11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/1

11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/3

(1)

Súkromné skladovanie sa udeľuje v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1329/2008 z 22. decembra 2008, ktorým sa prijímajú núdzové podporné opatrenia pre trh s bravčovým mäsom v podobe podpory na súkromné skladovanie v časti Spojeného kráľovstva (2). Pomoc sa poskytla z dôvodu výnimočných okolností, ktoré boli zaznamenané v decembri 2008 v sektore bravčového mäsa v Írsku a Severnom Írsku, keď sa zistili zvýšené úrovne polychlórovaných bifenylov (PCB) v bravčovom mäse s pôvodom v Írsku. Odvtedy sa však táto situácia zmenila a opatrenia už nie je potrebné uplatňovať.

(2)

Poskytovanie pomoci na súkromné skladovanie bravčového mäsa by sa preto malo ukončiť a mal by sa stanoviť dátum ukončenia podávania žiadostí.

(3)

S cieľom vyhnúť sa špekuláciám by sa nariadenie malo začať uplatňovať v deň jeho uverejnenia a dátum ukončenia podávania žiadostí by mal byť deň nasledujúci po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/4

(1)

Žiadosť Talianska o zápis názvu „Riso del Delta del Po“ do registra bola v súlade s článkom 6 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Keďže Komisii nebola v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 oznámená žiadna námietka, tento názov sa musí zapísať do registra,

11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/6

(1)

Súkromné skladovanie sa udeľuje v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1278/2008 zo 17. decembra 2008, ktorým sa prijímajú núdzové podporné opatrenia pre trh s bravčovým mäsom v podobe podpory na súkromné skladovanie v Írsku (2). Pomoc sa poskytla z dôvodu výnimočných okolností, ktoré boli zaznamenané v decembri 2008 v sektore bravčového mäsa v Írsku, keď sa zistili zvýšené úrovne polychlórovaných bifenylov (PCB) v bravčovom mäse s pôvodom v Írsku. Odvtedy sa však táto situácia zmenila a opatrenia už nie je potrebné uplatňovať.

(2)

Poskytovanie pomoci na súkromné skladovanie bravčového mäsa by sa preto malo ukončiť a mal by sa stanoviť dátum ukončenia podávania žiadostí.

(3)

S cieľom vyhnúť sa špekuláciám by sa nariadenie malo začať uplatňovať v deň jeho uverejnenia a dátum ukončenia podávania žiadostí by mal byť deň nasledujúci po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/7

(1)

Smernicou 2004/22/ES sa harmonizujú požiadavky na uvedenie na trh a/alebo uvedenie do používania meradiel s meracou funkciou vymedzenou v osobitných prílohách k druhom meradiel MI-001 až MI-010. Meradlá musia spĺňať základné požiadavky stanovené v prílohe I a v príslušnej osobitnej prílohe.

(2)

Osobitné prílohy k druhom meradiel smernice 2004/22/ES obsahujú požiadavky prispôsobené jednotlivým druhom meradiel. Tieto požiadavky zahŕňajú osobitné ustanovenia o najväčších dovolených chybách s cieľom zabezpečiť presnosť a funkčnosť meradla a zaručiť, aby chyba merania v predpísaných pracovných podmienkach a pri absencii rušivého vplyvu nepresiahla stanovenú hodnotu najväčšej dovolenej chyby (MPE).

(3)

Keďže boli vytvorené nové špecifikácie, pokiaľ ide o plynomery a prepočítavače objemu, veľmi konkrétna požiadavka v bode 2.1 prílohy MI-002 by mohla spôsobovať problémy v súvislosti s technickým pokrokom a inováciami a vytvárať prekážky pre voľný pohyb plynomerov. Preto by sa mala nahradiť všeobecnejšou požiadavkou na funkčnosť.

(4)

V bode 7.3 prílohy I k smernici 2004/22/ES sa v prípade meradiel používaných distribútormi poskytuje všeobecná ochrana proti neprimeraným systematickým chybám mimo kontrolovaný rozsah. Skúsenosti však ukazujú, že s cieľom zaručiť, aby pri meradlách nedochádzalo k využívaniu najväčšej dovolenej chyby (MPE) a systematickému zvýhodňovaniu niektorej zo zúčastnených strán transakcie, je potrebné vyžadovať takisto ochranu proti neprimeraným systematickým chybám v rámci kontrolovaného rozsahu týchto meradiel.

(5)

V súlade s bodom 34 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (2) sa členské štáty podnecujú k tomu, aby vo svojom vlastnom záujme a v záujme Spoločenstva vypracovali svoje vlastné tabuľky znázorňujúce v čo najväčšej možnej miere zhodu medzi touto smernicou a transponujúcimi opatreniami a uverejnili ich.

(6)

Smernica 2004/22/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia ustanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Výboru pre meradlá zriadeného podľa článku 15 ods. 1 smernice 2004/22/ES,

11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/10

(1)

Dohoda o námornej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a vládou Čínskej ľudovej republiky na strane druhej (1) bola podpísaná 6. decembra 2002 v Bruseli. Následne sa uzavrela 31. januára 2008 podľa rozhodnutia Rady 2008/143/ES (2) a nadobudla platnosť 1. marca 2008.

(2)

Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o námornej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a vládou Čínskej ľudovej republiky na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii, bol podpísaný 5. septembra 2005 v Pekingu a uzavretý podľa rozhodnutia Rady 2008/144/ES (3).

(3)

V súlade s článkom 6 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005 (4), Bulharsko a Rumunsko k uvedenej dohode pristúpia protokolom medzi Radou a Čínskou ľudovou republikou.

(4)

Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o námornej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a vládou Čínskej ľudovej republiky na strane druhej (5) s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii sa podpísal 31. marca 2009 v Bruseli.

(5)

Potrebné ústavné a inštitucionálne postupy sa ukončili, a preto by sa uvedený protokol mal schváliť,

11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/12

(1)

Spoločnosť Viridis požiadala 28. februára 2000 príslušné orgány Francúzska o povolenie uviesť na trh dva extrakty z listov lucerny (Medicago sativa) ako nové potraviny alebo nové zložky potravín. Príslušný orgán Francúzska na posudzovanie potravín vydal 28. apríla 2003 svoju prvotnú hodnotiacu správu. V uvedenej správe daný orgán skonštatoval, že je potrebné ďalšie posúdenie.

(2)

Dňa 27. februára 2004 Komisia zaslala prvotnú hodnotiacu správu všetkým členským štátom. Niektoré členské štáty predložili dodatočné pripomienky.

(3)

Dňa 12. októbra 2006 spoločnosť L.-R.D. (Luzerne – Recherche et Développement) prevzala zodpovednosť za žiadosť. Spoločnosť zúžila pôsobnosť žiadosti na extrakt z listov lucerny a predložila odpovede na prvotnú hodnotiacu správu a dodatočné otázky zaslané členskými štátmi.

(4)

Konzultácie s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) sa uskutočnili 11. februára 2008 a úrad 13. marca 2009 vydal svoje „Vedecké stanovisko pracovnej skupiny pre dietetické výrobky, výživu a alergie vydané na žiadosť Európskej komisie, týkajúce sa bezpečnosti ‚alfalfa proteínového koncentrátu ako potraviny‘ “.

(5)

V uvedenom stanovisku EFSA dospel k záveru, že proteínový koncentrát z lucerny (Medicago sativa) je za špecifikovaných podmienok použitia pre ľudskú spotrebu bezpečný.

(6)

Na základe vedeckého posudku sa stanovilo, že proteínový koncentrát z lucerny (Medicago sativa) spĺňa kritériá stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/14

(1)

Spoločnosť Robert Craig & Sons požiadala 30. júna 2003 príslušné orgány Spojeného kráľovstva o povolenie uviesť na trh semeno šalvie (Salvia hispanica) a drvené semeno ako novú zložku potravín. Príslušný orgán Veľkej Británie na posudzovanie potravín vydal 7. mája 2004 svoju prvotnú hodnotiacu správu. V uvedenej správe daný orgán skonštatoval, že šalvia (Salvia hispanica) je pri navrhovaných spôsoboch použitia v potravinách bezpečná.

(2)

Komisia 14. júna 2004 zaslala prvotnú hodnotiacu správu všetkým členským štátom.

(3)

V rámci 60-dňovej lehoty ustanovenej v článku 6 ods. 4 nariadenia (ES) č. 258/97 boli v súlade s uvedeným ustanovením vznesené odôvodnené námietky proti uvedeniu produktu na trh. Preto sa 4. apríla 2005 uskutočnili konzultácie s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín, ktorý 5. októbra 2005 vydal svoje stanovisko. Keďže žiadateľ nepredložil dostatočné dôkazy, EFSA vo svojom stanovisku nedospel k záveru, pokiaľ ide o bezpečnosť, ale bol ochotný znovu zvážiť žiadosť, ak žiadateľ poskytne dodatočné informácie.

(4)

Dňa 30. septembra 2006 bola zodpovednosťou za žiadosť poverená spoločnosť Columbus Paradigm Institute S.A., ktorá poskytla dodatočné údaje a informácie požadované zo strany EFSA. EFSA bol preto 21. januára 2008 požiadaný ukončiť posúdenie semena šalvie (Salvia hispanica) a drveného semena.

(5)

EFSA vydal svoje druhé stanovisko k bezpečnosti semena šalvie (Salvia hispanica) a drveného semena ako novej zložky potravín 13. marca 2009.

(6)

V uvedenom stanovisku EFSA uviedol, že poskytnuté informácie boli podpornými dôkazmi na vynesenie pozitívneho záveru o bezpečnosti semena šalvie a drvených celých semien šalvie. EFSA dospel predovšetkým k záveru, že je nepravdepodobné, že by používanie semena šalvie (Salvia hispanica) a drveného semena v pekárenských výrobkoch za špecifikovaných podmienok malo nepriaznivý účinok na verejné zdravie.

(7)

Na základe vedeckého posúdenia sa stanovilo, že semeno šalvie (Salvia hispanica) a drvené semeno šalvie spĺňa kritériá stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 258/97.

(8)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/16

(1)

Listom z 5. mája 2009 portugalské stále zastúpenie pri Európskej únii oznámilo Komisii v súlade s článkom 95 ods. 5 Zmluvy o ES návrh regionálneho legislatívneho nariadenia (ďalej len „návrh nariadenia“), ktorým sa vyhlasuje samostatný región Madeira za oblasť bez geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Spolu s návrhom nariadenia bola predložená dôvodová správa a dokument s argumentmi zdôvodňujúcimi a posudzujúcimi legislatívne nariadenie samostatnej oblasti Madeira ako oblasti bez GMO.

(2)

Listom z 26. júna 2009 Komisia oznámila portugalským orgánom, že dostala oznámenie podľa článku 95 ods. 5 Zmluvy o ES a že dňom doručenia oznámenia začala podľa článku 95 ods. 6 plynúť šesťmesačná lehota na preskúmanie. V portugalskom oznámení sa nenachádza vedecká literatúra ani štúdie alebo akékoľvek iné vedecké informácie, ktoré by podporili príslušné dokazovanie. Z toho dôvodu Komisia požiadala Portugalsko týmto listom, aby doplnilo svoje oznámenie s konkrétnejšími informáciami formou príslušnej vedeckej literatúry, ktorá by naznačovala dôkaz týkajúci sa ochrany životného alebo pracovného prostredia na základoch problému špecifického pre región Madeira. Portugalsko predložilo doplňujúce informácie 31. júla 2009.

(3)

Komisia zverejnila oznámenie týkajúce sa uvedenej žiadosti v Úradnom vestníku Európskej únie  (1) s cieľom oboznámiť príslušné strany s návrhom vnútroštátneho opatrenia, ktoré plánuje Portugalsko prijať. Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Francúzsko, Lotyšsko, Malta a Rumunsko predložili svoje pripomienky.

(4)

V článku 95 ods. 5 a 6 Zmluvy o ES sa ustanovuje:

„5.   […] ak po prijatí zosúlaďovacích opatrení Radou alebo Komisiou členský štát považuje za nevyhnutné zaviesť na základe svojich špecifických problémov nové vnútroštátne ustanovenia vychádzajúce z nových vedeckých poznatkov na ochranu životného alebo pracovného prostredia, upovedomí o týchto ustanoveniach Komisiu a uvedie dôvody ich zavedenia.

6.   Do šiestich mesiacov po oznámení uvedenom v odsekoch 4 a 5 Komisia schváli alebo zamietne dané vnútroštátne ustanovenia na základe overenia, že neslúžia svojvoľnej diskriminácii ani skrytému obmedzovaniu obchodu medzi členskými štátmi ani nebránia fungovaniu vnútorného trhu.

Ak Komisia v tejto lehote nerozhodne, vnútroštátne ustanovenia uvedené v odsekoch 4 a 5 sa považujú za schválené.

V prípadoch opodstatnených komplexnosťou veci a za predpokladu, že sa tým neohrozí ľudské zdravie, Komisia môže upovedomiť daný členský štát o prípadnom predĺžení uvedenej lehoty najviac o ďalších šesť mesiacov.“

(5)

Podľa článku 1 navrhovaného nariadenia pre autonómnu oblasť Madeira sa tvrdí, že táto oblasť je bez pestovaných odrôd geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Podľa článku 2 sa zakazuje dovoz rastlín alebo množiteľského materiálu obsahujúceho GMO na územie autonómnej oblasti Madeira, ako aj ich použitie v poľnohospodárstve. V článku 3 by sa malo definovať porušenie ustanovení uvedených článkov ako správny delikt a v článku 4 by sa mali uviesť ďalšie tresty. V článku 5 by sa mali zavádzať ustanovenia na vyšetrovanie, trestné stíhanie a rozhodovania vo veci správnych deliktov a v článku 6 by sa malo uviesť, ako sa využijú výnosy z pokút.

(6)

Rozsah navrhovaných opatrení spolu s vysvetlením vysvetľujúcej poznámky naznačuje, že budú predovšetkým ovplyvňovať:

(7)

Smernica 2001/18/ES sa zakladá na článku 95 Zmluvy o ES. Je zameraná na aproximáciu právnych predpisov a konaní v členských štátoch týkajúcich sa povoľovania GMO s cieľom ich zámerného uvoľnenia do životného prostredia. V súlade s jej článkom 34 boli členské štáty povinné transponovať smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku do 17. októbra 2002.

(8)

Podľa svojho článku 1 má nariadenie (ES) č. 1829/2003 za cieľ: a) vytvoriť základ zabezpečenia vysokého stupňa ochrany ľudského života a zdravia, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat, ochrany životného prostredia a záujmov spotrebiteľa vo vzťahu ku geneticky modifikovaným potravinám a krmivám, a to za predpokladu zabezpečenia efektívneho fungovania vnútorného trhu; b) ustanoviť povoľovacie konanie a dohľad Spoločenstva nad geneticky modifikovanými potravinami a krmivami; c) upraviť ustanovenia na označovanie geneticky modifikovaných potravín a krmív.

(9)

Informácie týkajúce sa návrhu zákona a ponúkajúce vysvetlenia o vplyve zákona a o jeho súlade s právnymi predpismi Spoločenstva sú uvedené v:

(10)

Portugalsko vo svojom zdôvodnení poukazuje na poľnohospodárske a prírodné dôvody.

(11)

Poľnohospodárske dôvody poukazujú na nemožnosť koexistencie geneticky modifikovaných plodín a tradičných a/alebo ekologických plodín v autonómnej oblasti Madeiry. Odvolávajú sa najmä na aspekty, ako napríklad vzdialenosť medzi poľami, medze, vysievanie odrôd s rôznymi rastovými cyklami, útočiskové oblasti, vytvorenie zachytávačov peľu alebo peľových zábran s cieľom zabrániť rozptýleniu peľu, systémy striedania plodín, produkčné cykly plodín, zníženie veľkosti zásob semien v zemi prostredníctvom vhodného obrábania pôdy, riadenie populácií na okrajoch polí, výber optimálnych termínov sejby, ošetrenie osiva s cieľom zabrániť zmiešaniu alebo úniku osiva pri doprave na pole a z poľa a pri jazde na okrajoch polí.

(12)

Z prírodných dôvodov vyplýva, že vplyv zavedenia GMO do prírody (v prípade autonómneho regiónu Madeira, prirodzeného madeirského lesa) nie je dostatočne preskúmaný, aj keď vyšlo mnoho článkov, v ktorých sa uvádzajú obavy týkajúce sa následkov zámerného uvoľnenia GMO do prírody a z toho vyplývajúcich pravdepodobných účinkov na životné prostredie. Môžu však existovať ďalšie prípadné riziká, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených vedeckých štúdiách.

(13)

Prírodné dôvody sa ďalej týkajú:

(14)

Portugalsko uvádza, že na základe uvedených skutočností by zavedenie geneticky modifikovaného materiálu do autonómneho regiónu Madeira malo vo všeobecnosti veľmi nebezpečný vplyv na madeirské životné prostredie (bolo by zbytočné rozlišovať poľnohospodárske a lesné oblasti). Keďže neexistujú žiadne spoľahlivé teórie týkajúce sa uvedeného problému, výskum a pokusy, ako aj všetky teoretické paralely predpokladajú, že zámerné uvoľnenie GMO je pre prírodu nebezpečné riziko a pre životné prostredie a ekologickú situáciu Madeiry je takou hrozbou, že nie je vhodné riskovať ich priame využitie v poľnohospodárstve, dokonca ani na experimentálnom základe.

(15)

Článok 95 ods. 5 Zmluvy o ES sa uplatňuje na nové vnútroštátne opatrenia z dôvodu ochrany životného prostredia alebo pracovného prostredia na základe osobitného problému členského štátu, ktorý vznikne po prijatí harmonizačného opatrenia, ktoré sú odôvodnené novými vedeckými dôkazmi.

(16)

Podľa článku 95 ods. 6 Zmluvy o ES Komisia schváli alebo zamietne príslušný návrh vnútroštátneho ustanovenia po tom, ako preverí, či sú, alebo nie sú prostriedkom svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi a či nepredstavujú prekážku pri fungovaní vnútorného trhu.

(17)

Podľa toho istého článku však v prípadoch opodstatnených komplexnosťou veci a za predpokladu, že sa tým neohrozí ľudské zdravie, Komisia môže upovedomiť daný členský štát o prípadnom predĺžení uvedenej lehoty najviac o ďalších šesť mesiacov.

(18)

Účelom oznámenia, ktoré predložili portugalské orgány 5. mája 2009, je získať povolenie na zavedenie navrhovaného legislatívneho nariadenia.

(19)

Portugalsko bližšie neurčilo predpis Európskeho spoločenstva, od ktorého sa odvodzuje uvedený návrh legislatívneho nariadenia. Pestovanie GMO do veľkej miery upravuje smernica 2001/18/ES a nariadenie (ES) č. 1829/2003.

(20)

Podľa článku 95 ods. 5 Zmluvy o ES, ak členský štát považuje za nevyhnutné zaviesť vnútroštátne ustanovenia odchyľujúce sa od harmonizačného opatrenia, tieto ustanovenia musia splniť nasledujúce kumulatívne podmienky (5):

(21)

V zdôvodneniach, ktoré predložilo Portugalsko, sa uvádza mnoho odkazov na prípadné vplyvy pestovania GM odrôd na životné prostredie. Oznámenie obsahuje analýzu rozsiahlych a komplexných otázok, ako napríklad predbežného testovania s použitím GM odrôd, modelu zobrazujúceho inváznu schopnosť GM odrôd, vplyvu modelu na použitie rastlín obsahujúcich GMO, schopnosti transgénnych rastlín týkajúcej sa krížového opeľovania, paralelných vplyvov na iné druhy, produkciu toxínov, vedľajších účinkov, vplyvov spojených s genetickými zmenami, účasti na nedostatočných poľnohospodárskych postupoch, génového transferu a vplyvu na potravinový reťazec.

(22)

Z uvedených zdôvodnení vyplýva, že dôkladné vedecké hodnotenie rizika je nevyhnutné, aby bolo možné uviesť, či sa predložené vedecké dôkazy týkajú ochrany životného prostredia alebo pracovného prostredia vzhľadom na problém špecifický pre autonómny región Madeira, ktorý vznikne po prijatí smernice 2001/18/ES a nariadenia (ES) č. 1829/2003 alebo iných príslušných ustanovení ES. Uvedené hodnotenie vykoná Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý v súlade s článkom 22 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (6), poskytne vedecké poradenstvo a technickú podporu právnym predpisom a politikám Spoločenstva vo všetkých oblastiach, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na bezpečnosť potravín a krmív, poskytne nezávislé informácie týkajúce sa všetkých otázok v rámci uvedených oblastí a informuje o rizikách. Okrem toho v súlade s článkom 29 uvedeného nariadenia EFSA na požiadanie Komisie vydá vedecké stanovisko týkajúce sa akejkoľvek otázky v rámci svojho poslania a vo všetkých prípadoch, kde právne predpisy Spoločenstva ustanovujú, že je potrebné konzultovať s úradom.

(23)

Z tohto dôvodu 23. septembra 2009 Komisia dala Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) mandát a požiadala ho, aby na základe nových dôkazov, ktoré predložilo Portugalsko, a na základe podmienok uvedených v článku 95 ods. 5 Zmluvy o ES preskúmal, či sa konkrétny dôkaz týka ochrany životného prostredia vzhľadom na problém špecifický pre uvedenú oblasť, konkrétne pre autonómny región Madeira.

(24)

Na základe uvedených okolností je nevyhnutné prijať stanovisko EFSA pred prijatím rozhodnutia o portugalskom oznámení. Vzhľadom na veľký rozsah prípadného nepriaznivého vplyvu na životné prostredie, ktorý sa uvádza v portugalskom oznámení, a na zložitosť vedeckých aspektov týkajúcich sa pestovania GMO v autonómnom regióne Madeira je nevyhnutné poskytnúť EFSA dostatočne dlhú lehotu pred prijatím jeho stanoviska. Komisia preto požiadala EFSA, aby úrad doručil svoje stanovisko najneskôr 31. januára 2010.

(25)

Zdôvodnenia predložené Portugalskom nepoukazujú osobitne na nebezpečenstvo, ktoré môže predstavovať pestovanie GMO v autonómnom regióne Madeira pre ľudské zdravie. Kým sa výslovne uvádzajú riziká pre životné prostredie a „ekologické zdravie“, neuvádza sa žiadny dôkaz týkajúci sa zistených alebo prípadných vplyvov na ľudské zdravie. Všetky vedecké aspekty sa zameriavajú výlučne na poľnohospodárske aspekty a ochranu biodiverzity v Madeire.

(26)

So zreteľom na uvedené skutočnosti by do prijatia rozhodnutia v lehote šiestich mesiacov, konkrétne do 4. novembra 2009, ktorá sa stanovuje v článku 95 ods. 6 bode 1 Zmluvy o ES, chýbala základná vedecká podpora týkajúca sa takejto komplexnej veci. Preto so zreteľom na komplexnosť veci a neprítomnosť nebezpečenstva pre ľudské zdravie Komisia v súlade s článkom 95 ods. 6 bodom 3 Zmluvy o ES predĺži lehotu na rozhodnutie o portugalskom oznámení o ďalších šesť mesiacov, konkrétne do 4. mája 2010,

11.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/20

(1)

Európska únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

Podľa záverov Európskej rady na zasadnutí z 15. a 16. októbra 1999 v Tampere, a najmä podľa ich bodu 36 by sa mala na príkazy v predsúdnom konaní uplatňovať zásada vzájomného uznávania. Program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach sa venuje otázke vzájomného uznávania opatrení dohľadu v opatrení č. 10.

(3)

Cieľom opatrení ustanovených v tomto rámcovom rozhodnutí by malo byť zlepšenie ochrany verejnosti tým, že sa osobe, ktorá má pobyt v niektorom členskom štáte a voči ktorej prebieha trestné konanie v inom členskom štáte, umožní, aby nad ňou do začatia súdneho konania vykonávali dohľad orgány v štáte, v ktorom má pobyt. Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je preto monitorovanie pohybu obvineného vzhľadom na prevažujúci cieľ ochrany verejnosti a rizika, ktorému je verejnosť vystavená v súčasnom režime, v ktorom existujú iba dve možnosti: väzba alebo voľný pohyb bez dohľadu. Opatrenia tak posilnia práva občanov, ktorí dodržiavajú právo, na život v bezpečí a istote.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto rámcovom rozhodnutí by sa mali zameriavať aj na posilnenie práva na slobodu a prezumpcie neviny v Európskej únii a na zabezpečovanie spolupráce medzi členskými štátmi v prípadoch uloženia povinností alebo dohľadu osobe pred rozhodnutím súdu. V dôsledku toho má toto rámcové rozhodnutie za cieľ podporovať, tam, kde je to vhodné, využívanie opatrení nezahŕňajúcich pozbavenie osobnej slobody ako alternatívy väzby aj vtedy, ak podľa právneho poriadku dotknutého členského štátu väzbu nemožno uložiť ab initio.

(5)

Pokiaľ ide o väzbu osôb, voči ktorým prebieha trestné konanie, existuje riziko, že s tými, ktoré majú pobyt v štáte, v ktorom sa vedie konanie, sa bude zaobchádzať inak ako s tými, ktoré tam pobyt nemajú: osobe, voči ktorej prebieha trestné stíhanie a ktorá nemá pobyt v danom štáte, hrozí vzatie do väzby aj vtedy, ak v podobných prípadoch osobe, voči ktorej prebieha trestné konanie a ktorá má pobyt v štáte, toto nehrozí. V spoločnom európskom priestore spravodlivosti bez vnútorných hraníc je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s osobou, voči ktorej prebieha trestné konanie a ktorá nemá pobyt v štáte, v ktorom sa vedie konanie, ako s osobou, voči ktorej prebieha trestné konanie a ktorá tam pobyt má.

(6)

V osvedčení, ktoré by sa malo postúpiť spolu s rozhodnutím o opatreniach dohľadu príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu, by sa mala uviesť adresa, kde sa bude dotknutá osoba vo vykonávajúcom štáte zdržiavať, ako aj akékoľvek ďalšie príslušné informácie, ktoré by mohli uľahčiť monitorovanie opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte.

(7)

Príslušný orgán vykonávajúceho štátu by mal informovať príslušný orgán štátu pôvodu o prípadnej maximálnej dĺžke obdobia, počas ktorého možno monitorovať opatrenia dohľadu vo vykonávajúcom štáte. V členských štátoch, v ktorých sa opatrenia dohľadu musia pravidelne predlžovať, táto maximálna dĺžka obdobia sa musí chápať ako celková dĺžka obdobia, po ktorého uplynutí už nie je právne možné predĺžiť platnosť opatrenia dohľadu.

(8)

Akákoľvek žiadosť príslušného orgánu vykonávajúceho štátu o potvrdenie toho, že je potrebné predĺžiť monitorovanie opatrení dohľadu, by nemala mať vplyv na právo štátu pôvodu, ktoré sa vzťahuje na rozhodnutie o predĺžení platnosti, preskúmaní a vzatí rozhodnutia o opatreniach dohľadu späť. Takáto žiadosť o potvrdenie by nemala zaväzovať príslušný orgán štátu pôvodu na prijatie nového rozhodnutia o predĺžení monitorovania opatrení dohľadu.

(9)

Príslušný orgán štátu pôvodu by mal mať právomoc prijať všetky následné rozhodnutia týkajúce sa rozhodnutia o opatreniach dohľadu vrátane uloženia väzby. Takúto väzbu možno uložiť najmä pri porušení opatrení dohľadu alebo nedodržaní predvolania zúčastniť sa na vypočutí alebo súdnom konaní v priebehu trestného konania.

(10)

S cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom a ťažkostiam súvisiacim s odovzdávaním osoby, voči ktorej prebieha trestné konanie, na účely vypočutia alebo súdneho konania by členské štáty mali umožniť využitie telekonferencie a videokonferencie.

(11)

S cieľom monitorovať opatrenia dohľadu by sa v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi mohlo prípadne využívať elektronické monitorovanie.

(12)

Toto rámcové rozhodnutie by malo umožniť, aby sa opatrenia dohľadu uložené dotknutej osobe monitorovali vo vykonávajúcom štáte, a tým sa zabezpečil riadny výkon spravodlivosti, najmä aby sa dotknutá osoba dostavila na súd. V prípade, že sa dotknutá osoba dobrovoľne nevráti do štátu pôvodu, môže byť doň odovzdaná v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (2) (ďalej len „rámcové rozhodnutie o európskom zatykači“).

(13)

Hoci sa toto rámcové rozhodnutie vzťahuje na všetky trestné činy a neobmedzuje sa na konkrétne druhy ani závažnosť trestných činov, opatrenia dohľadu by sa vo všeobecnosti mali uplatňovať pri menej závažných trestných činoch. Na prípady, keď má príslušný orgán vykonávajúceho štátu rozhodovať o odovzdaní dotknutej osoby, by sa preto mali uplatňovať všetky ustanovenia rámcového rozhodnutia o európskom zatykači s výnimkou článku 2 ods. 1. V dôsledku toho by sa mal na také prípady uplatňovať aj článok 5 body 2 a 3 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači.

(14)

Náklady súvisiace s dopravou dotknutej osoby medzi vykonávajúcim štátom a štátom pôvodu v spojitosti s monitorovaním opatrení dohľadu alebo na účely zúčastnenia sa na akomkoľvek vypočutí nie sú v tomto rámcovom rozhodnutí upravené. Možnosť, a to najmä štátu pôvodu, znášať všetky náklady alebo ich časť sa spravuje vnútroštátnym právom.

(15)

Keďže cieľ tohto rámcového rozhodnutia, a to vzájomné uznávanie rozhodnutí o opatreniach dohľadu v priebehu trestného konania, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rámcové rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(16)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie. Žiadne ustanovenie tohto rámcového rozhodnutia by sa nemalo vykladať spôsobom, ktorý zakazuje odmietnutie uznania rozhodnutia o opatreniach dohľadu, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré naznačujú, že sa uložilo s cieľom potrestať osobu pre jej pohlavie, rasu, náboženské vyznanie, etnický pôvod, štátnu príslušnosť, jazyk, politické presvedčenie alebo sexuálnu orientáciu, alebo že by táto osoba mohla byť znevýhodnená z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov.

(17)

Toto rámcové rozhodnutie by nemalo brániť žiadnemu členskému štátu, aby uplatnil svoje ústavné pravidlá týkajúce sa práva na riadny proces, slobody združovania, slobody tlače, slobody prejavu v iných médiách a slobody náboženského vyznania.

(18)

Ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia by sa mali uplatňovať v súlade s právom občanov Únie na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov podľa článku 18 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

(19)

Osobné údaje spracúvané pri vykonávaní tohto rámcového rozhodnutia by sa mali chrániť v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008//977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (3) a v súlade so zásadami ustanovenými v Dohovore Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov, ktorý ratifikovali všetky členské štáty,

a)

zaručiť riadny výkon spravodlivosti, a najmä zabezpečiť, aby sa dotknutá osoba dostavila na súd;

b)

ak je to vhodné, podporiť v trestnom konaní využívanie opatrení nezahŕňajúcich pozbavenie osobnej slobody v prípade osôb, ktoré nemajú pobyt v členskom štáte, v ktorom sa vedie konanie;

c)

zlepšiť ochranu obetí a verejnosti.

a)

„rozhodnutie o opatreniach dohľadu“ je vykonateľné rozhodnutie prijaté v priebehu trestného konania príslušným orgánom štátu pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právom a postupmi, ktorým sa fyzickej osobe ukladá jedno alebo viacero opatrení dohľadu ako alternatíva väzby;

b)

„opatrenia dohľadu“ sú povinnosti a pokyny uložené fyzickej osobe v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi štátu pôvodu;

c)

„štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o opatreniach dohľadu;

d)

„vykonávajúci štát“ je členský štát, v ktorom sa monitorujú opatrenia dohľadu.

a)

povinnosť osoby informovať príslušný orgán vo vykonávajúcom štáte o akejkoľvek zmene pobytu najmä na účely doručovania predvolaní zúčastniť sa na vypočutí alebo súdnom konaní v rámci trestného konania;

b)

povinnosť nevstupovať do určitých lokalít, na miesta alebo do vymedzených oblastí v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte;

c)

povinnosť zdržiavať sa v určenom čase, ak je stanovený, na určenom mieste;

d)

povinnosť zahŕňajúca obmedzenia týkajúce sa opustenia územia vykonávajúceho štátu;

e)

povinnosť hlásiť sa v určenom čase určitému orgánu;

f)

povinnosť vyhýbať sa kontaktu s určitými osobami v súvislosti s údajne spáchanými trestnými činmi.

a)

povinnosť zdržať sa určitých činností v súvislosti s údajne spáchanými trestnými činmi, napr. výkonu určitých povolaní alebo výkonu určitého druhu zamestnania;

b)

zákaz viesť motorové vozidlo;

c)

povinnosť zložiť určenú sumu peňazí alebo dať iný druh záruky, ktorú možno splniť prostredníctvom určeného počtu splátok alebo naraz;

d)

povinnosť podstúpiť liečenie alebo liečbu závislosti;

e)

povinnosť vyhýbať sa kontaktu s určitými predmetmi v súvislosti s údajne spáchanými trestnými činmi.

a)

prípadnú dĺžku obdobia, počas ktorého platí rozhodnutie o opatreniach dohľadu, a či je možné predĺženie platnosti tohto rozhodnutia

a

b)

orientačným spôsobom predbežnú dĺžku obdobia, počas ktorého bude pravdepodobne potrebné monitorovanie opatrení dohľadu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu známe v čase postúpenia rozhodnutia o opatreniach dohľadu.

a)

ak dotknutá osoba má v inom ako vykonávajúcom štáte svoj legálny a obvyklý pobyt;

b)

len čo príslušný orgán štátu pôvodu oznámi podľa článku 13 ods. 3 príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu vzatie osvedčenia uvedeného v článku 10 ods. 1 späť;

c)

ak príslušný orgán štátu pôvodu zmenil opatrenia dohľadu a príslušný orgán vykonávajúceho štátu podľa článku 18 ods. 4 písm. b) odmietol monitorovať zmenené opatrenia dohľadu, pretože nepatria medzi opatrenia dohľadu uvedené v článku 8 ods. 1 ani/alebo medzi opatrenia oznámené dotknutým vykonávajúcim štátom podľa článku 8 ods. 2;

d)

ak uplynulo obdobie uvedené v článku 20 ods. 2 písm. b);

e)

ak sa príslušný orgán vykonávajúceho štátu rozhodol prestať monitorovať opatrenia dohľadu a informoval o tom príslušný orgán štátu pôvodu podľa článku 23.

—

účasť na zločinnom spolčení,

—

terorizmus,

—

obchodovanie s ľuďmi,

—

sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

—

nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

—

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

—

korupcia,

—

podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev v zmysle Dohovoru z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (5),

—

legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

—

falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

—

počítačová kriminalita,

—

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nezákonného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

—

uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

—

vražda, závažné ublíženie na zdraví,

—

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

—

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

—

rasizmus a xenofóbia,

—

organizovaná alebo ozbrojená lúpež,

—

nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

—

podvodné konanie,

—

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

—

falšovanie a výroba nelegálnych kópií výrobkov,

—

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

—

falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

—

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

—

nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,

—

obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

—

znásilnenie,

—

podpaľačstvo,

—

trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

—

nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,

—

sabotáž.

a)

osvedčenie uvedené v článku 10 je neúplné alebo zjavne nezodpovedá rozhodnutiu o opatreniach dohľadu a nebolo doplnené ani opravené v primeranej lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu;

b)

nie sú splnené kritériá stanovené v článku 9 ods. 1, článku 9 ods. 2 alebo článku 10 ods. 4;

c)

uznanie rozhodnutia o opatreniach dohľadu by porušilo zásadu ne bis in idem;

d)

v prípadoch uvedených v článku 14 ods. 3, a ak vykonávajúci štát vydal vyhlásenie podľa článku 14 ods. 4, tak aj v prípade uvedenom v článku 14 ods. 1, sa rozhodnutie o opatreniach dohľadu týka skutku, ktorý by podľa práva vykonávajúceho štátu nebol trestným činom; v daňových, colných a menových veciach sa však vykonanie rozhodnutia nemôže odmietnuť z toho dôvodu, že právo vykonávajúceho štátu neukladá rovnaký druh dane ani neobsahuje daňové, colné alebo menové ustanovenia rovnakého druhu ako právo štátu pôvodu;

e)

trestné stíhanie je podľa práva vykonávajúceho štátu premlčané a týka sa skutku, ktorý podľa tohto práva patrí do jeho právomoci;

f)

právo vykonávajúceho štátu stanovuje imunitu, ktorá znemožňuje monitorovanie opatrení dohľadu;

g)

osoba nemôže byť podľa práva vykonávajúceho štátu vzhľadom na svoj vek trestne zodpovedná za skutok, na ktorom sa zakladá rozhodnutie o opatreniach dohľadu;

h)

v prípade porušenia opatrení dohľadu by musel odmietnuť odovzdať dotknutú osobu v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (6) (ďalej len „rámcové rozhodnutie o európskom zatykači“).

a)

predĺženie platnosti, preskúmanie a vzatie rozhodnutia o opatreniach dohľadu späť;

b)

zmenu opatrení dohľadu;

c)

vydanie zatykača alebo iného vykonateľného súdneho rozhodnutia s rovnakým účinkom.

a)

prispôsobiť tieto zmenené opatrenia podľa článku 13 v prípade, že povaha zmenených opatrení dohľadu je nezlučiteľná s právom vykonávajúceho štátu,

alebo

b)

odmietnuť monitorovať zmenené opatrenia dohľadu, ak sú tieto opatrenia nezlučiteľné s druhmi opatrení dohľadu uvedenými v článku 8 ods. 1 a/alebo s opatreniami oznámenými dotknutým vykonávajúcim štátom v súlade s článkom 8 ods. 2.

a)

akejkoľvek zmene pobytu dotknutej osoby;

b)

maximálnej dĺžke obdobia, počas ktorej možno monitorovať opatrenia dohľadu vo vykonávajúcom štáte, ak právo vykonávajúceho štátu ustanovuje takúto maximálnu dĺžku;

c)

skutočnosti, že v praxi nemožno monitorovať opatrenia dohľadu z dôvodu, že po odovzdaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu a osvedčenia vykonávajúcemu štátu nemožno osobu na jeho území nájsť; v tomto prípade nie je vykonávajúci štát povinný opatrenia dohľadu monitorovať;

d)

skutočnosti, že proti rozhodnutiu o uznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu sa podal opravný prostriedok;

e)

konečnom rozhodnutí o uznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu a prijatí všetkých opatrení potrebných na monitorovanie opatrení dohľadu;

f)

akomkoľvek rozhodnutí o prispôsobení opatrení dohľadu v súlade s článkom 13;

g)

akomkoľvek rozhodnutí o neuznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu a o neprevzatí zodpovednosti za monitorovanie opatrení dohľadu v súlade s článkom 15 s uvedením dôvodov pre také rozhodnutie.

a)

počas prípravy alebo aspoň pred zaslaním rozhodnutia o opatreniach dohľadu spolu s osvedčením uvedeným v článku 10;

b)

s cieľom uľahčiť hladké a efektívne monitorovanie opatrení dohľadu;

c)

ak dotknutá osoba vážne porušila uložené opatrenia dohľadu.

a)

informácií umožňujúcich overenie totožnosti a miesta pobytu dotknutej osoby;

b)

príslušných informácií získaných z registra trestov v súlade s uplatniteľnými legislatívnymi nástrojmi.

a)

naďalej uplatňovať také dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti tohto rámcového rozhodnutia;

b)

uzatvárať také dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania po nadobudnutí účinnosti tohto rámcového rozhodnutia.

a)

v akom rozsahu členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím a

b)

uplatňovanie tohto rámcového rozhodnutia.