15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/1

(1)

Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (3) zabezpečuje, že v členských štátoch sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo prispievajúcimi k vykonávaniu takejto činnosti. Pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželov alebo manželky, smernica 86/613/EHS nebola veľmi účinná a rozsah jej pôsobnosti by sa mal prehodnotiť, keďže diskriminácia na základe pohlavia a obťažovanie sa vyskytujú aj mimo oblasti plateného zamestnania. V záujme zrozumiteľnosti by smernica 86/613/EHS mala byť nahradená touto smernicou.

(2)

Komisia vo svojom oznámení z 1. marca 2006 nazvanom „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov“ uviedla, že v záujme zlepšenia riadenia v oblasti rodovej rovnosti preskúma platné právne predpisy Únie v oblasti rodovej rovnosti, ktoré neboli zahrnuté do projektu prepracovania právnych predpisov v roku 2005 s cieľom tieto predpisy v prípade potreby aktualizovať, modernizovať a prepracovať. Smernica 86/613/EHS nebola zahrnutá do projektu prepracovania právnych predpisov.

(3)

Rada vo svojich záveroch z 5. a 6. decembra 2007 nazvaných Vyvážené úlohy žien a mužov v záujme zamestnanosti, rastu a sociálnej súdržnosti vyzvala Komisiu, aby zvážila potrebu prípadnej revízie smernice 86/613/EHS s cieľom zaručiť práva súvisiace s materstvom a otcovstvom samostatne zárobkovo činných osôb a im vypomáhajúcich manželov alebo manželiek.

(4)

Európsky parlament systematicky vyzýval Komisiu, aby preskúmala smernicu 86/613/EHS, najmä v záujme podpory ochrany samostatne zárobkovo činných žien v materstve a zlepšenia situácie manželov alebo manželiek samostatne zárobkovo činných osôb.

(5)

Európsky parlament svoje stanovisko k týmto otázkam zaujal už vo svojom uznesení z 21. februára 1997 o postavení vypomáhajúcich manželov/manželiek samostatne zárobkovo činných osôb (4).

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 2. júla 2008 nazvanom Obnovená sociálna agenda: príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia potvrdila potrebu prijať opatrenia v súvislosti s rozdielmi medzi ženami a mužmi v podnikaní, ako aj zlepšiť zosúladenie súkromného a pracovného života.

(7)

Existuje už celý rad právnych nástrojov na presadzovanie zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré sa vzťahujú na samostatnú zárobkovú činnosť, najmä smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (5) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (6). Táto smernica by sa preto nemala vzťahovať na oblasti, ktoré už spadajú do rozsahu pôsobnosti iných smerníc.

(8)

Táto smernica sa nedotýka právomocí členských štátov, pokiaľ ide o organizáciu ich systémov sociálnej ochrany. Do výlučnej právomoci členských štátov týkajúcej sa organizácie ich systémov sociálnej ochrany patria okrem iného rozhodnutia o vytvorení, financovaní a riadení takýchto systémov a súvisiacich inštitúcií, ako aj o podstate a zabezpečení výhod, výške príspevkov a podmienkach prístupu k nim.

(9)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželov alebo manželky alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – ich životných partnerov alebo životné partnerky, ak sa za podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi zvyčajne podieľajú na podnikateľskej činnosti. Práca týchto manželov alebo manželiek a – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životných partnerov alebo životných partneriek samostatne zárobkovo činných osôb by sa v záujme zlepšenia ich situácie mala uznávať.

(10)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na záležitosti spadajúce do rozsahu pôsobnosti iných smerníc, ktorými sa presadzuje zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, najmä smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (7). Naďalej sa uplatňuje okrem iného článok 5 smernice 2004/113/ES týkajúci sa poistných zmlúv a súvisiacich finančných služieb.

(11)

Aby sa zabránilo diskriminácii na základe pohlavia, táto smernica by sa mala vzťahovať tak na priamu, ako aj na nepriamu diskrimináciu. Obťažovanie a sexuálne obťažovanie by sa malo považovať za diskrimináciu, a preto by malo byť zakázané.

(12)

Táto smernica by sa nemala dotýkať práv a povinností vyplývajúcich z manželského alebo rodinného stavu vymedzeného vo vnútroštátnom práve.

(13)

Zásada rovnakého zaobchádzania by sa mala vzťahovať na vzťahy medzi samostatne zárobkovými činnými osobami a tretími stranami v rámci pôsobnosti tejto smernice, ale nie na vzťahy medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a ich manželmi/manželkami alebo životnými partnermi/životnými partnerkami.

(14)

Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti znamená, že nesmie dochádzať k žiadnej diskriminácii na základe pohlavia, napríklad v súvislosti so zakladaním, zariaďovaním alebo rozširovaním podniku alebo so začatím alebo rozširovaním akejkoľvek inej formy samostatnej zárobkovej činnosti.

(15)

Členské štáty môžu podľa článku 157 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zachovať alebo prijať opatrenia stanovujúce osobitné výhody s cieľom uľahčiť nedostatočne zastúpenému pohlaviu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť alebo predchádzať znevýhodneniu či vyrovnávať znevýhodnenie v ich profesijnej kariére. Opatrenia, ako napríklad pozitívne kroky zamerané na dosiahnutie rodovej rovnosti v praxi, by sa v zásade nemali považovať za porušenie právnej zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami.

(16)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby podmienky pre založenie spoločnosti s manželom/manželkou alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – so životným partnerom/životnou partnerkou neboli viac obmedzujúce ako podmienky pre zakladanie spoločnosti s inými osobami.

(17)

Manželia/manželky alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životní partneri/životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí majú prístup k systému sociálnej ochrany, by mali tiež mať právo využívať sociálnu ochranu, ak sa podieľajú na činnosti rodinného podniku. Od členských štátov by sa malo vyžadovať prijatie potrebných opatrení na organizovanie tejto sociálnej ochrany v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty by najmä mali rozhodnúť o tom, či sa táto sociálna ochrana má realizovať na povinnom alebo dobrovoľnom základe. Členské štáty môžu stanoviť, že táto sociálna ochrana môže byť úmerná účasti na činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby a/alebo výške príspevku.

(18)

Hospodárska a fyzická zraniteľnosť tehotných samostatne zárobkovo činných žien, tehotných manželiek a – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – tehotných životných partneriek samostatne zárobkovo činných osôb si vyžaduje, aby sa im priznalo právo na dávky v materstve. Za predpokladu, že sú splnené minimálne požiadavky tejto smernice, členské štáty majú aj naďalej právomoc organizovať takéto dávky vrátane ustanovenia výšky príspevkov a všetkých modalít týkajúcich sa dávok a platieb. Môžu predovšetkým určiť, v ktorom období pred pôrodom a/alebo po ňom sa prizná právo na dávky v materstve.

(19)

Dĺžka obdobia, počas ktorého sú samostatne zárobkovo činné ženy a manželky alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb oprávnené poberať dávky v materstve, je podobná ako dĺžka poberania dávok v materstve pre zamestnankyne platná v súčasnosti na úrovni Únie. V prípade, že sa dĺžka materskej dovolenky na úrovni Únie zmení, Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade podať správu, v ktorej zhodnotí, či je potrebné zmeniť dĺžku poberania dávok v materstve pre samostatne zárobkovo činné ženy a manželky a životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb uvedené v článku 2.

(20)

V záujme zohľadnenia osobitostí samostatne zárobkovej činnosti by samostatne zárobkovo činné ženy a manželky alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb mali mať prístup ku všetkým existujúcim službám zabezpečujúcimi dočasné zastúpenie, ktoré umožňuje prerušenie profesionálnej činnosti z dôvodu tehotenstva alebo materstva, alebo ku všetkým existujúcim vnútroštátnym sociálnym službám. Prístup k uvedeným službám môže byť alternatívou alebo časťou dávok v materstve.

(21)

Osoby diskriminované na základe pohlavia by mali mať k dispozícii vhodné prostriedky právnej ochrany. Na zabezpečenie účinnejšej ochrany by mali mať združenia, organizácie a iné právne subjekty oprávnenie zapojiť sa do konania, ak tak rozhodnú členské štáty, buď v mene alebo na podporu obete bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne procesné pravidlá týkajúce sa zastupovania a obhajoby na súdoch.

(22)

Ochrana samostatne zárobkovo činných osôb a manželov alebo manželiek a – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životných partnerov alebo životných partneriek samostatne zárobkovo činných osôb pred diskrimináciou na základe pohlavia by mala byť posilnená existenciou subjektu alebo subjektov v každom členskom štáte, ktoré by boli oprávnené analyzovať vzniknuté problémy, skúmať možné riešenia a poskytovať praktickú pomoc obetiam. Takýto subjekt alebo subjekty môžu byť rovnaké ako tie, ktoré sú na vnútroštátnej úrovni zodpovedné za presadzovanie zásady rovnakého zaobchádzania.

(23)

Táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky, a tým dáva členským štátom možnosť prijať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia.

(24)

Keďže cieľ požadovaných opatrení, teda zabezpečenie jednotnej vysokej úrovne ochrany pred diskrimináciou vo všetkých členských štátoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

samostatne zárobkovo činné osoby, teda všetky osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na vlastný účet v súlade s podmienkami ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)

manželov alebo manželky alebo – ak a pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo – životných partnerov alebo životné partnerky samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí nie sú zamestnancami alebo podnikateľskými partnermi a ktorí sa zvyčajne za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi podieľajú na činnostiach samostatne zárobkovo činnej osoby a vykonávajú rovnaké alebo pomocné úlohy.

a)

dávke, ktorú by dotknutá osoba dostávala v prípade prerušenia svojej činnosti z dôvodov spojených s jej zdravotným stavom, a/alebo

b)

priemernej strate príjmu alebo zisku v pomere k porovnateľnému predchádzajúcemu obdobiu, s tým, že sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch môže stanoviť limit, a/alebo

c)

akejkoľvek inej rodinnej dávke stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi, s tým, že sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch môže stanoviť limit.

a)

poskytovanie nezávislej pomoci obetiam diskriminácie pri podávaní sťažností týkajúcich sa diskriminácie bez toho, aby boli dotknuté práva obetí a združení, organizácií alebo iných právnych subjektov uvedených v článku 9 ods. 2;

b)

vykonávanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie;

c)

uverejňovanie nezávislých správ a vypracúvanie odporúčaní k akejkoľvek otázke, ktorá sa vzťahuje na takúto diskrimináciu;

d)

vymieňanie dostupných informácii na príslušnej úrovni so zodpovedajúcimi európskymi subjektmi, ako je napr. Európsky inštitút pre rodovú rovnosť.

15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/7

(1)

Získanie celkového prehľadu o vývoji investícií do energetickej infraštruktúry v Únii má zásadný význam pre Komisiu z hľadiska plnenia jej úloh v oblasti energetiky. Dostupnosť pravidelne poskytovaných a aktuálnych údajov a informácií by mala Komisii umožniť vykonávať potrebné porovnania a hodnotenia alebo navrhovať relevantné opatrenia na základe vhodných číselných údajov a analýz, najmä pokiaľ ide o budúcu rovnováhu ponuky a dopytu v odvetví energetiky.

(2)

Situácia v energetike sa v rámci Únie i mimo nej za posledné roky výrazne zmenila, v dôsledku čoho majú investície do energetickej infraštruktúry zásadný význam z hľadiska zabezpečenia energetických zásob Únie a fungovania vnútorného trhu, ako aj z hľadiska prechodu na nízkouhlíkový energetický systém, ktorý Únia začala.

(3)

Nový energetický kontext si vyžaduje významné investície do všetkých druhov infraštruktúr vo všetkých odvetviach energetiky, ako aj vývoj nových druhov infraštruktúry a zavádzanie nových technológií na trhu. Liberalizácia odvetvia energetiky a ďalšia integrácia vnútorného trhu poskytuje hospodárskym subjektom väčší priestor na investovanie a nové politické požiadavky, napríklad ciele týkajúce sa palivového mixu. Zároveň zmenia politiku členských štátov v oblasti novej a/alebo modernizovanej energetickej infraštruktúry.

(4)

V tomto kontexte by sa investíciám do energetickej infraštruktúry v Únii mala venovať väčšia pozornosť, najmä s cieľom predvídať problémy, podporovať najlepšie postupy a zaviesť do budúceho vývoja energetického systému Únie väčšiu transparentnosť.

(5)

Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky by preto mali mať k dispozícii presné údaje a informácie o investičných projektoch vrátane projektov vyraďovania z prevádzky, ktoré sa týkajú najdôležitejších súčastí energetického systému Únie.

(6)

Údaje a informácie o predvídateľnom vývoji výrobných, prenosových a skladovacích kapacít a o projektoch v rôznych odvetviach energetiky sú v záujme Únie a dôležité pre budúce investície. Preto je potrebné zabezpečiť, aby Komisia bola informovaná o investičných projektoch, na ktorých už začali stavebné alebo vyraďovacie práce alebo o ktorých sa už prijalo konečné investičné rozhodnutie.

(7)

Na základe článkov 41 a 42 Zmluvy o Euratome majú podniky povinnosť oznamovať svoje investičné projekty. Takéto informácie je potrebné doplniť najmä o pravidelné správy o realizácii investičných projektov. Týmito ďalšími správami nie sú dotknuté články 41 až 44 Zmluvy o Euratome.

(8)

Aby Komisia mala jednotný pohľad na budúci vývoj energetického systému Únie ako celku, je potrebný harmonizovaný rámec predkladania správ o investičných projektoch založený na aktualizovaných kategóriách oficiálnych údajov a informácií, ktoré by mali poskytovať členské štáty.

(9)

Členské štáty by na tento účel mali oznamovať Komisii údaje a informácie o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry týkajúcich sa výroby, skladovania a prepravy ropy, zemného plynu, elektriny, vrátane elektriny z obnoviteľných zdrojov, biopalív a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, ktoré sa plánujú alebo realizujú na ich území, vrátane prepojení s tretími krajinami. Dotknuté podniky by mali mať povinnosť oznamovať príslušné údaje a informácie členskému štátu.

(10)

Vzhľadom na časový horizont investičných projektov v odvetví energetiky by malo byť dostatočné predkladanie správ raz za dva roky.

(11)

S cieľom vyhnúť sa neprimeraným administratívnym záťažiam a minimalizovať náklady pre členské štáty a podniky, predovšetkým pre malé a stredné podniky, by malo toto nariadenie umožňovať oslobodenie členských štátov a podnikov od povinnosti predkladať správy za predpokladu, že sa rovnocenné informácie poskytujú Komisii v zmysle osobitných právnych aktov pre odvetvie energetiky, ktoré prijali inštitúcie Únie, zameriavajúc sa na dosiahnutie cieľov konkurencieschopných energetických trhov v Únii, udržateľnosti energetického systému Únie a bezpečnosti dodávok energie do Únie. Malo by sa teda predchádzať akémukoľvek zdvojovaniu požiadaviek na podávanie správ uvedených v treťom balíku o vnútornom trhu s elektrinou a zemným plynom.

(12)

Na spracovanie údajov, ako aj na zjednodušenie a zabezpečenie oznamovania údajov by Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky mali mať možnosť prijímať všetky vhodné opatrenia, predovšetkým prevádzkovanie integrovaných nástrojov a postupov informačných technológií.

(13)

Ochrana jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov členskými štátmi sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (1), zatiaľ čo ochrana jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov Komisiou sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (2). Ich ustanovenia nie sú týmto nariadením dotknuté.

(14)

Členské štáty alebo nimi poverené subjekty a Komisia by mali zachovávať dôvernosť údajov a informácií citlivých z obchodného hľadiska. Preto by členské štáty alebo nimi poverené subjekty mali, s výnimkou údajov a informácií týkajúcich sa projektov cezhraničného prenosu, tieto údaje a informácie agregovať na vnútroštátnej úrovni predtým, ako ich predložia Komisii. Komisia by v prípade potreby mala tieto údaje ďalej agregovať takým spôsobom, aby sa nezverejnili žiadne údaje týkajúce sa jednotlivých podnikov a zariadení a aby sa z nich tieto údaje ani nemohli vyvodiť.

(15)

Komisia a predovšetkým jej útvar na sledovanie trhu energetiky by mal zabezpečovať pravidelnú a medziodvetvovú analýzu štrukturálneho vývoja a perspektív energetického systému Únie a podľa potreby aj cielenejšiu analýzu niektorých aspektov tohto energetického systému. Táto analýza by mala prispievať najmä k identifikovaniu možných medzier v infraštruktúre a investíciách z hľadiska rovnováhy ponuky a dopytu v odvetví energetiky. Analýza by mala byť aj príspevkom do diskusie o energetických infraštruktúrach na úrovni Únie a mala by sa preto zasielať Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a sprístupňovať zainteresovaným stranám.

(16)

Experti z členských štátov alebo iní kvalifikovaní experti môžu pomáhať Komisii s cieľom dosiahnuť spoločné porozumenie možných medzier v infraštruktúre a súvisiacich rizík a posilniť transparentnosť v oblasti budúceho vývoja.

(17)

Komisia by mala po konzultácii s expertmi z členských štátov prijať technické opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, pričom by mala v čo najväčšej miere vychádzať z formátu oznámení, ktorý sa používa podľa nariadenia Komisie (ES) č. 2386/96 (3), ktorým sa uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 736/96 z 22. apríla 1996 o informovaní Komisie o investičných projektoch v záujme Spoločenstva v odvetviach ropy, zemného plynu a elektriny (4).

(18)

Nariadenie (ES) č. 736/96 by sa so zreteľom na rozsah zmien a doplnení, ktoré sú potrebné na jeho prispôsobenie dnešným výzvam v oblasti energetiky, ako aj v záujme jasnosti malo zrušiť a nahradiť novým nariadením,

1.

„infraštruktúra“ je akýkoľvek druh zariadení alebo časť zariadení súvisiacich s výrobou, prenosom a skladovaním;

2.

„investičné projekty“ sú projekty zamerané na:

3.

„konečné investičné rozhodnutie“ je rozhodnutie prijaté na úrovni podniku o definitívnom vyčlenení finančných prostriedkov na investičnú fázu projektu, pričom investičná fáza je fáza, v priebehu ktorej sa uskutočňuje výstavba alebo vyradenie z prevádzky a dochádza k vzniku kapitálových nákladov. Investičná fáza nezahŕňa fázu plánovania, v priebehu ktorej sa pripravuje vykonávanie projektu vrátane prípadného posúdenia uskutočniteľnosti, prípravných a technických štúdií, získavania licencií a povolení a vynaloženia kapitálových nákladov;

4.

„investičné projekty vo výstavbe“ sú investičné projekty, ktorých výstavba sa začala a na ktoré sa vynaložili sa kapitálové náklady;

5.

„vyraďovanie z prevádzky“ je fáza, v priebehu ktorej sa infraštruktúra natrvalo vyraďuje z prevádzky;

6.

„výroba“ je výroba elektriny a spracovanie palív vrátane biopalív;

7.

„prenos“ znamená prepravu zdrojov energie alebo energetických produktov, alebo oxidu uhličitého prostredníctvom siete, najmä:

8.

„skladovanie“ je trvalé alebo dočasné skladovanie energie alebo zdrojov energie v nadzemnej alebo podzemnej infraštruktúre, alebo v geologických úložiskách alebo ukladanie oxidu uhličitého v podzemných geologických formáciách;

9.

„podnik“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená podľa súkromného alebo verejného práva, ktorá rozhoduje o investičných projektoch alebo ich realizuje;

10.

„zdroje energie“ sú:

11.

„osobitný orgán“ je orgán, ktorý je na základe akéhokoľvek osobitného právneho aktu Únie pre odvetvie energetiky poverený vypracúvaním a prijímaním viacročných plánov rozvoja sietí a investičných plánov pre energetickú infraštruktúru v celej Únii, ako je Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu („ENTSO-E“) uvedená v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny (5) a Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn („ENTSO-G“) uvedená v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (6).

a)

dotknuté členské štáty alebo nimi poverené subjekty už údaje alebo informácie spĺňajúce požiadavky tohto nariadenia Komisii oznámili a uviedli dátum oznámenia a príslušný osobitný právny akt, alebo

b)

osobitný orgán bol poverenývypracovaním viacročného investičného plánu v oblasti energetickej infraštruktúry na úrovni Únie a na tento účel zhromažďuje údaje a informácie spĺňajúce požiadavky tohto nariadenia. V tomto prípade a na účely tohto nariadenia oznamuje všetky príslušné údaje a informácie Komisii osobitný orgán.

a)

objem plánovaných kapacít alebo kapacít vo výstavbe;

b)

druh a hlavné charakteristiky plánovanej infraštruktúry alebo kapacít, alebo infraštruktúry, alebo kapacít vo výstavbe prípadne vrátane miesta v prípade projektov cezhraničného prenosu;

c)

pravdepodobný rok uvedenia do prevádzky;

d)

druh použitých zdrojov energie;

e)

zariadenia schopné reagovať na krízy v oblasti bezpečnosti dodávok, ako je vybavenie umožňujúce spätný tok alebo prechod na iné palivo, a

f)

vybavenie systémami na zachytávanie uhlíka alebo mechanizmami na dodatočné vybavenie systémami na zachytávanie a ukladanie uhlíka.

a)

charakter a kapacita príslušnej infraštruktúry a

b)

pravdepodobný rok vyradenia z prevádzky.

a)

zistenie možnej budúcej nerovnováhy medzi ponukou energie a dopytom po nej, ktorá je významná z hľadiska energetickej politiky Únie;

b)

zistenie prekážok pri investíciách a podporu najlepších postupov na ich odstraňovanie a

c)

zvýšenie transparentnosti pre účastníkov trhu, aj potenciálnych.

15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/15

15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/17

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2009/10 sa stanovila v nariadení Komisie (ES) č. 877/2009 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (EÚ) č. 616/2010 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/19

(1)

Nariadením (ES) č. 616/2007 sa otvorili colné kvóty na dovoz produktov v sektore hydinového mäsa.

(2)

Žiadosti o dovozné povolenia podané v priebehu prvých siedmich dní mesiaca júla 2010 na čiastkové obdobie od 1. októbra do 31. decembra 2010 pri niektorých kvótach prevyšujú množstvá, ktoré sú k dispozícii. Z uvedeného dôvodu by sa malo určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať stanovením koeficientu pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá,

15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/21

(1)

V smernici Rady 91/68/EHS sa vymedzujú veterinárne podmienky upravujúce obchod s ovcami a s kozami v Únii. Stanovujú sa v nej podmienky, za akých sa majú členské štáty alebo ich regióny úradne uznávať za oblasti bez výskytu brucelózy.

(2)

V prílohách k rozhodnutiu Komisie 93/52/EHS z 21. decembra 1992, ktorým sa zaznamenáva dosiahnutie súladu niektorých členských štátov alebo regiónov s požiadavkami vzťahujúcimi sa na brucelózu (B. melitensis) a priznáva sa im štatút úradne uznaného členského štátu alebo regiónu bez výskytu tejto choroby (3), sa uvádza zoznam členských štátov a ich regiónov, ktoré sú úradne uznané za oblasti bez výskytu brucelózy (B. melitensis) v súlade so smernicou Rady 91/68/EHS.

(3)

Litva predložila Komisii dokumentáciu, ktorou sa preukazuje súlad s príslušnými podmienkami stanovenými v smernici 91/68/EHS, aby sa celé jej územie mohlo úradne uznať za územie bez výskytu brucelózy (B. melitensis). Uvedený členský štát by sa preto mal úradne uznať za oblasť bez výskytu uvedenej choroby. Príloha I k rozhodnutiu 93/52/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Taliansko predložilo Komisii dokumentáciu preukazujúcu súlad s príslušnými podmienkami stanovenými v smernici 91/68/EHS, pokiaľ ide o všetky provincie v regióne Molise, aby bolo možné uvedený región úradne uznať za oblasť bez výskytu brucelózy (B. melitensis). Uvedený región by sa preto mal úradne uznať za oblasť bez výskytu uvedenej choroby.

(5)

Taliansko tiež požiadalo, aby sa v prílohe II k rozhodnutiu 93/52/EHS vykonali príslušné zmeny údajov týkajúcich sa uvedeného členského štátu v zozname regiónov členských štátov, ktoré sú úradne uznané za oblasti bez výskytu brucelózy (B. melitensis). V rámci súčasného správneho členenia Talianska je región Trentino-Alto Adige rozdelený na dva odlišné regióny: konkrétne provinciu Bolzano a provinciu Trento. Región Sardínia je rozdelený na osem provincií. Okrem toho, keďže všetky provincie regiónov Lombardia, Piemonte, Toskánsko, Sardínia a Umbria už sú úradne uznané za oblasti bez výskytu brucelózy (B. melitensis), celé uvedené regióny by sa mali považovať za úradne uznané oblasti bez výskytu uvedenej choroby.

(6)

Položka týkajúca sa Talianska v prílohe II k rozhodnutiu 93/52/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Smernica 64/432/EHS sa vzťahuje na obchod s hovädzí dobytkom a ošípanými v Únii. Stanovujú sa v nej podmienky, za akých sa môže členský štát, jeho časť alebo jeho región úradne uznávať za oblasť bez výskytu tuberkulózy hovädzieho dobytka, brucelózy hovädzieho dobytka a enzootickej leukózy dobytka, pokiaľ ide o stáda hovädzieho dobytka.

(8)

V prílohách I, II and III k rozhodnutiu Komisie 2003/467/ES z 23. júna 2003 ustanovujúcemu úradný status stád hovädzieho dobytka bez výskytu tuberkulózy, brucelózy a enzootickej bovinnej leukózy v niektorých členských štátoch a regiónoch členských štátov (4) sa uvádza zoznam príslušných členských štátov a regiónov.

(9)

Taliansko predložilo Komisii dokumentáciu, ktorou sa preukazuje splnenie príslušných podmienok stanovených v smernici 64/432/EHS, pokiaľ ide o všetky provincie v regiónoch Lombardia a Toskánsko a provincie Cagliari, Medio-Campidano, Ogliastra a Olbia-Tempio v regióne Sardínia, aby sa tieto regióny a provincie mohli úradne vyhlásiť za oblasti Talianska bez výskytu tuberkulózy.

(10)

Taliansko predložilo Komisii dokumentáciu preukazujúcu súlad s príslušnými podmienkami ustanovenými v smernici 64/432/EHS, pokiaľ ide o provinciu Campobasso v regióne Molise, aby bolo možné uvedenú provinciu úradne vyhlásiť za oblasť Talianska bez výskytu brucelózy.

(11)

Taliansko tiež predložilo Komisii dokumentáciu preukazujúcu splnenie príslušných podmienok stanovených v smernici 64/432/EHS, pokiaľ ide o provinciu Napoli v regióne Campania, provinciu Brindisi v regióne Apúlia a provincie Agrigento, Caltanissetta, Siracusa a Trapani v regióne Sicília, aby ich bolo možné úradne vyhlásiť za oblasti Talianska bez výskytu enzootickej leukózy hovädzieho dobytka.

(12)

Po vyhodnotení dokumentácie predloženej Talianskom by sa uvedené provincie a dotknuté regióny mali úradne vyhlásiť za oblasti Talianska bez výskytu tuberkulózy, brucelózy a enzootickej leukózy hovädzieho dobytka.

(13)

Taliansko tiež požiadalo, aby sa v prílohách k rozhodnutiu 2003/467/ES vykonali príslušné zmeny údajov týkajúcich sa uvedeného členského štátu v zoznamoch regiónov členských štátov, ktoré sú úradne vyhlásené za oblasti bez výskytu tuberkulózy, brucelózy a enzootickej leukózy hovädzieho dobytka. V rámci súčasného správneho členenia Talianska je región Trentino-Alto Adige rozdelený na dve oddelené oblasti: konkrétne provinciu Bolzano a provinciu Trento.

(14)

Okrem toho, keďže všetky provincie v regiónoch Emilia-Romagna, Lombardia, Sardínia a Umbria uvedené v kapitole 2 prílohy II k rozhodnutiu 2003/467/ES už boli úradne vyhlásené za oblasti bez výskytu brucelózy a všetky provincie v regiónoch Emilia-Romagna, Lombardia, Marche, Piemonte, Toskánsko, Umbria a Val d’Aosta uvedené v kapitole 2 prílohy III k rozhodnutiu 2003/467/ES už sú úradne vyhlásené za oblasti bez výskytu enzootickej leukózy hovädzieho dobytka, celé uvedené regióny by sa mali považovať za úradne uznané oblasti bez výskytu uvedených príslušných ochorení.

(15)

Prílohy k rozhodnutiam 2003/467/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(16)

Rozhodnutia 93/52/EHS a 2003/467/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/26

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) dostala 30. júna 2009 podnet týkajúci sa údajného poškodzujúceho dumpingu určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v Indii a Malajzii (ďalej len „príslušné krajiny“).

(2)

Podnet predložil Európsky inštitút pre priemyselný spojovací materiál (ďalej len „EIFI“ – European Industrial Fastener Institute) podľa článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia v mene výrobcov zastupujúcich väčšiu časť, v tomto prípade viac ako 25 %, celkovej výroby niektorých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele v Únii.

(3)

Podnet obsahoval jasné dôkazy o existencii dumpingu a z toho vyplývajúcej značnej ujmy, ktorá sa považuje za dostatočnú na to, aby opodstatnila začatie antidumpingového konania.

(4)

Preto Komisia po porade s poradným výborom začala prostredníctvom oznámenia, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2), antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v príslušných krajinách do Únie. Uvedené materiály sú v súčasnosti zaradené pod kódy KN 7318 12 10, 7318 14 10, 7318 15 30, 7318 15 51, 7318 15 61 a 7318 15 70.

(5)

Komisia začala v ten istý deň antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v príslušných krajinách do Únie (3).

(6)

Komisia poslala dotazníky výrobnému odvetviu Únie a všetkým známym združeniam výrobcov v Únii, vývozcom/výrobcom v príslušných krajinách, všetkým združeniam vývozcov/výrobcov, dovozcom, všetkým známym združeniam dovozcov a orgánom príslušných krajín. Zainteresované strany dostali možnosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote uvedenej v oznámení o začatí konania.

(7)

Listom Komisii z 1. apríla 2010 EIFI formálne stiahol svoj podnet.

(8)

V súlade s článkom 9 ods. 1 základného nariadenia možno konanie ukončiť, ak bol podnet stiahnutý, pokiaľ také ukončenie nie je v rozpore so záujmom Únie.

(9)

Komisia dospela k názoru, že by sa toto konanie malo ukončiť, pretože prešetrovaním sa nepreukázali žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by ukončenie tohto konania bolo v rozpore so záujmom Únie. Zainteresované strany boli náležite informované a mali možnosť predložiť pripomienky. Neboli predložené žiadne pripomienky, ktoré by naznačovali, že by takéto ukončenie nebolo v záujme Únie.

(10)

Preto Komisia skonštatovala, že antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v príslušných krajinách do Únie by sa malo ukončiť,

15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/28

(1)

Európska komisia dostala dňa 30. júna 2009 podnet týkajúci sa údajného subvencovania dovozu určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v Indii a Malajzii, ktoré spôsobuje ujmu (ďalej len „príslušné krajiny“).

(2)

Podnet podal Európsky inštitút pre priemyselný spojovací materiál (ďalej len „EIFI“ –European Industrial Fastener Institute) podľa článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 6 základného nariadenia v mene výrobcov, ktorí predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 25 %, celkovej výroby určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele v Únii.

(3)

Podnet obsahoval prima facie dôkazy o existencii subvencovania a z toho vyplývajúcej značnej ujmy, ktoré sa pokladali za dostatočné na to, aby sa nimi odôvodnilo začatie antisubvenčného konania.

(4)

Pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia Komisia oznámila vládam príslušných krajín, že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovanie dovozu určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v príslušných krajinách spôsobovalo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Každá vláda príslušnej krajiny bola osobitne pozvaná na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Počas konzultácií sa nenašlo vzájomne prijateľné riešenie.

(5)

Komisia preto po porade s poradným výborom oznámením uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) začala antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí z Únie s pôvodom v príslušných krajinách, v súčasnosti zaradených do kódov KN 7318 12 10, 7318 14 10, 7318 15 30, 7318 15 51, 7318 15 61 a 7318 15 70.

(6)

V ten istý deň Komisia začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v príslušných krajinách do Únie (3).

(7)

Komisia poslala dotazníky výrobnému odvetviu Únie a akýmkoľvek známym združeniam výrobcov v Únii, vývozcom/výrobcom v príslušných krajinách, akýmkoľvek združeniam vývozcov/výrobcov, dovozcom, akýmkoľvek známym združeniam dovozcov a orgánom príslušných krajín. Zainteresované strany dostali možnosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote uvedenej v oznámení o začatí konania.

(8)

Listom z 1. apríla 2010 adresovaným Komisii EIFI formálne vzala svoj podnet späť.

(9)

V súlade s článkom 14 ods. 1 základného nariadenia konanie možno ukončiť, ak bol podnet vzatý späť, okrem prípadu, keď takéto ukončenie nie je v záujme Únie.

(10)

Komisia dospela k názoru, že toto konanie by sa malo ukončiť, pretože pri prešetrovaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by takéto ukončenie nebolo v záujme Únie. Zainteresované strany boli náležite informované a mali možnosť predložiť pripomienky. Neboli predložené žiadne pripomienky, ktoré by naznačovali, že by takéto ukončenie nebolo v záujme Únie.

(11)

Komisia preto došla k záveru, že antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu určitých spojovacích materiálov z nehrdzavejúcej ocele a ich častí s pôvodom v príslušných krajinách do Únie by malo byť ukončené,

15.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 180/30

(1)

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI) preskúmalo v októbri 2003 a v novembri 2004 na základe prijatých sťažností financovanie viníc spoločnosti Hessische Staatsweingüter spolkovou krajinou Hesensko.

(2)

V tejto súvislosti sa konali dve schôdze, a to 26. januára 2005 medzi hesenskými úradmi a pracovníkmi GR AGRI a 29. septembra 2005 medzi hesenským premiérom Kochom a komisárkou zodpovednou za poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. V nadväznosti na schôdzu z 29. septembra 2005 dostali hesenské úrady 13. októbra 2005 list od GR AGRI.

(3)

Hesenské úrady poskytli GR AGRI listom z 25. januára 2005, 25. apríla 2005 a 12. decembra 2005 písomné informácie, na ktoré sa odkazuje.

(4)

E-mailom zo 6. júla 2006 oznámilo Nemecko Komisii podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES financovanie novej vínnej pivnice prostredníctvom vlastného kapitálu. Na základe poskytnutých údajov bolo z dôvodov právnej istoty predložené oznámenie. Keďže časť prostriedkov už bola vyplatená pred týmto oznámením, bolo toto opatrenie zapísané do registra neoznámenej pomoci pod číslom NN 56/06. E-mailom z 21. septembra 2006 a 14. novembra 2006 poskytlo Nemecko dodatočné informácie.

(5)

Listom z 20. decembra 2006 [K(2006) 6605 v konečnom znení] oznámila Komisia Nemecku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s uvedeným opatrením.

(6)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala ostatné zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky v priebehu jedného mesiaca.

(7)

Komisii boli doručené pripomienky zúčastnenej strany, ktorá listom z 15. februára 2007 požiadala o zachovanie dôvernosti.

(8)

Nemecko dostalo pripomienky listom z 2. marca 2007 bez uvedenia totožnosti zúčastnenej strany. Listom zo 7. marca 2007 zúčastnená strana zrušila žiadosť o zachovanie dôvernosti. E-mailom zo 4. apríla 2007 oznámilo Nemecko ďalšie informácie.

(9)

Spoločnosť Hessische Staatsweingüter GmbH Kloster Eberbach so sídlom v meste Eltville am Rhein prevádzkuje podľa predložených informácií na ploche s výmerou približne 190 hektárov najväčšiu vinicu v Nemecku a zameriava sa na výrobu vysoko kvalitných vín, najmä rizlingu, a v čoraz väčšej miere aj červeného vína. 100 % vlastníkom tejto spoločnosti je spolková krajina Hesensko.

(10)

Obchod s vínom spolkovej krajiny Hesensko sa do roku 1998 vykonával ako súčasť všeobecnej správy [kameralistické riadenie hospodárstva] a do roku 2003 bol v prevádzke spolkovej krajiny [Landesbetrieb]. V súvislosti s financovaním spoločnosti Hessische Staatsweingüter je potrebné preskúmať niekoľko opatrení:

(11)

Do roku 2003 vykazovala spoločnosť Hessische Staatsweingüter straty. Tieto straty uhrádzala spolková krajina.

(12)

Pred oznámením Nemecka predložili hesenské úrady rozsiahle informácie týkajúce sa pridelenia finančných prostriedkov od spolkovej krajiny Hesensko spoločnosti Hessische Staatsweingüter v rokoch 1995 – 2002.

(13)

V rámci kameralistického riadenia hospodárstva sa prevádzka spoločnosti Hessische Staatsweingüter viedla v rozpočte spolkovej krajiny pod kapitolou 09 35, resp. 03 35. Straty spoločnosti Hessische Staatsweingüter uhradila spolková krajina Hesensko globálne v rámci jednotlivých ročných rozpočtov.

(14)

Podľa predložených informácií patrila architektonická a kultúrna pamiatka, kláštor Eberbach, ktorý bol kedysi opátstvom cisterciánov, takisto k spoločnosti Hessische Staatsweingüter. Náklady na údržbu a správu kláštora sa preto pripísali spoločnosti Hessische Staatsweingüter. Na základe predložených informácií sa kláštor v súčasnosti prevádzkuje ako nezávislá verejnoprávna nadácia.

(15)

Podľa predložených informácií dosiahla spoločnosť Hessische Staatsweingüter za obdobie 1995 až 1997 tieto hospodárske výsledky:

(16)

Hesenské úrady uviedli, že by sa nemali zohľadňovať výdavky súvisiace s údržbou a správou kláštora Eberbach potrebné na vypočítanie celkovej sumy pomoci poskytnutej pre obchod s vínom spoločnosti Hessische Staatsweingüter zo strany spolkovej krajiny Hesensko.

(17)

Príjmy a výdavky kláštora Eberbach, ktoré boli pripísané spoločnosti Hessische Staatsweingüter, boli podľa predložených informácií zaradené do osobitnej skupiny [Tittelgruppe 72], a preto ich možno jednoznačne oddeliť.

(18)

Podľa hesenských úradov sa z účtov spoločnosti Hessische Staatsweingüte okrem toho uhrádzali výdavky na iné verejné služby nepriamo súvisiace s prevádzkou vinárskeho podniku, najmä reprezentačné ochutnávky vína v krajinskom sneme a krajinskej vláde, ako aj investície súvisiace s opatreniami týkajúcimi sa pozemkových úprav. Podľa predložených informácií sa uvedené výdavky nachádzajú vo vysvetlivkách ku kapitole 09 35, resp. 03 35 ročnej účtovnej závierky.

(19)

Na základe toho by sa mali príspevky spolkovej krajiny Hesensko poskytnuté na obchod s vínom spoločnosti Hessische Staatsweingüter podľa hesenských úradov upraviť nasledujúcim spôsobom:

(20)

Na základe predložených informácií získala spoločnosť Landesbetrieb Hessische Staatsweingüter (ktorá bola založená 1. januára 1998 ako samostatný celok spolkovej správy bez právnej subjektivity) príspevky na prevádzku, ktorých súčasť tvorili dotácie na prevádzku a dotácie na reprezentačné účely spolkovej krajiny (paušály na ochutnávky vína v hesenskom sneme a krajinskej vláde Hesenska).

(21)

Podľa informácií, ktoré poskytli hesenské úrady, možno za obdobie 1998 až 2002 považovať ako relevantné príspevky pre spoločnosť Hessische Staatsweingüter nasledujúce sumy:

(22)

Podľa hesenských údajov možno relevantné príspevky za obdobie 1995 až 2002 zhrnúť takto:

(23)

Na prípravu reštrukturalizácie obchodu s vínom vypracovala spoločnosť Hessische Staatsweingüter na žiadosť spolkovej krajiny Hesensko od augusta do novembra 2001 spolu s výskumným inštitútom Geisenheim strategický dokument s názvom Situationsanalyse und Entwicklungsperspektiven (Analýza situácie a perspektívy rozvoja), ktorý obsahoval rôzne scenáre súvisiace s prípadným ďalším rozvojom spoločnosti Staatsweingüter. V tomto dokumente boli navrhnuté dve možné právne formy pre obchod s vínom (s. r. o. alebo nadácia). Vzhľadom na podnikateľskú stratégiu patrila medzi tieto možnosti celková obnova starej vínnej pivnice, resp. výstavba novej vínnej pivnice.

(24)

Na základe tohto dokumentu bol v júni 2002 pre jednotlivé scenáre vypracovaný podnikateľský plán. Scenár „súčasný stav“ počítal s postupným obnovením starých priestorov v meste Eltville počas nadchádzajúcich desiatich rokov s nákladmi vo výške približne 6,7 milióna EUR. Možnosť „súčasný stav“ by však obchodu s vínom nepriniesla rentabilitu. Podľa podnikateľského plánu by na financovanie spoločnosti Staatsweingüter v nasledujúcich desiatich rokoch bolo od spolkovej krajiny Hesensko potrebné získať spolu približne 14,3 milióna EUR (vrátane úhrady schodku z predchádzajúcej obchodnej činnosti od roku 2000), ako aj výnosy z predaja nepotrebného majetku vo výške približne 7,7 milióna EUR. Obchod s vínom by tak ešte v roku 2011 dosiahol ročný deficit vo výške približne 2 milióny EUR.

(25)

Druhá strategická možnosť, konkrétne výstavba novej vínnej pivnice na pôvodnej ploche v Eltville, sa z hospodárskeho hľadiska vyhodnotila ako najmenej výhodná možnosť, pričom sa už ďalej nezohľadňovala.

(26)

Jediná strategická možnosť, ktorá by podľa podnikateľského plánu viedla k dlhodobej rentabilite, je výstavba novej vínnej pivnice na nádvorí podniku na panstve Steinberg a preloženie správy spoločnosti Hessische Staatsweingüter a jej vínotéky do kláštora Eberbach. Pri tejto možnosti sa vychádzalo zo skutočnosti, že spolková krajina by musela prevziať záväzky, ktoré do konca roka 2002 vyplynuli z obchodu s vínom. Investičné náklady na novú vínnu pivnicu by predstavovali spolu 15 miliónov EUR a čiastočne by sa mali financovať prostredníctvom predaja nepotrebných pozemkov a sčasti prostredníctvom externého kapitálu. Podľa modelu podnikateľského plánu by spoločnosť Hessische Staatsweingüter mohla prvý hrubý zisk dosiahnuť v rozpočtovom roku 2006/2007 a v rozpočtovom roku 2008/2009 prvý pozitívny peňažný tok. Príspevky spolkovej krajiny potrebné na pokrytie peňažného toku v prvých rokoch reštrukturalizácie od roku 2003 by celkovo predstavovali približne 4,3 milióna EUR.

(27)

Na základe zmeny situácie na trhu a ostatných podmienok (o. i. v dôsledku všeobecnej hospodárskej situácie v Nemecku a povodní) bolo potrebné v septembri 2002 aktualizovať podnikateľský plán z júna 2002 a upraviť finančný model. Podľa upraveného modelu by v dôsledku omeškania pri dosahovaní rentability spoločnosti Hessische Staatsweingüter bolo nevyhnutné získať ďalšie príspevky od spolkovej krajiny vo výške približne 3,4 milióna EUR.

(28)

Na základe rozhodnutia kabinetu z 10. decembra 2002 sa krajinská vláda Hesenska rozhodla obchod s vínom s platnosťou od 1. januára 2003 zmeniť na spoločnosť s ručením obmedzeným, teda Hessische Staatsweingüter GmbH Kloster Eberbach (ďalej len „spoločnosť“). Hesenské úrady označujú tento proces ako „formálna privatizácia“. Kabinet okrem toho rozhodol o výstavbe novej vínnej pivnice na nádvorí podniku na panstve Steinberg a o preložení správy z mesta Eltville do mesta Eberbach (realizácia tretej strategickej možnosti uvedenej v podnikateľskom pláne).

(29)

Obežné aktíva a hnuteľný prevádzkový investičný majetok bývalej spoločnosti Landesbetrieb Hessische Staatsweingüter v celkovej výške približne 7,3 milióna EUR, ako aj niektoré krátkodobé záväzky a podlžnosti, prevzala spoločnosť. Nehnuteľný prevádzkový investičný majetok (spravované pozemky a budovy) bol prepísaný na „Betrieb gewerblicher Art“ (obchodnú inštitúciu založenú podľa verejného práva, ktorej 100 % vlastníkom je spolková krajina) a spoločnosť si ho prenajíma. Podľa poskytnutých informácií bolo nájomné stanovené na základe dvoch znaleckých posudkov týkajúcich sa výpočtu nájomnej hodnoty, ktoré predložili hesenské úrady.

(30)

Podľa informácií, ktoré poskytli hesenské úrady, chcela spolková krajina [Land] Hesensko spoločnosti poskytnúť v rámci rozsiahleho investičného plánu dostatočné množstvo kapitálu, aby zabezpečila jej strednodobú a dlhodobú rentabilitu na medzinárodných trhoch s vínom bez financovania zo strany štátu.

(31)

Do konca roka 2002 predstavovali záväzky prevádzky [Landesbetrieb] voči spolkovej krajine Hesensko 1 792 000 EUR. Tieto záväzky uhradila spolková krajina k 31. decembru 2002 na základe príslušného odhadu v dodatku k rozpočtu na rok 2002.

(32)

Pri svojom založení v januári 2003 získala spoločnosť od spolkovej krajiny Hesensko najprv 1 milión EUR (upísané základné imanie spoločnosti). Vlastný kapitál novozaloženej spoločnosti pozostával z prevodu aktív (a niektorých záväzkov), odpisu dlhov a počiatočnej kapitálovej injekcii, a to vo výške približne 7,6 milióna EUR (približne 91 % účtovnej súvahy).

(33)

Koncom roka 2003 bolo prijaté rozhodnutie o poskytnutí ďalšieho kapitálového vkladu vo výške 1,225 milióna EUR. Táto suma bola vyplatená v splátkach vo výške 400 000 EUR dňa 2. apríla, 300 000 EUR dňa 28. júna, 125 000 EUR dňa 11. augusta a 100 000 EUR dňa 15. septembra 2004. Posledná splátka vo výške 300 000 EUR bola vyplatená 27. februára 2006. Tento poskytnutý kapitál bol v súvahe spoločnosti zaúčtovaný ako kapitálová rezerva.

(34)

Podnikateľský plán zo septembra 2002 sa znovu aktualizoval vo februári 2003 (podnikateľský plán z 26. februára 2003 rozšírený o kompletný plán ziskov a strát) a následne znovu v novembri 2003 (podnikateľský plán z 28. novembra 2003). Podnikateľský plán z 28. novembra 2003 predpokladal prvý pozitívny EBITDA (3) už v rozpočtovom roku 2007, prvý pozitívny peňažný tok v roku 2010 a ročné prebytky od roku 2014. Na základe poskytnutých informácií by predložený finančný model viedol v roku 2016 k dosiahnutiu návratnosti vlastného kapitálu (založenej na hospodárskom výsledku pred zdanením) vo výške viac ako 3 %, ktorá by od roku 2019 dosiahla úroveň vo výške viac ako 7 %.

(35)

V tejto súvislosti predložili hesenské úrady Komisii posudok týkajúci sa postavenia na trhu a rentability porovnateľných vinárskych podnikov v Nemecku a Európskej únii (krátky posudok – Postavenie na trhu a rentabilita vinárskych podnikov v Nemecku a Európskej únii porovnateľných s vinicou Hessische Staatsweingüter Kloster Eberbach GmbH v Eltville; prof. Dr. Dieter Hoffmann, Výskumný ústav Geisenheim, apríl 2005; ďalej len „posudok prof. Hoffmanna“). Na vypracovanie tejto správy použil Výskumný ústav Geisenheim pravidelne vypracúvané podnikové analýzy viac ako 130 vinárskych podnikov s cieľom stanoviť priemerné údaje o rentabilite v tomto odvetví.

(36)

Podľa posudku, ktorý vypracoval prof. Hoffmann, majú vinárske podniky a prípadní majitelia mimo tohto odvetvia záujem o dlhodobé a cenovo stabilné zhodnotenie vlastného kapitálu. Pre obdobie 1992 až 2003 vyplynula z analýzy v prípade všetkých skúmaných vinárskych podnikov priemerná návratnosť kapitálu vo výške 1,9 %. Najvýnosnejšie vinárske podniky dosahovali priemernú návratnosť kapitálu vo výške 11,7 %. Podľa predložených informácií nemožno skúmané najvýnosnejšie vinárske podniky priamo porovnávať so spoločnosťou Hessische Staatsweingüter, pretože ide o rodinné podniky a údaje o rentabilite je potrebné upraviť o personálne náklady na externú správu. Z tejto úpravy (pri zohľadnení nákladov na technický a obchodný riadiaci personál) vyplýva, že najvýnosnejšie vinárske podniky dosahujú návratnosť vlastného kapitálu vo výške približne 2 % (1992 – 2003), resp. 3 % (1998 – 2003). Tieto hodnoty je podľa hesenských úradov potrebné zohľadniť v prípade financovania spoločnosti Hessische Staatsweingüter ako porovnávacie kritériá.

(37)

V posudku prof. Hoffmanna sa obdobie na dosiahnutie zlomového bodu pri reštrukturalizácii vinárskych podnikov alebo pri dlhodobých investíciách väčšieho rozsahu odhaduje na minimálne 10 a v priemere na 10 až 15 rokov.

(38)

Hesenské úrady uviedli, že predložené finančné modely sú vypracované na veľmi konzervatívnom plánovacom základe. Podľa predložených údajov preskúmala podnikateľský plán z 26. februára 2003 akciová spoločnosť KPMG Deutsche Treuhand-Gesellschaft (KPMG), ktorá ho v zmysle najhoršieho scenára označila za veľmi konzervatívny.

(39)

Spolková krajina Hesensko poskytla spoločnosti Hessische Staatsweingüter GmbH Kloster Eberbach ďalší kapitál na výstavbu novej podzemnej vínnej pivnice. Podľa predložených informácií predstavuje táto investícia rozhodujúce opatrenie na dosiahnutie strednodobej a dlhodobej rentability spoločnosti (pozri odôvodnenia 23 až 25) a vzhľadom na štrukturálne nedostatky starej vínnej pivnice v Eltville je potrebná na zachovanie kvality vína a splnenie medzinárodných potravinových noriem. Nová vínna pivnica bude postavená na nádvorí podniku na panstve Steinberg.

(40)

Celková investícia vo výške približne 15 miliónov EUR bude čiastočne financovaná prostredníctvom kapitálového vkladu spolkovej krajiny Hesensko. Na rozdiel od pôvodného plánu reštrukturalizácie nebude financovanie prostredníctvom vlastného kapitálu vo výške 7,5 milióna EUR, ktoré bolo oznámené 6. júla 2006, poskytnuté ako vklad z čisto vlastného kapitálu, ale vo forme akcionárskej pôžičky.

(41)

Táto akcionárska pôžička je založená na ročnej pevnej úrokovej sadzbe vo výške 3,7 % s možnosťou kapitalizácie ročných úrokov od roku 2014, resp. 2015 (to znamená splatenie 50 % pripísaných úrokov a zložených úrokov v roku 2014, resp. 2015).

(42)

Okrem toho sa táto akcionárska pôžička podieľa na ročnom zisku príslušnou sadzbou v pomere k upísanému základnému imaniu spoločnosti až do výšky 25 % nezaplatenej sumy pôžičky. V októbri 2006 sa sadzba podielu na zisku pohybovala vo výške 88 %.

(43)

Akcionárska pôžička sa od roku 2021 amortizuje vo výške 5 % ročne.

(44)

Akcionárska pôžička sa vypláca v súlade s požiadavkami obchodného vedenia spoločnosti podľa postupu prác investičného projektu.

(45)

Podľa predložených informácií bola prvá splátka vo výške 300 000 EUR v súvislosti s plánovaním novej vínnej pivnice vyplatená už v auguste 2004. Ostatné splátky v celkovej výške 2,3 milióna EUR boli v súvislosti s výstavbou novej vínnej pivnice vyplatené v období od marca do septembra 2006. Tieto finančné prostriedky boli poskytované ako príspevok v rámci dvoch rozhodnutí [Bescheide] hesenského ministerstva pre životné prostredie, vidiek a ochranu spotrebiteľa od 22. decembra 2004 a od 21. júla 2006 v celkovej sume vo výške 1,2 milióna EUR, resp. 6,3 milióna EUR, ktoré boli určené na výdavky súvisiace s výstavbou novej vínnej pivnice. Podľa informácií, ktoré poskytlo Nemecko e-mailom zo 14. novembra 2006, by sa tieto rozhodnutia mali zrušiť a prostriedky vyplatené na základe týchto rozhodnutí súvisiace s výstavbou novej vínnej pivnice by sa mali zahrnúť do akcionárskej pôžičky za stanovených podmienok.

(46)

E-mailom zo 16. novembra 2006 bol Komisii doručený podnikateľský plán spoločnosti, aktualizovaný 16. októbra 2006, v ktorom sa vychádza z pôvodného plánovania na obdobie 2004 – 2020 a v ktorom sa odrážajú finančné náklady na novú vínnu pivnicu. V súlade s týmto podnikateľským plánom, ktorý bol vypracovaný na obdobie od roku 2006 do roku 2020, resp. 2025 a ktorý pre poskytnutý kapitál predpokladá garantované pevné úročenie vo výške 3,7 %, možno z hospodárskeho výsledku od roku 2010 očakávať pozitívny peňažný tok (4). Prebytky by sa mali dosiahnuť od roku 2014.

(47)

V podnikateľskom pláne sa na rok 2014 predpokladá celkové zúročenie akcionárskej pôžičky (vrátane pevnej minimálnej ziskovosti investície vo výške 3,7 %) vo výške 4,3 %, ktoré v roku 2020 dosiahne úroveň viac ako 13 %.

(48)

Podľa predložených údajov spoločnosť vo svojich prvých dvoch rokoch prevádzky 2004 a 2005 značne presiahla plánovaný obrat aj zisk.

(49)

Zvyšné financovanie novej vínnej pivnice sa pokryje prostredníctvom pôžičky z komerčnej banky. Príslušný návrh úveru od banky Commerzbank AG (s prefinancovaním úverovou inštitúciou Kreditanstalt für Wiederaufbau) bol Komisii predložený v e-maile z 22. septembra 2006 na informačné účely. Obsahuje bežné doložky, medzi nimi aj doložku o možnosti vplyvu (5) a požiadavku minimálneho podielu vlastných zdrojov vo výške 30 % počas trvania pôžičky.

(50)

V liste z 20. decembra 2006 [K(2006) 6605 v konečnom znení], ktorým Komisia oznámila Nemecku svoje rozhodnutie o začatí formálneho zisťovania, skonštatovala, že spolková krajina Hesensko poskytla spoločnosti Hessische Staatsweingüter prostredníctvom trvalej úhrady strát z obchodu s vínom v období pred rokom 2003 výhodu, ktorá na základe uvedeného opatrenia predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(51)

Okrem toho vyjadrila pochybnosti, že spolková krajina Hesensko v súvislosti s prvými dvoma kapitálovými vkladmi vo výške 1 milión EUR, resp. 1,225 milióna EUR konala ako investor v trhovom hospodárstve.

(52)

Ďalej skonštatovala, že je možné vyvodiť záver, že spolková krajina Hesensko konala ako súkromný investor, keď poskytla akcionársku pôžičku spoločnosti Hessische Staatsweingüter GmbH na samostatnom základe.

(53)

Ako však Komisia ďalej uviedla, financovanie vínnej pivnice prostredníctvom vlastného kapitálu je potrebné považovať za následnú investíciu spolkovej krajiny Hesensko a naskytuje sa otázka, či súkromný investor po uhradení minulých strát spoločnosti a poskytnutí ďalšieho kapitálu v celkovej výške 2,225 milióna EUR poskytne pre novú vínnu pivnicu za podmienok stanovených v akcionárskej pôžičke financovanie prostredníctvom vlastného kapitálu vo výške 7,5 milióna EUR.

(54)

Listom z 15. februára 2007 boli Komisii doručené pripomienky Interessensgemeinschaft der Rheingauer Winzer (záujmovej skupiny vinárov z oblasti Rheingau) (ďalej len „zúčastnená strana“), ktorá najprv požiadala o zachovanie dôvernosti, ale túto žiadosť neskôr listom zo 7. marca 2007 stiahla.

(55)

Pripomienky zúčastnenej strany, ktorá vyjadrila námietky voči výstavbe novej vínnej pivnice spoločnosti Hessische Staatsweingüter, sa týkali štyroch oblastí: Prípravnej fázy 2002 – 2006, nedostatkov podnikateľského plánu, investícií neuvedených v podnikateľskom pláne a výnimiek podľa článku 87 Zmluvy o ES.

(56)

Podľa zúčastnenej strany bolo možné ešte pred financovaním novej vínnej pivnice stanoviť, že vláda spolkovej krajiny Hesensko nekonala ako investor v trhovom hospodárstve. Na podloženie tohto tvrdenia uviedla nasledujúce skutočnosti:

(57)

Zúčastnená strana okrem toho kladie otázku, do akej miery sa v období 2005/2006 dospelo prostredníctvom prípadných mimoriadnych výnosov k dosiahnutiu cieľa spoločnosti.

(58)

Podľa zúčastnenej strany nemožno na základe podnikateľského plánu z októbra 2006, ktorý zahŕňa akcionársku pôžičku, doložiť, že kapitálové vklady z roku 2003 a 2004 a financovanie novej vínnej pivnice prostredníctvom vlastného kapitálu sa realizovali pri zohľadnení zásady investora v trhovom hospodárstve. Na podloženie tohto tvrdenia uviedla nasledujúce skutočnosti:

(59)

Na základe uvedených skutočností predložila zúčastnená strana pre rok 2014 alternatívny odhad. Pri zrážke 3 % na vlastnú výrobu v objeme 1,1 milióna litrov, predajnej cene za 300 000 litrov vína z dokúpených zdrojov v cene 5 EUR a spotrebe materiálu na liter v cene 1,80 EUR by výsledkom bežnej hospodárskej činnosti spoločnosti v roku 2014 bola strata vo výške 900 000 EUR namiesto predpokladaného zisku vo výške 164 000 EUR. Podľa zúčastnenej strany je tento podnikateľský plán veľmi nestabilný a v dostatočnej miere nezohľadňuje prípadnú fluktuáciu.

(60)

Podľa informácií, ktoré poskytla zúčastnená strana, zostáva správa a vínotéka spoločnosti Hessische Staatsweingüter v kláštore Eberbach, ktorý sa zreštauruje. Zúčastnená strana vyjadruje námietky, že náklady na toto reštaurovanie nie sú zahrnuté v podnikateľskom pláne. Podľa zúčastnenej strany nie je vylúčené, že na základe krížových dotácií sa bude uhrádzať nižšie nájomné.

(61)

Zúčastnená strana ďalej namieta, že súkromní vinári budú môcť využívať vínotéku v kláštore len v obmedzenom rozsahu ako miesto predaja.

(62)

Podľa zúčastnenej strany nemôže krajinská vláda Hesenska na dosiahnutie schválenia svojho finančného plnenia ako pomoci prípustnej podľa článku 87 Zmluvy o ES uplatniť nasledujúce argumenty:

(63)

Dňa 4. apríla 2007 boli Komisii doručené pripomienky Nemecka. V nich sa dodržiava členenie pripomienok zúčastnenej strany a obsahujú argumenty týkajúce sa štyroch oblastí: krajinská vláda Hesenska konajúca ako investor v trhovom hospodárstve; primeranosť podnikateľského plánu; zohľadnenie umiestnenia v kláštore Eberbach v podnikateľskom pláne; irelevantnosť odôvodnení pre zlučiteľnosť pomoci. Okrem toho informujú o predaji pozemkov bývalej štátnej prevádzky [Landesbetrieb].

(64)

Podľa Nemecka konala krajinská vláda Hesenska ešte pred výstavbou novej vínnej pivnice ako investor v trhovom hospodárstve. Argumenty uvedené v pripomienkach tretej strany sú z vecného hľadiska nesprávne a z právneho hľadiska irelevantné. Nemecko na podloženie tohto tvrdenia uviedlo nasledujúce skutočnosti:

(65)

Podľa Nemecka je hospodársky rozvoj spoločnosti v súlade s podnikateľským plánom. V roku 2005 neboli dosiahnuté žiadne mimoriadne výnosy. Plánovanie obratu sa presiahlo o 500 000 EUR. Napriek vyšším mimoriadnym prevádzkovým výnosom z dôvodu úhrady škôd z poistného spôsobených povodňou vznikli aj vyššie personálne a vecné náklady v súvislosti s týmito škodami.

(66)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Nemecko, zodpovedá hospodársky výsledok za rok 2006 napriek slabej úrode v rokoch 2005 (o 21 % menej ako v roku 2004) a 2006 (o 32 % menej ako v roku 2004) podnikateľskému plánu.

(67)

Na základe predložených informácií boli obe rozhodnutia, v rámci ktorých boli vyplatené prvé splátky na financovanie novej vínnej pivnice, zrušené, a celková suma vo výške 7,5 milióna EUR bola poskytnutá ako akcionárska pôžička. Prostriedky, ktoré sa už vyplatili, budú so spätnou platnosťou a za rovnakých podmienok začlenené do tejto pôžičky. Rozpočet spolkovej krajiny bol na základe toho príslušne upravený.

(68)

Podľa Nemecka je podnikateľský plán primeraný a založený na konzervatívnych a reálnych odhadoch. Na podloženie tohto tvrdenia boli uvedené nasledujúce skutočnosti:

(69)

Podľa predložených informácií neslúži reštaurovanie kláštora Eberbach, ktoré bude pravdepodobne trvať viac ako 25 rokov, na hospodársku podporu spoločnosti, ale na zachovanie kultúrnej pamiatky. Spoločnosť si prenajme miestnosti na umiestnenie svojej správy a vínotéky za trhových podmienok. Zmluva medzi spoločnosťou a nadáciou kláštor Eberbach doteraz nebola uzatvorená. Odhadované nájomné je v podnikateľskom pláne zohľadnené.

(70)

Podľa predložených informácií nepredstavuje financovanie novej vínnej pivnice štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, pretože krajinská vláda Hesenska konala ako súkromný investor. Argumenty, v prípade ktorých sa zúčastnená strana domnieva, že by ich spolková krajina Hesensko mohla predložiť na odôvodnenie prípadnej pomoci, nie sú preto v danom prípade relevantné.

(71)

Nemecko okrem toho Komisii oznámilo, že pozemky bývalej prevádzky v hodnote 2 959 675 EUR boli predané a výnos z predaja sa vrátil do rozpočtu spolkovej krajiny.

(72)

Spoločnosť Hessische Staatsweingüter sa zaoberá výrobou a predajom vína. Podľa článku 71 nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (6) sa články 87, 88 a 89 Zmluvy o ES uplatňujú na výrobu a predaj výrobkov patriacich do tohto nariadenia. Z tohto dôvodu je potrebné preskúmať predmetné opatrenia vzhľadom na pravidlá o štátnej pomoci.

(73)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(74)

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev môže pomoc poskytnutá spoločnosti ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, ak je táto spoločnosť činná na trhu patriacom do obchodu v rámci Spoločenstva (7). Spoločnosť Hessische Staatsweingüter sa zaoberá výrobou a predajom vína a funguje na medzinárodnom trhu s veľmi intenzívnou hospodárskou súťažou (8). Príslušné prostriedky pochádzajú zo štátnych zdrojov (z rozpočtu spolkovej krajiny Hesensko) a sú selektívne, pretože sa týkajú konkrétnej spoločnosti. Z tohto dôvodu je potrebné preskúmať, či príslušné opatrenia spoločnosti Hessische Staatsweingüter predstavovali alebo predstavujú výhodu, ktorá narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod, a tým predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. S cieľom posúdiť, či dané opatrenie predstavuje výhodu, je potrebné uplatniť zásadu investora v trhovom hospodárstve (9).

(75)

Vyšetrovanie potvrdilo, že spolková krajina Hesensko poskytla spoločnosti Hessische Staatsweingüter prostredníctvom úhrady strát výhodu a uvedené opatrenie tým predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(76)

Je potrebné preskúmať, či spoločnosť Hessische Staatsweingüter v čase, keď bola vedená v rámci kameralistického riadenia hospodárstva ako súčasť všeobecnej správy spolkovej krajiny Hesensko (do konca roka 1997) a ďalej ako prevádzka spolkovej krajiny, t. j. ako osobitná časť všeobecnej správy, avšak bez vlastnej právnej subjektivity, možno považovať za spoločnosť v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(77)

Ak štát vykonáva hospodársku činnosť, podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-118/85, Komisia/Taliansko (10) nezáleží na tom, či túto činnosť vykonáva prostredníctvom inej inštitúcie alebo orgánu patriaceho k štátnej správe, aby túto inštitúciu alebo orgán bolo možné považovať za štátny podnik. Na základe toho možno usúdiť, že spoločnosť Hessische Staatsweingüter bolo možné ešte pred rokom 2003 považovať za spoločnosť v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(78)

Komisia dospela k záveru, že obdobie, ktoré je potrebné zohľadniť v súvislosti s poskytovaním pomoci, je obdobie rokov 1995 – 2002. Pripomína, že podľa článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (11) budú právomoci Komisie na vymáhanie pomoci predmetom vymedzeného obdobia desiatich rokov. Toto obdobie začína dňom, keď sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi. Akýkoľvek akt vykonaný Komisiou alebo členským štátom, konajúcim na žiadosť Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou, preruší vymedzené obdobie.

(79)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania skonštatovala, že prvé stretnutie, ktoré sa konalo 26. januára 2005 medzi hesenskými úradmi a úradníkmi GR AGRI, možno považovať za udalosť, ktorá prerušila obdobie podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(80)

Toto predbežné stanovisko nebolo popreté v pripomienkach zúčastnenej strany doručených po uverejnení rozhodnutia Komisie o začatí konania, ani v pripomienkach Nemecka. Komisia preto trvá na svojom stanovisku, že toto prvé stretnutie, ktoré sa konalo 26. januára 2005 medzi hesenskými úradmi a úradníkmi GR AGRI, predstavuje udalosť, ktorá prerušila premlčaciu lehotu.

(81)

Predmetná pomoc, ktorú poskytla spolková krajina Hesensko na trvalú úhradu strát spoločnosti Hessische Staatsweingüter, sa tak skladá z relevantných príspevkov pre obchod s vínom v čase kameralistického riadenia hospodárstva v období rokov 1995 – 1997 (209 520 EUR) a z príspevkov poskytnutých na prevádzku [Landesbetrieb] v období rokov 1998 – 2002 (332 339 EUR), pričom predstavuje celkovú sumu vo výške 541 859 EUR (pozri odôvodnenie 22).

(82)

Komisia v liste z 20. decembra 2006 [K(2006) 6605 v konečnom znení] okrem toho skonštatovala, že skutočným príjemcom pomoci poskytnutej v minulosti sa zdá byť Betrieb gewerblicher Art (obchodná inštitúcia).

(83)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Nemecko, je Betrieb gewerblicher Art právnym a hospodárskym nástupcom prevádzky spoločnosti [Landesbetrieb] Hessische Staatsweingüter, pretože je právnym a hospodárskym vlastníkom investičného majetku spoločnosti Hessische Staatsweingüter, a možno ju považovať za skutočného príjemcu pomoci poskytnutej v minulosti. Spoločnosť si od Betrieb gewerblicher Art prenajíma nehnuteľný prevádzkový investičný majetok. Nájomné bolo stanovené na základe dvoch znaleckých posudkov týkajúcich sa výpočtu nájomnej hodnoty [Pachtwertermittlungsgutachten], ktoré predložili hesenské úrady (pozri odôvodnenie 28). Komisia na základe toho skonštatovala, že tento investičný majetok sa prenajíma za trhových podmienok.

(84)

Podľa Komisie však spoločnosť, ktorá prevzala vedenie obchodu s vínom, ako aj obežné aktíva a hnuteľný prevádzkový investičný majetok bývalej prevádzky [Landesbetrieb] (pozri odôvodnenie 28), získala prostredníctvom opatrení pred 31. decembrom 2002 výhodu, na základe čoho sa takisto môže považovať za príjemcu pomoci poskytnutej v minulosti.

(85)

Potvrdili sa tým pochybnosti, na základe ktorých začala Komisia konanie, ako aj predbežné stanoviská uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(86)

Prešetrovanie potvrdilo pochybnosti Komisie, že spolková krajina Hesensko pri poskytovaní prvotného kapitálového vkladu spoločnosti vo výške 1 milión EUR a následne ďalších 1,225 milióna EUR nekonala ako investor v trhovom hospodárstve.

(87)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Nemecko, bol tento kapitál poskytnutý za trhových podmienok, pretože očakávané výnosy, ako to vyplynulo aj z posudku prof. Hoffmanna, zodpovedali priemeru daného odvetvia, resp. ho presahovali, zatiaľ čo podnikateľský plán spoločnosti podľa KPMG bol vypracovaný na veľmi konzervatívnom základe plánovania.

(88)

Komisia skonštatovala, že takéto hodnotenie by sa mohlo vzťahovať na celkovú reštrukturalizáciu, pretože Nemecko si za porovnávacie kritérium vybralo návratnosť vlastného kapitálu a vlastný kapitál spoločnosti odrážal všetky príslušné opatrenia na reštrukturalizáciu (t. j. nielen kapitálové vklady, ale aj získanie aktív a odpis dlhov).

(89)

Zúčastnená strana vo svojich pripomienkach vyhlásila (pozri odôvodnenie 54), že spolková krajina Hesensko nekonala pred financovaním novej vínnej pivnice ako investor v trhovom hospodárstve. Vo svojich pripomienkach poukazuje o. i. na zloženie dozornej rady spoločnosti, nezohľadnenie ostatných neziskových vinárskych podnikov na účely porovnania, ako aj na skutočnosť, že kapitálové vklady boli poskytnuté bez požiadavky na výnosnosť. Zúčastnená strana okrem toho vyjadruje námietky voči údajným nedostatkom podnikateľského plánu a tvrdí, že tento plán je priveľmi nestabilný a v dostatočnej miere nezohľadňuje prípadnú fluktuáciu.

(90)

Nemecko vo svojich pripomienkach (pozri odôvodnenie 63) odmieta argumenty, ktoré predložila zúčastnená strana, ako nesprávne z vecného hľadiska a irelevantné z právneho hľadiska.

(91)

Podľa Komisie je tvrdenia, ktoré predložila zúčastnená strana, možné vyvrátiť prostredníctvom pripomienok Nemecka a podnikateľský plán považuje za primeraný. Komisia okrem toho súhlasí so stanoviskom Nemecka, podľa ktorého by sa pre kritérium investora v trhovom hospodárstve mali ako porovnávacie kritérium použiť ostatné porovnateľné, rentabilné vinárske podniky (pozri odôvodnenie 64).

(92)

Komisia preto skonštatovala, že reštrukturalizačné opatrenia spolkovej krajiny Hesensko v prospech spoločnosti (poskytnutie aktív, odpis dlhov a dva kapitálové vklady) možno považovať za akceptovateľné ako v prípade investora konajúceho za bežných trhových podmienok. Domnieva sa, že je potrebné posúdiť kapitálový vklad v kontexte všetkých prijatých opatrení vrátane pokrytia strát z obdobia pred 31. decembrom 2002, keď bol obchod s vínom prevádzkovaný ako súčasť všeobecnej správy spolkovej krajiny Hesensko, pretože spoločnosť prevzala vedenie obchodu s vínom a do istej miery ju možno považovať za príjemcu tejto pomoci poskytnutej v minulosti (pozri odôvodnenie 82).

(93)

Podľa Komisie slúžil najmä odpis dlhov vo výške 1 792 000 EUR, ktorý sa týkal záväzkov prevádzky [Landesbetrieb] voči spolkovej krajine Hesensko vzniknutých v rámci predchádzajúcej činnosti, rovnakému účelu ako príležitostná úhrada strát vzniknutých pred 31. decembrom 2002. Preto ho možno považovať za dodatočnú dotáciu predchádzajúcej činnosti.

(94)

Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, že reštrukturalizačné opatrenia nemožno primeraným spôsobom oddeliť od opatrení prijatých pred 31. decembrom 2002. Na základe toho dospela k záveru, že spolková krajina Hesensko v kontexte prevádzkovej pomoci poskytnutej obchodu s vínom spolkovej krajiny Hesensko nekonala ako investor v trhovom hospodárstve, keď zaviedla rôzne reštrukturalizačné opatrenia v prospech spoločnosti (poskytnutie aktív, odpis dlhov, dva kapitálové vklady), a že tieto reštrukturalizačné opatrenia tým predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(95)

Potvrdili sa tým pochybnosti, na základe ktorých začala Komisia konanie, ako aj predbežné stanoviská uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(96)

Pokiaľ ide o financovanie novej vínnej pivnice prostredníctvom vlastného kapitálu, preskúmanie potvrdilo pochybnosti Komisie, že spolková krajina Hesensko pri poskytovaní akcionárskej pôžičky spoločnosti Hessische Staatsweingüter GmbH v kontexte predchádzajúcich investícií nekonala ako investor v trhovom hospodárstve.

(97)

Pripomienky zúčastnenej strany k údajným nedostatkom podnikateľského plánu sa týkajú aj financovania novej vínnej pivnice. Tieto tvrdenia vyvrátili pripomienky Nemecka (pozri odôvodnenia 58 a 68). Pokiaľ ide o financovanie novej vínnej pivnice, Komisia takisto zastáva názor, že pripomienky, ktoré predložila zúčastnená strana, boli odstránené pripomienkami Nemecka a že podnikateľský plán je primeraný (pozri odôvodnenie 91), pretože zohľadňuje možnosť zníženia výnosov a kvality, ako aj pokles a všetky potrebné nákladové prvky (pozri odôvodnenia 68 a 69). Okrem toho tento podnikateľský plán preskúmala aj spoločnosť KPMG, ktorá ho označila za veľmi konzervatívny (pozri odôvodnenie 38).

(98)

Zúčastnená strana sa ďalej vyjadruje k skutočnosti, že vlastný kapitál spolkovej krajiny Hesensko na financovanie novej vínnej pivnice sa zmenil na akcionársku pôžičku až po kontakte s Komisiou. Okrem toho podľa predložených informácií nie sú v podnikateľskom pláne zahrnuté náklady na správu a vínotéku spoločnosti Hessische Staatsweingüter. Podľa zúčastnenej strany nie je vylúčené, že na základe krížových dotácií sa bude platiť nižšie nájomné.

(99)

Nemecko vo svojich pripomienkach uviedlo, že platby uskutočnené v súvislosti s novou vínnou pivnicou boli v plnej miere zahrnuté do akcionárskej pôžičky a so spätnou platnosťou podliehajú podmienkam platným pre túto pôžičku (pozri odôvodnenie 67). Okrem toho v nich objasňuje, že výdavky súvisiace s prenájmom miestností v kláštore Eberbach na účel umiestnenia správy a vínotéky spoločnosti Hessische Staatsweingüter boli v podnikateľskom pláne v plnej miere zohľadnené (pozri odôvodnenie 67). Odhadované nájomné je v podnikateľskom pláne zohľadnené. Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, že pripomienky, ktoré predložila zúčastnená strana, je možné vyvrátiť na základe objasnení Nemecka.

(100)

Akcionárska pôžička je založená na ročnej pevnej úrokovej sadzbe vo výške 3,7 % s podielom na ročnom zisku (podrobný opis týkajúci sa podmienok financovania sa nachádza v odôvodneniach 41 až 44). Podľa Komisie predstavujú tieto podmienky pre tento druh investície prijateľné trhové podmienky. Komisia okrem toho skonštatovala, že zvyšné financovanie bolo zabezpečené prostredníctvom bankovej pôžičky za trhových podmienok, čo je ukazovateľom hospodárskej životaschopnosti podniku.

(101)

Komisia preto trvá na svojich záveroch uvedených v liste z 20. decembra 2006 [K(2006) 6605 v konečnom znení], že je možné domnievať sa, že akcionárska pôžička bola poskytnutá za podmienok prijateľných pre investora v trhovom hospodárstve, čím pre spoločnosť nepredstavuje žiadnu výhodu.

(102)

Domnieva sa však, že financovanie novej vínnej pivnice nemožno primeraným spôsobom oddeliť od pomoci, ktorú predtým spoločnosť získala. Nová vínna pivnica bola integrálnou súčasťou plánu reštrukturalizácie a treba ju považovať za ďalšie opatrenie v procese reštrukturalizácie (v nadväznosti na odpis dlhov a obidva kapitálové vklady). Okrem toho súčasná hospodárska a finančná situácia spoločnosti, ktorá jej umožňuje získať pôžičku na čiastočné financovanie vínnej pivnice, vyplýva z reštrukturalizačných opatrení spolkovej krajiny Hesensko v prospech spoločnosti, a z tohto dôvodu je potrebné ju vyhodnotiť.

(103)

Komisia preto dospela k záveru, že spolková krajina Hesensko pri financovaní novej vínnej pivnice prostredníctvom vlastného kapitálu vo výške 7,5 milióna EUR, ktorý bol poskytnutý ako akcionárska pôžička za daných podmienok, nekonala v kontexte vopred poskytnutých reštrukturalizačných opatrení ako investor v trhovom hospodárstve, na základe čoho táto akcionárska pôžička predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(104)

Potvrdili sa tým pochybnosti, na základe ktorých začala Komisia konanie, ako aj predbežné stanoviská uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(105)

Zákaz poskytovania štátnej pomoci podľa článku 87 ods. 1 nevylučuje, aby sa určitý typ pomoci, na základe opatrení uvedených v ods. 2 a 3 toho istého článku, považoval za zlučiteľný so spoločným trhom.

(106)

V prípade, že sa odvolávame na článok 87 ods. 2 písm. a) alebo b) Zmluvy o ES, nie je možné domnievať sa, že predmetné opatrenia majú sociálny charakter alebo slúžia na nápravu škôd vzniknutých v dôsledku prírodných katastrof. Tieto opatrenia takisto evidentne neboli určené na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou, dôležité projekty spoločného európskeho záujmu alebo kultúru, resp. zachovanie kultúrneho dedičstva. Z tohto dôvodu sa opatrenia uvedené v článku 87 ods. 3 písm. a), b) a d) Zmluvy o ES nevzťahujú na tento prípad.

(107)

Pri uplatňovaní výnimiek podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES môže Komisia považovať pomoc sa zlučiteľnú so spoločným trhom, ak podporuje rozvoj konkrétnych hospodárskych odvetví alebo hospodárskych oblastí za predpokladu, že nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(108)

Podľa bodu 15 usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (12) musí každé opatrenie pomoci obsahovať určitý stimulujúci prvok alebo vyžadovať nejakú spoluúčasť na strane príjemcu, aby mohlo byť považované za zlučiteľné so spoločným trhom. Jednostranné opatrenia štátnej pomoci, ktoré sú jednoducho zamerané na zlepšenie finančnej situácie výrobcov, ale žiadnym spôsobom neprispievajú k rozvoju sektora, sa považujú za prevádzkovú pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom.

(109)

Komisia poznamenáva, že nie je zrejmé, že spoločnosť Hessischen Staatsweingüter v období pred rokom 2003 možno považovať za firmu v ťažkostiach. Suma vo výške 541 859 EUR, ktorú spoločnosť Hessische Staatsweingüter získala v období rokov 1995 až 2002 od spolkovej krajiny Hesensko, predstavuje prevádzkovú pomoc. To však nevyhnutne neznamená, že spoločnosť Hessische Staatsweingüter je firma v ťažkostiach, ktorá nebola schopná získať ďalšie finančné prostriedky v trhových podmienkach. Okrem toho predstavovala príležitostná úhrada strát opatrenia ad hoc, ktoré neboli založené na pláne reštrukturalizácie. Tieto opatrenia sa realizovali dávno pred rozhodnutím týkajúcim sa reštrukturalizácie. Posledná úhrada straty zahrnutej do sumy 541 859 EUR, sa uskutočnila v roku 1999 (pozri odôvodnenie 21), kým príprava na reštrukturalizáciu sa začala až v roku 2001, plán reštrukturalizácie bol vypracovaný až od júna 2002 a oficiálne rozhodnutie o reštrukturalizácii bolo prijaté 10. decembra 2002 (pozri opis reštrukturalizácie v odôvodneniach 23 až 38, a najmä odôvodnenie 28). Z tohto dôvodu nemožno úhradu strát považovať za súčasť procesu reštrukturalizácie, ktorý sa v skutočnosti začal 31. decembra 2002.

(110)

Táto pomoc takisto nemala žiadnu súvislosť s investíciami, vzdelávaním, vytvorením pracovných miest alebo inou protislužbou vyžadovanou od príjemcu pomoci. Jediným cieľom tejto pomoci bolo zlepšiť finančnú situáciu príjemcu.

(111)

Komisia preto zastáva názor, že táto pomoc predstavuje prevádzkovú pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(112)

Komisia vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Nemecko túto pomoc neoznámilo podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, ale ju protiprávne realizovalo.

(113)

Keďže sa konštatovalo, že financovanie novej vínnej pivnice prostredníctvom vlastného kapitálu v kontexte vopred poskytnutých reštrukturalizačných opatrení v predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (pozri odôvodnenie103), ďalej sa hodnotí ako súčasť reštrukturalizačných opatrení.

(114)

Pomoc na reštrukturalizáciu firmy v ťažkostiach sa v bežnom prípade musí preskúmať v súlade s usmerneniami Spoločenstva z roku 2004 o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (13). V súlade s odôvodneniami 103 a 104 týchto usmernení Komisia skúma pomoc oznámenú pred 10. októbrom 2004, ako aj neoznámenú pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu v súlade s týmito usmerneniami, ktoré platili v čase oznámenia, resp. v čase poskytnutia pomoci.

(115)

Reštrukturalizačné opatrenia v prospech zakladanej spoločnosti boli formálne schválené na základe rozhodnutia kabinetu z 10. decembra 2002 (pozri odôvodnenia 28 až 33). Tento dátum preto možno považovať za obdobie poskytnutia pomoci. V tomto období platili usmernenia Spoločenstva z roku 1999 o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (14) (ďalej len „usmernenia o reštrukturalizácii“). V kapitole 3.2 týchto usmernení sa nachádzajú osobitné predpisy týkajúce sa pomoci na reštrukturalizáciu.

(116)

Podľa bodu 30 usmernení o reštrukturalizácii musí byť firma, aby mohla prichádzať do úvahy v súvislosti s poskytnutím pomoci na reštrukturalizáciu, kvalifikovaná ako firma nachádzajúca sa v ťažkostiach.

(117)

Podľa bodu 4 usmernení o reštrukturalizácii považuje Komisia určitú firmu za firmu v ťažkostiach vtedy, keď je táto firma neschopná či už prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, alebo prostredníctvom prostriedkov, ktoré je schopná získať od svojich majiteľov/akcionárov alebo veriteľov, zamedziť straty, ktoré by ju bez vonkajšej intervencie zo strany štátnych orgánov takmer s určitosťou odsúdili k stiahnutiu sa z podnikania v krátkom alebo strednodobom časovom horizonte.

(118)

V danom prípade disponovala spoločnosť v čase svojho založenia začiatkom roku 2003 solídnou finančnou základňou (pozri odôvodnenie 32). Otváracia súvaha však už po vykonaní väčšiny reštrukturalizačných opatrení odrážala danú situáciu (poskytnutie aktív, odpis dlhov a prvý kapitálový vklad). Ani za týchto okolností by spoločnosť nebola schopná vyrovnať svoje straty prostredníctvom vlastných finančných prostriedkov až do dosiahnutia plánovaného zlomového bodu. V podnikateľskom pláne z júna 2002 sa príspevky potrebné na pokrytie peňažného toku v prvých rokoch reštrukturalizácie odhadli na približne 4,3 milióna EUR (pozri odôvodnenie 26). Podľa upraveného modelu zo septembra 2002 by bolo potrebných ďalších 3,4 milióna EUR (pozri odôvodnenie 27). Napriek relatívne vysokému vlastnému kapitálu spoločnosti (vlastný kapitál v celkovej výške približne 7,6 milióna EUR, čo predstavuje približne 91 % účtovnej súvahy) by podnik s najväčšou pravdepodobnosťou nebol schopný pomocou vlastných zdrojov pokryť potrebu svojho peňažného toku až do dosiahnutia rentability. Okrem toho je nepravdepodobné, že by spoločnosť pre svoju činnosť získala externé zdroje bez ručenia spolkovej krajiny Hesensko. Keďže sa dokázalo, že príspevky spoločníkov v rámci reštrukturalizačných opatrení neboli poskytnuté v podmienkach prijateľných pre investora v trhovom hospodárstve (pozri odôvodnenie 94), bolo potrebné prostriedky, ktoré v tomto kontexte poskytla spolková krajina Hesensko, považovať za prvok pomoci, na základe čoho ich nemožno použiť ako dôkaz, že podnik bol schopný prežiť bez zásahu štátu.

(119)

Na základe toho možno spoločnosť v čase svojho založenia považovať za firmu v ťažkostiach podľa bodu 4 usmernení o reštrukturalizácii.

(120)

Podľa bodu 7 usmernení o reštrukturalizácii nie je novovytvorená firma spôsobilá pre záchrannú alebo reštrukturalizačnú pomoc, a to dokonca ani vtedy, keď jej východisková finančná pozícia je neistá. Podľa poznámky pod čiarou 9 usmernení o reštrukturalizácii sa vytvorenie nejakej filiálky spoločnosťou iba ako nástroja na získanie jej aktív a prípadne aj jej pasív, nepovažuje za vytvorenie novej firmy.

(121)

V danom prípade bola spoločnosť založená 1. januára 2003, na základe čoho patrí v čase, keď boli prijaté reštrukturalizačné opatrenia, do definície založenia novej spoločnosti. Nehnuteľný investičný majetok však zostal spolkovej krajine Hesensko [pričom bol poskytnutý obchodnej spoločnosti (Betrieb gewerblicher Art)] a prenajíma sa spoločnosti, pričom obežné aktíva a hnuteľný prevádzkový investičný majetok v celkovej hodnote približne 7,3 milióna EUR, ako aj krátkodobé záväzky a podlžnosti, sa preniesli na spoločnosť. Spoločnosť preto možno považovať za dcérsku spoločnosť, ktorá bola založená iba ako nástroj na získanie aktív a pasív prevádzky [Landesbetrieb]. Podľa Komisie tak spoločnosť spadá do výnimky podľa poznámky pod čiarou 9 reštrukturalizačných opatrení, na základe čoho prichádza podľa bodu 30 tých istých usmernení do úvahy na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu.

(122)

Podľa bodov 31 až 34 usmernení o reštrukturalizácii je poskytnutie pomoci podmienené vykonaním plánu reštrukturalizácie. Plán reštrukturalizácie, ktorého doba trvania musí byť čo najkratšia, musí obnoviť dlhodobú životaschopnosť firmy v rámci rozumného časového horizontu a na základe realistických predpokladov, pokiaľ ide o prevádzkové podmienky v budúcnosti. Plán by mal zabezpečiť zvrat, ktorý umožní spoločnosti po ukončení reštrukturalizácie uhrádzať všetky svoje náklady vrátane odpisov a finančných poplatkov. Očakávaná návratnosť kapitálu by mala byť postačujúca na to, aby umožnila reštrukturalizovanej firme súťažiť v trhovom prostredí na základe svojich vlastných predností.

(123)

V danom prípade bol na prípravu reštrukturalizácie od augusta do novembra 2001 vypracovaný strategický dokument Situationsanalyse und Entwicklungsperspektiven), ktorý obsahoval rôzne scenáre súvisiace s prípadným ďalším rozvojom spoločnosti Staatsweingüter (pozri odôvodnenie 23). Na základe tohto dokumentu bol v júni 2002 pre jednotlivé scenáre vypracovaný podnikateľský plán. Jediná strategická možnosť, ktorá by viedla k dlhodobej rentabilite spoločnosti Hessische Staatsweingüter, bola výstavba novej vínnej pivnice na nádvorí podniku na panstve Steinberg a preloženie správy spoločnosti Hessische Staatsweingüter a jej vínotéky do kláštora Eberbach. Pri tejto možnosti sa vychádzalo z toho, že spolková krajina by musela prevziať záväzky, ktoré do konca roka 2002 vyplynuli z obchodu s vínom. Investičné náklady na novú vínnu pivnicu by predstavovali spolu 15 miliónov EUR a čiastočne by sa mali financovať prostredníctvom predaja nepotrebných pozemkov a sčasti prostredníctvom externého kapitálu. Podľa modelu podnikateľského plánu by spoločnosť Hessische Staatsweingüter mohla prvý hrubý zisk dosiahnuť v rozpočtovom roku 2006/2007 a v rozpočtovom roku 2008/2009 prvý pozitívny peňažný tok. Vzhľadom na zmenu situácie na trhu a ostatné podmienky sa musel finančný model v septembri 2002 upraviť, na základe čoho by sa rentabilita spoločnosti Hessische Staatsweingüter v súvislosti s modelom z júna 2002 dosiahla až o niečo neskôr. Na základe rozhodnutia kabinetu z 10. decembra 2002 sa krajinská vláda Hesenska rozhodla pre túto strategickú možnosť (pozri odôvodnenia 24 až 28).

(124)

Podnikateľský plán zo septembra 2002 sa znovu aktualizoval vo februári 2003 (a rozšíril o kompletný plán ziskov a strát) a následne znovu v novembri 2003. Podnikateľský plán z novembra 2003 predpokladal prvý pozitívny EBITDA (15) už v rozpočtovom roku 2007, prvý pozitívny peňažný tok v roku 2010 a ročné prebytky od roku 2014. Na základe poskytnutých informácií by predložený finančný model viedol v roku 2016 k dosiahnutiu návratnosti vlastného kapitálu (založenej na hospodárskom výsledku pred zdanením) vo výške viac ako 3 %, ktorá by od roku 2019 dosiahla úroveň vo výške viac ako 7 %.

(125)

Podľa Komisie umožňuje plán reštrukturalizácie, na ktorom sa v decembri 2002 uzniesla krajinská vláda Hesenska, obnovenie dlhodobej životaschopnosti spoločnosti v rámci primeranej lehoty na základe reálnych odhadov týkajúcich sa jeho budúcich prevádzkových podmienok.

(126)

Ďalej sa domnieva, že očakávaná návratnosť kapitálu by mala byť postačujúca na to, aby umožnila reštrukturalizovanej firme súťažiť v prostredí trhu na základe svojich vlastných predností. V tejto súvislosti sa Komisia odvoláva aj na posudok prof. Hoffmanna, ktorý predložili hesenské úrady. V tomto posudku sa návratnosť vlastného kapitálu pre vinárske podniky porovnateľné so spoločnosťou Hessische Staatsweingütern odhaduje na približne 2 % až 3 %. Obdobie na dosiahnutie zlomového bodu pri reštrukturalizácii vinárskych podnikov alebo pri dlhodobých investíciách väčšieho rozsahu ďalej odhaduje na minimálne 10 a v priemere 10 až 15 rokov (pozri odôvodnenia 35 až 37). Podľa predložených údajov preskúmala podnikateľský plán z februára 2003 spoločnosť KPMG, ktorá ho v zmysle najhoršieho scenára označila za veľmi konzervatívny (pozri odôvodnenie 38).

(127)

Komisia sa okrem toho domnieva, že plán navrhuje reorganizáciu podniku takým spôsobom, aby mohol po ukončení reštrukturalizácie uhradiť všetky svoje náklady vrátane odpisov a finančných nákladov a obnoviť svoju rentabilitu (pozri odôvodnenie 30).

(128)

Predložený plán reštrukturalizácie je preto v súlade s ustanoveniami bodov 31 až 34 usmernení o reštrukturalizácii.

(129)

Podľa bodov 35 až 39 usmernení o reštrukturalizácii sa musia prijať také opatrenia, aby sa čo možno najviac zmiernili negatívne účinky pomoci na konkurentov, pričom tieto opatrenia majú obvykle formu obmedzenia na prítomnosť, ktorú spoločnosť môže očakávať na svojom trhu alebo na trhoch po ukončení obdobia reštrukturalizácie. Ak je podiel firmy na danom trhu zanedbateľný, Komisia vychádza zo skutočnosti, že neexistuje žiadne nenáležité narušenie hospodárskej súťaže (pozri bod 36 usmernení o reštrukturalizácii).

(130)

Spoločnosť Hessische Staatsweingüter je podľa predložených informácií s plochou s výmerou približne 190 hektárov najväčší vinársky podnik Nemecka. Objem predaja spoločnosti sa v podnikateľskom pláne z júna 2002 odhadol na približne 1 milión litrov ročne. Podľa poskytnutých informácií vyrábala spoločnosť Hessische Staatsweingüter pred rokom 2003 najmä odrodu rizling. Na úrovni EÚ (EÚ 25) sa v rokoch 2002/2003 vyrobilo celkovo približne 15,6 miliardy litrov vína (16). Podiel spoločnosti Hessische Staatsweingüter na tejto celkovej výrobe predstavuje menej ako 0,01 %. Podľa informácií, ktoré poskytli nemecké úrady, tvorí celková plocha na pestovanie rizlingu v Európskej únii 26 413 hektárov (pričom najväčší podiel s rozlohou 21 197 hektárov pripadá na Nemecko). Podiel spoločnosti Hessische Staatsweingüter s plochou vinohradov s rozlohou približne 190 hektárov predstavuje v rámci celkovej plochy na pestovanie rizlingu v Európskej únii približne 0,7 %. Na základe tejto skutočnosti možno vyvodiť záver, že jej podiel na danom trhu je zanedbateľný a v danom prípade je možné odchýliť sa od predpísaných kompenzačných opatrení.

(131)

Komisia však na základe možnosti uvedenej v bode 42 písm. iii) usmernení o reštrukturalizácii vychádza zo skutočnosti, že spoločnosť Hessische Staatsweingüter v období reštrukturalizácie (t. j. v súlade s podnikateľským plánom aktualizovaným v novembri 2003, až do roku 2014) nezíska žiadnu ďalšiu pomoc.

(132)

Podľa bodov 40 a 41 usmernení o reštrukturalizácii sa rozsah a intenzita pomoci musí obmedziť na striktné minimum nevyhnutné na realizáciu reštrukturalizácie. Očakáva sa, že príjemcovia pomoci budú predstavovať významný príspevok k plánu reštrukturalizácie zo svojich vlastných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú podstatné pre prežitie firmy, alebo z externého financovania za trhových podmienok. Pomoc sa nesmie poskytovať v takej forme alebo výške, aby sa zabránilo tomu, že spoločnosti sa poskytne nadbytočná hotovosť, ktorá by sa mohla použiť na agresívne, trh deformujúce aktivity nesúvisiace s procesom reštrukturalizácie. Taktiež by sa žiadna pomoc nemala použiť na financovanie nových investícií, ktoré nie sú podstatné pre obnovenie životaschopnosti firmy. V každom prípade treba Komisii preukázať, že pomoc bude použitá iba na účely obnovenia životaschopnosti firmy a že neumožní príjemcovi počas realizácie plánu reštrukturalizácie rozširovať výrobnú kapacitu, s výnimkou takej miery, do akej je to podstatné pre obnovenie životaschopnosti bez toho, aby to nevhodne deformovalo hospodársku súťaž.

(133)

Pri príprave reštrukturalizácie sa zohľadnili tri strategické možnosti, konkrétne postupné obnovenie starých priestorov v meste Eltville, výstavba novej vínnej pivnice v meste Eltville a výstavba novej vínnej pivnice na nádvorí podniku na panstve Steinberg (pozri odôvodnenia 24 až 26). Komisia uznáva, že jediná strategická možnosť, ktorá by viedla k dlhodobej životaschopnosti spoločnosti Hessische Staatsweingüter, je výstavba novej vínnej pivnice na nádvorí podniku na panstve Steinberg a preloženie správy spoločnosti Hessische Staatsweingüter a jej vínotéky do kláštora Eberbach (pozri odôvodnenie 26). Nová vínna pivnica by spoločnosti Hessische Staatsweingüter podľa poskytnutých informácií umožnila výrobu vysokokvalitného červeného vína. Komisia sa preto domnieva, že rozšírenie výrobných kapacít stanovené v pláne reštrukturalizácie je nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku. Ďalej sa domnieva, že sa pomoc obmedzuje na striktné minimum nevyhnutné na realizáciu reštrukturalizácie. Spoločnosť získala pri svojom založení k 1. januáru 2003 prvý kapitálový vklad vo výške 1 milión EUR. Okrem toho na základe predloženej súvahy disponovala hotovosťou vo výške približne 538 000 EUR. Podľa podnikateľského plánu dosiahne spoločnosť prvý pozitívny peňažný tok až v rozpočtovom roku 2008/2009. Príspevky potrebné na úhradu peňažného toku v prvých rokoch prevádzky spoločnosti sa celkovo odhadujú na ďalších 4,3 až 7,7 milióna EUR. Na základe toho je možné stanoviť, že spoločnosť napriek prvému kapitálovému vkladu nedisponovala nadbytočnou hotovosťou, ktorá by sa mohla použiť na agresívne, trh deformujúce aktivity nesúvisiace s procesom reštrukturalizácie.

(134)

Nová vínna pivnica s investíciami v celkovej výške približne 15 miliónov EUR, bude čiastočne financovaná prostredníctvom akcionárskej pôžičky vo výške 7,5 milióna EUR. Zvyšné financovanie novej vínnej pivnice sa pokryje prostredníctvom úveru od komerčnej banky (pozri odôvodnenie 49). Komisia konštatuje, že tento úver predstavuje významný vlastný príspevok. Ustanovenia uvedené v bodoch 40 a 41 usmernení o reštrukturalizácii tak v danom prípade boli splnené.

(135)

Podľa bodu 43 usmernení o reštrukturalizácii musí spoločnosť úplne zrealizovať plán reštrukturalizácie.

(136)

Podľa Komisie bola táto podmienka splnená. Podľa predložených údajov spoločnosť vo svojich prvých dvoch rokoch prevádzky značne presiahla plánovaný obrat aj zisk. Po založení spoločnosti a prvom kapitálovom vklade poskytla spolková krajina ďalší kapitálový vklad vo výške 1,225 milióna EUR (pozri odôvodnenie 33). Nová vínna pivnica (vypočítané investičné náklady v celkovej výške 15 miliónov EUR) bude čiastočne financovaná prostredníctvom akcionárskej pôžičky, ktorú poskytla spolková krajina, s garantovaným pevným minimálnym úrokom (pozri odôvodnenia 40 až 45) a čiastočne prostredníctvom pôžičky od komerčnej banky (pozri odôvodnenie 49). Správa a vínotéka sa preložia do priestorov kláštora Eberbach.

(137)

Podľa bodu 48 usmernení o reštrukturalizácii by sa pomoc na reštrukturalizáciu mala poskytovať len raz za desať rokov (od ukončenia obdobia reštrukturalizácie alebo od pozastavenia realizácie plánu), aby sa firmám zabránilo získať nespravodlivú pomoc. Podľa bodu 49 usmernení nebude uplatňovanie tohto pravidla v žiadnom prípade ovplyvnené nijakými zmenami vo vlastníctve prijímajúcej firmy po poskytnutí pomoci.

(138)

Podľa Komisie je zásada jednorazovej pomoci v danom prípade splnená, pretože spoločnosť Hessische Staatsweingüter za posledných desať rokov nezískala žiadnu pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu. Ako je uvedené v odôvodnení109, Komisia nestanovila, že spoločnosť Hessische Staatsweingüter, keď bola ešte vedená ako súčasť všeobecnej správy a následne ako prevádzka spolkovej krajiny, bolo možné považovať za firmu v ťažkostiach. Príležitostná úhrada strát v období 1995 – 2002 skôr predstavovala len neprípustnú prevádzkovú pomoc (pozri odôvodnenie 111).

(139)

Komisia sa preto domnieva, že reštrukturalizačné opatrenia spolkovej krajiny Hesensko v prospech spoločnosti Hessische Staatsweingüter sú v súlade s príslušnými predpismi usmernení Spoločenstva z roku 1999 o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach a tým sú zlučiteľné so spoločným trhom.

(140)

Komisia vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Nemecko túto pomoc neoznámilo podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, ale ju protiprávne realizovalo.

(141)

Komisia skonštatovala, že Nemecko protiprávne realizovalo opatrenia tým, že spoločnosti Hessische Staatsweingüter v rozpore s článkami 87 a 88 Zmluvy o ES poskytlo pomoc vo forme trvalej úhrady strát vo výške 541 859 EUR. Príjemcami tejto pomoci bola obchodná inštitúcia, Betrieb gewerblicher Art, ako aj spoločnosť. Vzhľadom na osobitné skutočnosti tohto prípadu možno skonštatovať, že získaná výhoda zodpovedá prevzatému majetku podniku predchádzajúcej prevádzky Hessische Staatsweingüter.

(142)

Komisia ďalej skonštatovala, že reštrukturalizačné opatrenia spolkovej krajiny Hesensko v prospech spoločnosti predstavujú štátnu pomoc, ktorá je zlučiteľná so Zmluvou o ES.

—

celkovú sumu (istinu a úrok), ktorej vrátenie sa od príjemcu požaduje,

—

podrobný opis prijatých a plánovaných opatrení na vykonanie tohto rozhodnutia,

—

dokumenty, prostredníctvom ktorých boli príjemcovia vyzvaní, aby vrátili pomoc.