(1)

Dňa 9. júla 2007 Komisia dostala sťažnosť s tvrdením, že Grécko prijalo dve opatrenia, ktorými poskytlo štátnu pomoc spoločnosti Ellinikos Xrysos SA (ďalej len „Ellinikos Xrysos“). Po výmene informácií Komisia 10. decembra 2008 začala konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa údajných opatrení.

(2)

Grécko predložilo pripomienky k rozhodnutiu Komisie o začatí konania listom z 23. februára 2009.

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie10. marca 2009 (3). Pripomienky zaslali štyri zainteresované strany: spoločnosť Ellinikos Xrysos, príjemca údajných opatrení, 10. apríla 2009, spoločnosť European Goldfields Ltd, hlavný akcionár spoločnosti Ellinikos Xrysos, 10. apríla 2009, odborové zväzy baní Cassandra, 2. apríla 2009, Grécky banský úrad, grécka spoločnosť, ktorej cieľom je „ochrana životného prostredia a verejnosti pred negatívnymi následkami baníctva a zabezpečenie národného bohatstva“ (4), 6. apríla 2009.

(4)

Pripomienky boli zaslané Grécku listami zo 6. mája 2009 a 7. júla 2009. Grécko reagovalo na pripomienky zainteresovaných strán listami z 3. júna 2009, 20. júla 2009 a 23. septembra 2009.

(5)

Komisia požiadala grécke orgány o ďalšie informácie 19. júna 2009, 11. decembra 2009 a 22. apríla 2010. Grécko a spoločnosť Ellinikos Xrysos na tieto žiadosti odpovedali listami z 23. júla 2009, 29. júla 2009, 15. januára 2010, 11. februára 2010, 12. februára 2010, 4. mája 2010 a 27. mája 2010. K ďalšej výmene informácií medzi zamestnancami Komisie a gréckymi orgánmi došlo v máji 2010 elektronickou poštou. Stretnutia zamestnancov Komisie a gréckych orgánov sa konali 11. februára 2009 a 24. júna 2010 a zamestnancov Komisie a údajného príjemcu 2. februára 2009 a 26. júna 2009.

(6)

Banské právo je právo vstúpiť na konkrétny pozemok a využívať ho na pracovné účely, buď na podzemnú alebo na povrchovú ťažbu nerastných rúd, ktoré tam môžu byť uložené. Prevádza sa spolu s nehnuteľnosťou, na ktorej sa má ťažiť, ako jej neoddeliteľná súčasť.

(7)

Banské právo sa líši od banského povolenia, ktoré je licenciou na vykonávanie banskej činnosti. Udeľujú ho príslušné orgány po posúdení predložených správ uskutočniteľnosti a environmentálnych štúdií. V tomto prípade banské povolenia vydalo ministerstvo rozvoja v čase predaja v roku 2003.

(8)

Spoločnosť Ellinikos Xrysos, je veľká grécka banská spoločnosť, ktorá pôsobí v oblasti ťažby zlata, medi, olova, striebra a zinku. V roku 2009 dosiahla obrat 44,7 mil. EUR (s príjmami po zdanení vo výške 1,7 mil. EUR) a mala približne 350 zamestnancov. V čase prijatia predmetných opatrení pomoci (pozri odseky 11 a 16 až 18) spoločnosť Ellinikos Xrysos predstavovala veľký podnik, pretože bola prepojená s iným veľkým podnikom. V súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov (5): a) kategóriu mikropodnikov, malých a stredných podnikov („MSP“) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. EUR a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. EUR (príloha, hlava 1, článok 2 ods. 1); b) na vylúčenie podniku z kategórie MSP skupiny podnikov, ktorých hospodárske právomoci presahujú hospodárske právomoci skutočných MSP, je potrebné rozlišovať medzi rozličnými typmi podnikov v závislosti od toho, či sú samostatné (odsek 9 odôvodnenia); c) „samostatný podnik“ je akýkoľvek podnik, ktorý nie je klasifikovaný ako prepojený podnik (príloha, hlava 1, článok 3 ods. 1)); a d) „prepojený podnik“ je podnik, v ktorom väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov vlastní iný podnik (príloha, hlava 1, článok 3 ods. 3 písm. a)). V tomto prípade, v decembri 2003 (v čase predaja v roku 2003), 53,3 % akcií spoločnosti Ellinikos Xrysos (160 000 akcií z celkového počtu 300 000) vlastnila spoločnosť Greek Mines SA, dcérska spoločnosť spoločnosti Aktor SA. Dve najnovšie ročné obraty spoločnosti Aktor, t. j. obraty za rok 2001 a 2002 predstavovali 120,9 mil. EUR, resp. 302,6 mil. EUR. Dve najnovšie ročné súvahy spoločnosti Aktor predstavovali 151,9 mil. EUR, resp. 260 mil. EUR (6). Na základe týchto údajov možno spoločnosť Aktor zaradiť medzi veľké spoločnosti. Preto bola spoločnosť Ellinikos Xrysos v čase prijatia predmetných opatrení pomoci veľkou spoločnosťou.

(9)

Súčasnými akcionármi spoločnosti Ellinikos Xrysos sú spoločnosť European Goldfields Greece BV (65 % akcií), spoločnosť Hellas Gold BV (30 % akcií) a spoločnosť Aktor SA, grécka stavebná a energetická spoločnosť (5 % akcií). Spoločnosti European Goldfields Greece BV a Hellas Gold BV sú dcérske spoločnosti kanadskej spoločnosti European Goldfields Ltd, ktorá sa zaoberá získavaním, prieskumom a rozvojom ložísk nerastných surovín na Balkáne.

(10)

Spoločnosť Ellinikos Xrysos vlastní a prevádzkuje bane Cassandra. Tieto bane i banské práva k nim patriace kúpila od gréckeho štátu v decembri 2003. Bane Cassandra sa nachádzajú na severe Grécka. Patria k nimi zlaté bane Olympias a Skouries a medené a zinkové bane Stratoni.

(11)

Pred rokom 2003 vlastnila bane Cassandra spoločnosť TVX Hellas SA, ktorá ich nadobudla v roku 1995 od gréckeho štátu v rámci verejnej súťaže za 11 mld. GRS (približne 39,8 mil. EUR (7)).

(12)

V roku 2002 grécka Štátna rada zrušila povolenia baní Cassandra na ťažbu a spracovanie zlata, najmä povolenia pre bane Olympias a Stratoni. Povolenia na ťažbu a spracovanie zlata pre zlatú baňu Olympias boli zrušené z environmentálnych dôvodov, ktoré sa považovali za vážne. Povolenie na ťažbu v bani Stratoni bolo zrušené, pretože grécky štát ho vydal nezákonne, prostredníctvom orgánu, ktorý na to nemal splnomocnenie.

(13)

Po uvedenom zrušení povolení Štátnou radou príslušné ministerstvo rozvoja vydalo dva zákony, ktoré sa týkali bane Stratoni: 1) 7. januára 2003 zákon, ktorým nariadila zastavenie prevádzky v bani Stratoni a 2) 29. januára 2003 zákon, ktorým nariadila prijatie dodatočných bezpečnostných opatrení v bani Stratoni. V súlade s rozhodnutím Štátnej rady o zrušení prijalo ministerstvo rozvoja 18. februára 2003 ďalší zákon, ktorým povolilo začatie prevádzky v bani Stratoni a zrušila svoje predchádzajúce zákony zo 7. a 29. januára 2003. Zákon z 18. februára 2003 bol platný v čase predaja baní spoločnosti Ellinikos Xrysos.

(14)

V dôsledku uvedeného zrušenia povolení baní Cassandra na ťažbu a spracovanie zlata spoločnosť Kinross (kanadská ťažobná spoločnosť), vlastník spoločnosti TVX Hellas, prestala túto spoločnosť financovať v záujme zachovania jej hodnoty pre akcionárov. To spoločnosť TVX Hellas donútilo podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

(15)

Bane Cassandra boli 12. decembra 2003 prevedené zo spoločnosti TVX Hellas na grécky štát za 11 mil. EUR v rámci mimosúdneho vyrovnania, v rámci ktorého došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok (pohľadávka spoločnosti TVX Hellas voči Grécku predstavovala 293,5 mil. EUR). V ten istý deň Grécko predalo bane Cassandra spoločnosti Ellinikos Xrysos za 11 mil. EUR bez predchádzajúceho ocenenia aktív alebo verejnej súťaže. Predaj zahŕňal predaj: a) baní Stratoni, Skouries a Olympias, spolu s príslušnými banskými právami, a) pozemkov, c) zásob nerastných surovín a d) dlhodobého majetku (zariadení na ťažbu a spracovanie, ubytovanie pre zamestnancov a priemyselných budov). Účelom opatrenia bolo podľa gréckych orgánov nájsť vlastníka ochotného prevádzkovať bane, a tak chrániť zamestnanosť a životné prostredie.

(16)

Grécko predalo bane Cassandra spoločnosti Ellinikos Xrysos na základe zmluvy medzi dvoma zmluvnými stranami, ktorá bola ratifikovaná zákonom č. 3220/2004 (8). Podľa tohto zákona bola spoločnosť Ellinikos Xrysos oslobodená od všetkých daní. Došlo aj k zníženiu právnych a ďalších poplatkov len na 5 % skutočnej výšky, ktorá by sa normálne mala platiť. Podľa gréckych orgánov bolo účelom opatrenia vytvoriť motiváciu pre potenciálnych kupujúcich pretože hodnota baní bola záporná.

(17)

Podľa gréckeho práva (9) je daň z prevodu nehnuteľností 7 % z hodnoty prevádzaného majetku za prvých 15 000 EUR a 9 % zo zvyšnej sumy. Okrem toho, podľa gréckeho banského zákonníka (10), osobitná daň z prevodu banských práv je 5 % hodnoty prevádzaných práv (t. j. hodnoty bane).

(18)

V tomto rozhodnutí Komisia dospela k celkovej hodnote pomoci vo výške 15,34 mil. EUR za opatrenia 1 a 2, po preskúmaní:

(19)

V rozhodnutí o začatí konania z 10. decembra 2008 Komisia spochybnila, či Grécko predalo bane Cassandra spoločnosti Ellinikos Xrysos za trhovú hodnotu, pretože sa predaj uskutočnil bez verejnej súťaže alebo bez nezávislého ocenenia aktív a taktiež či tento predaj pod trhovú hodnotu bol zlučiteľný so ZFEÚ. Odvolala sa na hodnotiacu správu aktív baní Cassandra vypracovanú v mene spoločnosti European Goldfields, akcionára spoločnosti Ellinikos Xrysos. Podľa uvedenej správy, objektívna trhová hodnota aktív baní Cassandra bola 500 mil. USD (ktorá sa 30. júna 2004 rovnala 411 mil. EUR použitím výmenného kurzu platného v ten istý deň vo výške 1,2155 USD/EUR (11)). Túto správu (ďalej „správa spoločnosti Behre Dolbear“) vydala spoločnosť Behre Dolbear International Ltd, ktorá je podľa spoločnosti European Goldfields „vynikajúcou medzinárodnou poradenskou spoločnosťou pre oblasť priemyslu spracovania nerastov“ (12).

(20)

Komisia spochybnila aj to, či daňová úľava a zníženie právnych poplatkov predstavovali úľavu z finančných záväzkov voči štátu zlučiteľnú so ZFEÚ.

(21)

Pripomienky Grécka a príjemcu sa vo veľkej miere prekrývajú a preto ich Komisia uvedie spolu v odsekoch 22 až 31.

(22)

Podľa gréckych orgánov a príjemcu Grécko vystupovalo pri predaji v roku 2003 len ako sprostredkovateľ, pretože spoločnosť TVX Hellas, ktorá bola práve uprostred konkurzného konania, nemohla bane predať priamo spoločnosti Ellinikos Xrysos. Tvrdia tiež, že Grécko bane nikdy nevlastnilo a nedostalo nikdy žiadne peniaze z predaja v roku 2003, keďže 11 mil. EUR bolo zaplatených priamo spoločnosti TVX Hellas. Ďalej tvrdia, že v roku 1995 sa uskutočnila obchodná transakcia medzi spoločnosťou TVX Hellas a predchádzajúcim vlastníkom, súkromnou spoločnosťou, ktorá bola v likvidácii, a preto predaj v roku 2003 nezahŕňal žiadne štátne zdroje.

(23)

Grécke orgány a príjemca okrem toho tvrdia, že v čase predaja bola trhová hodnota baní Cassandra nižšia alebo dokonca záporná z dôvodu dlhotrvajúceho prerušenia prevádzky a zrušenia banských povolení. Zápornú trhovú hodnotu baní by bolo možné preukázať skutočnosťou, že spoločnosť Kinross, vlastník spoločnosti TVX Hellas a hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve, prispela k zápornej hodnote baní, keď kapitalizovala významné straty zo svojich investícií. Tvrdia, že kladná cena, ktorú zaplatila spoločnosť Ellinikos Xrysos, ktorá je tiež súkromnou spoločnosťou, je odôvodnená doložkou o zrušení platnosti, ktorá eliminuje riziko kupujúceho. Okrem toho tvrdia, že pôda, ktorú nadobudla banská spoločnosť, sa môže používať len na banské činnosti a nemá trhovú hodnotu, pretože grécke právo uprednostňuje v týchto oblastiach len banské činnosti. Preto tvrdia, že zníženie hodnoty banských práv z dôvodu dlhotrvajúceho prerušenia prevádzky a zrušenia banských povolení viedlo aj k zníženiu hodnoty pozemkov. Napokon, pokiaľ ide o rezervy zlata, ktoré boli súčasťou aktív predaných spoločnosti Ellinikos Xrysos, tvrdia, že v roku 2003 mali zápornú hodnotu z dôvodu relatívne nízkej ceny zlata a relatívne vysokých súvisiacich nákladov, ako sú náklady na dopravu a spracovanie.

(24)

Okrem uvedeného a pokiaľ ide o kritériá trhového hospodárstva, ktoré sa majú brať do úvahy pri transakcii, Grécke orgány a príjemca tvrdia, že tieto kritéria zahŕňajú aj environmentálne a sociálne úvahy spojené s obrazom spoločnosti a spokojnosťou zamestnancov. Toto tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že spoločnosť TVX Hellas, hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve, zohľadnil pri vyplácaní príslušnej náhrady aj pracovné a environmentálne otázky. Tvrdia tiež, že ak by nedošlo k predaju baní, znamenalo by to značné environmentálne náklady, ktoré by znášal grécky štát, vo výške približne 15,7 mil. EUR. Zároveň tvrdia, že cena, ktorú zaplatila spoločnosť Ellinikos Xrysos, bola odôvodnená aj podľa kritérií trhového hospodárstva, keďže sa rovnala cene, ktorú požadovala súkromná spoločnosť TVX Hellas. Podľa Grécka a príjemcu, spoločnosť TVX Hellas by požadovala vyššiu cenu, ak by mohla. Okrem toho tvrdia, že cena, ktorú zaplatila spoločnosť Ellinikos Xrysos, sa rovnala účtovnej hodnote aktív v účtovnej závierke spoločnosti TVX Hellas. Napokon tvrdia, že cena, ktorá bola zaplatená za predaj v roku 2003, predstavovala skutočnú hodnotu baní, to znamená hodnotu bane Stratoni, pretože to bola jediná baňa v prevádzke. Pokiaľ ide o baňu Skouries, Grécko a príjemca tvrdia, že tam neprebiehala žiadna banská činnosť, ani sa tam neinvestovali žiadne prostriedky, s výnimkou banského výskumu, ktorý vykonala spoločnosť TVX Hellas pred predajom v roku 2003. Tvrdia tiež, že na vytvorenie banského zariadenia v Skouries sú potrebné značné investície. Z uvedených dôvodov tvrdia, že predaj v roku 2003 nepredstavoval výhodu pre spoločnosť Ellinikos Xrysos.

(25)

Pokiaľ ide o správu spoločnosti Behre Dolbear, ani Grécko, a ani príjemca nemajú pochybnosti o dôveryhodnosti spoločnosti Behre Dolbear. Majú však námietky proti správe, tvrdiac, že sa nemôže brať do úvahy, pretože jej účelom bolo prilákať pozornosť investorov a jej referenčný časový bod (jún 2004) sa nezhoduje s referenčným časovým bodom predaja (december 2003). Takisto tvrdia, že hodnota baní, podľa odhadov spoločnosti Behre Dolbear, sa týka aktív spolu s príslušnými povoleniami na banskú činnosť, zatiaľ čo spoločnosť Ellinikos Xrysos nadobudla len aktíva, pričom povolenia na banskú činnosť mal neskôr udeliť grécky štát. Okrem toho tvrdia, že správa sa netýka predaných aktív, ale hodnoty spoločnosti Ellinikos Xrysos ako celku, a preto nie je smerodajnou hodnotou aktív, ktoré predal grécky štát v decembri 2003. Napokon tvrdia, že na strane 37 správy, v tabuľke 5.3, spoločnosť Behre Dolbear odhaduje, že čistá súčasná hodnota produkcie baní Cassandra je záporná, na úrovni 2,59 mil. USD. preto skutočne vyplatená cena (11 mil. EUR) bola vyššia ako trhová hodnota baní.

(26)

Ak sa však použije správa spoločnosti Behre Dolbear, Grécko tvrdí, že z troch rozličných metód uvedených v správe možno akceptovať len prístup na základe príjmu, pretože je to základná, medzinárodne používaná metóda oceňovania, a aj to len k dátumu hodnotenia správy a za predpokladu, že budú udelené banské povolenia a vynaložia sa významné investície.

(27)

Grécke orgány a príjemca pripúšťajú, že Grécko predalo aktíva priamo spoločnosti Ellinikos Xrysos bez verejnej súťaže alebo predchádzajúceho ocenenia z dôvodu časových obmedzení súvisiacich s ochranou zamestnanosti a životného prostredia. Takisto uvádzajú, že spoločnosť TVX Hellas mala pohľadávky vo výške 293,5 mil. EUR voči Grécku v dôsledku škôd vyplývajúcich z investícií do baní (ktoré ukončili prevádzku po rozhodnutiach o zrušení v roku 2002) a výdavkov vynaložených na ochranu životného prostredia. Tvrdia, že v kúpnej zmluve nebolo žiadne ustanovenie o minimálnom počte pracovných miest, pretože banícke činnosti si vyžadujú veľký počet zamestnancov, ale zároveň nie je možné kvantifikovať povinnosť zachovať počet pracovných miest. Napokon, uvádzajú, že ak Komisia vydala príkaz na vrátenie pomoci, mohla by byť predložená žiadosť na zrušenie zmluvy a v takom prípade by sa od gréckeho štátu mohlo požadovať, aby spoločnosti vrátil 11 mil. EUR a aktíva by mohli byť vrátené gréckemu štátu.

(28)

Grécke orgány okrem toho tvrdia, že bolo možné odkázať sa na hodnotu určenú vo verejnej súťaži v roku 1995 a že sa môže predpokladať, že hodnota pozemkov ostala nezmenená. Uvádzajú, že metóda použitá v správe spoločnosti Behre Dolbear (metóda prístupu na základe príjmu) sa môže akceptovať, ale len k dátumu hodnotenia správy (30. júnu 2004) a len pod podmienkou, že budú udelené povolenia na banskú činnosť a vynaložia sa významné investície. Grécke orgány napokon uznali, že v čase predaja mala baňa Stratoni platné banské povolenia a bola preto prevádzkyschopná a spĺňala klauzulu „takmer výrobného zariadenia“ uvedenú v správe spoločnosti Behre Dolbear.

(29)

Pokiaľ ide o daňovú úľavu a zníženie právnych poplatkov, podľa príjemcu v tomto prípade neplatila zákonná daň za prevod baní. Okrem toho, podľa Grécka, hodnota baní bola záporná, a preto bol potrebný stimul pre potenciálnych kupujúcich. Grécko tiež tvrdí, že článok 173 gréckeho banského zákonníka stanovuje daňovú sadzbu približne 5 %, ale len za transakcie „za odplatu“ („με επαχθή αιτία“), čo podľa Grécka znamená transakcie spôsobené nešťastnými udalosťami, napr. úmrtím vlastníka, preto neplatila v tomto prípade. Príjemca okrem toho tvrdí, že kúpna zmluva nie je definitívna, z dôvodu klauzuly o zrušení, a v dôsledku toho by bolo predčasné uložiť akúkoľvek daň. Príjemca napokon tvrdí, že zníženie právnych poplatkov nezahŕňa štátne zdroje, pretože právnici sú odborníci zo súkromného sektora a dane a poplatky za ich služby boli riadne zaplatené.

(30)

Grécko uznáva, že vo všetkých prípadoch predaja pozemkov sa naozaj vyberá daň od 7 % do 9 % bez ohľadu na to, či sa predávajú aktíva spoločnosti alebo aktíva súkromných osôb.

(31)

Napokon, tak Grécko, ako aj príjemca tvrdia, že v prípade, keď predaj v roku 2003 predstavoval pomoc v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos, táto spoločnosť mala nárok na poskytnutie pomoci podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 a multisektorálneho rámca regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty z roku 2002, obidva platné v čase predaja, keďže spoločnosť mala sídlo v oblasti, ktorá spĺňala podmienky podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. Príjemca ďalej tvrdí, že mohol byť oprávnený na poskytnutie pomoci podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, keďže sa príslušná investícia týkala sektora a oblasti rozhodujúceho významu pre národné hospodárstvo. Pokiaľ ide o daňovú úľavu, podľa príjemcu daň predstavovala 38 000 EUR, a preto bola nižšia ako prahová hodnota de minimis (100 000 EUR za akékoľvek trojročné obdobie) (13) a nepredstavovala výhodu pre spoločnosť Ellinikos Xrysos.

(32)

Komisia dostala pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania aj od Gréckeho banského úradu (14). Grécky banský úrad tvrdí, že aktíva baní Cassandra zahŕňajú aj značné nehnuteľnosti, ktoré výrazne zvyšujú celkovú hodnotu baní, ale neboli zohľadnené v správe spoločnosti Behre Dolbear. Grécky banský úrad odmieta dôvody nezamestnanosti uvádzané ako dôvod prevodu baní bez dodržania zákonného postupu tvrdiac, že kúpna zmluva neobsahuje žiadnu povinnosť, aby spoločnosť Ellinikos Xrysos prijala do zamestnania určitý alebo minimálny počet zamestnancov.

(33)

Grécky banský úrad podobne odmieta dôvody ochrany životného prostredia, ktoré sú uvádzané ako dôvod prevodu baní bez dodržania zákonného postupu tvrdiac, že v článku 1 kúpnej zmluvy z roku 2003 je spoločnosť Ellinikos Xrysos zbavená akejkoľvek zodpovednosti za škody na životnom prostredí, keď takáto škoda vznikla alebo bola spôsobená pred uverejnením zákona, ktorým sa ratifikovala kúpna zmluva. Grécky banský úrad napokon tvrdí, že aktíva baní zahŕňajú aj rezervy zlatonosných rúd značnej hodnoty dosahujúcej 80 mil. EUR, ktoré nie sú zmienené v kúpnej zmluve uzatvorenej so spoločnosťou Ellinikos Xrysos.

(34)

Vo svojej reakcii na pripomienky Gréckeho banského úradu Grécko zopakovalo svoj názor, že spoločnosť Ellinikos Xrysos nedostala žiadnu štátnu pomoc. Grécko konkrétne tvrdí, že nebolo ani vlastníkom, ani predajcom baní, ale len sprostredkovateľom transakcie medzi dvoma súkromnými stranami. Grécko okrem toho tvrdí, že tvrdenia Gréckeho banského úradu sú vágne, nepresné a rozporuplné. Grécko napokon tvrdilo, že Grécky banský úrad sa dožaduje vrátenia baní Cassandra štátu, pretože jeho konečným cieľom je ochrana životného prostredia.

(35)

Napokon, Komisia dostala pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania aj od odborového zväzu baní Cassandra (15) spochybňujúce tvrdenie, že by opatrenia predstavovali neoprávnenú štátnu pomoc a odvolávajúce sa na príspevok baní k hospodárstvu a zamestnanosti.

(36)

Na základe vyššie uvedených skutočností a tvrdení Grécka a ďalších tretích strán, Komisia v tomto oddiele posúdi predmetné opatrenia. Po prvé, Komisia posúdi existenciu pomoci v preskúmavaných opatreniach s cieľom zistiť, či ide o pomoc alebo nie (pododdiel IV.a). Po druhé, keď opatrenie naozaj zahŕňa pomoc, Komisia posúdi jeho zlučiteľnosť so spoločným trhom (pododdiel IV.b).

(37)

Na účely zistenia, či opatrenie predstavuje pomoc, Komisia musí posúdiť, či sporné opatrenie spĺňa podmienky článku 107 ods. 1 ZFEÚ, v ktorom sa ustanovuje, že: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(38)

V zmysle tohto ustanovenia Komisia v tomto oddiele posúdi, či sporné opatrenia v prospech spoločnosti predstavujú štátnu pomoc.

(39)

Keď štát predáva aktívum za cenu nižšiu ako je trhová hodnota, predstavuje to výhodu pre kupujúceho (ktorý prijíma aktívum za dotovanú cenu), ktorá môže predstavovať štátnu pomoc. A naopak, aktívum sa predáva za trhovú hodnotu (a tým pádom je štátna pomoc vylúčená), keď je cena určená nezávislým znalcom v odbore oceňovania a zodpovedá predajnej cene alebo keď sa predaj uskutočňuje na základe konkurenčnej, verejnej, transparentnej a nepodmienenej súťaže a vyberie sa najvyššia ponuka (16).

(40)

V tomto prípade boli bane Cassandra predané bez verejnej súťaže alebo bez akéhokoľvek ocenenie. Aby sa predišlo poskytnutiu štátnej pomoci, štát musí konať ako rozumný súkromný vlastník maximalizujúci zisk, t. j. ako „predávajúci v trhovom hospodárstve“ a a musí sa snažiť dosiahnuť pri predaji čo najlepší možný finančný výsledok. Preto Komisia v tomto prípade posúdila, či grécky štát konal ako predávajúci v trhovom hospodárstve.

(41)

Grécke orgány a príjemca tvrdia, že environmentálne a sociálne otázky by mali byť rovnako dôležité, ako kritériá trhového hospodárstva, pretože sa týkajú obrazu spoločnosti a spokojnosti zamestnancov. Podľa ich názoru, toto tvrdenie podporuje skutočnosť, že spoločnosť TVX Hellas, hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve, zohľadnila pri vyplácaní príslušnej náhrady svojim zamestnancom aj pracovné a environmentálne záležitosti, vrátane predchádzajúcich environmentálnych záväzkov (t. j. záväzkov spred predaja v roku 2003). Tvrdia, že predávajúci v trhovom hospodárstve by rovnako súhlasil so znížením ceny s cieľom uspokojiť environmentálne a sociálne záujmy.

(42)

Komisia nemôže akceptovať uvedený argument. Environmentálne a sociálne záujmy sú svojou povahou záujmami verejnej politiky, ktorú uplatňujú verejné orgány. Predávajúci v trhovom hospodárstve môže zobrať do úvahy otázky nezamestnanosti a životného prostredia, prinajlepšom v obmedzenom rozsahu, na ochranu alebo zlepšovanie dobrého mena podniku ako sociálne alebo environmentálne zodpovedného subjektu, ale aby to nespôsobilo závažnú ujmu jeho finančným záujmom. Rozumný predávajúci v trhovom hospodárstve by v súvislosti s predajom v každom prípade vyhodnotil a kvantifikoval každú prípadnú platbu alebo náklady vyplývajúce z týchto záležitostí, aby sa rozhodol, ako môžu ovplyvniť akceptovateľnú cenu. V tomto prípade Komisia poznamenáva, že zmluva neobsahuje žiadne takéto finančné špecifikácie a Grécko nepreukázalo, že v čase predaja akokoľvek vyhodnotil tieto finančné náklady.

(43)

Grécke orgány a príjemca ďalej tvrdia, že bane mali zápornú trhovú hodnotu, na čo poukazuje skutočnosť, že spoločnosť Kinross, vlastník spoločnosti TVX Hellas a hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve, prispela k zápornej hodnote baní, keď kapitalizovala významné straty zo svojich investícií.

(44)

Komisia nemôže uvedený argument akceptovať. Spoločnosť TVX Hellas dočasne prerušila svoje podnikateľské činnosti v baniach Cassandra z dôvodu zrušenia banských povolení Štátnou radou. Baňa Stratoni však mala v čase jej predaja Grécku spoločnosťou TVX Hellas platné banské povolenie (pozri odsek 13), zatiaľ čo povolenie bane Olympias zostali naďalej zrušené. Komisia sa preto domnieva, že rozhodnutie spoločnosti TVX Hellas predať bane Cassandra súviselo s neúspešnými značnými investíciami do bane Olympias. Správanie spoločnosti TVX Hellas preto súviselo s hodnotou investícií do bane Olympias a nie s hodnotou bane Stratoni.

(45)

Grécke orgány a príjemca pripúšťajú, že Grécko predalo aktíva priamo spoločnosti Ellinikos Xrysos bez verejnej súťaže alebo predchádzajúceho ocenenia z dôvodu časových obmedzení súvisiacich s ochranou zamestnanosti a životného prostredia. Pokiaľ ide o uvedené tvrdia, že ak by nedošlo k predaju baní, znamenalo by to značné environmentálne náklady, ktoré by znášal grécky štát, vo výške približne 15,7 mil. EUR. Pokiaľ ide o zamestnanosť, grécke orgány a príjemca pripúšťajú, že v kúpnej zmluve nebolo žiadne ustanovenie o minimálnom počte pracovných miest, ale tvrdia, že nie je možné kvantifikovať povinnosť zachovať počet pracovných miest a že banícke činnosti si vyžadujú veľký počet zamestnancov.

(46)

Pokiaľ ide o uvedené, Komisia poznamenáva, že hodnota predaných aktív nebola pred predajom nijako posúdená a že predaj sa neuskutočnil prostredníctvom otvoreného postupu, ale prostredníctvom priameho kontaktu s kupujúcim. Pokiaľ ide o environmentálne náklady, ktoré má údajne znášať Grécko, Komisia poznamenáva, že v zmluve, ani v žiadnom súvisiacom dokumente neexistuje žiadna zmienka o týchto nákladoch. Komisia taktiež poznamenáva, že kupujúcemu neboli uložené žiadne ďalšie environmentálne povinnosti nad rámec povinností ustanovených v platných právnych predpisoch. Komisia sa domnieva, že v prípade, keď sa majú environmentálne náklady považovať za jeden faktorov pri určovaní predajnej ceny, súkromný predávajúci by tieto náklady dôkladne zhodnotil a kvantifikoval ešte pred určením predajnej ceny. Grécko nepreukázalo, že v čase predaja urobilo akékoľvek takéto hodnotenie alebo kvantifikáciu alebo že inak zobralo do úvahy akékoľvek takéto environmentálne náklady.

(47)

Komisia taktiež poznamenáva, že kúpna zmluva z roku 2003 neobsahuje doložku vyžadujúcu od kupujúceho, aby udržal alebo vytvoril minimálny počet pracovných miest. Komisia preto nemôže akceptovať tvrdenie, že kupujúcemu bola uložená povinnosť udržať viac pracovných miest, ako bolo ekonomický potrebné, pretože kúpna zmluva neobsahovala žiadnu povinnosť zachovať určitý počet pracovných miest. Komisia sa teda domnieva, že z hľadiska súkromného kupujúceho nemôže žiadny argument týkajúci sa počtu pracovných miest alebo ochrany zamestnanosti vysvetľovať predajnú cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena baní.

(48)

Komisia preto nemôže na základe odsekov 46 a 47 akceptovať argumenty Grécka a príjemcu uvedené v odseku 45.

(49)

Pokiaľ ide o ochranu zamestnanosti a životného prostredia (pozri odsek 45), Grécky banský úrad odmieta dôvody nezamestnanosti uvádzané ako dôvod prevodu baní bez dodržania zákonného postupu tvrdiac, že kúpna zmluva neobsahuje žiadnu povinnosť spoločnosti Ellinikos Xrysos prijať do zamestnania určitý alebo minimálny počet zamestnancov. Grécky banský úrad taktiež tvrdí, že spoločnosť Ellinikos Xrysos získala výhodu, pretože v článku 1 kúpnej zmluvy z roku 2003 je spoločnosť Ellinikos Xrysos zbavená akejkoľvek zodpovednosti za škody na životnom prostredí, keď takáto škoda vznikla alebo bola spôsobená pred uverejnením zákona, ktorým sa ratifikovala kúpna zmluva.

(50)

Pokiaľ ide o druhý uvedený argument Gréckeho banského úradu Komisia poznamenáva, že kúpna zmluva z roku 2003 naozaj zbavuje spoločnosť Ellinikos Xrysos akejkoľvek zodpovednosti za škody na životnom prostredí, keď takáto škoda vznikla alebo bola spôsobená pred uverejnením zákona, ktorým sa ratifikovala kúpna zmluva. Komisia sa domnieva, že uvedené ustanovenie zmluvy neudeľuje spoločnosti Ellinikos Xrysos žiadnu osobitnú výhodu nezávislú od predajnej ceny. Ustanovenia, ktoré rozdeľujú jednotlivé finančné zodpovednosti z minulosti medzi predávajúceho a kupujúceho, nie sú v súkromných zmluvách zriedkavé. Napokon, zmluvné strany predaja berú do úvahy takéto ustanovenia pri stanovovaní predajnej ceny. Rozhodujúcou otázkou v tomto prípade preto je, či predaj, pri zohľadnení podmienok predaja, odzrkadľoval trhovú cenu baní.

(51)

Grécke orgány a príjemca tvrdia, že predaj z roku 2003 nepredstavoval výhodu pre spoločnosť Ellinikos Xrysos, pretože cena, ktorú zaplatila spoločnosť Ellinikos Xrysos sa rovnala účtovnej hodnote aktív uvedených v závierke spoločnosti TVX Hellas, ktorá vlastnila bane Cassandra pred gréckym štátom.

(52)

Komisia nemôže uvedený argument akceptovať. Komisia sa domnieva, že účtovná hodnota spoločnosti TVX Hellas sa nemôže brať do úvahy pri posudzovaní hodnoty aktív, pretože je výsledkom po odpočítaní odpisov na daňové účely z hodnoty vedenej v účtovných knihách spoločnosti (17) a predstavuje účtovnú hodnotu aktív. Podľa ustálenej judikatúry (18), účtovná hodnota nie je vždy rovnaká ako trhová hodnota, keď je cieľom ocenenie aktív na účely stanovenia ich ceny pri predaji. Okrem toho, príslušné aktíva boli prevedené samostatne a odpisy urobené predchádzajúcim vlastníkom sa týkali len jeho vlastného účtovníctva a ne jeho daňové účely.

(53)

Grécke orgány a príjemca tvrdia, že cena, ktorú zaplatila spoločnosť Ellinikos Xrysos je odôvodnená podľa kritérií trhového hospodárstva, keďže sa rovnala cene, ktorú požadovala súkromná spoločnosť TVX Hellas. Táto spoločnosť by si vypýtala vyššiu cenu, keby mohla.

(54)

Komisia nemôže uvedený argument akceptovať. Komisia poznamenáva, že cena, ktorú zaplatilo Grécko spoločnosti TVX Hellas, bola výsledkom započítania vzájomných pohľadávok týchto dvoch strán. Komisia taktiež poznamenáva, že pohľadávka spoločnosti TVX Hellas voči Grécku predstavovala 293,5 mil. EUR (pozri odsek 15). Keby sme sa riadili týmto odôvodnením, ak by boli pohľadávky týchto dvoch strán iné, konečný výsledok zúčtovania by mohol byť tiež iný, dokonca aj v prípade, keby súvisel s predajom tých istých aktív. Komisia sa preto domnieva, že započítanie pohľadávok nepredstavovalo hodnotu predávaných aktív.

(55)

Komisia zároveň poznamenáva, že pohľadávky predstavovali žiadosti o náhradu predložené týmito dvoma stranami. Konkrétne, príslušná pohľadávka Grécka sa týkala náhrady environmentálnych škôd, ktoré údajne spôsobila spoločnosť TVX Hellas. Príslušná pohľadávka spoločnosti TVX Hellas sa týkala environmentálnych nákladov a investičných strát, ktoré spoločnosť utrpela v dôsledku zrušenia banských povolení v roku 2002. Komisia taktiež poznamenáva, že hodnota aktív sa v čase uvedeného započítania pohľadávok nijako neposudzovala. Cena 11 mil. EUR za predaj baní Cassandra Grécku preto súvisela s údajnými záväzkami týchto dvoch strán a nie s hodnotou aktív.

(56)

Komisia napokon poznamenáva, že rozhodnutie spoločnosti TVX Hellas predať bane Cassandra súviselo s neúspešnými značnými investíciami do bane Olympias a teda s hodnotou investícií do bane Olympias, a nie s hodnotou bane Stratoni. Spoločnosť Ellinikos Xrysos nevynaložila žiadne takéto investície a preto na ňu neúspešné investície nemali vplyv. Komisia sa preto domnieva, že cena 11 mil. EUR za predaj baní Cassandra Grécku odrážala len obchodné vzťahy medzi spoločnosťou TVX Hellas a Gréckom a špecifickú situáciu spoločnosti TVX Hellas v čase predaja. Preto nemôže byť reprezentatívnou pre inú obchodnú zmluvu, ako je zmluva medzi Gréckom a spoločnosťou Ellinikos Xrysos.

(57)

V zmysle uvedeného (v odsekoch 54 až 56), Komisia dospela k záveru, že neexistovala žiadna súvislosť medzi započítaním pohľadávok Grécka a spoločnosti TVX Hellas a hodnotou aktív.

(58)

Na základe uvedeného a na účely preukázania, či predajná cena odrážala trhovú cenu aktív, Komisia rozdelila aktíva do troch kategórií: a) bane, a) pozemky a c) zásoby nerastných surovín. Pri výpočte trhovej ceny aktív sa Komisia spoliehala na správu spoločnosti Behre Dolbear (pozri odsek 19). Pokiaľ ide o pozemky, Komisia overila hodnotu uvedenú v správe použitím ceny zaplatenej za príslušné pozemky pri predchádzajúcej verejnej súťaži v roku 1995 (pozri odsek 11).

(59)

Grécko a príjemca tvrdia, že správu spoločnosti Behre Dolbear nemožno brať do úvahy, pretože jej účelom bolo prilákať pozornosť investorov. Komisia nemôže akceptovať toto tvrdenie, pretože prilákanie pozornosti investorov je základným a legitímnym účelom každej hodnotiacej správy vydanej v mene hospodárskych subjektov v trhovom hospodárstve, ktorí sa snažia získať finančné prostriedky na finančných trhoch. Je nevyhnutné, aby sa platnosť akéhokoľvek ocenenia overila, ale samotná skutočnosť, že účelom hodnotiacej správy je prilákanie investorov na jej spochybnenie nestačí.

(60)

Grécko a príjemca takisto tvrdia, že správu nemožno brať do úvahy, pretože jej referenčný časový bod (jún 2004) sa nezhoduje s referenčným časovým bodom predaja (december 2003).

(61)

Komisia nemôže uvedený argument akceptovať. Komisia poznamenáva, že dátum vypracovania správy spoločnosti Behre Dolbear je naozaj 30. jún 2004, ale jej obsah sa môže považovať za časovo zodpovedajúci predaju v decembri 2003, pretože vychádzala z fluktuácie cien kovov počas obdobia rokov 1993 až 2003.

(62)

Grécky štát a spoločnosť Ellinikos Xrysos tvrdia, že správa sa netýka predaných aktív, ale hodnoty spoločnosti Ellinikos Xrysos ako celku, a preto nie je smerodajnou hodnotou aktív, ktoré predal grécky štát v decembri 2003. Komisia nemôže akceptovať toto tvrdenie, pretože na účely výpočtu celkovej hodnoty spoločnosti sa v správe uvádza podrobné stanovenie hodnoty predaných aktív podľa jednotlivých položiek.

(63)

Grécke orgány a príjemca tvrdia, že v čase predaja bola trhová hodnota baní Cassandra nižšia alebo dokonca záporná z dôvodu dlhotrvajúceho prerušenia prevádzky a zrušenia banských povolení. Taktiež tvrdia, že cena, ktorá bola zaplatená za predaj v roku 2003, odrážala hodnotu bane Stratoni, pretože to bola jediná baňa v prevádzke. Konkrétne, Grécko uznáva, že v čase predaja mala baňa Stratoni platné banské povolenia a bola preto prevádzkyschopná a spĺňala klauzulu „takmer výrobného zariadenia“ uvedenú v správe spoločnosti Behre Dolbear.

(64)

Komisia poznamenáva, že rozhodnutia o zrušení povolení z roku 2002 mali vplyv len na hodnotu bane Olympias, pretože v čase predaja mala baňa Stratoni platné banské povolenia, a preto mala aj nejakú hodnotu. Spoločnosť TVX Hellas zároveň zastavila prevádzku z dôvodu neúspešných investícií do oblasti ťažby zlata po zrušení povolení bane Olympias. Správanie spoločnosti preto súviselo len s hodnotou investícií do bane Olympias, a nie s hodnotou bane Stratoni.

(65)

Pokiaľ ide o baňu Skouries, Grécko a príjemca tvrdia, že tam neprebiehala žiadna banská činnosť, ani sa tam neinvestovali žiadne prostriedky, s výnimkou banského výskumu, ktorý vykonala spoločnosť TVX Hellas pred predajom v roku 2003, a na vybudovanie banských zariadení sú potrebné značné investície.

(66)

Komisia poznamenáva, že baňa Skouries nemá banské povolenia ani vybudovanú banskú infraštruktúru. Grécke orgány a príjemca však nepredložili žiadne informácie, ani významné tvrdenia preukazujúce, že prevádzka bane Skouries nebola administratívne povolená alebo ekonomicky uskutočniteľná. Okrem toho, podľa správy spoločnosti Behre Dolbear boli v roku 2004 kapitálové náklady pre rozvoj a výstavbu bane v Skouries 268 mil. USD, t. j. 220 mil. EUR. Spoločnosť Behre Dolbear vo svojej správe vyjadrila svoj názor, že tieto náklady sú „primerané“. Komisia sa preto domnieva, že neexistovali žiadne administratívne alebo ekonomické prekážky udelenia banských povolení alebo výstavby banskej infraštruktúry a vykonávania banských činností v Skouries.

(67)

Na základe uvedeného (odseky 63 až 66) sa Komisia domnieva, že v čase predaja bola trhová hodnota bane Olympias naozaj ohrozená rozhodnutiami o zrušení povolení z roku 2002, ale trhová hodnota baní Stratoni a Skouries ohrozená nebola. Preto bolo v čase predaja v roku 2003 možné odhadnúť trhovú hodnotu baní Cassandra.

(68)

Na výpočet hodnoty baní Cassandra Komisia preskúmala každú z troch baní, ktoré tvoria bane Cassandra (Stratoni, Olympias a Skouries), pokiaľ ide o tieto záležitosti: a) hodnota bane, ktorá by mala vychádzať z ekonomických faktorov platných v čase predaja a b) prevádzkyschopnosť bane na dosiahnutie uvedenej hodnoty. Na základe týchto dvoch faktorov Komisia dospela k záveru, že bane Stratoni a Skouries mali určitú hodnotu, ktorú bolo možné realizovať, ale že hodnotu bane Olympias bolo v čase predaja v roku 2003 problematické preukázať.

(69)

Na odhad hodnoty baní Komisia použila správu spoločnosti Behre Dolbear. Správa používa na výpočet objektívnej trhovej hodnoty baní Cassandra tri metódy: a) ocenenie pomocou prístupu založeného na príjmoch (19), b) ocenenie na základe súvisiacich transakcií (porovnateľných predajov) a c) prístup založený na kapitalizácii na trhu (20). Hodnoty získané uplatnením týchto troch metód sú zodpovedajúco: a) 130,3 – 402,5 mil. USD alebo 107,2 – 331,1 mil. EUR, b) 504,7 mil. USD alebo 415,2 mil. EUR a c) 614,9 mil. USD alebo 505,9 mil. EUR. Interval pri ocenení pomocou prístupu založeného na príjme je spôsobený rozličnými scenármi stanovovania ceny (pozri odsek 72). Komisia si z týchto troch metódy zvolila prístup na základe príjmu. Dôvody sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka

Dôvody použitia prístupu založeného na príjmoch

(70)

Grécko akceptuje, že v prípade, ak sa použije správa spoločnosti Behre Dolbear, možno akceptovať len prístup na základe príjmu, pretože je to základná, medzinárodne používaná metóda oceňovania, a aj to len k dátum hodnotenia správy (30. júnu 2004) a za predpokladu, že budú udelené banské povolenia a vynaložia sa významné investície.

(71)

Na základe prístupu založeného na príjmoch Komisia odhaduje hodnotu baní v čase predaja v roku 2003 nasledovne (pozri odseky 72 až 79).

(72)

Pomocou prístupu založeného na príjmoch sa objektívna trhová hodnota baní Cassandra odhaduje na takmer výrobnej úrovni (21), o čom svedčí prevádzka baní, s dobre zadefinovanými nákladmi a dokázanými a pravdepodobnými zásobami (22). V správe sa na určenie hodnoty používajú tri rozličné scenáre vychádzajúce z cien platných počas nasledujúcich období: a) priemer za obdobie 1993 – 2003, b) len za prvý polrok 2004 a c) priemer za obdobie 1993 – 2003 plus prvý polrok 2004 (vydelené dvoma). Komisia sa domnieva, že môže brať do úvahy len scenár s priemerom za obdobie 1993 – 2003, pretože vychádza z cien a nákladov, ktoré boli známe v čase predaja, ktorý sa uskutočnil v decembri 2003, ale zvyšné dva nemôže. Okrem toho, historické ceny za obdobie 1993 – 2003, ktoré použila spoločnosť Behre Dolbear, nevykazujú žiadny konkrétny trend počas celého obdobia 1993 – 2003, t. j. v jednotlivých rokoch kolíšu, a preto sa Komisia domnieva, že priemer za obdobie 1993 – 2003 lepšie vystihuje historické vývojové trendy na trhu kovov. Okrem toho, ceny v prvom polroku 2004 nie sú reprezentatívnou hodnotou hodnoty baní, pretože vyjadrujú len stav a neberú do úvahy výkyvy. Zohľadnenie výkyvov je rozhodujúce na účely minimalizovania účinku akýchkoľvek prípadných neobvyklých zmien alebo náhodných udalosti a na získanie spoľahlivého obrazu hodnoty baní.

(73)

Grécko a príjemca tvrdia, že odhady spoločnosti Behre Dolbear čistej súčasnej hodnoty takmer produkcie baní Cassandra sú záporné, na úrovni – 2,59 mil. USD (strana 37, tabuľka 5.3 správy), takže skutočne zaplatená cena (11 mil. EUR) presahuje trhovú hodnotu baní.

(74)

Komisia poznamenáva, že na individuálnom základe sa čistá súčasná hodnota (na takmer produkčnej úrovni) priradená týmto trom banským projektom pomocou prístupu založeného na príjmoch sú: a) bane Olympias, – 28,79 mil. USD, t. j. – 23,7 mil. EUR; a) bane Stratoni, 10,48 mil. USD, t. j. 8,6 mil. EUR a c) bane Skouries, 15,72 mil. USD, t. j. 12,9 mil. EUR. Súčet týchto troch hodnôt sa rovná zápornej hodnote – 2,59 mil. EUR.

(75)

Komisia však uvedené tvrdenie Grécka a príjemcu neakceptuje. Poznamenáva, že z uvedených hodnôt vyplýva, že čistá súčasná hodnota (na takmer produkčnej úrovni) bane Olympias bola v čase predaja naozaj negatívna. Napriek tomu sa domnieva, že záporná čistá súčasná hodnota bane Olympias znamená, že v čase predaja boli očakávané zisky vyplývajúce z prevádzky bane na cenovej úrovni zaznamenanej za uplynulých 11 rokov záporné. Vzhľadom na cenu zlata by sa každý prípadný vlastník bane Olympias rozhodol neprevádzkovať baňu a snažil by sa podľa možnosti čo najviac predchádzať stratám. Ako bolo uvedené, pozastavením prevádzky bane mohol kupujúci obmedziť straty na 5,5 mil. EUR, ktoré predstavujú náklady, ktoré kupujúci musel podľa zmluvy vynaložiť z dôvodov ochrany životného prostredia a na účely zachovania počtu pracovných miest. Z toho však nemožno usudzovať, že hodnota bane Olympias by sa mala odhadnúť vo výške – 5,5 mil. EUR, pretože vlastníctvo bane v zásade má aj alternatívnu hodnotu: vlastník môže prevádzkovať baňu v dobrých časoch (keď sú ceny zlata dostatočne vysoké) a rozhodnúť sa prevádzku zastaviť v zlých časoch (ceny zlata nie sú dostatočne vysoké). Preto sa spoločnosť Ellinikos Xrysos mohla rozhodnúť, že prevezme baňu ako súčasť súboru baní Cassandra alebo s cieľom neskôr vykonať potrebné investície do bane Olympias a začať opäť ťažbu so ziskom, keď sa ceny zlata zvýšia na úrovne (značne) nad úroveň zaznamenanú počas predchádzajúceho obdobia 1993 – 2003.

(76)

Získanie spoľahlivého odhadu tejto alternatívnej hodnoty je dosť komplikované. Čo je ešte dôležitejšie, akákoľvek takáto hodnota sa musí upraviť tak, aby zohľadňovala (prípadnú vysokú) pravdepodobnosť, že dokonca aj v prípade, keď by boli ceny zlata dosť vysoké, zaručia prevádzku so ziskom, povolenie pre túto baňu nemusí byť udelené. Ako už bolo uvedené (pozri odsek 12), banské povolenie a spracovanie zlata pre baňu Olympias boli zrušené z environmentálnych dôvodov, ktoré sa považovali za vážne. Preto sa zdá byť vhodné predpokladať, že baňa Olympias má alternatívnu hodnotu, ktorá sa môže obozretne odhadnúť ako nula. Preto by sa čistá hodnota baní Olympias mala odhadnúť na úrovni – 5,5 mil. EUR.

(77)

Na rozdiel od toho, Komisia sa domnieva, že hodnoty baní Stratoni a Skouries, predstavujú sumu 21,5 mil. EUR, ktorá je súčtom hodnôt dvoch baní podľa správy spoločnosti Behre Dolbear (8,6 mil. EUR plus 12,9 mil. EUR, pozri odsek 74), pretože:

(78)

Grécko a príjemca tvrdia, že hodnota baní podľa odhadov spoločnosti Behre Dolbear sa nemôže brať do úvahy, pretože sa týka aktív spolu s príslušnými banskými povoleniami, zatiaľ čo spoločnosť Ellinikos Xrysos nadobudla len aktíva, pričom banské povolenia mal neskôr udeliť grécky štát. Komisia neakceptuje tento argument, pretože, ako už bolo preukázané, baňa Stratoni mala v čase predaja platné banské povolenie. Ako už bolo preukázané, neexistovali žiadne administratívne prekážky udelenia banského povolenia pre baňu Skouries. Náklady na podanie žiadosti o vydanie banského povolenia pre baňu Skouries boli obmedzené len poplatkami pre geológov a ďalších znalcov za prípravu štúdií potrebných na vydanie povolenia a na poplatky súvisiace so zárukou vyžadovanou príslušným ministerstvom. Podľa podania gréckych orgánov, uvedené náklady predstavujú (zodpovedajúco) približne 5 000 EUR jednorazovo plus nanajvýš 600 000 EUR ročne. Komisia sa okrem toho domnieva, že tieto sumy sú nízke v porovnaní s celkovými kapitálovými nákladmi pre rozvoj a výstavbu bane v Skouries, ktoré v roku 2004 dosiahli výšku 268 mil. USD, t. j. 220 mil. EUR (pozri odsek 66). Komisia sa preto domnieva, že uvedené náklady na banské povolenie neboli pre spoločnosť ochotnú investovať do bane Skouries prekážkou. Komisia taktiež poznamenáva, že správa spoločnosti Behre Dolbear zahŕňa vo výpočte čistej súčasnej hodnoty bane aj „administratívne“ náklady. Komisia sa preto domnieva, že uvedené náklady (na podanie žiadosti o vydanie banského povolenia pre baňu Skouries a jeho získanie) boli v správe spoločnosti Behre Dolbear zohľadnené.

(79)

Na základe uvedeného sa hodnota baní odhaduje na 16 mil. EUR za všetky tri bane (21,5 mil. EUR – 5,5 mil. EUR).

(80)

Grécke orgány a príjemca tvrdia, že pozemky, ktoré nadobudla banská spoločnosť, sa môžu používať len na banské činnosti a nemajú trhovú hodnotu, pretože banské právo uprednostňuje v týchto oblastiach len banské činnosti. Preto zníženie hodnoty banských práv z dôvodu dlhotrvajúceho prerušenia prevádzky a zrušenia banských povolení viedlo aj k zníženiu hodnoty pozemkov.

(81)

Pokiaľ ide o uvedenú záležitosť, Komisia sa domnieva, že predmetné pozemky ako aktívum banského podniku nie sú „nehnuteľnosťou“ v širšom slova zmysle v dôsledku osobitných charakteristík banských činností (znečisťovanie, poškodenie životného prostredia atď.), ktoré by spochybnili možnosť obchodovania s týmito aktívami oddelene od baní.

(82)

Komisia sa však domnieva, že každé prípadné aktívum podniku má hodnotu, pretože prispieva alebo môže prispieť k prevádzke spoločnosti a k dosahovaniu príjmov. Bane Cassandra predstavovali podnik, ktorý bol v čase predaja prevádzkyschopný, a Komisia sa preto domnieva, že pozemky sa mohli využívať na prevádzku baní a preto mali hodnotu. Komisia preto nemôže akceptovať argument predložený Gréckom a spoločnosťou Ellinikos Xrysos.

(83)

Grécky banský úrad tvrdí, že aktíva baní Cassandra zahŕňajú aj značné nehnuteľnosti, ktoré výrazne zvyšujú celkovú hodnotu baní, ale neboli v správe spoločnosti Behre Dolbear zohľadnené.

(84)

Komisia však poznamenáva, že správa spoločnosti Behre Dolbear nezohľadňuje pozemky oddelene od baní. V správe spoločnosti Behre Dolbear sa pozemky považujú za aktívum baní Cassandra, ktoré nie je nerastnou surovinou, a sú ocenené sumou 6 mil. EUR (23), nezávisle od metódy prístupu na základe príjmu.

(85)

Ale spoločnosť Behre Dolbear vo svojej správe uvádza, že hodnota pripísaná pozemkom je hodnotou oznámenou spoločnosťou Ellinikos Xrysos, ktorá nie je samotným ocenením pozemkov. Komisia preto potrebuje túto hodnotu overiť.

(86)

Aby tak Komisia mohla urobiť, použila cenu zaplatenú za pozemky vo verejnej súťaži v roku 2005 za predaj baní Cassandra spoločnosti TVX Hellas (pozri odsek 6). Toto nie je primárny, ale sekundárny výpočet, ktorého cieľom je otestovať platnosť hodnoty uvedenej v správe spoločnosti Behre Dolbear (6 mil. EUR).

(87)

Grécke orgány akceptujú, že sa môže zobrať do úvahy hodnota určená vo verejnej súťaži v roku 1995 a že sa môže predpokladať, že hodnota pozemkov ostala nezmenená. Komisia poznamenáva, že v súvislosti s predajom baní Cassandra v roku 1995 spoločnosti TVX Hellas bola pozemkom priradená cena 1,2 mld. GRD. Komisia zdôrazňuje skutočnosť, že neexistovali žiadne referenčné ceny alebo cenové indexy pre pozemky baní Cassandra, ktoré sa považovali za aktívum banského podniku, a nie za „nehnuteľnosť“ v širšom slova zmysle (pozri odsek 81). Ak by existovali takéto referenčné ceny alebo cenové indexy, bolo by možné vypočítať aktualizovanú referenčnú hodnotu. Keďže neexistovali, Komisia považovala v tomto prípade cenu z roku 1995 za najlepší dostupný odhad. Komisia preto považuje za východiskový bod sumu 1,2 mld. GRD alebo 3,5 mil. EUR (použitím výmenného kurzu 340,75 GRD/EUR, ktorý bol platný v čase vstupu Grécka do eurozóny v roku 2001) ako objektívnu trhovú hodnotu pozemkov.

(88)

Po roku 1995 spoločnosť TVX Hellas nadobudla 70 ďalších pozemkov (počas obdobia 1997 – 2000, väčšinou v rokoch 1998 a 1999). Komisia poznamenáva, že nadobúdacia hodnota týchto 70 ďalších pozemkov predstavuje 1,1 mil. EUR, ako bola vykázaná v účtovnej závierke spoločnosti TVX Hellas. Komisia považuje túto nadobúdaciu hodnotu za trhovo orientovanú, pretože bola stanovená trhom. Keď sa tieto dve hodnoty spočítajú (3,5 mil. EUR a 1,1 mil. EUR), celková objektívna trhová hodnota sa môže stanoviť vo výške 4,6 mil. EUR.

(89)

Táto suma 4,6 mil. EUR predstavuje nominálnu hodnotu pôdy v roku 2003 na základe cien z roku 1995 a 1997 – 2000. Komisia sa domnieva, že túto hodnotu je potrebné upraviť pomocou gréckeho všeobecného indexu cien priemyselnej produkcie za obdobia 1995 – 2003 a 1998 – 2003. Index cien priemyselnej produkcie sa použil preto, lebo predmetná pôda je aktívom a úprava musí zodpovedať zmenám cien v tomto priemyselnom odvetví. Táto úprava predajných cien z roku 1995 a 1997 – 2000 viedla ku konečnému údaju 5,9 mil. EUR v decembri 2003.

(90)

Komisia poznamenáva, že uvedená cena 5,9 mil. EUR sa takmer zhoduje s cenou 6 mil. EUR uvedenou spoločnosťou Behre Dolbear v jej hodnotiacej správe (pozri odsek 84). Komisia sa domnieva, že táto tesná zhoda potvrdzuje spoľahlivosť ocenenia pôdy spoločnosťou Ellinikos Xrysos, ktoré bolo použité v správe spoločnosti Behre Dolbear a preto oprávňuje k tomu, aby sa údaj 6 mil. EUR považoval za údaj predstavujúci objektívnu trhovú hodnotu v decembri 2003.

(91)

Predaj v roku 2003 zahŕňal aj množstvo zásob nerastných surovín s ložiskami zlata (24). Grécke orgány a príjemca tvrdia, že v roku 2003 mali uvedené zásoby zápornú hodnotu, z dôvodu relatívne nízkej ceny zlata a relatívne vysokých súvisiacich nákladov.

(92)

Grécke orgány poskytli výpočet „hraničného“ bodu cenovej rentability, pri ktorom by bolo obchodovanie s uvedenými zásobami ziskové. Berúc do úvahy koncentráciu zlata v nerastnej surovine, t. j. 0,7 uncí zlata za tonu a cenu zlata dňa 12. decembra 2003, t. j. 407 USD za uncu, hodnota zlata koncentrovaného v zásobách zlatých rúd bola 284,9 USD za tonu. Grécke orgány poskytli aj náklady súvisiace s obchodovaním s uvedenými rezervami: náklady na spracovanie 245 USD za uncu a 171,5 USD za tonu, náklady na dopravu 50 USD za tonu, penále za čistenie 270 USD za tonu a poplatky za spracovanie 5 USD za uncu a 4,1 USD za tonu. Výsledkom uvedených výpočtov je záporná predajná cena – 210,7 USD za tonu.

(93)

Komisia uvedený výpočet overila. Domnieva sa, že z uvedených dôvodov cien a nákladov, neboli ceny zásob v čase predaja ziskové. Obchodovanie so zásobami zlatých rúd snáď mohlo byť ziskové, keby sa náklady na dopravu zmenili alebo keby sa očakávala ich zmena, ale zisky by boli zanedbateľné. Okrem toho sa v správe spoločnosti Behre Dolbear neuvádza hodnota zásob zlatých rúd. Komisia sa preto domnieva, že hodnota týchto zásob sa nedá vypočítať.

(94)

Grécky banský úrad tvrdí, že zásoby zlatonosných rúd mali značnú hodnotu dosahujúcu 80 mil. EUR. Komisia poznamenáva, že Grécky banský úrad neposkytol žiadne údaje alebo dôkazy na podporu tejto hodnoty 80 mil. EUR. Na základe uvedeného výpočtu, z ktorého vyplýva, že hodnota týchto zásob sa nedá vypočítať, a s ohľadom na tento výpočet Komisia odmieta tvrdenie Gréckeho banského úradu.

(95)

Komisia poznamenáva, že aktíva predané v decembri 2003 zahŕňali aj dve ložiská nerastných surovín. Správa spoločnosti Behre Dolbear obsahuje odhad hodnoty existujúcich koncentrátov olova a zinku z 30. júna 2004 (25). Tento odhad je oddelený od výpočtu čistej súčasnej hodnoty baní a netvorí súčasť ocenenia v rámci prístupu na základe príjmu. Predstavuje čistú návratnosť taviarne rudy (26) pre vlastníka bane: po prvé, hodnota obsahu kovov (olova, striebra a zinku) sa vypočíta na základe bežných cien a dostupných množstiev, po druhé, uplatní sa „harmonogram platieb taviarne“ (náklady na ďalšie spracovanie účtované kupujúcim nerastných surovín ich výrobcovi), berúc do úvahy osobitné podmienky odpisovania nákladov (konkrétne percentá odpisovania, poplatky za spracovanie a rafináciu a náklady na prepravu); napokon, harmonogram platieb taviarne sa odvodí z uvedenej hodnoty obsahu kovov (27).

(96)

Komisia poznamenáva, že uvedená metóda je štandardnou metódou pre výpočet platieb za kovy. Komisia preto použije uvedenú metódu na odhad trhovej hodnoty ložísk nerastných surovín, ktoré nadobudla spoločnosť Ellinikos Xrysos v decembri 2003 na základe množstiev ložísk nerastných surovín v decembri 2003 (28). Uplatnením uvedenej metódy na množstvá nerastných surovín, cien kovov z decembra 2003 a osobitných podmienok harmonogramu platieb taviarne spoločnosti Ellinikos Xrysos, Komisia dospela k záveru, že trhová hodnota ložísk nerastných surovín, ktoré nadobudla spoločnosť Ellinikos Xrysos v decembri 2003, predstavovala 3,7 mil. USD alebo 3 mil. EUR (použitím výmenného kurzu 1,2254 USD/EUR zo dňa, keď boli nerastné suroviny predané spoločnosti Ellinikos Xrysos, konkrétne 12. decembra 2003).

(97)

Komisia poznamenáva, že podľa informácií predložených príjemcom, ložiská nerastných surovín boli predané v decembri 2004 (1. decembra 2004 a 31. decembra 2004), t. j. po vypracovaní správy spoločnosti Behre Dolbear. Komisia sa preto domnieva, že osobitné podmienky uplatniteľné na uvedenú metódu (výpočet hodnoty ložísk v júni 2004, pozri odsek 95) sa uplatnia aj na výpočet hodnoty ložísk nerastných surovín v decembri 2003, pretože od decembra 2003 do júna 2004 nedošlo k žiadnym ďalším predajom nerastných surovín, ktoré by mohli stanoviť nové podmienky.

(98)

Výsledkom uvedeného výpočtu je celková hodnota baní Cassandra vo výške 25 mil. EUR, ktorá je súčtom hodnoty baní (16 mil. EUR), pozemkov (6 mil. EUR) a zásob nerastných surovín (3 mil. EUR).

(99)

Táto celková hodnota je podstatne nižšia ako hodnota, ktorá je v správe spoločnosti Behre Dolbear uvedená ako objektívna trhová hodnota aktív baní Cassandra (500 mil. USD alebo 411 mil. EUR, pozri odsek 19). Hodnota uvedená v správe spoločnosti Behre Dolbear bola uvedená aj v rozhodnutí Komisie z 10. decembra 2008, ktorým sa začalo konanie vo veci formálneho zisťovania, ako náznak, že cena bola nižšia ako trhová hodnota baní.

(100)

Dôvodom odchýlky od hodnoty v správe spoločnosti Behre Dolbear (500 mil. USD) je, že výsledok dvoch metód oceňovania, ktoré nie sú vhodné pre tento prípad (pozri tabuľku 1 v predchádzajúcom texte), konkrétne metódy „súvisiacich transakcií“ a metódy „kapitalizácie na trhu“, nemožno akceptovať, pretože: a) základ oceňovania pomocou súvisiacich transakcií je diskutabilný, pretože dve rozličné bane nemôžu byť identické: každé ložisko nerastných surovín, dokonca ložiská tej istej komodity, sa líši do určitej miery od ostatných ložísk, b) kapitalizácia na trhu sa odporúča ako sekundárna metóda oceňovania alebo ako odhad od oka vhodný na kontrolu ocenení vykonaných použitím primárnych metód, ako je prístup na základe príjmu, v tomto prípade sa metóda kapitalizácie na trhu sa nemôže použiť dokonca ani ako sekundárna metóda oceňovania, pretože overuje len hodnotu prístupu na základe príjmu vyplývajúcu z kapitalizácií na trhu počas prvého polroka 2004, čo nie je akceptovateľné, pretože tieto informácie sú za obdobie po dátume predaja a c) spoločnosť Behre Dolbear viac dôveruje hodnote odvodenej pomocou prístupu na základe príjmu.

(101)

Celková hodnota, ku ktorej dospela Komisia (25 mil. EUR) je tiež omnoho nižšia ako interval cien získaný pomocou prístupu na základe príjmu (107,2 mil. EUR – 331,1 mil. EUR, pozri odsek 69). Dôvodom je, že tieto ceny zahŕňajú: a) hodnoty aktív, ktoré v decembri 2003 neboli prevedené, napr. pohľadávky, peňažné toky a zásoby nerastných surovín (hodnoty z júna 2004 sa líšia od hodnôt z decembra 2003, pozri výpočet v odsekoch 91 až 97) a b) zdroje nerastných surovín charakterizované v správe spoločnosti Behre Dolbear ako špekulatívne a neisté (29) (ťažobný materiál alebo potenciálny prieskumu). Zdroje nerastných surovín nie sú zahrnuté v peňažných tokoch na určenie čistej súčasnej hodnoty pomocou prístupu na základe príjmu (pozri odsek 72), ktoré sú odvodené len z preukázaných a pravdepodobných zásob, s výnimkou všetkých ostatných zdrojov. Okrem toho, uvedený interval hodnôt zahŕňa rozličné hodnoty pre baňu Olympias podľa troch rozličných cenových scenárov. Komisia neakceptuje tieto hodnoty (pozri odseky 72 až 76). Napokon, uvedený interval hodnôt je ovplyvnený rozličnými cenovými scenármi, z ktorých Komisia akceptuje iba jeden (pozri odsek 72).

(102)

Komisia dospela k záveru, že trhová hodnota aktív baní Cassandra predstavovala v čase ich predaja spoločnosti Ellinikos Xrysos sumu 25 mil. EUR.

(103)

Komisia sa domnieva, že hodnota výhody pre spoločnosť Ellinikos Xrysos predstavuje 14 mil. EUR, ktorá je rozdielom medzi celkovou objektívnou trhovou hodnotou aktív baní Cassandra (25 mil. EUR) a cenou zaplatenou za predaj (11 mil. EUR).

(104)

Na základe uvedenej analýzy argumentov, ktoré predložili Grécko a príjemca, a vzhľadom na výpočet trhovej hodnoty predaných aktív a porovnania tejto trhovej hodnoty s cenou, ktorú spoločnosť Ellinikos Xrysos skutočne zaplatila, sa Komisia domnieva, že kritérium výhody je splnené.

(105)

Grécke orgány a príjemca tvrdia, že Grécko vystupovalo pri predaji v roku 2003 len ako sprostredkovateľ a bane nikdy nevlastnilo. Taktiež tvrdia, že Grécko nikdy neprijalo žiadne peniaze z predaja v roku 2003, keďže 11 mil. EUR bolo zaplatených priamo spoločnosti TVX Hellas. Napokon, Grécke orgány a príjemca tvrdia, že sa predajná transakcia uskutočnila medzi spoločnosťou TVX Hellas a predchádzajúcim vlastníkom, súkromnou spoločnosťou, ktorá bola v likvidácii.

(106)

Komisia poznamenáva, že Grécko bolo aktívnou stranou pri oboch transakciách, ktoré sa vykonali na základe dvoch rozdielnych zmlúv. V druhej zmluve Grécko prevzalo povinnosti predávajúceho, ale malo aj nárok na príjem z predaja. Tento príjem bol vyplatený priamo spoločnosti TVX Hellas, na splnenie osobitnej povinnosti gréckeho štátu, čo opäť poukazuje na úlohu Grécka ako predávajúceho, a nielen sprostredkovateľa. Pokiaľ ide o argument, že predaj v roku 1995 sa uskutočnil medzi spoločnosťou TVX Hellas a súkromnou spoločnosťou, Komisia sa domnieva, že je to nepodstatné pre otázku týkajúcu sa štátnych zdrojov v tomto prípade, pretože toto kritérium sa skúma len v prípade predaja v roku 2003.

(107)

Komisia preto neakceptuje tvrdenia predložené gréckymi orgánmi a príjemcom a domnieva sa, že kritérium o štátnych zdrojoch je splnené.

(108)

Bane Cassandra boli predané spoločnosti Ellinikos Xrysos a spoločnosť Ellinikos Xrysos mala selektívnu výhodu z rozdielu medzi predajnou cenou a trhovou cenou predaných aktív. Komisia sa preto domnieva, že opatrenie je selektívne, keďže zvýhodňuje len túto konkrétnu spoločnosť.

(109)

Ani Grécko, ani príjemca tento bod nespochybnili.

(110)

Spoločnosť Ellinikos Xrysos pôsobí v sektore, s ktorého výrobkami členské štáty vo veľkej miere obchodujú. Okrem Grécka sa zinok, meď, olovo, zlato a striebro ťažia v jedenástich členských štátoch, konkrétne v Spojenom kráľovstve, Taliansku, Fínsku, Poľsku, Slovensku, Rumunsku, Bulharsku, Španielsku, Írsku, Portugalsku a Švédsku (30). So zinkom, meďou, zlatom a striebrom sa obchoduje vo všetkých členských štátoch (31). Predmetné opatrenie pomoci navyše predstavovalo pre spoločnosť Ellinikos Xrysos výhodu v porovnaní s konkurentmi (pozri odseky 39 až 104). Ak štátna pomoc posilňuje postavenie niektorého podniku v porovnaní s ďalšími konkurenčnými podnikmi pri obchodovaní medzi členskými štátmi, musia sa tieto podniky považovať za ovplyvnené touto pomocou. Preto je kritérium narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi splnené.

(111)

Ani Grécko, ani príjemca tento bod nespochybnili.

(112)

Komisia dospela v zmysle uvedeného k záveru, že predaj baní Cassandra spoločnosti Ellinikos Xrysos predstavuje štátnu pomoc v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Výška štátnej pomoci je 14 mil. EUR, čo je rozdiel medzi cenou zaplatenou za predaj v roku 2003, konkrétne 11 mil. EUR a trhovou hodnotou aktív predaných v čase predaja, konkrétne 25 mil. EUR.

(113)

Príjemca napokon tvrdí, že zníženie právnych poplatkov nezahŕňa štátne zdroje, pretože právnici sú odborníci zo súkromného sektora a dane a poplatky za ich služby boli riadne zaplatené. Okrem toho, podľa Grécka právne poplatky sa naplatili štátu. Napriek tomu je zníženie právnych poplatkov ustanovené v článku 5 kúpnej zmluvy, ktorá ustanovuje, že zákonné práva a právne poplatky „sa majú znížiť na 5 % minimálneho poplatku, ktorý je stanovený v príslušných právnych predpisoch“.

(114)

Komisia súhlasí s názorom, že právnici nie sú štátni zamestnanci. Na druhej strane Komisia poznamenáva, že notári v skutočnosti štátnymi zamestnancami sú. Notári však nedostávajú plat, ich príjem pochádza výlučne od ich klientov, a nie zo štátneho rozpočtu.

(115)

Komisia tiež poznamenáva, že právne poplatky v kúpnych zmluvách znášajú zmluvné strany. V tomto prípade Komisia akceptuje tvrdenie gréckych orgánov, že štát nezaplatil uvedené poplatky namiesto kupujúceho.

(116)

Komisia sa preto domnieva, že zníženie právnych poplatkov nezahŕňa štátne zdroje, a preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(117)

Pokiaľ ide o daňovú úľavu, účelom daní je financovanie štátneho rozpočtu. Neodvedenie daní preto oberá štát o zdroje. Komisia sa preto domnieva, že daňová úľava rozhodne zahŕňa štátne zdroje.

(118)

Komisia poznamenáva, že na predaj baní Cassandra sa vzťahovali dva druhy daní: 1) daň z prevodu baní so sadzbou 5 % a 2) daň z prevodu pozemkov so sadzbou 7 % až 9 %.

(119)

Spoločnosť Ellinikos Xrysos tvrdí, že uloženie akýchkoľvek daní na predaj v roku 2003 by bolo predčasné, pretože zmluva nebola právoplatná z dôvodu doložky o zrušení. Komisia neakceptuje tento argument, pretože táto konkrétna doložka o zrušení ustanovuje zrušenie predaja len v prípadoch, keď zmluvné strany nesplnia určité povinnosti, na zabezpečenie platnosti zmluvy. Toto je štandardná doložka vo väčšine zmlúv a neznamená, že tieto zmluvy nie sú právoplatné. Navyše, v zmluve sa stanovuje, kedy zmluva nadobúda platnosť. V článku 9 sa preto ustanovuje, že zmluva nadobúda platnosť v deň uverejnenia zákona ratifikujúceho zmluvu v Úradnom vestníku Helénskej republiky. Napokon, zmluva sa neodkazuje na žiadny iný ako konečný stav. Komisia sa preto domnieva, že zmluva bola v skutočnosti právoplatná a že mali byť uložené príslušné dane.

(120)

Okrem toho, grécke orgány a príjemca tvrdia, že hodnota baní bola záporná, a preto bola pre potenciálnych kupujúcich potrebná stimulácia. Pokiaľ ide o tento argument, Komisia poznamenáva, že hodnota baní nebola v čase predaja záporná, ale kladná a predstavovala sumu 16 mil. EUR (podľa výpočtov v odsekoch 68 až 79).

(121)

Komisia poznamenáva, že podľa gréckeho banského zákonníka sa prevody baní zdaňujú sadzbou 5 % z ich hodnoty ako základu dane, ktorá sa uplatňuje na transakcie „za protihodnotu“ („με επαχθή αιτία“). Grécke orgány tvrdia, že transakcie „za protihodnotu“ sú transakcie v dôsledku nešťastných udalostí, napr. úmrtia vlastníka, takže 5 % sadzba dane sa uplatňuje len na takéto transakcie, a na daný prípad sa nevzťahovala. Komisia nemôže akceptovať toto tvrdenie, pretože podľa jej zisťovania, transakcie „za protihodnotu“ sú tie transakcie, kde osoba, ktorá nadobúda aktívum, poskytuje určitý druh návratnosti, ako kompenzáciu, a všeobecnejšie povedané, existuje určitá protihodnota za nadobudnutie. Toto je osvedčený a akceptovaný výklad (32).

(122)

V roku 2003 bola trhová hodnota baní 16 mil. EUR (podľa výpočtov v odsekoch 68 až 79). Komisia sa preto domnieva, že zodpovedajúca daň za bane predané v roku 2003 bola 0,8 mil. EUR.

(123)

Grécko okrem toho uznáva, že vo všetkých prípadoch predaja pozemkov sa naozaj vyberá daň od 7 % do 9 % bez ohľadu na to, či sa predávajú aktíva spoločnosti alebo aktíva súkromnej osoby. Komisia dostala k tejto záležitosti dva rozdielne listy, jeden z ministerstva financií a jeden z ministerstva životného prostredia, energie a zmeny klímy (ktoré je zodpovedné za banské záležitosti), ktoré si navzájom odporujú. Komisia upozornila grécke orgány na tento rozpor, ale nedostala žiadny list s konečným stanoviskom. Komisia preto akceptuje informácie, ktoré predložilo ministerstvo financií, ktoré je rezortom zodpovedným za daňové záležitosti.

(124)

V roku 2003 bola trhová hodnota pozemkov 6 mil. EUR (podľa výpočtov v odsekoch 80 až 90). Komisia sa preto domnieva, že zodpovedajúca daň za pozemky predané v roku 2003 bola 0,54 mil. EUR (33).

(125)

Keďže kúpna zmluva z roku 2003 stanovovala nulovú sadzbu dane za prevod, Komisia sa domnieva, že uvedené sumy (v celkovej výške 1,34 mil. EUR) predstavovali výhodu v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos.

(126)

Grécko a príjemca tvrdia, že daňová úľava predstavovala 38 000 EUR, a preto bola nižšia ako prahová hodnota de minimis (34) a nepredstavovala výhodu pre kupujúceho. Komisia nemôže akceptovať tento argument, pretože prahová hodnota de minimis, ktorá v čase predaja v roku 2003 bola 100 000 EUR, platí bez ohľadu na formu pomoci alebo bez ohľadu na cieľ, ktorý sa sleduje. Komisia preto nemôže oddeliť jednotlivé sporné opatrenia pomoci, t. j. opatrenia 1 a 2, a potom pozerať len na časť opatrenia 2, t. j. daňovú úľavu. Komisia preto brala v tomto prípade do úvahy dve opatrenia pomoci a zistila, že spolu zahŕňajú sumy pomoci, ktoré presahujú prahovú hodnotu de minimis100 000 EUR, a preto zastáva názor, že poskytnutá pomoc nespĺňa podmienky pomoci de minimis. Na základe uvedeného Komisia trvá na závere, ku ktorému dospela v odseku 125.

(127)

Kritérium selektívnosti je splnené rovnako ako v odseku 108.

(128)

Napokon, kritérium narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi je splnené rovnako ako v odseku 110.

(129)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že daňová úľava predstavuje štátnu pomoc vo výške 1,34 mil. EUR v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na druhej strane sa Komisia domnieva, že zníženie právnych poplatkov nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(130)

Keďže opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ich zlučiteľnosť sa musí posúdiť z hľadiska výnimiek ustanovených v odsekoch 2 a 3 uvedeného článku.

(131)

V článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 ZFEÚ sa stanovujú výnimky zo všeobecného pravidla, že štátna pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, ktoré je ustanovené v článku 107 ods. 1

(132)

V nasledujúcom texte Komisia posúdi zlučiteľnosť opatrení podľa týchto výnimiek.

(133)

Výnimky uvedené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa nevzťahujú na tento prípad. Toto opatrenie nemá sociálnu povahu, nebola poskytnutá jednotlivým spotrebiteľom, nie je určená na náhradu škody na tovare spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a nebola poskytnutá hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia tejto krajiny.

(134)

Ďalšie výnimky sú ustanovené v článku 107 ods. 3 ZFEÚ. Výnimky ustanovené v článku 107 ods. 3 písm. b), d) a e) sa evidentne neuplatňujú a grécke orgány sa na ne neodvolávali. V nasledujúcom texte Komisia posúdi prípadnú zlučiteľnosť opatrení podľa článku 107 ods. 3 písm. a) a c).

(135)

V článku 107 ods. 3 písm. a) je ustanovené, že „pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou“ sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Bane Cassandra sa nachádzajú v oblasti oprávnenej na poskytnutie pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ a spoločnosť Ellinikos Xrysos by preto mohla byť potenciálne oprávnená na poskytnutie regionálnej pomoci.

(136)

Usmernenia o národnej regionálnej pomoci platnej v čase predaja v roku 2003 (ďalej len „usmernenia o regionálnej pomoci z roku 1998“) (35) stanovujú podmienky schválenia regionálnej investičnej pomoci.

(137)

Podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 je cieľom regionálnej pomoci zabezpečiť buď produktívne investície (počiatočné investície) alebo vytvorenie pracovných miest, ktoré súvisia s investíciami.

(138)

Pokiaľ ide o možnosť považovať opatrenia za pomoc na vytvorenie nových pracovných miest, malo by sa zdôrazniť, že vytvorenie nových pracovných miest znamená zvýšenie čistého počtu pracovných miest v porovnaní s priemerom za určité časové obdobie, preto sa všetky pracovné miesta zrušené v danom období odpočítajú od počtu pracovných zdanlivo vytvorených v danom období. Okrem toho, výška pomoci sa musí vypočítať na základe mzdových nákladov, konkrétne, nesmie prekročiť určité percento mzdových nákladov na zamestnaného pracovníka za obdobie dvoch rokov.

(139)

V súvislosti s týmito požiadavkami Komisia poznamenáva, že kúpna zmluva zahŕňa len vágne ustanovenie priznávajúce spoločnosti Ellinikos Xrysos voľnosť uváženia prijať do zamestnania akýkoľvek počet zamestnancov podľa vlastných potrieb, a preto uvedené podmienky nie sú splnené. Komisia preto zastáva názor, že vytvorenie pracovných miest v zmysle usmernení nebolo zabezpečené.

(140)

V usmerneniach o regionálnej pomoci z roku 1998 sa vymedzujú počiatočné investície ako investície do fixného kapitálu spojené so zakladaním nového podniku, alebo s rozširovaním existujúceho podniku, alebo so začatím vykonávania činnosti vyžadujúcej si zásadnú zmenu výroby alebo výrobného procesu existujúceho zariadenia (pomocou racionalizácie, diverzifikácie alebo modernizácie) (36).

(141)

Komisia akceptuje, že nadobudnutie bane Skouries sa kvalifikuje ako počiatočná investícia na základe uvedenej definície usmernení. V čase predaja v roku 2003 nebola v bani Skouries vybudovaná žiadna banská infraštruktúra a na začatie prevádzky v novej bani boli potrebné investície do fixného kapitálu (pozri odsek 66).

(142)

Pokiaľ ide o baňu Stratoni, Komisia má pochybnosti o tom, či sa predaj aktív môže považovať za počiatočné investície v zmysle usmernení (37).

(143)

Podľa usmernení regionálnej pomoci z roku 1998 sa však investície do fixného kapitálu vykonali v podobe nákupu podniku, ktorý je zatvorený alebo ktorý by bol zatvorený, ak by nebol odkúpený, sa takisto mal považovať za počiatočnú investíciu.

(144)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že Grécko naozaj preukázalo, že bane boli zatvorené alebo by boli zatvorené, keby ich nekúpila spoločnosť Ellinikos Xrysos (38). Takéto investície by preto bolo možné považovať za počiatočnú investíciu.

(145)

Napriek tomu skutočnosť, že predaj baní Cassandra sa má požadovať za počiatočnú investíciu, neznamená, že táto investícia je zlučiteľná s usmerneniami o regionálnej pomoci z roku 1998. Nie sú splnené dve podmienky týchto usmernení, ako sa uvádza v odsekoch 146 až 152.

(146)

Po prvé, predaj baní Cassandra je ad hoc opatrenie. V tejto súvislosti usmernenia o regionálnej pomoci z roku 1998 sa výslovne ustanovujú: „Výnimku z princípu nezlučiteľnosti, uvedeného v článku [107 ods. 1] zmluvy, možno pripustiť v zmysle regionálnej pomoci iba vtedy, ak môže byť zaručená rovnováha medzi spôsobeným narušením hospodárskej súťaže a výhodami pomoci v podmienkach rozvoja zaostalého regiónu … Jednotlivý ad hoc prípad pomoci určitej firme alebo pomoc obmedzená na jednu oblasť aktivity, môže mať značný dopad na hospodársku súťaž na relevantnom trhu a jej vplyv na regionálny rozvoj bude pravdepodobne príliš malý. Takáto pomoc všeobecne prichádza v rámci okruhu špecifických alebo odvetvových priemyselných politík a často nie je v súlade s povahou politiky regionálnej pomoci ako takej. Táto musí zostať neutrálnou k rozdeleniu výrobných zdrojov medzi rôzne hospodárske odvetvia a aktivity. Komisia je toho názoru, že pokiaľ nebude preukázaný opak, takáto pomoc nespĺňa požiadavky uvedené v predchádzajúcom odseku“ (druhý odsek bodu 2 usmernenia).

(147)

Napriek tomu, že v čase prijatia rozhodnutia Komisie o začatí konania z 10. decembra 2008 bolo Grécko požiadané, aby vyjadrilo stanovisko k zlučiteľnosti pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ a usmernenia o regionálnej pomoci z roku 1998 Komisia poznamenáva, že Grécko nepreukázalo žiadnym spôsobom, že sa pri predaji baní Cassandra dodržala rovnováha medzi spôsobeným narušením hospodárskej súťaže a výhodami pomoci v podmienkach rozvoja zaostalého regiónu.

(148)

Po druhé, regionálna pomoc musí mať stimulujúci účinok, t. j. musí byť skutočným stimulom pre vynaloženie investícií, ktoré by sa inak v podporovaných oblastiach neuskutočnili. V tomto duchu sa v usmerneniach uvádza, že „programy pomoci musia stanoviť, že žiadosť o poskytnutie pomoci musí byť predložená skôr, než sa práce na projektoch začnú“ (39). Táto podmienka platí aj pre ad hoc opatrenia pomoci (40). Grécko nepreukázalo, že príjemca splnil uvedenú požiadavku, ani pred začatím pomoci nepodalo žiadosť o pomoc.

(149)

Navyše, pokiaľ ide o stimulačný účinok pomoci, Komisia poznamenáva, že Grécko neuskutočnilo verejnú a nepodmienenú súťaž na predaj baní Cassandra. Komisia sa domnieva, že takáto verejná a nepodmienená súťaž by overila, či na trhu s baňami boli nejakí ochotní investori alebo nie. Keďže sa žiadna takáto súťaž neuskutočnila, Komisia zastáva názor, že Grécko neoverilo úroveň ochoty investovať do baní Cassandra, a teda neoverilo potrebu pomoci so stimulačným účinkom.

(150)

Komisia okrem toho poznamenáva, že nadobudnutie baní Cassandra predstavovalo investíciu do banského priemyslu. Tento priemysel je kapitálové náročným odvetvím, ktoré rozvoj a prevádzka si vyžadujú značné množstvo investícií. V tomto prípade, boli podľa správy spoločnosti Behre Dolbear kapitálové náklady na rozvoj a výstavbu bane v Skouries 220 mil. EUR (pozri odsek 66). Komisia poznamenáva, že táto suma je podstatne vyššia ako výška predmetnej pomoci, konkrétne 15,34 mil. EUR (pozri kombinované sumy v odsekoch 111 a 124). Konkrétne, uvedená suma predstavuje len 7 % investícií potrebných pre jednu z baní. Komisia okrem toho neprijala žiadny dôkaz preukazujúci, že spoločnosť Ellinikos Xrysos nebola schopná vynaložiť investície bez pomoci. Skôr naopak, Grécko a spoločnosť Ellinikos Xrysos súhlasia, že spoločnosť Ellinikos Xrysos by v skutočnosti investovala do rozvoja baní (41). Komisia sa preto domnieva, že príslušná pomoc nemala stimulačný účinok a nebola nevyhnutná pre investorov ochotných nadobudnúť bane Cassandra.

(151)

Napokon, Grécko žiadnym spôsobom nepreukázalo stimulačný účinok príslušnej pomoci.

(152)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že predaj baní Cassandra nespĺňa testy usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998 pre vyhlásenie pomoci za zlučiteľnú ako pomoc na počiatočné investície.

(153)

Je možné taktiež posúdiť, či sa pomoc môže vyhlásiť za zlučiteľnú ako prevádzková pomoc podľa usmernení o regionálnej pomoci z roku 1998. Usmernenia vymedzujú prevádzkovú pomoc ako pomoc zameraná na zníženie bežných výdavkov spoločnosti. Podľa usmernení sa prevádzková pomoc môže poskytnúť za výnimočných okolností v regiónoch oprávnených podľa výnimky uvedenej v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ.

(154)

Podľa usmernení je však prevádzková pomoc „pomoc zameraná na zníženie bežných výdavkov spoločnosti“ (bod 4.15). Bežné výdavky nie sú kapitálové výdavky a obvykle sú to opakujúce sa výdavky potrebné na prevádzku podniku. Príslušná pomoc nefinancuje bežné výdavky v pravom slova zmysle, ale ide o investície do fixného kapitálu (nadobudnutie baní a pozemkov) a daňovú úľavu splatnú z uvedených investícií (daň za prevod). Príslušná pomoc preto nefinancovala bežné výdavky. Komisia sa preto domnieva, že príslušná pomoc nespĺňa definíciu prevádzkovej pomoci v zmysle usmernení.

(155)

Okrem toho, prevádzková pomoc sa podľa usmernení môže poskytnúť v oprávnených regiónoch za predpokladu, že jej úroveň je úmerná znevýhodneniam, a posúdiť jej význam. V tomto prípade Grécko neposkytlo žiadny druh merania alebo výpočtu znevýhodnení regiónu a úroveň pomoci na preukázanie, že je úmerná znevýhodneniam.

(156)

Napokon, podľa usmernení prevádzková pomoc musí byť obmedzená v čase a postupne sa znižovať. Komisia poznamenáva, že príslušný predaj nepodliehal žiadnemu druhu časového obmedzenia alebo postupnému znižovaniu. V skutočnosti, tak predajná cena i daňová úľava, ktoré sú fixne stanovené v kúpnej zmluve, boli určené a overené bez odkazu na akýkoľvek druh časového obmedzenia alebo zníženia.

(157)

Komisia preto zastáva názor, že pomoc sa nemôže podľa usmernení vyhlásiť za zlučiteľnú.

(158)

Komisia preto zastáva názor, že pomoc sa nemôže podľa usmernení vyhlásiť za zlučiteľnú.

(159)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, vyhlásenie určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom uplatnením článkom 107 a 108 ZFEÚ (42), Komisia sa domnieva, že na základe finančných údajov poskytnutých gréckymi orgánmi, spoločnosť Ellinikos Xrysos je veľkým podnikom, ako bolo preukázané v odseku 12. V súlade s článkom 1 ods. 5 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, ad hoc pomoc veľkým podnikom je vylúčená z rozsahu pôsobnosti nariadenia.

(160)

Okrem toho, v súlade s článkom 8 ods. 3 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, keď sa pomoc, na ktorú sa pomoc vzťahuje, poskytuje veľkým podnikom, členské štáty by mali potvrdiť významný stimulačný účinok pomoci, na základe dokumentu, ktorý analyzuje životaschopnosť projektu alebo činnosť príjemcu s pomocou a bez pomoci. Komisii nebol žiadny takýto dôkaz predložený.

(161)

Napokon, v súlade so všeobecným nariadením o skupinových výnimkách náklady na nadobudnutie kapitálových aktív priamo súvisiacich s podnikom, ktorý bol zatvorený alebo by bol zatvorený, ak by nebol kúpený, sa považujú za oprávnené náklady za predpokladu, že sa transakcia uskutoční za trhových podmienok. Grécke orgány pripúšťajú, že transakcia sa uskutočnila bez verejnej, nepodmienenej a transparentnej súťaže alebo bez nezávislého hodnotenia trhovej hodnoty aktív baní Cassandra. Komisia sa preto domnieva, že predmetný predaj sa neuskutočnil za trhových podmienok.

(162)

Záverom, pomoc poskytnutá spoločnosti Ellinikos Xrysos nie je zlučiteľná podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách.

(163)

V článku 170 ods. 3 písm. c) sa uvádza, že „pomoc na podporu rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom,“ sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(164)

Komisia sa domnieva, že výnimka uvedená v článku 107 ods. 3 písm. c) na neuplatňuje na tento prípad a že spoločnosť Ellinikos Xrysos nie je oprávnená na pomoc na záchranu a/alebo reštrukturalizáciu. V súlade s bodom 7 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, platné v čase predaja v roku 2003 (43), „novovytvorená firma nie je oprávnená na pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu, dokonca ani vtedy, ak je jej východisková finančná pozícia neistá“. Takýto prípad nastáva napríklad vtedy, keď nová firma vznikne z likvidácie predchádzajúcej firmy alebo keď jednoducho prevezme aktíva takejto firmy“. Spoločnosť Ellinikos Xrysos je spoločnosťou, ktorá bola založená tri dni pred nadobudnutím baní Cassandra. Navyše, pomoc na reštrukturalizáciu je podmienená existenciou vhodného plánu reštrukturalizácie a Grécko takýto plán reštrukturalizácie nepredložilo. Záverom, pomoc poskytnutá spoločnosti Ellinikos Xrysos nie je podľa pravidiel pomoci na záchranu a/alebo reštrukturalizáciu zlučiteľnou pomocou.

(165)

Napokon, pokiaľ ide o environmentálnu pomoc, spoločnosť Ellinikos Xrysos bola povinná splniť platné environmentálne normy. Konkrétne bola povinná vynaložiť investície na ochranu životného prostredia a vykonávať banícke činnosti v súlade s gréckymi právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia. Keďže jej túto povinnosť stanovoval zákon, nebolo nutné poskytnúť spoločnosti Ellinikos Xrysos pomoc na to, aby dodržala zákon.

(166)

V zmysle uvedeného Komisia dospela k záveru, že predmetné opatrenia pomoci nie sú zlučiteľné s ZFEÚ.

(167)

Konkrétne, Komisia sa domnieva, že rozdiel medzi trhovou hodnotou aktív baní Cassandra a cenou, za ktorú boli predané spoločnosti Ellinikos Xrysos, predstavuje nezlučiteľnú pomoc v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos. Komisia sa taktiež domnieva, že výška dane, ktoré mala zaplatiť spoločnosť Ellinikos Xrysos za nadobudnutie baní a pozemkov predstavuje nezlučiteľnú pomoc v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos.

(168)

Na základe uvedeného, Komisia dospela k záveru, že toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétne, Komisia sa domnieva, že rozdiel medzi trhovou hodnotou aktív baní Cassandra a ceny, za ktorú boli predané spoločnosti Ellinikos Xrysos, predstavuje pomoc v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos, a že hodnota daní, ktoré mala spoločnosť Ellinikos Xrysos zaplatiť za nadobudnutie baní a pozemkov takisto predstavuje pomoc v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos.

(169)

Okrem toho, Komisia dospela k záveru, že tieto opatrenia pomoci nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom. Konkrétne, Komisia sa domnieva, že rozdiel medzi trhovou hodnotou aktív baní Cassandra a ceny, za ktorú boli predané spoločnosti Ellinikos Xrysos, predstavuje nezlučiteľnú pomoc v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos, a že hodnota daní, ktoré mala spoločnosť Ellinikos Xrysos zaplatiť za nadobudnutie baní a pozemkov takisto predstavuje nezlučiteľnú pomoc v prospech spoločnosti Ellinikos Xrysos.

(170)

Podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc, keď zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (44). Súd takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie predtým existujúcej situácie (45). V tejto súvislosti Súd potvrdil, že cieľ je dosiahnutý vtedy, keď príjemca vráti sumy poskytnuté v podobe nezákonnej pomoco, a tým príde o výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a je obnovená situácia spred vyplatenia pomoci“ (46).

(171)

Podľa uvedenej judikatúry, v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/99 (47) sa stanovuje, že „keď sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu.“

(172)

Preto, keďže sa dané opatrenia považujú za neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, sumy pomoci sa musia vrátiť, aby sa obnovila situácia, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci. Východiskovým bodom pre vrátanie pomoci by mal byť čas poskytnutia výhody príjemcovi, t. j. keď bola pomoc daná k dispozícii príjemcovi, ktorý musí zaplatiť úrok z vrátenej sumy až do skutočného vrátenia pomoci.

(173)

Prvok opatrení, ktorý predstavuje nezlučiteľnú pomoc je súčet a) rozdiel medzi trhovou hodnotou aktív baní Cassandra a ceny, za ktorú boli predané spoločnosti Ellinikos Xrysos (14 mil. EUR) a b) hodnoty daní, ktoré mala spoločnosť Ellinikos Xrysos zaplatiť za nadobudnutie aktív, t. j. baní a pozemkov (1,34 mil. EUR). Tento súčet predstavuje 15,34 mil. EUR.

(174)

Navyše, pokiaľ ide o vrátenie pomoci, Komisia poznamenáva, že článok 4 kúpnej zmluvy z roku 2003 obsahuje dve ustanovenia o zrušení predaja, v ktorých sa vymedzuje, že spoločnosť Ellinikos Xrysos by mohla zrušiť predaj v prípade: a) administratívny alebo právny úkon gréckych orgánov, ktorý zmení postavenie banských povolení alebo b) súdne rozhodnutie (týkajúce sa stavu banských povolení) vo veci zastavenia banských činností alebo realizácie investičného plánu. V obidvoch prípadoch by spoločnosť Ellinikos Xrysos vrátila aktíva gréckemu štátu a vrátila celkovú sumu 11 mil. EUR, spolu s prípadnou ďalšou odmenou.

(175)

Grécke orgány predložili uznávajú, že tieto dve ustanovenia by mohli byť aktivované rozhodnutím Komisie o vrátení nezlučiteľnej pomoci. Či to bude tak, závisí od interpretácie zmluvy a vnútroštátneho práva. Keby sa však ustanovenia aktivovali, nemalo by to mať žiadny účinok na povinnosť Grécka požadovať vrátenie sumy pomoci uvedenej v tomto rozhodnutí.