(1)

Podľa článku 43 ods. 3 zmluvy Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa určovania a prideľovania rybolovných možností.

(2)

V nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1) sa vyžaduje, aby sa stanovili opatrenia spravujúce prístup do vôd a k zdrojom, ako aj udržateľné vykonávanie rybolovných činností, pričom sa zohľadnia dostupné vedecké odporúčania, a najmä správa, vypracovaná Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo.

(3)

Úlohou Rady je prijímať opatrenia, ktorými sa určujú a prideľujú rybolovné možnosti podľa rybolovnej oblasti alebo skupiny rybolovných oblastí, čo podľa potreby zahŕňa aj určité funkčne súvisiace podmienky. Rybolovné možnosti by sa mali rozdeliť medzi členské štáty tak, aby sa každému členskému štátu zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností v každej zásobe alebo oblasti rybolovu, pričom by sa mali riadne zohľadniť ciele spoločnej rybárskej politiky ustanovené v nariadení (ES) č. 2371/2002.

(4)

Celkový povolený výlov (total allowable catch, TAC) by sa mal stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali vziať do úvahy biologické a sociálnoekonomické aspekty a zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými sektormi rybolovu, a zároveň by sa mali zohľadniť názory vyjadrené počas konzultácií so zúčastnenými stranami.

(5)

Využívanie rybolovných možností stanovených v tomto nariadení podlieha nariadeniu Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (2), a najmä článkom 33 a 34 uvedeného nariadenia o zaznamenávaní úlovkov a rybolovného úsilia a o oznamovaní údajov o vyčerpaní rybolovných možností. Je preto potrebné spresniť kódy, ktoré členské štáty používajú pri zasielaní údajov Komisii týkajúcich sa vykládok zásob, ktoré sú predmetom tohto nariadenia.

(6)

V súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 847/96 zo 6. mája 1996, ktorým sa zavádzajú dodatočné podmienky pre riadenie celkových prípustných úlovkov a kvót presahujúce rok (3), sa musia určiť zásoby, na ktoré sa vzťahujú rôzne opatrenia, ktoré sú v uvedenom nariadení ustanovené.

(7)

Aby sa predišlo prerušeniu rybolovných činností a na zabezpečenie živobytia rybárov Únie je dôležité otvoriť tieto oblasti rybolovu od 1. januára 2011. Z dôvodov naliehavosti by malo toto nariadenie nadobudnúť účinnosť bezodkladne po jeho uverejnení,

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 920/2005 z 13. júna 2005 o zmene a doplnení nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve a nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, a o dočasných odchylných opatreniach od týchto nariadení (1) sa írčine priznal štatút úradného jazyka a pracovného jazyka inštitúcií Únie.

(2)

V nariadení (ES) č. 920/2005 sa ustanovuje, že z praktických dôvodov inštitúcie Únie dočasne nie sú povinné vypracúvať v írčine ani prekladať do nej všetky akty vrátane rozsudkov Súdneho dvora s výnimkou nariadení prijatých spoločne Európskym parlamentom a Radou. Úlohou Rady je po štyroch rokoch od dátumu uplatňovania nariadenia (ES) č. 920/2005 a potom každých päť rokov stanoviť, či sa má táto výnimka zrušiť, alebo nie.

(3)

Inštitúcie Únie prijali opatrenia zamerané na zlepšenie prístupu občanov k informáciám v írčine o činnostiach Únie. Napriek tomu pretrvávajú ťažkosti s prijímaním dostatočného počtu prekladateľov, právnikov lingvistov, tlmočníkov a asistentov pracujúcich v írskom jazyku. Výnimku ustanovenú v článku 2 prvom odseku nariadenia (ES) č. 920/2005 je preto potrebné predĺžiť o päť rokov od 1. januára 2012,

(1)

Podľa článku 43 ods. 3 zmluvy Rada má na návrh Komisie prijať opatrenia o stanovení cien.

(2)

V nariadení Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (1) sa vyžaduje, aby sa na každý rybársky hospodársky rok stanovili orientačné ceny a ceny výrobcov z Únie s cieľom určiť cenové hladiny intervencie na trhu s určitými produktmi rybného hospodárstva.

(3)

Je úlohou Rady, aby stanovila orientačné ceny pre každý z produktov rybného hospodárstva a skupiny produktov uvedené v prílohách I a II k nariadeniu (ES) č. 104/2000 a ceny výrobcu z Únie pre produkty uvedené v prílohe III k uvedenému nariadeniu.

(4)

Na základe v súčasnosti dostupných údajov o cenách príslušných produktov a kritérií stanovených v článku 18 ods. 2 nariadenia (ES) č. 104/2000 by sa orientačné ceny na rybársky hospodársky rok 2011 mali zvýšiť, zachovať alebo znížiť v závislosti od druhu rýb.

(5)

Je vhodné stanoviť cenu výrobcu z Únie pre jeden z produktov uvedených v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 104/2000 a vypočítať cenu výrobcu z Únie ostatných produktov pomocou prevodných koeficientov určených nariadením Komisie (ES) č. 802/2006 z 30. mája 2006, ktorým sa určujú prevodné koeficienty pre ryby rodov Thunnus a Euthynnus (2).

(6)

Na základe kritérií stanovených v článku 18 ods. 2 prvej a druhej zarážke a v článku 26 ods. 1 nariadenia (ES) č. 104/2000 by sa cena výrobcu z Únie na rybársky hospodársky rok 2011 mala upraviť,

(1)

Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Pre postupné vytvorenie takéhoto priestoru musí Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Podľa článku 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú tieto opatrenia zahŕňať opatrenia na zabezpečenie zlučiteľnosti kolíznych noriem uplatniteľných v členských štátoch.

(3)

Komisia prijala 14. marca 2005 zelenú knihu o rozhodnom práve a súdnej právomoci vo veciach rozvodu. Zelenou knihou sa začala široká verejná konzultácia o možných riešeniach problémov, ktoré môžu v súčasnej situácii vzniknúť.

(4)

Komisia predložila 17. júla 2006 návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 (2), pokiaľ ide o súdnu právomoc, a ktorým sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa rozhodného práva v manželských veciach.

(5)

Rada na svojom zasadnutí v Luxemburgu 5. a 6. júna 2008 dospela k záveru, že neexistuje jednomyseľnosť, pokiaľ ide o tento návrh, a že existujú neprekonateľné problémy, ktoré znemožňujú dosiahnuť jednomyseľnosť v danom čase i v dohľadnej budúcnosti. Konštatovala, že ciele návrhu nemožno dosiahnuť v rámci primeraného obdobia uplatnením príslušných ustanovení zmlúv.

(6)

Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko neskôr predložili Komisii žiadosť, v ktorej uvádzajú, že majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva v manželských veciach. Grécko vzalo 3. marca 2010 svoju žiadosť späť.

(7)

Rada prijala 12. júla 2010 rozhodnutie 2010/405/EÚ, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku.

(8)

Podľa článku 328 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je posilnená spolupráca pri nadviazaní otvorená všetkým členským štátom a podmienená dodržaním všetkých podmienok účasti, ktoré ustanovuje rozhodnutie, ktorým bola povolená. Naďalej je im kedykoľvek otvorená, pokiaľ okrem uvedených podmienok dodržiavajú aj právne akty už prijaté v jej rámci. Komisia a členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, zabezpečia, aby sa podporila účasť čo najväčšieho počtu členských štátov. Toto nariadenie by malo byť záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné iba v zúčastnených členských štátoch v súlade so zmluvami.

(9)

Týmto nariadením by sa mal stanoviť jednoznačný a komplexný právny rámec v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku v zúčastnených členských štátoch a mali by sa zabezpečiť vhodné riešenia pre občanov z hľadiska právnej istoty, predvídateľnosti a flexibility a malo by sa zabrániť situácii, keď jeden z manželov požiada o rozvod skôr ako ten druhý, aby zaistil, že sa konanie bude spravovať daným právom, ktoré považuje za priaznivejšie na ochranu svojich záujmov.

(10)

Rozsah vecnej pôsobnosti a normatívne ustanovenia tohto nariadenia by mali byť zlučiteľné s nariadením (ES) č. 2201/2003. Nariadenie by sa však nemalo vzťahovať na vyhlásenie manželstva za neplatné.

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať len na rozviazanie alebo uvoľnenie manželského zväzku. Právny poriadok určený na základe kolíznych noriem ustanovených v tomto nariadení by sa mal vzťahovať na dôvody rozvodu a rozluky.

Predbežné otázky, ako je právna spôsobilosť a platnosť manželstva, a záležitosti, ako sú majetkové dôsledky rozvodu alebo rozluky, priezvisko, rodičovské práva a povinnosti, vyživovacie povinnosti alebo iné prípadné sprievodné opatrenia, by sa mali spravovať kolíznymi normami dotknutého zúčastneného členského štátu.

(11)

S cieľom jasne vymedziť rozsah územnej pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali určiť členské štáty, ktoré sa podieľajú na posilnenej spolupráci.

(12)

Toto nariadenie by malo mať univerzálny charakter, t. j. jeho jednotné kolízne normy by mali umožniť určovať právny poriadok zúčastneného členského štátu, právny poriadok nezúčastneného členského štátu alebo právny poriadok štátu, ktorý nie je členom Európskej únie.

(13)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez ohľadu na povahu konajúceho súdu. Ak je to vhodné, konanie by sa malo považovať za začaté v súlade s nariadením (ES) č. 2201/2003.

(14)

S cieľom poskytnúť manželom slobodu zvoliť si rozhodné právo, s ktorým majú úzku väzbu, alebo pri neexistencii voľby zaistiť, aby sa tento právny poriadok uplatnil na ich rozvod alebo rozluku, by sa tento právny poriadok mal uplatniť aj vtedy, keď nie je právnym poriadkom zúčastneného členského štátu. V prípade určenia právneho poriadku iného členského štátu by sieť zriadená rozhodnutím Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (3) mohla zohrávať úlohu pri informovaní súdov o obsahu cudzieho právneho poriadku.

(15)

Narastajúca mobilita občanov si vyžaduje na jednej strane väčšiu flexibilitu a na strane druhej väčšiu právnu istotu. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by sa týmto nariadením mala posilniť autonómia účastníkov vo veciach rozvodu a rozluky tým, že sa im poskytne určitá možnosť zvoliť si rozhodné právo pre svoj rozvod alebo rozluku.

(16)

Manželia by mali mať možnosť zvoliť si za rozhodné právo pre rozvod alebo rozluku právny poriadok krajiny, s ktorou majú osobitnú väzbu, alebo právny poriadok štátu konajúceho súdu. Právny poriadok, ktorý si manželia zvolia, musí byť v súlade so základnými právami uznanými zmluvami a Chartou základných práv Európskej únie.

(17)

Pred určením rozhodného práva je pre manželov dôležité, aby mali prístup k aktuálnym informáciám, ktoré sa týkajú základných aspektov vnútroštátnych právnych poriadkov, práva Únie a postupov vo veciach rozvodu a rozluky. S cieľom zabezpečiť tento prístup k informáciám primeranej kvality Komisia pravidelne aktualizuje verejný informačný systém na internete vytvorený rozhodnutím Rady 2001/470/ES.

(18)

Hlavnou zásadou tohto nariadenia je voľba rozhodného práva obidvoma manželmi na základe ich dostatočnej informovanosti. Každý z manželov by mal presne poznať právne a sociálne dôsledky voľby rozhodného práva. Možnosť zvoliť si spoločnou dohodou rozhodné právo by nemala poškodiť práva a rovnosť príležitostí oboch manželov. Sudcovia zúčastnených členských štátov by si v tejto súvislosti mali uvedomovať význam voľby na základe dostatočnej informovanosti oboch manželov, pokiaľ ide o právne dôsledky uzavretej dohody o voľbe práva.

(19)

Mali by sa vymedziť normy týkajúce sa vecnej a formálnej platnosti, tak aby sa uľahčila voľba na základe dostatočnej informovanosti manželov a aby sa ich súhlas rešpektoval v záujme zabezpečenia právnej istoty, ako aj lepšieho prístupu k spravodlivosti. Pokiaľ ide o formálnu platnosť, mali by sa zaviesť určité záruky, ktorými by sa zabezpečilo, že si manželia budú vedomí dôsledkov svojej voľby. Dohoda o voľbe rozhodného práva musí mať písomnú podobu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať obidvaja účastníci. Ak však právny poriadok zúčastneného členského štátu, v ktorom majú obaja manželia obvyklý pobyt v čase uzavretia dohody, ustanovuje dodatočné formálne náležitosti, tieto náležitosti by mali byť splnené. Takéto dodatočné formálne náležitosti môžu napríklad existovať v zúčastnenom členskom štáte, v ktorom je dohoda súčasťou manželskej zmluvy. Ak majú manželia v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt v rôznych zúčastnených členských štátoch, ktorých právne poriadky ustanovujú rôzne formálne náležitosti, stačilo by, aby boli splnené takéto formálne náležitosti len jedného z týchto štátov. Ak má v čase uzavretia dohody len jeden z manželov obvyklý pobyt v zúčastnenom členskom štáte, ktorého právny poriadok ustanovuje dodatočné formálne náležitosti, tieto náležitosti by mali byť splnené.

(20)

Dohodu o voľbe rozhodného práva by malo byť možné uzavrieť a zmeniť najneskôr v čase začatia konania a tiež v priebehu konania, ak to právny poriadok štátu konajúceho súdu umožňuje. V tomto prípade by malo stačiť, keď sa takéto určenie zaznamená na súde v súlade s právnym poriadkom štátu konajúceho súdu.

(21)

Pre prípad, že nedôjde k voľbe práva, by sa týmto nariadením mali zaviesť harmonizované kolízne normy založené na súbore viacnásobných kolíznych kritérií vychádzajúcich z existencie úzkej väzby medzi manželmi a príslušným právnym poriadkom, aby sa zaručila právna istota a predvídateľnosť a zabránilo sa situácii, keď jeden z manželov požiada o rozvod skôr ako ten druhý, aby zaistil, že na konanie sa bude vzťahovať daný právny poriadok, ktorý považuje za priaznivejší na ochranu svojich záujmov. Takéto kolízne kritériá by sa mali vybrať s cieľom zabezpečiť, aby sa konania týkajúce sa rozvodu alebo rozluky spravovali právnym poriadkom, s ktorým majú manželia úzku väzbu.

(22)

Ak toto nariadenie na účely uplatnenia právneho poriadku štátu odkazuje na štátnu príslušnosť ako kolízne kritérium, otázka, ako postupovať v prípadoch viacnásobnej štátnej príslušnosti, sa spravuje vnútroštátnym právnym poriadkom pri úplnom dodržiavaní všeobecných zásad Európskej únie.

(23)

Ak sa na súde začne konanie, ktorého cieľom je zmeniť rozluku na rozvod, a ak si účastníci konania ešte nezvolili rozhodné právo, na konanie o rozvode by sa mal vzťahovať rovnaký právny poriadok, aký sa uplatnil v konaní o rozluke. Takouto kontinuitou by sa zlepšila predvídateľnosť pre účastníkov a posilnila právna istota. Ak právny poriadok, ktorý sa uplatnil na rozluku, neustanovuje možnosť zmeniť rozluku na rozvod, na rozvod by sa mali vzťahovať kolízne normy, ktoré sa uplatňujú v prípade, že nedôjde k voľbe práva účastníkmi. To by nemalo manželom brániť v tom, aby podali návrh na rozvod podľa iných noriem ustanovených v tomto nariadení.

(24)

V určitých situáciách, keď rozhodné právo neustanovuje inštitút rozvodu ani neumožňuje jednému z manželov z dôvodu jeho pohlavia rovnaký prístup k rozvodu alebo rozluke, by sa však mal uplatňovať právny poriadok štátu konajúceho súdu. Tým by však nemala byť dotknutá doložka o výhrade verejného poriadku.

(25)

Vo výnimočných situáciách by súdy zúčastnených členských štátov mali mať z dôvodu verejného záujmu možnosť odmietnuť uplatnenie ustanovenia cudzieho právneho poriadku v konkrétnych prípadoch, keď by uplatnenie tohto právneho poriadku bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu konajúceho súdu. Súdy by však nemali mať možnosť uplatniť výhradu verejného poriadku na účely odmietnutia uplatnenia ustanovenia právneho poriadku iného štátu, ak by to bolo v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, najmä s jej článkom 21, ktorým sa zakazuje akákoľvek forma diskriminácie.

(26)

Ak toto nariadenie odkazuje na skutočnosť, že v právnom poriadku zúčastneného členského štátu, na ktorého súde sa začalo konanie, nie je ustanovený inštitút rozvodu, malo by sa to vykladať tak, že v právnom poriadku tohto členského štátu vôbec neexistuje inštitút rozvodu. V takom prípade by súd nemal byť povinný rozviesť manželstvo na základe tohto nariadenia.

Ak toto nariadenie odkazuje na skutočnosť, že podľa právneho poriadku zúčastneného členského štátu, na ktorého súde sa začalo konanie, sa na účely konania o rozvode predmetné manželstvo nepovažuje za platné, malo by sa to okrem iného vykladať tak, že toto manželstvo podľa právneho poriadku daného členského štátu neexistuje. V takom prípade by súd nemal byť povinný rozviesť manželstvo alebo vyhlásiť rozluku na základe tohto nariadenia.

(27)

Keďže v niektorých štátoch a zúčastnených členských štátoch existujú vedľa seba dva alebo viaceré právne systémy alebo súbory noriem vzťahujúce sa na záležitosti upravené týmto nariadením, malo by sa stanoviť, do akej miery sa ustanovenia tohto nariadenia budú uplatňovať v rámci jednotlivých územných celkov týchto štátov a zúčastnených členských štátov alebo v prípade rôznych kategórií osôb týchto štátov alebo zúčastnených členských štátov.

(28)

V prípade, že normy na určenie rozhodného práva neexistujú, by účastníci, ktorí si zvolili právny poriadok štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z nich, mali zároveň určiť právo územného celku, na ktorom sa dohodli, v prípade, ak štát, ktorého právny poriadok si účastníci zvolili, obsahuje niekoľko územných celkov, ktoré majú vlastný právny systém alebo súbor noriem vzťahujúcich sa na rozvod.

(29)

Keďže ciele tohto nariadenia, t. j. posilnenie právnej istoty, predvídateľnosti a flexibility v súvislosti s medzinárodnými súdnymi konaniami v manželských veciach, a následne uľahčenie voľného pohybu osôb v Únii nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich jednotlivo, ale z dôvodov rozsahu a účinkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia, v prípade potreby prostredníctvom posilnenej spolupráce, v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(30)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článku 21, ktorým sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Súdy zúčastnených členských štátov by mali toto nariadenie uplatňovať so zreteľom na uvedené práva a zásady,

(1)

Malo by sa uverejniť úplné znenie nomenklatúry pre náhrady platné od 1. januára 2011, ako vyplýva z regulačných ustanovení o vývozných opareniach pre poľnohospodárske výrobky.

(2)

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1298/2009 z 18. decembra 2009, ktorým sa na rok 2010 uverejňuje nomenklatúra poľnohospodárskych výrobkov pre vývozné náhrady zavedená nariadením (EHS) č. 3846/87 (3), by sa preto malo zrušiť,

(1)

Príloha I sa nahrádza znením prílohy I k tomuto nariadeniu.

(2)

Príloha II sa nahrádza znením prílohy II k tomuto nariadeniu.