24.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/1

24.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/5

(1)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 774/2010 z 2. septembra 2010, ktorým sa ustanovujú usmernenia týkajúce sa kompenzácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a spoločného regulačného prístupu k spoplatneniu prenosov (2), sa zavádza mechanizmus kompenzácie nákladov na prijímanie cezhraničných tokov elektrickej energie pre prevádzkovateľov prenosových sústav a spoločný regulačný prístup k spoplatneniu prenosov. Platnosť tohto nariadenia sa však skončí 2. marca 2011.

(2)

Na zabezpečenie jednotného vykonávania mechanizmu kompenzácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav by sa mali prijať nové usmernenia uvedené v článku 18 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 714/2009, ktoré by odrážali inštitucionálny rámec vytvorený uvedeným nariadením. Predovšetkým Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej iba agentúra) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (3) by mala byť zodpovedná za monitorovanie vykonávania mechanizmu kompenzácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav.

(3)

Záväznými usmerneniami zavádzajúcimi mechanizmus kompenzácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav by sa mal zriadiť stabilný základ pre fungovanie mechanizmu kompenzácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a pre spravodlivú kompenzáciu nákladov na prijímanie cezhraničných tokov elektrickej energie, ktoré vznikajú prevádzkovateľom prenosových sústav.

(4)

Prevádzkovatelia prenosových sústav z tretích krajín alebo teritórií, ktorí uzavreli dohody s Európskou úniou, a teda prijali a uplatňujú právne predpisy Európskej únie v sektore elektrickej energie, by mali mať právo zúčastňovať sa na mechanizme kompenzácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, a to na rovnakom základe ako prevádzkovatelia prenosových sústav z členských štátov.

(5)

Je vhodné, aby prevádzkovatelia prenosových sústav z tretích krajín, ktorí neuzavreli dohody s Európskou úniou o prijatí a uplatňovaní právnych predpisov Európskej únie v sektore elektrickej energie, mali možnosť uzatvárať viacstranné dohody s prevádzkovateľmi prenosových sústav v členských štátoch, ktorými sa všetkým stranám umožní kompenzácia nákladov na prijímanie cezhraničných tokov elektrickej energie na spravodlivom a rovnakom základe.

(6)

Prevádzkovatelia prenosových sústav by mali získať kompenzácie za straty energie, ktoré vznikajú v dôsledku prijímania cezhraničných tokov elektrickej energie. Tieto kompenzácie by mali byť založené na odhade strát vzniknutých v prípade neexistencie prenosov elektrickej energie.

(7)

Na účely kompenzácie prevádzkovateľov prenosových sústav za náklady na sprístupnenie infraštruktúry na prijímanie cezhraničných tokov elektrickej energie by sa mal zriadiť fond. Hodnota tohto fondu by mala byť založená na posúdení dlhodobých priemerných prírastkových nákladov na sprístupnenie infraštruktúry na prijímanie cezhraničných tokov elektrickej energie v rámci celej Európskej únie.

(8)

Posúdenie infraštruktúry prenosov elektrickej energie v rámci celej Európskej únie v súvislosti so zjednodušením cezhraničných tokov elektrickej energie by mala vykonať agentúra, keďže je zodpovedná za koordináciu činností regulačných orgánov, ktoré musia vykonávať podobnú funkciu na vnútroštátnej úrovni.

(9)

Prevádzkovatelia prenosových sústav v tretích krajinách by mali znášať tie isté náklady na používanie prenosovej sústavy Európskej únie ako prevádzkovatelia prenosových sústav v členských štátoch.

(10)

Rôzna výška poplatkov, ktoré platia výrobcovia elektrickej energie za prístup do prenosovej sústavy, by nemala oslabovať vnútorný trh. Z tohto dôvodu by sa mali priemerné poplatky za prístup do siete v členských štátoch pohybovať v rozmedzí, ktorým sa zabezpečí realizácia výhod vyplývajúcich z harmonizácie.

(11)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 46 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (4),

24.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/12

24.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/14

(1)

V článku 162 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa stanovuje, že rozdiel medzi cenami výrobkov uvedených v časti XV prílohy I k uvedenému nariadeniu na svetovom trhu a cenami týchto výrobkov v Únii sa môže pokryť vývoznou náhradou.

(2)

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu s hovädzím a teľacím mäsom by sa preto mali stanoviť vývozné náhrady v súlade s pravidlami a kritériami ustanovenými v článkoch 162, 163, 164, 167, 168 a 169 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

(3)

V článku 164 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa stanovuje, že náhrady sa môžu meniť v závislosti od destinácie, najmä ak si to vyžiada situácia na svetovom trhu, osobitné požiadavky určitých trhov alebo povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých v súlade s článkom 300 zmluvy.

(4)

Náhrady by sa mali poskytovať len za výrobky, ktoré sú oprávnené na voľný pohyb v Únii a na ktorých je uvedená zdravotná značka ustanovená v článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (2). Tieto výrobky musia byť takisto v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (3) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (4).

(5)

Podľa článku 7 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia Komisie (ES) č. 1359/2007 z 21. novembra 2007 ustanovujúceho podmienky poskytovania osobitných vývozných náhrad na určité kusy vykosteného mäsa hovädzieho dobytka (5) sa osobitná náhrada znižuje, ak množstvo vykosteného mäsa určeného na vývoz predstavuje menej ako 95 %, ale najmenej 85 % celkovej hmotnosti kusov získaných vykosťovaním.

(6)

Náhrady, ktoré sa uplatňujú v súčasnosti, sa stanovili v nariadení Komisie (EÚ) č. 649/2010 (6). Vzhľadom na to, že by sa mali stanoviť nové náhrady, uvedené nariadenie by sa malo zrušiť.

(7)

Riadiaci výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov nedoručil stanovisko v lehote, ktorú stanovil predseda výboru,

24.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/18

(1)

V článku 162 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa stanovuje, že rozdiel medzi cenami výrobkov uvedených v časti XX prílohy I k uvedenému nariadeniu na svetovom trhu a cenami týchto výrobkov v Únii možno pokryť vývoznou náhradou.

(2)

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu s hydinovým mäsom by sa mali stanoviť vývozné náhrady v súlade s pravidlami a kritériami ustanovenými v článkoch 162, 163, 164, 167 a 169 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

(3)

V článku 164 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa stanovuje, že náhrady sa môžu meniť v závislosti od destinácie, najmä ak si to vyžiada situácia na svetovom trhu, osobitné požiadavky určitých trhov alebo povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých v súlade s článkom 300 zmluvy.

(4)

Náhrady by sa mali poskytovať len za výrobky, ktoré sú oprávnené na voľný pohyb v Únii a na ktorých je uvedená identifikačná značka ustanovená v článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (2). Tieto výrobky by mali byť takisto v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (3).

(5)

Náhrady, ktoré sa uplatňujú v súčasnosti, sa stanovili v nariadení Komisie (EÚ) č. 525/2010 (4). Vzhľadom na to, že by sa mali stanoviť nové náhrady, uvedené nariadenie by sa malo zrušiť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

24.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/20

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili podrobné pravidlá uplatňovania systému dodatočných dovozných ciel a stanovili sa reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa, vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, na ktorých spočíva určovanie reprezentatívnych cien produktov v sektore hydinového mäsa a vajec, ako aj vaječného albumínu, vyplýva, že reprezentatívne ceny na dovoz niektorých produktov treba zmeniť a zohľadniť pritom rôzne ceny podľa krajiny pôvodu. Reprezentatívne ceny preto treba zverejniť.

(3)

Vzhľadom na situáciu na trhu treba túto zmenu a doplnenie uplatniť čo najskôr.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

24.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/22

(1)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 447/2010 (2) sa začal predaj sušeného odstredeného mlieka prostredníctvom verejnej súťaže v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení Komisie (EÚ) č. 1272/2009 z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie (3).

(2)

Na základe ponúk prijatých na základe jednotlivých výziev na predkladanie ponúk by Komisia mala stanoviť minimálnu predajnú cenu alebo rozhodnúť, že nestanoví minimálnu predajnú cenu v súlade s článkom 46 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1272/2009.

(3)

Vzhľadom na ponuky predložené v prípade 7. jednotlivej výzvy na predloženie ponuky by sa mala stanoviť minimálna predajná cena.

(4)

Riadiaci výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov nedoručil stanovisko v lehote, ktorú stanovil predseda výboru,

24.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/23

(1)

V rámci zisťovania vo veci pomoci poskytnutej Fondu na prevenciu rizík rybolovu (Fonds de prévention des aléas pêche – ďalej len „FPAP“) a rybárskym podnikom, ktoré viedlo k rozhodnutiu Komisie 2008/936/ES (4), sa Komisia oboznámila s existenciou osobitného daňového režimu v prospech fondu FPAP a jeho členov.

(2)

Tento daňový režim nebol preskúmaný v rámci konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia z 20. mája 2008, keďže išlo o novú skutočnosť, o ktorej Komisia nevedela pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania (5).

(3)

Vzhľadom na to, že mala k dispozícii dostatočne explicitné informácie, ktoré jej umožnili dôjsť k záveru, že existuje protiprávna pomoc, sa Komisia rozhodla pristúpiť k predbežnému preskúmaniu tejto daňovej pomoci (6). Po vykonaní tejto analýzy Komisia svojím rozhodnutím, ktoré prijala takisto 20. mája 2008 (7), začala konanie vo veci formálneho zisťovania, ktorého predmetom bola táto pomoc.

(4)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby svoje pripomienky predložili v lehote do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia. Nebola prijatá žiadna pripomienka od tretích zainteresovaných strán.

(5)

Francúzsko oznámilo svoje pripomienky k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania listom z 8. septembra 2008.

(6)

Okrem toho v rámci konania vo veci vymáhania pomoci, ktorá bola predmetom rozhodnutia Komisie 2008/936/ES, Francúzsko listom z 29. novembra 2008 predložilo informáciu, podľa ktorej bol fond FPAP 27. februára 2008 zrušený a zostatok záloh poskytnutých štátom bol vrátený.

(7)

Komisia odkazuje na svoje rozhodnutie 2008/936/ES, v ktorom je uvedený podrobný opis spôsobu fungovania a činnosti fondu FPAP.

(8)

Jestvujúci osobitný daňový režim v prospech fondu FPAP a jeho členov je opísaný v dvoch listoch od francúzskeho ministerstva štátneho rozpočtu, ktoré boli zaslané Komisii po uverejnení začatia konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 2008/936/ES (8).

(9)

Prvý list z 5. februára 2004 spadá do kontextu vytvorenia fondu FPAP. Návrh stanov fondu FPAP schválilo zakladajúce zhromaždenie, ktoré sa konalo 10. februára 2004. V liste sa uvádza:

(10)

V liste sa takisto uvádzajú sumy, ktoré by mohli byť predmetom odpočtu, o ktorom sa zmieňuje: ročný príspevok majiteľov rybolovných spoločností, ktorí sú členmi fondu FPAP, ktorý bude odpočítateľný zo zdaniteľného príjmu, sa pohybuje vo výške 1 000 až 15 000 EUR.

(11)

Druhý list z 28. novembra 2004 sa zameriava na odpočet príjmov z príspevkov zaplatených členmi. Tento list vstupuje do kontextu zmeny dohovoru o záruke uzatvorenej medzi fondom FPAP a jeho členmi, ktorá by v budúcnosti umožňovala vrátenie zaplatených a nevyužitých príspevkov členom.

(12)

V liste sa uvádza:

(13)

V liste sa spresňuje, že ku koncu roka 2006 bude vypracovaná „bilancia tohto pokusu“ a „prípadné potrebné úpravy budú predmetom skúmania“. Preto nejde o trvalo priznaný daňový režim.

(14)

Okrem toho, aj keď sa v tomto liste z 28. novembra 2004 uvádza, že príspevky sa budú odpočítavať zo zdaniteľného príjmu za rok, v ktorom boli zaplatené, nič nesvedčí o tom, že by bol spochybnený odpočet príspevkov zaplatených začiatkom roka 2004 (do konca marca) z príjmov za rok 2003, ktorý sa uvádza v liste z 5. februára 2004.

(15)

Z obidvoch vyššie uvedených listov vyplýva, že daňový režim, ktorý ministerstvo financií priznalo fondu FPAP a jeho členom, obsahuje dva aspekty:

(16)

Komisia usúdila, že daňový režim, ktorý schválili francúzske úrady v prospech fondu FPAP a jeho členov, by mal byť podobne ako v prípade spisu C-9/06 podrobený analýze so zreteľom na režim štátnej pomoci, a to z pohľadu výhod, ktoré predstavuje pre samotný fond FPAP na jednej strane, ako aj pre členské rybárske podniky na strane druhej.

(17)

Ako sa už vysvetlilo v rozhodnutí 2008/936/ES, fond FPAP treba pokladať za podnik v zmysle práva hospodárskej súťaže Európskej únie. Skutočnosť, že fond FPAP bol neziskovou organizáciou alebo zväzom, nemá z tohto hľadiska žiadny dosah.

(18)

Preto si Komisia myslí, že daňový režim, ktorý francúzske úrady priznali fondu FPAP, mu v porovnaní s inými súkromnými investormi pôsobiacimi na termínových trhoch s ropnými produktmi poskytoval dvojitú výhodu:

(19)

Po predbežnom preskúmaní Komisia usúdila, že výhoda uvedená v odôvodnení 17 bola priznaná štátom, preto existoval predpoklad, že fond FPAP sa zriekne ďalšieho využívania štátnych zdrojov.

(20)

Vďaka daňovým opatreniam uvedeným v odôvodnení 17 získal fond FPAP v porovnaní s inými spoločnosťami intervenujúcimi na termínových trhoch vo Francúzsku aj v iných členských štátoch finančnú výhodu.

(21)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia tiež uviedla, že predpokladala, že právnym základom umožňujúcim fondu FPAP využívať oslobodenie od dane z príjmov bol článok 206 ods. 1a všeobecného daňového zákonníka (9), ktorý za určitých podmienok umožňuje oslobodiť od dane profesijné zväzy. Za týchto okolností je možné, že fond FPAP tiež využíval oslobodenie od dane z podnikania podľa ustanovení článku 1447 toho istého zákonníka v prospech organizácií využívajúcich oslobodenie ustanovené v článku 206 ods. 1a toho istého zákonníka.

(22)

Finančná výhoda uvedená v odôvodnení 17 umožňovala členským rybárskym podnikom nakupovať pohonné látky za výhodnejšiu tarifu, a to vďaka činnosti fondu FPAP na termínových trhoch s ropou.

(23)

Možnosť odpočítať si z príjmov príspevky do fondu FPAP, ktorá bola udelená rybárskym podnikom, mala za následok zníženie zaťaženia, ktoré za bežných okolností znáša ich rozpočet. O tejto možnosti odpočtu rozhodlo ministerstvo pre štátny rozpočet, preto ju možno pripísať na vrub štátu.

(24)

Podniky, ktoré mohli pristúpiť k odpočtu uvedenému v odôvodnení 22, mali oproti ostatným rybárskym podnikom Únie finančnú výhodu. Rovnakým spôsobom táto finančná výhoda ovplyvnila obchod medzi členskými štátmi a narušila hospodársku súťaž alebo hrozila jej narušením. Z tohto dôvodu predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(25)

Na druhej strane, po preskúmaní informácií uvedených v dokumente Podrobný spôsob využitia Fondu na prevenciu rizík rybolovu, ktorý bol takisto predložený v rámci konania vo veci formálneho zisťovania C-9/06, Komisia konštatovala, že ak sa príspevky do fondu FPAP stanovené na deklaratívnej báze podľa predpokladanej spotreby pohonných látok v ďalšom roku vypočítali podľa vyššieho základu, ako bola skutočná spotreba, realizované zníženie dane pripadlo v celej výške majiteľovi plavidla. Je pravdepodobné, že tento systém podnecoval majiteľov plavidiel, aby nadhodnocovali svoju potrebu krytia s jediným cieľom využiť zníženie dane.

(26)

Na základe toho istého dokumentu Komisia takisto konštatovala, že niektorí členovia, ktorých činnosť nesúvisela s rybolovom, ktorí však boli „odhodlaní morálne podporiť zväz“, mali tiež možnosť využiť zníženie dane o príspevky do fondu FPAP napriek tomu, že tieto príspevky neboli vyhradené na krytie záručného rizika.

(27)

K tejto otázke sa Komisia odvolala na analýzu uvedenú v rozhodnutí 2008/936/ES. Komisia si myslí, že išlo o prevádzkovú pomoc v prospech fondu FPAP a rybárskych podnikov, pričom žiadne ustanovenie Zmluvy o fungovaní EÚ ani iného nástroja prijatého Komisiou vo veci štátnej pomoci neumožňuje, aby sa táto pomoc považovala za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(28)

Komisia preto Francúzsku oznámila, že má vážne pochybnosti o zlučiteľnosti týchto opatrení pomoci s vnútorným trhom.

(29)

Francúzsko si myslí, že daňové opatrenia v prospech rybárskych podnikov nepredstavujú štátnu pomoc, pretože príspevky, ktoré rybárske podniky zaplatili do fondu FPAP, sú súčasťou všeobecných nákladov týchto podnikov potrebných na vykonávanie ich činnosti. V zmysle článku 39 všeobecného daňového zákonníka sú však tieto náklady odpočítateľné zo zdaniteľného príjmu. Odpočet týchto príspevkov preto zodpovedá vykonávaniu všeobecného opatrenia, preto sa nepovažuje za štátnu pomoc.

(30)

Francúzsko priznáva, že listy uvedené v odôvodnení 7 neobsahovali žiadne informácie o systéme refundácie príspevkov. Francúzsko však spresňuje, že to neznamená, že by vrátenie príspevkov nemalo vplyv na daňovú povinnosť. V súlade so zásadami všeobecného práva upravujúcimi spôsob, akým sa stanovuje zdaniteľný hospodársky výsledok, vrátenie týchto príspevkov členským rybárskym podnikom fondu FPAP predstavovalo výnos podliehajúci dani z príjmu týchto podnikov. Francúzsko tiež spresňuje, že v prípade, keď cena pohonných látok presiahla hranicu stanovenú v dohovore o záruke, kompenzácia, ktorú dostali členské podniky fondu FPAP, predstavovala zisk podliehajúci dani z príjmu. Preto členské podniky nemali žiadny záujem nadhodnocovať svoje potreby krytia, keďže by sa to prejavilo vo forme dodatočného zdanenia.

(31)

Na druhej strane Francúzsko uvádza, že selektívny charakter opatrenia pomoci možno odôvodniť povahou a hospodárnosťou systému. Preto môžu existovať legitímne dôvody, ktoré odôvodňujú diferencované zaobchádzanie, a teda v prípade potreby aj poskytnutie výhod, ktoré z toho môžu vyplývať. Francúzsko však neposkytlo žiadny údaj, ktorý by v tomto prípade umožňoval odôvodniť diferencované zaobchádzanie v prospech rybárskych podnikov.

(32)

Francúzsko sa domnieva, že oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, ktoré využíval fond FPAP, je odôvodnené neziskovým charakterom fondu a tiež tým, že fond bol svojou povahou profesijným zväzom.

(33)

Francúzsko podotýka, že je to v súlade s právnymi predpismi Európskej únie. Totiž samotným predmetom dane z príjmu právnických osôb je zdanenie ziskovej činnosti. V súlade s touto zásadou Francúzsko pripomína, že samotná Komisia vo svojom oznámení o uplatňovaní predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci na opatrenia súvisiace s priamym zdaňovaním podnikov (10) (ďalej len „oznámenie o priamom zdaňovaní“) usudzuje, že charakterom daňového systému možno odôvodniť oslobodenie neziskových podnikov od dane z príjmu.

(34)

Posúdenie uvedené v rozhodnutí o začatí konania treba zrevidovať a doplniť na základe pripomienok, ktoré Francúzsko zaslalo Komisii 8. septembra a 29. novembra 2008 (pozri odôvodnenia 5 a 6).

(35)

Analýza je vypracovaná z pohľadu dvojitého predmetu činnosti fondu FPAP, to znamená na jednej strane získavanie finančných opcií na termínových trhoch s ropou alebo jej derivátmi a na druhej strane vyplácanie súm zodpovedajúcich rozdielu medzi priemernou mesačnou referenčnou cenou a „maximálnou krytou cenou“ alebo cenou 30 eurocentov za liter v závislosti od obdobia v prospech členských rybárskych podnikov.

(36)

Dotknuté daňové opatrenie spočíva v možnosti odpočtu príspevkov, ktoré rybárske podniky zaplatili fondu FPAP, zo zdaniteľného príjmu.

(37)

Francúzsko si myslí, že tento odpočet nie je štátnou pomocou, keďže tieto príspevky patria do kategórie režijných nákladov podnikov a francúzsky daňový systém umožňuje odpočítať tieto náklady zo zdaniteľného príjmu. Z tohto dôvodu by išlo o vykonávanie všeobecného opatrenia a tento odpočet by nepredstavoval štátnu pomoc.

(38)

Komisia konštatuje, že režijné náklady sú podľa článku 39 všeobecného daňového zákonníka skutočne odpočítateľné z hospodárskeho výsledku podnikov. Ide o všeobecné opatrenie, ktoré sa vzťahuje na všetky podniky bez ohľadu na oblasť ich činnosti. Táto možnosť odpočtu by teda patrila do kategórie daňových opatrení prístupných všetkým ekonomickým subjektom, ktoré sú uvedené v bode 13 „oznámenia o priamom zdaňovaní“. Preto by také opatrenie, ktoré sa bez rozdielu vzťahuje na všetky podniky a všetky výrobné činnosti, nemalo byť štátnou pomocou.

(39)

Francúzsko vysvetľuje, že možnosť odpočtu nákladov z titulu režijných nákladov sa stanovuje v závislosti od predmetu týchto nákladov. Ak náklady vznikli v záujme spoločnosti, v takom prípade sú v zásade odpočítateľné. Príspevky zaplatené profesijným organizáciám (zväzom, obchodným komorám atď.) predstavujú podľa definície výdavky vynaložené v záujme prevádzky, preto sú vždy akceptované ako odpočítateľná položka zo zdaniteľného hospodárskeho výsledku. Keďže je fond FPAP profesijným zväzom, možnosť odpočtu príspevku je v súlade s týmto logickým zdôvodnením.

(40)

Okrem toho Komisia v odôvodnení 20 svojho rozhodnutia 2008/936/ES uviedla, že „fond FPAP je teda koncipovaný ako vzájomná poisťovňa ponúkajúca svojim členom za ich členské príspevky istý počet plnení“.

(41)

Poistné príspevky sú však súčasťou nákladov, ktoré podniky znášajú, aby sa zabezpečili proti rôznym rizikám. Riziko kolísania kurzov ropy môže predstavovať jedno z týchto rizík. Tieto náklady priamo súvisia s vykonávaním profesionálnej činnosti a nepodieľajú sa na zvyšovaní aktív podniku. Sú takisto odpočítateľné zo zdaniteľného príjmu z titulu prevádzkových nákladov. Preto sa možno domnievať, že príspevky do fondu FPAP vyhradené na krytie rizika kolísania kurzov ropy sú odpočítateľné z hospodárskeho výsledku podnikov podľa článku 39 všeobecného daňového zákonníka Francúzska. Za týchto podmienok ide o vykonávanie všeobecného opatrenia. Táto možnosť odpočtu preto nepredstavuje štátnu pomoc.

(42)

Komisia konštatuje, že fond FPAP bol 27. februára 2008 zrušený. Platnosť daňových opatrení v prospech fondu FPAP sa skončila k tomu istému dátumu.

(43)

Komisia takisto uvádza, že po ukončení procesu likvidácie fond FPAP definitívne zastavil akúkoľvek hospodársku činnosť. Činnosť a aktíva fondu FPAP sa nepreviedli na iný podnik. Okrem toho finančné prostriedky, s ktorými fond FPAP mohol ešte disponovať k dátumu jeho zrušenia, sa vrátili štátu prostredníctvom úradu OFIMER, ktorý je verejnou organizáciou financovanou štátom.

(44)

Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že i keď je možné predpokladať, že daňové opatrenia v prospech fondu FPAP predstavovali výhodu pre fond FPAP a narušenie hospodárskej súťaže, toto narušenie prestalo jestvovať v okamihu, keď fond FPAP ukončil svoju činnosť a keď sa skončila platnosť opatrení prijatých v jeho prospech. Za týchto okolností by rozhodnutie Komisie týkajúce sa existencie takej daňovej pomoci a jej prípadnej zlučiteľnosti s vnútorným trhom stratilo akýkoľvek praktický význam.

(45)

Preto sa konanie vo veci formálneho zisťovania začaté podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ stalo bezpredmetným voči fondu FPAP.

(46)

Na základe analýzy uvedenej v odseku 5.1 Komisia konštatuje, že daňové výhody priznané členom fondu FPAP nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(47)

Na základe úvah uvedených v odseku 5.2 Komisia konštatuje, že konanie voči fondu FPAP je bezpredmetné,