5.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 176/1

ROZHODNUTIE RADY

z 13. mája 2011

o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorou sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov

(2011/392/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)	Rada 24. februára 2006 poverila Komisiu začať rokovania s partnermi v stredomorskom regióne s cieľom zriadiť mechanizmus urovnávania sporov týkajúcich sa obchodných ustanovení.

(2)	Komisia viedla rokovania a radila sa s výborom ustanoveným článkom 207 zmluvy a v rámci smerníc na rokovania vydaných Radou.

(3)	Tieto rokovania sa skončili a dohoda medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorou sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov (ďalej len „dohoda“), bola parafovaná 9. decembra 2009.

(4)	Dohoda bola podpísaná v mene Únie 13. decembra 2010.

(5)	Dohoda by sa mala uzavrieť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorou sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov (ďalej len „dohoda“).

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Predseda Rady vykoná v mene Únie oznámenie podľa článku 23 dohody (1).

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 13. mája 2011

Za Radu

predseda

MARTONYI J.

(1) Dátum nadobudnutia platnosti dohody uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.

DOHODA

medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorou sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov

EURÓPSKA ÚNIA, ďalej len „Únia“,

na jednej strane a

MAROCKÉ KRÁĽOVSTVO, ďalej len „Maroko“,

na druhej strane,

SA DOHODLI TAKTO:

KAPITOLA I

CIEĽ A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Cieľ

Cieľom tejto dohody je predchádzať obchodným sporom medzi stranami a urovnávať ich s cieľom dospieť tam, kde to je možné, k vzájomne uspokojivému riešeniu.

Článok 2

Uplatňovanie dohody

1. Ustanovenia tejto dohody sa uplatňujú, ak ide o akýkoľvek spor týkajúci sa údajného porušovania ustanovení hlavy II (s výnimkou článku 24) Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej (ďalej len „dohoda o pridružení“) (1) alebo údajného porušovania Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou Úniou a Marockým kráľovstvom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky, spracované poľnohospodárske výrobky, ryby avýrobky rybného hospodárstva, o nahradení protokolov 1, 2 a 3 a ich príloh a zmien a doplnení k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej. Postupy tejto dohody sa uplatňujú, ak 60 dní po oznámení sporu Asociačnej rade podľa článku 86 dohody o pridružení Asociačná rada spor neurovnala.

2. Článok 86 dohody o pridružení sa uplatňuje na spory týkajúce sa uplatňovania a výkladu ostatných ustanovení dohody o pridružení.

3. Na účely odseku 1 sa spor považuje za vyriešený, keď Asociačná rada prijala rozhodnutie podľa článku 86 ods. 2 dohody o pridružení alebo keď vyhlásila, že už žiadny spor nejestvuje.

KAPITOLA II

KONZULTÁCIE A MEDIÁCIA

Článok 3

Konzultácie

1. Strany sa usilujú o vyriešenie akéhokoľvek rozdielu vo výklade a uplatňovaní ustanovení uvedených v článku 2 tak, že v dobrej viere začnú konzultácie s cieľom dosiahnuť rýchle, spravodlivé a vzájomne uspokojivé riešenie. Pri týchto konzultáciách strany prediskutujú aj vplyv údajného porušovania na ich obchod.

2. Strana požiada o konzultácie písomnou žiadosťou adresovanou druhej strane, v ktorej uvedie akékoľvek sporné opatrenie a tie ustanovenia dohôd uvedených v článku 2, ktoré pokladá za porušené, a kópiu tejto žiadosti zašle podvýboru pre priemysel, obchod a služby.

3. Konzultácie sa uskutočnia do 40 dní od dátumu prijatia žiadosti, a ak sa strany nedohodnú inak, konajú sa na území žalovanej strany. Konzultácie sa považujú za ukončené do 60 dní od dátumu prijatia žiadosti s výnimkou prípadu, ak sa obidve strany dohodnú v konzultáciách pokračovať. Konzultácie, a najmä všetky sprístupnené informácie a stanoviská, ktoré strany v priebehu týchto konaní prijali, zostanú dôverné a nepoškodia práva ani jednej strany v akýchkoľvek ďalších konaniach.

4. Konzultácie o naliehavých záležitostiach vrátane tých, ktoré sa týkajú tovaru podliehajúceho skaze alebo sezónneho tovaru, sa uskutočnia do 15 dní od dátumu prijatia žiadosti a považujú sa za ukončené do 30 dní od dátumu prijatia žiadosti.

5. Ak strana, ktorej je žiadosť o konzultácie adresovaná, na ňu neodpovie do 20 pracovných dní od dátumu jej prijatia alebo ak sa konzultácie neuskutočnia v lehotách stanovených v odseku 3 alebo 4, alebo ak boli konzultácie ukončené bez toho, aby sa dospelo k dohode o vzájomne uspokojivom riešení, žalujúca strana môže v súlade s článkom 5 požiadať o zriadenie rozhodcovského tribunálu.

Článok 4

Mediácia

1. Ak konzultácie neprinesú vzájomne uspokojivé riešenie, strany sa môžu dohodnúť, že vec predložia mediátorovi. Každá žiadosť o mediáciu sa musí podať v písomnej forme žalovanej strane a podvýboru pre priemysel, obchod a služby s uvedením každého opatrenia, ktoré je predmetom konzultácií, ako aj vzájomne dohodnutých podmienok mediácie. Každá strana sa zaväzuje posudzovať žiadosti o mediáciu s porozumením.

2. Ak sa strany nedohodnú na mediátorovi do 10 pracovných dní od dátumu prijatia žiadosti o mediáciu, predsedovia podvýboru pre priemysel, obchod a služby alebo ich zástupca vyberú mediátora žrebovaním zo skupiny jednotlivcov, ktorí sú na zozname uvedenom v článku 19 a ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej zo strán. Výber sa uskutoční do 15 pracovných dní od dátumu prijatia žiadosti o mediáciu. Mediátor zvolá zasadnutie strán najneskôr do 30 dní od svojho zvolenia. Každá strana predloží mediátorovi svoje vyjadrenie najneskôr 15 dní pred zasadnutím a mediátor si môže vyžiadať od strán alebo od odborníkov alebo technických poradcov doplňujúce informácie, ktoré pokladá za potrebné. Všetky takto získané informácie sa musia sprístupniť každej zo strán a predložiť týmto stranám, aby sa k nim vyjadrili. Mediátor oznámi svoje stanovisko najneskôr do 45 dní od svojho zvolenia.

3. Stanovisko mediátora môže zahŕňať jedno alebo viacero odporúčaní o tom, akým spôsobom možno spor vyriešiť v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 2. Stanovisko mediátora je nezáväzné.

4. Strany sa môžu dohodnúť na zmene lehôt uvedených v odseku 2. Mediátor môže o zmene týchto lehôt rozhodnúť aj na žiadosť ktorejkoľvek zo strán z dôvodu konkrétnych ťažkostí dotknutej strany alebo zložitosti veci.

5. Konania zahŕňajúce mediáciu, najmä stanovisko mediátora a všetky sprístupnené informácie a stanoviská, ktoré strany v priebehu týchto konaní prijali, zostanú dôverné a nepoškodia práva ani jednej strany v akýchkoľvek ďalších konaniach.

6. Ak sa strany dohodnú, postupy súvisiace s mediáciou môžu pokračovať súbežne s rozhodcovským konaním.

7. Nahradenie mediátora sa uskutoční len z dôvodov uvedených v pravidlách 18 až 21 rokovacieho poriadku a v súlade s tam stanovenými postupmi.

KAPITOLA III

POSTUPY UROVNÁVANIA SPOROV

ODDIEL I

Rozhodcovské konanie

Článok 5

Začatie rozhodcovského konania

1. Ak sa stranám nepodarí vyriešiť spor konzultáciami podľa článku 3 alebo na základe mediácie podľa článku 4, žalujúca strana môže požiadať o zriadenie rozhodcovského tribunálu.

2. Žiadosť o zriadenie rozhodcovského tribunálu sa podáva písomne žalovanej strane a podvýboru pre priemysel, obchod a služby. Žalujúca strana vo svojej žiadosti uvedie konkrétne sporné opatrenie a vysvetlí, akým spôsobom toto opatrenie porušuje ustanovenia uvedené v článku 2. O zriadenie rozhodcovského tribunálu sa požiada najneskôr do 18 mesiacov od dátumu prijatia žiadosti o konzultácie bez toho, aby tým boli dotknuté práva žalujúcej strany požiadať o nové konzultácie v rovnakej záležitosti v budúcnosti.

Článok 6

Zriadenie rozhodcovského tribunálu

1. Rozhodcovský tribunál sa skladá z troch rozhodcov.

2. Do 10 pracovných dní od dátumu prijatia žiadosti o zriadenie rozhodcovského tribunálu žalovanou stranou uskutočnia strany vzájomné konzultácie s cieľom dosiahnuť dohodu o zložení rozhodcovského tribunálu.

3. V prípade, že strany nie sú schopné dohodnúť sa na jeho zložení v rámci lehoty stanovenej v odseku 2, ktorákoľvek strana môže požiadať predsedov podvýboru pre priemysel, obchod a služby alebo ich zástupcu, aby všetkých troch členov vybrali žrebovaním zo zoznamu zostaveného podľa článku 19, pričom jeden člen sa vyberie spomedzi jednotlivcov navrhnutých žalujúcou stranou, jeden člen spomedzi jednotlivcov navrhnutých žalovanou stranou a jeden člen spomedzi jednotlivcov, ktorí boli stranami vybraní, aby plnili predsednícke funkcie. Ak sa strany dohodnú na jednom alebo viacerých členoch rozhodcovského tribunálu, všetci zostávajúci členovia sa vyberú tým istým postupom.

4. Predsedovia podvýboru pre priemysel, obchod a služby alebo ich zástupca vyberú rozhodcov do piatich pracovných dní od dátumu predloženia žiadosti uvedenej v odseku 3.

5. Za dátum zriadenia rozhodcovského tribunálu sa považuje dátum, keď boli zvolení traja rozhodcovia.

6. Nahradenie rozhodcov sa uskutoční len z dôvodov uvedených v pravidlách 18 až 21 rokovacieho poriadku a v súlade s tam stanovenými postupmi.

Článok 7

Priebežná správa tribunálu

Rozhodcovský tribunál poskytne stranám priebežnú správu obsahujúcu skutkové zistenia, uplatniteľnosť príslušných ustanovení a základné odôvodnenie všetkých zistení a odporúčaní rozhodcovského tribunálu, a to najneskôr 120 dní od dátumu zriadenia rozhodcovského tribunálu. Ktorákoľvek strana môže rozhodcovskému tribunálu predložiť písomnú žiadosť o preskúmanie konkrétnych aspektov priebežnej správy do 15 dní od jej predloženia. Zistenia záverečného rozhodnutia tribunálu obsahujú diskusiu o argumentácii použitej vo fáze priebežného preskúmania.

Článok 8

Rozhodnutie rozhodcovského tribunálu

1. Rozhodcovský tribunál oznámi svoje rozhodnutie stranám a podvýboru pre priemysel, obchod a služby do 150 dní od dátumu svojho zriadenia. Ak usúdi, že túto lehotu nemôže dodržať, predseda rozhodcovského tribunálu o tom musí písomne informovať strany a podvýbor pre priemysel, obchod a služby a uviesť dôvody omeškania a dátum predpokladaného ukončenia činnosti tribunálu. Rozhodnutie by za žiadnych okolností nemalo byť oznámené neskôr ako 180 dní od dátumu zriadenia rozhodcovského tribunálu.

2. V naliehavých veciach vrátane tých, ktoré sa týkajú tovaru podliehajúceho skaze alebo sezónneho tovaru, rozhodcovský tribunál vynaloží maximálne úsilie na to, aby oznámil svoje rozhodnutie do 75 dní od dátumu svojho zriadenia. Rozhodnutie tribunálu by za žiadnych okolností nemalo byť vydané neskôr ako 90 dní od dátumu jeho zriadenia. Rozhodcovský tribunál vydá do 10 dní od svojho zriadenia predbežné rozhodnutie o tom, či pokladá vec za naliehavú.

3. Na žiadosť obidvoch strán rozhodcovský tribunál kedykoľvek pozastaví svoju činnosť na obdobie, na ktorom sa strany dohodli a ktoré nepresahuje 12 mesiacov, a na žiadosť žalujúcej strany obnoví svoju činnosť na konci tohto dohodnutého obdobia. Ak žalujúca strana nepožiada o obnovenie činnosti rozhodcovského tribunálu pred uplynutím dohodnutého obdobia dočasného pozastavenia činnosti, postup sa ukončí. Dočasné pozastavenie a ukončenie činnosti rozhodcovského tribunálu nepoškodia práva ani jednej strany v ďalšom konaní o rovnakej záležitosti.

ODDIEL II

Splnenie rozhodnutia

Článok 9

Splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu

Každá strana vykoná všetky opatrenia potrebné na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu a strany sa budú snažiť o dohodu v otázke lehoty potrebnej na splnenie tohto rozhodnutia.

Článok 10

Primeraná lehota na splnenie rozhodnutia

1. Najneskôr 30 dní od prijatia oznámenia o rozhodnutí rozhodcovského tribunálu stranám žalovaná strana oznámi žalujúcej strane a podvýboru pre priemysel, obchod a služby lehotu, ktorú bude potrebovať na splnenie rozhodnutia (ďalej len „primeraná lehota“), ak nie je možné rozhodnutie splniť okamžite.

2. Ak sa strany na primeranej lehote na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu nedohodnú, žalujúca strana do 20 dní od prijatia oznámenia vykonaného podľa odseku 1 žalovanou stranou písomne požiada rozhodcovský tribunál, aby určil dĺžku primeranej lehoty. Táto žiadosť sa súčasne oznámi druhej strane a podvýboru pre priemysel, obchod a služby. Rozhodcovský tribunál oznámi svoje rozhodnutie stranám a podvýboru pre priemysel, obchod a služby do 30 dní od dátumu predloženia žiadosti.

3. Primeranú lehotu možno predĺžiť na základe vzájomnej dohody strán.

Článok 11

Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu

1. Pred skončením primeranej lehoty žalovaná strana oznámi druhej strane a podvýboru pre priemysel, obchod a služby akékoľvek opatrenie, ktoré prijala na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu.

2. V prípade, ak sa medzi stranami vyskytnú nezhody týkajúce sa existencie alebo súladu akéhokoľvek opatrenia oznámeného podľa odseku 1 s ustanoveniami uvedenými v článku 2, žalujúca strana môže písomne požiadať rozhodcovský tribunál o rozhodnutie v tejto záležitosti. V tejto žiadosti uvedie konkrétne sporné opatrenie a vysvetlí, akým spôsobom toto opatrenie nie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 2. Rozhodcovský tribunál oznámi svoje rozhodnutie do 90 dní od dátumu predloženia žiadosti. V naliehavých veciach vrátane tých, ktoré sa týkajú tovaru podliehajúceho skaze alebo sezónneho tovaru, rozhodcovský tribunál oznámi svoje rozhodnutie do 45 dní od dátumu predloženia žiadosti.

Článok 12

Dočasné nápravné prostriedky v prípade nesplnenia rozhodnutia

1. Ak žalovaná strana neoznámi žiadne opatrenie prijaté na zabezpečenie splnenia rozhodnutia rozhodcovského tribunálu pred uplynutím primeranej lehoty alebo ak rozhodcovský tribunál rozhodne, že opatrenie oznámené podľa článku 11 ods. 1 nie je v súlade s povinnosťami tejto strany uvedenými v článku 2, žalovaná strana, ak ju o to požiada žalujúca strana, predloží ponuku na dočasnú kompenzáciu.

2. Ak sa nedosiahne žiadna dohoda o kompenzácii do 30 dní od skončenia primeranej lehoty alebo od rozhodnutia rozhodcovského tribunálu podľa článku 11 o tom, že prijaté opatrenie nie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 2, žalujúca strana je oprávnená na základe oznámenia druhej strane a podvýboru pre priemysel, obchod a služby pozastaviť plnenie povinností vyplývajúcich z akéhokoľvek ustanovenia uvedeného v článku 2 na úrovni rovnocennej zrušeniu alebo zníženiu výhod v dôsledku tohto porušovania. Žalujúca strana môže vykonávať pozastavenie plnenia povinností 10 pracovných dní od dátumu prijatia oznámenia žalovanou stranou s výnimkou prípadu, ak žalovaná strana požiadala o rozhodcovské konanie podľa odseku 3.

3. Ak sa žalovaná strana domnieva, že úroveň pozastavenia nie je rovnocenná zrušeniu alebo zníženiu výhod v dôsledku porušovania, môže písomne požiadať rozhodcovský tribunál o rozhodnutie v tejto záležitosti. Takáto žiadosť sa oznámi druhej strane a podvýboru pre priemysel, obchod a služby pred uplynutím lehoty 10 pracovných dní, ktorá je uvedená v odseku 2. Rozhodcovský tribunál po prípadnom vyžiadaní stanoviska odborníkov oznámi svoje rozhodnutie o úrovni pozastavenia plnenia povinností stranám a inštitucionálnemu orgánu zodpovednému za obchodné záležitosti do 30 dní od dátumu predloženia žiadosti. Plnenie povinností nie je pozastavené, kým rozhodcovský tribunál neoznámi svoje rozhodnutie, a akékoľvek pozastavenie musí byť v súlade s rozhodnutím rozhodcovského tribunálu.

4. Pozastavenie plnenia povinností je dočasné a uplatňuje sa len dovtedy, kým opatrenie, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 2, nie je zrušené alebo zmenené takým spôsobom, aby bolo uvedené do súladu s uvedenými ustanoveniami, ako je ustanovené v článku 13, alebo kým sa strany nedohodnú na urovnaní sporu.

Článok 13

Preskúmanie opatrenia prijatého na splnenie rozhodnutia po pozastavení plnenia povinností

1. Žalovaná strana oznámi druhej strane a podvýboru pre priemysel, obchod a služby akékoľvek opatrenie, ktoré prijala na splnenie rozhodnutia rozhodcovského tribunálu, a svoju žiadosť o ukončenie pozastavenia plnenia povinností uplatňovaného žalujúcou stranou.

2. Ak sa strany nedohodnú na zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s ustanoveniami uvedenými v článku 2 do 30 dní od dátumu prijatia oznámenia, žalujúca strana písomne požiada rozhodcovský tribunál o rozhodnutie v tejto záležitosti. Táto žiadosť sa súčasne oznámi druhej strane a podvýboru pre priemysel, obchod a služby. Rozhodnutie rozhodcovského tribunálu sa oznámi stranám a podvýboru pre priemysel, obchod a služby do 45 dní od dátumu predloženia žiadosti. Ak rozhodcovský tribunál rozhodne, že opatrenie prijaté na zabezpečenie splnenia rozhodnutia je v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 2, pozastavenie plnenia povinností sa ukončí.

ODDIEL III

Spoločné ustanovenia

Článok 14

Vzájomne uspokojivé riešenie

Strany môžu kedykoľvek dospieť k vzájomne uspokojivému riešeniu sporu podľa tejto dohody. Každé takéto riešenie oznámia podvýboru pre priemysel, obchod a služby a rozhodcovskému tribunálu. Po oznámení vzájomne uspokojivého riešenia tribunál skončí svoju činnosť a tento postup sa ukončí.

Článok 15

Rokovací poriadok

1. Postupy urovnávania sporov podľa kapitoly III tejto dohody sa riadia rokovacím poriadkom pripojeným k tomuto protokolu.

2. V súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku sú všetky zasadnutia rozhodcovského tribunálu verejné, ak sa strany nedohodnú inak.

Článok 16

Informácie a odborné poradenstvo

Na žiadosť niektorej strany alebo z vlastnej iniciatívy môže rozhodcovský tribunál získavať informácie, ktoré pokladá za vhodné vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský tribunál má najmä právo vyžiadať si v prípade potreby príslušné stanovisko odborníkov. Rozhodcovský tribunál pred výberom takýchto odborníkov konzultuje so stranami. Všetky takto získané informácie sa musia sprístupniť každej zo strán a predložiť týmto stranám, aby sa k nim vyjadrili. Ak sa strany nedohodnú inak, zainteresované fyzické alebo právnické osoby zriadené v stranách sú v súlade s rokovacím poriadkom oprávnené predložiť rozhodcovskému tribunálu rozličné informácie. Tieto informácie sa obmedzujú na vecnú stránku sporu a nevenujú sa právnym otázkam.

Článok 17

Pravidlá výkladu

Každý rozhodcovský tribunál vykladá ustanovenia uvedené v článku 2 v súlade s obyčajovými pravidlami výkladu medzinárodného práva verejného vrátane tých, ktoré sú uvedené vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve. Rozhodnutia rozhodcovského tribunálu nemôžu rozširovať ani obmedzovať práva a povinnosti uvedené v ustanoveniach článku 2.

Článok 18

Rozhodnutia rozhodcovského tribunálu

1. Rozhodcovský tribunál vynaloží maximálne úsilie, aby sa ku každému rozhodnutiu dospelo konsenzom. Ak však k rozhodnutiu nemožno dospieť konsenzom, rozhodnutie v záležitosti sa prijme väčšinou hlasov. Nesúhlasné stanoviská rozhodcov sa však v žiadnom prípade nezverejňujú.

2. Každé rozhodnutie rozhodcovského tribunálu je pre strany záväzné a nezakladá žiadne práva ani povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám. Rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia, uplatniteľnosť príslušných ustanovení dohôd uvedených v článku 2 a základné odôvodnenie všetkých zistení a záverov, ku ktorým tribunál dospel. Podvýbor pre priemysel, obchod a služby zverejní rozhodnutie rozhodcovského tribunálu v celom rozsahu s výnimkou prípadu, keď sa rozhodne tak neurobiť s cieľom zabezpečiť ochranu dôverných obchodných informácií.

KAPITOLA IV

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Zoznamy rozhodcov

1. Podvýbor pre priemysel, obchod a služby vypracuje najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia platnosti tejto dohody zoznam najmenej 15 jednotlivcov, ktorí sú ochotní a schopní vykonávať funkciu rozhodcov. Každá zo strán navrhne najmenej päť jednotlivcov, ktorí majú vykonávať funkciu rozhodcov. Obe strany tiež vyberú najmenej päť jednotlivcov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej z nich a ktorí majú plniť funkciu predsedu rozhodcovského tribunálu. Podvýbor pre priemysel, obchod a služby zabezpečí, aby bol zoznam vždy udržiavaný na tejto úrovni.

2. Rozhodcovia majú osobitné znalosti alebo skúsenosti v oblasti práva a medzinárodného obchodu. Sú nezávislí, konajú z vlastného presvedčenia, neprijímajú pokyny od žiadnej organizácie alebo vlády, ani nie sú spojení s vládou žiadnej zo strán a konajú v súlade s kódexom správania, ktorý tvorí prílohu k tejto dohode.

3. Podvýbor pre priemysel, obchod a služby môže vypracovať doplňujúce zoznamy najmenej 15 jednotlivcov s odbornými znalosťami v konkrétnych sektoroch, na ktoré sa vzťahujú dohody uvedené v článku 2. Každá zo strán navrhne najmenej päť jednotlivcov, ktorí majú vykonávať funkciu rozhodcov. Obidve strany tiež vyberú najmenej päť jednotlivcov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej z nich a ktorí majú plniť funkciu predsedu rozhodcovského tribunálu. Ak sa uplatní postup výberu podľa článku 6 ods. 2, predsedovia podvýboru pre priemysel, obchod a služby môžu na základe súhlasu obidvoch strán použiť tento sektorový zoznam.

Článok 20

Vzťah k povinnostiam vyplývajúcim z členstva vo WTO

1. Keď sa strana usiluje o urovnanie sporu týkajúceho sa povinnosti vyplývajúcej z Dohody WTO, uplatní príslušné pravidlá a postupy podľa Dohody WTO, ktoré sa uplatňujú bez ohľadu na ustanovenia tejto dohody.

2. Keď sa strana usiluje o urovnanie sporu týkajúceho sa povinnosti patriacej do rozsahu pôsobnosti tejto dohody, ako sa vymedzuje v článku 2, uplatní príslušné pravidlá a postupy podľa tejto dohody.

3. Ak sa strany nedohodnú inak a ak sa strana usiluje o urovnanie sporu týkajúceho sa povinnosti patriacej do rozsahu pôsobnosti tejto dohody, ako sa vymedzuje v článku 2, ktorá je svojou podstatou rovnocenná povinnosti vyplývajúcej z Dohody WTO, uplatní príslušné pravidlá a postupy podľa Dohody WTO, ktoré sa uplatňujú bez ohľadu na ustanovenia tejto dohody.

4. Keď sa konanie o urovnaní sporu raz začne, fórum vybrané v súlade s predchádzajúcimi odsekmi, ak neodmietlo túto právomoc, sa použije s vylúčením ostatných fór.

5. Žiadne z ustanovení tejto dohody nebráni strane, aby uplatnila pozastavenie plnenia povinností, ktoré schválil orgán WTO na urovnávanie sporov. Ani jedna strana sa nebude odvolávať na Dohodu WTO s cieľom zabrániť druhej strane v pozastavení plnenia povinností podľa tejto dohody.

Článok 21

Lehoty

1. Všetky lehoty uvedené v tejto dohode vrátane lehôt, ktoré majú rozhodcovské tribunály na oznámenie svojich rozhodnutí, sa počítajú podľa kalendárnych dní odo dňa nasledujúceho po úkone alebo skutočnosti, ktorých sa týkajú, ak nie je uvedené inak.

2. Každá lehota uvedená v tejto dohode sa môže zmeniť vzájomnou dohodou strán. Strany sa zaväzujú s porozumením posudzovať žiadosti o predĺženie akejkoľvek lehoty z dôvodu ťažkostí, ktorým čelí ktorákoľvek zo strán v súvislosti s dodržiavaním postupov tejto dohody. Na žiadosť jednej zo strán rozhodcovský tribunál môže upraviť lehoty uplatniteľné v konaniach, pričom zohľadní rozdielnu úroveň rozvoja strán.

Článok 22

Preskúmanie a úprava dohody

1. Asociačná rada môže po nadobudnutí platnosti tejto dohody a jej príloh kedykoľvek preskúmať ich vykonávanie s cieľom rozhodnúť o pokračovaní, úprave alebo skončení ich vykonávania.

2. Pri tomto preskúmaní môže Asociačná rada zvážiť možnosť zriadenia odvolacieho orgánu obvyklého vo viacerých euro-stredomorských dohodách.

3. Asociačná rada sa môže rozhodnúť upraviť túto dohodu a jej prílohy.

Článok 23

Nadobudnutie platnosti

Strany schvália túto dohodu v súlade so svojimi vlastnými postupmi. Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po dátume, keď si strany navzájom oznámia, že postupy uvedené v tomto článku boli dokončené.

V Bruseli trinásteho decembra dvetisícdesať, v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom, talianskom a arabskom jazyku, pričom každé z týchto znení je rovnako autentické.

За Европейския съюз

Por la Unión Europea

Za Evropskou unii

For Den Europæiske Union

Für die Europäische Union

Euroopa Liidu nimel

Για την Ευρωπαϊκή Ένωση

For the European Union

Pour l'Union européenne

Per l'Unione europea

Eiropas Savienības vārdā –

Europos Sąjungos vardu

Az Európai Unió részéről

Għall-Unjoni Ewropea

Voor de Europese Unie

W imieniu Unii Europejskiej

Pela União Europeia

Pentru Uniunea Europeană

Za Európsku úniu

Za Evropsko unijo

Euroopan unionin puolesta

För Europeiska unionen

За Кралство Мароко

Por el Reino de Marruecos

Za Marocké království

For Kongeriget Marokko

Für das Königreich Marokko

Maroko Kuningriigi nimel

Για το Βασίλειο του Μαρόκου

For the Kingdom of Morocco

Pour le Royaume du Maroc

Per il Regno del Marocco

Marokas Karalistes vārdā –

Maroko Karalystės vardu

A Marokkói Királyság részéről

Għar-Renju tal-Marokk

Voor het Koninkrijk Marokko

W imieniu Królestwa Maroka

Pelo Reino de Marrocos

Pentru Regatul Maroc

Za Marocké kráľovstvo

Za Kraljevino Maroko

Marokon kuningaskunnan puolesta

För Konungariket Marocko

(1) Ustanovenia tejto dohody sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý článok 34 protokolu o vymedzení pojmu „výrobky s pôvodom“ a o metódach administratívnej spolupráce.

PRÍLOHY

PRÍLOHA I:

ROKOVACÍ PORIADOK PRE ROZHODCOVSKÉ KONANIE

PRÍLOHA II:

KÓDEX SPRÁVANIA PRE ČLENOV ROZHODCOVSKÝCH TRIBUNÁLOV A MEDIÁTOROV

PRÍLOHA I

ROKOVACÍ PORIADOK PRE ROZHODCOVSKÉ KONANIE

Všeobecné ustanovenia

V tejto dohode a podľa tohto poriadku:

„poradca“ je osoba, ktorú si strana vybrala, aby tejto strane radila alebo pomáhala v súvislosti s rozhodcovským konaním;

„žalujúca strana“ je ktorákoľvek strana, ktorá žiada zriadenie rozhodcovského tribunálu podľa článku 5 tejto dohody;

„žalovaná strana“ je strana, ktorá údajne porušuje ustanovenia uvedené v článku 2 tejto dohody;

„rozhodcovský tribunál“ je tribunál zriadený podľa článku 6 tejto dohody;

„zástupca strany“ je zamestnanec alebo akákoľvek osoba menovaná ministerstvom, vládnou agentúrou alebo akýmkoľvek iným verejným subjektom strany;

„deň“ je kalendárny deň, ak nie je uvedené inak.

Žalovaná strana je zodpovedná za logistické zabezpečenie konania o urovnanie sporu, najmä za organizáciu vypočutí, ak nie je dohodnuté inak. Únia však znáša výdavky vyplývajúce z organizačných záležitostí súvisiacich s konzultáciami, mediáciou a rozhodcovským konaním s výnimkou odmien a výdavkov, ktoré sa majú vyplatiť mediátorom a rozhodcom, ktoré sa znášajú spoločne.

Oznámenia

Strany a rozhodcovský tribunál odošlú každú žiadosť, oznámenie, písomné podanie alebo iný dokument elektronickou poštou a zároveň v rovnaký deň odošlú jeho kópiu faxom, doporučenou poštou, kuriérom, doručením s potvrdením o prevzatí alebo akýmkoľvek telekomunikačným prostriedkom, ktorý zabezpečí záznam o jeho odoslaní. Správa poslaná elektronickou poštou a faxom sa pokladá za prijatú v rovnaký deň, keď bola odoslaná, ak sa nepreukáže opak.

4.	Strana predloží druhej strane a každému rozhodcovi elektronickú kópiu každého svojho písomného podania. Predloží aj papierovú kópiu dokumentu.

5.	Všetky oznámenia sú adresované Ministerstvu zahraničných vecí Maroka a Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre obchod.

6.	Drobné chyby administratívnej povahy v ktorejkoľvek žiadosti, oznámení, písomnom podaní alebo inom dokumente týkajúcom sa rozhodcovského konania možno opraviť doručením nového dokumentu, v ktorom sú zreteľne vyznačené zmeny.

Ak posledný deň na doručenie dokumentu pripadá na úradný sviatok alebo deň pracovného pokoja Maroka alebo Únie, dokument môže byť doručený na nasledujúci pracovný deň. Strany si vymenia zoznamy s dátumami svojich úradných sviatkov a dní pracovného pokoja platné pre nasledujúci rok v prvý pondelok každého decembra. Žiadne dokumenty, oznámenia alebo žiadosti akéhokoľvek druhu sa nepokladajú za prijaté v úradný sviatok alebo deň pracovného pokoja. Okrem toho sa pri počítaní všetkých lehôt ustanovených v tejto dohode, pokiaľ ide o pracovné dni, berú do úvahy iba pracovné dni spoločné pre obe strany.

8.	V závislosti od predmetu sporných ustanovení sa kópie všetkých žiadostí a oznámení adresovaných podvýboru pre priemysel, obchod a služby v súlade s touto dohodou posielajú aj ostatným príslušným podvýborom zriadeným na základe dohody o pridružení.

Začatie rozhodcovského konania

a)	Ak sa podľa článku 6 tejto dohody alebo podľa pravidiel 19, 20 alebo 49 tohto rokovacieho poriadku členovia rozhodcovského tribunálu vyberajú žrebovaním, sú na ňom prítomní zástupcovia oboch strán.

Ak sa strany nedohodnú inak, s rozhodcovským tribunálom sa stretnú do siedmich pracovných dní po jeho zriadení, aby rozhodli o tých záležitostiach, ktoré tieto strany alebo rozhodcovský tribunál pokladajú za vhodné, vrátane odmien a výdavkov, ktoré sa majú vyplatiť rozhodcom a ktoré budú v súlade s normami WTO. Členovia rozhodcovského tribunálu a zástupcovia strán sa môžu na tomto stretnutí zúčastniť prostredníctvom telefónu alebo videokonferencie.

10.

Ak sa strany do piatich pracovných dní od dátumu výberu rozhodcov nedohodnú inak, právomoci rozhodcovského tribunálu sú:

„preskúmať na základe príslušných ustanovení dohôd uvedených v článku 2 tejto dohody o urovnávaní sporov záležitosť uvedenú v žiadosti o zriadenie rozhodcovského tribunálu, rozhodnúť o zlučiteľnosti príslušného opatrenia s ustanoveniami uvedenými v článku 2 tejto dohody o urovnávaní sporov a prijať rozhodnutie v súlade s článkom 8 tejto dohody o urovnávaní sporov.“

b)	Strany musia oznámiť rozhodcovskému tribunálu dohodnuté právomoci do piatich pracovných dní od dosiahnutia svojej dohody.

Prvé podania

11.	Žalujúca strana doručí svoje prvé písomné podanie najneskôr 20 dní od dátumu zriadenia rozhodcovského tribunálu. Žalovaná strana doručí svoje písomné vyjadrenie k podaniu najneskôr 20 dní od dátumu doručenia prvého písomného podania.

Činnosť rozhodcovských tribunálov

12.	Všetkým zasadnutiam rozhodcovského tribunálu predsedá jeho predseda. Rozhodcovský tribunál môže na predsedu delegovať právomoc prijímať správne a procesné rozhodnutia.

13.	Ak nie je v tejto dohode stanovené inak, rozhodcovský tribunál môže vykonávať svoje činnosti akýmikoľvek prostriedkami vrátane telefónu, faxového prenosu alebo počítačového spojenia.

14.	Na rokovaniach rozhodcovského tribunálu sa môžu zúčastňovať len rozhodcovia, ale rozhodcovský tribunál môže povoliť svojim asistentom účasť na týchto rokovaniach.

15.	Za návrh akéhokoľvek rozhodnutia je zodpovedný výlučne rozhodcovský tribunál a táto zodpovednosť sa nesmie delegovať.

16.	Ak sa vyskytne procesná otázka, na ktorú sa ustanovenia tejto dohody a jej príloh nevzťahujú, rozhodcovský tribunál môže po konzultácii so stranami prijať vhodný postup, ktorý je zlučiteľný s týmito ustanoveniami.

17.

Ak sa rozhodcovský tribunál domnieva, že existuje potreba upraviť akúkoľvek lehotu uplatniteľnú pri konaní alebo urobiť akúkoľvek inú procesnú alebo administratívnu úpravu, písomne informuje strany o dôvodoch na zmenu alebo úpravu a o období alebo úprave, ktoré sú potrebné. Rozhodcovský tribunál môže prijať takúto zmenu alebo úpravu po konzultácii so stranami. Lehoty článku 8 ods. 2 tejto dohody sa neupravujú.

Nahradenie

18.	Ak rozhodca nie je schopný zúčastniť sa na konaní, odstúpi alebo musí byť nahradený, náhrada zaňho sa vyberie v súlade s článkom 6 ods. 3

19.

Ak sa niektorá strana domnieva, že niektorý rozhodca nespĺňa požiadavky kódexu správania a z tohto dôvodu by sa mal nahradiť, táto strana by to mala oznámiť druhej strane do 15 dní od okamihu, keď sa dozvedela okolnosti, z ktorých vyplýva závažné porušenie kódexu správania rozhodcom.

Ak sa niektorá strana domnieva, že niektorý rozhodca s výnimkou predsedu nespĺňa požiadavky kódexu správania, strany spolu konzultujú, a ak sa tak dohodnú, nahradia tohto rozhodcu a vyberú zaňho náhradu na základe postupu stanoveného v článku 6 ods. 3 tejto dohody.

Ak sa strany nedohodnú na potrebe nahradiť niektorého rozhodcu, ktorákoľvek strana môže požiadať, aby sa táto záležitosť predložila predsedovi rozhodcovského tribunálu, ktorého rozhodnutie je konečné.

Ak predseda zistí, že niektorý rozhodca nespĺňa požiadavky kódexu správania, vyberie nového rozhodcu žrebovaním zo skupiny jednotlivcov uvedenej v článku 19 ods. 1 tejto dohody, ktorej členom bol pôvodný rozhodca. Ak pôvodného rozhodcu vybrali strany podľa článku 6 ods. 2 tejto dohody, náhrada sa vyberie žrebovaním zo skupiny jednotlivcov, ktorých navrhli žalujúca strana a žalovaná strana podľa článku 19 ods. 1 tejto dohody. Výber nového rozhodcu sa uskutoční do piatich pracovných dní od dátumu podania žiadosti predsedovi rozhodcovského tribunálu.

20.

Ak sa niektorá strana domnieva, že predseda rozhodcovského tribunálu nespĺňa požiadavky kódexu správania, strany spolu konzultujú, a ak sa tak dohodnú, nahradia predsedu a vyberú náhradu zaňho na základe postupu stanoveného v článku 6 ods. 3 tejto dohody.

Ak sa strany nedohodnú na potrebe nahradiť predsedu, ktorákoľvek strana môže požiadať, aby sa táto záležitosť predložila jednému zo zostávajúcich členov skupiny jednotlivcov vybraných na funkciu predsedu podľa článku 19 ods. 1 tejto dohody. Jeho alebo jej meno vyberú žrebovaním predsedovia podvýboru pre priemysel, obchod a služby alebo ich zástupca. Rozhodnutie tejto osoby o potrebe nahradenia predsedu je konečné.

Ak táto osoba rozhodne, že pôvodný predseda nespĺňa požiadavky kódexu správania, vyberie nového predsedu žrebovaním zo zostávajúcej skupiny jednotlivcov podľa článku 19 ods. 1 tejto dohody, ktorí môžu vykonávať funkciu predsedu. Výber nového predsedu sa uskutoční do piatich pracovných dní od dátumu podania žiadosti uvedenej v tomto odseku.

21.	Rozhodcovské konanie sa pozastaví na obdobie potrebné na uskutočnenie postupov ustanovených v pravidlách 18, 19 a 20.

Vypočutia

22.

Predseda stanoví dátum a čas vypočutia po porade so stranami a ostatnými členmi rozhodcovského tribunálu a písomne ho potvrdí stranám. Strana zodpovedná za logistické zabezpečenie konania túto informáciu zverejní, ak je vypočutie verejné. S výnimkou prípadu, ak niektorá strana vyjadrí svoj nesúhlas, rozhodcovský tribunál môže rozhodnúť, že vypočutie nezvolá.

23.	Ak sa strany nedohodnú inak, vypočutie sa koná v Bruseli, ak je žalujúcou stranou Maroko, a v Rabate, ak je žalujúcou stranou Únia.

24.	Rozhodcovský tribunál môže zvolať jedno dodatočné vypočutie len za výnimočných okolností. Pre postupy ustanovené podľa článku 10 ods. 2, článku 11 ods. 2, článku 12 ods. 3 a článku 13 ods. 2 tejto dohody sa dodatočné vypočutie nezvoláva.

25.	Všetci rozhodcovia sa zúčastňujú celého priebehu každého vypočutia.

26.

Bez ohľadu na to, či je konanie verejné, alebo nie, na vypočutí sa môžu zúčastniť tieto osoby:

a)	zástupcovia strán;

b)	poradcovia strán;

c)	administratívni pracovníci, tlmočníci, prekladatelia a súdni zapisovatelia a

d)	asistenti rozhodcov.

Rozhodcovský tribunál môžu osloviť len zástupcovia a poradcovia strán.

27.	Najneskôr päť pracovných dní pred dátumom vypočutia každá strana doručí rozhodcovskému tribunálu zoznam mien osôb, ktoré v mene tejto strany na vypočutí ústne prednesú argumenty alebo stanoviská, a ostatných zástupcov alebo poradcov, ktorí sa na vypočutí zúčastnia.

28.

Vypočutia rozhodcovských tribunálov sú verejné, ak sa strany nerozhodnú inak. Ak sa strany rozhodnú, že vypočutie je neverejné, časť vypočutia môže byť predsa verejná, ak tak rozhodne rozhodcovský tribunál na žiadosť strán. Zasadnutie rozhodcovského tribunálu však musí byť neverejné, keď podanie a argumenty niektorej strany obsahujú dôverné obchodné informácie.

29.

Rozhodcovský tribunál vedie vypočutie týmto spôsobom:

Argumentácia:

a)	argumentácia žalujúcej strany;

b)	argumentácia žalovanej strany.

Protiargumentácia:

a)	argumentácia žalujúcej strany;

b)	odpoveď žalovanej strany.

30.	Rozhodcovský tribunál môže kedykoľvek počas vypočutia klásť otázky priamo ktorejkoľvek zo strán.

31.	Rozhodcovský tribunál zabezpečí, aby sa prepis každého vypočutia vyhotovil a čo najskôr doručil stranám.

32.	Do desiatich pracovných dní od dátumu vypočutia môže ktorákoľvek strana doručiť doplňujúce písomné podanie týkajúce sa akejkoľvek záležitosti, ktorá sa vyskytla počas vypočutia.

Písomné otázky

33.	Rozhodcovský tribunál sa môže kedykoľvek v priebehu konania písomne obrátiť s otázkami na jednu alebo obidve strany. Každá zo strán dostane kópiu všetkých otázok, ktoré položil rozhodcovský tribunál.

34.	Strana poskytne kópiu svojej písomnej odpovede na otázky rozhodcovského tribunálu aj druhej strane. Každá strana dostane príležitosť predložiť písomné pripomienky k odpovedi druhej strany do piatich pracovných dní od dátumu jej prijatia.

Dôverný charakter

35.

Strany zachovávajú dôverný charakter vypočutí rozhodcovského tribunálu, ak sú vypočutia neverejné v súlade s pravidlom 28. Každá strana zaobchádza so všetkými informáciami, ktoré druhá strana predložila rozhodcovskému tribunálu a označila ich za dôverné, ako s dôvernými informáciami. Ak niektorá strana predloží rozhodcovskému tribunálu dôverné znenie svojich písomných podaní, na žiadosť druhej strany poskytne aj nedôverný súhrn informácií obsiahnutých vo svojich podaniach, ktorý by bolo možné zverejniť, najneskôr do 15 dní od dátumu žiadosti alebo podania podľa toho, k čomu došlo neskôr. Nič v týchto pravidlách nebráni strane zverejniť vyhlásenia o jej vlastných stanoviskách.

Jednostranné kontakty

36.	Rozhodcovský tribunál sa nestretne ani nenadviaže kontakt s jednou stranou v neprítomnosti druhej strany.

37.	Žiadny člen rozhodcovského tribunálu nesmie hovoriť o žiadnych aspektoch predmetu konania s jednou stranou alebo s obidvoma stranami v neprítomnosti ostatných rozhodcov.

Podania amicus curiae

38.

Ak sa strany do piatich dní od dátumu zriadenia rozhodcovského tribunálu nedohodnú inak, rozhodcovský tribunál môže prijímať nevyžiadané písomné podania za predpokladu, že boli podané do desiatich dní od dátumu zriadenia rozhodcovského tribunálu, že sú stručné a v žiadnom prípade nie dlhšie ako 15 strán strojopisu vrátane akýchkoľvek príloh a že sa priamo týkajú skutkovej záležitosti, ktorú posudzuje rozhodcovský tribunál.

39.

Podanie obsahuje opis fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ho predkladá, vrátane charakteru jej činností a zdroja jej financovania a špecifikuje sa v ňom charakter záujmu danej osoby na rozhodcovskom konaní. Vypracuje sa v jazykoch, ktoré si strany vybrali v súlade s pravidlami 42 a 43 tohto rokovacieho poriadku.

40.

Rozhodcovský tribunál uvedie vo svojom rozhodnutí zoznam všetkých podaní, ktoré dostal a ktoré vyhovujú uvedeným pravidlám. Rozhodcovský tribunál nie je povinný zaoberať sa vo svojom rozhodnutí argumentmi uvedenými v týchto podaniach. Každé podanie, ktoré rozhodcovský tribunál podľa tohto pravidla dostane, sa predkladá stranám na vyjadrenie.

Naliehavé veci

41.	V naliehavých veciach uvedených v tejto dohode rozhodcovský tribunál po konzultácii so stranami podľa potreby upraví lehoty uvedené v tomto rokovacom poriadku a oznámi stranám tieto úpravy.

Preklad a tlmočenie

42.	Počas konzultácií uvedených v článku 6 ods. 2 tejto dohody a najneskôr na stretnutí uvedenom v pravidle 9 písm. b) tohto rokovacieho poriadku sa strany usilujú o dosiahnutie dohody o spoločnom pracovnom jazyku pre konania pred rozhodcovským tribunálom.

43.	Ak sa strany nedokážu dohodnúť na spoločnom pracovnom jazyku, každá strana zabezpečí a znáša náklady za preklady svojich písomných podaní do jazyka, ktorý si vybrala druhá strana.

44.	Žalovaná strana zabezpečí tlmočenie ústnych podaní do jazykov, ktoré si strany vybrali.

45.	Rozhodnutia rozhodcovského tribunálu sa oznamujú v jazyku alebo jazykoch, ktoré si strany vybrali.

46.	Ktorákoľvek strana môže predložiť pripomienky k preloženému zneniu dokumentu, ktorý je vyhotovený v súlade s týmto rokovacím poriadkom.

Výpočet lehôt

47.	Ak z dôvodu uplatnenia pravidla 7 tohto rokovacieho poriadku niektorá strana dostane dokument v iný deň než v deň, v ktorý tento dokument dostala druhá strana, akákoľvek lehota vypočítavaná na základe dátumu prijatia tohto dokumentu sa počíta od posledného dňa prijatia tohto dokumentu.

Ostatné postupy

48.

Tento rokovací poriadok je uplatniteľný aj na postupy ustanovené podľa článku 10 ods. 2, článku 11 ods. 2, článku 12 ods. 3 a článku 13 ods. 2 tejto dohody. Lehoty uvedené v tomto rokovacom poriadku sa však upravia v súlade s osobitnými lehotami stanovenými na prijatie rozhodnutia rozhodcovským tribunálom v týchto ostatných postupoch.

49.

Ak nie je možné opätovne zvolať pôvodný rozhodcovský tribunál alebo niektorých z jeho členov pre postupy ustanovené podľa článku 10 ods. 2, článku 11 ods. 2, článku 12 ods. 3 a článku 13 ods. 2 tejto dohody, uplatnia sa postupy uvedené v článku 6 tejto dohody. Lehota na oznámenie rozhodnutia sa predĺži o 15 dní.

PRÍLOHA II

KÓDEX SPRÁVANIA PRE ČLENOV ROZHODCOVSKÝCH TRIBUNÁLOV A MEDIÁTOROV

Vymedzenie pojmov

V tomto kódexe správania:

a)	„člen“ alebo „rozhodca“ je člen rozhodcovského tribunálu účinne zriadeného podľa článku 6 tejto dohody;

b)	„mediátor“ je osoba vykonávajúca mediáciu v súlade s článkom 4 tejto dohody;

c)	„kandidát“ je osoba, ktorej meno je na zozname rozhodcov uvedenom v článku 19 tejto dohody a o ktorej sa uvažuje v súvislosti s výberom za člena rozhodcovského tribunálu podľa článku 6 tejto dohody;

d)	„asistent“ je osoba, ktorá podľa podmienok mandátu člena pomáha tomuto členovi pri vyhľadávaní informácií alebo pri výkone jeho funkcie;

e)	„konanie“, ak nie je uvedené inak, je rozhodcovské konanie podľa tejto dohody;

f)	„zamestnanci“ v súvislosti s členom sú osoby, ktoré tento člen riadi a kontroluje, s výnimkou asistentov.

Zodpovednosť vo vzťahu ku konaniu

Každý kandidát a člen sa vystríha nevhodného správania a zdania nevhodného správania, je nezávislý a nestranný, vyhýba sa priamym a nepriamym konfliktom záujmov a dodržiava vysoký štandard správania tak, aby sa zachovala bezúhonnosť a nestrannosť mechanizmu urovnávania sporov. Bývalí členovia musia dodržiavať povinnosti ustanovené v odsekoch 15, 16, 17, a 18 tohto kódexu správania.

Povinnosť zverejnenia

Skôr, ako sa potvrdí výber kandidáta za člena rozhodcovského tribunálu podľa tejto dohody, kandidát zverejní akýkoľvek záujem, vzťah alebo záležitosť, ktoré by mohli ovplyvňovať jeho nezávislosť alebo nestrannosť alebo ktoré by odôvodnene mohli vytvoriť zdanie nevhodného správania alebo zaujatosti v konaní. Kandidát preto vynaloží všetko primerané úsilie na zistenie všetkých takýchto záujmov, vzťahov a záležitostí.

4.	Kandidát alebo člen oznámi záležitosti týkajúce sa skutočného alebo možného porušenia tohto kódexu správania len podvýboru pre priemysel, obchod a služby, aby ich strany mohli posúdiť.

Po výbere za člena daná osoba naďalej vynakladá všetko primerané úsilie na zisťovanie akýchkoľvek záujmov, vzťahov alebo záležitostí uvedených v odseku 3 tohto kódexu správania a zverejní ich. Povinnosť zverejnenia je trvalá povinnosť, ktorá od člena vyžaduje zverejňovanie všetkých takýchto záujmov, vzťahov alebo záležitostí, ktoré môžu vzniknúť v priebehu ktorejkoľvek fázy konania. Člen zverejní takéto záujmy, vzťahy alebo záležitosti tak, že ich písomne oznámi podvýboru pre priemysel, obchod a služby, aby ich strany mohli posúdiť.

Povinnosti členov

6.	Člen po svojom výbere vykonáva svoje povinnosti počas celého priebehu konania dôkladne, rýchlo, spravodlivo a usilovne.

7.	Člen posudzuje len tie záležitosti, ktoré sa objavili počas konania a sú potrebné na rozhodnutie, a túto povinnosť nedeleguje na žiadnu inú osobu.

8.	Člen urobí všetky potrebné kroky s cieľom zabezpečiť, aby jeho asistent a zamestnanci poznali a dodržiavali odseky 2, 3, 4, 5, 16, 17 a 18 tohto kódexu správania.

9.	Člen sa neangažuje v jednostranných kontaktoch, ktoré sa týkajú konania.

Nezávislosť a nestrannosť členov

10.	Člen musí byť nezávislý a nestranný a musí sa vyhýbať vytváraniu zdania nevhodného správania alebo zaujatosti a nie je ovplyvňovaný vlastnými záujmami, vonkajším tlakom, politickými úvahami, protestom verejnosti, vernosťou niektorej zo strán alebo strachom z kritiky.

11.	Člen priamo ani nepriamo neprevezme žiadny záväzok ani neprijme žiadnu výhodu, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zasahovali do riadneho výkonu jeho povinností alebo by vzbudzovali zdanie takéhoto zásahu.

12.	Člen nemôže využívať svoje postavenie v rozhodcovskom tribunáli na presadzovanie akýchkoľvek osobných alebo súkromných záujmov a vyhýba sa činnostiam, ktoré môžu vytvárať dojem, že iné osoby sú v osobitnom postavení, ktoré im umožňuje ovplyvňovať ho.

13.	Člen nemôže dovoliť, aby jeho finančné, obchodné, profesijné, rodinné alebo spoločenské vzťahy alebo povinnosti ovplyvňovali jeho správanie alebo rozhodovanie.

14.	Člen nesmie vstupovať do žiadneho vzťahu alebo nadobúdať akékoľvek finančné podiely, ktoré by mohli ovplyvniť jeho nestrannosť alebo ktoré by mohli odôvodnene vytvárať zdanie nevhodného správania alebo zaujatosti.

Povinnosti bývalých členov

15.	Všetci bývalí členovia sa musia vyhýbať konaniu, ktoré by mohlo vzbudiť dojem, že pri výkone svojich povinností boli zaujatí alebo že mali výhody z rozhodnutia rozhodcovského tribunálu.

Dôverný charakter

16.

Žiadny člen alebo bývalý člen nikdy nezverejní ani nepoužije žiadne neverejné informácie, ktoré sa týkajú konania alebo ktoré získal počas konania, inak ako na účely samotného konania a v žiadnom prípade nezverejní ani nepoužije žiadne takéto informácie na získanie osobnej výhody alebo výhody pre iné osoby, alebo na poškodenie záujmov iných osôb.

17.	Člen nezverejní rozhodnutie rozhodcovského tribunálu ani jeho častí pred jeho uverejnením v súlade s touto dohodou.

18.	Člen alebo bývalý člen nikdy nezverejnia rokovania rozhodcovského tribunálu alebo názor ktoréhokoľvek člena.

Výdavky

19.	Každý člen uchováva záznam a poskytne odpočet času venovaného konaniu a svojich výdavkov.

Mediátori

20.	Pravidlá opísané v tomto kódexe správania, ktoré sa uplatňujú na členov alebo bývalých členov, sa primerane uplatňujú na mediátorov.

5.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 176/24

SMERNICA RADY 2011/64/EÚ

z 21. júna 2011

o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov

(kodifikované znenie)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Smernice Rady 92/79/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z cigariet (1), 92/80/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii daní z tabakových výrobkov s výnimkou cigariet (2) a 95/59/ES z 27. novembra 1995 o iných daniach, ktoré ovplyvňujú spotrebu vyrobeného tabaku, ako je daň z obratu (3), boli opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mali tieto smernice kodifikovať ich zjednotením do jedného právneho aktu.

(2)

Právne predpisy Únie, ktoré sa týkajú zdaňovania tabakových výrobkov, potrebujú zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu a zároveň vysokú úroveň ochrany zdravia, ktorá sa vyžaduje v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a vzhľadom na skutočnosť, že tabakové výrobky môžu spôsobiť vážnu ujmu na zdraví a že Únia je stranou Rámcového dohovoru o kontrole tabaku (RDKT) Svetovej zdravotníckej organizácie. Mala by sa zohľadniť situácia prevládajúca pre každý z jednotlivých vyrobených druhov tabaku.

(3)

Jedným z cieľov Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zachovať hospodársku úniu s vlastnosťami, ktoré sú podobné tým na domácom trhu, so zdravou konkurenciou. V oblasti tabakových výrobkov to podmieňuje, aby spotrebné dane vyrubené na tieto produkty v členských krajinách neznehodnocovali konkurenčné podmienky a neobmedzovali voľný pohyb týchto produktov v rámci Únie.

(4)	Každý z jednotlivých tabakových výrobkov, ktoré sa od seba líšia svojimi znakmi a účelom použitia, by sa mal definovať.

(5)	Je potrebné rozlišovať medzi jemne rezaným tabakom na vlastnoručné zhotovenie cigariet a iným tabakom na fajčenie.

(6)	Tabakové povrazce, ktoré sa ako také vyrábajú jednoduchým postupom a nie priemyselným spôsobom a sú určené na fajčenie, je potrebné vzhľadom na jednotné zdaňovanie týchto produktov taktiež posudzovať ako cigarety.

(7)	Pojem výrobca je potrebné spresniť tak, aby sa ním rozumela každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá vyrába tabakové výrobky a určuje pre každý členský štát, v ktorom sa tieto výrobky majú uviesť do obehu, maximálnu maloobchodnú cenu.

(8)

V záujme jednotného a spravodlivého zdanenia by sa mali stanoviť vymedzenia pojmov „cigarety“, „cigary“ a „cigarky“ a „iný tabak na fajčenie“ tak, aby tabakové povrazce, ktoré sa v závislosti od svojej dĺžky považujú za dve cigarety alebo viac, boli na účely spotrebných daní považované za dve cigarety alebo viac, aby sa cigara, ktorá sa v mnohých ohľadoch podobá cigarete, považovala na účely spotrebnej dane za cigaretu, aby sa tabak na fajčenie, ktorý je v mnohých ohľadoch podobný jemne rezanému tabaku určenému na vlastnoručné zhotovenie cigariet, považoval na účely spotrebnej dane za jemne rezaný tabak a aby sa jasne vymedzil pojem „tabakový zvyšok“. Vzhľadom na ekonomické ťažkosti, ktoré by mohlo okamžité uplatňovanie vymedzenia pojmov cigár a cigariek spôsobiť príslušným nemeckým a maďarským prevádzkovateľom, by sa Spolková republika Nemecko a Maďarská republika mali oprávniť k odloženiu uplatňovania tohto vymedzenia do 1. januára 2015.

(9)	Harmonizácia štruktúr spotrebných daní musí viesť najmä k tomu, aby konkurencia medzi kategóriami tabakových výrobkov patriacich do rovnakej skupiny nebola následkom zdanenia znehodnotená a aby došlo k otvoreniu národných trhov členských krajín.

(10)	Nevyhnutné požiadavky voľnej súťaže zahŕňajú voľnú tvorbu cien všetkých skupín tabakových výrobkov.

(11)

Štruktúra spotrebnej dane na cigarety musí okrem špecifickej spotrebnej dane z cigariet stanovenej na jednotku množstva obsahovať aj proporcionálnu zložku spotrebnej dane z cigariet vypočítanú na základe maloobchodnej ceny, vrátane všetkých daní. Daň z pridanej hodnoty vyrubená na cigarety má ten istý účinok ako proporcionálna zložka spotrebnej dane z cigariet, a preto by sa táto skutočnosť mala zohľadniť pri nastavení pomeru medzi špecifickou spotrebnou daňou z cigariet a celkovým daňovým zaťažením.

(12)

Bez toho, aby bola dotknutá zmiešaná daňová štruktúra a maximálne percento špecifickej spotrebnej dane z cigariet celkovému daňovému zaťaženiu, členským štátom by sa mali poskytnúť účinné prostriedky na stanovenie špecifickej spotrebnej dane z cigariet alebo minimálnej spotrebnej dane z cigariet tak, aby sa v celej Únii zabezpečilo uplatňovanie aspoň určitej minimálnej výšky zdanenia.

(13)	Na účely správneho fungovania vnútorného trhu je nevyhnutné zaviesť spotrebnú daň z vyrobených tabakových výrobkov pre všetky kategórie.

(14)

Pokiaľ ide o cigarety, neutrálne podmienky pre hospodársku súťaž výrobcov by sa mali zabezpečiť, miera rozdelenia trhov s tabakovými výrobkami by sa mala znížiť a ciele ochrany zdravia by sa mali posilniť. Minimálna výška zdanenia by preto mala vychádzať z váženej priemernej maloobchodnej ceny, zatiaľ čo minimálna spotrebná daň z cigariet v peňažnom vyjadrení by sa mala vzťahovať na všetky cigarety. Z rovnakých dôvodov by mala vážená priemerná maloobchodná cena slúžiť aj ako referencia na meranie podielu špecifickej spotrebnej dane z cigariet v rámci celkového daňového zaťaženia.

(15)

S ohľadom na ceny a úrovne spotrebných daní, najmä v prípade cigariet, ktoré predstavujú ďaleko najdôležitejšiu kategóriu tabakových výrobkov, ako aj v prípade jemne rezaného tabaku určeného na vlastnoručné zhotovenie cigariet, medzi členskými štátmi ešte stále existujú podstatné rozdiely, ktoré môžu narušiť fungovanie vnútorného trhu. Určitý stupeň priblíženia úrovní zdanenia uplatňovaných v členských štátoch by pomohlo znížiť podvody a pašovanie v rámci Únie.

(16)

Takouto konvergenciou by sa takisto prispelo k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí. Úroveň zdanenia je hlavným faktorom určujúcim ceny tabakových výrobkov, ktorá zase ovplyvňuje fajčiarske návyky spotrebiteľov. Podvody a pašovanie narúšajú daňovo podmienenú úroveň cien, predovšetkým cenové úrovne cigariet a jemne rezaného tabaku určeného na vlastnoručné zhotovenie cigariet, a tak ohrozujú plnenie cieľov v oblasti kontroly tabaku a ochrany zdravia.

(17)

Pokiaľ ide o iné výrobky ako cigarety, malo by sa ustanoviť harmonizované daňové zaťaženie všetkých produktov patriacich k rovnakej skupine tabaku. Stanovenie celkovej minimálnej spotrebnej dane vyjadrenej ako percentuálny podiel, ako množstvo na jeden kilogram alebo na počet kusov je pre fungovanie vnútorného trhu najvhodnejšie.

(18)	Pokiaľ ide o jemne rezaný tabak určený na vlastnoručné zhotovenie cigariet, minimálna požiadavka Únie týkajúca sa ceny by mala byť vyjadrená takým spôsobom, aby sa dosiahli podobné účinky ako v oblasti cigariet, pričom za referenčnú hodnotu by sa mala považovať vážená priemerná maloobchodná cena.

(19)

Je potrebné priblížiť minimálnu úroveň zdanenia jemne rezaného tabaku určeného na vlastnoručné zhotovenie cigariet k minimálnej úrovni zdanenia uplatňovanej na cigarety tak, aby sa lepšie zohľadnila úroveň hospodárskej súťaže, ktorá v súčasnosti existuje medzi týmito dvoma výrobkami a ktorá sa odzrkadľuje v zistenom správaní spotrebiteľov, ako aj ich rovnako škodlivý charakter.

(20)	Portugalsko by malo mať možnosť uplatniť zníženú sadzbu cigariet malospotrebiteľských výrobcov a spotrebovaných vo vzdialených oblastiach Azorských ostrovov a Madeiry.

(21)	Prechodné obdobia by mali členským štátom umožniť plynulo sa prispôsobiť úrovniam celkovej spotrebnej dane, čím sa obmedzia možné vedľajšie účinky.

(22)

S cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej a sociálnej rovnováhy na Korzike je preto dôležité a odôvodnené upraviť výnimku do 31. decembra 2015, na základe ktorej môže Francúzsko uplatňovať na cigarety a iné tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu na Korzike sadzbu spotrebnej dane, ktorá je nižšia než vnútroštátna sadzba. Do uvedeného dátumu by sa mali pravidlá zdaňovania tabakových výrobkov, ktoré sú uvedené do daňového voľného obehu na Korzike, v plnej miere zosúladiť s pravidlami platnými v kontinentálnom Francúzsku. Malo by sa však predísť príliš náhlej zmene, a preto by sa mala spotrebná daň, ktorá sa v súčasnosti vyberá na Korzike z cigariet a jemne rezaného tabaku určeného na vlastnoručné zhotovenie cigariet, zvyšovať postupne.

(23)	Väčšina členských štátov určité tabakové výrobky podľa účelu použitia oslobodzuje od spotrebnej dane alebo spotrebnú daň vracia späť a z tohto dôvodu je oslobodenie alebo vrátenie dane z tabakových výrobkov potrebné upraviť v tejto smernici.

(24)	Mal by sa upraviť postup, ktorý by umožnil pravidelné sledovanie cien alebo množstiev určených v tejto smernici na základe správy Komisie, ktorá zohľadní všetky relevantné faktory.

(25)	Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe I časti B,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA 1

PREDMET ÚPRAVY

Článok 1

Táto smernica určuje všeobecné zásady harmonizácie štruktúry a sadzieb spotrebných daní, ktorým podliehajú tabakové výrobky v členských krajinách.

KAPITOLA 2

VYMEDZENIE POJMOV

Článok 2

1. Na účely tejto smernice sa za tabakové výrobky považujú:

cigarety;

b)	cigary a cigarky;

tabak na fajčenie:

i)	jemne rezaný tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet;

ii)	iný tabak na fajčenie.

2. Za cigarety a tabak na fajčenie sa považujú výrobky, ktoré pozostávajú výlučne alebo z časti z iných látok, ako je tabak, a ktoré spĺňajú podmienky podľa článku 3 alebo článku 5 ods. 1.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa výrobky, ktoré neobsahujú žiadny tabak, nepovažujú za tabakové výrobky, pokiaľ slúžia výlučne medicínskym účelom.

3. Vymedzenia pojmov uvedené v odseku 2 tohto článku a v článkoch 3, 4 a 5 nepoškodzujú ani určenie systémov, ani stanovenie výšky zdanenia skupín výrobkov v rámci už schválených predpisov Únie.

Článok 3

1. Na účely tejto smernice sa za cigarety považujú:

a)	tabakové povrazce, ktoré sú bez ďalších úprav určené na fajčenie a nie sú cigarami alebo cigarkami v zmysle článku 4 ods. 1;

b)	tabakové povrazce, ktoré sa dajú jednoduchým, nie priemyselným postupom vsunúť do dutiniek z cigaretového papiera;

c)	tabakové povrazce, ktoré sa dajú jednoduchým, nie priemyselným postupom obaliť cigaretovým papierom.

2. Tabakový povrazec uvedený v odseku 1 sa na účely spotrebných daní považuje za dve cigarety, ak bez filtra alebo špičky má dĺžku viac ako 8 cm, najviac však 11 cm; za tri cigarety, ak bez filtra alebo špičky má dĺžku viac ako 11 cm, najviac však 14 cm, atď.

Článok 4

1. Na účely tejto smernice sa za cigary alebo cigarky, pokiaľ sú na základe svojich vlastností a bežných spotrebiteľských očakávaní ako také vhodné a výhradne určené na fajčenie, považujú:

a)	tabakové povrazce s krycím listom z prírodného tabaku;

tabakové povrazce s náplňou, ktorú tvorí zmes z kúskov tabaku, nie však vlákna získané rezaním, a s krycím listom bežnej cigarovej farby z rekonštituovaného tabaku, ktorý pokrýva celý výrobok vrátane prípadného filtra, ale v prípade cigár so špičkou nie špičku, ak ich kusová hmotnosť bez filtra a bez špičky je najmenej 2,3 g a najviac 10 g a ich obvod okolo najmenej jednej tretiny dĺžky je 34 mm a viac.

2. Odchylne od odseku 1 Nemecko a Maďarsko môžu naďalej uplatňovať nasledujúci pododsek do 31. decembra 2014.

Za cigary alebo cigarky sa považujú:

a)	tabakové povrazce, ktoré pozostávajú výhradne z prírodného tabaku;

b)	tabakové povrazce, ktoré majú vonkajší vrchný list z prírodného tabaku;

tabakové povrazce vyplnené odžilkovaným tabakom a vonkajším obalom typickej farby pre cigaru, ktorý produkt úplne pokrýva, podľa potreby vrátane filtra, ale nie v prípade cigár s náustkom, keď náustok a obal sú z rekonštituovaného tabaku, keď je jednotková váha bez filtra alebo náustku 1,2 g alebo viac a keď je obal špirálovito vrstvený v ostrom uhle najmenej 30° k dĺžkovej osi cigary;

tabakové povrazce vyplnené odžilkovaným tabakom a vonkajším obalom prirodzenej farby cigary, z rekonštituovaného tabaku, ktorý pokrýva celý tabakový povrazec – podľa potreby aj filter, ale nie náustok v prípade cigary s náustkom – keď je jednotková váha bez filtra a bez náustku 2,3 g alebo viac a obvod v jednej tretine dĺžky je 34 mm alebo viac.

3. Výrobky, ktoré sa čiastočne skladajú z iných látok ako z tabaku, ale inak spĺňajú kritériá ustanovené v odseku 1, sa považujú za cigary alebo cigarky.

Článok 5

1. Na účely tejto smernice sa za tabak na fajčenie považuje:

a)	rezaný alebo inak rozdrobený, zvláknený alebo na pásky zlisovaný tabak, ktorý je vhodný na fajčenie bez ďalšieho priemyselného spracovania;

b)	tabakový zvyšok upravený na drobný predaj, na ktorý sa nevzťahuje článok 3 a článok 4 ods. 1 a ktorý sa dá fajčiť. Na účely tohto článku sa tabakovým zvyškom rozumejú zvyšky z tabakových listov a vedľajšie produkty vzniknuté pri spracovaní tabaku alebo pri výrobe tabakových výrobkov.

2. Jemne rezaným tabakom na vlastnoručné zhotovenie cigariet sa rozumie tabak na fajčenie, ak v ňom má viac ako 25 % hmotnosti tabakovej časti šírku rezu menej ako 1,5 milimetra.

Okrem toho môžu členské štáty zaobchádzať s tabakom na fajčenie, ktorého viac ako 25 % hmotnosti tabakových častí má šírku rezu 1,5 milimetra alebo viac a ktorý sa dostal alebo je určený na predaj ako tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet, ako s jemne rezaným tabakom na vlastnoručné zhotovenie cigariet.

Článok 6

Za výrobcu sa považuje každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je usadená v Únii, ktorá spracováva tabak na tabakové výrobky určené na maloobchodný predaj.

KAPITOLA 3

USTANOVENIE UPLATNITEĽNÉ NA CIGARETY

Článok 7

1. Cigarety vyrobené v Únii a dovezené z tretích krajín podliehajú v každom z členských štátov percentuálnej spotrebnej dani z cigariet, vypočítanej podľa maximálnej maloobchodnej ceny vrátane cla, ako aj špecifickej spotrebnej dani z cigariet vypočítanej na základe jednotky množstva.

Bez ohľadu na prvý pododsek môžu členské štáty odpočítať clo z vymeriavacieho základu pre percentuálnu spotrebnú daň na cigarety.

2. Sadzba percentuálnej spotrebnej dane z cigariet a suma špecifickej spotrebnej dane z cigariet musí byť rovnaká pre všetky cigarety.

3. V poslednej etape harmonizácie štruktúr bude vo všetkých členských štátoch určený rovnaký pomer medzi špecifickou spotrebnou daňou z cigariet a percentuálnou časťou spotrebnej dane z cigariet a daňou z pridanej hodnoty, aby spektrum maloobchodných cien primerane odzrkadľovalo cenové relácie výrobcov.

4. Ak je to potrebné, spotrebná daň z cigariet môže zahŕňať minimálnu spotrebnú daň z cigariet za predpokladu, že sa prísne dodržiava zmiešaná daňová štruktúra a pomer špecifickej spotrebnej dane podľa článku 8.

Článok 8

1. Percento špecifickej spotrebnej dane na celkovom daňovom zaťažení cigariet sa stanovuje vo vzťahu k váženej priemernej maloobchodnej cene.

2. Vážená priemerná maloobchodná cena sa vypočíta ako podiel celkovej hodnoty všetkých cigariet uvedených do daňového voľného obehu, stanovenej na základe maloobchodnej ceny vrátane všetkých daní, a celkového počtu cigariet uvedených do daňového voľného obehu. Stanovuje sa každý rok najneskôr do 1. marca na základe údajov týkajúcich sa všetkých takýchto uvedení do daňového voľného obehu v predchádzajúcom kalendárnom roku.

3. Do 31. decembra 2013 špecifická spotrebná daň z cigariet nesmie byť menej ako 5 % a viac ako 76,5 % z výšky celkového daňového zaťaženia, ktoré je výsledkom súčtu:

a)	špecifickej spotrebnej dane z cigariet;

b)	percentuálnej časti spotrebnej dane z cigariet a dane z pridanej hodnoty (DPH) z váženej priemernej maloobchodnej ceny cigariet.

4. Od 1. januára 2014 špecifická spotrebná daň z cigariet nesmie byť menej ako 7,5 % a viac ako 76,5 % z výšky celkového daňového zaťaženia, ktoré je výsledkom súčtu:

a)	špecifickej spotrebnej dane;

b)	percentuálnej časti spotrebnej dane z cigariet a DPH na váženú priemernú maloobchodnú cenu cigariet.

5. Odchylne od odsekov 3 a 4, ak sa v členskom štáte zmení vážená priemerná maloobchodná cena cigariet, na základe čoho klesne špecifická spotrebná daň z cigariet vyjadrená ako percento celkového daňového zaťaženia pod 5 % alebo 7,5 %, podľa tohto, ktoré z nich sa uplatňuje, alebo sa zvýši nad 76,5 % z celkového daňového zaťaženia, príslušný členský štát môže úpravu výšky špecifickej spotrebnej dane z cigariet odložiť do 1. januára druhého roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom táto zmena nastala.

6. S výhradou odsekov 3, 4 a 5 tohto článku a článku 7 ods. 1 druhého pododseku môžu členské štáty stanoviť minimálnu spotrebnú daň z cigariet.

Článok 9

1. Členské štáty majú podľa pravidiel tejto kapitoly stanoviť pre cigarety minimálne spotrebné dane.

2. Odsek 1 sa uplatňuje na dane, ktoré sú podľa tejto kapitoly vyrubené na cigarety a obsahujú:

a)	špecifickú spotrebnú daň na jednotku množstva;

b)	percentuálnu spotrebnú daň z cigariet vypočítanú na základe maximálnej maloobchodnej ceny;

c)	DPH úmernú maloobchodnej cene cigariet.

Článok 10

1. Celková spotrebná daň (špecifická časť dane z cigariet a percentuálna časť dane z cigariet okrem DPH) z cigariet predstavuje aspoň 57 % váženej priemernej maloobchodnej ceny cigariet uvedených do daňového voľného obehu. Bez ohľadu na váženú priemernú maloobchodnú predajnú cenu nesmie byť táto spotrebná daň nižšia ako 64 EUR na 1 000 cigariet.

Členské štáty, ktoré na základe váženej priemernej maloobchodnej ceny uplatňujú spotrebnú daň vo výške minimálne 101 EUR na 1 000 cigariet, však nemusia spĺňať požiadavku 57 % uvedenú v prvom odseku.

2. Od 1. januára 2014 predstavuje celková spotrebná daň z cigariet minimálne 60 % váženej priemernej maloobchodnej ceny cigariet uvedených do daňového voľného obehu. Bez ohľadu na váženú priemernú maloobchodnú cenu nesmie byť táto spotrebná daň nižšia ako 90 EUR na 1 000 cigariet.

Členské štáty, ktoré na základe váženej priemernej maloobchodnej ceny uplatňujú spotrebnú daň vo výške minimálne 115 EUR na 1 000 cigariet, však nemusia spĺňať požiadavku 60 % uvedenú v prvom pododseku.

Bulharsku, Estónsku, Grécku, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku sa povoľuje uplatniť prechodné obdobie, ktoré potrvá do 31. decembra 2017, aby mohli splniť požiadavky ustanovené v prvom a druhom pododseku.

3. Členské štáty postupne zvyšujú spotrebné dane, aby požiadavky uvedené v odseku 2 splnili v lehotách stanovených v uvedenom odseku.

Článok 11

1. Ak sa v členskom štáte zmení vážená priemerná maloobchodná cena cigariet, na základe čoho klesne celková spotrebná daň pod úroveň uvedenú v článku 10 ods. 1 prvej vete a ods. 2 prvej vete, príslušný členský štát môže odložiť úpravu danej spotrebnej dane do 1. januára druhého roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom táto zmena nastala.

2. Ak členský štát zvýši sadzbu DPH na cigarety, môže znížiť celkovú spotrebnú daň až na výšku, ktorá sa vyjadrená ako percento váženej priemernej maloobchodnej ceny rovná zvýšeniu sadzby DPH takisto vyjadrenej ako percento váženej priemernej maloobchodnej ceny, aj keď takáto zmena spôsobí zníženie celkovej spotrebnej dane pod percentuálne úrovne váženej priemernej maloobchodnej predajnej ceny stanovené v článku 10 ods. 1 prvej vete a ods. 2 prvej vete.

Členský štát však do 1. januára druhého roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom došlo k zníženiu, spotrebnú daň opäť zvýši minimálne na dané úrovne.

Článok 12

1. Portugalsko môže pre najvzdialenejšie spotrebné oblasti Azorských ostrovov a Madeiru znížiť ceny cigariet do výšky menej ako 50 %, ako je ustanovené v článku 10, ktoré sú vyrobené výrobcami pre malospotrebiteľov, u ktorých ročná produkcia nepresiahne 500 ton.

2. Odchylne od článku 10 môže Francúzsko naďalej uplatňovať v období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015 zníženú sadzbu spotrebnej dane z cigariet uvedených do daňového voľného obehu v departmentoch Korziky, a to až do ročnej kvóty 1 200 ton. Znížená sadzba je stanovená takto:

a)	do 31. decembra 2012: minimálne 44 % z ceny cigariet v najpredávanejšej cenovej kategórii v týchto departmentoch;

b)	od 1. januára 2013: minimálne 50 % z váženej priemernej maloobchodnej ceny cigariet uvedených do daňového voľného obehu; bez ohľadu na váženú priemernú maloobchodnú cenu nesmie byť táto spotrebná daň nižšia ako 88 EUR na 1 000 cigariet;

c)	od 1. januára 2015: minimálne 57 % z váženej priemernej maloobchodnej ceny cigariet uvedených do daňového voľného obehu. Bez ohľadu na váženú priemernú maloobchodnú cenu nesmie byť táto spotrebná daň nižšia ako 90 EUR na 1 000 cigariet.

KAPITOLA 4

USTANOVENIA UPLATNITEĽNÉ NA TABAKOVÉ VÝROBKY S VÝNIMKOU CIGARIET

Článok 13

Nasledujúce skupiny vyrobeného tabaku, ktorý je vyprodukovaný v Únii a dovezený z tretích krajín, sú predmetom minimálnej spotrebnej dane ustanovenej v článku 14:

a)	cigary a cigarky;

b)	jemne rezaný tabak určený na vlastnoručné zhotovenie cigariet;

c)	ostatný tabak na fajčenie.

Článok 14

1. Členské štáty uplatnia spotrebnú daň, ktorá môže byť:

a)	buď percentuálna spotrebná daň vypočítaná na základe maximálnej maloobchodnej ceny každého produktu voľne určenej výrobcami sídliacimi v Únii a dovozcami z tretích krajín v súlade s článkom 15, alebo

b)	špecifická spotrebná daň vyjadrená ako určitá suma dane na kilogram alebo v prípade cigár a cigariek na počet kusov, alebo

c)	zmiešaná spotrebná daň kombinujúca proporcionálnu a špecifickú spotrebnú daň.

V prípadoch proporcionálnej alebo zmiešanej spotrebnej dane môžu členské štáty stanoviť minimálnu výšku spotrebnej dane.

2. Celková spotrebná daň (percentuálna spotrebná daň a/alebo špecifická spotrebná daň okrem DPH) vyjadrená ako percento, ako čiastka na kilogram alebo na daný počet kusov sa musí rovnať prinajmenšom sadzbám alebo minimálnej výške stanovenej pre:

a) cigary alebo cigarky: 5 % z maloobchodnej predajnej ceny vrátane všetkých daní alebo 12 EUR na 1 000 kusov alebo na jeden kilogram;

b) jemne rezaný tabak určený na vlastnoručné zhotovenie cigariet: 40 % z váženej priemernej maloobchodnej ceny jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet uvedeného do daňového voľného obehu alebo 40 EUR na jeden kilogram;

c) iný tabak na fajčenie: 20 % maloobchodnej ceny vrátane všetkých daní alebo 22 EUR na jeden kilogram.

Od 1. januára 2013 celková spotrebná daň z jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet predstavuje minimálne 43 % z váženej priemernej maloobchodnej ceny jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet uvedeného do daňového voľného obehu alebo minimálne 47 EUR na kilogram.

Od 1. januára 2015 celková spotrebná daň z jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet predstavuje minimálne 46 % z váženej priemernej maloobchodnej ceny jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet uvedeného do daňového voľného obehu alebo minimálne 54 EUR na kilogram.

Od 1. januára 2018 celková spotrebná daň z jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet predstavuje najmenej 48 % z váženej priemernej maloobchodnej ceny jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet uvedeného do daňového voľného obehu alebo minimálne 60 EUR na kilogram.

Od 1. januára 2020 celková spotrebná daň z jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet predstavuje najmenej 50 % z váženej priemernej maloobchodnej ceny jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet uvedeného do daňového voľného obehu alebo minimálne 60 EUR na kilogram.

Vážená priemerná maloobchodná cena sa vypočíta ako podiel celkovej hodnoty jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet uvedeného do daňového voľného obehu, stanovenej na základe maloobchodnej ceny vrátane všetkých daní, a celkového množstva jemne rezaného tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet uvedeného do daňového voľného obehu. Stanovuje sa každý rok najneskôr do 1. marca na základe údajov týkajúcich sa všetkých takýchto uvedení do daňového voľného obehu v predchádzajúcom kalendárnom roku.

3. Sadzby alebo čiastky uvedené v odsekoch 1 a 2 majú byť účinné pre všetky výrobky patriace do príslušnej skupiny tabakových výrobkov bez rozdielu kvality v rámci každej skupiny, prezentácie, pôvodu výrobku, použitých materiálov, charakteristiky zúčastnených podnikateľských subjektov alebo akýchkoľvek iných kritérií.

4. Odchylne od odsekov 1 a 2 môže Francúzsko naďalej uplatňovať v období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015 zníženú sadzbu spotrebnej dane z tabakových výrobkov okrem cigariet, ktoré sú uvedené do daňového voľného obehu v departmentoch Korziky. Znížená sadzba je stanovená takto:

a) pre cigary a cigarky: minimálne 10 % z maloobchodnej ceny vrátane všetkých daní;

b) pre jemne rezaný tabak na fajčenie určený na vlastnoručné zhotovenie cigariet:

i)	do 31. decembra 2012 minimálne 27 % z maloobchodnej ceny vrátane všetkých daní;

ii)	od 1. januára 2013 minimálne 30 % z maloobchodnej ceny vrátane všetkých daní;

iii)	od 1. januára 2015 minimálne 35 % z maloobchodnej ceny vrátane všetkých daní;

c) pre iný tabak na fajčenie: minimálne 22 % z maloobchodnej predajnej ceny vrátane všetkých daní.

KAPITOLA 5

URČENIE MAXIMÁLNEJ MALOOBCHODNEJ CENY TABAKOVÝCH VÝROBKOV, VÝBER SPOTREBNEJ DANE, VÝNIMKY A VRÁTENIE ZAPLATENEJ DANE

Článok 15

1. Výrobcovia alebo prípadne ich zástupcovia alebo splnomocnenci v Únii, ako aj dovozcovia z tretích krajín voľne stanovujú pre každý zo svojich výrobkov a pre každý členský štát, v ktorom majú byť tieto výrobky dané do obehu, maximálnu maloobchodnú cenu.

Prvý pododsek však nemôže byť postavený proti presadzovaniu vnútroštátnych systémov právnych predpisov o dozore nad cenami alebo dodržiavaní predpísaných cien, za predpokladu, že sú zlučiteľné s právnymi predpismi Únie.

2. Členské štáty môžu stanoviť na uľahčenie vyrubenia spotrebnej dane tabuľku maloobchodných cien pre každú skupinu tabakových výrobkov za podmienky, že každá tabuľka je tak rozsiahla a podrobne rozdelená, že vyhovuje rôznorodosti produktov vyrobených pôvodne v Únii.

Každá tabuľka platí pre všetky výrobky v nej uvedenej skupine tabakových výrobkov, bez ohľadu na kvalitu, úpravu, pôvod výrobkov alebo použitých surovín, na postavenie podniku alebo iné kritériá.

Článok 16

1. Pravidlá vyberania spotrebnej dane sa harmonizujú najneskôr v konečnej etape harmonizácie. V predchádzajúcej etape je spotrebná daň platená prostredníctvom daňového označovania. Členské krajiny musia, pokiaľ vyberajú spotrebnú daň prostredníctvom daňového označovania, tieto označovania poskytnúť k dispozícii výrobcom a obchodníkom ostatných členských krajín. Ak členské krajiny vyberajú daň iným spôsobom, musia brať ohľad na to, či z tohto spôsobu nevznikajú buď prekážky v správe daní, alebo technické prekážky v obchode medzi členskými krajinami.

2. Na dovozcov a výrobcov tabakových výrobkov z Únie platia podrobné pravidlá na vyberanie a platenie spotrebnej dane uvedené v odseku 1.

Článok 17

Od spotrebnej dane z tabakových výrobkov sú oslobodené a spotrebnú daň z tabakových výrobkov už zaplatenú možno vrátiť na:

a)	denaturované tabakové výrobky používané na priemyselné účely alebo využité v záhradníctve;

b)	tabakové výrobky zničené pod úradným dozorom;

c)	tabakové výrobky, ktoré sú výlučne určené na vedecké výskumy, ako aj na testy v súvislosti s kvalitou výrobkov;

d)	tabakové výrobky, ktoré sú výrobcami opätovne spracovávané.

Členské štáty stanovujú požiadavky a formálne postupy, ktoré musia byť splnené pri poskytnutí uvedených oslobodení alebo pri umožnení vrátenia spotrebnej dane z tabakových výrobkov.

KAPITOLA 6

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 18

1. Na účely výpočtu výšky celkovej spotrebnej dane uverejňuje Komisia raz ročne hodnotu eura v národných menách.

Použijú sa výmenné kurzy, ktoré sú platné v prvý pracovný deň mesiaca október a uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, pričom tieto výmenné kurzy sa uplatňujú od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

2. Členské štáty môžu pri ročnej úprave ustanovenej v odseku 1 zachovať platné sadzby spotrebnej dane, ak by prepočet sadzby spotrebnej dane vyjadrenej v eurách znamenal zvýšenie spotrebnej dane vyjadrenej v národnej mene o menej ako 5 % alebo o menej ako 5 EUR, podľa toho, ktoré z týchto zvýšení je nižšie.

Článok 19

1. Komisia každé štyri roky predkladá Rade správu a podľa potreby návrh týkajúci sa sadzieb a štruktúry spotrebnej dane stanovených v tejto smernici.

Komisia sa v správe okrem iného zaoberá správnym fungovaním vnútorného trhu, skutočnou hodnotou sadzieb spotrebnej dane a všeobecnými cieľmi stanovenými v zmluve.

2. Správa uvedená v odseku 1 sa opiera najmä o údaje poskytnuté členskými štátmi.

3. Zoznam štatistických údajov potrebných na vypracovanie správy okrem údajov týkajúcich sa jednotlivých fyzických osôb alebo právnických osôb určuje Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 43 smernice Rady 2008/118/ES (5). Okrem údajov, ktoré majú členské štáty ihneď k dispozícii, obsahuje tento zoznam iba údaje, ktorých zber a zhromaždenie si nevyžadujú neúmerné administratívne zaťaženie zo strany členských štátov.

4. Ak by tieto viedli k porušeniu obchodného, priemyselného alebo služobného tajomstva, Komisia ich nezverejňuje ani inak nesprístupňuje.

Článok 20

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 21

Smernice 92/79/EHS, 92/80/EHS a 95/59/ES, zmenené a doplnené smernicami uvedenými v prílohe I časti A, sa rušia bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu a uplatňovanie tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe I časti B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 22

Táto smernica nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

Článok 23

Táto smernica je určená členským štátom.

V Luxemburgu 21. júna 2011

Za Radu

predseda

FAZEKAS S.

(1) Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 8.

(2) Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 10.

(3) Ú. v. ES L 291, 6.12.1995, s. 40.

(4) Pozri prílohu I časť A.

(5) Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 12.

PRÍLOHA I

ČASŤ A

Zrušené smernice so zoznamom neskorších zmien a doplnení

(v zmysle článku 21)

smernica Rady 92/79/EHS (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 8).
smernica Rady 1999/81/ES (Ú. v. ES L 211, 11.8.1999, s. 47).	iba článok 1
smernica Rady 2002/10/ES (Ú. v. ES L 46, 16.2.2002, s. 26).	iba článok 1
smernica Rady 2003/117/ES (Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2003, s. 49).	iba článok 1
smernica Rady 2010/12/EÚ (Ú. v. EÚ L 50, 27.2.2010, s. 1).	iba článok 1
smernica Rady 92/80/EHS (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 10).
smernica Rady 1999/81/ES (Ú. v. ES L 211, 11.8.1999, s. 47).	iba článok 2
smernica Rady 2002/10/ES (Ú. v. ES L 46, 16.2.2002, s. 26).	iba článok 2
smernica Rady 2003/117/ES (Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2003, s. 49).	iba článok 2
smernica Rady 2010/12/EÚ (Ú. v. EÚ L 50, 27.2.2010, s. 1).	iba článok 2
smernica Rady 95/59/ES (Ú. v. ES L 291, 6.12.1995, s. 40).
smernica Rady 1999/81/ES (Ú. v. ES L 211, 11.8.1999, s. 47).	iba článok 3
smernica Rady 2002/10/ES (Ú. v. ES L 46, 16.2.2002, s. 26).	iba článok 3
smernica Rady 2010/12/EÚ (Ú. v. EÚ L 50, 27.2.2010, s. 1).	iba článok 3

ČASŤ B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie

(v zmysle článku 21)

Smernica	Lehota na transpozíciu	Dátum uplatňovania
92/79/EHS	31. december 1992	—
92/80/EHS	31. december 1992	—
95/59/ES	—	—
1999/81/ES	1. január 1999	1. január 1999
2002/10/ES	1. júl 2002 (1)	—
2003/117/ES	1. január 2004	—
2010/12/EÚ	31. december 2010	1. január 2011

(1) Odchylne od dátumu stanoveného v článku 4 ods. 1 smernice 2002/10/ES:

a)	Spolková republika Nemecko je oprávnená uviesť ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 3 ods. 1 smernice 2002/10/ES do účinnosti najneskôr 1. januára 2008;

b)	Španielske kráľovstvo a Helénska republika sú oprávnené uviesť ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 ods. 1 smernice 2002/10/ES (so zreteľom na článok 2 ods. 1 druhú vetu smernice 92/79/EHS) do účinnosti najneskôr 1. januára 2008.

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Smernica 92/79/EHS	Smernica 92/80/EHS	Smernica 95/59/ES	Táto smernica
—	—	článok 1 ods. 1 a 2	článok 1
—	—	článok 1 ods. 3	—
—	—	článok 2 ods. 1 úvodná veta	článok 2 ods. 1 úvodná veta
—	—	článok 2 ods. 1 písm. a) a b)	článok 2 ods. 1 písm. a) a b)
—	—	článok 2 ods. 1 písm. c) prvá zarážka	článok 2 ods. 1 písm. c) bod i)
—	—	článok 2 ods. 1 písm. c) druhá zarážka	článok 2 ods. 1, písm. c) bod ii)
—	—	článok 2 ods. 1 záverečné slová	—
—	—	článok 2 ods. 2	—
—	—	článok 7 ods. 2	článok 2 ods. 2
—	—	článok 2 ods. 3	článok 2 ods. 3
—	—	článok 4 ods. 1 prvý pododsek	článok 3 ods. 1
—	—	článok 4 ods. 1 druhý pododsek	—
—	—	článok 4 ods. 2	článok 3 ods. 2
—	—	článok 3 ods. 1	článok 4 ods. 1
—	—	článok 3 ods. 2	článok 4 ods. 2
—	—	článok 7 ods. 1	článok 4 ods. 3
—	—	článok 5 úvodná veta	článok 5 ods. 1 úvodná veta
—	—	článok 5 ods. 1	článok 5 ods. 1 písm. a)
—	—	článok 5 ods. 2	článok 5 ods. 1 písm. b)
—	—	článok 6 prvý odsek	článok 5 ods. 2 prvý pododsek
—	—	článok 6 druhý odsek	článok 5 ods. 2 druhý pododsek
—	—	článok 9 ods. 1 prvý pododsek	článok 6
—	—	článok 8 ods. 1	článok 7 ods. 1 prvý pododsek
—	—	článok 16 ods. 6	článok 7 ods. 1 druhý pododsek
—	—	článok 8 ods. 2, 3 a 4	článok 7 ods. 2, 3 a 4
—	—	článok 16 ods. 1 až 5	článok 8 ods. 1 až 5
—	—	článok 16 ods. 7	článok 8 ods. 6
článok 1	—	—	článok 9
článok 2 ods. 1 a 2	—	—	článok 10 ods. 1 a 2
článok 2 ods. 3	—	—	—
článok 2 ods. 4	—	—	článok 10 ods. 3
článok 2a	—	—	článok 11
článok 3 ods. 1	—	—	—
článok 3 ods. 2	—	—	článok 12 ods. 1
článok 3 ods. 3	—	—	—
článok 3 ods. 4	—	—	článok 12 ods. 2
—	článok 1	—	článok 13
—	článok 2	—	—
—	článok 3 ods. 1 prvý a druhý pododsek	—	článok 14 ods. 1
—	článok 3 ods. 1 tretí pododsek úvodná veta	—	článok 14 ods. 2 prvý pododsek úvodná veta
—	článok 3 ods. 1 tretí pododsek prvá, druhá a tretia zarážka	—	—
—	článok 3 ods. 1 štvrtý a piaty pododsek	—	—
—	článok 3 ods. 1 šiesty pododsek úvodná veta	—	—
—	článok 3 ods. 1 šiesty pododsek písm. a), b) a c)	—	článok 14 ods. 2 prvý pododsek písm. a), b) a c)
—	článok 3 ods. 1 siedmy pododsek	—	—
—	článok 3 ods. 1 ôsmy pododsek	—	—
—	článok 3 ods. 1 deviaty pododsek	—	článok 14 ods. 2 druhý pododsek
—	článok 3 ods. 1 desiaty pododsek	—	článok 14 ods. 2 tretí pododsek
—	článok 3 ods. 1 jedenásty pododsek	—	článok 14 ods. 2 štvrtý pododsek
—	článok 3 ods. 1 dvanásty pododsek	—	článok 14 ods. 2 piaty pododsek
—	článok 3 ods. 1 trinásty pododsek	—	článok 14 ods. 2 šiesty pododsek
—	článok 3 ods. 1 štrnásty pododsek	—	—
—	článok 3 ods. 2	—	článok 14 ods. 3
—	článok 3 ods. 3	—	—
—	článok 3 ods. 4	—	článok 14 ods. 4
—	—	článok 9 ods. 1 druhý pododsek	článok 15 ods. 1 prvý pododsek
—	—	článok 9 ods. 1 tretí pododsek	článok 15 ods. 1 druhý pododsek
—	—	článok 9 ods. 2 prvá veta	článok 15 ods. 2 prvý pododsek
—	—	článok 9 ods. 2 druhá veta	článok 15 ods. 2 druhý pododsek
—	—	článok 10	článok 16
—	—	článok 11	článok 17
—	—	článok 12	—
—	—	článok 13	—
—	—	článok 14	—
—	—	článok 15	—
článok 2 ods. 5	článok 5 ods. 1	—	článok 18 ods. 1
článok 2 ods. 6	článok 5 ods. 2	—	článok 18 ods. 2
článok 4	článok 4	—	článok 19
článok 5 ods. 1	článok 6 ods. 1	—	—
článok 5 ods. 2	článok 6 ods. 2	článok 18	článok 20
—	—	článok 19 ods. 1	článok 21 prvý odsek
—	—	článok 19 ods. 2	článok 21 druhý odsek
—	—	článok 20	článok 22
článok 6	článok 7	článok 21	článok 23
—	—	príloha I	—
—	—	príloha II	—
—	—	—	príloha I
—	—	—	príloha II

5.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 176/37

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 8. marca 2011

o opatrení C 18/10 (ex NN 20/10), ktoré Francúzska republika zaviedla v prospech dodávateľov v leteckom priemysle (záruka Aero 2008)

[oznámené pod číslom K(2011) 1378]

(Iba francúzske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2011/393/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1),

keďže:

I. POSTUP

(1)	Dňa 17. októbra 2008 Komisia začala z úradnej moci konanie v súvislosti so zárukou na zabezpečenie proti kurzovému riziku, ktorú spoločnosť Coface poskytla dodávateľom v leteckom priemysle (ďalej len „opatrenie“ alebo „záruka Aero 2008“) (CP 294/08).

(2)	Francúzskej republike boli zaslané žiadosti o informácie 4. novembra 2008, 15. mája 2009 a 30. septembra 2009. Francúzska republika na ne odpovedala v uvedenom poradí 8. decembra 2008, 18. júna 2009 a 30. októbra 2009. Všetky odpovede boli zaevidované v ten istý deň.

(3)	Dňa 17. decembra 2009 sa uskutočnilo stretnutie medzi útvarmi Komisie a orgánmi Francúzskej republiky. V nadväznosti na toto stretnutie Francúzska republika zaslala 22. februára 2010 dodatočné informácie.

(4)	Listom z 20. júla 2010 Komisia informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s uvedeným opatrením.

(5)	Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenému opatreniu.

(6)	Komisia nedostala v tejto veci od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

(7)	Dňa 20. septembra 2010 Francúzska republika zaslala svoje pripomienky Komisii.

(8)	Listom z 15. novembra 2010 Komisia požiadala Francúzsku republiku o dodatočné informácie. Francúzska republika odpovedala listom z 15. decembra 2010, zaevidovaným útvarmi Komisie v ten istý deň.

(9)	Francúzska republika zaslala dodatočné informácie listom z 31. januára 2011, ktorý útvary Komisie zaevidovali v ten istý deň.

II. OPIS OPATRENIA

II.1. Právny základ

(10)	Orgány Francúzskej republiky tvrdili, že právnym základom opatrenia sú články L 432-1, L 432-2, R 442-1 a R442-8-4 zákonníka o poisťovníctve.

II.2. Príjemcovia

(11)	Potenciálnymi príjemcami opatrenia sú dodávatelia v leteckom priemysle triedy 2 alebo nižšej triedy (3).

(12)	Pokiaľ ide o veľkosť príjemcov, neexistujú žiadne obmedzenia. Na dodávateľské podniky, v ktorých má výrobca lietadiel účasť presahujúcu 25 %, sa opatrenie nevzťahuje.

(13)	Firmy v ťažkostiach nemajú k uvedenému opatreniu prístup.

(14)

Opatrenie sa môže vzťahovať na dodávateľov, ktorí pôsobia vo Francúzsku vrátane tých, ktorí majú vo Francúzsku prevádzkareň alebo sídlo a ktorí dodávajú výrobcom lietadiel so sídlom mimo Francúzska. Naopak, opatrenie sa nevzťahuje na dodávateľov, ktorí nemajú vo Francúzsku prevádzkareň, prostredníctvom ktorej by dodávali výrobcom lietadiel so sídlom v inej krajine ako Francúzsko.

(15)	Podľa informácií, ktoré poskytlo Francúzsko, k dnešnému dňu sú príjemcami tohto opatrenia podniky AD Industrie, Aerofonctions, Axon Cable a Exameca. Ide o dodávateľov v leteckom priemysle so sídlom vo Francúzsku, ktorým spoločnosť Coface poskytla koncom roka 2008 poistenie proti kurzovému riziku.

II.3. Hospodársky kontext

(16)

Podľa Francúzska výrobcovia lietadiel požadujú čoraz častejšie od svojich dodávateľov, aby im predkladali svoje ponuky v amerických dolároch (ďalej len „dolár“ alebo „USD“). V prípade slabého dolára spôsobujú takéto strednodobé alebo dlhodobé dodávateľské zmluvy v dolároch problémy francúzskym a iným dodávateľom, ktorých hlavné náklady vznikajú najmä v eurozóne.

(17)

Francúzsko vysvetlilo, že niektoré podniky v leteckom priemysle majú problémy získať poistenie proti kurzovému riziku EUR/USD zodpovedajúce ich potrebám. Napriek tomu, že produkty na krytie kurzového rizika sú na finančných trhoch bežné, osobitné charakteristiky ponúkaných poistení nevyhovujú vždy osobitným potrebám určitých podnikov. Podľa francúzskych orgánov banky poskytujú najčastejšie krytie rizika výkyvov výmenného kurzu eura voči doláru najviac na dva roky.

II.4. Opis opatrenia

(18)

Záruka Aero 2008 spočíva v mechanizme poistenia rizika výkyvov výmenného kurzu USD/EUR. Dodávatelia v leteckom priemysle, ktorí uzatvorili dodávateľské zmluvy vystavené v dolároch, získavajú, keď je dolár silný, ale v prípade slabého dolára strácajú. Táto záruka im umožňuje poistiť sa proti stratám, ktoré by utrpeli v prípade slabého dolára, a zároveň do istej miery dosiahnuť zisk v prípade silného dolára.

(19)	Uvedené opatrenie spravuje Coface. Coface je jedna z hlavných francúzskych spoločností na poistenie vývozných úverov. Od roku 2002 patrí do skupiny Natixis. Natixis je dcérska spoločnosť skupiny BPCE, ktorá vznikla v roku 2009 zlúčením Banque Populaire a Caisse d’Épargne.

(20)

Celkový objem, ktorý sa má financovať, je obmedzený na kurzové riziko pri dodávkach do sumy 500 miliónov EUR. Doteraz predstavujú sumy, ktoré sú skutočne poistené, len zlomok tejto maximálnej sumy (približne 10 miliónov EUR). Podniky, ktoré majú záujem získať záruku, môžu o ňu požiadať do 15. decembra 2012.

(21)

Každý dodávateľ v leteckom priemysle, ktorý má záujem o záruku Aero 2008, musí požiadať o poistenie kurzového rizika a preukázať, že poistenie sa týka dodávok, ktoré sa fakturujú v dolároch. Po podaní žiadosti dostane dodávateľ od spoločnosti Coface ponuku sumy obratu v amerických dolároch a „zabezpečený“ výmenný kurz voči americkému doláru, pričom výbor pre záruky určí tieto dva parametre so zreteľom na pôvodnú žiadosť dodávateľa. Poistené sumy sú obmedzené na časť zmlúv v dolároch, ktoré uzatvoril poistený. Ponuka sa vzťahuje na obdobie maximálne päť rokov. Dodávateľ môže súhlasiť s návrhom spoločnosti Coface, alebo ho zamietnuť. Zabezpečená suma obratu sa nemôže upraviť neskôr po vydaní súhlasu, ktorým sa formalizuje poskytnutie poistenia spoločnosťou Coface.

(22)

V prípade slabého dolára voči zabezpečenému kurzu dostanú podniky, ktoré získali záruku, kompenzáciu vo výške 100 % devízovej straty, ktorú utrpeli. V prípade silného dolára podniky zaplatia spoločnosti Coface účasť na zisku. Poistený si môže vybrať, či sa na neho bude vzťahovať 25 % alebo 50 % sumy, o ktorú stúpne dolár a ktorá sa zistí pri úprave kurzu. Príspevok, ktorý podnik zaplatí spoločnosti Coface, sa potom vypočíta s použitím takéhoto upraveného kurzu. Existujú dva varianty účasti na zisku:

—	variant 1: upravený kurz sa rovná počiatočnému zabezpečenému kurzu mínus rozdiel medzi počiatočným zabezpečeným kurzom a výmenným kurzom v deň započítania [ako je daný referenčným denným výmenným kurzom („fixing“) Európskej centrálnej banky], pričom účasť na zisku zodpovedá zabezpečenému percentu.

—	variant 2: rovnaké pravidlá ako v prípade variantu 1, ale účasť na zisku (t. j. rozdiel medzi počiatočným zabezpečeným kurzom a výmenným kurzom v deň započítania) je ohraničená sumou 15 centov.

(23)

Suma, ktorú zaplatia dodávatelia, ktorí získali záruku na zabezpečenie proti kurzovému riziku, bude v prípade silného dolára nižšia ako suma, ktorú dostanú v prípade porovnateľne slabého dolára. Vyplatená účasť na zisku umožňuje dodávateľom profitovať do istej miery zo silného dolára. Na druhej strane postúpenie časti dosiahnutého zisku v prípade silného dolára umožňuje znížiť náklady na poistné potrebné na krytie rizika v prípade slabého dolára.

(24)

Poistné, ktoré musia dodávatelia zaplatiť, aby získali záruku Aero 2008, sa určí a vyfakturuje pri podpísaní zmluvy. Poistení si môžu vybrať jednorazovú platbu poistného alebo platenie poistného v splátkach. Dodávatelia, ktorí si zvolia túto druhú možnosť, musia zaplatiť 25 % sumy poistného pri uzatvorení zmluvy a zostatok za každý poistný rok k 31. januáru uvedeného roka. V takomto prípade sa kvôli poisteniu úverového rizika v súvislosti s platbou poistného fakturuje sadzba, ktorá sa rovná 12-mesačnej sadzbe Euribor zvýšenej o 60 bázických bodov (4). Zo štyroch podnikov, ktoré získali záruku, si dva podniky – AD Industrie a Exameca – zvolili platenie v splátkach.

(25)	Dodávatelia musia predložiť ako preukazné doklady faktúry potvrdzujúce sumy vyplatené v USD.

(26)

Podľa francúzskych orgánov sa všetky transakcie, ktoré vykonala spoločnosť Coface v rámci Aero 2008, uskutočnili na účet francúzskeho štátu. Na účely týchto transakcií Coface používa osobitný bankový účet francúzskeho štátu. Napriek tomu, že majiteľom tohto účtu je francúzsky štát, spoločnosť Coface má k nemu prístup, aby mohla vykonávať finančné transakcie, akými sú nákup opcií. Poistné platené príjemcami sa priamo prevádza na tento účet. To znamená, že spoločnosť Coface nenesie žiadne riziko, keďže spravuje opatrenie na účet štátu. V tomto prípade je to francúzsky štát, kto znáša finančné riziko opatrenia.

(27)

Poistné, ktoré požaduje spoločnosť Coface, sa vypočíta ad hoc. Podľa Francúzska toto poistné zodpovedá trhovým cenám základných nástrojov na krytie kurzového rizika. Finančné nástroje, ktoré spoločnosť Coface kupuje v mene a na účet francúzskeho štátu, plne pokrývajú jej vlastné kurzové riziko počas celého obdobia trvania záruky, aj v čase, keď túto záruku ponúka dodávateľovi.

(28)

V prípade silného dolára musí dodávateľ previesť na Coface sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi zabezpečeným kurzom a referenčným výmenným kurzom zo dňa splatnosti. V prípade platobnej neschopnosti poisteného spoločnosť Coface splní na účet štátu svoj zmluvný záväzok týkajúci sa zabezpečenia proti riziku. Tretia strana, ktorá si kúpila prísľub platby v prípade silného dolára, dostane platbu z bankového účtu francúzskeho štátu, ktorému však platobne neschopný dodávateľ vyplatenú sumu prípadne nesplatí vôbec alebo ju splatí len čiastočne.

(29)	Ak budú dodávatelia platiť časť platby poistného v splátkach, v takomto prípade môže utrpieť straty aj francúzsky štát, pokiaľ zostávajúca dlžná suma poistného nebude uhradená v poistnom roku.

(30)

Opatrenie sa začalo uplatňovať na jeseň 2008. Jedenásť podnikov požiadalo spoločnosť Coface o formálnu ponuku, ktorú prijali štyri z nich; dva podniky potom znížili sumu, ktorú pôvodne žiadali. Všetky tieto ponuky boli prijaté v novembri a decembri 2008. Podľa informácií od francúzskych orgánov nebola v roku 2009 ani v roku 2010 prijatá žiadna ponuka.

(31)

Dve zo štyroch záruk platia do konca roka 2013 (t. j. päť rokov), platnosť jednej končí v roku 2010 (t. j. po dvoch rokoch) a jedna zanikla v roku 2009 (t. j. po jednom roku). Záruky, ktoré trvajú do roku 2013, sa vzťahujú na ročné objemy dodávok. Celkový objem dodávok, ktorého sa to potenciálne týka, je približne 19 miliónov USD. V prípade určitých dodávateľov, ktorí sa rozhodli poistiť iba časť svojich dodávok, sa záruky vzťahujú na približne 12 miliónov USD. Traja dodávatelia zo štyroch získali poistenie na dodávky v hodnote nižšej ako 2,8 milióna USD. Axon Cable si ponecháva „účasť na zisku“ 25 % v prípade silného dolára, zatiaľ čo ostatní dodávatelia si ponechávajú „účasť na zisku“ 50 %.

(32)

Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v decembri 2009, Francúzsko odovzdalo nasledujúcu tabuľku, ktorá obsahuje zhrnutie zainteresovaných dodávateľov a záruky poskytnuté v jednotlivých rokoch, ako aj zabezpečený ročný výmenný kurz. Spoločnosti AD Industrie a Axon Cable nesúhlasili s celkovou sumou, ktorú ponúkla spoločnosť Coface.

	AD Industrie	Aerofonctions	Axon Cable	Exameca
2009	—	0,264 mil. USD/[…] (5)	0,256 mil. USD/[…]	—
2010	2 mil. USD/[…]	—	0,384 mil. USD/[…]	2,712 mil. USD/[…]
2011	2 mil. USD/[…]	—	0,205 mil. USD/[…]	—
2012	2 mil. USD/[…]	—	0,511 mil. USD/[…]	—
2013	2 mil. USD/[…]	—	0,511 mil. USD/[…]	—
SPOLU	8 mil. USD	0,264 mil. USD	1,866 mil. USD	2,712 mil. USD
Maximálna suma ponúknutá spoločnosťou Coface	12,7 mil. USD	0,264 mil. USD	3,74 mil. USD	2,712 mil. USD
Poistné	2,54 %	2,48 %	1,35 %	2,55 %
Účasť	50 %	50 %	25 %	50 %

II.5. Zhrnutie pochybností, ktoré viedli k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania

(33)	Rozhodnutie začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ bolo odôvodnené viacerými pochybnosťami týkajúcimi sa neexistencie štátnej pomoci a prípadnej zlučiteľnosti posudzovanej pomoci s pravidlami štátnej pomoci.

(34)

Po prvé, Komisia mala pochybnosti, že poistné platené prijímajúcimi podnikmi zodpovedá trhovým cenám. Presnejšie povedané, Komisia sa domnievala, že francúzske orgány nepreukázali, že zaplatené poistné pokrýva tieto zložky: administratívne náklady spoločnosti Coface na správu záruky, riziko platobnej neschopnosti dodávateľa, úverové riziko v prípade platenia poistného v splátkach a ziskové rozpätie. Následkom toho nebolo možné vylúčiť existenciu selektívnej hospodárskej výhody v prospech dodávateľov, ktorí získali záruku. Keďže opatrenie Aero 2008 sa mohlo považovať za pochádzajúce zo štátnych zdrojov Francúzska, nedalo sa vylúčiť, že môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(35)	Po druhé, Komisia mala pochybnosti o existencii narušenia trhu s nástrojmi na krytie rizika krátkodobých a dlhodobejších výkyvov výmenného kurzu EUR/USD, pokiaľ ide o MSP a veľké podniky.

(36)	Po tretie, Komisia mala pochybnosti, či má opatrenie motivačný účinok, keďže dodávatelia mohli získať záruku na zabezpečenie proti kurzovému riziku, aj keď si podali žiadosť po podpísaní dodávateľskej zmluvy.

(37)	Po štvrté, Komisia vyjadrila pochybnosti o primeranosti opatrenia, keďže sa neobmedzuje na podniky, ktoré preukázali, že majú ťažkosti so získaním poistenia proti kurzovému riziku od svojich bánk.

(38)	Po piate, Komisia mala pochybnosti, či prípadný pozitívny vplyv tejto pomoci dokáže prevážiť negatívny vplyv pomoci tak, aby sa obchodné podmienky nezmenili v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

III. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(39)	Komisia nedostala od zainteresovaných strán pripomienky.

IV. PRIPOMIENKY FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY

(40)	Francúzsko sa domnieva, že poistné fakturované v rámci Aero 2008 zodpovedá trhovej hodnote poskytnutého poistenia kurzového rizika a že uvedené opatrenie preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(41)	Francúzske orgány zaslali Komisii podrobný opis metodiky, pomocou ktorej sú v rámci Aero 2008 fakturované určené sumy poistného.

(42)

Francúzsko poskytlo informácie, na základe ktorých možno stanoviť presnú trhovú hodnotu finančných produktov potrebných na zabezpečenie proti riziku. Zabezpečenie sa uskutočňuje prostredníctvom finančných nástrojov, ktorých kombináciou sa vytvára jeho platobný profil: termínové nákupy EUR/USD, nákup a predaj opcií na EUR/USD.

(43)

Trhová hodnota týchto finančných nástrojov sa vypočíta na základe údajov softvéru Bloomberg, jedného zo svetových lídrov finančných informácií. Francúzsko poskytlo softvérové výstupy Bloomberg týkajúce sa všetkých finančných nástrojov na zabezpečenie proti riziku, ktoré bolo poskytnuté štyrom dodávateľom, ktorí získali záruku Aero 2008.

(44)

Takto vymedzené trhové hodnoty zahŕňajú ziskové rozpätie v prospech finančných inštitúcií, od ktorých spoločnosť Coface kupuje tieto nástroje. Podľa informácií Francúzska produkty na krytie kurzového rizika ponúkané bankami vo všeobecnosti nezahŕňajú úhradu poistného, pričom bankový sektor má zisk zo zabezpečených kurzov a cien opcií. Uvedené rozpätia sú automaticky zahrnuté v cenách finančných produktov na zabezpečenie proti riziku, ktoré bolo ponúknuté dodávateľom, a teda sú kryté poistným fakturovaným spoločnosťou Coface. Okrem toho zabezpečený termínový kurz je vždy vyšší ako najvyšší trhový termínový kurz v roku určenia kurzu spoločnosťou Coface.

(45)	Na účely pokrytia dodatočných administratívnych nákladov na správu opatrenia spoločnosťou Coface je vo výške poistného zahrnuté rozpätie 40 bázických bodov. Toto rozpätie predstavuje 17 % až 32 % (6) celkovej hodnoty poistného fakturovaného podnikom, ktorým bola poskytnutá záruka Aero 2008.

(46)	Francúzske orgány zároveň poskytli podrobné vysvetlenie, ako sa riziko platobnej neschopnosti dodávateľa premietlo do stanovenia fakturovaného poistného. Ako sa uvádza v odôvodnení 28, v prípade silného dolára môže platobná neschopnosť dodávateľa spôsobiť francúzskemu štátu finančnú stratu.

(47)

Riziko platobnej neschopnosti dodávateľa stanovuje spoločnosť Coface na základe systému ratingu francúzskych podnikov Score@rating zavedeného spoločnosťou Coface v roku 2002, ktorý vychádza z jej 20-ročných skúseností v oblasti ratingu podnikov. Vďaka svojmu systému Score@rating získala spoločnosť Coface od bankovej komisie štatút External Credit Assesment Institution (ECAI) pre svoju činnosť ratingovej agentúry. Osvedčenie o tomto štatúte bolo vydané v súlade s pravidlami Bazilejskej dohody II (Basel II). V nasledujúcej tabuľke sú znázornené vzájomné vzťahy medzi jednotlivými uznanými ratingovými systémami (7):

ECAI		COFACE	Banque de France	Fitch	Moody's	S & P	Riziková váha
Bazilejské mapovanie	1	10 až 9	3++ až 3+	AAA až AA-	Aaa až Aa3	AAA až AA-	20 %
Bazilejské mapovanie	2	8	3	A+ až A-	A1 až A3	A+ až A-	50 %
—	3	7 až 6	4+	BBB+ až BBB-	Baa1 až Baa3	BBB+ až BBB-	100 %
Hodnotenie dlhodobého rizika	4	5 až 4	4 až 5+	BB+ až BB-	Ba1 až Ba3	BB+ až BB-	100 %
	5	3	5 až 6	B+ až B-	B1 až B3	B+ až B-	150 %
	6	2 až 1	8 až 9	CCC + a menej	Caa1 a menej	CCC+ a menej	150 %

(48)

Score@rating je rizikový rating zodpovedajúci rozdeleniu na stupne pravdepodobnosti platobnej neschopnosti. Analyzovaným rizikom je zákonný úpadok podniku alebo rovnako závažná platobná neschopnosť. Každej ratingovej známke určenej pomocou stupnice od 1 do 10 zodpovedá určitá priemerná miera jednoročnej platobnej neschopnosti. V nasledujúcej tabuľke sú znázornené miery jednoročnej platobnej neschopnosti zodpovedajúce jednotlivým ratingovým známkam Score@rating (8):

	Veľmi veľké riziko			Stredne veľké riziko		Malé riziko
Score@rating	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10
Miera roč. platob. neschop.	25 %	10 %	4 %	2 %	1,3 %	0,7 %	0,4 %	0,15 %	0,05 %	0 %

(49)

S cieľom chrániť sa pred rizikom platobnej neschopnosti poisteného v prípade silného dolára sa spoločnosť Coface musí proti tomuto riziku poistiť podľa stupňa pravdepodobnosti platobnej neschopnosti finančnými nástrojmi (9). Pomocou softvéru Bloomberg možno vypočítať cenu nástrojov nevyhnutných na krytie úverového rizika k dátumu zaznamenania záruky. Poistné sa teda upraví v závislosti od rizika platobnej neschopnosti stanoveného na základe systému Score@rating a nákladov na nástroje potrebné na krytie tohto rizika.

(50)

Prvky opísané v odôvodneniach 40 až 49 tvoria základ na určenie poistného uplatňovaného v rámci záruky Aero 2008. Francúzske orgány poskytli podrobné informácie o zložení poistného fakturovaného štyrom dodávateľom, ktorí získali záruku. Tieto informácie sú obsiahnuté v nasledujúcej tabuľke:

	Axon Cable	Exameca	Ad Industrie	Aerofonction
Dátum zaznamenania	5.12.2008	11.12.2008	14.11.2008	21.10.2008
Ratingová známka spoločnosti pri zaznamenaní	[…]	[…]	[…]	[…]
Rok začatia	2009	2010	2010	2009
Rok skončenia	2013	2010	2013	2009
Účasť na zisku	25 %	50 %	50 %	50 %
Účasť na zisku obmedzená na 15 centov?	Áno	Áno	Áno	Nie
Platobná lehota	3 mesiace	2 mesiace	3 mesiace	3 mesiace
Celková suma v USD	1 865 000	2 712 000	8 000 000	264 000
Trhová cena záruky	[…]	[…]	[…]	[…]
Úverové riziko	[…]	[…]	[…]	[…]
Rozpätie pri administratívnych nákladoch	0,40 %	0,40 %	0,40 %	0,40 %
SPOLU	1,26 %	2,43 %	2,43 %	2,29 %
Poistné Coface	1,35 %	2,55 %	2,54 %	2,48 %
Rozdiel súvisiaci s realizačným rizikom (10)	0,09 %	0,12 %	0,11 %	0,19 %

(51)

Podľa francúzskych orgánov štruktúra takto stanoveného poistného znižuje príťažlivosť záruky v porovnaní s produktmi, ktoré ponúka bankový sektor. Podmienky poskytnuté v rámci záruky Aero 2008 nie sú teda výhodnejšie ako trhové podmienky a poistné tak zahŕňa trhovú hodnotu finančných produktov potrebných na zriadenie záruky vrátane ziskového rozpätia, administratívne náklady spoločnosti Coface a veľkosť rizika platobnej neschopnosti dodávateľov. Francúzsko preto zastáva názor, že opatrenie nepredstavuje selektívnu hospodársku výhodu, a teda nie je štátnou pomocou v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(52)

Francúzsko zároveň uviedlo, že z jedenástich podnikov, ktoré dostali ponuku od spoločnosti Coface, sa sedem podnikov rozhodlo túto ponuku odmietnuť. Podľa informácií francúzskych orgánov dva z uvedených podnikov vyhlásili, že bankové podmienky sú výhodnejšie (predovšetkým netreba platiť žiadne poistné), a dva ďalšie podniky tvrdili, že podmienky ponúkané spoločnosťou Coface nie sú zaujímavé (predovšetkým nie sú príťažlivé zabezpečené kurzy). Jeden podnik uviedol, že jeho platobné podmienky nie sú zlučiteľné s ponúkanou zárukou, ďalší podnik uviedol, že nakoniec mohol uzavrieť svoju zmluvu v eurách, a tretí podnik uviedol, že rokovania s kupujúcim neboli do skončenia platnosti prísľubu záruky úspešné.

V. POSÚDENIE OPATRENIA

(53)

Opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak spĺňa štyri podmienky: je poskytované štátom alebo zo štátnych prostriedkov, selektívne zvýhodňuje určité podniky alebo určité hospodárske činnosti, narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž a môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(54)

Ako sa spresnilo v odôvodnení 34, rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania sa zakladalo predovšetkým na pochybnostiach, či poistné zaplatené prijímajúcimi podnikmi zodpovedá trhovým cenám. Presnejšie povedané, Komisia sa domnievala, že francúzske orgány nepreukázali, že zaplatené poistné pokrýva tieto zložky: administratívne náklady spoločnosti Coface na správu opatrenia, riziko platobnej neschopnosti dodávateľa, úverové riziko počas platenia poistného v splátkach a ziskové rozpätie. Nebolo preto možné vylúčiť existenciu selektívnej hospodárskej výhody v prospech dodávateľov, ktorí získali záruku.

(55)

V súvislosti so začatím konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ útvary Komisie vykonali analýzu informácií, ktoré im poskytli francúzske orgány, aby určili, či je opatrenie v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, čiže či sú podmienky ponúkané spoločnosťou Coface v súlade s trhovými podmienkami ponúkanými súkromnými hospodárskymi subjektmi.

(56)	Komisia najprv poznamenáva, že francúzske orgány sa zaviazali, že spoločnosť Coface určí pre všetky podniky žiadajúce o záruku uplatniteľnú sadzbu poistného pomocou rovnakej metodiky, ako je podrobne opísaná v oddiele IV (11).

(57)	Komisia konštatuje, že produkty porovnateľné s produktmi ponúkanými spoločnosťou Coface sú dostupné na trhoch.

(58)	Komisia potom overila, že trhová cena záruky fakturovaná spoločnosťou Coface zodpovedá trhovým cenám uplatňovaným súkromnými hospodárskymi subjektmi.

(59)	Komisia sa domnieva, že cena finančných nástrojov potrebných na zriadenie záruky sú skutočne trhovými cenami, ako to potvrdzujú výpisy zo softvéru Bloomberg, ktoré poskytlo Francúzsko, a že sa verne premietli do poistného fakturovaného spoločnosťou Coface.

(60)	Okrem toho trhové ceny týchto finančných produktov zahŕňajú ziskovú maržu v prospech finančných inštitúcií, u ktorých spoločnosť Coface kúpila uvedené nástroje.

(61)

Francúzske orgány zároveň ukázali, že dodatočné rozpätie 40 bázických bodov sa fakturuje na účely pokrytia administratívnych nákladov spoločnosti Coface. Ako sa uvádza v odôvodnení 45, toto rozpätie predstavuje podstatnú časť hodnoty fakturovaného poistného. Komisia sa preto domnieva, že fakturované poistné zahŕňa v skutočnosti ziskové rozpätie, ako aj rozpätie umožňujúce pokryť administratívne náklady spoločnosti Coface, čo umožňuje vyvrátiť pochybnosti vzniknuté v čase začatia konania vo veci formálneho zisťovania. Komisia poznamenáva, že takéto dodatočné rozpätie nie je zahrnuté v poistnom v prípade súkromných bánk, ktoré sa obmedzujú na vyberanie rozpätia zahrnutého v cene databázy Bloomberg. Toto rozpätie sa preto môže považovať za zodpovedajúce trhovej cene. Komisia sa domnieva, že Francúzsku sa tiež podarilo preukázať, že riziko platobnej neschopnosti dodávateľa (12) je riadne zohľadnené pri stanovení výšky fakturovaného poistného. Na to, aby spoločnosť Coface mohla čeliť platobnej neschopnosti poisteného, sa v skutočnosti musí poistiť do výšky pravdepodobnosti platobnej neschopnosti prostredníctvom:

—	kúpy predajnej opcie EUR/USD v realizačnej cene, ktorá sa rovná zabezpečenému termínovanému kurzu pri (1 % účasti na zisku) × suma zabezpečených dolárov,

—	kúpy predajnej opcie EUR/USD v realizačnej cene, ktorá sa rovná zabezpečenému termínovanému kurzu mínus 15 centov účasti na zisku × suma zabezpečených dolárov v prípade stanovenia hornej hranice účasti na zisku.

(62)

Hodnota úverového rizika za daný poistný rok sa teda rovná výnosu z ceny opcií vynásobenému pravdepodobnosťou platobnej neschopnosti v danom roku. Táto pravdepodobnosť je vymedzená medzinárodne uznávaným ratingovým systémom, ako sa uvádza v odôvodneniach 47 a 48, používaným spoločnosťou Coface a jej zákazníkmi v rámci ich obchodných transakcií. Podľa Komisie je skutočnosť, že spoločnosť Coface používa vlastné, a nie externé ratingy odôvodnená potrebou efektívnosti.

(63)

Na základe dodatočných informácií, ktoré poskytli francúzske orgány, a záväzku francúzskych orgánov uvedeného v odôvodnení 56 tohto rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že cena, ktorú žiada spoločnosť Coface za záruky Aero 2008, zodpovedá trhovým podmienkam ponúkaným súkromnými hospodárskymi subjektmi.

(64)	Fungovanie záruky Aero 2008 možno teda považovať za zodpovedajúce zásade investora v trhovom hospodárstve. Dodávateľom, ktorí získali túto záruku, nebola teda poskytnutá žiadna hospodárska výhoda.

(65)

Nie je preto nutné analyzovať ostatné pochybnosti, ktoré boli dôvodom na začatie konania vo veci formálneho zisťovania. Keďže existencia selektívnej hospodárskej výhody je nevyhnutnou podmienkou na preukázanie existencie štátnej pomoci, možno dospieť k záveru, že záruka Aero 2008 nepredstavuje opatrenie štátnej pomoci.

(66)

Pokiaľ však ide o podmienky uplatňované spoločnosťou Coface pri platení poistného v splátkach, Komisia sa domnieva, že uplatňovanú úrokovú sadzbu, čiže 12-mesačnú sadzbu Euribor zvýšenú o 60 bázických bodov nemožno považovať za sadzbu, ktorá je v súlade s trhovými sadzbami. Predovšetkým poistné 60 bázických bodov je pevné poistné, ktoré sa neupravuje v závislosti od rizika platobnej neschopnosti dodávateľa, ani v závislosti od úrovne záruky dlžníka. Komisia v prípade neexistencie osobitného odôvodnenia zo strany Francúzska uplatňuje pri stanovení referenčnej sadzby spôsob stanovenia referenčných a diskontných sadzieb ustanovený v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (13) (ďalej len „oznámenie o referenčných sadzbách“). Francúzske orgány sa zaviazali listom z 31. januára 2011, že rozdiel medzi poistným vyplývajúcim z uplatnenia úrokovej sadzby spoločnosti Coface a poistným stanoveným na základe referenčných sadzieb uvedených v oznámení o referenčných sadzbách bude stále nižší ako minimálny prah a že budú dodržané všetky ustanovenia nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (14).

(67)	Komisia teda môže na základe tohto záväzku dospieť k záveru, že úroky fakturované v prípade platenia v splátkach nespĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto nepredstavujú opatrenia štátnej pomoci.

VI. ZÁVERY

(68)	So zreteľom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že záruka Aero 2008 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Opatrenie, ktoré Francúzska republika zaviedla v prospech dodávateľov v leteckom priemysle (záruka Aero 2008), nepredstavuje pomoc, na ktorú sa vzťahuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.

V Bruseli 8. marca 2011

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda

(1) Ú. v. EÚ C 268, 2.10.2010, s. 4.

(2) Porovnaj poznámku pod čiarou 1.

(3) Toto opatrenie sa teda netýka „dodávateľov triedy 1“ a „subdodávateľov triedy 1“, ktorí sú partnermi znášajúcimi riziko spolu s výrobcami lietadiel.

(4) Túto informáciu Francúzsko poskytlo vo svojich pripomienkach z 20. septembra 2010.

(5) Obchodné tajomstvo.

(6) Kolísanie sa dá vysvetliť tým, že rozpätie administratívnych nákladov je pevne stanovené, zatiaľ čo zložky nákladov na poistné sú premenlivé v závislosti od vlastného rizika podniku a nevyhnutných nákladov na poistenie.

(7) Zdroj: webové stránky spoločnosti Coface: http://www.coface.fr/CofacePortal/ShowBinary/BEA%20Repository/FR_fr_FR/pages/home/wwd/i/_docs/Score@rating.pdf.

(8) Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

(9) Ide o nákup predajných opcií EUR/USD („put“) v realizačnej cene, ktorá sa rovná zabezpečenému termínovému kurzu pri (1 % účasti na zisku) × suma zabezpečených dolárov, a o nákup predajných opcií na EUR/USD v realizačnej cene, ktorá sa rovná zabezpečenému termínovému kurzu mínus 15 centov účasti na zisku × suma zabezpečených dolárov v prípade obmedzenia účasti na zisku.

(10) Ide o poistné, ktoré pokrýva kolísanie trhu v čase medzi uzavretím zmluvy a zistením trhových podmienok v deň kótovania a pohybuje sa od 9 do 19 bázických bodov v závislosti od trhových podmienok v deň kótovania.

(11) List francúzskych orgánov z 20. septembra 2010.

(12) V prípade platenia kompenzácie spoločnosťou Coface (prípad slabého dolára) platobná neschopnosť podniku bráni spoločnosti Coface, aby jej vyplatil kompenzáciu, zatiaľ čo v prípade, že záruka vedie k plateniu zo strany podniku, jeho platobná neschopnosť vedie k podobnej strate pre štát.

(13) Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6.

(14) Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5.

5.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 176/45

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 1. júla 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2009/821/ES, pokiaľ ide o zoznam hraničných inšpekčných staníc a veterinárnych jednotiek v TRACES

[oznámené pod číslom K(2011) 4594]

(Text s významom pre EHP)

(2011/394/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 20 ods. 1 a 3,

so zreteľom na smernicu Rady 91/496/EHS z 15. júla 1991 stanovujúcu princípy, ktoré sa týkajú organizácie veterinárnych kontrol zvierat vstupujúcich do Spoločenstva z tretích krajín a ktoré menia a dopĺňajú smernice 89/662/EHS, 90/425/EHS a 90/675/EHS (2), a najmä na jej článok 6 ods. 4 druhý pododsek druhú vetu,

so zreteľom na smernicu Rady 97/78/ES z 18. decembra 1997, ktorou sa stanovujú zásady organizácie veterinárnych kontrol výrobkov, ktoré vstupujú do Spoločenstva z tretích krajín (3), a najmä na jej článok 6 ods. 2,

keďže:

(1)

V rozhodnutí Komisie 2009/821/ES z 28. septembra 2009, ktorým sa zostavuje zoznam schválených hraničných inšpekčných staníc, ustanovujú určité pravidlá o inšpekciách vykonávaných veterinárnymi odborníkmi Komisie a ustanovujú veterinárne jednotky v TRACES (4), sa stanovuje zoznam hraničných inšpekčných staníc schválených v súlade so smernicami 91/496/EHS a 97/78/ES. Tento zoznam je uvedený v prílohe I k danému rozhodnutiu.

(2)	Nemecko oznámilo, že hraničná inšpekčná stanica v prístave Rostock bola 31. mája 2011 zatvorená. Zápis týkajúci sa uvedenej hraničnej inšpekčnej stanice by sa preto mal vypustiť zo zoznamu uvedeného v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES.

(3)

Na základe oznámenia Španielska by sa už nemalo uplatňovať súčasné pozastavenie schválenia hraničnej inšpekčnej stanice na letisku v Almeríi. Zápis týkajúci sa tejto hraničnej inšpekčnej stanice by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Španielsko okrem toho oznámilo, že inšpekčné stredisko „Pantalán 3“ na hraničnej inšpekčnej stanici v prístave Vigo by sa malo vypustiť a názov inšpekčného strediska „Vieirasa“ by sa mal v zápisoch týkajúcich sa tejto hraničnej inšpekčnej stanice uvedených v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES zmeniť na „Puerto Vieira“.

(4)	Na základe oznámenia Francúzska by sa v zápisoch týkajúcich sa hraničnej inšpekčnej stanice v prístave Brest uvedených v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES mali doplniť určité kategórie produktov živočíšneho pôvodu, ktoré možno v súčasnosti podrobiť kontrole v tejto hraničnej inšpekčnej stanici.

(5)

Na základe oznámenia Talianska by sa mali vypustiť hraničné inšpekčné stanice v prístave a na letisku Reggio Calabria, v prístave Olbia a na letiskách v Rimini a v Palerme. Taliansko takisto oznámilo, že na hraničnej inšpekčnej stanici na letisku Bologna-Borgo Panigale je povolený len obmedzený počet druhov živých zvierat. Zoznam hraničných inšpekčných staníc v Taliansku by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)	Na základe oznámenia Maďarska by sa mal názov hraničnej inšpekčnej stanice na letisku v Budapešti zmeniť na „Budapest-Liszt Ferenc Nemzetközi Repülőtér“.

(7)	Holandsko oznámilo, že v inšpekčnom stredisku „MHS Live“ na hraničnej inšpekčnej stanici na letisku v Maastrichte sú povolené len zvieratá žijúce v ZOO. Zápis týkajúci sa tejto hraničnej inšpekčnej stanice by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)	Na základe oznámenia Rakúska by hraničná inšpekčná stanica na letisku v Linzi mala byť schválená pre všetky kopytníky.

(9)	Na základe oznámenia Portugalska by sa zo zoznamu uvedeného v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES mali vypustiť hraničné inšpekčné stanice v prístavoch Peniche a Setúbal.

(10)	V prílohe II k rozhodnutiu 2009/821/ES sa stanovuje zoznam ústredných jednotiek, regionálnych jednotiek a miestnych jednotiek v integrovanom počítačovom veterinárnom systéme (TRACES).

(11)	Na základe oznámenia Nemecka, Írska, Francúzska a Rakúska by sa v zozname ústredných, regionálnych a miestnych jednotiek v TRACES pre tieto členské štáty uvedenom v prílohe II k rozhodnutiu 2009/821/ES mali vykonať určité zmeny.

(12)	Rozhodnutie 2009/821/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Prílohy I a II k rozhodnutiu 2009/821/ES sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 1. júla 2011

Za Komisiu

John DALLI

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(2) Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 56.

(3) Ú. v. ES L 24, 30.1.1998, s. 9.

(4) Ú. v. EÚ L 296, 12.11.2009, s. 1.

PRÍLOHA

Prílohy I a II k rozhodnutiu 2009/821/ES sa menia a dopĺňajú takto:

Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

a)	v časti týkajúcej sa Nemecka sa vypúšťa zápis týkajúci sa prístavu Rostock;

časť týkajúca sa Španielska sa mení a dopĺňa takto:

zápis týkajúci sa letiska Almería sa nahrádza takto:

„Almería

ES LEI 4

HC(2), NHC(2)

O“

ii)

zápis týkajúci sa prístavu Vigo sa nahrádza takto:

„Vigo	ES VGO 1	P	T.C. Guixar	HC, NHC-T(FR), NHC-NT
			Frioya	HC-T(FR)(2)(3)
			Frigalsa	HC-T(FR)(2)(3)
			Pescanova	HC-T(FR)(2)(3)
			Puerto Vieira	HC-T(FR)(3)
			Fandicosta	HC-T(FR)(2)(3)
			Frig. Morrazo	HC-T(FR)(3)“

v časti týkajúcej sa Francúzska sa zápis týkajúci sa prístavu Brest nahrádza takto:

„Brest

FR BES 1

HC(1)(2), NHC“

časť týkajúca sa Talianska sa mení a dopĺňa takto:

vypúšťajú sa tieto zápisy:

„Olbia	IT OLB 1	P	HC-T(FR)(3)“
„Palermo (*)	IT PMO 4	A	HC-T (*)“
„Reggio Calabria (*)	IT REG 1	P	HC (), NHC ()“
„Reggio Calabria (*)	IT REG 4	A	HC (), NHC ()“
„Rimini	IT RMI 4	A	HC(2) (), NHC(2) ()“

ii)

zápis týkajúci sa letiska Bologna-Borgo Panigale sa nahrádza takto:

„Bologna-Borgo Panigale

IT BLQ 4

HC(2), NHC(2)

O(14)“

v časti týkajúcej sa Maďarska sa zápis týkajúci sa letiska v Budapešti nahrádza takto:

„Budapest-Liszt Ferenc Nemzetközi Repülőtér

HU BUD 4

HC(2),

NHC-T(CH)(2),

NHC-NT(2)

O“

v časti týkajúcej sa Holandska sa zápis týkajúci sa letiska v Maastrichte nahrádza takto:

„Maastricht	NL MST 4	A	MHS Products	HC(2), NHC(2)
			MHS Live		U, E, O(14)“

v časti týkajúcej sa Rakúska sa zápis týkajúci sa letiska v Linzi nahrádza takto:

„Linz

AT LNZ 4

HC(2), NHC(2)

U, E, O“

h)	v časti týkajúcej sa Portugalska sa vypúšťajú zápisy týkajúce sa prístavov Peniche a Setubal.

Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

časť týkajúca sa Nemecka sa mení a dopĺňa takto:

zápis týkajúci sa miestnej jednotky „DE47103 WOLFENBÜTTEL, LANDKREIS U. STADT SALZGITTER“ sa nahrádza takto:

„DE47103

WOLFENBÜTTEL, LANDKREIS“

ii)

zápis týkajúci sa miestnej jednotky „DE16203 GOSLAR, LANDKREIS“ sa nahrádza takto:

„DE16203

GOSLAR, LANDKREIS U. SALZGITTER, STADT“

časť týkajúca sa Írska sa mení a dopĺňa takto:

vypúšťajú sa tieto zápisy týkajúce sa miestnych jednotiek:

„IE01100	LAOIS;
IE01800	MONAGHAN;
IE02400	WESTMEATH“

ii)

zápis týkajúci sa miestnej jednotky „IE00900 KILDARE“ sa nahrádza takto:

„IIE00900

KILDARE/DUBLIN/LAOIS/WEST WICKLOW“

iii)

zápis týkajúci sa miestnej jednotky „IE00200 CAVAN“ sa nahrádza takto:

„IE00200

CAVAN/MONAGHAN“

iv)

zápis týkajúci sa miestnej jednotky „IE01900 OFFALY“ sa nahrádza takto:

„IE01900

OFFALY/WESTMEATH“

v časti týkajúcej sa Francúzska sa vypúšťa tento zápis týkajúci sa tejto jednotky:

„FR16400

PYRÉNÉES-ATLANTIQUES (BAYONNE)“

časť týkajúca sa Rakúska sa mení a dopĺňa takto:

k zápisom týkajúcim sa regionálnej jednotky „AT00100 BURGENLAND“ sa dopĺňajú tieto zápisy týkajúce sa miestnych jednotiek:

„AT00109	MAG. D. FREISTADT EISENSTADT;
AT00110	STADTGEMEINDE RUST“

ii)

zápis týkajúci sa miestnej jednotky „AT00413 VOEÖCKLABRUCK“ sa nahrádza takto:

„AT00413

VOECKLABRUCK“

5.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 176/52

ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 21. júna 2011

o konaniach o udelenie akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia na výrobu eurobankoviek

(ECB/2011/8)

(2011/397/EÚ)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 128 ods. 1,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 16,

keďže:

(1)

Článok 128 ods. 1 zmluvy a článok 16 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) ustanovujú, že Európska centrálna banka (ECB) má výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek v Únii. Toto právo zahŕňa právomoc prijímať opatrenia na ochranu integrity eurobankoviek ako platobných prostriedkov.

(2)

Politika Únie v oblasti ochrany životného prostredia sa zakladá na zásade integrácie ochrany životného prostredia, ako je vymedzená v článku 11 zmluvy, podľa ktorého požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja. S ohľadom na túto zásadu Eurosystém podporuje dobré riadenie v oblasti ochrany životného prostredia založené na súbore noriem ISO 14000.

(3)

Podľa článku 9 zmluvy pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené medzi iným s ochranou ľudského zdravia. S ohľadom na túto zásadu Eurosystém prikladá prvoradý význam predchádzaniu a minimalizácii rizík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia ako verejnosti, tak aj zamestnancov, ktorí sa podieľajú na výrobe eurobankoviek alebo surovín na výrobu eurobankoviek. Eurosystém podporuje dobré riadenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia v súlade s politikou Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (1) a súbormi noriem OHSAS 18000.

(4)

Z týchto dôvodov by sa malo zaviesť konanie o udelenie akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia s cieľom zabezpečiť, aby boli na činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek akreditovaní len výrobcovia, ktorí spĺňajú minimálne požiadavky v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia.

(5)

Na účely úzkeho sledovania činnosti akreditovaných výrobcov v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia v procese výroby eurobankoviek a surovín na výrobu eurobankoviek je potrebné, aby ECB od týchto výrobcov pravidelne dostávala údaje o vplyve ich výroby eurobankoviek a surovín na výrobu eurobankoviek na životné prostredie a bezpečnosť a ochranu zdravia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto pojmy:

a)	„NCB“ sa rozumie národná centrálna banka členského štátu, ktorého menou je euro;

b)	„surovinami na výrobu eurobankoviek“ sa rozumejú papier, farba, fólia a prúžok, ktoré sa požívajú na výrobu eurobankoviek;

c)	„výrobným miestom“ sa rozumejú akékoľvek priestory, ktoré výrobca používa alebo zamýšľa používať na výrobu eurobankoviek alebo surovín na výrobu eurobankoviek;

d)	„výrobcom“ sa rozumie každý subjekt, ktorý sa podieľa alebo zamýšľa podieľať sa na činnosti súvisiacej s výrobou eurobankoviek;

e)	„akreditáciou v oblasti ochrany životného prostredia“ sa rozumie stav, ktorého rozsah sa ustanovuje v článku 3, ktorý výrobcovi udelila ECB a ktorým sa potvrdzuje, že jeho činnosť súvisiaca s výrobou eurobankoviek spĺňa požiadavky stanovené v oddieli II;

f)	„akreditáciou v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia“ sa rozumie stav, ktorého rozsah sa ustanovuje v článku 4, ktorý výrobcovi udelila ECB a ktorým sa potvrdzuje, že jeho činnosť súvisiaca s výrobou eurobankoviek spĺňa požiadavky stanovené v oddieli III;

g)	„akreditovaným výrobcom“ sa rozumie výrobca, ktorému bola udelená akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia;

h)	„certifikačným orgánom“ sa rozumie nezávislý certifikačný orgán, ktorý hodnotí systémy riadenia výrobcov v oblasti ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti a ochrany zdravia a je oprávnený osvedčiť, že výrobca spĺňa požiadavky súboru noriem ISO 14000 alebo súboru noriem OHSAS 18000;

i)	„činnosťou súvisiacou s výrobou eurobankoviek“ sa rozumie výroba eurobankoviek alebo akýchkoľvek surovín na výrobu eurobankoviek;

j)	„pracovným dňom ECB“ sa rozumie niektorý z dní od pondelka do piatku okrem sviatkov ECB;

k)	„výrobou dosiek“ sa rozumie výroba tlačových dosiek pre technológie ofsetovej tlače alebo hĺbkotlače používané pri výrobe eurobankoviek;

„individuálnou výrobou“ sa rozumie výroba pozostávajúca z niekoľkých šarží vyrobených z rovnakých surovín od rovnakých dodávateľov, pričom zloženie je v priebehu celého procesu homogénne a nezavádza nové látky alebo rovnaké látky, ktorých zmeny v koncentrácii presahujú limit, ktorý vymedzuje ECB osobitne.

Článok 2

Všeobecné zásady

1. Výrobca môže vykonávať činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek iba v prípade, ak mu ECB na túto činnosť udelí akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia a akreditáciu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.

2. Požiadavky ECB na akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia sú minimálnymi požiadavkami. Výrobcovia môžu prijať a uplatňovať prísnejšie normy v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia, ECB však posudzuje len to, či výrobca spĺňa požiadavky ECB ustanovené v tomto rozhodnutí.

3. Výkonná rada má právomoc prijímať všetky rozhodnutia týkajúce sa akreditácie výrobcu v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia, pričom prihliada na názory Výboru pre bankovky a o svojich rozhodnutiach informuje Radu guvernérov.

4. Akreditovaný výrobca môže uskutočňovať činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek len na tých výrobných miestach, na ktoré mu bola udelená: a) akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia a b) akreditácia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia bez ohľadu na akúkoľvek inú akreditáciu udelenú na základe akéhokoľvek iného právneho aktu ECB.

5. Výrobca znáša všetky náklady a súvisiace straty, ktoré mu vzniknú v súvislosti s uplatňovaním tohto rozhodnutia.

6. ECB osobitne ustanoví technické podrobnosti požiadaviek, ktoré majú výrobcovia spĺňať na to, aby získali akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia.

Článok 3

Akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia

1. Pri akreditácii na základe súboru noriem ISO 14000 pre systémy riadenia v oblasti ochrany životného prostredia sa postupuje podľa oddielu II. Výrobca môže vykonávať činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek len v prípade, ak mu ECB udelila na danú činnosť akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia.

2. Výrobcovi možno udeliť akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia na činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek, ak spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	na konkrétnom výrobnom mieste a vo vzťahu ku konkrétnej činnosti súvisiacej s výrobou eurobakoviek dodržiava súbory noriem ISO 14001, pričom certifikačný orgán túto skutočnosť osvedčil vydaním certifikátu;

b)	ak je tlačiarňou, jeho výrobné miesto sa nachádza v členskom štáte;

c)	ak nie je tlačiarňou, jeho výrobné miesto sa nachádza v členskom štáte alebo v členskom štáte Európskeho združenia voľného obchodu.

3. Výkonná rada môže v jednotlivých prípadoch udeliť výnimky z požiadavky na umiestnenie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c) s prihliadnutím na názory Výboru pre bankovky. Každé takéto rozhodnutie sa ihneď oznámi Rade guvernérov. Výkonná rada sa riadi rozhodnutím Rady guvernérov v danej veci.

4. S výhradou rozhodnutí podľa článkov 13 alebo 14 sa akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia výrobcovi udeľuje na tri roky.

5. Výrobca akreditovaný v oblasti ochrany životného prostredia nesmie bez predchádzajúceho písomného súhlasu ECB presunúť výrobu eurobankoviek alebo surovín na výrobu eurobankoviek na iné výrobné miesto alebo poveriť takouto výrobou tretiu osobu vrátane dcérskych a pridružených spoločností výrobcu.

Článok 4

Akreditácia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia

1. Pri akreditácii na základe súboru noriem OHSAS 18001 pre systémy riadenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia sa postupuje podľa oddielu III. Výrobca môže vykonávať činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek len v prípade, ak mu ECB udelila na danú činnosť akreditáciu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.

2. Výrobcovi možno udeliť akreditáciu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek, ak spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	na konkrétnom výrobnom mieste a vo vzťahu ku konkrétnej činnosti súvisiacej s výrobou eurobankoviek dodržiava súbory noriem OHSAS 18001, pričom certifikačný orgán túto skutočnosť osvedčil vydaním certifikátu;

b)	ak je tlačiarňou, jeho výrobné miesto sa nachádza v členskom štáte;

c)	ak nie je tlačiarňou, jeho výrobné miesto sa nachádza v členskom štáte alebo v členskom štáte Európskeho združenia voľného obchodu.

4. S výhradou rozhodnutí podľa článkov 13 alebo 14 sa akreditácia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia výrobcovi udeľuje na tri roky.

5. Výrobca akreditovaný v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia nesmie bez predchádzajúceho písomného súhlasu ECB presunúť výrobu eurobankoviek alebo surovín na výrobu eurobankoviek na iné výrobné miesto alebo poveriť takouto výrobou tretiu osobu, vrátane dcérskych a pridružených spoločností výrobcu.

ODDIEL II

KONANIE O UDELENIE AKRADITÁCIE V OBLASTI OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Článok 5

Žiadosť o začatie konania

1. Výrobca, ktorý zamýšľa vykonávať činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek, písomne požiada ECB o začatie konania o udelenie akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia. Žiadosť o začatie konania musí obsahovať všetky uvedené náležitosti:

a)	vymedzenie výrobného miesta a jeho umiestnenia;

b)	kópiu certifikátu ISO 14001 pre toto výrobné miesto;

c)	v angličtine vypracované zhrnutie poslednej výročnej správy o audite vydanej certifikačným orgánom;

d)	výročnú správu v angličtine opisujúcu činnosť jeho vnútorného systému riadenia v oblasti ochrany životného prostredia pomocou vzoru, ktorý poskytne ECB.

2. ECB skontroluje, či dokumentácia, ktorú poskytol výrobca vo svojej žiadosti o začatie konania, je úplná. Výrobcu informuje o výsledku svojho hodnotenia do 30 pracovných dní ECB odo dňa prijatia žiadosti o začatie konania. ECB môže predĺžiť túto lehotu jedenkrát, o čom písomne upovedomí výrobcu. V priebehu takéhoto hodnotenia môže ECB žiadať od výrobcu doplňujúce informácie, ktoré sa týkajú požiadaviek uvedených v odseku 1. Ak si ECB vyžiadala dodatočné informácie, upovedomí výrobcu o výsledku hodnotenia do 20 pracovných dní ECB odo dňa prijatia doplňujúcich informácií.

3. ECB zamietne žiadosť o začatie konania a výrobcu písomne informuje o tomto rozhodnutí spolu s odôvodnením v lehotách uvedených v odseku 2, ak nastane niektorá z týchto skutočností:

a)	výrobca neposkytne informácie požadované podľa odseku 1;

b)	výrobca neposkytne prípadné doplňujúce informácie, ktoré si ECB vyžiadala podľa odseku 2 v rámci vzájomne dohodnutej primeranej lehoty;

c)	výrobcovi sa odňala akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia a ešte neuplynula lehota uvedená v rozhodnutí o odňatí, počas ktorej nesmie znova podať žiadosť;

d)	umiestnenie výrobného miesta nespĺňa požiadavky uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b) alebo c).

Článok 6

Akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia

1. Ak ECB kladne posúdi žiadosť o začatie konania podľa článku 5 ods. 2, výrobcovi udelí akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia.

2. V rozhodnutí, ktorým sa výrobcovi udeľuje akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia, sa jednoznačne uvedie:

a)	názov výrobcu;

b)	výrobné miesto, pre ktoré sa udeľuje akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia, a jeho presná adresa;

c)	dátum uplynutia platnosti akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia;

d)	akékoľvek osobitné podmienky týkajúce sa písm. b) a c).

3. Akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia sa výrobcovi udeľuje na obdobie 3 rokov, ktoré možno obnoviť. Ak výrobca akreditovaný v oblasti ochrany životného prostredia opätovne požiada o akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia pred uplynutím platnosti takejto akreditácie, jeho akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia zostáva platná až do prijatia rozhodnutia ECB podľa odseku 1.

4. Ak ECB zamietne žiadosť o udelenie akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia, výrobca môže dať podnet na začatie preskúmavacieho konania podľa článku 15.

ODDIEL III

AKREDITÁCIA V OBLASTI BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA

Článok 7

Žiadosť o začatie konania

1. Výrobca, ktorý zamýšľa vykonávať činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek, písomne požiada ECB o začatie konania o udelenie akreditácie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia. Takáto žiadosť o začatie konania musí obsahovať všetky uvedené náležitosti:

a)	vymedzenie výrobného miesta a jeho umiestnenia;

b)	kópiu certifikátu OHSAS 18001 pre toto výrobné miesto;

c)	v angličtine vypracované zhrnutie poslednej výročnej správy o audite vydanej certifikačným orgánom;

d)	výročnú správu v angličtine opisujúcu činnosť jeho vnútorného systému riadenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pomocou vzoru, ktorý poskytne ECB.

2. ECB skontroluje, či dokumentácia, ktorú poskytol výrobca vo svojej žiadosti o začatie konania, je úplná. ECB informuje výrobcu o výsledku svojho hodnotenia do 30 pracovných dní ECB odo dňa prijatia žiadosti o začatie konania. ECB môže predĺžiť túto lehotu jedenkrát, o čom písomne upovedomí výrobcu. V priebehu takéhoto hodnotenia môže ECB žiadať od výrobcu doplňujúce informácie, ktoré sa týkajú požiadaviek uvedených v odseku 1. Ak si ECB vyžiadala dodatočné informácie, upovedomí výrobcu o výsledku hodnotenia do 20 pracovných dní ECB odo dňa prijatia doplňujúcich informácií.

3. ECB zamietne žiadosť o začatie konania a výrobcu písomne informuje o tomto rozhodnutí spolu s odôvodnením v lehotách uvedených v odseku 2, ak nastane niektorá z týchto skutočností:

a)	výrobca neposkytne informácie požadované podľa odseku 1;

b)	výrobca neposkytne prípadné doplňujúce informácie, ktoré si ECB vyžiadala podľa odseku 2 v rámci vzájomne dohodnutej primeranej lehoty;

c)	výrobcovi sa odňala akreditácia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia a ešte neuplynula lehota uvedená v rozhodnutí o odňatí, počas ktorej nesmie znova podať žiadosť;

d)	umiestnenie výrobného miesta nespĺňa požiadavky uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b) alebo c).

Článok 8

Akreditácia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia

1. Ak ECB kladne posúdi žiadosť o začatie konania podľa článku 7 ods. 2, výrobcovi udelí akreditáciu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.

2. V rozhodnutí, ktorým sa výrobcovi udeľuje akreditácia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, sa jednoznačne uvedie:

a)	názov výrobcu;

b)	výrobné miesto, pre ktoré sa udeľuje akreditácia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, a jeho presná adresa;

c)	dátum uplynutia platnosti akreditácie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia;

d)	akékoľvek osobitné podmienky týkajúce sa písm. b) a c).

3. Akreditácia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia sa výrobcovi udeľuje na obdobie troch rokov, ktoré možno obnoviť. Ak výrobca akreditovaný v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia opätovne požiada o akreditáciu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pred dátumom uplynutia platnosti takejto akreditácie, jeho akreditácia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zostáva platná až do prijatia rozhodnutia ECB podľa odseku 1.

4. Ak ECB zamietne žiadosť o udelenie akreditácie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, výrobca môže dať podnet na začatie preskúmavacieho konania podľa článku 15.

ODDIEL IV

PRETRVÁVAJÚCE ZÁVÄZKY

Článok 9

Pretrvávajúce záväzky akreditovaných výrobcov

1. Akreditovaný výrobca informuje ECB písomne a bez zbytočného odkladu o akejkoľvek z týchto skutočností:

a)	začatí akéhokoľvek likvidačného konania alebo konania o reorganizácii výrobcu alebo akéhokoľvek podobného konania;

b)	vymenovaní likvidátora, správcu konkurznej podstaty, reštrukturalizačného správcu alebo podobného úradníka;

c)	každom zámere zadať formou subdodávateľskej zmluvy činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek, na ktorú sa výrobcovi udelila akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia, alebo zapojiť do nej tretie osoby;

d)	každej zmene, ktorá sa vyskytne po udelení akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia a ktorá má alebo by mohla mať vplyv na plnenie požiadaviek na akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia;

e)	každej zmene kontroly akreditovaného výrobcu, ku ktorej dôjde na základe zmeny v jeho vlastníckej štruktúre alebo z iného dôvodu.

2. Akreditovaný výrobca poskytne ECB pre dané výrobné miesto:

a)	kópiu certifikátu svojich systémov riadenia v oblasti ochrany životného prostredia, bezpečnosti a ochrany zdravia vždy, keď bol certifikát uvedený v článkoch 3 ods. 2 písm. a) a 4 ods. 2 písm. a) obnovený;

b)	za každý kalendárny rok a do štyroch mesiacov od konca roka v angličtine vypracované zhrnutie posledných správ o externom audite ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia vydaných príslušnými certifikačnými orgánmi;

c)	za každý kalendárny rok a do štyroch mesiacov od konca roka v angličtine vypracované výročné správy o činnosti jeho systémov riadenia v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia podľa vzorov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. d) a článku 7 ods. 1 písm. d);

za každý kalendárny rok a do štyroch mesiacov od konca roka všeobecné informácie a údaje, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, o ročnej spotrebe a emisiách spôsobených činnosťou súvisiacou s výrobou eurobankoviek, ako sa ustanovuje v dotazníku ECB o ochrane životného prostredia, ktorý poskytuje ECB.

3. Ak je akreditovaným výrobcom tlačiareň, taktiež:

uskutočňuje analýzy chemických látok vymedzených v zozname uvedenom v článku 10 ods. 1, ktoré vykonávajú laboratóriá vymedzené v zozname uvedenom v článku 10 ods. 2. Hotové eurobankovky sa analyzujú podľa osobitne stanovených štandardných operačných postupov aspoň jedenkrát počas každej individuálnej výroby a dodatočne vždy vtedy, keď akreditovaný výrobca považuje za vhodné sledovať súlad s povolenými limitmi chemických látok. Akreditovaní výrobcovia oznamujú ECB analýzu každej jednotlivej vzorky pomocou vzoru správy o analýze, ktorý poskytuje ECB;

b)	za každý kalendárny rok a do štyroch mesiacov od konca roka podáva správu o činnosti laboratórií, ktoré uskutočnili analýzy uvedené v písm. a) pomocou vzoru správy o činnosti, ktorý poskytuje ECB;

uzatvára dodávateľské zmluvy s dodávateľmi surovín na výrobu eurobankoviek, ktoré zahŕňajú povinnosť dodávateľov surovín na výrobu eurobankoviek zabezpečiť, aby chemické látky v nimi vyrábaných surovinách na výrobu eurobankoviek neprekračovali pri analýze hotových eurobankoviek podľa odseku 3 písm. a) povolené limity uvedené v článku 10 ods. 1. Na účely splnenia tejto požiadavky akreditovaný výrobca poskytuje dodávateľom surovín na výrobu eurobankoviek všetku relevantnú dokumentáciu. Dodávatelia surovín na výrobu eurobankoviek môžu na účely svojich vlastných analytických potrieb používať laboratóriá vymedzené v zozname uvedenom v článku 10 ods. 2;

d)	zabezpečuje, že spoločnosť, ktorej externe zadáva výrobu dosiek, má pre svoje príslušné výrobné miesta platné certifikáty ISO 14001 a OHSAS 18001.

4. Akreditovaný výrobca zachováva mlčanlivosť o technických podrobnostiach, ktoré sa týkajú požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia uvedených v článku 2 ods. 6.

Článok 10

Pretrvávajúce záväzky ECB

1. ECB vytvorí zoznam chemických látok, ktoré sa majú analyzovať, a ich povolené limity. Bez toho, aby bol dotknutý článok 19, prekročenie týchto povolených limitov vrátane prípadov uvedených v článku 9 ods. 3 písm. c) nemá vplyv na akreditáciu výrobcu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.

2. ECB vedie zoznam laboratórií, ktoré sa majú použiť na analýzu prítomnosti a koncentrácie chemických látok uvedených na zozname podľa odseku 1. Analytické metódy, ktoré sa majú uplatňovať, sa ustanovia osobitne.

3. ECB informuje akreditovaných výrobcov o každej aktualizácii zoznamov uvedených v odsekoch 1 a 2.

ODDIEL V

NÁSLEDKY NEPLNENIA ZÁVÄZKOV

Článok 11

Neplnenie záväzkov

Ak akreditovaný výrobca neplní niektorý zo záväzkov stanovených v článku 9 alebo ak sú informácie, ktoré poskytuje ECB podľa článku 9 ods. 2 písm. b), c) a d) a článku 9 ods. 3 písm. a) a b), neúplné, ide o neplnenie požiadaviek na akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia zo strany výrobcu.

Článok 12

Písomné upozornenie

1. V prípade neplnenia záväzkov uvedenom v článku 11 ECB písomne upozorní akreditovaného výrobcu, pričom mu stanoví lehotu na odstránenie tohto neplnenia.

2. V písomnom upozornení sa uvedie, že: a) ak nedôjde k náprave prípadu neplnenia požiadaviek v lehote uvedenej v odseku 1 alebo b) ak v lehote uvedenej v odseku 1 dôjde k druhému prípadu neplnenia záväzkov, ECB prijme rozhodnutie podľa článku 13.

Článok 13

Pozastavenie akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia vo vzťahu k novým objednávkam

1. Ak v lehote uvedenej v článku 12 ods. 1 buď nedošlo k náprave prípadu neplnenia záväzkov, alebo došlo k druhému prípadu neplnenia záväzkov, ale akreditovaný výrobca dostatočne preukáže, že bude schopný odstrániť neplnenie záväzkov, ECB prijme rozhodnutie, ktorým:

a)	po konzultácii s akreditovaným výrobcom stanoví lehotu, v ktorej má akreditovaný výrobca odstrániť neplnenie záväzkov;

pozastaví akreditovanému výrobcovi akreditáciu, pokiaľ ide o jeho spôsobilosť prijímať nové objednávky na dotknutú činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek vrátane účasti na výberových konaniach týkajúcich sa činnosti súvisiacej s výrobou eurobankoviek, do uplynutia lehoty uvedenej v písmene a), alebo ak sa neplnenie požiadaviek odstráni v tejto lehote, do odstránenia prípadu neplnenia záväzkov.

2. Ak však akreditovaný výrobca dostatočne nepreukáže, že bude schopný odstrániť neplnenie záväzkov uvedené v odseku 1, ECB prijme rozhodnutie podľa článku 14.

Článok 14

Odňatie akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia

1. ECB odníme akreditovanému výrobcovi akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia: a) ak akreditovaný výrobca nie je schopný odstrániť neplnenie požiadaviek v lehote uvedenej v článku 13 ods. 1 písm. a) alebo b) podľa článku 13 ods. 2.

2. Vo svojom rozhodnutí o odňatí akreditácie ECB stanoví dátum, od ktorého môže akreditovaný výrobca znovu požiadať o udelenie akreditácie.

Článok 15

Preskúmavacie konanie

1. Ak ECB prijala niektoré z týchto rozhodnutí:

a)	ktorým zamieta žiadosť o začatie konania o udelenie akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti a ochrany zdravia;

b)	ktorým odmieta udeliť akreditáciu v oblasti ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti a ochrany zdravia;

c)	rozhodnutie podľa článkov 12 až 14;

výrobca alebo akreditovaný výrobca môže do 30 pracovných dní ECB od oznámenia takého rozhodnutia podať Rade guvernérov písomnú žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia. Výrobca alebo akreditovaný výrobca žiadosť odôvodní a uvedie všetky podporné informácie.

2. Rada guvernérov môže na výslovnú a odôvodnenú žiadosť výrobcu alebo akreditovaného výrobcu odložiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré sa má preskúmať.

3. Rada guvernérov preskúma rozhodnutie a písomne výrobcovi alebo akreditovanému výrobcovi oznámi svoje rozhodnutie s odôvodnením do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti.

4. Uplatňovaním odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté práva podľa článkov 263 a 265 zmluvy.

ODDIEL VI

ČINNOSŤ V OBLASTI OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Článok 16

Informácie o činnosti akreditovaného výrobcu v oblasti ochrany životného prostredia

Na účely lepšieho posúdenia činností akreditovaných výrobcov v oblasti ochrany životného prostredia si ECB môže od akreditovaných výrobcov vyžiadať osobitné informácie alebo vysvetlenia týkajúce sa údajov poskytnutých v dotazníku ECB o ochrane životného prostredia uvedenom v článku 9 ods. 2 písm. d). V prípade potreby ECB môže vyžadovať pracovné stretnutie s akreditovaným výrobcom v priestoroch ECB. ECB môže rozhodnúť aj o vykonaní návštevy na mieste, a to s povolením akreditovaného výrobcu a v súlade so všetkými platnými bezpečnostnými požiadavkami týkajúcimi sa akreditovaného výrobcu. Akreditovaný výrobca môže tiež pozvať ECB na návštevu na mieste s cieľom objasniť údaje poskytnuté v dotazníku ECB o ochrane životného prostredia.

ODDIEL VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

1. ECB vedie register akreditácií v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia, v ktorom sa:

a)	uvádza zoznam výrobcov, ktorým sa udelila akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia, a príslušné výrobné miesta;

b)	uvádza vo vzťahu ku každému výrobnému miestu činnosť súvisiacu s výrobou eurobankoviek, na ktorú bola udelená akreditácia v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia;

c)	zaznamenáva skončenie platnosti akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia.

2. Ak ECB prijme rozhodnutie podľa článku 13, zaznamená dobu pozastavenia výkonu činnosti.

3. Ak ECB prijme rozhodnutie podľa článku 14, odstráni z registra názov výrobcu.

4. ECB sprístupní národným centrálnym bankám a akreditovaným výrobcom zoznam akreditovaných výrobcov zapísaných v registri a všetky aktualizácie tohto zoznamu.

Článok 18

Výročná správa

1. ECB zostavuje na základe informácií, ktoré poskytli akreditovaní výrobcovia, výročnú správu o dopade činnosti súvisiacej s výrobou eurobankoviek na životné prostredie a jej vplyvoch na zdravie a bezpečnosť.

2. ECB zverejňuje informácie o všeobecných vplyvoch činnosti súvisiacej s výrobou eurobankoviek na životné prostredie, zdravie a bezpečnosť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (2).

Článok 19

Prechodné ustanovenia

Pokiaľ ide o výrobu eurobankoviek od roku 2016, národné centrálne banky nesmú schváliť žiadne vytlačené eurobankovky, ktorých chemické látky prevyšujú povolené limity uvedené v článku 10 ods. 1.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň nasledujúci po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa na výrobu eurobankoviek od roku 2013.

Vo Frankfurte nad Mohanom 21. júna 2011

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET

(1) Dostupné na stránke http://osha.europa.eu.

(2) Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13.

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
		2011/392/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady z 13. mája 2011 o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorou sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov	1
		Dohoda medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorou sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov	2
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 647/2011 zo 4. júla 2011, ktorým sa upravuje slovinské znenie nariadenia (EÚ). č. 258/2010, ktorým sa ukladajú osobitné podmienky pre dovoz guarovej gumy pochádzajúcej alebo odoslanej z Indie z dôvodu rizika kontaminácie pentachlórofenolom a dioxínmi a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2008/352/ES ( 1 )	17
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 648/2011 zo 4. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1266/2007, pokiaľ ide o obdobie uplatňovania prechodných opatrení týkajúcich sa podmienok vyňatia určitých zvierat zo zákazu presunu stanoveného v smernici Rady 2000/75/ES ( 1 )	18
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 649/2011 zo 4. júla 2011, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	20
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 650/2011 zo 4. júla 2011, ktorým sa menia a doĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru stanovené nariadením (EÚ) č. 867/2010 na hospodársky rok 2010/2011	22
		SMERNICE
	*	Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov	24
		ROZHODNUTIA
		2011/393/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 8. marca 2011 o opatrení C 18/10 (ex NN 20/10), ktoré Francúzska republika zaviedla v prospech dodávateľov v leteckom priemysle (záruka Aero 2008) [oznámené pod číslom K(2011) 1378] ( 1 )	37
		2011/394/EÚ
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 1. júla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2009/821/ES, pokiaľ ide o zoznam hraničných inšpekčných staníc a veterinárnych jednotiek v TRACES [oznámené pod číslom K(2011) 4594] ( 1 )	45
		2011/395/EÚ
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 1. júla 2011, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2006/241/ES o určitých ochranných opatreniach so zreteľom na určité produkty živočíšneho pôvodu pochádzajúce z Madagaskaru, s výnimkou produktov rybolovu [oznámené pod číslom K(2011) 4642] ( 1 )	50
		2011/396/EÚ
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 4. júla 2011, ktorým sa laboratóriu v Japonsku povoľuje vykonávať sérologické skúšky na sledovanie efektívnosti vakcín proti besnote [oznámené pod číslom K(2011) 4595] ( 1 )	51
		2011/397/EÚ
	*	Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 21. júna 2011 o konaniach o udelenie akreditácie v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia na výrobu eurobankoviek (ECB/2011/8)	52

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	AL	49,0
	AR	26,0
	EC	26,0
	MK	31,8
	TR	53,0
	US	26,0
	ZZ	35,3
0707 00 05	TR	95,0
0707 00 05	ZZ	95,0
0709 90 70	EC	28,8
	TR	112,4
	ZZ	70,6
0805 50 10	AR	62,6
	BR	42,9
	CL	88,7
	TR	68,0
	UY	56,9
	ZA	71,8
	ZZ	65,2
0808 10 80	AR	123,5
	BR	80,4
	CL	88,6
	CN	91,2
	NZ	112,3
	US	132,1
	UY	61,9
	ZA	78,7
	ZZ	96,1
0808 20 50	AR	79,1
	AU	65,1
	CL	113,0
	CN	53,5
	NZ	161,1
	ZA	88,4
	ZZ	93,4
0809 10 00	AR	89,7
	TR	276,6
	XS	152,4
	ZZ	172,9
0809 20 95	TR	295,1
0809 20 95	ZZ	295,1
0809 30	TR	179,1
	XS	55,8
	ZZ	117,5

(EUR)
Číselný znak KN	Výška reprezentatívnej ceny na 100 kg netto daného produktu	Výška dodatočného cla na 100 kg netto daného produktu
1701 11 10 (1)	50,36	0,00
1701 11 90 (1)	50,36	0,00
1701 12 10 (1)	50,36	0,00
1701 12 90 (1)	50,36	0,00
1701 91 00 (2)	53,10	1,54
1701 99 10 (2)	53,10	0,00
1701 99 90 (2)	53,10	0,00
1702 90 95 (3)	0,53	0,20

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2011.176.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 176

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 54 5. júla 2011