22.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 343/1

---

NARIADENIE RADY (ES) č. 1224/2009

z 20. novembra 2009,

ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (4),

keďže:

(1)

Cieľom spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ako je stanovený v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (5), je zaistiť ochranu a trvalo udržateľné využívanie živých vodných zdrojov, čím sa zabezpečia udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky.

(2)

Vzhľadom na to, že úspešnosť spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva závisí od vykonávania účinného systému kontroly, cieľom opatrení ustanovených v tomto nariadení je zriadiť systém Spoločenstva na kontrolu, inšpekciu a presadzovanie pravidiel s globálnym a integrovaným prístupom v súlade so zásadou proporcionality, aby sa zaistilo dodržiavanie všetkých pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie živých vodných zdrojov pokrytím všetkých aspektov politiky.

(3)	Skúsenosti získané pri uplatňovaní nariadenia Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (6), preukázali, že súčasný systém už nestačí na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

(4)

V súčasnosti sú ustanovenia o kontrole obsiahnuté vo veľkom množstve prekrývajúcich sa a zložitých právnych textov. Niektoré časti systému kontroly vykonávajú členské štáty slabo, čoho dôsledkom sú nedostatočné a vzájomne odlišné opatrenia reagujúce na nedodržiavanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, čím sa podkopáva vytvorenie rovnakých spravodlivých podmienok pre všetkých rybárov v celom Spoločenstve. Preto je potrebné, aby sa súčasný režim a všetky jeho povinnosti skonsolidovali, zracionalizovali a zjednodušili predovšetkým obmedzením dvojitej právnej regulácie a administratívnej záťaže.

(5)

Vzhľadom na rozsah vyčerpania živých vodných morských zdrojov je pre Európske spoločenstvo dôležité prijať opatrenia potrebné na to, aby sa medzi všetkými prevádzkovateľmi vybudovala kultúra dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, cieľov stanovených na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002, ako aj stratégie Európskej rady týkajúcej sa trvalo udržateľného rozvoja. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali upevniť, zosúladiť a posilniť pravidlá kontroly, inšpekcie a presadzovania opatrení na ochranu, ako aj opatrení na riadenie zdrojov, štrukturálnych opatrení a opatrení súvisiacich so spoločnou organizáciou trhu.

(6)

Vzhľadom na to, že nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (7), ukladá členským štátom, aby prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie účinnosti boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu a súvisiacim činnostiam, a vzhľadom na to, že nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 z 29. septembra 2008 o oprávneniach na rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Spoločenstva mimo vôd Spoločenstva a o prístupe plavidiel tretích krajín do vôd Spoločenstva (8) obsahuje ustanovenia o oprávneniach pre rybárske plavidlá Spoločenstva vykonávať rybolovné činnosti mimo vôd Spoločenstva a oprávneniach pre rybárske plavidlá tretích krajín vykonávať rybolovné činnosti vo vodách Spoločenstva, toto nariadenie by malo dopĺňať uvedené nariadenia a zabezpečiť, aby nedochádzalo k žiadnej diskriminácii medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov a štátnymi príslušníkmi tretích krajín.

(7)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na osobitné ustanovenia uvedené v medzinárodných dohodách alebo uplatniteľné v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva ani na žiadne vnútroštátne ustanovenia o kontrole, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ale prekračujú jeho minimálne ustanovenia pod podmienkou, že takéto vnútroštátne ustanovenia sú v súlade s právom Spoločenstva.

(8)

Mali by sa využívať moderné technológie, ako je systém monitorovania plavidiel a systém detekcie plavidiel a automatický identifikačný systém, keďže umožňujú účinné monitorovanie, systematickú a automatizovanú krížovú kontrolu uskutočňovanú rýchlym spôsobom a uľahčujú administratívne postupy vnútroštátnym orgánom aj prevádzkovateľom, a tým umožňujú včasné vykonávanie analýz rizika a globálne hodnotenia všetkých relevantných informácií o kontrole. Systém kontroly by mal teda umožňovať členským štátom, aby spájali využívanie rozličných nástrojov kontroly na účely zabezpečenia najefektívnejšej metódy kontroly.

(9)

Je potrebné zaviesť nový spoločný prístup ku kontrole rybolovu, ktorý obsahuje komplexné monitorovanie úlovkov, s cieľom zabezpečiť rovnaké spravodlivé podmienky pre odvetvie rybolovu zohľadňujúce rozdiely v jednotlivých segmentoch flotily. Na tento účel by sa mali ustanoviť spoločné kritériá na vykonávanie kontroly rybolovu, a predovšetkým normalizované a koordinované inšpekčné postupy na mori, na súši a v celom obchodnom reťazci. V rámci tohto nového prístupu je potrebné objasniť príslušné zodpovednosti členských štátov, Komisie a Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva.

(10)

Riadenie zdrojov rybolovu na úrovni Spoločenstva je založené predovšetkým na celkových povolených výlovoch (TAC), kvótach, režimoch rybolovného úsilia a technických opatreniach. Mali by sa vykonať vhodné kroky na to, aby členské štáty mohli prijať opatrenia potrebné na efektívne vykonávanie týchto riadiacich opatrení.

(11)	Činnosti a metódy kontroly by členské štáty mali zakladať na riadení rizík využívajúcom systematickým a komplexným spôsobom postupy krížovej kontroly. Tiež je potrebné, aby si členské štáty vymieňali relevantné informácie.

(12)	Spolupráca a koordinácia medzi členskými štátmi, Komisiou a Agentúrou pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva by sa mala zintenzívniť s cieľom podporovať dodržiavanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

(13)

Aby sa zabezpečilo, že rybolovné činnosti sa vykonávajú iba v súlade s pravidlami spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, mala by sa na ne vzťahovať licencia na rybolov a v prípadoch, keď sa uplatňujú špecifické podmienky, malo by sa na ne uplatňovať oprávnenie na rybolov. Mali by sa uplatňovať aj pravidlá o označovaní a identifikácii rybárskych plavidiel a ich výstroja.

(14)

Na zabezpečenie efektívnej kontroly by členské štáty mali prevádzkovať systém monitorovania plavidiel a rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov a viac by mali byť vybavené zariadením, ktoré umožňuje ich automatickú lokalizáciu a identifikáciu týchto plavidiel. Rybárske plavidlá by mali byť ďalej vybavené systémom automatickej identifikácie v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu (9), a členské štáty by mali používať údaje z takéhoto systému na účely krížovej kontroly.

(15)

Mala by sa posilniť spolupráca medzi agentúrami Spoločenstva a orgánmi členských štátov. Na tento účel by malo byť možné, aby sa údaje zo systému monitorovania plavidiel, automatického identifikačného systému a systému detekcie plavidiel zasielali agentúram Komisie a príslušným orgánom členských štátov podieľajúcim sa na vykonávaní dozoru na účely námornej ochrany a bezpečnosti, pohraničnej kontroly, ochrany morského prostredia a všeobecného presadzovania práva.

(16)

Rada by mala rozhodnúť o budúcom používaní elektronických monitorovacích zariadení a nástrojov sledovateľnosti, ako je genetická analýza, a iných technológií kontroly rybného hospodárstva, ak tieto technológie povedú k lepšiemu dodržiavaniu pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva nákladovo efektívnym spôsobom.

(17)

Členské štáty by mali monitorovať svoje rybárske plavidlá vo vodách Spoločenstva aj mimo nich. Na zabezpečenie efektívneho monitorovania by kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 10 metrov alebo viac mali byť povinní viesť rybársky denník a predkladať vyhlásenia o vykládke a prekládke. Aby sa využili moderné technológie, plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac by mali mať rybársky denník v elektronickej podobe a vyhlásenia o vykládke a prekládke by mali predkladať elektronicky.

(18)

Informácie uvedené v rybárskych denníkoch rybárskych plavidiel by sa mali overovať v čase vykládky. Preto by sa malo od tých, čo sa zúčastňujú na vykládke a predaji rýb a produktov rybného hospodárstva, vyžadovať, aby predložili vyhlásenie o vyložených, preložených, predávaných alebo kupovaných množstvách.

(19)

Pre malé rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 10 metrov by povinnosť viesť rybársky denník alebo vypĺňať vyhlásenie o vykládke predstavovala neprimeranú záťaž vzhľadom na ich rybolovnú kapacitu. Členské štáty by mali s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň kontroly takýchto plavidiel monitorovať ich činnosť prostredníctvom vykonávania plánu odberu vzoriek.

(20)

Prekládky na mori sa vymykajú akejkoľvek náležitej kontrole vykonávanej vlajkovými alebo pobrežnými štátmi, a preto predstavujú pre prevádzkovateľov možný spôsob prevážania nezákonného úlovku. Na účely zlepšenia kontroly by sa operácie prekládky v Spoločenstve mali povoliť len v určených prístavoch.

(21)

Orgány členských štátov by mali byť schopné monitorovať vykládky vo svojich prístavoch. Na tento účel by sa od rybárskych plavidiel zapojených do rybolovu populácií podliehajúcich viacročnému plánu, ktoré majú povinnosť zaznamenávať údaje do rybárskeho denníka elektronicky, malo požadovať, aby dopredu informovali tieto orgány o svojom úmysle uskutočniť vykládku v ich prístave. Členským štátom by sa malo umožniť zamietnuť prístup, ak nie sú požadované informácie úplné.

(22)

Keďže riadenie rybolovných zdrojov sa zakladá na rybolovných možnostiach, malo by sa zabezpečiť, aby sa úlovky a vynaložené úsilie riadne zaznamenali a odčítali od kvót a prideleného úsilia vlajkového členského štátu. Rybolov by sa mal uzavrieť, ak sa dostupné kvóty alebo pridelené úsilie vyčerpajú.

(23)

Vzhľadom na kapacitné požiadavky v rybárskej flotile Spoločenstva uvedené v článku 13 nariadenia (ES) č. 2371/2002, v nariadení Rady (ES) č. 639/2004 z 30. marca 2004 o riadení rybárskych flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch Spoločenstva (10), v nariadení Komisie (ES) č. 1438/2003 z 12. augusta 2003, ktoré stanovuje vykonávacie pravidlá pre politiku flotily Spoločenstva, ako je definované v kapitole III nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 (11), a v nariadení Komisie (ES) č. 2104/2004 z 9. decembra 2004 o podrobných pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 639/2004 (12) by sa mali zaviesť nástroje na kontrolu kapacity flotíl, ktoré by mali zahŕňať monitorovanie výkonu motorov a používania rybárskeho výstroja. Na tento účel by členské štáty mali prijať opatrenia, aby celková kapacita licencií na rybolov neprekročila maximálne úrovne kapacity a aby výkon hnacích motorov rybárskych plavidiel neprekročil certifikovaný výkon motorov týchto plavidiel. Členské štáty by mali na tento účel certifikovať výkony hnacích motorov rybárskych plavidiel, ktorých výkon hnacích motorov prekračuje 120 kW, a na základe plánu odberu vzoriek aj overiť súlad výkonu motora s ostatnými dostupnými informáciami.

(24)	V prípade viacročných plánov by sa ako konkrétna forma ochrany dotknutých populácií mali uplatňovať konkrétne opatrenia. Prekládky úlovkov populácií, ktoré podliehajú viacročnému plánu, by sa v určených prístavoch mali povoliť, iba ak sa odvážili.

(25)	Mali by sa určiť osobitné ustanovenia, aby sa používal iba povolený výstroj a aby sa stratený výstroj vyťahoval.

(26)	Osobitné pravidlá by sa mali uplatňovať na oblasti s obmedzeným rybolovom. Mal by sa jasne stanoviť postup na stanovenie a odvolanie uzatvorení revírov v reálnom čase.

(27)

Vzhľadom na to, že rekreačný rybolov môže mať značný vplyv na rybolovné zdroje, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa vykonával spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Členské štáty by mali zbierať údaje o úlovkoch z rekreačného rybolovu populácií rýb, ktoré sú zahrnuté do plánu obnovy. Ak má takýto rybolov významný vplyv na zdroje, Rada by mala mať možnosť rozhodnúť o špecifických riadiacich opatreniach.

(28)

S cieľom ustanoviť komplexný režim kontroly by tento režim mal zahŕňať celý reťazec výroby a odbytu. Mal by obsahovať súvislý systém sledovateľnosti dopĺňajúci ustanovenia uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (13), a rozšírenú kontrolu organizácií výrobcov. Tiež by mal chrániť záujmy spotrebiteľov poskytovaním informácií týkajúcich sa komerčného označenia, výrobnej metódy a oblasti lovu v každej etape obchodovania, ako sa uvádza v nariadení Komisie (ES) č. 2065/2001 z 22. októbra 2001 stanovujúcom podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 o informovaní spotrebiteľov o produktoch rybolovu a akvakultúry (14). Mal by zabezpečiť monitorovanie organizácií výrobcov v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2508/2000 z 15. novembra 2000 stanovujúcim podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 104/2000, pokiaľ ide o prevádzkové programy v sektore rybolovu (15).

(29)

Na zabezpečenie riadnej kontroly všetkých úlovkov by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa všetky produkty rybného hospodárstva prvýkrát predali v aukčnom stredisku alebo registrujúcim kupujúcim alebo organizáciám výrobcov alebo sa u nich registrovali. Keďže na využitie kvót je potrebné poznať presnú hmotnosť úlovkov, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa všetky produkty rybného hospodárstva odvážili, pokiaľ nie sú zavedené plány odberu vzoriek založené na spoločnej metodike.

(30)

Registrovaní kupujúci, registrované aukcie alebo iné orgány alebo osoby oprávnené členskými štátmi by mali predkladať záznamy o predaji, aby sa dala sledovať cesta úlovku a bolo možné overiť jej súlad s údajmi o úlovku. Ak je ročný obrat produktov rybného hospodárstva pri prvom predaji viac ako 200 000 EUR, záznamy o predaji by sa mali zasielať elektronicky.

(31)

V snahe zabezpečiť dodržiavanie ochranných a obchodných opatrení Spoločenstva by sa mali podniknúť kroky, na základe ktorých by sa k všetkým produktom rybného hospodárstva, pri ktorých sa nepredložil záznam o predaji ani vyhlásenie o prevzatí a ktoré sa prepravujú na iné miesto, ako je miesto vykládky, pripojil prepravný dokument, v ktorom by sa určil ich charakter, pôvod a hmotnosť, pokiaľ by sa prepravný dokument nezaslal elektronicky už pred prepravou.

(32)	Členské štáty by mali vykonávať pravidelné kontroly organizácií výrobcov, aby sa zabezpečilo, že spĺňajú právne požiadavky. Tiež by mali kontrolovať cenové a intervenčné opatrenia.

(33)	Členské štáty by mali vykonávať dozor vo vodách Spoločenstva a prijať potrebné opatrenia, ak pozorovanie alebo detekcia nezodpovedajú informáciám, ktoré majú k dispozícii.

(34)	Mala by sa jasne stanoviť koncepcia a úlohy kontrolných pozorovateľov v budúcich systémoch kontrolných pozorovateľov. Súčasne by sa mali stanoviť aj pravidlá vykonávania inšpekcií.

(35)

S cieľom dosiahnuť dôsledné a účinné stíhanie priestupkov by sa mali zaviesť ustanovenia umožňujúce, aby sa správy o inšpekcii a dozore vypracované úradníkmi Komisie, inšpektormi Spoločenstva a úradníkmi členských štátov používali rovnakým spôsobom ako vnútroštátne správy. Zároveň by členské štáty mali zriadiť elektronické databázy so správami svojich pracovníkov o inšpekciách a dozore.

(36)

Na zlepšenie spoločnej úrovne kontroly vo vodách Spoločenstva by sa mal zriadiť zoznam inšpektorov Spoločenstva a mali by sa vyjasniť ich úlohy a kompetencie. Z rovnakého dôvodu by sa za určitých podmienok mali umožniť inšpekcie rybárskych plavidiel mimo vôd členského štátu vykonávajúceho inšpekciu.

(37)

V prípade porušenia by sa malo zabezpečiť prijatie vhodných opatrení a efektívnych následných opatrení bez ohľadu na to, kde k porušeniu došlo. V niektorých prípadoch vážneho porušenia by sa mali vykonať sprísnené následné opatrenia, aby sa umožnilo okamžité vyšetrenie. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať povinnosť prijať vhodné opatrenia, ak porušenie zistil inšpektor Spoločenstva. Za určitých podmienok by malo byť možné presunúť konanie do vlajkového členského štátu alebo členského štátu, ktorého občianstvo má páchateľ porušenia.

(38)

Štátni príslušníci členských štátov by sa mali odrádzať od porušovania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Keďže opatrenia nasledujúce po porušení týchto pravidiel sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, čo vyvoláva diskrimináciu a nespravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre rybárov, a vzhľadom na to, že neexistencia odrádzajúcich, primeraných a účinných sankcií v niektorých členských štátoch znižuje účinnosť kontroly, je vhodné zaviesť administratívne sankcie v kombinácii so systémom pokutových bodov za vážne porušenia, aby existovali skutočné odrádzajúce prostriedky.

(39)

Pretrvávanie vysokého počtu závažných porušení pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva vo vodách Spoločenstva alebo prevádzkovateľmi Spoločenstva je vo veľkej miere dôsledkom neodrádzajúcej výšky sankcií stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi v súvislosti so závažným porušovaním týchto pravidiel. Tento nedostatok dopĺňajú ešte aj značné rozdiely vo výške sankcií medzi členskými štátmi, čo nezákonných prevádzkovateľov podporuje v tom, aby pôsobili vo vodách alebo na území členských štátov, kde sú sankcie najnižšie. Preto je vhodné doplniť maximálne výšky sankcií stanovené za závažné porušenia pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ako sa ustanovujú v článku 44 nariadenia (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, odrádzajúcimi sankciami, pričom by sa mala zohľadňovať povaha škody, hodnota produktov rybného hospodárstva získaná spáchaním závažného porušenia, hospodárska situácia páchateľa a akékoľvek opakovanie porušenia. Je potrebné stanoviť aj bezprostredné presadzovacie opatrenia a doplňujúce opatrenia.

(40)

Stanovenie sankcií by mal dopĺňať systém pokutových bodov za vážne porušenia, na základe ktorého by sa mala pozastaviť platnosť licencie na rybolov, ak sa jej držiteľovi po uložení sankcií za vážne porušenie pridelil určitý počet pokutových bodov. Ak sa na základe tohto systému licencia na rybolov pozastavila päťkrát a znova sa pridelil určitý počet pokutových bodov, mala by sa odňať úplne. V tejto súvislosti by členské štáty mali zaznamenávať do národného registra všetky porušenia pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

(41)

Komisia by mala byť pri plnení cieľov spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva schopná prijímať účinné nápravné opatrenia; v tejto súvislosti by sa mala posilniť riadiaca schopnosť Komisie a jej schopnosť zasahovať spôsobom úmerným úrovni nedodržiavania predpisov členským štátom. Komisia by mala byť oprávnená uskutočňovať inšpekcie bez predchádzajúceho oznámenia a nezávislým spôsobom, aby tak mohla overovať kontrolné operácie vykonávané príslušnými orgánmi členských štátov.

(42)

Na účely ochrany finančných záujmov Spoločenstva a zabezpečenia prevažujúceho záujmu ochrany rybolovných zdrojov by sa mala finančná pomoc v rámci nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (16) a nariadenia Rady (ES) č. 861/2006 z 22. mája 2006, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva (17), podmieniť dodržiavaním povinností v oblasti kontroly rybolovu členským štátom, a preto by sa malo ustanoviť pozastavenie alebo zrušenie takejto pomoci v prípadoch nedostatočného vykonávania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva členskými štátmi, ktoré ovplyvňuje účinnosť financovaných opatrení.

(43)

Komisii by sa mali udeliť právomoci na uzatvorenie rybolovu, ak sa vyčerpali kvóty členského štátu alebo samotné TAC. Komisii by sa mala tiež udeliť právomoc odčítavať kvóty a pridelené úsilie, aby sa zabezpečilo, že sa plne dodržiava obmedzenie rybolovných možností. Komisia by mala byť tiež schopná prijímať núdzové opatrenia, ak existujú dôkazy, že rybolovné činnosti alebo opatrenia členského štátu ohrozujú ochranné a riadiace opatrenia plánov hospodárenia alebo morský ekosystém.

(44)

Mala by sa zabezpečiť výmena údajov v elektronickom formáte s ostatnými členskými štátmi a Komisiou alebo orgánom ňou povereným. Komisia alebo orgán ňou poverený by mali mať možnosť priameho prístupu k údajom členských štátov o rybnom hospodárstve, aby mohli overovať, či si členské štáty plnia svoje povinnosti, a zasahovať v prípadoch, keď zistia nezrovnalosti.

(45)

Na účely lepšej komunikácie by príslušné orgány členských štátov mali zriadiť webové stránky so všeobecnými informáciami dostupnými vo verejne prístupnej časti a operačnými informáciami v zabezpečenej časti webovej stránky. Malo by sa tiež zabezpečiť, aby príslušné orgány členských štátov zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia spolupracovali navzájom, s Komisiou a s orgánom ňou určeným a s príslušnými orgánmi tretích krajín.

(46)

Opatrenia na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (18). Všetky opatrenia prijaté Komisiou na vykonávanie tohto nariadenia by mali byť v súlade so zásadou proporcionality.

(47)

Mandát Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva by sa mal upraviť a rozšíriť tak, aby podporoval jednotné vykonávanie systému kontroly spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, aby sa zabezpečila organizácia operačnej spolupráce, poskytovala pomoc členským štátom a aby agentúra mala možnosť zriaďovať núdzové jednotky, keď sa zistí závažné riziko pre spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva. Malo by sa jej aj umožniť, aby sa mohla sama vybavovať zariadením potrebným na vykonávanie plánov spoločného nasadenia a aby mohla spolupracovať pri vykonávaní integrovanej námornej politiky EÚ.

(48)

S údajmi zhromaždenými a vymieňanými v rámci tohto nariadenia by sa malo nakladať v súlade s platnými predpismi o zachovaní dôvernosti údajov. Na činnosti spracovania osobných údajov, ktoré členské štáty vykonávajú pri uplatňovaní tohto nariadenia, by sa mala vzťahovať smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (19). Spracovanie osobných údajov, ktoré vykonáva Komisia pri uplatňovaní tohto nariadenia, by sa malo spravovať nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (20).

(49)	Niektoré nariadenia týkajúce sa kontrolných opatrení by sa mali zmeniť a doplniť, aby sa právne predpisy Spoločenstva dostali do súladu s týmto nariadením.

(50)

Keďže týmto nariadením sa zriadi nový komplexný režim kontroly, malo by sa zrušiť nariadenie Rady (EHS) č. 2847/93, nariadenie Rady (ES) č. 1627/94 z 27. júna 1994, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa zvláštnych rybárskych povolení (21), a nariadenie Rady (ES) č. 1966/2006 z 21. decembra 2006 o elektronickom zaznamenávaní a vykazovaní rybárskych činností a o prostriedkoch diaľkového snímania (22).

(51)	Aby sa členským štátom poskytol čas potrebný na prispôsobenie niektorým novým povinnostiam ustanoveným v tomto nariadení, je vhodné odložiť uplatniteľnosť niektorých ustanovení na neskorší dátum,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje systém Spoločenstva na kontrolu, inšpekciu a presadzovanie (ďalej len „systém kontroly Spoločenstva“), aby sa zabezpečilo dodržiavanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky činnosti, na ktoré sa vzťahuje spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva a ktoré sa vykonávajú na území členských štátov alebo vo vodách Spoločenstva, alebo ktoré vykonávajú rybárske plavidlá Spoločenstva, alebo bez toho, aby bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového členského štátu, štátni príslušníci členských štátov.

2.   Činnosti v morských vodách zámorských území a krajín uvedených v prílohe II k zmluve sa považujú za činnosti vykonávané v morských vodách tretích krajín.

Článok 3

Vzťah k medzinárodným a vnútroštátnym ustanoveniam

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené v dohodách o rybolove uzatvorených medzi Spoločenstvom a tretími krajinami alebo uplatniteľných v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva alebo v podobných dohodách, v ktorých je Spoločenstvo zmluvnou stranou alebo nezmluvnou spolupracujúcou stranou.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek vnútroštátne kontrolné opatrenia, ktoré prekračujú jeho minimálne požiadavky, pod podmienkou, že dodržiavajú právne predpisy Spoločenstva a sú v súlade so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva. Na žiadosť Komisie členské štáty oznámia tieto kontrolné opatrenia.

Článok 4

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v nariadení (ES) č. 2371/2002. Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

1.	„rybolovná činnosť“ je vyhľadávanie rýb, spustenie, nastavenie, vlečenie a vytiahnutie rybárskeho výstroja, vytiahnutie úlovku na palubu, prekládka, ponechanie na palube, spracovanie na palube, preprava, umiestňovanie do klietok, vykrmovanie a vykládka rýb a produktov rybného hospodárstva;

2.	„pravidlá spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva“ sú právne predpisy Spoločenstva o ochrane, riadení a využívaní živých vodných zdrojov, o akvakultúre a spracovaní a preprave produktov rybolovu a akvakultúry a obchodovaní s nimi;

3.	„kontrola“ je monitorovanie a dozor;

4.	„inšpekcia“ je akákoľvek kontrola vykonaná úradníkmi, ktorá je zameraná na dodržiavanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorá sa zaznamená do správy z inšpekcie;

5.	„dozor“ je sledovanie rybolovných činností na základe pozorovania inšpekčnými plavidlami alebo príslušnými lietadlami a na základe technických metód detekcie a identifikácie;

6.	„úradník“ je osoba poverená vnútroštátnym orgánom, Komisiou alebo Agentúrou pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva vykonaním inšpekcie;

7.	„inšpektori Spoločenstva“ sú úradníci členského štátu alebo Komisie alebo orgánu ňou povereného, ktorých mená sa uvedú v zozname vypracovanom v súlade s článkom 79;

8.	„kontrolný pozorovateľ“ je osoba poverená vnútroštátnym orgánom pozorovať plnenie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

9.

„licencia na rybolov“ je úradný dokument udeľujúci jeho držiteľovi právo určené vnútroštátnymi predpismi využívať určitú rybolovnú kapacitu na komerčné využívanie živých vodných zdrojov. Obsahuje minimálne požiadavky týkajúce sa identifikácie, technických charakteristík a vybavenia rybárskeho plavidla Spoločenstva;

10.	„oprávnenie na rybolov“ je oprávnenie na rybolov vydané pre rybárske plavidlo Spoločenstva k jeho licencii na rybolov, ktoré ho oprávňuje vykonávať špecifické rybolovné činnosti počas špecifikovaného obdobia, v určitej oblasti alebo s určitým výstrojom za osobitných podmienok;

11.	„automatický identifikačný systém“ je samostatný a nepretržitý systém identifikácie a monitorovania plavidla, ktorý poskytuje lodiam prostriedky na to, aby si mohli s ostatnými blízkymi loďami a orgánmi na brehu elektronicky vymieňať údaje o lodi vrátane identifikácie, pozície, kurzu a rýchlosti;

12.	„údaje systému monitorovania plavidiel“ sú údaje o identifikácii rybárskych plavidiel, zemepisnej polohe, dátume, čase, kurze a rýchlosti zasielané družicovými sledovacími zariadeniami nainštalovanými na palube rybárskych plavidiel do strediska monitorovania rybolovu vlajkového členského štátu;

13.	„systém detekcie plavidiel“ je satelitná technológia diaľkového snímania, ktorou sa dajú identifikovať plavidlá a zisťovať ich poloha na mori;

14.	„oblasť obmedzeného rybolovu“ je každá morská oblasť v súdnej právomoci členského štátu, ktorú vymedzila Rada a v ktorej sú rybolovné činnosti buď obmedzené, alebo zakázané;

15.	„stredisko monitorovania rybolovu“ je operačné stredisko zriadené vlajkovým členským štátom, ktoré je vybavené počítačovým hardvérom a softvérom, ktorý umožňuje automatické prijímanie údajov, ich spracovanie a elektronické zasielanie;

16.	„prekládka“ je vyloženie všetkých alebo niektorých produktov rybolovu alebo akvakultúry z paluby jedného plavidla na iné plavidlo;

17.	„riziko“ je pravdepodobnosť udalosti, ktorá môže nastať a ktorá by predstavovala porušenie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

18.

„riadenie rizík“ je systematické zisťovanie rizík a vykonávanie všetkých potrebných opatrení na obmedzenie realizácie týchto rizík. To zahŕňa činnosti, ako napríklad zhromažďovanie údajov a informácií, analýzu a hodnotenie rizík, prípravu a prijímanie opatrení a pravidelné monitorovanie a skúmanie procesu a jeho výsledkov na základe medzinárodných a vnútroštátnych zdrojov a stratégií, ako aj zdrojov a stratégií Spoločenstva;

19.	„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek etapou výroby, spracovania, obchodovania, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

20.	„dávka“ je množstvo produktov rybolovu a akvakultúry daného druhu, ktoré má rovnakú úpravu a pochádza z rovnakej relevantnej zemepisnej oblasti a z rovnakého rybárskeho plavidla alebo tej istej skupiny rybárskych plavidiel alebo z rovnakej akvakultúrnej výrobnej jednotky;

21.	„spracovanie“ je proces, ktorým sa dospeje k úprave produktu. Patrí sem porciovanie, balenie, konzervovanie, mrazenie, údenie, solenie, varenie, marinovanie, sušenie alebo úprava rýb pre trh akýmkoľvek iným spôsobom;

22.	„vykládka“ je prvé vyloženie akéhokoľvek množstva produktov rybného hospodárstva z paluby plavidla na pevninu;

23.	„maloobchod“ je manipulácia s produktmi živých vodných zdrojov a/alebo ich spracúvanie a ich skladovanie v mieste predaja alebo dodávky konečnému spotrebiteľovi a zahŕňa distribúciu;

24.

„viacročné plány“ sú plány obnovy uvedené v článku 5 nariadenia (ES) č. 2371/2002, plány hospodárenia uvedené v článku 6 nariadenia (ES) č. 2371/2002, ako aj v iných ustanoveniach Spoločenstva prijatých na základe článku 37 Zmluvy o ES, ktoré stanovujú špecifické opatrenia hospodárenia pre konkrétne populácie rýb na niekoľko rokov;

25.	„pobrežný štát“ je štát, pod ktorého zvrchovanosť alebo súdnu právomoc patria vody alebo prístavy, v ktorých sa vykonáva činnosť;

26.	„presadzovanie“ sú akékoľvek činnosti podniknuté na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

27.	„certifikovaný výkon motora“ je maximálny nepretržitý výkon motora, ktorý možno dosiahnuť na výstupnej prírube motora podľa certifikátu vydaného orgánmi členského štátu alebo klasifikačnými spoločnosťami, alebo inými subjektmi, ktoré určili členské štáty;

28.	„rekreačný rybolov“ sú nekomerčné rybárske činnosti využívajúce živé vodné zdroje na rekreáciu, turistiku alebo šport;

29.

„premiestnenie“ sú rybolovné operácie, pri ktorých sa úlovok alebo jeho časť preloží alebo presunie zo spoločného rybárskeho výstroja na plavidlo alebo z nákladného priestoru rybárskeho plavidla alebo jeho rybárskeho výstroja do úložnej siete, kontajnera alebo klietky mimo plavidla, kde sa živý úlovok ponechá až do vykládky;

30.

„relevantná geografická oblasť“ je oblasť mora, ktorá sa považuje za jednotku na účely geografického zatriedenia v rámci rybného hospodárstva a ktorá je vyjadrená odkazom na podoblasť, divíziu alebo subdivíziu FAO alebo prípadne štatistický obdĺžnik ICES, zónu rybolovného úsilia, hospodársku zónu alebo zónu ohraničenú zemepisnými súradnicami;

31.	„rybárske plavidlo“ je každé plavidlo vybavené na komerčné využívanie živých vodných zdrojov;

32.	„rybolovná možnosť“ je kvantifikovaný právny nárok na rybolov vyjadrený z hľadiska úlovkov a/alebo rybolovného úsilia;

HLAVA II

VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Článok 5

Všeobecné zásady

1.   Členské štáty kontrolujú činnosti vykonávané akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou v rámci rozsahu pôsobnosti spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva na svojom území a vo vodách, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc, predovšetkým činnosti rybolovu, prekládky, presun rýb do klietok alebo do zariadení akvakultúry vrátane zariadení určených na výkrm, vykládku, dovoz, prepravu, spracovanie, obchodovanie s produktmi rybolovu a akvakultúry a ich skladovanie.

2.   Členské štáty kontrolujú aj prístup do vôd a k zdrojom a kontrolujú činnosti mimo vôd Spoločenstva, ktoré vykonávajú rybárske plavidlá Spoločenstva plaviace sa pod ich vlajkou, a bez toho, aby bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového členského štátu, činnosti svojich štátnych príslušníkov.

3.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, pridelia primerané finančné, ľudské a technické zdroje a ustanovia všetky administratívne a technické štruktúry potrebné na zabezpečenie kontroly, inšpekcie, monitorovania, dozoru a presadzovania činností vykonávaných v rámci pôsobnosti spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Svojim príslušným orgánom a úradníkom sprístupnia všetky vhodné prostriedky, ktoré im umožnia vykonávať ich úlohy.

4.   Každý členský štát zabezpečí, aby sa kontrola, inšpekcia a presadzovanie pravidiel vykonávali na nediskriminačnom základe, pokiaľ ide o sektory, plavidlá alebo osoby, a na základe riadenia rizík.

5.   V každom členskom štáte koordinuje kontrolné činnosti všetkých vnútroštátnych kontrolných orgánov jediný orgán. Okrem toho je zodpovedný za koordináciu zberu, spracovania a certifikácie informácií o rybolovných činnostiach, za zabezpečenie podávania informácií Komisii, Agentúre pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva zriadenej v súlade s nariadením (ES) č. 768/2005 (23), ostatným členským štátom a prípadne tretím krajinám a za spoluprácu s nimi.

6.   V súlade s postupom ustanoveným v článku 103 sa vyplácanie príspevku z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo podľa nariadenia (ES) č. 1198/2006 a finančných príspevkov Spoločenstva na opatrenia uvedené v článku 8 písm. a) nariadenia (ES) č. 861/2006 podmieňuje rešpektovaním povinností členských štátov zabezpečiť dodržiavanie a presadzovanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktoré sa vzťahujú na financované opatrenia alebo majú vplyv na ich účinnosť, a vykonávať a udržovať na tento účel účinný systém kontroly, inšpekcie a presadzovania.

7.   Komisia a členské štáty v rámci svojich príslušných právomocí zabezpečia, aby sa dosiahli ciele tohto nariadenia, pokiaľ ide o riadenie a kontrolu finančnej pomoci Spoločenstva.

HLAVA III

VŠEOBECNÉ PODMIENKY PRÍSTUPU DO VÔD A K ZDROJOM

Článok 6

Licencia na rybolov

1.   Rybárske plavidlo Spoločenstva sa môže používať na účely komerčného využívania živých vodných zdrojov len vtedy, ak má platnú licenciu na rybolov.

2.   Vlajkový členský štát zabezpečí, aby informácie uvedené v licencii na rybolov boli presné a zhodné s informáciami uvedenými v registri rybárskej flotily Spoločenstva uvedenom v článku 15 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

3.   Vlajkový členský štát dočasne pozastaví platnosť licencie na rybolov plavidlu, ktoré je dočasne imobilizované na základe rozhodnutia tohto členského štátu alebo ktoré má pozastavené oprávnenie na rybolov v súlade s článkom 45 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1005/2008.

4.   Vlajkový členský štát natrvalo odoberie licenciu na rybolov plavidlu, ktoré podlieha opatreniu na prispôsobenie kapacity uvedenému v článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002 alebo ktorému bolo odobrané oprávnenie na rybolov v súlade s článkom 45 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1005/2008.

5.   Vlajkový členský štát vydáva, spravuje a odoberá licenciu na rybolov v súlade s podrobnými pravidlami prijatými v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 7

Oprávnenie na rybolov

1.   Rybárske plavidlo Spoločenstva pôsobiace vo vodách Spoločenstva je oprávnené vykonávať špecifické rybolovné činnosti, len pokiaľ sú uvedené v platnom oprávnení na rybolov, keď rybolov alebo rybolovné zóny, v ktorých sú povolené tieto činnosti, podliehajú:

a)	režimu rybolovného úsilia;

b)	viacročnému plánu;

c)	oblasti obmedzeného rybolovu;

d)	rybolovu na vedecké účely;

e)	iným prípadom stanoveným v právnych predpisoch Spoločenstva.

2.   Ak má členský štát špecifický vnútroštátny systém oprávnení na rybolov, zašle Komisii na jej žiadosť súhrn informácií uvedených vo vydanom oprávnení a súvisiace agregované hodnoty týkajúce sa rybolovného úsilia.

3.   Ak vlajkový členský štát prijal vnútroštátne ustanovenia vo forme vnútroštátneho systému oprávnení na rybolov, v rámci ktorého sa udeľujú dostupné rybolovné možnosti jednotlivým plavidlám, zašle Komisii na jej žiadosť informácie o rybárskych plavidlách oprávnených podieľať sa na danom rybolove, najmä informácie týkajúce sa externého identifikačného čísla, názvu dotknutých rybárskych plavidiel a jednotlivých rybolovných možností, ktoré sa im pridelili.

4.   Oprávnenie na rybolov sa neudelí, ak príslušné rybárske plavidlo nemá licenciu na rybolov získanú v súlade s článkom 6 alebo ak jeho licencia na rybolov bola pozastavená alebo odobraná. Oprávnenie na rybolov sa automaticky odoberie, ak sa natrvalo odoberie licencia na rybolov zodpovedajúca plavidlu. Oprávnenie na rybolov sa pozastaví, ak sa dočasne pozastaví licencia na rybolov.

5.   Podrobné pravidlá sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 8

Označovanie rybárskeho výstroja

1.   Kapitán rybárskeho plavidla rešpektuje podmienky a obmedzenia týkajúce sa označovania a identifikácie rybárskych plavidiel a ich výstroja.

2.   Podrobné pravidlá označovania a identifikácie rybárskych plavidiel a ich výstroja sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 9

Systém monitorovania plavidiel

1.   Členské štáty prevádzkujú satelitný systém monitorovania plavidiel na účinné monitorovanie rybolovných činností rybárskych plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou bez ohľadu na to, kde sa tieto plavidlá nachádzajú, a na monitorovanie rybolovných činností vo vodách členského štátu.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené vo viacročných plánoch, rybárske plavidlo s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac má na palube nainštalovaný plne funkčný prístroj, ktorý umožňuje automatickú lokalizáciu a identifikáciu plavidla prostredníctvom systému monitorovania plavidiel tým, že pravidelne zasiela údaje o polohe. Okrem toho umožňuje stredisku monitorovania rybolovu vlajkového členského štátu kontaktovať rybárske plavidlo. Na rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a menej ako 15 metrov sa tento článok uplatňuje od 1. januára 2012.

3.   Ak sa rybárske plavidlo nachádza vo vodách iného členského štátu, vlajkový členský štát sprístupní údaje systému monitorovania plavidiel pre toto plavidlo stredisku monitorovania rybolovu pobrežných členských štátov prostredníctvom automatického zasielania. Údaje systému monitorovania plavidiel sa na požiadanie sprístupnia aj členskému štátu, v ktorého prístavoch rybárske plavidlo pravdepodobne vyloží svoje úlovky alebo v ktorého vodách bude pravdepodobne pokračovať vo svojej rybolovnej činnosti.

4.   Ak rybárske plavidlo Spoločenstva pôsobí vo vodách tretej krajiny alebo v oblastiach otvoreného mora, kde zdroje rybolovu spravuje medzinárodná organizácia, a ak to ustanovuje dohoda s touto treťou krajinou alebo uplatniteľné pravidlá tejto medzinárodnej organizácie, tieto údaje sa sprístupnia aj tejto krajine alebo organizácii.

5.   Členský štát môže rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou menej ako 15 metrov, ktoré plávajú pod jeho vlajkou, oslobodiť od požiadavky mať nainštalovaný systém monitorovania plavidiel, ak:

a)	pôsobia výhradne v teritoriálnych moriach vlajkového členského štátu alebo

b)	od okamihu vyplávania po návrat do prístavu nikdy nestrávia na mori viac ako 24 hodín.

6.   Rybárske plavidlá tretích krajín s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a pomocné rybárske plavidlá tretích krajín zapojené do pomocných činností rybolovu pôsobiace vo vodách Spoločenstva majú na palube nainštalované plne funkčný prístroj, ktorý umožňuje automatickú lokalizáciu a identifikáciu tohto plavidla pomocou systému monitorovania plavidiel prostredníctvom zasielania údajov o polohe v pravidelných intervaloch, rovnako ako rybárske plavidlá Spoločenstva.

7.   Členské štáty zriadia a prevádzkujú strediská monitorovania rybolovu, ktoré monitorujú rybolovné činnosti a rybolovné úsilie. Stredisko monitorovania rybolovu konkrétneho členského štátu monitoruje rybárske plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou bez ohľadu na to, v akých vodách pôsobia alebo v ktorom prístave sa nachádzajú, ako aj rybárske plavidlá Spoločenstva plaviace sa pod vlajkou iných členských štátov a rybárske plavidlá tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje systém monitorovania plavidiel a ktoré pôsobia vo vodách patriacich pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc tohto konkrétneho členského štátu.

8.   Každý vlajkový členský štát vymenuje príslušné orgány zodpovedné za stredisko monitorovania rybolovu a prijme vhodné opatrenia, aby jeho stredisko monitorovania rybolovu malo primerané personálne zdroje a aby bolo vybavené počítačovým hardvérom a softvérom umožňujúcim automatické spracovanie a elektronické zasielanie údajov. Členské štáty zabezpečia postupy zálohovania a obnovy pre prípad zlyhania systému. Členské štáty môžu prevádzkovať spoločné stredisko monitorovania rybolovu.

9.   Členský štát môže akémukoľvek rybárskemu plavidlu plaviacemu sa pod jeho vlajkou uložiť povinnosť alebo povoliť, aby sa vybavilo systémom monitorovania plavidiel.

10.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 10

Automatický identifikačný systém

1.   V súlade s prílohou II časťou I bodom 3 smernice 2002/59/ES rybárske plavidlo s celkovou dĺžkou viac ako 15 metrov musí mať a udržiavať v prevádzke automatický identifikačný systém, ktorý spĺňa výkonnostné normy Medzinárodnej námornej organizácie v súlade s kapitolou V nariadením 19 oddielom 2.4.5 dohovoru SOLAS z roku 1974.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje:

a)	od 31. mája 2014 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 15 metrov alebo viac a menej ako 18 metrov;

b)	od 31. mája 2013 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 18 metrov alebo viac a menej ako 24 metrov;

c)	od 31. mája 2012 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 24 metrov alebo viac a menej ako 45 metrov.

3.   Členské štáty môžu využiť údaje automatického identifikačného systému, ak sú takéto údaje k dispozícii, na účely krížovej kontroly s inými dostupnými údajmi v súlade s článkami 109 a 110. S týmto cieľom členské štáty zabezpečia, aby boli údaje z automatického identifikačného systému pre rybárske plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou dostupné ich vnútroštátnym orgánom kontroly rybolovu.

Článok 11

Systém detekcie plavidiel

Ak majú členské štáty jasné dôkazy o nákladovej prínosnosti v porovnaní s tradičnými kontrolnými prostriedkami pri detekcii rybárskych plavidiel, používajú systém detekcie plavidiel, ktorý im umožňuje porovnávať polohy odvodené z diaľkových snímok zasielaných na Zem družicami alebo inými ekvivalentnými systémami s údajmi získanými zo systému monitorovania plavidiel alebo automatického identifikačného systému, aby bolo možné posúdiť prítomnosť rybárskych plavidiel v oblasti. Členské štáty zabezpečia, aby ich strediská monitorovania rybolovu boli technicky schopné používať systém detekcie plavidiel.

Článok 12

Zasielanie údajov pre operácie dozoru

Údaje zo systému monitorovania plavidiel, automatického identifikačného systému a systému detekcie plavidiel zhromaždené v rámci tohto nariadenia sa môžu zaslať agentúram Komisie a príslušným orgánom členských štátov podieľajúcim sa na vykonávaní dozoru na účely námornej ochrany a bezpečnosti, pohraničnej kontroly, ochrany morského prostredia a všeobecného presadzovania práva.

Článok 13

Nové technológie

1.   Rada môže na základe článku 37 zmluvy rozhodnúť o povinnosti používať elektronické monitorovacie zariadenia a nástroje sledovateľnosti, ako je genetická analýza. S cieľom posúdiť technológie, ktoré sa majú používať, členské štáty vykonajú na vlastný podnet alebo v spolupráci s Komisiou alebo orgánom ňou povereným do 1. júna 2013 pilotné projekty zamerané na nástroje sledovateľnosti, ako je napr. genetická analýza.

2.   Rada môže na základe článku 37 zmluvy rozhodnúť o zavedení ďalších nových technológií kontroly rybolovu, ak tieto technológie povedú k lepšiemu dodržiavaniu pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva nákladovo efektívnym spôsobom.

HLAVA IV

KONTROLA RYBOLOVU

KAPITOLA I

Kontrola využívania rybolovných možností

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 14

Vyplnenie a predkladanie rybárskeho denníka

1.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené vo viacročných plánoch, kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 10 metrov alebo viac vedú rybársky denník o svojich operáciách, v ktorom osobitne uvádzajú množstvá každého druhu chyteného a ponechaného na palube nad 50 kg ekvivalentu živej hmotnosti.

2.   Rybársky denník uvedený v odseku 1 obsahuje najmä tieto informácie:

a)	externé identifikačné číslo a názov rybárskeho plavidla;

b)	trojmiestny alfabetický kód FAO každého druhu a príslušnú geografickú oblasť, v ktorej sa úlovky chytili;

c)	dátum úlovkov;

d)	dátum odchodu a príchodu do prístavu a trvanie rybárskeho výjazdu;

e)	typ výstroja, veľkosť ôk a rozmery;

f)	odhadované množstvá každého druhu v kilogramoch živej hmotnosti alebo prípadne počet jednotlivých kusov;

g)	počet rybolovných operácií.

3.   Povolená miera tolerancie odhadov množstiev rýb ponechaných na palube zaznamenaných do rybárskeho denníka v kilogramoch je 10 % pre všetky druhy.

4.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva zaznamenajú do rybárskeho denníka aj všetky odhadované odhodenia nad 50 kg ekvivalentu živej hmotnosti v objemovom vyjadrení v prípade všetkých druhov.

5.   Pri rybolove podliehajúcom režimu rybolovného úsilia Spoločenstva kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva zaznamenávajú a vykazujú vo svojich rybárskych denníkoch čas strávený v oblasti takto:

a)

pokiaľ ide o vlečený výstroj: i) vstup do prístavu v danej oblasti a odchod z neho; ii) každý vstup do morskej oblasti, kde sa uplatňujú špecifické pravidlá o prístupe do vôd a k zdrojom, a každý odchod z takejto oblasti; iii) úlovok ponechaný na palube podľa jednotlivých druhov v kilogramoch živej hmotnosti v čase odchodu z tejto oblasti alebo pred vstupom do prístavu, ktorý sa nachádza v tejto oblasti;

b)

pokiaľ ide o statický výstroj: i) vstup do prístavu v danej oblasti a odchod z neho; ii) každý vstup do morskej oblasti, kde sa uplatňujú špecifické pravidlá o prístupe do vôd a k zdrojom, a každý odchod z takejto oblasti; iii) dátum a čas spustenia alebo opätovného spustenia statického výstroja v týchto oblastiach; iv) dátum a čas ukončenia rybolovu pomocou statického výstroja; v) úlovok ponechaný na palube podľa jednotlivých druhov v kilogramoch živej hmotnosti v čase odchodu z tejto oblasti alebo pred vstupom do prístavu, ktorý sa nachádza v tejto oblasti.

6.   Kapitáni rybárskeho plavidla Spoločenstva predkladajú informácie z rybárskeho denníka čo najskôr a najneskôr 48 hodín po vykládke:

a)	svojmu vlajkovému členskému štátu a

b)	ak sa vykládka uskutočnila v prístave iného členského štátu, príslušným orgánom dotknutého prístavného členského štátu.

7.   Na prepočet hmotnosti uskladnených alebo spracovaných rýb na živú hmotnosť rýb kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva používajú koeficient prepočtu stanovený v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

8.   Kapitáni rybárskych plavidiel tretích krajín pôsobiacich vo vodách Spoločenstva zaznamenávajú informácie uvedené v tomto článku rovnakým spôsobom ako kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva.

9.   Za presnosť údajov zaznamenaných v rybárskom denníku zodpovedá kapitán.

10.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 15

Elektronické vyplnenie a zasielanie údajov rybárskeho denníka

1.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac zaznamenávajú elektronicky informácie uvedené v článku 14 a zasielajú ich elektronicky príslušnému orgánu vlajkového členského štátu aspoň raz denne.

2.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac zasielajú informácie uvedené v článku 14 aj na požiadanie príslušného orgánu vlajkového členského štátu a v každom prípade odošlú príslušné údaje z rybárskeho denníka po ukončení poslednej rybolovnej operácie a pred vstupom do prístavu.

3.   Odsek 1 sa uplatňuje:

a)	od 1. januára 2012 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a menej ako 15 metrov;

b)	od 1. júla 2011 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 15 metrov alebo viac a menej ako 24 metrov a

c)	od 1. januára 2010 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 24 metrov alebo viac.

4.   Členský štát môže oslobodiť kapitánov rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou menej ako 15 metrov, ktoré plávajú pod jeho vlajkou, od uplatňovania odseku 1, ak:

a)	pôsobia výhradne v teritoriálnych moriach vlajkového členského štátu alebo

b)	od okamihu vyplávania po návrat do prístavu nikdy na mori nestrávia viac ako 24 hodín.

5.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva, ktorí zaznamenávajú a nahlasujú údaje o svojej rybolovnej činnosti v elektronickej podobe, sa oslobodia od povinnosti vyplniť rybársky denník a vyhlásenia o vykládke a prekládke v papierovej podobe.

6.   Členské štáty môžu uzavrieť dvojstranné dohody o používaní elektronických systémov hlásenia na plavidlách, ktoré plávajú pod ich vlajkou vo vodách patriacich pod ich zvrchovanosť alebo súdnu právomoc. Plavidlá, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti takýchto dohôd, sa oslobodia od povinnosti vypĺňať rybársky denník v papierovej podobe v rámci uvedených vôd.

7.   Členský štát môže kapitánom rybárskych plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou uložiť povinnosť alebo povoliť elektronicky zaznamenávať a zasielať údaje uvedené v článku 14 od 1. januára 2010.

8.   Príslušné orgány pobrežného členského štátu prijímajú elektronické správy od vlajkového členského štátu, ktoré obsahujú údaje od rybárskych plavidiel uvedených v odsekoch 1 a 2.

9.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 16

Rybárske plavidlá, na ktoré sa neuplatňujú požiadavky súvisiace s rybárskym denníkom

1.   Každý členský štát na základe odberu vzoriek monitoruje činnosti rybárskych plavidiel, na ktoré sa neuplatňujú požiadavky uvedené v článkoch 14 a 15, aby sa zabezpečilo, že tieto plavidlá dodržiavajú pravidlá spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

2.   Na účely monitorovania uvedeného v odseku 1 každý členský štát vypracuje plán odberu vzoriek založený na metodike prijatej Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 119 a každý rok do 31. januára ho zašle Komisii, pričom uvedie metódy použité pri zostavovaní tohto plánu. Plány odberu vzoriek sú podľa možnosti čo najviac časovo stabilné a normalizované v rámci príslušných geografických oblastí.

3.   Členské štáty, ktoré v súlade so svojím vnútroštátnym právom vyžadujú od rybárskych plavidiel s celkovou dĺžkou menej ako 10 metrov plaviacich sa pod ich vlajkou predkladanie rybárskych denníkov uvedených v článku 14, sú oslobodené od povinnosti ustanovenej v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

4.   Odchylne od odsekov 1 a 2 tohto článku sa záznamy o predaji predložené v súlade s článkami 62 a 63 pripúšťajú ako alternatíva k plánom odberu vzoriek.

Článok 17

Predchádzajúce oznámenie

1.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac zapojených do rybolovu populácií podliehajúcich viacročnému plánu, ktorí sú v súlade s článkom 15 povinní zaznamenávať do rybárskeho denníka údaje v elektronickej podobe, oznámia príslušným orgánom svojho vlajkového členského štátu aspoň štyri hodiny pred odhadovaným časom vplávania do prístavu tieto informácie:

a)	externé identifikačné číslo a názov rybárskeho plavidla;

b)	názov cieľového prístavu a účel príchodu, napríklad vykládka, prekládka alebo prístup k službám;

c)	dátumy rybárskeho výjazdu a príslušné geografické oblasti, v ktorých sa chytili úlovky;

d)	odhadovaný dátum a čas príchodu do prístavu;

e)	množstvá rýb každého druhu zaznamenané v rybárskom denníku;

f)	množstvá jednotlivých druhov, ktoré sa majú vyložiť alebo preložiť.

2.   Ak rybárske plavidlo Spoločenstva plánuje vstúpiť do prístavu členského štátu, ktorý nie je vlajkovým členským štátom, príslušné orgány vlajkového členského štátu ihneď po prijatí postúpia predchádzajúce oznámenie v elektronickej podobe príslušným orgánom pobrežného členského štátu.

3.   Príslušné orgány pobrežného členského štátu môžu udeliť povolenie na skorší vstup do prístavu.

4.   Údaje v rybárskom denníku v elektronickej podobe uvedené v článku 15 a elektronické predchádzajúce oznámenie sa môžu zaslať v rámci jedného elektronického prenosu.

5.   Za presnosť údajov zaznamenaných v elektronickom predbežnom oznámení zodpovedá kapitán.

6.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 119 oslobodiť určité kategórie rybárskych plavidiel od povinnosti stanovenej v odseku 1 na obmedzené obdobie, ktoré sa môže obnoviť, alebo ustanoviť iné oznamovacie obdobie, pričom zohľadní okrem iného typ produktov rybného hospodárstva, vzdialenosť medzi rybolovnými revírmi, miestami vykládky a prístavmi, kde sú príslušné plavidlá zaregistrované.

Článok 18

Predchádzajúce oznámenie o vykládke v inom členskom štáte

1.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva, ktorí až do nadobudnutia účinnosti ustanovení uvedených v článku 15 ods. 3 nie sú povinní zaznamenať údaje z rybárskeho denníka v elektronickej podobe a ktorí zamýšľajú použiť prístavné alebo vykládkové zariadenia pobrežného členského štátu, ktorý nie je ich vlajkovým členským štátom, oznámia príslušným orgánom pobrežného členského štátu aspoň štyri hodiny pred odhadovaným časom vplávania do prístavu informácie uvedené v článku 17 ods. 1 tohto nariadenia.

2.   Príslušné orgány pobrežného členského štátu môžu udeliť povolenie na skorší vstup.

Článok 19

Oprávnenie na prístup do prístavu

Príslušné orgány pobrežného členského štátu môžu okrem prípadov zásahu vyššej moci rybárskym plavidlám zamietnuť prístup do prístavu, ak informácie uvedené v článku 17 a 18 nie sú úplné.

Článok 20

Operácie prekládky

1.   Prekládky na mori sú vo vodách Spoločenstva zakázané. Povolia sa len na základe oprávnenia a po splnení podmienok ustanovených v tomto nariadení v prístavoch alebo na miestach blízko pobrežia členských štátov určených na tento účel a v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 43 ods. 5 tohto nariadenia.

2.   Ak sa operácia prekládky preruší, na opätovné začatie prekládky sa môže vyžadovať povolenie.

3.   Na účely tohto článku sa činnosti premiestnenia, párového vlečenia a rybolovné operácie, ktoré vykonávajú spoločne dve alebo viaceré rybárske plavidlá Spoločenstva, nepovažujú za prekládku.

Článok 21

Vyplnenie a predloženie vyhlásenia o prekládke

1.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené vo viacročných plánoch, kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 10 metrov alebo viac zapojení do operácie prekládky vyplnia vyhlásenie o prekládke, v ktorom osobitne uvádzajú množstvá každého preloženého alebo naloženého druhu nad 50 kg ekvivalentu živej hmotnosti.

2.   Vyhlásenie o prekládke uvedené v odseku 1 obsahuje prinajmenšom tieto informácie:

a)	externé identifikačné číslo a názov prekladajúceho a prijímajúceho rybárskeho plavidla;

b)	trojmiestny alfabetický kód FAO každého druhu a príslušnú geografickú oblasť, v ktorej sa úlovky chytili;

c)	odhadované množstvá každého druhu v kilogramoch hmotnosti produktu rozpísané podľa druhu úpravy produktu alebo prípadne počet jednotlivých kusov;

d)	prístav určenia prijímajúceho rybárskeho plavidla;

e)	určený prístav prekládky.

3.   Povolená miera tolerancie odhadov množstiev rýb v kilogramoch zaznamenaných vo vyhlásení o prekládke je 10 % pre všetky druhy.

4.   Kapitáni prekladajúceho a prijímajúceho rybárskeho plavidla predložia vyhlásenie o prekládke čo najskôr, ale najneskôr 48 hodín po prekládke:

a)	svojmu vlajkovému členskému štátu (svojim vlajkovým členským štátom) a

b)	ak sa prekládka uskutočnila v prístave iného členského štátu, príslušným orgánom dotknutého prístavného členského štátu.

5.   Kapitáni prekladajúceho a prijímajúceho rybárskeho plavidla zodpovedajú za presnosť údajov zaznamenaných vo svojom vyhlásení o prekládke.

6.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 119 oslobodiť určité kategórie rybárskych plavidiel od povinnosti stanovenej v odseku 1 na obmedzené obdobie, ktoré sa môže obnoviť, alebo ustanoviť iné oznamovacie obdobie, pričom zohľadňuje okrem iného typ produktov rybného hospodárstva, vzdialenosť medzi rybolovnými revírmi, miesta vykládky a prístavy, kde sú príslušné plavidlá zaregistrované.

7.   Postupy a formuláre vyhlásenia o prekládke sa určia v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 22

Elektronické vyplnenie a zasielanie údajov z vyhlásenia o prekládke

1.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac zaznamenávajú elektronicky informácie uvedené v článku 21 a zasiela ich elektronicky príslušnému orgánu vlajkového členského štátu do 24 hodín od ukončenia operácie prekládky.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje:

a)	od 1. januára 2012 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a menej ako 15 metrov;

b)	od 1. júla 2011 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 15 metrov alebo viac a menej ako 24 metrov a

c)	od 1. januára 2010 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 24 metrov alebo viac.

3.   Členský štát môže oslobodiť kapitánov rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou menej ako 15 metrov, ktoré plávajú pod jeho vlajkou, od uplatňovania odseku 1, ak:

a)	pôsobia výhradne v teritoriálnych moriach vlajkového členského štátu alebo

b)	od okamihu vyplávania po návrat do prístavu nikdy na mori nestrávia viac ako 24 hodín.

4.   Príslušné orgány pobrežného členského štátu prijímajú elektronické správy od vlajkového členského štátu, ktoré obsahujú údaje od rybárskych plavidiel uvedených v odsekoch 1 a 2.

5.   Ak rybárske plavidlo Spoločenstva preloží svoj úlovok v inom členskom štáte než vo vlajkovom členskom štáte, príslušné orgány vlajkového členského štátu postúpia údaje vyhlásenia o prekládke ihneď po ich prijatí elektronicky príslušným orgánom členského štátu, v ktorom bol úlovok preložený a pre ktorý je určený.

6.   Členský štát môže uložiť povinnosť alebo povoliť kapitánom rybárskych plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou elektronicky zaznamenávať a zasielať údaje uvedené v článku 21 od 1. januára 2010.

7.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 23

Vyplnenie a predloženie vyhlásenia o vykládke

1.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené vo viacročných plánoch, kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 10 metrov alebo viac, prípadne ich zástupcovia vyplnia vyhlásenie o vykládke, v ktorom osobitne uvádzajú množstvá každého vyloženého druhu.

2.   Vyhlásenie o vykládke uvedené v odseku 1 obsahuje prinajmenšom tieto informácie:

a)	externé identifikačné číslo a názov rybárskeho plavidla;

b)	trojmiestny alfabetický kód FAO každého druhu a príslušnú geografickú oblasť, v ktorej sa úlovky chytili;

c)	množstvá každého druhu v kilogramoch hmotnosti produktu rozpísané podľa druhu úpravy produktu alebo prípadne počtu jednotlivých kusov;

d)	prístav vykládky.

3.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva alebo ich zástupcovia predkladajú vyhlásenie o vykládke čo najskôr a najneskôr 48 hodín po ukončení vykládky:

a)	svojmu vlajkovému členskému štátu a

b)	ak sa vykládka uskutočnila v prístave iného členského štátu, príslušným orgánom dotknutého prístavného členského štátu.

4.   Za presnosť údajov zaznamenaných vo vyhlásení o vykládke zodpovedá kapitán.

5.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 24

Elektronické vyplnenie a zasielanie údajov z vyhlásenia o vykládke

1.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac, prípadne ich zástupcovia zaznamenávajú elektronicky informácie uvedené v článku 23 a zasielajú ich elektronicky príslušnému orgánu vlajkového členského štátu do 24 hodín od ukončenia operácie vykládky.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje:

a)	od 1. januára 2012 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo a menej ako 15 metrov;

b)	od 1. júla 2011 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 15 metrov alebo viac a menej ako 24 metrov a

c)	od 1. januára 2010 na rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou 24 metrov alebo viac.

3.   Členský štát môže oslobodiť kapitánov rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou menej ako 15 metrov, ktoré plávajú pod jeho vlajkou, od uplatňovania odseku 1, ak:

a)	pôsobia výhradne v teritoriálnych moriach vlajkového členského štátu alebo

b)	od okamihu vyplávania po návrat do prístavu nikdy na mori nestrávia viac ako 24 hodín.

4.   Ak rybárske plavidlo Spoločenstva vyloží svoj úlovok v inom členskom štáte než vo vlajkovom členskom štáte, príslušné orgány vlajkového členského štátu postúpia údaje vyhlásenia o vykládke ihneď po ich prijatí elektronicky príslušným orgánom členského štátu, kde bol úlovok vyložený.

5.   Kapitán rybárskeho plavidla Spoločenstva alebo jeho zástupca, ktorý elektronicky zaznamenáva informácie uvedené v článku 23 a ktorý vykladá svoj úlovok v členskom štáte, ktorý nie je jeho vlajkovým členským štátom, sa oslobodí od povinnosti predložiť pobrežnému členskému štátu vyhlásenie o vykládke v papierovej podobe.

6.   Členský štát môže uložiť povinnosť alebo povoliť kapitánom rybárskych plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou elektronicky zaznamenávať a zasielať údaje uvedené v článku 23 od 1. januára 2010.

7.   Príslušné orgány pobrežného členského štátu prijímajú elektronické správy od vlajkového členského štátu, ktoré obsahujú údaje od rybárskych plavidiel uvedených v odsekoch 1 a 2.

8.   Postupy a formy vyhlásenia o vykládke sa určujú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 25

Plavidlá, na ktoré sa neuplatňujú požiadavky týkajúce sa vyhlásenia o vykládke

1.   Každý členský štát na základe odberu vzoriek monitoruje činnosť rybárskych plavidiel, na ktoré sa neuplatňujú požiadavky týkajúce sa vyhlásenia o vykládke uvedené v článkoch 23 a 24, aby sa zabezpečilo dodržiavanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva týmito plavidlami.

2.   Každý členský štát na účely monitorovania uvedeného v odseku 1 vypracuje plán odberu vzoriek založený na metodike prijatej Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 119 a zašle ho každý rok do 31. januára Komisii, pričom uvedie metódy použité pri zostavovaní tohto plánu. Plány odberu vzoriek sú podľa možnosti čo najviac časovo stabilné a normalizované v rámci príslušných geografických oblastí.

3.   Členské štáty, ktoré v súlade so svojím vnútroštátnym právom vyžadujú od rybárskych plavidiel s celkovou dĺžkou menej ako 10 metrov plaviacich sa pod ich vlajkou predkladanie vyhlásení o vykládke uvedené v článku 23, sú oslobodené od povinnosti ustanovenej v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

4.   Odchylne od odsekov 1 a 2 tohto článku sa záznamy o predaji predložené v súlade s článkami 62 a 63 pripúšťajú ako alternatíva plánov odberu vzoriek.

Oddiel 2

Kontrola rybolovného úsilia

Článok 26

Monitorovanie rybolovného úsilia

1.   Členské štáty kontrolujú dodržiavanie režimov rybolovného úsilia v geografických oblastiach, v ktorých sa uplatňuje maximálne povolené rybolovné úsilie. Zabezpečujú, aby sa rybárske plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou nachádzali v geografickej oblasti podliehajúcej režimu rybolovného úsilia a pritom prevážali na palube alebo prípadne využívali rybársky výstroj podliehajúci tomuto režimu rybolovného úsilia, alebo prípadne sa podieľali na rybolove podliehajúcom uvedenému režimu iba vtedy, ak sa nedosiahlo maximálne povolené rybolovné úsilie, ktoré majú k dispozícii, a ak sa neprekročilo úsilie, ktoré majú k dispozícii jednotlivé rybárske plavidlá.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá, ak plavidlo, ktoré na palube preváža alebo prípadne využíva rybársky výstroj podliehajúci tomuto režimu rybolovného úsilia, alebo sa prípadne podieľa na rybolove podliehajúcom uvedenému režimu, križuje v ten istý deň dve alebo viac geografických oblastí podliehajúcich tomuto režimu rybolovného úsilia, vynaložené rybolovné úsilie sa započítava do maximálne povoleného rybolovného úsilia, ktoré prislúcha takémuto rybárskemu výstroju alebo takémuto rybolovu a geografickej oblasti, v ktorej plavidlo počas dňa strávilo najviac času.

3.   Ak členský štát povolil rybárskemu plavidlu v súlade s článkom 27 ods. 2 používať viac ako jeden rybársky výstroj alebo výstroje patriace do viac ako jednej kategórie rybárskych výstrojov podliehajúcich režimu rybolovného úsilia počas určitého rybárskeho výjazdu v geografickej oblasti podliehajúcej režimu rybolovného úsilia, rybolovné úsilie vynaložené počas tohto výjazdu sa započítava súčasne do maximálne povoleného rybolovného úsilia, ktoré má tento členský štát k dispozícii a ktoré prislúcha každému z takýchto výstrojov alebo kategórií rybárskych výstrojov a k takejto geografickej oblasti.

4.   Ak rybárske výstroje patria do rovnakej kategórie rybárskych výstrojov podliehajúcich režimu rybolovného úsilia, rybolovné úsilie vynaložené v geografickej oblasti rybárskymi plavidlami, ktoré prevážajú takéto výstroje na palube, sa započítava do maximálne povoleného rybolovného úsilia, ktoré prislúcha takejto kategórii rybárskych výstrojov a k takejto geografickej oblasti, iba raz.

5.   Členské štáty regulujú rybolovné úsilie svojich flotíl v geografických oblastiach podliehajúcich režimu rybolovného úsilia, keď prevážajú na palube alebo prípadne využívajú rybársky výstroj podliehajúci tomuto režimu rybolovného úsilia, alebo sa prípadne podieľajú na rybolove podliehajúcom uvedenému režimu, tak, že prijímajú vhodné opatrenia, ak sa blíži dosiahnutie maximálne povoleného rybolovného úsilia, s cieľom zabezpečiť, aby vynakladané rybolovné úsilie neprekročilo stanovené obmedzenia.

6.   Deň prítomnosti v oblasti je akékoľvek nepretržité obdobie 24 hodín alebo jeho časť, počas ktorého sa rybárske plavidlo nachádza v geografickej oblasti a nenachádza sa v prístave alebo prípadne využíva rybársky výstroj. O čase, od ktorého sa tento nepretržitý deň prítomnosti v oblasti počíta, rozhoduje členský štát, pod ktorého vlajkou sa dotknuté rybárske plavidlo plaví. Deň neprítomnosti v prístave je každé nepretržité obdobie 24 hodín alebo jeho časť, počas ktorého je rybárske plavidlo mimo prístavu.

Článok 27

Oznámenie rybárskeho výstroja

1.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá, v príslušných geografických oblastiach podliehajúcich režimu rybolovného úsilia, kde sa na výstroj uplatňujú obmedzenia alebo kde sa pre rôzne rybárske výstroje alebo kategórie rybárskych výstrojov stanovilo maximálne povolené rybolovné úsilie, oznámi kapitán rybárskeho plavidla alebo jeho zástupca príslušným orgánom vlajkového členského štátu pred začiatkom obdobia, na ktoré sa vzťahuje maximálne povolené rybolovné úsilie, aký rybársky výstroj alebo prípadne rybárske výstroje zamýšľa počas nadchádzajúceho obdobia používať. Pred poskytnutím takéhoto oznámenia nie je rybárske plavidlo oprávnené loviť v geografických oblastiach, na ktoré sa vzťahuje režim rybolovného úsilia.

2.   Ak režim rybolovného úsilia umožňuje, aby sa v geografickej oblasti používali výstroje patriace do viac ako jednej kategórie rybárskych výstrojov, použitie viac ako jedného rybárskeho výstroja počas rybárskeho výjazdu podlieha predchádzajúcemu povoleniu vlajkového členského štátu.

Článok 28

Správa o rybolovnom úsilí

1.   Ak tak Rada rozhodne, kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva, ktoré nie sú vybavené funkčným systémom monitorovania plavidiel uvedeným v článku 9 alebo ktoré elektronicky nezasielajú údaje z rybárskeho denníka podľa článku 15 a ktoré podliehajú režimu rybolovného úsilia, odošlú príslušným orgánom svojho vlajkového členského štátu a prípadne pobrežného členského štátu bezprostredne pred každým vstupom do geografickej oblasti alebo výstupom z nej a za podmienok tohto režimu rybolovného úsilia prostredníctvom telexu, faxu, telefonickej správy alebo elektronickej pošty, ktoré si prijímateľ riadne zaznamenáva, alebo prostredníctvom rádiového spojenia pomocou rádiostanice schválenej na základe predpisov Spoločenstva tieto informácie vo forme správy o úsilí:

a)	názov, vonkajšiu identifikačnú značku, rádiový volací znak a meno kapitána rybárskeho plavidla;

b)	zemepisnú polohu rybárskeho plavidla, na ktoré sa oznámenie vzťahuje;

c)	dátum a čas každého vstupu a odchodu z oblasti a prípadne jej časti;

d)	úlovok ponechaný na palube podľa jednotlivých druhov v kilogramoch živej hmotnosti.

2.   Členské štáty môžu v súlade s členskými štátmi, ktorých sa týkajú rybárske činnosti ich plavidiel, zaviesť alternatívne kontrolné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinnosti podávať správy o úsilí. Tieto opatrenia musia byť rovnako účinné a transparentné ako povinnosti podávať správy uvedené v odseku 1 a oznámia sa Komisii ešte pred ich zavedením.

Článok 29

Výnimky

1.   Rybárske plavidlo, ktoré na palube preváža rybársky výstroj podliehajúci režimu rybolovného úsilia, môže prechádzať cez geografickú oblasť podliehajúcu režimu rybolovného úsilia, ak nemá oprávnenie na rybolov v tejto geografickej oblasti alebo ak najprv informovalo svoje príslušné orgány o úmysle tranzitu. Kým sa rybárske plavidlo nachádza v tejto geografickej oblasti, je akýkoľvek rybársky výstroj podliehajúci režimu rybolovného úsilia a prevážaný na palube priviazaný a uskladnený v súlade s podmienkami stanovenými v článku 47.

2.   Členský štát sa môže rozhodnúť nezapočítať do dostupného maximálne povoleného rybolovného úsilia činnosť rybárskeho plavidla, ktoré vykonáva nerybolovné vedľajšie činnosti v geografickej oblasti podliehajúcej režimu rybolovného úsilia, pokiaľ toto plavidlo vopred oznámi svojmu vlajkovému členskému štátu úmysel ich uskutočniť, povahu svojej činnosti a na tento čas odovzdá svoje povolenie na rybolov. Takéto rybárske plavidlá nesmú v tomto čase na palube prevážať žiadny rybársky výstroj ani ryby.

3.   Členský štát sa môže rozhodnúť nezapočítať do maximálne povoleného rybolovného úsilia činnosť rybárskeho plavidla v geografickej oblasti podliehajúcej režimu rybolovného úsilia, ak sa toto plavidlo nachádzalo v tejto geografickej oblasti, ale nebolo schopné loviť ryby, pretože pomáhalo inému rybárskemu plavidlu, ktoré potrebovalo núdzovú pomoc, alebo preto, že prepravovalo zranenú osobu, ktorá potrebovala rýchlu zdravotnú pomoc. Do jedného mesiaca od prijatia takéhoto rozhodnutia vlajkový členský štát informuje Komisiu a poskytne dôkaz o poskytnutí pomoci v núdzi.

Článok 30

Vyčerpanie rybolovného úsilia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 29 a 31, v geografickej oblasti, v ktorej rybársky výstroj podlieha režimu rybolovného úsilia, ostáva rybárske plavidlo, ktoré na palube preváža takýto rybársky výstroj, v prístave alebo mimo uvedenej geografickej oblasti na zostávajúce obdobie, počas ktorého sa uplatňuje takýto režim rybolovného úsilia, ak:

a)	vyčerpalo časť maximálne povoleného rybolovného úsilia prislúchajúceho takejto geografickej oblasti a rybárskemu výstroju, ktorý mu bol pridelený, alebo

b)	sa vyčerpalo maximálne povolené rybolovné úsilie, ktoré prislúcha takejto geografickej oblasti a takémuto rybárskemu výstroju a ktoré má k dispozícii jeho vlajkový členský štát.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 29, v geografickej oblasti, v ktorej rybolov podlieha režimu rybolovného úsilia, rybárske plavidlo nesmie prevádzkovať rybolov, ak:

a)	vyčerpalo časť maximálne povoleného rybolovného úsilia prislúchajúceho takejto geografickej oblasti a rybolovu, ktorá mu bola pridelená, alebo

b)	sa vyčerpalo maximálne povolené rybolovné úsilie, ktoré prislúcha takejto geografickej oblasti a takémuto rybolovu a ktoré má k dispozícii jeho vlajkový členský štát.

Článok 31

Rybárske plavidlá oslobodené od uplatňovania režimu rybolovného úsilia

Tento oddiel sa neuplatňuje na rybárske plavidlá v rozsahu, v ktorom sú oslobodené od uplatňovania režimu rybolovného úsilia.

Článok 32

Podrobné pravidlá

Podrobné pravidlá uplatňovania tohto oddielu sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Oddiel 3

Zaznamenávanie a výmena údajov členskými štátmi

Článok 33

Zaznamenávanie úlovkov a rybolovného úsilia

1.   Každý vlajkový členský štát zaznamenáva všetky dôležité údaje, najmä údaje uvedené v článkoch 14, 21, 23, 28 a 62 tohto nariadenia, o rybolovných možnostiach, ako sa uvádza v tejto kapitole, vyjadrené tak vo forme vykládok, ako aj prípadne vo forme rybolovného úsilia, a archivuje originály týchto údajov tri roky alebo dlhšie v súlade s vnútroštátnymi pravidlami.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva, každý vlajkový členský štát do 15. dňa každého mesiaca elektronicky oznámi Komisii alebo ňou poverenému orgánu súhrnné údaje:

a)	o množstve rýb z každej populácie alebo skupiny populácií podliehajúcich TAC alebo kvótam vyloženým počas predchádzajúceho mesiaca a

b)	o rybolovnom úsilí vynaloženom počas predchádzajúceho mesiaca za každú oblasť rybolovu, ktorá podlieha režimu rybolovného úsilia, alebo prípadne za každý rybolov, ktorý podlieha takémuto režimu.

3.   Odchylne od odseku 2 písm. a) v prípade množstiev vyložených od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 členské štáty zaznamenávajú množstvá vyložené rybárskymi plavidlami iných členských štátov vo svojich prístavoch a oznamujú ich Komisii v súlade s postupmi uvedenými v tomto článku.

4.   Každý vlajkový členský štát oznámi Komisii do konca prvého mesiaca každého kalendárneho štvrťroku prostredníctvom elektronických prostriedkov množstvá populácií v súhrnnom formáte vyložené v priebehu predchádzajúceho štvrťroku, ktoré nie sú uvedené v odseku 2.

5.   Všetky úlovky z populácie alebo zo skupiny populácií podliehajúcich kvótam, ktoré ulovili rybárske plavidlá Spoločenstva, sa započítajú do kvót platných pre vlajkový členský štát pre dané populácie alebo skupinu populácií bez ohľadu na miesto vykládky.

6.   Úlovky chytené v rámci vedeckého výskumu, ktoré sa uvedú na trh a predajú, sa započítajú do kvóty platnej pre vlajkový členský štát v miere, v akej prekročia 2 % dotknutej kvóty. Na vedeckovýskumné cesty, počas ktorých sa tieto úlovky chytili, sa neuplatňuje článok 12 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva (24).

7.   Bez toho, aby bola dotknutá hlava XII, členské štáty môžu do 30. júna 2011 vykonávať pilotné projekty s Komisiou a orgánom ňou povereným týkajúce sa diaľkového prístupu k údajom členských štátov, ktoré sú zaznamenané a potvrdzované podľa tohto nariadenia, v reálnom čase. Formát a postupy prístupu k údajom sa zvážia a otestujú. Členské štáty informujú do 1. januára 2011 Komisiu o tom, či plánujú vykonať pilotné projekty. Rada môže od 1. januára 2012 rozhodnúť o rozličných spôsoboch a intervaloch zasielania údajov členskými štátmi Komisii.

8.   Okrem úsilia vynaloženého rybárskymi plavidlami, ktoré sú vylúčené z predmetného režimu rybolovného úsilia, sa celkové rybolovné úsilie rybárskych plavidiel Spoločenstva, ktoré prevážajú na palube alebo prípadne využívajú rybársky výstroj podliehajúci režimu rybolovného úsilia, alebo sa prípadne podieľajú na rybolove podliehajúcom režimu rybolovného úsilia v geografickej oblasti, ktorá tomuto režimu podlieha, započítavajú do maximálne povoleného rybolovného úsilia, ktoré prislúcha danej geografickej oblasti a uvedenému rybárskemu výstroju alebo rybolovu, ktoré má daný vlajkový členský štát k dispozícii.

9.   Rybolovné úsilie vynaložené v rámci vedeckého výskumu plavidlom, ktoré na palube preváža rybársky výstroj podliehajúci režimu rybolovného úsilia alebo sa podieľa na rybolove podliehajúcom režimu rybolovného úsilia v geografickej oblasti podliehajúcej danému režimu rybolovného úsilia, sa započítava do maximálne povoleného rybolovného úsilia, ktoré prislúcha takémuto rybárskemu výstroju a takejto geografickej oblasti členského štátu, pod ktorého vlajkou sa plaví, ak sa úlovky chytené v rámci vynakladania tohto úsilia uvedú na trh a predajú, a to v miere, v akej prekračuje 2 % prideleného rybolovného úsilia. Na vedeckovýskumné cesty, počas ktorých sa tieto úlovky chytili, sa neuplatňuje článok 12 ods. 2 nariadenia (ES) č. 199/2008.

10.   Komisia môže prijať formáty na zasielanie údajov uvedené v tomto článku v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 34

Údaje o vyčerpaní rybolovných možností

Členský štát bezodkladne informuje Komisiu, ak sa domnieva, že:

a)	úlovky z populácie alebo skupiny populácií podliehajúcich kvóte ulovené rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod jeho vlajkou vyčerpali 80 % tejto kvóty alebo

b)	sa dosiahlo 80 % maximálnej úrovne rybolovného úsilia pre rybársky výstroj alebo rybolov a geografickú oblasť uplatňovanej na všetky rybárske plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou alebo na skupinu týchto plavidiel.

V takom prípade poskytne Komisii na jej žiadosť podrobnejšie a častejšie informácie, než je stanovené v článku 33.

Oddiel 4

Uzatvorenie rybolovu

Článok 35

Uzatvorenie rybolovu členskými štátmi

1.   Každý členský štát stanoví dátum, od ktorého:

a)	sa predpokladá, že úlovky z populácie alebo skupiny populácií podliehajúcich kvóte ulovené rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod jeho vlajkou, vyčerpali túto kvótu;

b)	sa predpokladá, že sa dosiahlo maximálne povolené rybolovné úsilie, ktoré prislúcha určitému rybárskemu výstroju alebo rybolovu a určitej geografickej oblasti a ktoré sa vzťahuje na všetky rybárske plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou alebo ich skupinu.

2.   Od dátumu uvedeného v odseku 1 dotknutý členský štát zakáže v rámci príslušného rybolovu rybolov buď z tejto populácie alebo skupiny populácií, ktorých kvóta sa vyčerpala, alebo pri prevážaní tohto rybárskeho výstroja na palube v geografickej oblasti, kde sa dosiahlo maximálne povolené rybolovné úsilie všetkými rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod jeho vlajkou alebo ich časťou, a najmä ponechanie na palube, prekládku, presuny a vykládku rýb ulovených po tomto dátume, a rozhodne o dátume, dokedy sú povolené prekládky, presuny a vykládky alebo konečné vyhlásenia o úlovkoch.

3.   Dotknutý členský štát zverejní rozhodnutie uvedené v odseku 2 a bezodkladne ho oznámi Komisii. Uverejní sa aj v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii C) a na verejnej webovej stránke Komisie. Členské štáty zabezpečia, aby odo dňa, keď dotknutý členský štát zverejnil svoje rozhodnutie, rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou dotknutého vlajkového členského štátu ani ich skupiny buď neponechávali na palube, neprekladali, nepresúvali ani nevykladali v ich vodách ani na ich území žiadne uvedené ryby, alebo aby tieto činnosti nevykonávali vtedy, keď majú na palube príslušný rybársky výstroj v príslušných geografických oblastiach.

4.   Komisia elektronicky sprístupní členským štátom oznámenia prijaté na základe tohto článku.

Článok 36

Uzatvorenie rybolovu Komisiou

1.   Ak Komisia zistí, že si členský štát nesplnil svoju povinnosť oznámiť mesačné údaje o rybolovných možnostiach podľa článku 33 ods. 2, môže stanoviť dátum, od ktorého sa 80 % rybolovných možností tohto členského štátu považuje za vyčerpaných, a môže stanoviť odhadovaný dátum, od ktorého sa rybolovné možnosti považujú za vyčerpané.

2.   Ak Komisia na základe informácií podľa článku 35 alebo z vlastnej iniciatívy zistí, že rybolovné možnosti Spoločenstva, členského štátu alebo skupiny členských štátov sa považujú za vyčerpané, informuje o tom dotknuté členské štáty a zakáže rybolovné činnosti pre príslušnú oblasť, výstroj, populácie, skupinu populácií alebo flotilu, ktorá sa podieľa na týchto špecifických rybolovných činnostiach.

Článok 37

Nápravné opatrenia

1.   Ak Komisia zakázala rybolov pre predpokladané vyčerpanie rybolovných možností členského štátu alebo skupiny členských štátov, alebo Spoločenstva a preukáže sa, že členský štát v skutočnosti nevyčerpal svoje rybolovné možnosti, uplatňuje sa tento odsek.

2.   Ak sa neodstráni ujma voči členskému štátu, ktorému sa zakázal rybolov pred vyčerpaním rybolovných možností, v súlade s postupom uvedeným v článku 119 sa prijmú opatrenia s cieľom vhodne napraviť spôsobenú ujmu. Medzi tieto opatrenia môže patriť zníženie rybolovných možností ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý lovil nadmerne, a takto získané množstvá sa vhodne pridelia členským štátom, ktorých rybolovné činnosti boli zakázané pred vyčerpaním ich rybolovných možností.

3.   Zníženia uvedené v odseku 2 a následné pridelenia sa zrealizujú s prioritným zohľadnením druhov a príslušných geografických oblastí, pre ktoré sa stanovili rybolovné možnosti. Môže sa tak stať počas roka, v ktorom došlo k ujme, alebo v nasledujúcom roku či rokoch.

4.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku, a najmä určenia príslušných množstiev sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

KAPITOLA II

Kontrola riadenia flotily

Oddiel 1

Rybolovná kapacita

Článok 38

Rybolovná kapacita

1.   Členské štáty nesú zodpovednosť za vykonávanie potrebných kontrol, aby sa zabezpečilo, že celková kapacita v Gt a kW zodpovedajúca licenciám na rybolov udeleným členským štátom nikdy nepresiahne maximálnu úroveň kapacity pre tento členský štát stanovenú v súlade s:

a)	článkom 13 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002;

b)	nariadením (ES) č. 639/2004;

c)	nariadením (ES) č. 1438/2003 a

d)	nariadením (ES) č. 2104/2004.

2.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku, a najmä pokiaľ ide o:

a)	registráciu rybárskych plavidiel;

b)	overovanie výkonu motora rybárskych plavidiel;

c)	overovanie tonáže rybárskych plavidiel;

d)	overovanie typu, počtu a charakteristík rybárskeho výstroja,

sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

3.   Členské štáty v rámci správy uvedenej v článku 118 informujú Komisiu o použitých metódach kontroly spolu s názvami a adresami orgánov zodpovedných za vykonávanie overovania uvedeného odseku 2 tohto článku.

Oddiel 2

Výkon motora

Článok 39

Monitorovanie výkonu motora

1.   Rybolov je povolený len s rybárskym plavidlom vybaveným motorom, ktorého certifikovaný výkon neprekračuje výkon uvedený v licencii na rybolov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa certifikovaný výkon motora neprekračoval. Členské štáty v rámci správy uvedenej v článku 118 informujú Komisiu o kontrolných opatreniach, ktoré zrealizovali s cieľom zabezpečiť, aby sa certifikovaný výkon motora neprekračoval.

3.   Členské štáty môžu účtovať náklady na certifikáciu výkonu motora alebo ich časti prevádzkovateľom rybárskych plavidiel.

Článok 40

Certifikácia výkonu motora

1.   Členské štáty zodpovedajú za certifikáciu výkonu motora a vydávanie certifikátov o motore pre rybárske plavidlá Spoločenstva, ktorých výkon hnacieho motora presahuje 120 kilowattov (kW), okrem plavidiel, ktoré využívajú výlučne statický výstroj alebo dredžový výstroj, pomocných plavidiel a plavidiel, ktoré sa používajú výlučne v akvakultúre.

2.   Orgány členských štátov úradne certifikujú, že nový hnací motor, náhradný hnací motor a technicky modifikovaný hnací motor rybárskych plavidiel uvedených v odseku 1 nie sú schopné vyvinúť väčší maximálny nepretržitý výkon, než je uvedené v certifikáte o motore. Takéto osvedčenie sa vydáva len vtedy, ak motor nie je schopný vyvinúť väčší ako stanovený maximálny nepretržitý výkon.

3.   Príslušné orgány členských štátov môžu poveriť certifikáciou výkonu motorov klasifikačné spoločnosti alebo iné subjekty s odbornými skúsenosťami potrebnými na technické skúšanie výkonu motorov. Tieto klasifikačné spoločnosti alebo iné subjekty vydajú certifikát o tom, že hnací motor nie je schopný vyvinúť vyšší ako úradne stanovený výkon len vtedy, ak neexistuje žiadna možnosť zvýšiť výkon hnacieho motora nad certifikovanú hodnotu výkonu.

4.   Je zakázané používať nový hnací motor, náhradný hnací motor alebo technicky modifikovaný hnací motor, ktorý dotknutý členský štát úradne necertifikoval.

5.   Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú od 1. januára 2012 na rybárske plavidlá, ktoré podliehajú režimu rybolovného úsilia. Na ostatné rybárske plavidlá sa uplatňujú od 1. januára 2013.

6.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto oddielu sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 41

Overovanie výkonu motora

1.   Členské štáty vykonajú po analýze rizika overenie údajov o výkone motora vychádzajúce z plánu odberu vzoriek založeného na metodike prijatej Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 119, a to využitím všetkých informácií o technických vlastnostiach dotknutého plavidla. Overujú najmä informácie uvedené v:

a)	záznamoch systému monitorovania plavidiel;

b)	rybárskom denníku;

c)	osvedčení Medzinárodnej prevencie znečisťovania ovzdušia z motorov (EIAPP) vydanom pre motor v súlade s prílohou VI k dohovoru MARPOL 73/78;

d)	osvedčení o triede vydanom uznávanou lodnou inšpekčnou a prieskumnou organizáciou v zmysle smernice 94/57/ES;

e)	osvedčení o námornej skúške;

f)	registri rybárskej flotily Spoločenstva a

g)	všetkých ďalších dokumentoch poskytujúcich relevantné informácie o výkone plavidiel alebo akýchkoľvek súvisiacich technických charakteristikách.

2.   Ak po analýze informácií uvedených v odseku 1 existujú náznaky, že výkon motora rybárskeho plavidla je vyšší ako výkon uvedený v jeho rybárskej licencii, členské štáty pristúpia k fyzickému overeniu výkonu motora.

KAPITOLA III

Kontrola viacročných plánov

Článok 42

Prekládka v prístave

1.   Rybárske plavidlá podieľajúce sa na rybolove, ktorý podlieha viacročnému plánu, neprekladajú svoje úlovky na palubu žiadneho iného plavidla v určenom prístave ani na miestach v blízkosti pobrežia, pokiaľ neboli zvážené v súlade s článkom 60.

2.   Odchylne od odseku 1 rybárske plavidlá môžu prekladať úlovky pelagických druhov, ktoré podliehajú viacročnému plánu a ktoré neboli zvážené, v určených prístavoch alebo na miestach v blízkosti pobrežia, ak je na palube prijímajúceho plavidla prítomný kontrolný pozorovateľ alebo úradník alebo ak sa vykoná inšpekcia predtým, ako prijímajúce plavidlo po ukončení prekládky odpláva. Kapitán prijímajúceho plavidla je zodpovedný za informovanie príslušných orgánov pobrežného členského štátu 24 hodín pred odhadovaných odchodom prijímajúceho plavidla. Kontrolného pozorovateľa alebo úradníka určia príslušné orgány vlajkového členského štátu prijímajúceho plavidla. Ak sa prijímajúce plavidlo zapojilo do rybolovných činností pred prijatím alebo po prijatí takýchto úlovkov, musí mať na palube takéhoto pozorovateľa alebo úradníka až do vykládky prijatých úlovkov. Prijímajúce plavidlo vyloží prijaté úlovky v prístave členského štátu určeného na tento účel v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 43 ods. 4, kde sa úlovok odváži v súlade s článkami 60 a 61.

Článok 43

Určené prístavy

1.   Rada môže pri prijímaní viacročného plánu rozhodnúť o prahu uplatňovanom na živú hmotnosť druhov podliehajúcich viacročnému plánu, pri ktorého prekročení sa od rybárskeho plavidla vyžaduje, aby svoje úlovky vyložilo v určenom prístave alebo na mieste v blízkosti pobrežia.

2.   Keď sa má vyložiť množstvo rýb prekračujúce prah uvedený v odseku 1, kapitán rybárskeho plavidla Spoločenstva zabezpečí, aby sa takáto vykládka vykonala len v určenom prístave alebo v blízkosti pobrežia Spoločenstva.

3.   Ak sa viacročný plán uplatňuje v rámci regionálnej organizácie pre riadenie rybného hospodárstva, vykládky alebo prekládky sa môžu vykonať v prístave zmluvnej strany alebo nezmluvnej spolupracujúcej strany tejto organizácie, a to v súlade s pravidlami, ktoré uvedená regionálna organizácia ustanovila.

4.   Každý členský štát určí prístavy alebo miesta blízko pobrežia, v ktorých sa vykonávajú vykládky podľa odseku 2.

5.   Prístav alebo miesto blízko pobrežia, ktoré sa majú označiť ako určený prístav, spĺňajú tieto podmienky:

a)	stanovené časy vykládky alebo prekládky;

b)	stanovené miesta vykládky alebo prekládky;

c)	stanovené postupy inšpekcie a dozoru.

6.   Ak sa prístav alebo miesto blízko pobrežia stanovili za určený prístav pre vykládku akéhokoľvek druhu, ktorý podlieha viacročnému plánu, možno ho použiť na vykládku ktoréhokoľvek iného druhu.

7.   Členské štáty sa vyjmú z ustanovení odseku 5 písm. c), ak akčný program vnútroštátnej kontroly prijatý v súlade s článkom 46 obsahuje plán, ako vykonávať kontrolu v určených prístavoch pri súčasnom zabezpečení rovnakej úrovne kontroly orgánmi. Plán sa považuje za uspokojivý, ak ho Komisia schváli v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 44

Oddelené skladovanie úlovkov druhov žijúcich pri dne, ktoré podliehajú viacročným plánom

1.   Všetky úlovky populácií druhov žijúcich pri dne, ktoré podliehajú viacročnému plánu, ponechané na palube rybárskeho plavidla Spoločenstva s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac, sa umiestnia do škatúľ, nádob alebo kontajnerov tak, aby každá populácia bola umiestnená oddelene a aby tieto škatule, priehradky alebo kontajnery boli odlíšiteľné od iných škatúľ, priehradiek alebo kontajnerov.

2.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva skladujú úlovky populácií druhov žijúcich pri dne, ktoré podliehajú viacročnému plánu, podľa skladovacieho plánu, ktorý opisuje umiestnenie rozličných druhov v nákladnom priestore lode.

3.   Je zakázané uchovávať na palube rybárskeho plavidla Spoločenstva v akejkoľvek škatuli, nádobe alebo kontajneri akékoľvek množstvo úlovkov populácií druhov žijúcich pri dne, podliehajúcich viacročnému plánu, zmiešané s akýmkoľvek iným produktom rybného hospodárstva.

Článok 45

Využitie kvót v reálnom čase

1.   Ak akumulované úlovky populácií, ktoré podliehajú viacročnému plánu, dosiahli určitú prahovú hodnotu národnej kvóty, údaje o úlovkoch sa posielajú Komisii častejšie.

2.   Rada rozhodne o príslušných prahových hodnotách, ktoré sa uplatňujú, a o intervaloch zasielania údajov uvedených v odseku 1.

Článok 46

Akčné programy vnútroštátnej kontroly

1.   Členské štáty vypracujú akčný program vnútroštátnej kontroly uplatniteľný na každý viacročný plán. Všetky akčné programy vnútroštátnej kontroly sa oznámia Komisii alebo sprístupnia v zabezpečenej časti webovej stránky členského štátu v súlade s článkom 115 prvým odsekom písm. a).

2.   Členské štáty stanovia osobitné inšpekčné referenčné kritériá v súlade s prílohou I. Takéto kritériá sa vymedzia v súlade s riadením rizík a pravidelne sa revidujú po analýze dosiahnutých výsledkov. Inšpekčné kritériá sa postupne vyvíjajú, až kým sa nedosiahnu cieľové kritériá stanovené v prílohe I.

KAPITOLA IV

Kontrola technických opatrení

Oddiel 1

Používanie rybárskeho výstroja

Článok 47

Rybársky výstroj

V rybolove, pri ktorom nie je povolené používať viac ako jeden typ rybárskeho výstroja, sa akýkoľvek ďalší výstroj priväzuje a uskladňuje tak, aby sa nemohol ihneď použiť v súlade s týmito podmienkami:

a)	siete, závažia a podobné súčasti výstroja sú odpojené od vlečných dosiek a vlečných a ťažných drôtov a lán;

b)	siete, ktoré sú na palube alebo nad palubou, sú bezpečne priviazané a uskladnené;

c)	lovné šnúry sú uskladnené v podpalubí.

Článok 48

Vytiahnutie strateného výstroja

1.   Rybárske plavidlo Spoločenstva má na palube vybavenie na vytiahnutie strateného výstroja.

2.   Kapitán rybárskeho plavidla Spoločenstva, ktoré stratilo výstroj alebo jeho časť, sa čo najskôr pokúsi tento výstroj vytiahnuť.

3.   Ak sa stratený výstroj nedá vytiahnuť, kapitán oznámi do 24 hodín príslušnému orgánu svojho vlajkového štátu, ktorý následne informuje príslušný orgán pobrežného členského štátu, tieto údaje:

a)	externé identifikačné číslo a názov rybárskeho plavidla;

b)	druh strateného výstroja;

c)	čas straty výstroja;

d)	polohu, kde sa výstroj stratil;

e)	opatrenia podniknuté na vytiahnutie výstroja.

4.   Ak príslušné orgány členského štátu vytiahnu výstroj, ktorého strata sa neoznámila, môžu vymáhať náklady od kapitána rybárskeho plavidla, ktoré výstroj stratilo.

5.   Členský štát môže oslobodiť rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, od požiadavky uvedenej v odseku 1, ak:

a)	prevádzkujú plavidlo výlučne v teritoriálnych moriach vlajkového členského štátu alebo

b)	nikdy nestrávia na mori viac ako 24 hodín, počítaných od vyplávania do návratu do prístavu.

Článok 49

Zloženie úlovku

1.   Ak úlovky, ktoré sa ponechali na palube ktoréhokoľvek rybárskeho plavidla Spoločenstva, boli ulovené sieťami s rozličnou minimálnou veľkosťou oka počas tej istej plavby, zloženie druhov sa vypočíta pre každú časť úlovku, ktorá sa ulovila za rozdielnych podmienok. Na tento účel sa všetky zmeny veľkosti oka použitej siete, ako aj zloženie úlovkov na palube v okamihu akejkoľvek takejto zmeny zaznamenajú do rybárskeho denníka.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 44, sa môžu v súlade s postupom uvedeným v článku 119 prijať podrobné pravidlá týkajúce sa plánu uskladnenia spracovaných produktov na palube podľa jednotlivých druhov, v ktorých sa uvedie, kde v nákladnom priestore sa tieto produkty nachádzajú.

Oddiel 2

Kontrola oblastí obmedzeného rybolovu

Článok 50

Kontrola oblastí obmedzeného rybolovu

1.   Rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Spoločenstva a rybárskych plavidiel tretích krajín v rybolovných zónach, kde Rada stanovila oblasti obmedzeného rybolovu, kontroluje stredisko monitorovania rybolovu pobrežného členského štátu, ktoré má systém na detekciu a zaznamenávanie vstupu plavidiel do oblasti obmedzeného rybolovu, tranzitu cez ňu a odchodu z nej.

2.   Okrem ustanovení odseku 1 Rada stanoví dátum, od ktorého rybárske plavidlá musia mať na palube funkčný systém, ktorý upozorní kapitána na vstup do oblasti obmedzeného rybolovu alebo na výstup z takejto oblasti.

3.   Interval zasielania údajov je aspoň každých 30 minút po tom, ako rybárske plavidlo vstúpi do oblasti obmedzeného rybolovu.

4.   Tranzit cez oblasť obmedzeného rybolovu sa povoľuje všetkým rybárskym plavidlám, ktoré v takýchto oblastiach nemôžu loviť, za týchto podmienok:

a)	všetky súčasti výstroja sú počas tranzitu priviazané a uskladnené a

b)

rýchlosť počas tranzitu nie je menšia ako 6 uzlov s výnimkou prípadov vyššej moci alebo nepriaznivých podmienok. V takýchto prípadoch kapitán plavidla bezodkladne informuje stredisko monitorovania rybolovu vlajkového členského štátu, ktoré následne informuje príslušné orgány pobrežného členského štátu.

5.   Tento článok sa uplatňuje na rybárske plavidlá Spoločenstva a rybárske plavidlá tretích krajín s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac.

Oddiel 3

Uzatvorenie rybolovu v reálnom čase

Článok 51

Všeobecné ustanovenia

1.   Ak sa dosiahla hraničná úroveň úlovkov konkrétneho druhu alebo skupiny druhov vymedzená v súlade s postupom uvedeným v článku 119, príslušná oblasť sa pre rybolov dočasne uzavrie v súlade s týmto oddielom.

2.   Hraničná úroveň úlovkov sa vypočítava na základe metodiky odberu vzoriek prijatej Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 119 ako percento alebo hmotnosť konkrétneho druhu alebo skupiny druhov v porovnaní s celkovým úlovkom dotknutej ryby v záťahu.

3.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto oddielu sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 52

Hraničný úlovok v dvoch záťahoch

1.   Ak množstvo úlovkov prekročí hraničnú úroveň úlovkov v dvoch záťahoch, ktoré na seba nadväzujú, rybárske plavidlo pred pokračovaním v rybolove zmení oblasť rybolovu minimálne o päť námorných míľ alebo v prípade rybárskych plavidiel s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov o dve námorné míle od ktorejkoľvek pozície predchádzajúceho záťahu a bezodkladne o tom informuje príslušné orgány pobrežného členského štátu.

2.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 119 z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť dotknutého členského štátu upraviť vzdialenosti uvedené v odseku 1.

Článok 53

Uzatvorenie v reálnom čase členskými štátmi

1.   Ak úradník, kontrolný pozorovateľ alebo platforma výskumu zistí dosiahnutie hraničnej úrovne úlovkov, úradník alebo kontrolný pozorovateľ pobrežného členského štátu alebo štátu podieľajúceho sa na spoločnej operácii v rámci plánu spoločného nasadenia o tom bezodkladne informuje príslušné orgány pobrežného členského štátu.

2.   Pobrežný členský štát na základe informácií získaných v súlade s odsekom 1 bezodkladne rozhodne o uzatvorení príslušnej oblasti v reálnom čase. Na účely tohto rozhodnutia môže použiť aj informácie získané v súlade s článkom 52 alebo akékoľvek iné dostupné informácie. V rozhodnutí o stanovení uzatvorenia v reálnom čase sa jasne vymedzí geografické rozpätie dotknutého revíru, obdobie trvania uzatvorenia a podmienky platné pre rybolov v tejto oblasti počas uzatvorenia.

3.   Ak oblasť uvedená v odseku 2 prechádza rôznymi jurisdikciami, dotknutý členský štát bezodkladne informuje susedný pobrežný členský štát o nálezoch a rozhodnutí o uzatvorení. Susedný pobrežný členský štát bezodkladne uzatvorí svoju časť danej oblasti.

4.   Uzatvorenie v reálnom čase uvedené v odseku 2 je nediskriminačné a uplatňuje sa iba na rybárske plavidlá, ktoré sú vybavené na lov dotknutých druhov a/alebo ktoré majú oprávnenie loviť chyby v príslušnom revíri.

5.   Pobrežný členský štát bezodkladne informuje Komisiu, všetky členské štáty a tretie krajiny, ktorých rybárske plavidlá sú oprávnené pôsobiť v príslušnej oblasti, o tom, že došlo k uzatvoreniu v reálnom čase.

6.   Komisia môže kedykoľvek požiadať členský štát, aby uzatvorenie v reálnom čase s bezodkladným účinkom zrušil alebo zmenil, ak dotknutý členský štát neposkytol dostatočné informácie, že sa dosiahla hraničná úroveň úlovkov v súlade s článkom 51.

7.   Rybolovné činnosti v oblasti uvedenej v odseku 2 sú zakázané, ako sa vymedzuje v rozhodnutí stanovujúcom uzatvorenie v reálnom čase.

Článok 54

Uzatvorenie v reálnom čase Komisiou

1.   Komisia môže na základe informácií, ktoré preukazujú dosiahnutie hraničnej úrovne úlovkov, určiť oblasť za dočasne uzatvorenú, ak samotný pobrežný členský štát nestanovil takéto uzatvorenie.

2.   Komisia o tom bezodkladne informuje všetky členské štáty a tretie krajiny, ktorých rybárske plavidlá pôsobia v uzavretej oblasti, a bezodkladne sprístupní na svojej oficiálnej webovej stránke mapu so súradnicami dočasne uzatvorenej oblasti, pričom špecifikuje obdobie trvania uzatvorenia a podmienky platné pre rybolov v tejto špecificky uzatvorenej oblasti.

KAPITOLA V

Kontrola rekreačného rybolovu

Článok 55

Rekreačný rybolov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa rekreačný rybolov na ich území a vo vodách Spoločenstva vykonával spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi a pravidlami spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

2.   Obchodovanie s úlovkami z rekreačného rybolovu je zakázané.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 199/2008, členské štáty monitorujú na základe plánu odberu vzoriek úlovky populácií, ktoré podliehajú plánu obnovy, chytené v rámci rekreačného rybolovu z plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou a z plavidiel tretích krajín vo vodách, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo súdnu právomoc. Rybolov z pobrežia nie je zahrnutý.

4.   Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF) vyhodnotí biologický vplyv rekreačného rybolovu uvedeného v odseku 3. Ak sa zistí, že rekreačný rybolov má významný vplyv, Rada môže rozhodnúť v súlade s postupom uvedeným v článku 37 zmluvy o uplatňovaní špecifických riadiacich opatrení, ako sú oprávnenia na rybolov a vyhlásenia o úlovku, na rekreačný rybolov uvedený v odseku 3.

5.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

HLAVA V

KONTROLA OBCHODOVANIA

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 56

Zásady kontroly obchodovania

1.   Každý členský štát nesie zodpovednosť za kontrolu uplatňovania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva na svojom území na všetkých stupňoch obchodovania s produktmi rybolovu a akvakultúry od prvého predaja po maloobchodný predaj vrátane prepravy.

2.   Ak sa pre daný druh rýb stanovila v právnych predpisoch Spoločenstva minimálna veľkosť, subjekty zodpovedné za nákup, predaj, skladovanie alebo prepravu musia byť schopné preukázať príslušný geografický pôvod produktov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky produkty rybolovu a akvakultúry pochádzajúce z lovu alebo zberu rozdelili do dávok ešte pred prvým predajom.

4.   Množstvá menšie ako 30 kg na jeden druh, pochádzajúce z rovnakej oblasti riadenia z viacerých rybárskych plavidiel, môže organizácia výrobcov, ktorej členom je prevádzkovateľ rybárskeho plavidla, alebo registrovaný kupujúci ešte pred prvým predajom zlúčiť do dávok. Organizácia výrobcov a registrovaný kupujúci uchovávajú aspoň tri roky záznamy o pôvode obsahu dávok, v ktorých sa zlúčili úlovky z viacerých rybárskych plavidiel.

Článok 57

Spoločné obchodné normy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa produkty, na ktoré sa uplatňujú spoločné obchodné normy, vystavovali na prvý predaj, ponúkali na prvý predaj, predávali alebo aby sa s nimi iným spôsobom obchodovalo len vtedy, ak spĺňajú tieto normy.

2.   Produkty stiahnuté z trhu v súlade s nariadením (ES) č. 104/2000 dodržiavajú spoločné obchodné normy, predovšetkým kategórie čerstvosti.

3.   Prevádzkovatelia zodpovední za nákup, predaj, skladovanie alebo prepravu dávok produktov rybolovu a akvakultúry musia byť schopní dokázať, že produkty spĺňajú minimálne obchodné normy na všetkých stupňoch.

Článok 58

Sledovateľnosť

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 178/2002, sa všetky dávky produktov rybolovu a akvakultúry musia dať vysledovať vo všetkých etapách výroby, spracovania a distribúcie, od lovu alebo zberu až po maloobchodný predaj.

2.   Produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré sa uvedú alebo pravdepodobne uvedú na trh v Spoločenstve, sa v záujme zabezpečenia sledovateľnosti každej dávky primerane označia.

3.   Dávky produktov rybolovu a akvakultúry sa môžu po prvom predaji zlúčiť alebo rozdeliť len v prípade, ak ich možno vysledovať do etapy lovu alebo zberu.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia mali zavedené systémy a postupy na identifikáciu všetkých subjektov, od ktorých získali dávky produktov rybolovu a akvakultúry a ktorým takéto produkty dodali. Tieto informácie sa na požiadanie sprístupnia príslušným orgánom.

5.   Minimálne požiadavky na označovanie a informácie pre všetky dávky produktov rybolovu a akvakultúry zahŕňajú:

a)	identifikačné číslo každej dávky;

b)	externé identifikačné číslo a názov rybárskeho plavidla alebo názov akvakultúrnej výrobnej jednotky;

c)	trojmiestny alfabetický kód FAO každého druhu;

d)	dátum výlovu alebo dátum produkcie;

e)	množstvá každého druhu v kilogramoch vyjadrené v čistej hmotnosti alebo prípadne počet jednotlivých kusov;

f)	mená/názvy a adresy dodávateľov;

g)	informácie pre spotrebiteľov stanovené v článku 8 nariadenia (ES) č. 2065/2001: obchodné označenie, vedecký názov, príslušnú geografická oblasť a výrobnú metódu;

h)	či produkty rybolovu boli predtým zmrazené, alebo nie.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby spotrebiteľ mal v etape maloobchodného predaja k dispozícii informácie uvedené v odseku 5 písm. g) a h) tohto článku.

7.   Informácie uvedené v odseku 5 písm. a) až f) sa neuplatňujú na produkty rybolovu a akvakultúry dovezené do Spoločenstva s osvedčením o úlovku predloženým v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1005/2008.

8.   Členské štáty môžu oslobodiť od požiadaviek stanovených v tomto článku malé množstvá produktov predávané priamo spotrebiteľom z rybárskych plavidiel pod podmienkou, že cena nepresiahne hodnotu 50 EUR za deň. Akékoľvek zmeny tejto prahovej hodnoty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

9.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

KAPITOLA II

Činnosti po vykládke

Článok 59

Prvý predaj produktov rybného hospodárstva

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky produkty rybného hospodárstva prvýkrát predali alebo zaregistrovali v aukčnom stredisku alebo registrujúcim kupujúcim alebo organizáciám výrobcov.

2.   Kupujúci, ktorý kupuje produkty rybného hospodárstva z rybárskeho plavidla v prvom predaji, sa zaregistruje u príslušných orgánov členského štátu, v ktorom sa prvý predaj uskutočňuje. Na účely registrácie sa každý kupujúci identifikuje podľa svojho identifikačného čísla DPH, daňového identifikačného čísla alebo iného jedinečného identifikačného kódu v národnej databáze.

3.   Kupujúci, ktorý získa produkty rybolovu v objeme do 30 kg, ktoré sa potom neuvádzajú na trh, ale sa použijú len na súkromnú spotrebu, je vyňatý z tohto článku. Akékoľvek zmeny tejto prahovej hodnoty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 60

Váženie produktov rybného hospodárstva

1.   Členský štát zabezpečí, aby sa všetky produkty rybného hospodárstva vážili na systémoch schválených príslušnými orgánmi, pokiaľ neprijal plán odberu vzoriek schválený Komisiou a vypracovaný na základe metodiky založenej na riziku, prijatej Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, váženie sa uskutočňuje pri vykládke predtým, ako sa produkty rybného hospodárstva uskladnia, prepravia alebo predajú.

3.   Odchylne od odseku 2 členský štát môže povoliť, aby sa produkty rybného hospodárstva vážili na palube rybárskeho plavidla v súlade s plánom odberu vzoriek uvedeným v odseku 1.

4.   Registrovaní kupujúci, registrované aukcie alebo iné orgány či osoby, ktoré zodpovedajú za prvý obchod s produktmi rybného hospodárstva v členskom štáte, zodpovedajú za presnosť operácie váženia, pokiaľ sa váženie v súlade s odsekom 3 neuskutočňuje na palube rybárskeho plavidla, keď zaň zodpovedá kapitán plavidla.

5.   Výsledok váženia sa použije na vyplnenie vyhlásení o vykládke, dokumentu o preprave, záznamov o predaji a vyhlásení o prevzatí.

6.   Príslušné orgány členského štátu môžu požadovať, aby sa akékoľvek množstvo produktov rybného hospodárstva prvýkrát vykladané v dotknutom členskom štáte odvážilo v prítomnosti úradníkov predtým, ako sa z miesta vykládky odvezie na iné miesto.

7.   Podrobné pravidlá v súvislosti s metodikou založenou na riziku a postupmi váženia sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 61

Váženie produktov rybného hospodárstva po doprave z miesta vykládky

1.   Odchylne od článku 60 ods. 2 členské štáty môžu povoliť váženie produktov rybného hospodárstva po preprave z miesta vykládky pod podmienkou, že sa prepravujú na miesto určenia na území dotknutého členského štátu a že tento členský štát prijal plán kontroly schválený Komisiou a vypracovaný na základe metodiky založenej na riziku, prijatej Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

2.   Odchylne od odseku 1 príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa vykladajú produkty rybného hospodárstva, môžu pred odvážením týchto produktov povoliť prepravu registrovaným kupujúcim, registrovaným aukciám alebo iným orgánom či osobám, ktoré sú zodpovedné za prvý obchod s produktmi rybného hospodárstva v inom členskom štáte. Toto povolenie podlieha všeobecnému plánu kontroly medzi dotknutými členskými štátmi uvedeným v článku 94 a schváleným Komisiou a vypracovaným na základe metodiky založenej na riziku, prijatej Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 62

Vyplnenie a predkladanie záznamov a predaji

1.   Registrovaní kupujúci, registrované aukcie alebo iné orgány či osoby schválené členskými štátmi s ročným finančným obratom v prvých predajoch produktov rybného hospodárstva menej ako 200 000 EUR, ktoré sú zodpovedné za prvý obchod s produktmi rybného hospodárstva vyloženými v členskom štáte, predložia pokiaľ možno elektronicky do 48 hodín od prvého predaja príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa prvý predaj uskutočnil, záznam o predaji. Za presnosť záznamu o predaji nesú zodpovednosť títo kupujúci, aukcie, orgány alebo osoby.

2.   Členský štát môže povoliť alebo uložiť povinnosť registrovaným kupujúcim, registrovaným aukciám alebo iným orgánom či osobám oprávneným členskými štátmi s ročným finančným obratom pri prvých predajoch produktov rybného hospodárstva menším ako 200 000 EUR, aby elektronicky zaznamenávali a zasielali údaje uvedené v článku 64 ods. 1.

3.   Ak členský štát, na ktorého území sa prvý predaj uskutočňuje, nie je vlajkovým členským štátom rybárskeho plavidla, ktoré vyložilo ryby, zabezpečí, aby sa kópia záznamu o predaji po prijatí príslušných informácií predložila, a to pokiaľ možno elektronicky, príslušným orgánom vlajkového členského štátu.

4.   Ak sa prvý obchod s produktmi rybného hospodárstva neuskutočnil v členskom štáte, kde sa produkty vyložili, členský štát zodpovedný za kontrolu prvého obchodu zabezpečí, aby sa kópia záznamu o predaji po prijatí záznamu o predaji predložila, a to pokiaľ možno elektronicky, príslušným orgánom zodpovedným za kontrolu vykládky príslušných produktov a príslušným orgánom vlajkového členského štátu rybárskeho plavidla.

5.   Ak sa vykládka uskutočňuje mimo územia Spoločenstva a prvý predaj sa uskutočňuje v tretej krajine, kapitán rybárskeho plavidla alebo jeho zástupca zašle, a to pokiaľ možno elektronicky, kópiu záznamu o predaji alebo iný rovnocenný doklad obsahujúci informácie na rovnakej úrovni príslušnému orgánu vlajkového členského štátu do 48 hodín od prvého predaja.

6.   Ak záznam o predaji nezodpovedá faktúre alebo dokumentu, ktorý ju nahrádza, ako sa uvádza v článkoch 218 a 219 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (25), dotknutý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že informácia o cene bez dane za dodávku tovaru kupujúcemu je totožná s cenou uvedenou na faktúre. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že informácia o cene bez dane za dodávku tovaru kupujúcemu je totožná s cenou uvedenou na faktúre.

Článok 63

Elektronické vyplnenie a zasielanie údajov zo záznamov o predaji

1.   Registrovaní kupujúci, registrované aukcie alebo iné orgány či osoby schválené členskými štátmi s ročným finančným obratom v prvých predajoch produktov rybného hospodárstva 200 000 EUR alebo viac zaznamenávajú elektronicky informácie uvedené v článku 64 ods. 1 a zasielajú ich elektronicky príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa prvý predaj uskutočnil, do 24 hodín od ukončenia prvého predaja.

2.   Členské štáty rovnakým spôsobom, elektronicky, zasielajú informácie o záznamoch o predaji uvedených v článku 62 ods. 3 a 4.

Článok 64

Obsah záznamov o predaji

1.   Záznamy o predaji uvedené v článkoch 62 a 63 obsahujú tieto údaje:

a)	externé identifikačné číslo a názov rybárskeho plavidla, ktoré vyložilo príslušné produkty;

b)	prístav a dátum vykládky;

c)	meno prevádzkovateľa rybárskeho plavidla alebo kapitána, a ak je rozdielne, aj meno predávajúceho;

d)	meno kupujúceho a jeho identifikačné číslo DPH, daňové identifikačné číslo alebo iný jedinečný identifikačný kód;

e)	trojmiestny alfabetický kód FAO každého druhu a príslušnú geografickú oblasť, v ktorej sa úlovky chytili;

f)	množstvá každého druhu v kilogramoch hmotnosti produktu rozpísané podľa druhu úpravy produktu alebo prípadne počtu jednotlivých kusov;

g)	pre všetky druhy podliehajúce obchodným normám podľa potreby jednotlivé veľkosti alebo hmotnosť, akosť, úpravu a čerstvosť;

h)	ak je to vhodné, miesto určenia produktov stiahnutých z trhu (zvyšky určené na kŕmenie zvierat, na výrobu krmív pre zvieratá, ako návnada alebo na nepotravinárske účely);

i)	miesto a dátum predaja;

j)	pokiaľ možno referenčné číslo a dátum faktúry a prípadne aj zmluvy o predaji;

k)	v príslušných prípadoch odkaz na vyhlásenie o prevzatí uvedený v článku 66 alebo prepravný dokument uvedený v článku 68;

l)

cenu.

2.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 65

Výnimky z požiadaviek na záznamy o predaji

1.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 119 udeliť výnimku z povinnosti predložiť príslušným orgánom alebo iným oprávneným orgánom členského štátu záznam o predaji v prípade produktov rybného hospodárstva vyložených z určitých kategórií rybárskych plavidiel Spoločenstva s celkovou dĺžkou menej ako 10 metrov alebo v prípade množstiev vyložených produktov rybného hospodárstva neprekračujúcich 50 kg ekvivalentu živej hmotnosti jednotlivých druhov. Takéto výnimky sa môžu udeľovať len v prípadoch, keď dotknutý členský štát zaviedol prijateľný systém odberu vzoriek v súlade s článkami 16 a 25.

2.   Kupujúci, ktorý získa produkty v objeme do 30 kg, ktoré sa potom neuvádzajú na trh, ale použijú sa len na súkromnú spotrebu, je vyňatý z ustanovení článkov 62, 63 a 64. Akékoľvek zmeny tejto prahovej hodnoty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 66

Vyhlásenie o prevzatí

1.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené vo viacročných plánoch, keď sú produkty rybného hospodárstva určené na predaj v neskoršom štádiu, registrovaní kupujúci, registrované aukcie alebo iné orgány či osoby s ročným finančným obratom v prvých predajoch produktov rybného hospodárstva menej ako 200 000 EUR, ktoré sú zodpovedné za prvý obchod s produktmi rybného hospodárstva vyloženými v členskom štáte, predložia do 48 hodín od ukončenia vykládky príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa prevzatie uskutočnilo, vyhlásenie o prevzatí. Za predloženie vyhlásenia o prevzatí a jeho presnosť nesú zodpovednosť títo kupujúci, aukcie, iné orgány alebo osoby.

2.   Ak členský štát, na ktorého území sa prevzatie uskutočnilo, nie je vlajkovým členským štátom rybárskeho plavidla, ktoré vyložilo ryby, zabezpečí, aby sa kópia záznamu o prevzatí predložila, a to pokiaľ možno elektronicky, po prijatí príslušných informácií príslušným orgánom vlajkového členského štátu.

3.   Vyhlásenie o prevzatí uvedené v odseku 1 obsahuje prinajmenšom tieto informácie:

a)	externé identifikačné číslo a názov rybárskeho plavidla, ktoré vyložilo produkty;

b)	prístav a dátum vykládky;

c)	meno prevádzkovateľa plavidla alebo kapitána;

d)	trojmiestny alfabetický kód FAO každého druhu a príslušnú geografickú oblasť, v ktorej sa úlovky chytili;

e)	množstvá každého druhu v kilogramoch hmotnosti produktu rozpísané podľa druhu úpravy produktu alebo prípadne počtu jednotlivých kusov;

f)	názov a adresu zariadení, kde sa produkty skladujú;

g)	prípadne odkaz na dokument o preprave uvedený v článku 68.

Článok 67

Elektronické vyplnenie a zasielanie údajov z vyhlásenia o prevzatí

1.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené vo viacročných plánoch, keď sú produkty rybného hospodárstva určené na predaj v neskoršom štádiu, registrovaní kupujúci, registrované aukcie alebo iné orgány či osoby s ročným finančným obratom v prvých predajoch produktov rybného hospodárstva 200 000 EUR alebo viac, ktoré sú zodpovedné za prvý obchod s produktmi rybného hospodárstva vyloženými v členskom štáte, zaznamenávajú elektronicky informácie uvedené v článku 66 a zasielajú ich elektronicky príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa prevzatie uskutočnilo, do 24 hodín.

2.   Členské štáty zasielajú elektronicky informácie o záznamoch o prevzatí uvedené v článku 66 ods. 2.

Článok 68

Vyplnenie a zaslanie dokumentu o preprave

1.   Produkty rybného hospodárstva vyložené v Spoločenstve, buď nespracované, alebo spracované na palube, pre ktoré nebol predložený záznam o predaji ani vyhlásenie o prevzatí podľa článkov 62, 63, 66 a 67 a ktoré sa prepravujú na iné miesto ako miesto vykládky, sprevádza až do uskutočnenia prvého predaja dokument vypracovaný prepravcom. Prepravca predloží dokument o preprave príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa uskutočnila vykládka, alebo iným subjektom ním povereným do 48 hodín od naloženia.

2.   Prepravca je oslobodený od povinnosti mať dokument o preprave produktov rybného hospodárstva v prípade, ak sa tento elektronický dokument odoslal ešte pred začiatkom prepravy príslušným orgánom vlajkového členského štátu, ktoré v prípade, že sa produkty prepravujú do iného členského štátu, ako je štát vykládky, bezodkladne po prijatí zašlú dokument o preprave príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa podľa vyhlásenia koná prvý predaj.

3.   V prípade, že sa produkty prepravujú do iného členského štátu než do členského štátu vykládky, prepravca zašle do 48 hodín od naloženia produktov rybného hospodárstva kópiu dokumentu o preprave príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa podľa vyhlásenia uskutočnil prvý obchod. Členský štát prvého obchodu môže v tejto súvislosti požadovať od členského štátu vykládky ďalšie informácie.

4.   Prepravca nesie zodpovednosť za presnosť dokumentov o preprave.

5.   V dokumente o preprave sa uvádza:

a)	miesto určenia zásielky (zásielok) a identifikácia prepravujúceho vozidla;

b)	externé identifikačné číslo a názov rybárskeho plavidla, ktoré vyložilo produkty;

c)	trojmiestny alfabetický kód FAO každého druhu a príslušnú geografickú oblasť, v ktorej sa úlovky chytili;

d)	množstvá každého prepravovaného druhu v kilogramoch hmotnosti produktu rozpísané podľa druhu úpravy produktu alebo prípadne počtu jednotlivých kusov;

e)	meno a adresu príjemcu (príjemcov);

f)	miesto a dátum naloženia.

6.   Príslušné orgány členských štátov môžu udeliť výnimku z povinnosti stanovenej v odseku 1, ak sa produkty rybného hospodárstva prepravujú v rámci územia prístavu alebo nie viac ako 20 km od miesta vykládky.

7.   Ak sa produkty rybného hospodárstva, ktoré sa v zázname o predaji uviedli ako predané, prepravujú do inej lokality, ako je miesto vykládky, prepravca musí byť schopný dokumentom dokázať, že sa transakcia predaja uskutočnila.

8.   Prepravca je oslobodený od povinnosti ustanovenej v tomto článku, ak sa dokument o preprave nahradí kópiou vyhlásenia o vykládke ustanoveného v článku 23, ktoré sa vzťahuje na prepravované množstvá, alebo akýmkoľvek rovnocenným dokladom obsahujúcim informácie na rovnakej úrovni.

KAPITOLA III

Organizácie výrobcov a cenové a intervenčné opatrenia

Článok 69

Monitorovanie organizácií výrobcov

1.   V súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 104/2000 členské štáty vykonávajú pravidelné kontroly, aby:

a)	organizácie výrobcov spĺňali podmienky a predpoklady uznávania;

b)	uznanie organizácie výrobcu mohlo byť zrušené, ak už nespĺňa podmienky stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 104/2000 alebo ak sa uznanie zakladá na nesprávnych informáciách;

c)	uznanie bolo ihneď so spätnou platnosťou zrušené, ak organizácia získala výhody z uznania nezákonným spôsobom.

2.   Aby sa zabezpečilo dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa organizácií výrobcov stanovených v článku 5 a článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 104/2000, Komisia vykonáva kontroly a na základe týchto kontrol môže prípadne požiadať členský štát o zrušenie uznania.

3.   Každý členský štát uskutočňuje primerané kontroly, aby si každá organizácia výrobcov plnila povinnosti stanovené v operačnom programe pre príslušný rybársky hospodársky rok podľa nariadenia (ES) č. 2508/2000, a ukladá sankcie v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 104/2000 v prípade nesplnenia týchto povinností.

Článok 70

Monitorovanie cenových a intervenčných opatrení

Členské štáty vykonávajú všetky kontroly týkajúce sa cenových a intervenčných opatrení, predovšetkým týchto:

a)	stiahnutie výrobkov z trhu na iné účely ako na ľudskú spotrebu;

b)	operácie prenosu na stabilizáciu, skladovanie a/alebo spracovanie produktov stiahnutých z trhu;

c)	súkromné skladovanie produktov zmrazených na mori;

d)	kompenzačný príspevok za tuniaky určené na spracovanie.

HLAVA VI

DOZOR

Článok 71

Spozorovanie na mori a detekcia členskými štátmi

1.   Členské štáty vykonávajú dozor vo vodách Spoločenstva, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo súdnu právomoc, na základe:

a)	spozorovania rybárskych plavidiel inšpekčnými plavidlami alebo prieskumnými lietadlami;

b)	systému monitorovania plavidiel uvedeného v článku 9 alebo

c)	akýchkoľvek iných metód detekcie a identifikácie.

2.   Ak spozorovanie alebo detekcia nezodpovedá iným informáciám dostupným členskému štátu, tento štát uskutoční všetky vyšetrovania, ktoré môžu byť potrebné na určenie ďalšieho postupu.

3.   Ak sa spozorovanie alebo detekcia týkajú rybárskeho plavidla iného členského štátu alebo tretej krajiny a informácie nezodpovedajú žiadnym iným informáciám dostupným pobrežnému členskému štátu a ak tento pobrežný členský štát nie je schopný prijať ďalšie opatrenia, zaznamená svoje zistenia do správy o dozore a bezodkladne pošle túto správu, podľa možnosti elektronicky, vlajkovému členskému štátu alebo dotknutej tretej krajine. V prípade plavidla tretej krajiny sa správa o dozore pošle aj Komisii alebo ňou poverenému orgánu.

4.   V prípade, že úradník členského štátu spozoruje alebo odhalí rybárske plavidlo vykonávajúce činnosti, ktoré sa môžu považovať za porušenie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, bezodkladne vypracuje správu o dozore a zašle ju svojim príslušným orgánom.

5.   Obsah správy o dozore sa určí v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 72

Opatrenia, ktoré sa majú prijať na základe informácií o spozorovaniach a detekcii

1.   Vlajkové členské štáty po prijatí správy o dozore od iného členského štátu bezodkladne prijmú opatrenia v súvislosti s ňou a uskutočnia ďalšie vyšetrovanie potrebné na to, aby mohli určiť primeraný ďalší postup.

2.   Ak je to vhodné, iné členské štáty ako dotknutý vlajkový členský štát overia, či nahlásené spozorované plavidlo vykonávalo svoje činnosti vo vodách, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo súdnu právomoc, alebo či produkty rybného hospodárstva pochádzajúce z tohto plavidla boli vyložené na ich území alebo dovezené na ich územie, a prešetria dodržiavanie príslušných ochranných a riadiacich opatrení.

3.   Komisia alebo orgán ňou poverený, alebo prípadne vlajkový členský štát a ostatné členské štáty preskúmajú aj vhodne zdokumentované informácie týkajúce sa spozorovaných plavidiel, ktoré predložili jednotliví občania, organizácie občianskej spoločnosti vrátane environmentálnych organizácií, ako aj zástupcovia rybného hospodárstva alebo subjekty zainteresované na obchode s rybami.

Článok 73

Kontrolní pozorovatelia

1.   V prípade, že Rada ustanovila systém kontrolných pozorovateľov Spoločenstva, kontrolní pozorovatelia na palube rybárskych plavidiel overujú dodržiavanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva rybárskym plavidlom. Vykonávajú všetky úlohy systému pozorovateľov, predovšetkým overujú a zaznamenávajú rybolovné činnosti plavidiel a príslušné dokumenty.

2.   Kontrolní pozorovatelia majú na vykonávanie svojich úloh kvalifikáciu. Sú nezávislí od majiteľa, kapitána rybárskeho plavidla a všetkých členov posádky. Nie sú s prevádzkovateľom nijako ekonomicky prepojení.

3.   Kontrolní pozorovatelia podľa možnosti zabezpečia, aby ich prítomnosť na palube rybárskeho plavidla nebránila ani neprekážala činnostiam rybolovu a bežnej prevádzke plavidla.

4.   V prípade, že si kontrolný pozorovateľ všimne závažné porušenie, bezodkladne informuje príslušné orgány vlajkového členského štátu.

5.   Kontrolní pozorovatelia vypracujú, ak je to možné elektronicky, správu o pozorovaní a bezodkladne ju zašlú, podľa potreby s využitím prostriedkov elektronického zasielania na palube rybárskeho plavidla, svojim príslušným orgánom a príslušným orgánom vlajkového členského štátu. Členské štáty vložia správu do databázy uvedenej v článku 78.

6.   Ak zo správy o pozorovaní vyplýva, že sa spozorované plavidlo zúčastnilo na rybolovných činnostiach v rozpore s pravidlami spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, príslušné orgány uvedené v odseku 4 podniknú všetky príslušné kroky na vyšetrenie veci.

7.   Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva zabezpečia prideleným kontrolným pozorovateľom primerané ubytovanie a stravu, uľahčujú im prácu a vyhýbajú sa zasahovaniu do vykonávania ich povinností. Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva zabezpečia kontrolným pozorovateľom tiež prístup do príslušných častí plavidla vrátane úlovku a k dokumentom plavidla vrátane elektronických súborov.

8.   Všetky náklady súvisiace s činnosťou kontrolných pozorovateľov na základe tohto článku hradia vlajkové členské štáty. Členské štáty môžu účtovať tieto náklady čiastočne alebo v plnej miere prevádzkovateľom rybárskych plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou, vykonávajúcich príslušnú rybolovnú činnosť.

9.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

HLAVA VII

INŠPEKCIA A KONANIE

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 74

Vykonávanie inšpekcií

1.   Členské štáty vypracujú a aktualizujú zoznam úradníkov zodpovedných za vykonávanie inšpekcií.

2.   Úradníci vykonávajú svoje povinnosti v súlade s právom Spoločenstva. Uskutočňujú inšpekcie na mori, v prístavoch, počas prepravy, v spracovateľských priestoroch a počas obchodovania s produktmi rybného hospodárstva nediskriminačným spôsobom.

3.   Úradníci kontrolujú najmä:

a)	legálnosť úlovkov ponechaných na palube, skladovaných, prepravovaných, spracúvaných alebo predávaných a presnosť súvisiacej dokumentácie alebo elektronických prenosov;

b)	legálnosť rybárskeho výstroja používaného na cieľové druhy a na úlovky ponechané na palube;

c)	v prípade potreby plán skladovania a samostatné skladovanie druhov;

d)	označovanie výstroja a

e)	informácie o motore uvedené v článku 40.

4.   Úradníci môžu preskúmať všetky relevantné priestory, paluby a miestnosti. Okrem toho môžu preskúmať úlovky, spracované alebo nespracované, siete alebo iný výstroj, vybavenie, kontajnery a balíky obsahujúce ryby alebo produkty rybného hospodárstva a všetky súvisiace dokumenty alebo elektronické prenosy, ktoré považujú za potrebné na overenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Okrem toho môžu vypočúvať osoby, o ktorých predpokladajú, že majú informácie o záležitostiach, ktoré sú predmetom inšpekcie.

5.   Úradníci vykonávajú inšpekcie takým spôsobom, aby čo najmenej prekážali plavidlu alebo prepravnému vozidlu a ich činnostiam a skladovaniu a spracúvaniu úlovkov a obchodovaniu s nimi a aby im spôsobili čo najmenej ťažkostí. V najväčšej možnej miere zabránia akémukoľvek znehodnoteniu úlovkov počas inšpekcie.

6.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku, predovšetkým v súvislosti s metodikou a vykonávaním inšpekcií, sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 75

Povinnosti prevádzkovateľa

1.   Prevádzkovateľ uľahčí bezpečný prístup k plavidlu, prepravnému vozidlu alebo priestorom, kde sa produkty rybného hospodárstva skladujú, spracúvajú alebo predávajú. Zaistí úradníkom bezpečnosť a neobmedzuje ich, nezastrašuje ich ani im neprekáža pri vykonávaní povinností.

2.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 76

Správa o inšpekcii

1.   Po každej inšpekcii úradníci vypracujú správu o inšpekcii a postúpia ju svojim príslušným orgánom. Ak je to možné, táto správa sa zaznamenáva a zasiela elektronicky. V prípade inšpekcie rybárskeho plavidla plaviaceho sa pod vlajkou iného členského štátu sa v prípade zistenia porušenia predpisov počas inšpekcie kópia správy o inšpekcii bezodkladne zašle vlajkovému členskému štátu. V prípade inšpekcie rybárskeho plavidla plaviaceho sa pod vlajkou tretej krajiny sa v prípade zistenia porušenia predpisov počas inšpekcie kópia správy o inšpekcii bezodkladne zašle príslušným orgánom dotknutej tretej krajiny. V prípade inšpekcie uskutočnenej vo vodách, ktoré patria pod súdnu právomoc iného členského štátu, sa kópia správy o inšpekcii bezodkladne zašle tomuto členskému štátu.

2.   Úradníci informujú o zisteniach z inšpekcie prevádzkovateľa, ktorý má možnosť vyjadriť pripomienky k inšpekcii a zisteniam. Pripomienky prevádzkovateľa sa zohľadnia v správe o inšpekcii. Úradníci zaznamenajú v rybárskom denníku, že sa vykonala inšpekcia.

3.   Kópia správy o inšpekcii sa prevádzkovateľovi zašle čo najskôr a v každom prípade najneskôr do 15 pracovných dní po ukončení inšpekcie.

4.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 77

Prípustnosť správ o inšpekcii a dozore

Správy o inšpekcii a dozore vypracované inšpektormi Spoločenstva alebo úradníkmi iného členského štátu alebo úradníkmi Komisie predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach každého členského štátu. Pri dokazovaní skutkovej podstaty sa považujú za rovnocenné správam o inšpekcii a dozore, ktoré vypracovali členské štáty.

Článok 78

Elektronická databáza

1.   Členské štáty zriadia a aktualizujú elektronickú databázu, do ktorej ukladajú všetky správy o inšpekciách a dozore vypracované ich úradníkmi.

2.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 79

Inšpektori Spoločenstva

1.   Komisia stanoví zoznam inšpektorov Spoločenstva v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá primárna zodpovednosť pobrežných členských štátov, inšpektori Spoločenstva môžu vykonávať inšpekcie v súlade s týmto nariadením vo vodách Spoločenstva a na rybárskych plavidlách Spoločenstva mimo vôd Spoločenstva.

3.   Inšpektori Spoločenstva môžu byť pridelení na:

a)	vykonávanie špecifických kontrolných a inšpekčných programov prijatých v súlade s článkom 95;

b)	medzinárodné programy kontroly rybolovu, kde je Spoločenstvo povinné zabezpečiť kontrolu.

4.   Na plnenie svojich úloh a s výhradou odseku 5 inšpektori Spoločenstva majú bezodkladne prístup:

a)	do všetkých častí na palube rybárskych plavidiel Spoločenstva a iných plavidiel, ktoré vykonávajú rybolovné činnosti, verejných priestorov alebo miest a dopravných prostriedkov a

b)	k všetkým informáciám a dokumentom, ktoré potrebujú na splnenie svojich úloh, najmä k rybárskemu denníku, vyhláseniam o vykládke, osvedčeniam o úlovku, vyhláseniam o prekládke, záznamom o predaji a ďalším súvisiacim dokumentom,

do rovnakej miery a za rovnakých podmienok ako úradníci z členského štátu, v ktorom sa inšpekcia uskutočňuje.

5.   Inšpektori Spoločenstva nemajú žiadne policajné právomoci ani právomoci na presadzovanie práva mimo územia ich členského štátu pôvodu alebo mimo vôd Spoločenstva, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc ich členského štátu pôvodu.

6.   Úradníci Komisie alebo orgánu ňou povereného, ktorí sú vymenovaní za inšpektorov Spoločenstva, nemajú žiadne policajné právomoci ani právomoci na presadzovanie práva.

7.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

KAPITOLA II

Inšpekcie mimo vôd členského štátu vykonávajúceho inšpekciu

Článok 80

Inšpekcie rybárskych plavidiel mimo vôd členského štátu vykonávajúceho inšpekciu

1.   Bez toho, aby bola dotknutá primárna zodpovednosť pobrežného členského štátu, členský štát môže vykonávať inšpekcie rybárskych plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou vo všetkých vodách Spoločenstva mimo vôd, ktoré patria pod zvrchovanosť iného členského štátu.

2.   Členský štát môže vykonávať inšpekcie na rybárskych plavidlách iného členského štátu v súlade s týmto nariadením v súvislosti s rybolovnými činnosťami vo všetkých vodách Spoločenstva mimo vôd, ktoré patria pod zvrchovanosť iného členského štátu:

a)	na základe oprávnenia dotknutého pobrežného členského štátu alebo

b)	ak sa v súlade s článkom 95 prijali špecifické kontrolné a inšpekčné programy.

3.   Členský štát je oprávnený vykonávať inšpekcie rybárskych plavidiel Spoločenstva plaviacich sa pod vlajkou iného členského štátu v medzinárodných vodách.

4.   Členský štát môže vykonávať inšpekcie rybárskych plavidiel Spoločenstva plaviacich sa pod jeho vlastnou vlajkou alebo pod vlajkou iného členského štátu vo vodách tretích krajín v súlade s medzinárodnými dohodami.

5.   Členské štáty určia príslušné orgány, ktoré vystupujú v úlohe kontaktných miest na účely tohto článku. Kontaktné miesta členských štátov sú k dispozícii 24 hodín denne.

Článok 81

Žiadosti o oprávnenie

1.   O žiadostiach o oprávnenie členského štátu vykonávať inšpekcie rybárskych plavidiel vo vodách Spoločenstva mimo vôd, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc tohto štátu, ako sa uvádza v článku 80 ods. 2 písm. a), rozhodne dotknutý pobrežný členský štát do 12 hodín od podania žiadosti alebo v primeranej lehote, ak je dôvodom žiadosti prenasledovanie cez hranice začínajúce sa vo vodách členského štátu vykonávajúceho inšpekciu.

2.   Žiadajúci členský štát je bezodkladne informovaný o rozhodnutí. Rozhodnutia sa oznamujú aj Komisii alebo ňou poverenému orgánu.

3.   Žiadosti o oprávnenie sa zamietajú celkom alebo čiastočne len v miere potrebnej na zohľadnenie závažných dôvodov. Zamietnutia a ich dôvody sa bezodkladne zašlú žiadajúcemu členskému štátu a Komisii alebo ňou poverenému orgánu.

KAPITOLA III

Porušenia zistené počas inšpekcií

Článok 82

Postup v prípade porušenia

Ak informácie získané počas inšpekcie alebo akékoľvek iné relevantné údaje vedú úradníka k presvedčeniu, že došlo k porušeniu pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, úradník:

a)	zaznamená predpokladané porušenie do správy o inšpekcii;

b)	prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany dôkazov súvisiacich s takýmto predpokladaným porušením;

c)	bezodkladne postúpi správu o inšpekcii svojmu príslušnému orgánu;

d)	informuje fyzickú alebo právnickú osobu podozrivú z porušenia alebo prichytenú pri porušovaní, že porušenie môže znamenať pridelenie primeraného počtu bodov v súlade s článkom 92. Táto skutočnosť sa zaznamená do správy o inšpekcii.

Článok 83

Porušenia zistené mimo vôd členského štátu vykonávajúceho inšpekciu

1.   Ak sa na základe inšpekcie vykonanej v súlade s článkom 80 zistí porušenie, členský štát vykonávajúci inšpekciu bezodkladne predloží pobrežnému členskému štátu – alebo v prípade inšpekcie mimo vôd Spoločenstva vlajkovému členskému štátu dotknutého rybárskeho plavidla – súhrnnú správu o inšpekcii. Úplnú správu o inšpekcii predloží pobrežnému a vlajkovému členskému štátu do 15 dní od inšpekcie.

2.   Pobrežný členský štát – alebo v prípade inšpekcie mimo vôd Spoločenstva vlajkový členský štát dotknutého rybárskeho plavidla – podnikne všetky primerané opatrenia v súvislosti s porušením uvedeným v odseku 1.

Článok 84

Sprísnené následné opatrenia v súvislosti s niektorými závažnými porušeniami

1.   Vlajkový členský štát alebo pobrežný členský štát, v ktorého vodách rybárske plavidlo pravdepodobne:

a)	nesprávne zaznamenalo úlovky populácií, ktoré podliehajú viacročnému plánu, o viac ako 500 kg alebo 10 % vypočítaných ako percentuálny podiel z hodnôt uvedených v rybárskom denníku, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia, alebo

b)	spáchalo niektoré zo závažných porušení uvedených v článku 42 nariadenia (ES) č. 1005/2008 alebo v článku 90 ods. 1 tohto nariadenia do jedného roku od spáchania prvého takéhoto závažného porušenia,

môže vyžadovať navyše k opatreniam uvedeným v kapitole IX nariadenia (ES) č. 1005/2008, aby rybárske plavidlo bezodkladne priplávalo do prístavu na úplné vyšetrenie.

2.   Pobrežný členský štát bezodkladne a v súlade s postupmi podľa jeho vnútroštátneho práva informuje vlajkový členský štát o vyšetrovaní uvedenom v odseku 1.

3.   Úradníci môžu zostať na palube rybárskeho plavidla až do uskutočnenia úplného vyšetrovania uvedeného v odseku 1.

4.   Kapitán rybárskeho plavidla uvedeného v odseku 1 ukončí všetky rybolovné činnosti a pripláva do prístavu, ak bol o to požiadaný.

KAPITOLA IV

Konanie v prípade porušení zistených počas inšpekcií

Článok 85

Konanie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 83 ods. 2 a článok 86, ak príslušné orgány počas inšpekcie alebo po nej odhalia porušenie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, príslušné orgány členského štátu vykonávajúceho inšpekciu prijmú vhodné opatrenia v súlade s hlavou VIII proti kapitánovi príslušného plavidla alebo proti ktorejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za porušenie.

Článok 86

Postúpenie konania

1.   Členský štát na území vôd, kde sa odhalilo porušenie, môže postúpiť konanie súvisiace s predmetným porušením príslušným orgánom vlajkového členského štátu alebo členského štátu, ktorého občianstvo má páchateľ, so súhlasom dotknutého členského štátu a pod podmienkou, že postúpením sa zvýši pravdepodobnosť dosiahnutia výsledku uvedeného v článku 89 ods. 2.

2.   Vlajkový členský štát môže postúpiť konanie súvisiace s porušením príslušným orgánom členského štátu vykonávajúceho inšpekciu so súhlasom dotknutého členského štátu a pod podmienkou, že postúpením sa zvýši pravdepodobnosť dosiahnutia výsledku uvedeného v článku 89 ods. 2.

Článok 87

Porušenie zistené inšpektormi Spoločenstva

Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia týkajúce sa každého porušenia odhaleného inšpektorom Spoločenstva vo vodách, ktoré patria pod ich zvrchovanosť alebo súdnu právomoc, alebo na rybárskych plavidlách plaviacich sa pod ich vlajkou.

Článok 88

Nápravné opatrenia v prípade nekonania členského štátu vykládky alebo prekládky

1.   Ak členský štát vykládky alebo prekládky nie je vlajkovým členským štátom a jeho príslušné orgány neprijmú primerané opatrenia proti zodpovedným fyzickým alebo právnickým osobám ani nepostúpia konanie v súlade s článkom 86, nezákonne vyložené alebo preložené množstvá sa môžu odpočítať od kvóty pridelenej členskému štátu vykládky alebo prekládky.

2.   Množstvá rýb, ktoré sa majú odpočítať od kvóty členského štátu vykládky alebo prekládky, sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 119 po konzultácii Komisie s oboma dotknutými členskými štátmi.

3.   Ak členský štát vykládky alebo prekládky už nemá k dispozícii zodpovedajúcu kvótu, uplatňuje sa článok 37. Na tento účel sa množstvá nezákonne vyložených alebo preložených rýb považujú za ujmu, ktorú podľa uvedeného článku utrpel vlajkový členský štát.

HLAVA VIII

PRESADZOVANIE

Článok 89

Opatrenia na zabezpečenie dodržiavania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa systematicky prijímali primerané opatrenia vrátane správnych opatrení alebo trestného konania v súlade s ich vnútroštátnym právom proti fyzickým alebo právnickým osobám podozrivým z porušenia ktoréhokoľvek pravidla spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

2.   Celková úroveň sankcií a sprievodných sankcií sa vypočíta v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že účinne zbavia zodpovedné subjekty ekonomických výhod, ktoré pre ne vyplývajú z porušovania predpisov, bez toho, aby bolo dotknuté legitímne právo na vykonávanie ich povolania. Tieto sankcie musia byť schopné priniesť výsledky, ktoré sú primerané závažnosti porušení, čím budú efektívne odrádzať od ďalšieho protiprávneho konania rovnakého druhu.

3.   Členské štáty môžu uplatňovať systém, v ktorom sú pokuty úmerné obratu právnickej osoby alebo finančnej výhode dosiahnutej alebo predpokladanej spáchaním porušenia.

4.   Príslušné orgány členského štátu s právomocou v prípade porušenia o ňom bezodkladne a v súlade s postupmi svojho vnútroštátneho práva informujú vlajkové členské štáty, členský štát, ktorého občanom je páchateľ, alebo ktorýkoľvek iný členský štát so záujmom o dosledovanie správneho alebo trestného konania alebo iných prijatých opatrení a informujú ich aj o akomkoľvek konečnom rozhodnutí súvisiacom s takýmto porušením vrátane počtu pridelených bodov v súlade s článkom 92.

Článok 90

Sankcie za závažné porušenia

1.   Okrem článku 42 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 sa na účely tohto nariadenia v závislosti od závažnosti daného porušenia, ktoré určí príslušný orgán členského štátu po zohľadnení kritérií, ako je povaha spôsobenej škody, jej výška, ekonomická situácia páchateľa a rozsah porušenia alebo jeho opakovanie, považujú za závažné porušenia aj tieto činnosti:

a)	nezaslanie vyhlásenia o vykládke alebo oznámenia o predaji, keď sa vykládka úlovku uskutočnila v prístave tretej krajiny;

b)	manipulácia s motorom s cieľom zvýšiť jeho výkon nad hodnotu maximálneho nepretržitého výkonu motora podľa certifikátu motora;

c)

nevyloženie akýchkoľvek druhov podliehajúcich kvótam, ulovených počas rybolovnej operácie, pokiaľ by takéto vyloženie nebolo v rozpore so záväzkami stanovenými v pravidlách spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, pokiaľ ide o druh rybolovu a rybolovné zóny, na ktoré sa tieto pravidlá vzťahujú.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby fyzická osoba, ktorá spáchala závažné porušenie, alebo právnická osoba uznaná za zodpovednú za závažné porušenie mohla byť potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi správnymi sankciami v súlade s opisom sankcií a opatrení ustanoveným v kapitole IX nariadenia (ES) č. 1005/2008.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 44 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1005/2008, členské štáty ukladajú sankciu, ktorá je skutočne odrádzajúca a prípadne vypočítaná z hodnoty produktov rybného hospodárstva získaných závažným porušením predpisov.

4.   Pri určovaní sankcií členské štáty zohľadňujú aj hodnotu ujmy pre zdroje rybolovu a dotknuté morské prostredie.

5.   Členské štáty môžu rovnako alebo alternatívne používať účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie.

6.   Sankcie uvedené v tejto kapitole sa môžu doplniť o ďalšie sankcie alebo opatrenia, predovšetkým tie, ktoré sú opísané v článku 45 nariadenia (ES) č. 1005/2008.

Článok 91

Bezprostredné presadzovacie opatrenia

Členské štáty prijmú bezprostredné opatrenia na to, aby zabránili kapitánom rybárskych plavidiel alebo iným fyzickým a právnickým osobám prichyteným pri páchaní závažného porušenia podľa článku 42 nariadenia (ES) č. 1005/2008 v pokračovaní páchania tohto porušenia.

Článok 92

Bodový systém pre závažné porušenia

1.   Členské štáty uplatňujú bodový systém za závažné porušenia uvedené v článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008, na základe ktorého sa držiteľovi licencie na rybolov pridelí primeraný počet bodov v dôsledku porušenia pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

2.   Ak fyzická osoba porušila pravidlá spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva alebo právnická osoba je uznaná za zodpovednú za spáchanie takéhoto porušenia, držiteľovi licencie na rybolov sa v dôsledku porušenia pridelí primeraný počet bodov. Ak sa plavidlo po spáchaní porušenia predá, prevedie alebo inak zmení majiteľa, pridelené body sa prenesú na akéhokoľvek budúceho držiteľa licencie na rybolov pre dotknuté rybárske plavidlo. Držiteľ licencie na rybolov má právo na opravné konanie v súlade s vnútroštátnym právom.

3.   Keď celkový počet bodov dosiahne špecifikovaný počet bodov alebo ho prekročí, platnosť licencie na rybolov sa automaticky pozastaví na obdobie minimálne dvoch mesiacov. Toto obdobie predstavuje štyri mesiace, ak sa platnosť licencie na rybolov pozastaví druhý raz, osem mesiacov, ak sa platnosť licencie na rybolov pozastaví tretí raz, a jeden rok, ak sa platnosť licencie na rybolov pozastaví štvrtý raz v dôsledku pridelenia špecifikovaného počtu bodov držiteľovi licencie. Ak bol držiteľovi pridelený špecifikovaný počet bodov piaty raz, licencia na rybolov sa odoberie natrvalo.

4.   Ak držiteľ licencie na rybolov nespácha ďalšie závažné porušenie do troch rokov od posledného závažného porušenia, všetky body na licencii na rybolov sa vymažú.

5.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

6.   Členské štáty ustanovia tiež taký bodový systém, v rámci ktorého aj kapitán plavidla dostáva primeraný počet bodov v dôsledku závažného porušenia pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktoré spácha.

Článok 93

Národné registre porušení pravidiel

1.   Členské štáty zaznamenajú v národnom registri všetky porušenia pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktoré spáchali plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou alebo ich štátni príslušníci, vrátane udelených sankcií a počtu pridelených bodov. Aj porušenia spáchané rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod ich vlajkou alebo ich štátnymi príslušníkmi stíhanými v iných členských štátoch zaznamenajú členské štáty do svojho národného registra porušení pravidiel na základe oznámenia o konečnom rozsudku členského štátu, ktorý má súdnu právomoc, podľa článku 90.

2.   Pri opatreniach nadväzujúcich na porušenia pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva členský štát môže požiadať ostatné členské štáty o poskytnutie informácií zo svojich národných registrov, ktoré sa týkajú rybárskych plavidiel a osôb podozrivých zo spáchania príslušného porušenia alebo prichytených pri páchaní príslušného porušenia.

3.   Ak členský štát požiada iný členský štát o informácie v súvislosti s opatreniami prijatými v prípade porušenia, tento iný členský štát môže požadované informácie o príslušných rybárskych plavidlách a osobách poskytnúť.

4.   Údaje nachádzajúce sa v národnom registri porušení pravidiel sa uchovávajú len tak dlho, ako je potrebné na účely tohto nariadenia, ale vždy minimálne tri kalendárne roky počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom sa informácie zaznamenali.

HLAVA IX

KONTROLNÉ PROGRAMY

Článok 94

Všeobecné kontrolné programy

Členské štáty môžu medzi sebou z vlastnej iniciatívy realizovať kontrolné, inšpekčné a dozorné programy súvisiace s rybolovnými činnosťami.

Článok 95

Špecifické kontrolné a inšpekčné programy

1.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 119 a po dohode s dotknutými členskými štátmi určiť, ktoré oblasti rybolovu podliehajú špecifickým kontrolným a inšpekčným programom.

2.   Špecifické kontrolné a inšpekčné programy uvedené v odseku 1 stanovujú ciele, priority a postupy, ako aj kritériá pre inšpekčné činnosti. Takéto kritériá sa vytvoria na základe riadenia rizík a pravidelne sa revidujú po analýze dosiahnutých výsledkov.

3.   Po nadobudnutí účinnosti viacročného plánu a predtým, ako sa začnú uplatňovať špecifické kontrolné inšpekčné programy, každý členský štát stanoví cieľové kritériá inšpekčných činností založené na riadení rizík.

4.   Dotknuté členské štáty prijmú opatrenia potrebné na vykonávanie špecifických kontrolných a inšpekčných programov, predovšetkým pokiaľ ide o požadované ľudské a materiálne zdroje a obdobia a zóny, v ktorých sa majú tieto programy uplatňovať.

HLAVA X

HODNOTENIE A KONTROLA KOMISIOU

Článok 96

Všeobecné zásady

1.   Komisia kontroluje a hodnotí uplatňovanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva členskými štátmi prostredníctvom skúmania informácií a dokumentov a vykonávaním overovaní, autonómnych inšpekcií a auditov a uľahčuje koordináciu a spoluprácu medzi nimi. S týmto cieľom Komisia môže z vlastnej iniciatívy a vlastnými prostriedkami iniciovať a vykonávať prieskumy, overovania, inšpekcie a audity. Môže predovšetkým overovať:

a)	vykonávanie a uplatňovanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva členskými štátmi a ich príslušnými orgánmi;

b)	vykonávanie a uplatňovanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva vo vodách tretej krajiny v súlade s medzinárodnou dohodou s touto krajinou;

c)	zhodu vnútroštátnych správnych postupov a inšpekčných a dozorných činností s pravidlami spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

d)	existenciu požadovaných dokumentov a ich zlučiteľnosť s uplatniteľnými pravidlami;

e)	okolnosti, za ktorých kontrolné činnosti vykonávajú členské štáty;

f)	odhaľovanie porušení predpisov a konanie v prípade porušenia pravidiel;

g)	spoluprácu medzi členskými štátmi.

2.   Členské štáty spolupracujú s Komisiou, aby uľahčili splnenie týchto úloh. Členské štáty zabezpečia, aby sa overovanie, autonómne inšpekcie a audity vykonávané podľa tejto hlavy nezverejňovali spôsobom, ktorý môže takýmto úlohám vykonávaným na mieste uškodiť. Pokiaľ úradníci Komisie narazia pri vykonávaní svojich povinností na problémy, dotknuté členské štáty zabezpečia Komisii prostriedky na splnenie jej úlohy a poskytnú úradníkom možnosť posúdiť špecifické kontrolné a inšpekčné operácie.

Členské štáty pomáhajú Komisii pri plnení uvedených úloh podľa jej potrieb.

Článok 97

Právomoci úradníkov Komisie

1.   Úradníci Komisie môžu vykonávať overovania a inšpekcie na rybárskych plavidlách, ako aj v priestoroch podnikov a iných subjektov, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva, a majú prístup k všetkým informáciám a dokumentom potrebným na výkon ich povinností v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako úradníci členského štátu, v ktorom sa overovanie alebo inšpekcia koná.

2.   Úradníci Komisie majú nárok na vyhotovovanie kópií príslušných spisov, a ak majú odôvodnené podozrenie na porušovanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, majú právo na odobratie vzoriek. Môžu požiadať o preukázanie totožnosti kohokoľvek, kto sa nachádza v priestoroch, ktoré sú predmetom inšpekcie.

3.   Úradníci Komisie nemajú žiadne právomoci, ktoré by presahovali právomoci vnútroštátnych inšpektorov, a nemajú žiadne policajné ani presadzovacie právomoci.

4.   Úradníci Komisie predložia písomné oprávnenie, na ktorom je uvedená ich totožnosť a právomoci.

5.   Komisia vydá svojim úradníkom písomné pokyny, ktoré uvádzajú ich právomoci a ciele ich úloh.

Článok 98

Overovania

1.   Pokiaľ to Komisia považuje za potrebné, jej úradníci môžu byť prítomní pri vykonávaní kontrolných činností vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi. V rámci týchto overovaní Komisia nadviaže primerané kontakty s členskými štátmi s cieľom podľa možnosti stanoviť vzájomne prijateľný program overovania.

2.   Dotknutý členský štát zabezpečí, aby dotknuté subjekty alebo osoby súhlasili s tým, že sa u nich vykonajú overovania uvedené v odseku 1.

3.   Ak kontrolné a inšpekčné operácie plánované v rámci počiatočného programu overovania nemožno uskutočniť z faktických dôvodov, úradníci Komisie v spojení s príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu a po dohode s nimi zmenia počiatočný program overovania.

4.   V prípade námorných alebo leteckých kontrol a inšpekcií riadi operácie jedine kapitán plavidla alebo lietadla. Pri vydávaní rozkazov venuje náležitú pozornosť programu overovania uvedenému v odseku 1.

5.   Komisia môže zabezpečiť, aby jej úradníkov na návšteve členského štátu sprevádzal jeden úradník alebo viacerí úradníci z iného členského štátu ako pozorovatelia. Na žiadosť Komisie vysielajúci členský štát aj v krátkom čase v prípade potreby vymenuje vnútroštátnych úradníkov vybraných za pozorovateľov. Okrem toho členské štáty môžu vypracovať zoznam vnútroštátnych úradníkov, ktorých môže Komisia pozývať na takéto kontroly a inšpekcie. Komisia môže podľa vlastného uváženia pozvať vnútroštátnych úradníkov uvedených v tomto zozname alebo tých, ktorí boli Komisii nahlásení. Ak je to vhodné, Komisia sprístupní zoznam všetkým členským štátom.

6.   Úradníci Komisie sa môžu podľa potreby rozhodnúť, že overenie uvedené v tomto článku vykonajú bez predchádzajúceho oznámenia.

Článok 99

Autonómne inšpekcie

1.   Ak existuje dôvod predpokladať, že pri uplatňovaní pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva sa vyskytujú nezrovnalosti, Komisia môže uskutočniť autonómnu inšpekciu. Takéto inšpekcie uskutoční z vlastnej iniciatívy a bez prítomnosti úradníkov dotknutého členského štátu.

2.   Všetci prevádzkovatelia sa môžu podrobiť autonómnym inšpekciám, ak sa považujú za potrebné.

3.   V rámci autonómnych inšpekcií na území alebo vo vodách podliehajúcich zvrchovanosti alebo súdnej právomoci členského štátu sa uplatňuje procesný poriadok tohto členského štátu.

4.   Ak úradníci Komisie zistia na území alebo vo vodách, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc členského štátu, závažné porušenie ustanovení tohto nariadenia, bezodkladne to oznámia príslušným orgánom dotknutého členského štátu, ktorý v súvislosti s takýmto porušením vykoná všetky náležité opatrenia.

Článok 100

Audity

Komisia môže vykonávať audity systémov kontroly členských štátov. Audity môžu zahŕňať predovšetkým hodnotenie:

a)	systémov riadenia kvót a rybolovného úsilia;

b)	systémov potvrdzovania údajov vrátane systémov krížových kontrol systémov monitorovania plavidiel, údajov o úlovkoch, rybolovnom úsilí a obchode a údajov súvisiacich s registrom rybárskej flotily Spoločenstva, ako aj overovanie licencií a oprávnení na rybolov;

c)	organizácie administratívy vrátane primeranosti využiteľných pracovníkov a dostupných prostriedkov, odbornej prípravy pracovníkov, vymedzenia funkcií všetkých orgánov podieľajúcich sa na kontrole, ako aj zavedených mechanizmov koordinácie práce a spoločného hodnotenia výsledkov týchto orgánov;

d)	prevádzkových systémov vrátane postupov kontroly určených prístavov;

e)	akčných programov vnútroštátnej kontroly vrátane stanovenia úrovní inšpekcie a ich vykonávania;

f)	vnútroštátneho systému sankcií vrátane primeranosti ukladaných sankcií, trvania konaní, hospodárskych prínosov, o ktoré páchatelia prišli, a odrádzajúceho charakteru takéhoto systému sankcií.

Článok 101

Správy o overovaniach, autonómnych inšpekciách a auditoch

1.   Komisia informuje dotknuté členské štáty o predbežných zisteniach overovaní a autonómnych inšpekcií do jedného dňa od ich uskutočnenia.

2.   Po každom overení, autonómnej inšpekcii alebo audite úradníci Komisie vypracujú správu. Správa sa sprístupní dotknutému členskému štátu do jedného mesiaca od ukončenia overenia, autonómnej inšpekcie alebo auditu. Členské štáty majú možnosť pripomienkovať zistené výsledky správy do jedného mesiaca.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na základe správy uvedenej v odseku 2.

4.   Komisia uverejní finalizované správy o overeniach, autonómnych inšpekciách a auditoch spolu s pripomienkami dotknutých členských štátov v zabezpečenej časti svojej oficiálnej webovej stránky.

Článok 102

Opatrenia nasledujúce po správach o overeniach, autonómnych inšpekciách a auditoch

1.   Členské štáty poskytnú Komisii akékoľvek relevantné informácie, o aké v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia požiada. Pri predkladaní žiadosti o informácie Komisia stanoví primeranú časovú lehotu, v ktorej sa majú informácie dodať.

2.   Ak sa Komisia domnieva, že pri vykonávaní pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva došlo k nezrovnalostiam alebo že existujúce kontrolné ustanovenia a metódy v konkrétnych členských štátoch sú neúčinné, informuje o tom dotknuté členské štáty, ktoré potom uskutočnia správne zisťovanie, na ktorom sa môžu zúčastniť aj úradníci Komisie.

3.   Dotknuté členské štáty informujú Komisiu o výsledkoch zisťovania a zašlú jej správu vypracovanú najneskôr tri mesiace po predložení žiadosti Komisie. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o primeranú lehotu odkladu na základe riadne odôvodnenej žiadosti členského štátu.

4.   Ak správne vyšetrovanie uvedené v odseku 2 nevedie k odstráneniu nezrovnalostí alebo ak počas overovaní alebo autonómnych inšpekcií uvedených v článkoch 98 a 99 alebo v rámci auditu uvedeného v článku 100 Komisia zistí nedostatky v systéme kontroly členského štátu, stanoví s týmto členským štátom akčný plán. Členský štát prijme všetky opatrenia potrebné na vykonávanie tohto akčného plánu.

HLAVA XI

OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE DODRŽIAVANIA CIEĽOV SPOLOČNEJ POLITIKY V OBLASTI RYBNÉHO HOSPODÁRSTVA ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

KAPITOLA I

Finančné opatrenia

Článok 103

Pozastavenie a zrušenie finančnej pomoci Spoločenstva

1.   Komisia môže rozhodnúť, že maximálne na 18 mesiacov pozastaví všetku finančnú pomoc Spoločenstva alebo jej časť podľa nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 8 písm. a) nariadenia (ES) č. 861/2006, pokiaľ existujú dôkazy o tom, že:

a)	účinnosť financovaných opatrení je alebo môže byť ovplyvnená nedodržiavaním pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, najmä v oblasti ochrany a riadenia zdrojov rybolovu, úpravy flotily a kontroly rybolovu;

b)	za toto nedodržanie je priamo zodpovedný dotknutý členský štát a že

c)	toto nedodržanie môže vážne ohroziť ochranu živých vodných zdrojov alebo účinné fungovanie systému Spoločenstva na kontrolu a presadzovanie,

a pokiaľ Komisia dôjde na základe dostupných informácií a prípadne po preskúmaní vysvetlenia členského štátu k záveru, že dotknutý členský štát neprijal vhodné opatrenia na nápravu situácie a že tak nie je schopný v bezprostrednej budúcnosti urobiť.

2.   Pokiaľ ani počas obdobia pozastavenia pomoci dotknutý členský štát nepreukáže, že do budúcnosti prijal nápravné opatrenia na zaistenie dodržiavania a presadzovania platných pravidiel alebo že neexistuje vážne riziko, že by sa narušilo budúce účinné fungovanie systému Spoločenstva na kontrolu a presadzovanie, Komisia môže zrušiť všetky platby finančnej pomoci Spoločenstva, ktoré boli pozastavené podľa odseku 1, alebo ich časť. Takéto zrušenie sa môže uskutočniť, len pokiaľ bola platba pozastavená na 12 mesiacov.

3.   Pred prijatím opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 Komisia písomne informuje dotknutý členský štát o svojich zisteniach nedostatkov v systéme kontroly členského štátu a o svojom úmysle prijať rozhodnutie uvedené v odseku 1 alebo 2 a vyzve ho, aby prijal nápravné opatrenie v lehote, ktorú určí podľa závažnosti porušenia predpisov a ktorá nie je kratšia ako jeden mesiac.

4.   Ak členský štát neodpovie na list uvedený v odseku 3 v lehote, ktorá sa určí podľa uvedeného odseku, Komisia môže prijať rozhodnutie uvedené v odseku 1 alebo 2 na základe informácií, ktoré sú v tom čase dostupné.

5.   Percentuálny podiel platieb, ktorý možno pozastaviť alebo zrušiť, je primeraný povahe a závažnosti nedodržania uplatniteľných pravidiel ochrany, kontroly, inšpekcie alebo presadzovania pravidiel členským štátom a závažnosti hrozby pre ochranu živých vodných zdrojov alebo účinné fungovanie systému Spoločenstva na kontrolu a presadzovanie a zohľadňuje rozsah, v akom je alebo môže byť ovplyvnená účinnosť financovaných opatrení. Podiel sa stanoví a obmedzí so zreteľom na príslušnú časť rybolovu alebo činností spojených s rybolovom, ktorých sa nedodržanie pravidiel týka, v rámci opatrení financovaných finančnou pomocou uvedenou v odseku 1.

6.   Rozhodnutia podľa tohto článku sa prijmú so zreteľom na všetky príslušné okolnosti a takým spôsobom, aby existoval skutočný ekonomický vzťah medzi nedostatočným dodržiavaním pravidiel a opatrením, na ktoré sa vzťahuje pozastavená platba alebo zrušená finančná pomoc Spoločenstva.

7.   Ak prestane platiť stav uvedený v odseku l, pozastavenie platieb sa ukončí.

8.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

KAPITOLA II

Uzatvorenie rybolovu

Článok 104

Uzatvorenie rybolovu pre nedodržiavanie cieľov spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva

1.   Ak členský štát nedodržiava svoje povinnosti týkajúce sa vykonávania viacročného plánu a ak má Komisia dôkazy, že porušenie týchto záväzkov predstavuje závažné porušenie ochrany dotknutých populácií, môže dočasne pre dotknutý členský štát uzatvoriť rybolov, ktorého sa tieto nedostatky týkajú.

2.   Komisia písomne informuje dotknutý členský štát o svojich zisteniach a príslušnej dokumentácii a stanoví preň lehotu maximálne desať pracovných dní, počas ktorej členský štát musí dokázať, že rybolov sa môže bezpečne využívať.

3.   Opatrenia uvedené v odseku 1 sa uplatňujú len vtedy, ak členský štát neodpovie na túto žiadosť Komisie v lehote uvedenej v odseku 2 alebo ak sa odpoveď považuje za neuspokojivú, alebo je v odpovedi jednoznačne vyjadrená skutočnosť, že sa potrebné opatrenia nevykonali.

4.   Komisia zruší uzatvorenie rybolovu po tom, ako členský štát písomne Komisii presvedčivo dokáže, že rybolov sa môže bezpečne využívať.

KAPITOLA III

Odpočítanie a prevody kvót a rybolovného úsilia

Článok 105

Odpočítanie kvót

1.   Keď Komisia stanoví, že členský štát prekročil kvóty, ktoré mu boli pridelené, Komisia vykoná odpočítanie od budúcich kvót tohto členského štátu.

2.   V prípade prekročenia rybolovnej kvóty, prídelu alebo podielu na populácii alebo na skupine populácií, ktoré má v danom roku členský štát k dispozícii, Komisia vykoná v nasledujúcom roku alebo rokoch odpočítanie z ročnej kvóty, prídelu alebo podielu členského štátu, ktorý prekročil rybolovný limit, a to s použitím koeficientu podľa tejto tabuľky:

Rozsah prekročenia vo vzťahu k povoleným vykládkam	Koeficient násobenia
Do výšky 5 %	Prekročenie * 1,0
Nad 5 % do 10 %	Prekročenie * 1,1
Nad 10 % do 20 %	Prekročenie * 1,2
Nad 20 % do 40 %	Prekročenie * 1,4
Nad 40 % do 50 %	Prekročenie * 1,8
Akékoľvek ďalšie prekročenie nad 50 %	Prekročenie * 2,0

Zníženie rovnajúce sa prekročeniu * 1,00 sa však uplatňuje vo všetkých prípadoch prekročenia, pokiaľ ide o povolené vykládky rovnajúce sa 100 tonám alebo menšie.

3.   Okrem koeficientov násobenia uvedených v odseku 2 sa použije koeficient násobenia 1,5, ak:

a)	členský štát opakovane prekročil svoju kvótu, prídel alebo podiel na populácii alebo na skupine populácií v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov a takéto prekročenia boli predmetom odpočítania uvedeného v odseku 2 alebo

b)	ak dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania, a najmä správy, ktoré vypracoval STECF, uvádzajú, že takéto prekročenie predstavuje závažné porušenie ochrany dotknutých populácií, alebo

c)	ak daná populácia podlieha viacročnému plánu.

4.   V prípade prekročenia rybolovnej kvóty, prídelu alebo podielu na populácii alebo na skupine populácií, ktoré mal členský štát k dispozícii v minulých rokoch, môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 119 po porade s dotknutým členským štátom odpočítať kvóty z budúcich kvót tohto členského štátu, aby sa zohľadnila úroveň nadmerného výlovu.

5.   Ak sa odpočítanie podľa odsekov 1 a 2 nemôže vykonať z kvóty, prídelu alebo podielu na populácii alebo skupine populácií, u ktorej došlo k prekročeniu, a ak dotknutý členský štát nemá vôbec alebo čiastočne k dispozícii kvótu, prídel alebo podiel na populácii alebo skupine populácií, Komisia po porade s dotknutým členským štátom môže v súlade s odsekom 1 v nasledujúcom roku alebo rokoch vykonať odpočítanie od kvót na iné populácie alebo skupiny populácií, ktoré má k dispozícii tento členský štát v tej istej geografickej oblasti alebo s takou istou komerčnou hodnotou.

6.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku, a najmä určenia príslušných množstiev sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 106

Odpočítanie rybolovného úsilia

1.   Keď Komisia stanoví, že členský štát prekročil rybolovné úsilie, ktoré mu bolo pridelené, Komisia vykoná odpočítanie od budúceho rybolovného úsilia tohto členského štátu.

2.   V prípade, že sa prekročí rybolovné úsilie, ktoré má členský štát k dispozícii v istej zemepisnej oblasti alebo na určitý druh rybolovu, Komisia vykoná v nasledujúcom roku alebo rokoch odpočítanie z rybolovného úsilia, ktoré má tento členský štát k dispozícii pre danú zemepisnú oblasť alebo na dotknutý druh rybolovu, a to s použitím koeficientu podľa tejto tabuľky:

Rozsah prekročenia rybolovného úsilia	Koeficient násobenia
Do výšky 5 %	Prekročenie * 1,0
Nad 5 % do 10 %	Prekročenie * 1,1
Nad 10 % do 20 %	Prekročenie * 1,2
Nad 20 % do 40 %	Prekročenie * 1,4
Nad 40 % do 50 %	Prekročenie * 1,8
Akékoľvek ďalšie prekročenie nad 50 %	Prekročenie * 2,0

3.   Ak sa odpočítanie podľa odseku 2 nemôže uplatniť na to maximálne povolené rybolovné úsilie, ktoré sa prekročilo, a ak dotknutý členský štát nemá vôbec alebo dostatočne k dispozícii maximálne povolené rybolovné úsilie, môže Komisia v súlade s odsekom 2 v nasledujúcom roku alebo rokoch vykonať odpočítanie od rybolovného úsilia, ktoré má k dispozícii tento členský štát v tej istej geografickej oblasti.

4.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku, a najmä určenia príslušného rybolovného úsilia sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 107

Odpočítanie z kvót pre nedodržanie cieľov spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva

1.   Ak existujú dôkazy, že členský štát nedodržal pravidlá pre populácie, ktoré podliehajú viacročným plánom, a že to môže viesť k vážnemu ohrozeniu ochrany týchto populácií, Komisia môže nasledujúci rok alebo nasledujúce roky vykonať odčítanie od ročných kvót, prídelov alebo podielov na populáciách alebo na skupine populácií, ktoré má tento členský štát k dispozícii, tak, že uplatní zásadu proporcionality s prihliadnutím na škody spôsobené populáciám.

2.   Komisia písomne informuje dotknutý členský štát o svojich zisteniach a stanoví preň lehotu maximálne 15 pracovných dní, počas ktorej členský štát musí dokázať, že rybolov sa môže bezpečne využívať.

3.   Opatrenia uvedené v odseku 1 sa uplatňujú len vtedy, ak členský štát neodpovie na túto žiadosť Komisie v lehote uvedenej v odseku 2 alebo ak sa odpoveď považuje za neuspokojivú, alebo je v odpovedi jednoznačne vyjadrená skutočnosť, že sa potrebné opatrenia nevykonali.

4.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku, a predovšetkým na určenie príslušných množstiev, sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

KAPITOLA IV

Núdzové opatrenia

Článok 108

Núdzové opatrenia

1.   Ak existujú dôkazy vrátane dôkazov založených na odbere vzoriek uskutočnenom Komisiou, že rybolovné činnosti a/alebo opatrenia prijaté členským štátom alebo členskými štátmi poškodzujú ochranné a riadiace opatrenia v rámci viacročných plánov alebo ohrozujú morský ekosystém, čo si vyžaduje bezodkladný zásah, Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti ktoréhokoľvek členského štátu alebo na vlastný podnet rozhodnúť o núdzových opatreniach, ktoré netrvajú dlhšie ako šesť mesiacov. Komisia môže prijať nové rozhodnutie o predĺžení núdzových opatrení maximálne o šesť mesiacov.

2.   Núdzové opatrenia uvedené v odseku 1 sú úmerné ohrozeniu a okrem iného môžu zahŕňať:

a)	pozastavenie rybolovných činností plavidiel plaviacich sa pod vlajkou dotknutých členských štátov;

b)	uzatvorenie rybolovu;

c)	zákaz pre subjekty Spoločenstva prijímať vykládky, umiestňovanie do klietok na účely výkrmu alebo chovu alebo prekládky rýb a produktov rybného hospodárstva ulovených plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou dotknutých členských štátov;

d)	zákaz umiestňovať na trh alebo využívať na iné komerčné účely ryby a produkty rybného hospodárstva ulovené plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou dotknutých členských štátov;

e)	zákaz poskytovať živé ryby na chov rýb vo vodách podliehajúcich súdnej právomoci dotknutých členských štátov;

f)	zákaz prijímať živé ryby ulovené plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou dotknutého členského štátu na účely chovu rýb vo vodách podliehajúcich súdnej právomoci iných členských štátov;

g)	zákaz pre rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou dotknutého členského štátu loviť ryby vo vodách podliehajúcich súdnej právomoci iných členských štátov;

h)	vhodnú úpravu rybolovných údajov, ktoré predkladajú členské štáty.

3.   Členský štát pošle žiadosť uvedenú v odseku 1 zároveň Komisii aj dotknutým členským štátom. Ostatné členské štáty môžu predkladať Komisii svoje písomné pripomienky do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti. Komisia rozhodne do 15 pracovných dní od prijatia žiadosti.

4.   Núdzové opatrenia nadobúdajú účinnosť ihneď. Oznámia sa dotknutým členským štátom a uverejnia sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

5.   Dotknuté členské štáty môžu postúpiť rozhodnutie Komisie Rade do 15 pracovných dní od prijatia oznámenia.

6.   Rada, uznášajúc sa kvalifikovanou väčšinou, môže prijať rozdielne rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa dátumu prijatia postúpeného rozhodnutia Komisie.

HLAVA XII

ÚDAJE A INFORMÁCIE

KAPITOLA I

Analýza a audit údajov

Článok 109

Všeobecné zásady analýzy údajov

1.   Členské štáty najneskôr do 31. decembra 2013 zriadia počítačovú databázu na účely potvrdzovania údajov zaznamenaných podľa tohto nariadenia, ako aj systém potvrdzovania údajov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky údaje zaznamenané podľa tohto nariadenia boli správne, úplné a predložené v súlade termínmi stanovenými v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Konkrétne:

a)

členské štáty vykonávajú prostredníctvom automatizovaných počítačových algoritmov a mechanizmov krížové kontroly, analýzu a overovanie týchto údajov: i) údaje zo systému monitorovania plavidiel; ii) údaje o rybolovných činnostiach, najmä rybársky denník, vyhlásenie o vykládke, vyhlásenie o prekládke a predchádzajúce oznámenie; iii) údaje z vyhlásení o prevzatí, prepravných dokumentov a záznamov o predaji; iv) údaje z licencií na rybolov a oprávnení na rybolov; v) údaje z inšpekčných správ; vi) údaje o výkone motora;

b)

vo vhodných prípadoch sa krížovo kontrolujú, analyzujú a overujú: i) údaje zo systému detekcie plavidiel; ii) údaje o spozorovaniach; iii) údaje týkajúce sa medzinárodných rybárskych dohôd; iv) údaje o vstupoch do a odchodoch z rybolovných oblastí, morských oblastí, v ktorých sa uplatňujú osobitné pravidlá o prístupe do vôd a k zdrojom, regulačných oblastí regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva a podobných organizácií a vôd tretích krajín; v) údaje automatického identifikačného systému.

3.   Systém potvrdzovania údajov musí umožňovať okamžité zistenie nezrovnalostí v údajoch, ich nesprávnosť a to, že chýbajú.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby databáza jasne zobrazovala všetky nezrovnalosti v údajoch, ktoré zistil systém potvrdzovania údajov. Databáza musí tiež umožňovať označenie všetkých opravených údajov a uvedenie príčiny ich opravy.

5.   Ak sa zistila nezrovnalosť v údajoch, dotknutý členský štát uskutoční potrebné vyšetrovanie, a ak existujú dôvody predpokladať, že došlo k porušeniu predpisov, prijme potrebné opatrenia.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby v databáze boli jasne viditeľné termíny na príjem údajov, ich zápis, potvrdenie, ako aj termíny opatrení nadväzujúcich na zistené nezrovnalosti.

7.   Ak sa údaje uvedené v odseku 2 nepošlú elektronickými prostriedkami, členské štáty zabezpečia, aby sa bezodkladne vložili do databázy manuálne.

8.   Členské štáty vypracujú národný plán na zavedenie systému potvrdzovania údajov, ktorý sa bude vzťahovať na údaje uvedené v odseku 2 písm. a) a b), a nadväzujúcich opatrení v prípade nezrovnalostí. Plán umožní členským štátom, aby na základe riadenia rizík stanovili priority v súvislosti s potvrdzovaním a krížovými kontrolami a nasledujúcimi nadväzujúcimi opatreniami v prípade nezrovnalostí. Plán sa predloží Komisii na schválenie do 31. decembra 2011. Komisia schváli plány do 1. júla 2012, pričom členským štátom predtým umožní, aby urobili opravy. Zmeny a doplnenia plánu sa predkladajú na schválenie Komisii v ročných intervaloch.

9.   Ak Komisia zistí nezrovnalosti v údajoch vložených do databázy členského štátu na základe vlastného vyšetrovania, po predložení dokumentácie a po konzultácii s členským štátom môže požiadať členský štát, aby preskúmal dôvody nezrovnalosti a podľa potreby opravil tieto údaje.

10.   Databázy zriadené členskými štátmi a zozbierané údaje uvedené v tomto nariadení sa považujú za autentické na základe podmienok stanovených vnútroštátnym právom.

Článok 110

Prístup k údajom

1.   Členské štáty zabezpečia, aby Komisia alebo ňou poverený orgán mohli kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia pristupovať na diaľku k všetkým údajom uvedeným v článku 115. Komisii sa okrem toho poskytne možnosť manuálne aj automaticky sťahovať tieto údaje za akékoľvek obdobie a v súvislosti s ľubovoľným počtom rybárskych plavidiel.

2.   Členské štáty poskytnú prístup úradníkom Komisie na základe elektronických osvedčení, ktoré generuje Komisia alebo ňou poverený orgán.

Pôjde o prístup do zabezpečenej časti oficiálnych webových stránok členských štátov uvedených v článku 115.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, členské štáty môžu do 30. júna 2012 vykonávať s Komisiou alebo ňou povereným orgánom pilotné projekty týkajúce sa diaľkového prístupu v reálnom čase k údajom členských štátov o rybolovných možnostiach, ktoré sa zaznamenávajú a potvrdzujú podľa tohto nariadenia. Ak Komisia i dotknutý členský štát vyslovia spokojnosť s výsledkom pilotného projektu a diaľkový prístup funguje tak, ako bolo dohodnuté, pre dotknutý členský štát zanikne povinnosť podávať správy o rybolovných možnostiach podľa článku 33 ods. 2 a 8. Formát a postupy prístupu k údajom sa zvážia a otestujú. Do 1. januára 2012 členské štáty informujú Komisiu o tom, či plánujú vykonať pilotné projekty. Rada môže od 1. januára 2013 rozhodnúť o inom spôsobe a intervaloch zasielania údajov členskými štátmi Komisii.

Článok 111

Výmena údajov

1.   Každý vlajkový členský štát zabezpečí priamu elektronickú výmenu relevantných informácií s ostatnými členskými štátmi a podľa vhodnosti aj s Komisiou alebo ňou povereným orgánom, najmä:

a)	údajov zo systému monitorovania plavidiel, ak sa jeho plavidlá nachádzajú vo vodách iných členských štátov;

b)	údajov z rybárskeho denníka, ak jeho plavidlá lovia vo vodách iných členských štátov;

c)	údajov z vyhlásení o vykládke a vyhlásení o prekládke, ak sa takéto operácie vykonávajú v prístavoch iných členských štátov;

d)	predchádzajúceho oznámenia, ak sa prístav, do ktorého zamýšľa vplávať jeho plavidlo, nachádza v inom členskom štáte.

2.   Každý pobrežný členský štát zabezpečí priamu elektronickú výmenu relevantných informácií s ostatnými členskými štátmi a podľa vhodnosti aj s Komisiou alebo ňou povereným orgánom najmä zaslaním:

a)	informácií zo záznamov o predaji s vlajkovým členským štátom v prípade prvého predaja od rybárskeho plavidla iného členského štátu;

b)	informácií z vyhlásení o prevzatí, ak sú ryby uskladnené v inom členskom štáte, než je vlajkový členský štát alebo členský štát vykládky;

c)	informácií zo záznamov o predaji a z vyhlásení o prevzatí s členským štátom, v ktorom sa uskutočnila vykládka.

3.   Podrobné pravidlá uplatňovania tejto kapitoly, predovšetkým pokiaľ ide o kontrolu kvality, dodržiavanie termínov na predkladanie údajov, krížové kontroly, analýzy a overovanie údajov, ako aj normalizovaný formát sťahovania a výmeny údajov, sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

KAPITOLA II

Dôvernosť údajov

Článok 112

Ochrana osobných údajov

1.   Toto nariadenie ponecháva úroveň ochrany jednotlivcov, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov podľa ustanovení práva Spoločenstva a vnútroštátneho práva, v nezmenenom stave, nemá na ňu žiadny vplyv, a najmä sa ním nemenia ani povinnosti členských štátov týkajúce sa nimi uskutočňovaného spracúvania osobných údajov podľa smernice 95/46/ES, ani povinnosti inštitúcií a orgánov Spoločenstva týkajúce sa nimi uskutočňovaného spracúvania osobných údajov podľa nariadenia (ES) č. 45/2001, keď si plnia svoje úlohy.

2.   Práva osôb, pokiaľ ide o ich registračné údaje spracúvané vo vnútroštátnych systémoch, sa vykonávajú v súlade s právom členského štátu, ktorý ich osobné údaje uložil, a najmä v súlade s ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES, a pokiaľ ide o údaje spracúvané v systémoch Spoločenstva, v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

Článok 113

Dôvernosť profesionálneho a obchodného tajomstva

1.   Členské štáty a Komisia podniknú všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby sa s údajmi zozbieranými a prijatými v rámci tohto nariadenia nakladalo v súlade s príslušnými pravidlami o profesionálnom a obchodnom tajomstve v súvislosti s týmito údajmi.

2.   Údaje vymieňané medzi členskými štátmi a Komisiou sa neposielajú iným osobám, ako sú osoby v inštitúciách členských štátov alebo Spoločenstva, ktorých funkcie si vyžadujú, aby mali prístup k týmto údajom, pokiaľ s tým členské štáty zasielajúce tieto údaje výslovne nesúhlasili.

3.   Údaje uvedené v odseku 1 sa nepoužívajú na žiadny iný účel ako ten, ktorý je stanovený v tomto nariadení, pokiaľ úrady poskytujúce tieto údaje výslovne nesúhlasili s ich používaním na iné účely, a pod podmienkou, že ustanovenia platné v členských štátoch orgánu, ktorý prijíma údaje, takéto používanie nezakazujú.

4.   Oznamovanie údajov v rámci tohto nariadenia osobám pracujúcim pre príslušné orgány, súdy, iné verejné orgány a Komisiu alebo ňou určené orgány, ktorých prezradenie by ohrozilo:

a)	ochranu súkromia a integrity jednotlivca v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov;

b)	komerčné záujmy fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného majetku;

c)	súdne konania a právne poradenstvo alebo

d)	rozsah inšpekcií alebo vyšetrovaní,

podlieha uplatniteľným pravidlám o zachovávaní dôvernosti informácií. Informácie sa môžu zverejniť vždy, ak je to potrebné na zastavenie alebo zákaz porušovania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

5.   Údaje uvedené v odseku 1 majú rovnakú ochranu ako podobné údaje chránené vnútroštátnymi právnymi predpismi prijímajúceho členského štátu a zodpovedajúcimi ustanoveniami uplatniteľnými na inštitúcie Spoločenstva.

6.   Tento článok sa nepovažuje za prekážku využívania údajov získaných podľa tohto nariadenia v rámci právnych opatrení alebo konaní prijatých v dôsledku nedodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Príslušné orgány členského štátu, ktorý posiela údaje, sú informované o všetkých prípadoch, keď sa uvedené údaje použili na tieto účely.

7.   Týmto článkom nie sú dotknuté záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov zaoberajúcich sa vzájomnou pomocou v trestných veciach.

KAPITOLA III

Oficiálne webové stránky

Článok 114

Oficiálne webové stránky

1.   Na účely tohto nariadenia každý členský štát najneskôr do 1. januára 2012 vytvorí oficiálnu webovú stránku dostupnú cez internet, ktorá obsahuje informácie uvedené v článkoch 115 a 116. Členské štáty oznámia internetovú adresu svojej webovej stránky Komisii. Komisia môže rozhodnúť o vypracovaní spoločných noriem a postupov na zabezpečenie transparentnej komunikácie medzi samotnými členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi, Agentúrou pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva a Komisiou vrátane zasielania pravidelných prehľadov záznamov o rybolovných činnostiach v súvislosti s rybolovnými možnosťami.

2.   Oficiálna webová stránka každého členského štátu pozostáva z verejne dostupnej časti a zabezpečenej časti. Na tejto webovej stránke každý členský štát uvádza, udržiava a aktualizuje údaje potrebné na účely kontroly v súlade s týmto nariadením.

Článok 115

Verejne prístupná časť webovej stránky

Členské štáty vo verejne prístupnej časti svojej webovej stránky bezodkladne uverejnia alebo poskytnú priamy odkaz na:

a)	názvy a adresy príslušných orgánov zodpovedných za udeľovanie licencií na rybolov a oprávnení na rybolov uvedených v článku 7;

b)	zoznam určených prístavov na účely prekládky špecifikujúci ich prevádzkový čas, ako sa uvádza v článku 20;

c)

jeden mesiac po tom, ako viacročný plán nadobudne účinnosť, a po schválení Komisiou zoznam určených prístavov, ktorý špecifikuje ich prevádzkový čas podľa článku 43, a do ďalších 30 dní súvisiace podmienky zaznamenávania a vykazovania množstiev druhov, na ktoré sa vzťahuje viacročný plán, za každú vykládku;

d)	rozhodnutie o uzatvorení v reálnom čase a jasnom vymedzení zemepisnej oblasti dotknutého revíru, obdobie trvania uzatvorenia a podmienky platné pre rybolov v tejto oblasti počas uzatvorenia, ako sa uvádza v článku 53 ods. 2;

e)	podrobné informácie o kontaktnom mieste na zasielanie alebo predkladanie rybárskych denníkov, predbežných oznámení, vyhlásení o prekládke, vyhlásení o vykládke, záznamov o predaji, vyhlásení o prevzatí a prepravných dokumentov uvedených v článkoch 14, 17, 20, 23, 62, 66 a 68;

f)	mapu so súradnicami oblastí dočasne uzavretých v reálnom čase v súlade s článkom 54, v ktorej sa uvádza obdobie trvania uzatvorenia a podmienky platné pre rybolov v tejto oblasti počas uzatvorenia;

g)	rozhodnutie o uzatvorení rybolovu podľa článku 35 a všetky potrebné podrobné informácie.

Článok 116

Zabezpečená časť webovej stránky

1.   V zabezpečenej časti webovej stránky každý členský štát vytvorí, udržiava a aktualizuje prístup k týmto zoznamom a databázam:

a)	zoznamy úradníkov zodpovedných za inšpekcie uvedené v článku 74;

b)	elektronická databáza na spracovanie správ o inšpekciách a dozoroch vypracovaných úradníkmi, ako sa uvádza v článku 78;

c)	počítačové súbory systému monitorovania plavidiel zaznamenané jeho strediskom pre monitorovanie rybolovu, ako sa uvádza v článku 9;

d)	elektronická databáza obsahujúca zoznam všetkých licencií na rybolov a oprávnení na rybolov udelených a spravovaných v súlade s týmto nariadením, s jasným označením stanovených podmienok a informácií o všetkých pozastaveniach a zrušeniach;

e)	spôsob merania nepretržitého obdobia 24 hodín, ako sa uvádza v článku 26 ods. 6;

f)	elektronická databáza obsahujúca všetky relevantné údaje o rybolovných možnostiach, ako sa uvádza v článku 33;

g)	akčné programy vnútroštátnej kontroly uvedené v článku 46;

h)	elektronická databáza na účely overovania úplnosti a kvality zhromaždených údajov, ako sa uvádza v článku 109.

2.   Každý členský štát zabezpečí:

a)	vzdialený prístup pre Komisiu alebo ňou poverený orgán k všetkým údajom uvedeným v tomto článku zabezpečeným internetovým pripojením 24 hodín denne sedem dní v týždni;

b)	priamu elektronickú výmenu relevantných informácií s ostatnými členskými štátmi a Komisiou alebo ňou povereným orgánom.

3.   Členský štát poskytne prístup úradníkom Komisie na základe elektronických osvedčení, ktoré generuje Komisia alebo ňou poverený orgán.

4.   Údaje uvedené v zabezpečených častiach webových stránok sa sprístupnia len špecifickým používateľom, ktorých na tento účel oprávnil dotknutý členský štát, Komisia alebo ňou poverený orgán. Údaje dostupné týmto osobám sú obmedzené na údaje, ktoré tieto osoby potrebujú na vykonávanie svojich úloh a činností pri zabezpečovaní dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, takže sú viazané pravidlami upravujúcimi dôvernosť používania takýchto údajov.

5.   Údaje nachádzajúce sa v zabezpečenej časti webovej stránky sa uchovávajú len tak dlho, ako je potrebné na účely tohto nariadenia, ale vždy minimálne tri kalendárne roky počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom sa informácie zaznamenali. Osobné údaje, ktoré sa majú v súlade s týmto nariadením vymieňať na historické, štatistické alebo vedecké účely, sa vymieňajú buď anonymne, alebo ak to nie je možné, iba so zakódovanou totožnosťou dotknutých osôb.

6.   Podrobné pravidlá uplatňovania tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

HLAVA XIII

VYKONÁVANIE

Článok 117

Administratívna spolupráca

1.   Orgány zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia v členských štátoch spolupracujú navzájom, s príslušnými orgánmi tretích krajín, s Komisiou a ňou povereným orgánom s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia.

2.   Na účely uvedené v odseku 1 sa zriadi systém vzájomnej pomoci, ktorý zahŕňa pravidlá výmeny informácií na základe predchádzajúcej žiadosti alebo na spontánnom základe.

3.   Na žiadosť Komisie členský štát, v ktorom sa uskutočnili rybolovné činnosti, zasiela Komisii všetky relevantné informácie elektronickými prostriedkami zároveň s ich oznámením vlajkovému členskému štátu rybárskeho plavidla.

4.   Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 118

Povinnosti podávať správy

1.   Členské štáty zašlú každých päť rokov Komisii správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

2.   Komisia na základe správ predložených členskými štátmi a na základe vlastných pozorovaní vypracuje každých päť rokov správu, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade.

3.   Hodnotenie vplyvu tohto nariadenia na spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva uskutoční Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

4.   Členské štáty zašlú Komisii správu uvádzajúcu pravidlá, ktoré sa použili pri vypracovaní správ o základných údajoch.

5.   Podrobné pravidlá o obsahu a formáte správ členských štátov na uplatňovanie tohto článku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 119.

Článok 119

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 30 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

2.   Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je jeden mesiac.

HLAVA XIV

ZMENY A DOPLNENIA A ZRUŠENIA

Článok 120

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 768/2005

Nariadenie (ES) č. 768/2005 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 3 sa pridáva toto písmeno: „i) pomáhať pri jednotnom vykonávaní systému kontroly spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva okrem iného predovšetkým pri: — organizácii prevádzkovej koordinácie kontrolných činností členských štátov na vykonávanie špecifických kontrolných a inšpekčných programov, kontrolných programov týkajúcich sa nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu a medzinárodných kontrolných a inšpekčných programov, — inšpekciách s cieľom plniť úlohy agentúry v súlade s ustanoveniami článku 17a.“

2.

V článku 5: a) sa odsek 1 nahrádza takto: „1.   Prevádzková koordinácia agentúry pokrýva kontrolu všetkých činností, ktoré sú súčasťou spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.“; b) dopĺňa sa tento odsek: „3.   Na účely rozšírenej prevádzkovej koordinácie medzi členskými štátmi môže agentúra ustanoviť operačné plány s dotknutými členskými štátmi a koordinovať ich plnenie.“

3.

Článok 7 sa nahrádza takto: „Článok 7 Pomoc Komisii a členským štátom Agentúra pomáha Komisii a členským štátom zabezpečiť dôsledné, jednotné a efektívne dodržiavanie ich záväzkov vyplývajúcich z pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva vrátane boja proti NNN rybolovu a ich vzťahov s tretími krajinami. Agentúra najmä: a) stanovuje a pripravuje základnú osnovu odbornej prípravy inštruktorov rybárskeho inšpektorátu členských štátov a poskytuje ďalšie kurzy odbornej prípravy a semináre pre úradníkov a iných zamestnancov podieľajúcich sa na kontrolných a inšpekčných činnostiach; b) stanovuje a pripravuje základnú osnovu odbornej prípravy inšpektorov Spoločenstva pred ich prvým nasadením a pravidelne poskytuje týmto úradníkom ďalšie aktualizované kurzy odbornej prípravy a semináre; c) na požiadanie členských štátov vykonáva spoločné obstarávanie tovaru a služieb súvisiacich s kontrolnými a inšpekčnými činnosťami členských štátov a prípravou a koordináciou vykonávania spoločných pilotných projektov členskými štátmi; d) vypracúva spoločné operačné postupy pre spoločné kontrolné činnosti, ktoré vykonávajú dva alebo viaceré členské štáty; e) vypracúva kritériá na výmenu prostriedkov kontroly a inšpekcie medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami a kritériá na poskytovanie takýchto prostriedkov členskými štátmi; f) vykonáva analýzu rizík na základe rybolovných údajov o úlovkoch, vykládkach a rybolovnom úsilí, ako aj analýzu rizík v súvislosti s nenahlásenými vykládkami okrem iného vrátane porovnania údajov o úlovkoch a dovoze s údajmi o vývoze a vnútroštátnej spotrebe; g) na žiadosť Komisie alebo členských štátov vypracúva spoločné inšpekčné metodiky a postupy; h) pomáha členským štátom – na ich žiadosť – pri dodržiavaní ich záväzkov, záväzkov Spoločenstva a ich ďalších medzinárodných záväzkov vrátane boja proti NNN rybolovu a záväzkov v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva; i) podporuje a koordinuje vývoj jednotných metodík riadenia rizík v oblasti svojich právomocí; j) koordinuje a podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi a spoločné normy na zostavovanie plánov odberu vzoriek vymedzených v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (26).

4.

Článok 8 sa nahrádza takto: „Článok 8 Vykonávanie povinností Spoločenstva súvisiacich s kontrolou a inšpekciou 1.   Agentúra na žiadosť Komisie koordinuje kontrolné a inšpekčné činnosti členských štátov na základe medzinárodných kontrolných a inšpekčných programov a prostredníctvom vypracúvania plánov spoločného nasadenia. 2.   Agentúra môže nadobúdať alebo si prenajímať zariadenie, ktoré je potrebné na vykonávanie plánov spoločného nasadenia uvedených v odseku 1.“

5.

Článok 9 sa nahrádza takto: „Článok 9 Vykonávanie špecifických kontrolných a inšpekčných programov 1.   Agentúra koordinuje vykonávanie špecifických kontrolných a inšpekčných programov zriadených v súlade s článkom 95 nariadenia (ES) č. 1224/2009 prostredníctvom plánov spoločného nasadenia. 2.   Agentúra môže nadobúdať alebo si prenajímať zariadenie, ktoré je potrebné na vykonávanie plánov spoločného nasadenia uvedených v odseku 1.“

6.

Za kapitolu III sa vkladá táto kapitola: „KAPITOLA IIIA PRÁVOMOCI AGENTÚRY Článok 17a Stanovenie úradníkov agentúry za inšpektorov Spoločenstva Úradníkov agentúry možno stanoviť za inšpektorov Spoločenstva v medzinárodných vodách v súlade s článkom 79 nariadenia (ES) č. 1224/2009. Článok 17b Opatrenia agentúry Ak je to vhodné, agentúra: a) vydáva príručky o harmonizovaných normách inšpekcií; b) vypracúva usmerňujúce materiály uvádzajúce najlepšie postupy týkajúce sa kontroly spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva vrátane odbornej prípravy kontrolujúcich úradníkov a pravidelne ich aktualizuje; c) poskytuje Komisii potrebnú technickú a administratívnu pomoc na vykonávanie jej úloh. Článok 17c Spolupráca 1.   Členské štáty a Komisia spolupracujú s agentúrou a poskytujú jej pomoc potrebnú na vykonávanie jej úloh. 2.   Agentúra s náležitým zreteľom na rozličné právne systémy v jednotlivých členských štátoch uľahčuje spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi nimi a Komisiou pri vývoji harmonizovaných noriem kontroly v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, pričom zohľadňuje najlepšie postupy v členských štátoch a dohodnuté medzinárodné normy. Článok 17d Pohotovostná jednotka 1.   Ak Komisia na vlastný podnet alebo na žiadosť aspoň dvoch členských štátov odhalí situáciu predstavujúcu priame, nepriame alebo potenciálne závažné riziko pre spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva, pričom riziku sa nedá zabrániť, nedá sa odstrániť ani znížiť existujúcimi prostriedkami, ani sa nedá primerane riadiť, bezodkladne o tom upovedomí agentúru. 2.   Agentúra, konajúc na základe oznámenia Komisie alebo na vlastný podnet, bezodkladne zriadi pohotovostnú jednotku a informuje o tom Komisiu. Článok 17e Úlohy pohotovostnej jednotky 1.   Pohotovostná jednotka zriadená agentúrou je zodpovedná za zhromaždenie a vyhodnotenie všetkých relevantných informácií a identifikáciu dostupných možností zabránenia, odstránenia alebo zníženia rizika pre spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva podľa možnosti čo najefektívnejšie a najrýchlejšie. 2.   Pohotovostná jednotka môže požiadať o pomoc ktorýkoľvek verejný orgán alebo súkromnú osobu, ktorých odborné znalosti považuje za potrebné na efektívne vyriešenie núdzovej situácie. 3.   Agentúra zabezpečí koordináciu potrebnú na dosiahnutie primeranej a včasnej reakcie na núdzovú situáciu. 4.   Ak je to vhodné, pohotovostná jednotka informuje verejnosť o príslušných rizikách a prijatých opatreniach. Článok 17f Viacročný pracovný program 1.   Viacročný pracovný program agentúry stanovuje jej celkové ciele, mandát, úlohy, ukazovatele výkonnosti a priority pre každú akciu agentúry počas päťročného obdobia. Obsahuje prezentáciu plánu personálnej politiky a odhad rozpočtových prostriedkov potrebných na dosiahnutie cieľov tohto päťročného obdobia. 2.   Viacročný program sa predkladá v súlade so systémom riadenia založeného na činnostiach a metodikou vypracovanou Komisiou. Prijíma ho správna rada. 3.   Pracovný program uvedený v článku 23 ods. 2 písm. c) vychádza z viacročného pracovného programu. Jednoznačne uvádza doplnenia, zmeny alebo vypustenia v porovnaní s pracovným programom na predchádzajúci rok a dosiahnutý pokrok pri plnení celkových cieľov a priorít viacročného pracovného programu. Článok 17g Spolupráca v oblasti námorných záležitostí Agentúra prispieva k vykonávaniu integrovanej námornej politiky EÚ, a najmä po schválení správnou radou uzatvára administratívne dohody s inými orgánmi vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Výkonný riaditeľ o nich informuje Komisiu a členské štáty v počiatočnej etape takýchto rokovaní. Článok 17h Podrobné pravidlá Podrobné pravidlá vykonávania tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002. Tieto pravidlá sa môžu predovšetkým týkať formulovania plánov reakcie na núdzové situácie, zriadenia pohotovostnej jednotky a praktických postupov, ktoré sa majú uplatňovať.“

Článok 121

Zmeny a doplnenia iných nariadení

1.   V nariadení (ES) č. 847/96 sa vypúšťa článok 5.

2.   Nariadenie (ES) č. 2371/2002 sa mení a dopĺňa takto:

a)

Článok 21 sa nahrádza takto: „Článok 21 Systém Spoločenstva na kontrolu a presadzovanie Kontroluje sa prístup k vodám a zdrojom a vykonávanie činností uvedených v článku 1 a presadzuje sa dodržiavanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Na tento účel sa zriaďuje systém Spoločenstva na kontrolu, inšpekciu a presadzovanie pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.“

b)	Články 22 až 28 sa vypúšťajú.

3.   V nariadení Rady (ES) č. 811/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zavádzajú opatrenia na obnovu zásob severnej šťuky morskej (27), sa vypúšťajú články 7, 8, 10, 11, 12 a 13.

4.   V nariadení Rady (ES) č. 2115/2005 z 20. decembra 2005, ktorým sa ustanovuje plán obnovy grónskeho halibuta v rámci Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (28), sa vypúšťa článok 7.

5.   V nariadení Rady (ES) č. 2166/2005 z 20. decembra 2005, ktorým sa stanovujú opatrenia na obnovu zásob merlúzy južnej a homára nórskeho v Kantábrijskom mori a na západe Pyrenejského polostrova (29), sa vypúšťa kapitola IV.

6.   V nariadení Rady (ES) č. 388/2006 z 23. februára 2006, ktorým sa ustanovuje viacročný plán trvalo udržateľného využívania zásob soley v Biskajskom zálive (30), sa vypúšťa kapitola IV.

7.   V nariadení Rady (ES) č. 509/2007 zo 7. mája 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán trvalo udržateľného využívania populácie soley v západnej časti Lamanšského prielivu (31), sa vypúšťa kapitola IV.

8.   V nariadení Rady (ES) č. 676/2007 z 11. júna 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov využívajúci populácie platesy a soley v Severnom mori (32), sa vypúšťa kapitola IV.

9.   V nariadení Rady (ES) č. 1098/2007 z 18. septembra 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky v Baltskom mori a rybolov využívajúci tieto populácie (33), sa vypúšťa článok 10 ods. 3 a 4, článok 11 ods. 2 a 3, články 12, 13, 15, článok 18 ods. 2 a 3, články 19 a 20, článok 22 druhý odsek a články 23, 24 a 25.

10.   V nariadení Rady (ES) č. 1300/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populáciu sleďa na západe Škótska a na ňu zameraný rybolov (34), sa vypúšťajú články 5 a 6.

11.   V nariadení Rady (ES) č. 1342/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov (35), sa vypúšťajú články 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 26, 27, 28 a 29.

Článok 122

Zrušenia

1.   Nariadenie (EHS) č. 2847/93 sa zrušuje s výnimkou článkov 6, 8 a 11, ktoré sa zrušujú s účinnosťou odo dňa nadobudnutia účinnosti predpisov vykonávajúcich články 14, 21 a 23 tohto nariadenia a s výnimkou článku 5, článku 9 ods. 5 a článkov 13, 21 a 34, ktoré sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2011.

2.   Nariadenie (ES) č. 1627/94 sa zrušuje s účinnosťou odo dňa nadobudnutia účinnosti predpisov vykonávajúcich článok 7 tohto nariadenia.

3.   Nariadenie (ES) č. 1966/2006 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2011.

Článok 123

Odkazy

Odkazy na zrušené nariadenia a ustanovenia zrušené v súlade s článkom 121 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

HLAVA XV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 124

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2010.

Avšak:

a)	článok 33 ods. 6 a 9, články 37, 43, 58, 60, 61, 63, 67, 68, 73, 78 a 84, článok 90 ods. 2, 3 a 4, články 93 a 117 a článok 121 ods. 3 až 11 sa uplatňujú od 1. januára 2011;

b)	články 6, 7, 14, 21 a 23 sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti predpisov, ktoré ich vykonávajú;

c)	článok 92 sa uplatňuje šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti predpisov, ktoré ho vykonávajú.

---

(1)  Stanovisko z 22. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko z 15. mája 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. EÚ C 211, 4.9.2009, s. 73.

(4)  Ú. v. EÚ C 151, 3.7.2009, s. 11.

(5)  Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

(6)  Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 33.

(9)  Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10.

(10)  Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 9.

(11)  Ú. v. EÚ L 204, 13.8.2003, s. 21.

(12)  Ú. v. EÚ L 365, 10.12.2004, s. 19.

(13)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(14)  Ú. v. ES L 278, 23.10.2001, s. 6.

(15)  Ú. v. ES L 289, 16.11.2000, s. 8.

(16)  Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

(17)  Ú. v. EÚ L 160, 14.6.2006, s. 1.

(18)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(19)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(20)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(21)  Ú. v. ES L 171, 6.7.1994, s. 7.

(22)  Ú. v. EÚ L 408, 30.12.2006, s. 1.

(23)  Ú. v. EÚ L 128, 21.5.2005, s. 1.

(24)  Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1.

(25)  Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

(26)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.“;

(27)  Ú. v. EÚ L 150, 30.4.2004, s. 1.

(28)  Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 3.

(29)  Ú. v. EÚ L 345, 28.12.2005, s. 5.

(30)  Ú. v. EÚ L 65, 7.3.2006, s. 1.

(31)  Ú. v. EÚ L 122, 11.5.2007, s. 7.

(32)  Ú. v. EÚ L 157, 19.6.2007, s. 1.

(33)  Ú. v. EÚ L 248, 22.9.2007, s. 1.

(34)  Ú. v. EÚ L 344, 20.12.2008, s. 6.

(35)  Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 20.

---

---

---

22.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 343/51

---

NARIADENIE RADY (ES) č. 1225/2009

z 30. novembra 2009,

o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva

(kodifikované znenie)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho Spoločenstva, a najmä na jej článok 133,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1)

so zreteľom na návrh Komisie,

keďže:

(1)	Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho Spoločenstva (2) bolo opakovane (3) podstatným spôsobom zmenené a doplnené. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo toto nariadenie kodifikovať.

(2)

Mnohostranné obchodné rokovania uzavreté v roku 1994 viedli k novým dohodám o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode ďalej len „GATT“). Z hľadiska odlišného charakteru týchto nových pravidiel pre dumping a subvencie je taktiež vhodné mať osobitný systém pravidiel Spoločenstva v každej z týchto dvoch oblastí. V dôsledku toho tieto pravidlá, ktoré sa týkajú ochrany proti subvenciám a vyrovnávaciemu clu sú uvedené v osobitnom nariadení.

(3)

Dohoda o dumpingu, menovite Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (ďalej len „Antidumpingová dohoda z roku 1994“) obsahuje podrobné pravidlá, ktoré sa týkajú najmä výpočtu dumpingu, postupov na začatie a uskutočňovanie zisťovania vrátane stanovenia skutočností a zaobchádzania s nimi, uloženia dočasných opatrení, uloženia a vyberania antidumpingových ciel, trvania a preskúmania antidumpingových opatrení a zverejnenia informácií, ktoré sa týkajú antidumpingových zisťovaní. S cieľom zabezpečiť náležité a transparentné uplatňovanie týchto pravidiel, terminológia tejto dohody by mala byť zavedená do právnych predpisov Spoločenstva v miere, v akej je to možné.

(4)	Pri uplatňovaní pravidiel je nevyhnutné, s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z dohody GATT, aby Spoločenstvo zohľadnilo, ako sú tieto interpretované hlavnými obchodnými partnermi Spoločenstva.

(5)

Je žiaduce ustanoviť jasné a podrobné pravidlá na výpočet normálnej hodnoty. Predovšetkým takáto hodnota by mala byť vo všetkých prípadoch založená na reprezentatívnych predajoch v bežnom obchode v krajine vývozu. Je potrebné poskytnúť usmernenie, kedy sa môžu strany považovať za strany v spojení na účely dumpingu. Je účelné vymedziť okolnosti, za ktorých možno predaje na vnútornom trhu považovať za realizované so stratou a nemusí sa na ne prihliadať, a za ktorých možno prihliadnuť na zostávajúce predaje alebo vytvorenú normálnu hodnotu alebo predaje do tretích krajín. Je taktiež vhodné zabezpečiť náležité rozdeľovanie nákladov, dokonca i v situáciách zavedenia do výroby a ustanoviť usmernenia, s ohľadom na vymedzenie pojmu začatia činnosti a rozsah a metódu rozdeľovania. Je taktiež potrebné pri určovaní normálnej hodnoty uviesť metodológiu, ktorá má byť použitá pri určovaní čiastok na predaj, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskového rozpätia, ktoré by mali byť zahrnuté do takejto hodnoty.

(6)

Pri určovaní normálnej hodnoty pre krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom sa javí obozretné ustanoviť pravidlá na výber vhodnej tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, ktorá má byť použitá na takýto účel a keď to nie je možné, nájsť vhodnú tretiu krajinu, ustanoviť, že normálna hodnota sa môže stanoviť na akomkoľvek inom opodstatnenom základe.

(7)

Je primerané, aby antidumpingová prax Spoločenstva vzala do úvahy zmenené hospodárske podmienky v v Kazachstane. Je vhodné najmä špecifikovať, že normálna hodnota sa môže určiť v súlade s pravidlami uplatňovanými na krajiny s trhovým hospodárstvom v prípadoch, keď možno preukázať, že trhové podmienky prevládajú u jedného alebo viacerých výrobcov, ktorí podliehajú zisťovaniu v súvislosti s výrobou a predajom príslušného výrobku.

(8)	Je takisto primerané poskytnúť podobné zaobchádzanie dovozom z takýchto krajín, ktoré sú členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) k dátumu začatia príslušného antidumpingového zisťovania.

(9)

Je primerané špecifikovať, že zisťovanie, či prevládajú trhové podmienky, sa vykoná na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo viacerých výrobcov, ktorí podliehajú zisťovaniu a chcú využívať možnosť určenia normálnej hodnoty na základe pravidiel uplatňovaných pre krajiny s trhovým hospodárstvom.

(10)	Je účelné vymedziť vývoznú cenu a vymenovať úpravy, ktoré sa majú vykonať v tých prípadoch, kde sa opätovné vytvorenie tejto ceny z prvej ceny na voľnom trhu považuje za potrebné.

(11)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou je vhodné uviesť faktory, ktoré môžu ovplyvniť ceny a porovnateľnosť cien a stanoviť špecifické pravidlá, ktoré sa týkajú toho, ako a kedy by sa mali vykonať úpravy vrátane tej skutočnosti, že je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek duplicite úprav. Je taktiež potrebné stanoviť, že porovnania možno uskutočniť prostredníctvom priemerných cien, hoci individuálne vývozné ceny možno porovnávať s priemernou normálnou hodnotou, ak sa predchádzajúce ceny odlišujú s ohľadom na zákazníka, región alebo dobu.

(12)

Je potrebné ustanoviť jasné a podrobné usmernenia s ohľadom na faktory, ktoré môžu byť relevantné na určovanie toho, či dumpingový dovoz spôsobil značnú ujmu alebo predstavuje hrozbu spôsobenia ujmy. Pri preukazovaní toho, že objemové a cenové úrovne príslušných dovozov sú zodpovedné za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, je potrebné venovať pozornosť vplyvom ostatných faktorov a predovšetkým prevládajúcim trhovým podmienkam v Spoločenstve.

(13)

Je vhodné vymedziť pojem „výrobné odvetvie Spoločenstva“ a stanoviť, že strany, ktoré sú spojené s vývozcom, môžu byť z takéhoto výrobného odvetvia vylúčené a vymedziť pojem „v spojení s“. Je taktiež potrebné ustanoviť antidumpingové opatrenia, ktoré majú byť prijaté v záujme výrobcov v určitom regióne Spoločenstva a ustanoviť usmernenia o vymedzení takéhoto regiónu.

(14)	Je potrebné ustanoviť, kto môže podať antidumpingový podnet vrátane rozsahu, v akom mal byť podporený výrobným odvetvím Spoločenstva, a informácie o dumpingu, ujme a príčine, ktoré by takýto podnet mal obsahovať. Je taktiež účelné špecifikovať postupy na zamietnutie podnetov alebo začatie konaní.

(15)

Je potrebné ustanoviť spôsob, akým by mali byť zainteresovaným stranám oznámené informácie, ktoré príslušné orgány vyžadujú a mali by mať dostatočnú príležitosť predložiť všetky relevantné dôkazy a obhajovať svoje záujmy. Je taktiež žiaduce jasne ustanoviť pravidlá a postupy, podľa ktorých sa má postupovať pri zisťovaní, predovšetkým pravidlá, podľa ktorých sa majú zainteresované strany prihlásiť, predložiť svoje vyjadrenia a informácie v rámci určených lehôt, ak sa majú takéto vyjadrenia a informácie zohľadniť. Je taktiež vhodné stanoviť podmienky, za ktorých môže mať zainteresovaná strana prístup k informáciám predloženým inými zainteresovanými stranami a vyjadriť k nim svoje pripomienky. Pri zhromažďovaní informácií by mala taktiež existovať spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou.

(16)

Je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých možno uložiť dočasné clo vrátane podmienky, že ho nemožno uložiť skôr než 60 dní od začatia konania a najneskôr do deviatich mesiacov po tom. Z administratívnych dôvodov je taktiež potrebné stanoviť, že takéto clo môže byť vo všetkých prípadoch uložené Komisiou, buď priamo na deväťmesačné obdobie alebo v dvoch etapách na šesť a tri mesiace.

(17)

Je potrebné špecifikovať postupy na akceptovanie záväzkov, ktoré odstraňujú dumping a ujmu namiesto uloženia dočasných alebo konečných ciel. Je taktiež vhodné stanoviť dôsledky porušenia alebo späťvzatia záväzkov a takéto dočasné clo môže byť uložené v prípadoch podozrenia z porušovania alebo ak je ďalšie zisťovanie potrebné na doplnenie zistení. Pri prijatí záväzkov by sa malo dbať na to, aby navrhované záväzky a ich vymáhanie neviedli k správaniu narušujúcemu hospodársku súťaž.

(18)

Je potrebné ustanoviť, aby boli prípady, bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli prijaté konečné opatrenia, bežne ukončené do 12 mesiacov a v žiadnom prípade nie neskôr ako do 15 mesiacov od začatia zisťovania. Zisťovania alebo konania by mali byť ukončené, ak je dumping de minimis alebo ak je ujma zanedbateľná a je vhodné tieto pojmy vymedziť. Tam, kde majú byť uložené opatrenia, je potrebné ustanoviť ukončenie zisťovania a ustanoviť, že opatrenia by mali byť menšieho rozsahu než dumpingové rozpätie, ak by takýto menší rozsah odstránil ujmu, ako aj upresniť metódu výpočtu úrovne opatrení v prípadoch odobratia vzoriek.

(19)

Je potrebné ustanoviť retroaktívne vyberanie dočasných ciel, ak sa to považuje za vhodné a vymedziť okolnosti, ktoré môžu spustiť retroaktívne uplatňovanie ciel, aby sa zabránilo oslabeniu konečných opatrení, ktoré sa majú použiť. Je taktiež potrebné stanoviť, aby sa clo mohlo uplatňovať retroaktívne v prípadoch porušenia alebo späťvzatia záväzkov.

(20)

Je potrebné ustanoviť, aby opatrenia zanikli po piatich rokoch, pokiaľ preskúmanie nepreukáže, že by mali byť zachované. Je taktiež potrebné ustanoviť v prípadoch, kedy sú predložené dostatočné dôkazy o zmenených okolnostiach, predbežné preskúmania alebo prešetrenia s cieľom stanoviť, či sú náhrady antidumpingových ciel odôvodnené. Je taktiež vhodné stanoviť, aby pri akomkoľvek opätovnom výpočte dumpingu, ktorý si vyžaduje úpravu vývozných cien, nebolo clo považované za náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom tam, kde sa uvedené clo odráža v cenách výrobkov, ktoré podliehajú opatreniam v Spoločenstve.

(21)	Je potrebné špecificky ustanoviť prehodnotenie vývozných cien a dumpingových rozpätí tam, kde clo prevezme vývozca vo forme kompenzačného dohovoru a príslušné opatrenia sa neodrážajú v cenách výrobkov, ktoré podliehajú opatreniam v Spoločenstve.

(22)

Antidumpingová dohoda z roku 1994 neobsahuje ustanovenia, ktoré sa týkajú obchádzania antidumpingových opatrení, hoci osobitné ministerské rozhodnutie GATT uznáva obchádzanie ako problém a postúpilo ho Antidumpingovému výboru GATT s cieľom jeho riešenia. Zohľadniac doterajší neúspech mnohostranných rokovaní a až do výsledku postúpenia veci Antidumpingovému výboru WTO, je potrebné, aby právne predpisy Spoločenstva obsahovali ustanovenia s cieľom riešenia postupov, vrátane len montáže tovaru v Spoločenstve alebo tretej krajine, ktorých cieľom je obchádzať antidumpingové opatrenia.

(23)

Je tiež žiaduce, aby sa objasnilo, ktoré praktiky predstavujú obchádzanie zavedených opatrení. Obchádzanie sa môže uskutočňovať buď vo vnútri alebo mimo Spoločenstva. V dôsledku toho je potrebné, aby sa ustanovilo, že výnimky z rozšírených ciel, ktoré sa už môžu udeľovať dovozcom, sa tiež môžu udeliť vývozcom pri rozširovaní ciel, aby sa tak upravilo obchádzanie, ktoré prebieha mimo Spoločenstva.

(24)	Je účelné povoliť pozastavenie antidumpingových opatrení tam, kde dôjde k dočasnej zmene trhových podmienok, ktoré znamenajú, že pokračovanie v ukladaní takýchto opatrení počas určitej doby nevhodné.

(25)	Je potrebné ustanoviť, že dovozy, ktoré sú predmetom zisťovania, môžu pri dovoze podliehať registrácii, aby sa umožnilo následné uplatnenie opatrení proti takýmto dovozom.

(26)	Na to, aby sa zabezpečil náležitý výkon opatrení, je potrebné, aby členské štáty monitorovali a podávali správy Komisii o dovoze výrobkov, ktoré sú predmetom zisťovania alebo opatrení a taktiež o výške cla vybraného podľa tohto nariadenia.

(27)	Je potrebné zabezpečiť konzultácie poradného výboru pravidelne a v stanovených štádiách zisťovania. Tento výbor by mal byť zložený zo zástupcov členských štátov a zástupcu Komisie vo funkcii predsedu.

(28)

Informácie poskytované členským štátom v poradnom výbore majú často veľmi technický charakter a zahŕňajú zložitú ekonomickú a právnu analýzu. Aby sa členským štátom poskytol dostatok času na posúdenie týchto informácií, zašlú sa im vo vhodnom čase pred dátumom zasadnutia, ktorý stanoví predseda poradného výboru.

(29)	Je účelné zabezpečiť overovanie na mieste s cieľom kontroly predložených informácií predložených v súvislosti s dumpingom a ujmou, pričom však takéto overenia sú podmienené náležitým vyplnením odpovedí v predtým zaslaných dotazníkoch.

(30)	Je nevyhnutné zabezpečiť výber vzoriek v prípadoch, kde je počet strán alebo transakcií veľký, aby sa umožnilo ukončenie zisťovaní v rámci stanovených lehôt.

(31)	Je potrebné stanoviť, že tam, kde strany dostatočne nespolupracujú, môžu byť použité iné informácie s cieľom stanovenia zistení a že takéto informácie môžu byť pre príslušné strany menej priaznivé, ako by tomu bolo v prípade, ak by tieto strany spolupracovali.

(32)	Malo by sa upraviť ustanovenie, ktoré sa týka zaobchádzania s dôvernými informáciami, aby nedošlo k prezradeniu obchodného tajomstva.

(33)

Je nevyhnutné, aby bolo upravené ustanovenie, ktoré sa týka riadneho uverejnenia základných skutočností a úvah stranám, ktoré sú oprávnené na takéto zaobchádzanie a že k takémuto sprístupneniu má dôjsť s náležitým ohľadom na rozhodovací proces v Spoločenstve v rámci lehoty, ktorá stranám poskytuje možnosť obhajovať svoje záujmy.

(34)	Je obozretné zabezpečiť administratívny systém, v rámci ktorého je možné predkladať argumenty s ohľadom na to, či sú opatrenia v záujme Spoločenstva vrátane záujmov spotrebiteľov a stanoviť lehoty, v rámci ktorých musia byť takéto informácie predložené, ako aj zverejnené práva dotknutých strán,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zásady

1.   Antidumpingové clo sa môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v Spoločenstve spôsobuje ujmu.

2.   Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do Spoločenstva nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku v bežnom obchode, stanovená pre krajinu vývozu.

3.   Krajina vývozu je spravidla krajina pôvodu. Môže to byť však prechodná krajina s výnimkou prípadu, keď sa napríklad výrobky cez túto krajinu len prevážajú alebo sa príslušné výrobky v tejto krajine nevyrábajú alebo v tejto krajine neexistuje pre ne porovnateľná cena.

4.   Na účely tohto nariadenia „podobný výrobok“ znamená výrobok, ktorý je identický, to znamená podobný vo všetkých znakoch s posudzovaným výrobkom, alebo ak nie je takýto výrobok k dispozícii, inému výrobku, ktorý hoci nie je podobný v každom ohľade, má vlastnosti, ktoré sú veľmi podobné vlastnostiam posudzovaného výrobku.

Článok 2

Vymedzenie dumpingu

1.   Normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu.

Tam, kde vývozca v krajine vývozu podobný výrobok nevyrába alebo nepredáva, môže však byť normálna hodnota stanovená na základe cien iných predávajúcich alebo výrobcov.

Ceny medzi stranami, o ktorých vyjde najavo, že sú v spojení alebo uzavreli medzi sebou kompenzačnú dohodu medzi stranami, sa nepovažujú za ceny v bežnom obchode a nie je možné ich použiť na určenie normálnej hodnoty, pokiaľ nie je stanovené, že príslušný vzťah nemá na ne vplyv.

Aby sa určilo, či sú dve strany v spojení, možno zohľadniť pojem osôb, ktoré sú v spojení, ktorý je uvedený v článku 143 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (4).

2.   Predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu sa spravidla použije na určenie normálnej hodnoty, ak takýto objem predaja predstavuje 5 % alebo viac z objemu predaja posudzovaného výrobku do Spoločenstva. Nižší objem predaja však možno použiť, ak sa napríklad účtované ceny považujú pre príslušný trh za reprezentatívne.

3.   Ak neexistuje predaj podobného výrobku v bežnom obchode alebo takýto predaj je nedostatočný, alebo ak z dôvodu mimoriadnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie, normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú čiastku na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk alebo na základe vývozných cien v bežnom obchode do vhodnej tretej krajiny za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne.

Osobitná situácia na trhu pre príslušný výrobok v zmysle prvého pododseku sa môže považovať za existujúcu okrem iného vtedy, keď sú ceny umelo nízke, keď dochádza k výraznému výmennému obchodu alebo v prípade, ak ide o režim spracovania na neobchodné účely.

4.   Predaj podobného výrobku na domácom trhu krajiny vývozu alebo vývoz do tretej krajiny pri cenách nižších, ako sú výrobné náklady na jednotku (pevné a variabilné) zvýšené o predajné, všeobecné a administratívne náklady možno považovať za taký, ktorý sa neuskutočňuje v bežnom obchode z dôvodu ceny a nie je braný do úvahy pri určovaní normálnej hodnoty, len ak sa stanoví, že sa takýto predaj realizoval v rámci dlhšieho obdobia v značných množstvách a za ceny, ktoré nezabezpečujú pokrytie všetkých nákladov v rámci primeranej doby.

Ak ceny, ktoré sú nižšie ako náklady v čase predaja, sú vyššie ako vážený priemer nákladov počas obdobia zisťovania, takéto ceny sa považujú za dostatočné na pokrytie nákladov v rámci primeranej doby.

Predĺžená doba je spravidla jeden rok, v žiadnom prípade nie však menej ako šesť mesiacov a predaj pod úrovňou jednotkových nákladov sa považuje za realizovaný v značných množstvách v rámci takejto doby, keď sa stanoví, že vážený priemer predajných cien je pod úrovňou váženého priemeru jednotkových nákladov alebo že objem predaja pod jednotkovými nákladmi nie je menší než 20 % hodnoty predaja, ktorý sa používa na určenie normálnej hodnoty.

5.   Náklady sa spravidla vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom šetrenia, za predpokladu, že takéto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami príslušnej krajiny a že sa preukáže, že záznamy primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku.

Ak nie sú náklady, ktoré súvisia s výrobou a predajom príslušného výrobku primerane vyjadrené v záznamoch príslušnej strany, upravia alebo stanovia sa na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine alebo, ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, na akomkoľvek inom rozumnom základe, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov.

Do úvahy sa berú predložené dôkazy, ktoré sa týkajú správneho rozdelenia nákladov za predpokladu, že sa preukáže, že takéto rozdelenie bolo v minulosti použité. V prípade neexistencie vhodnejšej metódy sa uprednostní rozdelenie nákladov na základe obratu. Pokiaľ to už nebolo zohľadnené v rámci rozdelenia nákladov podľa tohto pododseku, náklady sa vhodne upravia u tých neopakovaných položiek nákladov, ktoré sú prospešné pre budúcu a/alebo súčasnú výrobu.

Ak sú náklady za časť obdobia na náhradu nákladov ovplyvnené používaním nových výrobných zariadení, ktoré si vyžadujú značné dodatočné investície a nízku mieru využitia kapacít, ktoré sú výsledkom operácií na zavedenie výroby, ktoré sa konajú v rámci alebo v priebehu časti obdobia, v ktorom sa vykonáva zisťovanie, sú priemerné náklady na úvodnú fázu nákladmi, ktoré sú použiteľné podľa vyššie uvedených pravidiel o rozdelení na konci takejto fázy a zahrnú sa na tejto úrovni za príslušné obdobie do priemerných vážených nákladov, ktoré sú uvedené v druhom pododseku odseku 4. Dĺžka úvodnej fázy sa určí vo vzťahu k situácii príslušného výrobcu alebo vývozcu, nepresiahne však primeranú počiatočnú časť obdobia na náhradu nákladov. Na túto úpravu sa vo vzťahu k nákladom použiteľným v priebehu obdobia zisťovania zohľadnia informácie, ktoré sa týkajú úvodnej fázy, ktorá presahuje toto obdobie, ak sa predložia pred overeniami na mieste a do troch mesiacov po začatí zisťovania.

6.   Čiastky zodpovedajúce výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sú založené na skutočných údajoch, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku v bežnom obchode, výrobcom alebo vývozcom, ktorý podliehajú zisťovaniu. Ak takéto čiastky nemožno stanoviť na takomto základe, môžu byť stanovené na základe:

a)	váženého priemeru skutočných čiastok, určených pre iných vývozcov alebo výrobcov, ktorí podliehajú zisťovaniu na výrobu a predaj podobného výrobku na domácom trhu krajiny pôvodu;

b)	skutočných čiastok použiteľných na výrobu a predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov v bežnom obchode príslušným vývozcom alebo výrobcom na domácom trhu krajiny pôvodu;

c)	ľubovoľnej inej primeranej metódy za predpokladu, že takto stanovená čiastka na zisk nepresiahne zisk bežne dosahovaný inými vývozcami alebo výrobcami z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu.

 

a)

V prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvomè1 (5) ç sa normálna hodnota určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny z takejto tretej krajiny voči iným krajinám vrátane Spoločenstva, alebo ak toto nie je možné, na inom odôvodnenom základe, vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo bežne platenej v Spoločenstve za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie. Vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom sa vyberie vhodným spôsobom, pričom sa vezmú do úvahy spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu. Do úvahy sa vezmú aj lehoty; ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého zisťovania. Strany dotknuté zisťovaním sú informované krátko po začatí zisťovania o predpokladanej tretej krajine s trhovým hospodárstvom a majú 10 dní na vyjadrenie pripomienok.

b)

V antidumpingovom zisťovaní, ktoré sa týka dovozu tovarov z Kazachstanu a akejkoľvek inej krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom, ktorá je členom WTO k dátumu začatia zisťovania, sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú zisťovaniu a v súlade s kritériami a postupmi ustanovenými v písmene c) preukáže, že u tohto výrobcu resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá, ktoré sú ustanovené v písmene a).

c)

Tvrdenie v zmysle písmena b) musí byť v písomnej forme a musí obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, t. j. ak: — rozhodnutia firiem, ktoré sa týkajú cien, nákladov a vstupov, vrátane napr. surovín, nákladov na technológiu a mzdových nákladov, výstupov, tržieb a investícií, sú prijaté ako odozvy na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt a bez podstatného vplyvu štátu v tomto ohľade a náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty; — firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverované v súlade s medzinárodnými účtovníckymi normami a ktoré sa používajú na všetky účely, — výrobné náklady a finančná situácia firiem nepodliehajú výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva, najmä v oblasti odpisovania aktív, iných odpisov, výmenného obchodu a platieb prostredníctvom vyrovnania dlhov; — príslušné firmy podliehajú zákonom o konkurze a vlastníctve, ktoré zaručujú právnu istotu a stabilitu činnosti firiem a — prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu. Určenie, či výrobca spĺňa vyššie uvedené kritériá, sa prijme do troch mesiacov od začatia zisťovania na základe osobitných konzultácií poradného výboru a potom, ako výrobné odvetvie Spoločenstva dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky. Toto určenie zostane v platnosti až do konca zisťovania.

8.   Vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za výrobok pri jeho vývoze z krajiny vývozu do Spoločenstva.

9.   V prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď existuje podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, možno vývoznú cenu vytvoriť na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu alebo ak výrobky nie sú ďalej predané nezávislému kupujúcemu, alebo nie sú predané v stave, v akom boli dovezené, na ľubovoľnom primeranom základe.

V týchto prípadoch sa vykoná úprava všetkých nákladov vrátane ciel a daní, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom a nahromadeného zisku s cieľom stanovenia spoľahlivej vývoznej ceny na hranici Spoločenstva.

Položky, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná úprava, zahŕňajú položky, ktoré obvykle znáša dovozca, ale ktoré zaplatila ľubovoľná strana, buď v Spoločenstve alebo mimo neho, o ktorej vyjde najavo, že je v spojení alebo uzavrela kompenzačnú dohodu s dovozcom alebo vývozcom vrátane obvyklých nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a pomocných nákladov; ciel, ľubovoľných antidumpingových ciel a ďalších splatných daní v dovážajúcej krajine z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru; a primeraného rozpätia na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

10.   Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k predaju uskutočnenému, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav v každom prípade, podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. Pri vykonávaní úprav je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek duplicite, predovšetkým pokiaľ ide o zľavy, rabaty, množstvá a úroveň obchodovania. V prípade splnenia osobitných podmienok faktory, kvôli ktorým možno vykonať úpravy, sú uvedené v tomto zozname:

a)	Fyzické vlastnosti Úprava sa vykoná kvôli rozdielom vo fyzických vlastnostiach príslušného výrobku. Výška úpravy zodpovedá primeranému odhadu trhovej hodnoty rozdielu.

b)

Dovozné platby a nepriame dane Vykoná sa úprava normálnej hodnoty o čiastku zodpovedajúcu ľubovoľným dovozným platbám alebo nepriamym daniam na ťarchu podobného výrobku a materiálov do neho manuálne začlenených, ak sú určené na spotrebu v krajine vývozu a nie sú vyberané alebo nahradené vo vzťahu k výrobku vyvážanému do Spoločenstva.

c)

Zľavy, rabaty a množstvá Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v zľavách a rabatoch vrátane tých, ktoré sú poskytované na rozdiely v množstvách, ak sú tieto riadne vyčíslené a sú priamo spojené s predpokladaným predajom. Úprava sa môže taktiež vykonať na odložených zľavách a rabatoch, ak sa nárok zakladá na dôslednej praxi v predchádzajúcich obdobiach vrátane dodržiavania podmienok, ktoré sa požadujú s cieľom spôsobilosti na zľavu alebo rabaty.

d)

Úroveň obchodu i) Úprava kvôli rozdielom v úrovniach obchodu vrátane všetkých rozdielov, ktoré môžu vzniknúť v tržbách OEM (pôvodného výrobcu zariadenia) sa vykoná, ak sa vo vzťahu k distribučnému reťazcu na oboch trhoch ukáže, že vývozná cena vrátane vytvorenej vývoznej ceny je na inej úrovni obchodu ako normálna hodnota a že rozdiel ovplyvnil porovnateľnosť cien, čo dokazujú pretrvávajúce a zjavné rozdiely v pôsobení a cenách predajcu na jednotlivé rozdielne úrovne obchodu na domácom trhu krajiny vývozu. Výška úpravy vychádza z trhovej hodnoty rozdielu. ii) V prípadoch nezahrnutých do bodu i), keď existujúci rozdiel v úrovni obchodu nemožno vyčísliť z dôvodu absencie relevantných úrovní na domácom trhu krajín vývozu alebo ak sa v prípade niektorých funkcií jasne preukáže, že súvisia s inými úrovňami obchodu ako s tou, ktorá sa má použiť v porovnaní, však možno povoliť osobitnú úpravu.

e)

Náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady Vykoná sa úprava kvôli rozdielom vo vzniknutých priamo súvisiacich nákladoch na dopravu príslušného výrobku z prevádzkových priestorov vývozcu k nezávislému kupujúcemu, ak sú takéto náklady zahrnuté do účtovaných cien. Takéto náklady zahrňujú dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady.

f)	Balenie Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v priamo súvisiacich nákladoch na balenie príslušného výrobku.

g)	Úver Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v nákladoch na ľubovoľný úver poskytnutý na zamýšľaný predaj za predpokladu, že ide o faktor, ktorý bol zohľadnený pri stanovení účtovaných cien.

h)	Náklady po predaji Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v priamych nákladoch na poskytovanie záruk, garancií, technickej pomoci a služieb ustanovených zákonom a/alebo v kúpnej zmluve.

i)

Provízie Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v províziách zaplatených vo vzťahu k zamýšľanému predaju. Pojem „provízia“ znamená aj prirážku, ktorú dostane obchodník s výrobkom alebo s podobným výrobkom, ak je funkcia takéhoto obchodníka rovnaká ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

j)

Menové prepočty Keď si cenové porovnanie vyžaduje prepočty mien, takýto prepočet sa vykoná prostredníctvom výmenného kurzu platného v deň predaja, okrem prípadu, kedy je predaj zahraničnej meny na termínových trhoch priamo spojený s príslušným vývozom, kedy sa použije výmenný kurz budúceho predaja. Spravidla sa za dátum predaja považuje dátum faktúry, možno však použiť dátum zmluvy, nákupnej objednávky alebo potvrdenia objednávky, ak tieto vhodnejšie ustanovujú vecné podmienky predaja. Na pohyb výmenných kurzov sa neprihliada a vývozcom sa poskytne 60 dní na zohľadnenie trvalého pohybu výmenných kurzov v priebehu obdobia zisťovania.

k)

Iné faktory Úprava sa môže vykonať aj kvôli rozdielom v iných faktoroch, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až j), ak sa preukáže, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien požadovanú v tomto odseku, najmä ak spotrebitelia sústavne platia rozdielne ceny na domácom trhu v dôsledku rozdielu v týchto faktoroch.

11.   Podľa ustanovení, ktoré upravujú spravodlivé porovnanie je existencia dumpingových rozpätí počas obdobia zisťovania spravidla stanovená na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženým priemerom cien všetkých vývozných porovnateľných obchodných prípadov do Spoločenstva alebo porovnaním individuálnych normálnych hodnôt a individuálnych vývozných cien do Spoločenstva v jednotlivých obchodných prípadoch. Normálnu hodnotu stanovenú na základe váženého priemeru možno však porovnať s cenami jednotlivých individuálnych vývozných transakcií do Spoločenstva, ak existuje model vývozných cien, ktorý sa významne odlišuje medzi rôznymi kupujúcimi, regiónmi alebo dobami a ak by metódy špecifikované v prvej vete tohto odseku neodrážali plnú mieru praktizovaného dumpingu. Tento odsek nebráni používaniu výberu vzoriek v súlade s článkom 17.

12.   Dumpingové rozpätie je suma, o ktorú normálna hodnota presahuje vývoznú cenu. Tam, kde sa dumpingové rozpätia líšia, je možné stanoviť vážený priemer dumpingového rozpätia.

Článok 3

Vymedzenie ujmy

1.   Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto nariadenia pojem „ujma“ znamená značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva, značnú ujmu hroziacu výrobnému odvetviu Spoločenstva alebo značnú prekážku v založení tohto výrobného odvetvia a interpretuje sa v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2.   Vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak:

a)	objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Spoločenstva; a

b)	následný dopad takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie Spoločenstva.

3.   Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Spoločenstve. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí zníženie cien vo významnej miere, alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden, ani viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.

4.   V prípade, že dovoz výrobku z viac ako z jednej krajiny je súčasne predmetom antidumpingových zisťovaní, účinky takéhoto dovozu sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa určí, že:

a)	dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, tak ako je uvedené v článku 9 ods. 3 a že objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný a

b)	súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva.

5.   Vyhodnotenie dopadu dumpingových dovozov na príslušné výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia vrátane skutočnosti, že výrobné odvetvie je ešte stále v procese zotavovania sa z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia, skutočného alebo potenciálneho poklesu odbytu, ziskov, výroby, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií, využitia kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny v Spoločenstve; skutočných a potenciálnych negatívnych vplyvov na peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť navýšenia kapitálu alebo investícií. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, ani nemôžu byť jeden alebo viaceré z týchto faktorov nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.

6.   Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie Spoločenstva tak, ako je ustanovené v odseku 5 a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.

7.   Iné známe faktory ako sú dumpingové dovozy, ktoré súčasne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva sa taktiež preskúmajú, aby sa zabezpečilo, že ujmu spôsobenú týmito inými faktormi nemožno pripísať dumpingovým dovozom podľa odseku 6. Medzi faktory, ktoré možno v tomto ohľade zvážiť, patrí objem a ceny dovozu nepredávané za dumpingové ceny, pokles dopytu alebo zmeny modelov spotreby, postupy obmedzujúce obchod a hospodársku súťaž medzi výrobcami Spoločenstva a tretej krajiny a rozvoj technológií a exportná výkonnosť a produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva.

8.   Účinok dumpingových dovozov sa vyhodnotí vo vzťahu k výrobe podobného výrobku v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva, ak dostupné údaje umožnia samostatnú identifikáciu tejto výroby na základe takých kritérií, ako sú výrobný proces, odbyt a zisky výrobcu. Ak takáto samostatná identifikácia tejto výroby nie je možná, účinok dumpingových dovozov sa vyhodnotí prostredníctvom preskúmania výroby najužšej skupiny alebo kategórie výrobkov, ktorá zahŕňa podobný výrobok, v prípade ktorého možno poskytnúť potrebné informácie.

9.   Určenie hrozby značnej ujmy sa zakladá na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti. Zmena okolností, ktoré vytvoria situáciu, za ktorej by dumping spôsobil ujmu, musí byť jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca.

Pri určovaní toho, či ide o existenciu hrozby značnej ujmy, je potrebné zvážiť takéto faktory:

a)	významné tempo rastu dumpingových dovozov na trh Spoločenstva, ktoré naznačuje pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dovozov;

b)

dostatočná, voľne disponibilná kapacita vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich dumpingových vývozov do Spoločenstva, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy;

c)	či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch; a

d)	zásoby výrobku, ktorý je predmetom zisťovania.

Ani jeden z vyššie uvedených faktorov nemôže byť sám osebe nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, ale súhrn posudzovaných faktorov musí viesť k záveru, že ďalšie dumpingové vývozy bezprostredne hrozia a že, pokiaľ nie sú prijaté ochranné opatrenia, dôjde k značnej ujme.

Článok 4

Vymedzenie pojmu výrobného odvetvia Spoločenstva

1.   Na účely tohto nariadenia sa pojem „výrobné odvetvie Spoločenstva“ vykladá tak, že označuje výrobcov podobných výrobkov v rámci Spoločenstva ako celku alebo tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť tak, ako je vymedzené v článku 5 ods. 4, z celkovej výroby týchto výrobkov v rámci Spoločenstva s výnimkou:

a)	ak sú výrobcovia v spojení s vývozcom alebo dovozcom, alebo sú sami dovozcami namietaného dumpingového výrobku, pojem „výrobné odvetvie Spoločenstva“ sa môže vysvetľovať tak, že označuje zostávajúcu časť výrobcov;

b)

za výnimočných okolností môže byť územie Spoločenstva pre príslušnú výrobu rozdelené na dva alebo viac konkurenčných trhov a výrobcovia v rámci každého trhu môžu byť považovaní za samostatné výrobné odvetvie ak: i) výrobcovia v rámci takéhoto trhu predávajú celú alebo takmer celú svoju výrobu príslušného výrobku na tomto trhu; a ii) dopyt na tomto trhu nie je v podstatnej miere uspokojený dodávkami výrobcov príslušného výrobku, ktorí sa nachádzajú kdekoľvek v Spoločenstve. Za takýchto okolností možno konštatovať, že ujma existuje aj tam, kde prevažná časť celkového výrobného odvetvia Spoločenstva nie je poškodená za predpokladu, že dochádza ku koncentrácii dumpingových dovozov na takýto izolovaný trh a tiež za predpokladu, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu výrobcom celej alebo takmer celej výroby v rámci takéhoto trhu.

2.   Na účely odseku 1 sa výrobcovia považujú za spojených s vývozcom alebo dovozcom len ak:

a)	jeden z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhého; alebo

b)	obidvaja sú priamo alebo nepriamo kontrolovaní treťou osobou; alebo

c)	spolu priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu za predpokladu, že existujú dôvody sa domnievať alebo predpokladať, že účinok tohto vzťahu je taký, že spôsobuje odlišné správanie sa výrobcu v porovnaní s výrobcom bez takéhoto spojenia.

Na účely tohto odseku sa určitá osoba považuje za osobu vykonávajúcu kontrolu nad druhou osobou, ak je takáto osoba právne alebo funkčne v postavení, v ktorom môže druhej osobe ukladať obmedzenia alebo dávať usmernenia.

3.   V prípadoch, kedy výrobné odvetvie Spoločenstva označuje výrobcov v určitom regióne, vývozcom sa poskytne možnosť ponúknuť záväzky podľa článku 8 s ohľadom na príslušný región. V takýchto prípadoch pri hodnotení záujmu Spoločenstva o opatrenia sa osobitne zohľadňuje záujem regiónu. Ak nie je promptne ponúknutý žiaden zodpovedajúci záväzok alebo sa uplatňuje situácia, ktorá je ustanovená v článku 8 ods. 9 a 10, možno uložiť dočasné alebo konečné clo vo vzťahu k Spoločenstvu ako celku. V takýchto prípadoch, ak je to použiteľné, sa môže clo obmedziť na konkrétnych výrobcov alebo vývozcov.

4.   Na tento článok sa vzťahujú ustanovenia článku 3 ods. 8

Článok 5

Začatie konania

1.   Ak nie je v ustanoveniach odseku 6 stanovené inak, začne sa zisťovanie s cieľom určenia existencie, miery a vplyvu údajného dumpingu na základe písomného podnetu ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, alebo ľubovoľného združenia, ktoré nemá právnu subjektivitu, konajúceho v mene výrobného odvetvia Spoločenstva.

Podnet môže byť predložený Komisii alebo členskému štátu, ktorý ho postúpi Komisii. Komisia pošle členským štátom kópiu prijatého podnetu. Podnet sa považuje za podaný v prvý pracovný deň po jeho doručení Komisii vo forme doporučeného listu alebo po vydaní potvrdenia o prijatí zo strany Komisie.

Ak má v prípade absencie podnetu členský štát dostatočný dôkaz o existencii dumpingu a ním spôsobenej ujme, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Spoločenstva, bezodkladne ho oznámi Komisii.

2.   Podnet podľa odseku 1 obsahuje dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti medzi údajnými dumpingovými dovozmi a údajnou ujmou. Podnet obsahuje tieto informácie, pokiaľ sú dostupné navrhovateľovi:

a)

totožnosť osoby, ktorá podala podnet a opis objemu a hodnoty výroby podobného výrobku v rámci Spoločenstva. V prípade, že podnet je podaný v písomnej forme v mene výrobného odvetvia Spoločenstva, musí uvádzať výrobné odvetvie, v mene ktorého bol podnet podaný, prostredníctvom zoznamu všetkých známych výrobcov podobného výrobku v rámci Spoločenstva (alebo združení výrobcov podobného výrobku v rámci Spoločenstva) a v možnom rozsahu, uvedenia objemu a hodnoty produkcie podobného výrobku v rámci Spoločenstva zo strany takýchto výrobcov;

b)	úplný opis údajne dumpingového výrobku, názov príslušnej krajiny alebo krajín pôvodu alebo vývozu, totožnosť každého známeho vývozcu alebo zahraničného výrobcu a zoznam známych osôb dovážajúcich príslušný výrobok;

c)

informácie o cenách, za ktoré sa príslušný výrobok predáva, ak je určený na spotrebu na domácich trhoch krajiny alebo krajín pôvodu alebo vývozu (alebo, v prípade potreby, informácie o cenách, za ktoré sa výrobok predáva z krajiny alebo krajín pôvodu alebo vývozu do tretej krajiny alebo krajín alebo o vytvorenej hodnote výrobku) a informácie o vývozných cenách alebo, v prípade potreby, o cenách, za ktoré sa výrobok po prvýkrát predá nezávislému kupujúcemu v Spoločenstve;

d)

informácie o zmenách v objeme údajne dumpingových dovozov, vplyv tohto dovozu na ceny podobného výrobku na trhu v rámci Spoločenstva a následný dopad príslušného dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva, čo sa preukáže prostredníctvom relevantných faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva, ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5.

3.   Komisia podľa možnosti posúdi presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v podnete, aby bolo možné zistiť, či existujú dostatočné dôkazy pre začatie zisťovania.

4.   Zisťovanie v zmysle odseku 1 sa začne len v prípade, že sa na základe skúmania pozitívnych a negatívnych reakcií na podnet zo strany výrobcov podobného výrobku v rámci Spoločenstva ukáže, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Spoločenstva alebo v jeho mene. Podnet sa považuje za podaný výrobným odvetvím Spoločenstva alebo v jeho mene, ak ho podporia výrobcovia Spoločenstva, ktorých celková výroba predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený tou časťou výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá podnet podporila alebo odmietla. Zisťovanie sa však nezačne v prípade, ak výrobcovia Spoločenstva, ktorí výslovne podporujú podnet, predstavujú menej ako 25 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený výrobným odvetvím Spoločenstva.

5.   Pokiaľ nebolo rozhodnuté o začatí zisťovania, orgány vylúčia akékoľvek uverejnenie podnetu na začatie zisťovania. Po prijatí náležite zdokumentovaného podnetu a pred pristúpením k začatiu zisťovania sa však upovedomí vláda príslušnej krajiny vývozu.

6.   Ak sa za mimoriadnych okolností rozhodne o začatí zisťovania bez prijatia písomného podnetu výrobného odvetvia Spoločenstva alebo v jeho mene s ohľadom na začatie takéhoto zisťovania, vykoná sa tak na základe dostatočných dôkazov o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, ako je to uvedené v odseku 2 s cieľom odôvodniť začatie takéhoto zisťovania.

7.   Dôkazy o dumpingu a ujme sa preskúmajú súčasne v rozhodnutí o tom, či sa má začať zisťovanie alebo nie. Podnet sa zamietne v prípade, ak neexistujú dostatočné dôkazy o dumpingu alebo ujme, ktoré by odôvodnili zisťovanie prípadu. Konanie sa nezačne proti krajinám, ktorých dovozy predstavujú podiel na trhu menší než 1 %, pokiaľ tieto krajiny nepredstavujú aspoň 3 % spotreby Spoločenstva.

8.   Podnet možno vziať späť pred začatím zisťovania, pričom v tomto prípade sa nepovažuje za podaný.

9.   Ak sa po konzultáciách ukáže, že existujú dostatočné dôkazy pre začatie konania, Komisia tak urobí do 45 dní od podania podnetu a vydá príslušné oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak neexistujú dostatočné dôkazy, navrhovateľ je o tom informovaný po konzultácii do 45 dní odo dňa podania podnetu Komisii.

10.   Oznámenie o začatí konania oznámi začatie zisťovania, uvedie sa v ňom názov výrobku a dotknutých krajín, súhrn prijatých informácií a uvedie sa, že všetky ďalšie relevantné údaje treba oznámiť Komisii; okrem toho obsahuje lehoty, v rámci ktorých sa môžu zainteresované strany prihlásiť, predložiť svoje písomné vyjadrenia a poskytnúť informácie, aby sa tieto vyjadrenia a informácie mohli zohľadniť pri zisťovaní; uvedie aj obdobie, v priebehu ktorého zainteresované strany majú právo požiadať, aby ich Komisia vypočula v súlade s článkom 6 ods. 5.

11.   Komisia oznámi vývozcom, dovozcom a združeniam zastupujúcim dovozcov a vývozcov, o ktorých vie, že sa ich záležitosť týka, ako aj krajine pôvodu, krajine vývozu a navrhovateľom začatie konania a s náležitým ohľadom na zachovanie ochrany dôverných informácií poskytne známym vývozcom a orgánom krajiny vývozu úplné znenie písomného podnetu v zmysle odseku 1 a na požiadanie ho sprístupní ostatným zainteresovaným stranám. Ak je počet vývozcov príliš veľký, môže byť úplné znenie písomného podnetu poskytnuté len orgánom krajiny vývozu, alebo príslušnému obchodnému zväzu.

12.   Antidumpingové zisťovanie nebráni colnému konaniu.

Článok 6

Zisťovanie

1.   Po začatí konania Komisia v spolupráci s členskými štátmi začne zisťovanie na úrovni Spoločenstva. Toto zisťovanie sa vzťahuje na dumping aj ujmu, pričom obe tieto skutočnosti sa skúmajú súčasne. Na účely reprezentatívneho zistenia sa stanoví obdobie zisťovania, ktoré v prípade dumpingu trvá bežne najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období zisťovania, sa nezohľadnia.

2.   Strany, ktoré obdržia dotazníky používané pri antidumpingovom zisťovaní, majú aspoň 30 dní na to, aby ich vyplnili. Lehota pre vývozcov začne plynúť odo dňa prijatia dotazníka, ktorý sa v tomto prípade považuje za prijatý týždeň odo dňa, keď bol zaslaný vývozcovi alebo odoslaný diplomatickému zástupcovi krajiny vývozu. Túto lehotu možno predĺžiť na 30 dní s prihliadnutím na čas, ktorý zaberie zisťovanie, ale len v prípade, že príslušná strana náležite odôvodní žiadosť o predĺženie tejto lehoty osobitnými okolnosťami.

3.   Komisia môže požiadať členské štáty o informácie a členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli tejto žiadosti. Pošlú Komisii požadované informácie spolu s výsledkami všetkých vykonaných kontrol, inšpekcií alebo zisťovaní. Ak pôjde o informácie všeobecného záujmu, alebo o ne požiada členský štát, Komisia ich postúpi členským štátom, pokiaľ nie sú dôverné, a v prípade, že tieto informácie dôverné sú, postúpi im ich zhrnutie, ktoré nemá dôverný charakter.

4.   Komisia môže požiadať členské štáty o vykonanie potrebných kontrol a inšpekcií najmä medzi dovozcami, obchodníkmi a výrobcami Spoločenstva, ako aj o vykonanie zisťovania v tretích krajinách, ak s tým zainteresované podniky súhlasia a vláda príslušnej krajiny bola o tom oficiálne informovaná a nevzniesla žiadne námietky. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli týmto žiadostiam Komisie. Členovia Komisie majú právo, ak o to požiada Komisia alebo členský štát, pomáhať zástupcom členských štátov pri plnení ich povinností.

5.   Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v zmysle článku 5 ods. 10, sa vypočujú, ak v lehote predpísanej v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie podajú písomnú žiadosť o vypočutie, z ktorej je zrejmé, že takéto strany sú pravdepodobne ovplyvnené výsledkom konania a že existujú vážne dôvody na to, aby boli vypočuté.

6.   Na požiadanie sa dovozcom, vývozcom, zástupcom vlády krajiny vývozu a osobám, ktoré podali podnet, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 10, poskytne príležitosti stretnúť sa s tými stranami, ktoré zastávajú opačný názor, aby bolo možné prezentovať protichodné stanoviská a poskytnúť argumenty na vyvrátenie dôkazov. Pri poskytnutí takýchto príležitostí sa musí zohľadniť potreba zachovania dôvernosti informácií a výhodnosti pre zúčastnené strany. Žiadna strana nie je povinná zúčastniť sa na tomto stretnutí, a ak tak neurobí, pri posudzovaní prípadu jej to neuškodí. Ústne informácie poskytnuté v zmysle tohto odseku Komisia zohľadní, ak budú neskôr písomne potvrdené.

7.   Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupiteľské združenia, organizácie užívateľov a spotrebiteľov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 10, ako ja zástupcovia krajiny vývozu sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla strana dotknutá zisťovaním, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Spoločenstva alebo jeho členských štátov, a ktoré sú relevantné pre predloženie ich prípadu a nie sú dôverné v zmysle článku 19 a boli použité pri zisťovaní. Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich pripomienky sa zohľadnia v prípade, že sú dostatočne odôvodnené.

8.   S výnimkou okolností, ktoré sú ustanovené v článku 18, je potrebné v miere, v akej je to možné skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.

9.   V prípade konaní začatých podľa článku 5 ods. 9 sa zisťovanie, kedykoľvek je to možné, ukončí do jedného roka. V každom prípade sa takéto zisťovania vo všetkých prípadoch ukončia do 15 mesiacov od ich začatia, v súlade so zisteniami podľa článku 8 v súvislosti so záväzkami alebo zisteniami podľa článku 9 v súvislosti s konečným opatrením.

Článok 7

Dočasné opatrenia

1.   Dočasné clo možno uložiť, ak sa konanie začalo v súlade s článkom 5, ak bolo vydané oznámenie v tomto zmysle a zainteresovaným stranám sa poskytli primerané možnosti na predloženie informácií a vznesenie pripomienok v súlade s článkom 5 ods. 10, ak sa uskutočnilo predbežné kladné rozhodnutie o dumpingu a následnej ujme výrobnému odvetviu Spoločenstva a ak si záujmy Spoločenstva vyžadujú prijatie opatrení na zabránenie takejto ujmy. Dočasné clo sa uloží najskôr 60 dní od začatia konania, najneskôr však deväť mesiacov od začatia konania.

2.   Výška dočasného antidumpingového cla nepresiahne predbežne stanovené dumpingové rozpätie, mala by byť však menšia než príslušné rozpätie, ak by takéto menšie clo bolo primerané na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.

3.   Dočasné clo sa zabezpečí zárukou a prepustenie príslušných výrobkov do voľného obehu v rámci Spoločenstva sa podmieni poskytnutím takejto záruky.

4.   Komisia prijme predbežné opatrenia po konzultácii alebo v extrémne naliehavých prípadoch potom, ako informuje členské štáty. V druhom uvedenom prípade sa konzultácie uskutočnia najneskôr 10 dní po upovedomení členských štátov o opatreniach, ktoré prijala Komisia.

5.   Ak členský štát požaduje bezprostredné prijatie opatrení Komisie a ak sú splnené podmienky, ktoré sú uvedené v odseku 1, Komisia rozhodne najviac v priebehu piatich pracovných dní od prijatia žiadosti, či sa uloží dočasné antidumpingové clo.

6.   Komisia bezodkladne informuje Radu a členské štáty o každom prijatom rozhodnutí podľa odsekov 1 až 5. Rada uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou môže rozhodnúť odlišne.

7.   Dočasné clo môže byť uložené na obdobie šiestich mesiacov a predĺžené o ďalšie tri mesiace alebo môže byť uložené na obdobie deviatich mesiacov. Dočasné clo sa môže uložiť na obdobie deviatich mesiacov alebo doba jeho uloženia môže byť predĺžená len v prípade, ak o to vývozcovia, ktorí predstavujú významné percento príslušného obchodu požiadajú alebo nemajú námietky voči oznámeniu Komisie.

Článok 8

Záväzky

1.   Pokiaľ sa predbežne potvrdzujúcim zistením určila existencia dumpingu a ujmy, Komisia môže prijať prijateľné dobrovoľné ponuky záväzkov, predložené ktorýmkoľvek vývozcom, na úpravu jeho cien alebo na ukončenie vývozov za dumpingové ceny, ak je po osobitnej konzultácií poradného výboru presvedčená, že škodlivý účinok dumpingu sa týmto odstráni. V takom prípade a za predpokladu, že takéto záväzky sú platné, sa dočasné clo uložené Komisiou v súlade s článkom 7 odsek 1 alebo konečné clo uložené Radou v súlade s článkom 9 odsek 4, podľa daného prípadu, nevzťahuje na príslušné dovozy daného výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien a doplnení. Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na odstránenie dumpingového rozpätia, avšak malo by byť nižšie než dumpingové rozpätie, ak by takéto zvýšenie bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.

2.   Záväzky môže navrhnúť Komisia, ale žiaden vývozca nie je povinný pristúpiť na takéto záväzky. Skutočnosť, že vývozcovia neponúknu takéto záväzky alebo neakceptujú výzvu, aby tak urobili, v žiadnom prípade nemá vplyv na posúdenie prípadu. Môže sa však stanoviť, že hrozba ujmy je pravdepodobnejšia, ak dumpingové dovozy pokračujú. Záväzky sa od vývozcov nepožadujú ani neakceptujú, pokiaľ nebolo uskutočnené predbežné kladné rozhodnutie o dumpingu a ujme spôsobenej takýmto dumpingom. S výnimkou výnimočných okolností nemôžu byť záväzky ponúknuté neskôr než je koniec obdobia, v priebehu ktorého možno uskutočniť vyhlásenia podľa článku 20 ods. 5.

3.   Ponúknuté záväzky nemusia byť akceptované, ak sa ich akceptovanie považuje za neuskutočniteľné, ak je počet skutočných alebo potenciálnych vývozcov príliš veľký alebo z iných dôvodov vrátane dôvodov verejného záujmu. Príslušnému vývozcovi možno uviesť dôvody, na základe ktorých sa navrhuje odmietnuť ponuku záväzku a môže sa mu poskytnúť príležitosť, aby ich pripomienkoval. Dôvody odmietnutia sa uvedú v konečnom rozhodnutí.

4.   Od strán, ktoré ponúkajú záväzok sa požaduje, aby poskytli také znenie záväzku, ktoré nemá dôverný charakter, aby mohlo byť sprístupnené zainteresovaným stranám zisťovania.

5.   Ak boli záväzky po konzultácii akceptované a ak sa nevysloví žiadna námietka na zasadnutí poradného výboru, zisťovanie sa skončí. Vo všetkých ostatných prípadoch predloží Komisia bezodkladne Rade správu o výsledkoch konzultácie spolu s návrhom na ukončenie zisťovania. Zisťovanie sa považuje za ukončené, ak Rada uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou nerozhodne do jedného mesiaca inak.

6.   Ak sú záväzky akceptované, zisťovanie sa s ohľadom na dumping a ujmu spravidla skončí. V takomto prípade, ak nedošlo k dumpingu alebo ujme, záväzok automaticky zanikne, s výnimkou prípadov, kedy je takýto záver z veľkej časti odôvodnený práve existenciou záväzku. V takýchto prípadoch možno požadovať, aby bol záväzok zachovaný počas primeraného obdobia. V prípade, že došlo k dumpingu a ujme, záväzok naďalej pretrváva za podmienok a v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

7.   Komisia vyžaduje od každého vývozcu, od ktorého bol akceptovaný záväzok, aby pravidelne poskytoval informácie, ktoré sa týkajú plnenia takéhoto záväzku a umožnil overenie príslušných údajov. Nevyhovenie takýmto požiadavkám sa interpretuje ako porušenie záväzku.

8.   V prípade, že boli v priebehu zisťovania akceptované záväzky od niektorých vývozcov, predpokladá sa, že nadobudnú na účely článku 11 účinnosť od dátumu, kedy bolo zisťovanie pre krajinu vývozu ukončené.

9.   V prípade porušenia alebo späťvzatia záväzkov akoukoľvek stranou záväzku, alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou, prijatie záväzku sa po konzultácií odvolá rozhodnutím Komisie alebo nariadením Komisie, ak je to vhodné, a automaticky sa uplatňuje dočasné clo, ktoré Komisia uložila v súlade s článkom 7 alebo konečné clo, ktoré uložila Rada v súlade s článkom 9 odsek 4 za predpokladu, že daný výrobca mal možnosť vyjadriť svoje pripomienky, okrem prípadov, v ktorých záväzok vzal späť samotný vývozca.

Akákoľvek zainteresovaná strana alebo akýkoľvek členský štát môžu predložiť informácie, ktoré poskytujú evidentný dôkaz o porušení záväzku. Následné hodnotenie, či porušenie záväzku nastalo alebo nie, sa spravidla ukončí do šiestich mesiacov, ale v žiadnom prípade nie neskôr ako deväť mesiacov po náležite odôvodnenej žiadosti. Komisia môže pri monitorovaní záväzkov požiadať o pomoc príslušné orgány členských štátov.

10.   Po konzultácii možno uložiť dočasné clo v súlade s článkom 7 na základe najlepších dostupných informácií tam, ak je dôvod sa domnievať, že sa záväzok porušuje alebo v prípade porušenia alebo späťvzatia záväzku, ak zisťovanie, ktoré viedlo k záväzku, nebolo ukončené.

Článok 9

Ukončenie bez opatrení; uloženie konečného cla

1.   Ak bol podnet vzatý späť, možno konanie ukončiť, pokiaľ takéto ukončenie nebolo v záujme Spoločenstva.

2.   Tam, kde po konzultácii nie sú ochranné opatrenia potrebné a ak v rámci poradného výboru neboli vznesené žiadne námietky, zisťovanie alebo konanie sa ukončí. Vo všetkých ostatných prípadoch predloží Komisia bezodkladne Rade správu o výsledkoch konzultácie spolu s návrhom na ukončenie konania. Konanie sa považuje za ukončené, ak Rada uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou nerozhodne do jedného mesiaca inak.

3.   V prípade konania začatého podľa článku 5 ods. 9 sa ujma spravidla považuje za zanedbateľnú tam, kde príslušné dovozy predstavujú menšie objemy, než sú stanovené v článku 5 ods. 7. V prípade toho istého konania dôjde k okamžitému ukončeniu tam, kde sa stanoví, že dumpingové rozpätie je menšie než 2 %, vyjadrené ako percento dovoznej ceny za predpokladu, že sa ukončí len zisťovanie v prípadoch, kde je rozpätie menej ako 2 % pre individuálnych dovozcov a títo sú naďalej predmetom konania a možno ich opätovne prešetriť v rámci ľubovoľného nasledujúceho preskúmania, ktoré sa uskutoční pre príslušnú krajinu podľa článku 11.

4.   Ak skutočnosti tak, ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujmy Spoločenstva si vyžadujú intervenciu v súlade s článkom 21, Rada uloží konečné antidumpingové clo, uznášajúc sa na základe návrhu predloženého Komisiou po konzultácii s poradným výborom. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou. Ak je v platnosti dočasné clo, návrh na konečné opatrenie sa predloží najneskôr jeden mesiac pred uplynutím takýchto ciel. Výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.

5.   Antidumpingové clo sa vzťahuje v primeranej výške vo všetkých prípadoch na nediskriminačnom základe na dovoz výrobkov zo všetkých zdrojov, u ktorých sa zistilo, že sú dumpingové alebo spôsobujú ujmu, s výnimkou dovozu z tých zdrojov, v ktorých boli podniky akceptované na základe tohto nariadenia. Nariadenie ukladajúce clo upresní clo pre každého dodávateľa alebo, ak to nie je praktické a vo všeobecnosti vtedy, keď sa uplatňuje článok 2 ods. 7 písm. a), príslušnú dodávateľskú krajinu.

Avšak tam, kde sa uplatňuje článok 2 ods. 7 písm. a), upresní sa individuálne clo pre tých vývozcov, ktorí môžu na základe náležite odôvodnených tvrdení preukázať, že:

a)	v prípade úplného alebo čiastočného zahraničného vlastníctva podniku alebo spoločného podniku môžu voľne repatriovať kapitál a zisky;

b)	vývozné ceny, množstvá, podmienky a náležitosti predaja sú voľne určené;

c)	väčšinový podiel patrí súkromným osobám. Štátni úradníci, ktorí sú členmi správnej rady alebo ktorí zastávajú kľúčové riadiace funkcie, sú buď v menšine alebo sa musí preukázať, že spoločnosť je napriek tomu dostatočne nezávislá od štátu;

d)	prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhovej sadzby;

e)	v prípade poskytnutia rozdielnych colných sadzieb jednotlivým vývozcom nie je zasahovanie štátu také, aby umožňovalo obchádzanie príslušných opatrení.

6.   Keď Komisia obmedzila svoje preskúmanie v súlade s článkom 17, nepresiahne žiadne antidumpingové clo uplatňované na dovoz od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17, ale neboli zahrnutí do zisťovania, vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené na strany v rámci vzorky. Na účely tohto odseku Komisia neberie do úvahy žiadne nulové rozpätia, rozpätia de minimis a rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18. Individuálne clo sa uplatní na dovoz od ktoréhokoľvek vývozcu alebo výrobcu, ktorému bolo poskytnuté individuálne zaobchádzanie ustanovené v článku 17.

Článok 10

Retroaktivita

1.   Dočasné opatrenia a konečné antidumpingové clo sa použijú len na výrobky, ktoré vstupujú do voľného obehu po období, kedy nadobudne účinnosť rozhodnutie prijaté podľa článkov 7 ods. 1 alebo 9 ods. 4, okrem výnimiek, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení.

2.   V prípade, že sa uplatnilo dočasné clo a skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ujmy, Rada rozhodne bez ohľadu na to, či má byť uložené konečné antidumpingové clo, aká časť dočasného cla má byť definitívne vyberaná. Na tento účel „ujma“ nezahŕňa podstatné spomalenie založenia výrobného odvetvia Spoločenstva ani hrozbu značnej ujmy, pokiaľ sa nezistí, že v prípade neprijatia dočasných opatrení by sa táto hrozba zmenila na značnú ujmu. Vo všetkých ostatných prípadoch predstavujúcich túto hrozbu alebo spomalenie založenia sa všetky dočasné čiastky uvoľnia a konečné clo možno uložiť len odo dňa konečného rozhodnutia o hrozbe alebo materiálnej prekážke.

3.   Ak je konečné antidumpingové clo vyššie ako dočasné clo, rozdiel sa nevyberie. Ak je konečné clo nižšie ako dočasné clo, výšku cla treba prepočítať. Ak je konečné rozhodnutie negatívne, dočasné clo sa nepotvrdí.

4.   Konečné antidumpingové clo možno vyberať za výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby nie skôr ako 90 dní pred dňom uplatnenia prechodných opatrení, ale nie pred začatím zisťovania za predpokladu, že dovozy boli registrované v súlade s článkom 14 ods. 5, Komisia umožnila príslušným vývozcom vyjadriť svoje pripomienky k nim a:

a)	na príslušný výrobok bol zistený dumping už v minulosti alebo si bol dovozca vedomý, alebo si mal byť vedomý dumpingu, pokiaľ ide o jeho rozsah a údajnú alebo zistenú ujmu; a

b)	okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia zisťovania, existuje ďalší podstatný nárast dovozu, u ktorého je pravdepodobné, že z hľadiska jeho načasovania a objemu a ďalších okolností vážne naruší nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré má byť uplatnené.

5.   V prípadoch porušenia alebo zrušenia záväzkov možno vybrať konečné clo na tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľného obehu, nie skôr ako 90 dní pred uplatnením prechodných opatrení za predpokladu, že dovozy boli zaregistrované v súlade s článkom 14 ods. 5 a že tento retroaktívny výber sa nevzťahuje na dovozy, ktoré sa uskutočnili pred porušením alebo zrušením záväzku.

Článok 11

Doba trvania, preskúmania a náhrady

1.   Antidumpingové opatrenie zostane v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, v akom je to potrebné na prijatie odvetných opatrení proti dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.

2.   Konečné antidumpingové opatrenie vyprší päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho preskúmania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, pokiaľ nie je v rámci preskúmania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy. Takéto preskúmanie uplynutia platnosti sa iniciuje z podnetu Komisie alebo na žiadosť výrobcov Spoločenstva, alebo v ich mene a príslušné opatrenia zostanú v platnosti až do výsledku takéhoto preskúmania.

Preskúmanie uplynutia platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu a ujmy. O takejto pravdepodobnosti môžu napríklad svedčiť dôkazy o pretrvávajúcom dumpingu a ujme alebo dôkazy, že odstránenie ujmy je čiastočne alebo výlučne spôsobené existenciou opatrení, alebo dôkazy, že okolnosti vývozcov alebo trhové podmienky sú také, že svedčia o pravdepodobnosti ďalšieho poškodzujúceho dumpingu.

Pri vykonávaní zisťovaní podľa tohto odseku sa vývozcom, dovozcom, predstaviteľom krajiny vývozu a výrobcom spoločenstva poskytne príležitosť vysvetliť, vyvrátiť alebo vyjadriť pripomienky k záležitostiam, ktoré sú uvedené v žiadosti o preskúmanie a závery sa dosiahnu s náležitým zreteľom na všetky relevantné a náležite zdokumentované dôkazy predložené vo vzťahu k otázke, či je pravdepodobné alebo nepravdepodobné, že vypršanie platnosti opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy.

Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie vo vhodnom čase v poslednom roku uplatňovania opatrení, ktoré sú vymedzené v tomto odseku. Následne sú výrobcovia Spoločenstva oprávnení, najneskôr tri mesiace pred koncom päťročného obdobia, podať si žiadosť o preskúmanie v súlade s druhým pododsekom. Taktiež sa uverejní oznámenie o skutočnom uplynutí platnosti opatrení podľa tohto odseku.

3.   Potrebu pokračovať v ukladaní opatrení možno taktiež preskúmať, ak je to opodstatnené, z podnetu Komisie alebo na žiadosť členského štátu, alebo za predpokladu, že uplynulo primerané obdobie, alebo minimálne jeden rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť ľubovoľného vývozcu alebo dovozcu, alebo výrobcov Spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu takéhoto predbežného preskúmania.

Predbežné preskúmanie sa začne, ak príslušná žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že pokračujúce uloženie opatrenia už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu a/alebo že je nepravdepodobné, že by ujma pokračovala, alebo sa opakovane vyskytovala, ak by sa opatrenie zrušilo alebo zmenilo, alebo že existujúce opatrenie nie je alebo už nie je odôvodnené na kompenzáciu dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.

Pri vykonávaní zisťovania podľa tohto odseku môže Komisia okrem iného zvážiť, či sa okolnosti, ktoré sa týkajú dumpingu a ujmy, významne zmenili, alebo či existujúcimi opatreniami sa dosahujú zamýšľané výsledky, pokiaľ ide o odstránenie ujmy predtým vymedzenej podľa článku 3. V týchto prípadoch sa berie do úvahy konečné určenie všetkých relevantných a náležite zdokumentovaných dôkazov.

4.   Taktiež sa uskutoční preskúmanie s cieľom stanovenia individuálnych dumpingových rozpätí pre nových vývozcov v príslušnej krajine vývozu, ktorí daný výrobok nevyvážali v priebehu obdobia zisťovania, ktoré bolo základom pre opatrenia.

Preskúmanie sa začne, ak nový vývozca alebo výrobca môže preukázať, že nie je v spojení so žiadnym z vývozcov alebo výrobcov v krajine vývozu, ktorí podliehajú antidumpingových opatreniam vo vzťahu k príslušnému výrobku, a že v skutočnosti vyvážal do Spoločenstva po uplynutí obdobia zisťovania alebo ak môže preukázať, že prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Spoločenstva značné množstvo.

Preskúmanie v prípade nového vývozcu sa začne a urýchlene uskutočnení po konzultácii s poradným výborom a potom, ako bola výrobcom Spoločenstva poskytnutá príležitosť vyjadriť svoje pripomienky. Nariadením Komisie, ktorým sa začína preskúmanie, sa zruší clo platné vo vzťahu k príslušnému novému vývozcovi zmenou a doplnením nariadenia, ktorým sa takéto clo uložilo a registráciou dovozu v súlade s článkom 14 ods. 5, aby sa zabezpečila možnosť vyberať antidumpingové clo retroaktívne až do dátumu začatia preskúmania, ak by preskúmanie malo za následok určenie dumpingu vo vzťahu k takémuto vývozcovi.

Ustanovenia tohto odseku sa neuplatňujú v prípade, ak bolo clo uložené podľa článku 9 ods. 6.

5.   Príslušné ustanovenia tohto nariadenia s ohľadom na postupy a vedenie zisťovania s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé preskúmanie, ktoré sa vykonáva podľa odsekov 2, 3 a 4. Preskúmania vykonávané podľa odsekov 2 a 3 sa vykonajú urýchlene a spravidla sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia. V každom prípade sa preskúmania podľa odsekov 2 a 3 vždy ukončia do 15 mesiacov od ich začatia. Preskúmania podľa odseku 4 sa v každom prípade ukončia do deviatich mesiacov od dátumu ich začatia. Ak sa preskúmanie vykonávané podľa odseku 2 začne, pokiaľ počas toho istého konania prebieha preskúmanie podľa odseku 3, preskúmanie podľa odseku 3 sa ukončí v rovnaký čas, ako preskúmanie podľa odseku 2.

Komisia predloží návrh na konanie Rade, najneskôr jeden mesiac pred uplynutím termínov uvedených v prvom pododseku.

Ak zisťovanie nie je ukončené v rámci termínov uvedených v prvom pododseku, opatrenia:

—	sa skončia počas zisťovaní podľa odseku 2,

—	sa skončia v prípade zisťovaní súčasne vykonávaných podľa odsekov 2 a 3 tohto článku, ak sa buď zisťovanie v zmysle odseku 2 začalo, zatiaľ čo preskúmanie na základe odseku 3 už prebiehalo v rámci toho istého konania, alebo ak takéto preskúmanie sa začalo v rovnaký čas, alebo

—	zostanú nezmenené počas zisťovania podľa odsekov 3 a 4.

V Úradnom vestníku Európskej Únie sa následne uverejní oznam o skutočnom dátume uplynutia platnosti alebo zachovania opatrení podľa tohto odseku.

6.   Preskúmania podľa tohto článku sa začnú zo strany Komisie po konzultácii s poradným výborom. Tam, kde je to na základe preskúmania opodstatnené, opatrenia sa zrušia alebo zachovajú v súlade s odsekom 2, alebo zrušia, zachovajú, alebo zmenia a doplnia v súlade s odsekmi 3 a 4 orgánom Spoločenstva, ktorý je zodpovedný za ich zavedenie. Ak sú opatrenia zrušené pre individuálnych vývozcov, nie však pre krajinu ako celok, takýto vývozcovia sú naďalej účastníkmi konania a možno ich automaticky opätovne prešetriť v rámci ktoréhokoľvek následného preskúmania, ktoré sa uskutoční vo vzťahu k tejto krajine v súlade s týmto článkom.

7.   Ak prebieha preskúmanie opatrení podľa odseku 3 na konci obdobia uplatňovania opatrení v zmysle v odseku 2, takéto preskúmanie taktiež zahŕňa okolnosti ustanovené v odseku 2.

8.   Bez ohľadu na odsek 2 môže dovozca požadovať náhradu vybraného cla tam, kde sa preukáže, že dumpingové rozpätie, na základe ktorého bolo cláo zaplatené, bolo odstránené alebo znížené na úroveň, ktorá je pod úrovňou cla, ktoré je v platnosti.

Pri požadovaní náhrady antidumpingového cla podá dovozca žiadosť Komisii. Žiadosť sa podá prostredníctvom členského štátu, na ktorého území bol výrobok prepustený do voľného obehu do šiestich mesiacov od dátumu, kedy bola výška konečného cla, ktoré sa má vyberať, náležite určená príslušnými orgánmi alebo od dátumu, kedy bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté vyberať príslušné čiastky, ktoré sú zabezpečené prostredníctvom dočasného cla. Členské štáty príslušnú žiadosť bezodkladne doručia Komisii.

Žiadosť o náhradu sa považuje za náležite odôvodnenú dôkazmi, ak obsahuje presné informácie o čiastke náhrady antidumpingového cla, na ktorú sa uplatňuje nárok a všetku colnú dokumentáciu, ktorá sa týka výpočtu a platby takejto čiastky. Taktiež obsahuje dôkazy za reprezentatívne obdobie o normálnych hodnotách a vývozných cenách do Spoločenstva v prípade vývozcu alebo výrobcu, na ktorého sa clo vzťahuje. V prípade, že dovozca nie je v spojení s príslušným vývozcom alebo výrobcom a takáto informácia nie je bezprostredne dostupná alebo v prípade, že vývozca alebo výrobca nie je ochotný ich poskytnúť dovozcovi, žiadosť obsahuje vyhlásenie vývozcu alebo výrobcu, že dumpingové rozpätie bolo znížené alebo odstránené, ako je uvedené v tomto článku a že relevantné podporné dôkazy sa poskytnú Komisii. V prípade, že takéto dôkazy od vývozcu alebo výrobcu nie sú k dispozícii v priebehu primeranej doby, žiadosť sa zamietne.

Komisia po konzultácii s poradným výborom rozhodne, či a do akej miery by sa malo žiadosti vyhovieť alebo môže kedykoľvek rozhodnúť o začatí predbežného preskúmania, na základe čoho sa informácie a zistenia z takéhoto preskúmania vykonaného v súlade s ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na takéto preskúmania, použijú na určenie, či a do akej miery je náhrada oprávnená. Náhrada cla sa spravidla uskutoční do 12 mesiacov a za žiadnych okolností nie neskôr ako 18 mesiacov po dátume, kedy bola žiadosť o náhradu, náležito odôvodnená dôkazmi, podaná dovozcom výrobku, na ktoré sa vzťahuje antidumpingové clo. Platba každej schválenej náhrady sa spravidla realizuje členskými štátmi do 90 dní od rozhodnutia Komisie.

9.   Pri všetkých preskúmaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú náhrady, uskutočnených podľa tohto článku, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri zisťovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležito zohľadní článok 2 a predovšetkým jeho odseky 11 a 12 a článok 17.

10.   Pri každom zisťovaní, ktoré sa uskutoční podľa tohto článku, Komisia preskúma spoľahlivosť vývozných cien v súlade s článkom 2. V prípade, že sa rozhodne vytvoriť vývoznú cenu v súlade s článkom 2 ods. 9, vypočíta ju bez akejkoľvek zrážky o čiastku zaplateného antidumpingového cla, ak sa poskytne nezvratný dôkaz, že clo je náležito vyjadrené v maloobchodných cenách a následných

Článok 12

Opätovné zisťovanie

1.   Ak výrobné odvetvie Spoločenstva alebo akákoľvek spravidla do dvoch rokov odvtedy, ako opatrenia nadobudnú účinnosť, dostatočné informácie preukazujúce, že po pôvodnom období zisťovania a pred alebo po zavedení opatrení vývozné ceny klesli, alebo že v cenách spätného predaja alebo následných predajných cenách dovezených výrobkov v Spoločenstve nenastal žiadny alebo len nedostatočný pohyb, zisťovanie možno po konzultácií opätovne začať s cieľom preskúmania, či dané opatrenie má na vyššie uvedené ceny nejaký vplyv.

Zisťovanie možno za vyššie uvedených podmienok opätovne začať tiež na základe podnetu Komisie alebo na základe žiadosti členského štátu.

2.   Počas opätovného zisťovania v súlade s týmto článkom sa vývozcom, dovozcom a výrobcom Spoločenstva poskytne príležitosť objasniť situáciu vo vzťahu k maloobchodným cenám a následným predajným cenám: ak sa dôjde k záveru, že príslušné opatrenia by mali viesť k pohybom takýchto cien, potom sa s cieľom odstránenia ujmy, ktorá sa predtým určila v súlade s článkom 3, prehodnotia vývozné ceny v súlade s článkom 2 a znovu sa vypočítajú dumpingové rozpätia, aby sa zohľadnili prehodnotené vývozné ceny.

Ak sa podmienky článku 12 odsek 1 považujú za splnené v dôsledku zníženia vývozných cien, ktoré nastalo po pôvodnom období zisťovania a pred alebo po zavedení opatrení, dumpingové rozpätie možno opätovne prepočítať, aby sa zohľadnilo toto zníženie vývozných cien.

3.   Ak opätovné zisťovanie podľa tohto článku preukáže zvýšený dumping, Rada môže po konzultácii platné opatrenia zmeniť alebo doplniť, uznášajúc sa na návrh Komisie v súlade s novými zisteniami o vývozných cenách. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou. Výška antidumpingového cla uloženého v zmysle tohto článku nepresiahne dvojnásobok výšky cla pôvodne uloženého Radou.

4.   Príslušné ustanovenia článku 5 a 6 sa vzťahujú na každé opätovné zisťovanie vykonané v zmysle tohto článku s tým rozdielom, že takéto opätovné zisťovanie sa vykonáva urýchlene a spravidla sa ukončí do šiestich mesiacov od dátumu jeho začatia. V každom prípade takéto opätovné zisťovanie sa vždy ukončia do deviatich mesiacov od ich začatia.

Komisia predloží návrh na opatrenie Rade najneskôr jeden mesiac pred uplynutím termínu uvedeného v prvom pododseku.

Ak sa opätovné zisťovanie neskončí v rámci termínov uvedených v prvom pododseku, opatrenia zostanú nezmenené. Oznam o zachovaní opatrení podľa tohto odseku sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej Únie.

5.   Údajné zmeny normálnej hodnoty sa podľa tohto článku zohľadnia, len ak sa Komisii sprístupnia úplné informácie o revidovaných normálnych hodnotách, náležito odôvodnené dôkazmi a v lehotách stanovených v oznámení o začatí zisťovania. V prípade, že určité zisťovanie zahŕňa prehodnotenie normálnych hodnôt, je možné, aby dovozy podliehali registrácii v súlade s článkom 14 ods. 5 až dovtedy, pokiaľ nie sú známe výsledky opätovného zisťovania.

Článok 13

Obchádzanie

1.   Antidumpingové clo uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobných výrobkov, tiež mierne upravených, z tretích krajín; alebo dovozy mierne upravených podobných výrobkov z krajiny, ktorá podlieha opatreniam; alebo ich častí, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení. Antidumpingové clo, ktoré nepresahuje zvyšné antidumpingové clo uložené v súlade s článkom 9 odsek 5 možno rozšíriť na dovozy zo spoločností, ktoré čerpajú výhody z individuálnych ciel v krajinách, ktoré podliehajú opatreniam, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení. Pod obchádzaním sa rozumie zmena v štruktúre obchodu medzi tretími krajinami a Spoločenstvom, alebo medzi jednotlivými spoločnosťami tejto krajiny podliehajúcej opatreniam a Spoločenstvom, ktorá vychádza z praxe, procesu alebo činnosti, pre ktorú neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, a keď sú k dispozícii dôkazy o ujme alebo o oslabovaní nápravných účinkov cla v súvislosti s cenami a/alebo množstvami podobného výrobku, a keď sú k dispozícii dôkazy o dumpingu vo vzťahu k predtým stanoveným normálnym hodnotám pre podobné výrobky, ak je to potrebné v súlade s ustanoveniami článku 2.

Prax, postup alebo činnosť uvedené v prvom pododseku, okrem iného, zahŕňajú tiež mierne upravenie daného výrobku, aby tak patril pod kódy colného sadzobníka, ktoré normálne nepodliehajú opatreniam za predpokladu, že úpravou nedôjde k zmene jeho podstatných vlastností; zasielanie výrobku, podliehajúceho opatreniam cez tretie krajiny; reorganizáciu vývozcami alebo výrobcami ich predajných štruktúr alebo kanálov v krajine, ktorá podlieha opatreniam, aby napokon mali svoje výrobky vyvezené do Spoločenstva prostredníctvom výrobcov, ktorí čerpajú výhody z jednotlivých colných sadzieb, ktoré sú nižšie ako sadzby uplatňované na výrobky výrobcov; a skladanie súčastí prostredníctvom montáže v Spoločenstve alebo tretej krajine, za okolností uvedených v odseku 2.

2.   Montážna činnosť v Spoločenstve alebo v tretej krajine sa považuje za obchádzanie platných opatrení, ak:

a)	sa táto činnosť začala alebo podstatne vzrástla od začatia antidumpingového zisťovania alebo tesne pred jeho začatím a príslušné diely pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia; a

b)

príslušné diely tvoria 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku s výnimkou prípadov, kedy v žiadnom prípade nemožno uvažovať, že dochádza k obchádzaniu, ak sa hodnota, ktorá je pridaná privezeným dielom počas montážnej alebo kompletizačnej činnosti je vyššia než 25 % výrobných nákladov, a

c)	nápravné účinky cla sú vážne oslabené z hľadiska cien a/alebo množstiev podobného zmontovaného výrobku a existujú dôkazy o dumpingu vo vzťahu k predtým stanoveným normálnym hodnotám na takéto alebo podobné výrobky.

3.   V zmysle tohto článku sa zisťovania začnú na základe podnetu Komisie alebo na základe žiadosti niektorého členského štátu alebo ktorejkoľvek zainteresovanej strany, na základe dostatočných dôkazov, ktoré sa vzťahujú na faktory ustanovené v odseku 1. Začatie zisťovania sa uskutoční po konzultácií s poradným výborom prostredníctvom nariadenia Komisie, ktoré môže tiež nariadiť colným orgánom, aby dovozy podrobili registrácii v súlade s článkom 14 odsek 5, alebo aby požadovali záruky. Zisťovania vykonáva Komisia, ktorej môžu pomáhať colné orgány, a ukončia sa do deviatich mesiacov. Ak skutočnosti, tak ako boli s konečnou platnosťou stanovené, opodstatňujú rozšírenie opatrení, toto rozšírenie vykoná Rada, konajúc na návrh predložený Komisiou po konzultácií s poradným výborom. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou. Rozšírenie nadobudne účinnosť odo dňa, v ktorý bola uložená registrácia v zmysle článku 14 odsek 5, alebo ku dňu, ku ktorému boli požadované záruky. Príslušné procesné ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa vzťahujú na začatie a vykonanie zisťovania sa uplatňujú podľa tohto článku.

4.   Dovozy nepodliehajú registrácii podľa článku 14 odsek 5 alebo opatreniam, ak sa uskutočňujú v rámci obchodnej činnosti spoločnosťami, ktoré čerpajú výhody z oslobodení. Žiadosti o oslobodenia, náležite doložené dôkazmi, sa predkladajú v rámci lehôt stanovených v nariadení Komisie, ktorým sa začína zisťovanie. Ak prax, postup alebo činnosť obchádzania prebiehajú mimo Spoločenstva, oslobodenia možno udeliť tým výrobcom daných výrobkov, ktorí dokážu, že nie sú v spojení so žiadnym výrobcom, ktorý podlieha opatreniam, a u ktorého sa zistí, že nie je zapojený do praktík obchádzania, ktoré sú vymedzené v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Ak prax, postupy alebo činnosť obchádzania prebiehajú vo vnútri Spoločenstva, oslobodenia možno udeliť tým dovozcom, ktorí dokážu, že nie sú v spojení s výrobcami, ktorí podliehajú opatreniam.

Tieto oslobodenia sa udeľujú rozhodnutím Komisie po konzultácii s poradným výborom alebo rozhodnutím Rady, ktorým sa zavádzajú opatrenia a zostávajú v platnosti počas obdobia a za podmienok, ktoré sú v nich ustanovené.

Za predpokladu splnenia podmienok, ktoré sú ustanovené v článku 11 odseku 4 možno oslobodenia udeliť tiež po skončení zisťovania, ktoré vedie k rozšíreniu opatrení.

Ak uplynul aspoň jeden rok po rozšírení opatrení a v prípade, že počet strán žiadajúcich alebo potenciálne žiadajúcich o oslobodenie je značný, Komisia môže rozhodnúť o začatí preskúmania rozšírenia opatrení. Akékoľvek takéto preskúmanie sa vykoná v súlade s ustanoveniami článku 11 odsek 5, ktoré sa vzťahuje na preskúmania podľa článku 11 odsek 3.

5.   Ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté bežné uplatňovanie platných ustanovení, ktoré sa týkajú cla.

Článok 14

Všeobecné ustanovenia

1.   Dočasné alebo konečné antidumpingové clo sa uloží nariadením a je vyberané členskými štátmi v stanovenej forme, sadzbe a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení, ktoré upravuje uloženie tohto cla. Toto clo sa vyberá nezávisle od colných poplatkov a iných daní, ktoré sú zvyčajne ukladané pri dovozoch. Žiaden výrobok súčasne nepodlieha antidumpingovým aj vyrovnávaciemu clu, ktoré má riešiť tú istú situáciu spôsobenú dumpingom alebo subvencovaním vývozu.

2.   Nariadenia, ktoré upravujú ukladanie dočasného alebo konečného antidumpingového cla a nariadenia alebo rozhodnutia, ktoré upravujú prijímanie cenových záväzkov alebo ukončenie zisťovania alebo konania sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie. Tieto nariadenia a rozhodnutia obsahujú najmä, a so zreteľom na ochranu dôverných informácií, pokiaľ možno mená/názvy vývozcov alebo krajín, opis výrobku a zhrnutie skutočností dôležitých pre určenie dumpingu alebo ujmy. V každom prípade kópia nariadenia alebo rozhodnutia sa odošle známym zainteresovaným stranám. Ustanovenia tohto odseku sa primerane uplatnia aj pri kontrolách.

3.   Podľa tohto nariadenia možno prijať osobitné ustanovenia, predovšetkým vo vzťahu k spoločnému vymedzeniu pojmu pôvod, ktorý je uvedený v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (6).

4.   V záujme Spoločenstva môžu byť opatrenia zavedené podľa tohto nariadenia po konzultácií s poradným výborom dočasne pozastavené rozhodnutím Komisie na obdobie deviatich mesiacov. Pozastavenie možno predĺžiť na ďalšie obdobie nepresahujúce jeden rok, ak tak rozhodne Rada, ktorá sa uznáša na návrh Komisie. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou. Opatrenia možno pozastaviť len v prípade, že sa dočasne zmenili trhové podmienky do takej miery, že je nepravdepodobné, že by v dôsledku pozastavenia opätovne nastala ujma a za predpokladu, že výrobnému odvetviu Spoločenstva sa poskytla príležitosť vyjadriť sa k pripomienkam a tieto pripomienky boli zohľadnené. Opatrenia možno kedykoľvek a po konzultácii obnoviť, ak už nemožno uplatniť dôvod na ich pozastavenie.

5.   Komisia môže po konzultácii s poradným výborom nariadiť colným úradom, aby podnikli vhodné kroky na registráciu dovozov, aby bolo možné opatrenia následne uplatniť na tieto dovozy od dátumu takejto registrácie. Registráciu dovozu je možné zaviesť na základe žiadosti výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takéhoto postupu. Registrácia sa zavedie prostredníctvom nariadenia, v ktorom sa stanoví účel takéhoto opatrenia a v prípade potreby odhadovaná čiastka prípadného budúceho záväzku. Registrácia dovozov sa nezavedie na dlhšie obdobie ako deväť mesiacov.

6.   Členské štáty podajú každý mesiac Komisii správy o dovozoch, ktoré podliehajú zisťovaniu a opatreniam a o výške ciel vybraných podľa tohto nariadenia.

7.   Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie odseku 6, Komisia môže požadovať, aby členské štáty pre jednotlivé prípady poskytovali informácie, ktoré sú potrebné na účinné sledovanie uplatňovania opatrení. V tomto zmysle sa uplatňujú ustanovenia článku 6 odseky 3 a 4. Všetky údaje predložené členskými štátmi podľa tohto článku sa vzťahujú na ustanovenia článku 19 odsek 6.

Článok 15

Konzultácie

1.   Akékoľvek konzultácie, ktoré sú ustanovené v tomto nariadení sa uskutočnia v rámci poradného výboru, ktorý je zložený zo zástupcov členských štátov, pričom vo funkcii predsedu je zástupca Komisie. Konzultácie sa konajú ihneď na základe žiadosti členského štátu alebo z podnetu Komisie a v každom prípade v priebehu doby, ktorá umožní dodržanie lehôt stanovených týmto nariadením.

2.   Výbor zasadá v prípade jeho zvolania predsedom. Predseda poskytne všetky príslušné informácie členským štátom čo najskôr, ale najneskôr 10 pracovných dní pred zasadnutím.

3.   V prípade potreby môžu byť konzultácie len písomné; v takom prípade Komisia upovedomí členské štáty a stanoví obdobie, v rámci ktorého sú oprávnené vyjadriť svoje stanoviská alebo požadovať ústne konzultácie, ktoré predseda zorganizuje za predpokladu, že sa takéto ústne konzultácie môžu konať v priebehu doby, ktorá umožňuje dodržanie lehôt stanovených týmto nariadením.

4.   Konzultácie sa týkajú predovšetkým:

a)	existencie dumpingu a metód stanovenia dumpingového rozpätia;

b)	existencie a rozsahu ujmy;

c)	príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou;

d)	opatrení, ktoré sú za určitých okolností primerané zabrániť alebo napraviť ujmu spôsobenú dumpingom a spôsoby a prostriedky realizácie takýchto opatrení.

Článok 16

Overovanie na mieste

1.   Komisia v prípade potreby vykoná overovanie na mieste s cieľom preskúmať záznamy dovozcov, vývozcov, obchodníkov, zástupcov, výrobcov, obchodných združení a organizácií a overiť informácie o dumpingu a ujme. V prípade absencie riadnej a včasnej odpovede overovanie na mieste nemožno vykonať.

2.   Komisia v prípade potreby môže vykonať zisťovanie v tretích krajinách pod podmienkou, že získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi svoj zámer predstaviteľom vlády príslušnej krajiny a títo nevznesú proti zisťovaniu námietky. Len čo Komisia získa súhlas dotknutých podnikov, mala by oznámiť krajine vývozu názvy a sídla podnikov, ktoré chce navštíviť, ako aj dohodnuté termíny overovania.

3.   Dotknuté podniky sú informované o druhu informácií, ktoré sú predmetom skúmania počas overovania na mieste a o ďalších informáciách, ktoré musia byť počas neho poskytnuté, aj keď uvedené nemá dopad na žiadosti podané počas overovania, ktoré sa týkajú ďalších podrobností súvisiacich s poskytnutými informáciami.

4.   Pri zisťovaniach vykonaných v zmysle odsekov 1, 2 a 3 pomáhajú Komisii úradníci tých členských krajín, ktoré o to požiadajú.

Článok 17

Výber vzorky

1.   V prípadoch, kde je počet osôb, ktoré podali podnet, vývozcov alebo dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, zisťovanie sa môže obmedziť na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne na základe informácií dostupných v čase výberu alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.

2.   Konečný výber strán, druhov výrobkov alebo transakcií vykonaných podľa týchto ustanovení o výbere vzorky závisí od Komisie, uprednostní sa však výber vzorky konzultovanej a odsúhlasenej príslušnými stranami za predpokladu, že sa takéto strany prihlásia a sprístupnia dostatočné množstvo informácií do troch týždňov od začatia zisťovania, aby sa umožnilo vybratie reprezentatívnej vzorky.

3.   V prípadoch, v ktorých sa zisťovanie obmedzilo v súlade s týmto článkom, vypočíta sa individuálne dumpingové rozpätie napriek tomu pre každého vývozcu alebo výrobcu, ktorý nebol pôvodne vybraný a ktorý predloží potrebné informácie v lehote stanovenej v tomto nariadení, okrem prípadu, keď je počet vývozcov alebo výrobcov tak veľký, že individuálne zisťovanie by bolo nadmieru obtiažne a prekážalo by včasnému ukončeniu zisťovania.

4.   Ak sa rozhodne o uskutočnení výberu a určité alebo všetky vybrané strany dostatočne nespolupracujú, čo môže značne ovplyvniť výsledok zisťovania, možno vybrať novú vzorku. Ak však odmietanie spolupráce pretrváva, alebo nie je dosť času na výber novej vzorky, postupuje sa v zmysle ustanovení článku 18.

Článok 18

Odmietnutie spolupráce

1.   V prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v lehote stanovenej v tomto nariadení, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu zisťovania, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne alebo negatívne možno vypracovať na základe dostupných skutočností. Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, príslušné informácie sa neberú do úvahy a môžu byť využité dostupné skutočnosti. Zainteresované strany by mali byť upozornené na dôsledky odmietnutia spolupráce.

2.   Neposkytnutie odpovede v elektronickej forme sa nepovažuje za odmietnutie spolupráce za predpokladu, že zainteresovaná strana preukáže, že poskytnutie odpovede v požadovanej forme by predstavovalo neprimeranú zaťaž alebo neprimerané dodatočné náklady.

3.   Ak informácie predložené niektorou zainteresovanou stranou nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nemajú ignorovať za predpokladu, že akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu a zároveň, že sú informácie včas predložené a je možné ich overiť a že strana konala podľa svojich najlepších schopností.

4.   Ak sa dôkazy alebo informácie neakceptujú, strana, ktorá ich poskytla, je bezodkladne informovaná o dôvodoch a dostane príležitosť, aby poskytla ďalšie vysvetlenie v stanovenej lehote. Ak sa vysvetlenia nepovažujú za dostatočné, dôvody zamietnutia takýchto dôkazov alebo informácií sa sprístupnia a uvedú sa v uverejnených nálezoch.

5.   Ak sa stanoviská vrátane tých, ktoré sa týkajú normálnej hodnoty, zakladajú na ustanoveniach odseku 1, vrátane informácií uvedených v podaní, overia sa tam, kde je to prakticky možné a s náležitým ohľadom na lehoty zisťovania, vo vzťahu k informáciám z iných nezávislých zdrojov, ktoré môžu byť dostupné, ako sú napr. publikované cenníky, oficiálna dovozná štatistika a colné výkazy alebo informácie získané od iných zainteresovaných strán v priebehu zisťovania.

Takéto informácie môžu obsahovať dôležité údaje, ktoré sa týkajú svetového trhu alebo prípadne iných reprezentatívnych trhov.

6.   Ak ktorákoľvek zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, takže sa tým neposkytnú relevantné informácie, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý, ako by tomu bolo v prípade, ak by táto spolupracovala.

Článok 19

Ochrana dôverných informácií

1.   Všetky informácie dôverného charakteru (napr. ktorých vyzradenie by mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi, malo nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej získala informácie), prípadne informácie poskytnuté dôverne stranami pri zisťovaní, ak je na to dobrý dôvod, považujú príslušné orgány za dôverné.

2.   Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter. Tento súhrn musí byť dostatočne podrobný, aby umožnil pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií. Za mimoriadnych okolností môžu tieto strany uviesť, že predmetné informácie nemožno predložiť vo forme súhrnu. V týchto výnimočných prípadoch treba uviesť dôvody, pre ktoré nie je možné dané informácie zhrnúť.

3.   Ak sa žiadosť o dôverné zaobchádzanie považuje za neopodstatnenú, alebo ak dodávateľ informácií buď nie je ochotný sprístupniť informácie, alebo nesúhlasí s ich zverejnením vo všeobecnej alebo súhrnnej forme, možno od zohľadnenia týchto informácií upustiť, pokiaľ nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že predmetné informácie sú správne. Žiadosti o dôverné zaobchádzanie nesmú byť zamietnuté svojvoľne.

4.   Tento článok nebráni zverejneniu všeobecných informácií orgánmi Spoločenstva a najmä uvedeniu dôvodov, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v zmysle tohto nariadenia, ani zverejneniu dôkazov, o ktoré sa opierali orgány Spoločenstva, ak bude potrebné vysvetliť príslušné dôvody v súdnom konaní. Pri zverejnení týchto informácií treba zohľadniť oprávnené záujmy dotknutých strán, aby sa zabránilo vyzradeniu obchodného tajomstva.

5.   Rada, Komisia a členské štáty alebo ich úradníci bez výslovného súhlasu poskytovateľa nevyzradia žiadne informácie získané na základe tohto nariadenia, ak ich poskytovateľ požiadal o dôverné zaobchádzanie. Výmena informácií medzi Komisiou a členskými štátmi alebo informácie o poradách uskutočnených podľa článku 15, prípadne interných dokumentov vypracovaných orgánmi Spoločenstva alebo jeho členskými štátmi, sa nevyzradia okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto nariadení.

6.   Informácie získané podľa tohto nariadenia sa používajú len na účely, na ktoré boli vyžiadané. Toto ustanovenie nezabraňuje využitiu informácií, ktoré sa získali v súvislosti s jedným zisťovaním na účely začatia iného zisťovania v rámci toho istého konania vo vzťahu k danému výrobku.

Článok 20

Poskytovanie informácií

1.   Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj zástupcovia krajiny vývozu môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach, na základe ktorých boli uložené prechodné opatrenia. Žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení prechodných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.

2.   Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ukončenie zisťovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť treba venovať poskytovaniu iných informácií, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri dočasných opatreniach.

3.   Žiadosti o konečné poskytnutie informácií, ako je uvedené v odseku 2, sa adresujú Komisii v písomnej forme, a ak bolo uložené dočasné clo, doručené najneskôr do jedného mesiaca od uverejnenia oznámenia o uložení predmetného cla. Ak nebolo uložené dočasné clo, strany majú možnosť požiadať o konečné poskytnutie informácií v lehote stanovenej Komisiou.

4.   Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomnou formou. Pri zohľadnení ochrany dôverných informácií sa poskytne čo najskôr, zvyčajne do jedného mesiaca pred konečným rozhodnutím alebo predložením návrhu na konečné opatrenie Komisiou podľa článku 9. Ak nie je Komisia schopná poskytnúť určité informácie alebo dôvody v stanovenej lehote, urobí tak, len čo to bude možné. Poskytnutím informácií nie je dotknuté následné rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia alebo Rada, ale ak takéto rozhodnutie vychádza z iných skutočností a dôvodov, tieto budú poskytnuté čo najskôr.

5.   Námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia, len ak sú doručené v lehote stanovenej Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní, a to s prihliadnutím na naliehavosť záležitosti.

Článok 21

Záujem Spoločenstva

1.   Rozhodnutie o tom, či záujem Spoločenstva vyžaduje intervenciu, by malo byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku, vrátane záujmov domáceho výrobného odvetvia, užívateľov a spotrebiteľov. Rozhodnutie v zmysle tohto článku sa prijme len vtedy, keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2. Pri tomto skúmaní treba venovať pozornosť potrebe vylúčiť vplyv škodlivého dumpingu a obnoviť efektívnu konkurenciu. Opatrenia určené na základe zisteného dumpingu a ujmy sa neuplatnia, ak orgány na základe všetkých predložených informácií dospejú k záveru, že prijatie týchto opatrení nie je v záujme Spoločenstva.

2.   S cieľom vytvoriť pevný základ, na ktorom orgány zohľadnia všetky stanoviská a informácie pri rozhodovaní, či je uloženie opatrenia v záujme Spoločenstva alebo nie, osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, ich zastupujúce združenia, reprezentatívni užívatelia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa môžu v lehote stanovenej v oznámení o začatí zisťovania v súvislosti s antidumpingovým clom prihlásiť a poskytnúť Komisii potrebné informácie. Tieto informácie alebo ich súhrny sú sprístupnené ostatným stranám uvedeným v tomto odseku, ktoré sú oprávnené sa k nim vyjadriť.

3.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o vypočutie. Týmto žiadostiam sa vyhovie, ak sú predložené v lehote stanovenej v odseku 2 a ak obsahujú dôvody, prečo je z hľadiska záujmu Spoločenstva dôležité vypočuť si názor príslušných strán.

4.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu vyjadriť k uplatňovaniu uložených dočasných ciel pripomienky. Ak majú byť tieto pripomienky zohľadnené, treba ich doručiť do jedného mesiaca od uplatnenia takýchto opatrení, a potom tieto pripomienky alebo ich náležité zhrnutia sprístupnia ostatným stranám, ktoré majú právo vyjadriť k nim svoje pripomienky.

5.   Komisia preskúma informácie, ktoré boli riadne predložené, a posúdi ich reprezentatívnosť, pričom výsledky tejto analýzy spolu so stanoviskom o jej výsledkoch sa predložia poradnému výboru. Komisia pri každom návrhu predloženom v súlade s článkom 9 zohľadní vyváženosť stanovísk vyjadrených vo výbore.

6.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o sprístupnenie faktov a informácií, na základe ktorých sa pravdepodobne prijmú konečné rozhodnutia. Tieto informácie sa sprístupnia v maximálnej možnej miere a bez toho, aby to malo dopad na následné rozhodnutie Komisie alebo Rady.

7.   Informácie sa zohľadnia len v prípade, ak sa opierajú o skutočné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť.

Článok 22

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nebráni uplatneniu:

a)	akýchkoľvek osobitných pravidiel, ktoré sú ustanovené v dohodách uzavretých medzi Spoločenstvom a tretími krajinami;

b)

nariadení Spoločenstva v poľnohospodárskom odvetví a nariadenia Rady (ES) č. 3448/93 zo 6. decembra 1993 stanovujúce obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (7), nariadenia Rady (ES) č. 1667/2006 zo 7. novembra 2006 o glukóze a laktóze (8) a nariadenia Rady (EHS) č. 2783/75 z 29. októbra 1975 o spoločnom systéme obchodovania s ovalbumínom a laktalbumínom (9). Toto nariadenie pôsobí ako doplnok týchto nariadení a s výnimkou akýchkoľvek ich ustanovení, ktoré vopred vylučujú uplatnenie antidumpingového cla;

c)	osobitných opatrení za predpokladu, že takýto postup nie je v rozpore so záväzkami podľa GATT.

Článok 23

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 384/96 sa zrušuje.

Zrušenie nariadenia (ES) č. 384/96 však nemá dopad na platnosť konaní, ktoré sa začali podľa uvedeného nariadenia.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1.

(3)  Pozri prílohu I.

(4)  Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.

(5)  Vrátane Azerbajdžanu, Bieloruska, Severnej Kórey, Tadžikistanu, Turkmenistanu, Uzbekistanu.

(6)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 318, 20.12.1993, s. 18.

(8)  Ú. v. EÚ L 312, 11.11.2006, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 282, 1.11.1975, s. 104.

---

---

---

22.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 343/74

---

SMERNICA RADY 2009/158/ES

z 30. novembra 2009,

o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín

(kodifikované znenie)

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Smernica Rady 90/539/EHS z 15. októbra 1990 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín (2) bola opakovane (3) podstatným spôsobom zmenená a doplnená. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)	Hydina ako živé zvieratá a násadové vajcia ako živočíšne výrobky sú uvedené na zozname výrobkov v prílohe I zmluvy.

(3)	Na zabezpečenie racionálneho rozvoja produkcie hydiny a zvýšenia produktivity tohto odvetvia by mali byť stanovené na úrovni Spoločenstva určité zdravotno-hygienické pravidlá obchodovania s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva.

(4)	Chov a výkrm hydiny patrí k základným poľnohospodárskym činnostiam a predstavuje zdroj príjmov pre časť poľnohospodárskeho obyvateľstva.

(5)	S cieľom podporiť vnútorný trh Spoločenstva s hydinou a násadovými vajcami by nemali existovať rozdiely v zdravotno-hygienických podmienkach jednotlivých členských štátov.

(6)	Pre harmonický rozvoj obchodovania v rámci Spoločenstva je nutné stanoviť režim Spoločenstva, ktorý by bol použiteľný na dovozy z tretích krajín.

(7)	Je treba z pôsobnosti tejto smernice vyňať špecifické obchodovanie na účel výstav a súťaží.

(8)	Za súčasného stavu rozvoja moderného hydinárstva je najlepším spôsobom podpory harmonického rozvoja obchodovania s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva zabezpečenie kontroly v zariadeniach výrobcu.

(9)	Je nevyhnutné ponechať kompetentné orgány členských štátov, aby schvaľovali zariadenia zodpovedajúce podmienkam stanoveným v tejto smernici a aby zabezpečovali dodržovanie týchto podmienok.

(10)

Nariadenie Rady ES č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (4), požaduje predajné normy pre výrobky z vajec a hydiny. Nariadenie Komisie 617/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o uvádzanie násadových vajec a jednodňovej hydiny na trh8 (5) stanovuje podrobnosti uplatňovania uvedeného nariadenia pokiaľ ide o uvádzanie násadových vajec a jednodňovej hydiny na trh a predovšetkým pokiaľ ide o udeľovanie rozlišovacieho čísla výrobnému zariadeniu a označovanie násadových vajec. V zmysle je treba Z praktických dôvodov by sa na účely tejto smernice mali prijať rovnaké kritériá na identifikáciu a výrobných závodov a značení násadových vajec.

(11)	Členské štáty by mali určovať národné referenčné laboratóriá a zabezpečujú všetky potrebné údaje a aktualizácie Členské štáty by mali sprístupňovať takéto informácie ostatným členským štátom a verejnosti.

(12)	Pri obchodovaní s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva by mali byť splnené určité požiadavky na zdravie zvierat, aby sa zabránilo rozširovaniu nákazlivých chorôb.

(13)	Je nutné z rovnakého dôvodu stanoviť príslušné podmienky prepravy.

(14)

Je dôležité zabezpečiť, aby Komisia — s ohľadom na pokroky dosiahnuté jedným členským štátom pri tlmení niektorých nákaz hydiny — schválila dodatočné požiadavky tohto členského štátu podľa jeho národných predpisov, pokiaľ poskytujú aspoň rovnocenné záruky. V súvislosti s tým sa javí ako vhodné schváliť štatúty štátov alebo území štátov s ohľadom na niektoré choroby, ktoré by mohli napadnúť hydinu.

(15)	Pokiaľ obchod uskutočňovaný v rámci Spoločenstva vo veľmi malom rozsahu nemôže z praktických dôvodov vyhovieť celému komplexu všetkých požiadaviek, je vždy potrebné, aby boli rešpektované aspoň určité základné predpisy.

(16)	Aby bolo zabezpečené splnenie uvedených požiadaviek, malo by sa stanoviť, aby úradný veterinárny lekár vydával veterinárne osvedčenie, ktoré by sprevádzalo hydinu a násadové vajcia až do miesta určenia.

(17)

Čo sa týka organizácie a požiadaviek na kontrolu uskutočňovanú členským štátom, ktorý je príjemcom, a pre vyhovenie ochranným opatreniam je nevyhnutné použiť základné predpisy stanovené v smernici 90/425/EHS z 26. júna 1990 vzťahujúce sa na zootechnickú a veterinárnu kontrolu uplatňovanú v obchode v rámci Spoločenstva pre určité druhy živých zvierat a ich produkty s cieľom zdokonaliť vnútorný trh (6).

(18)	Je nutné stanoviť možnosti kontroly Komisie v spolupráci s kompetentnými úradmi členských štátov.

(19)	Definície presného režimu v rámci Spoločenstva, používané na dovozy z tretích krajín, vyžadujú zostavenie zoznamu tretích krajín alebo ich častí, z ktorých môže byť dovážaná hydina a násadové vajcia.

(20)	Výber týchto krajín by mal byť založený na obecných kritériách, ktoré berú do úvahy zdravotný stav hydiny a iných zvierat, organizáciu a právomoci veterinárnych služieb a platné zdravotnícke zákonodarstvo.

(21)	Je dôležité nepripustiť dovoz hydiny a násadových vajec z krajín zamorených infekčnými ochoreniami hydiny alebo bez výskytu týchto ochorení len krátku dobu, pretože tieto krajiny predstavujú nebezpečenstvo pre hospodárske zvieratá Spoločenstva.

(22)	Všeobecné podmienky uplatňované pri dovozoch z tretích krajín by mali byť doplnené zvláštnymi podmienkami, stanovenými v súlade so zdravotnou situáciou v každej z týchto krajín.

(23)

Vybavenie dovozu hydiny alebo násadových vajec osvedčením zhodným s daným vzorom je jedným z účinných prostriedkov, ktoré dovoľujú overiť si uplatnenie predpisov Spoločenstva. Tieto predpisy môžu obsahovať zvláštne ustanovenia a môžu sa meniť podľa toho, z ktorej tretej krajiny pochádzajú, a vzory osvedčení by mali byť zavedené až podľa toho.

(24)	Je treba poveriť veterinárnych expertov Komisie, aby v tretích krajinách kontrolovali, či sú podmienky Spoločenstva rešpektované.

(25)	Pri kontrole dovozu by sa mal zisťovať pôvod a zdravotný stav hydiny a násadových vajec.

(26)	S ohľadom na ochranu zdravia ľudí a zvierat členské štáty by mali mať možnosť zaviesť vhodné opatrenia vrátane usmrtenia a neškodného odstránenia hydiny alebo násadových vajec pri vstupe na územie Spoločenstva a počas prepravy do miesta určenia.

(27)	Vzhľadom na trvalý rozvoj hydinárstva bude treba vykonávať zmeny v metódach tlmenia nákaz hydiny.

(28)	Je vhodné prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(29)	Táto smernica sa nedotýka povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu tých aktov do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe VI časti B,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

1.   Táto smernica vymedzuje veterinárno-zdravotné podmienky, ktorými sa riadi obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a dovozy hydiny a násadových vajec z tretích krajín.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na hydinu určenú na výstavy, prehliadky alebo preteky.

Článok 2

V zmysle tejto smernice pojmy „úradný veterinár“ a „tretia krajina“ znamenajú úradného veterinára a tretie krajiny, ako sú definované v smernici 2004/68/ES z 26. apríla 2004, ktorá ustanovuje pravidlá zdravia zvierat na dovoz a tranzit určitých živých kopytníkov do Spoločenstva a cez Spoločenstvo (8).

Takisto sa uplatňujú nasledujúce definície:

1.	„hydina“ znamená kury domáce, moriaky, perličky, kačice, husi, prepelice, holuby, bažanty, jarabice, a vtáky bežce (Ratitae) odchované alebo držané v zajatí na rozmnožovanie, na produkciu mäsa alebo konzumných vajec alebo na získanie diviny na zazverenie;

2.	„násadové vajcia“ znamenajú vajcia pochádzajúce od hydiny a určené na liahnutie;

3.	„jednodňová hydina“ znamenajú hydinu, ktorá nie je staršia ako 72 hodín, ešte nie je nakŕmená avšak, pižmovky lesklé (Cairina moschata) alebo ich kríženci môžu byť kŕmené;

4.	„plemenná hydina“ znamená hydinu vo veku 72 hodín alebo staršia, určená na produkciu násadových vajec;

5.	„úžitková hydina“ znamená hydinu starú 72 hodín alebo viac, chovanú na produkciu mäsa/alebo konzumných vajec, alebo divú zver určenú na zazverenie;

6.	„jatočná hydina“ znamená hydinu dodanú priamo na bitúnok, aby tam bola zabitá s minimálnym odkladom, ale najneskôr do 72 hodín po dovezení;

7.	„kŕdeľ“ znamená všetku hydinu rovnakého zdravotného stavu držanú v rovnakých priestoroch alebo na tom istom ohradenom pozemku a predstavujúcu jednu epidemiologickú jednotku. Do domácej hydiny sa zahŕňajú všetky vtáky zdieľajúce ten istý vzdušný priestor;

8.	„prevádzka“ znamená alebo závod využívaný na chov alebo držbu hydiny na reprodukciu alebo na produkciu hydiny;

9.

„chov“ znamená zariadenie alebo jeho časť umiestnené v jednom mieste a určené na nasledujúce činnosti: a) výberový chov: zariadenie, ktorého činnosť spočíva v produkcii násadových vajec určených na produkciu chovnej hydiny; b) rozmnožovací chov: zariadenie, ktorého činnosť spočíva v produkcii násadových vajec určených na výrobu úžitkovej hydiny; c) chovné zariadenie: i) buď chovné zariadenie pre chovnú hydinu, ktoré je zariadením chovajúcim chovnú hydinu pred reproduktívnou etapou; alebo ii) chovné zariadenie pre úžitkovú hydinu, ktoré je zariadením chovajúcim úžitkovú hydinu na znášanie vajec pred etapou znášania vajec; d) liaheň: zariadenie, ktorého činnosť spočíva v uložení násadových vajec do inkubátora, ich liahnutie a dodanie jednodňovej hydiny;

10.	„poverený veterinár“ znamená veterinára povereného príslušným veterinárnym orgánom, aby na jeho zodpovednosť vykonával kontroly stanovené v tejto smernici vo vybranom zariadení;

11.	„schválené laboratórium“ znamená laboratórium umiestnené na území členského štátu, schválené kompetentnou veterinárnou autoritou a poverené pod zodpovednosťou tejto autority vykonávať diagnostické skúšky predpísané touto smernicou;

12.	„zdravotná prehliadka“ znamená prehliadku vykonávanú úradným alebo povereným veterinárom, zameranú na preverenie zdravotného stavu všetkej hydiny jedného chovu;

13.	„povinne oznamované nákazy“ znamenajú nákazy vymenované v prílohe V;

14.	„ohnisko“ znamená ohnisko ako je definované v smernici Rady 82/894/EHS z 21. decembra 1982 týkajúca sa hlásenia nákaz zvierat v Spoločenstve (9);

15.	„karanténna stanica“ znamená zariadenie, kde je hydina držaná v úplnej izolácii, bez priameho alebo nepriameho kontaktu s inou hydinou, s cieľom, aby tu bola podrobená dlhodobému pozorovaniu a aby sa tam mohli vykonávať rôzne skúšky vzhľadom na nákazy, uvedené v prílohe V;

16.	„utratenie“ znamená postup zabezpečujúci zničenie všetkej hydiny a všetkých výrobkov, ktoré sú nakazené alebo podozrivé z nákazy, a to pri dodržaní všetkých nevyhnutných zdravotných zábezpek vrátane dezinfekcie.

KAPITOLA II

PRAVIDLÁ PRE OBCHODOVANIE V RÁMCI SPOLOČENSTVA

Článok 3

1.   Členské štáty predložia Komisii do 1. júla 1991 plán národných opatrení, ktorý je treba realizovať na zabezpečenie pravidiel stanovených v prílohe II pre schvaľovanie závodov na obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva.

Komisia tieto plány preskúma. V súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 môžu byť plány schválené, prípadne pozmenené alebo doplnené pred ich schválením.

2.   V súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 môžu byť zmeny alebo doplnky k plánu, ktorý bol schválený v súlade s druhým pododsekom odseku 1 tohto článku:

a)	schválené podľa požiadavky príslušného členského štátu so zreteľom na vývoj situácie v tomto členskom štáte, alebo

b)	vyžiadané so zreteľom na pokrok v metódach prevencie a tlmenia nákazy.

Článok 4

Každý členský štát určí národné referenčné laboratórium zodpovedné za koordináciu diagnostických metód stanovených v tejto smernici a ich používanie schválenými laboratóriami na jeho území.

Každý členský štát sprístupní údaje o svojom národnom referenčnom laboratóriu a všetky následné zmeny ostatným členským štátom a verejnosti.

Podrobné pravidlá jednotného uplatňovania tohto článku sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2

Článok 5

Na účely vykonávania obchodu v Spoločenstve:

a)

násadové vajcia, jednodňová hydina, chovná hydina a úžitková hydina musia spĺňať podmienky stanovené v článkoch 6, 15, 18 a 20. Musia tiež spĺňať akékoľvek podmienky stanovené podľa článkov 16 a 17. Okrem toho: i) násadové vajcia musia spĺňať podmienky stanovené v článku 8; ii) jednodňová hydina musí spĺňať podmienky stanovené v článku 9; iii) chovná hydina a úžitková hydina musia spĺňať podmienky stanovené v článku 10;

b)	jatočná hydina musí spĺňať podmienky uvedené v článkoch 11, 15, 18 a 20 a tie, ktoré sú uvedené podľa článkov 16 a 17;

c)	hydina (vrátane jednodňovej hydiny) určená na zazverenie musia spĺňať podmienky uvedené v článkoch 12, 15, 18 a 20 a tie, ktoré sú stanovené podľa článkov 16 a 17;

d)	pokiaľ ide o salmonelu, musí hydina určená pre Fínsko a Švédsko spĺňať podmienky stanovené podľa článku 13.

Článok 6

Násadové vajcia, jednodňová hydina, chovná a úžitková hydina musia pochádzať:

a)

zo závodov, ktoré spĺňajú nasledujúce požiadavky: i) musia byť schválené pod číslom určeným príslušným úradom v súlade s predpismi, ktoré sú uvedené v kapitole I prílohy II; ii) v čase expedície sa na ne nesmú vzťahovať nijaké veterinárne zdravotné obmedzenia platné pre hydinu; iii) nesmú sa nachádzať v oblasti, ktorá z dôvodov zdravia zvierat podlieha obmedzujúcim opatreniam v súlade s legislatívou Spoločenstva v dôsledku prepuknutia choroby, na ktorú je hydina nákazlivá;

b)	kŕdeľ, ktorý v čase odoslania nevykazuje žiadny klinický príznak alebo podozrenie z nákazlivej choroby hydiny.

Článok 7

Každý členský štát vypracuje a priebežne aktualizuje zoznam zariadení schválených v súlade s článkom 6 písm. a) bodom i) a ich rozlišovacích čísel a sprístupní ho ostatným členským štátom a verejnosti.

Podrobné pravidlá jednotného uplatňovania tohto článku sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2

Článok 8

1.   V čase odoslania násadové vajcia musia:

a)

pochádzať z kŕdľov, ktoré: i) boli držané viac ako šesť týždňov v jednom alebo viacerých zariadeniach Spoločenstva, ako je uvedené v článku 6 písm. a) bode i); ii) v prípade vakcinácie, boli vakcinované v súlade s vakcinačnými podmienkami v prílohe III; iii) a ktoré: — sa podrobili zdravotnej prehliadke zvierat vykonanej úradným veterinárnym lekárom alebo povereným veterinárnym lekárom počas 72 hodín pred odoslaním a v čase prehliadky nevykazovali žiadny klinický príznak ani podozrenie z nákazlivej choroby, alebo — mali mesačnú zdravotnú inšpekčnú prehliadku vykonanú úradným veterinárnym lekárom alebo povereným veterinárnym lekárom, pričom posledná prehliadka bola v rámci 31 dní od odoslania. Ak sa zvolí táto možnosť, musí byť vykonané tiež posúdenie úradným veterinárnym lekárom alebo povereným veterinárnym lekárom záznamov o zdravotnom stave kŕdľa a zhodnotenie jeho súčasného zdravotného stavu, ako je posúdený na základe najnovších informácií poskytnutých osobou, ktorá má na starosti kŕdeľ počas 72 hodín pred odoslaním. V prípade ak záznamy alebo iné informácie vedú k podozreniu z choroby, kŕdle musia mať prehliadku zdravotného stavu zvierat vykonanú úradným veterinárnym lekárom alebo povereným veterinárnym lekárom, ktorá vylúčila možnosť nákazlivej choroby hydiny;

b)	byť označené v súlade s nariadením (ES) č. 617/2008;

c)	boli dezinfikované v súlade s pokynmi úradného veterinárneho lekára.

2.   Ak nákazlivé choroby hydiny, ktoré sa môžu prenášať vajcami, prepuknú v kŕdli, ktorý dodával násadové vajcia počas obdobia ich inkubácie, musí byť informovaná príslušná liaheň a orgán alebo orgány zodpovedné za liaheň a kŕdeľ pôvodu.

Článok 9

Jednodňová hydina:

a)	musí byť vyliahnutá z násadových vajec, ktoré zodpovedajú požiadavkám článkov 6 a 8;

b)	musí spĺňať vakcinačné podmienky v prílohe II, ak bola vakcinovaná;

c)	nesmie v čase dodávky vykazovať žiadne príznaky, ktoré by mohli viesť k podozreniu z ochorenia na základe prílohy II kapitoly II časti B bodu 2 písm. g) a h).

Článok 10

V čase dodávky musí plemenná a úžitková hydina:

a)	byť od svojho vyliahnutia alebo viac ako 6 týždňov držaná v jednom alebo viacerých chovoch Spoločenstva uvedených v článku 6, písm. a), bod i);

b)	spĺňať vakcinačné podmienky v prílohe III, ak boli vakcinované;

c)	byť podrobená zdravotnej prehliadke vykonanej úradným veterinárnym lekárom alebo povereným veterinárnym lekárom počas 48 hodín pred odoslaním a v čase prehliadky nevykazovať žiaden klinický príznak, ani podozrenie z nákazlivej choroby hydiny.

Článok 11

V čase dodávky jatočná hydina pochádza z prevádzky:

a)	v ktorej bola chovaná od vyliahnutia alebo viac ako 21 dní;

b)	na ktorú sa nevzťahujú žiadne veterinárne zdravotné obmedzenia týkajúce sa hydiny;

c)	kde zdravotná prehliadka vykonaná úradným veterinárnym lekárom alebo povereným veterinárnym lekárom počas piatich dní pred odoslaním v kŕdli hydiny, z ktorého je zostavená zásielka hydiny na zabitie, neodhalila v tomto kŕdli žiadny klinický príznak alebo podozrenie z nákazlivej choroby hydiny;

d)	ktorá sa nenachádza v oblasti, ktorá z dôvodov zdravia zvierat podlieha obmedzujúcim opatreniam v súlade s legislatívou Spoločenstva v dôsledku prepuknutia choroby, na ktorú je hydina nákazlivá.

Článok 12

1.   V čase odoslania hydina staršia ako 72 hodín, určená na zazverenie divej zveri pochádza z chovu:

a)	kde bola držaná od vyliahnutia alebo viac ako 21 dní a kde sa nedostala do styku s novo prisunutou hydinou počas dvoch týždňov pred odoslaním;

b)	ktorý nepodlieha obmedzeniam týkajúcim sa zdravia zvierat uplatniteľným na hydinu;

c)	kde zdravotná prehliadka vykonaná úradným veterinárnym lekárom alebo povereným veterinárnym lekárom počas 48 dní pred odoslaním v kŕdli hydiny, z ktorého má byť zostavená zásielka, neodhalila v tomto kŕdli žiadny klinický príznak, ani podozrenie z nákazlivej choroby hydiny;

d)	ktorá sa nenachádza v oblasti, ktorá z dôvodov zdravia zvierat podlieha zákazu v súlade s legislatívou Spoločenstva v dôsledku prepuknutia choroby, na ktorú je hydina nákazlivá.

2.   Článok 6 sa neuplatňuje na hydinu uvedenú v odseku 1.

Článok 13

1.   Pokiaľ ide o salmonelu a sérotypy neuvedené v prílohe II kapitole III (A), zásielky jatočnej hydiny pre Fínsko a Švédsko musia byť podrobené mikrobiologickým testom vzoriek odobratých v mieste pôvodu v súlade s rozhodnutím Rady 95/410/ES z 22. júna 1995 ustanovujúcim zásady mikrobiologického vyšetrenia vzoriek odobratých v prevádzkarni pôvodu hydiny na zabitie určenej pre Fínsko a Švédsko (10).

2.   Rozsah požadovaných testov uvedených v odseku 1 a metódy, ktoré sa použijú, sa určia so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín a s ohľadom na operatívny program, ktorý Fínsko a Švédsko predložia Komisii.

3.   Test uvedený v odseku 1 sa nevykonáva u jatočnej hydiny pochádzajúcej z hospodárstva, ktoré sa podieľa na programe uznanom za rovnocenný programu uvedenému v odseku 2 na základe postupu uvedeného v článku 33 ods. 2

Článok 14

1.   Požiadavky článkov 5 až 11 a 18 sa nevzťahujú na obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva, ak ide o zásielky s menej ako 20 jednotkami za predpokladu, že sú v súlade s odsekom 2 tohto článku.

2.   Hydina a násadové vajcia podľa odseku 1 v čase ich dodávky pochádzajú z kŕdľov:

a)	ktoré sú chované na území Spoločenstva buď od svojho vyliahnutia, alebo najmenej v období 3 mesiacov;

b)	ktoré sú v čase dodávky bez klinických príznakov nákazlivých chorôb;

c)	spĺňajú vakcinačné podmienky v prílohe III, ak boli vakcinované;

d)	na ktoré sa neuplatňujú žiadne veterinárne zdravotné obmedzenia vzťahujúce sa na hydinu;

e)

ktorá sa nenachádza v oblasti, ktorá z dôvodov zdravia zvierat podlieha obmedzujúcim opatreniam v súlade s legislatívou Spoločenstva v dôsledku prepuknutia choroby, na ktorú je hydina nákazlivá. Všetky vtáky v zásielke musia mať zistený negatívny výsledok sérologických testov na protilátky Salmonella pullorum a Salmonella gallinarum v súlade s prílohou II, kapitola III v mesiaci predchádzajúcom odoslaniu. V prípade násadových vajec alebo jednodňovej hydiny, sa musí sérologicky testovať kŕdeľ pôvodu na Salmonella pullorum a Salmonella gallinarum v priebehu troch mesiacov pred odoslaním na úrovni, ktorá poskytuje 95 % dôveru týkajúcu sa zistenia nákazy pri 5 % prevalencii.

3.   Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na zásielky obsahujúce vtáky zo skupiny bežcov alebo násadové vajcia vtákov zo skupiny bežcov.

Článok 15

1.   V prípade zásielok hydiny a násadových vajec z členských štátov alebo z regiónov členských štátov, v ktorých sa vykonáva vakcinácia hydiny proti pseudomoru hydiny do členského štátu alebo regiónu členského štátu, ktorých štatút bol uznaný v súlade s odsekom 2, sa uplatňujú tieto pravidlá:

a)	násadové vajcia musia pochádzať z kŕdľov, ktoré: i) neboli vakcinované, alebo ii) boli vakcinované s použitím inaktivovanej vakcíny, alebo iii) boli vakcinované s použitím živej vakcíny, za predpokladu, že vakcinácia sa vykonala najmenej 30 dní pred zberom násadových vajec;

b)

jednodňová hydina (vrátane kurčiat určených na zazverenie) nesmie byť vakcinovaná proti pseudomoru hydiny a musí pochádzať z: i) násadových vajec, ktoré vyhovujú podmienkam uvedených v písmene a) a ii) liahne, ktorej prevádzková prax zabezpečí, že takéto vajcia budú inkubované v úplne inom čase a na iných miestach ako vajcia, ktoré nevyhovujú podmienkam uvedeným v písmene a);

c)

chovná a úžitková hydina: i) nesmie byť vakcinovaná proti pseudomoru hydiny a ii) musí byť izolovaná po dobu 14 dní pred odoslaním, buď v chove alebo v karanténnej stanici pod dozorom úradného veterinárneho lekára. V tejto súvislosti nesmie byť žiadna hydina – či už v chove pôvodu alebo v karanténnej stanici – vakcinovaná proti pseudomoru hydiny v priebehu 21 dní predchádzajúcich odoslaniu a žiadny vták, ktorý nie je spôsobilý pre odoslanie nesmie byť v takomto čase dovezený do chovu alebo do karanténnej stanice; navyše v karanténnych staniciach sa nemôže vykonávať žiadna vakcinácia a iii) musela byť podrobená v priebehu 14 dní predchádzajúcich odoslaniu reprezentatívnemu serologickému testovaniu s negatívnymi výsledkami, s cieľom potvrdiť výskyt protilátok proti pseudomoru hydiny v súlade s podrobnými pravidlami prijatými v súlade s postupom uvedenom v článku 33 ods. 2;

d)

hydina určená na zabitie musí pochádzať z kŕdľov, ktoré: i) pokiaľ neboli vakcinované proti pseudomoru hydiny, vyhovujú požiadavkám písmena c), bodu iii); ii) pokiaľ boli vakcinované, boli podrobené v priebehu 14 dní predchádzajúcich odoslaniu a na základe reprezentatívnej vzorky testu na izolovanie vírusu pseudomoru hydiny v súlade s podrobnými pravidlami schválenými v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2

2.   Ak členský štát alebo región, alebo regióny členského štátu chcú, aby boli uznané za nevakcinované (bez vakcinácie) proti pseudomoru hydiny, môžu predložiť program, ako je uvedené v článku 16 ods. 1

Komisia preskúma programy predložené členskými štátmi. Programy sa môžu schváliť v súlade s kritériami uvedenými v článku 16 ods. 1 podľa postupu uvedeného v článku 33 ods. 2 Akékoľvek dodatočné záruky, všeobecné alebo osobitné, ktoré sa môžu požadovať pri obchode vo vnútri Spoločenstva, môžu byť definované v súlade s rovnakým postupom.

Tam, kde sa členský štát alebo región členského štátu domnieva, že dosiahol štatút bez vakcinácie proti pseudomoru hydiny, môže byť predložená Komisii žiadosť o uznanie štatútu bez vakcinácie proti pseudomoru hydiny v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2

Prvky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom určenia štatútu bez vakcinácie proti pseudomoru hydiny členského štátu alebo regiónu, sú údaje uvedené v článku 17 ods. 1 a najmä nasledujúce kritériá:

a)	vakcinácia proti pseudomoru hydiny nesmie byť povolená počas predchádzajúcich 12 mesiacov, s výnimkou povinnej vakcinácie poštových holubov uvedenej v článku 17 ods. 3 smernice Rady 92/66/EHS zo 14. júla 1992 zavádzajúcej opatrenia Spoločenstva na kontrolu pseudomoru hydiny (11);

b)	chovné kŕdle majú byť sérologicky sledované aspoň raz za rok na prítomnosť pseudomoru hydiny podľa podrobných pravidiel prijatých v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2;

c)	chovy neobsahujú žiadnu hydinu, ktorá bola vakcinovaná proti pseudomoru hydiny počas predchádzajúcich 12 mesiacov, s výnimkou poštových holubov vakcinovaných podľa článku 17 ods. 3 smernice 92/66/EHS.

3.   Komisia môže pozastaviť štatút bez vakcinácie proti pseudomoru hydiny v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 v prípade:

a)	vážnej epizoocie pseudomoru hydiny, ktorá nie je zvládnutá; alebo

b)	odstránenia legislatívnych obmedzení zakazujúcich systematické prikláňanie sa k pravidelnej vakcinácii proti pseudomoru hydiny.

Článok 16

1.   Keď členský štát vypracuje alebo vypracoval dobrovoľný alebo povinný program boja proti nákaze, ku ktorej je hydina vnímavá, môže ho predložiť Komisii s tým, že uvedie predovšetkým:

a)	rozšírenie nákazy na svojom území;

b)	zdôvodnenie programu na základe závažnosti nákazy a jeho prínos v porovnaní s nákladmi;

c)	zemepisnú oblasť, v ktorej bude program uplatnený;

d)	rozdielne statusy pre jednotlivé chovy, normy, ktoré sa majú dosiahnuť pri každej kategórii hydiny, ako aj postupy testovania, ktoré sa použijú;

e)	spôsoby kontroly programu;

f)	následky, ktoré bude mať strata statusu pre chov, nech už k tomu došlo z akéhokoľvek dôvodu;

g)	opatrenia, ktoré majú byť zavedené v prípade pozitívnych výsledkov kontrol vykonaných podľa stanoveného programu.

2.   Komisia preskúma programy predložené členskými štátmi. Programy môžu byť schválené so zreteľom na kritériá uvedené v odseku 1 v súlade s postupom uvedenom v článku 33 ods. 2 Rovnakým postupom môžu byť upresnené dodatočne všeobecné alebo špecifické záruky, ktoré sa môžu vyžadovať pri obchodovaní v rámci Spoločenstva. Tieto záruky nesmú byť prísnejšie ako záruky, ktoré požaduje členský štát na svojom vlastnom území.

3.   Programy predložené členskými štátmi sa môžu zmeniť alebo doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 V súlade s rovnakým postupom môžu byť schválené zmeny alebo doplnky programov skôr schválených a záruk definovaných v súlade s odsekom 2 tohto článku.

Článok 17

1.   Členský štát, ktorý sa domnieva, že jeho územie alebo časť jeho územia je bez výskytu jednej z nákaz, voči ktorým je hydina vnímavá, predloží Komisii príslušné zdôvodnenie. Upresní predovšetkým:

a)	druh nákazy a priebeh jej výskytu na svojom území;

b)	výsledky sérologického, mikrobiologického alebo patologického vyšetrenia nariadeného pri úradnej kontrole a dôkaz, že táto nákaza podlieha hláseniu príslušným úradom;

c)	dobu trvania úradného sledovania;

d)	prípadne dobu, počas ktorej bolo zakázané očkovať proti tejto nákaze, a územie, na ktoré sa zákaz vzťahoval;

e)	predpisy umožňujúce overenie skutočnosti, že príslušná oblasť zostáva bez výskytu nákazy.

2.   Komisia preskúma zdôvodnenie predložené členským štátom. Dodatočné záruky, všeobecné alebo špecifické, ktoré môžu byť vyžadované pri obchodovaní v rámci Spoločenstva, môžu byť definované v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 Tieto záruky nesmú presahovať záruky, ktoré sú vyžadované členským štátom na jeho vlastnom území.

3.   Príslušný členský štát oznámi Komisii každú zmenu v zdôvodnení uvedenom v odseku 1. Záruky definované podľa odseku 2 môžu byť na základe takéhoto oznámenia zmenené alebo zrušené podľa postupu uvedeného v článku 33 ods. 2

Článok 18

1.   Jednodňová hydina a násadové vajcia sa prepravujú v:

a)	nepoužitých jednorazových kontajneroch navrhnutých na tento účel, ktoré sa majú použiť iba raz a potom zničiť; alebo

b)	kontajneroch, ktoré môžu byť znova použité pod podmienkou, že sú predtým vyčistené a dezinfikované.

2.   V každom prípade kontajnery uvedené v odseku 1:

a)	obsahujú iba jednodňovú hydinu alebo násadové vajcia rovnakých druhov, kategórie a typu hydiny pochádzajúce z toho istého zariadenia;

b)	sú označené: i) názvom členského štátu a regiónu pôvodu; ii) číslom schválenia zariadenia pôvodu, ako je stanovené v prílohe II, kapitola I (2); iii) počtom kurčiat alebo vajec v každej krabici; iv) druhmi hydiny, ku ktorým patria vajcia alebo kurčatá.

3.   Obaly obsahujúce jednodňovú hydinu alebo násadové vajcia môžu byť umiestnené a prepravované v kontajneroch vybavených na tento účel. Počet obalov v kontajneri a údaje uvedené v odseku 2, písmeno b) musia byť vyznačené na kontajneri.

4.   Plemenná alebo úžitková hydina musí byť prepravovaná v krabiciach alebo klietkach, ktoré:

a)	obsahujú len hydinu rovnakého druhu, kategórie a typu, pochádzajúcu z rovnakého chovu;

b)	majú vyznačené číslo schválenia zariadenia, z ktorého hydina pochádza, ako je stanovené v prílohe II, kapitola I, bod 2.

5.   Plemenná a úžitková hydina a jednodňová hydina musia byť dopravené v čo najkratšej lehote do cieľového zariadenia bez toho, aby sa dostali do kontaktu s inými živými vtákmi, s výnimkou chovnej alebo úžitkovej hydiny alebo jednodňovej hydiny zodpovedajúcich podmienkam uvedeným v tejto smernici.

Jatočná hydina musí byť dodaná na bitúnok určenia čo najskôr bez toho, aby sa dostala do kontaktu s inou hydinou, vynímajúc jatočnú hydinu zodpovedajúcu podmienkam uvedeným v tejto smernici.

Hydina určená na zazverenie sa musí dopraviť bez meškania na miesto určenia bez toho, aby prišla do styku s inou hydinou, s výnimkou hydiny určenej na zazverenie spĺňajúcej podmienky stanovené v tejto smernici.

6.   Krabice, klietky a dopravné prostriedky musia byť riešené tak, aby:

a)	z nich počas prepravy nepadali výkaly a perie;

b)	bolo možné pozorovať hydinu;

c)	bolo možné ich čistiť a dezinfikovať.

7.   Dopravné prostriedky a, pokiaľ nie sú k dispozícii, kontajnery, krabice a klietky musia byť pred naložením a po vyložení vyčistené a dezinfikované podľa pokynov vecne príslušného úradu členského štátu.

Článok 19

Preprava hydiny uvedenej v článku 18 ods. 5, je zakázaná cez oblasti nakazené vtáčou chrípkou alebo pseudomorom hydiny okrem prípadov, kedy je preprava uskutočňovaná po hlavných cestných alebo železničných ťahoch.

Článok 20

Hydinu a násadové vajcia, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi, musí počas prepravy na miesto určenia sprevádzať zdravotné osvedčenie, ktoré:

a)	zodpovedá príslušnému vzoru stanovenému v prílohe IV, doplnenému v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 599/2004 z 30. marca 2004 o prijatí harmonizovaného vzorového certifikátu a kontrolnej správy týkajúcich sa obchodu so zvieratami a produktmi živočíšneho pôvodu v rámci Spoločenstva (12);

b)	je podpísané úradným veterinárnym lekárom;

c)	je vystavené v deň nakládky v úradnom jazyku alebo v jazykoch odosielajúceho členského štátu a v úradnom jazyku alebo úradných jazykoch členského štátu určenia;

d)	má platnosť 5 dní;

e)	pozostáva z jedného listu;

f)	zásadne je vystavené len pre jedného príjemcu;

g)	má pečiatku a podpis inej farby, ako je farba certifikátu.

Článok 21

Členské štáty určenia môžu v určitých prípadoch, pri rešpektovaní všeobecných podmienok zmluvy, povoliť jednému alebo viac odosielateľským členským štátom všeobecné alebo obmedzené oprávnenie dovážať na svoje územie hydinu a násadové vajcia bez osvedčenia uvedeného v článku 20.

KAPITOLA III

PRAVIDLÁ PRE DOVOZY Z TRETÍCH KRAJÍN

Článok 22

Hydina a násadové vajcia dovážané do Spoločenstva musia spĺňať podmienky stanovené v článkoch 23 až 26.

Článok 23

1.   Hydina a násadové vajcia musia pochádzať z tretej krajiny alebo z časti tretej krajiny uvedenej na zozname vyhotovenom Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 Tento zoznam môže byť pozmenený alebo doplnený v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 3

2.   Pri rozhodovaní, či tretia krajina alebo jej časť môže byť uvedená na zozname podľa odseku 1, je nutné predovšetkým vziať do úvahy:

a)	zdravotný stav hydiny, iných domácich a voľne žijúcich zvierat v tretej krajine, pričom je treba venovať pozornosť predovšetkým exotickým nákazám zvierat, zdravotnej situácii celého prostredia danej krajiny, či by prípadne mohla ohroziť zdravie ľudí alebo zvierat v členských štátoch;

b)	pravidelnosť a rýchlosť informácií poskytovaných treťou krajinou týkajúcich sa výskytu nákazlivých chorôb zvierat na jej území, predovšetkým nákaz uvedených na zozname Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE);

c)	predpisy tejto krajiny týkajúce sa predchádzania a boja s chorobami zvierat;

d)	štruktúru veterinárnej služby krajiny a jej právomoci;

e)	organizáciu a uplatňovanie opatrení na predchádzanie a potláčanie nákazlivých chorôb zvierat;

f)	záruky, ktoré môže tretia krajina poskytnúť s prihliadnutím na predpisy uvedené v tejto smernici;

g)	dodržovanie predpisov Spoločenstva o hormónoch a zvyškoch.

3.   Zoznam uvedený v odseku 1 a všetky jeho zmeny a doplnky budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 24

1.   Hydina a násadové vajcia musia pochádzať z tretích krajín:

a)	v ktorých vtáčia chrípka a pseudomor hydiny, ako sú definované v smernici Rady 2005/94/ES z 20. decembra 2005 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky (13) a smernici 92/66/EHS v uvedenom poradí, sú choroby oznamované podľa zákona;

b)	bez vtáčej chrípky a pseudomoru hydiny; alebo ktoré, aj keď nie sú bez týchto chorôb, uplatňujú opatrenia s cieľom ich kontroly aspoň rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v smerniciach 2005/94/ES a 92/66/EHS v uvedenom poradí.

2.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 rozhodnúť, za ktorých podmienok sa odsek 1 tohto článku má uplatňovať iba na časť územia tretích krajín.

Článok 25

1.   Dovoz hydiny a násadových vajec z územia tretej krajiny alebo z časti územia tretej krajiny, uvedenej na zozname zostavenom v súlade s článkom 23 ods. 1, je povolený, pokiaľ hydina a násadové vajcia pochádzajú z kŕdľov, ktoré:

a)	boli pred odoslaním bez prerušenia na území alebo na časti územia príslušnej krajiny, a to počas obdobia stanoveného v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2;

b)	zodpovedajú podmienkam zdravia zvierat prijatým v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 pre dovozy hydiny a násadových vajec z príslušnej krajiny. Tieto podmienky môžu byť rozdielne podľa druhu a kategórie hydiny.

2.   Zdravotné podmienky zvierat je treba stanoviť na základe pravidiel uvedených v kapitole II a v príslušných prílohách. V súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 môže byť od prípadu k prípadu prijaté rozhodnutie o odchýlke od týchto zásad, ak príslušná tretia krajina ponúkne podobné, prinajmenšom rovnocenné veterinárne záruky.

Článok 26

1.   Hydinu a násadové vajcia musí sprevádzať osvedčenie vystavené a podpísané úradným veterinárnym lekárom vyvážajúcej tretej krajiny.

Osvedčenie musí:

a)	byť vydané v deň nakládky zásielky do členského štátu určenia;

b)	byť vyhotovené v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu určenia;

c)	sprevádzať zásielku ako prvopis (originál);

d)	potvrdzovať, že hydina alebo násadové vajcia spĺňajú požiadavky tejto smernice a požiadavky prijaté na základe tejto smernice pre dovoz z tretích krajín;

e)	byť platné na päť dní;

f)	pozostávať z jedného listu;

g)	byť vyhotovené pre jediného odberateľa;

h)	mať pečiatku a podpis inej farby, ako je farba certifikátu.

2.   Osvedčenie podľa odseku 1 musí zodpovedať vzoru vyhotovenému v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2

Článok 27

Veterinárni znalci členských štátov a Komisie vykonávajú kontroly na mieste, aby sa zabezpečilo, že všetky požiadavky tejto smernice sa účinne uplatňujú.

Veterinárni odborníci členských štátov poverení kontrolami sú menovaní Komisiou na návrh členských štátov.

Kontroly sa vykonávajú na účet Spoločenstva, ktoré hradí vzniknuté výdavky.

Hustota a spôsob vykonávania kontrol budú stanovené v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2

Článok 28

1.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 3 rozhodnúť, že dovozy z tretej krajiny alebo z časti tretej krajiny budú obmedzené na určitý druh, na násadové vajcia, na plemennú alebo úžitkovú hydinu, na jatočnú hydinu alebo na hydinu určenú na zvláštne účely.

2.   Komisia môže – v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 – stanoviť, že dovážaná hydina, násadové vajcia alebo hydina vyliahnutá z dovezených vajec sa musí držať v karanténe alebo izolácii po dobu, ktorá nemôže presiahnuť dva mesiace.

Článok 29

Bez ohľadu na články 22, 24, 25 a 26 môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2 rozhodnúť povoliť z prípadu na prípad dovoz hydiny a násadových vajec z tretích krajín vtedy, ak predmetný dovoz nie je v súlade s ustanoveniami článkov 22, 24, 25 a 26. Podrobné pravidlá pre takýto dovoz budú vypracované súčasne a tým istým postupom. Takéto pravidlá musia poskytnúť záruky, týkajúce sa zdravia zvierat minimálne ekvivalentné zárukám týkajúcim sa zdravia zvierat poskytovaným kapitolou II, ktorých súčasťou je povinná karanténa a testovanie na vtáčiu chrípku, pseudomor hydiny a akúkoľvek inú relevantnú chorobu.

Článok 30

Po príchode do členského štátu určenia musí byť jatočná hydina dopravená priamo na bitúnky na zabitie s čo najmenším oneskorením.

Bez toho, aby boli dotknuté zvláštne podmienky, ktoré môžu byť prijaté v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 3, príslušný úrad členského štátu určenia môže s ohľadom na veterinárne požiadavky určiť bitúnok, do ktorého musí byť hydina dodaná.

KAPITOLA IV

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 31

V obchode s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva sa uplatňujú ochranné opatrenia podľa smernice Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (14).

Článok 32

Pri obchodovaní s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva sa uplatňujú pravidlá veterinárnej kontroly uvedené v smernici 90/425/EHS.

Článok 33

1.   Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat zriadený podľa článku 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (15).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Doba ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Doba ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je 15 dní.

Článok 34

O zmenách a doplnkoch príloh I až V, najmä s cieľom ich prispôsobenia vývoju diagnostických metód a premenlivosti hospodárskeho významu jednotlivých nákaz, sa rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2

Článok 35

Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 36

Smernica 90/539/EHS, zmenená a doplnená aktmi uvedenými v prílohe VI časti A, sa zrušuje bez vplyvu na povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe VI časti B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VII.

Článok 37

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2010.

Článok 38

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Stanovisko z 20. októbra 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES L 303, 31.10.1990, s. 6.

(3)  Pozri prílohu VI časť A.

(4)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2008, s. 5.

(6)  Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(7)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(8)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 321.

(9)  Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 58.

(10)  Ú. v. ES L 243, 11.10.1995, s. 25.

(11)  Ú. v. ES L 260, 5.9.1992, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 94, 31.3.2004, s. 44.

(13)  Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2006, s. 16.

(14)  Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(15)  Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

---

---

---

---

---

---

---

---