2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/1

(1)

Dánsko listom z 13. septembra 2005 (2) oznámilo Komisii zmenu a doplnenie dánskeho režimu dane z tonáže, pôvodne schváleného rozhodnutím z 12. marca 2002 (3) (vec N 563/01).

(2)

Táto zmena bola zaevidovaná ako notifikovaná pomoc pod značkou N 469/05. Táto notifikovaná zmena bola zavedená zákonom č. 408 z 1. júna 2005.

(3)

Listami z 28. októbra 2005, 19. mája a 29. augusta 2006 (4) Komisia požiadala dánske úrady o poskytnutie ďalších informácií, ktoré tieto úrady predložili vo svojich odpovediach z 22. novembra 2005, z 30. júna 2006 a z 29. septembra 2006 (5).

(4)

Rozhodnutím zo 7. februára 2007 sa Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) na základe článku 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (6) (ďalej len „nariadenie o konaní vo veci štátnej pomoci“). Rozhodnutím zo 4. apríla 2007 Komisia prijala rozhodnutie o oprave, ktorým sa na žiadosť dánskych úradov upravuje rozhodnutie o začatí konania. Oznámenie, v ktorom je zhrnuté rozhodnutie, a úplný obsah listu v úradnom jazyku – a v jeho opravenom znení – boli uverejnené v Ú. v. EÚ C 135/6 z 19. júna 2007  (7).

(5)

Dánsko vyjadrilo listom zo 7. marca 2007 (8) pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Iba jedna zainteresovaná strana dala k tomu pripomienky listom z 19. júla 2007 (9).

(6)

Notifikované opatrenie bolo opísané v rozhodnutí o začatí konania a bude ešte raz zhrnuté v tomto oddiele.

(7)

Obchodné transakcie medzi dvomi spoločnosťami patriacimi do rovnakej skupiny sa musia uskutočňovať na základe zásady trhového odstupu. V súlade s touto zásadou sa musí overiť, či ceny v transakciách medzi pridruženými spoločnosťami patriacimi do tej istej skupiny spoločností zodpovedajú trhovým cenám. S cieľom umožniť daňovým úradom skontrolovať, či sa táto zásada dodržiava, spoločnosti musia poskytnúť všetky nevyhnutné informácie o svojich obchodných transakciách s pridruženými spoločnosťami patriacimi to tej istej skupiny.

(8)

Zákon č. 408 z 1. júna 2005 oslobodzuje dánske námorné spoločnosti zdaňované podľa dánskej dane z tonáže (10) od ich povinnosti poskytovať daňovým úradom všetky potrebné informácie o svojich finančných transakciách so zahraničnými spoločnosťami patriacimi do tej istej skupiny.

(9)

Presnejšie povedané, v článku 1 ods. 9 uvedeného zákona sa uvádza, že „odseky 1 až 8 sa neuplatňujú na spoločnosti atď., ktoré deklarujú svoj príjem podľa zákona o dani z tonáže vzhľadom na kontrolované transakcie so zahraničnými právnickými osobami alebo stálymi prevádzkarňami (porovnaj paragraf 1 ods. 2 až 4), v ktorých sa príjmy vzniknuté z takýchto transakcií priraďujú k príjmom podliehajúcim dani z tonáže.“ Odseky 1 až 8, na ktoré sa odvoláva tento článok, obsahuje článok 3B ods. 9 zákona o správe daní (konsolidované znenie zákona č. 869 z 12. augusta 2004, naposledy zmenený a doplnený článkom 1 zákona 1441 z 22. decembra 2004). Tieto odseky sa týkajú dvoch hlavných povinností uložených všetkým dánskym spoločnostiam; konkrétne ide o tieto povinnosti:

(10)

Notifikovanými zmenami a doplneniami sa spoločnosti, ktoré platia daň z tonáže, oslobodzujú od obidvoch povinností vo vzťahu k ich cezhraničným transakciám, zatiaľ čo pre spoločnosti podliehajúce dani z tonáže sú i naďalej platné, pokiaľ ide o transakcie medzi pridruženými spoločnosťami v Dánsku.

(11)

Notifikované opatrenie teda bude mať vplyv na „zásadu trhového odstupu“ uvedenú v oddiele 2.11.1 pôvodného rozhodnutia z 12. marca 2002, ktorým sa schvaľuje dánsky režim dane z tonáže (11), pretože sa ním pozmení povinnosť poskytovať informácie a záznamy uloženú spoločnostiam, ktoré majú úžitok z dane z tonáže v súvislosti s ich cezhraničnými transakciami.

(12)

Oslobodenie od povinnosti poskytovať informácie a záznamy sa týka len spoločností, na ktoré sa vzťahuje daň z tonáže.

(13)

Režim dane z tonáže je opísaný v rozhodnutí Komisie z 12. marca 2002 vo veci N 563/01 a v rozhodnutí zo 7. februára 2007 vo veci N 469/05. Jeho hlavné črty sa znovu pripomínajú v tomto oddiele.

(14)

Príjem týkajúci sa všetkých oprávnených operácií a podliehajúci dani podľa režimu dane z tonáže je paušálna suma zodpovedajúca sume pevných súm stanovených pre každé plavidlo podľa jeho tonáže, bez ohľadu na skutočný zisk vytvorený dopravnou spoločnosťou, takto:

(15)

Príjem vypočítaný týmto spôsobom sa zdaňuje bežnou sadzbou dane z príjmu právnických osôb.

(16)

Tento režim, ktorý sa zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2001, je otvorený pre spoločnosti, ktoré sú povinné platiť daň v Dánsku (t. j. spoločnosti, ktoré majú stále miesto prevádzky v Dánsku) a ktoré poskytujú služby námornej dopravy. Tento režim je takisto otvorený pre zahraničné spoločnosti, ktoré sa zaregistrujú v Dánsku, pretože sem presunuli svoju administratívnu základňu. Do tohto režimu môžu patriť len výnosy odvodené z prevádzkovania lodnej dopravy.

(17)

Lodné spoločnosti si môžu zvoliť, či tento režim využijú, alebo nie. Táto voľba sa musí uskutočniť najneskôr pri odovzdaní daňového priznania za rok, v ktorom sa po prvýkrát použije zdaňovanie z tonáže. Rozhodnutie o zvolení alebo odmietnutí zdanenia z tonáže je záväzné na obdobie 10 rokov. V rámci Dánska si spoločnosti patriace do rovnakej skupiny spoločností musia zvoliť rovnakú možnosť, pokiaľ ide o využitie režimu dane z tonáže. Ak sa námorná spoločnosť rozhodne využiť režim dane z tonáže, všetky jej plavidlá a jej prevádzky, ktoré spĺňajú dané podmienky, patria do tohto daňového režimu.

(18)

Pokiaľ je Komisii známe, Dánsko v súčasnosti uplatňuje popri režime dane z tonáže len jeden ďalší režim v prospech prevádzkovateľov námornej dopravy: režim, ktorým sa majitelia lodí oslobodzujú od platenia dane z príjmu a príspevkov na sociálne zabezpečenie za svojich námorníkov pracujúcich na palubách oprávnených plavidiel (tzv. režim DIS) (12).

(19)

Ako sa pripomína v rozhodnutí zo 7. februára 2007, dánske úrady sa listom zo 14. februára 2006 zaviazali znovu úradne oznámiť notifikovanú zmenu v priebehu 10 rokov. Z toho vyplýva, že platnosť skúmaného opatrenia uplynie na konci roku 2015.

(20)

Ako sa pripomína v rozhodnutí zo 7. februára 2007, dánske úrady uviedli, že táto zmena nemá rozpočtový vplyv na existujúci režim. Predpokladanou zmenou a doplnením sa individuálne pomoci meniť nebudú.

(21)

V súvislosti s notifikovaným opatrením Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania dve hlavné oblasti záujmu:

(22)

Komisia pripomenula, že opatrenia na ochranu pred zneužitím režimu sú zásadne dôležité na zaistenie „nepriepustnosti“ režimov dane z tonáže.

(23)

Najmä bez účinného vykonávania predmetného opatrenia na ochranu pred zneužitím režimu by odvetvia iné ako odvetvie námornej dopravy, či už v predmetnom členskom štáte, alebo v iných krajinách, mohli využívať možnosť vyhnúť sa platbe dane z príjmov právnických osôb prostredníctvom obchodných transakcií s pridruženou spoločnosťou podliehajúcou režimu dane z tonáže v predmetnom členskom štáte.

(24)

Komisia sa takisto obávala, že v prípade, keď by sa dotknuté opatrenie na ochranu pred zneužitím režimu upravilo na základe oznámenia, táto úprava by viedla k situácii, keď by činnosti, ktoré podliehajú dani v iných krajinách, a teda nepodliehajú režimu dane z tonáže v Dánsku, neoprávnene mali prospech z tohto režimu prostredníctvom nespravodlivo ocenených transakcií s dánskymi pridruženými spoločnosťami podliehajúcimi dánskej dani z tonáže.

(25)

Komisia poznamenala, že dánske daňové úrady však zachovajú možnosť vykonávať ex post overenia transakcií uskutočňovaných v rámci skupiny za účasti iba dánskych spoločností podliehajúcich dani z tonáže.

(26)

Listom z 15. marca 2007 (14) dánske úrady reagovali na rozhodnutie o začatí konania a uviedli, že nemajú ďalšie pripomienky, a že teda odkazujú na svoje odpovede, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich listoch z 22. novembra 2005, 30. júna 2006 a 29. septembra 2006.

(27)

V liste z 22. novembra 2005 sa uvádza: „Notifikovaný režim nezahŕňa prevod štátnych zdrojov na prijímajúce spoločnosti. Ide o zmenšenie oznamovacej a dokumentačnej povinnosti, ktorá sama osebe nemá ekonomickú hodnotu. Notifikovaný režim preto nezahŕňa dodatočné finančné lebo daňové výhody atď. v porovnaní s režimami, ktoré predtým schválila Komisia. Lodné dopravné spoločnosti podliehajúce dani z tonáže musia pri všetkých svojich kontrolovaných transakciách dodržať zásadu trhového odstupu. Notifikovaným režimom sa to nemení. Režim zahŕňa iba zmiernenie požiadavky na dokumentáciu týkajúcu sa dodržania zásady trhového odstupu v prípade určitých kontrolovaných transakcií.“

(28)

Vo svojom liste z 30. júna 2006 dánske orgány uviedli, že pred nadobudnutím platnosti zákona č. 408 z 1. júna 2005 sa povinnosť poskytovať informácie a záznamy vzťahuje iba na cezhraničné transakcie medzi pridruženými spoločnosťami. Uvedeným zákonom sa táto povinnosť rozšírila na transakcie medzi dánskou spoločnosťou podliehajúcou dani z tonáže a pridruženou spoločnosťou nepodliehajúcou dani z tonáže, ktorá musí platiť daň v Dánsku.

(29)

V súvislosti s otázkou, či by cudzie krajiny vrátane ostatných členských štátov s výnimkou Dánska mali niesť zodpovednosť za kontrolu všetkých cezhraničných transakcií so spoločnosťami podliehajúcimi dánskej dani z tonáže, dánske orgány vo svojom liste z 29. septembra 2006 uviedli toto:

„Daňové úrady danej krajiny majú povinnosť skontrolovať výkazy príjmov podnikov a osôb povinných platiť daň v danej krajine. Podľa medzinárodných záväzkov môže byť takisto nutné poskytnúť informácie ostatným krajinám – buď z vlastného podnetu, alebo na požiadanie.

Musí byť v právomoci samotného daňového úradu členského štátu, aby rozhodol, ako bude plniť svoje úlohy v oblasti kontroly. Pre dánske daňové úrady má zásadný význam, aby boli zabezpečené dánske daňové výnosy s prihliadnutím na dostupné zdroje. To takisto znamená, že kontrolná práca daňového úradu sa prirodzene sústredí na daňové subjekty, u ktorých sa na základe posúdenia rizík zistilo, že je vhodné ich podrobne monitorovať.

Navrhovanou zmenou dánskeho režimu dane z tonáže sa situácia nemení. Naopak, môže ovplyvniť možnosti dánskych daňový úradov vyhovieť žiadostiam o informácie od daňových úradov ostatných krajín.

Čo sa týka konkrétne transferového oceňovania, môže byť nakoniec ťažké získať potrebné dôkazy, že transakcie v skupine sa uskutočnili v súlade so zásadou trhového odstupu. Základ na porovnanie, ktorý sa má použiť na posúdenie, často nebude úplný. Je preto oveľa ľahšie získať potrebné záznamy v čase uskutočnenia transakcie v rámci skupiny. Povinnosť poskytnúť tieto záznamy je jednoznačnou motiváciou na priebežné zabezpečenie podkladov na podporu záveru, že interné transakcie sa uskutočnili v súlade so zásadou trhového odstupu.

Význam notifikovanej zmeny spočíva v tom, že spoločnosti podliehajúce dani z tonáže sú oslobodené od povinnosti poskytovať záznamy, ak sa transakcie týkajú zahraničných spoločností v skupine. Na základe výnimky tieto subjekty nebudú podliehať rovnakej požiadavke priebežne alebo vôbec zabezpečiť podklady na podporu záveru, že transakcie s týmito spoločnosťami v skupine sa uskutočnili v súlade so zásadou trhového odstupu. Žiadosti inej krajiny o poskytnutie informácií je možné vyhovieť, ak sú dostupné príslušné materiály, napríklad účtovné záznamy spoločnosti s dokladmi. Dánske daňové úrady však nebudú môcť požadovať, aby sa vypracovali nové doklady výhradne na ich použitie daňovými úradmi inej krajiny. Ak daňový subjekt nemá povinnosť poskytnúť záznamy, nebude napríklad možné vyžadovať, aby tento subjekt vypracoval porovnávaciu analýzu pre inú krajinu. Do tejto miery môže byť oslobodenie na úkor ostatných krajín.“

(30)

V tom istom liste z 29. septembra 2006 sa so zreteľom na otázku, či po zavedení notifikovaného opatrenia bude ochrana pred zneužitím naďalej nepriepustná vzhľadom na prípadný pokus o daňové úniky zo strany zahraničných pridružených námorných spoločností, na ktoré sa vzťahuje dánska daň z tonáže, uvádza toto:

„Aby bola možná takáto záruka, museli by sa všetky subjekty, na ktoré sa vzťahuje daň z tonáže so zahraničnými spoločnosťami vnútri skupiny, skontrolovať najmenej každý rok a v tejto súvislosti by sa museli overiť všetky transakcie medzi oboma stranami. To by však bolo úplne nereálne. Dánske daňové úrady musia stanoviť priority so zreteľom na dostupné zdroje a snažiť sa optimalizovať svoju kontrolnú prácu.

Platné pravidlá vyjadrujú skutočnosť, že sa vynaložilo úsilie o vytvorenie čo najlepšej ochrany pred zneužitím proti daňovým únikom. Notifikovaná zmena a doplnenie – oslobodenie od povinnosti poskytovať informácie a záznamy – túto ochranu pred zneužitím trochu oslabí. Preto notifikácia Komisii.“

(31)

V uvedenom liste dánske orgány oznámili, že úprava trochu naruší opatrenia na ochranu pred zneužitím režimu, ale spresnili, že „trochu naozaj znamená iba trochu“. Podľa dánskych úradov v prípade, „že iný členský štát dotknutý cezhraničnou transakciou má takisto režim dane z tonáže, nemá zmena z doplnenie význam. Problémy sa môžu vyskytnúť iba v prípade krajín, ktoré takýto režim dane z tonáže zavedený nemajú. Bude však dôležité, či predmetná krajina zaviedla povinnosť poskytovať záznamy, alebo či nepokladala za potrebné uložiť svojim daňovým subjektom takúto povinnosť.“

(32)

Na otázku, ako zdôvodniť nerovnosť pri zaobchádzaní, pokiaľ ide o povinnosť poskytovať informácie a záznamy, medzi spoločnosťami podliehajúcimi dánskemu režimu dane z tonáže a spoločnosťami, na ktoré sa tento režim nevzťahuje (sú však povinné platiť dánsku daň z príjmov právnických osôb), dánske orgány odpovedali, že osobitný výkaz príjmov vrátane nemožnosti odpočtov znamená, že povinnosť poskytovať informácie a záznamy má pre osoby podliehajúce dani z tonáže menší význam.

(33)

Na zverejnenie oznámenia so zhrnutím rozhodnutia o začatí konania v Úradnom vestníku reagovala iba jedna zúčastnená strana, dánske združenie majiteľov lodí Danmarks Rederiforening.

(34)

Listom z 19. júla 2007 (15) dánske združenie majiteľov lodí pripomenulo, že dánska lodná dopravná spoločnosť musí, rovnako ako predtým, konať podľa zásady trhového odstupu tak interne, v rámci činností podliehajúcich dani z tonáže a všeobecných činností, ako aj externe, vo vzťahu k zahraničným spoločnostiam vnútri skupiny. Spoločnosť musí byť takisto schopná aj naďalej poskytovať dôkazy o použitých cenách.

(35)

Dánske združenie majiteľov lodí zdôrazňuje, že podľa notifikovaného opatrenia by spoločnosti nemuseli poskytovať informácie vo vzťahu k obchodným transakciám so zahraničnými pridruženými spoločnosťami vopred, ale iba na požiadanie.

(36)

V súvislosti s otázkou, či, pokiaľ ide o administratívne postupy, je oprávnené zaobchádzať so spoločnosťami odlišne, dánske združenie majiteľov lodí podotýka, že Komisia iste nezastáva názor, že by sa určitým spoločnostiam mala uložiť zbytočná administratívna záťaž iba z dôvodu zaistenia rovnosti pri zaobchádzaní so zreteľom na hospodársku súťaž s ostatnými spoločnosťami, v súvislosti s ktorými sa úrady domnievajú, že predmetné postupy sú nevyhnutné.

(37)

Dánsko nezaslalo poznámky k pripomienkam, ktoré predložilo dánske združenie majiteľov lodí.

(38)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa pomoc, ktorú poskytuje členský štát, alebo ktorá sa v akejkoľvek forme poskytuje zo štátnych prostriedkov a ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, má pokladať za nezlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(39)

Prostredníctvom režimu dane z tonáže dánske úrady udeľujú výhodu v podobe zníženia dane z príjmov právnických osôb, ktorú by inak toto odvetvie muselo zaplatiť, a to zo štátnych prostriedkov, čím zvýhodňujú určité podniky, keďže opatrenie sa týka iba odvetvia medzinárodnej lodnej dopravy. Takéto dotácie môžu narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, keďže tieto činnosti v oblasti lodnej dopravy sa v zásade vykonávajú na celosvetovom trhu.

(40)

Komisia sa domnieva, že notifikovaným opatrením sa nemení oprávnenosť režimu ako štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(41)

V tejto súvislosti je hlavnou otázkou určiť, či by sa plánovanými opatreniami zmenilo posúdenie uskutočnené v rozhodnutí Komisie z 12. marca 2002 (16) o celkovej zlučiteľnosti režimu so spoločným trhom.

(42)

V článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES sa uvádza, že pomoc na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností možno pokladať za zlučiteľnú so spoločným trhom, keď sa ňou nepriaznivo neovplyvňujú podmienky obchodu v miere, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom, a poskytuje teda možný základ pre výnimku zo všeobecného zákazu štátnej pomoci. V tomto prípade sa Komisia domnieva, že notifikované opatrenie by sa malo preskúmať podľa článku 83 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(43)

Pomoc v prospech námorného odvetvia treba preskúmať najmä so zreteľom na usmernenia Spoločenstva z roku 2004 o štátnej pomoci námornej doprave (17) (ďalej len „usmernenia“).

(44)

Ako sa pripomína v rozhodnutí o začatí konania, jednou z hlavných podmienok zlučiteľnosti režimov dane z tonáže so spoločným trhom je zavedenie opatrení na ochranu pred zneužitím režimu spojených s týmito režimami. Táto podmienka je vyjadrená konkrétne v oddiele 3.1, poslednom odseku usmernení, v ktorom sa uvádza, že „v prípadoch, keď sa spoločnosť vlastníkov lodí zaoberá aj inými komerčnými činnosťami, bude sa v záujme zabránenia „prieniku“ daňových výhod do iných činností vyžadovať vedenie transparentného účtovníctva“.

(45)

Cieľom opatrení na ochranu pred zneužitím režimu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou daného režimu, je zaistiť, aby v predmetnom členskom štáte alebo v akomkoľvek inom členskom štáte alebo tretej krajine nemali z daného režimu nepriamo prospech iné činnosti než námorná doprava. Pokiaľ by zmenený a doplnený režim dane z tonáže prípadne viedol k tomu, že by z dánskeho režimu dane z tonáže mali prospech iné činnosti než námorná doprava, zlučiteľnosť tohto režimu by sa spochybnila.

(46)

Jedným z hlavných opatrení na ochranu pred zneužitím režimu je overovanie – na základe zásady trhového odstupu – obchodných transakcií medzi spoločnosťami podliehajúcimi dani z tonáže a ich možnými pridruženými spoločnosťami (alebo časťami príslušných spoločností, ktoré podliehajú bežnej dani z príjmu právnických osôb), či už ide o pridružené vnútroštátne alebo zahraničné podniky.

(47)

Aj keď sa dánske úrady domnievajú, že oznamovacia a dokumentačná povinnosť nemá sama osebe hospodársku hodnotu, súvisí v skutočnosti s finančnými transakciami, ktoré samy osebe majú hospodársku povahu; bez účinného vykonávania opatrenia na ochranu pred zneužitím režimu týkajúceho sa obchodných transakcií môžu odvetvia iné ako námorná doprava, či už pôjde o predmetné členské štáty alebo iné krajiny, využiť možnosť vyhnúť sa platbe dane z príjmov právnických osôb prostredníctvom obchodných transakcií s pridruženou spoločnosťou podliehajúcou režimu dane z tonáže v predmetnom členskom štáte, a to bez toho, aby sa to zdôvodnilo oprávneným cieľom spoločného záujmu.

(48)

Pokiaľ sa však ukáže, že opatrenia na ochranu pred zneužitím režimu nie sú účinné alebo pravdepodobne nebudú účinné, a to i čiastočne, Komisia sa domnieva, že režim dane z tonáže môže umožňovať daňové úniky na úkor ostatných členských štátov alebo krajín EHP.

(49)

Už z týchto dôvodov sa musí zmiernenie opatrení na ochranu pred zneužitím režimu pokladať za také, ktoré nepriaznivo ovplyvní podmienky obchodu v miere, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom. Režim by za týchto podmienok nebol zlučiteľný so spoločným trhom.

(50)

Okrem toho Komisia chápe, že dánske orgány majú v úmysle naďalej overovať – pri uplatňovaní opatrenia na ochranu pred zneužitím režimu, ktoré je založené na trhovom odstupe – transakcie medzi dvomi pridruženými spoločnosťami, keď jedna z nich využíva daň z tonáže, ako doteraz, ale len v prípade, že obe spoločnosti podliehajú plateniu daní v Dánsku.

(51)

Následne, zatiaľ čo overovanie vnútroštátnych transakcií so spoločnosťou, na ktorú sa vzťahuje daň z tonáže, by zostalo pod dohľadom a v rámci zodpovednosti dánskych finančných úradov, overovanie cezhraničných transakcií medzi spoločnosťou podliehajúcou dani z tonáže v Dánsku a zahraničnou pridruženou spoločnosťou by zostalo v zodpovednosti príslušnej cudzej krajiny, čo by viedlo k nedostatočnej kontrole a dohľadu v prípade medzinárodných finančných transakcií.

(52)

Z toho vyplýva, že notifikovaným opatrením sa mení dánsky režim dane z tonáže, ktorý Komisia schválila v roku 2002 (18), keďže sa ním oslobodia spoločnosti podliehajúce dani z tonáže od povinností, ktoré boli v platnosti v roku 2002. Činnosti iné než námorná doprava, ktoré v inom členskom štáte alebo krajine EHP vykonáva pridružená spoločnosť podniku, ktorý podlieha dani z tonáže v Dánsku, môžu ľahšie využiť dánsky režim dane z tonáže a vyhnúť sa platbe bežnej dane z príjmov právnických osôb v dotknutom členskom štáte lebo krajine EHP. To Dánsko uznáva, keď uvádza, že predmetné opatrenie na ochranu pred zneužitím režimu sa „trochu“ oslabí. Je však potrebné uplatňovať zásady týkajúce sa nediskriminácie a rovnosti pri zaobchádzaní so všetkými spoločnosťami v danom odvetví; dánske úrady predpokladajú, že podvody a daňové úniky nie sú pri obchodných transakciách bežné, ale aj keby to tak bolo, zdá sa, že je potrebná kontrola na zistenie presných postupov v prípade medzinárodných transakcií.

(53)

Komisia sa domnieva, že opatrenie na ochranu pred zneužitím režimu týkajúce sa transakcií vnútri skupiny musí chrániť pred narušeniami spoločného trhu vyplývajúcich z výhod udelených pridruženým spoločnostiam v dotknutom členskom štáte rovnako ako v ostatných členských štátoch. V opačnom prípade by sa následkami daňových únikov prostredníctvom spoločnosti podliehajúcej dani z tonáže vážne narušilo fungovanie spoločného trhu.

(54)

Komisia sa preto domnieva, že členský štát, ktorý zaviedol režim dane z tonáže, musí s cezhraničnými transakciami vnútri skupiny (cezhraničnými transakciami, ktoré by mohli priniesť prospech pridruženým spoločnostiam v inom členskom štáte alebo krajine EHP) zaobchádzať rovnako, ako keby tieto transakcie prinášali prospech takýmto spoločnostiam na jeho vlastnom území. Inými slovami, na účel vykonávania opatrenia na ochranu pred zneužitím režimu, ktoré sa týka transakcií vnútri skupiny, musí členský štát na transakcie spoločnosti podliehajúcej dani z tonáže so zahraničnou pridruženou spoločnosťou uplatňovať rovnaké normy, aké uplatňuje na transakcie s vnútroštátnou pridruženou spoločnosťou, ktorá nepodlieha dani z tonáže.

(55)

Podľa zásad nediskriminácie a rovnosti pri zaobchádzaní musí členský štát, ktorý uplatňuje daň z tonáže, uložiť rovnakú povinnosť poskytovať na základe predmetného opatrenia na ochranu pred zneužitím režimu informácie a záznamy pre vnútroštátne transakcie (ktoré môžu byť na úkor tohto členského štátu) a pre cezhraničné transakcie (ktoré môžu byť na úkor ostatných členských štátov alebo krajín EHP). Tieto informácie sú podstatné pri overení transferových cien vnútri skupiny spoločností.

(56)

Zmiernením overovania, ktoré musia dánske orgány vykonávať pri transakciách medzi spoločnosťou, na ktorú sa vzťahuje dánsky režim dane z tonáže, a ktoroukoľvek z jej zahraničných pridružených spoločností, Dánsko porušuje zásady nediskriminácie a rovnosti pri zaobchádzaní. Dánsko by tým presunulo prinajmenšom časť záťaže spojenej s overovaním, či sa ciele režimu dodržiavajú, a následné možné narušenie spoločného trhu, na iný členský štát alebo krajinu EHP, kde pridružená spoločnosť, na ktorú sa nevzťahuje daň z tonáže, platí daň týkajúcu sa transakcie.

(57)

Komisia preto vyvodzuje záver, že notifikované opatrenie povedie k tomu, že opatrenie na ochranu pred zneužitím režimu sa zo strany iného členského štátu alebo krajiny EHP výrazne oslabí.

(58)

Komisia ďalej za neodôvodnenú pokladá nerovnosť pri zaobchádzaní, pokiaľ ide o povinnosť poskytovať informácie a záznamy, medzi príjemcami, ktorí majú iba vnútroštátne pridružené spoločnosti neoprávnené na daň z tonáže, a príjemcami, ktorí majú aj zahraničné pridružené spoločnosti. Opatrenie by preto viedlo k neodôvodnenému narušeniu hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, ktoré majú zahraničné pridružené spoločnosti, a spoločnosťami, ktoré také spoločnosti nemajú.

(59)

V dôsledku toho sú účinky notifikovaného opatrenia také, že sa majú vplyv na podmienky obchodu v miere, ktorá je v rozpore so spoločným záujmom, v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a nespĺňajú požiadavku obsiahnutú v oddiele 3.1 poslednom odseku usmernení. Predmetné opatrenie by sa preto malo vyhlásiť za nezlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(60)

Komisia sa záverom domnieva, že notifikované opatrenie by viedlo k narušeniam, ktoré sú v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES v rozpore so spoločným záujmom, a dánsky režim dane z tonáže teda nie je zlučiteľný so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/8

(1)

V smernici 2003/85/ES sa stanovujú minimálne kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade prepuknutia slintačky a krívačky a určité preventívne opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti a pripravenosti príslušných orgánov a poľnohospodárskej obce, pokiaľ ide o toto ochorenie.

(2)

V článku 65 smernice 2003/85/ES sa stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa narábanie so živým vírusom slintačky a krívačky na účely výskumu, diagnostiky alebo výroby vykonávalo iba v schválených laboratóriách vymenovaných v prílohe XI a aby sa prevádzkovali podľa minimálnych štandardov na biologickú bezpečnosť ustanovených v prílohe XII k uvedenej smernici.

(3)

V časti A prílohy XI k smernici 2003/85/ES sa uvádza zoznam laboratórií oprávnených narábať so živým vírusom slintačky a krívačky na účely výskumu a diagnostiky. V časti B uvedenej prílohy sa uvádza zoznam laboratórií, ktoré narábajú s antigénom vírusu počas výroby očkovacej látky.

(4)

Francúzsko oficiálne informovalo Komisiu, že jedno z jeho národných referenčných laboratórií a laboratórium na výrobu očkovacej látky už nespĺňajú štandardy biologickej bezpečnosti stanovené v článku 65 písm. d) smernice 2003/85/ES.

(5)

Holandsko oficiálne informovalo Komisiu o ďalšej zmene názvu svojho národného diagnostického laboratória oprávneného narábať so živým vírusom slintačky a krívačky a o prebratí tej časti bývalého inštitútu Central Institute for Animal Disease Control (CIDC-Lelystad), ktorá je oprávnená narábať so živým vírusom slintačky a krívačky na výrobu očkovacej látky súkromnou spoločnosťou Lelystad Biologicals BV, Lelystad.

(6)

Preto je potrebné zmeniť a doplniť zoznamy laboratórií oprávnených narábať so živým vírusom slintačky a krívačky uvedené v prílohe XI k smernici 2003/85/ES.

(7)

V bode 1 prílohy XII k smernici 2003/85/ES sa stanovujú štandardy biologickej bezpečnosti pre laboratóriá narábajúce so živým vírusom slintačky a krívačky. Stanovuje sa v ňom, že tieto laboratóriá musia spĺňať alebo prekračovať minimálne požiadavky stanovené v Minimálnych štandardoch pre laboratóriá pracujúce s vírusom slintačky a krívačky in vitro a in vivo, ktoré ustanovila Európska Komisia na kontrolu slintačky a krívačky v apríli 1985 na 26. zasadnutí v Ríme, v znení z roku 1993.

(8)

V bode 1 prílohy XV k smernici 2003/85/ES sa stanovuje, že všetky národné laboratóriá, ktoré narábajú so živým vírusom slintačky a krívačky, musia pracovať za podmienok vysokej bezpečnosti, ktoré sú ustanovené v Minimálnych štandardoch pre laboratóriá, ktoré pracujú s vírusom slintačky a krívačky in vitro a in vivo, Európskej komisie na kontrolu slintačky a krívačky – 26. zasadnutie v Ríme v roku 1985, ktoré boli zmenené a doplnené bodom ii) dodatku 6 k správe o 30. zasadnutí v Ríme v roku 1993.

(9)

Okrem toho v bode 7 prílohy XVI k smernici 2003/85/ES sa stanovuje, že referenčné laboratórium Spoločenstva pracuje podľa uznaných prísnych bezpečnostných predpisov vzhľadom na chorobu, ako sú uvedené v Minimálnych štandardoch pre laboratóriá, ktoré pracujú s vírusom slintačky a krívačky in vitro a in vivo, Európskej komisie na kontrolu slintačky a krívačky – 26. zasadnutie v Ríme v roku 1985, ktoré boli zmenené a doplnené bodom ii) dodatku 6 k správe o 30. zasadnutí Európskej komisie na kontrolu slintačky a krívačky v roku 1993, uvedených v prílohe XII k tejto smernici.

(10)

Po prepuknutí slintačky a krívačky v jednom členskom štáte v roku 2007, ktoré súviselo s únikom vírusu slintačky a krívačky z laboratória, sa uvedené Minimálne štandardy pre laboratóriá, ktoré pracujú s vírusom slintačky a krívačky in vitro a in vivo („štandardy biologickej bezpečnosti“) zmenili a doplnili. V nadväznosti na diskusie o štandardoch biologickej bezpečnosti s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat sa na 38. generálnom zasadnutí Európskej komisie na kontrolu slintačky a krívačky 29. apríla 2009 prijala zmenená a doplnená verzia týchto štandardov (2) a je zahrnutá do správy z 38. generálneho zasadnutia Európskej komisie na kontrolu slintačky a krívačky, Rím 28. – 30. apríla 2009 (ďalej len „správa“). Nahrádza štandardy biologickej bezpečnosti zavedené v roku 1985 a upravené v roku 1993. Prílohy XII, XV a XVI k smernici 2003/85/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(11)

Smernica 2003/85/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/11

(1)

V rozhodnutí Komisie 2009/821/ES z 28. septembra 2009, ktorým sa zostavuje zoznam schválených hraničných inšpekčných staníc, ustanovujú určité pravidlá o inšpekciách vykonávaných veterinárnymi odborníkmi Komisie a ustanovujú veterinárne jednotky v TRACES (3), sa stanovuje zoznam hraničných inšpekčných staníc schválených v súlade so smernicami 91/496/EHS a 97/78/ES. Tento zoznam je uvedený v prílohe I k danému rozhodnutiu.

(2)

Kontrolný útvar Komisie, Potravinový a veterinárny úrad (FVO), vykonal inšpekciu hraničnej inšpekčnej stanice na letisku v Kodani v Dánsku. Výsledky tejto inšpekcie boli uspokojivé. Na zoznam uvedený v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES by sa preto malo pridať ďalšie inšpekčné stredisko.

(3)

Na základe oznámení Dánska, Francúzska, Portugalska a Talianska by sa určité kategórie zvierat alebo výrobkov živočíšneho pôvodu, ktoré sa môžu kontrolovať na určitých hraničných inšpekčných staniciach už schválených v súlade s rozhodnutím 2009/821/ES, mali pridať na zoznam hraničných inšpekčných staníc týchto členských štátov uvedený v prílohe I k danému rozhodnutiu.

(4)

Na základe výsledkov inšpekcií FVO, v súlade s rozhodnutím 2009/821/ES a na základe oznámení Francúzska, Írska a Talianska by sa určité kategórie zvierat alebo výrobkov živočíšneho pôvodu, ktoré sa môžu kontrolovať na určitých hraničných inšpekčných staniciach už schválených v súlade s rozhodnutím 2009/821/ES, mali vypustiť zo zoznamu hraničných inšpekčných staníc týchto členských štátov uvedeného v prílohe I k danému rozhodnutiu.

(5)

Na základe oznámenia Lotyšska by sa mal zoznam hraničných inšpekčných staníc tohto členského štátu pozmeniť, aby sa zohľadnilo pozastavenie činnosti jednej z jeho hraničných inšpekčných staníc.

(6)

Na základe oznámení Belgicka, Francúzska a Nemecka by sa určité hraničné inšpekčné stanice týchto členských štátov mali vypustiť zo zoznamu hraničných inšpekčných staníc uvedeného v prílohe I k rozhodnutiu 2009/821/ES.

(7)

Na základe oznámenia Talianska by sa mal zoznam hraničných inšpekčných staníc tohto členského štátu pozmeniť, aby sa zohľadnila zmena názvu jednej z jeho hraničných inšpekčných staníc

(8)

Okrem toho Belgicko oznámilo, že zariadenie OCHZ na hraničnej inšpekčnej stanici v Zeebrugge bolo zatvorené a zriadilo sa nové inšpekčné zariadenie.

(9)

Rozhodnutie 2009/821/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/15

(1)

V nariadení (ES) č. 1085/2006 sa stanovujú ciele a hlavné zásady poskytovania predvstupovej pomoci kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám v období rokov 2007 až 2013 a zodpovednosť za jeho vykonávanie sa zveruje Komisii.

(2)

Prostredníctvom článkov 11, 12, 13, 14, 18 a 186 nariadenia (ES) č. 718/2007 sa Komisii umožňuje preniesť riadiace právomoci na prijímajúcu krajinu a stanoviť požiadavky na takéto prenesenie týkajúce sa zložky V – poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka – nástroja predvstupovej pomoci.

(3)

Komisia a prijímajúca krajina uzatvoria na základe článku 7 nariadenia (ES) č. 718/2007 rámcovú dohodu, v ktorej stanovia pravidlá spolupráce v oblasti finančnej pomoci ES určenej prijímajúcej krajine a dohodnú sa na nich. Rámcová dohoda môže byt’ v prípade potreby doplnená sektorovou dohodou alebo sektorovými dohodami, ktoré upravujú osobitné ustanovenia pre jednotlivé zložky.

(4)

Aby sa riadiace právomoci mohli preniesť na prijímajúcu krajinu, musia byť splnené podmienky stanovené v článku 53c a článku 56 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v článku 35 vykonávacích pravidiel.

(5)

Rámcová dohoda o pravidlách spolupráce týkajúcich sa finančnej pomoci ES Chorvátskej republike v rámci poskytovania pomoci prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA) medzi vládou Chorvátskej republiky a Komisiou Európskych spoločenstiev bola uzavretá 17. decembra 2007.

(6)

Program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Chorvátskej republiky v rámci IPA (ďalej len „program IPARD“) schválený rozhodnutím Komisie K(2008) 690 z 25. februára 2008 v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1085/2006 a s článkom 184 nariadenia (ES) č. 718/2007 obsahoval plán ročných príspevkov Spoločenstva, ako aj dohodu o financovaní.

(7)

Sektorová dohoda, ktorú 12. januára 2009 uzavrela Komisia Európskych spoločenstiev za Európske spoločenstvo a v jeho mene s vládou Chorvátskej republiky v mene Chorvátskej republiky, dopĺňa ustanovenia rámcovej dohody stanovením osobitných ustanovení uplatniteľných na realizáciu a vykonávanie programu IPARD pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Chorvátskej republiky v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA).

(8)

Program IPARD bol naposledy zmenený a doplnený 10. septembra 2009 rozhodnutím Komisie K(2009) 6770.

(9)

Prijímajúca krajina musí v súlade s článkom 21 nariadenia Komisie (ES) č. 718/2007 určiť subjekty a orgány zodpovedné za realizáciu programu IPARD: príslušného akreditačného úradníka, národného povoľujúceho úradníka, národný fond, riadiaci orgán, agentúru IPARD a audítorský orgán.

(10)

Chorvátska vláda určila odbor národného fondu, organizačnú jednotku štátnej pokladnice v rámci ministerstva financií, za národný fond, ktorý bude plniť funkcie a úlohy podľa prílohy I k sektorovej dohode.

(11)

Chorvátska vláda určila riaditeľstvo pre trh a štrukturálnu podporu v poľnohospodárstve, organizačnú jednotku ministerstva poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a vidieckeho rozvoja, za agentúru IPARD, ktorá bude plniť funkcie a úlohy podľa prílohy I k sektorovej dohode.

(12)

Chorvátska vláda určila riaditeľstvo pre vidiecky rozvoj, riadiaci orgán programu Sapard/IPARD v rámci ministerstva poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a vidieckeho rozvoja, za riadiaci orgán, ktorý bude plniť funkcie a úlohy podľa prílohy I k sektorovej dohode.

(13)

V súlade s článkom 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 718/2007 príslušný akreditačný úradník oznámil 12. novembra 2008 Európskej komisii akreditáciu národného povoľujúceho úradníka a národného fondu.

(14)

V súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 718/2007 národný povoľujúci úradník oznámil 12. novembra 2008 akreditáciu operačnej štruktúry poverenej riadením a realizáciou zložky V – rozvoj vidieka IPA.

(15)

Riaditeľstvo pre trh a štrukturálnu podporu v poľnohospodárstve ako agentúra IPARD a riaditeľstvo pre vidiecky rozvoj, riadiaci orgán programu Sapard/IPARD, ako riadiaci orgán budú zodpovedať za vykonávanie troch zo siedmich opatrení programu IPARD, ktorým národný povoľujúci úradník udelil akreditáciu: 101 Investície do poľnohospodárskych podnikov na ich reštrukturalizáciu a prispôsobenie normám Spoločenstva, 103 Investície do spracúvania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybného hospodárstva na trh na reštrukturalizáciu týchto činností a ich prispôsobenie normám Spoločenstva a 301 Zlepšovanie a rozvoj vidieckej infraštruktúry, ako sa vymedzujú v programe.

(16)

Dňa 16. marca 2009 chorvátske orgány predložili Komisii zoznam oprávnených výdavkov v súlade s článkom 32 ods. 3 sektorovej dohody. Komisia schválila tento zoznam 8. apríla 2009.

(17)

Aby sa zohľadnili požiadavky článku 19 ods. 1 rámcovej dohody, sú výdavky v súlade s týmto rozhodnutím oprávnené na spolufinancovanie Spoločenstva iba v prípade, ak nevznikli skôr, než sa prijalo rozhodnutie o prenesení riadiacich právomocí, s výnimkou všeobecných nákladov uvedených v článku 172 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 718/2007. Výdavky sú oprávnené, ak je to v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia, a najmä hospodárnosti a nákladovej efektívnosti.

(18)

V nariadení (ES) č. 718/2007 sa ustanovuje, že od požiadavky schválenia ex ante uvedenej v článku 18 ods. 2 nariadenia (ES) č. 718/2007 sa môže upustiť na základe analýzy jednotlivých prípadov efektívneho fungovania príslušného riadiaceho a kontrolného systému, a ustanovujú sa v ňom podrobné pravidlá vykonávania takýchto analýz.

(19)

Akreditácie uvedené v článkoch 11, 12 a 13 nariadenia (ES) č. 718/2007 sa preskúmali podľa článkov 14 a 18 nariadenia (ES) č. 718/2007 a postupy a štruktúry dotknutých subjektov alebo orgánov uvedených v žiadosti predloženej národnému povoľujúcemu úradníkovi sa posúdili vrátane vykonania kontrol na mieste.

(20)

Kontroly, ktoré vykonala Komisia, týkajúce sa opatrenia 101 Investície do poľnohospodárskych podnikov na ich reštrukturalizáciu a prispôsobenie normám Spoločenstva a opatrenia 103 Investície do spracúvania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybného hospodárstva na reštrukturalizáciu týchto činností a ich prispôsobenie normám Spoločenstva, sa však zakladajú na systéme, ktorý je síce funkčný, no všetky príslušné prvky ešte nefungujú.

(21)

Aj keď audítorský orgán nie je súčasťou tohto rozhodnutia, jeho úroveň pripravenosti fungovať ako funkčne nezávislý audítorský orgán v čase predloženia akreditačného balíka týkajúceho sa prenesenia riadenia na Komisiu bola vyhodnotená prostredníctvom kontrol na mieste.

(22)

Plnenie požiadaviek článku 56 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkov 11, 12 a 13 nariadenia (ES) č. 718/2007 Chorvátskom bolo vyhodnotené prostredníctvom kontrol na mieste.

(23)

Z hodnotenia vyplynulo, že Chorvátsko spĺňa požiadavky týkajúce sa opatrení 101 a 103. Riaditeľstvo pre trh a štrukturálnu podporu v poľnohospodárstve, pôsobiace ako agentúra IPARD, však ešte náležite neimplementovalo akreditačné kritériá týkajúce sa funkcií, ktoré má plniť v rámci vykonávania opatrenia 301 programu pre Chorvátsko.

(24)

Preto je vhodné upustiť od schvaľovania ex ante uvedeného v článku 18 ods. 1 nariadenia (ES) č. 718/2007 a v článku 165 nariadenia o rozpočtových pravidlách a riadiace právomoci súvisiace s opatreniami 101 a 103 programu pre Chorvátsko na decentralizovanom základe preniesť na národného povoľujúceho úradníka, národný fond, agentúru IPARD a na riadiaci orgán,

a)

národný povoľujúci úradník;

b)

národný fond;

c)

operačná štruktúra pre zložku V IPA:

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/18

(1)

V bielej knihe Komisie Spoločne za zdravie: strategický prístup pre EÚ na obdobie 2008 – 2013 prijatej 23. októbra 2007, ktorou sa rozvíja stratégia EÚ v oblasti zdravia (1), sa zriedkavé choroby zaradili k prioritám na prijatie opatrení.

(2)

Európsky parlament a Rada zároveň prijali rozhodnutie č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (2). Podľa článku 7 ods. 2 a prílohy k tomuto rozhodnutiu sa opatrenia v oblasti generovania a šírenia informácií a poznatkov o zdraví vykonávajú v úzkej spolupráci s členskými štátmi, pričom sa vyvíjajú konzultačné mechanizmy a participačné postupy.

(3)

Európska komisia prijala 11. novembra 2008 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o zriedkavých chorobách: európske výzvy (3) (ďalej len „oznámenie Komisie“) a Rada prijala 8. júna 2009 odporúčanie Rady o činnosti v oblasti zriedkavých chorôb (4) (ďalej len „odporúčanie Rady“).

(4)

Príprava a vykonávanie činností Spoločenstva v oblasti zriedkavých chorôb si vyžaduje úzku spoluprácu so špecializovanými orgánmi v členských štátoch a zúčastnenými stranami.

(5)

Preto je potrebný rámec na účely pravidelných konzultácií s týmito orgánmi, s manažérmi projektov podporovaných Európskou komisiou v oblasti výskumu a opatrení zameraných na verejné zdravie a s inými príslušnými zúčastnenými stranami, ktoré sú činné v tejto oblasti.

(6)

Potreba rámca sa odzrkadlila v oznámení KOM(2008) 679 v konečnom znení o zriedkavých chorobách. V bode 7 oznámenia sa odporúča, aby Komisii pomáhal Poradný výbor Európskej únie pre zriedkavé choroby.

(7)

Výbor nepôsobí ako výbor v zmysle rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

a)

pomáha Komisii pri monitorovaní, hodnotení a šírení výsledkov opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni v oblasti zriedkavých chorôb;

b)

prispieva k realizácii opatrení Spoločenstva v danej oblasti, najmä analýzou výsledkov a návrhmi na zlepšenie prijatých opatrení;

c)

prispieva k vypracúvaniu správ Komisie o implementácii oznámenia Komisie a odporúčania Rady;

d)

prijíma stanoviská, odporúčania alebo podáva správy Komisii buď na jej žiadosť, alebo z vlastnej iniciatívy;

e)

pomáha Komisii v medzinárodnej spolupráci, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa zriedkavých chorôb;

f)

pomáha Komisii pri vypracúvaní pokynov, odporúčaní a akýchkoľvek iných opatrení vymedzených v oznámení Komisie a v odporúčaní Rady;

g)

predkladá Komisii výročnú správu svojej činnosti.

a)

jedného zástupcu z každého členského štátu z ministerstiev alebo vládnych agentúr zodpovedných za zriedkavé choroby, zástupcu menuje vláda každého členského štátu;

b)

štyroch zástupov organizácií zastupujúcich pacientov;

c)

štyroch zástupcov farmaceutického priemyslu;

d)

deviatich predstaviteľov prebiehajúcich a/alebo ukončených projektov Spoločenstva v oblasti zriedkavých chorôb financovaných programami Spoločenstva zameranými na opatrenia v oblasti zdravia (8) vrátane troch členov pilotných európskych referenčných sietí v oblasti zriedkavých chorôb;

e)

šiestich zástupcov prebiehajúcich a/alebo ukončených projektov v oblasti zriedkavých chorôb financovaných rámcovými programami Spoločenstva v oblasti výskumu a technického rozvoja (9);

f)

jedného zástupcu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (European Centre for Disease Prevention and Control, ECDC), ktorého mandát zriadený v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (10), zahŕňa činnosti v oblasti objavujúcich sa zriedkavých infekčných chorôb.

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/22

(1)

V smernici 89/556/EHS sa stanovujú podmienky týkajúce sa zdravia zvierat, ktorými sa riadi obchod s čerstvými a zmrazenými embryami domáceho hovädzieho dobytka v rámci Spoločenstva a dovoz týchto embryí z tretích krajín.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2006/168/ES zo 4. januára 2006, ktorým sa stanovujú požiadavky na zdravie zvierat a veterinárnu certifikáciu pre dovoz embryí hovädzieho dobytka do Spoločenstva (2), sa stanovuje, že členské štáty majú povoliť dovoz embryí domáceho hovädzieho dobytka odobratých alebo vyprodukovaných v tretej krajine uvedenej v zozname v prílohe I k danému rozhodnutiu schválenými pracoviskami na odber alebo produkciu embryí uvedenými v zozname v prílohe k rozhodnutiu Komisie 92/452/EHS z 30. júla 1992 ustanovujúcemu zoznamy pracovísk na odber embryí v tretích krajinách pre vývoz embryí hovädzieho dobytka do Spoločenstva (3).

(3)

Rozhodnutím Komisie 2008/155/ES zo 14. februára 2008, ktorým sa ustanovuje zoznam pracovísk na odber a produkciu embryí v tretích krajinách schválených na dovoz embryí hovädzieho dobytka do Spoločenstva (4), sa zrušilo a nahradilo rozhodnutie 92/452/EHS. V rozhodnutí 2008/155/ES sa stanovuje, že členské štáty majú dovážať embryá z tretích krajín iba vtedy, ak ich odobrali, spracovali a skladovali pracoviská na odber a produkciu embryí uvedené v zozname v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

(4)

Smernicou Rady 2008/73/ES z 15. júla 2008, ktorou sa zjednodušujú postupy zostavovania zoznamov a uverejňovania informácií vo veterinárnej a zootechnickej oblasti a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 64/432/EHS, 77/504/EHS, 88/407/EHS, 88/661/EHS, 89/361/EHS, 89/556/EHS, 90/426/EHS, 90/427/EHS, 90/428/EHS, 90/429/EHS, 90/539/EHS, 91/68/EHS, 91/496/EHS, 92/35/EHS, 92/65/EHS, 92/66/EHS, 92/119/EHS, 94/28/ES, 2000/75/ES, rozhodnutie 2000/258/ES a smernice 2001/89/ES, 2002/60/ES a 2005/94/ES (5), sa zmenila a doplnila smernica 89/556/EHS a zaviedol sa zjednodušený postup zostavovania a uverejňovania zoznamu pracovísk na odber a produkciu embryí v tretích krajinách schválených na dovoz embryí hovädzieho dobytka do Spoločenstva. Na základe uvedeného nového postupu, ktorý sa uplatňuje od 1. januára 2010, Komisia už nebude mať právomoc zostaviť tento zoznam. Zoznam pracovísk na odber alebo produkciu embryí, ktoré schválil príslušný orgán tretej krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v smernici 89/556/EHS a z ktorých sa embryá môžu odoslať do Spoločenstva, sa bude musieť oznámiť iba Komisii, ktorá ho má sprístupniť verejnosti na informačné účely.

(5)

V dôsledku nového postupu zavedeného smernicou 2008/73/ES sa rozhodnutie 2008/155/ES bude uplatňovať do 31. decembra 2009.

(6)

Rozhodnutie 2006/168/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/24

(1)

Smernica Komisie 2003/23/ES (2) obsahuje chybu týkajúcu sa minimálnej čistoty aktívnej látky oxasulfuronu. Uvedená chyba sa musí opraviť.

(2)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/25

(1)

Podľa nariadenia (ES) č. 689/2008 má Komisia v mene Spoločenstva rozhodnúť, či povolí alebo nepovolí dovoz akejkoľvek chemickej látky do Spoločenstva v rámci postupu udeľovania predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení (Prior Informed Consent procedure, ďalej len „postup PIC“).

(2)

Program Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (United Nations Environment Programme – UNEP) a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organization – FAO) boli poverené, aby zabezpečili funkciu sekretariátu na uplatňovanie postupu PIC ustanoveného Rotterdamským dohovorom o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre niektoré nebezpečné chemické látky a pesticídy v medzinárodnom obchode (ďalej len „Rotterdamský dohovor“), ktorý schválilo Spoločenstvo rozhodnutím Rady 2006/730/ES (3).

(3)

Komisia konajúca ako spoločný menovaný orgán musí v mene Spoločenstva a jeho členských štátov zasielať rozhodnutia o dovoze chemických látok, na ktoré sa vzťahuje postup PIC, sekretariátu Rotterdamského dohovoru.

(4)

Do zoznamu látok, na ktoré sa vzťahuje postup PIC, bola rozhodnutím RC.4/5 prijatým na štvrtom zasadnutí konferencie zmluvných strán a na základe informácií, ktoré Komisia dostala od sekretariátu Rotterdamského dohovoru v podobe usmerňujúceho dokumentu k rozhodnutiu, zaradená skupina chemických látok „zlúčeniny tributylstanylu“ používaných ako pesticídy. Zlúčeniny tributylstanylu patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1907/2006 a patria k tým organickým zlúčeninám cínu, ktorých použitie ako látok a zložiek prípravkov pôsobiacich ako biocídy je prísne obmedzené.

(5)

Účinná látka bis(tributylstanium)oxid patrí do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (4). Bis(tributylstanium)oxid patrí do skupiny zlúčenín tributylstanylu a používal sa ako prípravok na ochranu dreva až dovtedy, kým toto posledné použitie nebolo zakázané nariadením Komisie (ES) č. 1048/2005 z 13. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2032/2003 o druhej fáze desaťročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (5).

(6)

Z tohto dôvodu by sa malo prijať konečné rozhodnutie o dovoze zlúčenín tributylstanylu,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/30

(1)

Rozhodnutím Rady 2004/512/ES z 8. júna 2004, ktorým sa vytvára vízový informačný systém (VIS) (2), bol vytvorený VIS ako systém na výmenu vízových údajov medzi členskými štátmi a Komisia ním dostala mandát na vývoj VIS.

(2)

Nariadením (ES) č. 767/2008 sa vymedzuje účel a funkcie VIS a s ním súvisiaca zodpovednosť a stanovujú sa ním podmienky a postupy na výmenu vízových údajov medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť posudzovanie žiadostí o udelenie víz a prijímanie príslušných rozhodnutí.

(3)

V článku 45 ods. 2 nariadenia (ES) č. 767/2008 sa stanovuje, že opatrenia potrebné na technickú realizáciu centrálneho VIS, národných rozhraní a komunikačnej infraštruktúry medzi centrálnym VIS a národnými rozhraniami sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 49 ods. 2.

(4)

V rozhodnutí Komisie 2009/377/ES (3) sa stanovujú opatrenia pre konzultačný mechanizmus a postupy uvedené v článku 16 nariadenia (ES) č. 767/2008. V rozhodnutí Komisie 2009/756/ES (4) sa ustanovujú špecifikácie pre rozlíšenie a používanie odtlačkov prstov na biometrickú identifikáciu a overovanie vo vízovom informačnom systéme.

(5)

Podľa článku 45 ods. 2 nariadenia (ES) č. 767/2008 sa prijmú opatrenia potrebné na technickú realizáciu VIS v súvislosti s vkladaním údajov a prepojením žiadostí, s prístupom k údajom, s úpravou, vymazaním a predčasným vymazaním údajov a s vedením zápisov operácií spracúvania údajov a prístupom k týmto zápisom.

(6)

Prijme sa technický koncept vlastníctva s cieľom zabezpečiť, aby s údajmi vo VIS mohli nakladať výlučne vízové orgány členských štátov zodpovedné za vkladanie údajov do VIS.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí týkajúcom sa technickej realizácie VIS by sa mali doplniť podrobnými technickými špecifikáciami a dokumentom o riadení prepojenia VIS.

(8)

V súlade s článkom 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastnilo na prijatí nariadenia (ES) č. 767/2008 a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že nariadenie (ES) č. 767/2008 predstavuje vývoj schengenského acquis v rámci ustanovení hlavy IV tretej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu informovalo listom z 13. októbra 2008 o transpozícii tohto acquis do svojho vnútroštátneho práva. Dánsko je preto v súlade s medzinárodným právom povinné vykonávať toto rozhodnutie.

(9)

V súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (5), sa Spojené kráľovstvo nezúčastnilo na prijatí nariadenia (ES) č. 767/2008 a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu, keďže toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis. Toto rozhodnutie preto nie je určené Spojenému kráľovstvu.

(10)

V súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (6) sa Írsko nezúčastnilo na prijatí nariadenia (ES) č. 767/2008 a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu, keďže toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis. Toto rozhodnutie preto nie je určené Írsku.

(11)

Toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý rozvíja schengenské acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003 a článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005.

(12)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (8).

(13)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (9) o uzavretí uvedenej dohody v mene Európskeho spoločenstva.

(14)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pridružení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES (10) o podpise v mene Európskeho spoločenstva a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení uvedeného protokolu.

(15)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 51 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (11),

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/35

(1)

Dňa 2. júna 2008 Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) prijala rezolúciu 1816 (2008), v ktorej vyzýva všetky štáty, aby spolupracovali pri určení súdnej právomoci a pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za pirátske činy a ozbrojené lúpeže pri pobreží Somálska. BR OSN opätovne potvrdila tieto ustanovenia v rezolúcii 1846 (2008) prijatej 2. decembra 2008.

(2)

Dňa 10. novembra 2008 Rada prijala jednotnú akciu 2008/851/SZBP o vojenskej operácii Európskej únie na podporu odrádzania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania (1) (operácia „Atalanta“).

(3)

V článku 12 jednotnej akcie 2008/851/SZBP sa ustanovuje, že osoby, ktoré spáchali pirátske činy alebo ozbrojenú lúpež a boli zatknuté a zadržané pri výkone súdneho stíhania v teritoriálnych vodách Somálska, alebo osoby, ktoré sú podozrivé zo spáchania takýchto činov a boli zatknuté a zadržané pri výkone súdneho stíhania v teritoriálnych vodách Somálska, ako aj veci, ktoré sa použili na spáchanie týchto činov, sa môžu odovzdať tretiemu štátu, ktorý si želá vykonávať svoju súdnu právomoc nad uvedenými osobami a vecami, za predpokladu, že podmienky tohto odovzdania sa s týmto tretím štátom dohodli spôsobom, ktorý je v súlade s uplatniteľným medzinárodným právom, najmä medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, aby sa zabezpečilo, že žiadna osoba nebude vystavená trestu smrti, mučeniu ani krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.

(4)

V súlade s článkom 24 zmluvy predsedníctvo, ktorému pomáhal generálny tajomník/vysoký predstaviteľ (GT/VP), prerokovalo výmenu listov medzi Európskou úniou a seychelskou vládou o podmienkach a spôsoboch odovzdávania osôb, ktoré sú podozrivé z pirátstva a spáchania ozbrojených lúpeží, zo strany EUNAVFOR-u Seychelskej republike a o podmienkach a spôsoboch zaobchádzania s nimi po ich odovzdaní.

(5)

Výmena listov by sa mala podpísať a predbežne vykonávať s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/44

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/46

(1)

V článku 4 Protokolu o prechodných ustanoveniach sa ustanovuje, že do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Európskej rady o zozname zložení Rady uvedeného v článku 16 ods. 6 prvom pododseku Zmluvy o Európskej únii prijme Rada pre všeobecné záležitosti jednoduchou väčšinou zoznam iných zložení Rady, ako sú Rada pre všeobecné záležitosti a zahraničné veci.

(2)

Zoznam zložení Rady ustanovila Rada (pre všeobecné záležitosti) 22. júla 2002 ako súčasť prílohy I k rokovaciemu poriadku Rady a na základe zoznamu, na ktorom sa dohodla Európska rada na zasadnutí 21. a 22. júna 2002 v Seville.

(3)

Na účely dosiahnutia súladu s ustanoveniami zmlúv je potrebné upraviť tento zoznam, ktorý sa vloží do rokovacieho poriadku Rady,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/48

(1)

V Lisabonskej zmluve sa ustanovuje nový úrad predsedu Európskej rady.

(2)

By sa mal zvoliť predseda Európskej rady,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/49

(1)

V Lisabonskej zmluve sa ustanovuje vytvorenie novej funkcie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(2)

V súlade s článkom 5 protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach a ako sa uvádza vo vyhlásení (č. 12) pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej sa prijala Lisabonská zmluva, by sa vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vymenovaný počas funkčného obdobia Komisie mal stať členom tejto Komisie na zvyšný čas jej funkčného obdobia.

(3)

Mal by sa vymenovať vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/50

(1)

Vo vyhlásení (č. 9) pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, sa predpokladá, že Európska rada v deň nadobudnutia platnosti zmluvy prijme rozhodnutie, ktorého text sa nachádza v tomto vyhlásení.

(2)

Je preto vhodné prijať toto rozhodnutie,

2.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 315/51

(1)

Na základe Lisabonskej zmluvy sa Európska rada stáva inštitúciou Európskej únie.

(2)

Je preto žiaduce, aby Európska únia prijala svoj rokovací poriadok.

(3)

S cieľom umožniť jeho bezodkladné prijatie v deň nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je v prípade tohto rozhodnutia žiaduce umožniť Európskej rade, aby na prijatie svojho rokovacieho poriadku použila písomný postup ustanovený v jeho článku 7,