11.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 327/1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/73/EÚ

z 24. novembra 2010,

ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 50 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (2),

v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)	Európska rada odsúhlasila na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 8. a 9. marca 2007, že administratívna záťaž kladená na spoločnosti by sa mala do roku 2012 znížiť o 25 % s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť spoločností v Únii.

(2)	Komisia označila niektoré povinnosti v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (4) za povinnosti, ktoré spoločnosti priveľmi zaťažujú.

(3)	Tieto povinnosti je potrebné preskúmať s cieľom znížiť záťaž kladenú na spoločnosti v Únii na nutné minimum bez toho, aby bola ohrozená ochrana investorov a riadne fungovanie trhov s cennými papiermi v Únii.

(4)

Smernica 2003/71/ES vyžaduje, aby Komisia vykonala posúdenie uplatňovania uvedenej smernice päť rokov po dátume jej nadobudnutia účinnosti a podľa potreby predložila návrhy na jej revíziu. Týmto posúdením sa zistilo, že niektoré prvky smernice 2003/71/ES by sa mali zmeniť a doplniť s cieľom zjednodušiť a zlepšiť jej uplatňovanie, zvýšiť jej efektívnosť a zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť Únie, čím sa prispeje k zníženiu administratívnej záťaže.

(5)

Vzhľadom na závery správy skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v Únii (de Larosièrova správa) predložila Komisia 23. septembra 2009 konkrétne legislatívne návrhy na vytvorenie európskeho systému orgánov pre finančný dohľad, ktorý má pozostávať zo siete vnútroštátnych orgánov pre finančný dohľad, pracujúcich spoločne s novými európskymi orgánmi dohľadu. Jeden z týchto novovytvorených orgánov, európsky úrad pre dohľad (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), má nahradiť Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov.

(6)	Spôsob, akým sa v smernici 2003/71/ES počítajú limity pre maximálne sumy v ponuke, by sa mal presne vymedziť z dôvodu právnej istoty a efektívnosti. Celková protihodnota pre niektoré ponuky uvedené v uvedenej smernici by sa mala počítať na úrovni Únie.

(7)

Na účely súkromných finančných umiestnení cenných papierov by investičné spoločnosti a úverové inštitúcie mali byť oprávnené zaobchádzať ako s kvalifikovanými investormi s tými osobami alebo subjektmi, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 4 v časti I prílohy II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (5), a s inými osobami alebo subjektmi, s ktorými sa zaobchádza ako s profesionálnymi klientmi alebo ktoré sú uznané ako oprávnené protistrany v súlade so smernicou 2004/39/ES. Investičné spoločnosti oprávnené považovať existujúcich profesionálnych klientov za takýchto v súlade s článkom 71 ods. 6 smernice 2004/39/ES by mali byť oprávnené zaobchádzať s týmito klientmi ako s kvalifikovanými investormi v súlade s touto smernicou. Toto zosúladenie príslušných ustanovení smerníc 2003/71/ES a 2004/39/ES by znížilo zložitosť a náklady pre investičné spoločnosti v prípade súkromných finančných umiestnení, keďže spoločnosti by boli schopné určiť osoby alebo subjekty, ktorým má byť finančné umiestnenie určené, na základe vlastného zoznamu profesionálnych klientov a oprávnených protistrán. Emitent by mal mať možnosť spoľahnúť sa na zoznam profesionálnych klientov a oprávnených protistrán, ktorý bol vypracovaný v súlade s prílohou II k smernici 2004/39/ES. Vymedzenie kvalifikovaných investorov v smernici 2003/71/ES by sa preto malo rozšíriť tak, aby zahŕňalo uvedené osoby alebo subjekty, a nemal by sa udržiavať samostatný register.

(8)

Zaistenie správneho a úplného uplatňovania práva Únie je základnou podmienkou pre integritu, efektívnosť a riadne fungovanie finančných trhov. Očakáva sa, že vytvorenie európskeho úradu pre dohľad (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) prispeje k splneniu tohto cieľa vydaním spoločných pravidiel a podporou konvergentnejšieho prístupu v súvislosti s kontrolou a schvaľovaním prospektov. Komisia by mala preskúmať článok 2 ods. 1 písm. m) bod ii) smernice 2003/71/ES v súvislosti s obmedzením určenia domovského členského štátu pre emisie nemajetkových cenných papierov s menovitou hodnotou nižšou ako 1 000 EUR. Po tomto preskúmaní by mala zvážiť, či by sa toto ustanovenie malo zachovať alebo zrušiť.

(9)

Prah 50 000 EUR v článku 3 ods. 2 písm. c) a d) smernice 2003/71/ES už neodráža rozlíšenie medzi drobnými investormi a profesionálnymi investormi, pokiaľ ide o kapacitu investorov, keďže sa zdá, že aj drobní investori v poslednom čase investovali viac ako 50 000 EUR v rámci jednej transakcie. Preto je vhodné zvýšiť uvedený prah a zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť ostatné ustanovenia, v ktorých sa tento prah spomína. Súvisiace zmeny by sa mali vykonať v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (6). Po uvedených úpravách a zohľadnení obdobia splatnosti dlhových cenných papierov by malo existovať ustanovenie o ochrane predchádzajúceho stavu v súvislosti s článkom 8 ods. 1 písm. b), článkom 18 ods. 3 a článkom 20 ods. 6 smernice 2004/109/ES v prípade dlhových cenných papierov s jednotkovou nominálnou hodnotou najmenej 50 000 EUR, ktoré už boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice.

(10)

Platný prospekt vypracovaný emitentom alebo osobou zodpovednou za vypracovanie prospektu a dostupný verejnosti v čase konečného finančného umiestnenia cenných papierov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov alebo pri každom neskoršom ďalšom predaji cenných papierov poskytuje investorom dostatok informácií na prijímanie kvalifikovaných investičných rozhodnutí. Finanční sprostredkovatelia, ktorí umiestňujú alebo následne ďalej predávajú cenné papiere, by preto mali byť oprávnení využívať pôvodný prospekt zverejnený emitentom alebo osobou zodpovednou za vypracovanie prospektu, pokiaľ je platný a riadne doplnený v súlade s článkami 9 a 16 smernice 2003/71/ES a emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie tohto prospektu súhlasia s jeho použitím. Emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie prospektu by mali mať možnosť priložiť k ich súhlasu podmienky. Súhlas spolu s prípadnými priloženými podmienkami by sa mal dať formou písomnej dohody medzi zainteresovanými stranami, čo umožní, aby príslušné strany zhodnotili, či je predaj alebo konečné finančné umiestnenie cenných papierov v súlade s dohodou. V prípade, že bol daný súhlas s použitím prospektu, emitent alebo osoba, ktorá je zodpovedná za vypracovanie pôvodného prospektu, by mali byť zodpovední za informácie, ktoré sa v ňom uvádzajú, a v prípade základného prospektu za poskytnutie a predkladanie konečných podmienok a nemal by sa vyžadovať ďalší prospekt. V prípade, že emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie tohto pôvodného prospektu nesúhlasia s jeho použitím, finančný sprostredkovateľ by mal byť povinný zverejniť nový prospekt. V takomto prípade by finančný sprostredkovateľ mal byť zodpovedný za informácie v prospekte vrátane všetkých informácií zahrnutých odkazom a v prípade základného prospektu za konečné podmienky.

(11)

Komisia by mala predložiť vymedzenie pojmov „primárny trh“, „sekundárny trh“ a „verejná ponuka“, aby bolo možné účinne uplatňovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (7), smernicu 2003/71/ES a smernicu 2004/109/ES a aby bolo možné objasniť problémy rozlišovania a prekrývania sa.

(12)	V dôsledku vnútroštátnej právomoci v oblasti občianskeho práva sú systémy zodpovednosti v členských štátoch značne rozdielne. S cieľom zistiť a sledovať opatrenia v členských štátoch by Komisia mala vytvoriť porovnávaciu tabuľku systémov členských štátov.

(13)

V článku 4 ods. 1 písm. d) smernice 2003/71/ES sa stanovuje, že povinnosť zverejniť prospekt sa neuplatňuje na akcie ponúkané, pridelené alebo ktoré sa majú prideliť bezplatne súčasným akcionárom. Podľa článku 3 ods. 2 písm. e) uvedenej smernice je ponuka s celkovou protihodnotou nižšou ako 100 000 EUR úplne vyňatá z povinnosti zverejniť prospekt. Výnimka v článku 4 ods. 1 písm. d) je preto nadbytočná, keďže bezplatná ponuka patrí do pôsobnosti článku 3 ods. 2 písm. e).

(14)

Súčasné výnimky pri ponúkaných alebo pridelených cenných papieroch alebo pri cenných papieroch, ktoré majú byť pridelené súčasným alebo bývalým zamestnancom či riadiacim pracovníkom, sú príliš obmedzujúce na to, aby sa dali využiť pre významný počet zamestnávateľov prevádzkujúcich systémy akcií pre zamestnancov v rámci Únie. Zúčastnenie zamestnancov v Únii je predovšetkým dôležité v prípade malých a stredných podnikov (MSP), kde jednotliví zamestnanci by mohli mať významnú úlohu pri úspechu podniku. Preto by nemala existovať požiadavka vypracovať prospekt pre ponuky dané v súvislosti so systémom zamestnaneckých akcií v žiadnom podniku Únie. V prípade cenných papierov, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie, emitent nepodlieha primeraným požiadavkám na priebežné poskytovanie údajov, ani pravidlám týkajúcim sa zneužívania trhu. Zamestnávatelia alebo ich pridružené podniky by preto mali aktualizovať dokument uvedený v článku 4 ods. 1 písm. e) smernice 2003/71/ES, ak je to potrebné na primerané hodnotenie cenných papierov. Výnimka by sa mala rozšíriť aj na verejné ponuky a prijatie na obchodovanie v prípade spoločností registrovaných mimo Únie, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie buď na regulovanom trhu, alebo na trhu v tretej krajine. V druhom uvedenom prípade musí na to, aby sa výnimka uplatnila, Komisia najprv prijať pozitívne rozhodnutie o rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu súvisiacej regulácie trhu v tretej krajine. To by malo umožniť zamestnancom Únie prístup k priebežným informáciám o spoločnosti.

(15)

Súhrn prospektu by mal predstavovať hlavný zdroj informácií pre drobných investorov. Mal by byť krátky, jednoduchý, jasný a zrozumiteľný pre cieľových investorov a zároveň by mal byť samostatnou časťou prospektu. Mal by sa sústrediť na kľúčové informácie, ktoré investori potrebujú, aby boli schopní rozhodnúť o tom, ktoré ponuky cenných papierov a prijaté cenné papiere majú ďalej zvažovať. Takéto kľúčové informácie by mali obsahovať základné charakteristiky a riziká súvisiace s emitentom, ručiteľom a s cennými papiermi, ktoré sa ponúkajú alebo prijmú na obchodovanie na regulovanom trhu. Mal by tiež poskytnúť všeobecné podmienky ponuky vrátane odhadovaných nákladov pre investora zo strany emitenta alebo ponúkajúceho a uviesť celkové odhadované náklady, keďže tieto by mohli byť významné. Mal by tiež informovať investora o akýchkoľvek právach súvisiacich s cennými papiermi a o rizikách súvisiacich s investíciou do príslušného cenného papiera. Formát súhrnu by sa mal stanoviť tak, aby umožnil porovnanie súhrnov podobných produktov zabezpečením toho, aby sa rovnaké informácie vždy umiestnili na rovnaké miesto v súhrne.

(16)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa žiadnej osobe neprisudzovala zodpovednosť za škodu výlučne na základe súhrnu, vrátane akéhokoľvek jeho prekladu, pokiaľ tento dokument nie je zavádzajúci, nepresný alebo v rozpore s príslušnými časťami prospektu. Súhrn by na tento účel mal obsahovať jednoznačné varovanie.

(17)

Treba objasniť, že konečné podmienky základného prospektu by mali obsahovať len informácie o cennom papieri, ktoré sú špecifické pre túto emisiu a ktoré môžu byť určené len v čase jednotlivej emisie. Takéto informácie môžu napríklad zahŕňať medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov, cenu emisie, lehotu splatnosti, úrok, dátum splatnosti, cenu pri splatnosti a predajnú cenu a iné podmienky, ktoré nie sú známe v čase vypracovania prospektu. Iné nové informácie, ktoré sú schopné ovplyvniť hodnotenie emitenta a cenných papierov, by sa vo všeobecnosti mali zahrnúť do dodatku k prospektu. Okrem toho, s cieľom splniť povinnosť poskytnúť kľúčové informácie aj v rámci základného prospektu by emitenti mali skombinovať súhrn s príslušnými časťami konečných podmienok takým spôsobom, ktorý je ľahko prístupný investorom. V takýchto prípadoch by nemalo byť potrebné samostatné schválenie.

(18)

S cieľom zlepšiť efektívnosť emisie akcií s predkupnými právami a primerane zohľadniť veľkosť emitentov bez toho, aby tým bola dotknutá ochrana investorov, by sa mal zaviesť primeraný režim poskytovania údajov pre ponuky akcií existujúcim akcionárom, ktorí môžu buď upísať tieto akcie, alebo predať upisovacie právo na akcie, a pre ponuky akcií MSP a emitentov s nižšou trhovou kapitalizáciou (konkrétne malé podniky, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu) a pre ponuky nemajetkových cenných papierov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. j) smernice 2003/71/ES emitovaných úverovými inštitúciami. Ak takéto úverové inštitúcie emitujú cenné papiere pod úrovňou limitu stanovenou v danom článku, ale rozhodnú sa podriadiť režimu tejto smernice a následne vypracujú prospekt, mali by mať nárok užívať výhody príslušného primeraného režimu poskytovania údajov. Primeraný režim poskytovania údajov pre emisie cenných papierov s predkupným právom by sa mal uplatniť v prípade, ak sú ponúkané akcie tej istej triedy ako akcie emitenta prijaté na obchodovanie buď na regulovanom trhu, alebo v rámci multilaterálneho obchodného systému v súlade s článkom 4 ods. 1 bodom 15 smernice 2004/39/ES, pokiaľ nástroj spĺňa priebežné požiadavky poskytovania údajov a pravidlá o zneužívaní trhu. Európsky úrad pre dohľad (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) by mal vydať usmernenia týkajúce sa týchto podmienok s cieľom zabezpečiť jednotný prístup príslušných orgánov.

(19)	Členské štáty zverejňujú mnoho informácií o svojom finančnom stave, ktoré sú zvyčajne voľne dostupné. Ak členský štát ručí za ponuku cenných papierov, emitent by nemal byť povinný poskytnúť v prospekte údaje o danom členskom štáte, ktorý pôsobí ako ručiteľ.

(20)	V záujme zvýšenia právnej istoty by sa mala platnosť prospektu začať jeho schválením, čo môže príslušný orgán ľahko overiť. Okrem toho by emitenti mali mať možnosť aktualizovať registračný dokument v súlade s postupom na doplnenie prospektov, aby sa zlepšila flexibilita.

(21)

V dôsledku nadobudnutia účinnosti smernice 2004/109/ES sa povinnosť emitenta ustanovená v smernici 2003/71/ES poskytovať ročne dokument, ktorý obsahuje všetky údaje zverejnené počas obdobia 12 mesiacov pred vydaním prospektu alebo obsahuje odkaz na ne, stala duplicitnou a mala by sa preto zrušiť. Registračný dokument by sa preto namiesto aktualizácie v súlade s článkom 10 smernice 2003/71/ES mal aktualizovať prostredníctvom dodatku alebo opisu cenných papierov.

(22)

Internet zaisťuje ľahký prístup k informáciám. S cieľom zaistiť lepší prístup pre investorov by mal byť prospekt vždy zverejnený v elektronickej forme na príslušnej internetovej stránke. Ak je za vypracovanie prospektu zodpovedná iná osoba ako emitent, malo by stačiť zverejnenie prospektu na internetovej stránke tejto osoby.

(23)

S cieľom zlepšiť právnu istotu by sa malo objasniť, kedy požiadavka zverejniť dodatok k prospektu a právo na odstúpenie končí. Tieto ustanovenia by mali byť preskúmané samostatne. Povinnosť dopĺňať prospekt by sa mala skončiť pri definitívnom skončení obdobia ponuky alebo v čase, keď začne obchodovanie s týmito cennými papiermi na regulovanom trhu, podľa toho, čo nastane neskôr. Na druhej strane by sa právo na odstúpenie od prijatia ponuky malo uplatňovať len vtedy, ak prospekt súvisí s verejnou ponukou cenných papierov a ak sa nový faktor, chyba alebo nepresnosť vyskytne pred konečným uzatvorením ponuky a dodaním cenných papierov. Právo na odstúpenie sa preto spája s časom výskytu nového faktora, chyby alebo nepresnosti, ktorý je príčinou dodatku, a predpokladá sa, že tento spúšťací moment nastal v čase, keď bola ponuka ešte otvorená a pred dodaním cenných papierov.

(24)

Keď je prospekt dopĺňaný, harmonizácia na úrovni Únie, týkajúca sa lehoty na uplatnenie práva investorov na odstúpenie od svojich predchádzajúcich prijatí ponuky, by poskytla istotu emitentom, ktorí realizujú cezhraničné ponuky cenných papierov. S cieľom poskytnúť flexibilitu emitentom z členských štátov, ktoré majú v tomto zmysle tradične dlhšiu lehotu, by emitent alebo ponúkajúci mali byť schopní dobrovoľne predĺžiť lehotu na uplatnenie tohto práva. V záujme zvýšenia právnej istoty by sa v dodatku k prospektu malo špecifikovať, kedy právo na odstúpenie uplynie.

(25)

Orgán zodpovedný za schválenie prospektu by mal informovať aj emitenta alebo osobu zodpovednú za vypracovanie prospektu o osvedčení o schválení prospektu, ktoré je určené orgánom hostiteľských členských štátov v súlade so smernicou 2003/71/ES, s cieľom poskytnúť emitentovi alebo osobe zodpovednej za vypracovanie prospektu istotu, že oznámenie sa skutočne vykonalo a kedy sa vykonalo.

(26)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s článkom 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Je mimoriadne dôležité, aby Európsky parlament dostal návrh opatrení a návrh vykonávacích aktov spolu s akýmikoľvek ďalšími relevantnými informáciami predtým, ako Komisia rozhodne o rovnocennosti prospektov vypracovaných v určitej tretej krajine.

(27)

S cieľom dodržiavať zásady stanovené v odôvodnení 41 smernice 2003/71/ES a zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch a špecifikovať požiadavky stanovené v smernici 2003/71/ES by Komisia mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Delegované akty môžu byť najmä potrebné v súvislosti s aktualizáciou prahov a vymedzením pre nižšiu trhovú kapitalizáciu a MSP stanovené v tejto smernice a v smernici 2003/71/ES a so špecifikovaním podrobného obsahu a konkrétneho formátu súhrnu podľa výsledku diskusie spustenej oznámením Komisie o balíkoch retailových investičných produktov z 30. apríla 2009 v záujme čo najväčšieho zosúladenia obsahu a formy súhrnu o cenných papieroch s týmto výsledkom, čím sa zabráni duplikácii dokumentov a možnému zmäteniu investorov a znížia sa náklady.

(28)

Európsky parlament a Rada by mali mať tri mesiace od oznámenia delegovaného aktu na vznesenie námietok voči nemu. Z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady by malo byť možné toto obdobie predĺžiť o tri mesiace v oblastiach spôsobujúcich vážne obavy. Európsky parlament a Rada by tiež mali môcť informovať druhú inštitúciu o ich zámere nevzniesť námietky. Toto skoré schválenie delegovaných aktov je mimoriadne vhodné, keď treba splniť lehoty, napríklad keď v základnom akte existujú pre Komisiu harmonogramy na prijatie delegovaných aktov.

(29)

Vo vyhlásení 39 k článku 290 ZFEÚ, pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, podpísanú 13. decembra 2007, konferencia vzala na vedomie zámer Komisie pokračovať v konzultácii odborníkov menovaných členskými štátmi pri príprave návrhov delegovaných aktov v oblasti finančných služieb, v súlade so zaužívanou praxou.

(30)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zníženie administratívne záťaže týkajúcej sa zverejňovania prospektu v prípade verejnej ponuky cenných papierov a ich prijímania na obchodovanie na regulovaných trhoch v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(31)	Smernice 2003/71/ES a 2004/109/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 2003/71/ES

Smernica 2003/71/ES sa mení a dopĺňa takto:

Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 2:

písmeno h) sa nahrádza takto:

„h)	cenné papiere zahrnuté v ponuke, ak celková protihodnota ponuky v Únii je nižšia ako 5 000 000 EUR, čo sa vypočíta za obdobie 12 mesiacov;“

ii)

písmeno j) sa nahrádza takto:

„j)

nemajetkové cenné papiere vydávané priebežne alebo opakovane úverovými inštitúciami, ak je celková protihodnota ponuky v Únii nižšia ako 75 000 000 EUR, čo sa vypočíta za obdobie 12 mesiacov, pokiaľ tieto cenné papiere:

i)	nie sú podriadené, prevoditeľné alebo vymeniteľné;

ii)	neoprávňujú na upísanie ani nadobudnutie iných druhov cenných papierov a nie sú prepojené na derivátny nástroj.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„4. S cieľom zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch vrátane inflácie Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c opatrenia týkajúce sa úpravy limitov uvedených v odseku 2 písm. h) a j) tohto článku.“

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 1:

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

‚kvalifikovaní investori‘ sú osoby alebo subjekty opísané v bodoch 1 až 4 v časti I prílohy II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (*1) a osoby alebo subjekty, s ktorými sa na ich žiadosť zaobchádza ako s profesionálnymi klientmi v súlade s prílohou II k smernici 2004/39/ES, alebo uznané za oprávnené protistrany v súlade s článkom 24 smernice 2004/39/ES, pokiaľ nepožiadali o to, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s neprofesionálnymi klientmi. Investičné spoločnosti a úverové inštitúcie na požiadanie informujú o svojom postavení emitenta bez toho, aby tým boli dotknuté príslušné právne predpisy o ochrane údajov. Investičné spoločnosti oprávnené považovať existujúcich profesionálnych klientov za takýchto v súlade s článkom 71 ods. 6 smernice 2004/39/ES sú oprávnené zaobchádzať s týmito klientmi ako s kvalifikovanými investormi podľa tejto smernice;

(*1) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.“;"

ii)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„s)

‚kľúčové informácie‘ sú základné a primerane štruktúrované informácie, ktoré sa majú poskytnúť investorom s cieľom umožniť im pochopiť charakter a riziká emitenta, ručiteľa a cenných papierov, ktoré im sú ponúkané alebo prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a bez toho, aby tým bol dotknutý článok 5 ods. 2 písm. b), rozhodnúť sa, ktoré ponuky cenných papierov ďalej zvažovať a s ohľadom na príslušnú ponuku a cenné papiere, zahŕňajú:

i)	stručný opis rizík a základných charakteristík súvisiacich s emitentom a prípadným ručiteľom vrátane aktív, pasív a finančnej situácie;

ii)	stručný opis rizík a základných charakteristík súvisiacich s investovaním do príslušných cenných papierov vrátane akýchkoľvek práv spojených s cennými papiermi;

iii)	všeobecné podmienky ponuky vrátane odhadovaných nákladov pre investora zo strany emitenta alebo ponúkajúceho;

iv)	podrobnosti o prijatí na obchodovanie;

v)	dôvody ponuky a použitia výnosu;

t)	‚spoločnosť s nižšou trhovou kapitalizáciou‘ je spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá mala priemernú trhovú kapitalizáciu na báze koncoročných kotácií za predchádzajúce tri kalendárne roky nižšiu než 100 000 000 EUR.“;

b)	odseky 2 a 3 sa vypúšťajú;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Na zohľadnenie technického vývoja na finančných trhoch a na určenie požiadaviek stanovených v tomto článku Komisia stanoví prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c pojmy uvedené v odseku 1 vrátane prahov pre vymedzenie pojmu MSP a nižšiu trhovú kapitalizáciu, pričom prihliadne na situáciu na rôznych vnútroštátnych trhoch vrátane klasifikácie používanej prevádzkovateľmi regulovaných trhov a na právne predpisy a odporúčania Únie, ako aj na hospodársky vývoj.“

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 2:

prvý pododsek sa nahrádza takto:

„2. Povinnosť zverejniť prospekt sa nevzťahuje na nasledujúce druhy ponuky:

a)	ponuka cenných papierov adresovaná výlučne kvalifikovaným investorom a/alebo

b)	ponuka cenných papierov adresovaná menej ako 150 fyzickým alebo právnickým osobám na členský štát, okrem kvalifikovaných investorov, a/alebo

c)	ponuka cenných papierov adresovaná investorom, ktorí získavajú cenné papiere v celkovej protihodnote najmenej 100 000 EUR na investora, na každú osobitnú ponuku, a/alebo

d)	ponuka cenných papierov, ktorých menovitá hodnota na jednotku dosahuje najmenej 100 000 EUR, a/alebo

e)	ponuka cenných papierov s celkovou protihodnotou v Únii nižšou ako 100 000 EUR, čo sa vypočíta za obdobie 12 mesiacov.“;

ii)

dopĺňa sa tento pododsek:

„Členské štáty nevyžadujú ďalší prospekt v žiadnom takom následnom ďalšom predaji cenných papierov alebo konečnom finančnom umiestnení cenných papierov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, pokiaľ je platný prospekt k dispozícii v súlade s článkom 9 a emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie takéhoto prospektu súhlasí s jeho použitím prostredníctvom písomnej dohody.“;

b)	dopĺňa sa tento odsek: „4. S cieľom zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch vrátane inflácie Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c opatrenia týkajúce sa prahov v odseku 2 písm. c) až e) tohto článku.“

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 1:

písmená c) až e) sa nahrádzajú takto:

„c)	cenné papiere ponúkané, pridelené alebo tie, ktoré sa majú prideliť v spojení so zlúčením alebo rozdelením, ak je dostupný dokument obsahujúci informácie, ktorý príslušný orgán považuje za rovnocenný s prospektom, pričom sa prihliadne na požiadavky právnych predpisov Únie;

d)	dividendy vyplatené existujúcim akcionárom vo forme akcií tej istej triedy, ako sú akcie, na ktoré sa tieto dividendy vyplácali, pokiaľ sa sprístupní dokument obsahujúci informácie o počte a povahe akcií, ako aj dôvodoch a podrobnostiach ponuky;

cenné papiere ponúkané, pridelené alebo tie, ktoré sa majú prideliť súčasným alebo bývalým riaditeľom alebo zamestnancom ich zamestnávateľom alebo pridruženým podnikom, pokiaľ má podnik svoje ústredie alebo sídlo v Únii, a ak sa sprístupní dokument obsahujúci informácie o počte a povahe cenných papierov a dôvody a podrobnosti ponuky.“;

ii)

dopĺňajú sa tieto pododseky:

„Písmeno e) sa uplatňuje aj na spoločnosti založené mimo Únie, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie buď na regulovanom trhu, alebo na trhu v tretej krajine. V druhom prípade sa výnimka uplatňuje za podmienky, že sú k dispozícii primerané informácie vrátane dokumentu uvedeného v písmene e) aspoň v jazyku bežne používanom vo sfére medzinárodných financií a Komisia prijala rozhodnutie o rovnocennosti v súvislosti s trhom príslušnej tretej krajiny.

Na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu Komisia prijme rozhodnutie o rovnocennosti v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2, pričom uvedie, či právny rámec a rámec dohľadu v tretej krajine zabezpečuje, že regulovaný trh povolený v danej tretej krajine dodržiava právne záväzné požiadavky, ktoré sú na účely uplatňovania výnimky podľa písmena e) rovnocenné s požiadavkami vyplývajúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (*2), z hlavy III smernice 2004/39/ES a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (*3), a ktoré sú predmetom účinného dohľadu a presadzovania práva v tejto tretej krajine. Príslušný orgán uvádza, prečo sa domnieva, že sa právny rámec a rámec dohľadu dotknutej tretej krajiny má považovať za rovnocenný, a poskytne na tejto účel relevantné informácie.

Takýto právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny môže byť považovaný za rovnocenný, ak spĺňa aspoň tieto podmienky:

i)	trhy podliehajú povoleniam a sú predmetom priebežného účinného dohľadu a presadzovania;

ii)	trhy majú jasné a transparentné pravidlá týkajúce sa prijímania cenných papierov na obchodovanie tak, aby tieto cenné papiere mohli byť obchodované spravodlivým, riadnym a účinným spôsobom a boli voľne obchodovateľné;

iii)	emitenti cenných papierov podliehajú pravidelným a priebežným požiadavkám na informácie, čím sa zaisťuje vysoká úroveň ochrany investorov, a

iv)	transparentnosť a integrita trhu sú zabezpečené zabránením zneužívania trhu vo forme obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom.

Pokiaľ ide o písmeno e), môže Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c prijať opatrenia na určenie vyššie uvedených kritérií alebo doplnenie ďalších kritérií na hodnotenie rovnocennosti s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch.

(*2) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16."

(*3) Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2004, s. 38.“;"

v odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)	cenné papiere ponúkané, pridelené alebo tie, ktoré sa majú prideliť v spojení so zlúčením alebo rozdelením, ak je dostupný dokument obsahujúci informácie, ktorý príslušný orgán považuje za rovnocenný s prospektom, pričom sa prihliadne na požiadavky právnych predpisov Únie;“.

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 2:

v prvom pododseku sa úvodná časť nahrádza takto:

„2. Prospekt musí obsahovať údaje o emitentovi a o cenných papieroch, ktoré sa majú verejne ponúkať alebo prijať na obchodovanie na regulovanom trhu. Obsahuje aj stručný súhrn, ktorý výstižne a vo všeobecne zrozumiteľnom jazyku poskytne kľúčové informácie v jazyku, v ktorom bol prospekt pôvodne vypracovaný. Forma a obsah súhrnu prospektu poskytnú v spojení s prospektom náležité informácie o základnej charakteristike príslušných cenných papierov s cieľom pomôcť investorom pri rozhodovaní o investovaní do týchto cenných papierov.

Súhrn je vypracovaný v jednom formáte, aby sa uľahčilo porovnávanie súhrnov podobných typov cenných papierov, a jeho obsah by mal poskytovať kľúčové informácie o príslušných cenných papieroch s cieľom pomôcť investorom pri rozhodovaní sa o investíciách do týchto cenných papierov. Súhrn obsahuje tiež upozornenie o tom, že:“;

ii)	druhý pododsek sa nahrádza takto: „Ak sa prospekt týka prijímania nemajetkových cenných papierov s menovitou hodnotou aspoň 100 000 EUR na obchodovanie na regulovanom trhu, neuplatňuje sa požiadavka na poskytnutie súhrnu okrem prípadov, ak to požaduje členský štát v súlade s článkom 19 ods. 4.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu môže prospekt vypracovať ako jeden dokument alebo ako osobitné dokumenty. Prospekt skladajúci sa zo samostatných dokumentov rozdelí požadované údaje na registračný dokument, opis cenných papierov a súhrn. Registračný dokument obsahuje údaje týkajúce sa emitenta. Opis cenných papierov obsahuje údaje o cenných papieroch verejne ponúkaných alebo prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu.“;

v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Ak základný prospekt ani dodatok neobsahujú konečné podmienky ponuky, tieto konečné podmienky sa sprístupnia investorom, predložia príslušnému orgánu domovského členského štátu a zo strany emitenta sa oznámia príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu/hostiteľských členských štátov vždy, keď sa urobí verejná ponuka, a to tak skoro, ako je to technicky možné, a pokiaľ možno pred začiatkom verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie. Konečné podmienky obsahujú len informácie, ktoré sa týkajú opisu cenných papierov a nepoužívajú sa ako dodatok k základnému prospektu. V týchto prípadoch sa použije článok 8 ods. 1 písm. a).“;

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. S cieľom zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch a určiť požiadavky stanovené v tomto článku Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c opatrenia týkajúce sa:

a)	formátu prospektu alebo základného prospektu, súhrnu, konečných podmienok a dodatkov a

b)	podrobného obsahu a špecifickej formy kľúčových informácií, ktoré obsahuje súhrn.

Uvedené delegované akty sa prijmú do 1. júla 2012.“

V článku 6 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty však zabezpečia, aby sa žiadnej osobe neprisudzovala zodpovednosť za škodu výlučne na základe súhrnu, vrátane jeho prekladu, pokiaľ nie je tento súhrn zavádzajúci, nepresný alebo v rozpore s ostatnými časťami prospektu, alebo neobsahuje v spojení s inými časťami prospektu základné informácie, ktoré majú investorom pomôcť pri rozhodovaní sa o investíciách do takýchto cenných papierov. Súhrn obsahuje jednoznačné varovanie na uvedený účel.“

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Komisia prijme v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c podrobné delegované akty vzhľadom na osobitné údaje, ktoré musia byť zahrnuté v prospekte, vyhýbajúc sa duplicite údajov v prípade, ak sa prospekt skladá zo samostatných dokumentov.“;

v odseku 2:

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

rôzne druhy a charakteristiky ponúk a prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu v prípade nemajetkových cenných papierov. Informácie požadované v prospekte musia byť vhodné z hľadiska príslušných investorov zaujímajúcich sa o nemajetkové cenné papiere, ktorých jednotková menovitá hodnota je aspoň 100 000 EUR;“

ii)

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

rôzne činnosti a veľkosť emitenta, najmä úverových inštitúcií, ktoré emitujú nemajetkové cenné papiere uvedené v článku 1 ods. 2 písm. j), spoločností s nižšou trhovou kapitalizáciou a MSP. V prípade takýchto spoločností sa údaje prispôsobia ich veľkosti, a ak je to vhodné, ich kratšej dobe existencie;“

iii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„g)

primeraný režim poskytovania údajov sa vzťahuje na ponuky akcií spoločností, ktorých akcie rovnakej triedy sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo v multilaterálnom obchodnom systéme podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2004/39/ES za predpokladu, že takéto spoločnosti podliehajú primeraným požiadavkám na priebežné poskytovanie údajov a pravidlám týkajúcim sa zneužívania trhu, a za predpokladu, že emitent neprestal uplatňovať zákonné predkupné práva.“;

c)	odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Delegované akty uvedené v odseku 1 vychádzajú z noriem v oblasti finančných a nefinančných údajov stanovených medzinárodnými organizáciami komisií pre cenné papiere, najmä IOSCO, a z indikatívnych príloh k tejto smernici.“

Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

a)	v úvodnej časti odsekoch 2 a 3 sa pojem „vykonávacie opatrenia“ nahrádza pojmom „delegované akty“;

b)	vkladá sa tento odsek: „3a. Ak sú cenné papiere zaručené členským štátom, emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu sú pri vypracovaní prospektu v súlade s článkom 1 ods. 3 oprávnení vynechať údaje o tomto ručiteľovi“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Na účely zohľadnenia technického vývoja na finančných trhoch a na upresnenie požiadaviek ustanovených v tomto článku Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c opatrenia týkajúce sa odseku 2.“

Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

a)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Prospekt pre verejné ponuky alebo prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu je platný 12 mesiacov po jeho schválení, ak je prospekt dopĺňaný prostredníctvom akýchkoľvek dodatkov požadovaných v zmysle článku 16.“;

b)	odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Vopred podaný a schválený registračný dokument uvedený v článku 5 ods. 3 je platný najviac 12 mesiacov. Registračný dokument aktualizovaný v súlade s článkom 12 ods. 2 alebo článkom 16, spolu s opisom cenných papierov a súhrnom sa považuje za platný prospekt.“

10.	Článok 10 sa vypúšťa.

11.

Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty umožnia, aby sa údaje mohli do prospektu zaradiť formou odkazu na jeden alebo viacero predtým alebo súčasne zverejnených dokumentov, ktoré boli schválené príslušným orgánom domovského členského štátu alebo boli predložené tomuto orgánu v súlade s touto smernicou alebo smernicou 2004/109/ES. Tieto údaje sú najnovšie dostupné údaje pre emitenta. Do súhrnu sa údaje nezaraďujú odkazom.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. S cieľom zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch a určiť požiadavky stanovené v tomto článku Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c opatrenia týkajúce sa údajov, ktoré majú byť zaradené odkazom.“

12.

Článok 12 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. V tomto prípade opis cenných papierov poskytuje údaje, ktoré by boli inak bežne dostupné v registračnom dokumente, ak sa vyskytli podstatné zmeny alebo nastal vývoj, ktorý by mohol ovplyvniť hodnotenie investorov od poslednej aktualizácie registračného dokumentu, pokiaľ takéto informácie nie sú poskytnuté v dodatku v súlade s článkom 16. Opis cenných papierov a súhrn podliehajú osobitnému schváleniu.“

13.

Článok 13 ods. 7 sa nahrádza takto:

14.

Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 2:

v prvom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)	v elektronickej forme na internetovej stránke emitenta, alebo ak je to vhodné, na stránke finančných sprostredkovateľov umiestňujúcich alebo predávajúcich cenné papiere, vrátane platobných agentov, alebo“;

ii)	druhý pododsek sa nahrádza takto: „Členské štáty vyžadujú od emitentov a osôb zodpovedných za vypracovanie prospektu, ktorí zverejňujú svoj prospekt v súlade s písmenom a) alebo b), aby svoj prospekt zverejnili aj elektronicky v súlade s písmenom c).“;

odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. S cieľom zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch a určiť požiadavky stanovené v tomto článku Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c opatrenia týkajúce sa odsekov 1 až 4 tohto článku.“

15.

Článok 15 ods. 7 sa nahrádza takto:

„7. S cieľom zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch a určiť požiadavky stanovené v tomto článku Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c opatrenia týkajúce sa rozširovania inzerátov oznamujúcich zámer verejne ponúknuť cenné papiere alebo prijať ich na obchodovanie na regulovanom trhu, najmä pred verejným sprístupnením prospektu alebo otvorením upisovania, a týkajúce sa odseku 4 tohto článku.“

16.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Dodatky k prospektu

1. Každý významný nový faktor, vecná chyba alebo nepresnosť týkajúca sa údajov zahrnutých do prospektu, ktoré sú schopné ovplyvniť hodnotenie cenných papierov a ktoré vzniknú alebo sa zistia v čase medzi schvaľovaním prospektu a konečným uzatvorením verejnej ponuky alebo začatím obchodovania na regulovanom trhu, podľa toho, ktorý prípad nastane neskôr, sa uvedie v dodatku k prospektu. Takýto dodatok sa schvaľuje rovnakým spôsobom maximálne do siedmich pracovných dní a zverejňuje sa aspoň v súlade s rovnakými opatreniami, ktoré sa uplatnili pri zverejňovaní pôvodného prospektu. Súhrn a jeho akýkoľvek preklad sa tiež doplnia, ak je v ňom potrebné zohľadniť nové údaje zahrnuté do dodatku.

2. Ak prospekt súvisí s ponukou cenných papierov pre verejnosť, investori, ktorí už súhlasili s nákupom alebo upísaním cenných papierov pred zverejnením dodatku, majú právo odstúpiť od prijatia ponuky, ktoré môžu uplatniť v rámci dvoch pracovných dní po zverejnení dodatku za predpokladu, že nový faktor, vecná chyba alebo nepresnosť podľa odseku 1 sa vyskytne pred konečným uzatvorením verejnej ponuky a dodaním cenných papierov. Uvedenú lehotu môže predĺžiť emitent alebo ponúkajúci. Konečný termín práva na odstúpenie sa stanoví v dodatku.“

17.

V článku 18 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Príslušný orgán domovského členského štátu poskytne na žiadosť emitenta alebo osoby zodpovednej za vypracovanie prospektu, a to do troch pracovných dní po doručení tejto žiadosti, alebo ak je žiadosť predložená spolu s návrhom prospektu, do jedného pracovného dňa po schválení prospektu, príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu osvedčenie o schválení, ktorým sa potvrdzuje, že prospekt bol vypracovaný v súlade s touto smernicou, a kópiu uvedeného prospektu. Ak je to vhodné, k tomuto oznámeniu sa prikladá preklad súhrnu, za vypracovanie ktorého je zodpovedný emitent alebo osoba zodpovedná za vypracovanie prospektu. Tento istý postup sa dodrží pri každom dodatku k prospektu. Súčasne s príslušným orgánom hostiteľského členského štátu sa osvedčenie o schválení poskytne aj emitentovi alebo osobe zodpovednej za vypracovanie prospektu.“

18.

V článku 19 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Pri žiadosti o prijatie nemajetkových cenných papierov, ktorých jednotková menovitá hodnota je aspoň 100 000 EUR, na obchodovanie na regulovanom trhu v jednom alebo viacerých členských štátoch sa prospekt vypracuje buď v jazyku prijatom príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu, alebo v jazyku bežne používanom vo sfére medzinárodných financií, a to podľa voľby emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie, podľa daného prípadu. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch budú vyžadovať, aby sa súhrn vypracúval v ich úradnom jazyku/úradných jazykoch.“

19.

V článku 20 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„3. Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24a a za podmienok stanovených v článkoch 24b a 24c opatrenia na určenie všeobecných kritérií rovnocennosti, ktoré budú založené na požiadavkách stanovených v článkoch 5 a 7.“

20.	V písmene d) článku 21 ods. 4 sa pojem „vykonávacie opatrenia“ nahrádza pojmom „delegovaných aktov v nej uvedených“.

21.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 24a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 4, článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 4, článku 4 ods. 1 piatom pododseku, článku 5 ods. 5, článku 7 ods. 1, článku 8 ods. 4, článku 11 ods. 3, článku 13 ods. 7, článku 14 ods. 8, článku 15 ods. 7 a článku 20 ods. 3 prvom pododseku sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 31. decembra 2010. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovanej právomoci najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 24b neodvolajú.

2. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3. Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 24b a 24c.

Článok 24b

Odvolanie delegovania právomoci

1. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 4, článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 4, článku 4 ods. 1 piatom pododseku, článku 5 ods. 5, článku 7 ods. 1, článku 8 ods. 4, článku 11 ods. 3, článku 13 ods. 7, článku 14 ods. 8, článku 15 ods. 7 alebo článku 20 ods. 3 prvom pododseku kedykoľvek odvolať.

2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať.

3. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 24c

Námietky voči delegovaným aktom

1. Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa môže táto lehota predĺžiť o tri mesiace.

2. Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3. Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak v lehote uvedenej v odseku 1 Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku. V súlade s článkom 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.“.

22.	V oddiele I C) a v oddieloch III a IV prílohy I, oddiele II prílohy II, oddieloch II a III prílohy III a v treťom bode prílohy IV sa spojenie „kľúčové informácie“ nahrádza spojením „základné informácie“.

Článok 2

Zmeny a doplnenia smernice 2004/109/ES

Smernica 2004/109/ES sa mení a dopĺňa takto:

V článku 2 ods. 1 písm. i) sa bod i) nahrádza takto:

„i)

v prípade emitenta dlhových cenných papierov s jednotkovou menovitou hodnotou nižšou ako 1 000 EUR alebo emitenta akcií:

—	ak bol emitent založený v Únii, členský štát, v ktorom má sídlo,

—	ak bol emitent založený v tretej krajine, členský štát uvedený v článku 2 ods. 1 písm. m) bode iii) smernice 2003/71/ES.

Vymedzenie domovského členského štátu sa uplatňuje na dlhové cenné papiere v mene inej ako euro za predpokladu, že jednotková menovitá hodnota je k dátumu emisie nižšia než 1 000 EUR, pokiaľ sa takmer nerovná 1 000 EUR;“.

Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

emitent výlučne dlhových cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorých jednotková menovitá hodnota je najmenej 100 000 EUR, alebo v prípade dlhových cenných papierov denominovaných v mene inej, ako je euro, takáto jednotková menovitá hodnota sa ku dňu emisie rovná najmenej 100 000 EUR.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„4. Odchylne od odseku 1 písm. b) sa články 4, 5 a 6 nevzťahujú na emitentov výlučne dlhových cenných papierov, ktorých jednotková menovitá hodnota je najmenej 50 000 EUR, alebo v prípade dlhových cenných papierov denominovaných v mene inej ako euro, ktorých jednotková menovitá hodnota sa ku dňu emisie rovná najmenej 50 000 EUR a ktoré už boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii pred 31. decembrom 2010, pokiaľ sú takéto dlhové cenné papiere v obehu.“

V článku 18 sa odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak sa na zhromaždenie majú pozvať len držitelia dlhových cenných papierov, ktorých jednotková menovitá hodnota dosahuje najmenej 100 000 EUR, alebo v prípade dlhových cenných papierov denominovaných v mene inej ako euro, ktorých jednotková menovitá hodnota sa ku dňu emisie rovná najmenej 100 000 EUR, emitent môže za miesto konania zvoliť ktorýkoľvek členský štát za predpokladu, že všetky prostriedky a informácie potrebné na to, aby bolo takýmto držiteľom umožnené vykonávať ich práva, sú v tomto členskom štáte k dispozícii.

Voľba uvedená v prvom pododseku sa uplatňuje aj na držiteľov dlhových cenných papierov, ktorých jednotková menovitá hodnota dosahuje najmenej 50 000 EUR, alebo v prípade dlhových cenných papierov denominovaných v mene inej ako euro, ktorých jednotková menovitá hodnota sa ku dňu emisie rovná najmenej 50 000 EUR a ktoré už boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii pred 31. decembrom 2010, pokiaľ sú takéto dlhové cenné papiere nesplatené a za predpokladu, že všetky prostriedky a informácie potrebné na to, aby bolo takýmto držiteľom umožnené vykonávať ich práva, sú v členskom štáte zvolenom emitentom k dispozícii.“

V článku 20 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6. Odchylne od odsekov 1 až 4, ak sú cenné papiere, ktorých jednotková menovitá hodnota dosahuje najmenej 100 000 EUR, alebo dlhové cenné papiere, ktoré sú denominované v mene inej ako euro, ktorých jednotková menovitá hodnota sa ku dňu emisie rovná najmenej 100 000 EUR, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v jednom alebo viacerých členských štátoch, regulované informácie sa sprístupnia verejnosti buď v jazyku akceptovanom príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu, alebo v jazyku bežne používanom vo sfére medzinárodných financií podľa výberu emitenta alebo osoby, ktorá bez súhlasu emitenta požiadala o takéto prijatie.

Odchýlka uvedená v prvom pododseku sa vzťahuje aj na dlhové cenné papiere, ktorých jednotková menovitá hodnota je najmenej 50 000 EUR, alebo dlhové cenné papiere denominované v mene inej ako euro, ktorých jednotková menovitá hodnota sa ku dňu emisie rovná najmenej 50 000 EUR a ktoré už boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v jednom alebo viacerých členských štátoch pred 31. decembrom 2010, pokiaľ sú takéto dlhové cenné papiere v obehu.“

Článok 3

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. júla 2012. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Preskúmanie

Komisia posúdi do 1. januára 2016 uplatňovanie smernice 2003/71/ES v jej znení zmenenom a doplnenom touto smernicou, a to najmä so zreteľom na uplatňovanie a vplyv pravidiel vrátane zodpovednosti v súvislosti so súhrnom s kľúčovými informáciami, dosah výnimky stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. e) na ochranu zamestnancov a primeraný režim poskytovania údajov uvedený v článku 7 ods. 2 písm. e) a g) a elektronické zverejňovanie prospektov podľa článku 14, a preskúma článok 2 ods. 1 písm. m) bod ii) v súvislosti s obmedzením určenia domovského členského štátu pre emisie nemajetkových cenných papierov s menovitou hodnotou nižšou ako 1 000 EUR s cieľom posúdiť, či sa má toto ustanovenie zachovať alebo zrušiť. Komisia okrem toho posúdi potrebu zrevidovať vymedzenie pojmu „verejná ponuka“ a potrebu vymedziť pojmy „primárny trh“ a „sekundárny trh“ a v tejto súvislosti plne objasní prepojenia medzi smernicou 2003/71/ES a smernicami 2003/6/ES a 2004/109/ES. Po svojom vyhodnotení Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade, prípadne aj s návrhmi na zmenu smernice 2003/71/ES.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 24. novembra 2010

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

O. CHASTEL

(1) Stanovisko z 18. februára 2010 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Ú. v. EÚ C 19, 26.1.2010, s. 1.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. októbra 2010.

(4) Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64.

(5) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

(7) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.

11.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 327/13

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1169/2010

z 10. decembra 2010

o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie povolenia týkajúceho sa bezpečnosti železníc

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (smernica o bezpečnosti železníc) (1), a najmä na jej článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej železničnej agentúry ERA/REC/SAF/09-2009 o spoločnej bezpečnostnej metóde (SBM) na posudzovanie zhody, ktoré bolo doručené Komisii 18. septembra 2009,

keďže:

(1)

Účelom spoločnej bezpečnostnej metódy (SBM), ktorá sa má ustanoviť, je stanoviť rámec pre vnútroštátne bezpečnostné orgány s cieľom zosúladiť ich rozhodovacie kritéria v celej Únii v súlade s článkom 17 ods. 4 smernice 2004/49/ES. Všetky vnútroštátne bezpečnostné orgány tak môžu posudzovať zhodu s požiadavkami rovnakým spôsobom.

(2)

SBM by mala zahŕňať všetky harmonizované požiadavky a hodnotiace metódy s cieľom umožniť vnútroštátnym bezpečnostným orgánom udeliť manažérovi infraštruktúry všeobecné bezpečnostné povolenie týkajúce sa primeranosti systému riadenia bezpečnosti a akékoľvek povolenie špecifické pre sieť. Okrem toho je pravdepodobné, že manažér infraštruktúry predloží žiadosť o časť povolenia, ktorá je špecifická pre sieť, súčasne so žiadosťou o všeobecné povolenie založené na jeho systéme riadenia bezpečnosti.

(3)	Vnútroštátne bezpečnostné orgány posudzujú schopnosť manažéra infraštruktúry splniť všetky požiadavky nevyhnutné na prevádzku vo všeobecnosti a na špecifickej sieti, pre ktorú žiada povolenie, prostredníctvom posúdenia jeho systému riadenia bezpečnosti na globálnej úrovni.

(4)

Každý vnútroštátny bezpečnostný orgán by mal zaviesť opatrenia na preskúmanie, či sa výsledky uvedené v žiadosti o vydanie bezpečnostného povolenia dosahujú v praxi aj po udelení povolenia a či sa nepretržite plnia všetky potrebné požiadavky stanovené v článku 16 ods. 2 písm. f) a článku 17 ods. 2 smernice 2004/49/ES. Vyžaduje sa preto vytvorenie systému dozoru po udelení povolenia, ktorý je založený na kľúčových základných zásadách s cieľom zabezpečiť zosúladený prístup vnútroštátnych bezpečnostných orgánov v každom členskom štáte.

(5)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 27 ods. 1 smernice 2004/49/ES,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa ustanovuje spoločná bezpečnostná metóda (SBM) na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie bezpečnostných povolení podľa článku 6 ods. 3 písm. b) smernice 2004/49/ES.

SBM zahŕňa:

a)	postup a kritériá na posudzovanie žiadostí manažérov infraštruktúry o vydanie bezpečnostného povolenia podľa článku 11 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2004/49/ES podľa prílohy I a II k tomuto nariadeniu;

b)	zásady dozoru nad dodržiavaním požiadaviek smernice 2004/49/ES po udelení povolenia zo strany vnútroštátneho bezpečnostného orgánu podľa prílohy III k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje táto definícia:

„dozor“ znamená opatrenia zavedené vnútroštátnym bezpečnostným orgánom s cieľom vykonávať dozor nad výkonom v oblasti bezpečnosti po udelení bezpečnostného povolenia.

Článok 3

Postupy na posudzovanie žiadostí

1. Pri posudzovaní žiadostí o bezpečnostné povolenia podané po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia vnútroštátne bezpečnostné orgány uplatňujú pri posudzovaní zhody s požiadavkami stanovenými v smernici 2004/49/ES postup stanovený v prílohe I k tomuto nariadeniu. Vnútroštátne bezpečnostné orgány používajú aj hodnotiace kritériá uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

2. Vnútroštátne bezpečnostné orgány môžu počas posudzovania uznať záväzky žiadateľov, že budú riadiť riziká prostredníctvom využívania zmlúv s tretími stranami. V zmluvách je stanovená aj výmena informácií potrebných na zaistenie bezpečnej prevádzky vozidiel, najmä v oblastiach, ktoré sa týkajú riadenia údržby.

3. Predpokladá sa, že výrobky alebo služby, ktoré poskytujú subdodávatelia alebo dodávatelia manažérom infraštruktúry, sú v súlade s bezpečnostnými požiadavkami, ak subdodávatelia, dodávatelia alebo výrobky majú osvedčenie v súlade s príslušnými certifikačnými systémami zavedenými na základe právnych predpisov Únie na poskytovanie takýchto výrobkov a služieb.

Článok 4

Dozor

Po udelení bezpečnostného povolenia vnútroštátne bezpečnostné orgány dozerajú nato, či manažéri infraštruktúry naďalej používajú svoj systém riadenia bezpečnosti, a uplatňujú zásady dozoru stanovené v prílohe III.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. decembra 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44.

PRÍLOHA I

Postup na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie bezpečnostných povolení, ktoré sa majú vydať v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2004/49/ES

1. Postupy, ktoré zavedie vnútroštátny bezpečnostný orgán na prijímanie a posudzovanie žiadostí a udelenie bezpečnostného povolenia, vychádzajú z týchto rámcových zásad.

a) Vytvorenie a preskúmanie hodnotiaceho postupu

Vnútroštátne bezpečnostné orgány vytvárajú štruktúrované a kontrolovateľné postupy, ktoré majú vykonávať primerane spôsobilé osoby. Posudzujú žiadosti na základe hodnotiacich kritérií pre systémy riadenia bezpečnosti, ktoré sú uvedené v prílohe II. Zaznamenávajú a uvádzajú dôvody v prípade všetkých rozhodnutí. Celý hodnotiaci postup vnútroštátneho bezpečnostného orgánu sa pravidelne interne prehodnocuje a neustále zlepšuje, aby sa aj naďalej zabezpečila jeho účinnosť a efektívnosť.

b) Kvalita hodnotiaceho postupu

Vnútroštátne bezpečnostné orgány monitorujú kvalitu plnenia úloh v kľúčových štádiách spracovania žiadostí o bezpečnostné povolenia.

c) Rozsah hodnotenia

Hodnotenie sa vykonáva na úrovni systému riadenia a s ohľadom na stanovený postup. V prípade, že sa pri kontrole zistia nedostatky, vnútroštátny bezpečnostný orgán sa môže slobodne rozhodnúť a v závislosti od povahy a závažnosti nesúladu uviesť oblasti, ktoré sa musia zlepšiť. Nakoniec, vnútroštátny bezpečnostný orgán uplatňuje svoju právomoc zamietnuť žiadosť.

Hodnotenie je:

—	primerané rizikám, povahe a rozsahu činností žiadateľa,

—	založené na posúdení celkovej schopnosti manažéra infraštruktúry zaistiť bezpečnú prevádzku, ako je opísané v jeho systéme riadenia bezpečnosti.

d) Načasovanie hodnotenia

Vnútroštátne bezpečnostné orgány dokončia hodnotenie v lehote stanovenej v článku 12 smernice 2004/49/ES, pričom zabezpečia dostatočné preskúmanie dôkazov, ktoré predložil žiadateľ. Vnútroštátny bezpečnostný orgán počas hodnotiacej fázy čo najskôr informuje manažérov infraštruktúry o závažných problémoch.

e) Rozhodovanie počas hodnotenia

Rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti o bezpečnostné povolenie je založené na dôkazoch, ktoré predložil žiadateľ, a na tom, či bola preukázaná zhoda s príslušnými požiadavkami alebo nie.

2. Vnútroštátny bezpečnostný orgán posudzuje, či pripojené zhrnutie príručky o systéme riadenia bezpečnosti umožňuje vykonať počiatočné posúdenie kvality a primeranosti systému riadenia bezpečnosti, a rozhoduje, v ktorých oblastiach sa požadujú ďalšie informácie. Vnútroštátny bezpečnostný orgán môže v rámci tejto žiadosti o ďalšie informácie požadovať toľko podrobných informácií, koľko považuje za primerane nevyhnutné na to, aby mu pomohli posúdiť žiadosť.

3. Pri udeľovaní bezpečnostného povolenia sa zdokumentuje súlad systému riadenia bezpečnosti žiadateľa s hodnotiacimi kritériami, a to vo vzťahu ku každému hodnotiacemu kritériu.

4. V prípade nejasností alebo možného nesúladu je potrebné, aby vnútroštátny bezpečnostný orgán poskytol podrobné informácie a pomohol žiadateľovi porozumieť, akú úroveň podrobnosti očakáva v jeho odpovedi. Na tento účel orgán:

a)	presne odkazuje na príslušné kritériá a zabezpečuje, aby žiadateľ jasne pochopil určené oblasti nesúladu,

b)	určí príslušnú časť súvisiacich predpisov, pravidiel a noriem,

c)	uvedie, prečo nie je splnené hodnotiace kritérium,

d)	dohodne sa na ďalších záväzkoch, informáciách a akýchkoľvek podporných dôkazoch, ktoré sa majú poskytnúť, ako to vyžaduje úroveň podrobnosti kritéria, a určí opatrenie, ktoré má prijať žiadateľ na nápravu nedostatku, aj lehotu na dosiahnutie zhody,

e)	určí oblasti, ktoré by mohli podliehať ďalšej kontrole prostredníctvom dozoru po udelení povolenia.

PRÍLOHA II

Kritériá na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie bezpečnostných povolení, ktoré sa majú vydať v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2004/49/ES

A. OPATRENIA NA KONTROLU RIZÍK PRE VŠETKY RIZIKÁ SPOJENÉ S ČINNOSŤOU MANAŽÉRA INFRAŠTRUKTÚRY (1)

A.1

Sú zavedené postupy na určenie rizík spojených so železničnou prevádzkou vrátane rizík, ktoré priamo vyplývajú z pracovných činností, pracovného miesta alebo pracovného zaťaženia a činností iných organizácií/osôb.

A.2

Sú zavedené postupy na vypracovanie a zavedenie opatrení na kontrolu rizík.

A.3

Sú zavedené postupy na monitorovanie účinnosti opatrení na kontrolu rizík a na vykonanie zmien, ak sa vyžadujú.

A.4

Sú zavedené postupy na uznanie potreby spolupráce s ďalšími subjektmi (napríklad so železničnými podnikmi, výrobcom, dodávateľom údržbárskych prác, subjektom zodpovedným za údržbu, vlastníkom železničných vozidiel, poskytovateľom služieb a obstarávateľským subjektom), ak je to vhodné, v oblastiach spoločných rozhraní, ktoré majú pravdepodobne vplyv na zavedenie primeraných opatrení na kontrolu rizík v súlade s článkom 4 ods. 3 smernice 2004/49/ES.

A.5

Sú zavedené postupy týkajúce sa schválenej dokumentácie a komunikácie s príslušnými subjektmi vrátane určenia úloh a povinností každej zúčastnenej organizácie a presných informácií týkajúcich sa výmeny informácií.

A.6

Sú zavedené postupy na monitorovanie účinnosti týchto opatrení a na vykonanie zmien, ak sa vyžadujú.

B. KONTROLA RIZÍK V SÚVISLOSTI SO ZABEZPEČOVANÍM ÚDRŽBÁRSKYCH PRÁC A DODÁVKOU MATERIÁLU (2)

B.1

Existujú postupy na stanovenie požiadaviek/noriem/postupov v oblasti údržby na základe bezpečnostných údajov.

B.2

Existujú postupy na úpravu intervalov údržby podľa druhu a rozsahu vykonávanej služby.

B.3

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú jasné vymedzenie zodpovednosti za údržbu, určenie právomocí požadovaných pre miesta údržby a rozdelenie primeraných úrovní zodpovednosti.

B.4

Existujú postupy na zber informácií o poruchách a nedostatkoch vyplývajúcich z každodennej prevádzky a na ich oznamovanie subjektom zodpovedným za údržbu.

B.5

Existujú postupy na stanovenie rizík vyplývajúcich z nedostatkov a z nesúladu alebo poruchy konštrukcie počas celého životného cyklu a na ich oznamovanie zainteresovaným stranám.

B.6

Existujú postupy na overenie a kontrolu vykonávania údržby a jeho výsledkov, aby sa zabezpečil ich súlad s normami podniku.

C. KONTROLA RIZÍK V SÚVISLOSTI S VYUŽÍVANÍM SUBDODÁVATEĽOV A KONTROLA DODÁVATEĽOV (3)

C.1

Existujú postupy na overenie spôsobilosti subdodávateľov a dodávateľov.

C.2

Existujú postupy na overenie a kontrolu výkonu v oblasti bezpečnosti a výsledkov všetkých služieb a výrobkov, na ktoré boli uzatvorené zmluvy a ktoré poskytol subdodávateľ alebo dodávateľ, s cieľom zabezpečiť ich súlad s požiadavkami uvedenými v zmluve.

C.3

Povinnosti a úlohy súvisiace s otázkami bezpečnosti železníc sú jasne vymedzené, známe a rozdelené medzi zmluvných partnerov a medzi všetky ďalšie zainteresované strany.

C.4

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú vysledovateľnosť dokumentov a zmlúv súvisiacich s bezpečnosťou.

C.5

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú, aby subdodávatelia alebo dodávatelia plnili bezpečnostné úlohy vrátane výmeny informácií týkajúcich sa bezpečnosti, a to podľa príslušných požiadaviek stanovených v zmluve.

D. RIZIKÁ VYPLÝVAJÚCE Z ČINNOSTÍ ĎALŠÍCH STRÁN MIMO ŽELEZNIČNÉHO SYSTÉMU (4)

D.1

V prípade potreby a keď je to primerané, existujú postupy na určenie potenciálnych rizík vyplývajúcich z činností strán mimo železničného systému.

D.2

Existujú postupy na zavedenie kontrolných opatrení na zmiernenie rizík stanovených v bode D.1, pokiaľ ide o povinnosti žiadateľa.

D.3

Existujú postupy na monitorovanie účinnosti opatrení stanovených v bode D.2 a na vykonanie prípadných zmien.

E. DOKUMENTÁCIA O SYSTÉME RIADENIA BEZPEČNOSTI

E.1

Existuje opis činnosti, v ktorom sa objasňuje druh, rozsah a riziko prevádzky.

E.2

Existuje opis štruktúry systému riadenia bezpečnosti vrátane rozdelenia úloh a povinností.

E.3

Existuje opis postupov systému riadenia bezpečnosti, ktoré sa vyžadujú v článku 9 a prílohe III k smernici 2004/49/ES a ktoré sú v súlade s druhom a rozsahom prevádzkovaných služieb.

E.4

Uvádzajú sa postupy a úlohy, ktoré sú kritické z hľadiska bezpečnosti a ktoré sa týkajú druhu činnosti/služby, spolu so stručným opisom.

F. ROZDELENIE POVINNOSTÍ (5)

F.1

Existuje opis, ako je v organizácii zabezpečená koordinácia činností systému riadenia bezpečnosti na základe preukázaných znalostí a hlavnej zodpovednosti na úrovni riadenia.

F.2

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú, aby pracovníci s delegovanými povinnosťami v rámci organizácie mali právomoc, spôsobilosť a primerané zdroje na plnenie svojich povinností.

F.3

Sú jasne vymedzené oblasti zodpovednosti súvisiace s bezpečnosťou a rozdelenie povinností medzi osobitné funkcie, ktoré sú s nimi spojené, spolu s ich rozhraniami.

F.4

Existuje postup, ktorý zabezpečuje, aby bezpečnostné úlohy boli jasne vymedzené a delegované pracovníkom s príslušnou spôsobilosťou.

G. ZABEZPEČENIE KONTROLY PROSTREDNÍCTVOM RIADENIA NA RÔZNYCH ÚROVNIACH (6)

G.1

Existuje opis, ako sú v celej organizácii pridelené povinnosti pre každý postup súvisiaci s bezpečnosťou.

G.2

Existuje postup na pravidelné monitorovanie plnenia úloh, zabezpečené prostredníctvom reťazca hierarchicky usporiadaného riadenia, ktoré musí zasiahnuť, ak sa úlohy riadne neplnia.

G.3

Existujú postupy na stanovenie a riadenie vplyvu ďalších činností v oblasti riadenia na systém riadenia bezpečnosti.

G.4

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú, aby tí, ktorí plnia úlohu v riadení bezpečnosti, znášali zodpovednosť za plnenie svojich úloh.

G.5

Existujú postupy na rozdelenie zdrojov na plnenie úloh v rámci systému riadenia bezpečnosti.

H. ZAPOJENIE PRACOVNÍKOV A ICH ZÁSTUPCOV NA VŠETKÝCH ÚROVNIACH (7)

H.1

Sú zavedené postupy, ktoré zabezpečujú, aby pracovníci a zástupcovia pracovníkov boli primerane zastúpení pri vymedzovaní, navrhovaní, preskúmaní a rozvíjaní bezpečnostných aspektov prevádzkových postupov, do ktorých môžu byť zapojení pracovníci, a aby sa s nimi pritom aj primerane konzultovalo.

H.2

Opatrenia týkajúce sa zapojenia pracovníkov a konzultácií sú zdokumentované.

I. ZABEZPEČENIE NEUSTÁLEHO ZLEPŠOVANIA (8)

Sú zavedené postupy, aby sa v prípade, keď je to primerane možné, zabezpečilo neustále zlepšovanie systému riadenia bezpečnosti. Patria medzi ne:

a)	postupy na pravidelné preskúmanie systému riadenia bezpečnosti, ak sa zistí, že je nevyhnutné;

b)	postupy na opis opatrení na monitorovanie a analyzovanie príslušných bezpečnostných údajov;

c)	postupy na opis toho, akým spôsobom sa napravili zistené nedostatky;

d)	postupy na opis vykonávania nových pravidiel riadenia bezpečnosti na základe vývoja a získaných skúseností;

e)	postupy na opis toho, akým spôsobom sa zistenia vnútorného auditu používajú na zlepšenie systému riadenia bezpečnosti.

J. BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA SCHVÁLENÁ VÝKONNÝM RIADITEĽOM ORGANIZÁCIE A OZNÁMENÁ VŠETKÝM PRACOVNÍKOM (9)

Dokument opisujúci bezpečnostnú politiku organizácie existuje a je:

a)	oznámený a sprístupnený všetkým pracovníkom, napríklad prostredníctvom intranetu organizácie;

b)	primeraný k druhu a rozsahu služby;

c)	schválený výkonným riaditeľom organizácie.

K. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE CIELE ORGANIZÁCIE NA UDRŽANIE A ZVÝŠENIE BEZPEČNOSTI A PLÁNY A POSTUPY NA DOSIAHNUTIE TÝCHTO CIEĽOV (10)

K.1

Existujú postupy na stanovenie príslušných bezpečnostných cieľov v súlade s právnym rámcom a existuje dokument, v ktorom sú tieto ciele uvedené.

K.2

Existujú postupy na stanovenie príslušných bezpečnostných cieľov, ktoré sú v súlade s druhom a rozsahom príslušnej železničnej prevádzky a príslušnými rizikami.

K.3

Existujú postupy na pravidelné hodnotenie celkového výkonu v oblasti bezpečnosti, pokiaľ ide o bezpečnostné ciele organizácie a ciele stanovené na úrovni členského štátu.

K.4

Sú zavedené postupy na pravidelné monitorovanie a preskúmanie prevádzkových opatrení prostredníctvom:

a)	zberu príslušných bezpečnostných údajov s cieľom stanoviť trendy výkonu v oblasti bezpečnosti a posúdiť súlad s cieľmi;

b)	výkladu príslušných údajov a vykonania nevyhnutných zmien.

K.5

Manažér infraštruktúry zaviedol postupy na vypracovanie plánov a postupov na dosiahnutie svojich cieľov.

L. POSTUPY DODRŽIAVANIA EXISTUJÚCICH, NOVÝCH A ZMENENÝCH TECHNICKÝCH A PREVÁDZKOVÝCH NORIEM ALEBO INÝCH NORMATÍVNYCH PODMIENOK (11)

L.1.

Pokiaľ ide o požiadavky súvisiace s bezpečnosťou týkajúce sa druhu a rozsahu prevádzky, existujú postupy na:

a)	určenie týchto požiadaviek a aktualizáciu príslušných postupov, aby odrážali uskutočnené zmeny (riadenie kontroly zmeny);

b)	ich vykonanie;

c)	monitorovanie zhody s nimi;

d)	prijatie opatrení v prípade zistenia nesúladu.

L.2

Sú zavedené postupy, ktoré zabezpečujú, aby sa na zamýšľaný účel použili vhodní pracovníci, postupy, osobitné dokumenty, zariadenia a koľajové vozidlá.

L.3

V systéme riadenia bezpečnosti sú zavedené postupy, ktoré zabezpečujú, aby sa údržba vykonávala podľa príslušných požiadaviek.

M. POSTUPY A METÓDY NA VYKONÁVANIE HODNOTENIA RIZÍK A UPLATŇOVANIE OPATRENÍ NA KONTROLU RIZÍK VŽDY, KEĎ ZO ZMENY PREVÁDZKOVÝCH PODMIENOK ALEBO NOVÉHO MATERIÁLU VYPLÝVAJÚ NOVÉ RIZIKÁ PRE INFRAŠTRUKTÚRU ALEBO PREVÁDZKU (12)

M.1

Existujú riadiace postupy na zmeny týkajúce sa zariadení, postupov, organizácie, pracovníkov alebo rozhraní.

M.2

Existujú postupy posudzovania rizík na prípadné riadenie zmien a uplatňovanie SBM na hodnotenie a posudzovanie rizík, ktorá je uvedená v nariadení Komisie (ES) č. 352/2009 (13), pokiaľ sa to požaduje.

M.3

Sú zavedené postupy na začlenenie výsledkov posúdenia rizík do ďalších postupov v rámci organizácie a na ich sprístupnenie príslušným pracovníkom.

N. ZABEZPEČENIE ŠKOLIACICH PROGRAMOV A SYSTÉMOV PRE PRACOVNÍKOV, KTORÝMI SA ZABEZPEČÍ ZACHOVANIE SPÔSOBILOSTI PRACOVNÍKOV A ZODPOVEDAJÚCE VYKONÁVANIE ÚLOH (14)

N.1

Existuje systém riadenia spôsobilosti, ktorý zahŕňa aspoň:

a)	určenie znalostí a zručností, ktoré sa vyžadujú na plnenie úloh súvisiacich s bezpečnosťou;

b)	zásady výberu (požadovaná základná vzdelanostná úroveň, duševné a fyzické predpoklady);

c)	počiatočnú odbornú prípravu a certifikáciu získanej spôsobilosti a zručností;

d)	priebežnú odbornú prípravu a pravidelné zdokonaľovanie existujúcich znalostí a zručností;

e)	v prípade potreby pravidelné kontroly spôsobilosti;

f)	ak je to nevyhnutné/potrebné, osobitné opatrenia v prípade nehôd/incidentov alebo dlhej neprítomnosti v práci;

g)	špeciálnu odbornú prípravu zameranú na systém riadenia bezpečnosti pre pracovníkov, ktorí sú priamo zapojení do zabezpečovania fungovania systému riadenia bezpečnosti.

N.2

V rámci systému riadenia spôsobilosti existujú postupy zabezpečujúce:

a)	určenie pracovných pozícií, v rámci ktorých sa vykonávajú bezpečnostné úlohy;

b)	určenie pracovných pozícií, pri ktorých existuje zodpovednosť za prijímanie operačných rozhodnutí v rámci systému riadenia bezpečnosti;

c)	aby pracovníci mali potrebné znalosti, zručnosti a predpoklady (lekárske a psychologické), ktoré sú primerané ich úlohám a aby sa zúčastňovali pravidelných školení;

d)	aby na plnenie príslušných úloh boli pridelení pracovníci s primeranou spôsobilosťou;

e)	monitorovanie vykonávania úloh a v prípade potreby uplatňovanie nápravných opatrení.

O. OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE DOSTATOČNÉHO TOKU INFORMÁCIÍ V RÁMCI ORGANIZÁCIE A PRÍPADNE MEDZI ORGANIZÁCIAMI, KTORÉ VYUŽÍVAJÚ TÚ ISTÚ INFRAŠTRUKTÚRU (15)

O.1

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú, aby:

a)	pracovníci mali znalosti a vedomosti o systéme riadenia bezpečnosti a aby informácie boli ľahko dostupné a

b)	aby sa príslušným bezpečnostným pracovníkom poskytovala primeraná dokumentácia o systéme riadenia bezpečnosti.

O.2

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú, aby:

a)	kľúčové operačné informácie boli relevantné a platné;

b)	pracovníci boli o ich existencii informovaní predtým, ako sa uplatnia;

c)	uvedené informácie boli k dispozícii pracovníkom a aby sa im formálne poskytli kópie, ak sa vyžadujú.

O.3

Sú zavedené opatrenia na výmenu informácií medzi manažérom infraštruktúry a inými železničnými podnikmi.

P. POSTUPY A FORMÁTY DOKUMENTOVANIA INFORMÁCIÍ O BEZPEČNOSTI A URČENIE KONTROLNÉHO POSTUPU NA ZABEZPEČENIE KONFIGURÁCIE ROZHODUJÚCICH INFORMÁCIÍ O BEZPEČNOSTI (16)

P.1

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú, aby všetky príslušné informácie o bezpečnosti boli presné, úplné, primerané, ľahko zrozumiteľné, primerane aktualizované a riadne zdokumentované.

P.2

Existujú postupy na:

a)	usporiadanie, vytváranie, rozširovanie a riadenie kontroly zmien všetkých príslušných bezpečnostných dokumentov;

b)	získavanie, zber a uchovávanie všetkých príslušných dokumentov/informácií v papierovej forme alebo prostredníctvom iných registračných systémov.

P.3

Existuje kontrolný postup na konfiguráciu dôležitých bezpečnostných informácií.

Q. POSTUPY, KTORÉ ZABEZPEČUJÚ, ABY BOLI NEHODY, INCIDENTY, NEHODY, KTORÝM SA DARÍ VYHNÚŤ LEN V POSLEDNOM OKAMIHU, A INÉ NEBEZPEČNÉ UDALOSTI OZNÁMENÉ, VYŠETRENÉ A ANALYZOVANÉ A ABY SA VYKONALI POTREBNÉ PREVENTÍVNE OPATRENIA (17)

Q.1

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú, aby boli nehody, incidenty, nehody, ktorým sa darí vyhnúť len v poslednom okamihu, a iné nebezpečné udalosti:

a)	oznámené, zaznamenané, vyšetrené a analyzované;

b)	oznámené vnútroštátnym orgánom, ako sa to vyžaduje v príslušných právnych predpisoch.

Q.2

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú, aby:

a)	sa odporúčania vnútroštátneho bezpečnostného orgánu a vnútroštátneho vyšetrovacieho orgánu a odporúčania vyplývajúce z odvetvových/vnútorných vyšetrovaní hodnotili a vykonali, ak je to vhodné alebo nariadené;

b)	sa príslušné správy/informácie od iných železničných podnikov, manažérov infraštruktúry, subjektov zodpovedných za údržbu a vlastníkov koľajových vozidiel posúdili a zohľadnili.

Q.3

Existujú postupy, aby sa príslušné informácie týkajúce sa vyšetrovania a príčin nehôd, incidentov, nehôd, ktorým sa darí vyhnúť len v poslednom okamihu, a iných nebezpečných udalostí využili na poučenie a aby sa v prípade potreby prijali preventívne opatrenia.

R. PRÍPRAVA PLÁNOV NASADENIA, POPLACHOVÝCH A INFORMAČNÝCH PLÁNOV V NÚDZOVEJ SITUÁCII PO DOHODE S PRÍSLUŠNÝMI VEREJNÝMI ORGÁNMI (18)

R.1

V dokumente sú stanovené všetky druhy núdzových situácií vrátane poruchovej prevádzky a sú zavedené postupy na určenie nových druhov.

R.2

Sú zavedené postupy, ktoré zabezpečujú, aby v prípade každého určeného druhu núdzovej situácie:

a)	bolo možné urýchlene sa obrátiť na záchranné služby;

b)	záchranným službám boli poskytnuté všetky príslušné informácie, a to vopred, aby sa pripravili na reakciu v núdzovej situácii, ako aj v čase výskytu núdzovej situácie.

R.3

V dokumente sú určené a uvedené úlohy a povinnosti všetkých strán.

R.4

Existujú plány nasadenia, poplachové a informačné plány, ktoré obsahujú:

a)	postupy na varovanie všetkých pracovníkov, ktorí sú zodpovední za zvládanie núdzových situácií;

b)	opatrenia na oznamovanie týchto postupov všetkým stranám vrátane pokynov pre cestujúcich v prípade núdzovej situácie;

c)	opatrenia na okamžité kontaktovanie príslušných pracovníkov, aby mohli prijať akékoľvek požadované rozhodnutie.

R.5

Existuje dokument, v ktorom je opísaný spôsob rozdelenia zdrojov a prostriedkov a spôsob stanovenia požiadaviek na odbornú prípravu.

R.6

Sú zavedené postupy na čo najskoršie obnovenie bežných prevádzkových podmienok.

R.7

Existujú postupy na testovanie núdzových plánov v spolupráci s ďalšími stranami s cieľom vyškoliť pracovníkov, testovať postupy, určiť slabé stránky a overiť, ako sa zvládajú potenciálne núdzové situácie.

R.8

Sú zavedené postupy na koordináciu núdzových plánov so železničnými podnikmi, ktoré prevádzkujú svoje služby v rámci infraštruktúry organizácie a akejkoľvek inej infraštruktúry, s ktorou má spoločné rozhranie.

R.9

Sú zavedené postupy na prípadné urýchlené zastavenie prevádzky a železničnej dopravy a na informovanie všetkých zúčastnených strán o prijatých opatreniach.

S. USTANOVENIA O PRAVIDELNÝCH INTERNÝCH AUDITOCH SYSTÉMU RIADENIA BEZPEČNOSTI (19)

S.1

Existuje systém interného auditu, ktorý je nezávislý a nestranný a ktorý funguje transparentným spôsobom.

S.2

Existuje harmonogram plánovaných interných auditov, ktorý sa môže upraviť v závislosti od výsledkov predchádzajúcich auditov a monitorovania výkonu.

S.3

Sú zavedené postupy na určenie a výber vhodných kvalifikovaných audítorov.

S.4

Sú zavedené postupy na:

a)	analyzovanie a hodnotenie výsledkov auditov;

b)	predloženie odporúčaní následných opatrení;

c)	následné sledovanie účinnosti opatrení;

d)	dokumentovanie vykonávania auditov a výsledkov auditov.

S.5

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú, aby vyššie úrovne v reťazci riadenia boli informované o výsledkoch auditov a aby prevzali celkovú zodpovednosť za vykonanie zmien v systéme riadenia bezpečnosti.

S.6

Existuje dokument preukazujúci spôsob plánovania auditov, pokiaľ ide o obvyklé opatrenia týkajúce sa monitorovania, aby sa zabezpečil súlad s vnútornými postupmi a normami.

T. BEZPEČNÉ PROJEKTOVANIE ŽELEZNIČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY (20)

T.1

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú bezpečné projektovanie infraštruktúry počas celého životného cyklu infraštruktúry a ktoré sa vzťahujú na projekt a zariadenie.

T.2

Existujú postupy, ktoré zohľadňujú technické zmeny v infraštruktúre a riadenie týchto zmien.

T.3

Existujú postupy, ktoré preukazujú, že sa určili príslušné pravidlá týkajúce sa projektovania infraštruktúry, ako aj akékoľvek vnútroštátne bezpečnostné metódy, a že žiadateľ je schopný ich dodržiavať.

U. BEZPEČNÁ PREVÁDZKA INFRAŠTRUKTÚRY (21)

U.1

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú bezpečné riadenie a prevádzku infraštruktúry, pričom sa zohľadňuje počet, typ a veľkosť prevádzkovateľov poskytujúcich služby na sieti vrátane všetkých potrebných interakcií v závislosti od zložitosti prevádzky.

U.2

Existujú postupy, ktoré ukazujú, ako sa riadi bezpečnosť na fyzických a/alebo prevádzkových hraniciach infraštruktúry.

U.3

Existujú postupy, ktoré ukazujú, ako sa riadi účinná spolupráca a koordinácia v bežných aj núdzových situáciách.

U.4

Existujú postupy, ktoré preukazujú, že sa určili pravidlá týkajúce sa bezpečnej prevádzky a riadenia infraštruktúry/koľajových vozidiel a že žiadateľ je schopný ich dodržiavať.

V. ZABEZPEČOVANIE ÚDRŽBÁRSKYCH PRÁC A DODÁVKA MATERIÁLU (22)

V.1

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú bezpečné vykonávanie údržby infraštruktúry vrátane prehľadnej kontroly riadenia a zdokumentovaných auditov a inšpekcií.

V.2

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú, že údržba infraštruktúry spĺňa špecifické potreby siete.

V.3

Existujú postupy, ktoré preukazujú, že sa určili pravidlá týkajúce sa zabezpečovania údržbárskych prác a dodávky materiálu a že žiadateľ je schopný ich dodržiavať.

W. ÚDRŽBA A PREVÁDZKA SYSTÉMU RIADENIA A NÁVESTENIA VLAKOV (23)

W.1

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú takú prevádzku a údržbu systému riadenia a návestenia vlakov, aby sa zaistila bezpečná prevádzka železníc.

W.2

Existujú postupy, ktoré zabezpečujú súlad s existujúcimi, novými a zmenenými technickými a prevádzkovými normami.

W.3

Existujú postupy, ktoré stanovujú spôsob riadenia bezpečnosti na fyzických a/alebo prevádzkových hraniciach systému riadenia a návestenia vlakov vrátane prípadného spôsobu riadenia spolupráce.

W.4

Existujú postupy, ktoré preukazujú, že sa určili pravidlá týkajúce sa bezpečnej prevádzky a údržby systému riadenia a návestenia vlakov a že žiadateľ je schopný ich dodržiavať.

(1) Článok 9 ods. 2 smernice 2004/49/ES.

(2) Článok 9 ods. 2 smernice 2004/49/ES.

(3) Článok 9 ods. 2 smernice 2004/49/ES.

(4) Článok 9 ods. 2 smernice 2004/49/ES.

(5) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 1.

(6) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 1.

(7) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 1.

(8) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 1.

(9) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 2 písm. a).

(10) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 2 písm. b).

(11) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 2 písm. c).

(12) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 2 písm. d).

(13) Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2009, s. 4.

(14) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 2 písm. e).

(15) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 2 písm. f).

(16) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 2 písm. g).

(17) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 2 písm. h).

(18) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 2 písm. i).

(19) Príloha III k smernici 2004/49/ES, bod 2 písm. j).

(20) Článok 11 ods. 1 písm. b) smernice 2004/49/ES.

(21) Článok 11 ods. 1 písm. b) smernice 2004/49/ES.

(22) Článok 11 ods. 1 písm. b) smernice 2004/49/ES.

(23) Článok 11 ods. 1 písm. b) smernice 2004/49/ES.

PRÍLOHA III

Zásady dozoru po udelení povolenia

Prístup vnútroštátnych bezpečnostných orgánov týkajúci sa dozoru nad dodržiavaním požiadaviek podľa článku 4 ods. 1 a článku 16 ods. 2 písm. e) smernice 2004/49/ES je založený na zásadách uvedených ďalej v texte. Tieto zásady sa vzťahujú na rámec činností dozoru ako celku a na jednotlivé prípady v uvedenom rámci.

Vnútroštátne bezpečnostné orgány uplatňujú zásadu proporcionality medzi presadzovaním práva a rizikom. Opatrenie prijaté vnútroštátnym bezpečnostným orgánom, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby manažér infraštruktúry dodržiaval svoje zákonné povinnosti alebo znášal zodpovednosť za ich neplnenie, je primerané akýmkoľvek rizikám pre bezpečnosť alebo potenciálnej závažnosti akéhokoľvek nedodržiavania vrátane akejkoľvek skutočnej alebo potenciálnej škody.

Vnútroštátne bezpečnostné orgány uplatňujú zásadu konzistentnosti prístupu s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátny bezpečnostný orgán za podobných okolností zaujal podobný prístup s cieľom dosiahnuť podobný účinok.

Dozorná činnosť vnútroštátneho bezpečnostného orgánu je zameraná najmä na činnosti, v ktorých prípade sa vnútroštátny bezpečnostný orgán domnieva, že vedú k najzávažnejším rizikám, alebo v ktorých prípade sú riziká najmenej kontrolované. Na tento účel má vnútroštátny bezpečnostný orgán k dispozícii metódy a právomoc na posúdenie každodenného výkonu manažéra infraštruktúry v oblasti bezpečnosti.

Vnútroštátne bezpečnostné orgány rozhodujú o prioritách, pokiaľ ide o účinné využívanie ich zdrojov, ale rozhodnutie, ako to urobiť čo najlepšie, by mal urobiť každý individuálny vnútroštátny bezpečnostný orgán. Opatrenia sú zamerané na tých, ktorí sú zodpovední za riziko a ktorí ho dokážu najlepšie kontrolovať.

Vnútroštátne bezpečnostné orgány uplatňujú zásadu transparentnosti, pokiaľ ide o pomoc manažérom infraštruktúry, aby porozumeli tomu, čo sa od nich očakáva (vrátane toho, čo by mali alebo nemali robiť) a čo by mali očakávať od vnútroštátneho bezpečnostného orgánu.

Vnútroštátne bezpečnostné orgány sú zodpovedné za svoje rozhodnutia v súlade s článkom 17 ods. 3 smernice 2004/49/ES. Vnútroštátne bezpečnostné orgány majú preto politiky a zásady, na ktorých základe sa tieto rozhodnutia môžu posudzovať. Okrem toho majú vnútroštátne bezpečnostné orgány aj postup vybavovania sťažností.

Vnútroštátne bezpečnostné orgány sa dohodnú o vzájomnej spolupráci s cieľom vymieňať si informácie a koordinovať svoje reakcie týkajúce sa porušení bezpečnosti. Okrem toho sa vnútroštátne bezpečnostné orgány dohodnú o spolupráci s inými príslušnými orgánmi, aby si vymieňali informácie a rozvíjali jednotné prístupy týkajúce sa otázok súvisiacich s bezpečnosťou železníc.

11.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 327/44

ROZHODNUTIE RADY 2010/765/SZBP

z 2. decembra 2010

o činnosti EÚ zameranej na boj proti nedovolenému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami (RĽZ) prostredníctvom leteckej dopravy

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 26 ods. 2,

keďže:

(1)

Rada 13. decembra 2003 schválila Európsku bezpečnostnú stratégiu, v ktorej sa určuje päť hlavných výziev, ktorým musí Únia čeliť: terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhanie fungovania štátu a organizovaná trestná činnosť. Následky nedovolenej výroby, presunu a obehu ručných a ľahkých zbraní (RĽZ), ako aj ich nadmerné hromadenie a nekontrolované šírenie sú ťažiskom štyroch z týchto piatich výziev.

(2)

Rada 15. – 16. decembra 2005 prijala stratégiu EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi (stratégia EÚ pre RĽZ). Cieľom stratégie EÚ pre RĽZ je prostredníctvom mechanizmu varovania a spolupráce podporiť rozvoj politiky aktívneho boja proti nelegálnym sieťam obchodujúcim s RĽZ (nelegálni sprostredkovatelia a dopravcovia), ktoré využívajú vzdušný, námorný a pozemný priestor Únie.

(3)	V akčnom pláne stratégie EÚ pre RĽZ sa podčiarkuje aj potreba zlepšiť účinnosť misií krízového riadenia, a to tým spôsobom, že sa ich mandát rozšíri o opatrenia zamerané na zavedenie kontroly hraníc (alebo kontroly vzdušného, pozemného a námorného priestoru v oblasti konfliktu) a odzbrojenie.

(4)

Pracovná skupina pre globálne odzbrojenie a kontrolu zbrojenia (CODUN) a Spoločné situačné centrum EÚ (SitCen) od roku 2007 pracujú na iniciatíve EÚ na zabránenie nedovolenému obchodovaniu s RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy tým, že skvalitňujú výmenu dôležitých informácií o podozrivých leteckých dopravcoch medzi členskými štátmi. Pracovná skupina CODUN a SitCen zavádzajú tento systém na výmenu informácií v spolupráci so Štokholmským ústavom pre výskum medzinárodného mieru (SIPRI), v rámci ktorého existuje projekt na hodnotenie mechanizmu boja proti nedovolenému obchodovaniu (CIT – MAP). Pracovná skupina CODUN v súvislosti s touto iniciatívou nedávno súhlasila s tým, že preskúma možnosti, ako prostredníctvom zabezpečenia včasnej aktualizácie a spracovania príslušných informácií dosiahnuť vyššiu operatívnosť a účinnosť tejto iniciatívy EÚ.

(5)

Riziko, ktoré pre medzinárodnú bezpečnosť predstavuje nedovolené obchodovanie s RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy, uznali aj ďalšie medzinárodné a regionálne organizácie. V rámci Fóra OBSE pre bezpečnosť a spoluprácu sa v súvislosti s touto otázkou v roku 2007 uskutočnilo osobitné zasadnutie a Parlamentné zhromaždenie OBSE v roku 2008 prijalo uznesenie, ktoré obsahuje výzvu na finalizáciu, prijatie a vykonávanie príručky najlepších postupov OBSE o nedovolenej leteckej preprave RĽZ. Podobne aj zmluvné strany Wassenaarskeho usporiadania prijali v roku 2007 „najlepšie postupy na predchádzanie destabilizujúcim transferom RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy“. V mnohých správach skupiny expertov sankčného výboru Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa týkajú západnej Afriky a oblasti Veľkých jazier, sa opakovane spomína významná úloha, ktorú v nedovolenom obchodovaní s RĽZ zohrávajú leteckí dopravcovia.

(6)	Zámerom opatrení, ktoré sa ustanovujú týmto rozhodnutím, nie je posilnenie bezpečnosti leteckej dopravy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Na účely vykonávania stratégie EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu RĽZ a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi (ďalej len „stratégia EÚ pre RĽZ“) sa Únia usiluje o dosiahnutie týchto cieľov:

zdokonalenie nástrojov a techník, ktorými disponujú príslušné misie krízového riadenia, medzinárodné orgány a vnútroštátne orgány tretích krajín a členské štáty, s cieľom účinne a cielene kontrolovať podozrivé nákladné lietadlá, ktoré by sa mohli podieľať na nedovolenom obchodovaní s RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy v rámci tretích krajín alebo na preprave RĽZ z týchto krajín alebo do nich;

zvýšenie informovanosti a technických odborných znalostí príslušných pracovníkov na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni, vypracovanie najlepších postupov v oblasti monitorovania, odhaľovania a vykonávania analýzy riadenia rizika v súvislosti s nákladnými leteckými dopravcami podozrivými z obchodovania s RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy v tretích krajinách alebo z prepravy RĽZ z týchto krajín alebo do nich.

2. Na účely dosiahnutia cieľov uvedených v odseku 1 prijme Únia tieto opatrenia:

vytvorenie a praktické testovanie modelového softvéru na riadenie rizika spojeného s obchodovaním prostredníctvom leteckej dopravy určeného príslušným misiám krízového riadenia a medzinárodným a vnútroštátnym orgánom vrátene pravidelne aktualizovanej databázy, ktorá bude okrem iného obsahovať informácie o leteckých spoločnostiach, lietadlách, registračných číslach a dopravných trasách;

b)	vytvorenie a praktické testovanie bezpečného modelového systému na riadenie rizika a šírenie informácií;

vypracovanie a publikácia príručky a sprievodných materiálov na odbornú prípravu, ako aj poskytovanie technickej pomoci s cieľom uľahčiť používanie a adaptáciu modelového softvéru a bezpečného modelového systému na riadenie rizika a šírenie informácií, a to aj prostredníctvom usporadúvania regionálnych seminárov pre personál misií krízového riadenia a medzinárodných a vnútroštátnych orgánov.

Podrobný opis projektu sa uvádza v prílohe.

Článok 2

1. Za vykonávanie tohto rozhodnutia zodpovedá vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP).

2. Technické vykonávanie projektov uvedených v článku 1 ods. 2 uskutočňuje SIPRI.

3. SIPRI svoje úlohy vykonáva pod vedením VP. VP na tento účel uzavrie so SIPRI potrebné dohody.

Článok 3

1. Referenčná suma na vykonávanie projektu uvedeného v článku 1 ods. 2 je 900 000 EUR.

2. Výdavky financované zo sumy stanovenej v odseku 1 sa spravujú v súlade s postupmi a pravidlami, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.

3. Komisia dohliada na riadne spravovanie výdavkov uvedených v odseku 1. Na tento účel uzavrie so SIPRI dohodu o financovaní. V dohode sa stanoví, že SIPRI má zabezpečiť viditeľnosť príspevku EÚ zodpovedajúcu jeho výške.

4. Komisia sa usiluje uzavrieť finančnú dohodu uvedenú v odseku 3 čo najskôr po tom, ako toto rozhodnutie nadobudne účinnosť. Radu informuje o všetkých ťažkostiach v tomto procese, ako aj o dátume uzavretia dohody o financovaní.

Článok 4

VP predkladá Rade správy o vykonávaní tohto rozhodnutia vo forme pravidelných dvojmesačných správ, ktoré vypracuje SIPRI. Rada na základe týchto správ uskutoční svoje hodnotenie. Komisia predkladá správy o finančných aspektoch vykonávania projektu uvedeného v článku 1 ods. 2.

Článok 5

1. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

2. Toto rozhodnutie stráca účinnosť 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o financovaní uvedenej v článku 3 ods. 3 alebo šesť mesiacov odo dňa prijatia tohto rozhodnutia, ak sa v tomto období neuzavrie žiadna dohoda o financovaní.

Článok 6

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 2. decembra 2010

Za Radu

predseda

M. WATHELET

PRÍLOHA

1. Všeobecný rámec

Toto rozhodnutie vychádza z iniciatívy pracovnej skupiny CODUN na riešenie hrozieb vyplývajúcich z obchodovania s RĽZ a s iným destabilizujúcim tovarom prostredníctvom leteckej dopravy. Uvedené rozhodnutie nadväzuje v rámci iniciatívy pracovnej skupiny CODUN na projekty, ktoré uskutočnila Rada v spolupráci so SitCen, s Budapeštianskym klubom a so SIPRI. V tomto rozhodnutí sa ustanovuje vytvorenie softvéru, modelových systémov na vykonávanie, programov odbornej prípravy a sprievodných doplnkových programov s cieľom umožniť misiám krízového riadenia, ako aj medzinárodným a vnútroštátnym orgánom lepšie monitorovať, aktualizovať a šíriť informácie o podozrivých leteckých nákladných dopravcoch v Afrike a iných regiónoch. Pri vykonávaní tohto rozhodnutia by sa mala zabezpečiť dobrá koordinácia s inými relevantnými projektmi, ktoré sa financujú z rozpočtových prostriedkov určených na programy Spoločenstva, a s inými rozhodnutiami Rady s cieľom zvýšiť vplyv činnosti Únie v oblasti predchádzania nedovolenému obchodovaniu s RĽZ.

2. Ciele

Projekty uvedené nižšie sa budú zaoberať nasledujúcimi tromi oblasťami, ktoré identifikovala pracovná skupina CODUN a iné zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na iniciatíve EÚ zameranej na boj proti obchodovaniu s RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy:

a)	potreba vytvoriť bezpečný systém na poskytovanie aktualizovaných informácií o leteckých spoločnostiach a dopravcoch, ktorí bežne menia registráciu majetku a premiestňujú vykonávanie podnikateľskej činnosti s cieľom vyhnúť sa odhaleniu;

zabezpečenie softvéru na riadenie rizika a programov odbornej prípravy, ktoré by misiám krízového riadenia a medzinárodným a vnútroštátnym orgánom umožnili účinnejšie monitorovať a skúmať rastúci počet subjektov v nákladnej leteckej doprave podozrivých z účasti na obchodovaní s RĽZ alebo z prepravy iného destabilizujúceho tovaru prostredníctvom leteckej dopravy;

potreba zabezpečenia odbornej prípravy a technickej podpory a zvyšovania informovanosti v mnohostranných organizáciách, misiách, regionálnych orgánoch a štátoch v Afrike a iných regiónoch so zámerom posilniť ich schopnosť monitorovať a odhaľovať subjekty podieľajúce sa na obchodovaní s RĽZ alebo preprave iného destabilizujúceho tovaru prostredníctvom leteckej dopravy.

3. Opis projektu

3.1. Projekt č. 1: Vytvorenie softvérového balíka a uskutočnenie modelového projektu na monitorovanie, aktualizáciu a šírenie informácií o subjektoch v nákladnej leteckej doprave podozrivých z nedovoleného obchodovania s RĽZ

3.1.1. Cieľ projektu

Projekt je zameraný na zdokonaľovanie nástrojov a techník, ktorými disponujú príslušné misie krízového riadenia, medzinárodné orgány a vnútroštátne orgány tretích krajín a členské štáty, na účinnú a cielenú kontrolu podozrivých dopravných lietadiel, ktoré by sa mohli podieľať na nedovolenom obchodovaní s RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy v rámci tretích krajín alebo na preprave RĽZ z týchto krajín alebo do nich.

3.1.2. Opis projektu

V rámci uvedeného projektu sa uskutočnia tieto opatrenia:

a)	vytvorenie softvérového balíka na riadenie rizika v súvislosti s obchodovaním prostredníctvom leteckej dopravy určeného mnohostranným organizáciám, misiám a niektorým tretím krajinám;

b)	vytvorenie bezpečného modelového systému na riadenie rizika a šírenie informácií;

c)	praktické testovanie softvérového balíka v spolupráci s VP a príslušnými orgánmi Rady;

d)	praktické testovanie systému na šírenie informácií v spolupráci s VP a príslušnými orgánmi Rady;

e)	vypracovanie príručky a sprievodných materiálov na odbornú prípravu s cieľom uľahčiť misiám krízového riadenia, medzinárodným a vnútroštátnym orgánom tretích krajín a členským štátom používanie a prijatie systémov, ktoré sú opísané v písmenách a) a b);

f)	predstavenie konečného softvéru a sprievodnej príručky a materiálov na odbornú prípravu na záverečnom seminári, na ktorý organizátori pozvú príslušné zainteresované strany (maximálny počet účastníkov: 80).

Tento projekt sa bude vykonávať pod dohľadom VP v primeranej časovej lehote, pričom sa zohľadní potreba konzultácií a spolupráce s rôznymi zainteresovanými stranami. Vykonávať sa bude v šiestich fázach.

Prípravná fáza

SIPRI po porade s príslušnými orgánmi Rady a pod vedením VP vytvorí softvérový balík, nástroje na riadenie rizika a súborný systém na šírenie informácií a rozčlenených údajov, pričom využije vhodné informačné technológie, ktoré má dispozícii.

Fáza vkladania údajov

Ďalšou fázou projektu je vkladanie údajov z relevantných zdrojov na účely zostavenia komplexných databáz, ktoré budú obsahovať dostatočné informácie na vytvorenie nástrojov na presné riadenie rizika, odhaľovanie a profilovanie, pričom tieto informácie by mali pochádzať výlučne len z voľne prístupných zdrojov.

Fáza hodnotenia

SIPRI po porade s príslušnými orgánmi Rady a pod vedením VP uskutoční hodnotenie rôznych lokalít, regiónov, organizácií a misií, kde bude možné modelový balík testovať v optimálnych podmienkach za využitia údajov z voľne prístupných zdrojov.

Fáza praktického testovania

SIPRI po porade s príslušnými orgánmi Rady a pod vedením VP spolu s partnermi určenými vo fáze hodnotenia vykoná praktické testovanie.

Fáza hodnotenia a úprav

SIPRI v nadväznosti na praktické testovanie pristúpi k hodnoteniu a úprave softvéru s cieľom využiť skúsenosti a poznatky nadobudnuté vo fáze praktického testovania. Konečný produkt, ktorý takto vznikne, sa so súhlasom jednotlivých zainteresovaných strán sprístupní.

Fáza prezentácie

Konečná verzia softvéru a materiálov na odbornú prípravu sa na seminári určenom tomuto projektu predstaví zainteresovaným stranám (maximálne 80 osôb), ktoré sa zúčastnili na jej príprave a ktoré boli určené za konečných používateľov tohto softvéru.

3.1.3. Výsledky projektu

Prostredníctvom projektu sa:

a)	posilní schopnosť príslušných misií krízového riadenia, medzinárodných orgánov a vnútroštátnych orgánov tretích krajín a členských štátov monitorovať činnosť nákladných leteckých dopravcov podozrivých z obchodovania s RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy;

b)	poskytnú nástroje a modelové systémy potrebné na to, aby sa zvýšil počet zákazov vzťahujúcich sa na podozrivé nedovolené zásielky RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy zo strany mnohostranných organizácií, misií, afrických štátov a iných regiónov;

c)	posilní schopnosť členských štátov bezpečne si vymieňať informácie o nákladných leteckých dopravcoch prostredníctvom techník na poskytovanie rozčlenených údajov a iných profilačných mechanizmov.

3.1.4. Adresáti projektu

Projekt je určený príslušnému personálu misií krízového riadenia a vnútroštátnych a medzinárodných orgánov. Pri výbere jednotlivých adresátov, ktorí budú testovať softvérový balík, sa budú brať do úvahy také faktory, ako prítomnosť európskych alebo mnohostranných misií krízového riadenia v danej oblasti, potreba maximalizovať zdroje, dostupnosť výpomoci na miestnej úrovni, politické odhodlanie a schopnosť miestnych a vnútroštátnych orgánov bojovať proti nedovolenému obchodovaniu s RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy. SIPRI predloží užší zoznam adresátov, ktorý následne schváli VP po porade s príslušnými orgánmi Rady.

3.2. Projekt č. 2: Zvyšovanie informovanosti o monitorovaní, odhaľovaní a postupoch riadenia rizika v súvislosti s nákladnými leteckými dopravcami, ktorí sa zúčastňujú na obchodovaní s RĽZ leteckou dopravou a na preprave iného destabilizujúceho tovaru, a to prostredníctvom publikácií, odbornej prípravy a sprievodnej doplnkovej činnosti

3.2.1. Cieľ projektu

Zámerom projektu je zvyšovanie informovanosti a technických odborných znalostí príslušných pracovníkov na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni a vypracovanie najlepších postupov v oblasti monitorovania, odhaľovania a vykonávania analýzy riadenia rizika v súvislosti s nákladnými leteckými dopravcami podozrivými z obchodovania s RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy.

3.2.2. Opis projektu

V rámci uvedeného projektu sa uskutočnia tieto opatrenia:

a)	príprava a publikácia príručky a sprievodných materiálov na odbornú prípravu pre maximálny počet 250 jednotlivcov, ktorí pracujú pre mnohostranné organizácie, misie alebo štáty;

odborná príprava a sprievodná doplnková činnosť určená 80 až 100 zamestnancom konkrétnych oddelení alebo jednotiek misií krízového riadenia, medzinárodných orgánov a vnútroštátnych orgánov tretích krajín vo forme maximálne troch regionálnych seminárov, v rámci ktorých sa budú poskytovať materiály na odbornú prípravu školiteľov, čo by malo znásobiť ich účinok;

c)	spracovanie výsledkov a hodnotenia zo strany účastníkov odbornej prípravy a sprievodnej doplnkovej činnosti, na základe ktorých sa vytvorí model najlepších postupov na výmenu informácií v danej oblasti medzi zamestnancami medzinárodných a vnútroštátnych orgánov;

d)	prezentácia výsledného modelu najlepších postupov na záverečnom seminári, na ktorý organizátori pozvú príslušné zainteresované strany (maximálny počet účastníkov: 80).

3.2.3. Výsledky projektu

Prostredníctvom projektu sa:

zvýši informovanosť personálu mnohostranných organizácií, misií a štátov o najlepších postupoch v oblasti monitorovania, odhaľovania a analýzy riadenia rizika v súvislosti s nákladnými leteckými dopravcami podozrivými z obchodovania s RĽZ prostredníctvom leteckej dopravy a prepravy iného destabilizujúceho tovaru;

b)	prispeje k ustaľovaniu najlepších postupov v danej oblasti, a to prostredníctvom publikácie a distribúcie príručky o technikách monitorovania, odhaľovania a analýzy riadenia rizika;

c)	začnú zavádzať najlepšie postupy v oblasti koordinácie informácií prostredníctvom odbornej prípravy a doplnkovej podpornej činnosti určenej zamestnancom osobitných oddelení alebo jednotiek mnohostranných organizácií, misií či štátov.

3.2.4. Adresáti projektu

Projekt je určený príslušnému personálu misií krízového riadenia a vnútroštátnych a medzinárodných orgánov. Jednotliví účastníci odbornej prípravy sa budú vyberať na základe užšieho zoznamu adresátov, ktorý navrhne SIPRI a ktorý po porade s príslušnými orgánmi Rady schváli VP.

4. Miesto konania

Miesto konania praktického testovania a záverečného seminára v rámci projektu 3.1, ako aj odbornej prípravy, sprievodnej doplnkovej činnosti a záverečného seminára v rámci projektu 3.2 sa určí s prihliadnutím na želanie maximalizovať zdroje a minimalizovať uhlíkovú stopu a s prihliadnutím na dostupnosť miestnej výpomoci. SIRPI navrhne užší zoznam odporúčaných miest, ktorý po porade s príslušnými orgánmi Rady schváli VP.

5. Trvanie projektov

Celková odhadovaná dĺžka trvania projektov je 24 mesiacov.

6. Vykonávací orgán

Technickým vykonávaním tohto rozhodnutia sa poverí SIPRI. SIPRI zabezpečí viditeľnosť príspevku EÚ a svoju úlohu bude vykonávať pod vedením VP.

7. Predkladanie správ

SIPRI bude vypracúvať pravidelné dvojmesačné správy, ako aj správy po ukončení každej z opísaných činností. Tieto správy by sa mali VP predkladať najneskôr šesť týždňov po ukončení príslušných činností.

11.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 327/51

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 9. decembra 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie K(2007) 2286 o prijatí pravidiel predkladania návrhov Európskej rade pre výskum a o prijatí príslušných postupov hodnotenia, výberu a udeľovania grantov na nepriame akcie v rámci osobitného programu Myšlienky siedmeho rámcového programu (2007 – 2013)

(Text s významom pre EHP)

(2010/767/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013) (1), a najmä na jeho článok 16 ods. 3,

keďže:

(1)

Rozhodnutím K(2007) 2286 zo 6. júna 2007 prijala Komisia pravidlá predkladania návrhov Európskej rade pre výskum (European Research Council, ďalej len „ERC“) a príslušné postupy hodnotenia, výberu a udeľovania grantov na nepriame akcie v rámci osobitného programu Myšlienky siedmeho rámcového programu (2007 – 2013) (ďalej len „pravidlá ERC“).

(2)	Rozhodnutím K(2007) 4429 z 27. septembra 2007 Komisia tieto pravidlá zmenila a doplnila.

(3)

Na základe skúsenosti získaných počas prvých výziev na predkladanie návrhov Európskej rade pre výskum (ďalej len „výzvy ERC“) v rokoch 2007, 2008 a 2009 a so zreteľom na zmeny zavedené do právnych predpisov Európskej únie alebo výslovne požadované Vedeckou radou Európskej rady pre výskum by sa preto rozhodnutie K(2007) 2286 malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pravidlá predkladania návrhov Európskej rade pre výskum a príslušné postupy hodnotenia, výberu a udeľovania grantov na nepriame akcie v rámci osobitného programu Myšlienky siedmeho rámcového programu (2007 – 2013) prijaté rozhodnutím K(2007) 2286 sa nahrádzajú pravidlami v prílohe.

Článok 2

1. Pravidlá predkladania návrhov Európskej rade pre výskum a príslušné postupy hodnotenia, výberu a udeľovania grantov na nepriame akcie v rámci osobitného programu Myšlienky siedmeho rámcového programu (2007 – 2013) sa uplatňujú na všetky výzvy ERC na predkladanie návrhov uverejnené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

2. Ustanovenia o menovaní a uhrádzaní nákladov nezávislých odborníkov a zodpovedných riešiteľov pozvaných na pohovor, ako sa ustanovuje vo vzorových menovacích dekrétoch prijatých Komisiou, ako aj v oddiele 3 a prílohách B a C k pravidlám predkladania návrhov Európskej rade pre výskum a v príslušných postupoch hodnotenia, výberu a udeľovania grantov na nepriame akcie v rámci osobitného programu Myšlienky siedmeho rámcového programu (2007 – 2013), sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 9. decembra 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 391, 30.12.2006, s. 1.

PRÍLOHA

EURÓPSKA RADA PRE VÝSKUM

Pravidlá predkladania návrhov a príslušné postupy hodnotenia, výberu a udeľovania grantov v súvislosti s osobitným programom Myšlienky siedmeho rámcového programu (2007 – 2013)

OBSAH

Preambula – vymedzenie pojmov

Úvod

2.1.

Zásady

2.2.

Predkladanie návrhov

2.2.1.

Výzvy na predkladanie návrhov

2.2.2.

Predbežná registrácia

2.2.3.

Predkladanie

2.2.4.

Pomoc pri predkladaní návrhov

2.2.5.

Prevzatie

2.2.6.

Kontrola oprávnenosti

Odborné hodnotenie

3.1.1.

Úloha nezávislých odborníkov

3.1.2.

Menovanie odborníkov

3.1.2.1.

Vylúčenie nezávislých odborníkov na žiadosť uchádzača

3.1.3.

Podmienky menovania, kódex správania a konflikt záujmov

3.1.4.

Nezávislí pozorovatelia

3.1.5.

Kritériá odborného hodnotenia

3.1.6.

Organizovanie odborného hodnotenia

3.1.6.1.

Odborné hodnotenie projektov hraničného výskumu

3.1.6.2.

Dvojstupňový postup predkladania projektov hraničného výskumu

3.1.6.3.

Odborné hodnotenie koordinačných a podporných akcií

3.1.7.

Výsledky odborného hodnotenia, výber a zamietnutie návrhov

3.1.8.

Spätná väzba

3.1.9.

Pomoc a opravné konania

3.1.10.

Podávanie správ a informácie o procese odborného hodnotenia

Rozhodnutie o udelení grantov a príprava dohôd o grante

Prílohy

5.1.

Príloha A – Postupy predkladania návrhov v papierovej forme

5.2.

Príloha B – Postupy etického posudzovania

5.3.

Príloha C –

Pravidlá uhrádzania cestovného, denných diét a príspevkov na ubytovanie zodpovedných riešiteľov pozvaných na pohovor

5.4.

Príloha D – Bezpečnosť narábania – citlivé akcie Európskej rady pre výskum

1. PREAMBULA – VYMEDZENIE POJMOV

Európsku radu pre výskum (ďalej len „ERC“) založila Európska komisia (1) na základe ustanovení osobitného programu Myšlienky siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (ďalej len „osobitný program Myšlienky“) (2) ako prostriedok implementácie osobitného programu.

ERC tvoria vedecká rada, generálny tajomník a špecializovaná vykonávacia štruktúra zriadená Európskou komisiou ako Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum (3); zodpovedá sa Európskej komisii a pracuje v podmienkach autonómie a integrity, ktorých garantom je Komisia.

V záujme jasnosti sa na účely tohto dokumentu uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Pojmom „ERCEA“ sa odkazuje na Výkonnú agentúru Európskej rady pre výskum (European Research Council Executive Agency).

Pojmom „7RP“ sa odkazuje na „siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)“ (4).

Pojmom „pravidlá účasti“ sa odkazuje na „pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a šírenia výsledkov výskumu (2007 – 2013)“ (5).

Pojmom „nariadenie o rozpočtových pravidlách“ sa odkazuje na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o „rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev“ (6).

2. ÚVOD

Účelom tohto dokumentu je ustanoviť pravidlá, ktoré by sa uplatňovali na predkladanie a odborné hodnotenie návrhov, ako aj udeľovanie grantov úspešným návrhom. Uvedenými pravidlami sa stanovili základné parametre, ktoré sú určené na zabezpečenie toho, aby boli postupy vedúce k udeleniu grantov prísne, spravodlivé, účinné a vhodné. Vymedzili sa v spolupráci s Vedeckou radou Európskej rady pre výskum, ktorá je zodpovedná okrem iného za vypracovanie pracovného programu Myšlienky, za metódy odborného hodnotenia a postupy vypracúvania odborných hodnotení v rámci osobitného programu Myšlienky a za určovanie nezávislých odborníkov poskytujúcich pomoc pri takomto hodnotení. Prijíma ich Komisia v súlade s pravidlami účasti.

V oddiele 1 sa opisujú základné zásady, ktoré sa uplatňujú pri tomto procese, počnúc predložením návrhu a končiac udelením grantu: excelentnosť, transparentnosť, spravodlivosť a nestrannosť, účinnosť a rýchlosť, ako aj etické zretele.

V oddiele 2 sa opisujú postupy predkladania návrhov a spôsob ich ďalšieho spracovania vrátane posúdenia oprávnenosti.

V oddiele 3 sa opisuje odborné hodnotenie vrátane spôsobu výberu a menovania nezávislých odborníkov, riešenie prípadných a skutočných konfliktov záujmov, ako aj organizovanie odborného hodnotenia. Opisuje sa tu aj spôsob vybavovania odvolaní a sťažností a podávania správ o odbornom hodnotení a udeľovaní grantov.

V oddiele 4 sa opisuje príprava a udeľovanie grantov.

2.1. Zásady

Proces od predloženia návrhov až po udelenie grantov spočíva na niekoľkých osvedčených zásadách:

—	Excelentnosť. Projekty vybrané na financovanie musia preukazovať vysokú vedeckú a/alebo technickú kvalitu.

—	Transparentnosť. Financovanie a rozhodnutia o udelení grantov sa musia zakladať na zreteľne opísaných pravidlách a postupoch, pričom uchádzajúcim sa právnym subjektom a zodpovedným riešiteľom by sa mala poskytnúť primeraná spätná väzba o výsledku odborného hodnotenia ich návrhov.

—	Spravodlivosť a nestrannosť. Všetky návrhy sa budú spracúvať konzistentne a rovnakým spôsobom. Musia sa hodnotiť nestranne na základe kvality, bez ohľadu na ich pôvod alebo totožnosť predkladajúcich subjektov, zodpovedného riešiteľa alebo ktoréhokoľvek člena tímu.

—	Dôvernosť informácií. Všetky návrhy a súvisiace údaje, znalosti a dokumenty zaslané agentúre ERCEA sa musia spracúvať ako dôverné.

—	Účinnosť a rýchlosť. Odborné hodnotenie, udeľovanie grantov a ich príprava by mali byť čo najrýchlejšie, pričom by sa mala zachovať zodpovedajúca kvalita odborného hodnotenia a mal by sa rešpektovať právny rámec.

—	Etické a bezpečnostné zretele. Každý návrh, ktorý je v rozpore so základnými etickými zásadami alebo ktorý nespĺňa príslušné bezpečnostné postupy, možno kedykoľvek vyradiť z procesu odborného hodnotenia, výberu a udeľovania grantov.

2.2. Predkladanie návrhov

2.2.1. Výzvy na predkladanie návrhov

Návrhy sa predkladajú ako odpoveď na výzvy na predkladanie návrhov (ďalej len „výzvy“) (7). Obsah a načasovanie výziev sa uvádzajú v pracovnom programe Myšlienky a uverejňujú sa v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „znenie výzvy“), na webových stránkach Komisie (8), ako aj na webovej stránke ERC, na ktorej sa budú uvádzať hypertextové odkazy na webové stránky Komisie.

Vo výzvach na predkladanie projektov hraničného výskumu možno špecifikovať orientačný rozpočet celej výzvy alebo uviesť orientačné rozpočty osobitných oblastí výskumu v rámci výzvy, ktoré bude osobitný panel nezávislých odborníkov hodnotiť samostatne.

Vo výzve sa takisto špecifikuje, či sa má dodržať jednostupňový alebo dvojstupňový postup predkladania návrhov a/alebo jednokrokový alebo dvojkrokový postup odborného hodnotenia. V prípade dvojstupňového postupu predkladania návrhov sa na predloženie úplných návrhov vyzvú v druhom stupni len tí, ktorých návrhy boli hodnotené kladne v prvom stupni.

2.2.2. Predbežná registrácia

Vďaka prístupu „zdola nahor“ v rámci osobitného programu Myšlienky očakáva ERC veľké množstvo návrhov vo všetkých oblastiach výskumu. Na umožnenie toho, aby mohla ERC poskytovať požadované zdroje a odbornosť pre proces odborného hodnotenia zo strany ERC, vo výzve sa môže uvádzať potreba predbežnej registrácie.

Predbežná registrácia môže obsahovať údaje o zamýšľanom predmete výskumu a predpokladaných výskumných cieľoch návrhu.

Ak sa vo výzve uvádza potreba predbežnej registrácie, potenciálny uchádzač si pred termínom predbežnej registrácie vyžiada prihlasovacie meno a heslo pre informačný systém „služba elektronického podávania návrhov“ (v súčasnosti ESPN, ďalej v texte ako „elektronický systém predkladania návrhov“), ktoré potrebuje na predloženie návrhu. Termíny na predbežnú registráciu možno stanoviť niekoľko týždňov pred termínmi výzvy na predloženie návrhov. Predbežná registrácia a predloženie návrhov sú dve rôzne fázy. Ak sa vo výzve uvádza potreba predbežnej registrácie, ale uchádzač sa predbežne neregistruje, návrh, ktorý tento uchádzač predkladá, elektronický systém predkladania návrhov neprijme.

Ak sa vo výzve neuvádza potreba predbežnej registrácie, potenciálny uchádzač sa pred termínom výzvy aj tak registruje a požiada o heslo pre ESPN, aby mohol predložiť návrh.

Vo výnimočných prípadoch môže potenciálny uchádzač požiadať ERCEA o povolenie predložiť návrh v papierovej forme, ako sa ustanovuje v prílohe A k tomuto rozhodnutiu.

2.2.3. Predkladanie

Návrhy a prípadne predbežné registrácie sa predkladajú elektronicky prostredníctvom internetového elektronického systému predkladania návrhov (ďalej len „ESPN“), ktorý prevádzkuje Komisia.

Návrhy akcií „hraničného“ výskumu budú podľa ustanovení pracovného programu Myšlienky mať zodpovedného riešiteľa (ďalej len „ZR“) – špecializovanú osobu zodpovedajúcu za projekt z vedeckého hľadiska. Návrhy predkladá ZR poverený navrhovanou hostiteľskou inštitúciou, ktorá je formálne uchádzajúcim sa právnym subjektom a ktorej sa grant udelí (9). Prostredníctvom procesu predkladania a odborného hodnotenia návrhov bude ZR hlavným kanálom komunikácie medzi ERCEA a uchádzajúcim sa právnym subjektom.

Príprava všetkých údajov návrhu, súhlasu s podmienkami používania elektronického systému predkladania návrhov a podmienok odborného hodnotenia, ako aj ich odoslanie na server sa musia uskutočniť pred samotným predložením návrhu.

Elektronický systém predkladania návrhov vykoná množstvo základných overení. Tento systém umožní uchádzačovi predložiť návrh až po vykonaní uvedených kontrol. Tieto kontroly nenahrádzajú formálne kontroly oprávnenosti uvedené v oddiele 2.2.6 a nemôže sa nimi zaručiť, že obsah týchto súborov zodpovedá požiadavkám výzvy. Za predloženie návrhu sa považuje moment, keď ZR začne konečný proces predkladania, ako to uvádza elektronický systém predkladania návrhov, a žiaden iný moment, ktorý mu predchádza.

Návrhy zaslané na odstrániteľnom elektronickom pamäťovom médiu (napr. CD-ROM alebo akékoľvek podobné elektronické zariadenie) e-mailom alebo faxom sa nebudú považovať za predložené návrhy a nebudú hodnotené. Vo výnimočných prípadoch, ak ZR nemá žiadnu možnosť prístupu do elektronického systému predkladania návrhov, môže požiadať agentúru ERCEA o povolenie predložiť návrh v papierovej forme. Postup takejto požiadavky a formality súvisiace s predložením návrhu v papierovej forme sa ustanovujú v prílohe A k týmto pravidlám.

Postup stiahnutia návrhu bude uvedený v príslušných usmerneniach pre uchádzačov. Následne sa o odbornom hodnotení ani výbere stiahnutého návrhu nebude uvažovať.

Ak sa predloží viac ako jedna kópia toho istého návrhu, hodnotí sa iba najnovšia oprávnená verzia.

Návrhy sa po celý čas uchovávajú v bezpečných podmienkach. Všetky kópie, keď už nie sú potrebné, sa zničia, s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na archivovanie a/alebo na účely auditu.

2.2.4. Pomoc pri predkladaní návrhov

V usmerneniach pre uchádzačov sa dopodrobna vysvetľuje, akým spôsobom môžu ZR, členovia tímu alebo uchádzajúce sa právne subjekty vyhľadávať pomoc alebo informácie o akejkoľvek záležitosti súvisiacej s výzvou. Uvádzajú sa kontaktné údaje národných kontaktných bodov, agentúry ERCEA a helpdesku ERC. Špecializovaný helpdesk poskytuje pomoc v otázkach súvisiacich s elektronickým systémom predkladania návrhov.

2.2.5. Prevzatie

Deň a čas prevzatia poslednej verzie predkladaných návrhov sa zaznamenáva. Po termíne výzvy sa e-mailom zašle potvrdenie o prevzatí, v ktorom sa uvedie:

—	názov návrhu a jedinečný identifikátor návrhu (číslo návrhu),

—	identifikátor výzvy, v rámci ktorej sa návrh predložil,

—	deň a čas prevzatia (ktoré sú v prípade návrhov predložených elektronicky nastavené na termín výzvy).

ERCEA sa následne po predložení návrhu skontaktuje so ZR a/alebo s uchádzajúcim sa právnym subjektom, len ak je to nevyhnutné na objasnenie niektorých otázok ako oprávnenosť alebo na overenie administratívnych alebo právnych údajov obsiahnutých v návrhu (10). Pri dvojstupňovom postupe a výhradne v prípade postupujúcich žiadostí však ZR poverený uchádzajúcim sa právnym subjektom môže byť za podmienok uvedených vo výzve vyzvaný, aby predložil ďalší návrh alebo ďalšie informácie k pôvodnému návrhu a/alebo sa zúčastnil pohovoru.

2.2.6. Kontrola oprávnenosti

Návrhy musia spĺňať všetky kritériá oprávnenosti, ak majú postúpiť na odborné hodnotenie. Tieto kritériá sa prísne uplatňujú. V prípade dvojstupňového predkladania návrhov podlieha kontrole oprávnenosti každý stupeň. V prípade všetkých návrhov predložených v rámci výzvy sa skontroluje splnenie týchto kritérií oprávnenosti:

—	prevzatie návrhu pred termínom (deň a čas, ktoré sú stanovené vo výzve),

—	úplnosť návrhu, t. j. prítomnosť všetkých požadovaných častí a formulárov (11),

—	rozsah pôsobnosti výzvy: obsah návrhu musí súvisieť s cieľmi, témami a systémom financovania ustanovenými vo výzve, ako sa vymedzuje v pracovnom programe Myšlienky. Návrh sa bude považovať za neoprávnený z dôvodov rozsahu len v nesporných prípadoch (12),

—	všetky dodatočné kritériá oprávnenosti, ktoré sa na výzvu uplatňujú, sa uvádzajú v pracovnom programe Myšlienky a v ozname o výzve.

Ak sa pred fázou odborného hodnotenia, počas tejto fázy alebo po nej jednoznačne zistí, že jedno alebo viac kritérií oprávnenosti nebolo splnených, návrh sa vyhlási za neoprávnený a stiahne sa z ďalšieho skúmania. Ak vznikne pochybnosť o oprávnenosti návrhu, v odbornom hodnotení možno pokračovať až do konečného rozhodnutia o jeho oprávnenosti. Skutočnosť, že návrh je hodnotený za takýchto okolností, nepredstavuje dôkaz o jeho oprávnenosti.

Ak otázka oprávnenosti nie je nesporná a je nevyhnutná komplexnejšia revízia prípadu, možno zvolať výbor pre revíziu oprávnenosti. Úlohou výboru je zabezpečiť koherentný právny výklad takýchto prípadov a rovnaké zaobchádzanie s uchádzajúcimi sa právnymi subjektmi a ZR, ktorí sú do návrhu zapojení (13).

Tí ZR, o návrhoch ktorých sa zistilo, že sú neoprávnené, budú informovaní o dôvodoch takéhoto rozhodnutia.

3. ODBORNÉ HODNOTENIE

3.1.1. Úloha nezávislých odborníkov

Návrhy sú predmetom revízie vykonanej nezávislými odborníkmi (odbornými hodnotiteľmi) s cieľom zabezpečiť, aby boli len návrhy najvyššej kvality vybrané na financovanie. Nezávislý odborník je odborník, ktorý je externým pracovníkom vzhľadom na ERC a Komisiu (14), pracuje samostatne a pri vykonávaní práce nezastupuje žiadnu organizáciu ani vedeckú komunitu.

Na účely odborného hodnotenia sa rozlišuje päť typov nezávislých odborníkov:

1. Predsedovia panelov ERC pre odborné hodnotenie: organizujú prácu v rámci svojho panelu, predsedajú schôdzam panelu a zúčastňujú sa záverečných schôdzí zameraných na konsolidáciu. Pri príprave na schôdze panelu môžu vykonávať aj individuálne hodnotenie návrhov, a to zvyčajne diaľkovo.

2. Členovia panelov ERC pre odborné hodnotenie: pomáhajú pri príprave schôdzí panelu, zúčastňujú sa týchto schôdzí a môžu takisto prispievať k individuálnemu hodnoteniu návrhov, a to zvyčajne diaľkovo.

3. Hodnotitelia v rámci panelov: nezávislí odborníci, ktorých požiadali o pomoc pri individuálnom hodnotení návrhov. Zvyčajne sa schôdzí panelov nezúčastňujú.

4. Recenzenti: nezávislí odborníci, ktorý vykonávajú individuálne posudzovanie návrhov, výhradne diaľkovo, a za úlohy, ktoré vykonávajú, nedostávajú kompenzáciu.

5. Nezávislí pozorovatelia: nezávislí odborníci, ktorých požiadali o preskúmanie procesu odborného hodnotenia z hľadiska jeho fungovania a vykonávania. Nevykonávajú posudzovanie návrhov, ktoré sú v procese hodnotenia. Môžu sa zúčastniť na ktorejkoľvek schôdzi v rámci procesu odborného hodnotenia.

3.1.2. Menovanie odborníkov (15)

Vedecká rada Európskej rady pre výskum zodpovedá za nominovanie nezávislých odborníkov na vykonávanie odborného hodnotenia projektov hraničného výskumu (16) podľa článku 17 ods. 2 pravidiel účasti a za monitorovanie realizácie nepriamych akcií v zmysle článku 27 ods. 1 pravidiel účasti. Vedecká rada ERC môže pri určovaní nezávislých odborníkov stavať na svojich členov a informácie od členov panelu alebo agentúry ERCEA. Na základe tohto návrhu ich bude ERCEA formálne menovať (17).

Od nezávislých odborníkov sa vyžaduje, aby mali zručnosti a znalosti zodpovedajúce oblastiam činnosti, v ktorých sú požiadaní o pomoc. Musia mať vysokú úroveň odbornej praxe vo verejnom alebo súkromnom sektor, a to vo vedeckom výskume, v akademickej sfére alebo vo vedeckom manažmente. Môžu sa vyžadovať aj iné zručnosti (napr. mentorstvo a výchova mladých vedcov, manažment alebo hodnotenie projektov, transfer technológií a inovácie, medzinárodná spolupráca v oblasti vedy a techniky). V prípade nezávislých odborníkov, ktorí majú pracovať s utajovanými skutočnosťami, sa pred ich menovaním vyžaduje zodpovedajúca bezpečnostná previerka.

ERCEA sa takisto môže obrátiť na odborníkov na zozname, ktorý je výsledkom výziev na predkladanie žiadostí uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie, ako aj na iných odborníkov s potrebnou kvalifikáciou, ktorých identifikovala napr. na základe konzultácií s národnými výskumnými agentúrami a podobnými organizáciami. Odborníci môžu pochádzať z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi alebo krajinami pridruženými k 7RP.

Pri zostavovaní skupín odborníkov má ERCEA za cieľ zabezpečenie najvyššej úrovne vedeckej a technickej odbornosti v oblastiach, ktoré zodpovedajú výzve, pričom zvažuje aj iné kritériá, napríklad:

—	primerané zahrnutie žien a mužov z celej EÚ a pridružených krajín, ako aj tretích krajín (18),

—	pravidelnú rotáciu odborníkov, konzistentnú s potrebou kontinuity. Očakáva sa obrat priemerne aspoň štvrtiny odborníkov využívaných v každej oblasti výskumu za kalendárny rok.

Odborníci musia mať aj primerané jazykové znalosti, ktoré sa vyžadujú pri hodnotení návrhov.

Mená nezávislých odborníkov, ktorým sa jednotlivé návrhy pridelili, sa nezverejňujú. Zoznam nezávislých odborníkov, ktorí pomáhali pri hodnotení návrhov prijatých v rámci výzvy v súvislosti s osobitným programom Myšlienky, sa však uverejní každoročne na webových stránkach Komisie. Okrem toho sa na webovej stránke ERC uverejní zoznam členov panelov.

Akýkoľvek priamy alebo nepriamy kontakt v súvislosti s odborným hodnotením v rámci výzvy medzi ZR a/alebo uchádzajúcim sa právnym subjektom, ktorý predkladá návrh v rámci tej istej výzvy, a akýmkoľvek nezávislým odborníkom zapojeným do uvedeného odborného hodnotenia sa prísne zakazuje. Akýkoľvek takýto kontakt môže viesť k rozhodnutiu ERCEA vyradiť príslušný návrh z rámca danej výzvy.

3.1.2.1. Vylúčenie nezávislých odborníkov na žiadosť uchádzača

Uchádzačom sa môže prostredníctvom príslušných usmernení pre uchádzačov umožniť požiadať, aby určitá osoba (19) pri hodnotení ich návrhu nekonala ako odborný hodnotiteľ. V takýchto prípadoch budú uchádzači požiadaní o špecifikovanie dôvodov svojej žiadosti (20). Za takýchto okolností, ak je určená osoba nezávislým odborníkom, ktorý sa zúčastňuje na hodnotení návrhov v rámci danej výzvy, môže sa vylúčiť z hodnotenia príslušného návrhu, pokiaľ ERCEA zostane naďalej schopná daný návrh vyhodnotiť.

3.1.3. Podmienky menovania, kódex správania a konflikt záujmov

V tomto oddiele sa upravuje spôsob menovania nezávislých odborníkov agentúrou ERCEA na pomoc pri odbornom hodnotení návrhov predložených v rámci osobitného programu Myšlienky. Rovnaký postup môže ERCEA uplatniť mutatis mutandis na menovanie odborníkov na úlohy v zmysle článku 27 ods. 1 pravidiel účasti.

ERCEA vydáva menovací dekrét, ktorý podpisuje nezávislý odborník, na základe vzorov schválených Komisiou. V menovacom dekréte sa uvádza rámec vzťahu medzi nezávislým odborníkom a agentúrou ERCEA, v rámci ktorého môže byť odborník vyzvaný na poskytnutie odbornosti s cieľom pomôcť ERC.

V tomto menovacom dekréte sa predstavujú všeobecné podmienky uplatňované na nezávislých odborníkov, najmä sa v ňom ustanovuje kódex správania nezávislých odborníkov pri odbornom hodnotení, v prílohe k nemu sa uvádzajú základné ustanovenia týkajúce sa dôvernosti informácií a konfliktu záujmov a špecifikuje sa v nej zaobchádzanie s osobnými údajmi.

Menovanie nadobudne účinnosť po tom, ako nezávislý odborník a ERCEA podpíšu menovací dekrét.

Predsedovia panelov, členovia panelov, hodnotitelia v rámci panelov a nezávislí pozorovatelia majú v prípade pridelenia úloh nárok na finančnú kompenzáciu. V takomto prípade sa v menovacom dekréte uvedú podmienky kompenzácie.

Recenzenti nemajú v prípade pridelenia úloh nárok na finančnú kompenzáciu.

V súvislosti s každou pridelenou úlohou sa od všetkých nezávislých odborníkov vyžaduje, aby v prípade každého návrhu, ktorý skúmajú, potvrdili, že nemajú konflikt záujmov (vylučujúci ani možný). Ak nezávislý odborník zistí konflikt záujmov v súvislosti s návrhom, nasledujúci postup závisí od toho, či ide o vylučujúci alebo možný konflikt záujmov.

Okolnosti, za ktorých môže dôjsť k „vylučujúcemu“ a „možnému“ konfliktu záujmov, sa opisujú v kódexe správania.

Nezávislí odborníci sa nesmú zúčastniť hodnotenia návrhov v súvislosti s výzvou, v rámci ktorej sami predložili návrh.

Ak existuje vylučujúci konflikt záujmov, nezávislý odborník nesmie ovplyvňovať odborné hodnotenie dotknutého návrhu. Nezávislý odborník v takomto prípade predovšetkým nepomáha pri individuálnom posudzovaní (zvyčajne diaľkovom), nerozpráva ani nehlasuje v žiadnej panelovej diskusii súvisiacej s týmto návrhom. V takom prípade nezávislý odborník pri panelovej diskusii o tomto individuálnom návrhu (ak takýto konflikt existuje) opustí miestnosť (alebo elektronické fórum).

Ak existuje možný konflikt záujmov, ERCEA posúdi okolnosti prípadu a rozhodne. Môže rozhodnúť o tom, či nezávislému odborníkovi dovolí zúčastniť sa odborného hodnotenia dotknutého návrhu (v tom prípade musí odborník podpísať na tieto účely vyhlásenie) alebo ho vylúči rovnakým spôsobom ako pri vylučujúcom konflikte záujmov.

Odborník musí oznámiť akýkoľvek známy konflikt záujmov pred tým, ako odborné hodnotenie začne prebiehať.

Ak sa takýto konflikt stane zjavným počas vykonávania odborného hodnotenia, nezávislý odborník musí okamžite oznámiť tento fakt zodpovednému úradníkovi. Ak sa nakoniec zistí, že tento konflikt je vylučujúci, nezávislý odborník sa musí zdržať ďalšieho odborného hodnotenia v súvislosti s dotknutým návrhom. Žiadne pripomienky a bodové hodnotenie, ktoré tento nezávislý odborník predtým predostrel, sa nevezmú do úvahy. V prípade potreby sa nezávislý odborník nahradí.

Ak nezávislý odborník vedome zatají vylučujúci alebo možný konflikt záujmov a ten sa zistí počas priebehu odborného hodnotenia, nezávislý odborník sa okamžite vylúči a uplatnia sa sankcie uvedené v menovacom dekréte. Všetky výsledky odborného hodnotenia, ktorého sa zúčastnil, sa vyhlásia za neplatné, nevezmú sa do úvahy a dotknuté návrhy sa prehodnotia.

Analogicky s článkom 265a ods. 3 vykonávacích pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách (21) možno porušenie kódexu správania alebo iné vážne pochybenie nezávislého odborníka kvalifikovať ako vážne profesionálne pochybenie, ktoré môže viesť k vylúčeniu tohto nezávislého odborníka zo zoznamu nezávislých odborníkov, ktorí majú byť menovaní agentúrou ERCEA. Na základe takéhoto vylúčenia bude nezávislý odborník vyňatý z databázy a bude mu znemožnené sa opäť registrovať počas trvania vylúčenia.

3.1.4. Nezávislí pozorovatelia

Nezávislých odborníkov možno menovať za pozorovateľov na preskúmanie procesu odborného hodnotenia z hľadiska jeho fungovania a vykonávania. Poverenie pozorovateľov sa vzťahuje na celý priebeh odborného hodnotenia vrátane diaľkového posudzovania. V prípade diaľkového hodnotenia majú pozorovatelia prístup ku všetkej komunikácii medzi ERCEA a odbornými hodnotiteľmi a môžu sa skontaktovať s niektorými alebo so všetkými odbornými hodnotiteľmi s cieľom získať ich názor na vykonávanie odborného hodnotenia. Pozorovatelia majú prístup na všetky schôdze, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho odborného hodnotenia.

ERCEA dohodne menovací dekrét s každým nezávislým pozorovateľom. Model schválený Komisiou bude použitý pri menovaní nezávislých pozorovateľov. Osobitný kódex správania pre pozorovateľov procesu odborného hodnotenia sa uvádza vo vzore schválenom Komisiou.

ERCEA informuje výbor pre program o výbere odborníkov za pozorovateľov a o ich kompetenciách.

Úlohou pozorovateľov je sledovať priebeh odborného hodnotenia z hľadiska ich fungovania, nie však z hľadiska ich záverov, pokiaľ závery odborných hodnotení nie sú priamym výsledkom prevádzkových aspektov. Z tohto dôvodu nie je nevyhnutné, aby boli pozorovatelia odborníkmi v oblasti hodnotených návrhov. Považuje sa dokonca za výhodné vyhnúť sa tomu, aby mali pozorovatelia príliš dôkladné znalosti konkrétnej vedecko-technickej oblasti s cieľom predísť konfliktom medzi ich stanoviskami týkajúcimi sa výsledkov a priebehu odborných hodnotení. V žiadnom prípade nebudú vyjadrovať názory na skúmané návrhy alebo na stanoviská nezávislých odborníkov k návrhom.

Úlohou pozorovateľov je poskytnúť nezávislé poradenstvo v súvislosti s vedením priebehu odborného hodnotenia, so spôsobmi, akými by sa príslušné postupy mohli vylepšiť a spôsobom, akým nezávislí odborníci uplatňujú kritériá hodnotenia. Pozorovatelia overujú, či sa dodržiavajú postupy ustanovené alebo uvedené v týchto pravidlách, a oznamujú programovému manažmentu spôsoby, akými by sa tento proces mohol vylepšiť.

Od pozorovateľov sa vyžaduje plnenie tých istých povinností v súvislosti s dôvernosťou informácií, ako sa vyžaduje od nezávislých odborníkov, a podpísanie menovacích dekrétov vrátane dohody o dôvernosti informácií. Nie je im dovolené vyzradiť podrobnosti o návrhoch, mená nezávislých odborníkov, ktorým sa návrhy pridelil na posúdenie, ani diskusie panelov pre odborné hodnotenie.

Pozorovatelia oznamujú svoje zistenia Európskej rade pre výskum. Pozorovatelia sú povzbudzovaní vstupovať do neformálnych diskusií s úradníkmi ERCEA, ktorí sa zúčastňujú priebehu odborného hodnotenia, a predkladať pripomienky týkajúce sa možných zlepšení, ktoré by sa mohli hneď začať realizovať.

ERCEA informuje výbor pre program o zisteniach pozorovateľov a môže zverejniť súhrn ich správy.

Vykonávanie pozorovania odborného hodnotenia podlieha najvyšším zásadám uvedeným v osobitnom poverení. Tieto zásady uvedené v osobitnom poverení sa môžu rozšíriť písomnou zmenou a doplnením.

3.1.5. Kritériá odborného hodnotenia

Kritériá hodnotenia vrátane akéhokoľvek bodového hodnotenia návrhu a súvisiacich váh a hraníc sa ustanovujú v pracovnom programe Myšlienky, zakladajú sa na zásadách uvedených v osobitnom programe Myšlienky a v pravidlách účasti (22). Spôsob akým sa budú uplatňovať sa môže podrobnejšie vysvetliť v usmerneniach pre uchádzačov (23).

V prípade návrhov, ktoré sa týkajú záležitostí citlivých z etického hľadiska (pozri prílohu B) alebo ktoré vyžadujú ďalšiu kontrolu s ohľadom na bezpečnostné zretele (pozri prílohu D), sa uplatňujú osobitné postupy.

3.1.6. Organizovanie odborného hodnotenia

Vedecká rada Európskej rady pre výskum vypracuje metodiku odborného hodnotenia, ktorá sa môže v podrobnostiach líšiť v závislosti od rôznych výziev, dohliada na proces odborného hodnotenia a vypracuje rokovací poriadok panelov ERC, ktorý uverejní na webovej stránke ERC (usmernenia pre odborných hodnotiteľov ERC). Vedecká rada Európskej rady pre výskum môže takisto poveriť svojich členov, aby sa zúčastňovali stretnutí panelu ako pozorovatelia. Členovia vedeckej rady však nesmú za žiadnych okolností ovplyvňovať závery stretnutia panelu, ktorého sa zúčastňujú.

Odborné hodnotenie je organizované na základe zásad uvedených v oddiele 2.1 s cieľom zabezpečiť konzistentné, prísne a kvalitatívne posúdenie návrhov podľa kritérií uvedených v pracovnom programe Myšlienky.

Ak sa vo výzve špecifikuje dvojkrokový postup hodnotenia, do ďalšieho odborného hodnotenia postúpia len návrhy, ktoré prejdú cez prvý krok na základe hodnotenia podľa obmedzeného súboru kritérií (24).

3.1.6.1. Odborné hodnotenie projektov hraničného výskumu

Odborné hodnotenie sa vykonáva prostredníctvom panelu nezávislých vedeckých a akademických pracovníkov. Panelom môžu pomáhať hodnotitelia v rámci panelov a špecializovaní recenzenti, ktorí odborné hodnotenie vykonávajú úplne alebo čiastočne vo svojom domove alebo na svojom pracovisku („diaľkové hodnotenie“). Panely sú zriadené tak, aby zahŕňali celé spektrum výskumných oblastí, na ktoré sa výzva vzťahuje, pričom každý panel zodpovedá za konkrétny súbor výskumných oblastí.

V súlade s uvedeným rokovacím poriadkom panelov ERC pracujú panely pod predsedníctvom vyššieho nezávislého odborníka.

Každé odborné hodnotenie možno organizovať v dvoch po sebe idúcich krokoch. V takom prípade je výstup prvého kroku vstupom pre druhý krok. Postupnosť udalostí v rámci jednotlivých krokov je zvyčajne takáto:

Pridelenie návrhov panelom: Každý návrh sa panelu prideľuje na základe predmetu návrhu. Úvodné pridelenie sa uskutoční na základe údajov, ktoré uchádzač uviedol, názvu a obsahu návrhu a/alebo informácií, podľa možnosti vo forme kľúčových slov, uvedených v návrhu.

Individuálne posudzovanie: Návrhy podľa príslušných kritérií posudzujú aspoň 3 odborní hodnotitelia (25), ktorí sú kvalifikovaní vo vedeckej a/alebo technickej oblasti súvisiacej s návrhom a ktorí vypracúvajú správy o individuálnom posudzovaní.

Posudzovanie v rámci panelov: Panely majú povinnosť konzistentne preskúmavať návrhy vo svojej oblasti pôsobnosti (26) a pracovať koherentným spôsobom s inými panelmi, aby sa zabezpečila konzistencia zaobchádzania s návrhmi vo všetkých paneloch a v celej škále vedeckých/technických oblastí, ktoré sa výzvou otvárajú.

Posudok návrhu vypracovaný panelom (vrátane prípadného bodového ohodnotenia návrhu podľa jednotlivých kritérií alebo celkovo a jeho umiestnenia v zozname s konečným poradím) sa zakladá na individuálnych posúdeniach a diskusii v rámci panelu a je schválený väčšinou hlasov. Výsledkom fázy posudzovania v rámci panelu je zoznam návrhov usporiadaných podľa poradia. V poslednom kroku odborného hodnotenia panel určí tie návrhy, ktoré odporúča financovať v súlade s rozpočtom priradeným k výzve.

Pohovory: Ak sa to uvádza v pracovnom programe Myšlienky, posúdenie v rámci panelu môže zahŕňať pohovory s ZR a/alebo uchádzajúcim sa právnym subjektom. Cestovné náklady a náklady na stravu a ubytovanie vzniknuté v súvislosti s pohovormi môže ERCEA uhradiť. Pravidlá uhrádzania platné pre účastníkov pohovoru sa uvádzajú v prílohe C. Všetky pohovory vedú aspoň traja členovia panelu. Pohovory sa môžu uskutočňovať na mieste stretnutí panelu pre odborné hodnotenie alebo v prípade, že je to technicky možné, prostredníctvom elektronických prostriedkov (video linka, telekonferencia alebo podobne).

Posúdenie medzi panelmi (posúdenie medzi panelmi, odbormi, oblasťami výskumu atď.): Posúdením medzi panelmi sa určí konečné odporúčané poradie návrhov, ktoré postúpili v rámci danej výzvy ako celku (medzi všetkými oblasťami výskumu, ktoré sa výzvou otvorili), prostredníctvom starostlivého posúdenia kvality návrhov medzi rôznymi panelmi. Toto posúdenie sa vykonáva vo fóre tvorenom predsedami panelov alebo nimi poverenými členmi panelu. Posudzovanie medzi panelmi sa zameriava najmä na návrhy medziodborovej povahy, ktorými sa prekračujú hranice medzi rôznymi panelmi, na návrhy v nových a vznikajúcich oblastiach a na návrhy typu „vysoko rizikový, vysoko ziskový“.

Ak sa v pracovnom programe Myšlienky ustanovuje orientačný rozpočet pre každý panel, odbor, výskumnú oblasť atď., v diskusii sa môžu vziať do úvahy len tie návrhy mimo súboru návrhov, ktoré majú dostatočne vysoké hodnotenie, aby sa na ne vzťahoval orientačný rozpočet ustanovený pre každý panel, odbor, oblasť výskumu atď.

Výsledky odborného hodnotenia vrátane prípadných výsledkov medzi panelmi sa v prípade každého návrhu uvádzajú v správe o hodnotení (ďalej len „SH“) s uvedením konečného odporúčania panelu v súvislosti s návrhom spolu s individuálnym posúdením nezávislých odborníkov, ako aj prípadným odporúčaním týkajúcim sa maximálnej výšky financovania, ktoré sa má poskytnúť.

3.1.6.2. Dvojstupňový postup predkladania projektov hraničného výskumu

Ak sa uplatňuje dvojstupňový postup predkladania, uvádza sa to vo výzve. V takýchto prípadoch sa kritériá hodnotenia uplatňované na každý stupeň uvádzajú v pracovnom programe Myšlienky. Presná metodika odborného hodnotenia na prvom a druhom stupni sa môže líšiť (napr. vo využití hodnotiteľov v rámci panelov, recenzentov a/alebo pohovorov so ZR).

ZR musia najprv predložiť skrátený návrh alebo náčrt návrhu. Prvostupňový návrh sa hodnotí na základe kritérií ustanovených vo výzve pre tento stupeň.

Po skončení hodnotenia prvostupňového návrhu môže posúdenie v rámci panelu znamenať pre postupujúce návrhy výzvu na predloženie druhostupňového návrhu. Nezávisle od ďalšieho posudzovania medzi panelmi sú panely poverené, aby na tomto stupni v rámci svojej pôsobnosti odporúčali návrhy, ktoré by mali postúpiť do druhého stupňa.

Úspešní uchádzači po prvom stupni budú vyzvaní, aby do určeného termínu predložili podrobnejší návrh alebo úplnejšie a aktualizované informácie k pôvodnému návrhu na účely druhého stupňa. V záujme presadzovania zásady rovnakého zaobchádzania môže panel odporučiť vylúčiť z ďalšieho hodnotenia návrhy, ktoré boli predložené na druhom stupni a ktoré sa podstatne odlišujú od príslušného prvostupňového návrhu.

Proces odborného hodnotenia druhého stupňa sa uskutočňuje podľa postupu opísaného v bode 3.1.6.1.

3.1.6.3. Odborné hodnotenie koordinačných a podporných akcií

Odborné hodnotenie koordinačných a podporných akcií sa uskutočňuje podľa postupu opísaného v bode 3.1.6.1. Posudzovanie v rámci panelu môže byť poslednou fázou predtým, ako ERCEA schváli zoznam s konečným poradím návrhov.

Jedinou výnimkou z tohto postupu budú koordinačné a podporné akcie, na ktoré sa vzťahuje článok 14 pravidiel účasti, v prípade ktorých budú nezávislí odborníci menovaní len v prípade, že to ERCEA uzná za vhodné.

Ďalšie podrobnosti postupu odborného hodnotenia koordinačných a podporných akcií sa ustanovia v pracovnom programe Myšlienky, vo výzve na predkladanie návrhov a v príslušných usmerneniach pre uchádzačov.

3.1.7. Výsledky odborného hodnotenia, výber a zamietnutie návrhov

Vedecká rada Európskej rady pre výskum potvrdí zoznam s konečným poradím návrhov, ktoré odborné hodnotenie odporúča na financovanie.

Na základe výsledku odborného hodnotenia a vypracovania zoznamu s konečným poradím návrhov Vedeckou radou Európskej rady pre výskum ERCEA zostaví konečný zoznam(-y) návrhov, ktoré možno financovať.

Výsledkom je:

—

Zoznam návrhov, ktoré sú dostatočne vysokej kvality na to, aby postúpili na možné financovanie. Tento zoznam predstavuje odporúčané poradie, čím sa určuje priorita financovania v rámci limitov rozpočtu, ktorý je k dispozícii pre danú výzvu (zoznam postupujúcich návrhov). Ak sa vo výzve ustanovujú orientačné rozpočty pre konkrétne panely, odbory, oblasti výskumu atď., pre každú takúto oblasť možno zostaviť zoznam postupujúcich návrhov.

—

Ak po odbornom hodnotení celkové odporúčané financovanie postupujúcich návrhov prekračuje rozpočet, ktorý je k dispozícii pre danú výzvu, možno zostaviť jeden rezervný zoznam návrhov (alebo v prípade orientačných rozpočtov priradených k jednotlivým panelom, odborom, oblastiam výskumu atď., viac rezervných zoznamov). Počet návrhov na rezervnom zozname určuje ERCEA s ohľadom na rozpočtové hľadiská a zakladá sa na pravdepodobnosti, že takéto návrhy môžu nakoniec získať financovanie kvôli možnostiam ako stiahnutie návrhov alebo dostupnosť dodatočného rozpočtu.

—

Zoznam návrhov, ktoré nepostúpia na možné financovanie. Zoznam obsahuje tie návrhy, ktoré sa nepovažujú za oprávnené (či už pred, počas alebo po odbornom hodnotení), návrhy, ktoré sa považujú za návrhy nedosahujúce požadovanú hranicu kvality, návrhy, ktoré z dôvodov nedostatočného dostupného rozpočtu nemožno financovať, keďže nedosiahli určité potrebné miesto v poradí, a návrhy, ktoré zostali na rezervnom zozname potom, keď sa prostriedky rozpočtu pre určitú výzvu minuli.

Posúdenie kvality a odporúčané poradie návrhov na financovanie na zozname postupujúcich návrhov sa zakladá na odbornom hodnotení návrhov podľa všetkých príslušných kritérií. Ak sa však vo výzve špecifikuje dvojkrokový postup hodnotenia a pokiaľ sa návrh posúdi ako nedosahujúci hranicu kvality ustanovenú pre konkrétne hodnotiace kritérium výzvy, návrh možno počas priebehu odborného hodnotenia odporučiť na konečné vylúčenie bez toho, aby bolo nevyhnutné ho ďalej posudzovať podľa iných uplatniteľných kritérií.

Žiadny návrh, ktorý je v rozpore so základnými etickými zásadami alebo ktorý nespĺňa podmienky uvedené v osobitnom programe Myšlienky, v pracovnom programe Myšlienky alebo vo výzve, nebude vybraný (27). Návrhy možno vylúčiť aj z etických alebo bezpečnostných dôvodov na základe postupov uvedených v prílohách B a D v uvedenom poradí.

Každý potenciálny ZR alebo právny subjekt uchádzajúci sa o nepriamu akciu v rámci osobitného programu Myšlienky, ktorý sa pri vykonávaní akejkoľvek inej nepriamej akcie v rámci rámcových programov dopustil (28) nezrovnalosti, môže byť kedykoľvek vylúčený z výberového konania s náležitým prihliadnutím na zásadu proporcionality.

3.1.8. Spätná väzba

Po odbornom hodnotení ERCEA poskytne ZR a uchádzajúcemu sa právnemu subjektu spätnú väzbu. Všetka komunikácia a spätná väzba poskytnutá agentúrou ERCEA ZR a uchádzajúcemu sa právnemu subjektu sa bude uskutočňovať prostredníctvom zabezpečeného e-mailového účtu agentúry ERCEA. V usmerneniach pre uchádzačov sa uvedie očakávaný dátum spätnej väzby.

Po odbornom hodnotení prvého kroku v prípade dvojkrokového odborného hodnotenia:

Tí, ktorých návrhy sa považujú za neoprávnené, budú informovaní o dôvodoch takéhoto rozhodnutia. Neoprávnené návrhy sa nehodnotia.

Tí, ktorých návrhy neboli vybrané pre ďalší krok, dostanú spätnú väzbu o odbornom hodnotení vo forme SH.

Nakoniec tí, ktorých návrhy postúpili do ďalšieho kroku, dostanú oznámenie a môžu byť pozvaní zúčastniť sa pohovoru.

Po odbornom hodnotení prvého stupňa v prípade dvojstupňového postupu predkladania návrhov:

Tí, ktorých návrhy sa považujú za neoprávnené, budú informovaní o dôvodoch takéhoto rozhodnutia. Neoprávnené návrhy sa nehodnotia.

Tí, ktorých návrhy neboli vybrané pre ďalší stupeň, dostanú spätnú väzbu o odbornom hodnotení vo forme SH.

Nakoniec tí, ktorých návrhy postúpili do ďalšieho stupňa, dostanú pozvanie predložiť návrh do druhého stupňa a môžu byť pozvaní zúčastniť sa pohovoru.

Po druhom odbornom hodnotení v uvedených prípadoch a) a b) a po jedinom odbornom hodnotení v prípade jednostupňového predkladania a jednokrokového hodnotenia návrhov:

Tí, o návrhoch ktorých sa zistilo, že sú neoprávnené, budú informovaní o dôvodoch takéhoto rozhodnutia. Neoprávnené návrhy sa nehodnotia.

Návrhy nad aj pod hranicou kvality dostanú spätnú väzbu o odbornom hodnotení vo forme SH.

V SH sa uvádza výsledok odborného hodnotenia a SH obsahuje v prípade potreby pripomienky a bodové hodnotenie, a to celkovo a/alebo podľa jednotlivých kritérií. V prípade návrhov na zozname návrhov, ktoré postúpili, sa v SH uvedie každé prípadné odporúčanie týkajúce sa maximálnej výšky financovania, ktoré sa má poskytnúť, ako aj akékoľvek iné vhodné odporúčania v súvislosti s vykonávaním projektu a/alebo návrhy zlepšení metodiky a programu práce.

V prípade návrhov, ktoré sa zamietli z dôvodu nedosiahnutia hranice kvality, môžu byť pripomienky v SH úplné len pre tie kritériá, ktoré sa skúmali až do okamihu, keď návrhy nesplnili stanovenú hranicu.

Tí, návrhy ktorých sa zamietli z etických a bezpečnostných dôvodov, budú o dôvodoch takéhoto rozhodnutia informovaní.

3.1.9. Pomoc a opravné konania

ERCEA poskytuje informácie o postupe, ktorý musia ZR a/alebo uchádzajúce sa právne subjekty dodržiavať, ak majú akékoľvek otázky alebo žiadajú o opravné konanie (29) týkajúce sa výsledkov konkrétneho odborného hodnotenia v súvislosti s každou výzvou ERC.

V každej otázke alebo žiadosti o opravné konanie by sa mali uvádzať aspoň názov výzvy, číslo návrhu (ak existuje), názov návrhu a opis zistených problémov.

V otázkach kontroly oprávnenosti a/alebo procesu odborného hodnotenia konkrétneho návrhu sa stanovuje opravné konanie s cieľom oznámiť každý nedostatok vo výsledkoch kontroly oprávnenosti alebo v spôsobe, akým bol návrh hodnotený a ktorý pravdepodobne ohrozil rozhodnutie o tom, či financovať alebo nefinancovať daný návrh. Na preskúmanie daného prípadu sa môže zvolať výbor pre opravné konanie. Ak sa od výboru vyžaduje, aby riešil otázku oprávnenosti, môže sa poradiť s výborom pre revíziu oprávnenosti (pozri oddiel 2.2.6). Výbor združí pracovníkov s požadovanou vedeckou/technickou a právnou odbornosťou. Samotný výbor však návrh nehodnotí. V závislosti od povahy sťažnosti môže výbor zrevidovať životopisy nezávislých odborníkov, ich individuálne pripomienky a SH. Výbor nespochybní vedecký posudok primerane kvalifikovaného panelu odborníkov.

Na základe tejto revízie výbor odporučí agentúre ERCEA ďalší postup. Ak sa výbor bude domnievať, že existuje dôkaz na podporu sťažnosti, môže navrhnúť, aby nezávislí odborníci opäť prehodnotili časť návrhu alebo celý návrh.

Všetky žiadosti o opravné konanie sa musia predložiť do jedného mesiaca odo dňa uverejnenia spätnej väzby na zabezpečenom e-mailovom účte agentúry ERCEA, ako sa opisuje v oddiele 3.1.8. Podrobný postup opravného konania sa opisuje v usmerneniach pre uchádzačov. Neoprávnené požiadavky výbor pre opravné konanie nebude riešiť.

Odpoveď sa sťažovateľom zašle do troch týždňov po termíne uplatniteľnom na žiadosti o opravné konanie, ako sa uvádza vyššie. Ak sa dovtedy nemôže zaslať konečná odpoveď, v odpovedi sa uvedie termín poskytnutia takejto odpovede.

3.1.10. Podávanie správ a informácie o procese odborného hodnotenia

Po každom odbornom hodnotení ERCEA vypracuje správu a dá ju k dispozícii Vedeckej rade Európskej rady pre výskum a výboru pre program Myšlienky. V správe sa uvádzajú štatistické údaje o doručených návrhoch (napr. počet, zahrnuté prioritné témy, kategórie uchádzajúcich sa právnych subjektov a požadovaný rozpočet), postupe hodnotenia a nezávislých odborníkoch.

Na účely komunikácie môže ERCEA po skončení procesu hodnotenia uverejniť v ktorýchkoľvek vhodných médiách všeobecné informácie o výsledku odborného hodnotenia. Okrem toho môže uverejniť aj informácie o hodnotených návrhoch, ktoré sú na základe hodnotenia (alebo v prípade dvojkrokového hodnotenia na základe druhého kroku) (30) nad hranicou kvality a v prípade ktorých sa od jednotlivých uchádzačov získal súhlas na uverejnenie špecifických údajov (31).

Na účely monitorovania, štúdie a hodnotenia uvedeného v pracovnom programe Myšlienky, môže ERCEA potrebovať, aby predložené návrhy spracovali tretie strany (32) v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001. Od uchádzačov (33) sa žiada, aby na spracovanie návrhov dali svoj slobodný individuálny súhlas. Poskytnutie individuálneho súhlasu nie je povinné a uchádzač ho poskytuje len na dobrovoľnom základe. Odmietnutie poskytnutia individuálneho súhlasu neovplyvňuje proces hodnotenia.

4. ROZHODNUTIE O UDELENÍ GRANTOV A PRÍPRAVA DOHÔD O GRANTE

Granty uchádzajúcim sa právnym subjektom udeľuje prostredníctvom formálnej dohody o grante príslušný povoľujúci úradník, a to v rámci dostupného rozpočtu a na základe zoznamu s konečným poradím návrhov, ktorý vypracovala agentúra ERCEA v súlade s oddielom 3.1.7.

Dohody o grante sa s uchádzajúcimi sa právnymi subjektmi uzatvárajú v súlade s internými finančnými a právnymi postupmi (34) a po overení požiadaviek uvedených v tomto oddiele.

Počas prípravy dohody o grante možno od ZR a uchádzajúceho sa právneho subjektu vyžadovať, aby poskytli ďalšie informácie o projekte a jeho plánovanom riadení (35). Ak sa na projekte zúčastňuje viac ako jeden účastník, od ZR alebo uchádzajúceho sa právneho subjektu sa môže vyžadovať, aby od ostatných účastníkov získali takéto informácie a ubezpečenia.

Na základe výsledku procesu hodnotenia sa v prípade niektorých návrhov môže na uzatvorenie dohody o grante vyžadovať splnenie dodatočných podmienok. (36) Takéto podmienky sa riadne zdokumentujú a spolu s SH sa oznámia príslušnému ZR a uchádzajúcemu sa právnemu subjektu.

Grant sa neudelí uchádzajúcim sa právnym subjektom, ktoré sú počas postupu udeľovania grantov v jednej zo situácií uvedených v článku 93 ods. 1 (konkurz atď.), článku 94 (nepravdivé vyhlásenie atď.) a článku 96 ods. 2 písm. a) (vylúčenie z možnosti získať zmluvy a granty financované z rozpočtu Európskej únie) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Musia potvrdiť, že sa nenachádzajú ani v jednej z uvedených situácií (37).

Etické otázky sa v prípade potreby takisto ďalej objasňujú na tomto stupni. Na tieto účely ERCEA menuje nezávislých odborníkov, ktorí sa zúčastnia na procese preskúmania etických aspektov. (Pozri prílohu B.)

Príprava grantu nezahŕňa rokovania o vedeckej/technickej podstate. Grant sa následne udelí uchádzajúcemu sa právnemu subjektu na základe predloženého návrhu a odporúčaného financovania po odbornom hodnotení a pod podmienkou, že sa uchádzajúci sa právny subjekt dohodne so ZR.

Ak sa dosiahnutie dohody so ZR a uchádzajúcim sa právnym subjektom zdá nemožné, alebo jeden alebo ani jeden nepodpísali žiadnu požadovanú dodatočnú dohodu do primeraného termínu, ktorý možno uložiť, príprava grantu sa môže ukončiť.

Príprava dohôd o grante v prípade návrhov na rezervnom zozname sa môže začať, keď bude jasné, že je k dispozícii dostatočný rozpočet na financovanie jedného z týchto projektov alebo ich väčšieho počtu. V prípade dostupného rozpočtu sa príprava grantu začne s návrhom na najvyššom mieste v poradí a pokračuje zostupne podľa konečného poradia.

5. PRÍLOHY

5.1. Príloha A – Postupy predkladania návrhov v papierovej forme

Vo výnimočných prípadoch, ak uchádzač nemá žiadnu možnosť prístupu do elektronického systému predkladania návrhov a ak ho nie je možné zabezpečiť, môže požiadať Výkonnú agentúru Európskej rady pre výskum o povolenie predložiť návrh v papierovej forme. Túto žiadosť, ktorá musí obsahovať jasné vysvetlenie okolností prípadu, je potrebné doručiť Výkonnej agentúre Európskej rady pre výskum najneskôr jeden mesiac pred konečným termínom výzvy na predkladanie návrhov.

Žiadosť o povolenie na predkladanie návrhov v papierovej forme sa musí zaslať na túto adresu:

European Research Council Executive Agency (Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum)

Head of „Scientific Management Department“ (Vedúci odboru vedeckého riadenia)

COV2

1049 Brussels

Belgium/Belgicko

ERCEA odpovie na takúto žiadosť do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti. Ak sa výnimka udelí, ERCEA zašle príslušnému uchádzačovi formuláre na predloženie návrhu v papierovej forme.

Ak charakter určitej výzvy na predkladanie návrhov znamená, že predkladanie návrhov elektronicky nie je vo všeobecnosti vhodné, ERCEA môže na začiatku rozhodnúť o predkladaní návrhov v papierovej forme. V takých prípadoch sa táto možnosť uvedie vo výzve na predkladanie návrhov a formuláre na predkladanie návrhov v papierovej forme sa sprístupnia všetkým.

Keď sa povolí predkladanie návrhov v papierovej forme, či už prostredníctvom uvedenej osobitnej alebo všeobecnej výnimky, doručovanie balíkov s návrhmi v papierovej forme sa môže vykonávať obyčajnou poštou, súkromnou kuriérskou službou alebo osobne. Verzie návrhov, ktoré sa predložia na odstrániteľnom elektronickom pamäťovom médiu (napr. CD-ROM alebo akékoľvek podobné elektronické zariadenie) e-mailom alebo faxom, sa vylúčia. Návrhy predložené v papierovej forme sa musia predložiť v jednom balíku. Ak uchádzači chcú predložiť zmeny v návrhu alebo dodatočné informácie, musia zreteľne uviesť, ktoré časti návrhu sa zmenili, a zmeny/doplnené časti sa musia predložiť a doručiť pred uzávierkou výzvy. Dodatočný alebo zmenený a doplnený obsah návrhu doručený po uzávierke výzvy sa nebude spracúvať ani hodnotiť.

V prípade, že návrh sa zašle poštou alebo kuriérskou službou, dôkazom o dátume odoslania je poštová pečiatka alebo dátum na doručenke. Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum (38) môže balíky s návrhmi po ich doručení otvoriť na účely registrácie administratívnych údajov v databázach a vrátenia potvrdenia o doručení.

5.2. Príloha B – Postupy etického posudzovania

Úvod

Na účely vykonávania článku 6 siedmeho rámcového programu a článku 15 pravidiel účasti zahŕňa postup hodnotenia prvotnú identifikáciu etických otázok vyskytujúcich sa v návrhoch, po ktorej v prípade návrhov nastoľujúcich etické otázky nasleduje etická kontrola návrhov. Keď je to potrebné, po etickej kontrole návrhov a pred rozhodnutím o výbere môže ERCEA vykonať etické posudzovanie návrhov v súlade so stanovenými pravidlami. Etickú kontrolu a etické posudzovanie (v tejto prílohe uvedené pod spoločným označením ako postupy etického posudzovania) vykonávajú nezávislí odborníci s náležitými znalosťami etiky.

Cieľom etického posudzovania je zabezpečiť, aby Európska únia nepodporovala výskum, ktorý by bol v rozpore so základnými zásadami etiky stanovenými v príslušných predpisoch EÚ, a preskúmať, či je výskum v súlade s predpismi, ktoré sa týkajú etiky výskumu, stanovenými v rozhodnutí o 7RP a v osobitnom programe Myšlienky. Stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií sa zohľadňujú a naďalej sa budú zohľadňovať.

Návrhy

Ak je to vhodné a/alebo sa to vyžaduje vo výzve, návrhy obsahujú etický oddiel, v ktorom sa:

—	opisujú možné etické aspekty navrhovaného výskumu vzhľadom na jeho ciele, metodiku a možné účinky jeho výsledkov,

—	zdôvodňuje návrh výskumného projektu z etického hľadiska,

—	vysvetľuje, ako sa budú plniť etické požiadavky stanovené v pracovnom programe,

—	uvádza, ako návrhy spĺňajú vnútroštátne právne a etické požiadavky krajiny, v ktorej sa má výskum vykonať,

—	uvádza časový rámec na vyžiadanie stanoviska a/alebo súhlasu príslušného orgánu na vnútroštátnej úrovni (ako je orgán na ochranu údajov, orgán pre klinické skúšky atď.).

Na tento účel by uchádzači mali vyplniť Tabuľku etických otázok, uvedenú v usmerneniach pre uchádzačov.

ERCEA môže kontaktovať uchádzača kedykoľvek v priebehu procesu s cieľom získať dodatočné informácie, ktoré súvisia s etickou previerkou.

Všeobecné procesné spôsoby

Postupy etickej kontroly a organizácia panelu etického posudzovania

Vnútorná predbežná kontrola návrhov

Etická komisia Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum vykoná predbežnú kontrolu všetkých návrhov odporúčaných na financovanie s cieľom určiť tie návrhy, ktoré nenastoľujú žiadne etické otázky a môžu sa z hľadiska poskytnutia financií preveriť bez účasti nezávislých odborníkov. Všetky ostatné návrhy sa predkladajú na ďalšie etické posúdenie. Tento proces vychádza z Tabuľky etických otázok a z návrhov, ktoré predložili uchádzači.

Predloženie návrhov panelu etickej kontroly

Všetky návrhy, ktoré boli na úrovni predbežnej kontroly určené za návrhy, ktoré nastoľujú etické otázky, sa predkladajú panelu etickej kontroly, zloženému z nezávislých odborníkov s náležitými znalosťami etiky.

Odborníci v paneli určia tie návrhy, v ktorých sa etické otázky uspokojivo riešia, návrhy, ktoré je možné preveriť za predpokladu, že sa poskytne uspokojivá informačná dokumentácia a/alebo sa schvália na vnútroštátnej úrovni, a návrhy, ktoré vyžadujú ďalšie konanie kvôli významným etickým otázkam, ktoré nastoľujú, a ktoré sa musia predložiť na etické posúdenie (39).

Pre každý kontrolovaný návrh odborníci vypracujú a podpíšu správu o etickej kontrole, ktorá obsahuje oddiel požiadaviek. Tieto požiadavky sa stávajú zmluvnými záväzkami.

Predloženie návrhu panelu etického posudzovania

Projekty, ktoré nastoľujú významné etické otázky zistené pri etickej kontrole, sa predkladajú panelu etického posudzovania. Otázky, ako sú zásahy výskumu do ľudských bytostí (40), výskum na ľudských embryách a ľudských embryonálnych kmeňových bunkách a na primátoch (okrem človeka), sa automaticky predkladajú (41) na etické posúdenie.

Panel etického posudzovania skúma etické otázky, ktoré sa nastoľujú v návrhu, a zisťuje etické požiadavky, ktoré majú byť splnené, aby sa návrh mohol preveriť z etického hľadiska. V tomto štádiu panel etického posudzovania označí návrhy, ktoré nastoľujú také závažné etické otázky, ktoré môžu viesť k vylúčeniu projektu z procesu prideľovania financií.

Zloženie panelu etickej kontroly a panelu etického posudzovania

Etické panely sú zložené z nezávislých odborníkov z rôznych odborov, ako je právo, sociológia, psychológia, filozofia a etika, medicína, molekulárna biológia, chémia, fyzika, technika, veterinárne vedy, s primerane vyváženým členstvom z vedeckej a nevedeckej oblasti.

Náležite kvalifikovaných odborníkov na etiku vyberá a vymenúva Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum spomedzi tých odborníkov, ktorých určí a vyberie Komisia pre 7. rámcový program alebo ktorých určí vedecká rada. Panely sú vyvážené čo do geografického a rodového zloženia a ich zloženie závisí aj od charakteru posudzovaného návrhu. Na účely procesu etického preverovania sa vzor menovacieho dekrétu, ktorý schválila Komisia pre nezávislých odborníkov, bude zodpovedajúcim spôsobom používať na vymenovanie odborníkov na etiku.

Na zasadnutia panelov sa môžu prizývať zástupcovia občianskej spoločnosti.

Etické posudzovanie

V prvej etape nezávislí odborníci zvyčajne posúdia návrhy na diaľku. Potom, v druhej etape, sa o návrhoch diskutuje v rámci riadne vymenovaného panelu etického posudzovania s cieľom prijať rozhodnutie na základe zhody názorov.

Panel vypracuje správu o etickom posúdení. Správa o etickom posúdení obsahuje zoznam etických otázok, hodnotenie spôsobu, akým zodpovedný riešiteľ a jeho tím otázky rieši, požiadavky a odporúčania panelu etického posudzovania. Správu podpíšu odborníci panelu etického posudzovania. V prípade, že sa nedá dosiahnuť zhoda názorov, v správe sa uvedie stanovisko väčšiny členov panelu etického posudzovania.

Správa o etickej kontrole a etickom posúdení

Zodpovedný riešiteľ a právnická osoba uchádzača sú informovaní o výsledku postupu etického posúdenia prostredníctvom správy o etickej kontrole alebo správy o etickom posúdení bez uvedenia totožnosti odborníkov.

Pri rozhodovaní o financovaní projektu sa prihliada na výsledky postupu etického posudzovania. To si môže vyžiadať zmeny v dohode o grante a jej prílohách alebo, v krajných prípadoch, ukončenie prípravy dohody o grante.

Vnútroštátne schválenie a stanoviská príslušného etického výboru

Pred podpísaním dohody o grante Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum zisťuje, či uchádzači získali potrebné schválenie od vnútroštátneho orgánu a/alebo priaznivé stanoviská príslušného etického výboru. Ak sa pred začiatkom plnenia dohody o grante nezíska schválenie vnútroštátneho orgánu a/alebo priaznivé stanovisko miestneho etického výboru, dohoda o grante obsahuje osobitné ustanovenie, v ktorom sa vyžaduje, aby sa pred začatím príslušného výskumu získalo príslušné povolenie alebo stanovisko.

Následná etická kontrola a audit

Návrhy, ktoré prechádzajú etickou kontrolou a/alebo etickým posudzovaním, môžu odborníci označiť ako návrhy, ktoré vyžadujú následnú etickú kontrolu/audit (ďalej len „NEKA“). Následnú etickú kontrolu/audit vykonávajú odborníci špecializovaní na etické otázky až po termíne prvého obdobia finančného vykazovania pre daný návrh. Cieľom postupu NEKA je pomôcť príjemcom finančných prostriedkov vyrovnať sa s etickými otázkami, ktoré nastoľuje ich práca, a ak je to potrebné, prijať opatrenia na nápravu.

V krajných prípadoch výsledkom procesu NEKA môže byť odporúčanie pre Výkonnú agentúru Európskej rady pre výskum zrušiť dohodu o grante. Za organizáciu a vykonanie postupu NEKA je zodpovedný úsek etického posudzovania Komisie (GR pre výskum a technický rozvoj).

Osobitné procesné spôsoby pre výskumné činnosti s použitím ľudských embryonálnych kmeňových buniek (42)

Pri posudzovaní a výbere návrhov, ktoré zahŕňajú použitie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, a pred prípravou príslušných dohôd o grante Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum uplatňuje tento postup:

Uplatňuje sa všeobecný vedecký postup odborného hodnotenia, ako sa opisuje v oddiele 3. Okrem toho nezávislí odborníci pri vedeckom odbornom hodnotení posudzujú, či:

—	projekt slúži na významné vedecké ciele, ktoré majú posunúť vedecké poznanie v základnom výskume v Európe, alebo rozšíriť medicínske poznanie pre rozvoj diagnostiky, preventívnych alebo terapeutických metód, ktoré sa môžu aplikovať na ľuďoch,

—

použitie ľudských embryonálnych kmeňových buniek je nevyhnutné na dosiahnutie vedeckých cieľov vytýčených v návrhu. Uchádzač musí najmä preukázať, že prípadné overené alternatívne možnosti (konkrétne kmeňové bunky z iných zdrojov alebo iného pôvodu) nie sú vhodné a/alebo dostupné na dosiahnutie predpokladaných cieľov návrhu. Posledné ustanovenie sa netýka výskumu, v ktorom sa porovnávajú ľudské embryonálne kmeňové bunky s inými ľudskými kmeňovými bunkami.

Postup etického posudzovania

Návrhy výskumu, ktoré sa odporúčajú na financovanie a zahŕňajú použitie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, sa predkladajú Komisii (GR výskum a technický rozvoj) na etické posúdenie. Postupy, ktoré Komisia môže uplatňovať pri etickom posudzovaní návrhov v rámci 7. rámcového programu a ktoré zahŕňajú použitie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, sa opisujú vo vzorových menovacích dekrétoch schválených Komisiou.

Vnútroštátne schválenie a stanoviská príslušného etického výboru

Pred podpísaním dohody o grante Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum zisťuje, či uchádzači získali potrebné schválenie od príslušného miestneho alebo vnútroštátneho orgánu.

Ak sa pred predpokladaným spustením projektu nezíska schválenie vnútroštátneho orgánu a/alebo priaznivé stanovisko miestneho etického výboru, dohoda o grante sa môže uzatvoriť pod podmienkou, že sa do nej vloží osobitné ustanovenie, v ktorom sa vyžaduje, aby sa pred začatím zodpovedajúcich výskumných činností získalo príslušné povolenie alebo stanovisko.

Pri príprave dohody o grante sa prihliada na výsledky etického posúdenia. To si môže vyžiadať zmeny v opise práce uvedenom v dohode o grante alebo v určitých prípadoch ukončenie prípravy dohody o grante.

Po vykonaní etického posúdenia a v súlade s článkom 6 ods. 9 rozhodnutia Rady 2006/972/ES (43) sa pre návrhy s použitím ľudských embryonálnych kmeňových buniek uplatňuje regulačný postup ustanovený v článkoch 5 a 7 rozhodnutia Rady 1999/468/ES na schvaľovanie financovania a prijímanie akcií, ktoré zahŕňajú použitie ľudských embryonálnych kmeňových buniek.

Okrem toho Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum bude podporovať, aby zodpovedný riešiteľ zabezpečil riadnu komunikáciu s európskym registrom ľudských embryonálnych kmeňových buniek (http://www.hescreg.eu/). Tým sa má zabezpečiť transparentnosť vzhľadom na používané línie v oblasti ľudských embryonálnych kmeňových buniek a rozširovanie informácií dostupných o týchto líniách.

5.3. Príloha C – Pravidlá uhrádzania cestovného, denných diét a príspevkov na ubytovanie zodpovedných riešiteľov pozvaných na pohovor (44)

Článok 1

1. Tieto pravidlá sa uplatňujú na:

a)	účastníkov pohovoru, ktorých pozvala Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum, aby sa zúčastnili na pohovore podľa oddielu 3.1.6.1;

b)	každú osobu zodpovednú za sprevádzanie telesne postihnutej osoby pozvanej Výkonnou agentúrou Európskej rady pre výskum, aby sa zúčastnila na zasadnutí ako účastník pohovoru.

2. Pracovníci, ktorí schvaľujú finančné záväzky, sa musia osobitne snažiť zabezpečiť organizáciu pohovorov tak, aby účastníci pohovoru mali možnosť využiť najhospodárnejšie sadzby cestovného.

Pracovníci, ktorí schvaľujú platby, podrobne preskúmajú najmä všetky požiadavky na úhradu nadmerne drahých leteniek. Majú právo vykonať akékoľvek kontroly, ktoré môžu byť potrebné, a na tieto účely žiadať akýkoľvek dôkaz od účastníkov pohovoru. Majú tiež právo, pokiaľ sa to zdá byť opodstatnené, obmedziť úhradu na sadzby, ktoré sa uplatňujú pri zvyčajných cestách z východiskového miesta účastníka pohovoru na miesto zasadnutia.

3. Keď so zreteľom na všetky náklady, ktoré vzniknú telesne postihnutým účastníkom pohovoru v dôsledku ich telesného postihnutia alebo každej osobe, ktorá ich sprevádza, sa náhrady ustanovené v článku 3 javia ako jasne neprimerané, náklady sa uhradia na žiadosť zodpovedného schvaľujúceho pracovníka na základe predloženia podporných dokladov.

4. Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum nenesie zodpovednosť za žiadnu hmotnú, nehmotnú alebo fyzickú ujmu, ktorú pozvaní účastníci pohovoru alebo osoby zodpovedné za sprevádzanie telesne postihnutých účastníkov pohovoru utrpeli počas cesty alebo pobytu v mieste konania pohovoru, pokiaľ túto ujmu priamo nespôsobila Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum.

Najmä pozvaní účastníci pohovoru, ktorí na dopravu na takéto pohovory používajú vlastné dopravné prostriedky, sú v plnej miere zodpovední za všetky nehody, ktoré môžu spôsobiť.

Článok 2

1. Všetci účastníci pohovoru majú právo na úhradu cestovných nákladov z východiskového miesta cesty uvedeného v ich pozvánke (služobná alebo domáca adresa) na miesto konania pohovoru najvhodnejším dopravným prostriedkom s prihliadnutím na vzdialenosť, ktorú treba prekonať. Vo všeobecnosti pre cesty kratšie ako 400 km (jedna cesta podľa úradnej vzdialenosti po železnici) je to vlak prvej triedy a pre vzdialenosti viac ako 400 km letecká doprava ekonomickou triedou.

Ak cesta lietadlom znamená let v trvaní 4 hodín a viac bez medzipristátia, uhradia sa náklady na letenku v 1. triede.

2. Náklady na cestu súkromným autom sa uhradia v rovnakej výške ako je cena lístka na železnici prvej triedy.

3. Ak na trase nepremáva železničná doprava, náklady na cestu súkromným autom sa uhradia vo výške 0,22 EUR/km.

4. Platby za taxíky a parkovanie, ktoré vzniknú vo východiskovom mieste (alebo na východiskovom letisku), sa neuhrádzajú.

Článok 3

1. Denné diéty, ktoré sa vyplácajú za každý deň pohovoru, predstavuje paušálna sadzba na krytie všetkých výdajov v mieste konania pohovoru vrátane napríklad stravy a miestnej dopravy (autobus, električka, metro, taxík, parkovanie, cestné poplatky atď.), ako aj cestovné a úrazové poistenie.

2. Denné diéty sú 92 EUR.

3. Ak východiskové miesto uvedené v pozvánke je vzdialené 100 km alebo menej od miesta konania pohovoru, denné diéty sa znížia o 50 %.

4. Účastníci pohovoru, ktorí musia stráviť jednu alebo viac nocí v mieste konania pohovoru preto, že časy konania pohovoru sa nedajú zladiť s letovým alebo železničným poriadkom (45), majú nárok aj na príspevok na ubytovanie. Tento príspevok je 100 EUR/noc. Počet nocí nesmie presiahnuť počet dní pohovoru + 1.

5. Ďalší príspevok na ubytovanie a/alebo ďalšie denné diéty sa môžu vyplatiť vo výnimočnom prípade, ak by predĺženie pobytu účastníkovi pohovoru umožnilo získať zníženie nákladov na dopravu o sumu, ktorá presahuje výšku týchto príspevkov.

Článok 4

1. Úhradu poskytne Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum na základe predloženia žiadosti o úhradu, riadne vyplnenej a podpísanej účastníkom pohovoru a pracovníkom Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum zodpovedným za schválenie účasti účastníka pohovoru.

Podpísaním žiadosti o úhradu účastníci pohovoru na svoju česť vyhlasujú, že požadované cestovné náklady a/alebo príspevky na tú istú cestu alebo na to isté obdobie nebude hradiť žiadna iná inštitúcia Európskej únie ani iná organizácia alebo osoba a že ich požiadavka zodpovedá nákladom, ktoré skutočne vznikli. Nezrovnalosti a/alebo neoprávnené požiadavky budú viesť k uloženiu administratívnych sankcií, ktoré sa uplatňujú analogicky s článkom 265a ods. 3 vykonávacích pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2. Cestovné náklady sa uhradia na základe predloženia originálnych podporných dokladov do 30 kalendárnych dní od posledného dňa pohovoru: lístky a faktúry a v prípade rezervácie on-line na základe predloženia výtlačku elektronickej rezervačnej a palubnej karty pre cestu na miesto konania pohovoru. Predložené doklady musia obsahovať použitú dopravnú triedu, čas cesty a zaplatenú sumu.

Ak účastník pohovoru nevie poskytnúť riadne zdôvodnenie, ktoré by zodpovedný schvaľujúci pracovník prijal odôvodneným rozhodnutím, nesplnenie ustanovení tohto odseku zbavuje Výkonnú agentúru Európskej rady pre výskum všetkých záväzkov v súvislosti s úhradou cestovných nákladov alebo s výplatou všetkých príspevkov.

3. Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum uhradí náklady účastníkov pohovoru v termíne stanovenom vo vykonávacích pravidlách nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4. Cestovné náklady sa vyplatia v eurách, v prípade potreby podľa výmenného kurzu platného v deň pohovoru.

5. Denné diéty a, v prípade potreby, príspevok na ubytovanie sa vyplatia v eurách podľa paušálnej sadzby platnej v deň pohovoru. Denné diéty a príspevok na ubytovanie sa môžu korigovať v súlade so zmenami životných nákladov v Bruseli.

6. Všetky úhrady cestovných nákladov, denných diét a/alebo príspevkov na ubytovanie sa prevádzajú na jeden a ten istý bankový účet.

7. Schvaľujúci úradník na základe svojho poverenia môže prostredníctvom odôvodneného rozhodnutia a po predložení podporných dokladov povoliť uhradenie nákladov, ktoré účastníkom pohovoru vznikli v dôsledku osobitných pokynov, ktoré dostali v písomnej forme.

5.4. Príloha D – Bezpečnosť narábania – citlivé akcie Európskej rady pre výskum

A. Úvod

Osobitné postupy budú platiť pre výskum súvisiaci s bezpečnosťou v dôsledku citlivej povahy riešených predmetov a v dôsledku konkrétnych nedostatkov v schopnostiach, ktoré je potrebné riešiť v záujme ochrany obyvateľov Európy. Akcie Európskej rady pre výskum musia podliehať utajeniu (46), ak sa považujú za citlivé.

Tieto postupy sa opisujú ďalej. Primeraným spôsobom sa uplatňujú pri akciách Európskej rady pre výskum, ak sa zaoberá predmetmi citlivými na bezpečnosť.

B. Určenie potenciálne utajených akcií Európskej rady pre výskum

Akcia Európskej rady pre výskum citlivá na bezpečnosť je akcia, pri ktorej môže byť potrebné narábať s utajenými informáciami.

Príznak „bezpečnostné zretele“ je pripojený k návrhu:

—	keď uchádzač vyhlási návrh za citlivý,

—

ak odborní hodnotitelia alebo Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum zistia alebo majú podozrenie na niektorú z týchto podmienok:

—	utajené informácie sa používajú, alebo sa môžu používať, ako základné informácie,

—	pri niektorých nadobudnutých informáciách sa plánuje utajenie.

Vždy, keď je k návrhu pripojený príznak „bezpečnostné zretele“, okolnosti plánovaných prác sa ďalej skúmajú podľa postupu, ktorý sa opisuje v oddiele C.

V návrhoch, pokiaľ sa to vyžaduje v príslušných usmerneniach pre uchádzačov, sa musia uviesť, ak je potrebné, základné informácie, ktoré sa vyžadujú na vykonanie akcie Európskej rady pre výskum, a utajené nadobudnuté informácie, ktoré vzniknú pri akcii. V prípade návrhu, ktorý zahŕňa utajené informácie (základné a/alebo nadobudnuté), musí byť súčasťou návrhu „Bezpečnostný list“ (47) a k nemu pripojené „Pokyny k bezpečnostnému utajovaniu“ (48).

V pokynoch k bezpečnostnému utajovaniu sa uvádza:

—	úroveň utajenia základných a získaných informácií,

—	ku ktorým informáciám bude mať prístup konkrétny účastník.

Okrem toho sa budú vyžadovať tieto doklady:

—	kópia dokladu „Bezpečnostné previerky zariadenia“ (alebo žiadosti o bezpečnostné previerky zariadenia). Platnosť bezpečnostnej previerky zariadenia kontroluje Bezpečnostné riaditeľstvo Komisie príslušnou úradnou cestou so zúčastnenými Národnými bezpečnostnými orgánmi,

—	úradné písomné povolenie od príslušných bezpečnostných orgánov na používanie utajených základných informácií.

Bezpečnostný list a Pokyny k bezpečnostnému utajovaniu spolu s priloženými podpornými dokladmi sa takisto kontrolujú podľa uvedeného postupu skúmania.

C. Skúmanie potenciálne utajených akcií Európskej rady pre výskum

Po vedeckom posúdení návrhov sa návrhy zoradia podľa výsledkov posúdenia. Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum vytvorí „zoznam postupujúcich“, ktorý obsahuje návrhy odporúčané na možné financovanie, menovite tie, ktoré neboli zamietnuté, a pre ktoré je financovanie k dispozícii, plus „rezervné zoznamy“.

Každá akcia Európskej rady pre výskum na zozname postupujúcich návrhov a na rezervných zoznamoch, ktorá má príznak „bezpečnostné zretele“, prechádza procesom skúmania. Tento vykonáva účelovo zriadený podvýbor: „Výbor na skúmanie bezpečnosti“.

Tento Výbor na skúmanie bezpečnosti je zložený zo zástupcov členských štátov, navrhnutých v úzkej spolupráci s príslušnými národnými bezpečnostnými orgánmi, prípadne s podporou zástupcov príslušného programového výboru/výborov, v takom zložení, ktoré reprezentuje krajiny uchádzačov predkladajúcich návrhy. Predsedom tohto výboru je zástupca Komisie.

Tento výbor overuje, či uchádzači riadne prihliadali na všetky bezpečnostné hľadiská. Návrhy skúmajú členovia výboru z tých istých krajín, z ktorých pochádzajú uchádzači predkladajúci návrhy.

V tomto procese by sa malo dospieť k spoločnému stanovisku príslušných národných zástupcov štátov, ktorého výsledkom je jedno z týchto odporúčaní:

—	utajenie sa nevyžaduje: postupy na prípravu dohôd Európskej rady pre výskum o grante sa môžu začať (i keď sa môžu vydať niektoré odporúčania pre prípravu, ak je to náležité),

—

utajenie sa vyžaduje: osobitné odporúčania pre prípravu dohody Európskej rady pre výskum o grante sa podávajú vo forme podmienok, ktoré sa majú začleniť do dohody o grante. Akcia Európskej rady pre výskum sa stane utajenou akciou (49) a bude utajená Európskou úniou na najvyššej úrovni utajenia informácií používaných/vytvorených pri akcii Európskej rady pre výskum, ako sa uvádza v Bezpečnostnom liste a v pripojených Pokynoch k bezpečnostnému utajovaniu,

—

návrh je príliš citlivý na to, aby sa financoval, nakoľko uchádzači nemajú primerané skúsenosti, spôsobilosť alebo povolenia na správne narábanie s utajenými informáciami. V tomto prípade sa návrh môže zamietnuť. Ak sa tak stane, Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum vysvetlí dôvody zamietnutia s výnimkou prípadu, keď samotné dôvody podliehajú utajeniu.

Na základe tohto spoločného stanoviska sa určí úroveň utajenia. V dôsledku toho Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum spolu so všetkými príslušnými národnými bezpečnostnými orgánmi overujú počas prípravy a vykonávania dohody o grante, či sa zaviedli všetky postupy a kroky, ktorými sa zaručuje, že s utajenými informáciami sa narába správnym spôsobom.

D. Licencie na vývoz a presun

Okrem toho sa návrh môže tiež považovať za citlivý, bez ohľadu na akékoľvek bezpečnostné utajenie, ak sa v ňom uvažuje o výmene materiálu, ktorý podlieha udeleniu licencie na presun alebo vývoz.

V tejto súvislosti musia uchádzači dodržiavať vnútroštátne právne predpisy a nariadenie EÚ (50). Ak sa na vykonanie plánovaných prác vyžadujú licencie na vývoz (alebo licencie v rámci EÚ), uchádzači musia žiadosť o licenciu na vývoz alebo presun objasniť a musia predložiť kópiu licencie na vývoz alebo presun (alebo žiadostí o ne).

E. Medzinárodná spolupráca

Obavy o bezpečnosť sa nemôžu uplatňovať ako dôvod na zamietnutie návrhov na neutajené akcie Európskej rady pre výskum, ktoré zahŕňajú účasť subjektov z tretej krajiny (51). Jediná výnimka je, keď:

—	predmet bol opísaný v programe prác ako neotvorený pre medzinárodnú spoluprácu: v tom prípade každý návrh, ktorý obsahuje medzinárodnú spoluprácu, sa vyhlási za neoprávnený,

—	vložil sa príznak „bezpečnostné zretele“, v tom prípade sa návrh bude skúmať podľa opísaného postupu.

(1) Ú. v. EÚ L 57, 24.2.2007, s. 14.

(2) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 243.

(3) Ú. v. EÚ L 9, 12.1.2008, s. 15.

(4) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ L 391, 30.12.2006, s. 1.

(6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(7) S možnou výnimkou koordinačných a podporných akcií uvedených v článku 14 pravidiel účasti.

(8) http://cordis.europa.eu/home_en.html; http://ec.europa.eu/research/participants/portal; http://erc.europa.eu.

(9) Vo výnimočných prípadoch môže ZR vystupovať samostatne ako uchádzajúci sa právny subjekt.

(10) Operátor elektronického predkladania sa môže s navrhovateľom skontaktovať s cieľom objasniť alebo vyriešiť technické problémy súvisiace s predloženým návrhom.

(11) Úplnosť informácií obsiahnutých v návrhu budú hodnotiť nezávislí odborníci. Kontroly oprávnenosti sa týkajú len prítomnosti príslušných častí a formulárov návrhu a platnosti požadovaných doplňujúcich dokumentov.

(12) Návrhy sa za normálnych okolností hodnotia na základe kritérií systému financovania, v rámci ktorého sa predkladajú. Ak sa však napr. systém financovania zvolil chybne, ERCEA môže rozhodnúť, že návrh sa bude hodnotiť vzhľadom na kritériá iného systému financovania. Môže sa to stať, iba ak je jasné, že návrh nezodpovedá alebo zodpovedá len slabo pôvodne zvolenému systému financovania a ak sa v rámci príslušnej výzvy otvára aj vhodnejší systém financovania.

(13) Výbor pozostáva z pracovníkov ERCEA a v prípade potreby z iných pracovníkov Komisie, ktorí majú potrebné odborné znalosti v právnych záležitostiach a/alebo o informačných systémoch. Preskúmava návrh a okolnosti jeho predloženia a poskytuje odbornú radu na podporu rozhodnutia o zamietnutí alebo nezamietnutí návrhu na základe oprávnenosti. Výbor môže rozhodnúť o kontaktovaní ZR a uchádzajúceho sa právneho subjektu s cieľom vyjasniť určitú otázku.

(14) Pracovníci príslušných špecializovaných agentúr EÚ sa považujú za externých odborníkov.

(15) Článok 17 ods. 2 pravidiel účasti.

(16) Výber uskutočnený vedeckou radou sa nemusí nevyhnutne vyžadovať na účely menovania odborných hodnotiteľov koordinačných a podporných akcií.

(17) Podľa pravidiel účasti a/alebo rozhodnutia Komisie [K(2008) 5694 z 8. októbra 2008], ktorými sa na agentúru ERCEA delegujú právomoci.

(18) Európska únia presadzuje v oblasti výskumu rovnováhu v zastúpení mužov a žien a politiku rovnakých možností. Pozri rozhodnutie Komisie 2000/407/ES z 19. júna 2000, ktoré sa týka rovnováhy mužov a žien vo výboroch a expertných skupinách ňou zriadených. V tej istej súvislosti sa v článku 17 ods. 2 pravidiel účasti ustanovuje, že „pri vymenúvaní skupín nezávislých odborníkov sa prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie primeranej rodovej vyváženosti“.

(19) Príslušné usmernenia pre uchádzačov umožňujú uchádzačovi uviesť najviac tri osoby.

(20) Odôvodnenie sa musí zakladať na jasných dôvodoch ako priama vedecká rivalita, profesná nevraživosť alebo podobná situácia, ktoré by ohrozili alebo spochybnili objektivitu prípadného hodnotiteľa.

(21) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

(22) Článok 15 pravidiel účasti.

(23) Návrhy sa za normálnych okolností hodnotia na základe kritériá systému financovania, v rámci ktorého sa predkladajú. Ak sa však napr. systém financovania zvolil chybne, ERCEA môže rozhodnúť, že návrh sa bude hodnotiť vzhľadom na kritériá iného systému financovania. Môže sa to stať, iba ak je jasné, že návrh nezodpovedá alebo zodpovedá len slabo pôvodne zvolenému systému financovania a ak sa v rámci príslušnej výzvy otvára aj vhodnejší systém financovania.

(24) V súlade s článkom 16 ods. 1 pravidiel účasti.

(25) Môže ísť o členov iných panelov, ako sú panely, ktorým sa návrhy pridelili, alebo o recenzentov.

(26) To zahŕňa návrhy presahujúce panely alebo medziodborové návrhy presahujúce panely, ktoré sa môžu prideliť na preskúmanie členom viacerých panelov alebo ďalším recenzentom.

(27) Článok 15 ods. 2 pravidiel účasti.

(28) „Nezrovnalosť“ v zmysle nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(29) Opravným konaním sa nenahrádzajú normálne kanály uplatňované v prípade všetkých akcií agentúry ERCEA a Komisie ako: generálny sekretariát Komisie v prípade porušenia kódexu dobrej správy vecí verejných (vzťahy s verejnosťou); Európsky ombudsman v prípade „nesprávneho úradného postupu“; Súdny dvor Európskej únie v prípade rozhodnutia, ktoré ovplyvňuje osobu alebo právny subjekt.

(30) Na základe konečného zoznamu vypracovaného agentúrou ERCEA v súlade s oddielom 3.1.7.

(31) Tie môžu zahŕňať mená ZR a uchádzajúcich sa právnych subjektov, názov návrhu a akronym.

(32) Zmluvní dodávatelia a/alebo príjemcovia koordinačných a podporných akcií.

(33) ZR a/alebo hostiteľské inštitúcie.

(34) V prípade potreby vrátane ukončenia postupu konzultovania s výborom pre program, ako sa ustanovuje v osobitnom programe Myšlienky.

(35) V súlade s článkom 16 ods. 4 pravidiel účasti a pravidlami Komisie pre overovanie existencie a právneho postavenia účastníkov, ako aj ich operačnej a finančnej spôsobilosti v prípade nepriamych akcií podporovaných prostredníctvom grantu v rámci 7RP, K(2007) 2466.

(36) Dodatočné podmienky sa môžu týkať hodnotenia splnenia etických požiadaviek.

(37) Článok 114 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(38) Alebo akýkoľvek zmluvný partner, ktorý je poverený poskytovaním administratívnych služieb v priebehu hodnotenia.

(39) Do zodpovednosti GR pre výskum a technický rozvoj patria tieto oblasti: ľudské embryonálne kmeňové bunky, primáty (okrem človeka), zásahy do ľudí a návrhy, ktoré patria do týchto kategórií, sa automaticky predkladajú GR pre výskum a technický rozvoj na etické posúdenie.

(40) Ako sú klinické skúšky a výskum, ktorý zahŕňa invazívne metódy na živých osobách (napr. odoberanie vzoriek tkanív).

(41) Návrhy, ktoré patria do týchto kategórií, sa automaticky predkladajú GR pre výskum a technický rozvoj na etické posúdenie.

(42) So zreteľom na vyhlásenie Komisie z 24. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 42).

(43) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 243.

(44) Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum môže zaviesť elektronický systém predkladania návrhov, ktorý by sa mohol používať na predkladanie papierových formulárov a originálnych dokumentov v rámci týchto predpisov pre úhrady.

(45) Vo všeobecnosti sa od účastníkov pohovoru nemôže žiadať: odchod z východiskového miesta alebo z miesta konania pohovoru pred 7.00 hod. (stanica alebo iný dopravný prostriedok) alebo pred 8.00 hod. (letisko); príchod na miesto konania pohovoru po 21.00 hod. (letisko) alebo po 22.00 hod. (stanica alebo iný dopravný prostriedok); príchod na východiskové miesto po 23.00 hod. (letisko, stanica alebo iný dopravný prostriedok).

(46) Ako sa vymedzuje v rozhodnutí Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1), pokiaľ ide o ustanovenia o bezpečnosti, a v jeho neskorších zmenách a doplneniach.

(47) Bezpečnostný list: „súbor osobitných zmluvných podmienok, ktoré vydáva zmluvný orgán a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktorá podlieha utajeniu, ktorá zahŕňa prístup k utajeným informáciám EÚ alebo ich vytváranie a ktorá identifikuje bezpečnostné požiadavky alebo tie prvky zmluvy podliehajúcej utajeniu, ktoré vyžadujú bezpečnostnú ochranu“, ako sa vymedzuje v oddiele 27 rozhodnutia 2001/844/ES, ESUO, Euratom.

(48) Ako sa vymedzuje v rozhodnutí 2001/844/ES, ESUO, Euratom.

(49) Narábanie s dôvernými údajmi je upravené vo všetkých dôležitých právnych predpisoch Spoločenstva vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, ako je rozhodnutie 2001/844/ES, ESUO, Euratom.

(50) Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1).

(51) Ako „tretia krajina“ sa označuje každá krajina, ktorá nie je členským štátom EÚ ani krajinou pridruženou k 7. rámcovému programu.

IV Akty prijaté pred 1. decembrom 2009 podľa Zmluvy o ES, Zmluvy o EÚ a Zmluvy o Euratome

11.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 327/71

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 26. apríla 2006

o schéme štátnej pomoci C 39/03 (ex NN 119/02), ktorú Grécko zaviedlo v prospech prevádzkovateľov leteckej dopravy v dôsledku škôd, ktoré im vznikli v období od 11. do 14. septembra 2001

[oznámené pod číslom K(2006) 1580]

(IBA grécke znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2010/768/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1),

keďže:

1. POSTUP

(1)

V súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES grécke ministerstvo dopravy spresnilo Európskej komisii listom z 24. septembra 2002, zaevidovaným 26. septembra 2002 pod číslom TREN (2002) A/66844, pravidlá systému poskytovania náhrad za škody v sektore leteckej dopravy v dôsledku útokov z 11. septembra 2001.

(2)	Keďže sa táto schéma zaviedla pred jej formálnym schválením Komisiou, zaevidovala sa ako nenotifikovaná pomoc pod číslom NN 119/2002. Potvrdenie o doručení týkajúce sa tejto schémy zaslali útvary Komisie 28. októbra 2002 [TREN (2002) D/17401].

(3)	Listom z 27. mája 2003 Komisia informovala Grécko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 zmluvy vo veci tejto pomoci.

(4)	Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci.

(5)	Komisia nedostala od zainteresovaných strán pripomienky v tejto veci.

(6)	Komisia dostala prvé pripomienky Grécka k začatiu konania listom z 3. decembra 2003, zaevidovaným 10. decembra pod číslom SG (2003) A/12211.

(7)

Grécko v ňom oznámilo, že zašle ďalšie informácie. Keďže tak neurobilo, útvary Komisie dali gréckym orgánom listom z 15. marca 2004 [TREN D (2004) 4128] poslednú možnosť poskytnúť tieto informácie v lehote pätnástich dní; grécke orgány boli upozornené, že v opačnom prípade Komisia prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Grécke orgány na tento list nijako nereagovali.

2. PODROBNÝ OPIS OZNÁMENEJ POMOCI

Súvislosti

(8)

V dôsledku teroristických útokov, ku ktorým došlo v Spojených štátoch 11. septembra 2001, boli niektoré časti vzdušného priestoru niekoľko dní uzatvorené. To bol najmä prípad vzdušného priestoru Spojených štátov, ktorý bol od 11. do 14. septembra 2001 úplne uzatvorený a až od 15. septembra 2001 sa postupne opätovne otvoril leteckej doprave. Ďalšie štáty mohli byť nútené prijať podobné opatrenia na celom svojom území alebo na jeho časti.

(9)	Letecké spoločnosti preto museli počas tohto počiatočného obdobia zrušiť lety využívajúce dotknutý vzdušný priestor. Rovnako utrpeli straty v dôsledku prerušenia zvyšnej dopravy alebo v dôsledku nemožnosti dokončiť prepravu niektorých cestujúcich.

(10)	Vzhľadom na rozsah a náhly priebeh týchto udalostí, ako aj na náklady, ktoré vznikli leteckým spoločnostiam, členské štáty boli nútené uvažovať o mimoriadnych systémoch poskytovania náhrad.

Schéma zavedená Gréckom

(11)	V schéme, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, sa ustanovuje náhrada strát, ktoré utrpeli letecké spoločnosti v období od 11. do 15. septembra 2001; oznámená schéma v skutočnosti predpokladá aj náhradu nákladov, ktoré vznikli po tomto období.

(12)

Grécke orgány na podporu svojho oznámenia tvrdia, že uzatvorenie vzdušného priestoru Spojených štátov malo priame dôsledky na letecké spoločnosti aj po 14. septembri 2001, pretože let Olympic Airways do New Yorku 16. septembra bol údajne preventívne zrušený pre nedostupnosť informácií o možnosti pristátia. Rovnako došlo k náhrade nákladov za 15. september 2001.

(13)	Leteckými spoločnosťami oprávnenými na pomoc sú leteckí dopravcovia, ktorí sú držiteľmi prevádzkovej licencie leteckého dopravcu vydanej gréckymi orgánmi na základe nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (3).

(14)

Grécke orgány spresnili, že rokovali so všetkými oprávnenými leteckými spoločnosťami; žiadosť o náhradu predložili iba tri spoločnosti, hoci miestne orgány listami z 24. októbra a z 5. decembra 2001 k tomu vyzvali všetky grécke letecké spoločnosti. Jedna zo spoločností, Axon Airlines, ukončila svoju činnosť 3. decembra 2001, čiže pred tým, ako sa uskutočnili platby v júli 2002; Grécko sa preto rozhodlo nevyplatiť jej náhradu, pretože jeho cieľom bolo umožniť spoločnostiam pokračovať v ich činnostiach bez toho, aby ich príliš zaťažili náklady, ktoré im vznikli v dôsledku útokov. Ďalšími spoločnosťami, ktorým sa skutočne zaplatilo, sú Olympic Airways (ďalej len „OA“) a Aegean Cronus (ďalej len „AC“).

(15)

Grécke orgány v oznámení uviedli, že sumy zaplatené týmto spoločnostiam predstavovali 4 827 586 EUR v prípade OA a 140 572 EUR v prípade AC, čo zodpovedá celkovej sume 4 968 158 EUR oznámenej 24. septembra 2002. Tieto sumy sa podľa gréckeho zákona prijatého v tejto oblasti uhradili z fondov „TASS“ a „TAEA“ určených na rozvoj a modernizáciu letísk.

(16)	Grécke orgány uviedli, že spoločnosti dostali kópiu listu Komisie zo 14. novembra 2001, ktorý predstavoval základ žiadosti o náhradu škody.

(17)

Grécko vymedzilo straty podliehajúce náhrade ako straty, ktoré utrpeli leteckí dopravcovia a ktoré priamo súvisia so vzniknutými udalosťami; tieto straty zahŕňajú straty príjmov z prepravy cestujúcich, straty príjmov z prepravy tovaru, straty v dôsledku zničenia tovaru, ktorý sa nedostal na miesto určenia, náklady vzniknuté v súvislosti s presmerovaniami letov a časom, ktorý museli lietadlá stráviť na inom letisku kvôli uzavretiu vzdušného priestoru a náklady na ubytovanie cestujúcich a posádok.

(18)

V oznámení sa straty podliehajúce náhrade neobmedzili na trasy priamo dotknuté rozhodnutím čiastočne uzavrieť vzdušný priestor, ktoré v čase udalostí prijali niektoré štáty; straty sa v skutočnosti týkajú celej siete prevádzkovateľov leteckej dopravy a náhrada sa mohla poskytnúť za celkové straty, ktoré utrpela celá sieť.

(19)	Grécko oznámilo Komisii viac-menej podrobné informácie o príjemcoch náhrady.

Pokiaľ ide o Olympic Airways

(20)	V oznámení Grécko oznámilo Komisii, že celková náhrada je nižšia než štyri tristošesťdesiatpätiny obratu podniku. Týkala sa nielen letov do Spojených štátov, Kanady a Izraela, ale celej siete spoločnosti.

(21)

Rozdelenie nahradených nákladov, t. j. 1 645 000 000 GRD (4 827 586 EUR) bolo takéto:

Ušlé príjmy spojené so stratami z prepravy cestujúcich

Predstavujú sumu zaokrúhlenú na 1 390 000 000 GRD (t. j. 4 079 237 EUR), z čoho sa približne 1 234 500 000 GRD (3 622 894 EUR) vzťahuje na obdobie od 11. do 15. septembra 2001; vo výške približne 821 000 000 GRD (2 409 393 EUR) zodpovedajú stratám, ktoré vznikli v severoatlantickom vzdušnom priestore. Zvyšok, t. j. približne 413 000 000 GRD (1 212 203 EUR), zodpovedá zvyšnej časti siete spoločnosti, čiže hlavne domácej a európskej sieti, ale aj sieti Stredného Východu, Afriky, Austrálie a Ázie.

Okrem toho suma približne 150 000 000 GRD (440 206 EUR) zodpovedá stratám, ktoré boli zaznamenané v rámci severoatlantickej siete 16. septembra 2001.

Ako bolo spresnené, suma náhrady sa vypočítala na základe porovnania prepravy zaznamenanej počas špecifikovaného obdobia s prepravou, ktorú zaznamenala spoločnosť v príslušné dni predchádzajúceho týždňa, a potom sa upravila vzhľadom na zmenu zaznamenanú počas príslušného obdobia v roku 2000. Strata sa vypočítala na základe priemernej ceny uplatňovanej v tomto období na jednotlivé kategórie destinácií.

Iné ušlé príjmy a vzniknuté náklady

Ide najmä o:

a)	straty príjmov z prepravy tovaru: 95 000 000 GRD, t. j. 278 797 EUR;

b)	náklady spojené so zničením tovaru: 6 000 000 GRD, t. j. 17 608 EUR;

c)	rôzne náklady spojené s dodatočnými kontrolami bezpečnosti: celkovo 19 000 000 GRD, t. j. 55 759 EUR;

d)	náklady spojené so zrušením aktuálnych letov, presmerovaním lietadiel a ich pozemnou údržbou v zahraničí: 17 384 737 GRD, t. j. 51 019 EUR;

e)	mimoriadne náklady na mimoriadne lety alebo „ferry flights (4)“ (prevozné lety): 163 000 000 GRD, t. j. 478 357 EUR;

f)	náklady na ubytovanie alebo nadčasy: 50 000 000 GRD, t. j. 146 735 EUR.

3.	Vykonané odpočty Týkajú sa ušetreného paliva vo výške 95 000 000 GRD, t. j. 278 797 EUR.

Pokiaľ ide o Aegean Cronus

(22)	Grécko oznámilo Komisii, že celková náhrada sa stanovila na porovnateľných, ale, samozrejme, nižších základoch, pretože spoločnosť neposkytuje transatlantické lety. Táto náhrada predstavuje 47 900 000 GRD, t. j. 140 572 EUR.

(23)

Komisia sa rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania pre pochybnosti o súlade takejto schémy pomoci so zmluvou, a to nielen z dôvodu prekročenia obdobia stanoveného v bode 35 oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 10. októbra 2001 o dôsledkoch teroristických útokov v Spojených štátoch na odvetvie leteckej dopravy (5) (ďalej len „oznámenie z 10. októbra 2001“), ale predovšetkým z dôvodu neexistencie mimoriadnej udalosti a zmeny charakteru straty podliehajúcej náhrade, ktorú toto predĺženie obdobia presahujúce 14. september 2001 spôsobilo.

3. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(24)	Žiadna zainteresovaná tretia strana nezaslala Komisii pripomienky v lehote jedného mesiaca.

4. STANOVISKO GRÉCKA

(25)

Grécke orgány nezaslali Komisii v lehote jedného mesiaca, stanovenej v oznámení o začatí konania, žiadne dodatočné pripomienky. V liste z 23. júla 2003, zaevidovanom Komisiou 28. júla pod číslom TREN (2003) A/26329, sa odvolávali na odpoveď na rozhodnutie z 27. mája 2003, ale obsah tejto odpovede sa týkal iba vypustenia dôverných údajov pri uverejnení. Po tom, čo Komisia pripravila prvý návrh rozhodnutia, Grécko nakoniec zaslalo pripomienky listom z 3. decembra 2003. V tom istom liste oznámilo, že tieto pripomienky doplní, k čomu ale nikdy nedošlo, a to aj napriek ďalšej výzve na doplnenie pripomienok, ktorú útvary Komisie zaslali 15. marca 2004.

(26)

V liste z 3. decembra 2003 grécke orgány podrobne opísali časť oznámených súm týkajúcich sa OA, a to odlišným spôsobom ako vo svojom oznámení; okrem iného spresnili sumy, ktoré sa týkajú obdobia od 11. do 14. septembra 2001 (vrátane), a súm, ktoré sa týkajú obdobia po 14. septembri. Pokiaľ ide o sumy oznámené v súvislosti s AC, grécke orgány neposkytli žiadne podrobnosti.

1. Škody, ktoré utrpela OA za obdobie od 11. do 14. septembra 2001 (vrátane)

(27)

Grécko spresnilo, že OA utrpela straty v období od 11. do 14. septembra 2001 v dôsledku uzatvorenia vzdušného priestoru Spojených štátov, Kanady a Izraela. V tejto súvislosti bolo zrušených šesť spiatočných transatlantických letov a jeden spiatočný let do Izraela; na základe počtu cestujúcich potvrdených na tieto lety a priemerného zisku z jedného cestujúceho Grécko vyhlasuje, že OA utrpela škodu vo výške 654 650 000 GRD, t. j. približne 1 921 203 EUR, oprávnenú na poskytnutie náhrady.

(28)

Grécke orgány zároveň uvádzajú ďalšie dva druhy nákladov, ktoré vznikli OA počas tohto obdobia. Prvé sa týkajú dlhotrvajúceho odstavenia lietadla v Kanade počas celého uvedeného obdobia; tieto náklady predstavujú 12 967 457 GRD, t. j. približne 38 056 EUR. Druhé sa týkajú návratu lietadla, ktoré 11. septembra smerovalo z Atén do Spojených štátov a s ktorým boli spojené dodatočné náklady vo výške 1 165 600 GRD, t. j. 3 421 EUR.

(29)	Náklady OA týkajúce sa tohto obdobia od 11. do 14. septembra 2001, ako ich uvádza Grécko, teda predstavujú 668 783 057 GRD, t. j. približne 1 962 680 EUR.

2. Škody, ktoré utrpela OA po 14. septembri 2001

(30)

Grécko uvádza náklady, ktoré OA vznikli po 14. septembri 2001 v súvislosti s tromi spiatočnými transatlantickými letmi 15. a 16. septembra, jedným letom do Spojených štátov a dvoma letmi do Kanady. Na základe počtu cestujúcich potvrdených na tieto lety a priemerného zisku z jedného cestujúceho Grécko vyhlasuje, že OA utrpela škodu vo výške 333 000 000 GRD a táto škoda je oprávnená na poskytnutie náhrady. Grécko ako protihodnotu tejto sumy uvádza 1 270 726 EUR; treba však poznamenať, že nepochybne ide o chybu vo výpočte, pretože výsledkom uplatnenia výmenného kurzu gréckej drachmy, platného pri vstupe do eurozóny, čiže 1 EUR = 340,75 GRD, je v skutočnosti suma približne 977 257 EUR.

(31)

Let do New Yorku 15. septembra 2001 bol údajne zrušený z dôvodu nepridelenia prevádzkového intervalu; aj keď letisko JFK v New Yorku bolo opätovne otvorené 14. septembra o 23. hodine aténskeho času, v dôsledku veľkého dopytu po pridelení prevádzkových intervalov sa spoločnosti OA nepodarilo prevádzkový interval získať. Podľa vyjadrení Grécka požiadali grécke orgány OA o predloženie dôkazov o tomto stave, ktoré mali byť následne predložené Komisii. Keďže medzi Komisiou a Gréckom k ďalšej korešpondencii nedošlo, Komisia takýmito dôkazmi nedisponuje.

(32)

Lety do Kanady 15. a 16. septembra sa údajne zrušili kvôli oneskorenému príletu lietadla, ktoré bolo v tejto krajine zadržané. Grécko spresňuje, že OA nemala na 15. septembra k dispozícii iné lietadlo pre diaľkové lety z dôvodu ďalších naplánovaných letov. V prípade letu zo 16. septembra oneskorený prílet uvedeného lietadla neumožnil vykonať technickú kontrolu a získať prevádzkové intervaly na pristátie pre ďalší let do Kanady, čo viedlo k tomu, že OA tento let zrušila.

(33)

Druhý typ uvedených nákladov, ktoré vznikli spoločnosti OA, sa týka „ferry flights“ zabezpečených touto spoločnosťou; ide o tri lety – jeden do Spojených štátov 18. septembra 2001 a dva do Kanady 20. a 26. septembra 2001. Podľa vyjadrenia gréckych orgánov spoločnosť OA tieto lety na základe nátlaku vlád Spojených štátov a Kanady uskutočnila, aby priviezla cestujúcich z Atén späť do Severnej Ameriky. Cestujúci si údajne zaplatili normálny let, ale do Atén sa lietadlá vrátili prázdne. Náklady na spiatočné lety vypočítané na základe „block hours“, to znamená času letu lietadiel, celkovo predstavovali 166 051 680 GRD, t. j. približne 487 312 EUR.

(34)

Náklady, ktoré Grécko udáva v súvislosti s OA za obdobie po 14. septembri 2001, predstavujú teda 499 051 680 GRD, t. j. približne 1 464 569 EUR. Účelom súboru spresnení, ktoré uviedlo Grécko vo svojom liste z 3. decembra 2003, je teda odôvodniť náhradu za všetky príslušné obdobia vo výške 1 167 834 737 GRD, čo je približne 3 427 249 EUR.

5. POSÚDENIE POMOCI

Existencia pomoci

(35)

V zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, ak nie je ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(36)	Dotácie leteckým spoločnostiam sú príspevkom zo štátnych prostriedkov v prospech týchto spoločností, a teda pre ne predstavujú určitú hospodársku výhodu.

(37)	Toto opatrenie zamerané na leteckú dopravu je svojou povahou selektívne. Okrem toho letecké spoločnosti prijímajúce pomoc zo schémy boli výslovne určené.

(38)

V rámci leteckého trhu liberalizovaného od 1. januára 1993, keď nadobudlo účinnosť nariadenie (EHS) č. 2407/92, nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (6) a nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (7), sa letecké spoločnosti jedného členského štátu nachádzajú v situácii hospodárskej súťaže s ostatnými spoločnosťami z iných členských štátov. Letecké spoločnosti, ktoré sú podľa oznámenia oprávnené na pomoc, aktívne pôsobia predovšetkým na trhu Spoločenstva. Dotácie stanovené v ich prospech a výhoda, ktorá z nich plynie, ovplyvňujú obchod medzi štátmi a môžu narušiť hospodársku súťaž.

(39)	Tieto opatrenia predstavujúce štátnu pomoc sú zlučiteľné so zmluvou len vtedy, keď sa na ne vzťahuje niektorá z ustanovených výnimiek.

Právny základ na posúdenie pomoci

(40)	Výnimky ustanovené v článku 87 ods. 2 písm. a) a c) sa neuplatňujú, pretože v tomto prípade nejde o pomoc sociálnej povahy poskytovanú jednotlivým spotrebiteľom alebo o pomoc poskytovanú určitým oblastiam Spolkovej republiky Nemecko.

(41)

Keďže nejde ani o pomoc na rozvoj určitých oblastí, ani o pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, a napokon ani o pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, výnimky ustanovené v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) nebude možné vziať do úvahy.

(42)

Výnimky ustanovené v článku 87 ods. 3 písm. b) a d), ktoré sa vzťahujú v prvom prípade na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu, a v druhom prípade na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, nie sú v tomto prípade relevantné.

(43)

V zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) zmluvy je so spoločným trhom zlučiteľná: „pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami“. Vo svojom oznámení z 10. októbra 2001 Komisia vyjadrila názor, že udalosti z 11. septembra 2001 možno považovať za mimoriadne udalosti v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) zmluvy.

(44)

V bode 35 oznámenia z 10. októbra 2001 Komisia vysvetlila podmienky, ktoré musia spĺňať náhrady spojené s týmito udalosťami, aby boli v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 87 ods. 2 písm. b):

Komisia je toho názoru, že náklady priamo vyplývajúce z uzatvorenia amerického vzdušného priestoru v období od 11. do 14. septembra 2001 sú priamym dôsledkom udalostí z 11. septembra 2001. Môžu byť teda predmetom náhrady zo strany členských štátov podľa článku 87 ods. 2 písm. b) zmluvy, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

—	náhrada sa poskytuje nediskriminačným spôsobom všetkým leteckým spoločnostiam toho istého členského štátu,

—	náhrada sa týka jedine nákladov vzniknutých v období od 11. do 14. septembra 2001 po prerušení leteckej dopravy, o ktorom rozhodli americké orgány,

—

výška náhrady je vypočítaná presne a objektívne na základe porovnania prepravy zaznamenanej jednotlivými leteckými spoločnosťami počas štyroch predmetných dní s prepravou zaznamenanou tými istými spoločnosťami v priebehu predchádzajúceho týždňa upravenou na základe vývoja zisteného počas príslušného obdobia v roku 2000. Maximálna výška náhrady, ktorá by osobitne mala zohľadniť znášané náklady, a zároveň aj náklady, ktorým sa zamedzilo, sa rovná strate príjmov riadne preukázanej za tieto štyri dni. Samozrejme, musí byť nižšia ako štyri tristošesťdesiatpätiny obratu spoločnosti.

Zlučiteľnosť v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b) zmluvy

(45)

Komisia poznamenáva, že aj keď o náhradu vzniknutých nákladov formálne požiadali iba tri letecké spoločnosti, všetci leteckí dopravcovia, ktorí sú držiteľmi licencie na verejnú dopravu vydanú príslušným členským štátom, sú oprávnení na toto opatrenie pomoci. Hoci došlo k vylúčeniu jedného z nich – Axon Airlines – z dôvodu, že v čase zaslania písomných oznámení tejto schémy pomoci spoločnostiam a tým skôr, že v čase vyplatenia pomoci už nevykonával hospodársku činnosť, túto schému nemožno považovať za diskriminačnú. Opatrenie sa teda zreteľne zaviedlo nediskriminačným spôsobom. Komisia však poznamenáva, že Grécko sa vo svojej odpovedi obmedzilo na poskytnutie údajov o nákladoch, ktoré vznikli spoločnosti OA, a o náhradách, ktoré sa jej poskytli, pričom neposkytlo žiadne údaje týkajúce sa AC.

Pokiaľ ide o Olympic Airways

(46)	Vyššie uvedené náklady sa týkajú predovšetkým obdobia od 11. do 14. septembra vymedzeného Komisiou v oznámení z 10. októbra 2001 a zohľadneného v predchádzajúcich rozhodnutiach v tejto veci (8); týkajú sa však aj 15. septembra 2001, a dokonca aj obdobia po tomto dátume.

Pokiaľ ide o obdobie od 11. do 14. septembra 2001:

(47)

V oznámení z 10. októbra 2001 Komisia schválila zásadu náhrady škôd, ktoré sú priamym dôsledkom uzatvorenia vzdušného priestoru, o ktorom rozhodli americké orgány. Praktické pravidlá uplatňovania oznámenia Komisie boli spresnené v liste, ktorý Komisia zaslala 14. novembra 2001 členským štátom; v tomto liste sa uvádza najmä potreba preukázať priamu súvislosť medzi „prerušením akejkoľvek dopravy na americkom území a narušením dopravy, ktoré z neho vyplynulo na európskom nebi“, ktorú je potrebné preukázať; v tejto súvislosti toto opatrenie, ako ho spresňujú grécke orgány vo svojej odpovedi na začatie konania, predpokladá náhradu škody obmedzenú na letecké linky alebo siete, ktoré boli dotknuté uzatvorením severoamerického vzdušného priestoru, čiže vzdušného priestoru Spojených štátov a Kanady, a vzdušného priestoru Izraela. Táto zásada sa konkrétne uplatnila pri predchádzajúcich rozhodnutiach (9), ktoré Komisia prijala v tejto súvislosti.

(48)

Pokiaľ ide o obdobie od 11. do 14. septembra 2001 a straty priamo spojené s uzatvorením vzdušného priestoru, ktoré vznikli počas tohto obdobia, opatrenie teda zodpovedá obmedzeniam, ktoré v tejto súvislosti stanovila Komisia, a osobitne priamej súvislosti, ktorá musí existovať medzi nákladmi podliehajúcimi náhrade a uzatvorením vzdušného priestoru.

(49)

Spôsob výpočtu prevádzkových strát, ktoré môžu byť predmetom náhrady, vychádza zo spôsobu, ktorý Komisia určila vo svojom oznámení a ktorého technické podrobnosti boli uvedené v liste Komisie zaslanom 14. novembra 2001 členským štátom; strata príjmu, ktorá vznikla za uvedené štyri dni, sa v skutočnosti určila podľa počtu cestujúcich, ktorí si rezervovali zrušené lety. Pokiaľ ide o jednotkovú hodnotu vzniknutej straty na jedného cestujúceho, grécke orgány vo svojej odpovedi spresnili, že zodpovedá skutočnej strate, ktorú utrpela OA, t. j. škode vo výške 654 650 000 GRD, čo je približne 1 921 203 EUR.

Okrem toho do tohto rámca spadajú aj dodatočné náklady na dlhotrvajúce odstavenie lietadla v Kanade počas uvedeného obdobia, t. j. 12 967 457 GRD (približne 38 056 EUR), a náklady na vrátenie lietadla späť do Atén, ktoré 11. septembra pôvodne smerovalo do Spojených štátov, pričom vznikli dodatočné náklady v celkovej výške 1 165 600 GRD, t. j. 3 421 EUR.

Napokon strop vo výške štyroch tristošesťdesiatpätín obratu určený členským štátom zodpovedá stropu, ktorý stanovila Komisia.

Komisia sa preto domnieva, že tento výpočet zapadá do rámca maximálnej sumy, ktorú stanovila vo svojom oznámení a ktorá sa rovná čistej strate príjmu vzniknutej za tieto štyri dni.

(50)

Komisia v dôsledku toho dospela k záveru, že opatrenia zavedené Gréckom v prospech OA v súvislosti s uzatvorením vzdušného priestoru v období od 11. do 14. septembra 2001 vo výške 668 783 057 GRD, t. j. približne 1 962 680 EUR, sú v súlade s pravidlami stanovenými v oznámení z 10. októbra 2001; považujú sa teda za zlučiteľné so Zmluvou o ES v zmysle článku 87 ods. 2 písm. b).

Pokiaľ ide o obdobie po 14. septembri 2001:

(51)

Aj keď Komisia v bode 35 oznámenia z 10. októbra 2001 uznala, že uzatvorenie vzdušného priestoru Spojených štátov v období od 11. do 14. septembra 2001 malo charakter „mimoriadnej udalosti“ a že náhrady za straty vzniknuté v súvislosti s uzatvorením tohto vzdušného priestoru sú zlučiteľné, nebola ochotná uznať ďalšie škody, ktoré s uvedeným uzatvorením vzdušného priestoru súviseli nepriamo. Ide najmä o straty, ktoré utrpeli letecké spoločnosti po opätovnom otvorení vzdušného priestoru dňa 15. septembra.

(52)	Komisia vo svojom oznámení z 10. októbra 2001 vysvetlila, že straty podliehajúce náhrade musia „vzniknúť … po prerušení dopravy, o ktorom rozhodli …“.

(53)	Komisia však konštatuje, že situácia po 14. septembri sa už nevyznačovala prerušením dopravy, ale skôr tým, že príslušné spoločnosti využívali letecké linky v obmedzenejšom rozsahu.

(54)

To je aj prípad opatrení, ktoré Grécko zaviedlo v prospech OA a ktoré sa týkajú predovšetkým 3 spiatočných transatlantických letov, z toho jedného do Spojených štátov a dvoch do Kanady, ktoré sa 15. a 16. septembra neuskutočnili, v dôsledku čoho vznikla spoločnosti OA škoda, ktorá údajne predstavuje 333 000 000 GRD, t. j. približne 977 257 EUR.

(55)

Najmä pokiaľ ide o chýbajúce prevádzkové intervaly v New Yorku, Grécko potvrdzuje, že letisko JFK bolo opäť riadne otvorené 14. septembra o 23. hodine aténskeho času a len zvýšený dopyt po pridelení prevádzkových intervalov znemožnil spoločnosti OA ich získať. Komisii neboli poskytnuté ďalšie informácie o tom, prečo OA nezískala prevádzkové intervaly, a to aj napriek tomu, že iným spoločnostiam boli pridelené. V každom prípade už však nešlo o všeobecnú nemožnosť lietať do Spojených štátov.

(56)

Okrem toho, zrušenie letov do Kanady 15. a 16. septembra je výsledkom rozhodnutia spoločnosti OA, ktorá buď nemala k dispozícii iné lietadlo na dlhé lety a rozhodla sa, že radšej zabezpečí ďalšie plánované lety, alebo nemohla načas uskutočniť činnosti súvisiace s technickou kontrolou a získaním prevádzkových intervalov, čo ju viedlo k zrušeniu letu.

(57)

Pokiaľ ide o „ferry flights“ zabezpečené spoločnosťou OA do Spojených štátov 18. septembra 2001 a do Kanady 20. a 26. septembra 2001 za náklady vo výške 166 051 680 GRD, t. j. približne 487 312 EUR, samotné grécke orgány oznámili, že tieto lety sa uskutočnili v dôsledku nátlaku, ktoré vlády Spojených štátov a Kanady vyvinuli na spoločnosť OA, aby priviezla cestujúcich z Atén do Severnej Ameriky. V tomto prípade ide teda o rozhodnutie OA týkajúce sa letov uskutočnených až po uplynutí obdobia uzatvorenia vzdušného priestoru. Tento krok automaticky vylučuje akékoľvek financovanie zo strany členského štátu. Ak boli tieto lety skutočne uskutočnené na žiadosť tretích štátov, je vecou OA, aby získala náhradu od týchto štátov, pokiaľ sa domnieva, že tak môže urobiť.

(58)

Komisia, podobne ako pri iných rozhodnutiach (10), ani v tomto prípade nemôže dospieť k záveru, že nepriame dôsledky útokov z 11. septembra, akými sú ťažkosti súvisiace s využívaním leteckých liniek od 15. septembra, možno stavať na roveň priamym dôsledkom, to znamená úplnému uzatvoreniu niektorých častí vzdušného priestoru do 14. septembra, a teda nemožnosti využívať letecké linky, ktoré v tomto priestore operujú. Nepriame dôsledky útokov sa dlho pociťovali v mnohých odvetviach svetového hospodárstva, a to viac-menej dlhodobo, a podobne ako akúkoľvek inú hospodársku alebo politickú krízu ich nemožno napriek svojim dôsledkom považovať za mimoriadne udalosti, v dôsledku čoho nie je možné uplatniť článok 87 ods. 2 písm. b) zmluvy.

(59)

Komisia preto dospela k záveru, že schéma je nezlučiteľná so zmluvou, pokiaľ ide o jej časť týkajúcu sa obdobia po 14. septembri 2001, a najmä pokiaľ ide o náklady, ktoré Grécko predložilo v súvislosti s OA za obdobia po 14. septembri 2001 vo výške 499 051 680 GRD, t. j. približne 1 464 569 EUR, a to nielen vzhľadom na prekročenie obdobia stanoveného v bode 35 oznámenia z 10. októbra 2001, ale predovšetkým vzhľadom na neexistenciu mimoriadnej udalosti a zmenu charakteru straty podliehajúcej náhrade, ktorú toto predĺženie obdobia spôsobilo. Túto pomoc na prevádzku nie je možné schváliť ani na základe iných ustanovení zmluvy. Pomoc zodpovedajúca obdobiu po 14. septembri 2001 nie je teda zlučiteľná so zmluvou. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že celková suma, ktorú Grécko spresnilo vo svojej odpovedi z 3. decembra 2003, je odlišná a nižšia ako suma, ktorá bola na začiatku oznámená a pravdepodobne vyplatená. Pripomína preto, že akákoľvek pomoc poskytnutá OA a presahujúca uvedenú sumu 668 783 057 GRD, t. j. približne 1 962 680 EUR, je nezlučiteľná so zmluvou a mala by sa vrátiť.

(60)

Pokiaľ ide o závery Rady zo 16. októbra 2001 týkajúce sa dopravy, na ktoré sa Grécko na podporu svojho oznámenia odvoláva, Komisia pripomína, že tieto závery majú iba hodnotu politickej informácie a že v rámci skúmania zlučiteľnosti pomoci so zmluvou nie sú právne záväzné. Okrem toho hoci Rada v bode 7 uvedených záverov vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s obdobím po 14. septembri preskúmala „v jednotlivých prípadoch náhradu, ktorá by sa na základe objektívnych kritérií mohla poskytnúť na účely vyrovnania obmedzení, ktoré európskym leteckým spoločnostiam uložila krajina určenia“, uvádza tiež, že „žiadna pomoc alebo náhrada nemôže spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi leteckej dopravy“. Komisia v súvislosti s posudzovaním rovnosti zaobchádzania s prevádzkovateľmi leteckej dopravy, na ktorú musí dohliadať, zároveň poznamenáva, že pre prevádzkovateľov leteckej dopravy z iných členských štátov nebol prijatý žiadny iný návrh týkajúci sa obdobia po 14. septembri.

Pokiaľ ide o Aegean Cronus

(61)

Pokiaľ ide o AC, Komisia uvádza, že Grécko sa nikdy nesnažilo poskytnúť ani najmenšiu informáciu odôvodňujúcu vyplatenie pomoci. Napriek svojim žiadostiam nemá teda Komisia k dispozícii žiadnu informáciu, ktorá by jej umožnila podporiť argument zlučiteľnosti pomoci so zmluvou. Okrem toho uvádza, že grécke orgány v oznámení spresnili, že spoločnosť neuskutočňovala transatlantické lety; Komisii preto pripadá málo pravdepodobné, že by sa v prípade AC mohla preukázať vyššie uvedená priama súvislosť, ktorá má podľa oznámenia z 10. októbra 2001 existovať medzi nákladmi podliehajúcimi náhrade a uzatvorením vzdušného priestoru. Na základe toho teda Komisia považuje túto pomoc za nezlučiteľnú so zmluvou a požaduje jej vrátenie.

6. ZÁVERY

(62)	Na základe uvedeného Komisia konštatuje, že Grécko neoprávnene poskytlo predmetnú pomoc v rozpore s článkom 88 ods. 3, a dospela k záveru, že opatrenie je sčasti nezlučiteľné so zmluvou, a najmä s jej článkom 87 ods. 2 písm. b), podľa jeho výkladu v oznámení z 10. októbra 2001,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Grécko poskytlo v prospech Olympic Airways za straty, ktoré táto spoločnosť utrpela pre čiastočné uzatvorenie vzdušného priestoru po útokoch z 11. septembra 2001, je zlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ide o náhrady vyplatené za obdobie od 11. do 14. septembra 2001, a to v maximálnej výške 668 783 057 GRD, t. j. približne 1 962 680 EUR.

Článok 2

Štátna pomoc, ktorú Grécko poskytlo v prospech Olympic Airways za straty, ktoré táto spoločnosť utrpela pre čiastočné uzatvorenie vzdušného priestoru po útokoch z 11. septembra 2001, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ide o náhrady vyplatené za obdobie po 14. septembri 2001. Podľa oznámenia Grécka predstavuje táto suma 976 216 943 GRD, t. j. približne 2 864 907 EUR.

Článok 3

Štátna pomoc, ktorú Grécko poskytlo v prospech Aegean Cronus za straty, ktoré táto spoločnosť utrpela pre čiastočné uzatvorenie vzdušného priestoru po útokoch z 11. septembra 2001, je nezlučiteľná so spoločným trhom. Podľa oznámenia Grécka predstavuje táto suma 47 900 000 GRD, t. j. približne 140 572 EUR.

Článok 4

1. Grécko prijme všetky potrebné opatrenia, aby príjemcovia vrátili pomoc uvedenú v článkoch 2 a 3, ktorá im bola neoprávnene poskytnutá.

2. Vrátenie pomoci sa uskutoční bezodkladne a v súlade s postupmi vnútroštátnych právnych predpisov za predpokladu, že umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vrátiť, zahŕňa úroky od dátumu, keď bola poskytnutá príjemcovi/príjemcom, do dátumu jej vrátenia. Úroky sa vypočítajú na základe referenčnej sadzby používanej na výpočet ekvivalentu grantu v rámci regionálnej pomoci.

Článok 5

Grécko bude informovať Komisiu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na jeho vykonanie.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Helénskej republike.

V Bruseli 26. apríla 2006

Za Komisiu

Jacques BARROT

podpredseda

(1) Ú. v. EÚ C 199, 23.8.2003, s. 3.

(2) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1.

(4) V oznámení v anglickom jazyku.

(5) KOM(2001) 574.

(6) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8.

(7) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15.

(8) Pozri poznámky pod čiarou č. 9 a 10.

(9) Pozri podobné rozhodnutia týkajúce sa Francúzska (N 806/2001) z 30. januára 2002, Spojeného kráľovstva (N 854/2001) z 12. marca 2002 a Nemecka (N 269/2002) z 2. júla 2002, ktoré sú dostupné na internetovej adrese http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/state_aids/transports.htm.

(10) Pozri zamietavé rozhodnutie Komisie 2003/196/ES z 11. decembra 2002 o schéme štátnej pomoci C 42/02 (ex N 286/02), ktorú Francúzsko plánuje uplatniť v prospech francúzskych aerolínií s cieľom predĺžiť náhradu nákladov pôvodne povolených rozhodnutím N 806/2001 na obdobie po 14. septembri 2001 (Ú. v. EÚ L 77, 24.3.2003, s. 61).

Pozri aj čiastočne zamietavé rozhodnutie Komisie 2003/637/ES z 31. apríla 2003 o schéme štátnej pomoci C 65/02 (ex N 262/02), ktorú Rakúsko plánovalo uplatniť v prospech rakúskych leteckých spoločností (Ú. v. EÚ L 222, 5.9.2003, s. 33).

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2010.327.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 327

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 53 11. decembra 2010

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/73/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ( 1 )	1

	II Nelegislatívne akty
	NARIADENIA
*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1169/2010 z 10. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie povolenia týkajúceho sa bezpečnosti železníc ( 1 )	13
*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1170/2010 z 10. decembra 2010, ktorým sa schvaľujú väčšie zmeny a doplnenia špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Pancetta Piacentina (CHOP)]	26
*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1171/2010 z 10. decembra 2010, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Melón de La Mancha (CHZO)]	28
*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1172/2010 zo 6. decembra 2010, ktorým sa ustanovuje zákaz lovu tresky škvrnitej v zóne VIa EÚ a v medzinárodných vodách zóny Vb východne od 12° 00′ z. d. plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Francúzska	30
*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1173/2010 zo 6. decembra 2010, ktorým sa ustanovuje zákaz lovu mieňa lemovaného vo vodách EÚ a v medzinárodných vodách zón V, VI a VII plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Francúzska	32
	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1174/2010 z 10. decembra 2010, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	34
	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1175/2010 z 10. decembra 2010 o predajných cenách obilnín v prípade druhej jednotlivej výzvy na predloženie ponuky v rámci verejnej súťaže vyhlásenej nariadením (EÚ) č. 1017/2010	36
	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1176/2010 z 10. decembra 2010, ktorým sa stanovuje, do akej miery možno prijať žiadosti o dovozné povolenia predložené v novembri 2010 na niektoré mliečne výrobky v rámci určitých colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 2535/2001	38
	SMERNICE
*	Smernica Komisie 2010/91/EÚ z 10. decembra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť metosulam medzi účinné látky a ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2008/934/ES ( 1 )	40
	ROZHODNUTIA
*	Rozhodnutie Rady 2010/765/SZBP z 2. decembra 2010 o činnosti EÚ zameranej na boj proti nedovolenému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami (RĽZ) prostredníctvom leteckej dopravy	44
*	Rozhodnutie Rady 2010/766/SZBP zo 7. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa jednotná akcia 2008/851/SZBP o vojenskej operácii Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania	49
	2010/767/EÚ
*	Rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie K(2007) 2286 o prijatí pravidiel predkladania návrhov Európskej rade pre výskum a o prijatí príslušných postupov hodnotenia, výberu a udeľovania grantov na nepriame akcie v rámci osobitného programu Myšlienky siedmeho rámcového programu (2007 – 2013) ( 1 )	51

Č.	21/T&Q
Členský štát	Francúzsko
Zásoba	COD/5B6A-C
Druh	treska škvrnitá (Gadus morhua)
Zóna	VIa; Vody EÚ a medzinárodné vody zóny Vb východne od 12° 00′ z. d.
Dátum	18.6.2010

Č.	20/T&Q
Členský štát	Francúzsko
Zásoba	USK/567EI.
Druh	mieň lemovaný (Brosme brosme)
Zóna	Vody EÚ a medzinárodné vody zón V, VI a VII
Dátum	18.6.2010

	IV Akty prijaté pred 1. decembrom 2009 podľa Zmluvy o ES, Zmluvy o EÚ a Zmluvy o Euratome
	2010/768/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 26. apríla 2006 o schéme štátnej pomoci C 39/03 (ex NN 119/02), ktorú Grécko zaviedlo v prospech prevádzkovateľov leteckej dopravy v dôsledku škôd, ktoré im vznikli v období od 11. do 14. septembra 2001 [oznámené pod číslom K(2006) 1580] ( 1 )	71

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	AL	64,0
	MA	73,3
	TR	100,3
	ZZ	79,2
0707 00 05	EG	150,8
	TR	78,4
	ZZ	114,6
0709 90 70	MA	97,0
	TR	105,1
	ZZ	101,1
0805 10 20	AR	43,0
	BR	50,0
	CL	87,6
	MA	63,6
	PE	58,9
	SZ	46,6
	TR	48,9
	ZA	43,5
	ZW	48,4
	ZZ	54,5
0805 20 10	MA	71,4
	TR	57,6
	ZZ	64,5
0805 20 30 , 0805 20 50 , 0805 20 70 , 0805 20 90	IL	72,6
	TR	70,1
	ZZ	71,4
0805 50 10	TR	54,4
0805 50 10	ZZ	54,4
0808 10 80	AR	74,9
	AU	187,9
	CA	105,7
	CL	84,2
	CN	95,3
	MK	26,7
	NZ	98,3
	US	106,2
	ZA	121,6
	ZZ	100,1
0808 20 50	CN	65,0
	US	112,9
	ZA	141,4
	ZZ	106,4

Číslo colnej kvóty	Koeficient pridelenia
09.4590	—
09.4599	—
09.4591	—
09.4592	—
09.4593	—
09.4594	—
09.4595	100 %
09.4596	100 %
„—“: Komisii nebola predložená žiadna žiadosť o povolenie.

Číslo colnej kvóty	Koeficient pridelenia
09.4205	100 %
09.4206	100 %

Číslo colnej kvóty	Koeficient pridelenia
09.4210	—
„—“: Komisii nebola predložená žiadna žiadosť o povolenie.