14.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 184/1

(1)

V článku 6 nariadenia Komisie (ES) č. 968/2006 (2) sa stanovuje, že lehota na demontáž výrobných zariadení a na splnenie sociálnych a environmentálnych záväzkov uvedených v článku 3 ods. 3 písm. c) a v článku 3 ods. 4 písm. c) nariadenia (ES) č. 320/2006 sa môže predĺžiť najviac do 30. septembra 2011.

(2)

Niektorí výrobcovia cukru nebudú môcť úplne demontovať svoje výrobné zariadenia včas, ak sa táto lehota ešte viac nepredĺži. Toto predĺženie by nemalo byť nad rámec toho, čo je potrebné na ukončenie zostávajúcich demontážnych prác. Na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, by sa lehota mala predĺžiť najviac do 31. marca 2012.

(3)

Nariadenie (ES) č. 968/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru poľnohospodárskych fondov,

14.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 184/2

14.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 184/4

(1)

V súlade s článkom 61 prvým pododsekom písm. d) nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa množstvo cukru, ktoré sa v priebehu hospodárskeho roku vyrobí nad kvótu uvedenú v článku 56 uvedeného nariadenia, môže vyviezť len v rozsahu množstvového limitu stanoveného Komisiou.

(2)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 397/2010 zo 7. mája 2010, ktorým sa stanovuje množstvový limit na vývoz cukru a izoglukózy mimo kvóty do konca hospodárskeho roku 2010/2011 (3), sa stanovujú spomínané množstvové limity.

(3)

Množstvá cukru, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o vývozné povolenia, presahujú množstvové limity stanovené nariadením (EÚ) č. 397/2010. Malo by sa preto stanoviť percento prijatia pre množstvá, o ktoré sa žiadalo 4., 5., 6., 7. a 8. júla 2011. Všetky žiadosti o vývozné povolenia na cukor podané po 8. júli 2011 by sa preto mali zamietnuť a podávanie žiadostí o vývozné povolenia by sa malo pozastaviť,

14.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 184/5

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1067/2008 (3) sa otvorila všeobecná ročná dovozná colná kvóta na 2 989 240 ton pšenice obyčajnej inej ako vysokej kvality. Táto kvóta je rozdelená na tri subkvóty.

(2)

V článku 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1067/2008 sa rozdelila subkvóta III (poradové číslo 09.4125) na štyri štvrťročné tranže a objem tranže č. 3 sa stanovil na 594 597 ton na obdobie od 1. júla do 30. septembra 2011.

(3)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 632/2011 (4) sa na rok 2011 odchyľuje od článku 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1067/2008 tým, že zlučuje tranže 3 a 4 subkvóty III (poradové číslo 09.4125) a stanovuje sa v ňom objem tranže 3 od 1. júla do 31. decembra 2011 na 1 189 193 ton.

(4)

Z oznámenia podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1067/2008 vyplýva, že žiadosti podané v období od 1. júla 2011 od 13.00 hod. do 8. júla 2011 do 13.00 hod. bruselského času podľa článku 4 ods. 1 pododseku 2 uvedeného nariadenia sa vzťahujú na vyššie množstvá, ako sú dostupné množstvá. Malo by sa teda určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať stanovením koeficientu pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá.

(5)

Takisto by sa už nemali vydávať dovozné povolenia v rámci subkvóty III uvedenej v nariadení (ES) č. 1067/2008 na prebiehajúce kvótové obdobie.

(6)

S cieľom zabezpečiť dobré riadenie postupu vydávania dovozných povolení by malo toto nariadenie nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

14.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 184/7

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2010/2011 sa stanovila v nariadení Komisie (EÚ) č. 867/2010 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 663/2011 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

14.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 184/9

(1)

Dňa 5. novembra 2007 bola Komisii doručená notifikácia Grécka o opatrení pomoci na záchranu v prospech podniku Varvaressos S.A. (ďalej len „Varvaressos“). Po výmene informácií Komisia 16. júla 2008 prijala rozhodnutie, že nemá žiadne námietky voči notifikovanému opatreniu.

(2)

Dňa 15. januára 2009 bola Komisii doručená notifikácia Grécka o opatrení pomoci na reštrukturalizáciu v prospech podniku Varvaressos.

(3)

Po výmene informácií Komisia začala 9. marca 2010 konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa pomoci na reštrukturalizáciu, ktorú Grécko notifikovalo 15. januára 2009, a takisto o štátnej záruke, ktorú Grécko neoprávnene poskytlo podniku Varvaressos v roku 2007. V súvislosti so štátnou zárukou Komisia uviedla možnosť zrušenia svojho rozhodnutia zo 16. júla 2008, ktorým schválila notifikovanú pomoc na záchranu pre podnik Varvaressos.

(4)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie10. marca 2009 (3). Po začatí konania Grécko predložilo pripomienky a informácie 28. júla 2010. Podnik Varvaressos takisto predložil pripomienky a informácie 18. júna 2010. Ďalšie tretie strany nakoniec predložili pripomienky 4. júna 2010, 14. júna 2010 a 17. júna 2010 (4).

(5)

Komisia požiadala o ďalšie informácie o uvedených opatreniach štátnej pomoci listom z 9. júla 2010. Grécke orgány odpovedali listom zo 14. septembra 2010.

(6)

Na žiadosť príjemcu pomoci sa uskutočnilo stretnutie 14. júla 2010. Pri tejto príležitosti sa rokovalo o upravenom pláne reštrukturalizácie.

(7)

Podnik Varvaressos bol založený v roku 1975 a pôsobí na trhu s textilom ako podnik na výrobu priadze (výroba a obchod s priadzou). Podnik vyváža priadzu do 20 krajín vrátane Nemecka, Francúzska, Rakúska, Talianska, Španielska, Spojeného kráľovstva a Slovinska. V roku 2009 podnik realizoval 52 % zo svojho predaja v krajinách EÚ okrem Grécka (57 % v roku 2008,67 % v roku 2007), v Grécku 42 % (40 % v roku 2008,32 % v roku 2007) a 6 % v krajinách, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ (2 % v roku 2008,1 % v roku 2007).

(8)

V roku 2009 podnik v priemere zamestnával 205 zamestnancov (pokles v porovnaní s 212 zamestnancami v roku 2008) a dosahoval obrat vo výške 19 miliónov EUR. Na základe údajov z roku 2007 sa zaradil na 10. miesto na trhu s textilom v Grécku. Jeho podiel na trhu s priadzou predstavoval v roku 2008 […] %.

(9)

V období rokov 2004 až 2009 klesol ročný obrat podniku z 28,4 milióna EUR na 19,2 milióna EUR (pokles o 32 %). V období rokov 2006 až 2009 podnik utrpel kumulované straty, ktoré narástli z 2 miliónov EUR v roku 2006 na 17,2 milióna EUR v roku 2009. Hlavné finančné údaje podniku za roky 2004 – 2009 sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Hlavné finančné údaje podniku Varvaressos v rokoch 2004 – 2009

(10)

V období rokov 2007 a 2008 boli podniku Varvaressos poskytnuté dve opatrenia štátnej pomoci, a to nenotifikovaná štátna záruka na zmeny termínov splátok existujúcich bankových úverov v máji 2007 (opatrenie 1) a notifikovaná štátna záruka na nový úver na záchranu, ktorý Komisia schválila v júli 2008 (opatrenie 2). V januári 2009 Grécko notifikovalo opatrenie pomoci na reštrukturalizáciu vo forme priamej dotácie (opatrenie 3).

(11)

S cieľom získať uvedenú pomoc podnik Varvaressos predložil gréckym orgánom v decembri 2006 plán na ozdravenie pod názvom Strategický a podnikateľský plán na roky 2006 – 2011. V pláne je opísaný strategický cieľ a potrebné opatrenia podniku, ako aj prognóza finančnej situácie podniku na obdobie rokov 2006 – 2011. V pláne sa stanovuje: a) zvýšenie podielu špeciálnych vláken na celkovej produkcii z […] % v roku 2007 na […] % v roku 2011 s cieľom zvýšiť ziskovú maržu podniku; b) zníženie celkovej výrobnej kapacity z […] tisíc ton v roku 2007 na […] tisíc ton v období rokov 2008 – 2011 a c) zníženie počtu zamestnancov podniku z 237 v roku 2007 na 217 v roku 2011.

(12)

Predpokladá sa, že dlhodobé úvery podniku vo výške 15,6 milióna EUR sa majú splatiť do konca roka 2010. Takisto sa predpokladá, že v období rokov 2006 – 2009 sa na investície do reorganizácie riadenia podniku a na presmerovanie jeho produkcie na rentabilnejšie výrobky vynaložia náklady vo výške [1 – 2] milióna EUR. Požadovaná štátna pomoc na roky 2007 – 2011 na vyrovnanie neúspešných investícií v rokoch 2000 až 2005, ktoré spôsobili podniku problémy, dosahuje výšku 13,5 milióna EUR. Očakáva sa, že podnik dosiahne životaschopnosť v roku 2010, pričom zisk pred zdanením bude predstavovať 1 milión EUR a zisková marža 3,5 % (v roku 2011 sa dosiahne kladný zisk pred zdanením vo výške 0,8 milióna EUR a zisková marža 2,6 %). Predpokladá sa zvýšenie predaja z 26,2 milióna EUR v roku 2006 na 29,3 milióna EUR v roku 2011 (zvýšenie o 12 %).

(13)

Dňa 30. mája 2007 Grécko vydalo ministerské rozhodnutie, na základe ktorého poskytlo podniku Varvaressos štátnu záruku ako zábezpeku na zmenu termínov splátok existujúcich úverov podniku v celkovej výške 22,7 milióna EUR. Predpokladalo sa, že záruka pokryje 80 % úverov, to znamená, 18,2 milióna EUR, v skutočnosti však presiahla celkovú výšku základného úveru (pozri odôvodnenie 16).

(14)

Pred zmenou termínov splátok v roku 2007 bola iba časť aktív v nehnuteľnostiach patriacich podniku daná do zástavy na pokrytie úverov. V súvislosti so zmenou termínov splátok v roku 2007 bol zvyšok aktív podniku v nehnuteľnostiach dodatočne zastavený. Táto hypotéka bola ustanovená v prospech veriteľských bánk podniku, a nie v prospech štátu. Podľa gréckych právnych predpisov (5) však pred zaplatením záruky musí najprv štát dostať zábezpeky za garantované úvery.

(15)

Toto opatrenie nebolo nikdy notifikované Komisii a Grécko namiesto toho uviedlo v notifikácii pomoci na záchranu z 5. novembra 2007, že podnik dovtedy nedostal pomoc na záchranu ani pomoc na reštrukturalizáciu.

(16)

Toto opatrenie bolo založené na nenotifikovanej záručnej schéme, ktorú schválilo grécke ministerstvo financií 26. januára 2007. Schéma poskytla štátne záruky na reštrukturalizáciu úverov splatných 31. decembra 2006, bez ohľadu na to, či ich splatnosť uplynula, alebo nie, na nový úver. Príslušné úvery sa poskytli priemyselným, banským podnikom, poľnohospodárskym podnikom zameraným na chov hospodárskych zvierat a hotelovým spoločnostiam pôsobiacim v okrese Imathia v severnom Grécku na investície do základných prostriedkov a prevádzkového kapitálu. V schéme nebola stanovená prirážka, pokiaľ ide o štátnu záruku. Na základe jedného z jej ustanovení záruka nakoniec zahŕňala maximálnu sumu 30 miliónov EUR plus úrok, to znamená sumu, ktorá bola vyššia ako suma základných úverov (22,7 milióna EUR) (6).

(17)

Dňa 16. júla 2008 Komisia schválila notifikovanú pomoc na záchranu pre podnik Varvaressos vo forme štátnej záruky na úver vo výške 2,4 milióna EUR (7). Rozhodnutie bolo prijaté na základe informácií, že podnik predtým nedostal pomoc na záchranu ani na reštrukturalizáciu (8), a preto bol oprávnený na poskytnutie pomoci na záchranu.

(18)

Záruka bola poskytnutá bez poplatku pre ručiteľa (štát) a vzťahovala sa na celú výšku úveru, to znamená 2,4 milióna EUR.

(19)

Podľa notifikácie opatrení, ktorú grécke orgány doručili 5. novembra 2007, z celkovej sumy pomoci vo výške [1 – 2] milióna EUR by sa mali financovať tieto investície: a) reorganizácia a modernizácia riadenia podniku ([…] milióna EUR) realizovaná v období rokov 2006 – 2009 a presmerovanie produkcie na rentabilnejšie výrobky ([…] milióna EUR) realizované v období rokov 2007 – 2009. Tieto investície boli takisto súčasťou plánu na reštrukturalizáciu predloženého 15. januára 2009 a mali sa uskutočniť za to isté časové obdobie ako plán (pozri odôvodnenia 22 a 23 a 42 a 43).

(20)

Dňa 15. januára 2009 Grécko notifikovalo priamu dotáciu vo výške 14 miliónov EUR na financovanie plánu na reštrukturalizáciu podniku.

(21)

Podľa predloženého plánu na reštrukturalizáciu boli problémy podniku spôsobené vysokými finančnými nákladmi investičného programu, ktorý sa realizoval v období rokov 2000 – 2005, vysokými prevádzkovými nákladmi a nedostatkami v riadení.

(22)

Plán sa predlžuje na obdobie rokov 2006 – 2011. V priebehu konania vo veci formálneho zisťovania sa plán náležite aktualizoval a upravil. Ústredná myšlienka procesu reštrukturalizácie počíta s úplným zaplatením väčšiny bankových úverov podniku (vrátane úveru, v prípade ktorého bola v júli 2008 schválená pomoc na záchranu), so znížením výroby a zamestnanosti (9), presmerovaním výroby na rentabilnejšie výrobky (podiel výroby špeciálnych vláken na celkovej výrobe sa má zvýšiť na […] % do roku 2012) a reorganizáciou a modernizáciou riadenia podniku.

(23)

Na základe troch scenárov (scenár pre stredné predpoklady, pre najlepší prípad a najhorší prípad) uvedených v pláne reštrukturalizácie podnik obnoví svoju dlhodobú životaschopnosť do konca roka 2011.

(24)

Podľa všetkých troch scenárov sa predpokladá, že predaj podniku sa zvýši a náklady a výdavky (bez odpisov) sa znížia. V dôsledku toho sa očakáva, že zisk podniku pred zdanením spolu s odpismi (10) má byť v roku 2010 záporný a v roku 2011, na konci obdobia reštrukturalizácie, má byť kladný. Zároveň sa predpokladá, že návratnosť vlastného kapitálu podniku (11) bude v roku 2011 vyššia ako jeho náklady na prijaté úvery a pôžičky (12) (podľa scenára pre stredné predpoklady a pre najlepší prípad) alebo sa im bude rovnať (podľa scenára pre najhorší prípad).

(25)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania uviedla, že zlučiteľnosť opatrení pomoci by sa mala posudzovať na základe usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“) (13). Komisia preto vykonala počiatočné posúdenie opatrení pomoci na základe kritérií stanovených v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu.

(26)

Po prvé Komisia uviedla, že Grécko ju neinformovalo o predchádzajúcej štátnej záruke, ktorú poskytlo podniku Varvaressos v máji 2007. Komisia tiež uviedla, že Grécko ju vo svojej notifikácii pomoci na záchranu v novembri 2007 informovalo, že podniku Varvaressos predtým nebola poskytnutá pomoc na záchranu ani pomoc na reštrukturalizáciu. Následne Komisia vyjadrila pochybnosti, či by považovala podnik za oprávnený na poskytnutie pomoci na záchranu vo svojom rozhodnutí z júla 2008, keby Grécko nepredložilo nesprávne informácie o záruke z roku 2007.

(27)

Po druhé v súvislosti so zárukou z roku 2007 Komisia takisto spochybnila oprávnenosť podniku na poskytnutie notifikovanej pomoci na reštrukturalizáciu, to znamená, či bolo dodržané pravidlo „jedenkrát a naposledy“.

(28)

Pokiaľ ide o postavenie príjemcu ako firmy v ťažkostiach, Komisia uviedla, že podnik Varvaressos vzhľadom na straty a pokles predaja, ktoré utrpel v predchádzajúcich rokoch, mohol spĺňať podmienky ako firma v ťažkostiach. Komisia však vyjadrila pochybnosti, či bol podnik Varvaressos skutočne firmou v ťažkostiach, keď mu bola poskytnutá záruka v roku 2007, pretože podnik mohol údajne dosiahnuť reštrukturalizáciu svojich existujúcich úverov s tými istými bankami aj bez štátneho zásahu.

(29)

Pokiaľ ide o obnovenie životaschopnosti, Komisia vyjadrila pochybnosti o časovom rozvrhu plánu, v ktorom sa počíta s návratom k dlhodobej životaschopnosti do konca roka 2009. Keďže rok 2009 sa skončil a hlavná časť plánu reštrukturalizácie sa zatiaľ nevykonala, Komisia usúdila, že časový rámec vytýčený na obnovu dlhodobej životaschopnosti by sa už nemohol považovať za reálny.

(30)

Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti o prieskumoch predložených v súvislosti s pradiarskym trhom, ktoré pochádzali z roku 2007. Vzhľadom na to, že dva roky už uplynuli a v svetovej ekonomike odvtedy nastali významné zmeny, bolo možné, že tieto prieskumy sa stali zastaranými. Komisia preto požiadala o nový súbor údajov a prognóz a o novšie prieskumy trhu.

(31)

Pokiaľ ide o zabránenie nenáležitému narušeniu hospodárskej súťaže, Komisia vyjadrila pochybnosti o dvoch navrhovaných kompenzačných opatreniach. Boli to tieto opatrenia: a) zatvorenie jedného z troch závodov podniku, a to závodu v Naousse, a b) predaj podielu v dcérskej spoločnosti Thiva Ginning Mills SA. Obidve tieto opatrenia sa predovšetkým považovali za potrebné na dosiahnutie dlhodobej životaschopnosti príjemcu a nekompenzovali konkurentov podniku za narušenie hospodárskej súťaže.

(32)

Nakoniec, pokiaľ ide o obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum, Komisia považovala podnik Varvaressos za veľký podnik na účely posúdenia (v roku 2006 mal ročný obrat 28 miliónov EUR) a uviedla, že podnik mal sídlo v oblasti oprávnenej na poskytnutie pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. Na základe uvedených skutočností Komisia stanovila, že vlastný príspevok podniku by mal predstavovať najmenej 40 % celkových nákladov plánu.

(33)

Informácie, ktoré predložili grécke orgány o údajnom opatrení štátnej pomoci, možno zhrnúť takto:

(34)

Grécko potvrdzuje poskytnutie štátnej záruky z mája 2007. Grécko však tvrdí, že táto záruka nepredstavovala štátnu pomoc. Grécko najmä tvrdí, že: a) veriteľské banky by súhlasili so zmenou termínov splátok dokonca aj bez štátnej záruky; b) štátna záruka nebola potrebná, pretože úvery boli v rámci reštrukturalizácie dostatočne pokryté aktívami, ktoré mali vyššiu hodnotu ako nezaplatená suma, a c) štátna záruka z roku 2007 nezlepšila schopnosť podniku získavať finančné prostriedky na kapitálovom trhu, pretože podnik Varvaressos bol ešte vždy schopný získavať prostriedky bez cudzej pomoci.

(35)

Grécko tvrdí, že podnik Varvaressos bol skutočne v ťažkostiach v roku 2007 a že iba vďaka nezaťaženým aktívam značnej hodnoty mohol vstúpiť na finančný trh bez štátnej záruky.

(36)

Grécko takisto tvrdí, že zmena splátok úveru v roku 2007 nebola postačujúca, aby podnik mohol financovať svoju reštrukturalizáciu. Využila sa iba na reorganizáciu existujúceho vysokého dlhu. Ešte vždy bolo potrebné získať nové finančné prostriedky, a to sa prostredníctvom zmeny splátok úveru v roku 2007 neuskutočnilo. Podnik preto nebol schopný obnoviť životaschopnosť bez cudzej pomoci a štátna intervencia bola v poriadku. Podnik Varvaressos preto spĺňa kritérium bodu 9 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(37)

Na základe týchto skutočností Grécko tvrdí, že ak sa má opatrenie z roku 2007 považovať za štátnu pomoc, podnik bol oprávnený na poskytnutie pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

(38)

Podľa Grécka boli všetky tri skúmané opatrenia (štátna záruka v roku 2007, štátna záruka v roku 2008 a notifikovaná priama dotácia) poskytnuté s cieľom umožniť vykonanie jednotného plánu reštrukturalizácie.

(39)

V decembri 2006 podnik Varvaressos požiadal o pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu a predložil rovnaký plán ako plán, ktorý bol oznámený Komisii neskôr v januári 2009. Časový rozdiel medzi žiadosťou o pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu predloženou gréckym orgánom (december 2006) a notifikáciou priamej dotácie Komisii v roku 2009 (január 2009) bol spôsobený len administratívnymi problémami, a nie opakujúcimi sa ťažkosťami a opakovanou potrebou zásahu štátu.

(40)

Takisto záruka z roku 2007 (opatrenie 1) bola určená na riešenie finančných problémov podniku z krátkodobého hľadiska tým, že mu poskytla prestávku na oddych prostredníctvom dvojročného zmrazenia splátok úveru. Ostatné opatrenia boli určené na odstránenie finančných problémov podniku z dlhodobého hľadiska. Všetky tri opatrenia mali zároveň bežný charakter, pretože všetky riešili problém bankových úverov podniku.

(41)

Grécko nakoniec tvrdí, že všetky tri opatrenia sú súčasťou toho istého procesu reštrukturalizácie, a preto sa pravidlo „jedenkrát a naposledy“ neporušilo.

(42)

Náklady na reštrukturalizáciu pozostávajú z reštrukturalizácie dlhodobých bankových úverov (23 miliónov EUR), reštrukturalizácie zamestnanosti (1 milión EUR), investícií (3 milióny EUR) a reštrukturalizácie aktív (1 milión EUR). Tieto náklady sa rovnajú sume 28 miliónov EUR (14).

(43)

Grécko tvrdí, že celkové náklady na reštrukturalizáciu sa budú financovať sumou 14 miliónov EUR, ktorá predstavuje štátnu pomoc, a sumou 14 miliónov EUR, ktorú tvorí vlastný príspevok. Vlastný príspevok zahŕňa príjmy z […] a 1 milión EUR z predaja podielu v dcérskej spoločnosti v roku 2007.

(44)

Pokiaľ ide o kompenzačné opatrenia, v pláne sa spočiatku (pred začatím konania vo veci formálneho zisťovania) navrhovalo: a) zastavenie činností v jednom z troch závodov podniku, ktoré sa začalo v roku 2007 a ukončené bolo v roku 2008, a b) predaj podielu v dcérskej spoločnosti, ktorý sa uskutočnil v roku 2007. Podnik uviedol, že táto dcérska spoločnosť bola v rokoch 2005 a 2006 stratová.

(45)

Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania Grécko navrhlo tieto alternatívne kompenzačné opatrenia:

(46)

Grécko tvrdí, že existujú dôvody, ktoré oprávňujú na menej prísne kompenzačné opatrenia a na zníženie vlastného príspevku v prípade podniku Varvaressos.

(47)

Grécko najmä uvádza, že podnik Varvaressos má sídlo v oblasti Imathia, ktorá patrí k podporovaným oblastiam oprávneným na poskytnutie regionálnej pomoci. Miera nezamestnanosti v oblasti Imathia je dvojnásobná v porovnaní s vnútroštátnym priemerom a HDP je na úrovni 70 % vnútroštátneho priemeru. Počet textilných/odevných podnikov v oblasti Imathia zároveň klesol z 296 na 181 v roku 2008 (zníženie o 39 %). Nakoniec 56 % pracovných miest v podnikoch s viac ako desiatimi zamestnancami v priebehu posledných pár rokov zaniklo.

(48)

Grécko takisto uvádza, že veľkosť podniku Varvaressos sa od roku 2006 podstatne znížila v dôsledku ukončenia výroby v jednom z jeho troch závodov a predaja jeho dcérskej spoločnosti. Zatvorenie závodu spôsobilo zníženie počtu pracovných síl o […] pracovných hodín a zníženie výrobnej kapacity o 30 %, čo je okrem toho nezvratné (v dôsledku vyradenia alebo predaja zariadenia). Predaj dcérskej spoločnosti mal za následok zníženie ročného obratu o 6,7 milióna EUR. Podiel podniku na trhu sa celkove znížil o 27 % z hľadiska hodnoty predaja a o 30 % z hľadiska objemu predaja. Podnik sa tiež úplne stiahol z Estónska, Maďarska a Rumunska a čiastočne aj z Rakúska, Nemecka, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Bulharska, Českej republiky, Talianska a Poľska (stiahnutie v rozpätí […] % až […] %).

(49)

Komisii boli doručené pripomienky podniku Varvaressos. Jeho dôvody sa vo veľkej miere zhodovali s dôvodmi, ktoré predložili grécke orgány.

(50)

Komisii tiež boli doručené pripomienky iných tretích strán, ktoré súviseli s činnosťami podniku Varvaressos alebo boli nimi ovplyvnené. Všetky pripomienky sa pochvalne vyjadrovali o postavení príjemcu ako o prispievateľovi k miestnemu hospodárstvu a aj ako o prosperujúcej spoločnosti. V pripomienkach sa tiež uvádzalo, že ak by podnik zastavil činnosti, podstatne by sa znížila zamestnanosť a výrobná kapacita v Grécku a zvlášť v oblasti Imathia. Okrem toho sa tiež uvádzalo, že pomoc podniku Varvaressos nemá za následok nijaké narušenie hospodárskej súťaže vzhľadom na minimálny podiel podniku na trhu.

(51)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ je pomoc poskytovaná v akejkoľvek podobe členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Z dôvodu, aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musí spĺňať nasledujúce štyri kritériá.

(52)

Po prvé opatrenie pomoci musí poskytnúť členský štát alebo sa poskytuje prostredníctvom štátnych zdrojov. Štátne záruky ohrozujú štátne zdroje, pretože ich vypovedanie sa spláca prostredníctvom štátneho rozpočtu. Okrem toho každá záruka, ktorá nie je náležite kompenzovaná, znamená stratu finančných zdrojov pre štát. Štátne záruky sa okrem toho poskytujú prostredníctvom rozhodnutí príslušných ministerstiev. V danom prípade to bolo práve rozhodnutie gréckeho ministerstva financií, že podniku Varvaressos boli poskytnuté záruky v roku 2007 a 2008. Kritérium štátnych zdrojov je preto splnené.

(53)

Po druhé opatrenie musí poskytnúť príjemcovi výhodu. Komisia zastáva názor, že poskytnutím príslušných dvoch záruk bola podniku Varvaressos udelená nenáležitá výhoda. Z dôvodov uvedených v oznámení Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk („oznámenie o zárukách“) (15) v oddieloch 2.2 a 3.2 sa vskutku uvádza, že ak dlžník nezaplatí trhovo orientovanú cenu za záruku, získa výhodu. V niektorých prípadoch by však dlžník ako firma v ťažkostiach nenašiel finančnú inštitúciu, ktorá by bola ochotná pôžičku poskytnúť za akýchkoľvek podmienok, bez štátnej záruky.

(54)

V bode 3.2 oznámenia o zárukách Komisia stanovila tri súhrnné podmienky, ktoré považuje za dostatočné na vylúčenie prítomnosti štátnej pomoci (to znamená výhody) vo forme záruky. Sú to tieto podmienky:

(55)

Na základe uplatnenia týchto kritérií na daný prípad Komisia zistila, že:

(56)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že podnik by nemohol získať záruky v roku 2007 ani 2008 za tých istých podmienok na trhu, a preto mu tieto opatrenia poskytli výhodu.

(57)

Po tretie, aby sa opatrenie považovalo za pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí byť selektívne. Záruka z roku 2007 bola založená na odvetvovej schéme a záruka z roku 2008 bola opatrením ad hoc pre podnik Varvaressos. Preto je kritérium selektívnosti skutočne splnené.

(58)

Nakoniec opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi. Podnik Varvaressos je aktívny v odvetví, s ktorého výrobkami sa obchoduje medzi členskými štátmi vo veľkom rozsahu a ktoré podlieha intenzívnej hospodárskej súťaži. V čase, keď boli poskytnuté opatrenia pomoci, podnik Varvaressos najviac profitoval z predaja v ostatných členských štátoch (pozri odôvodnenie 7). Opatrenia pomoci tiež poskytli podniku Varvaressos výhodu oproti jeho konkurentom (pozri odôvodnenia 53 až 56). Ak štátna pomoc posilní postavenie podniku v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré súťažia v obchode medzi členskými štátmi, tieto ostatné podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou. Preto je kritérium narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi skutočne splnené.

(59)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že štátne záruky z roku 2007 a 2008 (opatrenia 1 a 2) predstavujú štátnu pomoc v prospech podniku Varvaressos v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(60)

Pokiaľ ide o kritérium štátnych zdrojov a pripísateľnosť štátu, táto priama štátna dotácia pochádza zo štátneho rozpočtu a schválilo ju príslušné ministerstvo. Kritérium je preto splnené.

(61)

Pokiaľ ide o kritérium výhody, o priamej dotácii sa rozhodlo v prospech firmy vo finančných ťažkostiach. Grécky štát nedostal za dotáciu žiadnu protihodnotu. Dotácia preto poskytuje podniku Varvaressos výhodu.

(62)

Komisia sa preto domnieva, že notifikovaná priama dotácia z roku 2009 poskytuje podniku výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(63)

Pokiaľ ide o kritérium selektívnosti, o priamej dotácii sa rozhodlo na základe rozhodnutia ad hoc pre spoločnosť. Toto kritérium je preto splnené.

(64)

Nakoniec kritérium narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi je splnené takým istým spôsobom ako v odôvodnení 58.

(65)

Na základe uvedených úvah Komisia dospela k záveru, že notifikovaná priama dotácia z roku 2009 predstavuje štátnu pomoc v prospech podniku Varvaressos v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(66)

Podľa článku 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (17) nová pomoc, ktorá sa realizovala v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, sa má považovať za neoprávnenú pomoc.

(67)

V danom prípade Grécko poskytlo štátnu záruku v roku 2007 v prospech podniku Varvaressos bez toho, aby to notifikovalo Komisii, a bez čakania na pripomienky Komisie alebo na konečné rozhodnutie o zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom.

(68)

Komisia sa preto v tomto štádiu domnieva, že štátna záruka z roku 2007 je neoprávnená.

(69)

Ako sa uvádza v bode 4.1 oznámenia o zárukách, keď individuálna záruka alebo záručná schéma nespĺňa zásadu investora v trhovom hospodárstve, považuje sa za obsahujúcu štátnu pomoc. Prvok štátnej pomoci sa preto musí kvantifikovať, aby sa preverilo, či sa pomoc môže považovať za zlučiteľnú s osobitnou výnimkou pre štátnu pomoc. Z toho dôvodu musí Komisia pred tým, ako posúdi zlučiteľnosť pomoci, kvantifikovať prvok pomoci.

(70)

Záruky z rokov 2007 a 2008: Komisia ustanovila všeobecné zásady na vypočítanie prvku pomoci v zárukách v oznámení o zárukách.

(71)

Komisia zastáva názor, že v zásade sa štátna záruka môže považovať za pomoc až do výšky základného úveru, ak príjemca nie je schopný vstúpiť na finančné trhy pomocou vlastných prostriedkov [pozri body 2.2 a 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách].

(72)

V oznámení o zárukách sa stanovujú pravidlá, ktoré Komisia uplatňuje na výpočet prvku pomoci v zárukách, a to v bodoch 4.1 (všeobecné pravidlá), 4.2 (prvok pomoci v individuálnych zárukách) a 4.4 (prvok pomoci v záručných schémach). Komisia bude v ďalších odôvodneniach uplatňovať tieto pravidlá na opatrenia 1 a 2.

(73)

V danom prípade Grécko preukázalo, že podnik Varvaressos bol ešte vždy schopný vstúpiť na finančné trhy (pozri odôvodnenie 35) v čase, keď mu bola poskytnutá záruka z roku 2007. Komisia sa preto domnieva, že podnik ešte mohol mať prístup na finančné trhy bez štátnych záruk z roku 2007.

(74)

V súvislosti so zárukou z roku 2008 Komisia pripomína, že Grécko notifikovalo záruku na rok 2008 v tom istom roku (november 2007), tak ako v prípade, keď poskytlo záruku na rok 2007 (máj 2007). Preto Komisia usudzuje, že aj v čase poskytnutia záruky na rok 2008 podnik ešte vždy mal určitú úverovú bonitu a prístup na finančný trh (18).

(75)

Vzhľadom na finančné ťažkosti podniku v čase poskytnutia opatrení by však komerčné banky účtovali zodpovedajúcu vyššiu úrokovú sadzbu v porovnaní so sadzbou, ktorá sa dosiahla pri uplatnení štátnej záruky, pretože štátna záruka predstavuje dodatočnú zábezpeku pre banky. Komisia sa preto domnieva, že výhodou podniku Varvaressos dosiahnutou prostredníctvom záruk z rokov 2007 a 2008 nebola celková výška úverov, ktoré mohol dostať dokonca aj bez štátnych záruk, ale nižšia úroková sadzba, ktorú dostal vďaka zárukám.

(76)

Podľa bodu 4.2 oznámenia o zárukách, ak neexistuje porovnateľný trhový poplatok, celkové finančné náklady úveru na trhu so zárukou a bez záruky (to znamená, že úroková sadzba v prípade podobného úveru bez záruky by sa mala porovnať s úrokovou sadzbou plus poplatok za záruku v prípade úveru so štátnou zárukou).

(77)

V mnohých prípadoch taká trhová úroková miera nie je dostupná. Preto Komisia vo svojom oznámení z roku 2008 o metóde stanovovania referenčných a diskontných sadzieb (19) (ďalej len „oznámenie o referenčných sadzbách z roku 2008“) vypracovala finančnú metodiku, ktorá sa z dôvodov uvedených v bode 4.2 oznámenia o zárukách môže použiť ako náhrada za trhovú úrokovú mieru.

(78)

V uvedenej veci neexistuje žiadny údaj o tom, čo by podnik Varvaressos zaplatil za porovnateľný nezaručený úver. Okrem toho poskytnutie oboch záruk predchádzalo hospodárskej a finančnej kríze. Komisia okrem toho zastáva názor, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poskytnutia opatrení, výpočet „skutočnej“ trhovej sadzby by pre grécky textilný podnik predstavoval náročný úkon. Komisia preto použije príslušnú referenčnú sadzbu ako náhradu za trhovú sadzbu.

(79)

Pokiaľ ide o štátnu záruku z roku 2007, v čase, keď bola poskytnutá, by sa zaistenie úverov podniku Varvaressos sekuritizáciou mohlo považovať za vysoké na účely oznámenia o referenčných sadzbách z roku 2008 (20). Prvok pomoci v prípade štátnej záruky z roku 2007 sa preto vypočíta s maržou 400 bázických bodov uplatniteľnou na vysoko zaistené úvery pre firmy v ťažkostiach.

(80)

Na základe toho bola výška trhového úroku, ktorý by sa mal platiť v prípade úveru krytého zárukou z roku 2007 pri neexistencii štátnej záruky, vypočítaná na celkovú sumu 7,3 milióna EUR. Úrok skutočne zaplatený za úver (nebol stanovený žiadny záručný poplatok) dosahuje celkovú výšku 4,9 milióna EUR za obdobie od januára 2007 do decembra 2010. Preto rozdiel medzi konkrétnou trhovou úrokovou sadzbou, ktorú by táto spoločnosť zaplatila bez záruky, a úrokovou sadzbou získanou prostredníctvom štátnej záruky po zaplatení akýchkoľvek poplatkov sa rovná prvku pomoci vo výške 2,4 milióna EUR, ktorý sa pripočíta k výške pomoci stanovenej v pláne na reštrukturalizáciu (21).

(81)

Pokiaľ ide o štátnu záruku z roku 2008, základný úver vo výške 2,4 milióna EUR bol vyplatený podniku 10. februára 2009. Úver bol úročený sadzbou 6 mesiacov Euribor plus 3,6 % a bol stanovený na obdobie 6 mesiacov (alebo do konca posúdenia plánu na reštrukturalizáciu). Zatiaľ nebol splatený (naďalej je súčasťou počiatočného kapitálu).

(82)

Podnik bol ešte vždy v ťažkostiach a nemal žiadne voľné aktíva, ktoré by ponúkol na zabezpečenie (22). Ak chýba akákoľvek zástava, Komisia uplatní zvýšenie o 1 000 bázických bodov, ktoré pripočíta ku gréckej základnej sadzbe, výsledkom čoho je trhový úrok vo výške 550 000 EUR, ktorý by sa platil z finančných prostriedkov na rok 2008. Úrok, ktorý sa skutočne uplatnil na úver z roku 2008, sa rovná (nebol stanovený žiadny záručný poplatok) celkovej sume 0,25 milióna EUR za obdobie od februára 2009 (keď bol vyplatený základný úver) do decembra 2010. Preto rozdiel medzi špecifickou trhovou úrokovou sadzbou, ktorú by táto spoločnosť zaplatila bez záruky, a úrokovou sadzbou získanou prostredníctvom štátnej záruky po zaplatení akýchkoľvek poplatkov sa rovná prvku pomoci vo výške 0,3 milióna EUR, ktorý sa pripočíta k výške pomoci stanovenej v pláne na reštrukturalizáciu.

(83)

V súvislosti s opatrením 3, vzhľadom na to, že je to priama dotácia, celá suma pomoci vo výške 14 miliónov EUR predstavuje prvok pomoci.

(84)

Na základe uvedených skutočností sa celkový prvok pomoci v opatreniach 1, 2 a 3 rovná sume 16,7 milióna EUR.

(85)

Keďže opatrenia predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ich zlučiteľnosť sa musí posúdiť v súvislosti s výnimkami stanovenými v odsekoch 2 a 3 uvedeného článku.

(86)

Výnimky ustanovené v článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 písm. d) a e) jednoznačne nie sú uplatniteľné a grécke orgány sa na ne neodvolávali.

(87)

Podnik Varvaressos bol firmou v ťažkostiach v čase, keď boli poskytnuté opatrenia (pozri odôvodnenia 9 a 89 a 90), preto sa zlučiteľnosť opatrení pomoci môže posudzovať iba v súvislosti s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu, to znamená podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(88)

V súvislosti s bodom 10 písm. a) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu Komisia pripomína, že aj keď podnik Varvaressos stratil podstatnú časť svojho vlastného kapitálu v období rokov 2004 až 2009, nestratil viac ako polovicu svojho akciového kapitálu v posudzovanom období (2007 – 2009). Pokiaľ ide o bod 10 písm. c), podnik Varvaressos nesplnil kritériá vnútroštátnych právnych predpisov, podľa ktorých by podliehal konaniu vo veci kolektívnej insolventnosti.

(89)

Na druhej strane, ako sa uvádza v odôvodnení 9, finančná výkonnosť podniku sa podstatne zhoršila v období rokov 2006 až 2009. Preto sa dospelo k záveru, že zmysle bodu 11 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu podnik Varvaressos už bol firmou v ťažkostiach v roku 2006, pretože sa mu zvyšovali straty a znižoval obrat.

(90)

Pokiaľ ide o bod 9 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, je zrejmé, že v roku 2007 podnik skutočne potreboval viac finančných prostriedkov, ako predstavovali jeho existujúce úvery, aby dosiahol životaschopnosť. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v roku 2006 požiadal o pomoc na reštrukturalizáciu. Z toho dôvodu zmena termínov splátok úveru v roku 2007 nebola dostatočná na obnovenie životaschopnosti, pretože slúžila len na vyrovnanie existujúcich úverov, a nie na získanie ďalších. Preto Komisia akceptuje, že podnik v roku 2007 nemohol obnoviť životaschopnosť bez verejnej podpory a že mal finančné ťažkosti aj na základe bodu 9 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(91)

Komisia považuje štátne záruky z roku 2007 a 2008 za pomoc na záchranu. Skutočne prvá záruka bola určená na riešenie finančného problému podniku Varvaressos z krátkodobého hľadiska tým, že mu poskytla prestávku na oddych prostredníctvom dvojročného zmrazenia splátok úveru. Druhá záruka bola zameraná na udržanie podniku na hladine dovtedy, kým nebude predložený plán na reštrukturalizáciu.

(92)

Napriek skutočnosti, že záruka z roku 2007 bola fakticky opatrením pomoci na záchranu, opatrenie nebolo ukončené do 6 mesiacov od dátumu, keď bolo poskytnuté (30. máj 2007), to znamená do 30. novembra 2007. V zásade by to predstavovalo zneužitie (nezákonnej) pomoci a porušenie pravidla „jedenkrát a naposledy“.

(93)

Komisia však musí posúdiť aj zlučiteľnosť opatrenia pomoci na základe všetkých ostatných príslušných dôvodov. V bode 20 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sa obmedzujú dôvody na tie, ktoré sú ustanovené v rámci usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Ešte vždy by tak zostávala možnosť, aby sa pomoc na záchranu označila za pomoc na reštrukturalizáciu, to znamená ako súčasť súvislého procesu reštrukturalizácie (pozri aj vec C 11/2007, Ottana Energia  (23).

(94)

V tejto súvislosti, a pokiaľ ide o otázku, či dané tri opatrenia, ktoré sú predmetom skúmania, predstavujú súvislý proces reštrukturalizácie, Komisia usudzuje, že skutočne je to tak. Táto úvaha vyplýva z týchto skutočností:

(95)

Po prvé všetky tri opatrenia boli zamerané na rovnaký účel, to znamená na riešenie problému vyplývajúceho z minulých vysokých úverových záväzkov podniku.

(96)

Okrem toho záruky z rokov 2007 a 2008 neboli dostatočné, aby poskytli podniku finančné zdroje potrebné na jeho reštrukturalizáciu (rovnajúce sa najmenej celkovej výške jeho úverov, to znamená 25,4 milióna EUR na konci roka 2006), pretože záruku z roku 2008 bolo možné dosiahnuť len prostredníctvom kombinácie troch opatrení ako troch tranží jednotného procesu reštrukturalizácie.

(97)

Najväčšia časť úveru, ktorá bola pokrytá zárukou z roku 2008 (1,8 milióna EUR z celkovej sumy 2,4 milióna EUR), bola zameraná na financovanie tých istých investícií ako dotácia na reštrukturalizáciu z roku 2009. Tieto investície sa zároveň mali realizovať za to isté časové obdobie ako plán na reštrukturalizáciu z roku 2009 (pozri odôvodnenie 19).

(98)

Plán na reštrukturalizáciu z roku 2009 je okrem toho taký istý ako plán na obnovu, ktorý podnik predložil gréckym orgánom v roku 2006 (pozri odôvodnenia 11 a 12), s určitými zmenami a doplneniami v súvislosti s jeho posúdením.

(99)

Nakoniec sa reštrukturalizácia skutočne začala v roku 2006. Plán zahŕňal najmä štyri opatrenia na reštrukturalizáciu, ktoré sa uplatnili alebo ktoré sa začali uplatňovať pred poskytnutím záruky v roku 2007 (máj 2007), to znamená zníženie výroby (2006), zníženie počtu pracovných síl (2006), predaj dcérskej spoločnosti Thiva (január 2007) a reorganizácia a modernizácia riadenia podniku (2006).

(100)

Komisia preto dospela k záveru, že skúmané opatrenia pomoci sú tranžami toho istého procesu reštrukturalizácie, ktoré boli poskytnuté s cieľom umožniť vykonanie jednotného plánu reštrukturalizácie. Z toho dôvodu zásada „jedenkrát a naposledy“ nebola porušená.

(101)

Na základe uvedených skutočností bude Komisia posudzovať zlučiteľnosť týchto troch opatrení pomoci ako súvislý proces reštrukturalizácie.

(102)

Komisia zastáva názor, že opatrenia uvedené v pláne reštrukturalizácie sa skutočne presne zameriavajú na zdroje ťažkostí podniku. Podľa názoru Komisie plán predovšetkým správne stanovuje tieto faktory (vonkajšie a vnútorné) ako zdroje ťažkostí podniku Varvaressos:

(103)

Navrhované opatrenia na reštrukturalizáciu sa zameriavajú na nápravu týchto problémov. Po prvé v pláne sa navrhuje finančná reštrukturalizácia podniku; po druhé navrhujú sa v ňom konkrétne opatrenia na zlepšenie ziskovej marže podniku zmenou kombinácie výnosov a znížením prevádzkových nákladov a po tretie navrhuje sa v ňom modernizácia riadenia. Opatrenia na reštrukturalizáciu sa členia na 14 „akcií“ a ku každej akcii sú priradené náklady. Komisia dospela k záveru, že navrhované akcie sa skutočne javia ako akcie, ktoré vhodným spôsobom riešia základné problémy podniku.

(104)

Pokiaľ ide o finančný vplyv plánu na reštrukturalizáciu, finančné projekcie sa realisticky riadia zavádzaním balíka reštrukturalizačných opatrení. Po zavedení reštrukturalizačných opatrení (to znamená presmerovanie zloženia sortimentu výrobkov a opatrenia na racionalizáciu nákladov) sa dosiahlo primerané zvýšenie obratu (približne o 5 % za rok) a zvýšenie prevádzkového príjmu (približne o 10 % za rok).

(105)

Na tomto základe Komisia súhlasí s tým, že reštrukturalizácia umožní podniku návrat k životaschopnosti v roku 2011 a jeho akcionári budú mať návratnosť zo svojho investovaného kapitálu, ktorá bude vyššia alebo (v najhoršom prípade) rovnaká ako ich náklady na prijaté úvery a pôžičky, to znamená, že bude na uspokojivej úrovni. Komisia pripomína, že tieto výsledky sa dosiahnu v rozumnom časovom horizonte a že očakávané výsledky vychádzajú z racionálnych predpokladov.

(106)

Komisia preto usudzuje, že plán spĺňa kritériá bodov 35 až 37 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(107)

Pokiaľ ide o navrhované kompenzačné opatrenia, v pláne na reštrukturalizáciu sa navrhuje: a) stiahnutie podniku z gréckeho trhu najmenej o 10 % v porovnaní s odbytom v roku 2009 v Grécku na obdobie do konca roka 2013, to znamená dva roky po ukončení reštrukturalizácie, a b) zákaz akéhokoľvek druhu štátnej pomoci pre podnik na obdobie do konca roka 2013, to znamená dva roky po ukončení reštrukturalizácie.

(108)

Komisia usudzuje, že navrhované stiahnutie z Grécka na úrovni 10 % umožní konkurentom vstúpiť na trh alebo zvýšiť svoj odbyt na trhu, na ktorom mala spoločnosť posilnený podiel. Skutočne podiel podniku na trhu v Grécku v minulých rokoch zaznamenal značný nárast, a to z 32 % na 42 %, na rozdiel od jeho odbytu v EÚ, ktorý klesol zo 67 % na 52 % (pozri odôvodnenie 7). Nakoniec sa podnik zaradil na 10. miesto na trhu s textilom v Grécku (podľa údajov z roku 2007, pozri odôvodnenie 8). V minulých rokoch sa zároveň posilnila prítomnosť podniku v tretích krajinách (z 1 % na 6 %), čo svedčí o tom, že životaschopnosť podniku nezávisí od zvyšovania jeho podielu na trhu EÚ.

(109)

Stiahnutie z gréckeho trhu bude zároveň znamenať, že podnik Varvaressos sa čiastočne alebo úplne vzdá svojich vybudovaných obchodných vzťahov v rámci vlastnej krajiny a pokúsi sa ich nahradiť novými vzťahmi v ostatných členských štátoch EÚ alebo v tretích krajinách. Bude to skutočná skúška konkurencieschopnosti podniku.

(110)

Komisia tiež pripomína, že podľa všetkých troch scenárov v súvislosti s obnovením životaschopnosti sa predpokladá zvýšenie predaja spoločnosti (pozri odôvodnenie 24). Zníženie predaja v Grécku však nie je v rozpore so zvýšením obratu: zníženie predaja sa môže uskutočniť v prospech konkurentov podniku tým, že sa pre nich uvoľnia kapacity; zvýšenie obratu umožní životaschopnosť príjemcu.

(111)

Mohlo by sa však argumentovať, že príslušným rokom, ktorý sa použije ako referenčný bod na 10 % stiahnutie z gréckeho trhu, by mal byť skôr rok 2006 ako rok 2009. Je to preto, že podľa bodu 40 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu „zníženie musí byť neoddeliteľnou súčasťou reštrukturalizácie, ako je stanovené v pláne na reštrukturalizáciu“. Reštrukturalizácia podniku sa skutočne začala v roku 2006 a mala trvať päť rokov (do roku 2011). Preto by podľa tejto logiky kompenzačné opatrenie malo vplyv, ktorý by sa mal vziať do úvahy a mal by zodpovedať celému obdobiu reštrukturalizácie, a nielen jej časti.

(112)

Na druhej strane Komisia pripomína, že vplyv kompenzačných opatrení musí byť čo najvýznamnejší. V uvedenej veci bol predaj podniku v roku 2009 v Grécku vyšší ako predaj v roku 2006 (8,1 milióna EUR v roku 2009 a 7,1 milióna EUR v roku 2006). Komisia preto usudzuje, že opatrenie sa má vypočítať v porovnaní s rokom 2009, pretože takto bude mať vyšší vplyv.

(113)

Pokiaľ ide o zákaz akéhokoľvek druhu pomoci, Komisia ho považuje za dodatok k stiahnutiu sa z gréckeho trhu, ktoré už dosiahlo uspokojivú úroveň (10 %). Podnik Varvaressos má skutočne sídlo v oblasti Imathia, podporovanej oblasti na účely regionálnej pomoci podľa výnimky v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (pozri odôvodnenie 47), čo znamená, že podnik by mohol byť oprávnený na poskytnutie investičnej pomoci s intenzitou pomoci 40 %. Zákazy budúcej pomoci už boli predtým schválené ako dodatočné kompenzačné opatrenia vo veciach Alstom  (24) a Constructions Mécaniques de Normandie  (25).

(114)

Komisia okrem toho usudzuje, že veľkosť podniku sa natoľko zmenšila, že akékoľvek ďalšie zníženie by bolo pre jeho životaschopnosť osudné (pozri odôvodnenie 48).

(115)

Komisia zároveň znovu pripomína, že vplyv kompenzačných opatrení musí byť čo najvýznamnejší. Preto sa v uvedenej veci Komisia domnieva, že trvanie budúceho zákazu štátnej pomoci by sa malo predĺžiť na viac ako dva roky. Predĺženie nepoškodí životaschopnosť podniku, ale kompenzuje nenáležité narušenie hospodárskej súťaže. Na záver Komisia usúdila, že štvorročný zákaz je primeranejší.

(116)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že kompenzačné opatrenia opísané v predchádzajúcom texte spĺňajú požiadavky usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Predovšetkým: a) prinášajú výhody konkurentom podniku Varvaressos v zmysle bodu 31; b) majú formu stanovenú v bodoch 39 a 46 písm. c) a c) uskutočnia sa na trhu, na ktorom bude mať podnik Varvaressos po reštrukturalizácii významnú trhovú pozíciu v zmysle bodu 40.

(117)

Takisto v súlade s bodom 40 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu kompenzačné opatrenia musia proporcionálne zodpovedať deformačným účinkom pomoci, a najmä veľkosti a relatívnej dôležitosti firmy na trhu. Podnik Varvaressos mal v roku 2008 malý trhový podiel […] % vo výrobe priadze v EÚ (pozri odôvodnenie 8).

(118)

V bode 56 usmernení sa zároveň ustanovuje, že podmienky na schvaľovanie pomoci môžu byť v podporovanej oblasti menej prísne. Podnik Varvaressos má sídlo v oblasti Imathia, v podporovanej oblasti na účely regionálnej pomoci podľa výnimky uvedenej v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (pozri odôvodnenie 47).

(119)

Na základe uvedených skutočností sa kompenzačné opatrenia, ktoré navrhuje Grécko, nejavia ako postačujúce. Na druhej strane Komisia zastáva názor, že opatrenia spojené so zákazom budúcej pomoci predĺženým do roku 2015 skutočne spĺňajú kritériá kompenzačných opatrení uvedené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu.

(120)

Grécko tvrdí, že od roku 2009 bol podnik podnikom strednej veľkosti v súlade s kritériami stanovenými v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov (26). Ak sa však vezme do úvahy skutočnosť, že podnik dostal štátnu pomoc prvýkrát v roku 2007, mal by sa na účely tohto posúdenia považovať za veľký podnik (v roku 2006 mal ročný obrat 28 miliónov EUR). Preto by mal príspevok podniku na plán reštrukturalizácie v zásade predstavovať najmenej 50 % celkových nákladov plánu v súlade s bodom 44 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(121)

Komisia však pripomína, že podnik má sídlo v podporovanej oblasti na účely regionálnej pomoci podľa výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (pozri odôvodnenie 47). Podľa bodu 56 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu v podporovaných oblastiach, pokiaľ nie je uvedené inak v pravidlách o štátnej pomoci pre daný sektor, môžu byť však podmienky na schvaľovanie pomoci menej prísne, pokiaľ ide o veľkosť príjemcovho príspevku.

(122)

V súvislosti s okolnosťami vysvetlenými v predchádzajúcom texte a v súlade so svojou praxou Komisia sa domnieva, že v danej veci percentuálny podiel vo výške 40 % spĺňa podmienky náležitého vlastného príspevku podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(123)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a výpočet opatrení pomoci v odôvodneniach 70 až 84 celková reštrukturalizácia vo výške 30,7 milióna EUR sa financuje takto:

(124)

Vlastný príspevok podniku preto predstavuje 46 % celkových finančných nákladov na reštrukturalizáciu, to znamená viac ako minimálny vlastný príspevok vo výške 40 %, ako je stanovený v odôvodnení 122, takže príspevok je v príslušných medziach v súlade s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu.

(125)

Štátna záruka z roku 2007 dokazuje, že rozhodnutie Komisie o pomoci na záchranu z júla 2008 (pozri odôvodnenie 1) sa zakladalo na nesprávnych informáciách, ktoré poskytli grécke orgány. Predovšetkým grécke orgány uviedli v notifikácii pomoci na záchranu (november 2007), že podnik Varvaressos nedostal pomoc na záchranu ani pomoc na reštrukturalizáciu, hoci mu v máji 2007 bola poskytnutá štátna záruka.

(126)

Podľa článku 9 procesného nariadenia Komisia môže zrušiť rozhodnutie prijaté podľa článku 4 ods. 3 po tom, ako poskytla danému členskému štátu príležitosť predložiť jeho pripomienky, keď rozhodnutie vychádzalo z nesprávnych informácií poskytnutých počas konania, ktoré boli rozhodujúcim faktorom pre rozhodnutie.

(127)

V uvedenej veci si Komisia nebola vedomá toho, že podnik Varvaressos dostal pomoc už predtým, keď bol v ťažkostiach. Preto sa pravidlo „jedenkrát a naposledy“ neskúmalo a vo výpočte pomoci na záchranu sa pomoc, ktorá už bola poskytnutá, nebrala do úvahy.

(128)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania z 9. marca 2010 Komisia poskytla Grécku príležitosť, aby predložilo svoje pripomienky k skutočnosti, že rozhodnutie Komisie o pomoci na záchranu z júla 2008 sa zakladalo na nesprávnych informáciách, ktoré poskytli grécke orgány, a to že podnik Varvaressos dovtedy nedostal pomoc na záchranu ani pomoc na reštrukturalizáciu. Grécko vo svojich pripomienkach potvrdilo, že poskytlo štátnu záruku v máji 2007. Grécko však tvrdilo, že záruka z roku 2007 nepredstavuje štátnu pomoc (pozri odôvodnenie 34). Komisia nemôže uznať argumenty Grécka, pretože vychádzajú z hypotetických tvrdení a kritérií pre neštátnu pomoc alebo narúšajú správny zmysel úverového ratingu.

(129)

Na základe uvedených skutočností sa musí rozhodnutie Komisie o pomoci na záchranu z júla 2008 zrušiť.

(130)

Komisia dospela k záveru, že opatrenia pomoci, ktoré sú predmetom skúmania, sú zlučiteľné s vnútorným trhom v prípade, ak sa dodržia určité podmienky,