(1)

Komisia 29. januára 2007 schválila pomoc na záchranu vo výške 5 miliónov EUR v prospech spoločnosti Sandretto Industrie srl (ďalej len „Sandretto“) (1). Pomoc pozostávala zo záruky na dve úverové linky poskytnuté súkromnými bankami, ktorej podmienky sa mali stanoviť po schválení Komisiou. Pri notifikovaní pomoci na záchranu sa Taliansko zaviazalo ukončiť záruku najneskôr šesť mesiacov po jej poskytnutí a predložiť Komisii plán reštrukturalizácie spoločnosti Sandretto do šiestich mesiacov od dátumu schválenia pomoci.

(2)

Keďže Komisia nedostala žiadne informácie o ďalšom vývoji, 14. decembra 2007 písomne požiadala Taliansko o zaslanie najnovších informácií v tomto prípade (listom s referenčným číslom D/54995).

(3)

Taliansko odpovedalo listom z 21. januára 2008 (č. A/1233), v ktorom informovalo Komisiu, že pomoc bola poskytnutá v dvoch častiach: prvá časť 24. júla 2007 a druhá časť 13. augusta 2007.

(4)

Listom z 23. januára 2008 (č. D/50314) Komisia požiadala Taliansko, aby potvrdilo, že platnosť záruky vypršala 24. januára 2008, alebo predložilo plán reštrukturalizácie, a informovala Taliansko, že v prípade, že nezašle čo najskôr odpoveď, útvary Komisie navrhnú začatie konania vo veci formálneho zisťovania.

(5)

Taliansko odpovedalo 8. februára 2008 (č. A/2526) a informovalo Komisiu, že platnosť prvej časti záruky uplynula 24. januára 2008 a že po viacerých neúspešných pokusoch predať majetok spoločnosti bolo príslušnému súdu včas doručené oznámenie, že konanie sa možno bude musieť zmeniť na žiadosť o vyhlásenie konkurzu.

(6)

Rozhodnutie o začatí konania ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili pripomienky v súvislosti s touto pomocou (2). Taliansko zaslalo pripomienky listom z 19. mája 2008 (č. A/9253). Ostatné zúčastnené strany nezaslali žiadne pripomienky.

(7)

Komisia následne požiadala o doplňujúce informácie listom z 20. augusta 2008 (č. D/53263), na ktorý talianske orgány odpovedali 18. septembra (č. A/19134), a listom z 20. októbra 2008 (č. D/54063), na ktorý talianske orgány odpovedali 4. novembra 2008 (č. A/23219).

(8)

Spoločnosť Sandretto vyrába a predáva vstrekovacie lisy na termoplasty. Začínala ako Fratelli Sandretto v roku 1947 a jej názov a právna forma odvtedy prešli viacerými zmenami. V roku 2007, v čase poskytnutia pomoci, mala spoločnosť Sandretto obrat vo výške 30 miliónov EUR a zamestnávala 340 ľudí; predstavovala významný zdroj činnosti pre miestne hospodárstvo, pričom dva výrobné závody sa nachádzali v mestách Grugliasco a Pont Canavese v provincii Turín, ktoré obe predstavujú oblasti oprávnené na pomoc v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(9)

Spoločnosť bola v marci 2006 vyhlásená za platobne neschopnú a následne dostala povolenie vstúpiť do konania známeho ako „mimoriadna správa“, ktoré by jej umožnilo pokračovať v obchodnej činnosti (3). Napokon sa však rozhodlo, že by mala ukončiť obchodnú činnosť, a osobitný správca v súlade s postupom ustanoveným v legislatívnom výnose č. 270/99 (4) začal jej likvidáciu, a tým predaj jej majetku na základe povolenia vydaného príslušným ministerstvom 27. februára 2007.

(10)

Na predaj väčšiny majetku spoločnosti sa uskutočnili viaceré verejné ponuky (5), ktoré neboli úspešné až do 24. mája 2008, keď sa dosiahla predbežná dohoda s brazílskou spoločnosťou Indústrias Romi SA, ktorá 12. júna 2008 viedla k podpisu konečnej zmluvy medzi spoločnosťou Sandretto a spoločnosťou Romi Italia, talianskou dcérskou spoločnosťou kupujúceho.

(11)

Okresný súd (Tribunale) v Turíne potvrdil tento predaj 29. júla 2008, na základe čoho spoločnosť Sandretto od tohto dňa úplne ukončila obchodnú činnosť a zanikne ako právnická osoba hneď, ako sa jej majetok rozdelí medzi veriteľov.

(12)

Hoci pomoc na záchranu bola schválená 29. januára 2007, úverové linky vo výške 5 miliónov EUR boli poskytnuté takmer šesť mesiacov po dátume schválenia, jedna 24. júla 2007 a druhá 13. augusta 2007. Podľa Talianska správcovia potrebovali tento čas na výber súkromných bánk, ktoré by poskytli úver, ako aj na dohodnutie podmienok financovania s týmito bankami.

(13)

Pomoc nadobudla formu záruky na dve úverové linky, každá vo výške 2,5 milióna EUR, ktoré poskytla Banca Popolare di Novara a Banca Intesa Sanpaolo.

(14)

Podľa Talianska bola požiadavka na čerpanie záruky spojenej s prvou splátkou uplatnená 24. januára 2008. Taliansko nepredložilo plán reštrukturalizácie spoločnosti (alebo jej likvidácie) do šiestich mesiacov od rozhodnutia o povolení pomoci. Po začatí konania vo veci formálneho zisťovania Taliansko informovalo Komisiu, že boli uplatnené požiadavky na čerpanie verejných záruk na obidva úvery (6).

(15)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že nič nedokazuje, že spoločnosť Sandretto prestala využívať pomoc na záchranu po uplynutí obdobia šiestich mesiacov od vyplatenia prvej splátky, t. j. do 24. januára 2008.

(16)

Komisia ďalej vyjadrila pochybnosti, či pomoc na záchranu, ktorá bola neoprávnene predĺžená, je možné považovať za pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá by mohla byť zlučiteľná podľa bodov 34 až 51 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia“) (7), najmä ak neexistoval plán reštrukturalizácie.

(17)

Talianske orgány zaslali pripomienky listom z 18. mája 2008, v ktorom informovali Komisiu, že požiadavky na čerpanie záruky vzťahujúcej sa na dve splátky úveru vyplatené 24. júla a 13. augusta 2007 príslušné banky uplatnili jednotlivo 23. marca a 4. apríla 2008.

(18)

Talianske orgány vyhlásili, že pohľadávka štátu voči spoločnosti Sandretto v nadväznosti na čerpanie záruky je „prededucibile“ . To znamená, že pri vymáhaní svojho dlhu má štát prednosť pred obyčajnými veriteľmi. Podľa talianskych orgánov je odôvodnené domnievať sa, že pomoc bude možné získať späť v plnej výške.

(19)

Napokon talianske orgány poskytli informácie o stave likvidácie spoločnosti Sandretto a o verejných ponukách organizovaných na predaj majetku spoločnosti Sandretto počas obdobia od júna 2007 do mája 2008, ktoré viedli k čiastočnému nadobudnutiu spoločnosťou Romi Italia.

(20)

Talianske orgány následne v odpovedi na žiadosti Komisie týkajúce sa predaja určitého majetku spoločnosti Sandretto spoločnosti Romi Italia poskytli tieto informácie.

(21)

Romi Italia nadobudla časť majetku spoločnosti Sandretto za 7,9 milióna EUR. Táto cena bola nižšia ako cena, na ktorú bola spoločnosť ocenená v júni 2007, ale bola to najvyššia cena, ktorá sa objavila po viacerých neúspešných verejných ponukách na predaj. Podľa talianskych orgánov by sa preto mala považovať za cenu, ktorá vyjadruje trhovú hodnotu príslušného majetku.

(22)

Od 29. júla 2008 Sandretto úplne ukončila obchodnú činnosť v nadväznosti na rozhodnutie vydané Okresným súdom v Turíne a zanikne ako právnická osoba hneď, ako sa jej majetok rozdelí medzi veriteľov.

(23)

Talianske orgány tiež zdôraznili, že Romi Italia neprevzala žiadne z existujúcich záväzkov spoločnosti Sandretto. Sandretto ukončila všetky pracovné zmluvy so svojimi zamestnancami a Romi Italia uzatvorila nové a odlišné zmluvy, pričom len niektoré z nich boli uzatvorené s bývalými zamestnancami spoločnosti Sandretto. Romi Italia nenastúpila na miesto spoločnosti Sandretto v žiadnom vzťahu s bývalými sprostredkovateľmi, dodávateľmi alebo klientmi spoločnosti Sandretto, ale prevzala len zmluvy nevyhnutne potrebné na chod podniku (zmluvy na dodávky plynu a elektriny alebo služby údržby a bezpečnostné služby).

(24)

Komisia zastáva názor, že opatrenie pomoci na záchranu predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Toto opatrenie nadobúda formu záruk, ktoré predstavujú výhodu financovanú zo štátnych zdrojov. Toto opatrenie je selektívne, keďže sa obmedzuje na spoločnosť Sandretto, a mohlo by narušiť hospodársku súťaž tým, že poskytne spoločnosti Sandretto výhodu pred ostatnými konkurentmi, ktorí nedostali pomoc. Napokon na trhu, na ktorom Sandretto pôsobí, existuje rozsiahly obchod medzi členskými štátmi (8).

(25)

Pomoc na záchranu sa podľa bodu 25 písm. a) usmernení musí skončiť v lehote nepresahujúcej šesť mesiacov od vyplatenia prvej splátky firme.

(26)

V tomto prípade bola prvá splátka pomoci vyplatená 24. júla 2007. Záruka sa preto mala skončiť do 24. januára 2008, ako potvrdili talianske orgány v podkladoch predložených 2. februára 2008 (9).

(27)

Taliansko sa pri notifikovaní pomoci na záchranu zaviazalo ukončiť záruku najneskôr šesť mesiacov po jej poskytnutí a predložiť Komisii plán reštrukturalizácie spoločnosti Sandretto do šiestich mesiacov od dátumu schválenia pomoci.

(28)

Taliansko však nikdy nepredložilo plán reštrukturalizácie (alebo likvidácie) spoločnosti. Namiesto toho sa po uplynutí predpísaných šiestich mesiacov uplatnila požiadavka na čerpanie záruky, takže spoločnosť Sandretto mala dlh voči štátu vo výške 5 miliónov EUR. Taliansko doteraz nepreukázalo, že tento dlh voči štátu bol splatený.

(29)

Nie sú splnené ani podmienky na predĺženie uvedené v bode 26 usmernení. V bode 26 usmernení sa ustanovuje, že pomoc na záchranu je možné predĺžiť, kým Komisia neprijme rozhodnutie o pláne reštrukturalizácie, ak sa takýto plán predloží v rámci obdobia šiestich mesiacov, čo v tomto prípade nebolo splnené.

(30)

Napokon, predĺženie záruky po uplynutí šiestich mesiacov sa nemôže považovať ani za (neoprávnenú) pomoc na reštrukturalizáciu, keďže nebola podaná notifikácia plánu reštrukturalizácie ani žiadneho opatrenia, ktoré by mohlo spĺňať podmienky uvedené v bode 34 a nasledujúcich bodoch usmernení.

(31)

Z týchto skutočností nevyhnutne vyplýva, že pomoc na reštrukturalizáciu sa uplatnila v rozpore s rozhodnutím o povolení pomoci a nemôže sa považovať za zlučiteľnú pomoc na reštrukturalizáciu, keďže nebola splnená žiadna z podmienok usmernení.

(32)

Okrem toho, na konci obdobia šiestich mesiacov stanoveného v rozhodnutí o schválení pomoci spoločnosť naďalej využívala pomoc na záchranu, a Komisia preto dospela k záveru, že od 24. januára 2008 bolo opatrenie pomoci zneužité v zmysle článku 1 písm. g) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (10) (ďalej len „procedurálne nariadenie“), keďže príjemca ho použil v rozpore s rozhodnutím prijatým podľa článku 4 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(33)

V odôvodnení 15 procedurálneho nariadenia sa ustanovuje, že zneužitie pomoci môže ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu podobným spôsobom ako protiprávna pomoc, preto by malo byť posudzované v súlade s podobnými postupmi.

(34)

V článku 14 procedurálneho nariadenia sa ustanovuje, že tam, kde sa v prípade neoprávnenej pomoci prijme záporné rozhodnutie, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol od príjemcu pomoc. V článku 16 sa ustanovuje, že článok 14 sa obdobne uplatňuje v prípadoch zneužitia pomoci. Čo sa týka zneužitia pomoci poskytnutej spoločnosti Sandretto po 24. januári 2008, musí Taliansko prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie vrátenia pomoci, spolu s úrokmi splatnými od dátumu, ku ktorému mal príjemca k dispozícii zneužitú pomoc, po dátum jej vrátenia.

(35)

Po poskytnutí pomoci sa uskutočnil predaj majetku v úplnom súlade s likvidačným konaním ustanoveným v talianskom práve (11), takže Komisia musí overiť, či sa výhoda nepreniesla na kupujúceho. Komisia musí preto preskúmať, či sa majetok predal za trhovú cenu. Ak by sa preukázalo, že majetok sa v skutočnosti predal za nižšiu cenu, ako je jeho trhová hodnota, príkaz na vymáhanie sa musí rozšíriť tak, aby zahŕňal kupujúceho (12).

(36)

Na žiadosť Komisie talianske orgány informovali Komisiu (13), že spoločnosť Romi Italia nadobudla väčšinu majetku spoločnosti Sandretto za celkovú sumu 7,9 milióna EUR, ktorá pozostávala zo sumy 2,48 milióna EUR za majetkové účasti v zahraničných spoločnostiach a sumy 5,42 milióna EUR za ostatný hmotný a nehmotný investičný majetok (budovy, stroje, obchodné značky). Cena získaná za hmotný a nehmotný investičný majetok (5,42 milióna EUR) bola nižšia ako cena, na ktorú bol ocenený v júni 2007 (7,5 milióna EUR). Táto cena však bola vyššia ako akákoľvek iná ponuka počas likvidačného konania. Podľa talianskych orgánov by sa preto mala považovať za cenu, ktorá vyjadruje trhovú hodnotu príslušného majetku.

(37)

Z preskúmania zmlúv medzi spoločnosťami Sandretto a Romi Italia a z podkladov predložených talianskymi orgánmi vyplynulo, že spoločnosť Romi Italia neprevzala žiadne záväzky spoločnosti Sandretto. Spoločnosť Sandretto ukončila všetky pracovné zmluvy a Romi Italia uzatvorila nové pracovné zmluvy a len niektoré z nich s bývalými zamestnancami spoločnosti Sandretto. Romi Italia nezaujala miesto spoločnosti Sandretto v žiadnom vzťahu s bývalými sprostredkovateľmi, dodávateľmi alebo klientmi spoločnosti Sandretto, pričom sa obmedzila na prevzatie zmlúv potrebných na chod podniku.

(38)

Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Romi Italia v skutočnosti nepokračuje v obchodnej činnosti spoločnosti Sandretto. Komisia preto zastáva názor, že táto operácia predstavovala predaj majetku, a nie predaj podniku pokračujúceho v činnosti. Na základe informácii, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase prijatia tohto rozhodnutia, Komisia nemá žiadny dôvod domnievať sa, že cena, ktorú Romi Italia zaplatila, nebola trhová cena.

(39)

Komisia preto zastáva názor, že pomoc priniesla výhodu len spoločnosti Sandretto a výhoda nebola prenesená na spoločnosť Romi Italia. Vrátenie pomoci by sa preto malo vymáhať priamo od spoločnosti Sandretto.

(40)

Komisia rozhodla, že pomoc na záchranu vo výške 5 miliónov EUR, ktorej poskytnutie bolo predĺžené po 24. januári 2008 a prinášala prospech spoločnosti Sandretto, až kým úplne neukončila obchodnú činnosť 29. júna 2009, bola zneužitá a nemôže sa považovať za pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom, a preto Taliansko musí túto pomoc vymáhať od jej príjemcu, spoločnosti Sandretto,