ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2010.132.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 132

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 53
29. mája 2010


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 438/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 998/2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat

3

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl

11

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 437/2010

z 19. mája 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 178,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

S cieľom zlepšiť hospodársku a sociálnu súdržnosť Únie je nevyhnutné podporiť obmedzené zásahy na renováciu existujúcich budov slúžiacich na účely bývania v členských štátoch, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004 alebo neskôr. Tieto zásahy sa môžu uskutočňovať za podmienok stanovených v článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (3).

(2)

Výdavky by sa mali programovať v rámci integrovanej operácie mestského rozvoja alebo prioritnej osi pre oblasti, v ktorých dochádza k fyzickému zničeniu a sociálnemu vylúčeniu alebo ktorým fyzické zničenie a sociálne vylúčenie hrozí. Kvôli jasnosti by sa mali zjednodušiť podmienky, za ktorých sa môžu uskutočňovať zásahy v oblasti bývania v mestských oblastiach. Výdavky na zásahy v oblasti bývania by sa preto mali programovať so zohľadnením rôznych parametrov bez ohľadu na zdroj financovania. Oprávnené by mali byť navyše iba výdavky týkajúce sa zásahov do existujúcich budov.

(3)

Vo viacerých členských štátoch je pre marginalizované spoločenstvá, ktoré žijú v mestských alebo vo vidieckych oblastiach, bývanie rozhodujúcim faktorom integrácie. Je preto nevyhnutné rozšíriť oprávnenosť výdavkov na zásahy v oblasti bývania vo všetkých členských štátoch pre spoločenstvá žijúce v mestských alebo vo vidieckych oblastiach.

(4)

Bez ohľadu na to, či sa spoločenstvá nachádzajú v mestských alebo vo vidieckych oblastiach, by vzhľadom na mimoriadne zlú kvalitu ich podmienok bývania mali byť oprávnené aj výdavky na renováciu alebo nahradenie existujúcich domov, a to aj novostavbami.

(5)

V súlade so zásadou č. 2 Spoločných základných zásad o začleňovaní Rómov, ktorú Rada zopakovala vo svojich záveroch o začleňovaní Rómov z 8. júna 2009, by sa zo zásahov v oblasti bývania zameraných na špecifickú skupinu nemali vylúčiť iné osoby žijúce v podobných sociálno-ekonomických pomeroch.

(6)

V súlade so zásadou č. 1 uvedených Spoločných základných zásad, aby sa obmedzili riziká segregácie, mali by sa zásahy v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev uskutočňovať v rámci integrovaného prístupu, ktorý zahŕňa najmä opatrenia v oblastiach vzdelávania, zdravia, sociálnych záležitostí, zamestnanosti a bezpečnosti a opatrenia na odstraňovanie segregácie.

(7)

Mali by sa zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania na prijatie zoznamu kritérií, ktoré sú potrebné na určenie oblastí, v ktorých dochádza k fyzickému zničeniu a sociálnemu vylúčeniu alebo ktorým fyzické zničenie a sociálne vylúčenie hrozí, a na prijatie zoznamu oprávnených zásahov. V článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje, že pravidlá a všeobecné zásady kontrolného mechanizmu, ktorým členské štáty uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí Komisie, sa upravia vopred nariadením, ktoré sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Do prijatia tohto nariadenia a s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek prerušeniu legislatívnych opatrení Únie by sa mali aj naďalej uplatňovať ustanovenia rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(8)

Nariadenie (ES) č. 1080/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1080/2006 sa nahrádza takto:

„2.   Výdavky na bývanie, s výnimkou energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie podľa odseku 1a, sú oprávnenými výdavkami v týchto prípadoch:

a)

pre členské štáty, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004 alebo neskôr a v rámci integrovaného prístupu mestského rozvoja pre oblasti, v ktorých dochádza k fyzickému zničeniu a sociálnemu vylúčeniu alebo ktorým fyzické zničenie a sociálne vylúčenie hrozí;

b)

pre všetky členské štáty len v rámci integrovaného prístupu pre marginalizované spoločenstvá.

Pridelené prostriedky na výdavky na bývanie predstavujú najviac 3 % prostriedkov EFRR pridelených dotknutým operačným programom alebo 2 % celkových pridelených prostriedkov EFRR.

2a.   Na účely odseku 2 písm. a) a b), ale bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek tohto odseku, sa výdavky obmedzujú na tieto zásahy:

a)

renovácia spoločných priestorov v existujúcich viacrodinných obytných objektoch;

b)

renovácia a zmena využívania existujúcich budov vo vlastníctve verejných orgánov alebo neziskových prevádzkovateľov na využívanie domácnosťami s nízkym príjmom alebo osobami s osobitnými potrebami na účely bývania.

Na účely odseku 2 písm. b) môžu zásahy zahŕňať renováciu alebo nahradenie existujúceho bývania.

Komisia prijme zoznam kritérií potrebných na určenie oblastí uvedených v odseku 2 písm. a) a zoznam oprávnených zásahov v súlade s postupom uvedeným v článku 103 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1083/2006.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 19. mája 2010

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

D. LÓPEZ GARRIDO


(1)  Stanovisko z 5. novembra 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. februára 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 26. apríla 2010.

(3)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.


29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/3


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 438/2010

z 19. mája 2010,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 998/2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2 a článok 168 ods. 4 písm. b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 998/2003 (3) sa ustanovujú veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a pravidlá uplatňujúce sa na kontroly takéhoto premiestňovania.

(2)

V článku 5 nariadenia (ES) č. 998/2003 sa stanovujú ustanovenia uplatniteľné na premiestňovanie psov, mačiek a fretiek uvedených v častiach A a B prílohy I k uvedenému nariadeniu medzi členskými štátmi. Podľa článku 5 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia musia byť tieto spoločenské zvieratá označené pomocou elektronického identifikačného systému (transpondér). Počas osemročného prechodného obdobia odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia sa tieto spoločenské zvieratá majú pokladať za označené aj v prípade, že majú dobre čitateľné tetovanie.

(3)

V článku 4 ods. 1 a článku 14 nariadenia (ES) č. 998/2003 sa ustanovuje, že ak transpondér nespĺňa normu ISO 11784 alebo ustanovenia prílohy A k norme ISO 11785, vlastník alebo fyzická osoba zodpovedná za spoločenské zviera v mene vlastníka musí poskytnúť prostriedky potrebné na čítanie transpondéra v čase každej kontroly.

(4)

S cieľom vyhnúť sa zbytočným problémom, najmä pokiaľ ide o premiestňovanie spoločenských zvierat z tretích krajín, je potrebné uvádzať presnejší odkaz na tieto normy ISO predtým, ako sa používanie transpondérov stane povinným. V dôsledku technickej povahy týchto odkazov je vhodné ich zahrnúť do prílohy k nariadeniu (ES) č. 998/2003 a články 4 a 14 uvedeného nariadenia zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Okrem toho sa v článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 998/2003 ustanovuje, že psy, mačky a fretky musia byť sprevádzané pasom, ktorý vydal veterinárny lekár oprávnený príslušným orgánom, potvrdzujúcim platnú vakcináciu proti besnote v súlade s odporúčaniami výrobného laboratória vykonanú na danom zvierati pomocou inaktivovanej vakcíny proti besnote obsahujúcej aspoň jednu antigénnu jednotku na dávku (norma WHO). Po prijatí nariadenia (ES) č. 998/2003 sa stali dostupnými aj rekombinantné vakcíny na účely vakcinácie proti besnote.

(6)

S cieľom umožniť premiestňovanie psov, mačiek a fretiek, najmä z tretích krajín, vakcinovaných rekombinantnými vakcínami by sa malo prijať aj ustanovenie, na základe ktorého by sa na účely nariadenia (ES) č. 998/2003 povolilo používanie takýchto vakcín v súlade s určitými technickými požiadavkami stanovenými v prílohe k uvedenému nariadeniu.

(7)

Pri vakcinácii v členských štátoch by sa mali používať vakcíny, ktorým bolo vydané povolenie na uvedenie na trh v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (4), alebo s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (5).

(8)

Pri vakcinácii v tretej krajine by mali vakcíny spĺňať minimálne normy bezpečnosti stanovené v príslušnej kapitole Príručky diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá vydanej Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (OIE) (Manual of Diagnostic Tests and Vaccines for Terrestrial Animals of the World Organisation for Animal Health).

(9)

Okrem toho by sa mali prijať vedecky podložené pravidlá, ktoré sú podobné pravidlám ustanoveným pre besnotu. Mali by sa stanoviť preventívne zdravotné opatrenia na premiestňovanie spoločenských zvierat v súvislosti s inými chorobami, ktoré môžu mať vplyv na tieto zvieratá v prípade, ak sú tieto preventívne opatrenia primerané riziku šírenia týchto chorôb v dôsledku takéhoto premiestňovania.

(10)

V článku 6 nariadenia (ES) č. 998/2003 sa ustanovuje, že vstup psov a mačiek na územie Írska, Malty, Švédska a Spojeného kráľovstva podlieha dodatočným požiadavkám vzhľadom na osobitnú situáciu v týchto členských štátoch týkajúcu sa besnoty. Toto ustanovenie sa bude ako prechodné opatrenie uplatňovať do 30. júna 2010.

(11)

Podľa týchto dodatočných požiadaviek musia byť psy a mačky vstupujúce na územie uvedených členských štátov označené pomocou transpondérov, pokiaľ členský štát určenia neuznáva aj označovanie zvierat pomocou dobre čitateľného tetovania. Okrem toho je v týchto požiadavkách zahrnutá povinná titrácia protilátok pred vstupom týchto spoločenských zvierat na územie uvedených členských štátov, čím sa má potvrdiť úroveň ochrany protilátok proti besnote.

(12)

Komisia by mala byť v súvislosti s preventívnymi zdravotnými opatreniami, ktoré sa týkajú iných chorôb než besnoty, splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zmien technických požiadaviek na identifikáciu zvierat a vakcináciu proti besnote, ako je ustanovené v prílohách vložených v súlade s týmto nariadením do nariadenia (ES) č. 998/2003. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.

(13)

V článku 8 nariadenia (ES) č. 998/2003 sa ustanovujú podmienky premiestňovania psov, mačiek a fretiek z tretích krajín v závislosti od aktuálnej situácie týkajúcej sa besnoty v tretej krajine pôvodu a v členskom štáte určenia.

(14)

V článku 8 ods. 1 písm. a) bode ii) nariadenia (ES) č. 998/2003 sa ustanovuje, že ak sa spoločenské zvieratá premiestňujú z určitých tretích krajín do Írska, na Maltu, do Švédska a Spojeného kráľovstva, uplatňujú sa dodatočné požiadavky ustanovené v článku 6 uvedeného nariadenia. Tieto tretie krajiny sú uvedené v časti B oddiele 2 a v časti C prílohy II k uvedenému nariadeniu.

(15)

V článku 8 ods. 1 písm. b) bode ii) nariadenia (ES) č. 998/2003 sa ustanovuje, že v prípade premiestňovania spoločenských zvierat z iných tretích krajín sa tieto zvieratá majú umiestniť do karantény, ak po vstupe do Únie nespĺňali požiadavky článku 6 uvedeného nariadenia.

(16)

Okrem toho sa v článku 16 nariadenia (ES) č. 998/2003 ustanovuje, že Fínsko, Írsko, Malta, Švédsko a Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o echinokokózu, a Írsko, Malta a Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o kliešte, môžu podmieniť vstup spoločenských zvierat na svoje územie dodržaním osobitných pravidiel uplatniteľných ku dňu nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia. Toto ustanovenie sa bude ako prechodné opatrenie uplatňovať do 30. júna 2010.

(17)

V článku 23 nariadenia (ES) č. 998/2003 sa ustanovuje, že Komisia po prijatí stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) týkajúceho sa potreby zachovať sérologickú skúšku predloží Európskemu parlamentu a Rade správu vychádzajúcu zo získaných skúseností a z hodnotenia rizík, spolu s príslušnými návrhmi na určenie režimu, ktorý sa má uplatňovať s účinnosťou od 1. júla 2010 na články 6, 8 a 16 uvedeného nariadenia.

(18)

S cieľom určiť tento režim Komisia vykonala posúdenie vplyvu na základe rôznych nedávno uskutočnených konzultácií a správy Komisie prijatej 8. októbra 2007 v súvislosti s článkom 23 nariadenia (ES) č. 998/2003, pričom zohľadnila odporúčania EFSA.

(19)

Dňa 11. decembra 2006 prijal EFSA stanovisko s názvom Posúdenie rizika týkajúceho sa zavlečenia besnoty do UK, Írska, Švédska, na Maltu ako dôsledok nevykonania sérologickej skúšky, ktorou sa merajú ochranné protilátky proti besnote (6).

(20)

Na základe údajov z roku 2005 EFSA zistil, že prevalencia besnoty u spoločenských zvierat v určitých členských štátoch nie je zanedbateľná. EFSA okrem toho odporúčal, aby sa opatrenia na zníženie rizika vykonávali s ohľadom na premiestňovanie spoločenských zvierat z krajín, v ktorých prevalencia besnoty u spoločenských zvierat nie je zanedbateľná.

(21)

V týchto členských štátoch má besnota najmä sylvatickú povahu. Na základe dôkazov na mieste sa s elimináciou sylvatickej besnoty v dôsledku intenzívnych programov zameraných na orálnu vakcináciu voľne žijúcich zvierat jej výskyt u domácich zvierat znižuje.

(22)

Spoločenstvo schválilo množstvo programov zameraných na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie besnoty v týchto členských štátoch podľa článku 24 ods. 5 rozhodnutia Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch na veterinárnom úseku (7). Komisia plánuje ukončenie podpory Európskej únie pre národné programy na území týchto členských štátov do konca roka 2011.

(23)

Vzhľadom na stanovisko EFSA z 11. decembra 2006 a programy podporované Spoločenstvom zamerané na eradikáciu besnoty v určitých členských štátoch by sa prechodné opatrenie ustanovené v článku 6 nariadenia (ES) č. 998/2003 malo predĺžiť do 31. decembra 2011.

(24)

Dňa 18. januára 2007 prijal EFSA stanovisko s názvom Posúdenie rizika zavlečenia echinokokózy do UK, Írska, Švédska, na Maltu a do Fínska, ako dôsledok upustenia od vnútroštátnych pravidiel (8).

(25)

Dňa 8. marca 2007 prijal EFSA stanovisko s názvom Posúdenie rizika zavlečenia kliešťov do UK, Írska a na Maltu, ako dôsledok upustenia od vnútroštátnych pravidiel (9).

(26)

Z týchto stanovísk vyplýva, že dostupné údaje neumožnili úradu EFSA dokázať osobitný status členských štátov, ktoré uplatňujú prechodné opatrenia, pokiaľ ide o určité kliešte a pásomnicu Echinococcus multicularis, a vyčísliť riziko zavlečenia patogénov prostredníctvom nekomerčného premiestňovania spoločenských zvierat.

(27)

S cieľom zabezpečiť konzistenciu, pokiaľ ide o prechodné opatrenia, je vhodné predĺžiť prechodné opatrenie ustanovené v článku 16 nariadenia (ES) č. 998/2003 do 31. decembra 2011.

(28)

Nariadenie (ES) č. 998/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 998/2003 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 4 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„V prípade uvedenom v prvom pododseku písm. b), ak transpondér nespĺňa požiadavky stanovené v prílohe Ia, vlastník alebo fyzická osoba zodpovedná za spoločenské zviera v mene vlastníka musí poskytnúť prostriedky potrebné na čítanie transpondéra v čase každej kontroly.“

2.

Článok 5 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

a)

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

sprevádzané pasom, ktorý vydal veterinárny lekár oprávnený príslušným orgánom, potvrdzujúcim, že:

i)

na danom zvierati bola vykonaná platná vakcinácia proti besnote podľa prílohy Ib;

ii)

v prípade potreby sa na danom zvierati vykonali preventívne zdravotné opatrenia týkajúce sa ostatných chorôb.“;

b)

dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely zabezpečenia kontroly iných chorôb než besnoty, pri ktorých je pravdepodobné, že sa v dôsledku premiestňovania spoločenských zvierat rozšíria, môže Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 19b a za podmienok ustanovených v článkoch 19c a 19d prijať preventívne zdravotné opatrenia uvedené v prvom pododseku písm. b) bode ii). Tieto opatrenia musia byť vedecky podložené a primerané riziku šírenia uvedených chorôb v dôsledku takéhoto premiestňovania.“

3.

V článku 6 ods. 1 prvý pododsek sa úvodná časť a prvá zarážka nahrádzajú takto:

„1.   Do 31. decembra 2011 podlieha vstup spoločenských zvierat uvedených v časti A prílohy I na územie Írska, Malty, Švédska a Spojeného kráľovstva nasledujúcim požiadavkám:

musia byť označené v súlade s článkom 4 ods. 1 prvý pododsek písm. b), pokiaľ do konca osemročného prechodného obdobia ustanoveného v článku 4 ods. 1 členský štát určenia neuznáva aj označenie v súlade s článkom 4 ods. 1 prvý pododsek písm. a), a“.

4.

Článok 8 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v písmene a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii)

do 31. decembra 2011 do jedného z členských štátov uvedených v časti A prílohy II buď priamo, alebo po tranzite cez jedno z území uvedených v časti B prílohy II, spĺňajú požiadavky článku 6;“

b)

v písmene b) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii)

do 31. decembra 2011 do jedného z členských štátov uvedených v časti A prílohy II buď priamo, alebo po tranzite cez jedno z území uvedených v časti B prílohy II, sa umiestnia do karantény, pokiaľ nespĺňajú požiadavky článku 6 po ich vstupe na územie Únie.“

5.

V článku 14 sa druhý odsek nahrádza takto:

„V prípade uvedenom v článku 4 ods. 1 prvý pododsek písm. b), ak transpondér nespĺňa požiadavky stanovené v prílohe Ia, vlastník alebo fyzická osoba zodpovedná za spoločenské zviera v mene vlastníka musí poskytnúť prostriedky potrebné na čítanie transpondéra v čase každej kontroly.“

6.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Do 31. decembra 2011 môže Fínsko, Írsko, Malta, Švédsko a Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o echinokokózu, a Írsko, Malta a Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o kliešte, podmieniť vstup spoločenských zvierat na svoje územie dodržaním špeciálnych pravidiel uplatniteľných ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.“

7.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 19a

1.   Na účely zohľadnenia technického pokroku môže Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 19b a za podmienok ustanovených v článkoch 19c a 19d prijať zmeny a doplnenia technických požiadaviek na identifikáciu, ako sa ustanovuje v prílohe Ia.

2.   Na účely zohľadnenia vedeckého a technického rozvoja v oblasti vakcín proti besnote môže Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 19b a za podmienok ustanovených v článkoch 19c a 19d prijať zmeny a doplnenia technických požiadaviek na vakcíny proti besnote, ako sa ustanovuje v prílohe Ib.

3.   Komisia pri prijímaní takýchto delegovaných aktov koná v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

Článok 19b

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 1 a článku 19a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 18. júna 2010. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia s výnimkou prípadov, keď ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 19c odvolajú.

2.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 19c a 19d.

Článok 19c

1.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 1 a článku 19a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomocí odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť už účinných delegovaných aktov. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 19d

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.   Ak do uplynutia uvedenej lehoty Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom v ňom uvedeným.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím tejto lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.“

8.

Vkladajú sa prílohy Ia a Ib, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 19. mája 2010

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

D. LÓPEZ GARRIDO


(1)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 121.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 9. marca 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 26. apríla 2010.

(3)  Ú. v. EÚ L 146, 13.6.2003, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.

(6)  EFSA Journal (2006) 436, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19.

(8)  EFSA Journal (2006) 441, s. 1.

(9)  EFSA Journal (2007) 469, s. 1.


PRÍLOHA

PRÍLOHA Ia

Technické požiadavky na identifikáciu

Na účely článku 4 ods. 1 je štandardný elektronický identifikačný systém odčítavacie pasívne zariadenie fungujúce na rádiovej frekvencii (‚transpondér‘):

1.

v súlade s normou ISO 11784 a uplatňuje technológie HDX alebo FDX-B;

2.

s možnosťou odčítania pomocou odčítavacieho zariadenia, ktoré je v súlade s normou ISO 11785.

PRÍLOHA Ib

Technické požiadavky na vakcináciu proti besnote [uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) bode i)]

Na účely článku 5 ods. 1 sa vakcinácia proti besnote považuje za platnú za predpokladu, že sú splnené nasledujúce požiadavky:

1.

Vakcína proti besnote musí:

a)

byť vakcínou inou ako živá modifikovaná vakcína a spadať do jednej z týchto kategórií:

i)

inaktivovaná vakcína obsahujúca aspoň jednu antigénnu jednotku na dávku (norma WHO) alebo

ii)

rekombinantná vakcína exprimujúca imunizujúci glykoproteín vírusu besnoty v živom vektore vírusu;

b)

mať, ak sa podáva v členskom štáte, udelené povolenie na uvedenie na trh v súlade:

i)

so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch (1), alebo

ii)

s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (2);

c)

ak sa podáva v tretej krajine, spĺňať aspoň požiadavky stanovené v časti C kapitoly 2.1.13 Príručky diagnostických testov a vakcín pre suchozemské zvieratá, vydanej v roku 2008 Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (Manual of Diagnostic Tests and Vaccines for Terrestrial Animals, 2008 Edition, of the World Organisation for Animal Health).

2.

Vakcináciu proti besnote možno pokladať za platnú len vtedy, ak spĺňa nasledujúce podmienky:

a)

vakcína bola podaná v deň uvedený v:

i)

oddiele IV pasu alebo

ii)

príslušnom oddiele sprievodného veterinárneho osvedčenia;

b)

dátum uvedený v písmene a) nesmie predchádzať dátumu zavedenia mikročípu uvedenému v:

i)

oddiele III ods. 2 pasu alebo

ii)

príslušnom oddiele sprievodného veterinárneho osvedčenia;

c)

od dokončenia protokolu o vakcinácii vyžadovaného výrobcom pre prvú vakcináciu v súlade s technickou špecifikáciou povolenia na uvedenie na trh, ako sa uvádza v bode 1 písm. b), pre vakcínu proti besnote v členskom štáte alebo tretej krajine, v ktorej sa vakcína podala, musí uplynúť aspoň 21 dní;

d)

doba platnosti vakcinácie, ako je predpísané v technickej špecifikácii povolenia na uvedenie na trh vakcíny proti besnote v členskom štáte alebo tretej krajine, kde sa vakcína podáva, musí byť zaznamenaná oprávneným veterinárnym lekárom v:

i)

oddiele IV pasu alebo

ii)

príslušnom oddiele sprievodného veterinárneho osvedčenia;

e)

revakcinácia (booster) sa musí pokladať za primárnu vakcináciu vtedy, ak sa nevykonala v rámci doby platnosti predchádzajúcej vakcinácie uvedenej v písmene d).


(1)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.


Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlasujú, že ustanovenia tohto nariadenia nemajú vplyv na žiadnu budúcu pozíciu inštitúcií týkajúcu sa vykonávania článku 290 Zmluvy o fungovaní EÚ alebo jednotlivých legislatívnych aktov, ktoré takéto ustanovenia obsahujú.


Vyhlásenie Komisie

Komisia má v úmysle navrhnúť revíziu nariadenia (ES) č. 998/2003 v celom jeho rozsahu, a to predovšetkým pokiaľ ide o delegované a vykonávacie akty, do 30. júna 2011.


Vyhlásenie Komisie týkajúce sa oznamovania delegovaných aktov

Európska komisia berie na vedomie, že s výnimkou prípadov, keď sa v legislatívnom akte ustanovuje skrátené konanie, Európsky parlament a Rada zastávajú názor, že pri oznamovaní delegovaných aktov by sa mali zohľadňovať obdobia inštitucionálnych prázdnin (zimných, letných a počas európskych volieb), aby sa Európskemu parlamentu a Rade umožnilo uplatňovať ich právomoci v lehotách stanovených v príslušných legislatívnych aktoch, a je pripravená podľa toho konať.


29.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/11


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 439/2010

z 19. mája 2010,

ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 74 a článok 78 ods. 1 a 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Cieľom politiky Únie týkajúcej sa spoločného európskeho azylového systému (ďalej len „CEAS“) je v zmysle ustanovení Haagskeho programu vytvorenie spoločného azylového priestoru prostredníctvom účinného harmonizovaného postupu v súlade s hodnotami a humanitárnou tradíciou Európskej únie.

(2)

Vďaka zavedeniu spoločných minimálnych noriem došlo v posledných rokoch na ceste k vytvoreniu CEAS k veľkému pokroku. Napriek tomu však medzi členskými štátmi pretrvávajú veľké rozdiely v poskytovaní medzinárodnej ochrany a v jej formách. Tieto rozdiely je potrebné zmenšiť.

(3)

Vo svojom akčnom pláne v oblasti azylu prijatom v júni 2008 Komisia oznámila úmysel vytvoriť CEAS prostredníctvom návrhu revízie existujúcich právnych nástrojov s cieľom dosiahnuť väčšiu harmonizáciu uplatniteľných noriem a posilniť podporu praktickej spolupráce medzi členskými štátmi, a to najmä prostredníctvom legislatívneho návrhu na zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl (ďalej len „podporný úrad“), ktorý umožní zvýšiť koordináciu operačnej spolupráce medzi členskými štátmi na účely účinného vykonávania spoločných pravidiel.

(4)

V Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle prijatom v septembri 2008 Európska rada slávnostne pripomenula, že podľa Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, zmeneného a doplneného newyorským protokolom z 31. januára 1967 a inými príslušnými zmluvami, má každý prenasledovaný cudzinec právo získať pomoc a ochranu na území Európskej únie. Zároveň sa tiež výslovne dohodla na zriadení Európskeho podporného úradu v roku 2009.

(5)

V európskom legislatívnom rámci je cieľom praktickej spolupráce v oblasti azylu zvýšenie súladu a zabezpečenie pretrvávajúcej kvality rozhodovacích postupov členských štátov v uvedenej oblasti. V posledných rokoch sa prijalo viacero opatrení týkajúcich sa praktickej spolupráce, predovšetkým prijatie spoločného prístupu k informáciám o krajinách pôvodu a zriadenie spoločného európskeho vzdelávacieho programu v oblasti azylu.

(6)

S cieľom posilniť a ďalej rozvíjať tieto opatrenia týkajúce sa praktickej spolupráce by sa mal zriadiť podporný úrad. Podporný úrad by mal tieto opatrenia a poznatky získané na ich základe riadne zohľadniť.

(7)

V prípade členských štátov, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu a nadmernému tlaku vyplývajúcemu z ich geografickej alebo demografickej situácie, by mal podporný úrad podporovať rozvoj solidarity v rámci Únie, ktorej cieľom je lepší presun osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu medzi členskými štátmi, pričom sa bude dohliadať na to, aby sa azylové a prijímacie systémy nezneužívali.

(8)

Na účely optimálneho plnenia svojho mandátu by podporný úrad mal byť nezávislý v technických oblastiach, ako aj v právnej, správnej a finančnej oblasti. Z tohto dôvodu by mal byť podporný úrad orgánom Únie s právnou subjektivitou a vykonávacími právomocami, ktoré sa mu týmto nariadením zverujú.

(9)

Podporný úrad by mal úzko spolupracovať s Komisiou, ako aj azylovými orgánmi členských štátov, vnútroštátnymi imigračnými, azylovými alebo inými útvarmi a využívať ich kapacity a odborné znalosti. Členské štáty by mali s podporným úradom spolupracovať, aby tak zabezpečili, že bude schopný napĺňať svoj mandát.

(10)

Podporný úrad by mal zároveň úzko spolupracovať s Vysokým komisárom OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) a podľa potreby s príslušnými medzinárodnými organizáciami, a tak využívať ich odborné znalosti a podporu. Z tohto dôvodu by sa mali úlohy UNHCR a ostatných príslušných medzinárodných organizácií plne uznať a tieto organizácie by sa mali zapojiť do činností podporného úradu. Žiadne finančné prostriedky, ktoré v súlade s týmto nariadením podporný úrad poskytol UNHCR, by nemali vyústiť do zdvojenia financovania činností UNHCR, ktorý už na takéto činnosti získal iné medzinárodné alebo vnútroštátne zdroje.

(11)

S cieľom napĺňať svoje poslanie a v rozsahu potrebnom na plnenie zverených úloh by mal podporný úrad okrem toho spolupracovať s ďalšími orgánmi Únie, predovšetkým s Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX), zriadenou nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (2), a Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA), zriadenou nariadením Rady (ES) č. 168/2007 (3).

(12)

Podporný úrad by mal spolupracovať s Európskou migračnou sieťou, zriadenou rozhodnutím Rady 2008/381/ES (4), aby sa vyhlo zdvojeniu činností. Podporný úrad by tiež mal udržiavať úzky dialóg s občianskou spoločnosťou, a to s cieľom vymieňať si informácie a zbierať znalosti v oblasti azylu.

(13)

Podporný úrad by mal byť európskym odborným strediskom pre oblasť azylu a mal by byť poverený zjednodušovaním, koordináciou a posilňovaním všetkých aspektov praktickej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti azylu, aby mohli členské štáty poskytovať lepšiu medzinárodnú ochranu osobám, ktoré na ňu majú právo, zatiaľ čo by podľa možností spravodlivo a účinne zaobchádzali s osobami, ktoré na medzinárodnú ochranu nemajú nárok. Podporný úrad by mal plniť tri hlavné úlohy, t. j. prispievať k uplatňovaniu CEAS, poskytovať podporu praktickej spolupráce členských štátov v oblasti azylu a poskytovať podporu členským štátom, ktoré sú vystavené mimoriadnemu tlaku.

(14)

Podporný úrad by nemal disponovať priamymi ani nepriamymi právomocami z hľadiska rozhodovacieho postupu azylových orgánov členských štátov týkajúceho sa individuálnych žiadostí o medzinárodnú ochranu.

(15)

S cieľom poskytovať a/alebo koordinovať poskytovanie rýchlej a účinnej operačnej podpory členským štátom, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu tlaku, by mal podporný úrad na žiadosť dotknutých členských štátov koordinovať činnosti na podporu uvedených členských štátov okrem iného prostredníctvom vysielania podporných azylových tímov pozostávajúcich z expertov v predmetnej oblasti na ich územie. Tieto tímy by mali ponúknuť najmä odborné znalosti v oblasti tlmočenia, informácie o krajinách pôvodu a znalosti postupov vybavovania a správy žiadostí o azyl. S cieľom zabezpečiť efektívnosť takéhoto vyslania by sa mal systém podporných azylových tímov riadiť týmto nariadením.

(16)

Vzhľadom na nezávislosť podporného úradu, vedeckú a technickú kvalitu podpory a informácií, ktoré poskytuje, transparentnosť jeho postupov a metód práce a presnosť, s akou vykonáva úlohy, ktoré mu boli pridelené, by mal podporný úrad napĺňať svoje poslanie za podmienok, ktoré mu umožnia plniť funkciu referenčného bodu.

(17)

S cieľom účinne kontrolovať fungovanie podporného úradu by mali byť Komisia a členské štáty zastúpené v jeho správnej rade. Pokiaľ by to bolo možné, správna rada by mala pozostávať z operačných riadiacich pracovníkov azylových útvarov členských štátov alebo ich zástupcov. Tejto rade by sa mali udeliť potrebné právomoci, a to najmä na zostavenie rozpočtu, kontrolu jeho vykonávania, prijímanie príslušných finančných predpisov, zavedenie transparentných pracovných postupov pre rozhodnutia podporného úradu, prijímanie výročnej správy o situácii v oblasti azylu v Únii a technických dokumentov týkajúcich sa vykonávania nástrojov Únie v oblasti azylu, ako aj vymenovanie výkonného riaditeľa a podľa potreby i výkonného výboru. V snahe v plnej miere začleniť UNHCR do činností podporného úradu a vzhľadom na jeho odborné znalosti v oblasti azylu by UNHCR mal byť zastúpený v správnej rady ako člen bez hlasovacieho práva.

(18)

Vzhľadom na povahu úloh podporného úradu a úlohu výkonného riaditeľa a s cieľom umožniť Európskemu parlamentu prijať stanovisko k vybranému kandidátovi pred jeho vymenovaním a pred možným predĺžením jeho funkčného obdobia by sa mal výkonný riaditeľ vyzvať, aby predložil vyhlásenie a odpovedal na otázky príslušného výboru alebo výborov Európskeho parlamentu. Výkonný riaditeľ by mal tiež predkladať Európskemu parlamentu výročnú správu. Okrem toho by mal mať Európsky parlament možnosť vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich úloh.

(19)

S cieľom zabezpečiť jeho úplnú samostatnosť a nezávislosť podporný úrad by mal mať vlastný rozpočet, ktorého príjmy budú prevažne pozostávať z príspevku Únie. Financovanie podporného úradu by malo podliehať dohode s rozpočtovým orgánom, ako je stanovené v bode 47 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (5). Rozpočtový postup Únie by sa mal uplatniť vo všetkých prípadoch, ak ide o príspevok Únie a na všetky dotácie pochádzajúce zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Kontrolu účtov by mal vykonávať Dvor audítorov.

(20)

Podporný úrad by mal zároveň spolupracovať s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami príslušnými v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia a tretími krajinami v rámci pracovných dohôd uzavretých v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(21)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska vo vzťahu k priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a ZFEÚ, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili listami z 18. mája 2009 želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(22)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(23)

Vzhľadom na to, že Dánsko ako členský štát doteraz prispievalo k praktickej spolupráci medzi členskými štátmi v oblasti azylu, mal by podporný úrad podporovať operačnú spoluprácu s touto krajinou. Z tohto hľadiska by sa mal zástupca Dánska vyzvať, aby sa zúčastňoval na všetkých zasadnutiach správnej rady, ktorá by mohla v prípade potreby rozhodnúť aj o prizvaní dánskych pozorovateľov na zasadnutia pracovných skupín.

(24)

Na účely naplnenia svojho poslania by mal byť podporný úrad otvorený účasti krajín, ktoré s Úniou uzavreli dohody, v dôsledku ktorých prijali a uplatňujú právo Únie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie (najmä Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko). V súlade s ustanoveniami ZFEÚ by mal byť podporný úrad po dohode s Komisiou oprávnený tiež uzavrieť pracovné dohody s inými krajinami ako tými, ktoré uzavreli s Úniou dohody, v dôsledku ktorých prijali a uplatňujú právo Únie. V žiadnom prípade by však podporný úrad nemal tvoriť samostatnú vonkajšiu politiku.

(25)

Na podporný úrad by sa malo vzťahovať nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (6) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), a najmä jeho článok 185.

(26)

Na podporný úrad by sa malo bez obmedzenia vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (7), pričom podporný úrad by mal pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (8).

(27)

Na podporný úrad by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (9).

(28)

V súvislosti so spracúvaním osobných údajov podporným úradom by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (10).

(29)

Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla podporného úradu v hostiteľskom členskom štáte a osobitné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetkých zamestnancov podporného úradu a členov ich rodín, by sa mali vymedziť v dohode o sídle. Na účely riadneho fungovania podporného úradu by mal hostiteľský členský štát zabezpečiť najlepšie možné podmienky, a to vrátane vzdelávania detí a dopravy, aby prilákal vysokokvalitné ľudské zdroje z čo najširšej geografickej oblasti.

(30)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to potrebu zlepšiť uplatňovanie CEAS, zjednodušiť, koordinovať a posilniť praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti azylu a poskytovať a/alebo koordinovať poskytovanie operačnej podpory členským štátom, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu tlaku, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(31)

V tomto nariadení sa dodržiavajú základné práva, je v súlade so zásadami uznanými predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie a malo by sa uplatňovať v súlade s právom na azyl, ktoré sa uznáva v článku 18 charty,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

ZRIADENIE A POSLANIE EURÓPSKEHO PODPORNÉHO ÚRADU PRE AZYL

Článok 1

Zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl

Týmto sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl (ďalej len „podporný úrad“) s cieľom podporovať uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému (ďalej len „CEAS“), posilňovať praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti azylu a poskytovať a/alebo koordinovať poskytovanie operačnej podpory členským štátom, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu tlaku.

Článok 2

Poslanie podporného úradu

1.   Podporný úrad zjednodušuje, koordinuje a posilňuje všetky aspekty praktickej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti azylu s cieľom podporiť lepšie uplatňovanie CEAS. Z tohto hľadiska je podporný úrad naplno zapojený do vonkajšieho rozmeru CEAS.

2.   Podporný úrad poskytuje účinnú operačnú podporu členským štátom, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu tlaku, pričom využíva všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii a medzi ktoré môže patriť aj koordinácia zdrojov zabezpečených členskými štátmi podľa podmienok ustanovených v tomto nariadení.

3.   Podporný úrad poskytuje vedeckú a technickú pomoc vo vzťahu k politikám a právnym predpisom Únie vo všetkých oblastiach, ktoré majú na oblasť azylu priamy alebo nepriamy vplyv, aby tak mohol zabezpečiť plnú podporu praktickej spolupráci v oblasti azylu a účinne plniť svoje úlohy. Predstavuje nezávislý zdroj informácií v súvislosti so všetkými otázkami spadajúcimi do týchto oblastí.

4.   Podporný úrad napĺňa svoje poslanie za podmienok, ktoré mu umožňujú plniť funkciu referenčného bodu vzhľadom na jeho nezávislosť, vedeckú a technickú kvalitu pomoci a informácií, ktoré poskytuje, transparentnosť jeho operačných postupov a metód práce, presnosť, s akou vykonáva úlohy, ktoré mu boli pridelené, a podporu informačných technológií potrebných na plnenie jeho mandátu.

5.   Podporný úrad úzko spolupracuje s azylovými orgánmi členských štátov, vnútroštátnymi imigračnými, azylovými a inými útvarmi a s Komisiou. Podporný úrad plní svoje úlohy bez toho, aby boli dotknuté úlohy zverené iným príslušným orgánom Únie, a pracuje v úzkej spolupráci s týmito orgánmi, ako aj s UNHCR.

6.   Podporný úrad nedisponuje žiadnymi právomocami z hľadiska prijímania rozhodnutí azylových orgánov členských štátov o individuálnych žiadostiach o medzinárodnú ochranu.

KAPITOLA 2

ÚLOHY PODPORNÉHO ÚRADU

ODDIEL 1

Podpora praktickej spolupráce v oblasti azylu

Článok 3

Najlepšie postupy

Podporný úrad organizuje, podporuje a koordinuje činnosti, ktoré umožňujú výmenu informácií a zisťovanie a zhromažďovanie najlepších postupov v oblasti azylu medzi členskými štátmi.

Článok 4

Informácie o krajinách pôvodu

Podporný úrad organizuje, podporuje a koordinuje všetky činnosti týkajúce sa informácií o krajinách pôvodu, a najmä:

a)

transparentným a nestranným spôsobom zhromažďuje relevantné, spoľahlivé, presné a aktuálne informácie o krajinách pôvodu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu, pričom využíva všetky relevantné zdroje informácií vrátane informácií získaných od vládnych, mimovládnych a medzinárodných organizácií a inštitúcií a orgánov Únie;

b)

vypracúva návrhy správ o krajinách pôvodu na základe informácií získaných podľa písmena a);

c)

spravuje, vyvíja a udržiava portál na zhromažďovanie informácií o krajinách pôvodu, a to s cieľom zabezpečovať jeho transparentnosť v súlade s potrebnými pravidlami na prístup k takýmto informáciám podľa článku 42;

d)

vypracúva jednotný formát a spoločnú metodiku prezentácie, overovania a využívania informácií o krajinách pôvodu;

e)

transparentným spôsobom analyzuje informácie o krajinách pôvodu, a to s cieľom presadzovať zbližovanie kritérií posudzovania a podľa potreby s využitím výsledkov zasadnutí jednej alebo viacerých pracovných skupín. Účelom tejto analýzy nie je poskytovať členským štátom pokyny týkajúce sa schvaľovania alebo zamietania žiadostí o medzinárodnú ochranu.

Článok 5

Podpora pri presune osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu v rámci Únie

V prípade členských štátov, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu a nadmernému tlaku vyplývajúcemu najmä z ich geografickej alebo demografickej situácie, podporný úrad podporuje, uľahčuje a koordinuje výmenu informácií a ostatné činnosti týkajúce sa presunu osôb v rámci Únie. Presun osôb v rámci Únie sa vykoná len na dohodnutom základe medzi členskými štátmi, so súhlasom osoby požívajúcej medzinárodnú ochranu a podľa potreby po konzultácii s UNHCR.

Článok 6

Podpora odbornej prípravy

1.   Podporný úrad zabezpečuje a rozvíja odbornú prípravu pre členov všetkých vnútroštátnych správnych a súdnych orgánov, ako aj všetkých príslušných vnútroštátnych útvarov členských štátov pôsobiacich v oblasti azylu. Účasť na odbornej príprave nemá vplyv na vnútroštátne systémy a postupy.

Podporný úrad vypracúva uvedenú odbornú prípravu v úzkej spolupráci s azylovými orgánmi členských štátov a podľa potreby využíva odborné kapacity akademických inštitúcií a iných príslušných organizácií.

2.   Podporný úrad spravuje a rozvíja európsky vzdelávací program v oblasti azylu, pričom zohľadňuje existujúcu spoluprácu Únie v tejto oblasti.

3.   Odborná príprava, ktorú podporný úrad poskytuje, môže byť všeobecná, špecifická alebo tematická a môže zahŕňať metodiku školenia školiteľov.

4.   Činnosti špecifickej alebo tematickej odbornej prípravy zamerané na získavanie znalostí a zručností týkajúcich sa azylových otázok zahŕňajú okrem iného:

a)

medzinárodné právne predpisy v oblasti ľudských práv a acquis Únie v oblasti azylu vrátane konkrétnych právnych otázok a judikatúry;

b)

otázky súvisiace s vybavovaním žiadostí o azyl od maloletých a ohrozených osôb s osobitnými potrebami;

c)

metódy vedenia pohovoru;

d)

využívanie lekárskych a právnych posudkov v azylovom konaní;

e)

otázky súvisiace so zhromažďovaním informácií o krajinách pôvodu, nakladaním s nimi a ich využívaním;

f)

podmienky prijímania vrátane osobitnej pozornosti pre zraniteľné skupiny a obete mučenia.

5.   Ponúkaná odborná príprava má byť vysokokvalitná a má vymedziť kľúčové zásady a najlepšie postupy, a tak prispieť k väčšiemu zbližovaniu administratívnych metód a rozhodnutí a právnej praxe pri úplnom rešpektovaní nezávislosti vnútroštátnych súdnych orgánov.

6.   Pre expertov, ktorí patria do rezervnej skupiny v oblasti azylu uvedenej v článku 15, podporný úrad organizuje špecializovanú odbornú prípravu týkajúcu sa úloh a funkcií, ktoré majú plniť, pričom pre nich organizuje aj pravidelné cvičenia v súlade s časovým rozvrhom špecializovanej odbornej prípravy a cvičení uvedeným v jeho ročnom pracovnom programe.

7.   Podporný úrad môže organizovať odbornú prípravu na území členských štátov a v spolupráci s nimi.

Článok 7

Podpora vonkajšieho rozmeru CEAS

Podporný úrad po dohode s Komisiou koordinuje výmenu informácií a ostatné vykonávané činnosti, ktoré sa týkajú otázok súvisiacich s uplatňovaním nástrojov a mechanizmov súvisiacich s vonkajším rozmerom CEAS.

Podporný úrad koordinuje výmenu informácií a ostatné činnosti týkajúce sa presídlenia, ktoré prijali členské štáty s cieľom uspokojiť potreby medzinárodnej ochrany utečencov v tretích krajinách a preukázať solidaritu s hostiteľskými krajinami.

V rámci svojho mandátu a v súlade s článkom 49 môže podporný úrad spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín v technických otázkach, najmä s cieľom presadzovať a podporovať budovanie kapacít v rámci vlastných azylových a prijímacích systémov tretích krajín a vykonávať regionálne programy ochrany a iné činnosti podstatné pre udržateľné riešenia.

ODDIEL 2

Podpora členským štátom, ktoré sú vystavené mimoriadnemu tlaku

Článok 8

Mimoriadny tlak na azylový a prijímací systém

Podporný úrad koordinuje a podporuje spoločné činnosti na pomoc azylovým a prijímacím systémom členských štátov, ktoré sú vystavené mimoriadnemu tlaku, ktorý spôsobuje výnimočne veľké a naliehavé nároky na ich prijímacie mechanizmy a azylové systémy. Takýto tlak môže vyplývať z náhleho príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí môžu potrebovať medzinárodnú ochranu, alebo z geografickej alebo demografickej situácie daného členského štátu.

Článok 9

Zhromažďovanie a analýza informácií

1.   Na to, aby bolo možné posúdiť potreby členských štátov vystavených mimoriadnemu tlaku, podporný úrad najmä na základe informácií od členských štátov, UNHCR a podľa potreby aj príslušných organizácií zhromažďuje potrebné informácie, ktoré mu umožnia stanoviť, pripraviť a vymedziť núdzové opatrenia uvedené v článku 10, ktorých cieľom je čeliť takémuto tlaku.

2.   Na základe údajov od členských štátov vystavených mimoriadnemu tlaku podporný úrad systematicky zaznamenáva, zbiera a analyzuje informácie týkajúce sa štruktúr a pracovníkov, ktorí sú dostupní najmä v oblasti prekladu a tlmočenia, informácie o krajinách pôvodu a o pomoci pri vybavovaní a riadení azylových prípadov, ako aj azylové kapacity v týchto členských štátoch vystavených mimoriadnemu tlaku s cieľom podporiť vzájomné rýchle a spoľahlivé poskytovanie informácií medzi rôznymi azylovými orgánmi členských štátov.

3.   Podporný úrad analyzuje údaje o každom náhlom príchode veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý by mohol vyvolať mimoriadny tlak na azylové a prijímacie systémy, a zabezpečuje rýchlu výmenu relevantných informácií medzi členskými štátmi a Komisiou. Podporný úrad využíva existujúce systémy a mechanizmy včasného varovania a v prípade potreby vytvorí systém včasného varovania na svoje vlastné účely.

Článok 10

Podpora činností členských štátov

Na žiadosť dotknutého členského štátu koordinuje podporný úrad činnosti na podporu členských štátov, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu tlaku, pričom koordinuje:

a)

činnosť na pomoc členským štátom, ktoré sú vystavené mimoriadnemu tlaku, s cieľom zjednodušiť prvotnú analýzu žiadostí o azyl posudzovaných príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

b)

činnosti, ktoré členským štátom vystaveným mimoriadnemu tlaku umožnia sprístupnenie primeraných prijímacích mechanizmov, predovšetkým núdzového ubytovania, dopravy a lekárskej pomoci;

c)

podporné azylové tímy, ktorých podmienky fungovania sú ustanovené v kapitole 3.

ODDIEL 3

Príspevok k uplatňovaniu CEAS

Článok 11

Zhromažďovanie a výmena informácií

1.   Podporný úrad organizuje, koordinuje a podporuje výmenu informácií medzi azylovými orgánmi členských štátov, ako aj medzi Komisiou a azylovými orgánmi členských štátov v súvislosti s uplatňovaním všetkých príslušných nástrojov acquis Únie v oblasti azylu. Na tento účel môže podporný úrad vytvoriť databázy obsahujúce vecné informácie, právne databázy a databázy judikatúry týkajúce sa nástrojov v oblasti azylu na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, a to okrem iného i s využitím existujúcich mechanizmov. Bez toho, aby boli dotknuté činnosti podporného úradu podľa článku 15 a 16, sa v týchto databázach nesmú uchovávať žiadne osobné údaje, pokiaľ ich podporný úrad nezískal z dokumentov, ktoré sú prístupné verejnosti.

2.   Podporný úrad zhromažďuje predovšetkým tieto informácie:

a)

informácie o vybavovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu vnútroštátnymi správnymi a inými orgánmi;

b)

informácie o vnútroštátnom práve a vývoji práva v oblasti azylu, ako aj o judikatúre v tejto oblasti.

Článok 12

Správy a iné dokumenty podporného úradu

1.   Podporný úrad každý rok pripravuje správu o situácii v oblasti azylu v Únii, pričom riadne zohľadňuje dostupné informácie z iných relevantných zdrojov. V rámci tejto správy podporný úrad hodnotí najmä výsledky činností realizovaných v zmysle tohto nariadenia a vykonáva ich komplexné porovnávacie analýzy s cieľom zlepšiť kvalitu, konzistentnosť a účinnosť CEAS.

2.   V súlade so svojím pracovným programom alebo na žiadosť správnej rady či Komisie, ktorá riadne zohľadňuje stanoviská členských štátov, môže podporný úrad po riadnom zohľadnení stanovísk členských štátov alebo Európskeho parlamentu vychádzajúcich z úzkej spolupráce so svojimi pracovnými skupinami a Komisiou prijať technické dokumenty o uplatňovaní nástrojov Únie v oblasti azylu vrátane usmernení a prevádzkových príručiek. Vždy keď sa takéto technické dokumenty odvolávajú na ustanovenia medzinárodného práva o utečencoch, je potrebné riadne zohľadniť príslušné usmernenia UNHCR. Účelom týchto dokumentov nie je poskytovať členským štátom pokyny týkajúce sa schvaľovania alebo zamietania žiadostí o medzinárodnú ochranu.

KAPITOLA 3

PODPORNÉ AZYLOVÉ TÍMY

Článok 13

Koordinácia

1.   Členský štát alebo členské štáty vystavené mimoriadnemu tlaku môžu požiadať podporný úrad o vyslanie podporného azylového tímu. Žiadajúci členský štát alebo členské štáty v súlade s článkom 18 ods. 1 predovšetkým konkrétne popíšu situáciu, uvedú ciele žiadosti o vyslanie a špecifikujú predpokladané požiadavky týkajúce sa vyslania.

2.   V reakcii na takúto požiadavku môže podporný úrad koordinovať nevyhnutnú technickú a operačnú pomoc pre žiadajúci členský štát alebo členské štáty a časovo obmedzené vyslanie podporného azylového tímu na územie uvedeného členského štátu alebo členských štátov na základe operačného plánu uvedeného v článku 18.

Článok 14

Technická pomoc

V rámci podporných činností pre členské štáty, ktoré podporný úrad vykonáva v súlade s článkom 10, poskytujú podporné azylové tímy odborné znalosti, ako je dohodnuté v operačnom pláne uvedenom v článku 18, a to najmä znalosti v oblasti tlmočenia, informácie o krajinách pôvodu a znalosti postupov vybavovania a správy žiadostí o azyl.

Článok 15

Rezervná skupina v oblasti azylu

1.   Na návrh výkonného riaditeľa rozhoduje správna rada podporného úradu trojštvrtinovou väčšinou členov s hlasovacím právom o profiloch a celkovom počte expertov, ktorí majú byť k dispozícii na účely zostavenia podporných azylových tímov (rezervná skupina v oblasti azylu). Podporný úrad zostaví zoznam tlmočníkov k dispozícii, ktorí budú súčasťou rezervnej skupiny v oblasti azylu. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilu a celkového počtu expertov takejto rezervnej skupiny.

2.   Členské štáty prispievajú do rezervnej skupiny v oblasti azylu prostredníctvom zoznamu národných expertov na základe vymedzených profilov, pričom navrhujú expertov, ktorí zodpovedajú požadovaným profilom.

Členské štáty pomáhajú podpornému úradu pri hľadaní tlmočníkov na zoznam tlmočníkov.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či tlmočníkov vyšlú alebo ich poskytnú prostredníctvom videokonferencie.

Článok 16

Vyslanie

1.   Domovský členský štát si zachováva nezávislosť, pokiaľ ide o výber počtu a profilov expertov (vnútroštátna rezerva) a trvanie ich vyslania. Na žiadosť podporného úradu členské štáty pripravia týchto expertov na vyslanie s výnimkou prípadov, ak čelia situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh, ako napríklad situácia, ktorej výsledkom je nedostatok personálu na výkon postupov určovania postavenia osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu. Na žiadosť podporného úradu členské štáty čo najskôr oznámia počet, mená a profily expertov zo svojej vnútroštátnej rezervy, ktorých môžu čo najskôr poskytnúť do podporného azylového tímu.

2.   Pri zostavovaní podporného azylového tímu, ktorý má byť vyslaný, výkonný riaditeľ zohľadňuje osobitné okolnosti, ktorým čelí žiadajúci členský štát. Podporný azylový tím je zložený v súlade s operačným plánom uvedeným v článku 18.

Článok 17

Rozhodovací postup týkajúci sa vyslania

1.   V náležitých prípadoch môže výkonný riaditeľ vyslať expertov podporného úradu, aby zhodnotili situáciu v žiadajúcom členskom štáte.

2.   Výkonný riaditeľ ihneď informuje správnu radu o každej žiadosti o vyslanie podporných azylových tímov.

3.   Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie vo veci žiadosti o vyslanie podporných azylových tímov v čo najkratšom čase, najneskôr však do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. Výkonný riaditeľ písomne oznámi svoje rozhodnutie súčasne žiadajúcemu členskému štátu a správnej rade, pričom v ňom uvedie hlavné dôvody, na ktorých sa rozhodnutie zakladá.

4.   Ak výkonný riaditeľ rozhodne o vyslaní jedného alebo viacerých podporných azylových tímov, podporný úrad a žiadajúci členský štát okamžite vypracujú operačný plán v súlade s článkom 18.

5.   Hneď po schválení tohto plánu výkonný riaditeľ informuje členské štáty, ktorých experti majú byť vyslaní, o požadovanom počte a profiloch expertov. Tieto informácie sa písomne oznámia národným kontaktným bodom uvedeným v článku 19, pričom sa uvedie predpokladaný deň vyslania. Zároveň sa im poskytne kópia operačného plánu.

6.   Ak je výkonný riaditeľ neprítomný alebo nemôže vykonávať svoje povinnosti z iných dôvodov, rozhodnutia týkajúce sa vyslania podporných azylových tímov prijíma vedúci oddelenia poverený jeho zastupovaním.

Článok 18

Operačný plán

1.   Výkonný riaditeľ a žiadajúci členský štát sa dohodnú na operačnom pláne, v ktorom sa podrobne stanovia podmienky vyslania podporných azylových tímov. Operačný plán obsahuje tieto informácie:

a)

opis situácie s pracovnými metódami a cieľmi vyslania vrátane operačného cieľa;

b)

predpokladané trvanie vyslania podporných azylových tímov;

c)

príslušnú geografickú oblasť v žiadajúcom členskom štáte, kam budú podporné azylové tímy vyslané;

d)

opis úloh a osobitné pokyny pre členov podporných azylových tímov vrátane pokynov týkajúcich sa databáz a vybavenia, ktoré sú oprávnení využívať v žiadajúcom členskom štáte; a

e)

zloženie podporných azylových tímov.

2.   Všetky zmeny a doplnenia alebo úpravy operačného plánu si vyžadujú spoločný súhlas výkonného riaditeľa a žiadajúceho členského štátu. Podporný úrad ihneď zašle kópiu zmeneného a doplneného alebo upraveného operačného plánu zúčastneným členským štátom.

Článok 19

Národný kontaktný bod

Každý členský štát určí národný kontaktný bod poverený komunikáciou s podporným úradom v súvislosti so všetkými otázkami, ktoré sa týkajú podporných azylových tímov.

Článok 20

Kontaktný bod Únie

1.   Výkonný riaditeľ vymenuje jedného alebo viacerých expertov podporného úradu, ktorí budú plniť úlohu kontaktného bodu Únie povereného koordináciou. Výkonný riaditeľ informuje o tomto vymenovaní hostiteľský členský štát.

2.   Kontaktný bod Únie koná v mene podporného úradu vo všetkých otázkach vyslania podporných azylových tímov. Kontaktný bod Únie predovšetkým:

a)

koná ako spojovací článok medzi podporným úradom a hostiteľským členským štátom;

b)

koná ako spojovací článok medzi podporným úradom a členmi podporných azylových tímov a v mene podporného úradu poskytuje pomoc vo všetkých otázkach týkajúcich sa podmienok vyslania týchto tímov;

c)

kontroluje správne plnenie operačného plánu; a

d)

podáva podpornému úradu správy o všetkých otázkach týkajúcich sa vyslania podporných azylových tímov.

3.   Výkonný riaditeľ môže kontaktný bod Únie splnomocniť na poskytovanie pomoci pri riešení sporov týkajúcich sa plnenia operačného plánu a vysielania podporných azylových tímov.

4.   Pri výkone svojich povinností kontaktný bod Únie prijíma pokyny iba od podporného úradu.

Článok 21

Občianskoprávna zodpovednosť

1.   Ak členovia podporného azylového tímu pôsobia v hostiteľskom členskom štáte, nesie tento členský štát v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorú tieto osoby spôsobia počas ich operácií.

2.   Ak táto škoda vznikla v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania, hostiteľský členský štát sa môže obrátiť na domovský členský štát, aby mu ten nahradil sumu, ktorú hostiteľský členský štát zaplatil poškodeným alebo osobám oprávneným na náhradu škody v ich mene.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv členského štátu voči tretím osobám, sa každý členský štát zdrží nárokov voči hostiteľskému členskému štátu alebo ktorémukoľvek inému členskému štátu za škody, ktoré utrpel, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

4.   Všetky spory medzi členskými štátmi, ktoré sa týkajú uplatňovania odsekov 2 a 3 tohto článku a ktoré nie je možné vyriešiť medzi nimi dohodou, sa predložia Súdnemu dvoru v súlade s článkom 273 ZFEÚ.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté vykonávanie jeho práv voči tretím osobám, znáša podporný úrad náklady súvisiace so škodou spôsobenou na svojom zariadení počas vyslania, a to okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

Článok 22

Trestná zodpovednosť

Počas vyslania podporného azylového tímu sa s členmi tohto tímu zaobchádza v prípade akýchkoľvek trestných činov, ktoré spáchali alebo boli spáchané voči nim, rovnako ako s predstaviteľmi hostiteľského členského štátu.

Článok 23

Náklady

Ak členské štáty poskytnú k dispozícii svojich expertov na účely vyslania podporných azylových tímov, podporný úrad hradí nasledujúce náklady:

a)

cestovné náklady z domovského členského štátu do hostiteľského členského štátu a z hostiteľského členského štátu do domovského členského štátu;

b)

náklady na očkovanie;

c)

náklady na požadované osobitné poistenie;

d)

náklady na zdravotnú starostlivosť;

e)

diéty vrátane nákladov na ubytovanie;

f)

náklady súvisiace s technickým vybavením podporného úradu; a

g)

odmeny pre expertov.

KAPITOLA 4

ORGANIZÁCIA PODPORNÉHO ÚRADU

Článok 24

Správna a riadiaca štruktúra podporného úradu

Správnu a riadiacu štruktúru podporného úradu tvorí:

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ a zamestnanci podporného úradu.

Do správnej a riadiacej štruktúry podporného úradu môže patriť aj výkonný výbor, ak sa zriadi podľa článku 29 ods. 2.

Článok 25

Zloženie správnej rady

1.   Každý členský štát, ktorý je viazaný týmto nariadením, vymenuje do správnej rady jedného člena a Komisia vymenuje dvoch členov.

2.   Každého člena správnej rady môže zastupovať alebo sprevádzať náhradník; v prípade, že ho sprevádza, náhradník nemá hlasovacie právo.

3.   Členovia správnej rady sa vymenúvajú na základe svojich skúseností, profesijnej zodpovednosti a vysokej úrovne odborných znalostí v oblasti azylu.

4.   Zástupca UNHCR je členom správnej rady bez hlasovacieho práva.

5.   Funkčné obdobie členov správnej rady je tri roky. Toto obdobie je obnoviteľné. Po uplynutí funkčného obdobia alebo v prípade odstúpenia členovia zotrvajú vo funkcii až do svojho opätovného vymenovania alebo do svojho nahradenia.

Článok 26

Predsedníctvo správnej rady

1.   Správna rada si spomedzi svojich členov s hlasovacím právom volí predsedu a podpredsedu. V prípade, že si predseda nemôže plniť svoje povinnosti, automaticky ho zastupuje podpredseda.

2.   Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je tri roky a môže byť obnovené len raz. V prípade, že sa členstvo predsedu alebo podpredsedu v správnej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia skončí, ich funkčné obdobie sa automaticky končí k rovnakému dátumu.

Článok 27

Zasadnutia správnej rady

1.   Zasadnutia správnej rady zvoláva predseda. Zasadnutí sa zúčastňuje výkonný riaditeľ. Zástupca UNHCR sa nezúčastní zasadnutí v prípade, ak správna rada vykonáva funkcie ustanovené v článku 29 ods. 1 písm. b), h), i), j) a m) a v článku 29 ods. 2 a ak správna rada rozhoduje o sprístupnení finančných zdrojov na financovanie činností, ktoré umožnia podpornému úradu využiť odborné znalosti UNHCR v otázkach azylu, ako sa uvádza v článku 50.

2.   Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Správna rada zasadá aj na žiadosť jednej tretiny svojich členov alebo na podnet predsedu.

3.   Správna rada môže vo funkcii pozorovateľa pozvať na svoje zasadnutia akúkoľvek osobu, o ktorej stanovisko má záujem.

Dánsko sa vyzve, aby sa zúčastňovalo na zasadnutiach správnej rady.

4.   Pokiaľ to rokovací poriadok povoľuje, členov správnej rady môžu sprevádzať poradcovia alebo experti.

5.   Sekretariát správnej rady zabezpečuje podporný úrad.

Článok 28

Hlasovanie

1.   Pokiaľ nie je ustanovené inak, správna rada prijíma rozhodnutia absolútnou väčšinou hlasov jej členov s hlasovacím právom. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. V prípade, že je člen správnej rady neprítomný, toto hlasovacie právo môže využiť jeho náhradník.

2.   Výkonný riaditeľ sa hlasovania nezúčastňuje.

3.   Predseda sa hlasovania zúčastňuje.

4.   Členské štáty, ktoré sa plnou mierou nepodieľajú na acquis Únie v oblasti azylu, sa hlasovania nezúčastňujú, ak sa správna rada vyzve, aby prijala rozhodnutie podľa článku 29 ods. 1 písm. e), a ak sa dotknutý technický dokument vzťahuje výlučne na azylový nástroj Únie, ktorým nie sú viazané.

5.   V rokovacom poriadku správnej rady sa stanovia podrobné pravidlá hlasovania, najmä podmienky, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, a v prípade potreby aj požiadavky týkajúce sa uznášaniaschopnosti.

Článok 29

Úlohy správnej rady

1.   Správna rada dohliada na to, aby podporný úrad vykonával úlohy, ktoré mu boli zverené. Je plánovacím a monitorovacím orgánom podporného úradu. Predovšetkým:

a)

po získaní stanoviska Komisie prijíma svoj rokovací poriadok trojštvrtinovou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom;

b)

vymenúva výkonného riaditeľa v súladom s článkom 30, vykonáva disciplinárnu právomoc nad výkonným riaditeľom a v náležitých prípadoch mu pozastavuje činnosť alebo ho odvoláva;

c)

prijíma výročnú súhrnnú správu o činnosti podporného úradu a do 15. júna nasledujúceho roka ju predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov. Výročná súhrnná správa sa zverejňuje;

d)

prijíma výročnú správu o situácii v oblasti azylu v Únii podľa článku 12 ods. 1. Táto správa sa predloží Európskemu parlamentu. Rada a Komisia môžu požiadať, aby sa táto správa predložila aj im;

e)

prijíma technické dokumenty uvedené v článku 12 ods. 2;

f)

prijíma trojštvrtinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom každý rok do 30. septembra na základe návrhu predloženého výkonným riaditeľom a po prijatí stanoviska Komisie pracovný program podporného úradu na nasledujúci rok a predkladá ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Tento pracovný program sa schvaľuje v súlade ročným rozpočtovým postupom Únie a legislatívnym pracovným programom Únie v oblasti azylu;

g)

vykonáva svoje úlohy v súvislosti s rozpočtom podporného úradu, ako sú uvedené v kapitole 5;

h)

prijíma podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001 v súlade s článkom 42 tohto nariadenia;

i)

prijíma zamestnaneckú politiku podporného úradu v súlade s článkom 38;

j)

v nadväznosti na žiadosť o stanovisko Komisie prijíma viacročný plán v oblasti zamestnaneckej politiky;

k)

prijíma všetky rozhodnutia na účely plnenia mandátu podporného úradu v zmysle tohto nariadenia;

l)

prijíma všetky rozhodnutia týkajúce sa zriadenia a v prípade potreby i rozvoja informačných systémov ustanovených v tomto nariadení vrátane informačného portálu uvedeného v článku 4 písm. c); a

m)

prijíma všetky opatrenia týkajúce sa zriadenia a v prípade potreby i rozvoja vnútorných štruktúr podporného úradu.

2.   Správna rada môže zriadiť výkonný výbor, ktorý pomáha jej a výkonnému riaditeľovi pri príprave rozhodnutí, pracovného programu a činností, ktoré má správna rada prijať, a podľa potreby, ak je to naliehavé, prijíma v mene správnej rady určité dočasné rozhodnutia.

Takýto výkonný výbor pozostáva z ôsmich členov, ktorí sa vymenujú spomedzi členov správnej rady, z ktorých jeden je zástupcom Komisie v správnej rade. Funkčné obdobie členov výkonného výboru zodpovedá funkčnému obdobiu členov správnej rady.

Na žiadosť výkonného výboru sa zástupcovia UNHCR alebo akékoľvek iné osoby, ktorých názor môže byť relevantný, môžu zúčastňovať na jeho zasadnutiach bez hlasovacieho práva.

Podporný úrad ustanoví operačné postupy výkonného výboru vo svojom rokovacom poriadku a tieto postupy zverejní.

Článok 30

Vymenovanie výkonného riaditeľa

1.   Správna rada vymenúva výkonného riaditeľa na obdobie piatich rokov spomedzi vhodných kandidátov určených vo verejnom výberovom konaní, ktoré organizuje Komisia. Toto výberové konanie sa uskutoční po uverejnení výzvy na prejavenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie alebo na inom mieste. Správna rada môže požiadať o nové konanie, ak nie je spokojná s vhodnosťou kandidátov na prvom zozname. Výkonný riaditeľ sa vymenúva na základe jeho osobných zásluh, skúseností v oblasti azylu a administratívnych a riadiacich schopností. Pred vymenovaním sa kandidát navrhnutý správnou radou vyzve, aby predniesol vyhlásenie pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky ich členov.

Po tomto vyhlásení môže Európsky parlament prijať stanovisko, v ktorom uvedie svoj názor na vybraného kandidáta. Správna rada oznámi Európskemu parlamentu, akým spôsobom toto stanovisko zohľadnila. Stanovisko sa považuje za osobné a podlieha utajeniu až do vymenovania kandidáta.

V priebehu posledných deviatich mesiacov pred ukončením päťročného funkčného obdobia výkonného riaditeľa Komisia pristúpi k hodnoteniu, ktoré sa bude týkať:

výkonu funkcie výkonného riaditeľa a

úloh a potrieb podporného úradu v nasledujúcich rokoch.

2.   Vzhľadom na uvedené hodnotenie a výlučne v prípade, keď to možno zdôvodniť poslaním a potrebami podporného úradu, môže správna rada predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa jedenkrát na obdobie najviac troch rokov.

3.   Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa. Mesiac pred predĺžením funkčného obdobia sa výkonný riaditeľ vyzve, aby pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu predniesol vyhlásenie a odpovedal na otázky ich členov.

Článok 31

Povinnosti výkonného riaditeľa

1.   Podporný úrad riadi výkonný riaditeľ, ktorý je pri výkone svojich povinností nezávislý. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá za svoju činnosť správnej rade.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, správnej rady alebo výkonného výboru (ak sa zriadi), výkonný riaditeľ nepožaduje ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády alebo akéhokoľvek iného orgánu.

3.   Výkonný riaditeľ podáva na vyzvanie Európskemu parlamentu správy o plnení svojich povinností. Rada môže vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich povinností.

4.   Výkonný riaditeľ je zákonným zástupcom podporného úradu.

5.   Výkonnému riaditeľovi môže pomáhať jeden alebo viacerí vedúci oddelení. Ak je neprítomný alebo nemôže vykonávať svoje povinnosti z iných dôvodov, zastupuje ho vedúci oddelenia.

6.   Výkonný riaditeľ zodpovedá za administratívne riadenie podporného úradu a plnenie povinností, ktoré mu ukladá toto nariadenie. Výkonný riaditeľ zodpovedá najmä za:

a)

bežnú správu podporného úradu;

b)

vypracovanie návrhov pracovných programov podporného úradu po získaní stanoviska Komisie;

c)

vykonávanie pracovných programov a rozhodnutí prijatých správnou radou;

d)

prípravu správ o krajinách pôvodu, ako sa uvádza v článku 4 písm. b);

e)

prípravu návrhu nariadenia o rozpočtových pravidlách podporného úradu na prijatie správnou radou podľa článku 37, ako aj prípravu jeho vykonávacích predpisov;

f)

prípravu návrhu výkazu príjmov a výdavkov podporného úradu a navrhovaného plnenia jeho rozpočtu;

g)

výkon právomocí vymedzených v článku 38 vo vzťahu k zamestnancom podporného úradu;

h)

prijímanie všetkých rozhodnutí týkajúcich sa správy informačných systémov ustanovených v tomto nariadení vrátane informačného portálu uvedeného v článku 4 písm. c);

i)

prijímanie všetkých rozhodnutí týkajúcich sa riadenia vnútorných štruktúr podporného úradu; a

j)

koordináciu a fungovanie poradného fóra uvedeného v článku 51. Na tento účel výkonný riaditeľ po porade s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti najprv prijme plán na zriadenie poradného fóra. Po jeho formálnom zriadení prijme výkonný riaditeľ po porade s týmto poradným fórom operačný plán, ktorý bude zahŕňať pravidlá týkajúce sa frekvencie a povahy konzultácií a organizačných mechanizmov na vykonávanie článku 51. Dohodnú sa aj transparentné kritériá na stálu účasť v poradnom fóre.

Článok 32

Pracovné skupiny

1.   V rámci svojho mandátu v zmysle tohto nariadenia môže podporný úrad vytvárať pracovné skupiny zložené z expertov príslušných orgánov členských štátov pôsobiacich v oblasti azylu vrátane sudcov. Podporný úrad zostavuje pracovné skupiny na účely článku 4 písm. e) a článku 12 ods. 2. Expertov môžu zastúpiť náhradníci, ktorí sú vymenovaní v rovnakom čase.

2.   Komisia sa plnoprávne zúčastňuje na práci týchto skupín. V závislosti od povahy prerokúvaných otázok sa zástupcovia UNHCR môžu zúčastňovať na celých stretnutiach pracovných skupín podporného úradu, prípadne len na niektorých z nich.

3.   Pracovné skupiny môžu na svoje stretnutie pozvať akúkoľvek osobu, o ktorej stanovisko majú záujem, a to najmä zástupcov občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti azylu.

KAPITOLA 5

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 33

Rozpočet

1.   Na každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku sa vypracuje odhad všetkých príjmov a výdavkov podporného úradu, ktoré sa zahrnú do rozpočtu podporného úradu.

2.   Príjmy a výdavky rozpočtu podporného úradu musia byť v rovnováhe.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, príjmy podporného úradu zahŕňajú:

a)

príspevok Únie uvedený vo všeobecnom rozpočte Európskej únie;

b)

všetky dobrovoľné príspevky členských štátov;

c)

poplatky za publikačnú činnosť a akúkoľvek inú službu poskytnutú podporným úradom;

d)

príspevky od pridružených krajín.

4.   Výdavky podporného úradu zahŕňajú odmeny zamestnancov, výdavky na správu a infraštruktúru a prevádzkové náklady.

Článok 34

Zostavovanie rozpočtu

1.   Každý rok výkonný riaditeľ vypracúva návrh výkazu príjmov a výdavkov podporného úradu na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a predkladá ho správnej rade.

2.   Na základe tohto návrhu správna rada zostavuje predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov podporného úradu na nasledujúci rozpočtový rok.

3.   Predbežný návrh výkazu príjmov a výdavkov podporného úradu sa Komisii predkladá každý rok do 10. februára. Správna rada predkladá Komisii konečný odhad príjmov a výdavkov podporného úradu vrátane návrhu plánu pracovných miest do 31. marca.

4.   Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) odhad príjmov a výdavkov podporného úradu spoločne s návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

5.   V návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie Komisia na základe tohto odhadu vyčlení potrebné rozpočtové prostriedky, pokiaľ ide o plán pracovných miest a výšku dotácie na ťarchu všeobecného rozpočtu, ktoré predkladá rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

6.   Rozpočtový orgán schvaľuje rozpočtové prostriedky na dotácie pre podporný úrad.

7.   Rozpočtový orgán schvaľuje plán pracovných miest podporného úradu.

8.   Rozpočet podporného úradu prijíma správna rada. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie sa tento rozpočet stáva konečným. V náležitých prípadoch sa rozpočet zodpovedajúcim spôsobom upraví.

9.   Správna rada čo najskôr oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer realizovať akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významný finančný vplyv na financovanie rozpočtu, najmä akékoľvek realitné projekty, ako je prenájom alebo kúpa budov. Informuje o tom Komisiu.

10.   Ak jedna zo zložiek rozpočtového orgánu oznámi svoj zámer poskytnúť stanovisko, predloží ho správnej rade do šiestich týždňov od dátumu oznámenia projektu.

Článok 35

Plnenie rozpočtu

1.   Rozpočet podporného úradu plní výkonný riaditeľ.

2.   Každý rok výkonný riaditeľ predkladá rozpočtovému orgánu všetky informácie o výsledkoch postupov hodnotenia.

Článok 36

Účtovná závierka a absolutórium

1.   Účtovník podporného úradu predkladá účtovníkovi Komisie predbežnú účtovnú závierku spoločne so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení v danom rozpočtovom roku do 1. marca nasledujúceho roka. Účtovník Komisie skonsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 128 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.   Účtovník Komisie predkladá Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku podporného úradu spoločne so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení v danom rozpočtovom roku do 31. marca nasledujúceho roka. Správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení v danom rozpočtovom roku sa predkladá aj Európskemu parlamentu a Rade.

3.   Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke podporného úradu podľa článku 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách výkonný riaditeľ na vlastnú zodpovednosť vypracúva konečnú účtovnú závierku podporného úradu a predkladá ju správnej rade na vyjadrenie.

4.   Správna rada sa vyjadrí ku konečnej účtovnej závierke podporného úradu.

5.   Výkonný riaditeľ predkladá konečnú účtovnú závierku daného rozpočtového roka spoločne so stanoviskom správnej rady Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov do 1. júla nasledujúceho roka.

6.   Konečná účtovná závierka sa zverejňuje.

7.   Výkonný riaditeľ zasiela Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra. Túto odpoveď zasiela aj správnej rade.

8.   Výkonný riaditeľ predkladá Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na bezproblémové uplatnenie postupu udelenia absolutória za daný rozpočtový rok, ako sa ustanovuje v článku 146 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

9.   Na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament udelí výkonnému riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu v roku N do 15. mája roku N + 2.

Článok 37

Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá, ktoré sa na podporný úrad vzťahujú, prijíma správna rada po konzultácii s Komisiou. Nemôžu sa odchyľovať od nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (11), pokiaľ sa to osobitne nevyžaduje na fungovanie podporného úradu a s predchádzajúcim súhlasom Komisie.

KAPITOLA 6

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA ZAMESTNANCOV

Článok 38

Zamestnanci

1.   Na zamestnancov podporného úradu vrátane výkonného riaditeľa sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev ustanovené v nariadení (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (12) (ďalej len „služobný poriadok“) a predpisy spoločne prijaté inštitúciami Únie na účely uplatnenia služobného poriadku a podmienok zamestnávania.

2.   Po dohode s Komisiou správna rada prijíma potrebné vykonávacie opatrenia uvedené v článku 110 služobného poriadku.

3.   Vo vzťahu ku svojim zamestnancom podporný úrad využíva právomoci zverené menovaciemu orgánu podľa Služobného poriadku a orgánu oprávnenému uzatvárať zmluvy podľa Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

4.   Správna rada prijíma ustanovenia, ktoré podpornému úradu umožnia zamestnať vyslaných národných expertov členských štátov.

Článok 39

Výsady a imunity

Na podporný úrad sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.

KAPITOLA 7

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 40

Právne postavenie

1.   Podporný úrad je orgánom Únie. Má právnu subjektivitu.

2.   V každom členskom štáte má podporný úrad najrozsiahlejšiu právnu spôsobilosť udeľovanú právnickým osobám podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Predovšetkým môže nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok a disponovať s ním a byť účastníkom súdnych konaní.

3.   Podporný úrad zastupuje jeho výkonný riaditeľ.

Článok 41

Používanie jazykov

1.   Na podporný úrad sa vzťahujú ustanovenia nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (13).

2.   Bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia prijaté na základe článku 342 ZFEÚ, sa výročná súhrnná správa o činnosti podporného úradu a ročný pracovný program podporného úradu uvedené v článku 29 ods. 1 písm. c) a f) vypracúvajú vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie.

3.   Prekladateľské služby potrebné na fungovanie podporného úradu poskytuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 42

Prístup k dokumentom

1.   Na dokumenty podporného úradu sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.   Správna rada do šiestich mesiacov odo dňa svojho prvého zasadnutia prijme podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.   Rozhodnutia prijaté podporným úradom podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi alebo konania na Súdnom dvore Európskej únie v súlade s podmienkami ustanovenými v článkoch 228 a 263 ZFEÚ.

4.   Spracúvanie osobných údajov podporným úradom podlieha nariadeniu (ES) č. 45/2001.

Článok 43

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

1.   Podporný úrad uplatňuje bezpečnostné predpisy uvedené v rozhodnutí Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (14), predovšetkým ustanovenia o výmene, spracúvaní a uchovávaní utajovaných skutočností.

2.   Podporný úrad zároveň uplatňuje bezpečnostné predpisy týkajúce sa spracúvania citlivých neutajovaných skutočností tak, ako ich prijala a vykonáva Komisia.

Článok 44

Boj proti podvodom

1.   Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa bez obmedzenia uplatňuje nariadenie (ES) č. 1073/1999.

2.   Podporný úrad pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 a bezodkladne vydá príslušné predpisy vzťahujúce sa na všetkých zamestnancov podporného úradu.

3.   V rozhodnutiach týkajúcich sa financovania a vo vykonávacích dohodách a nástrojoch, ktoré z nich vyplývajú, sa výslovne stanoví, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonávať kontroly na mieste u príjemcov finančných prostriedkov podporného úradu, ako aj u činiteľov zodpovedných za prideľovanie týchto prostriedkov.

Článok 45

Ustanovenia o zodpovednosti

1.   Zmluvná zodpovednosť podporného úradu sa riadi rozhodným právom pre príslušnú zmluvu.

2.   Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať podľa akejkoľvek arbitrážnej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej podporným úradom.

3.   V prípade mimozmluvnej zodpovednosti nahradí podporný úrad v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré sú spoločné pre právne poriadky členských štátov, všetky škody, ktoré spôsobili jeho útvary alebo zamestnanci pri výkone svojich úloh.

4.   Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať v sporoch o náhradu škody uvedených v odseku 3.

5.   Osobná zodpovednosť zamestnancov voči podpornému úradu sa riadi ustanoveniami služobného poriadku, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 46

Hodnotenie a preskúmanie

1.   Najneskôr do 19. júna 2014 podporný úrad požiada o vypracovanie nezávislého externého hodnotenia svojich výsledkov na základe mandátu udeleného správnou radou po dohode s Komisiou. V tomto hodnotení sa posúdi vplyv podporného úradu na praktickú spoluprácu v oblasti azylu a na CEAS. V hodnotení sa riadne zohľadní dosiahnutý pokrok v rámci plnenia jeho úloh a takisto sa posúdi, či sú potrebné dodatočné opatrenia na zabezpečenie účinnej solidarity a rozdelenie zodpovednosti s členskými štátmi, ktoré sú vystavené mimoriadnemu tlaku. Osobitne sa preskúma prípadná potreba úpravy mandátu podporného úradu vrátane jeho finančných dôsledkov a tiež sa posúdi primeranosť riadiacej štruktúry v rámci vykonávania úloh podporného úradu. V hodnotení sa zohľadnia stanoviská zainteresovaných strán na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.

2.   Správna rada po dohode s Komisiou rozhodne o časovom rozvrhu budúcich hodnotení so zreteľom na výsledky hodnotenia uvedeného v odseku 1.

Článok 47

Správna kontrola

Nad činnosťou podporného úradu dohliada ombudsman v súlade s ustanoveniami článku 228 ZFEÚ.

Článok 48

Spolupráca s Dánskom

Podporný úrad podporuje operačnú spoluprácu s Dánskom vrátane výmeny informácií a najlepších postupov v otázkach, ktoré patria medzi jeho činnosti.

Článok 49

Spolupráca s tretími a pridruženými krajinami

1.   Podporný úrad je otvorený účasti Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska ako pozorovateľov. Vypracujú sa pravidlá, v ktorých sa upresní najmä povaha, rozsah a podmienky účasti týchto krajín na činnosti podporného úradu. Tieto pravidlá zahŕňajú predovšetkým ustanovenia o účasti na iniciatívach podporného úradu, finančných príspevkoch a zamestnancoch. Pokiaľ ide o zamestnanecké otázky, uvedené pravidlá musia byť za každých okolností v súlade so služobným poriadkom.

2.   Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa jeho činností a v rozsahu, ktorý sa na plnenie jeho úloh vyžaduje, podporný úrad po dohode s Komisiou a v rámci vymedzenom svojím mandátom zjednodušuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, v rámci politiky Únie v oblasti vonkajších vzťahov a zároveň môže spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín v súvislosti s technickými otázkami v oblastiach pôsobnosti tohto nariadenia v rámci pracovných dohôd uzavretých s týmito orgánmi, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami ZFEÚ.

Článok 50

Spolupráca s UNHCR

Podporný úrad spolupracuje s UNHCR v oblastiach pôsobnosti tohto nariadenia v rámci pracovných dohôd uzavretých s UNHCR. Zo strany podporného úradu o pracovných dohodách vrátane ich rozpočtových dôsledkov rozhoduje správna rada.

Okrem toho môže správna rada rozhodovať o tom, že podporný úrad môže sprístupniť finančné zdroje na pokrytie výdavkov UNHCR na činnosti, ktoré nie sú ustanovené v pracovných dohodách. Tieto dotácie sú súčasťou osobitnej spolupráce medzi podporným úradom a UNHCR v súlade s týmto článkom a s článkom 2 ods. 5, článkom 5, článkom 9 ods. 1, článkom 25 ods. 4 a článkom 32 ods. 2. V súlade s článkom 75 nariadenia (ES, Euratom) č. 2343/2002 sa uplatňujú príslušné ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacie predpisy.

Článok 51

Poradné fórum

1.   Podporný úrad udržiava úzky dialóg s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými kompetentnými orgánmi pôsobiacimi v oblasti azylovej politiky na miestnej, regionálnej, celoštátnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni a na tento účel zriadi poradné fórum.

2.   Poradné fórum je mechanizmom na výmenu informácií a zhromažďovanie poznatkov. Zabezpečuje úzky dialóg medzi podporným úradom a príslušnými zainteresovanými stranami.

3.   Poradné fórum je prístupné príslušným zainteresovaným stranám v súlade s odsekom 1. Podporný úrad sa obracia na členov poradného fóra podľa konkrétnych potrieb týkajúcich sa oblastí stanovených ako prioritné pre činnosť podporného úradu.

UNHCR je členom poradného fóra ex officio.

4.   Podporný úrad vyzýva poradné fórum, aby najmä:

a)

predkladalo správnej rade návrhy týkajúce sa ročného pracovného programu, ktorý sa prijíma podľa článku 29 ods. 1 písm. f);

b)

poskytovalo správnej rade spätnú väzbu a navrhovalo jej ďalší postup v súvislosti s výročnou správou ustanovenou v článku 29 ods. 1 písm. c) a s výročnou správou o situácii v oblasti azylu v Únii ustanovenou v článku 12 ods. 1; a

c)

oznamovalo výkonnému riaditeľovi a správnej rade závery a odporúčania konferencií, seminárov a stretnutí s významom pre prácu podporného úradu.

5.   Poradné fórum sa stretáva aspoň raz ročne.

Článok 52

Spolupráca s agentúrami FRONTEX, FRA, ďalšími orgánmi Únie a s medzinárodnými organizáciami

Podporný úrad spolupracuje s orgánmi Únie, ktorých činnosti súvisia s jeho oblasťou pôsobnosti, a predovšetkým s FRONTEX a FRA, ako aj s medzinárodnými organizáciami v oblastiach pôsobnosti tohto nariadenia v rámci pracovných dohôd uzavretých s týmito orgánmi v súlade s ustanoveniami ZFEÚ a ustanoveniami o právomoci týchto orgánov.

Spolupráca umožňuje vytvárať synergie medzi príslušnými orgánmi a predchádzať duplicite a nadbytočnosti práce realizovanej v zmysle ich mandátu.

Článok 53

Dohoda o sídle a podmienky fungovania

Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla podporného úradu v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré tento členský štát sprístupní, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte podporného úradu vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov podporného úradu a členov ich rodín, sa vymedzia v dohode o sídle medzi podporným úradom a hostiteľským členským štátom po schválení správnou radou. Na účely riadneho fungovania podporného úradu hostiteľský členský štát zabezpečí najlepšie možné podmienky vrátane ponuky viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.

Článok 54

Začiatok činnosti podporného úradu

Podporný úrad začne svoju plnú činnosť najneskôr 19. júna 2011.

Komisia zodpovedá za zriadenie a počiatočné fungovanie podporného úradu, pokým nenadobudne operačnú kapacitu na plnenie svojho rozpočtu.

Na tento účel:

dovtedy, kým výkonný riaditeľ neprevezme svoju funkciu po vymenovaní správnou radou v súlade s článkom 30, môže úradník Komisie vo funkcii dočasného riaditeľa vykonávať povinnosti uložené výkonnému riaditeľovi;

úradníci Komisie môžu pod vedením dočasného riaditeľa alebo výkonného riaditeľa vykonávať úlohy zverené podpornému úradu.

Po schválení správnou radou môže dočasný riaditeľ povoľovať všetky platby kryté finančnými prostriedkami uvedenými v rozpočte podporného úradu a zároveň môže uzatvárať zmluvy vrátane zamestnaneckých zmlúv po schválení plánu pracovných miest podporného úradu.

Článok 55

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 19. mája 2010

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

D. LÓPEZ GARRIDO


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku), pozícia Rady v prvom čítaní z 25. februára 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 18. mája 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 131, 21.5.2008, s. 7.

(5)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(8)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(9)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(10)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72.

(12)  Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(13)  Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.

(14)  Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1.