4.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 287/1

ROZHODNUTIE RADY

zo 14. mája 2010

o podpise Dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, v mene Európskej únie, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005

(2010/648/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 217 v spojení s článkom 218 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Dňa 23. februára 2009 Rada poverila Komisiu, aby otvorila rokovania s členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov s cieľom druhýkrát zmeniť a doplniť Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (1) a prvýkrát zmenenú a doplnenú v Luxemburgu 25. júna 2005 (2) (ďalej len „dohoda z Cotonou“).

(2)	Rokovania boli ukončené 19. marca 2010 na mimoriadnom zasadnutí Rady ministrov AKT – EÚ parafovaním znení, ktoré tvoria základ dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa dohoda z Cotonou (ďalej len „dohoda“).

(3)	V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom.

(4)	Dohoda by sa mala podpísať,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpis Dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005 (ďalej len „dohoda“), spolu so spoločnými vyhláseniami a vyhlásením Únie pripojenými k záverečnému aktu s výhradou uzavretia uvedenej dohody.

Texty dohody a záverečného aktu sú pripojené k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Únie s výhradou jej uzavretia a urobiť toto vyhlásenie, ktoré je pripojené k záverečnému aktu dohody:

„V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom a od tohto dátumu vykonáva všetky práva a preberá všetky povinnosti Európskeho spoločenstva. Odkazy na ‚Európske spoločenstvo‘ v texte dohody sa preto tam, kde je to vhodné, považujú za odkazy na ‚Európsku úniu‘.

Európska únia navrhne štátom AKT výmenu listov s cieľom zosúladiť dohodu s inštitucionálnymi zmenami v Európskej únii, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.“

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 14. mája 2010

Za Radu

predseda

D. LÓPEZ GARRIDO

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(2) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.

DOHODA,

ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV,

PREZIDENT BULHARSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT ČESKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA,

PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,

PREZIDENT ESTÓNSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKA ÍRSKA,

PREZIDENT HELÉNSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA,

PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT CYPERSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT LOTYŠSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKA LITOVSKEJ REPUBLIKY,

JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODA LUXEMBURSKA,

PREZIDENT MAĎARSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT MALTY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA,

SPOLKOVÝ PREZIDENT RAKÚSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT POĽSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT RUMUNSKA,

PREZIDENT SLOVINSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKA FÍNSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDA ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,

zmluvné strany Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej len „členské štáty“,

EURÓPSKA ÚNIA, ďalej len „Únia“ alebo „EÚ“,

na jednej strane a

PREZIDENT ANGOLSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ ANTIGUY A BARBUDY,

HLAVA ŠTÁTU BAHAMSKÉHO SPOLOČENSTVA,

HLAVA ŠTÁTU BARBADOS,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ BELIZE,

PREZIDENT BENINSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT BOTSWANSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT BURKINA FASO,

PREZIDENT BURUNDSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT KAMERUNSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT KAPVERDSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT STREDOAFRICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT KOMORSKÉHO ZVÄZU,

PREZIDENT KONŽSKEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT KONŽSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDA COOKOVÝCH OSTROVOV,

PREZIDENT REPUBLIKY POBREŽIA SLONOVINY,

PREZIDENT DŽIBUTSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDA DOMINICKÉHO SPOLOČENSTVA,

PREZIDENT DOMINIKÁNSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT ERITREJSKÉHO ŠTÁTU,

PREZIDENT ETIÓPSKEJ FEDERATÍVNEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT REPUBLIKY FIDŽIJSKÝCH OSTROVOV,

PREZIDENT GABONSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT A HLAVA ŠTÁTU GAMBIJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT GHANSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ GRENADY,

PREZIDENT GUINEJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT GUINEJSKO-BISSAUSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT GUYANSKEJ KOOPERATÍVNEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT HAITSKEJ REPUBLIKY,

HLAVA ŠTÁTU JAMAJKA,

PREZIDENT KENSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT KIRIBATSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ LESOTHSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

PREZIDENTKA LIBÉRIJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT MADAGASKARSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT MALAWIJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT MALIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDA REPUBLIKY MARSHALLOVÝCH OSTROVOV,

PREZIDENT MAURITÁNSKEJ ISLAMSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT MAURÍCIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDA MIKRONÉZSKYCH FEDERATÍVNYCH ŠTÁTOV,

PREZIDENT MOZAMBICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT NAMÍBIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDA NAURUSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT NIGERSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT NIGÉRIJSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY,

VLÁDA NIUE,

VLÁDA PALAUSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU PAPUA-NOVÁ GUINEA,

PREZIDENT RWANDSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SVÄTÉHO KRIŠTOFA A NEVISA,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SVÄTEJ LUCIE,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SVÄTÉHO VINCENTA A GRENADÍN,

HLAVA ŠTÁTU SAMOJSKÉHO NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU,

PREZIDENT DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY SVÄTÉHO TOMÁŠA A PRINCOVHO OSTROVA,

PREZIDENT SENEGALSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT SEYCHELSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT SIERRALEONSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ ŠALAMÚNOVÝCH OSTROVOV,

PREZIDENT JUHOAFRICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT SURINAMSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ SVAZIJSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

PREZIDENT TANZÁNIJSKEJ ZJEDNOTENEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT ČADSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY VÝCHODNÉHO TIMORU,

PREZIDENT TOGSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ TONGA,

PREZIDENT REPUBLIKY TRINIDADU A TOBAGA,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ TUVALU,

PREZIDENT UGANDSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDA VANUATSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENT ZAMBIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDA ZIMBABWIANSKEJ REPUBLIKY,

ktorých štáty sú ďalej len „štáty AKT“,

na strane druhej,

SO ZRETEĽOM na Zmluvu o fungovaní Európskej únie na jednej strane a Georgetownskú dohodu o založení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na strane druhej,

SO ZRETEĽOM na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenenú a doplnenú v Luxemburgu 25. júna 2005 (ďalej len „dohoda z Cotonou“),

BERÚC DO ÚVAHY, že článok 95 ods. 1 dohody z Cotonou stanovuje obdobie trvania dohody na dvadsať rokov počnúc 1. marcom 2000,

BERÚC DO ÚVAHY, že dohoda, ktorou sa prvýkrát mení a dopĺňa dohoda z Cotonou, bola podpísaná v Luxemburgu 25. júna 2005 a nadobudla platnosť 1. júla 2008,

ROZHODLI SA podpísať túto dohodu, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa dohoda z Cotonou, a na tento účel určili za svojich splnomocnených zástupcov za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV,

PREZIDENTA BULHARSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA ČESKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ DÁNSKA,

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,

PREZIDENTA ESTÓNSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKU ÍRSKA,

PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠPANIELSKA,

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA CYPERSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA LOTYŠSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKU LITOVSKEJ REPUBLIKY,

JEHO KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA,

PREZIDENTA MAĎARSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA MALTY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA,

SPOLKOVÉHO PREZIDENTA RAKÚSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA POĽSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA RUMUNSKA,

PREZIDENTA SLOVINSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKU FÍNSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDU ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,

EURÓPSKU ÚNIU,

PREZIDENTA ANGOLSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ ANTIGUY A BARBUDY,

HLAVU ŠTÁTU BAHAMSKÉHO SPOLOČENSTVA,

HLAVU ŠTÁTU BARBADOS,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ BELIZE,

PREZIDENTA BENINSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA BOTSWANSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA BURKINA FASO,

PREZIDENTA BURUNDSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA KAMERUNSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA KAPVERDSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA STREDOAFRICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA KOMORSKÉHO ZVÄZU,

PREZIDENTA KONŽSKEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA KONŽSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDU COOKOVÝCH OSTROVOV,

PREZIDENTA REPUBLIKY POBREŽIA SLONOVINY,

PREZIDENTA DŽIBUTSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDU DOMINICKÉHO SPOLOČENSTVA,

PREZIDENTA DOMINIKÁNSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA ERITREJSKÉHO ŠTÁTU,

PREZIDENTA ETIÓPSKEJ FEDERATÍVNEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA REPUBLIKY FIDŽIJSKÝCH OSTROVOV,

PREZIDENTA GABONSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA A HLAVU ŠTÁTU GAMBIJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA GHANSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ GRENADY,

PREZIDENTA GUINEJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA GUINEJSKO-BISSAUSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA GUYANSKEJ KOOPERATÍVNEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA HAITSKEJ REPUBLIKY,

HLAVU ŠTÁTU JAMAJKA,

PREZIDENTA KENSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA KIRIBATSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA LESOTHSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

PREZIDENTKU LIBÉRIJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA MADAGASKARSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA MALAWIJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA MALIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDU REPUBLIKY MARSHALLOVÝCH OSTROVOV,

PREZIDENTA MAURITÁNSKEJ ISLAMSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA MAURÍCIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDU MIKRONÉZSKYCH FEDERATÍVNYCH ŠTÁTOV,

PREZIDENTA MOZAMBICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA NAMÍBIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDU NAURUSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA NIGERSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA NIGÉRIJSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY,

VLÁDU NIUE,

VLÁDU PALAUSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU PAPUA-NOVÁ GUINEA,

PREZIDENTA RWANDSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SVÄTÉHO KRIŠTOFA A NEVISA,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SVÄTEJ LUCIE,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SVÄTÉHO VINCENTA A GRENADÍN,

HLAVU ŠTÁTU SAMOJSKÉHO NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU,

PREZIDENTA DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY SVÄTÉHO TOMÁŠA A PRINCOVHO OSTROVA,

PREZIDENTA SENEGALSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA SEYCHELSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA SIERRALEONSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ ŠALAMÚNOVÝCH OSTROVOV,

PREZIDENTA JUHOAFRICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA SURINAMSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA SVAZIJSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

PREZIDENTA TANZÁNIJSKEJ ZJEDNOTENEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA ČADSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY VÝCHODNÉHO TIMORU,

PREZIDENTA TOGSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA TONGA,

PREZIDENTA REPUBLIKY TRINIDADU A TOBAGA,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ TUVALU,

PREZIDENTA UGANDSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDU VANUATSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA ZAMBIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDU ZIMBABWIANSKEJ REPUBLIKY,

KTORÍ SA po výmene svojich plných mocí formálne uznaných za správne a náležité

DOHODLI TAKTO:

Jediný článok

V súlade s postupom ustanoveným v jej článku 95 sa dohoda z Cotonou mení a dopĺňa takto:

A. PREAMBULA

1.	Jedenáste odôvodnenie, ktoré sa začína slovami „PRIPOMÍNAJÚC deklarácie z Libreville a Santo Dominga…“, sa nahrádza takto: „PRIPOMÍNAJÚC deklarácie nasledujúcich samitov hláv štátov a predsedov vlád štátov AKT,“.

Dvanáste odôvodnenie, ktoré sa začína slovami „BERÚC DO ÚVAHY, že rozvojové ciele tisícročia…“, sa nahrádza takto:

„BERÚC DO ÚVAHY, že rozvojové ciele tisícročia, ktoré vychádzajú z Miléniovej deklarácie prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v roku 2000, najmä eliminácia extrémnej chudoby a hladu, ako aj rozvojové ciele a zásady dohodnuté na konferenciách Organizácie Spojených národov, poskytujú jasnú víziu a musia podporiť spoluprácu AKT — EÚ v rámci tejto dohody; uznávajúc, že EÚ a štáty AKT potrebujú vyvinúť spoločné úsilie s cieľom urýchliť pokrok smerom k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia,“.

3.	Po dvanástom odôvodnení, ktoré sa začína slovami „BERÚC DO ÚVAHY, že rozvojové ciele tisícročia …“, sa vkladá toto odôvodnenie: „HLÁSIAC SA k agende efektívnosti pomoci otvorenej v Ríme, pokračujúcej v Paríži a ďalej rozpracovanej v Akčnej agende z Akkry,“.

Trináste odôvodnenie, ktoré sa začína slovami „VENUJÚC mimoriadnu pozornosť záväzkom …“, sa nahrádza takto:

„VENUJÚC mimoriadnu pozornosť záväzkom a cieľom dohodnutým na významných konferenciách OSN a ďalších medzinárodných konferenciách a uznávajúc potrebu ďalších krokov, ktoré treba prijať na dosiahnutie cieľov a vykonanie akčných programov, ktoré boli na týchto fórach vyhotovené,“.

Za trináste odôvodnenie, ktoré sa začína slovami „VENUJÚC mimoriadnu pozornosť záväzkom …“, sa vkladá toto odôvodnenie:

„UVEDOMUJÚC SI závažnú globálnu environmentálnu výzvu, ktorú predstavujú zmeny klímy, a hlboko znepokojení, že najzraniteľnejšie obyvateľstvo žije v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a v malých ostrovných štátoch AKT, kde javy súvisiace s klímou, ako je zvyšovanie hladiny oceánov, erózia pobrežia, záplavy, suchá a dezertifikácia, ohrozujú jeho živobytie a udržateľný rozvoj,“.

B. TEXT ČLÁNKOV DOHODY Z COTONOU

Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

Tretí odsek sa nahrádza takto:

„Tieto ciele a medzinárodné záväzky strán vrátane rozvojových cieľov tisícročia budú prenikať všetkými rozvojovými stratégiami a budú sa riešiť integrovaným prístupom, berúc súčasne do úvahy politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne aspekty rozvoja. Partnerstvo má poskytovať súdržný podporný rámec rozvojových stratégií prijatých každým štátom AKT.“

Štvrtý odsek sa nahrádza takto:

„Trvale udržateľný hospodársky rast, rozvoj súkromného sektora, rastúca zamestnanosť a zlepšený prístup k výrobným zdrojom je súhrnne súčasťou tohto rámca. Poskytne sa podpora dodržiavaniu práv jednotlivca a splneniu základných potrieb, uľahčeniu sociálneho rozvoja a podmienkam rovnomerného rozdelenia výsledkov rastu. Regionálne a subregionálne integračné procesy, ktoré zveľaďujú integráciu krajín AKT do svetového hospodárstva v zmysle obchodu a súkromných investícií, sa budú povzbudzovať a podporovať. Tvorba schopností účastníkov v rozvoji a zlepšovaní inštitucionálneho rámca nevyhnutného pre sociálnu súdržnosť, fungovanie demokratickej spoločnosti a trhového hospodárstva a na vytvorenie aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti bude nedeliteľne spojená s týmto prístupom. Systematicky sa bude brať do úvahy situácia žien a otázky pohlavia vo všetkých oblastiach – politickej, hospodárskej a sociálnej. Zásady trvale udržateľnej správy prírodných zdrojov a ekológie vrátane zmien klímy sa majú uplatňovať a zaintegrovať na každej úrovni partnerstva.“

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Základné zásady spolupráce

AKT – ES podporované právne záväzným systémom a existenciou spoločných inštitúcií sa riadi medzinárodne schválenou agendou efektívnosti pomoci v súvislosti s vlastníctvom, zosúladením, harmonizáciou, riadením pomoci zameraným na výsledky a vzájomnou zodpovednosťou, vykonávanými na základe nasledujúcich základných zásad:

—

rovnosť partnerov a vlastníctvo rozvojových stratégií: na účely vykonávania cieľov partnerstva štáty AKT určia rozvojové stratégie pre svoje hospodárstva a spoločnosti za úplnej suverenity a s riadnym zreteľom na podstatné a základné súčasti opísané v článku 9; partnerstvo má povzbudzovať vlastníctvo rozvojových stratégií dotknutými krajinami a populáciami; rozvojoví partneri EÚ zosúladia svoje programy s týmito stratégiami,

—

účasť: okrem ústrednej vlády ako hlavného partnera je partnerstvo otvorené pre parlamenty AKT a miestne orgány v štátoch AKT a rôzne typy ostatných účastníkov tak, aby sa povzbudzovala integrácia všetkých častí spoločnosti vrátane súkromného sektora a organizácií občianskej spoločnosti do hlavného prúdu politického, hospodárskeho a spoločenského života,

—

ústredná úloha dialógu a splnenie vzájomných záväzkov a zodpovednosť: záväzky prevzaté stranami v rámci ich dialógu sú ústrednými pre ich partnerstvo a kooperačné vzťahy; strany úzko spolupracujú pri určovaní a implementácii nevyhnutných postupov zosúladenia a harmonizácie darcov s cieľom zabezpečiť pre štáty AKT kľúčovú úlohu v týchto procesoch,

—

diferenciácia a regionalizácia: kooperačné dojednania a priority sa líšia podľa úrovne rozvoja partnera, jeho potrieb, jeho výkonnosti a jeho dlhodobej rozvojovej stratégie. Špeciálne zaobchádzanie sa poskytne najmenej rozvinutým krajinám. Zoberie sa do úvahy zraniteľnosť vnútrozemských a ostrovných krajín. Osobitný dôraz sa kladie na regionálnu integráciu vrátane kontinentálnej úrovne.“

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Všeobecný prístup

Štáty AKT určujú rozvojové zásady, stratégie a modely svojich hospodárstiev a spoločností za plnej suverenity. Vypracujú so Spoločenstvom kooperačné programy stanovené v tejto dohode. Zmluvné strany však uznávajú doplňujúcu úlohu a potenciál pre prispenie zo strany neštátnych aktérov, národných parlamentov AKT a miestnych decentralizovaných orgánov k rozvojovému procesu najmä na národnej a regionálnej úrovni. Na tento účel a za podmienok stanovených v tejto dohode neštátni účastníci, národné parlamenty AKT a miestne decentralizované orgány tam, kde je to vhodné:

—	budú informovaní a zainteresovaní do konzultácií o politikách a stratégiách spolupráce, o prioritách spolupráce najmä v oblastiach, ktoré sa ich týkajú alebo ich priamo ovplyvňujú, a o politickom dialógu,

—	dostanú podporu pri budovaní kapacít v kritických oblastiach, aby posilnili schopnosti týchto účastníkov, najmä v súvislosti s organizáciou a reprezentáciou, a vytvorili konzultačné mechanizmy vrátane komunikačných kanálov a dialógu a podporili strategické partnerstvá.

Neštátni účastníci a miestne decentralizované orgány tam, kde to je primerané:

—	dostanú finančné zdroje za podmienok stanovených v tejto dohode tak, aby sa podporili rozvojové procesy,

—	budú zainteresovaní do vykonávania kooperačných projektov a programov v oblastiach, ktoré sa ich týkajú alebo v ktorých majú porovnateľnú výhodu.“

Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Účastníci spolupráce zahŕňajú:

a)	štátne inštitúcie (miestne, regionálne a národné) vrátane národných parlamentov AKT;

b)	regionálne organizácie AKT a Africkú úniu. Na účely tejto dohody pojem regionálne organizácie alebo úrovne zahŕňa aj subregionálne organizácie alebo úrovne;

neštátne inštitúcie:

—	súkromný sektor,

—	hospodárski a sociálni partneri vrátane odborových organizácií,

—	občianska spoločnosť vo všetkých formách podľa národných charakteristík.“

b)	V odseku 2 sa slová „mimovládnych účastníkov“ nahrádzajú slovami „neštátnych účastníkov“.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Politický dialóg

1. Strany sa pravidelne zúčastňujú na komplexnom, vyváženom a hlbokom politickom dialógu vedúcom k záväzkom na oboch stranách.

2. Cieľom tohto dialógu je výmena informácií, zveľaďovanie vzájomného porozumenia a uľahčovanie určovania dohodnutých priorít a spoločnej agendy najmä uznávaním existujúcich väzieb medzi rôznymi aspektmi vzťahov medzi zmluvnými stranami a rôznymi oblasťami spolupráce, tak ako sú stanovené v tejto dohode. Dialóg má uľahčovať konzultácie a posilňovať spoluprácu medzi stranami v rámci medzinárodných fór, ako aj podporovať a udržiavať systém efektívneho multilateralizmu. Ciele dialógu zahŕňajú aj zabraňovanie situáciám, v ktorých jedna zmluvná strana môže považovať za nevyhnutné uchýliť sa ku konzultačným postupom uvedeným v článkoch 96 a 97.

3. Dialóg pokrýva všetky ciele ustanovené v tejto dohode, ako aj otázky spoločného, všeobecného alebo regionálneho záujmu vrátane otázok týkajúcich sa regionálnej a kontinentálnej integrácie. Strany prostredníctvom dialógu prispievajú k mieru, bezpečnosti a stabilite a podporujú stabilné a demokratické politické prostredie. Dialóg zahŕňa kooperačné stratégie vrátane agendy efektívnosti pomoci, ako aj globálne a odvetvové politiky vrátane otázok životného prostredia, zmien klímy, pohlavia, migrácie a otázok týkajúcich sa kultúrneho dedičstva. Rieši tiež globálne a odvetvové politiky oboch strán, ktoré by mohli ovplyvniť dosiahnutie cieľov rozvojovej spolupráce.

4. Dialóg sa medziiným sústredí na konkrétne politické otázky vzájomného záujmu a všeobecného významu na dosiahnutie cieľov tejto dohody, ako je obchod so zbraňami, nadmerné vojenské výdavky, drogy a organizovaný zločin, detská práca alebo diskriminácia akéhokoľvek druhu, ako napríklad na základe rasy, farby, pohlavia, jazyka, politického či iného názoru, národnostného či spoločenského pôvodu, majetku, narodenia alebo iného postavenia. Dialóg takisto zahŕňa pravidelné hodnotenie vývoja týkajúceho sa dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad, zákonnosti a dobrého spôsobu vládnutia.

5. Široko založené politiky podpory mieru a predchádzania, zvládnutia a riešenia násilných konfliktov hrajú v tomto dialógu kľúčovú úlohu tak ako potreba brať plne do úvahy cieľ mieru a demokratickej stability pri vymedzovaní prioritných oblastí spolupráce. V tomto kontexte sa do dialógu podľa vhodnosti v plnej miere zapájajú regionálne organizácie AKT a Africká únia.

6. Dialóg sa vedie pružným spôsobom. Dialóg je podľa potreby formálny alebo neformálny, pričom sa vedie vnútri a mimo inštitucionálneho rámca vrátane skupiny AKT, Spoločného parlamentného zhromaždenia, v primeranom zložení a na primeranej úrovni vrátane regionálnej, subregionálnej a vnútroštátnej úrovni, vrátane vnútroštátnej, regionálnej, kontinentálnej alebo celej AKT úrovne.

7. K tomuto dialógu sa pridružujú regionálne organizácie a zástupcovia občianskej spoločnosti a tam, kde je to vhodné, aj národné parlamenty krajín AKT.

8. Tam, kde je to vhodné, a s cieľom zabrániť vzniku situácií, keď jedna zmluvná strana môže považovať za nevyhnutné uplatniť konzultačný postup podľa článku 96, je dialóg o nevyhnutných súčastiach systematický a formalizovaný v súlade s pravidlami uvedenými vprílohe VII.“

Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Dobrá správa vecí verejných, ktorá podporuje partnerstvo AKT – EÚ, má podporovať aj domácu a zahraničnú politiku strán a predstavovať základnú súčasť tejto dohody. Strany súhlasia s tým, že vážne prípady korupcie vrátane skutkov úplatkárstva vedúceho k takejto korupcii uvedených v článku 97 predstavujú porušenie tejto súčasti.“

b)	Do odseku 4 sa vkladá tento pododsek: „Zásady, z ktorých vychádzajú podstatné a základné prvky, ako sú definované v tomto článku, sa rovnako vzťahujú na štáty AKT na jednej strane a na Európsku úniu a jej členské štáty na strane druhej.“

Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

V odseku 1 sa druhá zarážka nahrádza takto:

„—	väčšia zainteresovanosť národných parlamentov AKT, miestnych decentralizovaných orgánov tam, kde je to vhodné, a aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti a súkromného sektora.“

b)	V odseku 2 sa slová „trhového hospodárstva“ nahrádzajú slovami „sociálneho trhového hospodárstva“.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Politika budovania mieru, prevencia a riešenie konfliktov, reakcia na nestabilné situácie

1. Strany uznávajú, že bez rozvoja a znižovania chudoby nenastane udržateľný mier a bezpečnosť a že bez mieru a bezpečnosti nemôže existovať udržateľný rozvoj. V rámci partnerstva strany sledujú aktívnu, komplexnú a integrovanú politiku budovania mieru, prevencie a riešenia konfliktov, bezpečnosť ľudí a zaoberajú sa riešením nestabilných situácií. Toto je založené na zásade vlastníctva a sústreďuje sa najmä na budovanie národných, regionálnych a kontinentálnych kapacít a na zabránenie násilným konfliktom v počiatočnom štádiu tým, že sa cieleným spôsobom pomenujú hlavné príčiny vrátane chudoby za primeranej kombinácie všetkých dostupných nástrojov.

Strany uznávajú, že nové alebo rozširujúce sa bezpečnostné hrozby, ako je organizovaný zločin, pirátstvo a obchodovanie najmä s ľuďmi, drogami a zbraňami, je potrebné riešiť. Vplyvy globálnych výziev, ako sú otrasy na medzinárodných finančných trhoch, zmeny klímy a pandémie, je takisto potrebné vziať do úvahy.

Strany zdôrazňujú významnú úlohu regionálnych organizácií pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a ich riešeniach a pri riešení nových alebo rozširujúcich sa bezpečnostných hrozieb v Afrike, čo je kľúčovou zodpovednosťou Africkej únie.

2. Vzájomná závislosť medzi bezpečnosťou a rozvojom preniká činnosťami v oblasti budovania mieru, prevencie a riešenia konfliktov, ktoré kombinujú krátkodobé a dlhodobé prístupy zahŕňajúce a prekračujúce rámec krízového riadenia. Aktivity na riešenie nových alebo rozširujúcich sa bezpečnostných hrozieb okrem iného podporujú presadzovanie práva vrátane spolupráce pri hraničných kontrolách, posilňovaní bezpečnosti medzinárodného dodávateľského reťazca a zlepšení bezpečnostných záruk leteckej, námornej a cestnej dopravy.

Aktivity v oblasti budovania mieru, predchádzania konfliktom a ich riešenia zahŕňajú najmä podporu vyrovnaných politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych príležitostí medzi všetkými časťami spoločnosti, posilňovania demokratickej legitimity a účinnosti vládnutia, zavádzania efektívnych mechanizmov mierového zosúladenia skupinových záujmov, aktívneho zapájania žien, preklenutia deliacich čiar medzi rôznymi časťami spoločnosti, ako aj podporu aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti sa venuje osobitná pozornosť rozvoju systémov včasného varovania a mechanizmov budovania mieru, ktoré by prispeli k predchádzaniu konfliktom.

3. Príslušné aktivity takisto medziiným zahŕňajú podporu úsilí v sprostredkovaní, rokovaní a riešení konfliktov, podporu efektívnej regionálnej správy spoločných vzácnych prírodných zdrojov, demobilizácie a opätovného začlenenia bývalých účastníkov boja do spoločnosti, riešenia problémov vojakov v detskom veku a násilia na ženách a deťoch. Prijmú sa primerané opatrenia na stanovenie zodpovedných limitov vojenských výdavkov a obchodu so zbraňami vrátane podpory prostredníctvom rozvoja a uplatňovania dohodnutých štandardov a kódexov správania, ako aj na boj proti činnostiam, ktoré živia konflikt.

3a. Osobitný dôraz sa kladie na boj proti nášľapným mínam a výbušným pozostatkom vojny, ako aj na riešenie nezákonnej výroby, presunu, obehu a hromadenia malých a ľahkých zbraní a ich munície vrátane nedostatočne zabezpečených a zle spravovaných skladov a zásob a ich nekontrolovaného šírenia.

Strany sa dohodli na koordinácii, dodržiavaní a úplnej implementácii svojich povinností podľa všetkých príslušných medzinárodných dohovorov a listín a na tento účel sa zaväzujú spolupracovať na národnej, regionálnej a kontinentálnej úrovni.

3b. Zmluvné strany sa tiež zaväzujú spolupracovať pri predchádzaní žoldnierskym činnostiam v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi zo všetkých relevantných medzinárodných dohovorov a listín a ich príslušných právnych predpisov.

4. Na účely riešenia nestabilných situácií strategickým a účinným spôsobom si strany vymieňajú informácie a uľahčujú preventívne odpovede, kombinujúc diplomatické a bezpečnostné nástroje a nástroje rozvojovej spolupráce koherentným spôsobom. Dohodnú sa na najlepšom spôsobe posilňovania schopnosti štátov plniť svoje základné funkcie a stimulovať politickú vôľu pre reformu pri rešpektovaní zásady vlastníctva. Pri nestabilných situáciách je politický dialóg zvlášť dôležitý a musí sa ďalej rozvíjať a posilňovať.

5. V situáciách násilných konfliktov strany prijmú všetky vhodné kroky na zabránenie intenzifikácii násilia, obmedzenie jeho územného rozšírenia a uľahčenie mierových urovnaní existujúcich sporov. Zvláštna pozornosť sa venuje zabezpečeniu takého využitia finančných zdrojov na spoluprácu, ktoré je v súlade so zásadami a cieľmi partnerstva, a zabráneniu odklonu fondov na vojnové účely.

6. V situáciách po skončení konfliktu strany prijmú všetky vhodné kroky na stabilizáciu situácie počas prechodného obdobia, aby sa uľahčil návrat k nenásilnej, stabilnej a demokratickej situácii. V situáciách po konflikte strany prijmú všetky vhodné kroky na uľahčenie návratu k nenásilnej, stabilnej a trvale udržateľnej situácii. Strany zabezpečia vytvorenie nevyhnutných prepojení medzi núdzovými opatreniami, rehabilitáciou a rozvojovou spoluprácou.

7. Podporou upevňovania mieru a medzinárodnej spravodlivosti zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoju odhodlanosť:

—	podeliť sa o skúsenosti pri prijímaní právnych úprav nevyhnutných na ratifikáciu a vykonávanie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a

—	bojovať proti medzinárodnému zločinu v súlade s medzinárodným právom s náležitým dodržiavaním Rímskeho štatútu.

Zmluvné strany sa snažia podniknúť kroky k ratifikácii a vykonávaniu Rímskeho štatútu a súvisiacich listín.“

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Spojitosť politík Spoločenstva a ich vplyv na vykonávanie tejto dohody

Strany sa zaväzujú riešiť spojitosť politík pre rozvoj cieleným, strategickým a partnersky orientovaným spôsobom vrátane posilnenia dialógu o otázkach spojitosti politiky pre rozvoj. Únia uznáva, že politiky Únie, iné ako rozvojové politiky, môžu podporiť rozvoj priorít štátov AKT v súlade s cieľmi tejto dohody. Na tomto základe Únia posilní spojitosť týchto politík s úmyslom dosiahnuť ciele tejto dohody.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 96, v prípade, že Spoločenstvo má v úmysle pri výkone svojich právomocí prijať opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť záujmy štátov AKT, pokiaľ ide o ciele tejto zmluvy, informuje o svojich úmysloch skupinu AKT v primeranom čase. Na tento účel Komisia pravidelne informuje sekretariát skupiny AKT o plánovaných návrhoch a súčasne oznámi svoj návrh takýchto opatrení. Ak je to nevyhnutné, môže byť žiadosť o informácie vznesená na podnet štátov AKT.

Na ich žiadosť sa urýchlene uskutočnia konzultácie, tak aby bolo možné brať ohľad na ich obavy, pokiaľ ide o vplyv týchto opatrení pred prijatím akéhokoľvek záverečného rozhodnutia.

Po uskutočnení takýchto konzultácií môžu okrem toho štáty AKT a skupina AKT čo najskôr predložiť Spoločenstvu svoje obavy písomne a podať návrhy na zmeny a doplnky uvádzajúce spôsob vyriešenia ich obáv.

Ak Spoločenstvo nepristúpi na návrhy štátov AKT, čo najskôr ich o tom upovedomí s uvedením dôvodov.

Skupine AKT sa takisto vopred poskytnú primerané informácie o vstupe týchto rozhodnutí do platnosti, keď to bude možné.“

10.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Spoločné inštitúcie

1. Inštitúciami tejto dohody sú: rada ministrov, výbor veľvyslancov a spoločné parlamentné zhromaždenie.

2. Spoločné inštitúcie a inštitúcie zriadené podľa dohôd o hospodárskom partnerstve sa usilujú o zabezpečenie koordinácie, súvislosti a doplnkovosti, ako aj o účinný a vzájomný tok informácií bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia existujúcich alebo budúcich dohôd o hospodárskom partnerstve.“

11.	Vkladá sa tento článok: „Článok 14a Stretnutia hláv štátov alebo predsedov vlád Strany sa schádzajú na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád v zodpovedajúcom zložení na základe spoločnej dohody.“

12.

Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

V odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Rada zasadá spravidla raz ročne z iniciatívy predsedu, inak kedykoľvek je to nevyhnutné, vo forme a zemepisnom zložení primeranom otázkam, ktoré sa majú riešiť. Tieto stretnutia umožnia konzultácie na vysokej úrovni o otázkach, ktoré sú osobitným záujmom strán, a dopĺňajú prácu v rámci Spoločného ministerského výboru pre obchod podľa článku 38 a Výboru AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách podľa článku 83, ktoré slúžia na prípravu riadnych ročných zasadnutí Rady ministrov.“

V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Rada môže prijímať rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre strany a vytvárajú rámec pre rezolúcie, odporúčania a stanoviská, počas pravidelných ročných zasadnutí alebo písomným postupom. Každoročne podáva správu o vykonávaní tejto dohody spoločnému parlamentnému zhromaždeniu. Rada skúma a berie do úvahy rezolúcie a odporúčania prijaté Spoločným parlamentným výborom.“

13.

Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa mení a dopĺňa takto:

tretia a štvrtá zarážka sa nahrádzajú takto:

„—

rokovať o otázkach týkajúcich sa rozvoja partnerstva AKT – EÚ vrátane dohôd o hospodárskom partnerstve, iných obchodných dojednaní, Európskeho rozvojového fondu a národných a regionálnych strategických dokumentov. Komisia s týmto cieľom postúpi pre informáciu takéto strategické dokumenty spoločnému parlamentnému zhromaždeniu,

—	prerokuje ročnú správu Rady ministrov o vykonávaní tejto dohody a prijme rezolúcie a vypracuje odporúčania Rade ministrov na účely dosiahnutia cieľov dohody,“;

ii)

vkladá sa táto zarážka:

„—	obhajovať inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít národných parlamentov v súlade s článkom 33 ods. 1 tejto dohody.“

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Spoločné parlamentné zhromaždenie zasadá dvakrát ročne v plenárnom zasadaní, striedavo v Európskej únii a v štáte AKT. S cieľom posilnenia regionálnej integrácie a zveľaďovania spolupráce medzi národnými parlamentmi sa organizujú zasadania medzi členmi EÚ a AKT na regionálnej úrovni.

Takéto stretnutia na regionálnej úrovni sa budú organizovať počas plnenia cieľov ustanovených v článku 14 ods. 2 tejto dohody.“

14.

V článku 19 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Spolupráca odkazuje na závery konferencií Organizácie Spojených národov a na ciele a akčné programy dohodnuté na medzinárodnej úrovni a na ich následné činnosti ako základ pre rozvojové zásady. Spolupráca taktiež odkazuje na ciele medzinárodnej rozvojovej spolupráce a venuje zvláštnu pozornosť zavádzaniu kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov pokroku. Strany vyvinú spoločné úsilie s cieľom urýchliť pokrok smerom k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia.“

15.

Článok 20 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

úvodné slová sa nahrádzajú takto:

„1. Ciele rozvojovej spolupráce AKT – ES sa sledujú prostredníctvom integrovaných stratégií zahŕňajúcich hospodárske, spoločenské, kultúrne, environmentálne a inštitucionálne súčasti, ktoré sú v miestnom vlastníctve. Spolupráca teda poskytuje súdržný výkonný rámec podpory vlastných rozvojových stratégií krajín AKT, čím zabezpečuje celistvosť a vzájomné pôsobenie medzi rôznymi súčasťami najmä na národnej a regionálnej úrovni a medzi nimi. V tejto súvislosti a v rámci rozvojových politík a reforiem sledovaných štátmi AKT sa spolupráca AKT – ES na národnej a tam, kde to je primerané, na regionálnej úrovni zameria na:“;

ii)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	dosahovanie rýchleho a trvale udržateľného hospodárskeho rastu vytvárajúceho pracovné miesta, rozvoj súkromného sektora, rastúcu zamestnanosť a zlepšený prístup k výrobným hospodárskym aktivitám a zdrojom;“

iii)

vkladá sa toto písmeno:

„aa)	zveľaďovanie regionálnej spolupráce a integrácie;“.

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Pri začleňovaní do hlavného prúdu spolupráce sa budú systematicky brať do úvahy nasledujúce tematické alebo medziodvetvové okruhy: ľudské práva, otázky rodovej rovnosti, demokracia, dobrá správa vecí verejných, udržateľnosť životného prostredia, zmeny klímy, prenosné a neprenosné choroby a inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít. Tieto oblasti majú takisto nárok na podporu Spoločenstva.“

16.

Článok 21 sa mení a dopĺňa takto:

a)	v úvodnej časti odseku 1 sa slová „súkromné investície“ nahrádzajú slovom „investície“;

b)	netýka sa slovenského znenia;

c)	odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Podpora investícií a rozvoja súkromného sektora zahŕňa kroky a iniciatívy na vysokej, strednej a najnižšej úrovni a podporuje hľadanie inovatívnych mechanizmov financovania vrátane miešania a úverovania súkromných a verejných zdrojov pre financovanie rozvoja.“;

d)	vkladá sa tento odsek: „6. Spolupráca podporuje investície verejného sektora do základnej infraštruktúry, ktorých cieľom je rozvoj súkromného sektora, hospodárskeho rastu a odstránenie chudoby.“

17.

V článku 22 ods. 1 sa úvodné slová v písmene b) nahrádzajú takto:

„b)	štrukturálnych politík vytvorených na posilnenie úlohy rôznych účastníkov, najmä zo súkromného sektora, a zlepšenie prostredia pre posilnenú mobilizáciu domácich zdrojov a rast podnikania, investícií a zamestnanosti, ako aj:“.

18.

Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Rozvoj ekonomického sektora

Spolupráca podporuje trvale udržateľnú politiku a inštitucionálne reformy a investície nevyhnutné na rovnocenný prístup k hospodárskym aktivitám a výrobným zdrojom, najmä:

a)	rozvoj vzdelávacích systémov, ktoré pomáhajú zvýšiť produktivitu vo formálnom aj neformálnom sektore;

b)	kapitál, úvery, pôdu, najmä pokiaľ ide o vlastnícke práva a užívanie;

c)	rozvoj stratégií pre vidiek zameraný na vytvorenie rámca účasti na decentralizovanom plánovaní, rozdeľovaní zdrojov a ich správe;

vypracovanie stratégií s cieľom posilniť poľnohospodársku výrobu a produktivitu v štátoch AKT tým, že poskytuje najmä potrebné financovanie pre poľnohospodársky výskum, poľnohospodárske vstupy a služby, podpornú infraštruktúru na vidieku a znižovanie a riadenie rizika. Podpora zahŕňa verejné i súkromné investície do poľnohospodárstva, stimulovanie na vypracovanie poľnohospodárskych politík a stratégií, posilnenie poľnohospodárov a organizácií súkromného sektora, riadenie prírodných zdrojov a budovanie a fungovanie poľnohospodárskych trhov. Stratégie poľnohospodárskej produkcie posilňujú národné a regionálne politiky potravinovej bezpečnosti a regionálnu integráciu; Spolupráca v tomto kontexte podporuje úsilie štátov AKT posilniť konkurencieschopnosť vývozu ich komodít a prispôsobovať ich stratégie vývozu komodít na základe vyvíjajúcich sa obchodných podmienok;

e)	udržateľný rozvoj vodných zdrojov založený na zásadách integrovaného hospodárenia s vodnými zdrojmi, zabezpečenia spravodlivého a udržateľného rozdeľovanie zdieľaných vodných zdrojov medzi ich rôzne využitia;

f)	udržateľný rozvoj akvakultúry a rybného hospodárstva, ktoré zahŕňajú vnútrozemské rybné hospodárstvo a morské zdroje v rámci výsostných hospodárskych zón štátov AKT;

g)	hospodársku a technologickú infraštruktúru a služby vrátane dopravy, telekomunikačných systémov, komunikačných služieb a rozvoja informačnej spoločnosti;

h)	rozvoj konkurencieschopných priemyselných, baníckych a energetických sektorov pri povzbudzovaní zainteresovanosti a rozvoja súkromného sektora;

i)	rozvoj obchodu vrátane podpory spravodlivého obchodu;

j)	rozvoj podnikania, financií a bankovníctva a ostatných sektorov služieb;

k)	rozvoj cestovného ruchu;

l)	rozvoj vedeckých, technologických a výskumných infraštruktúr a služieb vrátane zlepšenia transferu a prijímania nových technológií;

m)	posilnenie kapacít vo výrobných oblastiach, najmä vo verejnom a súkromnom sektore;

n)	podporu tradičných vedomostí a

o)	vypracovanie a realizáciu konkrétnych stratégií prispôsobovania riešiacich vplyv rozrušovania preferencií, prípadne vrátane činností uvedených v písmenách a) až n).“

19.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Rybné hospodárstvo

Uznávajúc kľúčovú úlohu, ktorú má rybné hospodárstvo a akvakultúra v krajinách AKT prostredníctvom ich pozitívneho prínosu k vytváraniu pracovných miest, tvorby príjmov, potravinovej bezpečnosti a poskytovaniu živobytia vidieckym a pobrežným komunitám, a teda k znižovaniu chudoby, sa spolupráca zameria na ďalší rozvoj sektorov akvakultúry a rybného hospodárstva štátov AKT, aby sa udržateľným spôsobom zvýšili s tým spojené sociálne a hospodárske prínosy.

Programy a aktivity spolupráce podporujú okrem iného vypracovanie a vykonávanie stratégií a plánov riadenia udržateľnej akvakultúry a rybného hospodárstva v krajinách a regiónoch AKT; zapracovanie akvakultúry a rybného hospodárstva do národných a regionálnych stratégií rozvoja, vybudovanie infraštruktúry a technického know-how potrebných na to, aby krajiny AKT mohli dosiahnuť maximálnu udržateľnú hodnotu zo svojho rybného hospodárstva a akvakultúry; budovanie kapacít krajín AKT na prekonanie vonkajších výziev, ktoré im bránia naplno využiť svoje zdroje rybného hospodárstva, a podporovanie a rozvíjanie spoločných podnikov na investície do odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry krajín AKT. Akákoľvek dohoda o rybnom hospodárstve, ktorá môže byť dohovorená medzi Spoločenstvom a štátmi AKT, náležite zohľadňuje súlad s rozvojovými stratégiami v tejto oblasti.

Konzultácie na vysokej úrovni vrátane ministerskej úrovne sa môžu konať na základe spoločnej dohody s cieľom vypracovať, zlepšiť, resp. posilniť rozvojovú spoluprácu AKT – EÚ v oblasti udržateľnej akvakultúry a rybného hospodárstva.“

20.

V článku 25 ods. 1 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)	zlepšenie školstva a vzdelávania na všetkých úrovniach, práca na uznávaní kvalifikácií vysokoškolského vzdelávania, zavedenie systému zabezpečenia kvality vzdelávania vrátane vzdelávania a odbornej prípravy online alebo inými nekonvenčnými prostriedkami a budovanie technických kapacít a zručností;

b)	zlepšenie systému zdravotníctva najmä spravodlivým prístupom ku komplexným a kvalitným službám zdravotnej starostlivosti a výživy, odstraňovanie hladu a podvýživy a zabezpečenie primeranej dodávky potravín a potravinovej bezpečnosti, a to aj prostredníctvom podpory záchranných sietí;“.

21.

Článok 27 sa mení a dopĺňa takto:

a)	názov sa nahrádza takto: „Kultúra a rozvoj“;

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	uznávanie, zachovanie a podporu hodnoty kultúrneho dedičstva, podporu rozvoja kapacity v tomto sektore;“

vkladajú sa tieto nové písmená:

„e)	uznanie a podpora úlohy kultúrnych aktérov a kultúrnych sietí a ich príspevku k udržateľnému rozvoju a

f)	podporu kultúrnej dimenzie vo vzdelávaní a účasti mládeže na kultúrnych aktivitách.“

22.

Články 28, 29 a 30 sa nahrádzajú takto:

„Článok 28

Všeobecný prístup

1. Spolupráca AKT – EÚ poskytuje účinnú pomoc na dosiahnutie cieľov a priorít, ktoré pre seba stanovili štáty AKT v kontexte regionálnej spolupráce a integrácie.

2. V súlade so všeobecnými cieľmi ustanovenými v článkoch 1 a 20 sa spolupráca AKT – EÚ zameria na:

a)	presadzovanie mieru a stability, ako aj na predchádzanie konfliktom a ich riešenie;

posilnenie hospodárskeho rozvoja a hospodárskej spolupráce prostredníctvom vybudovania väčších trhov, voľného pohybu osôb, tovaru, služieb, kapitálu, pracovných síl a technológií medzi krajinami AKT, zrýchlenej diverzifikácie ekonomík štátov AKT, presadzovanie a rozširovanie obchodu medzi krajinami AKT a s tretími krajinami a postupnú integráciu štátov AKT do svetového hospodárstva;

c)	podporovanie manažovania výziev udržateľného rozvoja s nadnárodným rozmerom okrem iného prostredníctvom koordinácie a harmonizácie politík regionálnej spolupráce.

3. Za podmienok ustanovených v článku 58 spolupráca takisto podporuje medziregionálnu spoluprácu a spoluprácu vnútri AKT, ktorá okrem iného zahŕňa:

a)	jednu alebo niekoľko regionálnych organizácií AKT vrátane kontinentálnej úrovne;

b)	európske zámorské krajiny a územia (ZKÚ) a najvzdialenejšie regióny;

c)	rozvojové krajiny, ktoré nepatria k štátom AKT.

Článok 29

Spolupráca AKT – EÚ na podporu regionálnej spolupráce a integrácie

1. Spolupráca podporuje v oblasti stability, mieru a predchádzania konfliktom:

a)	presadzovanie a rozvoj regionálneho politického dialógu v oblastiach predchádzania konfliktom a ich riešenia; ľudských práv a demokratizácie; výmeny, vytvárania sietí a podpory mobility medzi rôznymi účastníkmi rozvoja najmä v občianskej spoločnosti;

b)	podporovanie regionálnych iniciatív a politík v otázkach súvisiacich s bezpečnosťou vrátane kontroly zbrojenia, boja proti drogám, organizovanému zločinu, praniu špinavých peňazí, úplatkárstvu a korupcii.

2. V oblasti regionálnej hospodárskej integrácie spolupráca podporuje:

a)	účasť najmenej rozvinutých krajín (NRK) spomedzi štátov AKT na vytváraní regionálnych trhov a spoločného využívania ich výhod;

b)	vykonávanie odvetvových ekonomických reformných politík na regionálnej úrovni;

c)	liberalizáciu obchodu a platieb;

d)	podporu cezhraničných investícií, tak domácich, ako aj zahraničných a ostatných regionálnych iniciatív hospodárskej integrácie;

e)	zmierňovanie účinkov čistých nákladov prechodu regionálnej integrácie na rozpočtové príjmy a platobnú bilanciu a

f)	infraštruktúru, najmä dopravy a komunikácií, ich bezpečnosti a služieb, vrátane vývoja regionálnych príležitostí v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT).

3. V oblasti regionálnej politiky pre udržateľný rozvoj spolupráca podporuje priority regiónov AKT, najmä:

a)	životné prostredie a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi vrátane vodných zdrojov a energetiky a riešenia zmien klímy;

b)	potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo;

c)	zdravotníctvo, vzdelávanie a školstvo;

d)	výskum a technologický vývoj a

e)	regionálne iniciatívy prípravy na katastrofy a zmierňovanie ich následkov rovnako ako obnovu po katastrofe.

Článok 30

Budovanie kapacít na podporu regionálnej spolupráce a integrácie AKT

Spolupráca s cieľom dosiahnuť efektívnosť a účinnosť regionálnych politík rozvíja a posilňuje kapacity:

a)	regionálnych integračných inštitúcií a organizácií zriadených štátmi AKT a tých, kde je účasť štátov AKT, ktoré podporujú regionálnu spoluprácu a integráciu;

b)	národných vlád a parlamentov v záležitostiach regionálnej integrácie a

c)	neštátnych účastníkov vrátane súkromného sektora.“

23.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 31a

HIV/AIDS

Spolupráca podporuje úsilie štátov AKT vypracovať a posilňovať vo všetkých odvetvových politikách a programoch zameraných na riešenie pandémie HIV/AIDS a zabraňujúcich, aby sa stali brzdou rozvoja. Podporuje štáty AKT v raste k všeobecnej dostupnosti prevencie a liečby HIV/AIDS, starostlivosti a podpory a zameriava sa najmä na:

a)	podporovanie vypracovania a realizáciu komplexných viacodvetvových stratégií a plánov pre HIV/AIDS ako priority národných a regionálnych rozvojových plánov;

b)	zapojenie všetkých vhodných rozvojových odvetví do národnej reakcie na HIV/AIDS a zaručenie širokej mobilizácie zúčastnených strán na všetkých úrovniach;

c)	posilňovanie národných zdravotníckych systémov a riešenie nedostatku ľudských zdrojov v zdravotníctve ako základu zabezpečenia všeobecného prístupu k HIV/AIDS prevencii, liečbe a starostlivosti a ďalším zdravotníckym službám a ich účinnej integrácie;

riešenie rodovej nerovnosti, násilia a zneužívania založených na rodovej nerovnosti ako hnacích mechanizmov pandémie HIV/AIDS a zintenzívnenie úsilia na zaručenie práv žien a dievčat, vypracovanie účinných rodovo citlivých programov a služieb HIV/AIDS pre ženy a dievčatá vrátane tých, ktoré sa týkajú sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a na podporu úplného zapojenia žien do plánovania a rozhodovania v súvislosti so stratégiami a programami HIV/AIDS;

vytvorenie podporných právnych a politických rámcov a odstránenie represívnych zákonov, politík, postupov, stigiem a diskriminácie, ktoré oslabujú ľudské práva, zvyšujú náchylnosť na HIV/AIDS a bránia prístupu k účinnej prevencii HIV/AIDS, jej liečbe, starostlivosti a podpore vrátane liekov, komodít a služieb pre ľudí s HIV/AIDS a pre najviac ohrozené obyvateľstvo;

f)	zvyšovanie prístupu ku komplexnej prevencii HIV/AIDS vychádzajúcej z dôkazov, ktorá rieši hnacie mechanizmy epidémie a špecifické potreby žien, mladých ľudí a najviac ohrozeného obyvateľstva, a

g)	zabezpečenie univerzálneho a spoľahlivého prístupu k bezpečným, vysokokvalitným a cenovo dostupným liekom a zdravotným komoditám vrátane komodít sexuálneho a reprodukčného zdravia.“

24.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 32a

Zmeny klímy

Strany uznávajú, že zmeny klímy sú vážnou celosvetovou environmentálnou výzvou a hrozbou na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia vyžadujúcich primeranú, predvídateľnú a včasnú finančnú podporu. Z týchto dôvodov a v súlade s ustanoveniami článku 32, a najmä jeho odsekom 2 písm. a) spolupráca:

si uvedomuje citlivosť štátov AKT, a najmä malých ostrovov a nízko položených štátov AKT na javy súvisiace s klímou, ako je erózia pobrežia, cyklóny, záplavy a presuny vyvolané životným prostredím: a najmä najmenej rozvinutých a vnútrozemských štátov AKT na rastúce povodne, suchá, odlesňovanie a rozširovanie púští;

b)	posilní a podporí politiky a programy zamerané na zmiernenie zmien klímy, ich dôsledkov, ako aj hrozieb, ktoré predstavujú, na prispôsobovanie sa im, a to aj prostredníctvom inštitucionálneho rozvoja a budovania kapacít;

c)	posilní kapacity štátov AKT v rozvíjaní globálneho trhu s uhlíkom a účasti na ňom a

zameria sa na tieto činnosti:

i)	začlenenie problematiky zmien klímy do rozvojových stratégií a úsilia na znižovanie chudoby;

ii)	zvýšenie politického profilu zmien klímy v rozvojovej spolupráci, a to aj prostredníctvom vhodného dialógu o politike;

iii)	pomoc štátom AKT pri prispôsobovaní sa zmene klímy v relevantných sektoroch, ako je poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a infraštruktúra, okrem iného aj transferom a prijatím relevantných technológií šetrných voči životnému prostrediu;

iv)	presadzovanie znižovania rizika katastrof, ktoré odráža skutočnosť, že rastúci podiel katastrof súvisí so zmenami klímy;

v)	poskytovanie finančnej a technickej podpory na zmierňujúce opatrenia krajín AKT v súlade s ich cieľom znižovania chudoby a udržateľného rozvoja vrátane znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov a znižovania emisií v poľnohospodárstve;

vi)	zlepšenie informácií o počasí a klíme a ich prognóz a systémov včasného varovania a

vii)	podpora obnoviteľných zdrojov energie a nízkouhlíkových technológií, ktoré posilňujú udržateľný rozvoj.“

25.

V článku 33 ods. 3 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

zlepšenie a posilnenie správy verejných financií a fiškálneho riadenia s cieľom rozvinúť ekonomické aktivity v krajinách AKT a zvýšiť ich daňové príjmy pri úplnom rešpektovaní zvrchovanosti štátov AKT v tejto oblasti.

Opatrenia môžu zahŕňať:

i)	posilnenie kapacít domácej daňovej správy vrátane budovania účinných, výkonných a udržateľných daňových systémov;

ii)	podporovanie účasti v medzinárodných štruktúrach a procesoch spolupráce v daňovej oblasti s cieľom napomôcť ďalší rozvoj medzinárodných štandardov a ich účinné dodržiavanie;

iii)	podporovanie implementácie medzinárodných osvedčených postupov v daňovej oblasti vrátane zásady transparentnosti a výmeny informácií v tých krajinách AKT, ktoré sa na ne zaviazali;“.

26.

V článku 34 sa odseky 2 až 4 nahrádzajú takto:

„2. Konečným cieľom hospodárskej a obchodnej spolupráce je umožniť štátom AKT plne sa zúčastňovať na medzinárodnom obchode. V tejto súvislosti treba mať obzvlášť na zreteli potrebu štátov AKT aktívne sa zúčastňovať na mnohostranných obchodných rokovaniach. Berúc do úvahy súčasnú úroveň rozvoja krajín AKT, hospodárska a obchodná spolupráca sa zameria na umožnenie krajinám AKT zvládnuť výzvy globalizácie a postupne sa prispôsobiť novým podmienkam medzinárodného obchodu, čím sa uľahčí ich prechod do liberalizovaného globálneho hospodárstva. V tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť zraniteľnosti mnohých krajín AKT vyplývajúcej z ich závislosti od komodít alebo niekoľkých kľúčových produktov vrátane produktov agropriemyslu s pridanou hodnotou a rizika rozrušovania preferencií.

3. Na tento účel sa hospodárska a obchodná spolupráca zameria prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I na zlepšenie výrobnej, dodávkovej a obchodnej kapacity krajín AKT, ako aj ich schopnosti prilákať investície. Ďalej sa zameria na vytvorenie novej dynamiky obchodu medzi stranami, posilnenie obchodných a investičných politík krajín AKT, na zníženie ich závislosti od komodít, na podporu rozmanitejších ekonomík a na zlepšenie ich schopnosti zvládnuť otázky týkajúce sa obchodu.

4. Hospodárska a obchodná spolupráca sa vykonáva v úplnom súlade s ustanoveniami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane špeciálneho a diferencovaného zaobchádzania, berúc do úvahy vzájomné záujmy strán a ich príslušnú úroveň rozvoja. Takisto rieši účinky rozrušovania preferencií v plnom súlade s multilaterálnymi záväzkami.“

27.

V článku 35 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Hospodárska a obchodná spolupráca je založená na skutočnom, posilnenom a strategickom partnerstve. Je ďalej založená na komplexnom prístupe, ktorý stavia na silných stránkach a dosiahnutých výsledkoch predchádzajúcich dohovorov AKT – ES.

2. Hospodárska a obchodná spolupráca stavia na regionálnych integračných iniciatívach štátov AKT. Spolupráca na podporu regionálnej spolupráce a integrácie podľa vymedzenia v hlave I a hospodárska a obchodná spolupráca sa navzájom posilňujú. Hospodárska a obchodná spolupráca rieši najmä obmedzenia na strane dopytu a ponuky, predovšetkým prepojiteľnosť infraštruktúry, diverzifikáciu ekonomiky a opatrenia na rozvoj obchodu ako prostriedku na posilnenie konkurencieschopnosti štátov AKT. Primeraný význam sa preto pripisuje zodpovedajúcim opatreniam v krajinách AKT a rozvojovým stratégiám regiónov, ktoré Spoločenstvo podporuje predovšetkým poskytovaním pomoci na obchod.“

28.

Články 36 a 37 sa nahrádzajú takto:

„Článok 36

Formy

1. Vzhľadom na uvedené ciele a zásady sa strany dohodli na prijatí všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie uzatvorenia nových dohôd o hospodárskom partnerstve zlučiteľných s WTO, na postupnom odstraňovaní prekážok obchodu medzi nimi a na zlepšovaní spolupráce vo všetkých oblastiach relevantných pre obchod.

2. Dohody o hospodárskom partnerstve ako rozvojové nástroje sú zamerané na podporu hladkej a postupnej integrácie štátov AKT do svetovej ekonomiky hlavne úplným využitím potenciálu regionálnej integrácie a obchodu medzi južnými krajinami (juh – juh).

3. Strany sa dohodli, že tieto nové obchodné dojednania sa zavedú postupne.

Článok 37

Postupy

1. Počas rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve sa poskytne budovanie kapacít v súlade s ustanoveniami hlavy I a článku 35 verejným a súkromným sektorom krajín AKT vrátane opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti, posilnenia regionálnych organizácií a podporu regionálnych integračných iniciatív; tam, kde je to vhodné, aj s pomocou pri rozpočtových úpravách a fiškálnej reforme, ako aj pri zlepšovaní infraštruktúry, rozvoja a podpory.

2. Strany pravidelne prehodnocujú pokrok rokovaní, ako sa predpokladá v článku 38.

3. Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sa realizujú s tými krajinami AKT, ktoré sa považujú za pripravené tak urobiť, a to na úrovni, ktorú považujú za primeranú v súlade s postupmi dohodnutými v skupine AKT s cieľom podporiť regionálne integračné procesy v rámci AKT.

4. Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sa zamerajú najmä na vytvorenie harmonogramu postupného odstraňovania prekážok obchodu medzi stranami v súlade s pravidlami WTO. Na strane Spoločenstva sa liberalizácia stavia na základe acquis a zameriava sa na zlepšenie súčasného prístupu krajín AKT na trhy, medziiným aj prostredníctvom zhodnotenia pravidiel o pôvode. Rokovania berú do úvahy úroveň rozvoja a socioekonomický vplyv obchodných opatrení na krajiny AKT a ich schopnosť prispôsobiť a upraviť svoje hospodárstva liberalizačnému procesu. Rokovania budú preto čo najpružnejšie pri stanovovaní trvania dostatočného prechodného obdobia a záverečného rozsahu pokrytia výrobkov, berúc do úvahy citlivé sektory a stupeň asymetrie, pokiaľ ide o časový harmonogram odstraňovania ciel pri zachovaní súladu s následne prevládajúcimi pravidlami WTO.

5. Strany úzko spolupracujú v rámci WTO s cieľom vysvetliť a obhájiť dosiahnuté dojednania, najmä vzhľadom na dostupný stupeň pružnosti.

6. Strany ďalej rokujú o spôsoboch zjednodušovania a prehodnocovania pravidiel o pôvode vrátane ustanovení o kumulácii, ktoré sa uplatňujú na ich vývozy.

7. Po tom, ako štáty AKT uzavrú dohodu o hospodárskom partnerstve, môžu sa tie štáty AKT, ktoré nie sú zmluvnými stranami takejto dohody, kedykoľvek usilovať o pristúpenie.

8. V kontexte spolupráce AKT – EÚ na podporu regionálnej spolupráce a integrácie AKT, ako sa uvádza v hlave I a v súlade s článkom 35, budú strany venovať osobitnú pozornosť potrebám vyplývajúcim z vykonávania dohody o hospodárskom partnerstve. Uplatňujú sa zásady uvedené v článku 1 prílohy IV k tejto dohode. V tomto zmysle sa strany dohodnú na využití existujúcich alebo nových regionálnych finančných mechanizmov, cez ktoré by mohli prichádzať zdroje z viacročného finančného rámca spolupráce a ďalšie doplnkové prostriedky.“

29.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 37a

Ostatné obchodné dojednania

1. V kontexte súčasných trendov obchodnej politiky usilujúcich sa o väčšiu liberalizáciu obchodu sa môžu EÚ a štáty AKT zúčastňovať na rokovaniach a vykonávaní dohôd vedúcich k ďalšej multilaterálnej a bilaterálnej liberalizácii obchodu. Takáto liberalizácia môže viesť k rozrušeniu preferencií poskytnutých štátom AKT a ovplyvniť ich konkurenčné postavenie na trhu EÚ, ako aj ich rozvojové úsilie, ktoré má EÚ záujem podporovať.

2. V súlade s cieľmi hospodárskej a obchodnej spolupráce sa EÚ musí usilovať o realizáciu opatrení na prekonanie možných negatívnych vplyvov liberalizácie s cieľom zachovať v rámci multilaterálneho obchodného systému významný preferenčný prístup v prospech štátov AKT tak dlho, ako je možné, a zabezpečiť, že nevyhnutné zníženie preferencie sa bude zavádzať postupne v priebehu čo najdlhšieho časového úseku.“

30.

V článku 38 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Ministerský výbor pre obchod prerokúva otázky súvisiace s obchodom, ktoré sú predmetom záujmu všetkých štátov AKT, a najmä pravidelne monitoruje rokovania a vykonávanie dohôd o hospodárskom partnerstve. Venuje zvláštnu pozornosť súčasným mnohostranným obchodným rokovaniam a skúma vplyv širších liberalizačných iniciatív na obchod AKT – ES a na rozvoj hospodárstiev AKT. Je podriadený Rade ministrov a predkladá jej primerané odporúčania vrátane akýchkoľvek podporných opatrení s cieľom posilniť výhody obchodných dojednaní AKT – ES.“

31.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 38a

Konzultácie

1. Ak by nové opatrenia alebo opatrenia ustanovené v programoch prijatých Spoločenstvom na aproximáciu zákonov a právnych predpisov s cieľom napomôcť obchod mohli ovplyvniť záujmy jedného alebo viacerých štátov AKT, Spoločenstvo pred prijatím takýchto opatrení informuje sekretariát skupiny krajín AKT a dotknuté štáty AKT.

2. V snahe umožniť Spoločenstvu zohľadniť záujmy skupiny AKT sa na žiadosť skupiny AKT uskutočnia konzultácie v súlade s ustanoveniami článku 12 tejto dohody s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie.

3. Tam, kde existujúce pravidlá alebo opatrenia Spoločenstva prijaté na uľahčenie obchodovania ovplyvňujú záujmy jedného alebo viacerých štátov AKT alebo kde sú tieto záujmy ovplyvnené výkladom, uplatňovaním a výkonom týchto pravidiel alebo predpisov, sa uskutočnia konzultácie na žiadosť dotknutých štátov AKT v súlade s ustanoveniami článku 12 s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie.

4. Strany takisto môžu s úmyslom nájsť uspokojivé riešenie predložiť v rámci Spoločného ministerského výboru pre obchod akékoľvek iné problémy týkajúce sa obchodu, ktoré by mohli vyplynúť z opatrení prijatých alebo plánovaných členskými štátmi.

5. Strany sa navzájom informujú o týchto opatreniach, aby zabezpečili efektívne konzultácie.

6. Strany súhlasia, že uskutočňovanie konzultácií o otázkach v pôsobnosti dohody v rámci inštitúcií dohody o hospodárskom partnerstve a poskytovanie takýchto informácií jej prostredníctvom má tiež spĺňať ustanovenia tohto článku a článku 12 tejto dohody za predpokladu, že všetky pravdepodobne dotknuté štáty AKT sú signatármi dohody o hospodárskom partnerstve, v rámci ktorej sa uskutočnili konzultácie alebo poskytli informácie.“

32.

V článku 41 sa odsek 5nahrádza takto:

„5. Spoločenstvo prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 podporuje úsilie štátov AKT o posilnenie ich kapacít v dodávke služieb. Zvláštna pozornosť je venovaná službám týkajúcim sa práce, podnikania, distribúcie, financií, cestovného ruchu, kultúry, stavebníctva a s ním spojených inžinierskych služieb s cieľom zvýšenia ich konkurencieschopnosti, a tým aj zvýšenia hodnoty a objemu ich obchodu s tovarmi a službami.“

33.

V článku 42 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Spoločenstvo prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 podporuje úsilie štátov AKT o rozvoj a podporu úsporných a efektívnych služieb námornej dopravy v štátoch AKT s cieľom rastúcej účasti operátorov z AKT v službách medzinárodnej dopravy.“

34.

V článku 43 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Strany sa takisto dohodli na urýchlení spolupráce v oblasti informačných a komunikačných technológií a informačnej spoločnosti. Táto spolupráca je prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 zameraná predovšetkým na väčšiu doplnkovosť a harmonizáciu komunikačných systémov na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni a na ich prispôsobenie novým technológiám.“

35.

V článku 44 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Spoločenstvo podporuje úsilie štátov AKT posilniť prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 svoju schopnosť zvládnuť všetky oblasti týkajúce sa obchodu tam, kde je to nutné, vrátane zlepšenia a podporovania inštitucionálneho rámca.“

36.

V článku 45 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Strany sa taktiež dohodli na posilňovaní spolupráce v tejto oblasti s cieľom formulácie a podpory politiky účinnej hospodárskej súťaže s príslušnými národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, ktoré postupne zabezpečia účinné presadzovanie súťažných pravidiel vo verejných aj súkromných podnikoch. Spolupráca v tejto oblasti najmä prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 zahŕňa pomoc pri navrhovaní primeraného právneho rámca a jeho administratívne presadzovanie so zvláštnym odkazom na špeciálnu situáciu najmenej rozvinutých krajín.“

37.

V článku 46 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6. Strany sa ďalej dohodli na posilnení ich spolupráce v tejto oblasti. Po žiadosti na základe vzájomne dohodnutých podmienok a prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií vymedzených v hlave I a v súlade s článkom 35 sa môže spolupráca rozšíriť medziiným aj na nasledujúce oblasti: príprava právnych predpisov ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva, prevencie zneužitia takýchto práv ich držiteľmi, porušenia práv zo strany konkurentov, zavedenie a posilňovanie domácich a regionálnych úradov a iných orgánov vrátane podpory regionálnych organizácií práv duševného vlastníctva zainteresovaných do ochrany a presadzovania práv vrátane vzdelávania personálu.“

38.	V článku 47 sa úvodné slová v odseku 2 nahrádzajú takto: „2. Spolupráca v normalizácii a certifikácii prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 sa zameria na podporu zlučiteľných systémov medzi stranami a bude zahŕňať najmä:“.

39.	V článku 48 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Strany sa ďalej dohodli na posilňovaní spolupráce prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 s cieľom upevňovať kapacitu verejných a súkromných sektorov krajín AKT v tejto oblasti.“

40.

Článok 49 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok podporovať rozvoj medzinárodného obchodu takým spôsobom, ktorý zabezpečuje trvale udržateľný rozvoj a zdravú správu životného prostredia, v súlade s medzinárodnými dohovormi a záväzkami v tejto oblasti a s riadnym zreteľom na príslušnú úroveň ich rozvoja. Súhlasia s tým, že zvláštne potreby a požiadavky štátov AKT treba brať do úvahy pri tvorbe a vykonávaní opatrení v oblasti životného prostredia aj vo vzťahu k ustanoveniam článku 32a.“

b)	Vkladá sa tento odsek: „3. Strany sa dohodli, že environmentálne opatrenia by sa nemali využívať na ochranárske účely.“

41.	V článku 50 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Strany súhlasia s tým, že pracovné normy sa nemajú používať na protekcionistické účely.“

42.

V článku 51 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Spolupráca sa zameria najmä prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 na zlepšenie inštitucionálnej a technickej kapacity v tejto oblasti s vytvorením systému rýchleho varovania pri vzájomných informáciách o nebezpečných výrobkoch, výmenou informácií a skúseností pri zavádzaní a prevádzke monitorovania trhu pri predaji výrobkov, bezpečnosti výrobkov, zlepšenia informácií poskytovaných spotrebiteľom o cenách a ponúkaných službách, podporou rozvoja nezávislých spotrebiteľských združení a kontaktov medzi spotrebiteľskými záujmovými skupinami, zlepšenia zlučiteľnosti spotrebiteľských systémov a politík, presadzovania legislatívy a podpory spolupráci pri šetrení škodlivých alebo nekalých obchodných praktík a zavádzaní zákazov vývozu pri obchode medzi stranami v prípade tovarov alebo služieb, ktorých predaj bol zakázaný v krajine výroby.“

43.

V článku 56 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Rozvoj finančnej spolupráce sa vykonáva na základe a v súlade s rozvojovými cieľmi, stratégiami a prioritami určenými štátmi AKT na národnej, regionálnej a vnútornej úrovni AKT. Pritom sa berie do úvahy ich zemepisná, kultúrna a sociálna charakteristika, ako aj ich špecifický potenciál. Spolupráca, riadiac sa medzinárodne schválenou agendou efektívnosti pomoci, vychádza z vlastníctva, zosúladenia, koordinácie a harmonizácie darcov, riadenia pre rozvojové výsledky a vzájomnej zodpovednosti. Spolupráca bude najmä:

a)	podporovať miestne vlastníctvo na všetkých úrovniach rozvojového procesu;

b)	odrážať partnerstvo založené na vzájomných právach a záväzkoch;

c)	zdôrazňovať význam predvídateľnosti a bezpečnosti v tokoch zdrojov poskytnutých za vysoko výhodných podmienok a na nepretržitom základe;

d)	pružná a primeraná situácii každého štátu AKT a prispôsobená špecifickej povahe daného programu alebo projektu a

e)	zabezpečovať efektívnosť, koordináciu a spojitosť.“

44.

Článok 58 sa mení a dopĺňa takto:

V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	regionálne alebo medzištátne orgány, ku ktorým patrí jeden alebo viacero štátov AKT vrátane Africkej únie alebo iných orgánov, ktorých členmi sú aj štáty, ktoré nepatria k štátom AKT, ktoré sú týmito štátmi schválené, a“.

Odsek 2 sa mení a dopĺňa takto:

písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)	finanční sprostredkovatelia z AKT alebo Spoločenstva poskytujúci, podporujúci a financujúci súkromné alebo verejné investície v štátoch AKT;“

ii)

písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)	rozvojové krajiny, ktoré nepatria do skupiny AKT, ak sa zúčastňujú na spoločnej iniciatíve alebo majú účasť v regionálnej organizácii so štátmi AKT, v súlade s článkom 6 prílohy IV k tejto dohode.“

45.

Článok 60 sa mení a dopĺňa takto:

Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)	zmiernenie nepriaznivých krátkodobých účinkov vonkajších otrasov vrátane nestability príjmov z vývozu na sociálno-ekonomické reformy a politiky;“.

Písmeno g) sa nahrádza takto:

„g)	humanitárna a núdzová pomoc vrátane pomoci utečencom a presídleným osobám, zasahovanie spájajúce krátkodobú pomoc a obnovu s dlhodobým rozvojom v krízových alebo pokrízových situáciách a pripravenosť na katastrofy.“

46.

Článok 61 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Priama rozpočtová pomoc na podporu makroekonomických a odvetvových reforiem sa poskytne, ak:

a)	existujú alebo sa zavádzajú dobre vymedzené národné alebo odvetvové rozvojové stratégie zamerané na chudobu;

b)	sú v platnosti alebo sa zavádzajú dobre vymedzené makroekonomické politiky orientované na stabilitu, zavedené samotnou krajinou a pozitívne hodnotené jej hlavnými darcami vrátane medzinárodných finančných inštitúcií, tam, kde je to relevantné, a

c)	je riadenie verejných financií dostatočne transparentné, zodpovedné a efektívne.

Spoločenstvo sa prispôsobí systémom a postupom špecifickým pre každú krajinu AKT, monitoruje svoju rozpočtovú podporu s partnerskou krajinou a podporuje úsilie partnerských krajín posilniť vnútroštátnu zodpovednosť, parlamentnú kontrolu, audítorské kapacity a prístup verejnosti k informáciám.“

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. V rámci dohody sa použijú zdroje účelovo viazané vo viacročnom finančnom rámci spolupráce podľa tejto dohody, vlastné zdroje Európskej investičnej banky (ďalej len ‚banka‘) a tam, kde je to vhodné, iné zdroje čerpané z rozpočtu Európskeho spoločenstva, a to na financovanie projektov, programov a ostatných foriem operácií prispievajúcich k dosahovaniu cieľov tejto dohody.“

47.

V článku 66 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. V snahe zmierniť bremeno dlhu štátov AKT a ich problémy platobnej bilancie sa strany dohodli na využití zdrojov poskytnutých v rámci viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody na príspevok k iniciatívam zmiernenia dlhu schváleným na medzinárodnej úrovni v prospech štátov AKT. Spoločenstvo sa navyše zaväzuje preskúmať, ako sa môžu z dlhodobého hľadiska iné zdroje ako zdroje Spoločenstva mobilizovať na podporu medzinárodne schválených iniciatív zmiernenia dlhu.“

48.

V článku 67 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Viacročný finančný rámec spolupráce podľa tejto dohody poskytne podporu makroekonomickým a odvetvovým reformám vykonávaným štátmi AKT. V tomto rámci strany zabezpečia, že úprava bude ekonomicky opodstatnená a sociálne a politicky únosná. Podpora sa poskytne v kontexte spoločného zhodnotenia medzi Spoločenstvom a dotknutým štátom AKT pri reformných opatreniach prijímaných alebo zvažovaných na makroekonomickej alebo odvetvovej úrovni, čo umožní celkové zhodnotenie reformných úsilí. Spoločné hodnotenie v možnom rozsahu je zosúladené s dojednaniami špecifickými pre krajinu a podpora je monitorovaná na základe dosiahnutých výsledkov. Rýchle vyplatenie čiastok je dôležitou črtou podporných programov.“

49.	Názov kapitoly 3 hlavy II časti 4 sa nahrádza takto: „KAPITOLA 3 Podpora v prípade vonkajších otrasov“.

50.

Článok 68 sa nahrádza takto:

„Článok 68

1. Strany uznávajú, že makroekonomická nestabilita vyplývajúca z vonkajších otrasov môže nepriaznivo ovplyvniť rozvoj štátov AKT a ohroziť splnenie ich rozvojových požiadaviek. Preto sa vytvára systém dodatočnej podpory na zmiernenie krátkodobých nepriaznivých účinkov vyplývajúcich z vonkajších otrasov vrátane účinkov na výnosy z vývozu v rámci viacročného finančného rámca spolupráce podľa dohody.

2. Účelom tejto podpory je chrániť sociálno-ekonomické reformy a politiky, ktoré by mohli byť negatívne ovplyvnené následkom poklesu príjmov, a napraviť krátkodobé negatívne účinky takýchto otrasov.

3. Pri prideľovaní zdrojov sa berie do úvahy extrémna závislosť hospodárstiev štátov AKT od vývozu, najmä z odvetví poľnohospodárstva a baníctva. V tejto súvislosti dostanú najmenej rozvinuté, vnútrozemské a ostrovné štáty AKT a štáty AKT, ktoré boli postihnuté konfliktmi a prírodnými katastrofami, priaznivejšie zaobchádzanie.

4. Dodatočné zdroje sa poskytujú v súlade so špecifickými formami podporných mechanizmov stanovených v prílohe II o podmienkach financovania.

5. Spoločenstvo takisto poskytuje podporu trhovo založeným poistným schémam vytvoreným pre štáty AKT snažiace sa o ochranu pred krátkodobými vplyvmi vonkajších otrasov.“

51.	Názov kapitoly 6 hlavy II časti 4 sa nahrádza takto: „KAPITOLA 6 Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a následná pomoc“.

52.

Článok 72 sa nahrádza takto:

„Článok 72

Všeobecná zásada

1. Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a následná pomoc sa poskytuje v krízových situáciách. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi má za cieľ zachrániť a ochrániť život a zabrániť a zmierniť ľudské utrpenie všade tam, kde je to potrebné. Pomoc po núdzi sa zameriava na obnovu a prepojenie krátkodobej pomoci s dlhodobejšími rozvojovými programami.

2. Krízové situácie vrátane dlhodobej štrukturálnej nestability alebo krehkosti sú situácie, ktoré predstavujú hrozbu pre právo a poriadok alebo bezpečnosť a istotu osôb a hrozia vystupňovaním do ozbrojeného konfliktu alebo do destabilizácie krajiny. Krízové situácie môžu nastať v dôsledku prírodných katastrof, kríz spôsobených človekom, ako sú vojny a iné konflikty, alebo mimoriadnych okolností s porovnateľnými účinkami súvisiacimi okrem iného so zmenou klímy, zhoršovaním životného prostredia, prístupom k energii a prírodným zdrojom alebo extrémnou chudobou.

3. Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a po nej sa zachováva po dobu nevyhnutnú na vyrovnanie sa s núdzovými potrebami vyplývajúcimi z týchto situácií pre obete, čím prepája pomoc, obnovu a rozvoj.

4. Humanitárna pomoc sa poskytuje výhradne podľa potrieb a záujmov obetí krízových situácií a v súlade so zásadami medzinárodného humanitárneho práva a rešpektujúc ľudskosť, neutralitu, nestrannosť a nezávislosť. Nesmie najmä dôjsť k žiadnej diskriminácii medzi obeťami z dôvodu rasy, etnického pôvodu, náboženstva, pohlavia, veku, štátnej príslušnosti alebo politického presvedčenia a voľný prístup k obetiam a ich ochrana sú zabezpečené rovnako, ako aj bezpečnosť humanitárneho personálu a zariadenia.

5. Humanitárna, núdzová pomoc a pomoc po núdzovej situácii sa financujú z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody tam, kde sa takáto pomoc nedá financovať z rozpočtu Únie. Humanitárna, núdzová pomoc a pomoc po núdzovej situácii sa vykonáva tak, aby dopĺňala úsilie členských štátov, bola s ním koordinovaná a aby bola v súlade s osvedčenými postupmi v účinnosti pomoci.“

53.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 72a

Cieľ

1. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi sa zameria na:

a)	ochranu ľudských životov v krízach a v situáciách bezprostredne po krízach;

b)	príspevky na financovanie a dodávku humanitárnej pomoci a priamy prístup k tejto pomoci zo strany určených príjemcov všetkými dostupnými logistickými prostriedkami;

c)	realizáciu krátkodobej obnovy a rekonštrukcie, tak aby sa umožnilo obetiam mať prospech aspoň z minimálnej socioekonomickej integrácie, a čo najskôr vytvoriť podmienky pre opätovné pokračovanie rozvoja na základe dlhodobých cieľov stanovených dotknutými krajinami a regiónmi AKT;

riešenie potrieb vyplývajúcich z presídlenia ľudí (utečenci, presídlené osoby a navrátilci) následne po prírodnej katastrofe alebo katastrofe spôsobenej človekom, tak aby sa nevyhnutný čas mohli uspokojiť všetky potreby utečencov a presídlených osôb (bez ohľadu na miesto) a aby sa uľahčili kroky na ich dobrovoľnú repatriáciu a reintegráciu v ich krajine pôvodu, a

e)	pomoci štátu alebo regiónu AKT pri vytváraní krátkodobých mechanizmov predchádzania a pripravenosti na katastrofy, ako aj pre systémy predpovede a včasného varovania s cieľom zmierniť následky katastrof.

2. Pomoc možno poskytnúť štátom alebo regiónom AKT prijímajúcim utečencov alebo navrátilcov na splnenie naliehavých potrieb, na ktoré sa nevzťahuje pomoc v núdzi.

3. Opatrenia po stave núdze majú za cieľ fyzickú a sociálnu obnovu stavu spôsobeného výsledkami krízy a môžu sa uskutočniť, aby prepojili krátkodobú pomoc a obnovu s relevantnými dlhodobejšími rozvojovými programami financovanými z národných, regionálnych indikatívnych programov alebo z vnútorných programov AKT. Takéto opatrenia musia byť nevyhnutné na prechod od fázy núdze do fázy rozvoja, musia podporovať socioekonomickú reintegráciu častí zasiahnutej populácie, odstrániť, pokiaľ je to možné, príčiny krízy a posilniť inštitúcie a vlastníctvo miestnych a národných účastníkov pri ich úlohe formulovania politiky trvale udržateľného rozvoja pre dotknutú krajinu AKT.

4. Tam, kde je to vhodné, mechanizmy krátkodobého predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne, ako je uvedené v odseku 1 písm. e), sa budú koordinovať s ostatnými existujúcimi mechanizmami predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne.

Rozvoj a posilnenie národných, regionálnych a celých AKT mechanizmov znižovania a riadenia rizika katastrof pomôže štátom AKT pri budovaní ich odolnosti voči vplyvu katastrof. Všetky súvisiace činnosti sa môžu vykonávať v spolupráci s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami a programami, ktoré majú preukázateľné skúsenosti v oblasti znižovania rizika katastrof.“

54.

Článok 73 sa nahrádza takto:

„Článok 73

Vykonávanie

1. Pomoc sa realizuje buď na žiadosť krajiny alebo regiónu AKT zasiahnutých krízovou situáciou, alebo z iniciatívy Komisie, alebo na základe odporúčania medzinárodných organizácií alebo miestnych či medzinárodných neštátnych organizácií.

2. Spoločenstvo prijme primerané kroky na uľahčenie rýchleho opatrenia, ktoré sa požaduje na uspokojenie okamžitých potrieb, na ktoré je nutná pomoc. Pomoc sa spravuje a vykonáva podľa postupov umožňujúcich opatrenia, ktoré sú rýchle, pružné a efektívne.

3. So zdôraznením rozvojového charakteru pomoci poskytovanej v súlade s touto kapitolou sa môže pomoc na žiadosť dotknutého štátu alebo región iba výnimočne použiť spolu s indikatívnym programom.“

55.

V článku 76 ods. 1 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)	pôžičky z vlastných zdrojov banky a investičného nástroja, ktorých podmienky sú uvedené v prílohe II k tejto dohode. Takéto pôžičky sa môžu takisto použiť na financovanie verejných investícií do základnej infraštruktúry.“

56.

V článku 95 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„3. Spoločenstvo a členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej oznámia druhej strane najneskôr 12 mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia akékoľvek prehodnotenia ustanovení, ktoré si želajú urobiť vzhľadom na možnú zmenu alebo doplnenie dohody. Bez ohľadu na túto časovú lehotu, ak si jedna strana želá prehodnotenie akéhokoľvek ustanovenia dohody, druhá strana má lehotu dvoch mesiacov, v ktorej môže žiadať o rozšírenie prehodnotenia na ostatné ustanovenia týkajúce sa tých, ktoré boli predmetom prvotnej žiadosti.“

57.

V článku 100 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Táto dohoda vyhotovená v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické, je uložená v archíve Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie a sekretariátu štátov AKT, ktoré oba zašlú overenú kópiu každej z vlád signatárskych štátov.“

C. PRÍLOHY

Príloha II zmenená a doplnená rozhodnutím Rady ministrov AKT– ES č. 1/2009 z 29. mája 2009 (1) sa mení a dopĺňa takto:

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

1. V tejto kapitole sú stanovené podmienky financovania vo vzťahu k operáciám investičných nástrojov (nástroje), pôžičkám z vlastných zdrojov Európskej investičnej banky (banka) a špeciálnym operáciám. Tieto zdroje sa môžu prevádzať na oprávnené podniky buď priamo, alebo nepriamo, prostredníctvom oprávnených investičných fondov a/alebo finančných sprostredkovateľov.

2. Prostriedky na dotovanie úrokovej miery, ako sa ustanovuje v tejto prílohe, budú k dispozícii z pridelených rozpočtových prostriedkov na úrokovú dotáciu uvedených v odseku 2 písm. c) prílohy Ib k tejto dohode.

3. Úrokové dotácie možno kapitalizovať alebo sa môžu použiť vo forme nenávratných finančných prostriedkov. Výška dotácie úrokovej sadzby vypočítaná podľa jej hodnoty v čase vyplatenia pôžičky sa zaúčtuje na pridelené rozpočtové prostriedky úrokovej dotácie uvedenej v prílohe Ib ods. 2 písm. c) a vypláca sa priamo banke. Na podporu technickej pomoci súvisiacej s projektom v krajinách AKT možno tiež použiť až 10 % týchto pridelených rozpočtových prostriedkov na úrokové dotácie.

4. Tieto podmienky nemajú dosah na podmienky, ktoré môžu byť uložené krajinám AKT, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne podmienky na poskytovanie pôžičiek pre vysoko zadlžené chudobné krajiny (‚HIPC‘) alebo iné medzinárodne dohodnuté rámce udržateľnosti zadlženosti. V súlade s tým, ak tieto rámce vyžadujú zníženie úrokovej sadzby pôžičky o viac ako 3 %, než je povolené podľa článkov 2 a 4 tejto kapitoly, banka sa usiluje o zníženie priemerných nákladov finančných prostriedkov prostredníctvom vhodného spolufinancovania s ostatnými darcami. Ak by toto nebolo možné, môže byť úroková sadzba pôžičky banky znížená o sumu, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie súladu s úrovňou vyplývajúcou z iniciatívy HIPC alebo medzinárodne dohodnutého rámca udržateľnosti zadlženosti.“

V článku 2 sa odseky 7 a 8 nahrádzajú takto:

„7. Bežné pôžičky, na ktoré sa nevzťahujú obmedzujúce podmienky na poskytovanie pôžičiek v rámci HIPC alebo iného medzinárodne dohodnutého rámca udržateľnosti zadlženia, je možné poskytnúť za stanovených koncesných podmienok v nasledujúcich prípadoch:

a)	na infraštruktúrne projekty, ktoré sú predpokladom rozvoja súkromného sektora v najmenej rozvinutých krajinách alebo v krajinách po konfliktoch a v krajinách po prírodnej katastrofe. V takýchto prípadoch je úroková sadzba pôžičky znížená až o 3 %;

na projekty zahŕňajúce reštrukturalizačné operácie v rámci privatizácie alebo na projekty so značnými a jasne preukázateľnými sociálnymi alebo ekologickými výhodami. V takýchto prípadoch možno pôžičky poskytnúť s dotáciou úrokových sadzieb, ktorých forma a výška sa určí vzhľadom na konkrétne charakteristiky projektu. Avšak dotácia úrokovej sadzby nesmie byť vyššia ako 3 %.

Konečná úroková sadzba pôžičiek podľa písmena a) alebo b) nie je však v žiadnom prípade menšia ako 50 % referenčnej sadzby.

8. Fondy, ktoré sa majú na tieto koncesné účely poskytnúť, budú sprístupnené z pridelených rozpočtových prostriedkov na dotácie úrokov uvedených v odseku 2 písm. c) prílohy Ib k tejto dohode.“

V článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Pôžičky z vlastných zdrojov banky sa poskytujú za nasledujúcich podmienok:

a)	referenčná sadzba úrokovej miery je sadzba uplatňovaná bankou na pôžičky s tými istými podmienkami, pokiaľ ide o menu a dobu splácania, ku dňu podpisu zmluvy alebo ku dňu vyplatenia;

avšak pre krajiny, na ktoré sa nevzťahujú reštriktívne podmienky na poskytovanie pôžičiek v rámci HIPC alebo iného medzinárodne dohodnutého rámca udržateľnosti dlhu:

i)	v zásade majú projekty verejného sektora nárok na dotáciu úrokovej miery až do výšky 3 %;

ii)	projekty súkromného sektora spadajúce pod kategórie uvedené v článku 2 ods. 7 písm. b) majú nárok na dotácie úrokovej miery za podmienok uvedených v tomto ustanovení.

Konečná úroková miera nesmie však byť v žiadnom prípade nižšia ako 50 % referenčnej sadzby;

c)	lehota splácania pôžičiek, ktoré banka poskytne zo svojich vlastných zdrojov, sa určí na základe hospodárskych a finančných charakteristík projektu. Tieto pôžičky obvykle obsahujú lehotu odkladu splatnosti určenú odkazom na dobu výstavby projektu.“

Príloha III sa mení a dopĺňa takto:

V článku 1 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)	posilniť a podporovať úlohu Centra pre rozvoj podnikania (CDE) tak, aby poskytovalo súkromnému sektoru nevyhnutnú podporu v povzbudzovaní rozvojových aktivít súkromného sektora v krajinách a regiónoch AKT, a

posilniť a upevniť úlohu Technického centra pre poľnohospodársku a vidiecku spoluprácu (CTA) v rozvoji inštitucionálnej kapacity AKT, najmä pri riadení informácií na zlepšenie prístupu k technológiám na zvýšenie poľnohospodárskej produktivity, komercionalizáciu, potravinovú bezpečnosť a vidiecky rozvoj.“

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

CDE

1. CDE presadzuje priaznivé podnikateľské prostredie pre rozvoj súkromného sektora a podporuje vykonávanie rozvojových stratégií súkromného sektora v krajinách AKT poskytovaním nefinančných služieb vrátane konzultačných služieb spoločnostiam a podnikom z AKT a podporuje spoločné iniciatívy vytvorené hospodárskymi subjektmi Spoločenstva a štátov AKT. V tejto súvislosti je potrebné náležite zohľadniť potreby vyplývajúce z realizácie dohôd o hospodárskom partnerstve.

2. CDE sa zameriava na pomoc súkromným podnikom z AKT pri zvyšovaní konkurencieschopnosti vo všetkých odvetviach hospodárstva. Centrum pre rozvoj podnikania najmä:

a)	uľahčuje a podporuje podnikateľskú spoluprácu a partnerstvá medzi podnikmi AKT a EÚ;

b)	pomáha rozvoju podporných podnikateľských služieb prostredníctvom podpory budovania kapacít organizácií súkromného sektora alebo podpory poskytovateľom technických, profesijných, riadiacich, komerčných a vzdelávacích podporných služieb;

c)	poskytuje pomoc aktivitám podpory investícií, ako sú organizácie investičnej podpory, konanie investičných konferencií, vzdelávacie programy, strategické semináre a následné misie investičnej podpory;

d)	podpora iniciatívam, ktoré prispievajú k posilneniu inovácií a transferu technológií, know-how a najlepšej praxe vo všetkých aspektoch podnikateľského riadenia;

e)	informuje súkromný sektor AKT o ustanoveniach tejto dohody a

f)	poskytuje informácie európskym spoločnostiam a organizáciám súkromného sektora o podnikateľských príležitostiach a formách podnikania v krajinách AKT.

3. CDE takisto prispieva k zlepšeniu podnikateľského prostredia na národnej a regionálnej úrovni, aby podporovalo podniky vo využívaní pokroku v regionálnych integračných procesoch a otváraní obchodu. Patrí sem:

a)	pomoc podnikom v plnení existujúcich i nových kvalitatívnych a iných noriem zavedených v dôsledku pokroku v regionálnej integrácii a vykonávaní dohôd o hospodárskom partnerstve;

b)	rozširovanie informácií v rámci miestneho súkromného sektora AKT o kvalite výrobkov a ich normách požadovaných na vonkajších trhoch;

c)	podpora regionálnych a národných reforiem podnikateľského prostredia vrátane uľahčenia dialógu medzi súkromným sektorom a verejnými inštitúciami a

d)	posilnenie úlohy a funkcie národných a/alebo regionálnych sprostredkovateľov služieb.

4. Aktivity CDE sú založené na koordinácii, komplementarite a pridanej hodnote vo vzťahu ku každej iniciatíve rozvoja súkromného sektora prijatej verejnými alebo súkromnými subjektmi. Jeho činnosť musí byť predovšetkým v súlade s národnými a regionálnymi rozvojovými stratégiami vymedzenými v časti 3 tejto dohody. CDE postupuje pri plnení svojich úloh selektívne a zabezpečuje finančnú udržateľnosť pri ich plnení. To zaručí primeranú deľbu úloh medzi ústredím a regionálnymi kanceláriami.

5. Aktivity vykonávané CDE sa pravidelne hodnotia.

6. Výbor veľvyslancov je dozorný orgán centra. Po podpise tejto dohody výbor:

a)	stanoví štatút centra;

b)	vymenuje členov výkonnej rady;

c)	vymenuje manažment centra na návrh výkonnej rady a

d)	monitoruje celkovú stratégiu centra a dohliada na prácu výkonnej rady.

7. Výkonná rada v súlade so štatútom centra:

a)	ustanovuje finančné a služobné predpisy a pravidlá prevádzky;

b)	dohliada na jeho prácu;

c)	prijíma program a rozpočet centra;

d)	predkladá pravidelné správy a hodnotenia orgánu dohľadu a

e)	plní akékoľvek ďalšie úlohy, ktoré mu podľa štatútu centra patria.

8. Rozpočet centra je financovaný v súlade s pravidlami stanovenými v tejto dohode vo vzťahu k rozvojovej finančnej spolupráci.“

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

CTA

1. Úlohou CTA je posilniť politiku a rozvoj inštitucionálnych kapacít a kapacít riadenia informácií a komunikácie organizácií poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja krajín AKT. Centrum pomáha takýmto organizáciám pri formulovaní a vykonávaní politík a programov na znižovanie chudoby, podpory trvale udržateľnej potravinovej bezpečnosti, zachovania domácej surovinovej základne a tak prispievať k budovaniu samostatnosti vo vidieckom a poľnohospodárskom rozvoji krajín AKT.

2. CTA:

a)	rozvíja a poskytuje informačné služby a zabezpečuje lepší prístup k výskumu, vzdelávaniu a inováciám vo sférach poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja a rastu tak, aby sa podporovalo poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj, a

rozvíja a posilňuje kapacity AKT tak, aby sa:

i)	zlepšila formulácia a riadenie politík poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja a stratégií na národnej a regionálnej úrovni vrátane zlepšených kapacít na zber údajov, výskum politík, analýz a ich formulovanie;

ii)	zlepšilo riadenie informácií a komunikácie najmä v rámci národnej poľnohospodárskej stratégie;

iii)	podporovalo efektívne vnútroinštitucionálne informačné a komunikačné riadenie (ICM) na sledovanie výkonnosti, ako aj pre konzorciá s regionálnymi a medzinárodnými partnermi;

iv)	podporoval decentralizovaný ICM na miestnej a národnej úrovni;

v)	posilnili iniciatívy prostredníctvom regionálnej spolupráce a

vi)	rozvinuli prístupy zhodnotenia dosahu politiky na poľnohospodársky a vidiecky rozvoj.

3. Centrum podporuje regionálne iniciatívy a siete a postupne poskytuje svoje programy rozvoja kapacít príslušným organizáciám AKT. Na tento účel centrum podporuje decentralizované regionálne informačné siete. Takéto siete sa budujú postupne a efektívne.

4. Aktivity vykonávané CTA sa pravidelne hodnotia.

5. Výbor veľvyslancov je dozorný orgán centra. Po podpise tejto dohody výbor:

a)	stanoví štatút strediska;

b)	vymenuje členov výkonnej rady;

c)	vymenuje manažment centra na návrh výkonnej rady a

d)	monitoruje celkovú stratégiu centra a dohliada na prácu výkonnej rady.

6. Výkonná rada v súlade so štatútom centra:

a)	ustanovuje finančné a služobné predpisy a pravidlá prevádzky;

b)	dohliada na jeho prácu;

c)	prijíma program a rozpočet centra;

d)	predkladá pravidelné správy a hodnotenia orgánu dohľadu a

e)	plní akékoľvek ďalšie úlohy, ktoré jej podľa štatútu centra patria.

7. Rozpočet centra je financovaný v súlade s pravidlami stanovenými v tejto dohode vo vzťahu k rozvojovej finančnej spolupráci.“

Príloha IV zmenená a doplnená rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 3/2008 z 15. decembra 2008 (2) sa mení a dopĺňa takto:

Články 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„Článok 1

Operácie financované grantmi v rámci tejto dohody sa plánujú na začiatku obdobia pokrytého viacročným finančným rámcom spolupráce.

Programovanie sa zakladá na zásadách vlastníctva, zosúladenia, koordinácie a harmonizácie darcov, riadenia pre rozvoj výsledkov a vzájomnej zodpovednosti.

Programovanie na tieto účely znamená:

prípravu a vypracovanie strategických dokumentov (SD) krajiny, regiónu AKT alebo vnútorných AKT strategických dokumentov vychádzajúcich z ich vlastných strednodobých cieľov a stratégií s prihliadnutím na zásady spoločného programovania a deľby práce medzi darcami, ktoré budú v možnej miere procesom vedeným partnerskou krajinou alebo regiónom;

jasné určenie plánovaných indikatívnych finančných rozdelení zo strany Spoločenstva, z ktorého môže mať spolupráca krajiny, regiónu AKT alebo vnútri AKT prospech počas obdobia pokrytého viacročným finančným rámcom spolupráce podľa tejto dohody, ako aj akékoľvek ostatné relevantné informácie vrátane možnej rezervy na nepredvídané potreby;

c)	prípravu a prijatie indikatívneho programu vykonávania SD s prihliadnutím na záväzky iných darcov, a najmä členských štátov EÚ, a

d)	proces opätovného hodnotenia pokrývajúci SD, indikatívny program a objem zdrojov na tieto účely pridelený.

Článok 2

Strategický dokument krajiny

Strategický dokument krajiny (SDK) spracúva dotknutý štát AKT a EÚ. Vychádza z predchádzajúcich konzultácií so širokým spektrom účastníkov vrátane neštátnych účastníkov, miestnych orgánov, a tam, kde je to relevantné, parlamentov AKT a buduje na získaných skúsenostiach a najlepšej praxi. Každá SDK je upravená podľa potrieb a reaguje na špecifické okolnosti každého štátu AKT. SDK je nástrojom zostavenia priorít v aktivitách a vybudovania miestne vlastnených kooperačných programov. Akékoľvek odchýlky medzi vlastnou analýzou krajiny a analýzou Spoločenstva sa berú na vedomie. SDK zahŕňa nasledujúce štandardné súčasti:

a)	analýzu politického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho kontextu krajiny, prekážky, kapacity a perspektívy vrátane zhodnotenia základných potrieb, ako je príjem na obyvateľa, veľkosť populácie a sociálne ukazovatele a zraniteľnosť;

b)	podrobný náčrt strednodobej stratégie rozvoja krajiny, jasne definované priority a očakávané finančné požiadavky;

c)	náčrt relevantných plánov a krokov ostatných darcov prítomných v krajine vrátane predovšetkým tých, ktorí sú z členských štátov EÚ v postavení bilaterálneho darcu;

d)	stratégie reakcie podrobne uvádzajúce konkrétny prínos, ktorý môže EÚ poskytnúť. Tieto stratégie majú do čo najvyššej miery umožniť komplementaritu s operáciami financovanými samotným štátom AKT a ostatnými darcami prítomnými v krajine a

e)	označenie najprimeranejších podporných a vykonávacích mechanizmov, ktoré sa majú uplatniť na vykonávanie uvedených stratégií.

Článok 3

Prideľovanie zdrojov

1. Indikatívne prideľovanie zdrojov medzi krajinami AKT sa zakladá na štandardných, objektívnych a transparentných potrebách a výkonnostných kritériách. V tejto súvislosti:

potreby sa zhodnotia na základe kritérií týkajúcich sa príjmu na obyvateľa, veľkosti populácie, sociálnych ukazovateľov a úrovne zadlženia a citlivosti voči vonkajším otrasom. Špeciálne zaobchádzanie sa poskytne najmenej rozvinutým štátom AKT, bude sa brať riadne do úvahy aj zraniteľnosť ostrovných a vnútrozemských štátov. Okrem toho sa berú do úvahy aj konkrétne ťažkosti krajín, ktoré riešia následky konfliktov a prírodných katastrof, a

výkonnosť sa zhodnotí na základe kritérií týkajúcich sa správy vecí verejných, pokroku pri vykonávaní inštitucionálnych reforiem, výkonnosti krajiny pri používaní zdrojov, efektívneho vykonávania súčasných operácií, zmiernenia chudoby alebo jej zníženia, pokroku na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia, opatrení udržateľného rozvoja a výkonnosti v makroekonomickej a odvetvovej politike.

2. Pridelené prostriedky zahŕňajú:

programovateľné prideľovanie rozpočtových prostriedkov na pokrytie makroekonomickej podpory, odvetvových politík, programov a projektov na podporu ústredných alebo okrajových oblastí pomoci Spoločenstva. Programovateľné prideľovanie uľahčí dlhodobé programovanie pomoci Spoločenstva pre dotknutú krajinu. Tieto pridelené rozpočtové prostriedky spolu s inými možnými zdrojmi Spoločenstva sú základom prípravy indikatívneho programu pre danú krajinu a

b)	prídel na pokrytie nepredpokladaných potrieb, ako sú definované v článkoch 66 a 68 a článkoch 72, 72a a 73 tejto dohody, prístupný za podmienok ustanovených v uvedených článkoch tam, kde takáto podpora nemôže byť financovaná z rozpočtu Únie.

3. Opatrenie sa poskytne tým krajinám, ktoré z dôvodu výnimočných okolností nemajú prístup k bežným plánovaným zdrojom, na základe rezervy na nepredvídané potreby.

4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 5 ods. 7 tejto prílohy o preskúmaní, Spoločenstvo môže zvýšiť programovateľné prideľovanie zdrojov alebo jeho zdroje na nepredvídané potreby pre dotknutú krajinu, aby zohľadnilo nové potreby alebo výnimočnú výkonnosť:

a)	nové potreby môžu vzniknúť v dôsledku výnimočných okolností, ako sú krízové situácie a situácie po kríze, alebo z nepredvídaných potrieb uvedených v odseku 2 písm. b);

výnimočná výkonnosť je situácia, v ktorej sú programovateľné rozpočtové prostriedky krajiny mimo rámca strednodobých a záverečných hodnotení úplne viazané a dodatočné finančné prostriedky z národného indikatívneho programu môžu byť absorbované na pozadí efektívnych politík znižovania chudoby a riadneho finančného hospodárenia.“

V článku 4 sa odseky 1 až 4 nahrádzajú takto:

„1. Po získaní uvedených informácií každý štát AKT vyhotoví a predloží Spoločenstvu návrh indikatívneho programu na základe rozvojových cieľov a priorít vyjadrených v SDK a v súlade s nimi. Návrh indikatívneho programu obsahuje:

a)	všeobecnú rozpočtovú podporu, resp. obmedzený počet ústredných odvetví alebo oblastí, na ktoré sa má pomoc sústrediť;

b)	najprimeranejšie opatrenia a činnosti na dosiahnutie cieľov v ústrednom odvetví (odvetviach) alebo oblasti (oblastiach);

c)	možné zdroje vyhradené na obmedzený počet programov a projektov mimo ústredného odvetvia (odvetví) alebo oblasti (oblastí), resp. hrubý náčrt takýchto aktivít, ako aj určenie zdrojov, ktoré majú byť určené pre každú z týchto súčastí;

d)	typy neštátnych aktérov oprávnených na financovanie v súlade s kritériami, ktoré ustanovila Rada ministrov, zdroje pridelené neštátnym aktérom a typ podporovaných aktivít, ktoré nesmú byť zamerané na dosahovanie ziskov;

e)	návrhy na prípadnú účasť v regionálnych programoch a projektoch a

f)	možnú rezervu na poistenie oproti možným nárokom a na pokrytie nárastu nákladov a nepredvídaných udalostí.

2. Návrh indikatívneho programu obsahuje podľa primeranosti zdroje vyhradené na posilnenie ľudských, materiálnych a inštitucionálnych kapacít AKT na prípravu a vykonávanie národných indikatívnych programov a možnú účasť v programoch a projektoch financovaných z regionálnych indikatívnych programov a na zlepšenie riadenia cyklu verejných investičných projektov štátov AKT.

3. Návrh indikatívneho programu je predmetom výmeny stanovísk medzi dotknutým štátom AKT a Spoločenstvom. Indikatívny program sa prijme po spoločnej dohode medzi Komisiou v mene Spoločenstva a dotknutým štátom AKT. Po prijatí je záväzný tak pre Spoločenstvo, ako aj pre štát. Tento indikatívny program sa pripojí k SDK a obsahuje okrem toho aj:

a)	určenie konkrétnych a jednoznačne identifikovaných činností, najmä tých, ktoré je možné financovať pred ďalším prehodnotením;

b)	indikatívny časový harmonogram vykonávania a prehodnotenia indikatívneho programu vrátane záväzkov a vyplatených súm zdrojov a

c)	parametre a kritériá preskúmania zamerané na výsledky.

4. Spoločenstvo a dotknutý štát AKT prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie čo najskoršieho možného ukončenia programovacieho procesu, a to okrem výnimočných okolností najneskôr do dvanástich mesiacov od prijatia viacročného finančného rámca spolupráce. V tejto súvislosti príprava SDK a indikatívneho programu musí byť súčasťou priebežného procesu vedúceho k prijatiu jediného dokumentu.“

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

i)	odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Za výnimočných okolností uvedených v článku 3 ods. 4, s ohľadom na nové potreby alebo výnimočné výsledky, možno hodnotenie ad hoc realizovať na žiadosť ktorejkoľvek strany.“;

ii)

v odseku 4 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„4. Výročné operatívne hodnotenie, strednodobé a záverečné hodnotenie indikatívneho programu pozostávajú zo spoločného hodnotenia vykonávania programu a berú do úvahy výsledky aktivít monitorovania a hodnotenia. Tieto hodnotenia sa realizujú miestne a majú byť ukončené národným schvaľovacím úradníkom a Komisiou s konzultovaním príslušných účastníkov vrátane neštátnych subjektov, miestnych orgánov, a tam, kde je to relevantné, parlamentov AKT. Hodnotenia pokrývajú najmä:“;

iii)

odseky 5, 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„5. Komisia predloží raz ročne súhrnnú správu o záveroch výročného operatívneho hodnotenia výboru pre spoluprácu v rozvojových financiách. Výbor preskúma správu v súlade so svojimi zodpovednosťami a právomocami podľa tejto dohody.

6. Vzhľadom na výročné operatívne hodnotenia môže národný schvaľovací úradník a Komisia pri strednodobom a záverečnom hodnotení prehodnotiť a upraviť SDK:

a)	ak operatívne hodnotenia naznačujú konkrétne problémy a/alebo

b)	vzhľadom na zmenené okolnosti v štáte AKT.

O zmene v SDK možno tiež rozhodnúť v dôsledku procesu hodnotenia ad hoc podľa odseku 2.

Záverečné hodnotenie môže tiež zahŕňať úpravy na nový viacročný finančný rámec spolupráce, pokiaľ ide o prideľovanie zdrojov, ako aj prípravu na nasledujúci program.

7. Po ukončení strednodobých a záverečných hodnotení môže Komisia v mene Spoločenstva zvýšiť alebo znížiť prideľovanie zdrojov vzhľadom na súčasné potreby a výkonnosť dotknutého štátu AKT.

Po hodnotení ad hoc podľa odseku 2 môže Komisia v mene Spoločenstva takisto zvýšiť prideľovanie zdrojov s ohľadom na nové potreby alebo mimoriadnu výkonnosť dotknutého štátu AKT, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 4.“

Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

i)	názov sa nahrádza takto: „Pôsobnosť“;

ii)

vkladajú sa tieto odseky:

„3. Žiadosti o financovanie regionálnych programov predkladá:

a)	riadne poverený regionálny orgán alebo organizácia alebo

b)	riadne splnomocnený subregionálny subjekt, organizácia alebo štát AKT v dotknutom regióne v programovacom stupni za predpokladu, že činnosť bola v regionálnom indikatívnom programe (RIP) určená.

4. Účasť rozvojových krajín, ktoré nepatria do AKT, v regionálnych programoch sa predpokladá len v tom rozsahu, že:

a)	ťažisko projektov a programov financovaných v rámci viacročného finančného rámca spolupráce zostane v krajine AKT;

b)	rovnocenné ustanovenia existujú v rámci finančných nástrojov Spoločenstva a

c)	dodržiava sa zásada proporcionality.“

Články 7, 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

„Článok 7

Regionálne programy

Štáty AKT rozhodnú o vymedzení zemepisných regiónov. Regionálne integračné programy majú do najvyššej možnej miery zodpovedať programom existujúcich regionálnych organizácií. V zásade v prípade, že sa členstvo niekoľkých relevantných regionálnych organizácií prekrýva, má regionálny integračný program zodpovedať kombinovanému členstvu týchto organizácií.

Článok 8

Regionálne programovanie

1. Programovanie sa uskutoční na úrovni každého regiónu. Programovanie je výsledkom výmeny názorov medzi Komisiou a riadne poverenými regionálnymi organizáciami a v prípade absencie takéhoto mandátu medzi Komisiou a národnými schvaľovacími úradníkmi v krajinách regiónu. Tam, kde je to primerané, môže programovanie zahŕňať konzultácie s neštátnymi účastníkmi zastúpenými na regionálnej úrovni a tam, kde je to relevantné, regionálnymi parlamentmi.

2. Regionálny strategický dokument (RSD) pripraví Komisia a riadne poverené regionálne organizácie v spolupráci so štátmi AKT v dotknutom regióne na základe zásady subsidiarity a komplementárnosti so zohľadnením programovania SDK.

3. RSD je nástrojom zostavenia priorít v aktivitách a vybudovania miestne vlastnených kooperačných programov. RSD zahŕňa nasledujúce štandardné súčasti:

a)	analýzu politického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho kontextu regiónu;

b)	zhodnotenie procesu a perspektív regionálnej ekonomickej integrácie a integrácie do svetového hospodárstva;

c)	náčrt sledovaných regionálnych stratégií a priorít a očakávaných finančných požiadaviek;

d)	náčrt relevantných aktivít ostatných zahraničných partnerov v regionálnej spolupráci;

e)	náčrt konkrétneho prínosu EÚ smerom k dosahovaniu cieľov regionálnej integrácie, ktoré sú, pokiaľ je to možné, čo najviac komplementárne s operáciami financovanými samotnými štátmi AKT a ostatnými zahraničnými partnermi, najmä členskými štátmi EÚ, a

f)	určenie najvhodnejšej podpory a vykonávacích mechanizmov uplatňovaných pri vykonávaní uvedených stratégií.

Článok 9

Prideľovanie zdrojov

1. Indikatívne pridelenie zdrojov medzi regiónmi AKT je založené na štandardných, objektívnych a transparentných odhadoch potrieb, pokroku a perspektív v procese regionálnej spolupráce a integrácie.

2. Pridelené prostriedky obsahujú:

a)	programovateľné pridelené rozpočtové prostriedky na podporu regionálnej integrácie, odvetvových politík, programov a projektov na podporu ústredných alebo okrajových oblastí pomoci Spoločenstva a

pridelené rozpočtové prostriedky pre každý región AKT na pokrytie nepredvídaných potrieb, ako sú tie, čo sú vymedzené v článkoch 72, 72a a 73 tejto dohody, kde vzhľadom na cezhraničný charakter, resp. nepredvídané potreby môže byť takáto podpora poskytovaná efektívnejšie na regionálnej úrovni. Tieto prostriedky budú dostupné za podmienok ustanovených v článkoch 72, 72a a 73 tejto dohody, ak takáto pomoc nemôže byť financovaná z rozpočtu Únie. Doplnkovosť medzi intervenciami poskytnutými v rámci týchto pridelených rozpočtových prostriedkov a možnými intervenciami na úrovni jednotlivých krajín je zaručená.

3. Programovateľné pridelené rozpočtové prostriedky napomáhajú dlhodobé programovanie pomoci Spoločenstva pre dotknuté regióny. Aby sa dosiahol primeraný objem a aby sa zvýšila efektívnosť, možno na financovanie regionálnych operácií s výrazným národným komponentom zmiešať regionálne a národné fondy.

Regionálne pridelené rozpočtové prostriedky na nepredvídané potreby možno zmobilizovať v prospech daného regiónu a krajiny AKT mimo regiónu tam, kde povaha nepredvídanej potreby vyžaduje ich zapojenie a ťažisko plánovaných projektov a programov je na regióne.

4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 11 o preskúmaní, môže Spoločenstvo zvýšiť prideľovanie programovateľných zdrojov alebo jeho pridelených rozpočtových prostriedkov na nepredvídané potreby pre dotknutý región, aby zohľadnilo nové potreby alebo mimoriadnu výkonnosť:

a)	nové potreby vznikajú v dôsledku výnimočných okolností, ako sú krízové situácie a situácie po kríze, alebo nepredvídaných potrieb uvedených v odseku 2 písm. b);

výnimočná výkonnosť je situácia, v ktorej sú pridelené rozpočtové prostriedky regiónu mimo strednodobých a záverečných hodnotení úplne viazané a dodatočné finančné prostriedky z regionálneho indikatívneho programu môžu byť absorbované na pozadí efektívnej regionálnej integrácie a riadneho finančného hospodárenia.“

f)	V článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Regionálny indikatívny program sa prijme po spoločnej dohode medzi Spoločenstvom a riadne poverenou regionálnou organizáciou (poverenými regionálnymi organizáciami) alebo ak takéto poverenie chýba, dotknutými štátmi AKT.“

V článku 11 sa súčasný odsek očísluje a vkladá sa tento odsek:

„2. Za výnimočných okolností uvedených v článku 9 ods. 4 možno realizovať hodnotenie na žiadosť ktorejkoľvek strany, aby sa zohľadnili nové potreby alebo výnimočná výkonnosť. Výsledkom preskúmania ad hoc je, že o zmene RSD môžu rozhodnúť obe strany, resp. prideľovanie zdrojov môže zvýšiť Komisia v mene Spoločenstva.

Záverečné hodnotenie môže tiež obsahovať úpravy nového viacročného finančného rámca spolupráce, pokiaľ ide o prideľovanie zdrojov a prípravu na nasledujúci regionálny indikatívny program.“

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Spolupráca vnútri AKT

1. Spolupráca vnútri AKT ako nástroj rozvoja prispieva k cieľu partnerstva AKT – ES. Spolupráca vnútri AKT je nadregionálnou spoluprácou. Jej cieľom je riešenie spoločných problémov, ktorým čelia štáty AKT, prostredníctvom operácií, ktoré presahujú pojem geografického miesta a sú prospešné pre mnoho alebo všetky štáty AKT.

2. V súlade so zásadami subsidiarity a doplnkovosti sa predpokladá zasahovanie vnútri AKT, keď sa národné, resp. regionálne opatrenia ukážu v porovnaní s operáciami vykonávanými inými nástrojmi spolupráce nemožné alebo menej efektívne na poskytnutie pridanej hodnoty.

3. Keď sa skupina AKT rozhodne prispieť k medzinárodným alebo medziregionálnym iniciatívam z vnútorného AKT fondu, zaručí sa primerané zviditeľnenie.“

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 12a

Vnútorný strategický dokument AKT

1. Programovanie vnútornej spolupráce AKT je výsledkom výmeny názorov medzi Komisiou a Výborom veľvyslancov AKT a pripravujú ho spoločne útvary Komisie a sekretariát AKT po konzultáciách s príslušnými účastníkmi a zainteresovanými stranami.

2. Vnútorný strategický dokument AKT definuje prioritné opatrenia spolupráce vnútri AKT a opatrenia potrebné na vybudovanie vlastníctva podporovaných programov. Musí obsahovať tieto štandardné prvky:

a)	analýzu politických, ekonomických, sociálnych a environmentálnych súvislostí skupiny štátov AKT;

b)	hodnotenie spolupráce vnútri AKT, pokiaľ ide o jej prínos k dosiahnutiu cieľov tejto dohody a poučení z nej;

c)	náčrt vnútornej AKT stratégie a sledovaných cieľov a očakávaných finančných požiadaviek;

d)	prehľad relevantných činností ďalších externých partnerov spolupráce a

e)	údaj o príspevku EÚ k dosiahnutiu cieľov spolupráce vnútri AKT a jej doplnkovosť s operáciami financovanými na národnej a regionálnej úrovni a ďalšími externými partnermi, najmä členskými štátmi EÚ.

Článok 12b

Žiadosť o financovanie

Žiadosti o financovanie vnútorných programov AKT predkladá:

a)	priamo Rada ministrov AKT alebo Výbor veľvyslancov AKT alebo

nepriamo:

i)	aspoň tri riadne poverené regionálne orgány alebo organizácie patriace k rozdielnym geografickým regiónom alebo najmenej dva štáty AKT z každého z týchto troch regiónov;

ii)	medzinárodné organizácie, ako je napríklad Africká únia, vykonávajúce činnosti, ktoré prispievajú k cieľom regionálnej spolupráce a integrácie pod podmienkou predchádzajúceho schválenia Výborom veľvyslancov AKT, alebo

iii)	karibský alebo tichomorský región vzhľadom na konkrétnu zemepisnú situáciu po predchádzajúcom schválení Radou ministrov krajín AKT alebo Výborom veľvyslancov AKT.

Článok 12c

Prideľovanie zdrojov

Indikatívne prideľovanie zdrojov je založené na odhade potrieb, pokroku a perspektív v procese spolupráce vnútri AKT. Obsahuje rezervu neplánovaných prostriedkov.“

Články 13 a 14 sa nahrádzajú takto:

„Článok 13

Indikatívny vnútorný program AKT

1. Indikatívny vnútorný program AKT obsahuje tieto hlavné štandardné prvky:

a)	ústredné odvetvia a témy podpory Spoločenstva;

b)	najprimeranejšie opatrenia a akcie na dosiahnutie cieľov v ústredných odvetviach a témach a

c)	programy a projekty potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov, pokiaľ boli jasne určené, ako aj uvedenie zdrojov, ktoré majú byť pridelené na každý z nich, a harmonogram realizácie.

2. Komisia a sekretariát AKT zisťujú a vyhodnocujú zodpovedajúce opatrenia. Útvary Komisie a sekretariát AKT spoločne pripravia na tomto základe indikatívny vnútorný program AKT a predložia ho Výboru veľvyslancov AKT – ES. Prijíma ho Komisia v mene Spoločenstva a Výbor veľvyslancov AKT.

3. Výbor veľvyslancov AKT predkladá každý rok bez toho, aby bol dotknutý článok 12b písm. b) bod iii), konsolidovaný zoznam žiadostí o financovanie z prioritných akcií plánovaných vo vnútornom programe AKT. Komisia určí a pripraví so sekretariátom AKT príslušné akcie, ako aj ročný akčný program. Žiadosti o financovanie akcií neplánovaných v indikatívnom vnútornom programe AKT sa zahrnú do ročného akčného programu v možnom rozsahu a s prihliadnutím na pridelené prostriedky. Vo výnimočných prípadoch sa tieto žiadosti prijímajú prostredníctvom osobitného rozhodnutia Komisie o financovaní.

Článok 14

Postup zhodnotenia

1. Spolupráca vnútri AKT by mala byť dostatočne flexibilná a reagujúca, aby zabezpečila pretrvávajúci súlad akcií s cieľmi tejto dohody a zohľadňovala akékoľvek zmeny v prioritách a cieľoch skupiny štátov AKT.

2. Výbor veľvyslancov AKT a Komisia vykonávajú strednodobé a záverečné zhodnotenie stratégie spolupráce vnútri AKT a indikatívneho programu s cieľom prispôsobiť ju aktuálnym podmienkam a zabezpečiť jej správne vykonávanie. Ak to okolnosti vyžadujú, možno hodnotenia ad hoc tiež vykonávať na účely zohľadnenia nových potrieb, ktoré môžu vzniknúť z mimoriadnych alebo nepredvídaných okolností, ako sú tie, ktoré vyplývajú z nových výziev spoločných pre krajiny AKT.

3. Výbor veľvyslancov AKT a Komisia môžu pri strednodobých a záverečných hodnoteniach alebo po hodnotení ad hoc preskúmať a prispôsobiť strategický dokument spolupráce vnútri AKT.

4. Po strednodobom a záverečnom hodnotení alebo hodnotení ad hoc Výbor veľvyslancov AKT a Komisia môžu upraviť pridelené rozpočtové prostriedky v rámci indikatívneho vnútorného programu AKT a zmobilizovať neplánovanú vnútornú rezervu AKT.“

Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Programy a projekty predložené štátmi AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT sú predmetom spoločného hodnotenia. Výbor AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách vypracuje všeobecné usmernenia a kritériá na zhodnotenie programov a projektov. Tieto programy a projekty sú spravidla viacročné a môžu obsahovať celé spektrum opatrení obmedzeného rozsahu v určitej oblasti.“

ii)	Odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Zhodnotenie programov a projektov náležite zohľadňuje národné prekážky ľudských zdrojov a zabezpečuje stratégiu priaznivú na podporu týchto zdrojov. Taktiež berie do úvahy špecifické charakteristiky a prekážky každého štátu AKT alebo regiónu.“

iii)	V odseku 4 sa slová „národného schvaľovacieho úradníka“ nahrádzajú slovami „príslušného schvaľovacieho úradníka“.

l)	V celom článku 16 sa slová „dotknutý štát AKT“ nahrádzajú slovami „dotknutý štát AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT.“

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Finančná dohoda

1. Programy alebo projekty financované z viacročného finančného rámca spolupráce spravidla podliehajú finančnej dohode vyhotovenej Komisiou a štátom AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo na vnútornej úrovni AKT.

2. Finančná dohoda sa vyhotoví do 60 dní po oznámení rozhodnutia o financovaní prijatého Komisiou. Finančná dohoda:

a)	špecifikuje najmä podrobnosti týkajúce sa finančného príspevku Spoločenstva, finančné dojednania a podmienky, všeobecné a konkrétne ustanovenia týkajúce sa dotknutého programu alebo projektu vrátane očakávaných výstupov a výsledkov a

b)	umožňuje primerane poskytnúť čiastky na pokrytie nárastu nákladov, nepredvídaných udalostí, auditov a hodnotení.

3. Akýkoľvek nepoužitý zostatok po uzavretí účtov programov a projektov v časovom rámci pre rozpočtové prostriedky na záväzky viacročného finančného rámca spolupráce, z ktorých sa financovali programy a projekty, sa kumuluje pre štát AKT alebo príslušnú organizáciu alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT.“

n)	V celom článku 18 sa slová „národný schvaľovací úradník“ nahrádzajú slovami „príslušný schvaľovací úradník“

Článok 19 sa mení a dopĺňa takto:

i)	v odseku 1 sa slová „štáty AKT“ nahrádzajú slovami „štáty AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT“;

ii)	v odseku 3 sa slová „štáty AKT“ nahrádzajú slovami „štáty AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT“.

Článok 19a ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

i)	Úvodné slová sa nahrádzajú takto: „1. Implementácia programov a projektov financovaná z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody pozostáva hlavne:“.

ii)

Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)	priamych platieb ako rozpočtová pomoc, podpora sektorových programov, odpustenie dlhu a podpora na zmiernenie nepriaznivých účinkov vyplývajúcich z krátkodobých vonkajších otrasov vrátane výkyvov výnosov z vývozu.“

q)	V článku 19b sa slová „štáty AKT“ nahrádzajú slovami „štáty AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT“.

Články 19c a 20 sa nahrádzajú takto:

„Článok 19c

Zadávanie zákaziek, udeľovanie grantov a plnenie zmlúv

1. S výnimkou prípadov uvedených v článku 26 sa zákazky a granty prideľujú a vykonávajú v súlade s predpismi Spoločenstva a s výnimkou osobitných prípadov uvedených v týchto pravidlách podľa štandardných postupov a dokumentácie ustanovených a uverejnených Komisiou na účely realizácie akcií spolupráce s tretími krajinami a platných v čase začatia postupu.

2. V prípade decentralizovaného riadenia, kde spoločné hodnotenia ukazujú, že postupy zadávania zákaziek a grantov v štáte AKT alebo prijímacom regióne alebo postupy schválené poskytovateľmi finančných prostriedkov sú v súlade so zásadami transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie a vylučujú akýkoľvek druh konfliktu záujmov, Komisia uplatňuje tieto postupy v súlade s Parížskym vyhlásením a bez toho, aby bol dotknutý článok 26, pri plnom rešpektovaní pravidiel na výkon svojich právomocí v tejto oblasti.

3. Štát AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT pravidelne kontroluje, či sa operácie financované z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody riadne vykonávajú, aby prijal primerané opatrenia na zamedzenie nezrovnalostiam a podvodom, a v prípade potreby uskutočňuje právne kroky na vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov.

4. V prípade decentralizovaného riadenia zmluvy prerokúva, vypracúva, podpisuje a vykonáva štát AKT alebo príslušná organizácia na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT. Tieto štáty alebo príslušné organizácie alebo orgány na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT však môžu vyzvať Komisiu, aby prerokovala, vypracovala, podpísala a plnila zmluvy v ich mene.

5. Podľa záväzku uvedeného v článku 50 tejto dohody sa plnia zmluvy a granty financované z prostriedkov viacročného finančného rámca spolupráce s AKT v súlade s medzinárodne uznávanými základnými normami v oblasti pracovného práva.

6. Zriadi sa expertná skupina zložená zo zástupcov sekretariátu skupiny štátov AKT a Komisie, aby určila akékoľvek vhodné úpravy a navrhovala zmeny a zlepšenie pravidiel a postupov uvedených v odsekoch 1 a 2 na žiadosť jednej alebo druhej strany.

Táto expertná skupina takisto predkladá pravidelné správy Výboru rozvojovej finančnej spolupráce AKT – ES na pomoc pri plnení jeho úlohy skúmať problémy spojené s vykonávaním činností rozvojovej spolupráce a navrhovať primerané opatrenia.

Článok 20

Oprávnenosť

Okrem výnimiek udelených podľa článku 22 a bez toho, aby bol dotknutý článok 26:

účasť na konaniach zadávania zmlúv vo verejnom obstarávaní alebo grantov financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody je otvorená pre:

a)	všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi štátu AKT, členského štátu Európskeho spoločenstva, oficiálnej kandidátskej krajiny Európskeho spoločenstva alebo členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo právnické osoby usadené v nich;

b)	všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi najmenej rozvinutej krajiny podľa vymedzenia Organizácie Spojených národov, alebo právnické osoby usadené v nej;

1a.

účasť na konaniach zadávania zmlúv vo verejnom obstarávaní alebo grantov financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody je otvorená pre všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi akejkoľvek inej krajiny, než sú uvedené v odseku 1, alebo právnické osoby usadené v takejto krajine, ak bol vytvorený prístup k vonkajšej pomoci. Recipročný prístup v najmenej rozvinutých krajinách vymedzených Organizáciou Spojených národov musí byť automaticky poskytnutý členom OECD/DAC.

Recipročný prístup sa zriadi konkrétnym rozhodnutím Komisie o príslušnej krajine alebo príslušnom regionálnom zoskupení krajín. Toto rozhodnutie prijme Komisia so súhlasom štátov AKT a platí počas obdobia minimálne jedného roka.

2.	Služby na základe zmluvy financovanej z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody môžu byť poskytnuté odborníkmi akejkoľvek štátnej príslušnosti bez toho, aby boli dotknuté kvalitatívne a finančné požiadavky ustanovené v pravidlách verejného obstarávania Spoločenstva.

Tovar a materiály získané na základe zmlúv financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody musia mať pôvod v štáte, ktorý je oprávnený na účasť podľa odsekov 1 alebo 1a. V tomto zmysle sa pojem ‚výrobky s pôvodom z‘ vymedzuje podľa platných medzinárodných dohôd a k výrobkom s pôvodom zo Spoločenstva patria aj výrobky s pôvodom zo zámorských krajín a území.

4.	Na postupoch zadávania zmlúv o verejnom obstarávaní alebo grantov financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody sa môžu zúčastniť medzinárodné organizácie.

Ak sa z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody financuje opatrenie, ktoré vykonáva medzinárodná organizácia, na postupoch zadávania zmlúv o verejnom obstarávaní alebo grantov sa môžu zúčastniť všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené na účasť podľa odsekov 1 alebo 1a alebo podľa pravidiel organizácie, pričom sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so všetkými darcami. Tie isté pravidlá platia pre tovar a materiály.

Ak sa z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody financuje činnosť, ktorá sa vykonáva v rámci regionálnej iniciatívy, na postupoch zadávania zmlúv o verejnom obstarávaní alebo grantov sa môžu zúčastniť všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené na účasť podľa odsekov 1 alebo 1a, ako aj všetky fyzické a právnické osoby z krajiny, ktorá sa zúčastňuje na príslušnej iniciatíve. Tie isté pravidlá platia pre tovar a materiály.

Ak sa z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody financuje opatrenie, ktoré je spolufinancované treťou krajinou, na postupoch zadávania zmlúv o verejnom obstarávaní alebo grantov sa môžu zúčastniť všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú oprávnené na účasť podľa odsekov 1 alebo 1a alebo podľa pravidiel tretej krajiny. Tie isté pravidlá platia pre tovar a materiály.“

s)	Článok 21 sa vypúšťa (3).

V článku 22 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Vo výnimočných, riadne odôvodnených prípadoch môžu fyzické alebo právnické osoby z tretích krajín, ktoré nie sú oprávnené na účasť podľa článku 20, na základe odôvodnenej žiadosti dotknutých štátov AKT alebo príslušnej organizácie alebo orgánu na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT získať oprávnenie zúčastniť sa na postupoch na získanie zmlúv alebo grantov verejného obstarávania, ktoré financuje Spoločenstvo z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody. V každom prípade poskytuje štát AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT Komisii informácie, ktoré potrebuje na prijatie rozhodnutí o takejto výnimke, pričom sa osobitná pozornosť venuje:

a)	zemepisnému umiestneniu dotknutého štátu alebo regiónu AKT;

b)	konkurencieschopnosti zmluvných partnerov, dodávateľov a konzultantov z členských štátov a štátov AKT;

c)	potrebe vyhnúť sa nadmerným nárastom nákladov vykonávania zmluvy;

d)	ťažkostiam pri preprave alebo omeškaniam z dôvodu dodacích lehôt alebo podobných problémov;

e)	technológii, ktorá je najvhodnejšia a najlepšie zodpovedá miestnym podmienkam;

f)	zvlášť naliehavým prípadom;

g)	dostupnosti tovarov a služieb na príslušných trhoch.“

u)	Články 23 a 25 sa vypúšťajú (4).

V článku 26 sa úvodné slová odseku 1 nahrádzajú takto:

„1. Prijmú sa opatrenia na čo najširšiu účasť fyzických a právnických osôb zo štátov AKT pri vykonávaní zmlúv financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody, tak aby sa umožnila optimalizácia fyzických a ľudských zdrojov týchto štátov. Na tento účel:“.

w)	Články 27, 28 a 29 sa vypúšťajú (5).

V článku 30 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„Akýkoľvek spor, ktorý vznikne medzi orgánmi štátu AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT a zmluvným partnerom, dodávateľom alebo poskytovateľom služieb počas výkonu zmluvy financovanej viacročným finančným rámcom spolupráce podľa tejto dohody sa:“.

Články 33 a 34 sa nahrádzajú takto:

„Článok 33

Formy

1. Bez toho, aby boli dotknuté hodnotenia realizované štátmi AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT alebo Komisiou, táto práca sa vykonáva spoločne štátom (štátmi) AKT alebo príslušnou organizáciou alebo orgánom na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT a Spoločenstvom. Výbor AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách zabezpečuje spoločný charakter jednotných operácií monitorovania a hodnotenia. S cieľom pomoci výboru AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách Komisia a generálny sekretariát AKT pripravia a implementujú spoločné monitorovanie, hodnotenia a správu pre výbor. Výbor na svojom prvom zasadaní po podpise tejto dohody stanoví operatívne formy zamerané na zabezpečenie spoločného charakteru operácií, potom každoročne schvaľuje pracovný program.

2. Aktivity monitorovania a hodnotenia najmä:

a)	poskytujú pravidelné a nezávislé hodnotenie operácií a aktivít financovaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody porovnávaním výsledkov s cieľmi, a tým

b)	umožňuje štátom AKT alebo príslušnej organizácii alebo orgánu na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT, Komisii a spoločným inštitúciám predávať skúsenosti naspäť pre tvorbu a výkon budúcich politík a operácií.

Článok 34

Komisia

1. Komisia zabezpečuje finančnú realizáciu činností vykonávaných z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody, s výnimkou investičného nástroja a úhrady úrokov, prostredníctvom týchto hlavných metód riadenia:

a)	centralizované riadenie;

b)	decentralizované riadenie.

2. Komisia finančne riadi zdroje z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody spravidla decentralizovaným spôsobom.

V tomto prípade vykonávajú povinnosti spojené s vykonávaním štáty AKT v súlade s článkom 35.

3. Na účely finančnej realizácie zdrojov z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody Komisia deleguje svoje vykonávacie právomoci na svoje útvary. Komisia informuje štáty AKT a Výbor AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách o delegovaní úloh v rámci svojich útvarov.“

Článok 35 sa mení a dopĺňa takto:

V odseku 1 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„1. Vláda každého štátu AKT vymenuje národného schvaľovacieho úradníka, ktorý ju zastupuje vo všetkých činnostiach financovaných zo zdrojov viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody spravovaných Komisiou a bankou. Národný schvaľovací úradník vymenuje jedného alebo viacerých zastupujúcich národných schvaľovacích úradníkov, ktorí ho zastúpia v prípade, že nemôže vykonávať svoje povinnosti, a informuje Komisiu o tomto zastúpení. Ak nie je k dispozícii inštitucionálna kapacita a vhodné finančné riadenie, môže národný schvaľovací úradník delegovať svoje právomoci v súvislosti s implementáciou príslušných programov a projektov na orgán zodpovedný v rámci jeho vnútroštátnej správy. Národný schvaľovací úradník informuje Komisiu o každom takomto delegovaní.

V prípade regionálnych programov a projektov príslušná organizácia alebo orgán vymenuje regionálneho národného schvaľovacieho úradníka, ktorého povinnosti zodpovedajú mutatis mutandis povinnostiam národného schvaľovacieho úradníka.

V prípade vnútorných programov AKT a projektov Výbor veľvyslancov AKT vymenuje vnútorného schvaľovacieho úradníka AKT, ktorého povinnosti zodpovedajú mutatis mutandis povinnostiam národného schvaľovacieho úradníka. V prípade, že sekretariát AKT nie je schvaľovacím úradníkom, výbor veľvyslancov musí byť informovaný v súlade s dohodou o financovaní realizácie programov a projektov.

Ak Komisia zistí problémy pri vykonávaní postupov týkajúcich sa riadenia zdrojov viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody, nadviaže spolu s príslušným schvaľovacím úradníkom všetky kontakty nevyhnutné na nápravu situácie a prijme vhodné opatrenia.

Príslušný schvaľovací úradník má finančnú zodpovednosť len za výkon úloh, ktoré mu boli zverené.

V prípade, že sú zdroje viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody riadené decentralizovaným spôsobom, a s výhradou dodatočných právomocí, ktoré môže Komisia udeliť príslušnému schvaľovaciemu úradníkovi, príslušný schvaľovací úradník:“.

ii)	V odseku 2 sa slová „národný schvaľovací úradník“ nahrádzajú slovami „príslušný schvaľovací úradník“.

za)

Článok 37 sa mení a dopĺňa takto:

i)	v odseku 2 sa slová „štáty AKT“ nahrádzajú slovami „štáty AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT“;

ii)	v odseku 4 sa slová „národný schvaľovací úradník“ nahrádzajú slovami „príslušný schvaľovací úradník“;

iii)	v odseku 6 sa slová „národný schvaľovací úradník“ nahrádzajú slovami „príslušný schvaľovací úradník“;

iv)	v odseku 7 sa slová „štáty AKT alebo dotknuté štáty“ nahrádzajú slovami „dotknuté štáty AKT alebo príslušná organizácia alebo orgán na regionálnej alebo vnútornej úrovni AKT“.

4.	Príloha V vrátane jej protokolov sa vypúšťa.

V prílohe VII sa článok 3 ods. 4 nahrádza takto:

„4. Zmluvné strany uznávajú úlohu skupiny AKT v politickom dialógu na základe postupov, ktoré skupina AKT určí a oznámi Európskemu spoločenstvu a jeho členským štátom. Sekretariát AKT a Európska komisia si vymieňajú všetky potrebné informácie o procese politického dialógu uskutočňovaného pred konzultáciami, počas nich a po konzultáciách vykonávaných podľa článkov 96 a 97 tejto dohody.“

D. PROTOKOLY

Protokol 3 o Južnej Afrike zmenený a doplnený rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 4/2007 z 20. decembra 2007 (6) sa mení a dopĺňa takto:

1.	V článku 1 ods. 2 sa slová „podpísanej v Pretórii 11. októbra 1999“ nahrádzajú slovami „zmenenej a doplnenej dohodou podpísanou 11. septembra 2009“.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Avšak pri výnimke z tejto zásady má Južná Afrika právo zúčastňovať sa na rozvoji finančnej spolupráce AKT – ES v oblastiach uvedených v článku 8 tohto protokolu na základe zásad reciprocity a proporcionality za predpokladu, že účasť Južnej Afriky sa bude plne financovať zo zdrojov stanovených v hlave VII TDCA. Tam, kde sú zdroje z TDCA určené na účasť vo fungovaní v rámci finančnej spolupráce AKT – ES, má Južná Afrika právo plne sa zúčastňovať na rozhodovacích postupoch upravujúcich poskytovanie takejto pomoci.“

b)	Vkladá sa tento odsek: „4. Na účely investičného financovania ustanoveného v kapitole 1 prílohy II k tejto dohode môžu byť oprávnené investičné fondy a finanční a nefinanční sprostredkovatelia so sídlom v Južnej Afrike.“

3.	V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Tento protokol nebráni Južnej Afrike rokovať a podpísať jednu z dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) uvedených v časti 3 hlave II tejto dohody, ak ostatné zmluvné strany tejto DHP s tým súhlasia.“

NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

Настоящото споразумение е открито за подписване в Ouagadougou на 22 юни 2010 г. и след това от 1 юли 2010 г. до 31 октомври 2010 г. в Генералния секретариат на Съвета на Европейския съюз в Брюксел.

El presente Acuerdo quedará abierto a la firma en Uagadugu el 22 de junio de 2010 y, a continuación, del 1 de julio de 2010 al 31 de octubre de 2010 en la Secretaría General del Consejo de la Unión Europea, en Bruselas.

Tato dohoda je otevřena k podpisu dne 22. června v Ouagadougou a poté od 1. července 2010 do 31. října 2010 v generálním sekretariátu Rady Evropské unie v Bruselu.

Denne aftale er åben for undertegnelse den 22. juni 2010 i Ouagadougou og derefter fra den 1. juli 2010 til den 31. oktober 2010 i Generalsekretariatet for Rådet for Den Europæiske Union i Bruxelles

Dieses Abkommen liegt am 22. Juni 2010 in Ouagadougou und danach vom 1. Juli bis 31. Oktober 2010 beim Generalsekretariat des Rates der Europäischen Union in Brüssel zur Unterzeichnung auf.

Käesolev leping on allakirjutamiseks avatud 22. juunil 2010 Ouagadougous ning seejärel 1. juulist 2010 kuni 31. oktoobrini 2010 Euroopa Liidu Nõukogu peasekretariaadis Brüsselis.

Η παρούσα συμφωνία κατατίθεται προς υπογραφή στο Ουαγκαντούγκου, στις 22 Ιουνίου 2010 και στη συνέχεια, από την 1η Ιουλίου 2010 έως τις 31 Οκτωβρίου 2010, στη Γενική Γραμματεία του Συμβουλίου της Ευρωπαϊκής Ένωσης, στις Βρυξέλλες.

This Agreement shall be open for signature in Ouagadougou on 22 June 2010 and thereafter from 1 July 2010 to 31 October 2010 at the General Secretariat of the Council of the European Union in Brussels.

Le présent accord est ouvert à la signature à Ouagadougou le 22 juin 2010 et ensuite du 1er juillet 2010 au 31 octobre 2010 au Secrétariat général du Conseil de l’Union européenne, à Bruxelles.

Il presente accordo è aperto alla firma a Ouagadougou il 22 giugno 2010 e successivamente a Bruxelles presso il Segretariato generale del Consiglio dell’Unione europea, dal 1o luglio 2010 al 31 ottobre 2010.

Šo nolīgumu dara pieejamu parakstīšanai 2010. gada 22. jūnijā Vagadugu (Ouagadougou) un pēc tam no 2010. gada 1. jūlija līdz 2010. gada 31. oktobrim Briselē, Eiropas Savienības Padomes Ģenerālsekretariātā.

Šis susitarimas pateiktas pasirašyti 2010 m. birželio 22 d. Uagadugu, o paskui, 2010 m. liepos 1 d.- 2010 m. spalio 31 d., Europos Sąjungos Tarybos generaliniame sekretoriate Briuselyje.

Ez a megállapodás 2010. június 22-én Ouagadougouban, majd 2010. július 1. és 2010. október 31. között Brüsszelben, az Európai Unió Tanácsának Főtitkárságán aláírásra nyitva áll.

Dan il-Ftehim huwa miftuħ għall-iffirmar f’Ouagadougou fit-22 ta’ Ġunju 2010 u wara dan mill-1 ta’ Lulju 2010 sal-31 ta’ Ottubru 2010, fis-Segretarjat Ġenerali tal-Kunsill tal-Unjoni Ewropea, fi Brussell.

Deze overeenkomst staat open voor ondertekening op 22 juni 2010 te Ouagadougou en vervolgens met ingang van 1 juli tot en met 31 oktober 2010 bij het secretariaat-generaal van de Raad van de Europese Unie in Brussel.

Niniejsza Umowa będzie otwarta do podpisu w Wagadugu w dniu 22 czerwca 2010 r., a następnie od 1 lipca 2010 r. do 31 października 2010 r. w Sekretariacie Generalnym Rady Unii Europejskiej w Brukseli.

O presente Acordo está aberto para assinatura em Uagadugu, em 22 de Junho de 2010 e, posteriormente, de 1 de Julho a 31 de Outubro de 2010, no Secretariado-Geral do Conselho da União Europeia, em Bruxelas.

Acest acord va fi deschis pentru semnare în Ouagadougou, la 22 iunie 2010, iar ulterior, începând cu 1 iulie 2010 până la 31 octombrie 2010, la Secretariatul General al Consiliului Uniunii Europene din Bruxelles.

Táto dohoda je otvorená na podpis 22. júna 2010 v Ouagadougou a potom od 1. júla 2010 do 31. októbra 2010 na Generálnom sekretariáte Rady Európskej únie v Bruseli.

Ta sporazum bo na voljo za podpis 22. junija 2010 v Ouagadougouju in nato od 1. julija 2010 do 31. oktobra 2010 v generalnem sekretariatu Sveta Evropske unije v Bruslju.

Tämä sopimus on avoinna allekirjoittamista varten Ouagadougoussa 22 päivänä kesäkuuta 2010 ja sen jälkeen 1 päivästä heinäkuuta 2010 31 päivään lokakuuta 2010 Euroopan unionin neuvoston pääsihteeristössä Brysselissä.

Detta avtal är öppet för undertecknande i Ouagadougou den 22 juni 2010 och sedan från och med den 1 juli till och med den 31 oktober 2010 vid generalsekretariatet för Europeiska unionens råd i Bryssel.

(1) Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 48.

(2) Ú. v. EÚ L 352, 31.12.2008, s. 59.

(3) Článok 21 bol vypustený rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 3/2008.

(4) Články 23 a 25 boli vypustené rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 3/2008.

(5) Články 27, 28 a 29 boli vypustené rozhodnutím Rady ministrov AKT – ES č. 3/2008.

(6) Ú. v. EÚ L 25, 30.1.2008, s. 11.

ZÁVEREČNÝ AKT

Splnomocnení zástupcovia:

JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA BELGIČANOV,

PREZIDENTA BULHARSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA ČESKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ DÁNSKA,

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,

PREZIDENTA ESTÓNSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKY ÍRSKA,

PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA ŠPANIELSKA,

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA CYPERSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA LOTYŠSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKY LITOVSKEJ REPUBLIKY,

JEHO KRÁĽOVSKEJ VÝSOSTI VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA,

PREZIDENTA MAĎARSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA MALTY,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ HOLANDSKA,

SPOLKOVÉHO PREZIDENTA RAKÚSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA POĽSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA RUMUNSKA,

PREZIDENTA SLOVINSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTKY FÍNSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDY ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,

zmluvných strán Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej len „členské štáty“,

a EURÓPSKEJ ÚNIE, ďalej len „Únia“ alebo „EÚ“,

na jednej strane a

splnomocnení zástupcovia:

PREZIDENTA ANGOLSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ ANTIGUY A BARBUDY,

HLAVY ŠTÁTU BAHAMSKÉHO SPOLOČENSTVA,

HLAVY ŠTÁTU BARBADOS,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ BELIZE,

PREZIDENTA BENINSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA BOTSWANSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA BURKINA FASO,

PREZIDENTA BURUNDSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA KAMERUNSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA KAPVERDSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA STREDOAFRICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA KOMORSKÉHO ZVÄZU,

PREZIDENTA KONŽSKEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA KONŽSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDY COOKOVÝCH OSTROVOV,

PREZIDENTA REPUBLIKY POBREŽIA SLONOVINY,

PREZIDENTA DŽIBUTSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDY DOMINICKÉHO SPOLOČENSTVA,

PREZIDENTA DOMINIKÁNSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA ERITREJSKÉHO ŠTÁTU,

PREZIDENTA ETIÓPSKEJ FEDERATÍVNEJ DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA REPUBLIKY FIDŽIJSKÝCH OSTROVOV,

PREZIDENTA GABONSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA A HLAVY ŠTÁTU GAMBIJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA GHANSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ GRENADY,

PREZIDENTA GUINEJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA GUINEJSKO-BISSAUSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA GUYANSKEJ KOOPERATÍVNEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA HAITSKEJ REPUBLIKY,

HLAVY ŠTÁTU JAMAJKA,

PREZIDENTA KENSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA KIRIBATSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA LESOTHSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

PREZIDENTKY LIBÉRIJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA MADAGASKARSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA MALAWIJSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA MALIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDY REPUBLIKY MARSHALLOVÝCH OSTROVOV,

PREZIDENTA MAURITÁNSKEJ ISLAMSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA MAURÍCIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDY MIKRONÉZSKYCH FEDERATÍVNYCH ŠTÁTOV,

PREZIDENTA MOZAMBICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA NAMÍBIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDY NAURUSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA NIGERSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA NIGÉRIJSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY,

VLÁDY NIUE,

VLÁDY PALAUSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU PAPUA-NOVÁ GUINEA,

PREZIDENTA RWANDSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SVÄTÉHO KRIŠTOFA A NEVISA,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SVÄTEJ LUCIE,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ SVÄTÉHO VINCENTA A GRENADÍN,

HLAVY ŠTÁTU SAMOJSKÉHO NEZÁVISLÉHO ŠTÁTU,

PREZIDENTA DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY SVÄTÉHO TOMÁŠA A PRINCOVHO OSTROVA,

PREZIDENTA SENEGALSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA SEYCHELSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA SIERRALEONSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ ŠALAMÚNOVÝCH OSTROVOV,

PREZIDENTA JUHOAFRICKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA SURINAMSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA SVAZIJSKÉHO KRÁĽOVSTVA,

PREZIDENTA TANZÁNIJSKEJ ZJEDNOTENEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA ČADSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA DEMOKRATICKEJ REPUBLIKY VÝCHODNÉHO TIMORU,

PREZIDENTA TOGSKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVA KRÁĽA TONGA,

PREZIDENTA REPUBLIKY TRINIDADU A TOBAGA,

JEJ VELIČENSTVA KRÁĽOVNEJ TUVALU,

PREZIDENTA UGANDSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDY VANUATSKEJ REPUBLIKY,

PREZIDENTA ZAMBIJSKEJ REPUBLIKY,

VLÁDY ZIMBABWIANSKEJ REPUBLIKY,

ktorých štáty sú ďalej len „štáty AKT“,

na strane druhej,

na zasadnutí dvadsiateho druhého júna dvetisícdesať v Ouagadougou k podpisu Dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005,

pri podpise tejto dohody prijali tieto vyhlásenia, ktoré sú pripojené k tomuto záverečnému aktu:

Vyhlásenie I:	Spoločné vyhlásenie o podpore prístupu na trh v partnerstve AKT – ES
Vyhlásenie II:	Spoločné vyhlásenie o migrácii a rozvoji (článok 13)
Vyhlásenie III:	Vyhlásenie Európskej únie o inštitucionálnych zmenách, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy,

a ďalej sa dohodli, že tieto vyhlásenia sa v dôsledku vypustenia prílohy V stali obsolentnými:

Vyhlásenie XXII:	Spoločné vyhlásenie o poľnohospodárskych výrobkoch uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a) prílohy
Vyhlásenie XXIII:	Spoločné vyhlásenie o prístupe na trh v partnerstve AKT – ES
Vyhlásenie XXIV:	Spoločné vyhlásenie o ryži
Vyhlásenie XXV:	Spoločné vyhlásenie o rume
Vyhlásenie XXVI:	Spoločné vyhlásenie o bravčovom a teľacom mäse
Vyhlásenie XXVII:	Spoločné vyhlásenie o dojednaniach upravujúcich prístup na trhy francúzskych zámorských departmánov pri výrobkoch s pôvodom v štátoch AKT uvedených v článku 1 ods. 2 prílohy V
Vyhlásenie XXIX:	Spoločné vyhlásenie o výrobkoch pokrytých spoločnou poľnohospodárskou politikou
Vyhlásenie XXX:	Vyhlásenie AKT o článku 1 prílohy V
Vyhlásenie XXXI:	Vyhlásenie Spoločenstva o článku 5 ods. 2 písm. a) prílohy V
Vyhlásenie XXXII:	Spoločné vyhlásenie o rovnakom zaobchádzaní
Vyhlásenie XXXIII:	Vyhlásenie Spoločenstva o článku 8 ods. 3 prílohy V
Vyhlásenie XXXIV:	Spoločné vyhlásenie o článku 12 prílohy V
Vyhlásenie XXXV:	Spoločné vyhlásenie týkajúce sa protokolu 1 k prílohe V
Vyhlásenie XXXVI:	Spoločné vyhlásenie týkajúce sa protokolu 1 k prílohe V
Vyhlásenie XXXVII:	Spoločné vyhlásenie týkajúce sa protokolu 1 k prílohe V o pôvode výrobkov rybárstva
Vyhlásenie XXXVIII:	Vyhlásenie Spoločenstva týkajúce sa protokolu 1 k prílohe V o rozlohe výsostných vôd
Vyhlásenie XXXIX:	Vyhlásenie AKT týkajúce sa protokolu 1 k prílohe V o pôvode výrobkov rybárstva
Vyhlásenie XL:	Spoločné vyhlásenie o uplatňovaní pravidla hodnotovej tolerancie v odvetví spracovania tuniaka
Vyhlásenie XLI:	Spoločné vyhlásenie o článku 6 ods. 11 protokolu 1 k prílohe V
Vyhlásenie XLII:	Spoločné vyhlásenie o pravidlách pôvodu: kumulácia s Južnou Afrikou
Vyhlásenie XLIII:	Spoločné vyhlásenie o prílohe 2 k protokolu 1 k prílohe V.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

VYHLÁSENIE I

Spoločné vyhlásenie o podpore prístupu na trh v partnerstve AKT – ES

Strany uznávajú významnú hodnotu prednostného prístupu na trh ekonomík AKT, konkrétne pre komodity a iné odvetvia agropriemyslu, ktoré majú zásadný význam pre hospodársky a sociálny rozvoj štátov AKT a významne prispievajú k zamestnanosti, príjmom z vývozu a príjmom štátneho rozpočtu.

Strany uznávajú, že niektoré sektory prešli s podporou EÚ procesom transformácie, ktorého cieľom je umožniť príslušným AKT vývozcom súťažiť v EÚ a na medzinárodných trhoch, a to aj prostredníctvom rozvoja značkových a ďalších produktov s pridanou hodnotou.

Takisto uznávajú, že ďalšia pomoc by mohla byť potrebná tam, kde väčšia liberalizácia obchodu môže viesť k hlbšej zmene podmienok prístupu na trh pre výrobcov z krajín AKT. Na tento účel sa dohodli, že preskúmajú všetky potrebné opatrenia s cieľom udržať konkurenčné postavenie štátov AKT na trhu EÚ. Toto preskúmanie môže obsahovať pravidlá pôvodu, sanitárne a fytosanitárne opatrenia a realizáciu konkrétnych opatrení riešiacich obmedzenia na strane ponuky v štátoch AKT. Cieľom je umožniť štátom AKT využiť ich existujúcu aj potenciálnu komparatívnu výhodu na trhu EÚ.

Tam, kde sa vypracujú programy pomoci a poskytnú zdroje, strany súhlasia s vykonávaním pravidelných hodnotení na posúdenie pokroku a dosiahnutých výsledkov a rozhodnú o vhodných dodatočných opatreniach, ktoré sa majú vykonať.

Spoločný ministerský výbor pre obchod monitoruje vykonávanie tohto vyhlásenia a predkladá príslušné správy a odporúčania Rade ministrov.

VYHLÁSENIE II

Spoločné vyhlásenie o migrácii a rozvoji (článok 13)

Strany sa dohodli na posilnení a prehĺbení svojho dialógu a spolupráce v oblasti migrácie v nadväznosti na tieto tri piliere komplexného a vyváženého prístupu k migrácii:

1.	Migrácia a rozvoj vrátane otázok týkajúcich sa diaspór, odlevu mozgov a finančných prevodov.

2.	Legálne prisťahovalectvo vrátane prijímania, mobility a pohybu zručností a služieb.

3.	Nezákonná migrácia vrátane pašovania a obchodovania s ľudskými bytosťami a riadenia hraníc, ako aj readmisie.

Strany sa zaväzujú vypracovať podrobnosti tejto posilnenej spolupráce v oblasti migrácie bez toho, aby bol dotknutý existujúci článok 13

Ďalej súhlasia, že sa budú usilovať o včasné ukončenie tohto dialógu a predložia správu o dosiahnutom pokroku na nasledujúcej Rade AKT – ES.

VYHLÁSENIE III

Vyhlásenie európskej únie o inštitucionálnych zmenách, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti lisabonskej zmluvy

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom a od tohto dátumu vykonáva všetky práva a preberá všetky povinnosti Európskeho spoločenstva. Odkazy na „Európske spoločenstvo“ v texte dohody sa preto tam, kde je to vhodné, považujú za odkazy na „Európsku úniu“.

Európska únia navrhne štátom AKT výmenu listov s cieľom zosúladiť dohodu s inštitucionálnymi zmenami v Európskej únii, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

4.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 287/50

ROZHODNUTIE RADY

zo 7. októbra 2010

o uzatvorení Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt

(2010/649/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 3 v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po získaní súhlasu Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)	Komisia dojednala v mene Európskeho spoločenstva Dohodu s Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt (ďalej len „dohoda“).

(2)	Dohoda bola podpísaná v mene Európskeho spoločenstva 26. októbra 2009 s výhradou jej možného neskoršieho uzavretia.

(3)	V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009, Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom.

(4)	Táto dohoda by sa mala schváliť.

(5)	Dohodou sa zriaďuje spoločný readmisný výbor, ktorý môže prijať vlastný rokovací poriadok. Pre prijatie stanoviska Európskej únie v tejto otázke je vhodné stanoviť zjednodušený postup.

(6)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo oznámilo svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(7)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Írsko sa nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(8)	V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Európskej únie schvaľuje Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt (ďalej len „dohoda“).

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Predseda Rady vydá oznámenie stanovené v článku 20 ods. 2 dohody, aby zaviazal Úniu (1), a urobí nasledovné vyhlásenie:

„V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009, Európska únia nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom a od tohto dátumu vykonáva všetky práva a preberá všetky povinnosti Európskeho spoločenstva. Odkazy na ‚Európske spoločenstvo‘ alebo ‚Spoločenstvo‘ v texte dohody preto v prípade potreby znejú ako odkazy na ‚Európska únia‘.“

Článok 3

Komisia, ktorej pomáhajú odborníci z členských štátov pozvaní na žiadosť Komisie, zastupuje Úniu v spoločnom readmisnom výbore zriadenom článkom 16 dohody.

Článok 4

Stanovisko Únie k prijatiu rokovacieho poriadku spoločného readmisného výboru podľa článku 16 ods. 2 dohody prijme Komisia po porade s osobitným výborom vymenovaným Radou.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Článok 6

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Luxemburgu 7. októbra 2010

Za Radu

predseda

M. WATHELET

(1) Generálny sekretariát Rady uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie dátum nadobudnutia platnosti readmisnej dohody.

DOHODA

medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO,

ďalej len „Spoločenstvo“,

PAKISTANSKÁ ISLAMSKÁ REPUBLIKA,

ďalej len „Pakistan“,

ďalej jednotlivo aj ako „strana“ a spoločne ako „strany“,

SO ŽELANÍM posilniť spoluprácu s cieľom účinnejšieho boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu,

SO ŽELANÍM vytvoriť prostredníctvom tejto dohody a na základe reciprocity rýchle a účinné postupy na identifikáciu a bezpečný a usporiadaný návrat osôb, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt na území Pakistanu alebo jedného z členských štátov Európskej únie, a zjednodušiť tranzit takýchto osôb v duchu spolupráce,

ZDÔRAZŇUJÚC, že touto dohodou nie sú dotknuté práva, povinnosti ani záväzky členských štátov Európskej únie a Pakistanu na základe medzinárodného práva,

BERÚC DO ÚVAHY, že ustanovenia hlavy IV Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a všetky akty prijaté na základe uvedenej hlavy sa nevzťahujú na Dánske kráľovstvo,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody:

a)	„členský štát“ je akýkoľvek členský štát Európskej únie s výnimkou Dánskeho kráľovstva;

b)	„štátny príslušník členského štátu“ je akákoľvek osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu v tom zmysle, v akom je definovaná na účely Spoločenstva;

c)	„štátny príslušník Pakistanu“ je akákoľvek osoba, ktorá má pakistanskú štátnu príslušnosť;

d)	„štátny príslušník tretej krajiny“ je akákoľvek osoba, ktorá má inú štátnu príslušnosť ako štátnu príslušnosť Pakistanu alebo jedného z členských štátov;

e)	„osoba bez štátnej príslušnosti“ je akákoľvek osoba, ktorá nemá štátnu príslušnosť;

f)	„povolenie na pobyt“ je povolenie akéhokoľvek druhu vydané Pakistanom alebo jedným z členských štátov, ktoré oprávňuje osobu na pobyt na území štátu, ktoré vydalo povolenie;

g)	„vízum“ je povolenie alebo rozhodnutie vydané Pakistanom alebo jedným z členských štátov, ktoré sa vyžaduje na účely vstupu na ich územie alebo tranzitu cez ich územie. Nepatrí sem letiskové tranzitné vízum;

h)	„žiadajúci štát“ je štát (Pakistan alebo jeden z členských štátov), ktorý predkladá žiadosť o readmisiu podľa článkov 2 a 3 alebo žiadosť o tranzit podľa článku 12;

i)	„požiadaný štát“ je štát (Pakistan alebo jeden z členských štátov), ktorému sa predkladá žiadosť o readmisiu podľa článkov 2 a 3 alebo žiadosť o tranzit podľa článku 12.

ODDIEL I

READMISNÉ POVINNOSTI

Článok 2

Readmisia štátnych príslušníkov

1. Požiadaný štát prijme po preukázaní štátnej príslušnosti v súlade s článkom 6 na základe žiadosti žiadajúceho štátu akéhokoľvek svojho štátneho príslušníka, ktorý nespĺňa alebo prestal spĺňať platné podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt na území žiadajúceho štátu.

2. Požiadaný štát vydá podľa potreby a bezodkladne osobe, ktorej readmisia bola schválená, cestovný doklad nevyhnutný na jej readmisiu, ktorý je platný aspoň šesť mesiacov. Ak príslušná osoba nemôže byť z právnych alebo vecných dôvodov odovzdaná v lehote platnosti cestovného dokladu, požiadaný štát vydá do 14 dní nový cestovný doklad s rovnakou lehotou platnosti.

Článok 3

Readmisia štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti

1. Požiadaný štát prijme na základe žiadosti žiadajúceho štátu a bez ďalších formalít okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto dohode, všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať platné podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt na území žiadajúceho štátu, za predpokladu, že takéto osoby:

a)	sú v čase predloženia žiadosti o readmisiu držiteľmi platného víza alebo povolenia na pobyt vydaného požiadaným štátom, alebo

vstúpili na územie žiadajúceho štátu nezákonne, pričom prišli priamo z územia požiadaného štátu. Osoba prichádza v zmysle tohto pododseku priamo z územia požiadaného štátu, ak na územie žiadajúceho štátu (alebo ak požiadaným štátom je Pakistan, na územie členských štátov) prišla letecky alebo loďou bez toho, aby medzitým vstúpila do inej krajiny.

2. Readmisná povinnosť uvedená v odseku 1 sa neuplatňuje, ak:

a)	štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti iba prechádzala tranzitným priestorom medzinárodného letiska požiadaného štátu alebo

b)	žiadajúci štát vydal štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti vízum alebo povolenie na pobyt pred vstupom alebo po vstupe na jeho územie, pokiaľ táto osoba nie je držiteľom víza alebo povolenia na pobyt vydaného požiadaným štátom, ktoré má dlhšiu dobu platnosti.

3. Ak požiadaným štátom je členský štát, readmisná povinnosť uvedená v odseku 1 sa vzťahuje na členský štát, ktorý vydal vízum alebo povolenie na pobyt. Ak vízum alebo povolenie na pobyt vydali dva alebo viaceré členské štáty, readmisná povinnosť uvedená v odseku 1 sa vzťahuje na členský štát, ktorý vydal doklad s dlhšou lehotou platnosti, alebo ak jednému alebo viacerým z nich už skončila platnosť, na členský štát, ktorý vydal doklad, ktorý je stále platný. Ak sa už skončila platnosť všetkých dokladov, readmisná povinnosť uvedená v odseku 1 sa vzťahuje na členský štát, ktorý vydal doklad s najneskorším dátumom skončenia platnosti.

4. Požiadaný štát vydá podľa potreby a bezodkladne osobe, ktorej readmisia bola schválená, cestovný doklad nevyhnutný na jej readmisiu, ktorý je platný aspoň šesť mesiacov. Ak príslušná osoba nemôže byť z právnych alebo vecných dôvodov odovzdaná v lehote platnosti cestovného dokladu, požiadaný štát vydá do 14 kalendárnych dní nový cestovný doklad s rovnakou lehotou platnosti.

ODDIEL II

POSTUP PRI READMISII

Článok 4

Zásady

1. S výhradou odseku 2 sa pri akomkoľvek odovzdávaní osoby, ktorá sa má prijať späť na základe niektorej z povinností uvedených v článkoch 2 a 3, vyžaduje predložiť príslušnému orgánu požiadaného štátu žiadosť o readmisiu.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 1 a článok 3 ods. 1, nie je žiadosť o readmisiu potrebná v prípade, že osoba, ktorá sa má prijať späť, je držiteľom platného cestovného dokladu a prípadne platného víza alebo povolenia na pobyt požiadaného štátu.

3. Žiadnu osobu nemožno prijať späť iba na základe evidentného dôkazu štátnej príslušnosti.

Článok 5

Žiadosť o readmisiu

1. Žiadosť o readmisiu obsahuje tieto informácie:

a)	údaje o osobe, ktorá sa má prijať späť (napr. krstné meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia a posledné bydlisko);

b)	údaje o spôsoboch zabezpečenia dôkazov o štátnej príslušnosti, tranzite, podmienkach na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti a nezákonnom vstupe a pobyte.

2. Žiadosť o readmisiu bude obsahovať v rámci možností aj tieto údaje:

a)	vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že osoba, ktorá má byť odovzdaná, môže potrebovať pomoc alebo starostlivosť, za predpokladu, že dotknutá osoba s týmto vyhlásením výslovne súhlasí;

b)	akékoľvek iné ochranné alebo bezpečnostné opatrenie, ktoré môže byť pri odovzdávaní tejto osoby nevyhnutné.

3. Spoločný formulár, ktorý sa má použiť na žiadosti o readmisiu, je vo forme prílohy V pripojený k tejto dohode.

Článok 6

Dôkazné prostriedky týkajúce sa štátnej príslušnosti

1. Štátnu príslušnosť nemožno preukázať falošnými dokladmi.

2. Dôkaz o štátnej príslušnosti podľa článku 2 ods. 1 sa môže poskytnúť prostredníctvom niektorého z dokladov uvedených v prílohe I k tejto dohode, a to aj vtedy, keď sa skončila ich platnosť. Ak takéto doklady boli predložené, požiadaný a žiadajúci štát si vzájomne uznajú štátnu príslušnosť bez toho, aby sa vyžadovalo ďalšie vyšetrovanie.

3. Dôkaz o štátnej príslušnosti podľa článku 2 ods. 1 sa môže poskytnúť aj prostredníctvom niektorého z dokladov uvedených v prílohe II k tejto dohode, a to aj vtedy, keď sa skončila ich platnosť. Ak takéto doklady boli predložené, požiadaný štát začne postup na určenie štátnej príslušnosti príslušnej osoby.

4. Ak nie je možné predložiť žiaden z dokladov uvedených v prílohách I alebo II, príslušný orgán žiadajúceho štátu a diplomatické alebo konzulárne zastúpenie požiadaného štátu na požiadanie zariadi, aby osoba, na readmisiu ktorej bola predložená žiadosť, bola bezodkladne vypočutá.

Článok 7

Dôkazné prostriedky, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti

1. Splnenie podmienok na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti uvedených v článku 3 ods. 1 sa preukazuje najmä prostredníctvom dôkazných prostriedkov uvedených v prílohe III k tejto dohode. Nemožno ho preukázať falošnými dokladmi. Každý takýto dôkaz je založený na prvkoch, ktoré si navzájom uznali požiadaný a žiadajúci štát.

2. Splnenie podmienok na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti uvedených v článku 3 ods. 1 sa môže preukázať aj prostredníctvom dôkazných prostriedkov uvedených v prílohe IV k tejto dohode. V prípade, že takéto dôkazné prostriedky boli predložené, požiadaný štát ich bude považovať za primerané na začatie vyšetrovania.

3. Nezákonnosť vstupu, zdržiavania sa alebo pobytu na území sa preukáže tým, že v cestovných dokladoch dotknutej osoby chýba potrebné vízum alebo iné povolenie na pobyt na území žiadajúceho štátu. Vyhlásenie žiadajúceho štátu, že o dotknutej osobe sa zistilo, že nemá potrebné cestovné doklady, vízum alebo povolenie na pobyt je tiež hodnoverným dôkazom o neoprávnenom vstupe, zdržiavaní sa alebo pobyte.

Článok 8

Lehoty

1. Žiadosť o readmisiu sa musí predložiť príslušnému orgánu požiadaného štátu najneskôr do jedného roka po tom, ako príslušný orgán žiadajúceho štátu zistil, že štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti nespĺňa alebo prestala spĺňať platné podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo na pobyt. Ak existujú právne alebo vecné prekážky podania žiadosti v rámci stanovenej lehoty, lehota sa na požiadanie predĺži, ale len dovtedy, kým prekážky nezaniknú.

2. Na žiadosť o readmisiu sa musí odpovedať bezodkladne a v každom prípade najneskôr do 30 kalendárnych dní; v prípade zamietnutia žiadosti o readmisiu sa uvádzajú dôvody. Táto lehota začína plynúť odo dňa doručenia žiadosti o readmisiu. V prípade, že včasnej odpovedi na žiadosť bránia právne alebo vecné prekážky, lehota sa môže na základe žiadosti a uvedenia dôvodov predĺžiť až na 60 kalendárnych dní s výnimkou prípadu, keď maximálne obdobie zadržania v právnych predpisoch žiadajúceho štátu je kratšie ako 60 dní alebo rovné 60 dňom. Ak sa odpoveď neposkytla v tejto lehote, odovzdanie sa považuje za schválené.

3. Po schválení readmisie alebo v prípade potreby po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 tohto článku sa odovzdanie dotknutej osoby uskutoční do troch mesiacov. Na základe žiadosti možno túto lehotu predĺžiť o čas potrebný na riešenie právnych alebo vecných prekážok.

Článok 9

Postup pri odovzdávaní osôb a spôsoby prepravy

Príslušné orgány Pakistanu a dotknutého členského štátu sa pred odovzdaním osoby vopred písomne dohodnú na dátume odovzdania, mieste vstupu na územie, prípadnom sprievode a spôsoboch prepravy.

Článok 10

Readmisia omylom

Pakistan bezodkladne prijme späť akúkoľvek osobu prijatú členským štátom, a členský štát bezodkladne prijme späť osobu prijatú Pakistanom, ak sa v lehote troch mesiacov po odovzdaní dotknutej osoby preukáže, že neboli splnené požiadavky uvedené v článkoch 2 a 3 tejto dohody. V týchto prípadoch si príslušné orgány Pakistanu a dotknutého členského štátu vymenia aj všetky dostupné informácie o skutočnej totožnosti, štátnej príslušnosti alebo tranzitnej ceste osoby, ktorá sa má prevziať späť.

ODDIEL III

TRANZIT

Článok 11

Zásady

1. Požiadaný štát môže umožniť tranzit štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti vtedy, ak tohto štátneho príslušníka alebo osobu bez štátnej príslušnosti nemožno vrátiť späť do štátu určenia priamo po tom, ako sa presvedčil na základe písomných dôkazov, že štát určenia sa zaviazal prijať späť svojho štátneho príslušníka alebo podľa okolností osobu bez štátnej príslušnosti.

2. Požiadaný štát môže zrušiť súhlas, ak nie je zaručená následná cesta v možných tranzitných štátoch alebo readmisia štátom určenia. V takýchto prípadoch žiadajúci štát prevezme štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti späť na vlastné náklady.

Článok 12

Tranzitné konanie

1. Príslušným orgánom sa predkladá písomná žiadosť o tranzit, ktorá obsahuje tieto údaje:

a)	druh tranzitu, prípadné ďalšie tranzitné štáty a miesto konečného určenia;

b)	osobné údaje dotknutej osoby (napr. krstné meno, priezvisko, dátum narodenia a – ak je to možné – miesto narodenia, štátnu príslušnosť, druh a číslo cestovného dokladu);

c)	predpokladané miesto vstupu na územie, čas odovzdania a prípadné použitie sprievodu.

Na žiadosti o tranzit sa používa spoločný formulár, ktorý je vo forme prílohy VI pripojený k tejto dohode.

2. Požiadaný štát do 14 kalendárnych dní písomne informuje žiadajúci štát o svojom rozhodnutí, a ak povolí tranzit, potvrdí miesto a predpokladaný čas vstupu na územie.

3. Ak sa tranzit uskutočňuje letecky, prepravovaná osoba a jej prípadný sprievod sú vyňaté z povinnosti zaobstarať si letiskové tranzitné vízum.

4. Príslušné orgány požiadaného štátu po vzájomnej dohode pomáhajú pri uskutočnení tranzitu, najmä zabezpečením dohľadu nad dotknutými osobami a poskytnutím potrebného vybavenia na tento účel v súlade so svojimi právnymi predpismi a pravidlami.

ODDIEL IV

NÁKLADY

Článok 13

Náklady na prepravu a tranzit

Bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušných orgánov žiadajúceho štátu vymáhať náklady spojené s readmisiou od osoby, ktorá má byť prijatá späť, alebo od tretích strán, všetky náklady na prepravu vynaložené v súvislosti s readmisiou a tranzitom podľa tejto dohody až po hranicu štátu konečného určenia, znáša žiadajúci štát. V prípade readmisie omylom podľa článku 10 znáša tieto náklady štát, ktorý musí prevziať dotknutú osobu späť.

ODDIEL V

OCHRANA ÚDAJOV A SÚLAD S ĎALŠÍMI PRÁVNYMI ZÁVÄZKAMI

Článok 14

Osobné údaje

1. Spracovanie osobných údajov sa uskutočňuje iba vtedy, ak takéto spracovanie je nevyhnutné na vykonávanie tejto dohody príslušnými orgánmi Pakistanu a členských štátov. Na účely tohto článku sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice 95/46/ES (1). Ak je prevádzkovateľom príslušný orgán členského štátu, takéto spracovanie podlieha ustanoveniam smernice 95/46/ES a vnútroštátnym právnym predpisom prijatým podľa tejto smernice vrátane pravidiel týkajúcich sa poskytovania osobných údajov tretím krajinám.

2. Spracovanie osobných údajov na účely vykonávania tejto dohody a najmä oznamovanie osobných údajov z Pakistanu do členského štátu a naopak, podlieha týmto zásadám:

a)	osobné údaje sa musia spracúvať spravodlivým a zákonným spôsobom;

b)	osobné údaje sa musia zbierať iba na konkrétny, výslovne uvedený a zákonný účel plnenia tejto dohody a nesmú byť odovzdávajúcim orgánom ani prijímajúcim orgánom ďalej spracúvané spôsobom nezlučiteľným s týmto účelom;

osobné údaje musia byť vo vzťahu k účelu, na ktorý sa zbierajú a/alebo ďalej spracúvajú, primerané a náležité a nesmú tento účel presahovať, konkrétne možno oznamovať len tieto osobné údaje:

—	osobné údaje osoby, ktorá sa má odovzdať (napr. krstné meno, priezvisko, akékoľvek predchádzajúce mená, prezývky alebo pseudonymy, dátum a miesto narodenia, pohlavie, súčasná a akákoľvek predchádzajúca štátna príslušnosť),

—	údaje z pasu alebo preukazu totožnosti (číslo, lehota platnosti, dátum vydania, vydávajúci orgán, miesto vydania),

—	zastávky a trasy cesty,

—	ďalšie informácie potrebné na určenie totožnosti odovzdávanej osoby alebo na preskúmanie splnenia podmienok na readmisiu v zmysle tejto dohody;

d)	osobné údaje musia byť presné, a ak je to potrebné, aktualizované;

e)	osobné údaje sa musia uchovávať vo formáte, ktorý umožňuje určenie totožnosti dotknutých osôb, len dovtedy, kým je to potrebné na účel, na ktorý sa údaje zbierali alebo na ktorý sa ďalej spracúvali;

odovzdávajúci aj prijímajúci orgán prijmú všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečila príslušná oprava osobných údajov, ich vymazanie alebo zablokovanie v prípade, ak spracovanie týchto osobných údajov nie je v súlade s ustanoveniami tohto článku, a to najmä preto, že údaje sú vo vzťahu k účelu spracovania neprimerané, nenáležité, nepresné alebo tento účel presahujú. Medzi tieto opatrenia patrí aj oznamovanie každej opravy, vymazania alebo zablokovania údajov druhej strane;

g)	prijímajúci orgán na požiadanie informuje odovzdávajúci orgán o použití oznámených údajov a o výsledkoch, ktoré z nich získal;

h)	osobné údaje možno oznamovať len príslušným orgánom; na oznámenie ďalším orgánom je potrebný predchádzajúci súhlas odovzdávajúceho orgánu;

i)	odovzdávajúce a prijímajúce orgány sú povinné viesť si písomný záznam o odovzdaní a prijatí osobných údajov.

Článok 15

Súlad s ďalšími právnymi záväzkami

1. Touto dohodou nie sú dotknuté práva, povinnosti ani záväzky Spoločenstva, členských štátov a Pakistanu vyplývajúce z medzinárodného práva a medzinárodných zmlúv, ktorých sú zmluvnými stranami.

2. Nič v tejto dohode nebráni vráteniu osoby podľa iných bilaterálnych dojednaní.

3. Touto dohodou nie sú dotknuté opravné prostriedky a práva, ktoré má dotknutá osoba k dispozícii na základe právnych predpisov hostiteľskej krajiny vrátane medzinárodného práva.

ODDIEL VI

VYKONÁVANIE A UPLATŇOVANIE

Článok 16

Spoločný readmisný výbor

1. Strany si poskytujú vzájomnú pomoc pri uplatňovaní a výklade tejto dohody. Na tento účel zriadia spoločný readmisný výbor (ďalej len „výbor“), ktorého úlohou bude najmä:

a)	monitorovať uplatňovanie tejto dohody;

b)	rozhodovať o technických opatreniach potrebných na jednotné uplatňovanie tejto dohody, vrátane zmien a doplnení príloh III a IV;

c)	zabezpečovať pravidelnú výmenu informácií o vykonávacích protokoloch vypracovaných jednotlivými členskými štátmi a Pakistanom podľa článku 17;

d)	navrhovať zmeny a doplnenia tejto dohody a príloh I a II.

2. Rozhodnutia výboru sa prijímajú jednohlasne a vykonávajú sa zodpovedajúcim spôsobom.

3. Výbor je zložený zo zástupcov Spoločenstva a Pakistanu. Spoločenstvo zastupuje Európska komisia, ktorej pomáhajú odborníci z členských štátov.

4. Výbor zasadá v prípade potreby na žiadosť jednej zo zmluvných strán, obvykle raz za rok.

5. Spory, ktoré nemôže vyriešiť výbor, sa riešia prostredníctvom konzultácií medzi stranami.

6. Výbor stanoví svoj rokovací poriadok vrátane stanovenia pracovného jazyka spoločného obom stranám.

Článok 17

Vykonávacie protokoly

1. Pakistan a členský štát môžu vypracovať vykonávací protokol, ktorý zahŕňa pravidlá:

a)	o určení príslušných orgánov, hraničných priechodoch a výmene kontaktných miest;

b)	o podmienkach návratu so sprievodom vrátane tranzitu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti so sprievodom;

c)	o ďalších prostriedkoch a dokladoch okrem tých, ktoré sú uvedené v prílohách I až IV k tejto dohode.

2. Vykonávacie protokoly uvedené v odseku 1 nadobúdajú platnosť až po ich oznámení readmisnému výboru uvedenému v článku 16.

Článok 18

Vzťah k bilaterálnym readmisným dohodám alebo dojednaniam členských štátov

Ustanovenia tejto dohody majú prednosť pred ustanoveniami akejkoľvek bilaterálnej dohody alebo dojednania o readmisii osôb bez povolenia na pobyt, ktoré boli alebo podľa článku 17 môžu byť uzavreté medzi jednotlivými členskými štátmi a Pakistanom, ak ustanovenia bilaterálnej dohody alebo dojednania nie sú zlučiteľné s ustanoveniami tejto dohody.

ODDIEL VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Územná pôsobnosť

1. S výhradou odseku 2 sa táto dohoda uplatňuje na území, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a na území Pakistanu.

2. Táto dohoda sa nevzťahuje na územie Dánskeho kráľovstva.

Článok 20

Nadobudnutie platnosti dohody, jej trvanie a skončenie platnosti

1. Túto dohodu ratifikujú alebo schvália zmluvné strany v súlade so svojimi príslušnými postupmi.

2. Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po dni, keď si zmluvné strany navzájom oznámili, že postupy uvedené v odseku 1 boli vykonané.

3. Bez toho, aby boli dotknuté existujúce záväzky zmluvných strán podľa medzinárodného obyčajového práva prevziať späť svojich vlastných štátnych príslušníkov, táto dohoda a vykonávacie protokoly sa vzťahujú na osoby, ktoré vstúpili na územie Pakistanu a členských štátov po nadobudnutí jej platnosti.

4. Túto dohodu môže kedykoľvek ukončiť ktorákoľvek zo zmluvných strán tým, že to oficiálne oznámi druhej strane. Platnosť tejto dohody sa končí šesť mesiacov po dni takéhoto oznámenia.

Článok 21

Prílohy

Prílohy I až VI sú neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody.

V Bruseli dvadsiateho šiesteho októbra dvetisícdeväť v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.

За Европейската общност

Por la Comunidad Europea

Za Evropské společenství

For Det Europæiske Fællesskab

Für die Europäische Gemeinschaft

Euroopa Ühenduse nimel

Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα

For the European Community

Pour la Communauté européenne

Per la Comunità europea

Eiropas Kopienas vārdā

Europos bendrijos vardu

Az Európai Közösség részéről

Għall-Komunità Ewropea

Voor de Europese Gemeenschap

W imieniu Wspólnoty Europejskiej

Pela Comunidade Europeia

Pentru Comunitatea Europeană

Za Európske spoločenstvo

Za Evropsko skupnost

Euroopan yhteisön puolesta

För Europeiska gemenskapen

За Ислямска република Пакистан

Por la República Islámica de Pakistán

Za Pákistánskou islámskou republiku

For Den Islamiske Republik Pakistan

Für die Islamische Republik Pakistan

Pakistani Islamivabariigi nimel

Για την Ισλαμική Δημοκρατία του Πακιστάν

For the Islamic Republic of Pakistan

Pour la République islamique du Pakistan

Per la Repubblica islamica del Pakistan

Pakistānas Islāma Republikas vārdā

Pakistano Islamo Respublikos vardu

A Pakisztáni Iszlám Köztársaság részéről

Għar-Repubblika Iżlamika tal-Pakistan

Voor de Islamitische Republiek Pakistan

W imieniu Islamskiej Republiki Pakistanu

Pela República Islâmica do Paquistão

Pentru Republica Islamică Pakistan

Za Pakistanskú islamskú republiku

Za Islamsko republiko Pakistan

Pakistanin islamilaisen tasavallan puolesta

För Islamiska republiken Pakistan

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

PRÍLOHA I

Spoločný zoznam dokladov, predložením ktorých sa preukazuje štátna príslušnosť (článok 2 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 2)

—	Cestovné pasy akéhokoľvek druhu (štátne pasy, diplomatické pasy, služobné pasy, hromadné pasy a náhradné pasy, vrátane detských pasov),

—	počítačovo vyrobené vnútroštátne preukazy totožnosti,

—	pravé osvedčenia o občianstve.

PRÍLOHA II

Spoločný zoznam dokladov, predložením ktorých sa začína postup na stanovenie štátnej príslušnosti (článok 2 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 3)

—	Digitálne odtlačky prstov alebo iné biometrické údaje,

—	dočasné a prechodné vnútroštátne preukazy totožnosti, vojenské preukazy totožnosti a rodné listy vydané vládou požiadanej strany,

—	fotokópie (*1) akýchkoľvek dokladov uvedených v prílohe I k tejto dohode,

—	vodičské preukazy alebo ich fotokópie (*1),

—	fotokópie (*1) ďalších úradných dokladov, v ktorých sa uvádza alebo označuje štátne občianstvo (napríklad, rodné listy),

—	služobné preukazy, námornícke preukazy, služobné preukazy veliteľov lodí alebo ich fotokópie (*1),

—	vyhlásenia dotknutej osoby.

(*1) Na účely tejto prílohy výraz „fotokópie“ znamená fotokópie úradne overené orgánmi Pakistanu alebo členských štátov.

PRÍLOHA III

Spoločný zoznam dokladov, ktoré sa považujú za dôkazné prostriedky splnenia podmienok na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (článok 3 ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1)

—	Vstupné a/alebo výstupné pečiatky/potvrdenia v cestovnom doklade dotknutej osoby,

—	platné víza a/alebo povolenie na pobyt vydané požiadaným štátom.

PRÍLOHA IV

Spoločný zoznam dokladov, ktoré sa považujú za dôkazné prostriedky na začatie vyšetrovaní na readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (článok 3 v spojení s článkom 7 ods. 2)

—	Úradné vyhlásenia, najmä vyhlásenia príslušníkov hraničného orgánu a iného úradníka alebo skutočných svedkov (napr. zamestnancov letiska), ktorí môžu dosvedčiť, že dotknutá osoba prekročila hranicu,

—	opis miesta a okolností, za ktorých bola príslušná osoba zadržaná po vstupe na územie žiadajúceho štátu vypracovaný príslušnými orgánmi žiadajúceho štátu,

—	informácie týkajúce sa totožnosti a/alebo pobytu osoby, ktoré poskytla medzinárodná organizácia (napr. UNHCR),

—	výpovede/potvrdenie informácií získané od rodinných príslušníkov,

—	výpoveď dotknutej osoby,

—	lístky, ako aj potvrdenia a účty akéhokoľvek druhu (napr. hotelové účty, karty dosvedčujúce návštevu lekára/zubára, vstupné preukazy do verejných/súkromných inštitúcií, atď.) s menom dotknutej osoby, ktoré jasne preukazujú, že dotknutá osoba sa zdržiavala na území požiadaného štátu,

—	lístky s menom dotknutej osoby a/alebo zoznamy cestujúcich leteckou alebo lodnou dopravou, ktoré dokazujú trasu na území požiadaného štátu;

—	informácie preukazujúce, že dotknutá osoba použila služby kuriéra alebo cestovnej kancelárie.

PRÍLOHA V

Text obrazu

Text obrazu

Text obrazu

PRÍLOHA VI

Text obrazu

Text obrazu

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE K ČLÁNKU 1 PÍSM. f)

Na účely článku 1 písm. f) sa zmluvné strany dohodli, že povolenie na pobyt nezahŕňa dočasné povolenia na zotrvanie na ich územiach v súvislosti so spracovaním žiadosti o azyl alebo žiadosti o povolenie na pobyt.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE K ČLÁNKU 2 ODS. 1

Zmluvné strany berú na vedomie, že podľa súčasného pakistanského zákona o štátnom občianstve z roku 1951 a pravidiel zavedených týmto zákonom sa občan Pakistanu nemôže vzdať svojho štátneho občianstva bez toho, aby získal alebo mu bol udelený platný doklad zabezpečujúci udelenie občianstva alebo štátnej príslušnosti v inom štáte.

Zmluvné strany sa dohodli, že sa v prípade potreby navzájom poradia.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE K ČLÁNKU 3

Pokiaľ ide o článok 3, zmluvné strany sa budú v zásade snažiť vrátiť akéhokoľvek štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá nespĺňa alebo prestala spĺňať platné podmienky na vstup, zdržiavanie sa alebo pobyt na území ktorejkoľvek zo zmluvných strán, späť do ich krajiny pôvodu.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE K ČLÁNKU 3 ODS. 1 PÍSM. b)

Zmluvné strany sa dohodli, že obyčajný tranzitný pobyt v tretej krajine počas leteckej prepravy sa v zmysle týchto ustanovení nechápe tak, že osoba „medzitým vstúpila do inej krajiny“.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE K ČLÁNKU 8 ODS. 2

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ide o žiadosti o readmisiu predložené členskými štátmi, ktorých vnútroštátne právne predpisy stanovujú maximálnu lehotu zadržania kratšiu ako 30 dní alebo rovnú 30 dňom, lehota 30 kalendárnych dní uvedená v článku 8 ods. 2 zahŕňa v prípade kladnej odpovede na žiadosť o readmisiu vydanie cestovného dokladu potrebného na jej readmisiu podľa článku 2 ods. 2 a článku 3 ods. 4 dohody.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE MEDZI EURÓPSKOU KOMISIOU A PAKISTANOM K LEGÁLNEJ MIGRÁCII

V súlade so záujmom Pakistanu o využívanie možností legálnej migrácie, ktoré existujú v členských štátoch Európskej únie, sa zmluvné strany dohodli, že uplatňovanie tejto dohody bude slúžiť ako odporúčanie jednotlivým členským štátom, aby pakistanským občanom poskytli možnosti legálnej migrácie. V tejto súvislosti Európska komisia vyzýva členské štáty, aby sa na základe svojich vnútroštátnych právnych predpisov zapojili do rokovaní s Pakistanom o možnostiach legálnej migrácie pakistanských občanov.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O TECHNICKEJ POMOCI

Zmluvné strany sa zaväzujú vykonávať túto dohodu na základe spoločnej zodpovednosti a vyváženého partnerstva v duchu solidarity, pokiaľ ide o riadenie migračných tokov medzi Európskou úniou a Pakistanom.

V tejto súvislosti bude Európska únia podporovať Pakistan prostredníctvom programov pomoci Spoločenstva, najmä programu Aeneas, vo vykonávaní všetkých zložiek tejto dohody vrátane podpory zameranej na presídlenie a blaho prijatých osôb.

Takáto podpora sa môže v zásade vzťahovať aj na podporu prepojení medzi migráciou a rozvojom, organizovanie a podporu legálnej ekonomickej migrácie, riadenie nelegálnej migrácie a ochranu migrantov pred vykorisťovaním a vylúčením.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA DÁNSKA

Zmluvné strany berú na vedomie, že táto dohoda sa nevzťahuje na územie Dánskeho kráľovstva ani na štátnych príslušníkov Dánskeho kráľovstva. Za týchto okolností je vhodné, aby Pakistan a Dánsko uzatvorili readmisnú dohodu za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté v tejto dohode.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE TÝKAJÚCE SA ISLANDU A NÓRSKA

Zmluvné strany berú na vedomie úzky vzťah medzi Európskym spoločenstvom a Islandom a Nórskom, najmä na základe dohody z 18. mája 1999 o pridružení týchto krajín k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis. Za týchto okolností je vhodné, aby Pakistan uzatvoril readmisnú dohodu s Islandom a Nórskom za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté v tejto dohode.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O KOMPLEXNOM DIALÓGU O RIADENÍ MIGRÁCIE

Zmluvné strany sa zaviazali zapojiť sa do komplexného dialógu o riadení migrácie v rámci spoločnej komisie, ktorá sa má zriadiť na základe dohody medzi ES a Pakistanom o spolupráci tretej generácie. Do tohto dialógu budú zahrnuté otázky vízovej politiky s cieľom uľahčiť kontakty medzi ľuďmi.

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2010.287.slo
Úradný vestník Európskej únie		L 287

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 53 4. novembra 2010

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
		2010/648/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady zo 14. mája 2010 o podpise Dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, v mene Európskej únie, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005	1
		Dohoda, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005	3
		2010/649/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady zo 7. októbra 2010 o uzatvorení Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt	50
		Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt	52
		AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
		2010/650/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady ministrov AKT – EÚ č. 2/2010 z 21. júna 2010 o prechodných opatreniach uplatniteľných od dátumu podpisu do dátumu nadobudnutia platnosti Dohody, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005	68