9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/1

(1)

Rada 24. februára 2006 poverila Komisiu začať rokovania s partnermi v stredomorskom regióne s cieľom zriadiť mechanizmus urovnávania sporov týkajúcich sa obchodných ustanovení.

(2)

Komisia viedla rokovania a radila sa s výborom ustanoveným článkom 207 zmluvy a v rámci smerníc na rokovania vydaných Radou.

(3)

Tieto rokovania sa skončili a dohoda vo forme protokolu (ďalej len „protokol“) medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom, ktorým sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov uplatniteľný na spory podľa obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej (1), bola parafovaná 9. decembra 2009.

(4)

Protokol by sa mal podpísať,

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/2

(1)

Nariadenie (ES) č. 661/2009 je samostatným nariadením na účely postupu typového schvaľovania ustanoveného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (2).

(2)

Nariadením (ES) č. 661/2009 sa zrušuje smernica Rady 91/226/EHS z 27. marca 1991 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o systémoch zabraňujúcich rozstrekovaniu pri určitých kategóriách motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (3).

(3)

Nariadením (ES) č. 661/2009 sa prijímajú základné ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na typové schválenie motorových vozidiel, pokiaľ ide o ich systémy zabraňujúce rozstreku, a na typové schválenie systémov zabraňujúcich rozstreku ako samostatných technických jednotiek. V súčasnosti je potrebné stanoviť konkrétne postupy, skúšky a požiadavky na takéto typové schválenie.

(4)

V rámci toho je vhodné preniesť do tohto nariadenia požiadavky ustanovené v smernici 91/226/EHS prispôsobenej v prípade potreby vývoju poznatkov v oblasti vedy a techniky.

(5)

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal byť v súlade s rozsahom pôsobnosti nariadenia (ES) č. 661/2009, a preto by sa mal obmedzovať na vozidlá kategórií N a O. Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Technického výboru pre motorové vozidlá,

1.

„Systém zabraňujúci rozstreku“ znamená systém určený na zníženie rozprašovania vody vrhanej smerom hore od pneumatík pohybujúceho sa vozidla. Systém zabraňujúci rozstreku je vytvorený z blatníkov, lapačov nečistôt alebo bočných krytov, vybavených zariadením, ktoré zabraňuje rozstreku.

2.

„Blatník“ znamená tuhý alebo polotuhý komponent určený na zachytávanie vody vrhanej smerom hore pohybujúcimi sa pneumatikami a na jej nasmerovanie na zem. Blatníky môžu tvoriť úplne alebo čiastočne integrálnu časť karosérie vozidla alebo iných častí vozidla, ako je plošina pre náklad atď.

3.

„Lapač nečistôt“ znamená pružný komponent montovaný vertikálne za kolesom, na dolnej časti rámu alebo plošiny pre náklad, alebo na blatníku, ktorý musí tiež znížiť nebezpečenstvo malých predmetov, najmä drobného štrku, naberaných zo zeme pneumatikami a vrhaných smerom hore alebo do bokov smerom k iným používateľom cesty.

4.

„Zariadenie zabraňujúce rozstreku“ znamená časť systému zabraňujúceho rozstreku, ktorá môže obsahovať separátor vzduch/voda a zariadenie absorbujúce energiu.

5.

„Separátor vzduch/voda“ znamená komponent tvoriaci súčasť bočného krytu a/alebo lapača nečistôt, ktorý umožňuje priechod vzduchu a zároveň obmedzuje rozstrek rozprášenej vody.

6.

„Zariadenie absorbujúce energiu“ znamená komponent tvoriaci súčasť blatníka, bočného krytu a/alebo lapača nečistôt, ktorý absorbuje energiu vodnej spŕšky, a tým obmedzuje rozstrek rozprášenej vody.

7.

„Vonkajší bočný kryt“ znamená komponent umiestnený približne vo vertikálnej rovine rovnobežnej s pozdĺžnou rovinou vozidla, ktorý môže tvoriť súčasť blatníka alebo karosérie vozidla.

8.

„Riadené kolesá“ znamenajú kolesá uvádzané do činnosti systémom riadenia vozidla.

9.

„Samoriadená náprava“ znamená nápravu otočnú okolo stredného bodu tak, že môže opisovať horizontálny oblúk.

10.

„Samoriadené kolesá“ znamenajú kolesá, ktoré nie sú ovládané systémom riadenia vozidla a ktoré sa môžu natáčať v uhle maximálne 20° vplyvom trenia o zem.

11.

„Zdvíhateľná náprava“ znamená nápravu vymedzenú v bode 2.15 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/27/ES (4).

12.

„Nenaložené vozidlo“ znamená vozidlo v prevádzkovom stave uvedené v bode 2.6 prílohy I k smernici 2007/46/ES.

13.

„Behúň“ znamená časť pneumatiky vymedzenú v bode 2.8 prílohy II k smernici Rady 92/23/EHS (5).

14.

„Typ zariadenia zabraňujúceho rozstreku“ znamená zariadenia, ktoré sa nelíšia z hľadiska nasledujúcich hlavných charakteristík:

15.

„Ťahač návesu“ znamená ťažné vozidlo vymedzené v bode 2.1.1.2.2 prílohy I k smernici 97/27/ES.

16.

„Najvyššia technicky prípustná celková hmotnosť (M)“ znamená najvyššiu technicky prípustnú celkovú hmotnosť vymedzenú v bode 2.8 prílohy I k smernici 2007/46/ES.

17.

„Typ vozidla vzhľadom na zabránenie rozstrekovaniu“ znamená dokončené, nedokončené alebo dokončované vozidlá, ktoré sa nelíšia z hľadiska týchto aspektov:

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/29

(1)

Nariadením (ES) č. 458/2007 sa stanovil metodický rámec na zostavovanie porovnateľnej štatistiky v prospech Európskej únie a termíny na zasielanie a zverejňovanie štatistiky zostavenej v súlade s európskym systémom integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ďalej len „ESSPROS“).

(2)

Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 458/2007 by sa mali prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa formátov na zasielanie údajov, výsledkov, ktoré sa majú zasielať, a kritérií merania kvality pre modul o čistých dávkach sociálnej ochrany.

(3)

Aby bola populácia príjemcov rovnaká ako v prípade hrubých dávok sociálnej ochrany, o ktorých sa zbierajú údaje v základnom systéme ESSPROS, modul o čistých dávkach sociálnej ochrany by sa mal získať uplatňovaním „obmedzeného prístupu“.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre európsky štatistický systém,

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/33

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/35

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/37

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/39

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/41

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2) sa ustanovuje zoznam aktívnych látok, ktoré sa majú posúdiť na účely ich možného zaradenia do prílohy I, I A alebo I B k smernici 98/8/ES. Tento zoznam obsahuje aj bifentrín.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa bifentrín hodnotil v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES z hľadiska používania vo výrobkoch typu 8, ktorými sú prostriedky na ochranu dreva vymedzené v prílohe V k uvedenej smernici.

(3)

Francúzsko bolo určené ako spravodajský členský štát a v súlade s článkom 14 ods. 4 a ods. 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 dňa 3. januára 2008 predložilo Komisii správu zodpovedného orgánu spolu s odporúčaním.

(4)

Členské štáty a Komisia preskúmali správu zodpovedného orgánu. V súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa výsledky preskúmania začlenili do hodnotiacej správy 24. septembra 2010 v rámci Stáleho výboru pre biocídne výrobky.

(5)

Z hodnotení vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov, ktoré sa používajú ako prostriedky na ochranu dreva a obsahujú bifentrín, sa dá očakávať, že budú spĺňať požiadavky článku 5 smernice 98/8/ES. Je preto vhodné zaradiť bifentrín do prílohy I k uvedenej smernici.

(6)

Na úrovni Únie sa nehodnotili všetky možné použitia. Je preto vhodné, aby členské štáty posúdili tie použitia alebo scenáre vystavenia pôsobeniu danej látky, ako aj tie riziká pre zložky životného prostredia a populácie, ktoré sa pri hodnotení rizík na úrovni Únie nezohľadnili reprezentatívnym spôsobom, a aby pri udeľovaní povolení výrobkom v záujme zníženia zistených rizík na prijateľnú úroveň zaistili prijatie vhodných opatrení alebo zavedenie osobitných podmienok.

(7)

V prípade neprofesionálnych používateľov sa zistili neprijateľné riziká. Je preto vhodné požadovať, aby sa výrobky povolili len na priemyselné alebo profesionálne použitie, pokiaľ sa v žiadosti o povolenie výrobku nepreukáže, že riziko, ktoré daný výrobok predstavuje pre neprofesionálnych používateľov, sa môže znížiť na prijateľnú úroveň v súlade s článkom 5 smernice 98/8/ES a jej prílohy VI.

(8)

Vzhľadom na hypotézy formulované počas hodnotenia rizík, je vhodné požadovať, aby sa výrobky povolené na priemyselné alebo profesionálne použitie používali s vhodnými osobnými ochrannými prostriedkami, pokiaľ sa v žiadosti o povolenie výrobku nepreukáže, že riziko, ktoré daný výrobok predstavuje pre priemyselných alebo profesionálnych používateľov, sa môže znížiť na prijateľnú úroveň iným spôsobom.

(9)

Vzhľadom na zistené riziká, ktorým je vystavené pôdne a vodné prostredie, by sa na účely ich ochrany mali prijať vhodné opatrenia. Je preto vhodné požadovať, aby sa poskytli pokyny, v ktorých sa uvádza, že čerstvo ošetrené drevo sa po ošetrení má skladovať pod ochranným krytom a/alebo na nepriepustnom tvrdom povrchu, a že akékoľvek úniky pri nasadení výrobkov, ktoré sa používajú ako prostriedky na ochranu dreva a ktoré obsahujú bifentrín, sa majú zachytiť na účely opätovného použitia alebo likvidácie. Ďalej je vhodné požadovať, aby sa nepovolilo nasadzovanie výrobkov na miestne ošetrovanie dreva vo vonkajšom prostredí alebo na ošetrovanie dreva, ktoré bude buď neustále vystavené vplyvu poveternostných podmienok alebo chránené pred ich vplyvom, ale často vystavené navlhnutiu (trieda použitia 3 podľa OECD (3), pokiaľ sa nepredložia údaje, ktoré preukazujú, že výrobok splní požiadavky článku 5 smernice 98/8/ES a jej prílohy VI, pričom sa v prípade potreby uplatnia vhodné opatrenia na zmiernenie rizika.

(10)

Je dôležité uplatňovať ustanovenia tejto smernice súbežne vo všetkých členských štátoch, aby sa na trhu zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s biocídnymi výrobkami obsahujúcimi aktívnu látku bifentrín a aby sa vo všeobecnosti uľahčilo riadne fungovanie trhu s biocídnymi výrobkami.

(11)

Kým sa aktívna látka zaradí do prílohy I k smernici 98/8/ES, malo by uplynúť primerané obdobie, aby sa členské štáty a zainteresované strany stihli pripraviť na plnenie nových uložených požiadaviek a aby žiadatelia, ktorí predložili dokumentáciu, mali možnosť plne využiť desaťročné obdobie, počas ktorého sú informácie chránené a ktoré v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. c) bodom ii) smernice 98/8/ES začína plynúť od dátumu zaradenia do prílohy.

(12)

Po zaradení aktívnej látky do prílohy by členské štáty mali mať k dispozícii primerané obdobie na vykonanie článku 16 ods. 3 smernice 98/8/ES.

(13)

Smernica 98/8/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(14)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/45

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2) sa ustanovuje zoznam aktívnych látok, ktoré sa majú posúdiť na účely ich možného zaradenia do prílohy I, I A alebo I B k smernici 98/8/ES. Tento zoznam obsahuje aj (Z,E)-tetradeka-9,12-dienyl-acetát.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa (Z,E)-tetradeka-9,12-dienyl-acetát hodnotil v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES z hľadiska používania vo výrobkoch typu 19, ktorými sú repelenty a atraktanty vymedzené v prílohe V k uvedenej smernici.

(3)

Rakúsko bolo určené ako spravodajský členský štát a v súlade s článkom 14 ods. 4 a 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 dňa 23. februára 2009 predložilo Komisii správu zodpovedného orgánu spolu s odporúčaním.

(4)

Členské štáty a Komisia preskúmali správu zodpovedného orgánu. V súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa výsledky preskúmania začlenili do hodnotiacej správy 24. septembra 2010 v rámci Stáleho výboru pre biocídne výrobky.

(5)

Z hodnotení vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov, ktoré sa používajú ako atraktanty a obsahujú (Z,E)-tetradeka-9,12-dienyl-acetát, sa dá očakávať, že budú spĺňať požiadavky článku 5 smernice 98/8/ES. Je preto vhodné zaradiť (Z,E)-tetradeka-9,12-dienyl-acetát do prílohy I k uvedenej smernici.

(6)

Z hodnotení takisto vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov, ktoré sa používajú ako atraktanty a obsahujú (Z,E)-tetradeka-9,12-dienyl-acetát, sa dá očakávať, že budú predstavovať len malé riziko pre ľudí, zvieratá a životné prostredie a že budú spĺňať požiadavky článku 5 smernice 98/8/ES, najmä pokiaľ ide o použitie na účel, ktorý sa preskúmal a ktorý sa podrobne uvádza v hodnotiacej správe, t. j. použitie v interiérových pascách, ktoré obsahujú maximálne 2 mg aktívnej látky. Je preto vhodné zaradiť (Z,E)-tetradeka-9,12-dienyl-acetát do prílohy I A k smernici 98/8/ES.

(7)

Na úrovni Únie sa nehodnotili všetky možné použitia. Je preto vhodné, aby členské štáty pri udeľovaní povolení výrobkom posúdili tie použitia alebo scenáre vystavenia pôsobeniu danej látky, ako aj tie riziká pre zložky životného prostredia a populácie, ktoré sa pri hodnotení rizík na úrovni Únie nezohľadnili reprezentatívnym spôsobom, a aby v záujme zníženia zistených rizík na prijateľnú úroveň zaistili prijatie vhodných opatrení alebo zavedenie osobitných podmienok.

(8)

Vzhľadom na hypotézy formulované počas hodnotenia rizík, je vhodné požadovať, aby sa (Z,E)-tetradeka-9,12-dienyl-acetát nepoužíval na miestach, kde sa skladujú potraviny alebo krmivá, pokiaľ tieto potraviny alebo krmivá nie sú zabalené v uzavretých alebo znovu uzavretých baleniach. Na označeniach by sa preto malo uvádzať, že biocídne výrobky obsahujúce (Z,E)-tetradeka-9,12-dienyl-acetát sa nesmú používať na miestach, kde sa uchovávajú nezabalené potraviny alebo krmivá.

(9)

Je dôležité uplatňovať ustanovenia tejto smernice súbežne vo všetkých členských štátoch, aby sa na trhu zaistilo rovnaké zaobchádzanie s biocídnymi výrobkami obsahujúcimi aktívnu látku (Z,E)-tetradeka-9,12-dienyl-acetát a aby sa vo všeobecnosti uľahčilo riadne fungovanie trhu s biocídnymi výrobkami.

(10)

Kým sa aktívna látka zaradí do prílohy I k smernici 98/8/ES, malo by uplynúť primerané obdobie, aby sa členské štáty a zainteresované strany stihli pripraviť na plnenie nových uložených požiadaviek a aby žiadatelia, ktorí predložili dokumentáciu, mali možnosť plne využiť desaťročné obdobie, počas ktorého sú informácie chránené a ktoré v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. c) bodom ii) smernice 98/8/ES začína plynúť od dátumu zaradenia do prílohy.

(11)

Po zaradení aktívnej látky do prílohy by členské štáty mali mať k dispozícii primerané obdobie na vykonanie článku 16 ods. 3 smernice 98/8/ES.

(12)

Smernica 98/8/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/49

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2) sa ustanovuje zoznam aktívnych látok, ktoré sa majú posúdiť na účely ich možného zaradenia do prílohy I, I A alebo I B k smernici 98/8/ES. Tento zoznam obsahuje aj fenoxykarb.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa fenoxykarb hodnotil v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES z hľadiska používania vo výrobkoch typu 8, ktorými sú prostriedky na ochranu dreva vymedzené v prílohe V k uvedenej smernici.

(3)

Nemecko bolo určené ako spravodajský členský štát a v súlade s článkom 14 ods. 4 a ods. 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 dňa 12. septembra 2008 predložilo Komisii správu zodpovedného orgánu spolu s odporúčaním.

(4)

Členské štáty a Komisia preskúmali správu zodpovedného orgánu. V súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa výsledky preskúmania začlenili do hodnotiacej správy 24. septembra 2010 v rámci Stáleho výboru pre biocídne výrobky.

(5)

Z hodnotení vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov, ktoré sa používajú ako prostriedky na ochranu dreva a obsahujú fenoxykarb, sa dá očakávať, že budú spĺňať požiadavky článku 5 smernice 98/8/ES. Je preto vhodné zaradiť fenoxykarb do prílohy I k uvedenej smernici.

(6)

Na úrovni Únie sa nehodnotili všetky možné použitia. Je preto vhodné, aby členské štáty posúdili tie použitia alebo scenáre vystavenia pôsobeniu danej látky, ako aj tie riziká pre zložky životného prostredia a populácie, ktoré sa pri hodnotení rizík na úrovni Únie nezohľadnili reprezentatívnym spôsobom, a aby pri udeľovaní povolení výrobkom v záujme zníženia zistených rizík na prijateľnú úroveň zaistili prijatie vhodných opatrení alebo zavedenie osobitných podmienok.

(7)

Vzhľadom na hypotézy formulované počas hodnotenia rizík, je vhodné požadovať, aby sa čerstvo ošetrené drevo po ošetrení skladovalo pod ochranným krytom a/alebo na nepriepustnom tvrdom povrchu, a aby sa akékoľvek úniky pri nasadení výrobkov, ktoré sa používajú ako prostriedky na ochranu dreva a ktoré obsahujú fenoxykarb, zachytili na účely opätovného použitia alebo likvidácie.

(8)

Vzhľadom na zistené riziká, ktorým je vystavené vodné prostredie, by sa na účely jeho ochrany mali prijať vhodné opatrenia. Pri prevádzkovom používaní ošetreného dreva, ktoré nie je kryté a nie je v styku so zemou a ktoré je buď neustále vystavené vplyvu poveternostných podmienok alebo chránené pred ich vplyvom, ale často vystavené navlhnutiu (trieda použitia 3 podľa OECD (3)), sa v rámci osobitného scenára použitia v mostoch cez rybník zistili neprijateľné riziká. Je preto vhodné požadovať, aby sa nepovolilo nasadzovanie výrobkov na ošetrenie dreva určeného na použitie vo vonkajších stavbách v blízkosti vody alebo nad jej hladinou, pokiaľ sa nepredložia údaje, ktoré preukazujú, že výrobok spĺňa podmienky článku 5 smernice 98/8/ES a jej prílohy VI, pričom sa v prípade potreby uplatnia vhodné opatrenia na zmiernenie rizika.

(9)

Je dôležité uplatňovať ustanovenia tejto smernice súbežne vo všetkých členských štátoch, aby sa na trhu zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s biocídnymi výrobkami obsahujúcimi aktívnu látku fenoxykarb a aby sa vo všeobecnosti uľahčilo riadne fungovanie trhu s biocídnymi výrobkami.

(10)

Kým sa aktívna látka zaradí do prílohy I k smernici 98/8/ES, malo by uplynúť primerané obdobie, aby sa členské štáty a zainteresované strany stihli pripraviť na plnenie nových uložených požiadaviek, a aby žiadatelia, ktorí predložili dokumentáciu, mali možnosť plne využiť desaťročné obdobie, počas ktorého sú informácie chránené a ktoré v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. c) bodom ii) smernice 98/8/ES začína plynúť od dátumu zaradenia do prílohy.

(11)

Po zaradení aktívnej látky do prílohy by členské štáty mali mať k dispozícii primerané obdobie na vykonanie článku 16 ods. 3 smernice 98/8/ES.

(12)

Smernica 98/8/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/52

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (2) sa ustanovuje zoznam aktívnych látok, ktoré sa majú posúdiť na účely ich možného zaradenia do prílohy I, IA alebo IB k smernici 98/8/ES. Tento zoznam obsahuje aj kyselinu nonánovú.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa kyselina nonánová hodnotila v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES z hľadiska používania vo výrobkoch typu 19, ktorými sú repelenty a atraktanty vymedzené v prílohe V k uvedenej smernici.

(3)

Rakúsko bolo určené ako spravodajský členský štát a v súlade s článkom 14 ods. 4 a 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 predložilo Komisii 10. októbra 2008 správu zodpovedného orgánu spolu s odporúčaním.

(4)

Členské štáty a Komisia preskúmali správu zodpovedného orgánu. V súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa výsledky preskúmania začlenili do hodnotiacej správy 24. septembra 2010 v rámci Stáleho výboru pre biocídne výrobky.

(5)

Z hodnotení vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov, ktoré sa používajú ako repelenty a obsahujú kyselinu nonánovú, sa dá očakávať, že budú spĺňať požiadavky článku 5 smernice 98/8/ES. Je preto vhodné zaradiť kyselinu nonánovú do prílohy I k uvedenej smernici.

(6)

Na úrovni Únie sa nehodnotili všetky možné použitia. Je preto vhodné, aby členské štáty posúdili tie použitia alebo scenáre vystavenia pôsobeniu danej látky, ako aj tie riziká pre zložky životného prostredia a populácie, ktoré sa pri hodnotení rizika na úrovni Únie nezohľadnili reprezentatívnym spôsobom, a aby pri udeľovaní povolení výrobkom v záujme zníženia zistených rizík na prijateľnú úroveň zaistili prijatie vhodných opatrení alebo zavedenie osobitných podmienok.

(7)

Je dôležité uplatňovať ustanovenia tejto smernice súbežne vo všetkých členských štátoch, aby sa na trhu zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s biocídnymi výrobkami obsahujúcimi aktívnu látku kyselinu nonánovú a aby sa vo všeobecnosti uľahčilo riadne fungovanie trhu s biocídnymi výrobkami.

(8)

Kým sa aktívna látka zaradí do prílohy I k smernici 98/8/ES, malo by uplynúť primerané obdobie, aby sa členské štáty a zainteresované strany stihli pripraviť na plnenie nových uložených požiadaviek a aby žiadatelia, ktorí predložili dokumentáciu, mali možnosť plne využiť desaťročné obdobie, počas ktorého sú informácie chránené a ktoré v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. c) bodom ii) smernice 98/8/ES začína plynúť od dátumu zaradenia do prílohy.

(9)

Po zaradení aktívnej látky do prílohy by členské štáty mali mať k dispozícii primerané obdobie na vykonanie článku 16 ods. 3 smernice 98/8/ES.

(10)

Smernica 98/8/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(11)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/55

(1)

Na základe sťažnosti doručenej 14. novembra 2007 Komisia začala 13. januára 2009 konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa opatrení, v súvislosti s ktorými sa domnievala, že predstavujú štátnu pomoc v prospech Maďarskej ropnej a plynovej verejnej akciovej spoločnosti (Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt., ďalej len „MOL“).

(2)

Maďarsko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie o začatí konania 8. apríla 2009.

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie28. marca 2009 (3). Boli doručené pripomienky od dvoch zainteresovaných strán: od spoločnosti MOL a Maďarského banského združenia (Magyar Bányászati Szövetség), obidvoje 27. apríla 2009.

(4)

Komisia zaslala pripomienky Maďarsku listom z 2. júna 2009. Listom z 3. júla 2009 Maďarsko oznámilo, že nepredloží žiadne stanovisko k pripomienkam zainteresovaných strán.

(5)

Komisia požiadala maďarské orgány o ďalšie informácie 21. septembra 2009 a 12. januára 2010 a Maďarsko odpovedalo listami z 19. októbra 2009 a 9. februára 2010.

(6)

Spoločnosť MOL je integrovaná ropná a plynová spoločnosť so sídlom v Budapešti v Maďarsku. Hlavné činnosti spoločnosti MOL na maďarskom trhu zahŕňajú: prieskum a ťažbu ropy a zemného plynu, výrobu produktov z plynu, rafináciu, dopravu, skladovanie a distribúciu ropných produktov v rámci maloobchodu a veľkoobchodu; prepravu zemného plynu a výrobu a predaj olefínov a polyolefínov. Skupina MOL (do ktorej MOL patrí) okrem toho tiež zahŕňa niekoľko ďalších maďarských a zahraničných dcérskych spoločností (4).

(7)

V Maďarsku a na Slovensku má skupina MOL vedúce postavenie na trhu v každej zo svojich hlavných činností. V roku 2008 predstavoval čistý predaj spoločnosti MOL 6,8 miliardy EUR a v prípade skupiny MOL 13 miliárd EUR (5). V tom istom roku dosiahol prevádzkový zisk spoločnosti MOL približne 400 miliónov EUR a v prípade skupiny MOL 732 miliónov EUR.

(8)

Všeobecné pravidlá, ktorými sa upravujú banské činnosti v Maďarsku, sú ustanovené v banskom zákone z roku 1993 (ďalej len „banský zákon“ alebo „zákon“) (6), ktorým sa tiež upravujú banské činnosti (vyhľadávanie, prieskum a ťažba) zahŕňajúce uhľovodíky (to znamená ropu a zemný plyn).

(9)

V zákone sa rozlišujú banské činnosti vykonávané na základe dvoch rôznych právnych nástrojov: i) koncesie (7) a ii) povolenia (8).

(10)

Uzavreté oblasti sú podľa vymedzenia pojmov v banskom zákone (13) vyhradené pre ťažobné činnosti na základe koncesie. V dôsledku toho každá oblasť okrem uzavretej oblasti spĺňa podmienky pre otvorenú oblasť. Podľa vysvetlenia, ktoré poskytlo Maďarsko, bolo pôvodným zámerom klasifikovať všetky polia ako uzavreté oblasti určené na udelenie koncesie. Otvorené oblasti, o ktorých sa predpokladá, že sú menej bohaté na nerasty, by boli výnimkou. V takých prípadoch by sa tieto polia považovali za menej hodnotné a vo verejnej súťaži by sa neočakávali žiadne ponuky.

(11)

V banskom zákone sa tiež ustanovuje, že ťažba nerastných zdrojov podlieha poplatku za ťažbu, ktorý sa platí štátu, a jeho výška predstavuje percentuálny podiel z hodnoty vyťažených nerastov (14). Poplatok za ťažbu sa líši v závislosti od uplatniteľného režimu.

(12)

V § 26/A ods. 5 banského zákona sa ustanovuje, že ak ťažobná spoločnosť v rámci režimu vydávania povolení nezačne ťažbu do piatich rokov od dátumu vydania povolenia banským úradom, ťažobné právo sa zruší (18).

(13)

V tomto paragrafe sa tiež ustanovuje možnosť predĺženia tejto lehoty na základe dohody medzi príslušným ministrom a ťažobnou spoločnosťou (19). V tomto paragrafe sa stanovujú tri rôzne poplatky, ktoré sa majú platiť v prípade, že je povolené predĺženie ťažobného práva:

(14)

Dňa 19. septembra 2005 spoločnosť MOL požiadala o predĺženie ťažobného práva v prípade dvanástich zo svojich uhľovodíkových polí, ktoré predtým získala na základe povolenia, pričom na týchto poliach nezačala s ťažbou v stanovenej lehote. 22. decembra 2005 došlo k uzatvoreniu dohody o predĺžení ťažobného práva (ďalej len „dohoda o predĺžení“) medzi spoločnosťou MOL a ministrom na základe § 26/A ods. 5 banského zákona za týchto podmienok:

a)   Poplatok za predĺženie: Dvanásť povolení na ťažbu, ktoré boli predmetom žiadosti, sa predĺžilo o 5 rokov (teda spoločnosť MOL by mala ďalších 5 rokov na začatie ťažby na týchto poliach). Poplatok za predĺženie sa stanovil za každý z piatich rokov predĺženého obdobia na základe ťažobného poplatku vo výške 12 %, ktorý bol účinný v danom čase, a násobiteľa („c“), ktorý sa pohyboval v rozpätí od 1,020 do 1,050, výsledkom čoho boli poplatky za predĺženie uvedené v tabuľke 1 (21). Poplatok za predĺženie sa stanovil za päť rokov predĺženého obdobia. V prípade, že polia boli skutočne uvedené do prevádzky, stanovený poplatok sa musel uplatňovať na zostávajúcu časť pätnásťročného obdobia ako ťažobný poplatok za polia, na ktoré sa vzťahovalo predĺženie (22).

b)   Uplatňovanie zvýšeného poplatku na všetky ťažobné polia: Vzhľadom na to, že predĺženie ťažobného práva sa požadovalo v prípade viac ako 2 ťažobných polí, zvýšený poplatok (ktorý sa rovná poplatku za predĺženie uvedenému v tabuľke 1) sa musí uplatňovať počas nasledujúcich 15 rokov, to znamená do roku 2020, na všetky polia spoločnosti MOL, na ktoré sa vzťahuje povolenie a ktoré boli uvedené do prevádzky po 1. januári 1998. Pokiaľ ide o polia uvedené pred 1. januárom 1998, uplatňuje sa faktor „J“ vynásobený násobiteľom „c“ (23).

c)   Pevne stanovený poplatok za ťažbu: Zmluvné strany sa takisto výslovne dohodli, že stanovený poplatok za ťažbu zostáva v platnosti počas celého trvania zmluvy (teda do roku 2020) bez ohľadu na akékoľvek zmeny a doplnky banského zákona (24).

d)   Jednorazová platba: Vzhľadom na to, že predĺženie ťažobného práva sa požadovalo v prípade viac ako piatich polí, v dohode (25) sa tiež stanovila jednorazová platba vo výške 20 miliárd HUF (26).

e)   Doložka o vypovedaní dohody: V dohode sa ustanovuje, že dohoda sa nemôže jednostranne upravovať (možno tak urobiť iba so súhlasom obidvoch zmluvných strán). Dohodu môže vypovedať jedna zo zmluvných strán iba v prípade zmeny vlastníckych práv v spoločnosti MOL (najmenej 25 % akcií).

(15)

Rozhodnutím z 23. decembra 2005 banský úrad predĺžil ťažobné práva spoločnosti MOL v prípade požadovaných dvanástich polí a uplatňovanie zvýšeného poplatku rozšíril na všetky polia spoločnosti.

(16)

Novelou (27) banského zákona, ktorá nadobudla účinnosť 8. januára 2008 (28) (ďalej len „novela z roku 2008“), sa značne zvýšil poplatok za ťažbu pre určité kategórie uhľovodíkov. Táto novelizácia neovplyvnila poplatok za ťažbu iných druhov nerastov. V § 5 novelizovaného zákona sa stanovuje diferencovaný poplatok za ťažbu v závislosti od: i) dátumu uvedenia ťažobného poľa do prevádzky; ii) množstva vyťažených uhľovodíkov a iii) ceny ropy v danom čase.

Všetky tieto sadzby okrem toho podliehajú príplatku v závislosti od ceny ropy: + 3 % v prípade, že cena ropy presiahne 80 USD za 1 barel, alebo + 6 %, ak je vyššia ako 90 USD za 1 barel (ďalej len „prirážka Brent“). Zaviedli sa aj osobitné sadzby, ktoré sa napríklad uplatňujú na zložité ťažobné podmienky (12 %) a vysoký obsah inertného plynu (8 %).

(17)

Tieto poplatky za ťažbu boli v platnosti v období od 8. januára 2008 do 23. januára 2009 a od nadobudnutia účinnosti novelizácie banského zákona sa uplatňovali na všetky ťažobné spoločnosti, ktoré pracovali v ťažobných priestoroch na základe povolenia vrátane tých, ktoré získali povolenie do januára 2008. Dňa 23. januára 2009 (po rozhodnutí Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania) nadobudla účinnosť ďalšia novela banského zákona, ktorou sa znížil poplatok za ťažbu v prípade polí uvedených do prevádzky v období od 1. januára 1998 do 1. januára 2008 na pôvodných 12 % (pri zachovaní „prirážky Brent“) (29). Platný poplatok za ťažbu v prípade iných druhov polí zostal rovnaký ako v banskom zákone, ktorý sa uplatňoval v roku 2008.

(18)

V tabuľke 2 sa súhrnne uvádzajú platné poplatky za ťažbu v rámci režimu vydávania povolení podľa jednotlivých znení banského zákona.

Tabuľka 2

Zhrnutie platných poplatkov za ťažbu v rámci režimu vydávania povolení podľa banského zákona

(19)

Domnelým opatrením štátnej pomoci, ktoré je predmetom skúmania, je dohoda o predĺžení ťažobného práva medzi spoločnosťou MOL a maďarským štátom z 22. decembra 2005, ktorá spoločnosti poskytovala do určitej miery výnimku zo zvýšeného ťažobného poplatku za ťažbu uhľovodíkov stanoveného v následnej novelizácii maďarského banského zákona. Vychádzajúc zo znenia dohody a následnej novely, Komisia ich považovala za časti toho istého opatrenia (ďalej len „opatrenie“) a v rozhodnutí o začatí konania sa posudzoval ich spoločný vplyv.

(20)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k predbežnému záveru, že v dôsledku dohody o predĺžení bola spoločnosť MOL chránená pred budúcimi zmenami poplatku za ťažbu, najmä pred zmenami stanovenými v následnej novele banského zákona z roku 2008. So spoločnosťou sa teda zaobchádzalo priaznivejšie ako s jej konkurentmi, ktorí pôsobia v rámci súčasného režimu vydávania povolení, a keďže predtým neuzavreli podobnú dohodu o predĺžení ťažobného práva, musia platiť nové, zvýšené poplatky za ťažbu. Vo svojom predbežnom posúdení Komisia vyslovila názor, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a že nevidí žiadne dôvody, na základe ktorých by opatrenie mohlo byť zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže sa zdalo, že nie je možné uplatniť žiadnu výnimku.

(21)

Ďalšie podrobné údaje možno nájsť v rozhodnutí o začatí konania, ktoré sa má považovať za neoddeliteľnú časť tohto rozhodnutia.

(22)

K hlavným argumentom Maďarska, pokiaľ ide o kumulatívne kritériá, ktorými sa definuje štátna pomoc, patrí: i) chýbajúca selektívnosť a ii) absencia akýchkoľvek výhod pre údajného príjemcu.

(23)

Pokiaľ ide o selektívnosť, maďarské orgány v podstate tvrdia, že opatrenie nie je selektívne, pretože tým, že spoločnosť MOL uzavrela dohodu o predĺžení, podlieha inému režimu, ktorý sa odlišuje od režimu vydávania povolení.

(24)

Maďarsko v prvom rade potvrdzuje, že existuje rozdiel medzi režimom udeľovania koncesií a režimom vydávania povolení, a zdôrazňuje, že v prípade koncesie ťažobná spoločnosť môže vo svojej ponuke na účely získania koncesie ponúknuť vyšší poplatok, ako sa uvádza v oznámení o vyhlásení verejnej súťaže, zatiaľ čo v rámci režimu vydávania povolení je poplatok stanovený banským zákonom. Maďarsko ďalej tvrdí, že popri týchto dvoch režimoch vznikla potreba nového, „kvázikoncesionárskeho“ riešenia, v rámci ktorého sa poplatok za ťažbu stanovuje v individuálnej zmluve mimo systému udeľovania koncesií. Podľa názoru Maďarska možno dohodu o predĺžení podľa § 26/A ods. 5 banského zákona považovať za primeraný právny základ takého „kvázikoncesionárskeho“ riešenia, prostredníctvom ktorého sa ťažobné právo v skutočnosti vyčleňuje z režimu udeľovania povolení a kladie sa na zmluvný základ.

(25)

Maďarsko dodáva, že dohoda o predĺžení ťažobného práva priamo vyplýva z logiky banského zákona. Podľa Maďarska je stanovenie poplatku za ťažbu na obdobie platnosti dohody o predĺžení prirodzeným prvkom dohody uvedenej v § 26/A ods. 5 zákona a dohoda o predĺžení sa nemohla uzatvárať za odlišných podmienok. Všetky ostatné ťažobné spoločnosti by okrem toho mohli očakávať to isté, takže v súvislosti so spoločnosťou MOL sa nemôže hovoriť o prednostnom zaobchádzaní.

(26)

V § 20 ods. 11 banského zákona sa konkrétne ustanovuje, že poplatok za ťažbu je poplatok stanovený: i) v koncesnej dohode; ii) zákone alebo iii) dohode o predĺžení. Maďarské orgány preto tvrdia, že banský zákon výslovne umožňuje, aby poplatok na základe dohody o predĺžení zostal nezmenený, dokonca aj v prípade zmien v právnych predpisoch. Podľa názoru maďarských orgánov sa táto skutočnosť jednoznačne uvádza v banskom zákone, teda v § 26/A ods. 5, v ktorom sa ustanovuje, že zvýšený poplatok je najviac 1,2-násobkom pôvodného poplatku za ťažbu (30). Maďarsko preto tvrdí, že maďarský zákon vylučuje uplatňovanie akéhokoľvek vyššieho poplatku.

(27)

Pokiaľ ide o uvádzanú neexistenciu výhody, Maďarsko vysvetľuje, že nerastné zdroje sú vlastníctvom štátu a do súkromného vlastníctva prechádzajú prostredníctvom ťažby vykonávanej spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi ťažobného práva nadobudnutého za úplatu. Maďarsko uvádza rozsudok vo veci Ryanair ako analógiu a trvá na tom, že táto konkrétna činnosť štátu je porovnateľná s činnosťou trhového subjektu, dokonca aj v prípade, keď štát pôsobí v úlohe orgánu verejnej moci (31).

(28)

Maďarsko popiera, že poplatok za ťažbu je určitým druhom dane, a definuje ho ako cenu zaplatenú za ťažbu nerastov alebo ako podiel štátu. Maďarsko zdôrazňuje, že skutočnosť, že poplatok je stanovený zákonom, nie je rozhodujúcim dôvodom na prijatie záveru, že je určitým druhom dane.

(29)

Maďarsko okrem toho tiež vysvetľuje, že tri rôzne platobné povinnosti na základe dohody o predĺžení (t. j. poplatok za predĺženie, zvýšený poplatok za ťažbu rozšírenú na všetky polia a jednorazová platba), ktoré vyplývajú z príslušných ustanovení banského zákona, sa nemôžu považovať za kompenzáciu toho, že sa štát vzdá príjmu, na ktorý má v každom prípade nárok. Podľa Maďarska sa z hľadiska štátu tieto platby môžu považovať za dodatočný príjem, výmenou za ktorý sa štát vzdá svojho práva ponúknuť polia do verejnej súťaže v rámci režimu udeľovania koncesií, majúc na pamäti s tým spojené riziká a potenciálny príjem.

(30)

Maďarsko zdôrazňuje, že po novele banského zákona, ktorá je predmetom sporu, žiadny iný účastník trhu nemusel v skutočnosti zaplatiť vyšší poplatok za ťažbu ako MOL, pretože v príslušnom období neexistovali žiadni konkurenti patriaci do kategórií s vyššími poplatkami za ťažbu.

Tabuľka 2

Ročné poplatky spoločnosti MOL za ťažbu (skutočné a hypotetické)

(31)

Maďarsko okrem toho tvrdí, že v dôsledku dohody o predĺžení ťažobného práva spoločnosť MOL v priebehu rokov a so zreteľom na všetky prvky dohody, vrátane poplatku za predĺženie a jednorazovej platby, v skutočnosti zaplatila štátu v absolútnom vyjadrení viac, ako by bola zaplatila bez dohody o predĺžení, t. j. podľa banského zákona. Porovnanie skutočných platieb spoločnosti MOL s hypotetickými platbami sa uvádza v tabuľke 3. Údaje poskytli maďarské orgány.

(32)

Podľa názoru Maďarska majú ťažobné spoločnosti oprávnené očakávanie, pokiaľ ide o predvídateľnosť poplatku za ťažbu, ktorý by preto mal byť v priebehu času stabilný. To boli úvahy, z ktorých vychádzala novela banského zákona, pretože aj napriek tomu, že sa poplatok za ťažbu zmenil, v skutočnosti neexistovala žiadna ťažobná spoločnosť, ktorej poplatok za ťažbu sa zmenil práve v dôsledku novelizácie. Podľa Maďarska môžu novely banského zákona vyvolávať dojem, že štát by mohol zmeniť poplatok za ťažbu na poliach, na ktorých sa už ťaží. Novela z roku 2008 však bola výsledkom kompromisu dosiahnutého počas rokovaní, ktoré predchádzali prijatiu zákona. Preto sa implicitne uznalo, že existovalo oprávnené očakávanie. Ťažobná spoločnosť môže v dôsledku toho oprávnene očakávať, že štát jednostranne nezvýši žiadny z týchto poplatkov. Maďarsko konštatuje, že systém banského zákona a jeho osobitných ustanovení znamená, že poplatky za ťažbu sa počas celého trvania platnosti zmluvy nezmenia.

(33)

Maďarské orgány napokon vysvetľujú, že „doložka o vypovedaní“ vychádza z dôvodov národnej bezpečnosti.

(34)

Komisii boli doručené pripomienky týchto zainteresovaných strán: spoločnosti MOL, príjemcu údajného opatrenia pomoci a Maďarského banského združenia, ktorého je MOL členom. Obidve zainteresované strany vyslovili rovnaké názory ako Maďarsko a ich pripomienky sa vo veľkej miere prekrývali s pripomienkami Maďarska.

(35)

Spoločnosť MOL, údajný príjemca príslušného opatrenia, uvádza, že v protiklade s tvrdením Komisie v rozhodnutí o začatí konania nezískala žiadne prednostné zaobchádzanie na maďarskom trhu ťažby uhľovodíkov. Hlavný podiel poplatkov za ťažbu, ktoré spoločnosť MOL zaplatila maďarskému štátu, pochádza z ťažobných polí, na ktoré sa vzťahuje J % (teda polí uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998), čo v praxi znamená, že MOL platí 64 % – 75 %, zatiaľ čo jej konkurenti (ktorí začali s ťažbou v neskoršej etape a ťažia na malých poliach) podliehajú poplatku iba vo výške 12 %.

(36)

Okrem toho uzavretie dohody o predĺžení znamenalo, že spoločnosť MOL zaplatila štátu viac (so zreteľom na všetky časti v dohode o predĺžení ťažobného práva), ako by bola platila bez dohody, iba na základe pôvodného banského zákona.

(37)

Pokiaľ ide o argument Komisie, že dohodu o predĺžení nie je možné považovať za podobnú koncesii, pretože podliehala režimu vydávania povolení, spoločnosť MOL uvádza, že predĺženie ťažobného práva nie je právo, ktoré podlieha vydaniu povolenia na základe jednostranného rozhodnutia štátu, ale len na základe dohody s ťažobnou spoločnosťou. Pokiaľ bolo účelom právneho predpisu umožniť, aby o tejto záležitosti rozhodoval štát, príslušné ustanovenie sa malo navrhnúť inak. Znenie zákona vyvoláva dojem, že legislatívnym zámerom bolo upraviť dohodu o predĺžení analogickým spôsobom ako v prípade koncesií.

(38)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uvádza, že existuje rozpor medzi tvrdením maďarských orgánov, že novelizácia zákona bola potrebná na dosiahnutie vyšších príjmov, a skutočnosťou, že spoločnosť MOL bola v praxi oslobodená od zvýšených poplatkov.

(39)

Podľa názoru spoločnosti MOL toto tvrdenie nie je rozporné. Na jednej strane na základe dohody o predĺžení ťažobného práva spoločnosť zaplatila štátu viac, ako by bola platila podľa banského zákona. MOL takisto platí veľmi vysoké ťažobné poplatky na poliach, na ktoré sa vzťahuje „J“. Novelizácia zákona by okrem toho mohla mať vplyv na polia, na ktorých sa začne ťažiť v budúcnosti.

(40)

Spoločnosť MOL tvrdí, že zložky platby za predĺženie nie sú v žiadnom prípade pokutou, ako naznačuje Komisia. V banskom zákone sa tiež stanovujú sankcie/pokuty, ak sa pri vykonávaní banskej činnosti porušuje zákon. Poplatky podľa dohody o predĺžení sú výsledkom rokovacieho procesu medzi ťažobnou spoločnosťou a štátom. Uzatvorenie zmluvy nebolo povinné: ťažobná spoločnosť sa mohla takisto rozhodnúť, že neuzavrie žiadnu zmluvu, príde o svoje ťažobné právo a potom predloží ponuku v rámci verejného výberového konania, čím by nakoniec možno získala ťažobné právo lacnejšie.

(41)

Je zavádzajúce porovnávať spoločnosť MOL, ktorá uzavrela takúto dohodu o predĺžení s konkurentmi, ktorí pôsobia v rámci režimu vydávania povolení. Spoločnosť MOL okrem toho zdôrazňuje, že si splnila všetky svoje povinnosti a ustanovenia právnych predpisov.

(42)

Spoločnosť MOL takisto nesúhlasí s názorom Komisie, že násobiteľ „c“ je príliš nízky (pretože je nižší ako zákonom stanovený strop, ktorým je 1,2-násobok). Treba však takisto vziať do úvahy, že uplatňovanie zvýšeného poplatku za ťažbu sa týkalo takmer 150 polí, takže zvýšený poplatok priniesol podstatné zvýšenie príjmov z ťažby pre štát.

(43)

Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že so spoločnosťou MOL sa zaobchádza prednostne vzhľadom na to, že nepodlieha prirážke Brent, spoločnosť pripomína, že „J“ je takisto citlivý, pokiaľ ide o ceny.

(44)

Maďarské banské združenie (ďalej len „banské združenie“) zastupuje podniky, ktoré sa zapájajú do ťažobných činností alebo do činností spojených s ťažbou. Jeho hlavným cieľom je zlepšiť celkový operačný rámec na vykonávanie ťažobných činností v Maďarsku, monitorovať legislatívne postupy a konať v záujme svojich členov. V súčasnosti má 66 členov vrátane MOL. Predsedom správnej rady banského združenia jeden z riaditeľov spoločnosti MOL (36).

(45)

Podľa banského združenia ťažobné spoločnosti oprávnene predpokladajú, že ťažobný poplatok v prípade ťažobných polí, ktoré sú už v prevádzke, zostane nezmenený. Štát preto nemôže jednostranne zvýšiť poplatky „s retroaktívnym účinkom“ (teda v prípade polí, na ktorých sa už ťaží). Banské združenie vyjadrilo toto stanovisko v súvislosti s návrhom, ktorý predchádzal novelizácii banského zákona, a podľa banského združenia sa táto zásada vzala do úvahy, keď sa banský zákon novelizoval. Voči konečnému zneniu neboli vznesené námietky, pretože z hľadiska účinku nemalo za následok zvýšenie ťažobného poplatku v prípade prevádzok, kde sa už začalo ťažiť.

(46)

Pokiaľ ide o všeobecné charakteristiky a hospodárske podmienky trhu v oblasti ťažby, banské združenie vysvetľuje, že časové rozpätie ťažobných projektov je pomerne dlhé. Medzi začiatkom prieskumu a skutočnou ťažbou môže uplynúť 10 až 15 rokov. Ťažobnej spoločnosti vznikajú v priebehu tejto etapy len náklady; dovtedy, kým sa nezačne ťažba, príjem nevzniká. S ťažobnými projektmi je okrem toho spojené aj geologické riziko, keďže nie je isté, že prieskum bude úspešný. Z toho dôvodu sa projekty musia veľmi dôkladne plánovať. Ziskovosť projektu závisí od mnohých faktorov. Vzhľadom na mnohopočetné riziká sa v odvetví očakáva, že aspoň tie faktory, ktoré môže ovplyvniť štát, zostanú počas životnosti projektu stabilné, teda právny rámec alebo ťažobný poplatok. So zreteľom na osobitné charakteristiky odvetvia finančné štruktúry hrajú dôležitú úlohu v projektoch. Veritelia sústavne skúmajú projekty, a ak sa podmienky podstatne zmenia, môžu dokonca financovanie zastaviť.

(47)

Preto v krajinách, ktoré sú spojené s vysokým politickým rizikom, ťažobná spoločnosť a štát uzatvoria zmluvu podľa súkromného práva. V stabilných regiónoch, ako je napríklad západná Európa, nie sú takéto dohody potrebné, pretože je možné predpokladať, že štát nebude právny rámec každú chvíľu meniť. Pokiaľ ide o podiel štátu, ťažobná spoločnosť aj veritelia očakávajú stabilitu. Bez takejto stability by sa zvýšila rizikovosť projektu; krajina so stabilnou hospodárskou politikou si nemôže dovoliť časté zmeny politiky, pretože by to odradilo ťažobné podniky.

(48)

Banské združenie takisto poukazuje na to, že zásady právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv sú zakotvené v judikatúre európskych súdov a v maďarskej ústave. Maďarský zákonodarný zbor preto nie je oprávnený zvyšovať poplatky za ťažbu v prípade polí, na ktorých sa už ťaží, pretože právne predpisy musia byť predvídateľné. Banské združenie sa okrem toho domnieva, že „stabilita“ poplatku za ťažbu je nadobudnuté právo.

(49)

Ďalším argumentom, ktorý uvádza banské združenie, je zákaz diskriminácie. Predovšetkým nesmie dochádzať k diskriminácii medzi účastníkmi trhu pôsobiacimi na základe koncesií a účastníkmi trhu, ktorí pôsobia na základe systému vydávania povolení. Preto v prípade polí, na ktorých sa už ťaží, maďarský zákonodarný zbor nie je oprávnený zvyšovať poplatky za ťažbu „retroaktívne“. Európsky súdny dvor v početných rozhodnutiach objasnil, že právna istota je základným prvkom právnych predpisov EÚ. To znamená, že právne predpisy majú byť jednoznačné, presné a predvídateľné, zvlášť ak majú nepriaznivý vplyv na jednotlivcov alebo podniky (pozri citovanú judikatúru). Banské združenie ďalej dôvodí, že zásada právnej istoty a nadobudnuté práva sú takisto zakotvené v maďarskej ústave, a konštatuje, že na základe práva EÚ a ústavných zásad musia byť predvídateľné.

(50)

Banské združenie nakoniec dodáva, že zásada ochrany nadobudnutých práv sa odvodzuje od zásady právnej istoty. V priebehu vnútroštátnych a medzinárodných legislatívnych postupov, ktorými sa upravujú ťažobné práva, sa táto zásada ochrany nadobudnutých práv dodržiavala. Ďalšie členské štáty EÚ takisto majú stabilné právne predpisy v oblasti ťažby, ktoré sa nemenia často.

(51)

S cieľom zistiť, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc, Komisia musí posúdiť, či sporné opatrenie spĺňa podmienky článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tomto článku sa uvádza: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“ V súvislosti s týmto ustanovením Komisia ďalej v texte posúdi, či sporné opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

(52)

Po prvé treba pripomenúť, že opatrenie môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ bez ohľadu na to, akú má právnu formu. Dokonca aj keď sa dohoda o predĺžení uzatvorila v súlade s príslušnými ustanoveniami banského zákona a aj keď je vecou Maďarska, aby stanovilo poplatok za ťažbu podľa zákona, samo osebe to neznamená, že tieto činnosti alebo ich účinky sú zlučiteľné s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Skutočnosť, že opatrenie je zlučiteľné s vnútroštátnymi právnymi predpismi, nemá vplyv na jeho zlučiteľnosť s pravidlami štátnej pomoci ZFEÚ.

(53)

Okrem toho, ako sa už uviedlo v rozhodnutí o začatí konania, Komisia sa nedomnieva, že ktorýkoľvek z prvkov danej veci posudzovaný samostatne, teda príslušné ustanovenia zákona, dohoda o predĺžení a novela zákona, je v rozpore s pravidlami štátnej pomoci. Namiesto toho Komisia v tomto prípade považuje celú postupnosť krokov štátu za „opatrenie“ a posudzuje účinok dohody o predĺžení v kombinácii s následnými novelami banského zákona.

(54)

Pokiaľ ide o argumenty Maďarska, že poplatok za ťažbu nie je daň, ale podiel štátu, Komisia podotýka, že tento argument je z hľadiska posudzovania štátnej pomoci irelevantný. Pravidlá štátnej pomoci sú uplatniteľné na všetky druhy nákladov, ktoré musia znášať podniky a od ktorých sú prostredníctvom opatrenia štátnej pomoci oslobodené. V každom prípade je potrebné uviesť, že vydávanie administratívnych povolení na využívanie nerastných a uhľovodíkových zdrojov je typickou úlohou orgánu verejnej moci; platby za takéto povolenia sú porovnateľné s daňou alebo administratívnym poplatkom.

(55)

Komisia sa napokon v súvislosti s doložkou o vypovedaní domnieva, že nejde o otázku, ktorá súvisí s existenciou štátnej pomoci. Skutočnosť, že v dohode sa uvádza, že platnosť zmluvy sa končí, keď tretia strana nadobudne viac ako 25 % akcií spoločnosti MOL, je opatrením, ktoré sa netýka prostriedkov štátu.

(56)

Opatrenie musí byť špecifické alebo selektívne v tom, že uprednostňuje iba určité podniky alebo výrobu určitého tovaru, aby sa mohlo považovať za štátnu pomoc.

(57)

Podľa judikatúry Súdneho dvora (37), pokiaľ ide o posúdenie podmienky selektívnosti, ktorá je základným faktorom v pojme štátnej pomoci, v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa vyžaduje posúdenie toho, či v rámci daného právneho režimu môže štátne opatrenie „zvýhodniť určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“ v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii vzhľadom na cieľ sledovaný daným opatrením.

(58)

Súdny dvor takisto potvrdil pri mnohých príležitostiach, že v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa nerozlišuje medzi príčinami alebo cieľmi štátnej pomoci, ale štátna pomoc sa v ňom vymedzuje v súvislosti so svojimi účinkami (38).

(59)

Pojem štátnej pomoci sa však neuplatňuje na opatrenia štátu, ktoré rozlišujú medzi podnikmi, v ktorých toto rozlišovanie vyplýva z povahy alebo celkovej štruktúry systému, ktorého sú súčasťou.

(60)

Komisia nesúhlasí s argumentáciou maďarských orgánov a zainteresovaných strán, pokiaľ ide o chýbajúcu selektívnosť.

(61)

V snahe stanoviť, či je opatrenie selektívne, sa musí definovať uplatniteľný referenčný základ (39).

(62)

V uvedenom prípade sa Komisia domnieva, že uplatniteľný referenčný základ na účely posudzovania je režim vydávania povolení. Spoločnosť MOL sa nezúčastnila na súťažnom konaní pri predkladaní ponúk, pokiaľ ide o právo získať koncesiu v uzavretej oblasti. Namiesto toho získala ťažobné právo na svoje polia v rámci režimu vydávania povolení a v rámci tohto režimu súťaží s účastníkmi trhu. Dohoda o predĺžení tvorí súčasť režimu vydávania povolení. Samotná skutočnosť, že spoločnosť MOL nebola schopná začať s ťažbou v stanovenej lehote a musela požiadať o dohodu o predĺžení, nemôže mať za následok zmenu referenčného základu. Uznanie takého argumentu by viedlo k situácii, v ktorej by sa jednej spoločnosti poskytlo individuálne zaobchádzanie, tak ako v prípade udeľovania koncesií, avšak bez efektívnej verejnej súťaže.

(63)

Určenie, či sa na pole vzťahuje koncesia alebo povolenie, je v skutočnosti rozhodnutím podľa vlastného uváženia maďarských orgánov. Z tohto dôvodu, ak chcú maďarské orgány udeliť ťažobné práva na zmluvnom základe, môžu sa rozhodnúť pre transparentný postup udeľovania koncesií, ktorý zahŕňa proces verejnej súťaže. Komisia nemôže akceptovať, aby sa netransparentná, takzvaná kvázikoncesia, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje iba na jednu spoločnosť (MOL), mohla považovať za samostatný referenčný základ.

(64)

Maďarsko malo okrem toho široký priestor na vlastné uváženie, pokiaľ ide o predlžovanie povolení, ako aj o následnú novelizáciu príslušných ustanovení banského zákona (napriek tomu, že sa vedelo o priaznivých účinkoch, ktoré by to malo na MOL, táto spoločnosť je jediným účastníkom na trhu s uhľovodíkmi, ktorá uzavrela dohodu o predĺžení). Maďarsko mohlo kedykoľvek určiť poplatok za ťažbu podľa vlastného uváženia, teda mohlo sa rozhodnúť, že novelizáciu zákona vôbec neuskutoční. Z hľadiska jej účinkov sa touto následnosťou aktov jednoznačne uprednostnil jeden konkrétny podnik.

(65)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že referenčným základom je systém vydávania povolení.

(66)

V rámci režimu vydávania povolení je dohoda o predĺžení ťažobného práva jednoznačne selektívna. Skutočne, ako potvrdili samotné maďarské orgány, keď zmluvné strany rokujú o podmienkach dohody, majú určitý manévrovací priestor na stanovenie rôznych zložiek platieb, a čo je ešte dôležitejšie, môžu sa dokonca rozhodnúť, že dohodu vôbec neuzavrú. Maďarské orgány sa teda mohli rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či takúto dohodu so spoločnosťou MOL (alebo s akýmkoľvek iným účastníkom trhu) uzavrú (40).

(67)

Také zaobchádzanie nie je možné vysvetliť logikou a povahou systému. Na jednej strane poplatky za ťažbu sa ukladajú s cieľom zabezpečiť z vyťaženej hodnoty príjem pre štát. Na druhej strane zložky platby v rámci dohody o predĺžení sa platia výmenou za predĺženie ako poplatok navyše. V tomto prípade však uzavretie dohody o predĺžení a následné zvýšenie poplatkov pre MOL viedlo k paradoxnej situácii pre MOL v tom, že spoločnosť MOL, ktorá nezačala s ťažbou načas, využíva výhody nižších poplatkov za ťažbu do roku 2020 prakticky pre všetky svoje polia, na ktoré sa vzťahuje povolenie, zatiaľ čo jej konkurenti, ktorí rovnako podliehajú režimu vydávania povolení a ktorí začali s ťažbou načas, a preto neuzavreli dohodu o predĺžení, musia platiť vyššie poplatky stanovené zákonom.

(68)

Táto dohoda bola jedinou dohodou o predĺžení, ktorá bola uzavretá v prípade uhľovodíkov. Spoločnosť MOL uviedla, že v platnosti sú ďalšie dohody o predĺžení pre pevné nerasty. Komisia však pripomína, že sa to týka iných druhov nerastov, ktoré podľa banského zákona podliehajú odlišnému poplatku za ťažbu ako uhľovodíky. Takisto je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o pevné nerasty, novelizáciou banského zákona sa nezaviedla žiadna zmena poplatku za ťažbu (teda účastníci trhu, ktorí uzavreli takú dohodu, neboli ovplyvnení tou istou „postupnosťou opatrení“, preto im neplynula žiadna výhoda).

(69)

Na základe uvedených skutočností a napriek argumentom, ktoré predložilo Maďarsko, Komisia zastáva názor, že postupnosť opatrení, to znamená spôsob, akým je vypracované znenie § 26/A ods. 5 banského zákona, dohoda o predĺžení uzavretá na jeho základe a následná novela banského zákona, bola selektívna v prospech spoločnosti MOL.

(70)

Kombinovaný účinok postupnosti opatrení spočíva v tom, že spomedzi držiteľov ťažobných povolení udelených podľa § 5 banského zákona iba spoločnosť MOL podlieha osobitnému režimu, ktorý ju chráni pred akýmkoľvek zvýšením ťažobného poplatku, ktorý sa obvykle platí za ťažbu uhľovodíkov.

(71)

Na záver možno uviesť, že v dôsledku širokých diskrečných právomocí pri umožnení dohody o predĺžení a vzhľadom na skutočnosť, že výnimka je vlastne určená jednej individuálnej spoločnosti, bolo kritérium selektívnosti splnené.

(72)

Napriek tvrdeniam maďarských orgánov Komisia zastáva názor, že štát nevykonáva hospodársku činnosť tým, že vydáva povolenia na ťažobnú činnosť. Udeľovanie administratívnych koncesií alebo vydávanie ťažobných povolení je spojené s výkonom právomocí, ktoré sú skôr charakteristické pre orgán verejnej moci, pretože táto činnosť nemôže byť pôvodne vykonávaná súkromným subjektom (41). V Maďarsku, podobne ako v iných členských štátoch EÚ, nemôže byť žiadny súkromný subjekt pôvodným vlastníkom nerastných zdrojov. Právne systémy členských štátov vo všeobecnosti prisudzujú kontrolu nad nerastnými zdrojmi orgánom verejnej moci (42). Z toho dôvodu rozhodnutie, ktorým sa povoľuje spoločnosti, aby využívala nerastné zdroje v takej forme, akú si členský štát zvolí, a platila za to určité poplatky, je pre svoju povahu a pravidlá záležitosťou orgánov verejnej moci a možno ho kategorizovať ako výkon právomocí verejného orgánu. Intervencia Maďarska v súvislosti s tým, aby ťažobná činnosť podliehala administratívnemu dohľadu, slúži všeobecnému záujmu, a nie komerčným záujmom. Toto správanie sa preto musí považovať za určitú formu intervencie štátu zo strany orgánu verejnej moci, ktorá sa nepodobá správaniu súkromného investora v trhovom hospodárstve (43).

(73)

Aj keby sa v tomto prípade povolenie na ťažobné využívanie považovalo za hospodársku činnosť, ktorej prostredníctvom štát sleduje komerčné účely (ktorou však nie je), Komisia pripomína, že z finančného hľadiska neexistuje jednoznačné a priame spojenie medzi výškou poplatkov za ťažbu, ktoré Maďarsko stanovilo pre spoločnosť MOL, a hodnotou povolenia na ťažbu. Odôvodnenie Maďarska, najmä že konalo ako trhový subjekt, keď uzatvorilo dohodu o predĺžení, nie je podložené. Predovšetkým nič nesvedčí o tom, že verejná súťaž o získanie koncesie na dvanásť polí (ktorá by nebola predĺžená) by viedla k vyššej ponuke zo strany konkurenta. Maďarsko takisto nepreukázalo, že keď uzavrelo dohodu o predĺžení, z komerčného hľadiska vzalo do úvahy všetky príslušné faktory a riziká, to znamená všetky položky platby v dohode o predĺžení, možné vyššie poplatky stanovené zákonom do roku 2020, časové trvanie dohody a možných konkurentov.

(74)

Ďalším argumentom, ktorý uviedlo Maďarsko, je, že po diskutovanej novelizácii zákona žiadny iný účastník trhu nemusel v skutočnosti platiť vyšší poplatok ako MOL, pretože v príslušnom období vlastne neexistovali žiadni konkurenti, ktorí by patrili do kategórií s vyššími ťažobnými poplatkami.

Tabuľka 4

Zhrnutie uplatniteľných poplatkov za ťažbu pred novelizáciou banského zákona a po jeho novelizácii

(75)

Tento argument sa musí zamietnuť.

(76)

V tabuľke 4 sa súhrnne uvádza rozsah, do akého dohoda o predĺžení a následná novelizácia banského zákona viedli k nižším poplatkom pre spoločnosť MOL, ako sa stanovovalo v zákone.

(77)

Po prvé údaje, ktoré predložili maďarské orgány, svedčia o tom, že v skutočnosti existovali niektorí účastníci trhu, ktorí ťažili na poliach na základe režimu vydávania povolení a ktorí podliehali povinnosti platiť vyšší poplatok za ťažbu, ako platila spoločnosť MOL v období od 8. januára 2008 do 23. januára 2009 v dôsledku prvej novelizácie banského zákona a takisto od 23. januára 2009 až po súčasnosť v dôsledku druhej novelizácie banského zákona. Z podaní maďarských orgánov vyplýva, že v roku 2008 existovali ťažobné polia, ktoré na základe povolení prevádzkovali iné spoločnosti ako MOL, ktoré platili viac ako 12 % (v rozpätí od 14,24 % do 18 %) z dôvodu uplatňovania prirážky Brent (48).

(78)

Po druhé, hoci maďarské orgány tvrdia, že existujú len konkurenti, ktorí prevádzkujú alebo o ktorých sa predpokladá, že uvedú do prevádzky menšie polia (to znamená polia, na ktorých sa vyťaží najviac 500 m3 alebo 200 kt), Komisia pripomína, že dokonca aj keby takéto menšie polia podliehali zaradeniu do kategórie poplatkov vo výške 12 %, ešte stále budú musieť zaplatiť prirážku Brent, kedykoľvek bude uplatniteľná. Výsledkom by mohol byť poplatok za ťažbu až vo výške 18 %. Komisia opätovne pripomína, že účinok opatrení je taký, že spoločnosť MOL nepodlieha doložke Brent stanovenej v zákone pre všetky ostatné subjekty.

(79)

Po tretie, pokiaľ ide o súčasné všeobecné trhové prostredie v Maďarsku, existuje niekoľko ťažobných spoločností, ktoré sa zapájajú do činností v oblasti ťažby uhľovodíkov. Niekoľko spoločností okrem toho vykonáva prieskum a tie by mohli uviesť do prevádzky ťažobné polia a stať sa konkurentmi spoločnosti MOL. Akíkoľvek noví účastníci, ktorí vstúpia na trh v rámci režimu vydávania povolení, budú podliehať zákonnému poplatku za ťažbu a čeliť hospodárskej súťaži zo strany spoločnosti MOL, jedinej spoločnosti, ktorej ťažobné polia unikli poplatku uplatniteľnému na základe všeobecného režimu vydávania povolení a podliehajú nižším poplatkom.

(80)

Po štvrté Komisia pripomína, že je skutočnosťou, že spoločnosť MOL podlieha poplatku vo výške približne 12,24 % nielen v prípade 12 polí, na ktoré bolo udelené predĺženie, ale v prípade všetkých svojich ťažobných polí uvedených do prevádzky po 1. januári 1998, na ktorých sa v čase uzavretia dohody z roku 2005 ťažilo na základe povolenia, a poplatku J % v prípade všetkých polí uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998. Okrem toho poplatok spoločnosti MOL je stanovený v dohode o predĺžení vo výške 12,24 % až do roku 2020. Spoločnosť MOL má preto výhodu v prípade väčšiny svojich polí, na ktoré bolo vydané povolenie, a to na značne dlhý čas.

(81)

Po piate, pokiaľ by banský úrad hypoteticky nesúhlasil s predĺžením v prípade dvanástich polí, všetky ostatné polia spoločnosti MOL, na ktoré sa vzťahuje povolenie, by podliehali podstatne vyššiemu poplatku za ťažbu, čo by mohlo znamenať vyššie príjmy pre štát (49). Ako sa uvádza v odôvodnení 73, štát by okrem toho mohol uverejniť výberové konanie na získanie koncesie pre dvanásť polí, na ktoré nebolo vydané predĺženie, a potenciálne by tým mohol získať vyššiu ponuku od konkurenta.

(82)

Pokiaľ ide o tvrdenie Maďarska, že spoločnosť MOL zaplatila vyšší poplatok za ťažbu, a to 12,24 % v rokoch 2006 a 2007, Komisia pripomína, že to je irelevantné.

(83)

Bolo to predovšetkým v dôsledku skutočnosti, že spoločnosť MOL musela zaplatiť stanovené zvýšenie poplatku za ťažbu (z 12 % na 12,24 %) práve tak, ako by ho musela zaplatiť ktorákoľvek iná spoločnosť, ktorá si chce predĺžiť svoje ťažobné povolenie. V tejto súvislosti sa spoločnosti MOL dostalo štandardného zaobchádzania a nebola znevýhodnená. Ani výhoda pre MOL sa zatiaľ nerealizovala: k tomu nakoniec došlo v čase prvej novelizácie zákona, teda od 8. januára 2008.

(84)

V roku 2008 spoločnosť MOL okrem toho zaplatila o 28,4 miliardy HUF a v roku 2009 o 1,9 miliardy HUF menej v poplatkoch za ťažbu, ako by bola zaplatila podľa vtedy platného banského zákona.

(85)

Pokiaľ ide o ďalšie zložky platby podľa § 26/A ods. 5 banského zákona (poplatok za predĺženie ťažobného práva a jednorazová platba), tieto zložky boli zaplatené výmenou za predĺženie, a nie za právo mať nižšie poplatky ako poplatky, ktoré sa týkali jej konkurentov. Tieto zložky platby nie je možné považovať ani za „zálohovú platbu“ ťažobných poplatkov splatných v neskorších lehotách. Znenie § 26/A ods. 5 je v tejto súvislosti jasné. Predovšetkým sa v ňom uvádza, že „spoločnosť zaplatí poplatok, keď sa udelí predĺženie“. Ďalšie dva prvky sú spojené s počtom polí, na ktoré bolo udelené predĺženie. V § 26/A ods. 5 banského zákona je teda presne stanovené spojenie medzi predĺžením a platobnou povinnosťou.

(86)

Podľa judikatúry sa pomoc, ktorá sa poskytne spoločnosti, nemôže kompenzovať poplatkom uloženým tej istej spoločnosti, ktorý predstavuje osobitný a odlišný poplatok bez spojenia s opatrením predstavujúcim pomoc (50). V danom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 85 tohto rozhodnutia, ostatné zložky platby podľa § 26/A ods. 5 banského zákona predstavujú poplatok za predĺženie, ktorý možno považovať za osobitný a odlišný poplatok bez spojenia s následnou novelizáciou zákonných poplatkov v rámci režimu vydávania povolení.

(87)

Napokon Komisia podotýka, že uzatvorenie dohody o predĺžení a následné zvýšenie poplatkov pre MOL viedlo k paradoxnej situácii, že spoločnosť MOL, ktorá nezačala s ťažbou načas, bude platiť nižšie poplatky za ťažbu v prípade takmer všetkých svojich polí, na ktoré bolo vydané povolenie do roku 2020, zatiaľ čo jej konkurenti, ktorí neuzatvorili dohodu o predĺžení, pretože začali ťažiť načas a takisto podliehajú režimu vydávania povolení, musia platiť vyššie zákonom stanovené poplatky.

(88)

Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že opatrením sa spoločnosti MOL poskytla výhoda. Opatrenie chráni spoločnosť MOL pred nákladmi, ktoré by inak musela znášať. Kombinovaný účinok dohody o predĺžení a následná novelizácia banského zákona viedli k poskytnutiu výhody pre spoločnosť.

(89)

Opatrenie zahŕňa ušlé príjmy, na ktoré by mal štát nárok, a preto sa poskytuje zo štátnych prostriedkov.

(90)

MOL je integrovaná ropná a plynová spoločnosť a označuje sa ako podnik. Súťaží s inými podnikmi, ktoré nevyužívajú rovnakú výhodu. Opatrenie preto narušuje hospodársku súťaž. Spoločnosť MOL je okrem toho aktívna v sektore, v ktorom existuje obchod medzi členskými štátmi; kritérium ovplyvňovania obchodu v rámci Únie je teda takisto splnené.

(91)

Na základe už uvedených argumentov Komisia zastáva názor, že opatrenie spĺňa kritériá ustanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Za týchto okolností sa predmetné opatrenie musí považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(92)

V článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 ZFEÚ sa stanovujú výnimky zo všeobecného pravidla, že štátna pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, ako sa uvádza v článku 107 ods. 1.

(93)

Ďalej v texte Komisia posudzuje zlučiteľnosť opatrenia na základe týchto výnimiek. Bolo by potrebné uviesť, že Maďarsko nepredložilo žiadne argumenty, pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom.

(94)

Treba tiež okrem toho uviesť, že opatrenie vedie k zníženiu nákladov, ktoré by spoločnosť MOL bežne znášala, a z tohto dôvodu sa musí považovať za štátnu pomoc.

(95)

Výnimky uvedené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa v tomto prípade neuplatňujú, pretože toto opatrenie nemá sociálny charakter, nebolo poskytnuté jednotlivým spotrebiteľom, nie je určené na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a nebolo poskytnuté hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko postihnutých rozdelením tejto krajiny.

(96)

Ďalšie výnimky sú stanovené v článku 107 ods. 3 ZFEÚ.

(97)

V článku 107 ods. 3 písm. a) sa uvádza, že „pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou“ môže byť vyhlásená na zlučiteľnú s vnútorným trhom. Celé územie Maďarska sa v čase pristúpenia považovalo za takú oblasť a väčšina jeho regiónov je ešte stále oprávnená na poskytnutie takej pomoci (51).

(98)

Zlučiteľnosť štátnej pomoci podporovaným oblastiam upravujú usmernenia Komisie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (52) (ďalej len „usmernenia pre regionálnu pomoc“). Podľa usmernení pre národnú regionálnu pomoc možno štátnu pomoc v zásade povoliť iba v prípade investičných nákladov (53). Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti, príslušnú pomoc nie je možné považovať za investičnú pomoc. Pokiaľ ide o prevádzkovú pomoc, opatrenie neumožňuje rozvoj žiadnych činností alebo hospodárskych oblastí a nie je časovo obmedzené, degresívne ani úmerné tomu, čo je potrebné na nápravu osobitných hospodárskych znevýhodnení (54).

(99)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že pomoc nie je oprávnená na poskytnutie výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ.

(100)

V článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa uvádza, že „pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“ sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(101)

Komisia pripomína, že príslušná pomoc nie je určená na podporu uskutočnenia dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, a Komisia ani nenašla žiadne dôkazy, že je určená na nápravu vážnej poruchy fungovania v maďarskom hospodárstve.

(102)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že pomoc nie je oprávnená na poskytnutie výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(103)

V článku 107 ods. 3 písm. d) sa uvádza, že pomoc na podporu kultúry a zachovania dedičstva sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú so ZFEÚ v prípade, ak taká pomoc neovplyvní podmienky obchodu a hospodársku súťaž v EÚ v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom. Na tento prípad sa to zjavne nevzťahuje.

(104)

V článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sa stanovuje schválenie štátnej pomoci s cieľom umožniť rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisia vydala niekoľko usmernení a oznámení, v ktorých sa vysvetľuje, ako bude uplatňovať výnimku obsiahnutú v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(105)

Komisia však zastáva názor, že vzhľadom na povahu a špecifické črty danej pomoci nemožno na tento prípad uplatniť výnimky podľa týchto usmernení a oznámení. Maďarsko okrem toho netvrdilo, že by predmetná pomoc mohla byť zlučiteľná podľa týchto pravidiel.

(106)

Posudzovaná pomoc preto predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(107)

Hoci Komisia nespochybňuje argument, že predvídateľnosť je vo všeobecnosti motívom pre investície, treba pripomenúť, že vzhľadom na povinný charakter dohľadu nad štátnou pomocou zo strany Komisie podľa článku 108 ZFEÚ podniky, ktorým bola poskytnutá pomoc, zo zásady nemôžu oprávnene predpokladať, že pomoc je v súlade so zákonom, pokiaľ nebola poskytnutá v súlade s postupom poskytovania štátnej pomoci (55). V tejto súvislosti sa žiadny príjemca nemôže odvolávať na konanie v dobrej viere s cieľom obhájiť nadobudnuté práva a predísť vráteniu pomoci (56).

(108)

Pravda je, že Súdny dvor opakovane potvrdil, že právo spoliehať sa na zásadu ochrany oprávnených očakávaní sa vzťahuje na každú osobu v situácii, keď orgán Európskej únie spôsobil, že táto osoba má opodstatnené očakávania. Nikto však nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu boli poskytnuté zo strany správnych orgánov (57). V tomto prípade spoločnosť MOL nedostala žiadne uistenie zo strany orgánu EÚ, ktoré by mohlo preukázať opodstatnenosť oprávneného očakávania.

(109)

Takisto je pravda, že sa nedá vylúčiť možnosť príjemcu neoprávnene poskytnutej pomoci odvolať sa na mimoriadne okolnosti, na základe ktorých sa oprávnene domnieval, že pomoc je v súlade s právom, a z tohto dôvodu namietať proti jej vráteniu. V tomto prípade však neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti. Naopak, novelizácia banského zákona z roku 2008 je dôkazom toho, že ťažobné spoločnosti sa v zásade nemôžu spoliehať na to, že v zákone nebudú vôbec žiadne zmeny.

(110)

Komisia poukazuje na to, že poplatok za ťažbu v prípade polí, ktoré už sú v prevádzke, sa v nedávnej minulosti dvakrát zmenil, a to od 8. januára 2008 a od 23. januára 2009. Po prvé treba zdôrazniť, že novelizácia banského zákona z roku 2008 bola navrhnutá s cieľom jej uplatňovania na existujúce povolenia na ťažbu. Zreteľne to vyplýva zo skutočnosti, že znenie banského zákona z roku 2008 sa takisto týka podmienok vydávania povolení udelených pred rokom 2008. V prípade týchto povolení sa poplatky upravili od nadobudnutia účinnosti nového banského zákona. Svedčí to o tom, že držitelia povolení nemajú žiadne oprávnené očakávanie ani nadobudnuté právo, že výška uložených poplatkov sa počas celého trvania platnosti ich povolenia nezmení.

(111)

V rozpore s tým, čo uviedlo Maďarsko a ostatné zainteresované strany, judikatúra EÚ potvrdzuje, že jednotlivci sa nemôžu spoliehať na to, že v právnych predpisoch sa nikdy neuskutočnia žiadne zmeny (58). Podobne zmeny v právnych predpisoch nemožno vylúčiť ani prostredníctvom zásady právnej istoty.

(112)

Pokiaľ ide o argument o diskriminácii, ten sa musí takisto zamietnuť. Zvyšovanie poplatku nie je diskriminujúce, pokiaľ sa uplatňuje na každého, najmä keď neexistuje žiadna diferenciácia v rámci režimu, to znamená, že medzi podnikmi, ktoré ťažia na základe povolenia, sa nerobia žiadne rozdiely.

(113)

Podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora, keď sa zistí, že pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, Komisia je oprávnená rozhodnúť, že príslušný štát ju musí zrušiť alebo zmeniť (59). Súdny dvor takisto zhodne potvrdil, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, má obnoviť predtým existujúcu situáciu (60). V tejto súvislosti Súdny dvor stanovil, že cieľ sa dosiahne, keď príjemca splatí sumy, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom neoprávnene poskytnutej pomoci, takže stratí výhodu, ktorú mal nad svojimi konkurentmi na trhu, a situácia pred poskytnutím pomoci sa obnoví (61).

(114)

Na základe tejto judikatúry v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/99 (62) sa ustanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(115)

Preto vzhľadom na to, že dané opatrenie sa má považovať za neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc, pomoc sa musí vrátiť s cieľom obnoviť situáciu, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci. Suma pomoci na vrátenie sa preto vypočítava odo dňa, keď príjemca získal výhodu, to znamená, keď bola pomoc daná k dispozícii príjemcovi, a až do skutočného vrátenia pomoci sa má uhradiť úrok z vrátenej pomoci.

(116)

V takomto prípade sa má opatrenie posudzovať ako postupnosť krokov zo strany štátu. Prostredníctvom dohody o predĺžení bola spoločnosť MOL chránená pred budúcim zvyšovaním zákonom stanoveného poplatku za ťažbu. Výhoda pre spoločnosť MOL nadobudla konkrétnu podobu od nadobudnutia účinnosti prvej novely banského zákona, teda od 8. januára 2008. Od tohto dátumu bola spoločnosť MOL de facto oslobodená od bremena vyšších poplatkov a v dôsledku toho zvýhodnená pred svojimi konkurentmi.

(117)

Ako sa už vysvetlilo v odôvodneniach 61 – 65, uplatniteľný referenčný základ zahŕňa ostatných účastníkov trhu, ktorí pôsobia v rámci režimu vydávania povolení. Výhodu preto predstavuje rozdiel medzi skutočným poplatkom za ťažbu, ktorý spoločnosť MOL platila po novelizácii zákona za svoje ťažobné polia na základe povolenia, a poplatkami stanovenými v banskom zákone.

(118)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 85, Komisia sa domnieva, že ďalšie zložky platby v dohode (poplatok za predĺženie a jednorazová platba) sa platili výmenou za predĺženie, a nie za právo platiť nižšie poplatky, ako boli poplatky uplatniteľné na jej konkurentov. Znamená to, že tieto zložky sa nemajú brať do úvahy pri výpočte výhody.

Tabuľka 5

Suma skutočných a hypotetických poplatkov za ťažbu spoločnosti MOL za príslušné obdobie

(119)

Rozdiel, ako sa uvádza v tabuľke 5, preto predstavuje 28,4 miliardy HUF v roku 2008 a 1,9 miliardy HUF v roku 2009, teda spolu 30,3 miliardy HUF. Túto sumu spolu s úrokom z vrátenej pomoci by Maďarsko malo znovu získať od spoločnosti MOL. Vrátenie pomoci by sa malo uplatňovať aj na sumy za rok 2010, v prípade ktorých ešte nie sú k dispozícii žiadne údaje.

(120)

Rozdiel v hodnote ušlého poplatku za ťažbu v období medzi rokom 2008 až 2009 spôsobila skutočnosť, že v súvislosti s druhou novelou banského zákona, ktorá nadobudla účinnosť 23. januára 2009 (po rozhodnutí Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania), sa v prípade určitých polí, to znamená polí, ktoré boli uvedené do prevádzky v období medzi rokmi 1998 a 2008, aspoň čiastočne vrátila taká právna situácia, aká bola pred novelou v roku 2008.

(121)

Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že opatrenie v prospech spoločnosti MOL, t. j. kombinácia dohody o predĺžení a novelizácia banského zákona z roku 2008, predstavuje štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(122)

Vzhľadom na to, že opatrenie sa má považovať za neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc, pomoc sa musí vymáhať od spoločnosti MOL s cieľom obnoviť situáciu, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci.

(123)

Suma, ktorá sa má vrátiť, predstavuje 28 444,7 milióna HUF za rok 2008 a 1 942,1 milióna HUF za rok 2009. Pokiaľ ide o rok 2010 a so zreteľom na poplatky za ťažbu, ktoré už boli zaplatené, musí Maďarsko sumu určenú na vymáhanie vypočítať rovnakým spôsobom ako za roky 2008 a 2009, a to až do zrušenia opatrenia,

a)

celkovú sumu (istinu a úrok), ktorú má príjemca vrátiť, vrátane výpočtu výšky pomoci za rok 2010;

b)

podrobný opis opatrení, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

dokumenty, ktoré preukazujú, že príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátiť.

9.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/72

(1)

V súlade s článkom 75 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 90 ods. 1 vykonávacích predpisov predchádza viazaniu výdavkov z rozpočtu Európskej únie rozhodnutie o financovaní, v ktorom sa stanovia podstatné prvky opatrenia predpokladajúceho využitie výdavkov a prijatého inštitúciou alebo orgánmi, na ktoré inštitúcia delegovala právomoci.

(2)

Q-horúčka je vysokonákazlivé zoonotické ochorenie spôsobené patogénom Coxiella burnetii, ktorý sa bežne vyskytuje takmer vo všetkých krajinách sveta. Prenášačmi ochorenia môžu byť mnohé domáce a divé zvieratá, hlavnou zásobárňou sú však kozy a ovce.

(3)

V EÚ neexistujú žiadne harmonizované predpisy, pokiaľ ide o oznamovanie alebo kontrolu výskytu Q-horúčky u zvierat. Opatrenia na kontrolu ochorenia sa bežne vykonávajú na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni alebo dokonca na úrovni poľnohospodárskych podnikov.

(4)

Podľa stanoviska EFSA z 27. apríla 2010 (4) je celkový vplyv Q-horúčky na zdravie ľudí a domácich prežúvavcov v členských štátoch EÚ obmedzený. Za určitých epidemiologických okolností a pre konkrétne rizikové skupiny však vplyv na verejné zdravie, a tým aj vplyv na spoločnosť a/alebo hospodárstvo môže byť výrazný.

(5)

V rokoch 2008 a 2009 bol v Holandsku zaznamenaný významný nárast výskytu Q-horúčky u ľudí, pričom niekoľko ľudí zomrelo. Z epidemiologických vyšetrení vyplynula spojitosť s veľkými poľnohospodárskymi podnikmi na chov kôz na mlieko v danej oblasti, kde sa v poslednom desaťročí rýchlo rozvinul práve tento typ výroby mlieka. V uvedenom stanovisku EFSA sa však zdôrazňuje, že presné príčiny výskytu klinických problémov u populácie zvierat v roku 2005 a nárastu prípadov u ľudskej populácie v roku 2007 sú naďalej nejasné.

(6)

Dňa 24. marca 2010 holandské ministerstvo poľnohospodárstva, prírody a kvality potravín predložilo v rámci rozhodnutia 2009/470/ES žiadosť o spolufinancovanie technických a vedeckých štúdií o dynamike ochorenia a účinnosti možných kontrolných opatrení uplatniteľných na domáce prežúvavce, ako je napríklad vakcinácia kôz.

(7)

Štúdie, na ktoré Holandsko požiadalo o spolufinancovanie, sa budú okrem iného zaoberať týmito témami: i) charakterizovanie rôznych genotypov Coxiella burnetii, ktoré sa vyskytujú u rôznych živočíšnych druhov v Holandsku, a ich prípadných rozdielov vo virulencii; ii) patogenita Coxiella burnetii u gravidných a negravidných kôz; iii) prežívanie Coxiella burnetii v hnoji a iv) vhodné prostriedky dezinfekcie.

(8)

Podľa článku 22 rozhodnutia 2009/470/ES sa Únia sa môže zaviazať alebo pomáhať členským štátom alebo medzinárodným organizáciám pri záväzku prijímať technické a vedecké opatrenia potrebné na tvorbu veterinárnych právnych predpisov EÚ a na rozvoj veterinárneho vzdelávania a odbornej prípravy.

(9)

Mal by sa poskytnúť finančný príspevok na štúdie Q-horúčky v Holandsku, keďže ich výsledky môžu viesť k novým poznatkom, ktoré môžu prispieť k tvorbe veterinárnych predpisov v Únii v budúcnosti, najmä pokiaľ ide o možné prijatie harmonizovaných pravidiel monitorovania a podávania správ o tomto ochorení.

(10)

V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (5) sa veterinárne opatrenia majú financovať z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Na účely finančnej kontroly sa majú uplatňovať články 9, 36 a 37 uvedeného nariadenia.

(11)

Vyplatenie finančného príspevku musí byť podmienené uskutočnením plánovaných štúdií a poskytnutím Komisii všetkých potrebných informácií príslušnými orgánmi.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

výsledky štúdií musia byť sprístupnené Komisii a všetkým členským štátom a predložené Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat;

b)

Holandsko musí zaslať záverečnú technickú a finančnú správu Komisii najneskôr 31. marca 2012. K finančnej správe musia byť priložené doplňujúce dokumenty, ktoré sú preukázateľným dôkazom vzniknutých nákladov a získaných výsledkov.

—

rozpočtová položka č. 17 04 02 01: 500 000 EUR.