6.7.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 171/1

---

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 578/2010

z 29. júna 2010,

ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 1216/2009, pokiaľ ide o systém priznávajúci vývozné náhrady na určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, a kritéria stanovovania výšky týchto náhrad

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1216/2009 zo 30. novembra 2009 stanovujúce obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (1), a najmä na prvý pododsek jeho článku 8 ods. 3,

keďže:

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1043/2005 z 30. júna 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 3448/93 v súvislosti so systémom priznávajúcim vývozné náhrady na určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I zmluvy, a kritériami stanovovania výšky týchto náhrad (2) bolo niekoľko krát podstatne zmenené a doplnené. Keďže sú potrebné ďalšie zmeny a doplnenia, malo by sa nahradiť.

(2)

V nariadení Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (3) sa stanovuje, že v potrebnom rozsahu, ktorý umožňuje, aby boli určité poľnohospodárske výrobky vyvezené vo forme určitého spracovaného tovaru neuvedeného v prílohe I k Zmluve na základe cenových ponúk na svetovom trhu alebo cien takých produktov, môže byť rozdiel medzi takými cenovými ponukami alebo cenami a cenami v Únii krytý vývoznou náhradou. Priznanie náhrad na všetky uvedené poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, by preto malo podliehať spoločným pravidlám.

(3)	V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1234/2007 v súvislosti s priznávaním vývozných náhrad, takého náhrady by sa nemali priznávať na tovar z tretích krajín použitý pri výrobe tovaru, ktorý sa vyváža po jeho voľnom obehu v Únii.

(4)	Vývozné náhrady by sa mali vyplácať na tovar, ktorý sa získal priamo zo základných výrobkov, z výrobkov získaných spracovaním základných výrobkov a z výrobkov asimilovaných na niektorú z týchto kategórií. Mala by sa stanoviť metóda určenia výšky vývoznej náhrady v každom z týchto prípadov.

(5)

Nariadenie Komisie (ES) č. 612/2009 zo 7. júla 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (4) a nariadenie Komisie (EHS) č. 2220/85 z 22. júla 1985, ktorým sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému záruk pre poľnohospodárske výrobky (5) sa vo všeobecnosti vzťahujú na tovar, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve. Je preto potrebné objasniť spôsob, akým sa majú uplatňovať určité ustanovenia uvedených nariadení.

(6)

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1670/2006 z 10. novembra 2006 stanovujúcom určité podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1784/2003 vzhľadom na stanovenie a poskytovanie upravených náhrad, pokiaľ ide o obilie vyvážané vo forme určitých liehovín (6), je sadzba vývoznej náhrady tá, ktorá sa uplatňuje v deň, keď sú obilniny umiestnené pod colnú kontrolu pri výrobe liehovín. Preto by sa odovzdanie obilnín do režimu colnej kontroly na výrobu liehovín uvedených v článku 2 nariadenia (ES) č. 1670/2006 malo považovať na účel priznania vývoznej náhrady za ekvivalentné vývozu.

(7)

Liehoviny sa považujú za menej citlivé na cenu poľnohospodárskych výrobkov používaných pri ich výrobe ako iný tovar. V protokole 19 Aktu o pristúpení Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska sa však stanovuje, že sa musí rozhodnúť o potrebných opatreniach, ktoré by uľahčili využívanie obilnín z Únie pri výrobe liehovín získavaných z obilnín.

(8)

Mnoho tovaru, ktorý podnik vyrobí pri zreteľne stanovených technických podmienkach a so stálymi vlastnosťami a kvalitou, sa riadi obvyklým režimom vývozu. V snahe zjednodušiť vývozné formality pre takýto tovar by sa mal prijať zjednodušený postup, pri ktorom výrobca oznámi príslušným orgánom také informácie, aké tieto orgány považujú za potrebné v súvislosti s podmienkami výroby tovaru. V prípade, že sa množstvá poľnohospodárskych výrobkov skutočne použitých pri výrobe vyvážaného tovaru zaregistrujú na príslušných orgánoch, mala by sa prijať úprava pre každoročné potvrdenie takejto registrácie, aby sa znížili riziká spojené s neoznámením zmien týchto množstiev.

(9)

Mnohé poľnohospodárske výrobky podliehajú prirodzenej a sezónnej výkyvom. Obsah poľnohospodárskeho výrobku vo vyvážanom tovare sa môže z daného dôvodu líšiť. Výška náhrady by sa preto mala určiť na základe množstva poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa skutočne použijú pri výrobe vyvážaného tovaru. Pri určitom tovare, ktorého zloženie je jednoduché a relatívne nemenné, by sa však na uľahčenie administratívy mala určiť výška náhrady na základe pevne stanovených množstiev poľnohospodárskych výrobkov.

(10)

Na to, aby vznikol nárok na náhradu, použité poľnohospodárske výrobky a zvlášť tovar vyrobený z takýchto výrobkov, sa musia vyviezť. Akákoľvek výnimka z tohto pravidla by sa mala vykladať obmedzujúcim spôsobom. V procese výroby tovaru však môže vzniknúť výrobcom strata surovín, za ktoré sa ale platili ceny Únie, kým straty, ktoré vznikli výrobcom sídliacim mimo Únie sa obmedzujú na ceny svetového trhu. Okrem toho v procese výroby sa získavajú určité vedľajšie produkty, ktorých hodnota sa značne líši od hodnoty hlavných výrobkov. V niektorých prípadoch sa tieto vedľajšie produkty môžu použiť len ako krmivo pre zvieratá. Preto je potrebné stanoviť spoločné pravidlá, aby sa určil pojem množstva výrobkov, ktoré sa skutočne použili v procese výroby vyvážaného tovaru.

(11)

Na účely druhého pododseku článku 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1216/2009, že náhrady za základné výrobky vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I, je potrebné zabezpečiť, aby náhrady na základné výrobky vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I boli stanovené na rovnaké obdobie ako v prípade náhrad na poľnohospodárske výrobky vyvážané v nespracovanom stave. Je však tiež potrebné stanoviť možnosť výnimky z tohto pravidla za okolností narušenia trhu, ktoré sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1216/2009.

(12)	Pri stanovovaní sadzby náhrady pre základné alebo asimilované výrobky by sa mala zohľadniť pomoc alebo iné opatrenia, ktoré majú podobný účinok, uplatniteľné v súlade s nariadením (ES) č. 1234/2007.

(13)	Zemiakový škrob by sa mal na účely stanovenia vývozných náhrad asimilovať na kukuričný škrob. Malo by však byť možné určiť konkrétnu sadzbu náhrady pre zemiakový škrob v trhových situáciách, keď je jeho cena významne nižšia ako cena kukuričného škrobu.

(14)

V súlade s článkom 162 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 náhrady priznané na vývoz poľnohospodárskych výrobkov obsiahnutých v tovare, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, nesmú prevýšiť náhrady, ktoré by boli splatné v prípade uvedených výrobkov vyvážaných v nespracovanom stave. Toto by sa malo zohľadniť pri určovaní sadzieb náhrady a pri stanovovaní pravidiel asimilácie.

(15)

Určitý tovar, ktorý má podobné vlastnosti, sa môže získať rôznymi technikami z odlišných základných materiálov. Od vývozcov by sa malo žiadať, aby uviedli druh základných materiálov a aby predložili určité vyhlásenia týkajúce sa výrobného procesu, ak sú takého informácie potrebné na určenie nároku na náhradu alebo vhodnej sadzby náhrady, ktorá sa má uplatniť.

(16)	Pri výpočte množstiev poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa skutočne použili, je vhodné zohľadniť obsah sušiny v prípade škrobov a určitých glukózových a maltodextrínových sirupov.

(17)	V prípadoch, keď to vyžaduje situácia vo svetovom obchode, špecifické požiadavky určitých trhov alebo medzinárodné obchodné dohody, malo by byť možné rozlišovať náhradu za určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, podľa miesta určenia.

(18)

Vzhľadom na spravovanie výšky náhrad, ktoré sa môžu priznať počas rozpočtového roka na určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, by malo byť povolené stanovíť rozličné sadzby pre vývoz so stanovením alebo bez stanovenia sadzby náhrady vopred na základe vývoja na trhu Únie a na svetových trhoch.

(19)

Výška náhrady, ktorá sa môže priznať v ktoromkoľvek rozpočtovom roku, je obmedzená v súlade s medzinárodnými záväzkami prijatými Úniou. Malo by sa umožniť vyvážať tovar, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, za podmienok, ktoré sú vopred známe. Najmä hospodárske subjekty by mali mať ubezpečenie, že pri takomto vývoze vzniká nárok na náhrady, ktoré sú zlučiteľné so záväzkami Únie. V prípade, že takéto ubezpečenie nemožno dať, vývozcovia by mali byť informovaní s dostatočným predstihom. Vydanie osvedčení o náhrade umožňuje nadväzovať na žiadosti o náhrady a zaručiť ich držiteľom, že budú môcť mať prospech z náhrad do výšky množstva, na ktoré bolo osvedčenie vydané, za predpokladu, že budú spĺňať ostatné podmienky pre náhradu stanovené pravidlami Únie.

(20)

Mali by sa stanoviť opatrenia pre spravovanie pre systém osvedčení o náhrade. Predovšetkým by sa mal stanoviť redukčný koeficient, ktorý sa má uplatňovať v prípade, že žiadosti o osvedčenia o náhrade prekračujú množstvá, ktoré sú k dispozícii. Za určitých okolností by sa malo stanoviť vydávanie osvedčení o náhrade, ktoré majú byť pozastavené.

(21)

Osvedčenia o náhrade slúžia na zabezpečenie dodržiavania medzinárodných záväzkov prijatých Úniou. Umožňujú aj vopred určiť náhradu, ktorú je možné priznať na poľnohospodárske výrobky použité pri výrobe tovaru vyvážaného do tretích krajín. Tento účel sa v istých ohľadoch líši od cieľov vývozných licencií vydávaných na základné výrobky vyvážené v nespracovanom stave, ktoré podliehajú medzinárodným záväzkom týkajúcim sa kvantitatívnych obmedzení. Je preto potrebné špecifikovať, ktoré všeobecné ustanovenia uplatniteľné na poľnohospodárske licencie a osvedčenia, ktoré sú v súčasnosti stanovené nariadením Komisie (ES) č. 376/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (7), by sa nemali uplatňovať na osvedčenia o náhrade.

(22)

Obvykle sa majú sadzby náhrad stanoviť alebo meniť vo štvrtok. Je potrebné znížiť riziko podávania žiadostí o stanovenie vývozných náhrad vopred pre výrobky zo špekulatívnych dôvodov. Preto v prípade, keď bola žiadosť o stanovenie vopred podaná vo štvrtok, mala by sa považovať za podanú v nasledujúci pracovný deň.

(23)	Sadzby náhrady za základné výrobky obsiahnuté v tovare, na ktorý sa nevzťahuje príloha I, by mali byť stanovené vopred v rovnakom čase, aby sa uľahčila prevádzka systému vývozných náhrad členskými štátmi.

(24)

Žiadosti o vydanie osvedčenia sa môžu podávať pre vyššie množstvá, ako je možné prideliť. Preto by sa mal rozpočtový rok rozdeliť do období, aby sa mohli dať osvedčenia k dispozícii takým hospodárskym subjektom, ktorí vyvážajú koncom rozpočtového roka, ako aj tým, ktorí vyvážajú na začiatku rozpočtového roka. Tam, kde je to vhodné, mal by sa uplatniť redukčný koeficient na všetky sumy požadované počas určitého obdobia.

(25)

V prípadoch, keď súhrn žiadostí o osvedčenie o náhrade v rámci konkrétnej tranže nepokryje sumu, ktorá je k dispozícii pre túto tranžu, by sa hospodárskym subjektom malo povoliť predkladanie žiadostí o vývozné náhrady na týždňovom základe až do zostávajúcej výšky prostriedkov určených pre túto tranžu.

(26)	Je potrebné špecifikovať, ako by sa mali uplatniť určité ustanovenia nariadenia (ES) č. 376/2008 súvisiace s osvedčeniami, ktoré vopred stanovujú vývoznú náhradu v súvislosti s vyhlásením verejného ponukového konania v tretej krajine dovozu na osvedčenia o náhrade.

(27)

Mali by sa stanoviť podmienky pre uvoľnenie zábezpeky, ktorá bola zložená pre osvedčenia o náhrade. Tieto podmienky by mali zahŕňať záväzky, ktoré sú považované za primárne požiadavky, na zabezpečenie ktorých sa skladá zábezpeka, a dôkazy, ktoré je potrebné predložiť na preukázanie splnenia uvedených záväzkov.

(28)

Väčšina vývozcov dostáva v náhradách menej ako 100 000 EUR ročne. Spolu má uvedený vývoz malý hospodársky význam a predstavuje len malú časť celkovej sumy náhrad priznaných na poľnohospodárske výrobky, ktoré boli vyvezené vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve. V uvedených prípadoch by preto malo by byť možné oslobodiť malých vývozcov spod požiadavky predkladať osvedčenie. V záujme zjednodušenia by mali byť takýto vývozcovia za určitých okolností oprávnení využívať osvedčenia o náhrade bez toho, aby stratili status malého vývozcu. Aby sa predišlo zneužívaniu, je však nevyhnutné obmedziť uplatňovanie uvedenej výnimky na členský štát, v ktorom je malý vývozca usadený.

(29)

Malo by sa zaviesť monitorovanie založené na zásade, že vývozca by mal príslušným orgánom oznamovať pri každom vývoze tovaru množstvá výrobkov použitých na výrobu vyvážaného tovaru. Príslušné orgány by mali podniknúť všetky opatrenia, ktoré považujú za potrebné na overenie presnosti takýchto vyhlásení.

(30)

Orgány, ktoré zodpovedajú za kontrolu vyhlásení vývozcov, nemusia mať k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré by im umožnili prijať vyhlásenia o použitých množstvách, aj keď sa budú zakladať na chemickom rozbore. Takéto situácie môžu s veľkou pravdepodobnosťou nastať vtedy, keď sa tovar určený na vývoz vyrobil v inom členskom štáte ako vyvážajúci členský štát. Preto by mali mať príslušné orgány vyvážajúceho členského štátu možnosť v prípade potreby získať priamo od príslušných orgánov ostatných členských štátov všetky informácie, ktoré sú tieto orgány schopné získať v súvislosti s podmienkami, za akých sa tovar vyrobil.

(31)

Po porade s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom sa tovar vyrobil, by mali mať hospodárske subjekty možnosť predložiť zjednodušené vyhlásenie o použitých výrobkoch vo forme súhrnných množstiev uvedených výrobkov, ak si budú viesť podrobný záznam o použitých výrobkoch a sprístupnia ho uvedeným orgánom.

(32)

Nie vždy je možné, aby vývozca poznal presné množstvá použitých poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré môže žiadať náhradu, najmä ak nie je výrobcom. Vývozca preto nie je vždy schopný tieto množstvá nahlásiť. Je preto nevyhnutné poskytnúť alternatívny spôsob výpočtu náhrady, o ktorú môže príslušná osoba požiadať, a ktorá sa obmedzí na určitý tovar na základe chemickej analýzy takéhoto tovaru a s použitím tabuľky vypracovanej na uvedený účel.

(33)

V súlade s článkom 28 nariadenia (ES) č. 612/2009 sa na výrobky, ktoré nie sú primeranej a prijateľnej kvality ku dňu prijatia vývozného vyhlásenia, neposkytuje žiadna náhrada. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto pravidla by sa malo objasniť, že na to, aby sa priznala náhrada pre určité živočíšne výrobky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (8) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (9), a ktoré sú uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu, by mali byť príslušné živočíšne výrobky pripravené v súlade s požiadavkami stanovenými v uvedených nariadeniach a musia byť označené požadovanou zdravotnou značkou.

(34)	Je veľmi dôležité, aby Komisia mohla monitorovať všetky opatrenia prijaté v súvislosti s priznanými vývoznými náhradami. Preto by jej príslušné orgány členských mali poskytovať určité štatistické informácie. Mal by sa špecifikovať formát a rozsah týchto informácií.

(35)

V súlade s článkom 12 ods. 1 a ods. 4 nariadenia (ES) č. 612/2009 musia mať zložky okrem výrobkov z cukru uvedených v článku 162 ods. 1 písm. a) bode iii) a článku 162 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1234/2007, za ktoré sa poskytuje náhrada, pôvod v Únii. Mali by sa preto ustanoviť opatrenia, ktorými sa zabezpečí splnenie uvedenej požiadavky.

(36)

Počet žiadostí, na základe ktorých sa poskytujú náhrady v súlade s týmto nariadením, je vysoký. Väčšina tovaru, na ktorý sa uvedené žiadosti predkladajú, je vyrobená za jasne stanovených technických podmienok, má stále vlastnosti a kvalitu, vyváža sa podľa obvyklého spôsobu a má výrobné vzorce, ktoré boli zaregistrované a potvrdené príslušnými orgánmi. Vzhľadom na tieto osobitné okolnosti a s cieľom zjednodušiť administratívne práce, ktoré sa týkajú poskytovania vývozných náhrad podľa tohto nariadenia, je vhodné poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu pri uplatňovaní článku 24 nariadenia (ES) č. 612/1999, pokiaľ ide o hraničné hodnoty, do výšky ktorých môžu členské štáty poskytnúť hospodárskym subjektom výnimku z povinnosti predložiť požadovaný dôkaz iný ako prepravný doklad.

(37)	Je vhodné zabezpečiť jednotné uplatňovanie ustanovení o náhradách za tovar, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, v celej Únii. S týmto cieľom by mal každý členský štát informovať Komisiu o režime monitorovania rôznych typov vyvážaného tovaru uplatňovanom na jeho území.

(38)

Na prechod z administratívneho režimu týkajúceho sa osvedčení o náhrade podľa nariadenia (ES) č. 1043/2005 na administratívny režim stanovený týmto nariadením by sa mal poskytnúť dostatočný čas. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať na žiadosti o osvedčenie, ktoré boli podané k prvému dňu lehoty na predkladanie rozpočtového obdobia 2011, a malo by nadobudnúť účinnosť v ten deň.

(39)	Opatrenia stanovené týmto nariadením sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre horizontálne otázky, ktoré sa týkajú obchodu so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k Zmluve,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

1.   Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia (ES) č. 1216/2009, pokiaľ ide o systém priznávania vývozných náhrad stanoveným podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007.

Vzťahuje sa na vývoz základných výrobkov, výrobkov získaných z ich spracovania alebo výrobkov asimilovaných na jednu z týchto dvoch kategórií v súlade s článkom 3 tohto nariadenia, ak sa tieto výrobky vyvážajú vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, ale ktoré sú uvedené v častiach I až V prílohy XX k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 a v prílohe II k tomuto nariadeniu.

2.   Vývozná náhrada uvedená v odseku 1 sa neposkytuje na tovar uvedený do voľného obehu v súlade s článkom 29 Zmluvy a na tovary, ktorý sa znova vyváža.

Na takýto tovar sa neprizná náhrada, ak sa vyváža po spracovaní alebo ak je súčasťou iného tovaru.

3.   Okrem obilnín sa neposkytuje náhrada na výrobky použité pri výrobe alkoholu, ktorý obsahujú liehové nápoje uvedené v prílohe II a zaradené do kódu KN 2208.

Článok 2

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„rozpočtové obdobie“ znamená obdobie od 1. októbra jedného roka do 30. septembra nasledujúceho roka;

b)	„rozpočtový rok“ znamená obdobie od 16. októbra jedného roka do 15. októbra nasledujúceho roka;

c)	„základné výrobky“ znamenajú výrobky uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu;

d)

„zložky“ znamenajú základné výrobky, výrobky získané z ich spracovania alebo výrobky asimilované na jednu z týchto dvoch kategórií, ktoré sa používajú pri výrobe tovaru a sú uvedené v článku 162 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii), iii), v) a vii) a v článku 162 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1234/2007;

e)	„tovar“ znamená výrobky, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, ale sú uvedené v častiach I až V prílohy XX k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 a v prílohe II k tomuto nariadeniu;

f)	„dohoda“ znamená Dohodu o poľnohospodárstve uzavretú počas Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní;

g)	„potravinová pomoc“ znamená operácie potravinovej pomoci, ktoré spĺňajú podmienky stanovené článkom 10 ods. 4 dohody;

h)	„zvyšky“ znamenajú výrobky výrobného procesu, ktorých zloženie je výrazne odlišné od skutočne vyvážaného tovaru, a s ktorými nie je možné obchodovať;

i)	„vedľajšie produkty“ znamenajú výrobky alebo tovar, ktoré sú získané v priebehu výrobného procesu, ktorých zloženie alebo vlastnosti sa odlišujú od skutočne vyvážaných tovarov a s ktorými je možné obchodovať;

j)	„straty“ znamenajú množstvá výrobkov alebo tovaru, ktoré sú výsledkom výrobného procesu od fázy, keď sa použijú pri výrobe nespracované poľnohospodárske výrobky iné ako sú množstvá tovarov, ktoré sa skutočne vyvážajú, iné ako zvyšky a vedľajšie produkty a s ktorými nie je možné obchodovať.

2.   Na účely písm. h), i) a j) odseku 1 výrobky získané v priebehu výrobného procesu, ktorých zloženie sa líši od zloženia skutočne vyvážaného tovaru, predávané za úhradu, ktorá predstavuje výlučne náklady vynaložené na ich likvidáciu, sa nepovažujú za predmet obchodovania.

Na účely písm. j) odseku 1 výrobky alebo tovar, ktoré sú výsledkom výrobného procesu a ktoré je možné zlikvidovať, či už za úhradu alebo bez nej len ako krmivo, sa asimilujú ako straty.

Článok 3

1.   Zemiakový škrob, ktorý je zaradený do kódu KN 1108 13 00, priamo vyrobený zo zemiakov s vylúčením druhotných výrobkov, sa asimiluje na výrobok získaný zo spracovania kukurice.

2.   Nekoncentrovaná, zmrazená alebo nezmrazená srvátka, zaradená do kódov KN 0404 10 48 až 0404 10 62, sa asimiluje na srvátku v prášku uvedenú v prílohe I (ďalej len „skupina výrobkov 1“).

3.   Nasledujúce výrobky sa asimilujú na mlieko v prášku s obsahom tuku, ktorý nepresahuje 1,5 %, ako je uvedené v prílohe I (ďalej len „skupina výrobkov 2“):

a)	nekoncentrované mlieko a mliečne výrobky zaradené do kódov KN 0403 10 11, 0403 90 51 a 0404 90 21, ktoré neobsahujú pridaný cukor alebo iné sladidlo, zmrazené alebo nezmrazené, s hmotnostným obsahom mliečneho tuku, ktorý nepresahuje 0,1 %;

b)	mlieko a mliečne výrobky zaradené do kódov KN 0403 10 11, 0403 90 11 a 0404 90 21, v prášku, granulách alebo v inej pevnej forme, ktoré neobsahujú pridaný cukor alebo iné sladidlo, s hmotnostným obsahom mliečneho tuku, ktorý nepresahuje 1,5 %.

4.   Nasledujúce výrobky sa asimilujú na mlieko v prášku s obsahom tuku 26 %, ako je uvedené v prílohe I (ďalej len „skupina výrobkov 3“):

a)

mlieko, smotana a mliečne výrobky zaradené do kódov KN 0403 10 11, 0403 10 13, 0403 90 51, 0403 90 53, 0404 90 21 a 0404 90 23, nekoncentrované, ktoré neobsahujú pridaný cukor alebo iné sladidlo, zmrazené alebo nezmrazené s hmotnostným obsahom mliečneho tuku, ktorý presahuje 0,1 %, ale nepresahuje 6 %;

b)

mlieko, smotana a mliečne výrobky zaradené do kódov KN 0403 10 11, 0403 10 13, 0403 10 19, 0403 90 13, 0403 90 19, 0404 90 23 a 0404 90 29 v prášku, granulách alebo iných pevných formách, ktoré neobsahujú pridaný cukor alebo iné sladidlo s hmotnostným obsahom mliečneho tuku, ktorý presahuje 1,5 % ale nižším ako 45 %.

5.   Nasledujúce výrobky sa asimilujú do skupiny výrobkov 6:

a)	mlieko, smotana a mliečne výrobky zaradené do kódov KN 0403 10 19, 0403 90 59, 0404 90 23 a 0404 90 29, nekoncentrované, ktoré neobsahujú pridaný cukor alebo iné sladidlo s hmotnostným obsahom mliečneho tuku, ktorý presahuje 6 %;

b)	mlieko, smotana a mliečne výrobky zaradené do kódov KN 0403 10 19, 0403 90 19 a 0404 90 29, v prášku, granulách alebo iných pevných formách, ktoré neobsahujú pridaný cukor alebo iné sladidlo s hmotnostným obsahom mliečneho tuku, ktorý je najmenej 45 %;

c)	maslo a iné mliečne tuky s hmotnostným obsahom mliečneho tuku iným ako 82 %, ale najmenej 62 %, zaradené do kódov KN 0405 10, 0405 20 90, 0405 90 10, 0405 90 90.

6.   Mlieko, smotana a mliečne výrobky zaradené do kódov KN 0403 10 11 až 0403 10 19, 0403 90 51 až 0403 90 59 a 0404 90 21 až 0404 90 29, koncentrované, iné ako v prášku, granulách alebo iných pevných formách, ktoré neobsahujú pridaný cukor alebo iné sladidlo, sa asimilujú, pokiaľ ide o netukovú súčasť obsahu sušiny v takom výrobku, do skupiny výrobkov 2. Pokiaľ ide o zložku mliečneho tuku takého výrobku, asimiluje sa do skupiny výrobkov 6.

Prvý pododsek sa vzťahuje aj na syr a tvaroh.

7.   Lúpaná ryža zaradená do kódu KN 1006 20 a polobielená ryža zaradená do kódov KN 1006 30 21 až 1006 30 48, sa asimiluje na bielenú ryžu, ktorá je zaradená do kódov KN 1006 30 61 až 1006 30 98.

8.   Ak nasledujúce výrobky spĺňajú podmienky na získanie náhrady, ktoré ukladá nariadenie (ES) č. 1234/2007 a nariadenie Komisie (ES) č. 951/2006 (10) a vyvážajú sa nespracované, asimilujú sa na biely cukor zaradený do kódu KN 1701 99 10:

a)	repný alebo trstinový surový cukor zaradený do kódov KN 1701 11 90 alebo KN 1701 12 90, ktoré v suchom stave obsahujú v hmotnosti najmenej 92 % sacharózy určenej polarimetrickou metódou;

b)	cukor zaradený do kódov KN 1701 91 00 alebo 1701 99 90;

c)	výrobky uvedené v časti III písm. c) prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 okrem zmesí získaných čiastočným použitím výrobkov, na ktoré sa vzťahuje časť I prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1234/2007;

d)	výrobky uvedené v časti III písm. d) a písm. g) prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 okrem zmesí získaných čiastočným použitím výrobkov, na ktoré sa vťahuje príloha I k nariadeniu (ES) č. 1234/2007.

Článok 4

Okrem ustanovení tohto nariadenia sa uplatňuje aj nariadenie (ES) č. 612/2009 a nariadenie (EHS) č. 2220/85, pokiaľ nie je v článku 39 ods. 4 a článku 50 tohto nariadenia uvedené inak.

KAPITOLA II

VÝVOZNÉ NÁHRADY

ODDIEL 1

Spôsob výpočtu

Článok 5

1.   Výška náhrady poskytnutej na množstvo určené v súlade s oddielom 2 každého zo základných výrobkov vyvážaného vo forme rovnakého typu tovaru sa získa vynásobením tohto množstva sadzbou náhrady na základný výrobok počítanej na jednotku hmotnosti v súlade s oddielom 3.

2.   Ak sú podľa článku 15 ods. 2 stanovené rôzne sadzby náhrady pre určitý základný výrobok, vypočíta sa osobitná výška pre každé množstvo základného výrobku, pre ktorý existuje odlišná sadzba náhrady.

3.   Ak sa tovar používa pri výrobe vyvážaného tovaru, sadzba náhrady, ktorá sa má použiť pri výpočte sumy uplatňovanej na každý zo základných výrobkov, na výrobky získané z ich spracovania alebo na výrobky asimilované do jednej z týchto dvoch kategórií v súlade s článkom 3, ktoré boli použité pri výrobe vyvážaného tovaru, je sadzba, ktorá sa uplatňuje, keď sa tovar použitý pri výrobe vyváža nespracovaný.

ODDIEL 2

Referenčné množstvo

Článok 6

V súvislosti s tovarom, množstvo každého zo základných výrobkov, ktoré slúži ako základ pre výpočet výšky náhrady, ďalej len „referenčné množstvo“, sa určí v súlade s článkami 7, 8 a 9 okrem prípadného odkazu na prílohu III alebo ak sa uplatňuje článok 47 ods. 2.

Článok 7

V prípade použitia nespracovaného základného výrobku alebo asimilovaného výrobku je referenčným množstvom množstvo, ktoré sa skutočne použije pri výrobe vyvážaného tovaru, pričom sa zohľadnia prevodné koeficienty stanovené v prílohe VII.

Článok 8

1.   V prípade použitia výrobku, na ktorý sa vzťahuje článok 1 ods. 1 písm. a) a časť I prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 alebo článok 1 ods. 1 písm. b) a časť II prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1234/2007, je referenčným množstvom množstvo, ktoré sa skutočne použije pri výrobe vyvážaného tovaru prispôsobené množstvu základného výrobku za použitia koeficientov stanovených v prílohe V k tomuto nariadeniu, ak pre príslušný výrobok platí jeden z týchto bodov:

a)	výrobok je výsledkom spracovania základného výrobku alebo výrobku asimilovaného na tento základný výrobok;

b)	výrobok je asimilovaný na výrobok, ktorý je výsledkom spracovania základného výrobku;

c)	výrobok je výsledkom spracovania výrobku asimilovaného na výrobok, ktorý je výsledkom spracovania základného výrobku.

2.   Odchylne od odseku 1 pre alkohol z obilnín obsiahnutý v liehových nápojoch, ktoré sú zaradené do kódu KN 2208, je referenčné množstvo 3,4 kg jačmeňa na % obj. alkoholu odvodeného z obilnín na hektoliter vyvážaného liehového nápoja.

Článok 9

1.   S výhradou článku 11 sa v prípade použitia niektorého z nasledujúcich výrobkov referenčné množstvo pre každý základný výrobok rovná množstvu stanovenému príslušnými orgánmi v súlade s článkom 45:

a)	výrobok, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, ktorý je získaný zo spracovania výrobku uvedeného v článkoch 7 alebo 8 tohto nariadenia;

b)	výrobok odvodený zo zmesi alebo spracovania niekoľkých výrobkov uvedených v článkoch 7 alebo 8 alebo výrobkov uvedených v písmene a) tohto pododseku.

Referenčné množstvo sa určí na základe množstva výrobku, ktorý sa skutočne použije pri výrobe vyvážaného tovaru.

Na účely výpočtu tohto množstva sa uplatnia prevodné koeficienty uvedené v prílohe VII, prípadne osobitné pravidlá o výpočte, ekvivalenčných pomeroch a koeficientoch uvedených v článku 8.

2.   Odchylne od odseku 1 pre liehové nápoje vyrobené z obilnín obsiahnuté v liehových nápojoch zaradených do kódu KN 2208, je referenčným množstvom 3,4 kg jačmeňa na % obj. alkoholu odvodeného z obilnín na hektoliter vyvážaného liehového nápoja.

Článok 10

1.   Na účely článkov 6 až 9 sa nespracované výrobky použité pri výrobe vyvážaného tovaru považujú za skutočne použité.

2.   Ak sa počas niektorej fázy výroby takéhoto tovaru spracuje sám základný výrobok do iného prepracovanejšieho základného výrobku a použitého v neskoršej fáze, za skutočne použitý sa považuje len tento druhý základný výrobok.

3.   Pre každý vyvážaný tovar sa určia množstvá skutočne použitých výrobkov v zmysle odseku 1.

4.   Odchylne od odsekov 1, 2 a 3 v prípade pravidelného vývozu tovaru vyrobeného konkrétnym podnikom za jasne definovaných technických podmienok a s nemennými vlastnosťami a kvalitou, je možné na základe dohody s príslušnými orgánmi určiť množstvá buď podľa výrobného vzorca pre tovar, alebo z priemerných množstiev výrobku používaného počas určeného obdobia vo výrobe daného množstva tohto tovaru. Takto určené množstvá výrobkov sa stanú základom pre výpočet, ak nedôjde k zmene podmienok, za ktorých sa tovar vyrába.

S výnimkou prípadu titulárneho povolenia vydaného príslušným orgánom sa takto určené množstvá výrobkov potvrdia aspoň raz za rok.

Článok 11

1.   V súvislosti s tovarom uvedeným v prílohe III je referenčné množstvo základného tovaru vyjadrené v kilogramoch na 100 kg tovaru pri každom z tohto tovaru uvedeného v tejto prílohe.

V prípade čerstvých cestovín sa však množstvá základného výrobku stanovené v prílohe III znížia na ekvivalentné množstvo suchých cestovín vynásobením týchto množstiev percentom suchého extraktu cestoviny delené 88.

2.   V prípade, že tovar uvedený v prílohe III bol čiastočne vyrobený z výrobkov, pre ktoré je platba vývoznej náhrady zahrnutá v nariadení (ES) č. 1234/2007, a čiastočne z iných výrobkov, referenčné množstvo pre výrobky z uvedených nariadení sa určí v súlade s článkami 6 až 10.

Článok 12

1.   Pri určovaní množstiev skutočne použitých poľnohospodárskych výrobkov sa uplatnia odseky 2 a 3.

2.   Všetky poľnohospodárske výrobky použité v zmysle článku 10, v prípade ktorých vzniká nárok na náhradu, ktoré sa stratia v priebehu normálneho výrobného procesu v takej forme ako je para alebo dym, alebo premenou na neobnoviteľný prášok alebo popol, majú nárok na túto náhradu v súvislosti so všetkými použitými množstvami.

3.   Na akékoľvek množstvo tovaru, ktoré sa skutočne nevyvezie, nemožno poskytnúť náhrady, ktoré sa poskytujú na množstvá poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú skutočne použité.

Ak má takýto tovar rovnaké zloženie ako skutočne vyvezené tovary, môžu sa uplatniť pomerné zníženia množstiev poľnohospodárskych výrobkov, ktoré boli skutočne použité pri ich výrobe.

Článok 13

1.   Odchylne od článku 12 ods. 3 môžu byť na straty vo výške 2 % hmotnosti alebo menej, ktoré vzniknú pri výrobe tovaru, poskytnuté náhrady.

Prahová hodnota 2 % sa vypočíta ako časť hmotnosti sušiny akejkoľvek použitej suroviny po odrátaní množstiev uvedených v článku 12 ods. 2 vo vzťahu k hmotnosti sušiny skutočne vyvezeného tovaru alebo použitím akéhokoľvek iného spôsobu výpočtu vhodného pri podmienkach výroby tovaru.

2.   Ak straty spojené s výrobou tovaru prekročia 2 %, na prekročenú stratu nie je možné poskytnúť náhrady v súvislosti s množstvami skutočne použitých poľnohospodárskych výrobkov. Príslušné orgány členských štátov však môžu prijať riadne zdôvodnené vyššie straty. Členské štáty oznámia Komisii prípady, v ktorých príslušné orgány prijali vyššie straty, ako aj dôvody ich prijatia.

3.   Na skutočne použité množstvá poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú súčasťou zvyškov, môžu byť poskytnuté náhrady.

4.   V prípade vzniku vedľajších produktov sa množstvá skutočne použitých poľnohospodárskych výrobkov pripíšu zodpovedajúcemu vyvážanému tovaru a vedľajším produktom.

ODDIEL 3

Sadzby náhrad

Článok 14

1.   Sadzbu náhrady na základné výrobky uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu vyvážané vo forme tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, ako je uvedené v článku 164 nariadenia (ES) č. 1234/2007, určí Komisia na 100 kg základného výrobku za rovnaké obdobie ako v prípade náhrad za tie výrobky, ktoré sú vyvážané v nespracovanom stave.

2.   Odchylne od odseku 1 možno náhradu určiť podľa iného časového harmonogramu, ktorý sa určí v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1216/2009.

Článok 15

1.   Sadzbu náhrady určí Komisia s osobitným zreteľom na:

a)	priemerné náklady, ktoré vzniknú spracovateľským odvetviam pri získavaní dodávok základných výrobkov na trhu Únie, a prevládajúce ceny na svetovom trhu;

b)	úroveň náhrady na vývoz spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príloha I k Zmluve a ktoré sa vyrábajú v podobných podmienkach;

c)	potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky súťaže medzi odvetviami, ktoré využívajú výrobky Únie a odvetviami, ktoré využívajú výrobky z tretích krajín vo vnútorných spracovateľských podmienkach;

d)	trend v rozpočtových výdavkoch na jednej strane a trend trhových cien základných výrobkov v Únii a na svetovom trhu na druhej strane;

e)	zhodu s limitmi vyplývajúcimi z dohôd uzavretých v súlade s článkom 218 Zmluvy.

2.   Pri určovaní sadzieb náhrady sa zohľadnia, v prípadoch kde je to relevantné, pomoc a iné opatrenia, ktoré majú podobný účinok uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v prípade základných výrobkov alebo asimilovaných výrobkov, v súlade s nariadením (ES) č. 1234/2007.

3.   Náhrady priznané na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré tvoria súčasť tovaru, na ktorý sa nevzťahuje príloha I k Zmluve, nesmú presiahnuť náhrady, ktoré sú splatné na tieto výrobky pri vývoze v nespracovanom stave.

Článok 16

1.   V prípade zemiakového škrobu zaradeného do kódu KN 1108 13 00, sa sadzba náhrady určí osobitne v ekvivalente kukurice v súlade s postupom stanoveným v článku 195 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 uplatnením kritérií stanovených v článku 15 ods. 1 tohto nariadenia. Použité množstvá zemiakového škrobu sa konvertujú na ekvivalentné množstvá kukurice v súlade s článkom 8 tohto nariadenia.

2.   V prípade zmesí D-glucitolu (sorbitolu) zaradených do kódov KN 2905 44 a 3824 60 je sadzba náhrady na uvedené zmesi rovná sadzbe na základný výrobok, na ktorý sa uplatňuje najnižšia sadzba náhrady, ak dotknutá strana nevyhotoví vyhlásenie uvedené v článku 45 s informáciami požadovanými podľa článku 48 ods. 1 písm. d) alebo ak príslušná strana neposkytne dostatočné doklady na podporu tohto vyhlásenia.

Článok 17

1.   Náhrady na škroby zaradené do kódov KN 1108 11 00 až 1108 19 90 alebo na výrobky uvedené v písm. d) časti I prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1234/2007, ktoré sú výsledkom spracovania takýchto škrobov, sa priznajú len pri predložení vyhlásenia od dodávateľa týchto výrobkov, ktoré potvrdí, že boli priamo vyrobené z obilnín, zemiakov alebo ryže s vylúčením použitia všetkých vedľajších produktov získaných pri výrobe iných poľnohospodárskych výrobkov alebo tovaru.

2.   Vyhlásenie uvedené v odseku 1 platí až do odvolania na všetky dodávky od toho istého výrobcu. Overuje sa v súlade s článkom 45.

Článok 18

1.   Ak sa obsah suchého extraktu zemiakového škrobu asimilovaného na kukuričný škrob v zmysle článku 3 ods. 1 rovná 80 % alebo je vyšší, sadzba vývoznej náhrady sa stanoví v súlade s článkom 14. Ak je obsah suchého extraktu nižší ako 80 %, sadzba náhrady je tá, ktorá je stanovená v súlade s článkom 14 a vynásobí sa jednou osemdesiatinou skutočného percentuálneho podielu suchého extraktu.

Pre všetky ostatné škroby s obsahom suchého extraktu 87 % alebo viac sa stanoví sadzba vývoznej náhrady v súlade s článkom 14. Ak je obsah suchého extraktu nižší ako 87 %, sadzba náhrady sa stanoví v súlade s článkom 14 a vynásobí sa jednou osemdesiat sedminou skutočného percentuálneho podielu suchého extraktu.

2.   V prípade, že obsah suchého extraktu glukózových alebo maltodextrínových sirupov zaradených do kódov KN 1702 30 90, 1702 40 90, 1702 90 50 alebo 2106 90 55 je 78 % alebo viac, sadzba vývoznej náhrady je tá, ktorá je stanovená v súlade s článkom 14. Ak je obsah suchého extraktu týchto sirupov nižší ako 78 %, sadzba náhrady sa stanoví v súlade s článkom 14 a vynásobí sa jednou sedemdesiat osminou skutočného percentuálneho podielu suchého extraktu.

3.   Na účely odseku 1 sa obsah suchého extraktu škrobov určí spôsobom uvedeným v prílohe IV k nariadeniu Komisie (ES) č. 687/2008 (11) a obsah sušiny v glukózových alebo maltodextrínových sirupoch sa určí spôsobom 2 uvedeným v prílohe II k smernici Komisie 79/796/EHS (12) alebo akýmkoľvek vhodným analytickým spôsobom, ktorý poskytuje rovnaké záruky.

4.   Ak sa vyhotoví vyhlásenie uvedené v článku 45, žiadateľ nahlási obsah suchého extraktu použitých škrobov alebo glukózových alebo maltodextrínových sirupov.

Článok 19

1.   Náhrady na kazeín zaradený do kódu KN 3501 10, kazeinát zaradený do kódu KN 3501 90 90, alebo na ovalbumín zaradený do kódu KN 3502 11 90 a 3502 19 90, vyvážané v nezmenenom stave, sa môžu líšiť podľa miesta určenia, ak si to vyžaduje jedna z týchto okolností:

a)	situácia vo svetovom obchode v súvislosti s týmto tovarom;

b)	špecifické požiadavky určitých trhov;

c)	medzinárodné obchodné dohody.

2.   Sadzba náhrad na tovar, ktorý je zaradený do kódov KN 1902 11 00, 1902 19 a 1902 40 10 sa môže líšiť podľa miesta určenia.

3.   Náhrada sa môže meniť podľa toho, či bola alebo nebola stanovená vopred v súlade s článkom 26.

Článok 20

1.   Sadzba náhrady je tá, ktorá sa uplatňuje v deň vývozu tovaru, okrem nasledujúcich prípadov:

a)	žiadosť bola vypracovaná v súlade s článkom 26 pre sadzbu náhrady, ktorá sa má stanoviť vopred;

b)	žiadosť bola vypracovaná v súlade s článkom 37 ods. 2 a sadzba náhrady bola stanovená vopred v deň, keď bola podaná žiadosť o osvedčenie o náhrade.

2.   Ak sa uplatní systém stanovenia sadzby náhrady vopred, sadzba platná v deň podania žiadosti o stanovenie vopred sa uplatní na tovar vyvezený neskôr počas obdobia platnosti osvedčenia o náhrade v zmysle článku 35 ods. 2.

V prípade spracovaných obilninových a ryžových výrobkov sa sadzba náhrady upraví použitím rovnakých pravidiel, ako tie, ktoré sa uplatňujú na predbežné stanovenie náhrad na základné výrobky, ktoré sa vyvážajú nespracované, ale s použitím prevodných koeficientov stanovených v prílohe V.

3.   Výpisy z osvedčení o náhrade v zmysle nariadenia (ES) č. 376/2008 nie sú predmetom stanovenia náhrad vopred nezávisle od osvedčení, z ktorých boli vyhotovené.

KAPITOLA III

OSVEDČENIA O NÁHRADE

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 21

1.   Členské štáty vydávajú akémukoľvek žiadateľovi, bez ohľadu na jeho miesto usadenia v Únii, osvedčenia o náhrade, ktoré sú platné v celej Únii.

Osvedčenia o náhrade zaručujú platbu náhrady pod podmienkou, že boli splnené podmienky stanovené v kapitole V. Tieto podmienky môžu zahŕňať aj predbežné stanovenie sadzieb náhrad. Osvedčenia sú platné len počas jedného rozpočtového obdobia.

2.   Priznanie náhrady na vývoz základných výrobkov vo forme tovaru uvedeného v prílohe II k tomuto nariadeniu alebo na obilniny, ktoré sú pod colnou kontrolou v súvislosti s výrobou liehovín uvedených v článku 2 nariadenia (ES) č. 1670/2006, je podmienené predložením osvedčenia o náhrade vydanom v súlade s článkom 24 tohto nariadenia.

Obilniny uvedené v prvom pododseku sa považujú za vyvezené.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na dodávky uvedené v tretej zarážke druhého pododseku článku 4 ods. 1 a v článku 33 ods. 1, článku 37 ods. 1, článku 41 ods. 1 a článku 43 ods. 1 nariadenia (ES) č. 612/2009 alebo na vývoz uvedený v kapitole IV tohto nariadenia.

3.   Priznanie náhrady pri systéme stanovenia sadzby náhrady vopred, ktorý stanovuje článok 20 ods. 2, je podmienené vydaním osvedčenia o náhrade s uvedením vopred stanovených sadzieb náhrad.

Článok 22

1.   Nariadenie (ES) č. 376/2008 sa vzťahuje na osvedčenia o náhrade uvedené v tomto nariadení.

2.   Ustanovenia nariadenia (ES) č. 376/2008 o právach a povinnostiach vyplývajúcich z osvedčení o náhrade vyjadrených v množstvách sa uplatňujú primerane na práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z osvedčení o náhrade uvedených v tomto nariadení pokiaľ ide o sumy vyjadrené v EUR, pričom sa zohľadní príloha VI k tomuto nariadeniu.

3.   Odchylne od odseku 1 a odseku 2 tohto článku, článok 7 ods. 2 a ods. 4, články 8, 11 a 13, článok 17 ods. 1, články 20, 23, 31, 32 a 34, článok 35 ods. 6 a články 41, 45, 46 a 48 nariadenia (ES) č. 376/2008 sa nevzťahujú na osvedčenia o náhrade uvedené v tomto nariadení.

4.   Na účely článkov 39 a 40 nariadenia (ES) č. 376/2008, osvedčenia platné do 30. septembra sa nesmú predĺžiť.

V takých prípadoch sa musí osvedčenie zrušiť na akékoľvek sumy, ktoré sa neuplatnili kvôli vyššej moci, a príslušná zábezpeka sa uvoľní.

Článok 23

1.   Žiadosti o osvedčenia o náhrade s výnimkou tých, ktoré sa týkajú operácií potravinovej pomoci uvedených v článku 36, platia len ak sa zloží zábezpeka, ktorá sa rovná 10 % žiadanej sumy v súlade s podmienkami stanovenými v článku 14 nariadenia (ES) č. 376/2008.

2.   Zábezpeka sa vráti v súlade s podmienkami stanovenými v článku 40 tohto nariadenia.

Článok 24

1.   Žiadosť o osvedčenie o náhrade a samotné osvedčenie o náhrade vychádzajú z formulára „Vývozná licencia alebo certifikát s vopred stanovenou sadzbou náhrady“ stanoveného v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 376/2008 a majú vyznačenú sumu v EUR.

Tieto dokumenty sa vyplnia v súlade s pokynmi stanovenými v prílohe VI k tomuto nariadeniu.

2.   Ak žiadateľ neplánuje vyvážať z iného členského štátu ako z toho, kde žiada o osvedčenie o náhrade, príslušný orgán môže uchovávať z toho vyplývajúce osvedčenie o náhrade, najmä v elektronickej podobe. V takomto prípade príslušný orgán informuje žiadateľa, že jeho osvedčenie o náhrade bolo zaregistrované a poskytne mu informácie, ktoré sú vysvetlené na kópii osvedčenia o náhrade pre držiteľa (ďalej len „kópia č. 1“). Kópia osvedčenia o náhrade vydávajúcich orgánov (ďalej len „kópia č. 2“), sa nevydáva.

Príslušný orgán zaznamená všetky informácie z osvedčenia o náhrade, ktoré uvádzajú oddiely III a IV prílohy VI a sumy žiadané podľa tohto osvedčenia.

Článok 25

1.   Povinnosti vyplývajúce z osvedčení sú neprenosné. Práva vyplývajúce z osvedčení môže preniesť oprávnený držiteľ počas obdobia ich platnosti za predpokladu, že práva vyplývajúce z každého osvedčenia alebo jeho výpisu sú prenesené iba v prospech jedného nadobúdateľa. Tento prevod sa vzťahuje na sumy, ktoré ešte neboli pridelené osvedčeniu alebo výpisu.

2.   Nadobúdatelia nemôžu ďalej svoje práva preniesť, ale môžu ich preniesť späť na oprávneného držiteľa. Spätné prenosy na oprávneného držiteľa sa vzťahujú na sumy, ktoré ešte neboli pridelené osvedčeniu alebo výpisu. V takých prípadoch vykoná vydávajúci orgán v kolónke 6 osvedčenia jeden zo zápisov uvedených v prílohe VIII.

3.   V prípade žiadosti o prenos zo strany oprávneného držiteľa alebo v prípade spätného prenosu na oprávneného držiteľa vpíše vydávajúci orgán alebo agentúra alebo agentúry určené každým členským štátom do osvedčenia alebo, ak je to vhodné, do výpisu z neho:

a)	meno a adresu nadobúdateľa uvedenú v súlade s odsekom 1 alebo záznam uvedený v odseku 2;

b)	dátum prenosu alebo spätného prenosu na oprávneného držiteľa potvrdený pečiatkou orgánu alebo agentúry.

4.   Prenos alebo spätný prenos na oprávneného držiteľa nadobúda účinnosť odo dňa zápisu uvedeného v písm. b) odseku 3.

Článok 26

1.   Žiadosti o stanovenie sadzieb náhrad vopred sa týkajú všetkých uplatniteľných sadzieb náhrad.

2.   Žiadosť o stanovenie vopred sa môže podať buď v čase podania žiadosti o osvedčenie o náhrade alebo kedykoľvek odo dňa priznania osvedčenia o náhrade.

3.   Žiadosti o stanovenie vopred sa vyhotovia v súlade s oddielom II prílohy VI použitím formulára uvedeného v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 376/2008. Stanovenie vopred sa nevzťahuje na vývoz, ktorý sa uskutoční pred dátumom podania žiadosti.

4.   Žiadosti o stanovenie vopred podané vo štvrtok sa považujú za podané v nasledujúci pracovný deň.

Článok 27

1.   Držiteľ osvedčenia o náhrade môže požiadať o výpis z osvedčenia vo forme stanovenej v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 376/2008. Žiadosť musí obsahovať informácie uvedené v bode 3 oddielu II prílohy VI k tomuto nariadeniu.

Suma, na ktorú sa žiada výpis, sa zaznamená v pôvodnom osvedčení.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 nariadenia (ES) č. 376/2008, je možné zo zaregistrovaných osvedčení platných v jednom členskom štáte vyhotovovať výpisy platné v celej Únii.

Článok 28

1.   Každý vývozca musí vyplniť osobitnú žiadosť o platbu v zmysle článku 46 nariadenia (ES) č. 612/2009. Predkladá sa orgánu, ktorý je zodpovedný za platbu, spolu so zodpovedajúcimi osvedčeniami s výnimkou prípadu, ak došlo k registrácii osvedčení v súlade s článkom 24 ods. 2 tohto nariadenia alebo ak vývoz nie je pokrytý osvedčeniami.

Príslušný orgán nemusí osobitnú žiadosť považovať za platobné doklady uvedené v článku 46 ods. 2 nariadenia (ES) č. 612/2009.

Príslušný orgán môže považovať osobitnú žiadosť za vývozné vyhlásenie v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 612/2009. V tom prípade dátum, keď orgán zodpovedný za platbu uvedenú v odseku 2 tohto článku dostane osobitnú žiadosť, bude dňom, kedy tento orgán získal vývozné vyhlásenie. V ostatných prípadoch musí osobitná žiadosť obsahovať podrobnosti vývozného vyhlásenia vrátane jeho referenčného čísla.

2.   Orgán zodpovedný za platbu určí žiadanú sumu na základe informácií, ktoré obsahuje osobitná žiadosť, pričom sa za základ zoberie len množstvo a povaha základného výrobku(-ov), ktoré sa vyvážajú a uplatniteľná sadzba(-y) náhrady. Tieto údaje sa jasne vyznačia alebo uvedú vo vývoznom vyhlásení.

Orgán zodpovedný za platbu zaznamená túto sumu do osvedčenia o náhrade do šiestich mesiacov od prijatia osobitnej žiadosti.

Odpisy sa zapíšu na zadnú stranu kópie č. 1. Kolónky 28, 29 a 30 obsahujú sumu v EUR namiesto množstva.

Tretí pododsek sa uplatňuje primerane na osvedčenia uchovávané v elektronickej podobe.

3.   Ak sa po zápise osvedčenie o náhrade nezaregistruje podľa článku 24 ods. 2, vráti sa kópia osvedčenia č.1 držiteľovi alebo ju na žiadosť vývozcu uchová orgán vyplácajúci náhradu.

4.   Zábezpeku zadržanú v súvislosti so sumou, na ktorú bolo udelené osvedčenie o náhrade na vyvážaný tovar, možno vrátiť alebo preniesť na zaručenie vopred vyplatenej náhrady v súlade s kapitolou 2 hlavy II nariadenia (ES) č. 612/2009.

Článok 29

1.   Osvedčenia o náhrade vydané pre jedno rozpočtové obdobie je možné uplatniť oddelene v šiestich tranžách. Žiadosti o osvedčenia sa môžu podávať najneskôr do:

a)	7. septembra pre osvedčenia, ktoré sa použijú od 1. októbra;

b)	7. novembra pre osvedčenia, ktoré sa použijú od 1. decembra;

c)	7. januára pre osvedčenia, ktoré sa použijú od 1. februára;

d)	7. marca pre osvedčenia, ktoré sa použijú od 1. apríla;

e)	7. mája pre osvedčenia, ktoré sa použijú od 1. júna;

f)	7. júla pre osvedčenia, ktoré sa použijú od 1. augusta.

2.   Hospodárske subjekty môžu predložiť žiadosť o osvedčenie o náhrade len v súvislosti s tranžou, ktorá zodpovedá prvému uzatváraciemu termínu, ktorý nasleduje po dátume predloženia, ako to stanovujú písmená a) až f) odseku 1.

Článok 30

Konečné termíny pre oznámenie žiadostí o osvedčenia od členských štátov Komisii sú nasledujúce:

a)	14. september pre osvedčenia uvedené v článku 29 ods. 1 písm. a);

b)	14. november pre osvedčenia uvedené v článku 29 ods. 1 písm. b);

c)	14. január pre osvedčenia uvedené v článku 29 ods. 1 písm. c);

d)	14. marec pre osvedčenia uvedené v článku 29 ods. 1 písm. d);

e)	14. máj pre osvedčenia uvedené v článku 29 ods. 1 písm. e);

f)	14. júl pre osvedčenia uvedené v článku 29 ods. 1 písm. f).

Článok 31

1.   Celková suma, v súvislosti s ktorou je možné vydať osvedčenia o náhrade pre každé rozpočtové obdobie, sa určí v súlade s odsekom 2.

2.   Z čísla, ktoré predstavuje maximálnu sumu náhrad určenú v súlade s článkom 9 ods. 2 dohody, sa odrátajú nasledujúce zložky:

a)	suma, ktorá presahuje maximálnu sumu, a ktorá bola nesprávne priznaná počas predchádzajúceho rozpočtového roka,

b)	suma vyhradená na pokrytie vývozu uvedeného v kapitole IV tohto nariadenia;

c)	sumy, v súvislosti s ktorými boli osvedčenia o náhrade platné počas rozpočtového obdobia vydané.

3.   Suma, v súvislosti s ktorou sa vrátili vydané osvedčenia v zmysle článku 41, sa pripočíta k číslu získanému v súlade s odsekom 2.

4.   Akákoľvek suma rezervovaná na pokrytie vývozu uvedeného v kapitole IV, ktorá zostane nevyužitá, sa pripočíta k číslu vypočítanému v súlade s odsekom 2.

5.   Ak je neistota v súvislosti s niektorou zo súm uvedenou v odseku 2, zohľadní sa táto skutočnosť pri určovaní konečnej sumy.

Článok 32

Celková suma, v súvislosti s ktorou sa môžu vydať osvedčenia pre každú z tranží uvedených v článku 29 je:

a)	30 % sumy vypočítanej v súlade s článkom 31 tak, ako sa určilo 14. septembra v prípade tranže uvedenej v článku 29 ods. 1 písm. a);

b)	27 % sumy vypočítanej v súlade s článkom 31 tak, ako sa určilo 14. novembra v prípade tranže uvedenej v článku 29 ods. 1 písm. b);

c)	32 % sumy vypočítanej v súlade s článkom 31 tak, ako sa určilo 14. januára v prípade tranže uvedenej v článku 29 ods. 1 písm. c);

d)	44 % sumy vypočítanej v súlade s článkom 31 tak, ako sa určilo 14. marca v prípade tranže uvedenej v článku 29 ods. 1 písm. d);

e)	67 % sumy vypočítanej v súlade s článkom 31 tak, ako sa určilo 14. mája v prípade tranže uvedenej v článku 29 ods. 1 písm. e);

f)	100 % sumy vypočítanej v súlade s článkom 31 tak, ako sa určilo 14. júla v prípade tranže uvedenej v článku 29 ods. 1 písm. f).

ODDIEL 2

Žiadosti o vydanie osvedčení o náhrade a ich vydávanie

Článok 33

1.   Ak celková suma, o ktorú sa žiada v doručených žiadostiach, v súvislosti s každým z príslušných období presiahne maximálnu sumu uvedenú v článku 31 ods. 2, Komisia stanoví redukčný koeficient, ktorý sa uplatní na všetky predložené žiadosti pred zodpovedajúcim termínom uvedeným v článku 29, aby sa maximálna suma uvedená v článku 31 dodržala.

Komisia uverejní koeficient v Úradnom vestníku Európskej únie do piatich pracovných dní odo dňa uvedeného v článku 30.

2.   Ak Komisia stanoví redukčný koeficient, osvedčenia vydané na požadovanú sumu sa násobia 1 mínus redukčný koeficient ustanovený v odseku 1 tohto článku alebo článku 34 ods. 3 písm. a).

V súvislosti s tranžou uvedenou v písm. f) prvého odseku článku 29 však žiadatelia môžu vziať svoje žiadosti späť do piatich pracovných dní od uverejnenia koeficientu v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Členské štáty do 1. augusta oznámia Komisii sumy, ktoré sú uvedené v žiadostiach o osvedčenia o náhrade, ktoré boli späťvzaté v zmysle druhého pododseku odseku 2.

Článok 34

1.   Ak po uplynutí termínu na podávanie žiadostí o osvedčenie o náhrade v súvislosti s konkrétnou tranžou uvedenou v článku 29 ods. 1 písm. a) až f) nie je uverejnený žiadny redukčný koeficient podľa článku 33 ods. 1, hospodárske subjekty môžu podať žiadosť o vydanie osvedčenia o náhrade na akúkoľvek zvyšnú sumu, ktorá je k dispozícii pre túto tranžu a o ktorú ešte nikto nepožiadal.

Žiadosť sa musí podať v období pred uplynutím najbližšieho konečného termínu uvedeného v článku 29 ods. 1písm. a) až f).

2.   Členské štáty oznámia Komisii žiadosti podané v priebehu každého týždňa v nasledujúci pondelok. Príslušné osvedčenia sa môžu vydávať od stredy, ktorá nasleduje po oznámení, ak Komisia nevydá iné pokyny.

3.   Ak celková suma, o ktorú sa požiada v príslušnom týždni na predkladanie žiadostí, presiahne zostávajúcu sumu uvedenú v odseku 1, Komisia prijme jedno alebo viaceré z nasledujúcich opatrení:

a)	stanoví redukčný koeficient na žiadosti o osvedčenia o náhrade podané v príslušnom týždni na predkladanie žiadostí, ktoré boli oznámené Komisii a na ktoré ešte neboli vydané osvedčenia o náhrade;

b)	usmerní členské štáty, aby odmietli žiadosti podané v príslušnom týždni na predkladanie žiadostí, ktoré sa majú ešte len oznámiť Komisii;

c)	pozastaví podávanie žiadostí o osvedčenia o náhrade.

4.   Každé nariadenie prijaté podľa odseku 3 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do troch dní od oznámenia žiadostí uvedených v odseku 2.

Článok 35

1.   Osvedčenia o náhrade sú platné odo dňa vydania tak, ako sa stanovuje v článku 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 376/2008.

2.   S výhradou druhého pododseku sú osvedčenia o náhrade platné do posledného dňa piateho mesiaca po mesiaci podania žiadosti o osvedčenie, alebo do posledného dňa rozpočtového obdobia, podľa toho, čo nastane skôr.

Osvedčenia o náhrade uvedené v článku 36 sú platné do posledného dňa piateho mesiaca po mesiaci podania žiadosti o osvedčenie.

3.   Ak sú sadzby náhrad stanovené vopred v súlade s článkom 26, zostávajú platné do posledného dňa obdobia platnosti osvedčenia.

Článok 36

Nariadenie Komisie (ES) č. 2298/2001 (13) sa vzťahuje na žiadosti o osvedčenia o náhrade a osvedčenia o náhrade vydané na vývoz tovaru, ktorý je súčasťou operácie potravinovej pomoci v zmysle článku 10 ods. 4 dohody.

Článok 37

1.   Na účely článku 47 nariadenia (ES) č. 376/2008 sa uplatnia odseky 2 až 11 tohto článku.

2.   Od 1. októbra každého rozpočtového obdobia sa môžu podávať žiadosti o osvedčenia v súvislosti s vyhlásením verejného ponukového konania v dovážajúcej tretej krajine, stanovujúc vopred sadzbu náhrady za vývoz v deň, v ktorom bola podaná žiadosť, v súlade s týmto článkom mimo období stanovených v článkoch 29 a 34, ak súčet súm zodpovedajúcich jednému vyhláseniu verejného ponukového konania, v súvislosti s ktorým jeden alebo viacerí vývozcovia podali jednu alebo viac žiadostí o osvedčenie o náhrade, a pre ktoré nebolo zatiaľ vydané žiadne osvedčenie, nepresahuje sumu 2 milióny EUR.

Táto hraničná hodnota sa však môže zvýšiť na 4 milióny EUR, ak žiaden z redukčných koeficientov uverejnených od začiatku rozpočtového obdobia, ktoré sa uvádzajú v článku 33 ods. 1 alebo v článku 34 ods. 3, nepresiahne 50 %.

3.   Suma, v súvislosti s ktorou sa žiada osvedčenie alebo osvedčenia, nesmie prekročiť množstvo uvedené vo vyhlásení verejného ponukového konania vynásobené príslušnou sadzbou(-ami) náhrady, stanovenou vopred v deň podania žiadosti. Tolerancie alebo opcie uvedené vo vyhlásení verejného ponukového konania, sa nezohľadňujú.

4.   Okrem údajov uvedených v článku 47 ods. 3 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 376/2008 musia členské štáty bezodkladne informovať Komisiu o sumách, ktoré sa požadujú v súvislosti s každým osvedčením, a dátume a čase podania každej žiadosti.

5.   V prípade, keď sumy oznámené podľa odseku 4 po pripočítaní k sumám, o ktoré boli podané žiadosti o jedno alebo viac osvedčení ako súčasť toho istého vyhlásenia verejného ponukového konania, presiahnu uplatniteľnú hranicu uvedenú v odseku 2, Komisia informuje členské štáty do dvoch pracovných dní od prijatia dodatočných informácií, ktoré sa uvádzajú v odseku 4, o tom, že osvedčenie o náhrade sa hospodárskemu subjektu nevydá.

6.   Komisia môže pozastaviť uplatňovanie odseku 2, ak kumulatívny súčet súm osvedčení o náhrade, ktoré možno vydať v súlade s článkom 47 nariadenia (ES) č. 376/2008, prekročí v jednom rozpočtovom období sumu 4 milióny EUR. Rozhodnutia o pozastavení sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

7.   Odchylne od článku 35 ods. 1 a ods. 2 tohto nariadenia, osvedčenia o náhrade vydané v súlade s článkom 47 nariadenia (ES) č. 376/2008 sú platné odo dňa, v ktorom boli vydané v zmysle článku 22 ods. 2 nariadenia (ES) č. 376/2008. Osvedčenia o náhrade sú platné do konca ôsmeho mesiaca po mesiaci jeho vydania alebo do 30. septembra, podľa toho, čo nastane skôr. Sadzby stanovené vopred platia do posledného dňa platnosti osvedčenia.

8.   Ak sa príslušný orgán ubezpečí v súlade s článkom 47 ods. 9 písm. a) nariadenia (ES) č. 376/2008, že agentúra, ktorá vyhlásila verejné ponukové konanie, zrušila zmluvu z dôvodov, ktoré sa netýkajú úspešného účastníka a nepredstavujú prípad vyššej moci, uvoľní zábezpeku v prípadoch, v ktorých je sadzba náhrady stanovená vopred v súvislosti so základným výrobkom, ktorá zodpovedá najväčšej náhrade v porovnaní s ostatnými použitými základnými výrobkami, vyššia alebo sa rovná sadzbe náhrady, ktorá platí v posledný deň platnosti osvedčenia.

9.   Ak sa príslušný orgán ubezpečí v súlade s článkom 47 ods. 9 písm. b) nariadenia (ES) č. 376/2008, že agentúra, ktorá vyhlásila verejné ponukové konanie zaviazala úspešného účastníka akceptovať zmeny zmluvy z dôvodov, ktoré sa ho netýkajú, a ktoré nepredstavujú prípad vyššej moci, môže predĺžiť platnosť osvedčenia a lehotu platnosti sadzby náhrady stanovenej vopred až do 30. septembra.

10.   Ak úspešný účastník verejného ponukového konania poskytne dôkaz v súlade s článkom 47 ods. 9 písm. c) nariadenia (ES) č. 376/2008, že vyhlásenie verejného ponukového konania alebo zmluva uzavretá na základe verejného ponukového konania predpokladajú zostupnú toleranciu alebo opciu presahujúcu 5 %, a že agentúra, ktorá vyhlásila verejné ponukové konanie sa dovoláva príslušného ustanovenia, povinnosť vyviezť sa bude považovať za splnenú, ak vyvezené množstvo nebude nižšie o viac ako 10 % ako množstvo, ktoré zodpovedá sume, na ktorú bolo vydané osvedčenie.

Prvý pododsek platí za podmienky, že sadzba náhrady stanovená vopred v súvislosti so základným výrobkom zodpovedajúca najväčšej náhrade v porovnaní s inými použitými základnými výrobkami je vyššia alebo sa rovná sadzbe náhrady platnej v posledný deň platnosti osvedčenia. V takých prípadoch sa sadzba 95 % uvedená v článku 40 ods. 3 a ods. 5 tohto nariadenia nahrádza sadzbou vo výške 90 %.

11.   Na účely odsekov 1 až 10 tohto článku lehota 21 dní uvedená v článku 47 ods. 5 nariadenia (ES) č. 376/2008 je 44 dní.

ODDIEL 3

Zábezpeky

Článok 38

1.   Vydanie osvedčenia o náhrade zaväzuje držiteľa, aby požiadal o náhradu sumy, na ktorú bolo vydané osvedčenie na tovar vyvezený počas obdobia platnosti osvedčenia o náhrade.

Na zaručenie splnenia povinnosti uvedenej v prvom pododseku sa zloží zábezpeka uvedená v článku 23.

2.   Povinnosti uvedené v prvom pododseku odseku 1 tohto článku sa považujú za primárne požiadavky v zmysle článku 20 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2220/85.

Článok 39

1.   Primárna požiadavka sa považuje za splnenú, ak vývozca doručil osobitnú žiadosť, ktorá sa vzťahuje na tovar vyvezený počas obdobia platnosti osvedčenia o náhrade v súlade s podmienkami, ktoré ukladá článok 28 a oddiel V prílohy VI.

2.   V prípade, že osobitná žiadosť nie je vývozné vyhlásenie, musí sa podať do troch mesiacov odo dňa uplynutia platnosti osvedčenia o náhrade, ktorého číslo bolo zapísané na osobitnej žiadosti, s výnimkou prípadov vyššej moci.

Ak sa nedodrží termín troch mesiacov stanovený v prvom pododseku, primárna požiadavka sa nemôže považovať za splnenú.

3.   Dôkaz, že bola primárna požiadavka splnená sa poskytne tak, že sa príslušnému orgánu predloží kópia č. 1 osvedčenia o náhrade, riadne zaznamenaného v súlade s článkom 28 ods. 2. Uvedený dôkaz sa predloží do konca dvanásteho mesiaca po skončení doby platnosti osvedčenia o náhrade.

Prvý pododsek sa uplatňuje na osvedčenia zaregistrované v súlade s článkom 24 ods. 2 primerane.

4.   Odchylne od článku 22 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2220/85, zábezpeka stanovená v článku 23 tohto nariadenia prepadne v pomernej časti k sume, pre ktorú nebol predložený požadovaný dôkaz v rámci lehoty stanovenej v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

Článok 40

1.   Ak sa uplatní redukčný koeficient v zmysle článku 33 ods. 2 alebo článku 34 ods. 3 písm. a), časť zábezpeky, ktorá sa rovná zloženej sume násobenej redukčným koeficientom, sa ihneď vráti.

2.   Ak žiadateľ zoberie svoju žiadosť o osvedčenie späť v súlade s druhým pododsekom článku 33 ods. 2 sa vráti 80 % pôvodnej zábezpeky.

3.   Zábezpeka sa vráti v plnej výške, ak držiteľ osvedčenia požiadal o náhrady, ktoré sa rovnajú 95 % sumy, na ktorú bolo vydané osvedčenie.

4.   Pri žiadosti zo strany oprávneného držiteľa môžu členské štáty vrátiť zábezpeku v splátkach pomerne k sumám, v súvislosti s ktorými boli splnené podmienky uvedené v článku 39 ods. 1 a ods. 3, za predpokladu, že sa poskytli dôkazy, že sa požiadalo o sumu, ktorá sa rovná aspoň 5 % sumy vyznačenej na osvedčení.

5.   Ak sa požiadalo o náhrady na menej ako 95 % sumy, na ktorú bolo vydané osvedčenie, časť zábezpeky, ktorá sa rovná 10 % rozdielu medzi 95 % sumy, na ktorú bolo vydané osvedčenie, a sumou skutočne využitých náhrad, prepadne.

6.   Ak je suma, v súvislosti s ktorou boli splnené podmienky uvedené v článku 39 ods. 1 a ods. 3, nižšia ako 5 % sumy vyznačenej na osvedčení, prepadne celá zábezpeka.

7.   Ak celková suma zábezpeky, ktorá má prepadnúť, pri danom osvedčení dosiahne 100 EUR alebo menej, príslušný členský štát vráti celú zábezpeku.

Článok 41

1.   V prípade, že sa osvedčenie alebo výpis z osvedčenia vrátia orgánu, ktorý ich vydal v rámci obdobia zodpovedajúceho počiatočným dvom tretinám obdobia ich platnosti, zodpovedajúca suma zábezpeky, ktorá má prepadnúť, sa zníži o 40 % a na tento účel sa bude akákoľvek časť dňa počítať ako celý deň.

2.   Ak sa osvedčenie alebo výpis z osvedčenia vrátia orgánu, ktorý ich vydal v rámci obdobia zodpovedajúceho poslednej tretine obdobia ich platnosti alebo počas mesiaca, ktorý nasleduje po dátume uplynutia platnosti, zodpovedajúca suma zábezpeky, ktorá má prepadnúť, sa zníži o 25 %.

3.   Odseky 1 a 2 sa vzťahujú len na osvedčenia a výpisy z osvedčení vrátené orgánu, ktorý ich vydal, počas rozpočtového obdobia, na ktoré boli osvedčenia vydané, za predpokladu, že sa vrátia najneskôr do 31. augusta uvedeného obdobia.

KAPITOLA IV

VÝVOZ, NA KTORÝ SA NEVZŤAHUJÚ OSVEDČENIA

Článok 42

1.   Osvedčenia sa nevyžadujú pre vývoz, v prípade ktorého žiadosti podané hospodárskym subjektom počas rozpočtového roku nevedú k vzniku nároku na platbu presahujúcu 100 000 EUR.

2.   Osvedčenia sa nevyžadujú pre dodávky uvedené v tretej zarážke druhého pododseku článku 4 ods. 1, v článku 33 ods. 1, článku 37 ods. 1, článku 41 ods. 1 a článku 43 ods. 1 nariadenia (ES) č. 612/2009.

3.   Odseky 1 a 2 sa takisto uplatňujú na vývoz uskutočňovaný hospodárskymi subjektmi, ktorí mali osvedčenie o náhrade počas príslušného rozpočtového obdobia alebo ktorí majú takéto osvedčenie v deň vývozu.

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa uplatňujú iba v členskom štáte, v ktorom je hospodársky subjekt usadený.

Článok 43

1.   Pre každé rozpočtové obdobie má vývoz uvedený v článku 42 ods. 1 nárok na platbu náhrady v rámci celkovej rezervy 40 miliónov EUR pre každý rozpočtový rok.

2.   Náhrady na vývoz, ktoré sú súčasťou medzinárodnej operácie potravinovej pomoci v zmysle článku 10 ods. 4 dohody a náhrady na dodávky uvedené v tretej zarážke druhého pododseku článku 4 ods. 1, v článku 33 ods. 1, článku 37 ods. 1, článku 41 ods. 1 a článku 43 ods. 1 nariadenia (ES) č. 612/2009 sa nezohľadňujú pri stanovovaní výšky výdavkov v rámci rezervy uvedenej v odseku 1.

Článok 44

1.   Ak súčet súm oznámených členskými štátmi v súlade s článkom 53 dosiahne 30 miliónov EUR, môže Komisia, prerušiť na najviac 20 pracovných dní uplatňovanie článku 43 ods. 1 na vývoz, na ktorý sa nevzťahuje osvedčenie o náhrade, pričom zoberie do úvahy medzinárodné záväzky Únie.

2.   Za okolností uvedených v odseku 1 môže Komisia v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1216/2009 prerušiť na obdobie presahujúce 20 pracovných dní uplatňovanie článku 43 ods. 1 tohto nariadenia na vývoz, na ktorý sa nevzťahuje osvedčenie o náhrade.

KAPITOLA V

POVINNOSTI VÝVOZCU

Článok 45

1.   Pri vývoze tovaru príslušná strana nahlási množstvá základných výrobkov, výrobkov získaných z ich spracovania alebo výrobkov asimilovaných na jednu z týchto dvoch kategórií v súlade s článkom 3, ktoré boli skutočne použité v zmysle článku 10 pri výrobe uvedeného tovaru, na ktoré sa bude žiadať náhrada alebo sa inak odvoláva na uvedené zloženie, ak sa určilo v súlade s článkom 10 ods. 4.

2.   Ak bol tovar použitý pri výrobe tovaru, ktorý sa bude vyvážať, vyhlásenie dotknutej strany zahŕňa množstvá tovaru, ktorý sa skutočne použil, povahu a množstvo každého zo základných výrobkov, výrobkov získaných z ich spracovania a/alebo výrobkov asimilovaných na jednu z týchto dvoch kategórií v súlade s článkom 3, z ktorej sa tovar získal.

Príslušná strana na podporu svojho vyhlásenia predloží príslušným orgánom všetky doklady a informácie, ktoré príslušné orgány pokladajú za relevantné. Príslušné doklady a informácie môžu byť uložené a predložené v elektronickej forme.

Príslušné orgány overia správnosť vyhlásení akýmikoľvek vhodnými prostriedkami.

3.   Ak o to požiadajú príslušné orgány členského štátu, na ktorého území sa vykonávajú colné vývozné formality, príslušné orgány iných členských štátov im priamo oznámia informácie, ktoré sú schopné získať, aby príslušná strana mohla overiť vyhlásenie, ktoré jej bolo predložené.

Článok 46

Odchylne od článku 45 a po konzultácii s príslušnými orgánmi, je možné nahradiť vyhlásenie o použitých výrobkoch alebo tovare agregovaným vyhlásením o množstvách použitých výrobkov alebo odvolaním sa na vyhlásenie o týchto množstvách, ak už boli určené v zmysle článku 10 ods. 4, a za podmienky, že výrobca poskytne orgánom k dispozícii všetky informácie potrebné na overenie vyhlásenia.

Článok 47

1.   Ak vývozca nevyhotoví vyhlásenie uvedené v článku 46, alebo neposkytne uspokojivé informácie, ktoré podporia toto vyhlásenie, stráca nárok na náhradu.

2.   Odchylne od odseku 1, ak je príslušný tovar vymenovaný v stĺpcoch 1 a 2 prílohy IV, príslušná strana môže získať náhradu, ak o to vyslovene požiada. Povaha a množstvo základných výrobkov, ktoré sa zoberú do úvahy pri výpočte takejto náhrady, sa určia z analýzy tovaru, ktorý sa má vyviezť, a v súlade s tabuľkou v prílohe IV. Príslušný orgán rozhodne o podmienkach, za ktorých sa vykoná analýza, a o tom, aké informácie bude potrebné dodať na podporu požiadavky.

3.   Náklady na takúto analýzu znáša vývozca.

Článok 48

1.   Článok 45 sa nevzťahuje na množstvá poľnohospodárskych výrobkov určené v súlade s prílohou III s výnimkou:

a)	množstiev výrobkov, ktoré sa uvádzajú v článku 45 ods. 1, vyvezených vo forme tovaru čiastočne získaného z výrobkov, na ktoré je vyplácanie vývoznej náhrady zahrnuté v nariadení (ES) č. 1234/2007, a čiastočne z iných výrobkov v súlade s podmienkami, ktoré ukladá článku 11 ods. 2;

b)	množstiev vajec alebo vaječných výrobkov vyvážaných vo forme cestoviny, ktoré sú zaradené do kódu KN 1902 11 00;

c)	množstiev sušiny, ktorá sa nachádza v čerstvej cestovine, ako sa uvádza v článku 11 ods. 1 druhý pododsek;

d)	povahy základných výrobkov, ktoré sa skutočne použili pri výrobe D-glucitolu (sorbitolu) zaradeného do kódov KN 2905 44 a 3824 60, a v prípade potreby, podielov D-glucitolu (sorbitolu) získaných zo škrobových výrobkov a sacharózy;

e)	množstiev kazeínu vyvážaného vo forme tovaru, ktorý je zaradený do kódov KN 3501 90 90;

f)	stupňa piva vyrobeného zo sladu zaradeného do kódu KN 2202 90 10;

g)	množstiev nesladového jačmeňa prijatých príslušnými orgánmi.

Pri opise tovaru uvedeného vo vývoznom vyhlásení a v žiadosti o náhradu na tovar uvedený v prílohe III sa musí zohľadňovať nomenklatúra uvedená v uvedenej prílohe.

2.   Pri analýze tovaru na účely článkov 45, 46, 47 alebo odsekov 1 alebo 3 tohto článku sa používajú metódy analýzy, ktoré sú uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 904/2008 (14), alebo ak takéto metódy chýbajú, metódy uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 900/2008 (15) alebo ak takéto metódy chýbajú, metódy uplatniteľné pre klasifikáciu podobného tovaru, ktorý sa dováža do Únie, podľa klasifikácie uvedenej v Spoločnom colnom sadzobníku.

3.   Množstvá vyvážaného tovaru a množstvá výrobkov, ktoré uvádza článok 45 ods. 1, alebo zloženie určené v súlade s článkom 10 ods. 4 sa zapíšu do dokladu, ktorý potvrdzuje vývoz. Ak sa však uplatní článok 47 ods. 2, namiesto množstiev posledných menovaných výrobkov sa uvedú množstvá základných výrobkov, ktoré sú uvedené v stĺpci 4 prílohy IV a zodpovedajú výsledkom analýzy vyvážaného tovaru.

4.   Tovar, na ktorý sa poskytuje náhrada a ktorý je zaradený do kódov KN 0403 10 51 až 0403 10 99, 0403 90 71 až 0403 90 99, 0405 20 10, 0405 20 30, 2105 00 99, 3502 11 90 a 3502 19 90, spĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 852/2004 a nariadenia (ES) č. 853/2004, vrátane požiadavky, aby bol pripravený v schválenom zariadení a aby spĺňal požiadavky označenia zdravotnej nezávadnosti uvedených v oddieli I prílohy II k nariadeniu (ES) č. 853/2004.

5.   Na účely článkov 45 a 46 musí každý členský štát informovať Komisiu o kontrolách rôznych druhov vyváženého tovaru vykonaných na jeho území. Komisia podľa toho informuje ostatné členské štáty.

Článok 49

1.   Podľa článku 45 a 46 tohto nariadenia a pri uplatňovaní článku 12 nariadenia (ES) č. 612/2009, poskytne príslušná strana v prípade tovaru, ktorý obsahuje obilniny, ryžu, mlieko a mliečne výrobky alebo vajcia uvedené v článku 162 ods. 1 písm. a) bode i), ii), v) a vii) a v článku 132 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1234/2007, vyhlásenie, že žiadna zo zložiek nebola dovezená z tretích krajín, alebo presne stanoví množstvá uvedených výrobkov dovezených z tretích krajín.

2.   Ak sa žiada, aby sa určili množstvá v súlade s článkom 10 ods. 4, príslušný orgán môže prijať vyhlásenie od príslušnej strany, že obilniny, ryža, mliečne a vaječné výrobky uvedené v odseku 1, ktoré boli dovezené z tretích krajín, sa nepoužijú.

3.   Ak sa žiada, aby sa určili množstvá v súlade s článkom 11 ods. 1 alebo v súlade s článkom 47 ods. 2, príslušný orgán môže prijať vyhlásenie od príslušnej strany, že obilniny, ryža, mliečne a vaječné výrobky uvedené v odseku 1, ktoré boli dovezené z tretích krajín, sa nepoužijú.

4.   Vyhlásenia uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 podliehajú overeniu zo strany príslušných orgánov akýmikoľvek vhodnými prostriedkami.

KAPITOLA VI

VYPLÁCANIE NÁHRADY

Článok 50

1.   V prípade tovaru vyvezeného medzi 1. októbrom a 15. októbrom každého roka sa náhrady nevyplatia pred 16. októbrom.

Pokiaľ ide o tovar vyvezený na základe predloženia osvedčenia o náhrade v súvislosti s rozpočtovým obdobím, a v prípade, že Komisia dospeje k záveru, že hrozí nebezpečenstvo, že Únia nesplní svoje medzinárodné záväzky, platby náhrad naplánované po konci tohto obdobia sa neuskutočnia pred 16. októbrom. V tomto prípade sa lehota uvedená v článku 46 ods. 8 nariadenia (ES) č. 612/2009 môže dočasne predĺžiť na tri mesiace a 15 dní formou nariadenia uverejneného pred 20. septembrom v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Pre tovar uvedený v prílohe II k tomuto nariadeniu a odchylne od článku 24 nariadenia (ES) č. 612/2009, suma stanovená v článku 24 ods. 1 písm. a) bode ii) nariadenia (ES) č. 612/2009 sa uplatňuje bez ohľadu na krajinu alebo územie miesta určenia, do ktorých sa tovar vyváža:

a)

v prípade tovaru baleného pre zákaznícky maloobchodný predaj v bezprostrednom obale s netto hmotnosťou nepresahujúcou 2,5 kg alebo v nádobách s objemom nepresahujúcim 2 litre, s označením v zmysle článku 1 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES (16), v ktorom sa uvádza buď dovozca v krajine miesta určenia, alebo ktorého text je v úradnom jazyku krajiny miesta určenia alebo v jazyku ľahko zrozumiteľnom v uvedenej krajine;

b)

v prípadoch, že konkrétny vývozca vyváža tovar najmenej 12-krát v priebehu dvoch rokov, ktoré predchádzajú dátumu žiadosti o povolenie, ako je uvedené v odseku 3, pričom tento tovar neobsahuje viac ako 90 % hmotnosti akéhokoľvek základného výrobku, za ktorý sa vypláca náhrada, a ktorého osemmiestny kód KN je rovnaký a ktorý je určený rovnakému príjemcovi(-om).

3.   V prípadoch stanovených v odseku 2 členské štáty môžu na požiadanie udeliť formálne povolenie, ktorým poskytnú príslušnému vývozcovi výnimku z povinnosti predložiť iný dôkaz ako prepravný doklad vyžadovaný podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 612/2009.

Povolenie uvedené v prvom pododseku je platné, ak nie je zrušené, maximálne na obdobie dvoch rokov a je obnoviteľné. Členské štáty môžu podľa svojho výhradného uváženia povolenie zrušiť, a najmä ho bezodkladne vziať späť, ak majú dôvodné podozrenie, že vývozca nedodržal podmienky v ňom stanovené.

Výnimky udelené podľa prvého pododseku sa považujú za rizikové faktory, ktoré sa majú zohľadniť na účely článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 485/2008 (17).

Vývozcovia, ktorí využívajú výnimku, uvedú číslo povolenia v jednotnom colnom doklade a v osobitnej žiadosti o platbu, ako je uvedené v článku 28 tohto nariadenia.

4.   Odchylne od odseku 3 v prípadoch ustanovených v písm. b) odseku 2 členské štáty môžu príslušnému vývozcovi poskytnúť výnimku z povinnosti predložiť prepravné doklady na všetok vývoz, na ktorý sa povolenie vzťahuje, ak sa od príslušného vývozcu vyžaduje predloženie prepravných dokladov vzhľadom na minimálne 10 % takýchto vývozných colných vyhlásení alebo aspoň jedného za rok, podľa toho, ktorého objem je väčší, ktorý sa má vybrať členským štátom na základe uplatnenia kritérií ustanovených v nariadení Komisie (ES) č. 1276/2008 (18).

5.   V prípade tovaru uvedeného v prílohe II k tomuto nariadeniu, ktorého vývozné colné vyhlásenie bolo prijaté skôr ako 30. septembra 2007 a pre ktorý vývozca nemôže poskytnúť dôkaz uvedený v článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 612/2009, sa tovar považuje za dovezený do tretej krajiny na základe predloženia kópie prepravných dokladov a buď jedného z dokladov uvedených v článku 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 612/2009, alebo bankového dokladu vydaného schválenými sprostredkovateľmi usadenými v Únii, ktorý potvrdzuje, že platba zodpovedajúca vývozu bola pripísaná na účet vývozcu otvorený u nich, alebo dokladu o úhrade.

Na   účely uplatňovania článku 27 nariadenia (ES) č. 612/2009 členské štáty zohľadnia odsek 5.

KAPITOLA VII

OZNAMOVACIA POVINNOSŤ

Článok 51

1.   Členské štáty oznámia do desiateho dňa každého mesiaca Komisii nasledujúce:

a)	sumy vyjadrené v EUR, v súvislosti s ktorými sa vrátili osvedčenia o náhrade v priebehu predchádzajúceho mesiaca v súlade s článkom 41 ods. 1;

b)	sumy vyjadrené v EUR v súvislosti s ktorými sa počas predchádzajúceho mesiaca stanovilo, že primárna požiadavka uvedená v článku 38 nebola splnená;

c)	osvedčenia o náhrade vyjadrené v EUR vydané počas predchádzajúceho mesiaca, ako sa uvádza v článku 35;

d)	osvedčenia o náhrade vyjadrené v EUR vydané počas predchádzajúceho mesiaca v súlade s článkom 47 nariadenia (ES) č. 376/2008.

Sumy uvedené v písmene b) prvého pododseku sa rozlišujú podľa odkazu na rozpočtové obdobie osvedčenia o náhrade, ku ktorému sa vzťahujú.

2.   Pred 1. novembrom každého roku členské štáty oznámia Komisii celkové sumy vyjadrené v EUR pridelené pred 1. októbrom uvedeného roku na osvedčenia o náhrade, ktoré boli vydané v rozpočtovom období, ktoré sa končí 30. septembra predchádzajúceho kalendárneho roku.

Článok 52

1.   Členské štáty musia najneskôr do konca mesiaca, ktorý nasleduje po každom mesiaci kalendárneho roka, oznámiť Komisii prostredníctvom systému výmeny údajov známeho ako DEX štatistické informácie o tovare, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, v súvislosti s ktorým boli priznané vývozné náhrady v predchádzajúcom mesiaci a tieto informácie sú popísané podľa osemmiestnych kódov KN a zahŕňajú:

a)	množstvá takéhoto tovaru vyjadrené v tonách alebo iných stanovených merných jednotkách;

b)	sumu vývozných náhrad, ktoré boli priznané v predchádzajúcom mesiaci v súvislosti s každým príslušným základným poľnohospodárskym výrobkom, vyjadrenú v EUR;

c)	množstvá každého zo základných poľnohospodárskych výrobkov, v súvislosti s ktorými boli priznané náhrady, vyjadrené v tonách.

2.   Členské štáty musia pred 31. decembrom každého roku oznámiť Komisii celkové sumy náhrad vyjadrené v EUR, ktoré skutočne priznali počas rozpočtového obdobia, ktoré sa skončilo 30. septembra toho istého kalendárneho roku, v súvislosti s tovarom vyvážaným počas rozpočtového obdobia, ktoré sa končí 30. septembra predchádzajúceho kalendárneho roku, a počas akýchkoľvek predchádzajúcich rozpočtových období, ktoré neboli ešte oznámené, pričom uvedú príslušné obdobia.

3.   Na účely odsekov 1 a 2 priznané náhrady zahŕňajú preddavky.

4.   Členský štát musí pred 31. decembrom každého roku oznámiť Komisii celkové sumy vrátených neoprávnene vyplatených náhrad vyjadrené v EUR, ktoré boli získané počas rozpočtového obdobia, ktoré sa skončilo 30. septembra toho istého kalendárneho roku, a uviesť príslušné rozpočtové obdobie(-a).

Článok 53

Členské štáty oznámia Komisii najneskôr do piateho dňa každého mesiaca sumy náhrad priznaných podľa článku 43 ods. 1 od šestnásteho dňa do konca predchádzajúceho mesiaca a najneskôr do dvadsiateho dňa každého mesiaca sumy náhrad priznaných podľa článku 43 ods. 1 od prvého do pätnásteho dňa bežného mesiaca. V prípade potreby členské štáty informujú Komisiu, že medzi relevantnými dňami sa nepriznali nijaké sumy.

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 54

Nariadenie (ES) č. 1043/2005 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IX.

Článok 55

Toto nariadenie nadobúda účinnosť druhým dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vzťahuje sa na žiadosti podané od 8. júla 2010 o osvedčenia na použitie od 1. októbra 2010.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 10.

(2)  Ú. v. EÚ L 172, 5.7.2005, s. 24.

(3)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 186, 17.7.2009, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 205, 3.8.1985, s. 5.

(6)  Ú. v. EÚ L 312, 11.11.2006, s. 33.

(7)  Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2008, s. 3.

(8)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.

(10)  Ú. v. EÚ L 178, 1.7.2006, s. 24.

(11)  Ú. v. EÚ L 192, 19.7.2008, s. 20.

(12)  Ú. v. ES L 239, 22.9.1979, s. 24.

(13)  Ú. v. ES L 308, 27.11.2001, s. 16.

(14)  Ú. v. EÚ L 249, 18.9.2008, s. 9.

(15)  Ú. v. EÚ L 248, 17.9.2008, s. 8.

(16)  Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29.

(17)  Ú. v. EÚ L 143, 3.6.2008, s. 1.

(18)  Ú. v. EÚ L 339, 18.12.2008, s. 53.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---