1.   Program GMES nadväzuje na výskumné činnosti realizované podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (14) a v rámci programu ESA pre zložku GMES „vesmír“.

2.   Program GMES zahŕňa:

1.   Počiatočná prevádzka GMES sa vzťahuje na obdobie 2011 – 2013 a môže zahŕňať prevádzkové akcie v týchto oblastiach:

2.   Ciele prevádzkových akcií uvedených v odseku 1 sú stanovené v prílohe.

1.   Komisia zabezpečuje koordináciu programu GMES s činnosťami na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a na úrovni Únie, najmä s GEOSS. Vykonávanie a prevádzka GMES sú založené na partnerstve medzi Úniou a členskými štátmi v súlade s ich príslušnými pravidlami a postupmi. Dobrovoľné príspevky členských štátov a potenciálne synergie s príslušnými vnútroštátnymi iniciatívami, iniciatívami Európskej únie a medzinárodnými iniciatívami sa koordinujú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 16 ods. 5.

2.   Komisia spravuje prostriedky vyčlenené na činnosti podľa tohto nariadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a s riadiacim postupom uvedeným v článku 16 ods. 4. Zabezpečuje komplementárnosť a konzistentnosť programu GMES s inými relevantnými politickými oblasťami, nástrojmi a akciami Únie, ktoré súvisia najmä so životným prostredím, bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou a inováciou, súdržnosťou, výskumom (najmä s činnosťami siedmeho rámcového programu spojenými s GMES bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie č. 1982/2006/ES), dopravou a hospodárskou súťažou, medzinárodnou spoluprácou, európskym programom pre globálne navigačné satelitné systémy (GNSS), s ochranou osobných údajov a existujúcich práv duševného vlastníctva, so smernicou 2007/2/ES, spoločným systémom environmentálnych informácií (SSEI) a činnosťami Únie v oblasti zásahov v núdzových situáciách.

3.   Keďže GMES je programom, ktorý vychádza z potrieb užívateľov, Komisia zabezpečuje, aby špecifikácie služieb zodpovedali potrebám užívateľov. S týmto cieľom ustanovuje transparentný mechanizmus pre pravidelnú účasť a konzultácie, ktorý by umožnil identifikáciu požiadaviek užívateľa na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Komisia zabezpečuje koordináciu s príslušnými užívateľmi z verejného sektora v členských štátoch, tretích krajinách a medzinárodných organizáciách. Požiadavky v súvislosti s údajmi stanovuje Komisia nezávisle po konzultácii užívateľského fóra.

4.   Technická koordinácia a realizácia zložky GMES „vesmír“ je prenesená na ESA, ktorú v prípade potreby podporí Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT).

5.   Koordináciou technického vykonávania služieb GMES Komisia prípadne poverí príslušné orgány Únie alebo medzivládne organizácie.

1.   Komisia prijíma vhodné opatrenia na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže pri poskytovaní služieb GMES a na podporu účasti malých a stredných podnikov. Komisia uľahčuje využívanie výstupov služieb GMES na rozvoj nadväzujúceho odvetvia.

2.   Poskytovanie služieb GMES sa prípadne decentralizuje, aby sa na európskej úrovni začlenilo do existujúcich inventárov a kapacít v oblasti vesmírnych údajov, údajov in situ a referenčných údajov v členských štátoch, a tak sa zabránilo duplicite. Zabraňuje sa zberu nových údajov, ktoré zdvojujú existujúce zdroje, s výnimkou prípadu, ak je využívanie existujúcich alebo aktualizovateľných súborov údajov technicky nemožné alebo nákladovo neefektívne.

3.   Komisia môže s prihliadnutím na názor užívateľského fóra vymedziť alebo validovať vhodné postupy certifikácie tvorby údajov v rámci programu GMES. Tieto postupy sú transparentné, overiteľné a kontrolovateľné, aby sa užívateľovi zabezpečila pravosť, vysledovateľnosť a úplnosť údajov. Komisia vo svojich zmluvných dohodách s prevádzkovateľmi služieb GMES zabezpečuje vykonávanie týchto postupov.

4.   Komisia každý rok predkladá správu o výsledkoch dosiahnutých pri vykonávaní tohto článku.

1.   Financovanie z prostriedkov Únie môže mať tieto právne formy:

2.   Pri poskytovaní finančných prostriedkov Úniou sa zabezpečí skutočná hospodárska súťaž, transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie. V odôvodnených prípadoch sa granty Únie môžu poskytovať v osobitných formách, napr. vo forme rámcovej dohody o partnerstve alebo spolufinancovania prevádzkových grantov alebo grantov na činnosť. Prevádzkové granty udelené subjektom presadzujúcim ciele všeobecného európskeho záujmu nepodliehajú degresívnym ustanoveniam nariadenia o rozpočtových pravidlách. V prípade grantov sa maximálna výška spolufinancovania stanovuje v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 16 ods. 4.

3.   Komisia podáva správy o vyčlenení finančných prostriedkov Únie na jednotlivé akcie uvedené v článku 3 ods. 1 a o procese hodnotenia a výsledkoch verejných súťaží a zmlúv uzavretých na základe tohto článku po pridelení zákaziek.

1.   Finančné krytie vyčlenené na prevádzkové akcie uvedené v článku 3 ods. 1 je 107 miliónov EUR.

2.   Rozpočtové prostriedky každoročne schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov stanovených vo viacročnom finančnom rámci.

3.   Ďalšími finančnými prostriedkami môžu na program GMES prispieť aj tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie.

Ďalšie finančné prostriedky uvedené v prvom pododseku sa v súlade s článkom 18 nariadenia o rozpočtových pravidlách považujú za pripísané príjmy.

1.   Prostredníctvom politiky v oblasti údajov a informácií pre akcie financované v rámci programu GMES sa sledujú tieto ciele:

2.   Aby sa vytvoril rámec na zabezpečenie dosiahnutia cieľa politiky v oblasti informácií a údajov GMES uvedeného v odseku 1 písm. b) pri súčasnom zabezpečení potrebnej ochrany informácií získaných prostredníctvom služieb GMES a údajov zozbieraných prostredníctvom špecializovanej infraštruktúry GMES, Komisia môže prijať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 10 a za podmienok ustanovených v článkoch 11 a 12 nasledujúce opatrenia, pričom zohľadní politiky, ktoré v oblasti údajov a informácií uplatňujú poskytovatelia údajov potrebných pre GMES a bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá a postupy platné pre vesmírne infraštruktúry a infraštruktúry in situ podliehajúce vnútroštátnej kontrole:

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2013.

2.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to ihneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 11 a 12.

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 2 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.   Ak do uplynutia uvedenej lehoty ani Európsky parlament, ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

1.   Na základe kritérií uvedených v článku 9 ods. 2 písm. b) Komisia prijíma v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 16 ods. 3 osobitné opatrenia na obmedzenie prístupu k informáciám získaným prostredníctvom služieb GMES a k údajom zozbieraným prostredníctvom špecializovanej infraštruktúry GMES.

2.   Komisia zabezpečuje celkovú koordináciu, pokiaľ ide o bezpečnosť zložiek a služieb GMES, a zohľadňuje pri tom potrebu dohľadu nad bezpečnostnými požiadavkami všetkých zložiek a ich integrácie bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá a postupy platné pre vesmírne infraštruktúry a infraštruktúry in situ podliehajúce vnútroštátnej kontrole. V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 16 ods. 3 Komisia prijíma najmä opatrenia stanovujúce technické požiadavky s cieľom zabezpečiť kontrolu a celistvosť systému v rámci špecializovaného programu pre zložku GMES „vesmír“ a kontrolu prístupu k technológiám, ktoré zabezpečujú bezpečnosť špecializovaného programu pre zložku GMES „vesmír“, a zaobchádzania s nimi.

1.   Komisia monitoruje a hodnotí realizáciu prevádzkových akcií uvedených v článku 3 ods. 1.

2.   Komisia do 31. decembra 2012 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov priebežnú hodnotiacu správu a do 31. decembra 2015 správu o hodnotení ex post.

1.   Komisia prijme ročný pracovný program podľa článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkov 90 a 166 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (15), v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 16 ods. 4 tohto nariadenia.

2.   Z finančných prostriedkov na program GMES možno pokryť náklady na prípravné činnosti, monitorovanie, kontrolu, audit a hodnotenie, ktoré sú priamo potrebné na riadenie programu GMES a dosiahnutie jeho cieľov, najmä na štúdie, zasadnutia, informačné a propagačné akcie, spolu so všetkými ostatnými nákladmi na technickú a administratívnu pomoc, ktoré môžu Komisii vzniknúť pri riadení programu GMES.

1.   Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor GMES“).

2.   Výbor GMES sa môže schádzať v osobitnom zložení na účely riešenia konkrétnych otázok, najmä otázok spojených s bezpečnosťou (ďalej len „bezpečnostný výbor“).

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.

5.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

1.   Týmto sa stanovuje užívateľské fórum ako špecializovaný orgán. Pomáha Komisii pri vymedzovaní a validácii požiadaviek užívateľov a pri koordinácii medzi programom GMES a jeho užívateľmi z verejného sektora.

2.   Užívateľskému fóru predsedá Komisia. Skladá sa z užívateľov GMES z verejného sektora, ktorých menujú členské štáty.

3.   Sekretariát užívateľského fóra zabezpečuje Komisia.

4.   Užívateľské fórum prijme svoj rokovací poriadok.

5.   Výbor GMES je v plnej miere informovaný o poradenstve poskytovanom užívateľským fórom, pokiaľ ide o vykonávanie programu GMES.

1.   Komisia zabezpečí, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami a vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením (ES) č. 1073/1999.

2.   V prípade činností Únie financovaných podľa tohto nariadenia znamená pojem nezrovnalosť uvedený v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 akékoľvek porušenie právnych predpisov Únie alebo akékoľvek porušenie zmluvných povinností, ktoré je dôsledkom konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho subjektu, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by mohlo mať negatívny vplyv na všeobecný rozpočet Európskej únie.

3.   V dohodách vyplývajúcich z tohto nariadenia, vrátane dohôd uzavretých so zúčastnenými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, sa stanovuje dohľad a finančná kontrola, ktoré vykonáva Komisia alebo akýkoľvek zástupca ňou poverený, ako aj audity uskutočňované Dvorom audítorov, v prípade potreby audity na mieste.

1.   Agentúra je orgán Únie. Má právnu subjektivitu.

2.   V každom členskom štáte má agentúra najvyšší stupeň právnej spôsobilosti priznaný právnickým osobám podľa práva daného štátu. Môže predovšetkým nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo ním disponovať a byť stranou v právnych konaniach.

3.   Agentúra môže rozhodnúť o zriadení miestnych kancelárií v členských štátoch s ich súhlasom alebo v tretích krajinách zúčastnených na práci agentúry v súlade s článkom 23.

4.   S výhradou článku 11 ods. 9 zastupuje agentúru jej výkonný riaditeľ.

1.   Týmto sa zriaďuje správna rada na plnenie úloh uvedených v článku 6.

2.   Správna rada sa skladá z jedného zástupcu, ktorého vymenuje každý členský štát, piatich zástupcov vymenovaných Komisiou a jedného zástupcu bez hlasovacieho práva, ktorého vymenuje Európsky parlament. Funkčné obdobie členov správnej rady je päťročné. Toto funkčné obdobie možno obnoviť maximálne na päť rokov. Zástupca VP a zástupca agentúry ESA sa na zasadnutia správnej rady prizývajú ako pozorovatelia.

3.   Účasť zástupcov tretích krajín a podmienky ich účasti sa podľa potreby ustanovia dojednaniami uvedenými v článku 23.

4.   Správna rada si spomedzi svojich členov zvolí predsedu a podpredsedu. Ak si predseda nemôže plniť svoje povinnosti, automaticky ho zastupuje podpredseda. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je dva a pol roka, možno ho raz obnoviť a končí sa zánikom ich členstva v správnej rade.

5.   Zasadnutia správnej rady zvoláva jej predseda.

Na rokovaní sa zvyčajne zúčastňuje výkonný riaditeľ, pokiaľ predseda nerozhodne inak.

Správna rada má dve riadne zasadnutia do roka. Okrem toho zasadá na podnet predsedu alebo na žiadosť najmenej tretiny svojich členov.

Správna rada môže prizvať kohokoľvek, čie stanovisko môže byť zaujímavé, aby sa zúčastnil na zasadnutí ako pozorovateľ. Pokiaľ to rokovací poriadok povoľuje, členov správnej rady môžu sprevádzať poradcovia alebo odborníci.

Sekretariát správnej rady zabezpečí agentúra.

6.   Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, správna rada prijíma svoje rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

7.   Každý zástupca členského štátu a Komisie má jeden hlas. Rozhodnutia podľa článku 6 písm. b) a e) nemožno prijať, pokiaľ za ne nehlasujú zástupcovia Komisie. Výkonný riaditeľ nehlasuje.

Podrobnosti o hlasovaní, najmä podmienky, za ktorých môže jeden člen konať v mene iného člena, sa ustanovia v rokovacom poriadku správnej rady.

1.   Agentúru riadi výkonný riaditeľ, ktorý si plní svoje povinnosti pod dohľadom správnej rady.

2.   Výkonného riaditeľa vymenúva správna rada na základe jeho zásluh a preukázaných administratívnych a riadiacich schopností, ako aj príslušnej odbornosti a praxe zo zoznamu najmenej troch kandidátov, ktorých navrhne Komisia, a to po verejnom výberovom konaní zorganizovanom po uverejnení výzvy na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie alebo na inom mieste. Správna rada prijíma rozhodnutie o vymenovaní výkonného riaditeľa trojštvrtinovou väčšinou hlasov svojich členov.

Správna rada má právomoc odvolať výkonného riaditeľa, pričom rozhodnutie o odvolaní výkonného riaditeľa prijíma trojštvrtinovou väčšinou hlasov svojich členov.

Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Môže sa obnoviť raz na ďalších päť rokov.

3.   Európsky parlament a Rada môžu vyzvať výkonného riaditeľa, aby predložil správu o plnení svojich úloh a aby predniesol vyhlásenie pred týmito inštitúciami.

1.   V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 683/2008 sa v prípadoch, keď môže prevádzka systémov ovplyvniť bezpečnosť Únie alebo členských štátov, uplatnia postupy stanovené v jednotnej akcii 2004/552/SZBP.

2.   Rozhodnutia o bezpečnostnej akreditácii prijaté v súlade s kapitolou III oznamuje Komisia Rade na informačné účely rovnako ako informácie o identifikovaných zvyškových rizikách.

1.   V rámci agentúry sa zriadi Rada pre bezpečnostnú akreditáciu systémov európskeho GNSS (ďalej len „rada pre bezpečnostnú akreditáciu“). Rada pre bezpečnostnú akreditáciu plní vo vzťahu k systémom európskeho GNSS úlohy orgánu pre bezpečnostnú akreditáciu, ako sa uvádzajú v relevantných bezpečnostných predpisoch týkajúcich sa Rady a Komisie.

2.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu plní úlohy zverené agentúre, pokiaľ ide o bezpečnostnú akreditáciu uvedenú v článku 16 písm. a) bode i) nariadenia (ES) č. 683/2008, a prijíma „rozhodnutia o bezpečnostnej akreditácii“ v zmysle tohto článku, najmä o schválení stratégie pre bezpečnostnú akreditáciu a schvaľovaní vypúšťania satelitov, povoľovaní prevádzkovania systémov v ich rozličných konfiguráciách a pre rôzne služby, povoľovaní prevádzkovania pozemných staníc, a najmä snímacích staníc nachádzajúcich sa v tretích krajinách, ako aj povoľovaní výroby prijímačov s technológiou PRS a ich komponentov.

3.   Bezpečnostná akreditácia systémov vykonávaná radou pre bezpečnostnú akreditáciu spočíva v stanovení súladu systémov s bezpečnostnými požiadavkami uvedenými v článku 13 nariadenia (ES) č. 683/2008 a v súlade s relevantnými bezpečnostnými pravidlami a predpismi týkajúcimi sa Rady a Komisie.

4.   Na základe správ o rizikách uvedených v odseku 11 rada pre bezpečnostnú akreditáciu informuje Komisiu o svojom posúdení rizík a poskytuje jej poradenstvo, pokiaľ ide o možnosti riešenia zvyškových rizík spojených s daným rozhodnutím o bezpečnostnej akreditácii.

5.   Komisia priebežne informuje radu pre bezpečnostnú akreditáciu o vplyve potenciálnych rozhodnutí rady pre bezpečnostnú akreditáciu na riadny priebeh programov a o vykonávaní plánov týkajúcich sa riešenia zvyškových rizík. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu zohľadňuje všetky takéto stanoviská Komisie.

6.   Rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu sú určené Komisii.

7.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu sa skladá z jedného zástupcu za každý členský štát, jedného za Komisiu a jedného zástupcu VP. Zástupca ESA sa prizýva na zasadnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu ako pozorovateľ.

8.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu si vypracuje rokovací poriadok a vymenuje svojho predsedu.

9.   Predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu zastupuje agentúru v prípadoch, keď za zastupovanie nezodpovedá výkonný riaditeľ podľa článku 8.

10.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu má prístup k všetkým ľudským a materiálnym zdrojom potrebným na poskytovanie zodpovedajúcej administratívnej podpory a na to, aby bola spolu s orgánmi uvedenými v odseku 11 schopná plniť svoje úlohy nezávisle, najmä pokiaľ ide o spracúvanie spisov, iniciovanie a monitorovanie vykonávania bezpečnostných postupov a auditov bezpečnosti systémov, prípravu rozhodnutí a organizáciu svojich zasadnutí.

11.   Rada pre bezpečnostnú akreditáciu zriadi osobitné orgány, ktoré jej budú podliehať, konajúce podľa jej pokynov, na riešenie osobitných otázok. S cieľom zabezpečiť potrebnú kontinuitu rada pre bezpečnostnú akreditáciu najmä vytvorí:

12.   Ak nemožno dosiahnuť konsenzus všeobecnými zásadami uvedenými v článku 10 tohto nariadenia, rada pre bezpečnostnú akreditáciu prijíma rozhodnutia väčšinovým hlasovaním ustanoveným v článku 16 Zmluvy o Európskej únii a bez toho, aby tým bol dotknutý článok 9 tohto nariadenia. Zástupca Komisie a zástupca VP nehlasujú. Rozhodnutia prijaté radou pre bezpečnostnú akreditáciu podpisuje v mene rady pre bezpečnostnú akreditáciu jej predseda.

13.   Komisia priebežne a bez zbytočných odkladov informuje Európsky parlament a Radu o dosahu prijatých rozhodnutí o bezpečnostnej akreditácii na bezproblémový chod programov. Ak sa Komisia nazdáva, že rozhodnutie, ktoré prijala rada pre bezpečnostnú akreditáciu, môže mať významný vplyv na riadny chod programov, napríklad pokiaľ ide o náklady a harmonogram, bezodkladne to oznámi Európskemu parlamentu a Rade.

14.   Komisia môže po zohľadnení stanovísk Európskeho parlamentu a Rady, ktoré by sa mali vyjadriť do jedného mesiaca, prijať v súlade s nariadením (ES) č. 683/2008 akékoľvek vhodné opatrenie.

15.   Správnej rade sa pravidelne oznamujú informácie o hodnotení práce rady pre bezpečnostnú akreditáciu.

16.   Harmonogram prác rady pre bezpečnostnú akreditáciu je v súlade s pracovným programom Komisie týkajúcim sa GNSS.

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ostatné zdroje a príspevky, ktoré sa ešte určia, príjmy agentúry zahŕňajú subvenciu Únie zahrnutú vo všeobecnom rozpočte Európskej únie, aby sa zabezpečila rovnováha medzi príjmami a výdavkami.

2.   Výdavky agentúry zahŕňajú výdavky na zamestnancov, výdavky na administratívu a infraštruktúru, prevádzkové náklady a výdavky spojené s fungovaním rady pre bezpečnostnú akreditáciu vrátane orgánov uvedených v článku 11 ods. 11 a so zmluvami a dohodami, ktoré agentúra uzatvorila s cieľom plniť úlohy, ktoré jej boli zverené.

3.   Výkonný riaditeľ vypracuje návrh odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rok a predloží ho správnej rade spolu s návrhom plánu pracovných miest.

4.   Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

5.   Správna rada na základe návrhu príjmov a výdavkov každý rok vypracuje výkaz s odhadmi príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok.

6.   Správna rada zašle do 31. marca Komisii a tretím krajinám, s ktorými Únia uzavrela dohody v súlade s článkom 23, tento výkaz odhadov, ktorý zahŕňa návrh plánu organizácie spolu s predbežným pracovným programom.

7.   Komisia predloží výkaz odhadov Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

8.   Na základe výkazu odhadov Komisia pridá do návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za potrebné na plánovanie pracovných miest a výšku dotácie, ktorá sa zahrnie do všeobecného rozpočtu, ktoré predloží orgánu v súlade s článkom 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

9.   Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na dotáciu pre agentúru a prijme plán pracovných miest agentúry.

10.   Rozpočet prijíma správna rada. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie sa tento rozpočet stáva konečným. V prípade potreby sa rozpočet zodpovedajúcim spôsobom upraví.

11.   Správna rada bezodkladne oznamuje rozpočtovému orgánu svoj zámer uskutočniť akýkoľvek projekt, ktorý má významné finančné dôsledky na financovanie rozpočtu, najmä všetky projekty súvisiace s nehnuteľnosťami, ako napríklad prenájom alebo nákup budov. Informuje o ňom Komisiu.

12.   Ak niektorý z útvarov rozpočtového orgánu oznámil svoj zámer zaujať stanovisko, pošle svoje stanovisko správnej rade do šiestich týždňov od dátumu oznámenia daného projektu.

1.   Za plnenie rozpočtu agentúry zodpovedá výkonný riaditeľ.

2.   Do 1. marca nasledujúceho po uplynutí každého rozpočtového roku účtovník agentúry pošle predbežnú účtovnú závierku spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný rozpočtový rok účtovníkovi Komisie. Účtovník Komisie konsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

3.   Do 31. marca nasledujúceho po uplynutí každého rozpočtového roku účtovník Komisie pošle predbežnú účtovnú závierku agentúry spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení za daný rozpočtový rok Dvoru audítorov. Správa sa pošle aj Európskemu parlamentu a Rade.

4.   Po doručení zistení Dvora audítorov týkajúcich sa predbežnej účtovnej závierky agentúry podľa článku 129 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 výkonný riaditeľ vypracuje na svoju zodpovednosť konečnú účtovnú závierku agentúry a predloží ju správnej rade na zaujatie stanoviska.

5.   Správna rada vydá stanovisko ku konečnej účtovnej závierke agentúry.

6.   Do 1. júla nasledujúceho po uplynutí každého rozpočtového roku výkonný riaditeľ pošle konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom správnej rady Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

7.   Konečná účtovná závierka sa zverejňuje.

8.   Výkonný riaditeľ zasiela Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Svoju odpoveď pošle aj správnej rade.

9.   Výkonný riaditeľ poskytuje Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plynulé uplatňovanie postupu udeľovania absolutória za príslušný rozpočtový rok, ako to ustanovuje článok 146 ods. 3 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

10.   Európsky parlament na základe odporúčania Rady konajúcej kvalifikovanou väčšinou udelí do 30. apríla roku N + 2 výkonnému riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu za rok N.

1.   Na boj proti podvodom, korupcii a ostatným nezákonným činnostiam sa bez obmedzení uplatňujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (9).

2.   Agentúra pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (10), a bezodkladne prijme vhodné predpisy platné pre všetkých zamestnancov agentúry.

3.   V rozhodnutiach týkajúcich sa financovania a vo vykonávacích dohodách a nástrojoch, ktoré z takýchto rozhodnutí vyplývajú, sa výslovne ustanoví, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonávať kontroly na mieste u príjemcov finančných prostriedkov poskytovaných agentúrou a u poverených osôb zodpovedných za ich prideľovanie.

1.   Na zamestnancov agentúry sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev, Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a pravidlá, ktoré spoločne prijali inštitúcie Európskej únie na účely uplatňovania uvedeného služobného poriadku a podmienok zamestnávania. Správna rada po dohode s Komisiou prijme potrebné podrobné pravidlá uplatňovania.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, uplatňuje agentúra vo vzťahu k vlastným zamestnancom právomoci priznané menujúcemu orgánu služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov.

3.   Zamestnancov agentúry tvoria pracovníci, ktorých agentúra prijala podľa potreby na plnenie svojich úloh, môže však zahŕňať aj úradníkov s bezpečnostnou previerkou na príslušnej úrovni, ktorých dočasne pridelila alebo vyslala Komisia alebo členské štáty.

4.   Ustanovenia uvedené v odsekoch 1 a 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov GSMC.

1.   Zmluvná zodpovednosť agentúry sa riadi právom, ktorým sa spravuje príslušná zmluva. Súdom príslušným rozhodovať na základe akejkoľvek rozhodcovskej doložky, ktorú obsahuje zmluva uzatvorená agentúrou, je Súdny dvor.

2.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradí všetku škodu spôsobenú svojimi útvarmi alebo zamestnancami pri výkone ich povinností.

3.   Súdny dvor má právomoc rozhodovať spory súvisiace s náhradou škody podľa odseku 2.

4.   Osobná zodpovednosť zamestnancov voči agentúre sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

1.   Na agentúru sa vzťahujú ustanovenia nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (11).

2.   Prekladateľské služby potrebné na fungovanie agentúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

1.   Na dokumenty, ktoré má agentúra k dispozícii, sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (12).

2.   Správna rada prijme opatrenia na vykonanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

3.   Rozhodnutia, ktoré agentúra prijme na základe článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi alebo žalôb podaných Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článkov 228 a 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

4.   Pri spracúvaní údajov týkajúcich sa jednotlivcov sa na agentúru vzťahujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (13).

1.   Agentúra je otvorená účasti tretích krajín, ktoré na tento účel uzavreli dohody s Európskou úniou.

2.   Podľa príslušných ustanovení týchto dohôd sa pripravia dojednania, v ktorých sa ustanoví najmä povaha, rozsah a spôsob účasti každej z týchto krajín na práci agentúry, vrátane ustanovení o účasti na iniciatívach agentúry, finančných príspevkoch a zamestnancoch.

1.   Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá zriaďovania a organizácie medzinárodných železničných koridorov pre konkurencieschopnú nákladnú železničnú dopravu záujme rozvoja európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Stanovujú sa ním pravidlá výberu, organizácie, riadenia a orientačného investičného plánovania koridorov nákladnej dopravy.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na riadenie a používanie železničnej infraštruktúry, ktorá je súčasťou koridorov nákladnej dopravy.

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice 2001/14/ES.

2.   Okrem vymedzení pojmov uvedených v odseku 1:

1.   Každý členský štát, ktorý má s iným členským štátom spoločný železničný hraničný priechod, sa zapojí do zriadenia aspoň jedného koridoru nákladnej dopravy, pokiaľ táto povinnosť už nebola splnená v zmysle článku 3.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa členské štáty na žiadosť členského štátu zapoja do zriadenia koridoru nákladnej dopravy tak, ako sa uvádza v uvedenom odseku, alebo do predĺženia existujúceho koridoru, aby si susedný členský štát mohol splniť povinnosť podľa uvedeného odseku.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov vyplývajúce z článku 7 smernice 91/440/EHS, ak sa členský štát po poskytnutí sociálno-ekonomickej analýzy domnieva, že by zriadenie koridoru nákladnej dopravy nebolo v záujme žiadateľov, ktorí by koridor nákladnej dopravy pravdepodobne používali, alebo by nemalo zrejmý sociálno-ekonomický prínos alebo by spôsobilo neúmerné zaťaženie, príslušný členský štát nie je povinný zapojiť sa podľa odsekov 1 a 2 tohto článku s prihliadnutím na rozhodnutie Komisie konajúcej v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.

4.   Členský štát nie je povinný zapojiť sa podľa odsekov 1 a 2, ak má železničnú sieť s iným rozchodom koľají ako hlavná železničná sieť v Únii.

5.   Zriadenie koridoru nákladnej dopravy navrhujú dotknuté členské štáty. Na tento účel spoločne zašlú Komisii list o úmysle vrátane návrhu vypracovaného po konzultácii s manažérmi infraštruktúry a s dotknutými žiadateľmi, pričom zohľadnia kritériá stanovené v článku 4.

Na splnenie povinnosti podľa článku 1 a 2 dotknuté členské štáty spoločne zašlú Komisii list o úmysle do 10. novembra 2012.

6.   Komisia preskúma návrhy na zriadenie koridoru nákladnej dopravy uvedené v odseku 5 a v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 21 ods. 3 prijme najneskôr do deviatich mesiacov po predložení príslušného návrhu rozhodnutie o súlade tohto návrhu s týmto článkom.

7.   Dotknuté členské štáty zriadia koridor nákladnej dopravy najneskôr do dvoch rokov po prijatí rozhodnutia Komisie uvedeného v odseku 6.

1.   Koridory nákladnej dopravy uvedené v článku 5 je možné upravovať na základe spoločného návrhu dotknutých členských štátov, ktorý po konzultácii s dotknutými manažérmi infraštruktúry a žiadateľmi predkladajú Komisii.

2.   Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 21 ods. 3 prijme rozhodnutie o návrhu, pričom zohľadní kritériá stanovené v článku 4.

1.   Dotknuté členské štáty pre každý koridor nákladnej dopravy zriadia výkonnú radu zodpovednú za stanovenie všeobecných cieľov pre koridor nákladnej dopravy, dohľad a prijímanie opatrení, ako sa výslovne ustanovuje v odseku 7 tohto článku a v článkoch 9 a 11, článku 14 ods. 1 a článku 22. Výkonnú radu tvoria zástupcovia orgánov dotknutých členských štátov.

2.   Dotknutí manažéri infraštruktúry a prípadne prideľovacie orgány uvedené v článku 14 ods. 2 smernice 2001/14/ES pre každý koridor nákladnej dopravy zriadia správnu radu zodpovednú za prijímanie opatrení, ako sa výslovne ustanovuje v odsekoch 5, 7, 8 a 9 tohto článku a v článkoch 9 až 12, článku 13 ods. 1, článku 14 ods. 2, 6 a 9, článku 16 ods. 1, článku 17 ods. 1 a v článkoch 18 a 19 tohto nariadenia. Správnu radu tvoria zástupcovia manažérov infraštruktúry.

3.   Členské štáty a manažéri infraštruktúry, ktorých sa týka koridor nákladnej dopravy, spolupracujú v rámci rád uvedených v odseku 1 a 2 s cieľom zabezpečiť rozvoj koridoru nákladnej dopravy v súlade s realizačným plánom.

4.   Výkonná rada prijíma rozhodnutia na základe vzájomného súhlasu zástupcov orgánov dotknutých členských štátov.

5.   Správna rada prijíma rozhodnutia vrátane rozhodnutí o svojom právnom postavení, vytvorení jej organizačnej štruktúry, zdrojoch a personáli na základe vzájomného súhlasu dotknutých manažérov infraštruktúry. Správna rada je nezávislá právnická osoba. Môže byť zriadená vo forme európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov podľa nariadenia Rady (EHS) č. 2137/85 z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ) (8).

6.   Povinnosti výkonnej rady a správnej rady nemajú vplyv na nezávislosť manažérov infraštruktúry ustanovenú v článku 4 ods. 2 smernice 91/440/EHS.

7.   Správna rada zriaďuje poradnú skupinu, ktorú tvoria manažéri a vlastníci terminálov koridorov nákladnej dopravy vrátane v prípade potreby námorných a riečnych prístavov. Táto poradná skupina môže vydávať stanoviská ku každému návrhu správnej rady, ktorý ma priame dôsledky na investície a riadenie terminálov. Môže tiež vydávať stanoviská z vlastného podnetu. Správna rada zohľadňuje všetky tieto stanoviská. V prípade odlišných názorov medzi správnou radou a poradnou skupinou sa poradná skupina môže obrátiť na výkonnú radu. Výkonná rada koná ako sprostredkovateľ a zúčastnené strany informuje včas o svojom stanovisku. Konečné rozhodnutie však prijíma správna rada.

8.   Správna rada zriadi ďalšiu poradnú skupinu pozostávajúcu z podnikov železničnej dopravy, ktoré majú záujem využívať koridor nákladnej dopravy. Táto poradná skupina môže vydať stanovisko ku každému návrhu správnej rady, z ktorého plynú dôsledky pre tieto podniky. Poradná skupina môže tiež vydávať stanoviská z vlastného podnetu. Správna rada zohľadňuje všetky tieto stanoviská.

9.   Správna rada koordinuje v súlade s národnými a európskymi plánmi zavádzania používanie interoperabilných IT aplikácií alebo alternatívnych riešení, ktoré by mohli byť k dispozícii v budúcnosti na vybavovanie žiadostí o medzinárodné vlakové trasy a prevádzku medzinárodnej dopravy v danom koridore.

1.   Správna rada vypracúva realizačný plán najneskôr šesť mesiacov pred sprevádzkovaním koridoru nákladnej dopravy a predkladá ho výkonnej rade na schválenie. Tento plán zahŕňa:

2.   Správna rada pravidelne prehodnocuje realizačný plán, pričom zohľadňuje pokrok dosiahnutý pri jeho plnení, trh železničnej nákladnej dopravy na koridore nákladnej dopravy a výkonnosť meranú v súlade s cieľmi uvedenými v odseku 1 písm. c).

3.   Správna rada uskutočňuje a pravidelne aktualizuje prieskum dopravného trhu, ktorý sa týka pozorovaných a očakávaných zmien dopravy na koridore nákladnej dopravy v dôsledku jeho zriadenia a ktorý sa vzťahuje na jednotlivé typy dopravy, či už v súvislosti s nákladnou dopravou alebo osobnou dopravou. Táto štúdia hodnotí v prípade potreby aj sociálno-ekonomické náklady a prínosy vyplývajúce zo zriadenia koridoru nákladnej dopravy.

4.   V realizačných plánoch sa zohľadňuje rozvoj terminálov tak, aby boli schopné reagovať na potreby železničnej nákladnej dopravy na koridore nákladnej dopravy predovšetkým ako intermodálne uzly pozdĺž koridorov nákladnej dopravy.

5.   Správna rada príjme v prípade potreby opatrenia na spoluprácu s regionálnymi a/alebo miestnymi správami, pokiaľ ide o realizačný plán.

1.   Správna rada vypracúva a pravidelne prehodnocuje investičný plán, ktorý obsahuje podrobnosti o orientačných strednodobých a dlhodobých investíciách do infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy, a predkladá ho výkonnej rade na schválenie. Tento plán zahŕňa:

2.   Uplatňovaním tohto nariadenia nie sú dotknuté právomoci členských štátov v oblasti plánovania a financovania železničnej infraštruktúry.

1.   Správna rada koridoru nákladnej dopravy určuje alebo zriaďuje spoločný orgán, ktorý žiadateľom umožní na jednom mieste a jednou operáciou predkladať žiadosti a prijímať odpovede týkajúce sa kapacity infraštruktúry pre nákladné vlaky, ktoré v rámci koridoru nákladnej dopravy prechádzajú cez aspoň jednu hranicu (ďalej len „miesto jedného kontaktu“).

2.   Miesto jedného kontaktu poskytuje ako nástroj koordinácie aj základné informácie o pridelení kapacity infraštruktúry vrátane informácií uvedených v článku 18. Zobrazuje kapacitu infraštruktúry dostupnú v čase predloženia žiadosti a jej charakteristiku podľa vopred definovaných parametrov, ako je rýchlosť, dĺžka, prechodový prierez alebo zaťaženie nápravy, ktoré sú povolené pre vlaky premávajúce na koridore nákladnej dopravy.

3.   Miesto jedného kontaktu prijíma rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o vopred dohodnuté vlakové trasy zrýchlenej nákladnej dopravy podľa článku 14 ods. 3 a o kapacitnú rezervu uvedenú v článku 14 ods. 5. Kapacitu prideľuje v súlade s pravidlami o prideľovaním kapacity ustanovenými v smernici 2001/14/ES. O týchto žiadostiach a o prijatom rozhodnutí bezodkladne informuje príslušných manažérov infraštruktúry.

4.   V prípade akejkoľvek žiadosti o kapacitu infraštruktúry, ktorú nie je možné splniť podľa odseku 3, miesto jedného kontaktu bezodkladne zasiela všetky žiadosti o kapacitu infraštruktúry príslušným manažérom infraštruktúry a prípadne prideľovacím orgánom uvedeným v článku 14 ods. 2 smernice 2001/14/ES, ktorí o nich rozhodujú v súlade s článkom 13 a kapitolou III uvedenej smernice a rozhodnutie oznamujú miestu jedného kontaktu na ďalšie spracovanie.

5.   Miesto jedného kontaktu vykonáva svoju činnosť transparentne a nediskriminačne. Na tento účel sa zriadi register, ktorý bude dostupný všetkým zainteresovaným stranám. Uvádza dátumy predloženia žiadostí, mená žiadateľov, podrobnosti o predložených dokumentoch a o poruchách, ku ktorým došlo. Túto činnosť kontrolujú regulačné orgány v súlade s článkom 20.

1.   Správna rada vymedzí rámec na prideľovanie kapacity infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2001/14/ES.

2.   Správna rada hodnotí, či je potrebné prideliť kapacitu nákladným vlakom, ktoré premávajú na koridore nákladnej dopravy, pričom zohľadňuje prieskum trhu dopravy uvedený v článku 9 ods. 3 tohto nariadenia, žiadosti o kapacitu infraštruktúry súvisiace s predchádzajúcimi a súčasnými cestovnými poriadkami a rámcové dohody.

3.   Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy spoločne vymedzujú a organizujú podľa postupu uvedeného v článku 15 smernice 2001/14/ES medzinárodné, vopred dohodnuté vlakové trasy pre nákladné vlaky, pričom vychádzajú z hodnotenia uvedeného v odseku 2 tohto článku a uznávajú potrebu kapacity iných typov dopravy vrátane osobnej dopravy. Uľahčia dĺžku jazdy, frekvencie, časy odchodu a ciele a trasovanie vhodné na služby nákladnej dopravy s cieľom zvýšiť objem tovaru prepravovaného vlakmi na koridore nákladnej dopravy. Tieto vopred dohodnuté vlakové trasy sa uverejňujú najneskôr tri mesiace pred konečným termínom na doručenie žiadosti o kapacitu uvedeným v prílohe III k smernici 2001/14/ES. Manažéri infraštruktúry viacerých koridorov nákladnej dopravy môžu v prípade potreby koordinovať medzinárodné, vopred dohodnuté vlakové trasy poskytujúce kapacitu v dotknutých koridoroch nákladnej dopravy.

4.   Tieto vopred dohodnuté vlakové trasy sa prideľujú najprv nákladným vlakom, ktoré prechádzajú cez aspoň jednu hranicu.

5.   Ak je to opodstatnené na základe potrieb trhu a hodnotenia uvedeného v odseku 2 tohto článku, manažéri infraštruktúry spoločne vymedzujú kapacitnú rezervu pre medzinárodné nákladné vlaky, ktoré premávajú na koridoroch nákladnej dopravy, pričom uznávajú potrebu kapacity iných typov dopravy vrátane osobnej dopravy, a túto rezervu zachovávajú vo svojich konečných cestovných poriadkoch, aby mohli rýchlo a vhodne reagovať na požiadavky na kapacitu ad hoc, ako sa to uvádza v článku 23 smernice 2001/14/ES. Táto kapacita je vyhradená do uplynutia lehoty pred plánovaným časom, ktorú určí správna rada. Táto lehota nepresiahne 60 dní.

6.   Správna rada podporuje koordináciu pravidiel prednosti týkajúcich sa prideľovania kapacity na koridore nákladnej dopravy.

7.   Manažéri infraštruktúry môžu zahrnúť do svojich podmienok používania poplatok za vlakové trasy, ktoré sú pridelené, ale sa nevyužívajú. Výška tohto poplatku je primeraná, odradzujúca a účinná.

8.   Vlaková trasa pridelená zrýchlenej nákladnej doprave podľa tohto článku nemôže byť zrušená menej ako dva mesiace pred jazdou podľa cestovného poriadku s výnimkou prípadov vyššej moci vrátane naliehavej a nepredvídanej práce kritickej z hľadiska bezpečnosti, alebo ak dotknutý žiadateľ nesúhlasí s týmto zrušením. Dotknutý manažér infraštruktúry v takom prípade vynaloží úsilie, aby žiadateľovi navrhol rovnako kvalitnú a spoľahlivú vlakovú trasu, ktorú má žiadateľ právo akceptovať alebo odmietnuť. Týmto ustanovením nie je dotknuté žiadne právo žiadateľa, ktoré môže mať na základe dohody uvedenej v článku 19 ods. 1 smernice 2001/14/ES. Uchádzač sa môže v v každom prípade v danej veci obrátiť na kontrolný orgán uvedený v článku 20 tohto nariadenia.

9.   Správna rada koridoru nákladnej dopravy a poradná skupina uvedená v článku 8 ods. 7 zavádzajú postupy na zabezpečenie optimálnej koordinácie prideľovania kapacity medzi manažérmi infraštruktúry v prípade žiadostí podaných podľa článku 13 ods. 1, ako aj žiadostí doručených dotknutým manažérom infraštruktúry. Zohľadňuje sa pri tom aj prístup k terminálom.

10.   Odkazy na manažérov infraštruktúry v odsekoch 4 a 9 tohto článku zahŕňajú v prípade potreby aj prideľovacie orgány uvedené v článku 14 ods. 2 smernice 2001/14/ES.

1.   Správna rada koridoru nákladnej dopravy zavádza postupy koordinácie riadenia dopravy na koridore nákladnej dopravy. Správne rady prepojených koridorov nákladnej dopravy zavádzajú postupy koordinácie riadenia dopravy pozdĺž týchto koridorov nákladnej dopravy.

2.   Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy a poradná skupina uvedená v článku 8 ods. 7 zavádzajú postupy na zabezpečenie optimálnej koordinácie prevádzky železničnej infraštruktúry a terminálov.

1.   Správna rada prijíma spoločné ciele na dodržiavanie cestovného poriadku a/alebo usmernenia pre riadenie dopravy v prípade narušenia pohybu vlakov na koridore nákladnej dopravy.

2.   Každý dotknutý manažér infraštruktúry vypracúva pravidlá prednosti na účely riadenia medzi jednotlivými typmi dopravy na časti koridorov nákladnej dopravy, za ktoré zodpovedá tento manažér infraštruktúry, v súlade so spoločnými cieľmi a/alebo usmerneniami, na ktoré sa odkazuje v odseku 1 tohto článku. Tieto pravidlá prednosti sa uverejňujú v podmienkach používania siete uvedených v článku 3 smernice 2001/14/ES.

3.   V zásadách na stanovovanie pravidiel prednosti sa ustanovuje prinajmenšom to, že vlaková trasa uvedená v článku 14 ods. 3 a 4, ktorá je pridelená nákladným vlakom, ktoré dodržiavajú svoj rozvrhnutý čas stanovený v cestovnom poriadku, sa v rámci možností neupravuje. Cieľom zásad na stanovovanie pravidiel prednosti je minimalizovať celkový čas na obnovenie siete so zreteľom na potreby všetkých typov dopravy. Manažéri infraštruktúry môžu na tento účel koordinovať riadenie rôznych typov dopravy na viacerých koridoroch nákladnej dopravy.

1.   Správna rada koridoru nákladnej dopravy podporuje kompatibilitu systémov spoplatnenia závislých od výkonnosti pozdĺž koridoru nákladnej dopravy uvedených v článku 11 smernice 2001/14/ES.

2.   Správna rada monitoruje výkonnosť služieb železničnej nákladnej dopravy na koridore nákladnej dopravy a raz ročne uverejňuje výsledky tohto monitorovania.

3.   Správna rada usporadúva prieskum spokojnosti používateľov koridoru nákladnej dopravy a jeho výsledky uverejňuje raz za rok.

1.   Regulačné orgány uvedené v článku 30 smernice 2001/14/ES spolupracujú pri monitorovaní hospodárskej súťaže na koridore nákladnej dopravy. Predovšetkým zabezpečujú nediskriminačný prístup ku koridoru a sú odvolacími orgánmi ustanovenými v zmysle článku 30 ods. 2 uvedenej smernice. Vymieňajú si potrebné informácie, ktoré získavajú od manažérov infraštruktúry a iných príslušných strán.

2.   Členské štáty na posilnenie slobodnej a spravodlivej hospodárskej súťaže na koridoroch nákladnej dopravy sa usilujú o vytvorenie porovnateľnej úrovne regulácie. Regulačné orgány sú pre účastníkov trhu ľahko prístupné a rozhodnutia prijímajú nezávisle a efektívne.

3.   V prípade sťažnosti žiadateľa podanej na regulačný orgán vo veci medzinárodných služieb železničnej nákladnej dopravy alebo v rámci vyšetrovania na vlastný podnet regulačného orgánu, tento regulačný orgán skôr, ako prijme rozhodnutie, konzultuje s regulačnými orgánmi všetkých ostatných členských štátov, cez ktoré prechádza medzinárodná vlaková trasa pre dotknutý nákladný vlak, a žiada od nich všetky potrebné informácie.

4.   Regulačné orgány konzultované podľa odseku 3 poskytujú dotknutému regulačnému orgánu všetky informácie, o ktoré majú právo žiadať oni sami na základe vnútroštátnych právnych predpisov. Tieto informácie sa smú využívať len na účely riešenia sťažnosti alebo vyšetrovania uvedeného v odseku 3.

5.   Regulačný orgán, ktorému bola sťažnosť doručená alebo ktorý z vlastnej iniciatívy začal vyšetrovanie, zašle príslušné informácie zodpovednému regulačnému orgánu, aby vo vzťahu k dotknutým stranám prijal opatrenia.

6.   Všetci pridružení zástupcovia manažérov infraštruktúry uvedení v článku 15 ods. 1 smernice 2001/14/ES zabezpečujú, aby sa bezodkladne poskytli všetky informácie, ktoré sú potrebné na účely riešenia sťažnosti alebo vyšetrovania uvedených v odseku 3 tohto článku a o ktoré žiada regulačný orgán členského štátu, v ktorom sa pridružený zástupca nachádza. Tento regulačný orgán je oprávnený zasielať takéto informácie o dotknutej medzinárodnej vlakovej trase regulačným orgánom uvedeným v odseku 3 tohto článku.

1.   Komisii pomáha výbor uvedený v článku 11a smernice 91/440/EHS.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

1.   V tejto smernici sa stanovujú opatrenia na ochranu zvierat používaných na vedecké alebo vzdelávacie účely.

Na tento účel sa v nej stanovujú pravidlá týkajúce sa:

2.   Táto smernica sa uplatňuje v prípade, ak sa zvieratá používajú alebo plánujú používať v postupoch alebo sa špeciálne chovajú tak, aby sa ich orgány a tkanivá mohli použiť na vedecké účely.

Táto smernica sa uplatňuje dovtedy, kým sa zvieratá uvedené v prvom pododseku neusmrtia alebo nevrátia do domácej starostlivosti, vhodného prirodzeného prostredia alebo chovného systému.

Odstránenie bolesti, utrpenia, strachu alebo trvalého poškodenia úspešným použitím anestetík, analgetík alebo iných metód nevyníma použitie zvieraťa v postupoch z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

3.   Táto smernica sa vzťahuje na tieto zvieratá:

4.   Táto smernica sa vzťahuje na zvieratá používané v postupoch, ktoré sú v skoršom štádiu vývinu, než je štádium uvedené v odseku 3 písm. a), ak sa má zvieraťu umožniť žiť po tomto štádiu vývinu a je pravdepodobné, že bude v dôsledku vykonaných postupov cítiť bolesť, utrpenie, strach alebo bude mať trvalé poškodenie po tom, ako dosiahne toto štádium vývinu.

5.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

6.   Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (8).

1.   Členské štáty môžu za súčasného dodržiavania všeobecných pravidiel ustanovených v zmluve zachovať ustanovenia účinné 9. novembra 2010, ktorých cieľom je zabezpečiť väčšiu ochranu zvierat patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, než ako zabezpečujú ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici.

Členské štáty pred 1. januárom 2013 informujú Komisiu o takýchto vnútroštátnych ustanoveniach. Komisia na ne upozorní ostatné členské štáty.

2.   Členský štát pri postupe v súlade s odsekom 1 nezakáže dodávanie alebo používanie zvierat, ktoré sú chované alebo držané v inom členskom štáte v súlade s touto smernicou, ani tomu nebude brániť, ani nezakáže uvádzanie na trh výrobkov, ktoré sa vyvinuli s použitím takýchto zvierat v súlade s touto smernicou, ani tomu nebude brániť.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vždy, keď je to možné, namiesto postupu použila vedecky uspokojivá metóda alebo stratégia testovania, ktorá si nevyžaduje použitie živých zvierat.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa počet zvierat používaných v projektoch obmedzil na minimum bez ohrozenia cieľov projektu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zlepšil chov, umiestnenie a starostlivosť a zjemnili metódy používané v postupoch, pričom sa odstráni alebo obmedzí na minimum akákoľvek prípadná bolesť, utrpenie, strach alebo trvalé poškodenie zvierat.

4.   Pokiaľ ide o výber metód, tento článok sa vykonáva v súlade s článkom 13.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zvieratá usmrcovali s minimálnou mierou bolesti, utrpenia a strachu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby zvieratá usmrcovala spôsobilá osoba v zariadení chovateľa, dodávateľa alebo užívateľa.

V prípade štúdie vykonanej v teréne však zviera môže usmrtiť spôsobilá osoba aj mimo zariadenia.

3.   V prípade zvierat, na ktoré sa vzťahuje príloha IV, sa používa primeraný spôsob usmrcovania podľa uvedenej prílohy.

4.   Príslušné orgány môžu udeliť výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3:

5.   Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú, ak je zviera potrebné usmrtiť za núdzových okolností z dôvodu dobrých životných podmienok zvierat, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti, zdravia zvierat alebo ochrany životného prostredia.

1.   Jedince ohrozených druhov uvedených v prílohe A k nariadeniu Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (9), ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, sa v postupoch nesmú používať, s výnimkou tých postupov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na žiadne druhy primátov (okrem človeka).

1.   S výhradou odseku 2 sa druhy primátov (okrem človeka) v postupoch nepoužívajú, s výnimkou tých postupov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

Zhoršeným klinickým stavom sa na účely tejto smernice rozumie zníženie normálnej fyzickej alebo psychickej schopnosti osoby fungovať.

2.   Druhy primátov (okrem človeka) uvedené v prílohe A k nariadeniu (ES) č. 338/97, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, sa v postupoch nepoužívajú, s výnimkou tých postupov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

3.   Bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa v postupoch nepoužívajú ľudoopice, s výhradou použitia bezpečnostnej doložky uvedenej v článku 55 ods. 2.

1.   Zvieratá odchytené z voľnej prírody sa v postupoch nepoužívajú.

2.   Príslušné orgány môžu udeliť výnimky z odseku 1 na základe vedeckého odôvodnenia na tento účel, že účel postupu sa nedá dosiahnuť použitím zvieraťa, ktoré bolo chované na použitie v postupoch.

3.   Odchyt zvierat z voľnej prírody vykonávajú iba spôsobilé osoby, a to spôsobom, ktorý nespôsobuje zvieratám bolesť, utrpenie, strach ani trvalé poškodenie, ktorým sa dá vyhnúť.

Veterinárny lekár alebo iná spôsobilá osoba vyšetrí každé zviera, v prípade ktorého sa počas odchytu alebo po ňom zistí, že je ranené alebo je v zlom zdravotnom stave, a prijmú sa opatrenia na minimalizovanie jeho utrpenia. Príslušné orgány môžu udeliť výnimky z požiadavky prijať opatrenia na minimalizovanie utrpenia zvieraťa, ak pre to existuje vedecké odôvodnenie.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zvieratá druhov uvedených v prílohe I mohli používať v postupoch iba v tom prípade, ak sa chovali na použitie v postupoch.

S účinnosťou od dátumov stanovených v prílohe II však členské štáty zabezpečia, aby sa primáty (okrem človeka) uvedené v danej prílohe mohli používať v postupoch iba v tom prípade, ak sú potomstvom primátov (okrem človeka), ktoré boli chované v zajatí, alebo v prípade, že pochádzajú z autonómnych kolónií.

Na účely tohto článku je „autonómna kolónia“ taká kolónia, v ktorej sa zvieratá rozmnožujú len v rámci tejto kolónie alebo sa získavajú z iných kolónií, ale nie sú odchytávané z voľnej prírody, a v ktorej sa zvieratá držia takým spôsobom, ktorý zabezpečuje, že sú zvyknuté na ľudí.

Komisia po porade s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zrealizuje v súvislosti s požiadavkou ustanovenou v druhom pododseku štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá zahŕňa posúdenie zdravia zvierat a ich dobrých životných podmienok. Štúdia sa uverejní najneskôr 10. novembra 2017. V prípade potreby sa k nej priložia návrhy zmien a doplnení prílohy II.

2.   Komisia dohliada na využívanie získavania primátov (okrem človeka) z autonómnych kolónií a po porade s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zrealizuje štúdiu zameranú na analýzu uskutočniteľnosti získavania zvierat len z autonómnych kolónií.

Štúdia sa uverejní najneskôr 10. novembra 2022.

3.   Príslušné orgány môžu na základe vedeckého odôvodnenia udeliť výnimky z odseku 1.

1.   Túlavé a zdivočené zvieratá domácich druhov sa v postupoch nepoužívajú.

2.   Príslušné orgány môžu udeliť výnimky z odseku 1 len za týchto podmienok:

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa postupy vykonávali v zariadení užívateľa.

Príslušný orgán môže na základe vedeckého odôvodnenia udeliť výnimku z prvého pododseku.

2.   Postupy sa môžu vykonávať iba v rámci určitého projektu.

1.   Členské štáty bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa zakazujú určité druhy metód, zabezpečia, aby sa postup nevykonával, ak sa na základe právnych predpisov Únie uznáva iná metóda alebo stratégia testovania na získanie hľadaného výsledku, ktorá si nevyžaduje použitie živého zvieraťa.

2.   Pri výbere postupov sa vyberú tie, ktoré v najväčšej miere spĺňajú tieto požiadavky:

a s najväčšou pravdepodobnosťou poskytnú uspokojivé výsledky.

3.   V čo najväčšej možnej miere je potrebné vyhnúť sa tomu, aby sa postup ukončil uhynutím zvieraťa, a nahradiť túto situáciu včasným a humánnym ukončením postupu. V prípade, že sa uhynutiu ako ukončeniu postupu nedá vyhnúť, postup sa navrhne tak, aby:

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa, pokiaľ to nie je nevhodné, postupy vykonávali v celkovej alebo lokálnej anestézií a aby sa používala analgézia alebo iná vhodná metóda na zabezpečenie minimálnej miery bolesti, utrpenia a strachu.

Postupy, pri ktorých dochádza k vážnym zraneniam, ktoré môžu spôsobiť krutú bolesť, sa nesmú vykonávať bez anestézie.

2.   Pri rozhodovaní o tom, či je vhodné použiť anestéziu, sa vezmú do úvahy tieto skutočnosti:

3.   Členské štáty zabezpečia, aby zvieratá nedostali žiadny liek na potlačenie alebo zmiernenie prejavov ich bolesti bez primeranej úrovne anestézie alebo analgézie.

V týchto prípadoch sa poskytuje vedecké odôvodnenie s podrobnosťami o anestetickom alebo analgetickom režime.

4.   Zvieraťu, ktoré môže trpieť bolesťou, keď anestézia prestane pôsobiť, sa poskytujú preventívne a pooperačné analgetiká alebo sa zabezpečujú iné vhodné metódy na zmiernenie bolesti pod podmienkou, že je to zlučiteľné s účelom postupu.

5.   Hneď ako sa dosiahne účel postupu, prijmú sa opatrenia na minimalizovanie utrpenia zvieraťa.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky postupy individuálne klasifikovali ako „bez možnosti zotavenia“, „slabé“, „stredné“ alebo „kruté“ na základe kritérií zaradenia uvedených v prílohe VIII.

2.   S výhradou použitia bezpečnostnej doložky uvedenej v článku 55 ods. 3 členské štáty zabezpečia, aby sa postup nevykonával, ak spôsobuje krutú bolesť, utrpenie alebo strach, ktoré budú pravdepodobne pretrvávať a nebude ich možné zmierniť.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zviera, ktoré sa už použilo v jednom alebo viacerých postupoch, mohlo znovu použiť v ďalšom postupe, v ktorom by sa mohlo použiť aj iné zviera, ktoré ešte nebolo použité v žiadnom postupe, iba v prípade, ak sú splnené tieto podmienky:

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) môže príslušný orgán za výnimočných okolností a po veterinárnom vyšetrení zvieraťa povoliť opätovné použitie zvieraťa, pokiaľ sa zviera nepoužilo viac ako raz v postupe, ktorý spôsobuje krutú bolesť, strach alebo porovnateľné utrpenie.

1.   Postup sa považuje za ukončený, ak sa nemajú robiť ďalšie pozorovania v rámci tohto postupu, alebo pokiaľ ide o nové geneticky modifikované línie zvierat, ak sa už potomstvo nepozoruje alebo sa neočakáva, že bude pociťovať bolesť, utrpenie, strach alebo mať trvalé poškodenie rovnaké alebo väčšie ako pri vsunutí ihly.

2.   Na konci postupu veterinárny lekár alebo iná spôsobilá osoba rozhodne o tom, či sa zviera ponechá nažive. Zviera sa usmrtí, keď je pravdepodobné, že bude naďalej pociťovať strednú alebo krutú bolesť, utrpenie, strach alebo bude mať stredné či kruté trvalé poškodenie.

3.   Ak sa má zviera ponechať nažive, poskytne sa mu taká starostlivosť a umiestnenie, ktoré je primerané jeho zdravotnému stavu.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci chovatelia, dodávatelia a užívatelia mali schválenie, ktoré udelil príslušný orgán, a aby toto schválenie bolo u príslušného orgánu registrované. Takéto schválenie sa môže udeliť na obmedzené obdobie.

Schválenie sa udelí len vtedy, ak chovateľ, dodávateľ alebo užívateľ a ich zariadenia spĺňajú požiadavky podľa tejto smernice.

2.   V schválení sa spresní osoba zodpovedná za zabezpečenie súladu s ustanoveniami tejto smernice a osoba alebo osoby uvedené v článku 24 ods. 1 a v článku 25.

3.   V prípade akejkoľvek významnej zmeny v štruktúre alebo fungovaní zariadenia chovateľa, dodávateľa alebo užívateľa, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na dobré životné podmienky zvierat, sa požaduje obnovenie schválenia.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby bol príslušný orgán informovaný o akýchkoľvek zmenách, pokiaľ ide o osobu či osoby uvedené v odseku 2.

1.   Ak chovateľ, dodávateľ alebo užívateľ už nespĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici, príslušný orgán prijme vhodné nápravné opatrenie alebo vyžiada prijatie takéhoto opatrenia, alebo pozastaví platnosť schválenia alebo toto schválenie zruší.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak sa pozastaví platnosť schválenia alebo sa schválenie zruší, neboli nepriaznivo ovplyvnené dobré životné podmienky zvierat umiestnených v zariadení.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky zariadenia chovateľa, dodávateľa alebo užívateľa boli zariadené a vybavené spôsobom vhodným pre umiestnené druhy zvierat a v prípade, že sa v nich vykonávajú postupy, na vykonávanie týchto postupov.

2.   Návrh, konštrukcia a spôsob fungovania zariadenia a vybavenia, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, musia umožniť čo najefektívnejšie vykonávanie postupov a ich cieľom musí byť získanie spoľahlivých výsledkov za použitia minimálneho počtu zvierat a spôsobenia minimálnej miery bolesti, utrpenia, strachu a trvalého poškodenia.

3.   Členské štáty na účely vykonania odsekov 1 a 2 zabezpečia, aby sa splnili príslušné požiadavky stanovené v prílohe III.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každý chovateľ, dodávateľ a užívateľ mal na mieste dostatočne početný personál.

2.   Personál musí mať príslušné vzdelanie a odborné vzdelanie na vykonávanie ktorejkoľvek z týchto úloh:

Osoby, ktoré vykonávajú úlohy uvedené v písmene b), musia absolvovať školenie vo vedeckom odbore týkajúcom sa vykonávanej práce a musia mať príslušné znalosti o danom druhu zvierat.

Personál, ktorý vykonáva úlohy uvedené v písmenách a), c) alebo d), vykonáva svoje úlohy pod dohľadom, kým nepreukáže požadovanú spôsobilosť.

Členské štáty prostredníctvom oprávnenia alebo iným spôsobom zabezpečia, aby boli splnené požiadavky ustanovené v tomto odseku.

3.   Členské štáty uverejnia na základe prvkov uvedených v prílohe V minimálne požiadavky týkajúce sa vzdelania a odborného vzdelávania a požiadavky na získanie, udržiavanie a preukazovanie požadovanej spôsobilosti na vykonávanie úloh uvedených v odseku 2.

4.   V súlade s poradným postupom uvedeným v článku 56 ods. 2 možno prijať nezáväzné usmernenia na úrovni Únie týkajúce sa požiadaviek stanovených v odseku 2.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mal každý chovateľ, dodávateľ a užívateľ na mieste jednu alebo viacero osôb, ktoré:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby osoby uvedené v článku 40 ods. 2 písm. b):

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každý chovateľ, dodávateľ a užívateľ zriadil orgán pre dobré životné podmienky zvierat.

2.   Orgán pre dobré životné podmienky zvierat tvorí aspoň jedna osoba alebo osoby zodpovedné za zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat a starostlivosti o ne a v prípade užívateľa jeden vedecký pracovník. Orgán pre dobré životné podmienky zvierat dostáva informácie aj od určeného veterinárneho lekára alebo odborníka uvedeného v článku 25.

3.   Členské štáty môžu povoliť malým chovateľom, dodávateľom a užívateľom, aby úlohy stanovené v článku 27 ods. 1 plnili iným spôsobom.

1.   Orgán pre dobré životné podmienky zvierat vykonáva aspoň tieto úlohy:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa záznamy o poradenstve, ktoré poskytol orgán pre dobré životné podmienky zvierat, ako aj o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s týmto poradenstvom uchovávali aspoň tri roky.

Záznamy sa na požiadanie predložia príslušnému orgánu.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci chovatelia, dodávatelia a užívatelia zaznamenávali aspoň tieto informácie:

2.   Záznamy uvedené v odseku 1 sa uchovávajú aspoň päť rokov a na požiadanie sa predložia príslušnému orgánu.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci chovatelia, dodávatelia a užívatelia viedli tieto údaje o každom psovi, mačke a primátovi (okrem človeka):

2.   Každý pes, mačka a primát (okrem človeka) má individuálny spis obsahujúci informácie, ktorý zviera sprevádza dovtedy, kým sa drží na účely tejto smernice.

Spis sa zakladá pri narodení alebo čo najskôr po narodení jednotlivého zvieraťa a obsahuje všetky jeho dôležité reprodukčné, veterinárne a sociálne informácie, ako aj informácie o projektoch, v ktorých sa použilo.

3.   Informácie uvedené v tomto článku sa uchovávajú aspoň tri roky po uhynutí zvieraťa alebo po jeho vrátení do domácej starostlivosti a na požiadanie sa predložia príslušnému orgánu.

V prípade navrátenia zvieraťa do domácej starostlivosti sa spolu so zvieraťom odovzdajú aj príslušné informácie o veterinárnej starostlivosti a sociálne informácie z individuálneho spisu uvedeného v odseku 2.

1.   Každý pes, mačka alebo primát (okrem človeka) sa najneskôr v čase odstavenia označí čo najmenej bolestivým spôsobom trvalou individuálnou identifikačnou značkou.

2.   Keď sa pes, mačka alebo primát (okrem človeka) premiestni od jedného chovateľa, dodávateľa alebo užívateľa k druhému pred odstavením a zviera nie je možné vopred označiť, príjemca musí až do označenia zvieraťa uchovávať záznam, v ktorom sa uvádza najmä jeho matka.

3.   Keď chovateľ, dodávateľ alebo užívateľ prijme neoznačeného psa, mačku alebo primáta (okrem človeka), ktoré boli odstavené, dané zviera čo najskôr a čo najmenej bolestivým spôsobom trvalo označí.

4.   Chovateľ, dodávateľ a užívateľ uvedie na požiadanie príslušného orgánu dôvody, prečo zviera nie je označené.

1.   Členské štáty v súvislosti so starostlivosťou a umiestnením zvierat zabezpečia, aby:

2.   Členské štáty na účely odseku 1 zabezpečia, aby sa normy starostlivosti a umiestnenia stanovené v prílohe III uplatňovali od dátumov stanovených v uvedenej prílohe.

3.   Členské štáty môžu povoliť výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 z vedeckých dôvodov alebo z dôvodov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat alebo zdravotného stavu zvierat.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonávali pravidelné inšpekcie všetkých chovateľov, dodávateľov a užívateľov vrátane ich zariadení s cieľom overiť, či spĺňajú požiadavky tejto smernice.

2.   Príslušný orgán upraví frekvenciu inšpekcií na základe analýzy rizika pre každé zariadenie s ohľadom na:

3.   Inšpekcie sa vykonávajú aspoň u jednej tretiny užívateľov každý rok v súlade s analýzou rizika uvedenou v odseku 2. U chovateľov, dodávateľov a užívateľov primátov (okrem človeka) sa však inšpekcie vykonávajú aspoň raz za rok.

4.   Primeraný podiel inšpekcií sa vykonáva bez predchádzajúceho upozornenia.

5.   Záznamy o všetkých inšpekciách sa uchovávajú aspoň päť rokov.

1.   Ak existuje dostatočný dôvod na znepokojenie, Komisia uskutoční kontroly infraštruktúry a vykonávania vnútroštátnych inšpekcií v členských štátoch, pričom vezme do úvahy okrem iného podiel inšpekcií vykonaných bez predchádzajúceho upozornenia.

2.   Členský štát, na území ktorého sa vykonáva kontrola uvedená v odseku 1, poskytne odborníkom z Komisie pri výkone ich povinností všetku potrebnú pomoc. Komisia informuje o výsledkoch kontroly príslušný orgán dotknutého členského štátu.

3.   Príslušný orgán dotknutého členského štátu prijme opatrenia zohľadňujúce výsledky kontroly uvedenej v odseku 1.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 42 členské štáty zabezpečia, aby sa projekty nevykonávali bez predchádzajúceho schválenia príslušným orgánom a aby sa vykonávali v súlade s týmto schválením alebo v prípadoch uvedených v článku 42 v súlade so žiadosťou zaslanou príslušnému orgánu alebo v súlade s akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré príslušný orgán prijal.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadny projekt nevykonával bez toho, aby príslušný orgán vydal priaznivé hodnotenie projektu v súlade s článkom 38.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby užívateľ alebo osoba zodpovedná za projekt predložila žiadosť o schválenie projektu. Žiadosť musí obsahovať aspoň tieto údaje:

2.   Členské štáty môžu upustiť od požiadavky uvedenej v odseku 1 písm. b) v prípade projektov uvedených v článku 42 ods. 1.

1.   Dôkladnosť hodnotenia projektu zodpovedá druhu projektu a hodnotenie projektu overí, či projekt spĺňa tieto kritériá:

2.   Hodnotenie projektu pozostáva najmä z:

3.   Príslušný orgán, ktorý vykonáva hodnotenie projektu, zohľadňuje odborné poznatky najmä v týchto oblastiach:

4.   Proces hodnotenia projektu musí byť transparentný.

S výhradou ochrany duševného vlastníctva a dôverných informácií sa hodnotenie projektu vykonáva nestranným spôsobom a môžu sa v ňom zohľadniť aj stanoviská nezávislých strán.

1.   V prípade, ak sa v súlade s článkom 38 ods. 2 písm. f) určí, že by sa mal projekt spätne posúdiť, členské štáty zabezpečia, aby spätné posúdenie vykonal príslušný orgán, ktorý na základe potrebných dokumentov, ktoré predložil užívateľ, zhodnotí:

2.   Spätne sa posudzujú všetky projekty, v ktorých sa používajú primáty (okrem človeka), a projekty, v ktorých sa využívajú postupy klasifikované ako „kruté“ vrátane postupov uvedených v článku 15 ods. 2.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, a odchylne od článku 38 ods. 2 písm. f) môžu členské štáty od požiadavky spätného posúdenia oslobodiť projekty zahŕňajúce iba postupy klasifikované ako „slabé“ alebo „bez možnosti zotavenia“.

1.   Schválenie projektu sa obmedzuje na postupy, ktoré boli predmetom:

2.   V schválení projektu sa uvádzajú informácie o:

3.   Schválenie projektu sa udelí najviac na päť rokov.

4.   Členské štáty môžu povoliť schválenie viacerých generických projektov, ktoré vykonáva ten istý užívateľ, ak majú takéto projekty splniť regulačné požiadavky alebo ak sa v takýchto projektoch zvieratá používajú pomocou zaužívaných metód na produkčné alebo diagnostické účely.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa rozhodnutie o schválení prijalo a oznámilo žiadateľovi najneskôr do 40 pracovných dní od prijatia úplnej a správnej žiadosti. Táto lehota zahŕňa aj hodnotenie projektu.

2.   Ak je to odôvodnené komplexnosťou alebo multidisciplinárnym charakterom projektu, príslušný orgán môže lehotu uvedenú v odseku 1 raz predĺžiť o dodatočnú lehotu nie dlhšiu ako 15 pracovných dní. Predĺženie a jej trvanie sa musí riadne odôvodniť a musí sa oznámiť žiadateľovi pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1.

3.   Príslušný orgán potvrdí čo najskôr žiadateľovi prijatie každej žiadosti o schválenie a uvedie lehotu uvedenú v odseku 1, v rámci ktorej sa má prijať rozhodnutie.

4.   V prípade, že je žiadosť neúplná alebo nesprávna, príslušný orgán oznámi žiadateľovi čo najskôr, že je potrebné, aby poskytol ďalšiu dokumentáciu, a informuje ho tiež o možnom vplyve na plynutie uplatniteľnej lehoty.

1.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť zaviesť zjednodušený administratívny postup pre projekty, ktoré zahŕňajú postupy klasifikované ako „bez možnosti zotavenia“, „slabé“ alebo „stredné“, v ktorých sa nepoužívajú primáty (okrem človeka), ktoré sú potrebné na splnenie regulačných požiadaviek alebo pri ktorých sa zvieratá používajú pomocou zaužívaných metód na produkčné alebo diagnostické účely.

2.   Členské štáty pri zavedení zjednodušeného administratívneho postupu zabezpečia, aby sa splnili tieto ustanovenia:

3.   V prípade akejkoľvek zmeny projektu, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na dobré životné podmienky zvierat, si členský štát vyžiada ďalšie hodnotenie projektu s priaznivým výsledkom.

4.   Článok 40 ods. 3 a 4, článok 41 ods. 3 a článok 44 ods. 3, 4 a 5 sa uplatňujú obdobne na projekty, ktoré sa môžu vykonávať v súlade s týmto článkom.

1.   S výhradou ochrany duševného vlastníctva a dôverných informácií obsahuje netechnické zhrnutie projektu:

Netechnické zhrnutie projektu je anonymné a neobsahuje mená ani adresy užívateľa ani jeho personálu.

2.   Členské štáty môžu požadovať, aby sa v netechnickom zhrnutí projektu špecifikovalo, či sa má projekt spätne posúdiť a do akého termínu. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby sa netechnické zhrnutie projektu aktualizovalo na základe výsledkov akéhokoľvek spätného posúdenia.

3.   Členské štáty uverejnia netechnické zhrnutia projektov pre schválené projekty a akékoľvek ich aktualizácie.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade akejkoľvek zmeny projektu, ktorá môže mať negatívny vplyv na dobré životné podmienky zvierat, požadovala zmena a doplnenie schválenia projektu alebo obnovenie jeho platnosti.

2.   Akákoľvek zmena a doplnenie schválenia projektu alebo obnovenie jeho platnosti podlieha ďalšiemu priaznivému výsledku hodnotenia projektu.

3.   Príslušný orgán môže zrušiť schválenie projektu, ak sa projekt nevykonáva v súlade so schválením projektu.

4.   Ak sa schválenie projektu zruší, nesmie to mať nepriaznivý vplyv na dobré životné podmienky zvierat, ktoré sa používajú alebo sa plánujú používať v projekte.

5.   Členské štáty ustanovia a uverejnia podmienky pre zmenu a doplnenie schválení projektov a pre obnovenie ich platnosti.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa všetka dôležitá dokumentácia vrátane schválenia projektu a výsledok hodnotenia projektu uchovávala aspoň počas troch rokov po uplynutí platnosti schválenia projektu alebo po uplynutí lehoty uvedenej v článku 41 ods. 1 a aby sa predkladala príslušnému orgánu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa v prípade projektov, ktoré sa musia spätne posúdiť, dokumentácia uchováva dovtedy, kým sa nedokončí spätné posúdenie.

1.   Komisia a členské štáty prispievajú k vývoju a validácii alternatívnych prístupov, ktoré by mohli poskytnúť rovnakú alebo vyššiu úroveň informácií, ako úroveň, ktorá sa získa pri postupoch využívajúcich zvieratá, ale pri ktorých sa zvieratá nepoužívajú alebo sa používa menší počet zvierat, alebo ktoré zahŕňajú menej bolestivé postupy, a Komisia a členské štáty podniknú ďalšie také kroky, ktoré považujú za vhodné na podporu výskumu v tejto oblasti.

2.   Členské štáty pomáhajú Komisii pri určovaní a vymenovávaní vhodných špecializovaných a kvalifikovaných laboratórií na vykonávanie takýchto validačných štúdií.

3.   Komisia po konzultácii s členskými štátmi stanoví priority týkajúce sa uvedených validačných štúdií a pridelí úlohy laboratóriám na účely vykonania týchto štúdií.

4.   Členské štáty zabezpečia na vnútroštátnej úrovni propagáciu alternatívnych prístupov a šírenie informácií o nich.

5.   Členské štáty určia jeden kontaktný bod na poskytovanie poradenstva o posúdení vhodnosti postupu a vhodnosti alternatívnych prístupov, ktoré boli navrhnuté na validáciu.

6.   Komisia podnikne primerané kroky v záujme toho, aby sa alternatívne prístupy validované v Únii akceptovali na medzinárodnej úrovni.

1.   Referenčné laboratórium Únie a jeho povinnosti a úlohy sú uvedené v prílohe VII.

2.   Referenčné laboratórium Únie môže vyberať poplatky za poskytované služby, ktoré priamo neprispievajú k ďalšiemu pokroku v nahrádzaní, obmedzovaní a zjemňovaní.

3.   Podrobné pravidlá potrebné na vykonávanie odseku 2 tohto článku a prílohy VII sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 56 ods. 3.

1.   Každý členský štát zriadi národný výbor na ochranu zvierat používaných na vedecké účely. Národný výbor poskytuje príslušným orgánom a orgánom pre dobré životné podmienky zvierat poradenstvo v záležitostiach, ktoré sa týkajú získavania, chovu a umiestnenia zvierat, starostlivosti o ne a ich používania v postupoch, a zabezpečuje vzájomnú výmenu najlepších postupov.

2.   Národné výbory uvedené v odseku 1 si vymieňajú informácie o činnosti orgánov pre dobré životné podmienky zvierat a o hodnoteniach projektov a vzájomne sa informujú o najlepších postupoch v rámci Únie.

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 50 sa Komisii udeľuje na obdobie ôsmich rokov od 9. novembra 2010. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr 12 mesiacov pred uplynutím tohto osemročného obdobia. Delegovanie právomocí sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia s výnimkou prípadov, keď ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 52 odvolajú.

2.   Komisia oznámi delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 52 a 53.

1.   Delegovanie právomocí uvedené v článku 50 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomocí odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť už účinných delegovaných aktov. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.   Ak do uplynutia uvedenej lehoty Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom v ňom uvedeným.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím tejto lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

1.   Členské štáty zašlú Komisii do 10. novembra 2018 a potom každých päť rokov informácie o vykonávaní tejto smernice, a najmä článku 10 ods. 1 a článkov 26, 28, 34, 38, 39, 43 a 46.

2.   Členské štáty každoročne zhromažďujú a zverejňujú štatistické informácie o používaní zvierat v postupoch vrátane informácií o skutočnej krutosti postupov a o pôvode a druhoch primátov (okrem človeka), ktoré sa pri postupoch použili.

Členské štáty predložia tieto štatistické informácie Komisii do 10. novembra 2015 a potom každý rok.

3.   Členské štáty každý rok predkladajú Komisii podrobné informácie o výnimkách udelených podľa článku 6 ods. 4 písm. a).

4.   Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 56 ods. 3 stanoví do 10. mája 2012 spoločný formát na predkladanie informácií uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku.

1.   Ak má členský štát vedecky odôvodniteľné dôvody domnievať sa, že je potrebné použiť primáty (okrem človeka) na účely uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) bode i) s ohľadom na ľudí, pričom sa použitie primátov neuskutoční s cieľom zabrániť alebo predísť zhoršeniu klinického stavu alebo vzniku potenciálne život ohrozujúcemu klinickému stavu, ani s cieľom takýto stav diagnostikovať alebo liečiť, môže prijať prechodné opatrenie povoľujúce takéto používanie pod podmienkou, že účel nie je možné dosiahnuť použitím iných druhov ako primátov (okrem človeka).

2.   Ak má členský štát oprávnený dôvod domnievať sa, že je potrebné prijať opatrenie na ochranu druhov alebo v súvislosti s neočakávaným vznikom život ohrozujúceho alebo zhoršeného klinického stavu u ľudí, môže prijať prechodné opatrenie povoľujúce používanie ľudoopíc v postupoch, ktoré majú jeden z účelov uvedených v článku 5 písm. b) bode i), písm. c) alebo e), a to pod podmienkou, že účel postupu nie je možné dosiahnuť použitím iných druhov ako ľudoopíc, ani použitím alternatívnych metód. Odkaz na článok 5 písm. b) bod i) sa však nemôže vykladať tak, že sa vzťahuje na zvieratá a rastliny.

3.   Ak členský štát z mimoriadnych a vedecky odôvodniteľných dôvodov považuje za potrebné povoliť použitie postupu, ktorý zahŕňa krutú bolesť, utrpenie alebo strach, ktoré budú pravdepodobne dlhodobo pretrvávať a nebude ich možné zmieriť, ako sa uvádza v článku 15 ods. 2, môže prijať prechodné opatrenie povoľujúce takýto postup. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nepovolia používanie primátov (okrem človeka) v takýchto postupoch.

4.   Členský štát, ktorý prijal prechodné opatrenie v súlade s odsekom 1, 2 alebo 3, o tom bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia a predloží dôkazy o situácii uvedenej v odsekoch 1, 2 a 3, na základe ktorej sa prechodné opatrenie prijalo.

Komisia do 30 dní od prijatia informácií od členského štátu predloží túto záležitosť výboru uvedenému v článku 56 ods. 1 a v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 56 ods. 3:

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

1.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 10. novembra 2019 a potom každých päť rokov správu o vykonávaní tejto smernice na základe informácií prijatých od členských štátov podľa článku 54 ods. 1.

2.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 10. novembra 2019 a potom každé tri roky na základe štatistických informácií predložených členskými štátmi podľa článku 54 ods. 2 súhrnnú správu o týchto informáciách.

1.   Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za vykonávanie tejto smernice.

Členské štáty môžu na vykonávanie osobitných úloh stanovených v tejto smernici určiť iný subjekt než verejný orgán len vtedy, ak je možné preukázať, že tento subjekt:

Takto určené subjekty sa na účely tejto smernice považujú za príslušné orgány.

2.   Každý členský štát oznámi Komisii do 10. februára 2011 podrobné údaje o národnom orgáne, ktorý slúži ako kontaktný bod na účely tejto smernice, ako aj akúkoľvek aktualizáciu týchto údajov.

Komisia zverejní zoznam týchto kontaktných bodov.

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 10. novembra 2012 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2013.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

1.   Smernica 86/609/EHS sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2013 s výnimkou článku 13, ktorý sa zrušuje s účinnosťou od 10. mája 2013.

2.   Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.

1.   Členské štáty neuplatňujú zákony, iné právne predpisy ani správne opatrenia prijaté v súlade s článkami 36 až 45 na projekty, ktoré sa odsúhlasili pred 1. januárom 2013 a ktorých trvanie nepresahuje 1. január 2018.

2.   Projekty, ktoré sa odsúhlasili pred 1. januárom 2013 a ktorých trvanie presahuje 1. január 2018, sa schvália do 1. januára 2018.