4.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 111/1

(1)

Podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú zdravotné tvrdenia o potravinách zakázané, pokiaľ nie sú v súlade s uvedeným nariadením povolené Komisiou a zahrnuté v zozname povolených tvrdení.

(2)

V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa takisto ustanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu predložiť žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení. Príslušný vnútroštátny orgán má platné žiadosti zaslať Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, EFSA), ďalej len „úrad“.

(3)

Úrad má po prijatí žiadosti bezodkladne informovať ďalšie členské štáty a Komisiu a prijať stanovisko k príslušnému zdravotnému tvrdeniu.

(4)

Komisia má rozhodnúť o povolení zdravotných tvrdení s prihliadnutím na stanovisko, ktoré prijal úrad.

(5)

V nadväznosti na žiadosť spoločnosti PROBI AB predloženú 22. decembra 2008 podľa článku 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006 bolo od úradu vyžiadané stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa účinkov výrobku Lactobacillus plantarum 299v na zlepšenie vstrebávania železa (otázka č. EFSA-Q-2008-785) (2). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Lactobacillus plantarum 299v (DSM 9843) zlepšuje vstrebávanie železa.“

(6)

Komisii a členským štátom bolo 6. apríla 2009 doručené vedecké stanovisko úradu, v ktorom na základe predložených údajov dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konzumáciou výrobku Lactobacillus plantarum 299v (DSM 9843) a tvrdeným účinkom. Keďže uvedené tvrdenie nie je v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1924/2006, nemalo by sa povoliť.

(7)

Pri ustanovovaní opatrení uvedených v tomto nariadení boli zvážené pripomienky žiadateľov a verejnosti, ktoré boli doručené Komisii podľa článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

(8)

Zdravotné tvrdenia uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú predmetom prechodných opatrení stanovených v článku 28 ods. 5 uvedeného nariadenia iba v prípade, že spĺňajú stanovené podmienky, medzi ktoré patrí aj to, že musia byť v súlade s príslušným nariadením. Keďže úrad dospel k záveru, že medzi konzumáciou výrobku Lactobacillus plantarum 299v (DSM 9843) a tvrdeným účinkom neexistuje príčinná súvislosť, príslušné tvrdenie nie je v súlade s nariadením (ES) č. 1924/2006, a preto sa prechodné obdobie uvedené v článku 28 ods. 5 neuplatňuje. Stanovuje sa prechodné obdobie šiestich mesiacov, aby sa prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mohli prispôsobiť požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

4.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 111/3

(1)

Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006 by kladné stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ďalej len „úrad“, ktorým sa povoľuje zdravotné tvrdenie, malo obsahovať určité informácie. Tieto informácie by sa preto mali uviesť v prílohe obsahujúcej povolené tvrdenia k nariadeniam, ktorými sa povoľujú a/alebo zamietajú určité zdravotné tvrdenia o potravinách, a mali by zahŕňať prípadné zrevidované znenie tvrdenia, osobitné podmienky použitia tvrdenia, a ak je to uplatniteľné, podmienky alebo obmedzenia použitia potravín a/alebo dodatočné vyhlásenie alebo varovanie podľa pravidiel stanovených v nariadení (ES) č. 1924/2006 a v súlade so stanoviskami úradu.

(2)

Komisia v nadväznosti na dve stanoviská úradu k rastlinným stanolom a rastlinným sterolom a zníženiu/zredukovaniu LDL-cholesterolu v krvi (otázka č. EFSA-Q-2008-085 a otázka č. EFSA-Q-2008-118) (2) povolila v nariadení (ES) č. 983/2009 (3) zdravotné tvrdenia, v ktorých sa uvádza, že „sa ukázalo, že rastlinné steroly/rastlinné stanolové estery znižujú/redukujú cholesterol v krvi. Vysoký cholesterol je rizikový faktor vzniku koronárnej choroby srdca“ s osobitnými podmienkami použitia tvrdenia „Informovanie spotrebiteľa o tom, že priaznivý účinok sa dosiahne pri minimálnom dennom príjme najmenej 2 g rastlinných sterolov/stanolov“.

(3)

V rámci postupu povolenia zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 dospel Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat na svojom zasadnutí 20. februára 2009 k záveru, že pokiaľ ide o údaj týkajúci sa kvantitatívneho účinku v zdravotných tvrdeniach, je potrebné vedecké odporúčanie úradu, aby sa zabezpečilo, že takéto zdravotné tvrdenia sú povolené vo forme, ktorá nebude zavádzať spotrebiteľa, a že podmienky použitia sú stanovené koherentným spôsobom. S týmto cieľom Komisia predložila úradu žiadosť o odporúčanie v súlade s článkom 19 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(4)

Dňa 3. augusta 2009 bolo Komisii a členským štátom doručené vedecké stanovisko úradu (otázka č. EFSA-Q-2009-00530 a EFSA-Q-2009-00718) (4), v ktorom sa dospelo k záveru, že pri dennom príjme 1,5 – 2,4 g rastlinných sterolov/stanolov pridaných do potravín, akými sú žlté tukové nátierky typu margarín, mliečne výrobky, majonéza a šalátové dresingy, sa dá očakávať priemerné zredukovanie od 7 do 10,5 % a že z biologického hľadiska má takéto zredukovanie význam. Úrad okrem toho uviedol, že účinok zníženia LDL cholesterolu v krvi spravidla možno zistiť do 2 – 3 týždňov a dá sa udržať pokračovaním v konzumácii rastlinných sterolov/stanolov.

(5)

Po zohľadnení vedeckého stanoviska úradu a s cieľom zabezpečiť, aby boli takéto zdravotné tvrdenia s odkazom na rozsah tvrdeného účinku povolené vo forme, ktorá nebude zavádzať spotrebiteľa, a aby boli podmienky ich použitia stanovené koherentným spôsobom, je preto potrebné zmeniť podmienky použitia stanovené pre dve povolené zdravotné tvrdenia, ktoré sa týkajú účinkov rastlinných sterolov a rastlinných stanolových esterov na zníženie cholesterolu v krvi.

(6)

V nadväznosti na stanovisko úradu k esenciálnym mastným kyselinám, a najmä ku kyseline α-linolénovej (ALA) a kyseline linolovej (LA) a k normálnemu rastu a vývoju detí (otázka č. EFSA-Q-2008-079) (5) Komisia povolila v nariadení (ES) č. 983/2009 zdravotné tvrdenie „Esenciálne mastné kyseliny sú potrebné na normálny rast a vývoj detí“ s osobitnými podmienkami použitia tvrdenia „Informovanie spotrebiteľa o tom, že priaznivý účinok sa dosiahne pri dennom príjme kyseliny linolovej v množstve zodpovedajúcom 1 % celkovej energie a kyseliny α-linolénovej v množstve zodpovedajúcom 0,2 % celkovej energie“.

(7)

V rámci postupu povolenia zdravotných tvrdení podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 dospel Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat na svojom zasadnutí 20. februára 2009 k záveru, že od úradu by sa malo vyžiadať všeobecné odporúčanie týkajúce sa referenčných hodnôt na účely označovania mastných kyselín s cieľom umožniť preskúmanie podmienok použitia príslušného povoleného zdravotného tvrdenia v súlade s článkom 19 ods. 2 uvedeného nariadenia. Komisii a členským štátom bolo 3. augusta 2009 doručené vedecké stanovisko úradu (otázka č. EFSA-Q-2009-00548) (6), v ktorom sa dospelo k záveru, že navrhnutá referenčná hodnota na účely označovania rovnajúca sa 2 g pre polynenasýtenú mastnú kyselinu radu n-3 (PUFA) ALA zodpovedá príjmom odporúčaným jednotlivcom, ktorí patria k všeobecnému obyvateľstvu v európskych krajinách. Úrad okrem toho navrhol referenčnú príjmovú hodnotu 10 g na účely označovania v prípade n-6 PUFA LA.

(8)

Po zohľadnení vedeckého stanoviska úradu a s cieľom zabezpečiť, aby sa stanovili vhodné podmienky použitia zdravotných tvrdení týkajúcich sa účinkov mastných kyselín, je preto potrebné zmeniť podmienky použitia stanovené pre povolené zdravotné tvrdenie, ktoré sa týka účinkov esenciálnych mastných kyselín na normálny rast a vývoj detí.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

1.

Text v prvej kolónke piateho stĺpca (podmienky použitia tvrdenia) sa nahrádza týmto textom:

„Informovanie spotrebiteľa o tom, že priaznivý účinok sa dosiahne pri dennom príjme 1,5 – 2,4 g rastlinných sterolov. Odkaz na rozsah účinku sa smie uvádzať iba v prípade potravín v rámci týchto kategórií: žlté tukové nátierky typu margarín, mliečne výrobky, majonéza a šalátové dresingy. Pri odkaze na rozsah účinku sa pre spotrebiteľa musí uviesť celé rozpätie ‚7 až 10 %‘ a čas na dosiahnutie účinku ‚o 2 až 3 týždne‘.“

2.

Text v druhej kolónke piateho stĺpca (podmienky použitia tvrdenia) sa nahrádza týmto textom:

„Informovanie spotrebiteľa o tom, že priaznivý účinok sa dosiahne pri dennom príjme 1,5 – 2,4 g rastlinných stanolov. Odkaz na rozsah účinku sa smie uvádzať iba v prípade potravín v rámci týchto kategórií: žlté tukové nátierky typu margarín, mliečne výrobky, majonéza a šalátové dresingy. Pri odkaze na rozsah účinku sa pre spotrebiteľa musí uviesť celé rozpätie ‚7 až 10 %‘ a čas na dosiahnutie účinku ‚o 2 až 3 týždne‘.“

3.

Text v tretej kolónke piateho stĺpca (podmienky použitia tvrdenia) sa nahrádza týmto textom:

„Informovanie spotrebiteľa o tom, že priaznivý účinok sa dosiahne pri dennom príjme 2 g kyseliny α-linolénovej (ALA) a dennom príjme 10 g kyseliny linolovej (LA).“

4.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 111/5

(1)

Komisia dostala 30. júna 2009 podnet týkajúci sa dovozu glukonátu sodného v suchej forme (sodium gluconate, ďalej len „SG“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“), ktorý v súlade s článkom 5 základného nariadenia podala Európska rada pre chemický priemysel (CEFIC) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich významný podiel, v tomto prípade viac než 50 % celkovej výroby glukonátu sodného v suchej forme v Európskej únii.

(2)

Tento podnet obsahoval dôkazy prima facie o dumpingu a o značnej ujme spôsobenej dumpingom, ktoré sa posúdili ako dostatočné na opodstatnenie začatia antidumpingového konania.

(3)

Konanie sa začalo 11. augusta 2009 uverejnením oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(4)

Komisia oficiálne informovala o začatí konania vyvážajúcich výrobcov v Číne, dovozcov, obchodníkov, používateľov a združenia, o ktorých sa vie, že sa ich konanie týka, čínske orgány a výrobcov v Európskej únii, ktorí podali podnet. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(6)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom podať žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak si to želajú, Komisia zaslala formuláre žiadosti vyvážajúcim čínskym výrobcom, o ktorých bolo známe, že sa ich konanie týka, a čínskym orgánom. Jeden vyvážajúci výrobca požiadal o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia a iný vyvážajúci výrobca vrátane dvoch prepojených spoločností požiadal o IZ podľa článku 9 ods. 5 toho istého nariadenia.

(7)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v Číne a dovozcov v Európskej únii Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že by sa v prípade týchto strán mohli použiť vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(8)

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpila, všetci vyvážajúci výrobcovia v Číne a dovozcovia v Európskej únii boli vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojej činnosti v súvislosti s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania (od 1. júla 2008 do 30. júna 2009).

(9)

Vzhľadom na obmedzený počet odpovedí v rámci vykonávania výberu vzorky sa rozhodlo, že výber vzorky nie je u čínskych vyvážajúcich výrobcov ani u dovozcov v Európskej únii nutný.

(10)

Komisia poslala dotazníky všetkým spoločnostiam v Číne a dovozcom v Európskej únii, ktoré odpovedali na výber vzoriek, výrobcom v Európskej únii a všetkým známym dovozcom a používateľom v Európskej únii. Komisia dostala odpovede od dvoch vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v Číne, dvoch výrobcov v Európskej únii a štyroch dovozcov/používateľov.

(11)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Európskej únie a vykonala overovania v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v Číne, ktorým by nemuselo byť udelené THZ, sa overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z analogickej krajiny, ktorou boli v tomto prípade Spojené štáty, uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti:

(13)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2005 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(14)

Príslušný výrobok je glukonát sodný v suchej forme s pôvodom v Číne (ďalej len „príslušný výrobok“) s číslom CUS (Customs Union and Statistics) 0023277-9 a registračným číslom CAS (Chemical Abstracts Service) 527-07-1, v súčasnosti zaradený pod kód KN ex 2918 16 00.

(15)

Glukonát sodný v suchej forme sa používa najmä v stavebnom priemysle ako spomaľovač tuhnutia a zmäkčovač betónu a v iných odvetviach priemyslu na povrchovú úpravu kovov (odstraňovanie hrdze, oxidov a odmasťovanie) a na čistenie fliaš a priemyselného zariadenia. Tento výrobok sa môže používať aj potravinárskom a farmaceutickom priemysle.

(16)

Prešetrovaním sa preukázalo, že v podstate rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti má glukonát sodný v suchej forme vyrábaný a predávaný priemyslom Európskej únie v Európskej únii, glukonát sodný v suchej forme vyrábaný a predávaný na domácom trhu v USA, ktoré boli vybrané ako analogická krajina, glukonát sodný v suchej forme vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Číne a glukonát sodný v suchej forme vyrábaný v Číne a predávaný v Európskej únii.

(17)

Tieto výrobky sa preto v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia dočasne považujú za podobné.

(18)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v Číne sa normálna hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(19)

Stručne a na uľahčenie orientácie uvádzame zhrnutie kritérií udelenia THZ:

(20)

Po začatí konania jeden čínsky vyvážajúci výrobca, Shandong Kaison Biochemical Co., Ltd, požiadal o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty poslal vyplnený formulár žiadosti o THZ.

(21)

Spoločnosť preukázala, že splnila kritériá článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a mohlo sa jej udeliť THZ.

(22)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa celoštátne clo, ak existuje, zavádza pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje uvedený článok, okrem prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá na udelenie IZ uvedené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(23)

Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(24)

Po začatí konania jeden čínsky vyvážajúci výrobca, Qingdao Kehai Biochemistry Co., Ltd, požiadal o IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia a v rámci stanovenej lehoty poslal vyplnený formulár žiadosti o IZ.

(25)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že čínsky vyvážajúci výrobca splnil všetky požiadavky na IZ stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(26)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov v transformujúcich sa hospodárstvach, ktorým nebolo udelené THZ, sa stanovuje na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(27)

V oznámení o začatí konania boli ako vhodná analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty pre Čínu navrhnuté USA. Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby k tomuto návrhu predložili svoje pripomienky.

(28)

Žiadna zainteresovaná strana nepredložila svoje pripomienky.

(29)

Mimo EÚ sa glukonát sodný v suchej forme vyrába len v malom počte krajín, konkrétne v USA, Číne a Južnej Kórei. Preto bola jedinou alternatívou USA Južná Kórea. Komisia kontaktovala známe spoločnosti vyrábajúce glukonát sodný v suchej forme v Južnej Kórei, od týchto výrobcov však nedostala žiadnu odpoveď.

(30)

Výrobca v USA v rámci prešetrovania v plnom rozsahu spolupracoval predložením úplne vyplneného dotazníka a akceptovaním overovacej návštevy.

(31)

Komisia zistila, že USA spĺňajú kritériá vhodnej analogickej krajiny, pretože množstvá predávané na tomto trhu boli dostatočne veľké a existovala významná hospodárska súťaž na trhu v rámci domácej výroby aj dovozu z iných krajín, t. j. Číny, Talianska a Francúzska. Okrem toho USA nemali žiadne antidumpingové clo na príslušný výrobok.

(32)

Na základe uvedeného sa preto dospelo k predbežnému záveru, že USA predstavujú vhodnú analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(33)

Pre spoločnosť, ktorej bolo udelené THZ v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, Komisia najprv zisťovala, či domáci predaj glukonátu sodného v suchej forme nezávislým zákazníkom bol reprezentatívny počas OP, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval minimálne 5 % z celkového čínskeho vývozného predaja príslušného výrobku do Európskej únie.

(34)

Komisia následne identifikovala tie typy výrobkov, ktoré na domácom trhu predáva táto spoločnosť s celkovým reprezentatívnym predajom na domácom trhu a ktoré boli totožné alebo priamo porovnateľné s typmi výrobkov predávanými na vývoz do Európskej únie.

(35)

Pre každý typ predávaný vyvážajúcim výrobcom na jeho domácom trhu, o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom glukonátu sodného v suchej forme predávaným na vývoz do Európskej únie, sa určilo, či predaj na domácom trhu bol dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval aspoň 5 % z celkového objemu porovnateľného druhu výrobku predaného na vývoz do Európskej únie.

(36)

Komisia ďalej skúmala, či sa domáci predaj glukonátu sodného v suchej forme predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách môže považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel bol pre každý typ výrobku stanovený podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(37)

V prípade, že objem predaja druhu výrobku predaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa úrovni vypočítaných nákladov alebo vyššiu predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu, a v prípade, že vážený priemer cien uvedeného druhu sa rovnal úrovni nákladov na výrobu alebo bol vyšší, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene. Táto cena sa vypočítala ako vážená priemerná cena celkového domáceho predaja tohto druhu výrobku uskutočneného v priebehu OP bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový, alebo nie.

(38)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu výrobku alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu výrobku bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala z aktuálnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja len daného druhu výrobku.

(39)

Keďže sa prešetrovaním dokázalo, že domáci predaj bol reprezentatívny a uskutočnil sa v rámci bežného obchodovania, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene všetkých transakcií počas obdobia prešetrovania.

(40)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre Čínu stanovila na základe overených informácií získaných od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine. Zistilo sa, že domáci predaj amerického výrobcu podobného výrobku je reprezentatívny v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Európskej únie jediným spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v Číne.

(41)

Preskúmalo sa aj to, či sa domáci predaj môže považovať za predaj uskutočnený v rámci bežného obchodovania, a to zistením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Preto bola normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene jednotlivých typov výrobkov, vypočítanej ako vážená priemerná cena celkového domáceho predaja uskutočneného v priebehu OP.

(42)

Celý predaj príslušného výrobku na vývoz, uskutočňovaný spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, smeroval priamo k nezávislým zákazníkom v Európskej únii, a preto sa vývozné ceny určovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v priebehu OP v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(43)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa urobilo na základe ceny zo závodu.

(44)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V náležitých a oprávnených prípadoch sa vo všetkých prešetrovaných spoločnostiach (u spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a výrobcu v analogickej krajine) vykonali úpravy na zohľadnenie rozdielov v nákladoch na dopravu, prepravu a poistenie, nepriame zdanenie, bankových poplatkoch, nákladoch na balenie, úverových nákladoch a províziách.

(45)

V prípade spoločnosti, ktorej bolo udelené THZ, bolo dumpingové rozpätie stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(46)

V prípade spoločnosti, ktorej bolo udelené IZ, sa vážená priemerná normálna hodnota stanovená pre analogickú krajinu porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou do Európskej únie, ako je stanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(47)

Dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hraniciach Európskej únie, clo nezaplatené, sú nasledujúce:

(48)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných čínskych vývozcov, Komisia najprv určila úroveň spolupráce. Porovnala celkové vyvezené množstvá, ktoré uviedli vo vyplnených dotazníkoch spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, s celkovým dovozom z Číny odvodeným zo štatistík Eurostatu o dovoze.

(49)

Keďže úroveň spolupráce bola nízka, t. j. 56 %, a pre nedostatok vhodných údajov Eurostatu o cenách, ktorý obsahoval iné výrobky s vysokou cenou, ktorú nebolo možné presne odvodiť, celoštátne dumpingové rozpätie sa vypočítalo pomocou údajov z podnetu aktualizovaného v rámci OP.

(50)

Na základe toho sa celoštátna úroveň dumpingu dočasne stanovila na 79,2 % ceny CIF na hranici Európskej únie pri nezaplatenom cle.

(51)

Spolupracujúce priemyselné skupiny Jungbunzlauer (JBL) a Roquette Frères (RF) predstavovali 100 % výroby Európskej únie.

(52)

Preto sa považujú za výrobcov, ktorí predstavujú výrobné odvetvie Únie („VOÚ“) v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(53)

Keďže výrobné odvetvie Únie tvoria iba dvaja výrobcovia, všetky údaje týkajúce sa citlivých údajov sa z dôvodu dôvernosti museli indexovať alebo uviesť ako rozpätie.

(54)

Spotreba Únie sa stanovila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie spolu s dovozom do Únie podľa údajov Eurostatu. Keďže tieto neskôr uvedené údaje obsahujú nielen príslušný výrobok, ale aj niektoré iné ďalšie výrobky ako glukonát sodný, údaje Eurostatu sa vhodne upravili tak, aby bolo možné odhadnúť primerané objemy dovozu príslušného výrobku do Únie.

(55)

Spotreba na trhu Únie sa zvýšila o 12 % v rokoch 2005 až 2007. Následne sa znížila o 21 % až na nižšie uvedené úrovne v rámci OP z roku 2005. Celkovo sa počas pozorovaného obdobia spotreba znížila o 8 %.

Tabuľka 1

(56)

Objem dovozu z Číny sa významne zvýšil približne z 2 300 ton v roku 2005 na približne 4 000 ton v OP, t. j. o 77 %, a v roku 2008 dosiahol vrchol približne 5 300 ton. Zodpovedajúci podiel Číny na trhu sa takmer zdvojnásobil z 12,8 % v roku 2005 na 24,8 % počas OP. Treba poznamenať, že v roku 2008 podiel dovozu z Číny na trhu dosiahol 28,6 % tesne pred OP a v OP klesol na 24,8 %.

Tabuľka 2

(57)

Priemerné čínske dovozné ceny v roku 2005 boli 482 EUR za tonu. Postupne sa zvyšovali, v roku 2008 dosiahli úroveň 524 EUR za tonu a následne klesli v OP na 502 EUR za tonu. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 4 %.

Tabuľka 3

(58)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa vážené priemerné predajné ceny za druh výrobku výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň ceny zo závodu, porovnali so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami príslušného dovozu, určenými na základe CIF, s vhodnou úpravou pre clá a náklady po dovoze. Porovnanie sa vykonalo po odpočítaní rabatov a zliav.

(59)

Na základe uvedenej metodiky sa rozdiel medzi cenami vyjadrený ako percento váženej priemernej ceny výrobného odvetvia Únie (zo závodu) ukázal ako rozpätie cenového podhodnotenia od 13 % do 29 %, pričom vyššia hodnota pripadá nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom.

(60)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo posúdenie všetkých hospodárskych faktorov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(61)

Výrobná kapacita sa zvýšila o 4 % v období rokov 2005 až 2007 a na tejto úrovni zostala do konca posudzovaného obdobia.

(62)

Výroba príslušného výrobku sa zvýšila v období rokov 2005 až 2007 a neskôr sa znížila v období do OP. Celkovo sa výroba počas posudzovaného obdobia znížila o 12 %. Celkové výstupy počas OP predstavovali od 30 000 do 40 000 ton.

(63)

V dôsledku zníženia objemov výroby sa využitie kapacity počas posudzovaného obdobia znížilo o 15 %.

Tabuľka 4

(64)

Objem predaja príslušného výrobku výrobným odvetvím Únie neprepojeným zákazníkom na trhu Únie zostal na podobných úrovniach od roku 2005 do roku 2007 a neskôr klesol o 13 percentuálnych bodov. Počas posudzovaného obdobia predstavoval pokles objemu predaja 21 %.

(65)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil zo 74,9 % v roku 2005 na 64,7 % počas OP.

(66)

Priemerné predajné ceny neprepojeným zákazníkom na trhu Únie sa v posudzovanom období znížili o 12 %. Od roku 2006 do roku 2008 zostali priemerné predajné ceny na podobných úrovniach, no neskôr klesli o 9 % počas OP.

Tabuľka 5

(67)

Počas posudzovaného obdobia sa zásoby znížili o 37 %. Na konci OP sa úroveň zásob pohybovala v rozpätí 1 000 až 5 000 ton.

Tabuľka 6

(68)

Predaj podobného výrobku výrobného odvetvia Únie na trhu Únie bol počas posudzovaného obdobia ziskový, ale ziskovosť prudko klesla od roku 2005 do OP.

(69)

Aj keď v období od roku 2005 do roku 2007 investície pokračovali, v roku 2006 sa znížili a v roku 2008 a počas OP prudko klesli. Počas posudzovaného obdobia investície klesli o 76 %.

(70)

Podobný trend sa prejavil aj pri návratnosti investícií z výroby a predaja príslušného výrobku, ktorá bola stabilná od roku 2005 do roku 2007, ale v roku 2008 a počas OP klesla.

(71)

Rovnako ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov, peňažný tok vytvorený výrobným odvetvím Únie počas posudzovaného obdobia klesol o 51 %.

Tabuľka 7

(72)

Zamestnanosť sa od roku 2005 do roku 2007 mierne zvýšila a neskôr v roku 2008 a v OP sa znížila. Počas posudzovaného obdobia sa zamestnanosť znížila o 13 %.

(73)

Mzdy sa v roku 2006 znížili o 6 %, ale v roku 2007 sa vrátili na úrovne z roku 2005 a neskôr v roku 2008 a počas OP sa zvýšili. Počas posudzovaného obdobia sa mzdy zvýšili o 10 %.

(74)

Produktivita na zamestnanca zostala počas posudzovaného obdobia stabilná a od roku 2005 do OP sa zvýšila o 1 %.

Tabuľka 8

(75)

Kým sa počas posudzovaného obdobia spotreba v Únii znížila o 9 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 21 %. Toto viedlo počas posudzovaného obdobia k strate podielu na trhu výrobného odvetvia Únie vo výške 10 percentuálnych bodov.

(76)

Dumpingové rozpätia Číny uvedené vyššie v časti o dumpingu sú významné. Vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu sa vplyv dumpingového rozpätia nemôže považovať za zanedbateľný.

(77)

Väčšina ukazovateľov ujmy, ktoré sa týkajú výrobného odvetvia Únie, sa v priebehu posudzovaného obdobia vyvíjala negatívne. Ukazovatele týkajúce sa finančnej výkonnosti výrobného odvetvia Únie vrátane návratnosti investícií, peňažného toku a ziskovosti, sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali tiež negatívne.

(78)

Prešetrovanie ukázalo, že čínsky dovoz s nízkou cenou podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie počas OP až o 29 %. Výrobné odvetvie Únie utrpelo stratu objemu predaja a podielu na trhu.

(79)

Vzhľadom na uvedené sa dočasne usúdilo, že priemyselné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(80)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz glukonátu sodného v suchej forme s pôvodom v Číne spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie v takej miere, že sa môže považovať za značnú. Takisto sa skúmali iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli taktiež spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, s cieľom zabezpečiť, aby možná ujma spôsobená týmito faktormi nebola pripísaná dumpingovému dovozu.

(81)

Počas posudzovaného obdobia sa dumpingový dovoz z Číny s nízkou cenou z hľadiska objemu zvýšil o 77 %, čo viedlo k zvýšeniu podielu čínskeho dovozu na trhu Únie o 94 % za rovnaké obdobie. Zníženie dovozu z Číny od roku 2008 do OP vrátane straty podielu na trhu sa nepovažuje za významné v porovnaní s celkovou situáciou sledovanou počas posudzovaného obdobia.

(82)

Toto zvýšenie dovozu z Číny počas posudzovaného obdobia prebiehalo v rovnakom čase ako negatívny trend vo väčšine ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie utrpelo zníženie svojho predaja z hľadiska objemu a hodnoty na trhu Únie, v dôsledku ktorého došlo k strate podielu na trhu vo výške 10 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia, ako sa uvádza v odôvodnení 65. Podhodnotenie ceny v dôsledku dumpingového dovozu z Číny zabránilo výrobnému odvetviu Únie udržať si úrovne cien na trhu Únie. Toto viedlo k významnému zníženiu ziskovosti pod úrovne, ktoré by umožňovali použitie potrebných investícií.

(83)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz z Číny s nízkou cenou, ktorý značne podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia, mal rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, čo sa odrazilo v jeho zlej finančnej situácii a zhoršení ďalších ukazovateľov ujmy počas posudzovaného obdobia, ako aj v strate podielu na trhu.

(84)

Dovoz z tretích krajín, ktorých sa toto prešetrovanie netýkalo, sa v posudzovanom období znížil o 23 %, čo viedlo k zníženiu podielu na trhu o 2 percentuálne body. Ceny tohto dovozu sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 102 %.

(85)

Trendy v objemoch a cenách dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia boli takéto:

Tabuľka 9

(86)

Objemy dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia znížili o 23 %, zatiaľ čo dovozné ceny sa počas toho istého obdobia zdvojnásobili. Dovozné ceny z iných tretích krajín boli počas celého posudzovaného obdobia významne vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z iných tretích krajín nenarušil príčinnú súvislosť medzi zisteným dumpingom a značnou ujmou, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobil dumpingový dovoz z Číny.

(87)

V priebehu posudzovaného obdobia sa vývozný predaj výrobného odvetvia Únie znížil o 10 % a ceny sa zvýšili o 8 %.

(88)

Na základe uvedených skutočností sa konštatuje, že vývozný predaj výrobného odvetvia Únie do iných tretích krajín nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(89)

V priebehu posudzovaného obdobia sa použitie výrobným odvetvím Únie na vlastnú spotrebu zvýšilo o 56 %, čo znázorňuje táto tabuľka:

Tabuľka 10

(90)

Treba však poznamenať, že výrobné odvetvie Únie malo stále voľnú kapacitu v rozmedzí od 10 000 do 20 000 ton. To znamená, že presun na použitie na vlastnú spotrebu možno chápať ako obchodnú odpoveď na dumpingový dovoz z Číny, pretože vzhľadom na nízke úrovne cien glukonátu sodného môže byť lukratívnejšie vyrábať nadväzujúce výrobky. Skutočnosť, že je stále dostupná značná voľná kapacita glukonátu sodného, naznačuje, že výrobné odvetvie Únie sa neusiluje o úplný presun výroby na nadväzujúce výrobky a že výroba nadväzujúcich výrobkov sa môže chápať ako obranné opatrenie proti dumpingovému dovozu.

(91)

Z tohto dôvodu sa konštatuje, že zvýšenie použitia na vlastnú spotrebu nenarušilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(92)

Poznamenáva sa, že spotreba v EÚ sa počas posudzovaného obdobia znížila o 9 %, čo sa dá chápať ako dôsledok prebiehajúceho hospodárskeho poklesu. Preto sa skúmalo, či zníženie spotreby mohlo mať vplyv na vznik ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(93)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa však znížil v oveľa väčšej miere, t. j. o 21 %, zatiaľ čo počas toho istého obdobia dovoz z Číny vzrástol o 77 %. Pokiaľ ide o podiel na trhu, zistili sa rovnaké trendy. Výrobné odvetvie Únie stratilo približne 10 percentuálnych bodov svojho podielu na trhu, zatiaľ čo dovoz z Číny dosiahol takmer dvojnásobnú úroveň, keď sa zvýšil z 12,8 % v roku 2005 na 24,9 % v OP.

(94)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že zníženie spotreby v EÚ nemožno považovať samo osebe za príčinu narušenia príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(95)

Uvedená analýza preukázala, že počas posudzovaného obdobia došlo k značnému zvýšeniu objemu a podielu dumpingového dovozu s pôvodom v Číne spolu s významným podhodnotením cien. Toto zvýšenie podielu dovozu z Číny s nízkou cenou na trhu sa udialo v rovnakom čase, ako došlo k poklesu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, čo spolu s tlakom na ceny smerom nadol viedlo počas posudzovaného obdobia k zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Únie. Na druhej strane preskúmanie ostatných faktorov, ktoré mohli spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, ukázalo, že žiadny z nich nemohol mať značný negatívny vplyv.

(96)

Na základe uvedenej analýzy, prostredníctvom ktorej sa riadne rozlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov vplývajúce na situáciu výrobného odvetvia Únie od škodlivých účinkov dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie podstatnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(97)

Komisia podľa článku 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú závažné dôvody na rozhodnutie, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva prijať antidumpingové opatrenia. Stanovenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(98)

Ako je vysvetlené vyššie, v dôsledku dumpingového dovozu vznikla ujma v podobe významného zníženia objemu predaja a cien, ktorých výsledkom bolo zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie. Očakáva sa, že po zavedení antidumpingových ciel sa objem a cena glukonátu sodného v suchej forme, ktorý predáva výrobné odvetvie Únie, zvýšia, čo by následne umožnilo výrobnému odvetviu Únie dosiahnuť prijateľnú úroveň ziskovosti.

(99)

Usudzuje sa, že zavedením opatrení sa obnoví spravodlivá hospodárska súťaž na trhu. Je potrebné uviesť, že zníženie ziskov výrobného odvetvia Únie je výsledkom jeho ťažkostí konkurovať dumpingovému dovozu za nízke ceny s pôvodom v Číne. Je pravdepodobné, že zavedenie antidumpingových opatrení umožní výrobnému odvetviu Únie znovu získať aspoň časť jeho strateného podielu na trhu s následným pozitívnym vplyvom na ziskovosť.

(100)

Ak sa opatrenia nezavedú, je pravdepodobné ďalšie zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie. Vplyv dumpingového dovozu na znižovanie cien by naďalej maril akékoľvek úsilie výrobného odvetvia Únie o opätovné dosiahnutie úrovne ziskovosti. Neprijatím opatrení by sa ohrozila dlhodobá prítomnosť výrobného odvetvia Únie.

(101)

Záverom sa očakáva, že opatrenia budú účinné a poskytnú výrobnému odvetviu Únie príležitosť zotaviť sa z poškodzujúceho dumpingu zisteného počas tohto prešetrovania.

(102)

Komisia poslala dotazníky piatim dovozcom. Žiadny z nich nespolupracoval na prešetrovaní.

(103)

Za týchto okolností sa dospelo k predbežnému záveru, že prípadný vplyv antidumpingových opatrení nebude mať s najväčšou pravdepodobnosťou závažný vplyv na dovozcov/obchodníkov.

(104)

Komisia poslala dotazníky 23 používateľom. Iba štyria z týchto používateľov však spolupracovali na prešetrovaní a z nich iba traja používali a priamo dovážali príslušný výrobok z Číny. Priamy dovoz týchto troch spolupracujúcich používateľov predstavoval 10 % z celkového dovozu glukonátu sodného z Číny počas OP. Štvrtý spolupracujúci používateľ príslušný výrobok dovezený z Číny nepoužíval.

(105)

Títo štyria používatelia nachádzajúci sa v Nemecku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve sú aktívni v chemickom priemysle, pričom vyrábajú širokú škálu výrobkov, pri ktorých výrobe používajú glukonát sodný ako surovinu. Glukonát sodný v priemere nepredstavuje významnú časť vstupných nákladov. Vo všeobecnosti sa maximálny účinok navrhovaného antidumpingového cla – za predpokladu, že sa zvýšenie ceny nemôže presunúť na konečného zákazníka – odhadoval ako veľmi nízky. Zároveň treba poznamenať, že obrat týchto spoločností v prípade výrobkov, na ktorých výrobu sa používa glukonát sodný, bol menší ako 5 % z ich celkového obratu.

(106)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe poskytnutých informácií je veľmi pravdepodobné, že vplyv antidumpingových opatrení, ak bude vôbec nejaký, nebude mať značný vplyv na používateľov.

(107)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že v tomto prípade neexistujú žiadne závažné dôvody proti uloženiu antidumpingových ciel.

(108)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s dumpingom, vyplývajúcou ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie, by sa mali uložiť dočasné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme, ktorú by utrpelo výrobné odvetvie Únie v dôsledku dumpingového dovozu.

(109)

Na účely stanovenia výšky týchto opatrení sa brali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(110)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že všetky opatrenia majú umožniť výrobnému odvetviu Únie pokryť jeho výrobné náklady a dosiahnuť celkový zisk pred zdanením, ktorý by mohlo primerane dosiahnuť výrobné odvetvie takéhoto typu za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. keby neexistoval dumpingový dovoz, pri predaji podobného výrobku v Únii. Rozpätie zisku pred zdanením, ako sa uvádza v podnete, sa považuje za primerané a použilo sa na tento účel.

(111)

Na základe toho sa nepoškodzujúca cena vypočítala pre odvetvie Únie pre ten istý výrobok. Nepoškodzujúca cena sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia k výrobným nákladom.

(112)

Nevyhnutné zvýšenie cien sa potom stanovilo na základe porovnania presnej váženej priemernej dovoznej ceny, stanovenej na výpočet cenového podhodnotenia, s váženou priemernou nepoškodzujúcou cenou podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Únie na trhu Únie. Každý rozdiel, ktorý z porovnania vyplynul, sa potom vyjadril ako percento z dovoznej hodnoty CIF.

(113)

Pokiaľ ide o výpočet celoštátnej úrovne na odstránenie ujmy pre všetkých ostatných vývozcov v Číne, je potrebné pripomenúť, že úroveň spolupráce bola nízka. Preto sa toto rozpätie ujmy vypočítalo s použitím údajov z podnetu aktualizovaného do obdobia prešetrovania.

(114)

Z hľadiska uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v Číne na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(115)

Navrhujú sa tieto antidumpingové clá:

(116)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení boli zavedené na základe zistenia súčasného prešetrovania. Preto zohľadňujú situáciu zistenú počas tohto prešetrovania o týchto spoločnostiach. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov ani adresa nie sú konkrétne uvedené v operatívnej časti tohto nariadenia svojim , vrátane subjektov, ktoré sú prepojené s konkrétne uvedenými subjektmi, sa nemôžu využiť tieto sadzby a platí pre ne colná sadzba, ktorá sa uplatňuje na „všetky ostatné spoločnosti“.

(117)

Akákoľvek požiadavka uplatňovania týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb pre spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (3) s priloženými príslušnými informáciami najmä o modifikácii činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácim či vývozným predajom súvisiacim napríklad s touto zmenou názvu alebo výrobných či predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia a aktualizácia zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(118)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(119)

V záujme minimalizovania rizík obchádzania v dôsledku veľkých rozdielov v colných sadzbách sa v tomto prípade pokladajú za potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingových ciel. Tieto osobitné opatrenia zahŕňajú:

(120)

Predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Pri dovoze, ku ktorému sa takáto faktúra nepriložila, sa uplatní zvyškové antidumpingové clo uplatniteľné na všetkých ostatných vývozcov.

(121)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo posudzovať tak, že ako také predstavuje zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností, a ak sú splnené podmienky, sa môže začať prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení. Uvedeným prešetrovaním sa môže okrem iného preskúmať potreba odstránenia individuálnych sadzieb cla a následného uloženia celoštátneho cla.

(122)

V záujme dobrej správy treba stanoviť obdobie, počas ktorého zainteresované strany, ktoré sa ohlásili v časovom limite určenom v oznámení o začatí konania, môžu oznámiť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie. Ďalej je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť na účely konečného cla znovu posúdiť,

4.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 111/17

4.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 111/19

(1)

Rozhodnutím Rady z 23. januára 2006 (1) bolo funkčné obdobie Máire GEOGHEGANOVEJ-QUINNOVEJ obnovené na obdobie od 1. marca 2006 do 29. februára 2012.

(2)

Listom z 8. februára 2010 adresovaným predsedovi Rady pani Máire GEOGHEGAN-QUINN oznámila svoje odstúpenie z funkcie člena Dvoru audítorov.

(3)

Po jej odstúpení potrebné vymenovať nástupcu na zostávajúce funkčné obdobie,

4.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 111/20

(1)

Cieľom hraničného dozoru je zabrániť neoprávnenému prekračovaniu hraníc, čeliť cezhraničnej trestnej činnosti a zadržať osoby, ktoré prekračujú hranicu nelegálne, alebo prijímať proti týmto osobám iné opatrenia. Hraničný dozor by mal účinne zabraňovať osobám vyhýbať sa kontrolám na hraničných priechodoch a odrádzať ich od takéhoto postupu, ako aj odhaľovať neoprávnené prekračovanie vonkajších hraníc.

(2)

Za koordináciu operačnej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť uplatňovanie práva Únie, a to aj v oblasti hraničného dozoru, je zodpovedná Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „agentúra“). V kontexte operačnej spolupráce koordinovanej agentúrou a s cieľom jej ďalšieho posilnenia sú potrebné ďalšie pravidlá týkajúce sa činností hraničného dozoru, ktoré vykonávajú námorné a letecké jednotky jedného členského štátu na námorných hraniciach iného členského štátu.

(3)

V súlade s nariadením (ES) č. 562/2006 a so všeobecnými zásadami práva EÚ by opatrenia prijaté v priebehu operácie hraničného dozoru mali byť primerané sledovaným cieľom a pri ich vykonávaní by sa mali plne rešpektovať základné práva a práva utečencov a žiadateľov o azyl, predovšetkým vrátane zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada „non-refoulement“). Pokiaľ ide o žiadosti o azyl podané na území, hraniciach a v tranzitných zónach členských štátov, členské štáty sú viazané ustanoveniami acquis communautaire v oblasti azylu, predovšetkým smernicou Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (2).

(4)

Na zasadnutiach Európskej rady v dňoch 18. a 19. júna 2009 a 29. a 30. októbra 2009 sa zdôraznila potreba posilnenia operácií kontroly hraníc, ktoré koordinuje agentúra, a stanovenia jasných pravidiel účasti na spoločných hliadkach. Európska rada v júni tiež zdôraznila potrebu pravidiel vyloďovania zachránených osôb.

(5)

Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že operácie hraničného dozoru koordinované agentúrou sa vykonávajú v súlade s operačným plánom a na základe harmonogramu a pokynov vydaných koordinačným centrom, v ktorom sú zastúpené zúčastnené členské štáty a agentúra, ako aj skutočnosť, že pred začiatkom operácie sa určí jeden alebo viacero hostiteľských členských štátov, na ktorých hranice sa bude dozerať.

(6)

Vykonávanie tohto rozhodnutia sa nedotýka rozdelenia právomoci medzi Európskou úniou a členskými štátmi a nemá vplyv na povinnosti členských štátov vyplývajúce z Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori, Medzinárodného dohovoru o pátraní a záchrane na mori, Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, Dohovoru o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatných relevantných medzinárodných nástrojov.

(7)

Pri vykonávaní operácií hraničného dozoru na mori môže nastať situácia, keď bude nutné poskytnúť pomoc osobám v tiesni.

(8)

V súlade s medzinárodným právom každý štát vyžaduje od kapitána plavidla plaviaceho sa pod jeho vlajkou, aby poskytol pomoc každej osobe nájdenej na mori, ktorá je v ohrození života, a aby sa s čo najväčšou rýchlosťou vydal zachrániť osoby v tiesni, pokiaľ tak môže urobiť bez vážneho ohrozenia plavidla, posádky alebo pasažierov. Takáto pomoc by sa mala poskytnúť bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo status osôb, ktorým má byť poskytnutá, alebo na okolnosti, za ktorých sa takéto osoby nájdu.

(9)

S cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu členských štátov podieľajúcich sa na operácii, pokiaľ ide o takéto situácie, by sa do tohto rozhodnutia mali zahrnúť nezáväzné usmernenia, ktoré uľahčia priebeh takýchto operácií. Toto rozhodnutie by nemalo mať vplyv na povinnosti pátracích a záchranných orgánov, vrátane zodpovednosti za zabezpečenie koordinácie a spolupráce tak, aby zachránené osoby mohli byť dopravené na bezpečné miesto.

(10)

Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, a to najmä ľudskú dôstojnosť, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, právo na slobodu a bezpečnosť, zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia („non-refoulement“), zákaz diskriminácie a práva dieťaťa. Členské štáty by mali toto rozhodnutie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(11)

Keďže ciele tohto rozhodnutia, konkrétne prijatie ďalších pravidiel dozoru nad morskými hranicami pohraničnou strážou pod koordináciou agentúry, nie je možné vzhľadom na rozdielne právne predpisy a postupy uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov nadnárodného charakteru operácií ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii prijať opatrenia Únie. V súlade so zásadou proporcionality, ustanovenou v uvedenom článku, toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(12)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie predstavuje vývoj schengenského acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto rozhodnutia, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(13)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis  (3), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (4) zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k uvedenej dohode.

(14)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (6) z 28. januára 2008 o uzavretí uvedenej dohody v mene Európskeho spoločenstva.

(15)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES (7) z 28. februrára 2008 o podpise uvedeného protokolu v mene Európskeho spoločenstva.

(16)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (8). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(17)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (9). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(18)

Výbor pre Kódex schengenských hraníc, s ktorým sa konzultovalo 19. októbra 2009, neposkytol stanovisko, Komisia preto v súlade s článkom 5a ods. 4 písm. a) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10), predložila Rade návrh opatrení, ktoré sa majú prijať, a súčasne ho postúpila Európskemu parlamentu,

4.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 111/27

(1)

Odvetvie poľnohospodárstva a lesníctva je vo veľkej miere vystavené vplyvom zmeny klímy, keďže priamo závisí od klimatických podmienok, pričom emisie, ktoré vznikajú v poľnohospodárstve Únie, tvoria 14 % globálnych emisií skleníkových plynov.

(2)

Zmena klímy je jednou z hlavných výziev pre poľnohospodárstvo pri zabezpečovaní potravín pre obyvateľstvo sveta, ktoré podľa predpokladov dosiahne 9 miliárd do roku 2050.

(3)

Predpokladá sa, že globálny dopyt po potravinách sa zvýši do roku 2030 o 50 % a na dvojnásobok do roku 2050, a to v čase, keď sa očakáva mohutný nárast dopytu po biomase na nepotravinárske účely.

(4)

Poľnohospodárstvo a lesníctvo čelí mohutnému nárastu nepotravinárskeho dopytu po biomase, ktorého hnacou silou je úsilie o zmiernenie v iných odvetviach a potreba prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

(5)

Globálne zásoby niektorých základných potravín sa znižujú a špičkové nárasty cien potravín, ako v roku 2008, sa môžu vyskytovať častejšie, ak zásobovanie nebude môcť dôsledne uspokojovať stúpajúci dopyt.

(6)

Zmena klímy môže ovplyvniť výnosy plodín, chov hospodárskych zvierat a umiestnenie výroby a v určitých častiach Únie môže mať významné dôsledky na príjmy poľnohospodárskych podnikov, využívanie pôdy a vidiecke hospodárstva.

(7)

Odvetvie poľnohospodárstva v tropických a subtropických krajinách, najmä v subsaharskej Afrike, je mimoriadne citlivé na zmenu klímy a každá veľká potravinová kríza v týchto regiónoch by mala vplyv na Európu.

(8)

S cieľom zabrániť nenávratným škodám, ktoré by vyvolalo spojené pôsobenie týchto hrozieb, a dosiahnuť udržateľné zásobovanie potravinami v meniacich sa klimatických podmienkach sú potrebné zosúladené akcie.

(9)

Táto spoločná programová iniciatíva je takisto významná na vytvorenie spoločnej poľnohospodárskej politiky.

(10)

Rada pre konkurencieschopnosť na svojom zasadnutí 3. decembra 2009 uznala iniciatívu Poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a zmena klímy za oblasť, v ktorej by sa spoločným programovaním vniesla veľká pridaná hodnota do súčasného roztriešteného výskumného úsilia členských štátov. Preto prijala závery, ktorými uznala potrebu začať spoločnú programovú iniciatívu na túto tému, a vyzvala Komisiu, aby prispela k príprave tejto iniciatívy. Rada takisto znovu potvrdila, že spoločné programovanie je proces, ktorý vedú členské štáty a pri ktorom Komisia pôsobí ako sprostredkovateľ.

(11)

Spoločným programovaním vo výskume v oblasti poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a zmeny klímy by sa podporilo zlúčenie schopností, znalostí a zdrojov s cieľom dosiahnuť pokrok vo výskume zameranom na riešenie problému potravinovej bezpečnosti a hrozby, ktorú prináša zmena klímy, celosvetový nárast počtu obyvateľov a dopyt po potravinárskych a nepotravinárskych výrobkoch.

(12)

V snahe splniť ciele stanovené v tomto odporúčaní by členské štáty mali s Komisiou spolupracovať na preskúmaní možných iniciatív Komisie na pomoc členským štátom pri vytvorení a vykonaní tohto strategického výskumného plánu. Členské štáty by takisto mali spolupracovať so Stálym výborom pre poľnohospodársky výskum, a tým zabezpečiť, aby sa činnosti spoločného programovania koordinovali so širším plánom poľnohospodárskeho výskumu.

(13)

S cieľom umožniť Komisii informovať o tejto záležitosti Európsky parlament a Radu by členské štáty mali Komisii pravidelne podávať správy o pokroku dosiahnutom v tejto spoločnej programovej iniciatíve,

1.

Členským štátom sa odporúča vypracovať spoločnú víziu v súvislosti s tým, ako môže spolupráca a koordinácia v oblasti výskumu na úrovni Únie pomôcť riešiť problém potravinovej bezpečnosti a hrozby zmeny klímy, celosvetového rastu počtu obyvateľov a dopytu po potravinárskych a nepotravinárskych výrobkoch.

2.

Členským štátom sa odporúča vytvoriť spoločný strategický výskumný plán so stanovením strednodobých až dlhodobých potrieb a cieľov výskumu v oblasti potravinovej bezpečnosti prostredníctvom prispôsobenia sa vplyvom zmeny klímy a zmiernenia týchto vplyvov v poľnohospodárstve. Tento strategický výskumný plán by mal obsahovať plán vykonávania so stanovením priorít a časových lehôt a s určením akcií, nástrojov a zdrojov potrebných na vykonanie tohto strategického výskumného plánu.

3.

Členským štátom sa odporúča zahrnúť do strategického výskumného plánu a plánu vykonávania tieto akcie:

4.

Členským štátom sa odporúča vytvoriť spoločnú riadiacu štruktúru v oblasti poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a zmeny klímy s mandátom na ustanovenie spoločných podmienok, pravidiel a postupov spolupráce a koordinácie a monitorovať vykonávania tohto strategického výskumného plánu.

5.

Členským štátom sa odporúča spoločne vykonávať strategický výskumný plán vrátane vykonávania prostredníctvom svojich národných výskumných programov alebo iných národných výskumných činností.

6.

Členským štátom sa odporúča spolupracovať s Komisiou so zámerom preskúmať možné iniciatívy Komisie na pomoc členským štátom pri vytváraní a vykonávaní uvedeného strategického výskumného plánu a koordinovať spoločné programy s inými iniciatívami Únie v tejto oblasti.

7.

Členským štátom sa odporúča preskúmať v spolupráci s Komisiou možné formy zapojenia poľnohospodárskeho spoločenstva a iných zainteresovaných strán do uplatňovania získaných výsledkov a posúdiť, ako možno spoločnú programovú iniciatívu najlepšie začleniť do vývoja spoločnej poľnohospodárskej politiky.

8.

Členským štátom sa odporúča využiť v spolupráci s Komisiou všetky významné nástroje inovačnej politiky na uľahčenie premeny výsledkov výskumu na produkty a služby, a najmä sprístupniť všetky formy inovácií malým a stredným podnikom vrátane poľnohospodárov.

9.

Členským štátom sa odporúča preskúmať v spolupráci s Komisiou možné formy konzultácií a spolupráce na tejto téme s príslušnými orgánmi alebo skupinami na medzinárodnej úrovni.

10.

Členským štátom sa odporúča zabezpečiť v spolupráci so Stálym výborom pre poľnohospodársky výskum koordináciu spoločného programovania so širším plánom poľnohospodárskeho výskumu.

11.

Členským štátom sa odporúča pravidelne podávať Komisii správy o pokroku dosiahnutom v tejto spoločnej programovej iniciatíve.

4.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 111/30

(1)

Článok 88 dohody splnomocňuje Radu pre spoluprácu, aby vytvorila ďalšie osobitné výbory alebo orgány, ktoré jej môžu pomáhať pri plnení jej povinností, a určila zloženie a povinnosti takýchto výborov alebo orgánov a spôsob ich fungovania.

(2)

Zmluvné strany dohody v súčasnosti rokujú o dohode o pridružení vrátane vytvorenia rozsiahleho a komplexného priestoru voľného obchodu.

(3)

Zmluvné strany dohody sa dohodli na znení programu pridruženia EÚ – Ukrajina.

(4)

Je nutné, aby výbor preskúmal pokrok v implementácii programu pridruženia, ako aj budúce priority a akékoľvek potrebné úpravy. Spoločný výbor bude fungovať na úrovni vyšších úradníkov,

4.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 111/31

(1)

Článok 85 dohody splnomocňuje Radu pre spoluprácu, aby vypracovala náležité odporúčania na základe dohody medzi oboma stranami.

(2)

V zmysle článku 102 dohody prijmú zmluvné strany akékoľvek všeobecné alebo špecifické opatrenia potrebné na splnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody a zabezpečia, aby boli ciele v nej stanovené dosiahnuté.

(3)

Zmluvné strany dohody v súčasnosti rokujú o dohode o pridružení vrátane vytvorenia rozsiahleho a komplexného priestoru voľného obchodu.

(4)

Zmluvné strany dohody sa dohodli na znení programu pridruženia EÚ – Ukrajina.

(5)

Program pridruženia EÚ – Ukrajina nahradí súčasný akčný plán EÚ – Ukrajina, pripraví skoré vykonávanie budúcej Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou a uľahčí ho prostredníctvom vypracovania a vzájomného odsúhlasenia konkrétnych krokov, ktoré poskytnú praktické usmernenie pre takúto prípravu a vykonávanie.

(6)

Program pridruženia má dvojitý účel: stanoviť konkrétne kroky na prípravu dohody o pridružení a poskytnúť širší rámec na plnenie celkového cieľa, ktorým je dosahovanie politického pridruženia a väčšej hospodárskej integrácie Ukrajiny v rámci EÚ.

(7)

Program pridruženia je operatívny dokument, ktorý sa bude podľa potreby revidovať na základe preskúmaní pokroku uvedených v oddiele 3.9 programu pridruženia a s prihliadnutím na dosahovanie jeho celkových cieľov,