15.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/1

(1)

Cieľom nariadenia (ES) č. 551/2004 je podporiť koncepciu postupne integrovanejšieho prevádzkového vzdušného priestoru v rámci spoločnej dopravnej politiky a vytvoriť spoločné postupy pre návrh, plánovanie a riadenie, ktoré zabezpečia účinné a bezpečné vykonávanie riadenia letovej prevádzky. Funkcie siete by sa mali zameriavať na podporu iniciatív na vnútroštátnej úrovni a na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru.

(2)

Funkcie siete by mali predstavovať „službu všeobecného záujmu“ vykonávanú v prospech európskej siete leteckej dopravy a prispievať k udržateľnému rozvoju systému leteckej dopravy zabezpečením požadovanej úrovne výkonnosti, kompatibility a koordinácie činností vrátane činností na zabezpečenie optimálneho využívania obmedzených zdrojov.

(3)

Plánovanie európskej siete tratí a koordinácia obmedzených zdrojov podľa nariadenia (ES) č. 551/2004 by sa mali vykonávať bez toho, aby bola dotknutá suverenita členských štátov v ich vzdušnom priestore, ako aj požiadavky členských štátov týkajúce sa otázok verejného poriadku, bezpečnosti a obrany podľa nariadenia (ES) č. 549/2004.

(4)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (3) sa vytvára politika a právny rámec pre túto oblasť.

(5)

Mal by sa zriadiť nestranný a príslušný orgán (manažér siete), ktorý bude vykonávať úlohy nevyhnutné na výkon funkcií siete podľa nariadenia (ES) č. 551/2004.

(6)

Európska sieť tratí by mala byť plánovaná tak, aby sa vo všetkých fázach letu optimalizovalo smerovanie tratí z pohľadu „gate-to-gate“ (od odletu po pristátie) s osobitným prihliadnutím na aspekty efektívnosti letov a životného prostredia.

(7)

Výsledky práce Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Eurocontrolu súvisiace s navrhovaním tratí a na správe frekvencií a kódov odpovedača sekundárneho prehľadového radaru (SSR) sa uznáva a mali by sa použiť ako základ pri optimalizácii rozvoja a prevádzky siete na úrovni Únie.

(8)

Záväzky členských štátov voči ICAO, pokiaľ ide o návrh tratí, správu frekvencií a kódov odpovedača SSR, by sa mali dodržiavať a mali by sa v rámci siete implementovať účinnejšie za koordinácie a podpory manažéra siete.

(9)

Prideľovanie rádiového spektra sa uskutočňuje v kontexte Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU). Členským štátom pritom prislúcha zodpovednosť za informovanie o požiadavkách civilného letectva a následne za optimálne využitie zdroja prideleného všeobecnej letovej prevádzke.

(10)

ICAO vypracovala inštruktážny materiál týkajúci sa funkcií kódov odpovedača SSR a rádiových frekvencií a prevádzkuje systém registrácie frekvencií pridelených na účely všeobecnej letovej prevádzky v európskom regióne ICAO, ktorý momentálne podporuje Eurocontrol.

(11)

Nariadenie (ES) č. 551/2004 vyžaduje prijatie podrobných vykonávacích predpisov týkajúcich sa koordinácie a harmonizácie procesov a postupov s cieľom zlepšiť efektívnosť správy leteckých frekvencií a ústrednej funkcie koordinujúcej včasnú identifikáciu a riešenie potrieb frekvencií s cieľom podporiť plánovanie a prevádzku siete.

(12)

Manažment toku letovej prevádzky (ATFM) predstavuje neoddeliteľnú súčasť sieťových funkcií, vyžaduje sa príslušné prepojenie na nariadenie Komisie (EÚ) č. 255/2010 z 25. marca 2010, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá manažmentu toku letovej prevádzky (4).

(13)

Efektívnosť manažmentu siete závisí od okamžitého spustenia sieťových funkcií, členské štáty už poverili Eurocontrol výkonom AFTM.

(14)

Je výhodné poveriť jeden orgán koordináciou rôznych sieťových funkcií s cieľom vypracovať konzistentné krátkodobé a dlhodobé riešenia optimalizácie na úrovni siete, ktoré spĺňajú výkonnostné ciele. Sieťové funkcie by však mal poskytovať manažér siete, a to na úrovni členských štátov a funkčných blokov vzdušného priestoru v súlade so zodpovednosťami pridelenými týmto nariadením.

(15)

Manažér siete by sa mal zaoberať aspektmi plánov manažmentu letovej prevádzky (ATM) členských štátov alebo funkčných blokov vzdušného priestoru, opatrení a výkonnosti, najmä ak sa dá očakávať, že má alebo môže mať podstatný vplyv na výkonnosť siete.

(16)

Okolnosti výbuchu sopky Eyjafjallajökull v apríli 2010 ukázali potrebu vytvoriť centrálny subjekt schopný koordinovať riadenie zmierňujúcich opatrení na miestnej, regionálnej a sieťovej úrovni s cieľom zabezpečiť včasnú reakciu na budúce krízové situácie, ktoré majú dosah na letectvo.

(17)

Mala by existovať koordinácia medzi sieťovými funkciami a činnosťami organizovanými na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru.

(18)

Efektívne konzultácie so zainteresovanými stranami by sa mali uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni, na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru, ako aj na úrovni siete.

(19)

Letiská ako miesta vstupu do siete a výstupu z nej predstavujú kľúčových aktérov, ktorí prispievajú k celkovej výkonnosti siete, funkcie siete by mali preto prostredníctvom strediska Únie na pozorovanie kapacity letísk spolupracovať s prevádzkovateľmi letísk, ktorí pôsobia ako koordinátori na zemi s cieľom optimalizovať kapacity na zemi, čím sa zlepší celková kapacita siete.

(20)

Implementácia sieťových funkcií by sa nemala dotknúť nariadenia Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (5).

(21)

Civilno-vojenská spolupráca a koordinácia s patričným zreteľom na účinnosť vojenských operácií má maximálnu dôležitosť pri dosahovaní požadovaných cieľov. Hoci rozhodnutia týkajúce sa obsahu, rozsahu pôsobnosti alebo vykonávania vojenských činností a výcviku v rámci operačného režimu letovej prevádzky nespadajú do pôsobnosti Únie, v záujme bezpečnosti a obojstrannej účinnosti je dôležité pokryť rozhrania medzi týmito operáciami a činnosťami vykonávanými na základe tohto nariadenia.

(22)

Sieťové funkcie by sa mali vykonávať bez toho, aby bol dotknutý článok 13 nariadenia (ES) č. 549/2004, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu základných bezpečnostných alebo obranných politických záujmov alebo uplatňovanie pružného využívania vzdušného priestoru podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 551/2004.

(23)

Sieťové funkcie by sa mali poskytovať nákladovo efektívnym spôsobom, najmä so zabránením zdvojovaniu úsilia, a tým umožňovať poskytovanie týchto funkcií so zníženými alebo aspoň nezvýšenými požiadavkami na financie a ľudské zdroje v členských štátoch v kontexte tohto nariadenia v porovnaní so situáciou pred vymenovaním manažéra siete.

(24)

Komisia by mala zabezpečiť primeraný dohľad nad manažérom siete.

(25)

Požiadavky na bezpečnosť sieťových funkcií musia byť na porovnateľnej úrovni s požiadavkami Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“) na poskytovanie letových navigačných služieb. Mali by sa stanoviť tieto požiadavky, ako aj požiadavky na dohľad nad bezpečnosťou.

(26)

Zohľadnenie a zapojenie tretích krajín do tvorby a zavádzania sieťových funkcií by malo prispieť k celoeurópskemu rozmeru jednotného európskeho neba.

(27)

Sieťové funkcie sa môžu rozšíriť v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 551/2004.

(28)

Vykonávanie sieťových funkcií by malo podliehať osobitným cieľom výkonnosti, ktoré si vyžadujú zmeny a doplnenia nariadenia Komisie (EÚ) č. 691/2010 z 29. júla 2010, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií a mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2096/2005, ktorým sa ustanovujú spoločné požiadavky na poskytovanie leteckých navigačných služieb (6). Tieto ciele výkonnosti sa môžu ďalej meniť na základe praktických skúseností s realizáciou systému výkonnosti.

(29)

Nariadenie (EÚ) č. 691/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(30)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre jednotné nebo,

1.

„prevádzkovateľ letiska“ znamená „riadiaci orgán letiska“ podľa vymedzenia v článku 2 písm. j) nariadenia (EHS) č. 95/93;

2.

„koordinátor letiskových prevádzkových intervalov“ znamená funkciu ustanovenú na koordinovaných letiskách v rámci uplatňovania nariadenia (EHS) č. 95/93;

3.

„koncepcia vzdušného priestoru“ znamená postup s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov výkonnosti týkajúcich sa siete a uspokojiť potreby používateľov vzdušného priestoru, ako aj zabezpečiť alebo zvýšiť existujúcu úroveň bezpečnosti, zvýšiť kapacitu vzdušného priestoru a znížiť vplyv na životné prostredie prostredníctvom rozvoja a zavádzania moderných navigačných schopností a technológií, zlepšenia sietí tratí a súvisiacej sektorizácie, optimalizovania štruktúr vzdušného priestoru a postupov ATM smerujúcich k zvyšovaniu kapacity;

4.

„rezervácia vzdušného priestoru“ znamená stanovený rozsah vzdušného priestoru dočasne rezervovaný na výlučné alebo osobitné využitie určitými kategóriami používateľov;

5.

„obmedzenie vzdušného priestoru“ znamená stanovený rozsah vzdušného priestoru, v rámci ktorého sa v stanovenom čase rôznym spôsobom môžu vykonávať činnosti nebezpečné pre let lietadla („nebezpečná oblasť“), alebo takýto vzdušný priestor nachádzajúci sa nad pozemnými plochami alebo teritoriálnymi vodami štátu, v ktorom je let lietadla obmedzený určitými konkrétnymi podmienkami („oblasť s obmedzeniami“), alebo takýto vzdušný priestor nachádzajúci sa nad pozemnými plochami alebo teritoriálnymi vodami štátu, v ktorom je zakázaný let lietadla („zakázaná oblasť“);

6.

„štruktúra vzdušného priestoru“ znamená osobitný rozsah vzdušného priestoru s cieľom zabezpečiť bezpečnú a optimálnu prevádzku lietadla;

7.

„využitie vzdušného priestoru“ znamená spôsob, akým sa vzdušný priestor prevádzkovo využíva;

8.

„zástupca používateľov vzdušného priestoru“ znamená ktorúkoľvek právnickú osobu alebo subjekt zastupujúci záujmy jednej alebo niekoľkých kategórií používateľov letových navigačných služieb;

9.

„letecké frekvenčné pásmo“ znamená záznam v tabuľke pridelených frekvencií podľa predpisov ITU (Medzinárodná telekomunikačná únia) v danom frekvenčnom pásme, v ktorom sa prideľujú frekvencie na účely všeobecnej letovej prevádzky;

10.

„sektor ATC“ znamená stanovený rozsah vzdušného priestoru, v rámci ktorého má (majú) príslušný(-í) riadiaci v ktoromkoľvek danom čase zodpovednosť za riadenie letovej prevádzky;

11.

„trasa ATS“ znamená konkrétnu časť štruktúry vzdušného priestoru určenú na usmerňovanie toku dopravy spôsobom nevyhnutným na poskytovanie letových prevádzkových služieb;

12.

„civilno-vojenská koordinácia“ znamená vzájomný vzťah medzi civilnými a vojenskými orgánmi a zložkami manažmentu letovej prevádzky potrebnými na zabezpečenie bezpečného, účinného a harmonického využívania vzdušného priestoru;

13.

„podmienená trať (CDR)“ znamená trať ATS, ktorá je k dispozícii na plánovanie letov a využívanie iba za stanovených podmienok;

14.

„kooperatívne rozhodovanie“ znamená postup, pri ktorom sa rozhodnutia prijímajú na základe neustálej vzájomnej výmeny názorov a konzultácie s členskými štátmi, subjektmi zainteresovanými na prevádzke a prípadne s inými aktérmi;

15.

„krízová situácia v sieti“ znamená stav neschopnosti poskytovať letové navigačné služby na požadovanej úrovni, ktorej výsledkom je výrazná strata sieťovej kapacity alebo nerovnováha medzi kapacitou siete a dopytom, alebo vážna porucha v informačnom toku v jednej alebo viacerých častiach siete v dôsledku neobyčajnej a nepredvídanej udalosti;

16.

„plán skvalitnenia európskej siete tratí“ znamená plán vypracovaný manažérom siete v koordinácii so subjektmi zainteresovanými na prevádzke, ktorý zahŕňa výsledok ich prevádzkových činností vzhľadom na krátko- a strednodobé plánovanie siete tratí v súlade s usmerňujúcimi zásadami strategického plánu siete;

17.

„vzdušný priestor s voľnými traťami“ znamená osobitný vzdušný priestor, vnútri ktorého môžu používatelia voľne plánovať svoje trate medzi vstupným a výstupným bodom bez vzťahu k sieti tratí ATS;

18.

„pridelenie frekvencie“ znamená povolenie udelené členským štátom na používanie rádiovej frekvencie alebo rádiofrekvenčného kanálu za stanovených podmienok;

19.

„dosah na sieť“ znamená v kontexte funkcie pre rádiové frekvencie, ktorá je uvedená v prílohe II, situáciu, keď sa pridelením rádiovej frekvencie zhorší, zablokuje alebo preruší fungovanie jednej alebo viacerých pridelených rádiových frekvencií v sieti alebo sa naruší optimálne využívanie leteckých frekvenčných pásiem v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

20.

„možnosti viacnásobných tratí“ znamenajú dostupnosť viac ako jednej možnosti trate na sieti tratí ATS pre používateľa vzdušného priestoru;

21.

„tretie krajiny“ znamenajú krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi a ktoré sú členmi Eurocontrolu alebo uzatvorili s Úniou dohodu o vykonávaní jednotného európskeho neba, alebo sa zúčastňujú na funkčnom bloku vzdušného priestoru;

22.

„manažér siete“ znamená subjekt zriadený podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 551/2004 na účely vykonávania úloh uvedených v uvedenom článku a tomto nariadení;

23.

„plán prevádzky siete“ znamená plán vytvorený manažérom siete v koordinácii so subjektmi zainteresovanými na prevádzke s cieľom organizovať svoje prevádzkové činnosti z krátko- a strednodobého hľadiska v súlade s usmerňujúcimi zásadami strategického plánu siete. Koncepcia európskej siete tratí (ERND), t. j. osobitná časť plánu prevádzky siete, zahŕňa plán skvalitnenia európskej siete tratí;

24.

„strategický plán siete“ znamená plán vypracovaný manažérom siete v súlade s európskym akčným plánom ATM a v koordinácii s členskými štátmi a subjektmi zainteresovanými na prevádzke, v ktorom sa stanovujú usmerňujúce zásady prevádzky siete a jej dlhodobá perspektíva;

25.

„prevádzková organizácia“ znamená organizáciu zodpovednú za poskytovanie technických služieb podporujúcich letové prevádzkové služby, spojovacie a navigačné služby alebo služby sledovania;

26.

„prevádzkové požiadavky“ znamenajú požiadavky siete vzhľadom na bezpečnosť, kapacitu a efektívnosť;

27.

„subjekty zainteresované na prevádzke“ znamenajú civilných a vojenských používateľov vzdušného priestoru, ako aj vojenských poskytovateľov letových navigačných služieb, prevádzkovateľov letísk, koordinátorov letiskových prevádzkových intervalov a prevádzkové organizácie a akékoľvek ďalšie skupiny zainteresovaných subjektov, ktoré sú považované za významné z hľadiska jednotlivých funkcií;

28.

„konfigurácia sektorov“ znamená schému kombinujúcu sektory, ktoré sú vybudované a umiestnené tak, aby čo najlepšie uspokojovali prevádzkové požiadavky a podmienky dostupnosti vzdušného priestoru;

29.

„trať požadovaná používateľom“ znamená vhodnú trasu, ktorú prevádzkovatelia lietadla v etape plánovania vzdušného priestoru vyhlásia za trasu spĺňajúcu ich potreby.

a)

plánovanie európskej siete tratí, ako sa ustanovuje v prílohe I;

b)

koordinácia obmedzených zdrojov, najmä:

a)

pripravuje, udržiava a vykonáva strategický plán siete uvedený v článku 5 v súlade so schémou výkonnosti ustanovenou v nariadení (EÚ) č. 691/2010, ako aj európsky akčný plán ATM, pričom zohľadňuje príslušné plány letovej navigácie ICAO;

b)

podrobne rozpracúva strategický plán siete, výsledkom ktorého je, ako sa ďalej konkretizuje v článku 6, plán prevádzky siete, ktorý sa venuje najmä cieľom výkonnosti na úrovni Európskej únie, pričom sa vypracúva na obdobia troch až piatich rokov, jedného roka, jednej sezóny, jedného týždňa a jedného dňa;

c)

vypracúva integrovaný plán európskej siete tratí, ako sa uvádza v prílohe I;

d)

zabezpečuje ústrednú funkciu pre koordináciu rádiových frekvencií v súlade s článkom 6 ods. 4 písm. b) nariadenia (ES) č. 551/2004 a ako sa uvádza v prílohe II k tomuto nariadeniu;

e)

koordinuje proces skvalitňovania prideľovania kódov odpovedača SSR uvedený v prílohe III;

f)

organizuje riadenie a prevádzku funkcií a plní najmä povinnosti ústredného subjektu pre ATFM;

g)

zabezpečuje konsolidovaný a koordinovaný prístup k všetkým plánovacím a prevádzkovým činnostiam siete vrátane monitoringu a zlepšovania jej celkovej výkonnosti;

h)

poskytuje podporu pri riadení krízových situácií v sieti;

i)

poskytuje podporu rôznym subjektom zainteresovaným na prevádzke pri plnení povinností, ktoré im sú uložené, pri zavádzaní systémov a postupov služieb manažmentu letovej prevádzky (ATM) a/alebo letových navigačných služieb (ATM/ANS) v súlade s európskym akčným plánom ATM;

j)

na požiadanie poskytuje podporu subjektom povereným vyšetrovaním nehôd a incidentov v civilnom letectve alebo analýzou udalostí, a to v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 (7);

k)

zabezpečuje koordináciu s ostatnými regiónmi a tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na práci manažéra siete.

a)

dostupnosť, prevádzku a spoločné využívanie nástrojov, postupov a konzistentných údajov na podporu kooperatívneho rozhodovania na úrovni siete vrátane systémov na spracovanie letových plánov a riadenie údajov;

b)

sprostredkovanie komunikácie a koordináciu medzi subjektmi zainteresovanými na prevádzke a podporu pre tieto subjekty pri zavádzaní a realizácii plánov a súvisiacich opatrení v sieti na základe kooperatívneho rozhodovania;

c)

príslušnú koordináciu prevádzky, ako aj optimalizáciu, interoperabilitu a prepojenie v rámci svojej oblasti zodpovednosti;

d)

koordináciu návrhov na zmenu a doplnenie príslušných dokumentov ICAO týkajúcich sa sieťových funkcií;

e)

podávanie správ v súlade s článkom 20 o všetkých aspektoch týkajúcich sa výkonnosti prevádzky vrátane obmedzených zdrojov;

f)

primeraný vzťah s ostatnými spôsobmi dopravy.

a)

konzultačný postup uvedený v článku 14;

b)

podrobné pracovné štruktúry a prevádzkové postupy ustanovené v článku 15.

a)

podporu strategického plánu siete pred jeho prijatím v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 549/2004;

b)

schvaľovanie plánov prevádzky siete na obdobie troch až piatich rokov a každoročných plánov prevádzky siete;

c)

schvaľovanie postupov kooperatívneho rozhodovania, konzultačných postupov, ako aj podrobných pracovných štruktúr a prevádzkových postupov pre funkcie siete v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo;

d)

schvaľovanie rokovacieho poriadku európskej jednotky krízovej koordinácie v letectve uvedenej v článku 18 ods. 4 v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo;

e)

monitorovanie pokroku v realizácii plánov a riešenie všetkých možných odchýlení od pôvodných plánov;

f)

monitorovanie konzultačného postupu subjektov zainteresovaných na prevádzke;

g)

monitorovanie činností týkajúcich sa riadenia funkcií siete;

h)

monitorovanie činností manažéra siete týkajúcich sa krízových situácií v sieti;

i)

schvaľovanie výročnej správy uvedenej v článku 20. Táto správa okrem iného obsahuje realizáciu strategického plánu siete a plánu prevádzky siete;

j)

riešenie otázok, ktoré neboli vyriešené na úrovni jednotlivej funkcie siete;

k)

posúdenie, či manažér siete disponuje primeranými kompetenciami a zdrojmi a či je primerane nestranný na to, aby mohol nezávisle vykonávať určené úlohy vrátane opatrení prijatých v rámci bezpečnosti, zodpovednosti a výnimočných situácií;

l)

schvaľovanie ročného rozpočtu manažérov siete v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo;

m)

schvaľovanie svojho rokovacieho poriadku v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo;

n)

riešenie všetkých ďalších otázok, ktoré považuje za významné.

a)

jeden zástupca poskytovateľov letových navigačných služieb na jeden funkčný blok vzdušného priestoru zriadený alebo v procese zriaďovania, s celkovým počtom štyroch hlasov za všetkých poskytovateľov letových navigačných služieb;

b)

štyria zástupcovia komerčných a nekomerčných civilných používateľov vzdušného priestoru;

c)

dvaja zástupcovia prevádzkovateľov letísk;

d)

dvaja zástupcovia vojenských poskytovateľov letových navigačných služieb a používateľov vzdušného priestoru.

a)

predseda, vymenovaný na základe technickej spôsobilosti a odbornosti na návrh Komisie najmä na základe návrhov členov rady pre riadenie siete s hlasovacím právom, v nadväznosti na kladné stanovisko výboru pre jednotné nebo;

b)

jeden zástupca Komisie;

c)

jeden zástupca Eurocontrolu;

d)

jeden zástupca manažérov siete.

a)

suverenitu a zodpovednosť členských štátov, najmä ak sa týkajú verejného poriadku, bezpečnosti a obrany, ako sa uvádza v článku 13 nariadenia (ES) č. 549/2004;

b)

kompatibilitu činností rady pre riadenie siete so zámermi a cieľmi tohto nariadenia;

c)

nestrannosť a rovnocennosť rady pre riadenie siete.

a)

nominácii manažéra siete;

b)

vymenovaniu predsedu rady pre riadenie siete;

c)

vymenovaniu členov rady pre riadenie siete s hlasovacím právom;

d)

rokovaciemu poriadku rady pre riadenie siete;

e)

strategickému plánu siete, a najmä k cieľom tohto plánu v počiatočnej etape;

f)

ročnému rozpočtu manažéra siete;

g)

rokovaciemu poriadku európskej jednotky krízovej koordinácie v letectve;

h)

postupom kooperatívneho rozhodovania, konzultačným postupom, ako aj k podrobným pracovným štruktúram a prevádzkovým postupom pre funkcie siete.

a)

koordináciu riadenia reakcií na krízové situácie v sieti v súlade s rokovacím poriadkom EACCC vrátane úzkej spolupráce so zodpovedajúcimi štruktúrami v členských štátoch;

b)

podporu pri spustení a koordinácii pohotovostných plánov na úrovni členských štátov;

c)

vypracovanie zmierňujúcich opatrení na úrovni siete na zaistenie poskytnutia včasnej reakcie na takéto krízové situácie v sieti s cieľom ochrániť a zabezpečiť nepretržitú a bezpečnú prevádzku siete. Na tieto účely manažér siete:

d)

zdôraznenie prípadných možností ďalšej podpory pri zmierňovaní krízy a informovanie Komisie, agentúry alebo členských štátov o týchto možnostiach, ako aj udržiavanie kontaktu s prevádzkovateľmi ostatných spôsobov dopravy, ktorí môžu stanoviť a realizovať intermodálne riešenia;

e)

monitorovanie a oznamovanie obnovenia siete a jej udržateľnosti.

a)

prevádzkovej výkonnosti siete;

b)

prijatých opatrení a výkonnosti, ktorú dosiahli subjekty zainteresované na prevádzke a štáty;

c)

efektívnosť a účinnosť všetkých funkcií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

1.

V článku 3 ods. 3 sa dopĺňa toto písmeno m):

2.

Vkladá sa tento článok 5a:

„Článok 5a

Manažér siete

1.   Manažér siete zriadený podľa článku 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 677/2011 (9) vykonáva v súvislosti so schémou výkonnosti tieto úlohy:

3.

V článku 17 sa vkladá tento odsek 2a:

„2a.   Komisia monitoruje plnenie plánu výkonnosti manažéra siete. Ak sa počas referenčného obdobia ciele neplnia, Komisia použije vhodné opatrenia uvedené v pláne výkonnosti s cieľom napraviť situáciu. Na tieto účely sa používajú ročné hodnoty uvedené v pláne výkonnosti.“

4.

V prílohe III sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

„3.   Životné prostredie

Návrh trate: Počas prvého referenčného obdobia sa neuplatňuje. Počas druhého referenčného obdobia sa posudzuje proces návrhu trate použitý v pláne výkonnosti a jeho súlad s postupom prípravy plánu skvalitnenia európskej siete tratí, ktorý vypracúva manažér siete.

4.   Kapacita

Úroveň meškania: Porovnanie očakávanej úrovne traťového meškania ATFM použitej v plánoch výkonnosti s referenčnou hodnotou poskytnutou procesom plánovania kapacity organizácie Eurocontrol a v pláne prevádzky siete manažéra siete.“

15.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 185/30

(1)

Smernicou 2007/46/ES sa ustanovuje zosúladený rámec, ktorý obsahuje správne ustanovenia a všeobecné technické požiadavky pre všetky nové vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky. Táto smernica obsahuje najmä špecifické vymedzenie pojmov týkajúcich sa vozidiel, ktoré je nevyhnutné na riadne fungovanie európskeho systému typového schvaľovania.

(2)

Jedným z cieľov smernice 2007/46/ES je rozšíriť európsky systém typového schvaľovania na všetky kategórie vozidiel. Prílohu II k smernici 2007/46/ES, ktorá obsahuje nevyhnutné špecifické vymedzenie pojmov, je potrebné prepracovať s cieľom zohľadniť technický pokrok. Je preto potrebné zmeniť a doplniť existujúce vymedzenie pojmov alebo vytvoriť nové vymedzenie pojmov.

(3)

Zo skúseností vyplýva, že súčasné kritériá posudzovania toho, či sa má nový model vozidla považovať za nový typ, sú príliš nejasné. Táto nejasnosť môže spôsobiť odklad zavedenia nových požiadaviek stanovených v právnych predpisoch EÚ, ktoré sa týkajú nových vozidiel. Zo skúseností okrem toho vyplýva, že právne predpisy EÚ týkajúce sa malých sérií je možné obchádzať rozdelením typu vozidla na niekoľko podtypov podľa rôznych typových schválení. V dôsledku toho môže počet nových vozidiel, ktoré môžu byť uvedené do prevádzky v Európskej únii na základe režimu malých sérií, prekročiť povolený počet. Je preto potrebné špecifikovať, ktoré technické vlastnosti vozidla sa majú používať ako kritériá posudzovania toho, čo predstavuje nový typ.

(4)

Podľa zásad zakotvených v oznámeniach Komisie pod názvom Akčný plán – Zjednodušenie a zlepšenie regulačného prostredia (2) a Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii (3), je vhodné prehodnotiť kritériá, ktoré sa majú používať na vymedzenie variantov a verzií v rámci typu vozidla s cieľom znížiť administratívnu záťaž výrobcov vozidiel. Proces typového schvaľovania by sa navyše v dôsledku toho stal pre príslušné orgány členských štátov transparentnejším.

(5)

Vzhľadom na globalizačné trendy v automobilovom odvetví sa činnosť Svetového fóra pre harmonizáciu predpisov o vozidlách – pracovnej skupiny 29 (WP.29) – stáva stále významnejšou. S cieľom splniť odporúčania skupiny na vysokej úrovni CARS 21 je potrebné zapracovať predpisy Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) do právnych predpisov EÚ alebo dokonca nahradiť smernice alebo nariadenia EÚ predpismi EHK OSN a zapracovať globálne technické predpisy do právnych predpisov EÚ, mala by sa zabezpečiť konzistencia právnych predpisov EÚ s predpismi EHK OSN.

(6)

Vzhľadom na prebiehajúcu harmonizačnú činnosť Svetového fóra pre harmonizáciu predpisov o vozidlách je potrebné zohľadniť najnovší vývoj stanovený v rezolúcii č. R.E. 3 o klasifikácii a vymedzení motorových vozidiel a prípojných vozidiel v rámci dohody EHK OSN, ktorá sa týka prijatia jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenie a časti, ktoré môžu byť namontované a/alebo používané na kolesových vozidlách, a podmienok pre vzájomné uznávanie schválení udelených na základe týchto predpisov (revidovaná dohoda z roku 1958), a v zvláštnej rezolúcii S.R. 1 o spoločnom vymedzení kategórií vozidiel, hmotností a rozmerov v rámci dohody EHK OSN, ktorá sa týka zavedenia globálnych technických predpisov pre kolesové vozidlá, vybavenie a časti, ktoré môžu byť namontované a/alebo používané na kolesových vozidlách (paralelná dohoda alebo dohoda z roku 1998). Riadne fungovanie európskeho systému typového schvaľovania možno zabezpečiť jedine zohľadnením tohto vývoja v rámcovej smernici. Je preto potrebné zaviesť nové kritériá posudzovania toho, či by sa mal typ vozidla zaradiť do kategórie „M“ alebo do kategórie „N“.

(7)

Podľa článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (4), sú členské štáty v prípade všetkých nových vozidiel registrovaných na ich území povinné viesť register s údajmi týkajúcimi sa okrem iného typu, variantu a verzie každého jednotlivého vozidla, ktoré sa týkajú špecifických emisií CO2. Je potrebné špecifikovať kritériá, podľa ktorých sa ľahké úžitkové vozidlá musia typovo schváliť ako vozidlo M1 alebo N1. Tieto kritériá by mali byť objektívne a pre výrobcov vozidiel, orgány typového schvaľovania a registračné orgány by mali byť usmernením. V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 443/2009 sa musia identifikovať inovačné technológie podporujúce ďalšie znižovanie emisií CO2. Malo by sa to dosiahnuť prostredníctvom „kódu“ priradeného vozidlu výrobcom, aby každý model/variant/verzia zodpovedal/a samostatnému súboru inovačných technológií. Tieto inovačné technológie by sa teda mali dať identifikovať na základe vymedzenia typu-variantu-verzie. Je preto vhodné, aby sa do prílohy II k smernici 2007/46/ES pridali príslušné údaje.

(8)

Typ karosérie je potrebné špecifikovať v osvedčení o zhode, ktoré je určené na zjednodušenie registrácie nových vozidiel v členských štátoch; používaním harmonizovaných kódov pre každý typ karosérie by sa mal proces registrácie zjednodušiť. Typom karosérie by sa mal prideliť zoznam príslušných kódov, aby sa umožnilo automatické spracúvanie údajov.

(9)

Prípojné vozidlá konštruované špeciálne na prepravu nadmerného nákladu nemôžu spĺňať všetky ustanovenia regulačných aktov uvedených v prílohe VI k smernici 2007/46/ES, ktorých splnenie sa vyžaduje na účely európskeho typového schválenia; vzhľadom na technické vlastnosti týchto prípojných vozidiel je preto vhodné zahrnúť ich do kategórie vozidiel na špeciálne účely. Na účely typového schválenia by sa mal stanoviť zjednodušený súbor pravidiel, aby sa umožnilo typové schválenie týchto prípojných vozidiel na európskej úrovni. V dôsledku toho je potrebné pridať nový doplnok do prílohy XI k smernici 2007/46/ES.

(10)

V súčasnosti prebieha nový technický vývoj s cieľom uspokojiť dopyt po nových riešeniach v oblasti prepravy nákladu. Do rámcovej legislatívy je preto potrebné zahrnúť nové vymedzenie pojmov, aby sa v príslušných regulačných aktoch uvedených v prílohách IV alebo XI k smernici 2007/46/ES následne mohli stanoviť vhodné technické pravidlá. Je dôležité objasniť, že v prípade týchto vozidiel by sa nemalo udeliť typové schválenie ES, kým sa na tieto účely neupravia právne predpisy v oblasti typového schvaľovania.

(11)

Pri prijatí smernice Komisie 2010/19/EÚ z 9. marca 2010, ktorou sa na účely prispôsobenia technickému pokroku v oblasti systémov zabraňujúcich rozstreku určitých kategórií motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel mení a dopĺňa smernica Rady 91/226/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (5), nastala chyba, pričom touto smernicou sa zmenili a doplnili aj prílohy IV a XI k smernici 2007/46/ES. Tieto prílohy sa predtým nahradili nariadením Komisie (ES) č. 1060/2008 zo 7. októbra 2008, ktorým sa nahrádzajú prílohy I, III, IV, VI, VII, XI a XV k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (6). V záujme zachovania právnej istoty by sa každá ďalšia čiastočná zmena a doplnenie týchto príloh mala uskutočniť jedine prostredníctvom nariadenia. Príslušný článok 2 smernice 2010/19/EÚ bol zrušený rozhodnutím Komisie 2011/415/EÚ zo 14. júla 2011 o oprave smernice Komisie 2010/19/EÚ, ktorou sa na účely prispôsobenia technickému pokroku v oblasti systémov zabraňujúcich rozstreku určitých kategórií motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel mení a dopĺňa smernica Rady 91/226/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (7); s cieľom opraviť túto chybu je vhodné zmeny a doplnenia predtým uvedené v príslušnom článku uskutočniť prostredníctvom tohto nariadenia.

(12)

Vzhľadom na zabezpečenie správneho fungovania systému typového schvaľovania je vhodné aktualizovať prílohy k smernici 2007/46/ES s cieľom prispôsobiť ich vývoju poznatkov v oblasti vedy a techniky.

(13)

Takisto je vhodné aktualizovať prílohy k smernici 2007/46/ES s cieľom stanoviť technické požiadavky pre vozidlá na špeciálne účely, ktoré sa majú typovo schváliť.

(14)

Ustanovenia týchto príloh sú dostatočne podrobné a nepotrebujú ďalšie transpozičné opatrenia členských štátov; prílohu II je preto vhodné nahradiť a prílohy IV, IX a XI je vhodné zmeniť a doplniť prostredníctvom nariadenia v súlade s článkom 39 ods. 8 smernice 2007/46/ES.

(15)

Príloha II by sa mala nahradiť a prílohy IV, IX a XI by sa mali zmeniť a doplniť zodpovedajúcim spôsobom.

(16)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Technického výboru – motorové vozidlá,

1.

Príloha II sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

2.

Príloha IV sa mení a dopĺňa tak, ako je uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

3.

Príloha IX sa mení a dopĺňa tak, ako je uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu.

4.

Príloha XI sa mení a dopĺňa tak, ako je uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu.