(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 19. júna 2010 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podala Európska federácia výrobcov keramických obkladačiek (European Ceramic Tile Manufacturers’ Federation – CET, ďalej len „navrhovatelia“) v mene 69 výrobcov, na ktorých pripadá viac ako 30 % celkovej výroby keramických obkladačiek v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľov, iných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v Číne a zástupcov Číny, známych dovozcov a používateľov o začatí konania. Komisia informovala aj výrobcov v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“), Nigérii, Brazílii, Turecku, Indonézii a v Thajsku, o ktorých sa uvažovalo ako o možnej analogickej krajine. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a ktoré preukázali, že by malo z osobitných dôvodov dôjsť k ich vypočutiu, boli vypočuté.

(4)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Číne, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie sa v oznámení o začatí konania počítalo s výberom vzorky na stanovenie dumpingu a ujmy podľa článku 17 základného nariadenia. S cieľom môcť rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade, že je potrebná, vzorku vybrať, požiadala Komisia všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Číne, dovozcov a výrobcov z Únie, aby sa jej prihlásili a poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom za obdobie od 1. apríla 2009 do 1. marca 2010, ako sa stanovuje v oznámení o začatí konania. Konzultovalo sa aj s čínskymi orgánmi.

(5)

V rámci výberu vzorky bolo doručených stopäť riadnych odpovedí od vyvážajúcich výrobcov v Číne, na ktorých pripadá 47 % dovozu počas obdobia prešetrovania vymedzeného v odôvodnení 24 uvedenom ďalej. Miera spolupráce sa preto považuje za nízku.

(6)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala Komisia vzorku vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu príslušného výrobku do Únie, ktorý sa dal v rámci danej lehoty primerane prešetriť. Vybranú vzorku tvorili tri skupiny predstavujúce 10 individuálnych výrobcov, na ktorých pripadá 14,4 % celkového objemu dovozu z Číny do Únie a 31,3 % celkového objemu za spolupracujúcich vývozcov počas obdobia prešetrovania. S príslušnými stranami a čínskymi orgánmi sa v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia prekonzultoval výber vzorky. K návrhu vzorky bol doručený celý rad pripomienok. Pri výbere konečnej vzorky sa zohľadnili pripomienky, ktoré sa považovali za vhodné.

(7)

Európska federácia výrobcov keramických obkladačiek potvrdila listom, ktorý poslala Komisii, že všetky navrhovateľské spoločnosti súhlasili s tým, aby sa uvažovalo o ich zaradení do vzorky. Spolu s inými spoločnosťami, ktoré sa prihlásili, boli takto Komisii poskytnuté informácie od 73 výrobcov z Únie.

(8)

V rámci výberu vzorky sa zohľadnila veľká fragmentácia sektora keramických obkladačiek. S cieľom zabezpečiť, aby pri analýze ujmy nedominovali výsledky veľkých spoločností, ale aby sa dostatočne zohľadnila situácia malých spoločností, na ktoré spolu pripadá najväčší podiel výroby v Únii, sa usúdilo, že vo vzorke by mali byť zastúpené všetky segmenty, t. j. malé, stredné aj veľké spoločnosti.

(9)

Na základe objemu ročnej výroby sa rozlišovalo medzi troma segmentmi:

—   segment 1: veľké spoločnosti – objem výroby väčší než 10 miliónov m2,

—   segment 2: stredné spoločnosti – objem výroby od 5 do 10 miliónov m2,

—   segment 3: malé spoločnosti – objem výroby menší než 5 miliónov m2.

(10)

Pri analýze mikroekonomických ukazovateľov sa výsledky spoločností zaradených do vzorky v špecifickom segmente vážili podľa podielu tohto segmentu na celkovej výrobe v Únii (s použitím špecifickej váhy každého segmentu v celom sektore keramických obkladačiek). Podľa informácií zozbieraných v priebehu prešetrovania pripadá na výrobcov každého zo segmentov 1 a 2 približne jedna štvrtina celkovej výroby v Únii a na výrobcov zo segmentu 3 asi polovica celkovej výroby v Únii. Viac ako 350 spoločností patrí do segmentu malých spoločností. Viac ako 40 spoločností patrí do segmentu stredných spoločností a viac ako 20 do segmentu veľkých spoločností.

(11)

Do vzorky bolo zaradených desať spoločností. Po zohľadnení predaja, výroby a geografickej polohy ide o najväčšie spoločnosti v každom z týchto troch segmentov. Jedna spoločnosť zaradená do vzorky patrí do segmentu veľkých spoločností, štyri do segmentu stredných spoločností a päť do segmentu malých spoločností. Vybrané spoločnosti sídlia v šiestich členských štátoch (Taliansko, Španielsko, Poľsko, Portugalsko, Nemecko a Francúzsko), na ktoré spolu pripadá viac ako 90 % celkovej výroby v Únii. Táto vzorka predstavovala 24 % výroby, ktorú spolu vyprodukovali spolupracujúci výrobcovia, a 7 % celkovej výroby v Únii.

(12)

Počas prešetrovania sa jedna spoločnosť z Poľska zaradená do vzorky rozhodla, že už nebude pri prešetrovaní spolupracovať. Komisii sa nepodarilo nájsť žiadneho iného výrobcu so sídlom v Poľsku, ktorý by pri prešetrovaní spolupracoval.

(13)

Napriek zastaveniu spolupráce s poľským výrobcom bola reprezentatívnosť vzorky podľa všetkých kritérií uvedených v odôvodneniach 8 a 10 aj naďalej vysoká. Dospelo sa preto k rozhodnutiu, že v konaní sa môže pokračovať s deviatimi výrobcami z piatich členských štátov zaradenými do vzorky.

(14)

Navrhovatelia v súvislosti so svojimi názvami požiadali o zachovanie dôvernosti. Komisia tejto žiadosti vyhovela.

(15)

Komisii bolo od dovozcov doručených 24 odpovedí. Traja veľkí dovozcovia sa v rámci výberu vzorky vylúčili: dvaja boli prepojení s čínskymi vývozcami a jeden bol prepojený s výrobcom z Únie (v porovnaní s celkovým predajom uvedeného výrobcu je dovoz marginálny).

(16)

Na neprepojených spolupracujúcich dovozcov pripadá asi 6 % celkového dovozu z Číny.

(17)

Do vzorky bolo zaradených sedem spoločností, na ktoré pripadá 95 % dovozu realizovaného neprepojenými spolupracujúcimi spoločnosťami. Jedna z týchto spoločností bola zároveň používateľom príslušného výrobku. Vzorka bola reprezentatívna aj z hľadiska geografického rozloženia. Vzorka sa tým vzťahuje na členské štáty, na ktoré pripadá viac ako 49 % dovozu do Únie, čo svedčí o jej reprezentatívnosti.

(18)

Komisia poslala vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky príslušné formuláre žiadostí, aby vyvážajúcim výrobcom v Číne zaradeným do vzorky umožnila podať žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak majú o ne záujem. Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov požiadala v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia o THZ alebo o IZ, ak by z prešetrovania vyplynulo, že nespĺňa podmienky na THZ. Ostatné skupiny vyvážajúcich výrobcov požiadali iba o IZ.

(19)

Od ôsmich spoločností alebo skupín prepojených spoločností nezaradených do vzorky boli doručené žiadosti o individuálne preskúmanie. Vykonať preskúmanie týchto žiadostí v dočasnej fáze by bolo príliš náročné. Rozhodnutie o tom, či sa vyhovie žiadosti ktorejkoľvek z týchto spoločností o individuálne preskúmanie, sa prijme v konečnej fáze.

(20)

Komisia poslala dotazníky tak vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ako aj vyvážajúcim výrobcom nezaradeným do vzorky, ktorí uviedli svoj úmysel požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, spolupracujúcim neprepojeným dovozcom a všetkým známym používateľom v Únii.

(21)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ôsmich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, deviatich výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od piatich dovozcov, ktorí nie sú prepojení so žiadnym vyvážajúcim výrobcom. Vyjadrenia boli doručené aj od európskeho združenia výrobcov (Cerame-Unie), vnútroštátnych združení výrobcov, dovozcov, združení dovozcov a od používateľov.

(22)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely analýzy THZ/IZ a na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie, a vykonala overovanie v priestoroch deviatich výrobcov z Únie zaradených do vzorky a týchto spoločností:

(23)

Keďže bolo potrebné stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v Číne, ktorým sa možno neudelí THZ, vykonalo sa overovanie na stanovenie normálnej hodnoty na základe údajov z USA ako analogickej krajiny v priestoroch dvoch výrobcov. Títo výrobcovia požiadali v súvislosti so svojou identitou o zachovanie dôvernosti.

(24)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov významných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2007 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(25)

Príslušným výrobkom sú glazúrované a neglazúrované keramické dlaždice a dlažbové kocky, obkladové dosky alebo obkladačky; glazúrovaná a neglazúrovaná keramická mozaika a podobné výrobky, tiež na podložke (ďalej len „keramické obkladačky“ alebo „príslušný výrobok“), ktoré sú v súčasnosti zaradené pod kódy KN 6907 10 00 , 6907 90 20 , 6907 90 80 , 6908 10 00 , 6908 90 11 , 6908 90 20 , 6908 90 31 , 6908 90 51 , 6908 90 91 , 6908 90 93 a 6908 90 99 .

(26)

Keramické obkladačky sa používajú hlavne v stavebníctve na obkladanie vnútorných a vonkajších stien a podláh.

(27)

Jedna strana tvrdila, že výrobok dovážaný z Číny nie je porovnateľný s výrobkom, ktorý sa vyrába vo výrobnom odvetví Únie.

(28)

Treba pripomenúť, že Komisia sa pri porovnávaní cien opierala o typy výrobku odlíšené na základe kontrolných čísel výrobkov (product control numbers, ďalej len „PCN“), pri ktorých sa vychádzalo z ôsmich základných vlastností.

(29)

Predmetná strana predložila svoje argumenty počas vypočutia v prítomnosti úradníka pre vypočutie. Príčinou neporovnateľnosti je podľa týchto argumentov skutočnosť, že technológia, materiál, leštenie a dizajn, ktoré sa používajú pri výrobe obkladačiek v Únii a Číne, sú odlišné. Technologicky vyspelými linkami sa vyrábajú vysokokvalitné obkladačky so sieťotlačou a vo viacerých farbách. Spoločnosť vysvetlila, že pri sieťotlači, rotačnej tlači a atramentovej tlači ide o odlišné technológie tlače.

(30)

Táto strana však napriek žiadostiam o vyjadrenie, v ktorom by sa podrobnejšie opísali všetky tieto aspekty porovnateľnosti výrobkov, ničím nepodložila svoje tvrdenia. Ani argument o zlepšení porovnateľnosti nebol podporený žiadnym dôkazom. Strana okrem toho sama uznala, že typy výrobku, ktoré by sa zahrnuli pridaním štyroch navrhovaných kritérií, by predstavovali iba 0,5 % trhu s obkladačkami. Ako bolo uvedené v správe vypracovanej úradníkom pre vypočutie, v ktorej sa zhrnula pozícia príslušnej spoločnosti, zostávajúcich 99,5 % výrobkov zaradených pod rovnaké PCN bolo podobných.

(31)

Ako už bolo uvedené, strana nepodložila svoje tvrdenie o potrebe zaviesť dodatočné kritériá ani o ich možnom dosahu na ceny. Vzhľadom na zanedbateľný podiel príslušných typov výrobku na trhu a výslovné uznanie tejto strany, že 99,5 % obkladačiek bolo podľa príslušných PCN porovnateľných, sa žiadosť o pridanie dodatočných kritérií k štruktúre PCN musela dočasne zamietnuť.

(32)

Dospelo sa k zisteniu, že príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Číne a na domácom trhu v USA, ktoré sa dočasne považovali za analogickú krajinu, ako aj výrobok, ktorý vyrábajú a predávajú v Únii výrobcovia z Únie, majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti aj rovnaké základné použitia. Dočasne sa preto považujú za podobné podľa článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(33)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v Číne stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, v prípade ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Tieto kritériá sú stručne a len na orientáciu uvedené ďalej v zhrnutej forme:

(34)

Dve skupiny vyvážajúcich výrobcov v Číne požiadali o THZ v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(35)

Zistilo sa, že tieto strany (dvaja výrobcovia; jeden čínsky obchodník a jeden hongkonský obchodník) údajne tvoriace jednu z týchto skupín neboli v skutočnosti prepojené. Za takýchto okolností sa žiadosti týchto dvoch čínskych výrobcov (Becarry Group a Shandong Yadi Ceramics Co. Ltd.) o THZ posudzovali oddelene.

(36)

Pokiaľ ide o ďalšiu skupinu spoločností, t. j. Wonderful Group, ktorú tvoria dve skupiny výrobcov vzájomne prepojené rovnakou vlastniacou holdingovou spoločnosťou, iba jedna z týchto prepojených skupín požiadala o THZ, kým druhá požiadala len o individuálne zaobchádzanie. Keďže o THZ však musia požiadať všetky spoločnosti v rámci tej istej skupiny, ktoré musia spĺňať aj kritériá THZ, táto žiadosť o THZ bola neúplná a preto sa neposudzovala. Tejto skupine sa preto THZ nemohlo udeliť.

(37)

Pri Becarry Group v súvislosti s kritériom 1 z prešetrovania vyplynulo, že výrobca mal vo svojej podnikateľskej licencii uvedené obmedzenie predaja na vývoz, ktoré sa v praxi uplatňovalo. Usúdilo sa preto, že rozhodnutia týkajúce sa predaja sa neprijímali slobodne, ale pod podstatným vplyvom štátu. Pri viacerých spoločnostiach v skupine sa okrem toho nedalo stanoviť, či niekto zaplatil počiatočný kapitál do spoločnosti, a ak áno, o ktorý subjekt išlo. Pokiaľ ide o kritérium 2, ukázalo sa, že v účtovníctve sú viaceré závažné nedostatky, ktoré audítorská správa neuvádzala. Napokon sa v súvislosti s kritériom 3 zistilo, že z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva sa preniesli viaceré deformácie, keďže v účtoch neboli riadne zaznamenané alebo odpísané dôležité aktíva a nebolo možné poskytnúť doklad o zaplatení, ktorým by sa potvrdilo, že spoločnosť zaplatila za svoje právo využívať pôdu.

(38)

V prípade spoločnosti Shandong Yadi Ceramics Co Ltd sa v súvislosti s kritériom 1 zistilo, že spoločnosť nevedela preukázať, či niekto zaplatil do spoločnosti pri jej založení počiatočný kapitál, a ak áno, o ktorý subjekt išlo. Nedalo sa preto vylúčiť, že niektoré finančné prostriedky poskytol štát. Pokiaľ ide o kritérium 2, ukázalo sa, že v účtovných záznamoch sú závažné nedostatky, ktoré audítorská správa neuvádzala, a preto sa účty nepovažovali za preverené v súlade s medzinárodnými účtovnými normami. Napokon sa v súvislosti s kritériom 3 zistilo, že z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva sa preniesli aj viaceré deformácie, keďže nebolo možné poskytnúť doklady o zaplatení, ktorými by sa potvrdilo, že spoločnosť zaplatila za svoje právo využívať pôdu alebo za určité aktíva.

(39)

Komisia oznámila príslušným vyvážajúcim výrobcom, čínskym orgánom a navrhovateľom výsledky zistení týkajúcich sa THZ a vyzvala ich na predloženie pripomienok.

(40)

Po oznámení zistení týkajúcich sa THZ boli od dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorým nebolo udelené THZ, doručené pripomienky. Tieto pripomienky však neviedli k zmene príslušných zistení, keďže v nich išlo iba o snahu vyvrátiť časť zistení a nepredložili sa žiadne ďalšie dôkazy na podporu týchto pripomienok.

(41)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, prípadne stanoví clo pre celú krajinu s výnimkou prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Tieto kritériá sú stručne a len na orientáciu uvedené ďalej:

(42)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, ktorí požiadali o THZ, t. j. Becarry Group a Shandong Yadi Ceramics Co. Ltd., požiadali aj o IZ, ak by im nebolo udelené THZ. Aj Wonderful Group a Xinruncheng Group požiadali o IZ.

(43)

V prípade Becarry Group sa zistilo, že vzhľadom na obmedzenie predaja na vývoz uvedené v odôvodnení 37 nebol predaj voľne určený, a preto sa jej žiadosť o IZ zamietla.

(44)

Zistilo sa, že iní vyvážajúci výrobca spĺňajú podmienky článku 9 ods. 5 základného nariadenia, a preto sa im mohlo udeliť IZ. Na základe dostupných informácií sa takto dočasne stanovilo, že všetky požiadavky na IZ stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia spĺňajú títo čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky:

(45)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(46)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala o svojom úmysle použiť USA ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre Čínu a vyzvala zainteresované strany, aby k tomu predložili pripomienky.

(47)

V tejto súvislosti bol doručený celý rad pripomienok, v ktorých sa ako alternatíva navrhli viaceré iné krajiny, najmä Brazília, Turecko, Nigéria, Thajsko, ako aj Indonézia.

(48)

Komisia sa preto rozhodla požiadať o spoluprácu známych výrobcov v týchto krajinách vrátane USA. Dotazníky však vyplnili iba dvaja výrobcovia príslušného výrobku v USA. Neúplne vyplnený dotazník predložil aj thajský výrobca; jeho výrobný sortiment však aj tak nebol v plnej miere porovnateľný so sortimentom spolupracujúcich čínskych výrobcov.

(49)

Z prešetrovania takisto vyplynulo, že v USA existoval konkurenčný trh príslušného výrobku. Na domácom trhu USA pôsobili viacerí výrobcovia a objem dovozu bol veľký. Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že keramické obkladačky s pôvodom v Číne a USA majú v podstate rovnaké fyzikálne vlastnosti aj použitia a že výrobné procesy sú podobné.

(50)

Uviedol sa argument, že keramické obkladačky vyrobené v USA a v Číne sa dodávajú na odlišné segmenty trhu, keďže trh v USA sa vyznačuje najmä dovozom. Typy výrobku vyrobené v tejto krajine, ktoré by slúžili ako základ na stanovenie normálnej hodnoty, by preto neboli porovnateľné s typmi výrobku, ktoré vyváža Čína do Únie. Z prešetrovania však vyplynulo, že v USA sa vyrába široký sortiment typov výrobku porovnateľných s typmi výrobku, ktoré sa vyrábajú v Číne a ktoré sa z nej vyvážajú, ako sa už uviedlo v odôvodnení 49.

(51)

Uviedol sa aj argument, že USA by na celosvetovom trhu s keramickými obkladačkami zohrávali pomerne malú úlohu. V roku 2009 sa však v tejto krajine vyrobilo približne 600 miliónov m2, čo sa pokladá za významné množstvo. Na porovnanie sa uvádza Čína, najväčší výrobca na svete, ktorá v tom istom období vyrobila 2 miliardy m2.

(52)

Jedna strana argumentovala, že Spojené štáty majú prísne kvalitatívne normy a prakticky vytvorili necolné prekážky brániace čínskemu dovozu. Ako však už bolo uvedené, z vyšetrovania vyplynulo, že objem dovozu z Číny do USA bol veľký a predstavoval hlavný podiel na domácej spotrebe v Spojených štátoch. Argument o vplyve necolných prekážok v USA na dovoz, a tým aj na hospodársku súťaž, sa preto zamietol.

(53)

Údaje, ktoré vo svojej odpovedi predložili dvaja spolupracujúci výrobcovia z USA, boli overené na mieste. Napokon sa vzali do úvahy iba údaje od jedného navštíveného výrobcu, keďže sa zistilo, že ide o spoľahlivé informácie, z ktorých sa mohlo vychádzať pri normálnej hodnote. Zistilo sa, že údaje od druhého navštíveného výrobcu neboli spoľahlivé a nemohli sa použiť, keďže tento výrobca oznámil iba časť svojho domáceho predaja a jeho náklady neboli v úplnom súlade s účtami.

(54)

Dospelo sa preto k dočasnému záveru, že USA je vhodná a primeraná analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(55)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila ďalej uvedeným spôsobom na základe overených informácií doručených od výrobcu v analogickej krajine.

(56)

Zistilo sa, že domáci predaj výrobcu podobného výrobku z USA je z hľadiska objemu reprezentatívny v porovnaní s objemom príslušného výrobku vyvážaného spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami do Únie.

(57)

Zistilo sa, že v období prešetrovania predaj všetkých typov podobného výrobku vyrábaného výrobcom z USA neprepojeným zákazníkom na domácom trhu prebiehal v rámci bežného obchodovania. Vzhľadom na rozdiely v kvalite medzi podobným výrobkom vyrábaným a predávaným v USA a príslušným výrobkom vyvážaným z Číny do Únie sa však pri určitých typoch výrobku považovalo za vhodnejšie vytvoriť normálnu hodnotu, aby bolo možné zohľadniť tieto rozdiely a zabezpečiť spravodlivé porovnanie opísané v odôvodnení 61.

(58)

Normálna hodnota sa vytvorila pridaním predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a zisku k výrobným nákladom výrobcu z USA. V súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa sumy PVA a zisku stanovili na základe skutočných údajov, ktoré výrobca z USA zaznamenal pri výrobe podobného výrobku a jeho predaji v rámci bežného obchodovania.

(59)

Pri vývozných cenách pre čínskych vývozcov zaradených do vzorky sa vychádzalo z vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných prvému nezávislému zákazníkovi. Ak došlo k predaju prostredníctvom prepojeného dovozcu v Únii, ceny sa vytvorili podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy za všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Pri ziskovom rozpätí sa použil zisk realizovaný neprepojeným dovozcom príslušného výrobku, keďže skutočný zisk prepojeného dovozcu sa vzhľadom na vzťah medzi vyvážajúcim výrobcom a prepojeným dovozcom nepokladal za spoľahlivý.

(60)

Dumpingové rozpätia sa stanovili porovnaním individuálnych vývozných cien zo závodu týkajúcich sa vývozcov zaradených do vzorky s domácimi predajnými cenami, prípadne s vytvorenou normálnou hodnotou.

(61)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav riadne zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Normálna hodnota sa upravila pri rozdieloch v základných vlastnostiach – najmä vzhľadom na označenie OEM (original equipment manufacturer, výrobca pôvodného zariadenia), ako aj pri rozdieloch v kvalite určitých typov nevyrábaných analogickým výrobcom z krajiny – v prípade nižších nákladov týkajúcich sa neporcelánových obkladačiek. Vo všetkých prípadoch, o ktorých sa zistilo, že sú oprávnené, presné a podložené overenými dôkazmi, boli vykonané prípadné ďalšie úpravy týkajúce sa zaoceánskej prepravy, poistenia, manipulácie a pomocných nákladov, balenia, úveru, bankových poplatkov a provízií.

(62)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorým bolo udelené IZ, stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty stanovenej pre analogickú krajinu s váženou priemernou vývoznou cenou každej spoločnosti za príslušný výrobok vyvážaný do Únie, ako sa už uviedlo.

(63)

Dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú na základe toho takéto:

(64)

Dumpingové rozpätie pre ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Číne, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo ako vážený priemer dumpingových rozpätí pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

(65)

Aj dumpingové rozpätie pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Číne zaradeného do vzorky, ktorému však nebolo udelené IZ (Heyuan Becarry Ceramics Co. Ltd), sa vypočítalo spôsobom už opísaným v odôvodnení 64.

(66)

Na stanovenie dumpingového rozpätia pre celú krajinu uplatniteľného na všetkých ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Číne sa použilo najvyššie zistené dumpingové rozpätie pre reprezentatívny typ výrobku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(67)

Dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätie na základe vzorky a úroveň dumpingu pre celú krajinu vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú na základe toho takéto:

(68)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 8, odvetvie výroby keramických obkladačiek v Únii sa vyznačuje veľkou fragmentáciou. Keramické obkladačky vyrába viac ako 500 výrobcov.

(69)

Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Únie bolo rozčlenené na tri segmenty: malé, stredné a veľké spoločnosti. Malé spoločnosti tvoria polovicu celkovej výroby v Únii.

(70)

Odhaduje sa, že údaje, ktoré poskytli vnútroštátne a európske združenia, sa vzťahujú na približne 75 % výroby v Únii. Tieto údaje sa skontrolovali porovnaním s údajmi, ktoré poskytli individuálni výrobcovia a vnútroštátne združenia, ale aj so štatistickými zdrojmi, ku ktorým napríklad patrí Prodcom. Objem a hodnota zostávajúcej výroby sa extrapolovala na základe tých istých zdrojov informácií. Na tomto základe sa zistilo, že v OP celková výroba v Únii predstavovala 895 miliónov m2. Všetci výrobcovia Únie (na ktorých pripadá celková výroba Únie) tvoria podľa článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia výrobné odvetvie Únie a budú sa ďalej uvádzať len ako „výrobné odvetvie Únie“.

(71)

Spotreba v Únii sa stanovila pridaním dovozu na základe údajov z Eurostatu k predaju výrobcov z Únie na trhu Únie. Údaje týkajúce sa celkového predaja príslušného výrobku v Únii vychádzali z overených údajov, ktoré poskytli vnútroštátne aj európske združenia výrobcov. Pri extrapoláciách sa vychádzalo z údajov od združení a z Prodcom údajov, aby sa dospelo k celkovému predaju v Únii.

(72)

V priebehu posudzovaného obdobia, t. j. od roka 2007 do OP, sa spotreba v Únii o 29 % zmenšila, pričom k najvýraznejšiemu poklesu o 13 % došlo od roka 2007 do roka 2008. V OP sa spotreba v porovnaní s rokom 2009 zmenšila o 8 %.

Tabuľka 1

Spotreba

(73)

Vývoj objemu a priemerných cien dovozu z Číny a jeho podielu na trhu je uvedený ďalej. Nasledujúce trendy množstva a cien vyplývajú z údajov od Eurostatu.

Tabuľka 2

Dovoz z Číny

(74)

Objem celkového dovozu z Číny sa v posudzovanom období zmenšil o 3 % a počas OP predstavoval okolo 66 miliónov m2. Takýto klesajúci trend je v súlade s klesajúcim trendom spotreby, je však oveľa menej výrazný a došlo k nemu od roka 2007 do roka 2009. Od roka 2009 do OP vzrástol objem dovozu z Číny o 6 %. Aj keď sa analyzuje z hľadiska celého posudzovaného obdobia, podiel čínskeho dovozu na trhu sa zvýšil o 35 %, t. j. zo 4,8 % v roku 2007 na 6,5 % v OP.

(75)

Ceny čínskeho dovozu sa počas posudzovaného obdobia znížili o 4 % zo 4,7 EUR/m2 na 4,5 EUR/m2.

(76)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa pri každom type výrobku porovnávali vážené priemerné predajné ceny výrobcov z Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie upravené na úroveň cien zo závodu so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu z Číny pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie stanovenými na základe cien CIF s vhodnými úpravami zohľadňujúcimi existujúce clo, náklady po dovoze a úroveň obchodu.

(77)

Z porovnania vyplýva, že počas OP sa dovážaný príslušný výrobok predával v Únii za ceny, ktoré boli nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie. Úroveň podhodnotenia vyjadrená ako percentuálny podiel cien uvedených na druhom mieste dosahovala 44 % až 57 %. Pri výpočtoch sa vychádzalo z údajov, ktoré predložili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a vyvážajúci výrobcovia z Číny zaradení do vzorky.

(78)

V ďalšej tabuľke sa uvádza objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia. Tieto trendy množstva a cien vyplývajú z údajov od Eurostatu.

Tabuľka 3

Dovoz z iných tretích krajín

(79)

Dovoz z tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia znížil o 40 %. Podiel tohto dovozu na trhu tým klesol o 14 % zo 6,2 % na 5,3 %.

(80)

Malo by sa poznamenať, že priemerné ceny dovozu z iných tretích krajín sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 22 %, čím zostali na konzistentne vyššej úrovni než priemerná predajná cena čínskeho predaja na vývoz (o 19 % počas OP).

(81)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(82)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast a veľkosť dumpingových rozpätí) sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Pri posudzovaní sa vychádzalo z informácií poskytnutých európskymi a vnútroštátnymi združeniami, ktoré sa skontrolovali porovnaním s údajmi od výrobcov a z dostupných oficiálnych štatistík.

(83)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (priemerné jednotkové ceny, zamestnanosť, mzdy, produktivita, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál) sa vykonala na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri posudzovaní sa vychádzalo z ich informácií, ktoré sa riadne overili.

(84)

Výroba výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia, keď došlo k jej poklesu o 32 %, podstatne zmenšila. Jej celkové zníženie (v priebehu posudzovaného obdobia) je odrazom podstatného poklesu spotreby (v priebehu posudzovaného obdobia o 29 %, pozri odôvodnenie 72). Vyvíjala sa však podľa iného trendu. V období od roka 2007 do roka 2008 sa zmenšila o 32 %, pričom k najprudkejšiemu poklesu o 23 % došlo od roka 2008 do roka 2009. Od roka 2009 do OP sa potom stabilizovala.

Tabuľka 4

Celková výroba v Únii

(85)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa od roka 2007 do roka 2008 znížila o 5 % a od roka 2008 do OP o 2 %. Z výsledného využitia kapacity vyplýva celkové zníženie o 27 % od roka 2007 do OP.

Tabuľka 5

Výrobná kapacita a využitie kapacity

(86)

V súlade s vývojom objemu výroby sa predaj výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom na trhu Únie znižoval s intenzitou, ktorá je porovnateľná s mierou znižovania spotreby, t. j. o 30 % v posudzovanom období. Trend predaja vo výrobnom odvetví Únie bol z hľadiska úbytku oproti predchádzajúcemu roku podobný ako pri spotrebe.

Tabuľka 6

Objem predaja neprepojeným zákazníkom

(87)

Podiel na trhu pripadajúci na výrobné odvetvie Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 1 percentuálny bod.

Tabuľka 7

Podiel Únie na trhu

(88)

Od roka 2007 do roka 2008 sa zamestnanosť znížila o 11 %. V posudzovanom období klesla o 16 %.

Tabuľka 8

Zamestnanosť

(89)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako produkcia na zamestnanú osobu na rok, zostala medzi rokom 2007 a 2008 stabilná. Od roku 2008 do OP však nastal v súvislosti s poklesom výroby pokles produktivity o 19 %.

Tabuľka 9

Produktivita

(90)

Dumpingové rozpätia sa špecifikujú skôr v texte v oddiele o dumpingu. Všetky stanovené rozpätia sú značne nad úrovňou de minimis. Navyše, s ohľadom na objem a cenu dumpingových dovozov sa dosah skutočného dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(91)

Analýza mikroekonomických prvkov (zásoby, predajné ceny, peňažné toky, ziskovosť a návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál, investície a mzdy) sa vykonala pre jednotlivé spoločnosti, to znamená, na úrovni tých výrobcov z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky.

(92)

Pokiaľ ide o niektoré mikroekonomické ukazovatele (predajné ceny, výrobné náklady, ziskovosť a návratnosť investícií, t. j. ukazovatele vyjadrené v iných než absolútnych hodnotách, t. j. len hodnoty vyjadrené v percentách), výsledky spoločností zaradených do vzorky v špecifickom segmente sa vážili podľa podielu tohto segmentu na celkovej výrobe v Únii (s použitím špecifickej váhy každého segmentu v celom sektore keramických obkladačiek – 52 % pre malé spoločnosti, 24 % pre stredné a 24 % pre veľké spoločnosti). Preto bolo zabezpečené, že analýze ujmy nedominovali výsledky veľkých spoločností, ale že sa dostatočne zohľadnila situácia malých spoločností, na ktoré spolu pripadá najväčší podiel výroby v Únii.

(93)

Hoci úroveň konečného stavu zásob výrobného odvetvia Únie sa v absolútnom ponímaní v posudzovanom období znížila o 14 %, pri vyjadrení v percentuálnom podieli na výrobe došlo k podstatnému nárastu (o 37 %).

Tabuľka 10

(94)

Zvýšenie zásob je významný faktor ujmy. Spoločnosti v tomto sektore zvyčajne udržiavajú svoje zásoby v objeme, ktorý zodpovedá trom mesiacom výroby, ale tlak čínskych dumpingových dovozov ich prinútil zvýšiť stav zásob na objem zodpovedajúci až šiestim mesiacom výroby. Skutočne bol zaznamenaný rovnomerný a neprerušený ročný nárast zásob zo 43 % v roku 2007 na 59 % v OP.

(95)

Vysvetlením pre tento nárast zásob je skutočnosť, že čínski vyvážajúci výrobcovia sa sústredili na predaj veľkých skupín homogénneho výrobku, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie ponúkalo oveľa väčšiu škálu výrobkov z hľadiska ich druhu, farby, veľkosti. Aby bolo možné reagovať vo veľmi krátkom čase na veľmi špecifické objednávky, výrobné odvetvie Únie muselo zvýšiť zásoby.

(96)

Jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 10 %.

Tabuľka 11

Jednotková cena na trhu EÚ

(97)

Zvýšenie cien bolo spôsobené rôznymi faktormi. V prvom rade bolo potrebné kompenzovať zvýšenie výrobných nákladov, ktoré sa v tom istom období zvýšili o 14 % (pozri odôvodnenie 106). Zvýšenie cien bolo ďalej spôsobené zvýšením zásob (pozri predtým uvedené odôvodnenie 95) a zmenami v škále výrobkov, ktorú ponúkalo výrobné odvetvie Únie. Dovozy z Číny sa sústreďovali na veľké skupiny homogénneho výrobku. Výrobné odvetvie Únie sa tak muselo sústrediť na malé skupiny príslušného výrobku, keďže dopyt bol viac fragmentovaný, pretože pozostával z menších množstiev a väčšej škály, pokiaľ ide o druh, farbu a veľkosť.

(98)

Napriek zvýšeniu jednotkových cien však výrobné odvetvie Únie nedosiahlo cieľový zisk. Sektor malých spoločností vytváral v skutočnosti stratu.

(99)

Vývoj cien dovozov z Číny sa uvádza v odôvodnení 75. Ako je možné vidieť, tieto ceny sledovali trend odlišný od trendu výrobného odvetvia Únie a boli po celú dobu nižšie. Počas OP boli čínske ceny na polovičnej úrovni cien výrobného odvetvia Únie.

(100)

Ako už bolo uvedené, zvýšenie výrobných nákladov bolo vyšie než zvýšenie predajných cien. Pri zvýšení nákladov v posudzovanom období o 14 % dokázalo výrobné odvetvie Únie zvýšiť svoje ceny len o 9 %. Ziskovosť klesla z 3,9 % v roku 2007 na 0,4 % v OP. Výrobné odvetvie dosiahlo najnižší zisk v roku 2009, keď nebolo schopné pokryť svoje náklady a skončilo so stratou 1,2 %. Z troch segmentov bol najviac zasiahnutý segment malých spoločností, ktorý zaznamenáva stratu od roku 2008. Veľké a stredné spoločnosti, napriek podstatnému poklesu ziskovosti, dokázali realizovať predaj na úrovni malého, hoci nie udržateľného zisku.

(101)

Zisky dosiahnuté veľkými a strednými spoločnosťami nie je možné zverejniť z dôvodov zachovania tajomstva. V segmente veľkých spoločností sa výpočet zisku zakladal na údajoch jednej spoločnosti, zatiaľ čo zverejnenie výsledkov stredných spoločností by umožnilo iným spoločnostiam vypočítať zisk iných segmentov, pretože celkové vážené zisky sú známe.

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, NI, investície a mzdy

(102)

Trend peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať svoje činnosti, zostal počas posudzovaného obdobia pozitívny. Od roku 2007 do OP sa však peňažný tok znížil približne o 54 %.

(103)

Návratnosť investícií počas celého posudzovaného obdobia v zásade kopírovala trend ziskovosti.

(104)

V období od roku 2007 do OP sa ročný tok investícií do príslušného výrobku realizovaných výrobným odvetvím Únie znížil o 28%.

(105)

Medzi rokom 2007 a OP priemerná mzda na zamestnanca klesla o 4 %.

(106)

Ako už bolo uvedené, výrobné náklady sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 14 %. Toto zvýšenie bolo spôsobené zvýšením zásob (pozri predtým uvedené odôvodnenie 95) a zmenami v škále výrobkov, ktorú ponúkalo výrobné odvetvie Únie (väčšia škála výrobkov, pokiaľ ide o ich druh, farbu a veľkosť), zatiaľ čo dovoz z Číny sa sústreďoval na veľké skupiny homogénneho výrobku. Výrobné odvetvie Únie muselo zvýšiť zásoby, aby bolo schopné reagovať v krátkom čase na veľmi špecifické objednávky a tiež musí ponúkať väčšiu škálu výrobku.

(107)

Prešetrovaním sa zistilo, že ukazovatele ujmy, akými sú objem výroby, využitie kapacity, predaj neprepojeným zákazníkom a zamestnanosť, sa v priebehu posudzovaného obdobia zhoršili. Hoci nie je možné nebrať do úvahy postihnutie výrobného odvetvia Únie negatívnym vývojom spotreby, treba poznamenať, že dovoz z Číny dokázal prostredníctvom tlaku na ceny zvýšiť svoj podiel na trhu.

(108)

Počas posudzovaného obdobia sa uvedený vývoj výrazne premietol do ukazovateľov ujmy súvisiacich s finančnou výkonnosťou výrobcov z Únie, ako napríklad ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok. Významným faktorom ujmy je podstatné zvýšenie zásob (o 37 %) v priebehu posudzovaného obdobia. Vysvetlením pre toto zvýšenie zásob je skutočnosť, že čínski vyvážajúci výrobcovia sa sústredili na predaj veľkých skupín homogénneho výrobku, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie ponúkalo oveľa väčšiu škálu výrobkov z hľadiska ich druhu, farby, veľkosti. Výrobné odvetvie Únie muselo zvýšiť svoje zásoby, aby bolo schopné reagovať v krátkom čase na veľmi špecifické objednávky a ponúkať väčšiu škálu výrobkov.

(109)

Hoci sa v priebehu posudzovaného obdobia predajné ceny výrobného odvetvia Únie zvýšili, je to spôsobené hlavne zvýšením výrobných nákladov. Ziskovosť sa celkovo počas posudzovaného obdobia zhoršila. Segment malých spoločností, ktorý tvoril polovicu výrobného odvetvia Únie, v skutočnosti dosahoval od roku 2008 stratu. Preto dokonca aj napriek zvýšeniu predajných cien nebolo výrobné odvetvie schopné dosiahnuť dostatočný zisk. Výrobné odvetvie nebolo schopné zvýšiť svoje predajné ceny na takú úroveň, ktorou by sa zabezpečili miery ziskovosti potrebné pre dlhodobú životaschopnosť.

(110)

Analýza trendov vývoja cien opierajúca sa o číselné údaje Eurostatu preukázala, že cenový rozdiel medzi dumpingovým dovozom z Číny a cenami výrobného odvetvia Únie sa zvýšil z približne 40 % v roku 2007 a 2008 na približne 50 % v roku 2009 a OP.

(111)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(112)

Podľa článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa posudzovalo, či značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil dumpingový dovoz z príslušnej krajiny. Okrem toho sa posudzovali aj ďalšie známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že ujma, ktorú tieto faktory spôsobili, sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(113)

Zvyšujúci sa podiel čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu počas posudzovaného obdobia sa časovo zhodoval s poklesom ziskov výrobného odvetvia Únie a s podstatným zvýšením jeho zásob.

(114)

Tiež sa to zhodovalo s poklesom spotreby v Únii. Zatiaľ čo však objem dovozu z Číny v súlade so zmenšujúcou sa spotrebou (aj keď nie tým istým tempom – spotreba sa v tom istom období zmenšila o 23 percentuálnych bodov) poklesol o 9 percentuálnych bodov medzi rokmi 2007 a 2009, od roku 2007 sa čínsky podiel na trhu bez prerušenia zvyšoval. Navyše medzi rokom 2009 a OP, napriek ďalšiemu poklesu spotreby o 6 percentuálnych bodov, sa dovoz z Číny zvýšil o 6 percentuálnych bodov.

(115)

Cenový rozdiel (vychádzajúci z priemerných číselných údajov Eurostatu) medzi dovozom z Číny a cenami výrobného odvetvia Únie bol počas celého posudzovaného obdobia veľmi významný. Skutočnosť, že už v roku 2007 predstavoval viac ako 40 % naznačuje, že cenová stratégia čínskych vyvážajúcich výrobcov sa začala realizovať ešte pred hospodárskou krízou. Takisto platí, že tento rozdiel sa po kríze zvýšil, keď v OP dosiahol 50 %.

(116)

Zvyšujúci sa podiel dovozu z Číny na trhu sa spolu so znižujúcimi sa cenami a zvyšujúcim sa cenovým rozdielom medzi cenami Únie a čínskymi cenami časovo zhodoval so zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie.

(117)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z tretích krajín iných ako Čína znížil o 40 %. V tom istom období došlo aj k miernemu poklesu podielu dovozu z týchto krajín na trhu (približne 1 %). Zatiaľ čo ceny dovozu z týchto krajín boli v roku 2007 porovnateľné s čínskymi cenami, cenový rozdiel sa zvýšil na 18 % v roku 2009 a na 16 % v OP.

(118)

Turecko je v OP druhý najväčší vývozca do Únie s trhovým podielom 3 %. Tento trhový podiel zostal v posudzovanom období stabilný (mierne sa znížil o 0,4 %). Objem dovozu z Turecka sa posudzovanom období znížil o 37 %. Hoci ceny dovozu z Turecka boli pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie (o približne 40 % v posudzovanom období), rozdiel v cenách dovozu z Turecka, po zvýšení tureckých cien o 22 %, a dovozu z Číny sa zvýšil na 16 % v roku 2009 a OP. Z týchto dôvodov nie je možné vylúčiť, že dovoz z tretích krajín iných ako Čína mohol vo veľmi limitovanej miere prispieť k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tieto dôvody však nie sú dostatočné na to, aby sa vyvrátila zistená príčinná súvislosť s dumpingovým dovozom z Číny.

(119)

Výrobné odvetvie obkladačiek v Únii charakterizuje vysoká fragmentácia. Z dôvodu konsolidačného procesu prebiehajúceho dve desaťročia sa však celkový počet spoločností počas posudzovaného obdobia znížil. Najdôležitejšie však je, že prešetrovanie preukázalo, že v členských štátoch s najväčším podielom výroby, kde je zároveň aj viac zjavná fragmentácia, spoločnosti vykonávajú svoju činnosť v zoskupeniach. Táto štruktúra zaručuje hospodárne rozdelenie zdrojov. Fragmentácia v skutočnosti umožňuje veľkým spoločnostiam udeľovať zákazky na výrobu určitých druhov výrobkov (pokiaľ ide o ich farbu, veľkosť atď.) malým spoločnostiam.S pomocou malých spoločností je výrobné odvetvie schopné v krátkom čase dodávať mnohé druhy výrobkov. To nadobudlo osobitnú dôležitosť v súvislosti s čínskou konkurenciou, ktorá predáva veľké skupiny homogénneho výrobku a ktorá nedáva priestor pre pružnosť v oblasti dizajnu, farieb atď. Za týchto okolností nie je možné zistiť príčinnú súvislosť medzi fragmentáciou a zhoršením situácie výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období.

(120)

Prešetrovanie preukázalo, že hospodárska kríza mala nepochybne vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie.

(121)

Tento vplyv súvisel hlavne s poklesom v odvetví stavebníctva, ktorý sa odrazil v znižujúcej sa spotrebe keramických obkladačiek. Vo všeobecnosti poklesla celková stavebná činnosť v EÚ v roku 2009 o 7,5 % (3). Presnejšia charakteristika vplyvu všeobecnej hospodárskej klímy na stavebný priemysel je odlišná podľa toho, o ktorý konkrétny segment v rámci tohto odvetvia ide (4). Pokles v stavebnej činosti v roku 2009 bol vo veľkej miere sústredený do segmentov výstavby nových domov a súkromných budov neslúžiacich na bývanie. Naproti tomu stavebné inžinierstvo bolo postihnuté menej a segment stavebného odvetvia, ktorý predstavujú verejné budovy neslúžiace na bývanie, v roku 2009 dokonca zaznamenal nárast o 1,1 %. Podľa Európskej federácie stavebného priemyslu odrážajú tieto trendy opatrenia vlád na udržanie alebo dokonca zvýšenie výdavkov na verejné budovy a infraštruktúru, pričom sú súčasťou stimulačných balíčkov v jednotlivých štátoch. Podobne daňové stimuly v prospech energeticky úsporných riešení zmiernili dopad hospodárskeho poklesu na činnosti v oblasti renovácií a údržby.

(122)

Uvedené trendy mali pozitívny účinok na segmenty renovácií a údržby (pozitívne dôsledky pre výrobu, predaj a ziskovosť konečných článkov odvetvia, keďže ziskové rozpätie je vyššie v segmente malopredaja). V každom prípade boli tieto segmenty menej postihnuté hospodárskym poklesom.

(123)

Nasledovná analýza preukazuje, že hoci hospodársky pokles mohol mať vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, značná ujma, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, bola skutočne spôsobená dumpingovým dovozom z Číny.

(124)

Po prvé, prešetrovanie ukázalo, že v OP sa stavebný priemysel začal zotavovať z následkov hospodárskeho poklesu, zatiaľ čo ukazovatele výrobného odvetvia Únie naďalej ukazovali trend poklesu.

(125)

Po druhé, dôležitým prvkom je vývoj zásob, ktorý v danom prípade slúži ako významný ukazovateľ ujmy (pozri predtým uvedené odôvodnenie 93). Bolo zaznamenané pomerne neprerušené ročné zvyšovanie zásob. Tento druh rovnomerného a neprerušeného zvyšovania naznačuje, že výrobné odvetvie Únie bolo v skutočnosti hlavne pod neprestajným tlakom čínskych vyvážajúcich výrobcov. Ak by sa zvýšenie zásob malo pripísať hospodárskemu poklesu, bolo by pravdepodobne zaznamenané podstatné zvýšenie skôr v rokoch krízy než neprerušený trend počas celého posudzovaného obdobia.

(126)

A napokon, analýza číselných údajov ziskovosti, osobitne malých spoločností, ktoré predstavovali takmer 50 % výroby Únie počas OP, preukázala, že tieto spoločnosti dosiahli len veľmi malý zisk 0,3 % ešte v roku 2007 a od vtedy zaznamenávali stratu. To naznačuje, že ich situácia sa začala zhoršovať už pred krízou.

(127)

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami sa za hlavný dôvod zhoršenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie považuje dumpingový dovoz z Číny. Dokonca aj keď hospodárska kríza, a z nej vyplývajúci oslabený dopyt, mohla prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, jej vplyv nebol taký, aby sa vyvrátila zistená príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou škodou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(128)

Jeden dovozca tvrdil, že hlavnou príčinou ujmy bol predaj za nízke ceny realizovaný poľskými výrobcami obkladačiek. Tu treba poznamenať, že analýza ujmy by mala byť vykonaná na úrovni výrobného odvetvia Únie ako celku a nie vo vzťahu ku časti tohto výrobného odvetvia. Komisia však napriek tomu analyzovala na základe dostupných informácií (pripomíname, že poľská spoločnosť zaradená do vzorky sa rozhodla ukončiť svoju spoluprácu a žiadna ďalšia poľská spoločnosť so spoluprácou nesúhlasila) situáciu na poľskom trhu.

(129)

Po prvé, zistilo sa, že z hľadiska objemu predstavoval počas OP poľský predaj na zvyšku trhu Únie podiel na trhu menší ako 3 %.

(130)

Po druhé, ak by poľské spoločnosti spolupracovali pri prešetrovaní a ich ceny by boli zohľadnené v analýze predaja za znížené ceny, malo by to veľmi obmedzenú váhu pri výpočte celkového predaja za nižšiu cenu. Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany poľskej spoločnosti podrobné cenové informácie prostredníctvom čísla kódu výrobku neboli dostupné. Ale dokonca aj pri použití metódy „maximálneho vplyvu“, predpokladajúc, že do výpočtu by bol zahrnutý celý poľský predaj, by to malo len okrajový vplyv a nezmenilo by to celkový obraz vzhľadom na relatívne malý objem predaja (5).

(131)

Z týchto skutočností vyplýva záver, že vplyv poľského predaja na ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je obmedzený, ak vôbec nejaký.

(132)

Ďalšie tvrdenie o tom, že ujmu si spôsobilo samotné výrobné odvetvie Únie, uvádzalo, že niektorí výrobcovia z Únie doplnili svoje katalógy dovezenými čínskymi obkladačkami a následne ich predávali pod svojou vlastnou značkou. Toto tvrdenie však nebolo opodstatnené a navyše z dôkazov získaných v priebehu prešetrovania vyplynulo, že tento dovoz bol okrajový. Preto nie je možné vyvodiť záver, že tento dovoz realizovaný výrobcami EÚ prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(133)

Ako jeden zo známych faktorov iných ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, sa takisto skúmala vývozná výkonnosť, aby sa zabezpečilo, že možná ujma zapríčinená týmito faktormi nebude pripísaná dumpingovému dovozu. Z analýzy údajov Eurostatu naozaj vyplynulo, že vývoz z Únie poklesol o 44 %. Ceny tohto vývozu sa však zvýšili o 32 %. V prípade spolupracujúcich výrobcov zaradených do vzorky bol tento pokles menej výrazný (o 24 %). Z prešetrovania tiež vyplýva, že podiel vývozu na celkovom predaji výrobného odvetvia Únie vyjadrený v percentách vzrástol zo 17 % v roku 2007 na 19 % v roku 2009. Ďalej, dokonca aj keď došlo k poklesu objemu vývozu pripadajúceho na spolupracujúcich výrobcov z Únie, tento pokles bol menej výrazný, ako pokles v predaji na trhu Únie (o 24 % v prípade vývozu v porovnaní s poklesom o 30 % v prípade predaja v Únii). Usudzuje sa preto, že poklesom objemu vývozu nemožno vysvetliť úroveň ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(134)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že vývozná výkonnosť Únie neprispela k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(135)

Preto bol prijatý záver, že existuje príčinná súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvia Únie, a dumpingovým dovozom z Číny. Hospodárska kríza a dovoz z tretích krajín iných ako Čína mali vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, ale tento vplyv nebol taký, aby sa ním vyvrátila príčinná súvislosť zistená medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(136)

Na základe uvedenej analýzy účinkov všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie sa preto predbežne dospelo k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(137)

Zo strany Európskeho združenia (Cerame-Unie) a veľkých združení výrobcov v jednotlivých štátoch bola poskytnutá vysoká miera spolupráce a pomoci. Okrem toho, žiadny z výrobcov z Únie nevyjadril odmietavý postoj k začatiu prešetrovania alebo zavedeniu opatrení. To naznačuje, že zavedenie opatrení je zreteľne v záujme výrobcov EÚ.

(138)

Prešetrovanie preukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v dôsledku účinkov dumpingového dovozu, ktorý sa predáva za nižšie ceny než ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 76 a nasledujúcich.

(139)

Dá sa očakávať, že výrobné odvetvie Únie bude mať prospech z opatrení, ktoré by pravdepodobne zabránili ďalšiemu prílevu dumpingového dovozu s nízkou cenou.

(140)

Ak by sa nezaviedli opatrenia, dalo by sa očakávať, že nárast dovozu keramických obkladačiek za dumpingovú nízku cenu by ďalej pokračoval, prípadne by sa ešte zvýšil. Účinok nadol stlačených predajných cien dumpingového dovozu z Číny by ďalej znižoval predajné ceny a zisky výrobcov z Únie.

(141)

Keďže finančná situácia a ziskovosť výrobného odvetvia Únie nie je dosť silná, aby vydržala ďalší cenový tlak dumpingového dovozu, ktorý sa predáva za výrazne nižšie ceny než sú ceny výrobného odvetvia Únie, veľmi pravdepodobne by to viedlo k postupnému zániku veľkého počtu, ak nie všetkých, výrobcov z Únie.

(142)

Spolupráca neprepojených dovozcov a používateľov predstavovala celkovo okolo 6 % celkového objemu dovozu z Číny. Pri výbere vzorky dovozcov (pozri odôvodnenie 15) bolo vybraných sedem neprepojených dovozcov (jeden bol používateľ). Títo predstavovali okolo 5 % celkového dovozu z Číny. Spolupracujúci dovozcovia obchodovali hlavne s obkladačkami, s výnimkou jedného dovozcu, pre ktorého obchodovanie s obkladačkami tvorilo len malú časť jeho celkovej činnosti. V prípade týchto spolupracujúcich dovozcov bol podiel dovozu z Číny na ich celkovom predaji veľmi významný (viac ako 3/4). Hoci sa zdá, že existuje rozpätie na pohltenie cenového zvýšenia čínskeho dovozu, z dôvodu, že prirážka dovozcov na tento dovoz je okolo 50 %, zvyčajne hlásia zisk okolo 5 %.

(143)

V dôsledku toho, z jednoduchého pohľadu nákladov, ak by sa zaviedli opatrenia, s najväčšou pravdepodobnosťou by mali vplyv na hospodárske výsledky dovozcov.

(144)

Prešetrovanie však odhalilo, že pre dovozcov a používateľov existuje možnosť preorientovať sa na výrobky pochádzajúce z tretích krajín alebo z Únie. Táto zmena môže nastať celkom ľahko, pretože výrobok, v súvislosti s ktorým prebieha prešetrovanie, sa vyrába v niekoľkých krajinách, tak v Únii ako aj mimo nej (Turecko, Spojené arabské emiráty, Egypt, juhovýchodná Ázia, Brazília a inde).

(145)

Jeden dovozca sa vyjadril, že po začatí prešetrovania sa pokúsil zmeniť svojich dodávateľov, ale nepodarilo sa mu to. Na druhej strane iný dovozca sa vyjadril, že sa o to isté pokúšal už v čase začatia prešetrovania a že sa mu to podarilo. Tretí dovozca sa vyjadril, že takým krokom sa rozšíri jeho portfólio na iných ako čínskych výrobcov a že také rozšírenie sa uskutoční ľahko.

(146)

Na základe týchto skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že zavedenie opatrení nebude brániť dovozcom z Únie nakupovať podobné výrobky z iných zdrojov. Ďalej, cieľom antidumpingového cla nie je zablokovať konkrétne toky obchodovania, ale obnoviť rovnaké podmienky a pôsobiť proti nekalým obchodným postupom.

(147)

Napokon, pomerne nízka úroveň spolupráce neprepojených dovozcov by mohla naznačovať, že zavedenie opatrení by nemalo na ich činnosť výrazný vplyv.

(148)

Komisia oslovila dve veľké združenia používateľov z Únie.

(149)

Sektor stavebníctva (zastúpený Európskou federáciou stavebného priemyslu) sa rozhodol nespolupracovať aktívne pri prešetrovaní. Na prvú žiadosť Komisie o poskytnutie informácií odpovedal, ale následne, vzhľadom na nezáujem svojich členov, prestal spolupracovať.

(150)

Táto nízka úroveň spolupráce zo strany používateľov by mohla naznačovať, že tento sektor sa neopiera vo veľkej miere o dovoz z Číny, alebo že opatrenia by sa ho významne negatívne nedotkli. Uvedené platí najmä pre sektor stavebníctva, v ktorom, podľa vyjadrenia samotných výrobcov počas kontrolných návštev, majú keramické obkladačky okrajový vplyv na konečné náklady. Taký záver by sa zdal odôvodnený, vzhľadom na náklady na iný materiál používaný v nových stavbách a pri renováciách. Ako tiež bolo uvedené skôr, zmena zdrojov dodávok sa dá vykonať relatívne ľahko.

(151)

Združenie EDRA (The European Do-It-Yourself Association) oslovilo v mene svojich členov Komisiu. Toto združenie predložilo svoje pripomienky na začiatku prešetrovania, pričom v nich tvrdilo, že clo povedie ku zvýšeniu spotrebiteľských cien a preorientovanie sa na iné zdroje dodávok spôsobí vysoké náklady pre distribútorov aj zákazníkov. Tieto tvrdenia však neboli podložené.

(152)

Komisia oslovila jedno združenie spotrebiteľov, ktoré v odpovedi uviedlo, že nemá záujem o spoluprácu. Žiadne iné združenia spotrebiteľov sa neprihlásili.

(153)

Vplyv antidumpingového cla na spotrebiteľov by bol pravdepodobne obmedzený, keďže prirážka uplatňovaná distribútormi je zvyčajne veľmi vysoká. Dokonca aj v prípade cenového zvýšenia by antidumpingové clá mali obmedzený vplyv na spotrebiteľov, vzhľadom na skutočnosť, že zvýšenie nákladov by bolo v rozmedzí od 1,5 EUR do 3 EUR za m2 (vychádzajúc z priemernej ceny dovozu z Číny v OP vo výške 4,5 EUR). Jednotliví spotrebitelia nakupujú obmedzené množstvá obkladačiek a nie príliš často. Popri tom by krátkodobé zvýšenie cien mohlo mať pozitívne dlhodobé účinky pre spotrebiteľov z hľadiska zabezpečenia konkurencie na trhu. Dlhodobá nedostatočná konkurencia by mohla viesť k ešte väčšiemu zvýšeniu cien a k zániku dovozu tovaru za nízke ceny.

(154)

Dodávatelia ani ich združenia sa počas prešetrovania neprihlásili.

(155)

Z prešetrovania vyplynulo, že dodávatelia, ktorí by mohli mať najväčší záujem o prebiehajúce prešetrovanie, boli výrobcovia náradia na výrobu obkladačiek. Prešetrovaním sa zistilo, že určití čínski výrobcovia kúpili také náradie od dodávateľov z Únie. Z oficiálnych údajov však napriek tomu vyplynulo, že predaj z Únie do Číny charakterizoval počas posledného desaťročia stabilný, mierne sa znižujúci trend a že Čína predstavovala veľkú, aj keď nie dominantnú časť predaja Únie (okolo 10 %). Hlavnými zákazníkmi dodávateľov boli skutočne výrobcovia z Únie a preto majú dodávatelia mimoriadny záujem na výkonnosti výrobného odvetvia Únie a závisia od nej.

(156)

Navyše nedostatočná spolupráca zo strany tohto sektora naznačuje, že dodávatelia sa nedomnievajú, že antidumpingové opatrenia proti dovozu príslušného výrobku významne zhoršia ich situáciu.

(157)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že celkovo neexistujú presvedčivé dôvody na nezavedenie dočasných opatrení na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Číne.

(158)

Vzhľadom na uvedené závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, z neho vyplývajúcu ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Únie, by sa mali na dovoz príslušného výrobku z Číny uložiť dočasné antidumpingové opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby dumpingový dovoz spôsoboval ďalšiu ujmu odvetviu Únie.

(159)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v Číne na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(160)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Zohľadňujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobených týmito spoločnosťami a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(161)

Každé tvrdenie, v ktorom sa žiada o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov), by sa malo ihneď adresovať Komisii (6) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozom spojeným napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia spočívajúce v aktualizácii zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(162)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(163)

V záujme minimalizovania rizík obchádzania v dôsledku veľkých rozdielov v colných sadzbách sa v tomto prípade pokladajú za potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingových ciel. Tieto osobitné opatrenia zahŕňajú: predloženie platnej obchodnej faktúry, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu, colným orgánom členských štátov. Pri dovoze, ku ktorému sa takáto faktúra nepriložila, sa uplatní zvyškové antidumpingové clo uplatniteľné na všetkých ostatných vývozcov.

(164)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa uplatňujú nižšie individuálne colné sadzby (v závislosti od konkrétneho prípadu je možné zaviesť percentuálne vyjadrenie), takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samé osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností, a ak sú splnené podmienky, sa môže začať prešetrovanie týkajúce sa prípadného obchádzania opatrení. Uvedeným prešetrovaním sa môže inter alia preskúmať potreba odstránenia individuálnych sadzieb cla a následného uloženia celoštátneho cla.

(165)

Nasledujúce navrhované sadzby cla vychádzajú z rozpätia dumpingu zisteného prešetrovaním, keďže toto rozpätie bolo nižšie ako rozpätie ujmy. Navrhované dočasné antidumpingové clá sú takéto:

(166)

Všetky zainteresované strany budú informované o uvedených predbežných zisteniach a budú vyzvané, aby písomne oznámili svoje stanovisko a požiadali o vypočutie. Ich pripomienky sa budú analyzovať a v prípade, že budú opodstatnené, zohľadnia sa pred prijatím konečného rozhodnutia. Okrem toho treba uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely konečných zistení sa prípadne musia znova posúdiť,