20.1.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 15/1

VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) č. 38/2011

z 18. januára 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1292/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4 a článok 11 ods. 3, 5 a 6,

so zreteľom na návrh predložený Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“) po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Predchádzajúce prešetrovania a existujúce antidumpingové opatrenia

(1)

V auguste 2001 Rada nariadením (ES) č. 1676/2001 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom okrem iného v Indii. Opatrenia boli vo forme antidumpingového cla ad valorem v rozsahu od 0 % do 62,6 % uloženého na dovoz od jednotlivo vymenovaných vyvážajúcich výrobcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 53,3 % na dovoz od všetkých ostatných spoločností.

(2)

V marci 2006 Rada nariadením (ES) č. 366/2006 (3) upravila opatrenia uložené nariadením (ES) č. 1676/2001. Uložené antidumpingové clo sa pohybovalo v rozmedzí od 0 % do 18 %, pričom sa zohľadnili zistenia preskúmania pred uplynutím platnosti konečných vyrovnávacích ciel [nariadenie Rady (ES) č. 367/2006 (4)].

(3)	V auguste 2006 po predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania indického výrobcu PET filmu, spoločnosti Garware Polyester Limited, Rada nariadením (ES) č. 1288/2006 (5) upravila konečné antidumpingové clo uložené uvedenej spoločnosti nariadením (ES) č. 1676/2001.

(4)

V septembri 2006 Rada na základe žiadosti nového vyvážajúceho výrobcu nariadením (ES) č. 1424/2006 (6) zmenila a doplnila nariadenie (ES) č. 1676/2001 v súvislosti s jedným indickým vývozcom. Zmeneným a doplneným nariadením sa pre príslušnú spoločnosť stanovilo dumpingové rozpätie na úrovni 15,5 % a sadzba antidumpingového cla vo výške 3,5 % so zreteľom na rozpätie jej vývozných subvencií, ktoré sa potvrdilo pri antisubvenčnom prešetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu nariadenia (ES) č. 367/2006. Keďže pre túto spoločnosť nebolo stanovené individuálne vyrovnávacie clo, použila sa sadzba cla stanovená pre všetky ostatné spoločnosti.

(5)

V novembri 2007 Rada uložila nariadením (ES) č. 1292/2007 (7) po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia konečné antidumpingové clo na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii. Tým istým nariadením sa ukončilo čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, rozsahom obmedzené na preskúmanie dumpingu v súvislosti s jedným indickým vyvážajúcim výrobcom.

(6)

V januári 2009 Rada nariadením (ES) č. 15/2009 (8) po čiastočnom predbežnom preskúmaní, ktoré začala Komisia z vlastnej iniciatívy a ktoré sa týkalo subvencovania piatich indických výrobcov PET filmu, upravila konečné antidumpingové clá uložené týmto spoločnostiam nariadením (ES) č. 1292/2007 a konečné vyrovnávacie clá uložené týmto spoločnostiam nariadením (ES) č. 367/2006.

(7)	Nariadením (ES) č. 1292/2007 sa takisto zachovalo rozšírenie opatrení na Brazíliu a Izrael, pričom určité spoločnosti boli od uplatňovania týchto opatrení oslobodené. Posledné zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1292/2007 v tejto súvislosti boli zavedené nariadením Rady (EÚ) č. 806/2010 (9).

(8)	Na spoločnosť Garware Polyester Limited, ktorá podala žiadosť o toto predbežné preskúmanie, sa vzťahuje konečné antidumpingové clo vo výške 14,7 %.

2. Existujúce vyrovnávacie opatrenia

(9)	Je potrebné poznamenať, že na základe nariadenia (ES) č. 15/2009 sa na spoločnosť Garware Polyester Limited vzťahuje vyrovnávacie clo vo výške 5,4 %.

3. Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie

(10)

V auguste 2009 Komisia dostala žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Žiadosť rozsahom obmedzenú na preskúmanie dumpingu podala spoločnosť Garware Polyester Limited, vyvážajúci výrobca z Indie (ďalej len „Garware“ alebo „žiadateľ“). Žiadateľ vo svojej žiadosti tvrdil, že okolnosti, na základe ktorých boli uložené opatrenia, sa zmenili a že tieto zmeny sú trvalého charakteru. Žiadateľ poskytol dôkazy prima facie, že zachovanie uloženého opatrenia na súčasnej úrovni už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu.

4. Začatie preskúmania

(11)

Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočného predbežného preskúmania, a prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (10)1. decembra 2009 informovala o začatí čiastočného predbežného preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia, rozsahom obmedzeného na preskúmanie dumpingu v súvislosti so žiadateľom.

(12)

V závislosti od zistení preskúmania by sa v rámci čiastočného predbežného revízneho prešetrovania mala zvážiť aj potreba upraviť sadzbu cla, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje na dovoz príslušného výrobku od vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, ktorí nie sú jednotlivo vymenovaní v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1292/2007, t. j. sadzbu antidumpingového cla, ktorá sa vzťahuje na „všetky ostatné spoločnosti“ v Indii.

5. Prešetrovanie

(13)	Prešetrovanie úrovne dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2008 do 30. septembra 2009 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(14)	Komisia oficiálne informovala žiadateľa, orgány vyvážajúcej krajiny a výrobné odvetvie Únie o začatí čiastočného predbežného revízneho prešetrovania. Zainteresované strany mali možnosť predložiť písomné stanoviská a byť vypočuté.

(15)	S cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie Komisia zaslala žiadateľovi dotazník, ktorý bol v lehote stanovenej na tento účel vyplnený a zaslaný späť.

(16)	Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu. V priestoroch žiadateľa sa uskutočnila tiež overovacia návšteva.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

(17)	Výrobkom, ktorého sa týka toto preskúmanie, je ten istý výrobok ako výrobok vymedzený v nariadení (ES) č. 1292/2007, ktorým sa ukladajú platné opatrenia, konkrétne polyetyléntereftalátový (PET) film s pôvodom v Indii, ktorý je v súčasnosti zaradený do kódov KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90 .

2. Podobný výrobok

(18)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach, aj týmto prešetrovaním sa preukázalo, že PET film vyrábaný v Indii a vyvážaný do Únie a PET film vyrábaný a predávaný na domácom indickom trhu, ako aj PET film vyrábaný a predávaný v EÚ výrobcami v Únii má tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti a tie isté základné použitia.

(19)	Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C. DUMPING

a) Normálna hodnota

(20)	V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol žiadateľov domáci predaj podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja tvoril najmenej 5 % celkového objemu zodpovedajúceho predaja na vývoz do Únie.

(21)	Komisia následne určila tie typy podobného výrobku predávané spoločnosťou na domácom trhu, ktoré boli totožné alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Únie.

(22)

Ďalej sa preskúmalo, či bol domáci predaj žiadateľa reprezentatívny pre každý typ výrobku, t. j. či domáci predaj každého typu výrobku predstavoval najmenej 5 % objemu predaja toho istého typu výrobku do Únie. V súvislosti s typmi výrobku predanými v reprezentatívnom množstve sa potom preskúmalo, či sa takýto predaj realizoval pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia.

(23)

Preskúmanie toho, či sa domáci predaj každého typu výrobku predaného na domácom trhu v reprezentatívnom množstve mohol považovať za predaj realizovaný pri bežnom obchodovaní, sa uskutočnilo stanovením podielu ziskového predaja príslušného typu výrobku nezávislým zákazníkom. Vo všetkých prípadoch, keď sa domáci predaj osobitného typu výrobku realizoval v dostatočnom množstve a pri bežnom obchodovaní, bola normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer celého domáceho predaja uvedeného typu počas ORP.

(24)

Pre zostávajúce typy výrobku, v ktorých prípade nebol domáci predaj reprezentatívny alebo ktoré sa nepredali pri bežnom obchodovaní, sa normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Normálna hodnota bola vytvorená tak, že sa do výrobných nákladov na vyvážané typy, upravených v prípade potreby, započítalo primerané percento za predajné, všeobecné a administratívne náklady a primerané ziskové rozpätie na základe skutočných údajov, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom zapojeným do prešetrovania v súlade s článkom 2 ods. 6 prvou vetou základného nariadenia.

b) Vývozná cena

(25)	Keďže sa celý predaj spolupracujúceho indického vyvážajúceho výrobcu na vývoz do Únie uskutočňoval priamo nezávislým zákazníkom, vývozná cena sa stanovila na základe cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo splatné za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

c) Porovnanie

(26)

Vážená priemerná normálna hodnota sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou na základe ceny zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely vo faktoroch, v ktorých prípade sa dokázalo, že majú vplyv na ceny a na porovnateľnosť cien. Na tieto účely sa v náležitých a odôvodnených prípadoch formou úprav zohľadnili rozdiely, ktoré sa týkali nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu a naloženie a vedľajších nákladov, nákladov na provízie, finančných nákladov a nákladov na balenie zaplatených žiadateľom.

d) Dumpingové rozpätie

(27)	Ako je stanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota podľa typu sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku. Týmto porovnaním sa nepreukázala existencia dumpingu.

D. TRVALÝ CHARAKTER ZMENENÝCH OKOLNOSTÍ

(28)	V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa preskúmalo aj to, či by sa zmeny okolností mohli odôvodnene považovať za zmeny trvalého charakteru.

(29)

V tejto súvislosti sa prešetrovaním ukázalo, že po predchádzajúcom prešetrovaní, t. j. po preskúmaní pred uplynutím platnosti uvedenom v odôvodnení 5, uskutočnila spoločnosť Garware významné zmeny vo svojom výrobnom procese a technológii. Pokiaľ ide o hlavnú surovinu, spoločnosť prešla z dimetyltereftalátu (DMT) na rafinovanú kyselinu tereftalovú (PTA). Počas obdobia prešetrovania uvedeného preskúmania pred uplynutím platnosti bola spoločnosť Garware jediným indickým vyvážajúcim výrobcom, ktorý ešte používal starú technológiu na báze DMT. Táto zmena v technológii, ako aj investície do nového závodu na výrobu štiepok viedli počas obdobia medzi predchádzajúcim preskúmaním pred uplynutím platnosti a súčasným preskúmaním k výraznému zníženiu nákladov na výrobu. Toto zníženie nákladov malo priamy vplyv na dumpingové rozpätie. Túto zmenu okolností preto možno považovať za zmenu trvalého charakteru.

(30)	Je tiež potrebné poznamenať, že indikatívne dumpingové rozpätie vypočítané pre predaj žiadateľa na vývoz do tretích krajín v ORP bolo záporné. Z hľadiska objemu bol tento predaj niekoľkokrát vyšší ako predaj na vývoz do Únie.

(31)

Preto sa usúdilo, že okolnosti, ktoré viedli k začatiu tohto predbežného preskúmania, sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezmenia spôsobom, ktorý by mal vplyv na zistenia v rámci predbežného preskúmania. Preto sa dospelo k záveru, že zmeny okolností majú trvalý charakter a že uplatňovanie opatrenia na jeho súčasnej úrovni už nie je odôvodnené.

E. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(32)	Na základe výsledkov tohto revízneho prešetrovania sa považuje za vhodné upraviť antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz príslušného výrobku od spoločnosti Garware na úroveň 0 %.

(33)

V súlade s článkom 14 ods. 1 základného nariadenia a článkom 24 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 (11) žiadny výrobok nepodlieha antidumpingovým ani vyrovnávacím clám na účely vyriešenia jednej a tej istej situácie vyplývajúcej z dumpingu alebo vývozného subvencovania. Ako je uvedené v odôvodnení 9, na žiadateľa sa vzťahuje vyrovnávacie clo. Keďže antidumpingové clo stanovené pre žiadateľa v súvislosti s príslušným výrobkom je 0 %, táto situácia v tomto prípade nenastáva.

(34)	Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo navrhnúť úpravu sadzby cla uplatniteľnej na žiadateľa, a zainteresované strany dostali príležitosť predložiť pripomienky. Neboli predložené žiadne pripomienky,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zápis v tabuľke v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1292/2007 týkajúci sa spoločnosti Garware Polyester Limited sa nahrádza takto:

„Garware Polyester Limited, Garware House, 50-A, Swami Nityanand Marg, Vile Parle (East), Mumbai 400 057, India

0,0

A028 “

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. januára 2011

Za Radu

predseda

G. MATOLCSY

(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2) Ú. v. ES L 227, 23.8.2001, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 68, 8.3.2006, s. 6.

(4) Ú. v. EÚ L 68, 8.3.2006, s. 15.

(5) Ú. v. EÚ L 236, 31.8.2006, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 270, 29.9.2006, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2009, s. 1.

(9) Ú. v. EÚ L 242, 15.9.2010, s. 6.

(10) Ú. v. EÚ C 291, 1.12.2009, s. 28.

(11) Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

20.1.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 15/12

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 19. januára 2011

o rovnocennosti systémov verejného dohľadu, systémov zabezpečovania kvality a systémov prešetrovania a sankcií určitých tretích krajín, ktoré sa vzťahujú na audítorov a audítorské subjekty, a o prechodnom období pre audítorské činnosti audítorov a audítorských subjektov určitých tretích krajín v Európskej únii

[oznámené pod číslom K(2011) 117]

(Text s významom pre EHP)

(2011/30/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (1), a najmä na jej článok 46 ods. 2,

keďže:

(1)

Podľa článku 45 ods. 1 smernice 2006/43/ES sú príslušné orgány členských štátov povinné zaregistrovať každého audítora a každý audítorský subjekt, ktorý predkladá audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok určitých spoločností registrovaných mimo Spoločenstva, ktorých prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v rámci Spoločenstva. V článku 45 ods. 3 smernice 2006/43/ES sa vyžaduje, aby členské štáty začlenili takýchto audítorov a audítorské subjekty do svojich systémov verejného dohľadu, systémov zabezpečovania kvality a systémov prešetrovania a sankcií.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2008/627/ES z 29. júla 2008 týkajúcom sa prechodného obdobia pre audítorské činnosti audítorov a audítorských subjektov z určitých tretích krajín (2) sa povoľuje, aby audítori a audítorské subjekty z tretích krajín uvedených v prílohe k uvedenému rozhodnutiu pokračovali vo svojich činnostiach v Európskej únii súvisiacich s audítorskými správami týkajúcimi sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok za finančné roky začínajúce sa v období od 29. júna 2008 do 1. júla 2010.

(3)

Komisia vykonala posúdenia systémov verejného dohľadu, systémov zabezpečovania kvality a systémov prešetrovania a sankcií vzťahujúcich sa na audítorov a audítorské subjekty z tretích krajín a území uvedených v prílohe k rozhodnutiu 2008/627/ES. Posúdenia boli vykonané s pomocou Európskej skupiny orgánov pre dohľad nad audítormi. Zásady, ktorými sa riadia systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty z týchto tretích krajín a území boli posúdené na základe kritérií stanovených v článkoch 29, 30 a 32 smernice 2006/43/ES, ktorými sa riadia systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské spoločnosti členských štátov. Konečným cieľom spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami, pokiaľ ide o ich systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty, by malo byť dosiahnutie vzájomnej dôvery v systémy dohľadu druhej strany na základe rovnocennosti systémov.

(4)

Po vykonaní týchto posúdení sa zdá, že Austrália, Čína, Chorvátsko, Japonsko, Južná Afrika, Južná Kórea, Kanada, Singapur a Švajčiarsko majú zavedené systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty, ktoré fungujú za podobných pravidiel, ako sú pravidlá stanovené v článkoch 29, 30 a 32 smernice 2006/43/ES. Z uvedeného dôvodu je vhodné, aby sa systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty týchto tretích krajín považovali za rovnocenné so systémami verejného dohľadu, systémami zabezpečovania kvality a systémami prešetrovania a sankcií vzťahujúcimi sa na audítorov a audítorské spoločnosti členských štátov.

(5)

Pokiaľ ide o Južnú Afriku, v zmysle jej právnych predpisov sa vyžaduje predchádzajúci súhlas audítora alebo audítorského subjektu na to, aby príslušné orgány Južnej Afriky mohli odovzdať informácie príslušným orgánom členských štátov. Táto požiadavka na prechádzajúci súhlas môže predstavovať problém z hľadiska účinného vykonávania článku 46 ods. 1 smernice 2006/43/ES. Príslušné orgány členských štátov by preto až dovtedy, kým sa nevykonajú nevyhnutné zmeny v právnych predpisoch Južnej Afriky, mali pri registrácii audítorov a audítorských subjektov, ktoré predkladajú audítorské správy spoločností registrovaných v Južnej Afrike, požadovať, aby sa vzdali svojho práva na predchádzajúci súhlas.

(6)

Spojené štáty americké majú zavedené systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty, ktoré fungujú za podobných pravidiel, ako sú pravidlá stanovené v článkoch 29, 30 a 32 smernice 2006/43/ES. Príslušné orgány Spojených štátov amerických si však nemyslia, že konečným cieľom spolupráce s členskými štátmi je dospieť k vzájomnej dôvere s príslušnými orgánmi pre systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské spoločnosti členských štátov. Kým sa nedosiahne vzájomná dôvera, členské štáty nemôžu plne a trvalo uplatňovať ustanovenia článku 46 ods. 1 na audítorov a audítorské subjekty, ktoré predkladajú audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v Spojených štátoch amerických. Systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa audítorov a audítorské subjekty Spojených štátov amerických by sa preto mali preskúmať s cieľom posúdiť pokrok dosiahnutý z hľadiska vzájomnej dôvery. Z uvedených dôvodov by sa toto rozhodnutie malo časovo obmedziť a 31. júla 2013 by sa malo prestať uplatňovať na systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty Spojených štátoch amerických.

(7)

Pokiaľ Komisia prijala rozhodnutie, ktorým na účely článku 46 ods. 1 smernice 2006/43/ES uznala rovnocennosť systémov verejného dohľadu, systémov zabezpečovania kvality a systémov prešetrovania a sankcií vzťahujúcich sa na audítorov a audítorské subjekty tretej krajiny alebo územia, členské štáty môžu na základe reciprocity upustiť od uplatňovania požiadaviek článku 45 ods. 1 a 3 alebo môžu tieto požiadavky upraviť vo vzťahu k audítorom a audítorským subjektom tejto tretej krajiny alebo tohto územia. Podmienky, za ktorých môže dôjsť k upusteniu od uplatňovania požiadaviek článku 45 ods. 1 a 3 alebo k ich úprave, sa musia stanoviť v rámci opatrení na spoluprácu v zmysle článku 46 ods. 3 smernice 2006/43/ES medzi členským štátom a príslušnou treťou krajinou alebo územím a musia sa oznámiť Komisii.

(8)

Abú Zabí, Brazília, Dubajské medzinárodné finančné centrum, Guernsey, Hongkong, India, Indonézia, Jersey, Malajzia, Maurícius, Ostrov Man, Rusko, Taiwan, Thajsko a Turecko zaviedli alebo práve zavádzajú systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty. Informácie o fungovaní týchto systémov a o pravidlách, ktorými sa tieto systémy riadia, však nie sú dostatočné. S cieľom vykonať ďalšie posúdenia na účely prijatia konečného rozhodnutia o rovnocennosti týchto systémov je potrebné získať dodatočné informácie z týchto tretích krajín a území. Z uvedeného dôvodu je vhodné predĺžiť prechodné obdobie, ktoré bolo udelené rozhodnutím 2008/627/ES pre audítorov a audítorské subjekty, ktoré predkladajú audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v týchto tretích krajinách a územiach.

(9)

Hoci Egypt nebol začlenený do rozhodnutia 2008/627/ES, odvtedy už zaviedol systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty. S cieľom vykonať ďalšie posúdenia na účely prijatia konečného rozhodnutia o rovnocennosti v súvislosti s Egyptom je potrebné získať dodatočné informácie z tejto tretej krajiny. Z uvedeného dôvodu je vhodné, aby sa do prechodného obdobia začlenili audítori a audítorské subjekty, ktoré predkladajú audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v Egypte.

(10)

Bermudy, Izrael, Kajmanie ostrovy a Nový Zéland ešte nemajú zavedené systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty. Tieto tretie krajiny a územia sa však jasne verejne zaviazali voči Komisii, že prijmú konkrétny akčný plán na zavedenie systémov verejného dohľadu, systémov zabezpečovania kvality a systémov prešetrovania a sankcií vzťahujúcich sa na audítorov a audítorské subjekty podľa pravidiel, ktoré budú rovnocenné s pravidlami stanovenými v článkoch 29, 30 a 32 smernice 2006/43/ES. Z uvedeného dôvodu je vhodné predĺžiť prechodné obdobie, ktoré bolo udelené rozhodnutím 2008/627/ES pre audítorov a audítorské subjekty, ktoré predkladajú audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v týchto tretích krajinách a územiach. Komisia by však napriek tomu mala preskúmať pokrok, ktorý dosiahli tieto krajiny a územia v roku 2011 pri prijímaní právnych predpisov zavádzajúcich systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty, a mala by posúdiť, či je potrebné skrátiť prechodné obdobie v súvislosti s týmito tretími krajinami a územiami.

(11)

Audítori a audítorské subjekty, ktoré predkladajú audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v Argentíne, na Bahamách, v Čile, Kazachstane, Maroku, Mexiku, Pakistane a na Ukrajine, využívali prechodné obdobie udelené rozhodnutím 2008/627/ES. Odvtedy neposkytli informácie týkajúce sa ich audítorských regulačných systémov a systémov dohľadu. Za týchto okolností možno skonštatovať, že tieto tretie krajiny nie sú ochotné vyvíjať ďalšiu snahu na dosiahnutie toho, aby Komisia uznala ich audítorské regulačné systémy za rovnocenné so systémami verejného dohľadu, systémami zabezpečovania kvality a systémami prešetrovania a sankcií vzťahujúcimi sa na audítorov a audítorské subjekty v členských štátoch. Prechodné obdobie, ktoré im bolo udelené rozhodnutím 2008/627/ES, by sa preto nemalo predĺžiť v súvislosti s audítormi a audítorskými subjektmi, ktoré predkladajú audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v týchto tretích krajinách.

(12)

V záujme ochrany investorov by audítori a audítorské subjekty, ktoré predkladajú audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v tretích krajinách uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu, mali mať možnosť pokračovať počas prechodného obdobia vo svojich audítorských činnostiach v Európskej únii bez toho, aby boli registrované podľa článku 45 smernice 2006/43/ES, iba vtedy, ak poskytnú požadované informácie. Ak tieto informácie poskytnú, títo audítori a tieto audítorské subjekty by mali mať možnosť pokračovať vo svojich činnostiach, pokiaľ ide o audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok za finančné roky začínajúce sa v období od 2. júla 2010 do 31. júla 2012. Toto rozhodnutie by nemalo mať vplyv na práva členských štátov uplatniť svoje systémy prešetrovania a sankcií na takýchto audítorov a audítorské subjekty.

(13)

Pokiaľ je spoločnosť zaregistrovaná v jednej z tretích krajín alebo území uvedených v článku 1 tohto rozhodnutia a jej prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, ale nie sú prijaté na obchodovanie v tretej krajine alebo na území, kde je zaregistrovaná, členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky audítorské zákazky súvisiace s finančnými výkazmi takejto spoločnosti podliehali opatreniam na spoluprácu uzavretým s príslušnou treťou krajinou alebo územím, aby sa dalo určiť, ktoré systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií sa budú uplatňovať na audítorov takýchto spoločností. V prípade, že takéto audítorské zákazky vykonáva audítor alebo audítorský subjekt iného členského štátu, členské štáty by mali spolupracovať, aby zabezpečili, že sa audítorská zákazka začlení do pôsobnosti jedného z ich systémov verejného dohľadu, systémov zabezpečovania kvality a systémov prešetrovania a sankcií.

(14)

Pokiaľ je spoločnosť zaregistrovaná v jednej z tretích krajín alebo území uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu a jej prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu, ale nie sú prijaté na obchodovanie v tretej krajine alebo na území, kde je zaregistrovaná, členské štáty by mali spolupracovať s príslušnou treťou krajinou alebo územím, aby zabezpečili, že všetky audítorské zákazky súvisiace s finančnými výkazmi takejto spoločnosti budú podliehať systémom verejného dohľadu, systémom zabezpečovania kvality a systémom prešetrovania a sankcií. V prípade, že takéto audítorské zákazky vykonáva audítor alebo audítorský subjekt iného členského štátu, členské štáty by mali spolupracovať, aby zabezpečili, že sa audítorská zákazka začlení do pôsobnosti jedného z ich systémov verejného dohľadu, systémov zabezpečovania kvality a systémov prešetrovania a sankcií.

(15)

Počas prechodného obdobia by členské štáty nemali na vnútroštátnej úrovni prijímať rozhodnutia o rovnocennosti. Skutočnosť, že audítori a audítorské subjekty, ktoré predkladajú audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v tretích krajinách a územiach uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu, môžu na základe tohto rozhodnutia naďalej vykonávať svoju audítorskú činnosť v súvislosti so spoločnosťami uvedenými v článku 45 smernice 2006/43/ES, by nemala brániť členským štátom v tom, aby zaviedli opatrenia na spoluprácu pri jednotlivých previerkach zabezpečovania kvality medzi príslušnými orgánmi členského štátu a príslušnými orgánmi tretej krajiny alebo územia.

(16)

Komisia by mala monitorovať fungovanie prechodných opatrení a preskúmať pokrok dosiahnutý tretími krajinami a územiami, ktorým bolo udelené alebo predĺžené prechodné obdobie. Na konci prechodného obdobia môže Komisia rozhodnúť o rovnocennosti systémov verejného dohľadu, systémov zabezpečovania kvality a systémov prešetrovania a sankcií vzťahujúcich sa na audítorov a audítorské subjekty príslušných tretích krajín a území. Komisia by mala preskúmať, či mali členské štáty problémy so získaním uznania rovnocennosti svojich systémov verejného dohľadu, systémov zabezpečovania kvality a systémov prešetrovania a sankcií vzťahujúcich sa na audítorov a audítorské spoločnosti členských štátov zo strany tretích strán a území, ktorých sa toto rozhodnutie týka.

(17)	Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 48 ods. 1 smernice 2006/43/ES,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na účely článku 46 ods. 1 smernice 2006/43/ES sa systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty z nižšie uvedených tretích krajín považujú za rovnocenné so systémami verejného dohľadu, systémami zabezpečovania kvality a systémami prešetrovania a sankcií vzťahujúcimi sa na audítorov a audítorské spoločnosti členských štátov, pokiaľ ide o audítorské činnosti súvisiace s ročnými alebo konsolidovanými účtovnými závierkami za finančné roky začínajúce od 2. júla 2010:

1.	Austrália;

Kanada;

Čína;

4.	Chorvátsko;

Japonsko;

Singapur;

7.	Južná Afrika;

8.	Južná Kórea;

9.	Švajčiarsko;

10.	Spojené štáty americké.

Článok 2

1. Členské štáty neuplatňujú článok 45 smernice 2006/43/ES na audítorov a audítorské subjekty, ktoré predkladajú audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v tretích krajinách a územiach uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu, ako je uvedené v článku 45 ods. 1 uvedenej smernice, za finančné roky začínajúce sa v období od 2. júla 2010 do 31. júla 2012, v prípadoch, ak príslušní audítori alebo príslušné audítorské subjekty poskytnú príslušným orgánom členského štátu všetky tieto informácie:

a)	meno a adresu príslušného audítora alebo audítorského subjektu a informácie o jeho právnej štruktúre;

b)	v prípade, že audítor alebo audítorský subjekt patrí do nejakej siete, opis tejto siete;

c)	audítorské štandardy a požiadavky na nezávislosť, ktoré sa vzťahujú na príslušný audit;

d)	opis vnútorného systému kontroly kvality daného audítorského subjektu;

uvedenie údajov o tom, či a kedy sa u audítora alebo audítorského subjektu naposledy vykonala previerka zabezpečovania kvality, a potrebné informácie o výsledku previerky, pokiaľ tieto informácie neposkytol príslušný orgán tretej krajiny. Ak potrebné informácie o výsledku poslednej previerky zabezpečovania kvality nie sú verejné, príslušné orgány členských štátov sú povinné zaobchádzať s týmito informáciami ako s dôvernými.

2. Členské štáty zabezpečia, aby bola verejnosť informovaná o mene a adrese audítorov a audítorských subjektov, ktoré predkladajú audítorské správy týkajúce sa ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v tretích krajinách a územiach uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu, a o skutočnosti, že systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií týchto krajín a území zatiaľ nie sú uznané za rovnocenné podľa článku 46 ods. 2 smernice 2006/43/ES. Na tieto účely môžu príslušné orgány členských štátov uvedených v článku 45 smernice 2006/43/ES zaregistrovať aj audítorov a audítorské subjekty, ktoré vykonávajú audity ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v tretích krajinách a územiach uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, členské štáty môžu uplatňovať svoje systémy prešetrovania a sankcií na audítorov a audítorské subjekty, ktoré vykonávajú audity ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločností registrovaných v tretích krajinách a územiach uvedených v prílohe.

4. Odsekom 1 nie sú dotknuté opatrenia týkajúce sa spolupráce v oblasti previerok zabezpečovania kvality medzi príslušnými orgánmi členského štátu a príslušnými orgánmi tretej krajiny alebo územia uvedenými v prílohe za predpokladu, že takéto opatrenie spĺňa všetky tieto kritériá:

a)	zahŕňa vykonávanie previerok zabezpečovania kvality na základe zásady rovnosti pri zaobchádzaní;

b)	bolo vopred oznámené Komisii;

c)	neobmedzuje sa ním rozhodnutie Komisie podľa článku 47 smernice 2006/43/ES.

Článok 3

Komisia monitoruje situáciu v tretích krajinách a územiach uvedených v prílohe. Komisia monitoruje najmä to, či príslušné administratívne orgány týchto tretích krajín a území uvedených v prílohe, ktoré sa voči Komisii verejne zaviazali, že zavedú systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty, zaviedli takéto systémy, a to na základe týchto zásad:

a)	systémy sú nezávislé od audítorského povolania;

b)	zaisťujú primeraný dohľad nad auditmi kótovaných spoločností;

c)	ich fungovanie je transparentné a zabezpečuje, aby výsledky previerok zabezpečovania kvality boli spoľahlivé;

d)	systémy sú účinným spôsobom podporované vyšetrovaniami a sankciami.

Pokiaľ ide o Bermudy, Kajmanie ostrovy, Izrael a Nový Zéland, Komisia preskúma predovšetkým pokrok, ktorý dosiahli v roku 2011 pri prijímaní právnych predpisov zavádzajúcich systémy verejného dohľadu, systémy zabezpečovania kvality a systémy prešetrovania a sankcií vzťahujúce sa na audítorov a audítorské subjekty. Komisia v prípade potreby náležitým spôsobom zmení a doplní prílohu k tomuto rozhodnutiu.

Článok 4

Článok 1 bod 10 sa prestane uplatňovať 31. júla 2013.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 19. januára 2011

Za Komisiu

Michel BARNIER

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87.

(2) Ú. v. EÚ L 202, 31.7.2008, s. 70.

PRÍLOHA

ZOZNAM TRETÍCH KRAJÍN A ÚZEMÍ

Abú Zabí

Bermudy

Brazília

Kajmanie ostrovy

Dubajské medzinárodné finančné centrum

Egypt

Guernsey

Hongkong

India

Indonézia

Ostrov Man

Izrael

Jersey

Malajzia

Maurícius

Nový Zéland

Rusko

Taiwan

Thajsko

Turecko

20.1.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 15/17

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 19. januára 2011

o ukončení antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Thajsku

(2011/31/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 14,

po porade s poradným výborom,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Začatie konania

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 22. decembra 2009 informovala oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antisubvečného konania týkajúceho sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí (ďalej len „PTA“) s pôvodom v Thajsku (ďalej len „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

Antisubvenčné konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 13. novembra 2009 podali BP Aromatics Limited NV a CEPSA Quimica S.A. (ďalej len „navrhovatelia“) predstavujúci významnú časť, v tomto prípade viac než 50 % celkovej produkcie PTA v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o subvencovaní príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine a o ním spôsobenej materiálnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na začatie konania.

(3)	V ten istý deň Komisia informovala oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (3) o začatí antisubvenčného konania, pokiaľ ide o dovoz PTA s pôvodom v Thajsku do Únie. Toto prešetrovanie bolo ukončené rozhodnutím Komisie 2011/32/EÚ (4).

(4)

Pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia Komisia oznámila thajskej vláde, že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovanie dovozu PTA s pôvodom z Thajska údajne spôsobovalo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Thajská vláda bola pozvaná na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Thajská vláda prijala ponuku na konzultácie a tieto sa následne uskutočnili. Počas konzultácií sa nepodarilo dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky thajských orgánov k tvrdeniam uvedeným v podnete, ktoré sa týkajú nedostatočnej kompenzovateľnosti súčasných systémov. Počas konzultácií predložila thajská vláda svoje vyjadrenia.

1.2. Strany, ktorých sa konanie týka

(5)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľom, iným známym výrobcom z Únie, známym vyvážajúcim výrobcom z Thajska, zástupcom príslušnej vyvážajúcej krajiny a známym dovozcom a používateľom. Zainteresované strany dostali možnosť písomne predložiť svoje pripomienky a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(6)	Komisia poslala dotazníky orgánom vyvážajúcej krajiny, navrhovateľom, iným známym výrobcom z Únie, známym vyvážajúcim výrobcom z Thajska a známym dovozcom a používateľom príslušného výrobku a všetkým ostatným stranám, ktoré požiadali o dotazník v lehote uvedenej v oznámení o začatí preskúmania.

(7)	Vyplnené dotazníky zaslali thajské orgány, traja známi vyvážajúci výrobcovia z Thajska, traja výrobcovia z Únie, jeden dovozca z Únie a piati používatelia z Únie.

(8)	Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie.

(9)	Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto štátnych orgánov: Kancelária výboru pre investície (Office of Board of Investment), Bangkok, Thajsko.

(10)

Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia v Únii:

—	BP Aromatics Limited NV, Geel, Belgicko,

—	CEPSA Química, S.A., Madrid, Španielsko,

—	Lotte Chemical UK Ltd (predtým Artenius), Wilton, Redcar, Spojené kráľovstvo.

Dovozcovia v Únii:

—	Mitsui & Co. Benelux NV, Brussels, Belgicko.

Používatelia z Únie:

—	DSM Powder Coating Resins B.V., Zwolle, Holandsko,

—	M&G Polimeri Italia SPA, Patrica (Frosinone), Taliansko,

—	NOVAPET S.A., Barbastro (Huesca), Španielsko,

—	UAB Neo Group, Klaipeda, Litva.

Vyvážajúci výrobcovia v Thajsku:

—	TPT Petrochemicals Public Company Ltd., Bangkok, Thajsko (ďalej len „TPT“),

—	TPT Petrochemicals Public Company Ltd., Bangkok, Thajsko (ďalej len „TPT“),

—	Indorama Petrochem Ltd., Rayong, Thajsko (ďalej len „Indorama“),

—	Siam Mitsui PTA Company Ltd., Rayong, Thajsko (ďalej len „SMPC“).

(11)	Pretože TPT a Indorama vlastní tá istá holdingová spoločnosť, v tomto dokumente sa budú nazývať ako „skupina Indorama“.

1.3. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(12)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. decembra 2008 do 30. novembra 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Príslušný výrobok

(13)	Príslušný výrobok je kyselina tereftalová a jej soli s čistotou v hmotnosti 99,5 % alebo vyššou, v súčasnosti zaradená pod kód KN ex 2917 36 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(14)	PTA sa získava čistením surovej kyseliny tereftalovej, ktorá je výsledkom reakcie paraxylénu (PX) s rozpúšťadlom a roztokom katalyzátora.

2.2. Podobný výrobok

(15)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a PTA vyrábaná a predávaná na domácom trhu v Thajsku, ako aj PTA vyrábaná a predávaná v Únii odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzické a chemické charakteristiky a použitia. Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

3. SUBVENCOVANIE

3.1. Úvod

(16)

Na základe informácií uvedených v podnete a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrili tieto systémy, súčasťou ktorých bolo údajné poskytovanie subvencií zo strany orgánu vlády:

—	oslobodenie od ciel alebo zníženie ciel na dovozy strojového zariadenia,

—	oslobodenia od dane z príjmu právnických osôb,

—	oslobodenie od dovozných ciel na suroviny a základné materiály používané pri výrobe vyvážaných výrobkov,

—	dvojité odpočítanie nákladov na dopravu, elektrinu a vodu od zdaniteľných príjmov počas 10 rokov od dátumu prvého príjmu plynúceho z podporovanej činnosti,

—	okrem bežnej amortizácie odpočet z čistého zisku v hodnote 25 % z inštalácie projektovej infraštruktúry alebo stavebných nákladov,

—	daňové a colné kompenzácie na vyvážaný tovar vyrábaný v Thajsku.

3.2. Všeobecné ustanovenia

(17)

Zákon o podpore investícií B.E. 2544 („IPA“) poskytuje stimuly na podporu rozvoja thajského hospodárstva. IPA, ktorého vykonávanie spravuje výbor pre investície Thajska (ďalej len „BOI“), poskytuje kvalifikovaným projektom výhody zo systémov uvedených v oddiele 3.1. Na získanie stimulov na základe IPA musí každá spoločnosť predložiť žiadosť BOI na „certifikát o podpore“, v ktorom sa špecifikuje tovar, ktorý sa bude vyrábať, a udelené výhody.

(18)

Zákon o daňových a colných kompenzácií vyvážaného tovaru, ktorý sa vyrába v kráľovstve [Tax and Duty Compensation of Exported Goods Produced in the Kingdom Act B.E.2524 (1981)], predpisuje kritériá a podmienky na účasť v systéme daňových a colných kompenzácií v rámci systému vyvážaného tovaru. Tento systém spravuje thajské ministerstvo financií.

(19)

Súčet všetkých vypočítaných subvencií pre každú jednu spoločnosť nedosahuje minimálnu prahovú hodnotu, t. j. je nižšia ako 2 % ad valorem. Preto v súlade s článkom 14 ods. 3 a 5 základného antisubvenčného nariadenia, aj keď všetky konkrétne subvencie podliehali vyrovnávacím opatreniam, žiadne antisubvenčné clá nemôžu byť uložené thajským vývozcom. Z dôvodu subvencovania de minimis sa špecifickosť systémov subvencovania uvedených v odôvodnení 16 nepreskúmala.

(20)	Avšak z dôvodu zrozumiteľnosti sú podrobnosti o systémoch a zodpovedajúce sadzby subvencií pre jednotlivé spoločnosti uvedené ďalej, bez ohľadu na to, či subvencie podliehajú vyrovnávacím opatreniam.

3.3. Individuálne systémy

3.3.1. Oslobodenie odciel alebo zníženie ciel na dovozy strojového zariadenia

a) Právny základ

(21)

Článok 28 IPA poskytuje právny základ na oslobodenie od dovozného cla pre strojové zariadenia. V rámci tohto systému sú spoločnosti oprávnené na úplné oslobodenie od platby cla na dovoz strojných zariadení podľa schválenia BOI, za predpokladu, že sa žiadne také strojné zariadenia porovnateľnej kvality navyrábajú ani nemontujú v Thajsku. Článok 29 IPA predstavuje právny základ pre 50 % zníženie dovozných ciel na dovážané strojové zariadenie.

b) Praktické vykonávanie

(22)

Aby mohla konkrétna spoločnosť tento systém využívať, musí vlastniť certifikát o podpore, v ktorom sa špecifikuje, že je oprávnený na oslobodenie od ciel alebo ich zníženie na dovoz strojových zariadení podľa článkov 28 a 29 IPA. Colné oddelenie získa kópiu licencie a takzvaného Hlavného zoznamu strojových zariadení, predtým schváleného BOI, a pri dovoze strojových zariadení ich prepustí bez zaplatenia dovozného cla.

c) Výpočet výšky subvencie

(23)

Výhoda pre vývozcov sa musí vypočítať na základe výšky nezaplateného cla splatného na dovezený investičný tovar, rozpísaním tejto čiastky na obdobie, ktoré odzrkadľuje bežnú amortizáciu takýchto investičných tovarov v priemysle príslušného výrobku. Toto obdobie bolo stanovené na 15 rokov, čo je v súlade s obdobím amortizácie používaným väčšinou spoločností vyrábajúcich príslušný výrobok v Thajsku aj v EÚ. Takto vypočítaná suma, ktorú je možné prisúdiť obdobiu prešetrovania, sa upravila pripočítaním úroku počas obdobia prešetrovania s cieľom stanoviť celkovú výhodu pre príjemcu na základe tohto systému; komerčná úroková sadzba v Thajsku počas obdobia prešetrovania sa považovala za vhodnú. Táto suma bola pridelená pre celkový predaj počas obdobia prešetrovania.

d) Záver

(24)	Skupina Indorama získala výhodu 0,3 % a Siam Mitsui PTA Co., Ltd, získala výhodu 0,19 %.

3.3.2. Oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb

a) Právny základ

(25)	Článok 31 IPA poskytuje právny základ na oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb. Normálna daň z príjmu právnických osôb je v Thajsku 30 %.

b) Záver

(26)

Žiadna z prešetrovaných spoločností nemala výhodu z tohto systému počas obdobia prešetrovania. Každý z thajských vyvážajúcich výrobcov účtuje zisky nadobudnuté počas obdobia prešetrovania so stratami, ktoré si preniesol z predchádzajúcich účtovných období. Túto prax povoľuje thajský daňový zákonník všetkým spoločnostiam bez ohľadu na to, či ich BOI podporil, alebo nie, a nepredstavuje subvencovanie. Vzhľadom na túto skutočnosť prešetrované spoločnosti nevyužili systém na oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb.

3.3.3. Dvojité odpočítanie nákladov na dopravu, elektrinu a vodu od zdaniteľných príjmov počas 10 rokov od dátumu prvého príjmu plynúceho z podporovanej činnosti

a) Právny základ

(27)	Právny základ na dvojité odpočítanie nákladov na dopravu, elektrinu a vodu od zdaniteľných príjmov počas 10 rokov od dátumu prvého príjmu plynúceho z podporovanej činnosti poskytuje článok 35 ods. 2 IPA.

b) Praktické vykonávanie

(28)

Aby mohla konkrétna spoločnosť tento systém využívať, musí vlastniť certifikát o podpore, v ktorom sa špecifikuje, že je oprávnený na dvojité odpočítanie zo zdaniteľného príjmu nákladov na dopravu, elektriku a vodu podľa článku 35 ods. 2 IPA. Okrem obvyklého odpočítania uvedených nákladov si môžu spoločnosti podporované BOI odpočítať rovnakú sumu zo svojho zisku ešte raz na daňovom priznaní. Spoločnosť musí v každoročnom daňovom priznaní vyplniť osobitný stĺpec určený na podporovanú činnosť. V dôsledku toho sa o túto sumu zníži zdaniteľný čistý zisk alebo sa o túto sumu zvýši čistá strata.

c) Výpočet výšky subvencie

(29)

Výhoda tohto systému by sa mala vypočítať na základe sumy, ktorá sa druhýkrát odpočítala z čistého zisku a je uvedená v daňovom priznaní v osobitnom stĺpci pre podporované činnosti. V prípade nepodporovaných činností by bola táto suma súčasťou čistého zisku podliehajúceho dani z príjmu právnických osôb, a preto 30 % z tejto sumy (bežná sadzba dane z príjmu právnických osôb v Thajsku) predstavuje výhodu pre spoločnosti. Táto suma bola pridelená pre celkový predaj počas obdobia prešetrovania.

d) Záver

(30)	Skupina Indorama získala výhodu 0,55 % a Siam Mitsui PTA Co., Ltd, získala výhodu 0,57 %.

3.3.4. Okrem bežnej amortizácie odpočet z čistého zisku v hodnote 25 % z inštalácie projektovej infraštruktúry alebo stavebných nákladov

a) Právny základ

(31)

Právny základ tohto systému poskytuje článok 35 ods. 3 IPA. Tento systém umožňuje odpočítať od bežného zisku, okrem bežnej amortizácie, sumu nepresahujúcu 25 % projektových nákladov na inštaláciu alebo výstavbu zariadení využívaných v rámci podporovanej činnosti. Príjemca by mal využiť túto výhodu do desiatich rokov od dátumu, keď došlo k príjmu plynúceho z podporovanej činnosti.

b) Záver

(32)

Žiadna z prešetrovaných spoločností nemala výhodu z tohto systému počas obdobia prešetrovania. V obdobiach pred obdobím prešetrovaním všetci vyvážajúci výrobcovia buď nevyužili systém oslobodenia od dane z príjmu (keďže zo svojich ziskov odpočítali kumulované straty z minulosti), alebo vykazovali straty. Z týchto dôvodov nemohli z uvedeného systému získať výhody.

3.3.5. Oslobodenie od dovozných ciel na suroviny a základné materiály používané pri výrobe vyvážaných výrobkov

a) Právny základ

(33)	Právny základ tohto systému poskytuje článok 36 ods. 1 IPA. V rámci tohto systému je BOI oprávnený udeliť oslobodenie od dovozného cla na suroviny a základné materiály používané pri výrobe tovaru na vývoz. Spôsobilé pre tento systém sú spoločnosti v ktorejkoľvek zóne v prípade, že sú podporované.

b) Záver

(34)	Žiadna z prešetrovaných spoločností nemala výhodu z tohto systému počas obdobia prešetrovania. Dovozné clo z hlavných surovín používaných na výrobu PTA je nulové. Prešetrovaní thajskí výrobcovia preto z tohto systému nezískali žiadnu výhodu.

3.3.6. Daňové a colné kompenzácie na vyvážaný tovar vyrábaný v Thajsku

a) Právny základ

(35)	Oznámenie o kompenzácii dane z vyvážaného tovaru vyrobeného v kráľovstve 1/2547– miera kompenzácie (Notification of the Compensation of Tax of Export Merchandise Produced in the Kingdom Or. 1/2547 – Rate of Compensation) stanovuje výhodu z uvedeného systému.

b) Praktické vykonávanie

(36)

Spoločnosti získajú spätnú úhradu vo výške 0,38 % hodnoty FOB vyvážaného tovaru. Výhoda sa vypočítava pre každú vývoznú transakciu, ale spoločnosti obyčajne podávajú niekoľko žiadostí o spätnú úhradu súčasne. Spoločnosti podávajú niekoľko žiadostí o spätnú úhradu u príslušného orgánu a následne spätnú úhradu dostanú.

c) Výpočet výšky subvencie

(37)	Výhoda v rámci tohto systému je skutočná suma prijatá ako spätná úhrada a následne zaznamenaná v účtovníctve spoločnosti ako príjem. Táto suma sa pridelila na vývozný predaj počas obdobia prešetrovania.

d) Záver

(38)	Skupina Indorama získala výhodu 0,36 % a Siam Mitsui PTA Co., Ltd, tiež získala výhodu 0,36 %.

3.4. Výška subvencií

(39)	Predbežná výška subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia vyjadrená ad valorem pre thajských vyvážajúcich výrobcov je: — Indorama Petrochem Limited: 1,3 %, — TPT Petrochemical Public Company Limited: 1 %, — Siam Mitsui PTA Co., Ltd: 1,1 %.

(40)

Keďže Indorama Petrochem Limited a TPT Petrochemical Public Company Limited sú súčasťou rovnakej skupiny, stanovila sa pre ne sadzba antisubvenčného cla. Konečná sadzba pre skupinu Indorama/TPT je 1,2 %.

Súhrnná tabuľka

	Systém oslobodenia alebo zníženia dovozného cla na strojové zariadenia	Systém dvojitého odpočítania zo zdaniteľného príjmu	Systém kompenzácie vývoznej dane	Celkové subvenčné rozpätie
Siam Mitsui	0,19 %	0,57 %	0,36 %	1,1 %
Indorama	0,18 %	0,78 %	0,35 %	1,3 %
TPT	0,47 %	0,23 %	0,36 %	1 %
Skupina Indorama/TPT	0,3 %	0,55 %	0,36 %	1,2 %

(41)	Vzhľadom na de minimis výšku subvencií pre thajských vyvážajúcich výrobcov, ktoré podliehajú vyrovnávacím opatreniam, by sa nemali uložiť dočasné opatrenia na dovoz PTA s pôvodom z Thajska.

4. UJMA, PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI A ZÁUJEM ÚNIE

(42)	Vzhľadom na uvedené zistenia, pokiaľ ide o subvencovanie, sa nepovažuje za potrebné predložiť analýzu, pokiaľ ide o ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie.

5. UKONČENIE KONANIA

(43)	Konanie by sa malo ukončiť, keďže sumy subvencií pre thajských vyvážajúcich výrobcov, ktoré podliehajú vyrovnávajúcim opatreniam, sú nižšie ako 2 % ad valorem. Zainteresované strany boli náležite informované a mali možnosť predložiť pripomienky.

(44)	Čo sa týka aspektov subvencovania, pripomienky zaslala thajská vláda a jeden z navrhovateľov.

(45)

Thajská vláda tvrdila, že prešetrované systémy sa nemôžu považovať za špecifické systémy subvencovania, keďže sú súčasťou decentralizačnej politiky krajiny, nie sú závislé na vývoze a neobmedzujú prístup k určitým odvetviam podnikania ani k regiónom. Z tohto pohľadu je potrebné poznamenať, že prešetrovaním sa jasne ukázalo, že prešetrované systémy, ktoré vyvážajúci výrobcovia využili počas OP (oslobodenie od cla na strojné zariadenia, dvojité odpočítanie zo zdaniteľného príjmu, kompenzácia vývoznej dane), sú subvencie, ktoré podliehajú vyrovnávacím opatreniam podľa ustanovení základného antisubvečného nariadenia. Z tohto dôvodu sa museli tvrdenia zamietnuť.

(46)	Jeden z navrhovateľov tvrdil, že niektoré subvencie, najmä systém oslobodenia od dane z príjmu, by sa mali rozprestrieť na kratšie obdobie. To sa muselo zamietnuť, keďže počas OP nezískal z tohto systému výhodu žiadny vyvážajúci výrobca.

(47)	Čo sa týka aspektov ujmy, žiadna zainteresovaná strana nepredložila výhrady.

(48)	Žiadne pripomienky od ktorejkoľvek zainteresovanej strany nespochybňujú zistenia, že ochranné opatrenia nie sú potrebné.

(49)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu prečistenej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Thajsku do Únie by sa malo ukončiť bez uloženia antisubvenčných opatrení,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Jediný článok

Antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu kyseliny tereftalovej a jej solí s čistotou v hmotnosti 99,5 % alebo vyššou, v súčasnosti zaradenou pod kód KN ex 2917 36 00 , sa týmto ukončuje.

V Bruseli 19. januára 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

(2) Ú. v. EÚ C 313, 22.12.2009, s. 22.

(3) Ú. v. EÚ C 313, 22.12.2009, s. 17.

(4) Pozri stranu 22 Ú. v. EÚ.

20.1.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 15/22

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 19. januára 2011

o ukončení antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Thajsku

(2011/32/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

po porade s poradným výborom,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Začatie konania

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 22. decembra 2009 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí (purified terephthalic acid, ďalej len „PTA“) s pôvodom v Thajsku (ďalej len „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podala 13. novembra 2009 spoločnosť BP Aromatics Limited NV a CEPSA Quimica S.A. (ďalej len „navrhovatelia“) predstavujúca významnú časť, v tomto prípade viac než 50 % celkovej produkcie PTA v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o dumpingu príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine a o ním spôsobenej materiálnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na začatie konania.

(3)	V ten istý deň Komisia informovala oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (3) o začatí antisubvenčného konania, pokiaľ ide o dovoz PTA s pôvodom v Thajsku do Únie. Toto prešetrovanie bolo ukončené rozhodnutím Komisie 2011/31/EÚ (4).

1.2. Strany, ktorých sa konanie týka

(4)

(5)	Komisia zaslala dotazníky navrhovateľom, iným známym výrobcom z Únie, známym vyvážajúcim výrobcom z Thajska a známym dovozcom a používateľom príslušného výrobku a všetkým ostatným stranám, ktoré požiadali o dotazník v lehote uvedenej v oznámení o začatí preskúmania.

(6)	Vyplnené dotazníky zaslali traja známi vyvážajúci výrobcovia z Thajska, traja výrobcovia z Únie, jeden dovozca z Únie a piati používatelia z Únie.

(7)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia v Únii:

—	BP Aromatics Limited NV, Geel, Belgicko,

—	CEPSA Química, S.A., Madrid, Španielsko,

—	Lotte Chemical UK Ltd (predtým Artenius), Wilton, Redcar, Spojené kráľovstvo.

Dovozcovia v Únii:

—	Mitsui & Co. Benelux NV, Brussels, Belgicko.

Používatelia z Únie:

—	DSM Powder Coating Resins B.V., Zwolle, Holandsko,

—	M&G Polimeri Italia SPA, Patrica (Frosinone), Taliansko,

—	NOVAPET S.A., Barbastro (Huesca), Španielsko,

—	UAB NEO Group, Klaipeda, Litva.

Vyvážajúci výrobcovia v Thajsku:

—	TPT Petrochemicals Public Company Ltd., Bangkok, Thajsko (ďalej len „TPT“),

—	Indorama Petrochem Ltd., Bangkok, Thajsko (ďalej len „Indorama“),

—	Siam Mitsui PTA Company Ltd., Bangkok, Thajsko (ďalej len „SMPC“).

Prepojený vývozca:

—	Mitsui Chemicals Inc, Tokyo, Japonsko (ďalej len „MCI“) – zástupca pre predaj a akcionár spoločnosti SMPC.

(8)	Pretože TPT a Indoramu vlastní tá istá holdingová spoločnosť, v tomto dokumente sa budú nazývať ako „skupina Indorama“.

1.3. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(9)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. decembra 2008 do 30. novembra 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2006 do konca obdobia ich prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Príslušný výrobok

(10)	Príslušný výrobok je kyselina tereftalová a jej soli s čistotou v hmotnosti 99,5 % alebo vyššou, v súčasnosti zaradená do kódu KN ex 2917 36 00 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(11)	PTA sa získava čistením surovej kyseliny tereftalovej, ktorá je výsledkom reakcie paraxylénu (PX) s rozpúšťadlom a roztokom katalyzátora.

2.2. Podobný výrobok

(12)	Zistilo sa, že príslušný výrobok a PTA vyrábaná a predávaná na domácom trhu v Thajsku, ako aj PTA vyrábaná a predávaná v Únii odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzické a chemické charakteristiky a použitia. Preto sa považovali za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3. DUMPING

3.1. Predbežné poznámky

(13)	Všetci traja vyvážajúci výrobcovia z Thajska uvedení v podnete predložili vyplnené dotazníky. Prešetrovanie ukázalo, že žiadni ďalší vyvážajúci výrobcovia PTA v Thajsku nie sú a že odpovede sa týkajú 100 % thajského vývozu na trh EÚ.

(14)

Tieto tri spoločnosti požiadali o vypočítanie dumpingu na základe mesačných údajov z toho dôvodu, že náklady na hlavnú surovinu a následne ceny za príslušný výrobok sa počas OP značne odlišovali. Z dôvodov spomenutých v ďalej uvedenom odôvodnení 26 sa použitie požadovanej metodológie nepovažovalo za opodstatnené.

(15)

Je potrebné uviesť, že predaj na domácom trhu a trhu EÚ bol založený buď na okamžitých cenách alebo zmluvách založených na nákladoch na PX (hlavnej suroviny), alebo vzorcoch založených na cenovom indexe PTA v Číne. V tomto prípade bol značný časový odstup v počte prípadov, po ktorých bol k dispozícii konečný index. S cieľom implementovať vzorec sa muselo použiť dojednanie o vyúčtovaní, pričom podľa neho sa konečná cena mohla vyjednať niekoľko mesiacov po vystavení pôvodného dočasného vyúčtovania. Vrubopisy/dobropisy boli vydané na úpravu konečnej ceny dohodnutej v zmluve.

(16)	Na spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Thajsku sa uplatnila ďalej uvedená všeobecná metodológia.

3.2. Normálna hodnota

(17)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv stanovila, či predaj výrobcov v Thajsku bol na domácom trhu dostatočne reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % ich celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku do Únie. Predaj výrobcov z Thajska na domácom trhu počas obdobia prešetrovania sa považoval za dostatočne reprezentatívny.

(18)	Komisia následne preskúmala, či predaj podobného výrobku na domácom trhu možno považovať za predaj v rámci bežného obchodného styku podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Urobila to stanovením podielu ziskového domáceho predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP.

(19)	Keďže objem ziskového predaja podobného výrobku predstavoval viac ako 80 % celkového domáceho objemu predaja podobného výrobku v prípade všetkých 3 výrobkov, normálna hodnota bola založená na skutočnej cene na domácom trhu, ktorá sa vypočítala ako vážený priemer cien domáceho predaja.

3.3. Vývozná cena

(20)

Týmto prešetrovaním sa ukázalo, že jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov (SMPC) predával na trhu EÚ prostredníctvom svojho najväčšieho akcionára (MCI, spoločnosť so sídlom v Japonsku), ktorý potom znova predával skupine japonských obchodníkov, ktorí potom predávali stranám na trhu EÚ. Prešetrovalo sa, či MCI a najväčší japonský obchodník boli v spojení a či tento vzťah mal vplyv na ceny.

(21)

Zistilo sa, že najdôležitejším vzťahom bola držba veľmi nízkeho percentuálneho podielu vo forme akciových podielov japonskými bankami v zastúpení mnohých správcov. Preto bolo stanovené, že spojenie nebolo takej povahy, aby ovplyvnilo úrovne cien. Vzhľadom na: i) už načrtnuté cenové/zmluvné mechanizmy, ktoré sú typické pre toto odvetvie, a ii) na uvedenú povahu vzťahu medzi spoločnosťami sú ceny nezávislé. Preto bolo stanovené, že vývozné ceny príslušného výrobku by mohli byť stanovené na základe predaja MCI japonským obchodníkom.

(22)	Spoločnosti MCI bol zaslaný list, v ktorom sa uvádzajú dôsledky nespolupráce, pretože počas overovania v Tokiu nebol zainteresovaným osobám zodpovedným za tento prípad udelený plný prístup k účtovným informáciám týkajúcim sa určitých úprav.

(23)

Preto bolo rozhodnuté vypočítať tieto úpravy na základe skutočností, ktoré boli k dispozícii v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Ako výsledok sa použila nasledujúca metodológia. V prípade nákladov na nákladnú dopravu sa upravili smerom nahor na základe informácií získaných na mieste. V prípade ostatných príspevkov boli uvedené množstvá, ako aj čisté predajné ceny skontrolované porovnaním s údajmi ďalších nezávislých zdrojov, v tomto prípade s údajmi týkajúcimi sa ďalších dvoch vyvážajúcich výrobcov z Thajska, a zistilo sa, že sú v súlade s rovnakým typom predaja. Ako o alternatívnej metóde sa uvažovalo o použití cien Eurostatu, ale táto metóda nebola použitá, pretože cena Eurostatu pre tento výrobok bola cenou CIF s dátumom dovozu, a nie upravenou konečnou cenou stanovenou v súlade s predajnou zmluvou a už uvedenými fakturačnými systémami. Tento prístup bol výnimočne vhodný vzhľadom na štruktúru trhu vysvetlenú v už uvedenom odôvodnení 15. Treba si uvedomiť, že drvivá väčšina úprav bola už overená v Thajsku.

3.4. Porovnanie

(24)	Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(25)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vo forme úprav primerane zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na rozdielne náklady na dopravu a poistenie, balenie, úvery, manipuláciu a provízie, a to vo všetkých prípadoch, kde sa to dalo uplatniť a odôvodniť.

(26)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa urobilo na ročnej báze. Požiadavka vyvážajúcich výrobcov na vykonanie porovnania na mesačnej báze sa zvážila, ale nevyhovelo sa jej, keďže bolo jasné, že by to nezmenilo celkový záver, čo sa týka dumpingu, t. j. dumpingu de minimis v celej krajine.

3.5. Dumpingové rozpätie

(27)	Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Thajsku stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s predtým uvedenou váženou priemernou vývoznou cenou.

(28)

Na základe uvedenej metodológie boli dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

	Dumpingové rozpätie
Skupina Indorama	3,7 %
SMPC	Žiadny dumping

(29)

Traja vyvážajúci výrobcovia (dvaja zo skupiny Indorama a SMPC) predstavujú všetok vývoz s pôvodom v Thajsku pri porovnaní s údajmi Eurostatu. Na posúdenie toho, či bolo dumpingové rozpätie za celú krajinu nižšie ako de minimis, sa určilo vážené priemerné dumpingové rozpätie za celú krajinu. Zistilo sa, že rozpätie bolo pod úrovňou de minimis, t. j. 1,8 %.

(30)	Vzhľadom na dumpingové rozpätie de minimis za celú krajinu by nemali byť uložené dočasné opatrenia na dovoz PTA s pôvodom z Thajska.

4. UJMA, PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI A ZÁUJEM ÚNIE

(31)	Vzhľadom na uvedené zistenia, pokiaľ ide o dumping, sa nepovažuje za potrebné prezentovať analýzu, pokiaľ ide o ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie.

5. UKONČENIE KONANIA

(32)	Konanie by sa preto malo ukončiť, keďže dumpingové rozpätie určené pre Thajsko je menej ako 2 %. Zainteresované strany boli náležite informované a mali možnosť predložiť pripomienky.

(33)

Čo sa týka otázok dumpingu, boli doručené pripomienky od jedného z navrhovateľov, ktorý navrhoval, aby Komisia prisúdila SMPC dumpingové rozpätie stanovené pre ďalších dvoch vyvážajúcich výrobcov (3,7 %). V takom prípade sa argumentovalo, že by to bolo dumpingové rozpätie de minimis. Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté. Komisia aplikovala dostupné fakty, pokiaľ ide o japonskú spoločnosť, prostredníctvom dostupných údajov tejto spoločnosti, úpravou smerom nahor a porovnaním s ostatnými overiteľnými zdrojmi. Za týchto okolností prisúdenie dumpingového rozpätia ostatných vývozcov by nebolo v súlade s ustanoveniami článku 18.

(34)

Ten istý navrhovateľ tiež argumentoval, že ostatné vlády majú iný názor na prešetrovanie týkajúce sa PTA v rovnakom období OP. Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dôkazy poskytnuté konkrétnou stranou odkazujú antidumpingové clo uložené Čínskou ľudovou republikou na dovoz PTA z Kórey a Thajska. Poskytnuté informácie nemôžu podložiť tvrdenie tejto strany, keďže neexistuje žiadny dôkaz o tom, ako bola v čínskom antidumpingovom prešetrovaní stanovená normálna hodnota a vývozná cena. Okrem toho v prípade prešetrovania čínskych úradov OP trvá od 1. októbra 2007 do 30. septembra 2008, pričom OP v súčasnom prešetrovaní EÚ trvá od 1. decembra 2008 do 30. novembra 2009. Preto obdobia, ktoré sa zohľadnili v rámci prešetrovania EÚ a čínskeho prešetrovania, boli veľmi odlišné.

(35)	Čo sa týka aspektov ujmy, žiadna zainteresovaná strana nepredložila výhrady.

(36)	Žiadne pripomienky od ktorejkoľvek zainteresovanej strany nespochybňujú zistenie, že ochranné opatrenia nie sú potrebné.

(37)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k názoru, že antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Thajsku do Únie by sa malo ukončiť bez uloženia antidumpingových opatrení,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Jediný článok

Antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu kyseliny tereftalovej a jej solí s čistotou v hmotnosti 99,5 % alebo vyššou, v súčasnosti zaradenej do kódu KN ex 2917 36 00 , sa týmto ukončuje.

V Bruseli 19. januára 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2) Ú. v. EÚ C 313, 22.12.2009, s. 17.

(3) Ú. v. EÚ C 313, 22.12.2009, s. 22.

(4) Pozri stranu 17 Ú. v. EÚ.

IV Akty prijaté pred 1. decembrom 2009 podľa Zmluvy o ES, Zmluvy o EÚ a Zmluvy o Euratome

20.1.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 15/26

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 190/09/COL

z 22. apríla 2009,

ktorým sa šesťdesiaty deviatykrát menia a dopĺňajú procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci zavedením revidovanej kapitoly o dočasnom rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (1),

SO ZRETEĽOM NA Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM NA Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (3), najmä na jej článok 24 a článok 5 ods. 2 písm. b),

KEĎŽE podľa článku 24 Dohody o dozore a súde uvedie dozorný úrad do platnosti ustanovenia Dohody o EHP týkajúce sa štátnej pomoci,

KEĎŽE podľa článku 5 ods. 2 písm. b) Dohody o dozore a súde vydáva dozorný úrad oznámenia alebo usmernenia o otázkach, ktorými sa zaoberá Dohoda o EHP, pokiaľ to táto dohoda alebo Dohoda o dozore a súde výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to dozorný úrad považuje za nevyhnutné,

PRIPOMÍNAJÚC procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci prijaté 19. januára 1994 dozorným úradom (4),

KEĎŽE Komisia Európskych spoločenstiev (ďalej iba „Komisia“) prijala 25. februára 2009 oznámenie, ktorým sa mení a dopĺňa dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (5),

KEĎŽE toto oznámenie má význam aj pre Európsky hospodársky priestor,

KEĎŽE sa v rámci celého Európskeho hospodárskeho priestoru má zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel EHP o štátnej pomoci,

KEĎŽE podľa bodu II v oddiele VŠEOBECNÉ na konci prílohy XV k Dohode o EHP má dozorný úrad po konzultácii s Komisiou prijať akty, ktoré zodpovedajú aktom prijatým Európskou komisiou,

PO KONZULTÁCII s Európskou komisiou,

PRIPOMÍNAJÚC, že dozorný úrad konzultoval túto záležitosť so štátmi EZVO listom z 31. marca 2009,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (ďalej iba „dočasný rámec“) sa uplatňuje od 29. januára 2009 do 31. decembra 2010.

Podľa záverečných ustanovení dočasného rámca môže dozorný úrad, pokiaľ by to bolo užitočné, poskytnúť ďalšie vysvetlenie svojho prístupu k špecifickým otázkam.

Pri uplatňovaní dočasného rámca sa ukázalo, že je potrebné ďalšie vysvetlenie, pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, existujúci rámec na stanovenie referenčných a diskontných sadzieb a poskytovanie pomoci vo forme záruk.

Usmernenia o štátnej pomoci budú zmenené a doplnené prostredníctvom zavedenia zmien a doplnení v kapitole týchto usmernení s názvom Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy.

Odo dňa prijatia tohto rozhodnutia nadobudnú účinnosť tieto zmeny a doplnenia dočasného rámca:

1.	Do bodu 4.1 sa dopĺňa tento odsek: „Štáty EZVO musia preto preukázať, že opatrenia štátnej pomoci notifikované dozornému úradu na základe tohto rámca sú nevyhnutné a primerané na nápravu vážnej poruchy hospodárstva štátu EZVO a že všetky podmienky sú splnené.“

Bod 4.3.2 sa mení a dopĺňa takto:

Písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:

„a)	v prípade malých a stredných podnikov štáty EZVO poskytnú zníženie ročného poplatku, ktorý treba platiť za nové záruky poskytnuté v súlade s ustanoveniami o zabezpečení uvedenými v prílohe (*1), a to až do výšky 25 %;

b)	v prípade veľkých podnikov štáty EZVO tiež poskytnú zníženie ročného poplatku za nové záruky vypočítaného na základe tých istých ustanovení o zabezpečení uvedených v prílohe, a to až do výšky 15 %.

(*1) Ročné poplatky stanovené v prílohe spresňujú ustanovenia o zabezpečení uvedené v usmerneniach o štátnej pomoci vo forme záruk, pričom zohľadňujú rôzne stupne zabezpečenia. Zároveň môžu slúžiť ako orientačná hodnota na výpočet zlučiteľného prvku pomoci pre opatrenia vo forme záruk patriace do bodu 4.2 tohto rámca.

Výpočet poplatkov za zabezpečenie vychádza z marží stanovených v usmerneniach o referenčných a diskontných sadzbách dodatočne znížených o 20 bázických bodov (pozri poznámku pod čiarou č. 12 uvedených usmernení). Pre jednotlivé ratingové kategórie však poplatky za zabezpečenie, ako je stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci vo forme záruk, naďalej predstavujú hornú hranicu použiteľných poplatkov. Pokiaľ ide o definíciu rôznych stupňov zabezpečenia, pozri poznámku pod čiarou č. 2 na strane 1 usmernení o referenčných a diskontných sadzbách.“

Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)	záruka nepresiahne 90 % pôžičky počas trvania pôžičky;“.

Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h)	Zníženie poplatku za záruku sa uplatňuje počas obdobia najviac dvoch rokov od poskytnutia záruky. Ak trvanie poskytnutej pôžičky presahuje 2 roky, štáty EZVO môžu poplatky za zabezpečenie stanovené v prílohe uplatňovať bez zníženia počas dodatočného maximálne 8-ročného obdobia.“

Bod 4.4.1 sa nahrádza takto:

„4.4.1.

Usmernenia o referenčných a diskontných sadzbách stanovujú metodiku výpočtu referenčnej sadzby, ktorá vychádza z jednoročnej medzibankovej úrokovej sadzby (IBOR) zvýšenej o marže v rozpätí od 60 do 1 000 bázických bodov v závislosti od úverovej schopnosti príslušnej spoločnosti a od stupňa ponúknutého zabezpečenia. Metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb môže dozorný úrad upraviť v závislosti od prevládajúcich trhových podmienok. Ak štáty EZVO uplatňujú metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb stanovenú v usmerneniach platných v čase poskytnutia pôžičky a spĺňajú podmienky stanovené v uvedených usmerneniach, úroková sadzba v zásade nezahŕňa štátnu pomoc.“

Bod 4.5.1 sa nahrádza takto:

„4.5.1.

Usmernenia dozorného úradu o referenčných a diskontných sadzbách stanovujú spôsob výpočtu referenčnej sadzby, ktorá vychádza z jednoročnej medzibankovej úrokovej sadzby (IBOR) zvýšenej o marže v rozpätí od 60 do 1 000 bázických bodov v závislosti od úverovej schopnosti príslušnej spoločnosti a od stupňa ponúknutého zabezpečenia. Metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb môže dozorný úrad upraviť v závislosti od prevládajúcich trhových podmienok. Ak štáty EZVO uplatňujú metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb stanovenú v usmerneniach platných v čase poskytnutia pôžičky a spĺňajú podmienky stanovené v uvedených usmerneniach, úroková sadzba v zásade nezahŕňa štátnu pomoc.“

Dopĺňa sa táto príloha:

„PRÍLOHA

Dočasný rámec zabezpečení v bázických bodoch (*2)
Ratingová kategória (Standard & Poor’s)	Zabezpečenie
Ratingová kategória (Standard & Poor’s)	vysoké	bežné	nízke
AAA	40	40	40
AA+ AA AA–	40	40	40
A+ A A–	40	55	55
BBB+ BBB BBB–	55	80	80
BB+ BB	80	200	200
BB– B+	200	380	380
B B–	200	380	630
CCC a nižšie	380	630	980

Nová kapitola je obsiahnutá v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Islandskej republike, Lichtenštajnskému kniežatstvu a Nórskemu kráľovstvu.

Článok 3

Iba anglické znenie je autentické.

V Bruseli 22. apríla 2009

Za Dozorný úrad EZVO

Per SANDERUD

predseda

Kurt JÄGER

člen kolégia

(1) Ďalej len „dozorný úrad“.

(2) Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3) Ďalej len „Dohoda o dozore a súde“.

(4) Usmernenia o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, ktoré prijal a vydal dozorný úrad 19. januára 1994, uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „Ú. v.“) (Ú. v. ES L 231, 3.9.1994, s. 1, a v dodatku EHP č. 32, 3.9.1994, s. 1). Usmernenia boli naposledy zmenené a doplnené 29. januára 2009 (ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“). Aktualizované znenie usmernení o štátnej pomoci sa nachádza na webovej stránke dozorného úradu: http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/guidelines/

(5) Konsolidované znenie bolo uverejnené v Ú. v. EÚ C 83, 7.4.2009, s. 1.

(*2) V prípade spoločností, ktoré nemajú úverovú históriu ani rating vychádzajúci zo súvahy (napr. niektoré spoločnosti so špeciálnym určením alebo začínajúce spoločnosti), môžu štáty EZVO poskytnúť zníženie až do výšky 15 % (25 % pre MSP) v prípade osobitných poplatkov za zabezpečenie, ktoré sú v usmerneniach o štátnej pomoci vo forme záruk stanovené na úrovni 3,8 %. Poplatok však nesmie byť nikdy nižší ako poplatok, ktorý by sa uplatnil pre materskú spoločnosť alebo materské spoločnosti.“

PRÍLOHA

Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy

1. FINANČNÁ KRÍZA, JEJ VPLYV NA REÁLNE HOSPODÁRSTVO A POTREBA DOČASNÝCH OPATRENÍ

1.1. Finančná kríza a jej vplyv na reálne hospodárstvo

Dňa 26. novembra 2008 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prijala oznámenie s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (ďalej len „plán obnovy“) s cieľom urýchliť obnovu Európy zo súčasnej finančnej krízy (1). Plán obnovy vychádza z dvoch hlavných vzájomne sa posilňujúcich prvkov. Po prvé zahŕňa krátkodobé opatrenia, ktoré majú povzbudiť dopyt, zachovať pracovné miesta a pomôcť pri obnovovaní dôvery. Po druhé ide o „rozumné investície“, ktoré majú v dlhodobom horizonte viesť k vyššiemu rastu a udržateľnej prosperite. Plán obnovy zintenzívni a urýchli reformy, ktoré už prebiehajú na základe lisabonskej stratégie.

Výzvou v tejto súvislosti je vyhnúť sa verejným zásahom, ktoré by mohli zmariť cieľ, ktorým je poskytovanie menšej a lepšie zacielenej štátnej pomoci. Napriek tomu je za určitých podmienok potrebná nová dočasná štátna pomoc.

Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) zastáva názor, že sa musia zaviesť nové nástroje na uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci spôsobom, ktorý umožní maximálnu flexibilitu pri riešení krízy a zároveň zachová rovnaké podmienky pre všetkých a zabráni neprimeraným obmedzeniam hospodárskej súťaže Tieto usmernenia podrobne upravujú súbor dodatočných dočasných príležitostí pre štáty EZVO pri poskytovaní štátnej pomoci.

Po prvé finančná kríza výrazne zasiahla bankový sektor v EHP a nebývalou mierou na Islande. Európska rada zdôraznila, že hoci sa o verejných zásahoch musí rozhodovať na vnútroštátnej úrovni, tieto rozhodnutia sa musia uskutočniť v rámci koordinovaného postupu a na základe niekoľkých spoločných zásad Spoločenstva (2). Komisia reagovala ihneď rôznymi opatreniami vrátane prijatia oznámenia Komisie s názvom Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (3) a viacerých rozhodnutí, ktorými sa schvaľuje pomoc na záchranu pre finančné inštitúcie. Dozorný úrad prijal príslušné opatrenia (4).

Dostatočný a cenovo dostupný prístup k financiám je predpokladom pre investície, rast a vytváranie pracovných miest súkromným sektorom. Štáty EZVO musia využiť pákový efekt, ktorý získali vďaka poskytnutiu rozsiahlej finančnej podpory bankovému sektoru, na zabezpečenie toho, aby táto pomoc neviedla len k zlepšeniu finančnej situácie bánk, ale bola prínosom pre hospodárstvo ako celok. Podpora finančnému sektoru by preto mala byť správne zameraná, aby zabezpečila obnovu bežnej úverovej činnosti bánk. Dozorný úrad zohľadní túto skutočnosť pri preskúmavaní štátnej pomoci poskytnutej bankám.

Hoci sa zdá, že situácia na finančných trhoch sa zlepšuje, celý vplyv finančnej krízy na reálne hospodárstvo možno pociťovať teraz. Veľmi vážny negatívny vývoj má vplyv na širšie hospodárstvo a zasahuje domácnosti, podnikateľov a pracovné miesta. V dôsledku krízy na finančných trhoch sú banky najmä v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi obozretnejšie a stávajú sa oveľa viac averznými voči riziku, čo vedie k obmedzeniu úverov. Táto finančná kríza by mohla vyvolať poskytovanie úverov „na prídel“, pokles dopytu a recesiu.

Tieto ťažkosti by mohli ovplyvniť nielen slabé podniky bez kapitálových rezerv, ale aj zdravé podniky, ktoré budú čeliť prudkému nedostatku alebo dokonca nedostupnosti úverov. Týkať sa to bude najmä malých a stredných podnikov (MSP), ktoré sa v každom prípade pri prístupe k financiám stretávajú s väčšími ťažkosťami ako väčšie podniky. Takáto situácia by mohla nielen vážne ovplyvniť hospodársku situáciu mnohých zdravých podnikov a ich zamestnancov z krátkodobého a strednodobého hľadiska, ale mohla by tiež mať dlhšie trvajúce negatívne účinky, keďže všetky investície v rámci EHP by sa v budúcnosti – najmä pri dosahovaní udržateľného rastu a iných cieľov lisabonskej stratégie – mohli oneskoriť alebo dokonca neuskutočniť vôbec.

1.2. Potreba úzkej koordinácie vnútroštátnych opatrení štátnej pomoci na úrovni EHP

V súčasnej finančnej situácii by mohlo štáty EZVO lákať, aby postupovali samostatne, a najmä sa pretekali v poskytovaní dotácií na podporu svojich podnikov. Zo skúseností z minulosti vyplýva, že takéto individuálne opatrenie nemôže byť účinné a mohlo by vážne poškodiť vnútorný trh. Pri poskytovaní pomoci je kľúčovou podmienkou, aby sa okrem úplného zohľadnenia konkrétnej súčasnej hospodárskej situácie zabezpečili rovnaké podmienky pre podniky EHP a aby sa predišlo pretekaniu štátov EZVO pri poskytovaní dotácií. Takáto situácia by bola neudržateľná a poškodzovala by EHP ako celok. Úlohou politiky hospodárskej súťaže je tomu zabrániť.

1.3. Potreba dočasných opatrení štátnej pomoci

Dočasnými dodatočnými opatreniami, ktoré sa uvádzajú v týchto usmerneniach, sa sledujú dva ciele: po prvé sa vzhľadom na výnimočné a prechodné finančné problémy súvisiace s finančnou krízou majú týmito opatreniami uvoľniť úvery v prospech podnikov, a tým zabezpečiť kontinuita ich prístupu k financiám. V tejto súvislosti majú MSP značný význam pre celé hospodárstvo v EHP a zlepšenie ich finančnej situácie bude mať pozitívne účinky aj na veľké podniky, čím sa z dlhodobého hľadiska podporí celkový hospodársky rast a modernizácia.

10.

Druhým cieľom je podporiť podniky, aby pokračovali v investíciách do budúcnosti, najmä pokiaľ ide o hospodárstvo s udržateľným rastom. Ak by následkom súčasnej krízy došlo k zastaveniu alebo dokonca zvráteniu významného pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti životného prostredia, malo by to pravdepodobne dramatické následky. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa podnikom poskytla dočasná pomoc na investície do projektov v oblasti životného prostredia (čo by mohlo okrem iného poskytnúť priemyslu v rámci EHP technologický náskok), čím by sa naliehavá a nevyhnutná finančná podpora skombinovala s dlhodobým prínosom pre EHP.

11.

V týchto usmerneniach sa najprv pripomínajú rozmanité príležitosti v oblasti verejnej podpory, ktoré už sú štátom EZVO k dispozícii podľa platných pravidiel štátnej pomoci. Následne sa v nich uvádzajú dodatočné opatrenia štátnej pomoci, ktoré môžu štáty EZVO dočasne poskytnúť na nápravu ťažkostí, s ktorými sa v súčasnosti niektoré podniky stretávajú v súvislosti s prístupom k financiám, a na podporu investícií na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

12.

Navrhnuté nástroje pomoci sú podľa dozorného úradu najvhodnejšími nástrojmi na dosiahnutie uvedených cieľov.

2. VŠEOBECNÉ OPATRENIA HOSPODÁRSKEJ POLITIKY

13.

Plán obnovy bol prijatý s cieľom reagovať na súčasnú hospodársku situáciu. Vzhľadom na rozsah krízy Spoločenstvo potrebuje koordinovaný prístup, dostatočne veľký a ambiciózny na to, aby sa ním obnovila dôvera spotrebiteľov a podnikateľov. To isté platí pre hospodársku obnovu v štátoch EZVO.

14.

Medzi strategické ciele plánu obnovy patrí:

—	pohotová stimulácia dopytu a zvyšovanie dôvery spotrebiteľa,

—

znižovanie nákladov obyvateľstva spojených s hospodárskym poklesom a jeho vplyvu na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Mnoho pracovníkov a ich rodín je alebo bude zasiahnutých krízou. Môžu sa však prijať opatrenia na zastavenie znižovania počtu pracovných miest a následne opatrenia, ktoré pomôžu občanom rýchlo sa vrátiť na trh práce, a teda neostávať dlhodobo nezamestnanými,

—

pomoc Európe pripraviť sa na to, aby v čase, keď sa vráti obdobie rastu, využila všetky príležitosti a dosiahla, aby európske hospodárstvo spĺňalo požiadavky konkurencieschopnosti a udržateľnosti a potreby budúcnosti, ako je uvedené v lisabonskej stratégii. To znamená podporu inovácie, budovanie znalostnej ekonomiky a urýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo s efektívnym využitím zdrojov.

15.

Štáty EZVO majú na dosiahnutie týchto cieľov už viaceré nástroje, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc. Niektoré podniky napríklad môžu v súčasnosti čeliť ešte nástojčivejším ťažkostiam pri prístupe k financiám ako iné, čím môže byť nevyhnutné financovanie pre ich rast a implementáciu plánovaných investícií oddialené alebo úplne ohrozené. Na tento účel by štáty EZVO mohli prijať súbor všeobecných opatrení hospodárskej politiky, ktoré sa budú týkať všetkých podnikov na ich území. Takéto opatrenia by preto nepatrili do rozsahu pravidiel štátnej pomoci a ich cieľom by bolo dočasné uľahčenie finančných ťažkostí v krátkodobom a strednodobom horizonte. Mohli by sa napríklad predĺžiť lehoty na zaplatenie, pokiaľ ide o platby sociálneho zabezpečenia a podobné platby alebo dokonca dane, alebo by sa mohli prijať opatrenia pre zamestnancov. Ak sú takéto opatrenia určené všetkým podnikom, nie sú v zásade štátnou pomocou.

16.

Štáty EZVO môžu tiež poskytnúť finančnú podporu priamo spotrebiteľom napríklad pri vyradení starých výrobkov a/alebo kúpe nových ekologických výrobkov. Ak sa takáto pomoc poskytuje bez diskriminácie na základe pôvodu výrobkov, nepredstavuje štátnu pomoc.

17.

Okrem toho všeobecné programy Spoločenstva, ako napríklad rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 až 2013) ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (5) a siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) ustanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (6) sa môžu čo najlepšie využiť, aby priniesli podporu v prospech malých a stredných, ale aj veľkých podnikov.

3. ŠTÁTNA POMOC, KTORÁ JE MOŽNÁ PODĽA PLATNÝCH NÁSTROJOV

18.

Počas niekoľkých posledných rokov dozorný úrad výrazne zmodernizoval pravidlá štátnej pomoci s cieľom podporiť štáty EZVO, aby lepšie zameriavali verejnú pomoc na udržateľné investície, a teda prispeli k lisabonskej stratégii. V tejto súvislosti sa osobitný dôraz kládol na malé a stredné podniky, čo bolo doplnené o širšie príležitosti na poskytovanie štátnej pomoci. Okrem toho sa v nedávno prijatom všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách (7) značne zjednodušili a zefektívnili pravidlá štátnej pomoci a teraz poskytujú štátom EZVO širokú škálu opatrení pomoci s minimálnym administratívnym zaťažením. V súčasnej hospodárskej situácii majú osobitný význam tieto platné nástroje štátnej pomoci:

19.

Nariadenie de minimis (8) prispôsobené Dohode o EHP stanovuje, že opatrenia pomoci v hodnote do výšky 200 000 EUR pre jeden podnik počas akéhokoľvek obdobia 3 rokov nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle Dohody o EHP. V tomto nariadení sa tiež stanovuje, že záruky do výšky 1,5 milióna EUR neprekračujú strop de minimis, a preto nepredstavujú štátnu pomoc. Štáty EZVO preto môžu poskytovať takéto záruky bez výpočtu zodpovedajúceho ekvivalentu pomoci a bez administratívnej záťaže.

20.

Uvedené Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (VNSV) tvorí základný prvok pravidiel štátnej pomoci, ktorým sa zjednodušuje konanie vo veci štátnej pomoci pre niektoré dôležité opatrenia a posilňuje presmerovanie štátnej pomoci na prioritné ciele EHP. Všetky predtým existujúce skupinové výnimky sa spolu s novými oblasťami (inovácia, životné prostredie, výskum a vývoj pre veľké podniky a opatrenia súvisiace s rizikovým kapitálom pre malé a stredné podniky) zlúčili do tohto jedného dokumentu. Vo všetkých prípadoch, na ktoré sa vzťahuje VNSV, môžu štáty EZVO poskytovať štátnu pomoc bez predchádzajúcej notifikácie dozornému úradu. Rýchlosť postupu je preto úplne v rukách štátov EZVO. VNSV je osobitne dôležité pre malé a stredné podniky, pretože poskytuje osobitné pravidlá o investičnej pomoci a pomoci na podporu zamestnanosti výlučne pre malé a stredné podniky. Okrem toho všetkých 26 zahrnutých opatrení je dostupných pre malé a stredné podniky. Prostredníctvom nich majú štáty EZVO možnosť podporiť malé a stredné podniky počas rôznych štádií ich vývoja a pomáhať im v oblastiach siahajúcich od prístupu k financiám až k výskumu a vývoju, inováciám, vzdelávaniu, zamestnanosti a k opatreniam v oblasti životného prostredia atď.

21.

Nové usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (9) zaisťujú, aby štáty EZVO mohli poskytnúť štátnu pomoc okrem iného takto:

—

pomoc podnikom, ktoré zlepšujú svoju environmentálnu výkonnosť nad rámec noriem Spoločenstva alebo ak normy Spoločenstva neexistujú, pomoc do výšky 70 % mimoriadnych investičných nákladov (do výšky 80 % v oblasti ekologickej inovácie) pre malé podniky a do 100 % mimoriadnych investičných nákladov, ak sa pomoc poskytuje na základe skutočne konkurenčného postupu predkladania ponúk, a to tiež v prípade veľkých podnikov. Pomoc na včasnú adaptáciu na budúce normy Spoločenstva a pomoc na environmentálne štúdie je tiež dovolená,

—	v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a kogenerácie môžu štáty EZVO poskytnúť prevádzkovú pomoc na pokrytie mimoriadnych výrobných nákladov,

—

na dosiahnutie environmentálnych cieľov úspory energie a zníženia emisií skleníkových plynov môžu štáty EZVO poskytnúť pomoc, ktorá umožní podnikom dosiahnuť úspory energie, a pomoc na obnoviteľné zdroje energie a kogeneráciu až do výšky 80 % mimoriadnych investičných nákladov pre malé podniky a až do 100 % mimoriadnych investičných nákladov, ak sa pomoc poskytuje na základe skutočne konkurenčného postupu predkladania ponúk.

22.

Dňa 7. februára 2007 dozorný úrad prijal nové usmernenia o štátnej pomoci na výskum, vývoj a inovácie. Tento dokument obsahuje nové ustanovenia o inovácii osobitne zamerané na malé a stredné podniky, čo tiež zodpovedá lepšiemu zameriavaniu pomoci smerom k vytváraniu zamestnanosti a rastu v súlade s lisabonskou stratégiou. Štáty EZVO môžu poskytnúť okrem iného takúto štátnu pomoc:

—	pomoc na projekty v oblasti výskumu a vývoja, najmä pomoc na základný výskum do výšky 100 % oprávnených nákladov a pomoc na priemyselný výskum do výšky 80 % pre malé podniky,

—	pomoc mladým inovačným podnikom do výšky 1 milióna EUR a dokonca viac v podporovaných regiónoch, pomoc inovačným zoskupeniam, pomoc na inovačné poradenské služby a pomoc na inovačné podporné služby,

—	pomoc na prenájom vysokokvalifikovaných pracovníkov, pomoc na štúdie technickej realizovateľnosti, pomoc na inováciu procesu a organizácie v službách a pomoc na náklady súvisiace s právami priemyselného vlastníctva pre malé a stredné podniky.

23.

Vzdelávanie je ďalším kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti. Je zásadne dôležité, aby sa investície do vzdelávania zachovali dokonca aj v období rastúcej nezamestnanosti s cieľom rozvíjať nové znalosti. Podľa nového VNSV môžu štáty EZVO poskytnúť podnikom jednak všeobecnú, ako aj osobitnú pomoc na vzdelávanie do celkovej výšky 80 % oprávnených nákladov.

24.

V roku 2008 dozorný úrad prijal nové usmernenia o štátnej pomoci vo forme záruk, ktoré stanovujú podmienky, za ktorých verejné záruky za pôžičky nepredstavujú štátnu pomoc. V súlade s uvedenými usmerneniami sa záruky nepovažujú za štátnu pomoc, osobitne vtedy, ak sa za tieto záruky zaplatí trhová cena. Okrem spresnenia podmienok rozhodujúcich o existencii alebo absencii pomoci vo forme záruk sa novými usmerneniami prvýkrát zavádzajú takisto osobitné poplatky za zabezpečenie pre malé a stredné podniky, ktoré umožňujú jednoduchšie, ale bezpečné použitie záruk s cieľom posilniť financovanie malých a stredných podnikov.

25.

Nové usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových kapitálových investícií do malých a stredných podnikov prijal dozorný úrad 25. októbra 2006. Tieto usmernenia sa zameriavajú na inovatívne a rýchlo rastúce malé a stredné podniky – kľúčové ťažisko lisabonskej stratégie. Dozorný úrad zaviedol nový bezpečný prah 1,5 milióna EUR pre cieľový malý a stredný podnik, čo je nárast o 50 %. Do výšky tohto stropu dozorný úrad akceptuje, že alternatívne spôsoby financovania z finančných trhov spravidla chýbajú (to znamená, že existuje trhové zlyhanie). Okrem toho bola štátna pomoc na rizikový kapitál zahrnutá do VNSV.

26.

V znevýhodnených regiónoch môžu štáty EZVO poskytnúť investičnú pomoc na vytváranie nových prevádzkarní, rozširovanie existujúcich prevádzkarní alebo diverzifikáciu výrobkov v súlade s usmerneniami pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 platnými od januára 2007.

27.

Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 tiež zavádzajú novú formu pomoci, ktorou sa v podporovaných oblastiach majú poskytnúť stimuly na podporu zakladania podnikov a rozvoj malých podnikov v skorších fázach.

28.

Štáty EZVO môžu tiež poskytnúť pomoc podnikom, ktoré potrebujú verejnú pomoc, podľa platných usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Na tento účel môžu štáty EZVO notifikovať schémy pomoci pre malé a stredné podniky na záchranu a/alebo reštrukturalizáciu.

4. UPLATNITEĽNOSŤ ČLÁNKU 61 ODS. 3 PÍSM. b)

4.1. Všeobecné zásady

29.

Podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP môže dozorný úrad vyhlásiť za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP pomoc „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve štátu EZVO“. Toto ustanovenie je totožné s článkom 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES, v súvislosti s ktorým Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev rozhodol, že poruchy musia mať vplyv na celé hospodárstvo daného členského štátu, a nie iba na jeden z jeho regiónov alebo jednu z častí jeho územia. Toto je navyše v súlade s potrebou prísneho výkladu každého odchylného ustanovenia, ktorým je článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP (10).

30.

Tento prísny výklad Komisia dôsledne uplatňuje pri svojom rozhodovaní (11). Dozorný úrad takisto prijal prísny výklad článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP (12).

31.

V tejto súvislosti dozorný úrad usudzuje, že okrem pomoci na záchranu finančného systému si súčasná globálna finančná kríza vyžaduje výnimočné politické opatrenia.

32.

Touto krízou budú zasiahnuté všetky štáty EZVO, hoci rôznymi spôsobmi a v rôznej miere, pričom je pravdepodobné, že nezamestnanosť sa zvýši, dopyt klesne a fiškálna situácia sa zhorší.

33.

Vzhľadom na výnimočnú mieru vážnosti súčasnej finančnej krízy a jej vplyv na celkové hospodárstvo štátov EZVO sa dozorný úrad domnieva, že na nápravu týchto ťažkostí je poskytnutie niektorých druhov štátnej pomoci na časovo obmedzené obdobie prípustné a tieto druhy pomoci môžu byť vyhlásené za zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. b) tejto dohody.

34.

Štáty EZVO musia preto preukázať, že opatrenia štátnej pomoci notifikované dozornému úradu na základe tohto rámca sú nevyhnutné a primerané na nápravu vážnej poruchy hospodárstva štátu EZVO a že všetky podmienky sú splnené.

4.2. Zlučiteľná obmedzená výška pomoci

4.2.1. Súčasný rámec

35.

V článku 2 nariadenia de minimis (13) prispôsobeného Dohode o EHP sa stanovuje, že:

„… za opatrenia pomoci, ktoré nespĺňajú všetky kritériá článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a teda sú oslobodené od oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 2 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, sa považujú opatrenia, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v odsekoch 2 až 5 tohto článku.

Celková pomoc de minimis poskytnutá akémukoľvek podniku nesmie presiahnuť 200 000 EUR v priebehu akéhokoľvek obdobia troch fiškálnych rokov. Celková pomoc de minimis udelená akémukoľvek podniku pôsobiacemu v sektore cestnej dopravy nesmie prekročiť 100 000 EUR v priebehu troch fiškálnych rokov. Tieto stropy by sa mali uplatňovať bez ohľadu na formu alebo vytýčený cieľ pomoci de minimis, ako aj nezávisle od toho, či pomoc poskytnutá štátu EZVO je financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Spoločenstva. Obdobie by sa malo stanoviť na základe fiškálnych rokov, ktoré uplatňuje podnik v príslušnom štáte EZVO.“

4.2.2. Nové opatrenie

36.

Finančná kríza ovplyvňuje nielen štrukturálne slabé podniky, ale aj podniky, ktoré budú čeliť prudkému nedostatku alebo dokonca nedostupnosti úverov. Zlepšenie finančnej situácie týchto podnikov bude mať pozitívne účinky na celé hospodárstvo EHP.

37.

Preto vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu sa považuje za nevyhnutné, aby sa dočasne umožnilo poskytovanie obmedzenej výšky pomoci, ktorá však bude patriť do pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, keďže prekračuje strop uvedený v nariadení de minimis.

38.

Dozorný úrad bude považovať takúto štátnu pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, ak boli splnené všetky tieto podmienky:

a)	pomoc neprekročí hotovostný grant vo výške 500 000 EUR pre podnik. Všetky uvedené čísla musia byť vyjadrené ako hrubá suma, čiže pred odrátaním dane alebo iných poplatkov. Ak sa pomoc poskytuje inou formou ako formou grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu;

b)	štátna pomoc sa poskytne vo forme schém pomoci;

štátna pomoc sa poskytne firmám, ktoré neboli v ťažkostiach (14) k 1. júlu 2008; môže sa poskytnúť aj firmám, ktoré neboli k tomuto dátumu v ťažkostiach, avšak sa do ťažkostí dostali v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy; schéma pomoci sa neuplatňuje na firmy pôsobiace v oblasti rybného hospodárstva;

d)	štátna pomoc nie je pomoc na vývoz alebo pomoc, ktorá uprednostňuje domáce výrobky pred dovážanými výrobkami;

e)	štátna pomoc sa poskytne najneskôr 31. decembra 2010;

predtým, ako sa pomoc poskytne, štát EZVO získa vyhlásenie od daného podniku v písomnej alebo elektronickej podobe o akejkoľvek inej pomoci de minimis a pomoci súvisiacej s týmto opatrením, ktorú podnik získal v aktuálnom fiškálnom roku, a overí, že týmto poskytnutím celková výška pomoci získaná podnikom v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 nepresiahne strop 500 000 EUR;

schéma pomoci sa neuplatňuje na podniky pôsobiace v oblasti primárnej produkcie poľnohospodárskych produktov. Bude sa uplatňovať na podniky pôsobiace v oblasti spracovania a marketingu poľnohospodárskych produktov (15) okrem prípadov, keď sa výška pomoci určuje na základe ceny alebo množstva takýchto produktov kúpených od primárnych výrobcov alebo umiestnených na trh týmto podnikom alebo ak je pomoc podmienená tým, že sa čiastočne alebo úplne presunie na primárnych výrobcov (16).

4.3. Pomoc vo forme záruk

4.3.1. Súčasný rámec

39.

Cieľom usmernení o štátnej pomoci vo forme záruk je poskytnúť štátom EZVO podrobné pokyny k zásadám, z ktorých dozorný úrad zamýšľa vychádzať pri svojom výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a pri ich uplatňovaní v oblasti štátnych záruk. V usmerneniach sa najmä špecifikujú podmienky, za ktorých sa existencia štátnej pomoci môže považovať za vylúčenú. Neposkytujú kritériá zlučiteľnosti na posúdenie záruk.

4.3.2. Nové opatrenie

40.

Aby sa ďalej podporil prístup k financiám a znížila súčasná vysoká averzia bánk voči riziku, môžu dotované záruky za pôžičky počas obmedzeného časového obdobia predstavovať vhodné a správne cielené riešenie na uľahčenie prístupu podnikov k financiám.

41.

Dozorný úrad bude považovať takúto štátnu pomoc za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. b) tejto dohody, ak boli splnené všetky tieto podmienky:

a)	v prípade malých a stredných podnikov členské štáty poskytnú zníženie ročného poplatku, ktorý treba platiť za nové záruky poskytnuté v súlade s ustanoveniami o zabezpečení uvedenými v prílohe (17), a to až do výšky 25 %;

b)	v prípade veľkých podnikov štáty EZVO tiež poskytnú zníženie ročného poplatku za nové záruky vypočítaného na základe tých istých ustanovení o zabezpečení uvedených v prílohe, a to až do výšky 15 %;

ak sa prvok pomoci v záručných schémach vypočítava pomocou metodík, ktoré dozorný úrad už prijal po notifikácii týchto schém na základe nariadenia začleneného do Dohody o EHP v oblasti štátnej pomoci (18), môžu štáty EZVO tiež poskytnúť podobné zníženie až do výšky 25 % ročného poplatku, ktorý sa má zaplatiť za nové záruky pre malé a stredné podniky, a až do výšky 15 % pre veľké podniky;

maximálna výška pôžičky nesmie presahovať celkové ročné mzdové náklady príjemcu (vrátane sociálnych odvodov, ako aj nákladov na zamestnancov pracujúcich v lokalite spoločnosti, avšak platených subdodávateľmi) za rok 2008. V prípade spoločností založených 1. januára 2008 alebo po 1. januári 2008 nesmie maximálna výška pôžičky presahovať odhadované ročné mzdové náklady počas prvých dvoch rokov pôsobenia;

e)	záruky sa poskytnú najneskôr do 31. decembra 2010;

f)	záruka nepresiahne 90 % pôžičky počas trvania pôžičky;

g)	záruka sa môže týkať pôžičiek na investície, ako aj na prevádzkový kapitál;

h)	zníženie poplatku za záruku sa uplatňuje počas obdobia najviac dvoch rokov od poskytnutia záruky. Ak trvanie poskytnutej pôžičky presahuje dva roky, štáty EZVO môžu poplatky za zabezpečenie stanovené v prílohe uplatňovať bez zníženia počas dodatočného maximálne 8-ročného obdobia;

i)	štátna pomoc sa poskytne firmám, ktoré neboli v ťažkostiach (19) k 1. júlu 2008; môže sa poskytnúť firmám, ktoré neboli k tomuto dátumu v ťažkostiach, avšak sa do ťažkostí dostali v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy.

4.4. Pomoc vo forme dotovaných úrokových sadzieb

4.4.1. Súčasný rámec

42.

Usmernenia o referenčných a diskontných sadzbách stanovujú metodiku výpočtu referenčnej sadzby, ktorá vychádza z jednoročnej medzibankovej ponukovej úrokovej sadzby (IBOR) zvýšenej o marže v rozpätí od 60 do 1 000 bázických bodov v závislosti od úverovej schopnosti príslušnej spoločnosti a od úrovne ponúknutého kolaterálu. Metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb môže dozorný úrad upraviť v závislosti od prevládajúcich trhových podmienok. Ak štáty EZVO uplatňujú metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb stanovenú v usmerneniach platných v čase poskytnutia pôžičky a spĺňajú podmienky stanovené v uvedených usmerneniach, úroková sadzba v zásade nezahŕňa štátnu pomoc.

4.4.2. Nové opatrenie

43.

Podniky môžu mať za súčasnej trhovej situácie ťažkosti pri hľadaní financií. Dozorný úrad preto akceptuje, že verejné alebo súkromné pôžičky sa poskytujú s úrokovou sadzbou, ktorá sa rovná aspoň výške jednodňovej (overnight) sadzby centrálnej banky plus poplatok, ktorý sa rovná rozdielu medzi priemernou jednoročnou medzibankovou sadzbou a priemernou jednodňovou (overnight) sadzbou centrálnej banky v období od 1. januára 2007 do 30. júna 2008, plus poplatok za úverové riziko zodpovedajúce rizikovému profilu príjemcu, ako sa uvádza v usmerneniach o referenčných a diskontných sadzbách dozorného úradu.

44.

Prvok pomoci obsiahnutý v rozdiele medzi touto úrokovou sadzbou a referenčnou sadzbou vymedzenou v usmerneniach o referenčných a diskontných sadzbách sa bude dočasne považovať za prvok v súlade s uplatňovaním Dohody o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. b) tejto dohody, ak sú splnené tieto podmienky:

táto metóda sa vzťahuje na všetky zmluvy uzavreté najneskôr k 31. decembru 2010; môže sa týkať pôžičiek s akoukoľvek dĺžkou trvania: znížené úrokové sadzby sa môžu vzťahovať na platby úrokov pred 31. decembrom 2012 (20); na pôžičky po tomto dátume sa uplatňuje úroková sadzba, ktorá zodpovedá aspoň sadzbe vymedzenej v usmerneniach o referenčných a diskontných sadzbách;

b)	štátna pomoc sa poskytne firmám, ktoré neboli v ťažkostiach k 1. júlu 2008 (21); môže sa poskytnúť firmám, ktoré neboli k tomuto dátumu v ťažkostiach, avšak sa do ťažkostí dostali v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy.

4.5. Pomoc na výrobu ekologických výrobkov

4.5.1. Súčasný rámec

45.

Usmernenia o referenčných a diskontných sadzbách dozorného úradu stanovujú metodiku výpočtu referenčnej sadzby, ktorá vychádza z jednoročnej medzibankovej ponukovej úrokovej sadzby (IBOR) zvýšenej o marže v rozpätí od 60 do 1 000 bázických bodov v závislosti od úverovej schopnosti príslušnej spoločnosti a od úrovne ponúknutého kolaterálu. Metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb môže dozorný úrad upraviť v závislosti od prevládajúcich trhových podmienok. Ak štáty EZVO uplatňujú metodiku výpočtu referenčných a diskontných sadzieb stanovenú v usmerneniach platných v čase poskytnutia pôžičky a spĺňajú podmienky stanovené v uvedených usmerneniach, úroková sadzba v zásade nezahŕňa štátnu pomoc.

4.5.2. Nové opatrenie

46.

V dôsledku súčasnej finančnej krízy majú podniky takisto viac ťažkostí získať prístup k financiám na výrobu ekologickejších výrobkov. Pomoc vo forme záruk nemusí stačiť na financovanie finančne náročných projektov, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie ochrany životného prostredia včasnou adaptáciou na budúce normy, ktoré ešte nenadobudli účinnosť, alebo idú nad rámec týchto noriem.

47.

Dozorný úrad zastáva názor, že dosiahnutie environmentálnych cieľov by napriek finančnej kríze malo zostať prioritou. Výroba ekologickejších výrobkov vrátane energeticky efektívnych výrobkov je v spoločnom záujme EHP a je dôležité, aby finančná kríza nebola prekážkou pri dosahovaní tohto cieľa.

48.

Preto by dodatočné opatrenia vo forme dotovaných pôžičiek mohli podporovať výrobu tzv. ekologických výrobkov. Dotované pôžičky však môžu vážne narúšať hospodársku súťaž, a preto by mali byť prísne obmedzené na špecifické situácie a cielené investície.

49.

Dozorný úrad zastáva názor, že počas obmedzeného obdobia by štáty EZVO mali mať možnosť poskytnúť pomoc vo forme zníženia úrokovej sadzby.

50.

Dozorný úrad bude na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP akúkoľvek pomoc vo forme zníženia úrokovej sadzby pre investičné pôžičky, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	pomoc súvisí s investičnými pôžičkami na financovanie projektov spočívajúcich vo výrobe nových výrobkov, ktoré výrazne zlepšia ochranu životného prostredia;

b)	pomoc je nevyhnutná na začatie nového projektu; v prípade existujúcich projektov sa môže pomoc poskytnúť, ak sa z dôvodov novej hospodárskej situácie stane nevyhnutnou na pokračovanie projektu;

c)	pomoc sa poskytne len na projekty spočívajúce vo výrobe výrobkov, ktoré zahŕňajú včasnú adaptáciu na budúce výrobkové normy Spoločenstva alebo ktoré idú nad rámec týchto noriem (22), ktorými sa zvyšuje úroveň ochrany životného prostredia a ktoré ešte nenadobudli účinnosť;

d)	v prípade výrobkov týkajúcich sa včasnej adaptácie na budúce environmentálne normy Spoločenstva alebo výrobkov, ktoré idú nad rámec týchto noriem, sa musí začať s investíciou najneskôr 31. decembra 2010 s cieľom uviesť výrobky na trh najmenej dva roky pred nadobudnutím účinnosti normy;

pôžičky môžu pokrývať investičné náklady na hmotný a nehmotný majetok (23) s výnimkou pôžičiek na investície, ktoré predstavujú výrobné kapacity na trhoch výrobkov vo výške viac ako 3 % (24), kde priemerná ročná miera rastu zrejmej spotreby na trhu EHP meraná hodnotovými údajmi v období piatich rokov pred začiatkom investície zostala pod hodnotou priemernej ročnej miery rastu hrubého domáceho produktu v EHP počas toho istého referenčného obdobia piatich rokov;

f)	pôžičky sa poskytnú najneskôr do 31. decembra 2010;

pre výpočet pomoci by východiskovým bodom mala byť individuálna sadzba príjemcu vypočítaná na základe metodológie uvedenej v bode 4.4.2 týchto usmernení. Na základe tejto metodológie môže podnik využívať zníženie úrokovej sadzby vo výške:

—	25 % pre veľké podniky,

—	50 % pre MSP;

h)	dotovaná úroková sadzba sa uplatňuje počas obdobia najviac dvoch rokov od poskytnutia pôžičky;

i)	zníženie úrokovej sadzby sa môže uplatniť na pôžičky, ktoré poskytuje štát alebo verejné finančné inštitúcie, a na pôžičky poskytované súkromnými finančnými inštitúciami. Zabezpečiť by sa mala nediskriminácia medzi verejnými a súkromnými subjektmi;

j)	štátna pomoc sa poskytne firmám, ktoré neboli v ťažkostiach (25) k 1. júlu 2008; môže sa poskytnúť aj firmám, ktoré neboli k tomuto dátumu v ťažkostiach, avšak sa do ťažkostí dostali v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy;

k)	štáty EZVO zabezpečia, aby pomoc nebola nepriamo alebo priamo prevedená na finančné subjekty.

4.6. Opatrenia v oblasti rizikového kapitálu

4.6.1. Súčasný rámec

51.

Usmernenia o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky stanovujú podmienky, za ktorých sa štátna pomoc podporujúca investíciu do rizikového kapitálu môže považovať za zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP v súlade s článkom 61 ods. 3 tejto dohody.

52.

Na základe skúseností získaných pri uplatňovaní usmernení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky sa dozorný úrad domnieva, že v EHP neexistuje všeobecné zlyhanie trhu rizikového kapitálu. Dozorný úrad však uznáva, že pri niektorých druhoch investícií na určitých stupňoch vývoja podnikov existujú trhové medzery, ktoré vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky a dopytu v súvislosti s rizikovým kapitálom a možno ich vo všeobecnosti označiť ako nedostatok vlastného kapitálu.

53.

V bode 4.3 uvedených usmernení sa uvádza, že v prípade finančných tranží, ktoré nepresahujú 1,5 milióna EUR na cieľový MSP za každé obdobie dvanástich mesiacov, sa zlyhanie trhu za určitých podmienok predpokladá a nemusia ho dokazovať štáty EZVO.

54.

V bode 5.1 písm. a) tých istých usmernení sa uvádza, že „... dozorný úrad si uvedomuje sústavné kolísanie trhu s rizikovým kapitálom a nedostatok vlastného kapitálu, ako aj rôzny stupeň postihnutia podnikov trhovým zlyhaním v závislosti od ich veľkosti, od etapy vývoja ich podnikania a od ich hospodárskeho sektora. Preto je dozorný úrad pripravený uvažovať o oznámení opatrení rizikového kapitálu zlučiteľných s uplatňovaním Dohody o EHP, ktorými by sa ustanovili investičné tranže presahujúce prahovú hodnotu 1,5 milióna EUR na podnik za rok, keby sa predložil potrebný dôkaz o trhovom zlyhaní.“

4.6.2. Dočasné prispôsobenie existujúcich pravidiel

55.

Nedávne otrasy na finančnom trhu mali negatívny vplyv na trh rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky v počiatočnom štádiu rastu, pretože sa znížila dostupnosť rizikového kapitálu. V dôsledku v súčasnosti značne zvýšeného vnímania rizika súvisiaceho s rizikovým kapitálom, ktoré je spôsobené neistotami vyplývajúcimi z očakávania možných nižších výnosov, investori v súčasnosti skôr investujú do bezpečnejších aktív, ktorých riziká sa dajú jednoduchšie posúdiť v porovnaní s investíciami do rizikového kapitálu. Nelikvidná povaha investícií do rizikového kapitálu sa navyše ukázala byť ďalšou prekážkou pre investorov. Existujú dôkazy o tom, že obmedzená likvidita v súčasných trhových podmienkach, ktorá z toho vyplýva, rozšírila nedostatok vlastného kapitálu pre malé a stredné podniky. Preto sa považuje za vhodné, aby sa dočasne zvýšil bezpečný prah pre investície do rizikového kapitálu, čo by umožnilo prispôsobiť sa zvýšenému nedostatku vlastného kapitálu a dočasne znížiť percento minimálneho podielu súkromného investora na 30 % aj v prípade opatrení zameraných na malé a stredné podniky v iných ako podporovaných oblastiach.

56.

V súlade s tým sa na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP určité limity stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky dočasne prispôsobujú do 31. decembra 2010 takto:

a)	na účely bodu 4.3.1 najvyššie povolené finančné tranže sa zvyšujú na 2,5 milióna EUR, z 1,5 milióna EUR na cieľový MSP počas každého obdobia dvanástich mesiacov;

b)	na účely bodu 4.3.4 najmenšia suma financovania, ktorú musia poskytnúť súkromní investori (v rámci a mimo podporovaných oblastí), je 30 %;

c)	iné podmienky uvedené v usmerneniach sa naďalej uplatňujú;

d)	toto dočasné prispôsobenie usmernení sa neuplatňuje na opatrenia rizikového kapitálu, na ktoré sa vzťahuje VNSV;

e)	štáty EZVO môžu prispôsobiť schválené schémy, aby vyhovovali dočasnému prispôsobeniu usmernení.

4.7. Kumulácia

57.

Stropy pomoci stanovené podľa týchto usmernení sa uplatňujú bez ohľadu na to, či je podpora pre dotovaný projekt financovaná úplne zo štátnych prostriedkov, alebo ju čiastočne financuje Spoločenstvo.

58.

Dočasné opatrenia pomoci uvedené v týchto usmerneniach nemôžu byť kumulované s pomocou, ktorá patrí do pôsobnosti nariadenia de minimis pre tie isté oprávnené náklady. Ak už podnik získal pomoc de minimis predtým, ako tento dočasný rámec nadobudol účinnosť, suma pomoci získanej podľa opatrení uvedených v bode 4.2 týchto usmernení a získanej pomoci de minimis nepresiahne 500 000 EUR v období medzi 1. januárom 2008 a 31. decembrom 2010. Výška pomoci de minimis získaná po 1. januári 2008 sa musí odpočítať od výšky zlučiteľnej pomoci, ktorá sa môže poskytnúť na ten istý účel podľa bodov 4.3, 4.4, 4.5 alebo 4.6.

59.

Dočasné opatrenia pomoci možno kumulovať s inou zlučiteľnou pomocou alebo inými formami financovania zo strany Spoločenstva pod podmienkou, že je dodržaná maximálna intenzita pomoci uvedená v príslušných usmerneniach alebo v nariadeniach o skupinovej výnimke.

5. ZJEDNODUŠUJÚCE OPATRENIA

5.1. Poistenie krátkodobých vývozných úverov

60.

Usmernenia o poistení krátkodobých vývozných úverov stanovujú, že obchodovateľné riziká nemôžu byť kryté poistením vývozných úverov s podporou zo strany štátov EZVO. Obchodovateľné riziká sú komerčné a politické riziká verejných a neverejných dlžníkov so sídlom v krajinách uvedených v prílohe k usmerneniam s maximálnou lehotou rizika menej než dva roky. Riziká dlžníkov so sídlom v členských štátoch EÚ a v štátoch EZVO spolu so šiestimi ďalšími členmi OECD sa považujú za obchodovateľné.

61.

Dozorný úrad sa domnieva, že v dôsledku súčasnej finančnej krízy nie všetky štáty EZVO trpia nedostatkom kapacít poistenia alebo zaistenia, avšak nevylučuje, že v niektorých krajinách by krytie obchodovateľných rizík mohlo byť v súčasnosti nedostupné.

62.

V bode 4 ods. 9 až 13 uvedených usmernení sa stanovuje, že:

„… za takýchto okolností môžu byť tieto dočasne neobchodovateľné riziká poistené na účet štátneho alebo štátom podporovaného poisťovateľa vývozných úverov, ktorý kryje neobchodovateľné riziká poistené na účet štátu alebo s jeho zárukou. V takomto prípade by poisťovateľ mal, pokiaľ je to možné, zjednotiť svoje sadzby poistného pre takéto riziká so sadzbami, ktoré si za porovnateľné druhy rizika účtujú súkromní poisťovatelia vývozných úverov.

Štát EZVO, ktorý má v úmysle použiť túto únikovú doložku, by mal bezodkladne informovať Dozorný úrad EZVO o takomto zámere. Oznámenie by malo obsahovať správu o trhu s dôkazom, že nevyhnutné krytie rizík nie je na trhu súkromného poistenia dostupné, a zdôvodniť použitie tejto únikovej doložky dôkazmi predloženými dvoma veľkými známymi medzinárodnými poisťovateľmi vývozných úverov a jedným vnútroštátnym poisťovateľom vývozných úverov. Dôkaz o nedostupnosti krytia rizík na súkromnom poisťovacom trhu môže byť preukázaný v správe o trhu od nezávislého konzultanta, ktorého dozorný úrad považuje za spoľahlivého a nestranného. Toto oznámenie by okrem toho malo obsahovať opis podmienok, ktoré štátny alebo štátom podporovaný poisťovateľ vývozných úverov zamýšľa použiť s ohľadom na krytie takýchto rizík.

Dozorný úrad do dvoch mesiacov po prijatí takéhoto oznámenia preskúma, či použitie únikovej doložky je v súlade s uvedenými podmienkami a či je zlučiteľné s Dohodou o EHP.

Ak dozorný úrad zistí, že podmienky na využitie únikovej doložky sú splnené, jeho rozhodnutie o zlučiteľnosti je obmedzené na dva roky od dátumu vydania rozhodnutia za predpokladu, že trhové podmienky zdôvodňujúce použitie únikovej doložky sa počas tohto obdobia nezmenia.

Okrem toho môže dozorný úrad po konzultácii s ostatnými štátmi EZVO revidovať podmienky na použitie únikovej doložky; môže taktiež rozhodnúť o jej prerušení alebo nahradení iným vhodným systémom.“

63.

Tieto ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na veľké a malé a stredné podniky, sú v súčasnej hospodárskej situácii vhodným nástrojom, ak je podľa štátov EZVO na súkromnom poisťovacom trhu krytie rizík pre určité obchodovateľné úverové riziká a/alebo pre určitých kupcov ochrany proti riziku nedostupné.

64.

V tomto kontexte a s cieľom urýchliť postup štátov EZVO dozorný úrad zastáva názor, že štáty EZVO môžu do 31. decembra 2010 preukázať chýbajúci trh tým, že poskytnú dostatok dôkazov o nedostupnosti krytia rizík na súkromnom poisťovacom trhu. Využitie únikovej doložky sa v každom prípade bude považovať za odôvodnené, ak:

—	jeden veľký známy medzinárodný poisťovateľ vývozných úverov a jeden vnútroštátny poisťovateľ vývozných úverov predložia dôkazy o tom, že takéto krytie je nedostupné, alebo

—	aspoň štyria dobre etablovaní vývozcovia v štátoch EZVO poskytnú dôkazy o odmietnutí krytia osobitných operácií zo strany poisťovateľov.

65.

Dozorný úrad v úzkej spolupráci s dotknutými štátmi EZVO zabezpečí rýchle prijatie rozhodnutí týkajúcich sa uplatňovania únikovej doložky.

5.2. Zjednodušenie postupov

66.

Opatrenia štátnej pomoci uvedené v týchto usmerneniach musia byť notifikované dozornému úradu. Okrem hmotnoprávnych opatrení stanovených v týchto usmerneniach sa dozorný úrad zaväzuje zabezpečiť rýchle schvaľovanie opatrení pomoci, ktoré riešia súčasnú krízu v súlade s týmito usmerneniami, pod podmienkou, že dotknutý štát EZVO bude úzko spolupracovať a poskytne všetky informácie.

67.

Tento záväzok je doplnkom k prebiehajúcemu procesu, v rámci ktorého Komisia vypracúva viaceré zlepšenia svojich všeobecných konaní vo veci štátnej pomoci, aby sa tak najmä umožnilo rýchlejšie a účinnejšie prijímanie rozhodnutí v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Tento všeobecný balík zjednodušení by mal predovšetkým zahŕňať spoločné záväzky Komisie a členských štátov zjednodušiť a predvídať konania na každom stupni zisťovania vo veci štátnej pomoci a umožniť schválenie jednoznačných prípadov v rámci skrátených lehôt.

6. MONITOROVANIE A PREDKLADANIE SPRÁV

68.

Rozhodnutím č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 o implementácii ustanovení, na ktoré odkazuje článok 27 v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde stanovujúci podrobné pravidlá o uplatňovaní článku 1 v časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde sa od štátov EZVO vyžaduje, aby predložili svoje ročné správy dozornému úradu.

69.

Do 31. júla 2009 musia štáty EZVO predložiť dozornému úradu zoznam schém zavedených na základe týchto usmernení.

70.

Štáty EZVO musia zabezpečiť, aby sa viedli podrobné záznamy o poskytovaní pomoci ustanovené v týchto usmerneniach. Tieto záznamy, ktoré musia obsahovať všetky informácie potrebné na preukázanie toho, že boli dodržané potrebné podmienky, sa musia archivovať 10 rokov a na požiadanie predložiť dozornému úradu. Štáty EZVO musia najmä získať informácie preukazujúce, že prijímatelia pomoci podľa opatrení uvedených v bodoch 4.2, 4.3, 4.4 a 4.5 neboli k 1. júlu 2008 firmami v ťažkostiach.

71.

Okrem toho by štáty EZVO mali do 31. októbra 2009 predložiť dozornému úradu správu o opatreniach zavedených na základe týchto usmernení. Správa by mala najmä obsahovať skutočnosti, ktoré preukazujú potrebu, aby dozorný úrad zachoval opatrenia upravené v týchto usmerneniach po 31. decembri 2009, ako aj podrobné informácie o environmentálnom prínose dotovaných pôžičiek. Štáty EZVO musia poskytnúť tieto informácie na každý nasledujúci rok, počas ktorého sa budú uplatňovať tieto usmernenia, a to do 31. októbra každého roka.

72.

Dozorný úrad môže požiadať o dodatočné informácie týkajúce sa poskytnutej pomoci s cieľom preveriť, či sa dodržali podmienky rozhodnutia dozorného úradu o schválení opatrenia pomoci.

7. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

73.

Dozorný úrad uplatňuje tieto usmernenia od dátumu ich prijatia. Tieto usmernenia sú odôvodnené súčasnými výnimočnými a prechodnými problémami s financovaním súvisiacimi s bankovou krízou a nebudú sa uplatňovať po 31. decembri 2010. Po konzultácii so štátmi EZVO ich dozorný úrad môže revidovať pred týmto dátumom na základe dôležitých skutočností súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže alebo hospodárstvom. Pokiaľ by to bolo užitočné, dozorný úrad môže taktiež poskytnúť ďalšie vysvetlenie svojho prístupu k špecifickým otázkam.

74.

Dozorný úrad uplatňuje ustanovenia týchto usmernení na všetky notifikované opatrenia rizikového kapitálu, o ktorých musí rozhodnúť po schválení týchto usmernení, a to aj vtedy, ak boli opatrenia notifikované pred prijatím týchto usmernení.

75.

V súlade s usmerneniami o štátnej pomoci o pravidlách uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci dozorný úrad v prípadoch nenotifikovanej pomoci uplatní:

a)	tieto usmernenia, ak pomoc bola poskytnutá po prijatí týchto usmernení;

b)	vo všetkých ostatných prípadoch usmernenia platné v čase poskytnutia pomoci.

76.

Dozorný úrad v úzkej spolupráci s dotknutými štátmi EZVO zabezpečí rýchle prijatie rozhodnutí po úplnej notifikácii opatrení, ktorých sa týka tento dokument. Štáty EZVO by mali dozorný úrad informovať o svojich zámeroch a oznámiť mu úmysly zaviesť príslušné opatrenia čo najskôr a čo najúplnejšie.

77.

Dozorný úrad upozorňuje, že každé procesné zlepšenie závisí v plnej miere od predkladania jednoznačných a úplných notifikácií.

(1) Oznámenie Komisie Európskej rade (KOM(2008) 800).

(2) Závery Rady ECOFIN zo 7. októbra 2008.

(3) Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8.

(4) Pozri kapitoly usmernení o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou, o rekapitalizácii finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže prijaté 29. januára 2009.

(5) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.

(6) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

(7) Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3), začlenené do Dohody o EHP v bode 1j prílohy XV k dohode rozhodnutím č. 120/2008 zo 7. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 339, 18.12.2008, s. 111, a dodatok EHP č. 79, 18.12.2008), vstúpilo do platnosti 8. novembra 2008.

(8) Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoci de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5), začlenené do Dohody o EHP v bode 1ea prílohy XV k dohode rozhodnutím č. 29/2007 (Ú. v. EÚ L 209, 9.8.2007, s. 52, a dodatok EHP č. 38, 9.8.2007, s. 34), vstúpilo do platnosti 28. apríla 2007.

(9) Aktualizované znenie usmernení o štátnej pomoci sa nachádza na webovej stránke dozorného úradu: http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/state_aid_guidelines/.

(10) Spojené veci T-132/96 a T-143/96, Freistaat Sachsen a Volkswagen AG/Komisia, Zb. 1999, s. II-3663, bod 167.

(11) Rozhodnutie Komisie 98/490/ES vo veci C 47/96, Crédit Lyonnais (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 28), bod 10.1; rozhodnutie Komisie 2005/345/ES vo veci C 28/02, Bankgesellschaft Berlin (Ú. v. EÚ L 116, 4.5.2005, s. 1), bod 153 a nasl., a rozhodnutie Komisie 2008/263/ES vo veci C 50/06, BAWAG (Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 7), bod 166. Pozri aj rozhodnutie Komisie vo veci NN 70/07, Northern Rock (Ú. v. EÚ C 43, 16.2.2008, s. 1) a rozhodnutie Komisie zo 4. júna 2008 vo veci C 9/08, SachsenLB (zatiaľ neuverejnené).

(12) Dozorný úrad nikdy neschválil opatrenie pomoci na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

(13) Pozri poznámku pod čiarou č. 8.

(14) V prípade veľkých podnikov pozri bod 2.1 usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. V prípade malých a stredných podnikov pozri článok 1 ods. 7 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách týkajúci sa vymedzenia pojmov.

(15) V súlade s definíciou v článku 2.3 a 2.4 nariadenia Komisie (ES) č. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 (Ú. v. EÚ L 358, 16.12.2006, s. 3).

(16) Dozorný úrad uvádza, že na to, aby sa ustanovenia o štátnej pomoci obsiahnuté v článkoch 61 až 63 Dohody o EHP uplatňovali, musí sa štátna pomoc poskytnúť podniku, ktorý vyrába výrobky patriace medzi výrobky, na ktoré sa vzťahuje Dohoda o EHP. V článku 8 ods. 3 dohody sa uvádza, že „pokiaľ nie je inak uvedené, ustanovenia tejto dohody sa uplatnia iba na: a) výrobky, na ktoré sa vzťahujú kapitoly 25 až 97 Harmonizovaného systému opisu komodít a kódovania s výnimkou výrobkov uvedených v protokole 2; b) výrobky uvedené v protokole 3, ktoré podliehajú špecifickým dojednaniam uvedeným v tomto protokole“. Poľnohospodárske výrobky, pokiaľ nepatria do kapitol 25 až 97 Harmonizovaného systému opisu komodít a kódovania a nie sú ani uvedené v protokole 3, nepatria do všeobecného rozsahu pôsobnosti Dohody o EHP.

(17) Ročné poplatky stanovené v prílohe spresňujú ustanovenia o zabezpečení uvedené v usmerneniach o štátnej pomoci vo forme záruk, pričom zohľadňujú rôzne stupne zabezpečenia. Zároveň môžu slúžiť ako orientačná hodnota na výpočet zlučiteľného prvku pomoci pre opatrenia vo forme záruk patriace do bodu 4.2 tohto rámca.

Výpočet poplatkov za zabezpečenie vychádza z marží stanovených v usmerneniach o referenčných a diskontných sadzbách dodatočne znížených o 20 bázických bodov [pozri poznámku pod čiarou č. 12 (11 v prípade textu EÚ) usmernení o štátnej pomoci vo forme záruk]. Pre jednotlivé ratingové kategórie však poplatky za zabezpečenie, ako je stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci vo forme záruk, naďalej predstavujú hornú hranicu použiteľných poplatkov. Pokiaľ ide o definíciu rôznych stupňov zabezpečenia, pozri poznámku pod čiarou č. 2 na strane 1 usmernení o referenčných a diskontných sadzbách.

(18) Ako napr. Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách alebo nariadenie Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (Ú. v. EÚ L 302, 1.11.2006, s. 29), začlenené do Dohody o EHP ako bod 1i prílohy XV k dohode rozhodnutím č. 157/2006 (Ú. v. EÚ L 89, 29.3.2007, s. 33, a dodatok EHP č. 15, 29.3.2007, s. 26), pod podmienkou, že schválená metodológia výslovne rieši druh záruk a druh zodpovedajúcich operácií, o ktoré ide.

(19) Pozri poznámku pod čiarou č. 14.

(20) Štáty EZVO, ktoré chcú toto opatrenie využiť, musia uverejniť online denné jednodňové (overnight) sadzby a musia ich poskytnúť dozornému úradu.

(21) Pozri poznámku pod čiarou č. 14.

(22) Pod budúcou výrobkovou normou Spoločenstva sa rozumie záväzná norma Spoločenstva, ktorá stanovuje požadovanú úroveň ochrany životného prostredia pre výrobky predávané v Európskej únii a ktorá bola prijatá, ale ešte nenadobudla účinnosť.

(23) Ako je to definované v bode 70 usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia.

(24) Definované podľa bodu 58 usmernení o regionálnej pomoci.

(25) Pozri poznámku pod čiarou č. 14.

PRÍLOHA

Dočasný rámec zabezpečení v bázických bodoch (*1)
Ratingová kategória (Standard & Poor’s)	Zabezpečenie
Ratingová kategória (Standard & Poor’s)	vysoké	bežné	nízke
AAA	40	40	40
AA+ AA AA–	40	40	40
A+ A A–	40	55	55
BBB+ BBB BBB–	55	80	80
BB+ BB	80	200	200
BB– B+	200	380	380
B B–	200	380	630
CCC a nižšie	380	630	980

(*1) Pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré nemajú úverovú históriu ani rating vychádzajúci zo súvahy (napr. niektoré spoločnosti so špeciálnym určením alebo začínajúce spoločnosti), štáty EZVO môžu poskytnúť zníženie až do výšky 15 % (25 % pre MSP) v prípade osobitných poplatkov za zabezpečenie, ktoré sú v usmerneniach o štátnej pomoci vo forme záruk stanovené na úrovni 3,8 %. Poplatok však nesmie byť nikdy nižší ako poplatok, ktorý by sa uplatnil na materskú spoločnosť alebo materské spoločnosti.

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2011.015.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 15

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 54 20. januára 2011

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 38/2011 z 18. januára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1292/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii	1
		Nariadenie Komisie (EÚ) č. 39/2011 z 19. januára 2011, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	5
		Nariadenie Komisie (EÚ) č. 40/2011 z 19. januára 2011 o vydávaní dovozných licencií v prípade žiadostí predložených v prvých siedmich dňoch mesiaca januára 2011 v rámci colnej kvóty pre vysokokvalitné hovädzie mäso otvorenej nariadením (ES) č. 620/2009	7
		Nariadenie Komisie (EÚ) č. 41/2011 z 19. januára 2011 o vydávaní dovozných povolení pre žiadosti podané v priebehu prvých siedmich dní mesiaca januára 2011 v rámci colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 616/2007 pre hydinové mäso	8
		Nariadenie Komisie (EÚ) č. 42/2011 z 19. januára 2011, ktorým sa pozastavuje podávanie žiadostí o dovozné povolenia na výrobky z cukru v rámci určitých colných kvót	10
		ROZHODNUTIA
		2011/30/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 19. januára 2011 o rovnocennosti systémov verejného dohľadu, systémov zabezpečovania kvality a systémov prešetrovania a sankcií určitých tretích krajín, ktoré sa vzťahujú na audítorov a audítorské subjekty, a o prechodnom období pre audítorské činnosti audítorov a audítorských subjektov určitých tretích krajín v Európskej únii [oznámené pod číslom K(2011) 117] ( 1 )	12
		2011/31/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 19. januára 2011 o ukončení antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Thajsku	17
		2011/32/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 19. januára 2011 o ukončení antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu rafinovanej kyseliny tereftalovej a jej solí s pôvodom v Thajsku	22

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	65,3
	TN	120,5
	TR	109,9
	ZZ	98,6
0707 00 05	EG	158,2
	JO	87,5
	TR	93,6
	ZZ	113,1
0709 90 70	MA	35,5
	TR	113,3
	ZZ	74,4
0709 90 80	EG	219,6
0709 90 80	ZZ	219,6
0805 10 20	AR	41,5
	BR	41,5
	EG	57,5
	MA	58,1
	TR	67,4
	ZA	41,5
	ZZ	51,3
0805 20 10	MA	68,6
	TR	79,6
	ZZ	74,1
0805 20 30 , 0805 20 50 , 0805 20 70 , 0805 20 90	CN	69,6
	HR	46,1
	IL	67,1
	JM	101,1
	MA	103,8
	PK	69,0
	TR	70,3
	ZZ	75,3
0805 50 10	AR	45,3
	TR	56,0
	UY	45,3
	ZZ	48,9
0808 10 80	AR	78,5
	CA	117,8
	CL	82,5
	CN	101,3
	MK	50,7
	US	139,1
	ZZ	95,0
0808 20 50	CN	79,5
	NZ	97,8
	US	128,0
	ZZ	101,8

Číslo skupiny	Poradové číslo	Koeficient pridelenia pre žiadosti o dovozné povolenia podané na čiastkové obdobie od 1.4.2011-30.6.2011 (%)
1	09.4211	0,317153
5	09.4215	0,296808
6	09.4216	0,430733

		IV Akty prijaté pred 1. decembrom 2009 podľa Zmluvy o ES, Zmluvy o EÚ a Zmluvy o Euratome
	*	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 190/09/COL z 22. apríla 2009, ktorým sa šesťdesiaty deviatykrát menia a dopĺňajú procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci zavedením revidovanej kapitoly o dočasnom rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy	26