(1)

Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH) ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (3), sa vzťahuje na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri 2009.

(2)

Na účely uplatňovania smernice 2008/9/ES sú členské štáty povinné vytvoriť elektronické portály, prostredníctvom ktorého zdaniteľné osoby usadené v určitom členskom štáte podávajú žiadosti o vrátenie DPH odvedenej v členskom štáte, v ktorom nie sú usadené. Tieto elektronické portály by mali fungovať od 1. januára 2010.

(3)

Celý rad závažných omeškaní a určitých technických problémov ovplyvnili vytvorenie a fungovanie elektronických portálov v obmedzenom počte členských štátoch, v dôsledku čoho nebolo možné včas podať určité žiadosti. Podľa smernice 2008/9/ES sa žiadosti o vrátenie dane majú podávať členskému štátu usadenia najneskôr 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období vrátenia dane. Vzhľadom na tento termín a nefunkčnosť niektorých elektronických portálov existuje riziko, že viaceré zdaniteľné osoby si nebudú môcť uplatniť svoje právo na odpočítanie DPH na výdavky vzniknuté v roku 2009. Preto by sa termín mal výnimočne predĺžiť na 31. marca 2011 v prípade žiadostí týkajúcich sa období vrátenia v roku 2009.

(4)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (4) sa členské štáty nabádajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Únie vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami.

(5)

S cieľom zabezpečiť, aby zdaniteľné osoby neboli povinné dodržať termín 30. september 2010 pri žiadostiach týkajúcich sa období vrátenia dane v roku 2009, by sa táto smernica mala uplatňovať od 1. októbra 2010.

(6)

Smernica 2008/9/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

(1)

S cieľom zosúladiť svoje vízové politiky s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (1), niektoré členské štáty zrušili vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov Brazílskej federatívnej republiky („Brazília“) pred svojím pristúpením k Európskej únii, keďže Brazília je v zozname tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od vízovej povinnosti.

(2)

Brazília nemôže z ústavných dôvodov poskytnúť členským štátom jednostranné zrušenie vízovej povinnosti; na zrušenie vízovej povinnosti je potrebné uzatvoriť dohodu, ktorú by ratifikoval brazílsky parlament.

(3)

Brazília má s väčšinou členských štátov bilaterálne dohody o zrušení vízovej povinnosti, ktoré boli uzatvorené pred pristúpením týchto štátov k Európskej únii alebo pred zavedením spoločnej vízovej politiky. Existujú však štyri členské štáty, s ktorými Brazília v minulosti bilaterálne dohody neuzatvorila, v dôsledku čoho ešte stále vyžaduje od ich štátnych príslušníkov víza aj pri krátkodobých pobytoch.

(4)

Z povahy spoločnej vízovej politiky a výlučnej vonkajšej právomoci Únie v tejto oblasti vyplýva, že iba Únia – a nie jednotlivé členské štáty – môže rokovať o dohodách o zrušení vízovej povinnosti a uzatvárať ich.

(5)

Vzhľadom na nerecipročné zaobchádzanie Brazílie voči niektorým členským štátom Rada svojím rozhodnutím z 18. apríla 2008 poverila Komisiu, aby rokovala o dohode medzi Úniou a Brazíliou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch s cieľom zabezpečiť recipročné zrušenie vízovej povinnosti v plnej miere.

(6)

Rokovania o dohode sa začali 2. júla 2008 a skončili sa 1. októbra 2009.

(7)

S výhradou jej možného neskoršieho uzatvorenia by sa dohoda medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov, parafovaná v Bruseli 28. apríla 2010, mala podpísať.

(8)

Toto rozhodnutie rozvíja ustanovenia schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (2). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(9)

Toto rozhodnutie rozvíja ustanovenia schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (3). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2010/11 sa stanovila v nariadení Komisie (EÚ) č. 867/2010 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (EÚ) č. 933/2010 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

(1)

Účty Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk Eurosystému overujú nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov ECB a schválení Radou Európskej únie.

(2)

Mandát súčasného externého audítora Banka d’Italia sa skončil po vykonaní auditu za finančný rok 2009. Je preto potrebné vymenovať externého audítora od finančného roku 2010.

(3)

Banka d’Italia vybrala spoločnosť PricewaterhouseCoopers SpA za svojho externého audítora na finančné roky 2010 až 2015.

(4)

Rada guvernérov ECB odporučila, aby sa spoločnosť PricewaterhouseCoopers SpA vymenovala za externého audítora Banca d’Italia na finančné roky 2010 až 2015.

(5)

Je vhodné postupovať podľa odporúčania Rady guvernérov ECB a zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť rozhodnutie 1999/70/ES (2),

(1)

Nariadenie (EÚ) č. 407/2010 umožňuje prípadnú finančnú pomoc Únie členským štátom, ktoré sú vystavené závažným hospodárskym alebo finančným otrasom spôsobeným výnimočnými udalosťami mimo ich kontroly, formou úveru alebo úverovej linky poskytovanej na základe rozhodnutia Rady Európskej únie.

(2)

Podľa článku 8 nariadenia (EÚ) č. 407/2010 Európska komisia zavedie potrebné opatrenia na spravovanie úverov s Európskou centrálnou bankou (ECB). Splátky istiny a splatných úrokov súvisiacich s úvermi prevedie členský štát prijímajúci úver na účet v ECB štrnásť pracovných dní TARGET2 pred zodpovedajúcim dátumom splatnosti.

(3)

S cieľom plniť úlohy, ktoré jej ukladá nariadenie (EÚ) č. 407/2010, ECB považuje za vhodné otvoriť Komisii a národným centrálnym bankám členských štátov prijímajúcich úver na základe ich žiadosti osobitné účty,