10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/1

---

SMERNICA RADY 2009/157/ES

z 30. novembra 2009

o čistokrvných plemenných zvieratách hovädzieho dobytka

(kodifikované znenie)

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

keďže:

(1)	Smernica Rady 77/504/EHS z 25. júla 1977 o čistokrvných plemenných zvieratách hovädzieho dobytka (3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená a doplnená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)	Chovu hovädzieho dobytka prináleží veľmi dôležité miesto v rámci poľnohospodárstva Spoločenstva a uspokojivé výsledky tohto odvetvia do veľkej miery závisia od používania čistokrvného plemenného hovädzieho dobytka.

(3)

Rozdiely medzi členskými štátmi týkajúce sa plemien a noriem vytvárajú prekážku pre obchodovanie v rámci Spoločenstva. Za predpokladu, že sa tieto rozdiely odstránia, a tak sa zvýši poľnohospodárska produktivita v tomto sektore, mal by byť liberalizovaný obchod so všetkým čistokrvným plemenným hovädzím dobytkom v rámci Spoločenstva.

(4)	Členským štátom by malo byť umožnené, aby vyžadovali osvedčenia o pôvode vystavené v súlade s postupom prijatým Spoločenstvom.

(5)	Je vhodné prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(6)	Táto smernica sa nedotýka povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe I časť B,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto definície:

a)

„čistokrvné plemenné zviera hovädzieho dobytka“ je akékoľvek zviera hovädzieho dobytka vrátane byvolov, ktorého rodičia a prarodičia sú zapísaní alebo zaregistrovaní v plemennej knihe rovnakého plemena, a ktoré je samotné zapísané alebo zaregistrované a oprávnené na zápis do takejto plemennej knihy;

b)

„plemenná kniha“ je akákoľvek kniha, register, kartotéka alebo nosič dát: i) ktorý vedie organizácia alebo združenie chovateľov úradne uznané členským štátom, v ktorom organizácia alebo združenie chovateľov vzniklo, alebo orgánom príslušného členského štátu; a ii) do ktorého sa zapisujú alebo registrujú čistokrvné plemenné zvieratá hovädzieho dobytka s údajom o ich predkoch.

Článok 2

Členské štáty zabezpečia, že nič z nižšie uvedeného nebude zakázané, obmedzené prípadne tomu nebude bránené zo zootechnických dôvodov:

a)	obchod s čistokrvnými plemennými zvieratami hovädzieho dobytka v rámci Spoločenstva;

b)	obchod so spermou, vajíčkami a embryami čistokrvných plemenných zvierat hovädzieho dobytka v rámci Spoločenstva;

c)	zakladanie plemenných kníh, za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené podľa článku 6;

d)	uznanie organizácií alebo združení, ktoré vedú plemenné knihy v súlade s článkom 6; a

e)	výhradou k smernici Rady 87/328/EHS z 18. júna 1987 o prijímaní čistokrvného plemenného hovädzieho dobytka na chovné účely (6) obchod vo vnútri Spoločenstva s býkmi používanými na umelú insemináciu.

Článok 3

Organizácie a združenia chovateľov, ktoré sú úradne uznané členským štátom nesmú odoprieť zápis do svojich plemenných kníh čistokrvných plemenných zvierat hovädzieho dobytka iného členského štátu, za predpokladu, že tieto spĺňajú požiadavky stanovené v súlade s článkom 6.

Článok 4

1.   Členské štáty vypracujú a priebežne aktualizujú zoznam subjektov uvedených v článku 1 písm. b) bode i), ktoré sú úradne uznané na účely vedenia alebo zakladania plemenných kníh a sprístupnia ho ostatným členským štátom a verejnosti.

2.   Podrobné pravidlá jednotného uplatňovania odseku 1 sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 2.

Článok 5

Členské štáty môžu požadovať, aby čistokrvné plemenné zvieratá hovädzieho dobytka a semeno alebo vajíčka a embryá takýchto zvierat boli sprevádzané, v rámci obchodu Spoločenstva, osvedčením o pôvode, ktoré zodpovedá vzoru vystavenému v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 2, najmä pokiaľ ide o zootechnické výkony.

Článok 6

Postupom uvedeným v článku 7 ods. 2 sa určujú:

a)	metódy kontroly úžitkovosti a metódy oceňovania genetickej hodnoty hovädzieho dobytka;

b)	kritériá uznávania organizácií a združení chovateľov;

c)	kritériá zakladania plemenných kníh;

d)	kritériá zapisovania do plemenných kníh;

e)	údaje, ktoré sa uvádzajú na osvedčení o pôvode.

Článok 7

1.   Komisii pomáha Stály zootechnický výbor zriadený rozhodnutím Rady 77/505/EHS z 25. júla 1977, ktorým sa zriaďuje Stály zootechnický výbor (7).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 8

Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátneho práva prijaté v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 9

Smernica 77/504/EHS, zmenená a doplnená aktmi uvedenými v prílohe I časti A, sa zrušuje bez vplyvu na povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe I časť B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 10

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 2. januára 2010.

Článok 11

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Stanovisko z 20. októbra 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko z 15. júla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES L 206, 12.8.1977, s. 8.

(4)  Pozri prílohu I časť A.

(5)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(6)  Ú. v. ES L 167, 26.6.1987, s. 54.

(7)  Ú. v. ES L 206, 12.8.1977, s. 11.

---

---

---

10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/6

---

ROZHODNUTIE RADY

z 30. novembra 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Výkonného výboru zriadeného na základe Schengenského dohovoru z roku 1990, ktorým sa mení a dopĺňa finančné nariadenie v súvislosti s nákladmi na zriadenie a prevádzku technickej podpornej jednotky pre Schengenský informačný systém (C.SIS)

(2009/914/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na článok 119 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len „Schengenský dohovor z roku 1990“) (1),

keďže:

(1)	V článku 119 Schengenského dohovoru z roku 1990 sa ustanovuje, že náklady na zriadenie a prevádzku C.SIS uvedenej v ustanoveniach článku 92 ods. 3 sú spoločne hradené zmluvnými stranami.

(2)	Finančné záväzky vyplývajúce zo zriadenia a prevádzky C.SIS upravuje osobitné finančné nariadenie, ktoré bolo zmenené a doplnené rozhodnutím schengenského výkonného výboru z 15. decembra 1997 o zmene a doplnení finančného nariadenia o C.SIS (2) (ďalej len „finančné nariadenie o C.SIS“).

(3)

Finančné nariadenie o C.SIS sa vzťahuje na Dánsko, Fínsko a Švédsko a na Island a Nórsko na základe rozhodnutia Rady 2000/777/ES (3), na Českú republiku, Estónsku republiku, Lotyšskú republiku, Litovskú republiku, Maďarskú republiku, Maltskú republiku, Poľskú republiku, Slovinskú republiku a Slovenskú republiku na základe rozhodnutia Rady 2007/471/ES (4) a na Švajčiarsko na základe rozhodnutia Rady 2008/421/ES (5).

(4)	Bulharsko a Rumunsko sa majú začleniť do Schengenského informačného systému prvej generácie (SIS 1+) k dátumu, ktorý stanoví Rada v súlade s článkom 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005 v rámci systému SIS 1+.

(5)	Od uvedeného dátumu by sa Bulharsko a Rumunsko mali zúčastňovať finančného nariadenia o C.SIS.

(6)

Je opodstatnené, aby Bulharsko a Rumunsko prispievali na náklady na C.SIS, ktoré sa vynaložili v minulosti. Keďže ale pristúpili k Európskej únii až v roku 2007, považuje sa primerané, aby na náklady vynaložené v minulosti v súvislosti so zriadením C.SIS prispievali od 1. januára 2007. Rovnako sa považuje za opodstatnené, aby na prevádzkové náklady vynaložené v minulosti prispievali od 1. januára 2010.

(7)

Lichtenštajnsko by sa malo zúčastňovať na ustanoveniach schengenského acquis súvisiacich so Schengenským informačným systémom odo dňa, ktorý Rada určí v súlade s článkom 10 Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis. Od uvedeného dňa by sa Lichtenštajnsko malo zúčastňovať na finančnom nariadení C.SIS.

(8)

Je opodstatnené, aby Lichtenštajnsko prispievalo na náklady, ktoré sa vynaložili v minulosti. Keďže ale bol protokol podpísaný 28. februára 2008, považuje sa primerané, aby na náklady vynaložené v minulosti v súvislosti so zriadením C.SIS prispievalo od 1. januára 2008. Rovnako sa považuje za opodstatnené, aby na prevádzkové náklady prispievalo od 1. januára 2010.

(9)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis  (6), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode (7).

(10)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (8), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutí Rady 2008/146/ES (9) a 2008/149/SVV (10).

(11)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutí Rady 2008/261/ES (11) a 2008/262/SVV (12).

(12)

Spojené kráľovstvo sa zúčastňuje na tomto rozhodnutí v súlade s článkom 5 Protokolu, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a v súlade s článkom 8 ods. 2 rozhodnutia Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (13).

(13)

Írsko sa zúčastňuje na tomto rozhodnutí v súlade s článkom 5 Protokolu, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (14).

(14)	Pokiaľ ide o Cyperskú republiku, toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003.

(15)	Toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

V hlave I bode 3 finančného nariadenia o C.SIS sa dopĺňajú tieto zarážky:

„—	v prípade Bulharska a Rumunska sa tento príspevok vypočíta len na základe nákladov vynaložených na zriadenie C.SIS od 1. januára 2007. Tieto členské štáty prispievajú aj na prevádzkové náklady C.SIS vynaložené od 1. januára 2010,

—	v prípade Lichtenštajnska sa tento príspevok vypočíta len na základe nákladov vynaložených na zriadenie C.SIS od 1. januára 2008. Lichtenštajnsko prispieva aj na prevádzkové náklady C.SIS vynaložené od 1. januára 2010.“

Článok 2

V hlave II bode 2 poslednom odseku a v hlave III bode 2 ôsmom odseku sa príjemca nahrádza takto:

Článok 3

V rozhodnutí sa výraz „vo francúzskych frankoch“ nahrádza výrazom „v eurách“ a výraz „frankov“ sa nahrádza výrazom „eur“.

Článok 4

Zmeny a doplnenia týkajúce sa Lichtenštajnska nadobudnú účinnosť, keď nadobudne platnosť Protokol medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

(2)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 444.

(3)  Ú. v. ES L 309, 9.12.2000, s. 24.

(4)  Ú. v. EÚ L 179, 7.7.2007, s. 46.

(5)  Ú. v. EÚ L 149, 7.6.2008, s. 74.

(6)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(7)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

(8)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(9)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(10)  Rozhodnutie Rady 2008/149/SVV z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 50).

(11)  Rozhodnutie Rady 2008/261/ES z 28. februára 2008 o podpise v mene Európskeho spoločenstva a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3).

(12)  Rozhodnutie Rady 2008/262/SVV z 28. februára 2008 o podpise v mene Európskej únie a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 5).

(13)  Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

(14)  Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

---

10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/9

---

ROZHODNUTIE RADY

z 30. novembra 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2000/265/ES z 27. marca 2000, ktorým sa stanovuje finančné nariadenie upravujúce rozpočtové hľadiská správy vykonávanej námestníkom generálneho tajomníka Rady pre zmluvy, ktoré uzaviera v zastúpení niektorých členských štátov, a ktoré sa týkajú riadenia a fungovania komunikačnej infraštruktúry pre schengenské prostredie (Sisnet)

(2009/915/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na prvú vetu druhého pododseku článku 2 ods. 1 Protokolu, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie a ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

keďže:

(1)

Námestník generálneho tajomníka Rady bol rozhodnutím 1999/870/ES (1) a rozhodnutím 2007/149/ES (2) poverený konať v súvislosti so začleňovaním schengenského acquis do rámca Európskej únie ako zástupca niektorých členských štátov na účely uzatvárania zmlúv o zriadení a prevádzke komunikačnej infraštruktúry pre schengenské prostredie („SISNET“) a poverený tieto zmluvy spravovať až do jej migrácie na komunikačnú infraštruktúru pod zodpovednosťou Európskeho spoločenstva.

(2)	Finančné záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv sa hradia z osobitného rozpočtu (ďalej len „rozpočet SISNET“) určeného na financovanie komunikačnej infraštruktúry uvedenej v týchto rozhodnutiach Rady.

(3)

Členské štáty, ktoré pristúpili k Európskej únii aktom o pristúpení z roku 2005, sa majú začleniť do Schengenského informačného systému prvej generácie (SIS 1+) k dátumu, ktorý stanoví Rada v súlade s článkom 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005. Od uvedeného dátumu by sa mali uvedené členské štáty podieľať na rozpočte.

(4)

Lichtenštajnsko by sa malo zúčastňovať na ustanoveniach schengenského acquis súvisiacich so Schengenským informačným systémom odo dňa, ktorý Rada určí v súlade s článkom 10 Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis. Od uvedeného dňa by sa Lichtenštajnsko malo podieľať na rozpočte,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Rozhodnutie Rady 2000/265/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.	V článku 25 ods. 1 sa vkladajú tieto odseky: „1a.   Zoznam štátov, ktorý sa uvádza v odseku 1, sa od 1. januára 2010 rozšíri o Bulharsko a Rumunsko. 1b.   Zoznam štátov, ktorý sa uvádza v odseku 1 sa od 1. januára 2010 rozšíri o Lichtenštajnsko.“

2.	V článku 26 sa tretí pododsek vypúšťa.

3.

Článok 28 sa mení a dopĺňa takto: a) odsek 1 sa nahrádza takto: „1.   Štáty uvedené v článku 25 sú povinné zaplatiť 70 % svojho príspevku najneskôr do 1. apríla a 30 % svojho príspevku najneskôr do 1. októbra.“ b) odsek 1a sa vypúšťa; c) odsek 3 sa nahrádza takto: „3.   Odchylne od odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 49, zaplatí Bulharsko aj Rumunsko celý svoj príspevok za rok 2010 do 31. decembra 2010. Lichtenštajnsko zaplatí celý svoj príspevok za rok 2010 do 31. decembra 2010.“ d) odsek 4 sa vypúšťa.

4.

V článku 37 sa piaty pododsek nahrádza takto: „Poradná komisia sa usiluje o prijímanie svojich stanovísk konsenzom. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, prijíma poradná komisia svoje stanoviská jednoduchou väčšinou svojich zástupcov. Kvórum potrebné na platnosť hlasovania je 19 zástupcov. V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu. Kvórum 21 zástupcov sa vyžaduje od dátumu, ktorý je uvedený v článku 25 odsek 1 písm. a).“

5.

V článku 49 sa písmeno c) nahrádza takto: c) „úpravu príspevkov štátov uvedených v článku 25 s cieľom stanoviť podiel iného štátu na predchádzajúcich nákladoch na zriadenie siete SISNET. Tento percentuálny podiel sa vypočíta na základe pomeru zdrojov DPH, ktoré zaplatil iný štát, a celkových zdrojov DPH Európskych spoločenstiev za predchádzajúci rozpočtový rok. Ak nie sú dostupné žiadne údaje o zdrojoch DPH, úprava príspevkov sa vypočíta na základe podielu každého dotknutého členského štátu na celkovom HDP všetkých členských štátov uvedených v článku 25. Percentuálny príspevok je predmetom „dobropisu“ v prospech štátov uvedených v článku 25 na sumu úmernú ich podielu vypočítanému v súlade s článkom 26.“

Článok 2

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, zmeny a doplnenia ustanovené v článku 1 nadobudnú účinnosť, keď nadobudne platnosť Protokol medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Článok 4

Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. ES L 337, 30.12.1999, s. 41.

(2)  Ú. v. EÚ L 66, 6.3.2007, s. 19.

---

10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/11

---

Informácie o dátume nadobudnutia platnosti dohôd o extradícii a o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými

Dohody o extradícii a o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, ktoré boli podpísané 25. júna 2003 (1) vo Washingtone DC, nadobúdajú platnosť 1. februára 2010 v súlade s článkom 22 dohody o extradícii a článkom 18 dohody o vzájomnej právnej pomoci.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 27.

---

10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/12

---

ROZHODNUTIE RADY 2009/916/SZBP

z 23. októbra 2009

o podpise a o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Seychelskou republikou o štatúte ozbrojených síl pod vedením Európskej únie v Seychelskej republike v rámci vojenskej operácie Európskej únie Atalanta

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 24,

so zreteľom na odporúčanie predsedníctva,

keďže:

(1)

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) 15. mája 2008 prijala rezolúciu 1814 (2008), v ktorej štáty a regionálne organizácie vyzýva, aby podnikli kroky na ochranu plavidiel, ktoré prepravujú a dodávajú humanitárnu pomoc pre Somálsko a vykonávajú činnosti schválené Organizáciou Spojených národov.

(2)

BR OSN 2. júna 2008 prijala rezolúciu 1816 (2008), v ktorej sa štáty spolupracujúce s dočasnou federálnou vládou Somálska na obdobie šiestich mesiacov odo dňa prijatia tejto rezolúcie oprávňujú vstúpiť do pobrežných vôd Somálska a využiť všetky potrebné prostriedky s cieľom zabrániť pirátskym činom a ozbrojeným lúpežiam na mori, a to v súlade s príslušným medzinárodným právom. Platnosť týchto ustanovení sa v rezolúcii BR OSN 1846 (2008) prijatej 2. decembra 2008 obnovila o ďalšie obdobie 12 mesiacov.

(3)	Rada 10. novembra 2008 prijala jednotnú akciu 2008/851/SZBP o vojenskej operácii Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania (1) (operácia „Atalanta“).

(4)

V článku 11 jednotnej akcie 2008/851/SZBP sa ustanovuje, že postavenie ozbrojených síl pod vedením EÚ, ktoré sú nasadené alebo prítomné na pevninskom území tretích štátov alebo operujú v pobrežných vodách tretích štátov alebo v ich vnútorných vodách, a ich personálu sa dohodne v súlade s postupom stanoveným v článku 24 zmluvy.

(5)	Predsedníctvo, ktorému pomáha generálny tajomník/vysoký predstaviteľ, na základe poverenia udeleného Radou 18. septembra 2007 v súlade s článkom 24 zmluvy dojednalo Dohodu medzi Európskou úniou a Seychelskou republikou o štatúte ozbrojených síl pod vedením EÚ v Seychelskej republike.

(6)	Dohoda by sa mala schváliť,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda medzi Európskou úniou a Seychelskou republikou o štatúte ozbrojených síl pod vedením Európskej únie v Seychelskej republike v rámci vojenskej operácie Európskej únie Atalanta.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu s cieľom zaviazať Európsku úniu.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Článok 4

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 33.

---

---

10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/20

---

ROZHODNUTIE RADY 2009/917/SVV

z 30. novembra 2009

o využívaní informačných technológií na colné účely

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä jej článok 30 ods. 1 písm. a) a článok 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na podnet Francúzskej republiky,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)	Colné správy sú spolu s ostatnými príslušnými orgánmi na vonkajších hraniciach Spoločenstva a v rámci územia Spoločenstva zodpovedné za prevenciu, vyšetrovanie a trestné stíhanie porušení nielen predpisov Spoločenstva, ale aj vnútroštátnych právnych predpisov.

(2)	Nárast nedovoleného obchodovania akéhokoľvek druhu je vážnou hrozbou pre verejné zdravie, morálku a bezpečnosť.

(3)

Je potrebné posilniť spoluprácu medzi colnými správami stanovením postupov, podľa ktorých môžu colné správy konať spoločne a vymieňať si osobné a iné údaje týkajúce sa aktivít nedovoleného obchodovania s použitím novej technológie na riadenie a prenos týchto informácií, berúc do úvahy rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (2) a zásady uvedené v odporúčaní výboru ministrov Rady Európy č. R(87) 15 zo 17. septembra 1987 o používaní osobných údajov v oblasti polície (ďalej len „odporúčanie č. R(87) 15“).

(4)

Je tiež potrebné zvýšiť komplementárnosť s činnosťami uskutočňovanými na úrovni spolupráce s Európskym policajným úradom (Europol) a Európskou jednotkou pre justičnú spoluprácu (Eurojust) tým, že sa týmto orgánom umožní prístup k údajom colného informačného systému vrátane identifikačnej databázy colných spisov tak, aby mohli plniť úlohy v rámci svojho mandátu.

(5)

Prístup do colného informačného systému na účely konzultácie by mal umožňovať Europolu krížovo porovnať informácie získané inými prostriedkami s informáciami v uvedených databázach, identifikovať nové prepojenia, ktoré dosiaľ nebolo možné odhaliť, a získať tak komplexnejšiu analýzu. Prístup do identifikačnej databázy colných spisov na účely konzultácie by mal umožňovať Europolu odhaliť prípady prepojené s vyšetrovanými prípadmi, o ktorých Europol dosiaľ nemal informácie a ktorých rozmer prekračuje rámec Európskej únie.

(6)

Prístup do colného informačného systému na účely konzultácie by mal umožňovať Europolu získať čerstvé informácie, ktoré sú potrebné pre presný počiatočný popis situácie umožňujúci identifikovať a prekonávať právne prekážky a dosahovať lepšie výsledky v trestnom stíhaní. Prístup do identifikačnej databázy colných spisov na účely konzultácie by mal umožňovať Europolu získať informácie o prebiehajúcich a ukončených vyšetrovaniach v rozličných členských štátoch a zvýšiť tak podporu súdnych orgánom v členských štátoch.

(7)

Keďže colné správy musia v rámci svojej každodennej práce uplatňovať tak ustanovenia Spoločenstva, ako aj ustanovenia, ktoré nie sú ustanoveniami Spoločenstva, je potrebné zabezpečiť, aby sa ustanovenia týkajúce sa vzájomnej pomoci a administratívnej spolupráce vypracúvali súbežne. Je preto potrebné zohľadniť ustanovenia týkajúce sa colného informačného systému a identifikačnej databázy colných spisov podľa nariadenia (ES) č. 766/2008 (3).

(8)	Členské štáty sú si vedomé výhody, ktorú plné využitie identifikačnej databázy colných spisov prinesie v kontexte koordinácie a posilnenia boja proti cezhraničnej trestnej činnosti, a zaväzujú sa preto vkladať údaje do tejto databázy v najväčšej možnej miere.

(9)

Skúsenosti získané od nadobudnutia platnosti Dohovoru o využívaní informačných technológií na colné účely z 26. júla 1995 (4) („ďalej len „dohovor o CIS““) poukazujú na to, že využívanie colného informačného systému len na účely pozorovania a podávania hlásení, skrytého sledovania alebo osobitných kontrol neumožňuje úplne dosiahnuť cieľ systému, ktorým je napomáhať predchádzanie, vyšetrovanie a stíhanie závažných porušení vnútroštátnych právnych predpisov.

(10)	Najvyšším predstaviteľom by pri definovaní projektov, cieľov a politiky boja proti podvodom, plánovaní činností a vynakladaní potrebných zdrojov na dosiahnutie operačných cieľov mala pomôcť strategická analýza.

(11)	Operačná analýza činností, prostriedkov a zámerov niektorých osôb alebo podnikov, ktoré nedodržiavajú, alebo sa zdá, že nedodržiavajú vnútroštátne právne predpisy, by mala pomôcť colným orgánom prijať v konkrétnych prípadoch vhodné opatrenia na dosiahnutie cieľov v oblasti boja proti podvodom.

(12)	Dohovor o CIS by sa mal preto nahradiť.

(13)	Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané Chartou základných práv Európskej únie.

(14)	Toto rozhodnutie nebráni členským štátom uplatňovať svoje ústavné pravidlá týkajúce sa prístupu verejnosti k úradným dokumentom,

ROZHODLA TAKTO:

KAPITOLA I

ZRIADENIE COLNÉHO INFORMAČNÉHO SYSTÉMU

Článok 1

1.   Týmto sa zriaďuje spoločný automatizovaný informačný systém na colné účely (ďalej len „colný informačný systém“ alebo „systém“).

2.   Cieľom colného informačného systému je v súlade s týmto rozhodnutím pomáhať pri predchádzaní, vyšetrovaní a stíhaní závažných porušení vnútroštátnych právnych predpisov rýchlejším poskytovaním údajov, čím sa zvýši účinnosť postupov spolupráce a kontroly colných správ členských štátov.

KAPITOLA II

VYMEDZENIE POJMOV

Článok 2

Na účely tohto rozhodnutia:

1.

„vnútroštátne právne predpisy“ sú ustanovenia zákonov alebo iných právnych predpisov členského štátu, ktorých uplatňovanie patrí do celej alebo čiastočnej právomoci colnej správy tohto štátu, pokiaľ ide o: a) pohyb tovaru, na ktorý sa vzťahujú opatrenia zákazu, obmedzenia alebo kontroly, a najmä tým opatreniam, ktoré sú uvedené v článkoch 30 a 296 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva ES“); b) opatrenia na kontrolu pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti v rámci Spoločenstva, keď sa tieto opatrenia prijímajú v súlade s článkom 58 zmluvy ES; c) prevod, odňatie, zatajenie alebo ukrytie majetku alebo príjmov, ktoré sa priamo alebo nepriamo nadobudli alebo získali z nezákonného medzinárodného obchodovania s drogami alebo porušením: i) zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členského štátu, ktorých uplatňovanie patrí do výlučnej alebo čiastočnej právomoci colnej správy daného členského štátu, pokiaľ ide o cezhraničný pohyb tovaru, na ktorý sa vzťahujú opatrenia zákazu, obmedzenia alebo kontroly, a najmä opatrenia uvedené v článkoch 30 a 296 zmluvy ES, a ktorý podlieha neharmonizovaným spotrebným daniam; ii) súboru ustanovení Spoločenstva a ustanovení, ktoré boli prijaté v súvislosti s vykonávaním právnych predpisov Spoločenstva upravujúcich dovoz, vývoz, tranzit a prítomnosť tovaru, ktorý je predmetom obchodu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako aj medzi členskými štátmi v prípade tovaru, ktorý nemá status Spoločenstva v zmysle článku 23 zmluvy ES, alebo tovaru podrobenému dodatočnej kontrole či vyšetrovaniu s cieľom stanovenia statusu Spoločenstva; iii) súboru ustanovení prijatých na úrovni Spoločenstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a osobitné pravidlá prijať vzhľadom na tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov, alebo iv) súboru ustanovení prijatých na úrovni Spoločenstva, pokiaľ ide o harmonizované spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty pri dovoze, ako aj súboru vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonávajú, alebo ktoré sa použili v tomto rámci;

2.

„osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby (dotknutej osoby), pričom určená osoba je osoba, ktorú možno priamo alebo nepriamo identifikovať najmä pomocou identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jej fyzickú, fyziologickú, duševnú, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu;

3.	„poskytujúci členský štát“ je členský štát, ktorý vkladá údaje do colného informačného systému;

4.

„operačná analýza“ je analýza operácií, ktoré sú alebo sa javia ako porušenie vnútroštátnych právnych predpisov, a ktorá pozostáva z vykonávania týchto krokov: a) získavanie informácií vrátane osobných údajov; b) vyhodnotenie dôveryhodnosti zdroja informácií a samotných informácií; c) vyhľadávanie, metodické určovanie a výklad vzťahov medzi týmito informáciami alebo medzi týmito informáciami a inými významnými údajmi; d) formulácia záverov, hypotéz alebo odporúčaní, ktoré môžu byť priamo využité ako informácie o rizikách príslušnými orgánmi na predchádzanie a odhaľovanie iných operácií porušujúcich vnútroštátne právne predpisy a/alebo na presnú identifikáciu osôb alebo podnikov zapojených do týchto operácií;

5.

„strategická analýza“ je vyhľadávanie a určenie všeobecných tendencií porušovania vnútroštátnych právnych predpisov prostredníctvom zhodnotenia hrozby, rozsahu a vplyvu niektorých foriem operácií, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom určenia priorít, lepšieho pochopenia skúmaného javu alebo hrozby, preorientovania činností na predchádzanie a odhaľovanie podvodov a opätovného posúdenia organizácie útvarov. Na strategickú analýzu je možné využiť len tie údaje, z ktorých boli odstránené osobné údaje.

KAPITOLA III

FUNGOVANIE A POUŽÍVANIE COLNÉHO INFORMAČNÉHO SYSTÉMU

Článok 3

1.   Colný informačný systém sa skladá z ústrednej databázy, ktorá je prístupná prostredníctvom terminálov v každom členskom štáte. Obsahuje výlučne údaje vrátane osobných údajov potrebné na dosiahnutie svojho cieľa, ako je stanovený v článku 1 ods. 2, pričom tieto údaje sú zoskupené v nasledovných kategóriách:

a)

tovar;

b)	dopravné prostriedky;

c)

podniky;

d)

osoby;

e)	trendy v oblasti podvodov;

f)	dostupnosť odborných znalostí;

g)	zadržaný, zaistený alebo zhabaný tovar;

h)	zadržané, zaistené alebo zhabané peňažné prostriedky v hotovosti.

2.   Komisia zabezpečuje technické riadenie infraštruktúry colného informačného systému v súlade s pravidlami ustanovenými vo vykonávacích opatreniach prijatých Radou.

Komisia podáva správy o riadení výboru uvedenému v článku 27.

3.   Komisia oznamuje uvedenému výboru praktické opatrenia prijaté na účely technického riadenia.

Článok 4

1.   Členské štáty určia údaje, ktoré sa vložia do colného informačného systému, a ktoré zodpovedajú každej z kategórií uvedených v článku 3 ods. 1 do takej miery, do akej je to potrebné na dosiahnutie cieľa systému. V kategórii uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. e) sa nesmú v žiadnom prípade vkladať osobné údaje.

2.   Pokiaľ ide o kategórie uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) až d), do systému sa môžu vložiť len tieto informácie o osobách:

a)	priezvisko, rodné priezvisko, mená, predchádzajúce priezviská a pseudonymy;

b)	dátum a miesto narodenia;

c)	štátna príslušnosť;

d)

pohlavie;

e)	číslo, miesto a deň vydania dokladov totožnosti (cestovné pasy, občianske preukazy, vodičské preukazy);

f)

adresa;

g)	akékoľvek zvláštne objektívne a trvalé telesné znaky;

h)	dôvod na vloženie údajov;

i)	navrhované opatrenia;

j)	varovný kód upozorňujúci na skutočnosť, že daná osoba bola ozbrojená, použila násilie alebo bola na úteku;

k)	evidenčné číslo dopravného prostriedku.

3.   Pokiaľ ide o kategóriu uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. f), informácie o osobách vložené do systému sú obmedzené na priezviská a mená expertov.

4.   Pokiaľ ide o kategórie uvedené v článku 3 ods. 1 písm. g) a h), do systému sa môžu vložiť len tieto informácie o osobách:

a)	priezvisko, rodné priezvisko, mená, predchádzajúce priezviská a pseudonymy;

b)	dátum a miesto narodenia;

c)	štátna príslušnosť;

d)

pohlavie;

e)

adresa.

5.   V žiadnom prípade sa do colného informačného systému nevkladajú osobné údaje uvedené v článku 6 rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV.

Článok 5

1.   Údaje uvedené v kategóriách článku 3 ods. 1 písm. a) až g) sa vkladajú do colného informačného systému len na účely pozorovania a podávania správ, skrytého sledovania, osobitných kontrol a strategickej alebo operačnej analýzy.

Údaje uvedené v kategórii článku 3 ods. 1 písm. h) sa vkladajú do colného informačného systému len na účely strategickej alebo operačnej analýzy.

2.   Na účely činností uvedených v odseku 1 možno osobné údaje v rámci ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 3 ods. 1 vložiť do colného informačného systému len vtedy, ak možno najmä na základe predchádzajúcich protiprávnych činností reálne predpokladať, že daná osoba vážne porušila, porušuje alebo poruší vnútroštátne právne predpisy.

Článok 6

1.   Ak sa uskutočňujú činnosti uvedené v článku 5 ods. 1, možno vcelku alebo po častiach zozbierať a odovzdať poskytujúcemu členskému štátu nasledujúce informácie:

i)	skutočnosť, že hlásený tovar, dopravný prostriedok, podnik alebo osoba boli nájdené;

ii)	miesto, čas a dôvod kontroly;

iii)	trasa a cieľ cesty;

iv)	osoby sprevádzajúce danú osobu alebo cestujúci v dopravnom prostriedku;

v)	použité dopravné prostriedky;

vi)	prepravované predmety;

vii)	okolnosti, za ktorých boli tovar, dopravné prostriedky, podnik alebo osoba nájdené.

Ak sa tieto informácie zbierajú v priebehu skrytého sledovania, musí sa zabezpečiť, aby nebola ohrozená skrytá povaha tohto sledovania.

2.   Ak ide o osobitné kontroly uvedené v článku 5 ods. 1, osoby, dopravné prostriedky a predmety môžu byť prehľadané v rozsahu, ktorý je prípustný a v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členského štátu, v ktorom sa prehliadka uskutočňuje. Ak právo členského štátu nepripúšťa osobitnú kontrolu, tento členský štát ju automaticky upraví na pozorovanie a podávanie správ alebo skryté sledovanie.

Článok 7

1.   Priamy prístup k údajom vloženým do colného informačného systému je vyhradený vnútroštátnym orgánom, ktoré určí každý členský štát. Týmito vnútroštátnymi orgánmi sú colné správy, ale môžu sem patriť aj iné orgány príslušné na základe zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení príslušného členského štátu s cieľom dosiahnuť cieľ stanovený v článku 1 ods. 2.

2.   Každý členský štát zasiela ostatným členským štátom a výboru uvedenému v článku 27 zoznam určených príslušných orgánov v súlade s odsekom 1 tohto článku, ktoré sú oprávnené mať priamy prístup k colnému informačnému systému, pričom pri každom orgáne sa uvedie, ku ktorým údajom môže mať prístup a na aké účely.

3.   Odchylne od ustanovení odsekov 1 a 2 môže Rada jednomyseľným rozhodnutím povoliť prístup k colnému informačnému systému medzinárodným alebo regionálnym organizáciám. Rada pri prijímaní takéhoto rozhodnutia zohľadní všetky existujúce vzájomné dohody, ako aj každé stanovisko spoločného dozorného orgánu uvedeného v článku 25, pokiaľ ide o primeranosť opatrení na ochranu údajov.

Článok 8

1.   Členské štáty, Europol a Eurojust môžu použiť údaje získané z colného informačného systému iba na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 1 ods. 2. Môžu ich však použiť aj na administratívne alebo iné účely s predchádzajúcim súhlasom členského štátu, ktorý údaje do tohto systému vložil, a pokiaľ dodržia podmienky uložené týmto členským štátom. Toto iné použitie musí byť v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členského štátu, ktorý ich chce používať v súlade s článkom 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV, a mal by brať do úvahy zásadu 5.2.i odporúčania č. R(87) 15.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 4 tohto článku, článok 7 ods. 3 a články 11 a 12, údaje získané z colného informačného systému budú v každom členskom štáte používať iba vnútroštátne orgány určené daným členským štátom, ktoré sú príslušné v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami tohto členského štátu konať tak, aby sa dosiahol cieľ stanovený v článku 1 ods. 2.

3.   Každý členský zašle ostatným členským štátom a výboru uvedenému v článku 27 zoznam príslušných orgánov, ktoré určil podľa odseku 2 tohto článku.

4.   Údaje získané z colného informačného systému po predchádzajúcom súhlase členského štátu, ktorý ich do tohto systému vložil, a pokiaľ sú dodržané podmienky uložené týmto členským štátom, sa môžu odovzdať na použitie iným vnútroštátnym orgánom ako tým, ktoré sú určené podľa odseku 2 tohto článku, tretím krajinám a medzinárodným alebo regionálnym organizáciám, ktoré ich chcú používať. Každý členský štát prijme osobitné opatrenia na zaistenie bezpečnosti týchto údajov, keď sa odovzdávajú úradom nachádzajúcim sa mimo jeho územia. Podrobnosti o týchto opatreniach sa musia oznámiť spoločnému dozornému orgánu uvedenému v článku 25.

Článok 9

1.   Vloženie údajov do colného informačného systému upravujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia poskytujúceho členského štátu, pokiaľ sa v tomto rozhodnutí neuvedú prísnejšie ustanovenia.

2.   Na použitie údajov získaných z colného informačného systému vrátane vykonania akýchkoľvek činností podľa článku 5 ods. 1, ktoré navrhol poskytujúci členský štát, sa vzťahujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členského štátu používajúceho tieto údaje, pokiaľ sa v tomto rozhodnutí neuvedú prísnejšie ustanovenia.

Článok 10

1.   Každý členský štát určí príslušný colný orgán, ktorý v tomto členskom štáte zodpovedá za colný informačný systém.

2.   Orgán uvedený v odseku 1 zodpovedá za správne fungovanie colného informačného systému v členskom štáte a prijíma opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania tohto rozhodnutia.

3.   Členské štáty sa navzájom informujú o orgáne uvedenom v odseku 1.

Článok 11

1.   Europol má v rámci svojho mandátu a na účely plnenia svojich úloh právo na prístup k údajom vloženým do colného informačného systému v súlade s článkom 1, článkami 3 až 6 a článkami 15 až 19 a právo ich vyhľadávať.

2.   Ak Europol pri vyhľadávaní zistí, že existuje zhoda medzi informáciami spracúvanými Europolom a záznamom v colnom informačnom systéme, informuje členský štát, ktorý záznam vytvoril, prostredníctvom kanálov vymedzených v rozhodnutí Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (5).

3.   Používanie informácií získaných pri vyhľadávaní v colnom informačnom systéme podlieha súhlasu členského štátu, ktorý vložil údaje do systému. Ak tento členský štát s použitím takýchto informácií súhlasí, ich spracovanie sa riadi rozhodnutím 2009/371/SVV. Europol môže odovzdávať takéto informácie tretím krajinám alebo tretím orgánom iba so súhlasom členského štátu, ktorý údaje do systému vložil.

4.   Europol môže od dotknutých členských štátov požadovať ďalšie informácie v súlade s rozhodnutím 2009/371/SVV.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 3 a 4, Europol nesmie spájať časti colného informačného systému, ku ktorým má prístup, s počítačovým systémom na zber a spracúvanie údajov, ktorý prevádzkuje Europol alebo ktorý existuje v rámci Europolu, ani prenášať údaje v ňom obsiahnuté do takéhoto počítačového systému, ani sťahovať alebo inak kopírovať akékoľvek časti colného informačného systému.

Europol obmedzí prístup k údajom v colnom informačnom systéme na riadne oprávnených zamestnancov Europolu.

Europol umožní spoločnému dozornému orgánu zriadenému podľa článku 34 rozhodnutia 2009/371/SVV kontrolovať činnosti Europolu pri výkone jeho práva na prístup k údajom vloženým do colného informačného systému a na ich vyhľadávanie.

6.   Žiadne ustanovenie tohto článku sa nesmie vykladať tak, aby ním boli dotknuté ustanovenia rozhodnutia 2009/371/SVV týkajúce sa ochrany údajov a zodpovednosti za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie týchto údajov zamestnancami Europolu alebo aby ním boli dotknuté právomoci spoločného dozorného orgánu zriadeného podľa uvedeného rozhodnutia.

Článok 12

1.   Národní členovia Eurojustu, ich zástupcovia, asistenti a osobitne poverený personál majú v rámci svojho mandátu a pri plnení úloh Eurojustu právo na prístup k údajom vloženým do colného informačného systému v súlade s článkom 1, článkami 3 až 6 a článkami 15 až 19, a právo ich vyhľadávať.

2.   Ak národný člen Eurojustu, jeho zástupca, asistent alebo osobitne poverený zamestnanec pri vyhľadávaní zistí, že existuje zhoda medzi informáciami spracúvanými Eurojustom a záznamom v colnom informačnom systéme, informuje o ňom členský štát, ktorý záznam vytvoril. Informácie získané pri takomto vyhľadávaní sa môžu oznámiť tretím krajinám alebo tretím orgánom iba so súhlasom členského štátu, ktorý vytvoril záznam.

3.   Žiadne ustanovenie tohto článku sa nesmie vykladať tak, aby ním boli dotknuté ustanovenia rozhodnutia Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 o posilnení Eurojustu, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust, s cieľom posilniť boj proti závažným formám trestnej činnosti (6) týkajúce sa ochrany údajov a zodpovednosti za neoprávnené alebo nesprávne spracúvanie týchto údajov národnými členmi Eurojustu, ich zástupcami, asistentmi alebo osobitne povereným personálom, alebo aby ním boli dotknuté právomoci spoločného dozorného orgánu zriadeného podľa uvedeného rozhodnutia.

4.   Žiadne časti colného informačného systému, ku ktorým majú prístup národní členovia Eurojustu, ich zástupcovia, asistenti a osobitne poverený personál, sa nemôžu spájať s počítačovým systémom na zber a spracúvanie údajov, ktorý prevádzkuje Eurojust alebo ktorý existuje v rámci Eurojustu, ani prenášať údaje obsiahnuté v uvedenom systéme do takýchto počítačových systémov, ani sa nesmú „downloadovať“ žiadne časti colného informačného systému.

5.   Prístup k údajom vloženým do colného informačného systému sa obmedzuje na národných členov Eurojustu, ich zástupcov asistentov a osobitne poverený personál a nevzťahuje sa na zamestnancov Eurojustu.

KAPITOLA IV

ZMENA ÚDAJOV

Článok 13

1.   Iba poskytujúci členský štát má právo meniť, dopĺňať, opravovať alebo vymazávať údaje, ktoré vložil do colného informačného systému.

2.   Ak poskytujúci členský štát zistí alebo je upozornený na to, že údaje, ktoré vložil, sú vecne nesprávne, prípadne sa vložili alebo sú uchovávané v systéme v rozpore s týmto rozhodnutím, zmení, doplní, opraví alebo vymaže tieto údaje podľa potreby a následne to oznámi ostatným členským štátom, Europolu a Eurojustu.

3.   Ak má jeden z členských štátov, Europol alebo Eurojust dôkaz, že určitý prvok údaja je vecne nesprávny, prípadne sa vložil do colného informačného systému alebo je v ňom uložený v rozpore s týmto rozhodnutím, čo najskôr to oznámi poskytujúcemu členskému štátu. Tento skontroluje príslušné údaje a v prípade potreby bezodkladne opraví alebo vymaže daný prvok. Poskytujúci členský štát oznámi ostatným členským štátom, Europolu a Eurojustu každú uskutočnenú opravu alebo vymazanie.

4.   Ak pri vkladaní údajov do colného informačného systému členský štát zistí, že jeho správa je v rozpore s predchádzajúcou správou z hľadiska obsahu alebo navrhnutej činnosti, bezodkladne to oznámi členskému štátu, ktorý vypracoval túto predchádzajúcu správu. Tieto dva členské štáty sa potom usilujú vzniknutú záležitosť vyriešiť. V prípade nezhody sa uchová prvá správa, no tie prvky novej správy, ktoré nie sú v rozpore s prvou správou, sa vložia do colného informačného systému.

5.   Pokiaľ sa v tomto rozhodnutí neustanovuje inak, ak v ktoromkoľvek členskom štáte súd alebo iný príslušný orgán podliehajúci tomuto členskému štátu prijme konečné rozhodnutie ohľadne zmeny, doplnenia, opravy alebo vymazania údajov v colnom informačnom systéme, členské štáty sú navzájom viazané toto rozhodnutie vykonať. V prípade rozporu medzi takýmito rozhodnutiami súdov alebo iných príslušných orgánov vrátane rozhodnutí uvedených v článku 23 ods. 1 týkajúceho sa opravy alebo vymazania údajov, členský štát, ktorý vložil predmetné údaje, ich zo systému vymaže.

KAPITOLA V

UCHOVÁVANIE ÚDAJOV

Článok 14

1.   Údaje vložené do colného informačného systému sa uchovávajú iba na čas nevyhnutný na dosiahnutie účelu, na ktorý boli do neho vložené. Potrebu ich uchovávania posudzuje najmenej raz ročne poskytujúci členský štát.

2.   Poskytujúci členský štát môže počas tohto posudzovacieho obdobia rozhodnúť, že uchová údaje do nasledujúceho posúdenia, ak je ich uchovanie potrebné na účely, na ktoré boli do systému vložené. Bez toho, aby boli dotknuté články 22 a 23, ak sa neprijme rozhodnutie o uchovaní údajov, údaje sa automaticky presunú do tej časti colného informačného systému, ku ktorej je prístup obmedzený v súlade s odsekom 4 tohto článku.

3.   Colný informačný systém mesiac vopred automaticky informuje poskytujúci členský štát o plánovanom presune údajov uchovávaných v colnom informačnom systéme podľa odseku 2.

4.   Údaje presunuté v súlade s odsekom 2 tohto článku sa naďalej uchovávajú v colnom informačnom systéme jeden rok, ale bez toho, aby boli dotknuté články 22 a 23, sú prístupné iba zástupcovi výboru uvedenému v článku 27 alebo dozorným orgánom uvedeným v článku 24 a článku 25 ods. 1. Počas tejto doby môžu nahliadnuť do údajov iba na účely kontroly ich správnosti a zákonnosti, pričom po jeho uplynutí sa tieto údaje musia vymazať.

KAPITOLA VI

VYTVORENIE IDENTIFIKAČNEJ DATABÁZY COLNÝCH SPISOV

Článok 15

1.   Colný informačný systém zahŕňa okrem údajov uvedených v článku 3 aj údaje, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, nachádzajúce sa v osobitnej databáze (ďalej len „identifikačná databáza colných spisov“). Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly a kapitol VII a VIII, všetky ustanovenia tohto rozhodnutia sa vzťahujú aj na identifikačnú databázu colných spisov. V takých prípadoch sa však neuplatňuje výnimka v článku 21 ods. 2.

2.   Cieľom identifikačnej databázy colných spisov je umožniť príslušným orgánom členských štátov zodpovedným za colné vyšetrovanie a určeným v súlade s článkom 7, ktoré začínajú alebo vedú vyšetrovanie v prípade jednej alebo viacerých osôb alebo podnikov, a Europolu a Eurojustu identifikovať príslušné orgány ostatných členských štátov, ktoré vo veci dotknutých osôb alebo podnikov vedú alebo viedli vyšetrovanie, aby prostredníctvom informácií o existencii vyšetrovacích spisov dosiahli ciele uvedené v článku 1 ods. 2.

3.   Každý členský štát zasiela na účely identifikačnej databázy colných spisov ostatným členským štátom, Europolu, Eurojustu a výboru uvedenému v článku 27 zoznam závažných porušení svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

Tento zoznam obsahuje len porušenia, za ktoré môže byť uložený:

a)	trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 mesiacov alebo

b)	pokuta vo výške najmenej 15 000 EUR.

4.   Ak členský štát, ktorý vyhľadáva údaje v identifikačnej databáze colných spisov, vyžaduje rozsiahlejšie informácie o zaregistrovaných vyšetrovacích spisoch týkajúcich sa osôb alebo podnikov, obráti sa na základe platných nástrojov o vzájomnej pomoci so žiadosťou o pomoc na členský štát, ktorý poskytol informácie.

KAPITOLA VII

FUNGOVANIE A VYUŽÍVANIE IDENTIFIKAČNEJ DATABÁZY COLNÝCH SPISOV

Článok 16

1.   Údaje z vyšetrovacích spisov sa do identifikačnej databázy colných spisov vkladajú len na účely uvedené v článku 15 ods. 2. Tieto údaje sa vzťahujú iba na tieto kategórie:

a)

osoba alebo podnik, ktoré sú alebo boli predmetom vyšetrovania vedeného príslušným orgánom členského štátu a: i) ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom príslušného členského štátu podozrivé z páchania, spáchania alebo z účasti na spáchaní činu, ktorý viedol alebo vedie k závažnému porušeniu vnútroštátnych právnych predpisov; ii) v prípade ktorých bolo preukázané, že takéto porušenie spáchali, alebo iii) ktorým bola uložená správna alebo justičná sankcia za takéto porušenie;

b)	oblasť, ktorej sa týka vyšetrovací spis;

c)	názov, štátna príslušnosť a kontaktné údaje orgánu členského štátu, ktorý sa zaoberá prípadom, spolu s číslom spisu.

Údaje uvedené v písmenách a) až c) sa vkladajú do záznamu údajov osobitne pre každú osobu alebo podnik. Vytváranie odkazov medzi týmito údajmi nie je povolené.

2.   Osobné údaje uvedené v odseku 1 písm. a) pozostávajú iba z týchto údajov:

a)	pre osoby: priezvisko, rodné priezvisko, mená, predchádzajúce priezviská a pseudonymy, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť a pohlavie;

b)	pre podniky: obchodné meno, názov používaný v obchodnom styku, adresa, identifikačné číslo pre DPH a identifikačné číslo na účely spotrebnej dane.

3.   Údaje sa vkladajú na obmedzené obdobie v súlade s článkom 19.

Článok 17

Členský štát nie je povinný v konkrétnom prípade vkladať údaje uvedené v článku 16, ak a pokým by takýto záznam mohol narušiť verejný poriadok alebo iné základné záujmy, predovšetkým pokiaľ by to predstavovalo bezprostredné a závažné ohrozenie jeho verejnej bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti iného členského štátu alebo tretej krajiny; alebo ak by boli ohrozené iné základné záujmy rovnocenného významu; alebo ak by takéto záznamy predstavovali závažné porušenie práv jednotlivcov alebo by ohrozili prebiehajúce vyšetrovanie.

Článok 18

1.   Vkladanie údajov do identifikačnej databázy colných spisov a nahliadnutie do nich je vyhradené výlučne orgánom uvedeným v článku 15 ods. 2.

2.   Každé nahliadnutie do identifikačnej databázy colných spisov sa vzťahuje na tieto osobné údaje:

a)	pre osoby: krstné meno a/alebo priezvisko a/alebo rodné priezvisko a/alebo predchádzajúce priezviská a/alebo pseudonymy a/alebo dátum narodenia;

b)	pre podniky: obchodné meno a/alebo názov používaný v obchodnom styku a/alebo adresa a/alebo identifikačné číslo pre DPH a/alebo identifikačné číslo na účely spotrebnej dane.

KAPITOLA VIII

LEHOTA NA UCHOVÁVANIE ÚDAJOV V IDENTIFIKAČNEJ DATABÁZE COLNÝCH SPISOV

Článok 19

1.   Lehoty na uchovávanie údajov sa ustanovujú v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členského štátu, ktorý ich vložil. Nasledujúce lehoty, ktoré začínajú plynúť dňom vloženia údajov do vyšetrovacieho spisu, sa nesmú prekročiť:

a)	údaje o spisoch týkajúcich sa prebiehajúceho vyšetrovania sa neuchovávajú dlhšie ako tri roky, pokiaľ sa počas uvedenej lehoty nezistilo žiadne porušenie. Pred uplynutím trojročnej lehoty sa údaje musia vymazať, ak uplynulo 12 mesiacov od posledného vyšetrovacieho úkonu;

b)	údaje o spisoch týkajúcich sa vyšetrovania, ktoré viedlo k zisteniu porušenia, ale doposiaľ neviedlo k rozsudku o uložení trestu alebo k uloženiu peňažnej sankcie, sa neuchovávajú dlhšie ako šesť rokov;

c)	údaje o spisoch týkajúcich sa vyšetrovania, ktoré viedlo k rozsudku o uložení trestu alebo uloženiu peňažnej sankcie, sa neuchovávajú dlhšie ako desať rokov.

2.   Ak sa v akomkoľvek štádiu vyšetrovania podľa odseku 1 písm. a) až c) vyvráti v zmysle zákonov a iných právnych predpisov poskytujúceho členského štátu podozrenie osoby alebo podniku v zmysle článku 16, ihneď sa vymažú všetky údaje týkajúce sa tejto osoby alebo tohto podniku.

3.   Z identifikačnej databázy colných spisov sa automaticky vymažú údaje, hneď ako sa prekročia lehoty uchovávania uvedené v odseku 1.

KAPITOLA IX

OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Článok 20

Ak sa v tomto rozhodnutí neustanovuje inak, na ochranu výmeny údajov v súlade s týmto rozhodnutím sa uplatňuje rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV.

Článok 21

1.   Údaje možno kopírovať iba na technické účely za predpokladu, že toto kopírovanie je nevyhnutné na priame vyhľadávanie orgánmi uvedenými v článku 7.

2.   Pokiaľ článok 8 ods. 1 neustanovuje inak, osobné údaje vložené inými členskými štátmi nie je možné z colného informačného systému kopírovať do iných vnútroštátnych dátových súborov, s výnimkou prípadov kopírovania do systémov riadenia rizika, ktoré slúžia na usmernenie colných kontrol na vnútroštátnej úrovni, alebo kopírovania do systému operačnej analýzy, ktorý umožňuje koordináciu činností. Takéto kópie sa môžu vytvárať v rozsahu potrebnom pre konkrétne prípady alebo vyšetrovanie.

3.   V dvoch prípadoch výnimiek uvedených v odseku 2 len analytici poverení vnútroštátnymi orgánmi každého členského štátu sú splnomocnení spracúvať osobné údaje z colného informačného systému, a to v rámci systému riadenia rizika, ktorý slúži na usmerňovanie colných kontrol vnútroštátnymi orgánmi alebo v rámci systému operačnej analýzy, ktorý umožňuje koordináciu činností.

4.   Každý členský štát zasiela ostatným členským štátom a výboru uvedenému v článku 27 zoznam útvarov riadenia rizika, do ktorých patria analytici oprávnení podľa odseku 3 tohto článku kopírovať a spracúvať osobné údaje vložené do colného informačného systému.

5.   Osobné údaje, ktoré sú skopírované z colného informačného systému, sa uchovávajú len dovtedy, kým je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, v súvislosti s ktorým boli skopírované. Členský štát, ktorý údaje skopíroval, najmenej raz za rok preskúma potrebu ich uchovávania. Údaje sa nesmú uchovávať dlhšie ako desať rokov. Osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na pokračovanie v operačnej analýze sa bezodkladne vymažú alebo sa z nich odstránia identifikačné prvky.

Článok 22

Ak ide o osobné údaje v colnom informačnom systéme, práva osôb, a najmä ich práva na prístup k údajom, opravu, vymazanie alebo zablokovanie sa vykonávajú v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členského štátu vykonávajúceho rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV, v ktorom tieto práva uplatňujú. Prístup sa zamietne, pokiaľ je to potrebné a primerané, aby sa neohrozilo žiadne prebiehajúce vnútroštátne vyšetrovanie, alebo počas skrytého sledovania alebo pozorovania a podávania hlásení. Pri posudzovaní uplatniteľnosti takejto výnimky sa vezmú do úvahy oprávnené záujmy dotknutej osoby.

Článok 23

1.   Na území každého členského štátu môže akákoľvek osoba v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami daného členského štátu podať na súd alebo iný orgán príslušný podľa zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení tohto členského štátu žalobu, prípadne sťažnosť vo veci svojich osobných údajov nachádzajúcich sa v colnom informačnom systéme, aby:

a)	sa opravili alebo vymazali vecne nesprávne osobné údaje;

b)	sa opravili alebo vymazali osobné údaje vložené do colného informačného systému alebo v ňom uchovávané v rozpore s týmto rozhodnutím;

c)	získala prístup k osobným údajom;

d)	sa zablokovali osobné údaje;

e)	získala náhradu škody v súlade s článkom 30 ods. 2.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 31, sa dotknuté členské štáty zaväzujú navzájom vykonávať konečné rozhodnutia súdov alebo iných príslušných orgánov v súlade s odsekom 1 písm. a) až c) tohto článku.

Článok 24

Každý členský štát určí jeden alebo viacero vnútroštátnych dozorných orgánov zodpovedných za ochranu osobných údajov s cieľom vykonávať nezávislý dohľad nad údajmi vloženými do colného informačného systému v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/977/SVV.

Článok 25

1.   Zriaďuje sa spoločný dozorný orgán, ktorý sa skladá z dvoch zástupcov z každého členského štátu pochádzajúcich z nezávislých vnútroštátnych dozorných orgánov.

2.   Spoločný dozorný orgán monitoruje a zabezpečuje uplatňovanie ustanovení tohto rozhodnutia a rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV v oblasti ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov prostredníctvom colného informačného systému.

3.   Spoločný dozorný orgán je na tento účel príslušný vykonávať dohľad nad fungovaním colného informačného systému, skúmať všetky ťažkosti pri uplatňovaní alebo výklade, ktoré môžu vzniknúť počas jeho činnosti, skúmať problémy, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s výkonom nezávislého dohľadu vnútroštátnymi dozornými orgánmi členských štátov alebo pri uplatňovaní práv jednotlivcov na prístup do tohto systému, a podávať návrhy s cieľom nachádzať spoločné riešenia týchto problémov.

4.   Na účely plnenia svojich úloh má spoločný dozorný orgán prístup k colnému informačnému systému.

5.   Správy, ktoré vypracuje spoločný dozorný orgán, sa posielajú orgánom, ktorým vnútroštátne dozorné orgány predkladajú svoje správy, ako aj Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 26

1.   Nad činnosťou Komisie v oblasti colného informačného systému vykonáva dohľad európsky dozorný úradník pre ochranu osobných údajov. Povinnosti a právomoci uvedené v článkoch 46 a 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (7) sa uplatňujú zodpovedajúcim spôsobom.

2.   Spoločný dozorný orgán a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, každý v rámci svojich príslušných právomocí, spolupracujú v rámci svojich povinností a zaručia koordinovaný dohľad nad colným informačným systémom, vrátane vydávania relevantných odporúčaní.

3.   Spoločný dozorný orgán a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa na tento účel stretávajú aspoň raz ročne. Náklady a zabezpečenie spojené s týmito stretnutiami uhrádza európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

KAPITOLA X

INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC

Článok 27

1.   Zriaďuje sa výbor skladajúci sa z predstaviteľov colných správ členských štátov. Tento výbor rozhoduje jednomyseľne, pokiaľ ide o ustanovenia odseku 2 písm. a), a dvojtretinovou väčšinou, pokiaľ ide o ustanovenia odseku 2 písm. b). Svoj rokovací poriadok prijme jednomyseľne.

2.   Výbor zodpovedá za:

a)	vykonávanie a riadne uplatňovanie tohto rozhodnutia bez toho, aby boli dotknuté právomoci orgánov uvedených v článku 24, článku 25 ods. 1 a článku 26 ods. 1;

b)	riadne fungovanie colného informačného systému z technického a prevádzkového hľadiska. Výbor prijíma všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia ustanovené v článkoch 14 a 28 vzhľadom na colný informačný systém náležite uplatňovali.

Na účely uplatňovania tohto odseku môže mať výbor priamy prístup k údajom z colného informačného systému a môže ich priamo používať.

3.   Výbor v súlade s hlavou VI Zmluvy o Európskej únii každoročne predkladá Rade správu o účinnosti a dobrom fungovaní colného informačného systému, pričom v prípade potreby navrhne odporúčania. Táto správa sa zašle Európskemu parlamentu pre informáciu.

4.   Komisia sa zúčastňuje na rokovaniach výboru.

KAPITOLA XI

BEZPEČNOSŤ COLNÉHO INFORMAČNÉHO SYSTÉMU

Článok 28

1.   Všetky nevyhnutné správne opatrenia na zachovanie bezpečnosti prijímajú:

a)	príslušné orgány členských štátov, pokiaľ ide o terminály colného informačného systému v príslušných členských štátoch, a Europol a Eurojust;

b)	výbor uvedený v článku 27, pokiaľ ide o colný informačný systém a terminály umiestnené v tých istých priestoroch ako samotný systém a ktoré sú používané na technické účely a kontroly vyžadované podľa odseku 3 tohto článku.

2.   Príslušné orgány, Europol, Eurojust a výbor uvedený v článku 27 prijmú opatrenia predovšetkým s cieľom:

a)	zabrániť prístupu akejkoľvek neoprávnenej osoby k zariadeniam používaným na spracovanie údajov;

b)	zabrániť tomu, aby údaje a nosiče údajov boli čítané, kopírované, menené alebo odstránené neoprávnenou osobou;

c)	zabrániť nepovolenému zápisu údajov a každému nepovolenému prezeraniu, zmene alebo vymazaniu údajov;

d)	zabrániť tomu, aby k údajom v colnom informačnom systéme mali prístup neoprávnené osoby prostredníctvom zariadenia na prenos údajov;

e)	v súvislosti s používaním colného informačného systému zaručiť, aby oprávnené osoby mali právo na prístup iba k tým údajom, na ktoré majú oprávnenie;

f)	zaručiť, aby bolo možné kontrolovať a ustanoviť, ktorým orgánom možno zaslať údaje prostredníctvom zariadenia na prenos údajov;

g)	zaručiť možnú kontrolu a ustanoviť možnosť neskoršej kontroly o tom, ktoré údaje, kedy a kým boli vložené do colného informačného systému a zaručiť monitorovanie vyhľadávania;

h)	zabrániť neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, zmene alebo vymazaniu údajov počas prenosu údajov a prepravy nosičov údajov.

3.   Výbor uvedený v článku 27 monitoruje vyhľadávania v colnom informačnom systéme s cieľom kontrolovať, či uskutočnené vyhľadávanie bolo povolené a či ho vykonali oprávnení užívatelia. Kontrola sa vykoná najmenej pri 1 % všetkých uskutočnených vyhľadávaní. Do systému sa vložia záznamy týchto vyhľadávaní a kontrol, pričom môžu byť použité uvedeným výborom a dozornými orgánmi uvedenými v článkoch 24 a 25 iba na uvedený účel. Záznamy sa vymažú po šiestich mesiacoch.

Článok 29

Príslušná colná správa uvedená v článku 10 ods. 1 je zodpovedná za bezpečnostné opatrenia ustanovené v článku 28 v súvislosti s terminálmi nachádzajúcimi sa na území dotknutého členského štátu, za posudzovanie uvedené v článku 14 ods. 1 a 2 a v článku 19, ako aj za riadne uplatňovanie tohto rozhodnutia do tej miery, ako je to nevyhnutné na základe zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení tohto členského štátu.

KAPITOLA XII

ZODPOVEDNOSŤ A ZÁVÄZKY

Článok 30

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby údaje, ktoré do colného informačného systému vkladá v súlade s článkom 3, článkom 4 ods. 1 a článkom 8 rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV, boli správne, aktuálne, úplné, spoľahlivé a aby sa vložili zákonným spôsobom.

2.   Každý členský štát zodpovedá v súlade s vnútroštátnym právom za akúkoľvek škodu spôsobenú osobe v dôsledku využívania colného informačného systému. Týka sa to aj škôd spôsobených členským štátom v dôsledku vloženia nesprávnych údajov alebo vloženia či uchovávania údajov nezákonným spôsobom.

3.   Ak členský štát, ktorý údaje získal, zaplatí v dôsledku použitia nesprávnych údajov, ktoré do colného informačného systému vložil iný členský štát, náhradu škody, posledne menovaný členský štát uhradí členskému štátu, ktorý údaje získal, zaplatenú náhradu škody, pričom sa zohľadní akékoľvek zavinenie členského štátu, ktorý údaje získal.

4.   Europol a Eurojust nesú zodpovednosť v súlade so svojimi zakladajúcim aktmi.

Článok 31

1.   Náklady súvisiace s nadobudnutím, výskumom, vývojom a prevádzkou hlavnej informačnej infraštruktúry (hardvéru), softvéru a pripojení na špecializované siete, ako aj s príslušnými službami v oblasti výroby, podpory a odbornej prípravy, ktoré nemožno viesť oddelene od činnosti colného informačného systému na účely uplatňovania colných a poľnohospodárskych predpisov Spoločenstva, ako aj náklady na účely využívania colného informačného systému členskými štátmi na ich území, vrátane komunikačných nákladov, sa hradia zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev.

2.   Náklady súvisiace s prevádzkou národných pracovných staníc/terminálov, ktoré vznikli v dôsledku vykonávania tohto rozhodnutia, znášajú členské štáty.

KAPITOLA XIII

VYKONÁVANIE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Informácie poskytované na základe tohto rozhodnutia sa vymieňajú priamo medzi orgánmi členských štátov.

Článok 33

Členské štáty uvedú svoje vnútroštátne právne predpisy do súladu s týmto rozhodnutím do 27. mája 2011.

Článok 34

1.   Týmto rozhodnutím sa s účinnosťou od 27. mája 2011 nahrádza Dohovor o CIS, ako aj Protokol z 12. marca 1999 vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o rozsahu prania výnosov v Dohovore o využívaní informačných technológii na colné účely a o zahrnutí evidenčných čísel dopravných prostriedkov do dohovoru (8) a Protokol z 8. mája 2003 prijatý v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o využívaní informačných technológií na colné účely (9) s ohľadom na vytvorenie identifikačnej databázy colných spisov.

2.   Následne sa od dátumu začatia uplatňovania tohto rozhodnutia zrušuje Dohovor o CIS a protokoly uvedené v odseku 1.

Článok 35

Pokiaľ sa v tomto rozhodnutí neustanovuje inak, s účinnosťou od 27. mája 2011 sa zrušujú všetky opatrenia, ktorými sa vykonáva Dohovor o CIS a protokoly uvedené v článku 34 ods. 1.

Článok 36

1.   Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 27. mája 2011.

---

(1)  Stanovisko z 24. novembra 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 766/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 48).

(4)  2. Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 33.

(5)  Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.

(6)  1. Ú. v. EÚ L 138, 4.6.2009, s. 14.

(7)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(8)  Ú. v. ES C 91, 31.3.1999, s. 2.

(9)  Ú. v. EÚ C 139, 13.6.2003, s. 2.

---

10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/31

---

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ORGÁNU EZVO

č. 28/08/COL

z 23. januára 2008

o schéme pre drevo („Verdiskapningsprogrammet for tre“) Nórsko

DOZORNÝ ORGÁN EZVO (1),

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

so zreteľom na Dohodu medzi členskými štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24,

so zreteľom na článok 1 ods. 2 časti I a na článok 4 ods. 4, článok 6, článok 7 ods. 5, články 13 a 14 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde,

so zreteľom na usmernenia Dozorného orgánu o štátnej pomoci (4), týkajúce sa uplatňovania a výkladu článkov 61 a 62 Dohody o EHP, a najmä na ich oddiely o regionálnej pomoci a pomoci na výskum a vývoj,

so zreteľom na nariadenia o skupinových výnimkách pri pomoci vzdelávaniu a pomoci pre malé a stredné podniky („MSP“) a nariadenie o pomoci de minimis  (5),

so zreteľom na rozhodnutie Dozorného orgánu č. 147/06/COL zo 17. mája 2006 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde,

po výzve zainteresovaných strán na predloženie pripomienok v súlade s článkom 6 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, (6)

keďže:

I.   SKUTOČNOSTI

1.   Postup

Dozorný orgán dostal listom z 1. februára 2005 (vec č. 307555) podnet (ďalej len „podnet“) obchodného združenia nórskeho murárskeho a betonárskeho odvetvia, „byggutengrenser.no“ (ďalej len „navrhovateľ“). V podnete, ktorý Dozorný orgán dostal a zaevidoval 3. februára 2005, navrhovateľ tvrdí, že nórsky štát poskytuje štátnu pomoc drevárskemu stavebnému priemyslu na základe „Verdiskapningsprogrammet for tre“, ktorý sa označuje aj „Treprogrammet“ (ďalej len „schéma pre drevo“).

Listom zo 17. mája 2006 a po určitej výmene korešpondencie (7) informoval Dozorný orgán nórske orgány, že sa rozhodol začať v súvislosti so schémou pre drevo konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Listom z 3. júla 2006 z Misie Nórska adresovaným Európskej únii, v ktorom boli postúpené listy ministerstva štátnej správy a reformy a ministerstva pôdohospodárstva a výživy, oba z 26. júna 2006, nórske orgány predložili pripomienky. Tieto listy boli Dozornému orgánu doručené a zaevidované 4. júla 2006 (vec č. 380386, ďalej len „pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania“).

Rozhodnutie č. 147/06/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho dodatku EHP. (8) Dozorný orgán vyzval zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Dozorný orgán nedostal od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

Na záver počas jesene 2007 udržiavali Dozorný orgán a nórske orgány neformálny kontakt ohľadne schémy pre drevo prostredníctvom telefónu, ako aj elektronickej pošty. Informácie, ktoré Dozorný orgán dostal v tejto súvislosti, nórske orgány zjednotili v liste, ktorý 10. decembra 2007 elektronicky predložilo ministerstvo verejnej správy a reformy (vec č. 456845).

2.   Opis navrhovaného opatrenia

2.1.   Cieľ a správa schémy pre drevo uvedené v prípravných legislatívnych dokumentoch

Cieľ schémy pre drevo je vytýčený v bielej knihe vlády pre parlament o tvorbe hodnoty a príležitostí v odvetví lesného hospodárstva (St. meld. nr. 17 (1998 – 99 „Verdiskapning og miljø – muligheter i skogssektoren“) – ďalej len „biela kniha“).

Cieľom bielej knihy bolo vytvoriť všeobecnú stratégiu na racionálne a udržateľné využívanie lesných zdrojov a zvýšiť príspevok odvetvia lesného hospodárstva do národného hospodárstva a k celkovému rozvoju nórskej spoločnosti. Bielou knihou sa navrhlo zavedenie viacerých opatrení v záujme dosiahnutia tohto cieľa – jedným z nich bola schéma pre drevo. V bielej knihe sa v tomto ohľade navrhlo vytvorenie päťročnej schémy na účely tvorby hodnoty v drevárskom a (drevo)spracovateľskom odvetví. Konkrétnejšie, v bielej knihe sa predpokladalo, že cieľom schémy pre drevo by malo byť zvýšenie tvorby hodnoty v lesnom hospodárstve a v (drevo)spracovateľskom odvetví, ako aj zvýšenie príspevku odvetvia lesného hospodárstva k dosiahnutiu udržateľnejšej výroby a spotreby (9). Na základe týchto cieľov by sa schéma pre drevo mala zamerať na i) zdokonalenie spracovania dreva, ii) zvýšenie používania dreva a iii) zlepšenie vzťahov na rôznych úrovniach obchodu medzi odvetvím lesného hospodárstva a trhom (10). V bielej knihe sa tiež uvádza, že zámerom novej schémy by mala byť identifikácia príležitostí v oblasti vývoja výrobkov, dizajnu a architektúry a že na základe schémy by sa drevo malo považovať za atraktívny stavebný materiál so širokou škálou použitia (11). V bielej knihe sa napokon na všeobecnejšej úrovni zdôraznilo, že cieľ zvýšiť hodnotu v drevospracujúcom odvetví by sa mal dosiahnuť na vnútroštátnom trhu (12).

Rámec na vytvorenie schémy pre drevo sa podrobnejšie stanovil v odporúčaní stáleho výboru parlamentu určenom parlamentu [Innst. S. nr. 208 (1998 – 1999)] z 3. júna 1999 (ďalej len „odporúčanie“). V odporúčaní sa okrem iného navrhuje vytvorenie pracovnej skupiny za účelom stanovenia stratégií, ako aj implementačných a finančných potrieb novej schémy.

Krátko potom sa v júli 1999 vytvorila „pracovná skupina“, zložená predovšetkým zo zástupcov ministerstva pôdohospodárstva, obchodných združení vlastníkov lesov a výrobcov dreva, výskumných a vývojových inštitúcií, ako aj zástupcov maloobchodného odvetvia. Pracovná skupina vydala 14. apríla 2000 správu (ďalej len „správa pracovnej skupiny“) o obsahu, organizácii a financovaní schémy pre drevo.

Správa pracovnej skupiny sa odvoláva na ciele schémy pre drevo uvedené v bielej knihe. V správe pracovnej skupiny sa ďalej uvádza, že schéma by sa mala obmedziť na spracovateľský reťazec medzi odvetvím lesného hospodárstva a odvetvím mechanického spracovania dreva, ale mala by tiež zahŕňať dodávky surovín pre drevospracujúci priemysel (napr. zvýšiť kvalitu, presnosť a stálosť dodávok) (13). V správe pracovnej skupiny sa tiež uvádza, že cieľom je, aby sa schéma pre drevo zamerala na nórske lesné zdroje a aby sa v nórskom (drevo)spracovateľskom odvetví dosiahli zlepšenia.

V správe pracovnej skupiny sa navrhuje, aby zodpovednosť za správu a implementáciu schémy pre drevo ležala na i) „Statens nærings- og distriktsutviklingsfond“, všeobecne uvádzanej ako „SND“ (ktorá bola reorganizovaná a premenovaná na „Innovasjon Norge“ od 1. januára 2004); a ii) riadiacej skupine (ďalej len „riadiaca skupina“) zloženej zo zástupcov rôznych ministerstiev a trhových operátorov vymenovaných ministerstvom pôdohospodárstva (14).

Podľa správy pracovnej skupiny by sa na praktickej úrovni mali úlohy riadiacej skupiny sústrediť na hodnotenie a rozvoj schémy (vrátane zabezpečenia zapojenia z hodnotového reťazca a overenia, či činnosti zodpovedajú cieľu a stratégiám schémy), keďže Innovasjon Norge by mal byť orgán zodpovedný za implementáciu schémy (15). Innovasjon Norge bol na tento účel oprávnený schvaľovať a prideľovať všetky finančné zdroje v rámci schémy.

Počas konania vo veci formálneho zisťovania nórske orgány vysvetlili, že zásady, ktoré sú základom pre všeobecné pracovné postupy Innovasjon Norge (na účely správy iných schém pomoci), boli uplatňované v kontexte implementácie schémy pre drevo (16). Innovasjon Norge preto poskytoval pomoc v rámci schémy pre drevo na základe i) „Superior policy“ Innovasjon Norge (17), ii) interných usmernení EHP Innovasjon Norge, iii) prvého ročného alokačného listu ministerstva pôdohospodárstva (18), iv) všeobecných postupov v knihe pokynov pre zodpovedných pracovníkov Innovasjon Norge a v) usmernení o štátnej pomoci Dozorného orgánu (19). Z praktického hľadiska najdôležitejšími z nich sú zásady stanovené v interných usmerneniach EHP, ktoré tvoria základ aj pre veľkú väčšinu pripomienok postúpených nórskymi orgánmi.

Interné usmernenia EHP vypracoval Innovasjon Norge na základe existujúcich nórskych schém pomoci, ktoré spravuje. Obsahujú vysvetlenie pojmu štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, výňatky z usmernení o štátnej pomoci a pravidiel pomoci de minimis, ako aj tabuľku stanovujúcu intenzity pomoci pre existujúce schémy (20). Interné usmernenia EHP boli priebežne aktualizované, a preto bolo Dozornému orgánu predložených päť rôznych verzií (21).

Nórske orgány uviedli, že hoci správa pracovnej skupiny neobsahuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby projekty mohli byť oprávnené na podporu, tieto podmienky boli vypracované v interných usmerneniach EHP. Hoci v správe pracovnej skupiny neexistuje explicitný odkaz na interné usmernenia EHP, nórske orgány uviedli, že odkaz v správe pracovnej skupiny na stanovenie „zásad a postupov“ (v rozsahu obmedzení práva EHP) sa na účely implementácie schémy pre drevo má chápať ako odkaz na interné usmernenia EHP (22). Podľa nórskych orgánov sa interné usmernenia EHP stali takto neoddeliteľnou súčasťou schémy pre drevo (23). Zodpovední pracovníci Innovasjon Norge majú pokyny, aby hodnotili žiadosti na základe osobitného súboru pravidiel v interných usmerneniach EHP, ktorý považujú za primeraný. Ak sa domnievajú, že vôbec nejde o štátnu pomoc, projekt môže byť financovaný na 100 % (24).

2.2.   Právny základ a ročné rozpočty

Zo štátnych rozpočtov za príslušné roky vyplýva, že schému pre drevo financuje ministerstvo pôdohospodárstva (premenované k 30. septembru 2004 na „ministerstvo pôdohospodárstva a výživy“) prostredníctvom ročných príspevkov priamo zo štátneho rozpočtu. Konkrétne údaje o financovaní schémy pre drevo boli uvedené v návrhu vlády pre parlament, ktorý obsahoval štátny rozpočet na rok 2000 [St. prp. nr. 1 (1999 – 2000)], v ktorom bolo financovanie schémy pre drevo zahrnuté do kapitoly 1142 ako položka 71 (25). V štátnych rozpočtoch na nasledujúce roky sa vyčlenili sumy na schému pre drevo (26).

Prvým ročným listom o pridelení prostriedkov ministerstva pôdohospodárstva adresovaným Innovasjon Norge sa Norge prideľujú finančné prostriedky a schvaľuje ich vyplatenie v súlade s cieľom, sektorom a cieľovými skupinami, ako sú uvedené v správe pracovnej skupiny (27).

Listom z 29. septembra 2005, ktorým sa aktualizuje list z 3. júla 2006, nórske orgány informovali Dozorný orgán, že rozpočty pre schému pre drevo na finančné roky od roku 2000 do roku 2005 boli takéto:

Ročný rozpočet

Rok	Rozpočet (v mil. NOK)	Schválené (v mil. NOK)
2000	17	8,8
2001	25	25,7
2002	20	18,2
2003	36	39,3
2004	35	28,4
2005	33	39,5
Spolu	166	159,9

Granty sa vyplatili do troch rokov od roka, v ktorom bol poskytnutý súhlas („tilsagn“) a na základe dokončenia projektu príjemcom. Ak rozpočet na konkrétny rok nebol úplne vyčerpaný, zostávajúca suma sa preniesla na nasledujúci rok. Celková hodnota súhlasov v ktoromkoľvek danom roku môže byť preto vyššia ako rozpočtovaná suma na ten istý rok.

2.3.   Príjemcovia podpory na základe schémy pre drevo

V správe pracovnej skupiny sa stanovuje, že schéma pre drevo by sa mala zameriavať na spoločnosti a ostatných prevádzkovateľov s konkrétnymi projektmi, ktoré patria do strategických a pracovných oblastí schémy a ktoré prispievajú k tvorbe vyššej hodnoty (28).

Nórske orgány ďalej uviedli, že schéma pre drevo je otvorená pre všetky príslušné odvetvia (ďalej len „mechanické drevárske odvetvia“) a odvetvia, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľa schémy pre drevo, ako sú odvetvia, ktoré skúmajú použitie dreva v spojení s inými materiálmi (29). Na základe týchto parametrov je schéma otvorená pre „súkromné osoby, spoločnosti, orgány a zväzy bez ohľadu na štruktúru alebo organizáciu spoločností“, ako aj pre „výskumné a vzdelávacie inštitúcie“ bez ohľadu na krajinu, kde boli založené (30).

2.4.   Oprávnené náklady a intenzita pomoci

Nórske orgány uviedli, že granty na základe schémy pre drevo sa poskytujú projektom, ktoré „ … prispievajú k dosiahnutiu cieľa v rámci stratégií a pracovných oblastí programu“ a ktoré pôsobia ako spúšťací mechanizmus pre inováciu. Zo správy pracovnej skupiny vyplýva, že na dosiahnutie cieľov schémy pre drevo by sa mali používať nasledujúce tri stratégie. Každá zo stratégií by sa mala implementovať prostredníctvom činností uvedených pod každou stratégiou (31). Náklady na takéto činnosti sú preto oprávnené na financovanie zo schémy pre drevo.

i)

Profilácia a stratégia komunikácie (to znamená vytváranie zapojenia do hodnotového reťazca a ochoty rozvíjať ho, prilákať dostatočné prostriedky, ľudí a kapitál, zvýšiť viditeľnosť a aktívnu profiláciu lesov a dreva, zameranie na výhody dreva ako materiálu a šírenie informácií). Medzi opatrenia, ktoré sa majú použiť na implementáciu tejto stratégie, patria kampane, ktoré vytvoria kladný obraz lesníckeho/drevárskeho odvetvia, šírenie informácií prostredníctvom časopisov o dizajne/architektúre so zameraním na drevo a poskytovanie informácií profesionálnym spotrebiteľom, univerzitám a vzdelávacím inštitúciám a spotrebiteľom. Medzi ďalšie opatrenia patria vytvorenie internetového portálu a siete pre drevo na účely usmerňovania tokov informácií v hodnotovom reťazci, ktoré plnia aj funkciu všeobecného zdroja informácií, a ďalej zriadenie miest na stretávanie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktoré by slúžili výskumným a vývojovým skupinám, architektom, návrhárom, skupinám zameraným na IT, bádateľom v oblasti trendov, inovátorom a investorom atď.

ii)

Stratégia vývoja výrobkov a noviniek (vrátane realizácie nových možností, nápadov a iniciatív, ktoré prispievajú k inovácii a novým výtvorom). Opatrenia, ktoré sa majú uplatniť, zahŕňajú štrukturálne rozvojové programy, vytvorenie podnikateľského fóra zameraného na malé spoločnosti, inovačné projekty s rôznymi vzdelávacími inštitúciami, návrhárske/architektonické súťaže, vývoj nových výrobkov v rámci nových trhových segmentov (ako napríklad rekreačný trh, zariadenia/infraštruktúra pre „verejné miesta“, výrobky z dreva určené na starostlivosť o zdravie atď.) a rozvojové projekty, ktoré sa zameriavajú na vytváranie ziskov pre hodnotový reťazec (ako napríklad suroviny, vedľajšie výrobky, obchodovanie s drevom a obchodovanie s elektronikou). Medzi ďalšie opatrenia patria vytvorenie fóra a štruktúr pre vývoj noviniek a inováciu, študentské inovačné projekty a architektonické a návrhárske súťaže zamerané na zvýšené používanie konkrétnych drevených materiálov.

iii)

Stratégia spolupráce a efektívnosti (ktorá sa vzťahuje na zlepšenie tokov tovarov a postupov v hodnotovom reťazci a hospodárnosti, tvorbu hodnoty a ziskovosti, ako aj optimálne využívanie ľudských zdrojov a infraštruktúry). Opatrenia zahŕňajú vývoj integrovaného logistického systému na zlepšenie načasovania distribúcie tovarov a kvality a ceny výrobkov, informačné technológie na úsporu nákladov na predajnej/distribučnej úrovni a vývoj IT systémov pre komunikáciu v hodnotovom reťazci na zlepšenie kvality. Medzi ďalšie opatrenia patria súťaže, prípravné štúdie na vývoj integrovaného IT systému a digitalizáciu údajov o tovaroch v hodnotovom reťazci, znalostné programy v oblasti efektivity nákladov na rozvoj hodnôt, ako aj (opatrenia na) tvorbu zisku v oblasti lesníctva, drevárskeho priemyslu a obchodu.

V interných usmerneniach EHP sa stanovujú oprávnené náklady pre MSP, činnosti odbornej prípravy a výskum a vývoj, ako aj „investície“ (vykonávané malými a strednými podnikmi a v regionálnych oblastiach). Preložená verzia opisov oprávnených nákladov v interných usmerneniach EHP je pripojená k tomuto dokumentu ako príloha I (32).

Hoci sa v interných usmerneniach EHP stanovujú intenzity pomoci pre MSP (33), intenzity pomoci pre iné druhy pomoci sú uvedené len odkazom na tabuľku s názvom „Maximálne miery financovania pre schémy, ktoré riadi Innovasjon Norge – veľkosť podnikov a oblasti oprávnené na pomoc“. Tabuľka, ktorá neobsahuje odkaz na schému pre drevo, je uvedená v preloženej verzii v prílohe II tohto rozhodnutia.

Keďže sa táto tabuľka týka dvoch rozdielnych intenzít pomoci v súvislosti s prípravnými štúdiami na výskum a vývoj v rámci schém s názvom „OFU/IFU“a„Omstilling og nyskapning“, orgány vysvetlili, že na schému pre drevo sa uplatňovala intenzita pomoci stanovená v schéme „OFU/IFU“. Rozdiel medzi intenzitami pomoci je, že intenzita pomoci pre štúdie technickej realizovateľnosti realizované veľkými podnikmi v súvislosti s predvýrobným prieskumom (pre veľké podniky) môže dosiahnuť 55 % v rámci schémy „Omstilling og nyskapning“, kým zodpovedajúca intenzita pomoci v rámci schémy „OFU/IFU“ je len 50 %.

Granty na základe schémy pre drevo sú v zásade podmienené príspevkami príjemcov vo forme financovania a pracovnej sily (34). Neexistuje však všeobecná minimálna požiadavka na spolufinancovanie; presnejšie povedané, jeho podiel sa mení v závislosti od cieľov a charakteru projektu. Nórske orgány v súvislosti s tým uviedli, že pomoc na základe schémy pre drevo sa poskytuje v súlade s intenzitami pomoci stanovenými v interných usmerneniach EHP, takže de facto vždy existuje určitá miera spolufinancovania.

Orgány však tiež vysvetlili, že v rámci schémy pre drevo uplatňujú prax, na základe ktorej niektoré projekty dostanú finančné zdroje na financovanie 100 % nákladov – v tom prípade nenastáva spolufinancovanie. V súvislosti s tým sa orgány odvolali na správu pracovnej skupiny, v ktorej sa stanovuje: „Percento financovania v rámci schémy sa líši podľa cieľa a charakteru projektu. Schémou sa môže financovať celý projekt [náklady] v prípade, že je ťažké stanoviť kohokoľvek, kto by mohol mať priamy prínos z projektu, napríklad v prípade projektov týkajúcich sa len štúdií alebo prípravných štúdií. Percento financovania v rámci schémy môže byť zodpovedajúco nízke v prípade projektov, pri ktorých sa očakáva, že budú dôležité pre účastníkov projektu a títo ich budú priamo využívať. Musia sa uplatňovať pravidlá EHP pre štátnu pomoc. V rámci obmedzení stanovených týmito pravidlami sa musia pre danú schému vypracovať zásady a administratívne postupy.“ (35)

Orgány ďalej vysvetlili, že prax prideľovania 100 % finančných zdrojov sa používala v prípadoch, v ktorých bolo ťažké určiť zainteresované strany, ktoré by mohli mať priamy prospech z projektov (alebo ak sa zastával názor, že jednotlivé podniky získavajú len menší prospech), napríklad v prípade predbežných štúdií a správ v špeciálnych cieľových oblastiach. Príkladom, na ktorý sa odvolávali orgány, je grant vo výške 125 000 NOK pre Norsk Treteknisk Institutt na projekt rozvoja výroby hobľovaných panelov na použitie v interiéroch (36). Nórske orgány uviedli, že výsledky (projektu) sú prístupné jeho členským spoločnostiam, pričom mnoho informácií Norsk Treteknisk Institutt je každopádne všeobecne prístupných prostredníctvom jeho knižnice.

2.5.   Pomoc de minimis

Nórske orgány uviedli, že granty poskytnuté na základe osobitných ustanovení schémy pre drevo spĺňajú podmienky, aby sa považovali za pomoc de minimis. Orgány okrem toho vysvetlili, že keď sa pomoc udeľuje ako pomoc de minimis, schválenie zaslané príjemcovi pomoci obsahuje odkaz na strop de minimis a časový rámec, ako aj na povinnosť príjemcu pomoci informovať o pomoci prijatej z iných zdrojov počas troch rokov odo dňa odsúhlasenia udelenia pomoci (37).

Orgány ďalej vysvetlili existenciu administratívneho postupu, podľa ktorého môže byť k pomoci poskytnutej napríklad na výskum a vývoj pridaná pomoc de minimis. Táto prax je špecificky ustanovená v interných usmerneniach EHP vo verziách zo septembra 2004 a júla 2005 (38).

2.6.   Dĺžka trvania

Nórske orgány uviedli, že schéma pre drevo bola spustená od 1. júla 2000 (t. j. dátum, ku ktorému sa mohli predkladať žiadosti o podporu) a zostala v platnosti päť rokov, až do roku 2005 (posledný súhlas bol poskytnutý 30. decembra 2005) (39).

2.7.   Obchodovanie s výrobkami z dreva

Z bielej knihy vlády pre parlament o tvorbe hodnoty a príležitostí v odvetví lesného hospodárstva vyplýva, že Nórsko vyváža svoje výrobky z dreva do EÚ. V tejto súvislosti sa v oddiele 4.3 bielej knihy výslovne uvádza, že „Nórsko vyváža približne 85 – 90 % celkovej produkcie výrobkov z dreva a papierenských výrobkov a približne 35 % produkcie dreva. Dodávky do krajín EÚ predstavujú približne 70 %, respektíve 90 % celkového vývozu. Akékoľvek strategické alebo politické intervencie v EÚ, ktoré môžu ovplyvniť dovoz výrobkov lesného hospodárstva do EÚ, by mohli mať rozsiahle dôsledky pre nórsky sektor lesného hospodárstva“ (40). Zo štatistík Eurostatu okrem toho vyplýva, že s výrobkami z dreva sa v EÚ obchoduje vo veľkom rozsahu (41). Zo štatistík „Statistics Norway“ („Statistisk sentralbyrå“) napokon vyplýva, že Nórsko tiež dováža podstatné množstvá dreva, spracovaného dreva a výrobkov z dreva („Tømmer, trelast og kork …“) z EÚ do Nórska (42).

2.8.   Rámec pôsobnosti Dohody o EHP

V článku 8 ods. 3 Dohody o EHP sa stanovuje, že:

„Pokiaľ nie je inak uvedené, ustanovenia tejto dohody sa uplatnia iba na:

a)	výrobky, na ktoré sa vzťahujú kapitoly 25 až 97 Harmonizovaného systému opisu komodít a kódovania, s výnimkou výrobkov uvedených v protokole 2,

b)	výrobky uvedené v protokole 3, ktoré podliehajú špecifickým dojednaniam uvedeným v tomto protokole.“

Na drevo a výrobky z dreva sa vzťahuje kapitola 44.

2.9.   Dôvody začatia konania

Dozorný orgán začal konanie vo veci formálneho zisťovania na základe predbežného zistenia, že schéma pre drevo sa týka štátnej pomoci, ktorá nespĺňa požiadavky pre ktorúkoľvek z výnimiek stanovených v Dohode o EHP. Dozorný orgán mal preto pochybnosti, či sa schéma pre drevo môže považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP. Poukázal na fakt, že dokumenty o schéme pre drevo predložené nórskymi orgánmi neobsahovali presné definície oprávnených projektov, oprávnených nákladov alebo limitov maximálnej sumy pomoci, ktorá sa môže poskytnúť.

Nórske orgány boli vyzvané, aby predložili informácie o existencii akýchkoľvek interných pokynov, ktoré stanovujú, že schéma by sa mala implementovať v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci a/alebo nariadeniami o skupinových výnimkách. Dozorný orgán však upozornil, že aj keby bolo možné dokázať takýto administratívny postup, Dozorný orgán môže napriek tomu považovať schému za nezlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP z dôvodu existencie postupu v rámci schémy pre drevo, na základe ktorého sa 100 % podpora poskytuje projektom, pri ktorých správny orgán nepovažoval grant za štátnu pomoc preto, že príslušnú činnosť nebolo možné pripísať jednotlivým podnikom a že sa považovala za prinášajúcu len malý prospech.

V súvislosti s tým, či granty poskytnuté na základe osobitných ustanovení o pomoci de minimis podľa schémy pre drevo spĺňajú podmienky, aby sa považovali za pomoc de minimis podľa usmernení o štátnej pomoci alebo následného nariadenia de minimis (ktoré v tejto súvislosti nahradilo usmernenia o štátnej pomoci od 1. februára 2003) (43), Dozorný orgán zaujal stanovisko, že príslušné ustanovenia podľa všetkého nespĺňajú pravidlá poskytovania pomoci de minimis.

3.   Pripomienky nórskych orgánov

3.1.   Postup

Nórske orgány uznávajú, že schéma mala byť formálne oznámená Dozornému orgánu, ale tvrdia, že samotná skutočnosť, že schéma pre drevo nebola oznámená, neznamená, že Dozorný orgán môže len na tomto základe dospieť k záveru, že nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP.

3.2.   Podstata

Nórske orgány tvrdia, že hlavné zásady štátnej pomoci Dohody o EHP sa v praxi dodržiavali. Po prvé Superior policy Innovasjon Norge nariaďuje, že všetky finančné prostriedky sa majú poskytovať v súlade s limitmi stanovenými v medzinárodných zmluvách, ktoré Nórsko uzatvorilo. Po druhé zodpovední pracovníci Innovasjon Norge dostali pokyny (prostredníctvom správy pracovnej skupiny), aby uplatňovali schému pre drevo v súlade s Dohodou o EHP. Interné usmernenia EHP boli vypracované s cieľom uľahčiť dodržiavanie Dohody o EHP. Po tretie zodpovední pracovníci majú skúsenosti s usmerneniami o štátnej pomoci a zúčastňujú sa na kurzoch týkajúcich sa tejto oblasti. V prípade pochybností môžu požiadať o radu právny odbor Innovasjon Norge.

Pokiaľ ide o prax financovania 100 % projektových nákladov, nórske orgány tvrdili, že táto prax sa týka projektov, ktoré nespadajú do pôsobnosti Dohody o EHP buď z dôvodu, že nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, alebo z dôvodu, že pomoc sa poskytla ako pomoc de minimis. Orgány poskytli tabuľku, v ktorej sa uvádza, ako boli rozdelené všetky finančné zdroje pridelené na základe schémy pre drevo.

Orgány tvrdia, že v ôsmich prípadoch (reprezentovaných dvoma príkladmi) bola pomoc poskytnutá projektom týkajúcim sa produktom (ako „drevo na stojato“), ktoré nie sú uvedené v kapitolách 25 – 97 Harmonizovaného systému opisu komodít a kódovania, a preto nespadajú do rozsahu pôsobnosti Dohody o EHP.

Orgány ďalej uvádzajú, že 114 príjemcov pomoci v rámci schémy pre drevo nespĺňa podmienky, aby sa považovali za „podniky“ v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, pretože príjemcovia nevykonávajú hospodársku činnosť. Pätnásť prípadov sa považuje za „vzdelávacie a výskumné ustanovizne“; 25 prípadov „verejnoprávnych subjektov“ súvisí s podporou samosprávnym obciam a mestám a 74 prípadov sa týka podpory „filiálnym organizáciám“.

Pokiaľ ide o prípady „vzdelávacej a výskumnej ustanovizne“ (reprezentované dvoma príkladmi, z ktorých jedna predstavuje neziskovú organizáciu), orgány sa domnievajú, že nepatria do oblasti pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP na základe oddielu 2.2 o výskume a vývoji v predchádzajúcej kapitole 14 usmernení o štátnej pomoci, podľa ktorého „nezisková vysokoškolská a výskumná inštitúcia zvyčajne nepatrí do oblasti pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP“ a v ktorom sa stanovuje, že v prípade „ak výsledky vedeckovýskumných projektov financovaných z verejných zdrojov, ktoré realizujú tieto ustanovizne, sú nediskriminačným spôsobom sprístupnené európskemu priemyslu, Dozorný orgán EZVO bude zvyčajne predpokladať, že to nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP“.

Nórske orgány tvrdia, že pomoc pre „pobočky“ (ktoré predstavujú neziskové organizácie zaoberajúce sa šírením informácií) nepredstavuje štátnu pomoc, keďže finančné zdroje nie sú určené (priamo) podnikom, ale sa prideľujú prostredníctvom pobočiek, ktoré sa nepovažujú za podniky. Odvoláva sa na rozhodnutie Komisie vo veci Asetra, ktoré podľa nórskych orgánov bolo objasnené, lebo Asetra nebol podnik v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (44). Tvrdia tiež, že Súdny dvor vo viacerých veciach interpretoval „pojem‚ekonomickej výhody‘“, a že vo veci C-143/99 Adria Wien dôvody Súdneho dvora naznačujú, že je potrebné rozlišovať medzi abstraktnými výhodami (t. j. nákladmi, ktoré sa zvyčajne „nezahrnú do rozpočtu“ podniku) a tými, ktoré sa do rozpočtu zahrnú (45).

Orgány tiež tvrdia, že v ďalších 31 prípadoch (z ktorých sa uvádzajú viaceré príklady) príjemcovia nezískali ekonomickú výhodu, keďže poskytovali protislužbu, a teda tieto prípady nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Nórske orgány sa odvolávajú na schválenie, v ktorom sa stanovuje, že príjemca musí poskytnúť informácie „o pomoci prijatej na základe prípadných nových žiadostí o štátnu pomoc… Táto povinnosť trvá tri roky od dátumu schválenia. Príjemca pomoci nesmie dostať pomoc de minimis, ktorá prevyšuje celkovú sumu 100 000 EUR (približne 815 000 NOK) presahujúcu obdobie troch rokov“.

Orgány tvrdia, že odkaz na „ktorékoľvek obdobie troch rokov“ dokazuje, že príjemca pomoci nie je schopný dostať pomoc de minimis počas žiadneho obdobia troch rokov pred schválením, ani po schválení. Povinnosť predkladať informácie o prijatej pomoci tri roky, ktoré sa počítajú od času schválenia, sa musí interpretovať v súvislosti s textom týkajúcim sa povinnosti neprijať pomoc počas „žiadneho“ obdobia troch rokov. Podľa orgánov to zabezpečuje dodržiavanie nariadenia de minimis. Orgány ďalej uvádzajú, že v každom prípade je väčšina poskytnutých pomocí nižšia ako limit de minimis.

Orgány však tiež vysvetlili, že „[procedurálny] rámec pomoci de minimis však v [určitých] prípadoch nebol dodržaný, keďže pomoc bola považovaná za zosúladenú s hlavnými zásadami a skupinovými výnimkami pre pomoc pre MSP, pomoc na výskum a vývoj a pomoc vzdelávaniu“. Orgány následne vysvetlili, že odkaz na nedosiahnutie súladu s „procedurálnymi pravidlami“ znamená, že v 10 prípadoch bola pomoc poskytnutá do povolenej intenzity pomoci, ale bola k nej pripojená pomoc de minimis bez informovania príjemcu o prvku de minimis v pomoci.

Nórske orgány tvrdia, že Dozorný orgán nevenoval dostatočnú pozornosť metódam a postupom, ktoré Innovasjon Norge uplatňoval pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci.

Orgány v zásade uvádzajú, že v rámci schémy pre drevo nebola žiadna pomoc poskytnutá ako regionálna pomoc a že k tomuto nedorozumeniu mohol viesť prehľad (pripojený k interným usmerneniam EHP), v ktorom sa stanovujú maximálne intenzity pomoci (vrátane pre regionálnu pomoc). Hneď nato však orgány uvádzajú, že existujú príklady, v ktorých bola pomoc poskytnutá do maximálnych intenzít pomoci povolených pre pomoc na výskum a vývoj, ale bol k nim dodaný prídavok vo výške 5 % na regionálnu pomoc. Ako príklad sa uvádza pomoc pre Trysil Skog AS.

Pokiaľ ide o 78 prípadov výskumu a vývoja (z ktorých sa uvádzajú tri príklady), orgány tvrdia, že pomoc bola poskytnutá v súlade s hlavnými zásadami stanovenými v usmerneniach o štátnej pomoci. Prihliadalo sa na mieru, v akej projekt plánuje rozvoj novej technológie, znalostí alebo metód, a prednosť dostali najinovačnejšie projekty. Prihliadalo sa aj na to, či je projekt oprávnený na financovanie z iných zdrojov, napríklad podľa schémy „Skattefunn“.

Orgány tvrdia, že hoci v interných usmerneniach EHP nie je uvedený názov a odkaz na uverejnenie na nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP a pomoc vzdelávaniu, tieto nariadenia sú „vo veľkej miere zahrnuté“.

II.   POSÚDENIE

1.   Prítomnosť štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa stanovuje, že:

Ak sa má opatrenie posúdiť ako štátna pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí spĺňať všetky štyri nasledujúce kritériá: opatrenie musí i) poskytovať príjemcom hospodársku výhodu, ktorú nemajú pri normálnom podnikaní, ii) byť poskytnuté štátom alebo zo štátnych prostriedkov, iii) byť selektívne v tom, že uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov a iv) narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchodovanie medzi zmluvnými stranami.

1.1.   Hospodárska výhoda

Opatrenie musí poskytovať príjemcom hospodársku výhodu, ktorú nemajú pri bežnom podnikaní.

Nórske orgány poskytli na základe schémy pomoci pre drevo finančné granty spoločnostiam, orgánom, zväzom atď., ktoré môžu prispievať k cieľom schémy. Podniky, ktoré dostali takéto granty, dostávajú hospodársku výhodu, t. j. grant, ktorý by nedostali pri normálnom podnikaní.

1.2.   Prítomnosť štátnych prostriedkov

Výhoda musí byť poskytnutá štátom alebo zo štátnych prostriedkov.

Granty pridelené na základe schémy pre drevo sú financované ministerstvom pôdohospodárstva a výživy a pochádzajú priamo zo štátneho rozpočtu.

1.3.   Uprednostňovanie určitých podnikov alebo výroby určitých tovarov

Opatrenie musí uprednostňovať určité podniky alebo výrobu určitých tovarov.

Z rôznych prípravných legislatívnych dokumentov (ako biela kniha, odporúčanie a správa pracovnej skupiny) nadväzujúcich na ustanovenie schémy pre drevo vyplýva, že schéma sa zameriava na zlepšenie i) hodnoty v odvetví spracovania dreva a ii) vzťahov na rôznych úrovniach obchodu medzi odvetvím lesného hospodárstva a trhom (čo zahŕňa dodávky surovín pre drevospracujúci priemysel), a to spolu so všeobecným cieľom zvýšiť skutočné využívanie dreva.

Granty na základe schémy pre drevo sa poskytujú len v prípade, že môžu byť prínosom pre drevospracujúci priemysel a súvisiace drevárske odvetvia, ako aj pre dodávky surovín pre tieto odvetvia. Schéma pre drevo uprednostňuje preto podniky v odvetví drevospracujúceho priemyslu s vylúčením iných odvetví, a je preto svojou povahou selektívna. Európsky súdny dvor v tomto ohľade vyniesol rozhodnutie, že opatrenie môže byť selektívne, aj keď sa vzťahuje na celé odvetvie (podniky v ňom) (46).

Je potrebné poznamenať, že hoci granty na základe schémy pre drevo možno prideliť aj podnikom v iných odvetviach (napríklad ak odvetvia skúmajú využívanie dreva v spojení s inými materiálmi), táto možnosť je otvorená iba pre také odvetvia, ktoré môžu prispieť k celkovému cieľu schémy pre drevo celkovo zvýšiť hodnotu v drevospracujúcom odvetví. Dozorný orgán sa preto domnieva, že aj táto možnosť smeruje v konečnom dôsledku k uprednostňovaniu podnikov v drevospracujúcom priemysle a súvisiacich drevárskych odvetviach.

1.4.   Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami

Opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchodovanie medzi zmluvnými stranami.

Nórske orgány poskytujú granty na základe schémy pre drevo podnikom v drevospracujúcich (a súvisiacich) odvetviach. Nórsky priemysel okrem toho vyváža veľkú časť nórskeho veľkoobchodného surového dreva a spracovaných výrobkov z dreva (až 90 %) do ostatných krajín EHP, kde sa s výrobkami z dreva vo veľkej miere obchoduje. Nórsko okrem toho dováža drevo, spracované drevo a výrobky z dreva z EÚ. Poskytovanie podpory podnikom na základe schémy pre drevo za takýchto okolností posilní postavenie príjemcov v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v Nórsku alebo v iných krajinách EHP, ktoré si konkurujú v drevospracujúcich (a súvisiacich) odvetviach. Keďže drevo je iba jednou zo surovín používaných v stavebníctve, granty, ktoré dostali stavebné spoločnosti na základe schémy pre drevo, okrem toho posilnia a upevnia ich postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré si konkurujú v odvetví stavebníctva (47).

Dozorný orgán sa na základe toho domnieva, že poskytovanie finančnej podpory podnikom na základe schémy pre drevo naruší hospodársku súťaž a ovplyvní obchod.

1.5.   Záver a existencia schémy pomoci

V zmysle už uvedených skutočností dospel Dozorný orgán k záveru, že schéma pre drevo spĺňa previerku v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a preto predstavuje štátnu pomoc. Nórske orgány však tvrdia, že niektoré individuálne granty poskytnuté v rámci schémy pre drevo nespadajú do rozsahu pôsobnosti Dohody o EHP alebo nespĺňajú podmienky, aby sa považovali za štátnu pomoc.

Dozorný orgán dospel k záveru (ktorý nórske orgány nenapadli), že schéma pre drevo predstavuje právny predpis, na základe ktorého možno bez potreby ďalších implementačných opatrení poskytnúť individuálnu pomoc podnikom vymedzeným v tomto právnom predpise všeobecným a teoretickým spôsobom. Schéma preto spĺňa podmienky, aby sa považovala za schému pomoci v zmysle článku 1 písm. d) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Dozorný orgán v súvislosti s tým pripomína, že vo veci C-310/99 Európsky súdny dvor stanovil, že: „Nie je potrebné, aby sporné rozhodnutie obsahovalo analýzu pomoci poskytnutej v jednotlivých prípadoch na základe schémy. Skúmať individuálnu situáciu každého príslušného podniku je potrebné až v etape spätného vymáhania pomoci.“ (48) V súlade s týmto judikátom posúdil Dozorný orgán schému pre drevo na základe charakteristiky schémy (a nie na základe špecifických znakov jednotlivých pomocí poskytnutých v rámci schémy). Argumenty nórskych orgánov nemôžu ovplyvniť toto posúdenie, ale sa zohľadnia, len ak sa bude preberať vrátenie pomoci. Záver ohľadne zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti schémy s fungovaním Dohody o EHP neprejudikuje otázku vrátenia poskytnutej pomoci v jednotlivých prípadoch. Ako sa uvádza v uvedenom rozsudku, toto je druhý krok, a vrátenie pomoci bude nariadené len v tých prípadoch, v ktorých boli skutočne porušené zásadné ustanovenia o štátnej pomoci.

Dozorný orgán poznamenáva, že nórske orgány nenamietali, že schéma pre drevo umožňuje poskytnutie finančných zdrojov príjemcom v súvislosti s výrobkami, ktoré patria do oblasti pôsobnosti Dohody o EHP, napríklad drevom. Nórske orgány takisto nenamietali, že schéma pre drevo obsahuje možnosť financovať subjekty, ktoré spĺňajú podmienky, aby sa považovali za podniky v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Na záver nenamietali ani proti tomu, že zo schémy pre drevo sa nefinancovali výlučne príjemcovia, ktorí poskytli protislužbu.

Inými slovami, schéma samotná počítala s poskytovaním štátnej pomoci. Možnosť, že niektorí príjemcovia v rámci schémy pre drevo nemusia patriť do rozsahu pôsobnosti Dohody o EHP (na základe faktu, že ich výrobky nepatria do oblasti pôsobnosti Dohody o EHP, alebo že sami nie sú podnikmi v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP), nemení skutočnosť, že schéma pre drevo spĺňa podmienky ako schéma pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

2.   Procesné požiadavky

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde „Dozorný orgán EZVO bude informovaný o akýchkoľvek plánoch poskytnúť alebo zmeniť pomoc v dostatočnom predstihu, aby mohol predložiť svoje pripomienky […]. Príslušný štát nesmie uviesť svoje navrhované opatrenia do platnosti, pokiaľ sa konanie neuzavrie konečným rozhodnutím“.

Dozorný orgán ako prvé poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že kapitola 44 Harmonizovaného systému opisu komodít a kódovania (týkajúca sa dreva a výrobkov z dreva) patrí do pôsobnosti Dohody o EHP, schéma pre drevo sa musí posudzovať na základe Dohody o EHP. Nórske orgány neoznámili schému pre drevo pred jej implementáciou a nedodržali svoju povinnosť podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Štátna pomoc poskytnutá v rámci schémy pre drevo preto predstavuje „nezákonnú pomoc“ v zmysle článku 1 písm. f) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

3.   Zlučiteľnosť pomoci

Dozorný orgán predbežne poznamenáva, že hoci schéma pre drevo obsahovala podrobnosti napríklad o cieľoch a oprávnených nákladoch, nezdá sa, že by obsahovala akékoľvek podmienky, na základe ktorých sa pomoc mala poskytnúť. Schéma bez akýchkoľvek konkrétnych obmedzení týkajúcich sa poskytnutia pomoci (napr. čo sa týka intenzity pomoci) nepredstavuje niečo, čo môže Dozorný orgán schváliť ako zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP. Fakt, že v praxi mohli byť usmernenia o štátnej pomoci Dozorného orgánu v jednotlivých prípadoch dodržané, nemení toto stanovisko, ale – ako sa uvádza v bode I-1.5 – má vplyv len na to, či je potrebné vrátiť pomoc.

Dozorný orgán však v súvislosti s tým poznamenáva, že nórske orgány uviedli, že odkaz v správe pracovnej skupiny na implementáciu schémy na základe „zásad a postupov“ v súlade s obmedzeniami práva EHP predstavuje implicitný odkaz na interné usmernenia EHP. Dozorný orgán to chápe tak, že usmernenia, v ktorých sa stanovujú napríklad maximálne intenzity pomoci povolené podľa práva EHP v rôznych situáciách, sa mali považovať za pravidlá schémy a za podmienky, na základe ktorých sa poskytne pomoc v rámci schémy pre drevo. Inými slovami, schéma obsahovala identifikovateľný súbor pravidiel obmedzujúcich poskytovanie pomoci na jej základe.

Čo sa týka informácie nórskych orgánov, že „usmernenia sa priebežne revidujú“, je potrebné upozorniť, že zlučiteľnosť nezákonnej štátnej pomoci s uplatňovaním Dohody o EHP sa posudzuje v súlade s hlavnými kritériami stanovenými v nástroji platnom v čase poskytnutia pomoci, alebo v prípade schémy v čase ustanovenia schémy. Okrem toho sa musí posúdiť každá revízia pravidiel schémy s cieľom určiť, či predstavuje zmenu schémy v zmysle rozhodnutia 195/04/COL (49). V nasledujúcom posúdení sa preto analyzuje, či interné usmernenia EHP Innovasjon Norge vrátane ich následných zmien by sa ako pravidlá schémy pre drevo mohli považovať za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP, a najmä s usmerneniami o štátnej pomoci Dozorného orgánu a nariadeniami o skupinových výnimkách, keď boli uplatniteľné v každom z týchto časov.

3.1.   Zlučiteľnosť s článkom 61 ods. 2 Dohody o EHP

Žiadna z výnimiek na základe článku 61 ods. 2 Dohody o EHP sa v tomto prípade neuplatňuje, keďže schéma pre drevo sa nezameriava na ciele uvedené v týchto ustanoveniach.

3.2.   Zlučiteľnosť s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP

Opatrenie štátnej pomoci sa považuje za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP, ak je navrhnuté na podporu hospodárskeho rozvoja v oblastiach s veľmi nízkou životnou úrovňou alebo s vysokou nezamestnanosťou. Keďže však v mape regionálnej pomoci Nórska nie sú definované žiadne takéto oblasti, nie je toto ustanovenie náležité (50).

Výnimka v článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP sa ďalej neuplatňuje, keďže štátna pomoc poskytovaná na základe schémy pre drevo nie je určená na podporu realizácie významného projektu spoločného európskeho záujmu, ani na odstránenie vážneho narušenia nórskeho hospodárstva.

Výnimka uvedená v článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ktorou sa stanovuje, že štátna pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak uľahčuje rozvoj niektorých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí a nemá nepriaznivý vplyv na obchodné podmienky v rozpore so spoločným záujmom, sa však môže uplatniť. To platí, ak opatrenie dosahuje súlad s usmerneniami o štátnej pomoci alebo akýmikoľvek uplatniteľnými nariadeniami o skupinových výnimkách.

Podniky sú oprávnené na regionálnu pomoc, ak boli založené v určitých regiónoch stanovených odkazom na uvedenú mapu regionálnej pomoci Nórska a ak sú splnené podmienky uvedené v usmerneniach o štátnej pomoci, týkajúce sa regionálnej pomoci (51).

Nórske orgány tvrdili, že pomoc v rámci schémy pre drevo nebola poskytnutá vo forme regionálnej pomoci. Dozorný orgán však poznamenáva, že schéma pre drevo bola implementovaná na základe interných usmernení EHP, v ktorých sa stanovuje možnosť poskytnúť regionálnu (investičnú) pomoc (52). Orgány ďalej poukázali na prípady, v ktorých bol k pomoci na výskum a vývoj navýšený bonus vo výške 5 % vo forme regionálnej pomoci (príkladom je Trysil Skog AS).

Dozorný orgán poznamenáva, že podmienky stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci, týkajúce sa poskytnutia regionálnej pomoci, sa musia splniť aj v prípadoch, ak sa poskytne dodatok vo forme regionálnej pomoci. Správa pracovnej skupiny ani interné usmernenia EHP však neodkazujú na podmienky, ktoré sa musia splniť, aby sa mohla poskytnúť regionálna pomoc, ako určenie prospechu pre región (vo forme investícií do výroby alebo tvorby pracovných miest), ani neobsahujú odkaz na mapu regionálnej pomoci Nórska. Za takýchto okolnosti sa Dozorný orgán nemôže utvrdiť, že ustanovenia o regionálnej pomoci v rámci schémy pre drevo sú v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci, týkajúcimi sa regionálnej pomoci.

Štátna pomoc na výskum a vývoj sa môže považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, ak sú splnené príslušné podmienky v usmerneniach o štátnej pomoci (53). V usmerneniach o štátnej pomoci sú stanovené definície rôznych druhov výskumu a vývoja, a to „základný výskum“, „priemyselný výskum“ a „predvýrobná rozvojová činnosť“ a príslušné intenzity pomoci, ktoré sa vzťahujú na každú z týchto kategórií.

Dozorný orgán poznamenáva, že oprávnený výskum, oprávnené náklady a intenzity pomoci stanovené v interných usmerneniach EHP zodpovedajú tým, ktoré sú stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci na výskum a vývoj, okrem v súvislosti s technickými prípravnými štúdiami. Hoci sa v tabuľke o intenzitách pomoci v interných usmerneniach EHP odkazuje na dve rôzne intenzity pomoci pre technické prípravné štúdie vykonávané veľkými podnikmi v súvislosti s predvýrobným výskumom, a to 50 % a 55 % (54), v usmerneniach o štátnej pomoci sa výslovne stanovuje, že zlúčenie dodatkov nesmie mať za následok, že intenzita pomoci pri predvýrobnom výskume prekročí 50 %. (55)

Vzhľadom na to, že jedna z intenzít pomoci stanovených v interných usmerneniach EHP nie je v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci a že neexistujú dôkazy o existencii pokynu, aby zodpovední pracovníci uplatňovali intenzitu pomoci pre schému OFU/IFU, čo je v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci, zdá sa, že pravidlá schémy pre drevo predpokladajú možnú intenzitu pomoci presahujúcu maximálnu hodnotu stanovenú v usmerneniach o štátnej pomoci. Dozorný orgán okrem toho nedostal žiadne argumenty, aby uznal vyššiu intenzitu pomoci ako intenzita stanovená v usmerneniach o štátnej pomoci.

Pomoc poskytovaná v súlade s nariadeniami o skupinových výnimkách pre pomoc pre MSP a/alebo pre pomoc vzdelávaniu sa považuje za zlučiteľnú s Dohodou o EHP za predpokladu, že schéma spĺňa všetky podmienky príslušného nariadenia o skupinových výnimkách a obsahuje odkaz na toto nariadenie (uvedením jeho názvu a referenčného čísla v Úradnom vestníku Európskej únie). (56) Štátne rozpočty, správa pracovnej skupiny ani žiadne iné prípravné legislatívne dokumenty týkajúce sa schémy pre drevo však neobsahujú odkaz na uplatňovanie nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP alebo nariadenia o skupinových výnimkách pre pomoc vzdelávaniu. Dozorný orgán nedostal okrem toho od nórskych orgánov žiadne informácie o uplatňovaní akýchkoľvek nariadení o skupinových výnimkách na uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Nórske orgány preto nedodržali požiadavky v nariadeniach o skupinových výnimkách a schému pre drevo nemožno preto považovať za dosahujúcu súlad so skupinovými výnimkami.

Schému pre drevo nemožno považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP ani na základe článku 61 ods. 3 písm. c) EHP v zmysle základných zásad stanovených v nariadeniach o skupinových výnimkách pri pomoci MSP a pomoci vzdelávaniu. V súvislosti s tým Dozorný orgán poznamenáva, že všetky definície, oprávnené náklady a intenzity pomoci pre pomoc vzdelávaniu v interných usmerneniach EHP (57) zodpovedajú nariadeniu o skupinových výnimkách pre pomoc vzdelávaniu. Okrem toho definície, oprávnené náklady a uplatniteľná intenzita pomoci pre poradenské služby a veľtrhy pre MSP v interných usmerneniach EHP (58) zodpovedajú nariadeniu o skupinových výnimkách pre MSP.

Podľa oddielu 4.3.2 interných usmernení EHP sa však pomoc pre MSP môže poskytnúť na „nadväzovanie kontaktov a spoluprácu“, čo je účel, ktorý evidentne nepatrí do rámca pôsobnosti zásadných ustanovení v nariadení o skupinových výnimkách pre MSP. Otázka preto znie, či sa financovanie na takéto účely môže považovať za zlučiteľné na základe usmernení o štátnej pomoci pre MSP alebo na základe hlavných zásad stanovených v nich priamo na základe článku 61 ods. 3 písm. c) EHP (59).

V usmerneniach o štátnej pomoci sa stanovuje, že finančné prostriedky na „spoluprácu“ pre MSP sa môžu poskytnúť, ak hospodárska súťaž nie je ovplyvnená v neprospech verejného záujmu. Dozorný orgán zastáva na základe toho názor, že možnosť financovať MSP na „zistenie pracovných partnerov, stratégie a formálne potvrdenie spolupráce počas fázy zriaďovania“ stanovená v interných usmerneniach EHP by sa mohla akceptovať.

Na rozdiel od toho sa Dozorný orgán domnieva, že možnosť financovať nešpecifikované „mimoriadne spoločné akcie“ (60) počas „prevádzkovej fázy“ otvára možnosť kedykoľvek financovať široký rad opatrení, ktoré nemusia nutne patriť do pôsobnosti spolupráce medzi MSP, a môžu preto vplývať na hospodársku súťaž v neprospech verejného záujmu. Pri položení otázky nórskym orgánom o tejto záležitosti orgány tvrdili, že financovanie na základe tohto ustanovenia je zamerané len na poradenské služby. V tej istej súvislosti však orgány uviedli, že toto ustanovenie otvorilo aj možnosť financovať „súvisiace služby“ v súvislosti s pomocou na nadväzovanie kontaktov.

Dozorný orgán zastáva názor, že na základe takýchto neurčitých a otvorených ustanovení sa nemôže utvrdiť, že pravidlá schémy v súvislosti s financovaním MSP sú v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci pre MSP alebo hlavnými zásadami stanovenými v nich, a nemôžu sa preto schváliť podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP ako zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP.

V správe pracovnej skupiny sa stanovuje, že zo schémy sa môžu financovať všetky náklady na projekt v prípade, ak je ťažké určiť kohokoľvek, kto môže mať priamy prospech z projektu. Orgány vysvetlili, že 100 % financovanie nákladov projektu sa uskutočňuje napríklad v prípadoch, ak je ťažké určiť priamych príjemcov, alebo sa zastáva názor, že príjemcovia získavajú len mierny prospech (t. j. predbežné štúdie a správy v osobitných cieľových oblastiach) na základe, že v týchto prípadoch nie je prítomná žiadna pomoc (61).

Pokiaľ ide o túto prax, je potrebné uviesť dve pripomienky: 1. hoci nórske orgány odkazujú na predbežné štúdie a správy ako príklady prípadov, ktoré sa netýkajú pomoci, v usmerneniach o štátnej pomoci pre výskume a vývoj sa stanovujú maximálne intenzity pomoci pre štúdie technickej uskutočniteľnosti, čo dokazuje, že financovanie štúdií (a to aj prípravného charakteru) môže predstavovať štátnu pomoc (62) a 2. ak výška dotknutej pomoci nie je nižšia ako strop de minimis, získanie mierneho prospechu nevylučuje samo osebe prítomnosť štátnej pomoci.

Dozorný orgán zastáva na základe toho názor, že financovanie 100 % nákladov projektu sa nezakladá na kritériách, ktoré vylučujú prítomnosť štátnej pomoci, a keďže 100 % financovanie nie je prijateľné na základe žiadneho oddielu usmernení o štátnej pomoci, a ani v tomto prípade nikto netvrdil, že takáto intenzita pomoci je priamo oprávnená podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, Dozorný orgán zastáva názor, že schéma, ktorá umožňuje takúto prax, nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP.

Ako sa z uvedeného javí, schéma pre drevo nie je v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci a nespĺňa podmienky pre výnimku priamo podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Dozorný orgán preto zastáva názor, že schému pre drevo nemožno považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP.

3.3.   Pomoc de minimis

Podľa nórskych orgánov obsahuje schéma pre drevo ustanovenia, v ktorých sa stanovujú podmienky, na základe ktorých možno zabezpečiť, že v prípade ich splnenia sa granty môžu považovať za pomoc de minimis. Dozorný orgán dospel k záveru, že príslušné ustanovenia schémy pre drevo nezodpovedajú pravidlám de minimis.

Poskytnutie pomoci sa môže považovať za pomoc de minimis na základe usmernení o štátnej pomoci alebo následného nariadenia de minimis, ak opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP a v prípade, že tu neexistuje oznamovacia povinnosť. Keďže schéma pre drevo bola implementovaná medzi 1. júlom 2000 a koncom roku 2005, na hodnotenie tejto schémy sa vzťahujú obidva súbory pravidiel de minimis  (63).

V nariadení de minimis, ako aj v usmerneniach o štátnej pomoci sa stanovuje, že vnútroštátne orgány môžu poskytnúť pomoc de minimis iba po predchádzajúcom overení, či sa celková suma pomoci de minimis, ktorú spoločnosť dostala, nezvýšila v dôsledku inej pomoci de minimis prijatej v predchádzajúcich troch rokoch. Podľa nariadenia de minimis, ako aj usmernení o štátnej pomoci je prijateľným spôsobom overenia stropu de minimis získať od príjemcu úplné informácie v tejto záležitosti (64).

Keď sa pomoc de minimis poskytuje v rámci schémy pre drevo, uskutoční sa odkaz na pravidlá de minimis a príjemcovia sú informovaní o povinnosti informovať orgány o inej pomoci de minimis prijatej tri roky po získaní súhlasu na prijatie pomoci de minimis.

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania dospel Dozorný orgán k záveru, že z dôvodu, že sa táto informačná povinnosť vzťahuje len na pomoc de minimis prijatú po prijatí pomoci na základe schémy pre drevo, príjemcovia neboli povinní predložiť informácie, či dostali akúkoľvek pomoc de minimis pred prijatím pomoci de minimis na základe schémy pre drevo. Nórske orgány však tvrdili, že schválenie sa vzťahuje aj na pravidlo, že pomoc prijatá počas „akéhokoľvek obdobia troch rokov“ nesmie byť vyššia ako strop de minimis.

Dozorný orgán poznamenáva, že požiadavka príjemcu informovať o pomoci poskytnutej „od času schválenia“ je v rozpore s odkazom na pravidlo, že pomoc prijatá počas „akéhokoľvek obdobia troch rokov“ nesmie presiahnuť strop de minimis. Za takýchto okolností sa Dozorný orgán nemôže ubezpečiť, že príjemca bude túto správu jasne vnímať ako povinnosť informovať o pomoci prijatej počas „akéhokoľvek obdobia troch rokov“. Dozorný orgán preto zastáva svoje počiatočné stanovisko, že keďže sa príslušné ustanovenia majú považovať za súčasť pravidiel schémy, nemožno dospieť k záveru, že zabezpečujú ex ante dodržanie ustanovení o pomoci de minimis  (65).

Dozorný orgán ďalej poznamenáva, že prinajmenšom vo verziách interných usmernení EHP zo septembra 2004 a júla 2005 umožňuje schéma pre drevo prax, pri ktorej je možné k štátnej pomoci schválenej napríklad na výskum a vývoj navýšiť ďalšiu pomoc poskytnutú ako pomoc de minimis  (66). V súlade s rozhodnutím Komisie vo veci Kahla Porzellan GmbH zastáva Dozorný orgán názor, že v prípade, ak pomoc prevyšuje strop de minimis – v dôsledku celkových finančných prostriedkov poskytnutých tomu istému podniku v rámci troch rokov – celková suma sa musí považovať za štátnu pomoc (67). Na základe toho dospel Dozorný orgán k záveru, že prax, pri ktorej sa strop de minimis dodržiava len za časť pomoci poskytnutej podniku, a priori znamená, že celková poskytnutá suma môže presahovať strop de minimis  (68).

Z hľadiska uvedených skutočností dospel Dozorný orgán k záveru, že príslušné ustanovenia v schéme pre drevo nie sú v súlade s pravidlami de minimis a že schému nemožno preto schváliť ako zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP.

4.   Záver

Na základe informácií predložených nórskymi orgánmi dospel Dozorný orgán k záveru, že schéma pre drevo predstavuje poskytnutie štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ktoré nie je zlučiteľné s Dohodou o EHP. V súlade s praxou Komisie v tejto súvislosti však zaujíma Dozorný orgán názor, že hoci schéma pre drevo posudzovaná ako schéma nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP, jednotlivé granty udelené v rámci schémy pre drevo, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci pre MSP a/alebo na výskum a vývoj, alebo s hlavnými pravidlami stanovenými v nariadeniach o skupinových výnimkách pre pomoc MSP a pomoc vzdelávaniu, je možné vyhlásiť za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP (69).

Keďže schéma pre drevo nebola Dozornému orgánu oznámená, predstavuje akákoľvek pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP poskytnutá na základe schémy pre drevo nezákonnú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Z článku 14 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde vyplýva, že orgán rozhodne, či nezákonnú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci na základe Dohody o EHP, musia príjemcovia vrátiť. To však nemá vplyv na i) individuálne poskytnutie pomoci spĺňajúcej podmienky pre pomoc de minimis podľa usmernení o štátnej pomoci alebo nariadenia de minimis a ii) individuálne poskytnutie pomoci, o ktorom sa rozhodne, že je zlučiteľné na základe súladu s usmerneniami o štátnej pomoci pre MSP a/alebo na výskum a vývoj alebo s hlavnými pravidlami stanovenými v nariadeniach o skupinových výnimkách pre pomoc MSP a pomoc vzdelávaniu, a ktoré spĺňajú príslušné intenzity pomoci stanovené v predmetných dokumentoch,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Schéma pre drevo nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Článok 2

Individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy pre drevo nepredstavuje štátnu pomoc, ak spĺňa podmienky pre pomoc de minimis stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci alebo v nariadení de minimis, podľa toho, čo sa uplatňovalo v čase poskytnutia pomoci.

Článok 3

Individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy pre drevo, ktorá spĺňa kritériá v usmerneniach o štátnej pomoci pre MSP a/alebo na výskum a vývoj, alebo hlavné zásady v nariadeniach o skupinových výnimkách pre pomoc MSP a pomoc vzdelávaniu, je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP do výšky prípustnej intenzity pomoci.

Článok 4

Nórske orgány prijmú všetky potrebné opatrenia na vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 inej ako pomoci uvedenej v článkoch 2 a 3.

Článok 5

Pomoc sa okamžite vráti v súlade s postupmi vnútroštátnych právnych predpisov, ak tieto vnútroštátne právne predpisy umožnia okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Sumy, ktoré sa majú spätne získať, zahŕňajú úroky a zložené úrokové sadzby od dátumu, ku ktorému boli dané príjemcom k dispozícii, do dátumu ich skutočného spätného získania. Úroky sa vypočítajú na základe článku 9 rozhodnutia č. 195/04/COL (70).

Článok 6

Nórske orgány v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informujú Dozorný orgán EZVO o opatreniach prijatých s cieľom dosiahnuť súlad s ním.

Článok 7

Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.

Článok 8

Iba anglické znenie je autentické.

---

(1)  Ďalej len „Dozorný orgán“.

(2)  Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3)  Ďalej len „Dohoda o dozore a súde“.

(4)  Procesné a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci – usmernenia o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, ktoré prijal a vydal Dozorný orgán EZVO 19. januára 1994, uverejnené v Ú. v. ES L 231, 3.9.1994, s. 1 a dodatku EHP č. 32, 3.9.1994, s. 1. Usmernenia boli naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Dozorného orgánu č. 154/07/COL z 3. mája 2007. Ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“.

(5)  Nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 20), nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 33) a nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5). Toto posledné nariadenie nahrádza nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30) a kapitolu 12 usmernení o štátnej pomoci (prijatých rozhodnutím Dozorného orgánu č. 54/96/COL z 15. mája 1996, Ú. v. ES L 245, 26.9.1996, s. 28). Všetky uvedené nariadenia boli začlenené do prílohy 15 Dohody o EHP (v oddiele 1 písm. d) až f)).

(6)  Ú. v. EÚ C 272, 9.11.2006, s. 19 a dodatok EHP č. 55, 9.11.2006.

(7)  Podrobnejšie informácie o tejto korešpondencii nájdete v rozhodnutí č. 147/06/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ktorého zhrnutie je uverejnené v Ú. v. EÚ C 272, 9.11.2006, s. 19 a v dodatku EHP č. 55, 9.11.2006. Úplné rozhodnutie je uverejnené na internetovej stránke Dozorného orgánu: www.eftasurv.int

(8)  Údaje o publikácii sú uvedené v poznámke pod čiarou č. 7.

(9)  Oddiel 7.3.3 bielej knihy.

(10)  Oddiel 7.3.3 bielej knihy.

(11)  Oddiel 2.4.1 bielej knihy.

(12)  Oddiel 6.1.1 bielej knihy. Pokiaľ ide o zameranie na nórsky priemysel, v oddiele 6.1.1 bielej knihy sa tiež uvádza, že (preložené Dozorným orgánom): „Na účely zvýšenia tvorby hodnoty je dôležité zvážiť možnosť zníženia nákladov na spracovateľskej úrovni, ako aj na úrovni predaja a zvýšiť a zlepšiť používanie/využívanie dreva vyprodukovaného v Nórsku.“.

(13)  V oddiele 1.4 správy pracovnej skupiny sa tiež uvádza, že schéma pre drevo sa nevzťahuje na pestovanie lesov, lesnú infraštruktúru, dopravu, polia, lesné produkty na účely ozdobnej výsadby a bioenergiu, na ktoré sa majú zamerať iné vládne opatrenia. V oddiele 2.1 správy pracovnej skupiny sa definuje lesnícky hodnotový reťazec (alebo odvetvie lesného hospodárstva) ako všetci prevádzkovatelia až po konečného spotrebiteľa. „Les“ sa vzťahuje na stranu ponuky (vlastníci lesov a ich združenia) a komerčnú úroveň (podnikatelia v lesníctve vrátane prepravy zeminy, merania a obracania dreva, lesných kultivačných prác, operačného plánovania atď.). „Výroba“ sa vzťahuje na každé spracovanie dreva na výrobky vhodné pre konečných spotrebiteľov, ale so zameraním na mechanický spracovateľský reťazec dreva (vrátane tradičnej práce píl a stolárstva a ďalšieho spracovania na dvere, okná, schodiská a iné stavebné súčasti, ako aj výroby dreveného nábytku, drevených domov a ručne vyrábaných výrobkov). „Trh“ sa vzťahuje na konečných spotrebiteľov, ale zahŕňa aj rôzne obchodné úrovne a ostatných prevádzkovateľov v lesníckom výrobnom systéme, ako sú subdodávatelia tovarov a služieb pre lesné hospodárstvo a lesný priemysel.

(14)  Oddiely 1.5, 6.2 a 6.3 správy pracovnej skupiny. Od mája 2003 skupinu tvorili aj zástupcovia alternatívnych zdrojov financovania a Úrad krajského guvernéra.

(15)  Výročné správy o činnostiach a rozvoji schémy sa musia predložiť ministerstvu pôdohospodárstva a tvoria základ pre prípravu rozpočtu, ako aj usmernení pre Innovasjon Norge (predtým SND); pozri oddiely 1.5, 6.2 a 6.3 správy pracovnej skupiny.

(16)  Pozri pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(17)  „Superior policy“ je metodický dokument, v ktorom sa stanovujú určité vonkajšie obmedzenia pri poskytovaní finančných prostriedkov inštitúciou Innovasjon Norge (napríklad rozhodovanie o poskytnutí pomoci na prevádzku podnikov a pomoci pre vývoz) a ktorý stanovuje, že finančné zdroje majú byť pridelené v rámci limitov stanovených medzinárodnými dohodami, v ktorých sa Nórsko zúčastňuje.

(18)  Alokačný list zo 6. októbra 2000 obsahuje informácie o rozpočte na implementáciu schémy pre drevo s odvolaním na cieľ, sektor a cieľové skupiny schémy.

(19)  Nórske orgány sa odvolávali aj na právo upravujúce Innovasjon Norge a jeho „štandardné podmienky“ prideľovania finančných prostriedkov na rozvoj, ktoré obsahujú administratívne pravidlá týkajúce sa okrem iného časových limitov, dokumentácie, kontrolných opatrení a vrátenia finančných prostriedkov.

(20)  Zahrnuté sú aj ustanovenia o kumulácii, referenčných sadzbách a výpočte pomoci.

(21)  Tieto verzie sú z januára 2000, augusta 2001, júna 2003, septembra 2004 a júla 2005 a vzájomne sa veľmi nelíšia. Na účel zjednodušenia sa používanie termínu „interné usmernenia EHP“ v nasledujúcom texte vzťahuje na text poslednej verzie a len podľa potreby (v dôsledku odchýlok alebo dodatočného textu) sa uvádzajú pripomienky týkajúce sa textu v predchádzajúcich verziách.

(22)  V oddiele 1.3 správy pracovnej skupiny sa stanovuje, že finančné prostriedky musia byť pridelené v súlade s pravidlami EHP, a v oddiele 7.1 sa stanovuje, že „Právne predpisy Dohody o EHP upravujúce štátnu pomoc sa musia dodržiavať. Program musí stanoviť vlastné zásady a postupy v súlade s týmito predpismi.“ Pozri aj pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(23)  Pozri pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania a e-mail z 18. januára 2008 od nórskych orgánov (vec č. 461470).

(24)  Pozri aj podčasť o spolufinancovaní a 100 % financovaní projektových nákladov v oddiele I-2.4.

(25)  Pozri aj revidovaný rozpočet [St. prs. č. 61 (1999 – 2000)]. Schéma pre drevo bola uvedená rôznymi spôsobmi vrátane „Treprogrammet“ a „Verdiskapningsprogrammet for tre“ alebo prostredníctvom pôvodného odporúčania stáleho výboru parlamentu [Innst. S. nr. 208 (1998 – 1999)].

(26)  2001: St. prs. č. 1 (2000 – 2001) a revidovaný rozpočet [St. prs. č. 84 (2000 – 2001)]; 2002: St. prs. č. 1 (2001 – 2002) a revidovaný rozpočet [St. prs. č. 1 Tillegg č. 4 (2001 – 2002)]; 2003: St. prs. č. 1 (2002 – 2003) a revidovaný rozpočet [St. prs. č. 65 (2002 – 2003)]; 2004: St. prs. č. 1 (2003 – 2004) a revidovaný rozpočet (St. prs. č. 63); 2005: St. prs. č. 1 (2004 – 2005) a revidovaný rozpočet [St. prs. č. 65 (2004 – 2005)]. V prvých štyroch rokoch (2000 – 2003, oba vrátane) bolo financovanie schémy pre drevo vyhradené v rámci položky 71 kapitoly 1142 štátneho rozpočtu, kým v posledných dvoch rokoch (2004 a 2005) bolo financovanie schémy pre drevo vyhradené v rámci položky 71 kapitoly 1149 štátneho rozpočtu.

(27)  List zo 6. októbra 2000 predložený Dozornému orgánu nórskymi orgánmi ako príloha 3 pripomienok nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(28)  Oddiel 4.6 správy pracovnej skupiny.

(29)  Pozri list z 29. septembra 2005 nórskych orgánov Dozornému orgánu, pripojený k listu Nórskej misie z 3. októbra 2005 adresovanému EÚ (vec č. 345465).

(30)  Pozri list z 29. septembra 2005 uvedený v poznámke pod čiarou č. 29 a pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(31)  Oddiely 4.1 až 4.4 a 5 správy pracovnej skupiny.

(32)  Preklad Dozorným orgánom.

(33)  V prípade investícií je maximálna intenzita 7,5 % pre stredné podniky a 15 % pre malé podniky, kým pre poradenské služby a obchodné veľtrhy je úroveň stanovená na 50 %.

(34)  Oddiely 1.4 a 7.1 správy pracovnej skupiny.

(35)  Oddiel 7.1 správy pracovnej skupiny.

(36)  Hoci by táto suma spĺňala podmienky, aby sa považovala za de minimis, Norsk Treteknisk Institutt dostal aj ďalšiu pomoc.

(37)  Táto požiadavka poskytovať informácie je sformulovaná takto: „EØS-regelverket – opplysningsplikt Tildelingen av tilskuddet skjer i henhold til reglene for bagatellmessig støtte. Ved eventuelle nye søknader om offentlig støtte (uansett støttekilde) har støttemottaker plikt til å opplyse om dette tilskuddet. Opplysningsplikten gjelder i 3 år fra tilsagnstidspunktet. Støttemottakeren må ikke motta mer enn til sammen 100 000 Euro (ca. kr 815 000,-) i støtte etter reglene for bagatellmessig støtte over et tidsrom på 3 år.“

(38)  V oddiele 4.2.

(39)  To potvrdzujú pripomienky k návrhu štátneho rozpočtu v St. prs. č. 1 (2000 – 2001) a v správe pracovnej skupiny.

(40)  Preklad tohto citátu Dozorným orgánom: „Norge eksporterer ca 85-90 % av produksjonen av tremasse og papirprodukter og ca 35 % av trelast-produksjonen. Leveransene til EU-land utgjør henholdsvis 70 % og 90 % av eksporten. Eventuelle strategier eller politiske vedtak innen EU som kan påvirke EUs import av skogindustriprodukter vil kunne få store konsekvenser for den norske skogsektoren.“

(41)  Štatistiky Eurostatu za obdobie 1999 až 2004, ktoré sa vzťahujú na dovoz aj vývoz rôznych odrôd spracovaného aj surového dreva v EÚ (kde je hodnota vyjadrená buď v tisíckach kubických metrov alebo ton), poukazujú na to, že v EÚ sa obchoduje s výrobkami z dreva vo veľkom rozsahu. Príslušné štatistiky sú i) dovoz a vývoz guľatiny v EÚ-25; „tabuľka fores51“, ii) dovoz drevenej buničiny a papiera a papierovej lepenky v EÚ-25; „tabuľka fores62“, iii) vývoz drevenej buničiny v EÚ-25, „tabuľka fores62“, iv) dovoz reziva a drevených panelov v EÚ-25; „tabuľka fores61“ a v) vývoz reziva v EÚ-25; „tabuľka fores61“. Všetky údaje sú dostupné na stránke: http://europa.eu.int/comm/eurostat alebo kontaktovaním EUROSTAT-u na jeho internetovej stránke.

(42)  Pozri internetovú stránku: http://www.ssb.no/muh/tab15-01.shtml, na ktorej je tabuľka 15 s názvom „Trade with selected countries by two-digit SITC. Jan - mar 2006. Million kroner“.

(43)  Predchádzajúca kapitola 12 usmernení o štátnej pomoci bola zrušená rozhodnutím Dozorného orgánu č. 198/03/COL z 5. novembra 2003. Od 1. februáru 2003 však bola kapitola 12 nahradená nariadením (ES) č. 69/2001 o pomoci de minimis (ďalej len „nariadenie de minimis“).

(44)  Rozhodnutie Komisie z 31. marca 2000 o štátnej pomoci N 673/99 (Ú. v. ES C 184, 1.7.2000, s. 25).

(45)  Vec C-143/99 Adria Wien, Zb. 2001, s. I-8365.

(46)  Spojené veci E-5/04, E-6/04 a E-7/04 Fesil a Finnfjord [2005] Správa Súdneho dvora EZVO s. 117, bod 77. Tento rozsudok potvrdzuje judikát Európskeho súdneho dvora stanovený vo veci C-75/97 Belgicko/Komisia, Zb. 1999, s. I-3671, ods. 33. Pozri aj vec C-66/02 Talianska republika/Komisia, Zb. 2005, s. I-10901, bod 95.

(47)  V tomto ohľade pozri vec 730/79 Philip Morris/Komisia, Zb. 1989, s. 2671, bod 11, kde sa uvádza, že v prípade: „Ak štátna finančná pomoc posilní postavenie podniku v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré si konkurujú pri obchodovaní v Spoločenstve, tieto podniky sa musia považovať za ovplyvnené touto pomocou.“

(48)  Vec C-310/99, Talianska republika/Komisia, Zb. 2002, s. I-2289, bod 91. Vo veci C-66/02 Talianska republika/Komisia, Zb. 2005, s. I-10901, bod 91, Súdny dvor stanovil, že: „V prípade schémy pomoci sa môže Komisia obmedziť na skúmanie všeobecných charakteristík predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmať každý prípad osobitného uplatnenia […] aby overila, či táto schéma obsahuje prvok štátnej pomoci.“ Pozri aj vec E-2/05 ESA/Island [2005], Správa Súdneho dvora EZVO s. 202, bod 24.

(49)  Rozhodnutie č. 195/04/COL Dozorného orgánu zo 14. júla 2004 (Ú. v. EÚ L 139, 25.5.2006, s. 37), zmenené a doplnené rozhodnutím č. 319/05/COL Dozorného orgánu zo 14. decembra 2005 (Ú. v. EÚ C 286, 23.11.2006, s. 9). Pozri aj vec T-195/01, Gibraltár/Komisia, Zb. 2001, s. II-3915. Treba poznamenať, že z dôvodu, že úvodné ustanovenie schémy bolo „nezákonné“ z hľadiska postupu, všetky následné úpravy tejto schémy sa musia tiež považovať za nezákonnú pomoc.

(50)  Pozri rozhodnutie č. 327/99/COL Dozorného orgánu zo 16. decembra 1999 o mape podporovaných oblastí a úrovniach pomoci (Nórsko).

(51)  Predchádzajúca kapitola 25 usmernení o štátnej pomoci týkajúcich sa regionálnej pomoci bola nahradená novými usmerneniami zo 6. apríla 2006 a nariadením Komisie (ES) č. 1628/2006 (začlenenými rozhodnutím spoločného výboru č. 157/2006, Ú. v. EÚ L 89, 29.3.2007, s. 33, a dodatkom EHP č. 15, 29.3.2007, s. 24). Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 9. decembra 2006.

(52)  Pozri maximálne sumy (regionálnej pomoci) uvedené v tabuľke pripojenej k interným usmerneniam EHP a vo vysvetľujúcej časti o investičnej pomoci (oddiel 4.6).

(53)  Predchádzajúce usmernenia o výskume a vývoji boli nahradené novými usmerneniami zo 7. februára 2007.

(54)  Javí sa, že vo verziách z rokov 2000 a 2001 sa vôbec nestanovuje osobitná intenzita pomoci pre technické prípravné štúdie.

(55)  Oddiel 5.3 ods. 7 vtedajšej kapitoly 14 usmernení o štátnej pomoci pre pomoc na výskum a vývoj.

(56)  Pozri článok 3 ods. 3 nariadení o skupinových výnimkách pre pomoc pre MSP a pomoc vzdelávaniu. Dosiahnutie súladu s formálnymi podmienkami skupinovej výnimky oslobodzuje opatrenie pomoci od oznamovacej povinnosti.

(57)  Oddiel 4.4 uvedeného nariadenia.

(58)  Oddiely 4.3 a 4.3.1. uvedeného nariadenia.

(59)  Predchádzajúca kapitola usmernení o štátnej pomoci pri pomoci MSP bola nahradená nariadením o skupinových výnimkách pre MSP z 26. júna 2002.

(60)  Medzi tieto opatrenia patria opatrenia podobné zlepšovaniu výkonu („kompetansehevning“).

(61)  Prax financovania 100 % projektových nákladov vyvoláva otázku prítomnosti štátnej pomoci a otázku zlučiteľnosti. Vzhľadom na odkaz v správe pracovnej skupiny na túto možnosť sa predpokladá, že schéma počíta s takouto praxou a že ustanovenia upravujúce túto prax sa musia posúdiť z hľadiska zlučiteľnosti (tento oddiel). Otázka týkajúca sa prítomnosti (alebo neprítomnosti) štátnej pomoci bude dôležitá len z hľadiska vrátenia pomoci.

(62)  Oddiel 5.3 ods. 7 vtedajšej kapitoly 14 o pomoci na výskum a vývoj.

(63)  Ako uviedli nórske orgány, pre rozhodnutie, či sa na uvedený grant uplatňuje predchádzajúca kapitola 12 usmernení o štátnej pomoci alebo následné nariadenie de minimis, je rozhodujúci dátum, keď nórske orgány grant odsúhlasili („tilsagn“).

(64)  Pozri v tejto súvislosti odkaz na „spôsob kontroly“ v usmerneniach o štátnej pomoci.

(65)  Skutočnosť, že mnohé schválenia môžu byť nižšie ako strop de minimis, nie je relevantný, keďže Dozorný orgán sa na účely analýzy, či je štátna pomoc zlučiteľná, obmedzuje na skúmanie podmienok schémy pre drevo. Skutočná situácia bude relevantná pre otázku vrátenia pomoci.

(66)  Opis tejto praxe je uvedený v oddiele I-2.5.

(67)  Rozhodnutie Komisie 2003/643/ES z 13. mája 2003 o štátnej pomoci implementovanej Nemeckom pre Kahla Porzellan GmbH a Kahla/Thüringen Porzellan GmbH (Ú. v. EÚ L 227, 11.9.2003, s. 12). V podobnom duchu pri posudzovaní, či sa dodržali príslušné intenzity pomoci stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci, sa musí brať do úvahy celková suma pomoci poskytnutej tomu istému podniku.

(68)  Treba poznamenať, že musia byť dodržané aj príslušné intenzity pomoci. Ak je pomoc de minimis poskytnutá spolu s inou pomocou, celková suma pomoci nesmie presiahnuť maximálne intenzity pomoci pre rôzne kategórie pomoci. To je, samozrejme, relevantné, len ak celková pomoc nespĺňa podmienky, aby sa považovala za pomoc de minimis.

(69)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie 2004/343/ES zo 16. decembra 2003 o schéme štátnej pomoci implementovanej Francúzskom týkajúcej sa prevzatia podniku v ťažkostiach (Ú. v. EÚ L 108, 16.4.2004, s. 38), a rozhodnutie Komisie 2003/86/ES z 20. decembra 2001 týkajúce sa schémy štátnej pomoci zavedenej Španielskom v roku 1993 pre niektoré novozriadené firmy vo Vizcaya (Španielsko) (Ú. v. EÚ L 40, 14.2.2003, s. 11).

(70)  Pozri poznámku pod čiarou č. 49.

---

---

---

10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/48

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) č. 1202/2009

zo 7. decembra 2009,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz furfurylalkoholu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po preskúmaní ukončenia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 a článok 11 ods. 2,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Platné opatrenia

(1)

V októbri 2003 uložila Rada nariadením (ES) č. 1905/2003 (2) konečné antidumpingové opatrenia vo forme špecifického cla na dovoz furfurylalkoholu (ďalej len „FA“) s pôvodom z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „Čína“). Výška osobitného cla sa pohybuje od 84 EUR do 160 EUR za tonu v prípade štyroch spolupracujúcich čínskych výrobcov, zatiaľ čo celoštátne clo bolo stanovené vo výške 250 EUR za tonu (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

2.   Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti

(2)	Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa ukončení platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz FA s pôvodom z Číny (3) v máji 2008 bola Komisii 30. júla 2008 doručená žiadosť o preskúmanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(3)

Žiadosť podala spoločnosť International Furan Chemicals BV (ďalej len „žiadateľ“) v mene jediného výrobcu v Únii predstavujúceho 100 % výroby FA v Únii. Žiadosť sa odôvodňuje tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opakovanému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(4)	Po konzultácii s poradným výborom dospela Komisia k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred skončením platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a uverejnila oznámenie o začatí tohto preskúmania v Úradnom vestníku Európskej únie  (4).

3.   Prešetrovanie

3.1.   Postup

(5)

Komisia o začatí preskúmania oficiálne informovala žiadajúceho výrobcu z Únie, vyvážajúcich výrobcov v Číne, orgány Číny, výrobcu v Spojených štátoch amerických ako navrhovanej analogickej krajiny, dovozcov/predajcov a používateľov v Únii, o ktorých bolo známe, že sa ich táto záležitosť týka. Zainteresované strany mali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(6)	Všetkým stranám, ktoré boli oficiálne informované o začatí preskúmania, ako aj tým, ktoré o to požiadali v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania, sa zaslali dotazníky.

(7)	Vyplnené dotazníky zaslali žiadajúci výrobca z Únie, dvaja obchodníci, desať používateľov, dve združenia používateľov, jeden vyvážajúci výrobca z Číny a výrobca z analogickej krajiny.

3.2.   Zainteresované strany a overovacie návštevy

(8)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností: — výrobcu z Únie a prepojených spoločností: — TransFurans Chemicals BVBA, Geel, Belgicko — International Furan Chemicals B.V., Rotterdam, Holandsko — Central Romana Corporation, LTD, La Romana, Dominikánska republika — vyvážajúcich výrobcov v Číne: — Zhucheng Taisheng Chemical Co. Ltd. — výrobcu v analogickej krajine: — Penn Speciality Chemicals Inc., Spojené štáty americké (ďalej len „USA“) — neprepojených dovozcov/obchodníkov: — S. Chemicals, Holandsko — používateľov: — Kiilto OY, Fínsko — Mazzon Flli., Taliansko — SATEF Hüttenes-Albertus, Taliansko — Ashland Sudchemie Kernsfest, Nemecko — Hüttenes-Albertus, Nemecko

3.3.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(9)	Prešetrovanie týkajúce sa pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2007 do 30. septembra 2008 (ďalej len „ORP“ alebo „obdobie revízneho prešetrovania“).

(10)	Preskúmanie trendov relevantných pre hodnotenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy prebiehalo v období od 1. januára 2005 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(11)	Príslušný výrobok je ten istý výrobok, ktorý bol predmetom pôvodného prešetrovania, t. j. FA s pôvodom v Číne, v súčasnosti zaradený pod kód KN ex 2932 13 00.

(12)

FA je chemický výrobok Je to bezfarebná svetložltá tekutina, ktorá je rozpustná v mnohých bežných organických rozpúšťadlách. Surovinou na výrobu FA je furfural (FF), ktorý je chemickou kvapalinou získanou spracovaním rozličných typov poľnohospodárskeho odpadu, ako je okrem iného cukrová trstina, vretená kukuričných klasov a šupky z ryže.

(13)	FA je komodita. Hlavným využitím FA je výroba syntetických živíc, ktoré sa používajú na výrobu odlievacích foriem, ktoré sa používajú na výrobu kovových odliatkov na priemyselné účely.

2.   Podobný výrobok

(14)

Rovnako ako pri predchádzajúcom prešetrovaní, aj pri tomto prešetrovaní sa ukázalo, že základné fyzikálne a technické vlastnosti FA vyrobených a predávaných výrobným odvetvím Únie v Únii, FA vyrobených a predávaných na domácom čínskom trhu a FA dovezených do Únie z Číny, ako aj FA vyrobených a predávaných v USA sú rovnaké a že majú rovnaké použitie.

(15)	Preto sa dospelo k záveru, že všetky tieto výrobky predstavujú jeden podobný výrobok v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU

(16)	V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti opatrení mohlo viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu.

(17)

Podľa článku 11 ods. 9 základného nariadenia bola použitá rovnaká metodika ako pri pôvodnom prešetrovaní. Keďže preskúmanie pred uplynutím platnosti neobsahuje žiadne preskúmanie zmenených okolností, nevenovala sa žiadna pozornosť tomu, či by sa výrobcom malo udeliť trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ).

1.   Úvodné poznámky

(18)

Pripomína sa, že počas pôvodného prešetrovania na prešetrovaní spolupracovali štyria vyvážajúci čínski vývozcovia, ktorí požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Žiadny z týchto čínskych vyvážajúcich výrobcov nesplnil všetky požadované podmienky na udelenie THZ a preto všetky žiadosti o THP boli zamietnuté. Všetkým bolo udelené individuálne zaobchádzanie (IZ), pretože pri prešetrovaní sa zistilo, že splnili požadované kritériá. Je potrebné poznamenať, že pri predchádzajúcom prešetrovaní bolo individuálne zaobchádzanie (IZ) poskytnuté jedinému čínskemu výrobcovi, ktorý počas tohto preskúmania pred ukončením platnosti spolupracoval.

(19)

Tento jediný spolupracujúci čínsky vyvážajúci výrobca sa podieľal na dovoze do Únie počas ORP vo výške 23,1 %. Počas ORP nebolo možné získať priamo od ostatných vyvážajúcich výrobcov žiadne spoľahlivé údaje o dovoze príslušného výrobku do Únie. Za týchto okolností a v súlade s článkom 18 základného nariadenia musela Komisia namiesto celkových dovezených množstiev a cien použiť dostupné skutočnosti, t. j. Eurostat a dokumentáciu predloženú žiadateľom v žiadosti o začatie preskúmania.

(20)	Existujúce antidumpingové clá, v rozmedzí od 84 EUR od 160 EUR/t, s celoštátnym zostatkovým clom 250 EUR/t, zodpovedajú úrovni ujmy preukázanej počas predchádzajúceho prešetrovania.

2.   Dumping počas obdobia prešetrovania

2.1.   Analogická krajina

(21)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa na účely určenia normálnej hodnoty pre Čínu ako vhodná krajina s trhovým hospodárstvom použili Spojené štáty americké (ďalej len „USA“). V oznámení o začatí súčasného prešetrovania Komisia naznačila svoj úmysel použiť USA ako analogickú krajinu. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyjadrili svoje pripomienky k tomuto zámeru. Komisia považovala USA za vhodnú analogickú krajinu vzhľadom na veľkosť a otvorenosť ich domáceho trhu a vzhľadom na skutočnosť, že jeden americký výrobca súhlasil, že bude pri prešetrovaní v plnom rozsahu spolupracovať.

(22)

Proti výberu USA za analogickú krajinu namietalo združenie dovozcov s odôvodnením, že v USA pôsobí len jeden hlavný výrobca a že domáce ceny sú mimoriadne vysoké. Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že úroveň hospodárskej súťaže v USA je nižšia ako na domácom trhu v Číne, a preto tieto trhy nie sú porovnateľné. Zistilo sa však, že hoci na trhu v USA je len jeden výrobca, aj dovoz zohrával úlohu, ktorá zabezpečila dostatočnú úroveň hospodárskej súťaže na tomto rozsiahlom trhu. Navyše, žiadny zo známych výrobcov, ktorí boli oslovení v ďalších prípadných analogických krajinách vrátane Thajska, Turecka a Južnej Afriky, so spoluprácou nesúhlasil.

(23)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že USA je najvhodnejšou a najprimeranejšou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

2.2.   Bežná hodnota

(24)	V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota stanovená na základe overených informácií získaných od výrobcu v USA.

(25)	Komisia najprv zistila, že celkový domáci predaj amerického výrobcu sa realizuje v dostatočných množstvách a preto sa dá považovať za reprezentatívny v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia.

(26)

Komisia následne preskúmala, či by sa mohol príslušný výrobok, ktorý sa na domácom trhu predáva v reprezentatívnych množstvách, v analogickej krajine považovať za výrobok predávaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Zistilo sa, že objem predaja jedného druhu výrobku predávaného za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa výrobným nákladom alebo vyššiu ako sú výrobné náklady predstavoval 80 % alebo viac z celkového objemu predaja a vážená priemerná cena tohto druhu sa rovnala výrobným nákladom alebo bola vyššia ako výrobné náklady. Preto bolo možné použiť skutočné domáce ceny vypočítané ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov, ktoré sa uskutočnili počas ORP, bez ohľadu na to, či tieto predaje boli ziskové alebo nie.

(27)	Bežná hodnota sa teda stanovila tak, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 základného nariadenia, na základe cien zaplatených alebo splatných pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi na domácom trhu v analogickej krajine.

2.3.   Vývozná cena

(28)

Pri pôvodnom prešetrovaní bolo IZ poskytnuté jedinému čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi, ktorý spolupracoval. Vývozná cena príslušného výrobku tejto spoločnosti sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia podľa vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných prvému nezávislému zákazníkovi so sídlom v Únii.

(29)	Keďže spolupráca s Čínou bola veľmi slabá, celoštátne dumpingové rozpätie platné pre všetkých ostatných vývozcov v Číne sa vypočítalo použitím štatistiky o čínskom vývoze.

2.4.   Porovnanie

(30)

V záujme objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa náležite, vo forme úprav, prihliadlo na rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy týkajúce sa prepravných, poistených a úverových nákladov sa vykonali vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

2.5.   Dumpingové rozpätie

(31)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa vážená priemerná normálna hodnota stanovená pre USA porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zo závodu spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu. Z tohto porovnania vyplynula existencia výrazného dumpingu s dumpingovým rozpätím na úrovni vyššej ako 40 %.

(32)	Na základe štatistiky Eurostat a čínskych štatistík za všetok ostatný čínsky vývoz do Únie sa zistilo, že aj rozpätie dumpingu bolo značné, v rovnakom rozsahu ako je uvedené vyššie.

3.   Vývoj dovozu v prípade povolenia ukončenia platnosti opatrení

3.1.   Úvodná poznámka

(33)	Je potrebné pripomenúť, že opatrenia sú platné od októbra 2003.

3.2.   Vývoj výroby a využívania kapacity v Číne

(34)	Z dôvodu neexistencie zmysluplnej spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov pri súčasnom prešetrovaní neboli k dispozícii žiadne overiteľné údaje o ich kapacite a využití kapacity.

(35)	Podľa odhadu žiadateľa bola v roku 2006 celková výrobná kapacita v Číne približne 364 900 ton FA ročne.

(36)

Podľa Čínskeho národného informačného centra (5)„V oblasti výrobnej kapacity furfuralu a furfurylalkoholu došlo v posledných rokoch k neprimerane rýchlej expanzii. Celkové oslabenie sektorov následnej spotreby ako sú furánové živice viedlo k značnému prebytku na trhu furfural a furfurylalkoholu“. „Výroba furfural a najmä furfurylalkoholu v Číne je stále závislá od vývozu“. V tomto zdroji sa tiež uvádza, že v roku 2005 bolo v Číne viac ako 300 výrobcov FA. Celková ročná výrobná kapacita FA bola 240 000 ton a objem výroby bol približne 140 000 ton.

(37)	Podľa odhadov jediného spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu, v roku 2008 dosiahla celková výroba FA v Číne 200 000 ton.

(38)	V každom prípade je čínska výrobná kapacita aj naďalej značná. Okrom toho sa čínsky vývoz do Únie aj napriek existujúcim opatreniam naďalej zvyšoval. Bez ohľadu na zdroj informácií je jasné, že čínska výrobná kapacita značne prevyšuje spotrebu Únie.

(39)

Trh Únie je pre FA veľkým a stabilným trhom a vzhľadom na existenciu prísnych antidumpingových opatrení v USA na dovoz z Číny (v rozpätí od 43 % do 50 %, ktoré boli obnovené v júli 2006) sa očakáva, že ak by sa povolilo ukončenie existujúcich opatrení, čínski výrobcovia by mali veľkú motiváciu prepravovať voľné kapacity do Únie.

(40)

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že vzhľadom na obrovskú kapacitu, ktorá je v Číne k dispozícii, a na existenciu antidumpingových ciel na inom významnom trhu, USA, existuje vysoká pravdepodobnosť, že v prípade povolenia skončenia platnosti opatrení, objem dumpingového dovozu do Únie by vzrástol.

3.3.   Objem a cena dovozu z Číny do Únie

(41)

Počas ORP dovoz príslušného výrobku z Číny predstavoval približne 21 000 ton. Jednotková cena bola v priemere 1 210 EUR za tonu (pozri odôvodnenie 57). Počas rovnakého obdobia bola priemerná jednotková predajná cena v Únii omnoho vyššia ako táto cena, čím by sa trh Únie stal veľmi atraktívnym pre čínskych vývozcov, ak by sa povolilo skončenie platnosti opatrení.

3.4.   Objem a cena čínskeho vývozu do tretích krajín

(42)	Na základe údajov poskytnutých spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom sa zistilo, že táto spoločnosť vyvážala väčšie množstvá do tretích krajín ako do Únie a za ceny podstatne nižšie ako boli ceny výrobcov z Únie na trhu Únie a tiež nižšie ako boli čínske vývozné ceny do Únie.

(43)

To potvrdili aj verejne dostupné čínske štatistky, ktoré ukazujú, že počas väčšej časti obdobia prešetrovania čínske spoločnosti vyvážali najmä do ázijských krajín za ceny oveľa nižšie ako boli ceny za ich vývoz na trh Únie. Za týchto okolností, ak by sa povolilo skončenie platnosti, čínski vyvážajúci výrobcovia môžu presmerovať tento predaj na trh Únie s vyššími cenami, ale stále za dumpingové ceny, ktoré by boli stále nižšie ako ceny tohto výrobného odvetvia Únie.

(44)	O cenách na domácom trhu v Číne sú k dispozícii len obmedzené informácie.

(45)	Z vyplneného dotazníka jedinej spolupracujúcej čínskej spoločnosti však vyplýva, že táto spoločnosť predávala príslušný výrobok na svojom domácom trhu za cenu podstatne nižšiu ako bola cena jej vývozu do tretích krajín a do Únie.

3.5.   Záver

(46)	Z prešetrovania vyplynulo, že kým objemy dovozu príslušného výrobku boli v ORP relatívne vysoké, miera dumpingu, ktorá sa pri tomto dovoze zistila, bola značná.

(47)

Vzhľadom na voľnú kapacitu, ktorá je v Číne k dispozícii a ktorá značne prevyšuje celkovú spotrebu Únie, významný rozdiel medzi cenami účtovanými v Únii a v tretích krajinách a z toto vyplývajúca atraktívnosť trhu Únie pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako sa uvádza v odôvodnení 41, sa dospelo k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť, že v prípade povolenia skončenia platnosti opatrení by sa zvýšil dumpingový dovoz do Únie.

D.   VYMEDZENIE POJMU VÝROBNÉHO ODVETVIA ÚNIE

(48)	Rovnako ako pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že v Únii je len jeden výrobca FA: TransFurans Chemicals, Belgicko (ďalej len spoločnosť „TFC“). Výroba TFC preto predstavuje celkovú výrobu v Únii v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(49)	Výroba Únie je plne sústredená v jednom hospodárskom subjekte, ktorý tvoria tri spoločnosti a ktorý funguje takto:

(50)

Spoločnosť TFC pretvára surovinu furfural, dodávanú materskou spoločnosťou Central Romana Corporation (ďalej len „CRC“) z Dominikánskej republiky na príslušný výrobok. Spoločnosť International Furan Chemicals (ďalej len „IFC“) so sídlom v Holandsku pôsobí ako celosvetový obchodný zástupca pre príslušný výrobok vyrábaný spoločnosťou TFC. Spoločnosti TFC, IFC a CRC sú prepojené cez spoločné vlastníctvo.

(51)

Na základe uvedeného sa spoločnosť TFC a jej prepojená spoločnosť IFC považujú za spoločnosti tvoriace výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 5 ods. 4 a článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Preto, aby sa vykonalo zmysluplné posúdenie určitých ukazovateľov ujmy, bolo by potrebné zobrať do úvahy aj niektoré údaje spoločnosti CRC.

E.   SITUÁCIA NA TRHU ÚNIE

1.   Úvodná poznámka

(52)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie tvorí len jedna spoločnosť, konkrétne údaje týkajúce sa výrobného odvetvia Únie, ktoré boli uvedené v overených vyplnených dotazníkoch, spotreba a podiel čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako aj z ostatných tretích krajín na trhu sa indexoval s cieľom zachovať dôvernosť údajov poskytnutých podľa článku 19 základného nariadenia.

2.   Spotreba Únie

(53)	Spotreba Únie sa vypočítala na základe kombinovaného objemu predaja FA vyrobeného výrobným odvetvím Únie v rámci Únie, dovozu z Číny, ako aj dovozu z ostatných tretích krajín.

(54)

Pokiaľ ide o objemy dovozu z príslušnej krajiny a rovnako ako počas pôvodného prešetrovania sa radšej použili oficiálne čínske štatistiky o vývoze ako štatistiky Eurostatu o dovoze, pretože čínske štatistiky sa ukázali byť presnejšie vzhľadom na skutočnosť, že určité údaje Eurostatu týkajúce sa tohto výrobku boli klasifikované ako „tajné“ a preto zatiaľ neboli verejne dostupné. Pokiaľ ide o objemy dovozu z ostatných tretích krajín použili sa štatistiky Eurostatu, pretože neboli dostupné žiadne iné spoľahlivejšie informácie. Tabuľka 1   Spotreba Únie (na základe objemov predaja)   2005 2006 2007 ORP Index 100 108 158 166 Medziročný vývoj   8 % 47 % 5 % Zdroj: overené vyplnené dotazníky od výrobného odvetvia Únie, Eurostat, oficiálne čínske vývozné štatistiky

(55)	Z uvedeného a z tabuľky 1 vyplýva, že spotreba Únie sa počas posudzovaného obdobia značne zvýšila, t. j. o 66 %.

(56)	Je potrebné poznamenať, že uvedený vývoj môže byť ovplyvnený možnou existenciou tajných údajov z Thajska, ako sa uvádza v odôvodnení 61.

3.   Objem, podiel na trhu a ceny dovozu z Číny

Tabuľka 2   Dovoz z Číny vyjadrený ako objem, podiel na trhu a dovozná cena

	2005	2006	2007	ORP
Dovoz v tonách	16 010	10 635	19 245	21 002
Index	100	66	120	131
Podiel na trhu (index)	100	62	76	79
Dovozná cena CIF v EUR/t	887	738	893	1 210
Index	100	83	101	136
Zdroj: Oficiálne čínske štatistiky o vývoze

(57)	Objem dovozu z Číny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 31 %, zo 16 010 ton v roku 2005 na 21 002 ton v ORP, zatiaľ čo podiel na trhu počas sledovaného obdobia poklesol o 21 %. Tento vývoj je potrebné vnímať v kontexte významného nárastu spotreby v Únii o 66 % počas rovnakého obdobia.

(58)

Je potrebné poznamenať, že samotné výrobné odvetvie Únie doviezlo počas ORP od 5 000 do 9 000 ton príslušného výrobku z Číny, ktorý potom ďalej predávalo na trhu v Únii. Výrobné odvetvie Únie bolo preto zároveň aj hlavným dovozcom príslušného výrobku z Číny. Výrobné odvetvie Únie dovážalo príslušný výrobok preto, lebo vzhľadom na to, že na výrobu už využívalo plnú kapacitu (pozri odôvodnenia 64 a 65), nebolo schopné pokryť dopyt na trhu Únie.

(59)	Počas posudzovaného obdobia sa priemerné dovozné ceny z Číny zvýšili o 36 %, t. j. z 887 EUR/t v roku 2005 na 1 210 EUR/t počas ORP.

(60)	Porovnanie dovoznej ceny CIF na hranici Únie účtovanej neprepojeným zákazníkom vrátane nákladov po dovoze, s cenami výrobného odvetvia Únie zo závodu (ex-works) za rovnaké druhy výrobkov ukázalo, že čínske dovozné ceny počas ORP neboli nižšie ako predajná cena výrobného odvetvia Únie.

4.   Objem, podiel na trhu a ceny dovozu z ostatných tretích krajín

Tabuľka 3 –   Dovoz z trhov ostatných tretích krajín

	2005	2006	2007	ORP
Thajsko
Tony	673	208	10 660	11 450
Index	100	31	1 584	1 701
Indexovaný podiel na trhu	100	28	1 017	1 044
Dovozná cena v EUR/t	1 059	822	1 086	1 302
Index	100	78	103	123
Južná Afrika
Tony	890	0	123	2 695
Index	100	0	14	303
Indexovaný podiel na trhu	100	0	8	183
Dovozná cena v EUR/t	682	0	930	1 301
Index	100	0	136	191
Ostatné tretie krajiny
Tony	160	11	193	239
Index	100	7	120	149
Indexovaný podiel na trhu	100	0	75	100
Dovozná cena v EUR/t	1 790	7 500	3 051	3 368
Index	100	419	170	188
Zdroj: Eurostat

(61)

Je potrebné poznamenať, že údaje Eurostatu pre Thajsko ukazujú nárast objemu dovozu z nevýznamných množstiev v rokoch 2005 a 2006 na 10 660 ton v roku 2007 a 11 450 ton počas ORP, s významným nárastom podielu Thajska na trhu počas posudzovaného obdobia z indexu 100 na 1 044. Je však potrebné poznamenať, že údaje Eurostatu obsahovali určité tajné údaje týkajúce sa dovozu z Thajska počas rokov 2005 a 2006 a zvýšenie dovozu a podielu na trhu boli v skutočnosti nižšie ako sa uvádza vyššie. Dovozné ceny z Thajska sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 23 % a boli vyššie ako čínske ceny, aj ako ceny výrobného odvetvia Únie počas ORP.

(62)	Aj keď sa dovoz z Južnej Afriky počas posudzovaného obdobia zvýšil, zostal na relatívne nízkej úrovni s úrovňami cien podobnými dovozu z Thajska.

(63)	Dovoz z ostatných tretích krajín nepredstavuje významné objemy.

5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

5.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(64)	Výroba výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 8 %. Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie bola počas tohto obdobia stabilná.

(65)

Využitie kapacity sa počas posudzovaného obdobia zvýšilo o 8 %, čím sa dosiahlo úplne využitie kapacity. Výrobné odvetvie Únie od roku 2006 vyrábalo teoreticky nad rámec svojej teoretickej inštalovanej kapacity. Tabuľka 4   Výroba Únie   2005 2006 2007 RIP Index 100 104 106 108 Medziročný vývoj   4 % 1 % 2 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie Tabuľka 5   Výrobná kapacita Únie   2005 2006 2007 ORP Index 100 100 100 100 Medziročný vývoj   0 % 0 % 0 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie Tabuľka 6   Využitie výrobnej kapacity   2005 2006 2007 ORP Index 100 104 106 108 Medziročný vývoj   4 % 1 % 2 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie

5.2.   Zásoby

(66)

Zásoby počas posudzovaného obdobia poklesli o 50 %, čo bolo spôsobené vysokým dopytom počas tohto obdobia, najmä počas ORP, a nedostatočnou kapacitou výrobného odvetvia Únie zásobovať trh Únie. V dôsledku toho sa zásoby postupne znižovali. Tabuľka 7   Zásoby   2005 2006 2007 ORP Index 100 81 89 50 Medziročný vývoj   –19 % 10 % –44 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie

5.3.   Odbyt, podiel na trhu a ceny

Tabuľa 8   Objemy a hodnoty predaja

	2005	2006	2007	ORP
Objem predaja – index	100	151	147	134
Medziročný vývoj		51 %	–2 %	9 %
Hodnota predaja – index	100	127	156	175
Medziročný vývoj		27 %	23 %	12 %
Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie

(67)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa od roku 2005 do roku 2006 zvýšil o 51 %, pričom maximum dosiahol v roku 2006, ale potom postupne klesal. Zároveň sa znížil podiel na trhu výrobného odvetvia Únie o 19 %. Je to spôsobené skutočnosťou, že sa požiadavky na výrobné odvetvie Únie zvýšili viac, ako sa celkovo zvýšil objem predaja. Ako už bolo uvedené, keďže výrobné odvetvie Únie už na výrobu naplno využívalo výrobnú kapacitu, nebolo schopné zvýšiť objem predaja v tom istom rozsahu, v akom sa zvyšovala spotreba. Tabuľka 9   Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu   2005 2006 2007 ORP Index 100 140 93 81 Medziročný vývoj   40 % –34 % –13 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky od výrobného odvetvia Únie, Eurostat, čínske vývozné štatistiky

(68)

Jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa najprv od roku 2005 do roku 2006 znížili o 16 %, a potom začali postupne narastať. Počas celého posudzovaného obdobia sa priemerné ceny výrobného odvetvia Únie takto zvýšili o 31 %. Tabuľka 10   Predajné ceny výrobného odvetvia Únie   2005 2006 2007 ORP Index 100 84 106 131 Medziročný vývoj   –16 % 26 % 23 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie

5.4.   Faktory ovplyvňujúce ceny Únie

(69)	Tlak na strane dopytu počas posudzovaného obdobia viedol následne k výraznému zvýšeniu cien. Vysoký dopyt počas ORP dokonca spôsobil dočasný nedostatok na trhu Únie.

(70)

Úrovne ciel boli na trhu Únie vo všeobecnosti počas posudzovaného obdobia vysoké. Dumpingový dovoz z Číny nevytváral počas tohto obdobia žiadny významný tlak na ceny. Preto možno pozorovať rovnaký rastúci trend dovozu z Číny a dovozu z ostatných tretích krajín s výnimkou roku 2006, keď poklesli tak objemy, ako aj ceny.

(71)

Predajné rozpätia boli menej ovplyvnené celkovými nákladmi na výrobu a zvýšenia cien boli spôsobené najmä vývojom na trhu. Svedčí o tom aj výnimočný nárast nákladov v roku 2006 (z dôvodu výnimočného zvýšenia nákladov na vykurovací olej na výrobu FF), ktorý nemal priamy vplyv na predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré v tom istom roku poklesli.

5.5.   Zamestnanosť, produktivita a mzdy

(72)

Zamestnanosť zostala počas celého posudzovaného obdobia stabilná, zatiaľ čo produktivita sa počas rovnakého obdobia zvýšila o 6 %, čo bolo spôsobené zvýšením objemu výroby. Spracovanie FF na FA je pomerne jednoduchý proces a preto nie je veľmi náročný na pracovnú silu. Priemerné mzdy klesli počas posudzovaného obdobia o 4 %. Tabuľka 11   Zamestnanosť   2005 2006 2007 ORP Index 100 106 105 102 Medziročný vývoj   6 % –1 % –3 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie Tabuľka 12   Produktivita   2005 2006 2007 ORP Index 100 98 100 106 Medziročný vývoj   –2 % 2 % 6 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie Tabuľka 13   Mzdy   2005 2006 2007 ORP Index 100 102 95 96 Medziročný vývoj — 2 % –6 % 1 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie

5.6.   Ziskovosť

(73)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa od roku 2005 do ORP celkovo výrazne zvýšila, t. j. o 43 % a počas ORP dosiahla veľmi vysokú úroveň a značne prevýšila cieľový zisk stanovený počas pôvodného prešetrovania (15,17 %). Je potrebné poznamenať, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie dosiahla počas posudzovaného obdobia vysoké úrovne, s výnimkou roku 2006. V roku 2006 výnimočne vysoké náklady na vykurovací olej, ktorý je jedným z hlavných nákladových faktorov pri výrobe FF, v kombinácii s nízkymi predajnými cenami mali za následok straty pre výrobné odvetvie Únie. Tabuľka 14   Ziskovosť   2005 2006 2007 ORP Index 100 –27 125 143 Medziročný vývoj — – 127 % 562 % 14 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie

5.7.   Investície, návratnosť investícií a schopnosť navýšiť kapitál

(74)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili, hoci ich celková výška nebola významná a predstavovala len ekvivalent malého percentuálneho podielu dosiahnutého zisku. Výrobné odvetvie Únie neinvestovalo do nových kapacít, ale investovalo skôr do opráv a údržby. Pri prešetrovaní sa tiež ukázalo, že návratnosť investícií, t. j. čistý zisk pred zdanením z podobného výrobku vyjadrený ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty hmotného majetku priradenej podobnému výrobku, sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Tabuľka 15   Investície   2005 2006 2007 ORP Index 100 116 150 187 Medziročný vývoj   16 % 29 % 25 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie Tabuľka 16   Návratnosť investícií   2005 2006 2007 ORP Návratnosť investícií 4,3 % –6,1 % 8,3 % 18,4 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie

(75)	Počas prešetrovania sa neobjavili žiadne dôkazy, že by výrobné odvetvie Únie malo veľké problémy so zvyšovaním kapitálu.

5.8.   Peňažný tok

(76)	Peňažný tok sa vyvíjal podobne ako ziskovosť, t. j. počas posudzovaného obdobia sa značne zvýšil. Tabuľka 17   Peňažný tok   2005 2006 2007 ORP Index 100 – 167 294 661 Medziročný vývoj   – 267 % 276 % 125 % Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie

5.9.   Rast

(77)

Výrobné odvetvie Únie nemalo priamy prospech z rastu na trhu počas posudzovaného obdobia, pretože aj keď zvýšilo svoj objem predaja, stratilo celkovo podiel na trhu. Táto situácia však bola spôsobená rozhodnutím výrobného odvetvia Únie udržať si počas posudzovaného obdobia výrobnú kapacitu na rovnakej úrovni. A aj keď ziskovosť bola vysoká a dopyt sa zvyšoval, výrobné odvetvie Únie nevynaložilo žiadne investície na zvýšenie kapacity.

5.10.   Rozsah dumpingového rozpätia

(78)	Počas ORP pokračoval aj napriek platným opatreniam značný dumping, hoci v nižšej miere, ako sa zistilo počas pôvodného prešetrovania, na základe údajov získaných od jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ako aj na základe výpočtov založených na dostupných údajoch (čínske štatistiky).

5.11.   Zotavenie z účinkov dumpingu v minulosti

(79)	Aj keď sa výrobné odvetvie Únie malo šancu zotaviť z predchádzajúceho dumpingu, najmä pokiaľ ide o objemy predaja, predajné ceny a ziskovosť, dumpingové rozpätia sú stále značné.

5.12.   Vývozná aktivita výrobného odvetvia Únie

Tabuľka 18   Objem vývozu výrobného odvetvia Únie

	2005	2006	2007	ORP
Index	100	82	78	96
Medziročný vývoj	—	–18 %	–5 %	23 %
Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Únie

(80)

Hlavným vývozným trhom výrobného odvetvia Únie je USA. Aj napriek poklesu v rokoch 2006 a 2007 sa počas ORP takmer dosiahla úroveň vývozu z roku 2005. Je však potrebné poznamenať, že objem vývozu do USA bol významný, t. j. počas ORP zodpovedal 25 % celkového objemu výroby, zatiaľ čo na druhej strane výrobné odvetvie Únie dovážalo veľké objemy príslušného výrobku z Číny, aby uspokojilo dopyt svojich zákazníkov v Únii. Výrobné odvetvie Únie vyvážalo vlastnú výrobu FA na lukratívnejší trh USA, kde boli ceny dokonca ešte na vyššej úrovni ako bola úroveň cien na trhu Únie.

6.   Záver o situácii vo výrobnom odvetví Únie

(81)

Antidumpingové opatrenia preto mali jasný pozitívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Všetky hlavné ukazovatele ujmy, ako je výroba (+ 8 %) a objem predaja (+ 34 %), hodnota predaja (+ 75 %), priemerná predajná cena (+ 31 %), investície (+ 87 %), ziskovosť (+ 43 %), peňažný tok (+ 561 %), zásoby (– 50 %) a produktivita (+ 6 %) vykázali pozitívny vývoj. Počas posudzovaného obdobia, s výnimkou roku 2006, dosiahlo výrobné odvetvie Únie najmä vysoké úrovne zisku.

(82)

Pokiaľ ide o podiel výrobného odvetvia Únie na trhu, nemožno usudzovať, že by klesajúci trend poukazoval na ujmu. Výrobné odvetvie Únie, ktoré už pri výrobe využívalo maximálnu kapacitu, nemohlo uspokojiť rastúci dopyt, ktorý aj napriek rastúcim objemom predaja mal negatívny vplyv na jeho podiel na trhu.

(83)

Na záver, vzhľadom na pozitívny vývoj ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie sa usudzuje, že je v dobrej situácii a nepodarilo sa preukázať pretrvávanie značnej ujmy. Preto sa preskúmalo, či existuje pravdepodobnosť, že by došlo k opakovanému výskytu ujmy, ak by sa povolilo skončenie platnosti opatrení.

F.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

1.   Zhrnutie analýzy pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu

(84)	Je potrebné pripomenúť, že dokonca aj počas platnosti opatrení vyvážajúci výrobcovia v Číne stále vyvážali za výrazne dumpingové ceny, ako je vysvetlené v odôvodnení 2.5. Ak by sa úmerne znížili vývozné ceny, zrušenie týchto opatrení by mohlo viesť dokonca ešte k vyšším dumpingovým rozpätiam.

(85)	Ako už bolo uvedené, motivácia zvýšiť objemy vývozu do Únie je značná, pretože na druhom vývoznom trhu, ktorý je významný pre Čínu, t. j. USA, sa proti Číne zaviedli prísne antidumpingové opatrenia obmedzujúcej povahy, a tento trh je preto pre vývoz Číny prakticky nedostupný.

(86)	Okrem toho sa zistilo, že čínski výrobcovia majú značné voľné kapacity v dôsledku štrukturálnej nadbytočnej kapacity v Číne spôsobenej poklesom domáceho dopytu v Číne z dôvodu klesajúceho dopytu na trhu po olympijských hrách v roku 2008 a vplyvom globálnej hospodárskej krízy.

(87)	Okrem toho sa zistilo, že čínske vývozné ceny do tretích krajín sú na nižších úrovniach ako vývozné ceny do Únie.

(88)	Preto sa dospelo k záveru, že v prípade zrušenia opatrení existuje pravdepodobnosť pretrvávania dumpingu a riziko zvýšenia objemu dovozu vyvíjajúceho tlak na znižovanie cien v Únii, prinajmenšom z krátkodobého hľadiska.

(89)	Je obvyklé, že zvýšenie dumpingového dovozu vyvíja tlak na znižovanie úrovne predajných cien a má negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ako aj na jeho finančné ozdravenie, ktoré sa zaznamenalo počas ORP.

2.   Vplyv dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie – signály a pravdepodobný vývoj v období po skončení ORP

(90)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesal už od roku 2006, a to počas obdobia rastúcej spotreby, pritom od toho istého roku sa podiel čínskeho dovozu na trhu zvyšoval. Vzhľadom na tieto zmiešané ukazovatele (t. j. celkové ozdravenie výrobného odvetvia Únie, ale strata podielu na trhu), sa preskúmal vývoj po ORP s cieľom získať presnejší obraz o pravdepodobných budúcich trendoch. Je potrebné pripomenúť, že na pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy spôsobenej tlakom na znižovanie cien môže mať vplyv aj vývoj globálneho hospodárstva a jeho dôsledky na dopyt a spotrebu, alebo ho môže ešte dokonca zosilniť.

(91)

Zozbierali sa preto doplňujúce informácie s cieľom určiť, či závery vychádzajúce z analýzy posudzovaného obdobia, konkrétnejšie ORP, budú platiť aj po ORP. V tejto súvislosti výrobné odvetvie Únie poskytlo informácie o vývoji predajných cien v Únii za obdobie od októbra 2008 do apríla 2009, ako aj o objemoch dovozu z Číny a priemerných dovozných cenách počas rovnakého obdobia.

(92)

Z toho vyplýva, že by sa mohol zaznamenať jasný a nepretržitý klesajúci trend predajných cien výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, t. j. predajné ceny v apríli 2009 poklesli o 35 % v porovnaní s priemernými predajnými cenami počas ORP. Pokiaľ ide o objemy predaja výrobného odvetvia Únie, aj keď neexistuje žiadny nepretržitý klesajúci trend, predaj v apríli 2009 bol o 33 % nižší ako v marci 2009. Existujú náznaky, že výrobnému odvetviu Únie poklesli objednávky.

(93)

Pokiaľ ide o ziskovosť výrobného odvetvia Únie, zaznamenal sa významný negatívny vývoj. Úrovne ziskov tak napríklad nepretržite klesali, pričom v apríli 2009 poklesli takmer o 80 % v porovnaní s úrovňou zisku zaznamenanou počas ORP. Úrovne zisku výrobného odvetvia Únie preto od marca 2009 nedosahovali cieľový zisk stanovený počas pôvodného prešetrovania a v apríli 2009 poklesli pod jeho úroveň.

(94)

Pokiaľ ide o dovoz z Číny, čínske dovozné ceny vykazovali nepretržitý klesajúci trend, avšak menej výrazný ako pokles objemov dovozu a pokles predajných cien výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Čínske dovozné ceny, aj keď boli väčšinou stále vyššie ako predajná cena výrobného odvetvia Únie, v niektorých mesiacoch ju podhodnocovali, čo naznačuje, že tlak tohto dovozu na ceny na trhu sa zvýšil. Podobne sa zistilo, že aj na konci tohto obdobia boli čínske ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(95)	Na základe uvedeného a vzhľadom na jednoznačne sa zhoršujúcu finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie sa dospelo k záveru, že v prípade povolenia skončenia platnosti opatrení existuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy.

(96)

Je potrebné poznamenať, že v dôsledku globálnej hospodárskej krízy dopyt v Únii značne poklesol, čo malo negatívny vplyv na objemy predaja, predajné ceny a ziskovosť na trhu Únie. Finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila, v dôsledku čoho sa výrobné odvetvie Únie stalo obzvlášť zraniteľným a tým omnoho ľahšie ovplyvniteľným dovozom z Číny. Táto situácia by sa pravdepodobne ďalej zhoršovala v prípade prudkého nárastu tohto dovozu, ak by sa povolilo skončenie platnosti opatrení.

3.   Záver o pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy

(97)	Ukazuje sa, že v prípade zrušenia opatrení, existuje z krátkodobého hľadiska pravdepodobnosť výrazného nárastu dumpingového dovozu z Číny do Únie, ktorý by mal za následok tlak na pokles cien a opakovaný výskyt ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(98)

Je však potrebné poznamenať, že vo všeobecnosti bola situácia výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia považovaná za pozitívnu, keďže sa výrobné odvetvie Únie celkovo mohlo zotaviť z účinkov predchádzajúceho dumpingu a ku koncu obdobia dosiahlo značný zisk. Preto sa usudzuje, že na to, aby sa výrobné odvetvie Únie mohlo zotaviť zo súčasnej nepríjemnej situácie, ktorá môže byť v každom prípade dočasným javom, a na zabránenie opakovanému výskytu ujmy v prípade povolenia skončenia platnosti opatrení, bude treba menej času ako štandardných päť rokov. V strednodobom horizonte sa môže dopyt po výrobku výrobného odvetvia Únie opäť zvýšiť. V tomto prípade a pri zohľadnení špecifík trhu Únie, a najmä potreby používateľov Únie mať rýchly a spoľahlivý zdroj dodávok, sa usudzuje, že výrobné odvetvie Únie sa môže v strednodobom horizonte zotaviť z akejkoľvek vzniknutej ujmy alebo opakovaný výskyt ujmy už nebude pravdepodobný. Situácia sa môže potom opäť preskúmať.

G.   ZÁUJEM Únie

1.   Úvodná poznámka

(99)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by pokračovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo proti záujmu Únie ako celku. Záujem Únie sa stanovil na základe vyhodnotenia všetkých ostatných jednotlivých príslušných záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov/obchodníkov, ako aj používateľov príslušného výrobku.

(100)

Je potrebné pripomenúť, že pri pôvodnom prešetrovaní sa uloženie opatrení nepovažovalo za krok, ktorý by bol v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho, súčasné prešetrovanie predstavuje preskúmanie pred skončením platnosti a analyzuje situáciu, v ktorej sa uplatňujú antidumpingové opatrenia.

(101)

Na základe uvedeného sa preskúmalo, či existujú závažné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie ponechať v tomto konkrétnom prípade opatrenia v platnosti, napriek uvedeným záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opakovaného výskytu ujmy.

2.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(102)

Je potrebné pripomenúť, že počas ORP stále existoval dumping a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu príslušného výrobku s pôvodom z Číny a pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy výrobného odvetvia Únie.

(103)

Výrobné odvetvie Únie dokázalo, že je životaschopným a konkurencieschopným výrobným odvetvím, čo potvrdil pozitívny vývoj všetkých hlavných ukazovateľov ujmy počas posudzovaného obdobia. Predtým uložené antidumpingové opatrenia prispeli k dosiahnutiu cenovej úrovne, ktorá sa zistila počas ORP a ktorá výrobnému odvetviu Únie umožnila obnoviť ziskovosť.

(104)

Preto je v záujme výrobného odvetvia Únie zachovať opatrenia proti dumpingovému dovozu z Číny.

3.   Záujem neprepojených dovozcov/obchodníkov

(105)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym neprepojeným dovozcom/obchodníkom. Pri prešetrovaní spolupracoval len jeden dovozca/obchodník.

(106)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že objemy, s ktorým počas posudzovaného obdobia obchodovali neprepojení dovozcovia neboli významné a predaj príslušného výrobku predstavoval len malú časť jeho celkového predaja.

(107)

Usudzuje sa, že pokračovanie opatrení nezmení súčasnú situáciu dovozcov/obchodníkov. Je zrejmé, že dovozcovia sa môžu spoliehať aj na iné zdroje dodávok, ako možno vidieť z podielov ostatných tretích krajín na trhu, najmä Thajska. To svedčí o tom, že na trhu Únie sú zaistené podmienky hospodárskej súťaže.

(108)

Na základe uvedeného sa usúdilo, že pokračovanie opatrení by výrobcov/obchodníkov výrazne neovplyvnilo.

4.   Záujem používateľov

(109)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym neprepojeným používateľom. Na prešetrovaní spolupracovalo osem používateľov, ktorí predstavovali 44 % celkového dovozu z Číny. Pri prešetrovaní sa ukázalo, že títo používatelia dovážali príslušný výrobok priamo z Číny. Okrem toho odpovedali dve združenia používateľov, ktoré predložili svoje pripomienky.

(110)

Hlavní priemyselní používatelia FA v Únii sú výrobcami furánovej živice. Počas prešetrovania sa ukázalo, že napriek platným opatreniam prinajmenšom niekoľko používateľov dosiahlo počas ORP pomerne vysoké ziskové rozpätia.

(111)

Používatelia poukázali aj na skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie by malo byť aj naďalej významným zdrojom dodávok s cieľom zabezpečiť krátkodobú dostupnosť príslušného výrobku a určitú spoľahlivosť a konzistentnosť dodávok.

(112)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa usúdilo, že pokračovanie opatrení by na priemyselných používateľov nemalo výrazný nepriaznivý vplyv.

5.   Záver o záujme Únie

(113)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody proti predĺženiu antidumpingových opatrení vychádzajúce zo záujmov Únie.

H.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(114)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa dospelo k zámeru odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Poskytla sa im aj časová lehota na predloženie pripomienok a požiadaviek po uverejnení.

(115)

Je zrejmé, že výrobné odvetvie Únie dokázalo profitovať z platných opatrení a že sa jeho situácia počas posudzovaného obdobia výrazne zlepšila pokiaľ ide o väčšinu ukazovateľov ujmy. Výrobné odvetvie Únie dosiahlo počas ORP veľké ziskové rozpätia a objemy výroby dosiahli maximálnu úroveň. Na základe pozitívneho hospodárskeho vývoja výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia sa nepodarilo preukázať pretrvávanie značnej ujmy.

(116)

Napriek tomu sa počas prešetrovania na jednej strane ukázalo, že napriek nárastu spotreby výrobné odvetvie Únie stratilo svoj podiel na trhu, zatiaľ čo podiel čínskych výrobcov na trhu sa zvýšil. Na druhej strane sa pri prešetrovaní zistilo, že v Číne majú voľné kapacity a že počas ORP pokračoval značný dumping.

(117)

Okrem toho sa pri prešetrovaní pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy ukázalo, že situácia výrobného odvetvia Únie sa po ORP sa zhoršila a začiatkom druhého štvrťroka 2009 mala za následok ujmu. Taktiež sa ukázalo, že v Číne sú značné voľné kapacity a silná motivácia nasmerovať tieto voľné kapacity do Únie, ak by sa povolilo skončenie platnosti opatrení. Tento očakávaný prudký nárast dumpingového dovozu pravdepodobne zvýši tlak na ceny v Únii, čo bude mať negatívny účinok na úroveň cien a ziskov výrobného odvetvia Únie. Tým sa preukázalo, že existuje pravdepodobnosť, že v prípade povolenia skončenia platnosti opatrení by došlo k opakovanému výskytu ujmy, prinajmenšom v krátkodobom časovom horizonte.

(118)

To by malo ešte nepriaznivejší vplyv v kontexte súčasnej hospodárskej krízy, ktorá po skončení ORP viedla k poklesu spotreby. V tejto situácii by vplyv zvýšeného dumpingového dovozu znásobil negatívne dôsledky pre výrobné odvetvie Únie.

(119)

Usudzuje sa, že ak by sa hospodárstvo v strednodobom horizonte zotavilo, dopyt po FA by sa v Únii zvýšil. Za týchto okolností bude výrobné odvetvie Únie schopné primerane zvýšiť objem predaja.

(120)

Z uvedeného preto vyplýva, ako je stanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, že antidumpingové opatrenia, ktoré sa vzťahujú na dovoz FA z Číny uložené nariadením (ES) č. 1905/2003, by sa mali ponechať na ďalšie obdobie dvoch rokov bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článku 11 základného nariadenia.

(121)

Po zverejnení informácii výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že konečné opatrenia by sa mali predĺžiť o päť rokov a uviedlo, že náhla zmena trhových podmienok po skončení ORP ukáže, že akýkoľvek budúci vývoj na trhu je neistý a veľmi ťažko predvídateľný. Preto posúdenie zo strany inštitúcií Únie, t. j. že sa hospodárstvo môže v strednodobom horizonte zotaviť a že dopyt po furfurylalkohole v Únii sa v dôsledku toho môže zvýšiť, nie je dostatočne presné. Ako je však uvedené v odôvodneniach 117 až 119, usúdilo sa, že vývoj po skončení ORP vrátane účinkov hospodárskej krízy, bude pravdepodobne krátkodobého charakteru a oprávni uloženie opatrení na nie viac ako dva roky. Preto museli byť tvrdenia Únie v tomto ohľade zamietnuté.

(122)

V záujme minimalizácie rizík obchádzania v dôsledku veľkých rozdielov v colných sadzbách sa v tomto prípade považujú za potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingových ciel. Tieto osobitné opatrenia zahŕňajú: Predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Pri dovoze, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, sa uplatní zvyškové antidumpingové clo uplatniteľné na všetkých ostatných vývozcov.

(123)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo štyroch spoločností, na ktoré sa uplatňujú nižšie uvedené individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností, a v prípade splnenia podmienok, sa môže začať prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení. Týmto prešetrovaním sa môže okrem iného preskúmať potreba zrušenia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

(1)   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz furfurylalkoholu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti zaradeného pod kód KN ex 2932 13 00 (kód TARIC 2932130090).

(2)   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na výrobok opísaný v odseku 1 je takáto:

Spoločnosti	Konečné antidumpingové clo (v EUR za tonu)	Doplnkový kód TARIC
Gaoping Chemical Industry Co. Ltd	160	A442
Linzi Organic Chemical Inc.	84	A440
Zhucheng Taisheng Chemical Co. Ltd.	97	A441
Henan Huilong Chemical Industry Co. Ltd.	156	A484
Všetky ostatné spoločnosti	250	A999

(3)   V prípadoch, keď dôjde k poškodeniu tovaru pred prepustením do voľného obehu a preto cena, či už skutočne zaplatená alebo splatná, bude na účely stanovenia colnej hodnoty pomerne upravená v súlade s článkom 145 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (6), znižuje sa výška antidumpingového cla vypočítaná na základe odseku 2 o percentuálnu hodnotu, ktorá zodpovedá pomernej úprave skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny.

(4)   Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb vymedzených pre štyri spoločnosti v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členského štátu, ktorá musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatní sa colná sadzba uplatniteľná na všetky ostatné spoločnosti.

(5)   Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia o clách.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Jeho platnosť skončí 10. decembra 2011.

---

(1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 50.

(4)  Ú. v. EÚ C 275, 30.10.2008, s. 21.

(5)  Čínske národné informačné chemické centrum (Chem China) bolo zriadené v októbri 1992 po zlúčení Výskumného ústavu vedeckých a technických informácií Ministerstva chemického priemyslu založeného v roku 1959 a Ekonomického informačného centra Ministerstva chemického priemyslu založeného v roku 1984. http://www.chemchina.com.cn/chempwas/en/7under_8.htm

(6)  Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.

---

---

10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/62

---

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1203/2009

z 9. decembra 2009,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže v súlade:

keďže v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní sa nariadením (ES) č. 1580/2007 ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 10. decembra 2009.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.

---

---

10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/64

---

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1204/2009

zo 4. decembra 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 968/2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 320/2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (1), a najmä na jeho článok 12,

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 968/2006 (2) sa stanovili určité lehoty na implementáciu opatrení v rámci plánu reštrukturalizácie a vnútroštátnych diverzifikačných programov. Odvtedy sa ukázalo, že je potrebné určiť nový kalendár na dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu s cieľom zohľadniť vplyv celosvetovej finančnej krízy na ekonomiky určitých členských štátov a nečakané významné zmeny vo vnútroštátnych programoch reštrukturalizácie, ktoré sa začali v roku 2008 a stále pokračujú.

(2)

V článku 1 ods. 3 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 320/2006 sa ustanovuje, že akákoľvek suma, ktorá zostane v dočasne reštrukturalizačnom fonde po financovaní opatrení, sa pridelí do Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. S cieľom zabezpečiť správne finančné a rozpočtové riadenie zostávajúcich finančných prostriedkov je vhodné odložiť aktuálne lehoty oprávnenosti platieb vykonaných v rámci reštrukturalizačného fondu v prípade, že dotknuté podniky zaktualizujú svoje plány reštrukturalizácie.

(3)	Nariadenie (ES) č. 968/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru poľnohospodárskych fondov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 968/2006 sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 6 ods. 1 sa dopĺňa tento druhý pododsek: „Odchylne od písm. b) prvého pododseku a na základe odôvodnenej žiadosti príslušného podniku môžu členské štáty predĺžiť lehotu stanovenú v uvedenom písmene najneskôr do 30. septembra 2011. V takom prípade predloží podnik upravený plán reštrukturalizácie v súlade s článkom 11.“

2.	V článku 14 sa odsek 3 nahrádza takto: „3.   Kroky a opatrenia ustanovené vo vnútroštátnom programe reštrukturalizácie sa realizujú do 30. septembra 2011.“

3.	V článku 17 sa odsek 2 nahrádza takto: „2.   Prvá platba sa môže realizovať v septembri 2007. Podpora na diverzifikáciu, dodatková podpora na diverzifikáciu a prechodná podpora určitým členským štátom sa vyplatí najneskôr 30. septembra 2012.“

4.	V článku 22 sa odsek 3 nahrádza takto: „3.   Okrem prípadov vyššej moci zábezpeka prepadne, ak podmienky stanovené v odseku 1 nebudú splnené najneskôr 30. septembra 2012.“

5.

V článku 24 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Do 30. júna 2012 predloží členský štát Komisii záverečnú správu o pokroku s porovnaním implementovaných krokov alebo opatrení a vzniknutých výdavkov s krokmi alebo opatreniami a výdavkami predpokladanými v plánoch reštrukturalizácie, vnútroštátnych programoch reštrukturalizácie a podnikateľských zámeroch spolu s vysvetlením dôvodov odchýlok.“

6.	V kapitole V sa dopĺňa nový článok 22b: „Článok 22b Oprávnenosť platieb Výdavky sú oprávnené na financovanie Spoločenstvom iba vtedy, ak ich členský štát vyplatil príjemcovi najneskôr do 30. septembra 2012.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 42.

(2)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2006, s. 32.

---

10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/66

---

ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 7. decembra 2009

o predĺžení obdobia dostupnosti mimoriadnej finančnej pomoci Spoločenstva Kosovu

(2009/918/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/880/ES z 30. novembra 2006, ktorým sa poskytuje mimoriadna finančná pomoc Spoločenstva Kosovu (1), a najmä na jeho článok 1 ods. 3,

keďže:

(1)	Obdobie dostupnosti mimoriadnej finančnej pomoci Spoločenstva Kosovu (2) sa podľa uvedeného rozhodnutia 2006/880/ES skončí 11. decembra 2009.

(2)	V článku 1 ods. 3 rozhodnutia 2006/880/ES sa predpokladá možnosť, že Komisia predĺži obdobie dostupnosti najviac o jeden rok.

(3)	Obdobie dostupnosti by sa malo predĺžiť o jeden rok s cieľom dokončiť program finančnej pomoci.

(4)	Toto predĺženie sa riadne konzultovalo s Hospodárskym a finančným výborom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Obdobie dostupnosti mimoriadnej finančnej pomoci Spoločenstva Kosovu sa predlžuje o jeden ďalší rok do 11. decembra 2010.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 339, 6.12.2006, s. 36.

(2)  Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1244/1999 (UNSCR 1244/99) z 10. júna 1999.

---