15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/1

(1)

Komisia nariadením (EÚ) č. 812/2010 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Konanie sa začalo na podnet podaný 3. novembra 2009 Európskym združením výrobcov sklenených vlákien (APFE, teraz premenované na GlassFibreEurope) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac než 50 %, celkového objemu výroby určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna v Únii.

(3)

Treba pripomenúť, že ako sa stanovuje v odôvodnení 14 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2008 do 30. septembra 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú relevantné pre posúdenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k dočasným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, mali možnosť byť vypočuté.

(5)

Komisia pokračovala v získavaní informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Okrem overovania uvedeného v odôvodnení 11 dočasného nariadenia sa vykonalo ďalšie overovanie v priestoroch spoločnosti Saertex v meste Saerbeck v Nemecku, ktorá ako jeden z používateľov skleneného vlákna spolupracovala tým, že vyplnila dotazník pre používateľov.

(6)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v ČĽR a konečný výber súm zabezpečených prostredníctvom dočasného cla v súlade s úpravou podľa tohto nariadenia (ďalej len „konečné zverejnenie“). Takisto sa im poskytla lehota, v rámci ktorej sa mohli po tomto zverejnení vyjadriť.

(7)

Ústne alebo písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili a v prípade vhodnosti aj zohľadnili.

(8)

Jeden vyvážajúci výrobca vyhlásil, že do predmetu súčasného prešetrovania mal byť zahrnutý dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Malajzii, na Tajwane a v Turecku. Tvrdil, že vylúčenie týchto troch krajín je diskriminačné, pretože podľa dočasných zistení nie je objem dovozu z týchto troch krajín zanedbateľný a existujú prima facie dôkazy o cenovom podhodnotení.

(9)

V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade poznamenať, že v počiatočnej fáze neexistovali žiadne prima facie dôkazy o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, ako sa vyžaduje podľa článku 5 ods. 2 základného nariadenia, čo by opodstaňovalo začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom z týchto krajín. Naopak, pokiaľ ide o objem dovozu, navrhovatelia predložili informácie o tom, že od roku 2004 došlo k zníženiu dovozu z týchto krajín a ich podielu na trhu.

(10)

Pokiaľ ide o Malajziu, Tajwan a Turecko, analýzou v predbežnej fáze sa potvrdilo, že dovoz z Tajwanu a Turecka v priebehu posudzovaného obdobia klesol (z 2,0 % na 1,5 %, resp. z 2,9 % na 2,5 %), kým dovoz z Malajzie sa mierne zvýšil z 1,0 % na 1,7 %. Napriek tomu, že uvedené úrovne dovozu prevyšujú úrovne dovozu de minimis vyžadované podľa článku 5 ods. 7 základného nariadenia, ostatné požiadavky na zaradenie týchto krajín do prešetrovania neboli splnené. Najmä neboli predložené žiadne informácie, ktoré by poukazovali na dumping pri dovoze z niektorej z týchto krajín. Tvrdenie, aby boli Malajzia, Tajwan a Turecko zaradené do prešetrovania, sa preto zamieta.

(11)

Je potrebné pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodnení 15 dočasného nariadenia, príslušným výrobkom opísaným v oznámení o začatí konania je striž zo skleneného vlákna s dĺžkou nie väčšou ako 50 mm; pramene sklenených vlákien; predpriadza a priadza zo sklenených vlákien a rohože vyrobené zo skleného vlákna okrem rohoží zo sklenenej vlny, ktoré sú v súčasnosti zaradené pod kódy KN 7019 11 00, 7019 12 00, 7019 19 10 a ex 7019 31 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(12)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 19 dočasného nariadenia, rozhodlo sa, že priadza bude predbežne spadať do definície príslušného výrobku, hoci táto otázka bola v konečnej fáze predmetom ďalšieho prešetrovania a úvah.

(13)

Po zverejnení dočasných opatrení sa dôkladnejšie prešetrovalo tvrdenie, aby bola priadza vylúčená z definície príslušného výrobku. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že veľký počet podaní tvrdiacich, že priadza by mala byť vylúčená z definície príslušného výrobku, bolo doručených pred uložením dočasných opatrení (pozri odôvodnenia 18 a 19 dočasného nariadenia). Okrem toho po uložení dočasných opatrení zainteresované strany predložili značné množstvo doplňujúcich a podrobnejších informácií. Všetky tieto pripomienky boli podrobne zanalyzované, ako je vysvetlené ďalej v texte.

(14)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že priadza by sa mala odlíšiť od ostatných troch základných typov výrobku uvedených v odôvodnení 17 dočasného nariadenia, pretože: i) má odlišné fyzikálne a chemické vlastnosti; ii) postupy jej výroby sa líšia od postupu výroby ostatných troch základných typov výrobku a iii) používa sa na iné účely.

(15)

Pokiaľ ide o tvrdenia i) a ii), boli predložené dôkazy, ktoré poukazujú na odlišné vlastnosti prameňov, striže a rohoží na jednej strane a priadze na strane druhej. Konkrétnejšie sa uviedlo, že rohože a striž sa obvykle vyrábajú z prameňov, a nie z priadze. Po konečnom zverejnení výrobné odvetvie Únie napadlo toto odlíšenie a tvrdilo, že niektoré špeciálne druhy striže sa v skutočnosti vyrábajú z priadze. Skutočnosť, že niektoré špeciálne druhy striže sa vyrábajú z priadze, však neznamená, že priadza by sa mala spadať do definície príslušného výrobku (pozri tiež odôvodnenie 20).

(16)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie týkajúce sa rozdielov v základných chemických a fyzikálnych vlastnostiach, jedna zainteresovaná strana predložila štúdiu vypracovanú popredným výskumným ústavom. V tejto štúdii sa okrem iného porovnávali fyzikálne a chemické vlastnosti prameňov a priadze. Po konečnom zverejnení boli k tomuto porovnaniu vznesené určité námietky, čo vzápätí podnietilo určitých používateľov priadze k predloženiu dôležitých pripomienok. Z týchto informácií možno vyvodiť záver, že základnou chemickou zložkou premeňov, rohoží a striže je silán, chemické väzbové činidlo, ktoré uľahčuje vstrebávanie živice pre matrice. Priadza sa obvykle nevyrába pomocou takého chemického činidla, ale s použitím chemickej látky na báze škrobového oleja (gleja), ktorá sa dodáva ako mazivo a ochranné činidlo, aby priadza vydržala náročné vysokorýchlostné tkanie. Na rozdiel od prameňov, pri ktorých spojovacie činidlo slúži na uľahčenie vstrebania živice, glej živicu odpudzuje. Pokiaľ ide o základné chemické vlastnosti, preukázalo sa tiež, že sklená surovina pre priadzu má stálejšie zloženie a väčšiu jednotnosť veľkosti častíc než surovina pre ostatné typy výrobkov.

(17)

Z hľadiska fyzikálnych vlastností sa zdá, že priadza nemá rovnaké základné fyzikálne vlastnosti ako ostatné typy výrobkov. Po prvé, je všeobecne známe, že priadza predstavuje vo všeobecnosti jemnejší materiál s oveľa menším priemerom vlákna a oveľa menšou lineárnou hustotou než pramene. Po druhé, priadza je jediným typom výrobku, ktorý sa zakrúca (hoci existuje aj nezakrúcaná priadza).

(18)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie týkajúce sa rozdielov vo výrobnom procese, aj napriek tomu, že všetky strany uznávajú, že štyri základné typy výrobkov sa vyrábajú zo skloviny obsahujúcej kremičitý piesok, bezvodý uhličitan sodný, vápenec, kaolín a dolomit, ktorá sa pretiahne cez dierkované tepluvzdorné platinovo-ródiové platne (platinové piecky), medzi postupmi výroby priadze a ostatných výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania, existujú určité významné rozdiely. Po prvé pri výrobe priadze sa vyžaduje presnejšia a stálejšia kontrola teploty a vstupnej energie a uplatňujú sa pri nej prísnejšie kontrolné parametere (výstup z platinovej piecky atď.) Kedže diery v platinových priechodkách sú menšie, výrobný výstup je v porovnaní s ostatnými výrobkami podstatne nižší. Preto sa na výrobu priadze alebo na výrobu prameňov obyvkle používajú pece – výrobcovia sklenených vlákien samozrejme z ekonomických dôvodov používajú tú istú pec na výrobu oboch uvedených výrobkov. Ďalším rozdielom vo výrobnom procese je, že po použití priechodiek je priadza podrobená procesu zakrúcania.

(19)

Pokiaľ ide o tvrdenie iii) týkajúce sa rozdielov pri spôsoboch použitia, zistilo sa, že odlišné chemické vlastnosti priadze na jednej strane a prameňov, striže a rohoží na strane druhej súvisia s odlišným využitím priadze. Hoci sa predbežne dospelo k záveru, že „takmer všetky rôzne typy príslušného výrobku“ sa „v zásade používajú na rovnaké účely“, táto otázka bola na základe pripomienok doručených po uverejnení predbežných zsitení ďalej prešetrená a zistilo sa, že kým pramene, striž a rohože sa používajú na posilnenie plastov v kompozitoch, priadza sa v prvom rade používa na výrobu omnoho ľahších technických materiálov na aplikácie v oblasti technických tkanín, napr. vysoko účinných izolačných, ochranných a filtračných aplikácií. V niektorých prípadoch môže byť priadza vhodná tiež na účely posilnenia, ale to len vo veľmi obmedzenom počte prípadov, aj vtedy je však také použitie vzhľadom na pomerne veľmi vysokú výrobnú cenu priadze v porovnaní s prameňmi veľmi často z ekonomických dôvodov nepravdepodobné.

(20)

Vzhľadom na uvedené rozdiely nie je prekvapujúce, že trh tiež vníma priadzu inak než ostatné tri výrobky. Používatelia ako aj výrobné odvetvie Únie skutočne predložili správu o trhu uverejenenú v nezávislom časopise, ktorý sa špecializuje na kompozitné výrobky. V tejto správe, ktorá nijako nesúvisí s týmto antidumpingovým konaním, sa v prvom rade vysvetľuje, že z dôvodov výroby a spôsobov použitia by sa malo rozlišovať medzi priadzou a prameňmi. Následne sa v nej podrobne analyzuje globálna kapacita výroby sklenených vlákien v dvoch skupinách: i) pramene, striž a rohože spoločne a ii) priadza (3).

(21)

Pokiaľ ide o možnú nahraditeľnosť priadze inými základnými typmi výrobku, je potrebné poznamenať, že, ako bolo už uvedené v odôvodnení 19 dočasného nariadenia, teoreticky by to bolo možné, keďže priadzu možno v obmedzenom počte aplikácií použiť namiesto iných typov výrobku. Po ďalšej analýze však Komisia zistila, že v praxi by to ani zďaleka nepredstavovalo životaschopnú možnosť z ekonomického hľadiska z dôvodu značných rozdielov v nákladoch na výrobu priadze a iných typov výrobku, čo možno vysvetliť rozdielmi v postupoch výroby opísaných v odôvodnení 18.

(22)

V podnete, na základe ktorého sa začalo toto prešetrovanie, sa výslovne uviedlo, že príslušný výrobok má jednu jedinečnú funkciu, a teda účel alebo použitie, a to posilnenie plastov v kompozitoch. V uvedenej analýze sa však zistilo, že rozdiely vo výrobnom procese priadze v porovnaní s prameňmi (a strižou a rohožami) majú za následok zásadné rozdiely vo viacerých fyzikálnych a chemických vlastnostiach, a teda aj odlišné uplatnenie priadze vrátane rôznych iných spôsobov použitia než použitie v kompozitných materiáloch. Pripomienky, ktoré boli v tejto súvislosti predložené po konečnom zverejnení, neboli takého charakteru, aby boli dôvodom na zmenu tohto záveru.

(23)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa prijíma žiadosť o vylúčenie priadze z dôvodu odlišných fyzikálnych a chemických vlastností a iného použitia než v prípade prameňov, striže a rohoží. Dospelo sa preto k záveru, že priadza by mala byť vylúčená z definície príslušného výrobku stanovenej v dočasnom nariadení. Priadza sa preto s konečnou platnosťou vylučuje z konania.

(24)

Takisto je potrebné poznamenať, že jedna zainteresovaná strana predložila žiadosť o vylúčenie tenkej priadze, ale vzhľadom na skutočnosť, že z definície príslušného výrobku bola vylúčená všetka priadza, stratila táto žiadosť opodstatnenie.

(25)

Jedna zainteresovaná strana požadovala vylúčenie štruktúrovaných prameňov. Táto žiadosť vychádzala z tvrdenia, že na štruktúrované pramene by sa malo nahliadať v súlade s rovnakou zásadou ako v prípade impregnovaných prameňov, pretože výrobkom už nie je prameň, ale ide skôr o nadväzujúci výrobok.

(26)

V tejto súvislosti je dôležité opätovne uviesť dôvod vylúčenia určitých impregnovaných prameňov. Určité pramene a priadza boli skutočne vylúčené, pretože išlo o typy, ktoré boli špeciálne ošetrené poťahovaním a impregnáciou a majú stratu žiarom viac ako 3 %, v dôsledku čoho majú odlišné fyzikálne a chemické vlastnosti.

(27)

Pokiaľ ide o štruktúrované pramene, tieto pramene zjavne nie sú poťahované ani impregnované a strata žiarom sa v ich prípade pohybuje v rozpätí 0,3 % až 0,13 %. Z tohto dôvodu ide jednoznačne o výrobky odlišné od impregnovaných prameňov, ktoré boli vylúčené v predbežnej fáze. Po druhé sa zistilo, že štruktúrované pramene sa rovnako ako iné pramene, striž a rohože v prvom rade používajú na posilnenie plastov v kompozitoch. Preto sa na ne jednoznačne vzťahuje definícia výrobku uvedená v podnete, ako aj v oznámení o začatí tohto konania a zdá sa, že neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by mali byť vylúčené.

(28)

Dospelo sa preto k záveru, že štruktúrované pramene jednoznačne a nesporne spadajú do definície výrobku v rámci tohto konania a žiadosť o ich vylúčenie z tejto definície nie je dostatočne vecne odôvodnená a musí sa zamietnuť.

(29)

Pokiaľ ide o definíciu výrobku, neboli predložené žiadne ďalšie žiadosti.

(30)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa považovalo za vhodné zmeniť definíciu výrobku stanovenú v dočasnom nariadení. Príslušný výrobok sa teda s konečnou platnosťou definuje ako striž zo skleneného vlákna s dĺžkou nie väčšou ako 50 mm; pramene zo sklenených vlákien s výnimkou prameňov zo sklenených vlákien, ktoré sú ošetrené impregnáciou a poťahovaním a majú stratu žiarom viac ako 3 % (ako je stanovené v norme ISO 1887) a rohože vyrobené zo skleného vlákna okrem rohoží zo sklenenej vlny.

(31)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace žiadosti ani pripomienky a vzhľadom na zistenia uvedené v odôvodneniach 13 až 23, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodnení 20 dočasného nariadenia.

(32)

Po zverejnení predbežných opatrení jeden vyvážajúci výrobca, resp. skupina vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, opätovne vyjadrili svoj nesúhlas so zamietnutím ich žiadosti o THZ. Dotknutý vyvážajúci výrobca, resp. skupina vyvážajúcich výrobcov však len zopakovali tvrdenia, ktoré už uviedli predtým v konaní a nepredložili žiadne nové argumenty. Je potrebné pripomenúť, že tieto argumenty už boli podrobne riešené v osobitnej komunikácii s dotknutým vyvážajúcim výrobcom, resp. skupinou vyvážajúcich výrobcov, ako je vysvetlené v dočasnom nariadení.

(33)

Dotknutý vyvážajúci výrobca, resp. skupina vyvážajúcich výrobcov navyše po konečnom zverejnení uviedli, že Komisia opomenula nové dôkazy, ktoré predložili. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dôkazy, na ktoré poukázali, spočívali v predložení určitých dokumentov podporujúcich tvrdenie týkajúce sa zloženia správnej rady spoločnosti, ktoré už bolo vznesené a zodpovedané. Nepredložili sa teda žiadne nové dôkazy, ktoré by spochybnili rozhodnutie zamietnuť žiadosť dotknutého vyvážajúceho výrobcu, resp. skupiny vyvážajúcich výrobcov o THZ.

(34)

Z toho dôvodu sa dočasné zistenia týkajúce sa žiadosti dotknutého vyvážajúceho vývozcu, resp. skupiny vyvážajúcich výrobcov o THZ potvrdzujú s konečnou platnosťou.

(35)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, obsah odôvodnení 21 až 29 dočasného nariadenia, pokiaľ ide o zistenia v súvislosti s THZ, sa týmto s konečnou platnosťou potvrdzuje.

(36)

Po zverejnení predbežných zistení ten istý vyvážajúci výrobca, resp. skupina vyvážajúcich výrobcov, ktorí vzniesli pripomienky k rozhodnutiu o THZ v ich prípade, nesúhlasili s tým, že im bola zamietnutá žiadosť o IZ. Tvrdili, že Komisia nedostatočne odôvodnila rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o IZ.

(37)

V tejto súvislosti je potrebné opätovne uviesť, že väčšina členov správnej rady tejto spoločnosti bola vymenovaná spoločnosťou s väčšinovou majetkovou účasťou štátu, ako je uvedené v odôvodnení 26 dočasného nariadenia v časti týkajúcej sa analýzy THZ. Z toho dôvodu nemožno vylúčiť, že štát môže významným spôsobom zasahovať do rozhodovania tohto vyvážajúceho vývozcu.

(38)

Z toho dôvodu sa v prípade tohto vyvážajúceho výrobcu potvrdilo, že vzhľadom na to, že nepreukázal, že je v dostatočnej miere nezávislý od štátu, nesplnil kritériá uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia, a preto sa jeho žiadosť o IZ musí zamietnuť.

(39)

Po konečnom zverejnení uvedený vyvážajúci výrobca a ostatní vyvážajúci výrobcovia, ktorým nebolo udelené IZ, vyhlásili, že rozhodnutie o zamietnutí IZ nie je v súlade so správou panelu WTO v spore DS 397 o konečných antidumpingových opatreniach vzťahujúcich sa na určité spojovacie materiály zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že znenie uvedenej správy panelu ešte nie je konečné, keďže nebola prijatá orgánom na riešenie sporov. Okrem toho ešte neuplynula lehota na odvolanie proti tejto správe panelu. Toto tvrdenie sa teda muselo zamietnuť.

(40)

Z uvedených dôvodov a vzhľadom na to, že neboli vznesené žiadne ďalšie pripomienky v súvislosti s IZ, sa obsah odôvodnení 30 až 33 dočasného nariadenia s konečnou platnosťou potvrdzuje a s konečnou platnosťou sa prijíma záver, že IZ by sa nemalo udeliť žiadnemu vyvážajúcemu výrobcovi, resp. skupine vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorým bolo zamietnuté THZ.

(41)

Po zverejnení predbežných zistení vyvážajúci výrobca, resp. skupina vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo udelené THZ, uviedli, že v prípade typov výrobku, ktoré sa nepredávajú v reprezentatívnom množstve na domácom trhu (alebo sa vôbec nepredávajú), by sa normálna hodnota podobného výrobku mala vypočítať na základe vytvorenej normálnej hodnoty a nie spôsobom, ktorým postupovala Komisia v predbežnej fáze, t. j. tak, že na účely normálnej hodnoty použila reprezentatívne ceny veľmi podobných typov výrobku na domácom trhu (náležite upravené).

(42)

Tvrdenie sa prijalo a následne sa normálna hodnota pre nereprezentatívne typy (t. j. tie, ktorých predaj na domácom trhu predstavoval menej ako 5 % predaja na vývoz do Únie, alebo tie, ktoré sa vôbec nepredávali na domácom trhu) vypočítala na základe výrobných nákladov na typ výrobku a k tomu sa pripočítala suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky. Ak dochádza k predaju na domácom trhu, v prípade príslušných typov výrobku sa použil zisk zo všetkých transakcií na domácom trhu na typ výrobku (keďže sa zistilo, že všetky transakcie predaja na domácom trhu týchto typov výrobku sú ziskové, podmienky uvedené v článku 2 ods. 4 základného nariadenia boli jednoznačne splnené). Ak nedochádza k predaju na domácom trhu, použil sa priemerný zisk. V prípade jedného typu výrobku, v súvislosti s ktorým neboli predložené výrobné náklady, sa použila vytvorená normálna hodnota veľmi podobného typu výrobku.

(43)

V prípade ostatných typov výrobku sa následne preskúmalo, či by sa každý druh príslušného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnom množstve mohol považovať za výrobok predávaný pri bežnom obchodovaní v zmysle článku 2 ods. 4 základného nariadenia a ako sa uvádza v odôvodneniach 37 až 40 dočasného nariadenia.

(44)

Ďalším prešetrovaním sa zistilo, že ziskový predaj len niekoľkých porovnateľných typov výrobku dosiahol viac ako 80 % celkového predaja na domácom trhu, a preto bolo na výpočet priemernej ceny normálnej hodnoty v prípade týchto typov výrobku možné použiť celý objem predaja na domácom trhu. V prípade ostatných typov výrobku sa použil iba ziskový predaj.

(45)

Po konečnom zverejnení vyvážajúci výrobca, resp. skupina vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo udelené THZ, vyhlásili, že metodika použitá pri vytváraní normálnej hodnoty nereprezentatívnych typov výrobku opísaná v odôvodnení 42, t. j. použitie zisku zo ziskových transakcií s dotknutými typmi výrobku, je v rozpore so znením článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Ďalej tvrdili, že je štandardnou praxou, aby sa pri vytváraní normálnej hodnoty pre konkrétny typ výrobku použil priemerný zisk zo všetkých ziskových transakcií so všetkými typmi výrobku a že akákoľvek zmena tejto praxe by bola porušením zásady právnej istoty.

(46)

Je potrebné poznamenať, že metodika opísaná v odôvodnení 42 je v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, podľa ktorého by sa sumy za zisky mali stanoviť na základe údajov, ktoré vývozca alebo výrobca skutočne zaznamená pri predaji podobného výrobku pri bežnom obchodovaní. Použitie slov „podobného výrobku“ nevylučuje možnosť rozdeliť v prípade vhodnosti výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, na typy výrobku. Okrem toho sa v uplatniteľnej judikatúre WTO (4) stanovuje, že nemožno opomenúť skutočné ziskové rozpätie stanovené pre transakcie pri bežnom obchodovaní s príslušnými typmi výrobku, v prípade ktorých je potrebné vytvoriť normálnu hodnotu. Zároveň sa poznamenáva, že vyvážajúci výrobca, resp. skupina výrobcov nepreukázali, že by sa transakcie s typmi výrobku, v prípade ktorých bolo potrebné vytvoriť normálnu hodnotu, mali považovať za transakcie, ktoré sa neuskutočňujú pri bežnom obchodovaní. Napokon je potrebné poznamenať, že opísaná metodika je nestranná. Skutočne v prípadoch, v ktorých je ziskové rozpätie pri predaji dotknutého typu výrobku pri bežnom obchodovaní nižšie než vážený priemerný zisk z predaja všetkých typov výrobkov pri bežnom obchodovaní, na vytvorenie normálnej hodnoty sa používa nižšie ziskové rozpätie v prípade príslušného typu výrobku. Tvrdenie sa preto zamieta.

(47)

Po zverejnení predbežných zistení jedna zainteresovaná strana poznamenala, že Turecko by sa nemalo použiť ako analogická krajina, a navrhla, aby bola v tejto súvislosti použitá Malajzia. Táto pripomienka nebola podrobnejšie odôvodnená, a preto nebola zohľadnená.

(48)

Pripomína sa, že po vylúčení priadze z definície výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania (pozri predchádzajúci text), nepredstavuje už skutočnosť, že priadza sa nevyrába v Turecku, prekážku brániacu výberu Turecka ako analogickej krajiny, keďže nebude potrebné vytvárať normálnu hodnotu pre žiadny z prešetrovaných typov výrobku (pozri aj ďalej uvedené odôvodnenia 50 a 51).

(49)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa s konečnou platnosťou dospelo k záveru, že Turecko by sa malo v tomto konaní použiť ako analogická krajina.

(50)

Po zverejnení predbežných zistení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že normálna hodnota podobného výrobku v Turecku nemusí byť presná, pretože štruktúra nákladov tureckej spolupracujúcej spoločnosti je narušená. Pri prešetrovaní sa skutočne zistilo, že turecká spolupracujúca spoločnosť má značné finančné náklady, ktoré môžu narúšať výpočet normálnej hodnoty, najmä v prípade, že je potrebné ju vytvoriť.

(51)

Aby sa predišlo akémukoľvek možnému narušeniu výpočtu, rozhodlo sa preto o zoskupení typov výrobku a odlišovaní len hlavných vlastností výrobku. Vďaka takémuto zoskupeniu sa zvýšila porovnateľnosť príslušného výrobku a tureckého podobného výrobku z hľadiska objemu predaja a umožnilo sa použiť skutočné ceny, a nie vytvorenú normálnu hodnotu, v prípade ktorej by sa museli použiť predajné, všeobecné a administratívne náklady (ktoré by mohli byť narušené finančnými nákladmi).

(52)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, obsah odôvodnení 48 až 50 dočasného nariadenia, pokiaľ ide o stanovenie vývoznej ceny a porovnania vývozných cien so zodpovedajúcou normálnou hodnotou sa týmto s konečnou platnosťou potvrdzuje.

(53)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, obsah odôvodnení 51 až 54 dočasného nariadenia, pokiaľ ide o všeobecnú metodiku výpočtu dumpingových rozpätí sa týmto s konečnou platnosťou potvrdzuje.

(54)

Vzhľadom na uvedené zmeny vo výpočte normálnych hodnôt a po oprave niekoľkých chýb vo výpočte je konečne stanovená výška dumpingu, vyjadrená ako percentuálny podiel čistej franko ceny CIF na hranici Únie pred preclením, takáto:

Tabuľka 1

(55)

Je potrebné poznamenať, že po vylúčení priadze z definície výrobku (pozri odôvodnenia 13 až 23) sa analýza ujmy musela prispôsobiť zostávajúcim trom hlavným typom výrobku: pramene, striž a rohože. To si vyžiadalo úpravu niektorých ukazovateľov ujmy, objemu dumpingového dovozu a výpočtu cenového podhodnotenia a úrovne odstránenia ujmy.

(56)

Pokiaľ ide o definíciu výrobného odvetvia Únie a reprezentatívnosť vzorky výrobcov z Únie, neboli predložené žiadne nové pripomienky ani tvrdenia. Vzhľadom na to a na skutočnosť, že typ výrobku vylúčený z definície výrobku, t. j. priadza, predstavoval obmedzený podiel výroby a predaja výrobcov z Únie, závery uvedené v odôvodneniach 56 až 58 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(57)

Pokiaľ ide o spotrebu v Únii, je potrebné poznamenať, že vylúčenie jedného zo štyroch hlavných typov výrobku, t. j. priadze, z definície výrobku viedlo k úprave objemu spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 55.

(58)

Vzhľadom na uvedenú úpravu sa celková spotreba v Únii vyvíjala počas posudzovaného obdobia takto:

Tabuľka 2

(59)

Uvedená vývojová tendencia spotreby je podobná tendencii zaznamenanej v prípade výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania a zadefinovaný v dočasnom nariadení, t. j. v rokoch 2007 až 2008 došlo k nárastu o 5 % a následne sa v OP zaznamenal veľmi výrazný pokles o 23 % v porovnaní s rokom 2006.

(60)

Vzhľadom na vylúčenie priadze z definície výrobku sa museli upraviť údaje o dovoze.

(61)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že by z príslušného dovozu mal byť vylúčený dovoz z ČĽR od výrobcov prepojených s výrobným odvetvím Únie.

(62)

V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenúť, že počas OP predstavoval objem dovozu z ČĽR od výrobcov zaradených do vzorky menej ako 4 % celkového dovozu z ČĽR, ako už bolo uvedené v odôvodnení 58 dočasného nariadenia. Táto situácia sa po vylúčení priadze z definície výrobku nezmenila.

(63)

Vzhľadom na to, že počas OP dovážali príslušný výrobok z ČĽR len dvaja výrobcovia z Únie, nemožno presný objem tohto dovozu zverejniť z dôvodu dôvernosti. V každom prípade aj keby sa objem tohto dovozu odpočítal za každý rok posudzovaného obdobia, vývojová tendencia objemu dovozu a podielu na trhu by zostala v podstate nezmenená. Podiel dumpingového dovozu na trhu by bol nižší, aj keď len o menej než jeden percentuálny bod v každom roku posudzovaného obdobia, a preto by celkovú vývojovú tendenciu počas posudzovaného obdobia nijakým spôsobom neovplyvnil.

(64)

Po vylúčení priadze sa údaje o dovoze upravili takto:

(65)

Po týchto zmenách sa vývojové tendencie objemu dovozu príslušného výrobku zaznamenané v predbežnej fáze do určitej miery zmenili. Nárast objemu dovozu v absolútnom i relatívnom vyjadrení však zostáva značný. Tento dovoz veľmi rýchlo narastal počas posudzovaného obdobia, najmä v období medzi rokmi 2006 a 2008 (o 86 %) a následne dovoz z ČĽR klesol pre celkové zníženie dopytu. Podiel tohto dovozu na trhu však aj naďalej narastal medzi rokom 2008 a OP a v priebehu celého obdobia vzrástol o 6,3 percentuálnych bodov.

(66)

Po vylúčení priadze priemerná dovozná cena CIF príslušného výrobku výrazne klesla (približne o 3 %):

Tabuľka 5

(67)

Z uvedenej tabuľky však vyplýva, že sa vývojová tendencia výraznej stability cien počas posudzovaného obdobia nezmenila, a preto je možné potvrdiť záver týkajúci sa vývoja cien pri tomto dovoze, ktorý je uvedený v dočasnom nariadení.

(68)

Pokiaľ ide o výpočet cenového podhodnotenia, museli sa upraviť predbežné rozpätia, pretože v dôsledku vylúčenia priadze z definície výrobku bolo nevyhnutné vylúčiť jej zodpovedajúci predaj z výpočtu ujmy.

(69)

Okrem toho, rovnako ako tomu bolo v časti prešetrovania týkajúcej sa dumpingu (pozri odôvodnenia 50 a 51), rozhodlo sa o zoskupení typov výrobkov a odlišovaní len hlavných vlastností výrobku. Vďaka tomu sa zvýšil objem dovozu z ČĽR, ktorý sa zohľadnil pri porovnaní s predajom podobného výrobku vyrábaného výrobným odvetvím Únie, čím sa zabezpečila lepšia reprezentatívnosť výpočtu cenového podhodnotenia.

(70)

Napokon sa vykonala úprava nákladov vynaložených po dovoze, pretože tieto náklady sú nevyhnutné na účely predaja príslušného výrobku.

(71)

Po zmenách vo výpočte cenového podhodnotenia v dôsledku: i) vylúčenia priadze; ii) zoskupenia typov výrobkov a iii) úpravy nákladov vynaložených po dovoze dosahujú upravené rozpätia cenového podhodnotenia až 18,2 %, pričom priemer cenového podhodnotenia predstavuje 10,9 %. Uvedené zmeny sa uplatnili aj pri výpočte úrovne odstránenia ujmy – pozri odôvodnenie 134 toho nariadenia.

(72)

Okrem spomenutých zmien a vzhľadom na to, že neboli vznesené žiadne ďalšie tvrdenia ani pripomienky, sa závery v odôvodneniach 61 až 65 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(73)

Z dôvodu vylúčenia priadze z definície výrobku bolo nevyhnutné upraviť určité tabuľky v oddiele D.4 dočasného nariadenia. Okrem toho bolo nutné vykonať menšiu opravu údajov o predaji, ktoré sa týkajú jedného výrobcu zaradeného do vzorky. Je potrebné poznamenať, že v prípade výrobcov zaradených do vzorky predstavovala priadza pomerne obmedzený podiel na výrobe a predaji. Týmito úpravami boli preto najviac ovplyvnené ukazovatele určované na základe všetkých výrobcov z Únie (objem predaja a podiel na trhu). V obmedzenejšom rozsahu boli tiež ovplyvnené priemerné predajné ceny výrobcov zaradených do vzorky. Zaznamenané vývojové tendencie zostávajú však aj u týchto ukazovateľov v podstate nezmenené v porovnaní so zisteniami v dočasnom nariadení, ako vyplýva z ďalej uvedených tabuliek. Vzhľadom na obmedzený výskyt priadze vo vzorke výrobcov nemalo vylúčenie priadze z definície výrobku vplyv na finančné ukazovatele (ziskovosť, návratnosť investícií, peňažný tok a investície). V záujme transparentnosti sú ďalej uvedené všetky tabuľky týkajúce sa ukazovateľov ujmy vymenovaných v oddiele D.4 dočasného nariadenia, a to aj vrátane tých, ktoré sa nezmenili.

(74)

Keďže vývoj objemu výroby výrobcov zaradených do vzorky bol v porovnaní s údajmi uvedenými v dočasnom nariadení z dôvodu vylúčenia priadze z definície výrobku ovplyvnený len vo veľmi obmedzenej miere (1 % nárast za rok 2008 a OP), záver v odôvodnení 67 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

Tabuľka 6

(75)

Údaje o výrobnej kapacite výrobného odvetvia Únie celkovo klesli v dôsledku vylúčenia priadze, to ale nemalo žiadny vplyv na vývojovú tendenciu a využitie kapacity. Záver v odôvodnení 69 dočasného nariadenia sa preto týmto potvrdzuje.

Tabuľka 7

(76)

Keďže vývoj zásob výrobcov zaradených do vzorky bol v porovnaní s údajmi uvedenými v dočasnom nariadení z dôvodu vylúčenia priadze z definície výrobku ovplyvnený len vo veľmi obmedzenej miere (1 % nárast za rok 2007, 2008 a OP), záver v odôvodnení 70 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

Tabuľka 8

(77)

Hoci bol pokles objemu predaja od roku 2006 v porovnaní s objemom predaja, ktorý bol uvedený v dočasnom nariadení, v rokoch 2007 a 2008 o 1 % výraznejší a v OP o 3 % menej zreteľný, objem predaja klesol o ďalších 27 % počas posudzovaného obdobia a závery uvedené v odôvodneniach 71 a 72 sa preto potvrdzujú.

Tabuľka 9

(78)

Po vylúčení priadze z definície výrobku klesol podiel výrobného odvetvia Únie na trhu EÚ zo 76,3 % na 71,9 % (na rozdiel od poklesu zo 75,1 % na 69,5 %). Závery uvedené v odôvodnení 73 dočasného nariadenia týkajúce sa podielu výrobného odvetvia Únie na trhu sa preto potvrdzujú.

Tabuľka 10

(79)

Pokiaľ ide o priemerné predajné ceny, vylúčenie priadze z definície výrobku malo za následok ich celkový mierny pokles. Táto vývojová tendencia je však totožná s vývojovou tendenciou predajných cien opísanou v dočasnom nariadení (len o 1 % vyššie údaje za rok 2008 a OP) a závery uvedené v odôvodnení 74 dočasného nariadenia sa preto potvrdzujú.

Tabuľka 11

(80)

Údaje výrobcov z Únie o zamestnanosti sa upravili tak, aby sa vylúčila výroba priadze. Vývojová tendencia sa vzhľadom na relatívne malú úpravu údajov nadol nezmenila (len o 1 % vyššie údaje za rok 2008 a OP), a preto sa závery uvedené v odôvodnení 75 dočasného nariadenia potvrdzujú.

Tabuľka 12

(81)

Produktivita výrobného odvetvia Únie nebola vylúčením priadze ovplyvnená a závery uvedené v odôvodnení 76 dočasného nariadenia možno preto potvrdiť.

Tabuľka 13

(82)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 73, vzhľadom na obmedzený výskyt priadze vo vzorke výrobcov neboli jej vylúčením z definície výrobku nijako ovplyvnené ďalej uvedené finančné ukazovatele.

(83)

Vylúčenie priadze z definície výrobku neovplyvnilo náklady práce v zmysle ročných priemerných miezd a závery uvedené v odôvodnení 77 dočasného nariadenia sa preto potvrdzujú.

Tabuľka 14

(84)

Vylúčenie priadze z definície výrobku neovplyvnilo ziskovosť ani návratnosť investícií a závery uvedené v odôvodneniach 78 až 81 dočasného nariadenia sa preto potvrdzujú.

Tabuľka 15

(85)

Vylúčenie priadze z definície výrobku neovplyvnilo stav peňažného toku vo výrobnom odvetví Únie a záver uvedený v odôvodnení 83 dočasného nariadenia sa preto potvrdzuje.

Tabuľka 16

(86)

Vylúčenie priadze z definície výrobku neovplyvnilo úroveň investícií vo výrobnom odvetví Únie a závery uvedené v odôvodnení 85 dočasného nariadenia sa preto potvrdzujú.

Tabuľka 17

(87)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia mala vykonať analýzu ujmy (a tiež príčinnej súvislosti) v každom osobitnom segmente, t. j. pre každý hlavný typ výrobku osobitne. Táto strana bola toho názoru, že hlavné typy výrobku sa od seba líšia až priveľmi na to, aby ich bolo možné analyzovať ako celok.

(88)

V prvom rade je potrebné pripomenúť, že závery o dumpingu a ujme možno vyvodiť len pre príslušný výrobok a podobný výrobok ako celok. Ak existujú isté tvrdenia o definícii príslušného výrobku, mali by sa analyzovať v danom kontexte a nemali by byť dôvodom na osobitnú analýzu ujmy v závislosti od rôznych typov výrobku, ktoré sú predmetom prešetrovania. Ako sa uvádza v odôvodneniach 13 až 23, definícia výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa zmenila v konečnej fáze prešetrovania tým, že sa vylúčila priadza. Akýkoľvek záver týkajúci sa dumpingu a ujmy možno pre takto novo zadefinovaný príslušný výrobok a podobný výrobok vyvodiť len ako pre celok. Z týchto dôvodov nemožno toto tvrdenie prijať.

(89)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že predložené údaje o výrobnom odvetví Únie nie sú koherentné. Bola najmä toho názoru, že Komisia spravila chybu, keď v niektorých prípadoch poskytla údaje od celého výrobného odvetvia Únie, kým v iných prípadoch použila len overené údaje od výrobcov zaradených do vzorky.

(90)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, je potrebné v prvom rade uviesť, že výber vzorky je postup výslovne stanovený v článku 17 základného nariadenia pre prípady, v ktorých nie je možné podrobne prešetriť určité skupiny hospodárskych subjektov. Vybraná vzorka výrobcov z Únie sa považovala za reprezentatívnu pre celé výrobné odvetvie Únie a zainteresované strany nepredložili žiadne podložené tvrdenia, ktoré by svedčili o opaku. Preto, ako už bolo uvedené v odôvodnení 66 dočasného nariadenia, všetky ukazovatele ujmy okrem tých, ktoré sa týkajú objemu predaja a podielu na trhu, sa stanovili na základe informácií, ktoré boli získané od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a overili sa v ich priestoroch. Predpokladom na výpočet spotreby v Únii bol objem predaja výrobného odvetvia Únie zahŕňajúceho všetkých výrobcov z Únie, pričom tak objem predaja, ako aj spotreba v Únii boli nevyhnutným predpokladom na stanovenie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu.

(91)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že dovoz z ČĽR od výrobcov prepojených s výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, ako sa uvádza v odôvodnení 58 dočasného nariadenia, by sa mala pripočítať k predaju uskutočnenému príslušnými výrobcami.

(92)

Vzhľadom na to, že dotknuté výrobky opätovne predávajú len príslušní výrobcovia z Únie, tvrdenie, že by pridanie tohto dovozu k ich objemu predaja narušilo obraz o situácii sa preto nezdá byť opodstatnené. V každom prípade, ako už bolo uvedené v odôvodneniach 62 a 63, objem tohto dovozu je obmedzený. Ako sa uvádza v spomenutých odôvodneniach, podiel na trhu by bol tiež ovplyvnený len v minimálnom rozsahu, pričom by nedošlo k zmene vývojových tendencií súvisiacich ukazovateľov ujmy.

(93)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že Komisia nevysvetlila, prečo bol do údajov výrobného odvetvia Únie o predaji zahrnutý predaj na vlastnú spotrebu. Tvrdila, že Komisia mala vykonať analýzu trhu vlastnej spotreby nezávisle od analýzy voľného trhu.

(94)

V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že predaj na vlastnú spotrebu bol zahrnutý do objemu predaja výrobného odvetvia Únie a analýzy podielu na trhu, pretože sa zistilo, že takýto predaj konkuruje dovozu. V prešetrovaní sa skutočne zistilo, že množstvá, ktoré používajú príslušné spoločnosti v Únii na vlastnú spotrebu, by bolo v zásade možné nahradiť nakúpenými sklenenými vláknami, napríklad v prípade, že túto zmenu podnietia okolnosti na trhu a/alebo finančné záujmy. Z toho dôvodu bol zahrnutý do analýzy trhu Únie. V každom prípade, ak by bol predaj na vlastnú spotrebu vylúčený z analýzy, vývojové tendencie predaja by sa výrazne nezmenili.

(95)

Výrobné odvetvie Únie spochybnilo priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie zhrnuté v tabuľke 10 dočasného nariadenia. Malo podozrenie, že došlo k chybe vo výpočte, a tvrdilo, že v skutočnosti bol pokles predajných cien počas posudzovaného obdobia výraznejší než uvádzané 2 %. Vzhľadom na toto tvrdenie sa preskúmal výpočet priemerných predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Výpočet sa zakladal na overených predajných cenách a dospelo sa k záveru, že je presný. Vzhľadom na vylúčenie priadze z definície výrobku bolo však nevyhnutné prepočítať priemerné predajné ceny tak, že sa vylúčila priadza, a takto upravené priemerné predajné ceny sú uvedené v tabuľke 11.

(96)

Dvaja výrobcovia zaradení do vzorky spochybnili niektoré úpravy údajov o ziskovosti, ktoré predložili. Napadnuté úpravy sa týkali transferov v rámci spoločností, zmien v účtovníctve a určitých mimoriadnych zložiek, ktoré podľa Komisie zbytočne narúšajú výsledné údaje o zisku. Títo výrobcovia úpravy napadli z toho dôvodu, že sa domnievali, že mali za následok to, že sa neprejavili dôležité náklady, hoci skutočne vznikli, a v niektorých prípadoch mohli dokonca súvisieť s dumpingovým dovozom. Úpravy, ktoré sa vykonali pri údajoch o ziskovosti oboch spoločností sa preskúmali a aj v tomto prípade sa dospelo k záveru, že sú opodstatnené. Uvedené tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(97)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie tvrdenia ani pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 66 až 86 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú s prihliadnutím na zmeny uvedené v odôvodneniach 55 až 80 tohto nariadenia.

(98)

Keďže neboli predložené žiadne iné tvrdenia ani pripomienky, závery v odôvodneniach 87 až 89 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(99)

Niektoré strany zopakovali tvrdenie, že vzhľadom na objem a ceny dovozu z ČĽR neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a príslušným dovozom. Konkrétne opätovne tvrdili, že priemerná dovozná cena v prípade tohto dovozu zostala počas posudzovaného obdobia značne stabilná a že výrobné odvetvie Únie si dokázalo zachovať ziskovosť na úrovniach, ktoré sa blížili uvedenému cieľovému zisku v rokoch 2007 a 2008, v ktorých došlo k najvýraznejšiemu nárastu objemu dovozu z ČĽR.

(100)

Odpoveď na tieto tvrdenia je už uvedená v odôvodneniach 94 a 95 dočasného nariadenia, ktoré sa týmto potvrdzujú. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 107 dočasného nariadenia, záver, že príčinná súvislosť neexistuje nie je možné vyvodiť len na základe vývoja obmedzeného množstva ukazovateľov ujmy sledovaných počas obmedzeného časového úseku posudzovaného obdobia; naopak mal by sa posúdiť celkový vývoj všetkých ukazovateľov ujmy počas celého posudzovaného obdobia. Predbežná analýza už ukázala, že dovoz príslušného výrobku bol príčinou poklesu cien na trhu Únie počas celého posudzovaného obdobia a do značnej miery pri ňom došlo k podhodnoteniu predajných cien výrobného odvetvia Únie v OP. Výrobné odvetvie Únie preto nie je v takom stave, aby mohlo dosiahnuť nevyhnutné úrovne ziskovosti, a to ani v obdobiach pomerne silného dopytu ako napr. v rokoch 2007 a 2008. Podiel dovozu z ČĽR na trhu sa navyše sústavne zvyšoval, a to najviac v roku 2007, keď trh EÚ so sklenenými vláknami zaznamenal významný nárast. Táto agresívna stratégia získavania podielu na trhu sústavným predajom za ceny, ktoré podbiehajú ceny výrobného odvetvia Únie, neviedla k závažnému zhoršeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie pred OP len vďaka pomerne vysokým úrovniam spotreby v Únii, ktorá zmiernila účinok poškodzujúceho dumpingu. Vývojom počas OP sa však potvrdzuje, že len čo sa trhové podmienky zhoršili, prejavila sa značná ujma spôsobená dumpingovým dovozom so všetkými svojimi dôsledkami. Tvrdenia uvedené v odôvodnení 99 sa preto zamietajú.

(101)

Vzhľadom na vylúčenie priadze z definície výrobku sa údaje o dovoze museli upraviť takto:

Tabuľka 18

(102)

Zdá sa, že okrem objemu dovozu z USA a Tajwanu, ktorý oproti objemu uvedenému v tabuľke 17 dočasného nariadenia klesol približne o 35 % (OP), je dovoz z iných krajín ovplyvnený vylúčením priadze len vo veľmi malom rozsahu.

(103)

Niekoľko zainteresovaných strán zopakovalo tvrdenie, že ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobila skôr hospodárska kríza než dumpingový dovoz – alebo inými slovami, že hlavnou príčinou ujmy bola hospodárska kríza a dovoz z ČĽR bol nanajvýš druhoradým dodatočným faktorom. V tejto súvislosti strany tvrdili, že existuje vzájomný vzťah medzi spotrebou a ziskovosťou a že ziskovosť sa zhoršila len vtedy, keď klesol dopyt. Zároveň sa predložil argument, že neexistuje žiadny vzájomný vzťah medzi podielom na trhu EÚ, predajnými cenami a ziskovosťou výrobného odvetvia Únie na jednej strane a podielom na trhu EÚ a predajnými cenami čínskeho dovozu na strane druhej. Strany tiež tvrdili, že Komisia riadne neposúdila poškodzujúce účinky poklesu spotreby v EÚ a konala tak v rozpore s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia.

(104)

Prvou časťou uvedeného tvrdenia sa obšírne zaoberajú odôvodnenia 99 až 102 dočasného nariadenia. Vplyv hospodárskej krízy na ujmu sa skutočne preskúmal a v odôvodnení 101 dočasného nariadenia sa uznáva, že hospodársky pokles a zníženie dopytu mali nepriaznivý vplyv na situáciu vo výrobnom odvetví Únie a že ako také prispeli k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. To však nezmenšuje poškodzujúci účinok lacného a dumpingového dovozu z ČĽR na trh Únie počas posudzovaného obdobia. Inými slovami, hospodárska kríza počas OP zhoršila ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, ale dovoz z ČĽR v každom prípadespôsobil ujmu, ktorá sa považuje za značnú v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(105)

Žiadne z tvrdení predložených zainteresovanými stranami nepreukazuje, že dosah iných faktorov ako dumpingový dovoz z ČĽR postačuje na vyvrátenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a zistenou ujmou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že neexistujú ďalšie pripomienky, ktoré by neboli riešené, sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(106)

Závery o príčinnej súvislosti v dočasnom nariadení, ktoré sú zhrnuté v jeho odôvodneniach 117 až 119, sa týmto potvrdzujú.

(107)

Vzhľadom na pripomienky predložené stranami Komisia vykonala ďalšiu analýzu všetkých tvrdení týkajúcich sa záujmu Únie.

(108)

Navrhovatelia zopakovali, že uloženie antidumpingových opatrení má zásadný význam, ak si má výrobné odvetvie Únie udržať životaschopnosť a ak má v budúcnosti fungovať, pretože erózia cien spôsobená dumpingovým dovozom z ČĽR závažne ovplyvnila predaj, ziskovosť a schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať. Vzhľadom na to, že k tomuto bodu neboli predložené žiadne ďalšie konkrétne pripomienky, odôvodnenia 122 až 126 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(109)

Vzhľadom na to, že k tomuto bodu neboli predložené žiadne konkrétne pripomienky, odôvodnenia 127 až 128 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(110)

Po uložení predbežných opatrení sa prihlásil celý rad používateľov a združení používateľov, ktorí sa neprihlásili v predbežnej fáze, a vzniesli pripomienky.

(111)

Mnoho používateľov zopakovalo všeobecné pripomienky k niektorým záležitostiam, ktoré už boli analyzované v dočasnom nariadení, bez toho, aby v tejto súvislosti poskytli nové informácie alebo ďalšie dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia opodstatňovali. V prípade niektorých iných otázok však boli získané nové informácie, ktoré boli následne analyzované.

(112)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že spolupráca zo strany používateľov dostatočne nereprezentuje komplexnosť odvetvia a že väčšina používateľov sú malé a stredné podniky, ktorých situácia a názory boli opomenuté pri analýze záujmu Únie.

(113)

V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenúť, že 13 používateľov vyplnilo dotazník a viacero ďalších predložilo aj pripomienky. Okrem toho pripomienky predložilo tiež niekoľko združení konajúcich v mene používateľov. Mnoho z týchto zainteresovaných strán tiež vyjadrilo svoje názory v priebehu vypočutia. Po úprave počtu používateľov vzhľadom na vylúčenie priadze z definície výrobku predstavovali spolupracujúci používatelia približne 24 % dovozu príslušného výrobku. Takáto spolupráca sa považuje za reprezentatívnu.

(114)

Uznáva sa však, že väčšina používateľov, ktorí vyplnili používateľský dotazník, boli skôr väčšie spoločnosti. Komisia je v tejto súvislosti závislá od spolupráce, ktorú sa jej podarí napokon dosiahnuť. Domnieva sa však, že vďaka spolupráci s viacerými združeniami (PlasticsEurope, EuCIA, EuPC, Plastindustrien, BPF) boli skutočne vyjadrené a zohľadnené obavy malých a stredných podnikov.

(115)

Viacero používateľov a združení spochybnilo posúdenie vykonané Komisiou, ktoré sa týkalo počtu osôb zamestnaných v odvetví používateľov sklenených vlákien a je uvedené v odôvodnení 130 dočasného nariadenia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v odôvodnení 130 dočasného nariadenia Komisia odhadla celkový počet osôb pracujúcich vo všetkých spoločnostiach využívajúcich výrobky zo sklenených vlákien v nadväzujúcom výrobnom odvetví Únie vrátane výroby ďalších nadväzujúcich výrobkov približne na 50 000 až 75 000. Uvedené zainteresované strany tvrdili, že tento počet by mohol dosiahnuť celkovo 200 000 až 250 000 osôb, a žiadalo sa od nich, aby tieto odhady podložili. Aj keď jedno združenie, European Boating Industry (európsky lodiarsky priemysel), poskytlo určité podporné údaje o lodiarenskom priemysle, neboli predložené žiadne presvedčivé dôkazy, ktoré by tieto údaje o zamestnanosti spájali s príslušným a podobným výrobkom.

(116)

Stanovenie záujmu používateľov sklenených vlákien na základe týchto všeobecných údajov, ktoré pozostávajú z celkového počtu ľudí zamestnaných vo všetkých nadväzujúcich úrovniach výrobného odvetvia Únie vrátane divízií nadnárodných spoločností, ktoré nemajú nič spoločné s výrobkami zo sklenených vlákien, by v každom prípade vážne ovplyvnilo dôveryhodnosť analýzy záujmu Únie.

(117)

Zároveň je potrebné pripomenúť, že, ako sa uvádza v odôvodnení 130 dočasného nariadenia, Komisia tiež odhadla počet zamestnancov v divíziách využívajúcich sklenené vlákna v rámci spoločností, ktoré v priebehu OP využívali čínske sklenené vlákna, približne na 27 000 osôb. Tento odhad sa zakladal na podrobných údajoch predložených používateľmi vo vyplnených dotazníkoch, ktoré sa konkrétne týkali zamestnanosti Únie v týchto divíziách. Odhad sa vykonal súčtom týchto údajov a ich následnou extrapoláciou ku všetkému dovozu príslušného výrobku z ČĽR počas OP. Extrapolácia sa zakladala na podiele spolupracujúcich používateľov na celkovom dovoze príslušného výrobku z ČĽR počas OP.

(118)

Napokon je v tejto súvislosti potrebné tiež poznamenať, že po vylúčení priadze z definície výrobku musel byť uvedený odhad upravený. Po úprave sa počet zamestnaných osôb odhaduje na 22 000.

(119)

Viacero používateľov tvrdilo, že Komisia v odôvodneniach 132 až 136 dočasného nariadenia podcenila vplyv dočasného antidumpingového cla na ziskovosť, a tým aj životaschopnosť odvetvia európskych používateľov. Tvrdili, že skutočný vplyv je omnoho silnejší a že úroveň dočasného cla ohrozuje existenciu mnohých týchto podnikov v Únii.

(120)

V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že ekonomické posúdenie uskutočnené v dočasnom nariadení sa zakladalo na hospodárskych údajoch poskytnutých používateľmi, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní. To boli v skutočnosti jediné overiteľné informácie, ktoré boli v tejto súvislosti k dispozícii. Hoci toto posúdenie kritizoval veľký počet používateľov, len jeden z nich predložil dodatočné informácie, ktoré bolo možné použiť na zvýšenie presnosti analýzy. Táto dotknutá strana je aj tak používateľom priadze, a preto jej podanie nebolo napokon zohľadnené v analýze vplyvu nákladov.

(121)

Boli vznesené ďalšie námietky, v ktorých sa uvádza, že vplyv na malé a stredné podniky je väčší, než sa stanovilo. V tomto smere bolo však predložených len málo konkrétnych dôkazov, pretože títo používatelia nespolupracovali v plnej miere. K spolupracujúcim používateľom v skutočnosti patria niektoré nadnárodné spoločnosti a účinok ciel na ne je spravidla obmedzenejší. Aby sa však tento narušujúci vplyv na výpočet vylúčil, Komisia v konečnej fáze stanovila priemerný vplyv na náklady spolupracujúcich používateľov len v prípade divízie využívajúcej sklenené vlákna, a nie u celých spoločností – pozri ďalej odôvodnenie 123.

(122)

Po vylúčení priadze z definície výrobku sa muselo zrevidovať posúdenie vykonané v predbežnej fáze tým, že z analýzy sa vyňali spoločnosti, ktoré sú používateľmi priadze. Okrem toho si posúdenie vyžiadalo ďalšie úpravy vzhľadom na úrovne ciel, ktoré sa majú uplatniť (pozri ďalej odôvodnenie 139).

(123)

Vzhľadom na uvedené úpravy bude vypočítaný vplyv cla na odvetvie používateľov v priemere okolo 0,5 a až do 2,3 percentuálnych bodov na zisk divízií používateľov sklenených vlákien. Vplyv bude teda omnoho menší, než sa očakávalo v predbežnej fáze, ak vôbec dôjde k nejakému významnému vplyvu, pretože je nepravdepodobné, že by malé zvýšenie obstarávacích nákladov ako napríklad zvýšenie, ktoré by mohlo byť spôsobené súčasnými colnými sadzbami, nebolo možné úplne alebo aspoň sčasti preniesť ďalej na zákazníkov.

(124)

Pokiaľ ide o schopnosť preniesť zvýšenie obstarávacích nákladov ďalej na zákazníkov, boli od navrhovateľa získané informácie o vývoji obstarávacích nákladov na živicu, ktorá predstavuje pre používateľov ďalší kľúčový náklad a niekedy dokonca predstavuje prevažnú časť obstarávacích nákladov konečných kompozitných výrobkov. Z tohto podania vyplýva, že kým predajná cena sklenených vlákien (obstarávacie náklady pre používateľov) by zostala veľmi dlhý čas stabilná, obstarávacie náklady na živicu by sa počas toho istého obdobia zdvojnásobili. Nárast ceny živice by bol od konca roku 2009 opätovne zreteľný. Napriek tomuto veľmi významnému nárastu ceny používatelia túto kľúčovú surovinu nakupovali aj naďalej a predávali svoje konečné výrobky, pričom si udržali konkurencieschopnosť. Preto je pravdepodobné, že sa im podarilo preniesť aspoň časť zvýšených obstarávacích nákladov na ich zákazníkov. Ak možno takýto významný nárast obstarávacích nákladov (sčasti) preniesť na zákazníkov, neexistuje dôvod, prečo by tomu tak nemohlo byť v prípade antidumpingového cla na sklenené vlákna, ktoré by bolo stanovené na úrovni na odstránenie ujmy.

(125)

Niektoré strany tvrdili, že určití používatelia vrátane globálnych skupín presúvajú alebo presunú svoju výrobu za hranice Únie, v dôsledku čoho môže dôjsť k strate pracovných miest na úrovni používateľov v Únii; okrem toho to môže mať dosah aj na zákazníkov používateľov ako aj na výrobcov plastov, ktorí tiež dodávajú materiál pre používateľov sklenených vlákien, ktorí vyrábajú kompozitné materiály. To je však možný dôsledok uloženia ciel na akýkoľvek medziprodukt, a nie len na sklenené vlákna. Používatelia na nadväzujúcich trhoch môžu tiež požiadať o ochranu v rámci antidumpingového konania, ako tomu bolo v prípade sieťovín zo sklenených vlákien. Také účinky, o ktorých sa tvrdí, že vznikli, by teraz boli v každom prípade podľa všetkého veľmi obmedzené v dôsledku úrovní ciel, ktoré sa majú uplatňovať (pozri odôvodnenie 139).

(126)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že v dôsledku zvýšenia cien spôsobeného navrhovanými opatreniami nebolo ohrozené prežitie žiadneho z používateľov, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní a predložili hospodárske údaje, ktoré Komisia mohla preskúmať.

(127)

Viacero používateľov zopakovalo tvrdenie, že bezpečnosť dodávky na trhu Únie je ohrozená a že antidumpingové opatrenia túto situáciu ešte zhoršujú. Svoje tvrdenie podložili určitými dôkazmi, ktorými poukazujú na neschopnosť výrobného odvetvia Únie zabezpečiť dodávku sklenených vlákien pre odvetvie používateľov v požadovanom objeme a za požadované ceny. Podobne sa tvrdenie Komisie, že nevyužitá kapacita v EÚ je dostatočne veľká na to, aby nahradila dovoz z ČĽR, považovalo za zjednodušené a neodôvodnené.

(128)

Táto otázka bola ďalej analyzovaná. Od navrhovateľa boli získané aj nové informácie o objeme výroby, využití kapacity a dopyte. Takto získané a zanalyzované informácie potvrdili, že v prvom polroku 2010 skutočne došlo k obmedzeniu dodávok niektorých výrobkov vyrábaných výrobným odvetvím Únie, a to v dôsledku nedostatku zásob, ktorý nastal z dôvodu zotavenia trhu po hospodárskej kríze. Medzitým sa však podľa očakávaní, ktoré sú v tejto súvislosti obsiahnuté v dočasnom nariadení (odôvodnenia 145 až 149), nárast dopytu podľa všetkého ustálil a boli predložené dôkazy, že dodávatelia z EÚ počas roku 2010 významne zvýšili svoju výrobu, ktorá je hneď k dispozícii. Zároveň sa ohlásilo, že v krátkodobom a strednodobom horizonte dôjde k ďalšiemu zvýšeniu výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie. Okrem toho sa tiež predložili dôkazy o významnom zvýšení výrobnej kapacity vo viacerých ďalších vyrábajúcich krajinách mimo Únie.

(129)

Aktualizované údaje o výrobe a výrobnej kapacite priadze boli menej ubezpečujúce a nezávislá štúdia trhu tiež poukázala na jednoznačne menej priaznivú situáciu v oblasti dodávok, pokiaľ ide o dodávky priadze. Keďže však priadza bola vylúčená z definície výrobku, táto otázka už nie je relevantná.

(130)

Viacero používateľov tiež tvrdilo, že niektorí výrobcovia z Únie výrazne zvýšili ceny niektorých výrobkov bezprostredne pred zverejnením dočasného nariadenia a začali požadovať vyššie ceny, keď používatelia zažiadali o dodatočné množstvá. Tiež sa tvrdilo, že niektorí výrobcovia z Únie boli na rozdiel od predchádzajúcej praxe ochotní pristúpiť len na krátkodobé zmluvy (kratšie než 1 rok). Toto tvrdenie bolo podložené určitými dôkazmi, ktoré podľa používateľov svedčia o tom, že výrobné odvetvie Únie by nebolo schopné zabezpečiť dodávku množstiev požadovaných trhom za primerané ceny.

(131)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že po uložení antidumpingových opatrení možno očakávať určité zvýšenie cien na trhu Únie. Preto nie je neobvyklé, že dochádza tiež k istému nárastu cien zo strany výrobcov v Únii. Pokiaľ ide o krátkodobé zmluvy, ide o záležitosť medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorá nemusí nutne súvisieť s krátkodobým nedostatkom ponuky, ale možno ju vysvetliť mnohými inými faktormi, ktoré ovplyvňujú trh. Ako už však bolo uvedené v odôvodnení 128, zdá sa, že situácia týkajúca sa ponuky sklenených vlákien sa v priebehu roka 2010 vrátila do normálneho stavu. Z uvedených dôvodov sa tieto tvrdenia zamietajú.

(132)

Na základe uvedených skutočností sa závery uvedené v odôvodneniach 150 a 151 dočasného nariadenia potvrdzujú a s konečnou platnosťou sa dospelo k záveru, že celkovo neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu konečných antidumpingových ciel na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(133)

Navrhovateľ tvrdil, že 5 % cieľový zisk stanovený v predbežnej fáze je príliš nízky, a zopakoval svoj názor, že vzhľadom na skutočnosť, že odvetvie sklenených vlákien je veľmi náročné na kapitál, by bola úroveň medzi 12 % a 15 % viac odôvodnená. Tvrdil, že táto omnoho vyššia úroveň ziskovosti je nevyhnutná na to, aby sa zabezpečila zdravá návratnosť kapitálu a umožnili nové investície. Uvedené tvrdenie však nebolo podložené presvedčivými dôkazmi a preto sa dospelo k záveru, že by sa malo zachovať 5 % ziskové rozpätie stanovené v predbežnej fáze.

(134)

Pokiaľ ide o stanovenie úrovne odstránenia ujmy, ako už bolo uvedené v odôvodnení 71, pri výpočte úrovne odstránenia ujmy sa tiež uplatnili zmeny metodiky, ktoré majú vplyv na výpočet cenového podhodnotenia, a to: i) vylúčenie priadze; ii) zoskupenie typov výrobkov a iii) úprava nákladov vynaložených po dovoze.

(135)

S cieľom vylúčiť priadzu a zohľadniť pri analýze ujmy osobitosti každej skupiny výrobkov (pramene, striž a rohože) Komisia využila podrobné finančné informácie, ktoré jej poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky samostatne pre jednotlivé typy výrobkov. V tejto súvislosti sa namiesto celkových údajov, ktoré sa použili pri predbežných výpočtoch a ktoré zahŕňali priadzu (pozri odôvodnenie 155 dočasného nariadenia), použili finančné údaje osobitne predložené pre hlavné skupiny výrobkov (pramene, striž a rohože). Výsledný výpočet lepšie odráža situáciu na trhu a v rámci možností zohľadňuje upravenú definíciu výrobku ako aj osobitosti hlavných typov výrobkov.

(136)

Uvedené zmeny viedli k rozsiahlej úprave predbežných úrovní odstránenia ujmy.

(137)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa usudzuje, že v súlade s článkom 9 základného nariadenia by sa na dovoz príslušného výrobku mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia.

(138)

Keďže úrovne odstránenia ujmy sú teraz nižšie ako stanovené dumpingové rozpätia, konečné opatrenia by mali vychádzať z úrovne odstránenia ujmy.

(139)

Na základe uvedených skutočností je sadzba cla, vyjadrená ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takáto:

(140)

Sadzba antidumpingového cla pre jednotlivú spoločnosť uvedená v tomto nariadení sa určila na základe zistení tohto prešetrovania. Preto odráža situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania, pokiaľ ide o príslušnú spoločnosť. Táto colná sadzba (na rozdiel od cla uplatňovaného v celej krajine vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda uplatňuje výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrábaných uvedenou spoločnosťou. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu uplatniť a platí pre ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(141)

Každá žiadosť o uplatnenie tejto antidumpingovej colnej sadzby pre jednotlivú spoločnosť (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mala bezodkladne oznámiť Komisii (5) so všetkými relevantnými informáciami, najmä informáciami o akejkoľvek zmene činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a predajom na vývoz, ktoré súvisia napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo so zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie príslušným spôsobom zmení a doplní prostredníctvom aktualizácie odkazu na spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje individuálna sadzba cla.

(142)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa celoštátna úroveň cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(143)

Vzhľadom na výšku zisteného dumpingového rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenú výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa sumy zaistené dočasným antidumpingovým clom, ktoré bolo uložené dočasným nariadením, s konečnou platnosťou vybrali v rozsahu cla, ktoré bolo uložené s konečnou platnosťou. Keďže priadza je teraz vylúčená z definície výrobku (pozri odôvodnenia 13 až 24), sumy predbežne zabezpečené v súvislosti s dovozom priadze by sa mali uvoľniť. Keďže sadzby konečného cla sú nižšie ako sadzby dočasného cla, mali by sa uvoľniť sumy, ktoré boli predbežne zaistené nad rámec konečnej sadzby antidumpingového cla,

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/18

(1)

Na účely monitorovania pokroku pri napĺňaní spoločných cieľov stratégie Európa 2020 a otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia je potrebný komplexný a porovnateľný súbor údajov o prechode z práce do dôchodku. V oboch procesoch bola ako prioritná aktivita identifikovaná potreba podpory aktívneho starnutia a predĺženia pracovného života, predovšetkým v zmysle usmernenia 7 integrovaných usmernení v rámci stratégie Európa 2020 (Zvyšovanie účasti na trhu práce a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti) a v súvislosti s cieľom dosiahnuť primerané a trvalo udržateľné dôchodky prijatým Európskou radou v marci 2006 na základe oznámenia Komisie s názvom Pracujeme spolu, pracujeme lepšie: nový rámec pre otvorenú koordináciu politík sociálnej ochrany a začlenenia v Európskej únii.

(2)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress (2), podporuje vykonávanie európskej stratégie zamestnanosti. Tento program finančne podporuje vykonávanie cieľov Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013. V oblasti dôchodkov poskytuje program analýzy politík, štatistické informácie a poradenstvo.

(3)

V nariadení Komisie (ES) č. 365/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa prijíma program ad hoc modulov na roky 2010, 2011 a 2012 na výberové zisťovanie pracovných síl stanovené v nariadení Rady (ES) č. 577/98 (3), zahŕňa ad hoc modul o prechode z práce do dôchodku. Mal by sa stanoviť zoznam premenných pre tento modul.

(4)

Mal by sa uviesť odkaz na článok 12 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (4) o správach o kvalite a na odporúčanie Komisie 2009/498/ES (5) o štruktúre správ.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre európsky štatistický systém,

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/22

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/24

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2010/11 sa stanovila v nariadení Komisie (EÚ) č. 867/2010 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (EÚ) č. 246/2011 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 67/26

(1)

V článku 11 ods. 2 nariadení (ES) č. 1073/1999 a (Euratom) č. 1074/1999 sa stanovuje, že dozorný výbor „pozostáva z piatich nezávislých externých osôb, ktoré majú vo svojich príslušných krajinách kvalifikáciu požadovanú na obsadenie vedúcich funkcií súvisiacich s oblasťami činnosti úradu“, a že tieto osoby sa vymenujú na základe vzájomnej dohody Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

(2)

Podľa článku 11 ods. 3 je funkčné obdobie členov dozorného výboru trojročné a obnoviteľné jeden raz. Funkčné obdobie súčasných členov dozorného výboru sa skončilo 30. novembra 2008. V súlade s článkom 11 ods. 4 pokračovali členovia dozorného výboru vo výkone svojich funkcií aj po skončení svojho funkčného obdobia.

(3)

Vzhľadom na to, že funkčné obdobie členov dozorného výboru by nemalo presiahnuť šesť rokov, malo by sa funkčné obdobie súčasných členov, ktorí ostali vo funkcii aj po uplynutí prvého funkčného obdobia, obnoviť do 30. novembra 2011,

—

pán Peter STRÖMBERG,

—

pán Kálmán GYÖRGYI,

—

pani Rosalind WRIGHT,

—

pán Luis LÓPEZ SANZ-ARÁNGUEZ,

—

pani Diemut R. THEATO.