoločnosti so sídlom mimo týchto oblastí, pričom výška zvýhodnenia sa navyše líši v závislosti od príslušnej oblasti.

(80)

Systém investičných stimulov vlády Gudžarátu preto podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(81)

Žiadateľ tvrdil, že už nie je oprávnený využívať výhody poskytované v rámci systému investičných stimulov vlády Gudžarátu pre jeden zo svojich závodov. Prešetrovaním sa toto tvrdenie potvrdilo. V prípade ďalšieho závodu oprávnenosť spoločnosti skončila počas súčasného prešetrovania. Pri výpočte výšky subvencie sa preto nevzali do úvahy subvencie poskytnuté na činnosť týchto závodov.

(82)

Výška subvencie sa vypočítala na základe sumy dane z predaja a nákupu obvykle splatnej počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorá však na základe tohto systému zostala nezaplatená. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie (čitateľ) prepočítala na celkový predaj počas obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia nezávisí od uskutočnenia vývozu a nebola priznaná v súvislosti s vyrobeným, vyprodukovaným, vyvezeným alebo prepraveným množstvom. Získaná sadzba subvencie sa rovnala 0,31 %.

(83)

Výška celkových subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam stanovená v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, sa pre žiadateľa rovná 10,73 %. Táto výška subvencovania prekračuje minimálnu prahovú hodnotu uvedenú v článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(84)

Preto sa usudzuje, že podľa článku 18 základného nariadenia poskytovanie subvencií počas ORP pokračovalo.

(85)

V súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či sa okolnosti, pokiaľ ide o subvencovanie, počas ORP významne zmenili.

(86)

Zistilo sa, že žiadateľ počas ORP naďalej využíval výhody subvencovania zo strany indickej vlády, ktoré podlieha vyrovnávacím opatreniam. Navyše, sadzba subvencovania zistená počas súčasného preskúmania je nižšia ako sadzba stanovená počas posledného revízneho prešetrovania. Nie je k dispozícii žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že tieto systémy budú v blízkej budúcnosti prerušené alebo ukončené alebo že budú zavedené nové systémy.

(87)

Keďže sa preukázalo, že žiadateľ dostáva nižšie subvencie ako predtým a že bude pravdepodobne naďalej dostávať subvencie nižšie ako tie, ktoré sa stanovili v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní, konštatuje sa, že účinky zachovania existujúceho opatrenia presahujú výšku subvencovania spôsobujúceho ujmu, ktoré podlieha vyrovnávacím opatreniam, a že úroveň opatrení by sa preto mala zmeniť takým spôsobom, aby zohľadňovala nové zistenia.

(88)

V súlade s článkom 19 základného nariadenia a s dôvodmi súčasného preskúmania uvedenými v oznámení o začatí preskúmania sa zistilo, že rozpätie subvencovania v súvislosti so žiadateľom sa znížilo z 13,8 % na 10,7 %, a preto je potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť sadzbu vyrovnávacieho cla uloženého tomuto vyvážajúcemu výrobcovi nariadením (ES) č. 1286/2008.

(89)

Zmenená sadzba vyrovnávacieho cla by sa mala stanoviť na úrovni novej miery subvencovania, ktorá sa zistila počas súčasného preskúmania, keďže rozpätia ujmy vypočítané v pôvodnom antisubvenčnom prešetrovaní sú naďalej vyššie.

(90)

V pôvodnom antisubvenčnom prešetrovaní sa v záujme predchádzania vyššiemu výberu cla v dôsledku fluktuácií cien PET spôsobených kolísaním cien surovej ropy rozhodlo, že opatrenia by mali mať podobu osobitného cla. Dospelo sa k záveru, že tento prístup by sa z rovnakého dôvodu mal uplatniť aj súčasnom preskúmaní. Zmenená sadzba osobitného cla sa preto rovná 90,4 EUR za tonu.

(91)

Zmena sadzby vyrovnávacieho cla bude mať vplyv na konečné antidumpingové clo uložené na dovoz PET vyrobeného žiadateľom, ktoré bolo uložené nariadením (ES) č. 192/2007.

(92)

Vo všetkých predchádzajúcich prešetrovaniach bolo antidumpingové clo upravené s cieľom predísť dvojitému započítavaniu účinkov výhod z vývozných subvencií. V článku 14 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a článku 24 ods. 1 základného nariadenia sa v tejto súvislosti stanovuje, že žiaden výrobok súčasne nepodlieha antidumpingovým aj vyrovnávacím opatreniam, ktoré majú riešiť tú istú situáciu spôsobenú dumpingom alebo subvencovaním vývozu. V predchádzajúcich prešetrovaniach ako aj v súčasnom čiastočnom predbežnom preskúmaní sa zistilo, že niektoré z prešetrovaných systémov subvencovania, v prípade ktorých sa zistilo, že podliehajú vyrovnávacím opatreniam, predstavujú vývozné subvencie v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. V súvislosti s ostatnými systémami subvencovania, a najmä v prípade systému investičných stimulov vlády Gudžarátu, neboli predložené žiadne dôkazy ani argumenty, z ktorých by vyplývalo, či a do akej miery, sa tie isté subvencie vyrovnávajú dva razy, keď sú na rovnaký dovážaný výrobok súčasne uložené antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia. Konkrétne, neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že vývozná cena výrobku sa v dôsledku systému investičných stimulov vlády Gudžarátu znížila iným spôsobom ako cena výrobkov predávaných na domácom trhu. Systém investičných stimulov vlády Gudžarátu teda ovplyvňuje ceny, za ktoré výrobca predáva svoj tovar na domácom trhu a na vývozných trhoch, rovnakým spôsobom a v rovnakej miere.

(93)

Tieto subvencie ako také ovplyvnili vývoznú cenu žiadateľa, a teda viedli k vyššiemu dumpingovému rozpätiu. Inými slovami, konečné dumpingové rozpätia stanovené v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní boli čiastočne spôsobené existenciou vývozných subvencií.

(94)

Sadzby konečného antidumpingového cla pre žiadateľa sa preto musia teraz upraviť tak, aby sa zohľadnila zmenená úroveň výhod získaných na základe vývozných subvencií počas ORP v rámci súčasného prešetrovania, a aby sa zohľadnilo skutočné dumpingové rozpätie zachované po uložení upraveného konečného vyrovnávacieho cla, ktorým sa vyrovnáva účinok vývozných subvencií.

(95)

Inými slovami, na účely úpravy predtým stanovených dumpingových rozpätí bude potrebné zohľadniť novú výšku subvencovania.

(96)

Sadzba antidumpingového cla uložená žiadateľovi by teda mala predstavovať 132,6 EUR za tonu.

(97)

Žiadateľ, ako aj ostatné zainteresované strany boli informovaní o skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo navrhnúť ukončenie prešetrovania,

9.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/29

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1105/2010 Rada uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov (inej ako šijacia niť), neurčenej na maloobchodný predaj, vrátane monofilu s dĺžkovou hmotnosťou menšou ako 67 decitexov, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“), v súčasnosti zaradenej pod číselný znak KN 5402 20 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(2)

Vzhľadom na vysoký počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa počas prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu antidumpingového cla (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) v ČĽR, vybrala spomedzi čínskych vyvážajúcich výrobcov vzorka a spoločnostiam zaradeným do vzorky boli uložené individuálne colné sadzby v rozmedzí od 0 % do 5,5 %, kým spolupracujúcim spoločnostiam, ktoré neboli zaradené do vzorky, bola uložená colná sadzba vo výške 5,3 %. V prípade dvoch spolupracujúcich spoločností, ktoré neboli zaradené do vzorky, sa uplatnilo individuálne zisťovanie v zmysle článku 17 ods. 3 základného nariadenia a uložilo sa im clo vo výške 0 % a 9,8 %. Všetkým ostatným spoločnostiam bola uložená colná sadzba vo výške 9,8 % pre ČĽR.

(3)

Článok 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1105/2010 umožňuje udeliť novým čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí splnili kritériá stanovené v uvedenom článku, colnú sadzbu platnú pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté do vzorky, t. j. 5,3 %.

(4)

Dve spoločnosti (žiadatelia) požiadali o udelenie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu (ďalej len „ŠNVV“).

(5)

Uskutočnilo sa preskúmanie s cieľom určiť, či každý žiadateľ spĺňa kritériá na udelenie ŠNVV stanovené v článku 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1105/2010, a to na základe overenia, či:

(6)

Všetkým žiadateľom boli zaslané dotazníky so žiadosťou, aby poskytli dôkazy, že spĺňajú uvedené kritériá.

(7)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia, či boli splnené kritériá stanovené v článku 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1105/2010. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch dvoch žiadateľov:

(8)

V prípade jedného žiadateľa, Jiangsu Hengli Chemical Fibre Co. Ltd, sa na základe preskúmania predložených informácií potvrdilo, že poskytol postačujúce dôkazy o tom, že spĺňa kritériá stanovené v článku 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1105/2010. Preto sa žiadateľovi mohla udeliť vážená priemerná colná sadzba pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky (t. j. 5,3 %) v súlade s článkom 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1105/2010 a mal by sa doplniť do zoznamu vyvážajúcich výrobcov uvedeného v článku 1 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(9)

V prípade druhého žiadateľa, Amann Twisting Yancheng Co. Ltd, sa na základe preskúmania predložených informácií potvrdilo, že poskytol postačujúce dôkazy o tom, že spĺňa kritériá stanovené v článku 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1105/2010. Konkrétne sa pri prešetrovaní zistilo, že hlavnú surovinu používanú vo výrobnom procese, vysokopevnostnú priadzu z polyesterov, nevyrába žiadateľ, ale ju kupuje od neprepojených dodávateľov. Žiadateľ vlákno spracúva počas rôznych výrobných fáz vrátane krútenia a nakoniec ho vyváža ako vymedzený príslušný výrobok. Keďže žiadateľ príslušný výrobok nevyrábal, ale ho v skutočnosti iba spracovával, dospelo sa k záveru, že Amann Twisting Yancheng Co. Ltd nemožno považovať za výrobcu príslušného výrobku. Preto nespĺňa požiadavku na udelenie ŠNVV, podľa ktorej spoločnosť, ktorá o tento štatút žiada, musí byť „výrobcom“ príslušného výrobku.

(10)

Preto bola jeho žiadosť o ŠNVV zamietnutá.

(11)

So zreteľom na výsledky prešetrovania uvedené v odôvodnení 8 sa dospelo k záveru, že spoločnosť Jiangsu Hengli Chemical Fibre Co. Ltd by sa mala doplniť do zoznamu jednotlivých spoločností uvedených v článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1105/2010 s colnou sadzbou vo výške 5,3 %.

(12)

Žiadatelia a výrobné odvetvie Únie boli o výsledkoch prešetrovania informovaní a mali možnosť predložiť svoje pripomienky.

(13)

Všetky námietky a podania zo strany zainteresovaných strán sa prehodnotili, a ak boli oprávnené, riadne zohľadnili,

9.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 232/31