|
ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2011.035.slk |
||
|
Úradný vestník Európskej únie |
L 35 |
|
|
||
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Ročník 54 |
|
Obsah |
|
II Nelegislatívne akty |
Strana |
|
|
|
ROZHODNUTIA |
|
|
|
|
2011/65/EÚ |
|
|
|
* |
||
|
|
|
2011/66/EÚ |
|
|
|
* |
||
|
|
|
2011/67/EÚ |
|
|
|
* |
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 13. decembra 2010 o vydávaní eurobankoviek (ECB/2010/29) |
|
|
|
|
USMERNENIA |
|
|
|
|
2011/68/EÚ |
|
|
|
* |
|
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
ROZHODNUTIA
|
9.2.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 35/1 |
ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
z 11. novembra 2010
o ročnej účtovnej závierke Európskej centrálnej banky
(prepracované znenie)
(ECB/2010/21)
(2011/65/EÚ)
RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,
so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), a najmä na jeho článok 26.2,
keďže:
|
(1) |
Rozhodnutie ECB/2006/17 z 10. novembra 2006 o ročnej účtovnej závierke Európskej centrálnej banky (1) bolo niekoľkokrát podstatne zmenené a doplnené. Nakoľko je potrebné uskutočniť jeho ďalšie zmeny a doplnenia najmä v súvislosti so zabezpečením úrokového rizika, v záujme jasnosti by sa malo prepracovať. |
|
(2) |
Rozhodnutie ECB/2006/17 odkazuje na usmernenie ECB/2006/16 z 10. novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (2), ktoré bolo prepracované a zrušené usmernením ECB/2010/20 z 11. novembra 2010 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (3), |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Vymedzenie pojmov
1. Pojmy vymedzené v článku 1 usmernenia ECB/2010/20 majú pri použití v tomto rozhodnutí rovnaký význam ako v uvedenom usmernení.
2. Ostatné technické pojmy použité v tomto rozhodnutí majú rovnaký význam ako v prílohe II k usmerneniu ECB/2010/20.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
Pravidlá ustanovené v tomto rozhodnutí sa vzťahujú na ročnú účtovnú závierku Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá obsahuje súvahu, položky zaúčtované v podsúvahe ECB, výkaz ziskov a strát a poznámky k ročnej účtovnej závierke ECB.
Článok 3
Základné účtovné zásady a metódy
Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tiež základné účtovné zásady a metódy vymedzené v článku 3 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 4
Vykazovanie aktív a pasív
Finančné alebo ostatné aktíva/pasíva sa vykazujú v súvahe ECB iba v súlade s článkom 4 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 5
Ekonomický princíp a princíp vyrovnania hotovosti
Na toto rozhodnutie sa uplatňujú pravidlá stanovené v článku 5 usmernenia ECB/2010/20.
KAPITOLA II
PRAVIDLÁ OCEŇOVANIA A ŠTRUKTÚRA SÚVAHY
Článok 6
Štruktúra súvahy
Štruktúra súvahy je založená na štruktúre stanovenej v prílohe I.
Článok 7
Rezerva na krytie rizík súvisiacich so zmenou výmenných kurzov, úrokovej miery, úverových rizík a rizík súvisiacich so zmenou ceny zlata
S náležitým ohľadom na charakter činnosti ECB Rada guvernérov môže v súvahe ECB vytvoriť rezervu na krytie rizík súvisiacich so zmenou výmenných kurzov, úrokovej miery, úverových rizík a rizík súvisiacich so zmenou ceny zlata. Rada guvernérov rozhoduje o výške a použití tejto rezervy na základe odôvodneného odhadu stupňa rizikovej angažovanosti ECB.
Článok 8
Pravidlá oceňovania súvahových položiek
1. Pokiaľ nie je v prílohe I uvedené inak, na účely oceňovania súvahových položiek sa používajú aktuálne trhové kurzy a ceny.
2. Preceňovanie zlata, nástrojov v cudzej mene, cenných papierov iných ako tie, ktoré sa klasifikujú ako cenné papiere držané až do splatnosti a neobchodovateľné cenné papiere, ako aj finančných nástrojov sa tak v súvahe, ako aj v podsúvahe vykonáva strednými trhovými kurzami a cenami ku koncu roka.
3. V prípade zlata sa nerozlišuje medzi cenovými a kurzovými preceňovacími rozdielmi, ale zaúčtuje sa celkový preceňovací rozdiel zlata založený na cene v eurách za stanovenú jednotku hmotnosti zlata, ktorá je odvodená od výmenného kurzu eura voči americkému doláru platného v deň štvrťročného preceňovania. Pre cudzie meny vrátane súvahových a podsúvahových transakcií sa preceňovanie vykonáva pre každú menu osobitne, t. j. mena po mene. Na účely tohto článku sa držba SDR vrátane určených jednotlivých držieb mien, ktoré tvoria kôš SDR, považuje za jednu držbu. Preceňovanie cenných papierov sa vykonáva pre jednotlivé druhy cenných papierov osobitne, t. j. kód po kóde pre cenné papiere s rovnakým ISIN. Cenné papiere držané na účely menovej politiky alebo zaradené v položkách Ostatné finančné aktíva alebo Ostatné sa považujú za iné portfólio.
4. Cenné papiere, ktoré sa klasifikujú ako cenné papiere držané až do splatnosti, sa považujú za iné portfólio, oceňujú sa pri amortizačných nákladoch a podliehajú testu na znehodnotenie. Rovnaký postup sa uplatňuje pri neobchodovateľných cenných papieroch. Cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti sa môžu predať pred ich splatnosťou, ak nastane niektorá z týchto okolností:
|
a) |
ak sa predané množstvo nepovažuje za významné v porovnaní s celkovou hodnotou portfólia cenných papierov držaných do splatnosti; |
|
b) |
ak sa cenné papiere predajú počas mesiaca, na ktorý pripadá dátum splatnosti; |
|
c) |
za výnimočných okolností, akou je významné zníženie úverovej spôsobilosti emitenta, alebo po výslovnom rozhodnutí Rady guvernérov v oblasti menovej politiky. |
Článok 9
Reverzné obchody
Reverzné obchody sa účtujú v súlade s článkom 8 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 10
Obchodovateľné kapitálové nástroje
Obchodovateľné kapitálové nástroje sa účtujú v súlade s článkom 9 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 11
Zabezpečenie úrokového rizika cenných papierov prostredníctvom derivátov
Zabezpečenie úrokového rizika sa účtuje v súlade s článkom 10 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 12
Syntetické nástroje
Syntetické nástroje sa účtujú v súlade s článkom 11 usmernenia ECB/2010/20.
KAPITOLA III
ÚČTOVANIE VÝNOSOV
Článok 13
Účtovanie výnosov
1. Na účtovanie výnosov sa uplatňuje článok 13 ods. 1, 2, 3, 5 a 7 usmernenia ECB/2010/20.
2. Zostatky na osobitných účtoch precenenia, ktoré pochádzajú z príspevkov podľa článku 48.2 štatútu ESCB v súvislosti s centrálnymi bankami členských štátov, pre ktoré sa zrušila výnimka, sa použijú na vyrovnanie nerealizovaných strát, ak tieto presiahnu predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom štandardnom účte precenenia podľa článku 13 ods. 1 písm. c) usmernenia ECB/2010/20, a to pred vyrovnaním týchto strát v súlade s článkom 33.2 štatútu ESCB. Zostatky na osobitných účtoch precenenia pre zlato, menu a cenné papiere sa v prípade zníženia držby príslušných aktív pomerne znížia.
Článok 14
Transakčné náklady
Na toto rozhodnutie sa uplatňuje článok 14 usmernenia ECB/2010/20.
KAPITOLA IV
ÚČTOVNÉ PRAVIDLÁ PRE PODSÚVAHOVÉ NÁSTROJE
Článok 15
Všeobecné pravidlá
Na toto rozhodnutie sa uplatňuje článok 15 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 16
Menové forwardy
Menové forwardy sa účtujú v súlade s článkom 16 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 17
Menové swapy
Menové swapy sa účtujú v súlade s článkom 17 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 18
Futures
Futures sa účtujú v súlade s článkom 18 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 19
Úrokové swapy
Úrokové swapy sa účtujú v súlade s článkom 19 usmernenia ECB/2010/20. Nerealizované straty zaúčtované vo výkaze ziskov a strát na konci roka sa v nasledujúcich rokoch amortizujú v súlade s lineárnou metódou. V prípade forwardových úrokových swapov sa amortizácia začína od dátumu splatnosti transakcie.
Článok 20
Dohody o forwardovej úrokovej miere
Dohody o forwardovej úrokovej miere sa účtujú v súlade s článkom 20 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 21
Forwardové transakcie s cennými papiermi
Forwardové transakcie s cennými papiermi sa účtujú v súlade s metódou A v článku 21 ods. 1 usmernenia ECB/2010/20.
Článok 22
Opcie
Opcie sa účtujú v súlade s článkom 22 usmernenia ECB/2010/20.
KAPITOLA V
ZVEREJŇOVANÁ ROČNÁ SÚVAHA A VÝKAZ ZISKOV A STRÁT
Článok 23
Formáty
1. Formát zverejňovanej ročnej súvahy ECB zodpovedá vzoru podľa prílohy II.
2. Formát výkazu ziskov a strát, ktorý zverejňuje ECB, musí byť v súlade s prílohou III.
KAPITOLA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 24
Vývoj, uplatňovanie a výklad pravidiel
1. Pri výklade tohto rozhodnutia je potrebné vziať do úvahy prípravné práce, účtovné zásady harmonizované právom Únie a všeobecne akceptované medzinárodné účtovné štandardy.
2. Ak v tomto rozhodnutí nie je ustanovený osobitný účtovný postup a pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne inak, ECB sa riadi zásadami oceňovania v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami prijatými Európskou úniou, ktoré sú relevantné pre činnosť a účtovníctvo ECB.
Článok 25
Zrušovacie ustanovenia
Rozhodnutie ECB/2006/17 sa týmto zrušuje. Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.
Článok 26
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 31. decembra 2010.
Vo Frankfurte nad Mohanom 11. novembra 2010
Prezident ECB
Jean-Claude TRICHET
(1) Ú. v. EÚ L 348, 11.12.2006, s. 38.
(2) Ú. v. EÚ L 348, 11.12.2006, s. 1.
(3) Pozri stranu 31 tohto úradného vestníka.
PRÍLOHA I
PRAVIDLÁ OCEŇOVANIA A ŠTRUKTÚRA SÚVAHY
Poznámka: Číslovanie zodpovedá vzoru súvahy, ktorý je uvedený v prílohe II.
AKTÍVA
|
Súvahová položka |
Zatriedenie obsahu súvahových položiek |
Zásada oceňovania |
||||||||||||||||||||||
|
Fyzické zlato, t. j. tehličky, mince, platničky, zrnká na sklade alebo „na ceste“. Nefyzické zlato, ako zostatky na netermínovaných účtoch zlata (nepriradené účty), termínované vklady a pohľadávky na prijatie zlata vyplývajúce z týchto transakcií: a) navýšenie (upgrading) alebo zníženie (downgrading) transakcie a b) umiestnenie zlata alebo swapy rýdzosti zlata (purity swaps), ak je rozdiel medzi vydaním a prijatím viac ako jeden pracovný deň |
Trhová hodnota |
||||||||||||||||||||||
|
Pohľadávky v cudzej mene voči zmluvným stranám, ktoré nie sú rezidentmi eurozóny vrátane medzinárodných a nadnárodných inštitúcií a centrálnych bánk mimo eurozóny |
|
||||||||||||||||||||||
|
|
|
||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|
||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|
||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|
||||||||||||||||||||||
|
|
|
||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
Poskytovanie úverov podľa podmienok ERM I |
Nominálna hodnota |
||||||||||||||||||||||
|
Položky 5.1 až 5.5: transakcie podľa príslušných nástrojov menovej politiky, ktoré sú uvedené v prílohe I k usmerneniu ECB/2000/7 z 31. augusta 2000 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (1) |
|
||||||||||||||||||||||
|
Pravidelné reverzné transakcie poskytujúce likviditu s týždennou frekvenciou a s bežnou splatnosťou jeden týždeň |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
||||||||||||||||||||||
|
Pravidelné reverzné transakcie poskytujúce likviditu s mesačnou frekvenciou a s bežnou splatnosťou tri mesiace |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
||||||||||||||||||||||
|
Reverzné transakcie vykonávané ako ad hoc transakcie na dolaďovacie účely |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
||||||||||||||||||||||
|
Reverzné transakcie upravujúce štrukturálnu pozíciu Eurosystému voči finančnému sektoru |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
||||||||||||||||||||||
|
Jednodňové poskytovanie likvidity za vopred určenú úrokovú mieru oproti akceptovateľným aktívam (automatické operácie) |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
||||||||||||||||||||||
|
Dodatočný úver pre úverové inštitúcie, ktorý vyplýva z nárastov hodnôt podkladových aktív týkajúcich sa iných úverov poskytnutých týmto úverovým inštitúciám |
Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena |
||||||||||||||||||||||
|
Bežné účty, termínované vklady, jednodňové peniaze, reverzné repo obchody v súvislosti so správou portfólií cenných papierov, ktoré sú klasifikované v položke aktív 7 Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách, vrátane transakcií, ktoré vyplývajú z transformácie pôvodných devízových rezerv eurozóny, a ostatné pohľadávky. Korešpondenčné účty v zahraničných úverových inštitúciách eurozóny. Ostatné pohľadávky a operácie, ktoré nesúvisia s operáciami menovej politiky Eurosystému |
Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena |
||||||||||||||||||||||
|
|
|
||||||||||||||||||||||
|
Cenné papiere vydané v eurozóne držané na účely menovej politiky. Dlhové certifikáty ECB kupované na účely dolaďovania |
|
||||||||||||||||||||||
|
Cenné papiere iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív 7.1 Cenné papiere držané na účely menovej politiky a v položke aktív 11.3 Ostatné finančné aktíva: zmenky a dlhopisy, dlžobné úpisy, dlhopisy s nulovým kupónom, cenné papiere peňažného trhu držané priamo vrátane štátnych cenných papierov, ktoré pochádzajú z obdobia pred HMÚ, v eurách. Kapitálové nástroje |
|
||||||||||||||||||||||
|
Pohľadávky voči verejnej správe, ktoré pochádzajú z obdobia pred HMÚ (neobchodovateľné cenné papiere, úvery) |
Vklady/úvery v nominálnej hodnote, neobchodovateľné cenné papiere podľa obstarávacej ceny |
||||||||||||||||||||||
|
|
|
||||||||||||||||||||||
|
Pohľadávky v rámci Eurosystému voči národným centrálnym bankám, ktoré vznikajú na základe emisie dlhových certifikátov ECB |
Obstarávacia cena |
||||||||||||||||||||||
|
Pohľadávky súvisiace s emisiou bankoviek ECB podľa rozhodnutia ECB/2010/29 z 13. decembra 2010 o vydávaní eurobankoviek (2) |
Nominálna hodnota |
||||||||||||||||||||||
|
Čistá pozícia týchto podpoložiek: |
|
||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
Zostatky na účtoch vyrovnania (pohľadávky) vrátane šekov v procese inkas |
Nominálna hodnota |
||||||||||||||||||||||
|
|
|
||||||||||||||||||||||
|
Euromince |
Nominálna hodnota |
||||||||||||||||||||||
|
Pozemky a budovy, nábytok a vybavenie vrátane počítačového vybavenia, programové vybavenie |
Obstarávacia cena znížená o odpisy Odpisovanie je systematické znižovanie odpisovanej čiastky aktíva počas jeho životnosti. Životnosť je obdobie, počas ktorého sa predpokladá, že fixné aktívum je daným subjektom použiteľné. Životnosť individuálneho významného fixného aktíva sa môže systematicky prehodnocovať, ak sa očakávania líšia od predchádzajúcich odhadov. Významné aktíva môžu obsahovať zložky s rôznou životnosťou. Životnosť takýchto zložiek by sa mala hodnotiť individuálne Obstarávacia cena nehmotných aktív zahŕňa cenu nadobudnutia nehmotných aktív. Iné priame alebo nepriame náklady sa zaúčtujú. Kapitalizácia výdavkov: založená na limite (pod 10 000 EUR bez DPH: žiadna kapitalizácia) |
||||||||||||||||||||||
|
|
|
||||||||||||||||||||||
|
Výsledky oceňovania menových forwardov, menových swapov, úrokových swapov, dohôd o forwardovej úrokovej miere, forwardových transakcií s cennými papiermi, menových spotových transakcií odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa vyrovnania. |
Čistá pozícia medzi forwardom a spotom podľa devízového trhového kurzu |
||||||||||||||||||||||
|
Príjem, ktorý nie je splatný vo vykazovanom období, avšak možno ho k nemu pripísať. Náklady budúcich období a platený časovo rozlíšený úrok, t. j. časovo rozlíšený úrok kúpený s cenným papierom. |
Nominálna hodnota, devízy prepočítané podľa trhového kurzu |
||||||||||||||||||||||
|
|
|
||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
|
|
Nominálna hodnota |
PASÍVA
|
Súvahová položka |
Zatriedenie obsahu súvahových položiek |
Zásada oceňovania |
||||||
|
Eurobankovky emitované ECB v súlade s rozhodnutím ECB/2010/29 |
Nominálna hodnota |
||||||
|
Položky 2.1, 2.2, 2.3 a 2.5: vklady v eurách, ktoré sú uvedené v prílohe I k usmerneniu ECB/2000/7 |
|
||||||
|
Eurové účty úverových inštitúcií, ktoré sú zahrnuté v zozname finančných inštitúcií a podľa štatútu ESCB podliehajú povinným minimálnym rezervám. Táto položka obsahuje najmä účty používané na vedenie povinných minimálnych rezerv |
Nominálna hodnota |
||||||
|
Jednodňové vklady s vopred určenou úrokovou mierou (automatické operácie) |
Nominálna hodnota |
||||||
|
Príjem na účely absorbovania likvidity na základe dolaďovacích obchodov |
Nominálna hodnota |
||||||
|
Transakcie týkajúce sa menovej politiky s cieľom absorpcie likvidity |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
||||||
|
Vklady úverových inštitúcií, ktoré vyplývajú z poklesu hodnôt podkladových aktív spojených s úvermi pre tieto úverové inštitúcie |
Nominálna hodnota |
||||||
|
Repoobchody v spojení so simultánnymi reverznými repoobchodmi pre správu portfólií cenných papierov v rámci položky aktív 7 Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách. Ostatné operácie, ktoré sa netýkajú operácií menovej politiky Eurosystému. Žiadne bežné účty úverových inštitúcií |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
||||||
|
Dlhové certifikáty uvedené v prílohe I k usmerneniu ECB/2000/7. Diskontované cenné papiere emitované s cieľom absorbovať likviditu |
Obstarávacia cena Všetky diskonty sa amortizujú |
||||||
|
|
|
||||||
|
Bežné účty, termínované vklady, vklady splatné na požiadanie |
Nominálna hodnota |
||||||
|
Bežné účty zamestnancov, spoločností a klientov vrátane finančných inštitúcií uvedených v zozname inštitúcií oslobodených od povinnosti viesť povinné minimálne rezervy (pozri položku pasív 2.1); termínované vklady, vklady splatné na požiadanie |
Nominálna hodnota |
||||||
|
Bežné účty, termínované vklady, vklady splatné na požiadanie vrátane účtov vedených na účely platobného styku a správy rezerv: ostatných bánk, centrálnych bánk, medzinárodných/nadnárodných inštitúcií vrátane Európskej komisie; bežné účty ostatných vkladateľov. Repoobchody v súvislosti so simultánnymi reverznými repoobchodmi pre správu cenných papierov v eurách. Zostatky na účtoch TARGET2 centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou nie je euro. |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
||||||
|
Bežné účty. Záväzky z repoobchodov; zvyčajne investičné transakcie s aktívami v cudzej mene alebo zlatom |
Nominálna hodnota, prepočítanie podľa trhového výmenného kurzu ku koncu roka |
||||||
|
|
|
||||||
|
Bežné účty. Záväzky z repoobchodov; zvyčajne investičné transakcie s aktívami v cudzej mene alebo so zlatom |
Nominálna hodnota, prepočítanie podľa trhového výmenného kurzu ku koncu roka |
||||||
|
Úvery prijaté podľa podmienok ERM II |
Nominálna hodnota, prepočítanie podľa trhového výmenného kurzu ku koncu roka |
||||||
|
Položka denominovaná v SDR, ktorá prezentuje výšku SDR, ktoré boli pôvodne pridelené príslušnej krajine/NCB |
Nominálna hodnota, prepočítanie podľa trhového výmenného kurzu ku koncu roka |
||||||
|
|
|
||||||
|
Súvahová položka ECB v eurách |
Nominálna hodnota |
||||||
|
Čistá pozícia týchto podpoložiek: |
|
||||||
|
|
|||||||
|
|
|||||||
|
Zostatky na účtoch vyrovnania (pasíva) vrátane prebiehajúcich žíro prevodov |
Nominálna hodnota |
||||||
|
|
|
||||||
|
Výsledky oceňovania menových forwardov, menových swapov, úrokových swapov, dohôd o forwardovej úrokovej miere, forwardových transakcií s cennými papiermi, menových spotových transakcií odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa vyrovnania |
Čistá pozícia medzi forwardom a spotom podľa trhového výmenného kurzu |
||||||
|
Výdavok, ktorý bude splatný v budúcom období, ale ktorý súvisí s vykazovaným obdobím. Príjem prijatý vo vykazovanom období, ale ktorý súvisí s budúcim obdobím. |
Nominálna hodnota, devízy prepočítané podľa trhového kurzu |
||||||
|
|
|
||||||
|
|
|||||||
|
|
|||||||
|
|
|
||||||
|
|
|||||||
|
|
Preceňovací rozdiel medzi priemernou obstarávacou cenou a trhovou hodnotou, devízy prepočítavané podľa trhového kurzu |
||||||
|
|
|
||||||
|
Splatené základné imanie |
Nominálna hodnota |
||||||
|
Zákonné rezervné fondy podľa článku 33 štatútu ESCB a príspevky podľa článku 48.2 štatútu ESCB vo vzťahu k centrálnym bankám členských štátov, ktorých výnimky boli zrušené |
Nominálna hodnota |
||||||
|
|
Nominálna hodnota |
(1) Ú. v. ES L 310, 11.12.2000, s. 1.
(2) Pozri stranu 26 tohto úradného vestníka. Rozhodnutie ECB/2010/29 bolo prijaté pred uverejnením rozhodnutia ECB/2010/21.
PRÍLOHA II
ROČNÁ SÚVAHA ECB
|
(v miliónoch EUR) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktíva (2) |
Vykazovaný rok |
Predchádzajúci rok |
Pasíva |
Vykazovaný rok |
Predchádzajúci rok |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
|
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktíva spolu |
Pasíva spolu |
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(1) ECB môže alternatívne zverejňovať presné sumy v eurách alebo sumy zaokrúhlené iným spôsobom.
(2) Tabuľka aktív môže byť taktiež zverejnená nad tabuľkou pasív.
PRÍLOHA III
ZVEREJŇOVANÝ VÝKAZ ZISKOV A STRÁT ECB
|
(v miliónoch EUR) |
||||
|
Výkaz ziskov a strán za rok končiaci sa 31. decembra … |
Vykazovaný rok |
Predchádzajúci rok |
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
Celkové čisté výnosy |
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
(Strata)/zisk za rok |
|
|
||
(1) ECB môže alternatívne zverejňovať presné sumy v eurách alebo sumy zaokrúhlené iným spôsobom.
(2) Členenie na náklady a výnosy sa môže alternatívne uviesť vo vysvetľujúcich poznámkach k ročnej účtovnej závierke.
(3) Vrátane administratívnych rezerv.
(4) Táto položka sa používa vtedy, ak sa výroba bankoviek zadáva externým spoločnostiam (ako náklady na služby poskytované externými spoločnosťami, ktoré sú zodpovedné za výrobu bankoviek v mene centrálnych bánk). Odporúča sa, aby sa náklady vzniknuté v súvislosti s emisiou tak národných bankoviek, ako aj eurobankoviek zaúčtovali vo výkaze ziskov a strát tak, ako sú fakturované alebo inak vynaložené, pozri tiež usmernenie ECB/2010/20.
PRÍLOHA IV
ZRUŠENÉ ROZHODNUTIE A NÁSLEDNÉ ZMENY A DOPLNENIA
|
rozhodnutie ECB/2006/17 |
|
|
rozhodnutie ECB/2007/21 |
|
|
rozhodnutie ECB/2008/22 |
|
|
rozhodnutie ECB/2009/19 |
|
|
rozhodnutie ECB/2009/29 |
PRÍLOHA V
TABUĽKA ZHODY
|
Rozhodnutie ECB/2006/17 |
Toto rozhodnutie |
|
— |
článok 11 |
|
článok 10a |
článok 12 |
|
článok 11 |
článok 13 |
|
článok 12 |
článok 14 |
|
článok 13 |
článok 15 |
|
článok 14 |
článok 16 |
|
článok 15 |
článok 17 |
|
článok 16 |
článok 18 |
|
článok 17 |
článok 19 |
|
článok 18 |
článok 20 |
|
článok 19 |
článok 21 |
|
článok 20 |
článok 22 |
|
článok 21 |
článok 23 |
|
článok 22 |
článok 24 |
|
článok 23 |
článok 25 |
|
článok 24 |
článok 26 |
|
9.2.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 35/17 |
ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
z 25. novembra 2010
o rozdeľovaní menových príjmov národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro
(prepracované znenie)
(ECB/2010/23)
(2011/66/EÚ)
RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,
so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), a najmä na jeho článok 32,
keďže:
|
(1) |
Rozhodnutie ECB/2001/16 zo 6. decembra 2001 o alokácii menového príjmu národných centrálnych bánk zúčastnených členských štátov od finančného roka 2002 (1) bolo niekoľkokrát podstatne zmenené a doplnené (2). Keďže je potrebné urobiť jeho ďalšie zmeny a doplnenia, v záujme jasnosti by sa malo prepracovať. |
|
(2) |
Podľa článku 32.1 štatútu ESCB sú menové príjmy príjmami, ktoré patria národným centrálnym bankám (NCB) z plnenia úloh menovej politiky. Podľa článku 32.2 štatútu ESCB sa výška menového príjmu každej NCB rovná jej ročnému príjmu z jej aktív vedených ako protihodonota bankoviek v obehu a záväzkov z vkladov úverových inštitúcií. Tieto aktíva majú NCB viesť oddelene v súlade s usmerneniami Rady guvernérov. NCB by mali viesť aktíva vyplývajúce z vykonávania funkcií menovej politiky oddelene ako aktíva vedené ako protihodnota bankoviek v obehu a záväzkov z vkladov úverových inštitúcií. Podľa článku 32.4 štatútu ESCB sa čiastka menového príjmu každej NCB znižuje o čiastku rovnajúcu sa úrokom, ktoré táto NCB platí úverovým inštitúciám zo záväzkov z vkladov podľa článku 19 štatútu ESCB. |
|
(3) |
Podľa článku 32.5 štatútu ESCB sa celkový menový príjem národných centrálnych bánk rozdelí medzi ne v pomere, ktorý zodpovedá ich splateným podielom na základnom imaní Európskej centrálnej banky (ECB). |
|
(4) |
Podľa článkov 32.6 a 32.7 štatútu ESCB je Rada guvernérov splnomocnená stanoviť usmernenia pre započítanie a vyrovnanie zostatkov po rozdelení menového príjmu zo strany ECB a prijať všetky ďalšie opatrenia potrebné na uplatňovanie článku 32. |
|
(5) |
Podľa článku 10 nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (3), ECB a NCB uvedú do obehu eurobankovky. Článok 15 tohto nariadenia ustanovuje, že bankovky označené v národnej menovej jednotke zostanú v rámci svojich územných vymedzení zákonným platidlom najneskôr až do šiestich mesiacov po ukončení príslušného dátumu prechodu na hotovostné euro. Rok prechodu na hotovostné euro by sa takto mal považovať za osobitný rok, pretože bankovky v obehu denominované v národných menových jednotkách môžu stále tvoriť značnú časť bankoviek v obehu. |
|
(6) |
Článok 15 ods. 1 usmernenia ECB/2006/9 zo 14. júla 2006 o niektorých prípravách na prechod na hotovostné euro a o predzásobovaní a druhotnom predzásobovaní eurobankovkami a euromincami mimo eurozóny (4) ustanovuje, že eurobankovky, ktoré boli akceptovateľným zmluvným stranám predzásobené, sa zaúčtujú v ich nominálnej hodnote na ťarchu ich účtov vedených v ich NCB v súlade s týmto lineárnym modelom zaúčtovania na ťarchu účtu: celková suma predzásobených eurobankoviek sa zaúčtuje na ťarchu účtu v troch rovnakých splátkach v deň zúčtovania prvej, štvrtej a piatej hlavnej refinančnej operácie Eurosystému, ktoré nasledujú po dni prechodu na hotovostné euro. Výpočet menových príjmov za rok prechodu na hotovostné euro musí zohľadniť tento lineárny model zaúčtovania na ťarchu účtu. |
|
(7) |
Toto rozhodnutie súvisí s rozhodnutím ECB/2010/29 z 13. decembra 2010 o vydávaní eurobankoviek (5), ktoré ustanovuje, že ECB a NCB vydávajú eurobankovky. Rozhodnutie ECB/2010/29 upravuje rozdeľovanie eurobankoviek v obehu pre NCB v pomere k ich splateným podielom na základnom imaní ECB. Týmto rozhodnutím sa ECB prideľuje 8 % celkovej hodnoty eurobankoviek v obehu. Pri prideľovaní eurobankoviek členom Eurosystému vznikajú v rámci Eurosystému zostatky. Úročenie týchto zostatkov z eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému má priamy vplyv na príjem každého člena Eurosystému, a preto by sa malo riadiť týmto rozhodnutím. Príjem, ktorý vzniká ECB pri úročení jej pohľadávok v rámci Eurosystému voči národným centrálnym bankám v súvislosti s jej podielom z eurobankoviek v obehu, by mal byť v zásade rozdelený medzi NCB v súlade s rozhodnutím ECB/2010/24 z 25. novembra 2010 o dočasnom rozdeľovaní príjmu Európskej centrálnej banky z eurobankoviek v obehu a z nákupu cenných papierov v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (6) v pomere k ich podielom v kľúči upísaného základného imania v tom istom finančnom roku, v ktorom vzniká. |
|
(8) |
Čistý zostatok pohľadávok a záväzkov z eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému by mal byť úročený uplatňovaním objektívneho kritéria vymedzujúceho cenu peňazí. V tejto súvislosti sa sadzba hlavných refinančných operácií používaná Eurosystémom v jeho tendroch na hlavné refinančné operácie považuje za primeranú. |
|
(9) |
Čisté záväzky z eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému by mali byť zahrnuté do záväzkového základu na účely výpočtu menových príjmov NCB podľa článku 32.2 štatútu ESCB, keďže zodpovedajú bankovkám v obehu. Vyrovnanie úroku zo zostatkov eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému bude mať preto za následok rozdelenie značnej čiastky menových príjmov Eurosystému medzi NCB v pomere k ich splateným podielom na základnom imaní ECB. Tieto zostatky v rámci Eurosystému by sa mali upraviť tak, aby umožňovali postupné prispôsobovanie súvah a výkazov ziskov a strát národných centrálnych bánk. Úpravy by mali byť založené na hodnote bankoviek v obehu každej NCB počas obdobia predchádzajúceho zavedeniu eurobankoviek. Tieto úpravy by sa mali každoročne upravovať v súlade so stanoveným vzorcom počas ďalšieho obdobia trvajúceho najviac päť rokov. |
|
(10) |
Úpravy zostatkov eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému boli vypočítané tak, aby vyrovnávali akékoľvek významné zmeny v príjmových pozíciách NCB v dôsledku zavedenia eurobankoviek a následného rozdeľovania menových príjmov. |
|
(11) |
Všeobecné pravidlá ustanovené v článku 32 štatútu ESCB platia aj na príjem z odpisov eurobankoviek, ktoré boli stiahnuté z obehu. |
|
(12) |
Článok 32.5 štatútu ESCB ustanovuje, že celkový menový príjem národných centrálnych bánk sa rozdelí medzi národné centrálne banky v pomere, ktorý zodpovedá ich splateným podielom na základnom imaní ECB. Podľa článku 32.7 štatútu ESCB je Rada guvernérov oprávnená prijať všetky ďalšie opatrenia potrebné na uplatňovanie článku 32. To zahŕňa oprávnenie zobrať pri rozhodovaní o rozdeľovaní príjmov z odpisov eurobankoviek, ktoré boli stiahnuté z obehu, do úvahy ďalšie faktory. V tejto súvislosti je vzhľadom na zásady rovnakého zaobchádzania a spravodlivosti potrebné zobrať do úvahy časové obdobie, počas ktorého boli eurobankovky stiahnuté z obehu vydávané. Kľúč na rozdeľovanie tohto osobitného príjmu musí teda odrážať tak príslušný podiel na základnom imaní ECB, ako aj dĺžku obdobia vydávania. |
|
(13) |
Sťahovanie eurobankoviek z obehu je potrebné upraviť v osobitných rozhodnutiach prijatých podľa článku 5 rozhodnutia ECB/2003/4 z 20. marca 2003 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (7), |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto rozhodnutia:
|
a) |
„NCB“ sa rozumie národná centrálna banka členského štátu, ktorého menou je euro; |
|
b) |
„záväzkovým základom“ sa rozumie výška oprávnených záväzkov v rámci súvahy každej NCB určená v súlade s prílohou I k tomuto rozhodnutiu; |
|
c) |
„aktívami vedenými oddelene“ sa rozumie výška aktív držaných ako protipoložka k záväzkovému základu v rámci súvahy každej NCB a určených v súlade s prílohou II k tomuto rozhodnutiu; |
|
d) |
„zostatkom eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému“ sa rozumejú pohľadávky a záväzky vznikajúce medzi NCB a ECB a medzi NCB a ostatnými NCB v dôsledku uplatňovania článku 4 rozhodnutia ECB/2010/29; |
|
e) |
„kľúčom upísaného základného imania“ sa rozumejú podiely národných centrálnych bánk (vyjadrené v percentách) na upísanom základnom imaní ECB, ktoré pre národné centrálne banky vyplývajú z uplatňovania vážených podielov v kľúči podľa článku 29.1 štatútu ESCB, ktoré platia pre príslušný finančný rok; |
|
f) |
„úverovou inštitúciou“ sa rozumie buď: a) úverová inštitúcia v zmysle článku 2 a článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (8), ako sú implementované do vnútroštátneho práva, ktorá podlieha dohľadu vykonávanému príslušným orgánom, alebo: b) iná úverová inštitúcia v zmysle článku 123 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá podlieha kontrole porovnateľnej s dohľadom vykonávaným príslušným orgánom; |
|
g) |
„HS“ sa rozumie harmonizovaná súvaha, tak ako je uvedená v prílohe VIII usmernenia ECB/2010/20 z 11. novembra 2010 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (9); |
|
h) |
„referenčnou sadzbou“ sa rozumie najnovšia dostupná hraničná úroková sadzba používaná Eurosystémom v jeho tendroch na hlavné refinančné operácie na základe odseku 3.1.2 prílohy I k usmerneniu ECB/2000/7 z 31. augusta 2000 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (10). Pokiaľ sa v ten istý deň vykonáva viac ako jedna refinančná operácia na účely vyrovnania, používa sa jednoduchý priemer hraničných sadzieb paralelne vykonávaných operácií; |
|
i) |
„dňom prechodu na hotovostné euro“ sa rozumie deň, ktorým eurobankovky a euromince získajú v členskom štáte, ktorého menou je euro, postavenie zákonného platidla; |
|
j) |
„referenčným obdobím“ sa rozumie obdobie v dĺžke 24 mesiacov, ktoré začína 30 mesiacov pred dňom prechodu na hotovostné euro; |
|
k) |
„rokom prechodu na hotovostné euro“ sa rozumie obdobie v dĺžke 12 mesiacov, ktoré začína dňom prechodu na hotovostné euro; |
|
l) |
„denným referenčným výmenným kurzom“ sa rozumie denný referenčný výmenný kurz, ktorý je založený na pravidelnom dennom postupe zlaďovania medzi centrálnymi bankami v rámci Európskeho systému centrálnych bánk a mimo neho, ku ktorému zvyčajne dochádza o 14:15 hod. stredoeurópskeho času; |
|
m) |
„eurobankovkami stiahnutými z obehu“ sa rozumie akýkoľvek typ alebo séria eurobankoviek, ktoré boli stiahnuté z obehu na základe rozhodnutia Rady guvernérov prijatého podľa článku 5 rozhodnutia ECB/2003/4; |
|
n) |
„kľúčom na vydávanie eurobankoviek“ sa rozumie priemerný kľúč upísaného základného imania počas obdobia vydávania typu alebo série eurobankoviek stiahnutých z obehu; |
|
o) |
„obdobím vydávania“ sa vo vzťahu k typu alebo sérii eurobankoviek rozumie obdobie, ktoré sa začína dátumom, keď bolo prvé vydanie eurobankoviek daného typu alebo série zaznamenané v záväzkovom základe, a končí sa dátumom, keď bolo posledné vydanie eurobankoviek daného typu alebo série zaznamenané v záväzkovom základe; |
|
p) |
pojmom „odpísať“ sa rozumie vyradenie eurobankoviek stiahnutých z obehu zo súvahovej položky „bankovky v obehu“. |
Článok 2
Zostatok eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému
1. Zostatok eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému sa vypočítava každý mesiac a účtuje sa v účtovníctve ECB a národných centrálnych bánk v prvý pracovný deň mesiaca s dňom valuty k poslednému pracovnému dňu predchádzajúceho mesiaca.
Ak členský štát prijme euro, výpočet zostatku eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému podľa prvého pododseku sa účtuje v účtovníctve ECB a národných centrálnych bánk s dňom valuty ku dňu prechodu na hotovostné euro.
Zostatok eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému sa pre obdobie od 1. januára do 31. januára prvého roka, od ktorého sa uplatňuje každá úprava váženia podľa článku 29.3 štatútu ESCB, vypočítava na základe upraveného kľúča upísaného základného imania uplatneného na zostatky všetkých eurobankoviek v obehu k 31. decembru predchádzajúceho roka.
2. Zostatok eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému vrátane zostatkov, ktoré vyplývajú z uplatnenia článku 4 tohoto rozhodnutia, sa úročí referenčnou sadzbou.
3. Úročenie uvedené v odseku 2 sa vyrovnáva prostredníctvom štvrťročných platieb v TARGET2.
Článok 3
Metóda merania menových príjmov
1. Výška menového príjmu každej NCB sa určuje meraním skutočného príjmu, ktorý sa odvodzuje od oddelene vedených aktív účtovaných v účtovníctve danej NCB. Výnimkou z uvedeného je, že zlato sa považuje za nevytvárajúce žiadny príjem a cenné papiere držané na účely menovej politiky podľa rozhodnutia ECB/2009/16 z 2. júla 2009 o vykonávaní programu nákupu krytých dlhopisov (11) sa považujú za vytvárajúce príjem vo výške referenčnej sadzby.
2. Keď hodnota aktív NCB vedených oddelene presahuje alebo nedosahuje hodnotu svojho záväzkového základu, rozdiel sa vyrovnáva uplatnením referenčnej sadzby na výšku rozdielu.
Článok 4
Úprava zostatkov v rámci Eurosystému
1. Na účely výpočtu menového príjmu sa zostatok eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému pre každú NCB upravuje kompenzačnou čiastkou určenou v súlade s týmto vzorcom:
C = (K – A) × S
kde:
|
C |
je kompenzačná čiastka, |
||||||||||||||
|
K |
je čiastka vyjadrená v eurách pre každú NCB, ktorá vyplýva z uplatňovania kľúča upísaného základného imania na priemernú hodnotu bankoviek v obehu počas referenčného obdobia, pričom hodnota bankoviek v obehu denominovaných v národnej mene členského štátu, ktorý prijme euro, sa prepočítava na euro denným referenčným výmenným kurzom počas referenčného obdobia, |
||||||||||||||
|
A |
je priemerná hodnota bankoviek v obehu počas referenčného obdobia vyjadrená v eurách pre každú NCB, ktorá sa prepočítava na euro denným referenčným výmenným kurzom počas referenčného obdobia, |
||||||||||||||
|
S |
je nasledovný koeficient pre každý finančný rok počnúc dňom prechodu na hotovostné euro:
|
2. Súčet kompenzačných čiastok národných centrálnych bánk sa rovná nule.
3. Kompenzačné čiastky sa vypočítavajú vždy, keď členský štát prijme euro, alebo keď sa zmení kľúč upísaného základného imania.
4. Keď NCB vstúpi do Eurosystému, jej kompenzačná čiastka sa rozdelí medzi ostatné NCB pomerne k príslušným podielom ostatných NCB v kľúči upísaného základného imania s opačným znamienkom (+/–) a je dodatočnou čiastkou ku kompenzačným čiastkam už platným pre ostatné NCB.
5. Kompenzačné čiastky a účtovné položky na vyrovnanie uvedených kompenzačných čiastok sa účtujú na účty, ktoré jednotlivé NCB vedú oddelene pre transakcie v rámci Eurosystému, v účtovníctve každej NCB s dňom valuty ku dňu prechodu na hotovostné euro a s dňom valuty k rovnakému dňu každého nasledujúceho roku obdobia, v ktorom dochádza k úpravám. Účtovné položky na vyrovnanie kompenzačných čiastok sa neúročia.
6. Pri výskyte osobitných udalostí týkajúcich sa zmien v charakteristikách obehu bankoviek, ako sa stanovuje v prílohe III k tomuto rozhodnutiu, sa odchylne od odseku 1 zostatok eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému každej NCB upravuje v súlade s ustanoveniami stanovenými v uvedenej prílohe.
7. Úpravy zostatkov eurobankoviek v rámci Eurosystému stanovené v tomto článku sa prestávajú uplatňovať prvým dňom šiesteho roku nasledujúceho po roku prechodu na hotovostné euro.
Článok 5
Výpočet a rozdeľovanie menových príjmov
1. Výpočet menových príjmov každej NCB uskutočňuje ECB každý deň. Výpočet sa vykonáva s použitím účtovných údajov, ktoré národné centrálne banky oznamujú ECB. ECB informuje národné centrálne banky o súhrnných čiastkach štvrťročne.
2. Výška menových príjmov každej NCB sa znižuje o čiastku rovnú úroku, ktorý vzniká alebo je platený za záväzky zahrnuté do záväzkového základu, a v súlade s rozhodnutím Rady guvernérov podľa článku 32.4 druhého pododseku štatútu ESCB.
3. Rozdeľovanie súhrnu menových príjmov každej NCB v pomere ku kľúču upísaného základného imania sa uskutočňuje na konci každého finančného roka.
Článok 6
Výpočet a rozdeľovanie príjmov z odpisov eurobankoviek
1. Eurobankovky stiahnuté z obehu zostávajú súčasťou záväzkového základu, kým sa nevymenia alebo neodpíšu, podľa toho, ktorá udalosť nastane skôr.
2. Rada guvernérov môže rozhodnúť o odpísaní eurobankoviek stiahnutých z obehu, pričom určí dátum odpisu a celkovú výšku rezerv, ktorá sa má vytvoriť pre tie eurobankovky stiahnuté z obehu, pri ktorých sa naďalej očakáva, že budú vymenené.
3. Eurobankovky stiahnuté z obehu sa odpisujú takto:
|
a) |
V deň odpisu sa súvahové položky ECB a národných centrálnych bánk „bankovky v obehu“ znížia o celkovú hodnotu eurobankoviek stiahnutých z obehu, ktoré sú naďalej v obehu. Na tento účel sa skutočná hodnota eurobankoviek stiahnutých z obehu, ktoré boli dané do obehu, upraví na ich pomerné hodnoty vypočítané v súlade s kľúčom na vydávanie eurobankoviek a medzi ECB a národnými centrálnymi bankami sa vyrovnajú rozdiely. |
|
b) |
Upravená hodnota eurobankoviek stiahnutých z obehu sa odpíše zo súvahovej položky „bankovky v obehu“ a prevedie sa do výkazov ziskov a strát národných centrálnych bánk. |
|
c) |
Každá NCB vytvorí rezervy pre eurobankovky stiahnuté z obehu, pri ktorých sa naďalej očakáva, že budú vymenené. Výška rezerv sa rovná podielu príslušnej národnej centrálnej banky na celkovej výške rezerv, vypočítanému s použitím kľúča na vydávanie eurobankoviek. |
4. Eurobankovky stiahnuté z obehu, ktoré sa vymieňajú po dni odpisu, sa účtujú v účtovníctve NCB, ktorá ich prijala. Prísun eurobankoviek stiahnutých z obehu sa prerozdelí medzi národné centrálne banky aspoň raz za rok s použitím kľúča na vydávanie eurobankoviek a rozdiely medzi nimi sa vyrovnajú. Každá NCB započíta pomernú hodnotu voči jej rezervám alebo, ak prísun prevýši rezervy, účtuje zodpovedajúci výdavok do jej výkazu ziskov a strát.
5. Rada guvernérov každoročne prehodnotí celkovú výšku rezerv.
Článok 7
Zrušovacie ustanovenie
Rozhodnutie ECB/2001/16 sa týmto zrušuje. Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie a použijú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.
Článok 8
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 31. decembra 2010.
Vo Frankfurte nad Mohanom 25. novembra 2010
prezident ECB
Jean-Claude TRICHET
(1) Ú. v. ES L 337, 20.12.2001, s. 55.
(2) Pozri prílohu IV.
(3) Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 207, 28.7.2006, s. 39.
(5) Pozri stranu 26 tohto úradného vestníka. Rozhodnutie ECB/2010/29 bolo prijaté pred uverejnením rozhodnutia ECB/2010/23.
(6) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. Rozhodnutie ECB/2010/24 bolo prijaté pred uverejnením rozhodnutia ECB/2010/23.
(7) Ú. v. EÚ L 78, 25.3.2003, s. 16.
(8) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.
(9) Pozri stranu 31 tohto úradného vestníka.
PRÍLOHA I
ZLOŽENIE ZÁVÄZKOVÉHO ZÁKLADU
|
A. |
Záväzkový základ zahŕňa výlučne:
|
|
B. |
Výška záväzkového základu každej NCB sa vypočítava v súlade s harmonizovanými účtovnými zásadami a pravidlami ustanovenými v usmernení ECB/2010/20. |
PRÍLOHA II
AKTÍVA VEDENÉ ODDELENE
|
A. |
Aktíva vedené oddelene zahŕňajú výlučne:
|
|
B. |
Hodnota aktív vedených oddelene v každej NCB sa vypočítava v súlade s harmonizovanými účtovnými zásadami a pravidlami ustanovenými v usmernení ECB/2010/20. |
PRÍLOHA III
A. Prvá príležitostná úprava
Ak priemerná celková hodnota bankoviek v obehu v roku prechodu na hotovostné euro je nižšia ako priemerná celková hodnota bankoviek v obehu vyjadrená v eurách počas referenčného obdobia (vrátane bankoviek denominovaných v národnej mene členského štátu, ktorý prijal euro, a prepočítavaných na euro denným referenčným výmenným kurzom počas referenčného obdobia), koeficient „S“ uplatňovaný v roku prechodu na hotovostné euro v súlade s článkom 4 ods. 1 sa zníži s retroaktívnym účinkom v rovnakom pomere, v akom sa zníži celkový priemer bankoviek v obehu.
Výsledkom zníženia nesmie byť zníženie koeficientu pod 0,8606735. Ak sa uplatňuje táto výnimka, musí sa jedna štvrtina výsledného zníženia kompenzačných čiastok NCB („C“) uplatňovaných v roku prechodu na hotovostné euro pripočítať ku každej kompenzačnej čiastke NCB uplatňovanej v druhom až piatom roku nasledujúcom po roku prechodu na hotovostné euro na základe článku 4 ods. 1.
B. Druhá príležitostná úprava
Ak tie NCB, pre ktoré je kompenzačná čiastka uvedená v článku 4 ods. 1 kladným číslom, platia čistý úrok zo zostatku z bankoviek v obehu v rámci Eurosystému, ktorý po pripočítaní k položke „čistý výsledok združovania menového príjmu“ v ich výkaze ziskov a strát na konci roka dáva čistý výdavok, koeficient „S“ uplatňovaný v roku prechodu na hotovostné euro sa v súlade s článkom 4 ods. 1 zníži v rozsahu potrebnom na odstránenie tejto podmienky.
Výsledkom zníženia nesmie byť zníženie koeficientu pod 0,8606735. Ak sa uplatňuje táto výnimka, musí sa jedna štvrtina výsledného zníženia kompenzačných čiastok NCB („C“) uplatňovaných v roku prechodu na hotovostné euro prirátať ku každej kompenzačnej čiastke NCB uplatňovanej v druhom až piatom roku nasledujúcom po roku prechodu na hotovostné euro na základe článku 4 ods. 1.
PRÍLOHA IV
ZRUŠENÉ ROZHODNUTIE A JEHO NÁSLEDNÉ ZMENY A DOPLNENIA
|
Rozhodnutie ECB/2001/16 |
|
|
Rozhodnutie ECB/2003/22 |
|
|
Rozhodnutie ECB/2006/7 |
|
|
Rozhodnutie ECB/2007/15 |
|
|
Rozhodnutie ECB/2009/27 |
PRÍLOHA V
TABUĽKA ZHODY
|
Rozhodnutie ECB/2001/16 |
Toto rozhodnutie |
|
Článok 5a |
Článok 6 |
|
Článok 6 |
Článok 7 |
|
9.2.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 35/26 |
ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
z 13. decembra 2010
o vydávaní eurobankoviek
(prepracované znenie)
(ECB/2010/29)
(2011/67/EÚ)
RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 128 ods. 1,
so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), a najmä na jeho článok 16,
keďže:
|
(1) |
Článok 128 ods. 1 zmluvy a článok 16 štatútu ESCB ustanovujú, že Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) má výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek v Únii. Na základe týchto ustanovení môžu ECB a národné centrálne banky vydávať eurobankovky, ktoré sú jedinými bankovkami, ktoré majú postavenie zákonného platidla v členských štátoch, ktorých menou je euro. Právo Únie predvída systém plurality emitentov bankoviek. Eurobankovky vydávajú ECB a národné centrálne banky. |
|
(2) |
Podľa článku 10 nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (1) ECB a národné centrálne banky 1. januára 2002 uviedli do obehu bankovky denominované v eurách. Eurobankovky sú vyjadrením rovnakej a jednotnej meny a podliehajú jednotnému právnemu režimu. |
|
(3) |
Vydávanie eurobankoviek nemusí podliehať množstevným alebo iným obmedzeniam, pretože uvádzanie bankoviek do obehu je proces riadený dopytom. |
|
(4) |
Rozhodnutie ECB/2003/4 z 20. marca 2003 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (2) obsahuje spoločné pravidlá pre eurobankovky. ECB stanovila spoločné technické špecifikácie pre eurobankovky a opatrenia na kontrolu kvality, aby sa zabezpečilo, že eurobankovky zodpovedajú týmto špecifikáciám. V dôsledku toho majú všetky eurobankovky rovnaký fyzický vzhľad a úroveň kvality a nie je žiaden rozdiel medzi bankovkami rovnakej nominálnej hodnoty. |
|
(5) |
Všetky eurobankovky by mali podliehať rovnakým požiadavkám členov Eurosystému na prijatie a spracovávanie bez ohľadu na to, ktorý z nich ich uviedol do obehu. Prax repatriácie bankoviek denominovaných v národných menových jednotkách vydávajúcej centrálnej banke sa neuplatňuje na eurobankovky. Režim vydávania eurobankoviek je založený na zásade nerepatriácie eurobankoviek. |
|
(6) |
Podľa článku 29.1 štatútu ESCB každej centrálnej banke, ktorá je členom Európskeho systému centrálnych bánk, je pridelený vážený podiel v kľúči na upisovanie základného imania ECB, ako je stanovené v rozhodnutí ECB/2008/23 z 12. decembra 2008 o percentuálnych podieloch národných centrálnych bánk v kľúči na upisovanie základného imania ECB (3). Tento vážený podiel je založený na počte obyvateľstva a hrubom domácom produkte každého členského štátu a riadia sa ním príspevky do základného imania ECB, prevody devízových rezerv národných centrálnych bánk do ECB, rozdeľovanie menových príjmov národných centrálnych bánk a rozdeľovanie ziskov a zdieľanie strát ECB. |
|
(7) |
Eurobankovky sú zákonným platidlom vo všetkých členských štátoch, ktorých menou je euro, a voľne obiehajú v eurozóne, sú opätovne vydávané členmi Eurosystému a môžu sa tiež uchovávať alebo používať mimo eurozóny. Záväzky vyplývajúce z emisie celkovej hodnoty eurobankoviek v obehu by sa mali preto rozdeliť medzi členov Eurosystému v súlade s objektívnym kritériom. Vhodným kritériom je podiel každej národnej centrálnej banky na splatenom základnom imaní ECB. Tento podiel vyplýva z pomerného uplatnenia kľúča základného imania uvedeného v článku 29.1 štatútu ESCB na národné centrálne banky. Nakoľko sa toto kritérium neuplatňuje na ECB, percentuálny podiel eurobankoviek, ktoré majú byť vydané ECB, má určiť Rada guvernérov. |
|
(8) |
Podľa článkov 9.2 a 12.1 štatútu ESCB, ktorými sa stanovuje zásada decentralizácie pre operácie Eurosystému, národné centrálne banky sú poverené uvádzaním do obehu a sťahovaním z obehu všetkých eurobankoviek vrátane tých, ktoré sú vydané ECB. V súlade s touto zásadou národné centrálne banky aj fyzicky manipulujú s eurobankovkami. |
|
(9) |
Rozdiel medzi hodnotou eurobankoviek pridelených každej národnej centrálnej banke v súlade s kľúčom na prideľovanie bankoviek a hodnotou eurobankoviek, ktoré takáto národná centrálna banka uvedie do obehu, by mal viesť k zostatkom vnútri Eurosystému. Keďže ECB neuvádza eurobankovky do obehu, by mala mať pohľadávky vnútri Eurosystému voči národným centrálnym bankám zodpovedajúce hodnote rovnajúcej sa podielu eurobankoviek, ktoré vydáva. Úročenie týchto zostatkov vnútri Eurosystému má účinok na stavy príjmov národných centrálnych bánk, a preto podlieha rozhodnutiu ECB/2010/23 z 25. novembra 2010 o rozdeľovaní menového príjmu národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro (4), ktoré je založené na článku 32 štatútu ESCB. |
|
(10) |
Podľa článku 1 rozhodnutia Rady 2010/416/ES z 13. júla 2010 v súlade s článkom 140 ods. 2 zmluvy o prijatí eura Estónskom od 1. januára 2011 (5), Estónsko spĺňa potrebné podmienky na prijatie eura a výnimka v jeho prospech uvedená v článku 4 Aktu o pristúpení z roku 2003 (6) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2011. |
|
(11) |
Vzhľadom na to, že Estónsko k 1. januáru 2011 príjme euro, je potrebné zmeniť a doplniť rozhodnutie ECB/2001/15 zo 6. decembra 2001 o vydaní eurobankoviek (7), aby sa stanovil kľúč na prideľovanie bankoviek platný od 1. januára 2011. Keďže sa rozhodnutie ECB/2001/15 už niekoľkokrát menilo a dopĺňalo, malo by sa v záujme jasnosti prepracovať, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto rozhodnutia:
|
a) |
pod „národnou centrálnou bankou“ sa rozumie národná centrálna banka členského štátu, ktorého menou je euro; |
|
b) |
pod „eurobankovkami“ sa rozumejú tie bankovky, ktoré spĺňajú požiadavky rozhodnutia ECB/2003/4 a technické špecifikácie stanovené Radou guvernérov; |
|
c) |
pod „kľúčom upísaného základného imania“ sa rozumejú podiely národných centrálnych bánk (vyjadrené v percentách) na upísanom základnom imaní ECB, ktoré pre národné centrálne banky vyplývajú z uplatňovania vážených podielov v kľúči podľa článku 29.1 štatútu ESCB, ktoré platia pre príslušný finančný rok; |
|
d) |
pod „kľúčom na prideľovanie bankoviek“ sa rozumejú percentuálne podiely, ktoré vyplývajú zo zohľadňovania podielu ECB na celkovej emisii eurobankoviek a uplatňovania kľúča upísaného základného imania (zaokrúhleného na najbližší násobok 0,0005 percentuálneho bodu) na podiel národných centrálnych bánk na takejto celkovej emisii. Ak sa výsledný súčet percentuálnych podielov nerovná 100 %, rozdiel sa vyrovná tak, že: i) ak celkový súčet nedosiahne 100 %, k najmenším podielom sa vo vzostupnom poradí pridáva 0,0005 percentuálneho bodu, až kým sa nedosiahne presne 100 %, alebo ii) ak celkový súčet presiahne 100 %, od najväčších podielov sa v zostupnom poradí odpočítava 0,0005 percentuálneho bodu, až kým sa nedosiahne presne 100 %. V prílohe I k tomuto rozhodnutiu sa vymedzuje kľúč na prideľovanie bankoviek, ktorý sa uplatňuje od 1. januára 2011. |
Článok 2
Vydávanie eurobankoviek
Eurobankovky vydávajú ECB a národné centrálne banky.
Článok 3
Povinnosti emitentov
1. Národné centrálne banky uvádzajú eurobankovky do obehu a sťahujú ich z obehu a vykonávajú akúkoľvek fyzickú manipuláciu súvisiacu so všetkými eurobankovkami vrátane tých, ktoré vydáva ECB.
2. Národné centrálne banky na žiadosť držiteľa prijímajú všetky eurobankovky na výmenu za eurobankovky rovnakej hodnoty alebo v prípade majiteľov účtov na pripísanie na účty vedené v prijímajúcej národnej centrálnej banke.
3. Národné centrálne banky nakladajú so všetkými nimi prijatými eurobankovkami ako s pasívami a rovnakým spôsobom ich spracovávajú.
4. Národné centrálne banky neprevádzajú nimi prijaté eurobankovky iným národným centrálnym bankám a ponechávajú si tieto eurobankovky k dispozícii na opätovné vydanie. Pritom platia nasledujúce výnimky v súlade s pravidlami stanovenými Radou guvernérov ECB:
|
a) |
znehodnotené, poškodené a opotrebované eurobankovky alebo eurobankovky stiahnuté z obehu môže prijímajúca národná centrálna banka zničiť; |
|
b) |
eurobankovky držané národnými centrálnymi bankami sa môžu z logistických dôvodov vo veľkom redistribuovať v rámci Eurosystému. |
Článok 4
Prideľovanie eurobankoviek v rámci Eurosystému
1. Celková hodnota eurobankoviek v obehu sa prideľuje členom Eurosystému použitím kľúča na prideľovanie bankoviek.
2. Rozdiel medzi hodnotou eurobankoviek pridelených každej národnej centrálnej banke v súlade s kľúčom na prideľovanie bankoviek a hodnotou eurobankoviek, ktorá takáto národná centrálna banka uvedie do obehu, vedie k zostatkom vnútri Eurosystému. ECB má pohľadávky vnútri Eurosystému voči národným centrálnym bankám v hodnote zodpovedajúcej hodnote eurobankoviek, ktoré vydáva, a to pomerne k podielom národných centrálnych bánk v kľúči upísaného základného imania.
Článok 5
Zrušovacie ustanovenie
Rozhodnutie ECB/2001/15 sa zrušuje. Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie.
Článok 6
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 1. januára 2011.
Vo Frankfurte nad Mohanom 13. decembra 2010
prezident ECB
Jean-Claude TRICHET
(1) Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 78, 25.3.2003, s. 16.
(3) Ú. v. EÚ L 21, 24.1.2009, s. 66.
(4) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(5) Ú. v. EÚ L 196, 28.7.2010, s. 24.
(6) Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33).
PRÍLOHA I
KĽÚČ NA PRIDEĽOVANIE BANKOVIEK OD 1. JANUÁRA 2011
|
Európska centrálna banka |
8,0000 % |
|
Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique |
3,1895 % |
|
Deutsche Bundesbank |
24,8995 % |
|
Eesti Pank |
0,2355 % |
|
Banc Ceannais na hÉireann/Central Bank of Ireland |
1,4605 % |
|
Bank of Greece |
2,5835 % |
|
Banco de España |
10,9185 % |
|
Banque de France |
18,6985 % |
|
Banca d’Italia |
16,4310 % |
|
Central Bank of Cyprus |
0,1800 % |
|
Banque centrale du Luxembourg |
0,2295 % |
|
Bank Ċentrali ta’ Malta/Central Bank of Malta |
0,0830 % |
|
De Nederlandsche Bank |
5,2440 % |
|
Oesterreichische Nationalbank |
2,5530 % |
|
Banco de Portugal |
2,3015 % |
|
Banka Slovenije |
0,4325 % |
|
Národná banka Slovenska |
0,9115 % |
|
Suomen Pankki |
1,6485 % |
|
SPOLU |
100,0000 % |
PRÍLOHA II
ZRUŠENÉ ROZHODNUTIE A NÁSLEDNÉ ZMENY A DOPLNENIA
|
Rozhodnutie ECB/2001/15 |
|
|
Rozhodnutie ECB/2003/23 |
|
|
Rozhodnutie ECB/2004/9 |
|
|
Rozhodnutie ECB/2006/25 |
|
|
Rozhodnutie ECB/2007/19 |
|
|
Rozhodnutie ECB/2008/26 |
USMERNENIA
|
9.2.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 35/31 |
USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
z 11. novembra 2010
o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk
(prepracované znenie)
(ECB/2010/20)
(2011/68/EÚ)
RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,
so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), a najmä na jeho články 12.1, 14.3 a 26.4,
so zreteľom na príspevok Generálnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) podľa článku 46.2 druhej a tretej zarážky štatútu ESCB,
keďže:
|
(1) |
Usmernenie ECB/2006/16 z 10. novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (1) bolo niekoľkokrát podstatne zmenené a doplnené. Keďže je potrebné uskutočniť jeho ďalšie zmeny a doplnenia najmä v súvislosti so zabezpečením úrokového rizika a preceňovaním držby SDR, v záujme jasnosti by sa malo prepracovať. |
|
(2) |
Na Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) sa na základe článku 15 štatútu ESCB vzťahuje povinnosť predkladať správy. |
|
(3) |
Podľa článku 26.3 štatútu ESCB Výkonná rada zostavuje konsolidovanú súvahu ESCB na analytické a prevádzkové účely. |
|
(4) |
Podľa článku 26.4 štatútu ESCB Rada guvernérov na účely uplatňovania článku 26 ustanovuje pravidlá potrebné na štandardizovanie účtovníctva a finančného výkazníctva operácií národných centrálnych bánk. |
|
(5) |
Vo zverejňovaných ročných finančných výkazoch NCB by sa malo harmonizovať sprístupňovanie informácií, ktoré sa týkajú eurobankoviek v obehu, úročenia čistých pohľadávok/záväzkov v rámci Eurosystému vyplývajúcich z prideľovania eurobankoviek v rámci Eurosystému a menového príjmu, |
PRIJALA TOTO USMERNENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Vymedzenie pojmov
1. Na účely tohto usmernenia:
|
a) |
„NCB“ sa rozumie národná centrálna banka členského štátu, ktorého menou je euro; |
|
b) |
„účelmi účtovníctva a finančného výkazníctva Eurosystému“ sa rozumejú účely, na ktoré ECB zostavuje finančné výkazy uvedené v prílohe I v súlade článkami 15 a 26 štatútu ESCB; |
|
c) |
„vykazujúcim subjektom“ sa rozumie ECB alebo NCB; |
|
d) |
„dňom štvrťročného preceňovania“ sa rozumie posledný kalendárny deň štvrťroka; |
|
e) |
„konsolidáciou“ sa rozumie účtovný proces, ktorým sa finančné údaje rôznych samostatných právnických osôb agregujú tak, akoby boli jedným subjektom; |
|
f) |
„rokom prechodu na hotovostné euro“ sa rozumie obdobie dvanástich mesiacov odo dňa, ktorým eurobankovky a euromince získajú v členskom štáte, ktorého menou je euro, postavenie zákonného platidla; |
|
g) |
„kľúčom na prideľovanie bankoviek“ sa rozumejú percentuálne podiely, ktoré vyplývajú zo zohľadnenia podielu ECB na celkovej emisii eurobankoviek a z uplatňovania kľúča na upisovanie základného imania na podiel národných centrálnych bánk na takejto celkovej emisii podľa rozhodnutia ECB/2010/29 z 13. decembra 2010 o vydávaní eurobankoviek (2); |
|
h) |
„úverovou inštitúciou“ sa rozumie buď: a) úverová inštitúcia v zmysle článku 2 a článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (3), ako sú implementované do vnútroštátneho práva, ktorá podlieha dohľadu príslušného orgánu, alebo b) iná úverová inštitúcia v zmysle článku 123 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá podlieha kontrole porovnateľnej s dohľadom vykonávaným príslušným orgánom. |
2. Vymedzenie ostatných technických pojmov používaných v tomto usmernení je uvedené v prílohe II.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Toto usmernenie sa uplatňuje na ECB a národné centrálne banky na účely účtovníctva a finančného výkazníctva Eurosystému.
2. Rozsah pôsobnosti tohto usmernenia sa obmedzuje na režim účtovníctva a finančného výkazníctva Eurosystému ustanovený štatútom ESCB. Z tohto dôvodu sa neuplatňuje na vnútroštátne výkazy a finančné účty národných centrálnych bánk. Na dosiahnutie konzistentnosti a porovnateľnosti medzi Eurosystémom a vnútroštátnymi režimami sa odporúča, aby sa NCB vo svojich vnútroštátnych výkazoch a finančných účtoch v čo najväčšom možnom rozsahu riadili pravidlami ustanovenými v tomto usmernení.
Článok 3
Základné účtovné zásady a metódy
Uplatňujú sa tieto základné účtovné zásady a metódy:
a) ekonomická realita a transparentnosť: metódy účtovníctva a finančné výkazníctvo odrážajú ekonomickú realitu, sú transparentné a rešpektujú kvalitatívne požiadavky zrozumiteľnosti, relevantnosti, spoľahlivosti a porovnateľnosti. Transakcie sa účtujú a vykazujú v súlade s ich podstatou a ekonomickou realitou, a nie iba v súlade s ich právnou formou;
b) obozretnosť: oceňovanie aktív a pasív a účtovanie výnosov sa vykonáva obozretne. V kontexte tohto usmernenia uvedené znamená, že nerealizované zisky sa nevykazujú ako výnos vo výkaze ziskov a strát, ale sa účtujú priamo na účet precenenia, a že nerealizované straty sa účtujú do výkazu ziskov a strát ku koncu roka, ak prekročia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom účte precenenia. Skryté rezervy alebo zámerné chybné vykazovanie položiek v súvahe a vo výkaze ziskov a strát sú v rozpore so zásadou obozretnosti;
c) udalosti po súvahovom dni: aktíva a pasíva sa upravujú o tie udalosti, ktoré nastanú medzi súvahovým dňom a dňom schválenia finančných výkazov príslušnými orgánmi, ak takéto udalosti ovplyvňujú stav aktív alebo pasív v súvahový deň. Aktíva a pasíva sa neupravujú, ak udalosti nastanú po súvahovom dni a ak neovplyvňujú stav aktív a pasív v súvahový deň, avšak informácie o týchto udalostiach sa sprístupnia, ak sú natoľko dôležité, že ich nesprístupnenie by ovplyvnilo schopnosť používateľov finančných výkazov ich náležite vyhodnocovať a prijímať rozhodnutia;
d) významnosť: odchýlky od účtovných pravidiel vrátane odchýlok, ktoré ovplyvňujú výpočet výkazov ziskov a strát jednotlivých NCB a ECB, sa povoľujú, iba ak ich možno opodstatnene považovať za bezvýznamné v celkovom kontexte a pri predkladaní finančných účtov vykazujúceho subjektu;
e) zásada kontinuity vykazujúceho podniku: účtovníctvo sa vedie za predpokladu nepretržitej činnosti vykazujúceho podniku;
f) metóda časového rozlíšenia: výnosy a náklady sa vykazujú v účtovnom období, v ktorom vznikli, a nie v účtovnom období, v ktorom boli prijaté alebo platené;
g) konzistentnosť a porovnateľnosť: kritériá na oceňovanie súvahových položiek a vykazovanie výnosov sa uplatňujú systematicky so zreteľom na jednotnosť a kontinuitu v rámci Eurosystému, aby sa zaistila porovnateľnosť údajov vo finančných výkazoch.
Článok 4
Vykazovanie aktív a pasív
Finančné alebo ostatné aktíva/pasíva sa vykazujú v súvahe vykazujúceho subjektu iba vtedy, ak:
|
a) |
je pravdepodobné, že akýkoľvek budúci ekonomický úžitok spojený s aktívom alebo pasívom bude plynúť v prospech alebo na ťarchu vykazujúceho subjektu; |
|
b) |
v podstate všetky riziká a úžitky spojené s aktívom alebo pasívom boli prevedené na vykazujúci subjekt; |
|
c) |
možno spoľahlivo stanoviť obstarávaciu cenu alebo hodnotu aktíva pre vykazujúci subjekt alebo výšku záväzku. |
Článok 5
Ekonomický princíp a princíp vyrovnania hotovosti
1. Ekonomický princíp sa používa ako základ účtovania devízových transakcií, finančných nástrojov v cudzej mene a prislúchajúceho časového rozlíšenia. Na realizáciu tohto princípu sa vypracovali dva rozličné postupy:
|
a) |
„bežný postup“ uvedený v kapitolách III a IV a prílohe III a |
|
b) |
„alternatívny postup“ uvedený v prílohe III. |
2. Transakcie s cennými papiermi vrátane kapitálových nástrojov v cudzej mene možno naďalej účtovať podľa princípu vyrovnania hotovosti. Súvisiaci časovo rozlíšený úrok vrátane prémií alebo diskontov sa odo dňa vyrovnania spotu účtuje denne.
3. Na účtovanie niektorých špecifických transakcií v eurách, finančných nástrojov a prislúchajúceho časového rozlíšenia môžu NCB používať buď ekonomický princíp, alebo princíp vyrovnania hotovosti.
4. Okrem účtovných prípadov precenenia ku koncu štvrťroka a ku koncu roka a položiek, ktoré sa zverejňujú v položkách „Ostatné aktíva“ a „Ostatné pasíva“, sumy prezentované v denných finančných výkazoch na účely finančného výkazníctva Eurosystému zobrazujú iba pohyby hotovosti v súvahových položkách.
KAPITOLA II
PRAVIDLÁ OCEŇOVANIA A ŠTRUKTÚRA SÚVAHY
Článok 6
Štruktúra súvahy
Štruktúra súvahy ECB a NCB je na účely finančného výkazníctva Eurosystému založená na štruktúre stanovenej v prílohe IV.
Článok 7
Pravidlá oceňovania súvahových položiek
1. Pokiaľ nie je v prílohe IV uvedené inak, na účely oceňovania súvahových položiek sa používajú aktuálne trhové kurzy a ceny.
2. Preceňovanie zlata, nástrojov v cudzej mene, iných cenných papierov ako tie, ktoré sú klasifikované ako cenné papiere držané do splatnosti a neobchodovateľné cenné papiere, ako aj finančných nástrojov sa v súvahe aj v podsúvahe vykonáva štvrťročne strednými trhovými kurzami a cenami. To nebráni tomu, aby na interné účely vykazujúce subjekty preceňovali svoje portfóliá častejšie pod podmienkou, že počas štvrťroka vykazujú položky vo svojich súvahách iba v transakčnej hodnote.
3. V prípade zlata sa nerozlišuje medzi cenovými a kurzovými preceňovacími rozdielmi, ale zaúčtuje sa celkový preceňovací rozdiel zlata založený na cene v eurách za stanovenú jednotku hmotnosti zlata, ktorá je odvodená od výmenného kurzu eura voči americkému doláru platného v deň štvrťročného precenenia. Pre cudzie meny vrátane súvahových a podsúvahových transakcií sa preceňovanie vykonáva pre každú menu osobitne, t. j. mena po mene. Na účely tohto článku sa držba SDR vrátane určených jednotlivých držieb mien, ktoré tvoria kôš SDR, považuje za jednu držbu. Preceňovanie cenných papierov sa vykonáva pre jednotlivé druhy cenných papierov osobitne, t. j. kód po kóde pre cenné papiere s rovnakým ISIN. Cenné papiere držané na účely menovej politiky alebo zaradené v položkách „Ostatné finančné aktíva“ alebo „Ostatné“ sa považujú za osobitné portfólio.
4. Účtovné záznamy precenenia sa stornujú ku koncu ďalšieho štvrťroka s výnimkou nerealizovaných strát, ktoré sa účtujú do výkazu ziskov a strát ku koncu roka; počas štvrťroka sa všetky transakcie vykazujú v transakčných cenách a kurzoch.
5. Cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané do splatnosti sa považujú za osobitné portfólio, oceňujú sa v amortizačných cenách a podliehajú testu na znehodnotenie. Rovnaký postup sa uplatňuje pri neobchodovateľných cenných papieroch. Cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané do splatnosti sa môžu predať pred ich splatnosťou, ak nastane niektorá z týchto okolností:
|
a) |
ak sa predané množstvo nepovažuje za významné v porovnaní s celkovou hodnotou portfólia cenných papierov držaných do splatnosti; |
|
b) |
ak sa cenné papiere predajú počas mesiaca, na ktorý pripadá dátum splatnosti; |
|
c) |
za výnimočných okolností, akou je významné zníženie úverovej spôsobilosti emitenta, alebo po výslovnom rozhodnutí Rady guvernérov v oblasti menovej politiky. |
Článok 8
Reverzné obchody
1. Reverzný obchod vykonávaný na základe dohody o spätnom odkúpení sa v súvahe účtuje na strane pasív ako kolaterizovaný prijatý vklad, zatiaľ čo položka poskytnutá ako zábezpeka zostáva v súvahe na strane aktív. Predané cenné papiere, ktoré sa majú spätne odkúpiť na základe dohody o spätnom odkúpení, vykazuje subjekt, od ktorého sa požaduje, aby ich spätne odkúpil, pričom tieto aktíva zostávajú stále súčasťou portfólia, z ktorého boli predané.
2. Reverzný obchod vykonávaný na základe reverznej dohody o spätnom odkúpení sa v súvahe účtuje na strane aktív ako kolaterizovaný poskytnutý úver vo výške tohto úveru. Cenné papiere nadobudnuté na základe reverzných dohôd o spätnom odkúpení sa nepreceňujú a vykazujúci subjekt, ktorý finančné prostriedky požičiava, neúčtuje do výkazu ziskov a strát žiadny zisk ani stratu z precenenia.
3. V prípade pôžičiek cenných papierov zostávajú cenné papiere v súvahe prevodcu. Takéto transakcie sa účtujú rovnakým spôsobom, aký je predpísaný pre dohody o spätnom odkúpení. Pokiaľ sa však cenné papiere, ktoré si vykazujúci subjekt konajúci ako príjemca požičal, nedržia ku koncu roka na jeho majetkovom účte, musí príjemca vytvoriť rezervu na krytie strát, ak trhová hodnota podkladových cenných papierov vzrástla od dňa uzavretia úverovej transakcie. Príjemca vykáže ako pasívum spätný prevod cenných papierov, ak medzitým cenné papiere predal.
4. Kolaterizované transakcie so zlatom sa považujú za dohody o spätnom odkúpení. Pohyby zlata, ktoré súvisia s týmito kolaterizovanými transakciami, sa nevykazujú vo finančných výkazoch a rozdiel medzi spotovou a forwardovou cenou transakcie sa účtuje ako časové rozlíšenie.
5. Reverzné obchody vrátane pôžičiek cenných papierov, ktoré boli uzavreté v rámci automatického programu požičiavania cenných papierov, sa v súvahe účtujú len vtedy, ak sa zábezpeka poskytuje vo forme hotovosti na účte príslušnej NCB alebo ECB.
Článok 9
Obchodovateľné kapitálové nástroje
1. Tento článok sa vzťahuje na obchodovateľné kapitálové nástroje, t. j. kapitálové cenné papiere alebo podielové fondy, či už transakcie vykonáva priamo vykazujúci subjekt, alebo ním poverený subjekt, okrem činností vykonávaných pre dôchodkové fondy, podielových účastí, investícií do dcérskych spoločností alebo významných podielov.
2. Kapitálové nástroje v cudzej mene uvedené v položke „Ostatné aktíva“ nie sú súčasťou celkovej pozície v príslušnej mene, ale sa vykazujú oddelene v rámci osobitnej držby cudzej meny. Výpočet súvisiacich ziskov a strát z precenenia cudzej meny sa môže vykonávať buď metódou čistej priemernej obstarávacej ceny, alebo metódou priemernej obstarávacej ceny.
3. Preceňovanie kapitálových portfólií sa vykonáva v súlade s článkom 7 ods. 2. Preceňovanie sa uskutočňuje na princípe položka po položke. Pre podielové fondy sa preceňovanie vykonáva na čistom základe, a nie pre jednotlivé podiely osobitne. Medzi jednotlivými kapitálovými cennými papiermi ani medzi jednotlivými podielovými fondmi nedochádza k započítaniu.
4. Transakcie sa v súvahe účtujú v transakčnej cene.
5. Maklérska provízia sa môže účtovať buď ako transakčný náklad, ktorý sa zahŕňa do ceny aktív, alebo ako náklad vo výkaze ziskov a strát.
6. Nároky na dividendu sa zahŕňajú do obstarávacej ceny kapitálového nástroja. Pokiaľ nedošlo k jej výplate, možno nárok na dividendu od rozhodného dňa stanovenia jej výšky považovať za samostatnú položku.
7. Časové rozlíšenie dividend sa ku koncu obdobia neúčtuje, pretože je už zahrnuté v trhovej cene kapitálových nástrojov, s výnimkou akcií, pri ktorých už malo dôjsťk výplate.
8. Prednostné práva na upísanie akcií sa pri ich vydaní považujú za samostatné aktíva. Obstarávacia cena sa vypočíta na základe existujúcej priemernej obstarávacej ceny starých akcií, nadobúdacej ceny nových akcií a na základe podielu medzi existujúcimi a novými akciami. Základom ocenenia prednostného práva na upisovanie akcií môže byť alternatívne aj jeho trhová cena, priemerná obstarávacia cena starých akcií a trhová cena akcií pred vydaním prednostného práva na upisovanie akcií.
Článok 10
Zabezpečenie úrokového rizika cenných papierov prostredníctvom derivátov
1. Zabezpečením úrokového rizika cenného papiera prostredníctvom derivátu sa rozumie výber takého derivátu, pri ktorom zmena jeho reálnej hodnoty kompenzuje očakávanú zmenu reálnej hodnoty zabezpečovaného cenného papiera, ku ktorej dochádza v dôsledku pohybu úrokových mier.
2. Zabezpečované a zabezpečovacie nástroje sa účtujú a uplatňujú sa pre ne postupy v súlade so všeobecnými ustanoveniami, pravidlami oceňovania, účtovaním výnosov a osobitnými požiadavkami na nástroje ustanovenými v tomto usmernení.
3. Pri oceňovaní zabezpečovaného cenného papiera a zabezpečovacieho derivátu sa možno odchýliť od článku 3 písm. b), článku 7 ods. 3, článku 13 ods. 1 a 2, článku 14 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. d) a článku 15 ods. 2 a použiť nasledujúci alternatívny postup účtovania:
|
a) |
Cenný papier aj derivát sa preceňujú a vykazujú v súvahe v ich trhovej hodnote ku koncu každého štvrťroka. Pre čistú hodnotu nerealizovaného zisku/straty zo zabezpečovaného a zabezpečovacieho nástroja sa používa nasledujúci asymetrický postup oceňovania:
|
|
b) |
Zabezpečenie už vlastneného cenného papiera: ak sa priemerná obstarávacia cena zabezpečovaného cenného papiera líši od trhovej ceny tohto cenného papiera v momente vzniku zabezpečenia, použije sa nasledujúci spôsob účtovania:
|
|
c) |
Odporúča sa, aby sa zostatková hodnota neamortizovaných prémií a diskontov ku dňu vzniku zabezpečenia amortizovala počas zostávajúcej doby životnosti zabezpečovaného nástroja. |
4. Keď sa ukončí účtovanie zabezpečenia, cenný papier a derivát, ktoré zostali v účtovných knihách vykazujúceho subjektu, sa ku dňu ukončenia zabezpečenia ocenia ako samostatné nástroje v súlade so všeobecnými pravidlami ustanovenými v tomto usmernení.
5. Alternatívny postup uvedený v odseku 3 sa môže použiť len v prípade, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
|
a) |
Pri vzniku zabezpečenia existuje písomná dokumentácia o zabezpečovacom vzťahu, ako aj o cieli a stratégii riadenia rizík pri uskutočňovaní tohto zabezpečenia. Takáto dokumentácia obsahuje všetky uvedené náležitosti: i) identifikáciu derivátu použitého ako zabezpečovací nástroj; ii) identifikáciu príslušného zabezpečovaného cenného papiera a iii) odhad efektívnosti derivátu pri kompenzácii zmien reálnej hodnoty cenného papiera, ktorá zodpovedá riziku zmeny úrokovej miery. |
|
b) |
Od zabezpečenia sa očakáva vysoká efektívnosť, pričom túto efektívnosť možno spoľahlivo merať. Musí sa hodnotiť tak perspektívna, ako aj retrospektívna efektívnosť. Odporúča sa, aby:
|
6. Na zabezpečenie skupiny cenných papierov sa uplatňuje tento postup: cenné papiere s podobnou úrokovou mierou môžu byť agregované a zabezpečené ako skupina len v prípade, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
|
a) |
cenné papiere majú podobnú dobu životnosti; |
|
b) |
táto skupina cenných papierov spĺňa test perspektívnej aj retrospektívnej efektívnosti; |
|
c) |
očakáva sa, že zmena v reálnej hodnote, ktorá zodpovedá zabezpečovanému riziku pri každom jednotlivom cennom papieri z tejto skupiny, bude približne proporcionálna k celkovej zmene reálnej hodnoty, ktorá zodpovedá zabezpečovanému riziku tejto skupiny cenných papierov. |
Článok 11
Syntetické nástroje
1. Nástroje kombinované tak, aby vytvorili syntetický nástroj, sa odlišujú od iných nástrojov a zaobchádza sa s nimi osobitne v súlade so všeobecnými ustanoveniami, pravidlami oceňovania, účtovaním výnosov a osobitnými požiadavkami na nástroje ustanovenými v tomto usmernení.
2. Odchylne od článku 3 písm. b), článku 7 ods. 3, článku 13 ods. 1 a článku 15 ods. 2 sa môže na oceňovanie syntetických nástrojov uplatňovať tento alternatívny postup:
|
a) |
nerealizované zisky a straty nástrojov kombinované tak, aby vytvorili syntetický nástroj, sa započítavajú ku koncu roka. V takom prípade sa čisté nerealizované zisky účtujú na účet precenenia. Čisté nerealizované straty sa účtujú do výkazu ziskov a strát, ak prekročia predchádzajúce čisté preceňovacie zisky vedené na príslušnom účte precenenia; |
|
b) |
cenné papiere, ktoré sa držia ako súčasť syntetického nástroja, nepatria do celkového portfólia týchto cenných papierov, ale do osobitného portfólia; |
|
c) |
nerealizované straty účtované do výkazu ziskov a strát ku koncu roka a zodpovedajúce nerealizované zisky sa osobitne amortizujú v nasledujúcich rokoch. |
3. Ak uplynie platnosť jedného z kombinovaných nástrojov alebo sa takýto nástroj predá, je splatný alebo uplatnený, vykazujúci subjekt preruší ďalšie uplatňovanie alternatívneho postupu uvedeného v odseku 2 a všetky neamortizované zisky z oceňovania pripísané v predchádzajúcich rokoch do výkazu ziskov a strát sa okamžite stornujú.
4. Alternatívny postup uvedený v odseku 2 sa môže použiť len v prípade, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
|
a) |
jednotlivé nástroje sa vedú a ich výkon sa hodnotí ako jeden kombinovaný nástroj založený buď na riadení rizík, alebo na investičnej stratégii; |
|
b) |
pri počiatočnom vykazovaní sú jednotlivé nástroje usporiadané a stanovené ako syntetický nástroj; |
|
c) |
použitie alternatívneho postupu odstraňuje alebo významne znižuje nesúlad v oceňovaní (nezhoda v oceňovaní), ku ktorému by došlo pri použití všeobecných pravidiel ustanovených v tomto usmernení na úrovni jednotlivých nástrojov; |
|
d) |
dostupnosť písomnej dokumentácie umožňuje overiť splnenie podmienok stanovených v písmenách a), b) a c). |
Článok 12
Bankovky
1. Na účely implementácie článku 49 štatútu ESCB sa bankovky ostatných členských štátov, ktorých menou je euro, v držbe NCB neúčtujú ako bankovky v obehu, ale ako zostatok bankoviek v rámci Eurosystému. Na zaúčtovanie bankoviek ostatných členských štátov, ktorých menou je euro, sa používa tento postup:
|
a) |
NCB, ktorá prijíma bankovky znejúce na národné menové jednotky eurozóny vydané inou NCB, denne oznamuje vydávajúcej NCB hodnotu bankoviek predložených na výmenu, pokiaľ predmetný denný objem nie je malý. Vydávajúca NCB vykoná zodpovedajúcu platbu v prospech prijímajúcej NCB prostredníctvom systému TARGET2 a |
|
b) |
po prijatí vyššie uvedeného oznámenia sa v účtovných knihách vydávajúcej NCB upraví položka „bankovky v obehu“. |
2. Položka „bankovky v obehu“ v súvahách NCB je výsledkom troch zložiek:
|
a) |
neupravenej hodnoty eurobankoviek v obehu vrátane bankoviek z roku prechodu na hotovostné euro znejúcich na národné menové jednotky eurozóny v prípade NCB, ktorá prijíma euro, pričom táto neupravená hodnota sa vypočítava podľa jednej z týchto dvoch metód:
Pričom:
|
|
b) |
zníženej o výšku neúročených pohľadávok voči banke ECI, ktoré súvisia s rozšíreným programom inventarizácie uschovávanej hotovosti (ECI), v prípade prevodu vlastníctva bankoviek súvisiacich s programom ECI; |
|
c) |
zvýšenej alebo zníženej o úpravy, ktoré vyplývajú z uplatňovania kľúča na prideľovanie bankoviek. |
KAPITOLA III
ÚČTOVANIE VÝNOSOV
Článok 13
Účtovanie výnosov
1. Na účtovanie výnosov sa uplatňujú tieto pravidlá:
|
a) |
realizované zisky a realizované straty sa účtujú do výkazu ziskov a strát; |
|
b) |
nerealizované zisky sa neúčtujú ako výnosy, ale sa účtujú priamo na účet precenenia; |
|
c) |
nerealizované straty sa ku koncu roka účtujú do výkazu ziskov a strát, ak prekročia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom účte precenenia; |
|
d) |
nerealizované straty účtované do výkazu ziskov a strát sa v nasledujúcich rokoch nestornujú voči novým nerealizovaným ziskom; |
|
e) |
nerealizované straty z určitého cenného papiera, meny alebo držby zlata sa nezapočítavajú s nerealizovanými ziskami z iných cenných papierov, mien alebo zlata; |
|
f) |
na konci roka sa straty zo zníženia hodnoty účtujú na účet ziskov a strát a v nasledujúcich rokoch sa nestornujú, až kým zníženie hodnoty neklesne a tento pokles môže súvisieť s pozorovateľnou udalosťou, ktorá nastala po prvom zaznamenaní zníženia hodnoty. |
2. Prémie alebo diskonty vydaných alebo nakúpených cenných papierov sa počítajú a vykazujú ako súčasť úrokových výnosov a amortizujú sa počas zostávajúcej doby splatnosti cenných papierov buď podľa lineárnej metódy, alebo metódy efektívnej úrokovej miery (IRR). Metóda IRR je však povinná pre diskontné cenné papiere, do ktorých splatnosti zostáva v čase nadobudnutia viac ako jeden rok.
3. Časové rozlíšenie k finančným aktívam a pasívam v cudzej mene, napr. splatný úrok a amortizované prémie/diskonty, sa denne vypočítava a účtuje na účtoch na základe najnovších platných kurzov. Časové rozlíšenie k finančným aktívam a pasívam v eurách sa vypočítava a účtuje na účtoch najmenej raz za štvrťrok. Časové rozlíšenie ostatných položiek sa vypočítava a účtuje na účtoch najmenej raz ročne.
4. Vykazujúce subjekty vykazujú počas štvrťroka údaje v transakčnej hodnote bez ohľadu na periodicitu výpočtu časového rozlíšenia, avšak s výnimkami podľa článku 5 ods. 4.
5. Časové rozlíšenie v cudzích menách sa prepočítava podľa výmenného kurzu platného v deň účtovania a má vplyv na pozíciu meny.
6. Vo všeobecnosti sa pre výpočet časového rozlíšenia počas roka môže uplatňovať miestna prax, t. j. časové rozlíšenie sa môže vypočítavať buď do posledného pracovného dňa, alebo do posledného kalendárneho dňa štvrťroka. Na konci roka je však povinným referenčným dňom 31. december.
7. Z úbytkov meny, ktoré spôsobia zmenu pozície v danej mene, môžu vzniknúť realizované kurzové zisky alebo straty.
Článok 14
Transakčné náklady
1. Na transakčné náklady sa uplatňujú tieto všeobecné pravidlá:
|
a) |
metóda priemernej obstarávacej ceny sa používa na dennom základe pre zlato, devízové nástroje a cenné papiere na výpočet obstarávacej ceny predávaných položiek, pričom sa berie do úvahy vplyv výmenného kurzu a/alebo cenových pohybov; |
|
b) |
priemerná obstarávacia cena/kurz aktíva/pasíva sa znižuje/zvyšuje o nerealizované straty účtované do výkazu ziskov a strát ku koncu roka; |
|
c) |
v prípade nadobudnutia kupónových cenných papierov sa suma nakúpeného kupónového výnosu považuje za osobitnú položku. V prípade cenných papierov v cudzej mene sa zahŕňa do pozície tejto cudzej meny, avšak neovplyvňuje ani obstarávaciu cenu alebo cenu aktíva na účely stanovenia priemernej obstarávacej ceny, ani obstarávaciu cenu tejto meny. |
2. Na cenné papiere sa uplatňujú tieto osobitné pravidlá:
|
a) |
transakcie sa vykazujú v transakčnej cene a účtujú sa na finančných účtoch v čistej cene; |
|
b) |
poplatky za úschovu a správu, poplatky za bežný účet a ostatné nepriame náklady sa nepovažujú za transakčné náklady a účtujú sa do výkazu ziskov a strát. Nepovažujú sa za súčasť priemernej obstarávacej ceny konkrétneho aktíva; |
|
c) |
príjem sa účtuje v hrubom vyjadrení, pričom daň vyberaná zrážkou a ostatné dane sa účtujú samostatne; |
|
d) |
na účely výpočtu priemernej obstarávacej ceny cenného papiera buď i) všetky nákupy vykonané počas dňa sa pripočítavajú k obstarávacej cene z predošlého dňa, čím sa stanoví nová vážená priemerná obstarávacia cena pred uplatnením predajov toho istého dňa, alebo ii) jednotlivé nákupy a predaje cenných papierov sa môžu uplatňovať v tom poradí, v akom sa vyskytli počas dňa na účely výpočtu aktuálnej priemernej obstarávacej ceny. |
3. Na zlato a devízy sa uplatňujú tieto osobitné pravidlá:
|
a) |
transakcie v cudzej mene, ktoré nemenia pozíciu tejto meny, sa prepočítavajú na eurá podľa výmenného kurzu, ktorý je platný buď v deň uzatvorenia obchodu, alebo v deň vyrovnania, a neovplyvňujú obstarávaciu cenu tejto pozície; |
|
b) |
transakcie v cudzej mene, ktoré menia pozíciu tejto meny, sa prepočítavajú na eurá podľa výmenného kurzu, ktorý je platný v deň uzatvorenia obchodu; |
|
c) |
vyrovnanie istiny pri reverzných obchodoch s cennými papiermi v cudzej mene alebo v zlate nespôsobuje zmenu v pozícii príslušnej meny ani zlata; |
|
d) |
skutočné prijatia hotovosti a platby sa prepočítavajú podľa výmenného kurzu platného v deň, keď sa realizuje vyrovnanie; |
|
e) |
ak je dlhá pozícia, čisté prírastky meny a zlata vykonané počas dňa sa pripočítavajú k stavu z predchádzajúceho dňa v dennej priemernej obstarávacej cene prírastkov pre každú príslušnú menu a zlato, aby sa vypočítal nový vážený priemerný kurz meny a zlata. V prípade čistých úbytkov sa výpočet realizovaných ziskov alebo strát zakladá na priemernej obstarávacej cene príslušnej meny alebo držby zlata z predchádzajúceho dňa, pričom priemerná obstarávacia cena zostáva nezmenená. Rozdiely v priemernom kurze meny a cene zlata medzi prírastkami a úbytkami realizovanými počas dňa vedú tiež k realizovaným ziskom alebo stratám. Ak je cudzia mena alebo zlato v pasívnej pozícii, vyššie uvedený postup sa uplatňuje obrátene. A to tak, že priemerná obstarávacia cena pasívnej pozície je ovplyvnená čistými úbytkami, zatiaľ čo čisté prírastky spôsobujú zníženie pozície pri existujúcom váženom priemernom kurze meny a cene zlata a vedú k realizovaným ziskom alebo stratám; |
|
f) |
náklady na devízové transakcie a ostatné všeobecné náklady sa účtujú do výkazu ziskov a strát. |
KAPITOLA IV
ÚČTOVNÉ PRAVIDLÁ PRE PODSÚVAHOVÉ NÁSTROJE
Článok 15
Všeobecné pravidlá
1. Menové forwardy, forwardové časti menových swapov a ostatné menové nástroje, ktoré zahŕňajú výmenu jednej meny za druhú k budúcemu dátumu, sa na účely výpočtu priemernej obstarávacej ceny meny a kurzových ziskov a strát zahŕňajú do čistých pozícií cudzích mien.
2. Úrokové swapy, futures, dohody o forwardovej úrokovej miere, ostatné úrokové nástroje a opcie sa účtujú a preceňujú na základe princípu položka po položke. Tieto nástroje sa vykazujú oddelene od súvahových položiek.
3. Zisky a straty vyplývajúce z podsúvahových nástrojov sa vykazujú rovnako a uplatňuje sa pre ne podobný postup ako pre súvahové nástroje.
Článok 16
Menové forwardy
1. Forwardové nákupy a predaje sa účtujú na podsúvahových účtoch odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa vyrovnania v spotovom kurze forwardovej transakcie. Realizované zisky a straty z predaja sa vypočítavajú s použitím priemernej obstarávacej ceny meny v deň uzatvorenia obchodu v súlade s denným započítaním nákupov a predajov.
2. Rozdiel medzi spotovými a forwardovými kurzami sa účtuje ako platený alebo prijatý úrok na základe časového rozlíšenia.
3. Ku dňu vyrovnania sa podsúvahové záznamy stornujú.
4. Pozíciu meny ovplyvňujú forwardové transakcie odo dňa uzatvorenia obchodu v spotovom kurze.
5. Forwardové pozície sa oceňujú spolu so spotovou pozíciou tej istej meny, čím sa kompenzujú akékoľvek rozdiely, ktoré môžu vzniknúť v rámci pozície jednotlivej meny. Čistá strata sa účtuje na ťarchu výkazu ziskov a strát, ak prevyšuje predchádzajúce zisky z precenenia vedené na účte precenenia. Čistý zisk sa účtuje v prospech účtu precenenia.
Článok 17
Menové swapy
1. Forwardové a spotové nákupy a predaje sa účtujú na súvahových účtoch v príslušný deň vyrovnania.
2. Forwardové a spotové nákupy a predaje sa účtujú na podsúvahových účtoch odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa vyrovnania v spotovom kurze transakcií.
3. Predaje sa účtujú v spotovom kurze transakcie. Preto nevznikajú žiadne zisky ani straty.
4. Rozdiel medzi spotovými a forwardovými kurzami sa považuje za platený alebo prijatý úrok, ktorý sa pre nákupy aj predaje časovo rozlišuje.
5. Ku dňu vyrovnania sa podsúvahové záznamy stornujú.
6. Pozícia meny sa mení iba v dôsledku časového rozlíšenia v cudzej mene.
7. Forwardová pozícia sa oceňuje spolu so súvisiacou spotovou pozíciou.
Článok 18
Futures
1. Futures sa účtujú v deň uzatvorenia obchodu na podsúvahových účtoch.
2. Ak je počiatočná marža vložená v hotovosti, účtuje sa ako samostatné aktívum. Ak je vložená vo forme cenných papierov, súvaha zostáva nezmenená.
3. Denné zmeny variačnej marže sa účtujú do výkazu ziskov a strát a ovplyvňujú pozíciu meny. Rovnaký postup sa uplatňuje aj v deň uzatvorenia otvorenej pozície bez ohľadu na to, či sa dodávka uskutoční, alebo nie. Ak sa dodávka uskutoční, nákup alebo predaj sa účtuje v trhovej cene.
4. Poplatky sa účtujú do výkazu ziskov a strát.
Článok 19
Úrokové swapy
1. Úrokové swapy sa účtujú v deň uzatvorenia obchodu na podsúvahových účtoch.
2. Bežné platby úrokov, buď prijaté, alebo platené, sa účtujú na základe časového rozlíšenia. Platby sa môžu vyrovnať v čistom vyjadrení za každý úrokový swap, ale časovo rozlíšený výnosový a nákladový úrok sa vykazuje v hrubom vyjadrení.
3. Úrokový swap sa individuálne preceňuje, a ak je to potrebné, prepočítava sa na eurá podľa menového spotového kurzu. Odporúča sa, aby sa nerealizované straty, ktoré sa ku koncu roka účtujú do výkazu ziskov a strát, amortizovali v nasledujúcich rokoch, aby sa v prípade forwardových úrokových swapov začala amortizácia počítať odo dňa vyrovnania transakcie a aby bola lineárna. Nerealizované zisky z preceňovania sa pripisujú v prospech účtu precenenia.
4. Poplatky sa účtujú do výkazu ziskov a strát.
Článok 20
Dohody o forwardovej úrokovej miere
1. Dohody o forwardovej úrokovej miere sa účtujú na podsúvahových účtoch v deň uzatvorenia obchodu.
2. Kompenzačná platba, ktorú má zaplatiť jedna strana druhej v deň vyrovnania, sa účtuje do výkazu ziskov a strát v deň vyrovnania. Platby sa neúčtujú na základe časového rozlíšenia.
3. V prípade dohôd o forwardovej úrokovej miere v cudzej mene kompenzačné platby ovplyvňujú pozíciu meny. Kompenzačné platby sa prepočítavajú na eurá podľa spotového kurzu platného v deň vyrovnania.
4. Každá dohoda o forwardovej úrokovej miere sa individuálne preceňuje, a ak je to potrebné, prepočítava sa na eurá podľa menového spotového kurzu. Nerealizované straty účtované vo výkaze ziskov a strát ku koncu roka sa v nasledujúcich rokoch nestornujú voči nerealizovaným ziskom, pokiaľ nástroj nie je uzavretý alebo splatený. Nerealizované zisky z preceňovania sa pripisujú v prospech účtu precenenia.
5. Poplatky sa účtujú do výkazu ziskov a strát.
Článok 21
Forwardové transakcie s cennými papiermi
Forwardové transakcie s cennými papiermi sa účtujú v súlade s jednou z dvoch nasledujúcich metód:
|
1. |
Metóda A:
|
|
2. |
Metóda B:
|
Článok 22
Opcie
1. Opcie sa účtujú na podsúvahových účtoch odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa uplatnenia opcie alebo do dňa uplynutia jej platnosti v realizačnej cene podkladového nástroja.
2. Prémie v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá podľa výmenného kurzu platného buď v deň uzatvorenia obchodu, alebo v deň vyrovnania. Platené prémie sa účtujú ako samostatné aktívum, zatiaľ čo prijaté prémie sa účtujú ako samostatné pasívum.
3. Ak sa opcia uplatní, podkladový nástroj sa účtuje v súvahe v realizačnej cene zvýšenej alebo zníženej o pôvodnú hodnotu prémie. Výška pôvodnej opčnej prémie sa upravuje na základe nerealizovaných strát účtovaných do výkazu ziskov a strát ku koncu roka.
4. Ak sa opcia neuplatní, výška opčnej prémie upravená na základe nerealizovaných strát ku koncu predchádzajúceho roka sa účtuje do výkazu ziskov a strát, pričom sa prepočítava podľa výmenného kurzu platného v deň uplynutia platnosti opcie.
5. Pozícia meny je ovplyvnená dennými variačnými maržami pri opciách typu futures, znížením opčnej prémie ku koncu roka, podkladovými operáciami v deň uplatnenia opcie alebo opčnou prémiou v deň uplynutia platnosti opcie. Denné zmeny variačných marží sa účtujú do výkazu ziskov a strát.
6. Každá opčná zmluva sa preceňuje individuálne. Nerealizované straty účtované do výkazu ziskov a strát sa v nasledujúcich rokoch nestornujú voči nerealizovaným ziskom. Nerealizované zisky z preceňovania sa pripisujú v prospech účtu precenenia. Nerealizované straty z jednej opcie sa nezapočítavajú voči nerealizovaným ziskom z inej opcie.
7. Na účely uplatňovania odseku 6 sa za trhovú hodnotu pokladajú kótované ceny, ak sú takéto ceny dostupné na burze, u dílerov, maklérov alebo podobných subjektov. Ak kótované ceny nie sú dostupné, tak sa trhová hodnota určuje prostredníctvom oceňovacej metódy. Oceňovacia metóda sa používa konzistentne po celý čas tak, aby bolo možné preukázať, že táto metóda poskytuje spoľahlivé odhady cien, ktoré by boli platné pre skutočné trhové transakcie.
8. Poplatky sa účtujú do výkazu ziskov a strát.
KAPITOLA V
POVINNOSTI VYKAZOVANIA
Článok 23
Formáty vykazovania
1. NCB vykazujú ECB údaje na účely finančného výkazníctva Eurosystému v súlade s týmto usmernením.
2. Formáty vykazovania Eurosystému obsahujú všetky položky uvedené v prílohe IV. V prílohe IV sa uvádza aj obsah položiek, ktoré sa majú zahrnúť do rôznych súvahových formátov.
3. Formáty rôznych zverejňovaných finančných výkazov sú v súlade so všetkými nasledujúcimi prílohami:
a) príloha V: zverejňovaný konsolidovaný týždenný finančný výkaz Eurosystému po skončení štvrťroka;
b) príloha VI: zverejňovaný konsolidovaný týždenný finančný výkaz Eurosystému počas štvrťroka;
c) príloha VII: konsolidovaná ročná súvaha Eurosystému.
KAPITOLA VI
ZVEREJŇOVANÉ ROČNÉ SÚVAHY A VÝKAZY ZISKOV A STRÁT
Článok 24
Zverejňované súvahy a výkazy ziskov a strát
Odporúča sa, aby NCB prispôsobili svoje zverejňované ročné súvahy a výkazy ziskov a strát podľa príloh VIII a IX.
KAPITOLA VII
PRAVIDLÁ KONSOLIDÁCIE
Článok 25
Všeobecné pravidlá konsolidácie
1. Konsolidované súvahy Eurosystému obsahujú všetky položky uvedené v súvahách ECB a NCB.
2. Výkazy v konsolidačnom procese sú navzájom konzistentné. Všetky finančné výkazy Eurosystému sa pripravujú na podobnom základe uplatňovaním tých istých postupov a procesov konsolidácie.
3. ECB pripravuje konsolidované súvahy Eurosystému. Tieto súvahy rešpektujú potrebu jednotných účtovných zásad a postupov, spoločných finančných období v Eurosystéme a konsolidovaných úprav vyplývajúcich z transakcií a pozícií v rámci Eurosystému a zohľadňujú zmeny v zložení Eurosystému.
4. Jednotlivé súvahové položky, okrem zostatkov NCB a ECB v rámci Eurosystému, sa na účely konsolidácie agregujú.
5. Zostatky NCB a ECB vo vzťahu k tretím stranám sa v procese konsolidácie zaznamenávajú v hrubom vyjadrení.
6. Zostatky v rámci Eurosystému sa vykazujú v súvahách ECB a NCB v súlade s prílohou IV.
KAPITOLA VIII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 26
Vývoj, uplatňovanie a výklad pravidiel
1. Výbor ESCB pre účtovníctvo a menový príjem (AMICO) predkladá Rade guvernérov prostredníctvom Výkonnej rady správy o vývoji, uplatňovaní a implementácii pravidiel ESCB pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo.
2. Pri výklade tohto usmernenia je potrebné vziať do úvahy prípravné práce, účtovné zásady harmonizované právom Únie a všeobecne akceptované medzinárodné účtovné štandardy.
Článok 27
Prechodné ustanovenia
1. NCB preceňujú všetky finančné aktíva a pasíva ku dňu, ku ktorému sa stanú členmi Eurosystému. Nerealizované zisky, ktoré vznikli pred týmto dňom alebo najneskôr v tento deň, sa oddeľujú od nerealizovaných ziskov z oceňovania, ktoré môžu vzniknúť neskôr, a zostávajú ziskami NCB. Trhové ceny a kurzy, ktoré NCB používajú v počiatočných súvahách na začiatku členstva v Eurosystéme, sa považujú za priemerné obstarávacie ceny aktív a pasív týchto NCB.
2. Odporúča sa, aby sa nerealizované zisky, ktoré vzniknú pred alebo najneskôr ku dňu vzniku členstva NCB v Eurosystéme, nepovažovali za rozdeliteľné v čase prechodu a aby sa považovali za realizovateľné/rozdeliteľné iba v prípade transakcií, ktoré sa vyskytnú po vstupe do Eurosystému.
3. Kurzové zisky a straty, zisky a straty z precenenia zlata a trhového precenenia, ktoré vznikajú prevodom aktív z NCB do ECB, sa považujú za realizované.
4. Týmto článkom nie je dotknuté žiadne rozhodnutie prijaté na základe článku 30 štatútu ESCB.
Článok 28
Zrušovacie ustanovenie
Usmernenie ECB/2006/16 sa týmto zrušuje. Odkazy na zrušené usmernenie sa považujú za odkazy na toto usmernenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XI.
Článok 29
Nadobudnutie účinnosti
Toto usmernenie nadobúda účinnosť 31. decembra 2010.
Článok 30
Adresáti
Toto usmernenie sa vzťahuje na všetky centrálne banky Eurosystému.
Vo Frankfurte nad Mohanom 11. novembra 2010
Za Radu guvernérov ECB
prezident ECB
Jean-Claude TRICHET
(1) Ú. v. EÚ L 348, 11.12.2006, s. 1.
(2) Pozri stranu 26 tohto úradného vestníka. Rozhodnutie ECB/2010/29 bolo prijaté pred uverejnením usmernenia ECB/2010/20.
PRÍLOHA I
FINANČNÉ VÝKAZY PRE EUROSYSTÉM
|
Typ výkazu |
Interný/zverejňovaný |
Právny základ |
Účel výkazu |
||
|
interný |
žiadny |
najmä na účely správy likvidity pre implementáciu článku 12.1 štatútu ESCB; časť údajov denného finančného výkazu sa používa na výpočet menového príjmu |
||
|
interný |
žiadny |
základ zostavovania konsolidovaného týždenného finančného výkazu Eurosystému |
||
|
zverejňovaný |
článok 15.2 štatútu ESCB |
konsolidovaný finančný výkaz pre menovú a hospodársku analýzu; konsolidovaný týždenný finančný výkaz Eurosystému sa odvodzuje z denného finančného výkazu vykazovaného dňa |
||
|
zverejňované a interné (1) |
nariadenia v oblasti štatistiky, podľa ktorých majú MFI povinnosť poskytovať údaje |
štatistické analýzy |
||
|
zverejňovaná |
článok 26.3 štatútu ESCB |
konsolidovaná súvaha na analytické a prevádzkové účely |
(1) Údaje za mesiac sa zahŕňajú do zverejňovaných agregovaných štatistických údajov, ktoré sa požadujú od menových finančných inštitúcií (MFI) v EÚ. Okrem toho centrálne banky, tak ako MFI, tiež štvrťročne poskytujú podrobnejšie informácie ako tie, ktoré sú uvedené v mesačných údajoch.
PRÍLOHA II
SLOVNÍK POJMOV
— Amortizácia: pravidelné znižovanie stavu prémie/diskontu alebo hodnoty aktív na účtoch v čase.
— Privlastnenie: prevzatie vlastníctva cenných papierov, úverov alebo iných aktív, ktoré vykazujúci subjekt prijal ako zábezpeku, ako prostriedok na uspokojenie pôvodnej pohľadávky.
— Aktívum: zdroj kontrolovaný vykazujúcim subjektom, ktorý je výsledkom minulých udalostí a od ktorého sa pre vykazujúci subjekt očakáva budúci ekonomický úžitok.
— Automatický program požičiavania cenných papierov (ASLP): finančné operácie pre repoobchody a reverzné repoobchody, v ktorých sa konkrétna zábezpeka požičiava oproti všeobecnej zábezpeke. Výsledkom transakcií poskytovania a prijímania úveru je výnos, ktorý vzniká prostredníctvom uplatňovania rôznych reposadzieb pri týchto dvoch transakciách, t. j. prostredníctvom prijatej marže. Operácie sa môžu uskutočňovať vo vlastnom mene banky, t. j. banka poskytujúca tento program sa považuje za konečnú zmluvnú stranu, alebo na základe poverenia, t. j. banka poskytujúca tento program koná iba ako poverený subjekt a konečnou zmluvnou stranou je inštitúcia, s ktorou sa úverové transakcie s cennými papiermi reálne vykonávajú.
— Priemerná obstarávacia cena: metóda stáleho alebo váženého priemeru, podľa ktorej sa cena každého nákupu pričituje k existujúcej účtovnej hodnote, čím sa vypočíta nová vážená priemerná obstarávacia cena.
— Princíp vyrovnania hotovosti: účtovný prístup, na základe ktorého sa účtovné udalosti zaznamenávajú ku dňu vyrovnania obchodu.
— Čistá cena: transakčná cena bez zrážok/časovo rozlíšených úrokov, avšak vrátane transakčných nákladov, ktoré sú súčasťou ceny.
— Diskont: rozdiel medzi menovitou hodnotou cenného papiera a jeho cenou v prípade, že je táto cena nižšia ako menovitá hodnota.
— Bezkupónový cenný papier: aktívum, pri ktorom sa nevypláca kupónový výnos a z ktorého sa výnos dosahuje kapitálovým zhodnocovaním, pretože aktívum sa emituje alebo nakupuje s diskontom z menovitej hodnoty.
— Označené portfólio: označené investície vedené na strane aktív súvahy ako finančné prostriedky v rámci protipoložky, ktoré sa skladajú z cenných papierov, kapitálových nástrojov, termínovaných vkladov a bežných účtov, podielových účastí a/alebo investícií do dcérskych spoločností. Označené portfólio zodpovedá identifikovateľnej položke na strane pasív súvahy bez ohľadu na to, či existuje akékoľvek právne alebo iné obmedzenie.
— Ekonomický princíp: účtovný prístup, na základe ktorého sa obchody účtujú v deň transakcie.
— Kapitálové nástroje: cenné papiere, s ktorými je spojené právo na dividendu, t. j. akcie a cenné papiere dokumentujúce investovanie do akciového fondu.
— Výmenný kurz: vyjadrenie hodnoty jednej meny na účely jej konverzie na inú menu.
— Mechanizmus výmenných kurzov II (ERM II): postupy mechanizmu výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (HMÚ).
— Rozšírený program inventarizácie uschovávanej hotovosti (ECI): program pozostávajúci z hotovostného depozitu mimo eurozóny, ktorý spravuje obchodná banka pôsobiaca ako uschovávateľ eurobankoviek v mene Eurosystému na účely poskytovania a prijímania eurobankoviek.
— Finančné aktívum: aktívum vo forme: a) hotovosti; b) zmluvného práva na prijatie hotovosti alebo iného finančného nástroja od iného podniku; c) zmluvného práva na výmenu finančných nástrojov s iným podnikom na základe potenciálne priaznivých podmienok alebo d) kapitálového nástroja iného podniku.
— Finančné pasívum: pasívum, ktoré predstavuje právny záväzok dodať hotovosť alebo iný finančný nástroj inému podniku alebo vymeniť finančné nástroje s iným podnikom na základe potenciálne nepriaznivých podmienok.
— Pozícia cudzej meny: čistá pozícia v príslušnej mene. Na účely tejto definície sa zvláštne práva čerpania (SDR) považujú za samostatnú menu; transakcie, ktoré vyvolávajú zmenu čistej pozície SDR, sú buď transakciami denominovanými v SDR, alebo transakciami v cudzej mene, ktoré kopírujú zloženie menového koša SDR (v súlade s vymedzením príslušného koša a váh jednotlivých mien).
— Menový forward: zmluva, podľa ktorej sa priamy nákup alebo predaj určitej sumy v cudzej mene za inú menu, zvyčajne domácu menu, dohodne v jeden deň, pričom sa táto suma dodá za stanovenú cenu k určenému budúcemu dátumu, ktorý nasleduje viac ako dva pracovné dni po dni uzatvorenia obchodu. Tento forwardový výmenný kurz sa rovná bežnému spotovému kurzu zvýšenému/zníženému o dohodnutú prémiu/diskont.
— Menový swap: simultánny spotový nákup/predaj jednej meny za inú menu (krátka časť) a forwardový predaj/nákup tej istej sumy tejto meny za inú menu (dlhá časť).
— Dohoda o forwardovej úrokovej miere: zmluva, podľa ktorej sa dve strany dohodnú na úrokovej miere, ktorá sa má zaplatiť z fiktívneho vkladu so stanovenou splatnosťou k určenému budúcemu dátumu. Ku dňu vyrovnania musí jedna strana zaplatiť druhej strane kompenzáciu odvodenú z rozdielu medzi zmluvne dohodnutou úrokovou mierou a trhovou úrokovou mierou platnou v deň vyrovnania.
— Forwardové transakcie s cennými papiermi: mimoburzové zmluvy, podľa ktorých sa nákup alebo predaj úrokového nástroja, zvyčajne dlhopisu alebo zmenky, dohodne ku dňu uzatvorenia obchodu s tým, že sa za stanovenú cenu dodá k budúcemu dátumu.
— Opcie typu futures: kótované opcie, na základe ktorých sa variačná marža platí alebo prijíma denne.
— Cenné papiere držané až do splatnosti: cenné papiere s pevnými alebo predvídateľnými platbami a s pevne určenou splatnosťou, ktoré má vykazujúci subjekt v úmysle držať do ich splatnosti.
— Zníženie hodnoty: zníženie spätne získateľných súm pod ich súvahovú hodnotu.
— Úrokové futures: forwardová zmluva obchodovaná na burze cenných papierov. Podľa takejto zmluvy sa nákup alebo predaj úrokového nástroja, napr. dlhopisu, dohodne ku dňu uzatvorenia obchodu za stanovenú cenu a s dodaním k budúcemu dátumu. Zvyčajne sa fyzické dodanie neuskutoční; zmluva sa obvykle ukončí pred dohodnutým termínom splatnosti.
— Efektívna úroková miera (IRR): diskontná miera, pri ktorej sa účtovná hodnota cenného papiera rovná súčasnej hodnote budúceho hotovostného toku.
— Úrokový swap: zmluvná dohoda o výmene hotovostných tokov, ktoré predstavujú pravidelné úrokové platby, s druhou zmluvnou stranou v jednej mene alebo v prípade cezhraničných transakcií v dvoch rozdielnych menách.
— Medzinárodné účtovné štandardy: Medzinárodné účtovné štandardy (IAS), Medzinárodné normy finančného výkazníctva a súvisiace výklady (výklady SIC-IFRIC), následné zmeny a doplnenia týchto štandardov a súvisiacich výkladov, budúce štandardy a súvisiace výklady prijaté Európskou úniou.
— Medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov (ISIN): číslo vydané príslušným kompetentným emisným orgánom.
— Pasívum: súčasný záväzok podniku vyplývajúci z minulých udalostí, od ktorého splnenia sa očakáva odčerpanie tých zdrojov z podniku, ktoré môžu predstavovať ekonomický úžitok.
— Trhová cena: cena, ktorá je kótovaná pre zlato, devízy alebo cenné papiere, zvyčajne bez časovo rozlíšených úrokov alebo zrážok, buď na organizovanom trhu, napr. burze cenných papierov, alebo na neorganizovanom trhu, napr. mimoburzovom trhu.
— Deň splatnosti: deň, ku ktorému sa menovitá hodnota/istina stáva splatnou a musí byť v plnej výške vyplatená v prospech držiteľa.
— Stredná trhová cena: stred medzi nákupnou a predajnou cenou cenného papiera, ktorý je založený na kurzoch transakcií bežnej trhovej veľkosti podľa tvorcov trhu (market makers) alebo uznávaných búrz cenných papierov a ktorý sa používa pri štvrťročnom preceňovaní.
— Stredné trhové kurzy: referenčné výmenné kurzy eura, ktoré sa obvykle zakladajú na pravidelnom postupe zosúlaďovania medzi centrálnymi bankami v rámci a mimo ESCB, ku ktorému zvyčajne dochádza o 14.15 h stredoeurópskeho času, a ktoré sa používajú pri štvrťročnom preceňovaní.
— Opcia: zmluva, ktorá dáva držiteľovi právo, nie však povinnosť, kúpiť alebo predať konkrétnu sumu daného cenného papiera, komodity, indexu alebo dlhu za vopred stanovenú cenu počas určeného časového obdobia alebo v deň skončenia platnosti opcie.
— Prémia: rozdiel medzi menovitou hodnotou cenného papiera a jeho cenou v prípade, ak je jeho cena vyššia ako menovitá hodnota.
— Rezervy: sumy, ktoré sú vyčlenené skôr, ako je známa výška zisku alebo straty, na zabezpečenie známeho alebo očakávaného záväzku alebo rizika, ktorého náklady nie je možné presne určiť (pozri „Rezervné fondy“). Rezervy na budúce záväzky a poplatky sa nesmú použiť na úpravu hodnoty aktív.
— Realizované zisky/straty: zisky/straty vyplývajúce z rozdielu medzi predajnou cenou súvahovej položky a jej upravenou obstarávacou cenou.
— Rezervné fondy: suma vyčlenená z rozdeliteľného zisku, ktorá nie je určená na krytie konkrétneho záväzku, rizika ani očakávaného zníženia hodnoty aktív, ktoré sú známe k súvahovému dňu.
— Účty precenenia: súvahové účty určené na zaúčtovanie rozdielu v hodnote aktíva alebo pasíva, ktorý vznikne medzi ich upravenou obstarávacou cenou a ich ocenením trhovou cenou ku koncu obdobia, pokiaľ je v prípade aktív trhová cena ku koncu obdobia vyššia než obstarávacia cena a v prípade pasív trhová cena ku koncu obdobia nižšia než obstarávacia cena. Zahŕňajú rozdiely v cenových kotáciách a/alebo v trhových výmenných kurzoch.
— Reverzná dohoda o predaji a spätnom odkúpení (reverzné repo): zmluva, na základe ktorej sa držiteľ hotovosti zaväzuje kúpiť aktívum a zároveň sa zaväzuje ho za dohodnutú cenu spätne predať na požiadanie, po stanovenom čase alebo v prípade mimoriadnej situácie. Niekedy sa repoobchod dohodne prostredníctvom tretej strany (triparty repo).
— Reverzný obchod: operácia, pri ktorej vykazujúci subjekt kupuje (reverzné repo) alebo predáva (repo) aktíva na základe dohody o spätnom odkúpení alebo vykonáva úverové operácie oproti zábezpeke.
— Cenné papiere držané ako označené portfólio: označené investície držané ako kompenzačný fond (counterpart funds), ktoré sa skladajú z cenných papierov, kapitálových nástrojov, podielových účastín a/alebo investícií do dcérskych spoločností a ktoré zodpovedajú identifikovateľnej položke na strane pasív súvahy bez ohľadu na to, či existuje právne, zákonné, alebo iné obmedzenie, napr. dôchodkové fondy, kompenzačné programy, rezervy, základné imanie, rezervné fondy.
— Vyrovnanie: úkon vyrovnania vzájomných záväzkov, ktoré sa týkajú prevodov finančných prostriedkov alebo aktív medzi dvoma alebo viacerými stranami. V súvislosti s transakciami v rámci Eurosystému pojem vyrovnanie znamená vyrovnanie čistých zostatkov vyplývajúcich z transakcií v rámci Eurosystému a vyžaduje prevod aktív.
— Deň vyrovnania: dátum, ku ktorému bol v účtovných knihách príslušnej zúčtovacej inštitúcie zaúčtovaný konečný a neodvolateľný prevod hodnoty. Z časového hľadiska môže byť vyrovnanie okamžité (v reálnom čase), v ten istý deň (ku koncu dňa) alebo v dohodnutý deň po dni, keď došlo k zmluvnému záväzku.
— Zvláštne práva čerpania (SDR): úročené medzinárodné rezervné aktívum vytvorené MMF v roku 1969 na doplnenie iných rezervných aktív členských krajín.
— Spotový kurz: kurz, v ktorom je transakcia ku dňu vyrovnania vyrovnaná. V súvislosti s menovými forwardmi sa spotovým kurzom rozumie kurz, ku ktorému sa priradia forwardové body s cieľom odvodiť forwardový kurz.
— Deň vyrovnania spotu: deň, ku ktorému sa uskutoční vyrovnanie spotovej transakcie s finančným nástrojom v súlade so zvyklosťami, ktoré na trhu s týmto finančným nástrojom prevládajú.
— Lineárne odpisovanie/amortizácia: odpisovanie/amortizácia, ktoré/ktorá sa počas daného obdobia určí tak, že sa obstarávacia cena aktíva, ktorá je znížená o jeho odhadovanú zostatkovú hodnotu, vydelí odhadovanou životnosťou aktíva pro rata temporis.
— Realizačná cena: cena určená v opčnej zmluve, za ktorú možno opciu uplatniť.
— Syntetický nástroj: finančný nástroj vytvorený umelo kombináciou dvoch alebo viacerých nástrojov s cieľom znásobiť hotovostný tok a spôsoby ocenenia iného nástroja. Uvedené sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom finančného sprostredkovateľa.
— TARGET2: Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase podľa usmernenia ECB/2007/2 z 26. apríla 2007 o Transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (TARGET2) (1).
— Transakčné náklady: náklady, ktoré možno identifikovať ako náklady súvisiace s konkrétnou transakciou.
— Transakčná cena: cena dohodnutá medzi stranami pri uzavretí zmluvy.
— Nerealizované zisky/straty: zisky/straty, ktoré vyplývajú z preceňovania aktív v porovnaní s ich upravenými obstarávacími cenami.
PRÍLOHA III
OPIS EKONOMICKÉHO PRINCÍPU
(vrátane „bežného“ a „alternatívneho“ postupu uvedeného v článku 5)
1. Účtovanie v deň uzatvorenia obchodu
1.1. Účtovanie v deň uzatvorenia obchodu sa vykoná buď „bežným postupom“, alebo „alternatívnym postupom“.
1.2. Článok 5 ods. 1 písm. a) sa týka „bežného postupu“.
1.2.1. Transakcie sa účtujú na podsúvahové účty v deň uzatvorenia obchodu. V deň vyrovnania sa podsúvahové účtovné záznamy stornujú a transakcie sa zaúčtujú na súvahové účty.
1.2.2. Pozície v cudzej mene sú ovplyvnené v deň uzatvorenia obchodu. V dôsledku toho sa realizované zisky a straty z čistých predajov taktiež vypočítavajú v deň uzatvorenia obchodu. Čisté nákupy cudzej meny majú vplyv na priemernú obstarávaciu cenu meny ku dňu uzatvorenia obchodu.
1.3. Článok 5 ods. 1 písm. b) sa týka „alternatívneho postupu“.
1.3.1. Na rozdiel od „bežnému prístupu“ sa dohodnuté transakcie, ktoré sa vyrovnávajú k neskoršiemu dátumu, neúčtujú denne na podsúvahových účtoch. Účtovanie realizovaného výnosu a výpočet novej priemernej ceny (v prípade nákupov cudzej meny) a priemernej obstarávacej ceny (v prípade nákupov cenných papierov) sa vykonáva ku dňu vyrovnania (1).
1.3.2. Pri transakciách dohodnutých v jednom roku, avšak splatných v nasledujúcom roku, sa účtovanie príjmu vykonáva v súlade s „bežným postupom“. To znamená, že výsledky predajov ovplyvnia výkaz ziskov a strát v roku, v ktorom bola transakcia dohodnutá, a nákupy zmenia priemerné kurzy meny v roku, v ktorom bola transakcia dohodnutá.
1.4. V nasledujúcej tabuľke sú zachytené hlavné charakteristiky oboch postupov uvedené pre jednotlivé devízové nástroje a cenné papiere.
|
ÚČTOVANIE V DEŇ UZATVORENIA OBCHODU |
|||||||
|
„Bežný postup“ |
„Alternatívny postup“ |
||||||
|
Menové spoty – postup počas roka |
|||||||
|
Menové nákupy sa účtujú v podsúvahe v deň uzatvorenia obchodu a od tohto dňa ovplyvňujú priemernú obstarávaciu cenu meny. Zisky a straty vyplývajúce z predajov sa považujú za realizované ku dňu transakcie/dňu uzatvorenia obchodu. Ku dňu vyrovnania sa podsúvahové záznamy stornujú a vykonajú sa záznamy v súvahe. |
Menové nákupy sa účtujú do súvahy ku dňu vyrovnania, pričom od tohto dňa ovplyvňujú priemernú obstarávaciu cenu meny. Zisky a straty vyplývajúce z predajov sa považujú za realizované ku dňu zúčtovania. Ku dňu uzatvorenia obchodu sa v súvahe nevykonáva žiadny účtovný záznam. |
||||||
|
Menové forwardy – postup počas roka |
|||||||
|
Postupuje sa pri nich tým istým spôsobom, aký je opísaný vyššie pre spotové transakcie, pričom sa účtujú v spotovom kurze transakcie. |
Menové nákupy sa účtujú v podsúvahe ku dňu vyrovnania spotovej transakcie, pričom od tohto dňa ovplyvňujú priemernú obstarávaciu cenu meny a spotový kurz transakcie. Menové predaje sa účtujú v podsúvahe ku dňu vyrovnania spotovej transakcie. Zisky a straty sa považujú za realizované ku dňu vyrovnania spotovej transakcie. Ku dňu vyrovnania sa podsúvahové záznamy stornujú a vykonajú sa záznamy v súvahe. Informácie o postupe ku koncu obdobia sú uvedené nižšie. |
||||||
|
Menové spoty a forwardy začaté v roku 1 s dňom vyrovnania spotu v roku 2 |
|||||||
|
Nie je potrebná žiadna zvláštna úprava, pretože transakcie sa účtujú ku dňu uzatvorenia obchodu a zisky a straty sa účtujú k uvedenému dňu. |
Malo by sa postupovať ako pri „bežnom postupe“ (2):
|
||||||
|
Postup pri transakciách s cennými papiermi počas roka |
|||||||
|
Nákupy a predaje sa účtujú v podsúvahe ku dňu uzatvorenia obchodu. Zisky a straty sa takisto účtujú k tomuto dňu. V deň vyrovnania sa podsúvahové záznamy stornujú a vykonávajú sa záznamy v súvahe, t. j. ten istý postup ako pri menových spotoch. |
Všetky transakcie sa účtujú ku dňu vyrovnania, avšak postup ku koncu účtovného obdobia je uvedený nižšie. V dôsledku toho sa vplyv na priemernú obstarávaciu cenu v prípade nákupov a zisky/straty v prípade predajov účtuje ku dňu vyrovnania. |
||||||
|
Transakcie s cennými papiermi začaté v roku 1 s dňom vyrovnania spotu v roku 2 |
|||||||
|
Nepožaduje sa zvláštny postup, pretože transakcie a ich dôsledky sa účtujú už v deň uzatvorenia obchodu. |
Realizované zisky a straty sa účtujú v roku 1 ku koncu účtovného obdobia, t. j. ten istý postup ako pri menových spotoch, a nákupy sa zahŕňajú do procesu koncoročného preceňovania (3) |
||||||
2. Denné účtovanie časového rozlíšenia úroku vrátane prémií a diskontov
2.1. Časovo rozlíšený úrok, prémia alebo diskont súvisiaci s finančnými nástrojmi v cudzej mene sa vypočítava a účtuje denne nezávisle od reálneho toku hotovosti. To znamená, že pozícia cudzej meny je ovplyvnená vtedy, keď sa tento časovo rozlíšený úrok zaúčtuje, a nie vtedy, keď je tento úrok prijatý alebo platený (4).
2.2. Časové rozlíšenie kupónu a amortizácia prémie či diskontu sa vypočítavajú a účtujú odo dňa vyrovnania nákupu cenného papiera do dňa vyrovnania predaja alebo do dňa splatnosti.
2.3. Tabuľka uvedená nižšie načrtáva vplyv denného účtovania časového rozlíšenia na pozíciu cudzej meny, napr. splatný úrok a amortizovanú prémiu/diskonty:
Denné účtovanie časového rozlíšenia úroku ako súčasť ekonomického princípu
Časové rozlíšenie menových nástrojov sa vypočítava a účtuje denne podľa výmenného kurzu príslušného účtovného dňa.
Vplyv na pozíciu meny
Časové rozlíšenie ovplyvňuje pozíciu meny v čase, keď je účtované, pričom sa neskôr nestornuje. Časové rozlíšenie je vyrovnané, keď je prijatá alebo platená skutočná hotovosť. Keďže sa časové rozlíšenie zahŕňa do pozície meny, ktorá sa pravidelne preceňuje, v deň vyrovnania sa pozícia meny nemení.
(1) V prípade menových forwardov sa pozícia meny mení v deň vyrovnania spotu (t. j. zvyčajne v deň uzatvorenia obchodu + dva dni).
(2) V prípadoch, keď tieto transakcie nemajú podstatný vplyv na pozíciu cudzej meny a/alebo na výkaz ziskov a strát, mohla by sa, ako obyčajne, uplatniť zásada významnosti.
(3) Zásada významnosti by sa mohla uplatniť v prípadoch, keď tieto transakcie nemajú podstatný vplyv na pozíciu cudzej meny a/alebo výkaz ziskov a strát.
(4) Na účtovanie časového rozlíšenia existujú dva možné prístupy. Prvý je „prístup podľa kalendárnych dní“, podľa ktorého sa časové rozlíšenie účtuje každý kalendárny deň nezávisle od toho, či je to sobota, nedeľa, deň pracovného pokoja, alebo pracovný deň. Druhý je „prístup podľa pracovných dní“, podľa ktorého sa časové rozlíšenie účtuje iba v pracovné dni. Žiaden z týchto prístupov nie je uprednostňovaný. Avšak pokiaľ posledný deň v roku nie je pracovným dňom, je potrebné tento deň zahrnúť do výpočtu časového rozlíšenia pri oboch prístupoch.
PRÍLOHA IV
PRAVIDLÁ OCEŇOVANIA A ŠTRUKTÚRA SÚVAHY (1)
AKTÍVA
|
Súvahová položka (2) |
Zatriedenie obsahu súvahových položiek |
Zásada oceňovania |
Rozsah pôsobnosti (3) |
||||||||||
|
1. |
1. |
Zlato a pohľadávky v zlate |
Fyzické zlato, t. j. tehličky, mince, platne, zrnká na sklade alebo „na ceste“. Nefyzické zlato, ako zostatky na netermínovaných účtoch zlata (nepriradené účty), termínované vklady a pohľadávky na prijatie zlata vyplývajúce z týchto transakcií: a) navýšenie („upgrading“) alebo zníženie („downgrading“) transakcie a b) umiestnenie zlata alebo swapy rýdzosti zlata („purity swaps“), ak je rozdiel medzi vydaním a prijatím viac ako jeden pracovný deň |
Trhová hodnota |
Povinné |
||||||||
|
2. |
2. |
Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene |
Pohľadávky v cudzej mene voči zmluvným stranám, ktoré nie sú rezidentmi eurozóny, vrátane medzinárodných a nadnárodných inštitúcií a centrálnych bánk mimo eurozóny |
|
|
||||||||
|
2.1. |
2.1. |
Pohľadávky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) |
|
|
Povinné |
||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
2.2. |
2.2. |
Zostatky v bankách a investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva |
|
|
Povinné |
||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
3. |
3. |
Pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene |
|
|
Povinné |
||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
4. |
4. |
Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v eurách |
|
|
|
||||||||
|
4.1. |
4.1. |
Zostatky v bankách, investície do cenných papierov a úvery |
|
|
Povinné |
||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
4.2. |
4.2. |
Pohľadávky z úverových operácií v rámci ERM II |
Poskytovanie úverov podľa podmienok ERM II |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||||||
|
5. |
5. |
Úvery poskytnuté úverovým inštitúciám eurozóny v súvislosti s operáciami menovej politiky v eurách |
Položky 5.1 až 5.5: transakcie podľa príslušných nástrojov menovej politiky, ktoré sú uvedené v prílohe I k usmerneniu ECB/2000/7 z 31. augusta 2000 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (4) |
|
|
||||||||
|
5.1. |
5.1. |
Hlavné refinančné operácie |
Pravidelné reverzné transakcie poskytujúce likviditu s týždennou frekvenciou a s bežnou splatnosťou jeden týždeň |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
Povinné |
||||||||
|
5.2. |
5.2. |
Dlhodobejšie refinančné operácie |
Pravidelné reverzné transakcie poskytujúce likviditu s mesačnou frekvenciou a s bežnou splatnosťou tri mesiace |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
Povinné |
||||||||
|
5.3. |
5.3. |
Reverzné dolaďovacie operácie |
Reverzné transakcie vykonávané ako ad hoc transakcie na dolaďovacie účely |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
Povinné |
||||||||
|
5.4. |
5.4. |
Štrukturálne reverzné operácie |
Reverzné transakcie upravujúce štrukturálnu pozíciu Eurosystému voči finančnému sektoru |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
Povinné |
||||||||
|
5.5. |
5.5. |
Jednodňové refinančné obchody |
Jednodňové poskytovanie likvidity za vopred určenú úrokovú mieru oproti akceptovateľným aktívam (automatické operácie) |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
Povinné |
||||||||
|
5.6. |
5.6. |
Úvery súvisiace s výzvami na dodatočné vyrovnanie |
Dodatočný úver pre úverové inštitúcie, ktorý vyplýva z nárastov hodnôt podkladových aktív týkajúcich sa iných úverov poskytnutých týmto úverovým inštitúciám |
Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena |
Povinné |
||||||||
|
6. |
6. |
Ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách |
Bežné účty, termínované vklady, jednodňové peniaze, reverzné repoobchody v súvislosti so správou portfólií cenných papierov v položke aktív 7. Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách vrátane transakcií, ktoré vyplývajú z transformácie pôvodných devízových rezerv eurozóny a ostatné pohľadávky. Korešpondenčné účty v zahraničných úverových inštitúciách eurozóny. Ostatné pohľadávky a operácie, ktoré nesúvisia s operáciami menovej politiky Eurosystému. Akékoľvek pohľadávky vyplývajúce z operácií menovej politiky, ktoré NCB podnikla skôr, ako vstúpila do Eurosystému |
Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena |
Povinné |
||||||||
|
7. |
7. |
Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách |
|
|
|
||||||||
|
7.1. |
7.1. |
Cenné papiere držané na účely menovej politiky |
Cenné papiere vydané v eurozóne, držané na účely menovej politiky. Dlhové certifikáty ECB kupované na účely dolaďovania |
|
Povinné |
||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
7.2. |
7.2. |
Ostatné cenné papiere |
Iné cenné papiere ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív 7.1. Cenné papiere držané na účely menovej politiky a v položke aktív 11.3. Ostatné finančné aktíva; zmenky a dlhopisy, dlžobné úpisy, dlhopisy s nulovým kupónom, cenné papiere peňažného trhu držané priamo vrátane štátnych cenných papierov, ktoré pochádzajú z obdobia pred HMÚ, v eurách. Kapitálové nástroje |
|
Povinné |
||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
Povinné |
||||||||||||
|
8. |
8. |
Dlh verejnej správy v eurách |
Pohľadávky voči verejnej správe, ktoré pochádzajú z obdobia pred HMÚ (neobchodovateľné cenné papiere, úvery) |
Vklady/úvery v nominálnej hodnote, neobchodovateľné cenné papiere podľa obstarávacej ceny |
Povinné |
||||||||
|
— |
9. |
Pohľadávky v rámci Eurosystému +) |
|
|
|
||||||||
|
— |
9.1. |
Podiel na základnom imaní ECB +) |
Iba súvahová položka NCB Podiel každej NCB na základnom imaní ECB v súlade so zmluvou a príslušným kľúčom na upisovanie základného imania a príspevky v súlade s článkom 48.2 štatútu ESCB |
Obstarávacia cena |
Povinné |
||||||||
|
— |
9.2. |
Pohľadávky z prevodu devízových rezerv +) |
Iba súvahová položka NCB Pohľadávky v eurách voči ECB vzhľadom na počiatočné a dodatočné prevody devízových rezerv na základe článku 30 štatútu ESCB |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||||||
|
— |
9.3. |
Pohľadávky súvisiace s emisiou dlhových certifikátov ECB +) |
Iba súvahová položka ECB Pohľadávky v rámci Eurosystému voči národným centrálnym bankám, ktoré vznikajú na základe emisie dlhových certifikátov ECB |
Obstarávacia cena |
Povinné |
||||||||
|
— |
9.4. |
Čisté pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurobankoviek v rámci Eurosystému +) (*1) |
Pre národné centrálne banky: čisté pohľadávky týkajúce sa použitia kľúča na prideľovanie bankoviek, t. j. vrátane emisie bankoviek zo strany ECB vo vzťahu k zostatkom v rámci Eurosystému, kompenzačná suma a jej bilančný účtovný záznam vymedzený v rozhodnutí ECB/2010/23 z 25. novembra 2010 o rozdeľovaní menových príjmov národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro (5). Pre ECB: pohľadávky súvisiace s emisiou bankoviek zo strany ECB v súlade s rozhodnutím ECB/2010/29 |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||||||
|
— |
9.5. |
Ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému (v čistom vyjadrení) +) |
Čistá pozícia týchto podpoložiek: |
|
|
||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
|
Povinné |
|||||||||||
|
9. |
10. |
Položky v procese vyrovnania |
Zostatky na účtoch vyrovnania (pohľadávky) vrátane šekov v procese inkasa |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||||||
|
9. |
11. |
Ostatné aktíva |
|
|
|
||||||||
|
9. |
11.1. |
Mince eurozóny |
Euromince, ak NCB nie je zákonným emitentom |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||||||
|
9. |
11.2. |
Hmotné a nehmotné fixné aktíva |
Pozemky a budovy, nábytok a vybavenie vrátane počítačového vybavenia, programové vybavenie |
Obstarávacia cena znížená o odpisy Sadzby pre odpisy:
Kapitalizácia výdavkov: založená na limite (pod 10 000 EUR bez DPH: žiadna kapitalizácia) |
Odporúčané |
||||||||
|
9. |
11.3. |
Ostatné finančné aktíva |
|
|
Odporúčané |
||||||||
|
Odporúčané |
||||||||||||
|
Odporúčané |
||||||||||||
|
Odporúčané |
||||||||||||
|
Odporúčané |
||||||||||||
|
Odporúčané |
||||||||||||
|
Odporúčané |
||||||||||||
|
9. |
11.4. |
Preceňovacie rozdiely podsúvahových nástrojov |
Výsledky oceňovania menových forwardov, menových swapov, úrokových swapov, dohôd o forwardovej úrokovej miere, forwardových transakcií s cennými papiermi, menových spotových transakcií odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa vyrovnania |
Čistá pozícia medzi forwardom a spotom podľa devízového trhového kurzu |
Povinné |
||||||||
|
9. |
11.5. |
Časové rozlíšenie a náklady budúcich období |
Príjem, ktorý nie je splatný vo vykazovanom období, avšak ho možno k nemu pripísať. Náklady budúcich období a platený časovo rozlíšený úrok (t. j. časovo rozlíšený úrok kúpený s cenným papierom) |
Nominálna hodnota, devízy prepočítané podľa trhového kurzu |
Povinné |
||||||||
|
9 |
11.6 |
Ostatné |
Preddavky, úvery a ostatné menšie položky Účty precenenia prechodných položiek (iba súvahová položka počas roka: nerealizované straty pri preceňovacích dňoch počas roka, ktoré nie sú zahrnuté v príslušných účtoch precenenia do položky pasív „Účty precenenia“). Úvery poskytnuté na základe správcovstva. Investície, ktoré sa týkajú vkladov klientov v zlate. Mince denominované v národných menových jednotkách eurozóny. Bežné výdavky (čistá akumulovaná strata), strata z predchádzajúceho roka pred rozdelením. Čisté aktíva z dôchodkov |
Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena |
Odporúčané |
||||||||
|
Predbežné účty precenenia Preceňovací rozdiel medzi priemernou obstarávacou cenou a trhovou hodnotou, devízy prepočítané podľa trhového kurzu |
Povinné |
||||||||||||
|
Investície týkajúce sa vkladov klientov v zlate Trhová hodnota |
Povinné |
||||||||||||
|
Neuhradené pohľadávky vyplývajúce zo zlyhania zmluvných strán Eurosystému v súvislosti s úverovými operáciami Eurosystému |
Neuhradené pohľadávky (zo zlyhaní) Nominálna/návratná hodnota (pred vyrovnaním/po vyrovnaní strát) |
Povinné |
|||||||||||
|
Aktíva alebo pohľadávky (voči tretím osobám) privlastnené a/alebo nadobudnuté v súvislosti s uplatnením zábezpeky poskytnutej zmluvnými stranami Eurosystému, ktoré zlyhali |
Aktíva alebo pohľadávky (zo zlyhaní) Obstarávacia cena (ak sú finančné aktíva denominované v cudzej mene, prepočíta sa podľa devízového trhového kurzu v čase nadobudnutia) |
Povinné |
|||||||||||
|
— |
12. |
Strata za rok |
|
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||||||
PASÍVA
|
Súvahová položka (6) |
Zatriedenie obsahu súvahových položiek |
Zásada oceňovania |
Rozsah pôsobnosti (7) |
||||||
|
1. |
1. |
Bankovky v obehu (*2) |
|
|
Povinné |
||||
|
|
Povinné |
|||||||
|
2. |
2. |
Záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny súvisiace s operáciami menovej politiky v eurách |
Položky 2.1, 2.2, 2.3 a 2.5: vklady v eurách, ktoré sú uvedené v prílohe I k usmerneniu ECB/2000/7 |
|
|
||||
|
2.1. |
2.1. |
Bežné účty (pre systém povinných minimálnych rezerv) |
Eurové účty úverových inštitúcií, ktoré sú zahrnuté v zozname finančných inštitúcií a podľa štatútu ESCB podliehajú povinným minimálnym rezervám. Táto položka obsahuje najmä účty používané na vedenie povinných minimálnych rezerv |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
2.2. |
2.2. |
Jednodňové sterilizačné obchody |
Jednodňové vklady s vopred určenou úrokovou mierou (automatické operácie) |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
2.3. |
2.3. |
Termínované vklady |
Príjem na účely absorbovania likvidity na základe dolaďovacích obchodov |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
2.4. |
2.4. |
Reverzné dolaďovacie obchody |
Transakcie týkajúce sa menovej politiky s cieľom absorbovania likvidity |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
Povinné |
||||
|
2.5. |
2.5. |
Vklady súvisiace s výzvami na dodatočné vyrovnanie |
Vklady úverových inštitúcií, ktoré vyplývajú z poklesu hodnôt podkladových aktív spojených s úvermi pre tieto úverové inštitúcie |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
3. |
3. |
Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách |
Repoobchody v spojení so simultánnymi reverznými repoobchodmi pre správu portfólií cenných papierov v rámci položky aktív 7. Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách. Ostatné operácie, ktoré sa netýkajú operácií menovej politiky Eurosystému. Žiadne bežné účty úverových inštitúcií. Akékoľvek pasíva/vklady vyplývajúce z operácií menovej politiky, ktoré centrálna banka podnikla skôr, ako vstúpila do Eurosystému |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
Povinné |
||||
|
4. |
4. |
Vydané dlhové certifikáty |
Iba súvahová položka ECB – pre NCB prechodná súvahová položka Dlhové certifikáty uvedené v prílohe I k usmerneniu ECB/2000/7. Diskontované cenné papiere emitované s cieľom absorbovania likvidity |
Obstarávacia cena Všetky diskonty sa amortizujú |
Povinné |
||||
|
5. |
5. |
Záväzky voči ostatným rezidentom eurozóny v eurách |
|
|
|
||||
|
5.1. |
5.1. |
Verejná správa |
Bežné účty, termínované vklady, vklady splatné na požiadanie |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
5.2. |
5.2. |
Ostatné záväzky |
Bežné účty zamestnancov, spoločností a klientov vrátane finančných inštitúcií uvedených v zozname inštitúcií oslobodených od povinnosti viesť povinné minimálne rezervy (pozri položku pasív 2.1. Bežné účty); termínované vklady, vklady splatné na požiadanie |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
6. |
6. |
Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách |
Bežné účty, termínované vklady, vklady splatné na požiadanie vrátane účtov vedených na účely platobného styku a na účely správy rezerv: ostatných bánk, centrálnych bánk, medzinárodných/nadnárodných inštitúcií vrátane Európskej komisie; bežné účty ostatných vkladateľov. Repoobchody v súvislosti so simultánnymi reverznými repoobchodmi pre správu cenných papierov v eurách. Zostatky na účtoch TARGET2 centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou nie je euro |
Nominálna hodnota alebo repoobstarávacia cena |
Povinné |
||||
|
7. |
7. |
Záväzky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene |
Bežné účty, záväzky z repoobchodov; zvyčajne investičné transakcie s aktívami v cudzej mene alebo zlatom |
Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu |
Povinné |
||||
|
8. |
8. |
Záväzky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene |
|
|
|
||||
|
8.1. |
8.1. |
Vklady, zostatky a ostatné záväzky |
Bežné účty. Záväzky na základe repoobchodov; zvyčajne investičné transakcie s aktívami v cudzej mene alebo zlatom |
Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu |
Povinné |
||||
|
8.2. |
8.2. |
Záväzky z úverových operácií v rámci ERM II |
Úvery prijaté podľa podmienok ERM II |
Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu |
Povinné |
||||
|
9. |
9. |
Protipoložky k zvláštnym právam čerpania prideleným zo strany MMF |
Položka denominovaná v SDR, ktorá prezentuje výšku SDR, ktoré boli pôvodne pridelené príslušnej krajine/NCB |
Nominálna hodnota, prepočítanie podľa trhového kurzu |
Povinné |
||||
|
— |
10. |
Záväzky v rámci Eurosystému +) |
|
|
|
||||
|
— |
10.1. |
Záväzky z prevodu devízových rezerv +) |
Iba súvahová položka ECB v eurách |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
— |
10.2. |
Záväzky súvisiace s emisiou dlhových certifikátov ECB +) |
Iba súvahová položka NCB Záväzky v rámci Eurosystému voči ECB, ktoré vznikajú na základe emisie dlhových certifikátov ECB |
Obstarávacia cena |
Povinné |
||||
|
— |
10.3. |
Čisté záväzky súvisiace s prideľovaním eurobankoviek v rámci Eurosystému +) (*2) |
Iba súvahová položka NCB Pre NCB: čisté záväzky týkajúce sa uplatňovania kľúča na prideľovanie bankoviek, t. j. vrátane emisie bankoviek zo strany ECB vo vzťahu k zostatkom v rámci Eurosystému, kompenzačná suma a jej súvzťažná účtovná položka vymedzená rozhodnutím ECB/2010/23 |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
— |
10.4. |
Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (v čistom vyjadrení) +) |
Čistá pozícia týchto podpoložiek: |
|
|
||||
|
|
Povinné |
|||||||
|
|
Povinné |
|||||||
|
|
Povinné |
|||||||
|
10. |
11. |
Položky v procese vyrovnania |
Zostatky na účtoch vyrovnania (záväzky) vrátane prebiehajúcich žíroprevodov |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
10. |
12. |
Ostatné pasíva |
|
|
|
||||
|
10. |
12.1. |
Preceňovacie rozdiely podsúvahových nástrojov |
Výsledky oceňovania menových forwardov, menových swapov, úrokových swapov, dohôd o forwardovej úrokovej miere, forwardových transakcií s cennými papiermi, menových spotových transakcií odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa vyrovnania |
Čistá pozícia medzi forwardom a spotom podľa devízového trhového kurzu |
Povinné |
||||
|
10. |
12.2. |
Časové rozlíšenie a príjmy budúcich období |
Výdavok, ktorý bude splatný v budúcom období, ale ktorý súvisí s vykazovaným obdobím. Príjem prijatý vo vykazovanom období, ale ktorý súvisí s budúcim obdobím |
Nominálna hodnota, devízy prepočítané podľa trhového kurzu |
Povinné |
||||
|
10. |
12.3. |
Ostatné |
Prechodné účty na daňové účely. Devízové účty na krytie úveru alebo záruky. Repoobchody s úverovými inštitúciami v súvislosti so simultánnymi reverznými repoobchodmi pre správu portfólií cenných papierov v položke aktív 11.3. Ostatné finančné aktíva. Povinné vklady okrem vkladov rezerv. Ostatné menšie položky. Bežné príjmy (čistý nerozdelený zisk), zisk z predchádzajúceho roka pred rozdelením. Záväzky na základe správcovstva. Vklady klientov v zlate. Mince v obehu v prípade, že NCB je ich zákonným emitentom. Bankovky v obehu denominované v jednotkách národnej meny eurozóny, ktoré prestali byť zákonným platidlom, ale sú po roku prechodu na hotovostné euro stále v obehu, pokiaľ nie sú vykazované pod položkou pasív „Rezervy“. Čisté záväzky z dôchodkov |
Nominálna hodnota alebo (repo)obstarávacia cena |
Odporúčané |
||||
|
Vklady klientov v zlate Trhová hodnota |
Vklady klientov v zlate: povinné |
||||||||
|
10. |
13. |
Rezervy |
|
|
Odporúčané |
||||
|
|
Povinné |
|||||||
|
11. |
14. |
Účty precenenia |
Účty precenenia, ktoré sa týkajú zmeny ceny zlata, každého druhu cenného papiera v eurách, každého druhu cenného papiera v cudzej mene, opcií; rozdiely v trhovom oceňovaní týkajúce sa rizika úrokovej miery derivátov; účty precenenia, ktoré sa týkajú zmeny výmenného kurzu pre každú držanú čistú pozíciu meny vrátane devízových swapov/forwardov a SDR. Príspevky zo strany NCB do ECB podľa článku 48.2 štatútu ESCB sú konsolidované s príslušnými sumami uvedenými v položke aktív 9.1. Podiel na základnom imaní ECB +) |
Preceňovací rozdiel medzi priemernou obstarávacou cenou a trhovou hodnotou, devízy prepočítané podľa trhového kurzu |
Povinné |
||||
|
12. |
15. |
Základné imanie a rezervné fondy |
|
|
|
||||
|
12. |
15.1. |
Základné imanie |
Splatené základné imanie – základné imanie ECB sa konsoliduje s podielmi NCB na základnom imaní |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
12. |
15.2. |
Rezervné fondy |
Zákonné rezervné fondy a iné rezervné fondy. Nerozdelený zisk Príspevky zo strany NCB do ECB v súlade s článkom 48.2 štatútu ESCB sú konsolidované s príslušnými sumami uvedenými v položke aktív 9.1. Podiel na základnom imaní ECB +) |
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
|
10. |
16. |
Zisk za rok |
|
Nominálna hodnota |
Povinné |
||||
(1) Vo zverejňovaných ročných finančných výkazoch NCB by sa malo harmonizovať sprístupňovanie informácií, ktoré sa týkajú eurobankoviek v obehu, úročenia čistých pohľadávok/záväzkov v rámci Eurosystému vyplývajúcich z prideľovania eurobankoviek v rámci Eurosystému a menového príjmu. Položky, ktoré sa majú harmonizovať, sú v prílohách IV, VIII a IX označené hviezdičkou.
(*1) Položky, ktoré sa majú harmonizovať. Pozri odôvodnenie 5 tohto usmernenia.
(2) Číslovanie v prvom stĺpci sa vzťahuje na formáty súvahy uvedené v prílohách V, VI a VII (týždenné finančné výkazy a konsolidovaná ročná súvaha Eurosystému). Číslovanie v druhom stĺpci sa vzťahuje na formát súvahy uvedený v prílohe VIII (ročná súvaha centrálnej banky). Položky označené „ +)“ sú konsolidované v týždenných finančných výkazoch Eurosystému.
(3) Štruktúra a pravidlá oceňovania uvedené v tejto prílohe sa považujú za povinné pre účty ECB a pre všetky významné aktíva a pasíva na účtoch NCB na účely Eurosystému, t. j. významné z pohľadu fungovania Eurosystému.
(4) Ú. v. ES L 310, 11.12.2000, s. 1.
(5) Pozri stranu 17 tohto úradného vestníka. Rozhodnutie ECB/2010/23 bolo prijaté pred uverejnením usmernenia ECB/2010/20.
(*2) Položky, ktoré sa majú harmonizovať. Pozri odôvodnenie 5 tohto usmernenia.
(6) Číslovanie v prvom stĺpci sa vzťahuje na formáty súvahy uvedené v prílohách V, VI a VII (týždenné finančné výkazy a konsolidovaná ročná súvaha Eurosystému). Číslovanie v druhom stĺpci sa vzťahuje na formát súvahy uvedený v prílohe VIII (ročná súvaha centrálnej banky). Položky označené „ +)“ sú konsolidované v týždenných finančných výkazoch Eurosystému.
(7) Štruktúra a pravidlá oceňovania uvedené v tejto prílohe sa považujú za povinné pre účty ECB a pre všetky významné aktíva a pasíva na účtoch NCB na účely Eurosystému, t. j. významné z pohľadu fungovania Eurosystému.
PRÍLOHA V
Konsolidovaný týždenný finančný výkaz Eurosystému: formát, ktorý sa má používať na zverejňovanie po skončení štvrťroka
|
(v miliónoch EUR) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktíva (1) |
Zostatok k … |
Rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim týždňom z dôvodu: |
Pasíva |
Zostatok k … |
Rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim týždňom z dôvodu: |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
transakcií |
úprav ku koncu štvrťroka |
transakcií |
úprav ku koncu štvrťroka |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktíva spolu |
|
|
|
Pasíva spolu |
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Z dôvodu zaokrúhľovania súčty/medzisúčty nemusia zodpovedať súčtu čiastkových súm. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(1) Tabuľka aktív môže byť tiež zverejnená nad tabuľkou pasív.
PRÍLOHA VI
Konsolidovaný týždenný finančný výkaz Eurosystému: formát, ktorý sa má používať na zverejňovanie počas štvrťroka
|
(v miliónoch EUR) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktíva (1) |
Zostatok k … |
Rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim týždňom z dôvodu transakcií |
Pasíva |
Zostatok k … |
Rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim týždňom z dôvodu transakcií |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
|
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktíva spolu |
|
|
Pasíva spolu |
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Z dôvodu zaokrúhľovania súčty/medzisúčty nemusia zodpovedať súčtu čiastkových súm. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(1) Tabuľka aktív môže byť tiež zverejnená nad tabuľkou pasív.
PRÍLOHA VII
Konsolidovaná ročná súvaha Eurosystému
|
(v miliónoch EUR) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktíva (1) |
Vykazovaný rok |
Predchádzajúci rok |
Pasíva |
Vykazovaný rok |
Predchádzajúci rok |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
|
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktíva spolu |
|
|
Pasíva spolu |
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Z dôvodu zaokrúhľovania súčty/medzisúčty nemusia zodpovedať súčtu čiastkových súm. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(1) Tabuľka aktív môže byť tiež zverejnená nad tabuľkou pasív.
PRÍLOHA VIII
Ročná súvaha centrálnej banky (1)
|
(v miliónoch EUR) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktíva (3) |
Vykazovaný rok |
Predchádzajúci rok |
Pasíva |
Vykazovaný rok |
Predchádzajúci rok |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
|
|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Aktíva spolu |
|
|
Pasíva spolu |
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Z dôvodu zaokrúhľovania súčty/medzisúčty nemusia zodpovedať súčtu čiastkových súm. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(*1) Položky, ktoré sa majú harmonizovať. Pozri odôvodnenie 5 tohto usmernenia.
(1) Vo zverejňovaných ročných finančných výkazoch NCB by sa malo harmonizovať sprístupňovanie informácií, ktoré sa týkajú eurobankoviek v obehu, úročenia čistých pohľadávok/záväzkov v rámci Eurosystému vyplývajúcich z prideľovania eurobankoviek v rámci Eurosystému a menového príjmu. Položky, ktoré sa majú harmonizovať, sú v prílohách IV, VIII a IX označené hviezdičkou.
(2) Centrálne banky môžu alternatívne zverejňovať presné sumy v eurách alebo sumy zaokrúhlené iným spôsobom.
(3) Tabuľka aktív môže byť tiež zverejnená nad tabuľkou pasív.
PRÍLOHA IX
Zverejňovaný výkaz ziskov a strát centrálnej banky (1) (2)
|
(v miliónoch EUR) |
||||
|
Výkaz ziskov a strát za rok končiaci sa 31. decembra … |
Vykazovaný rok |
Predchádzajúci rok |
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
Celkové čisté výnosy |
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
|
|
||
|
(Strata)/zisk za rok |
|
|
||
(*1) Položky, ktoré sa majú harmonizovať. Pozri odôvodnenie 5 tohto usmernenia.
(1) Formát výkazu ziskov a strát ECB je mierne modifikovaný. Pozri prílohu III k rozhodnutiu ECB/2010/21.
(2) Vo zverejňovaných ročných finančných výkazoch NCB by sa malo harmonizovať sprístupňovanie informácií, ktoré sa týkajú eurobankoviek v obehu, úročenia čistých pohľadávok/záväzkov v rámci Eurosystému vyplývajúcich z prideľovania eurobankoviek v rámci Eurosystému a menového príjmu. Položky, ktoré sa majú harmonizovať, sú v prílohách IV, VIII a IX označené hviezdičkou.
(3) Centrálne banky môžu alternatívne zverejňovať presné sumy v eurách alebo sumy zaokrúhlené iným spôsobom.
(4) Vrátane administratívnych rezerv.
(5) Táto položka sa používa vtedy, ak sa výroba bankoviek zadáva externým spoločnostiam (ako náklady na služby poskytované externými spoločnosťami, ktoré sú zodpovedné za výrobu bankoviek v mene centrálnych bánk). Odporúča sa, aby náklady vzniknuté v súvislosti s emisiou tak národných bankoviek, ako aj eurobankoviek boli zaúčtované vo výkaze ziskov a strát tak, ako sú fakturované alebo inak vynaložené.
PRÍLOHA X
Zrušené Usmernenie so zoznamom jeho následných zmien a doplnení
|
Usmernenie ECB/2006/16 |
|
|
Usmernenie ECB/2007/20 |
|
|
Usmernenie ECB/2008/21 |
|
|
Usmernenie ECB/2009/18 |
|
|
Usmernenie ECB/2009/28 |
PRÍLOHA XI
TABUĽKA ZHODY
|
Usmernenie ECB/2006/16 |
Toto usmernenie |
|
— |
článok 10 |
|
článok 9a |
článok 11 |
|
článok 10 |
článok 12 |
|
článok 11 |
článok 13 |
|
článok 12 |
článok 14 |
|
článok 13 |
článok 15 |
|
článok 14 |
článok 16 |
|
článok 15 |
článok 17 |
|
článok 16 |
článok 18 |
|
článok 17 |
článok 19 |
|
článok 18 |
článok 20 |
|
článok 19 |
článok 21 |
|
článok 20 |
článok 22 |
|
článok 21 |
článok 23 |
|
článok 22 |
článok 24 |
|
článok 23 |
článok 25 |
|
článok 24 |
článok 26 |
|
článok 25 |
článok 27 |
|
článok 26 |
článok 28 |
|
článok 27 |
článok 29 |