9.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 62/1

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 228/2011

zo 7. marca 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 so zreteľom na metódu skúšania priľnavosti za mokra v prípade pneumatík kategórie C1

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (1), a najmä na jeho článok 11 písm. c),

keďže:

(1)

V súlade s časťou B prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1222/2009 koeficient priľnavosti pneumatík kategórie C1 za mokra sa určí podľa ustanovení v nariadení EHK OSN č. 117 a v jeho následných zmenách a doplneniach. Zástupcovia priemyslu však vytvorili revidovanú metódu skúšania priľnavosti za mokra na základe prílohy 5 k nariadeniu EHK OSN č. 117, ktorou sa výrazne zlepšuje presnosť výsledkov skúšok.

(2)

Presnosť výsledkov skúšok je kľúčovým faktorom na určenie tried priľnavosti pneumatík za mokra. Presným skúšaním sa zabezpečuje spravodlivé porovnanie pneumatík od rôznych dodávateľov. Okrem toho sa ním zabraňuje tomu, aby sa pneumatika zatriedila do viac ako jednej triedy a znižuje sa riziko, že orgány trhového dohľadu získajú iné výsledky testov v porovnaní s výsledkami vyhlásenými dodávateľmi len z dôvodu nespoľahlivej skúšobnej metódy.

(3)	S cieľom zlepšiť presnosť výsledkov skúšok pneumatík je preto potrebné aktualizovať metódu skúšania priľnavosti za mokra.

(4)	Nariadenie (ES) č. 1222/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1222/2009,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 1222/2009

Nariadenie (ES) č. 1222/2009 sa mení a dopĺňa takto:

1.	V časti B prílohy I sa prvá veta nahrádza takto: „Trieda priľnavosti za mokra v prípade pneumatík kategórie C1 sa musí určiť na základe indexu priľnavosti za mokra (G) podľa škály tried od ‚A‘ do ‚G‘ stanovenej v tabuľke a merať v súlade s prílohou V.“

2.	Text v prílohe k tomuto nariadeniu sa dopĺňa ako príloha V.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 7. marca 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46.

PRÍLOHA

„

PRÍLOHA V

Metóda skúšania na meranie indexu (G) priľnavosti za mokra v prípade pneumatík kategórie C1

1. POVINNÉ NORMY

Uplatňujú sa tieto uvedené dokumenty.

1.	ASTM E 303-93 (znovu schválené v roku 2008), Standard Test Method for Measuring Surface Frictional Properties Using the British Pendulum Tester (Štandardná skúšobná metóda na meranie trecích vlastností povrchu, pri ktorej sa používa britský skúšobný prístroj s kyvadlom);

2.	ASTM E 501-08, Standard Specification for Standard Rib Tire for Pavement Skid-Resistance Tests (Štandardná špecifikácia štandardnej rebrovej pneumatiky určenej na skúšky protišmykovosti vozovky);

3.	ASTM E 965-96 (znovu schválené v roku 2006), Standard Test Method for Measuring Pavement Macrotexture Depth Using a Volumetric Technique (Štandardná skúšobná metóda na meranie hĺbky makrotextúry vozovky, pri ktorej sa používa volumetrická technika);

4.	ASTM E 1136-93 (znovu schválené v roku 2003), Standard Specification for a Radial Standard Reference Test Tire (SRTT14″) [Štandardná špecifikácia štandardnej radiálnej referenčnej skúšobnej pneumatiky (SRTT14″)];

5.	ASTM F 2493-08, Standard Specification for a Radial Standard Reference Test Tire (SRTT16″) [Štandardná špecifikácia štandardnej radiálnej referenčnej skúšobnej pneumatiky (SRTT16″)].

2. VYMEDZENIE POJMOV

Na účely skúšania priľnavosti za mokra v prípade pneumatík kategórie C1 sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	‚skúšobná jazda‘ je jednotlivý prejazd zaťaženej pneumatiky po danom povrchu skúšobnej dráhy;

2.	‚skúšobné pneumatiky‘ sú schvaľované pneumatiky, referenčné pneumatiky alebo kontrolné pneumatiky alebo súbor pneumatík, ktoré sa používajú pri skúšobnej jazde;

3.	‚schvaľované pneumatiky (T)‘ sú pneumatiky alebo súbor pneumatík, ktoré sa skúšajú na účel výpočtu ich indexu priľnavosti za mokra;

4.	‚referenčné pneumatiky (R)‘ sú pneumatiky alebo súbor pneumatík, ktoré majú vlastnosti uvedené v norme ASTM F 2493-08 a označujú sa ako 16-palcové štandardné referenčné skúšobné pneumatiky (SRTT16″);

5.	‚kontrolné pneumatiky (C)‘ sú pomocné pneumatiky alebo súbor pomocných pneumatík, ktoré sa používajú, ak sa schvaľovaná pneumatika a referenčná pneumatika nemôžu priamo porovnať na tom istom vozidle;

6.	‚brzdná sila pneumatiky‘ je pozdĺžne pôsobiaca sila vyjadrená v newtonoch, ktorá je výsledkom využitia brzdného momentu;

7.	‚koeficient brzdnej sily pneumatiky (BFC)‘ je pomer brzdnej sily k vertikálnemu zaťaženiu;

8.	‚koeficient maximálnej brzdnej sily pneumatiky‘ je maximálna hodnota koeficientu brzdnej sily pneumatiky, ku ktorej dochádza pred zablokovaním kolesa pri postupnom zvyšovaní brzdného momentu;

9.	‚zablokovanie kolesa‘ je stav kolesa, v ktorom sa rýchlosť otáčok kolesa okolo svojej osi rovná nule a brzdný moment bráni otáčaniu;

10.	‚vertikálne zaťaženie‘ je zaťaženie v newtonoch, ktoré je na pneumatiku vyvinuté kolmo na povrch cesty;

11.	‚vozidlo na skúšanie pneumatík‘, je vozidlo vyhradené na osobitné účely, ktoré má nástroje na meranie vertikálnych a pozdĺžnych síl na jednu skúšobnú pneumatiku počas brzdenia.

3. VŠEOBECNÉ SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

3.1. Vlastnosti dráhy

Skúšobná dráha má tieto vlastnosti:

1.	Dráha musí byť pokrytá hutným asfaltom, pričom jednotný sklon nesmie presiahnuť 2 % a pri skúšaní s trojmetrovou tyčou sa nesmie odchýliť o viac ako 6 mm.

2.	Povrch musí byť rovnako starý, musí mať rovnaké zloženie a opotrebovanie. Skúšobný povrch nesmie obsahovať sypké materiály a cudzie telesá.

3.	Maximálna veľkosť zrna štrku musí byť 10 mm (povolená tolerancia je od 8 mm do 13 mm).

4.	Hĺbka štruktúry nameraná podľa hĺbky piesku musí byť 0,7 ± 0,3 mm. Musí sa merať v súlade s normou ASTM E 965-96 (znovu schválenou v roku 2006).

5.	Trecie vlastnosti mokrého povrchu sa musia merať buď pomocou metódy v písmene a) alebo b) v oddiele 3.2.

3.2. Metódy na meranie trecích vlastností mokrého povrchu

a) Metóda BPN (British Pendulum Number), pri ktorej sa používa kyvadlo

Metóda BPN, pri ktorej sa používa kyvadlo, musí zodpovedať norme ASTM E 303-93 (znovu schválenej v roku 2008).

Zloženie a fyzikálne vlastnosti gumenej podložky musia zodpovedať norme ASTM E 501-08.

Priemerná hodnota BPN musí byť v rozpätí od 42 do 60 BPN po teplotnej korekcii.

Hodnota BPN sa musí upraviť podľa teploty mokrého povrchu cesty. Pokiaľ výrobca kyvadla neuvedie odporúčania týkajúce sa teplotnej korekcie, použije sa tento vzorec:

BPN = BPN (nameraná hodnota) + teplotná korekcia

teplotná korekcia = – 0,0018 t 2 + 0,34 t – 6,1,

kde t je teplota povrchu mokrej dráhy v stupňoch Celzia.

Vplyvy opotrebenia klznej podložky: Podložka sa musí vymeniť pri maximálnom opotrebení, ak opotrebenie na nárazovom rozhraní dosiahne 3,2 mm v rovine klznej podložky alebo 1,6 mm vo vertikálnom smere v súlade s oddielom 5.2.2 a obrázkom 3 normy ASTM E 303-93 (znovu schválenej v roku 2008).

Na účely kontroly súladu povrchu dráhy s BPN pri meraní priľnavosti za mokra v prípade osobného automobilu vybaveného prístrojmi: Hodnoty BPN skúšobnej dráhy by sa v priebehu celej brzdnej dráhy nemali meniť, aby sa znížil rozptyl výsledkov skúšok. Trecie vlastnosti mokrého povrchu sa musia v každom bode merania BPN merať päťkrát každých 10 metrov a koeficient odchýlky od priemerov BPN nesmie presiahnuť 10 %.

b) Metóda štandardnej referenčnej skúšobnej pneumatiky (SRTT14″) podľa normy ASTM E 1136

Odchylne od bodu 4 oddielu 2 sa pri tejto metóde používa referenčná pneumatika, ktorej vlastnosti sa uvádzajú v norme ASTM E 1136-93 (znovu schválenej v roku 2003) a ktorá sa označuje ako SRTT14″ (1).

Priemerný koeficient maximálnej brzdnej sily (μ peak,ave) pneumatiky SRTT14″ musí byť 0,7 ± 0,1 pri 65 km/h.

Priemerný koeficient maximálnej brzdnej sily (μ peak,ave) pneumatiky SRTT14″ sa musí upraviť vzhľadom na teplotu mokrého povrchu dráhy takto:

koeficient maximálnej brzdnej sily (μ peak,ave) = koeficient maximálnej brzdnej sily (nameraný) + teplotná korekcia

teplotná korekcia = 0,0035 × (t – 20),

kde t je teplota povrchu mokrej dráhy v stupňoch Celzia.

3.3. Atmosférické podmienky

Vietor nesmie mať vplyv na vlhčenie povrchu (povolené sú protiveterné štíty).

Teplota mokrého povrchu, ako aj teplota okolia, musí byť v rozpätí od 2 °C do 20 °C v prípade pneumatík pre jazdu na snehu a v rozpätí od 5 °C do 35 °C v prípade bežných pneumatík.

Teplota mokrého povrchu sa počas skúšky nesmie meniť o viac ako 10 °C.

Teplota okolia musí zostať približne rovnaká ako teplota mokrého povrchu; rozdiel medzi teplotou okolia a teplotou mokrého povrchu musí byť nižší ako 10 °C.

4. SKÚŠOBNÉ METÓDY MERANIA PRIĽNAVOSTI ZA MOKRA

Na výpočet koeficientu (G) priľnavosti schvaľovanej pneumatiky za mokra, sa porovnáva brzdný účinok schvaľovanej pneumatiky s brzdným účinkom referenčnej pneumatiky vozidla, ktoré sa pohybuje priamo dopredu na pevnom mokrom povrchu. Meria sa pomocou jednej z týchto metód:

—	metódou, pri ktorej sa používa vozidlo, ktorá pozostáva zo skúšania súboru pneumatík namontovaných na osobný automobil vybavený prístrojmi,

—	skúšobnou metódou, pri ktorej sa používa prípojné vozidlo ťahané vozidlom alebo vozidlo na skúšanie pneumatík, vybavené skúšobnými pneumatikami.

4.1. Skúšobná metóda, pri ktorej sa používa osobný automobil vybavený prístrojmi

4.1.1. Princíp

Skúšobná metóda sa vzťahuje na postup merania výkonnosti pneumatík kategórie C1 týkajúcej sa spomalenia počas brzdenia, pričom sa pri nej používa osobný automobil vybavený prístrojmi a s protiblokovacím brzdovým systémom (ABS). ‚Osobný automobil vybavený prístrojmi‘ je osobný automobil vybavený meracím zariadením uvedeným v oddiele 4.1.2.2 na účely tejto skúšobnej metódy. Pri začiatku s vymedzenou počiatočnou rýchlosťou sa brzdy aplikujú na všetky štyri kolesá zároveň s dostatočnou silou na to, aby aktivovali ABS. Priemerné spomalenie sa vypočíta medzi dvoma vopred vymedzenými rýchlosťami.

4.1.2. Vybavenie

4.1.2.1. Vozidlo

Povolené zmeny na osobnom automobile sú tieto:

—	zmeny umožňujúce, aby sa zväčšil počet veľkostí pneumatík, ktoré možno namontovať na vozidlo,

—	zmeny umožňujúce, aby sa nainštalovala automatická aktivácia brzdového zariadenia.

Akékoľvek iné zmeny brzdového systému sú zakázané.

4.1.2.2. Meracie zariadenie

Vozidlo sa musí vybaviť senzorom vhodným na meranie rýchlosti na mokrom povrchu a vzdialenosti dosiahnutej medzi dvoma rýchlosťami.

Na zmeranie rýchlosti vozidla sa musí použiť piate koleso alebo nekontaktný systém na meranie rýchlosti.

4.1.3. Kondicionovanie skúšobnej dráhy a podmienky vlhčenia

Povrch skúšobnej dráhy sa musí zvlhčiť najmenej pol hodiny pred skúškou, aby sa vyrovnala teplota povrchu a vody. Vonkajšie zvlhčovanie by sa malo vykonávať v priebehu skúšky neustále. Hĺbka vody musí byť pri meraní z povrchu vozovky 1,0 ± 0,5 mm pre celú skúšobnú oblasť.

Testovacia dráha by sa potom mala stabilizovať vykonaním minimálne desiatich skúšobných jázd pri rýchlosti 90 km/h s pneumatikami, ktoré nie sú súčasťou skúšobného programu.

4.1.4. Pneumatiky a ráfiky

4.1.4.1. Príprava a zábeh pneumatík

Skúšobné pneumatiky sa musia upraviť tak, aby sa odstránili všetky výčnelky na povrchu behúňa spôsobené odvzdušnením formy alebo otrepkami na spojoch výliskov.

Skúšobné pneumatiky sa musia namontovať na skúšobný ráfik uvedený výrobcom pneumatiky.

Použitím vhodného maziva by sa malo zaistiť náležité dosadnutie pätky plášťa. Malo by sa zabrániť nadmernému použitiu maziva, aby nedošlo k zošmyknutiu pneumatiky z ráfika kolesa.

Súpravy skúšobných pneumatík/ráfikov sa musia ponechať na príslušnom mieste minimálne dve hodiny tak, aby pred skúškou získali všetky rovnakú teplotu okolia. Mali by sa chrániť pred slnkom, aby sa zabránilo nadmernému zahrievaniu spôsobenému slnečným žiarením.

Na zábeh bŕzd sa musia vykonať dve skúšky brzdenia.

4.1.4.2. Zaťaženie pneumatiky

Statické zaťaženie každej pneumatiky nápravy sa musí pohybovať medzi 60 % a 90 % kapacity záťaže skúšobnej pneumatiky. Zaťaženie pneumatík na rovnakej náprave by sa nemalo líšiť o viac ako 10 %.

4.1.4.3. Hustiaci tlak pneumatiky

Hustiaci tlak na predných a zadných nápravách musí byť 220 kPa (v prípade pneumatík na normálne a mimoriadne zaťaženie). Tlak pneumatiky by sa mal skontrolovať tesne pred skúškou pri teplote okolia a v prípade potreby upraviť.

4.1.5. Postup

4.1.5.1. Priebeh skúšky

Tento postup sa uplatňuje na každý priebeh skúšky:

1.	Osobný automobil sa pohybuje po priamke až do rýchlosti 85 ± 2 km/h.

2.	Keď osobný automobil dosiahne rýchlosť 85 ± 2 km/h, aktivujú sa brzdy vždy na rovnakom mieste skúšobnej dráhy označovanom ako ‚východiskový bod brzdenia‘ s pozdĺžnou toleranciou 5 m a priečnou toleranciou 0,5 m.

Brzdy sa aktivujú buď automaticky alebo manuálne.

i)	Automatická aktivácia bŕzd sa vykonáva prostredníctvom detekčného systému, ktorý pozostáva z dvoch častí, jedna z nich je indexovaná na skúšobnej dráhe a druhá v osobnom automobile.

ii)

Manuálna aktivácia bŕzd závisí, ako sa uvádza ďalej, od typu prevodovky. V obidvoch prípadoch sa vyžaduje sila na pedál s veľkosťou minimálne 600 N.

V prípade manuálnej prevodovky by vodič mal vypnúť spojku, prudko stlačiť brzdový pedál a držať ho stlačený tak dlho, kým sa nevykoná meranie.

V prípade automatickej prevodovky by vodič mal zaradiť neutrál, prudko stlačiť brzdový pedál a držať ho stlačený tak dlho, kým sa nevykoná meranie.

4.	Priemerné spomalenie sa vypočíta medzi rýchlosťami 80 km/h a 20 km/h.

Ak sa akákoľvek z uvedených špecifikácií (vrátane tolerancie rýchlosti, pozdĺžnej a priečnej tolerancie vzťahujúcej sa na východiskový bod brzdenia a čas brzdenia) počas priebehu skúšky nesplní, meranie sa zruší a vykoná sa nový test.

4.1.5.2. Skúšobný cyklus

S cieľom zistiť index priľnavosti súboru schvaľovaných pneumatík (T) za mokra, sa vykoná niekoľko skúšok, pričom každá skúška sa musí vykonať v rovnakom smere. V rámci rovnakého skúšobného cyklu sa môžu merať až tri rôzne súbory schvaľovaných pneumatík. Uplatňuje sa tento postup:

1.	Najprv sa na osobný automobil vybavený prístrojmi namontuje súbor referenčných pneumatík.

2.	Po minimálne troch platných meraniach sa v súlade s oddielom 4.1.5.1 súbor referenčných pneumatík nahradí súborom schvaľovaných pneumatík.

3.	Po vykonaní šiestich platných meraní schvaľovaných pneumatík sa môžu zmerať ešte dva súbory schvaľovaných pneumatík.

4.	Skúšobný cyklus sa končí troma ďalšími platnými meraniami rovnakého súboru referenčných pneumatík, ako na začiatku skúšobného cyklu.

PRÍKLADY:

—	Poradie skúšobného cyklu troch súborov schvaľovaných pneumatík (T1 až T3) a súboru referenčných pneumatík (R) by bolo takéto: R-T1-T2-T3-R

—	Poradie skúšobného cyklu piatich súborov schvaľovaných pneumatík (T1 až T5) a súboru referenčných pneumatík (R) by bolo takéto: R-T1-T2-T3-R-T4-T5-R

4.1.6. Spracovanie výsledkov meraní

4.1.6.1. Výpočet priemerného spomalenia (AD)

Priemerné spomalenie (AD) sa vypočíta pre každý platný priebeh skúšky v m·s–2 takto:

Formula

kde:

Sf je konečná rýchlosť v m·s–1; Sf = 20 km/h = 5,556 m·s–1,

Si je počiatočná rýchlosť v m·s–1; Si = 80 km/h = 22,222 m·s–1,

d je vzdialenosť v metroch medzi Si a Sf .

4.1.6.2. Validácia výsledkov

Koeficient variácie AD sa vypočíta takto:

(Štandardná odchýlka / priemer) × 100

V prípade referenčných pneumatík (R): Ak je koeficient variácie AD akýchkoľvek dvoch po sebe idúcich skupín troch skúšok súboru referenčných pneumatík vyšší ako 3 %, všetky údaje by sa mali zrušiť a test všetkých skúšobných pneumatík (schvaľovaných pneumatík a referenčných pneumatík) by sa mal zopakovať.

V prípade schvaľovaných pneumatík (T): Koeficienty variácie AD sa vypočítajú v prípade každého súboru schvaľovaných pneumatík. Ak je niektorý z koeficientov variácie vyšší ako 3 %, údaje by sa mali zrušiť a test daného súboru schvaľovaných pneumatík by sa mal zopakovať.

4.1.6.3. Výpočet upraveného priemerného spomalenia (Ra)

Priemerné spomalenie (AD) súboru referenčných pneumatík použité pri výpočte koeficientu brzdnej sily sa upravuje podľa umiestnenia každého súboru schvaľovaných pneumatík v danom skúšobnom cykle.

Upravené AD referenčnej pneumatiky (Ra) sa vypočíta v m·s–2 v súlade s tabuľkou 1, kde R1 je priemer hodnôt AD v prvom teste súboru referenčných pneumatík (R) a R2 je priemer hodnôt AD v druhom teste rovnakého súboru referenčných pneumatík (R).

Tabuľka 1

Počet súborov schvaľovaných pneumatík v rámci jedného skúšobného cyklu	Súbor schvaľovaných pneumatík	Ra
1 (R1 -T1-R2 )	T1	Ra = 1/2 (R1 + R2 )
2 (R1 -T1-T2-R2 )	T1	Ra = 2/3 R1 + 1/3 R2
2 (R1 -T1-T2-R2 )	T2	Ra = 1/3 R1 + 2/3 R2
3 (R1 -T1-T2-T3-R2 )	T1	Ra = 3/4 R1 + 1/4 R2
	T2	Ra = 1/2 (R1 +R2 )
	T3	Ra = 1/4 R1 + 3/4 R2

4.1.6.4 Výpočet koeficientu brzdnej sily (BFC)

Koeficient brzdnej sily (BFC) sa v prípade brzdenia na dvoch nápravách vypočíta podľa tabuľky 2, kde Ta (a = 1, 2 alebo 3) je priemer hodnôt AD vzťahujúci sa na každý súbor schvaľovaných pneumatík (T), ktorý je časťou skúšobného cyklu.

Tabuľka 2

Skúšobná pneumatika	Koeficient brzdnej sily
Referenčná pneumatika	BFC(R) = \|Ra/g\|
Schvaľovaná pneumatika	BFC(T) = \|Ta/g\|
g je gravitačné zrýchlenie, g = 9,81 m·s–2.

4.1.6.5 Výpočet indexu priľnavosti za mokra pre schvaľovanú pneumatiku

Koeficient priľnavosti za mokra pre schvaľovanú pneumatiku (G(T)) sa vypočíta takto:

Formula

kde:

—	t je teplota mokrého povrchu v stupňoch Celzia nameraná v čase skúšky schvaľovanej pneumatiky (T),

—	t0 je referenčná teplota mokrého povrchu, t0 = 20 °C v prípade bežných pneumatík a t0 = 10 °C v prípade pneumatík pre jazdu na snehu,

—	BFC(R0) je koeficient brzdnej sily vzťahujúci sa na referenčnú pneumatiku pri dodržaní referenčných podmienok, BFC(R0) = 0,68,

—	a = –0,4232 a b = –8,297 v prípade bežných pneumatík, a = 0,7721 a b = 31,18 v prípade pneumatík pre jazdu na snehu.

4.1.7. Porovnanie výkonu priľnavosti za mokra medzi skúšanou pneumatikou a referenčnou pneumatikou prostredníctvom kontrolnej pneumatiky

4.1.7.1. Všeobecne

Ak je veľkosť schvaľovanej pneumatiky výrazne iná ako veľkosť referenčnej pneumatiky, priame porovnanie na rovnakom osobnom automobile vybavenom prístrojmi nemusí byť možné. V rámci tejto metódy sa používa pomocná pneumatika, ďalej nazývaná kontrolná pneumatika vymedzená v bode 5 oddielu 2.

4.1.7.2. Princíp prístupu

Princípom je v prípade skúšobného cyklu súboru schvaľovaných pneumatík a ktoré sa porovnávajú so súborom referenčných pneumatík, použiť súbor kontrolných pneumatík a dvoch rôznych osobných automobilov vybavených prístrojmi.

Na jeden osobný automobil vybavený prístrojmi je namontovaný súbor referenčných pneumatík, za ktorým nasleduje súbor kontrolných pneumatík, na druhý automobil je namontovaný súbor kontrolných pneumatík, za ktorým nasleduje súbor schvaľovaných pneumatík.

Uplatňujú sa špecifikácie uvedené v oddieloch 4.1.2. až 4.1.4.

Prvý skúšobný cyklus predstavuje porovnanie medzi súborom kontrolných pneumatík a súborom referenčných pneumatík.

Druhý skúšobný cyklus predstavuje porovnanie medzi súborom schvaľovaných pneumatík a súborom kontrolných pneumatík. Uskutočňuje sa na rovnakej skúšobnej dráhe a počas toho istého dňa ako prvý skúšobný cyklus. Teplota zvlhčeného povrchu musí byť taká istá ako teplota prvého skúšobného cyklu s toleranciou ± 5 °C. V prípade prvého aj druhého skúšobného cyklu sa musí použiť rovnaký súbor kontrolných pneumatík.

Index priľnavosti za mokra pre skúšané pneumatiky (G(T)) sa vypočíta takto:

G(T) = G 1 × G 2,

kde:

—	G 1 je relatívny index priľnavosti za mokra pre kontrolnú pneumatiku za mokra (C) v porovnaní s referenčnou pneumatikou (R). Vypočíta sa takto:

—	G 2 je relatívny koeficient priľnavosti za mokra pre pneumatiku (T) v porovnaní s kontrolnou pneumatikou (R). Vypočíta sa takto:

4.1.7.3. Skladovanie a uchovávanie

Je potrebné, aby sa všetky pneumatiky súboru kontrolných pneumatík skladovali v rovnakých podmienkach. Hneď ako sa vykoná skúška súboru kontrolných pneumatík a tento súbor sa porovná s referenčnými pneumatikami, musia sa začať uplatňovať osobitné podmienky skladovania vymedzené v norme ASTM E 1136-93 (znovu schválenej v roku 2003).

4.1.7.4. Nahradenie referenčných a kontrolných pneumatík

V prípade, že v dôsledku skúšok dôjde k neprimeranému opotrebeniu alebo poškodeniu pneumatiky, alebo v prípade, že opotrebenie pneumatiky ovplyvňuje výsledky skúšok, takáto pneumatika sa musí prestať používať.

4.2. Skúšobná metóda, pri ktorej sa používa prípojné vozidlo ťahané vozidlom alebo vozidlo na skúšanie pneumatík

4.2.1. Princíp

Merania sa vykonávajú na skúšobných pneumatikách, ktoré sú namontované na prípojné vozidlo ťahané vozidlom (ďalej len ‚ťažné vozidlo‘) alebo na vozidle na skúšanie pneumatík. Brzda v skúšobnej pozícii sa pevne stlačí, až kým sa nevytvorí dostatočný brzdný moment, ktorý vyvinie maximálnu brzdnú silu, ktorá vznikne pred zablokovaním kolesa pri skúšobnej rýchlosti 65 km/h.

4.2.2. Vybavenie

4.2.2.1. Ťažné vozidlo a prípojné vozidlo alebo vozidlo na skúšanie pneumatík

—	Ťažné vozidlo alebo vozidlo na skúšanie pneumatík musia mať schopnosť udržiavať uvedenú rýchlosť 65 ± 2 km/h aj pri maximálnom pôsobení brzdných síl.

—

Prípojné vozidlo alebo vozidlo na skúšanie pneumatík, musí byť vybavené miestom, kam sa môže namontovať pneumatika na účely merania, ďalej len ‚skúšobná pozícia‘, a týmto príslušenstvom:

i)	vybavenie na aktiváciu bŕzd v skúšobnej pozícii;

ii)	vodná nádrž na uskladnenie dostatočného množstva vody na zásobovanie systému vlhčenia povrchu cesty, pokiaľ sa nepoužíva vonkajšie vlhčenie;

iii)	záznamové zariadenie na zaznamenávanie signálov zo snímačov nainštalovaných v skúšobnej pozícii a na monitorovanie dávkovania vody, pokiaľ sa používa samozavlažovanie.

—

Maximálna variácia nastavenia zbiehavosti a uhla odklonu v prípade skúšobnej pozície je ± 0,5° pri maximálnom vertikálnom zaťažení. Ramená zavesenia kolesa a lôžka musia byť dostatočne pevné, aby sa minimalizovalo samovoľné pôsobenie a zabezpečil súlad pri maximálnom pôsobení brzdných síl. Systém pruženia musí disponovať primeranou nosnosťou a musí byť navrhnutý tak, aby izoloval rezonančné výkyvy.

—	Skúšobná pozícia musí byť vybavená typickým alebo špeciálnym automobilovým systémom brzdenia, ktorým sa môže aplikovať dostatočný brzdný moment na vytvorenie maximálnej hodnoty pozdĺžnej brzdnej sily skúšobného kolesa za uvedených podmienok.

—	Brzdový systém musí byť schopný kontrolovať časový interval medzi počiatočným použitím brzdy a maximálnou pozdĺžnou silou tak, ako sa uvádza v oddiele 4.2.7.1.

—	Prípojné vozidlo alebo vozidlo na skúšanie pneumatík, musia byť navrhnuté tak, aby na ne bolo možné na účely skúšok namontovať všetky veľkosti schvaľovaných pneumatík.

—	Prípojné vozidlo alebo vozidlo na skúšanie pneumatík, musia mať vybavenie na nastavenie vertikálneho zaťaženia tak, ako sa uvádza v oddiele 4.2.5.2.

4.2.2.2. Meracie zariadenie

—	Pozícia skúšobného kolesa na prípojnom vozidle alebo na vozidle na skúšanie pneumatík musí byť vybavená systémom na meranie rýchlosti s rotačným kolesom a snímačmi na meranie brzdnej sily a vertikálneho zaťaženia skúšobného kolesa.

—

Všeobecné požiadavky na merací systém: Prístrojový systém musí byť v súlade s týmito celkovými požiadavkami pri teplote okolia v rozsahu 0 °C až 45 °C:

i)	celková presnosť systému, sila: ± 1,5 % plného rozsahu vertikálneho zaťaženia alebo brzdnej sily;

ii)	celková presnosť systému, rýchlosť: ± 1,5 % rýchlosti alebo ± 1,0 km/h, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

—	Rýchlosť vozidla: S cieľom zmerať rýchlosť vozidla by sa malo použiť piate koleso alebo nekontaktný systém na presné meranie rýchlosti.

—

Brzdné sily: Snímače na meranie brzdných síl musia merať pozdĺžnu silu vytvorenú ako dôsledok použitia bŕzd v rozpätí od 0 % až do minimálne 125 % aplikovaného vertikálneho zaťaženia na mieste styku pneumatík s cestou. Dizajn a umiestnenie snímača musia minimalizovať zotrvačné účinky a mechanickú rezonanciu spôsobenú vibráciami.

—	Vertikálne zaťaženie: Snímač na meranie vertikálneho zaťaženia musí merať vertikálne zaťaženie v skúšobnej pozícii počas brzdenia. Snímač sa musí vyznačovať tými istými špecifikáciami, ktoré sa už uviedli.

—

Systém kondicionovania signálu a systém na zaznamenávanie: S cieľom splniť už uvedené požiadavky musí zariadenie na kondicionovanie signálu a na zaznamenávanie poskytovať lineárny výstup s potrebným zosilnením a rozlíšením na zachytávanie údajov. Okrem toho sa uplatňujú tieto požiadavky:

i)	Minimálna frekvenčná odozva musí byť plochá v rozpätí od 0 Hz do 50 Hz (100 Hz) v rámci ± 1 % plného rozsahu.

ii)	Pomer signálu k šumu musí byť minimálne 20/1.

iii)	Zosilnenie musí byť dostatočné, aby sa umožnilo zobrazenie v plnom rozsahu pri najvyššej hladine vstupného signálu.

iv)	Vstupná impedancia musí byť minimálne desaťkrát väčšia ako výstupná impedancia zdroja signálu.

v)	Zariadenie by nemalo byť citlivé na vibrácie, zrýchlenie a zmeny teploty okolia.

4.2.3. Stabilizácia skúšobnej dráhy

Skúšobná dráha by sa mala stabilizovať vykonaním minimálne desiatich skúšok pri rýchlosti 65 ± 2 km/h s pneumatikami, ktoré nie sú súčasťou skúšobného programu.

4.2.4. Podmienky vlhčenia

Ťažné vozidlo a prípojné vozidlo alebo vozidlo na skúšanie pneumatík sa môže nepovinne vybaviť systémom na zvlhčovanie vozovky, prípadne nádržou, ktorá je v prípade prípojného vozidla namontovaná na ťažné vozidlo. Voda, ktorá sa dávkuje na vozovku pred skúšobnými pneumatikami, musí byť dodávaná pomocou trysky vhodne konštrukčne navrhnutej tak, aby bola istota, že dávkovanie vrstvy vody, s ktorou príde do styku skúšobná pneumatika, bude pri skúšobnej rýchlosti rovnomerné a s minimálnym postrekom mimo cieľovej plochy.

Konfigurácia a umiestnenie trysky musia byť také, aby prúdy vody smerovali na skúšobnú pneumatiku a boli namierené na vozovku pod uhlom 20° až 30°.

Voda musí dopadať na vozovku vo vzdialenosti od 0,25 m až 0,45 m pred stredom stykovej plochy pneumatiky. Tryska sa musí umiestniť 25 mm nad vozovku alebo do minimálnej výšky potrebnej na vyhnutie sa prekážkam, ktoré by sa v rámci skúšky mohli objaviť, ale v žiadnom prípade sa nesmie umiestniť viac ako 100 mm nad vozovku.

Vrstva vody musí byť minimálne o 25 mm širšia ako behúň skúšobnej pneumatiky a musí byť aplikovaná tak, aby bola pneumatika umiestnená v strede medzi okrajmi. Rýchlosť dodávky vody musí byť taká, aby sa zabezpečila hĺbka vody 1,0 ± 0,5 mm a aby voda bola počas skúšky rovnomerne rozložená s toleranciou ± 10 %. Množstvo vody na jednotku zvlhčenej šírky musí byť priamo úmerné skúšobnej rýchlosti. Množstvo vody aplikované pri rýchlosti 65 km/h musí byť 18 l·s-1 na meter šírky zvlhčovaného povrchu dráhy v prípade, že hĺbka vody je 1,0 mm.

4.2.5. Pneumatiky a ráfiky

4.2.5.1. Príprava a zábeh pneumatík

Skúšobné pneumatiky sa musia upraviť tak, aby sa odstránili všetky výčnelky na povrchu behúňa spôsobené odvzdušnením formy alebo otrepkami na spojoch výliskov.

Skúšobná pneumatika sa musí namontovať na skúšobný ráfik uvedený výrobcom pneumatiky.

Použitím vhodného maziva by sa malo zaistiť náležité dosadnutie pätky plášťa. Malo by sa zabrániť nadmernému použitiu maziva, aby nedošlo k zošmyknutiu pneumatiky z ráfika kolesa.

Súpravy skúšobných pneumatík/ráfikov sa musia ponechať na príslušnom mieste aspoň dve hodiny tak, aby pred skúškou získali všetky rovnakú teplotu okolia. Mali by sa chrániť pred slnkom, aby sa zabránilo nadmernému zahrievaniu spôsobenému slnečným žiarením.

Na zábeh pneumatík sa musia vykonať dve skúšky brzdenia pri zaťažení uvedenom v oddiele 4.2.5.2, tlaku uvedenom v oddiele 4.2.5.3 a rýchlosti uvedenej v oddiele 4.2.7.1.

4.2.5.2. Zaťaženie pneumatiky

Skúšobné zaťaženie skúšobnej pneumatiky predstavuje 75 ± 5 % nosnosti skúšobnej pneumatiky.

4.2.5.3. Hustiaci tlak pneumatiky

Hustiaci tlak pneumatiky za studena musí byť v prípade pneumatiky na normálne zaťaženie 180 kPa. V prípade pneumatiky na mimoriadne zaťaženie musí byť hustiaci tlak za studena 220 kPa.

Tlak pneumatiky by sa mal skontrolovať tesne pred skúškou pri teplote okolia a v prípade potreby prispôsobiť.

4.2.6. Príprava ťažného vozidla a prípojného vozidla alebo vozidla na skúšanie pneumatík

4.2.6.1. Prípojné vozidlo

V prípade prípojného vozidla s jednou nápravou sa musí výška háku a priečna pozícia upraviť, hneď ako sa skúšobná pneumatika nastaví na špecifické skúšobné zaťaženie, aby sa zabránilo akýmkoľvek narušeniam výsledkov merania. Pozdĺžna vzdialenosť od osi kĺbu spojenia po priečnu os nápravy prípojného vozidla musí byť aspoň desaťnásobkom ‚výšky háku‘ alebo ‚výšky spojenia (háku)‘.

4.2.6.2. Prístrojové vybavenie a zariadenie

Nainštalujte piate koleso, ak sa používa, v súlade so špecifikáciami výrobcu a umiestnite ho čo najbližšie k stredu dráhy ťažného prípojného vozidla alebo vozidla na skúšanie pneumatík.

4.2.7. Postup

4.2.7.1. Priebeh skúšky

Tento postup sa uplatňuje na každú skúšku:

1.	Ťažné vozidlo alebo vozidlo na skúšanie pneumatík sa pohybuje po skúšobnej dráhe po priamke pri uvedenej skúšobnej rýchlosti 65 ± 2 km/h.

2.	Spustí sa systém na zaznamenávanie.

3.	Voda sa aplikuje na vozovku pred skúšobnou pneumatikou približne 0,5 sekundy pred použitím bŕzd (v prípade vnútorného systému vlhčenia).

Brzdy prípojného vozidla sa aktivujú v rozmedzí 2 metrov od bodu merania trecích vlastností mokrého povrchu a hĺbky piesku v súlade s bodmi 4 a 5 oddielu 3.1. Rýchlosť použitia bŕzd musí byť taká, aby bol interval medzi počiatočným použitím sily a maximálnou pozdĺžnou silou v rozpätí od 0,2 do 0,5 sekundy.

5.	Systém na zaznamenávanie sa zastaví.

4.2.7.2. Skúšobný cyklus

S cieľom zmerať index priľnavosti za mokra pre schvaľovanú pneumatiku (T) sa podľa tohto postupu vykonáva niekoľko skúšok, pričom každá skúška sa musí vykonať na rovnakom mieste skúšobnej dráhy a v rovnakom smere. V rámci toho istého skúšobného cyklu možno zmerať až tri skúšané pneumatiky za predpokladu, že sa skúšky vykonajú v rámci jedného dňa.

1.	Najprv sa skúška vykonáva na referenčnej pneumatike.

2.	Po vykonaní minimálne šiestich platných meraní sa v súlade s oddielom 4.2.7.1 referenčná pneumatika nahradí skúšanou pneumatikou.

3.	Po vykonaní šiestich platných meraní schvaľovanej pneumatiky sa môžu zmerať ešte dve schvaľované pneumatiky.

4.	Skúšobný cyklus sa končí šiestimi ďalšími platnými meraniami rovnakej referenčnej pneumatiky ako na začiatku skúšobného cyklu.

PRÍKLADY:

—	Poradie skúšobného cyklu troch schvaľovaných pneumatík (T1 až T3), a referenčnej pneumatiky (R) by bolo takéto: R-T1-T2-T3-R

—	Poradie skúšobného cyklu piatich schvaľovaných pneumatík (T1 až T5) a referenčnej pneumatiky (R) by bolo takéto: R-T1-T2-T3-R-T4-T5-R

4.2.8. Spracovanie výsledkov meraní

4.2.8.1. Výpočet koeficientu maximálnej brzdnej sily

Koeficient maximálnej brzdnej sily pneumatiky (μpeak) je najvyššia hodnota μ(t) predtým, ako dôjde k zablokovaniu a vypočíta sa v prípade všetkých skúšok nasledujúcim spôsobom. Analógový signál by sa mal odfiltrovať, aby sa odstránil šum. Digitálne zaznamenaný signál sa musí odfiltrovať pomocou použitia techniky kĺzavého priemeru.

Formula

kde:

μ(t) je dynamický koeficient brzdnej sily pneumatiky v reálnom čase,

fh(t) je dynamický koeficient brzdnej sily v reálnom čase v N,

fv(t) je dynamické vertikálne zaťaženie v reálnom čase v N.

4.2.8.2. Validácia výsledkov

Koeficient variácie μpeak sa vypočíta takto:

(štandardná odchýlka / priemer) × 100

V prípade referenčných pneumatík (R): Ak je koeficient variácie koeficientu maximálnej brzdnej sily (μpeak ) referenčnej pneumatiky vyšší ako 5 %, všetky údaje by sa mali zrušiť a test všetkých skúšobných pneumatík (pneumatiky, ktorá sa má schváliť a referenčnej pneumatiky) by sa mal zopakovať.

V prípade schvaľovaných pneumatík (T): Koeficient variácie koeficientu maximálnej brzdnej sily (μpeak ) sa vypočíta v prípade každej schvaľovanej pneumatiky. Ak je niektorý z koeficientov variácie vyšší ako 5 %, údaje by sa mali zrušiť a skúška danej schvaľovanej pneumatiky by sa mala zopakovať.

4.2.8.3. Výpočet upraveného priemerného koeficientu maximálnej brzdnej sily

Priemerný koeficient maximálnej brzdnej sily referenčnej pneumatiky použitej pri výpočte koeficientu jej brzdnej sily sa upravuje podľa umiestnenia každej schvaľovanej pneumatiky v danom skúšobnom cykle.

Tento upravený priemerný koeficient maximálnej brzdnej sily referenčnej pneumatiky (Ra) sa vypočíta v súlade s tabuľkou 3, kde R1 je priemerný koeficient maximálnej brzdnej sily pneumatiky v prvej skúške referenčnej pneumatiky (R) a R2 je priemerný koeficient maximálnej brzdnej sily pneumatiky v druhej skúške rovnakej referenčnej pneumatiky (R).

Tabuľka 3

Počet schvaľovaných pneumatík v rámci jedného skúšobného cyklu	Schvaľovaná pneumatika	Ra
1 (R1 -T1-R2 )	T1	Ra = 1/2 (R1 + R2 )
2 (R1 -T1-T2-R2 )	T1	Ra = 2/3 R1 + 1/3 R2
2 (R1 -T1-T2-R2 )	T2	Ra = 1/3 R1 + 2/3 R2
3 (R1 -T1-T2-T3-R2 )	T1	Ra = 3/4 R1 + 1/4 R2
	T2	Ra = 1/2 (R1 +R2 )
	T3	Ra = 1/4 R1 + 3/4 R2

4.2.8.4. Výpočet priemerného koeficientu maximálnej brzdnej sily (μpeak,ave )

Priemerná hodnota koeficientov maximálnej brzdnej sily (μpeak,ave ) sa vypočíta podľa tabuľky 4, pričom Ta (a = 1, 2 alebo 3) je priemer koeficientov maximálnej brzdnej sily nameraných v prípade jednej schvaľovanej pneumatiky v rámci jedného skúšobného cyklu.

Tabuľka 4

Skúšobná pneumatika	μpeak,ave
Referenčná pneumatika	μpeak,ave(R)=Ra ako v tabuľke 3
Schvaľovaná pneumatika	μpeak,ave (T) = Ta

4.2.8.5. Výpočet koeficientu priľnavosti pneumatiky, ktorá sa má schváliť, za mokra

Koeficient priľnavosti pneumatiky, ktorá sa má schváliť, za mokra (G(T)), sa vypočíta takto:

Formula

kde:

—	t je nameraná teplota mokrého povrchu v stupňoch Celzia v čase skúšky pneumatiky, ktorá sa má schváliť (T),

—	t0 je referenčná teplota mokrého povrchu,

—	t0 = 20 °C v prípade bežných pneumatík, t0 = 10°C v prípade pneumatík pre jazdu na snehu,

—	μpeak,ave(R0) = 0,85 je koeficient maximálnej brzdnej sily v prípade referenčnej pneumatiky pri dodržaní referenčných podmienok,

—	a = –0,4232 a b = –8,297 v prípade bežných pneumatík, a = 0,7721 a b = 31,18 v prípade pneumatík pre jazdu na snehu.

Dodatok A

Príklady výsledkov skúšok týkajúcich sa indexu priľnavosti za mokra

PRÍKLAD 1: Výsledok skúšok týkajúci sa indexu priľnavosti za mokra vyplývajúci z metódy, pri ktorej sa používa prípojné vozidlo

Číslo výsledku skúšok:		Dátum skúšky:
Druh povrchu vozovky:		Hĺbka textúry (mm):
μ peak (SRTT14″ E 1136):		BPN:
Rýchlosť (km/h):		Hĺbka vody (mm):

Číslo		1	2	3	4	5	6	7	8	9	10
Veľkosť
Opis služieb
Identifikácia pneumatiky
Ráfik
Vzorka
Zaťaženie (N)
Tlak (kPa)
μpeak	1
	2
	3
	4
	5
	6
	7
	8
Priemer
Štandardná odchýlka σ
(σ/priemer) ≤ 5 %
Ra, upravené
Index priľnavosti za mokra
Teplota povrchu (°C)
Teplota okolia (°C)
Poznámky

PRÍKLAD 2: Výsledok skúšok týkajúci sa indexu priľnavosti za mokra vyplývajúci z metódy, pri ktorej sa používa osobný automobil

Vodič:		Dátum skúšky:

Dráha:		Osobný automobil:	Počiatočná rýchlosť (km/h):
	Hĺbka textúry (mm):	Značka:	Záverečná rýchlosť (km/h):
	BPN:	Model:
	Hĺbka vody (mm):	Typ:

Číslo		1		2		3		4		5
Značka		Uniroyal		PNEUMATIKA B		PNEUMATIKA C		PNEUMATIKA D		Uniroyal
Vzorka		ASTM F 2493 SRTT16″		VZORKA B		VZORKA C		VZORKA D		ASTM F 2493 SRTT16″
Veľkosť		P225/60R16		VEĽKOSŤ B		VEĽKOSŤ C		VEĽKOSŤ D		P225/60R16
Opis služieb		97S		LI/SS		LI/SS		LI/SS		97S
Identifikácia pneumatiky		XXXXXXXXX		YYYYYYYYY		ZZZZZZZZZ		NNNNNNNNN		XXXXXXXXX
Ráfik
Tlak na prednú nápravu (kPa)
Tlak na zadnú nápravu (kPa)
Zaťaženie prednej nápravy (N)
Teplota mokrého povrchu (°C)
Teplota okolia (°C)
		Brzdná vzdialenosť (m)	Priemerné spomalenie (m/s2)	Brzdná vzdialenosť (m)	Priemerné spomalenie (m/s2)	Brzdná vzdialenosť (m)	Priemerné spomalenie (m/s2)	Brzdná vzdialenosť (m)	Priemerné spomalenie (m/s2)	Brzdná vzdialenosť (m)	Priemerné spomalenie (m/s2)
Meranie	1
	2
	3
	4
	5
	6
	7
	8
	9
	10
Priemerné spomalenie AD (m/s2)
Štandardná odchýlka (m/s2)
Potvrdenie výsledkov Koeficient variácie (%) < 3 %
Upravené priemerné spomalenie referenčnej pneumatiky: R a (m/s2)
Koeficient brzdnej sily (R) referenčnej pneumatiky (SRTT16″)
Koeficient brzdnej sily (T) schvaľovanej pneumatiky
Index priľnavosti (%)

“

(1) Rozmer ASTM E 1136 SRTT je P195/75R14.

9.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 62/27

SMERNICA KOMISIE 2011/34/EÚ

z 8. marca 2011,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť flurochloridón medzi účinné látky a ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 2008/934/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (1), a najmä na jej článok 6 ods. 1,

keďže:

(1)

V nariadeniach Komisie (ES) č. 451/2000 (2) a (ES) č. 1490/2002 (3) sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania tretej etapy pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice 91/414/EHS a zoznam účinných látok, ktoré sa majú posúdiť s cieľom ich možného zaradenia do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Uvedený zoznam obsahoval flurochloridón.

(2)

V súlade s článkom 11e nariadenia (ES) č. 1490/2002 oznamovateľ stiahol svoje podporné stanovisko k zaradeniu uvedenej účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414/EHS do dvoch mesiacov od prijatia návrhu hodnotiacej správy. Následne sa v súvislosti s nezaradením flurochloridónu prijalo rozhodnutie Komisie 2008/934/ES z 5. decembra 2008 o nezaradení niektorých účinných látok do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a odobratí povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce tieto látky (4).

(3)

Podľa článku 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS pôvodný oznamovateľ (ďalej len „žiadateľ“) predložil novú žiadosť o uplatnenie skráteného konania podľa článkov 14 až 19 nariadenia Komisie (ES) č. 33/2008 zo 17. januára 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie smernice Rady 91/414/EHS, pokiaľ ide o riadne a skrátené konanie na hodnotenie účinných látok, ktoré boli súčasťou pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 uvedenej smernice, ale neboli zaradené do prílohy I k uvedenej smernici (5).

(4)

Žiadosť bola predložená Španielsku, ktoré bolo nariadením (ES) č. 1490/2002 určené za spravodajský členský štát. Časová lehota na skrátené konanie bola dodržaná. Špecifikácia účinnej látky a odporúčané spôsoby použitia sa zhodujú s tými, ktoré boli predmetom rozhodnutia 2008/934/ES. Uvedená žiadosť takisto spĺňa ostatné vecné a procedurálne požiadavky uvedené v článku 15 nariadenia (ES) č. 33/2008.

(5)

Španielsko vyhodnotilo dodatočné údaje, ktoré predložil žiadateľ, a pripravilo doplňujúcu správu. 3. novembra 2009 so správou oboznámilo Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a Komisiu. Úrad postúpil doplňujúcu správu na pripomienkovanie ostatným členským štátom a žiadateľovi a prijaté pripomienky zaslal Komisii. V súlade s článkom 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 33/2008 a na žiadosť Komisie úrad predložil 14. októbra 2010 Komisii svoj záver v súvislosti s flurochloridónom (6). Členské štáty a Komisia preskúmali návrh hodnotiacej správy, doplňujúcu správu a záver úradu v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a 4. februára 2011 ju sfinalizovali vo forme revíznej správy Komisie týkajúcej sa flurochloridónu.

(6)

Na základe rôznych vykonaných preskúmaní možno očakávať, že prípravky na ochranu rastlín s obsahom flurochloridónu vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) smernice 91/414/EHS, najmä pokiaľ ide o spôsoby použitia, ktoré boli preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. Preto je vhodné zaradiť flurochloridón do prílohy I, aby sa povolenia týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú túto účinnú látku, mohli vo všetkých členských štátoch udeľovať v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice.

(7)

Bez toho, aby bol dotknutý uvedený záver, je vhodné získať ďalšie informácie o určitých konkrétnych bodoch. V článku 6 ods. 1 smernice 91/414/EHS sa stanovuje, že zaradenie látky do prílohy I môže podliehať určitým podmienkam. Preto je vhodné žiadať, aby žiadateľ predložil ďalšie informácie potvrdzujúce relevanciu nečistôt okrem toluénu, súlad materiálu určeného na ekotoxikologické testovanie s technickými špecifikáciami, relevanciu metabolitu R42819 (7) vyskytujúceho sa v podzemnej vode a vlastnosti flurochloridónu potenciálne narúšajúce endokrinný systém.

(8)	Pred zaradením účinnej látky do prílohy I by sa mala poskytnúť primeraná lehota s cieľom umožniť členským štátom a zainteresovaným stranám pripraviť sa na splnenie nových požiadaviek, ktoré vyplynú z tohto zaradenia.

(9)

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vymedzené smernicou 91/414/EHS v dôsledku zaradenia účinnej látky do prílohy I, by sa po zaradení mala členským štátom poskytnúť lehota šiestich mesiacov na preskúmanie existujúcich povolení týkajúcich sa prípravkov na ochranu rastlín s obsahom flurochloridónu, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek stanovených v smernici 91/414/EHS, najmä v jej článku 13, a príslušných podmienok stanovených v prílohe I. Členské štáty by mali v prípade potreby zmeniť, nahradiť alebo odobrať existujúce povolenia v súlade s ustanoveniami smernice 91/414/EHS. Odchylne od uvedeného termínu by sa mala poskytnúť dlhšia lehota na predloženie a posúdenie úplnej dokumentácie súvisiacej s prílohou III, pokiaľ ide o každý prípravok na ochranu rastlín v prípade každého plánovaného použitia, v súlade s jednotnými zásadami stanovenými v smernici 91/414/EHS.

(10)

Zo skúseností s predchádzajúcimi zaradeniami účinných látok posudzovaných v rámci nariadenia Komisie (EHS) č. 3600/92 z 11. decembra 1992, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na realizáciu prvého stupňa pracovného programu, na ktorý sa vzťahuje článok 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (8), do prílohy I k smernici 91/414/EHS vyplýva, že pri výklade povinností držiteľov existujúcich povolení môžu vzniknúť ťažkosti, pokiaľ ide o prístup k údajom. S cieľom predísť ďalším ťažkostiam sa preto zdá, že je potrebné objasniť povinnosti členských štátov, najmä povinnosť overiť, či držiteľ povolenia dokáže preukázať prístup k dokumentácii spĺňajúcej požiadavky prílohy II k uvedenej smernici. Týmto objasnením sa však nestanovujú žiadne nové povinnosti pre členské štáty ani pre držiteľov povolení v porovnaní so smernicami, ktoré sa doteraz prijali a ktorými sa mení a dopĺňa príloha I.

(11)	Preto je vhodné smernicu 91/414/EHS zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)	Rozhodnutím 2008/934/ES sa stanovuje nezaradenie flurochloridónu a odobranie povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce uvedenú látku do 31. decembra 2011. Z prílohy k uvedenému rozhodnutiu je potrebné vypustiť riadok týkajúci sa flurochloridónu.

(13)	Preto je vhodné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť rozhodnutie 2008/934/ES.

(14)	Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Príloha I k smernici 91/414/EHS sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

V prílohe k rozhodnutiu 2008/934/ES sa vypúšťa riadok týkajúci sa flurochloridónu.

Článok 3

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 30. novembra 2011 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. decembra 2011.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 4

1. Členské štáty v prípade potreby do 30. novembra 2011 zmenia a doplnia alebo odoberú v súlade so smernicou 91/414/EHS povolenia na výrobky na ochranu rastlín obsahujúce účinnú látku flurochloridón.

Do uvedeného dátumu overia najmä to, či sú splnené podmienky prílohy I k uvedenej smernici týkajúce sa flurochloridónu s výnimkou tých, ktoré sú stanovené v časti B položky týkajúcej sa uvedenej účinnej látky, a či držiteľ povolenia má dokumentáciu spĺňajúcu požiadavky prílohy II k uvedenej smernici alebo má k nej prístup v súlade s podmienkami článku 13 uvedenej smernice.

2. Odchylne od odseku 1 prehodnotia členské štáty najneskôr do 31. mája 2011 každý povolený prípravok na ochranu rastlín s obsahom flurochloridónu ako jedinej účinnej látky alebo jednej z viacerých účinných látok, z ktorých všetky sú uvedené v prílohe I k smernici 91/414/EHS, v súlade s jednotnými zásadami stanovenými v prílohe VI k smernici 91/414/EHS na základe dokumentácie spĺňajúcej požiadavky prílohy III k uvedenej smernici a s prihliadnutím na časť B položky v prílohe I k uvedenej smernici týkajúcej sa flurochloridónu. Na základe uvedeného hodnotenia určia, či prípravok spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b), c), d) a e) smernice 91/414/EHS.

Po uvedenom určení členské štáty:

a)	v prípade prípravku s obsahom flurochloridónu ako jedinej účinnej látky podľa potreby zmenia alebo odoberú povolenie najneskôr do 31. mája 2015 alebo

v prípade prípravku s obsahom flurochloridónu ako jednej z viacerých účinných látok podľa potreby zmenia a doplnia alebo odoberú povolenie najneskôr do 31. mája 2015 alebo do dátumu určeného na takúto zmenu a doplnenie alebo odobranie v príslušnej smernici alebo smerniciach, ktorými sa príslušná látka alebo látky dopĺňajú do prílohy I k smernici 91/414/EHS, podľa toho, ktorý z týchto dátumov bude neskorší.

Článok 5

Táto smernica nadobúda účinnosť 1. júna 2011.

Článok 6

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 8. marca 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 55, 29.2.2000, s. 25.

(3) Ú. v. ES L 224, 21.8.2002, s. 23.

(4) Ú. v. EÚ L 333, 11.12.2008, s. 11.

(5) Ú. v. EÚ L 15, 18.1.2008, s. 5.

(6) Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Záver z partnerského preskúmania účinnej látky flurochloridón z hľadiska posúdenia rizika pesticídov. Vestník EFSA (EFSA Journal) 2010;8(12):1869. [66 s.]. doi:10.2903/j.efsa.2010.1869. Online verzia: www.efsa.europa.eu/efsajournal.htm.

(7) R42819: (4RS)-4-(chlórmetyl)-1-[3-(trifluórmetyl)fenyl]pyrolidín-2-ón.

(8) Ú. v. ES L 366, 15.12.1992, s. 10.

PRÍLOHA

Na koniec tabuľky v prílohe I k smernici 91/414/EHS sa dopĺňa táto položka:

Číslo

Bežný názov, identifikačné čísla

Názov IUPAC

Čistota (1)

Nadobudnutie účinnosti

Skončenie platnosti zaradenia

Osobitné ustanovenia

„342

flurochloridón

č. CAS: 61213-25-0

č. CIPAC: 430

(3RS,4RS;3RS,4SR)-3-chlór-4-chlórmetyl-1-

(α,α,α-trifluór-m-tolyl)-2-pyrolidín

≥ 940 g/kg

Relevantné nečistoty:

toluén: max. 8 g/kg

1. júna 2011

31. mája 2021

ČASŤ A

Povolené môže byť len použitie ako herbicíd.

ČASŤ B

Pri uplatňovaní jednotných zásad prílohy VI sa zohľadňujú závery revíznej správy týkajúcej sa flurochloridónu, sfinalizovanej v Stálom výbore pre potravinový reťazec a zdravie zvierat 4. februára 2011, a najmä jej dodatky I a II.

V rámci tohto celkového posúdenia členské štáty venujú osobitnú pozornosť:

1.	riziku pre necieľové rastliny a vodné organizmy;

2.	ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v regiónoch s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami.

Podmienky povolenia zahŕňajú v prípade potreby opatrenia na zmiernenie rizika.

Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii ďalšie potvrdzujúce informácie, pokiaľ ide o:

1.	relevanciu nečistôt okrem toluénu;

2.	súlad materiálu určeného na ekotoxikologické testovanie s technickými špecifikáciami;

3.	relevanciu metabolitu R42819 (4RS)-4-(chlórmetyl)-1-[3-(trifluórmetyl)fenyl]pyrolidín-2-ónu vyskytujúceho sa v podzemnej vode;

4.	vlastnosti flurochloridónu potenciálne narúšajúce endokrinný systém.

Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie stanovené v bodoch 1 a 2 do 1. decembra 2011, informácie stanovené v bode 3 do 31. mája 2013 a informácie stanovené v bode 4 do dvoch rokov od prijatia usmernení OECD týkajúcich sa testovania v súvislosti s narúšaním endokrinného systému.“

(1) Ďalšie podrobnosti o totožnosti a špecifikácii účinnej látky sú uvedené v revíznej správe.

9.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 62/32

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 3. marca 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2008/457/ES, ktorým sa ustanovujú pravidlá vykonávania rozhodnutia Rady 2007/435/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov, pokiaľ ide o riadiace a kontrolné systémy členských štátov, pravidlá administratívneho a finančného riadenia a oprávnenosť výdavkov na projekty spolufinancované týmto fondom

[oznámené pod číslom K(2011) 1289]

(Iba anglické, bulharské, české, estónske, fínske, francúzske, grécke, holandské, litovské, lotyšské, maďarské, maltské, nemecké, poľské, portugalské, rumunské, slovenské, slovinské, španielske, švédske a talianske znenie je autentické)

(2011/151/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/435/ES z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (1), a najmä na jeho článok 21 a článok 33 ods. 4,

keďže:

(1)	Vzhľadom na skúsenosti získané od zriadenia Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín je vhodné objasniť povinnosti uvedené v rozhodnutí Komisie 2008/457/ES (2) v súvislosti s transparentnosťou, rovnakým zaobchádzaním a nediskrimináciou pri vykonávaní projektov.

(2)	Od členských štátov sa žiada podávanie správ o vykonávaní ročných programov. Je preto vhodné vysvetliť, ktoré informácie majú členské štáty poskytnúť.

(3)	Mali by sa zjednodušiť a objasniť pravidlá pre oprávnenosť nákladov na činnosti spolufinancované Európskym fondom pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, aby sa znížila administratívna záťaž pre členské štáty a bola poskytnutá väčšia právna istota.

(4)

Väčšina zmien zavedená týmto rozhodnutím by sa mala uplatňovať okamžite. Avšak keďže ročné programy na roky 2009 a 2010 sa realizujú, upravené pravidlá oprávnenosti nákladov na činnosti spolufinancované Európskym fondom pre utečencov by sa mali uplatňovať od ročného programu na rok 2011. Členským štátom by však napriek tomu za určitých podmienok mala byť poskytnutá možnosť uplatniť tieto pravidlá skôr.

(5)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, je Spojené kráľovstvo viazané základným aktom a v dôsledku toho aj týmto rozhodnutím.

(6)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, je Írsko viazané základným aktom a v dôsledku toho aj týmto rozhodnutím.

(7)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Dánsko týmto rozhodnutím nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(8)

Opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom spoločného výboru Solidarita a riadenie migračných tokov ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (3).

(9)	Rozhodnutie 2008/457/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2008/457/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.	V článku 9 ods. 1 sa druhá veta nahrádza takto: „Akákoľvek podstatná zmena obsahu výziev na predloženie návrhov sa uverejňuje za rovnakých podmienok.“

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Vykonávacie zmluvy

Pri zadávaní zmlúv na plnenie projektov koná štát, regionálne alebo miestne orgány, orgány spravované verejným právom, združenia vytvorené jedným alebo niekoľkými takýmito orgánmi alebo viacero takýchto orgánov spravovaných verejným právom v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi zákonmi o verejnom obstarávaní a súvisiacami zásadami.

Subjekty okrem tých, ktoré sú uvedené v prvom odseku, zadajú zmluvy na plnenie projektov po príslušnom zverejnení, aby sa zaistil súlad so zásadou transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Zmluvy s hodnotou menej ako 100 000 EUR sa môžu zadať pod podmienkou, že príslušný subjekt požiada o predloženie najmenej troch ponúk. Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá, zmluvy s hodnotou menej ako 5 000 EUR nepodliehajú procesným povinnostiam.“

3.	V článku 21 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Zodpovedný orgán úradným listom oznámi Komisii akékoľvek zásadné zmeny v riadiacom a kontrolnom systéme a čo najskôr zašle revidovaný opis riadiaceho a kontrolného systému Komisii, najneskôr v čase, keď takéto zmeny nadobudnú účinok.“

4.	V článku 24 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Finančné tabuľky patriace k správam o pokroku a záverečným správam obsahujú rozpis súm podľa priorít a podľa osobitných priorít v zmysle strategických usmernení.“

Článok 25 sa mení a dopĺňa takto:

a)	V odseku 1 sa dopĺňajú tieto vety: „Všetky zmeny stratégie auditu predložené v súlade s článkom 28 ods. 1 písm. c) základného právneho aktu a schválené Komisiou sa čo najskôr zašlú Komisii. Revidovaná stratégia auditu sa vypracuje v súlade so vzorom v prílohe 6, s vyznačením uskutočnených zmien.“

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Okrem prípadu, keď každý z posledných dvoch ročných programov schválených Komisiou zodpovedá ročnému príspevku Spoločenstva menej ako 1 milión EUR, orgán auditu predkladá od roku 2010 každý rok pred 15. februárom ročný plán auditu. Plán auditu sa ustanoví v súlade s postupmi uvedenými v prílohe VI. Od členských štátov sa nežiada, aby pri predkladaní ročných plánov auditu znovu predkladali stratégiu auditu. V prípade spoločnej stratégie podľa článku 28 ods. 2 základného aktu sa môže predložiť spoločný ročný plán auditu.“

Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Dokumenty vypracúvané certifikačným orgánom

1. Potvrdenie týkajúce sa žiadosti o druhú platbu predbežného financovania podľa článku 37 ods. 4 základného aktu vypracuje certifikačný orgán a zodpovedný orgán ho zašle Komisii vo formáte uvedenom v prílohe VIII.

2. Potvrdenie týkajúce sa žiadosti o konečnú platbu predbežného financovania podľa článku 38 ods. 1 písm. a) základného aktu vypracuje certifikačný orgán a zodpovedný orgán ho zašle Komisii vo formáte uvedenom v prílohe IX.“

7.	Článok 37 sa nahrádza takto: „Článok 37 Elektronická výmena dokumentov Okrem riadne podpísaných papierových verzií dokumentov uvedených v kapitole 3 sa informácie zasielajú aj elektronicky.“

8.	Prílohy sú zmenené a doplnené v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

1. Článok 1 body 1 až 7 a body 1 až 5 prílohy sa uplatňujú od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

2. Bod 6 prílohy sa uplatňuje najneskôr od začatia plnenia ročných programov na rok 2011.

3. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať bod 6 prílohy s ohľadom na prebiehajúce alebo budúce projekty v prípade ročných programov na roky 2009 a 2010 pri rešpektovaní princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. V takom prípade členské štáty uplatnia nové pravidlá v celom rozsahu na príslušný projekt a pokiaľ je to potrebné, zmenia a doplnia dohodu o grante. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať bod 6 prílohy od plnenia ročného programu na rok 2008 len v súvislosti s výdavkami na technickú pomoc.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Belgickému kráľovstvu, Bulharskej republike, Českej republike, Spolkovej republike Nemecko, Estónskej republike, Írsku, Helénskej republike, Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike, Talianskej republike, Cyperskej republike, Lotyšskej republike, Litovskej republike, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Maďarskej republike, Maltskej republike, Holandskému kráľovstvu, Rakúskej republike, Poľskej republike, Portugalskej republike, Rumunsku, Slovinskej republike, Slovenskej republike, Fínskej republike, Švédskemu kráľovstvu a Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.

V Bruseli 3. marca 2011

Za Komisiu

Cecilia MALMSTRÖM

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2007, s. 18.

(2) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2008, s. 69.

(3) Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 22.

PRÍLOHA

Prílohy k rozhodnutiu 2008/457/ES sa menia a dopĺňajú takto:

Príloha III sa mení a dopĺňa takto:

1.1.	Bod 2 sa vypúšťa.

1.2.	Bod 4.2 sa vypúšťa.

Príloha IV sa mení a dopĺňa takto:

2.1.

V časti A sa bod 1.2 nahrádza takto:

„1.2	Opis postupu, ktorý sa týka výberu projektov (na úrovni zodpovedného/povereného orgánu alebo pridružených subjektov) a jeho výsledky“.

2.2.	V časti A bode 2 v poslednom stĺpci tabuľky 1 sa vypúšťa slovo „oprávnené“.

Časť A prílohy V sa mení a dopĺňa takto:

3.1.

Bod 1.2 sa nahrádza takto:

„1.2.

Aktualizácia správy o dosiahnutom pokroku, v ktorej sa opisuje organizácia výberu projektov (na úrovni zodpovedného/povereného orgánu alebo pridružených subjektov), a výsledky, ak je to vhodné“.

3.2.

Dopĺňa sa tento bod 1.8:

„1.8.

Potvrdenie, že od poslednej revízie oznámenej Komisii dňa… neboli vykonané žiadne zásadné zmeny systému riadenia a kontroly“.

3.3.

Bod 4 sa nahrádza takto:

„4. FINANČNÁ IMPLEMENTÁCIA

Záverečná správa o vykonávaní ročného programu

Tabuľka 1

Podrobná finančná správa

Členský štát: […]

Príslušný ročný program: […]

Stav k: [deň/mesiac/rok]

(všetky údaje v EUR)

Plánované prostriedky členského štátu (ako ročný program schválený Komisiou)

Viazané na úrovni členského štátu

Skutočné údaje akceptované zodpovedným orgánom (ZO)

(náklady, ktoré vznikli príjemcom, a konečný príspevok ES)

Akcie

Projekty

Ref. priorita

Ref. osobitná priorita (1)

Celkové plánované náklady

Príspevok ES

Príspevok ES v %

(c = b/a)

Celkové oprávnené náklady

Príspevok ES

Príspevok ES v %

(f = e/d)

Celkové oprávnené náklady

Príspevok ES

Príspevok ES v %

(i = h/g)

Príspevky tretích strán

Príjmy vytvorené projektom

Suma, ktorú musí ZO zaplatiť/vrátiť

Akcia 1: […]

projekt 1: […]

projekt N: […]

Akcia 1 spolu

Akcia …: […]

projekt 1: […]

projekt N: […]

Akcia spolu …: […]

Akcia N: […]

projekt 1: […]

projekt N: […]

Akcia N spolu

Technická pomoc

Iné operácie (1)

SPOLU

0 %

3.4.

Bod 6 sa nahrádza takto:

„6. PRÍLOHY

Súlad oprávnených výdavkov na projekt a príjmov z projektu so zásadou neziskovosti a súhrnným popisom projektu.

Záverečná správa o vykonávaní ročného programu

Tabuľka 6 A

Oprávnené výdavky na projekt a zdroje príjmov. Súlad zo zásadou neziskovosti podľa bodu I.3.3 prílohy XI

Stav k: deň/mesiac/rok

	Oprávnené náklady			Zdroje príjmov
	Priame náklady	Nepriame náklady	Celkové oprávnené náklady	Príspevok z EÚ	Príspevky tretích strán	Príjmy vytvorené projektom	Príjmy spolu (ako je stanovené v bode I.3.3 prílohy XI)
	a)	b)	c)= a) + b)	e)	f)	g)	h)= e) + f) + g)
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
atď.
AKCIA 1 SPOLU
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
atď.
AKCIA 2 SPOLU
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
atď.
AKCIA N SPOLU
TECHNICKÁ POMOC
ROČNÝ PROGRAM SPOLU

Príloha VIII sa mení a dopĺňa takto:

4.1.	Názov sa nahrádza takto:

4.2.	V poznámke pod čiarou 1 sa slovo „oprávnených“ vypúšťa.

4.3.

Bod 2 sa nahrádza takto:

„2.	deklarované výdavky boli vynaložené v súvislosti s vybranými akciami na financovanie v súlade s kritériami, ktoré sa uplatňujú na ročný program;“.

5.	Príloha IX sa mení a dopĺňa takto: Názov sa nahrádza takto:

Príloha XI sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA XI

PRAVIDLÁ OPRÁVNENOSTI VÝDAVKOV FONDU PRE INTEGRÁCIU

I. Všeobecné zásady

I.1. Základné zásady

Aby výdavky boli oprávnené v zmysle základného aktu, musia:

a)	patriť do rozsahu pôsobnosti fondu a jeho cieľov podľa článkov 1, 2 a 3 základného aktu;

b)	byť v rámci oprávnených akcií uvedených v článku 4 základného aktu;

c)	byť potrebné na vykonávanie činností zahrnutých do projektu, ktoré tvoria časť viacročných a ročných plánov v znení, ako ich Komisia schválila;

d)	byť primerané a spĺňať zásady riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o pomer medzi kvalitou a cenou a efektívnosťou vynakladania nákladov;

vzniknúť konečnému príjemcovi a/alebo partnerom v projekte, ktorí musia v členskom štáte mať sídlo a byť v ňom registrovaní okrem prípadu, ak sa jedná o medzinárodné verejnoprávne organizácie zriadené medzivládnymi dohodami a špecializované agentúry zriadené takýmito organizáciami, Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC) a Medzinárodnú federáciu národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. V súlade s článkom 39 ods. 2 tohto rozhodnutia pravidlá týkajúce sa konečného príjemcu sa uplatňujú mutatis mutandis na partnerov projektu;

f)	byť spojené s cieľovým skupinami, na ktoré sa odkazuje v rámci základného aktu;

g)	vzniknúť v súlade s osobitnými ustanoveniami dohody o grante.

2.	V prípade viacročných akcií podľa článku 13 ods. 6 základného aktu je možné za projekt, na ktorý sa vzťahujú tieto pravidlá o oprávnenosti výdavkov, považovať len tú časť akcie, ktorá je spolufinancovaná z ročného programu.

3.	Projekty podporované fondom sa nesmú financovať z iných zdrojov patriacich do rozpočtu Spoločenstva. Projekty podporované fondom sa spolufinancujú z verejných alebo súkromných zdrojov.

I.2. Rozpočet projektu

Rozpočet projektu sa uvádza takto:

Výdavky

Príjmy

+	Priame náklady (PN)

+	Nepriame náklady (fixný percentuálny podiel PN definovaný v dohode o poskytovaní grantu)

+	príspevok ES (definovaný ako najnižšia z troch súm uvedených v článku 12 tohto rozhodnutia)

+	príspevok konečného príjemcu a partnerov projektu

+	príspevok tretích strán

+	príjmy vytvorené projektom

=	Celkové oprávnené náklady (CON)

=	Príjmy spolu (PS)

Rozpočet musí byť vyrovnaný: celkové oprávnené náklady sa musia rovnať príjmom spolu.

I.3. Príjmy a zásada neziskovosti

Projekty podporované fondom musia byť neziskového charakteru. Ak na konci projektu zdroje príjmov vrátane príjmov vytvorených projektom prevýšia náklady, príspevok fondu na projekt sa zodpovedajúco zníži. Všetky zdroje príjmov z projektu musia byť zaznamenané v účtovníctve konečného príjemcu alebo v daňových dokladoch a musia sa dať zistiť a overiť.

Príjmy projektu pochádzajú z finančných príspevkov poskytnutých na projekt z fondu, z verejných alebo súkromných zdrojov vrátane vlastného príspevku konečného príjemcu, ako aj z príjmov vytvorených projektom. Príjmy na účel tohto pravidla zahŕňajú tržby, ktoré získal projekt počas obdobia oprávnenosti podľa bodu I.4 z predaja, prenájmu, služieb, zápisného alebo iného príjmu rovnakého charakteru.

3.	Príspevkom Spoločenstva vyplývajúcim z uplatnenia zásady neziskovosti, ako je uvedené v článku 12 písm. c) tohto rozhodnutia, budú ‚celkové oprávnené náklady‘, z ktorých sa odpočítajú ‚príspevky tretích strán‘ a ‚príjmy vytvorené projektom‘.

I.4. Obdobie oprávnenosti

Náklady súvisiace s projektom musia vzniknúť a príslušné platby (okrem odpisovania) sa musia vykonať po 1. januári toho roka, na ktorý sa vzťahuje finančné rozhodnutie, ktorým sa schvaľujú ročné programy členských štátov. Obdobie oprávnenosti trvá do 30. júna roka N (2) +2, čo znamená, že náklady súvisiace s projektom musia vzniknúť pred týmto dátumom.

Výnimka z obdobia oprávnenosti ustanoveného v odseku 1 sa určuje pre:

a)	projekty podporené v rámci ročného programu na rok 2007 v súlade s článkom 33 ods. 3 základného aktu;

b)	technickú pomoc členským štátom (pozri ďalej bod IV.3).

I.5. Záznam o výdavkoch

1.	Výdavky musia zodpovedať platbám, ktoré vykonal konečný príjemca. S výnimkou odpisov musia mať tieto platby formu finančných (hotovostných) transakcií.

2.	Výdavky majú byť spravidla podložené oficiálnymi faktúrami. Ak toto nemožno dodržať, tak potom výdavky musia byť podložené účtovnými alebo podpornými dokumentmi rovnakej dôkaznej hodnoty.

Výdavok sa musí dať zistiť a overiť. Najmä:

a)	musí byť zaznamenaný v účtovných záznamoch konečného príjemcu;

b)	musí byť stanovený v súlade s platnými účtovnými štandardmi krajiny, v ktorej má konečný príjemca sídlo a v súlade s bežnými postupmi konečného príjemcu pre účtovanie nákladov, a

c)	musí byť vykázaný v súlade s požiadavkami platných právnych predpisov v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia.

4.	Koneční príjemcovia v prípade potreby uchovávajú certifikované kópie účtovných dokumentov, ktorými sa odôvodňujú príjmy a výdavky, ktoré vznikli partnerom v súvislosti s príslušným projektom.

5.	Uchovávanie a spracovanie záznamov ustanovené v bodoch 2 až 4 musí byť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane údajov.

I.6. Územná pôsobnosť

Výdavky na akcie opísané v článku 4 základného aktu musia:

a)	vzniknúť konečným príjemcom vymedzeným v bode I.1.1. e) a

b)	vzniknúť na území členského štátu, s výnimkou akcií týkajúcich sa opatrení vykonávaných pred príchodom podľa článku 4 ods. 1 písm. c) základného aktu, ktoré môžu vzniknúť na území členských štátov alebo v krajine pôvodu.

Partneri v projekte, ktorí majú sídlo a sú registrovaní v tretích krajinách sa na projektoch môžu zúčastniť len ak s tým nie sú spojené žiadne náklady okrem prípadu, ak sa jedná o medzinárodné verejnoprávne organizácie zriadené medzivládnymi dohodami a špecializované agentúry zriadené takýmito organizáciami, Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC) a Medzinárodnú federáciu národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

II. Kategórie oprávnených nákladov (na úrovni projektu)

II.1. Priame oprávnené náklady

Priame oprávnené náklady projektu sú náklady, ktoré s patričným zreteľom na všeobecné podmienky oprávnenosti stanovené v predchádzajúcej časti I možno označiť ako špecifické náklady priamo spojené s vykonávaním projektu. Priame náklady sa zahrnú do odhadovaného celkového rozpočtu projektu.

Oprávnené sú tieto priame náklady:

II.1.1. Personálne náklady

1.	Oprávnené sú náklady na zamestnancov pridelených k projektu, ktoré pozostávajú z miezd a nákladov na sociálne zabezpečenie, ako aj ostatné zákonné náklady, ak to zodpovedá bežnej mzdovej politike konečného príjemcu.

2.	V prípade medzinárodných organizácií môžu oprávnené náklady na zamestnancov zahŕňať aj zákonné záväzky a nároky v súvislosti s odmeňovaním.

Zodpovedajúce mzdové náklady na zamestnancov verejnoprávnych subjektov sú oprávnené len do tej miery, pokiaľ sa týkajú nákladov na činnosti, ktoré by príslušný verejnoprávny subjekt neuskutočnil, ak by sa predmetný projekt nerealizoval; títo zamestnanci budú dočasne vyslaní alebo pridelení na plnenie projektu na základe oficiálneho rozhodnutia konečného príjemcu.

4.	Náklady na zamestnancov sa podrobne rozpíšu v predbežnom rozpočte s uvedením funkcií a počtu zamestnancov.

II.1.2. Cestovné náklady a náklady na pobyt

1.	Cestovné náklady a náklady na pobyt sú oprávnené ako priame náklady na zamestnancov alebo iné osoby, ktoré sa zúčastňujú na aktivitách v rámci projektu a cestujú, pretože je to potrebné v rámci plnenia projektu.

Cestovné náklady sú oprávnené na základe skutočne vynaložených nákladov. Sadzby cestovných náhrad vychádzajú z cenovo najvýhodnejšieho spôsobu verejnej dopravy a leteckú dopravu je možné povoliť spravidla iba v prípade ciest dlhších než 800 km (cesta tam a späť) alebo v prípade, ak je použitie leteckej dopravy odôvodnené zemepisnou polohou. Ak sa použije súkromné osobné vozidlo, náhrada sa bežne realizuje podľa nákladov na verejnú dopravu alebo na základe kilometrových sadzieb v súlade s uverejnenými úradnými predpismi v príslušnom členskom štáte alebo s predpismi uplatňovanými konečným príjemcom.

Náklady na pobyt sú oprávnené na základe skutočných nákladov alebo denných náhrad. Ak má organizácia svoje vlastné sadzby denných náhrad (náklady na pobyt), potom sa tieto uplatňujú v rámci stropov ustanovených členským štátom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Náklady na pobyt znamenajú obvykle úhradu nákladov na miestnu dopravu (vrátane taxíkov), ubytovanie, stravu, miestne telefonické hovory a rôzne drobné výdavky.

II.1.3. Vybavenie

II.1.3.1. Všeobecné zásady

1.	Náklady, ktoré sa týkajú zakúpenia vybavenia sú oprávnené, len ak je vybavenie potrebné na plnenie projektu. Vybavenie musí mať technické parametre vyžadované projektom a musí zodpovedať platným normám a štandardom.

2.	Výber medzi lízingom, prenájmom alebo kúpou sa musí vždy zakladať na najlacnejšej možnosti. Ak však lízing alebo prenájom nie sú možné kvôli krátkemu trvaniu projektu alebo rýchlemu poklesu hodnoty, je povolená kúpa.

II.1.3.2. Prenájom a lízing

Náklady súvisiace s operáciami prenájmu a lízingu sú oprávnené pre spolufinancujúci subjekt podľa pravidiel stanovených členským štátom, vnútroštátnymi právnymi predpismi, praxou a časovým trvaním nájmu alebo lízingu na účely projektu.

II.1.3.3. Nákup

Ak je vybavenie kúpené počas trvania projektu, je potrebné v rozpočte uviesť, či je zahrnutá plná výška nákladov alebo len časť odpisov zodpovedajúca obdobiu, počas ktorého sa vybavenie používalo, a miere jeho použitia v rámci projektu. Posledne menované sa vypočíta v súlade s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami.

2.	Náklady na vybavenie, ktoré bolo zakúpené pred obdobím trvania projektu, ktoré sa však používalo na účely projektu, sú oprávnené na základe odpisovania. Tieto náklady sú však neoprávnené, ak bolo vybavenie pôvodne kúpené prostredníctvom grantu Spoločenstva.

3.	Úplné obstarávacie náklady na jednotlivé veci v hodnote menej ako 20 000 EUR sú oprávnené, ak bolo vybavenie kúpené najneskôr tri mesiace pred dovŕšením projektu. Jednotlivé veci v hodnote 20 000 EUR alebo viac sú oprávnené len na základe odpisovania.

II.1.4. Nehnuteľnosti

II.1.4.1. Všeobecné zásady

Nehnuteľnosť musí mať technické parametre vyžadované projektom a musí zodpovedať platným normám a štandardom.

II.1.4.2. Nájom

Nájom nehnuteľnosti je oprávnený na spolufinancovanie vtedy, keď existuje jasná spojitosť medzi nájmom a cieľmi príslušného projektu, a to za podmienok uvedených ďalej a bez toho, aby bolo dotknuté uplatnenie prísnejších vnútroštátnych pravidiel:

a)	nehnuteľnosť nesmie byť kúpená pomocou grantu Spoločenstva;

b)	nehnuteľnosť sa použije len na plnenie projektu. V opačnom prípade je oprávnená iba tá časť nákladov, ktorá súvisí s jej využitím na účely projektu.

II.1.5. Spotrebný materiál, zásoby a všeobecné služby

Náklady na spotrebný materiál, zásoby a všeobecné služby sú oprávnené, ak sú vyčísliteľné a priamo potrebné na plnenie projektu.

II.1.6. Uzatváranie subdodávateľských zmlúv

1.	Koneční príjemcovia musia mať spravidla vlastné kapacity na riadenie projektov. V dohode o poskytovaní grantu je potrebné jasne uviesť sumu zodpovedajúcu úlohám, ktoré sa majú v rámci projektu vykonať prostredníctvom subdodávateľov.

Náklady súvisiace s týmito subdodávateľskými zmluvami nie sú oprávnené na spolufinancovanie z fondu:

a)	subdodávateľské zmluvy, ktorých predmetom sú úlohy všeobecného riadenia projektu;

b)	subdodávateľské zmluvy, ktoré zvyšujú náklady projektu bez toho, aby primerane zvýšili jeho hodnotu;

c)	subdodávateľské zmluvy so sprostredkovateľmi alebo konzultantmi, v ktorých je platba stanovená ako percentuálny podiel z celkových nákladov projektu, pokiaľ takáto platba nie je konečným príjemcom podložená uvedením skutočnej hodnoty vykonanej práce alebo poskytnutej služby.

3.	Pri všetkých subdodávateľských zmluvách sa subdodávatelia musia zaviazať, že poskytnú všetkým subjektom vykonávajúcim audit a kontrolu všetky potrebné informácie súvisiace so subdodávateľskými činnosťami.

II.1.7. Náklady vyplývajúce priamo z požiadaviek spojených so spolufinancovaním EÚ

Náklady na splnenie požiadaviek súvisiacich so spolufinancovaním EÚ ako sú náklady na propagáciu, transparentnosť, hodnotenie projektu, vonkajší audit, bankové záruky, preklad, atď., sú oprávnené ako priame náklady.

II.1.8. Honoráre pre odborníkov

Poplatky za právne poradenstvo, notárske poplatky a náklady na odmenu technických alebo finančných expertov sú oprávnenými nákladmi.

II.1.9. Osobitné náklady v súvislosti so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti fondu

Pokiaľ konečný príjemca vykoná na účel pomoci kúpu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti fondu, alebo uhradí náklady, ktoré vznikli štátnym príslušníkom tretích krajín, dané náklady patria tiež medzi oprávnené, za týchto osobitných podmienok:

a)	konečný príjemca uchová počas obdobia uvedeného v článku 41 základného aktu potrebné informácie a dôkazy o tom, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí získali túto pomoc, patria do rozsahu pôsobnosti fondu, ako je ustanovené v základnom akte;

b)	konečný príjemca musí uchovať počas obdobia uvedeného v článku 41 základného aktu dôkazy (ako faktúry a príjmové doklady) o pomoci poskytnutej štátnym príslušníkom tretích krajín.

V prípade akcií, ktoré si vyžadujú účasť osôb patriacich do cieľovej skupiny (napríklad odborné školenia), je možné prideliť malé finančné stimuly v hotovosti ako doplnkovú pomoc pod podmienkou, že celková suma nepresahuje 25 000 EUR na projekt a finančná pomoc je pridelená každému účastníkovi danej akcie, kurzu a pod. Konečný príjemca uchová zoznam osôb, v ktorom bude uvedený čas a dátum poskytnutia platby, a zabezpečí primeranú následnú kontrolu, aby sa predišlo dvojitému financovaniu a zneužitiu finančných prostriedkov.

II.2. Nepriame oprávnené náklady

1.	Nepriame oprávnené náklady na akciu sú náklady, ktoré s ohľadom na podmienky pre oprávnenosť uvedené v bode I.1.1 nie je možné uviesť ako osobitné náklady priamo spojené s plnením projektu.

2.	Odchylne od bodu I.1.1.e) a bodu I.5 sa môžu nepriame náklady vynaložené na uskutočnenie akcie pokladať za oprávnené na paušálne financovanie na základe paušálnej sumy stanovenej najviac na 7 % celkovej výšky priamych oprávnených nákladov.

3.	Organizácie, ktoré dostávajú operačný grant z rozpočtu EÚ, nemôžu zahrnúť nepriame náklady do svojho predbežného rozpočtu.

III. Neoprávnené výdavky

Neoprávnené sú tieto náklady:

a)	DPH s výnimkou prípadu, keď konečný príjemca preukáže, že mu nemôže byť vrátená;

kapitálové výnosy, dlhy a poplatky za dlhovú službu, debetný úrok, poplatky za výmenu valút a devízové straty, rezervy na pokrytie strát alebo potenciálnych budúcich záväzkov, dlžné úroky, pochybné pohľadávky, pokuty, finančné sankcie, náklady na súdne spory a neprimerane vysoké alebo neodôvodnené výdavky;

c)	náklady na spoločenské podujatia určené výhradne pre zamestnancov projektu; primerané náklady na pohostenie pri spoločenských udalostiach odôvodnené v rámci projektu ako ukončenie projektu alebo stretnutia riadiacej skupiny projektu sú povolené;

d)	náklady vykázané konečným príjemcom a kryté iným projektom alebo pracovným programom financovaným z grantu Spoločenstva;

e)	nákup pozemkov a nákup, výstavba a rekonštrukcia nehnuteľností;

f)	nepeňažné príspevky.

IV. Technická pomoc na podnet členských štátov

1.	Všetky náklady potrebné na implementáciu fondu zodpovedným orgánom, povereným orgánom, orgánom auditu, certifikačným orgánom alebo inými subjektmi, ktoré sa podieľajú na plnení úloh uvedených v bode 2, sú oprávnené v rámci technickej pomoci uvedenej v článku 15 základného aktu.

Patria sem tieto opatrenia:

a)	výdavky na prípravu, výber, posúdenie, riadenie a monitorovanie akcií;

b)	výdavky súvisiace s auditmi a kontrolami akcií alebo projektov na mieste;

c)	výdavky súvisiace s hodnotením akcií alebo projektov;

d)	výdavky súvisiace s poskytovaním informácií o akciách, propagáciou a transparentnosťou akcií;

e)	výdavky na nadobudnutie, inštaláciu a údržbu počítačových systémov pre riadenie, monitorovanie a hodnotenie fondov;

f)	výdavky na zasadnutia monitorovacích výborov a podvýborov, týkajúce sa vykonávania akcií; tieto výdavky môžu zahŕňať aj náklady na expertov a iných účastníkov v týchto výboroch vrátane účastníkov z tretích krajín, ak sa ich prítomnosť považuje za nevyhnutnú pre účinné vykonávanie akcií;

g)	výdavky na posilnenie administratívnych kapacít potrebných na vykonávanie fondu.

Činnosti spojené s technickou pomocou sa musia uskutočniť a príslušné platby sa musia vykonať po 1. januári toho roka, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie o financovaní, ktorým sa schvaľujú ročné programy členských štátov. Obdobie oprávnenosti trvá najneskôr do skončenia lehoty na predloženie záverečnej správy o plnení ročného programu.

4.	Každý proces obstarávania sa musí vykonať v súlade s vnútroštátnymi pravidlami verejného obstarávania stanovenými v členskom štáte.

Členské štáty môžu vykonávať opatrenia technickej pomoci pre tento fond spolu s opatreniami technickej pomoci pre niektorý iný fond alebo pre všetky štyri fondy. V takom prípade je však na financovanie v rámci tohto fondu oprávnená len tá časť nákladov vynaložených na spoločné opatrenie, ktorá súvisí s týmto fondom, pričom členské štáty zabezpečia, že:

a)	podiel nákladov na spoločné opatrenia sa pripíše príslušnému fondu primeraným a overiteľným spôsobom a

b)	nedôjde k dvojitému financovaniu nákladov.“

(1) V prípade potreby.“

(2) Pričom „N“ je rok, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie o financovaní, ktorým sa schvaľujú ročné programy členských štátov.

9.3.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 62/46

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 3. marca 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2008/22/ES ustanovujúce pravidlá vykonávania rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov, pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly v členských štátoch, pravidlá administratívneho a finančného hospodárenia a oprávnenosť výdavkov na projekty spolufinancované týmto fondom

[oznámené pod číslom K(2011) 1290]

(2011/152/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2004/904/ES (1), a najmä na jeho článok 23 a článok 35 ods. 4,

keďže:

(1)	Vzhľadom na skúsenosti, ktoré boli získané od vytvorenia Európskeho fondu pre utečencov, je vhodné objasniť povinnosti uvedené v rozhodnutí Komisie 2008/22/ES (2) v súvislosti s transparentnosťou, rovnakým zaobchádzaním a nediskrimináciou pri vykonávaní projektov.

(2)	Od členských štátov sa žiada podávanie správ o vykonávaní ročných programov. Preto je vhodné objasniť, ktoré informácie majú členské štáty poskytnúť.

(3)	Mali by sa zjednodušiť a objasniť pravidlá oprávnenosti nákladov na činnosti spolufinancované Európskym fondom pre utečencov, aby sa znížila administratívna záťaž pre členské štáty a bola poskytnutá väčšia právna istota.

(4)

Väčšina zmien zavedená týmto rozhodnutím by sa mala uplatňovať okamžite. Keďže však ročné programy na roky 2009 a 2010 sa realizujú, upravené pravidlá oprávnenosti nákladov na činnosti spolufinancované Európskym fondom pre utečencov by sa mali uplatňovať od ročného programu na rok 2011. Členským štátom by však napriek tomu za určitých podmienok mala byť poskytnutá možnosť uplatniť tieto pravidlá skôr.

(5)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, je Spojené kráľovstvo viazané základným aktom a v dôsledku toho aj týmto rozhodnutím.

(6)	V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, je Írsko viazané základným aktom a v dôsledku toho aj týmto rozhodnutím.

(7)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Dánsko týmto rozhodnutím nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(8)

(9)	Rozhodnutie 2008/22/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2008/22/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.	V článku 9 ods. 1 sa druhá veta nahrádza takto: „Akákoľvek podstatná zmena obsahu výzev na predkladanie návrhov sa uverejňuje za rovnakých podmienok.“

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Vykonávacie zmluvy

3.	V článku 21 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Zodpovedný orgán úradným listom oznámi Komisii akékoľvek zásadné zmeny v riadiacom a kontrolnom systéme a čo najskôr zašle revidovaný opis riadiaceho a kontrolného systému Komisii, najneskôr v čase, keď takéto zmeny nadobudnú účinok.“

4.	V článku 24 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Finančné tabuľky patriace k správam o pokroku a záverečným správam obsahujú rozpis súm podľa priorít a podľa osobitných priorít v zmysle strategických usmernení.“

Článok 25 sa mení a dopĺňa takto:

a)	V odseku 1 sa dopĺňajú tieto vety: „Všetky zmeny stratégie auditu predložené v súlade s článkom 30 ods. 1 písm. c) základného právneho aktu a schválené Komisiou sa čo najskôr zašlú Komisii. Revidovaná stratégia auditu sa vypracuje v súlade so vzorom v prílohe 6, s vyznačením uskutočnených zmien.“

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Okrem prípadu, keď každý z posledných dvoch ročných programov schválených Komisiou zodpovedá ročnému príspevku Spoločenstva menej ako 1 milión EUR, orgán auditu predkladá od roku 2010 každý rok pred 15. februárom ročný plán auditu. Plán auditu sa ustanoví v súlade s postupmi uvedenými v prílohe 6. Od členských štátov sa nežiada, aby pri predkladaní ročných plánov auditu znovu predkladali stratégiu auditu. V prípade spoločnej stratégie podľa článku 30 ods. 2 základného aktu sa môže predložiť spoločný ročný plán auditu.“

Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Dokumenty vypracúvané certifikačným orgánom

1. Potvrdenie týkajúce sa žiadosti o druhú platbu predbežného financovania podľa článku 39 ods. 4 základného aktu vypracuje certifikačný orgán a zodpovedný orgán ho zašle Komisii vo formáte uvedenom v prílohe 8.

2. Potvrdenie týkajúce sa žiadosti o konečnú platbu predbežného financovania podľa článku 40 ods. 1 písm. a) základného aktu vypracuje certifikačný orgán a zodpovedný orgán ho zašle Komisii vo formáte uvedenom v prílohe 9.“

7.	Článok 37 sa nahrádza takto: „Článok 37 Elektronická výmena dokumentov Okrem riadne podpísaných papierových verzií dokumentov uvedených v kapitole 3 sa informácie zasielajú aj elektronicky.“

8.	Prílohy sú zmenené a doplnené v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

1. Body 1 až 7 článku 1 a body 1 až 5 prílohy sa uplatňujú od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

2. Bod 6 prílohy sa uplatňuje najneskôr od začatia plnenia ročných programov na rok 2011.

3. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať bod 6 prílohy s ohľadom na prebiehajúce alebo budúce projekty v prípade ročných programov na roky 2009 a 2010 pri rešpektovaní princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. V takom prípade členské štáty uplatnia nové pravidlá v celom rozsahu na príslušný projekt, a pokiaľ je to potrebné, zmenia a doplnia dohodu o grante. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať bod 6 prílohy od plnenia ročného programu na rok 2008 len v súvislosti s výdavkami na technickú pomoc.

Článok 3

V Bruseli 3. marca 2011

Za Komisiu

Cecilia MALMSTRÖM

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2008, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 22.

PRÍLOHA

Prílohy k rozhodnutiu 2008/22/ES sa menia a dopĺňajú takto:

Príloha 3 sa mení a dopĺňa takto:

1.1.	Bod 2 sa vypúšťa.

1.2.	Bod 4.2 sa vypúšťa.

Príloha 4 sa mení a dopĺňa takto:

2.1.

V časti A sa bod 1.2 nahrádza takto:

„1.2.

Opis postupu, ktorý sa týka výberu projektov (na úrovni zodpovedného/povereného orgánu alebo pridružených subjektov) a jeho výsledky“.

2.2.	V poslednom stĺpci tabuľky 1 v časti A bode 2 sa vypúšťa slovo „oprávnené“.

2.3.

V časti A sa vkladá tento bod 1.4a:

„1.4a.

Iné operácie“.

V prílohe 5 sa časť A mení a dopĺňa takto:

3.1.

Bod 1.2 sa nahrádza takto:

„1.2.

3.2.

Vkladá sa tento bod 1.4a:

„1.4a.

Iné operácie“.

3.3.

Dopĺňa sa tento bod 1.8:

„1.8.

Potvrdenie, že od poslednej revízie oznámenej Komisii […] neboli vykonané žiadne zásadné zmeny systému riadenia a kontroly“.

3.4.

Bod 4 sa nahrádza takto:

„4. FINANČNÁ IMPLEMENTÁCIA

Záverečná správa o plnení ročného programu

Tabuľka 1

Podrobná finančná správa

Členský štát: […]

Príslušný ročný program: […]

Stav k: [deň/mesiac/rok]

(všetky údaje v EUR)

Plánované prostriedky členského štátu (ako ročný program schválený Komisiou)

Viazané na úrovni členského štátu

Skutočné údaje akceptované zodpovedným orgánom (ZO)

(náklady, ktoré vznikli príjemcom, a konečný príspevok ES)

Akcie

Projekty

Ref. priorita

Ref. osobitná priorita (1)

Celkové plánované náklady

(a)

Príspevok ES

(b)

Príspevok ES v %

(c = b/a)

Celkové oprávnené náklady

(d)

Príspevok ES

(e)

Príspevok ES v %

(f = e/d)

Celkové oprávnené náklady

(g)

Príspevok ES

(h)

Príspevok ES v %

(i = h/g)

Príspevky tretích strán

(j)

Príjmy vytvorené projektom

(k)

Suma, ktorú musí ZO zaplatiť/vrátiť

(l)

Akcia 1: […]

projekt 1: […]

projekt N: […]

Akcia 1 spolu

Akcia...: […]

projekt 1: […]

projekt N: […]

Akcia spolu...: […]

Akcia N: […]

projekt 1: […]

projekt N: […]

Akcia N spolu

Technická pomoc

Iné operácie (1)

SPOLU

0 %

3.5.

Bod 6 sa nahrádza takto:

„6. PRÍLOHY

Súlad oprávnených výdavkov na projekt a príjmov z projektu so zásadou neziskovosti a súhrnným opisom projektu.

Záverečná správa o plnení ročného programu

Tabuľka 6 A

Oprávnené výdavky na projekt a zdroje príjmov. Súlad so zásadou neziskovosti podľa bodu I.3.3 prílohy 11

Stav k: deň/mesiac/rok

	Oprávnené náklady			Zdroje príjmov
	Priame náklady	Nepriame náklady	Celkové oprávnené náklady	Príspevok z EÚ	Príspevky tretích strán	Príjmy vytvorené projektom	Príjmy spolu (ako je stanovené v bode I.3.3 prílohy 11)
	(a)	(b)	(c = a + b)	(e)	(f)	(g)	(h = e + f + g)
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
atď.
AKCIA 1 SPOLU
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
atď.
AKCIA 2 SPOLU
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
Referenčné číslo projektu
atď.
AKCIA N SPOLU
TECHNICKÁ POMOC
ROČNÝ PROGRAM SPOLU

Príloha 8 sa mení a dopĺňa takto:

4.1.	Názov sa nahrádza takto:

4.2.	V poznámke pod čiarou č. 1 sa slovo „oprávnených“ vypúšťa.

4.3.

Bod 2 sa nahrádza takto:

„2.	deklarované výdavky boli vynaložené v súvislosti s vybranými akciami na financovanie v súlade s kritériami, ktoré sa uplatňujú na ročný program;“.

5.	V prílohe 9 sa názov nahrádza takto:

Príloha 11 sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA 11

PRAVIDLÁ OPRÁVNENOSTI VÝDAVKOV EURÓPSKEHO FONDU PRE UTEČENCOV

I. Všeobecné zásady

I.1. Základné zásady

Aby výdavky boli oprávnené v zmysle základného aktu, musia:

a)	patriť do rozsahu pôsobnosti fondu a jeho cieľov podľa článkov 1 a 2 základného aktu;

b)	vzniknúť v súvislosti s oprávnenými akciami uvedenými v článku 3 základného aktu alebo v prípade mimoriadnych opatrení v súvislosti s oprávnenými akciami zahrnutými v článku 5 základného aktu;

c)	byť potrebné na vykonávanie činností v rámci projektu, byť súčasťou viacročných a ročných programov schválených Komisiou alebo sa vzťahovať na mimoriadne opatrenia definované v článku 5 základného aktu, ak tieto predstavujú zmenu a doplnenie príslušného ročného programu;

d)	byť primerané a spĺňať zásady riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o pomer medzi kvalitou a cenou a efektívnosť vynakladania nákladov;

vzniknúť konečnému príjemcovi a/alebo partnerom v projekte, ktorí musia v členskom štáte mať sídlo a byť v ňom registrovaní, okrem prípadu, ak ide o medzinárodné verejnoprávne organizácie zriadené medzivládnymi dohodami a špecializované agentúry zriadené takýmito organizáciami, Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC) a Medzinárodnú federáciu národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. V súlade s článkom 39 ods. 2 tohto rozhodnutia pravidlá týkajúce sa konečného príjemcu sa uplatňujú mutatis mutandis na partnerov projektu;

f)	byť spojené s cieľovým skupinami definovanými v článku 6 základného aktu;

g)	vzniknúť v súlade s osobitnými ustanoveniami dohody o grante.

2.	V prípade viacročných akcií podľa článku 14 ods. 6 základného aktu možno za projekt, na ktorý sa vzťahujú tieto pravidlá o oprávnenosti výdavkov, považovať len tú časť akcie, ktorá je spolufinancovaná z ročného programu.

3.	Projekty podporované fondom sa nesmú financovať z iných zdrojov patriacich do rozpočtu Spoločenstva. Projekty podporované fondom sa spolufinancujú z verejných alebo súkromných zdrojov.

I.2. Rozpočet projektu

Rozpočet projektu sa uvádza takto:

Výdavky

Príjmy

+	priame náklady (PN)

+	nepriame náklady (fixný percentuálny podiel PN definovaný v dohode o poskytovaní grantu)

+	príspevok ES (definovaný ako najnižšia z troch súm uvedených v článku 12 tohto rozhodnutia)

+	príspevok konečného príjemcu a partnerov projektu

+	príspevok tretích strán

+	príjmy vytvorené projektom

=	Celkové oprávnené náklady (CON)

=	Príjmy spolu (PS)

Rozpočet musí byť vyrovnaný: celkové oprávnené náklady sa musia rovnať príjmom spolu.

I.3. Príjmy a zásada neziskovosti

Príjmy projektu pochádzajú z finančných príspevkov poskytnutých na projekt z fondu, z verejných alebo súkromných zdrojov vrátane vlastného príspevku konečného príjemcu, ako aj z príjmov vytvorených projektom. ‚Príjmy‘ na účel tohto pravidla zahŕňajú tržby, ktoré získal projekt počas obdobia oprávnenosti podľa bodu I.4 z predaja, prenájmu, služieb, zápisného alebo iného príjmu rovnakého charakteru.

3.	Príspevkom Spoločenstva vyplývajúcim z uplatnenia zásady neziskovosti, ako je uvedené v článku 12 písm. c) tohto rozhodnutia, budú ‚celkové oprávnené náklady‘, z ktorých sa odpočítajú ‚príspevky tretích strán‘ a ‚príjmy vytvorené projektom‘.

I.4. Obdobie oprávnenosti

Náklady súvisiace s projektom musia vzniknúť a príslušné platby (okrem odpisovania) sa musia vykonať po 1. januári toho roka, na ktorý sa vzťahuje finančné rozhodnutie, ktorým sa schvaľujú ročné programy členských štátov. Obdobie oprávnenosti trvá do 30. júna roka N (2) + 2, čo znamená, že náklady súvisiace s projektom musia vzniknúť pred týmto dátumom.

2.	Výnimku z uvedeného obdobia oprávnenosti tvoria mimoriadne opatrenia (pozri článok 21 ods. 3 základného aktu) a technická pomoc členským štátom (pozri bod IV.3).

I.5. Záznam o výdavkoch

1.	Výdavky musia zodpovedať platbám, ktoré vykonal konečný príjemca. S výnimkou odpisov musia mať tieto platby formu finančných (hotovostných) transakcií.

2.	Výdavky majú byť spravidla podložené oficiálnymi faktúrami. Ak toto nemožno dodržať, tak potom výdavky musia byť podložené účtovnými alebo podpornými dokumentmi rovnakej dôkaznej hodnoty.

Výdavok sa musí dať zistiť a overiť. Najmä:

a)	musí byť zaznamenaný v účtovných záznamoch konečného príjemcu;

b)	musí byť stanovený v súlade s platnými účtovnými štandardmi krajiny, v ktorej má konečný príjemca sídlo, a v súlade s bežnými postupmi konečného príjemcu na účtovanie nákladov a

c)	musí byť vykázaný v súlade s požiadavkami platných právnych predpisov v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia.

4.	Koneční príjemcovia v prípade potreby uchovávajú certifikované kópie účtovných dokumentov, ktorými sa odôvodňujú príjmy a výdavky, ktoré vznikli partnerom v súvislosti s príslušným projektom.

5.	Uchovávanie a spracovanie záznamov ustanovené v odsekoch 2 až 4 musí byť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane údajov.

I.6. Územná pôsobnosť

Výdavky na akcie opísané v článkoch 3 a 5 základného aktu musia:

a)	vzniknúť konečným príjemcom vymedzeným v bode I.1.1 písm. e) a

b)	vzniknúť na území členského štátu s výnimkou akcií týkajúcich sa presídlenia podľa článku 3 ods. 5 základného aktu, ktoré môžu vzniknúť na území členských štátov alebo v hostiteľskej krajine.

Partneri v projekte, ktorí majú sídlo a sú registrovaní v tretích krajinách, sa na projektoch môžu zúčastniť, len ak s tým nie sú spojené žiadne náklady, okrem prípadu, ak ide o medzinárodné verejnoprávne organizácie zriadené medzivládnymi dohodami a špecializované agentúry zriadené takýmito organizáciami, Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC) a Medzinárodnú federáciu národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

II. Kategórie oprávnených nákladov (na úrovni projektu)

II.1. Priame oprávnené náklady

Priame oprávnené náklady projektu sú náklady, ktoré s patričným zreteľom na všeobecné podmienky oprávnenosti stanovené v predchádzajúcej časti I možno označiť ako špecifické náklady priamo spojené s plnením projektu. Priame náklady sa zahrnú do odhadovaného celkového rozpočtu projektu.

Oprávnené sú tieto priame náklady:

II.1.1. Personálne náklady

1.	Oprávnené sú náklady na zamestnancov pridelených k projektu, ktoré pozostávajú z miezd a nákladov na sociálne zabezpečenie, ako aj ostatné zákonné náklady, ak to zodpovedá bežnej mzdovej politike konečného príjemcu.

2.	V prípade medzinárodných organizácií môžu oprávnené náklady na zamestnancov zahŕňať aj zákonné záväzky a nároky v súvislosti s odmeňovaním.

4.	Náklady na zamestnancov sa podrobne rozpíšu v predbežnom rozpočte s uvedením funkcií a počtu zamestnancov.

II.1.2. Cestovné náklady a náklady na pobyt

1.	Cestovné náklady a náklady na pobyt sú oprávnené ako priame náklady na zamestnancov alebo iné osoby, ktoré sa zúčastňujú na aktivitách v rámci projektu a cestujú, pretože je to potrebné v rámci plnenia projektu.

Cestovné náklady sú oprávnené na základe skutočne vynaložených nákladov. Sadzby cestovných náhrad vychádzajú z cenovo najvýhodnejšieho spôsobu verejnej dopravy a leteckú dopravu možno povoliť spravidla iba v prípade ciest dlhších než 800 km (cesta ta a späť) alebo v prípade, ak je použitie leteckej dopravy odôvodnené zemepisnou polohou. Ak sa použije súkromné osobné vozidlo, náhrada sa bežne realizuje podľa nákladov na verejnú dopravu alebo na základe kilometrových sadzieb v súlade s uverejnenými úradnými predpismi v príslušnom členskom štáte alebo s predpismi uplatňovanými konečným príjemcom.

Náklady na pobyt sú oprávnené na základe skutočných nákladov alebo denných náhrad. Ak má organizácia vlastné sadzby denných náhrad (náklady na pobyt), potom sa tieto uplatňujú v rámci stropov ustanovených členským štátom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Náklady na pobyt znamenajú obvykle úhradu nákladov na miestnu dopravu (vrátane taxíkov), ubytovanie, stravu, miestne telefonické hovory a rôzne drobné výdavky.

II.1.3. Vybavenie

II.1.3.1. Všeobecné zásady

1.	Náklady, ktoré sa týkajú zakúpenia vybavenia, sú oprávnené, len ak je vybavenie potrebné na plnenie projektu. Vybavenie musí mať technické parametre vyžadované projektom a musí zodpovedať platným normám a štandardom.

2.	Výber medzi lízingom, prenájmom alebo kúpou sa musí vždy zakladať na najlacnejšej možnosti. Ak však lízing alebo prenájom nie sú možné pre krátke trvanie projektu alebo rýchly pokles hodnoty, je povolená kúpa.

II.1.3.2. Prenájom a lízing

Náklady súvisiace s operáciami nájmu a lízingu sú oprávnené pre spolufinancujúci subjekt podľa pravidiel stanovených členským štátom, vnútroštátnymi právnymi predpismi, praxou a časovým trvaním nájmu alebo lízingu na účely projektu.

II.1.3.3. Nákup

Ak je vybavenie kúpené počas trvania projektu, je potrebné v rozpočte uviesť, či je zahrnutá plná výška nákladov, alebo len časť odpisov zodpovedajúca obdobiu, počas ktorého sa vybavenie používalo, a miere jeho použitia v rámci projektu. Posledne menované sa vypočíta v súlade s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami.

2.	Náklady na vybavenie, ktoré bolo zakúpené pred obdobím trvania projektu, ktoré sa však používalo na účely projektu, sú oprávnené na základe odpisovania. Tieto náklady sú však neoprávnené, ak sa vybavenie pôvodne kúpilo prostredníctvom grantu Spoločenstva.

3.	Úplné obstarávacie náklady na jednotlivé veci v hodnote menej ako 20 000 EUR sú oprávnené, ak bolo vybavenie kúpené najneskôr tri mesiace pred dovŕšením projektu. Jednotlivé veci v hodnote 20 000 EUR alebo viac sú oprávnené len na základe odpisovania.

II.1.4. Nehnuteľnosti

II.1.4.1. Všeobecné zásady

V prípade nákupu, výstavby alebo rekonštrukcie nehnuteľnosti alebo prenájmu nehnuteľnosti musí mať nehnuteľnosť technické parametre vyžadované projektom a musí zodpovedať platným normám a štandardom.

II.1.4.2. Nákup, výstavba alebo rekonštrukcia

Ak je nadobudnutie nehnuteľností nevyhnutné na plnenie projektu a je jednoznačne spojené s jeho cieľmi, potom nákup nehnuteľností, t. j. už postavených budov, alebo výstavba nehnuteľností sú oprávnené na spolufinancovanie za podmienok uvedených ďalej a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie prísnejších vnútroštátnych pravidiel:

nezávislý odborný znalec alebo riadne poverený orgán musí vyhotoviť znalecký posudok, v ktorom potvrdí, že cena nepresahuje trhovú hodnotu, a buď osvedčí, že nehnuteľnosť zodpovedá vnútroštátnym predpisom, alebo bližšie určí body, v rámci ktorých vnútroštátnym predpisom nezodpovedá a pri ktorých konečný príjemca plánuje nápravu ako súčasť projektu;

b)	nehnuteľnosť nebola kúpená prostredníctvom grantu Spoločenstva v čase pred plnením projektu;

c)	nehnuteľnosť sa bude používať výhradne na účely určené v projekte;

d)	oprávnená je len tá časť odpisov nehnuteľností, ktorá zodpovedá obdobiu, počas ktorého sa používali v rámci projektu, a miere ich použitia; výpočet odpisov sa uskutoční podľa vnútroštátnych účtovných pravidiel.

2.	V súlade s podmienkou v odseku 1 písm. c) sú oprávnené celkové náklady na rekonštrukciu, modernizáciu alebo renováciu budov do maximálnej výšky 100 000 EUR. Na sumy prevyšujúce túto hranicu sa uplatňujú podmienky uvedené v odseku 1 písm. c) a d).

II.1.4.3. Prenájom

Prenájom nehnuteľnosti je oprávnený na spolufinancovanie vtedy, keď existuje jasná spojitosť medzi prenájmom a cieľmi príslušného projektu, a to za podmienok uvedených ďalej a bez toho, aby bolo dotknuté uplatnenie prísnejších vnútroštátnych pravidiel:

a)	nehnuteľnosť nesmie byť kúpená pomocou grantu Spoločenstva;

b)	nehnuteľnosť sa použije len na plnenie projektu. V opačnom prípade je oprávnená iba tá časť nákladov, ktorá súvisí s jej využitím na účely projektu.

II.1.5. Spotrebný materiál, zásoby a všeobecné služby

Náklady na spotrebný materiál, zásoby a všeobecné služby sú oprávnené, ak sú vyčísliteľné a priamo potrebné na vykonávanie projektu.

II.1.6. Uzatváranie subdodávateľských zmlúv

1.	Koneční príjemcovia musia mať spravidla vlastné kapacity na riadenie projektov. V dohode o poskytovaní grantu je potrebné jasne uviesť sumu zodpovedajúcu úlohám, ktoré sa majú v rámci projektu vykonať prostredníctvom subdodávateľov.

Na spolufinancovanie z fondu nie sú oprávnené náklady súvisiace s týmito subdodávateľskými zmluvami:

a)	subdodávateľské zmluvy, ktorých predmetom sú úlohy všeobecného riadenia projektu;

b)	subdodávateľské zmluvy, ktoré zvyšujú náklady projektu bez toho, aby primerane zvýšili jeho hodnotu;

c)	subdodávateľské zmluvy so sprostredkovateľmi alebo konzultantmi, v ktorých je platba stanovená ako percentuálny podiel z celkových nákladov projektu, pokiaľ takáto platba nie je konečným príjemcom podložená uvedením skutočnej hodnoty vykonanej práce alebo poskytnutej služby.

3.	Pri všetkých subdodávateľských zmluvách sa subdodávatelia musia zaviazať, že poskytnú všetkým subjektom vykonávajúcim audit a kontrolu všetky potrebné informácie súvisiace so subdodávateľskými činnosťami.

II.1.7. Náklady vyplývajúce priamo z požiadaviek spojených so spolufinancovaním EÚ

Náklady na splnenie požiadaviek súvisiacich so spolufinancovaním EÚ, ako sú náklady na propagáciu, transparentnosť, hodnotenie projektu, vonkajší audit, bankové záruky, preklad atď., sú oprávnené ako priame náklady.

II.1.8. Honoráre pre odborníkov

Poplatky za právne poradenstvo, notárske poplatky a náklady na odmenu technických alebo finančných expertov sú oprávnenými nákladmi.

II.1.9. Osobitné náklady súvisiace s cieľovými skupinami

Pokiaľ konečný príjemca vykoná kúpu na účel pomoci cieľovým skupinám alebo uhradí náklady, ktoré vznikli na strane cieľových skupín, dané náklady patria tiež medzi oprávnené, avšak za týchto osobitných podmienok:

a)	konečný príjemca uchová počas obdobia uvedeného v článku 43 základného aktu potrebné informácie a dôkazy o tom, že osoby, ktoré získali túto pomoc, sa podľa článku 6 základného aktu pokladajú za cieľovú skupinu;

b)	konečný príjemca musí uchovať počas obdobia stanoveného v článku 43 základného aktu dôkazy o tom, že tieto osoby získali uvedenú pomoc (ako faktúry a príjmové doklady).

V prípade akcií, ktoré si vyžadujú účasť osôb patriacich do cieľovej skupiny (napríklad odborné školenia), možno prideliť malé finančné stimuly v hotovosti ako doplnkovú pomoc pod podmienkou, že celková suma nepresahuje 25 000 EUR na projekt a finančná pomoc je pridelená každému účastníkovi danej akcie, kurzu a pod. Konečný príjemca uchová zoznam osôb, v ktorom bude uvedený čas a dátum poskytnutia platby, a zabezpečí primeranú následnú kontrolu, aby sa predišlo dvojitému financovaniu a zneužitiu finančných prostriedkov.

II.1.10. Núdzové opatrenia

1.	V riadne odôvodnených prípadoch sa možno odchýliť od pravidiel oprávnenosti definovaných v tomto rozhodnutí, a to pri nákladoch týkajúcich sa mimoriadnych opatrení, pokiaľ sú dané odchýlky schválené v rozhodnutí Komisie povoľujúcom tieto mimoriadne opatrenia.

2.	V súlade s článkom 21 ods. 3 základného aktu obdobie oprávnenosti trvá maximálne šesť mesiacov, čo znamená, že náklady súvisiace s projektom musia vzniknúť počas tohto obdobia.

II.2. Nepriame oprávnené náklady

1.	Nepriame oprávnené náklady na akciu sú náklady, ktoré s ohľadom na podmienky na oprávnenosť uvedené v bode I.1.1 nemožno uviesť ako osobitné náklady priamo spojené s plnením projektu.

2.	Odchylne od bodu I.1.1 písm. e) a bodu I.5 sa nepriame náklady vynaložené na uskutočnenie akcie môžu pokladať za oprávnené na paušálne financovanie na základe paušálnej sumy stanovenej na najviac 7 % celkovej výšky priamych oprávnených nákladov.

3.	Organizácie, ktoré dostávajú operačný grant z rozpočtu EÚ, nemôžu zahrnúť nepriame náklady do svojho predbežného rozpočtu.

III. Neoprávnené výdavky

Neoprávnené sú tieto náklady:

a)	DPH s výnimkou prípadu, keď konečný príjemca preukáže, že mu nemôže byť vrátená;

c)	náklady na spoločenské podujatia určené výhradne pre zamestnancov projektu; primerané náklady na pohostenie pri spoločenských udalostiach odôvodnené v rámci projektu ako ukončenie projektu alebo stretnutia riadiacej skupiny projektu sú povolené;

d)	náklady vykázané konečným príjemcom a kryté iným projektom alebo pracovným programom financovaným z grantu Spoločenstva;

e)	nákup pozemkov;

f)	nepeňažné príspevky.

IV. Technická pomoc na podnet členských štátov

1.	Všetky náklady potrebné na implementáciu fondu zodpovedným orgánom, povereným orgánom, orgánom auditu, certifikačným orgánom alebo inými subjektmi, ktoré sa podieľajú na plnení úloh uvedených v odseku 2, sú oprávnené v rámci technickej pomoci uvedenej v odseku 16 základného aktu.

Patria sem tieto opatrenia:

a)	výdavky na prípravu, výber, posúdenie, riadenie a monitorovanie akcií;

b)	výdavky súvisiace s auditmi a kontrolami akcií alebo projektov na mieste;

c)	výdavky súvisiace s hodnotením akcií alebo projektov;

d)	výdavky súvisiace s poskytovaním informácií o akciách, propagáciou a transparentnosťou akcií;

e)	výdavky na nadobudnutie, inštaláciu a údržbu počítačových systémov na riadenie, monitorovanie a hodnotenie fondov;

f)	výdavky na zasadnutia monitorovacích výborov a podvýborov týkajúce sa vykonávania akcií; tieto výdavky môžu zahŕňať aj náklady na expertov a iných účastníkov v týchto výboroch vrátane účastníkov z tretích krajín, ak sa ich prítomnosť považuje za nevyhnutnú na účinné vykonávanie akcií;

g)	výdavky na posilnenie administratívnych kapacít potrebných na vykonávanie fondu.

4.	Každý proces obstarávania sa musí vykonať v súlade s vnútroštátnymi pravidlami verejného obstarávania stanovenými v členskom štáte.

a)	podiel nákladov na spoločné opatrenia sa pripíše príslušnému fondu primeraným a overiteľným spôsobom a

b)	nedôjde k dvojitému financovaniu nákladov.“

(1) V prípade potreby.“

(2) Pričom ‚N‘ je rok, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie o financovaní, ktorým sa schvaľujú ročné programy členských štátov.

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2011.062.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 62

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 54 9. marca 2011

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 228/2011 zo 7. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 so zreteľom na metódu skúšania priľnavosti za mokra v prípade pneumatík kategórie C1 ( 1 )	1
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 229/2011 z 8. marca 2011, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	17
		SMERNICE
	*	Smernica Komisie 2011/32/EÚ z 8. marca 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť izoxaben medzi účinné látky a ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 2008/934/ES ( 1 )	19
	*	Smernica Komisie 2011/33/EÚ z 8. marca 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť 1-dekanol medzi účinné látky a ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 2008/941/ES ( 1 )	23
	*	Smernica Komisie 2011/34/EÚ z 8. marca 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť flurochloridón medzi účinné látky a ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 2008/934/ES ( 1 )	27
		ROZHODNUTIA
		2011/150/EÚ
	*	Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 3. februára 2011 o účtovnej závierke Európskej policajnej akadémie za rozpočtový rok 2008	31
		2011/151/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 3. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2008/457/ES, ktorým sa ustanovujú pravidlá vykonávania rozhodnutia Rady 2007/435/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov, pokiaľ ide o riadiace a kontrolné systémy členských štátov, pravidlá administratívneho a finančného riadenia a oprávnenosť výdavkov na projekty spolufinancované týmto fondom [oznámené pod číslom K(2011) 1289]	32
		2011/152/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 3. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2008/22/ES ustanovujúce pravidlá vykonávania rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov, pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly v členských štátoch, pravidlá administratívneho a finančného hospodárenia a oprávnenosť výdavkov na projekty spolufinancované týmto fondom [oznámené pod číslom K(2011) 1290]	46

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	IL	122,2
	MA	50,9
	TN	115,9
	TR	92,0
	ZZ	95,3
0707 00 05	TR	151,8
0707 00 05	ZZ	151,8
0709 90 70	MA	42,4
	TR	136,1
	ZZ	89,3
0805 10 20	EG	52,4
	IL	70,0
	MA	50,4
	TN	45,7
	TR	69,4
	ZZ	57,6
0805 50 10	EG	42,1
	MA	42,1
	TR	48,8
	ZZ	44,3
0808 10 80	CA	99,2
	CL	97,1
	CN	84,1
	MK	54,8
	US	144,9
	ZZ	96,0
0808 20 50	AR	90,7
	CL	105,3
	CN	57,6
	US	79,9
	ZA	98,5
	ZZ	86,4